(1)

Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) upraveným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (5) sa posilňuje spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčuje koordinácia v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia reakcie Únie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

(2)

Zatiaľ čo primárnu zodpovednosť za predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a za prípravu a reakciu na ne majú členské štáty, mechanizmus Únie, a najmä rescEU, podporuje solidaritu medzi členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. Mechanizmus Únie tak robí posilnením spoločnej reakcie Únie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, a to vytvorením rezervy kapacít, ktorá dopĺňa existujúce kapacity členských štátov, ak nie sú dostatočné kapacity dostupné na vnútroštátnej úrovni, čím umožňuje účinnejšiu pripravenosť a reakciu,, ako aj posilnením predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne. Na vytvorenie, zavedenie a prevádzku kapacít rescEU, ako aj na ďalší rozvoj európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a pokrytie dodatočných nákladov vyplývajúcich z adaptačných grantov a prevádzky kapacít vyčlenených pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany sú potrebné primerané finančné prostriedky.

(3)

Bezprecedentná skúsenosť s pandémiou ochorenia COVID-19 ukázala, že Únia a členské štáty musia byť lepšie pripravené reagovať na rozsiahle núdzové situácie, ktoré postihujú viaceré členské štáty súčasne, a že existujúci právny rámec v oblasti zdravia a civilnej ochrany by sa mal posilniť. Pandémia ochorenia COVID-19 tiež poukázala na to, aké devastačné môžu byť následky katastrof na ľudské zdravie, životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo. Počas pandémie ochorenia COVID-19 bola Únia schopná na základe existujúcich ustanovení rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ urýchlene prijať vykonávacie ustanovenia na rozšírenie kapacít rescEU tak, aby zahŕňali vytváranie zásob zdravotníckych protiopatrení zahŕňajúcich vakcíny a liečebné prípravky, a zásob zdravotníckeho vybavenia na účely intenzívnej starostlivosti, osobných ochranných prostriedkov, laboratórneho vybavenia, na účely pripravenosti a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia. S cieľom zvýšiť účinnosť opatrení v oblasti pripravenosti a reakcie by nové ustanovenia, ktorými sa posilní súčasný právny rámec, mohli v budúcnosti ďalej skrátiť dobu nasadenia a to aj tým, že sa Komisii umožní, aby za osobitných podmienok priamo obstarávala potrebné kapacity rescEU. Je tiež dôležité, aby boli operácie rescEU dobre koordinované s vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany.

(4)

Členovia Európskej rady vo svojom spoločnom vyhlásení z 26. marca 2020 a Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (6) vyzvali Komisiu, aby predložila návrhy na ambicióznejší a rozsiahlejší systém krízového riadenia v rámci Únie.

(5)

Zmena klímy vedie k zvýšeniu frekvencie, intenzity a zložitosti prírodných katastrof v Únii a na celom svete, a teda k potrebe vyššej miery solidarity medzi krajinami. Prírodné katastrofy, ako sú lesné požiare, môžu viesť k strate životov, živobytia a biodiverzity, spôsobujú uvoľňovanie veľkého množstva emisií uhlíka a spôsobujú znižovanie schopnosti planéty absorbovať uhlík, čím sa ešte viac prehlbuje zmena klímy. Je preto nevyhnutné, aby sa posilnila prevencia katastrof a pripravenosť a reakcia na ne a aby mechanizmus Únie zahŕňal dostatočné kapacity, a to aj počas prechodného obdobia systému rescEU, s cieľom konať v prípade výskytu lesných požiarov a iných prírodných katastrof súvisiacich s klímou.

(6)

Únia je naďalej odhodlaná presadzovať rodovo citlivú civilnú ochranu vrátane riešenia osobitných zraniteľných miest a výmenu najlepších postupov týkajúcich sa rodových otázok, ktoré vznikajú počas katastrof a bezprostredne po nich, a to vrátane podpory poskytnutej obetiam rodovo motivovaného násilia.

