(1)

Vzhľadom na vyvíjajúce sa migračné výzvy, ktoré sú charakterizované potrebou podpory silných prijímacích, azylových, integračných a migračných systémov členských štátov, potrebou prevencie a primeraného zvládania naliehavých situácií v duchu solidarity a nahrádzania nelegálnych a nebezpečných príchodov legálnymi a bezpečnými cestami, sú investície do účinného a koordinovaného riadenia migrácie v Únii kľúčovým predpokladom na dosiahnutie cieľa Únie, ktorým je vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súlade s článkom 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(2)

Význam koordinovaného prístupu Únie a členských štátov sa odráža v Európskej migračnej agende z 13. mája 2015, kde sa zdôrazňuje potreba súdržnej a jasnej spoločnej politiky s cieľom obnoviť dôveru v schopnosť Únie spojiť úsilie vyvíjané na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom riešiť migráciu a účinne spolupracovať v súlade so zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty, ako sa stanovuje v článku 80 ZFEÚ, pričom tento význam bol potvrdený aj v rámci preskúmania v polovici obdobia 27. septembra 2017 a v správach o pokroku zo 14. marca 2018 a 16. mája 2018.

(3)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 opätovne potvrdila potrebu pokračovať v komplexnom, pragmatickom a ráznom prístupe k riadeniu migrácie, ktorého cieľom je zabezpečiť kontrolu vonkajších hraníc a znížiť počet nelegálnych príchodov a počet úmrtí na mori. Tento prístup by sa mal zakladať na flexibilnom a koordinovanom využívaní všetkých nástrojov, ktoré majú Únia a členské štáty k dispozícii. Európska rada ďalej vyzvala na zabezpečenie podstatne lepšieho navracania migrantov prostredníctvom akcií na úrovni Únie aj členského štátu, akými sú napríklad účinné readmisné dohody a dojednania.

(4)

V rámci úsilia o zabezpečenie komplexného prístupu k riadeniu migrácie založeného na vzájomnej dôvere, solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti medzi členské štáty a inštitúcie Únie s cieľom zabezpečiť spoločnú udržateľnú azylovú a prisťahovaleckú politiku Únie by sa mali členské štáty podporiť primeranými finančnými zdrojmi vo forme Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „fond“).

(5)

Všetky akcie financované v rámci fondu vrátane tých, ktoré sa vykonávajú v tretích krajinách, by sa mali vykonávať v plnom súlade s právami a zásadami zakotvenými v acquis Únie a Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a mali by byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie a členských štátov vyplývajúcimi z medzinárodných nástrojov, ktorých sú zmluvnými stranami, najmä zabezpečením dodržiavania zásad rodovej rovnosti, nediskriminácie a najlepšieho záujmu dieťaťa.

(6)

Pri všetkých opatreniach alebo rozhodnutiach týkajúcich sa detí v oblasti migrácie vrátane návratov by sa mali v prvom rade zohľadňovať najlepšie záujmy dieťaťa, pričom by sa v plnej miere malo zohľadniť právo dieťaťa vyjadriť svoj názor.

(7)

Fond by mal nadviazať na výsledky a investície, ktoré sa podarilo dosiahnuť vďaka podpore, ktorú poskytovali jeho predchodcovia: Európsky fond pre utečencov zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES (4) na obdobie rokov 2008 až 2013, Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín zriadený rozhodnutím Rady 2007/435/ES (5) na obdobie rokov 2007 až 2013, Európsky fond pre návrat zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2007/ES (6) na obdobie rokov 2007 až 2013 a Fond pre azyl, migráciu a integráciu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (7) na obdobie rokov 2014 až 2020. Zároveň by mal zohľadniť príslušný nový vývoj.

(8)

Fond by mal podporovať solidaritu a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty a efektívne riadenie migračných tokov, a to okrem iného aj prostredníctvom podpory spoločných opatrení v oblasti azylu vrátane úsilia členských štátov, pokiaľ ide o prijímanie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, v podobe presídlenia, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a odovzdávania medzi členskými štátmi žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, zvýšením ochrany zraniteľných žiadateľov o azyl, ako sú deti, podporou integračných stratégií a vypracovaním a posilňovaním politiky v oblasti legálnej migrácie, napríklad prostredníctvom poskytnutia bezpečných a legálnych spôsobov vstupu do Únie, ktorá by tiež mala pomôcť zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť Únie a budúcnosť jej sociálneho modelu a zredukovať stimuly nelegálnej migrácie prostredníctvom udržateľnej politiky v oblasti návratu a readmisie.

(9)

Vzhľadom na vnútornú povahu fondu a to, že fond je hlavný nástroj financovania azylu a migrácie na úrovni Únie, mal by v prvom rade podporovať akcie slúžiace vnútornej politike Únie v oblasti azylu a migrácie v súlade s cieľmi fondu. Vzhľadom na to, že určité opatrenia prijaté mimo Únie prispievajú k dosiahnutiu cieľov fondu a že za určitých okolností môžu priniesť pridanú hodnotu Únie, by mal však fond podporovať posilňovanie spolupráce a partnerstva s tretími krajinami na účely riadenia migrácie s cieľom posilniť možnosti legálnej migrácie a účinný, bezpečný a dôstojný návrat a readmisiu, ako aj podporiť počiatočnú reintegráciu v tretích krajinách. Poskytovaním podpory z fondu by nebola dotknutá súčasná dobrovoľná povaha presídľovania a premiestňovania žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana podľa právneho rámca upravujúceho spoločný európsky azylový systém, ktorý sa uplatňuje v čase prijatia tohto nariadenia.

(10)

S cieľom využiť odborné znalosti príslušných decentralizovaných agentúr by Komisia mala zabezpečiť, aby sa pri vypracúvaní programov členských štátov zohľadnili ich znalosti a skúsenosti, pokiaľ ide o oblasť ich pôsobnosti. Okrem toho by malo byť možné, aby v záujme uľahčenia a zlepšenia fungovania spoločného európskeho azylového systému fond dopĺňal tieto činnosti podporované Európskym podporným úradom pre azyl (ďalej len „EASO“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (8): posilňovanie praktickej spolupráce, najmä výmeny informácií o azyle a osvedčených postupoch, presadzovanie práva Únie a medzinárodného práva a prispievanie k jednotnému vykonávaniu práva Únie v oblasti azylu na základe prísnych noriem pre konania o medzinárodnej ochrane, podmienky prijímania a posudzovanie potrieb ochrany v celej Únii; podpora udržateľného a spravodlivého rozdelenia žiadostí o medzinárodnú ochranu; umožnenie zbližovania pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu v rámci Únie; podpora úsilia členských štátov v oblasti presídľovania; a poskytovanie operačnej a technickej pomoci členským štátom pri riadení azylových a systémov prijímania, najmä v prípadoch, keď čelia neprimeranému tlaku.

(11)

Fond by mal podporovať úsilie Únie a členských štátov zamerané na posilnenie schopnosti členských štátov rozvíjať, monitorovať a hodnotiť svoje politiky v oblasti azylu vzhľadom na svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie.

(12)

Fond by mal podporovať úsilie členských štátov a Únie o úplné vykonávanie a ďalší rozvoj spoločného európskeho azylového systému, vrátane jeho vonkajšieho rozmeru.

(13)

Základným prvkom politiky Únie v oblasti riadenia migrácie sú partnerstvá a spolupráca s tretími krajinami. Fond by mal prispieť k tomu, aby štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí/ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, uprednostňovali legálne a bezpečné možnosti príchodu na územie členských štátov pred nebezpečnými a nelegálnymi spôsobmi, s cieľom prejaviť solidaritu s krajinami v regiónoch, do ktorých alebo v rámci ktorých bol vysídlený veľký počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a mal by účinne prispievať ku globálnym iniciatívam Únie a členských štátov v oblasti presídľovania jednotným vystupovaním na medzinárodných fórach a v rámci vzťahov s tretími krajinami. Fond by mal poskytovať podporu vo forme finančných stimulov na úsilie členských štátov zamerané na poskytovanie medzinárodnej ochrany a trvalého riešenia pre utečencov a vysídlené osoby, ktoré boli prijaté v rámci programov presídľovania alebo humanitárneho prijímania.

(14)

Vzhľadom na migračné toky do Únie a význam zabezpečenia integrácie a inklúzie osôb prichádzajúcich do Európy, pre miestne komunity, ako aj pre dlhodobo dobré životné podmienky v našich spoločnostiach a stabilitu našich hospodárstiev, je nevyhnutné podporiť politiky členských štátov zamerané na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, a to aj v prioritných oblastiach určených v Akčnom pláne pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027. Fond by mal podporovať integračné opatrenia, ktoré sú prispôsobené potrebám štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj horizontálne opatrenia zamerané na budovanie schopnosti členských štátov vypracúvať integračné stratégie, posilňovať výmenu a spoluprácu a podporovať kontakty, konštruktívny dialóg a vzájomné prijatie medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín a prijímajúcou spoločnosťou.

(15)

V záujme zvýšenia efektívnosti, dosiahnutia čo najväčšej pridanej hodnoty Únie a zabezpečenia jednotnosti prístupu Únie s cieľom podporiť integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín by akcie financované z fondu mali byť v súlade s akciami financovanými z ďalších nástrojov Únie, najmä vonkajších nástrojov, Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (9) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (10) a dopĺňať ich. Fond by mal podporovať opatrenia, ktoré sú prispôsobené potrebám štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v počiatočných fázach integrácie, ako aj horizontálne opatrenia na podporu kapacít členských štátov v oblasti integrácie, pričom intervencie týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré majú dlhodobejší vplyv, by sa mali financovať z ESF+ a z EFRR. V tomto kontexte by sa od orgánov členských štátov zodpovedných za vykonávanie fondu malo požadovať, aby spolupracovali a koordinovali svoju činnosť s orgánmi určenými členskými štátmi na účely riadenia intervencií z fondu ESF+ a EFRR a v prípade potreby aby spolupracovali a koordinovali svoju činnosť s ich riadiacimi orgánmi a riadiacimi orgánmi iných fondov Únie, ktoré prispievajú k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín.

(16)

Integračné opatrenia by sa mali vzťahovať aj na osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, aby sa zabezpečil komplexný prístup k integrácii, pričom sa zohľadnia osobitosti tejto cieľovej skupiny. Ak sú integračné opatrenia spojené s prijímaním, akcie by mali v náležitých prípadoch umožňovať aj začlenenie žiadateľov o azyl.

(17)

Vykonávanie fondu v oblasti integrácie by malo byť v súlade so spoločnými základnými zásadami Únie v oblasti integrácie uvedenými v Akčnom pláne pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027.

(18)

Malo by byť umožnené tým členským štátom, ktoré si to želajú, aby vo svojich programoch stanovili, že integračné opatrenia sa v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na účinné vykonávanie takýchto opatrení, vzťahujú aj na blízkych príbuzných štátnych príslušníkov tretích krajín, čím sa podporí zlúčenie rodiny. Pod pojmom „blízki príbuzní“ by sa mali rozumieť manželia, partneri a akákoľvek osoba, ktorá má priame rodinné väzby po zostupnej alebo vzostupnej línii so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorého sa týka integračné opatrenie, a na ktorú by sa inak pôsobnosť fondu nevzťahovala.

(19)

Vzhľadom na rozhodujúcu úlohu orgánov členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti v oblasti integrácie a s cieľom uľahčiť prístup týchto subjektov k financovaniu na úrovni Únie by mal fond uľahčovať vykonávanie akcií v oblasti integrácie národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti, a to aj prostredníctvom využitia tematického nástroja a vyššej miery spolufinancovania pre tieto akcie. V tejto súvislosti by sa minimálne 5 % počiatočných finančných prostriedkov pridelených na tematický nástroj malo zamerať na vykonávanie integračných opatrení miestnymi a regionálnymi orgánmi.

(20)

Okrem miery spolufinancovania, ktorá sa na projekty poskytuje z fondu, sa členské štáty nabádajú, aby poskytovali finančné prostriedky z rozpočtov ich vnútroštátnych orgánov verejnej správy v prípade, že je takéto financovanie nevyhnutné na realizáciu projektu, najmä keď projekt vykonáva organizácia občianskej spoločnosti.

(21)

Vzhľadom na dlhodobé hospodárske a demografické výzvy, ktorým Únia čelí, a čoraz globalizovanejšiu povahu migrácie je nevyhnutné vytvoriť dobre fungujúce legálne spôsoby migrácie do Únie, ktoré jej umožnia zostať atraktívnou destináciou pre regulárnych migrantov v súlade s hospodárskymi a sociálnymi potrebami členských štátov, a zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a rast hospodárstva Únie, pričom sa zabezpečí ochrana migrujúcich pracovníkov pred zneužívaním.

(22)

Fond by mal podporovať členské štáty pri tvorbe stratégií a posilňovaní a vypracúvaní politík v oblasti legálnej migrácie a posilňovať ich schopnosť vypracúvať, vykonávať, monitorovať a hodnotiť stratégie v oblasti prisťahovalectva a integrácie, ako aj politiky a opatrenia zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, a to najmä právne nástroje Únie na legálnu migráciu. Fond by mal takisto podporovať výmenu informácií a najlepších postupov a spoluprácu medzi rôznymi správnymi útvarmi a úrovňami vlády, ako aj medzi členskými štátmi.

(23)

Efektívna a dôstojná politika návratu je neoddeliteľnou súčasťou komplexného prístupu Únie a jej členských štátov k migrácii. Fond by mal podporovať úsilie členských štátov a nabádať naň s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a ďalší rozvoj spoločných noriem pre návrat, ktoré sa stanovujú najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (11), a to s dôrazom na dobrovoľný návrat, a ďalší rozvoj integrovaného a koordinovaného prístupu k riadeniu návratu. S cieľom zaistiť udržateľné návratové politiky by mal fond rovnako podporovať aj súvisiace opatrenia v tretích krajinách, ako napríklad opatrenia uľahčovať a zaručovať bezpečný a dôstojný návrat a readmisiu, a udržateľnú reintegráciu navrátilcov, a to aj formou poskytnutia peňažnej alebo materiálnej pomoci.

(24)

Členské štáty by mali uprednostniť dobrovoľný návrat a mali by zabezpečiť účinné, bezpečné a dôstojné návraty. V záujme podpory dobrovoľného návratu by členské štáty mali zvážiť stimuly, ako napr. preferenčné zaobchádzanie vo forme posilnenej pomoci pri návrate a úvodnej podpory pri reintegrácii. Z hľadiska jeho nákladovej efektívnosti je uvedený typ dobrovoľného návratu v záujme navrátilcov aj v záujme orgánov.

(25)

Kým dobrovoľný návrat by sa mal uprednostňovať pred núteným návratom, tieto dva spôsoby sú vzájomne prepojené, vzájomne sa posilňujú a členské štáty by sa preto mali nabádať na to, aby posilňovali komplementárnosť týchto dvoch foriem návratu. Možnosť odsunu je dôležitým prvkom, ktorý prispieva k integrite azylových systémov a systémov legálnej migrácie. Fond by mal preto podporovať akcie členských štátov zamerané na uľahčovanie a realizáciu odsunov v súlade s normami stanovenými v práve Únie, a to pri plnom dodržiavaní základných práv a rešpektovaní dôstojnosti navrátilcov.

(26)

Osobitné podporné opatrenia pre navrátilcov v členských štátoch a v krajinách návratu, s osobitným zameraním na ich humanitárne potreby a potreby v oblasti ochrany, môžu zlepšiť podmienky ich návratu a uľahčiť reintegráciu navrátilcov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným osobám.

(27)

Účinná readmisia štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, zo strany tretích krajín, je neoddeliteľnou súčasťou návratovej politiky Únie a hlavným nástrojom na účinné riadenie migračných tokov, keďže uľahčuje rýchly návrat nelegálnych migrantov. Spolupráca pri readmisii je dôležitým prvkom v rámci dialógu a spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu nelegálnych migrantov a jej vykonávanie v tretích krajinách by sa malo podporovať, aby sa zaistila účinnosť návratových politík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(28)

Okrem podpory návratu osôb stanovenej v tomto nariadení by sa z fondu mali podporovať aj ďalšie opatrenia na boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s migrantmi a nabádať na súlad s pravidlami legálnej migrácie, a tak zabezpečiť integritu prisťahovaleckých systémov členských štátov.

(29)

Zamestnávanie nelegálnych migrantov oslabuje tvorbu politiky mobility pracovnej sily založenej na mechanizmoch legálnej migrácie a ohrozuje práva migrujúcich pracovníkov, v dôsledku čoho sú vystavení porušovaniu práv a zneužívaniu. Fond by mal preto priamo alebo nepriamo podporovať členské štáty, pokiaľ ide o vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES (12), ktorou sa zakazuje zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom, ktorí tento zákaz porušujú.

(30)

Fond by mal priamo alebo nepriamo podporovať členské štáty pri ich vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (13), v ktorej sa stanovujú pravidlá pomoci, podpory a ochrany pre obete obchodovania s ľuďmi. Tieto opatrenia, vrátane opatrení na ich včasnú identifikáciu a ich postúpenie špecializovaným službám, by mali zohľadňovať rodovo motivovanú povahu obchodovania s ľuďmi a detskými obeťami.

(31)

Fond by mal dopĺňať činnosti, ktoré v oblasti návratu vykonáva Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá sa spravuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (14) bez toho, aby tejto agentúre poskytoval ďalší zdroj financovania.

(32)

V rámci dodržiavania zásady efektívnosti by sa malo vyvíjať úsilie o dosiahnutie synergií a konzistentnosti s ostatnými fondmi Únie a malo by sa zabrániť prekrývaniu jednotlivých akcií.

(33)

V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie by sa malo vyvíjať úsilie o synergie, konkrétne medzi fondom a ďalšími programami Únie vrátane programov podliehajúcich zdieľanému riadeniu. Na maximalizáciu uvedených synergií by sa mali zabezpečiť kľúčové podporné mechanizmy vrátane kumulovaného financovania akcie z fondu a z iného programu Únie. Takéto kumulatívne financovanie by nemalo presiahnuť celkové oprávnené náklady na uvedenú akciu. Na tento účel by sa v tomto nariadení mali stanoviť primerané pravidlá, najmä pokiaľ ide o možnosť vykazovať rovnaké náklady alebo výdavky v rámci fondu a v rámci iného programu Únie na pomernom základe.

(34)

Akcie v tretích krajinách a vo vzťahu k tretím krajinám podporované v rámci fondu by mali byť vykonávané v synergii a súlade s inými činnosťami mimo Únie podporovanými prostredníctvom externých nástrojov financovania Únie. Pri vykonávaní týchto akcií by sa malo by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej politiky Únie, zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja a so strategickými programovými dokumentmi pre dotknutú krajinu alebo región a s medzinárodnými záväzkami Únie. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, fond by sa mal zameriavať na podporu akcií, ktoré nie sú rozvojovými opatreniami, a ktoré slúžia záujmom vnútorných politík Únie a mali by byť v súlade s činnosťami, ktoré sa vykonávajú v rámci Únie. Fond by sa mal zamerať na podporu zlepšenia spolupráce s tretími krajinami a na posilnenie kľúčových aspektov riadenia migrácie v oblastiach, ktoré sú v záujme migračnej politiky Únie.

(35)

Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie akcie, pri ktorých môžu intervencie zo strany Únie priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by akcie vykonávali členské štáty samy. Finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia by mala prispievať najmä k posilneniu spôsobilostí v oblasti azylu a migrácie na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie v súlade s článkom 80 ZFEÚ.

(36)

Pri propagácii akcií podporovaných z fondu by mali príjemcovia finančných prostriedkov Únie poskytovať informácie v jazyku alebo jazykoch cieľovej skupiny. Na zabezpečenie viditeľnosti finančných prostriedkov Únie by mali príjemcovia finančných prostriedkov z Únie uviesť pri komunikácii o akcii odkaz na ich pôvod. Na uvedený účel by mali príjemcovia zabezpečiť, aby všetky oznámenia určené médiám a verejnosti zobrazovali znak Únie a výslovne uvádzali finančnú podporu Únie.

(37)

Komisia by mala mať možnosť využívať finančné zdroje v rámci fondu na podporu najlepších postupov a výmeny informácií, pokiaľ ide o vykonávanie fondu.

(38)

Komisia by mala včas zverejňovať informácie o podpore poskytovanej z tematického nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia a v prípade potreby by mala takéto informácie aktualizovať. Údaje by malo byť možné triediť podľa špecifického cieľa, mena prijímateľa, právne viazanej sumy a povahy a účelu opatrenia.

(39)

Predpokladá sa, že členský štát nekoná v súlade s príslušným acquis Únie, a to aj pokiaľ ide o využívanie operačnej podpory v rámci fondu, ak si nesplnil svoje povinnosti v oblasti azylu a návratu, ktoré pre neho vyplývajú zo zmlúv, ak existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt Únie týmto členským štátom pri vykonávaní acquis v oblasti azylu a návratu, alebo ak boli v hodnotiacej správe v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu stanoveného v nariadení Rady (EÚ) č. 1053/2013 (15) zistené nedostatky v príslušnej oblasti.

(40)

Fond by mal zabezpečiť spravodlivé a transparentné rozdeľovanie zdrojov v záujme plnenia cieľov stanovených v tomto nariadení. S cieľom splniť požiadavky transparentnosti by Komisia by mala uverejňovať informácie o ročných a viacročných pracovných programoch tematického nástroja. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (16) by každý členský štát mal zabezpečiť, aby do šiestich mesiacov od schválenia jeho programu bolo zriadené webové sídlo, na ktorom sú k dispozícii informácie o jeho programe zahŕňajúce ciele programu, činnosti, dostupné možnosti financovania a výsledky programu.

(41)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť počiatočné sumy pre programy členských štátov pozostávajúce z pevne stanovenej sumy stanovenej v prílohe I a sumy vypočítanej na základe kritérií stanovených v uvedenej prílohe, a ktoré odrážajú potreby jednotlivých členských štátov v oblasti azylu, migrácie, integrácie a návratu a tlak, ktorému v tejto súvislosti čelia. Vzhľadom na osobitné potreby členských štátov, ktoré v rokoch 2018 a 2019 zaznamenali najvyšší počet žiadostí o azyl na obyvateľa, je vhodné zvýšiť pevne stanovené sumy pre Cyprus, Maltu a Grécko.

(42)

Počiatočné sumy pre programy členských štátov by mali predstavovať základ dlhodobých investícií členských štátov. S cieľom zohľadniť zmeny v migračných tokoch a riešiť potreby v oblasti riadenia azylových a prijímacích systémov a v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, a rozvíjať legálnu migráciu a bojovať proti nelegálnej migrácii prostredníctvom účinného, bezpečného a dôstojného návratu by sa po zohľadnení objektívnych kritérií mala členským štátom v polovici programového obdobia prideliť dodatočná suma. Táto suma by mala byť založená na štatistických údajoch v súlade s prílohou I, aby sa zohľadnili zmeny vo východiskovej situácii členských štátov.

(43)

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa politiky fondu by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich programy zahŕňali akcie zamerané na špecifické ciele fondu, aby zvolené priority boli v súlade s vykonávacími opatreniami stanovenými v prílohe II a aby sa pridelením zdrojov na jednotlivé ciele zabezpečilo, že sa naplní všeobecný cieľ politiky. Na tento účel by členské štáty mali v zásade zabezpečiť minimálne pridelenie finančných prostriedkov na posilnenie a rozvoj spoločného európskeho azylového systému na posilnenie a rozvoj legálnej migrácie do členských štátov v súlade s ich hospodárskymi a sociálnymi potrebami a na podporu účinnej integrácie a sociálneho začlenenia štátnych príslušníkov tretích krajín.

(44)

Vzhľadom na to, že výzvy v oblasti migrácie sa neustále vyvíjajú, je potrebné prispôsobovať prideľovanie finančných prostriedkov zmenám v migračných tokoch. S cieľom reagovať na naliehavé potreby a zmeny v politike a prioritách Únie a s cieľom nasmerovať finančné prostriedky na akcie, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu Únie, by sa časť finančných prostriedkov mala pravidelne prideľovať prostredníctvom tematického nástroja na osobitné činnosti, akcie Únie, akcie miestnych a regionálnych orgánov, núdzovú pomoc, presídlenie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov a na dodatočnú podporu členským štátom, ktoré prispievajú k úsiliu v oblasti solidarity a zodpovednosti. Tematický nástroj ponúka flexibilitu pri riadení fondu a mohol by sa tiež dať vykonávať prostredníctvom programov členských štátov.

(45)

Členské štáty by sa mali nabádať, aby časť svojich finančných prostriedkov, ktoré boli pridelené na program, využili na financovanie akcií uvedených v prílohe IV, na ktoré sa poskytne vyšší príspevok Únie.

(46)

Časť zdrojov, ktoré budú v rámci fondu k dispozícii, by sa takisto mohla prideliť na programy členských štátov na účely vykonávania osobitných činností, a to nad rámec počiatočne pridelených finančných prostriedkov. Uvedené osobitné činnosti by sa mali určiť na úrovni Únie a mali by sa týkať akcií, ktoré si vyžadujú spoluprácu, alebo akcií, ktoré sú potrebné z hľadiska reakcie na vývoj v Únii a pri ktorých sa vyžaduje, aby sa jednému alebo viacerým členských štátom poskytli dodatočné finančné prostriedky.

(47)

Fond by mal prispievať k podpore prevádzkových nákladov, ktoré súvisia so špecifickými cieľmi fondu s cieľom umožňovať členským štátom, aby si udržali spôsobilosti, ktoré majú zásadný význam pre úlohy a služby, ktoré predstavujú verejnú službu pre celú Úniu. Takáto podpora by mala pozostávať z plnej refundácie špecifických nákladov, ktoré súvisia s cieľmi fondu a mala by tvoriť neoddeliteľnú súčasť programov členských štátov.

(48)

Fond by mal v záujme doplnenia plnenia svojho cieľa politiky na úrovni členských štátov prostredníctvom ich programov poskytovať podporu aj pre akcie na úrovni Únie. Tieto akcie by mali slúžiť na celkové strategické účely v rámci rozsahu pôsobnosti fondu a týkať sa analýzy politík a inovácie, nadnárodného vzájomného učenia a partnerstiev, ako aj testovania nových iniciatív a akcií v celej Únii.

(49)

S cieľom posilniť schopnosť Únie okamžite reagovať na výnimočné situácie v oblasti migrácie v jednom alebo viacerých členských štátoch, ktorý možno charakterizovať príchodom veľkého alebo neúmerného počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, čím vznikajú značné a naliehavé požiadavky na zariadenia na prijímanie a zaistenie členských štátov a na ich systémy a postupy riadenia migrácie a azylu, ako aj bezodkladne reagovať na výnimočné situácie v oblasti migrácie v tretích krajinách z dôvodu politického vývoja alebo konfliktov, by malo byť možné poskytnúť núdzovú pomoc v súlade s rámcom stanoveným v tomto nariadení.

