(1)

Komisia prijala 11. decembra 2019 oznámenie s názvom Európska zelená dohoda, v ktorom načrtla plán vytvorenia novej stratégie rastu pre Európu a stanovila ambiciózne ciele v boji proti zmene klímy a za ochranu životného prostredia. V Európskej zelenej dohode bolo v súlade so zámerom dosiahnuť ciele Únie v oblasti klímy do roku 2030, ako sa určujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (4), a dosiahnuť najneskôr do roku 2050 účinne a sociálne spravodlivým spôsobom klimatickú neutralitu v Únii oznámené vytvorenie Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý má poskytnúť zdroje na riešenie výziev súvisiacich s procesom transformácie k cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľu klimatickej neutrality v Únii do roku 2050, pričom zabezpečí, aby nikto nebol opomenutý. Práve najzraniteľnejšie regióny a osoby sú najviac vystavené škodlivým účinkom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia. Transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo je zdrojom nových hospodárskych príležitostí s významným potenciálom tvorby pracovných miest, najmä na územiach, ktoré sú v súčasnosti závislé od fosílnych palív. Môže tiež prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti a odolnosti. Táto transformácia však môže vyvolať aj krátkodobé sociálne a hospodárske náklady na územiach, ktoré prechádzajú ťažkým procesom dekarbonizácie a ktoré sú už oslabené rušivými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

(2)

Riadenie tejto transformácie si bude vyžadovať významné štrukturálne zmeny na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni. Aby bola transformácia úspešná, je potrebné, aby znížila nerovnosti, priniesla viac nových pracovných miest než je zaniknutých, a to vďaka novým vysokokvalitným pracovným miestam, bola spravodlivá a sociálne prijateľná pre všetkých a zároveň posilnila konkurencieschopnosť. V uvedenej súvislosti je zásadne dôležité, aby bolo možné podporovať územia najviac postihnuté transformáciou, najmä regióny, v ktorých sa ťaží uhlie, pri diverzifikovaní a revitalizovaní ich miestnych hospodárstiev a pri vytváraní udržateľných pracovných príležitostí pre dotknutých pracovníkov.

(3)

Komisia 14. januára 2020 prijala oznámenie s názvom Investičný plán pre udržateľnú Európu – Investičný plán Európskej zelenej dohody, v ktorom navrhuje Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý sa zameriava na tie regióny a odvetvia, ktoré sú transformáciou postihnuté najviac vzhľadom na svoju závislosť od fosílnych palív ako sú uhlie, rašelina a roponosná bridlica alebo svoju závislosť od priemyselných postupov spojených s vysokými emisiami skleníkových plynov, ale ktoré majú na financovanie potrebných investícií menšiu kapacitu. Vytvorenie Mechanizmu spravodlivej transformácie sa potvrdilo aj v záveroch Európskej rady z 21. júla 2020. Mechanizmus spravodlivej transformácie pozostáva z troch pilierov: Fondu na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“) vykonávaného v rámci zdieľaného riadenia, z osobitnej schémy na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a z úverového nástroja pre verejný sektor na mobilizáciu ďalších investícií do príslušných regiónov. Uvedené tri piliere poskytujú uvedeným regiónom doplnkovú podporu s cieľom posilniť angažovanosť pri transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050.

(4)

V záujme lepšieho programovania a vykonávania FST sa majú vypracovať plány spravodlivej transformácie územia, v ktorých sa stanovia kľúčové kroky a harmonogram procesu transformácie a identifikujú sa územia, ktoré sú najviac postihnuté transformáciou na klimaticky neutrálne hospodárstvo a majú menšiu kapacitu na riešenie výziev súvisiacich s transformáciou. Plány spravodlivej transformácie územia sa pripravujú v spolupráci s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi a zahŕňajú všetkých príslušných partnerov v súlade s článkom 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (5). Možno ich zmeniť spolu s príslušnými programami podporovanými z FST v súlade s článkom 24 uvedeného nariadenia tak, aby zahŕňali nové územia, ktoré by boli vážne zasiahnuté transformáciou, a to spôsobom, ktorý sa v čase ich počiatočného prijatia nepredpokladal.

(5)

Mal by sa zriadiť úverový nástroj pre verejný sektor (ďalej len „nástroj“). Tento nástroj predstavuje tretí pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorého cieľom je podporovať investície subjektov verejného sektora vzhľadom na kľúčovú úlohu verejného sektora pri riešení zlyhaní trhu. Takéto investície by mali spĺňať rozvojové potreby vyplývajúce z výziev súvisiacich s transformáciou, ktoré sú opísané v plánoch spravodlivej transformácie územia schválených Komisiou. Plánované činnosti v oblasti podpory v rámci nástroja by mali byť v súlade s činnosťami podporovanými v rámci zvyšných dvoch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie a mali by ich dopĺňať. Na zosúladenie trvania nástroja s trvaním viacročného finančného rámca od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021-2027“) stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (6) by sa mal nástroj zriadiť na obdobie siedmich rokov.

(6)

S cieľom posilniť súdržnosť a hospodársku diverzifikáciu území dotknutých transformáciou by sa mal nástroj vzťahovať na širokú škálu udržateľných investícií pod podmienkou, že takéto investície prispievajú k plneniu rozvojových potrieb týchto území spôsobených transformáciou k cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030, ktorý je určený v nariadení (EÚ) 2021/1119, a k dosiahnutiu klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050, ako sa opisuje v plánoch spravodlivej transformácie územia. Na zlepšenie účinnosti nástroja malo by byť možné, aby sa z neho podporovali oprávnené projekty, ktoré začali svoju fázu vykonávania pred podaním žiadosti prijímateľmi nástroja. Nástroj by nemal podporovať investície, ktoré sa vzťahujú na činnosti vylúčené podľa článku [9] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (7), ale mohol by podporovať investície do energie z obnoviteľných zdrojov a zelenú a udržateľnú mobilitu vrátane podpory čistého vodíka, do účinných sietí diaľkového vykurovania, do verejného výskumu, do digitalizácie, do environmentálnej infraštruktúry na inteligentné nakladanie s odpadmi a hospodárenie s vodami a mohol by podporovať udržateľnú energiu, energetickú efektívnosť a integračné opatrenia vrátane obnovy a prestavby budov, obnovu a regeneráciu mestských oblastí, podporu transformácie na obehové hospodárstvo, obnovu a dekontamináciu pôdy a ekosystému, pričom sa zohľadní zásada „znečisťovateľ platí“, biodiverzita, ako aj zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, odbornú prípravu a sociálnu infraštruktúru vrátane zariadení sociálnej starostlivosti a sociálneho bývania.

(7)

Rozvoj infraštruktúry by mohol zahŕňať aj cezhraničné projekty a riešenia vedúce k zvýšenej odolnosti voči ekologickým katastrofám, najmä tým, ktoré sú zosilnené zmenou klímy. Komplexný investičný prístup by sa mal uprednostňovať najmä v prípade území, ktoré majú významné transformačné potreby. Podporovať by sa mohli aj investície do iných odvetví, pokiaľ sú v súlade so schválenými plánmi spravodlivej transformácie územia. Podporou investícií, ktoré nevytvárajú dostatočné toky príjmov na pokrytie ich investičných nákladov, by sa mal nástroj zamerať na to, aby subjekty verejného sektora dostávali dodatočné potrebné zdroje na riešenie územných, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych výziev, ktoré vyplynú z adaptácie na transformáciu. Na pomoc pri identifikácií investícií, ktoré sú oprávnené v rámci nástroja a ktoré majú vysoko pozitívny vplyv na životné prostredie vrátane investícií ovplyvňujúcich biodiverzitu, by Komisia mala pri hodnotení nástroja zohľadniť taxonómiu EÚ týkajúcu sa environmentálne udržateľných hospodárskych činností. Na zabezpečenie transparentnosti udržateľných projektov by mali všetci finanční partneri v relevantných prípadoch používať taxonómiu EÚ týkajúcu sa environmentálne udržateľných hospodárskych činností vrátane zásady „nespôsobovať významnú škodu“.

(8)

Počas celého obdobia prípravy, hodnotenia, vykonávania a monitorovania oprávnených projektov v rámci nástroja by sa malo podľa potreby zabezpečiť dodržiavanie základných práv a Charty základných práv Európskej únie, a najmä rodovej rovnosti. Rovnako prijímatelia a Komisia by mali počas celého obdobia vykonávania nástroja predchádzať akejkoľvek diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Ciele nástroja by sa mali plniť v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, Európskym pilierom sociálnych práv, zásadou „znečisťovateľ platí“, Parížskou dohodou prijatou na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (8) (ďalej len „Parížska dohoda“) a zásadou „nespôsobovať významnú škodu“.

(9)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov, a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ tiež zahŕňajú všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(10)

Nástroj by mal zabezpečovať podporu vo forme grantov poskytovaných Úniou v kombinácii s úvermi, ktoré poskytuje finančný partner v súlade so svojimi pravidlami, úverovými politikami a postupmi. Finančné krytie grantovej zložky, ktoré vykonáva Komisia v rámci priameho riadenia, by v súlade s článkom 125 nariadenia o rozpočtových pravidlách malo mať formu financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi. Táto forma financovania by mala pomôcť stimulovať predkladateľov projektov k tomu, aby sa zapájali a aby prispievali k účinnému dosahovaniu cieľov nástroja pomerne k výške úveru. Úverovú zložku by mala poskytovať Európska investičná banka (ďalej len „EIB“). Malo by byť možné rozšíriť nástroj, aby sa umožnilo ďalším finančným partnerom poskytnúť úverovú zložku, ak sú k dispozícii dodatočné zdroje na grantovú zložku alebo ak je to potrebné na správne vykonávanie nástroja. V takýchto prípadoch by Komisia mala informovať členské štáty a Európsky parlament o úmysle nástroj rozšíriť a vybrať ďalších finančných partnerov, pričom zohľadní ich schopnosť plniť ciele nástroja, prispievať svojimi vlastnými zdrojmi a zabezpečovať primerané geografické pokrytie.

(11)

Medzi Komisiou a finančnými partnermi by sa mali podpísať administratívne dohody. V uvedených dohodách by sa mali stanoviť vykonávacie pravidlá na hodnotenie a monitorovanie projektov, ako aj príslušné práva a povinnosti každej zmluvnej strany vrátane podrobných dojednaní týkajúcich sa auditu, podávania správ a komunikácie. Dojednania v oblasti komunikácie by mali zahŕňať najmä povinnosť uverejňovať informácie o každom jednotlivom projekte alebo úverovej schéme, ktoré dostávajú podporu v rámci nástroja.

(12)

Riešením investičných potrieb vyplývajúcich z transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo na územiach, ktoré sú ním najviac postihnuté, by mal nástroj kľúčovým spôsobom prispieť k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy. Zdroje z grantovej zložky nástroja preto prispejú k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy v rovnakom rozsahu ako FST.

(13)

250 000 000 EUR z grantovej zložky nástroja by sa malo financovať z rozpočtu Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2020/2093, pričom táto suma by mala v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (10).

(14)

275 000 000 EUR grantovej zložky nástroja by sa malo financovať z prostriedkov vrátených pochádzajúcich z finančných nástrojov zriadených v rámci programov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu. Takéto príjmy pochádzajú z ukončených programov nezávislých od nástroja a mali by sa považovať za vonkajšie pripísané príjmy odchylne od článku 21 ods. 3 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách na základe článku 322 ods. 1 ZFEÚ.

(15)

1 000 000 000 EUR grantovej zložky nástroja by sa malo financovať z predpokladaného prebytku rezerv na záruku EÚ, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (11). Preto by sa mala uplatniť výnimka z článku 213 ods. 4 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa stanovuje povinnosť vrátiť do rozpočtu každý prebytok rezerv na rozpočtovú záruku, aby bolo možné pripísať tento prebytok v prospech nástroja. Takéto pripísané príjmy by sa mali považovať za vonkajšie pripísané príjmy odchylne od článku 21 ods. 3 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách na základe článku 322 ods. 1 ZFEÚ.

(16)

V súlade s článkom 12 ods. 4 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa rozpočtové prostriedky zodpovedajúce vonkajším pripísaným príjmom mohli automaticky preniesť do nasledujúceho programu alebo akcie. Na základe tohto ustanovenia možno zosúladiť viacročný harmonogram pripísaných príjmov s vykonávaním projektov financovaných z nástroja.

(17)

Mali by sa zabezpečiť aj zdroje na poradenskú podporu s cieľom podporiť prípravu, vývoj a vykonávanie oprávnených projektov a včasnú prípravu projektov pred podaním žiadosti o finančné prostriedky prijímateľom z nástroja. Časť týchto zdrojov by sa mala vyčleniť na podporu vnútornej kapacity prijímateľov s cieľom zabezpečiť udržateľnosť oprávnených projektov.

(18)

V záujme zabezpečenia toho, aby všetky členské štáty mali možnosť využívať grantovú zložku, by sa mal vytvoriť mechanizmus na predbežné pridelenie národných podielov počas prvej fázy, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2021/1056. Na zosúladenie tohto cieľa s potrebou optimalizovať hospodársky vplyv nástroja a jeho vykonávanie by však tieto národné podiely nemali byť predbežne pridelené pre obdobie po 31. decembri 2025. Po tomto dátume by sa zvyšné zdroje, ktoré sú k dispozícii na grantovú zložku, mali poskytovať bez akéhokoľvek predbežne prideleného národného podielu a na konkurenčnom základe na úrovni Únie, pričom by sa mala zabezpečiť predvídateľnosť pre investície a mal by sa uplatňovať prístup založený na potrebách a regionálnej konvergencii.

(19)

V pracovnom programe a vo výzve na predkladanie návrhov by sa mali stanoviť podmienky oprávnenosti a kritériá na vyhodnotenie návrhov. V týchto podmienkach oprávnenosti a kritériách na vyhodnotenie návrhov by sa mala zohľadniť relevantnosť projektu v kontexte rozvojových potrieb opísaných v plánoch spravodlivej transformácie územia, celkový cieľ podpory regionálnej a územnej konvergencie a význam grantovej zložky pre životaschopnosť projektu. V pracovných programoch by sa mali stanoviť aj kritériá na vyhodnotenie návrhov v prípadoch, v ktorých by zdroje nestačili na podporu oprávnených projektov. Prioritu by mali dostať projekty v menej rozvinutých regiónoch, projekty priamo prispievajúce k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a projekty podporované subjektmi verejného sektora, ktoré prijali plány dekarbonizácie, a to v príslušných prípadoch s touto zodpovedajúcou hierarchiou kritérií. Podpora Únie poskytnutá v rámci nástroja by sa preto mala poskytovať len tým členským štátom, ktoré majú aspoň jeden schválený plán spravodlivej transformácie územia. V pracovnom programe a vo výzvach na predkladanie návrhov by sa mali zohľadniť aj plány spravodlivej transformácie územia, ktoré členské štáty predložili s cieľom zabezpečiť súdržnosť v rámci rôznych pilierov mechanizmu. S cieľom optimalizovať vplyv nástroja by jednotlivé projekty podporované v rámci nástroja nemali dostávať podporu z iných programov Únie s výnimkou prípravy projektov. V prípade operácií pozostávajúcich z identifikovateľných samostatných projektov však možno tieto projekty podporiť z rôznych programov Únie v súlade s uplatniteľnými pravidlami oprávnenosti.

