(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 18. februára 2021 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu silicidu vápnika s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“ alebo „ČĽR“ alebo „Čína“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý podalo 4. januára 2021 združenie Euroalliages (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho silicid vápnika v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia by Komisia mala počas obdobia predbežného poskytovania informácií registrovať dovozy podliehajúce antidumpingovému prešetrovaniu, pokiaľ nemá dostatočné dôkazy v zmysle článku 5 o tom, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. c) alebo d) nie sú splnené.

(4)

V danom prípade navrhovateľ nepožiadal o registráciu a Komisia zistila, že požiadavky podľa písmena d) neboli splnené, pretože okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, od toho času nedošlo k podstatnému nárastu dovozu. Podľa údajov Eurostatu objem dovozu z Číny klesol v prvých štyroch mesiacoch (t. j. od marca do júna 2021) po začatí prešetrovania o 86 % v porovnaní s tými istými mesiacmi počas obdobia prešetrovania. Na mesačnom základe priemerný dovoz z Číny počas prvých štyroch mesiacov po začatí prešetrovania klesol o 74 % v porovnaní s priemerným mesačným dovozom počas obdobia prešetrovania. Komisia preto počas obdobia predbežného poskytovania informácií dovozy neregistrovala.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

V tejto fáze prešetrovania nikto o vypočutie nepožiadal.

(8)

Pripomienky k začatiu konania Komisii doručilo združenie Eurofer a nemecká oceliarska federácia (Wirtschaftsvereinigung Stahl), pričom v nich žiadajú o ukončenie prešetrovania.

(9)

Združenie Eurofer tvrdilo, že hlavným dôvodom slabej výkonnosti výrobného odvetvia Únie je pokles výroby ocele, a nie čínsky dovoz, a preto v podnete nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi čínskym dovozom a situáciou výrobného odvetvia Únie. Združenie Eurofer takisto tvrdilo, že navrhovateľ neposkytol žiadne informácie o tom, do akej miery môžu výrobcovia silicidu vápnika vyrábať iné ferozliatiny na tom istom stroji. Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že navrhovateľ riadne neanalyzoval iné faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli viesť k situácii výrobného odvetvia silicidu vápnika v Únii, ako je pandémia COVID-19 a prepojenie s nadmernou kapacitou ocele. Združenie Eurofer okrem toho tvrdilo, že údajné prudké zvýšenie čínskeho dovozu nie je možné zosúladiť na základe údajov Eurostatu/Comext o dovoze v prípade číselného znaku KN 7202 99 80. Podľa týchto údajov nárast dovozu z Číny nebol počas OP badateľný, zatiaľ čo nárast dovozu z Brazílie bol oveľa výraznejší. Okrem toho, pokiaľ ide o ziskovosť, združenie Eurofer a nemecká oceliarska federácia tvrdili, že jej zníženie je logickým dôsledkom najhoršej hospodárskej krízy za viac ako desať rokov. Podľa združenia Eurofer celková hospodárska situácia viedla skôr k zlej výkonnosti navrhovateľa než dovozu. Pokiaľ ide konkrétne o náklady, združenie Eurofer poukázalo na to, že na rozdiel od toho, čo tvrdí navrhovateľ, náklady na energiu sa počas obdobia prešetrovania znížili, a preto nemohli prispieť k zvýšeniu nákladov. Podľa združenia Eurofer sa fixné náklady teda nezvýšili, a to z dôvodu nižšieho dopytu po oceli. Nemecká oceliarska federácia dodala, že takisto treba vziať do úvahy to, že čínski výrobcovia legovacích prvkov majú pri výrobe zliatin zrejmé komparatívne výhody vzhľadom na nižšie náklady na energiu a náklady práce a vlastné zdroje surovín. To všetko údajne preukazovalo, že pokles ziskovosti nie je dôsledkom čínskeho dovozu, ale logickým dôsledkom celkovej hospodárskej situácie a pandémie COVID-19.

(10)

V podnete bolo cenové podhodnotenie stanovené na základe určitých transakcií, ktoré boli najlepšími informáciami, ktoré mal navrhovateľ v danej fáze k dispozícii. Združenie Eurofer kritizovalo túto metódu a poukázalo aj na to, že v prípade cenového podhodnotenia by sa malo zohľadniť to, či sa tovar predáva voľne ložený alebo ako jadrový drôt.

(11)

Komisia analýzou potvrdila, že žiadny z uvedených prvkov, či už je vecne správny, alebo nie, nestačil na spochybnenie záveru, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy, ktoré nasvedčujú, že dovážaný dotknutý výrobok vstupoval do Únie za dumpingové ceny a podľa všetkého spôsobil značnú ujmu výrobcom z Únie. Tieto aspekty boli stanovené na základe najlepších dôkazov, ktoré mal navrhovateľ v tom čase k dispozícii, a boli dostatočne reprezentatívne a spoľahlivé. Okrem toho boli tvrdenia združenia Eurofer a nemeckej oceliarskej federácie podrobne preskúmané v priebehu prešetrovania a rozoberajú sa ďalej v texte.

(12)

Na základe uvedeného Komisia potvrdila, že navrhovateľ predložil dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, čím splnil požiadavky stanovené v článku 5 ods. 2 základného nariadenia.

(13)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku určitých druhov zainteresovaných strán.

(14)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že sprístupní dotazníky jediným dvom známym výrobcom z Únie, a to spoločnostiam OFZ, a. s. a Ferropem. Komisia však vyzvala aj ďalších prípadných výrobcov z Únie, aby sa jej prihlásili a požiadali o dotazník najneskôr do siedmich dní od uverejnenia oznámenia o začatí konania.

(15)

Komisii sa neprihlásili žiadni ďalší výrobcovia z Únie. Usudzuje sa preto, že títo uvedení dvaja výrobcovia z Únie predstavujú 100 % výrobného odvetvia Únie.

(16)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(17)

Štyria neprepojení dovozcovia (Affival SAS, Coftech GmbH, Sider Trading SpA, SKW Stahl-Metallurgie GmbH) poskytli požadované informácie a súhlasili s tým aby boli zaradení do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Komisia vyzvala všetky uvedené štyri spoločnosti, aby vyplnili dotazník pre dovozcov.

(18)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)

Traja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(20)

Komisia zaslala vláde ČLR (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(21)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy o deformáciách trhu so surovinami v ČĽR, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k ČĽR uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala vláde ČĽR v tejto súvislosti dodatočný dotazník.

(22)

Dotazníky pre výrobcov z Únie, neprepojených dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov boli sprístupnené online (3) v deň začatia konania.

(23)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od dvoch výrobcov z Únie, dvoch dovozcov v Únii (spoločností Affival a Coftech), dvoch používateľov (spoločností AFV Acciaierie Beltrame S.p.A. a Filo d.o.o.) a troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (spoločností Ningxia Ketong New Material Technology Co., Ltd., Ningxia Shun Tai Smelting Co., Ltd. a jej prepojeného obchodníka Overseas Metallurgy Co., Ltd a spoločnosti Shaanxi Shenghua Metallurgy-Chemical Co., Ltd.).

(24)

Komisia si vyžiadala a krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na túto pandémiu (ďalej len „oznámenie o COVID-19“) (4) Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch spolupracujúcich spoločností. Namiesto toho Komisia na diaľku vykonala krížové kontroly informácií, ktoré poskytli prostredníctvom videokonferencie tieto spoločnosti:

—

OFZ, a. s., Istebné, Slovensko

—

FERROPEM, Chambéry, Francúzsko

—

Affival SAS, Solesmes, Francúzsko

—

Ningxia Ketong New Material Technology Co., Ltd. (ďalej len „Ketong“)

—

Ningxia Shun Tai Smelting Co., Ltd. a prepojený obchodník Overseas Metallurgy Co., Ltd. tejto spoločnosti (ďalej len „Shun Tai“)

—

Shaanxi Shenghua Metallurgy-Chemical Co., Ltd. (ďalej len „Shenghua“)

(25)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(26)

Dotknutým výrobkom je zliatina alebo zlúčenina, ktorá obsahuje 16 hmotnostných % alebo viac vápnika, 45 hmotnostných % alebo viac kremíka, menej ako 14 hmotnostných % železa a najviac 10 hmotnostných % iného prvku; tiež predkladaná ako voľne ložená, balená vo vreciach alebo v oceľových sudoch, uzavretá v oceľovom plechu (alebo jadrovom drôte) alebo inak predkladaná, s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriaca pod číselné znaky KN ex 7202 99 80 a ex 2850 00 60 (kódy TARIC 7202998030 a 2850006091) (ďalej len „dotknutý výrobok“). Bežne sa označuje ako silicid vápnika alebo „CaSi“.

(27)

Silicid vápnika sa používa pri výrobe špeciálnych kovových zliatin. Zliatiny CaSi sa používajú ako odkysličovadlo a odsírovadlo pri výrobe vysokokvalitnej ocele.

(28)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(29)

Komisia sa v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(30)

Komisii neboli doručené žiadne tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku.

(31)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie zamerané na vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(32)

Komisia preto s cieľom zhromaždiť údaje potrebné na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu silicidu vápnika. Príslušné informácie predložili traja čínski vyvážajúci výrobcovia.

(33)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda na žiadosť o informácie neodpovedala. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(34)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia na určenie normálnej hodnoty založenej na nedeformovaných cenách alebo referenčných hodnotách identifikovala ako potenciálnu reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Brazíliu. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(35)

Komisia 7. mája 2021 formou záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe silicidu vápnika. Okrem toho Komisia ako možné reprezentatívne krajiny identifikovala Brazíliu a Argentínu. Pripomienky Komisii doručili navrhovateľ a vyvážajúci výrobcovia Ketong a Shenghua. Tieto pripomienky sa podrobne analyzujú v odôvodneniach 93 až 119.

(36)

Komisia 14. júna 2021 formou druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) oznámila zainteresovaným stranám, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom za reprezentatívnu krajinu vezme Brazíliu. Ďalej zainteresované strany informovala, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk stanoví na základe dostupných informácií týkajúcich sa príslušnej spoločnosti Rima Industrial S.A. (ďalej len „Rima Industrial“) v reprezentatívnej krajine. V druhom zázname sa rozoberali aj pripomienky doručené k prvému záznamu. Pripomienky k druhému záznamu doručili navrhovateľ a vyvážajúci výrobcovia Ketong a Shenghua. Tieto pripomienky sa podrobne analyzujú v odôvodneniach 122 až 136.

(37)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(38)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(39)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády, ako sa uvádza v odôvodnení 33, bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(40)

V nedávnom prešetrovaní týkajúcom sa ferosilícia s pôvodom v ČĽR, ktorého výrobcovia patria do odvetvia ferozliatin, podobne ako výrobcovia silicidu vápnika (5), Komisia zistila, že v uvedenom odvetví existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia v uvedenom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia takisto primerané.

(41)

V uvedenom prešetrovaní Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (6). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v odvetví ferosilícia nielenže pretrváva podstatná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (7), ale že čínska vláda je takisto schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (8) Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR totiž vedie k tomu, že zdroje sú prideľované odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (9). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (10). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ferosilícia deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (11), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (12). Vzhľadom na blízku podobnosť použitých vstupov a výrobného procesu sa tieto zistenia vo veľkej miere vzťahujú aj na odvetvie silicidu vápnika, ktoré je tiež súčasťou odvetvia ferozliatin.

(42)

Podobne ako pri prešetrovaní týkajúcom sa odvetvia ferosilícia v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v podnete, ako aj v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR, ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(43)

Podnet v tomto prípade sa odvolával na správu, najmä pokiaľ ide o deformácie v energetickom sektore, a v súvislosti s určitými vstupmi nerastných surovín. Navrhovateľ okrem toho poskytol aj štúdiu o deformáciách trhu spôsobených štátom v čínskom odvetví ferozliatin a silícia. V tejto štúdii bolo preukázané, že čínske odvetvie ferozliatin podlieha autoritatívnym usmerneniam a svojvoľným zásahom štátu, a dospelo sa k záveru, že čínske spoločnosti v tomto odvetví „vyvíjajú svoju činnosť v deformovanom trhovom prostredí, v ktorom sa konkurenčným silám neumožňuje štruktúrovať domáci trh a zosúlaďovať ho s globálnymi trhmi“. Táto správa bola vo fáze začatia konania vložená do vyšetrovacieho spisu. Žiadna zainteresovaná strana, a to ani čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia, sa k tejto správe nevyjadrila. Podnet obsahoval aj odkazy na Inventár OECD o vývozných obmedzeniach pre priemyselné suroviny.

(44)

V sektore silicidu vápnika pretrváva určitá miera vlastníctva a kontroly zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Prešetrovaním sa zistilo, že 65 % jedného zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, a to spoločnosť Shenghua, vlastní spoločnosť Shaanxi Metallurgical & Mining Group Co., ktorá je zase dcérskou spoločnosťou štátom vlastnenej spoločnosti Shaanxi Non-ferrous Metals Holding Group Co (13). Spoločnosť uznáva, že zostáva pod vplyvom štátnom vlastneného podniku a využíva silnú podporu vlády (14). Okrem toho, zatiaľ čo dvaja ďalší spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia sú podľa všetkého v súkromnom vlastníctve, zdá sa tiež, že jeden z nich – spoločnosť Ningxia Shun Tai Smelting, má úzky vzťah s miestnymi orgánmi: nachádza sa v priemyselnom parku Zhongwei, ktorý poskytuje etablovaným spoločnostiam mnohé preferenčné politiky, ako sú nižšie dane či ceny elektrickej energie (15). Na webovom sídle parku sa tiež uvádza, že „projekt spoločnosti Ningxia Shuntai Smelting Company týkajúci sa pece s ponoreným oblúkom na výrobu zliatiny silicidu vápnika a výroby energie pomocou odpadového tepla je kľúčovým projektom na podporu investícií mestskej správy Zhongwei.“

(45)

Keďže nespolupracoval žiaden ďalší čínsky vývozca prešetrovaného výrobku, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov silicidu vápnika nebolo možné určiť viac.