(50)

Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť pokračovanie činnosti Európskej migračnej siete zriadenej rozhodnutím Rady 2008/381/ES (17) a stanoviť finančnú pomoc v súlade s jej cieľmi a úlohami.

(51)

Cieľ politiky fondu by sa mal plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci zložiek politiky Programu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (18). Takáto finančná podpora by sa mala využiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, a to primeraným spôsobom, pričom akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú pridanú hodnotu Únie.

(52)

Operácie kombinovaného financovania sú dobrovoľné a sú podporované z rozpočtu Únie, ktoré kombinujú nesplatené formy podpory, splatené formy podpory alebo oboje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od podporných, rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj podpory od komerčných finančných inštitúcií a investorov.

(53)

Týmto nariadením sa na cele obdobie trvania fondu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (19), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(54)

Na fond sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (20) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(55)

Na účely vykonávania akcií v rámci zdieľaného riadenia by mal fond tvoriť súčasť koherentného rámca, ktorý pozostáva z tohto nariadenia, nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadenia (EÚ) 2021/1060.

(56)

V nariadení (EÚ) 2021/1060 sa stanovuje rámec pre akcie, pokiaľ ide o EFRR, ESF+, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc, pričom sa v ňom stanovujú najmä pravidlá programovania, monitorovania, hodnotenia, riadenia a kontroly v súvislosti s implementáciou finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného riadenia. V tomto nariadení je ďalej potrebné vymedziť ciele fondu a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa akcií, ktoré možno financovať v rámci fondu.

(57)

V nariadení (EÚ) 2021/1060 sa stanovuje systém predbežného financovania fondu, a osobitná miera predbežného financovania sa stanovuje v tomto nariadení. Okrem toho je v záujme zabezpečenia rýchlej reakcie na núdzové situácie vhodné stanoviť osobitnú mieru predbežného financovania pre núdzovú pomoc. Systémom predbežného financovania by sa malo zabezpečiť, že členské štáty budú mať od začiatku vykonávania svojich programov prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom.

(58)

Typy financovania a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali voliť na základe schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, a to najmä pri zohľadnení nákladov na kontroly, administratívneho zaťaženia a rizika nedodržiavania predpisov. Pri tejto voľbe by sa malo zvážiť aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(59)

Na čo najlepšie využitie zásady jednotného auditu by sa mali stanoviť osobitné pravidlá kontroly a auditu projektov, v ktorých sú prijímateľmi medzinárodné organizácie, ktorých systémy vnútornej kontroly získali pozitívne hodnotenie Komisie. V prípade takýchto projektov by riadiace orgány mali mať možnosť obmedziť svoje overovanie, ak prijímateľ včas poskytne všetky potrebné údaje a informácie o pokroku projektu a oprávnenosti príslušných výdavkov. Ak je okrem toho projekt vykonávaný takouto medzinárodnou organizáciou súčasťou kontrolovanej vzorky, orgán auditu by mal mať možnosť vykonávať svoju prácu v súlade so zásadami Medzinárodného štandardu na súvisiace služby (ISRS) 4400 „Zákazky na vykonanie odsúhlasených postupov týkajúcich sa finančných informácií“.

(60)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (21), nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (22), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (23) a (EÚ) 2017/1939 (24) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (25). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali v plnej miere spolupracovať a poskytovať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie všetku potrebnú pomoc pri ochrane finančných záujmov Únie.

(61)

Tretia krajina, ktorá s Úniou uzavrela dohodu o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo v danej tretej krajine, by mala mať možnosť zúčastňovať sa na fonde za predpokladu, že sú splnené určité podmienky.

(62)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(63)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (26) sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi fondu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorské krajiny alebo územia spojené.

(64)

Podľa článku 349 ZFEÚ a v súlade s oznámením Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ, ktoré Rada podporila vo svojich záveroch z 12. apríla 2018, by príslušné členské štáty mali zabezpečiť, aby ich národné stratégie a programy riešili konkrétne výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny pri riadení migrácie. Prostredníctvom podpory z fondu by mali získať tieto členské štáty primerané zdroje, aby mohli týmto regiónom náležite pomôcť udržateľne riadiť migráciu a riešiť prípadné krízové situácie.

(65)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (27) by sa tento fond mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondu v praxi. Pre každý špecifický cieľ fondu by sa preto mali stanoviť ukazovatele a s tým súvisiace cieľové hodnoty, aby bolo možné hodnotiť výsledky fondu. Tieto ukazovatele by mali byť tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne.

(66)

Komisia a členské štáty by mali pomocou týchto ukazovateľov a finančného vykazovania monitorovať vykonávanie fondu v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2021/1060 a tohto nariadenia. Od roku 2023 by členské štáty mali Komisii predkladať výročné správy o výkonnosti za posledný účtovný rok. Správy by mali obsahovať informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní programov členských štátov. Členské štáty by mali takisto predložiť Komisii zhrnutia týchto správ. Komisia by mala tieto zhrnutia preložiť do všetkých úradných jazykov Únie a zverejniť ich na svojej webovej stránke spolu s odkazmi na webové stránky členských štátov uvedené v nariadení (EÚ) 2021/1060.

(67)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (28) a plniť ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov by mali akcie podľa tohto nariadenia prispievať k dosiahnutiu cieľa, ktorým je vynaložiť 30 % všetkých výdavkov viacročného finančného rámca na zohľadňovanie cieľov v oblasti klímy, ako aj k ambícii vyhradiť 7,5 % z rozpočtu na výdavky na biodiverzitu v roku 2024 a 10 % v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie sa cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Z fondu by sa mali podporovať činnosti, v rámci ktorých sa dodržiavajú normy v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj priority Únie, a ktoré významne nepoškodzujú environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (29).

(68)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (30) a akýkoľvek akt uplatniteľný na programové obdobie 2014 – 2020 by sa mali naďalej uplatňovať na programy a projekty podporované z fondu počas programového obdobia 2014 – 2020. Keďže sa obdobie vykonávania nariadenia (EÚ) č. 514/2014 prelína s programovým obdobím, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mali by sa v záujme zabezpečenia kontinuity vykonávania určitých projektov schválených uvedeným nariadením prijať ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz. Každá jednotlivá fáza projektu by sa mala vykonávať v súlade s pravidlami programového obdobia, v rámci ktorého získala finančné prostriedky.

(69)

S cieľom doplniť a zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zoznam akcií oprávnených na podporu podľa prílohy III; zoznam akcií oprávnených na vyššiu mieru spolufinancovania podľa prílohy IV; operačnú podporu podľa prílohy VII a na ďalší rozvoj rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(70)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (31). Na prijímanie vykonávacích aktov, v ktorých sa stanovujú spoločné povinnosti členských štátov, najmä povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií Komisii, by sa mal uplatňovať postup preskúmania, zatiaľ čo na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa upravujú podrobnosti poskytovania informácií Komisii v rámci programovania a podávania správ, by sa vzhľadom na ich čisto technickú povahu mal uplatňovať konzultačný postup. Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty týkajúce sa prijatia rozhodnutí o poskytnutí núdzovej pomoci stanovené v tomto nariadení, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa povahy a účelu takejto pomoci.

(71)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(72)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(73)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(74)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na už začatú akciu pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené na financovanie z Únie. S cieľom predísť narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by malo byť počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 možné, aby sa náklady vzniknuté v súvislosti s už začatými akciami podporovanými podľa tohto nariadenia v rámci priameho riadenia považovali za oprávnené na financovanie z Únie od 1. januára 2021, a to aj vtedy, ak tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant alebo žiadosti o pomoc.

(75)

Je vhodné zosúladiť obdobie uplatňovania tohto nariadenia s obdobím uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (32).

(76)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť vykonávanie od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať od 1. januára 2021,

(1)

Cieľ Únie, ktorým je zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku 67 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by sa mal okrem iného dosiahnuť prostredníctvom spoločných opatrení týkajúcich sa prekračovania vnútorných hraníc osobami a kontroly hraníc na vonkajších hraniciach, ako aj prostredníctvom spoločnej vízovej politiky, pričom treba zachovať správnu rovnováhu medzi voľným pohybom osôb na jednej strane a bezpečnosťou na strane druhej.

(2)

Podľa článku 80 ZFEÚ sa politiky Únie vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo a ich vykonávanie majú spravovať zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov.

(3)

V Rímskej deklarácii podpísanej 25. marca 2017 vedúci predstavitelia 27 členských štátov potvrdili svoje odhodlanie usilovať sa o bezpečnú a chránenú Európu a vybudovať Úniu, v ktorej sa všetci občania cítia bezpečne a v ktorej sa môžu slobodne pohybovať, v ktorej sú vonkajšie hranice zabezpečené, Úniu s účinnou, zodpovednou a udržateľnou migračnou politikou, v ktorej sa rešpektujú medzinárodné normy, ako aj Európu, ktorá je odhodlaná bojovať proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti.