(20)

S cieľom optimalizovať účinnosť pomoci Únie a zabrániť nahradeniu potenciálnej podpory a investícií z alternatívnych zdrojov by sa podpora v rámci nástroja mala poskytovať len na projekty bez dostatočného toku príjmov na pokrytie ich investičných nákladov. Tieto príjmy by mali zodpovedať iným príjmom ako rozpočtovým presunom, ktoré plynú priamo z činností vykonávaných v rámci projektu, ako sú napríklad predaj, poplatky alebo mýta a prírastkové úspory dosiahnuté modernizáciou existujúcich aktív.

(21)

Keďže grantová zložka by mala zohľadňovať rozdielne rozvojové potreby regiónov v členských štátoch, takáto podpora by mala byť prispôsobená v prospech menej rozvinutých regiónov. Keďže subjekty verejného sektora v menej rozvinutých regiónoch majú vo všeobecnosti nižšiu kapacitu verejných investícií, sadzby grantov uplatňované na úvery poskytované takýmto subjektom by mali byť pomerne vyššie.

(22)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie nástroja môže byť potrebné poskytovať poradenskú podporu pri príprave, rozvoji a vykonávaní projektov. Takáto podpora by sa mala poskytovať prostredníctvom Poradenského centra InvestEU na oprávnené projekty a prípravu projektov pred podaním žiadostí, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať prijímateľom s nižšou administratívnou kapacitou alebo prijímateľom nachádzajúcim sa v menej rozvinutých regiónoch. Malo by byť možné, aby sa takáto podpora poskytla aj v rámci iných programov Únie.

(23)

Komisia by s cieľom zmerať účinnosť nástroja, jeho schopnosť plniť svoje ciele a podporiť prípravu jeho prípadného predĺženia po roku 2027 mala vykonať priebežné a záverečné hodnotenie, prípadne vrátane posúdenia možnosti prijať ustanovenia o posúdení vplyvu na rodovú rovnosť, a mala by predložiť hodnotiace správy Európskemu parlamentu a Rade. Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12) by sa nástroj mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii.

(24)

S cieľom urýchliť vykonávanie a zabezpečiť, aby sa zdroje využívali včas, by sa v tomto nariadení mali stanoviť osobitné záruky, ktoré by sa mali zahrnúť do dohôd o grante. Vzhľadom na tento cieľ by Komisia v súlade so zásadou proporcionality mala mať možnosť v prípade závažného nedostatočného pokroku pri vykonávaní projektu znížiť alebo ukončiť akúkoľvek podporu Únie. Na nástroj sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. S cieľom zabezpečiť súdržnosť pri vykonávaní programov financovania z prostriedkov Únie by sa nariadenie o rozpočtových pravidlách malo vzťahovať na grantovú zložku a na zdroje určené na poradenskú podporu poskytovanú v rámci nástroja.

(25)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (14), (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a (EÚ) 2017/1939 (16) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (17). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(26)

S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o kľúčové ukazovatele výkonnosti na monitorovanie vykonávania a pokroku nástroja. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(27)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o pracovné programy a podmienky a postupy výberu iných finančných partnerov ako EIB. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18).

(28)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to podporiť územia najviac postihnutých transformáciou ku klimatickej neutralite riešením zodpovedajúcich rozvojových potrieb prostredníctvom verejných investícií, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože pre subjekty verejného sektora je problematické podporovať investície, ktoré nevytvárajú dostatočné toky príjmov na pokrytie ich investičných nákladov, ale z dôvodu potreby jednotného vykonávacieho rámca v oblasti priameho riadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (4) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené (5). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa toto nariadenie malo kodifikovať.

(2)

Pre riadne fungovanie vnútorného trhu a na uľahčenie cezhraničného obchodu v rámci Únie je nevyhnutné, aby poplatky za cezhraničné platby v eurách boli rovnaké ako zodpovedajúce platby v rámci členského štátu.

(3)

Neodporúča sa uplatňovať zásadu rovnosti poplatkov, pokiaľ ide o platobné nástroje, ktoré sú hlavne alebo výhradne papierové, ako sú napríklad šeky, keďže pre svoju povahu sa nemôžu spracúvať tak efektívne ako elektronické platby.

(4)

Zásada rovnosti poplatkov by mala platiť pre platby začaté alebo ukončené v papierovej podobe alebo v hotovosti, ktoré sa v priebehu platobného reťazca spracúvajú elektronicky, s výnimkou šekov, ako aj pre všetky poplatky, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s platobnou transakciou, vrátane poplatkov spojených so zmluvou. Nepriame poplatky zahŕňajú poplatky za zadanie trvalého platobného príkazu alebo poplatky za používanie platobnej, debetnej alebo kreditnej platobnej karty, ktoré by mali byť rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné platobné transakcie v rámci Únie.

(5)

Aby sa predchádzalo roztrieštenosti platobných trhov, je vhodné uplatňovať zásadu rovnosti poplatkov. Na tento účel by sa pre každú kategóriu cezhraničných platobných transakcií mala určiť vnútroštátna platba, ktorá má rovnaké alebo veľmi podobné znaky ako cezhraničná platba. Na určenie vnútroštátnej platby, ktorá zodpovedá cezhraničnej platbe, by malo byť možné použiť napríklad tieto kritériá: spôsob zadania pokynu, vykonania a ukončenia platby, miera automatizácie, zabezpečenie platby, postavenie klienta a vzťah k poskytovateľovi platobných služieb alebo použitý platobný nástroj, ako je vymedzený v článku 4 bode 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (6). Tieto kritériá by sa nemali považovať za vyčerpávajúce.

(6)

Príslušné orgány by mali, ak to považujú za potrebné, vydávať usmernenia na určenie zodpovedajúcich platieb. Komisia, ktorej podľa potreby pomáha Výbor pre platby zriadený článkom 85 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (7), by mala príslušným orgánom poskytnúť vhodné usmernenia a mala by im pomáhať.

(7)

V záujme ľahšieho fungovania vnútorného trhu a vyhnutiu sa nerovností medzi používateľmi platobných služieb v členských štátoch eurozóny a členských štátoch mimo eurozóny v súvislosti s cezhraničnými platbami v eurách je nevyhnutné zabezpečiť, aby poplatky za cezhraničné platby v eurách v rámci Únie boli zosúladené s poplatkami za zodpovedajúce vnútroštátne platby vykonávané v národnej mene členského štátu, v ktorom sa nachádza poskytovateľ platobných služieb používateľa platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb sa považuje za nachádzajúceho sa v tom členskom štáte, v ktorom poskytuje svoje služby používateľovi platobných služieb.

(8)

Poplatky za menovú konverziu predstavujú významné náklady na cezhraničné platby v prípadoch, keď sa v členskom štáte platiteľa a v členskom štáte príjemcu používajú rôzne meny. V článku 45 smernice (EÚ) 2015/2366 sa vyžaduje, aby boli poplatky a použitý výmenný kurz transparentné, v článku 52 bode 3 uvedenej smernice sa stanovujú požiadavky na informácie, pokiaľ ide o platobné transakcie, na ktoré sa vzťahuje rámcová zmluva, a v článku 59 ods. 2 uvedenej smernice sa uvádzajú požiadavky na informácie pre strany, ktoré ponúkajú služby menovej konverzie v bankomatoch alebo na miestach predaja. Je nevyhnutné zabezpečiť dodatočné opatrenia s cieľom chrániť spotrebiteľov pred nadmernými poplatkami za služby menovej konverzie a zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali informácie, ktoré potrebujú, aby si vybrali najlepšiu možnosť menovej konverzie.

(9)

Opatrenia, ktoré sa majú vykonávať, by mali byť primerané, vhodné a nákladovo efektívne. Zároveň v situáciách, keď sa platiteľovi v bankomate alebo na mieste predaja ponúkajú rôzne možnosti menovej konverzie, by poskytnuté informácie mali umožňovať porovnanie tak, aby mohol platiteľ urobiť informované rozhodnutie.

(10)

V záujme dosiahnutia porovnateľnosti by sa poplatky za menovú konverziu pre všetky platby viazané na kartu mali vyjadriť rovnakým spôsobom, a to konkrétne ako percentuálne prirážky k posledným dostupným referenčným výmenným kurzom eura, ktoré oznámila Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“). Prirážka by mohla byť založená na sadzbe odvodenej od dvoch sadzieb ECB v prípade konverzie medzi dvomi menami inými ako euro.

(11)

V súlade so všeobecnými požiadavkami na informácie týkajúcimi sa poplatkov za menovú konverziu, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2015/2366, by poskytovatelia služieb menovej konverzie mali pred začatím platobnej transakcie zverejniť informácie o svojich poplatkoch za menovú konverziu. Strany, ktoré poskytujú služby menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, by mali poskytovať informácie o svojich poplatkoch za takéto služby jasným a prístupným spôsobom, napríklad zobrazením svojich poplatkov na mieste predaja alebo digitálne na termináli alebo na obrazovke v prípade online nákupov. Okrem informácií uvedených v článku 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366 by tieto strany mali pred začatím platby poskytnúť explicitné informácie o sume, ktorá sa má vyplatiť príjemcovi v mene používanej príjemcom, a o celkovej sume, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa. Suma, ktorá sa má zaplatiť v mene používanej príjemcom, by mala vyjadrovať cenu tovaru alebo služieb, ktoré sa majú kúpiť, a mohla by sa zobraziť na pokladnici, a nie na platobnom termináli. Mena, ktorú používa príjemca, je vo všeobecnosti miestna mena, ale podľa zásady zmluvnej slobody ňou v niektorých prípadoch môže byť iná mena Únie. Celkovú sumu, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa, by mala tvoriť cena tovaru alebo služieb a poplatky za menovú konverziu. Obe sumy by sa okrem toho mali zaznamenať na potvrdení o zaplatení alebo na inom trvanlivom nosiči.

(12)

V súvislosti s článkom 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366, keď sa služba menovej konverzie ponúka v bankomate alebo na mieste predaja, platiteľ by mal mať možnosť túto službu odmietnuť a zaplatiť v mene, ktorú používa príjemca.

(13)

V záujme toho, aby si platitelia mohli porovnať poplatky za možnosti menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, poskytovatelia platobných služieb platiteľa by mali nielen uviesť plne porovnateľné informácie o platných poplatkoch za menovú konverziu v podmienkach svojej rámcovej zmluvy, ale mali by tiež zverejniť tieto informácie prostredníctvom široko prístupnej a ľahko dostupnej elektronickej platformy, najmä na svojich webových sídlach, na webových sídlach svojho internetbankingu a vo svojich aplikáciách mobilného bankovníctva, a to ľahko zrozumiteľným a prístupným spôsobom. To by umožnilo vytvorenie porovnávacích webových sídiel, ktoré by spotrebiteľom uľahčili porovnanie cien, keď cestujú alebo nakupujú v zahraničí. Okrem toho by poskytovatelia platobných služieb platiteľov mali platiteľom pripomenúť platné poplatky za menovú konverziu v prípade, že sa platba viazaná na kartu uskutočňuje v inej mene, a to široko dostupnými a ľahko prístupnými elektronickými komunikačnými kanálmi, ako sú SMS správy, e-maily alebo zasielanie notifikácií prostredníctvom aplikácie mobilného bankovníctva platiteľa. Poskytovatelia platobných služieb by sa mali dohodnúť s používateľmi platobných služieb na elektronickom komunikačnom kanáli, prostredníctvom ktorého budú poskytovať informácie o poplatkoch za menovú konverziu, pričom zohľadnia najúčinnejší kanál na kontaktovanie platiteľa. Poskytovatelia platobných služieb by takisto mali akceptovať žiadosti používateľov platobných služieb, ktorí sa rozhodli neprijímať elektronické správy obsahujúce informácie o poplatkoch za menovú konverziu.

(14)

Pravidelné upozornenia sú vhodné v situáciách, keď sa platiteľ zdržiava dlhší čas v zahraničí, napríklad keď je platiteľ vyslaný pracovne do zahraničia alebo študuje v zahraničí, alebo keď platiteľ pravidelne používa kartu na online nákupy v miestnej mene. Povinnosť poskytovať takéto upozornenia by zabezpečila, aby bol platiteľ informovaný, keď zvažuje rôzne možnosti menovej konverzie.

(15)

Je dôležité, aby sa poskytovateľom platobných služieb uľahčilo vykonávanie cezhraničných platieb. Vzhľadom na to by sa mala podporiť štandardizácia týkajúca sa najmä používania medzinárodného identifikátora čísla platobného účtu (IBAN) a obchodného identifikačného kódu (BIC). Preto je vhodné, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali používateľom platobných služieb IBAN a BIC na dotknutý účet.

(16)

S cieľom zaručiť nepretržité, včasné a účinné poskytovanie štatistiky o platobnej bilancii v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) je žiaduce zabezpečiť, aby sa naďalej mohli zhromažďovať ľahko dostupné údaje o platbách, ako sú napríklad IBAN, BIC a suma transakcie alebo základné súhrnné údaje o platbách v prípade rôznych platobných nástrojov, ak proces zhromažďovania údajov nenarušuje automatizované spracovanie platieb a ak sa môže plne automatizovať. Toto nariadenie sa nedotýka vykazovacích povinností na iné politické účely, ako je napríklad predchádzanie praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo na daňové účely.

(17)

Príslušné orgány by mali mať právomoc na účinné plnenie svojich monitorovacích povinností a prijímanie všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia poskytovateľmi platobných služieb.

(18)

S cieľom zabezpečiť možnosť nápravy v prípadoch nesprávneho uplatňovania tohto nariadenia by členské štáty mali zabezpečiť vhodné a účinné postupy sťažností a nápravy na riešenie akýchkoľvek sporov medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb. Je tiež dôležité, aby sa určili príslušné orgány a orgány na rozhodovanie o mimosúdnych sťažnostiach a náprave.

(19)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby príslušné orgány a orgány na rozhodovanie o mimosúdnych sťažnostiach a náprave v rámci Únie aktívne spolupracovali na hladkom a včasnom riešení cezhraničných sporov podľa tohto nariadenia. Takáto spolupráca by mohla mať podobu výmeny informácií týkajúcich sa práva alebo právnej praxe v ich jurisdikciách alebo v prípade potreby prenesenia alebo prevzatia postupov na podávanie sťažností a nápravu.

(20)

Je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(21)

Rozšírenie uplatňovania tohto nariadenia na iné meny ako euro by malo jasné výhody obzvlášť z hľadiska počtu platieb, na ktoré by sa vzťahovalo. Mal by sa zabezpečiť postup oznamovania, aby sa členským štátom, ktoré nepoužívajú euro ako svoju menu, umožnilo rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia na cezhraničné platby uskutočňované v ich národnej mene.

(22)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu, Rade, ECB a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní pravidla vyrovnania nákladov na cezhraničné platby v eurách s nákladmi na vnútroštátne transakcie v národných menách a o účinnosti požiadaviek na informácie o menovej konverzii, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Komisia by tiež mala analyzovať ďalšie možnosti a technickú uskutočniteľnosť uvedených možností rozšírenia pravidla rovnakých poplatkov na všetky meny Únie a ďalšieho zlepšenia transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov za menovú konverziu, ako aj možnosť strán, iných ako je poskytovateľ platobných služieb platiteľa, deaktivovať a aktivovať možnosť prijímania menovej konverzie.

(23)

Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

(1)

Od prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/833 (3) prijala Organizácia pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (ďalej len „NAFO“) na svojom 41. výročnom zasadnutí v roku 2019 a 42. výročnom zasadnutí v roku 2020 niekoľko právne záväzných rozhodnutí týkajúcich sa ochrany rybolovných zdrojov patriacich do jej právomoci.

