(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (3) uložila Európska komisia konečné ochranné opatrenie na určité výrobky z ocele (ďalej len „ochranné opatrenie“), ktoré pozostáva z colných kvót na určité výrobky z ocele (ďalej len „dotknutý výrobok“) patriace do 26 kategórií výrobkov z ocele a je stanovené na úrovniach, ktorými sa zachovávajú tradičné obchodné toky v rámci jednotlivých kategórií výrobkov. Clo vo výške 25 % sa uplatňuje iba pri presiahnutí kvantitatívnych prahových hodnôt týchto colných kvót. Dané ochranné opatrenie bolo uložené na počiatočné obdobie troch rokov, teda do 30. júna 2021.

(2)

Dňa 15. januára 2021 bola Komisii od dvanástich členských štátov EÚ doručená podložená žiadosť na základe článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 a článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/755 o preskúmanie toho, či by sa mala platnosť existujúceho ochranného opatrenia predĺžiť.

(3)

Komisia usúdila, že žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti/revízneho prešetrovania na účely predĺženia platnosti ochranného opatrenia. Vzhľadom na to Komisia 26. februára 2021 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí konania (4) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(4)

Komisia prostredníctvom dotazníkov (5) získala špecifické údaje od výrobného odvetvia Únie na účely vykonania riadneho posúdenia toho, či je ochranné opatrenie naďalej nevyhnutné na predchádzanie vážnej ujme alebo jej nápravu, či sa oceliarsky priemysel Únie prispôsobuje a či je predĺženie platnosti ochranného opatrenia v súlade so širším záujmom Únie. K týmto údajom okrem iných patrili vývoj kľúčových hospodárskych a finančných ukazovateľov týkajúcich sa dotknutého výrobku v období 2018 – 2020 (ďalej len „posudzované obdobie“), ako aj dôkazy o tom, že výrobné odvetvie sa prispôsobuje.

(5)

Komisia sa takisto usilovala získať stanovisko ostatných zainteresovaných strán k prípadnému predĺženiu platnosti ochranného opatrenia. S týmto cieľom vyzvala v oznámení o začatí konania zainteresované strany, aby sa predložením svojich pripomienok a podporných dôkazov zúčastnili na prešetrovaní.

(6)

Pokiaľ ide o riadny proces, revízne prešetrovanie na účely predĺženia platnosti ochranného opatrenia pozostávalo z dvojfázového písomného postupu, v rámci ktorého zainteresované strany najskôr predložili svoje pripomienky a potom mali možnosť vyvrátiť pripomienky ostatných strán a predložiť pripomienky k vyplneným dotazníkom. Celkovo bolo Komisii v stanovených lehotách doručených viac ako 150 individuálnych vyplnených dotazníkov a viac ako 160 podaní od zainteresovaných strán. Komisia takisto zainteresovaným stranám v riadne odôvodnených prípadoch umožnila vypočutie. Túto možnosť využila iba vláda Ruskej federácie (6).

(7)

Pri revíznom prešetrovaní na účely predĺženia platnosti ochranného opatrenia Komisia najskôr posúdila, či sú splnené požiadavky na nevyhnutnosť a prispôsobenie, ktoré sú povinné podľa pravidiel Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „Dohoda o založení WTO“) aj právnych predpisov Únie (pozri oddiel 3). Potom posúdila, aké podmienky trvania a liberalizácie predĺženia platnosti ochranného opatrenia by boli opodstatnené (pozri oddiely 3.3 a 3.4). A napokon Komisia posúdila, či by bolo takéto predĺženie platnosti ochranného opatrenia v súlade so záujmom Únie (pozri oddiel 5). Pri svojom posudzovaní Komisia riadne prihliadla na pripomienky a dôkazy, ktoré získala od zainteresovaných strán, ako aj na všetky ostatné verejne dostupné informácie týkajúce sa uvedených otázok. Komisia sa v samostatnom oddiele (pozri oddiel 7) osobitne zamerala na príslušné tvrdenia zainteresovaných strán, ktoré sa odlišovali od posúdenia Komisie.

(8)

Podľa článku 7 ods. 1 Dohody o založení WTO, ktorý sa týka ochranných opatrení, a článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/478 o spoločných pravidlách na dovozy (7) možno obdobie uplatňovania ochranného opatrenia predĺžiť za predpokladu, že (...) ochranné opatrenie je aj naďalej nevyhnutné (...) a že existuje dôkaz, že výrobné odvetvie sa prispôsobuje.

(9)

Komisia najskôr preskúmala a opísala hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie na základe doručených vyplnených dotazníkov (oddiel 3.1.1). Potom posúdila, či a do akej miery počas posudzovaného obdobia existoval alebo pokračoval tlak v podobe dovozu (oddiel 3.1.2). Súčasťou tohto posúdenia bola podrobná analýza vývoja dovozu a colných kvót počas obdobia uplatňovania ochranného opatrenia, ako aj podrobné posúdenie niekoľkých ďalších relevantných faktorov s cieľom určiť pravdepodobné správanie dovozu do Únie v prípade uplynutia platnosti ochranného opatrenia (ďalej len „kontrafaktuálna analýza“).

(10)

S cieľom posúdiť hospodársku situáciu oceliarskeho priemyslu Únie zaslala Komisia dotazníky známym výrobcom ocele v Únii, aby získala informácie o ukazovateľoch ujmy týkajúcich sa dotknutého výrobku v období 2018 – 2020 (ďalej len „posudzované obdobie“). Komisia takisto požiadala známe združenia výrobného odvetvia Únie (EUROFER, ESTA a CET), aby dotazníky zaslali svojim členom. Okrem toho Komisia prostredníctvom systému verejne prístupných spisov (TRON) (8) oznámila známym výrobcom z Únie žiadosť o vyplnenie dotazníkov, ktoré boli sprístupnené aj na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod (9).

(11)

Komisii bolo doručených viac ako 150 individuálnych vyplnených dotazníkov. Takisto jej boli doručené podania s konsolidovanými údajmi od združení výrobného odvetvia známych Komisii. Okrem toho boli Komisii doručené individuálne vyplnené dotazníky od všetkých výrobcov, ktorí jednotlivo poskytli údaje združeniam výrobného odvetvia, a od výrobcov, ktorí nie sú členmi žiadneho združenia. Komisia následne doručené údaje spracovala. Najskôr skonsolidovala údaje, ktoré jej boli doručené priamo od členov združení, a potom prostredníctvom osobitných krížových kontrol na diaľku, ktoré sa uskutočnili 14. júna 2021, krížovo skontrolovala ich presnosť a metódu konsolidácie so súborom údajov predloženým združeniami výrobného odvetvia. Potom Komisia zlúčila odpovede členov združení s individuálnymi odpoveďami doručenými výrobcami, ktorí nie sú členmi združení, do jedného konsolidovaného súboru údajov. Tento súbor údajov tvorí základ na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Z posúdenia tohto súboru údajov (v tabuľkách 1 až 4) vyplynulo:

(12)

Z porovnania s údajmi za rok 2018 vyplýva, že v posudzovanom období sa medziročne stabilne znižoval objem výroby, a to o –5 % v roku 2019 a prudšie, o –16 %, v roku 2020. Zo štvrťročného členenia za rok 2020 vyplýva (10), že toto zníženie sa do veľkej miery odvíjalo od výkonnosti v druhom a treťom štvrťroku, na ktorú mala najväčší vplyv pandémia COVID-19. Výrobná kapacita zostala počas celého tohto obdobia stabilná, a teda využitie kapacity malo klesajúci trend v súlade so znižovaním výroby (pozri tabuľku 1). A napokon sa v porovnaní s rokom 2018 znížili zásoby, a to o 7 % v roku 2019 a o 15 % v roku 2020.

(13)

Spotreba na trhu Únie začala v porovnaní s rokom 2018 klesať v roku 2019 (–6 %) a tento trend pokračoval aj v roku 2020 (–16 %). Podobný trend vykazuje v posudzovanom období aj vývoj objemu predaja výrobcov z Únie na domácom trhu (–4 % v roku 2019 a –14 % v roku 2020). Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj podiel na trhu o viac ako 2 percentuálne body.

(14)

Ukazovatele ujmy súvisiace s objemom predaja (pozri tabuľku 2) a hodnotou zaznamenali v posudzovanom období nepretržitý pokles. Jednotkové predajné ceny sa v porovnaní s rokom 2018 stabilne znižovali, a to o 5 % v roku 2019 a o 12 % v roku 2020. Peňažný tok a návratnosť investovaného kapitálu sa takisto v posudzovanom období medziročne zhoršovali, pričom návratnosť investovaného kapitálu bola záporná v roku 2019 (–2,6 %) aj v roku 2020 (–19,4 %).

(15)

Pokles cien spolu so znížením objemu výroby a predaja opísaným v tabuľkách 1 a 2 spôsobil stratovosť výrobného odvetvia Únie už v roku 2019 (–0,4 %), pričom situácia sa ešte zhoršila v roku 2020, keď táto strata dosiahla úroveň –3,7 %.

(16)

V porovnaní s rokom 2018 bola zamestnanosť v roku 2019 stabilná, ale v roku 2020 sa znížila o 6 %.

(17)

Z údajov uvedených v oddiele 3.1.1 vyplynulo, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa značne zhoršila už v roku 2019, keď začalo výrobné odvetvie Únie zaznamenávať straty a prakticky všetky ukazovatele ujmy vykazovali silný negatívny trend. Treba uviesť, že od roku 2018 do roku 2019 sa ziskovosť prepadla o 6,1 percentuálneho bodu a na konci roka 2019 dosiahla –0,4 %. Toto značné zhoršenie sa teda vyskytlo ešte pred neočakávaným príchodom pandémie COVID-19 a z nej vyplývajúcich vplyvov na trh. Finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa v priebehu roka 2020 ďalej zhoršovala, keďže hospodárske vplyvy pandémie COVID-19 ešte viac oslabovali finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie, ktorá sa počas roka 2020 naďalej zhoršovala v dôsledku tlaku v podobe dovozu, ktorý vyvíjali vývozcovia do Únie. Vplyvy pandémie COVID-19 teda prispeli k zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, ktorá už bola nestabilná v dôsledku tlakov v podobe dovozu. Dovoz a v určitej miere pandémia COVID-19 uvrhli výrobné odvetvie Únie do veľmi zlej finančnej situácie so stratami na úrovni –4 %. Treba zdôrazniť, že ďalší vplyv krízy vyvolanej pandémiou na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie, ktorá len prehĺbila už prebiehajúce zhoršovanie v dôsledku dovozu, bol porovnateľne menší. Od roku 2019 do roku 2020 sa ziskovosť znížila o 3,3 percentuálneho bodu a najväčšie straty sa zaznamenali na úrovni takmer –4 %. Pandémia COVID-19 teda len prehĺbila už existujúcu a pretrvávajúcu vážnu ujmu, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo a ktorú zapríčinil prevažne dovoz.

