1.12.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 429/1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/2101

z 24. novembra 2021,

ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmov určitými podnikmi a pobočkami

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Transparentnosť je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. Komisia vo svojich oznámeniach z 27. októbra 2015 s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ a zo 16. decembra 2014 s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“ označila za prioritu potrebu reagovať na volanie občanov Únie po spravodlivosti a transparentnosti a potrebu Únie pôsobiť ako globálny referenčný model. Je nevyhnutné, aby úsilie dosiahnuť väčšiu transparentnosť zohľadňovalo reciprocitu medzi konkurentmi.

(2)

Vo svojom uznesení z 26. marca 2019 (3) Európsky parlament zdôraznil potrebu ambiciózneho verejného podávania správ podľa jednotlivých štátov ako nástroja na zvýšenie transparentnosti podnikov a posilnenie verejnej kontroly. Súbežne s prácou Rady zameranou na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v oblasti dane z príjmov právnických osôb je potrebné posilniť verejnú kontrolu daní z príjmov právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, s cieľom ďalšieho zvyšovania transparentnosti a zodpovednosti podnikov, čím sa prispieva k dobrým životným podmienkam v našich spoločnostiach. Zabezpečenie takejto kontroly je tiež potrebné na podporu informovanejšej verejnej diskusie, najmä pokiaľ ide o úroveň dodržiavania daňových predpisov určitými nadnárodnými podnikmi pôsobiacimi v Únii a vplyv dodržiavania daňových predpisov na reálnu ekonomiku. Stanovenie spoločných pravidiel týkajúcich sa transparentnosti v oblasti dane z príjmov právnických osôb by slúžilo aj všeobecnému hospodárskemu záujmu tým, že sa v celej Únii poskytnú rovnocenné záruky na ochranu investorov, veriteľov a iných tretích strán vo všeobecnosti, čím sa prispeje k opätovnému získaniu dôvery občanov Únie v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený.

(3)

Verejné podávanie správ podľa jednotlivých štátov je účinný a vhodný nástroj na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných podnikov a na to, aby verejnosť mohla posúdiť vplyv uvedených činností na reálnu ekonomiku. Takisto sa tým zlepší schopnosť akcionárov riadne vyhodnotiť riziká prijaté podnikmi, povedie to k investičným stratégiám založeným na presných informáciách a posilní sa schopnosť subjektov s rozhodovacou právomocou posudzovať účinnosť a vplyv vnútroštátnych právnych predpisov. Verejná kontrola by sa mala vykonávať bez poškodenia investičného prostredia v Únii alebo konkurencieschopnosti podnikov Únie vrátane malých a stredných podnikov, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (4).

(4)

Verejné podávanie správ podľa jednotlivých štátov pravdepodobne bude mať pozitívny vplyv aj na práva zamestnancov na informovanie a porady, ako je stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES (5), a na kvalitu dialógu, ktorý sa uskutočňuje v rámci podnikov, rozširovaním vedomostí o činnostiach podnikov.

(5)

V nadväznosti na závery Európskej rady z 22. mája 2013 sa do smernice 2013/34/EÚ začlenila doložka o preskúmaní. V tejto doložke o preskúmaní sa od Komisie žiada, aby zvážila možnosť zaviesť pre veľké podniky v ďalších priemyselných odvetviach povinnosť každoročne vypracúvať správy podľa jednotlivých štátov so zreteľom na vývoj v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) a výsledky súvisiacich európskych iniciatív.

(6)	Únia už zaviedla verejné podávanie správ podľa jednotlivých štátov pre bankový sektor smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6), ako aj pre ťažobný a drevospracujúci priemysel smernicou 2013/34/EÚ.

(7)	Únia sa zavedením verejného podávania správ podľa jednotlivých štátov touto smernicou stala svetovým lídrom pri presadzovaní transparentnosti vo finančnej oblasti a v oblasti týkajúcej sa podnikov.

(8)

Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní finančných informácií prinesie výhody pre všetkých, keďže občianska spoločnosť bude viac zapojená, zamestnanci budú lepšie informovaní a investori budú mať nižšiu averziu k riziku. Okrem toho podniky budú mať prospech z lepších vzťahov so zainteresovanými stranami, čo povedie k väčšej stabilite a tiež k jednoduchšiemu prístupu k financovaniu z dôvodu jasnejšieho rizikového profilu a zlepšenia povesti.

(9)

Vo svojom oznámení z 25. októbra 2011 s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ Komisia vymedzila sociálnu zodpovednosť podnikov ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť. Sociálna zodpovednosť podnikov by mala vychádzať zo samotných spoločností. Verejné orgány môžu zohrávať podpornú úlohu inteligentnou kombináciou dobrovoľných politických opatrení a v prípade potreby doplnkovou reguláciou. Podniky môžu ísť nad rámec dodržiavania právnych predpisov a stať sa sociálne zodpovednými tým, že do svojej obchodnej stratégie a činností začlenia ďalšie otázky týkajúce sa sociálnych, environmentálnych, etických, spotrebiteľských alebo ľudských práv.

(10)

Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny podnikov, ak má skupina určité druhy subjektov usadené v Únii. V prípade skupín, ktoré vykonávajú činnosti v rámci Únie len prostredníctvom dcérskych podnikov alebo pobočiek, by tieto dcérske podniky a pobočky mali uverejniť a sprístupniť správu konečného materského podniku. Ak tieto informácie alebo táto správa nie sú k dispozícii alebo ak konečný materský podnik neposkytne dcérskym podnikom alebo pobočkám všetky požadované informácie, dcérske podniky a pobočky by mali vypracovať, uverejniť a sprístupniť správu s informáciami o dani z príjmov obsahujúcu všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, ktoré získali alebo nadobudli, a vyhlásenie, že ich konečný materský podnik neposkytol potrebné informácie. Z dôvodu proporcionality a efektivity by sa však povinnosť uverejňovať a sprístupňovať správu s informáciami o dani z príjmov mala obmedziť na stredné veľké a veľké dcérske podniky usadené v Únii a na pobočky porovnateľnej veľkosti otvorené v Únii. Rozsah pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť na pobočky otvorené v členskom štáte podnikom, ktorý je usadený mimo Únie a ktorý má právnu formu porovnateľnú s druhmi podnikov uvedenými v prílohe I k smernici 2013/34/EÚ. Na pobočky, ktoré boli zrušené ako sa uvádza v článku 37 písm. k) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (7), by sa mali prestať vzťahovať povinnosti týkajúce sa podávania správ stanovené v tejto smernici.

(11)

Nadnárodné skupiny a prípadne určité samostatné podniky by mali poskytnúť verejnosti správu s informáciami o dani z príjmov, ak presiahnu určitú veľkosť, pokiaľ ide o sumu výnosov počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov v závislosti od konsolidovaných výnosov skupiny alebo výnosov samostatného podniku. Symetricky by sa takáto povinnosť mala prestať uplatňovať, keď tieto výnosy prestanú presahovať príslušnú sumu počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov. V takýchto prípadoch by sa na nadnárodnú skupinu alebo samostatný podnik mala naďalej vzťahovať povinnosť podať správu za prvý účtovný rok nasledujúci po poslednom účtovnom roku, v ktorom jej výnosy presiahli príslušnú sumu. Na takúto nadnárodnú skupinu alebo samostatný podnik by sa mala opäť vzťahovať povinnosť týkajúca sa podávania správ, keď ich výnosy opäť presiahli príslušnú sumu počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov. Vzhľadom na širokú škálu rámcov finančného výkazníctva, s ktorými môže byť účtovná závierka v súlade, by pre určenie rozsahu uplatňovania mali mať výnosy pre podniky, na ktoré sa vzťahuje právo členského štátu, rovnaký význam ako čistý obrat a mali by sa chápať v súlade s vnútroštátnym rámcom finančného výkazníctva uvedeného členského štátu. V článku 43 ods. 2 písm. c) smernice Rady 86/635/EHS (8) a článku 66 ods. 2 smernice Rady 91/674/EHS (9) sa uvádzajú vymedzenia pojmov týkajúce sa stanovenia čistého obratu úverovej inštitúcie resp. poisťovne. V prípade ostatných podnikov by sa výnosy mali stanoviť v súlade s rámcom finančného výkazníctva, na základe ktorého sa ich účtovné závierky zostavujú. Na účely obsahu správy s informáciami o dani z príjmov by sa však malo uplatňovať odlišné vymedzenie pojmu výnosy.

(12)

S cieľom zamedziť dvojitému podávaniu správ v bankovom sektore by konečné materské podniky a samostatné podniky, na ktoré sa vzťahuje smernica 2013/36/EÚ a ktoré do svojich správ vypracovaných v súlade s článkom 89 uvedenej smernice zahŕňajú všetky ich činnosti a v relevantných prípadoch všetky činnosti svojich prepojených podnikov zahrnutých do konsolidovaných účtovných závierok vrátane činností, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tretej časti, hlavy I, kapitoly 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (10), mali byť oslobodené od požiadaviek na podávanie správ stanovených v tejto smernici.

(13)

Ak je to uplatniteľné, správa s informáciami o dani z príjmov by mala obsahovať zoznam všetkých dcérskych podnikov za príslušný účtovný rok, ktoré sú usadené v Únii alebo v daňových jurisdikciách uvedených v prílohe I, a ak je to uplatniteľné, v prílohe II k príslušnej verzii záverov Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Aby sa predišlo administratívnemu zaťaženiu, konečný materský podnik by mal mať možnosť spoľahnúť sa na zoznam dcérskych podnikov zahrnutých v konsolidovanej účtovnej závierke konečného materského podniku. Správa s informáciami o dani z príjmov by mala obsahovať aj informácie týkajúce sa všetkých činností všetkých prepojených podnikov skupiny konsolidovaných v účtovnej závierke konečného materského podniku alebo, v závislosti od okolností, týkajúcich sa všetkých činností samostatného podniku. Informácie by sa mali obmedziť na to, čo je nevyhnutné na umožnenie účinnej verejnej kontroly, aby sa zabezpečilo, že zverejnením nevzniknú podnikom neprimerané riziká alebo nevýhody, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, alebo nedôjde v súvislosti s dotknutými podnikmi k nesprávnej interpretácii. Správa s informáciami o dani z príjmov by sa mala sprístupniť najneskôr 12 mesiacov od súvahového dňa. Akékoľvek kratšie lehoty na uverejňovanie účtovnej závierky by sa nemali vzťahovať na správu s informáciami o dani z príjmov. Ustanovenia zavedené touto smernicou nemajú vplyv na ustanovenia smernice 2013/34/EÚ týkajúce sa ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok.

(14)

Na to, aby sa predišlo administratívnemu zaťaženiu by pri vypracovaní správy s informáciami o dani z príjmov v súlade s touto smernicou mali byť podniky oprávnené predložiť informácie na základe pokynov na vykazovanie stanovených v oddiele III, častiach B a C prílohy III k smernici Rady 2011/16/EÚ (11). V správe s informáciami o dani z príjmov by sa malo uviesť, ktorý rámec pre podávanie správ sa použil. Ak existujú významné rozdiely na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, správa s informáciami o dani z príjmov by mohla zahŕňať celkový opis s vysvetleniami, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

(15)

Je dôležité zabezpečiť, aby údaje boli porovnateľné. Na tento účel by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie spoločného vzoru a elektronických formátov na podávanie správ, ktoré by mali byť strojovo čitateľné, na predloženie správy s informáciami o dani z príjmov podľa tejto smernice. Pri stanovení uvedeného vzoru a uvedených formátov na podávanie správ by Komisia mala zohľadniť pokrok dosiahnutý v oblasti digitalizácie a dostupnosti informácií uverejňovaných podnikmi, najmä pokiaľ ide o rozvoj jednotného európskeho prístupového bodu, ako sa navrhuje v jej oznámení z 24. septembra 2020 s názvom „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(16)

S cieľom zabezpečiť dostatočnú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu spoločnosti v každom členskom štáte, by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých členských štátov. Okrem toho by mali byť veľmi podrobne uvedené aj informácie týkajúce sa operácií nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o určité daňové jurisdikcie tretích krajín, ktoré predstavujú osobitné výzvy. Pre všetky ostatné operácie v tretích krajinách by sa informácie mali uvádzať súhrnným spôsobom, pokiaľ podnik nechce predložiť podrobnejšie informácie.

(17)

V prípade niektorých daňových jurisdikcií by sa mala uvádzať vysoká úroveň podrobnosti. V správe s informáciami o dani z príjmov by sa mali vždy uvádzať informácie osobitne pre každú jurisdikciu, ktorá je uvedená v prílohách k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely (13), a ich následných aktualizáciách, ktoré sú osobitne schvaľované dvakrát ročne, zvyčajne vo februári a októbri, a uverejňované v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Príloha I k uvedeným záverom Rady stanovuje „Zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely“, zatiaľ čo príloha II stanovuje „Súčasný stav spolupráce s EÚ, pokiaľ ide o záväzky prijaté spolupracujúcimi jurisdikciami na vykonávanie zásad dobrej správy v daňových záležitostiach“. Pokiaľ ide o prílohu I, zvažované jurisdikcie sú tie, ktoré sú uvedené v zozname 1. marca účtovného roka, za ktorý sa má vypracovať správa s informáciami o dani z príjmov. Pokiaľ ide o prílohu II, zvažované jurisdikcie sú tie, ktoré sú uvedené v danej prílohe 1. marca účtovného roka, za ktorý sa má vypracovať správa s informáciami o dani z príjmov, a ktoré v nej boli uvedené 1. marca predchádzajúceho účtovného roka.

(18)

Bezodkladné zverejnenie údajov, ktoré sa majú zahrnúť do správy s informáciami o dani z príjmov, by mohlo v určitých prípadoch vážne poškodiť obchodné postavenie podniku. Členské štáty by preto mali mať možnosť umožniť podnikom odložiť zverejnenie určitých informácií na obmedzený počet rokov, za predpokladu, že odklad zreteľne zverejnia, poskytnú jeho odôvodnené vysvetlenie v správe a zdokumentujú základ tohto odôvodnenia. Informácie, ktoré podniky vynechajú, by sa mali zverejniť v neskoršej správe. Informácie týkajúce sa daňových jurisdikcií uvedených v prílohách I a II k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, by sa nemali nikdy vynechať.

(19)

S cieľom posilniť transparentnosť a zodpovednosť podnikov voči investorom, veriteľom, iným tretím stranám a širokej verejnosti a zabezpečiť vhodnú správu a riadenie by členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku alebo samostatného podniku, ktorý je usadený v Únii a ktorý má povinnosť vypracúvať, uverejňovať a sprístupňovať správu s informáciami o dani z príjmov, mali byť kolektívne zodpovední za zabezpečenie plnenia povinností týkajúcich sa podávania správy podľa tejto smernice. Vzhľadom na to, že členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov dcérskych podnikov, ktoré sú usadené v Únii a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom usadeným mimo Únie, alebo osobay) poverené vykonávaním úkonov zverejňovania pre pobočku by mohli mať obmedzené poznatky o obsahu správy s informáciami o dani z príjmov vypracovanej konečným materským podnikom alebo by mohli mať obmedzené schopnosti získať takéto informácie alebo takúto správu od konečného materského podniku, zodpovednosť týchto členov alebo týchto osôb by mala spočívať v tom, že zabezpečia podľa svojich najlepších vedomostí a schopností, aby sa správa s informáciami o dani z príjmov konečného materského podniku alebo samostatného podniku vypracovala a uverejnila spôsobom, ktorý je v súlade s touto smernicou alebo aby dcérsky podnik alebo pobočka v súlade s touto smernicou vypracovali, uverejnili a sprístupnili všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, ktoré získali alebo nadobudli. V prípade, že informácie alebo správa nie sú úplné, zodpovednosť týchto členov alebo týchto osôb by sa mala rozšíriť na uverejnenie vyhlásenia, v ktorom sa uvádza, že konečný materský podnik alebo samostatný podnik neposkytol potrebné informácie.

(20)

Na zabezpečenie toho, aby bola verejnosť informovaná o rozsahu a dodržiavaní povinností týkajúcich sa podávania správy zavedených do smernice 2013/34/EÚ touto smernicou, by členské štáty mali vyžadovať, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti uviedli, či bol podnik povinný uverejniť správu s informáciami o dani z príjmov, a ak áno, či takúto správu uverejnil.

(21)

Povinnosti členských štátov stanoviť sankcie a prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa tieto sankcie uplatňovali podľa smernice 2013/34/EÚ, sa vzťahujú na porušenia vnútroštátnych ustanovení, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmov určitými podnikmi a pobočkami prijatými podľa tejto smernice.

(22)

Táto smernica má za cieľ zvýšiť transparentnosť podnikov a transparentnosť a verejnú kontrolu informácií o dani z príjmov právnických osôb tak, že upraví existujúci právny rámec týkajúci sa povinností, ktoré sú uložené spoločnostiam a firmám v súvislosti s uverejňovaním správ, na účely ochrany záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle článku 50 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Ako rozhodol Súdny dvor najmä vo veci C-97/96 Verband deutscher Daihatsu-Händler (14), článok 50 ods. 2 písm. g) ZFEÚ odkazuje na potrebu chrániť záujmy „tretích osôb“ vo všeobecnosti bez toho, aby sa rozlišovali alebo vyčleňovali akékoľvek kategórie patriace do rozsahu pôsobnosti uvedeného termínu. Pojem „tretie osoby“ je teda širší ako investori a veritelia a vzťahuje sa na ostatné zainteresované tretie strany vrátane konkurentov a širokej verejnosti. Navyše cieľ dosiahnuť slobodu usadiť sa, ktorá je na základe článku 50 ods. 1 ZFEÚ veľmi všeobecným spôsobom udelená inštitúciám, nemožno obchádzať ustanoveniami článku 50 ods. 2 ZFEÚ. Vzhľadom na to, že táto smernica sa týka len povinností uverejňovať správy s informáciami o dani z príjmov a netýka sa harmonizácie daní, článok 50 ods. 1 ZFEÚ predstavuje primeraný právny základ.

(23)

V záujme zabezpečenia úplného fungovania vnútorného trhu a rovnakých podmienok pre Úniu a nadnárodné podniky z tretích krajín by Komisia mala naďalej skúmať možnosti zvýšenia spravodlivosti a daňovej transparentnosti. Komisia by najmä mala v rámci doložky o preskúmaní preskúmať, či by okrem iného úplné rozčlenenie zvýšilo účinnosť tejto smernice.

(24)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Táto smernica reaguje na obavy, ktoré vyjadrili zainteresované strany v súvislosti s potrebou riešiť deformácie na jednotnom trhu bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť Únie. Nemala by podnikom spôsobiť neprimerané administratívne zaťaženie. Celkovo je v rámci tejto smernice rozsah informácií, ktoré sa majú zverejniť, úmerný cieľom zvyšovania transparentnosti podnikov a verejnej kontroly. Táto smernica preto rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(26)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(27)	Smernica 2013/34/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2013/34/EÚ

Smernica 2013/34/EÚ sa mení takto:

V článku 1 sa vkladá tento odsek:

„1a. Koordinačné opatrenia stanovené v článkoch 48a až 48e a článku 51 platia aj pre zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa pobočiek otvorených v členskom štáte podnikom, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, ale ktorého právna forma je porovnateľná s druhmi podnikov uvedenými v prílohe I. Na tieto pobočky sa vzťahuje článok 2 v rozsahu, v akom sa na ne vzťahujú články 48a až 48e a článok 51.“

Za článok 48 sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA 10a

SPRÁVA S INFORMÁCIAMI O DANI Z PRÍJMOV

Článok 48a

Vymedzenie pojmov týkajúce sa podávania správ s informáciami o dani z príjmov

1. Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„konečný materský podnik“ je podnik, ktorý zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku najväčšej skupiny podnikov;

2.	„konsolidovaná účtovná závierka“ je účtovná závierka zostavená materským podnikom skupiny, v ktorej sú aktíva, záväzky, vlastné imanie, výnosy a náklady prezentované tak, ako keby zodpovedali jedinému hospodárskemu subjektu;

3.	„daňová jurisdikcia“ je štátna alebo neštátna jurisdikcia, ktorá má v oblasti dane z príjmov právnických osôb fiškálnu autonómiu;

4.	„samostatný podnik“ je podnik, ktorý nie je súčasťou žiadnej skupiny, vymedzenej v článku 2 bode 11.

2. Na účely článku 48b tejto smernice pojem „výnosy“ má rovnaký význam ako:

a)	„čistý obrat“ v prípade podnikov, na ktoré sa vzťahuje právo členského štátu, ktoré neuplatňujú medzinárodné účtovné štandardy prijaté na základe nariadenia (ES) č. 1606/2002; alebo

b)	v prípade ostatných podnikov „výnosy“ vymedzené rámcom finančného výkazníctva alebo v zmysle tohto rámca, na základe ktorého sa zostavuje účtovná závierka.

Článok 48b

Podniky a pobočky, ktoré sú povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmov

1. Členské štáty vyžadujú, aby konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, v prípade ak konsolidované výnosy uvedené v ich konsolidovanej účtovnej závierke k ich súvahovému dňu prekročili za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov sumu 750 000 000 EUR, vypracovali, uverejnili a sprístupnili správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa neskoršieho z uvedených dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

Členské štáty stanovia, že konečný materský podnik prestane podliehať povinnostiam týkajúcim sa podávania správ stanoveným v prvom pododseku, ak celkové konsolidované výnosy uvedené v jeho konsolidovanej účtovnej závierke k jeho súvahovému dňu klesnú pod 750 000 000 EUR za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

Členské štáty vyžadujú, aby samostatné podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, v prípade ak výnosy uvedené v ich ročnej účtovnej závierke k ich súvahovému dňu prekročili za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov sumu 750 000 000 EUR, vypracovali, uverejnili a sprístupnili správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa neskoršieho z uvedených dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

Členské štáty stanovia, že samostatný podnik prestane podliehať povinnostiam podávať správy stanoveným v treťom pododseku, ak celkové výnosy uvedené v jeho účtovnej závierke k jeho súvahovému dňu klesnú pod 750 000 000 EUR za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

2. Členské štáty stanovia, aby sa pravidlo stanovené v odseku 1 neuplatňovalo na samostatné podniky alebo konečné materské podniky a ich prepojené podniky, ak takéto podniky vrátane ich pobočiek, sú usadené alebo majú stále miesta podnikania alebo trvalú podnikateľskú činnosť na území jediného členského štátu a žiadnu inú daňovú jurisdikciu.

3. Členské štáty stanovia, aby sa pravidlo stanovené v odseku 1 tohto článku neuplatňovalo na samostatné podniky a konečné materské podniky, ak takéto podniky alebo ich prepojené podniky zverejňujú správu v súlade s článkom 89 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (*1), ktorá zahŕňa informácie o všetkých ich činnostiach a v prípade konečných materských podnikov o všetkých činnostiach všetkých prepojených podnikov, ktoré sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky.

4. Členské štáty vyžadujú, aby stredne veľké a veľké dcérske podniky uvedené v článku 3 ods. 3 a 4, na ktoré sa vzťahujú ich vnútroštátne právne predpisy a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, v prípade ak konsolidované výnosy uvedené v jeho konsolidovanej účtovnej závierke k jeho súvahovému dňu prekročili za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov sumu 750 000 000 EUR, uverejnili a sprístupnili správu s informáciami o dani z príjmov tohto konečného materského podniku týkajúcu sa neskoršieho z uvedených dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

Ak uvedené informácie alebo správa nie sú k dispozícii, dcérsky podnik požiada svoj konečný materský podnik, aby mu poskytol všetky informácie potrebné na splnenie svojej povinnosti podľa prvého pododseku. V prípade, ak konečný materský podnik neposkytne všetky požadované informácie, dcérsky podnik vypracuje, uverejní a sprístupní správu s informáciami o dani z príjmov, ktorá obsahuje všetky informácie, ktoré má k dispozícii, ktoré získal alebo nadobudol, a vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že jeho konečný materský podnik neposkytol potrebné informácie.

Členské štáty stanovia, že stredne veľké a veľké dcérske podniky prestanú podliehať povinnostiam podávať správy stanoveným v tomto odseku, ak celkové konsolidované výnosy konečného materského podniku uvedené v jeho konsolidovanej účtovnej závierke k jeho súvahovému dňu klesnú pod 750 000 000 EUR za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

5. Členské štáty vyžadujú od pobočiek, ktoré na ich území otvorili podniky, na ktoré sa nevzťahuje právo členského štátu, aby uverejnili a sprístupnili správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa konečného materského podniku alebo samostatného podniku uvedeného v šiestom pododseku písm. a) týkajúcu sa neskoršieho z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

Ak tieto informácie alebo správa nie sú k dispozícii, osoba(-y) určené na vykonanie formalít týkajúcich sa zverejnenia uvedených v článku 48e ods. 2 požiadajú daný konečný materský podnik alebo samostatný podnik uvedený v šiestom pododseku písm. a) tohto odseku, aby poskytol všetky informácie potrebné na splnenie ich povinností.

V prípade, že nie sú poskytnuté všetky požadované informácie, pobočka vypracuje, uverejní a sprístupní správu s informáciami o dani z príjmov, ktorá obsahuje všetky informácie, ktoré má k dispozícii, ktoré získala alebo nadobudla, a vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že konečný materský podnik alebo samostatný podnik neposkytol potrebné informácie.

Členské štáty stanovia, že povinnosti podávať správy uvedené v tomto odseku sa uplatňujú len na pobočky, ktorých čistý obrat za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov prekročil limit transponovaný podľa článku 3 ods. 2

Členské štáty stanovia, že pobočka, na ktorú sa vzťahujú povinnosti podávať správy podľa tohto odseku, prestane podliehať týmto povinnostiam, ak jej čistý obrat klesne pod limit transponovaný podľa článku 3 ods. 2 za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

Členské štáty stanovia, že pravidlá stanovené v tomto odseku sa uplatnia na pobočku len vtedy, ak sú splnené tieto kritériá:

podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny a na jej konečný materský podnik sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorého konsolidované výnosy v jeho konsolidovanej účtovnej závierke k jeho súvahovému dňu prekročili za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov sumu 750 000 000 EUR, alebo samostatným podnikom, ktorého výnosy v jeho účtovnej závierke k jeho súvahovému dňu za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov prekročili sumu 750 000 000 EUR, a

b)	konečný materský podnik uvedený v písmene a) tohto pododseku nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 4.

Členské štáty stanovia, že pobočka už nepodlieha povinnostiam podávať správy stanoveným v tomto odseku, ak kritérium stanovené v písmene a) prestane plniť počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov.

6. Členské štáty neuplatnia pravidlá stanovené v odsekoch 4 a 5 tohto článku, ak je správa s informáciami o dani z príjmov vypracovaná konečným materským podnikom alebo samostatným podnikom, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, spôsobom, ktorý je v súlade s článkom 48c a spĺňa tieto kritériá:

sprístupní sa verejnosti bezplatne a v elektronickom formáte na podávanie správ, ktorý je strojovo čitateľný:

i)	na webovom sídle daného konečného materského podniku alebo daného samostatného podniku;

ii)	aspoň v jednom úradnom jazyku Únie;

iii)	najneskôr 12 mesiacov od súvahového dňa účtovného roku, za ktorý je správa vypracovaná, a

b)	uvádza sa v nej názov a sídlo jediného dcérskeho podniku alebo názov a adresa jedinej pobočky, na ktoré sa vzťahuje právo členského štátu a ktoré uverejnili správu v súlade s článkom 48d ods. 1.

7. Členské štáty vyžadujú, aby dcérske podniky alebo pobočky, ktoré nepodliehajú ustanoveniam odsekov 4 a 5 tohto článku, uverejnili a sprístupnili správu s informáciami o dani z príjmov, ak takéto dcérske podniky alebo pobočky slúžia len cieľu vyhýbať sa požiadavkám na podávanie správ stanoveným v tejto kapitole.

Článok 48c

Obsah správy s informáciami o dani z príjmov

1. Správa s informáciami o dani z príjmov vyžadovaná podľa článku 48b zahŕňa informácie týkajúce sa všetkých činností samostatného podniku alebo konečného materského podniku vrátane činností všetkých prepojených podnikov konsolidovaných v účtovnej závierke za príslušný účtovný rok.

2. Informácie uvedené v odseku 1 pozostávajú z:

názvu konečného materského podniku alebo samostatného podniku, dotknutého účtovného roku, meny použitej na prezentáciu správy, a ak je to uplatniteľné, zoznamu všetkých dcérskych podnikov konsolidovaných v účtovnej závierke konečného materského podniku, pokiaľ ide o príslušný účtovný rok, usadených v Únii alebo v daňových jurisdikciách uvedených v prílohe I a II k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely;

b)	stručného opisu povahy ich činností;

c)	počtu zamestnancov na základe ekvivalentu plného pracovného času;

výnosov, ktoré sa vypočítajú ako:

súčet čistého obratu, ostatných prevádzkových výnosov, výnosov z podielových účastí okrem dividend prijatých od prepojených podnikov, výnosov z ostatných investícií a pôžičiek, ktoré tvoria súčasť neobežného majetku, ostatných výnosových úrokov a podobných výnosov uvedených v prílohách V a VI k tejto smernici, alebo

ii)	výnosy vymedzené rámcom finančného výkazníctva, na základe ktorého sa zostavujú účtovné závierky s výnimkou úprav hodnoty a dividend prijatých od prepojených podnikov;

e)	sumy zisku alebo straty pred zdanením;

f)	sumy vzniknutej dane z príjmov v príslušnom účtovnom roku, ktorá sa vypočíta ako bežné daňové náklady v účtovnom roku vykázané vo vzťahu k zdaniteľným ziskom alebo stratám podnikov a pobočiek v príslušnej daňovej jurisdikcii;

g)	sumy dane z príjmov zaplatenej na hotovostnom základe, ktorá sa vypočíta ako suma dane z príjmov zaplatená v príslušnom účtovnom roku podnikmi a pobočkami v príslušnej daňovej jurisdikcii, a

h)	sumy akumulovaných ziskov na konci príslušného účtovného roka.

Na účely písmena d) výnosy zahŕňajú transakcie so spriaznenými osobami.

Na účely písmena f) sa bežné daňové náklady vzťahujú len na činnosti podniku v príslušnom účtovnom roku a nezahŕňajú odložené dane ani rezervy na neisté daňové záväzky.

Na účely písmena g) zaplatené dane zahŕňajú zrážkovú daň zaplatenú inými podnikmi, pokiaľ ide o platby podnikom a pobočkám v rámci skupiny.

Na účely písmena h) akumulované zisky znamenajú súčet ziskov za minulé účtovné roky a príslušný účtovný rok, o ktorých rozdelení sa zatiaľ nerozhodlo. Pokiaľ ide o pobočky, akumulované zisky sú akumulované zisky podniku, ktorý otvoril pobočku.

3. Členské štáty povolia, aby informácie uvedené v odseku 2 tohto článku boli vykazované na základe pokynov na vykazovanie uvedených v oddiele III, častiach B a C prílohy III k smernici Rady 2011/16/EÚ (*2).

4. Informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa predkladajú s použitím spoločného vzoru a elektronických formátov na podávanie správ, ktoré sú strojovo čitateľné. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví uvedený spoločný vzor a uvedené elektronické formáty na podávanie správ. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.

5. V správe s informáciami o dani z príjmov sa uvedú informácie podľa odseku 2 alebo 3 oddelene za každý členský štát. Ak členský štát tvorí viacero daňových jurisdikcií, tieto informácie sa spoja na úrovni členského štátu.

Správa s informáciami o dani z príjmov bude obsahovať aj informácie uvedené v odseku 2 alebo 3 tohto článku samostatne pre každú daňovú jurisdikciu, ktorá je 1. marca účtovného roka, za ktorý je správa vypracovaná, uvedená v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a poskytne takéto informácie samostatne pre každú daňovú jurisdikciu, ktorá je 1. marca účtového roka, za ktorý je správa vypracovaná, a ktorá bola 1. marca predchádzajúceho účtovného roka uvedená v prílohe II k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely.

V prípade iných daňových jurisdikcií správa s informáciami o dani z príjmov tiež obsahuje informácie uvedené v odseku 2 alebo 3 v súhrnnej forme.

Informácie sa priraďujú každej príslušnej daňovej jurisdikcii na základe usadenia, existencie stáleho miesta podnikania alebo trvalej podnikateľskej činnosti, ktoré vzhľadom na činnosti skupiny alebo samostatného podniku môžu podliehať dani z príjmov v tejto daňovej jurisdikcii.

Ak činnosti viacerých prepojených podnikov môžu podliehať dani z príjmov v jednej daňovej jurisdikcii, informácie priradené tejto daňovej jurisdikcii predstavujú súčet informácií týkajúcich sa týchto činností každého prepojeného podniku a jeho pobočiek v tejto daňovej jurisdikcii.

Informácie o akejkoľvek konkrétnej činnosti sa nesmú priradiť súčasne viac než jednej daňovej jurisdikcii.

6. Členské štáty môžu povoliť, aby sa jedna alebo viac konkrétnych informácií, ktoré sa inak požadujú v súlade s odsekom 2 alebo 3 zverejniť, dočasne vynechali zo správy, ak by ich zverejnenie vážne poškodilo obchodné postavenie podnikov, ktorých sa správa týka. Každé vynechanie sa jasne uvedie v správe spolu s riadne odôvodneným vysvetlením jeho príčin.

Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky vynechané informácie podľa prvého pododseku uverejnili v neskoršej správe s informáciami o dani z príjmov najneskôr do piatich rokov odo dňa ich pôvodného vynechania.

Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie týkajúce sa daňových jurisdikcií uvedených v prílohách I a II k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uvedené v odseku 5 tohto článku nikdy nevynechali.

7. Správa s informáciami o dani z príjmov môže v uplatniteľných prípadoch na úrovni skupiny obsahovať celkový opis s vysvetleniami akýchkoľvek významných rozdielov medzi sumami zverejnenými podľa odseku 2 písm. f) a g), berúc pri tom do úvahy, ak je to vhodné, príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

8. Menou použitou v správe s informáciami o dani z príjmov je mena, v ktorej sa prezentuje konsolidovaná účtovná závierka konečného materského podniku alebo ročná účtovná závierka samostatného podniku. Členské štáty nevyžadujú uverejnenie tejto správy v inej mene, než je mena použitá v účtovnej závierke.

V prípade uvedenom v článku 48b ods. 4 druhom pododseku však mena použitá v správe s informáciami o dani z príjmov musí byť menou, v ktorej dcérsky podnik uverejňuje svoju ročnú účtovnú závierku.

9. Členské štáty, ktoré neprijali euro, môžu previesť limit vo výške 750 000 000 EUR na ich národnú menu. Pri takejto konverzii musia uvedené členské štáty uplatňovať výmenný kurz k 21. decembru 2021 uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie. Uvedené členské štáty môžu zvýšiť alebo znížiť tieto limity najviac o 5 %, aby mali v národnej mene zaokrúhlenú hodnotu.

Limity uvedené v článku 48b ods. 4 a 5 sa prevedú na rovnocenné sumy v národnej mene ktorýchkoľvek príslušných tretích krajín s použitím výmenného kurzu k 21. decembru 2021 so zaokrúhlením na najbližšie tisícky.

10. V správe s informáciami o dani z príjmov sa uvedie, či bola vypracovaná v súlade s odsekom 2 alebo 3 tohto článku.

Článok 48d

Uverejnenie a prístupnosť

1. Správa s informáciami o dani z príjmov a vyhlásenie uvedené v článku 48b tejto smernice sa uverejní do 12 mesiacov od súvahového dňa účtovného roku, za ktorý je správa vypracovaná, ako je stanovené v právnych predpisoch každého členského štátu v súlade s článkami 14 až 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (*3) a v relevantných prípadoch v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2017/1132.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa správa s informáciami o dani z príjmov a vyhlásenie uverejnené podnikmi v súlade s odsekom 1 tohto článku sprístupnili verejnosti aspoň v jednom z úradných jazykov Únie a bezplatne najneskôr 12 mesiacov po súvahovom dni účtovného roka, za ktorý je správa vypracovaná, na webovom sídle:

a)	podniku, ak sa uplatňuje článok 48b ods. 1;

b)	dcérskeho podniku alebo prepojeného podniku, ak sa uplatňuje článok 48b ods. 4, alebo

c)	pobočky alebo podniku, ktorý otvoril pobočku alebo prepojeného podniku, ak sa uplatňuje článok 48b ods. 5.

3. Členské štáty môžu oslobodiť podniky od uplatňovania pravidiel stanovených v odseku 2 tohto článku, ak sa správa s informáciami o dani z príjmov uverejnená v súlade s odsekom 1 tohto článku súbežne sprístupní verejnosti v elektronickom formáte na podávanie správ, ktorý je strojovo čitateľný, na webovom sídle registra uvedeného v článku 16 smernice (EÚ) 2017/1132, a to bezplatne akejkoľvek tretej strane so sídlom v Únii. Webové sídlo podnikov a pobočiek uvedené v odseku 2 tohto článku obsahuje informácie o uvedenej výnimke a odkaz na webové sídlo príslušného registra.

4. Správa uvedená v článku 48b ods. 1, 4, 5, 6 a 7, a ak je to uplatniteľné, vyhlásenie uvedené v článku 48b ods. 4 a 5 uvedeného článku musia zostať prístupné na príslušnom webovom sídle počas najmenej piatich po sebe nasledujúcich rokov.

Článok 48e

Zodpovednosť za vypracovanie, uverejnenie a sprístupnenie správy s informáciami o dani z príjmov

1. Členské štáty stanovia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečných materských podnikov alebo samostatných podnikov uvedených v článku 48b ods. 1, ktorí konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie vypracovania, uverejnenia a sprístupnenia správy s informáciami o dani z príjmov v súlade s článkami 48b, 48c a 48d.

2. Členské štáty stanovia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov dcérskych podnikov uvedených v článku 48b ods. 4 tejto smernice a osobay)poverené vykonávaním náležitostí zverejňovania podľa článku 41 smernice (EÚ) 2017/1132 pre pobočky, ako sa uvádza v článku 48b ods. 5 tejto smernice, konajúci v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa podľa ich najlepších vedomostí a schopností správa s informáciami o dani z príjmov vypracovala spôsobom, ktorý je konzistentný prípadne je v súlade s článkami 48b a 48c, a uverejnila a sprístupnila v súlade s článkom 48d.

Článok 48f

Vyjadrenie štatutárneho audítora

V prípade, ak sa vyžaduje, aby v súvislosti s účtovnou závierkou podniku, na ktorý sa vzťahuje právo členského štátu, vykonal audit jeden alebo viacerí štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, členské štáty musia vyžadovať, aby bolo v správe audítora uvedené, či sa za účtovný rok predchádzajúci účtovnému roku, za ktorý bola účtovná závierka podliehajúca auditu zostavená, od podniku vyžadovalo podľa článku 48b uverejniť správu s informáciami o dani z príjmov, a ak áno, či sa takáto správa uverejnila v súlade s článkom 48d.

Článok 48g

Dátum začiatku podávania správ s informáciami o dani z príjmov

Členské štáty zabezpečia, aby sa zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponujú články 48a až 48f, uplatňovali najneskôr od dátumu začiatku prvého účtovného roka začínajúceho 22. júnom 2024 alebo neskôr.

Článok 48h

Doložka o preskúmaní

Do 22. júna 2027 Komisia predloží správu o dodržiavaní a o vplyve povinností podávať správy stanovených v článkoch 48a až 48f, a so zreteľom na situáciu na úrovni OECD, potrebu zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti a potrebu zachovať a zabezpečiť konkurenčné prostredie pre podniky a súkromné investície, preskúma a posúdi najmä, či by bolo vhodné rozšíriť povinnosť podávať správy s informáciami o dani z príjmov stanovenú v článku 48b na veľké podniky v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 4 a na veľké skupiny v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 7, ako aj rozšíriť obsah správy s informáciami o dani z príjmov uvedenú v článku 48c o ďalšie položky. V uvedenej správe Komisia posúdi aj vplyv, ktorý má predkladanie daňových informácií na súhrnnom základe pre daňové jurisdikcie tretích krajín, ako sa stanovuje v článku 48c ods. 5, a dočasné vynechanie informácií stanovené v článku 48c ods. 6 na účinnosť tejto smernice.

Komisia správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338)."

(*2) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1)."

(*3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).“"

V článku 49 sa vkladá tento odsek:

„3a. Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, musí uskutočniť konzultácie s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*4).

(*4) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

Článok 2

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 22. júna 2023. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 24. novembra 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predseda

A. LOGAR

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 62.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 (Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 623) a pozícia Rady v prvom čítaní z 28. septembra 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 11. novembra 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 8.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002 ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(8) Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(9) Smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(11) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13) Pozri závery Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely a prílohy k nim (Ú. v. EÚ C 413 I, 12.10.2021, s. 1).

(14) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 1997, Verband deutscher Daihatsu-Händler, C-97/96, ECLI:EU:C:1997:581.

1.12.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 429/17

DOHODA O SPOLOČNOM LETECKOM PRIESTORE

medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej

OBSAH

Článok 1: Cieľ

Článok 2: Vymedzenie pojmov

HLAVA I: HOSPODÁRSKE USTANOVENIA

Článok 3: Udelenie práv

Článok 4: Prevádzkové oprávnenie a technické povolenia

Článok 5: Zamietnutie, zrušenie, pozastavenie alebo obmedzenie prevádzkového oprávnenia a technického povolenia

Článok 6: Investície do leteckých dopravcov

Článok 7: Dodržiavanie zákonov a právnych predpisov

Článok 8: Spravodlivá hospodárska súťaž

Článok 9: Obchodné príležitosti

Článok 10: Clá a dane

Článok 11: Používateľské poplatky

Článok 12: Letecké cestovné a letecké sadzby

Článok 13: Štatistika

HLAVA II: SPOLUPRÁCA V OBLASTI REGULÁCIE

Článok 14: Bezpečnosť letectva

Článok 15: Bezpečnostná ochrana letectva

Článok 16: Manažment letovej prevádzky

Článok 17: Životné prostredie

Článok 18: Zodpovednosť leteckých dopravcov

Článok 19: Ochrana spotrebiteľa

Článok 20: Počítačové rezervačné systémy

Článok 21: Sociálne hľadiská

HLAVA III: INŠTITUCIONÁLNE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22: Výklad a presadzovanie

Článok 23: Spoločný výbor

Článok 24: Riešenie sporov a arbitráž

Článok 25: Ochranné opatrenia

Článok 26: Vzťah k iným dohodám

Článok 27: Zmeny

Článok 28: Ukončenie platnosti

Článok 29: Registrácia

Článok 30: Nadobudnutie platnosti a predbežné vykonávanie

Článok 31: Autentické znenia

PRÍLOHA I: Prechodné ustanovenia

PRÍLOHA II: Pravidlá uplatniteľné na civilné letectvo

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

BULHARSKÁ REPUBLIKA,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

HELÉNSKA REPUBLIKA,

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

CHORVÁTSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,

LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MAĎARSKO,

MALTSKÁ REPUBLIKA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

RUMUNSKO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,

FÍNSKA REPUBLIKA,

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,

ako zmluvné strany Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „zmluvy o EÚ“ a ako členské štáty Európskej únie, ďalej len spoločne ako „členské štáty EÚ“ alebo jednotlivo ako „členský štát EÚ“,

a EURÓPSKA ÚNIA,

na jednej strane,

a ARMÉNSKA REPUBLIKA, ďalej len „Arménsko“,

na strane druhej,

ďalej len spoločne ako „zmluvné strany“,

Členské štáty EÚ a Arménsko ako zmluvné strany Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve otvoreného na podpis v Chicagu 7. decembra 1944, spolu s Európskou úniou,

BERÚC NA VEDOMIE Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej uzatvorenú v Luxemburgu 22. apríla 1996,

ŽELAJÚC SI vytvoriť spoločný letecký priestor založený na cieli otvoreného prístupu pre zmluvné strany na trhy s rovnakými podmienkami hospodárskej súťaže, nediskrimináciou a dodržiavaním rovnakých pravidiel vrátane oblastí bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, manažmentu letovej prevádzky, hospodárskej súťaže, sociálnych aspektov a životného prostredia,

ŽELAJÚC SI skvalitniť služby leteckej dopravy a podporovať medzinárodný systém leteckej dopravy založený na nediskriminácii a spravodlivej hospodárskej súťaži medzi leteckými dopravcami na trhu,

ŽELAJÚC SI podporovať svoje záujmy v oblasti leteckej dopravy,

UZNÁVAJÚC dôležitosť efektívnych leteckých spojení pri podpore obchodu, cestovného ruchu, investícií a hospodárskeho a sociálneho rozvoja,

SÚHLASIAC, že je vhodné založiť pravidlá spoločného leteckého priestoru na príslušných právnych predpisoch účinných v rámci Európskej únie, ako je uvedené v prílohe II k tejto dohode,

UZNÁVAJÚC, že úplný súlad s pravidlami spoločného leteckého priestoru umožní zmluvným stranám plne využiť jeho výhody vrátane otvárania prístupu na trhy a maximalizovania výhod pre spotrebiteľov, priemyselné odvetvia a pracovníkov oboch zmluvných strán,

UZNÁVAJÚC, že vytvorenie spoločného leteckého priestoru a uplatňovanie jeho pravidiel nemožno dosiahnuť v prípade potreby bez prechodných ustanovení, a že význam primeranej pomoci v tejto súvislosti je dôležitý,

ŽELAJÚC SI zabezpečiť najvyšší stupeň bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany leteckej dopravy a zdôrazňujúc vážne znepokojenie nad skutkami a hrozbami proti bezpečnostnej ochrane lietadiel, ktoré ohrozujú bezpečnosť osôb a majetku, nepriaznivo vplývajú na prevádzku lietadiel a podkopávajú dôveru verejnosti v bezpečnosť civilného letectva,

S ODHODLANÍM maximalizovať možné výhody spolupráce v regulačnej oblasti a harmonizácie jednotlivých predpisov a pravidiel uplatniteľných na civilné letectvo,

UZNÁVAJÚC významné výhody, ktoré môžu vzniknúť vďaka konkurencieschopným službám leteckej dopravy a životaschopným odvetviam leteckej dopravy,

ŽELAJÚC SI podporovať slobodnú, spravodlivú a nerušenú hospodársku súťaž, uznávajúc, že dotácie môžu nepriaznivo ovplyvniť hospodársku súťaž a ohroziť základné ciele tejto dohody, a uznávajúc, že ak neexistujú rovnaké podmienky pre leteckých dopravcov a slobodná, spravodlivá a nenarušená hospodárska súťaž, potenciálne výhody sa nemusia stať skutočnosťou,

ZAMÝŠĽAJÚC vychádzať z rámca existujúcich dohôd a dojednaní medzi zmluvnými stranami s cieľom otvoriť prístup na trhy a maximalizovať výhody pre spotrebiteľov, prepravcov, leteckých dopravcov, letiská a ich pracovníkov, verejnosť a ostatné strany využívajúce nepriame výhody,

POTVRDZUJÚC dôležitosť ochrany životného prostredia pri tvorbe a vykonávaní medzinárodnej leteckej politiky,

POTVRDZUJÚC potrebu naliehavých opatrení na boj proti zmene klímy, ako aj pokračujúcej spolupráce pri znižovaní emisií skleníkových plynov v odvetví letectva v súlade s viacstrannými dohodami v tejto otázke, a najmä príslušnými nástrojmi Medzinárodnej organizácie civilného letectva (International Civil Aviation Organization - ICAO) a Parížskou dohodou z 12. decembra 2015 prijatou na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy,

POTVRDZUJÚC dôležitosť ochrany spotrebiteľov vrátane ochrany, ktorú poskytuje Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu podpísaný 28. mája 1999 v Montreale, a dosiahnutia primeranej úrovne ochrany spotrebiteľov v súvislosti so službami leteckej dopravy a uznávajúc potrebu vzájomnej spolupráce v tejto oblasti,

UZNÁVAJÚC, že účelom narastajúcich obchodných príležitostí nie je oslabenie ich pracovných alebo s prácou súvisiacich štandardov a potvrdzujúc význam sociálneho rozmeru medzinárodnej leteckej dopravy a zohľadnenia účinkov otvoreného prístupu na trhy na podmienky práce, zamestnávania a pracovné podmienky,

BERÚC NA VEDOMIE význam lepšieho prístupu odvetvia leteckej dopravy ku kapitálu v záujme ďalšieho rozvoja leteckej dopravy,

UZNÁVAJÚC možné výhody pristúpenia tretích krajín k tejto dohode,

ŽELAJÚC SI uzatvoriť dohodu o leteckej doprave ako doplnok k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Cieľ

Cieľom tejto dohody je vytvoriť spoločný letecký priestor medzi zmluvnými stranami, ktorý je založený na postupnom otváraní trhu, liberalizácii vlastníctva a kontroly leteckých dopravcov, spravodlivých a rovnakých podmienkach hospodárskej súťaže, nediskriminácii a spoločných pravidlách vrátane oblastí bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, manažmentu letovej prevádzky, sociálnych aspektov a životného prostredia. Na tento účel sa v tejto dohode stanovujú pravidlá, ktoré sa uplatňujú medzi zmluvnými stranami. K týmto podmienkam patria ustanovenia právnych predpisov vymedzených v prílohe II.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody, ak nie je uvedené inak, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„dohoda“ je táto dohoda, akékoľvek jej prílohy a doplnky, ako aj akékoľvek ich zmeny;

2.	„letecká doprava“ je preprava cestujúcich, batožiny, nákladu a poštových zásielok lietadlom, a to samostatne alebo v kombinácii, ktorá sa poskytuje verejnosti za úhradu alebo nájom a ktorá zahŕňa pravidelné a nepravidelné letecké dopravné služby;

3.	„rozhodnutie o občianstve“ je zistenie, že letecký dopravca ponúkajúci prevádzku leteckých dopravných služieb na základe tejto dohody spĺňa požiadavky stanovené v článku 4 vzhľadom na jeho vlastníctvo, účinnú kontrolu a hlavné miesto podnikania;

„rozhodnutie o spôsobilosti“ je zistenie, že letecký dopravca ponúkajúci prevádzku leteckých dopravných služieb na základe tejto dohody má uspokojivé finančné schopnosti a adekvátne manažérske skúsenosti prevádzkovať takéto služby a je pripravený dodržiavať zákony, právne predpisy a požiadavky, ktoré sa vzťahujú na prevádzku takýchto služieb;

5.	„príslušný orgán“ je orgán alebo subjekt štátnej správy zodpovedný za administratívne funkcie podľa tejto dohody;

„dohovor“ je Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve otvorený na podpis 7. decembra 1944 v Chicagu a zahŕňa:

a)	akúkoľvek zmenu, ktorá nadobudla platnosť podľa článku 94 písm. a) dohovoru a bola ratifikovaná Arménskom a členským štátom EÚ alebo členskými štátmi EÚ, ktorých sa príslušná záležitosť týka, a

b)	akúkoľvek prílohu alebo jej zmenu prijatú podľa článku 90 dohovoru, pokiaľ táto príloha alebo zmena sú kedykoľvek platné pre Arménsko a pre členský štát EÚ alebo členské štáty EÚ, ktorých sa príslušná záležitosť týka;

7.	„úplné náklady“ sú náklady na poskytovanie služieb plus primerané poplatky za správnu réžiu;

8.	„medzinárodná letecká doprava“ je letecká doprava, ktorá prechádza cez vzdušný priestor nad územím viac ako jedného štátu;

9.	„hlavné miesto podnikania“ je ústredie alebo sídlo leteckého dopravcu na území zmluvnej strany, v ktorom sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzková kontrola vrátane riadenia zachovania letovej spôsobilosti leteckého dopravcu;

10.	„pristátie na neprepravné účely“ je pristátie na iný účel ako nastúpenie alebo vystúpenie cestujúcich, naloženie alebo vyloženie batožiny, nákladu alebo poštových zásielok v leteckej doprave;

11.

