(1)

Rada 30. júna 2020 prijala odporúčanie (EÚ) 2020/912 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia (1).

(2)

Rada 2. februára 2021 zmenila odporúčanie (EÚ) 2020/912 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení takéhoto obmedzenia (2) s cieľom aktualizovať kritériá, na základe ktorých sa posudzuje, či sú cesty z tretích krajín, ktoré nie sú nevyhnutné, bezpečné a či by sa mali povoliť.

(3)

Rovnakou zmenou sa zaviedli mechanizmy, ktoré majú zamedziť tomu, aby sa v regióne EÚ+ šírili varianty vírusu SARS-COV-2 vzbudzujúce obavy (variants of concern) (3).

(4)

Od tej doby boli v regióne EÚ+, ako aj v mnohých iných regiónoch a tretích krajinách spustené hromadné očkovacie kampane proti vírusu SARS-COV-2.

(5)

Komisia 17. marca 2021 navrhla dve nariadenia (4) o vytvorení „digitálnych zelených osvedčení“ s cieľom uľahčiť bezpečný voľný pohyb v rámci EÚ počas pandémie COVID19. V rámci EÚ bude digitálne zelené osvedčenie dôkazom toho, že daná osoba bola proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaná, že má negatívny výsledok testu alebo že ochorenie COVID-19 prekonala. Členské štáty sú naďalej zodpovedné za prijímanie rozhodnutí o tom, ktoré obmedzenia na ochranu verejného zdravia možno pre cestujúcich zrušiť, takéto zrušenie by však mali pri cestujúcich, ktorí sú držiteľmi digitálneho zeleného osvedčenia, uplatňovať nediskriminačným spôsobom.

(6)

V čoraz väčšej miere sú k dispozícii vedecké odporúčania a empirické dôkazy o účinkoch očkovania, ktoré prinášajú jednoznačný záver, že očkovanie pomáha narúšať reťazce prenosu.

(7)

Tieto dôkazy naznačujú, že cestovné obmedzenia by sa mohli v niektorých prípadoch bezpečne zrušiť u osôb, ktoré vedia preukázať, že dostali poslednú odporúčanú dávku očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ktorá je v EÚ povolená podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (5), a že takéto zrušenie by mohlo byť odôvodnené, pokiaľ bola osoba zaočkovaná očkovacou látkou proti ochoreniu COVID-19, u ktorej bol ukončený proces WHO na jej zaradenie do zoznamu na núdzové použitie.

(8)

Deti, ktoré sú vzhľadom na svoj vek z očkovania proti ochoreniu COVID-19 vyňaté, by mali mať možnosť cestovať so svojimi zaočkovanými rodičmi za predpokladu, že mali negatívny výsledok PCR testu na ochorenie COVID-19, pričom tento test bol vykonaný nie skôr ako 72 hodín pre prekročením hranice regiónu EÚ+. V týchto prípadoch by mohli členské štáty vyžadovať ďalšie testovanie po príchode.

(9)

Doposiaľ je však k dispozícii len veľmi málo štúdií tom, či sa varianty vzbudzujúce obavy dokážu vyhnúť imunitnej reakcii vyvolanej jednotlivými očkovacími látkami proti ochoreniu COVID-19, resp. takéto štúdie vôbec neexistujú. Preto by sa mal v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti vytvoriť mechanizmus „núdzovej brzdy“, aby mohli členské štáty koordinovaným spôsobom prijímať bezodkladné a časovo obmedzené opatrenia a rýchlo tak reagovať na to, že v danej tretej krajine vznikol variant, ktorý sa stal predmetom osobitného skúmania, a to najmä vtedy, ak ho Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) označilo za variant vyžadujúci si pozornosť (variant of interest). Táto núdzová brzda by mala umožniť prijímať primerané opatrenia, vrátane obmedzenia vstupu, s cieľom predchádzať zavlečeniu variantu do regiónu EÚ+ a jeho následnému šíreniu. Takéto opatrenia by mali byť predmetom rýchlej koordinácie v Rade, aby bolo možné uplatniť spoločný prístup.

(10)

Pri posudzovaní epidemiologickej situácie v tretej krajine by sa malo prihliadať na pokrok, ktorý bol dosiahnutý pri očkovaní populácie danej krajiny proti vírusu.

(11)

Po svojom prijatí poskytnú nariadenia o digitálnych zelených osvedčeniach prostredníctvom vykonávacieho aktu Komisie základ pre to, aby sa s potvrdeniami o očkovaní vydanými tretími krajinami zaobchádzalo rovnako ako s digitálnymi zelenými osvedčeniami, resp. pre to, aby sa takého osvedčenia vydávali osobám, ktoré boli zaočkované v tretích krajinách. V snahe zabezpečiť koordinovaný prístup členských štátov a uľahčiť cestujúcim z tretích krajín ďalšie cestovanie v regióne EÚ+ by sa mali prijať kroky, ktoré uľahčia uplatňovanie týchto ustanovení. Členské štáty by mohli zvážiť možnosť vytvoriť na tento účel portál, na ktorom by osoby s pobytom mimo regiónu EÚ+ mohli požiadať o to, aby bolo ich potvrdenie o očkovaní vydané v tretej krajine uznané za spoľahlivý dôkaz o očkovaní, a/alebo o vydanie digitálneho zeleného osvedčenia.

(12)

Ak členské štáty uznávajú dôkaz o očkovaní na účely zrušenia obmedzení, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi Únie zavedené v snahe obmedziť šírenie ochorenia COVID-19, napr. požiadavku absolvovať karanténu/domácu izoláciu alebo podrobiť sa testu na infekciu SARS-CoV-2, tieto obmedzenia by mali v zásade zrušiť pre cestujúcich s pobytom v tretej krajine, ktorí najneskôr 14 dní pred vstupom do regiónu EÚ+ dostali poslednú odporúčanú dávku očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ktorá je v EÚ povolená podľa nariadenia (ES) č. 726/2004. Členské štáty by sa tiež mohli rozhodnúť zrušiť obmedzenia pre cestujúcich zaočkovaných inou očkovacou látkou proti ochoreniu COVID-19, u ktorej bol ukončený proces WHO na jej zaradenie do zoznamu na núdzové použitie. Ani jeden z týchto dvoch postupov by sa však nemal uplatňovať v prípade, že členský štát použil núdzovú brzdu. Pokým nebudú nariadenia o digitálnom zelenom osvedčení prijaté a nezačnú sa uplatňovať a pokým Komisia neprijme vykonávací akt, ktorým sa umožní, aby sa s potvrdeniami o očkovaní vydanými tretími krajinami zaobchádzalo rovnako ako s digitálnymi zelenými osvedčeniami, členské štáty by mali mať možnosť uznávať potvrdenia tretích krajín, ktoré obsahujú aspoň minimálny súbor údajov, na základe vnútroštátnych právnych predpisov, a to s prihliadnutím na ich schopnosť overiť pravosť, platnosť a integritu potvrdenia, ako aj to, či obsahuje všetky príslušné údaje.

(13)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto odporúčania, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto odporúčanie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto odporúčaní, či ho bude transponovať.

(14)

Toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (6); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(15)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (7).

(16)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES (8) v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (9).

(17)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES (10) v spojení s článkom 3 rozhodnutia 2011/350/EÚ (11).

(18)

Právnym statusom tohto odporúčania, ako sa uvádza v odôvodneniach 13 až 17, nie je dotknutá potreba členských štátov, aby v záujme riadneho fungovania schengenského priestoru koordinovaným spôsobom rozhodli o zrušení obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné,