(1)

V oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ sa stanovujú ciele, že Únia sa stane hospodárstvom založeným na znalostiach a inovácii, zníži administratívne zaťaženie podnikov a lepšie zosúladí ponuku na trhu práce s dopytom. Uvedené oznámenie Komisie poukazuje na potrebu komplexnej politiky týkajúcej sa migrácie pracovnej sily a lepšej integrácie migrantov. Opatrenia na uľahčenie prijímania vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín pracovníci, sa musia chápať v uvedenom širšom kontexte.

(2)

V záveroch Európskej rady z 26. a 27. júna 2014 sa uvádza, že Európa musí súťažiť v celosvetovom úsilí o získanie talentovaných ľudí, aby zostala atraktívnou destináciou pre talentovaných a odborne spôsobilých ľudí. Mali by sa preto vypracovať stratégie na maximalizáciu príležitostí legálnej migrácie vrátane zjednodušenia existujúcich pravidiel.

(3)

V oznámení Komisie z 13. mája 2015 s názvom „Európska migračná agenda“ sa vyzýva na vytvorenie atraktívneho celoúnijného systému pre vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín a uvádza sa v nej, že je potrebná revízia smernice Rady 2009/50/ES (4), aby sa Únii umožnilo efektívnejšie prilákať talenty, čím by sa prispelo tak k riešeniu demografických výziev, ktorým Únia čelí, ako aj nedostatku pracovných síl a zručností v kľúčových odvetviach hospodárstva Únie. Výzva revidovať uvedenú smernicu sa opakuje v oznámení Komisie z 23. septembra 2020 s názvom „Nový pakt o migrácii a azyle“, v ktorom sa uvádza, že reforma smernice o modrej karte EÚ musí priniesť skutočnú pridanú hodnotu EÚ, ktorá spočíva v získaní zručností prostredníctvom účinného a flexibilného nástroja používaného v celej EÚ.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. apríla 2016 (5) vyzval na ambicióznu a cielenú revíziu smernice 2009/50/ES vrátane revízie rozsahu jej pôsobnosti.

(5)

Je potrebné riešiť problémy identifikované v oznámení Komisie z 22. mája 2014 o vykonávaní smernice 2009/50/ES. Únia by sa mala zamerať na vytvorenie atraktívnejšieho a efektívnejšieho systému Únie pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Prístup Únie zameraný na prilákanie takýchto vysokokvalifikovaných pracovníkov by sa mal ďalej harmonizovať a modrá karta EÚ by mala byť v tejto súvislosti hlavným nástrojom s rýchlejšími postupmi, pružnejšími a inkluzívnejšími kritériami prijímania a rozsiahlejšími právami vrátane jednoduchšej mobility v rámci EÚ. Keďže by to znamenalo podstatné zmeny smernice 2009/50/ES, uvedená smernica by sa mala zrušiť a nahradiť novou smernicou.

(6)

Mal by sa vytvoriť jasný a transparentný celoúnijný systém prijímania s cieľom prilákať do Únie a udržať si v nej vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a podporovať mobilitu týchto pracovníkov. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či je pôvodným účelom pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny vysokokvalifikované zamestnanie alebo iný účel, ktoré sa neskôr zmení na účel pobytu z dôvodu vysokokvalifikovaného zamestnania. Je potrebné zohľadniť priority členských štátov, potreby ich trhov práce a ich prijímacie kapacity. Touto smernicou by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov vydávať na účely vysokokvalifikovaného zamestnania iné vnútroštátne povolenia na pobyt, ako sú modré karty EÚ. Táto smernica by okrem toho nemala mať vplyv na možnosť držiteľa modrej karty EÚ požívať dodatočné práva a výhody podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú v súlade s touto smernicou.

(7)

Na účely vysokokvalifikovaného zamestnania by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa modré karty EÚ a vnútroštátne povolenia na pobyt považovali za rovnocenné, pokiaľ ide o procesné práva a práva na rovnaké zaobchádzanie, postupy a prístup k informáciám. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby úroveň procesných záruk a práv udelená držiteľom modrej karty EÚ a ich rodinným príslušníkom nebola nižšia, než je úroveň procesných záruk a práv pre držiteľov vnútroštátnych povolení na pobyt. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby žiadatelia o modrú kartu EÚ neboli v nevýhodnejšom postavení ako žiadatelia o vnútroštátne povolenia na pobyt, pokiaľ ide o postupy uznávania pre zamestnávateľov, a aby za vybavenie žiadosti nemuseli platiť vyššie poplatky. Napokon by členské štáty mali zabezpečiť tú istú úroveň informačných, propagačných a reklamných činností v súvislosti s modrou kartou EÚ ako tomu je v prípade vnútroštátnych povolení na pobyt, napríklad prostredníctvom informácií na vnútroštátnych webových sídlach o legálnej migrácii, informačných kampaní a programov odbornej prípravy pre príslušné migračné orgány.

(8)

S cieľom posilniť a podporiť systém modrých kariet EÚ a prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín sa členské štáty vyzývajú, aby zintenzívnili reklamné činnosti a informačné kampane týkajúce sa modrej karty EÚ, v prípade potreby aj činností a informačných kampaní smerom k tretím krajinám.

(9)

Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty nesmú diskriminovať na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženstva alebo presvedčenia, politických alebo akýchkoľvek iných názorov, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, najmä v súlade s požiadavkami smerníc Rady 2000/43/ES (6) a 2000/78/ES (7). Na to, aby bola zásada nediskriminácie účinná, by mali mať držitelia modrej karty EÚ možnosť domáhať sa právneho prostriedku nápravy a podávať sťažnosti, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, ak čelia akémukoľvek druhu diskriminácie, a to aj na trhu práce.