„letecké cestovné“ sú ceny, ktoré sa platia leteckým dopravcom alebo ich zástupcom alebo iným predajcom leteniek za prepravu cestujúcich v rámci služieb leteckej dopravy, vrátane všetkých iných súvisiacich druhov dopravy a všetky podmienky, za ktorých sa tieto ceny používajú, vrátane odplát a podmienok ponúknutých agentúre a iných doplnkových služieb;

12.	„letecké sadzby“ sú ceny, ktoré sa platia za prepravu nákladu v rámci služieb leteckej dopravy, vrátane všetkých iných súvisiacich druhov dopravy a všetky podmienky, za ktorých sa tieto ceny používajú, vrátane odplát a podmienok ponúknutých agentúre a iných doplnkových služieb;

13.

„územie“ je vo vzťahu k Arménsku územie Arménskej republiky a vo vzťahu k Európskej únii a členským štátom EÚ pevninské územie, vnútrozemské vody a teritoriálne vody členských štátov EÚ, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o EÚ a podľa podmienok stanovených v zmluvách o EÚ, ako aj vzdušný priestor nad nimi;

14.	„používateľský poplatok“ je poplatok uložený leteckým dopravcom za poskytnutie zariadení alebo služieb letísk, zariadení alebo služieb spojených so životným prostredím, s leteckou navigáciou alebo zariadení a služieb leteckej bezpečnostnej ochrany vrátane súvisiacich služieb a zariadení;

15.

„self-handling“ je situácia, v ktorej užívateľ letiska sám pre seba zabezpečuje jednu alebo viaceré kategórie služieb pozemnej obsluhy a neuzatvára žiadnu zmluvu akéhokoľvek charakteru s treťou stranou na poskytovanie takých služieb; na účely tohto vymedzenia pojmu sa užívatelia letiska medzi sebou nepovažujú za tretiu stranu, keď:

a)	jeden užívateľ má väčšinový vlastnícky podiel v druhom alebo

b)	jeden a ten istý subjekt má väčšinový podiel v každom z nich;

16.

„právo v rámci piatej slobody“ je právo alebo výsada udelené jedným štátom („udeľujúci štát“) leteckému dopravcovi z iného štátu („štát prijímateľa“) na poskytovanie služieb medzinárodnej leteckej dopravy medzi územím udeľujúceho štátu a územím tretieho štátu, pod podmienkou, že takéto služby majú začiatok alebo koniec na území štátu prijímateľa;

17.	„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom EÚ alebo Arménsko.

HLAVA I

HOSPODÁRSKE USTANOVENIA

Článok 3

Udelenie práv

1. Práva stanovené v tomto článku podliehajú predbežným ustanoveniam uvedeným v prílohe I k tejto dohode.

Dopravné práva a letový poriadok

2. Každá zmluvná strana udelí druhej zmluvnej strane na účely vykonávania medzinárodnej leteckej dopravy leteckými dopravcami druhej zmluvnej strany tieto práva na nediskriminačnom základe:

a)	právo prelietavať bez pristátia ponad územie zmluvnej strany udeľujúcej práva;

b)	právo pristávať na svojom území na neprepravné účely;

právo vykonávať pravidelnú a nepravidelnú osobnú, kombinovanú a nákladnú medzinárodnú leteckú dopravu medzi bodmi (1) na týchto tratiach:

v prípade leteckých dopravcov Európskej únie:

body v Európskej únii – medziľahlé body na území partnerských krajín európskej susedskej politiky (2), zmluvných strán Mnohostrannej dohody o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (3) alebo členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu (4) – body v Arménsku – body mimo týchto území

ii)

v prípade leteckých dopravcov Arménska:

body v Arménsku – medziľahlé body na území partnerských krajín európskej susedskej politiky, zmluvných strán Mnohostrannej dohody o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru, alebo členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu – body v Európskej únii;

d)	práva, ktoré sú iným spôsobom stanovené v tejto dohode. Prevádzková flexibilita

3. Leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany môžu pri ktoromkoľvek lete alebo pri všetkých letoch a podľa vlastného uváženia na tratiach uvedených v odseku 2:

a)	vykonávať lety v ktoromkoľvek smere alebo obidvoch smeroch;

b)	kombinovať rôzne čísla letov v rámci letu jedného lietadla;

c)	zabezpečovať leteckú dopravu do medziľahlých bodov a bodov za územiami a do bodov na územiach zmluvných strán v akejkoľvek kombinácii a akomkoľvek poradí podľa ustanovení odseku 2;

d)	vynechať pristátie v ktoromkoľvek bode alebo bodoch;

e)	presunúť prepravu z ktoréhokoľvek zo svojich lietadiel na ktorékoľvek iné svoje lietadlo v ktoromkoľvek bode (zmena lietadla v mieste medzipristátia);

f)	robiť medzipristátia v ktorýchkoľvek bodoch na území alebo mimo územia jednej alebo druhej zmluvnej strany;

g)	vykonávať tranzitnú dopravu cez územie druhej zmluvnej strany;

h)	kombinovať prepravu tým istým lietadlom bez ohľadu na to, kde sa táto preprava začína, a

i)	zabezpečovať leteckú dopravu do viac než jedného bodu pri tom istom lete (co-terminalisation).

Prevádzkovú flexibilitu stanovenú v tomto odseku možno uplatňovať bez smerových a geografických obmedzení a bez straty práva na vykonávanie prepravy inak povolenej podľa tejto dohody za predpokladu, že:

a)	arménski leteckí dopravcovia zabezpečujú dopravu do ktoréhokoľvek bodu v Arménsku;

b)	leteckí dopravcovia z Európskej únie zabezpečujú dopravu do ktoréhokoľvek bodu v Európskej únii.

4. Každá zmluvná strana umožní leteckým dopravcom, aby si určili počet letov a kapacity medzinárodnej leteckej dopravy, ktoré ponúkajú na základe komerčných hľadísk na danom trhu. V súlade s týmto právom žiadna zmluvná strana jednostranne neobmedzí objem dopravy, počet alebo pravidelnosť letov, smerovanie, miesta pôvodu a určenia ani typ alebo typy lietadiel používaných na prevádzku leteckými dopravcami druhej zmluvnej strany, s výnimkou colných, technických, prevádzkových dôvodov, dôvodov bezpečnosti manažmentu letovej prevádzky, ochrany životného prostredia, ochrany zdravia alebo ak sa v tejto dohode nestanovuje inak.

5. Leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany môžu zabezpečovať leteckú dopravu, a to aj v rámci dohody o spoločnom označovaní liniek, z ktoréhokoľvek miesta v tretej krajine, ktoré nie je zahrnuté do určených trás, pokiaľ nevykonávajú práva v rámci piatej slobody.

6. Žiadne ustanovenie tejto dohody:

a)	neoprávňuje leteckých dopravcov z Arménska na území ktoréhokoľvek členského štátu EÚ vziať na palubu cestujúcich, nakladať batožinu, náklad alebo poštové zásielky, ktoré sa prepravujú za úhradu a sú určené do iného bodu na území tohto členského štátu EÚ;

b)	neoprávňuje leteckých dopravcov z Európskej únie vziať na palubu na území Arménska cestujúcich, nakladať batožinu, náklad alebo poštové zásielky, ktoré sa prepravujú za úhradu a sú určené do iného bodu na území Arménska.

7. Pri vykonávaní svojich príslušných práv a povinností podľa tejto dohody sa zmluvné strany zdržia akejkoľvek formy diskriminácie leteckých dopravcov druhej zmluvnej strany, najmä z dôvodu štátnej príslušnosti.

8. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné ustanovenia tejto prílohy, každá zmluvná strana má právo odmietnuť medzinárodnú leteckú dopravu na územie, cez územie alebo z územia tretej krajiny, s ktorou táto zmluvná strana nemá diplomatické vzťahy.

Článok 4

Prevádzkové oprávnenie a technické povolenie

1. Po prijatí žiadostí o prevádzkové oprávnenie od leteckého dopravcu jednej zmluvnej strany druhá zmluvná strana udelí príslušné prevádzkové oprávnenie a technické povolenia bez zbytočného procedurálneho odkladu za predpokladu, že:

v prípade leteckého dopravcu Arménska:

i)	letecký dopravca má hlavné miesto podnikania v Arménsku a je držiteľom platnej prevádzkovej licencie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Arménska,

ii)	Arménsko vykonáva a zachováva účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu, ktorému vydalo osvedčenie leteckého prevádzkovateľa, a je jasne určený príslušný orgán a

iii)	ak sa v článku 6 nestanovuje inak, leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníctva vlastní a účinne kontroluje Arménsko alebo jeho štátni príslušníci, alebo obaja;

v prípade leteckého dopravcu Európskej únie:

i)	letecký dopravca má hlavné miesto podnikania na území Európskej únie a je držiteľom platnej prevádzkovej licencie v súlade s právnymi predpismi Európskej únie,

ii)	členský štát EÚ zodpovedný za vydávanie osvedčení leteckých prevádzkovateľov vykonáva a zachováva účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu a je jasne určený príslušný orgán a

iii)

ak sa v článku 6 nestanovuje inak, leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu vlastní a účinne kontroluje jeden alebo viac členských štátov EÚ alebo členské štáty Európskej únie alebo Európskeho združenia voľného obchodu alebo ich štátni príslušníci, alebo obaja;

c)	sú dodržané články 14 a 15 a

d)	letecký dopravca spĺňa podmienky podľa zákonov a iných právnych predpisov, ktoré bežne uplatňuje zmluvná strana na vykonávanie medzinárodnej leteckej dopravy.

2. Každá zmluvná strana pri udeľovaní prevádzkových oprávnení a technických povolení pristupuje ku všetkým dopravcom druhej zmluvnej strany nediskriminačným spôsobom.

3. Po prijatí žiadosti o prevádzkové oprávnenie od leteckého dopravcu jednej zmluvnej strany druhá zmluvná strana urýchlene uzná akékoľvek rozhodnutia o spôsobilosti alebo rozhodnutie o občianstve vydané prvou zmluvnou stranou, vzťahujúce sa na uvedeného leteckého dopravcu, akoby také rozhodnutie vydali jej vlastné príslušné orgány, a nebude v takýchto veciach ďalej konať s výnimkou druhého a tretieho pododseku.

Ak po prijatí žiadosti o prevádzkové oprávnenie od leteckého dopravcu alebo po udelení takéhoto oprávnenia príslušné orgány prijímajúcej zmluvnej strany majú osobitné obavy, že napriek rozhodnutiu vydanému druhou zmluvnou stranou podmienky stanovené v odseku 1 pre udelenie príslušných prevádzkových oprávnení alebo technických povolení neboli splnené, prijímajúca zmluvná strana okamžite informuje druhú zmluvnú stranu a uvedie podstatné dôvody svojich obáv. V uvedenom prípade môže ktorákoľvek zmluvná strana požiadať o konzultácie, na ktorých sa môžu zúčastniť zástupcovia príslušných orgánov zmluvných strán, alebo o poskytnutie dodatočných informácií súvisiacich s takýmito obavami, a žiadosti o konzultáciu sa vyhovie v najkratšom možnom čase. Ak záležitosť zostane nevyriešená, ktorákoľvek zmluvná strana ju môže predložiť spoločnému výboru uvedenému v článku 33 (ďalej len „spoločný výbor“).

Tento odsek sa nevzťahuje na uznávanie rozhodnutí vo vzťahu k bezpečnostným osvedčeniam alebo licenciám, bezpečnostným dohodám alebo poistným krytiam.

Článok 5

Zamietnutie, zrušenie, pozastavenie alebo obmedzenie prevádzkového oprávnenia a technického povolenia

1. Ktorákoľvek zmluvná strana môže zamietnuť, zrušiť, pozastaviť alebo obmedziť prevádzkové oprávnenia alebo technické povolenia alebo inak zamietnuť, pozastaviť, uložiť podmienky alebo obmedziť prevádzku leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ak:

v prípade leteckého dopravcu Arménska:

i)	letecký dopravca nemá hlavné miesto podnikania v Arménsku alebo nie je držiteľom platnej prevádzkovej licencie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Arménska,

ii)	Arménsko, ktoré je zodpovedné za vydávanie osvedčení leteckých prevádzkovateľov, nevykonáva a nezachováva účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu alebo príslušný letecký úrad nie je jasne uvedený, alebo

iii)	ak sa v článku 6 nestanovuje inak, leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníctva nevlastní a účinne nekontroluje Arménsko alebo jeho štátni príslušníci, alebo obaja;

v prípade leteckého dopravcu Európskej únie:

i)	letecký dopravca nemá hlavné miesto podnikania na území Európskej únie alebo nie je držiteľom platnej prevádzkovej licencie v súlade s právnymi predpismi Európskej únie,

ii)	členský štát EÚ zodpovedný za vydávanie osvedčení leteckých prevádzkovateľov nevykonáva a nezachováva účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu alebo príslušný letecký úrad nie je jasne uvedený, alebo

iii)	ak sa v článku 6 nestanovuje inak, leteckého dopravcu priamo alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu nevlastní a účinne nekontroluje členský štát alebo členské štáty Európskej únie alebo Európskeho združenia voľného obchodu alebo štátni príslušníci takýchto štátov, alebo obaja;

c)	nie sú dodržané články 8, 14 a 15 alebo

d)	letecký dopravca nedodržiava právne predpisy a pravidlá uvedené v článku 7 alebo právne predpisy a pravidlá zvyčajne uplatňované na prevádzku medzinárodnej leteckej dopravy zmluvnou stranou, ktorá posudzuje žiadosť.

2. Ak nie je potrebné okamžité opatrenie s cieľom zabrániť ďalšiemu nedodržiavaniu odseku 1 písm. c) alebo písm. d), práva stanovené v tomto článku sa uplatňujú len po konzultáciách s druhou zmluvnou stranou.

3. Týmto článkom nie sú obmedzené práva žiadnej zo zmluvných strán zamietnuť, zrušiť, pozastaviť leteckému dopravcovi alebo leteckým dopravcom druhej zmluvnej strany prevádzkové oprávnenie alebo technické povolenie, uložiť na ne podmienky alebo ich obmedziť v súlade s článkami 14 alebo 15.

Článok 6

Investície do leteckých dopravcov

1. Bez ohľadu na články 4 a 5 a po overení v spoločnom výbore v súlade s článkom 23 ods. 8, že na základe svojich príslušných zákonov každá zo zmluvných strán alebo ich štátni príslušníci môžu nadobudnúť väčšinové vlastníctvo alebo účinnú kontrolu leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, môžu zmluvné strany umožniť väčšinové vlastníctvo alebo účinnú kontrolu leteckého dopravcu Arménska členskými štátmi EÚ alebo ich štátnymi príslušníkmi alebo leteckého dopravcu Európskej únie Arménskom alebo jeho štátnymi príslušníkmi v súlade s podmienkami odseku 2 tohto článku.

2. Vo vzťahu k odseku 1 tohto článku sú investície zmluvných strán alebo ich štátnych príslušníkov v leteckých dopravcoch jednotlivo povolené na základe predchádzajúceho rozhodnutia spoločného výboru v súlade s článkom 23 ods. 2.

V uvedenom rozhodnutí sa uvádzajú podmienky spojené s vykonávaním dohodnutých služieb podľa tejto dohody a so službami medzi tretími krajinami a zmluvnými stranami. Článok 23 ods. 11 sa nevzťahuje na uvedené rozhodnutie.

Článok 7

Dodržiavanie zákonov a právnych predpisov

1. Zákony a iné právne predpisy, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany uplatňujú na prílety, prevádzku a odlety lietadiel používaných na medzinárodnú leteckú dopravu, musia leteckí dopravcovia druhej zmluvnej strany dodržiavať pri prílete lietadla na toto územie, pobyte na ňom alebo pri odlete z tohto územia.

2. V prípade cestujúcich, posádky alebo v ich zastúpení alebo batožiny, nákladu a poštových zásielok leteckých dopravcov druhej zmluvnej strany sa musia dodržiavať zákony a iné právne predpisy, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany uplatňujú na prílety, pobyt a odlety cestujúcich, posádky batožiny, nákladu alebo poštových zásielok v lietadle (vrátane právnych predpisov týkajúcich sa vstupu, odbavenia, prisťahovalectva, pasov, colného odbavenia alebo karantény alebo v prípade pošty poštových predpisov) pri vstupe lietadla na územie prvej zmluvnej strany, na tomto území alebo pri odlete lietadla z tohto územia.

3. Zmluvné strany na svojom území povolia leteckým dopravcom druhej zmluvnej strany prijať opatrenia, ktorými zaručia, že budú prepravované iba osoby, ktoré majú cestovné doklady požadované na vstup na jej územie alebo tranzit cez územie druhej zmluvnej strany.

Článok 8

Spravodlivá hospodárska súťaž

1. Zmluvné strany potvrdzujú, že ich spoločným cieľom je spravodlivé a konkurenčné prostredie a spravodlivé a rovnocenné príležitosti pre spoločnosti oboch zmluvných strán zapojené do poskytovania služieb leteckej dopravy, aby mohli súťažiť v prevádzke dohodnutých dopravných služieb na určených tratiach. Zmluvné strany preto prijmú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa v plnom rozsahu.

2. Zmluvné strany vyhlasujú, že na podporu cieľov tejto dohody je dôležitá spravodlivá a nenarušená hospodárska súťaž, a poznamenávajú, že na efektívne poskytovanie leteckej dopravy sú dôležité komplexné právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže a nezávislý orgán na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj riadne a účinné presadzovanie príslušných predpisov v oblasti hospodárskej súťaže. Priebežne menené právne predpisy každej zmluvnej strany v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sa týkajú otázok, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa uplatňujú na prevádzku leteckých dopravcov v rámci právomoci príslušnej zmluvnej strany. Zmluvné strany sledujú spoločný cieľ kompatibility a zbližovania predpisov v oblasti hospodárskej súťaže a ich účinného uplatňovania. Primerane a podľa potreby budú spolupracovať pri účinnom uplatňovaní predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, okrem iného umožnením ich príslušným spoločnostiam alebo iným štátnym príslušníkom zverejňovať v súlade s ich príslušnými predpismi a judikatúrou informácie týkajúce sa opatrenia v zmysle práva hospodárskej súťaže zo strany príslušných orgánov druhej zmluvnej strany.

3. Žiadne ustanovenie tejto dohody nesmie ovplyvňovať, obmedzovať ani nijako ohrozovať autoritu a právomoci príslušných orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a súdov ktorejkoľvek zmluvnej strany (a Európskej komisie), a všetky otázky týkajúce sa uplatnenia zákonov o hospodárskej súťaži musia naďalej patriť do výlučnej pôsobnosti týchto orgánov a súdov. Preto sa každé opatrenie prijaté podľa tohto článku ktoroukoľvek zmluvnou stranou vykoná bez toho, aby boli dotknuté možné opatrenia, ktoré prijmú uvedené orgány a súdy.

4. Každé opatrenie prijaté podľa tohto článku spadá do výlučnej zodpovednosti zmluvných strán a vzťahuje sa výlučne na druhú zmluvnú stranu alebo spoločnosti poskytujúce služby leteckej dopravy na územie/z územia zmluvných strán. Takéto opatrenie nepodlieha postupu urovnávania sporov uvedeného v článku 24.

5. Každá zmluvná strana odstráni všetky formy diskriminácie alebo nekalých praktík, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť spravodlivé a rovnocenné príležitosti spoločností zapojených do služieb leteckej dopravy druhej zmluvnej strany súťažiť pri poskytovaní služieb leteckej dopravy.

6. Žiadna zmluvná strana nesmie poskytnúť ani povoliť verejné dotácie alebo podporu akejkoľvek spoločnosti, ak by tieto dotácie alebo podpora výrazne a nepriaznivo ovplyvnila spravodlivé a rovnocenné príležitosti spoločností druhej zmluvnej strany súťažiť pri poskytovaní služieb leteckej dopravy. Takéto verejné dotácie alebo podpora môžu okrem iného zahŕňať: krížové dotácie, náhradu prevádzkových strát, poskytnutie kapitálu, granty, záruky, zvýhodnené pôžičky alebo poistenie, ochranu pred konkurzom, vzdanie sa vymáhania splatných súm, vzdanie sa bežnej návratnosti investovaných verejných prostriedkov, daňové úľavy alebo oslobodenie od daní, náhradu za finančné bremená uložené orgánmi verejnej moci a prístup na diskriminačnom alebo neobchodnom základe k zariadeniam a službám leteckej navigácie a letiskovým zariadeniam a službám, pozemnej obsluhe, bezpečnostnej ochrane, počítačovým rezervačným systémom, prideľovaniu prevádzkových intervalov alebo k iným súvisiacim zariadeniam a službám potrebným na prevádzkovanie leteckej dopravy.

7. Ak zmluvná strana poskytne dotácie alebo podporu spoločnosti, musí zabezpečiť transparentnosť takého opatrenia akýmkoľvek primeraným spôsobom, pričom okrem iného môže vyžadovať, aby spoločnosť zreteľne a samostatne označila túto dotáciu alebo podporu vo svojom účtovníctve.

8. Každá zmluvná strana na požiadanie druhej zmluvnej strany predloží danej zmluvnej strane v primeranom čase finančné výkazy subjektov, ktoré spadajú do právomoci prvej zmluvnej strany, a všetky ostatné takéto informácie, ktoré môže druhá zmluvná strana primerane požadovať, aby sa ubezpečila o splnení ustanovení tohto článku. Môžu to byť aj podrobné informácie o dotáciách alebo podpore. Takéto informácií môže podliehať povinnosti dôverného zaobchádzania zmluvnou stranou, ktorá si vyžiadala prístup k informáciám.

9. Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek opatrenie prijaté príslušným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže alebo súdom na účely presadzovania pravidiel uvedených v odsekoch 5 a 6:

ak zmluvná strana zistí, že nejaká spoločnosť je preukázateľne vystavená diskriminácii alebo nekalým praktikám v zmysle odseku 5 alebo 6, môže predložiť písomné pripomienky druhej zmluvnej strane. Zmluvná strana sa po informovaní druhej zmluvnej strany môže obrátiť aj na zodpovedné orgány štátnej správy na území druhej zmluvnej strany vrátane orgánov na štátnej, regionálnej, oblastnej alebo miestnej úrovni, aby prerokovali záležitosti týkajúce sa tohto článku. Zmluvná strana si okrem toho môže vyžiadať konzultácie k tejto otázke od druhej zmluvnej strany s cieľom vyriešiť problém. Takéto konzultácie sa musia začať do 30 dní od predloženia žiadosti. Medzitým si zmluvné strany vymenia dostatočné informácie, aby bolo možné úplne preskúmať obavy, ktoré vyjadrila jedna zo zmluvných strán;

ak zmluvné strany nedospejú k vyriešeniu záležitosti konzultáciami do 30 dní od začiatku konzultácií alebo ak sa konzultácie nezačnú v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti týkajúcej sa údajného porušenia odseku 5 alebo 6, zmluvná strana, ktorá požiadala o konzultácie, má právo pozastaviť vykonávanie práv uvedených v tejto dohode dotknutými spoločnosťami druhej zmluvnej strany, a to zamietnutím, zrušením alebo pozastavením prevádzkového oprávnenia/povolenia, alebo uložiť podmienky výkonu takýchto práv, ktoré považuje za nevyhnutné, alebo uložiť poplatky alebo prijať iné opatrenia. Opatrenia prijaté podľa tohto odseku musia byť vhodné, primerané a ich rozsah pôsobnosti a trvanie musí byť obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné.

10. Každá zmluvná strana musí účinne uplatňovať protimonopolné právne predpisy v súlade s odsekom 2 a zakázať spoločnostiam:

v spojení s akoukoľvek inou spoločnosťou uzatvárať dohody, prijímať rozhodnutia alebo používať zosúladený postup, ktoré môžu ovplyvňovať leteckú dopravu na územie/z územia danej zmluvnej strany a ktorých cieľom alebo účinkom je zabrániť, obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž. Tento zákaz možno vyhlásiť za neuplatniteľný, ak takéto dohody, rozhodnutia alebo postupy prispejú k zlepšeniu produkcie alebo distribúcie služieb alebo k podpore technického či ekonomického pokroku, pričom sa spotrebiteľom umožní primeraný podiel na výsledných výhodách, a: i) neukladajú príslušným spoločnostiam obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cieľov, ii) neumožňujú takýmto spoločnostiam vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných služieb a

b)	nezneužívajú dominantné postavenie spôsobom, ktorý môže ovplyvňovať leteckú dopravu na územie/z územia danej zmluvnej strany.

11. Každá zmluvná strana zverí uplatňovanie protimonopolných pravidiel uvedených v odseku 10 výlučne svojmu príslušnému a nezávislému orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo súdu.

12. Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek opatrenie prijaté príslušným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže alebo súdom na účely presadzovania pravidiel uvedených v odseku 10, ak zmluvná strana zistí, že nejaká spoločnosť preukázateľne čelí porušovaniu odseku 10, môže predložiť písomné pripomienky druhej zmluvnej strane. Zmluvná strana sa po informovaní druhej zmluvnej strany môže obrátiť aj na zodpovedné orgány štátnej správy na území druhej zmluvnej strany vrátane orgánov na štátnej, regionálnej, oblastnej alebo miestnej úrovni, aby prerokovali záležitosti týkajúce sa tohto článku. Zmluvná strana si okrem toho môže vyžiadať konzultácie k tejto otázke od druhej zmluvnej strany s cieľom vyriešiť problém. Takéto konzultácie sa musia začať do 30 dní od predloženia žiadosti. Medzitým si zmluvné strany vymenia dostatočné informácie, aby bolo možné úplne preskúmať obavy, ktoré vyjadrila jedna zo zmluvných strán.

13. Ak zmluvné strany nedospejú k vyriešeniu záležitosti konzultáciami do 30 dní od začiatku konzultácií alebo ak sa konzultácie nezačnú v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti týkajúcej sa údajného porušenia odseku 10, a za predpokladu, že príslušný orgán na ochranu hospodárskej súťaže alebo súd zistil porušenie protimonopolných predpisov, zmluvná strana, ktorá požiadala o konzultácie, má právo pozastaviť vykonávanie práv uvedených v tejto dohode dotknutými spoločnosťami druhej zmluvnej strany, a to zamietnutím, zrušením alebo pozastavením prevádzkového oprávnenia/povolenia, alebo uložiť podmienky výkonu takýchto práv, ktoré považuje za nevyhnutné, alebo uložiť poplatky alebo prijať iné opatrenia. Opatrenia prijaté podľa tohto odseku musia byť vhodné, primerané a ich rozsah pôsobnosti a trvanie musí byť obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné.

Článok 9

Obchodné príležitosti

2. Zmluvné strany súhlasia, že prekážky, ktorým čelia obchodné subjekty pri podnikaní, by obmedzovali výhody, ktoré sa majú dosiahnuť touto dohodou. Zmluvné strany sa preto zapoja do účinného a recipročného procesu odstraňovania prekážok pri podnikaní, s ktorými sa stretli obchodné subjekty oboch zmluvných strán, pokiaľ takéto prekážky obmedzujú obchodné operácie, narušujú hospodársku súťaž alebo ovplyvňujú rovnaké podmienky súťaže.

3. Leteckí dopravcovia obidvoch zmluvných strán nie sú povinní mať miestnych sponzorov.

4. Spoločný výbor vypracuje postup spolupráce vo vzťahu k podnikaniu a obchodným príležitostiam, monitoruje pokroky v účinnom odstraňovaní prekážok pri podnikaní, s ktorými sa stretli obchodné subjekty a v prípade potreby pravidelne preskúmava vývoj vrátane vývoja smerujúceho k legislatívnym a regulačným zmenám. V súlade s článkom 23 môže zmluvná strana požiadať o zasadnutie spoločného výboru s cieľom prediskutovať akékoľvek otázky týkajúce sa uplatňovania tohto článku.

5. Leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany majú právo slobodne si zriadiť pobočku a priestory na území druhej zmluvnej strany, ak sú takéto pobočky alebo priestory potrebné na poskytovanie leteckej dopravy a na propagáciu a predaj služieb leteckej dopravy a súvisiacich služieb, ako aj právo predávať a vydávať letenky alebo letecké nákladné listy, a to tak vlastné, či iného dopravcu.

6. Leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany majú právo v súlade so zákonmi a s právnymi predpismi druhej zmluvnej strany, ktoré sa týkajú vstupu, pobytu a zamestnania, priviesť a držať na území druhej zmluvnej strany riadiacich, obchodných, technických, prevádzkových a iných odborných zamestnancov, ktorí sú potrební na podporu poskytovania leteckej dopravy. Obe zmluvné strany v prípade potreby uľahčia a urýchlia udeľovanie pracovných povolení pre personál zamestnaný v kanceláriách podľa tohto odseku, vrátane osôb vykonávajúcich určité dočasné úlohy, ktoré nepresiahnu 90 dní, podliehajúcich príslušným platným zákonom a právnym predpisom.

7. Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, má každý letecký dopravca v súvislosti s pozemnou obsluhou na území druhej zmluvnej strany:

a)	právo vykonávať vlastnú pozemnú obsluhu (self-handling) alebo

právo vybrať si spomedzi konkurenčných poskytovateľov vrátane iných leteckých dopravcov, ktorí poskytujú úplné alebo čiastočné služby pozemnej obsluhy, ak je týmto poskytovateľom na základe zákonov a iných právnych predpisov každej zmluvnej strany povolený prístup na trh a ak sa títo poskytovatelia nachádzajú na trhu.

Práva podľa prvého pododseku písm. a) a b) podliehajú len špecifickým obmedzeniam súvisiacim s dostupnými priestormi alebo dostupnou kapacitou a vyplývajúcim z potreby zachovávať bezpečnú prevádzku letiska. Ak takéto obmedzenia obmedzujú, zabraňujú alebo znemožňujú self-handling a ak neexistuje účinná hospodárska súťaž medzi poskytovateľmi, ktorí poskytujú služby pozemnej obsluhy, príslušná zmluvná strana zabezpečí, aby všetky tieto služby boli dostupné všetkým leteckým dopravcom rovnocenne a nediskriminačne. Ceny za takéto služby sa určia na základe relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

8. Každý poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy, či už ide o leteckého dopravcu, alebo nie, má vo vzťahu k pozemnej obsluhe na území druhej zmluvnej strany právo poskytovať služby pozemnej obsluhy pre leteckých dopravcov pôsobiacich na tom istom letisku, ak sú povolené a ak sú v súlade s uplatniteľnými zákonmi a inými právnymi predpismi.

9. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej predpisy, usmernenia a postupy týkajúce sa prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách jej území boli uplatňované nezávislým, transparentným, účinným a nediskriminačným spôsobom.

10. Zmluvná strana si môže pre informáciu vyžiadať oznámenie prevádzkových plánov, programov alebo cestovných poriadkov leteckej dopravy prevádzkovanej na základe tejto dohody, len aby sa mohla ubezpečiť, že sú dodržiavané práva udelené na základe tejto dohody. Ak si ktorákoľvek zmluvná strana vyžiada takéto oznámenie, musí obmedziť administratívne zaťaženie sprostredkovateľských subjektov leteckej dopravy a leteckých dopravcov druhej zmluvnej strany spojené s týmito požiadavkami a postupmi na minimálnu úroveň.

11. Ktorýkoľvek letecký dopravca každej zmluvnej strany sa môže zapojiť do predaja služieb leteckej dopravy a súvisiacich služieb na území druhej zmluvnej strany priamo alebo podľa svojho rozhodnutia prostredníctvom svojich obchodných zástupcov, iných sprostredkovateľov, ktorých určí letecký dopravca, alebo prostredníctvom internetu alebo iným dostupným spôsobom. Každý letecký dopravca má právo predávať tieto dopravné služby a súvisiace služby a každý má právo si tieto dopravné služby a súvisiace služby kúpiť v mene platnej na danom území alebo vo voľne zmeniteľných menách.

12. Leteckým dopravcom každej zmluvnej strany sa umožní, aby miestne výdavky, vrátane nákupu paliva a platieb letiskových poplatkov na území druhej zmluvnej strany, uhrádzali v miestnej mene. Podľa svojho rozhodnutia môžu leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany uhrádzať také výdavky na území druhej zmluvnej strany vo voľne zmeniteľných menách, a to za trhový výmenný kurz.

13. Každý letecký dopravca má na požiadanie právo kedykoľvek a akokoľvek zmeniť na voľne zmeniteľné meny a previesť príjmy z miestneho podnikania z územia druhej zmluvnej strany do krajiny svojho výberu. Zmena a prevod prostriedkov sa umožnia rýchlo, bez obmedzení alebo zdanenia prostriedkov, za trhový výmenný kurz platný na aktuálne transakcie a prevody v deň, keď letecký dopravca predloží úvodnú žiadosť o prevod prostriedkov, a nesmie podliehať žiadnym poplatkom s výnimkou poplatkov, ktoré zvyčajne účtujú banky za vykonanie zmeny a prevodu.

14. Pri prevádzkovaní alebo ponúkaní služieb podľa tejto dohody ktorýkoľvek letecký dopravca zmluvné strany môže uzatvárať marketingové dohody o spolupráci, ako sú napríklad dohody o vyhradení časti kapacity lietadla alebo dohody o spoločnom používaní letového kódu, s:

a)	ktorýmkoľvek leteckým dopravcom alebo leteckými dopravcami zmluvné strany;

b)	ktorýmkoľvek leteckým dopravcom alebo leteckými dopravcami tretej krajiny a

c)	poskytovateľom povrchovej dopravy (pozemnej alebo námornej) ktorejkoľvek krajiny

za predpokladu, že i) prevádzkujúci dopravcovia majú príslušné dopravné práva, ii) obchodní dopravcovia majú príslušné základné traťové práva a iii) dohody spĺňajú požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a hospodárskej súťaže, ktoré sa pri takýchto dohodách bežne uplatňujú.

15. Pokiaľ ide o služby osobnej dopravy predávané v rámci spoločných obchodných dohôd, kupujúci musí byť informovaný na predajnom mieste alebo v každom prípade pri odbavení alebo pred nástupom do lietadla, ak sa pre nadväzujúci let nevyžaduje odbavenie, o tom, ktorí dopravní prevádzkovatelia budú prevádzkovať jednotlivé úseky služby.

16. Pokiaľ ide o dopravu cestujúcich, poskytovatelia povrchovej dopravy nepodliehajú zákonom ani iným právnym predpisom, ktorými sa riadi letecká doprava, a to výhradne na základe toho, že túto povrchovú dopravu ponúka letecký dopravca pod vlastným menom.

17. Bez ohľadu na iné ustanovenia tejto dohody sa leteckým dopravcom a nepriamym poskytovateľom nákladnej prepravy zmluvných strán bez obmedzenia povolí v súvislosti s medzinárodnou leteckou dopravou využívať akúkoľvek povrchovú nákladnú dopravu do bodov alebo z bodov na území zmluvných strán alebo tretích krajín vrátane dopravy na všetky medzinárodne uznávané letiská alebo z nich so zariadeniami pre colné odbavenie a v prípade potreby vrátane práv na dopravu nákladu pod colným dohľadom podľa uplatniteľných zákonov a iných právnych predpisov. V prípade takéhoto nákladu, či už sa prepravuje povrchovou dopravou alebo letecky, sa zabezpečí prístup k letiskovému colnému odbaveniu a zariadeniam. Leteckí dopravcovia sa môžu rozhodnúť, že si budú zabezpečovať povrchovú dopravu sami alebo na základe dohody s inými poskytovateľmi povrchovej dopravy vrátane povrchovej dopravy, ktorú prevádzkujú iní leteckí dopravcovia alebo nepriami poskytovatelia nákladnej leteckej dopravy. Takéto kombinované nákladné služby možno poskytovať za jednu spoločnú cenu za kombinovanú leteckú a povrchovú dopravu, pokiaľ zasielatelia nie sú uvedení do omylu z hľadiska skutočností týkajúcich sa takejto dopravy.

18. Leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany sú oprávnení uzatvárať koncesionárske dohody alebo dohody o označovaní so spoločnosťami vrátane leteckých dopravcov každej zmluvnej strany alebo tretích krajín, pokiaľ leteckí dopravcovia majú príslušné oprávnenie a spĺňajú podmienky stanovené v zákonoch a právnych predpisoch, ktoré zmluvné strany zvyčajne uplatňujú na takéto dohody, najmä na tie, ktoré vyžadujú zverejniť totožnosť leteckého dopravcu vykonávajúceho túto službu.

19. Leteckí dopravcovia každej zmluvnej strany môžu uzatvárať dohody na poskytnutie lietadiel s posádkou alebo bez nej na účely prevádzkovania medzinárodnej leteckej dopravy s:

a)	ktorýmkoľvek leteckým dopravcom alebo leteckými dopravcami zmluvnej strany a

b)	ktorýmkoľvek leteckým dopravcom alebo leteckými dopravcami tretej krajiny,

pokiaľ všetci účastníci týchto dohôd majú príslušné oprávnenie a spĺňajú podmienky stanovené podľa príslušných zákonov a iných právnych predpisov, ktoré zmluvné strany uplatňujú na takéto dohody. Žiadna zmluvná strana nesmie vyžadovať, aby letecký dopravca, ktorý poskytuje lietadlá, vlastnil pre trate, na ktorých budú lietadlá prevádzkované, dopravné práva podľa tejto dohody. Zmluvné strany môžu požadovať, aby tieto dohody schválili ich príslušné orgány. Ak zmluvná strana požaduje takéto schválenie, obmedzí administratívne zaťaženie leteckých dopravcov v súvislosti so schvaľovacím postupom na minimum.

Článok 10

Clá a dane

1. Pri prílete na územie jednej zmluvnej strany lietadlá prevádzkované v rámci medzinárodnej leteckej dopravy leteckými dopravcami druhej zmluvnej strany, ich bežné vybavenie, pohonné látky, mazivá, spotrebné technické zásoby, pozemné zariadenia, náhradné diely (vrátane motorov), zásoby lietadla (vrátane potravín, nápojov a liehovín, tabaku a iných produktov určených na používanie cestujúcimi alebo predaj cestujúcim v obmedzenom množstve počas letu) a ďalšie predmety určené na využívanie alebo využívané výlučne v súvislosti s prevádzkou alebo údržbou lietadla v medzinárodnej leteckej doprave, sú na základe reciprocity a za predpokladu, že toto vybavenie a zásoby zostanú na palube lietadla, oslobodené od všetkých dovozných obmedzení, daní z majetku, kapitálových poplatkov, colných poplatkov, spotrebných daní a podobných poplatkov a odvodov, ktoré sú:

a)	uložené vnútroštátnymi alebo miestnymi orgánmi alebo Európskou úniou a

b)	nie sú založené na cene za poskytované služby.

2. Na základe reciprocity sú od daní, odvodov, ciel, poplatkov a odvodov uvedených v odseku 1 s výnimkou poplatkov vychádzajúcich z ceny za poskytnuté služby oslobodené aj:

palubné zásoby, ktoré sa privezú alebo dodajú na územie jednej zmluvnej strany a nakladajú na palubu v primeraných množstvách na použitie v odlietajúcom lietadle leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ktorý zabezpečuje medzinárodnú leteckú dopravu, vrátane prípadov, keď sa takéto zásoby majú používať počas časti letu uskutočnenej nad uvedeným územím;

b)	pozemné zariadenia a náhradné diely (vrátane motorov) dovezené na územie zmluvnej strany na účely servisu, údržby alebo opravy lietadla leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ktoré sa používa v medzinárodnej leteckej doprave;

palivo, mazivá a spotrebné technické zásoby v lietadle, ktoré sa privezú alebo dodajú na územie zmluvnej strany na použitie v lietadle leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ktoré sa používa v medzinárodnej leteckej doprave, vrátane prípadov, keď sa takéto zásoby majú používať počas časti letu uskutočnenej nad uvedeným územím; a

tlačený materiál, tak ako ustanovujú colné právne predpisy každej zmluvnej strany, ktoré sa privezú alebo dodajú na územie zmluvnej strany a vezmú sa na palubu na použitie v odlietajúcom lietadle leteckého dopravcu druhej zmluvnej strany, ktoré sa používa v medzinárodnej leteckej doprave, vrátane prípadov, keď sa takéto zásoby majú používať počas časti letu uskutočnenej nad uvedeným územím.

3. Žiadne ustanovenie tejto dohody nebráni zmluvnej strane v tom, aby uložila dane, odvody, clá, poplatky alebo odvody na palivo dodávané na jej území na nediskriminačnom základe na použitie v lietadlách leteckého dopravcu, ktorý prevádzkuje lety medzi dvomi miestami na jej území.

4. Bežné palubné vybavenie, ako aj materiál, zásoby a náhradné diely uvedené v odsekoch 1 a 2, ktoré sa zvyčajne ponechávajú na palube lietadla prevádzkovaného leteckým dopravcom jednej zmluvnej strany, sa môžu vyložiť na území druhej zmluvnej strany len s predchádzajúcim súhlasom colných orgánov danej zmluvnej strany a môže byť potrebné držať ich pod dohľadom alebo kontrolou uvedených orgánov dovtedy, kým sa nevyvezú naspäť alebo sa s nimi v súlade s colnými predpismi nenaloží inak.

5. Výnimky stanovené v tomto článku sa uplatňujú tiež vtedy, keď leteckí dopravcovia zmluvné strany uzavreli s iným leteckým dopravcom, ktorý obdobne využíva takéto výnimky udelené druhou zmluvnou stranou, zmluvu o pôžičke alebo prevode položiek uvedených v odsekoch 1 a 2 na územie druhej zmluvnej strany.

6. Žiadne ustanovenie tejto dohody nebráni žiadnej zmluvnej strane v tom, aby uložila dane, odvody, clá alebo poplatky na tovar predávaný na iný účel ako na spotrebu cestujúcimi na palube na úseku leteckej dopravnej služby medzi dvoma miestami na jej území, na ktorých je povolený nástup do lietadla a výstup z neho.

7. Batožina a náklad v priamom tranzite cez územie zmluvnej strany sú oslobodené od daní, ciel, poplatkov a iných podobných odvodov, ktoré nevychádzajú z ceny za poskytovanú službu.

8. Na vybavenie a zásoby uvedené v odsekoch 1 a 2 sa môže vzťahovať požiadavka, aby boli držané pod dohľadom alebo kontrolou príslušných orgánov.

9. Ustanovenia tejto dohody nemajú vplyv na oblasť dane z pridanej hodnoty (DPH).

10. Táto dohoda nemá vplyv na ustanovenia príslušných dohovorov medzi členskými štátmi EÚ a Arménskom o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a kapitálu.

Článok 11

Používateľské poplatky

2. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby poplatky za používanie zariadení leteckej navigácie a riadenia letovej prevádzky, ktoré jej príslušné finančné orgány alebo subjekty môžu ukladať leteckým dopravcom druhej zmluvnej strany, vychádzali z nákladov a aby neboli diskriminačné. Akékoľvek podobné používateľské poplatky sa v každom prípade stanovia leteckým dopravcom druhej zmluvnej strany za podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé ako najpriaznivejšie podmienky dostupné pre akéhokoľvek iného leteckého dopravcu.

3. Každá zo zmluvných strán zabezpečí, aby používateľské poplatky, ktoré jej príslušné finančné úrady alebo orgány môžu ukladať leteckým dopravcom druhej zmluvnej strany za používanie letísk, zariadení bezpečnostnej ochrany letectva a súvisiacich zariadení a služieb, s výnimkou poplatkov uložených za služby uvedené v článku 9 ods. 7, neboli nespravodlivo diskriminačné a diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti a aby boli spravodlivo rozdelené medzi jednotlivé kategórie používateľov. Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 1, musia takéto používateľské poplatky odrážať, ale nesmú prevyšovať úplné náklady príslušných finančných úradov alebo orgánov na poskytovanie príslušných zariadení a služieb letísk, zariadení a služieb spojených s leteckou bezpečnostnou ochranou na letisku alebo na tých letiskách, kde sa uplatňuje spoločný systém spoplatňovania. V takýchto používateľských poplatkoch môže byť zahrnutá primeraná návratnosť aktív po započítaní odpisov. Zariadenia a služby, za používanie ktorých sa účtujú poplatky, sa poskytujú efektívne a hospodárne. Takéto používateľské poplatky sa v každom prípade uplatnia na leteckých dopravcov druhej zmluvnej strany za podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé ako najpriaznivejšie podmienky dostupné pre akéhokoľvek iného leteckého dopravcu v čase uplatnenia poplatkov.

4. Každá zmluvná strana vyžaduje, aby príslušné finančné úrady alebo orgány na jej území a leteckí dopravcovia, ktorí používajú služby a zariadenia, viedli konzultácie a vymieňali si takéto informácie, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie presného posúdenia primeranosti poplatkov v súlade so zásadami stanovenými v odsekoch 2 a 3. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby príslušné finančné úrady alebo orgány primeraným spôsobom oznámili používateľom každú navrhovanú zmenu používateľských poplatkov, aby používatelia mohli vyjadriť svoj názor a predložiť pripomienky pred vykonaním týchto zmien.

Článok 12

Letecké cestovné a letecké sadzby

1. Každá zmluvná strana umožní leteckým dopravcom zmluvných strán, aby stanovovali letecké cestovné a letecké sadzby voľne na základe slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže.

2. Každá zmluvná strana môže na nediskriminačnom základe požadovať, aby leteckí prevádzkovatelia oboch zmluvných strán oznámili jej príslušným orgánom letecké cestovné a letecké sadzby, ktoré ponúkajú za lety z jej územia, a to v zjednodušenej forme a iba na informačné účely. Leteckí dopravcovia môžu byť povinní predložiť takéto oznámenie najskôr pri prvotnej ponuke leteckého cestovného alebo leteckej sadzby.

3. Príslušné orgány sa môžu radiť o záležitostiach, ako sú požiadavky a postupy oznamovania leteckého cestovného a leteckých sadzieb, ako aj leteckého cestovného a leteckých sadzieb, ktoré môžu byť nespravodlivé, neprimerané, diskriminačné alebo dotované.

Článok 13

Štatistika

1. Každá zmluvná strana poskytne druhej zmluvnej strane dostupnú štatistiku leteckej dopravy podľa tejto dohody, ktorá sa vyžaduje v súlade s jej vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, na nediskriminačnom základe a ktorú možno v primeranej miere vyžadovať.

2. Zmluvné strany spolupracujú, a to aj v rámci spoločného výboru, s cieľom uľahčiť vzájomnú výmenu štatistických informácií na účely monitorovania rozvoja leteckej dopravy podľa tejto dohody.

HLAVA II

SPOLUPRÁCA V OBLASTI REGULÁCIE

Článok 14

Bezpečnosť letectva

2. Na účely zabezpečenia vykonávania ustanovení tohto článku a regulačných požiadaviek a noriem uvedených v odseku 1 zmluvnými stranami sa Arménsko zapája do činnosti Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva ako pozorovateľ, a to od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody.

Prechod Arménska k plneniu regulačných požiadaviek a noriem týkajúcich sa leteckej dopravy uvedených v prílohe II časti B podlieha neustálemu monitorovaniu a pravidelnému hodnoteniu, ktoré vykonáva Európska únia v spolupráci s Arménskom.

Ak Arménsko usúdi, že spĺňa regulačné požiadavky a normy týkajúce sa leteckej dopravy uvedené v prílohy II časti B, informuje Európsku úniu, aby vykonala hodnotenie.

Keď Arménsko v plnej miere spĺňa regulačné požiadavky a normy týkajúce sa leteckej dopravy uvedené v prílohe II časti B, spoločný výbor stanoví presný status a podmienky účasti Arménska v Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva a jeho statusu pozorovateľa.

3. Zmluvné strany zabezpečujú, aby sa lietadlo zaregistrované jednou zmluvnou stranou, ktoré je podozrivé z nedodržiavania medzinárodných leteckých bezpečnostných noriem stanovených podľa dohovoru a ktoré pristáva na letiskách otvorených pre medzinárodnú leteckú dopravu na území druhej zmluvnej strany, podrobilo inšpekciám na odbavovacej ploche vykonávaným príslušnými orgánmi druhej zmluvnej strany, na palube a v okolí lietadla na účely kontroly platnosti dokladov lietadla a jeho posádky, ako aj viditeľného stavu lietadla a jeho vybavenia.

4. Príslušné orgány zmluvnej strany môžu kedykoľvek požiadať o konzultácie týkajúce sa bezpečnostných noriem, ktoré udržiava druhá zmluvná strana.

5. Príslušné orgány zmluvnej strany prijmú všetky vhodné a bezodkladné opatrenia vždy, keď zistia, že:

a)	lietadlo, výrobok alebo prevádzka pravdepodobne nespĺňa minimálne normy stanovené podľa dohovoru alebo regulačné požiadavky a normy týkajúce sa leteckej dopravy uvedené v prílohe II časti B, podľa toho, čo je uplatniteľné;

b)	existujú vážne obavy, že lietadlo alebo prevádzka lietadla nespĺňa minimálne normy stanovené podľa dohovoru alebo regulačné požiadavky a normy týkajúce sa leteckej dopravy uvedené v prílohe II časti B, podľa toho, čo je uplatniteľné, alebo

c)	existujú vážne obavy, že sa účinne nedodržiavajú a neuplatňujú minimálne normy stanovené podľa dohovoru alebo regulačné požiadavky a normy uvedené v prílohe II časti B, podľa toho, čo je uplatniteľné.

6. Ak niektorá zmluvná strana prijme opatrenie podľa odseku 5, bezodkladne o tom informuje druhú zmluvnú stranu a predloží odôvodnenie svojho opatrenia.

7. Opatrenie prijaté zmluvnou stranou v súlade s odsekom 5 sa ukončí, keď pominú dôvody na prijatie uvedeného opatrenia.

Článok 15

Bezpečnostná ochrana letectva

2. Arménsko môže podliehať kontrole Európskej komisie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva uvedenými v prílohe II časti C. Zmluvné strany zavedú potrebný mechanizmus na zabezpečenie výmeny informácií o výsledkoch takýchto kontrol.

3. Keďže je zabezpečenie bezpečnosti civilných lietadiel, ich cestujúcich a posádky základnou podmienkou poskytovania služieb medzinárodnej leteckej dopravy, zmluvné strany znova zdôrazňujú svoje záväzky navzájom si zabezpečovať bezpečnostnú ochranu civilného letectva voči činom protiprávneho zasahovania, a najmä svoje záväzky podľa dohovoru, Dohovoru o trestných činoch a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla podpísaného v Tokiu 14. septembra 1963, Dohovoru o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadla podpísaného v Haagu 16. decembra 1970, Dohovoru o potlačení protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva podpísaného v Montreale 23. septembra 1971, Protokolu o potlačení protiprávnych násilných činov na letiskách medzinárodnej civilnej leteckej dopravy podpísaného v Montreale 24. februára 1988 a Dohovoru o označovaní plastických výbušnín na účely detekcie podpísaného v Montreale 1. marca 1991 do tej miery, do akej sú obidve zmluvné strany účastníkmi týchto dohovorov, ako aj všetkých ostatných dohovorov a protokolov týkajúcich sa bezpečnostnej ochrany civilného letectva, na ktorých sa zmluvné strany zúčastňujú.

