(1)

Rada 29. novembra 2018 prijala nariadenie (EÚ) 2019/440 (1) o rozdelení rybolovných možností podľa Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom (ďalej len „dohoda o rybolove“).

(2)

Rada prijala 4. marca 2019 rozhodnutie (EÚ) 2019/441 (2) o uzavretí dohody o rybolove a vykonávacieho protokolu k nej.

(3)

V nariadení (EÚ) 2019/440 sa prerozdeľujú rybolovné možnosti medzi členské štáty okrem iného v kategórii 6 – Priemyselný rybolov pelagických druhov, a to vrátane Spojeného kráľovstva.

(4)

Podľa Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) už Spojené kráľovstvo nie je od 1. februára 2020 členským štátom Únie. Prechodné obdobie stanovené v dohode o vystúpení sa skončilo 31. decembra 2020. Spojené kráľovstvo preto už nie je oprávnené využívať uvedené rybolovné možnosti po tomto dátume a možnosti by sa mali prerozdeliť medzi členské štáty od 1. januára 2021.

(5)

Toto prerozdelenie rybolovných možností by malo byť transparentné a proporcionálne k pôvodnému prideleniu kvót.

(6)

Nariadenie (EÚ) 2019/440 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Vzhľadom na vplyv tohto nariadenia na rybolovné činnosti v roku 2021 by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2021. Takéto retroaktívne uplatňovanie nemá vplyv na zásady právnej istoty a ochrany oprávnených očakávaní, keďže Spojené kráľovstvo dotknuté rybolovné možnosti nevyužilo a príslušné možnosti sa v prípade dotknutých členských štátov zvýšili.

(8)

S ohľadom na naliehavosť súvisiacu s retroaktívnym uplatňovaním tohto nariadenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

V článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa stanovuje, že členské štáty majú za určitých podmienok uložiť inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) uvedenej smernice povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej protistrana dohody alebo nástroja vytvárajúceho záväzok uzná, že tento záväzok môže podliehať právomociam odpísať a vykonať konverziu.

(2)

V článku 55 ods. 2 prvom pododseku smernice 2014/59/EÚ sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že ak takáto inštitúcia alebo subjekt skonštatuje, že je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť takúto podmienku („konštatovanie neuskutočniteľnosti zmluvného uznania“), táto inštitúcia alebo subjekt oznámi svoje konštatovanie orgánu pre riešenie krízových situácií.

(3)

Komisia má prijať vykonávacie technické predpisy s cieľom spresniť jednotné formáty a vzory na takéto oznamovanie orgánom pre riešenie krízových situácií.

(4)

Jednotné formáty a vzory na oznamovanie konštatovania neuskutočniteľnosti zmluvného uznania by mali byť navrhnuté tak, aby zabezpečili zmysluplné a jednotné posúdenie takéhoto konštatovania orgánmi pre riešenie krízových situácií v celej Únii.

(5)

S cieľom zlepšiť kvalitu údajov a zabezpečiť porovnateľnosť by mali byť údajové položky stanovené vo vzoroch oznámení v súlade s jednotným modelom údajových bodov. Používanie jednotného modelu údajových bodov je rozšírenou praxou pri vykazovaní na účely dohľadu. Jednotný model údajových bodov by mal pozostávať zo štrukturálneho zobrazenia údajových položiek a mal by identifikovať všetky relevantné obchodné koncepcie pre jednotné oznamovanie konštatovania neuskutočniteľnosti zmluvného uznania.

(6)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, konzistentnosť a presnosť oznamovaných údajových položiek by sa na údajové položky mali vzťahovať spoločné pravidlá validácie.

(7)

Vzhľadom na svoju povahu sa pravidlá validácie a vymedzenia údajových bodov pravidelne aktualizujú s cieľom zabezpečiť, aby neustále spĺňali príslušné regulačné a analytické požiadavky, ako aj požiadavky v oblasti informačných technológií. Mali by sa stanoviť prísne kvalitatívne kritériá týkajúce sa podrobného jednotného modelu údajových bodov a podrobných spoločných pravidiel validácie, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo uverejní elektronicky na svojom webovom sídle.