(46)

Okrem toho sa prešetrovaním podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia potvrdilo, že v odvetví elektrickej energie, ktoré je hlavným výrobným faktorom pri výrobe silicidu vápnika, pretrváva podstatná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády. Ako Komisia uviedla vo svojej správe, trh s elektrickou energiou v Číne charakterizuje silná prítomnosť štátom vlastnených podnikov v rôznych fázach dodávateľského reťazca a približne 50 % výrobnej kapacity bolo v roku 2017 vo vlastníctve štátu, zatiaľ čo dva štátom vlastnené podniky vlastnili celú prenosovú sústavu (16).

(47)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, Komisia počas prešetrovania zistila existenciu osobných väzieb medzi Komunistickou stranou Číny a aspoň jednou spoločnosťou vyrábajúcou prešetrovaný výrobok. Generálny riaditeľ spoločnosti Shenghua a vlastník 35 % podielu spoločnosti súčasne zastáva funkciu tajomníka strany (17).

(48)

Politickému dohľadu a usmerňovaniu podliehajú tak verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví silicidu vápnika. Tak ako v akomkoľvek inom sektore v ČĽR, sú aj títo výrobcovia nútení usporadúvať činnosti zamerané na budovanie strany a udržiavať úzke väzby s Komunistickou stranou Číny a jej ideológiou. Nasledujúci príklad ilustruje opísaný trend rastúcej miery zasahovania čínskej vlády aj odvetvia silicidu vápnika. Prešetrovaním sa v spoločnosti Shenghua odhalili rozsiahle činnosti zamerané na budovanie strany. Webové sídlo výrobcu je osobitne explicitné, pokiaľ ide o budovanie Komunistickej strany Číny podniku a jeho úlohu v spoločnosti: „Výbor Komunistickej strany Číny Shaanxi Shenghua Metallurgical Chemical Co., Ltd. usporiadal 17. júla štvrtú skupinovú schôdzu Strediska výboru strany. Schôdzi predsedal tajomník strany a výkonný riaditeľ Wei Xinhua. Na schôdzi sa zúčastnili členovia straníckeho výboru, ďalší členovia nestraníckych výborov, ako aj tajomníci pobočiek. Zástupca tajomníka strany, Yang Hui, na schôdzi predstavil študijný materiál o „Základnom zákone komunistickej strany Číny – stanov strany z 19. celoštátneho zjazdu Komunistickej strany Číny“ a zabezpečil kolektívne štúdium prejavu predsedu metalugickej skupiny na oslavnej konferencii 1. júla „Zblížme sa s pokrokom, zjednoťme taviacu silu a razme jej cestu vpred“. Účastníci diskutovali o tom, ako si plniť povinnosti členské povinnosti a svoje úlohy v strane. […] [Wei Xinhua] predložil niekoľko požiadaviek na vedenie tímu a členov strany: 1. Neustále sa zlepšovať dôkladným čítaním stanov strany, […] 2. Posilniť ideológiu a vieru, neochvejne dodržiavať vedúce postavenie výboru strany spoločnosti, ďalej rozvíjať „ducha Yan’an“ a „ducha vytrvalosti“ a svoju energiu sústrediť na úlohy s cieľom plniť si povinnosti a zabezpečiť dobré pracovné miesto pre spoločnosť. […] 4. Vyšetrovať a napraviť svoj vlastný problém pracovného štýlu v súlade so stanovami a disciplínou strany. Všetky pobočky musia vykonávať dobrú prácu pri ideologickom vzdelávaní členov a kádrov strany a posilňovať u nich ducha strany; […] Výbor pre disciplinárnu kontrolu spoločnosti a úrad pre kontrolu a dohľad nad disciplínou musia prísne vykonávať svoje dozorné úlohy“ (18).

(49)

Ďalej sa zistilo, že v odvetví silicidu vápnika existujú politiky v prospech domácich výrobcov alebo iné ovplyvňovanie trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(50)

Toto odvetvie spolu s ostatnými pododvetviami ferozliatin, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri výrobe ocele, je pre čínsku vládu dôležitým odvetvím. Komisia predovšetkým zistila, že toto odvetvie sa považuje za podporované odvetvie v provincii Ningxia v súlade s katalógom podporovaných odvetví v západných provinciách podľa Národnej komisie pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“ z angl. National Development and Reform Commission) z roku 2020 (19).

(51)

Na rôznych úrovniach boli takisto vydané rôzne plány, usmernenia a iné dokumenty týkajúce sa potrebných vstupov na výrobu silicidu vápnika. Svedčia o miere zasahovania štátu na trhoch s týmito vstupmi.

(52)

Pokiaľ ide o elektrinu, ktorá predstavuje najväčší podiel vstupných nákladov, ako Komisia uviedla v správe, ceny elektrickej energie nie sú v ČĽR založené na trhových princípoch a ovplyvňujú ich aj výrazné deformácie (prostredníctvom centrálneho stanovovania cien, cenových diferenciácií a postupov priameho odberu elektrickej energie) (20). Hoci trh s energiou v Číne prešiel viacerými zmenami a reformami (21), niektoré ceny relevantné pre energetický systém stále nie sú založené na trhových princípoch. Vláda uznáva, že ceny stále do veľkej miery kontroluje štát: „Súčasné riadenie cien elektrickej energie je stále založené na cenách stanovených vládou. Úpravy cien často zaostávajú za zmenami nákladov a je ťažké včas a primerane odzrkadľovať náklady na spotrebu elektrickej energie […] Zatiaľ nebol vytvorený účinný konkurenčný mechanizmus na predaj elektriny, trhové transakcie medzi podnikmi vyrábajúcimi elektrickú energiu a používateľmi sú obmedzené a zapojiť rozhodujúcu úlohu trhu do prideľovania zdrojov je ťažké“ (22). Toto oslabenie trhu spôsobené štátom je príčinou ďalších pokusov riadiť trh, čo sa odráža vo viacerých následných administratívnych dokumentoch. Napríklad v novembri 2020 vydala Národná komisia pre rozvoj a reformy (ďalej len „NDRC“) oznámenie o podpore pre podpisovanie strednodobých až dlhodobých zmlúv na elektrickú energiu v roku 2021 (23). V dokumente sa predovšetkým uvádza pokyn, že sa treba „usilovať zabezpečiť, aby zmluvne dohodnutý objem elektrickej energie nebol nižší ako 80 % priemerného objemu za posledné tri roky“, a pokiaľ ide o stanovovanie cien, „stanoviť mechanizmus na vyrovnávanie odchýlok […] v predpisoch miestneho trhu s cieľom riešiť odchýlky medzi zmluvne dohodnutým a skutočne dodaným objemom energie“ a „zlepšiť mechanizmus strednodobej a dlhodobej ceny transakcií. Všetky oblasti musia dôsledne dodržiavať ceny za prenos a distribúciu energie schválené vládou.“ Oznámenie obsahuje aj špecifické ustanovenia o vykonávaní, najmä stanovením mechanizmu na sledovanie napredovania pri podpise zmluvy alebo posilnením monitorovania zmlúv, poskytovania informácií a presadzovania (24). Štátna rada okrem toho v januári 2021 vydala stanovisko NDRC o štandardizácii poplatkov za dodávky vody, elektriny a tepla v mestách s cieľom podporiť vysokokvalitný rozvoj tohto odvetvia. Oznámenie obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa stanovovania cien štátom „[…] V prípade projektov, na ktoré sa vzťahuje stanovovanie cien štátom alebo štátom riadené ceny primerane určiť zloženie nákladov, posilniť dohľad nad nákladmi a preskúmať, zlepšiť mechanizmus tvorby cien a vedecky určiť cenovú úroveň. […]“ Spomedzi „hlavných cieľov“ oznámenia sa osobitne odkazuje na mechanizmus vládnych vstupov v súvislosti so stanovovaním cien, ako aj na sektorovú diferenciáciu metód tvorby stanovovania cien: „Do roku 2025 sa dosiahnu jasné výsledky v oblasti čistenia a štandardizácie poplatkov v odvetví dodávok vody, elektrickej energie, plynu a vykurovania: Vytvorí sa základ vedeckého, štandardizovaného a transparentného mechanizmu tvorby cien a ďalej sa vylepší mechanizmus vládnych vstupov. Metódy stanovovania cien uplatniteľné na súvisiace odvetvia, metódy kontroly nákladov a preskúmania, cenové správanie a štandardné komplexné pokrytie služieb, ako aj kvalita a efektívnosť dodávok vody, elektriny, vykurovania a iných výrobkov a služieb sa musia výrazne zdokonaliť.“ (25)

(53)

Ďalšou surovinou, ktorá sa používa na výrobu silicidu vápnika, je uhlie. Ako Komisia uviedla vo svojej správe, trh s uhlím v ČĽR podlieha deformáciám, najmä v dôsledku subvencovania (26) a riadenia a kontroly využívania zdrojov uhlia (27). Okrem toho Komisia v rámci prešetrovania týkajúceho sa glutamananu sodného s pôvodom v ČĽR a Indonézii dospela k zisteniam o zasahovaní štátu do trhových síl v čínskom uhoľnom odvetví na úrovni provincií, najmä v provincii Shandong, prostredníctvom plánovacích dokumentov, ktorými sa reguluje ponuka, lokalizáciu a priemyselné modely (28). V súčasnom prešetrovaní Komisia stanovila ďalšie prvky zasahovania štátu. V máji 2021 Národná energetická správa (NEA) a NDRC spoločne vydali oznámenie o riadiacich opatreniach týkajúcich sa výrobnej kapacity uhoľných baní a o kritériách schvaľovania s cieľom regulovať kapacity uhoľných baní a presadzovať príslušné limity vypočítané na základe oznámenia (29). Ako ďalší príklad ďalekosiahlej štátnej regulačnej činnosti na trhu s uhlím vydala NDRC v decembri 2020 oznámenie o zabezpečení podpísania a plnenia strednodobých a dlhodobých zmlúv o uhlí v roku 2021 (30). V oznámení sa výslovne zdôrazňuje cieľ zvýšiť vplyv a dohľad štátu v zmluvnom procese: „Lepšie rozvíjať úlohu štátu, zamerať sa na posilnenie budovania systému, zdokonaliť transakčné pravidlá, posilniť dohľad nad úvermi a príslušné strany viesť k zvyšovaniu povedomia o celkovej situácii, prevziať spoločenskú zodpovednosť, znormalizovať plnenie zmlúv a zaistiť hladné fungovanie trhu s uhlím.“ Oznámenie tiež nariaďuje, aby sa „posilnila sebadisciplína odvetvia. Všetky príslušné priemyselné združenia usmerňujú podniky k posilneniu sebadisciplíny, k riadnemu plneniu požiadaviek týkajúcich sa strednodobých a dlhodobých zmlúv a k tomu, aby situáciu v oblasti ponuky a dopytu na trhu a výhodnú pozíciu odvetvia nevyužívali na uzatváranie nevyvážených zmlúv. Veľké podniky musia ísť príkladom, samé regulovať podpisovanie zmlúv, zvyšovať svoju informovanosť o plnení záväzkov, iniciatívne preberať spoločenskú zodpovednosť za zaisťovanie ponuky a stálych cien a podporovať bezproblémové fungovanie trhu s uhlím na celoštátnej úrovni.“ Osobitne si treba všimnúť jasné usmernenie, aby sa pri uzatváraní zmlúv nevyužívala situácia v oblasti dopytu a ponuky na trhu. V apríli 2021 vydala NDRC ďalšie oznámenie o zabezpečení dohľadu nad strednodobými a dlhodobými zmluvami o uhlí z roku 2021 a ich riadení, ktorého cieľom je lepšie dohliadať na dodržiavanie kúpnych zmlúv a zabezpečiť dodávky uhlia (najmä na základe ustanovení už citovaného oznámenia č. 902). Na základe toho by príslušné strany mali predovšetkým zabezpečiť, aby mesačná miera súladu nebola nižšia ako 80 % a štvrťročná a ročná miera súladu by nemala byť nižšia ako 90 % (31).

(54)

Zasahovanie štátu na trhu s uhlím je viditeľné aj v nedávnom rozhodnutí o predĺžení skúšobnej prevádzky odstavených uhoľných baní o ďalší rok s cieľom zvýšiť produkciu a ponuku, aby sa zabránilo zvýšeniu cien komodít (po tom, ako bola ťažba baní predtým pozastavená) (32).

(55)

Okrem toho dve ďalšie dôležité suroviny používané na výrobu silicidu vápnika – kremenec a vápenec – sú zahrnuté do 13. päťročného plánu pre nerastné zdroje, ktorý štátu umožňuje riadiť trhy s kľúčovými nerastnými zdrojmi v ČĽR prakticky vo všetkých oblastiach (33). Prešetrovaním sa okrem toho potvrdilo, že podľa vydania Inventára OECD o vývozných obmedzeniach pre priemyselné suroviny z roku 2020 sa na kremenec (číselný znak HS 250590) v ČĽR v roku 2019 vzťahovala požiadavka neautomatických vývozných povolení (34), ktorá môže obmedziť vývoznú činnosť, a narušiť tak trh.