(4)

Všetky akcie financované v rámci Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „nástroj“) zriadeného týmto nariadením vrátane tých, ktoré sa vykonávajú v tretích krajinách, by sa mali vykonávať v plnom súlade s právami a zásadami zakotvenými v acquis Únie a Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a mali by byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie a členských štátov vyplývajúcimi z medzinárodných nástrojov, ktorých sú zmluvnými stranami, najmä zabezpečením dodržiavania zásad nediskriminácie a zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(5)

Cieľom politiky nástroja je rozvíjať a vykonávať silné a účinné európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach, čím sa prispeje k zaisteniu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v rámci Únie pri súčasnom zabezpečení voľného pohybu osôb v rámci Únie a plne sa dodržiava príslušné acquis Únie a medzinárodné záväzky Únie a členských štátov vyplývajúce z medzinárodných nástrojov, ktorých sú zmluvnými stranami.

(6)

Európske integrované riadenie hraníc, ktoré vykonáva európska pohraničná a pobrežná stráž zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (3), je spoločnou zodpovednosťou Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonávajú kontrolu hraníc. Malo by prispievať k uľahčovaniu legitímneho prekračovania hraníc, predchádzaniu nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti a ich odhaľovaniu, ako aj k účinnému riadeniu migračných tokov.

(7)

Umožnenie legitímneho cestovania pri súčasnom predchádzaní rizikám neregulárnej migrácie a bezpečnostným rizikám bolo označené za jeden z hlavných cieľov prístupu Únie predstaveného v oznámení Komisie z 23. septembra 2020 o Novom pakte o migrácii a azyle.

(8)

Finančná podpora z rozpočtu Únie je nevyhnutná na to, aby bolo možné vykonávať európske integrované riadenie hraníc s cieľom podporovať členské štáty, konajúce za plného dodržiavania základných práv, pri účinnom riadení prekračovania vonkajších hraníc, ako aj pri riešení budúcich výziev na týchto hraniciach, ktorým by sa prispelo k boju proti závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom.

(9)

Členským štátom by sa mala poskytnúť primeraná finančná podpora Únie, aby sa podporilo vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc a aby sa zabezpečilo, že európske integrované riadenie bude zavedené do bežnej praxe. Európske integrované riadenie hraníc pozostáva okrem iného z týchto zložiek stanovených v nariadení (EÚ) 2019/1896: kontrola hraníc; pátracie a záchranné operácie v rámci hraničného dozoru; analýza rizík; spolupráca medzi členskými štátmi vrátane podpory koordinovanej Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž; medziagentúrna spolupráca vrátane pravidelnej výmeny informácií; spolupráca s tretími krajinami; technické a operačné opatrenia v rámci schengenského priestoru, ktoré súvisia s kontrolou hraníc a sú zamerané na lepšie riešenie nelegálneho prisťahovalectva a na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti; využívanie najmodernejších technológií; mechanizmus kontroly kvality a mechanizmy solidarity.

(10)

Z nástroja by malo byť možné poskytovať členským štátom potrebnú podporu pri vykonávaní spoločných minimálnych noriem pre dozor na vonkajších hraniciach v súlade s príslušnými právomocami členských štátov, Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Komisie.

(11)

Keďže colné orgány členských štátov preberajú čoraz viac povinností, ktoré často zasahujú do oblasti bezpečnosti a ktoré sa vykonávajú na vonkajších hraniciach, je dôležité podporovať medziagentúrnu spoluprácu ako súčasť európskeho integrovaného riadenia hraníc v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896. Je potrebné, aby sa pri vykonávaní kontroly hraníc a colnej kontroly na vonkajších hraniciach zabezpečila komplementárnosť, a to poskytnutím primeranej finančnej podpory Únie členským štátom. Medziagentúrnou spoluprácou sa nielen posilnia colné kontroly s cieľom bojovať proti všetkým formám nedovoleného obchodovania, ale zároveň sa ňou uľahčí legitímne obchodovanie a cestovanie a prispeje k vytvoreniu bezpečnej a efektívnej colnej únie.

(12)

Preto je potrebné okrem iného zriadiť Fond pre integrované riadenie hraníc (ďalej len „fond“), ktorý bude nástupcom Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktorý bol zriadený na obdobie 2014 – 2020 nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 (4) a (EÚ) č. 515/2014 (5).

(13)

Vzhľadom na právne špecifiká hlavy V ZFEÚ, ako aj na rôzne uplatniteľné právne základy týkajúce sa politík v oblasti vonkajších hraníc a colnej kontroly, nie je právne možné zriadiť fond ako jeden nástroj.

(14)

Fond by sa mal preto zriadiť ako komplexný rámec pre finančnú podporu Únie v oblasti riadenia hraníc a vízovej politiky, ktorý by zahŕňal nástroj, ako aj nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1077 (6). Uvedený rámec by malo dopĺňať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (7), na ktoré by malo toto nariadenie odkazovať, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa zdieľaného riadenia.

(15)

Nástroj by mal nadviazať na výsledky a investície svojich predchodcov, a to Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES (8) a nástroja pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz zriadeného ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie 2014 – 2020 zriadeného nariadením (EÚ) č. 515/2014, a mal by sa rozšíriť, aby sa zohľadnil nový vývoj.

(16)

V záujme zabezpečenia jednotnej a vysokokvalitnej kontroly vonkajších hraníc a umožnenia legitímneho cestovania cez vonkajšie hranice by mal nástroj prispievať k rozvoju európskeho integrovaného riadenia hraníc, do ktorého sú zahrnuté opatrenia týkajúce sa politiky, práva, systematickej spolupráce, rozdelenia záťaže, vyhodnocovania situácie a meniacich sa okolností, pokiaľ ide o priechody, ktoré neregulárni migranti využívajú na prekračovanie hraníc, personál, vybavenie a technológie, ktoré môžu prijímať na rozličných úrovniach príslušné orgány členských štátov a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, konajúce v spolupráci s ďalšími subjektmi, ako sú napríklad iné orgány, úrady a agentúry Únie, najmä Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (9), Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (10), a prípadne tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

(17)

Nástroj by mal prispieť k zvýšeniu účinnosti procesu spracovania žiadostí o víza, pokiaľ ide o uľahčenie konaní o udelení víza pre cestujúcich bona fide a o zisťovanie a posudzovanie rizík z hľadiska bezpečnosti a neregulárnej migrácie. Konkrétne by mal nástroj poskytovať finančnú pomoc na podporu digitalizácie procesu spracovania žiadostí o víza, aby bolo možné zabezpečiť rýchle, bezpečné a klientsky ústretové konanie o udelení víza, z ktorého budú mať prospech tak žiadatelia o udelenie víza, ako aj konzulárne úrady. Nástroj by mal zároveň prispieť k zabezpečeniu rozsiahleho pokrytia konzulárnymi službami na celom svete. Nástroj by sa mal vzťahovať aj na jednotné vykonávanie a modernizáciu spoločnej vízovej politiky, ako aj na opatrenia vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 (11), ako aj na pomoc členským štátom pri udeľovaní víz vrátane víz s obmedzenou územnou platnosťou vydávaných z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov v súlade s acquis Únie v oblasti víz.

(18)

V rámci vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktoré zlepšuje celkové fungovanie schengenského priestoru, by mal nástroj na území krajín uplatňujúcich schengenské acquis podporovať opatrenia, ktoré sa týkajú kontroly vonkajších hraníc.

(19)

Na to, aby bolo možné zlepšiť riadenie vonkajších hraníc, uľahčiť legitímne cestovanie, prispievať k predchádzaniu neoprávnenému prekračovaniu hraníc a k boju proti nemu, k vykonávaniu spoločnej vízovej politiky a k zaisťovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie, by mal nástroj podporovať vývoj rozsiahlych informačných systémov v súlade s právom Únie v oblasti riadenia hraníc. Mal by tiež podporovať vytvorenie interoperability v členských štátoch, ako sa stanovuje v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 (12) a (EÚ) 2019/818 (13), medzi informačnými systémami Únie, konkrétne systémom vstup/výstup zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 (14), vízovým informačným systémom (VIS) zriadeným nariadením (ES) č. 767/2008, Európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 (15), systémom Eurodac zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (16), Schengenským informačným systémom (SIS) zriadeným nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 (17), (EÚ) 2018/1861 (18) a (EÚ) 2018/1862 (19) a centralizovaným systémom na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 (20), aby sa uvedené informačné systémy Únie a ich údaje navzájom dopĺňali. Po implementácii jednotlivých komponentov interoperability na centrálnej úrovni, konkrétne Európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP), spoločnej služby porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS), spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR) a detektora viacnásobných totožností (MID), by mal nástroj prispieť aj k zabezpečeniu požadovaného vývoja na vnútroštátnej úrovni.