(8)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(9)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu vykonávacích predpisov, z ktorého toto nariadenie vychádza, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (2),

(1)

V smernici (EÚ) 2019/904 sa stanovujú ciele týkajúce sa recyklačného triedeného zberu jednorazových plastových nápojových fliaš, ktoré sa uvádzajú v časti F prílohy k uvedenej smernici (ďalej len „odpadové jednorazové fľaše“). Podľa článku 9 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/904 je cieľom na rok 2025 zabezpečiť zber 77 % hmotnostného podielu všetkých takýchto jednorazových fliaš uvedených na trh, pričom cieľ na rok 2029 je zvýšiť tento podiel na 90 %. Komisia má stanoviť metodiku výpočtu a overovania týchto cieľov triedeného zberu a formát, v ktorom majú členské štáty nahlasovať údaje o objeme jednorazových fliaš každoročne zozbieraných v rámci triedeného zberu.

(2)

V záujme zabezpečenia porovnateľnosti údajov je potrebné stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa stanovenia miest, v ktorých sa meria hmotnosť zozbieraných odpadových jednorazových fliaš. V týchto pravidlách by sa malo prihliadať na existujúce postupy triedeného zberu, ako aj na množstvo iných materiálov a látok, ktoré sa okrem týchto fliaš vyskytujú v zozbieranom odpade.

(3)

V záujme zabezpečenia porovnateľnosti nahlasovaných údajov je potrebné stanoviť podrobné pravidlá uplatňovania dvoch alternatívnych metód uvedených v článku 9 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/904, ktoré slúžia na stanovenie množstva takýchto jednorazových fliaš uvedených na trh.

(4)

V záujme zabezpečenia presnosti údajov o hmotnosti zozbieraných odpadových jednorazových fliaš by sa vďaka formátu nahlasovania malo zabezpečiť, aby sa identifikovali všetky parametre, ktoré sú relevantné pre výpočet množstva odpadových jednorazových fliaš zozbieraných v rámci triedeného zberu, a aby sa poskytol opis metodík uplatňovaných na účely výpočtu a overovania údajov týkajúcich sa uvedených parametrov.

(5)

Hoci je vzhľadom na povinnosť triedeného zberu odpadu nevyhnutné, aby sa odpad triedil oddelene podľa typu a povahy, malo by byť možné, aby sa isté druhy odpadu zbierali spoločne za predpokladu, že sa tým nebráni vysokokvalitnej recyklácii v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva v zmysle článku 10 ods. 2 a článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2008/98/ES.

(6)

Metodika výpočtu a overovania cieľov triedeného zberu v súvislosti s odpadovými jednorazovými fľašami, ktorá sa uvádza v článku 9 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/904, úzko súvisí s formátom nahlasovania údajov o takomto triedenom zbere, na ktorý sa odkazuje v článku 13 ods. 4 uvedenej smernice vzhľadom na predmet daných opatrení a kontext, v ktorom sa majú uplatňovať. Preto je vhodné prijať tento akt na základe oboch uvedených ustanovení s cieľom zabezpečiť súlad medzi pravidlami výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o triedenom zbere odpadových jednorazových fliaš a uľahčiť prístup k uvedeným pravidlám.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (2),

(1)

Inštitúcie majú plniť kapitálové požiadavky spôsobom, ktorý náležite odzrkadľuje riziká, ktoré tieto inštitúcie na seba preberajú (vrátane kreditného rizika), a to s prihliadnutím na rôzne geografické podmienky, v ktorých vykonávajú svoju činnosť. Kreditné riziko, ktorému sú inštitúcie vystavené v súvislosti s expozíciami voči subjektom nachádzajúcim sa mimo Únie, určuje kvalita príslušného regulačného rámca a dohľadu uplatňovaného na uvedené subjekty v príslušnej tretej krajine, pričom všetky ostatné faktory sú rovnako dôležité.

(2)

Inštitúcie majú takisto obmedziť svoje expozície voči jednotlivým klientom, aby sa vyhli nadmernému riziku koncentrácie. Pri výpočte svojich expozícií voči jednotlivým klientom môžu mať inštitúcie možnosť vylúčiť z tohto výpočtu určité typy expozícií voči inštitúciám. Ak sa však klienti nachádzajú mimo Únie, to, či sa s nimi môže zaobchádzať ako s inštitúciami, závisí aj od kvality príslušného regulačného rámca a dohľadu uplatňovaného na tieto subjekty v príslušnej tretej krajine.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (2) sa okrem iného do článku 391 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zaviedlo ustanovenie, ktorým sa Komisia splnomocňuje prijímať vykonávacie rozhodnutia o tom, či tretia krajina uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii, na účely určenia zaobchádzania s expozíciami podľa štvrtej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Mal by sa preto stanoviť zoznam tretích krajín a území, ktorých požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie sa považujú za rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii na účely článku 391 uvedeného nariadenia. V záujme právnej istoty a konzistentnosti je potrebné zahrnúť všetky ustanovenia o rovnocennosti požiadaviek tretích krajín a území v oblasti dohľadu a regulácie na účely zaobchádzania s expozíciami v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 do jedného rozhodnutia. Preto treba vykonávacie rozhodnutie Komisie (3) zrušiť a nahradiť.