(56)

Ako možno vidieť na uvedených príkladoch, čínska vláda riadi rozvoj odvetvia silicidu vápnika v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc a kontroluje prakticky každý aspekt fungovania tohto odvetvia. Toto štátne usmerňovanie a zasahovanie sa týkajú aj hlavných vstupov, ktoré sa používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Spoločnosť Shenghua napríklad uznáva, že svoje obchodné operácie zosúlaďuje s centrálnymi plánovacími dokumentmi a kľúčovými štátnymi politikami, ako sa opisuje v jej podnikových cieľoch: „Usilovať sa vybudovať a uviesť do prevádzky projekty ako vysoko čistý vápnik, priemyselný kremík chemickej kvality a mikrovlnové metalurgické výrobné linky a ďalšie projekty do konca 13. päťročného plánu“. Spoločnosť tiež tvrdí, že „sa aktívne prispôsobuje novej norme národného hospodárskeho rozvoja, presne sleduje nové smerovanie reformných politík na strane ponuky, svedomito nesie zodpovednosť za bezpečnú výrobu šetrnú k životnému prostrediu a na základe svojho stáleho vedúceho postavenia v odvetví zliatin silicidu vápnika sa opiera o riadenie, talenty a vedecký výskum skupiny Shaanxi Nonferrous Group“ (35).

(57)

Okrem uvedeného sú výrobcovia silicidu vápnika takisto príjemcami rôznych foriem štátnej podpory, čo jasne poukazuje na záujem orgánov v tomto odvetví. Komisia počas prešetrovania zistila, že spoločnosť Ningxia Shun Tai Smelting získala podporu vďaka svojmu založeniu v Priemyselnom parku Zhongwei (pozri odôvodnenie 44), zatiaľ čo spoločnosť Ketong bola uznaná ako „podnikové technologické centrum autonómneho regiónu za rok 2020“. Miestne médiá v tejto súvislosti uviedli, že: „podľa príslušných právnych predpisov podnikové technologické centrum na úrovni autonómneho regiónu, ktoré bolo ako také uznané po prvýkrát, získa finančnú podporu vo výške 1 milión jüanov.“ (36) Iné miestne médiá vo svojich správach potvrdili podporu spoločnosti od provincie: „Príslušná osoba poverená oddelením priemyslu a informačných technológií autonómneho regiónu uviedla, že naša správna oblasť energicky podporuje štrukturálnu transformáciu, ekologickú transformáciu, inteligentnú transformáciu a technologickú transformáciu priemyselných podnikov prostredníctvom rozšírenia priemyselného reťazca, ktoré sa považuje za prioritu, ako aj prostredníctvom ekologickej transformácie, inteligentnej transformácie a technologickej transformácie, ktoré sa považujú za kľúčové nástroje, a že podporuje aj štrukturálne úpravy a modernizáciu výrobkov v odvetví surovín. […] Pokiaľ ide o špeciálne legované materiály, náš región podporuje rozvoj vysokoteplotných zliatin, zliatin odolných voči korózii, zliatin ultravysokej pevnosti a iných materiálov s osobitnými vlastnosťami a osobitnými funkciami. V kľúčových technológiách urobia podniky, ako je Shengyan Industrial, Ketong New Materials a Jun Magnetic New Materials, prelomové objavy na vývoj legovaných materiálov s osobitnými kritériami, ako je odolnosť voči vysokým teplotám, vysoká pevnosť a vysoká odolnosť proti korózii, ktoré sa bežne používajú v oblasti nehrdzavejúcej ocele a špeciálnej ocele.“ (37)

(58)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných odvetví vrátane výroby silicidu vápnika, ako aj hlavných surovín používaných na výrobu uvedeného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(59)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví silicidu vápnika uvedených v odôvodnení 41 nemalo vplyv na výrobcov prešetrovaného výrobku.

(60)

Odvetvie silicidu vápnika nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 41. Uvedené deformácie ovplyvňujú odvetvie priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných surovín potrebných pri jeho výrobe), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR).

(61)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by v odvetví silicidu vápnika nedochádzalo k zasahovaniu vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 41. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(62)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia silicidu vápnika nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(63)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja silicidu vápnika na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(64)

Čínska vláda nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak. Vyvážajúci výrobcovia Ketong a Shenghua však predložili niekoľko pripomienok.

(65)

Spoločnosť Ketong tvrdila, že metodika predpísaná článkom 2 ods. 6a základného nariadenia na účely stanovenia normálnej hodnoty nie je zlučiteľná s Protokolom o pristúpení Číny k WTO, antidumpingovou dohodou WTO a rozhodnutím orgánu WTO na urovnávanie sporov (ďalej len „DSB“), a preto by sa nemala uplatňovať.

(66)

Po prvé, spoločnosť Ketong pripomenula, že v oddiele 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO sa povoľujú výnimky zo štandardnej metodiky pri určovaní normálnej hodnoty a porovnateľnosti cien podľa článku VI dohody GATT z roku 1994 a antidumpingovej dohody, ale tieto výnimky boli časovo obmedzené, keďže ich platnosť uplynula 11. decembra 2016. Podľa spoločnosti Ketong by sa Únia od 12. decembra 2016 pri stanovovaní normálnej hodnoty výrobcov z vyvážajúcej krajiny nemala odkláňať od štandardnej metodiky, čiže používať by mala len domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, pokiaľ iné ustanovenia dohôd WTO vrátane antidumpingovej dohody neumožňujú iný postup. Spoločnosť Ketong tvrdila, článok 2 ods. 6a základného nariadenia, tým že Únii umožňuje používať údaje vhodnej reprezentatívnej krajiny, je v rozpore so záväzkom Únie v rámci dohôd WTO, najmä s jej záväzkom podľa oddielu 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO.

(67)

Spoločnosť Ketong takisto tvrdila, že na stanovenie normálnej hodnoty sa článkom 2 antidumpingovej dohody neumožňuje používať iné informácie ako informácie z vyvážajúcej krajiny. A teda aj za výnimočných okolností, ak treba vytvoriť normálnu hodnotu, údaje týkajúce sa výrobných nákladov a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sa musia získať zo zdrojov vo vyvážajúcej krajine. Podľa spoločnosti Ketong pojem výrazných deformácií v antidumpingovej dohode dokonca ani neexistuje.

(68)

Po druhé, spoločnosť Ketong pripomenula, že odvolací orgán WTO vo veci Európska únia – antidumpingové opatrenia týkajúce sa bionafty z Argentíny (38) zistil, že Únia nekonala v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, keďže ako základ na výpočet výrobných nákladov prešetrovaného výrobku nepoužila záznamy, ktoré viedli prešetrovaní výrobcovia. Spoločnosť Ketong predovšetkým uviedla, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie deformácie v Argentíne, ktoré spôsobovali rozdiel medzi domácimi a medzinárodnými cenami hlavných surovín dotknutého výrobku, neboli samy osebe dostatočným základom podľa článku 2.2.1.1 na vyvodenie záveru, že záznamy výrobcu v primeranej miere neodrážali náklady na suroviny spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku alebo na to, aby sa nezohľadnili pri vytváraní normálnej hodnoty dotknutého výrobku.

(69)

Spoločnosť Shenghua podobne tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s právom WTO.

(70)

Po prvé, spoločnosť Shenghua tvrdila, že v antidumpingovej dohode WTO sa neuznáva pojem „výrazné deformácie“, keďže jej článok 22 umožňuje vytvoriť normálnu hodnotu len vtedy, ak nedochádza k predaju v bežnom obchode. Spoločnosť Shenghua poznamenala, že v antidumpingovej dohode nie je žiadny článok, ktorý by na určenie normálnej hodnoty umožňoval použiť údaje z tretej krajiny, ktoré nemôžu odrážať ceny ani úroveň nákladov vyvážajúcej krajiny. V antidumpingovej dohode sa teda vyžaduje, aby sa normálna hodnota stanovovala na základe predajných cien alebo nákladov, ktoré odrážajú úroveň cien alebo nákladov v krajine pôvodu. Cena vytvorená na základe cien v reprezentatívnej krajine preto nemôže odrážať úroveň cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine.

(71)

Po druhé, spoločnosť Shenghua tvrdila, že aj keby bol pojem „výrazné deformácie“ v súlade s právom WTO, vytvorenú hodnotu by bolo treba vypočítať v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a v súlade s tým, ako ju odvolací orgán WTO vykladá vo veci EÚ – bionafta (DS473). Na výrazné deformácie vo vyvážajúcej krajine by sa musela vzťahovať buď definícia predaja, ktorý nie je súčasťou „bežného obchodu“, alebo definícia „osobitnej situácie na trhu“. Spoločnosť Shenghua tvrdila, že aj keď pojem „bežný obchod“ nie je v antidumpingovej dohode výslovne vymedzený, v článku 2.2.1 sa stanovuje, že predaj výrobku sa môže považovať za predaj mimo bežného obchodu a nemusí sa brať do úvahy „len vtedy, keď […] [sa] taký predaj […] uskutočňuje v priebehu predĺženého obdobia v podstatných množstvách a v cenách, ktoré nezabezpečujú pokrytie všetkých nákladov […]“. V tejto súvislosti spoločnosť Shenghua tvrdila, že navrhovateľ nepreukázal, že údajné výrazné deformácie patria do kategórie predaja, ktorý nie je súčasťou „bežného obchodu“, ani že by išlo o „osobitnú situáciu na trhu“.

(72)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú v úplnom v súlade so záväzkami Únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú spoločnosti Ketong a Shenghua citujú. Pokiaľ ide o záväzky podľa oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, Komisia pripomína, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri určovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to pokiaľ ide o štandard trhového hospodárstva, ako aj použitie metodiky, ktorá nie je založená na striktnom porovnaní s čínskymi cenami alebo nákladmi.

(73)

Pokiaľ ide o EÚ – bionafta, príslušné rozhodnutie sa netýkalo uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale osobitného ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Komisia zastáva názor, že právo WTO, ako ho vykladá porota WTO a odvolací orgán vo veci EÚ – bionafta, umožňuje použiť údaje z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, ak sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Z dôvodu existencie výrazných deformácií spôsobuje náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že výrobné a predajné náklady sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou rozvoja ako vyvážajúca krajina.

(74)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa nedostatočných dôkazov od navrhovateľa, právny základ a podkladové dôkazy v podnete sa týkali podmienok uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Ako sa uvádza v bode 3 oznámenia o začatí konania, Komisia usúdila, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách na začatie prešetrovania, ako sa vyžaduje článkom 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia. V článku 2 ods. 6a základného nariadenia neexistujú žiadne ďalšie požiadavky týkajúce sa dôkazov, o ktorých sa zmieňuje táto strana.

(75)

Komisia preto odmietla žiadosti spoločností Ketong a Shenghua.

(76)

Spoločnosť Ketong tvrdila, že jej nákladové alebo cenové prvky, v prípade ktorých Komisia nepreukázala, že sú zdeformované, by sa nemali upravovať ani stanovovať na inom základe.

(77)

Spoločnosť Shenghua uviedla, že ak sa Komisia rozhodne uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia, nahradiť všetky faktory nákladov údajmi z iných zdrojov by nebolo primerané, keďže podľa znenia tohto ustanovenia sa nedeformované ceny a referenčné hodnoty nahradia len tými výrobnými a predajnými nákladmi, v prípade ktorých sa preukázalo, že sú deformované. Spoločnosť Shenghua konkrétne poznamenala, že navrhovateľ nepreukázal, že náklady práce v čínskom odvetví silicidu vápnika sú deformované, a preto Komisia mala použiť skutočné náklady práce, ako ich vykázali vyvážajúci výrobcovia. Spoločnosť Shenghua uviedla, že nie je odôvodnené náklady práce nahrádzať takýmito nákladmi v tretej krajine, pretože sú ovplyvnené viacerými faktormi, napríklad vzťahom ponuky a dopytu na dotknutom trhu, stupňom automatizácie výroby a cenovou úrovňou komodít v regióne, v ktorom sa výrobcovia nachádzajú. Spoločnosť Shenghua dodala, že náklady práce sa líšia nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj medzi jednotlivými čínskymi výrobcami. Spoločnosť Shenghua uviedla, že to isté platí aj pre energiu, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(78)

V reakcii na tvrdenie týkajúce sa nedostatočných dôkazov o deformáciách nákladov práce vo fáze začatia Komisia odkazuje na svoju argumentáciu v odôvodneniach 41 a 63. K určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky predpísanej článkom 2 ods. 6a písm. a) dochádza len v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií. V tomto prípade Komisia považovala dôkazy o výrazných deformáciách, ktoré predložil navrhovateľ, za dostatočné na začatie prešetrovania na tomto základe. Zatiaľ čo Komisia uznáva, že mzdové náklady sa môžu v jednotlivých krajinách či dokonca odvetviach líšiť, prešetrovaním zistila, že pracovný trh v ČĽR je ovplyvnený deformáciami na úrovni celej krajiny. Vnútorné problémy čínskeho trhu práce vrátane nedostatku odborov, ktoré by boli nezávislé od vlády, a obmedzení mobility pracovnej sily z dôvodu systému registrácie domácností majú deformujúci vplyv na tvorbu miezd v ČĽR v prípade všetkých hospodárskych subjektov. Skutočnosť, že mzdové náklady v iných krajinách alebo v rámci ČĽR sa môžu líšiť, v žiadnom prípade toto zistenie nemení.