(20)

S cieľom využiť vedomosti a odborné znalosti decentralizovaných agentúr s právomocou v oblasti riadenia hraníc, vízovej politiky a rozsiahlych informačných systémov by Komisia mala včas zapojiť príslušné agentúry do práce výboru pre fondy v oblasti vnútorných záležitostí zriadeného týmto nariadením, najmä na začiatku a v polovici programového obdobia. V prípade potreby by Komisia mala mať možnosť zapojiť príslušné orgány, úrady a agentúry Únie do monitorovania a hodnotenia, najmä s cieľom zabezpečiť, aby akcie podporované nástrojom boli v súlade s príslušným acquis Únie a dohodnutými prioritami Únie. V súlade so zásadou spoločnej zodpovednosti a solidarity členských štátov a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktoré predstavujú dva piliere európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, by mal nástroj dopĺňať a posilňovať činnosti, ktorými sa vykonáva európske integrované riadenie hraníc. Predovšetkým to znamená, že pri vypracúvaní svojich programov vykonávaných v rámci zdieľaného riadenia by mali členské štáty prihliadať na analytické nástroje a operačné a technické usmernenia vypracované Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako aj na učebné osnovy vypracované touto agentúrou, ako sú napríklad spoločné kľúčové učebné osnovy pre odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže vrátane zložiek uvedených osnov, ktoré sa týkajú základných práva a prístupu k medzinárodnej ochrane. V záujme dosiahnutia komplementárnosti medzi úlohami a zodpovednosťou členských štátov v oblasti kontroly vonkajších hraníc a v záujme zaručenia konzistentnosti a zamedzenia nákladovej neefektívnosti by mala Komisia s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž včas prekonzultovať návrhy programov, ktoré predložili členské štáty, pokiaľ patria do pôsobnosti uvedenej agentúry, a to najmä v prípade činností financovaných v rámci operačnej podpory.

(21)

Pokiaľ o to dotknuté členské štáty požiadajú, nástroj by mal podporovať uplatňovanie prístupu založeného na problémových oblastiach (hotspotoch), ktorý bol predstavený v oznámení Komisie z 13. mája 2015 s názvom „Európska migračná agenda“, odsúhlasený Európskou radou 25. a 26. júna 2015 a podrobnejšie špecifikovaný v nariadení (EÚ) 2019/1896. V rámci prístupu založeného na problémových oblastiach (hotspotoch) sa poskytuje operačná podpora tým členským štátom, ktoré čelia neúmerným migračným výzvam na vonkajších hraniciach. Ponúka integrovanú, komplexnú a cielenú pomoc v duchu solidarity a spoločnej zodpovednosti.

(22)

Ak sa zistia zraniteľnosti alebo riziká, a to najmä v nadväznosti na schengenské hodnotenie vykonané v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 (21), by mal dotknutý členský štát v duchu solidarity a spoločnej zodpovednosti za ochranu vonkajších hraníc tieto záležitosti náležite riešiť, pričom by mal využiť zdroje, ktoré má k dispozícii v rámci svojho programu, aby implementoval odporúčania prijaté podľa uvedeného nariadenia a v súlade s posúdením zraniteľnosti, ktoré vykonala Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896.

(23)

Nástroj by mal poskytovať finančnú pomoc tým členským štátom, ktoré v plnom rozsahu uplatňujú ustanovenia schengenského acquis o vonkajších hraniciach a vízach, a tým členským štátom, ktoré sa pripravujú na plnohodnotnú účasť v Schengene, pričom by ju mali členské štáty využívať v záujme spoločnej politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc.

(24)

Pri poskytovaní podpory na investície členských štátov do riadenia hraníc by nástroj nemal poskytovať finančné prostriedky na novú, trvalú infraštruktúru a budovy na vnútorných hraniciach, na ktorých ešte neboli zrušené kontroly. Na týchto hraniciach by sa však z nástroja mali podporovať investície do hnuteľnej infraštruktúry na kontrolu hraníc a údržbu, obmedzenú modernizáciu alebo výmenu existujúcej infraštruktúry, ktorá je potrebná na to, aby sa naďalej dodržiavalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (22).

(25)

V súlade s protokolom č. 5 k Aktu o pristúpení z roku 2003 o pozemnom tranzite osôb medzi Kaliningradskou oblasťou a ostatnými časťami Ruskej federácie by mal nástroj znášať všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú vykonávaním osobitných ustanovení acquis Únie o tomto tranzite, konkrétne nariadení Rady (ES) č. 693/2003 (23) a (ES) č. 694/2003 (24). Potreba nepretržitej finančnej podpory z dôvodu ušlých poplatkov by však mala závisieť od platného vízového režimu Únie s Ruskou federáciou.

(26)

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa politiky nástroja by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa do ich programov zahrnuli akcie zamerané na dosiahnutie všetkých špecifických cieľov nástroja a aby sa pridelením zdrojov na špecifické ciele zabezpečilo ich dosiahnutie.

(27)

V rámci dodržiavania zásady efektívnosti by sa malo vyvíjať úsilie o dosiahnutie synergií a konzistentnosti s ostatnými fondmi Únie a malo by sa zabrániť prekrývaniu jednotlivých akcií.

(28)

Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členským štátom, je jednou zo zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc stanoveného v nariadení (EÚ) 2019/1896. Opatrenia v oblasti návratu však vzhľadom na svoju povahu a cieľ nepatria do rozsahu pôsobnosti nástroja a vzťahuje sa na ne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 (25).

(29)

Na to, aby bolo možné oceniť dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú colné orgány členských štátov na vonkajších hraniciach a zároveň zabezpečiť, aby mali k dispozícii dostatočné prostriedky na vykonávanie širokého rozsahu ich úloh na uvedených hraniciach, by mal Nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly poskytovať týmto vnútroštátnym orgánom potrebné finančné prostriedky na investovanie do vybavenia na vykonávanie colnej kontroly, ako aj vybavenie, ktoré môže okrem colnej kontroly slúžiť aj na iné účely, ako je napríklad kontrola hraníc.

(30)

Prevažná časť vybavenia na colné kontroly a systémy informačných a komunikačných technológií (IKT) by mohli byť primárne alebo sekundárne spôsobilé na vykonávanie kontrol dodržiavania iných právnych aktov Únie, napríklad ustanovení týkajúcich sa riadenia hraníc, víz alebo policajnej spolupráce. Fond bol teda koncipovaný vo forme dvoch vzájomne sa doplňujúcich nástrojov s rozdielnym, ale komplementárnym rozsahom pôsobnosti, pokiaľ ide o nákup vybavenia. Na jednej strane nástroj bude finančne podporovať vybavenie a systémy IKT, ktorých primárnym účelom je integrované riadenie hraníc, a bude umožňovať ich použitie aj v komplementárnej oblasti colnej kontroly. Na strane druhej Nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly bude finančne podporovať vybavenie, ktorého hlavným účelom je colná kontrola, a bude umožňovať jeho použitie aj na ďalšie účely, ako je kontrola hraníc a bezpečnosť. Takéto rozdelenie úloh prispeje k prehĺbeniu medziagentúrnej spolupráce ako jednej zo zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2019/1896, čo následne umožní colným a pohraničným orgánom, aby vzájomne spolupracovali a aby prostredníctvom spoločného využívania a interoperability vybavenia na kontroly maximalizovali vplyv rozpočtu Únie.

(31)

Hraničný dozor na mori je jednou z činností vykonávaných pobrežnou strážou v námornej oblasti Únie. Vnútroštátne orgány, ktoré vykonávajú činnosti pobrežnej stráže, sú zodpovedné aj za široké spektrum úloh, ktoré by okrem iného mohli zahŕňať námornú bezpečnosť, ochranu, pátracie a záchranné operácie, kontrolu hraníc, kontrolu rybárstva, colnú kontrolu, všeobecné presadzovanie práva a ochranu životného prostredia. V dôsledku širokého rozsahu svojej činnosti spadá pobrežná stráž do oblasti pôsobnosti rôznych politík Únie, ktoré by sa v záujme dosiahnutia účinnejších a efektívnejších výsledkov mali usilovať o vzájomnú súčinnosť.

(32)

Pri vykonávaní akcií financovaných v rámci nástroja, ktoré sa týkajú dohľadu nad námornými hranicami, by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť svojim medzinárodným záväzkom, pokiaľ ide o pátracie a záchranné operácie na mori. V tejto súvislosti by malo byť možné použiť vybavenie a systémy podporované v rámci nástroja na pátracie a záchranné operácie v situáciách, ktoré by mohli vzniknúť počas operácie hraničného dozoru na mori.

(33)

Okrem spolupráce v oblasti činností pobrežnej stráže, ktorá na úrovni Únie prebieha medzi Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (26) a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/473 (27), by sa mala väčšia koherencia činností v námornej oblasti dosiahnuť aj na vnútroštátnej úrovni. Súčinnosť jednotlivých aktérov, ktorí pôsobia v námornom prostredí, by mala byť v súlade so stratégiami v oblasti európskeho integrovaného riadenia hraníc a námornej bezpečnosti.

(34)

V záujme posilnenia komplementárnosti a konzistentnosti námorných činností, zamedzenia duplicite vynakladaného úsilia a zmiernenia rozpočtových obmedzení v oblasti nákladných činností, akými je námorná oblasť, by tiež malo byť možné nástroj dodatočne použiť na podporu námorných operácií, ktoré majú viacúčelový charakter.