4. Zmluvné strany si na požiadanie navzájom poskytnú pomoc potrebnú na zabránenie protiprávnemu zmocneniu sa lietadla a iným protiprávnym činom proti bezpečnosti tohto lietadla, jeho cestujúcich a posádky, letísk a zariadení leteckej navigácie, ako aj každému inému ohrozeniu bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

5. Ak sa to nestanovuje v regulačných požiadavkách a normách týkajúcich sa bezpečnostnej ochrany letectva uvedených v prílohe II časti C, zmluvné strany vo svojich vzájomných vzťahoch konajú v súlade s medzinárodnými normami bezpečnostnej ochrany letectva a vhodnými odporúčanými postupmi ICAO. Obidve zmluvné strany vyžadujú, aby prevádzkovatelia lietadiel z ich registra, prevádzkovatelia s hlavným miestom podnikania alebo trvalým sídlom na ich území a prevádzkovatelia letísk na ich území konali v súlade s týmito ustanoveniami o bezpečnostnej ochrane letectva.

6. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa na jej území prijali účinné opatrenia na ochranu civilného letectva pred činmi nezákonného zasahovania, okrem iného vrátane detekčnej kontroly cestujúcich a ich príručnej batožiny, detekčnej kontroly podanej batožiny, detekčnej kontroly a bezpečnostnej kontroly osôb iných než cestujúci, ako aj ich prenášaných predmetov, detekčnej kontroly a bezpečnostnej kontroly nákladu, poštových zásielok, dodávok potrebných počas letu a letiskových dodávok, ako aj kontroly vstupu do letovej časti letiska a vyhradených bezpečnostných priestorov. Tieto opatrenia sa prispôsobia v súlade so zvýšením ohrozenia bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Každá zmluvná strana súhlasí s tým, že sa od jej leteckých dopravcov môže požadovať, aby dodržiavali ustanovenia bezpečnostnej ochrany letectva uvedené v odsekoch 1 a 5, ako aj iných ustanovení bezpečnostnej ochrany, ktoré druhá zmluvná strana vyžaduje pri vstupe, opustení alebo počas pobytu na území druhej zmluvnej strany.

7. Pri plnom zohľadnení a vzájomnom rešpektovaní zvrchovanosti zmluvných strán môže zmluvná strana prijať bezpečnostné opatrenia na vstup na svoje územie, ako aj núdzové opatrenia, s cieľom reagovať na konkrétne ohrozenie bezpečnostnej ochrany, čo by mala bezodkladne oznámiť druhej zmluvnej strany. Každá zmluvná strana posúdi kladne každú žiadosť druhej zmluvnej strany o primerané osobitné bezpečnostné opatrenia a prvá zmluvná strana prihliadne na už prijaté bezpečnostné opatrenia druhej zmluvnej strany a akékoľvek stanoviská druhej zmluvnej strany. Každá zmluvná strana však uznáva, že žiadne ustanovenie tohto článku neobmedzuje možnosť zmluvnej strany odmietnuť vstup na jej územie akémukoľvek letu alebo letom, o ktorých sa domnieva, že predstavujú hrozbu pre jej bezpečnosť. Okrem prípadu, keď to nie je v núdzovej situácii možné, každá zmluvná strana vopred informuje druhú zmluvnú stranu o všetkých osobitných opatreniach bezpečnostnej ochrany, ktoré plánuje zaviesť a ktoré by mohli mať významný finančný alebo prevádzkový vplyv na služby leteckej dopravy poskytované podľa tejto dohody. Každá zmluvná strana môže požiadať o zasadnutie spoločného výboru na prediskutovanie takýchto opatrení bezpečnostnej ochrany, ako sa uvádza v článku 23.

8. Ak dôjde k incidentu alebo hrozbe incidentu protiprávneho zmocnenia sa civilného lietadla alebo iných protiprávnych činov proti bezpečnosti lietadiel, ich cestujúcich a posádky, letísk alebo leteckých navigačných zariadení, zmluvnej strany si navzájom pomáhajú uľahčením komunikácie a ďalšími vhodnými opatreniami s cieľom rýchlo a bezpečne ukončiť tento incident alebo jeho hrozbu.

9. Každá zmluvná strana prijme všetky možné opatrenia, aby lietadlo, ktoré je predmetom protiprávneho zmocnenia sa alebo iných protiprávnych činov a ktoré sa nachádza na zemi na území tejto zmluvnej strany, zadržala na zemi, okrem prípadov, keď je jeho odlet vynútený zásadnou povinnosťou chrániť ľudské životy. Takéto opatrenia sa pokiaľ možno prijímajú na základe vzájomných konzultácií.

10. Ak má zmluvná strana opodstatnený dôvod domnievať sa, že druhá zmluvná strana nedodržala ustanovenia tohto článku o bezpečnostnej ochrane leteckej dopravy, uvedená zmluvná strana požiada o urýchlené konzultácie s druhou zmluvnou stranou. Takéto konzultácie sa musia začať do 30 dní od predloženia takejto žiadosti.

11. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5, ak sa nedosiahne uspokojivá dohoda do 30 dní od dátumu začiatku takýchto konzultácií alebo prípadne v dlhšej dohodnutej lehote, predstavuje to dôvod neposkytnúť leteckému dopravcovi alebo viacerým leteckým dopravcom druhej zmluvnej strany prevádzkové oprávnenie, zrušiť ho, obmedziť ho alebo uložiť vo vzťahu k nemu podmienky.

12. Ak si to vyžiada bezprostredné a mimoriadne ohrozenie, môže zmluvná strana prijať okamžité predbežné opatrenie.

13. Akékoľvek opatrenie prijaté v súlade s odsekom 11 sa zruší po tom, ako druhá zmluvná strana dosiahne plný súlad s ustanoveniami tohto článku.

Článok 16

Manažment letovej prevádzky

1. S výhradou prechodných ustanovení stanovených v prílohe I zmluvné strany zabezpečia, aby ich príslušné právne predpisy, pravidlá alebo postupy spĺňali regulačné požiadavky a normy týkajúce sa leteckej dopravy uvedené v prílohe II časti D, a ak sa nestanovujú v regulačnom rámci EÚ, prinajmenšom príslušné normy ICAO a odporúčané postupy za podmienok uvedených v tomto článku.

2. Zmluvné strany spolupracujú v oblasti manažmentu letovej prevádzky s úmyslom rozšírenia jednotného európskeho neba na Arménsko s cieľom zlepšiť súčasné bezpečnostné normy a celkovú účinnosť všeobecných noriem leteckej dopravy v Európe, optimalizovať kapacity riadenia leteckej dopravy, minimalizovať oneskorenia a zvýšiť environmentálnu účinnosť. Na tento účel sa Arménsko zapojí ako pozorovateľ do Výboru pre jednotné európske nebo a iných orgánov v súvislosti s jednotným európskym nebom, a to od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody. Spoločný výbor je zodpovedný za monitorovanie a uľahčenie spolupráce v oblasti manažmentu letovej prevádzky.

3. Na účely uľahčenia uplatňovania právnych predpisov jednotného európskeho neba na svojich územiach:

a)	Arménsko prijme potrebné opatrenia, aby prispôsobilo svoje letecké navigačné služby a inštitucionálne štruktúry a štruktúry dohľadu nad manažmentom letovej prevádzky požiadavkám jednotného európskeho neba;

b)	Arménsko najmä zriadi príslušný vnútroštátny orgán dohľadu, ktorý bude prinajmenšom funkčne nezávislý od poskytovateľa(-ov) leteckých navigačných služieb;

Európska únia pridruží Arménsko do príslušných prevádzkových iniciatív v oblasti leteckých navigačných služieb, vzdušného priestoru a interoperability, ktoré vychádzajú z jednotného európskeho neba, najmä prostredníctvom:

i)	preskúmania možnosti spolupráce alebo pridruženia s existujúcim funkčným blokom vzdušného priestoru alebo vytvorenia nového,

ii)	zapojenia do sieťových funkcií jednotného európskeho neba,

iii)	zosúladenia s plánmi vykonávania programu SESAR,

iv)	zvyšovania interoperability a

d)	Arménsko prijme potrebné opatrenia na zavedenie systému výkonnosti Európskej únie s cieľom optimalizovať celkovú efektívnosť letov, znižovať nálady a zvyšovať bezpečnosť a kapacity existujúcich systémov.

Článok 17

Životné prostredie

2. Zmluvné strany podporujú potrebu ochrany životného prostredia, pričom podporujú udržateľný rozvoj leteckej dopravy. Zmluvné strany majú v úmysle spolupracovať, aby identifikovali hrozby súvisiace s vplyvom leteckej dopravy na životné prostredie.

3. Zmluvné strany uznávajú dôležitosť spolupráce pri posudzovaní a minimalizovaní vplyvov leteckej dopravy na životné prostredie v súlade s cieľmi tejto dohody.

4. Zmluvné strany uznávajú dôležitosť boja proti zmene klímy, a teda riešenia otázky emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy, a to na domácej aj medzinárodnej úrovni. Súhlasia so zintenzívnením spolupráce v týchto otázkach, a to aj prostredníctvom príslušných mnohostranných dohôd, najmä zavedením globálneho trhového mechanizmu schváleného na 39. zasadnutí ICAO a používaním mechanizmu zriadeného článkom 6 ods. 4 Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy na vypracovaní opatrení založených na globálnom trhu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov v odvetví letectva, ako aj všetkých ostatných aspektov uvedeného článku, ktoré majú osobitný význam pre emisie z medzinárodnej leteckej dopravy.

5. Zmluvné strany sa zaväzujú k výmene informácií a pravidelnej priamej komunikácii a dialógu medzi expertmi s cieľom zlepšiť spoluprácu pri riešení vplyvov letectva na životné prostredie vrátane:

a)	výskumu a vývoja s ohľadom na letecké technológie šetrné k životnému prostrediu;

b)	inovácií v manažmente letovej prevádzky zameraných na zníženie vplyvu letectva na životné prostredie;

c)	výskumu a vývoja udržateľných alternatívnych pohonných hmôt pre leteckú dopravu;

d)	otázok riešenia vplyvov letectva na životné prostredie a zníženia emisií z letectva; a

e)	obmedzenia a monitorovania hluku s cieľom znížiť vplyv letectva na životné prostredie.

6. Zmluvné strany sa takisto zaväzujú v súlade so svojimi právami a povinnosťami vyplývajúcimi z multilaterálnych záväzkov týkajúcich sa životného prostredia účinne posilniť spoluprácu, a to aj finančnú a technologickú, vo vzťahu k opatreniam zameraným na boj proti emisiám skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej dopravy.

7. Zmluvné strany uznávajú potrebu prijímať vhodné opatrenia na prevenciu alebo iné riešenie vplyvov leteckej dopravy na životné prostredie, pokiaľ tieto opatrenia budú úplne zlučiteľné s právami a povinnosťami, ktoré im vyplývajú podľa medzinárodného práva.

Článok 18

Zodpovednosť leteckých dopravcov

Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky na základe Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu podpísaného 28. mája 1999 v Montreale (ďalej len „Montrealský dohovor“).

Článok 19

Ochrana spotrebiteľa

S výhradou prechodných ustanovení stanovených v prílohe I zmluvné strany zabezpečia, aby ich príslušné právne predpisy, pravidlá alebo postupy spĺňali regulačné požiadavky a normy v súvislosti s leteckou dopravou uvedené v prílohe II časti F.

Článok 20

Počítačové rezervačné systémy

2. Predajcovia počítačových rezervačných systémov (ďalej len „PRS“) pôsobiaci na území jednej zmluvnej strany sú oprávnení zavádzať, udržiavať a bezplatne sprístupňovať svoje PRS pre cestovné agentúry alebo cestovné kancelárie, ktorých hlavným predmetom činnosti je predaj produktov cestovného ruchu na území druhej zmluvnej strany, pokiaľ každý PRS spĺňa všetky príslušné regulačné požiadavky druhej zmluvnej strany.

3. Každá zmluvná strana zruší akékoľvek existujúce požiadavky, ktoré by mohli obmedziť prístup PRS jednej zmluvnej strany na trh druhej zmluvnej strany alebo inak obmedziť hospodársku súťaž. Zmluvné strany sa zdržia prijímania akýchkoľvek takýchto požiadaviek.

4. Žiadna zmluvná strana nesmie na svojom území ukladať alebo povoliť ukladať predajcom PRS druhej zmluvnej strany odlišné požiadavky v súvislosti s prezentáciou informácií PRS, než sú tie, ktoré sú uložené na jej vlastných predajcov PRS alebo na akýchkoľvek iných predajcov PRS na jej trhu. Žiadna zmluvná strana nesmie brániť uzatvoreniu dohôd medzi predajcami PRS, ich poskytovateľmi a ich zákazníkmi, ktoré súvisia s výmenou informácií o cestovných službách a ktoré uľahčujú zobrazovanie komplexných a nestranných informácií spotrebiteľom, alebo ktoré súvisia s plnením regulačných požiadaviek týkajúcich sa neutrálnych obrazoviek.

5. Zmluvné strany zabezpečia, aby vlastníkom a prevádzkovateľom PRS zmluvné strany, ktorí spĺňajú príslušné regulačné požiadavky druhej zmluvnej strany, prináleží rovnaká možnosť vlastniť PRS na území druhej zmluvnej strany, ako v prípade vlastníkov a prevádzkovateľov iných PRS, ktorí pôsobia na trhu uvedenej zmluvnej strany.

Článok 21

Sociálne hľadiská

2. Zmluvné strany uznávajú, že je dôležité zvažovať vplyvy tejto dohody na pracovnú silu, zamestnanosť a podmienky práce. Zmluvné strany sa zaväzujú spolupracovať v otázkach pracovnej sily v rozsahu pôsobnosti tejto dohody, okrem iného vo vzťahu k vplyvom na zamestnanosť, základné pracovné práva, pracovné podmienky, sociálnu ochranu a sociálny dialóg.

3. Zmluvné strany podporujú vo svojich právnych predpisoch, pravidlách a postupoch vysokú úroveň ochrany v pracovnej a sociálnej oblasti odvetvia civilného letectva.

4. Zmluvné strany uznávajú význam prospechu, ktorý prinášajú dôležité hospodárske výhody vyplývajúce z otvorených a konkurenčných trhov v kombinácii s vysokou úrovňou pracovných noriem pre zamestnancov. Zmluvné strany vykonávajú túto dohodu tak, aby prispeli k vysokej úrovni pracovných noriem nezávisle od vlastníctva a povahy príslušných leteckých dopravcov a aby zabezpečili, že práva a zásady uvedené v ich príslušných právnych predpisoch a pravidlách nebudú ohrozené, ale naopak účinne vykonávané.

5. Zmluvné strany sa vo svojich právnych predpisoch a postupoch zaväzujú podporovať a účinne vykonávať medzinárodne uznávané základné pracovné normy uvedené v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce, ktoré Arménsko a členské štáty EÚ ratifikovali.

6. Zmluvné strany sa takisto zaväzujú podporovať iné medzinárodne uznávané normy a dohody platné v sociálnej a pracovnej oblasti civilného letectva a účinne ich vykonávať a uplatňovať vo svojich vnútroštátnych predpisoch.

7. Ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať o zvolanie zasadnutia spoločného výboru, aby preskúmal otázky súvisiace s prácou, ktoré považuje za dôležité.

HLAVA III

INŠTITUCIONÁLNE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Výklad a presadzovanie

1. Zmluvné strany prijmú všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné, alebo konkrétne, na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody a zdržia sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by ohrozili dosiahnutie cieľov tejto dohody.

2. Každá zmluvná strana je na svojom vlastnom území zodpovedná za riadne presadzovanie tejto dohody.

3. Každá zmluvná strana poskytne druhej zmluvnej strane všetky potrebné informácie a pomoc v zmysle uplatniteľných právnych predpisov a pravidiel príslušnej zmluvnej strany v súvislosti s vyšetrovaniami prípadných porušení predpisov, ktoré uskutočňuje táto druhá zmluvná strana v rozsahu svojich príslušných kompetencií v súlade s touto dohodou.

4. Keď zmluvné strany konajú v rozsahu právomocí, ktoré im boli touto dohodou udelené, vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu druhej zmluvnej strany a ktoré sa týkajú orgánov a podnikov tejto druhej zmluvnej strany, príslušné orgány druhej zmluvnej strany musia byť o tom informované v plnom rozsahu a pred prijatím konečného rozhodnutia musia dostať príležitosť vyjadriť sa.

5. Pokiaľ sú ustanovenia tejto dohody a ustanovenia aktov špecifikovaných v prílohe II v podstate zhodné s príslušnými pravidlami zmlúv EÚ a aktmi prijatými podľa zmlúv EÚ, vykladajú sa tieto ustanovenia pri vykonávaní a uplatňovaní v súlade so súvisiacimi rozsudkami a rozhodnutiami Súdneho dvora a Európskej komisie.

Článok 23

Spoločný výbor

1. Týmto sa zriaďuje spoločný výbor zložený zo zástupcov zmluvných strán. Spoločný výbor je zodpovedný za dohľad nad správou tejto dohody a zabezpečuje jej riadne vykonávanie. Spoločný výbor predkladá odporúčania a prijíma rozhodnutia v prípadoch, ktoré sú výslovne stanovené v tejto dohode.

2. Spoločný výbor pracuje a prijíma rozhodnutia na základe konsenzu. Rozhodnutia spoločného výboru sú pre zmluvné strany záväzné.

3. Spoločný výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

4. Spoločný výbor zasadá podľa potreby, najmenej však raz za rok. Ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať o zvolanie zasadnutia spoločného výboru.

5. Zmluvná strana môže požiadať o zvolanie zasadnutia spoločného výboru s cieľom vyriešiť akúkoľvek otázku, ktorá sa týka výkladu alebo uplatňovania tejto dohody. Takéto zasadnutie sa začne v čo najskoršom možnom termíne, najneskôr však do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

6. Na účely riadneho vykonávania tejto dohody si zmluvné strany vymieňajú informácie a na požiadanie ktorejkoľvek zmluvnej strany uskutočňujú v rámci spoločného výboru konzultácie.

7. V zmysle udelenia práv stanoveného v článku 3 spoločný výbor na základe rozhodnutia overí hodnotenie, ktoré vykonala Európska únia, pokiaľ ide o zavedenie a uplatňovanie ustanovení právnych predpisov EÚ stanovených v odseku 1 prílohy I zo strany Arménska.

8. V súlade s článkom 6 spoločný výbor preskúma otázky týkajúce sa investícií do leteckých dopravcov zmluvných strán a zmien účinnej kontroly leteckých dopravcov zmluvných strán.

9. V súlade s článkom 14 spoločný výbor monitoruje proces postupného vyraďovania lietadiel počas prechodnej fázy uvedenej v prílohe I, ktoré boli zaregistrované v Arménsku a ktoré používali prevádzkovatelia v rámci regulačnej kontroly Arménska, ktoré nemajú typové osvedčenie vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ uvedenými v prílohe II časti B s cieľom zabezpečiť postupné vyraďovanie takýchto lietadiel v súlade s odsekom 7 prílohy I.

10. Spoločný výbor rozvíja spoluprácu najmä prostredníctvom:

a)	preskúmania podmienok trhu, ktoré majú vplyv na leteckú dopravu podľa tejto dohody;

reakcií na otázky spojené s podnikaním a obchodnými príležitosťami uvedenými v článku 9, ktoré môžu okrem iného brániť prístupu na trh a plynulej prevádzke služieb leteckej dopravy podľa tejto dohody, s cieľom nájsť účinné riešenie, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž, zbližovanie právnych predpisov a aby sa minimalizovalo regulačné zaťaženie, pokiaľ ide o prevádzkovanie služieb leteckej dopravy;

c)	výmeny informácií vrátane odporúčaní, pokiaľ ide o zmeny právnych predpisov, nariadení a politík zmluvných strán, ktoré môžu mať vplyv na služby leteckej dopravy;

d)	posudzovaním oblastí, ktoré by bolo možné zahrnúť do tejto dohody, vrátane vypracovania odporúčaní na zmeny tejto dohody alebo podmienok a postupov pristupovania tretích strán k tejto dohode;

e)	preskúmania všeobecných otázok týkajúcich sa investícií, vlastníctva a kontroly;

f)	rozvoja spolupráce v regulačnej oblasti a spoločného záväzku dosahovať vzájomné uznanie a zbližovanie pravidiel a opatrení;

g)	podpory prípadných konzultácií v súvislosti s otázkami leteckej dopravy, ktorými sa zaoberajú medzinárodné organizácie, vo vzťahoch s tretími krajinami a v rámci viacstranných dohôd vrátane zvažovania prípadného prijatia spoločného prístupu;

h)	uľahčenia vzájomnej výmeny štatistických informácií medzi zmluvnými stranami na účely monitorovania rozvoja služieb leteckej dopravy podľa tejto dohody a

i)	preskúmania sociálnych dôsledkov tejto dohody pri jej vykonávaní a vypracovania vhodných reakcií na obavy, ktoré sa preukážu ako oprávnené.

11. Ak spoločný výbor neposúdi otázku, ktorá mu bola postúpená, do šiestich mesiacov od dátumu postúpenia, zmluvné strany môžu prijať primerané predbežné ochranné opatrenia podľa článku 25.

12. Táto dohoda nebráni spolupráci a vedeniu rokovaní medzi príslušnými orgánmi zmluvných strán nezávisle od spoločného výboru, a to ani v oblasti bezpečnostnej ochrany, bezpečnosti, životného prostredia, manažmentu letovej prevádzky, leteckej infraštruktúry, hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov. Zmluvné strany informujú spoločný výbor o výsledkoch takejto spolupráce a diskusiách, ktoré môžu mať vplyv na vykonávanie tejto dohody.

Článok 24

Riešenie sporov a arbitráž

1. Akýkoľvek spor vo vzťahu k uplatňovaniu alebo výkladu tejto dohody okrem otázok súvisiacich s článkom 8, ktorý sa nevyrieši na zasadnutí spoločného výboru, môže byť na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany predložený na arbitráž v súlade s postupmi stanovenými v tomto článku.

2. Žiadosť o arbitráž sa druhej zmluvnej strane zašle písomne. Sťažujúca sa zmluvná strana vo svojej žiadosti uvedie sporné opatrenie a jasne vysvetlí dôvody, prečo považuje takéto opatrenie v rozpore s touto dohodou.

3. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, arbitráž vedie rozhodcovský súd zložený z troch rozhodcov, ktorý sa utvorí takto:

a)	každá zmluvná strana vymenuje jedného rozhodcu do 20 dní od prijatia žiadosti o arbitráž. Do 30 dní od svojho vymenovania títo dvaja rozhodcovia vymenujú na základe dohody tretieho rozhodcu, ktorý bude konať ako predseda rozhodcovského súdu;

ak niektorá zo zmluvných strán nevymenuje rozhodcu alebo ak tretí rozhodca nie je vymenovaný v súlade s písmenom a), jedna alebo druhá zmluvná strana môže požiadať predsedu Rady ICAO, aby vymenoval potrebného rozhodcu alebo rozhodcov do 30 dní od prijatia tejto žiadosti. Ak je predseda Rady ICAO štátnym príslušníkom Arménska alebo členského štátu EÚ, vymenovanie uskutoční služobne najvyššie postavený podpredseda Rady ICAO, ktorý nie je štátnym príslušníkom Arménska ani členského štátu EÚ.

4. Dňom zriadenia rozhodcovského súdu je deň, keď posledný z troch rozhodcov prijme menovanie podľa postupov stanovených spoločným výborom.

5. Ak o to ktorákoľvek zmluvná strana požiada, rozhodcovský súd vydá do 10 dní odo dňa svojho zriadenia predbežný nález o tom, či pokladá vec za naliehavú.

6. Na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany môže rozhodcovský súd nariadiť druhej zmluvnej strane, aby vykonala dočasné nápravné opatrenia do vynesenia konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu.

7. Rozhodcovský súd oznámi zmluvným stranám predbežnú správu obsahujúcu skutkové zistenia, použiteľnosť príslušných ustanovení a základné odôvodnenie všetkých svojich zistení a odporúčaní, a to najneskôr do 90 dní odo dňa zriadenia rozhodcovského súdu. Ak usúdi, že túto lehotu nemožno splniť, predseda rozhodcovského súdu to oznámi písomne zmluvným stranám a uvedie dôvody oneskorenia a dátum plánovaného oznámenia svojej predbežnej správy. Predbežná správa sa za žiadnych okolností nesmie oznámiť neskôr než 120 dní odo dňa zriadenia rozhodcovského súdu.

8. Ktorákoľvek zmluvná strana môže do 14 dní odo dňa oznámenia predbežnej správy predložiť rozhodcovskému súdu písomnú žiadosť o preskúmanie jej konkrétnych aspektov.

9. V naliehavých prípadoch rozhodcovský súd vynaloží všetko úsilie na to, aby oznámil svoju predbežnú správu do 45 dní a v každom prípade najneskôr do 60 dní odo dňa svojho zriadenia. Ktorákoľvek zmluvná strana môže do siedmich dní odo dňa oznámenia predbežnej správy predložiť rozhodcovskému súdu písomnú žiadosť o preskúmanie jej konkrétnych aspektov. Po zvážení písomných pripomienok zmluvných strán k predbežnej správe rozhodcovský súd môže zmeniť svoju správu a vykonať akékoľvek ďalšie preskúmanie, ktoré bude považovať za potrebné. Zistenia záverečného nálezu obsahujú dostatočný rozbor argumentov predložených vo fáze predbežného preskúmania a jasné odpovede na otázky a pripomienky zmluvných strán.

10. Rozhodcovský súd oznámi zmluvným stranám svoj záverečný nález do 120 dní odo dňa svojho zriadenia. Ak usúdi, že túto lehotu nemožno splniť, predseda rozhodcovského súdu to oznámi písomne zmluvným stranám a uvedie dôvody oneskorenia a dátum plánovaného oznámenia svojho nálezu. Nález sa za žiadnych okolností nesmie oznámiť neskôr než 150 dní odo dňa zriadenia rozhodcovského súdu.

11. V naliehavých prípadoch rozhodcovský súd vynaloží všetko úsilie na to, aby oznámil svoj nález do 60 dní odo dňa svojho zriadenia. Ak usúdi, že túto lehotu nemožno splniť, predseda rozhodcovského súdu to oznámi písomne zmluvným stranám a uvedie dôvody oneskorenia a dátum plánovaného oznámenia svojho nálezu. Nález sa za žiadnych okolností nesmie oznámiť neskôr než 75 dní odo dňa zriadenia rozhodcovského súdu.

12. Zmluvné strany môžu predložiť žiadosť o objasnenie záverečného nálezu do 10 dní od jeho oznámenia a objasnenie sa vydá do 15 dní od predloženia tejto žiadosti.

13. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že došlo k porušeniu tejto dohody a zodpovedná zmluvná strana nevyhovie záverečnému nálezu rozhodcovského súdu alebo nedospeje s inou zmluvnou stranou na vzájomne uspokojivom vyriešení v lehote 40 dní od oznámenia záverečného nálezu rozhodcovského súdu, druhá zmluvná strana môže pozastaviť uplatňovanie porovnateľných výhod vyplývajúcich z tejto dohody alebo môže čiastočne, alebo v prípade potreby úplne pozastaviť uplatňovanie tejto dohody, kým zodpovedná zmluvná strana nevyhovie záverečnému nálezu rozhodcovského súdu alebo kým zmluvné strany nedospejú k vzájomne uspokojivému riešeniu.

Článok 25

Ochranné opatrenia

1. Ak sa ktorákoľvek zo zmluvných strán nazdáva, že druhá zmluvná strana si neplní záväzky vyplývajúce z tejto dohody, môže prijať vhodné ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia sú obmedzené, pokiaľ ide o rozsah a trvanie, na to, čo je bezpodmienečne potrebné na nápravu situácie alebo udržanie rovnováhy tejto dohody. Prednosť majú tie opatrenia, ktoré čo najmenej narúšajú uplatňovanie tejto dohody.

2. Zmluvná strana, ktorá zvažuje prijatie ochranných opatrení, to oznámi prostredníctvom spoločného výboru druhej zmluvnej strane a predloží všetky príslušné informácie.

3. Zmluvné strany bezodkladne začnú konzultácie v spoločnom výbore s cieľom nájsť vzájomne prijateľné riešenie.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 1 písm. c) a článok 5 ods. 1 písm. c), môže dotknutá zmluvná strana prijať ochranné opatrenia až po uplynutí jedného mesiaca odo dňa oznámenia podľa odseku 2 tohto článku, okrem prípadov, keď bol konzultačný postup podľa odseku 3 tohto článku ukončený pred uplynutím uvedenej lehoty.

5. Dotknutá zmluvná strana bezodkladne oznámi prijaté opatrenia spoločnému výboru a poskytne všetky príslušné informácie.

6. Platnosť každého opatrenia podľa tohto článku sa ukončí, len čo neplniaca zmluvná strana splní ustanovenia tejto dohody.

Článok 26

Vzťah k iným dohodám

1. Počas obdobia prechodného uplatňovania podľa článku 30 sa pozastavia existujúce dvojstranné dohody a dojednania medzi Arménskom a členskými štátmi EÚ, ktoré sú v platnosti v čase podpisu tejto dohody, okrem prípadov v zmysle odseku 2 tohto článku.

2. Bez ohľadu na odseky 1 a 3 a za predpokladu, že leteckí dopravcovia Európskej únie nie sú diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti:

existujúce práva a výhodnejšie ustanovenia alebo podmienky týkajúce sa vlastníctva, dopravných práv, kapacity, frekvencie, typu alebo zmeny lietadla, spoločného používania kódu a cenotvorby na základe dvojstranných dohôd alebo dojednaní medzi Arménskom a členskými štátmi EÚ, ktoré sú v platnosti v čase podpisu tejto dohody a ktoré nie sú jej predmetom alebo ktoré sú výhodnejšie alebo flexibilnejšie z hľadiska slobody dotknutých leteckých dopravcov v porovnaní s touto dohodou, možno ďalej uplatňovať;

spor medzi zmluvnými stranami, pokiaľ ide o to, či ustanovenia alebo podmienky na základe dvojstranných dohôd alebo dojednaní medzi Arménskom a členskými štátmi EÚ sú výhodnejšie alebo flexibilnejšie, sa urovná v rámci mechanizmu urovnávania sporov podľa článku 24. Spor o určenie vzťahov medzi protichodnými ustanoveniami alebo podmienkami sa takisto urovná v rámci mechanizmu urovnávania sporov podľa článku 24.

3. Pri nadobudnutí platnosti podľa článku 30 a s výhradou odseku 2 tohto článku má táto dohoda prednosť pred príslušnými ustanoveniami existujúcich dvojstranných dohôd a dojednaní medzi Arménskom a členskými štátmi EÚ, ktoré sú v platnosti v čase podpisu tejto dohody.

4. Ak sa zmluvné strany stanú účastníkmi viacstrannej dohody alebo schvália rozhodnutie prijaté ICAO alebo inou medzinárodnou organizáciou, ktorým sa riešia záležitosti v rozsahu pôsobnosti tejto dohody, včas uskutočnia v spoločnom výbore konzultácie podľa článku 23 s cieľom určiť, či by sa táto dohoda mala na zohľadnenie takéhoto vývoja revidovať.

Článok 27

Zmeny

1. Akúkoľvek zmenu tejto dohody môžu schváliť zmluvné strany v rámci konzultácií vedených v súlade s článkom 23. Zmeny nadobúdajú účinnosť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 30.

2. Ak si jedna zo zmluvných strán želá zmeniť ustanovenia tejto dohody, oznámi svoje rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom spoločnému výboru.

3. Spoločný výbor môže na základe návrhu jednej zo zmluvných strán a v súlade s týmto článkom rozhodnúť na základe konsenzu o úprave príloh k tejto dohode.

4. Pri splnení zásady nediskriminácie a dodržaní ustanovení tejto dohody nie sú touto dohodou dotknuté práva jej jednotlivých zmluvných strán jednostranne prijímať nové právne predpisy alebo meniť existujúce právne predpisy v oblasti leteckej dopravy alebo súvisiacej oblasti uvedenej v prílohe II.

5. Keď jedna zo zmluvných strán zvažuje nové právne predpisy alebo zmenu svojich platných právnych predpisov v oblasti leteckej dopravy alebo súvisiacej oblasti uvedenej v prílohe II, náležite a čo možno najskôr o tom informuje druhú zmluvnú stranu. Na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán uskutoční spoločný výbor výmenu názorov.

6. Každá zmluvná strana pravidelne a čo možno najskôr informuje druhú zmluvnú stranu o novoprijatých právnych predpisoch alebo zmene svojich platných právnych predpisov v oblasti leteckej dopravy alebo súvisiacej oblasti uvedenej v prílohe II. Na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán uskutoční spoločný výbor do 60 dní výmenu názorov o dôsledkoch týchto nových právnych predpisov alebo zmien na riadne fungovanie tejto dohody.

7. Na základe výmeny názorov uvedenej v odseku 6 spoločný výbor:

a)	prijíma každé rozhodnutie, ktorým sa reviduje príloha II s cieľom zapracovať do nej, v prípade potreby recipročne, nové právne predpisy alebo príslušné zmeny;

b)	prijíma rozhodnutie, na základe ktorého sa tieto nové právne predpisy alebo príslušné zmeny považujú za predpisy/zmeny v súlade s touto dohodou, alebo

c)	odporúča ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať v primeranom čase s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie tejto dohody.

Článok 28

Ukončenie platnosti

Ktorákoľvek zmluvná strana môže kedykoľvek písomne oznámiť diplomatickou cestou druhej zmluvnej strane svoje rozhodnutie vypovedať túto dohodu. Toto oznámenie sa súčasne zašle ICAO a sekretariátu Organizácie Spojených národov.

Platnosť tejto dohody sa skončí o polnoci koordinovaného svetového času na konci dopravnej sezóny Medzinárodného združenia leteckých dopravcov (IATA) trvajúcej jeden rok odo dňa písomného oznámenia o vypovedaní, pokiaľ nie je toto oznámenie zrušené dohodou zmluvných strán pred koncom tohto obdobia.

Článok 29

Registrácia

Túto dohodu a všetky jej zmeny po nadobudnutí platnosti zaeviduje Rada ICAO v súlade s článkom 83 dohovoru a sekretariát Organizácie Spojených národov v súlade s článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov.

Článok 30

Nadobudnutie platnosti a predbežné vykonávanie

1. Táto dohoda podlieha ratifikácii alebo schváleniu zmluvnými stranami v súlade s ich vlastnými postupmi. Ratifikačné listiny alebo listiny o schválení sa uložia u depozitára, ktorý o tom upovedomí druhú zmluvnú stranu.

2. Depozitárom tejto dohody je Generálny tajomník Rady Európskej únie.

3. Táto dohoda nadobudne platnosť v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po oznámení depozitára zmluvným stranám o prijatí poslednej ratifikačnej listiny alebo listiny o schválení.

4. Bez ohľadu na odsek 3 zmluvné strany súhlasia s tým, že budú túto dohodu predbežne vykonávať, ako sa stanovuje v odseku 5, v súlade s príslušnými vnútornými postupmi, prípadne vnútroštátnymi právnymi predpismi.

5. Predbežné vykonávanie sa začne v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po oznámení depozitára zmluvným stranám o prijatí:

a)	oznámenia Európskej únie o ukončení príslušných postupov Európskej únie a jej členských štátov potrebných na tento účel a

b)	ratifikačnej listiny alebo listiny o schválení uložených Arménskom podľa odseku 1.

Článok 31

Autentické znenia

Táto dohoda je vyhotovená v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, írskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom a arménskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

V prípade akéhokoľvek rozdielu medzi jazykovými verziami rozhodne spoločný výbor o jazykovom znení, ktoré sa má použiť.

NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní riadne splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

Съставено в Брюксел на петнадесети ноември две хиляди двадесет и първа година.

Hecho en Bruselas, el quince de noviembre de dos mil veintiuno.

V Bruselu dne patnáctého listopadu dva tisíce dvacet jedna.

Udfærdiget i Bruxelles den femtende november to tusind og enogtyve.

Geschehen zu Brüssel am fünfzehnten November zweitausendeinundzwanzig.

Kahe tuhande kahekümne esimese aasta novembrikuu viieteistkümnendal päeval Brüsselis.

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις δέκα πέντε Νοεμβρίου δύο χιλιάδες είκοσι ένα.

Done at Brussels on the fifteenth day of November in the year two thousand and twenty one.

Fait à Bruxelles, le quinze novembre deux mille vingt et un.

Arna dhéanamh sa Bhruiséil, an cúigiú lá déag de mhí na Samhna sa bhliain dhá mhíle fiche agus a haon.

Sastavljeno u Bruxellesu petnaestog studenoga godine dvije tisuće dvadeset prve.

Fatto a Bruxelles, addì quindici novembre duemilaventuno.

Briselē, divi tūkstoši divdesmit pirmā gada piecpadsmitajā novembrī.

Priimta du tūkstančiai dvidešimt pirmų metų lapkričio penkioliktą dieną Briuselyje.

Kelt Brüsszelben, a kétezer-huszonegyedik év november havának tizenötödik napján.

Magħmul fi Brussell, fil-ħmistax-il jum ta’ Novembru fis-sena elfejn u wieħed u għoxrin.

Gedaan te Brussel, vijftien november tweeduizend eenentwintig.

Sporządzono w Brukseli dnia piętnastego listopada roku dwa tysiące dwudziestego pierwszego.

Feito em Bruxelas, em quinze de novembro de dois mil e vinte e um.

Întocmit la Bruxelles la cincisprezece noiembrie două mii douăzeci și unu.

V Bruseli pätnásteho novembra dvetisícdvadsaťjeden.

V Bruslju, dne petnajstega novembra leta dva tisoč enaindvajset.

Tehty Brysselissä viidentenätoista päivänä marraskuuta vuonna kaksituhattakaksikymmentäyksi.

Som skedde i Bryssel den femtonde november år tjugohundratjugoett.

Կատարված՝ Բրյուսելում երկու հազար քսանմեկ թվականի նոյեմբերի տասնհինգին:

(1) Ak sa v tomto článku uvádzajú body, označujú medzinárodne uznané letiská.

(2) Pozri: Závery Rady zo 16. júna 2003 prijaté spolu s oznámením Komisie o európskej susedskej politike z 12. mája 2004 schváleným Radou v jej záveroch zo 14. júna 2004.

(3) Mnohostranná dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Islandskou republikou, Čiernohorskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Rumunskom, Srbskou republikou a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove(1) o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECAA) (Ú. v. EÚ L 285, 16.10.2006, s. 3) ((1) Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999).

(4) Islandská republika, Nórske kráľovstvo, Švajčiarska konfederácia a Lichtenštajnské kniežatstvo.

PRÍLOHA I

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Dodržiavanie všetkých regulačných požiadaviek a štandardov týkajúcich sa leteckej dopravy uvedených v prílohe II s výnimkou právnych predpisov o bezpečnostnej ochrane letectva uvedených v prílohe II časti C, zo strany Arménska je predmetom vyhodnotenia, za ktoré zodpovedá Európska únia a ktoré by mal schváliť spoločný výbor na základe rozhodnutia. Takéto hodnotenie sa vykoná najneskôr dva roky od nadobudnutia platnosti tejto dohody.

Bez ohľadu na článok 3 dohodnuté práva a určené trate v tejto dohode nezahŕňajú až do okamihu prijatia rozhodnutia uvedeného v odseku 1 právo leteckých dopravcov oboch zmluvných strán vykonávať práva v rámci piatej slobody okrem tých, ktoré sú už udelené v súlade s bilaterálnymi dohodami medzi Arménskom a členskými štátmi EÚ, ako aj leteckých dopravcov Arménska medzi bodmi na území Európskej únie.

Na základe prijatia rozhodnutia uvedeného v odseku 1 sú leteckí dopravcovia oboch zmluvných strán oprávnení vykonávať práva v rámci piatej slobody, a to aj arménski leteckí dopravcovia medzi bodmi na území Európskej únie v súlade s článkom 3.

Dodržiavanie regulačných požiadaviek a štandardov týkajúcich sa právnych predpisov o bezpečnostnej ochrane letectva uvedených v prílohe II časti C zo strany Arménska je predmetom vyhodnotenia, za ktoré zodpovedá Európska únia a ktoré schváli spoločný výbor na základe rozhodnutia. Takéto hodnotenie sa vykoná najneskôr tri roky od nadobudnutia platnosti tejto dohody. Arménsko bude medzitým vykonávať dokument Európskej konferencie civilného letectva č. 30.

Po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 3 sa príslušným orgánom Arménska sprístupní utajená časť právnych predpisov o bezpečnostnej ochrane letectva uvedených v prílohe II časti C, a to s výhradou dohody o výmene citlivých bezpečnostných informácií vrátane utajovaných informácií EÚ.

Postupný prechod Arménska na riadne uplatňovanie právnych predpisov Európskej únie týkajúcich sa leteckej dopravy uvedených v prílohe II môže podliehať pravidelnému hodnoteniu. Toto hodnotenie vykonáva Európska komisia v spolupráci s Arménskom.

Arménsko bude od dátumu rozhodnutia uvedeného v odseku 1 uplatňovať prevádzkové licenčné pravidlá, ktoré sú v podstate rovnocenné pravidlám uvedeným v kapitole II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve. Ustanovenia článku 4 ods. 3 týkajúce sa vzájomného uznávania rozhodnutí o spôsobilosti alebo rozhodnutí o občianstve vydaných príslušnými orgánmi Arménska uplatňujú príslušné orgány Európskej únie na základe potvrdenia spoločného výboru o riadnom uplatňovaní takýchto prevádzkových licenčných pravidiel Arménskom.

Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie v rámci spoločného výboru alebo v súlade s článkom 25, letovú spôsobilosť lietadiel zaregistrovaných v Arménskej republike a používaných prevádzkovateľmi spadajúcimi pod regulačnú kontrolu Arménska, ktoré nemajú typové osvedčenie vydané Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA) v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ uvedenými v prílohe II časti B, možno riadiť v rámci zodpovednosti príslušných orgánov Arménska v súlade s platnými vnútroštátnymi požiadavkami Arménska najneskôr do 1. januára 2023 za predpokladu, že lietadlá spĺňajú medzinárodné bezpečnostné normy stanovené dohovorom. Takéto lietadlá nevyužívajú práva poskytované v rámci tejto dohody a neposkytujú dopravu na leteckých tratiach do Európskej únie, z Európskej únie alebo v rámci nej.

PRÍLOHA II

(ktorá sa pravidelne aktualizuje)

PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA CIVILNÉ LETECTVO

Regulačné požiadavky a normy uplatniteľných ustanovení týchto aktov sa musia dodržiavať v súlade s touto dohodou, pokiaľ nie je uvedené inak v tejto prílohe alebo prílohe I. V prípade potreby sú v tejto prílohe uvedené osobitné úpravy každého jednotlivého aktu.

A. PRÍSTUP NA TRH A SÚVISIACE ZÁLEŽITOSTI

č. 1008/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve

Uplatniteľné ustanovenia: článok 2, článok 23 ods. 1, článok 24 a príloha I, ako aj kapitola II v súlade s odsekom 6 prílohy I k tejto dohode.

č. 785/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 285/2010 zo 6. apríla 2010

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 8.

2009/12

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 11.

96/67

Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 9, články 11 až 21 a príloha. Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 20 ods. 2, výraz „Komisia“ sa vykladá ako „spoločný výbor“.

č. 80/2009

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 80/2009 zo 14. januára 2009 o kódexe správania pri používaní počítačových rezervačných systémov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2299/89

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 11 a prílohy.

B. BEZPEČNOSŤ LETECTVA

Bezpečnosť civilného letectva a základné nariadenie EASA

č. 216/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES, zmenené:

—	nariadením Komisie (ES) č. 690/2009 z 30. júla 2009

—	nariadením Komisie (ES) č. 1108/2009

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 3 (iba prvý odsek) a príloha

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 6/2013 z 8. januára 2013

—	nariadením Komisie (EÚ) 2016/4 z 5. januára 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 68 s výnimkou článku 65, článok 69 ods. 1 druhý pododsek, článok 69 ods. 4, prílohy I až VI.

č. 319/2014

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 319/2014 z 27. marca 2014 o poplatkoch a platbách vyberaných Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva a zrušení nariadenia (ES) č. 593/2007

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 17 a príloha.

č. 646/2012

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 646/2012 zo 16. júla 2012, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá týkajúce sa pokút a penále podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 25.

č. 104/2004

Nariadenie Komisie (ES) 104/2004 z 22. januára 2004 stanovujúce pravidlá organizácie a zloženia Odvolacej rady Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva.

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 7 a príloha.

Letecká prevádzka

č. 965/2012

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 965/2012 z 5. októbra 2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 800/2013 zo 14. augusta 2013

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 71/2014 z 27. januára 2014

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 83/2014 z 29. januára 2014

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 379/2014 zo 7. apríla 2014

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/140 z 29. januára 2015

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/1329 z 31. júla 2015

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/640 z 23. apríla 2015

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/2338 z 11. decembra 2015

—	nariadením Komisie (EÚ) 2016/1199 z 22. júla 2016

—	nariadením Komisie (EÚ) 2017/363 z 1. marca 2017

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 9a, prílohy I až VIII.

Posádky lietadiel

č. 1178/2011

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011 z 3. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 290/2012 z 30. marca 2012

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 70/2014 z 27. januára 2014

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 245/2014 z 13. marca 2014

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/445 zo 17. marca 2015

—	nariadením Komisie (EÚ) 2016/539 zo 6. apríla 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 11, prílohy I až IV.

Vyšetrovanie nehôd

č. 996/2010

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES, zmenené:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 23 s výnimkou článku 7 ods. 4 a článku 19 (zrušeného nariadením (EÚ) č. 376/2014).

2012/780

Rozhodnutie Komisie 2012/780/EÚ z 5. decembra 2012 o prístupových právach do európskeho centrálneho registra bezpečnostných odporúčaní a odpovedí na ne stanovených v článku 18 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 5.

Prvotná letová spôsobilosť

č. 748/2012

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 748/2012 z 3. augusta 2012 stanovujúce vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovania projekčných a výrobných organizácií, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 7/2013 z 8. januára 2013

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 69/2014 z 27. januára 2014

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/1039 z 30. júna 2015

—	nariadením Komisie (EÚ) 2016/5 z 5. januára 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10, príloha I.

Zachovanie letovej spôsobilosti

č. 1321/2014

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1321/2014 z 26. novembra 2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/1088 z 3. júla 2015

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/1536 zo 16. septembra 2015

—	nariadením Komisie (EÚ) 2017/334 z 27. februára 2017

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 6, prílohy I až IV.

Dodatočné špecifikácie letovej spôsobilosti

2015/640

Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/640 z 23. apríla 2015 o dodatočných špecifikáciách letovej spôsobilosti pre daný typ prevádzky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 965/2012

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 5 a prílohy.

Letiská

č. 139/2014

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 139/2014 z 12. februára 2014, ktorým sa stanovujú požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letísk podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10, prílohy I až IV.

Prevádzkovatelia z tretích krajín

č. 452/2014

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 452/2014 z 29. apríla 2014, ktorým sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letovej prevádzky prevádzkovateľov z tretích krajín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 4 a prílohy 1 a 2.

Manažment letovej prevádzky a letecké navigačné služby

2015/340

Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/340 z 20. februára 2015, ktorým sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa preukazov a osvedčení riadiacich letovej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 a zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 805/2011

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10, prílohy I až IV.

2017/373

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/373 z 1. marca 2017, ktorým sa stanovujú spoločné požiadavky na poskytovateľov manažmentu letovej prevádzky/leteckých navigačných služieb a na ostatné funkcie siete manažmentu letovej prevádzky, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 482/2008, vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 1034/2011, (EÚ) č. 1035/2011 a (EÚ) 2016/1377 a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 677/2011

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10 a prílohy.

Hlásenie udalostí

č. 376/2014

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 7, článok 9 ods. 3, článok 10 ods. 2 až 4, článok 11 ods. 1 a 7, článok 13 s výnimkou článku 13 ods. 9, články 14 až 16, článok 21 a prílohy I až III.

2015/1018

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1018 z 29. júna 2015, ktorým sa stanovuje zoznam s klasifikáciou udalostí v civilnom letectve, ktoré sa majú povinne hlásiť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014

Uplatniteľné ustanovenia: článok 1 a prílohy I až V.

Kontroly dodržiavania noriem

č. 628/2013

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 628/2013 z 28. júna 2013 o pracovných metódach Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva na vykonávanie kontrol dodržiavania noriem a na monitorovanie uplatňovania ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 a o zrušení nariadenia Komisie (ES) č. 736/2006

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 26.

Zoznam EÚ týkajúci sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Európskej únie

č. 2111/2005

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 13, články 15 až 16 a príloha.

č. 473/2006

Nariadenie Komisie (ES) č. 473/2006 z 22. marca 2006, ktorým sa stanovujú implementačné pravidlá pre zoznam leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, uvedený v kapitole II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 6, prílohy A až C.

č. 474/2006

Nariadenie Komisie (ES) č. 474/2006 z 22. marca 2006 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, uvedeného v kapitole II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, naposledy zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/963 zo 16. júna 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 a 2, prílohy I a II.

Technické požiadavky a administratívne postupy v oblasti civilného letectva

č. 3922/91

Nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva, zmenené:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1899/2006 z 12. decembra 2006

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1900/2006 z 20. decembra 2006

—	nariadením Komisie (ES) č. 8/2008 z 11. decembra 2007

—	nariadením Komisie (ES) č. 859/2008 z 20. augusta 2008

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10 s výnimkou článku 4 ods. 1 a článku 8 ods. 2 (druhá veta), články 12 až 13, prílohy I až III.

C. BEZPEČNOSTNÁ OCHRANA LETECTVA

č. 300/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 15, články 18, 21 a príloha.

č. 272/2009

Nariadenie Komisie (ES) č. 272/2009 z 2. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú spoločné základné normy bezpečnostnej ochrany civilného letectva stanovené v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 297/2010 z 9. apríla 2010

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 720/2011 z 22. júla 2011

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 1141/2011 z 10. novembra 2011

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 245/2013 z 19. marca 2013

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 2 a príloha.

č. 1254/2009

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1254/2009 z 18. decembra 2009, ktorým sa umožňuje členským štátom výnimka zo spoločných základných noriem v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a prijímanie alternatívnych bezpečnostných opatrení, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) 2016/2096 z 30. novembra 2016

č. 18/2010

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 18/2010 z 8. januára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008, pokiaľ ide o špecifikácie národných programov kontroly kvality v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva

2015/1998

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1998 z 5. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/2426 z 18. decembra 2015

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/815 z 12. mája 2017

č. 2015/8005

Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2015) 8005 zo 16. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva obsahujúcich informácie uvedené v článku 18 písm. a) nariadenia (ES) č. 300/2008, zmenené:

—	vykonávacím rozhodnutím Komisie C(2017) 3030 z 15. mája 2017

č. 72/2010

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 72/2010 z 26. januára 2010, ktorým sa ustanovujú postupy vykonávania inšpekcií Komisie v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/472 z 31. marca 2016

D. MANAŽMENT LETOVEJ PREVÁDZKY

č. 549/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie), zmenené:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1070/2009 z 21. októbra 2009 *

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 4, článok 6, 9 až 13.

č. 550/2004

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb), zmenené:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1070/2009 z 21. októbra 2009 *

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 18, príloha I.

č. 551/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore), zmenené:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1070/2009 z 21. októbra 2009 *

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 9.

č. 552/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite), zmenené:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1070/2009 z 21. októbra 2009 (*1)

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10, prílohy I až V.