(18)

Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia uplatňovania ochranného opatrenia sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie naďalej zhoršovala v dôsledku tlaku v podobe dovozu, a to v období, v ktorom významné prispôsobenia uskutočnené výrobným odvetvím Únie ešte nezačali prinášať pozitívne výsledky.

(19)

Na základe hospodárskej situácie a vývoja ukazovateľov ujmy v prípade dotknutého výrobku uvedených v tabuľkách 1 až 4 Komisia dospela k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2018 až 2020 naďalej zhoršovala a v súčasnosti je nestabilná.

(20)

Okrem tohto zistenia a v súlade s prístupom, podľa ktorého sa postupovalo v pôvodnom prešetrovaní (13), Komisia potvrdila svoje zistenia aj na základe troch skupín výrobkov, konkrétne plochých výrobkov, dlhých výrobkov a rúr (14).

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity a zásoby

Tabuľka 6

Spotreba v Únii, predaj na domácom trhu a podiel na trhu

Tabuľka 7

Jednotková predajná cena, ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investovaného kapitálu

Tabuľka 8

Zamestnanosť

(21)

Z tabuliek 5 až 8 vyplynul vývoj ukazovateľov ujmy podľa skupín výrobkov počas posudzovaného obdobia. Konkrétne sa potvrdilo, že hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie sledovala v prípade každej jednotlivej skupiny výrobkov porovnateľné trendy poklesu ako v prípade dotknutého výrobku ako celku. Ukazovatele ujmy ako objem výroby, predaj na domácom trhu, jednotková predajná cena a ziskovosť sa napríklad v roku 2019 neustále zhoršovali a tento trend pokračoval aj v roku 2020, čo má za následok negatívnu hospodársku aj finančnú situáciu. Jedinú výnimku v podobe trendu, ktorý sa odlišuje od trendov týkajúcich sa dotknutého výrobku. predstavuje v posudzovanom období vývoj peňažného toku v prípade rúr.

(22)

Vzhľadom na to sa aj v doplnkovej analýze uskutočnenej podľa jednotlivých skupín výrobkov potvrdzujú zistenia za dotknutý výrobok, a to konkrétne, že aj z posudzovania podľa skupín výrobkov vyplýva, že sa počas posudzovaného obdobia hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie značne zhoršila a aj v súčasnosti je nestabilná.

(23)

S cieľom určiť, či dovoz počas posudzovaného obdobia vyvíjal tlak na oceliarsky priemysel Únie a do akej miery, Komisia najskôr posúdila vývoj dovozu (15) dotknutého výrobku celkovo a potom vzhľadom na úroveň spotreby. Okrem toho Komisia posúdila vývoj colných kvót v rámci ochranného opatrenia [pozri oddiel 3.1.2 písm. b)].

Tabuľka 9

Vývoj dovozu v tonách

(24)

Celkovo sa objem dovozu dotknutého výrobku v porovnaní s rokom 2018 znížil v roku 2019 o 13 % a v roku 2020 o 27 % (16).

Tabuľka 10

Vývoj podielu dovozu

Tabuľka 11

Podiel dovozu na trhu podľa skupín výrobkov

(25)

Keď sa pokles objemu dovozu, ktorý vyplýva z tabuľky 9, porovná s vývojom spotreby na trhu Únie, Komisia konštatuje, že hoci sa podiel dovozu na trhu za posudzované obdobie znížil, podiel dovozu na trhu zostal v roku 2020 na rovnakej úrovni ako v roku 2017, čiže rok pred uložením ochranného opatrenia (17). Okrem toho bol priemerný podiel dovozu na trhu v období uplatňovania ochranného opatrenia vyšší ako v rokoch pred jeho uložením (či už v jednotlivých rokoch, alebo priemerne). Z toho vyplýva, že napriek ochrannému opatreniu sa prítomnosť dovozu na trhu Únie s oceľou neznížila. V relatívnom vyjadrení sa skôr zvýšila, ako to vyplýva z porovnania s obdobím, ktoré predchádzalo uloženiu ochranného opatrenia (18).

(26)

Komisia podrobnejšie preskúmala tlak v podobe dovozu, a to tak, že posúdila vývoj využívania colných kvót v období uplatňovania ochranného opatrenia (19).

(27)

Z tejto analýzy vyplýva, že v priebehu období uplatňovania ochranného opatrenia hlavné krajiny vyvážajúce oceľ vyčerpali veľké objemy kvót, ktoré im boli špecificky pridelené, a to často v pomerne krátkom čase. V niektorých mimoriadnych prípadoch sa veľké objemy ročných kvót vyčerpali v prvý deň obdobia alebo v priebehu niekoľkých týždňov. Tento trend pokračoval v rámci štvrťročnej správy kvót prideľovaných konkrétnym krajinám, ktorá bola zavedená od 1. júla 2020. Z analýzy takisto vyplýva, že niektoré z týchto krajín po vyčerpaní vlastných kvót mimoriadne rýchlo vyčerpali aj niektoré zvyškové kvóty vo viacerých kategóriách, čo spôsobilo vytláčanie ďalších tradičných dodávateľov. Takýto opakujúci sa vzorec možno pozorovať vo všetkých kategóriách výrobkov a pri všetkých krajinách pôvodu, a vo veľkých objemoch.

(28)

Hlavné vyvážajúce krajiny nielenže preukazujú, že majú kapacitu dodávať veľké objemy v krátkom čase, čím spôsobujú podstatné narúšanie trhu, ale podľa všetkého sú pripravené ešte zvýšiť vývoz na trh Únie, ak im to návrh opatrenia umožní (napríklad na základe prístupu k zvyškovým kvótam na základe výnimky). Ako sa teda zistilo počas druhého funkčného revízneho prešetrovania ochranného opatrenia (20), vývozcovia z hlavných vyvážajúcich krajín sa jednoznačne správajú špekulatívne a snažia sa všetkými prostriedkami maximalizovať svoju prítomnosť na trhu počas uplatňovania ochranného opatrenia.

(29)

Pred prijatím colných opatrení Spojených štátov v marci 2018 podľa článku 232 zákona o rozšírení obchodu z roku 1962 (ďalej len „opatrenia podľa článku 232“) týkajúcich sa určitých výrobkov z ocele predstavovali Spojené štáty najväčší dovozný trh s oceľou. Po uložení 25 % zálohového cla na dovoz Spojené štáty prišli o svoje postavenie v prospech Únie, ktorá je v súčasnosti najväčším dovozcom ocele na svete, pričom Spojené štáty sú na druhom mieste (21). S cieľom ochrániť trh Únie pred odklonením obchodu Únia v júli 2018 uložila svoje predbežné ochranné opatrenie a vo februári 2019 konečné ochranné opatrenie spočívajúce v colných kvótach na dotknutý výrobok, pri ktorom sa na rozdiel od opatrenia Spojených štátov zachovávajú historické obchodné toky a ktorým sa odrádza od dodatočného dovozu, ako aj od odkláňania obchodu.

(30)

V porovnaní s najvyššou úrovňou z roku 2018 sa dovoz do Únie v roku 2019 znížil o 13 % a v roku 2020 o 27 % (pozri tabuľku 5). Zároveň v tom istom období zaznamenal dovoz na trh Spojených štátov po uložení opatrení podľa článku 232 ešte prudší klesajúci trend, ako to vyplýva z tabuľky 11.

Tabuľka 11

Dovoz do Spojených štátov v tonách  (22)

(31)

Tieto údaje teda poukazujú na úzku a významnú koreláciu medzi výrazným znížením objemu dovozu do Spojených štátov po uložení opatrení Spojených štátov podľa článku 232 a súčasným nárastom dovozu do Únie, ktorý bol čiastočne zmiernený ochranným opatrením. Táto korelácia sa potvrdzuje vo všetkých obdobiach uplatňovania ochranného opatrenia až do nástupu vplyvu pandémie COVID-19.

(32)

Po identifikovaní týchto trendov v oblasti dovozu na dvoch najväčších dovozných trhoch s oceľou (Únia a Spojené štáty) sa Komisia zamerala na posúdenie vývoznej výkonnosti hlavných krajín dodávajúcich oceľ do Únie na iných tretích trhoch (23).

Tabuľka 12

Vývoj vývozu dotknutého výrobku z hlavných krajín dodávajúcich oceľ do EÚ na tretie trhy (iné ako EÚ a Spojené štáty)

(33)

Komisia vykonala na základe údajov z databázy Global Trade Atlas (24) štatistickú analýzu trendov v oblasti vývozu dotknutého výrobku, ktorá sa týkala hlavných krajín vyvážajúcich oceľ. Z tabuľky 8 vyplýva, že celkovo počas posudzovaného obdobia hlavné krajiny vyvážajúce dotknutý výrobok do Únie podstatne znížili objem svojho vývozu na iné tretie trhy. Pri individuálnom posúdení vývoznej výkonnosti týchto krajín sa potvrdilo, že väčšina z nich takisto zaznamenala pokles objemu vývozu do všetkých krajín (iných ako Únia a Spojené štáty). Z toho teda vyplýva, že počas obdobia, v ktorom dvaja najväčší dovozcovia ocele (Únia a Spojené štáty) zaznamenali významný pokles dovozu po zavedení svojich príslušných opatrení, aj hlavné vyvážajúce krajiny do Únie zaznamenali pokles svojho objemu vývozu na iné tretie trhy.

(34)

Komisia potom doplnila svoje posúdenie o analýzu, ktorú vypracovala OECD. Údaje OECD potvrdili závery vyplývajúce z posúdenia Komisie, že vývozná výkonnosť hlavných krajín vyvážajúcich oceľ sa počas posudzovaného obdobia celkovo stabilne znižovala (25).

