(1)

Komisia v roku 2013 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 185/2013 (2), ktorým sa stanovujú odpočty z kvóty pre makrelu atlantickú pridelenej Španielsku na rok 2013 a nasledujúce roky v divízii ICES 8c, podoblastiach ICES 9 a 10 a vo vodách Únie oblasti CECAF 34.1.1 a z kvóty pre sardelu európsku v podoblasti ICES 8 z dôvodu prekročenia kvóty pre makrelu atlantickú v roku 2009.

(2)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1244 (3), ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 185/2013 o odpočtoch z rybolovných kvót pridelených Španielsku na roky 2020 a 2023. Španielsko požiadalo, aby sa 3 341 ton rýb, ktoré sa nevylovili v roku 2019, použilo na odpočty v roku 2019, a aby sa znížili odpočty stanovené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 185/2013 na roky 2020 a 2023. Odpočet z príslušnej kvóty pre makrelu atlantickú na rok 2019 stanovený v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2020/1244 by sa mal zvýšiť o týchto 3 341 neulovených ton. Vzhľadom na to, že toto doplnenie bolo neúmyselne vynechané, množstvá na odpočty na rok 2019 by sa mali opraviť. Španielsko v roku 2020 neulovilo 114 ton v rámci príslušnej kvóty pre makrelu atlantickú, a jeho rybolovný tlak na uvedenú populáciu bol teda nižší ako maximálne množstvo povolené na základe rybolovných možností pridelených na predmetný rok. Španielsko požiadalo, aby sa tieto neulovené množstvá použili na odpočty v roku 2020 a aby sa zodpovedajúcim spôsobom znížili odpočty stanovené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 185/2013 v roku 2023. Množstvá na odpočty na roky 2020 a 2023 stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 185/2013 by sa mali upraviť.

(3)

Odpočítaním daných množstiev od kvót pre makrelu atlantickú v roku 2023 by sa po týchto zmenách aj naďalej zabezpečilo, aby v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky nedošlo k prekročeniu rybolovných možností pre tento druh.

(4)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 185/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť a zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

(1)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 (2) sa stanovujú predpisy vzťahujúce sa na verejné zdravie a zdravie zvierat týkajúce sa uvádzania odvodených produktov na trh a ich vývozu.

(2)

Rýchly rozvoj odvetvia chovu hmyzu má za následok vznik veľkého množstva hmyzích exkrementov, ktoré sa vzhľadom na neexistenciu harmonizovaných pravidiel Únie odstraňujú v každom členskom štáte odlišne. S cieľom zabezpečiť zhodnocovanie hmyzích exkrementov ako hnojív je potrebné stanoviť pravidlá Únie.

(3)

Na účely nariadenia (EÚ) č. 142/2011 by sa pojem „trus hmyzu“ mal vymedziť ako zmes exkrementov hmyzu, častí mŕtveho hmyzu a kŕmneho substrátu. Larvy hmyzu, ktoré sa bežne používajú na výrobu spracovaných živočíšnych bielkovín alebo na ľudskú spotrebu, žijú v truse hmyzu. Do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa malo vložiť vymedzenie pojmu „trus hmyzu“ s cieľom zosúladiť požiadavky na spracovanie trusu hmyzu a jeho uvádzanie na trh s požiadavkami na spracovaný hnoj. Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Včasný zber jednotlivých jatočných tiel neprežúvavých hospodárskych zvierat nie je vždy ekonomicky rentabilný, najmä ak ide o jatočné telá zbierané z malých poľnohospodárskych podnikov. V kapitole V prílohy IX k nariadeniu č. 142/2011 sa preto stanovujú preventívne metódy, ktoré majú zaručiť bezpečné skladovanie určitých uhynutých neprežúvavých hospodárskych zvierat až do ich zberu. Preventívna metóda „hydrolýza s následným odstránením“ sa v súčasnosti vzťahuje len na jatočné telá ošípaných. Túto preventívnu metódu je vhodné rozšíriť aj na jatočné telá hydiny a zajacovitých z farmových chovov. Ustanovenie kapitoly V oddielu 2.B bodu 2 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 142/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

V súlade s Dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „dohoda o vystúpení“), a najmä s článkom 5 ods. 4 protokolu o Írsku/Severnom Írsku v spojení s prílohou 2 k uvedenému protokolu sa po ukončení prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení uplatňuje na Spojené kráľovstvo a v ňom, pokiaľ ide o Severné Írsko, nariadenie (ES) 1069/2009, ako aj akty Komisie, ktoré sú na ňom založené.