Výkonnosť a spoplatňovanie

č. 390/2013

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 390/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií

č. 391/2013

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 391/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb

Sieťové funkcie

č. 677/2011

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 677/2011 zo 7. júla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania funkcií siete manažmentu letovej prevádzky (ATM) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 691/2010, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 970/2014 z 12. septembra 2014

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/373 z 1. marca 2017

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 25 a prílohy.

č. 255/2010

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 255/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá manažmentu toku letovej prevádzky, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1006 z 22. júna 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 15 a prílohy.

č. 2011/4130

Rozhodnutie Komisie K(2011) 4130 zo 7. júla 2011 o menovaní manažéra siete pre sieťové funkcie manažmentu letovej prevádzky v rámci jednotného európskeho vzdušného priestoru

Interoperabilita

č. 1032/2006

Nariadenie Komisie (ES) č. 1032/2006 zo 6. júla 2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na automatické systémy na výmenu letových údajov na účely oznamovania, koordinácie a odovzdávania letov medzi stanovišťami riadenia letovej prevádzky, zmenené:

—	nariadením Komisie (ES) č. 30/2009 zo 16. januára 2009

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 9, prílohy I až V.

č. 1033/2006

Nariadenie Komisie (ES) č. 1033/2006 zo 4. júla 2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na postupy pre letové plány v predletovej fáze pre jednotný európsky vzdušný priestor, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 929/2010 z 18. októbra 2010

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 428/2013 z 8. mája 2013

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/2120 z 2. decembra 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 5 a príloha.

č. 633/2007

Nariadenie Komisie (ES) č. 633/2007 zo 7. júna 2007, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uplatňovanie protokolu prenosu letových správ na účely oznamovania, koordinácie a odovzdávania letov medzi stanovišťami riadenia letovej prevádzky, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 283/2011 z 22. marca 2011

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 6, prílohy I až IV.

č. 29/2009

Nariadenie Komisie (ES) č. 29/2009 zo 16. januára 2009, ktorým sa ustanovujú požiadavky na služby dátového spojenia pre spoločný európsky vzdušný priestor, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/310 z 26. februára 2015

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 14, prílohy I až III.

č. 262/2009

Nariadenie Komisie (ES) č. 262/2009 z 30. marca 2009, ktorým sa ustanovujú požiadavky na koordinované prideľovanie a využívanie výzvových kódov pre mód S v jednotnom európskom vzdušnom priestore, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/2345 zo 14. decembra 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 12, prílohy I až VI.

č. 73/2010

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 73/2010 z 26. januára 2010, ktorým sa stanovujú požiadavky kvality leteckých údajov a leteckých informácií pre jednotné európske nebo, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1029/2014 z 26. septembra 2014

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 13, prílohy I až X.

č. 1206/2011

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1206/2011 z 22. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú požiadavky na identifikáciu lietadla pre sledovanie v rámci jednotného európskeho neba

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 11, prílohy I až VII.

č. 1207/2011

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1207/2011 z 22. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú požiadavky na výkonnosť a interoperabilitu sledovania pre jednotné európske nebo, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1028/2014 z 26. septembra 2014

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/386 zo 6. marca 2017

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 14, prílohy I až IX.

č. 1079/2012

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1079/2012 zo 16. novembra 2012, ktorým sa ustanovujú požiadavky na kanálový rozstup pri hlasovej komunikácii pre jednotný európsky vzdušný priestor, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 657/2013 z 10. júla 2013

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/2345 zo 14. decembra 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 14, prílohy I až V.

SESAR

č. 219/2007

Nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR), zmenené:

—	nariadením Rady (ES) č. 1361/2008 zo 16. decembra 2008

—	nariadením Rady (EÚ) č. 721/2014 zo 16. júna 2014

Uplatniteľné ustanovenia: článok 1 ods. 1, 2, 5 až 7, články 2 a 3, článok 4 ods. 1 a príloha.

č. 409/2013

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 409/2013 z 3. mája 2013 o vymedzení spoločných projektov, vytvorení riadiacej štruktúry a určení stimulov na podporu vykonávania európskeho riadiaceho plánu manažmentu letovej prevádzky

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 15.

č. 716/2014

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 716/2014 z 27. júna 2014 o zriadení pilotného spoločného projektu na podporu vykonávania európskeho riadiaceho plánu manažmentu letovej prevádzky

Vzdušný priestor

č. 2150/2005

Nariadenie Komisie (ES) č. 2150/2005 z 23. decembra 2005, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pružného využívania vzdušného priestoru.

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 9 a príloha.

č. 923/2012

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá lietania a prevádzkové ustanovenia týkajúce sa služieb a postupov v letovej prevádzke a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1035/2011 a nariadenia (ES) č. 1265/2007, (ES) č. 1794/2006, (ES) č. 730/2006, (ES) č. 1033/2006 a (EÚ) č. 255/2010, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/340 z 20. februára 2015

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1185 z 20. júla 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10 a príloha vrátane jej dodatkov.

č. 1332/2011

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1332/2011 zo 16. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú spoločné požiadavky na využívanie vzdušného priestoru a prevádzkové postupy na vyhýbanie sa zrážkam vo vzduchu, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) 2016/583 z 15. apríla 2016

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 4 a príloha.

E. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A HLUK

2002/49

Smernica 2002/49/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku, zmenená:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008

—	smernicou Komisie (EÚ) 2015/996 z 19. mája 2015

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 12, prílohy I až VI.

2003/96

Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny

Uplatniteľné ustanovenia: článok 14 ods. 1 písm. b) a článok 14 ods. 2.

č. 2006/93

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/93/ES z 12. decembra 2006 o regulácii prevádzky lietadiel podľa časti II kapitoly 3 zväzku I prílohy 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, druhé vydanie (1988)

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 5, prílohy I a II.

č. 598/2014

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 598/2014 zo 16. apríla 2014 o pravidlách a postupoch zavádzania prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom na letiskách Únie v rámci vyváženého prístupu, ktorým sa zrušuje smernica 2002/30/ES

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 10, prílohy I a II.

F. OCHRANA SPOTREBITEĽA

č. 2027/97

Nariadenie Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd, zmenené:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 6 a príloha.

č. 261/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 16.

č. 1107/2006

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave

Uplatniteľné ustanovenia: články 1 až 16, prílohy I a II.

G. SOCIÁLNE HĽADISKÁ

č. 89/391

Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, zmenená:

—	smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007

Uplatniteľné ustanovenia – iba ak sa vzťahujú na civilné letectvo: články 1 až 16.

č. 2000/79

Smernica Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000, ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA)

Uplatniteľné ustanovenia: články 2 a 3 a príloha.

č. 2003/88

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času

Uplatniteľné ustanovenia – iba ak sa vzťahujú na civilné letectvo: články 1 až 20, články 22 a 23.

(*1) Uplatniteľné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1070/2009: články 1 až 4 s výnimkou článku 1 ods. 4.

1.12.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 429/83

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/2106

z 28. septembra 2021,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, stanovením spoločných ukazovateľov a podrobných prvkov hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (1), a najmä na jeho článok 29 ods. 4 písm. a) a článok 30 ods. 2,

keďže:

(1)

Cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“) je poskytovať účinnú a významnú finančnú podporu na intenzívnejšie vykonávanie udržateľných reforiem a realizáciu súvisiacich verejných investícií v členských štátoch. Mechanizmus je špecializovaným nástrojom určeným na riešenie nepriaznivých účinkov a dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v Únii.

(2)

Podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa má vykonávanie mechanizmu monitorovať a hodnotiť prostredníctvom spoločných ukazovateľov. Tieto ukazovatele sa majú používať na podávanie správ o pokroku a na účely monitorovania a hodnotenia mechanizmu, pokiaľ ide o dosahovanie všeobecných a konkrétnych cieľov uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2021/241. Členské štáty majú Komisii podávať správy o spoločných ukazovateľoch.

(3)

Podľa článku 30 nariadenia (EÚ) 2021/241 má mať systém podávania správ o výkonnosti mechanizmu podobu hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti (ďalej len „hodnotiaca tabuľka“). V hodnotiacej tabuľke sa má uvádzať pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti členských štátov v každom zo šiestich pilierov v rozsahu pôsobnosti mechanizmu stanovených v článku 3 uvedeného nariadenia, ako aj v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi. Hodnotiaca tabuľka sa sprístupní verejnosti vo forme webového sídla alebo internetového portálu a bude sa aktualizovať dvakrát za rok.

(4)

Články 29 a 30 nariadenia (EÚ) 2021/241 spolu úzko súvisia, keďže spoločné ukazovatele budú tvoriť významnú časť obsahu hodnotiacej tabuľky, ako sa stanovuje v článku 30 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/241. S cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, uľahčiť komplexný prehľad o požiadavkách na podávanie správ pre členské štáty a uľahčiť uplatňovanie uvedeného nariadenia treba zahrnúť ustanovenia dopĺňajúce tieto články do jedného delegovaného nariadenia.

(5)

Cieľom hodnotiacej tabuľky je transparentne poskytovať syntetické informácie o pokroku pri vykonávaní mechanizmu a realizácii národných plánov obnovy a odolnosti schválených príslušnými vykonávacími rozhodnutiami Rady. Má slúžiť ako základ pre dialóg o obnove a odolnosti s Európskym parlamentom uvedený v článku 26 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(6)

Podľa článku 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 majú členské štáty v kontexte európskeho semestra dvakrát ročne podávať správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich plánov obnovy a odolnosti a o spoločných ukazovateľoch. S cieľom aktualizovať hodnotiacu tabuľku na základe najnovších dostupných údajov a podľa rovnakého harmonogramu pre všetky členské štáty, čím sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie, by sa takéto podávanie správ malo uskutočňovať v rovnakom čase vo všetkých členských štátoch v súlade s harmonogramom európskeho semestra.

(7)

Zoznam spoločných ukazovateľov uvedený v prílohe je určený na pokrytie všetkých plánov obnovy a odolnosti, ale podávanie správ konkrétneho členského štátu o osobitnom spoločnom ukazovateli je relevantné len v rozsahu, v akom sú v jeho pláne stanovené zodpovedajúce opatrenia. Komisia a dotknutý členský štát by mali prediskutovať irelevantnosť spoločného ukazovateľa pre plán obnovy a odolnosti. Keďže každý spoločný ukazovateľ je vo všeobecnosti relevantný pre veľkú väčšinu členských štátov, očakáva sa, že každý členský štát bude podávať správy o väčšine ukazovateľov.

(8)

Spoločné ukazovatele by sa mali vymedziť dostatočne podrobne na to, aby sa zabezpečilo, že údaje zhromaždené členskými štátmi budú porovnateľné a bude ich možno agregovať na účely znázorňovania vykonávania mechanizmu na úrovni Únie. Ak sa spoločné ukazovatele uvedú na úrovni jednotlivých členských štátov, mali by sa prezentovať v relatívnom vyjadrení, pričom by sa mali opierať aj o údaje Eurostatu, aby sa predišlo zavádzajúcim porovnaniam medzi členskými štátmi z dôvodu rôzneho rozsahu alebo povahy plánov obnovy a odolnosti.

(9)

Podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2021/241 majú Komisia a dotknuté členské štáty podporovať synergie a zabezpečiť účinnú koordináciu medzi mechanizmom a inými programami a nástrojmi Únie. Ukazovatele zahrnuté do hodnotiacej tabuľky by preto mali byť v čo najväčšej možnej miere v súlade s ukazovateľmi používanými v prípade iných fondov Únie.

(10)

Podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2021/241 má byť monitorovanie vykonávania cielené a úmerné činnostiam vykonávaným v rámci mechanizmu. Systémom Komisie na podávanie správ o výkonnosti by sa preto malo zabezpečiť, aby bol zber údajov na monitorovanie vykonávania činností a implementácie výsledkov vykonaný efektívne, účinne a včas. Na tento účel by sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie mali uložiť primerané požiadavky na podávanie správ.

(11)	Ostatné prvky hodnotiacej tabuľky by mala zostaviť Komisia na základe informácií zhromaždených počas monitorovania vykonávania plánov obnovy a odolnosti a mechanizmu. Tým by sa mala zabezpečiť porovnateľnosť údajov.

(12)	Keďže hodnotiaca tabuľka by mala byť funkčná od 31. decembra 2021 a s cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Obsah hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti a zoznam spoločných ukazovateľov

V hodnotiacej tabuľke sa uvádza pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti v každom zo šiestich pilierov uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/241, ktorý sa meria najmä pomocou:

plnenia míľnikov a cieľov, ktoré odrážajú vykonávanie reforiem a investícií stanovených v prijatých vykonávacích rozhodnutiach Rady, a to zostavením zoznamu míľnikov a cieľov, ktoré boli uspokojivo splnené, ich spočítaním a uvedením ich percentuálneho podielu na celkovom počte míľnikov a cieľov stanovených v uvedených vykonávacích rozhodnutiach Rady. V tejto súvislosti možno podať správu aj o tom, ako plnenie míľnikov a cieľov prispieva k vykonávaniu príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

výdavkov financovaných z mechanizmu, a to aj v rámci každého z pilierov uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/241, zahŕňajúcich sociálne výdavky, a to na základe metodiky vymedzenej v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2021/2105 (2) a rozčlenenia odhadovaných výdavkov uvedených v schválených plánoch obnovy a odolnosti;

c)	stavu každého plánu obnovy a odolnosti;

d)	pokroku pri vyplácaní finančných príspevkov a úverov;

e)	tematických analýz opatrení zahrnutých do plánov obnovy a odolnosti a príkladov znázorňujúcich pokrok pri ich vykonávaní v rámci šiestich pilierov;

f)	spoločných ukazovateľov stanovených v prílohe, ktoré sa majú používať na podávanie správ o pokroku a na účely monitorovania a hodnotenia mechanizmu, pokiaľ ide o dosahovanie všeobecných a konkrétnych cieľov.

Článok 2

Podávanie správ

1. Na to, aby sa hodnotiaca tabuľka vrátane spoločných ukazovateľov aktualizovala konzistentne a jednotne dvakrát za rok, musia všetky členské štáty Komisii dvakrát za rok v kontexte európskeho semestra podávať správu o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich plánov obnovy a odolnosti vrátane operačných dohôd a o spoločných ukazovateľoch.

2. Správy o pokroku dosiahnutom pri plnení ich plánov obnovy a odolnosti sa podávajú každý rok spravidla do polovice apríla a do začiatku októbra, a to najneskôr do 30. apríla a 15. októbra. Vykazované obdobie zahŕňa celé obdobie vykonávania plánu, a to podľa potreby od 1. februára 2020.

3. Podávanie správ o aktualizácii spoločných ukazovateľov sa uskutočňuje každý rok do 28. februára a 31. augusta. Vykazované obdobie zahŕňa celé obdobie vykonávania plánu, a to podľa potreby od 1. februára 2020 do príslušných koncových dátumov 31. decembra a 30. júna každého roka.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 28. septembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.

(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2105 z 28. septembra 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, vymedzením metodiky vykazovania sociálnych výdavkov (pozri stranu 79 tohto úradného vestníka).

PRÍLOHA

Zoznam spoločných ukazovateľov

Spoločné ukazovatele budú odrážať pokrok pri dosahovaní cieľov mechanizmu v rámci reforiem a investícií zahrnutých do plánov obnovy a odolnosti. Opatrenie môže prispieť k niekoľkým spoločným ukazovateľom. Ak plán obnovy a odolnosti členského štátu neobsahuje žiadne opatrenie prispievajúce k niektorým z ďalej uvedených ukazovateľov, členský štát to prediskutuje s Komisiou, aby rozhodol, či tento ukazovateľ vykáže ako „neuplatňuje sa“.

Číslo	Spoločný ukazovateľ týkajúci sa podpory z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti	Piliere Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti	Vysvetlenie	Jednotka
1	úspory ročnej spotreby primárnych zdrojov energie	pilier 1 pilier 3	Celkové ročné zníženie spotreby primárnych zdrojov energie v prípade podporovaných subjektov vďaka podpore z opatrení v rámci mechanizmu. Východiskovou hodnotou je ročná spotreba primárnych zdrojov energie pred intervenciou a dosiahnutou hodnotou je ročná spotreba primárnych zdrojov energie za rok nasledujúci po intervencii. V prípade budov musia byť intervencie dostatočne zdokumentované, aby bolo možné vypočítať tieto hodnoty, napríklad na základe osvedčení o energetickej hospodárnosti alebo iných monitorovacích systémov spĺňajúcich kritériá stanovené v článku 10 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (1) (smernica o energetickej hospodárnosti budov). V prípade procesov v podnikoch sa ročná spotreba primárnych zdrojov energie zdokumentuje na základe energetických auditov v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (2) (smernica o energetickej efektívnosti) alebo inými príslušnými technickými špecifikáciami. Verejné budovy sa vymedzujú ako budovy vo vlastníctve verejných orgánov a budovy vo vlastníctve neziskovej organizácie za predpokladu, že tieto subjekty sledujú ciele všeobecného záujmu, ako je vzdelávanie, zdravie, životné prostredie a doprava. Ako príklad možno uviesť budovy verejnej správy, škôl, nemocníc atď.	MWh/rok
2	dodatočná inštalovaná prevádzková kapacita v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov	pilier 1 pilier 3	Dodatočná kapacita inštalovaná v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vďaka podpore z opatrení v rámci mechanizmu, ktorá je funkčná (t. j. v prípade potreby pripojená k rozvodnej sieti a plne pripravená na výrobu energie alebo už vyrábajúca energiu). Výrobná kapacita sa podľa definície Eurostatu (3) vymedzuje ako „čistý maximálny elektrický výkon“. Energia z obnoviteľných zdrojov je „energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (termálna a fotovoltická) a geotermálna energia, energia z okolia, energia z prílivu, vĺn a iná energia z oceánov, vodná energia, energia z biomasy, skládkového plynu, plynu z čistiarní odpadových vôd a bioplynu“ (pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 (4) Ukazovateľ zachytáva aj kapacitu elektrolyzéra na výrobu vodíka vybudovaného s podporou opatrení v rámci mechanizmu. Ukazovateľ sa zbiera a vykazuje oddelene pre i) kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a ii) kapacitu elektrolyzéra na výrobu vodíka.	MW
3	infraštruktúra pre alternatívne palivá (čerpacie/nabíjacie stanice)	pilier 1 pilier 3	Počet čerpacích/nabíjacích staníc (nových alebo modernizovaných) pre ekologické vozidlá podporených opatreniami v rámci mechanizmu. Nabíjacia stanica sa vymedzuje ako rozhranie, ktoré v určitom čase umožňuje nabíjanie jedného elektrického vozidla alebo výmenu batérie jedného elektrického vozidla. Čerpacou stanicou sa rozumie čerpacie zariadenie na poskytovanie alternatívneho paliva prostredníctvom pevného alebo mobilného zariadenia. Alternatívne palivá sa vymedzujú tak, aby zahŕňali palivá alebo zdroje energie, ktoré aspoň čiastočne slúžia ako náhrada fosílnych zdrojov ropy v dodávkach energie pre dopravu, ktoré majú potenciál prispievať k jej dekarbonizácii a zlepšiť environmentálne správanie odvetvia dopravy a ktoré sú v súlade so smernicou 2018/2001 (5). Ukazovateľ sa zbiera a vykazuje oddelene pre i) nabíjacie stanice a ii) čerpacie stanice. V rámci čerpacích staníc sa osobitne vykazujú iii) čerpacie stanice vodíka.	čerpacie/nabíjacie stanice
4	populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti povodniam, prírodným požiarom a iným prírodným katastrofám súvisiacim s klímou	pilier 1 pilier 4	Populácia žijúca v oblastiach, kde sa buduje alebo významne modernizuje ochranná infraštruktúra (vrátane zelenej infraštruktúry a riešení inšpirovaných prírodou na adaptáciu na zmenu klímy) vďaka podpore pochádzajúcej z opatrení v rámci mechanizmu s cieľom znížiť zraniteľnosť voči povodniam, prírodným požiarom a iným prírodným rizikám súvisiacim s klímou (búrky, suchá, vlny horúčav). Ukazovateľ zahŕňa ochranné opatrenia, ktoré sú jasne lokalizované vo vysokorizikových oblastiach a ktoré priamo riešia špecifické riziká na rozdiel od všeobecnejších opatrení vykonávaných na národnej alebo regionálnej úrovni. V prípade povodní sa v rámci ukazovateľa uvádza počet ohrozených miestnych obyvateľov.	osoby
5	dodatočné obydlia s prístupom na internet prostredníctvom sietí s veľmi vysokou kapacitou	pilier 2 pilier 4	Celkový počet obydlí s prístupom k sieťam s veľmi vysokou kapacitou, ako sa vymedzuje v usmerneniach orgánu BEREC o sieťach s veľmi vysokou kapacitou [BoR (20) 165 (6)], ktoré mali pred získaním podpory z opatrení v rámci mechanizmu prístup len k pomalšiemu pripojeniu alebo nemali prístup na internet vôbec. Zohľadňuje sa aj pokrytie sieťou 5G a modernizácia na gigabitovú rýchlosť. Zlepšený prístup na internet musí byť priamym dôsledkom podpory pochádzajúcej z opatrení v rámci mechanizmu. Ukazovateľ meria obydlia s možnosťou prístupu, a nie skutočné využitie. Obydlie sa vymedzuje ako „miestnosť alebo skupina miestností v stálej budove alebo v štrukturálne oddelenej časti budovy, ktorá […] je navrhnutá na bývanie jednej súkromnej domácnosti počas celého roka“ (7) [pozri stránky Komisie (Eurostat)]. Ukazovateľ nezahŕňa kolektívne obydlia, ako sú nemocnice, domovy dôchodcov, rezidenčné domovy, väznice, vojenské kasárne, náboženské inštitúcie, penzióny, ubytovne pre pracovníkov atď.	obydlia
6	podniky podporované pri vývoji alebo využívaní digitálnych produktov, služieb a aplikačných procesov	pilier 2 pilier 3	Počet podnikov podporovaných pri vývoji alebo využívaní nových alebo významne modernizovaných služieb, produktov a procesov založených na digitálnych technológiách vďaka podpore pochádzajúcej z opatrení v rámci mechanizmu. Patria sem pokročilé digitálne technológie, ako je automatizácia, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, blockchain, cloudové a edgové infraštruktúry a dátové priestory, kvantová a vysokovýkonná výpočtová technika. Významná modernizácia sa vzťahuje len na nové funkcie. Informácie sa preto zbierajú oddelene i) pre podniky podporované pri vývoji digitálnych technológií a riešení a ii) pre podniky podporované pri využívaní digitálnych riešení na transformáciu svojich služieb, produktov alebo procesov. Zbierajú sa aj podľa veľkosti podniku. Podnik sa započítava raz bez ohľadu na to, koľkokrát dostane podporu na digitalizáciu prostredníctvom opatrení v rámci mechanizmu. Podnik a členenie podľa veľkosti podniku sa vymedzujú podľa definície prijatej pre ukazovateľ 9.	podniky
7	používatelia nových a modernizovaných verejných digitálnych služieb, produktov a procesov	pilier 2 pilier 5	Počet používateľov digitálnych verejných služieb, produktov a procesov, ktoré boli novo vyvinuté alebo významne modernizované vďaka podpore pochádzajúcej z opatrení v rámci mechanizmu. Významná modernizácia sa vzťahuje len na nové funkcie. Ukazovateľ má východiskovú hodnotu 0 len vtedy, ak sú digitálna služba, produkt alebo proces nové. Používateľmi sa rozumejú klienti verejných služieb a používatelia produktov, ktoré boli novo vyvinuté alebo modernizované vďaka podpore pochádzajúcej z opatrení v rámci mechanizmu, a zamestnanci verejnej inštitúcie, ktorí využívajú digitálne procesy, ktoré boli novo vyvinuté alebo významne modernizované vďaka podpore pochádzajúcej z opatrení v rámci mechanizmu. Ak nie je možné identifikovať jednotlivých používateľov, započítanie toho istého klienta, ktorý použil online službu niekoľkokrát, sa nepovažuje za dvojité započítanie.	používatelia/rok
8	výskumní pracovníci pracujúci v podporovaných výskumných zariadeniach	pilier 3	Počet výskumných pracovníkov, ktorí pri svojej činnosti priamo využívajú verejné alebo súkromné výskumné zariadenie alebo vybavenie, na ktoré sa poskytuje podpora z opatrení v rámci mechanizmu. Ukazovateľ sa meria na základe ročných ekvivalentov plného pracovného času vypočítaných podľa metodiky uvedenej v príručke OECD Frascati z roku 2015. Podpora musí zlepšovať výskumné zariadenie alebo kvalitu výskumného vybavenia. Vylučujú sa náhrady bez zvýšenia kvality, ako aj údržba. Nezapočítavajú sa voľné pracovné miesta v oblasti výskumu a vývoja ani podporný personál pre výskum a vývoj (t. j. pracovné miesta, ktoré nie sú priamo spojené s činnosťami výskumu a vývoja). Ročný ekvivalent plného pracovného času zamestnancov v oblasti výskumu a vývoja sa vymedzuje ako pomer pracovného času skutočne stráveného na výskume a vývoji počas kalendárneho roka vydelený celkovým počtom hodín, ktoré jednotlivec alebo skupina obvykle odpracovali v tom istom období. Podľa dohody osoba nemôže pracovať viac než jeden ekvivalent plného pracovného času v oblasti výskumu a vývoja dvakrát ročne. Počet obvykle odpracovaných hodín sa určuje na základe normatívneho/zákonného pracovného času. Osoba pracujúca na plný pracovný čas sa identifikuje s odkazom na jej postavenie v zamestnaní, typ zmluvy (na plný alebo kratší pracovný čas) a mieru jej zapojenia do výskumu a vývoja (pozri manuál OECD Frascati z roku 2015, kapitola 5.3). Ukazovateľ sa rozčleňuje podľa pohlavia (8).	ročný ekvivalent plného pracovného času
9	podporované podniky (z toho malé podniky – vrátane mikropodnikov, stredné a veľké podniky)	pilier 3	Ukazovateľ zahŕňa všetky podniky, ktoré dostávajú peňažnú alebo materiálnu podporu pochádzajúcu z opatrení v rámci mechanizmu. Podnik sa vymedzuje ako najmenšia kombinácia právnych jednotiek, ktorá tvorí organizačnú jednotku vyrábajúcu výrobky alebo poskytujúcu služby, ktorá má určitý stupeň rozhodovacej samostatnosti, najmä v otázke používania svojich bežných zdrojov, a ktorá vykonáva jednu alebo viacej činností na jednom alebo viacerých miestach. Podnik môže byť sám jedinou právnou jednotkou. Právne jednotky zahŕňajú právnické osoby, ktoré majú právnu subjektivitu bez ohľadu na to, ktoré osoby alebo inštitúcie (ako sú verejné obchodné spoločnosti, súkromné komanditné spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, registrované spoločnosti atď.) ich vlastnia alebo sú ich členmi. Právne jednotky zahŕňajú aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť na vlastný účet, ako je napríklad vlastník a prevádzkovateľ obchodu alebo garáže, advokát alebo samostatne zárobkovo činný remeselník [Komisia (Eurostat), podľa nariadenia Rady (EHS) č. 696/93, oddiel III bod A z 15. 3. 1993]. Ukazovateľ sa zbiera a vykazuje podľa veľkosti podniku. Na účely tohto ukazovateľa sa podniky vymedzujú ako ziskové organizácie, ktoré vyrábajú tovar a poskytujú služby na uspokojenie potrieb trhu. Klasifikácia podnikov: malé podniky vrátane mikropodnikov (0 – 49 zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb a ročný obrat vo výške ≤ 10 miliónov EUR alebo súvaha vo výške ≤ 10 miliónov EUR); stredné podniky (50 – 249 zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb a ročný obrat vo výške > 10 miliónov EUR až ≤ 50 miliónov EUR alebo súvaha vo výške > 10 miliónov EUR až ≤ 43 miliónov EUR); veľké podniky (> 250 zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb a obrat vo výške > 50 miliónov EUR alebo súvaha vo výške > 43 miliónov EUR). Ak sa prekročí niektorá z uvedených dvoch prahových hodnôt (zamestnanci/samostatne zárobkovo činné osoby a ročný obrat/súvaha), podniky sa zaradia do vyššej veľkostnej kategórie. [Komisia (Eurostat), na základe odporúčania Komisie 2003/361/ES (9), príloha, články 2 – 3]. Veľkosť podporovaného podniku sa určuje na začiatku poskytovania podpory.	podniky
10	počet účastníkov v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy	pilier 2 pilier 4 pilier 6	V tomto ukazovateli sa zohľadňuje počet účastníkov činností v oblasti vzdelávania (ISCED 0 – 6, vzdelávanie dospelých) a odbornej prípravy (odborná príprava mimo pracoviska/na pracovisku, ďalšie odborné vzdelávanie a príprava atď.) podporovaných opatreniami v rámci mechanizmu vrátane účastníkov odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností (10). Preto sa zbiera a vykazuje pre i) účastníkov v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy a ii) účastníkov odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností. Takisto sa rozčleňuje podľa pohlavia (11) a veku (12). Účastníci sa počítajú pri vstupe do vzdelávacej činnosti alebo činnosti odbornej prípravy.	osoby
11	počet zamestnaných osôb alebo osôb v procese hľadania práce	pilier 3 pilier 4	Nezamestnané (13) alebo neaktívne (14) osoby, ktoré získali podporu z opatrení v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ktoré sú zamestnané, a to vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, alebo ktoré boli v čase získania uvedenej podpory neaktívne a ktoré sú opäť v procese hľadania práce, a to bezprostredne po získaní uvedenej podpory. Ukazovateľ sa rozčleňuje podľa pohlavia (15) a veku (16). Vymedzenie pojmu „v procese hľadania práce“ zahŕňa rovnako ako vymedzenie pojmu „nezamestnané osoby“ osoby zvyčajne bez práce, ktoré sú práceschopné a aktívne si hľadajú prácu. Osoby, ktoré sa nanovo zaregistrovali vo verejných službách zamestnanosti ako uchádzači o zamestnanie, sa vždy započítajú, aj keď nie sú bezprostredne práceschopné.	osoby
12	kapacita nových alebo modernizovaných zariadení zdravotnej starostlivosti	pilier 4 pilier 5	Maximálny ročný počet osôb, ktoré môžu aspoň raz počas obdobia jedného roka využiť vďaka podpore pochádzajúcej z opatrení v rámci mechanizmu služby nového alebo modernizovaného zariadenia zdravotnej starostlivosti. Modernizácia nezahŕňa energetickú obnovu ani údržbu a opravy. Medzi zariadenia zdravotnej starostlivosti patria nemocnice, kliniky, strediská ambulantnej starostlivosti, strediská špecializovanej starostlivosti atď.	osoby/rok
13	kapacita tried v nových alebo modernizovaných zariadeniach starostlivosti o deti a vzdelávacích zariadeniach	pilier 4 pilier 6	Kapacita tried, t. j. maximálny počet miest v nových alebo modernizovaných zariadeniach vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a vzdelávacích zariadeniach (ISCED 0 – 6) vďaka podpore pochádzajúcej z opatrení v rámci mechanizmu. Kapacita tried sa vypočíta v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, nezahŕňa však učiteľov, rodičov, pomocný personál ani iné osoby, ktoré môžu takisto využívať zariadenia. Zariadenia vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ako sú jasle a predškolské zariadenia, sú zariadenia určené pre deti od narodenia do začiatku základného vzdelávania (ISCED 0). Medzi vzdelávacie zariadenia patria školy (ISCED 1 – 3, ISCED 4) a vysoké školy (ISCED 5 – 6). Ukazovateľ sa vzťahuje na zariadenia starostlivosti o deti alebo vzdelávacie zariadenia, ktoré sú novovybudované alebo modernizované (napríklad na účel zlepšenia hygienických a bezpečnostných noriem), a modernizácia nezahŕňa energetickú obnovu ani údržbu a opravy.	osoby
14	počet mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov, ktorí dostávajú podporu	pilier 6	Počet účastníkov vo veku 15 – 29 rokov, ktorí dostali peňažnú alebo materiálnu podporu pochádzajúcu z opatrení v rámci mechanizmu. Ukazovateľ sa rozčleňuje podľa pohlavia (17).	osoby

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13), zmenená smernicou (EÚ) 2018/844 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(3) „Maximálny činný výkon, ktorý možno dodávať nepretržite v rámci plnej prevádzky zariadenia pri výstupe do siete (t. j. po odbere zdrojov napájania pre pomocné zariadenia elektrárne a zohľadnení strát v tých transformátoroch, ktoré sa považujú za súčasť elektrárne.“

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(5) Konkrétne článok 29 smernice 2018/2001, v ktorom sa stanovujú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy.

(6) V článku 2 ods. 2 európskeho kódexu elektronických komunikácií (EECC) sa pojem „sieť s veľmi vysokou kapacitou“ v súčasnosti vymedzuje takto: „Sieť s veľmi vysokou kapacitou je buď elektronická komunikačná sieť, ktorá sa skladá výlučne z prvkov optických vlákien, a to prinajmenšom po distribučný bod v obslužnom mieste, alebo elektronická komunikačná sieť, ktorá dokáže za obvyklých podmienok prevádzky v špičke poskytnúť podobný výkon z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom (downlink) i vzostupnom (uplink) smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a ich zmeny“.

(7) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:Dwelling

(8) Muži, ženy, nebinárne osoby. Niekoľko členských štátov má právne predpisy alebo postupy, v ktorých sa uznáva, že jednotlivci nemusia patriť do žiadnej z týchto dvoch kategórií alebo si môžu želať, aby neboli spájaní so žiadnou z nich. V týchto členských štátoch sa tieto osoby zaznamenávajú ako „nebinárne osoby“.

(9) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(10) V súlade s prílohou VII k nariadeniu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, v ktorej sa stanovuje digitálne označovanie v rámci mechanizmu, sa odborná príprava v oblasti digitálnych zručností má chápať v zmysle oblasti intervencie 108 (Podpora rozvoja digitálnych zručností), v ktorej sa uvádza: „Týka sa digitálnych zručností na všetkých úrovniach a zahŕňa: vysoko špecializované vzdelávacie programy na odbornú prípravu špecialistov v oblasti digitálnych technológií (teda programy zamerané na technológie), odbornú prípravu učiteľov, vývoj digitálneho obsahu na vzdelávacie účely a príslušné organizačné schopnosti. Patria sem aj opatrenia a programy zamerané na zlepšenie základných digitálnych zručností.“

(11) Muži, ženy, nebinárne osoby. Niekoľko členských štátov má právne predpisy alebo postupy, v ktorých sa uznáva, že jednotlivci nemusia patriť do žiadnej z týchto dvoch kategórií alebo si môžu želať, aby neboli spájaní so žiadnou z nich. V týchto členských štátoch sa tieto osoby zaznamenávajú ako „nebinárne osoby“.

(12) 0 – 17, 18 – 29, 30 – 54, 55 a viac.

(13) Nezamestnané osoby sú osoby zvyčajne bez práce, ktoré sú práceschopné a aktívne si hľadajú prácu. Vždy zahŕňajú aj osoby považované za evidované nezamestnané osoby podľa vnútroštátnych vymedzení, aj keď nespĺňajú všetky tri uvedené kritériá. Zdroj: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, Štatistika politiky trhu práce (LMP) – Metodika 2018, § 18.

(14) „Neaktívne osoby“ sú osoby, ktoré v súčasnosti netvoria súčasť pracovnej sily (v tom zmysle, že nie sú zamestnané ani nezamestnané podľa uvedených vymedzení). Zdroj: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, Štatistika politiky trhu práce – Metodika 2018, § 20.

(15) Muži, ženy, nebinárne osoby. Niekoľko členských štátov má právne predpisy alebo postupy, v ktorých sa uznáva, že jednotlivci nemusia patriť do žiadnej z týchto dvoch kategórií alebo si môžu želať, aby neboli spájaní so žiadnou z nich. V týchto členských štátoch sa tieto osoby zaznamenávajú ako „nebinárne osoby“.

(16) 0 – 17, 18 – 29, 30 – 54, 55 a viac.

(17) Muži, ženy, nebinárne osoby. Niekoľko členských štátov má právne predpisy alebo postupy, v ktorých sa uznáva, že jednotlivci nemusia patriť do žiadnej z týchto dvoch kategórií alebo si môžu želať, aby neboli spájaní so žiadnou z nich. V týchto členských štátoch sa tieto osoby zaznamenávajú ako „nebinárne osoby“.

1.12.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 429/108

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/2110

z 30. novembra 2021,

ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (1), a najmä na jeho článok 71 ods. 3,

keďže:

(1)	Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané a voľne žijúce ošípané a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a vývoz do tretích krajín.

(2)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 (2) bolo prijaté v rámci nariadenia (EÚ) 2016/429 a stanovujú sa v ňom osobitné opatrenia na kontrolu chorôb v súvislosti s africkým morom ošípaných, ktoré majú členské štáty uvedené v prílohe I k danému nariadeniu (dotknuté členské štáty) uplatňovať počas obmedzeného obdobia v reštrikčných pásmach I, II a III uvedených v danej prílohe.

(3)

Oblasti uvedené ako reštrikčné pásma I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 vychádzajú z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii. Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 bola naposledy zmenená vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/2024 (3) z dôvodu zmien epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou v Lotyšsku, Poľsku a na Slovensku.

(4)

Akékoľvek zmeny reštrikčných pásiem I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 by mali vychádzať z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v oblastiach postihnutých touto chorobou a z celkovej epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v dotknutom členskom štáte, z úrovne rizika ďalšieho šírenia tejto choroby, ako aj z vedecky podložených zásad a kritérií geografického vymedzenia pásiem v dôsledku afrického moru ošípaných a usmernení Únie dohodnutých s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktoré sú verejne dostupné na webovej stránke Komisie (4). V takýchto zmenách by sa mali zároveň zohľadňovať medzinárodné normy, medzi ktoré patrí Kódex zdravia suchozemských zvierat (5) Svetovej organizácie pre zdravie zvierat, ako aj odôvodnenia vymedzenia pásiem, ktoré poskytli príslušné orgány dotknutých členských štátov.

(5)	Od dátumu prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/2024 sa vyskytlo nové ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v Poľsku, ako aj nové ohnisko u voľne žijúcich ošípaných v Nemecku.

(6)

V novembri 2021 bol v poľskom vojvodstve Świętokrzyskie zaznamenaný výskyt jedného ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblasti, ktorá nie je v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605. Toto nové ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Poľska, ktorá je v súčasnosti v danej prílohe nie je uvedená ako reštrikčné pásmo a ktorá je postihnutá týmto nedávnym výskytom ohniska afrického moru ošípaných, by sa preto mala teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo III, pričom v záujme zohľadnenia tohto nedávneho výskytu ohniska je potrebné takisto vymedziť nové reštrikčné pásmo I.

(7)

V novembri 2021 bol okrem toho v nemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko zaznamenaný výskyt jedného ohniska afrického moru ošípaných u voľne žijúcej ošípanej v oblasti, ktorá nie je v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605. Toto nové ohnisko afrického moru ošípaných u voľne žijúcej ošípanej predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Nemecka, ktorá je v súčasnosti v danej prílohe nie je uvedená ako reštrikčné pásmo a ktorá je postihnutá týmto nedávnym výskytom ohniska afrického moru ošípaných, by sa preto mala teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo II, pričom v záujme zohľadnenia tohto nedávneho výskytu ohniska je potrebné takisto vymedziť nové reštrikčné pásmo I.

(8)

V nadväznosti na tento nedávny výskyt ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v Poľsku, ako aj na výskyt ohniska u voľne žijúcej ošípanej v Nemecku, a vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o africký mor ošípaných v Únii, sa vymedzenie pásiem v uvedených členských štátoch prehodnotilo a aktualizovalo. Okrem toho sa prehodnotili a aktualizovali aj zavedené opatrenia na riadenie rizík. Tieto zmeny by sa mali zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605.

(9)

S cieľom zohľadniť najnovší vývoj epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením danej choroby by sa v prípade Nemecka a Poľska mali vymedziť nové, dostatočne veľké reštrikčné pásma, ktoré by sa v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 mali náležite uviesť ako reštrikčné pásma I, II a III. Keďže situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných je v Únii veľmi dynamická, pri vymedzovaní uvedených nových reštrikčných pásiem sa zohľadnila situácia v okolitých oblastiach.

(10)	Vzhľadom na naliehavosť epidemiologickej situácie v Únii v súvislosti so šírením afrického moru ošípaných je dôležité, aby zmeny, ktoré sa majú vykonať v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 prostredníctvom tohto vykonávacieho nariadenia, nadobudli účinnosť čo najskôr.

(11)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. novembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 zo 7. apríla 2021, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 129, 15.4.2021, s. 1).

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2024 z 18. novembra 2021, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 411, 19.11.2021, s. 3).

(4) Pracovný dokument SANTE/7112/2015/Rev. 3 s názvom Principles and criteria for geographically defining ASF regionalisation (Zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v súvislosti s africkým morom ošípaných), https://ec.europa.eu/food/animals/animal-diseases/control-measures/asf_en.

(5) Kódex zdravia suchozemských zvierat OIE, 28. vydanie, 2019. ISBN zväzku I: 978-92-95108-85-1; ISBN zväzku II: 978-92-95108-86-8. https://www.oie.int/standard-setting/terrestrial-code/access-online/.

PRÍLOHA

Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA I

REŠTRIKČNÉ PÁSMA

ČASŤ I

1. Nemecko

Tieto reštrikčné pásma I v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

—

Landkreis Dahme-Spreewald:

—	Gemeinde Alt Zauche-Wußwerk,

—	Gemeinde Byhleguhre-Byhlen,

—	Gemeinde Märkische Heide, mit den Gemarkungen Alt Schadow, Neu Schadow, Pretschen, Plattkow, Wittmannsdorf, Schuhlen-Wiese, Bückchen, Kuschkow, Gröditsch, Groß Leuthen, Leibchel, Glietz, Groß Leine, Dollgen, Krugau, Dürrenhofe, Biebersdorf und Klein Leine,

—	Gemeinde Neu Zauche,

—	Gemeinde Schwielochsee mit den Gemarkungen Groß Liebitz, Guhlen, Mochow und Siegadel,

—	Gemeinde Spreewaldheide,

—	Gemeinde Straupitz,

—

Landkreis Märkisch-Oderland:

—	Gemeinde Müncheberg mit den Gemarkungen Müncheberg, Eggersdorf bei Müncheberg und Hoppegarten bei Müncheberg,

—	Gemeinde Bliesdorf mit den Gemarkungen Kunersdorf - westlich der B167 und Bliesdorf - westlich der B167

—	Gemeinde Märkische Höhe mit den Gemarkungen Reichenberg und Batzlow,

—	Gemeinde Wriezen mit den Gemarkungen Haselberg, Frankenfelde, Schulzendorf, Lüdersdorf Biesdorf, Rathsdorf - westlich der B 167 und Wriezen - westlich der B167

—	Gemeinde Buckow (Märkische Schweiz),

—	Gemeinde Strausberg mit den Gemarkungen Hohenstein und Ruhlsdorf,

—	Gemeine Garzau-Garzin,

—	Gemeinde Waldsieversdorf,

—	Gemeinde Rehfelde mit der Gemarkung Werder,

—	Gemeinde Reichenow-Mögelin,

—	Gemeinde Prötzel mit den Gemarkungen Harnekop, Sternebeck und Prötzel östlich der B 168 und der L35,

—	Gemeinde Oberbarnim,

—	Gemeinde Bad Freienwalde mit der Gemarkung Sonnenburg,

—	Gemeinde Falkenberg mit den Gemarkungen Dannenberg, Falkenberg westlich der L 35, Gersdorf und Kruge,

—	Gemeinde Höhenland mit den Gemarkungen Steinbeck, Wollenberg und Wölsickendorf,

—

Landkreis Barnim:

—	Gemeinde Joachimsthal östlich der L220 (Eberswalder Straße), östlich der L23 (Töpferstraße und Templiner Straße), östlich der L239 (Glambecker Straße) und Schorfheide (JO) östlich der L238,

—	Gemeinde Friedrichswalde mit der Gemarkung Glambeck östlich der L 239,

—	Gemeinde Althüttendorf,

—	Gemeinde Ziethen mit den Gemarkungen Groß Ziethen und Klein Ziethen westlich der B198,

—	Gemeinde Chorin mit den Gemarkungen Golzow, Senftenhütte, Buchholz, Schorfheide (Ch), Chorin westlich der L200 und Sandkrug nördlich der L200,

—	Gemeinde Britz,

—	Gemeinde Schorfheide mit den Gemarkungen Altenhof, Werbellin, Lichterfelde und Finowfurt,

—	Gemeinde (Stadt) Eberswalde mit der Gemarkungen Finow und Spechthausen und der Gemarkung Eberswalde südlich der B167 und westlich der L200,

—	Gemeinde Breydin,

—	Gemeinde Melchow,

—	Gemeinde Sydower Fließ mit der Gemarkung Grüntal nördlich der K6006 (Landstraße nach Tuchen), östlich der Schönholzer Straße und östlich Am Postweg,

—	Hohenfinow südlich der B167,

—

Landkreis Uckermark:

—	Gemeinde Pinnow nördlich der B2,

—	Gemeinde Passow mit den Gemarkungen Briest, Passow und Schönow,

—	Gemeinde Mark Landin mit den Gemarkungen Landin nördlich der B2, Grünow und Schönermark,

—	Gemeinde Angermünde mit den Gemarkungen Frauenhagen, Mürow, Angermünde nördlich und nordwestlich der B2, Dobberzin nördlich der B2, Kerkow, Welsow, Bruchhagen, Greiffenberg, Günterberg, Biesenbrow, Görlsdorf, Wolletz und Altkünkendorf,

—	Gemeinde Zichow,

—	Gemeinde Casekow mit den Gemarkungen Blumberg, Wartin, Luckow-Petershagen und den Gemarkungen Biesendahlshof und Casekow westlich der L272 und nördlich der L27,

—	Gemeinde Hohenselchow-Groß Pinnow mit der Gemarkung Hohenselchow nördlich der L27,

—	Gemeinde Tantow,

—	Gemeinde Mescherin

—	Gemeinde Gartz (Oder) mit der Gemarkung Geesow sowie den Gemarkungen Gartz und Hohenreinkendorf nördlich der L27 und B2 bis Gartenstraße,

—	Gemeinde Pinnow nördlich und westlich der B2,

—

Landkreis Oder-Spree:

—	Gemeinde Storkow (Mark),

—	Gemeinde Spreenhagen mit den Gemarkungen Braunsdorf, Markgrafpieske, Lebbin und Spreenhagen,

—	Gemeinde Grünheide (Mark) mit den Gemarkungen Kagel, Kienbaum und Hangelsberg,

—	Gemeinde Fürstenwalde westlich der B 168 und nördlich der L 36,

—	Gemeinde Rauen,

—	Gemeinde Wendisch Rietz bis zur östlichen Uferzone des Scharmützelsees und von der südlichen Spitze des Scharmützelsees südlich der B246,

—	Gemeinde Reichenwalde,

—	Gemeinde Bad Saarow mit der Gemarkung Petersdorf und der Gemarkung Bad Saarow-Pieskow westlich der östlichen Uferzone des Scharmützelsees und ab nördlicher Spitze westlich der L35,

—	Gemeinde Tauche mit der Gemarkung Werder,

—	Gemeinde Steinhöfel mit den Gemarkungen Jänickendorf, Schönfelde, Beerfelde, Gölsdorf, Buchholz, Tempelberg und den Gemarkungen Steinhöfel, Hasenfelde und Heinersdorf westlich der L36 und der Gemarkung Neuendorf im Sande nördlich der L36,

—

Landkreis Spree-Neiße:

—	Gemeinde Peitz,

—	Gemeinde Turnow-Preilack,

—	Gemeinde Drachhausen,

—	Gemeinde Schmogrow-Fehrow,

—	Gemeinde Drehnow,

—	Gemeinde Teichland mit den Gemarkungen Maust und Neuendorf,

—	Gemeinde Dissen-Striesow,

—	Gemeinde Briesen,

—	Gemeinde Spremberg mit den Gemarkungen, Sellessen, Spremberg, Bühlow, Laubsdorf, Bagenz und den Gemarkungen Groß Buckow, Klein Buckow östlich des Tagebaues Welzow-Süd,

—	Gemeinde Neuhausen/Spree mit den Gemarkungen Kathlow, Haasow, Roggosen, Koppatz, Neuhausen, Frauendorf, Groß Oßnig, Groß Döbern und Klein Döbern,

—

Landkreis Oberspreewald-Lausitz:

—	Gemeinde Grünewald,

—	Gemeinde Hermsdorf,

—	Gemeinde Kroppen,

—	Gemeinde Ortrand,

—	Gemeinde Großkmehlen,

—	Gemeinde Lindenau.