(4)

Článok 107 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 umožňuje inštitúciám zaobchádzať s expozíciami voči investičným spoločnostiam z tretích krajín, úverovým inštitúciám z tretích krajín a burzám z tretích krajín ako s expozíciami voči inštitúciám, a to výlučne len vtedy, ak tretia krajina uplatňuje na daný subjekt požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.

(5)

V článku 114 ods. 7, článku 115 ods. 4 a článku 116 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú konkrétne rizikové váhy uplatniteľné na expozície voči ústredným vládam, centrálnym bankám, regionálnym vládam, miestnym orgánom a subjektom verejného sektora nachádzajúcim sa v tretích krajinách, ktoré uplatňujú postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii.

(6)

V článku 153 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje vzorec na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám podľa prístupu interných ratingov (IRB) a uvádzajú sa podrobné údaje o parametroch, ktoré sa majú použiť na uvedený výpočet, vrátane koeficientu korelácie. V článku 153 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje koeficient korelácie uplatniteľný na veľké subjekty finančného sektora. Podľa článku 142 ods. 1 bodu 4 písm. b) uvedeného nariadenia musí finančný subjekt alebo aspoň jedna z jeho dcérskych spoločností na to, aby spĺňali požiadavky na vymedzenie ako „veľký subjekt finančného sektora“, podliehať právu tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.

(7)

V článku 391 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa inštitúciám usadeným v Únii umožňuje zaobchádzať s expozíciou voči súkromnému alebo verejnému podniku tretej krajiny ako s expozíciou voči inštitúcii na účely štvrtej časti uvedeného nariadenia za predpokladu, že podnik by sa považoval za „inštitúciu“ v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 3 uvedeného nariadenia, ak by bol usadený v Únii, a za predpokladu, že mu bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.

(8)

S cieľom určiť vhodné rizikovo vážené expozície na výpočet kapitálových požiadaviek v prípade kreditného rizika spojeného s expozíciami voči určitým kategóriám subjektov nachádzajúcich sa v tretích krajinách, ako aj vhodné zaobchádzanie s protistranami na účely štvrtej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013, Komisia posúdila rovnocennosť postupov/režimov dohľadu a regulácie tretích krajín vo vzťahu k zodpovedajúcim postupom/režimom dohľadu a regulácie v Únii.

(9)

Rovnocennosť bola určená analýzou prudenciálnych postupov/režimov a postupov/režimov dohľadu a regulácie tretích krajín založenou na výsledkoch, ktorou sa testuje schopnosť týchto postupov/režimov dosahovať tie isté všeobecné ciele, aké dosahujú postupy/režimy prudenciálneho dohľadu a regulácie v Únii. Uvedené ciele sa konkrétne týkajú stability a integrity vnútroštátneho aj celosvetového finančného systému ako celku, účinnej a primeranej ochrany vkladateľov a iných spotrebiteľov využívajúcich finančné služby, spolupráce rôznych aktérov finančného systému vrátane regulačných orgánov a orgánov dohľadu, nezávislosti a účinnosti dohľadu a účinného vykonávania a presadzovania príslušných medzinárodne dohodnutých noriem. Aby prudenciálne postupy/režimy a postupy/režimy dohľadu a regulácie tretích krajín dosahovali rovnaké všeobecné ciele ako uvedené prudenciálne postupy/režimy a postupy/režimy prudenciálneho dohľadu a regulácie v Únii, mali by spĺňať súbor operačných a organizačných noriem a noriem v oblasti dohľadu, pričom by mali odzrkadľovať základné prvky požiadaviek Únie v oblasti dohľadu a regulácie uplatniteľných na príslušné kategórie finančných inštitúcií.

(10)

Na účely článkov 114, 115, a 116 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa rovnocennosť mala určiť s odkazom na postupy/režimy dohľadu a regulácie uplatniteľné na úverové inštitúcie, keďže v rámci uvedených postupov/režimov sa zvyčajne stanovujú rizikové váhy na výpočet kapitálových požiadaviek v prípade kreditného rizika.