(7)

Na základe zásad solidarity a všeobecných a kvalitných zdravotníckych služieb, ako aj ústrednej úlohy Únie pri urýchlení pokroku v oblasti globálnych výziev v oblasti zdravia by mal mechanizmus Únie prispievať tiež k zlepšovaniu kapacít v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie v súvislosti s núdzovými zdravotnými situáciami.

(8)

Členské štáty sa pri plnom rešpektovaní svojich vnútroštátnych štruktúr vyzývajú k tomu, aby zabezpečili, že špecialisti prvého zásahu budú primerane vybavení a pripravení reagovať na katastrofy.

(9)

S cieľom posilniť spoluprácu v reakcii na katastrofy by sa mali podľa možnosti zjednodušiť administratívne postupy, aby sa zabezpečil rýchly zásah.

(10)

Treba urýchlene prijať opatrenia na posilnenie mechanizmu Únie, aby bol lepšie pripravený, keď bude treba v budúcnosti čeliť katastrofám, ktoré postihnú viaceré členské štáty. Posilnenie mechanizmu Únie by malo dopĺňať politiky a fondy Únie a nemalo by nahrádzať začleňovanie odolnosti voči katastrofám do všetkých týchto politík a fondov.

(11)

Údaje o škodách spôsobených katastrofami sú rozhodujúce pre dôkladné posúdenie rizík, vypracovanie scenárov potenciálnych katastrof založených na dôkazoch a pre vykonávanie účinných opatrení na riadenie rizík. Členské štáty by preto mali pokračovať v práci na zlepšovaní získavania údajov o stratách v dôsledku katastrof v súlade so záväzkami, ktoré sa už prijali v rámci medzinárodných dohôd, ako sú sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, Parížska dohoda prijatá na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (7) a Agenda Organizácia spojených národov 2030 pre udržateľný rozvoj.

(12)

S cieľom zlepšiť odolnosť a plánovanie v oblasti prevencie katastrof, pripravenosti a reakcie na ne by Únia mala naďalej presadzovať investície do predchádzania katastrofám naprieč hranicami a odvetviami a komplexné prístupy k riadeniu rizík, ktoré sú základom prevencie a pripravenosti, s prihliadnutím na prístup zameraný na viacnásobné nebezpečenstvo, ekosystémový prístup a pravdepodobné vplyvy zmeny klímy, a to v úzkej spolupráci s príslušnými vedeckými kruhmi, kľúčovými hospodárskymi subjektmi, regionálnymi a miestnymi samosprávami a mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti bez toho, aby tým boli dotknuté zavedené mechanizmy Únie v oblasti koordinácie a právomoci členských štátov. Na tento účel by Komisia mala spolupracovať s členskými štátmi na vymedzení a stanovení cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany, ktoré by tvorili nezáväzný spoločný základ pre podporu opatrení v oblasti prevencie a pripravenosti v prípade katastrof so závažným vplyvom, ktoré majú alebo môžu spôsobiť cezhraničné účinky na viaceré krajiny (t. j. účinky na viaceré krajiny bez ohľadu na to, či majú spoločnú hranicu alebo nie). V cieľoch Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám by sa mali zohľadniť bezprostredné sociálne dôsledky katastrof a potreba zabezpečiť zachovanie kritických spoločenských funkcií.

(13)

Pravidelné posúdenia rizika a analýzy scenárov katastrof na vnútroštátnej a prípadnej úrovni, ktorá je nižšie ako vnútroštátna, sú kľúčové pri odhaľovaní nedostatkov v prevencii a pripravenosti, ako aj pri posilňovaní odolnosti, a to aj s využitím finančných prostriedkov Únie. Takéto posúdenia rizík a analýzy scenárov katastrof by sa mali zamerať na riziká špecifické pre dotknutý región a mali by v prípade potreby zahŕňať cezhraničnú spoluprácu.

(14)

Pri stanovovaní cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám na podporu opatrení v oblasti prevencie a pripravenosti by sa mala osobitná pozornosť venovať dôsledkom katastrof pre zraniteľné skupiny.