—

Landkreis Elbe-Elster:

—	Gemeinde Großthiemig,

—

Landkreis Prignitz:

—	Gemeinde Groß Pankow mit den Gemarkungen Baek, Tangendorf und Tacken,

—	Gemeinde Karstadt mit den Gemarkungen Groß Warnow, Klein Warnow, Reckenzin, Streesow, Garlin, Dallmin, Postlin, Kribbe, Neuhof, Strehlen und Blüthen,

—	Gemeinde Pirow mit der Gemarkung Bresch,

—	Gemeinde Gülitz-Reetz,

—	Gemeinde Putlitz mit den Gemarkungen Lockstädt, Mansfeld, Laaske, Weitgendorf und Telschow,

—	Gemeinde Triglitz,

—	Gemeinde Marienfließ mit den Gemarkungen Stepenitz, Frehne und Krempendorf,

—	Gemeinde Kümmernitztal mit den Gemarkungen Bückow und Grabow,

Bundesland Sachsen:

—

Landkreis Bautzen

—	Gemeinde Arnsdorf,

—	Gemeinde Burkau,

—	Gemeinde Crostwitz,

—	Gemeinde Cunewalde,

—	Gemeinde Demitz-Thumitz,

—	Gemeinde Doberschau-Gaußig,

—	Gemeinde Elsterheide,

—	Gemeinde Frankenthal,

—	Gemeinde Göda,

—	Gemeinde Großharthau,

—	Gemeinde Großnaundorf,

—	Gemeinde Großpostwitz/O.L.,

—	Gemeinde Haselbachtal,

—	Gemeinde Hochkirch, sofern nicht bereits der Sperrzone II,

—	Gemeinde Königswartha, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Kubschütz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Lichtenberg,

—	Gemeinde Lohsa, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Nebelschütz,

—	Gemeinde Neschwitz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Neukirch,

—	Gemeinde Neukirch/Lausitz,

—	Gemeinde Obergurig,

—	Gemeinde Ohorn,

—	Gemeinde Oßling,

—	Gemeinde Panschwitz-Kuckau,

—	Gemeinde Puschwitz,

—	Gemeinde Räckelwitz,

—	Gemeinde Radibor, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Ralbitz-Rosenthal,

—	Gemeinde Rammenau,

—	Gemeinde Schmölln-Putzkau,

—	Gemeinde Schwepnitz,

—	Gemeinde Sohland a. d. Spree,

—	Gemeinde Spreetal, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Stadt Bautzen, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Stadt Bernsdorf,

—	Gemeinde Stadt Bischhofswerda,

—	Gemeinde Stadt Elstra,

—	Gemeinde Stadt Großröhrsdorf,

—	Gemeinde Stadt Hoyerswerda, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Stadt Kamenz,

—	Gemeinde Stadt Lauta,

—	Gemeinde Stadt Pulsnitz,

—	Gemeinde Stadt Radeberg,

—	Gemeinde Stadt Schirgiswalde-Kirschau,

—	Gemeinde Stadt Wilthen,

—	Gemeinde Stadt Wittichenau, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Steina,

—	Gemeinde Steinigtwolmsdorf,

—	Gemeinde Wachau,

—

Stadt Dresden:

—	Stadtgebiet, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—

Landkreis Görlitz:

—	Gemeinde Beiersdorf,

—	Gemeinde Bertsdorf-Hörnitz,

—	Gemeinde Dürrhennersdorf,

—	Gemeinde Großschönau,

—	Gemeinde Großschweidnitz,

—	Gemeinde Hainewalde,

—	Gemeinde Kurort Jonsdorf,

—	Gemeinde Kottmar,

—	Gemeinde Lawalde,

—	Gemeinde Leutersdorf,

—	Gemeinde Mittelherwigsdorf,

—	Gemeinde Oderwitz,

—	Gemeinde Olbersdorf,

—	Gemeinde Oppach,

—	Gemeinde Oybin,

—	Gemeinde Rosenbach, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Schönau-Berzdorf a. d. Eigen, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Schönbach,

—	Gemeinde Stadt Bernstadt a. d. Eigen, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Stadt Ebersbach-Neugersdorf,

—	Gemeinde Stadt Herrnhut,

—	Gemeinde Stadt Löbau, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Stadt Neusalza-Spremberg,

—	Gemeinde Stadt Ostritz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Stadt Seifhennersdorf,

—	Gemeinde Stadt Zittau,

—

Landkreis Meißen:

—	Gemeinde Diera-Zehren östlich der Elbe,

—	Gemeinde Klipphausen östlich der S 177,

—	Gemeinde Lampertswalde, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Niederau,

—	Gemeinde Priestewitz,

—	Gemeinde Stadt Coswig, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

—	Gemeinde Stadt Großenhain,

—	Gemeinde Stadt Meißen im Norden östlich der Elbe bis zur Bahnlinie, im Süden östlich der S 177,

—	Gemeinde Stadt Radebeul,

—	Gemeinde Weinböhla, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:

—

Landkreis Vorpommern Greifswald

—	Gemeinde Penkun südlich der Autobahn A11,

—	Gemeinde Nadrense südlich der Autobahn A11,

—

Landkreis Ludwigslust-Parchim:

—	Gemeinde Ganzlin mit den Ortsteilen und Ortslagen: Retzow, Klein Damerow, Hof Retzow, Barackendorf, Wangelin,

—	Gemeinde Gehlsbach mit den Ortsteilen und der Ortslage: Vietlübbe, Karbow, Hof Karbow, Karbow Ausbau, Darß, Wahlstorf, Quaßlin,

—	Ausbau Darß, Quaßlin Hof, Quaßliner Mühle,

—	Gemeinde Kritzow mit den Ortsteilen und der Ortslage: Schlemmin, Kritzow, Benzin,

—	Gemeinde Lübz mit den Ortsteilen und der Ortslage: Broock, Wessentin, Wessentin Ausbau, Bobzin, Lübz, Broock Ausbau, Riederfelde, Ruthen, Lutheran, Gischow, Burow, Hof Gischow, Ausbau Lutheran, Meyerberg,

—	Gemeinde Granzin mit den Ortsteilen und der Ortslage: Lindenbeck, Greven, Beckendorf, Bahlenrade, Granzin Ausbau, Granzin,

—	Gemeinde Rom mit den Ortsteilen und der Ortslage: Lancken, Stralendorf, Rom, Darze, Klein Niendorf, Paarsch,

—	Gemeinde Parchim mit den Ortsteilen und der Ortslage: Dargelütz, Neuhof, Kiekindemark, Neu Klockow, Möderitz, Malchow, Damm, Parchim, Voigtsdorf, Neu Matzlow,

—	Gemeinde Domsühl mit den Ortsteilen und der Ortslage: Severin, Bergrade Hof, Bergrade Dorf, Zieslübbe, Alt Dammerow, Schlieven, Domsühl, Domsühl-Ausbau, Neu Schlieven,

—	Gemeinde Lewitzrand mit den Ortsteilen und der Ortslage: Matzlow, Garwitz,

—	Gemeinde Spornitz mit den Ortsteilen und der Ortslage: Dütschow, Primark, Steinbeck, Spornitz,

—	Gemeinde Brenz mit den Ortsteilen und der Ortslage: Neu Brenz, Alt Brenz,

—	Gemeinde Neustadt-Glewe mit den Ortsteilen und der Ortslage: Flugplatz, Wabel,

—	Gemeinde Blievenstorf mit den Ortsteilen und der Ortslage: Blievenstorf,

—	Gemeinde Muchow mit den Ortsteilen und der Ortslage: Muchow,

—	Gemeinde Prislich mit den Ortsteilen und der Ortslage: Neese, Werle, Prislich, Marienhof,

—	Gemeinde Zierzow mit den Ortsteilen und der Ortslage: Kolbow, Zierzow,

—	Gemeinde Balow mit den Ortsteilen und der Ortslage: Balow,

—	Gemeinde Stolpe mit den Ortsteilen und der Ortslage: Granzin, Barkow, Stolpe Ausbau, Stolpe,

—	Gemeinde Kreien mit den Ortsteilen und der Ortslage: Kolonie Kreien, Hof Kreien, Kreien Ausbau, Kreien, Wilson.

2. Estónsko

Tieto reštrikčné pásma I v Estónsku:

—	Hiiu maakond.

3. Grécko

Tieto reštrikčné pásma I v Grécku:

—

in the regional unit of Drama:

—	the community departments of Sidironero and Skaloti and the municipal departments of Livadero and Ksiropotamo (in Drama municipality),

—	the municipal department of Paranesti (in Paranesti municipality),

—	the municipal departments of Kokkinogeia, Mikropoli, Panorama, Pyrgoi (in Prosotsani municipality),

—	the municipal departments of Kato Nevrokopi, Chrysokefalo, Achladea, Vathytopos, Volakas, Granitis, Dasotos, Eksohi, Katafyto, Lefkogeia, Mikrokleisoura, Mikromilea, Ochyro, Pagoneri, Perithorio, Kato Vrontou and Potamoi (in Kato Nevrokopi municipality),

—

in the regional unit of Xanthi:

—	the municipal departments of Kimmerion, Stavroupoli, Gerakas, Dafnonas, Komnina, Kariofyto and Neochori (in Xanthi municipality),

—	the community departments of Satres, Thermes, Kotyli, and the municipal departments of Myki, Echinos and Oraio and (in Myki municipality),

—	the community department of Selero and the municipal department of Sounio (in Avdira municipality),

—

in the regional unit of Rodopi:

—	the municipal departments of Komotini, Anthochorio, Gratini, Thrylorio, Kalhas, Karydia, Kikidio, Kosmio, Pandrosos, Aigeiros, Kallisti, Meleti, Neo Sidirochori and Mega Doukato (in Komotini municipality),

—	the municipal departments of Ipio, Arriana, Darmeni, Archontika, Fillyra, Ano Drosini, Aratos and the Community Departments Kehros and Organi (in Arriana municipality),

—	the municipal departments of Iasmos, Sostis, Asomatoi, Polyanthos and Amvrosia and the community department of Amaxades (in Iasmos municipality),

—	the municipal department of Amaranta (in Maroneia Sapon municipality),

—

in the regional unit of Evros:

—	the municipal departments of Kyriaki, Mandra, Mavrokklisi, Mikro Dereio, Protokklisi, Roussa, Goniko, Geriko, Sidirochori, Megalo Derio, Sidiro, Giannouli, Agriani and Petrolofos (in Soufli municipality),

—	the municipal departments of Dikaia, Arzos, Elaia, Therapio, Komara, Marasia, Ormenio, Pentalofos, Petrota, Plati, Ptelea, Kyprinos, Zoni, Fulakio, Spilaio, Nea Vyssa, Kavili, Kastanies, Rizia, Sterna, Ampelakia, Valtos, Megali Doxipara, Neochori and Chandras (in Orestiada municipality),

—	the municipal departments of Asvestades, Ellinochori, Karoti, Koufovouno, Kiani, Mani, Sitochori, Alepochori, Asproneri, Metaxades, Vrysika, Doksa, Elafoxori, Ladi, Paliouri and Poimeniko (in Didymoteixo municipality),

—

in the regional unit of Serres:

—

the municipal departments of Kerkini, Livadia, Makrynitsa, Neochori, Platanakia, Petritsi, Akritochori, Vyroneia, Gonimo, Mandraki, Megalochori, Rodopoli, Ano Poroia, Katw Poroia, Sidirokastro, Vamvakophyto, Promahonas, Kamaroto, Strymonochori, Charopo, Kastanousi and Chortero and the community departments of Achladochori, Agkistro and Kapnophyto (in Sintiki municipality),

—	the municipal departments of Serres, Elaionas and Oinoussa and the community departments of Orini and Ano Vrontou (in Serres municipality),

—	the municipal departments of Dasochoriou, Irakleia, Valtero, Karperi, Koimisi, Lithotopos, Limnochori, Podismeno and Chrysochorafa (in Irakleia municipality).

4. Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma I v Lotyšsku:

—	Dienvidkurzemes novada Vērgales, Medzes, Grobiņas, Gaviezes, Rucavas, Nīcas, Otaņķu pagasts, Grobiņas pilsēta,

—	Ropažu novada Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes.

5. Litva

Tieto reštrikčné pásma I v Litve:

—	Klaipėdos rajono savivaldybė: Agluonėnų, Dovilų, Gargždų, Priekulės, Vėžaičių, Kretingalės ir Dauparų-Kvietinių seniūnijos,

—	Palangos miesto savivaldybė.

6. Maďarsko

Tieto reštrikčné pásma I v Maďarsku:

—

Békés megye 950950, 950960, 950970, 951950, 952050, 952750, 952850, 952950, 953050, 953150, 953650, 953660, 953750, 953850, 953960, 954250, 954260, 954350, 954450, 954550, 954650, 954750, 954850, 954860, 954950, 955050, 955150, 955250, 955260, 955270, 955350, 955450, 955510, 955650, 955750, 955760, 955850, 955950, 956050, 956060, 956150 és 956160 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Bács-Kiskun megye 600150, 600850, 601550, 601650, 601660, 601750, 601850, 601950, 602050, 603250, 603750 és 603850 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Budapest 1 kódszámú, vadgazdálkodási tevékenységre nem alkalmas területe,

—	Csongrád-Csanád megye 800150, 800160, 800250, 802220, 802260, 802310 és 802450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Fejér megye 400150, 400250, 400351, 400352, 400450, 400550, 401150, 401250, 401350, 402050, 402350, 402360, 402850, 402950, 403050, 403450, 403550, 403650, 403750, 403950, 403960, 403970, 404650, 404750, 404850, 404950, 404960, 405050, 405750, 405850, 405950,

—	406050, 406150, 406550, 406650 és 406750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Győr-Moson-Sopron megye 100550, 100650, 100950, 101050, 101350, 101450, 101550, 101560 és 102150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750260, 750350, 750450, 750460, 754450, 754550, 754560, 754570, 754650, 754750, 754950, 755050, 755150, 755250, 755350 és 755450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Komárom-Esztergom megye 250150, 250250, 250450, 250460, 250550, 250650, 250750, 251050, 251150, 251250, 251350, 251360, 251650, 251750, 251850, 252250, kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—

Pest megye 571550, 572150, 572250, 572350, 572550, 572650, 572750, 572850, 572950, 573150, 573250, 573260, 573350, 573360, 573450, 573850, 573950, 573960, 574050, 574150, 574350, 574360, 574550, 574650, 574750, 574850, 574860, 574950, 575050, 575150, 575250, 575350, 575550, 575650, 575750, 575850, 575950, 576050, 576150, 576250, 576350, 576450, 576650, 576750, 576850, 576950, 577050, 577150, 577350, 577450, 577650, 577850, 577950, 578050, 578150, 578250, 578350, 578360, 578450, 578550, 578560, 578650, 578850, 578950, 579050, 579150, 579250, 579350, 579450, 579460, 579550, 579650, 579750, 580250 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

7. Poľsko

Tieto reštrikčné pásma I v Poľsku:

w województwie kujawsko - pomorskim:

—	powiat rypiński,

—	powiat brodnicki,

—	powiat grudziądzki,

—	powiat miejski Grudziądz,

—	powiat wąbrzeski,

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	gminy Wielbark i Rozogi w powiecie szczycieńskim,

w województwie podlaskim:

—	gminy Wysokie Mazowieckie z miastem Wysokie Mazowieckie, Czyżew i część gminy Kulesze Kościelne położona na południe od linii wyznaczonej przez linię koleją w powiecie wysokomazowieckim,

—	gminy Miastkowo, Nowogród, Śniadowo i Zbójna w powiecie łomżyńskim,

—	gminy Szumowo, Zambrów z miastem Zambrów i część gminy Kołaki Kościelne położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie zambrowskim,

—	gminy Grabowo, Kolno i miasto Kolno, Turośl w powiecie kolneńskim,

w województwie mazowieckim:

—	powiat ostrołęcki,

—	powiat miejski Ostrołęka,

—	gminy Bielsk, Brudzeń Duży, Bulkowo, Drobin, Gąbin, Łąck, Nowy Duninów, Radzanowo, Słupno, Staroźreby i Stara Biała w powiecie płockim,

—	powiat miejski Płock,

—	powiat ciechanowski,

—	gminy Baboszewo, Dzierzążnia, Joniec, Nowe Miasto, Płońsk i miasto Płońsk, Raciąż i miasto Raciąż, Sochocin w powiecie płońskim,

—	powiat sierpecki,

—	gmina Siemiątkowo w powiecie żuromińskim,

—	część powiatu ostrowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

—	gminy Radzanów, Strzegowo, Stupsk w powiecie mławskim,

—	powiat przasnyski,

—	powiat makowski,

—	powiat pułtuski,

—	część powiatu wyszkowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

—	część powiatu węgrowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

—	gminy Dąbrówka, Jadów, Klembów, Poświętne, Radzymin, Strachówka Wołomin i Tłuszcz w powiecie wołomińskim,

—	gminy Mokobody i Suchożebry w powiecie siedleckim,

—	gminy Dobre, Jakubów, Kałuszyn, Stanisławów w powiecie mińskim,

—	gminy Bielany i gmina wiejska Sokołów Podlaski w powiecie sokołowskim,

—	gminy Kowala, Wierzbica, część gminy Wolanów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 12 w powiecie radomskim,

—	powiat miejski Radom,

—	gminy Jastrząb, Mirów, Orońsko w powiecie szydłowieckim,

—	powiat gostyniński,

w województwie podkarpackim:

—	powiat jasielski,

—	powiat strzyżowski,

—	część powiatu ropczycko – sędziszowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

—	gminy Pruchnik, Rokietnica, Roźwienica, w powiecie jarosławskim,

—	gminy Fredropol, Krasiczyn, Krzywcza, Medyka, Orły, Żurawica, Przemyśl w powiecie przemyskim,

—	powiat miejski Przemyśl,

—	gminy Gać, Jawornik Polski, Kańczuga, część gminy Zarzecze położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Mleczka w powiecie przeworskim,

—	powiat łańcucki,

—	gminy Trzebownisko, Głogów Małopolski, część gminy Świlcza położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 94 i część gminy Sokołów Małopolski położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 875 w powiecie rzeszowskim,

—	gminy Dzikowiec, Kolbuszowa i Raniżów w powiecie kolbuszowskim,

—	gminy Brzostek, Jodłowa, miasto Dębica, część gminy wiejskiej Dębica położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr A4 w powiecie dębickim,

w województwie świętokrzyskim:

—	gminy Nowy Korczyn, Solec–Zdrój, Wiślica, część gminy Busko Zdrój położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Siedlawy-Szaniec-Podgaje-Kołaczkowice w powiecie buskim,

—	powiat kazimierski,

—	część powiatu opatowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

—	powiat sandomierski,

—	gminy Bogoria, Osiek, Staszów i część gminy Rytwiany położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 764, część gminy Szydłów położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 756 w powiecie staszowskim,

—	powiat skarżyski,

—

gminy Pawłów, Wąchock, część gminy Brody położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 9 oraz na południowy - zachód od linii wyznaczonej przez drogi: nr 0618T biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania w miejscowości Lipie, drogę biegnącą od miejscowości Lipie do wschodniej granicy gminy i część gminy Mirzec położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 744 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Tychów Stary a następnie przez drogę nr 0566T biegnącą od miejscowości Tychów Stary w kierunku północno - wschodnim do granicy gminy w powiecie starachowickim,

—	powiat ostrowiecki,

—	gminy Fałków, Ruda Maleniecka, Radoszyce, Smyków, część gminy Końskie położona na zachód od linii kolejowej, część gminy Stąporków położona na południe od linii kolejowej w powiecie koneckim,

—

gminy Bodzentyn, Bieliny, Górno, Łagów, Masłów, Miedziana Góra, Mniów, Nowa Słupia, Piekoszów, Sitkówka-Nowiny, Strawczyn, Zagnańsk, część gminy Morawica położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Czarna Nida, część gminy Daleszyce położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 764, część gminy Raków położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 756 i 764, w powiecie kieleckim,

—	gminy Działoszyce, Michałów, Pińczów, Złota w powiecie pińczowskim,

—	gminy Imielno, Jędrzejów, Nagłowice, Sędziszów, Słupia, Wodzisław w powiecie jędrzejowskim,

—	gminy Moskorzew, Radków, Secemin w powiecie włoszczowskim,

—	gmina Słupia Konecka w powiecie koneckim,

—	powiat miejski Kielce,

w województwie łódzkim:

—

gminy Łyszkowice, Kocierzew Południowy, Kiernozia, Chąśno, Nieborów, część gminy wiejskiej Łowicz położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącej od granicy miasta Łowicz do zachodniej granicy gminy oraz część gminy wiejskiej Łowicz położona na wschód od granicy miasta Łowicz i na północ od granicy gminy Nieborów w powiecie łowickim,

—	gminy Cielądz, Rawa Mazowiecka z miastem Rawa Mazowiecka w powiecie rawskim,

—	gminy Bolimów, Głuchów, Godzianów, Lipce Reymontowskie, Maków, Nowy Kawęczyn, Skierniewice, Słupia w powiecie skierniewickim,

—	powiat miejski Skierniewice,

—	gminy Mniszków, Paradyż, Sławno i Żarnów w powiecie opoczyńskim,

—	powiat tomaszowski,

—	powiat brzeziński,

—	powiat łaski,

—	powiat miejski Łódź,

—	powat łódzki wschodni,

—	powiat pabianicki,

—	gmina Wieruszów, część gminy Sokolniki położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 4715E, część gminy Galewice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Przybyłów – Ostrówek – Dąbrówka – Zmyślona w powiecie wieruszowskim,

—	gminy Aleksandrów Łódzki, Stryków, miasto Zgierz w powiecie zgierskim,

—	gminy Bełchatów z miastem Bełchatów, Drużbice, Kluki, Rusiec, Szczerców, Zelów w powiecie bełchatowskim,

—

gminy Osjaków, Konopnica, Pątnów, Wierzchlas, część gminy Mokrsko położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Krzyworzeka – Mokrsko - Zmyślona – Komorniki – Orzechowiec – Poręby, część gminy Wieluń położona na wschód od zachodniej granicy miejscowości Wieluń oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Wieluń – Turów – Chotów biegnącą do zachodniej granicy gminy, część gminy Ostrówek położona na wschód od linii wyznaczonej przez rzekę Pyszna w powiecie wieluńskim,

—	część powiatu sieradzkiego niewymieniona w części III załącznika I,

—	powiat zduńskowolski,

—	gminy Aleksandrów, Czarnocin, Grabica, Moszczenica, Ręczno, Sulejów, Wola Krzysztoporska, Wolbórz w powiecie piotrkowskim,

—	powiat miejski Piotrków Trybunalski,

—	gminy Masłowice, Przedbórz, Wielgomłyny i Żytno w powiecie radomszczańskim,

w województwie śląskim:

—	gmina Koniecpol w powiecie częstochowskim,

w województwie pomorskim:

—

gminy Ostaszewo, miasto Krynica Morska oraz część gminy Nowy Dwór Gdański położona na południowy - zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 7, następnie przez drogę nr 7 i S7 biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie nowodworskim,

—	gminy Lichnowy, Miłoradz, Nowy Staw, Malbork z miastem Malbork w powiecie malborskim,

—	gminy Mikołajki Pomorskie, Stary Targ i Sztum w powiecie sztumskim,

—	powiat gdański,

—	Miasto Gdańsk,

—	powiat tczewski,

—	powiat kwidzyński,

w województwie lubuskim:

—	gmina Lubiszyn w powiecie gorzowskim,

—	gmina Dobiegniew w powiecie strzelecko – drezdeneckim,

w województwie dolnośląskim:

—	powiat oleśnicki,

—	gminy Jordanów Śląski, Kąty Wrocławskie, Kobierzyce, Mietków, Sobótka, część gminy Długołęka położona na północ od linii wyznaczonej przez droge nr S8, część gminy Żórawina położona na zachód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie wrocławskim,

—	część gminy Domaniów położona na południowy zachód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie oławskim,

—	część powiatu miejskiego Wrocław położóna na północny zachód od linii wyznaczonej przez autostradę nr A8,

—	gmina Wiązów w powiecie strzelińskim,

—	powiat średzki,

—	miasto Świeradów Zdrój w powiecie lubańskim,

—	część powiatu wołowskiego niewymieniona w części III załącznika I,

—	powiat miejski Legnica,

—	gminy Krotoszyce, Kunice, Legnickie Pole, Miłkowice, Prochowice, Ruja w powiecie legnickim,

—	gminy Pielgrzymka, Świerzawa, Złotoryja z miastem Złotoryja, miasto Wojcieszów w powiecie złotoryjskim,

—	powiat lwówecki,

—	gminy Ścinawa i Lubin z miastem Lubin w powiecie lubińskim,

—	część powiatu trzebnickiego niewymieniona w części III załącznika I,

—	gmina Wądroże Wielkie w powiecie jaworskim,

—	gminy Cieszków, Krośnice, część gminy Milicz położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 15 biegnącej od północnej granicy gminy do południowej granicy gminy w miejcowości Lasowice w powiecie milickim,

w województwie wielkopolskim:

—	powiat krotoszyński,

—	gminy Borek Wielkopolski, Gostyń, Pępowo, Piaski, Pogorzela, w powiecie gostyńskim,

—	gmina Osieczna, część gminy Lipno położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S5, część gminy Święciechowa położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 12 oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S5 w powiecie leszczyńskim,

—	powiat miejski Leszno,

—	gminy Granowo, Grodzisk Wielkopolski i część gminy Kamieniec położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 308 w powiecie grodziskim,

—	gminy Czempiń, Kościan i miasto Kościan, Krzywiń, część gminy Śmigiel położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S5 w powiecie kościańskim,

—	powiat miejski Poznań,

—

gminy Buk, Dopiewo, Komorniki, Tarnowo Podgórne, Stęszew, Swarzędz, Pobiedziska, Czerwonak, Mosina, miasto Luboń, miasto Puszczykowo i część gminy Kórnik położona na zachód od linii wyznaczonych przez drogi: nr S11 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 434 i drogę nr 434 biegnącą od tego skrzyżowania do południowej granicy gminy, część gminy Rokietnica położona na południowy zachód od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy gminy w miejscowości Krzyszkowo do południowej granicy gminy w miejscowości Kiekrz oraz część gminy wiejskiej Murowana Goślina położona na południe od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy miasta Murowana Goślina do północno-wschodniej granicy gminy w powiecie poznańskim,

—	gmina Kiszkowo i część gminy Kłecko położona na zachód od rzeki Mała Wełna w powiecie gnieźnieńskim,

—	powiat czarnkowsko-trzcianecki,

—

gmina Kaźmierz część gminy Duszniki położona na południowy – wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 306 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Duszniki, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez ul. Niewierską oraz drogę biegnącą przez miejscowość Niewierz do zachodniej granicy gminy, część gminy Ostroróg położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 186 i 184 biegnące od granicy gminy do miejscowości Ostroróg, a następnie od miejscowości Ostroróg przez miejscowości Piaskowo – Rudki do południowej granicy gminy, część gminy Wronki położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Wartę biegnącą od zachodniej granicy gminy do przecięcia z droga nr 182, a następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 182 oraz 184 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 182 do południowej granicy gminy, miasto Szamotuły i część gminy Szamotuły położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 306 i drogę łączącą miejscowości Lipnica - Ostroróg do linii wyznaczonej przez wschodnią granicę miasta Szamotuły i na południe od linii kolejowej biegnącej od południowej granicy miasta Szamotuły, do południowo-wschodniej granicy gminy oraz część gminy Obrzycko położona na zachód od drogi nr 185 łączącej miejscowości Gaj Mały, Słopanowo i Obrzycko do północnej granicy miasta Obrzycko, a następnie na zachód od drogi przebiegającej przez miejscowość Chraplewo w powiecie szamotulskim,

—	gmina Budzyń w powiecie chodzieskim,

—	gminy Mieścisko, Skoki i Wągrowiec z miastem Wągrowiec w powiecie wągrowieckim,

—	powiat pleszewski,

—	gmina Zagórów w powiecie słupeckim,

—	gmina Pyzdry w powiecie wrzesińskim,

—	gminy Kotlin, Żerków i część gminy Jarocin położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr S11 i 15 w powiecie jarocińskim,

—	powiat ostrowski,

—	powiat miejski Kalisz,

—

gminy Blizanów, Brzeziny, Żelazków, Godziesze Wielkie, Koźminek, Lisków, Opatówek, Szczytniki, część gminy Stawiszyn położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 25 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Zbiersk, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Zbiersk – Łyczyn – Petryki biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 25 do południowej granicy gminy, część gminy Ceków- Kolonia położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Młynisko – Morawin - Janków w powiecie kaliskim,

—

gminy Brudzew, Dobra, Kawęczyn, Przykona, Władysławów, Turek z miastem Turek część gminy Tuliszków położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 72 biegnącej od wschodniej granicy gminy do miasta Turek a następnie na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 72 w mieście Turek do zachodniej granicy gminy w powiecie tureckim,

—

gminy Rzgów, Grodziec, Krzymów, Stare Miasto, część gminy Rychwał położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 25 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Rychwał, a następnie na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 25 w miejscowości Rychwał do wschodniej granicy gminy w powiecie konińskim,

—	część gminy Kępno położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 w powiecie kępińskim,

—	powiat ostrzeszowski,

w województwie opolskim:

—	gminy Domaszowice, Wilków i część gminy Namysłów położona na zachód od linii wyznaczonej przez rzekę Głucha w powiecie namysłowskim,

—	gminy Wołczyn, Kluczbork, część gminy Byczyna położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 11 w powiecie kluczborskim,

—

gmina Praszka, część gminy Gorzów Śląski położona na południe od północnej granicy miasta Gorzów Śląski oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 45, część gminy Rudniki położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 42 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 43 i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 43 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 42 w powiecie oleskim,

—	gminy Grodków, Lubsza, Olszanka, Skarbimierz i miasto Brzeg w powiecie brzeskim,

w województwie zachodniopomorskim:

—

gminy Nowogródek Pomorski, Barlinek, Myślibórz, część gminy Dębno położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. Jana Pawła II w miejscowości Cychry, następnie na północ od ul. Jana Pawła II do skrzyżowania z ul. Ogrodową i dalej na północ od linii wyznaczonej przez ul. Ogrodową, której przedłużenie biegnie do wschodniej granicy gminy w powiecie myśliborskim,

—	gminy Banie i Widuchowa, w powiecie gryfińskim,

—	gmina Kozielice w powiecie pyrzyckim,

—	gminy Bierzwnik, Krzęcin, Pełczyce w powiecie choszczeńskim,

w województwie małopolskim:

—	powiat brzeski,

—	powiatgorlicki,

—	powiat proszowicki,

—	powiat nowosądecki,

—	powiat miejski Nowy Sącz,

—	część powiatu dąbrowskiego niewymieniona w części III załącznika I,

—	część powiatu tarnowskiego niewymieniona w części III załącznika I.

8. Slovensko

Tieto reštrikčné pásma I na Slovensku:

—	celý okres Medzilaborce,

—	celý okres Stropkov okrem obcí uvedených v časti II,

—	celý okres Svidník okrem obcí uvedených v časti II,

—	v okrese Veľký Krtíš: obce Ipeľské Predmostie, Veľká nad Ipľom, Hrušov, Kleňany, Sečianky,

—	v okrese Levice: obce Ipeľské Úľany, Plášťovce, Dolné Turovce, Stredné Turovce, Šahy, Tešmák,

—	celý okres Krupina okrem obcí uvedených v časti II,

—	celý okres Banská Bystrica, okrem obcí uvedených v časti II,

—

v okrese Liptovský Mikuláš: obce Pribylina, Jamník, Svätý Štefan, Konská, Jakubovany, Liptovský Ondrej, Beňadiková, Vavrišovo, Liptovská Kokava, Liptovský Peter, Dovalovo, Hybe, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Uhorská Ves, Podtureň, Závažná Poruba, Liptovský Mikuláš, Pavčina Lehota, Demänovská Dolina, Gôtovany, Galovany, Svätý Kríž, Lazisko, Dúbrava, Malatíny, Liptovské Vlachy, Liptovské Kľačany, Partizánska Ľupča, Kráľovská Ľubeľa, Zemianska Ľubeľa, Východná – časť obce severne od diaľnice D1,

—	v okrese Ružomberok: obce Liptovská Lužná, Liptovská Osada, Podsuchá, Ludrová, Štiavnička, Liptovská Štiavnica, Nižný Sliač, Liptovské Sliače,

—	celý okres Banská Štiavnica,

—	celý okres Žiar nad Hronom.

ČASŤ II

1. Bulharsko

Tieto reštrikčné pásma II v Bulharsku:

—	the whole region of Haskovo,

—	the whole region of Yambol,

—	the whole region of Stara Zagora,

—	the whole region of Pernik,

—	the whole region of Kyustendil,

—	the whole region of Plovdiv, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Pazardzhik, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Smolyan,

—	the whole region of Dobrich,

—	the whole region of Sofia city,

—	the whole region of Sofia Province,

—	the whole region of Blagoevgrad,

—	the whole region of Razgrad,

—	the whole region of Kardzhali,

—	the whole region of Burgas excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Varna excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Silistra, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Ruse, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Veliko Tarnovo, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Pleven, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Targovishte, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Shumen, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Sliven, excluding the areas in Part III,

—	the whole region of Vidin, excluding the areas in Part III.

2. Nemecko

Tieto reštrikčné pásma II v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

—

Landkreis Oder-Spree:

—	Gemeinde Grunow-Dammendorf,

—	Gemeinde Mixdorf

—	Gemeinde Schlaubetal,

—	Gemeinde Neuzelle,

—	Gemeinde Neißemünde,

—	Gemeinde Lawitz,

—	Gemeinde Eisenhüttenstadt,

—	Gemeinde Vogelsang,

—	Gemeinde Ziltendorf,

—	Gemeinde Wiesenau,

—	Gemeinde Friedland,

—	Gemeinde Siehdichum,

—	Gemeinde Müllrose,

—	Gemeinde Briesen,

—	Gemeinde Jacobsdorf

—	Gemeinde Groß Lindow,

—	Gemeinde Brieskow-Finkenheerd,

—	Gemeinde Ragow-Merz,

—	Gemeinde Beeskow,

—	Gemeinde Rietz-Neuendorf,

—	Gemeinde Tauche mit den Gemarkungen Stremmen, Ranzig, Trebatsch, Sabrodt, Sawall, Mitweide, Lindenberg, Falkenberg (T), Görsdorf (B), Wulfersdorf, Giesensdorf, Briescht, Kossenblatt und Tauche,

—	Gemeinde Langewahl,

—	Gemeinde Berkenbrück,

—	Gemeinde Steinhöfel mit den Gemarkungen Arensdorf und Demitz und den Gemarkungen Steinhöfel, Hasenfelde und Heinersdorf östlich der L 36 und der Gemarkung Neuendorf im Sande südlich der L36,

—	Gemeinde Fürstenwalde östlich der B 168 und südlich der L36,

—	Gemeinde Diensdorf-Radlow,

—	Gemeinde Wendisch Rietz östlich des Scharmützelsees und nördlich der B 246,

—	Gemeinde Bad Saarow mit der Gemarkung Neu Golm und der Gemarkung Bad Saarow-Pieskow östlich des Scharmützelsees und ab nördlicher Spitze östlich der L35,

—

Landkreis Dahme-Spreewald:

—	Gemeinde Jamlitz,

—	Gemeinde Lieberose,

—	Gemeinde Schwielochsee mit den Gemarkungen Goyatz, Jessern, Lamsfeld, Ressen, Speichrow und Zaue,

—

Landkreis Spree-Neiße:

—	Gemeinde Schenkendöbern,

—	Gemeinde Guben,

—	Gemeinde Jänschwalde,

—	Gemeinde Tauer,

—	Gemeinde Teichland mit der Gemarkung Bärenbrück,

—	Gemeinde Heinersbrück,

—	Gemeinde Forst,

—	Gemeinde Groß Schacksdorf-Simmersdorf,

—	Gemeinde Neiße-Malxetal,

—	Gemeinde Jämlitz-Klein Düben,

—	Gemeinde Tschernitz,

—	Gemeinde Döbern,

—	Gemeinde Felixsee,

—	Gemeinde Wiesengrund,

—	Gemeinde Spremberg mit den Gemarkungen Groß Luja, Türkendorf, Graustein, Waldesdorf, Hornow, Schönheide und Liskau,

—	Gemeinde Neuhausen/Spree mit den Gemarkungen Kahsel, Drieschnitz, Gablenz, Komptendorf und Sergen,

—

Landkreis Märkisch-Oderland:

—	Gemeinde Bleyen-Genschmar,

—	Gemeinde Neuhardenberg,

—	Gemeinde Golzow,

—	Gemeinde Küstriner Vorland,

—	Gemeinde Alt Tucheband,

—	Gemeinde Reitwein,

—	Gemeinde Podelzig,

—	Gemeinde Gusow-Platkow,

—	Gemeinde Seelow,

—	Gemeinde Vierlinden,

—	Gemeinde Lindendorf,

—	Gemeinde Fichtenhöhe,

—	Gemeinde Lietzen,

—	Gemeinde Falkenhagen (Mark),

—	Gemeinde Zeschdorf,

—	Gemeinde Treplin,

—	Gemeinde Lebus,

—	Gemeinde Müncheberg mit den Gemarkungen Jahnsfelde, Trebnitz, Obersdorf, Münchehofe und Hermersdorf,

—	Gemeinde Märkische Höhe mit der Gemarkung Ringenwalde,

—

Gemeinde Bliesdorf mit der Gemarkung Metzdorf und Gemeinde Bliesdorf – östlich der B167 bis östlicher Teil, begrenzt aus Richtung Gemarkungsgrenze Neutrebbin südlich der Bahnlinie bis Straße „Sophienhof“ dieser westlich folgend bis „Ruesterchegraben“ weiter entlang Feldweg an den Windrädern Richtung „Herrnhof“, weiter entlang „Letschiner Hauptgraben“ nord-östlich bis Gemarkungsgrenze Alttrebbin und Kunersdorf – östlich der B167,

—	Gemeinde Bad Freienwalde mit den Gemarkungen Altglietzen, Altranft, Bad Freienwalde, Bralitz, Hohenwutzen, Schiffmühle, Hohensaaten und Neuenhagen,

—	Gemeinde Falkenberg mit der Gemarkung Falkenberg östlich der L35,

—	Gemeinde Oderaue,

—	Gemeinde Wriezen mit den Gemarkungen Altwriezen, Jäckelsbruch, Neugaul, Beauregard, Eichwerder, Rathsdorf – östlich der B167 und Wriezen – östlich der B167,

—	Gemeinde Neulewin,

—	Gemeinde Neutrebbin,

—	Gemeinde Letschin,

—	Gemeinde Zechin,

—

Landkreis Barnim:

—	Gemeinde Lunow-Stolzenhagen,

—	Gemeinde Parsteinsee,

—	Gemeinde Oderberg,

—	Gemeinde Liepe,

—	Gemeinde Hohenfinow (nördlich der B167),

—	Gemeinde Niederfinow,

—	Gemeinde (Stadt) Eberswalde mit den Gemarkungen Eberswalde nördlich der B167 und östlich der L200, Sommerfelde und Tornow nördlich der B167,

—	Gemeinde Chorin mit den Gemarkungen Brodowin, Chorin östlich der L200, Serwest, Neuehütte, Sandkrug östlich der L200,

—	Gemeinde Ziethen mit der Gemarkung Klein Ziethen östlich der Serwester Dorfstraße und östlich der B198,

—

Landkreis Uckermark:

—	Gemeinde Angermünde mit den Gemarkungen Crussow, Stolpe, Gellmersdorf, Neukünkendorf, Bölkendorf, Herzsprung, Schmargendorf und den Gemarkungen Angermünde südlich und südöstlich der B2 und Dobberzin südlich der B2,

—	Gemeinde Schwedt mit den Gemarkungen Criewen, Zützen, Schwedt, Stendell, Kummerow, Kunow, Vierraden, Blumenhagen, Oderbruchwiesen, Enkelsee, Gatow und Hohenfelde,

—	Gemeinde Schöneberg mit den Gemarkungen Schöneberg, Flemsdorf und der Gemarkung Felchow östlich der B2,

—	Gemeinde Pinnow südlich und östlich der B2,

—	Gemeinde Berkholz-Meyenburg,

—	Gemeinde Landin mit der Gemarkung Landin südlich der B2,

—	Gemeinde Casekow mit der Gemarkung Woltersdorf und den Gemarkungen Biesendahlshof und Casekow östlich der L272 und südlich der L27,

—	Gemeinde Hohenselchow-Groß Pinnow mit der Gemarkung Groß Pinnow und der Gemarkung Hohenselchow südlich der L27,

—	Gemeinde Gartz (Oder) mit der Gemarkung Friedrichsthal und den Gemarkungen Gartz und Hohenreinkendorf südlich der L27 und B2 bis Gartenstraße,

—	Gemeinde Passow mit der Gemarkung Jamikow,

—	Kreisfreie Stadt Frankfurt (Oder),

—

Landkreis Prignitz:

—	Gemeinde Berge,

—	Gemeinde Pirow,

—	Gemeinde Putlitz mit den Gemarkungen Sagast, Nettelbeck, Porep, Lütkendorf und Putlitz,

—	Gemeinde Marienfließ mit der Gemarkung Jännersdorf,

Bundesland Sachsen:

—

Landkreis Bautzen:

—	Gemeinde Großdubrau,

—	Gemeinde Hochkirch nördlich der B6,

—	Gemeinde Königswartha östlich der B96,

—	Gemeinde Kubschütz nördlich der B6,

—	Gemeinde Laußnitz,

—	Gemeinde Lohsa östlich der B96,

—	Gemeinde Malschwitz,

—	Gemeinde Neschwitz östlich der B96,

—	Gemeinde Ottendorf-Okrilla,

—	Gemeinde Radibor östlich der B96,

—	Gemeinde Spreetal östlich der B97,

—	Gemeinde Stadt Bautzen östlich des Verlaufs der B96 bis Abzweig S 156 und nördlich des Verlaufs S 156 bis Abzweig B6 und nördlich des Verlaufs der B 6 bis zur östlichen Gemeindegrenze,

—	Gemeinde Stadt Hoyerswerda südlich des Verlaufs der B97 bis Abzweig B96 und östlich des Verlaufs der B96 bis zur südlichen Gemeindegrenze,

—	Gemeinde Stadt Königsbrück mit dem Ortsteil Röhrsdorf,

—	Gemeinde Stadt Weißenberg,

—	Gemeinde Stadt Wittichenau östlich der B96,

—

Stadt Dresden:

—	Stadtteile Gomlitz, Lausa/Friedersdorf, Marsdorf, Weixdorf,

—

Landkreis Görlitz:

—	Gemeinde Boxberg/O.L.,

—	Gemeinde Gablenz,

—	Gemeinde Groß Düben,

—	Gemeinde Hähnichen,

—	Gemeinde Hohendubrau,

—	Gemeinde Horka,

—	Gemeinde Kodersdorf,

—	Gemeinde Königshain,

—	Gemeinde Krauschwitz i.d. O.L.,

—	Gemeinde Kreba-Neudorf,

—	Gemeinde Markersdorf,

—	Gemeinde Mücka,

—	Gemeinde Neißeaue,

—	Gemeinde Quitzdorf am See,

—	Gemeinde Rietschen,

—	Gemeinde Rosenbach nördlich der S129,

—	Gemeinde Schleife,

—	Gemeinde Schönau-Berzdorf a. d. Eigen nördlich der S129,

—	Gemeinde Schöpstal,

—	Gemeinde Stadt Bad Muskau,

—	Gemeinde Stadt Bernstadt a. d. Eigen nördlich der S129,

—	Gemeinde Stadt Görlitz,

—	Gemeinde Stadt Löbau nördlich der B 6 von der Kreisgrenze Bautzen bis zum Abzweig der S 129, auf der S129 bis Gemeindegrenze,

—	Gemeinde Stadt Niesky,

—	Gemeinde Stadt Ostritz nördlich der S129 und K8616,

—	Gemeinde Stadt Reichenbach/O.L.,

—	Gemeinde Stadt Rothenburg/O.L.,

—	Gemeinde Stadt Weißwasser/O.L.,

—	Gemeinde Trebendorf,

—	Gemeinde Vierkirchen,

—	Gemeinde Waldhufen,

—	Gemeinde Weißkeißel,

—

Landkreis Meißen:

—	Gemeinde Ebersbach,

—	Gemeinde Lampertswalde mit den Ortsteilen Lampertswalde, Mühlbach, Quersa, Schönborn,

—	Gemeinde Moritzburg,

—	Gemeinde Schönfeld,

—	Gemeinde Stadt Coswig nördlich der S80 und östlich der S81,

—	Gemeinde Stadt Radeburg,

—	Gemeinde Thiendorf,

—	Gemeinde Weinböhla östlich der S81.

Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:

—

Landkreis Ludwigslust-Parchim:

—	Gemeinde Parchim mit den Ortsteilen und der Ortslage: Slate,

—	Gemeinde Siggelkow mit den Ortsteilen und der Ortslage: Neuburg, Groß Pankow, Klein Pankow, Redlin, Siggelkow,

—	Gemeinde Ruhner Berge mit den Ortsteilen und der Ortslage:

—	Marnitz, Jarchow, Leppin, Mooster, Drenkow, Malow, Tessenow, Poltnitz, Poitendorf, Zachow, Dorf Poltnitz, Suckow, Mentin, Griebow,

—	Griebow-Mühle, Mentin Ausbau, Malower Mühle, Hof Poltnitz,

—	Gemeinde Karrenzin mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Neu Herzfeld, Wulfsahl, Herzfeld, Repzin, Neu Herzfeld, Karrenzin, Karrenzin Ausbau,

—	Gemeinde Ziegendorf mit den Ortsteilen und Ortslagen: Stresendorf, Meierstorf (teilweise), Drefahl, Pampin, Platschow, Ziegendorf,

—	Gemeinde Brunow mit den Ortsteilen und Ortslagen: Bauerkuhl, Klüß, Löcknitz, Brunow,

—	Gemeinde Groß Godems mit den Ortsteilen und Ortstlagen: Groß Godems und Klein Godems,

—	Gemeinde Möllenbeck mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Möllenbeck, Horst, Carlshof und Menzendorf,

—	Gemeinde Dambeck mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Dambeck,

—	Gemeinde Ziegendorf mit Ortsteilen und Ortslage: Neu Drefahl und Meierstorf (teilweise).

3. Estónsko

Tieto reštrikčné pásma II v Estónsku:

—	Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond).

4. Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma II v Lotyšsku:

—	Aizkraukles novads,

—	Alūksnes novads,

—	Augšdaugavas novads,

—	Ādažu novads,

—	Balvu novads,

—	Bauskas novads,

—	Cēsu novads,

—	Dienvidkurzemes novada Aizputes, Cīravas, Lažas, Kalvenes, Kazdangas, Durbes, Dunalkas, Tadaiķu, Vecpils, Bārtas, Sakas, Bunkas, Priekules, Gramzdas, Kalētu, Virgas, Dunikas, Embūtes, Vaiņodes pagasts, Aizputes, Durbes, Pāvilostas, Priekules pilsēta,

—	Dobeles novads,

—	Gulbenes novads,

—	Jelgavas novads,

—	Jēkabpils novads,

—	Krāslavas novads,

—	Kuldīgas novads,

—	Ķekavas novads,

—	Limbažu novads,

—	Līvānu novads,

—

Ludzas novada Cirmas, Pureņu, Ņukšu, Pildas, Rundēnu, Istras, Pasienes, Zvirgzdenes, Blontu, Pušmucovas, Mērdzenes, Mežvidu, Salnavas, Malnavas, Goliševas pagasts, Līdumnieku pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V508 un upes Kurjanka no autoceļa V510 līdz Krievijas Federācijas robežai, Ciblas pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V508, V511, Isnaudas pagasta daļa uz ziemeļrietumiem no autoceļa V511, V506, Lauderu pagasta daļa uz dienvidrietumiem no autoceļa V544, V514, V539, Zaļesjes pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V539, V513, P52 un A12, Kārsavas, Ludzas pilsēta,

—	Madonas novads,

—	Mārupes novads,

—	Ogres novads,

—	Olaines novads,

—	Preiļu novads,

—	Rēzeknes novads,

—	Ropažu novada Garkalnes, Ropažu pagasts, Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes, Vangažu pilsēta,

—	Salaspils novads,

—	Saldus novads,

—	Saulkrastu novads,

—	Siguldas novads,

—	Smiltenes novads,

—	Talsu novads,

—	Tukuma novads,

—	Valkas novads,

—	Valmieras novads,

—	Varakļānu novads,

—	Ventspils novads,

—	Daugavpils valstspilsētas pašvaldība,

—	Jelgavas valstspilsētas pašvaldība,

—	Jūrmalas valstspilsētas pašvaldība,

—	Rēzeknes valstspilsētas pašvaldība.

5. Litva

Tieto reštrikčné pásma II v Litve:

—	Alytaus miesto savivaldybė,

—	Alytaus rajono savivaldybė,

—	Anykščių rajono savivaldybė,

—	Akmenės rajono savivaldybė,

—	Birštono savivaldybė,

—	Biržų miesto savivaldybė,

—	Biržų rajono savivaldybė,

—	Druskininkų savivaldybė,

—	Elektrėnų savivaldybė,

—	Ignalinos rajono savivaldybė,

—	Jonavos rajono savivaldybė,

—	Joniškio rajono savivaldybė,

—	Jurbarko rajono savivaldybė,

—	Kaišiadorių rajono savivaldybė,

—	Kalvarijos savivaldybė,

—	Kauno miesto savivaldybė,

—	Kauno rajono savivaldybė,

—	Kazlų rūdos savivaldybė,

—	Kelmės rajono savivaldybė,

—	Kėdainių rajono savivaldybė,

—	Klaipėdos rajono savivaldybė: Judrėnų, Endriejavo ir Veiviržėnų seniūnijos,

—	Kupiškio rajono savivaldybė,

—	Kretingos rajono savivaldybė,

—	Lazdijų rajono savivaldybė,

—	Marijampolės savivaldybė,

—	Mažeikių rajono savivaldybė,

—	Molėtų rajono savivaldybė,

—	Pagėgių savivaldybė,

—	Pakruojo rajono savivaldybė,

—	Panevėžio rajono savivaldybė,

—	Panevėžio miesto savivaldybė,

—	Pasvalio rajono savivaldybė,

—	Radviliškio rajono savivaldybė,

—	Rietavo savivaldybė,

—	Prienų rajono savivaldybė,

—	Plungės rajono savivaldybė,

—	Raseinių rajono savivaldybė,

—	Rokiškio rajono savivaldybė,

—	Skuodo rajono savivaldybės,

—	Šakių rajono savivaldybė,

—	Šalčininkų rajono savivaldybė,

—	Šiaulių miesto savivaldybė,

—	Šiaulių rajono savivaldybė,

—	Šilutės rajono savivaldybė,

—	Širvintų rajono savivaldybė,

—	Šilalės rajono savivaldybė,

—	Švenčionių rajono savivaldybė,

—	Tauragės rajono savivaldybė,

—	Telšių rajono savivaldybė,

—	Trakų rajono savivaldybė,

—	Ukmergės rajono savivaldybė,

—	Utenos rajono savivaldybė,

—	Varėnos rajono savivaldybė,

—	Vilniaus miesto savivaldybė,

—	Vilniaus rajono savivaldybė,

—	Vilkaviškio rajono savivaldybė,

—	Visagino savivaldybė,

—	Zarasų rajono savivaldybė.

6. Maďarsko

Tieto reštrikčné pásma II v Maďarsku:

—

Békés megye 950150, 950250, 950350, 950450, 950550, 950650, 950660, 950750, 950850, 950860, 951050, 951150, 951250, 951260, 951350, 951450, 951460, 951550, 951650, 951750, 952150, 952250, 952350, 952450, 952550, 952650, 953250, 953260, 953270, 953350, 953450, 953550, 953560, 953950, 954050, 954060, 954150, 956250, 956350, 956450, 956550, 956650 és 956750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Borsod-Abaúj-Zemplén megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

—	Fejér megye 403150, 403160, 403250, 403260, 403350, 404250, 404550, 404560, 404570, 405450, 405550, 405650, 406450 és 407050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Hajdú-Bihar megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

—	Heves megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

—

Jász-Nagykun-Szolnok megye 750250, 750550, 750650, 750750, 750850, 750970, 750980, 751050, 751150, 751160, 751250, 751260, 751350, 751360, 751450, 751460, 751470, 751550, 751650, 751750, 751850, 751950, 752150, 752250, 752350, 752450, 752460, 752550, 752560, 752650, 752750, 752850, 752950, 753060, 753070, 753150, 753250, 753310, 753450, 753550, 753650, 753660, 753750, 753850, 753950, 753960, 754050, 754150, 754250, 754360, 754370, 754850, 755550, 755650 és 755750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Komárom-Esztergom megye: 250350, 250850, 250950, 251450, 251550, 251950, 252050, 252150, 252350, 252450, 252460, 252550, 252650, 252750, 252850, 252860, 252950, 252960, 253050, 253150, 253250, 253350, 253450 és 253550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Nógrád megye valamennyi vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Pest megye 570150, 570250, 570350, 570450, 570550, 570650, 570750, 570850, 570950, 571050, 571150, 571250, 571350, 571650, 571750, 571760, 571850, 571950, 572050, 573550, 573650, 574250, 577250, 580050 és 580150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Szabolcs-Szatmár-Bereg megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe.