(35)

Komisia potom posúdila vývoj spotreby na domácom trhu v hlavných krajinách vyvážajúcich oceľ (26) počas posudzovaného obdobia.

Tabuľka 13

Vývoj spotreby na hlavných trhoch s výrobou ocele (vrátane hlavných vyvážajúcich krajín do EÚ)  (27)

(36)

Z tabuľky 13 vyplýva, že celkovo sa počas posudzovaného obdobia spotreba (28) na domácom trhu hlavných krajín vyrábajúcich oceľ (vrátane hlavných krajín dodávajúcich oceľ do Únie) zvýšila. Tento celkový trend je však podnecovaný mimoriadnym nárastom spotreby zaznamenaným v Číne, na najväčšom trhu s oceľou na svete. Okrem tejto výnimky zaznamenali všetky ostatné krajiny neustály pokles spotreby na domácom trhu.

(37)

Súbežný pokles vývozu a spotreby na domácich trhoch, ku ktorému došlo počas posudzovaného obdobia vo väčšine hlavných krajín vyrábajúcich oceľ, jednoznačne svedčí o narastajúcich ťažkostiach, s ktorými sa tieto krajiny stretávajú pri hľadaní odbytísk pre svoje tradičné vývozné činnosti. Tieto ťažkosti do veľkej miery prispievajú ku konkurenčnému napätiu a spôsobujú nátlakové správanie vývozcov na tretích trhoch.

(38)

Komisia posúdila aj najnovší vývoj v oblasti globálnej nadmernej kapacity v odvetví ocele, ktorú už skúmala vo svojom nariadení o predbežných a nariadení o konečných ochranných opatreniach.

(39)

Z analýzy rôznych spoľahlivých zdrojov uvedených v tomto nariadení vyplýva, že situácia v súvislosti s nadmernou kapacitou na globálnom trhu s oceľou sa za posudzované obdobie zhoršila. OECD konštatovala, že „z najnovších dostupných informácií (k decembru 2020) vyplýva, že globálna kapacita v oblasti výroby ocele sa v roku 2020 zvýšila už druhý rok po sebe (obrázok 10). Čistá zmena kapacity v roku 2020 znamená po prihliadnutí na vznik a uzavretie výrobných zariadení globálnu kapacitu v oblasti výroby ocele na úrovni 2 453,2 mmt, čo je nárast o 1,6 % oproti úrovni z konca roka 2019“  (29).

(40)

Okrem toho OECD uviedla, že „globálna kapacita v oblasti výroby ocele sa v roku 2020 zvýšila na 2 453,2 mmt, zatiaľ čo výroba surovej ocele sa znížila na 1 827,8 mmt, pričom rozdiel medzi týmito dvomi údajmi sa zvýšil na 625,4 mmt z 568,7 mmt v roku 2019. Globálna výroba ocele ako podiel na kapacite, čo je hrubý ukazovateľ globálnej miery využívania, sa znížila zo 76,5 % v roku 2019 na 74,5 % v roku 2020“  (30).

(41)

Už v záveroch ministerskej správy z Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele z roku 2020, ktorá vychádza z údajov za rok 2019, sa poukazovalo na to, že vývoj v odvetví sa môže uberať týmto smerom. V správe sa uvádzalo, že „na konci roka 2019 vzbudzovali obavy dve veci, konkrétne opačný trend pozorovaný v prípade čínskej kapacity v oblasti výroby ocele, spočívajúci v začatí realizácie projektov „na zelenej lúke“ v južných a východných pobrežných oblastiach, ktoré boli podporené zo štátneho systému kapacitných swapov, a čínska podpora rozširovania kapacity v tretích krajinách alebo čínska účasť na rozširovaní tejto kapacity. K rýchlemu zvyšovaniu kapacity dochádzalo aj v juhovýchodnej Ázii a na Strednom východe“  (31).

(42)

V správe sa ďalej uvádza, že „okamžitým dôsledkom tejto prognózy v oblasti dopytu je to, že globálny rozdiel medzi kapacitou a dopytom, čiže ukazovateľ rizík nadmerných dodávok na trh s oceľou, sa v roku 2020 podstatne zvýši, a to aspoň na 606 mmt“  (32). Takisto sa v nej konštatuje, že „tento zvrat v oblasti nadmernej kapacity môže viesť k narušeniam obchodu, spôsobiť prudké zníženie cien ocele a poškodiť hospodársku udržateľnosť oceliarskeho priemyslu“ (33).

(43)

Preto je podľa Komisie evidentné, že problém globálnej nadmernej kapacity v odvetví ocele sa počas posudzovaného obdobia prehĺbil, čo malo za následok ešte väčší rozdiel medzi výrobou, spotrebou a zavedenou kapacitou. Komisia okrem toho túto informáciu potvrdila aj na základe vlastného posúdenia údajov z databázy CRU o hlavných krajinách z celého sveta vyrábajúcich oceľ, ku ktorým patrili aj hlavné krajiny vyvážajúce oceľ na trh Únie (34).

(44)

V nariadeniach, ktorými sa ukladá predbežné a konečné ochranné opatrenie, Komisia zistila, že ak Únia neprijme žiadne nápravné opatrenie, opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 týkajúce sa určitých výrobkov z ocele pravdepodobne spôsobia podstatné odklonenie vývozu pôvodne určeného pre trh Spojených štátov na trh Únie. V nariadení o konečných ochranných opatreniach dospela Komisia k záveru, že na základe dôkazov sa prvé náznaky odklonenia obchodu vyskytovali už v roku 2018 (35).

(45)

Komisia už v tabuľke 11 uvádza, že od prijatia opatrení Spojených štátov podľa článku 232 týkajúcich sa ocele sa úroveň dovozu na trh Spojených štátov podstatne znížila. V skutočnosti sa zdá, že počas posudzovaného obdobia nenašiel dovoz pôvodne určený pre Spojené štáty vo svete iné odbytiská, keďže celkový vývoz do iných krajín vrátane trhu Únie sa znížil, pričom zároveň spotreba na domácom trhu hlavných krajín vyvážajúcich oceľ do Únie klesala.

(46)

Opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 sú doteraz v platnosti a nie sú náznaky toho, že by orgány Spojených štátov plánovali ich zrušenie. Vzhľadom na to naďalej pretrváva veľké riziko, že ak by uplynula platnosť ochranných opatrení Únie, nastane odklonenie obchodu v prípade tovaru, ktorý sa v súčasnosti dováža do Spojených štátov, ako aj tovaru, ktorý sa dovážal na trh Spojených štátov, ale v dôsledku opatrení Spojených štátov podľa článku 232 sa už nedováža.

(47)

Počas posudzovaného obdobia Komisia okrem opatrení Spojených štátov podľa článku 232, ktoré sú naďalej v platnosti, pozorovala aj neustále ukladanie nových opatrení v rôznych jurisdikciách, ktoré do veľkej miery ovplyvnili hlavné krajiny vyvážajúce do Únie širokú škálu výrobkov z ocele vrátane viacerých takých, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie (36). Jedným z nich je aj nedávno ohlásené oznámenie o predĺžení platnosti ochranného opatrenia Spojeného kráľovstva týkajúceho sa určitých výrobkov z ocele (37).

(48)

Tento pozorovaný trend neustáleho rozširovania vymedzenia kategórií ocele, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové a vyrovnávacie clá, bez náznakov, že by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zmeniť, prehlbuje uvedené ťažkosti, ktoré majú vyvážajúce krajiny s hľadaním odbytísk pre svoj vývoz, čo prispieva ku konkurenčnému napätiu a spôsobuje nátlakovejšie správanie vývozcov.

(49)

Únia je v súčasnosti najväčším dovozným trhom s oceľou na svete, pokiaľ ide o objem (38). Pokiaľ ide o cenové úrovne, ceny dovozu do Únie z jej hlavných dodávateľských krajín sú neustále vyššie ako ich vývozné ceny na iné tretie trhy v prípade veľkej väčšiny ich vyvážanej ocele (v 53 až 73 % všetkých relevantných kódov, ktoré majú vplyv na hodnotu vývozu do Únie, sú vyššie ako na iných tretích trhoch) (39).

(50)

Znamená to, že vývozcovia v snahe akýmikoľvek prostriedkami preniknúť na trh Únie niekedy nastavujú ceny nespravodlivo. Komisia v posledných rokoch uložila sériu antidumpingových a vyrovnávacích opatrení na dovoz ocele vrátane kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie.

(51)

Štatistické trendy v oblasti dovozu do EÚ (pozri tabuľku 9) potvrdzujú atraktívnosť trhu Únie pre vývozcov. Dovoz do Únie v situácii klesajúcej spotreby a napriek zavedenému ochrannému opatreniu dokonca aj počas posudzovaného obdobia v priemere ešte zvýšil svoj podiel na trhu v porovnaní s obdobím pred uložením ochranného opatrenia.

(52)

Vzhľadom na uvedené dospela Komisia k záveru, že trh Únie s oceľou je naďalej pre vyvážajúce krajiny atraktívny.

(53)

Na základe uvedených dôkazov a úvah dospela Komisia k záveru, že oceliarsky priemysel Únie sa po prvých troch rokoch uplatňovania ochranného opatrenia stále nachádza v nestabilnej hospodárskej situácii.

(54)

Komisia takisto dospela k záveru, že dovoz z hlavných krajín vyvážajúcich oceľ vyvíjal a naďalej vyvíja veľmi silný tlak na trh Únie s oceľou charakterizovaný agresívnym a špekulatívnym komerčným správaním, čiže využívaním akejkoľvek marže na zvýšenie prítomnosti na trhu.

(55)

Ďalej Komisia vzhľadom na celosvetové trendy poklesu vývozu a spotreby na domácom trhu hlavných krajín vyvážajúcich oceľ, ktoré prevládali v posudzovanom období a ktoré sa vyskytovali už pred pandémiou COVID-19, ako aj na celkový kontext výraznej nadmernej kapacity, usúdila, že ak chcú vývozcovia pokračovať v prevádzke, musia zvýšiť predaj na každom možnom trhu.

(56)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo aj to, že ostatné významné trhy s oceľou vrátane druhej najväčšej dovážajúcej krajiny, Spojených štátov, majú naďalej zavedené obchodné obmedzenia ovplyvňujúce schopnosť vyvážajúcich krajín predávať, ešte k tomu vo všeobecnom kontexte neustáleho poklesu spotreby ocele.