(10)

So zreteľom na správu Eurostatu z 21. februára 2020 s názvom „Ťažko obsadzované voľné pracovné miesta v oblasti IKT: narastajúca výzva“ a jej závery týkajúce sa rozsiahleho nedostatku vysokokvalifikovaných pracovníkov v odvetví informačných a komunikačných technológií (IKT) na trhoch práce členských štátov by sa na účely podania žiadosti o modrú kartu EÚ mali vyššie odborné zručnosti považovať za rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním na týchto dvoch vyšších pozíciách: riadiaci pracovníci (manažéri) služieb informačných a komunikačných technológií (Medzinárodná štandardná klasifikácia povolaní (ISCO)-08 klasifikácia 133) a špecialista v oblasti informačných a komunikačných technológií (ISCO-08 klasifikácia 25). Vzhľadom na to, že absolvovanie bakalárskeho štúdia trvá aspoň tri roky, obdobie požadovanej odbornej praxe by sa malo stanoviť na tri roky. Dĺžka odbornej praxe sa zdôvodňuje aj rýchlym tempom technologického vývoja v odvetví IKT a meniacimi sa potrebami zamestnávateľov.

(11)

Členské štáty sa vyzývajú, aby uľahčili posudzovanie a validáciu vyšších odborných zručností na účely modrej karty EÚ.

(12)

Predpokladá sa, že zoznam povolaní uvedený v prílohe k tejto smernici by sa mohol zmeniť, najmä na základe posúdení Komisie, či je to potrebné, okrem iného na základe informácií poskytnutých členskými štátmi, pokiaľ ide o potreby ich trhov práce, na účely uznávania odbornej praxe podľa tejto smernice v iných oblastiach činnosti. Komisia by mala vykonávať tieto posúdenia každé dva roky.

(13)

V prípade povolaní, ktoré nie sú uvedené v prílohe, by členské štáty mali mať možnosť akceptovať žiadosti o modrú kartu EÚ na základe dokladu o vyšších odborných zručnostiach, osvedčeného aspoň päťročnou odbornou praxou na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorá je relevantná v povolaní alebo odvetví uvedenom v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke.

(14)

Pojem vysokokvalifikované zamestnanie znamená, že zamestnanec má nielen vysokú úroveň kompetencií doloženú vyššou odbornou kvalifikáciou, ale tiež, že práca, ktorá sa má vykonávať, sa považuje za pozíciu, ktorá takéto kompetencie vyžaduje. Zatiaľ čo na modernom trhu práce nie je vždy a nevyhnutne potrebné priame prepojenie medzi kvalifikáciami a pracovnou pozíciou, úlohy a povinnosti súvisiace s pracovnou zmluvou o vysokokvalifikovanom zamestnaní by mali byť natoľko špecializované a zložité, aby sa požadovaná úroveň kompetencií na vykonávanie týchto povinností zvyčajne spájala s ukončením programov vzdelávania a výslednými kvalifikáciami na úrovni 6, 7 a 8 Medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelávania (ISCED) 2011 alebo prípadne so všeobecne rovnocennou úrovňou 6, 7 a 8 Európskeho kvalifikačného rámca (EKR) v súlade s právom dotknutého členského štátu, alebo v prípade špecifických povolaní s porovnateľnými vyššími odbornými zručnosťami.

(15)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov podľa článku 79 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu. Na tomto základe by členské štáty mali byť schopné označiť žiadosť o modrú kartu EÚ za neprípustnú alebo ju zamietnuť.

(16)

Osoby s postavením medzinárodnej ochrany podľa článku 2 bodu a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (8) majú široký súbor práv vrátane prístupu na trh práce v členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu. Osoby s postavením medzinárodnej ochrany, ktoré sú vysokokvalifikované, by mali byť oprávnené požiadať o modrú kartu EÚ v inom členskom štáte než v tom, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, aby sa zlepšili ich príležitosti na trhu práce v celej Únii. V týchto ostatných členských štátoch by sa na ne mali vzťahovať rovnaké pravidlá ako na všetkých ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a táto smernica by nemala mať vplyv na ich postavenie v členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu. Osoby s postavením medzinárodnej ochrany sú tiež oprávnené žiadať o modrú kartu EÚ v členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu. V takýchto prípadoch by sa z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a jednotnosti nemali uplatňovať ustanovenia tejto smernice o rovnakom zaobchádzaní a zlúčení rodiny. Tieto práva by mali byť naďalej upravené v rámci acquis v oblasti azylu a prípadne podľa smernice Rady 2003/86/ES (9).

(17)

Presun zodpovednosti za osoby s postavením medzinárodnej ochrany je mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Postavenie ochrany a práva spojené s medzinárodnou ochranou by sa nemali presúvať do iného členského štátu na základe vydania modrej karty EÚ.

(18)

Aby sa uľahčila nezávislá mobilita v rámci EÚ a výkon pracovných činností vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požívajú právo na voľný pohyb, mal by byť takýmto štátnym príslušníkom tretích krajín poskytnutý prístup k modrej karte EÚ podľa rovnakých pravidiel, aké sa uplatňujú na ktoréhokoľvek iného štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Tento nárok sa týka osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb na základe rodinných väzieb na občana Únie v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a mal by sa uplatňovať bez ohľadu na to, či príslušný občan Únie uplatnil základné právo na voľný pohyb a pobyt podľa článku 21 ZFEÚ a či sa dotknutý štátny príslušník tretej krajiny stal najprv držiteľom modrej karty EÚ alebo osobou, ktorá požíva právo na voľný pohyb. Takíto držitelia modrej karty EÚ by preto mali byť oprávnení na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania, vykonávať služobné cesty a usadiť sa v rôznych členských štátoch bez ohľadu na to, či štátny príslušník tretej krajiny sprevádza príslušného občana Únie. Právami, ktoré takíto štátni príslušníci tretích krajín získavajú ako držitelia modrej karty EÚ, by nemali byť dotknuté práva, ktoré môžu požívať podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (10). Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a jednotnosti, pokiaľ ide o zlúčenie rodiny a rovnaké zaobchádzanie, by mali mať prednosť pravidlá uvedené v smernici 2004/38/ES. Všetky ustanovenia týkajúce sa osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb, uvedené v tejto smernici by sa mali uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požívajú právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie na základe dohôd buď medzi Úniou a členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej alebo medzi Úniou a tretími krajinami.

(19)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o pobyt v členskom štáte ako výskumní pracovníci s cieľom vykonávať výskumný projekt, pretože sa na nich vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 (11), ktorou sa zaviedol osobitný postup prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu. Štátni príslušníci tretích krajín prijatí podľa smernice (EÚ) 2016/801, ktorí majú oprávnený pobyt, by mali byť podľa tejto smernice oprávnení požiadať o modrú kartu EÚ. Držitelia modrých kariet EÚ, ktorí majú oprávnený pobyt, by mali byť tiež oprávnení požiadať o pobyt ako výskumní pracovníci podľa smernice (EÚ) 2016/801. S cieľom zabezpečiť takúto možnosť by sa smernica (EÚ) 2016/801 mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(20)

Hoci sa táto smernica nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie do Únie ako zamestnanci presunutí v rámci podniku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ (12), zamestnanci presunutí v rámci podniku, ktorí majú oprávnený pobyt v Únii, by mali byť oprávnení požiadať o modrú kartu EÚ podľa tejto smernice na iné účely ako tie, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/66/EÚ.

(21)

Je potrebné stanoviť flexibilný systém prijímania, ktorý sa bude odvíjať od dopytu, bude jasný a vyvážený a založený na objektívnych kritériách, akými sú žiadateľova pracovná zmluva alebo záväzná pracovná ponuka pre žiadateľa na obdobie najmenej šesť mesiacov, dodržiavanie platných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo vnútroštátnych postupov v príslušných profesijných odboroch, minimálna výška platu, ktorú môžu členské štáty upraviť podľa situácie na trhu práce, a vyššia odborná kvalifikácia žiadateľa alebo prípadne žiadateľove vyššie odborné zručnosti.

(22)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov. Pri posudzovaní toho, či má dotknutý štátny príslušník tretej krajiny vysokoškolské vzdelanie alebo rovnocennú kvalifikáciu, je potrebné odkázať na úrovne 6, 7 a 8 klasifikácie ISCED 2011 alebo prípadne na úrovne 6, 7 a 8 do značnej miery rovnocenného EKR, v súlade s právom dotknutého členského štátu.

(23)

Členské štáty sa nabádajú, aby uľahčovali uznávanie dokladov osvedčujúcich príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a, pokiaľ ide o osoby s postavením medzinárodnej ochrany, ktoré nemusia mať potrebné doklady, aby zaviedli vhodné opatrenia na posúdenie a potvrdenie ich predchádzajúceho vysokoškolského vzdelania alebo prípadne vyšších odborných zručností.

(24)

V záujme zabezpečenia dostatočnej úrovne harmonizácie podmienok prijímania v rámci celej Únie by sa mali stanoviť tak dolné, ako aj horné faktory pre minimálnu výšku platu. Dolné a horné limity pre stanovenie vnútroštátnej minimálnej výšky platu by sa mali určiť vynásobením uvedených dolných a horných faktorov priemerným hrubým ročným platom v dotknutom členskom štáte. Minimálna výška platu by sa mala zvoliť v medziach dolných a horných limitov po konzultácii so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnymi postupmi. Uvedenou minimálnou výškou platu by mal byť určený minimálny plat, ktorý má zarábať držiteľ modrej karty EÚ. Na to, aby získali modrú kartu EÚ, by žiadatelia preto mali zarábať plat, ktorý je rovnaký alebo vyšší ako minimálna výška platu, ktorú zvolil dotknutý členský štát.

(25)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť nižšiu minimálnu výšku platu pre špecifické povolania, ak sa dotknutý členský štát domnieva, že existuje osobitný nedostatok dostupných pracovníkov, a ak sú tieto povolania súčasťou hlavnej skupiny 1 a 2 klasifikácie ISCO. V každom prípade by takáto minimálna výška platu nemala byť nižšia ako 1,0-násobok priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte.

(26)

V súlade s prioritami nového programu v oblasti zručností pre Európu stanoveného v oznámení Komisie z 10. júna 2016, najmä s cieľom zlepšiť zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností a bojovať proti nedostatku zručností, sa členské štáty nabádajú, aby v prípade potreby a po konzultácii so sociálnymi partnermi zostavili zoznamy odvetví zamestnania, ktoré čelia nedostatku vysokokvalifikovaných pracovníkov.

(27)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť nižšiu minimálnu výšku platu v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín počas určitého obdobia po absolvovaní štúdia. Uvedené obdobie by sa malo uplatňovať vždy, keď štátny príslušník tretej krajiny dosiahne úroveň vzdelania relevantnú na účely tejto smernice, konkrétne úroveň 6, 7 alebo 8 klasifikácie ISCED 2011 alebo prípadne úroveň 6, 7 alebo 8 EKR v súlade s právom dotknutého členského štátu. Uvedené obdobie by sa malo uplatňovať, keď štátny príslušník tretej krajiny požiada o prvú modrú kartu EÚ alebo o obnovenie karty do troch rokov od dátumu získania príslušnej kvalifikácie, a okrem toho vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny požiada o obnovenie modrej karty EÚ do 24 mesiacov od vydania prvej modrej karty EÚ. Po uplynutí uvedených odkladných období, ktoré by mohli prebiehať paralelne, možno v prípade mladých odborníkov odôvodnene očakávať, že nadobudli dostatočné odborné skúsenosti, aby sa na nich mohla uplatniť bežná minimálna výška platu. V každom prípade by takáto minimálna výška platu nemala byť nižšia ako 1,0-násobok priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte.

(28)

Mali by sa vymedziť podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania vrátane kritérií oprávnenosti týkajúcich sa minimálnej výšky platu. Minimálna výška platu stanovená členským štátom by nemala mať za cieľ určiť platy a preto by sa nemala odchyľovať od pravidiel alebo postupov na úrovni členského štátu alebo od kolektívnych zmlúv a nemala by sa využívať na dosiahnutie akejkoľvek harmonizácie v uvedenej oblasti. Plat vyplácaný držiteľovi modrej karty EÚ by nemal byť nižší ako uplatniteľná minimálna výška platu, môže však byť vyšší, ako je dohodnuté medzi zamestnávateľom a štátnym príslušníkom tretej krajiny, v súlade s trhovými podmienkami, pracovným právom, kolektívnymi zmluvami a postupmi v dotknutom členskom štáte. Touto smernicou sa v plnej miere dodržiavajú právomoci členských štátov, a to najmä pokiaľ ide o oblasť zamestnanosti, práce a sociálnych vecí.