(6)

Keďže prechodné obdobie stanovené v dohode o vystúpení sa skončilo 31. decembra 2020, ustanovenie kapitoly V oddielu 2.B bodu 1 prílohy IX k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa malo zmeniť s cieľom nahradiť odkaz na Spojené kráľovstvo v zozname členských štátov oprávnených uplatňovať uvedenú preventívnu metódu odkazom na Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko, Okrem toho by sa mali vypustiť odkazy na Spojené kráľovstvo v kapitole V oddiele 2.A prílohy IX k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 a v kapitole II oddiele 11 tabuľke 3 prílohy XIV k uvedenému nariadeniu.

(7)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) uverejnil 8. októbra 2015 vedecké stanovisko k profilu rizika, ktoré súvisí s produkciou a spotrebou hmyzu ako potraviny a krmiva (3). Úrad EFSA posúdil spomedzi viacerých druhov hmyzu priadku morušovú ako možný zdroj na výrobu spracovaných živočíšnych bielkovín. Serikultúra má v určitých regiónoch Únie dlhodobú tradíciu. Keďže domestikovaná priadka morušová sa živí len listami moruše (Morus alba a Morus nigra), neexistuje žiadne riziko kontaminácie krmivom živočíšneho pôvodu, ktoré nie je povolené na kŕmenie hmyzu. Malo by sa preto povoliť, aby sa po zbere úrody hodvábu mohla priadka morušová použiť na výrobu spracovaných živočíšnych bielkovín určených na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá. Priadku morušovú (Bombyx mori) je vhodné doplniť na zoznam druhov hmyzu povolených na výrobu spracovaných živočíšnych bielkovín určených na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá. Príloha X k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

V prílohe XI k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 sa stanovujú požiadavky na uvádzanie hnoja na trh. Po zavedení vymedzenia pojmu „trus hmyzu“ do prílohy I k uvedenému nariadeniu by sa malo na základe požiadaviek na uvádzanie spracovaného trusu hmyzu na trh zabezpečiť, aby bolo obchodovanie s trusom hmyzu bezpečné. Požiadavky stanovené v uvedenej prílohe by sa preto mali vzťahovať aj na trus hmyzu. Príloha XI k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Členské štáty, ktoré v súčasnosti uplatňujú vnútroštátne opatrenia na spracovanie trusu hmyzu, by mali tieto opatrenia zosúladiť s metódou stanovenou v prílohe XI k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 v znení tohto nariadenia. V tomto nariadení by sa malo stanoviť prechodné obdobie 12 mesiacov.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Podľa článku 15 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 (2) môže Komisia na žiadosť tretej krajiny schváliť kontroly zhody s obchodnými normami, ktoré táto tretia krajina vykonáva pred dovozom do Únie.

(2)

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie 1. februára 2020 a vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia stanoveného v Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (dohoda o vystúpení) 31. decembra 2020 Spojené kráľovstvo zaslalo Komisii žiadosť o schválenie kontrol zhody s osobitnými obchodnými normami, ktoré Spojené kráľovstvo vykonáva pred dovozom do Únie. Spojené kráľovstvo sa predovšetkým zaviazalo splniť požiadavky stanovené na predaj ovocia a zeleniny po skončení prechodného obdobia a oznámilo oficiálny orgán a kontrolné orgány uvedené v článku 15 ods. 2 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011.

(3)

Na tomto základe sa vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/2102 (3) schválili kontroly zhody s obchodnými normami pre ovocie a zeleninu vykonávané Spojeným kráľovstvom, je v ňom uvedený oficiálny orgán, ktorý zodpovedá za vykonávanie uvedených kontrol, ako aj kontrolné orgány zodpovedné za samotné kontroly vo Veľkej Británii a Spojené kráľovstvo je uvedené na zozname v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 543/2011 s poznámkou pod čiarou.