(57)

Pri prešetrovaní sa ďalej potvrdilo, že trh Únie je pre dovoz porovnateľne atraktívnejší, pokiaľ ide o objem a ceny, preto sa stáva trhom, na ktorý možno nasmerovať veľké objemy ocele.

(58)

Z kontrafaktuálnej analýzy uskutočnenej na základe súboru faktorov opísaných v oddiele 3.1.2 s cieľom určiť, čo by sa stalo, keby sa ochranné opatrenie zrušilo, v tejto chvíli jednoznačne vyplýva vysoká pravdepodobnosť toho, že na trh Únie by bol nasmerovaný veľmi vysoký objem ocele, ktorá sa nepredá v iných častiach sveta.

(59)

Tento dodatočný dovoz by v kombinácii s existujúcim dovozom celkovo viedol k ďalšiemu veľmi vážnemu zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie a mohol by vážne ohroziť jeho životaschopnosť. Preto sa dospelo k záveru, že zrušenie ochranného opatrenia by spôsobilo vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie v dôsledku zvýšenia dovozu. Na tento záver nemajú vplyv súčasné účinky pandémie COVID-19 na výrobné odvetvie Únie. Hoci sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie v roku 2020 ešte viac zhoršila v dôsledku pandémie COVID-19, Komisia dospela k záveru, že pravdepodobný nárast dovozu v prípade uplynutia platnosti ochranného opatrenia by výrobnému odvetviu Únie spôsobil vážnu ujmu.

(60)

Komisia dospela k záveru, že takéto zvýšenie objemu by mohlo závažne ohroziť každé zmysluplné oživenie hospodárstva, ako aj snahy oceliarskeho priemyslu Únie v procese prispôsobovania sa vyššej úrovni dovozu, ktoré sa opisujú v ďalšom oddiele. Komisia preto konštatovala, že ochranné opatrenie je na predchádzanie vážnej ujme naďalej nevyhnutné.

(61)

Nevyhnutné je aj preto, lebo Únia nemá podľa pravidiel WTO možnosť zvýšiť dovozné clo na dotknutý výrobok bez prijatia ochranného opatrenia. WTO a Únia sa naozaj zaviazali ponechať dovozné clo na colné položky v rámci dotknutého výrobku na nulovej úrovni. Z tohto dôvodu by takisto ako v roku 2018, keď sa zvýšil dovoz práve v dôsledku plnenia týchto povinností Úniou podľa dohody GATT (konkrétne nulových colných koncesií), plnenie týchto povinností aj teraz v prípade zrušenia ochranného opatrenia umožnilo zvýšenie dovozu, čo by spôsobilo vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(62)

Keď Komisia zaviedla predbežné ochranné opatrenie týkajúce sa ocele v júli 2018, oceliarsky priemysel Únie už začal proces prispôsobovania sa vážnej kríze, ktorá postihovala odvetvie ocele od polovice roka 2010 z dôvodu rozširovania kapacity napriek spomaleniu celosvetového dopytu po oceli. Táto nerovnováha, v niektorých tretích krajinách ešte prehlbovaná štátnym zásahom na podporu zvyšovania kapacity a predchádzanie zatváraniu nerentabilných zariadení, narušila dynamiku trhu a donútila výrobcov čoraz viac sa zameriavať na vývozné trhy, čo podnecovalo výskyt prípadov na ochranu obchodu, z ktorých mnohé sa týkali Číny, keďže má najväčšiu nadmernú kapacitu.

(63)

Únia na túto výzvu zareagovala rýchlo. V roku 2013 Komisia v Akčnom pláne pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe (40) stanovila ambiciózny plán zacielených opatrení na úrovni Únie aj členských štátov, ktoré sú zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti oceliarskeho priemyslu Únie a zabezpečenie jeho udržateľnosti a schopnosti globálne konkurovať, ako aj na vývoj ďalšej generácie výrobkov z ocele, ktoré sú životne dôležité pre ďalšie kľúčové európske výrobné odvetvia.

(64)

Konzultačná firma McKinsey vo svojej správe The current capacity shake-up in steel and how the industry is adapting (41) (Súčasná reorganizácia kapacity v oceliarskom priemysle a ako sa na ňu priemysel adaptuje) vydanej v januári 2018 považuje desaťročie 2016 – 2025 za nestále a zrelé na ďalšiu reštrukturalizáciu, keďže snahy o konsolidáciu a prispôsobenie v niektorých častiach sveta, najmä v Európe, boli „do veľkej miery vyvažované pokračujúcou expanziou inde“ . V správe sa vysvetľovalo aj to, ako sa spoločnosti, „najmä v Európe, Južnej Kórei a Japonsku, prispôsobujú globálnej nadmernej kapacite tým, že prichádzajú s rozšíreniami nových výrobkov a obchodných modelov, ktoré im umožňujú posúvať sa nahor v hodnotovom reťazci“. V správe sa ďalej vysvetľovalo, že „okrem toho sa inovácia v odvetví ocele týka aj základných výrobných procesov a zameriava sa na riešenia na zníženie výrobných nákladov, zlepšenie funkčnosti výrobkov alebo znižovanie environmentálnej záťaže“. A napokon sa v správe očakáva „viac vedúcich aktérov, ktorí budú experimentovať s radikálnymi inováciami vo výrobných procesoch, narúšať zavedenú predstavu, že technológiu výroby ocele už nemožno zlepšiť, a preto je len obmedzený priestor na ďalšie zvyšovanie produktivity“ .

(65)

V tejto súvislosti Komisia v marci 2016 posúdila opatrenia vykonané v rámci akčného plánu pre oceľ z roku 2013 a vo svojom oznámení s názvom Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe (42) posilnila opatrenia s cieľom podporiť investície a vytvoriť priaznivejšie podnikateľské prostredie na pomoc oceliarskemu priemyslu Únie pri snahe o adaptáciu. Konkrétne Komisia v najväčšej možnej miere a rýchlo zmenila zameranie všetkých strategických iniciatív Únie s cieľom zintenzívniť snahy oceliarskeho priemyslu EÚ o modernizáciu a realizáciu inovácií, ktorými sa zabezpečí jeho dlhodobá konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

(66)

Ako sa vysvetľuje v oddiele 3.1 písm. e), prijatím opatrení Spojených štátov podľa článku 232 týkajúcich sa ocele, ktoré nadobudli účinnosť v júni 2018, sa prehĺbila chronická nerovnováha medzi výrobnou kapacitou ocele a dopytom po oceli. Po uzavretí v tom čase najväčšieho dovozného trhu s oceľou sa zintenzívnilo agresívne správanie krajín vyvážajúcich oceľ, ktoré sa zúfalo snažili nájsť odbytiská pre svoju nadmernú výrobu.

(67)

Za týchto okolností Komisia svojou primeranou reakciou v podobe zavedenia ochranného opatrenia vo forme colných kvót, najskôr predbežne v júli 2018 a potom v konečnej podobe vo februári 2019, ktoré malo zabrániť odkloneniu obchodu, predišla ďalšiemu náhlemu a prudkému zvýšeniu dovozu ocele, ktorému trh EÚ s oceľou čelil. Keby sa toto opatrenie neprijalo, prebiehajúce snahy oceliarskeho priemyslu Únie o adaptáciu na čoraz väčšiu globálnu nadmernú kapacitu a postupne sa integrujúce trhy s oceľou by boli márne.

(68)

Po prijatí ochranného opatrenia Únie snahy oceliarskeho priemyslu Únie o prispôsobenie sa pokračovali. Vo svojich podaniach a vyplnených dotazníkoch subjekty oceliarskeho priemyslu Únie zdokumentovali, že v prvých troch rokoch uplatňovania ochranného opatrenia sa prispôsobovali. Z predložených dôverných informácií doplnených o tlačové správy, správy spoločností a ďalšie verejne dostupné informácie vyplynulo, že oceliarsky priemysel Únie prijíma opatrenia na prispôsobenie sa spočívajúce v znížení nákladov, zlepšení výkonnosti a inováciách a uskutočňuje environmentálnu transformáciu v súlade so záväzkami EÚ v oblasti boja proti zmene klímy. Zdokumentované prispôsobenia sa týkajú kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie EÚ týkajúce sa ocele. Tieto prispôsobenia pripravujú oceliarsky priemysel EÚ na zabezpečenie dlhodobej finančnej a environmentálnej udržateľnosti.

(69)

Na jednej strane oceliarsky priemysel Únie vykázal opatrenia na zvyšovanie výkonnosti s cieľom šetriť nákladya optimalizovať hodnotový reťazec, akými sú znižovanie počtu pracovných miest či zatváranie menej efektívnych alebo nedostatočne využívaných zariadení, sprevádzané investíciami do nových strojov a výrobných procesov (43). Na druhej strane subjekty oceliarskeho priemyslu Únie zdokumentovali aj perspektívnejšie prispôsobenia na posilnenie dlhodobej konkurencieschopnosti, akými sú investície do nových udržateľných technológií (vrátane environmentálnych), výrobných procesov a inovácií výrobkov. Niektorí výrobcovia ocele, ako napríklad Aperam (44), Thyssenkrupp (45) alebo ArcelorMittal (46), okrem iného prijali najnovšie technologické inovácie a svoje procesy viac zautomatizovali a zdigitalizovali. Iní, ako napríklad Voestalpine (47) alebo Salzgitter (48), sa snažia o odlíšenie svojich výrobkov prostredníctvom investícií do prémiových odvetví konečnej spotreby (napríklad automobilového a energetického) a úzkej spolupráce so zákazníkmi na nových triedach ocele a riešeniach. Všetky tieto prispôsobenia pomáhajú oceliarskemu priemyslu Únie adaptovať sa na konkurenčnejší trh s vyšším tlakom v podobe dovozu.

(70)

Treba poznamenať, že toto úsilie o prispôsobenie neustalo ani s nástupom hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, hoci následné otrasy a nepriaznivé hospodárske účinky krízy zvýšili zložitosť a zaťaženie výrobného odvetvia Únie spojené s procesom jeho prispôsobovania.

(71)

Zásady, ktorými sa v súčasnosti riadi úsilie o prispôsobenie oceliarskeho priemyslu Únie, stanovila Komisia vo svojom oznámení Nová priemyselná stratégia pre Európu uverejnenom v marci 2020 (49), v ktorom položila základy priemyselnej politiky, ktorou by sa podporovala dvojaká transformácia na zelené a digitálne hospodárstvo, zvýšenie konkurencieschopnosti výrobného odvetvia EÚ v celosvetovom rozsahu a posilnenie otvorenej strategickej autonómie Európy.

(72)

Keďže táto stratégia bola prijatá v čase, keď sa začala pandémia COVID-19, Komisia ju nedávno v máji 2021 aktualizovala prostredníctvom svojho oznámenia Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (50), v ktorom sa hodnotia núdzové opatrenia a opatrenia na obnovu, ktoré EÚ medzitým vykonala, v širšom kontexte priemyselnej politiky EÚ. V tejto aktualizácii priemyselnej politiky EÚ Komisia zdôrazňuje „potrebu rýchlejšieho prechodu na čistejší, digitálnejší a odolnejší hospodársky a priemyselný model, ktorým by sa udržalo a posilnilo smerovanie Európy k udržateľnej konkurencieschopnosti“.

(73)

Jeden z troch pracovných dokumentov útvarov Komisie, ktorý je pripojený k aktualizácii priemyselnej stratégie z roku 2020, sa z dôvodu kľúčového významu týka oceliarskeho priemyslu: Smerom ku konkurencieschopnej a ekologickej európskej oceli (51). V tomto pracovnom dokumente útvarov Komisie sa uvádzajú výzvy a príležitosti oceliarskeho priemyslu Únie, ako aj súbor politických nástrojov EÚ, ktorý je k dispozícii na podporu budúceho úsilia oceliarskeho priemyslu Únie pri organizovaní dvojakej transformácie.

(74)

V súlade s tým Komisia dospela k záveru, že oceliarsky priemysel EÚ sa počas uplatňovania ochranného opatrenia prispôsobuje a bude naďalej prispôsobovať situácii vyššieho dovozu.

(75)

Komisia zistila, že ochranné opatrenie EÚ týkajúce sa ocele je naďalej nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme a že existujú dôkazy o tom, že výrobné odvetvie EÚ aj naďalej vykonáva opatrenia s cieľom prispôsobiť sa situácii na trhu charakterizovanej vyšším tlakom v podobe dovozu. Podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2015/478, ktorým sa transponuje článok 7 ods. 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach, sa však trvanie ochranného opatrenia „musí obmedziť na obdobie nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu a tak, aby uľahčovalo prispôsobenie zo strany výrobcov Únie“ .

(76)

Ochranné opatrenie Únie malo pôvodne trvať tri roky do 30. júna 2021. Komisia však poukázala na to, že počas druhého roka uplatňovania ochranného opatrenia predĺžila hospodárska kríza vyplývajúca z pandémie COVID-19 proces prispôsobovania oceliarskeho priemyslu Únie, pričom časť dostupných zdrojov sa vyčlenila na udržanie prevádzky oceliarskych spoločností počas najkritickejších fáz pandémie COVID-19.

(77)

Komisia takisto zistila, že predĺženie platnosti iba o jeden rok by bolo neprimerane krátke. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že oceliarsky priemysel Únie je v súčasnosti, ako vyplýva z jeho priemyselných a finančných ukazovateľov za rok 2020, v nestabilnej situácii a bol by naďalej zraniteľný voči otrasom v podobe dovozu, ak by sa v tejto fáze zrušilo ochranné opatrenie, čo by mohlo ohroziť doterajšie úsilie o prispôsobenie. Komisia navyše poznamenala, že stále pretrváva krehká všeobecná a hospodárska obchodná situácia, kde ešte nedošlo k úplnému zotaveniu z recesie vyvolanej pandémiou.

(78)

V tejto súvislosti Komisia upozornila na to, že hoci sa výhľady rastu HDP na rok 2021 podľa väčšiny prognóz postupne zlepšujú, a to v dôsledku pozitívnych výsledkov zavedenia očkovania vo väčšine západných krajín, dôvera je v súčasnosti stále kolísavá z dôvodu neistoty v postupe očkovania a ťažkostí s kontrolou pandémie v dôležitých obchodujúcich krajinách, ako sú Brazília a India. Oxford Economics vo svojom najnovšom výhľade z mája/júna 2021 zvýšil svoju prognózu rastu svetového HDP a v súčasnosti očakáva, že tento rok vzrastie o 6,3 % a v roku 2022 o 4,6 %, čo je o 0,4, resp. 0,2 percentuálneho bodu viac ako v predchádzajúcej prognóze, pretože hospodárstva sa zotavujú zo strát, ktoré zaznamenali počas najhorších fáz pandémie. Pokiaľ ide o eurozónu, Oxford Economics počíta s rastom HDP o 4,2 % v roku 2021 a o 4,7 % v roku 2022, pričom na úroveň spred krízy sa vráti až na začiatku roka 2022. Komisia vo svojej hospodárskej prognóze z jari 2021 takisto vylepšila svoju prognózu rastu hospodárstva EÚ a očakáva, že sa v roku 2021 zvýši o 4,2 % a v roku 2022 o 4,4 %. Z hľadiska obnovy sa tempo rastu medzi členskými štátmi významne líši a Komisia očakáva, že všetky členské štáty by mali zaznamenať návrat svojich hospodárstiev na úrovne spred krízy až koncom roka 2022.

(79)

Za súčasných okolností a s cieľom zabrániť tomu, aby výrobné odvetvie Únie utrpelo nenáležitú vážnu ujmu, ak by v tejto fáze uplynula platnosť ochranného opatrenia, považuje Komisia za potrebné predĺžiť platnosť opatrenia o ďalšie tri roky do 30. júna 2024.

(80)

Aby sa však zaručilo, že predĺženie zostane obmedzené na prísne nevyhnutné minimum, bude podliehať režimu preskúmania stanovenému v oddiele 4, v ktorom sa okrem iného predpokladá revízne prešetrovanie s cieľom určiť, či by sa ochranné opatrenie nemalo ukončiť po dvoch rokoch predĺženia 30. júna 2023.

(81)

Súčasná miera liberalizácie ochranného opatrenia bola stanovená na ročnej úrovni 3 %. Komisia na základe dostupných dôkazov posúdila, či je táto úroveň liberalizácie naďalej primeraná a porovnateľná s vývojom na trhu a jeho výhľadmi. Okrem všeobecných hospodárskych prognóz a ukazovateľov obnovy špecifických pre dané odvetvie, ktoré sú opísané v predchádzajúcom oddiele týkajúcom sa posúdenia trvania predĺženia, Komisia zvážila aj ukazovatele obnovy obchodu.

(82)

IHS Markit v tejto súvislosti vo svojej aprílovej prognóze obchodných tokov GTA predpokladá významné medziročné zvýšenie reálnej hodnoty globálneho obchodu s rastom o 6,5 % v roku 2021 a o 4,3 % v roku 2022, vďaka čomu sa dosiahne úroveň spred pandémie COVID-19 už do konca roka 2021. Globálny obchod však bude naďalej oslabený, pokiaľ ide o jeho dlhodobý trend za obdobie 2011 – 2019 spred pandémie COVID-19, ktorý sa nedosiahne skôr ako v rokoch 2025/2026. IHS Markit navyše predpokladá, že z dlhodobejšieho hľadiska bude globálny obchod počas obdobia 2021 – 2030 rásť pri nižšej priemernej kumulovanej ročnej miere rastu iba na úrovni 2,9 %.

(83)

Za týchto okolností, ako sa predpokladá v súčasných prognózach, neočakáva sa, že sa hospodárske a obchodné podmienky spred pandémie v Únii riadne obnovia do konca prvej polovice roku 2022, a v súlade s mierou rastu predpokladanou v súčasnom trende obchodných tokov Komisia nevidí žiadne dôvody na to, aby v tejto fáze zmenila mieru liberalizácie na úrovni 3 % v prvom roku predĺženia.

(84)

Okrem toho zachovaním úrovne 3 % minimálne do 30. júna 2022 sa udrží dovoz na maximálnej úrovni 32,5 milióna ton, ktorá je stále mierne nižšia ako rekordná úroveň z roku 2018. Rekordná úroveň by sa mohla dosiahnuť o rok neskôr, pokiaľ sa dovtedy obnovia hospodárske a obchodné podmienky.

(85)

S cieľom zaručiť, že ochranné opatrenie zostane v platnosti iba v nevyhnutnom rozsahu, vykoná Komisia revízne prešetrovanie, aby určila, či by sa na základe okolností v tom čase malo ochranné opatrenie ukončiť do 30. júna 2023, teda po dvoch rokoch predĺženia. Okrem toho s cieľom zachovať medzitým fungovanie ochranného opatrenia prispôsobeného vývoju trhu a v súlade so záujmom všetkých zainteresovaných strán vykoná Komisia revízne prešetrovanie fungovania, aké sa uskutočnilo v rokoch 2019 a 2020. Takéto revízne prešetrovanie fungovania sa začne v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohli vykonať všetky potrebné zmeny po prvom roku predĺženia od 1. júla 2022. Okamžité revízne prešetrovanie ochranného opatrenia sa začne aj v prípade, že Spojené štáty zavedú zmeny vo svojom opatrení podľa článku 232 týkajúcom sa ocele, čo môže mať významný vplyv na neprimerane odklonené obchodné toky, ku ktorým v súčasnosti dochádza.

(86)

Komisia takisto rozhodla, že napriek tomu je možné tempo liberalizácie na úrovni 3 % revízne prešetriť a v prípade potreby zmeniť počas revízneho prešetrovania fungovania, ktoré sa má dokončiť do 30. júna 2022, ak to okolnosti opodstatnia.

(87)

Komisia takisto preskúmala, či existujú nejaké závažné hospodárske dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že nie je v záujme Únie predĺžiť existujúce ochranné opatrenie.

(88)

Na tento účel Komisia posúdila vplyv možných opatrení na výrobcov, dovozcov a používateľov z Únie. Posúdenie dostupných dôkazov je štruktúrované takto: i) hospodárska situácia výrobcov ocele z Únie a možný účinok zrušenia opatrenia (pozri oddiel 5.1) a ii) záujem používateľov a dovozcov vzhľadom na údajnú nedostatočnú ponuku, vysokú úroveň cien ocele a oneskorenie dodávok podľa tvrdení niektorých zainteresovaných strán, ako aj potenciálna príčinná súvislosť medzi týmito údajnými účinkami a ochranným opatrením Únie týkajúcim sa ocele (pozri oddiel 5.2). Komisia sa vo svojom posúdení osobitne zaoberala vývojom využívania colných kvót v rámci ochranného opatrenia a celkovou dostupnosťou dovozu pri dodávkach na trh Únie.