7. Poľsko

Tieto reštrikčné pásma II v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	gminy Kalinowo, Stare Juchy, Prostki oraz gmina wiejska Ełk w powiecie ełckim,

—	powiat elbląski,

—	powiat miejski Elbląg,

—	powiat gołdapski,

—	powiat piski,

—	powiat bartoszycki,

—	powiat olecki,

—	powiat giżycki,

—	powiat braniewski,

—	powiat kętrzyński,

—	powiat lidzbarski,

—	gminy Jedwabno, Szczytno i miasto Szczytno i Świętajno w powiecie szczycieńskim,

—	powiat mrągowski,

—	powiat węgorzewski,

—	gminy Dobre Miasto, Dywity, Świątki, Jonkowo, Gietrzwałd, Olsztynek, Stawiguda, Jeziorany, Kolno, część gminy Biskupiec położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 57 w powiecie olsztyńskim,

—	powiat miejski Olsztyn,

—	powiat nidzicki,

—	gminy Kisielice, Susz, Zalewo w powiecie iławskim,

—	część powiatu ostródzkiego niewymieniona w części III załącznika I,

w województwie podlaskim:

—	powiat bielski,

—	powiat grajewski,

—	powiat moniecki,

—	powiat sejneński,

—	gminy Łomża, Piątnica, Jedwabne, Przytuły i Wizna w powiecie łomżyńskim,

—	powiat miejski Łomża,

—	powiat siemiatycki,

—	powiat hajnowski,

—	gminy Ciechanowiec, Klukowo, Szepietowo, Kobylin-Borzymy, Nowe Piekuty, Sokoły i część gminy Kulesze Kościelne położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie wysokomazowieckim,

—	gmina Rutki i część gminy Kołaki Kościelne położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie zambrowskim,

—	gminy Mały Płock i Stawiski w powiecie kolneńskim,

—	powiat białostocki,

—	powiat suwalski,

—	powiat miejski Suwałki,

—	powiat augustowski,

—	powiat sokólski,

—	powiat miejski Białystok,

w województwie mazowieckim:

—	gminy Domanice, Korczew, Kotuń, Mordy, Paprotnia, Przesmyki, Siedlce, Skórzec, Wiśniew, Wodynie, Zbuczyn w powiecie siedleckim,

—	powiat miejski Siedlce,

—	gminy Ceranów, Jabłonna Lacka, Kosów Lacki, Repki, Sabnie, Sterdyń w powiecie sokołowskim,

—	powiat łosicki,

—	powiat sochaczewski,

—	powiat zwoleński,

—	powiat kozienicki,

—	powiat lipski,

—	gminy Gózd, Iłża, Jastrzębia, Jedlnia Letnisko, Pionki z miastem Pionki, Skaryszew, Jedlińsk, Przytyk, Zakrzew w powiecie radomskim,

—	gminy Bodzanów, Słubice, Wyszogród i Mała Wieś w powiecie płockim,

—	powiat nowodworski,

—	gminy Czerwińsk nad Wisłą, Naruszewo, Załuski w powiecie płońskim,

—	gminy: miasto Kobyłka, miasto Marki, miasto Ząbki, miasto Zielonka w powiecie wołomińskim,

—	powiat garwoliński,

—	gminy Boguty – Pianki, Brok, Zaręby Kościelne, Nur, Małkinia Górna, część gminy wiejskiej Ostrów Mazowiecka położona na południe od miasta Ostrów Mazowiecka i na południowy - wschód od linii wyznaczonej przez drogę S8 biegnącą od południowej granicy miasta Ostrów Mazowiecka w powiecie ostrowskim,

—	część gminy Sadowne położona na północny- zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową, część gminy Łochów położona na północny – zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie węgrowskim,

—	część gminy Brańszczyk położona na południowy – wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 w powiecie wyszkowskim,

—	gminy Chlewiska i Szydłowiec w powiecie szydłowieckim,

—	gminy Cegłów, Dębe Wielkie, Halinów, Latowicz, Mińsk Mazowiecki i miasto Mińsk Mazowiecki, Mrozy, Siennica, miasto Sulejówek w powiecie mińskim,

—	powiat otwocki,

—	powiat warszawski zachodni,

—	powiat legionowski,

—	powiat piaseczyński,

—	powiat pruszkowski,

—	powiat grójecki,

—	powiat grodziski,

—	powiat żyrardowski,

—	powiat białobrzeski,

—	powiat przysuski,

—	powiat miejski Warszawa,

w województwie lubelskim:

—	powiat bialski,

—	powiat miejski Biała Podlaska,

—	gminy Batorz, Godziszów, Janów Lubelski, Modliborzyce w powiecie janowskim,

—	powiat puławski,

—	powiat rycki,

—	powiat łukowski,

—	powiat lubelski,

—	powiat miejski Lublin,

—	powiat lubartowski,

—	powiat łęczyński,

—	powiat świdnicki,

—	gminy Aleksandrów, Biszcza, Józefów, Księżpol, Łukowa, Obsza, Potok Górny, Tarnogród w powiecie biłgorajskim,

—	gminy Dołhobyczów, Mircze, Trzeszczany, Uchanie i Werbkowice w powiecie hrubieszowskim,

—	powiat krasnostawski,

—	powiat chełmski,

—	powiat miejski Chełm,

—	powiat tomaszowski,

—	część powiatu kraśnickiego niewymieniona w części III załącznika I,

—	powiat opolski,

—	powiat parczewski,

—	powiat włodawski,

—	powiat radzyński,

—	powiat miejski Zamość,

—	gminy Adamów, Grabowiec, Komarów – Osada, Krasnobród, Łabunie, Miączyn, Nielisz, Sitno, Skierbieszów, Stary Zamość, Zamość w powiecie zamojskim,

w województwie podkarpackim:

—	część powiatu stalowowolskiego niewymieniona w części III załącznika I,

—	gminy Cieszanów, Horyniec - Zdrój, Narol, Stary Dzików, Oleszyce, Lubaczów z miastem Lubaczów w powiecie lubaczowskim,

—	gmina Stubno w powiecie przemyskim,

—	gminy Chłopice, Jarosław z miastem Jarosław, Pawłosiów i Wiązownice w powiecie jarosławskim,

—	gmina Kamień w powiecie rzeszowskim,

—	gminy Cmolas, Majdan Królewski i Niwiska powiecie kolbuszowskim,

—	powiat leżajski,

—	powiat niżański,

—	powiat tarnobrzeski,

—	gminy Adamówka, Sieniawa, Tryńcza, Przeworsk z miastem Przeworsk, Zarzeczew powiecie przeworskim,

w województwie pomorskim:

—	gminy Dzierzgoń i Stary Dzierzgoń w powiecie sztumskim,

—	gmina Stare Pole w powiecie malborskim,

—	gminy Stegny, Sztutowo i część gminy Nowy Dwór Gdański położona na północny - wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 7, następnie przez drogę nr 7 i S7 biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie nowodworskim,

w województwie świętokrzyskim:

—	gmina Tarłów i część gminy Ożarów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 w powiecie opatowskim,

—

część gminy Brody położona wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 9 i na północny - wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 0618T biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania w miejscowości Lipie oraz przez drogę biegnącą od miejscowości Lipie do wschodniej granicy gminy i część gminy Mirzec położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 744 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Tychów Stary a następnie przez drogę nr 0566T biegnącą od miejscowości Tychów Stary w kierunku północno – wschodnim do granicy gminy w powiecie starachowickim,

—	gmina Gowarczów, część gminy Końskie położona na wschód od linii kolejowej, część gminy Stąporków położona na północ od linii kolejowej w powiecie koneckim,

w województwie lubuskim:

—	gminy Bogdaniec, Deszczno, Kłodawa, Kostrzyn nad Odrą, Santok, Witnica w powiecie gorzowskim,

—	powiat miejski Gorzów Wielkopolski,

—	gminy Drezdenko, Strzelce Krajeńskie, Stare Kurowo, Zwierzyn w powiecie strzelecko – drezdeneckim,

—	powiat żarski,

—	gmina Cybinka w powiecie słubickim,

—	gminy Gozdnica i Wymiarki w powiecie żagańskim,

—	gminy Bobrowice, Bytnica, Gubin z miastem Gubin, Maszewo, Krosno Odrzańskie w powiecie krośnieńskim,

w województwie dolnośląskim:

—	powiat zgorzelecki,

—	gminy Grębocice i Polkowice w powiecie polkowickim,

—	gmina Rudna w powiecie lubińskim,

—	gminy Leśna, Lubań i miasto Lubań, Olszyna, Platerówka, Skierczyn w powiecie lubańskim,

—	część powiatu miejskiego Wrocław położona na południowy wschód od linii wyznaczonej przez autostradę A8,

—	gminy Czernica, Siechnice, część gminy Długołęka położona na południe od linii wyznaczonej przez droge nr S8, część gminy Żórawina położona na wschód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie wrocławskim,

—	gminy Jelcz- Laskowice, Oława z miastem Oława i część gminy Domaniów położona na północny wschód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie oławskim,

w województwie wielkopolskim:

—	powiat wolsztyński,

—	gmina Wielichowo, Rakoniewice część gminy Kamieniec położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 308 w powiecie grodziskim,

—	gminy Wijewo, Włoszakowice, część gminy Lipno położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr S5 i część gminy Święciechowa położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 12 oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr S5 w powiecie leszczyńskim,

—	część gminy Śmigiel położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr S5 w powiecie kościańskim,

—	powiat obornicki,

—	część gminy Połajewo na położona na południe od drogi łączącej miejscowości Chraplewo, Tarnówko-Boruszyn, Krosin, Jakubowo, Połajewo - ul. Ryczywolska do północno-wschodniej granicy gminy w powiecie czarnkowsko-trzcianeckim,

—

gmina Suchy Las, część gminy wiejskiej Murowana Goślina położona na północ od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy miasta Murowana Goślina do północno-wschodniej granicy gminy oraz część gminy Rokietnica położona na północ i na wschód od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy gminy w miejscowości Krzyszkowo do południowej granicy gminy w miejscowości Kiekrz w powiecie poznańskim,

—

część gminy Szamotuły położona na wschód od wschodniej granicy miasta Szamotuły i na północ od linii kolejowej biegnącej od południowej granicy miasta Szamotuły do południowo-wschodniej granicy gminy oraz część gminy Obrzycko położona na wschód od drogi nr 185 łączącej miejscowości Gaj Mały, Słopanowo i Obrzycko do północnej granicy miasta Obrzycko, a następnie na wschód od drogi przebiegającej przez miejscowość Chraplewo w powiecie szamotulskim,

—

gmina Malanów, część gminy Tuliszków położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 72 biegnącej od wschodniej granicy gminy do miasta Turek, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 72 w mieście Turek do zachodniej granicy gminy w powiecie tureckim,

—

część gminy Rychwał położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 25 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Rychwał, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 biegnącą od skrzyżowania z drogę nr 25 w miejscowości Rychwał do wschodniej granicy gminy w powiecie konińskim,

—

gmina Mycielin, część gminy Stawiszyn położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 25 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Zbiersk, a następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Zbiersk – Łyczyn – Petryki biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 25 do południowej granicy gminy, część gminy Ceków- Kolonia położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Młynisko – Morawin - Janków w powiecie kaliskim,

w województwie łódzkim:

—	gminy Białaczów, Drzewica, Opoczno i Poświętne w powiecie opoczyńskim,

—	gminy Biała Rawska, Regnów i Sadkowice w powiecie rawskim,

—	gmina Kowiesy w powiecie skierniewickim,

w województwie zachodniopomorskim:

—

gmina Boleszkowice i część gminy Dębno położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. Jana Pawła II w miejscowości Cychry, następnie na południe od ul. Jana Pawła II do skrzyżowania z ul. Ogrodową i dalej na południe od linii wyznaczonej przez ul. Ogrodową, której przedłużenie biegnie do wschodniej granicy gminy w powiecie myśliborskim,

—	gminy Cedynia, Chojna, Mieszkowice, Moryń, Trzcińsko – Zdrój w powiecie gryfińskim.

8. Slovensko

Tieto reštrikčné pásma II na Slovensku:

—	celý okres Gelnica,

—	celý okres Poprad,

—	celý okres Spišská Nová Ves,

—	celý okres Levoča,

—	celý okres Kežmarok,

—	celý okres Michalovce, okrem obcí zahrnutých do pásma III,

—	celý okres Košice-okolie,

—	celý okres Rožňava,

—	celé mesto Košice,

—	celý okres Sobrance,

—	celý okres Vranov nad Topľou,

—	celý okres Humenné okrem obcí zahrnutých do pásma III,

—	celý okres Snina,

—	celý okres Prešov,

—	celý okres Sabinov,

—	v okrese Stropkov: celé územie obcí Bžany, Lomné, Kručov, Nižná Olšava, Miňovce, Turany nad Ondavou, Vyšný Hrabovec, Tokajík, Mrázovce, Breznica, Brusnica, Krišľovce, Jakušovce, Kolbovce,

—	v okrese Svidník: celé územie obcí Dukovce, Želmanovce, Kuková, Kalnište, Lužany pri Ondave, Lúčka, Giraltovce, Kračúnovce, Železník, Kobylince, Mičakovce, Fijaš,

—	celý okres Bardejov,

—	celý okres Stará Ľubovňa,

—	celý okres Revúca,

—	celý okres Rimavská Sobota,

—	v okrese Veľký Krtíš: celé územie obcí nezahrnutých do časti I,

—	celý okres Lučenec,

—	celý okres Poltár,

—	celý okres Zvolen,

—	celý okres Detva,

—	v okrese Krupina: celé územie obcí Senohrad, Horné Mladonice, Dolné Mladonice, Čekovce, Lackov, Zemiansky Vrbovok, Kozí Vrbovok, Čabradský Vrbovok, Cerovo, Trpín, Litava,

—	v okrese Banská Bystrica: celé územie obcí Kremnička, Malachov, Badín, Vlkanová, Hronsek, Horná Mičiná, Dolná Mičiná, Môlča, Oravce, Čačín, Čerín, Bečov, Sebedín, Dúbravica, Hrochoť, Poniky, Strelníky, Povrazník, Ľubietová, Brusno, Banská Bystrica,

—	celý okres Brezno,

—	v okrese Liptovský Mikuláš: obce Važec, Malužiná, Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka, Nižná Boca, Vyšná Boca a Východná – časť obce južne od diaľnice D1.

ČASŤ III

1. Bulharsko

Tieto reštrikčné pásma III v Bulharsku:

—	the whole region of Gabrovo,

—	the whole region of Lovech,

—	the whole region of Montana,

—

the Pazardzhik region:

—	the whole municipality of Pazardzhik,

—	the whole municipality of Panagyurishte,

—	the whole municipality of Lesichevo,

—	the whole municipality of Septemvri,

—	the whole municipality of Strelcha,

—

the Pleven region:

—	the whole municipality of Belene,

—	the whole municipality of Gulyantzi,

—	the whole municipality of Dolna Mitropolia,

—	the whole municipality of Dolni Dabnik,

—	the whole municipality of Iskar,

—	the whole municipality of Knezha,

—	the whole municipality of Nikopol,

—	the whole municipality of Pordim,

—	the whole municipality of Cherven bryag,

—

the Plovdiv region

—	the whole municipality of Hisar,

—	the whole municipality of Suedinenie,

—	the whole municipality of Maritsa

—	the whole municipality of Rodopi,

—	the whole municipality of Plovdiv,

—

the Ruse region:

—	the whole municipality of Dve mogili,

—

the Shumen region:

—	the whole municipality of Veliki Preslav,

—	the whole municipality of Venetz,

—	the whole municipality of Varbitza,

—	the whole municipality of Kaolinovo,

—	the whole municipality of Novi pazar,

—	the whole municipality of Smyadovo,

—	the whole municipality of Hitrino,

—

the Silistra region:

—	the whole municipality of Alfatar,

—	the whole municipality of Glavinitsa,

—	the whole municipality of Dulovo

—	the whole municipality of Kaynardzha,

—	the whole municipality of Tutrakan,

—

the Sliven region:

—	the whole municipality of Kotel,

—	the whole municipality of Nova Zagora,

—	the whole municipality of Tvarditza,

—

the Targovishte region:

—	the whole municipality of Antonovo,

—	the whole municipality of Omurtag,

—	the whole municipality of Opaka,

—

the Vidin region,

—	the whole municipality of Belogradchik,

—	the whole municipality of Boynitza,

—	the whole municipality of Bregovo,

—	the whole municipality of Gramada,

—	the whole municipality of Dimovo,

—	the whole municipality of Kula,

—	the whole municipality of Makresh,

—	the whole municipality of Novo selo,

—	the whole municipality of Ruzhintzi,

—	the whole municipality of Chuprene,

—

the Veliko Tarnovo region:

—	the whole municipality of Veliko Tarnovo,

—	the whole municipality of Gorna Oryahovitza,

—	the whole municipality of Elena,

—	the whole municipality of Zlataritza,

—	the whole municipality of Lyaskovetz,

—	the whole municipality of Pavlikeni,

—	the whole municipality of Polski Trambesh,

—	the whole municipality of Strazhitza,

—	the whole municipality of Suhindol,

—	the whole region of Vratza,

—

in Varna region:

—	the whole municipality of Avren,

—	the whole municipality of Beloslav,

—	the whole municipality of Byala,

—	the whole municipality of Dolni Chiflik,

—	the whole municipality of Devnya,

—	the whole municipality of Dalgopol,

—	the whole municipality of Provadia,

—	the whole municipality of Suvorovo,

—	the whole municipality of Varna,

—	the whole municipality of Vetrino,

—

in Burgas region:

—	the whole municipality of Burgas,

—	the whole municipality of Kameno,

—	the whole municipality of Malko Tarnovo,

—	the whole municipality of Primorsko,

—	the whole municipality of Sozopol,

—	the whole municipality of Sredets,

—	the whole municipality of Tsarevo,

—	the whole municipality of Sungurlare,

—	the whole municipality of Ruen,

—	the whole municipality of Aytos.

2. Taliansko

Tieto reštrikčné pásma III v Taliansku:

—	tutto il territorio della Sardegna.

3. Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma III v Lotyšsku:

—

Ludzas novada Briģu, Nirzas pagasts, Līdumnieku pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V508 un upes Kurjanka posmā no autoceļa V510 līdz Krievijas Federācijas robežai, Ciblas pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V508, V511, Isnaudas pagasta daļa uz dienvidaustrumiem no autoceļa V511, V506, Lauderu pagasta daļa uz ziemeļaustrumiem no autoceļa V544, V514, V539, Zaļesjes pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V539, V513, P52 un A12, Zilupes pilsēta.

4. Poľsko

Tieto reštrikčné pásma III v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	powiat działdowski,

—	część powiatu iławskiego niewymieniona w części II załącznika I,

—	powiat nowomiejski,

—	gminy Dąbrówno, Grunwald i Ostróda z miastem Ostróda w powiecie ostródzkim,

—	część powiatu olsztyńskiego niewymieniona w części II załącznika I,

—	gminy Barczewo, Purda, część gminy Biskupiec położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr w powiecie olsztyńskim,

—	gminy Dźwierzuty, Pasym w powiecie szczycieńskim,

w województwie mazowieckim:

—	część powiatu żuromińskiego niewymieniona w części I załącznika I,

—	część powiatu mławskiego niewymieniona w części I załącznika I,

w województwie lubelskim:

—	gminy Radecznica, Sułów, Szczebrzeszyn, Zwierzyniec w powiecie zamojskim,

—	gminy Biłgoraj z miastem Biłgoraj, Goraj, Frampol, Tereszpol i Turobin w powiecie biłgorajskim,

—	gminy Horodło, Hrubieszów z miastem Hrubieszów w powiecie hrubieszowskim,

—	gminy Dzwola, Chrzanów i Potok Wielki w powiecie janowskim,

—	gminy Gościeradów i Trzydnik Duży w powiecie kraśnickim,

w województwie podkarpackim:

—	powiat mielecki,

—	gminy Radomyśl nad Sanem i Zaklików w powiecie stalowowolskim,

—

część gminy Ostrów położona na północ od drogi linii wyznaczonej przez drogę nr A4 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 986, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 986 biegnącą od tego skrzyżowania do miejscowości Osieka i dalej na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Osieka_- Blizna w powiecie ropczycko – sędziszowskim,

—	gminy Czarna, Pilzno, Żyraków i część gminy wiejskiej Dębica położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4 w powiecie dębickim,

—	gmina Wielkie Oczy w powiecie lubaczowskim,

—	gminy Laszki, Radymno z miastem Radymno, w powiecie jarosławskim,

w województwie lubuskim:

—	gminy Górzyca, Ośno Lubuskie, Rzepin, Słubice w powiecie słubickim,

—	gmina Dąbie w powiecie krośnieńskim,

—	gminy Brzeźnica, Iłowa, Małomice, Niegosławice, Szprotawa, Żagań z miastem Żagań w powiecie żagańskim,

—	powiat sulęciński,

—	powiat międzyrzecki,

—	powiat nowosolski,

—	powiat wschowski,

—	powiat świebodziński,

—	powiat zielonogórski

—	powiat miejski Zielona Góra,

w województwie wielkopolskim:

—	gminy Krzemieniewo, Rydzyna w powiecie leszczyńskim,

—	gminy Krobia i Poniec w powiecie gostyńskim,

—	powiat rawicki,

—	powiat nowotomyski,

—	powiat międzychodzki,

—

gmina Pniewy, część gminy Duszniki położona na północny – zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 306 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Duszniki, a następnie na północ od linii wyznaczonej przez ul. Niewierską oraz drogę biegnącą przez miejscowość Niewierz do zachodniej granicy gminy, część gminy Ostroróg położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 186 i 184 biegnące od granicy gminy do miejscowości Ostroróg, a następnie od miejscowości Ostroróg przez miejscowości Piaskowo – Rudki do południowej granicy gminy, część gminy Wronki położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Wartę biegnącą od zachodniej granicy gminy do przecięcia z droga nr 182, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogi nr 182 oraz 184 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 182 do południowej granicy gminy, część gminy Szamotuły położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 306 i drogę łączącą miejscowości Lipnica - Ostroróg w powiecie szamotulskim,

—	gminy Baranów, Bralin, Perzów, Łęka Opatowska, Rychtal, Trzcinica, część gminy Kępno położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 w powiecie kępińskim,

w województwie dolnośląskim:

—	powiat górowski,

—	gminy Prusice i Żmigród w powiecie trzebnickim,

—	powiat głogowski,

—	powiat bolesławiecki,

—	gminy Chocianów, Gaworzyce, Radwanice i Przemków w powiecie polkowickim,

—	gmina Chojnów i miasto Chojnów w powiecie legnickim,

—	gmina Zagrodno w powiecie złotoryjskim,

—

część gminy Wołów położona na północ od linii wyznaczonej prze drogę nr 339 biegnącą od wschodniej granicy gminy do miejscowości Pełczyn, a następnie na północny - wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 339 i łączącą miejscowości Pełczyn – Smogorzówek, część gminy Wińsko polożona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 36 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Wińsko, a nastęnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 36 w miejscowości Wińsko i łączącą miejscowości Wińsko_- Smogorzów Wielki – Smogorzówek w powiecie wołowskim,

—	część gminy Milicz położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 15 biegnącej od północnej granicy gminy do południowej granicy gminy w miejcowości Lasowice w powiecie milickim,

w województwie świętokrzyskim:

—	gminy Gnojno, Pacanów, Stopnica, Tuczępy, część gminy Busko Zdrój położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Siedlawy-Szaniec- Podgaje-Kołaczkowice w powiecie buskim,

—	gminy Łubnice, Oleśnica, Połaniec, część gminy Rytwiany położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 764, część gminy Szydłów położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 756 w powiecie staszowskim,

—

gminy Chęciny, Chmielnik, Łopuszno, Pierzchnica, część gminy Morawica położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Czarna Nida, część gminy Daleszyce położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 764, część gminy Raków położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogi nr 756 i 764 w powiecie kieleckim,

—	gminy Kluczewsko, Krasocin, Włoszczowa w powiecie włoszczowskim,

—	gmina w powiecie pińczowskim,

—	gminy Małogoszcz, Oksa, Sobków w powiecie jędrzejowskim,

w województwie łódzkim:

—	gminy Bolesławiec, Czastary, Lututów, Łubnice, część gminy Sokolniki położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 4715E, część gminy Galewice położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Przybyłów – Ostrówek – Dąbrówka – Zmyślona w powiecie wieruszowskim,

—

gminy Biała, Czarnożyły, Skomlin, część gminy Mokrsko położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Krzyworzeka – Mokrsko - Zmyślona – Komorniki – Orzechowiec – Poręby, część gminy Wieluń położona na zachód od miejscowości Wieluń oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Wieluń – Turów – Chotów biegnącą do zachodniej granicy gminy, część gminy Ostrówek położona na zachód od linii wyznaczonej przez rzekę Pyszna w powiecie wieluńskim,

—

część gminy Złoczew położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 482 biegnącą od zachodniej granicy gminy w miejscowości Uników do miejscowości Złoczew, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 477 biegnącą od miejscowości Złoczew do południowej granicy gminy, część gminy Klonowa położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy, łączącą miejscowości Owieczki - Klonowa – Górka Klonowska - Przybyłów w powiecie sieradzkim,

w województwie opolskim:

—	część gminy Gorzów Śląski położona na północ od miasta Gorzów Śląski oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 4715E w powiecie oleskim,

—	część gminy Byczyna położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 11 w powiecie kluczborskim,

—	część gminy Namysłów położona na wschód od linii wyznaczonej przez rzekę Głucha w powiecie namysłowskim,

w województwie małopolskim:

—	gminy Dąbrowa Tarnowska, Radgoszcz, Szczucin w powiecie dąbrowskim,

—	gminy Lisia Góra, Pleśna, Ryglice, Skrzyszów, Tarnów, Tuchów w powiecie tarnowskim,

—	powiat miejski Tarnów.

5. Rumunsko

Tieto reštrikčné pásma III v Rumunsku:

—	Zona orașului București,

—	Județul Constanța,

—	Județul Satu Mare,

—	Județul Tulcea,

—	Județul Bacău,

—	Județul Bihor,

—	Județul Bistrița Năsăud,

—	Județul Brăila,

—	Județul Buzău,

—	Județul Călărași,

—	Județul Dâmbovița,

—	Județul Galați,

—	Județul Giurgiu,

—	Județul Ialomița,

—	Județul Ilfov,

—	Județul Prahova,

—	Județul Sălaj,

—	Județul Suceava

—	Județul Vaslui,

—	Județul Vrancea,

—	Județul Teleorman,

—	Judeţul Mehedinţi,

—	Județul Gorj,

—	Județul Argeș,

—	Judeţul Olt,

—	Judeţul Dolj,

—	Județul Arad,

—	Județul Timiș,

—	Județul Covasna,

—	Județul Brașov,

—	Județul Botoșani,

—	Județul Vâlcea,

—	Județul Iași,

—	Județul Hunedoara,

—	Județul Alba,

—	Județul Sibiu,

—	Județul Caraș-Severin,

—	Județul Neamț,

—	Județul Harghita,

—	Județul Mureș,

—	Județul Cluj,

—	Județul Maramureş.

6. Slovensko

Tieto reštrikčné pásma III na Slovensku:

—

v okrese Lučenec: Lučenec a jeho časti, Panické Dravce, Mikušovce, Pinciná, Holiša, Vidiná, Boľkovce, Trebeľovce, Halič, Stará Halič, Tomášovce, Trenč, Veľká nad Ipľom, Buzitka (bez časti Dóra), Prša, Nitra nad Ipľom, Mašková, Lehôtka, Kalonda, Jelšovec, Ľuboreč, Fiľakovské Kováče, Lipovany, Mučín, Rapovce, Lupoč, Gregorova Vieska, Praha,

—	v okrese Poltár: Kalinovo, Veľká Ves,

—	celý okres Trebišov,

—	celý okres Vranov nad Topľou,

—

v okrese Veľký Krtíš: Malé Zlievce, Glabušovce, Olováry, Zombor, Čeláre, Bušince, Kováčovce, Vrbovka, Kiarov, Záhorce, Želovce, Sklabiná, Nová Ves, Obeckov, Dolné Plachtince, Stredné Plachtince, Horné Plachtince, Malý Krtíš, Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Veľké Straciny, Malé Straciny, Dolné Strháre, Horné Strháre, Pôtor, Horná Strehová, Slovenské Kračany, Chrťany, Závada, Vieska, Dolná Strehová, Ľuboriečka, Veľké Zlievce, Muľa, Opatovská Nová Ves, Bátorová, Nenince, Príbelce,

—	v okrese Brezno: Brezno, Čierny Balog, Drábsko, Sihla, Pohronská Polhora, Michalová, Bacúch, Beňuš, Braväcovo, Jarabá, Bystrá, Horná Lehota, Mýto pod Ďumbierom, Podbrezová, Osrblie, Hronec, Valaská,

—	v okrese Humenné: Lieskovec, Myslina, Humenné, Jasenov, Brekov, Závadka, Topoľovka, Hudcovce, Ptičie, Chlmec, Porúbka, Brestov, Gruzovce, Ohradzany, Slovenská Volová, Karná, Lackovce, Kochanovce, Hažín nad Cirochou,

—	v okrese Michalovce: Strážske, Staré, Oreské, Zbudza, Voľa, Nacina Ves, Pusté Čemerné, Lesné, Rakovec nad Ondavou, Petrikovce, Oborín, Veľké Raškovce, Beša.

“

1.12.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 429/155

Rozhodnutie č. 1/2021 Osobitného výboru zriadeného článkom 8 ods. 1 písm. p) Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej

z 29. októbra 2021,

pokiaľ ide o zmenu príloh k Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia [2021/2114]

OSOBITNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda o obchode a spolupráci“), a najmä na článok SSC.68 Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia k tejto dohode,

keďže:

(1)	Podľa článku SSC.68 Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia k dohode o obchode a spolupráci môže Osobitný výbor pre koordináciu sociálneho zabezpečenia meniť prílohy a dodatky k tomuto protokolu.

(2)

Prílohy SSC-1, SSC-3, SSC-4, SSC-5 a SSC-6 k Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia by sa mali zmeniť v rozsahu, v akom odzrkadľujú právne predpisy členských štátov a Spojeného kráľovstva, najmä s cieľom zohľadniť nedávne zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Názov prílohy SSC-1 by sa mal opraviť tak, aby neodkazoval iba na „peňažné“ dávky. Dodatok SSCI-1 k prílohe SSC-7 by sa mal zmeniť tak, aby sa v ňom zohľadnilo rozhodnutie jednej zo zmluvných strán súvisiace s dojednaním uvedeným v danom dodatku.

(3)	Podľa článku SSC.11 ods. 6 Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia musia zmluvné strany čo najskôr po uplynutí obdobia jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o obchode a spolupráci uverejniť aktualizovanú prílohu SSC-8,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zápisy týkajúce sa členských štátov a Spojeného kráľovstva v prílohách SSC-1, SSC-3, SSC-4, SSC-5 a SSC-6, ako aj v dodatku SSCI-1 k prílohe SSC-7 k Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia sa aktualizujú podľa prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

Príloha SSC-8 k Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia sa aktualizuje podľa prílohy II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom jeho uverejnenia.

V Bruseli a Londýne 29. októbra 2021

Za Osobitný výbor pre koordináciu sociálneho zabezpečenia

spolupredsedovia

Jordi CURELL GOTOR

Ronan O’CONNOR

(1) Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2021, s. 10.

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA SSC-1

URČITÉ DÁVKY, NA KTORÉ SA PROTOKOL NEVZŤAHUJE

ČASŤ 1

OSOBITNÉ NEPRÍSPEVKOVÉ PEŇAŽNÉ DÁVKY

[článok SSC.3 ods. 4 písm. a) tohto protokolu]

i) SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

a)	Štátny dôchodkový príspevok [zákon o štátnom dôchodkovom príspevku z roku 2002 a zákon o štátnom dôchodkovom príspevku (Severné Írsko) z roku 2002];

b)	Prídavky pre uchádzačov o zamestnanie na základe príjmu [zákon o uchádzačoch o zamestnanie z roku 1995 a nariadenie o uchádzačoch o zamestnanie (Severné Írsko) z roku 1995];

c)	Prídavok na mobilitu k príspevku na bývanie pre osoby so zdravotným postihnutím [zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992 a zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia (Severné Írsko) z roku 1992];

d)	Prídavok na mobilitu k príspevku na osobnú nezávislosť [zákon o reforme sociálneho zabezpečenia z roku 2012 (časť 4) a nariadenie o reforme sociálneho zabezpečenia (Severné Írsko) z roku 2015 (časť 5)];

e)	Zamestnanecký a podporný príspevok vypočítaný z príjmu [zákon o reforme sociálneho zabezpečenia z roku 2007 a zákon o reforme sociálneho zabezpečenia z roku 2007 (Severné Írsko)];

f)	Platby na potraviny z programu „Best Start“ [predpisy o príspevkoch na potraviny (program „Best Start“, Škótsko) z roku 2019 (SSI 2019/193)];

g)	Granty z programu „Best Start“ (príspevok v tehotenstve a príspevok na dieťa, príspevok na rané vzdelávanie, príspevok na školskú dochádzku) [predpisy o pomoci v prvých rokoch života (granty z programu „Best Start“, Škótsko) z roku 2018 (SSI 2018/370)];

h)	Príspevok na úhradu výdavkov za pohreb [predpisy o pomoci pri úhrade výdavkov za pohreb (Škótsko) z roku 2019 (SSI 2019/292)];

i)	Škótsky príspevok na dieťa [predpisy o príspevkoch vlády Škótska na deti z roku 2020 (SSI 2020/351)].

ii) ČLENSKÉ ŠTÁTY

RAKÚSKO

Kompenzačný príspevok (spolkový zákon z 9. septembra 1955 o všeobecnom sociálnom poistení – ASVG, spolkový zákon z 11. októbra 1978 o sociálnom poistení osôb zamestnaných v obchodnom sektore – GSVG a spolkový zákon z 11. októbra 1978 o sociálnom poistení pracovníkov v poľnohospodárstve – BSVG).

BELGICKO

a)	Dávka nahrádzajúca príjem (zákon z 27. februára 1987) (Inkomensvervangende tegemoetkoming/Allocation de remplacement de revenus);

b)	Zaručený príjem pre staršie osoby (zákon z 22. marca 2001) (Inkomensgarantie voor ouderen/ Revenu garanti aux personnes âgées).

BULHARSKO

Sociálny starobný dôchodok (článok 89a zákonníka o sociálnom poistení).

CYPRUS

a)	Sociálny dôchodok [zákon o sociálnych dôchodkoch z roku 1995 (zákon 25(I)/95) v znení zmien];

b)	Prídavok pri závažnom stupni obmedzenia pohyblivosti (rozhodnutia Rady ministrov č. 38210 zo 16. októbra 1992, č. 41370 z 1. augusta 1994, č. 46183 z 11. júna 1997 a č. 53675 zo 16. mája 2001);

c)	Osobitná podpora pre nevidiace osoby [zákon o osobitných podporách z roku 1996 (zákon 77(I)/96) v znení zmien].

DÁNSKO

Výdavky na bývanie pre dôchodcov (zákon o podpore samostatného bývania, konsolidované znenie zákona č. 204 z 29. marca 1995).

ESTÓNSKO

Štátna dávka v nezamestnanosti (zákon z 29. septembra 2005 o službách na trhu práce a jeho podpore).

FÍNSKO

a)	Príspevok na bývanie pre dôchodcov (zákon 571/2007 o príspevku na bývanie pre dôchodcov);

b)	Podpora trhu práce (zákon 1290/2002 o dávkach v nezamestnanosti).

FRANCÚZSKO

Doplnkové prídavky:

i)	z osobitného fondu pre invaliditu; a

ii)	z fondu solidarity v starobe vo vzťahu k nadobudnutým právam

(zákon z 30. júna 1956 kodifikovaný vo zväzku VIII zákonníka o sociálnom zabezpečení);

b)	Prídavok pre plnoleté osoby so zdravotným postihnutím (zákon z 30. júna 1975 kodifikovaný vo zväzku VIII zákonníka o sociálnom zabezpečení);

c)	Osobitný prídavok (zákon z 10. júla 1952 kodifikovaný vo zväzku VIII zákonníka o sociálnom zabezpečení) vo vzťahu k nadobudnutým právam;

d)	Prídavok solidarity v starobe (vyhláška z 24. júna 2004 kodifikovaná vo zväzku VIII zákonníka o sociálnom zabezpečení) k 1. januáru 2006.

NEMECKO

a)	Príjem na základné životné potreby pre staršie osoby a osoby so zníženou zárobkovou schopnosťou podľa kapitoly 4 zväzku XII sociálneho zákonníka (Leistungen der Grundsicherung im Alter und bei Erwerbsminderung nach dem Vierten Kapitel des Zwölften Buches Sozialgesetzbuch);

b)	Dávky na pokrytie nákladov na živobytie v rámci základného príspevku pre uchádzačov o zamestnanie v súlade so zväzkom II sociálneho zákonníka (Leistungen zur Sicherung des Lebensunterhalts in der Grundsicherung für Arbeitssuchende nach dem Zweiten Buch Sozialgesetzbuch).

GRÉCKO

Osobitné dávky pre staršie osoby (zákon 1296/82).

MAĎARSKO

a)	Renta v invalidite [vyhláška Rady ministrov č. 83/1987 (XII 27) o rente v invalidite];

b)	Prídavky v starobe [zákon III o sociálnej správe a sociálnych dávkach z roku 1993].

ÍRSKO

a)	Dávka pre osoby uchádzajúce sa o zamestnanie (konsolidované znenie zákona o sociálnej starostlivosti z roku 2005, časť 3 kapitola 2);

b)	Štátny dôchodok (nepríspevkový) (konsolidované znenie zákona o sociálnej starostlivosti z roku 2005, časť 3, kapitola 4);

c)	Vdovský, vdovecký alebo pozostalostný dôchodok pozostalých registrovaných partnerov (nepríspevkový) (konsolidované znenie zákona o sociálnej starostlivosti z roku 2005, časť 3, kapitola 6);

d)	Dávka pre osoby so zdravotným postihnutím (konsolidované znenie zákona o sociálnej starostlivosti z roku 2005, časť 3, kapitola 10);

e)	Príspevok na mobilitu [zákon o zdraví z roku 1970 (v znení zmien), oddiel 61];

f)	Dôchodok pre nevidiacich (konsolidované znenie zákona o sociálnej starostlivosti z roku 2005, časť 3, kapitola 5).

TALIANSKO

a)	Sociálne dôchodky pre osoby bez prostriedkov (zákon č. 153 z 30. apríla 1969);

b)	Dôchodky a prídavky pre civilné zdravotne postihnuté osoby alebo invalidné osoby (zákon č. 118 z 30. marca 1971, č. 18 z 11. februára 1980 a č. 508 z 23. novembra 1988);

c)	Dôchodky a prídavky pre nemých a nepočujúcich (zákon č. 381 z 26. mája 1970 a č. 508 z 23. novembra 1988);

d)	Dôchodky a prídavky pre civilné nevidiace osoby (zákon č. 382 z 27. mája 1970 a č. 508 z 23. novembra 1988);

e)	Doplnkové dávky k minimálnym dôchodkom (zákon č. 218 zo 4. apríla 1952, č. 638 z 11. novembra 1983 a č. 407 z 29. decembra 1990);

f)	Doplnkové dávky k prídavkom pre zdravotne postihnuté osoby (zákon č. 222 z 12. júna 1984);

g)	Sociálna dávka (zákon č. 335 z 8. augusta 1995);

h)	Sociálny príspevok (článok 1 ods. 1 a 12 zákona č. 544 z 29. decembra 1988, v znení neskorších zmien).

LOTYŠSKO

a)	Dávky štátneho sociálneho zabezpečenia (zákon o štátnych sociálnych dávkach z 1. januára 2003);

b)	Prídavok na kompenzáciu dopravných nákladov pre osoby so zdravotným postihnutím s obmedzenou pohyblivosťou (zákon o štátnych sociálnych dávkach z 1. januára 2003).

LITVA

a)	Invalidné a starobné sociálne dôchodky (články 5 a 6 zákona č. 1-675 o sociálnych dôchodkoch z roku 1994, v znení zmien);

b)	Podporný príspevok (článok 12 zákona č. I-675 o sociálnych dôchodkoch z roku 1994, v znení zmien);

c)	Kompenzácia za dopravu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré majú problémy s pohyblivosťou (článok 7 a 71 zákona o kompenzácii za dopravu z roku 2000 v znení zmien).

LUXEMBURSKO

Príjem pre osoby so závažným zdravotným postihnutím (článok 1 ods. 2 zákona z 12. septembra 2003) s výnimkou osôb uznaných za pracovníkov so zdravotným postihnutím a zamestnaných na bežnom trhu práce alebo na chránenom pracovisku.

ΜΑLTA

a)	Doplnkový prídavok [odstavec 73 zákona o sociálnom zabezpečení (kapitola 318) 1987];

b)	Výsluhový dôchodok [zákon o sociálnom zabezpečení (kapitola 318) z roku 1987].

HOLANDSKO

a)	Zákon z 24. apríla 1997 o podpore pri práci a zamestnaní pre mladé osoby so zdravotným postihnutím (Wet Wajong);

b)	Zákon o doplnkových dávkach zo 6. novembra 1986 (TW).

POĽSKO

a)	Sociálny dôchodok (Renta socjalna), zákon z 27. júna 2003 o sociálnych dôchodkoch (Ustawa o rencie socjalnej);

b)	Doplnková rodičovská dávka (Rodzicielskie świadczenie uzupełniające Mama 4+), zákon z 31. januára 2019 o doplnkových rodičovských dávkach (Ustawa o rodzicielskim świadczeniu uzupełniającym);

Doplnková dávka pre osoby neschopné samostatného života (Świadczenie uzupełniające dla osób niezdolnych do samodzielnej egzystencji), zákon z 31. júla o doplnkových dávkach pre osoby neschopné samostatného života (Ustawa o świadczeniu uzupełniającym dla osób niezdolnych do samodzielnej egzystencji).

PORTUGALSKO

a)	Nepríspevkový štátny starobný dôchodok (zákonný dekrét č. 464/80 z 13. októbra 1980, v znení zmien);

b)	Nepríspevkové vdovské/vdovecké dôchodky (vykonávacia vyhláška č. 52/81 z 11. novembra 1981);

c)	Príplatok solidarity pre staršie osoby (zákonný dekrét č. 232/2005 z 29. decembra 2005, v znení zmien).

SLOVENSKO

a)	Úprava dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, ktorý je jediným zdrojom príjmu;

b)	Sociálny dôchodok, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2004.

ŠPANIELSKO

a)	Garantovaný minimálny príjem (zákon č. 13/82 zo 7. apríla 1982);

Peňažné dávky na pomoc starším osobám a invalidným osobám, ktoré nie sú schopné pracovať (kráľovský dekrét č. 2620/81 z 24. júla 1981);

i)	Nepríspevkové invalidné a starobné dôchodky stanovené v hlave VI kapitole II konsolidovaného znenia všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení schváleného kráľovským legislatívnym dekrétom č. 8/2015 z 30. októbra 2015 a

ii)	dávky, ktoré sú prídavkom k uvedeným dôchodkom, ako sa stanovuje v právnych predpisoch autonómnych oblastí Comunidades Autonómas, a ktoré zaručujú minimálny príjem na základné životné potreby so zreteľom na hospodársku a sociálnu situáciu v dotknutých autonómnych oblastiach Comunidades Autonómas.

c)	Prídavky na podporu mobility a náhradu nákladov na dopravu (zákon č. 13/1982 zo 7. apríla 1982).

ŠVÉDSKO

a)	Príspevok na bývanie [kapitoly 100 – 103 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)];

b)	Finančná podpora pre starších [kapitola 74 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)].

ČASŤ 2

DÁVKY DLHODOBEJ STAROSTLIVOSTI

[článok SSC.3 ods. 4 písm. d) tohto protokolu]

i) SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Príspevok na opatrovateľskú službu [zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992, predpisy o sociálnom zabezpečení (príspevok na opatrovateľskú službu) z roku 1991, zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia (Severné Írsko) z roku 1992 a predpisy o sociálnom zabezpečení (príspevok na opatrovateľskú službu) z roku 1992 (Severné Írsko)];

Príspevok pre opatrovníka [zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992, predpisy o sociálnom zabezpečení (príspevok na starostlivosť o invalidnú osobu) z roku 1976, zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia (Severné Írsko) z roku 1992 a predpisy o sociálnom zabezpečení (príspevok na starostlivosť o invalidnú osobu) z roku 1976 (Severné Írsko)];

Prídavok na starostlivosť k príspevku na bývanie pre osoby so zdravotným postihnutím [zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992, predpisy o sociálnom zabezpečení (príspevok na bývanie pre osoby so zdravotným postihnutím) z roku 1991, zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia (Severné Írsko) z roku 1992 a predpisy o sociálnom zabezpečení (príspevok na bývanie pre osoby so zdravotným postihnutím) z roku 1992 (Severné Írsko)];

Prídavok na každodenné výdavky k príspevku na osobnú nezávislosť [zákon o reforme sociálneho zabezpečenia z roku 2012 (časť 4), predpisy o sociálnom zabezpečení (príspevok na osobnú nezávislosť) z roku 2013, predpisy o príspevku na osobnú nezávislosť (prechodné ustanovenia) z roku 2013, predpisy o príspevku na osobnú nezávislosť (prechodné ustanovenia) (novela) z roku 2019, nariadenie o reforme sociálneho zabezpečenia (časť 5) z roku 2015 (Severné Írsko), predpisy o príspevku na osobnú nezávislosť (Severné Írsko) z roku 2016, predpisy o príspevku na osobnú nezávislosť (prechodné ustanovenia) (Severné Írsko) z roku 2016 a predpisy o príspevku na osobnú nezávislosť (prechodné ustanovenia) (novela) z roku 2019 (Severné Írsko)];

e)	Príplatok k príspevku pre opatrovníka [zákon o sociálnom zabezpečení (Škótsko) z roku 2018];

f)	Príspevok pre mladých opatrovníkov [predpisy o pomoci pre opatrovníka (príspevky pre mladých opatrovníkov) (Škótsko) z roku 2020 (v znení zmien)];

g)	Pomoc na dieťa v zimnej vykurovacej sezóne [predpisy o pomoci na deti a mládež v zimnej vykurovacej sezóne (Škótsko) z roku 2020 (SSI 2020/352)].

ii) ČLENSKÉ ŠTÁTY

RAKÚSKO

Spolkový zákon o príspevkoch na dlhodobú starostlivosť (Bundespflegegeldgesetz, BPGG), pôvodná verzia BGBl. č. 110/1993, v znení zmien: Pflegegeld (§ 1), Pflegekarenzgeld (§ 21c).

BELGICKO

a)	Článok 93 ods. 8 a kapitola Vbis zákona o povinnom poistení zdravotnej starostlivosti a nemocenských dávok (Loi relative à l'assurance obligatoire soins de santé et indemnités/Wet betreffende de verplichte verzekering voor geneeskundige verzorging en uitkeringen), upravený 14. júla 1994;

b)	Zákon z 27. februára 1987 o prídavkoch pre osoby so zdravotným postihnutím (Loi relative aux allocations aux personnes handicapées/Wet betreffende de tegemoetkomingen aan gehandicapten);

Flámska sociálna ochrana (Vlaamse sociale bescherming): vyhláška flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o organizácii flámskej sociálnej ochrany (Decreet houdende Vlaamse sociale bescherming) a uznesenia flámskej vlády z 30. novembra 2018;

—

Hlava II „Peňažné dávky“, vyhláška flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o organizácii flámskej sociálnej ochrany (Decreet houdende Vlaamse sociale bescherming):

—	článok 4 bod 1 a články 77 až 83 vyhlášky flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o organizácii flámskej sociálnej ochrany (Decreet van 18 mei 2018 houdende Vlaamse sociale bescherming), rozpočet na starostlivosť o osoby plne odkázané na starostlivosť,

—	článok 4 bod 2 a články 84 až 90 vyhlášky flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o organizácii flámskej sociálnej ochrany (Decreet van 18 mei 2018 houdende Vlaamse sociale bescherming), rozpočet na starostlivosť o staršie osoby odkázané na starostlivosť,

—	článok 4 bod 3 a články 91 až 94 vyhlášky flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o organizácii flámskej sociálnej ochrany (Decreet van 18 mei 2018 houdende Vlaamse sociale bescherming), rozpočet na základnú podporu;

d)	Vyhláška z 13. decembra 2018 o ponukách pre staršie alebo odkázané osoby a o paliatívnej starostlivosti (Dekret über die Angebote für Senioren und Personen mit Unterstützungsbedarf sowie über die Palliativpflege);

e)	Vyhláška zo 4. júna 2007 o zariadeniach psychiatrickej opatrovateľskej starostlivosti (Dekret über die psychiatrischen Pflegewohnheime);

f)	Vládny dekrét z 20. júna 2017 o mobilných pomôckach (Erlass über die Mobilitätshilfen);

g)	Vyhláška z 13. decembra 2016 o zriadení nemeckého komunitného úradu pre nezávislý život (Dekret zur Schaffung einer Dienststelle der Deutschsprachigen Gemeinschaft für selbstbestimmtes Leben);

h)	Kráľovský dekrét z 5. marca 1990 o príspevku na pomoc pre starších (Königliches Dekret vom 5. März 1990 über die Beihilfe für ältere Menschen);

Nariadenie z 21. decembra 2018 o bruselských zdravotných poisťovniach v oblasti zdravotnej starostlivosti a pomoci ľuďom (Ordonnantie van 21 december 2018 betreffende de Brusselse verzekeringsinstellingen in het domein van de gezondheidszorg en de hulp aan personen/Ordonnance du 21 décembre 2018 relative aux organismes assureurs bruxellois dans le domaine des soins de santé et de l'aide aux personnes);

Článok 215bis kráľovského dekrétu z 3. júla 1996, ktorým sa vykonáva zákon o povinnom zdravotnom a nemocenskom poistení, upraveného 14. júla 1994 (Artikel 215 bis Koninklijk Besluit van 3 juli 1996 tot uitvoering van de wet betreffende de verplichte verzekering voor geneeskundige verzorging en uitkeringen, gecoördineerd op 14 juli 1994/ Article 215 bis Arrêté royal du 3 juillet 1996 portant application de la loi sur l'assurance obligatoire des soins de santé et des prestations, coordonné le 14 juillet 1994);

Článok 12 kráľovského dekrétu z 20. júla 1971 o vykonávaní nemocenského poistenia a poistenia pre prípad materstva v prospech samostatne zárobkovo činných osôb a vypomáhajúcich manželov/manželiek (Artikel 12 Koninklijk Besluit van 20 juli 1971 betreffende de uitvoering houdende instelling van een uitkeringsverzekering en een moederschapsverzekering ten voordele van de zelfstandigen en van de meewerkende echtgenoten/ Article 12 Arrêté royal du 20 juillet 1971 relatif à la mise en place de l'assurance de prévoyance et de l'assurance maternité au profit des indépendants et des conjoints aidants);

l)	Články 43/32 – 43/46 valónskeho kódexu sociálnych opatrení a zdravia: príspevok na pomoc pre staršie osoby;

m)	Článok 799 valónskeho regulačného kódexu sociálnych opatrení a zdravia: rozpočet na osobného asistenta;

n)	Vyhláška z 8. februára 2018 o správe a vyplácaní rodinných príspevkov;

o)	Zákon z 19. decembra 1939 o rodinných prídavkoch (LGAF): rodinné prídavky;

p)	Nariadenie z 10. decembra 2020 o príspevku na pomoc pre staršie osoby (Ordonnantie van 10 december betreffende de tegemoetkoming voor hulp aan bejaarden/Ordonnance du 10 décembre 2020 relative à l'allocation pour l'aide aux personnes âgées);

Vyhláška flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o organizácii flámskej sociálnej ochrany (Decreet van 18 mei 2018 houdende Vlaamse sociale bescherming) a uznesenia flámskej vlády z 30. novembra 2018:

—	článok 4 bod 4 a články 140 až 153 vyhlášky flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o organizácii flámskej sociálnej ochrany: financovanie stredísk rezidenčnej starostlivosti,

—

článok 4 bod 5 vyhlášky flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o organizácii flámskej sociálnej ochrany a články 54 až 72 vyhlášky zo 6. júla 2018 o prevzatí sektorov zariadení psychiatrickej opatrovateľskej starostlivosti, iniciatív bývania s opatrovateľskou službou, dohôd o rehabilitačných službách, nemocníc poskytujúcich rehabilitačné služby a multidisciplinárnych poradní v oblasti paliatívnej starostlivosti, pokiaľ ide o financovanie zariadení psychiatrickej opatrovateľskej starostlivosti a iniciatív bývania s opatrovateľskou službou (Decreet van 6 juli 2018 betreffende de overname van de sectoren psychiatrische verzorgingstehuizen, initiatieven van beschut wonen, revalidatieovereenkomsten, revalidatieziekenhuizen en multidisciplinaire begeleidingsequipes voor palliatieve verzorging voor wat betreft de financiering van de psychiatrische verzorgingstehuizen en de initiatieven van beschut wonen),

—	článok 4 bod 9 a články 105 až 135 vyhlášky flámskeho parlamentu z 18. mája 2018 o mobilných pomôckach;

r)	Vyhláška z 13. decembra 2018 o ponukách pre staršie osoby a osoby odkázané na pomoc a o paliatívnej starostlivosti (Dekret vom 13. Dezember 2018 über die Angebote für Senioren und Personen mit Unterstützungsbedarf sowie über die Palliativpflege);

s)	Vyhláška zo 4. júna 2007 o zariadeniach psychiatrickej opatrovateľskej starostlivosti (Dekret über die psychiatrischen Pflegewohnheime);

t)	Vládny dekrét z 20. júna 2017 o mobilných pomôckach (Erlass über die Mobilitätshilfen);

u)	Vyhláška z 13. decembra 2016 o zriadení úradu nemecky hovoriacej komunity pre nezávislý život (Dekret zur Schaffung einer Dienststelle der Deutschsprachigen Gemeinschaft für selbstbestimmtes Leben);

v)	Kráľovský dekrét z 5. marca 1990 o príspevku na pomoc pre starších (Königliches Dekret vom 5. März 1990 über die Beihilfe für ältere Menschen);

Vládny dekrét z 19. decembra 2019 o prechodnej úprave postupu získavania predbežného povolenia alebo súhlasu na úhradu alebo rozdelenie nákladov na dlhodobú rehabilitáciu v zahraničí (Erlass der Regierung zur übergangsweisen Regelung des Verfahrens zur Erlangung einer Vorabgeehmigung oder Zustimmung zwecks Kostenübernahme oder Kostenbeteiligung für eine Langzeitrehabilitation im Ausland);

Konsolidovaný zákon z 10. júla 2008 o nemocniciach a ostatných zariadeniach zdravotnej starostlivosti:

—	pomoc poskytovaná zariadeniami psychiatrickej opatrovateľskej starostlivosti (MSP) a opatrovateľská starostlivosť v zotavovniach (MR) a v centrách dennej starostlivosti (CSJ): článok 170,

—	služby poskytované iniciatívami chráneného bývania (IHP): článok 6;

Zákon o povinnom zdravotnom poistení a o poistení hmotnej zodpovednosti, upravený 14. júla 1994:

—	pomoc poskytovaná zariadeniami psychiatrickej opatrovateľskej starostlivosti (MSP): článok 34 bod 11e: pomoc poskytovaná zariadeniami psychiatrickej opatrovateľskej starostlivosti (MSP),

—	opatrovateľská starostlivosť v zotavovniach (MR) a v centrách dennej starostlivosti (CSJ): článok 26, článok 34 body 11 a 12, článok 37 ods. 12 a článok 69 ods. 4,

—	odvykanie od fajčenia: článok 34 ods. 1 bod 24 (stanovuje sa v ňom, že dávky nemocenského poistenia zahŕňajú pomoc pri odvykaní od fajčenia a pomoc s liekmi na odvykanie od fajčenia);

aa)	Kráľovský dekrét z 18. júla 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá, podľa ktorých sa určuje rozpočet finančných prostriedkov, kvóta na počet dní pobytu a cena za deň pobytu v rámci iniciatív chráneného bývania: služby poskytované iniciatívami chráneného bývania (IHP);

bb)	Kráľovský dekrét z 31. augusta 2009 týkajúci sa použitia zdravotného poistenia a poistenia odškodnenia na pomoc pri odvykaní od fajčenia;

cc)

Valónsky kódex sociálnych opatrení a zdravia:

—	pomoc poskytovaná zariadeniami psychiatrickej opatrovateľskej starostlivosti (MSP) a služby zabezpečované iniciatívami chráneného bývania (IHP): článok 43/7 [bod 6],

—	opatrovateľská starostlivosť v zotavovniach (MR) a v centrách dennej starostlivosti (CSJ): článok 43/7 [bod 4],

—

zariadenia fyzickej rehabilitácie: článok 43/7, bod 3: starostlivosť vynútená dlhodobou rehabilitačnou starostlivosťou uvedenou v dohodách o rehabilitačných službách vymedzených v článku 43/2 ods. 1 bode 11 valónskeho kódexu sociálnych opatrení a zdravia a uzatvorených so zariadeniami fyzickej rehabilitácie,

—	zariadenia na príjem a ubytovanie starších osôb: články 334 až 410,

—	opatrovateľské zariadenia: články 411 až 418,

—	integrované zdravotnícke združenia: články 419 až 433,

—	duševné zdravie: články 539 až 624,

—	podpora pre rodiny a staršie osoby: články 219 až 260,

—	odvykanie od fajčenia: článok 43/7 [bod 9],

—	mobilné pomôcky: článok 43/7 [bod 1]; Nariadenie valónskej vlády z 11. apríla 2019, ktorým sa stanovuje klasifikácia dávok a služieb uvedená v článku 43/7 bode 1 kódexu sociálnych opatrení a zdravia a v článku 10/8 valónskeho regulačného kódexu sociálnych opatrení a zdravia,

—	paliatívna starostlivosť: článok 491/4 a s;

dd)

Valónsky regulačný kódex sociálnych opatrení a zdravia: článok 726:

—	služby krátkodobého pobytu, rezidenčné služby pre dospelých (SRA), nočné rezidenčné služby pre dospelých (SRNA), služby asistovaného bývania (SLS): články 1192 až 1314,

—	podporné služby pre každodenné aktivity: článok 726;

—	služby organizujúce respitnú starostlivosť pre rodinných opatrovateľov a osoby so zdravotným postihnutím: článok 831/1,

—	služby poskytovania podpory v rámci starostlivosti v rodinnom prostredí: článok 477;

—	podporné služby pre dospelých: článok 552 ods. 2,

—	služby včasnej podpory: článok 552 ods. 1,

—	služby na podporu integrácie: článok 630,

—	služby na poskytovanie tlmočenia do posunkovej reči: článok 831/77,

—	individuálna pomoc pri integrácii: článok 784,

—	fyzická rehabilitácia osôb so zdravotným postihnutím: článok 832,

—	špecializované služby prijímania mladých ľudí, rezidenčné služby pre mládež (SRJ): články 1314/97 až 1314/187,

—	služby dennej starostlivosti pre dospelých (SAJA): články 1314/1 až 1314/96;

ee)	Vyhláška z 9. marca 2017 týkajúca sa cien ubytovania a financovania určitého vybavenia pre namáhavé lekársko-technické služby v nemocniciach: zdravotnícko-sociálne infraštruktúry;

ff)	Nariadenie valónskej vlády z 15. mája 2008: zdravotnícko-sociálne infraštruktúry;

gg)	Kráľovský dekrét zo 14. mája 2003: integrovaná domáca starostlivosť;

hh)

Dohoda o spolupráci z 31. decembra 2018 medzi Flámskym spoločenstvom, Valónskym regiónom, Radou Francúzskeho spoločenstva, Radou jednotného spoločenstva a Nemeckým spoločenstvom v súvislosti s mobilnými pomôckami (Samenwerkingsakkoord van 31 december 2018 tussen de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschapscommissie en de Gemeenschappelijke Gemeenschapscommissie betreffende de mobiliteitshulpmiddelen/Accord de collaboration du 31 décembre 2018 entre la Communauté flamande, la Commission communautaire française et la Commission communautaire commune sur les aides à la mobilité);

ii)

Dohoda o spolupráci z 31. decembra 2018 medzi Flámskym spoločenstvom, Radou Francúzskeho spoločenstva a Radou Jednotného spoločenstva v súvislosti s jednotným kontaktným miestom, pokiaľ ide o mobilné pomôcky v dvojjazyčnom regióne Brusel – hlavné mesto (Samenwerkingsakkoord van 31 december 2018 tussen de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschapscommissie en de Gemeenschappelijke Gemeenschapscommissie betreffende het uniek loket voor de mobiliteitshulpmiddelen in het tweetalige gebied Brussel-Hoofdstad/Accord de coopération du 31 décembre 2018 entre la Communauté flamande, la Commission communautaire française et la Commission communautaire commune relatif au guichet unique pour les aides à la mobilité dans la région bilingue de Bruxelles-Capitale).

BULHARSKO

a)	Článok 103 Zákonníka sociálneho poistenia (член 103 от Кодекса за социално осигуряване) z roku 1999, názov zmenený v roku 2003;

b)	Zákon o sociálnej pomoci (Закон за социално подпомагане) z roku 1998;

c)	Nariadenie o implementácii zákona o sociálnej pomoci (Правилник за прилагане на Закона за социално подпомагане) z roku 1998;

d)	Zákon o osobách so zdravotným postihnutím (Закон за хората с увреждания) z roku 2019;

e)	Zákon o osobnej asistencii (Закон за личната помощ) z roku 2019;

f)	Nariadenie o vykonávaní zákona o osobách so zdravotným postihnutím(Правилник за прилагане на Закона за интеграция на хората с увреждания) z roku 2019;

g)	Vyhláška o zdravotnej odbornosti (Наредба за медицинската експертиза) z roku 2017.

CHORVÁTSKO

Zákon o sociálnom zabezpečení (Zakon o socijalnoj skrbi, Ú. v. č. 157/13, 152/14, 99/15, 52/16, 16/17, 130/17, 98/19, 64/20 a 138/20):

—	garantovaná minimálna dávka (zajamčena minimalna naknada),

—	príspevok na bývanie (naknada za troškove stanovanja),

—	právo na úhradu nákladov na vykurovacie palivo (pravo na troškove ogrjeva),

—	pomoc pre zraniteľných spotrebiteľov energie (naknada za ugroženog kupca energenata),

—	jednorazová platba pomoci,

—	príspevok na osobné potreby pre príjemcu služieb bývania (naknada za osobne potrebe korisnika smještaja),

—	kompenzácia na vzdelávanie (naknada u vezi s obrazovanjem),

—	prídavok za zdravotné postihnutie (–osobna invalidnina),

—	príspevok na pomoc a starostlivosť (doplatak za pomoć i njegu),

—	príspevok pre rodiča-opatrovateľa alebo opatrovateľa (naknada za status roditelja njegovatelja ili njegovatelja),

—	dávka v nezamestnanosti (naknada do zaposlenja);

Zákon o starostlivosti v rodinnom prostredí (Zakon o udomiteljstvu, Ú. v. č. 115/18):

—	opatrovateľský príspevok (opskrbnina),

—	príspevok na starostlivosť v rodinnom prostredí (naknada za rad udomitelja).

CYPRUS

a)	Služby sociálneho zabezpečenia (Υπηρεσίες Κοινωνικής Ευημερίας);

Nariadenia a dekréty o garantovanom minimálnom príjme a o sociálnych dávkach vo všeobecnosti (dávky v núdzi a potreby starostlivosti), v znení zmien alebo nahradení; Zákony o domovoch dôchodcov a starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím (Οι περί Στεγών για Ηλικιωμένους και Αναπήρους Νόμοι) z rokov 1991 – 2011. [L. 222/91 a L. 65(I)/2011];

c)	Zákony o denných centrách starostlivosti pre dospelých (Οι περί Κέντρων Ενηλίκων Νόμοι) [L. 38(Ι)/1997 a L.64(Ι)/2011];

d)	Schéma štátnej pomoci podľa nariadenia č. 360/2012 o poskytovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (de minimis) [Σχέδιο Κρατικών Ενισχύσεων ‘Ησσονος Σημασίας, βαση του Κανονισμού 360/2012 για την παροχή υπηρεσιών γενικού οικονομικού συμφέροντος];

e)	Služba správy dávok sociálneho zabezpečenia (Υπηρεσία Διαχείρισης Επιδομάτων Πρόνοιας);

f)	Zákon o garantovanom minimálnom príjme a o sociálnych dávkach vo všeobecnosti z roku 2014, v znení zmien alebo nahradení;

g)	Nariadenia a dekréty o garantovanom minimálnom príjme a o dávkach sociálneho zabezpečenia vo všeobecnosti, v znení zmien alebo nahradení.

ČESKO

Príspevok na starostlivosť podľa zákona č. 108/2006 o sociálnych službách (Zákon o sociálních službách).

DÁNSKO

Konsolidovaný zákon o sociálnych službách (Lov om social service):

—	príspevok na starostlivosť o blízkych príbuzných, ktorí si želajú umrieť doma (Vederlag til pasning af nærtstående, der ønsker at dø i eget hjem),

—

pomoc na pokrytie straty príjmu pre osoby, ktoré vykonávajú domácu starostlivosť o dieťa do 18 rokov, ktoré trpí vážnym a trvalým obmedzením fyzických alebo duševných schopností alebo invazívnym chronickým či dlhodobým ochorením (Hjælp til dækning af tabt arbejdsfortjeneste til personer, som passer et barn under 18 med betydelig og varigt nedsat fysisk eller psykisk funktionsevne eller indgribende kronisk eller langvarig lidelse i hjemmet),

—

úhrada dodatočných výdavkov pre deti a mladých ľudí, ktorí trpia vážnym a trvalým obmedzením fyzických alebo duševných schopností alebo pretrvávajúcim chronickým či dlhodobým ochorením (Dækning af merudgifter til børn og unge med betydelig og varigt nedsat fysisk eller psykisk funktionsevne eller indgribende kronisk eller langvarig lidelse),

—

osobná pomoc a starostlivosť, tzv. posledná vôľa zveriť sa do opatery a kontaktná osoba pre dospelých s fyzickým alebo mentálnym postihnutím alebo s osobitnými sociálnymi problémami (Personlig hjælp og pleje, "plejetestamenter" og kontaktperson for voksne med nedsat fysisk eller psykisk funktionsevne eller med særlige sociale problemer),

—	pomôcky, pomoc s vnútorným usporiadaním bývania pre osoby s trvalým fyzickým alebo mentálnym postihnutím (Hjælpemidler, hjælp til indretning af bolig for personer med varigt nedsat fysisk eller psykisk funktionsevne),

—	domáca starostlivosť o blízkeho príbuzného so zdravotným postihnutím alebo so závažným ochorením vrátane nevyliečiteľných ochorení (Pasning af nærtstående med handicap eller alvorlig, herunder uhelbredelig, lidelse i hjemmet);

Konsolidovaný zákon o príspevkoch na bývanie (Lov om individuel boligstøtte):

—	príspevok na náklady na byty vo vlastníctve súkromných bytových družstiev vhodné pre osoby s ťažkým fyzickým postihnutím (Støtte til udgifter til bolig i private andelsboligforeninger, der er egnet for stærkt bevægelseshæmmede);

Konsolidovaný zákon o sociálnom bývaní (Lov om almene boliger):

—	prístup osôb so zdravotným postihnutím k rôznym typom bývania regulovaných zákonom (Adgang for handicappede til boligtyper omfattet af loven).

ESTÓNSKO

a)	Zákon o sociálnom zabezpečení (Sotsiaalhoolekande seadus) z roku 2016;

b)	Zákon o dávkach sociálneho zabezpečenia pre osoby so zdravotným postihnutím (Puuetega inimeste sotsiaaltoetuste seadus) z roku 1999.

FRANCÚZSKO

a)	Príspevok pre tretiu stranu (majoration pour tierce personne, MTP): články L. 341-4 a L. 355-1 zákona o sociálnom zabezpečení (Code de la sécurité sociale);

b)	Doplnková dávka na využívanie služieb tretej strany (prestation complémentaire pour recours à tierce personne): článok L. 434-2 zákona o sociálnom zabezpečení;

c)	Osobitný príplatok na vzdelávanie dieťaťa so zdravotným postihnutím (complément d'allocation d'éducation de l'enfant handicapé): článok L. 541-1 zákona o sociálnom zabezpečení;

d)	Kompenzačná dávka pri zdravotnom postihnutí (prestation de compensation du handicap, PCH): články L. 245-1 až L. 245-14 zákona o sociálnych službách a rodine (Code de l'action sociale et des familles);

e)	Dávka pri strate sebestačnosti (allocation personnalisée d'autonomie, APA): články L. 232-1 až L. 232-28 zákona o sociálnych službách a rodine (Code de l'action sociale et des familles).

NEMECKO

Dávky dlhodobej starostlivosti podľa kapitoly 4 zväzku XI Sociálneho zákonníka (Leistungen der Pflegeversicherung nach Kapitel 4 des Elften Buches Sozialgesetzbuch).

GRÉCKO

a)	Zákon č. 1140/1981, v znení zmien;

b)	Legislatívny dekrét č. 162/73 a spoločné ministerské rozhodnutie č. Π4β/5814/1997;

c)	Ministerské rozhodnutie č. Π1γ/ΑΓΠ/οικ.14963 z 9. októbra 2001;

d)	Zákon č. 4025/2011;

e)	Zákon č. 4109/2013;

f)	Zákon č. 4199/2013, článok 127;

g)	Zákon č. 4368/2016, článok 334;

h)	Zákon č. 4483/2017, článok 153;

i)	Zákon č. 498 z 1. 11. 2018, články 28, 30 a 31 týkajúce sa „nariadenia o jednotných dávkach v zdravotnej starostlivosti“ Národnej zdravotníckej organizácie poskytovateľov služieb (EOPYY).

MAĎARSKO

Dávky dlhodobej starostlivosti pre osoby poskytujúce osobnú starostlivosť (zákon III z roku 1993 o správe sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci doplnený vládnymi a ministerskými dekrétmi).

ÍRSKO

a)	Zákon o schéme podpory domovov opatrovateľských služieb z roku 2009 (č. 15 z roku 2009);

b)	Príspevok na domácu starostlivosť (kapitola 8A časti 3 zákona o konsolidácii sociálneho zabezpečenia z roku 2005).

TALIANSKO

a)	Zákon č. 118 z 30. marca 1971 o civilných dávkach v invalidite (Legge 30 Marzo 1971, n. 118 – Conversione in Legge del D.L. 30 gennaio 1971, n. 5 e nuove norme in favore dei mutilati ed invalidi civili);

b)	Zákon č. 18 z 11. februára 1980 o príspevku na trvalú starostlivosť (Legge 11 Febbraio 1980, n. 18 – Indennità di accompagnamento agli invalidi civili totalmente inabili);

c)	Zákon č. 104 z 5. februára 1992, článok 33 (rámcový zákon o zdravotnom postihnutí) (Legge 5 Febbraio 1992, n. 104 – Legge-quadro per l'assistenza, l'integrazione sociale e i diritti delle persone handicappate);

Legislatívny dekrét č. 112 z 31. marca 1998 o prevode legislatívnych úloh a správnych právomocí zo štátu na regióny a miestne subjekty (Decreto Legislativo 31 Marzo 1998, n. 112 – Conferimento di funzioni e compiti amministrativi dello Stato alle regioni ed agli enti locali, in attuazione del capo I della Legge 15 Marzo 1997, n. 59);

Zákon č. 183 zo 4. novembra 2010, článok 24, o zmene pravidiel týkajúcich sa schválenia pomoci osobám so zdravotným postihnutím v ťažkých situáciách (Legge n. 183 del 4 Novembre 2010, art. 24 – Modifiche alla disciplina in materia di permessi per l'assistenza a portatori di handicap in situazione di gravità);

f)	Zákon č. 147 z 27. decembra 2013 obsahujúci ustanovenia o zostavovaní ročného a viacročného rozpočtu štátu – zákon o stabilite z roku 2014 (Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato – Legge di stabilità 2014).

LOTYŠSKO

a)	Zákon o sociálnych službách a sociálnej pomoci (Sociālo pakalpojumu un sociālās palīdzības likums) z 31. októbra 2002;

b)	Zákon o lekárskom ošetrení (Ārstniecības likums) z 12. júna 1997;

c)	Zákon o právach pacienta (Pacientu tiesību likums) z 30. decembra 2009;

d)	Nariadenie kabinetu ministrov č. 555 o organizácii zdravotnej starostlivosti a postupe úhrad (Ministru kabineta 2018. gada 28.augusta noteikumi Nr.555 „Veselības aprūpes pakalpojumu organizēšanas un samaksas kārtība”) z 28. augusta 2018;

Nariadenie kabinetu ministrov č. 275 o postupoch úhrady za služby sociálnej starostlivosti a sociálnej rehabilitácie a o postupoch pokrytia nákladov na služby z rozpočtu miestnej samosprávy (Ministru kabineta 2003.gada 27.maija noteikumi Nr.275 „Sociālās aprūpes un sociālās rehabilitācijas pakalpojumu samaksas kārtība un kārtība, kādā pakalpojuma izmaksas tiek segtas no pašvaldības budžeta”) z 27. mája 2003;

f)	Nariadenie kabinetu ministrov č. 138 o prijímaní sociálnych služieb a sociálnej pomoci (Ministru kabineta 2019.gada 2.aprīļa noteikumi Nr 138 „Noteiku mi par sociālo pakalpojumu un sociālās palīdzības saņemšanu“) z 2. apríla 2019;

g)	Zákon o štátnych sociálnych dávkach – príspevok pre osobu so zdravotným postihnutím odkázanú na starostlivosť (Valsts sociālo pabalstu likums) z 1. januára 2003.

LITVA

a)	Zákon Litovskej republiky č. XII-2507 z 29. júna 2016 o cielených kompenzáciách (Lietuvos Respublikos tikslinių kompensacijų įstatymas);

b)	Zákon Litovskej republiky č. I-1343 z 21. mája 1996 o zdravotnom poistení (Lietuvos Respublikos sveikatos draudimo įstatymas);

c)	Zákon Litovskej republiky č. I-552 z 19. júla 1994 o systéme zdravotnej starostlivosti (Lietuvos Respublikos sveikatos sistemos įstatymas);

d)	Zákon Litovskej republiky č. I-1367 zo 6. júna 1996 o zariadeniach zdravotnej starostlivosti (Lietuvos Respublikos sveikatos priežiūros įstaigų įstatymas).

LUXEMBURSKO

Dávky podliehajúce poisteniu dlhodobej starostlivosti podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, zväzok V – poistenie dlhodobej starostlivosti, konkrétne:

—	starostlivosť a podpora pri vykonávaní každodenných činností,

—	činnosti na podporu nezávislosti a samostatnosti,

—	činnosti týkajúce sa individuálneho dohľadu, dohľadu nad skupinou a dohľadu počas noci,

—	činnosti v oblasti odbornej prípravy opatrovateľa,

—	činnosti súvisiace s pomocou s domácimi prácami,

—	podporné činnosti v zariadení dlhodobej starostlivosti,

—	paušálny príspevok na pomôcky na inkontinenciu,

—	asistenčné technológie a odborná príprava v oblasti asistenčných technológií,

—	úpravy v domácnosti,

—	paušálna peňažná dávka nahrádzajúca vecné dávky na každodenné činnosti a na pomoc s domácimi prácami poskytovanú opatrovateľom v súlade s výslednou starostlivosťou a pomocou,

—	pokrytie dôchodkových príspevkov opatrovateľa,

—	paušálne peňažné dávky na určitú chorobu.

ΜΑLTA

a)	Zákon o sociálnom zabezpečení (Att dwar is-Sigurta' Socjali) (kap. 318);

b)	Sekundárny predpis 318.19: Nariadenia o inštitúciách v štátnom vlastníctve a sadzbách v ubytovacích zariadeniach (Regolamenti dwar it-Trasferiment ta' Fondi għal Hostels Statali Indikati);

c)	Sekundárny predpis 318.17: Nariadenia o prevode prostriedkov (lôžka financované štátom) (Regolamenti dwar it-Trasferiment ta' Fondi għal Sodod Iffinanzjati mill-Gvern);

d)	Sekundárny predpis 318.13: Nariadenia o sadzbách za rezidenčné služby financované štátom (Regolamenti dwar Rati għal Servizzi Residenzjali Finanzjali mill-Istat);

e)	Príspevok pre opatrovníka – článok 68 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení;

f)	Zvýšený príspevok pre opatrovníka – článok 68 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení.

HOLANDSKO

Zákon o dlhodobej starostlivosti [Wet langdurige zorg (WLZ)], zákon z 3. decembra 2014.

POĽSKO

a)	Príspevok na lekársku starostlivosť (zasiłek pielęgnacyjny), osobitný príspevok na opatrovanie (specjalny zasiłek opiekuńczy), príspevok na asistenciu (świadczenie pielęgnacyjne), zákon z 28. novembra 2003 o rodinných dávkach (Ustawa o świadczeniach rodzinnych);

b)	Príspevok pre opatrovateľa (zasiłek dla opiekuna), zákon zo 4. apríla 2014 o stanovení a vyplácaní príspevkov pre opatrovateľov (Ustawa o ustalaniu i wypłacaniu zasiłków dla opiekunów).

PORTUGALSKO

Sociálne zabezpečenie a zaručenie dostatočných zdrojov:

a)	Príspevok pre odkázané osoby: zákonný dekrét č. 265/99 zo 14. júla 1999, v znení zmien (complemento por dependência);

b)	Príspevok pre odkázané osoby v rámci systému osobitnej ochrany v prípade zdravotného postihnutia: zákon č. 90/2009 z 31. augusta 2009, znovu zverejnený v konsolidovanej verzii zákonným dekrétom č. 246/2015 z 20. októbra 2015, v znení zmien (regime especial de proteção na invalidez);

Systém sociálneho zabezpečenia a štátne služby zdravotnej starostlivosti:

c)	národná sieť sústavnej integrovanej starostlivosti: zákonný dekrét č. 101/06 zo 6. júna 2006, znovu zverejnený v konsolidovanej verzii zákonným dekrétom č. 136/2015 z 28. júla 2015 (rede de cuidados continuados integrados);

Sústavná integrovaná starostlivosť v oblasti duševného zdravia: zákonný dekrét č. 8/2010 z 28. januára 2010, v znení zmien a znovu zverejnený zákonným dekrétom č. 22/2011 z 10. februára 2011 o zriaďovaní jednotiek a tímov sústavnej integrovanej starostlivosti v oblasti duševného zdravia (unidades e equipas de cuidados continuados integrados de saúde mental);

Pediatrická starostlivosť (národná sieť sústavnej integrovanej starostlivosti): dekrét č. 343/2015 z 12. októbra 2015 o normách upravujúcich nemocničnú a ambulantnú starostlivosť v oblasti pediatrie v rámci národnej siete sústavnej integrovanej starostlivosti (condições de instalação e funcionamento das unidades de internamento de cuidados integrados e de ambulatório pediátricas da Rede Nacional de Cuidados Continuados Integrados);

f)	Neformálny opatrovateľ (príspevok): zákon č. 100/2019 zo 6 septembra o postavení neformálneho opatrovateľa (Estatuto do cuidador informal).

RUMUNSKO

Zákon č. 448/2006 zo 6. decembra 2006 o ochrane a podpore práv osôb so zdravotným postihnutím, v znení neskorších zmien a doplnení:

—

náhrada priznaná osobám so zdravotným postihnutím, konkrétne mesačný doplnkový osobný rozpočet pre dospelých a detí so zdravotným postihnutím a mesačné odškodnenie pre dospelých so zdravotným postihnutím stanovené článkom 58 ods. 4 zákona č. 448/2006 zo 6. decembra 2006 o ochrane a podpore práv osôb so zdravotným postihnutím, v znení neskorších zmien a doplnení,

—	odškodnenie na sprevádzajúcu osobu stanovené článkom 42 ods. 4 a článkom 43 zákona č. 448/2006 o ochrane a podpore práv osôb so zdravotným postihnutím, v znení neskorších zmien a doplnení,

—

odškodnenie na sprevádzajúcu osobu pre dospelé osoby s vážnym zrakovým postihnutím stanovené článkom 42 ods. 1 a článkom 58 ods. 3 zákona č. 448/2006 o ochrane a podpore práv osôb so zdravotným postihnutím, v znení neskorších zmien a doplnení, mesačný príspevok na potraviny priznávaný deťom zdravotným postihnutím v dôsledku HIV/AIDS stanovený článkom 58 ods. 2 zákona č. 448/2006 o ochrane a podpore práv osôb so zdravotným postihnutím, v znení neskorších zmien a doplnení;

Zákon č. 584/2002 o opatreniach na zabránenie šírenia ochorenia AIDS v Rumunsku a na ochranu osôb nakazených HIV alebo AIDS, v znení neskorších zmien a doplnení:

—	mesačné odškodnenie na potraviny priznané na základe zákona č. 584/2002 o opatreniach na zabránenie šírenia ochorenia AIDS v Rumunsku a na ochranu osôb nakazených HIV alebo AIDS.

SLOVINSKO

Neexistuje predpis, ktorý by sa venoval osobitne dlhodobej starostlivosti.

Dávky dlhodobej starostlivosti sú zahrnuté v týchto zákonoch:

a)	Zákon o dôchodkovom poistení a poistení v prípade zdravotného postihnutia (Zakon o pokojninskem in invalidskem zavarovanju) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 96/2012, v znení neskorších zmien);

b)	Zákon o finančnej sociálnej pomoci (Zakon o socialno vartsvenih prejemkih) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 61/2010, v znení neskorších zmien);

c)	Zákon o výkone práv na verejné prostriedky (Zakon o uveljavljanju pravic iz javnih sredstev) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 62/2010, v znení neskorších zmien);

d)	Zákon o sociálnej ochrane (Zakon o socialnem varstvu) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 3/2004 – oficiálne konsolidované znenie, v znení neskorších zmien);

e)	Zákon o rodičovskej starostlivosti a rodinných dávkach (Zakon o starševskem varstvu in družinskih prejemkih) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 110/2006 – oficiálne konsolidované znenie, v znení neskorších zmien);

f)	Zákon o osobách s mentálnym a fyzickým postihnutím (Zakon o družbenem varstvu duševno in telesno prizadetih oseb) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 41/83, v znení neskorších zmien);

g)	Zákon o zdravotnej starostlivosti a zdravotnom poistení (Zakon o zdravstvenem varstvu in zdravstvenem zavarovanju) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 72/2006 – oficiálne konsolidované znenie, v znení neskorších zmien);

h)	Zákon o vojnových veteránoch (Zakon o vojnih veteranih) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 59/06 – oficiálne konsolidované znenie, v znení neskorších zmien);

i)	Zákon o vojnových invalidoch (Zakon o vojnih invalidih) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 63/59 – oficiálne konsolidované znenie, v znení neskorších zmien);

j)	Zákon o fiškálnom vyrovnaní [Zakon za uravnoteženje javnih finance (ZUJF)] (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 40/2012, v znení neskorších zmien);

k)	Zákon regulujúci úpravy prevodov jednotlivcom a domácnostiam v Slovinskej republike (Zakon o usklajevanju transferjev posameznikom in gospodinjstvom v Republiki Sloveniji) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 114/2006 – oficiálne konsolidované znenie, v znení neskorších zmien).

ŠPANIELSKO

a)	Zákon č. 39/2006 zo 14. decembra 2006 o podpore osobnej samostatnosti a o pomoci osobám v situáciách odkázanosti, v znení zmien;

b)	Ministerský výnos z 15. apríla 1969;

c)	Kráľovský dekrét č. 1300/95 z 21. júla 1995, v znení zmien;

d)	Kráľovský dekrét č. 1647/97 z 31. októbra 1997, v znení zmien.

ŠVÉDSKO

a)	Príspevok na opatrovanie [kapitola 22 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)];

b)	Príspevok na mimoriadne výdavky [kapitola 50 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)];

c)	Príspevok na asistenciu [kapitola 51 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)];

d)	Príspevok na automobil [kapitola 52 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)].

ČASŤ 3

PLATBY, KTORÉ SÚVISIA S OBLASŤOU SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA UVEDENOU V ČLÁNKU SSC.3 ODS. 1 TOHTO PROTOKOLU A KTORÝMI SA UHRÁDZAJÚ VÝDAVKY NA VYKUROVANIE V CHLADNOM POČASÍ

[článok SSC.3 ods. 4 písm. f) protokolu]

i) SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

a) Platby za palivo v zime [zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992, nariadenia o platbách za palivo v zime zo sociálneho fondu z roku 2000, zákon (Severné Írsko) o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992 a nariadenia (Severné Írsko) o platbách za palivo v zime zo sociálneho fondu z roku 2000].

ii) ČLENSKÉ ŠTÁTY

DÁNSKO

a)	Zákon o sociálnych a štátnych dôchodkoch, LBK č. 983 z 23. septembra 2019;

b)	Nariadenia o sociálnych a štátnych dôchodkoch, BEK č. 1602 z 27. decembra 2019.

PRÍLOHA SSC-3

VIAC PRÁV PRE DÔCHODCOV, KTORÍ SA VRACAJÚ DO PRÍSLUŠNÉHO ŠTÁTU

(článok SSC.25 ods. 2 tohto protokolu)

RAKÚSKO

BELGICKO

BULHARSKO

CYPRUS

ČESKO

FRANCÚZSKO

NEMECKO

GRÉCKO

MAĎARSKO

LOTYŠSKO

LITVA

LUXEMBURSKO

HOLANDSKO

POĽSKO

PORTUGALSKO

RUMUNSKO

SLOVINSKO

ŠPANIELSKO

ŠVÉDSKO

PRÍLOHA SSC-4

PRÍPADY, V KTORÝCH SA OD PAUŠÁLNEHO VÝPOČTU ODSTUPUJE ALEBO SA PAUŠÁLNY VÝPOČET NEUPLATŇUJE

(článok SSC.47 ods. 4 a 5 tohto protokolu)

ČASŤ 1

PRÍPADY, V KTORÝCH SA OD PAUŠÁLNEHO VÝPOČTU ODSTUPUJE PODĽA ČLÁNKU SSC.47 ODS. 4

RAKÚSKO

Všetky žiadosti o dávky podľa spolkového zákona o všeobecnom sociálnom poistení (ASVG) z 9. septembra 1955, spolkového zákona o sociálnom poistení osôb vykonávajúcich samostatnú zárobkovú obchodnú a podnikateľskú činnosť (GSVG) z 11. októbra 1978, spolkového zákona o sociálnom poistení samostatne hospodáriacich poľnohospodárov (BSVG) z 11. októbra 1978 a spolkového zákona o sociálnom poistení osôb v slobodnom povolaní (FSVG) z 30. novembra 1978;

b)	Všetky žiadosti o pozostalostné dôchodky z dôchodkového účtu podľa všeobecného zákona o dôchodkoch (APG) z 18. novembra 2004, s výnimkou prípadov podľa časti 2;

c)	Všetky žiadosti o pozostalostné dôchodky Rakúskej spolkovej komory všeobecných lekárov (Landesärztekammer) podľa základného ustanovenia (základná a doplnková dávka alebo základný dôchodok);

d)	Všetky žiadosti o podporu pozostalých z dôchodkového fondu Rakúskej komory veterinárnych lekárov;

e)	Všetky žiadosti o vdovské a sirotské dôchodky podľa časti A stanov inštitúcií sociálneho zabezpečenia rakúskych združení právnikov;

f)	Všetky žiadosti o dávky podľa zákona o poistení notárov z 3. februára 1972 – NVG 1972.

CYPRUS

Všetky žiadosti o starobný, vdovský a vdovecký dôchodok.

DÁNSKO

Všetky žiadosti o dôchodky uvedené v zákone o sociálnych dôchodkoch okrem dôchodkov uvedených v prílohe SSC-5 k tomuto protokolu.

ÍRSKO

Všetky žiadosti o štátny dôchodok (príspevkový), vdovský a vdovecký dôchodok a pozostalostný dôchodok pozostalých registrovaných partnerov (príspevkový).

LOTYŠSKO

Všetky žiadosti o pozostalostný dôchodok (zákon o štátnych dôchodkoch z 1. januára 1996; zákon o dôchodkoch financovaných štátom z 1. júla 2001).

LITVA

Všetky žiadosti o pozostalostné dôchodky zo štátneho sociálneho poistenia vypočítané zo základnej sumy pozostalostného dôchodku (zákon o štátnych dôchodkoch zo sociálneho poistenia).

HOLANDSKO

Všetky žiadosti o starobné dôchodky podľa zákona o všeobecnom starobnom poistení (AOW).

POĽSKO

Všetky žiadosti o starobné dôchodky v systéme so stanoveným dôchodkom a pozostalostné dôchodky okrem prípadov, kde sčítané obdobia poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov viac ako jednej krajiny sa rovnajú alebo sú dlhšie ako 20 rokov u žien a 25 rokov u mužov, ale vnútroštátne obdobia poistenia sú nižšie ako tieto limitné hodnoty (a nie nižšie ako 15 rokov u žien a 20 rokov u mužov), a výpočet sa vykonáva podľa článkov 27 a 28 zákona zo 17. decembra 1998 (Ú. v. 2015, položka 748).

PORTUGALSKO

Všetky žiadosti o starobné a pozostalostné dôchodky okrem prípadov, keď sa celkové obdobia poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov viac ako jednej krajiny rovnajú alebo sú dlhšie ako 21 kalendárnych rokov, ale vnútroštátne obdobia poistenia sa rovnajú alebo sú kratšie ako 20 rokov a výpočet sa vykonáva podľa článku 32 a 33 zákonného dekrétu č. 187/2007 z 10. mája 2007, v znení zmien.

SLOVENSKO

a)	Všetky žiadosti o pozostalostný dôchodok (vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok) vypočítaný podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 2004, ktorého výška je odvodená z dôchodku predtým vyplácaného zosnulému;

b)	Všetky žiadosti o dôchodok vypočítané podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

ŠVÉDSKO

a)	Žiadosti o starobný dôchodok vo forme zaručeného dôchodku pre osoby, ktoré sa narodili v roku 1937 alebo skôr [kapitola 66 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)];

b)	Žiadosti o starobný dôchodok vo forme doplnkového dôchodku [kapitola 63 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)].

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Všetky žiadosti o starobný dôchodok, štátny dôchodok na základe časti 1 dôchodkového zákona z roku 2014, vdovské dávky a dávky pri úmrtí blízkej osoby s výnimkou tých, v prípade ktorých počas daňového roka začínajúceho 6. apríla 1975 alebo neskôr:

i)	dotknutá strana dosiahla obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva a členského štátu a jeden (alebo viac) daňových rokov sa nepovažovali za kvalifikačný rok v zmysle právnych predpisov Spojeného kráľovstva;

ii)	obdobia poistenia dosiahnuté podľa platných právnych predpisov Spojeného kráľovstva pred 5. júlom 1948 sa budú brať do úvahy na účely článku SSC.47 ods. 1 písm. b) tohto protokolu pri uplatňovaní období poistenia, zamestnania alebo pobytu podľa právnych predpisov členského štátu.

Všetky žiadosti o doplnkový dôchodok podľa oddielu 44 zákona o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992 a oddielu 44 zákona o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia (Severné Írsko) z roku 1992.

ČASŤ 2

PRÍPADY, V KTORÝCH SA UPLATŇUJE ČLÁNOK SSC.47 ods. 5

RAKÚSKO

a)	Starobné dôchodky a pozostalostné dôchodky, ktoré sú z nich odvodené na základe dôchodkového účtu podľa všeobecného zákona o dôchodkoch (APG) z 18. novembra 2004;

b)	Povinné dávky podľa článku 41 spolkového zákona z 28. decembra 2001, BGBl I č. 154 o všeobecnom mzdovom fonde rakúskych farmaceutov (Pharmazeutische Gehaltskasse für Österreich);

Starobné dôchodky a predčasné starobné dôchodky Rakúskej spolkovej komory všeobecných lekárov podľa základného ustanovenia (základná a doplnková dávka alebo základný dôchodok) a všetky dôchodkové dávky Rakúskej spolkovej komory všeobecných lekárov podľa dodatočného ustanovenia (dodatočný alebo individuálny dôchodok);

d)	Podpora v starobe z dôchodkového fondu Rakúskej komory veterinárnych lekárov;

e)	Dávky podľa častí A a B stanov inštitúcií sociálneho zabezpečenia rakúskych združení právnikov s výnimkou žiadostí o vdovské a sirotské dôchodky podľa časti A stanov inštitúcií sociálneho zabezpečenia rakúskych združení právnikov;

Dávky vyplácané inštitúciami sociálneho zabezpečenia Spolkovej komory architektov a stavebných inžinierov podľa rakúskeho zákona o komore stavebných inžinierov (Ziviltechnikerkammergesetzt) z roku 1993 a stanov inštitúcií sociálneho zabezpečenia s výnimkou dávok vyplývajúcich z pozostalostných dávok;

g)	Dávky v súlade so stanovami inštitúcie sociálneho zabezpečenia spolkovej komory profesionálnych účtovníkov a daňových poradcov podľa rakúskeho zákona o profesionálnych účtovníkoch a daňových poradcoch (Wirtschaftstreuhandberufsgesetz).

BULHARSKO

Starobné dôchodky z povinného doplnkového dôchodkového poistenia podľa časti II hlavy II zákonníka o sociálnom poistení.

CHORVÁTSKO

Dôchodky zo systému povinného poistenia na základe individuálnych kapitalizovaných úspor podľa zákona o povinných a dobrovoľných dôchodkových fondoch (OG 49/99 v znení zmien) a zákona o dôchodkových poisťovniach a vyplácaní dôchodkov na základe individuálnych kapitalizovaných úspor (OG 106/99 v znení zmien) okrem prípadov stanovených v článkoch 47 a 48 zákona o povinných a dobrovoľných dôchodkových fondoch a pozostalostnom dôchodku.

DÁNSKO

a)	Osobné dôchodky;

b)	Dávky v prípade úmrtia (na ktoré vzniká nárok na základe príspevkov na doplnkový dôchodok na trhu práce vzťahujúcich sa na obdobie pred 1. januárom 2002);

c)	Dávky v prípade úmrtia (na ktoré vzniká nárok na základe príspevkov na doplnkový dôchodok na trhu práce vzťahujúcich sa na obdobie po 1. januári 2002) uvedené v konsolidovanom zákone o doplnkových dôchodkoch na trhu práce (Arbejdsmarkedets Tillægspension) 942:2009.

ESTÓNSKO

Povinný starobný dôchodkový kapitalizačný systém.

FRANCÚZSKO

Základné alebo doplnkové systémy, v ktorých sa starobné dávky vypočítajú na základe dôchodkových bodov.

MAĎARSKO

Dôchodkové dávky na základe členstva v súkromných dôchodkových fondoch.

LOTYŠSKO

Starobné dôchodky (zákon o štátnych dôchodkoch z 1. januára 1996; zákon o dôchodkoch financovaných štátom z 1. júla 2001).

POĽSKO

Starobné dôchodky v systéme so stanoveným dôchodkom.

PORTUGALSKO

Doplnkové dôchodky priznané podľa zákonného dekrétu č. 26/2008 z 22. februára 2008, v znení zmien (verejný kapitalizačný systém).

SLOVENSKO

Povinné starobné dôchodkové sporenie.

SLOVINSKO

Dôchodok z povinného doplnkového dôchodkového poistenia.

ŠVÉDSKO

Starobný dôchodok vo forme dôchodkového príjmu a povinného dôchodkového sporenia [kapitoly 62 a 64 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)].

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Odstupňované dôchodkové dávky vyplácané podľa oddielov 36 a 37 zákona o národnom poistení z roku 1965 a oddielov 35 a 36 zákona o národnom poistení (Severné Írsko) z roku 1966.

PRÍLOHA SSC-5

DÁVKY A DOHODY, KTORÉ UMOŽŇUJÚ UPLATŇOVANIE ČLÁNKU SSC.49

Dávky uvedené v článku SSC.49 ods. 2 písm. a) tohto protokolu, ktorých výška nezávisí od dosiahnutého obdobia poistenia alebo bydliska.

DÁNSKO

Úplný dánsky národný starobný dôchodok získaný po 10 rokoch bydliska osôb, ktorým sa priznal dôchodok pred 1. októbrom 1989.

FÍNSKO

Štátne dôchodky a vdovské/vdovecké dôchodky vypočítané podľa prechodných pravidiel a priznané pred 1. januárom 1994 (zákon 569/2007 o vykonávaní zákona o štátnych dôchodkoch).

Doplnkový sirotský dôchodok pri výpočte nezávislej dávky podľa zákona o štátnom dôchodku (zákon 568/2007 o štátnom dôchodku).

FRANCÚZSKO

Invalidný dôchodok vdovca alebo vdovy podľa všeobecného systému sociálneho zabezpečenia alebo podľa systému pre poľnohospodárskych pracovníkov, vypočítaný na základe invalidného dôchodku po zosnulom manželovi/manželke v súlade s článkom SSC.47 ods. 1 písm. a).

GRÉCKO

Dávky podľa zákona č. 4169/1961 týkajúceho sa poľnohospodárskeho poisťovacieho systému (OGA).

HOLANDSKO

Zákon o všeobecnom poistení pozostalých z 21. decembra 1995 (ANW).

Zákon o práci a príjme podľa pracovnej schopnosti z 10. novembra 2005 (WIA).

ŠPANIELSKO

Pozostalostné dôchodky priznané podľa všeobecného a osobitného systému s výnimkou osobitného systému pre štátnych zamestnancov.

ŠVÉDSKO

a)	Nemocenská dávka závislá od príjmu a aktivačný príspevok závislý od príjmu [kapitola 34 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)];

b)	Zaručený dôchodok a zaručená náhrada, ktoré nahradili plné štátne dôchodky priznané podľa právnych predpisov o štátnych dôchodkoch, ktoré sa uplatňovali pred 1. januárom 1993, a plný štátny dôchodok priznaný podľa prechodných pravidiel k právnym predpisom uplatňovaným od uvedeného dátumu.

II.

Dávky uvedené v článku SSC.49 ods. 2 písm. b) tohto protokolu, ktorých výška sa určuje na základe započítaného obdobia, ktoré sa považuje za dosiahnuté medzi dňom vzniku poistnej udalosti a neskorším dňom.

FÍNSKO

Zamestnanecké dôchodky, pri ktorých sa zohľadňujú budúce obdobia podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

NEMECKO

Pozostalostné dôchodky, pri zohľadnení doplnkového obdobia.

Starobné dôchodky, pri zohľadnení už nadobudnutého doplnkového obdobia.

TALIANSKO

Talianske dôchodky pre celkovú práceneschopnosť (inabilità).

LOTYŠSKO

Pozostalostný dôchodok vypočítaný na základe predpokladaných období poistenia (článok 23 ods. 8 zákona o štátnych dôchodkoch z 1. januára 1996).

LITVA

a)	Štátne dôchodky zo sociálneho poistenia pre prípad práceneschopnosti vyplácané podľa zákona o štátnych dôchodkoch zo sociálneho poistenia;

b)	Štátne pozostalostné a sirotské dôchodky zo sociálneho poistenia, vypočítané na základe dôchodku pre prípad práceneschopnosti zosnulého podľa zákona o štátnych dôchodkoch zo sociálneho poistenia.

LUXEMBURSKO

Pozostalostné dôchodky.

SLOVENSKO

Slovenský pozostalostný dôchodok odvodený od invalidného dôchodku.

ŠPANIELSKO

Penzijný dôchodok podľa osobitného systému pre štátnych zamestnancov, splatný podľa hlavy I konsolidovaného znenia zákona o štátnych dôchodcoch, ak v čase vzniku poistnej udalosti bol poberateľ aktívnym štátnym zamestnancom alebo sa za takého považoval; podpory pri úmrtí a pozostalostné dôchodky (vdovské, vdovecké, sirotské a rodičovské) splatné podľa hlavy I konsolidovaného znenia zákona o štátnych dôchodcoch, ak v čase smrti bol štátny zamestnanec aktívny alebo sa za takého považoval.

ŠVÉDSKO

a)	Nemocenská náhrada a náhrada za činnosť vo forme zaručenej náhrady [kapitola 35 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)];

b)	Pozostalostný dôchodok vypočítaný na základe započítaných poistných období [kapitoly 76 – 85 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)].

III.

Dohody uvedené v článku SSC.49 ods. 2 písm. b) bode i) tohto protokolu na zamedzenie tomu, aby sa rovnaké priznané obdobie zohľadnilo dvakrát alebo viackrát:

Dohoda o sociálnom zabezpečení z 28. apríla 1997 medzi Fínskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko.

Dohoda o sociálnom zabezpečení z 10. novembra 2000 medzi Fínskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom.

Nordický dohovor o sociálnom zabezpečení z 12. júna 2012.

PRÍLOHA SSC-6

OSOBITNÉ USTANOVENIA NA UPLATŇOVANIE PRÁVNYCH PREDPISOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV A SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA

(článok SSC.3 ods. 2, článok SSC.51 ods. 1 a článok SSC.66)

RAKÚSKO

Na účely dosiahnutia období v rámci dôchodkového poistenia sa navštevovanie školy alebo podobného vzdelávacieho zariadenia v inom štáte považuje za ekvivalentné navštevovaniu školy alebo vzdelávacieho zariadenia podľa článku 227 ods. 1 bodu 1 a článku 228 ods. 1 bodu 3 Allgemeines Sozialversicherungsgesetz (ASVG) (zákon o všeobecnom sociálnom zabezpečení), článku 116 ods. 7 Gewerbliches Sozialversicherungsgesetz (GSVG) (spolkový zákon o sociálnom zabezpečení osôb zaoberajúcich sa obchodom a obchodovaním) a článku 107 ods. 7 Bauern-Sozialversicherungsgesetz (BSVG) (zákon o sociálnom zabezpečení pracovníkov v poľnohospodárstve), keď sa v určitom čase na dotknutú osobu vzťahovali rakúske právne predpisy na základe toho, že vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a sú uhradené osobitné príspevky podľa článku 227 ods. 3 ASVG, článku 116 ods. 9 GSVG a článku 107 ods. 9 BSGV na nadobudnutie takýchto období vzdelávania.

Na výpočet paušálnej dávky uvedenej v článku SSC.47 ods. 1 písm. b) tohto protokolu sa osobitné príplatky k príspevkom za doplnkové poistenie a doplnková dávka pre baníkov podľa rakúskych právnych predpisov neuplatňujú. V týchto prípadoch sa paušálna dávka vypočítaná bez týchto príspevkov podľa potreby zvýši o neznížené osobitné príplatky k príspevkom na doplnkové poistenie a doplnkovú dávku pre baníkov.

Ak sa podľa článku SSC.7 tohto protokolu dosiahli náhradné obdobia podľa rakúskeho systému dôchodkového poistenia, ale nemôžu predstavovať základ pre výpočet podľa článkov 238 a 239 ASVG, článkov 122 a 123 GSVG a článkov 113 a 114 BSVG, použije sa základ pre výpočet obdobia starostlivosti o dieťa podľa článku 239 ASVG, článku 123 GSVG a článku 114 BSVG.

V prípadoch uvedených v článku SSC.39 sa pri stanovení výšky dávky v invalidite podľa rakúskych právnych predpisov primerane uplatňujú ustanovenia kapitoly 5 protokolu.

BULHARSKO

Článok 33 ods. 1 bulharského zákona o zdravotnom poistení sa týka všetkých osôb, pre ktoré je Bulharsko príslušným členským štátom podľa hlavy III kapitoly 1 tohto protokolu.

CYPRUS

Na účely uplatňovania ustanovení článkov SSC.7, SSC.46 a SSC.56 tohto protokolu na akékoľvek obdobie začínajúce sa 6. októbrom 1980 alebo neskôr sa týždeň poistenia podľa právnych predpisov Cyperskej republiky vypočíta tak, že celkové príjmy rozhodujúce pre poistenie za príslušné obdobie sa vydelia týždennou výškou základného príjmu rozhodujúceho pre poistenie pre príslušný rok prispievania, pokiaľ takto určený počet týždňov nepresiahne počet kalendárnych týždňov v príslušnom období.

ČESKO

Na účely vymedzenia pojmu rodinný príslušník podľa článku SSC.1 písm. s) tohto protokolu „manžel“/„manželka“ znamená aj registrovaných partnerov vymedzených v českom zákone č. 115/2006 Zb. o registrovanom partnerstve.

Bez toho, aby boli dotknuté články SSC.6 a SSC.7 tohto protokolu, na účely poskytnutia doplnkovej dávky v súvislosti s obdobiami poistenia ukončenými podľa právnych predpisov bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, možno zohľadniť iba obdobia poistenia dosiahnuté podľa českých právnych predpisov s cieľom splniť podmienku minimálne jedného roka českého dôchodkového poistenia v rámci vymedzeného obdobia po dátume rozpadu federácie [§ 106a ods. 1 písm. b) zákona č. 155/1995 Zb. o dôchodkovom poistení].

V prípadoch uvedených v článku SSC.39 sa pri stanovení výšky dávky v invalidite podľa zákona č. 155/1995 Zb. primerane uplatňujú ustanovenia kapitoly 5 protokolu.

DÁNSKO

Na účely vypočítania dôchodku podľa zákona o sociálnom dôchodku (Lov om social pension) sa obdobia činnosti, ktoré cezhraničný pracovník alebo pracovník, ktorý prišiel do Dánska vykonávať prácu sezónnej povahy, odpracoval ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa dánskych právnych predpisov, považujú za obdobia bydliska pozostalého(-ej) manžela(-ky) v Dánsku, pokiaľ počas týchto období pozostalý(-á) manžel(-ka) žil(-a) s uvedeným pracovníkom v manželskom zväzku bez súdneho odlúčenia alebo odlúčenia de facto na základe nezlučiteľnosti a pod podmienkou, že počas týchto období mal(-a) manžel(-ka) bydlisko na území iného štátu. Na účely tohto bodu „práca sezónnej povahy“ je práca, ktorá sa vzhľadom na to, že závisí od striedania ročných období, automaticky znovu opakuje každý rok;

Na účely vypočítania dôchodku podľa zákona o sociálnom dôchodku „lov om social pension“ sa obdobia činnosti, ktoré ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba odpracovala podľa dánskych právnych predpisov pred 1. januárom 1984 osoba, na ktorú sa nevzťahuje písmeno a), považujú za obdobia bydliska pozostalého(-ej) manžela(-ky) v Dánsku, pokiaľ počas týchto období pozostalý(-á) manžel(-ka) žil(-a) s osobou v manželskom zväzku bez súdneho odlúčenia alebo odlúčenia de facto na základe nezlučiteľnosti a pod podmienkou, že počas týchto období mal(-a) manžel(-ka) bydlisko na území iného členského štátu;

Obdobia, ktoré sa majú zohľadniť podľa písmen a) a b), sa nezohľadňujú, pokiaľ sa prekrývajú s obdobiami zohľadňovanými pri výpočte dôchodku pre dotknutú osobu podľa právnych predpisov o povinnom poistení iného členského štátu alebo s obdobiami, počas ktorých dotknutá osoba poberala dôchodok podľa takýchto právnych predpisov. Uvedené obdobia sa však zohľadňujú, ak je ročná výška uvedeného dôchodku nižšia ako polovica základnej výšky sociálneho dôchodku.

Bez ohľadu na ustanovenia článku SSC.7 tohto protokolu osoby, ktoré neboli zárobkovo činné v jednom alebo viacerých členských štátoch, majú nárok na dánsky sociálny dôchodok, len ak majú alebo mali trvalé bydlisko v Dánsku najmenej počas troch rokov v závislosti od vekových obmedzení stanovených v dánskych právnych predpisoch. S výhradou článku SSC.5 tohto protokolu sa článok SSC.8 tohto protokolu neuplatňuje na dánsky sociálny dôchodok, na ktorý takéto osoby získali nárok;

b)	Ustanovenia uvedené v písmene a) sa neuplatňujú na nárok na dánsky sociálny dôchodok pre rodinných príslušníkov osôb, ktoré sú alebo boli zárobkovo činné v Dánsku, alebo pre študentov alebo ich rodinných príslušníkov.

Na dočasnú dávku nezamestnaným osobám, ktoré boli prijaté do systému „pružnej práce“ (ledighedsydelse) (zákon č. 455 z 10. júna 1997), sa vzťahuje hlava III kapitola 6 tohto protokolu.

Ak má poberateľ dánskeho sociálneho dôchodku nárok aj na pozostalostný dôchodok z iného štátu, takéto dôchodky sa na účely vykonávania dánskych právnych predpisov považujú za dávky rovnakého druhu v zmysle článku SSC.48 ods. 1, ale pod podmienkou, že osoba, ktorej obdobia poistenia alebo pobytu sú základom pre výpočet pozostalostného dôchodku, získala takisto nárok na dánsky sociálny dôchodok.

FÍNSKO

Na účely určenia nároku alebo vypočítania výšky fínskeho národného dôchodku podľa článkov SSC.47, SSC.48 a SSC.49 tohto protokolu sa dôchodky priznané podľa právnych predpisov iného štátu posudzujú rovnakým spôsobom ako dôchodky priznané podľa fínskych právnych predpisov.

Ak sa uplatňuje článok SSC.47 ods. 1 písm. b) bod i) tohto protokolu na účely výpočtu príjmov za započítané obdobie podľa fínskych právnych predpisov o dôchodkoch závislých od príjmov, kde sú obdobia dôchodkového poistenia osoby za časť referenčného obdobia podľa fínskych právnych predpisov založené na jej činnosti ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby v inom štáte, príjmy za započítané obdobie sú ekvivalentné súčtu príjmov za časť referenčného obdobia vo Fínsku vydelenému počtom mesiacov, ktoré boli počas daného referenčného obdobia obdobiami poistenia vo Fínsku.

FRANCÚZSKO

Pri osobách, ktoré poberajú vecné dávky vo Francúzsku podľa článku SSC.15 alebo SSC.24 tohto protokolu s bydliskom vo francúzskych departementoch Haut-Rhin, Bas-Rhin alebo Moselle, zahŕňajú vecné dávky poskytované v mene inštitúcie iného štátu, ktorý je zodpovedný za znášanie ich nákladov, aj dávky poskytované v rámci všeobecného systému nemocenského poistenia a systému povinného doplnkového miestneho nemocenského poistenia v regióne Alsace-Moselle.

Francúzske právne predpisy platné pre osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, zahŕňajú na účely hlavy III kapitoly 5 tohto protokolu systém(-y) základného starobného poistenia a systém(-y) doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré sa na príslušnú osobu vzťahovali.

NEMECKO

Bez ohľadu na článok SSC.6 písm. a) tohto protokolu a na článok 5 ods. 4 bod 1 zväzku VI sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch) osoba, ktorá poberá plný starobný dôchodok podľa právnych predpisov iného štátu, môže požiadať, aby bola povinne poistená v systéme dôchodkového poistenia Nemecka.

Bez ohľadu na článok SSC.6 písm. a) tohto protokolu a na článok 7 zväzku VI sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch) sa osoba, ktorá je povinne poistená v inom štáte alebo ktorá poberá starobný dôchodok podľa právnych predpisov iného štátu, môže prihlásiť do systému dobrovoľného poistenia v Nemecku.

Na účely poskytovania peňažných dávok podľa § 47 ods. 1 SGB V, § 47 ods. 1 SGB VII a § 24i SGB V poisteným osobám, ktoré žijú v inom štáte, vypočítajú poistné systémy Nemecka čistú platbu, ktorá sa použije na posúdenie dávok, ako keby poistená osoba žila v Nemecku, pokiaľ poistená osoba požiada o posúdenie na základe čistej platby, ktorú v skutočnosti poberá.

Štátni príslušníci iných štátov, ktorých miesto bydliska alebo obvyklého pobytu je mimo Nemecka a ktorí spĺňajú všeobecné podmienky systému dôchodkového poistenia Nemecka, môžu platiť dobrovoľné príspevky, len ak boli dobrovoľne alebo povinne poistení v systéme dôchodkového poistenia Nemecka počas určitého obdobia v minulosti; toto sa vzťahuje aj na osoby bez štátnej príslušnosti a na utečencov, ktorých miesto pobytu alebo obvyklého pobytu je v inom štáte.

Paušálne priznané obdobie (Pauschale Anrechnungszeit) podľa článku 253 zväzku VI sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch) sa určuje výhradne s odkazom na obdobia v Nemecku.

Ak sa na opätovný výpočet dôchodku uplatňujú nemecké právne predpisy v oblasti dôchodkov platné k 31. decembru 1991, na účely priznania nemeckých náhradných období (Ersatzzeiten) sa uplatňujú len nemecké právne predpisy.

Nemecké právne predpisy o pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ktoré sa odškodňujú podľa zákona o zahraničných dôchodkoch, a o dávkach za obdobia poistenia, ktoré sa môžu priznať podľa zákona o zahraničných dôchodkoch na územiach uvedených v § 1 ods. 2 bode 3 zákona o vysídlených osobách a utečencoch (Bundesvertriebenengesetz), sa naďalej uplatňujú v rozsahu uplatňovania tohto protokolu bez ohľadu na ustanovenia § 2 zákona o zahraničných dôchodkoch (Fremdrentengesetz).

Na výpočet teoretickej výšky uvedenej v článku SSC.47 ods. 1 písm. b) bode i) tohto protokolu pri dôchodkových systémoch pre slobodné povolania príslušná inštitúcia so zreteľom na každý rok poistenia dosiahnutý podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného štátu vezme za základ priemerný ročný nárok na dôchodok nadobudnutý na základe platenia príspevkov počas obdobia členstva v príslušných inštitúciách.

GRÉCKO

Zákon č. 1469/84 o dobrovoľnom pridružení k systému dôchodkového poistenia pre štátnych príslušníkov Grécka a cudzích štátnych príslušníkov gréckeho pôvodu sa uplatňuje na štátnych príslušníkov iných štátov, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ak dotknuté osoby bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo pobytu boli v minulosti určitý čas povinne alebo dobrovoľne pridružené k systému dôchodkového poistenia Grécka.

Bez ohľadu na článok SSC.6 písm. a) tohto protokolu a článok 34 zákona č. 1140/1981 osoba, ktorá poberá dôchodok v súvislosti s pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania podľa právnych predpisov iného štátu, môže požiadať o povinné poistenie podľa právnych predpisov uplatňovaných poľnohospodárskym poisťovacím systémom (OGA) v rozsahu, v akom vykonáva činnosť, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti týchto právnych predpisov.

ÍRSKO

Bez ohľadu na ustanovenia článku SSC.19 ods. 2 a článku SSC.57 tohto protokolu na účely výpočtu predpísaných uznateľných týždenných zárobkov poistenca na priznanie nemocenských dávok alebo dávok v nezamestnanosti podľa írskych právnych predpisov sa suma rovnajúca sa priemernej týždennej mzde zamestnaných osôb v príslušnom predpísanom roku započíta tomuto poistencovi za každý týždeň vykonávania činnosti zamestnanca podľa právnych predpisov iného štátu počas tohto predpísaného roku.

ΜΑLTA

Osobitné ustanovenia pre štátnych zamestnancov

Výlučne na účely uplatňovania článkov SSC.43 a SSC.55 tohto protokolu sa osoby zamestnané podľa zákona o Maltských ozbrojených silách (kapitola 220 Maltského zákonníka), zákona o polícii (kapitola 164 Maltského zákonníka), zákona o väzenských zariadeniach (kapitola 260 Maltského zákonníka) a zákona o civilnej ochrane (kapitola 411 Maltského zákonníka) považujú za štátnych zamestnancov.

b)	Dôchodky vyplácané podľa uvedených zákonov a podľa nariadenia o dôchodkoch (kapitola 93 Maltského zákonníka) sa výlučne na účely článku SSC.1 písm. cc) tohto protokolu považujú za „osobitné systémy pre štátnych zamestnancov“.

HOLANDSKO

Zdravotné poistenie

Pokiaľ ide o nárok na vecné dávky podľa holandských právnych predpisov sa za osoby, ktoré majú nárok na vecné dávky na účely vykonávania hlavy III kapitol 1 a 2 tohto protokolu, považujú:

i)	osoby, ktoré sú podľa článku 2 zákona o zdravotnom poistení (Zorgverzekeringswet) povinné poistiť sa v zdravotnej poisťovni a

ii)	pokiaľ už nie sú zahrnutí v bode i), rodinní príslušníci vojenského personálu v aktívnej službe, ktorí majú pobyt v inom štáte, a osoby s bydliskom v inom štáte, ktoré majú podľa tohto protokolu nárok na zdravotnú starostlivosť v ich štáte bydliska, pričom náklady hradí Holandsko;

b)	Osoby uvedené v bode 1 písm. a) bode i) sa musia v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení (Zorgverzekeringswet) poistiť v zdravotnej poisťovni a osoby uvedené v bode 1 písm. a) bode ii) sa musia zaregistrovať v Rade pre zdravotné poistenie (College voor zorgverzekeringen);

Ustanovenia zákona o zdravotnom poistení (Zorgverzekeringswet) a všeobecného zákona o mimoriadnych nákladoch na zdravotnú starostlivosť (Algemene Wet Bijzondere Ziektekosten) týkajúce sa zodpovednosti za platby poistného sa vzťahujú na osoby uvedené v písmene a) a ich rodinných príslušníkov. Za rodinných príslušníkov odvádza poistné osoba, od ktorej sa odvodzuje nárok na zdravotnú starostlivosť, s výnimkou rodinných príslušníkov vojenského personálu žijúcich v inom štáte, od ktorých sa poistné vyberá priamo;

d)	Ustanovenia zákona o zdravotnom poistení (Zorgverzekeringswet) týkajúce sa oneskoreného uzatvorenia poistenia sa uplatňujú primerane v prípade neskorej registrácie osôb uvedených v písmene a) bode ii) v Rade pre zdravotné poistenie (College voor Zorgverzekeringen);

Osoby, ktoré majú nárok na vecné dávky na základe právnych predpisov iného štátu ako Holandska a ktoré majú bydlisko alebo dočasný pobyt v Holandsku, majú nárok na vecné dávky v súlade s poistením, ktoré poistencom v Holandsku poskytuje inštitúcia miesta bydliska alebo miesta pobytu pri zohľadnení článku 11 ods. 1, 2 alebo 3 a článku 19 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení (Zorgverzekeringswet), ako aj na vecné dávky poskytované podľa všeobecného zákona o mimoriadnych nákladoch na zdravotnú starostlivosť (Algemene Wet Bijzondere Ziektekosten);

Na účely článkov SSC.21 až SSC.27 tohto protokolu sa za dôchodky podľa holandských právnych predpisov (okrem dôchodkov, na ktoré sa vzťahuje hlava III kapitoly 4 a 5 tohto protokolu) považujú tieto dávky:

—	dôchodky priznané podľa zákona o dôchodkoch štátnych zamestnancov a ich pozostalých zo 6. januára 1966 (Algemene burgerlijke pensioenwet) (holandský zákon o dôchodkoch štátnych zamestnancov),

—	dôchodky priznané podľa zákona o dôchodkoch zamestnancov ozbrojených zložiek a ich pozostalých zo 6. októbra 1966 (Algemene militaire pensioenwet) (zákon o dôchodkoch zamestnancov ozbrojených zložiek),

—	dávky pri práceneschopnosti priznané podľa zákona o dávkach pri práceneschopnosti zamestnancov ozbrojených zložiek zo 7. júna 1972 (–Wetarbeidsongeschiktheidsvoorziening militairen) (zákon o práceneschopnosti zamestnancov ozbrojených zložiek),

—	dôchodky priznané podľa zákona o dôchodkoch pre zamestnancov holandských železníc „NV Nederlandse Spoorwegen“ a ich pozostalých z 15. februára 1967 (Spoorwegpensioenwet) (zákon o dôchodkoch zamestnancov železníc),

—	dôchodky priznané podľa nariadenia upravujúceho podmienky zamestnania v Holandskej železničnej spoločnosti (Reglement Dienstvoorwaarden Nederlandse Spoorwegen),

—

dávky priznané dôchodcom pred dosiahnutím dôchodkového veku 65 rokov v rámci dôchodkového systému, ktorý má zabezpečiť bývalým zamestnancom príjem v starobe, alebo dávky priznané v prípade predčasného odchodu z trhu práce v rámci systému vytvoreného štátom alebo na základe kolektívnej zmluvy pre osoby vo veku 55 rokov a viac,

—	dávky priznané zamestnancom ozbrojených zložiek a štátnym zamestnancom podľa systému, ktorý sa uplatňuje v prípade nezamestnanosti, odchodu do dôchodku alebo predčasného odchodu do dôchodku;

Na účely článku SSC.16 ods. 1 tohto protokolu majú osoby uvedené v písmene a) bode ii) tohto odseku, ktoré sa dočasne zdržiavajú v Holandsku, so zreteľom na článok 11 ods. 1, 2 a 3 a na článok 19 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení (Zorgverzekeringswet) nárok na vecné dávky zo strany inštitúcie miesta pobytu v súlade s prístupom uplatňovaným voči poistencom v Holandsku, ako aj na vecné dávky poskytované podľa všeobecného zákona o mimoriadnych nákladoch na zdravotnú starostlivosť (Algemene Wet Bijzondere Ziektekosten).

Uplatňovanie všeobecného zákona o starobnom dôchodku (Algemene Ouderdomswet – AOW)

Zníženie uvedené v článku 13 ods. 1 AOW (všeobecný zákon o starobnom dôchodku) sa neuplatňuje na kalendárne roky pred 1. januárom 1957, počas ktorých príjemca, ktorý nespĺňa podmienky na to, aby sa tieto roky posudzovali ako obdobia poistenia:

—	mal bydlisko v Holandsku vo veku 15 až 65 rokov,

—	mal bydlisko v inom štáte a zároveň pracoval v Holandsku pre zamestnávateľa usadeného v Holandsku, alebo

—	pracoval v inom štáte počas období, ktoré sa považujú za obdobia poistenia podľa holandského systému sociálneho zabezpečenia.

Odchylne od článku 7 AOW každá osoba, ktorá mala bydlisko alebo pracovala v Holandsku v súlade s uvedenými podmienkami len pred 1. januárom 1957, sa tiež považuje za osobu s nárokom na dôchodok;

Zníženie uvedené v článku 13 ods. 1 AOW sa neuplatňuje na kalendárne roky pred 2. augustom 1989, počas ktorých osoba vo veku 15 až 65 rokov, ktorá je alebo bola ženatá/vydatá, nebola poistená podľa uvedených právnych predpisov a zároveň mala bydlisko na území iného štátu ako Holandska, ak sa tieto kalendárne roky prekrývajú s obdobiami poistenia, ktoré dosiahol(-a) manžel(-ka) osoby podľa uvedených právnych predpisov, alebo s kalendárnymi rokmi, ktoré sa majú zohľadniť podľa bodu 2 písm. a), pod podmienkou, že manželstvo páru bolo v tom čase právoplatné.

Odchylne od článku 7 AOW sa takáto osoba považuje za osobu s nárokom na dôchodok;

Zníženie uvedené v článku 13 ods. 2 AOW sa neuplatňuje na kalendárne roky pred 1. januárom 1957, počas ktorých manžel(-ka) dôchodcu, ktorý(-á) nespĺňa podmienky na to, aby sa tieto roky považovali za obdobia poistenia:

—	mal(-a) bydlisko v Holandsku vo veku 15 až 65 rokov alebo

—	mal bydlisko v inom štáte a zároveň pracoval v Holandsku pre zamestnávateľa usadeného v Holandsku, alebo

—	pracoval(-a) v inom štáte počas období, ktoré sa považujú za obdobia poistenia podľa holandského systému sociálneho zabezpečenia;

Zníženie uvedené v článku 13 ods. 2 AOW sa neuplatňuje na kalendárne roky pred 2. augustom 1989, počas ktorých manžel(-ka) dôchodkyne(-cu) vo veku 15 až 65 rokov s bydliskom v inom štáte ako v Holandsku nebol(-a) poistený(-á) podľa AOW, ak sa tieto kalendárne roky prekrývajú s obdobiami poistenia, ktoré dôchodca(-kyňa) dosiahol(-la) podľa týchto právnych predpisov, alebo s kalendárnymi rokmi, ktoré sa majú zohľadniť podľa bodu 2 písm. a), pod podmienkou, že manželstvo páru bolo v tom čase právoplatné;

Bod 2 písm. a), b), c) a d) sa neuplatňuje na obdobia, ktoré sa prekrývajú:

—	s obdobiami, ktoré sa môžu zohľadniť pri výpočte dôchodkových práv podľa právnych predpisov o starobnom dôchodku iného štátu ako Holandska, alebo

—	s obdobiami, za ktoré dotknutá osoba poberala starobný dôchodok podľa týchto právnych predpisov.

Obdobia dobrovoľného poistenia podľa systému iného štátu sa na účely tohto bodu nezohľadňujú;

f)	Bod 2 písm. a) b), c) a d) sa uplatňuje len vtedy, ak mala dotknutá osoba po dosiahnutí veku 59 rokov bydlisko v jednom alebo vo viacerých štátoch počas šiestich rokov, a len na také obdobie, počas ktorého má daná osoba bydlisko v jednom z týchto štátov;

Odchylne od kapitoly IV AOW každá osoba s bydliskom v inom štáte ako Holandsko, ktorej manžel(-ka) je povinne poistený(-á) podľa týchto právnych predpisov, má oprávnenie uzavrieť dobrovoľné poistenie podľa týchto právnych predpisov na obdobia, počas ktorých je manžel(-ka) povinne poistený(-á).

Toto oprávnenie sa nekončí, ak sa povinné poistenie manžela(-ky) ukončí v dôsledku jeho/jej úmrtia a ak pozostalý(-á) poberá dôchodok len podľa všeobecného zákona o pozostalých príbuzných (Algemene nabestaandenwet).

Oprávnenie súvisiace s dobrovoľným poistením sa v každom prípade končí dňom, keď osoba dosiahne vek 65 rokov.

Príspevok, ktorý sa má platiť pri dobrovoľnom poistení, sa stanovuje v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa určovania príspevku pri dobrovoľnom poistení podľa AOW. Ak však dobrovoľné poistenie pokračuje od obdobia poistenia podľa bodu 2 písm. b), príspevok sa stanovuje v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa určovania príspevku pri povinnom poistení podľa AOW, pričom sa zohľadňovaný príjem považuje za príjem nadobudnutý v Holandsku;

h)	Oprávnenie uvedené v bode 2 písm. g) sa neudeľuje žiadnej osobe poistenej podľa právnych predpisov o dôchodkoch alebo pozostalostných dávkach iného štátu;

i)	Každá osoba, ktorá požaduje dobrovoľné poistenie podľa bodu 2 písm. g), je povinná požiadať o toto poistenie banku sociálneho zabezpečenia (Sociale Verzekeringsbank) najneskôr do jedného roka odo dňa, ku ktorému spĺňa podmienky na účasť v poistení.

Uplatňovanie všeobecného zákona o pozostalých príbuzných (Algemene nabestaandenwet – ANW)

Ak má pozostalý(-á) manžel(-ka) nárok na pozostalostný dôchodok podľa všeobecného zákona o pozostalých príbuzných (ANW) v zmysle článku SSC.46 ods. 3 tohto protokolu, vypočíta sa tento dôchodok v súlade s článkom SSC.47 ods. 1 písm. b) tohto protokolu.

Na účely uplatňovania týchto ustanovení sa obdobia poistenia pred 1. októbrom 1959 takisto považujú za obdobia poistenia dosiahnuté podľa holandských právnych predpisov, ak počas týchto období poistenec po dosiahnutí veku 15 rokov:

—	mal bydlisko v Holandsku, alebo

—	mal bydlisko v inom štáte a zároveň pracoval v Holandsku pre zamestnávateľa usadeného v Holandsku, alebo

—	pracoval v inom štáte počas období, ktoré sa považujú za obdobia poistenia podľa holandského systému sociálneho zabezpečenia.

b)	Nezohľadňujú sa obdobia, ktoré majú byť zohľadnené podľa bodu 3 písm. a), ktoré sa prekrývajú s obdobiami povinného poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iného štátu, pokiaľ ide o pozostalostné dôchodky;

c)	Na účely článku SSC.47 ods. 1 písm. b) tohto protokolu sa ako obdobia poistenia zohľadňujú len obdobia poistenia dosiahnuté podľa holandských právnych predpisov po dosiahnutí veku 15 rokov;

Odchylne od článku 63a ods. 1 ANW má osoba s bydliskom v inom štáte ako v Holandsku, ktorej manžel(-ka) je povinne poistený(-á) podľa ANW, oprávnenie uzavrieť dobrovoľné poistenie podľa ANW pod podmienkou, že takéto poistenie sa už začalo k dátumu uplatňovania tohto protokolu, ale len na obdobia, počas ktorých je manžel(-ka) povinne poistený(-á).

Toto oprávnenie sa končí dňom ukončenia povinného poistenia manžela(-ky) podľa ANW okrem prípadu, keď je povinné poistenie manžela(-ky) ukončené v dôsledku jeho/jej úmrtia a keď pozostalý(-á) poberá dôchodok len podľa ANW.

Oprávnenie súvisiace s dobrovoľným poistením sa v každom prípade končí dňom, keď osoba dosiahne vek 65 rokov.

Príspevok, ktorý sa má platiť pri dobrovoľnom poistení, sa stanovuje v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa určovania príspevkov pri dobrovoľnom poistení podľa ANW. Ak však dobrovoľné poistenie pokračuje od obdobia poistenia uvedeného v bode 2 písm. b), príspevok sa stanovuje v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa určovania príspevkov pri povinnom poistení podľa ANW, pričom sa zohľadňovaný príjem považuje za príjem nadobudnutý v Holandsku.

Uplatňovanie holandských právnych predpisov týkajúcich sa práceneschopnosti

Pri výpočte dávok podľa WAO, WIA alebo WAZ holandské inštitúcie zohľadňujú:

—	obdobia zárobkovej činnosti a obdobia, ktoré sa tak posudzujú, dosiahnuté v Holandsku pred 1. júlom 1967,

—	obdobia poistenia dosiahnuté podľa WAO,

—	obdobia poistenia, ktoré dosiahla dotknutá osoba od veku 15 rokov podľa všeobecného zákona o práceneschopnosti (Algemene Arbeidsongeschiktheidswet), pokiaľ sa neprekrývajú s obdobiami poistenia dosiahnutými podľa WAO,

—	obdobia poistenia dosiahnuté podľa WAZ,

—	obdobia poistenia dosiahnuté podľa WIA.

ŠPANIELSKO

Na účel vykonávania tohto protokolu sa roky, ktoré pracovníkovi chýbajú do dosiahnutia dôchodkového veku alebo veku povinného odchodu do dôchodku v zmysle článku 31 ods. 4 konsolidovaného znenia zákona o štátnych dôchodcoch (Ley de Clases Pasivas del Estado), berú do úvahy ako skutočné roky štátnej služby, len ak v čase udalosti, v súvislosti s ktorou vznikol nárok na pozostalostný dôchodok, sa na poberateľa vzťahoval španielsky osobitný systém pre štátnych zamestnancov alebo poberateľ vykonával činnosť pridruženú k tomuto systému, alebo ak v čase udalosti, v súvislosti s ktorou vznikol nárok na dôchodky, poberateľ vykonával činnosť, ktorá by si vyžadovala začlenenie dotknutej osoby do osobitného systému pre štátnych zamestnancov, ozbrojené zložky alebo súdnu správu, ak by sa táto činnosť vykonávala v Španielsku.

Podľa článku SSC.51 ods. 1 písm. c) sa výpočet teoretickej dávky v Španielsku uskutočňuje na základe skutočných príspevkov osoby počas rokov, ktoré bezprostredne predchádzali úhrade posledného príspevku do systému sociálneho zabezpečenia v Španielsku. Ak je pri výpočte základnej výšky dôchodku potrebné zohľadniť obdobia poistenia alebo bydliska podľa právnych predpisov iných štátov, použije sa pre uvedené obdobia základ pre príspevok v Španielsku, ktorý je časovo najbližšie referenčným obdobiam so zreteľom na vývoj indexu maloobchodných cien;

b)	Výška priznaného dôchodku sa zvýši o sumu zvýšení a valorizácií vypočítaných za každý nasledujúci rok pre dôchodky toho istého druhu.

Obdobia, ktoré osoba dosiahla v iných štátoch a ktoré je potrebné zohľadniť pri výpočte dávok v rámci osobitného systému pre štátnych zamestnancov, ozbrojené zložky a súdnu správu, sa na účely článku SSC.51 tohto protokolu posudzujú rovnako, ako keby ich táto osoba dosiahla v Španielsku ako štátny zamestnanec.

Na všetkých poberateľov podľa tohto nariadenia, ktorí na svoje meno v rámci španielskych právnych predpisov platili príspevky pred 1. januárom 1967, sa uplatňujú doplnkové sumy na základe veku, ktoré sa uvádzajú v druhom prechodnom ustanovení všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení; pri uplatňovaní článku SSC.6 tohto protokolu nie je možné výlučne na účely tohto protokolu posudzovať obdobia poistenia priznané v inom štáte pred 1. januárom 1967 rovnako ako príspevky platené v Španielsku. Dátumu 1. január 1967 v prípade osobitného systému pre námorníkov zodpovedá 1. august 1970 a v prípade osobitného systému sociálneho zabezpečenia uhoľných baníkov 1. apríl 1969.

ŠVÉDSKO

Ustanovenia protokolu o úhrne období poistenia a období bydliska sa nevzťahujú na prechodné ustanovenia švédskych právnych predpisov o nároku na zaručený dôchodok pre osoby narodené v roku 1937 a skôr, ktoré mali pred požiadaním o dôchodok vo Švédsku bydlisko počas určeného obdobia [kapitola 6 zákona (2010:111) o zavedení zákonníka o sociálnom poistení].

Na účely výpočtu príjmu pre hypotetickú nemocenskú dávku závislú od príjmu a aktivačný príspevok závislý od príjmu v súlade s kapitolou 34 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110) sa uplatňuje toto: ak poistenec počas referenčného obdobia podlieha aj právnym predpisom jedného alebo viacerých štátov na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, príjem v dotknutom štáte(-och) zodpovedá priemernému hrubému príjmu poistenca vo Švédsku počas časti referenčného obdobia vo Švédsku, vypočítanému vydelením príjmu vo Švédsku počtom rokov, počas ktorých tento príjem vznikal.

Na účely výpočtu hypotetického dôchodkového kapitálu pre pozostalostný dôchodok založený na príjme [kapitola 82 zákonníka o sociálnom poistení (2010:110)], ak podľa švédskych právnych predpisov nie je splnená podmienka nároku na dôchodok, a to minimálne tri z piatich kalendárnych rokov bezprostredne pred úmrtím poistenca (referenčné obdobie), zohľadňujú sa aj obdobia poistenia v iných štátoch, ako keby boli dosiahnuté vo Švédsku. Obdobia poistenia v iných štátoch sa započítavajú na základe priemerného základu dôchodku vo Švédsku. Ak dotknutá osoba dosiahla vo Švédsku pre základ dôchodku len jeden rok, každé obdobie poistenia v inom štáte sa započítava s rovnakou sumou;

Ak podľa švédskych právnych predpisov nie je splnená podmienka dôchodkových bodov aspoň za dva zo štyroch rokov bezprostredne predchádzajúcich úmrtiu poistenca (referenčné obdobie) a obdobia poistenia sa počas referenčného obdobia dosiahli v inom štáte, na účely výpočtu hypotetických bodov pre vdovské dôchodky pri úmrtí 1. januára 2003 alebo neskôr sa tieto roky započítavajú na základe rovnakých dôchodkových bodov ako rok vo Švédsku.

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Ak v súlade s právnymi predpismi Spojeného kráľovstva môže mať nárok na starobný dôchodok osoba, ktorej:

a)	príspevky bývalého (-ej) manžela (-ky) sa zohľadňujú tak, ako keby boli vlastnými príspevkami danej osoby, alebo

príslušné podmienky príspevku splnil(-a) manžel(-ka) tejto osoby alebo bývalý manžel(-ka), potom za predpokladu, že manžel(-ka) alebo bývalý(-á) manžel(-ka) vykonáva alebo vykonával(-a) činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba a podliehal(-a) právnym predpisom dvoch alebo viacerých štátov a na určenie nároku podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva sa uplatňujú ustanovenia hlavy III kapitoly 5 tohto protokolu. V takom prípade sa odkazy na „obdobia poistenia“ uvedené v článkoch SSC.44 až SSC.55 tohto protokolu považujú za odkazy na obdobia poistenia, ktoré dosiahol(-a):

manžel(-ka) alebo bývalý(-á) manžel(-ka), ak si nárok uplatňuje:

a)	vydatá žena alebo

b)	osoba, ktorej manželstvo sa skončilo inak ako smrťou manžela(-ky) alebo

bývalý(-á) manžel(-ka), ak si nárok uplatňuje:

a)	vdovec, ktorému bezprostredne pred dosiahnutím dôchodkového veku nevzniká nárok na príspevok pre ovdoveného rodiča, alebo

vdova, ktorej bezprostredne pred dosiahnutím dôchodkového veku nevzniká nárok na príspevok pre ovdovenú matku, ovdoveného rodiča alebo vdovský dôchodok alebo ktorá má nárok len na vdovský dôchodok v súvislosti s vekom vypočítaným podľa článku SSC.47 ods. 1 písm. b) tohto protokolu, pričom na tento účel je „vdovský dôchodok súvisiaci s vekom“ vdovským dôchodkom vyplácaným v zníženej sadzbe v súlade s oddielom 39 ods. 4 zákona o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992.

V prípade starobných alebo pozostalostných peňažných dávok, dôchodkov za pracovné úrazy alebo dávok súvisiacich s chorobami z povolania a podpôr pri úmrtí sa na účely uplatňovania článku SSC.8 tohto protokolu každý príjemca podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva, ktorý sa prechodne zdržiava na území iného štátu, považuje počas tohto pobytu za osobu, ktorá má bydlisko na území tohto druhého štátu.

Na účely výpočtu príjmového faktora s cieľom určiť nárok na dávky podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva sa pre každý týždeň činnosti zamestnanca podliehajúceho právnym predpisom členského štátu, ktorý sa začal počas príslušného daňového roku v zmysle právnych predpisov Spojeného kráľovstva, predpokladá, že dotknutá osoba platila príspevky ako zamestnaná zarábajúca osoba na základe zárobkov rovnajúcich sa dvom tretinám horného zárobkového limitu pre príslušný rok alebo mala príjem, z ktorého sa platili príspevky.

Na účely článku SSC.47 ods. 1 písm. b) tohto protokolu, ak:

v ktoromkoľvek daňovom roku so začiatkom 6. apríla 1975 alebo neskôr osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec dosiahla obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska výhradne v členskom štáte a na základe uplatňovania bodu 1 tohto odseku sa daný rok počíta za kvalifikačný rok v zmysle právnych predpisov Spojeného kráľovstva na účely článku SSC.47 ods. 1 písm. b) bodu i) tohto protokolu, táto osoba sa považuje za poistenca poisteného počas 52 týždňov daného roka v tomto členskom štáte;

b)	žiadny daňový rok so začiatkom 6. apríla 1975 alebo neskôr sa nepočíta za kvalifikačný rok v zmysle právnych predpisov Spojeného kráľovstva na účely článku SSC.47 ods. 1 písm. b) bodu i) tohto protokolu, žiadne obdobia poistenia, zamestnania alebo pobytu dosiahnuté v danom roku sa nezohľadňujú.

Na účely prepočítania príjmového faktora na obdobia poistenia sa príjmový faktor dosiahnutý v príslušnom daňovom roku v zmysle právnych predpisov Spojeného kráľovstva vydelí dolným zárobkovým limitom za príslušný rok. Výsledok sa vyjadrí ako celé číslo, desatinné miesta sa ignorujú. Takto vypočítané číslo sa posudzuje ako číslo predstavujúce počet týždňov poistenia dosiahnutý podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva počas príslušného roku pod podmienkou, že toto číslo nie je vyššie ako počet týždňov, počas ktorých sa v danom roku na túto osobu uplatňovali tieto právne predpisy.

Ak je získanie príspevku pre ovdoveného rodiča alebo príspevku po úmrtí (vyššia sadzba) podmienené nárokom na detské prídavky v Spojenom kráľovstve, potom sa osobe spĺňajúcej všetky ostatné kritériá oprávnenosti, ktorá by mohla poberať prídavky na deti v Spojenom kráľovstve, ak by ona alebo príslušné dieťa mali bydlisko v Spojenom kráľovstve, nesmie brániť v tom, aby si nárokovala vyplácanie príspevku pre ovdoveného rodiča alebo príspevku po úmrtí (vyššia sadzba) v súlade s týmto protokolom, a to aj napriek tomu, že podľa článku SSC.3 ods. 4 písm. g) tohto protokolu sú detské prídavky v Spojenom kráľovstve vylúčené z vecnej pôsobnosti tohto protokolu.

Dodatok SSCI-1

SPRÁVNE DOJEDNANIA MEDZI DVOMA ALEBO VIACERÝMI ŠTÁTMI

(uvedené v článku SSCI.8 tejto prílohy)

BELGICKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Výmena listov zo 4. mája a 14. júna 1976 o článku 105 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 574/72 (vzdanie sa náhrady nákladov na administratívne overovania a lekárske vyšetrenia).

Výmena listov z 18. januára a 14. marca 1977 o článku 36 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 1408/71 [dojednanie náhrady alebo vzdanie sa náhrady nákladov na vecné dávky priznané podľa podmienok hlavy III kapitoly 1 nariadenia (EHS) č. 1408/71] zmenená výmenou listov zo 4. mája a 23. júla 1982 [dohoda o náhrade nákladov vynaložených podľa článku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1408/71].

DÁNSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Výmena listov z 30. marca a 19. apríla 1977 upravená výmenou listov z 8. novembra 1989 a 10. januára 1990 o dohode o vzdaní sa náhrad nákladov na vecné dávky a nákladov na administratívne overovania a lekárske vyšetrenia.

ESTÓNSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Dohoda finalizovaná 29. marca 2006 medzi príslušnými úradmi Estónskej republiky a Spojeného kráľovstva podľa článku 36 ods. 3 a článku 63 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 1408/71, ustanovujúca iné spôsoby náhrady nákladov na vecné dávky poskytované obidvomi krajinami podľa nariadenia (ES) č. 883/2004 s účinnosťou od 1. mája 2004.

FÍNSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Výmena listov z 1. a 20. júna 1995 týkajúcich sa článku 36 ods. 3 a článku 63 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 1408/71 (náhrada alebo vzdanie sa náhrady nákladov na vecné dávky) a článku 105 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 574/72 (vzdanie sa náhrady nákladov na administratívne overovania a lekárske vyšetrenia).

FRANCÚZSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Výmena listov z 25. marca a 28. apríla 1997 týkajúca sa článku 105 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 574/72 (vzdanie sa náhrady nákladov na administratívne overovania a lekárske vyšetrenia).

Dohoda z 8. decembra 1998 o osobitných metódach určovania súm, ktoré sa majú uhradiť za vecné dávky podľa nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72.

MAĎARSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Dohoda finalizovaná 1. novembra 2005 medzi príslušnými úradmi Maďarskej republiky a Spojeného kráľovstva podľa článku 35 ods. 3 a článku 41 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004, ustanovujúca iné spôsoby náhrady nákladov na vecné dávky poskytované obidvomi krajinami podľa tohto nariadenia s účinnosťou od 1. mája 2004.

ÍRSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Výmena listov z 9. júla 1975 o článku 36 ods. 3 a článku 63 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 1408/71 [dojednanie náhrady alebo vzdanie sa náhrady nákladov na vecné dávky poskytnuté podľa hlavy III kapitoly 1 alebo 4 nariadenia (EHS) č. 1408/71] a článku 105 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 574/72 (vzdanie sa náhrady nákladov na administratívne overovania a lekárske vyšetrenia).

TALIANSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Dohoda podpísaná 15. decembra 2005 medzi príslušnými úradmi Talianskej republiky a Spojeného kráľovstva podľa článku 36 ods. 3 a článku 63 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 1408/71, ustanovujúca iné spôsoby náhrady nákladov na vecné dávky poskytované obidvomi krajinami podľa nariadenia (ES) č. 883/2004 s účinnosťou od 1. januára 2005.

LUXEMBURSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Výmena listov z 18. decembra 1975 a 20. januára 1976 o článku 105 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 574/72 [vzdanie sa náhrady nákladov na administratívne overovania a lekárske vyšetrenia uvedené v článku 105 nariadenia (EHS) č. 574/72].

MALTA – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Dohoda finalizovaná 17. januára 2007 medzi príslušnými úradmi Malty a Spojeného kráľovstva podľa článku 35 ods. 3 a článku 41 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004, ustanovujúca iné spôsoby náhrady nákladov na vecné dávky poskytované obidvomi krajinami podľa uvedeného nariadenia s účinnosťou od 1. mája 2004.

HOLANDSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Článok 3 druhá veta správneho dojednania z 12. júna 1956 o vykonávaní dohovoru z 11. augusta 1954.

PORTUGALSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Dojednanie z 8. júna 2004 ustanovujúce iné spôsoby náhrady nákladov na vecné dávky poskytované obidvoma krajinami s účinnosťou od 1. januára 2003.

ŠPANIELSKO – SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Dohoda z 18. júna 1999 o náhrade nákladov na vecné dávky poskytnuté podľa ustanovení nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72.

“

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA SSC-8

PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA UPLATŇOVANIA ČLÁNKU SSC.11

ČLENSKÉ ŠTÁTY

Rakúsko

Belgicko

Bulharsko

Chorvátsko

Cyprus

Česko

Dánsko

Estónsko

Fínsko

Francúzsko

Nemecko

Grécko

Maďarsko

Írsko

Taliansko

Lotyšsko

Litva

Luxembursko

Malta

Holandsko

Poľsko

Portugalsko

Rumunsko

Slovensko

Slovinsko

Španielsko

Švédsko.

“

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 429

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 64 1. decembra 2021

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2101 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmov určitými podnikmi a pobočkami ( 1 )	1

	II Nelegislatívne akty
	MEDZINÁRODNÉ DOHODY
*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/2102 z 28. júna 2021 o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Dohody o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej	15
*	Dohoda o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej	17
	NARIADENIA
*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2103 z 19. augusta 2021, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá fungovania webového portálu podľa článku 49 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/818	65
*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2104 z 19. augusta 2021, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá fungovania webového portálu podľa článku 49 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817	72
*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2105 z 28. septembra 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, vymedzením metodiky vykazovania sociálnych výdavkov	79
*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2106 z 28. septembra 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, stanovením spoločných ukazovateľov a podrobných prvkov hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti	83
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2107 z 26. novembra 2021, ktorým sa menia prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404, pokiaľ ide o zápisy týkajúce sa Spojeného kráľovstva v zoznamoch tretích krajín, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie ( 1 )	92
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2108 z 29. novembra 2021, ktorým sa tristodvadsiaty tretíkrát mení nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s organizáciami ISIL (Dá'iš) a al-Káida	97
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2109 z 30. novembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/704 s cieľom vykonať administratívne zmeny autorizácie Únie týkajúcej sa skupiny biocídnych výrobkov INSECTICIDES FOR HOME USE ( 1 )	99
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2110 z 30. novembra 2021, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných ( 1 )	108
	ROZHODNUTIA
*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/2111 z 25. novembra 2021 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v rámci Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej, pokiaľ ide o zriadenie pracovnej skupiny pre rybárstvo a prijatie jej rokovacieho poriadku	146
*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/2112 z 25. novembra 2021, ktorým sa vymenúva náhradník Výboru regiónov navrhnutý Spolkovou republikou Nemecko	151
*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2113 z 30. novembra 2021, ktorým sa na účely uľahčenia práva na voľný pohyb v rámci Únie stanovuje rovnocennosť potvrdení súvisiacich s ochorením COVID-19 vydaných Salvádorskou republikou s potvrdeniami vydanými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 ( 1 )	152
	AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
*	Rozhodnutie č. 1/2021 Osobitného výboru zriadeného článkom 8 ods. 1 písm. p) Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej z 29. októbra 2021, pokiaľ ide o zmenu príloh k Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia [2021/2114]	155

Názov a adresa držiteľa autorizácie	Názov/Meno	Agrobiothers Laboratoire
	Adresa	ZI Route des Platières, 71290 CUISERY, Francúzsko
Číslo autorizácie	EU-0021035-0000
Číslo položky v R4BP	EU-0021035-0000
Dátum autorizácie	16. júna 2020
Dátum skončenia platnosti autorizácie	31. mája 2030

Názov výrobcu	Agrobiothers Laboratoire
Adresa výrobcu	ZI Route des Platières, 71290 CUISERY Francúzsko
Miesto výrobných priestorov	AF3 16 rue de l’Oberwald, 68360 Soultz Francúzsko

		Korigendá
	*	Korigendum k rozhodnutiu Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2021/2059 z 23. novembra 2021 o opätovnom potvrdení schválenia vojenskej operácie Európskej únie v Stredozemí (EUNAVFOR MED IRINI) (EUNAVFOR MED IRINI/5/2021) ( Ú. v. EÚ L 422, 26.11.2021 )	192

Účinná látka	(3-fenoxybenzyl)-3-(2,2-dichlóretenyl)-2,2-dimetylcyklopropánkarboxylát (permetrín)
Názov výrobcu	Tagros Chemicals India Ltd. (Art.95 List: LIMARU NV (Acting for Tagros Chemicals India Private Limited)
Adresa výrobcu	Jhaver Centre, Rajah Annamalai Bldg., IV floor 72 Marshal’s road Egmore, 600008 Chennai India
Miesto výrobných priestorov	A-4/1&2, Sipcot Industrial Complex, Pachayankuppam Cuddalore, 607 005 Tamilnadu India

Účinná látka	S-metoprén
Názov výrobcu	Babolna bio Ltd.
Adresa výrobcu	Szallas u.6 H-, 1107 Budapest Maďarsko
Miesto výrobných priestorov	Szallas u.6 H-, 1107 Budapest Maďarsko

Bežný názov	Názov IUPAC	Funkcia	CAS	EC	Obsah (%)
Bežný názov	Názov IUPAC	Funkcia	CAS	EC	Min.	Max.
(3-fenoxybenzyl)-3-(2,2-dichlóretenyl)-2,2-dimetylcyklopropánkarboxylát (permetrín)		Účinná látka	52645-53-1	258-067-9	0,177	0,177
S-metoprén		Účinná látka	65733-16-6		0,00225	0,00225
Izopropylalkohol	Propan-2-ol	Iná ako účinná látka	67-63-0	200-661-7	3,33475	3,33475
Bután	Bután	Iná ako účinná látka	106-97-8	203-448-7	63,458	63,458
Propán	Propán	Iná ako účinná látka	74-98-6	200-827-9	16,271	16,271
Izobután	Izobután	Iná ako účinná látka	75-28-5	200-857-2	4,068	4,068

Typ výrobku	Výrobky typu 18 – Insekticídy, akaricídy a výrobky na ochranu proti iným článkonožcom
Kde je to relevantné, presný opis autorizovaného použitia	-
Cieľové organizmy (vrátane vývojových štádií)	Blchy larvy/hmyz dospelé jedince/hmyz Ctenocephalides felis Kliešte Ixodes ricinus Rhipicephalus sanguineus
Oblasti použitia	Vnútorné Cielené ošetrenie neprateľného nábytku a bytového textilu ako koberce, matrace, kreslá
Spôsoby) aplikácie	sprejovanie Ošetrovaná plocha sa najprv povysáva a následne sa výrobok nanesie rozprašovačom zo vzdialenosti 30 cm.
Dávkovanie a frekvencia	1,3 sekundy na približne 1 m2 (2,1 g/m2) - Minimálny interval medzi dvomi ošetreniami je 6 mesiacov.
Kategória(ie) používateľov	Široká verejnosť (neprofesionálne)
Veľkosti balenia a obalový materiál	Pocínovaná aerosólová nádobka s vnútornou ochrannou vrstvou z epoxidového a fenolového laku (250ml alebo 500ml) Pocínovaná aerosólová nádobka bez vnútornej vrstvy (300 ml).

Obchodný názov	FRONTLINE PET CARE SPRAY INSECTICIDE ET ACARICIDE POUR L’HABITAT SPRAY ANTIPARASITAIRE POUR L’HABITAT 300 ML FRISKIES INSECTICIDE HABITAT/HOME VETOCANIS FRONTLINE HOMEGARD SPRAY INSECTICIDE ET ACARICIDE POUR L’HABITAT INSECTICIDE HABITAT/HOME VITALVETO SPRAY INSECTICIDE POUR L’HABITAT VITALVETO/INSECTICIDE HOUSEHOLD SPRAY VITALVETO SPRAY INSECTICIDE POUR L’HABITAT VETOCANIS/INSECTICIDE HOUSEHOLD SPRAY VETOCANIS FRONTLINE HOMEGARD Husholdningsspray med insekticid og acaricid FRONTLINE HOMEGARD Insecticide and acaricide household spray FRONTLINE HOMEGARD Hyönteisten ja punkkien torjuntasuihke kotitalouksille FRONTLINE HOMEGARD insektizides und akarizides Haushaltsspray FRONTLINE HOMEGARD Spray Εντομοκτόνο και ακαρεοκτόνο σπρέι οικιακής χρήσης FRONTLINE HOMEGARD Spray insetticida e acaricida per l’ambiente domestico FRONTLINE HOMEGARD Insecticide en acaricidespray voor huishoudelijk gebruik FRONTLINE HOMEGARD Husholdningsspray med insekticid og acaricid FRONTLINE HOMEGARD INSETICIDA E ACARICIDA EM SPRAY PARA USO DOMÉSTICO FRONTLINE HOMEGARD Hushållspray med insekticid och akaricid
Číslo autorizácie	EU-0021035-0001 1-1
Bežný názov	Názov IUPAC	Funkcia	CAS	EC	Obsah (%)
(3-fenoxybenzyl)-3-(2,2-dichlóretenyl)-2,2-dimetylcyklopropánkarboxylát (permetrín)		Účinná látka	52645-53-1	258-067-9	0,177
S-metoprén		Účinná látka	65733-16-6		0,00225
Izopropylalkohol	Propan-2-ol	Iná ako účinná látka	67-63-0	200-661-7	3,33475
Bután	Bután	Iná ako účinná látka	106-97-8	203-448-7	63,458
Propán	Propán	Iná ako účinná látka	74-98-6	200-827-9	16,271
Izobután	Izobután	Iná ako účinná látka	75-28-5	200-857-2	4,068