(2)

Uvedené rozhodnutia sú určené zmluvným stranám NAFO, ale okrem toho sa nimi ukladajú povinnosti prevádzkovateľom (napríklad kapitánovi plavidla). Nadobudli účinnosť nové ochranné a vynucovacie opatrenia NAFO (ďalej len „opatrenia NAFO“), ktoré sú záväzné pre všetky zmluvné strany NAFO. Opatrenia, ktoré ešte nie sú stanovené v práve Únie, je potrebné do práva Únie začleniť.

(3)

Nariadenie (EÚ) 2019/833 by sa preto malo prispôsobiť tak, aby sa uplatňovali normy NAFO týkajúce sa merania ôk sietí, aby sa zaviedla definícia „rybárske plavidlo“ používaná NAFO s cieľom umožniť kontrolným a vynucovacím orgánom Únie pracovať rovnako ako iné zmluvné strany NAFO a aby sa zlepšil tok informácií medzi orgánmi členských štátov, Komisiou a výkonným tajomníkom NAFO.

(4)

V súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/473 (4) je poslaním Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (ďalej len „EFCA“) okrem iného organizovať prevádzkovú koordináciu rybárskych kontrolných a inšpekčných činností členských štátov na vykonávanie medzinárodných programov kontroly a inšpekcie, ku ktorým patrí aj systém spoločných inšpekcií a dozoru NAFO, a pomáhať členským štátom pri oznamovaní informácií o rybolovných činnostiach a kontrolných a inšpekčných činnostiach Komisii a tretím stranám. Preto je vhodné, aby EFCA bola orgánom, ktorému členské štáty zasielajú informácie týkajúce sa kontroly a inšpekcií, ako sú správy o inšpekciách na mori a oznámenia zo systému kontrolných pozorovateľov, a ktorý tieto informácie postupuje výkonnému tajomníkovi NAFO.

(5)

Postup stanovený v opatreniach NAFO, ktorý majú zmluvné strany dodržiavať pri zasielaní informácií určených na zverejnenie na webovom sídle NAFO venovanom monitorovaniu, kontrole a dozoru (ďalej len „MCS“ – Monitoring, Control and Surveillance), zahŕňa zasielanie informácií na postúpenie výkonnému tajomníkovi NAFO. Preto je potrebné aktualizovať príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2019/833 tak, aby zohľadňovali uvedenú zmenu a jasne stanovili, aké kanály majú členské štáty používať na zasielanie príslušných informácií.

(6)

Okrem toho je potrebné zaviesť ustanovenia opatrení NAFO na ochranu ospalca grónskeho (Somniosus microcephalus), zosúladiť ustanovenia o dohodách o prenájme s príslušnými ustanoveniami opatrení NAFO a špecifikovať potrebu súhlasu prístavného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, s pôsobením inšpektorov inej zmluvnej strany.

(7)

Niektoré ustanovenia opatrení NAFO sa pravdepodobne zmenia na výročných zasadnutiach NAFO z dôvodu zavedenia nových technických opatrení v súvislosti so zmenami biomasy populácií a prehodnotenia oblastí obmedzenia rybolovných činností pri dne. S cieľom urýchlene začleniť do práva Únie budúce zmeny opatrení NAFO pred začiatkom rybolovnej sezóny by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o reguláciu veľkosti ôk, triediacich mriežok alebo roštov a reťazových napínačov pri love krevety boreálnej a pokiaľ ide o oblasti obmedzenia rybolovných činností pri dne. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(8)

Nariadenie (EÚ) 2019/833 by sa preto malo zmeniť,

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (3) sa stanovujú pravidlá zabezpečujúce právo na súkromie a dôvernosť, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov pri výmene údajov v sektore elektronických komunikácií. Uvedená smernica konkretizuje a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (4).

(2)

Smernica 2002/58/ES sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb. Do 21. decembra 2020 sa uplatňovalo vymedzenie pojmu „elektronická komunikačná služba“ uvedené v článku 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (5). K uvedenému dátumu sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (6) zrušila smernica 2002/21/ES. Vymedzenie pojmu „elektronické komunikačné služby“ v článku 2 bode 4 smernice (EÚ) 2018/1972 zahŕňa interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania vymedzené v článku 2 bode 7 uvedenej smernice. Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré zahŕňajú napríklad hlasové služby cez internetový protokol, služby odosielania správ a webmailové služby, boli preto 21. decembra 2020 zaradené do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/58/ES.

(3)

V súlade s článkom 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Článok 7 charty chráni základné právo každého človeka na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, ktoré zahŕňa dôvernosť komunikácie. Článok 8 charty obsahuje právo na ochranu osobných údajov.

(4)

V článku 3 ods. 1 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 (ďalej len „dohovor o právach dieťaťa“) a v článku 24 ods. 2 charty sa stanovuje, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. V článku 3 ods. 2 dohovoru o právach dieťaťa a v článku 24 ods. 1 charty sa ďalej stanovuje právo detí na takúto ochranu a starostlivosť potrebnú pre ich blaho.

(5)

Ochrana detí offline aj online je jednou z priorít Únie. Sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí predstavujú závažné porušenie ľudských a základných práv, najmä práv detí na ochranu pred všetkými formami násilia, zneužívania a zanedbávania, zlého zaobchádzania alebo vykorisťovania vrátane sexuálneho zneužívania, ako sa stanovuje v dohovore o právach dieťaťa a v charte. Digitalizácia priniesla spoločnosti a hospodárstvu mnoho výhod, ale priniesla aj výzvy vrátane nárastu online sexuálneho zneužívania detí. Komisia prijala 24. júla 2020 oznámenie s názvom Stratégia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí (ďalej len „stratégia“). Cieľom stratégie je zabezpečiť na úrovni Únie účinnú reakciu na trestné činy sexuálneho zneužívania detí.

(6)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ (7) toto nariadenie neupravuje politiky členských štátov týkajúce sa sexuálnych aktivít vykonávaných so súhlasom, do ktorých môžu byť zapojené deti a ktoré možno pokladať za prirodzené objavovanie sexuality počas dospievania, pri zohľadnení rozdielnych kultúrnych a právnych tradícií a nových foriem nadväzovania a udržiavania vzťahov medzi deťmi a mladistvými, a to vrátane použitia informačných a komunikačných technológií.

(7)

Niektorí poskytovatelia určitých interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania (ďalej len „poskytovatelia“), ako sú webmailové služby a služby na odosielanie správ, už na dobrovoľnej báze využívajú osobitné technológie na odhaľovanie online sexuálneho zneužívania detí v rámci ich služieb a na jeho oznamovanie orgánom presadzovania práva a organizáciám konajúcim vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí, skenovanním buď obsahu, napríklad snímok a textu, alebo prevádzkových údajov komunikácie, pričom sa v niektorých prípadoch využívajú historické údaje. Medzi technológie používané na uvedené činnosti by mohla patriť technológia hašovania v prípade snímok a videozáznamov a klasifikátory a umelá inteligencia na analýzu textových alebo prevádzkových údajov. Pri používaní technológie hašovania sa online materiál detskej pornografie nahlasuje pri pozitívnej lustrácii, čo znamená zhodu, ktorá je výsledkom porovnania snímky alebo videozáznamu s jedinečným, spätne nekonvertovateľným digitálnym podpisom (hash) z databázy, ktorú spravuje organizácia konajúca vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktorá obsahuje overený online materiál detskej pornografie. Uvedení poskytovatelia odkazujú na vnútroštátne núdzové linky na oznamovanie online materiálu detskej pornografie, a o organizácie so sídlom v Únii, a v tretích krajinách, ktorých účelom je identifikovať deti, obmedziť sexuálne vykorisťovanie a sexuálne zneužívanie detí a predchádzať viktimizácii detí. Takéto organizácie by nemuseli patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/679. Takéto dobrovoľné činnosti ako celok zohrávajú zásadnú úlohu pri umožňovaní identifikácie a záchrany obetí, ktorých základné práva na ľudskú dôstojnosť a na fyzickú a duševnú integritu sú vážne porušované. Takéto dobrovoľné činnosti sú takisto dôležité pri obmedzovaní ďalšieho šírenia online materiálu detskej pornografie a pri prispievaní k identifikácii a vyšetrovaniu páchateľov a k predchádzaniu trestných činov sexuálneho zneužívania detí, ich odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu.