(89)

V rámci oceliarskeho priemyslu Únie existuje vyše 500 výrobných prevádzok, ktoré fungujú v 23 členských štátoch EÚ. Výrobné odvetvie priamo zamestnáva 330 000 ľudí a po započítaní nepriamych a odvodených pracovných miest v iných odvetviach vytvára 2,6 milióna pracovných miest v celej Únii (52).

(90)

Komisia opísala v oddiele 3.1.1 hospodársku situáciu výrobcov ocele z Únie a dospela k záveru, že treba predĺžiť platnosť opatrenia s cieľom predísť vážnej ujme alebo ju napraviť. Prešetrovaním sa zistilo, že ak by sa platnosť opatrenia nepredĺžila, výrobné odvetvie Únie by pravdepodobne čelilo značnej vlne dovozu, ktorá by v celkovo stále neistej hospodárskej situácii v Únii vážne oslabila akékoľvek úsilie prispôsobiť sa tlaku v podobe dovozu.

(91)

Z tohto dôvodu by bolo v záujme výrobcov ocele z Únie predĺžiť platnosť opatrenia.

(92)

Komisia poukázala na to, že ochranným opatrením sa umožnilo, aby boli historické objemy obchodu vstupujúce na trh Únie naďalej oslobodené od cla, a že bolo pravidelne liberalizované (zvýšením objemov colných kvót o 3 % v júli 2019 a júli 2020) (53). Tradičné objemy obchodu sa preto v rámci ochranného opatrenia postupne zvyšovali. Okrem toho sa ochranné opatrenie bude počas predĺženia jeho platnosti ďalej liberalizovať.

(93)

Pri posudzovaní využívania colných kvót Komisia poznamenala, že počas prvých troch rokov uplatňovania ochranného opatrenia boli na konci každého príslušného obdobia neustále (a čoraz viac) dostupné objemy colných kvót oslobodené od cla prakticky vo všetkých kategóriách výrobkov, pričom bola často dostupná viac ako jedna kvóta pre konkrétnu krajinu a v mnohých prípadoch aj časť zvyškovej kvóty. Komisia takisto poukázala na to, že od druhého roka uplatňovania opatrení, teda od 1. júla 2019, zaznamenal trend vo využívaní colných kvót prudký pokles. Bolo to tak aj pred pandémiou COVID-19.

(94)

Tento vývoj je jasne uvedený v tabuľke 14 (54):

Zdroj: databáza kvót GR TAXUD

(95)

Komisia preto dospela k záveru, že zatiaľ čo ochranné opatrenie splnilo svoj cieľ zabrániť odkloneniu obchodu na trh Únie, pre dovozcov a používateľov v Únii je k dispozícii dostatočný objem colných kvót oslobodených od cla, ktorý je primeraný dopytu a ktorý značne prekračuje historické objemy obchodu.

5.2.2.   Vysoké ceny ocele

(96)

Komisia takisto posúdila dostupné dôkazy týkajúce sa zvýšenia cien zaznamenaného v oceliarskom odvetví v prvých mesiacoch roka 2021 a v časti druhej polovice roka 2020. Komisia skúmala najmä to, či toto zvýšenie na trhu Únie a na svetových trhoch malo nejakú spojitosť s ochranným opatrením EÚ týkajúcim sa ocele a aký vplyv toto zvýšenie má a/alebo by malo na trh Únie, ak by sa platnosť ochranného opatrenia predĺžila.

(97)

V tejto súvislosti Komisia najskôr upozornila na to, že je nespornou (55) skutočnosťou, že ceny ocele vrátane cien niektorých kategórií výrobkov v rámci dotknutého výrobku zaznamenali v posledných mesiacoch na celom svete prudký nárast (počnúc druhou polovicou roku 2020) (56). Tento trend a rozsah sú jasne znázornené aj v grafoch 1 – 3 (57), ktoré ukazujú vývoj cien troch kategórií výrobkov (kategórie 1, 4 a 13) (58):

(98)

Komisia ďalej poukázala na to, že ceny surovín na výrobu ocele, najmä železnej rudy a šrotu, takisto v rovnakom období zaznamenali prudký rast, keď sa ceny ocele začali zvyšovať, ako je vysvetlené v odôvodnení (91) (pozri graf 4) (59).

(99)

V správe OECD sa vysvetlilo, že „ceny hlavných surovín na výrobu ocele sa počas druhej polovice roka 2020 prudko zvýšili a od februára 2021 sa referenčné ceny železnej rudy medziročne zvýšili o 97 %, ceny koksovateľného uhlia o 53 % a ceny šrotu o 56 %.“  (61)

(100)

Tieto informácie potvrdzujú stav naznačený vývojom ukazovateľov ujmy v tabuľkách 1 až 4. Konkrétne to, že zvýšenie cien v druhej polovici roka 2020 spolu so známkami obnovy dopytu prispelo k zlepšeniu situácie výrobného odvetvia Únie v porovnaní s predchádzajúcim veľmi negatívnym stavom. Takéto zvýšenie cien však do konca roka 2020 neumožnilo výrobnému odvetviu Únie, aby bolo opätovne ziskové. Túto skutočnosť možno prinajmenšom čiastočne pripísať súbežnému prudkému nárastu cien hlavných surovín na výrobu ocele.

(101)

V tejto súvislosti OECD poznamenala, že „napriek prudkému zvýšeniu cien ocele sa cenové rozpätie surovín na výrobu ocele merané rozdielom medzi cenou ocele a košom vstupov na výrobu výrobkov z ocele nezvýšilo z dôvodu rastu cien surovín (obrázok 9). Kôš cien surovín použitý na výpočet rozpätia bol vo februári 2021 skutočne medziročne vyšší o 97 %“  (62).

(102)

Ako je znázornené v grafoch 1 – 3, Komisia upozornila aj na to, že rast cien ocele nie je javom, ktorý úzko súvisí s trhom Únie, ale rozšíreným trendom na hlavných trhoch s oceľou na celom svete.

(103)

Komisia napriek tomu poznamenala že ako je uvedené v tabuľke 14, v poslednom období platnosti opatrenia, t. j. počnúc 1. júlom 2020, bola dostatočná dostupnosť kvót oslobodených od cla z viacerých zdrojov prakticky vo všetkých kategóriách výrobkov (63). Ochranné opatrenie preto neobmedzovalo používateľov v Únii na nákup ocele výlučne od výrobcov z Únie za ceny, ktoré by stanovili títo výrobcovia, čo by ich ponechalo bez akejkoľvek inej reálnej alternatívy dodávok (oslobodených od cla). Naopak používatelia v Únii mali možnosť dovážať z iných zdrojov v rámci príslušných objemov colnej kvóty oslobodenej od cla dostupnej pre každú kategóriu výrobkov.

(104)

Komisia takisto poznamenala, že určití používatelia vo svojich podaniach uviedli, že im bolo zabránené dovážať väčšie objemy oslobodené od cla z určitého, konkrétneho zdroja (tieto zdroje by sa líšili v závislosti od príslušnej kategórie výrobkov). Komisia však upozornila na to, že jednou z podmienok presadzovania ochranného opatrenia je zabezpečiť, aby na trhu Únie boli naďalej dostupné tradičné obchodné toky z hľadiska tak objemov, ako aj zdrojov. Skutočnosť, že daná krajina mohla vyčerpať svoju colnú kvótu špecifickú pre konkrétnu krajinu v konkrétnej kategórii výrobkov, hoci v tej istej kategórii je k dispozícii viac objemov a zdrojov s colnými kvótami oslobodenými od cla, neznamená, že ochranné opatrenie spôsobuje neprimeraný nedostatok na trhu.

(105)

Tieto skutočnosti teda výrazne naznačujú, že ochranné opatrenie nie je príčinou zaznamenaného zvýšenia cien ocele a že nespôsobuje celkový nedostatok ocele na trhu Únie. Komisia preto dospela k záveru, že neexistuje priama súvislosť medzi ochranným opatrením a nedávnym vývojom úrovní cien ocele. Ďalej nie je zrejmé, že súčasné vysoké ceny sa udržia z dlhodobého hľadiska, keď sa trh prispôsobí situácii po pandémii COVID-19. (64)

(106)

Komisia sa potom zamerala na posúdenie údajných oneskorení, ktoré zaznamenal oceliarsky priemysel Únie pri dodávkach na trh Únie (65). Z prešetrovania vyplynulo, že v poslednej časti posudzovaného obdobia došlo v Únii (ako aj na iných tretích trhoch) k prechodnému nesúladu medzi dopytom a ponukou, keď sa hospodárstvo začalo zotavovať z hlbokej recesie spôsobenej pandémiou COVID-19. (66) Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že výrobcovia ocele museli reagovať na náhle a prudké zníženie dopytu, ku ktorému došlo v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 (67). Výrobné odvetvie Únie odstavilo časť svojej kapacity, aby čo najviac znížilo svoje fixné náklady a zosúladilo dostupnú kapacitu s existujúcim dopytom. Neskôr v roku 2020 a začiatkom roka 2021 došlo v niektorých odvetviach využívajúcich oceľ k rýchlej a náhlej obnove dopytu, napr. v automobilovom priemysle (68).

(107)

Táto situácia nastala aj na viacerých trhoch po celom svete. V tejto súvislosti podľa najnovšej správy OECD Vast steelmaking capacity idled during the heights of the pandemic could not be brought online quickly enough to meet recovering steel demand and restocking, leading to the rapid rise in global steel prices (Obrovská kapacita výroby ocele odstavená počas vrcholov pandémie nemohla byť opätovne spustená do prevádzky dostatočne rýchlo na to, aby uspokojila obnovujúci sa dopyt po oceli a dopĺňanie zásob, čo viedlo k prudkému zvýšeniu globálnych cien ocele) (69).