(35)

Vybavenie a systémy IKT financované v rámci nástroja by sa mali dať použiť aj na dosiahnutie cieľov Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 (28) a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu zriadeného nariadením (EÚ) 2021/1147. Takéto vybavenie a systémy IKT by mali zostať dostupné a použiteľné na účinné a bezpečné činnosti kontroly hraníc a použitie takého vybavenia a systémov IKT na ciele Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu by malo byť časovo obmedzené.

(36)

Nástroj by mal v súlade s jeho špecifickými cieľmi slúžiť predovšetkým vnútornej politike Únie. Nástrojom by sa mali dať vo vhodnom prípade zároveň podporovať akcie v súlade s prioritami Únie v tretích krajinách a vo vzťahu k nim. Uvedené akcie by sa mali realizovať pri plnej súčinnosti a v plnom súlade s ostatnými akciami mimo Únie, ktoré sú podporované prostredníctvom nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti, a zároveň by mali tieto akcie dopĺňať. Osobitne by takéto akcie mali byť vykonávané spôsobom, ktorý zabezpečí plný súlad s vonkajšou politikou Únie, dodržiava zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a je v súlade so strategickými programovými dokumentmi pre danú krajinu alebo región. Takéto akcie by sa mali zameriavať aj na opatrenia, ktoré nie sú zamerané na rozvoj, slúžiť záujmom vnútornej politiky Únie a byť v súlade s činnosťami vykonávanými vo vnútri Únie. Komisia by vo svojom hodnotení v polovici obdobia a spätnom hodnotení mala venovať osobitnú pozornosť vykonávaniu akcií v tretích krajinách alebo vo vzťahu k nim.

(37)

Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie akcie, pre ktoré môžu intervencie Únie priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by akcie vykonávali členské štáty samy. Keďže Únia je na rozdiel od členských štátov schopná lepšie vytvoriť rámec, ktorý vyjadruje solidaritu Únie v oblasti riadenia hraníc a spoločnej vízovej politiky, a zároveň poskytnúť platformu pre rozvoj spoločných rozsiahlych informačných systémov, ktoré podporujú uvedené politiky, finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia by mala prispieť najmä k posilneniu kapacít v uvedených oblastiach na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie.

(38)

Pri propagácii akcií podporovaných z nástroja by mali príjemcovia finančných prostriedkov Únie poskytovať informácie v jazyku alebo jazykoch cieľovej skupiny. Na zabezpečenie viditeľnosti finančných prostriedkov Únie by mali príjemcovia finančných prostriedkov z Únie uviesť pri komunikácii o akcii odkaz na ich pôvod. Na uvedený účel by mali príjemcovia zabezpečiť, aby všetky oznámenia určené médiám a verejnosti zobrazovali znak Únie a výslovne uvádzali finančnú podporu Únie.

(39)

Komisia by mala mať možnosť využívať finančné zdroje v rámci nástroja na podporu najlepších postupov a výmeny informácií, pokiaľ ide o vykonávanie nástroja.

(40)

Komisia by mala včas zverejňovať informácie o podpore poskytovanej z tematického nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia a v prípade potreby aktualizovať takéto informácie. Údaje by malo byť možné triediť podľa špecifického cieľa, mena prijímateľa, právne viazanej sumy a povahy a účelu opatrenia.

(41)

Predpokladá sa, že členský štát nekoná v súlade s príslušným acquis Únie, a to aj pokiaľ ide o využívanie operačnej podpory v rámci nástroja, ak si nesplnil svoje povinnosti v oblasti riadenia hraníc a vízovej politiky, ktoré pre neho vyplývajú zo zmlúv, vrátane povinností v oblasti základných práv, ak existuje jasné riziko závažného porušenia hodnôt Únie uvedeným členským štátom pri vykonávaní acquis v oblasti riadenia hraníc a vízovej politiky, alebo ak boli v hodnotiacej správe v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1053/2013 zistené nedostatky v príslušnej oblasti.

(42)

Nástroj by mal zabezpečiť spravodlivé a transparentné rozdeľovanie zdrojov v záujme plnenia cieľov stanovených v tomto nariadení. S cieľom splniť požiadavky transparentnosti by Komisia mala uverejňovať informácie o ročných a viacročných pracovných programoch tematického nástroja. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 by každý členský štát mal zabezpečiť, aby do šiestich mesiacov od schválenia jeho programu bolo zriadené webové sídlo, na ktorom sú k dispozícii informácie o jeho programe zahŕňajúce ciele programu, činnosti, dostupné možnosti financovania a výsledky programu.

(43)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť počiatočné sumy pre programy členských štátov, ktoré pozostávajú z pevne stanovených súm uvedených v prílohe I a zo sumy vypočítanej na základe kritérií stanovených v uvedenej prílohe a ktoré odrážajú dĺžku pozemných a námorných hraničných úsekov a stupeň vplyvu na týchto hraničných úsekoch, pracovné zaťaženie na letiskách a konzulárnych úradoch a počet konzulárnych úradov. Vzhľadom na osobitné potreby tých členských štátov, ktoré v rokoch 2018 a 2019 zaznamenali najvyšší počet žiadostí o azyl na obyvateľa, je vhodné zvýšiť pevne stanovené sumy pre Cyprus, Maltu a Grécko.

(44)

Počiatočné sumy pre programy členských štátov by mali predstavovať základ dlhodobých investícií členských štátov. S cieľom zohľadniť zmeny východiskovej situácie, ako je tlak na vonkajších hraniciach a pracovné zaťaženie na vonkajších hraniciach a konzulárnych úradoch, by sa mala členským štátom v polovici programového obdobia prideliť dodatočná suma, a to na základe štatistických údajov v súlade s prílohou I, pričom sa vezme do úvahy stav vykonávania ich programov.

(45)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia v polovici obdobia. Uvedené hodnotenie v polovici obdobia by sa malo využiť na posúdenie účinnosti a pridanej hodnoty nástroja pre Úniu a poskytnutie transparentného prehľadu o vykonávaní nástroja.

(46)

Vzhľadom na to, že výzvy v oblasti riadenia hraníc a vízovej politiky sa neustále vyvíjajú, je potrebné prispôsobiť prideľovanie finančných prostriedkov zmenám priorít vízovej politiky a riadenia hraníc, a to aj vrátane zmien, ktoré vyplývajú zo zvýšeného tlaku na hraniciach, a nasmerovať finančné prostriedky na priority s najvyššou pridanou hodnotou Únie. S cieľom reagovať na naliehavé potreby a zmeny v politike a prioritách Únie a nasmerovať finančné prostriedky na akcie s vysokou úrovňou pridanej hodnoty Únie, by sa časť finančných prostriedkov mala pravidelne prideľovať prostredníctvom tematického nástroja na osobitné akcie, akcie Únie a núdzovú pomoc. Tematický nástroj ponúka flexibilitu pri riadení nástroja a mohol by sa tiež vykonávať prostredníctvom programov členských štátov.

(47)

Členské štáty by mali byť nabádané, aby časť svojich prostriedkov, ktoré boli pridelené na program, využili na financovanie akcií uvedených v prílohe IV, s čím bude spojený väčší príspevok Únie.

(48)

Nástroj by mal prispievať k podpore prevádzkových nákladov súvisiacich s riadením hraníc, spoločnou vízovou politikou a rozsiahlymi informačnými systémami s cieľom umožniť členským štátom, aby si udržali svoje kapacity, ktoré majú zásadný význam pre celú Úniu. Takáto podpora by mala pozostávať z plnej refundácie špecifických nákladov súvisiacich s cieľmi nástroja a mala by tvoriť nedeliteľnú súčasť programov členských štátov.

(49)

Časť zdrojov, ktoré budú v rámci nástroja k dispozícii, by sa mohla prideliť na programy členských štátov na účely vykonávania osobitných akcií, a to nad rámec počiatočne pridelených prostriedkov. Uvedené osobitné akcie by sa mali identifikovať na úrovni Únie a mali by sa týkať akcií s pridanou hodnotou Únie, ktoré si vyžadujú spoluprácu medzi členskými štátmi, alebo akcií, ktoré sú potrebné z hľadiska reakcie na vývoj v Únii a pri ktorých sa vyžaduje, aby sa jednému alebo viacerým členským štátom poskytli dodatočné finančné prostriedky, ako napríklad nákup technického vybavenia prostredníctvom programov členských štátov, ktoré Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž potrebuje na vykonávanie svojich operačných činností, modernizáciu procesu spracovania žiadostí o víza, vývoj rozsiahlych informačných systémov a zabezpečenie interoperability uvedených systémov. Komisia by mala uvedené osobitné akcie stanoviť vo svojich pracovných programoch.

(50)

V záujme doplnenia realizácie politického cieľa nástroja na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom programov členských štátov by mal nástroj poskytovať podporu aj pre akcie na úrovni Únie. Takéto akcie by mali slúžiť na celkové strategické účely v rámci rozsahu pôsobnosti intervencie nástroja a mali by sa týkať analýzy politík a inovácií, nadnárodného vzájomného učenia sa a partnerstiev, ako aj testovania nových iniciatív a akcií v celej Únii.