(15)

Úloha regionálnych a miestnych orgánov pri prevencii a riadení katastrof je mimoriadne dôležitá a ich kapacity sú v prípade potreby zapojené do činností vykonávaných podľa rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ s cieľom minimalizovať prekrývanie a posilniť interoperabilitu. Preto je potrebná aj trvalá cezhraničná spolupráca na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom vytvoriť spoločné systémy varovania pre rýchly zásah ešte pred aktiváciou mechanizmu Únie. Podobne a v závislosti od vnútroštátnych štruktúr je dôležité uznať potrebu poskytovať pomoc v oblasti technickej odbornej prípravy miestnym komunitám s cieľom posilniť v prípade potreby ich kapacity prvej reakcie. Takisto je dôležité priebežne informovať verejnosť o opatreniach bezprostrednej reakcie.

(16)

Mechanizmus Únie by mal aj naďalej využívať synergie s rámcom Únie pre odolnosť kritických subjektov.

(17)

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ďalej len „ERCC“) ako operačné centrum na úrovni Únie, ktoré funguje 24 hodín denne, sedem dní v týždni, a dokáže v reálnom čase sledovať a podporovať operácie vykonávané v núdzových situáciách rôzneho druhu v rámci Únie aj mimo nej, by sa malo ďalej posilniť. Malo by to zahŕňať kvalitnejšiu koordináciu ERCC s vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany v členských štátoch, ako aj s inými príslušnými orgánmi Únie. Práca ERCC sa opiera o vedecké odborné znalosti, vrátane tých, ktoré poskytuje Spoločné výskumné centrum Európskej komisie.

(18)

Mechanizmus Únie by mal využívať únijné vesmírne infraštruktúry, ako sú napríklad európsky program pozorovania Zeme (Copernicus), Galileo, získavanie informácií o situácii vo vesmíre a GOVSATCOM, ktoré poskytujú dôležité nástroje na úrovni Únie umožňujúce reagovať na vnútorné a vonkajšie núdzové situácie. Systémy riadenia núdzovej situácie Copernicus poskytujú podporu ERCC v rôznych štádiách núdzovej situácie, počínajúc včasným varovaním a prevenciou až po reakciu na katastrofu a obnovu. GOVSATCOM slúži na poskytovanie zabezpečenej satelitnej komunikácie, osobitne prispôsobenej potrebám vládnych používateľov v rámci riadenia núdzových situácií. Galileo je prvá globálna infraštruktúra satelitnej navigácie a určovania polohy osobitne zameraná na civilné účely v Európe a na celom svete a môže sa využívať v iných oblastiach, ako je napríklad riadenie núdzových situácií vrátane činností včasného varovania. Príslušné služby systému Galileo zahŕňajú núdzovú službu, ktorá prostredníctvom vysielania signálov šíri varovania týkajúce sa prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou v konkrétnych oblastiach. Vzhľadom na jej potenciál zachraňovať životy a uľahčovať koordináciu núdzových opatrení by sa členské štáty mali nabádať k tomu, aby Galileo využívali. Ak sa ho rozhodnú využívať, mali by členské štáty na validáciu systému určiť vnútroštátne orgány, ktoré sú spôsobilé využívať Galileo a oznámiť uvedené orgány Komisii.

(19)

Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že nedostatok dopravných a logistických zdrojov pre členské štáty je kľúčovou prekážkou, pokiaľ ide o schopnosť členských štátov poskytovať alebo prijímať pomoc. Preto by sa dopravné a logistické zdroje mali vymedziť ako kapacity rescEU. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla vymedziť dopravné a logistické zdroje ako kapacity rescEU a umožniť jej prenajímať si, zabezpečiť formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečiť takéto kapacity v rozsahu potrebnom na riešenie nedostatkov v oblastiach dopravy a logistiky. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8). S cieľom získať operačnú kapacitu potrebnú na rýchlu reakciu na katastrofu veľkého rozsahu, ktorá má alebo môže spôsobiť cezhraničné účinky na viaceré krajiny, alebo na nízko pravdepodobnú udalosť so závažným vplyvom, by Únia mala mať okrem toho v naliehavých náležite odôvodnených prípadoch a na základe konzultácií s členskými štátmi prostredníctvom prijímania okamžite uplatniteľných vykonávacích aktov v rámci postupu pre naliehavé prípady aj možnosť nadobúdať, prenajímať si, zabezpečovať formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečovať materiálne prostriedky a potrebné podporné služby vymedzené ako kapacity rescEU, ak členské štáty nemajú uvedené prostriedky a služby okamžite k dispozícii. Únii by to umožnilo bezodkladne reagovať na núdzové situácie, ktoré by mohli mať závažný vplyv na životy, zdravie, životné prostredie, majetok alebo kultúrne dedičstvo a ktoré zároveň postihujú viaceré členské štáty súčasne. Medzi takéto materiálne prostriedky nepatria moduly, tímy a kategórie odborníkov a ich účelom je pomôcť členským štátom, ktoré sú ochromené katastrofami.

(20)

S cieľom čo najlepšie využiť doterajšie skúsenosti s dôveryhodnými logistickými sieťami riadenými príslušnými medzinárodnými organizáciami v rámci Únie, ako sú sklady humanitárnej reakcie OSN, by Komisia mala takéto siete vziať do úvahy pri získavaní, prenájme, lízingu alebo inom zmluvnom zabezpečovaní kapacít rescEU. Príslušné agentúry Únie by mali byť primerane zapojené do záležitostí týkajúcich sa mechanizmu Únie, ktoré patria do rámca ich pôsobnosti, a mali by sa s nimi viesť konzultácie v tejto oblasti. Je osobitne dôležité konzultovať v prípade potreby s Európskou agentúrou pre lieky a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, pokiaľ ide o vymedzenie, riadenie a distribúciu kapacít určených na riešenie núdzových zdravotných situácií.

(21)

Na vnútroštátne účely by malo byť možné využívať kapacity rescEU, ktoré členské štáty nadobudli, prenajali si, zabezpečili formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečili, ale len v prípade, ak sa nepoužívajú alebo nie sú potrebné na operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie.

(22)

V prípade potreby má Únia záujem reagovať na núdzové situácie v tretích krajinách. Kapacity rescEU boli síce vytvorené tak, aby slúžili v prvom rade ako bezpečnostná sieť v rámci Únie, ale v riadne odôvodnených prípadoch a pri zohľadnení humanitárnych zásad by malo byť možné ich nasadiť aj mimo Únie. Rozhodnutie o nasadení by sa malo prijímať v súlade s existujúcimi ustanoveniami, ktoré sa týkajú rozhodnutí o nasadení kapacít rescEU.

(23)

Mechanizmus Únie by mal zabezpečovať primerané geografické rozdelenie rezerv, a to aj pokiaľ ide o základné zdravotnícke protiopatrenia a osobné ochranné prostriedky, najmä tie, ktoré reagujú na málo pravdepodobné katastrofy so závažným vplyvom, a to dopĺňaním a v súčinnosti s programom EU4Health zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 (9), nástrojom núdzovej podpory zriadeným nariadením Rady (EÚ) 2016/369 (10), mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (11) a inými politikami, programami a fondmi Únie, a v prípade potreby by mal dopĺňať aj vnútroštátne vytváranie zásob na úrovni Únie.

(24)

Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na kľúčový význam systematického spájania a výmeny relevantných poznatkov vo všetkých fázach cyklu riadenia rizika katastrof. Uvedené zistenie a skúsenosti získané v procese budovania vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany naznačujú, že jej úloha ako spracovateľská jednotka v rámci mechanizmu Únie by sa mala ďalej spresniť.

(25)

Nevyhnutné je zabezpečiť potrebné dopravné a logistické zdroje na to, aby Únia mohla reagovať na akýkoľvek druh núdzovej situácie v rámci Únie aj mimo nej. Je nevyhnutné zabezpečovať včasnú dopravu a poskytovanie pomoci nielen v rámci Únie, ale aj do krajín mimo Únie a z krajín mimo Únie. Postihnuté krajiny by preto mali mať možnosť požiadať o pomoc pozostávajúcu len z dopravných a logistických zdrojov.