(108)

V rovnakom duchu S&P Platts Global konštatoval, že „po obmedzeniach pohybu sa okrem Číny výroba surovej ocele v kľúčových krajinách a regiónoch rozbiehala pomaly. Podľa Svetového oceliarskeho združenia objem výroby v marci medziročne klesol v Európe o 7,1 %, v Severnej Amerike o 8,9 % a v Indii o 8,6 %. V Spojených štátoch sa využitie kapacity tovární stále pohybuje na úrovni približne 77 % v porovnaní s 80 % z marca minulého roka pred vypuknutím pandémie. Japonské ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu predpokladá, že v 2. štvrťroku objem výroby surovej ocele klesne na úroveň 23,24 milióna mt z 23,67 milióna mt v 1. štvrťroku“  (70). IHS Markit takisto konštatoval, že „opätovné spustenie pecí a prudké zvýšenie objemu dovozu začínajú zmierňovať výpadky dodávok“  (71).

(109)

S cieľom dospieť k záveru Komisia analyzovala dostupné dôkazy v spise týkajúce sa opätovného spustenia prevádzky výrobných liniek, ktoré výrobné odvetvie Únie počas pandémie odstavilo.

(110)

Z dôkazov v spise vyplýva stabilný nárast kapacity dostupnej na trhu zabezpečovanej pecami, ktoré boli v roku 2020 odstavené (72). Podľa názoru Komisie z týchto dôkazov vyplýva, že výrobné odvetvie Únie reaguje na hospodárske oživenie niektorých odberateľských odvetví v roku 2021, čo by malo viesť k tomu, že bude schopné dodávať väčšie objemy ocele v kratšom čase, a k obnove rovnováhy na trhu (73).

(111)

V správe OECD sa ďalej v tomto zmysle konštatovalo, že „sa očakáva, že dodávky ocele začnú plniť objednávky na konci prvého štvrťroka 2021“  (74). Podobné prognózy sa opakujú aj vo viacerých špecializovaných publikáciách (75).

(112)

Komisia teda zistila, že problémy s dodávkami, ktoré sa vyskytovali po prudkom zvýšení dopytu, boli prechodné a že opätovné spustenie prevádzky odstavených zariadení výrobným odvetvím Únie, ktoré práve prebieha, by malo v primerane krátkom čase pomôcť zabezpečiť obnovenie bežných predpandemických podmienok dodávok ocele.

(113)

V nedávnom pracovnom dokumente útvarov Komisie sa potvrdila dôležitosť silného a konkurenčného oceliarskeho odvetvia v Únii. V tomto zmysle sa konštatuje, že v priemyselnej stratégii EÚ sa takisto uznáva, že „energeticky náročné priemyselné odvetvia sú pre európske hospodárstvo nevyhnutné a že od nich závisia ďalšie odvetvia“ a že „oceliarske odvetvie a ďalšie energeticky náročné priemyselné odvetvia zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri dodávaní výrobkov a poskytovaní služieb najrôznejším európskym priemyselným ekosystémom“  (76).

(114)

V tom istom pracovnom dokumente útvarov Komisie sa takisto konštatuje, že „oceľ je nevyhnutnou vstupnou surovinou pre viaceré odberateľské ekosystémy, ako sú stavebné, automobilové a strojárske spoločnosti alebo spoločnosti pôsobiace v oblasti mobility. Z údajov o spotrebe ocele za jednotlivé odvetvia vyplýva, že stavebníctvo predstavuje 35 % spotreby ocele v EÚ, automobilový priemysel 19 %, strojársky a kovospracujúci priemysel predstavujú po 15 % a odvetvie rúr 10 %. Spoločnosti pôsobiace v týchto odvetviach, z ktorých sú mnohé malými a strednými podnikmi (MSP), zamestnávajú v Európe milióny pracovníkov a závisia od výroby ocele v EÚ“  (77). V podobnom duchu sa v oznámení Komisie z roku 2016 takisto zdôrazňovalo, že „[s]ilná priemyselná základňa je nevyhnutným predpokladom európskeho hospodárskeho rastu, zachovania udržateľných pracovných miest i našej konkurencieschopnosti na globálnych trhoch“ a že „[n]a silnom oceliarstve stojí mnoho priemyselných hodnotových reťazcov“  (78).

(115)

Komisia dospela k záveru, že zákonné požiadavky na nevyhnutnosť a prispôsobenie sa, ktorým je potrebné vyhovieť, aby bolo možné predĺžiť platnosť ochranného opatrenia, sú splnené.

(116)

Okrem toho Komisia takisto dospela k záveru, že zrušenie ochranného opatrenia v tejto fáze môže spôsobiť náhlu vlnu dovozu, ktorá vážne zhorší v súčasnosti ešte stále nestabilnú finančnú situáciu oceliarskeho priemyslu Únie. Týmto zrušením by sa ohrozilo oživenie výrobného odvetvia Únie práve vo chvíli, keď sa hospodárstvo Únie a celého sveta spamätáva z recesie v dôsledku pandémie COVID-19 a ešte sa nevrátilo do stavu pred pandémiou. Tento otras spôsobený dovozom, naopak, predstavuje riziko, že vyjdú navnivoč snahy oceliarskeho priemyslu Únie o adaptáciu na silnejší tlak v podobe dovozu, ktorý je dôsledkom dynamiky trhu vážne narušenej zvyšujúcou sa globálnou nadmernou kapacitou a štátnymi zásahmi.

(117)

Okrem toho Komisia dospela aj k záveru, že zvýšenie cien ocele, ktoré v poslednom čase pozoruje na trhu Únie s oceľou, nemožno pripísať ochrannému opatreniu Únie týkajúcemu sa ocele, ani nie je jeho dôsledkom, keďže podobne vysoké ceny prevažujú aj na svetových trhoch a veľké objemy colných kvót oslobodených od cla sú napriek tomu stále nevyužité aj pri existencii ochranného opatrenia.

(118)

V tomto zmysle Komisia konštatovala aj to, že mesiac a pol pred ukončením tretieho roka uplatňovania ochranného opatrenia je naďalej nevyužitých približne 11 miliónov ton colných kvót oslobodených od cla, čiže 36 % celkových colných kvót (79). Z toho vyplýva, že používatelia v rámci všetkých kategórií výrobkov majú možnosť využiť dostatočný objem ocele oslobodenej od cla z viacerých zdrojov a že ochranné opatrenia nespôsobujú neprimerané obmedzenie efektívnych dodávok, ani pokiaľ ide o ich objem, ani pokiaľ ide o ich pôvod.

(119)

Celkovo Komisia dospela k záveru, že nevýhody z toho, keby sa platnosť ochranného opatrenia nechala uplynúť k 30. júnu 2021, by jednoznačne prevažovali nad všetkými potenciálnymi výhodami, ktoré by jeho ukončenie mohlo priniesť.

(120)

Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že je v celkovom záujme Únie predĺžiť platnosť ochranného opatrenia.

(121)

Zoznam rozvojových krajín, na ktoré sa ochranné opatrenie bude naďalej vzťahovať, zostáva v podobe, v akej je uvedený v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/2037 (80).

(122)

Komisii bolo od zainteresovaných strán, ku ktorým patrili výrobcovia ocele z Únie, používatelia ocele z Únie a dovozcovia z Únie, vyvážajúci výrobcovia a vlády tretích krajín, doručených viac ako 160 podaní so zisteniami a námietkami. V tomto oddiele sa Komisia vyjadrí k tvrdeniam týchto zainteresovaných strán. Z dôvodu administratívnej úspornosti Komisia zoskupila tvrdenia podľa ich povahy a obsahu. V prípade potreby Komisia odkazuje na predchádzajúce zistenia uvedené v tomto nariadení, ktoré sa už podrobne zaoberajú tvrdeniami zainteresovaných strán.

(123)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že zákonná požiadavka spočívajúca v prudkom náraste dovozu nebola splnená, keďže počas posudzovaného obdobia celková úroveň dovozu klesla; tvrdili, že za týchto okolností Komisia nie je oprávnená platnosť ochranného opatrenia predĺžiť. Okrem toho niektoré strany tvrdili, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemohla byť dôsledkom nárastu dovozu. Iné strany tvrdili, že predĺženie platnosti ochranného opatrenia nemožno odôvodniť vplyvmi pandémie COVID-19, v dôsledku ktorej napríklad klesol dopyt. A napokon ďalšie strany tvrdili, že zákonné požiadavky na predĺženie platnosti opatrenia sú rovnaké ako v prípade uloženia pôvodného opatrenia a spočívajú vo zvýšení úrovne dovozu, príčinnej súvislosti a nepredvídanom vývoji.

(124)

V tomto zmysle Komisia konštatuje, že požiadavky na predĺženie platnosti ochranného opatrenia podľa článku 7 ods. 1 Dohody o založení WTO, ktorý sa týka ochranných opatrení, a článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/478, konkrétne požiadavka na nevyhnutné predchádzanie vážnej ujme alebo jej nápravu a požiadavka na priebežné prispôsobovanie sa, si nevyžadujú, aby počas posudzovaného obdobia došlo k zvýšeniu dovozu. Komisia dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti ochranného opatrenia sa dovoz pravdepodobne zvýši, čo bude predstavovať vážnu ujmu pre záujem Únie. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(125)

Niektoré zainteresované strany namietali proti skutočnosti, že oceliarsky priemysel Únie sa prispôsobuje, a tvrdili, že táto zákonná požiadavka nie je splnená.

(126)

Komisia odkazuje na prispôsobovanie opísané v oddiele 3.2. Opatrenia a príklady uvedené v tomto oddiele ilustrujú, že oceliarsky priemysel Únie sa prispôsobuje vykonávaním najrôznejších opatrení zameraných na efektívnosť a inovácie. Komisia v dôsledku toho tieto tvrdenia zamietla.

(127)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že opatrenia na prispôsobenie sa výrobného odvetvia Únie boli reštrukturalizačnými opatreniami, ktoré sa vykonávali počas pandémie COVID-19, alebo iba bežnými investíciami, ktoré čiastočne stimulovali politiky EÚ, ako napríklad Európska zelená dohoda, a nie opatreniami prijímanými na zlepšenie konkurencieschopnosti oceliarskeho priemyslu Únie voči zahraničnej konkurencii. V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že opatrenia na prispôsobenie prijímajú spoločnosti v najrôznejších súvislostiach a z rôznych príčin, pričom mávajú zároveň viacero cieľov. V prípade ochranného opatrenia, ako už bolo uvedené v oddiele o prispôsobení, mali niektoré zmeny uskutočnené oceliarskym priemyslom Únie okrem iného za cieľ aj zmiernenie otrasov a nepriaznivých hospodárskych dôsledkov pandémie alebo plnenie environmentálnych záväzkov EÚ. Takéto prispôsobenia sú však v každom prípade aj opatreniami na adaptáciu činností oceliarskeho priemyslu Únie na situáciu, v ktorej sa zvyšuje úroveň dovozu a tlak v podobe dovozu, a to v súlade s usmerneniami EÚ pre priemyselnú politiku a cieľmi opísanými v tom istom oddiele. Napríklad v spoločnosti Arvedi bola do výrobnej linky nainštalovaná (81) nová vysokovýkonná elektrická pec s cieľom dosiahnuť lepšiu nákladovú efektívnosť a zároveň znížiť emisie uhlíka. Komisia sa preto domnieva, že neboli predložené dostatočné dôkazy na odôvodnenie týchto tvrdení, na základe čoho tieto tvrdenia zamietla.