(79)

Komisia počas prešetrovania ďalej zistila, ako je podrobne opísané v odôvodneniach 51 až 55, že trhy so vstupmi, ktoré používajú výrobcovia silicidu vápnika v ČĽR, sú predmetom viacerých výrazných deformácií, a to nielen osobitného ale aj prierezového charakteru. Rovnaká situácia sa vzťahovala na výrobcov jednoduchších vstupov používaných na výrobu silicidu vápnika, ako aj na jeho suroviny. Komisia preto zistila, že všetky náklady na vstupy používané pri výrobe prešetrovaného výrobku vrátane nákladov na energiu sú v ČĽR deformované. Posúdenie Komisie týkajúce sa toho, že ceny energie v ČĽR sú deformované, nezmenila ani tá skutočnosť, že ako tvrdí spoločnosť Shneghua, medzi rôznymi krajinami existujú rozdiely v nákladoch na energiu.

(80)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci sa článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia povoľuje použitie domácich nákladov vrátane nákladov práce alebo nákladov na energiu, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované, v spise neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že deformácie vznikajúce na úrovni celej krajiny sa nevzťahujú na výrobcov silicidu vápnika. Pri vytváraní normálnej hodnoty sa preto nemohli použiť žiadne také domáce náklady.

(81)

Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady, Komisia poznamenala, že keď sa určí, že z dôvodu existencie výrazných deformácií v prípade vyvážajúcej krajiny v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, Komisia môže normálnu hodnotu vytvoriť so zreteľom na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a) písmenom a). Komisia zdôrazňuje, že v uvedenom ustanovení sa zároveň špecificky vyžaduje, aby vytvorená normálna hodnota zahŕňala primeranú sumu na nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky. Ak Komisia v priebehu prešetrovania na základe všetkých dôkazov v spise preukáže existenciu výrazných deformácií ovplyvňujúcich dotknutý výrobok vo vyvážajúcej krajine, platí, že uvedené deformácie majú vplyv aj na všeobecné a administratívne náklady vyvážajúcich výrobcov.

(82)

Tvrdenia spoločností Ketong aj Shenghua sa preto zamietli.

(83)

Spoločnosť Shenghua takisto tvrdila, že aj keby sa použili údaje z iných zdrojov, použiť údaje tretej krajiny ako nedeformovanú cenu by nebolo vhodné. Spoločnosť Shenghua poukázala na zámer Komisie odvolať sa v prípade dovozných cien reprezentatívnej krajiny na databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) a usúdila, že počas obdobia prešetrovania kupovala všetky suroviny na výrobu prešetrovaného výrobku na domácom trhu. Komisia by preto mala použiť spoľahlivejší a primeranejší zdroj údajov a bez ohľadu na to, aký zdroj údajov sa použije, mali by sa vykonať náležité úpravy (napríklad o náklady na dodanie) s cieľom zabezpečiť, aby údajná nedeformovaná cena bola stanovená za rovnakých nákupných podmienok so surovinami nakúpenými spoločnosťou Shenghua.

(84)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, Komisia poznamenala, že z dôvodov uvedených v odôvodneniach 41 až 63 uplatňuje v tomto prešetrovaní článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia je preto povinná použiť nedeformované náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine s cieľom zabezpečiť, aby uplatnené náklady neboli ovplyvnené deformáciami a aby boli založené na ľahko dostupných údajoch, ako sú údaje o dovoze nachádzajúce sa v databáze GTA. Keďže spoločnosť Shenghua neposkytla údaje na podloženie svojho tvrdenia týkajúceho sa príslušných úprav (ako napríklad vyšších doručovacích nákladov), dovozné hodnoty reprezentatívnej krajiny sa považujú za hodnoty spĺňajúce kritériá článku 2 ods. 6a základného nariadenia a poskytujúce primeraný odhad ceny v reprezentatívnej krajine vrátane nákladov na dodanie. Komisia ich okrem toho považovala za spoľahlivý ukazovateľ, keďže dovážané vstupy si konkurujú na domácom trhu reprezentatívnej krajiny z hľadiska cien. Ak by sa v prípade dovozu nezohľadnili všetky náklady na dodanie, výsledná cena by neodzrkadľovala nedeformovanú cenu na trhu reprezentatívnej krajiny. Bolo by to v rozpore s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, a preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(85)

Vzhľadom na uvedené z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(86)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(87)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 35 a 36, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere použiť ako vhodnú reprezentatívnu krajinu v tomto prípade Brazíliu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(88)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Argentínu, Brazíliu, Kazachstan, Malajziu a Mexiko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, čo znamená, že všetky tieto krajiny klasifikuje Svetová banka ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku.

(89)

Zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky týkajúce sa podobnosti úrovne hospodárskeho rozvoja krajín určených Komisiou a ČĽR.

(90)

Spoločnosť Ketong poznamenala, že Svetová banka klasifikovala ako krajinu s „vyššími strednými príjmami“, podobnú ČĽR, aj Rusko a požiadala Komisiu, aby aj o tejto krajine uvažovala ako potenciálnej reprezentatívnej krajine. Komisia však v Rusku nenašla žiadneho výrobcu silicidu vápnika s verejne dostupnými finančnými informáciami, ktoré by boli reprezentatívne na účely vytvorenia normálnej hodnoty prešetrovaného výrobku, a preto túto krajinu ďalej neposudzovala.

(91)

V prvom zázname Komisia určila Brazíliu a Argentínu za krajiny, o ktorých je známe, že sa v nich vyrába silicid vápnika. V tomto zázname Komisia ďalej identifikovala Kazachstan, Malajziu a Mexiko ako krajiny vyrábajúce ferozliatiny, čo je odvetvie, ktoré je z hľadiska výrobného procesu a výrobných faktorov najpodobnejšie odvetviu silicidu vápnika, ktoré by mohla použiť v prípade nedostatku vhodných údajov z krajín vyrábajúcich silicid vápnika. Pripomienky predložili spoločnosti Ketong, Shenghua a navrhovateľ.

(92)

Komisia identifikovala dvoch výrobcov silicidu vápnika v Brazílii a jedného v Argentíne, v prípade ktorých boli verejne dostupné finančné informácie. Najnovšie finančné údaje (t. j. za rok 2019) však boli k dispozícii, len pokiaľ ide o argentínskeho výrobcu a jedného z dvoch brazílskych výrobcov (Rima Industrial S.A.).

(93)

Navrhovateľ vzal na vedomie, že Brazília je aj naďalej jednou z možných reprezentatívnych krajín, a podporil jej potenciálny výber za reprezentatívnu krajinu, ako pôvodne navrhoval v podnete.

(94)

Spoločnosti Shenghua a Ketong vo svojich pripomienkach k prvému záznamu tvrdili, že Brazília nemôže byť vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože objemy dovozu viacerých surovín (ako elektródová pasta a silikátová hornina/kremenec) sú nízke, a teda nie sú reprezentatívne.

(95)

V prípade elektródovej pasty však dovoz do Brazílie pokrýval najmenej 10 % nahlásenej spotreby v Číne, a preto sa považuje za reprezentatívny. Pokiaľ ide o kremenec, Komisia považovala nízky objem dovozu do Brazílie za nereprezentatívny a vrátila sa k priemernej nákupnej cene, ktorú zaplatili výrobcovia z Únie, ako vhodnej referenčnej hodnote.

(96)

Spoločnosť Shenghua tvrdila, že cena elektrickej energie v Brazílii je príliš vysoká, a požiadala Komisiu, aby z tohto dôvodu zamietla Brazíliu ako reprezentatívnu krajinu.

(97)

Komisia poznamenala, že nikde v kritériách výberu reprezentatívnej krajiny stanovených v základnom nariadení sa neuvádza, že ceny verejných služieb musia byť v určitom rozsahu. Tento argument sa preto zamietol.

(98)

Spoločnosť Ketong vo svojich pripomienkach k prvému záznamu tvrdila, že trh s elektrickou energiou v Brazílii je deformovaný, pretože 1. brazílska vláda má väčšinový podiel výrobcu elektrickej energie Electrobrás a 2. brazílska vláda reguluje cenu elektrickej energie prostredníctvom regulačnej agentúry Agência Nacional de Energia Elétrica (ďalej len „ANEEL“). Brazília by z tohto dôvodu nebola vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(99)

Komisia poznamenala, že spoločnosť Ketong neposkytla žiadny dôkaz o tom, že štátne vlastníctvo spoločnosti Electrobrás viedlo k narušeniu trhu s elektrickou energiou v Brazílii, a najmä že ovplyvnilo výrobcov silicidu vápnika z hľadiska ceny, ktorú počas obdobia prešetrovania zaplatili za elektrickú energiu. Napríklad, hoci 52 % akcií spoločnosti Electrobrás vlastní štát, s ostatnými akciami sa verejne obchoduje. Táto otázka sa ďalej analyzuje na základe dodatočných dôkazov od zainteresovaných strán v odôvodnení 133, ako aj v odôvodnení 152.

(100)

Spoločnosť Shenghua tvrdila, že Brazília je veľmi chránený trh a krajina, ktorá sa uchýlila k „vysokému počtu opatrení potenciálne obmedzujúcich obchod“, čo Komisia potvrdila vo svojom hodnotení dovozných obmedzení Brazílie (40).

(101)

Komisia v prvom zázname uviedla, že nezistila žiadne narušenie obchodu v Brazílii, ktoré by malo vplyv na hlavné vstupy na výrobu silicidu vápnika. Spoločnosť Shenghua neposkytla dôkazy o existencii takýchto deformácií v oblasti silicidu vápnika ani hlavných výrobných faktorov. Tvrdenie sa považovalo za nepodložené, a preto sa zamietlo.

(102)

Spoločnosť Ketong ďalej tvrdila, že brazílski výrobcovia, ktorých identifikovala Komisia, pôsobia v rozmanitej škále hospodárskych činností, a preto ich náklady, príjmy a zisky neodzrkadľujú náklady, príjmy a zisky výrobcu silicidu vápnika.

(103)

Komisia v prvom zázname uznala, že brazílski výrobcovia vykonávali iné činnosti ako výroba a predaj silicidu vápnika a že ich finančné výkazy neumožňujú rozdeliť finančné výsledky podľa jednotlivých výrobkov. Komisia objasnila, že to samo osebe neoslabuje reprezentatívnosť spoločností, a teda na stanovenie referenčných hodnôt pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk môže použiť finančné výsledky na úrovni spoločností. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(104)

Spoločnosť Shenghua tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk jedinej spoločnosti nie sú spoľahlivé ani reprezentatívne na účely vytvorenia normálnej hodnoty.

(105)

Komisia poznamenala, že spoločnosť Shenghua neodôvodnila, prečo by na vytvorenie normálnej hodnoty neboli spoľahlivé alebo reprezentatívne predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk jedinej spoločnosti. Spoločnosť Shenghua ďalej neidentifikovala ďalších výrobcov v Brazílii s ľahko dostupnými verejnými finančnými informáciami, ktoré by sa mohli pridať do súboru údajov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(106)

Spoločnosť Ketong ďalej tvrdila, že nie je vhodné použiť finančné údaje od spoločnosti Dun & Bradstreet, pretože nie sú dostatočne podrobné na to, aby poskytli potrebné informácie na presný výpočet dumpingového rozpätia.

(107)

Komisia poznamenala, že databáza Global Financials od spoločnosti Dun & Bradstreet je nástroj, ktorý používa na získanie finančných výkazov a pomerov špecifických pre jednotlivé spoločnosti od spoločností v možných reprezentatívnych krajinách. V tejto súvislosti Komisia objasnila, že pojem „priame náklady“ použitý v databáze Dun & Bradstreet sa vzťahuje na „náklady na predaný tovar“ a pojem „nepriame náklady“ na „prevádzkové výdavky“. Na rozdiel od tvrdení spoločnosti Ketong má teda Komisia údaje, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby jej umožnili nájsť relevantné informácie na vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(108)

Spoločnosti Shenghua aj Ketong tvrdili, že Argentína nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou z dôvodu narušenia obchodu s polokoksom, jedným z najdôležitejších výrobných faktorov, ktoré Komisia uviedla už v prvom zázname.

(109)

Komisia súhlasila s tým, že narušenia obchodu (v tomto prípade vývozné povolenie a daň) môžu vysvetliť nízky objem dovozu polokoksu do Argentíny a v dôsledku toho spôsobiť, že použiť dovoznú cenu ako referenčná cenu nie je vhodné.

(110)

Spoločnosť Ketong ďalej tvrdila, že ak Komisia dospela k záveru, že v prípade mnohých vstupov je trh v Číne, tak musí za deformovaný považovať aj argentínsky trh, keďže mnohé kľúčové vstupy do Argentíny majú pôvod v Číne.

(111)

Komisia zamietla toto tvrdenie, pretože na rozdiel od tvrdení spoločnosti Ketong sa prevažná väčšina vstupov, s výnimkou polokoksu, do Argentíny dováža z iných krajín ako Čína. V prvom zázname Komisia uviedla, že dovoz polokoksu do Argentíny, ktorý nebol dovezený z Číny, bol veľmi obmedzený. Komisia preto v uvedenej fáze usúdila, že objem dovozu polokoksu do Argentíny nie je reprezentatívny. Polokoks predstavuje približne 10 % výrobných nákladov na dotknutý výrobok.

(112)

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že Argentína v tejto fáze nemohla vyhovieť kritériám výberu reprezentatívnej krajiny vzhľadom na verejne dostupné informácie týkajúce sa jediného výrobcu dotknutého výrobku v uvedenej krajine, z ktorých vyplýva stratová situácia.