(4)

Hoci v súlade s článkom 6 ods. 3 a článkom 7 ods. 1 dohody o vystúpení a článkom 5 ods. 4 a článkom 13 ods. 1 Protokolu o Írsku/Severnom Írsku k uvedenej dohode v spojení s prílohou 2 k uvedenému protokolu sa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 543/2011 uplatňuje na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko, v článku 7 ods. 3 prvom pododseku uvedeného protokolu sa stanovuje, že ak sa v členskom štáte uznávajú technické predpisy, posúdenia, registrácie, osvedčenia, schválenia a povolenia, ktoré boli vydané alebo vykonané orgánmi iného členského štátu alebo subjektom zriadeným v inom členskom štáte, odkazy na členské štáty v ustanoveniach práva Únie uplatniteľných podľa tohto protokolu sa nepovažujú za odkazy zahŕňajúce Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko, v prípade technických predpisov, posúdení, registrácií, osvedčení, schválení a povolení vydaných alebo vykonaných orgánmi Spojeného kráľovstva alebo subjektmi zriadenými v Spojenom kráľovstve. V dôsledku toho by sa kontroly zhody s obchodnými normami vykonávané kontrolným orgánom Severného Írska mali považovať za kontroly vykonávané treťou krajinou bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 3 štvrtý pododsek uvedeného protokolu.

(5)

Komisia by preto mala určiť aj kontrolný orgán zodpovedný za samotné kontroly v Severnom Írsku, ktorý Spojené kráľovstvo oznámilo 9. apríla 2020, a objasniť zápis Spojeného kráľovstva v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č.543/2011.

(6)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 543/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

V záujme jasnosti a právnej istoty by sa vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/2102 malo zrušiť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

V smernici 66/402/EHS sa stanovujú pravidlá produkcie a obchodovania s osivami obilnín v Únii. V prípade osív hybridnej pšenice sú jedinými technikami na produkciu hybridného osiva, ktoré sú stanovené v uvedenej smernici, techniky priameho kríženia a chemickej hybridizácie.

(2)

V posledných rokoch sa však na celom svete akceptovala ako technika šľachtenia na produkciu hybridov odrôd osiva obilnín cytoplazmatická samčia sterilita (ďalej len „CMS“). Príslušné pravidlá týkajúce sa techniky produkcie pomocou CMS sú už v platnosti pre jačmeň, keďže produkcia osív hybridov pomocou CMS bola zavedená do praxe pred niekoľkými rokmi.

(3)

Jačmeň a pšenica sa prirodzene samoopeľujú a produkujú sa v zmiešanom pestovaní. Vzhľadom na technické podobnosti medzi produkciou osív hybridov jačmeňa a pšenice a na potreby používateľov osív hybridov je vhodné stanoviť pre osivá hybridov pšenice podobné podmienky, aké sa vzťahujú na osivá hybridov jačmeňa. Zo skúseností vyplýva, že špecifický systém zmiešaného pestovania hybridov pšenice, ako je Triticum aestivum subsp. aestivum, Triticum turgidum subsp. durum, Triticum aestivum subsp. spelta, v kombinácii s rizikami spojenými s počasím počas obdobia kvitnutia, si v praxi vyžaduje, aby sa v prípade použitia CMS znížila norma odrodovej čistoty na 85 %, čím sa umožní stabilná produkcia osiva za menej priaznivých poveternostných podmienok. Preto je vhodné povoliť pri osivách hybridov pšenice vyprodukovaných pomocou CMS nižšiu úroveň odrodovej čistoty než pre iné hybridy osív.

(4)

Skúsenosti s inými osivami hybridov vyprodukovaných pomocou CMS ukazujú, že pri zavádzaní nového systému produkcie je dôležité otestovať platné technické požiadavky. Požiadavky na odrody by sa preto mali uplatňovať prechodne do 31. augusta 2029, aby šľachtitelia mohli produkciu hybridnej pšenice v rámci zmiešaného pestovania adaptovať. Takýto prístup je potrebný, aby sa minimalizovali všetky riziká tohto systému produkcie a aby sa poľnohospodárom poskytol nový typ odrôd pšenice. Uvedená lehota by mala byť dostatočná na to, aby šľachtitelia a certifikačné orgány mohli získať potrebné poznatky na uplatňovanie technických požiadaviek na produkciu osív hybridov pšenice a tieto požiadavky preskúmať.

(5)

S cieľom umožniť Komisii a členským štátom získať zodpovedajúce poznatky o použití techniky CMS a preskúmať príslušné pravidlá by mal zodpovedný certifikačný orgán každý rok do 28. februára 2030 podávať Komisii a ostatným členským štátom správu o výsledkoch za predchádzajúci rok, pokiaľ ide o množstvo vyprodukovaných osív hybridov a percentuálneho podielu dávok osiva, ktoré boli zamietnuté z dôvodu nedostatočných parametrov kvality.

(6)

Prílohy I a II k smernici 66/402/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,