(26)

V rozhodnutí č. 1313/2013/EÚ sa stanovuje finančné krytie mechanizmu Únie, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (12) určenú na pokrytie výdavkov programu do konca rozpočtového obdobia 2014 – 2020. Uvedené finančné krytie by sa malo aktualizovať k 1. januáru 2021, čo je dátumu začatia uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (13), aby sa zohľadnili nové údaje stanovené v uvedenom nariadení.

(27)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (14), ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu a v rámci obmedzení zdrojov, ktoré sú v ňom pridelené, by sa opatrenia na obnovu a odolnosť v rámci mechanizmu Únie mali vykonávať tak, aby riešili bezprecedentný dosah krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Takéto opatrenia by mali zahŕňať najmä opatrenia na zvýšenie úrovne pripravenosti Únie a na umožnenie rýchlej a účinnej reakcie Únie v prípade závažných núdzových situácií vrátane opatrení, akými je vytváranie zásob základných potrieb a zdravotníckeho vybavenia a nadobudnutie potrebnej infraštruktúry na rýchlu reakciu. Tieto dodatočné zdroje by sa mali použiť tak, aby sa zabezpečilo dodržanie lehôt stanovených v nariadení (EÚ) 2020/2094.

(28)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by opatrenia podľa rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ mali prispieť k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali aspoň 30 % celkovej sumy z rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu a k ambícii, aby v roku 2024 odrážali výdavky na biodiverzitu 7,5 % z rozpočtu a v rokoch 2026 a 2027 10 %, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

(29)

Keďže nasadenie kapacít rescEU pri operáciách reakcie v rámci mechanizmu Únie prináša značnú pridanú hodnotu Únie tým, že zabezpečuje účinnú a rýchlu reakciu pre ľudí v núdzových situáciách, mali by sa stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa zviditeľňovania s cieľom poskytovať informácie občanom a médiám v Únii a tiež zvýrazniť úlohu Únie. Vnútroštátne orgány by mali od Komisie dostať usmernenia ku komunikácii týkajúce sa osobitných zásahoch, aby sa zabezpečila vhodná propagácia úlohy Únie.

(30)

Vzhľadom na nedávne prevádzkové skúsenosti by sa náklady na rozvoj všetkých kapacít rescEU mali v plnej miere financovať z rozpočtu Únie, aby sa ďalej posilnil mechanizmus Únie, a najmä zjednodušil proces rýchleho vykonávania rescEU.

(31)

V záujme podpory členských štátov aj pri poskytovaní pomoci mimo Únie by sa malo ďalej posilniť európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany spolufinancovaním prevádzkových nákladov poskytnutých kapacít na rovnakej úrovni bez ohľadu na to, či sú nasadené v Únii alebo mimo nej.

(32)

S cieľom zabezpečiť flexibilitu pri podpore členských štátov dopravnými a logistickými zdrojmi, najmä pri rozsiahlych katastrofách, by malo byť možné plne financovať z rozpočtu Únie dopravu nákladu, logistických prostriedkov a služieb nasadených ako kapacity rescEU v rámci Únie alebo do Únie z tretích krajín.

(33)

Mechanizmus Únie by mal poskytovať aj dopravnú pomoc potrebnú pri environmentálnych katastrofách uplatňovaním zásady „znečisťovateľ platí“, a to v rámci zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov, v súlade s článkom 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (15).

(34)

S cieľom zvýšiť flexibilitu a dosiahnuť optimálne plnenie rozpočtu by sa v tomto nariadení malo stanoviť nepriame riadenie ako metóda plnenia rozpočtu, ktorá sa má použiť, ak je to odôvodnené povahou a obsahom príslušného opatrenia.