(29)

Členské štáty by mali mať možnosť požadovať od štátneho príslušníka tretej krajiny, aby poskytol svoju adresu v čase podania žiadosti. V prípade, že štátny príslušník tretej krajiny ešte nepozná svoju budúcu adresu, členské štáty by mali akceptovať dočasnú adresu, ktorou by mohla byť adresa zamestnávateľa.

(30)

Obdobie platnosti modrej karty EÚ by malo byť najmenej 24 mesiacov. Avšak, keď je trvanie pracovnej zmluvy kratšie, modrá karta EÚ by sa mala vydať aspoň na obdobie trvania pracovnej zmluvy plus tri mesiace, a to najviac na 24 mesiacov. Ak je štátny príslušník tretej krajiny držiteľom cestovného dokladu, ktorého obdobie platnosti je kratšie ako 24 mesiacov alebo kratšie ako obdobie trvania pracovnej zmluvy, modrá karta EÚ by sa mala vydať najmenej na obdobie platnosti cestovného dokladu. Štátnym príslušníkom tretích krajín by sa malo dovoliť, aby si počas obdobia, v ktorom sú držiteľmi modrej karty EÚ, obnovili svoj cestovný doklad.

(31)

Členské štáty by mali zamietnuť žiadosti o modré karty EÚ a mali by mať možnosť odňať modrú kartu EÚ alebo zamietnuť žiadosť o jej obnovenie, ak existuje riziko ohrozenia verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Ohrozenie verejného zdravia je potrebné chápať ako pojem vymedzený v článku 2 bod 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (13). Akékoľvek zamietnutie žiadosti z dôvodu ohrozenia verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti by malo vychádzať z individuálneho správania dotknutej osoby a malo by byť v súlade so zásadou proporcionality. Choroba alebo zdravotné postihnutie, ktoré nastali po tom, ako bol štátny príslušník tretej krajiny prijatý na územie prvého členského štátu, by nemali predstavovať jediný dôvod pre odňatie alebo zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty EÚ alebo pre nevydanie modrej karty EÚ v druhom členskom štáte. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť neodňať modrú kartu EÚ alebo nezamietnuť žiadosť o jej obnovenie, ak sa z dôvodu choroby, zdravotného postihnutia alebo rodičovskej dovolenky dočasne nespĺňa požiadavka na predloženie platnej pracovnej zmluvy, alebo nedosahuje minimálna výška platu.

(32)

Členské štáty by mali mať možnosť odňať modrú kartu EÚ alebo zamietnuť žiadosť o jej obnovenie, ak držiteľ modrej karty EÚ nesplnil podmienky mobility podľa tejto smernice, a to aj v prípadoch zneužitia práv na mobilitu, napríklad tým, že držiteľ nedodržal povolené obdobie na vykonávanie pracovnej činnosti, nepredložil žiadosť o dlhodobú mobilitu v požadovanom časovom rámci v druhých členských štátoch, alebo tým, že požiadal o modrú kartu EÚ v druhom členskom štáte a začal vykonávať zamestnanie skôr, ako mu to bolo dovolené, pričom bolo jasné, že podmienky mobility nebudú splnené a žiadosť bude zamietnutá.

(33)

Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o modrú kartu EÚ alebo odňatí alebo zamietnutí obnovenia modrej karty EÚ by malo zohľadňovať špecifické okolnosti daného prípadu a malo by byť primerané. V prípade, že sa dôvod zamietnutia, odňatia alebo zamietnutia žiadosti o obnovenie týka správania sa zamestnávateľa, menšie pochybenie zamestnávateľa by v žiadnom prípade nemalo predstavovať jediný dôvod zamietnutia žiadosti o modrú kartu EÚ, alebo odňatia alebo zamietnutia obnovenia modrej karty EÚ.

(34)

Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o modrú kartu EÚ nemá vplyv na právo dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny podať ďalšiu žiadosť. Podanie takejto novej žiadosti neoprávňuje dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny zostať na území dotknutého členského štátu okrem prípadov, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

(35)

Keď sú splnené všetky podmienky prijatia, členské štáty by mali modrú kartu EÚ vydať v určenej lehote. Ak členský štát vydáva len povolenia na pobyt na svojom území a ak sú splnené všetky podmienky tejto smernice týkajúce sa prijímania, mal by tento členský štát dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť potrebné vízum. Malo by sa zabezpečiť, aby príslušné orgány na tento účel účinne spolupracovali. Ak členský štát neudeľuje víza, mal by dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť rovnocenné povolenie umožňujúce vstup.

(36)

Pravidlá týkajúce sa lehoty na spracovanie žiadosti o modrú kartu EÚ by vo všetkých prípadoch mali zaručovať rýchle vydávanie povolení. Lehota na preskúmanie žiadosti o modrú kartu EÚ by nemala zahŕňať čas potrebný na prípadné uznanie odbornej kvalifikácie ani čas potrebný na udelenie víza, ak je potrebné. V prípade, že platnosť modrej karty EÚ uplynie počas postupu jej obnovenia, štátny príslušník tretej krajiny by mal mať právo zdržiavať sa, pracovať a požívať práva stanovené v tejto smernici na území členského štátu, ktorý vydal modrú kartu EÚ až do prijatia rozhodnutia o žiadosti príslušným orgánom, pričom tento štátny príslušník tretej krajiny by nemal mať právo presťahovať sa do druhého členského štátu.

(37)

Ak členský štát určil, že žiadosť o modrú kartu EÚ alebo o mobilitu v rámci EÚ má podať zamestnávateľ, uvedený členský štát by nemal obmedzovať procesné záruky, ktoré dotknutý štátny príslušník tretej krajiny požíva počas postupu vybavovania žiadosti, ani práva držiteľa modrej karty EÚ počas obdobia zamestnania alebo postupu obnovenia modrej karty EÚ.

(38)

Formát modrej karty EÚ by mal byť v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 (14), aby sa členským štátom umožnilo uvádzať informácie o podmienkach, za ktorých dotknutá osoba smie pracovať. Členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť doplňujúce informácie v papierovej forme alebo uchovávať takéto informácie v elektronickej forme v súlade s článkom 4 uvedeného nariadenia a písm. a) bodom 16 prílohy k uvedenému nariadeniu, s cieľom poskytnúť presnejšie informácie o dotknutej pracovnej činnosti. Poskytnutie takýchto doplňujúcich informácií by malo byť pre členské štáty dobrovoľné a nemalo by predstavovať dodatočnú požiadavku, ktorá by ohrozila postup vydávania jednotného povolenia a jednotný postup vybavovania žiadostí.

(39)

Príslušný členský štát by mal zaistiť, aby žiadatelia mali právo napadnúť pred súdom alebo tribunálom akékoľvek rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o modrú kartu EÚ alebo akékoľvek rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie modrej karty EÚ alebo o odňatí modrej karty EÚ. Týmto by nemala byť dotknutá možnosť určiť správny orgán, ktorý vykoná predchádzajúce správne preskúmanie takýchto rozhodnutí.

(40)

Keďže cieľom tejto smernice je riešiť nedostatok pracovných síl a zručností v kľúčových odvetviach na trhoch práce, členský štát by mal mať možnosť overiť, či by pracovné miesto, ktoré má žiadateľ o modrú kartu EÚ v úmysle obsadiť, nebolo možné obsadiť domácim pracovníkom alebo pracovníkom z Únie, alebo štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý už má udelený oprávnený pobyt v danom členskom štáte, a ktorý už je súčasťou jeho trhu práce na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva, alebo osobami s dlhodobým pobytom EÚ, ktoré sa chcú presťahovať do daného členského štátu na účely vysokokvalifikovaného zamestnania v súlade s kapitolou III smernice Rady 2003/109/ES (15). V prípade, že sa členské štáty rozhodnú využiť uvedenú možnosť, mali by to oznámiť žiadateľom a zamestnávateľom jasným, prístupným a transparentným spôsobom, a to aj prostredníctvom online médií. Takéto overovania by nemali byť súčasťou postupu obnovenia modrej karty EÚ. V prípadoch dlhodobej mobility by členský štát mal mať možnosť zohľadniť situáciu na trhu práce, ak uvedený členský štát zaviedol overovanie aj v prípade žiadateľov prichádzajúcich z tretích krajín.

(41)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa členské štáty mali zdržať vykonávania aktívneho náboru v rozvojových krajinách v sektoroch trpiacich nedostatkom ľudských zdrojov. V kľúčových sektoroch, napríklad zdravotníctve, by sa mala vyvinúť politika a mali by sa vypracovať zásady etického náboru, ktoré by sa uplatňovali v prípade zamestnávateľov vo verejnom a súkromnom sektore. Takýto postup je v súlade so záväzkom Únie dodržiavať globálny kódex Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2010 pre medzinárodný nábor zdravotníckych pracovníkov, ako aj so závermi Rady a členských štátov zo 14. mája 2007 o Európskom akčnom programe zameranom na kritický nedostatok zdravotníckych pracovníkov v rozvojových krajinách (2007 – 2013), a voči sektoru vzdelávania. Je vhodné posilniť uvedené zásady a politiku vypracovaním a uplatňovaním mechanizmov, usmernení a iných nástrojov na prípadné uľahčenie cirkulujúcej a dočasnej migrácie, ako aj iných opatrení, ktorými by sa minimalizoval negatívny a maximalizoval pozitívny vplyv prisťahovania vysokokvalifikovaných pracovníkov na rozvojové krajiny a zmenili „únik mozgov“ na „prílev mozgov“.

(42)

Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať zjednodušený postup pre zamestnávateľov. Uvedený postup by mal umožniť uznaným zamestnávateľom využiť výhodu zjednodušených postupov a podmienok prijímania podľa tejto smernice. Členské štáty by však v tejto súvislosti mali zahrnúť dostatočné záruky proti zneužitiu. Tieto záruky musia v súlade so zásadou proporcionality zohľadňovať povahu a závažnosť priestupku. Ak zamestnávateľ v čase obnovenia modrej karty EÚ prestane byť uznaným zamestnávateľom, mali by sa na obnovovanie modrej karty EÚ uplatňovať bežné prijímacie podmienky, okrem prípadu, keď štátneho príslušníka tretej krajiny zamestná iný uznaný zamestnávateľ.

(43)

Aby sa zabezpečilo, že kritériá prijímania sú stále splnené, členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby počas prvých 12 mesiacov legálneho zamestnania v postavení držiteľa modrej karty EÚ bola každá zmena zamestnávateľa alebo iné významné zmeny oznámené príslušným úradom a príslušné úrady vykonajú overenie situácie na trhu práce. Po uplynutí uvedenej lehoty 12 mesiacov by členské štáty mali mať len možnosť požadovať, aby držiteľ modrej karty EÚ oznámil príslušným orgánom zmenu zamestnávateľa alebo zmenu ovplyvňujúcu splnenie kritérií prijatia stanovených v tejto smernici, v prípade potreby vrátane novej pracovnej zmluvy. Overenie situácie na trhu práce by sa nemalo vykonávať. Posúdenie vykonané členskými štátmi by sa malo obmedziť na prvky, ktoré sa zmenili.