(11)

Na účely článku 142 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa rovnocennosť mala obmedziť na postupy/režimy dohľadu a regulácie uplatniteľné na podniky v tretích krajinách, ktorých hlavný predmet činnosti je porovnateľný s hlavným predmetom činnosti úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti v súlade s vymedzením v článku 4 ods. 1 bode 27 uvedeného nariadenia a vzhľadom na vymedzenie v článku 4 ods. 1 bode 3 uvedeného nariadenia.

(12)

Na účely článku 391 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa rovnocennosť mala obmedziť na postupy/režimy dohľadu a regulácie uplatniteľné na podniky v tretích krajinách, ktorých hlavný predmet činnosti je porovnateľný s hlavným predmetom činnosti úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti v súlade s vymedzením v článku 4 ods. 1 bode 3 uvedeného nariadenia.

(13)

Komisia s prihliadnutím na nezávislé posúdenia, ktoré vykonali medzinárodné organizácie ako Bazilejský výbor pre bankový dohľad, Medzinárodný menový fond a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere, posúdila postupy/režimy dohľadu a regulácie určitých tretích krajín uplatniteľné na úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a burzy. Táto analýza umožnila Komisii prijať vykonávacie rozhodnutie 2014/908/EÚ, ktorým sa stanovuje prvotný zoznam tretích krajín a území, ktoré sa považujú za rovnocenné z hľadiska postupov/režimov dohľadu a regulácie, na účely určenia zaobchádzania s príslušnými kategóriami expozícií uvedenými v článkoch 107, 114, 115, 116 a 142 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(14)

Zoznam rovnocenných krajín uvedených vo vykonávacom rozhodnutí 2014/908/EÚ nemal byť vyčerpávajúci ani konečný. Na základe pravidelného monitorovania vývoja postupov/režimov dohľadu a regulácie tretích krajín a území s cieľom posúdiť ich rovnocennosť s postupmi/režimami dohľadu a regulácie v rámci Únie bolo uvedené vykonávacie rozhodnutie následne zmenené vykonávacími rozhodnutiami Komisie (EÚ) 2016/230 (4), (EÚ) 2016/2358 (5), (EÚ) 2019/536 (6) a (EÚ) 2019/2166 (7). Uvedenými rozhodnutiami sa rozšírili zoznamy tretích krajín a území, ktoré sa považujú za rovnocenné, pričom sa zohľadnili dostupné zdroje informácií vrátane posúdenia vykonaného medzinárodnými organizáciami a neskôr Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA).

(15)

Od prijatia vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2019/2166 Komisia naďalej monitoruje príslušný vývoj v oblasti prudenciálneho rámca a rámca dohľadu a regulácie tretích krajín, pričom zohľadňuje dostupné zdroje informácií vrátane posúdení, ktoré vykonal orgán EBA. Na základe jedného takéhoto posúdenia orgán EBA odporučil, aby sa prudenciálny rámec a rámec dohľadu a regulácie uplatniteľný na úverové inštitúcie v Bosne a Hercegovine a Severnom Macedónsku považoval za rovnocenný s právnym rámcom Únie na účely článku 107 ods. 4, článku 114 ods. 7, článku 115 ods. 4, článku 116 ods. 5, článku 142 ods. 2 a článku 391 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(16)

Komisia uznáva, že posúdenie prudenciálneho rámca, rámca dohľadu a regulačného rámca uplatniteľného na inštitúcie v Bosne a Hercegovine a Severnom Macedónsku ktoré vykonal orgán EBA, sa vzťahovalo len na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Toto rozhodnutie by sa preto nemalo uplatňovať na iné subjekty usadené v Bosne a Hercegovine a Severnom Macedónsku.

(17)

Vzhľadom na odporúčanie orgánu EBA a na základe vlastného posúdenia Komisia dospela k záveru, že Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko majú zavedené prudenciálne postupy/režimy a postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré spĺňajú súbor operačných a organizačných noriem a noriem v oblasti dohľadu, pričom odzrkadľujú základné prvky prudenciálnych postupov/režimov a postupov/režimov dohľadu a regulácie Únie uplatniteľných na úverové inštitúcie. Preto je na účely článku 107 ods. 4, článku 114 ods. 7, článku 115 ods. 4, článku 116 ods. 5, článku 142 ods. 2 a článku 391 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vhodné považovať prudenciálne požiadavky a požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie uplatňované na úverové inštitúcie v Bosne a Hercegovine a Severnom Macedónsku za požiadavky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.

(18)

Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko by sa preto mali zahrnúť do príslušných zoznamov tretích krajín a území, ktorých prudenciálne požiadavky a požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie sa považujú za rovnocenné režimom Únie na účely zaobchádzania s expozíciami v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013.

(19)

Na základe doteraz vykonaných posúdení Komisia dospela k záveru, že Argentína, Austrália, Bosna a Hercegovina, Brazília, Čína, Faerské ostrovy, Grónsko, Guernsey, Hongkong, India, Japonsko, Jersey, Južná Afrika, Južná Kórea, Kanada, Ostrov Man, Mexiko, Monako, Nový Zéland, Saudská Arábia, Severné Macedónsko, Singapur, Srbsko, Švajčiarsko, Turecko a USA majú zavedené prudenciálne postupy/režimy a postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré spĺňajú súbor operačných a organizačných noriem a noriem v oblasti dohľadu, pričom odzrkadľujú základné prvky prudenciálnych postupov/režimov a postupov/režimov dohľadu a regulácie v Únii uplatniteľných na úverové inštitúcie. Preto je na účely článku 107 ods. 4, článku 114 ods. 7, článku 115 ods. 4, článku 116 ods. 5, článku 142 ods. 2 a článku 391 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vhodné považovať prudenciálne požiadavky a požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie uplatňované na úverové inštitúcie nachádzajúce sa v uvedených krajinách za požiadavky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.

(20)

Na základe doteraz vykonaných posúdení Komisia dospela k záveru, že Austrália, Brazília, Čína, Hongkong, Indonézia, Japonsko (obmedzené na subjekty obchodujúce s finančnými nástrojmi typu I), Južná Afrika, Južná Kórea Kanada, Mexiko, Saudská Arábia, Singapur a USA majú zavedené postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré spĺňajú súbor operačných a organizačných noriem a noriem v oblasti dohľadu, pričom odzrkadľujú základné prvky postupov/režimov dohľadu a regulácie v Únii uplatniteľných na investičné spoločnosti. Preto je na účely článku 107 ods. 4, článku 114 ods. 7, článku 115 ods. 4, článku 116 ods. 5, článku 142 ods. 2 a článku 391 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vhodné považovať požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie uplatňované na investičné spoločnosti nachádzajúce sa v uvedených tretích krajinách za požiadavky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.

(21)

Na základe doteraz vykonaných posúdení Komisia dospela k záveru, že Austrália, Brazília, Čína, India, Japonsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Kanada, Mexiko, Saudská Arábia, Singapur a USA majú zavedené postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré spĺňajú súbor operačných noriem, pričom odzrkadľujú základné prvky postupov/režimov dohľadu a regulácie v Únii uplatniteľných na burzy. Preto je na účely článku 107 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vhodné považovať požiadavky dohľadu a regulácie uvedených tretích krajín uplatňované na burzy za požiadavky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii, no len pokiaľ ide o expozície voči burzám nachádzajúcim sa v uvedených tretích krajinách.

(22)

Zoznamy tretích krajín a území, ktoré sa na účely príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 považujú za rovnocenné, nie sú vyčerpávajúce. Komisia bude s pomocou orgánu EBA pokračovať v pravidelnom monitorovaní vývoja postupov/režimov dohľadu a regulácie tretích krajín a území s cieľom aktualizovať v prípade potreby a aspoň raz za päť rokov zoznamy tretích krajín a území stanovené vo tomto rozhodnutí, a to najmä vzhľadom na vývoj v oblasti postupov/režimov dohľadu a regulácie na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni v nadväznosti na nové dostupné zdroje relevantných informácií.

(23)

Pravidelným preskúmavaním požiadaviek v oblasti prudenciálneho dohľadu a regulácie uplatniteľných v tretích krajinách a územiach uvedených v prílohách I až VI k tomuto rozhodnutiu by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie týkajúce sa jednotlivej tretej krajiny alebo územia mimo všeobecného preskúmania v prípade, ak je Komisia vzhľadom na príslušný vývoj nútená prehodnotiť svoje rozhodnutie o uznaní rovnocennosti podľa tohto rozhodnutia. Takéto prehodnotenie by mohlo viesť k zrušeniu uznania rovnocennosti.

(24)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre bankovníctvo,