(128)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 týkajúce sa ocele už nepredstavujú riziko odklonenia obchodu, keďže trh sa za posledné tri roky prispôsobil. Okrem toho niektoré strany tvrdili, že výnimky udelené v rámci tohto opatrenia budú v každom prípade do veľkej miery znižovať riziko akéhokoľvek odklonenia obchodu na trh Únie. Ďalej niektoré strany tvrdili aj to, že úroveň cien v Spojených štátoch je podstatne vyššia ako na iných trhoch, a preto je odklonenie obchodu málo pravdepodobné.

(129)

Pokiaľ ide o opatrenia Spojených štátov podľa článku 232, Komisia odkazuje na tabuľku 7, v ktorej sa uvádza, že dovoz do Spojených štátov sa po uložení týchto opatrení prudko znížil a že ostatné trhy nedokázali nadmerný objem absorbovať. Pokiaľ ide o udelené výnimky, Komisia konštatuje, že v určitých prípadoch, napríklad Kanady a Mexika (ktoré patria k najväčším vyvážajúcim krajinám do Spojených štátov), nemajú tieto výnimky žiadny vplyv na riziko odklonenia obchodu, keďže tieto krajiny vyvážajú na trh Únie zanedbateľné objemy ocele. Na hlavné krajiny vyvážajúce oceľ do EÚ sa naďalej vzťahujú opatrenia Spojených štátov podľa článku 232, pričom tieto krajiny majú dostatočnú kapacitu na zvýšenie svojho vývozu do EÚ. Z individuálnej analýzy ich vývoznej výkonnosti od uloženia opatrení Spojených štátov podľa článku 232 vyplýva stabilný pokles (82). Preto sa žiadnou udelenou výnimkou neznižuje riziko odklonenia obchodu. A napokon skutočnosť, že ceny v Spojených štátoch sú vyššie, neznamená, že neplatí zistenie o pretrvávajúcom riziku odklonenia obchodu. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na trendy v oblasti dovozu do Spojených štátov od roku 2018. Toto obrovské zníženie dovozu je časovo prepojené s uložením opatrení Spojených štátov podľa článku 232. Skutočnosť, že na domácom trhu Spojených štátov sú vyššie ceny ako na iných trhoch, teda nebránila podstatnému zníženiu dovozu počas posudzovaného obdobia.

(130)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že nadmerná kapacita sa znižuje a že dokonca aj keby v oceliarskom odvetví naďalej pretrvávala, automaticky to neznamená, že bude viesť k odkláňaniu obchodu na trh Únie.

(131)

Komisia usúdila, že vývoj nadmernej kapacity v posledných rokoch je jednoznačný, a odkazuje na oddiel 3.1.2 písm. d). Tvrdenia, že sa znižuje, sú preto jednoznačne v rozpore s dôkazmi. Po druhé vzhľadom na opísané súvislosti, konkrétne zníženie vývozu do tretích krajín, pokles spotreby na domácom trhu, vyššie ceny za vývoz do Únie v porovnaní s inými trhmi, skutočnosť, že EÚ je najväčším dovážajúcim trhom, a preto je schopná absorbovať veľké objemy, a vývozné správanie v rámci systému colných kvót, by bolo proti všetkej hospodárskej logike popierať, že vyvážajúce krajiny by boli jednoznačne stimulované zvýšiť objem výroby a výrobnú kapacitu, aby mohli predávať väčšie objemy na trh Únie. Komisia preto konštatuje, že zo zistení v rámci tohto prešetrovania týkajúcich sa stanovenej významnej globálnej nadmernej kapacity (a to aj v prípade hlavných krajín vyvážajúcich oceľ do Únie) vyplýva veľká pravdepodobnosť podstatného zvýšenia dovozu do Únie v prípade uplynutia platnosti ochranného opatrenia.

(132)

Niektoré zainteresované strany požiadali o vylúčenie určitej kategórie výrobkov z opatrenia alebo o priznanie osobitného zaobchádzania v rámci opatrenia, ak sa platnosť tohto opatrenia predĺži. Svoje tvrdenia podložili rôznymi argumentmi.

(133)

Komisia však konštatovala, že toto prešetrovanie sa obmedzuje na posúdenie toho, či sa má platnosť opatrenia v jeho súčasnej podobe predĺžiť. Netýka sa teda žiadnej potenciálnej zmeny fungovania opatrenia, ktorá by mala vplyv na jednotlivé kategórie výrobkov. Tieto tvrdenia boli teda zamietnuté, keďže nie sú relevantné v rámci tohto prešetrovania.

(134)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že určité kategórie výrobkov, t. j. 1, 2, 3B, 4B, 6, 16, 18, 20, 21, 22, 24 a 25A, by mali byť z rozsahu uplatňovania opatrenia v prípade predĺženia jeho platnosti vylúčené, keďže colné kvóty sú údajne buď príliš úzko vymedzené, pretože zostávajú nevyužité, alebo že sa objem dovozu v dotknutej kategórii nedávno znížil.

(135)

Komisia pripomína, že ochranné opatrenie nie je prijaté pre jednu konkrétnu krajinu pôvodu ani jednu kategóriu výrobkov. Ochranné opatrenie sa vzťahuje na dovoz dotknutého výrobku (určitých výrobkov z ocele) rôzneho pôvodu. Každé tvrdenie opierajúce sa o konkrétnu krajinu alebo kategóriu výrobkov je preto v rozpore s podstatou opatrenia. Tak ako v súvislosti s pôvodným ochranným opatrením a ako sa vysvetľuje v oddiele 3.1.1, Komisia preskúmala situáciu dotknutého výrobku ako celku (teda 26 kategórií výrobkov z ocele) a svoju analýzu potvrdila na základe troch skupín výrobkov.

(136)

Niektoré tretie krajiny, z ktorých viaceré majú s Úniou uzavretú dvojstrannú obchodnú dohodu, požiadali Komisiu o udelenie výnimky z opatrenia v prípade predĺženia jeho platnosti. Niektoré z týchto krajín sa v žiadosti o udelenie výnimky odvolali na osobitné ustanovenia svojich príslušných dvojstranných dohôd.

(137)

Komisia konštatovala, že v žiadnej z týchto dohôd sa nestanovuje výnimka z viacstranného ochranného opatrenia, akým je toto predmetné ochranné opatrenie. Preto Komisia potvrdila, že z týchto dvojstranných dohôd nevyplýva žiadna zákonná povinnosť vylúčiť ktorúkoľvek z týchto krajín z uplatňovania ochranného opatrenia, a vzhľadom na to tieto tvrdenia zamietla.

(138)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vzhľadom na to, že vyvážajúce krajiny budú mať nárok žiadať o kompenzácie a v prípade neexistencie dohody o vyrovnávacie opatrenia voči Únii, Komisia by platnosť ochranného opatrenia nemala predlžovať.

(139)

Komisia pozná platný právny rámec pre tieto prípady, ak je opatrenie platné viac ako tri roky. Pripomína však, že v Dohode WTO o ochranných opatreniach a v nariadení (EÚ) 2015/478 sa umožňuje, aby opatrenie platilo dlhšie ako tri roky, ak sú splnené zákonné požiadavky. Komisia teda predĺžením platnosti opatrenia na obdobie dlhšie ako tri roky, ak sú splnené relevantné podmienky, uplatňuje svoje zákonné právo podľa dohody WTO a predpisov EÚ.

(140)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vzhľadom na to, že pôvodné opatrenie vychádzalo z údajov za krajiny EÚ28, je predĺženie jeho platnosti na základe EÚ27 nezákonné.

(141)

Komisia uviedla, že súčasné revízne prešetrovanie sa uskutočňuje na základe EÚ27. Žiadna zainteresovaná strana nenamietala, že by pôvodné ochranné opatrenie prijaté na základe EÚ28 bolo nezákonné. Rozsah pôsobnosti ochranného opatrenia vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie sa už upravil v nariadení (EÚ) 2020/2037 (83). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(142)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že antidumpingové a antisubvenčné opatrenia už dostatočne chránia výrobné odvetvie Únie pred nespravodlivým dovozom a ochranné opatrenia by údajne poskytovali prehnanú ochranu, ktorá by ešte zvýhodnila výrobné odvetvie Únie, ktoré má na trhu Únie dominantné postavenie.

(143)

Komisia pripomína, že antidumpingové a vyrovnávacie clá sú určené na riešenie nekalých obchodných praktík, zatiaľ čo ochranné opatrenia sú určené na riešenie problému zvýšeného objemu. Komisia prijala v súvislosti s dovozom, na ktorý sa vzťahujú ochranné opatrenia aj antidumpingové a/alebo vyrovnávacie clá, tzv. nariadenie o dvojitej náprave (84). Uvedeným nariadením sa zabezpečuje, že ak dovoz, na ktorý sa vzťahuje ochranné opatrenie, presiahne objem colných kvót oslobodených od cla, k uplatniteľnému antidumpingovému a/alebo vyrovnávaciemu clu sa nepripočíta 25 %, aby sa nedospelo k neželateľnému účinku na obchod. Komisia preto tvrdenie o dvojitej náprave zamietla.

(144)

Okrem toho údajná ochrana, ktorá sa zabezpečuje prostredníctvom opatrení EÚ v oblasti ochrany obchodu (antidumpingové a vyrovnávacie clá), nie je na účely súčasného ochranného prešetrovania dostatočná, ako sa to uvádza v oddiele 3.1. Počas posudzovaného obdobia sa väčšina faktorov ujmy výrazne zhoršila.

(145)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ochranné opatrenia zriadeného podľa článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755,