(44)

S cieľom podporiť inovačné podnikanie by mali byť členské štáty schopné udeliť štátnym príslušníkom tretích krajín prijatým podľa tejto smernice možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť súbežne s ich činnosťou podľa tejto smernice bez toho, aby tým boli dotknuté ich práva na pobyt ako držiteľov modrej karty EÚ. Nemalo by to mať vplyv na kontinuálnu povinnosť spĺňať podmienky prijímania podľa tejto smernice a držiteľ modrej karty EÚ by preto mal zotrvať vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Členské štáty by mali byť schopné ustanoviť vo svojom vnútroštátnom práve podmienky prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti. Členské štáty by tiež mali mať právo obmedziť rozsah povolenej samostatnej zárobkovej činnosti. Členské štáty by mali umožniť držiteľom modrej karty EÚ prístup k samostatne zárobkovým činnostiam za podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé ako podmienky stanovené v existujúcich vnútroštátnych systémoch. Žiadne príjmy pochádzajúce zo samostatnej zárobkovej činnosti by nemali prispievať k dosiahnutiu minimálnej výšky platu, ktorá sa požaduje na to, aby bola osoba uznaná za držiteľa modrej karty EÚ.

(45)

V záujme zvýšenia príspevku držiteľa modrej karty EÚ prostredníctvom svojej vyššej odbornej kvalifikácie, by tiež členské štáty mali byť schopné zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia umožňujúce držiteľom modrej karty EÚ zapájať sa do iných zárobkových činností, ktoré dopĺňajú ich hlavnú činnosť v postavení držiteľa modrej karty EÚ. Žiadne príjmy pochádzajúce z uvedených zárobkových činností by nemali prispievať k dosiahnutiu minimálnej výšky platu, ktorá sa požaduje na to, aby bola osoba uznaná za držiteľa modrej karty EÚ.

(46)

Rovnaké zaobchádzanie by sa malo priznať držiteľom modrej karty EÚ v súvislosti s časťami sociálneho zabezpečenia uvedenými v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (16). Touto smernicou sa neharmonizujú právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Obmedzuje sa na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do jej rozsahu pôsobnosti.

(47)

V prípade mobility medzi členskými štátmi sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 (17). Touto smernicou by sa mobilnému držiteľovi modrej karty EÚ nemalo poskytnúť viac práv, než vyplýva z existujúceho práva Únie v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú cezhraničné záujmy v rámci členských štátov.

(48)

Odborná kvalifikácia získaná štátnym príslušníkom tretej krajiny v inom členskom štáte by sa mala uznávať rovnako ako odborná kvalifikácia občanov Únie. Kvalifikácia získaná v tretej krajine by sa mala zohľadniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (18). Táto smernica by sa nemala dotýkať podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve pre výkon regulovaných povolaní. Členskému štátu by nemala brániť v tom, aby zachoval vnútroštátne obmedzenia prístupu k zamestnaniu, ktoré zahŕňajú aspoň príležitostné zapojenie sa do výkonu verejnej moci a zodpovednosť za ochranu všeobecného záujmu štátu, alebo zachoval vnútroštátne pravidlá, ktoré sa týkajú činností vyhradených pre štátnych príslušníkov daného členského štátu, občanov Únie alebo občanov inej krajiny v Európskom hospodárskom priestore (občan EHP), a to aj v prípade mobility do iných členských štátov, ak takéto obmedzenia alebo pravidlá existovali v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(49)

Právami, ktoré osoba s postavením medzinárodnej ochrany získala ako držiteľ modrej karty EÚ, by nemali byť dotknuté práva priznané dotknutej osobe podľa smernice 2011/95/EÚ a podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 zmeneného protokolom podpísaným v New Yorku 31. januára 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“) v členskom štáte, ktorý priznal medzinárodnú ochranu. Aby sa zamedzilo rozporným pravidlám, ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní a zlúčení rodiny uvedené v tejto smernici by sa na tento členský štát nemali uplatňovať. Osoby, ktoré sú osobami s postavením medzinárodnej ochrany v jednom členskom štáte a držiteľmi modrej karty EÚ v inom členskom štáte, by mali mať rovnaké práva ako ktorýkoľvek iný držiteľ modrej karty EÚ v uvedenom inom členskom štáte, vrátane rovnakého zaobchádzania, aké sa uplatňuje v prípade štátnych príslušníkov členského štátu pobytu a práva na zlúčenie rodiny. Status osoby s postavením medzinárodnej ochrany je nezávislý od skutočnosti, že táto osoba je zároveň držiteľom modrej karty EÚ alebo platnosti danej modrej karty EÚ.

(50)

S cieľom lepšie prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín by priaznivé podmienky pre zlúčenie rodiny a prístup manželských partnerov na trh práce mali byť základnými prvkami tejto smernice. Na tento účel by sa mali stanoviť špecifické odchýlky od smernice 2003/86/ES, ktorá sa vzťahuje na prvý a druhý členský štát pobytu. Členské štáty by mali byť schopné obmedziť rozsah samostatne zárobkových činností, ktoré môžu manželskí partneri vykonávať, za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú na držiteľov modrej karty EÚ. Podmienky týkajúce sa integrácie alebo čakacích lehôt by sa nemali uplatňovať pred povolením zlúčenia rodiny, pretože pri vysokokvalifikovaných pracovníkoch a ich rodinách je pravdepodobné, že budú mať priaznivú východiskovú pozíciu, pokiaľ ide o začlenenie sa do hostiteľskej spoločnosti. V záujme urýchlenia vstupu vysokokvalifikovaných pracovníkov by povolenia na pobyt pre ich rodinných príslušníkov mali byť vydané súčasne s modrou kartou EÚ, ak sú splnené príslušné podmienky a žiadosti boli podané súčasne.

(51)

Je potrebné stanoviť odchýlky od smernice 2003/109/ES s cieľom prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a podnietiť ich k nepretržitému pobytu v Únii a súčasne im umožniť mobilitu v rámci Únie a cirkulujúcu migráciu. Držiteľom modrej karty EÚ, ktorí využili možnosť presťahovať sa z jedného členského štátu do iného členského štátu, by sa mal poskytnúť jednoduchší prístup k postaveniu osoby s dlhodobým pobytom EÚ v členskom štáte, a to najmä tak, že sa im umožní kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch za predpokladu, že môžu preukázať počet rokov oprávneného a nepretržitého pobytu vyžadovaného podľa článku 4 ods. 1 smernice 2003/109/ES ako držitelia modrej karty EÚ, vnútroštátneho povolenia na vysokokvalifikované zamestnanie alebo povolenia ako študenta alebo výskumného pracovníka v súlade so smernicou (EÚ) 2016/801 alebo ako osoby s postavením medzinárodnej ochrany. Mali by tiež preukázať dva roky oprávneného a nepretržitého pobytu ako držiteľ modrej karty EÚ bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti na území členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ v členskom štáte. Ako sa ustanovuje v smernici 2003/109/ES, pri výpočte piatich rokov oprávneného a nepretržitého pobytu v členských štátoch, v ktorých sa pri výpočte nepretržitého pobytu zohľadňujú obdobia pobytu na účely štúdia, je povolené zohľadniť len polovicu období pobytu na účely štúdia.

(52)

S cieľom podporiť mobilitu vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín medzi Úniou a ich krajinami pôvodu by sa mali stanoviť odchýlky od smernice 2003/109/ES, aby sa umožnili dlhšie obdobia neprítomnosti, než sú stanovené v uvedenej smernici, po tom, ako vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín, získajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ v členskom štáte.

(53)

Pracovná a geografická mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín by sa mala pokladať za dôležitý nástroj, ktorý prispieva k zvýšeniu efektívnosti trhu práce v celej Únii a ktorý umožňuje riešiť problém nedostatku zručností a kompenzovať regionálne rozdiely. Mala by sa uľahčiť mobilita v rámci Únie.

(54)

Touto smernicou nie sú dotknuté ustanovenia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (19) a 2014/67/EÚ (20).

(55)

Existujúca právna neistota v súvislosti so služobnými cestami vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín by sa mala riešiť prostredníctvom vymedzenia pojmu služobná cesta a stanovenia zoznamu činností, ktoré by sa v každom prípade mali vo všetkých členských štátoch považovať za pracovné činnosti. Uvedené činnosti sa majú priamo prepojiť so záujmami zamestnávateľa v prvom členskom štáte a mali by sa vzťahovať na povinnosti držiteľa modrej karty EÚ v rámci zamestnania, pre ktoré bola udelená modrá karta EÚ. Druhým členským štátom by nemalo byť povolené požadovať od držiteľov modrej karty EÚ vykonávajúcich pracovné činnosti, aby mali víza, pracovné povolenie alebo iné povolenie, než je modrá karta EÚ. Ak modrú kartu EÚ vydal členský štát, ktorý schengenské acquis neuplatňuje v plnom rozsahu, jej držiteľ by mal mať právo na vstup do jedného alebo viacerých druhých členských štátov a pobyt v nich na účely pracovných činností v trvaní najviac 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

(56)

Držitelia modrej karty EÚ by mali mať právo presťahovať sa do druhého členského štátu v rámci zjednodušených podmienok, ak majú v úmysle požiadať o novú modrú kartu EÚ na základe existujúcej pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky. Druhé členské štáty by nemali mať právo požadovať od držiteľov modrej karty EÚ, aby mali akékoľvek iné povolenie, než je modrá karta EÚ vydaná prvým členským štátom. Hneď ako držiteľ modrej karty EÚ predloží úplnú žiadosť o novú modrú kartu EÚ v druhom členskom štáte v lehote stanovenej v tejto smernici, mal by mať uvedený členský štát možnosť povoliť držiteľovi modrej karty EÚ, aby začal pracovať. Držitelia modrej karty EÚ by mali byť oprávnení začať pracovať najneskôr 30 dní po predložení žiadosti o novú modrú kartu EÚ. Mobilita by mala byť založená na dopyte, a preto by sa v druhom členskom štáte mala vždy vyžadovať pracovná zmluva, mali by byť splnené všetky podmienky podľa platných právnych predpisov, stanovené v kolektívnych zmluvách alebo zavedené postupmi v príslušných profesijných odboroch a plat by mal dosahovať minimálnu výšku stanovenú v druhom členskom štáte v súlade s touto smernicou.

(57)

Ak majú držitelia modrej karty EÚ v úmysle požiadať o modrú kartu EÚ v druhom členskom štáte s cieľom vykonávať regulované povolanie, ich odborná kvalifikácia by sa mala uznávať rovnako ako kvalifikácia občanov Únie uplatňujúcich právo na voľný pohyb v súlade so smernicou 2005/36/ES a inými uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

(58)

Hoci sa v tejto smernici stanovujú niektoré osobitné pravidlá pre vstup a pobyt v druhom členskom štáte na účely pracovných činností a pre presťahovanie sa do druhého členského štátu na účely pobytu a práce na jeho území na základe modrej karty EÚ, na pohyb osôb cez hranice sa uplatňujú všetky ostatné pravidlá stanovené v príslušných ustanoveniach schengenského acquis.

(59)

Ak modrú kartu EÚ vydal členský štát, ktorý schengenské acquis neuplatňuje v plnom rozsahu, a držiteľ modrej karty EÚ v prípadoch týkajúcich sa mobility uvedených v tejto smernici prekročí vonkajšiu hranicu v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/399 na územie druhého členského štátu, uvedený členský štát by mal mať právo požadovať dôkaz, že držiteľ modrej karty EÚ vstupuje na jeho územie buď na účely výkonu pracovnej činnosti alebo na účely pobytu alebo práce na základe modrej karty EÚ na základe pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky. V prípade mobility na účely výkonu pracovných činností by mal mať tento druhý členský štát možnosť požadovať dôkazy o pracovnom účele pobytu, ako sú pozvánky, vstupenky alebo dokumenty opisujúce obchodné činnosti príslušného podniku a postavenie držiteľa modrej karty EÚ v rámci daného podniku.

(60)

Ak sa držiteľ modrej karty EÚ presťahuje do druhého členského štátu, aby v ňom požiadal o modrú kartu EÚ, a ak je sprevádzaný rodinnými príslušníkmi, tento členský štát by mal mať možnosť požadovať, aby títo rodinní príslušníci predložili svoje povolenia na pobyt, ktoré boli vydané v prvom členskom štáte. Okrem toho by členské štáty, ktoré schengenské acquis uplatňujú v plnom rozsahu, mali v prípadoch prekročenia vonkajšej hranice v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/399 nahliadnuť do Schengenského informačného systému a odoprieť vstup osobám, v súvislosti s ktorými sa vytvoril zápis na účely odopretia vstupu alebo pobytu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 (21), alebo vzniesť námietku voči mobilite takýchto osôb.

(61)

Ak sa držiteľ modrej karty EÚ presťahuje do druhého členského štátu na základe modrej karty EÚ vydanej prvým členským štátom a druhý členský štát zamietne žiadosť uvedeného držiteľa modrej karty EÚ o novú modrú kartu EÚ, táto smernica by mala umožniť druhému členskému štátu požiadať uvedeného držiteľa modrej karty EÚ, aby opustil jeho územie. Ak má držiteľ modrej karty EÚ stále platnú modrú kartu vydanú prvým členským štátom, druhý členský štát by mal mať možnosť požadovať, aby sa dotknutý držiteľ modrej karty EÚ vrátil do prvého členského štátu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (22). V prípade, že bola modrá karta EÚ vydaná prvým členským odňatá alebo v priebehu posudzovania žiadosti uplynulo obdobie jej platnosti, druhý členský štát by mal mať možnosť buď rozhodnúť o navrátení držiteľa modrej karty EÚ do tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES alebo požiadať prvý členský štát, aby umožnil opätovný vstup držiteľa modrej karty EÚ na jeho územie bez zbytočných formalít alebo zdržania. V druhom uvedenom prípade by mal prvý členský štát držiteľovi modrej karty EÚ vydať doklad umožňujúci opätovný vstup na svoje územie.

(62)

Na účely pobytu osôb s postavením medzinárodnej ochrany je potrebné zabezpečiť, aby, ak sa takéto osoby presťahujú do členského štátu iného ako je členský štát, ktorý im udelil medzinárodnú ochranu, mal iný členský štát informácie týkajúce sa okolností medzinárodnej ochrany dotknutých osôb, aby sa mu umožnilo plniť si svoje povinnosti súvisiace so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(63)

Ak chce členský štát vyhostiť osobu, ktorá získala modrú kartu EÚ v tomto členskom štáte a ktorá je osobou s postavením medzinárodnej ochrany v inom členskom štáte, uvedená osoba by mala požívať ochranu pred vyhostením alebo vrátením v súlade so smernicou 2011/95/EÚ a článkom 33 Ženevského dohovoru.

(64)

Ak je vyhostenie osoby s postavením medzinárodnej ochrany z územia členského štátu povolené podľa smernice 2011/95/EÚ, členský štát by mal zaručiť, aby sa z relevantných zdrojov získali všetky informácie, a to aj v prípade potreby od členského štátu, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, a aby sa tieto informácie riadne posúdili s cieľom zaručiť, aby rozhodnutie o vyhostení osoby s postavením medzinárodnej ochrany bolo v súlade s článkom 4 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(65)

Mali by sa stanoviť osobitné ustanovenia o podávaní správ na účely monitorovania vykonávania tejto smernice s cieľom zistiť jej prípadný vplyv, pokiaľ ide o únik mozgov“ v rozvojových krajinách a prípadne prijať opatrenia reagujúce na tento vplyv, aby sa predišlo „mrhaniu mozgami“.

(66)

Keďže ciele tejto smernice, a to zavedenie osobitného postupu prijímania, prijatie podmienok vstupu a pobytu, ktoré by boli uplatniteľné na štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ako aj na ich rodinných príslušníkov a stanovenie s tým súvisiacich práv, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a to najmä pokiaľ ide o zabezpečenie ich mobility medzi členskými štátmi a zrozumiteľného a jediného súboru kritérií prijímania v rámci členských štátov s cieľom lepšie využiť celkovú príťažlivosť Únie, ale z dôvodu jej rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(67)

Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané chartou v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ.

(68)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(69)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(70)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(71)

Smernica 2009/50/ES by sa preto mala zrušiť,

(1)

Maximálne hladiny rezíduí (ďalej len „MRL“) chlorantraniliprolu boli stanovené v časti A prílohy III k nariadeniu (ES) č. 396/2005.

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 2 a 4 nariadenia (ES) č. 396/2005 bola predložená žiadosť o dovoznú toleranciu v prípade chlorantraniliprolu používaného v Spojených štátoch na strukovinách. Žiadateľ uvádza, že povolené použitia uvedenej látky na strukovinách v Spojených štátoch majú za následok rezíduá, ktoré prekračujú MRL stanovené v nariadení (ES) č. 396/2005, a preto je potrebné zvýšiť MRL, aby sa zamedzilo obchodným prekážkam pri dovoze uvedených plodín.

(3)

V súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 396/2005 príslušný členský štát danú žiadosť vyhodnotil a zaslal Komisii hodnotiacu správu.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) žiadosť a hodnotiacu správu posúdil, pričom preskúmal najmä riziká pre spotrebiteľov a v relevantných prípadoch aj pre zvieratá, a k navrhovanej MRL vydal odôvodnené stanovisko (2). Uvedené stanovisko zaslal žiadateľovi, Komisii a členským štátom a sprístupnil ho verejnosti.

(5)

Úrad dospel k záveru, že všetky požiadavky na údaje sú splnené a úpravy MRL požadované žiadateľom sú na základe posúdenia expozície spotrebiteľov z hľadiska ich bezpečnosti prijateľné pre 27 špecifických európskych spotrebiteľských skupín. Úrad zohľadnil najnovšie informácie o toxikologických vlastnostiach predmetnej látky. Celoživotná expozícia účinkom tejto látky z konzumácie všetkých potravín, ktoré ju môžu obsahovať, nepreukázala žiadne riziko prekročenia prijateľného denného príjmu. Úrad okrem toho dospel k záveru, že vzhľadom na nízky profil akútnej toxicity látky nie je nutné stanoviť akútnu referenčnú dávku.

(6)

Na základe odôvodneného stanoviska úradu a s prihliadnutím na faktory týkajúce sa predmetnej záležitosti navrhované úpravy MRL spĺňajú požiadavky článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 396/2005.

(7)

Nariadenie (ES) č. 396/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,