(35)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (16) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa grant môže udeliť na opatrenie, ktoré sa už začalo, za predpokladu, že žiadateľ vie preukázať potrebu začať vykonávať opatrenie pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by malo byť možné stanoviť v rozhodnutí o financovaní na obmedzené obdobie na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch, že náklady vzniknuté v súvislosti s opatreniami podporovanými podľa rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, ktoré sa už začali, sa považujú za oprávnené od 1. januára 2021, a to aj vtedy, ak vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(36)

S cieľom podporiť predvídateľnosť a dlhodobú účinnosť by Komisia pri vykonávaní rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ mala prijať ročné alebo viacročné pracovné programy, v ktorých sa uvádzajú plánované pridelenia. Únii by to malo pomôcť dosiahnuť väčšiu flexibilitu pri plnení rozpočtu, a tým posilniť opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti. Okrem toho by sa plánované budúce pridelenia mali každoročne predkladať a prerokovať vo výbore, ktorý poskytuje podporu Komisii v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(37)

Komisia podáva správy o plnení rozpočtu mechanizmu Únie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(38)

Na rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(39)

Opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti sú síce nevyhnutné na posilnenie odolnosti Únie pri riešení prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, lenže z ich povahy vyplýva, že výskyt, načasovanie a rozsah katastrof sú nepredvídateľné. Ako sa ukázalo pri nedávnej kríze spôsobenej ochorením COVID-19, finančné zdroje potrebné na zabezpečenie primeranej reakcie sa môžu z roka na rok výrazne líšiť a mali by byť okamžite prístupné. Zosúladenie rozpočtovej zásady predvídateľnosti s nutnosťou rýchlej reakcie na nové potreby preto znamená, že je potrebné prispôsobiť finančné vykonávanie pracovných programov. Je teda vhodné povoliť prenos nepoužitých rozpočtových prostriedkov s obmedzením na nasledujúci rok a len na opatrenia týkajúce sa reakcie, a to navyše k prenosu rozpočtových prostriedkov schválených podľa článku 12 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(40)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (17) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (18), (Euratom, ES) č. 2185/96 (19) a (EÚ) 2017/1939 (20) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (21). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Z tohto dôvodu by dohody s tretími krajinami a územiami a s medzinárodnými organizáciami a akékoľvek zmluvy alebo dohody vyplývajúce z vykonávania rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ mali obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne splnomocňujú Komisiu, Dvor audítorov, Európsku prokuratúru a OLAF na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ich príslušnými právomocami a ktoré zabezpečujú, aby akékoľvek tretie strany zúčastňujúce sa na čerpaní finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(41)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapájať do programov Únie v rámci spolupráce na základe Dohody o Európskom hospodárskom priestore (22), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať aj na základe iných právnych nástrojov. V rozhodnuté č. 1313/2013/EÚ by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(42)

S cieľom zabezpečiť fungovanie kapacít rescEU a účinné reakcie mechanizmu Únie na potreby občanov Únie boli počas pandémie ochorenia COVID-19 sprístupnené dodatočné finančné prostriedky na financovanie opatrení v rámci mechanizmu Únie. Je dôležité poskytnúť Únii potrebnú flexibilitu, aby mohla účinne reagovať na nepredvídateľnú povahu katastrof, a zároveň zachovať určitú predvídateľnosť pri plnení cieľov stanovených v rozhodnutí č. 1313/2013/EÚ. Pri plnení týchto cieľov je dôležité dosiahnuť potrebnú rovnováhu. S cieľom aktualizovať percentuálne hodnoty stanovené v prílohe I by sa podľa priorít mechanizmu Únie mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (23). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(43)

Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť začatie vykonávania od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,

(1)

Medzinárodnú dohodu o tropickom dreve z roku 2006 (ďalej len „dohoda ITTA z roku 2006“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2011/731/EÚ (1) a nadobudla platnosť 7. decembra 2011.

(2)

Podľa článku 6 dohody ITTA z roku 2006, je rada Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo najvyšším orgánom Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo (ďalej len „ITTO“) a je zložená zo všetkých členov ITTO.