(8)

Bez ohľadu na svoj legitímny cieľ predstavujú dobrovoľné činnosti zo strany poskytovateľov, zamerané na odhaľovanie online sexuálneho zneužívania detí v rámci ich služieb a na oznamovanie takéhoto zneužívania, zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného a rodinného života a na ochranu osobných údajov všetkých používateľov interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania (ďalej len „používatelia“). Akékoľvek obmedzenie výkonu základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života vrátane dôvernosti komunikácie nemožno odôvodniť len tým, že poskytovatelia používali niektoré technológie v čase, keď interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania nepatrili pod pojem „elektronické komunikačné služby“. Takéto obmedzenia sú možné len za určitých podmienok. Podľa článku 52 ods. 1 charty majú byť takéto obmedzenia stanovené zákonom a majú rešpektovať podstatu práv na súkromný a rodinný život a na ochranu osobných údajov a, v súlade so zásadou proporcionality, majú byť nevyhnutné a skutočne plniť ciele všeobecného záujmu uznané Úniou alebo potrebu chrániť práva a slobody iných osôb. Ak takéto obmedzenia trvalo zahŕňajú všeobecné a neselektívne monitorovanie a analýzu komunikácií všetkých používateľov, zasahujú do práva na dôvernosť komunikácie.

(9)

Spracúvanie osobných údajov poskytovateľmi prostredníctvom dobrovoľných opatrení na účely odhaľovania online sexuálneho zneužívania detí v rámci ich služieb a oznamovania takéhoto zneužívania a odstraňovania online materiálu detskej pornografie z ich služieb upravovalo do 20. decembra 2020 iba nariadenie (EÚ) 2016/679. Smernicou (EÚ) 2018/1972, ktorá mala byť transponovaná do 20. decembra 2020, sa poskytovatelia dostali do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/58/ES. V záujme ďalšieho využívania takýchto dobrovoľných opatrení po 20. decembri 2020 by poskytovatelia mali spĺňať podmienky stanovené v tomto nariadení. Na spracúvanie osobných údajov vykonávané takýmito dobrovoľnými opatreniami sa bude naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) 2016/679.

(10)

Smernica 2002/58/ES neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia týkajúce sa spracúvania osobných údajov poskytovateľmi v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb na účely odhaľovania online sexuálneho zneužívania detí v rámci ich služieb a oznamovania takéhoto zneužívania a odstraňovania online materiálu detskej pornografie z ich služieb. Podľa článku 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES však členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu práv a povinností stanovených okrem iného v článkoch 5 a 6 uvedenej smernice, ktoré sa týkajú dôvernosti komunikácií a prevádzkových údajov, na účely predchádzania trestným činom spojeným so sexuálnym zneužívaním detí, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania. Vzhľadom na absenciu takýchto vnútroštátnych legislatívnych opatrení a až do prijatia dlhodobejšieho právneho rámca na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí na úrovni Únie sa poskytovatelia už nemôžu spoliehať na nariadenie (EÚ) 2016/679, aby mohli naďalej využívať dobrovoľné opatrenia na odhaľovanie online sexuálneho zneužívania detí v rámci ich služieb a oznamovanie takéhoto zneužívania a odstraňovanie online materiálu detskej pornografie z ich služieb aj po 21. decembri 2020. Týmto nariadením sa nestanovuje právny základ na spracúvanie osobných údajov poskytovateľmi výlučne na účely odhaľovania online sexuálneho zneužívania detí v rámci ich služieb a oznamovania takéhoto zneužívania a odstraňovania online materiálu detskej pornografie z ich služieb, ale stanovuje sa ním výnimka z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES. Týmto nariadením sa stanovujú dodatočné záruky, ktoré musia poskytovatelia dodržiavať, ak sa chcú naň odvolávať.

(11)

Spracúvanie údajov na účely tohto nariadenia by mohlo zahŕňať spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2016/679. Spracúvanie snímok a videozáznamov osobitnými technickými prostriedkami, ktoré umožňujú jedinečnú identifikáciu alebo autentifikáciu fyzickej osoby, sa považuje za spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov.

(12)

Týmto nariadením sa stanovuje dočasná výnimka z článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice 2002/58/ES, ktoré chránia dôvernosť komunikácií a prevádzkových údajov. Dobrovoľné používanie technológií na spracúvanie osobných a iných údajov poskytovateľmi v rozsahu potrebnom na odhaľovanie online sexuálneho zneužívania detí v rámci ich služieb a oznamovanie takéhoto zneužívania a odstraňovanie online materiálu detskej pornografie z ich služieb patrí do rozsahu pôsobnosti výnimky stanovenej v tomto nariadení za predpokladu, že takéto používanie spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení, a podlieha preto zárukám a podmienkam stanoveným v nariadení (EÚ) 2016/679.

(13)

Smernica 2002/58/ES bola prijatá na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Okrem toho nie všetky členské štáty prijali legislatívne opatrenia v súlade so smernicou 2002/58/ES s cieľom obmedziť rozsah práv a povinností súvisiacich s dôvernosťou komunikácií a prevádzkových údajov, ako sa stanovuje v uvedenej smernici a prijatie takýchto opatrení prináša so sebou značné riziko fragmentácie, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť vnútorný trh. Toto nariadenie by preto malo byť založené na článku 114 ZFEÚ.

(14)

Keďže údaje týkajúce sa elektronickej komunikácie, ktorej účastníkmi sú fyzické osoby, sa zvyčajne považujú za osobné údaje, toto nariadenie by malo byť založené aj na článku 16 ZFEÚ, v ktorom sa zavádza osobitný právny základ na prijímanie pravidiel ochrany jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a členskými štátmi počas výkonu činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a pravidiel voľného pohybu takýchto údajov.

(15)

Nariadenie (EÚ) 2016/679 sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb poskytovateľmi výlučne na účely odhaľovania online sexuálneho zneužívania detí v rámci ich služieb a oznamovania takéhoto zneužívania a odstraňovania online materiálu detskej pornografie z ich služieb v rozsahu, v ktorom toto spracúvanie patrí do rozsahu pôsobnosti výnimky stanovenej v tomto nariadení.

(16)

Typy technológií používané na účely tohto nariadenia by mali čo najmenej zasahovať do ochrany súkromia v súlade s najmodernejšou technikou v tomto odvetví. Uvedené technológie by sa nemali používať na systematické filtrovanie a skenovanie textu v komunikácii, pokiaľ nejde výlučne o odhaľovanie schém, ktoré poukazujú na možné konkrétne dôvody podozrenia na online sexuálne zneužívanie detí, a nemali by byť schopné odvodiť podstatu obsahu komunikácie. V prípade technológie použitej na identifikáciu kontaktovania detí by takéto konkrétne dôvody podozrenia mali byť založené na objektívne identifikovaných rizikových faktoroch, ako je vekový rozdiel a pravdepodobná účasť dieťaťa na skenovanej komunikácii.

(17)

Mali by sa zaviesť vhodné postupy a mechanizmy uplatňovania nárokov na nápravu s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivci mohli podať sťažnosti poskytovateľom. Takéto postupy a mechanizmy sa týkajú najmä prípadov, keď bol obsah, ktorý nepredstavuje online sexuálne zneužívanie detí, odstránený alebo oznámený orgánom presadzovania práva alebo organizácii, ktorá koná vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí.

(18)

S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu presnosť a spoľahlivosť by technológia použitá na účely tohto nariadenia mala v súlade s najmodernejšou technikou v tomto odvetví v maximálnej možnej miere obmedziť počet chýb a chybovosti (ďalej len „falošne pozitívne výsledky“) a mala by v prípade potreby bezodkladne odstrániť všetky takéto chyby, ktoré by sa napriek tomu mohli vyskytnúť.

(19)

Spracúvané údaje o obsahu a prevádzkové údaje a osobné údaje získané pri výkone činností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a obdobie, počas ktorého sa údaje následne uchovávajú v prípade vzniku podozrenia na online sexuálne zneužívanie detí, by mali zostať obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné na vykonávanie týchto činností. Všetky údaje by sa mali okamžite a natrvalo vymazať, ak už nie sú nevyhnutne potrebné na jeden z účelov uvedených v tomto nariadení vrátane prípadov, keď sa nezistilo podozrenie na online sexuálne zneužívanie detí, a v každom prípade najneskôr 12 mesiacov od dátumu odhalenia podozrenia na online sexuálne zneužívanie detí. Nemala by tým byť dotknutá možnosť uchovávať príslušné údaje o obsahu a prevádzkové údaje v súlade so smernicou 2002/58/ES. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie žiadnej zákonnej povinnosti podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva uchovávať údaje, ktorá sa vzťahuje na poskytovateľov.

(20)

Toto nariadenie nebráni poskytovateľovi, ktorý oznámil online sexuálne zneužívanie detí orgánom presadzovania práva, aby požiadal uvedené orgány, aby potvrdili prijatie oznámenia.

(21)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s činnosťami vykonávanými na základe výnimky stanovenej v tomto nariadení by poskytovatelia mali do 3. februára 2022 a následne každoročne do 31. januára uverejniť a predložiť správy príslušnému dozornému orgánu určenému podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 (ďalej len „dozorný orgán“) a Komisii. Takéto správy by sa mali týkať spracúvania osobných údajov, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s uvedením druhu a objemu spracúvaných údajov, konkrétnych dôvodov spracúvania podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, právneho základu pre prípadné prenosy osobných údajov mimo Únie podľa kapitoly V nariadenia (EÚ) 2016/679, v náležitých prípadoch, počtu zistených prípadov online sexuálneho zneužívania detí s rozlíšením na online materiál detskej pornografie a kontaktovanie detí, počtu prípadov, v ktorých používateľ podal sťažnosť v rámci interného mechanizmu uplatňovania nárokov na nápravu alebo prostredníctvom súdneho prostriedku nápravy, a o výsledku takýchto sťažností a súdnych konaní, počte chýb a chybovosti (falošne pozitívnych výsledkov) jednotlivých použitých technológií, opatreniach uplatnených na obmedzenie chybovosti a dosiahnutej chybovosti, politike uchovávania a zárukách ochrany údajov uplatnených v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, a názvov organizácií konajúcich vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktorým boli tieto údaje poskytnuté podľa tohto nariadenia.

(22)

S cieľom podporiť dozorné orgány pri plnení ich úloh by Komisia mala požiadať Európsky výbor pre ochranu údajov o vydanie usmernení týkajúcich sa súladu spracúvania, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti výnimky stanovenej v tomto nariadení, s nariadením (EÚ) 2016/679. Keď dozorné orgány posudzujú, či existujúca alebo nová technológia, ktorá sa má použiť, je v súlade s najmodernejšou technikou v tomto odvetví, čo najmenej zasahuje do súkromia a funguje na primeranom právnom základe podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, uvedené usmernenia by mali predovšetkým pomáhať dozorným orgánom pri poskytovaní poradenstva v rámci postupu predchádzajúcej konzultácie stanoveného v uvedenom nariadení.

(23)

Týmto nariadením sa obmedzuje právo na ochranu dôvernosti komunikácií a odchyľuje sa od rozhodnutia prijatého podľa smernice (EÚ) 2018/1972, podľa ktorého interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania podliehajú rovnakým pravidlám, ktoré sa uplatňujú na všetky ostatné elektronické komunikačné služby, pokiaľ ide o súkromie, a to výlučne na účely odhaľovania online sexuálneho zneužívania detí v rámci uvedených služieb a oznamovania takéhoto zneužívania orgánom presadzovania práva a organizáciám konajúcim vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí a odstraňovania online materiálu detskej pornografie z uvedených služieb. Obdobie uplatňovania tohto nariadenia by sa preto malo obmedziť na tri roky od dátumu začatia jeho uplatňovania s cieľom poskytnúť čas potrebný na prijatie nového dlhodobého právneho rámca. Ak sa dlhodobý právny rámec prijme a nadobudne účinnosť pred uvedeným dátumom, uvedeným dlhodobým právnym rámcom by sa malo toto nariadenie zrušiť.

(24)

Pokiaľ ide o všetky ostatné činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/58/ES, poskytovatelia by mali podliehať osobitným povinnostiam stanoveným v uvedenej smernici a následne monitorovacím a vyšetrovacím právomociam príslušných orgánov určených podľa uvedenej smernice.

(25)

Dôležitým nástrojom na zaručenie bezpečnosti a dôvernosti komunikácie používateľov vrátane komunikácie detí je šifrovanie medzi koncovými bodmi. Každé oslabenie šifrovania by mohli potenciálne zneužívať tretie strany so zlým úmyslom. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa preto nemalo vykladať ako zákaz alebo oslabenie šifrovania medzi koncovými bodmi.

(26)

Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života vrátane dôvernosti komunikácie je základným právom zaručeným v článku 7 charty. Je teda aj predpokladom bezpečnej komunikácie medzi dieťaťom, ktoré sa stalo obeťou sexuálneho zneužívania, a dospelým, ktorý požíva jeho dôveru, alebo organizáciami činnými v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a pre komunikáciu medzi obeťami a ich právnikmi.

(27)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté pravidlá o služobnom tajomstve podľa vnútroštátneho práva, ako sú pravidlá ochrany profesijnej komunikácie medzi lekármi a ich pacientmi, medzi novinármi a ich zdrojmi alebo medzi právnikmi a ich klientmi, najmä preto, že dôvernosť komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi je zásadná pre zabezpečenie účinného uplatňovania práva na obhajobu ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté ani vnútroštátne pravidlá týkajúce sa registrov verejných orgánov alebo organizácií, ktoré poskytujú poradenstvo jednotlivcom v núdzi.

(28)

Poskytovatelia by mali Komisii oznámiť názvy organizácií konajúcich vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktorým oznamujú potenciálne online sexuálne zneužívanie detí podľa tohto nariadenia. Hoci posúdenie toho, ktorej tretej strane môžu poskytovatelia v úlohe prevádzkovateľov poskytnúť osobné údaje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 je ich výlučná zodpovednosť, transparentnosť prenosu potenciálnych prípadov online sexuálneho zneužívania detí by mala zabezpečiť Komisia zverejnením zoznamu organizácií konajúcich vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktorých názvy jej boli oznámené, na svojom webovom sídle. Uvedený verejný zoznam by mal byť ľahko prístupný. Poskytovatelia by tiež mali mať možnosť používať uvedený zoznam s cieľom identifikovať organizácie relevantné vo svetovom boji proti online sexuálnemu zneužívaniu detí. Uvedeným zoznamom by nemali byť dotknuté povinnosti poskytovateľov, ktorí konajú ako prevádzkovatelia podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, a to ani pokiaľ ide o ich povinnosť vykonať akýkoľvek prenos osobných údajov mimo Únie podľa kapitoly V uvedeného nariadenia a ich povinnosť plniť všetky povinnosti podľa kapitoly IV uvedeného nariadenia.

(29)

Štatistiky, ktoré majú poskytovať členské štáty podľa tohto nariadenia, sú dôležitými ukazovateľmi na hodnotenie politiky vrátane legislatívnych opatrení. Navyše je dôležité uznať vplyv sekundárnej viktimizácie ako neoddeliteľnej súčasti šírenia snímok a videozáznamov obetí sexuálneho zneužívania detí, ktoré mohli byť v obehu už roky a ktoré sa v takýchto štatistikách plne neodrážajú.

(30)

V súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/679, najmä s požiadavkou, aby členské štáty zabezpečili, že dozorné orgány budú disponovať ľudskými, technickými a finančnými zdrojmi potrebnými na účinné plnenie svojich úloh a výkon svojich právomocí, by členské štáty mali zabezpečiť, že dozorné orgány budú mať takéto dostatočné zdroje na účinné plnenie svojich úloh a výkon svojich právomocí podľa tohto nariadenia.

(31)

Ak poskytovateľ vykonal posúdenie vplyvu na ochranu údajov a konzultoval s dozornými orgánmi o technológii v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, uvedený poskytovateľ by podľa tohto nariadenia nemal byť povinný vykonať dodatočné posúdenie vplyvu na ochranu údajov alebo konzultácie, ak sa dozorné orgány vyjadrili, že spracúvaním údajov touto technológiou nevznikne vysoké riziko pre práva a slobody fyzických osôb, alebo že na zmiernenie takéhoto rizika prijal prevádzkovateľ opatrenia.

(32)

Používatelia by mali mať právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak v dôsledku spracúvania osobných a iných údajov na účely odhaľovania online sexuálneho zneužívania detí v rámci interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania a oznamovania takéhoto zneužívania a odstraňovania online materiálu detskej pornografie z uvedených služieb boli porušené ich práva napríklad oznámením obsahu alebo totožnosti používateľa organizácii konajúcej vo verejnom záujme proti sexuálnemu zneužívaniu detí alebo orgánom presadzovania práva, alebo ak bol obsah používateľa odstránený, účet používateľa zablokovaný alebo služba poskytovaná používateľovi bola pozastavená.

(33)

V súlade so smernicou 2002/58/ES a zásadou minimalizácie údajov by sa spracúvanie osobných údajov a iných údajov malo obmedzovať na údaje o obsahu a s nimi súvisiace prevádzkové údaje, ak je to nevyhnutne potrebné na dosiahnutie účelu tohto nariadenia.

(34)

Výnimka stanovená v tomto nariadení by sa mala vzťahovať aj na kategórie údajov uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice 2002/58/ES, ktoré sa týkajú spracúvania osobných aj iných ako osobných údajov spracúvaných v súvislosti s poskytovaním interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania.

(35)

Cieľom tohto nariadenia je zaviesť dočasnú výnimku z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES bez toho, aby vznikla fragmentácia vnútorného trhu. Okrem toho je nepravdepodobné, že by všetky členské štáty mohli včas prijať vnútroštátne legislatívne opatrenia. Keďže tento cieľ nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Zavádza sa ním dočasná a prísne obmedzená výnimka z uplatňovania článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice 2002/58/ES so súborom záruk na zabezpečenie toho, že sa neprekročí rámec nevyhnutný na dosiahnutie stanoveného cieľa.

(36)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (8) sa konzultovalo s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý svoje stanovisko doručil 10. novembra 2020,

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2397 (3) sa stanovujú prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie platnosti preukazov odbornej spôsobilosti, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov vydaných pred uplynutím lehoty na jej transpozíciu a poskytnúť odborne spôsobilým členom posádky plavidla primeraný čas na požiadanie o preukaz odbornej spôsobilosti Únie alebo iný preukaz uznaný za rovnocenný. Okrem rýnskych plavebných licencií uvedených v článku 1 ods. 5 smernice Rady 96/50/ES (4) sa však tieto prechodné opatrenia nevzťahujú na preukazy odbornej spôsobilosti, služobné lodnícke knižky a lodné denníky vydané tretími krajinami, ktoré členské štáty v súčasnosti uznávajú podľa svojich vnútroštátnych požiadaviek uplatniteľných pred nadobudnutím účinnosti smernice (EÚ) 2017/2397 alebo medzinárodných dohôd uplatniteľných pred nadobudnutím účinnosti smernice (EÚ) 2017/2397.

(2)

V článku 10 ods. 3, 4 a 5 smernice (EÚ) 2017/2397 sa stanovuje postup a podmienky uznávania preukazov, služobných lodníckych knižiek alebo lodných denníkov vydaných orgánmi tretej krajiny.

(3)

Vzhľadom na to, že postup uznania dokladov tretích krajín je založený na posúdení systémov osvedčovania v žiadajúcej tretej krajine s cieľom určiť, či vydávanie preukazov, služobných lodníckych knižiek alebo lodných denníkov špecifikovaných v žiadosti podlieha požiadavkám, ktoré sú totožné s požiadavkami stanovenými v smernici (EÚ) 2017/2397, je nepravdepodobné, že sa postup uznania ukončí do 17. januára 2022.

(4)

V záujme plynulého prechodu na systém uznávania dokladov tretích krajín podľa článku 10 smernice (EÚ) 2017/2397 je potrebné stanoviť prechodné opatrenia, ktoré poskytnú potrebný čas na to, aby tretie krajiny zosúladili svoje požiadavky s požiadavkami stanovenými v uvedenej smernici a aby Komisia posúdila ich systémy osvedčovania a podľa potreby prijala vykonávací akt podľa článku 10 ods. 5 uvedenej smernice. Uvedené opatrenia by okrem toho poskytovali právnu istotu jednotlivcom a hospodárskym subjektom pôsobiacim v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy. Vzhľadom na uvedené ciele je vhodné stanoviť konečný dátum pre doklady tretích krajín, na ktoré sa uvedené prechodné opatrenia vzťahujú, odkazom na transpozičnú lehotu uvedenej smernice predĺženú o dva roky.

(5)

V záujme súladu s prechodnými opatreniami, ktoré sa vzťahujú na členské štáty podľa článku 38 smernice (EÚ) 2017/2397, by sa prechodné opatrenia uplatniteľné na preukazy odbornej spôsobilosti, služobné lodnícke knižky a lodné denníky vydané tretími krajinami a uznávané členskými štátmi nemali uplatňovať po 17. januári 2032. Okrem toho by sa uznávanie takýchto preukazov odbornej spôsobilosti, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov malo obmedziť na vnútrozemské vodné cesty Únie nachádzajúce sa v dotknutom členskom štáte.

(6)

S cieľom zabezpečiť súlad s prechodnými opatreniami uplatniteľnými na preukazy odbornej spôsobilosti vydané členskými štátmi, je vhodné objasniť, že pokiaľ ide o preukazy tretích krajín, požiadavky uvedené v článku 10 ods. 3 smernice (EÚ) 2017/2397 zahŕňajú aj požiadavky na výmenu existujúcich preukazov podľa článku 38 ods. 1 a 3 uvedenej smernice.

(7)

S cieľom poskytnúť spoločnostiam a pracovníkom v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy právnu zrozumiteľnosť a istotu by sa preto smernica (EÚ) 2017/2397 mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

V súlade s článkom 39 ods. 4 smernice (EÚ) 2017/2397 členské štáty, v ktorých nie je plavba na vnútrozemských vodných cestách technicky možná, nie sú povinné transponovať uvedenú smernicu. Uvedená odchýlka by sa mala primerane uplatňovať na túto smernicu.

(9)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie prechodných opatrení týkajúcich sa uznávania preukazov tretích krajín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(10)

S cieľom umožniť členským štátom bezodkladne pristúpiť k transpozícii opatrení uvedených v tejto smernici, by táto smernica mala nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Rada 15. júna 2018 poverila Komisiu, aby začala rokovania s Thajským kráľovstvom o dohode o úprave koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.

(2)

Rokovania boli ukončené a Dohoda medzi Európskou úniou a Thajským kráľovstvom podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994 o úprave koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (ďalej len „dohoda“) bola parafovaná 7. januára 2021.

(3)

V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2021/373 (2) bola dohoda podpísaná dňa 7. mája 2021.

(4)

Dohoda by sa mala schváliť,