(113)

Komisia súhlasila s tým, že jediný argentínsky výrobca CaSi, ktorého finančné údaje sú verejne dostupné, sa nemohol použiť ako referenčná hodnota pre ziskové rozpätie, keďže spoločnosť bola v roku 2019 stratová. Ak budú neskôr k dispozícii finančné údaje za rok 2020, Komisia môže znovu zvážiť použitie Argentíny ako reprezentatívnej krajiny.

(114)

Spoločnosť Ketong požiadala Komisiu, aby použila Rusko ako reprezentatívnu krajinu, keďže ho Svetová banka klasifikovala ako krajinu s „vyšším stredným príjmom“ podobnú ČĽR, existuje v nej výroba silicidu vápnika a má aspoň jedného výrobcu, Kluchevsky Ferroalloy Plant PJSC.

(115)

Komisia analyzovala tvrdenie spoločnosti Ketong, pokiaľ ide o použitie Ruska ako vhodnej reprezentatívnej krajiny. Preskúmala najnovšie finančné údaje, ktoré spoločnosť Ketong predložila v súvislosti s ruským výrobcom ferozliatin, spoločnosťou Kluchevsky Ferroalloy Plant PJSC, ktorá podľa svojho webového sídla údajne vyrába aj silicid vápnika. Údaje sa týkali roku, ktorý predchádzal obdobiu prešetrovania. Keďže z týchto údajov vyplýva takmer nulový zisk a veľmi nízke predajné, všeobecné a administratívne náklady, Komisia tieto údaje nepovažovala za reprezentatívne na účely vytvorenia normálnej hodnoty prešetrovaného výrobku podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(116)

Keďže Komisia nedokázala nájsť reprezentatívne finančné údaje týkajúce sa ďalších možných výrobcov silicidu vápnika v Rusku a ani spoločnosť Ketong takéto údaje neposkytla, Komisia dospela k záveru, že Rusko v tejto fáze nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(117)

Spoločnosti Shenghua a Ketong tvrdili, že ani Brazília ani Argentína nie sú vhodnými reprezentatívnymi krajinami z dôvodov uvedených v odôvodneniach 94, 96, 98, 100, 102, 104, 106, 108, 110 a 112 a navrhli, že Komisia by namiesto toho mala z dôvodu obmedzenej globálnej výroby silicidu vápnika použiť údaje od výrobcov ferozliatin a/alebo kremíkového kovu, keďže uvedené výrobky majú podobnú nákladovú štruktúru ako silicid vápnika. Navrhli, aby sa použil Kazachstan, keďže je jedným z najväčších výrobcov ferozliatin s viacerými výrobcami, ktorých údaje o ich predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku možno použiť.

(118)

Komisia poznamenala, že vzhľadom na prítomnosť krajín, v ktorých existuje výroba silicidu vápnika, sa Kazachstan v tejto fáze nepovažoval za vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa kritérií stanovených v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, keďže nie je výrobcom silicidu vápnika a nie sú k dispozícii žiadne relevantné verejné údaje.

(119)

Spoločnosť Ketong ďalej tvrdila, že kvalita a úplnosť údajov GTA, pokiaľ ide o Kazachstan a Rusko, je nižšia ako v prípade údajov Medzinárodného obchodného centra (ITC) a navrhla, aby sa použili namiesto údajov GTA. Keďže Komisia nemá v úmysle použiť žiadnu z týchto krajín ako reprezentatívnu krajinu, toto tvrdenie sa v tejto fáze ďalej neskúmalo.

(120)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že ako vhodnú reprezentatívnu krajinu zamýšľa použiť Brazíliu a ako zdroj nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty zamýšľa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia použiť finančné údaje spoločnosti Rima Industrial S.A.

(121)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Brazílie ako reprezentatívnej krajiny a vhodnosti spoločnosti Rima Industrial S.A. ako výrobcu v reprezentatívnej krajine. Pripomienky predložili spoločnosti Ketong, Shenghua a navrhovateľ.

(122)

Navrhovateľ podporil výber Brazílie ako reprezentatívnej krajiny a Kazachstan, Argentínu a Rusko zavrhol nevhodné. Navrhovateľ predložil spolu so svojimi pripomienkami najnovšie dostupné finančné údaje dvoch známych brazílskych výrobcov CaSi, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Minas Gerais (41) (42). Navrhovateľ ďalej tvrdil, že ruská spoločnosť Kluchevsky Ferroalloy Plant PJSC počas posledných šiestich rokov vrátane obdobia prešetrovania silicid vápnika nevyrábala a v blízkej budúcnosti ho vyrábať neplánuje, aj keď podľa jej webového sídla CaSi údajne vyrába.

(123)

Spoločnosť Shenghua zopakovala svoje tvrdenie, že brazílske ceny elektrickej energie sú príliš vysoké, a preto by sa Brazília nemala považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Spoločnosť Shenghua tvrdila, že vyhlásenie Komisie, že v kritériách výberu stanovených v základnom nariadení nie je nikde uvedené, že ceny verejných služieb sa musia v prípade krajiny, ktorá sa má vybrať ako reprezentatívna krajina, pohybovať v rámci určitého rozsahu ako sa uvádza v odôvodnení 97, nie je v súlade so základným nariadením a Antidumpingovou dohodou WTO, v ktorých sa vyžaduje, aby aj v prípade, že sa Komisia rozhodne nepoužiť predajné ceny alebo náklady spoločností v krajine pôvodu, na určenie normálnej hodnoty by mala použiť primerané náhradné údaje.

(124)

Ako sa uvádza v odôvodnení 86, pri výbere reprezentatívnej krajiny Komisia používa príslušné kritériá podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Brazília všetky tieto kritériá splnila. Skutočnosť, že sú ceny elektrickej energie v Brazílii vyššie než v iných krajinách, nediskvalifikuje Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(125)

Spoločnosť Ketong tvrdila, že jediným dôvodom, prečo Komisia odmietla Rusko ako reprezentatívnu krajinu, je to, že spoločnosť Kluchevsky Ferroalloy Plant mala v roku 2019 nereprezentatívne (t. j. príliš nízke) ziskové rozpätie a predajné, všeobecné a administratívne náklady. Spoločnosť Ketong ďalej tvrdila, že ziskové rozpätie nie je súčasťou testu podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia pre výber reprezentatívnej krajiny a že údaje musia byť len ľahko dostupné. Podľa spoločnosti Ketong z právneho ustanovenia nemožno vyvodiť žiaden ďalší „reprezentatívny test“, a teda nepredstavuje kritérium na posúdenie vhodnosti reprezentatívnej krajiny. Spoločnosť Ketong okrem toho tvrdila, že aj keby ziskové rozpätie bolo súčasťou testu, nie je jasné, prečo by spoločnosť Rima Industrial S.A. so ziskovým rozpätím len 3 % bola lepšia ako nízke, ale stále kladné ziskové rozpätie spoločnosti Kluchevsky Ferroalloy Plant.

(126)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk. Komisia nepovažuje takmer nulové ziskové rozpätie za „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) poslednej vety základného nariadenia.

(127)

Spoločnosť Ketong okrem toho uviedla, že Rusko má z viacerých dôvodov kvalitnejšie údaje ako Brazília. Po prvé, spoločnosť Rima Industrial vykonáva rôznorodejšie činnosti ako spoločnosť Kluchevsky Ferroalloy Plant, ktorá sa zameriava na ferozliatiny. Po druhé spoločnosť Ketong tvrdila, že Komisia nepodložila svoje tvrdenie, že priame náklady spoločnosti Rima Industrial vykázané v databáze Dun&Bradstreet zodpovedajú nákladom na predaný tovar a nepriame náklady sú prevádzkové náklady. Na rozdiel od toho z údajov spoločnosti Klučevsky Ferroalloy Plant sa dalo posúdiť, čo zahŕňali jednotlivé kategórie nákladov. Po tretie, spoločnosť Kluchevsky Ferroalloy Plant mala podrobnejšie predajné, všeobecné a administratívne náklady.

(128)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 122, dostupnými sa stali najnovšie finančné údaje týkajúce sa dvoch brazílskych výrobcov identifikovaných Komisiou. Podľa týchto údajov spoločnosť Rima Industrial S.A. zaznamenala v roku 2020 straty. Spoločnosť Bozel Brasil S.A. naopak dosiahla v roku 2020 zisk. Ako sa predpokladalo v prvom zázname, Komisia použila údaje za rok 2020, akonáhle boli dostupné. V dôsledku toho, keďže na jednej strane spoločnosť, ktorá nie je zisková, nie je reprezentatívna pre situáciu na domácom trhu, a na druhej strane spoločnosť Bozel Brasil S.A. vyrába takmer výlučne silicid vápnika, Komisia použila údaje spoločnosti Bozel Brasil. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(129)

Spoločnosť Ketong okrem toho zopakovala svoje tvrdenie, že brazílsky dovoz kremenca nemusí byť reprezentatívny, zatiaľ čo ruské štatistiky dovozu kremenca podľa ITC poskytujú spoľahlivú referenčnú hodnotu ceny kremenca na priemyselné použitie.

(130)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 90 a 115, Komisia nepovažovala Rusko za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Pokiaľ ide o referenčnú hodnotu pre kremenec, keďže Brazília nedováža reprezentatívne objemy, Komisia sa vrátila k cene kremenca na trhu Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 95. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(131)

Spoločnosť Ketong okrem toho tvrdila, že ak Komisia vyberie za reprezentatívnu krajinu Brazíliu, musí vybrať čo najpresnejšie a čo najmenej deformované náklady na elektrickú energiu pre Brazíliu. Spoločnosť Ketong predovšetkým tvrdila, že v Brazílii sa elektrická energia predáva v dvoch rôznych zmluvných prostrediach: regulovaný trh (ďalej len „ACR“) a voľný trh (ďalej len „ACL“). Spoločnosť Ketong tvrdila, že vzhľadom na to, že by priemyselní odberatelia elektrickú energiu kupovali hlavne na trhu ACL, tento trh ACL, a nie ACR, by bol správnym zdrojom reprezentatívnej ceny pre priemyselných spotrebiteľov elektrickej energie. Bolo by to tak najmä v prípade veľkých priemyselných spotrebiteľov elektrickej energie vrátane výrobcov silicidu vápnika. Podľa spoločnosti Ketong by bolo logické, aby výrobca silicidu vápnika s dopytom po elektrickej energii vysoko nad 3 MW (keďže výkon jedinej pece je viac ako 20 MW) nakupoval elektrickú energiu priamo od výrobcu elektrickej energie za zvýhodnenú cenu na trhu ACL. Spoločnosť Ketong okrem toho tvrdila, že ceny elektrickej energie spoločnosti EDP Brasil, ktoré Komisia použila v druhom zázname, odzrkadľujú sadzbu za elektrickú energiu na trhu ACR, ktorá by nereprezentovala ceny elektrickej energie, za ktoré elektrickú energiu nakupujú veľkí priemyselní spotrebitelia, ako výrobcovia CaSi. Spoločnosť Ketong takisto tvrdila, že sadzba za elektrickú energiu spoločnosti EDP Brasil predstavuje limitovanú cenu, ktorú reguluje regulačná agentúra ANEEL, a nie skutočnú cenu, za ktorú sa elektrina predáva. Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť Ketong predložila tlačovú správu, v ktorej sa uvádza, že agentúra ANEEL schválila cenový strop pre aukciu naplánovanú na december 2020. Spoločnosť Ketong navyše tvrdila, že z prevádzkových údajov spoločnosti EDP Brasil vyplýva, že skutočná cena, ktorú zákazníci spoločnosti EDP Brasil platia buď na trhu ACR alebo na trhu ACL, je nižšia ako predmetná sadzba, a preto by Komisia mala použiť tieto údaje.

(132)

Komisia poznamenala, že ceny elektrickej energie na trhu ACL sú dohodnuté dvojstranne a nezverejňujú sa (43). Okrem toho, keď spotrebitelia nakupujú elektrickú energiu na trhu ACL, musia podpísať dve zmluvy: jednu s výrobcom elektrickej energie, ktorý je zodpovedný za výrobu elektriny, a druhú s distribútorom na využívanie infraštruktúry (prenosové vedenia) (44). Sadzba za elektrickú energiu vo všeobecnosti zahŕňa náklady na výrobu, prenos, distribúciu, sektorové poplatky a dane. Ceny elektrickej energie vo výročnej správe spoločnosti EDP Brasil, ktoré uviedla spoločnosť Ketong, zahŕňajú len cenu elektrickej energie za výrobu elektriny (hydroelektrickej a tepelnej), ktorá nie je konečnou, ktorú spotrebiteľ platí, a preto ju nemožno použiť ako referenčnú hodnotu.