(51)

S cieľom posilniť schopnosť Únie okamžite riešiť naliehavé a osobitné potreby v prípade núdzovej situácie, ako je veľký alebo neúmerný prílev štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä na tých hraničných úsekoch, ktorým je priradený vysoký alebo kritický stupeň vplyvu podľa nariadenia (EÚ) 2019/1896, alebo iných situácií, v súvislosti s ktorými je riadne odôvodnené, že sa vyžadujú okamžité opatrenia na vonkajších hraniciach, by malo byť možné poskytnúť núdzovú pomoc v súlade s rámcom stanoveným v tomto nariadení.

(52)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania nástroja stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (29). Hlavná referenčná suma pridelená na nástroj sa zvyšuje o dodatočnú sumu vo výške 1 miliardy EUR v cenách z roku 2018, ako sa uvádza v prílohe II k nariadeniu Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (30).

(53)

Na nástroj sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (31) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(54)

Na účely vykonávania akcií v rámci zdieľaného riadenia by mal nástroj tvoriť súčasť koherentného rámca, ktorý pozostáva z tohto nariadenia, nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadenia (EÚ) 2021/1060.

(55)

V nariadení (EÚ) 2021/1060 sa stanovuje rámec pre akcie, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku, ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc, pričom sa v ňom stanovujú najmä pravidlá programovania, monitorovania, hodnotenia, riadenia a kontroly v súvislosti s implementáciou finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného riadenia. V tomto nariadení je ďalej potrebné vymedziť ciele nástroja v súvislosti s riadením hraníc a vízovou politikou a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa akcií, ktoré možno financovať v rámci nástroja.

(56)

V nariadení (EÚ) 2021/1060 sa stanovuje systém predbežného financovania nástroja a osobitná miera predbežného financovania sa stanovuje v tomto nariadení. Okrem toho je v záujme zabezpečenia rýchlej reakcie na núdzové situácie vhodné stanoviť osobitnú mieru predbežného financovania pre núdzovú pomoc. Systémom predbežného financovania by sa malo zabezpečiť, že členské štáty budú mať od začiatku vykonávania svojich programov prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom.

(57)

Typy financovania a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali voliť na základe schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, a to najmä pri zohľadnení nákladov na kontroly, administratívneho zaťaženia a rizika nedodržiavania predpisov. Pri tejto voľbe by sa malo zvážiť aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(58)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na už začatú akciu pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené na financovanie Úniou. S cieľom predísť narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by malo byť počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 možné, aby sa náklady vzniknuté v súvislosti s už začatými akciami podporovanými podľa tohto nariadenia v rámci priameho riadenia považovali za oprávnené na financovanie Úniou od 1. januára 2021, a to aj vtedy, ak tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant alebo žiadosti o pomoc.

(59)

Na čo najlepšie využitie zásady jednotného auditu by sa mali stanoviť osobitné pravidlá kontroly a auditu projektov, v ktorých sú prijímateľmi medzinárodné organizácie, ktorých systémy vnútornej kontroly získali pozitívne hodnotenie Komisie. V prípade takýchto projektov by riadiace orgány mali mať možnosť obmedziť svoje overovanie, ak prijímateľ včas poskytne všetky potrebné údaje a informácie o pokroku projektu a oprávnenosti príslušných výdavkov. Okrem toho, ak je projekt vykonávaný takouto medzinárodnou organizáciou súčasťou kontrolovanej vzorky, orgán auditu by mal mať možnosť vykonávať svoju prácu v súlade so zásadami Medzinárodného štandardu na súvisiace služby (ISRS) 4400 „Zákazky na vykonanie odsúhlasených postupov týkajúcich sa finančných informácií“.

(60)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (32) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (33), (Euratom, ES) č. 2185/96 (34) a (EÚ) 2017/1939 (35) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (36). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali v plnej miere spolupracovať a poskytovať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie všetku potrebnú pomoc pri ochrane finančných záujmov Únie.

(61)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(62)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (37) sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi nástroja a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(63)

Podľa článku 349 ZFEÚ a v súlade s oznámením Komisie z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“, ktoré Rada podporila vo svojich záveroch z 12. apríla 2018, by príslušné členské štáty mali zabezpečiť, aby ich programy riešili vznikajúce hrozby, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny. Prostredníctvom podpory z nástroja by mali získať tieto členské štáty primerané zdroje, aby mohli najvzdialenejším regiónom náležite pomáhať.

(64)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (38) by sa tento nástroj mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov nástroja v praxi. Pre každý špecifický cieľ nástroja by sa mali stanoviť ukazovatele a s tým súvisiace cieľové hodnoty, aby bolo možné hodnotiť výsledky nástroja. Tieto ukazovatele by mali byť tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne.

(65)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (39) a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by mali akcie podľa tohto nariadenia prispievať k dosiahnutiu všeobecného cieľa, ktorým je vynaložiť 30 % všetkých výdavkov viacročného finančného rámca na zohľadňovanie cieľov v oblasti klímy, ako aj k ambícii vyhradiť 7,5 % z rozpočtu na výdavky na biodiverzitu v roku 2024 a 10 % v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie sa cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Z nástroja by sa mali podporovať činnosti, v rámci ktorých sa dodržiavajú normy v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj priority Únie a ktoré výrazne nenarúšajú plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (40).

(66)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (41) a akýkoľvek akt uplatniteľný na programové obdobie 2014 – 2020 by sa mali naďalej uplatňovať na programy a projekty podporované v rámci nástroja počas programového obdobia 2014 – 2020. Keďže sa obdobie vykonávania nariadenia (EÚ) č. 514/2014 prelína s programovým obdobím, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mali by sa v záujme zabezpečenia kontinuity vykonávania určitých projektov schválených uvedeným nariadením prijať ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz projektov. Každá jednotlivá fáza projektu by sa mala vykonávať v súlade s pravidlami programového obdobia, v rámci ktorého získala finančné prostriedky.

(67)

Komisia a členské štáty by mali pomocou ukazovateľov a finančného vykazovania monitorovať vykonávanie nástroja v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2021/1060 a tohto nariadenia. Od roku 2023 by členské štáty mali Komisii predkladať výročné správy o výkonnosti za posledný účtovný rok. Uvedené správy by mali obsahovať informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní programov členských štátov. Členské štáty by mali takisto predložiť Komisii zhrnutia týchto správ. Komisia by mala tieto zhrnutia preložiť do všetkých úradných jazykov Únie a zverejniť ich na svojom webovom sídle spolu s odkazmi na webové sídla členských štátov uvedené v nariadení (EÚ) 2021/1060.

(68)

S cieľom doplniť a zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zoznam akcií v prílohe III, zoznam akcií, ktoré sú oprávnené na vyššiu mieru spolufinancovania, v prílohe IV, operačnú podporu podľa prílohy VII a na ďalší rozvoj rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(69)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (42). Na prijímanie vykonávacích aktov, v ktorých sa stanovujú spoločné povinnosti členských štátov, najmä povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií Komisii, by sa mal uplatňovať postup preskúmania, zatiaľ čo na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa upravujú podrobnosti poskytovania informácií Komisii v rámci programovania a podávania správ, by sa vzhľadom na ich čisto technickú povahu mal uplatňovať konzultačný postup. Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty týkajúce sa prijatia rozhodnutí o poskytnutí núdzovej pomoci stanovené v tomto nariadení, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa povahy a účelu takejto pomoci.

(70)

Účasť členského štátu na nástroji by nemala kolidovať s jeho účasťou na dočasnom finančnom nástroji Únie, ktorý podporuje prijímateľské členské štáty okrem iného aj financovaním akcií na nových vonkajších hraniciach Únie na účely vykonávania schengenského acquis týkajúceho sa hraníc, víz a kontroly vonkajších hraníc.

(71)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(72)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (43), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (44).

(73)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (45), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (46).

(74)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (47), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (48).

(75)

S cieľom stanoviť povahu a spôsoby účasti krajín, ktoré sú pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, na nástroji by sa mali medzi Úniou a týmito krajinami uzavrieť ďalšie dojednania podľa príslušných ustanovení ich dohôd o pridružení. Takéto dojednania by mali byť medzinárodnými dohodami v zmysle článku 218 ZFEÚ. S cieľom minimalizovať akúkoľvek prípadnú medzeru medzi okamihom, v ktorom sa nástroj stáva pre príslušnú krajinu záväzným, a nadobudnutím účinnosti dojednaní je vhodné začať rokovania o takýchto dojednaniach čo najskôr po tom, ako príslušná krajina oznámila Rade a Komisii svoje rozhodnutie akceptovať obsah nástroja a implementovať ho vo svojom právnom poriadku. Uzavretie takýchto dojednaní by sa malo uskutočniť po tom, ako príslušná krajina písomne informovala o splnení všetkých svojich vnútorných požiadaviek.

(76)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(77)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (49). Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(78)

Je vhodné zosúladiť obdobie uplatňovania tohto nariadenia s obdobím uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2093.

(79)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,