(3)

Podľa článku 44 ods. 1 dohody ITTA z roku 2006 zostáva uvedená dohoda v platnosti 10 rokov od jej nadobudnutia platnosti, do 6. decembra 2021, pokiaľ rada ITTO na základe osobitného hlasovania v súlade s článkom 12 uvedenej dohody nerozhodne o predĺžení, prerokovaní alebo ukončení platnosti. Podľa článku 44 ods. 2 dohody ITTA z roku 2006 môže rada ITTO rozhodnúť o predĺžení platnosti uvedenej dohody o dve obdobia, a to počiatočné obdobie v trvaní piatich rokov a dodatočné obdobie v trvaní troch rokov.

(4)

Rada ITTO prijme rozhodnutie o predĺžení platnosti dohody ITTA z roku 2006 buď na svojom 57. zasadnutí, ktoré sa uskutoční v novembri 2021, alebo medzi zasadnutiami bez uskutočnenia zasadnutia.

(5)

Predĺženie platnosti dohody ITTA z roku 2006 o počiatočné obdobie piatich rokov je v záujme Únie, keďže ITTO je stále v počiatočných fázach finančného oživenia a v procese reformovania jej finančnej architektúry.

(6)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v rade ITTO v súvislosti s predĺžením platnosti dohody ITTA z roku 2006,

(1)

Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) nadobudla platnosť 1. septembra 2017.

(2)

Podľa článku 301 ods. 3 dohody sa strany majú dohodnúť na zozname osôb aspoň 15 osôb s odbornými znalosťami v oblastiach upravených v hlave IV kapitole 13 dohody (ďalej len „kapitola 13“), ktorých možno vybrať za členov skupiny expertov na účely preskúmania akejkoľvek záležitosti týkajúcej sa kapitoly 13, ktorá nebola uspokojivo vyriešená prostredníctvom vládnych konzultácií.

(3)

Únia navrhla mená piatich expertov a Ukrajina poskytla mená troch expertov. Ukrajina sa zaviazala, že mená dvoch ďalších expertov poskytne do 31. decembra 2021. Strany sa dohodli na piatich expertoch, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej zo strán a ktorí môžu zastávať predsednícku funkciu v skupine expertov podľa článku 301.

(4)

S cieľom zabezpečiť účinnosť ustanovení kapitoly 13 je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Podvýbore pre obchod a udržateľný rozvoj EÚ – Ukrajina, pokiaľ ide o zostavenie zoznamu expertov, ktorých možno vybrať za členov skupiny expertov podľa článku 301 dohody,

(1)

Rozhodnutím Rady (EÚ) 2019/392 (1) sa 4. marca 2019 v mene Únie schválila Zmluva o založení Dopravného spoločenstva (ďalej len „zmluva“), ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2019.

(2)

Na základe zmluvy sa zriadil regionálny riadiaci výbor, ktorého úlohou je správa a správne vykonávanie zmluvy. Podľa zmluvy má regionálny riadiaci výbor prijať pravidlá o pracovných podmienkach zamestnancov stáleho sekretariátu Dopravného spoločenstva a rozhodnutie o špecifikujúce postup plnenia rozpočtu.

(3)

Regionálny riadiaci výbor má čoskoro prijať rozhodnutia týkajúce sa náhrady výdavkov vzniknutých osobám z prostredia mimo stáleho sekretariátu Dopravného spoločenstva, ktoré boli prizvané na zasadnutia Dopravného spoločenstva, náhrady nákladov zamestnancov stáleho sekretariátu Dopravného spoločenstva na cesty a sťahovanie pri nástupe do pracovného pomeru a pri jeho skončení a príspevku Dopravného spoločenstva na zdravotné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, dôchodkové poistenie a poistenie v invalidite zamestnancov stáleho sekretariátu Dopravného spoločenstva.

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v regionálnom riadiacom výbore, keďže takéto rozhodnutia sú potrebné pre riadne fungovanie stáleho sekretariátu Dopravného spoločenstva a budú pre Úniu záväzné,