(133)

Komisia ďalej poznamenala, že spoločnosť Ketong okrem svojho vlastného predpokladu neposkytla žiadne dôkazy o tom, že výrobcovia silicidu vápnika nakupujú na trhu ACL namiesto trhu ACR. Okrem toho neexistuje žiadny dôkaz o tom, že sadzby, ktoré Komisia použila z webového sídla spoločnosti EDP Brasil, čo je súkromná spoločnosť, sú v skutočnosti limitovanou cenou, ako tvrdila spoločnosť Ketong, a nie sadzby, ktoré platia spotrebitelia. Dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predložila spoločnosť Ketong, nepodporujú toto tvrdenie. V predloženej tlačovej správe sa uvádza len to, že ANEEL zvýšila hornú hranicu cien. Komisia v skutočnosti skonštatovala, že uplatňovaná priemerná sadzba za elektrickú energiu počas obdobia prešetrovania bola pre priemyselných používateľov 391 R$/MWh, zatiaľ čo vo výročnej správe spoločnosti EDP predloženej spoločnosťou Ketong sa uvádza, že sadzba za elektrickú energiu bola v poslednom štvrťroku 2020 pre priemyselných používateľov 508 R$/MWh, teda oveľa vyššia ako sadzba, ktorú Komisia použila na výpočet referenčnej hodnoty. Keďže spis neobsahoval žiadne vhodné alternatívne údaje, Komisia sa predbežne rozhodla, že použije sadzby cien uverejnené spoločnosťou EDP Brasil. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(134)

Spoločnosť Ketong tvrdila, že ak sa Komisia rozhodne použiť finančné údaje spoločnosti Rima Industrial z databázy Dun&Bradstreet, a vzhľadom na to, že tieto údaje boli prezentované v nepresnej a všeobecnej forme, ktorá neumožňuje identifikovať výdavky zahrnuté do „nepriamych nákladov“, žiadne úpravy vývoznej ceny o predajné náklady by neboli odôvodnené, keďže tie isté výdavky by boli zahrnuté do vytvorenej normálnej hodnoty.

(135)

Ako sa uvádza v odôvodnení 128, Komisia použije finančné výkazy spoločnosti Bozel Brasil S.A. Toto tvrdenie už preto nie je relevantné.

(136)

Spoločnosť Shenghua zopakovala svoje tvrdenie, že za vhodnú reprezentatívnu krajinu by sa mal vybrať Kazachstan. Komisia by skutočne mala posúdiť krajiny s výrobou ferozliatín, keďže výroba silicidu vápnika sa nachádza len v Argentíne a Brazílii, pričom prvú krajinu Komisia vylúčila a druhú krajinu spoločnosť Shenghua nepovažovala za vhodnú z dôvodu vysokých cien elektrickej energie, ako sa uvádza v odôvodnení 123.

(137)

Keďže sa v Brazílii nachádzajú výrobcovia s verejne dostupnými finančnými informáciami, nie je potrebné brať uvažovať o krajinách s výrobou ferozliatin, akou je napríklad Kazachstan. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(138)

Po určení Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v predbežnej fáze prešetrovania na základe všetkých uvedených okolností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

(139)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Brazília vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby ju bolo možné považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(140)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe dotknutého výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(141)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databázy GTA a stanoví nedeformované náklady pre väčšinu výrobných faktorov, najmä suroviny. Okrem toho, ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodneniach 151 a 152, Komisia uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije štatistiky MOP a ľahko dostupné zdroje o nákladoch práce v Brazílii a na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrickú energiu použije ľahko dostupné zdroje sadzieb za priemyselnú distribúciu, ktoré uverejňuje dodávateľ elektrickej energie.

(142)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas krížových kontrol na diaľku boli na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade silicidu vápnika

(143)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Metodika na stanovenie tejto sumy je riadne vysvetlená v odôvodnení 154.

(144)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO uvedenými v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (48). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 85 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvnili aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu do Brazílie z Číny a krajín s netrhovým hospodárstvom Komisia zistila, že dovoz hlavných surovín z iných tretích krajín zostal reprezentatívny (viac ako 98 % celkového objemu dovezeného do Brazílie). V databáze GTA sú dovozné hodnoty pre Brazíliu uvedené na úrovni FOB. S cieľom stanoviť dovozné hodnoty CIF pre Brazíliu sa k hodnotám FOB pripočítalo 3,1 %, čo je rozdiel medzi priemernými vývoznými cenami CIF a priemernými vývoznými cenami FOB, pokiaľ ide o silicid vápnika, za obdobie prešetrovania, ako ho oznámili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z Číny.

(145)

Keďže v Brazílii neexistujú žiadne údaje o dovoze a keďže neexistuje primeraná nedeformovaná medzinárodná cena uhlia, Komisia usúdila, že vážený priemer dovoznej ceny za bitúmenové uhlie predstavuje vhodnú referenčnú hodnotu.

(146)

Keďže objem dovozu kremeňa do Brazílie bol nízky, a preto sa nepovažoval za reprezentatívny, a keďže neexistuje nedeformovaná medzinárodná cena za kremenec, Komisia usúdila, že priemerná nákupná cena zaplatená výrobcami z Únie predstavuje vhodnú referenčnú hodnotu.

(147)

Jeden vyvážajúci výrobca uviedol ako výrobný faktor aj kremenný piesok. V prípade tohto výrobného faktora predstavujú skutočné náklady, ktoré spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom vznikli v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových priamych výrobných nákladov. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov. Komisia vypočítala percento spotrebných materiálov ako podiel z celkových nákladoch na suroviny a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané náklady na suroviny, keď použila zistené nedeformované ceny.

(148)

Vedľajšie produkty mikrosilika (zatriedené do HS ako troska) a jemný prach odlúčený kremičitanom vápenatým, ktorý je odpadom zatriedeným pod rovnakým kódom HS ako silicid vápnika, predstavovali každý samostatne menej ako 1 % celkových priamych výrobných nákladov. Keďže v období prešetrovania nedošlo k žiadnemu dovozu trosky do Brazílie, Komisia stanovila referenčnú cenu tohto vedľajšieho produktu na základe pomeru medzi jeho hodnotou predaja na domácom trhu v ČĽR a celkovými nákladmi na materiál a tento pomer uplatnila na vypočítané celkové nedeformované náklady na materiál. Výsledná suma sa potom vydelila skutočným predaným množstvom, aby sa dospelo k nedeformovanej jednotkovej cene, ktorá sa uvádza v tabuľke 1 v odôvodnení 142. Pokiaľ ide o druhý vedľajší produkt, odpad zo silicidu vápnika, Komisia upravila referenčnú cenu uplatnením pomeru medzi predajnou cenou vedľajšieho produktu a cenou predaja silicidu vápnika na domácom trhu v ČĽR na referenčnú cenu silicidu vápnika z reprezentatívnej krajiny. Výsledná upravená referenčná hodnota je uvedená v tabuľke 1.

(149)

Na stanovenie nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny.

(150)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(151)

Práca je dôležitým výrobným faktorom, ktorý predstavuje približne 5 až 10 % celkových priamych výrobných nákladov. Na stanovenie miezd v Brazílii Komisia použila štatistiky MOP. Štatistiky MOP (49) poskytujú informácie o mesačných mzdách pracovníkov vo výrobnom sektore a o priemernom čase odpracovanom za týždeň v Brazílii v roku 2020. Komisia vypočítala náklady práce zamestnávateľa v Brazílii pomocou verejne dostupných zdrojov (50) týkajúcich sa nákladov práce v Brazílii.

(152)

Komisia použila najnovšiu ľahko dostupnú cenu elektrickej energie (k augustu 2021), ktorú účtovala spoločnosť EDP Brasil (51). Táto cena sa upravila o infláciu s cieľom získať cenu uplatniteľnú na rok 2020. Z dostupných informácií bolo možné určiť cenu za elektrinu a za využívanie distribučnej sústavy (modalidade tarifaria azul), ktorú platia priemyselní užívatelia. Je z nich dokonca možné získať podrobnosti o cenách, ktoré priemyselní používatelia platia, ak sa rozhodli pre rôzne sadzby podľa toho, v ktorej časti dňa elektrickú energiu spotrebujú (modalidade tarifaria verde). Treba uviesť, že v Brazílii regulačný orgán ANEEL (52) ukladá dodávateľom elektriny povinnosť z času na čas zvýšiť svoje sadzby o určité percento s cieľom regulovať spotrebu elektrickej energie v krajine. ANEEL používa systém označovania (53) (zelená, žltá, červená úroveň 1, červená úroveň 2), ktorým oznamuje, či by cena elektrickej energie mala zostať taká, ako navrhuje dodávateľ (zelená), alebo by sa mala zvýšiť o 0,01343 BRL/kWh (žltá), 0,04169 BRL/kWh (červená úroveň 1) alebo 0,06243 BRL/kWh (červená úroveň 2) (údaje za rok 2020). Tieto oznámenia ANEEL uverejňuje každý mesiac a za obdobie prešetrovania sú ľahko dostupné na webovom sídle spoločnosti EDP Brasil (54). Počas obdobia prešetrovania mali oznámenia v systéme väčšinou zelenú farbu. Až v januári 2020 sa vyskytlo žlté oznámenie a v decembri 2020 oznámenie červenej úrovne 2, a preto sa sadzby za elektrickú energiu museli mierne zvýšiť. Toto zvýšenie malo celkovo okrajový vplyv na sadzbu.

(153)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(154)

Režijné náklady spojené s výrobou a odpisovanie, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(155)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Bozel Brasil S.A. za rok 2020, ktoré získala z Úradného vestníka Minas Gerais (55).

(156)

Na základe opísaných nedeformovaných cien a referenčných hodnôt Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(157)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady na základe výrobných faktorov zakúpených každou spoločnosťou. Potom použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto údaje o miere spotreby, ktoré poskytol žiadateľ, boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v tabuľke 1. Od priamych výrobných nákladov odpočítala nedeformované náklady na vedľajšie produkty.

(158)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 154, režijné náklady spojené s výrobou a odpisovanie následne pripočítala k nedeformovaným priamym výrobným nákladom s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom.

(159)

Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Bozen Brasil S.A. Predajné, všeobecné a administratívne náklady boli vyjadrené ako percento nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 11,98 %. Zisk vyjadrený ako percento nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 18,96 %.

(160)

Komisia na základe toho vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(161)

Vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom mimo Únie.

(162)

Vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(163)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(164)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, náklady na balenie, náklady na úver, obchodnícke prirážky a bankové poplatky.

(165)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(166)

Na základe toho sú predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(167)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe údajov Eurostatu.

(168)

V tomto prípade vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval približne 57,5 % celkového dovozu počas obdobia prešetrovania. Komisia sa na základe toho rozhodla, že reziduálne dumpingové rozpätie stanoví na úrovni najvyššieho individuálneho dumpingového rozpätia stanoveného pre reprezentatívny druh výrobku pre jedného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(169)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(170)

Počas obdobia prešetrovania vyrábali v Únii podobný výrobok dvaja výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(171)

Keďže údaje týkajúce sa posúdenia ujmy pochádzali predovšetkým od dvoch výrobcov z Únie, údaje na analýzu ujmy sú z dôvodu zachovanie dôvernosti uvedené v rozpätiach. Indexy sú však založené na skutočných údajoch, a nie na rozpätiach.

(172)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na približne 1 313 – 1 590 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, pričom najdôležitejšie sú odpovede spolupracujúcich výrobcov z Únie na antidumpingové dotazníky. Ako sa uvádza v odôvodnení 15, obaja spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavovali 100 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(173)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia u integrovaných výrobcov z Únie skúmala používanie podobného výrobku v ďalšom článku výrobného reťazca výrobného odvetvia Únie.

(174)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje týkajúce sa celej činnosti, pokiaľ ide o silicid vápnika, a určila, či je výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. Rozlíšenie trhu vlastnej spotreby a voľného trhu je z hľadiska analýzy ujmy dôležité, pretože výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej hospodárskej súťaži s dovozom. Na rozdiel od toho výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom dotknutého výrobku.

(175)

Komisia zistila, že z celkovej spotreby v Únii počas obdobia prešetrovania približne 7,6 % predstavovalo použitie na vlastnú spotrebu, ako sa uvádza v tabuľke 2. Použitie na vlastnú spotrebu ako časť celkovej spotreby bolo počas posudzovaného obdobia relatívne stabilné a zvýšilo sa len o 3 %. V tejto súvislosti dotknutý výrobca používal silicid vápnika na výrobu ferozliatin v ďalšom článku výrobného reťazca, a preto sa neuskutočnil žiadny skutočný fakturovaný predaj.

(176)

Komisia preskúmala určité ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, podiel na trhu, rast, objem a ceny vývozu, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok.

(177)

Ostatné ekonomické ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia na vlastnú spotrebu vo výrobnom odvetví Únie. Ide o tieto ukazovatele: výroba, kapacita a využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál. Závisia od celej činnosti, či už ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo na predaj na voľnom trhu.

(178)

Komisia stanovila spotrebu v Únii pripočítaním predaja výrobcov z Únie na trhu Únie k dovozu silicidu vápnika. Údaje o predaji v Únii sa získali z odpovedí výrobcov z Únie na antidumpingový dotazník. Údaje o dovoze sa získali od vnútroštátnych colných orgánov členských štátov, ako sa opisuje v oddiele 4.4.1.

(179)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(180)

Celková spotreba v Únii a spotreba na voľnom trhu počas posudzovaného obdobia plynulo klesali a počas obdobia prešetrovania dosiahli približne polovicu svojej pôvodnej úrovne. K zníženiu spotreby došlo v dôsledku poklesu dovozu počas posudzovaného obdobia približne o 25 %, ako sa uvádza v tabuľke 6, a predaja na domácom trhu Únie približne o 75 %, ako sa uvádza v tabuľke 12. Jedným z hlavných dôvodov podstatne nižšej spotreby bol pokles výroby surovej ocele, keďže silicid vápnika je vstupom v procese výroby ocele a výroba ocele je zďaleka najväčším trhom pre silicid vápnika, pričom oceliarsky priemysel do určitej miery nakupoval menej silicidu vápnika, pretože využíval svoje zásoby silicidu vápnika.

(181)

Štatistické údaje o dovoze uvedené v podnete sa získali z Eurostatu pod číselnými znakmi KN 7202 99 80 a 2850 00 60 a boli upravené na základe ceny dovozu, aby sa odstránili výrobky, ktoré nie sú prešetrovaným výrobkom. Kvalitu údajov o dovoze (z hľadiska objemu aj cien) použitých v tejto fáze kritizovala konfederácia Eurofer vo svojich pripomienkach k začatiu prešetrovania. V danom štádiu však predstavovali najspoľahlivejší dôkaz. Počas súčasného prešetrovania však bolo možné získať presnejšie údaje o dovoze, ktoré opisovali dovážaný výrobok v každom dovoznom vyhlásení, ktoré sa predložilo vnútroštátnym colným orgánom členských štátov. Komisia požiadala o podrobné informácie o dovoze, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky KN 7202 99 80 a 2850 00 60 z Francúzska, Talianska, Slovinska a Španielska, teda štyroch členských štátov s najvyšším objemom dovozu v podnete. Komisia potom stanovila objemy a ceny dovozu silicidu vápnika pre tri z týchto členských štátov (Francúzsko, Slovinsko a Španielsko), a to na základe analýzy opisu výrobku zaznamenaného v informáciách získaných od týchto členských štátov. Pokiaľ ide o Taliansko, štvrtý členský štát z hľadiska objemu dovozu, poskytnuté údaje neboli v požadovanom formáte, a preto sa Komisia musela spoliehať na údaje uvedené v podnete v predbežnej fáze. Z podnetu vyplynulo, aký percentuálny podiel reprezentovali tieto štyri členské štáty v každom roku posudzovaného obdobia. Komisia použila tieto percentuálne podiely na výpočet objemu dovozu.

(182)

Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe dovozu z ČĽR v porovnaní s objemom spotreby na voľnom trhu uvedeným v tabuľke 2.

(183)

Dovoz z ČĽR sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(184)

Po miernom zvýšení dovozu o 6 % od roku 2017 do roku 2018 dovoz z Číny od roku 2018 do obdobia prešetrovania plynulo klesal o 27 %. Podiel tohto dovozu na trhu sa však medzi rokmi 2017 a 2020 stabilne zvyšoval o 57 %. Hoci sa dovoz z Číny ako taký znížil, jeho pokles bol oveľa menej výrazný ako pokles spotreby v EÚ.

(185)

Komisia stanovila vážený priemer cien dovozu z ČĽR na základe údajov vnútroštátnych colných orgánov, z ktorých vyplýva dovoz silicidu vápnika z ČĽR, ako bol stanovený v súlade s uvedeným odôvodnením 181. Takéto ceny boli na úrovni CIF.

(186)

Vážený priemer ceny dovozu z ČĽR sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(187)

Dovozné ceny z ČĽR sa od roku 2017 do roku 2018 zvýšili o 6 % a opäť od roku 2018 do roku 2019, ale potom od roku 2019 do obdobia prešetrovania prudko klesli o 15,5 %, pričom dosiahnutá cenová úroveň bola o 5 % nižšia ako v roku 2017. Dovozné ceny z ČĽR boli nižšie ako predajné ceny v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 8, a rozdiel počas OP predstavoval 15 až 30 %.

(188)

Komisia určila podhodnotenie ceny v období prešetrovania tak, že porovnala:

(189)

Ceny boli porovnané podľa jednotlivých druhov transakcií na rovnakej úrovni obchodnej činnosti, v prípade potreby náležite upravené o zľavy a rabaty. V tejto analýze podľa jednotlivých druhov sa zohľadnilo, či sa tovar predáva voľne ložený alebo ako jadrový drôt, ako na to združenie Eurofer poukázalo vo svojich pripomienkach k začatiu prešetrovania opísaných v odôvodnení 9. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Zistený vážený priemer podhodnotenia ceny bol na úrovni 10,6 %. Vzhľadom na to, že prešetrovaný výrobok je komoditou, považovalo sa to za významné rozpätie podhodnotenia ceny. Zistilo sa, že podhodnotené boli ceny všetkých druhov výrobku spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tento dovoz predstavoval približne 57 % celkového dovozu.

(190)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(191)

Na stanovenie ujmy boli všetky ukazovatele založené na dvoch spolupracujúcich výrobcoch z Únie, ktorí predstavovali celé výrobné odvetvie Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 15.

(192)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(193)

Výroba výrobného odvetvia Únie od roku 2017 do roku 2020 dramaticky klesla o 91 %, zatiaľ čo kapacita sa zvýšila o 3 %, čo viedlo k poklesu využitia kapacity o 91 %.

(194)

Výrobné odvetvie Únie vyrába silicid vápnika v peciach, ktoré možno používať aj na výrobu iných ferozliatin. Za týchto okolností výroba silicidu vápnika v Únii nebola počas posudzovaného obdobia nepretržitá, keďže výrobcovia z Únie môžu optimalizovať zisky alebo minimalizovať straty výrobou najvýhodnejšieho výrobku v tých istých peciach.

(195)

Iné dôvody prerušenia výroby boli identifikované ako technické problémy s výrobným zariadením a základnou údržbou. V obdobiach, keď nedochádzalo k výrobe, výrobné odvetvie Únie zabezpečovalo dodávky svojim hlavným zákazníkom zo svojich zásob a občas z nákupov.

(196)

Výroba bola počas roka 2019 nízka a osobitne nízka počas obdobia prešetrovania, keď výrobcovia čelili stlačeniu cien v dôsledku značného objemu lacného dovozu silicidu vápnika, najmä z ČĽR, a to aj napriek nižšiemu dopytu v Únii v dôsledku obmedzenej výroby ocele a pandémie COVID-19.

(197)

Okrem toho ceny energie, ktoré tvoria významnú časť priamych výrobných nákladov, boli vysoké. Keďže spoločnosť Ferropem vytvorila v rokoch 2018 a 2019 zásoby silicidu vápnika, v roku 2020 sa rozhodla výrazne znížiť výrobu.

(198)

V spoločnosti Ferropem v súčasnosti prebieha významný program reštrukturalizácie jej činností. Pokiaľ ide o silicid vápnika, spoločnosť FerroGlobe (materská spoločnosť spoločnosti Ferropem) uviedla, že naďalej mieni vyrábať dotknutý výrobok v Únii a má v tejto súvislosti dva aktuálne projekty.

(199)

Druhý výrobca z Únie (spoločnosť OFZ) uviedol, že má značnú voľnú kapacitu, ktorá by sa mohla použiť na zvýšenie výroby v Únii pod podmienkou, že na trhu budú prevládať spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže.

(200)

Výrobná kapacita uvedená pre výrobné odvetvie Únie je založená na kapacite pecí, ktoré sa počas posudzovaného obdobia používali na výrobu silicidu vápnika. Ako však vo svojich pripomienkach k začatiu prešetrovania uviedli združenie Eurofer a nemecká oceliarska federácia, malo by sa objasniť, že tieto pece sa používali aj na výrobu iných výrobkov, a preto boli miery využitia kapacity uvedené v tabuľke 5 (v ktorej sa zohľadňuje len silicid vápnika) počas posudzovaného obdobia nízke. Kapacita uvedená v Únii by sa ale mohla v krátkom čase podstatne zvýšiť výrobou silicidu vápnika v ďalších peciach, v ktorých sa v posudzovanom období vyrábali iné ferozliatiny. Malý nárast výrobnej kapacity počas posudzovaného obdobia bol výsledkom zlepšenia efektívnosti.

(201)

Prešetrovaním sa preto dospelo k záveru, že kapacita výrobného odvetvia Únie uvedená v tabuľke 5 naznačuje podmienky, ktoré prevládali počas posudzovaného obdobia, ale v krátkodobom horizonte ju možno podstatne zvýšiť.

(202)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(203)

V tejto tabuľke sa uvádza objem predaja vlastnej výroby výrobcov z Únie. Objem predaja na voľnom trhu na trhu Únie sa medzi rokom 2017 a koncom obdobia prešetrovania znížil o 75 %. Pokles objemu predaja nasledoval po výraznom poklese výroby, ktorý je znázornený v tabuľke 5.

(204)

Medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania výrobné odvetvie Únie stratilo približne polovicu svojho podielu na trhu. Pokles podielu na trhu nebol taký výrazný ako pokles objemu predaja, ale došlo k nemu v dôsledku pokračujúceho dovozu značných objemov, a to najmä z ČĽR.

(205)

V súvislosti s klesajúcou spotrebou výrobné odvetvie Únie nestratilo len podstatné objemy predaja na trhu Únie, ale aj podiel na trhu. Pozícia výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa preto jasne zhoršila v absolútnom aj relatívnom vyjadrení.

(206)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(207)

Počet zamestnancov sa počas posudzovaného obdobia menil, čo odzrkadľuje to, že niektorí zamestnanci boli v obdobiach kolísajúcej výroby preradení k iným výrobkom. Počet zamestnancov v ekvivalente plného pracovného času pridelených na silicid vápnika sa v posudzovanom období znížil o 73 %.

(208)

Produktivita sa od roku 2017 do roku 2018 zvýšila o 11 %, následne od roku 2018 do roku 2019 klesla o 21 % a medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania výrazne klesla o 63 %. Vzhľadom na výkyvy úrovní zamestnanosti, ako vyplýva z tabuľky 7, tento trend sledoval najmä trend výroby, ktorá v posudzovanom období výrazne klesla.

(209)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(210)

Ide o jediné antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(211)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii (EUR/t)

(212)

Priemerné jednotkové predajné ceny neprepojeným zákazníkom na voľnom trhu Únie sa od roku 2017 do roku 2018 zvýšili o 14 %, pričom na tejto úrovni zostali v roku 2019 a následne v období prešetrovania klesli o 8 %. Ceny boli v období prešetrovania o 5 % vyššie ako v roku 2017. V rokoch 2018 a 2019 zodpovedali zvyšujúce sa predajné ceny zvyšujúcim sa nákladom. Keďže sa objem predaja výrazne znížil, predajné ceny na trhu Únie v roku 2019 stagnovali a potom v roku 2020 výrazne klesli. Ceny výrobcov z Únie negatívne ovplyvnil pokračujúci dovoz z Číny za podstatne nízke ceny, ktorý stláčal ceny na trhu Únie.

(213)

Jednotkové výrobné náklady sa od roku 2017 do roku 2020 stabilne zvyšovali o viac ako 50 %. Toto zvýšenie nákladov bolo do veľkej miery spôsobené výrazným poklesom výroby za celé obdobie prešetrovania, ku ktorému došlo z dôvodov opísaných v odôvodneniach 193 až 197. Nízke úrovne výroby v rokoch 2019 a 2020 znamenali najmä to, že fixné náklady (napr. odpisovanie) bolo treba naspäť získať z nižších objemov výroby, čo viedlo k vyšším jednotkovým výrobným nákladom. Okrem toho sa zvýšili niektoré výrobné náklady, ako napríklad energia.

(214)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR/ekvivalent plného pracovného času)

(215)

Náklady práce na zamestnanca sa od roku 2017 do roku 2018 zvýšili o 22 % a následne od roku 2018 do obdobia prešetrovania klesli o 27 %. Toto kolísanie je dôsledkom výrazných rozdielov vo vyrobenom množstve a miere práce oboch výrobcov z Únie.

(216)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(217)

Úroveň konečného stavu zásob sa od roku 2017 do roku 2019 plynulo zvyšovala a od roku 2019 do konca obdobia prešetrovania výrazne klesala. Výrobcovia z Únie nevyrábali v posudzovanom období po celý čas, ale rozhodnutia o výrobe prijímali v závislosti od situácie na trhu so silicidom vápnika a inými ferozliatinami a od úrovní zásob silicidu vápnika. Úrovne zásob sú vo všeobecnosti vyššie po obdobiach výroby a následne klesajú v obdobiach, keď sa výrobcovia rozhodnú predávať zo zásob.

(218)

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby sa počas celého posudzovaného obdobia zvyšoval, a to najmä v dôsledku podstatného zníženia výroby, ktoré je znázornené v tabuľke 4.

(219)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(220)

Komisia stanovila ziskovosť predaja vlastnej výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. V roku 2018 sa ziskovosť udržala na podobnej úrovni ako v roku 2017, pretože zvýšenie nákladov zodpovedalo vyšším predajným cenám, a preto výrobné odvetvie Únie dosiahlo úroveň zisku z obratu od 9,7 % do 12,5 %. Nižší objem predaja, stagnujúce trhové ceny a ďalšie zvyšovanie nákladov však spôsobili, že ziskovosť v roku 2019 klesla na úrovne od 0,9 % do 2,7 %. V roku 2020, keď sa objem výroby a predaja znovu znížil, trhové ceny klesli a náklady opäť vzrástli, čo viedlo k veľmi veľkým stratám. Združenie Eurofer použilo výročné správy spoločnosti FerroGlobe na spochybnenie ziskových rozpätí uvedených v podnete. Uvedené ziskové rozpätia sa však týkajú predaja výrobných subjektov (spoločností Ferropem a OFZ) a týkajú sa výlučne silicidu vápnika, zatiaľ čo v citovaných správach sa uvádza ziskovosť všetkých výrobkov vyrobených spoločnosťou FerroGlobe.

(221)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoju činnosť. Peňažný tok bol v roku 2017 a v období prešetrovania výrazne kladný a v rokoch 2018 a 2019 výrazne záporný. Tento trend bol vo všeobecnosti v súlade so zmenami úrovne konečného stavu zásob. Keď sa v období prešetrovania znížila úroveň konečného stavu zásob, peňažný tok bol kladný, keďže predaj sa uskutočňoval zo zásob, zatiaľ čo v rokoch 2018 a 2019, keď sa úroveň konečného stavu zásob zvýšila, peňažný tok z predaja sa znížil.

(222)

Priemerné investície počas posudzovaného obdobia boli nízke, menej ako 600 000 EUR ročne. Vyššie investície v roku 2019 zodpovedajú malému zvýšeniu kapacity v roku 2020.

(223)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Zatiaľ čo čistá účtovná hodnota investícií sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila, hlavným dôvodom dramatického poklesu návratnosti investícií v rokoch 2019 a 2020 bol výrazný pokles ziskovosti v týchto rokoch.

(224)

Hoci počas posudzovaného obdobia neboli naplánované žiadne veľké investície, schopnosť výrobcov z Únie získavať kapitál sa počas uvedeného obdobia údajne zhoršila v súlade s tým, ako sa zhoršovala úroveň ich ziskovosti.

(225)

Počas posudzovaného obdobia dovoz z dotknutej krajiny klesol o 22 %, ale výrazne vzrástol jeho podiel na trhu, keďže spotreba klesla o 50 %. Podiel dovozu z ČĽR na trhu sa podstatne zvýšil (z 38,7 % na 60,8 %). Okrem toho boli čínske dovozné ceny počas celého posudzovaného obdobia trvalo nízke a výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. V období prešetrovania dovozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 10,6 %. Z dôvodu tlaku na znižovanie cien spôsobeného dovozom z Číny výrobné odvetvie Únie ako také nebolo schopné zvýšiť ceny v rovnakom rozsahu, ako sa zvyšovali náklady.

(226)

Ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola kombináciou účinkov objemu a cien. Mnohé objemové ukazovatele vykazovali počas posudzovaného obdobia výrazný negatívny trend: výroba klesla o 91 %, využitie kapacity o 91 %, objem predaja na trhu Únie klesol o 75 % a jeho podiel na trhu klesol o 25 percentuálnych bodov. Okrem toho zamestnanosť klesla o 73 %, priemerné náklady práce klesli o 11 % a produktivita klesla o 67 %.

(227)

Priemerné ceny výrobného odvetvia Únie sa za posudzované obdobie zvýšili len o 5 % a jeho náklady vzrástli o 51 %. Malo to dramatický vplyv na ziskovosť a návratnosť investícií, ktoré klesli z primeranej úrovne v rokoch 2017 a 2018 do situácie značných strát v období prešetrovania. Investície boli počas celého obdobia nízke.

(228)

Pozitívny vývoj vykazovalo veľmi málo ukazovateľov. Kapacita vykazovala mierne pozitívny trend v dôsledku zvýšenia efektívnosti výroby. Silicid vápnika sa zvyčajne predáva zo zásob a bolo zrejmé, že vývoj peňažného toku a zásob bol úzko prepojený. Keďže zásoby boli vytvorené v rokoch 2018 a 2019, peňažný tok bol záporný, ale potom v roku 2020, keď bola výroba nižšia a zo zásob sa predali väčšie množstvá, peňažný tok sa zlepšil a stal sa kladným. Relatívne malé použitie na vlastnú spotrebu sa za dané obdobie zvýšilo o 3 %, ale tento vývoj mal len okrajový vplyv na celkovú situáciu odvetvia.

(229)

Celkovo možno konštatovať, že spotreba na trhu Únie rýchlo klesala, ale výrobné odvetvie Únie si nedokázalo udržať svoj podiel na trhu. Dovoz z ČĽR bol počas celého posudzovaného obdobia značný, a to za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Na konci roka 2019 a v roku 2020 výrobné odvetvie Únie predávalo za ceny, ktoré už nepokrývali jeho náklady, a v dôsledku toho výrobné odvetvie podstatne znížilo svoju úroveň výroby a predaja. Najväčší výrobca z Únie v roku 2020 výrazne obmedzil výrobu a v období prešetrovania sa predaj uskutočňoval prevažne zo zásob. Táto situácia nebola udržateľná a vypracoval sa plán reštrukturalizácie, ktorý zahŕňal možné zatvorenie závodu využívaného na výrobu silicidu vápnika.

(230)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(231)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo v rovnakom čase utrpieť ujmu aj vplyvom iných známych faktorov. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: vplyv poklesu spotreby v dôsledku poklesu dopytu oceliarskeho priemyslu, dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, zvýšenie výrobných nákladov v Únii, vplyv dovozu na uspokojenie dopytu a použitie na vlastnú spotrebu.

(232)

Objem dovozu z ČĽR sa od roku 2017 do obdobia prešetrovania znížil o 22 % (ako vidno z tabuľky 3). Podiel ČĽR na trhu však narástol o 57 %, t. j. z 38,7 % na 60,8 %. Stalo sa tak na úkor výrobného odvetvia Únie. V rovnakom období (ako sa uvádza v tabuľke 6) sa totiž predaj výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu znížil o 75 % a jeho podiel na voľnom trhu klesol z 50,5 % na 25,1 %, čo predstavuje pokles o 50 %.

(233)

Ceny dumpingového dovozu sa za posudzované obdobie znížili o 5 % (ako sa uvádza v tabuľke 4). V porovnaní s tým sa ceny výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu za to isté obdobie zvýšili o 6 %. Čínsky dovoz, ktorý bol počas posudzovaného obdobia čoraz viac prítomný na trhu Únie, sa uskutočňoval za ceny, ktoré nepretržite podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie.

(234)

Tlak vyvíjaný dumpingovým dovozom takisto spôsobil značné stláčanie cien, o čom svedčí skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť ceny rovnakou mierou ako náklady. Ako vyplýva z tabuľky 8, výrobné náklady boli počas OP skutočne o viac než 20 % vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Do roku 2019 toto predchádzanie zvyšovaniu cien spôsobilo, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla pod 3 %, čo je jednoznačne neudržateľná úroveň. V období rokov 2017 až 2019 sa dovoz z ČĽR znížil z hľadiska objemu len o 6 %, ale podiel čínskeho dovozu na trhu sa zvýšil z 38,7 % na 55,3 %, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol z 50,5 % na 29,5 %. Napriek tomu, že v období od roku 2017 do roku 2019 spotreba klesla o 34 %, čínsky dovoz aj naďalej získaval podiel výrobného odvetvia Únie na trhu. V tom istom období sa čínske dovozné ceny zvýšili o 12 % (tabuľka 4), zatiaľ čo ceny výrobného odvetvia Únie sa zvýšili viac, a to o 14 %, avšak oveľa menej ako výrobné náklady, ktoré sa zvýšili o 27 %. Takže výrobné odvetvie Únie trpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom už pred rokom 2019.

(235)

V roku 2020 čínske ceny klesli o ďalších 16 % v porovnaní s rokom 2019 a podiel čínskeho dovozu na trhu sa zvýšil z 55 % na 61 %, čo predstavuje nárast o 10 %. V rovnakom období ceny výrobného odvetvia Únie klesli o 8,2 %, jeho výrobné náklady sa zvýšili o 19 % a jeho podiel na trhu klesol o 15 %, a to z 29,5 % na 25,1 %. Výrobné odvetvie Únie to podstatnou mierou ovplyvnilo a viedlo k tomu, že jeho ziskovosť sa v období prešetrovania stala výrazne negatívnou.

(236)

Na základe uvedeného Komisia predbežne dospela k záveru, že dovoz z Číny spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(237)

Vývoj spotreby uvedený v tabuľke 2 považovali združenie Eurofer a nemecká oceliarska federácia vo svojich pripomienkach k začatiu konania za hlavnú príčinu ujmy. Za posudzované obdobie klesla o 50 %. Tento vývoj bol odrazom nižšieho dopytu zo strany hlavného používateľského odvetvia (oceliarsky priemysel). Oceliarsky priemysel obmedzil nákup silicidu vápnika a používal svoje zásoby silicidu vápnika, pričom výroba surovej ocele sa za posudzované obdobie znížila o 18 %.

(238)

V roku 2018 spotreba silicidu vápnika klesla oproti roku 2017 o 14 % a výrobné odvetvie Únie bolo stále schopné prispôsobiť svoju činnosť tomuto poklesu, takže ziskovosť predaja silicidu vápnika sa udržala na úrovni nad 10 %. V roku 2019 však táto situácia už nebola pre výrobné odvetvie Únie udržateľná, keďže prenikanie čínskeho dovozu znamenalo, že výroba a predaj výrobného odvetvia Únie klesli na úroveň, pri ktorej už nedokázalo pokryť svoje rastúce jednotkové náklady. V roku 2020, keď sa začala pandémia COVID-19, klesla spotreba o ďalších 25 %.

(239)

Združenie Eurofer a nemecká oceľová federácia tvrdili, že hlavným dôvodom ujmy, ktorú výrobné odvetvie silicidu vápnika utrpelo, bol pokles výroby surovej ocele, a nie čínsky dovoz.

(240)

V kontexte klesajúcej spotreby sa však podiel ČĽR na trhu zvýšil o 57 %, t. j. z 38,7 % na 60,8 %, zatiaľ čo pokles výroby, objemu predaja, podielu na trhu, ziskovosti, zamestnanosti a návratnosti investícií výrobného odvetvia Únie vykazoval väčší pokles než spotreba. Dôvodom je, že prenikanie čínskeho dovozu na trh za nízke ceny tieto ukazovatele ujmy zásadne poškodilo.

(241)

Pokles spotreby preto nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Okrem toho, ako zdôraznilo združenie Eurofer, pandémia COVID-19 začala mať vplyv v roku 2020, zatiaľ čo situácia spôsobujúca ujmu už bola vytvorená do roku 2019. Pandémia COVID-19 by sa preto mala považovať za faktor, ktorý v roku 2020 situáciu zhoršil.

(242)

Výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa zvýšili z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, náklady na elektrickú energiu použité pri výrobe silicidu vápnika, ktoré predstavujú významnú časť výrobných nákladov (až 40 % v posudzovanom období), sa za posudzované obdobie v prípade najväčšieho výrobcu z Únie zvýšili o viac než 30 %.

(243)

Po druhé, jednotkové výrobné náklady sa v posudzovanom období výrazne zvýšili v dôsledku nižších množstiev výroby a predaja výrobného odvetvia Únie. Znamená to, že fixné náklady sa získali naspäť z nižších objemov výroby a predaja, čím sa zvýšil prvok jednotkových fixných nákladov v jednotkových výrobných nákladoch.

(244)

Združenie Eurofer tvrdilo, že zo správy spoločnosti Ferroglobe o podnikaní za druhý štvrťrok 2020 vyplýva, že došlo k zlepšeniu nákladov, ktoré možno pripísať zníženiu cien energie. Táto správa o podnikaní sa však týka spoločnosti FerroGlobe, ktorá pôsobí vo viacerých krajinách, a netýka sa len spoločnosti Ferrropem a jej závodu, v ktorom sa vyrába silicid vápnika. Toto tvrdenie preto nebolo možné prijať.

(245)

V roku 2018 si výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať úrovne zisku nad 10 % napriek zvýšeniu nákladov na elektrickú energiu, keďže toto zvýšenie nákladov mohlo preniesť na svojich zákazníkov. V roku 2019 však už výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť ceny z dôvodu cenového tlaku čínskeho dovozu, ktorý až do roku 2019 dominoval trhu (s 55 % podielom na trhu) a pôsobil ako tvorca ceny. Výrobné odvetvie Únie v roku 2019 nedokázalo prevziať tak nízke dovozné ceny. Prispelo to k rozhodnutiu spoločnosti Ferropem výrazne v roku 2020 znížiť výrobu.

(246)

Malo by sa preto dospieť k záveru, že zvýšenie výrobných nákladov nebolo príčinou ujmy. Svoj podiel na trhu Únie zvýšil čínsky dovoz za nízke ceny, a to aj v situácii poklesu spotreby a na úkor výrobného odvetvia Únie, pričom výrobnému odvetviu Únie zabránil v tom, aby zvýšilo svoje ceny na ziskové úrovne.

(247)

Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia nakupovalo silicid vápnika z krajín mimo Únie (najmä z Argentíny). Komisia preto preskúmala, či rozhodnutie dovážať silicid vápnika spôsobilo výrobnému odvetviu Únie ujmu z dôvodu jeho vplyvu na úroveň výroby a predaja, a teda aj ziskovosti. K tomuto dovozu, ktorý bol počas posudzovaného obdobia premenlivý a v uvedenom období predstavoval 15 % celkového predaja, vo všeobecnosti dochádzalo s cieľom uspokojiť objednávky zákazníkov, ak sa vyskytli technické problémy na výrobných zariadeniach v Únii. Výrobné odvetvie Únie tak mohlo uspokojiť dopyt a nemožno vyvodiť záver, že tento dovoz ako taký prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Okrem toho sa takéto nákupy neuskutočňovali počas OP, keď bolo výrobné odvetvie Únie vystavené najzávažnejšej ujme.

(248)

Združenie Eurofer poukázalo na to, že výrobné odvetvie Únie vyrába silicid vápnika na rovnakom zariadení ako iné výrobky, a preto by sa prechodom na iné výrobky zabránilo výrobe silicidu vápnika.

(249)

Prešetrovaním sa však zistilo, že výrobcovia z Únie mali počas celého posudzovaného obdobia voľnú kapacitu, a to aj vtedy, keď sa vezmú do úvahy tieto iné ferozliatiny. Je preto zrejmé, že výroba iných výrobkov nepredstavovala prekážku výrobe silicidu vápnika a nebola nepriamou príčinou ujmy počas posudzovaného obdobia.

(250)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín