(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 (3) je potrebné vykonať viacero zmien s cieľom zlepšiť ochranu cestujúcich a podporiť intenzívnejšie využívanie železničnej prepravy, a to najmä s náležitým ohľadom na články 11, 12 a 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Vzhľadom na uvedené zmeny a v záujme prehľadnosti by sa preto nariadenie (ES) č. 1371/2007 malo prepracovať.

(2)

V rámci spoločnej dopravnej politiky je dôležité ochrániť užívateľské práva cestujúcich v železničnej preprave a zlepšiť kvalitu a efektívnosť osobnej železničnej prepravy s cieľom prispieť k zvyšovaniu podielu železničnej dopravy vo vzťahu k iným spôsobom dopravy.

(3)

Napriek výraznému pokroku v oblasti ochrany spotrebiteľa v Únii sú stále potrebné určité zlepšenia z hľadiska ochrany práv cestujúcich v železničnej preprave.

(4)

Keďže cestujúci v železničnej preprave je slabšou stranou prepravnej zmluvy, mali by sa chrániť najmä práva cestujúcich v železničnej preprave.

(5)

Účelom priznania rovnakých práv cestujúcim v medzinárodnej a vnútroštátnej železničnej preprave je zvýšenie miery ochrany spotrebiteľa v Únii, zaistenie rovnakých podmienok pre železničné podniky a zaručenie jednotnej úrovne práv cestujúcich. Cestujúci by mali dostať čo najpresnejšie informácie o svojich právach. Keďže určité moderné formáty cestovných lístkov fyzicky neumožňujú, aby na nich boli vytlačené informácie, malo by byť možné poskytnúť informácie vyžadované v tomto nariadení inými spôsobmi.

(6)

Spoje železničnej prepravy, ktoré sa prevádzkujú výlučne na historické alebo turistické účely, zvyčajne neslúžia bežným dopravným potrebám. Takáto spoje sú zvyčajne oddelené od zvyšku železničného systému Únie a využívajú technológiu, ktorá môže obmedziť ich dostupnosť. S výnimkou určitých ustanovení, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky spoje osobnej železničnej prepravy v celej Únii, by členské štáty mali mať možnosť udeliť výnimky z uplatňovania ustanovení tohto nariadenia spojom železničnej prepravy, ktoré sa poskytujú výlučne na historické alebo turistické účely.

(7)

Mestské, prímestské a regionálne spoje osobnej železničnej prepravy sa povahou líšia od diaľkových spojov osobnej železničnej prepravy. Členské štáty by preto mali mať možnosť vyňať takéto spoje z uplatňovania určitých ustanovení tohto nariadenia o právach cestujúcich. Takéto výnimky by sa však nemali uplatňovať na základné pravidlá, najmä nie na ustanovenia o nediskriminačných podmienkach prepravných zmlúv, o práve zakúpiť si železničný cestovný lístok bez zbytočných komplikácií, o zodpovednosti železničného podniku voči cestujúcim a za ich batožinu, o požiadavke, aby boli železničné podniky primerane poistené, a o požiadavke, aby sa prijali primerané opatrenia na zaistenie osobnej bezpečnosti cestujúcich na železničných staniciach a vo vlakoch. Regionálne spoje sú vo väčšej miere integrované do zvyšku železničného systému Únie a cesty sú dlhšie. V prípade regionálnych spojov osobnej železničnej prepravy by sa preto možné výnimky mali ešte viac obmedziť. Pokiaľ ide o regionálne spoje osobnej železničnej prepravy, výnimky z ustanovení tohto nariadenia, ktoré uľahčujú využívanie služieb železničnej prepravy osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou, by sa mali postupne úplne zrušiť, a výnimky by sa nemali uplatňovať, pokiaľ ide o ustanovenia tohto nariadenia podporujúce používanie bicyklov. Možnosť oslobodiť regionálne spoje od určitých povinností, pokiaľ ide o poskytovanie priamych cestovných lístkov a presmerovanie, by sa okrem toho mala časovo obmedziť.

(8)

Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť služby osobnej železničnej prepravy v Únii. Členské štáty by preto mali mať možnosť udeliť výnimky spojom v regiónoch, v ktorých sa podstatná časť prepravy uskutočňuje mimo územia Únie.

(9)

S cieľom umožniť plynulý prechod z rámca stanoveného podľa nariadenia (ES) č. 1371/2007 na rámec podľa tohto nariadenia by sa okrem toho mali postupne zrušiť skoršie vnútroštátne výnimky, aby sa zabezpečila potrebná právna istota a kontinuita. Členské štáty, ktoré majú v súčasnosti v platnosti výnimky podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1371/2007, by mali mať možnosť vyňať spoje vnútroštátnej osobnej železničnej prepravy len z ustanovení tohto nariadenia, ktoré si vyžadujú značné úpravy, a v každom prípade len na obmedzené časové obdobie. Členské štáty by tiež mali mať možnosť udeliť počas prechodného obdobia výnimku z povinnosti distribuovať operátorom informácie o premávke a cestovaní, ale len vtedy, keď nie je technicky uskutočniteľné, aby manažér infraštruktúry poskytol údaje v reálnom čase akémukoľvek železničnému podniku, predajcovi cestovných lístkov, prevádzkovateľovi zájazdu alebo manažérovi stanice. Posúdenie toho, čo je technicky uskutočniteľné, by sa malo vykonávať aspoň každé dva roky.

(10)

Členské štáty by mali informovať Komisiu, keď oslobodia služby osobnej železničnej prepravy z uplatňovania určitých ustanovení tohto nariadenia. Pri poskytovaní týchto informácií by členské štáty mali vysvetliť dôvody udelenia takýchto výnimiek a prijaté alebo plánované opatrenia na splnenie povinností podľa tohto nariadenia po uplynutí platnosti príslušných výnimiek.

(11)

Ak je za jednu stanicu zodpovedných viac manažérov stanice, členské štáty by mali mať možnosť určiť orgán zodpovedný za úlohy uvedené v tomto nariadení.

(12)

Prístup k cestovným informáciám v reálnom čase vrátane prístupu k informáciám o tarifách vedie k tomu, že železničná preprava je prístupnejšia pre nových zákazníkov, a poskytuje im širšiu škálu cestovných možností a taríf, z ktorých si môžu vybrať. Na uľahčenie cestovania vlakom by železničné podniky mali iným železničným podnikom, predajcom cestovných lístkov a prevádzkovateľom zájazdov, ktorí predávajú ich služby, poskytnúť prístup k takýmto cestovným informáciám a dať im možnosť uskutočniť a zrušiť rezervácie. Na uľahčenie cestovania vlakom by manažéri infraštruktúry mali distribuovať údaje o príchode a odchode vlakov v reálnom čase železničnému podniku a manažérom staníc, ako aj predajcom cestovných lístkov a prevádzkovateľom zájazdov.

(13)

Podrobnejšie požiadavky na poskytovanie cestovných informácií sú vymedzené v technických špecifikáciách interoperability, ktoré sú uvedené v nariadení Komisie (EÚ) č. 454/2011 (4).

(14)

Posilnenie práv cestujúcich v železničnej preprave by malo byť založené na existujúcom medzinárodnom práve, ktoré sa nachádza v dodatku A – „Jednotné právne predpisy pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožiny (CIV)“ - k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980 v znení protokolu z 3. júna 1999 o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (protokol 1999). Je však potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a chrániť nielen cestujúcich v medzinárodnej, ale aj vo vnútroštátnej železničnej preprave. Únia pristúpila k dohovoru COTIF 23. februára 2013.

(15)

Členské štáty by mali zakázať diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti cestujúceho alebo miesta, kde je železničný podnik, predajca cestovných lístkov či prevádzkovateľ zájazdu usadený v rámci Únie. Sociálne tarify a podpora širšieho využívania verejnej dopravy by sa však nemali zakazovať, pokiaľ sú dané opatrenia primerané a nezávislé od štátnej príslušnosti dotknutých cestujúcich. Železničné podniky, predajcovia cestovných lístkov a prevádzkovatelia zájazdov môžu podľa vlastného uváženia určovať svoje obchodné praktiky vrátane používania špeciálnych ponúk a propagácie určitých kanálov predaja. Vzhľadom na rozvoj online platforiem predaja osobných cestovných lístkov by členské štáty mali osobitnú pozornosť venovať zaisteniu toho, aby nedošlo k žiadnej diskriminácii počas prístupu na online rozhrania alebo nákupu cestovných lístkov online. Úroveň ochrany cestujúcich by okrem toho mala byť rovnaká bez ohľadu na spôsob zakúpenia určitého typu cestovného lístku.

(16)

Rastúca obľuba cyklistiky v Únii ovplyvňuje celkovú mobilitu a cestovný ruch. Rastúci podiel železničnej dopravy a cyklistiky zmierňuje vplyvy dopravy na životné prostredie. Železničné podniky by preto mali v maximálnej možnej miere uľahčovať kombinovanie cyklistiky a železničnej prepravy. Predovšetkým by pri nadobúdaní nových koľajových vozidiel alebo pri rozsiahlej modernizácii existujúcich koľajových vozidiel mali poskytovať primeraný počet miest pre bicykle, pokiaľ sa nadobudnutie alebo modernizácia koľajových vozidiel netýka reštauračných, lôžkových alebo ležadlových vozňov. S cieľom zabrániť negatívnemu vplyvu na úroveň bezpečnosti existujúcich koľajových vozidiel by sa uvedená povinnosť mala uplatňovať len v prípadoch rozsiahlej modernizácie, ktorá si vyžaduje nové povolenie na uvedenie vozidla na trh.

(17)

Primeraný počet miest pre bicykle v zostave vlaku by sa mal určiť s prihliadnutím na veľkosť zostavy vlaku, druh spoja a dopyt po preprave bicyklov. Železničné podniky by mali mať možnosť po konzultácii s verejnosťou vypracovať plány s konkrétnym počtom miest pre bicykle v rámci svojich spojov. V prípade, že sa železničné podniky rozhodnú takéto plány nevypracovať, mal by sa uplatňovať povinný počet miest pre bicykle. Uvedený povinný počet miest pre bicykle by tiež mal slúžiť ako usmernenie pre železničné podniky pri vypracovaní ich plánov. Počet miest pre bicykle, ktorý je nižší ako povinný počet, by sa mal považovať za primeraný len vtedy, ak je to odôvodnené osobitnými okolnosťami, ako je prevádzkovanie železničných spojov v zimnom období, v ktorom zjavne neexistuje žiadny alebo len nízky dopyt po preprave bicyklov. Okrem toho je v niektorých členských štátoch dopyt po preprave bicyklov obzvlášť vysoký, pokiaľ ide o určité druhy spojov. Členské štáty by preto mali mať možnosť určiť minimálny primeraný počet miest pre bicykle pre určité druhy spojov. Takýto minimálny primeraný počet miest pre bicykle by mal mať prednosť pred konkrétnym počtom uvedeným v akýchkoľvek plánoch železničných podnikov. Týmto by sa nemalo brániť voľnému pohybu železničných koľajových vozidiel v rámci Únie. Cestujúci by mali byť o dostupnom priestore pre bicykle informovaní.

(18)

Práva a povinnosti týkajúce sa prepravy bicyklov vo vlakoch by sa mali vzťahovať na bicykle, ktoré sú použiteľné na jazdu pred cestou vlakom a po nej. Na prepravu bicyklov v balíkoch a taškách sa v príslušných prípadoch vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa batožiny.

(19)

Medzi práva cestujúcich v železničnej preprave patrí získavanie informácií o spoji pred uskutočním cesty a počas nej. Železničné podniky, predajcovia cestovných lístkov a prevádzkovatelia zájazdov by mali pred cestou poskytnúť všeobecné informácie o danom železničnom spoji. Tieto informácie by sa mali poskytnúť v prístupnom formáte pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou. Železničné podniky a, ak je to možné, predajcovia cestovných lístkov a prevádzkovatelia zájazdov by mali cestujúcemu počas cesty poskytovať ďalšie informácie vyžadované týmto nariadením. Ak takýmito informáciami disponuje manažér stanice, mal by ich tiež poskytnúť cestujúcim.

(20)

Existuje široká škála veľkosti podnikov, ktoré zabezpečujú predaj cestovných lístkov, od mikropodnikov až po veľké podniky, pričom niektorí predajcovia cestovných lístkov ponúkajú svoje služby iba offline alebo iba online. Povinnosť poskytovať cestujúcim cestovné informácie by preto mala byť úmerná rôznym veľkostiam a teda aj rôznym kapacitám predajcov cestovných lístkov.

(21)

Toto nariadenie by nemalo železničným podnikom, prevádzkovateľom zájazdov ani predajcom cestovných lístkov brániť v tom, aby cestujúcim ponúkali výhodnejšie podmienky než tie, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Toto nariadenie by však nemalo viesť k tomu, aby bol železničný podnik viazaný výhodnejšími zmluvnými podmienkami ponúkanými prevádzkovateľom zájazdu alebo predajcom cestovných lístkov, pokiaľ sa nestanoví inak v dohode medzi železničným podnikom a prevádzkovateľom zájazdu alebo predajcom cestovných lístkov.

(22)

Priame cestovné lístky umožňujú plynulú prepravu cestujúcich a preto by sa malo vynaložiť všetko primerané úsilie na to, aby takéto cestovné lístky boli v ponuke na diaľkové, mestské, prímestské a regionálne spoje osobnej železničnej prepravy, či už medzinárodné alebo vnútroštátne, vrátane spojov osobnej železničnej prepravy, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje. Na účely určenia celkového meškania, pri ktorom vzniká nárok na náhradu škody, by malo byť možné vylúčiť doby meškania, ku ktorým dochádza na tých častiach cesty, na ktorých sú prevádzkované železničné spoje, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(23)

Pokiaľ ide o spoje prevádzkované tým istým železničným podnikom, presun cestujúcich v železničnej preprave medzi jednotlivými spojmi by mal byť uľahčený zavedením povinnosti poskytovať priame cestovné lístky, keďže nie sú potrebné žiadne obchodné dohody medzi železničnými podnikmi. Požiadavka poskytovať priame cestovné lístky by sa mala uplatňovať aj na spoje prevádzkované železničnými podnikmi, ktoré patria tomu istému vlastníkovi alebo ktoré sú dcérskymi spoločnosťami v úplnom vlastníctve jedného zo železničných podnikov poskytujúcich železničné spoje, ktoré sú súčasťou danej cesty. Železničný podnik by mal mať možnosť uviesť na priamom cestovnom lístku čas odchodu každého železničného spoja vrátane regionálnych spojov, pre ktorý platí daný priamy cestovný lístok.

(24)

Cestujúci by mali byť jasne informovaní o tom, či cestovné lístky predávané železničným podnikom v rámci jednej obchodnej transakcie predstavujú priamy cestovný lístok. Ak cestujúci nie sú správne informovaní, železničný podnik by mal byť zodpovedný, akoby šlo o priamy cestovný lístok.

(25)

Mala by sa podporovať ponuka priamych cestovných lístkov. Správne informácie o železničných spojoch sú však dôležité aj vtedy, keď si cestujúci kupujú cestovné lístky od predajcu cestovných lístkov alebo od prevádzkovateľa zájazdov. Ak predajcovia cestovných lístkov alebo prevádzkovatelia zájazdov predávajú samostatné cestovné lístky ako balík, mali by cestujúcich jasne informovať, že tieto cestovné lístky neposkytujú rovnakú úroveň ochrany ako priame cestovné lístky a že železničný podnik alebo železničné podniky, ktoré daný spoj prevádzkujú, tieto cestovné lístky nevydali ako priame cestovné lístky. Ak predajcovia cestovných lístkov alebo prevádzkovatelia zájazdov uvedenú požiadavku nesplnia, ich zodpovednosť by mala ísť nad rámec náhrady cestovného lístka.

(26)

Je dôležité, aby železničné podniky pri ponuke priamych cestovných lístkov zohľadnili realistické a uplatniteľné minimálne časové lehoty na prestup, známe v čase pôvodnej rezervácie, ako aj všetky relevantné faktory, ako je veľkosť a umiestnenie príslušných staníc a nástupíšť.

(27)

Vzhľadom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a v záujme toho, aby mohli osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou cestovať železnicou porovnateľne s ostatnými občanmi, by sa mali zaviesť pravidlá ich nediskriminácie a pomoci takýmto osobám počas cesty. Osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou majú rovnaké práva na voľný pohyb a nediskrimináciu ako všetci ostatní občania. Osobitná pozornosť by sa mala okrem iného venovať poskytovaniu informácií osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou o prístupnosti železničných spojov, podmienkach prístupu ku koľajovým vozidlám a k zariadeniam vo vlaku. V záujme toho, aby sa cestujúcim s poškodením zmyslových orgánov poskytovali najlepšie možné informácie o meškaniach, by sa mali vo vhodných prípadoch používať vizuálne a zvukové systémy. Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať v prípade absencie dostupného spôsobu, ako si zakúpiť cestovné lístky pred nástupom do vlaku, možnosť zakúpiť si ich vo vlaku bez dodatočných poplatkov. Mala by však existovať možnosť obmedziť toto právo z dôvodov bezpečnosti alebo povinnej rezervácie miest. Personál by mal byť primerane vyškolený, aby dokázal reagovať na potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou, najmä pri poskytovaní pomoci. Aby sa zaistili rovnaké podmienky cestovania, mala by sa pomoc takýmto osobám poskytovať na staniciach a vo vlaku alebo, ak vo vlaku a na stanici nie je prítomný vyškolený sprievodný personál, malo by sa vynaložiť všetko primerané úsilie, aby sa im umožnil prístup k železničnej preprave.

(28)

Železničné podniky a manažéri staníc by mali aktívne spolupracovať s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zlepšiť kvalitu dostupnosti dopravných služieb.

(29)

S cieľom uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou prístup k spojom osobnej železničnej prepravy by členské štáty mali mať možnosť vyžadovať od železničných podnikov a manažérov staníc, aby zriadili národné jednotné kontaktné miesto na koordináciu informácií a pomoci.

(30)

S cieľom zaistiť, aby sa osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou poskytovala pomoc, je z praktických dôvodov potrebné železničný podnik, manažéra stanice, predajcu cestovných lístkov alebo prevádzkovateľa zájazdu o potrebe pomoci vopred informovať. Hoci sa týmto nariadením stanovuje jednotná maximálna lehota pre takéto predbežné informovanie, cenné sú dobrovoľné dojednania umožňujúce kratšie lehoty, ak sa nimi zlepší mobilita osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. S cieľom zaručiť čo najširšie šírenie informácií o takýchto skrátených lehotách je dôležité, aby Komisia do svojej správy o vykonávaní a výsledkoch tohto nariadenia zahrnula informácie o vývoji v oblasti dojednaní o skrátených lehotách na predbežné informovanie a súvisiacom šírení informácií.

(31)

Železničné podniky a manažéri staníc by mali zohľadňovať potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou prostredníctvom dodržiavania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (5) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1300/2014 (6). Keď sa v tomto nariadení odkazuje na ustanovenia smernice (EÚ) 2019/882, členské štáty by mali uvedené ustanovenia uplatňovať od 28. júna 2025, a to v súlade s prechodnými opatreniami uvedenými v článku 32 uvedenej smernice. Pokiaľ ide o služby osobnej železničnej prepravy, rozsah pôsobnosti uvedených ustanovení je stanovený v článku 2 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice.

(32)

Určité zvieratá sú vycvičené na to, aby osobám so zdravotným postihnutím pomáhali byť nezávisle mobilnými. V záujme takejto mobility je nevyhnutné, aby uvedené zvieratá bolo možné vziať do vlakov. Týmto nariadením sa stanovujú spoločné práva a povinnosti týkajúce sa asistenčných psov. Členské štáty by však mali mať možnosť vykonávať skúšky s využitím iných asistenčných zvierat v oblasti mobility a umožniť prítomnosť týchto zvierat vo vlakoch v rámci ich vnútroštátnych železničných spojov. Je dôležité, aby Komisia monitorovala vývoj v tejto oblasti s ohľadom na budúcu prácu týkajúcu sa asistenčných zvierat v oblasti mobility.

(33)

Je žiaduce, aby sa týmto nariadením vytvoril systém náhrady škody pre cestujúcich v prípade meškania, a to aj v prípadoch, keď bolo meškanie spôsobené odrieknutím spoja alebo zmeškaním prípoja. V prípade meškania spoja osobnej železničnej prepravy by mali železničné podniky poskytovať cestujúcim náhradu škody ako určité percento z ceny cestovného lístka.

(34)

Železničné podniky by mali byť povinne poistené alebo by mali mať primerané záruky na pokrytie svojej zodpovednosti voči cestujúcim v železničnej preprave v prípade nehody.

(35)

Posilnenie práv na náhradu škody a pomoc v prípade meškania, zmeškaného prípoja alebo odrieknutia spoja by malo viesť k väčším stimulom na trhu osobnej železničnej prepravy v prospech cestujúcich.

(36)

Pri meškaní by sa mali cestujúcim poskytnúť možnosti pokračovania alebo presmerovania cesty za porovnateľných prepravných podmienok. V takýchto prípadoch by sa mali zohľadniť potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou.

(37)

Železničný podnik by však nemal byť povinný platiť náhradu škody, ak je schopný preukázať, že meškanie spôsobili mimoriadne okolnosti, ako napríklad extrémne poveternostné podmienky alebo veľké prírodné katastrofy, ktoré ohrozovali bezpečnú prevádzku daného spoja. Akákoľvek takáto situácia by mala mať povahu výnimočnej živelnej pohromy, netýkalo by sa to teda bežných sezónnych poveternostných podmienok, ako sú jesenné búrky či pravidelné záplavy v mestských oblastiach v dôsledku prílivu alebo topenia snehu. Železničný podnik by okrem toho nemal byť povinný platiť náhradu škody, ak je schopný preukázať, že meškanie spôsobila rozsiahla kríza v oblasti verejného zdravia, ako napríklad pandémia. Železničný podnik by takisto nemal byť povinný poskytovať náhradu škody za meškanie, ktoré spôsobil cestujúci alebo ktoré spôsobilo určité konanie tretích strán. Železničné podniky by mali preukázať, že takéto situácie nemohli predvídať ani im nemohli predísť, ako aj že nemohli meškaniu zabrániť, a to ani keby boli prijali všetky náležité opatrenia vrátane primeranej preventívnej údržby svojich koľajových vozidiel. Štrajky zamestnancov železničného podniku a konanie alebo opomenutie iných prevádzkovateľov využívajúcich tú istú infraštruktúru, manažéra infraštruktúry alebo manažéra stanice by nemali mať vplyv na zodpovednosť za meškanie. Okolnosti, za ktorých železničné podniky nie sú povinné platiť náhradu škody, by mali byť objektívne odôvodnené. Ak železničné podniky disponujú oznámením alebo dokumentom manažéra železničnej infraštruktúry, orgánu verejnej moci alebo iného subjektu nezávislého od železničných podnikov, v ktorom sa uvádzajú okolnosti, z ktorých železničný podnik vyvodzuje, že je oslobodený od povinnosti vyplatiť náhradu škody, mali by takéto oznámenia alebo dokumenty oznámiť cestujúcim a v relevantnom prípade dotknutým orgánom.

(38)

Železničné podniky by sa mali nabádať, aby zjednodušili postup, ktorým cestujúci žiadajú o náhradu škody alebo náhradu cestovného. Členské štáty by predovšetkým mali mať možnosť požadovať, aby železničné podniky akceptovali žiadosti podané prostredníctvom určitých komunikačných prostriedkov, napríklad na webových sídlach alebo prostredníctvom mobilných aplikácií, za predpokladu, že takéto požiadavky nie sú diskriminačné.

(39)

S cieľom uľahčiť cestujúcim žiadať o náhradu cestovného alebo náhradu škody v súlade s týmto nariadením by sa mali pre takéto žiadosti stanoviť formuláre platné v celej Únii. Cestujúci by mali mať možnosť podať svoju žiadosť prostredníctvom takéhoto formulára.

(40)

Železničné podniky by v spolupráci s manažérmi infraštruktúry a manažérmi staníc mali vypracovať pohotovostné plány na minimalizáciu dosahu výrazných narušení poskytovania služieb tým, že sa uviaznutým cestujúcim poskytnú primerané informácie a starostlivosť.

(41)

Je tiež žiaduce, aby v období bezprostredne po nehode boli jej obete a ich závislí rodinní príslušníci zbavení krátkodobých finančných ťažkostí.

(42)

Je v záujme cestujúcich v železničnej preprave, aby sa po dohode s orgánmi verejnej moci prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie osobnej bezpečnosti cestujúcich na staniciach, ako aj vo vlakoch.

(43)

Cestujúci v železničnej preprave by mali mať možnosť podať sťažnosť akémukoľvek dotknutému železničnému podniku, manažérom určitých staníc, alebo prípadne predajcom cestovných lístkov a prevádzkovateľom zájazdov v závislosti od ich príslušných oblastí zodpovednosti, pokiaľ ide o práva a povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia. Cestujúci v železničnej preprave by mali mať právo dostať odpoveď v primeranej lehote.

(44)

Železničné podniky a manažéri staníc by v záujme efektívneho vybavovania sťažností mali mať právo zriadiť spoločné zákaznícke služby a mechanizmy vybavovania sťažností. Informácie o postupoch vybavovania sťažností by mali byť verejne dostupné a ľahko prístupné pre všetkých cestujúcich.

(45)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na práva cestujúcich podať sťažnosť vnútroštátnemu orgánu alebo sa domáhať právneho prostriedku nápravy v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

(46)

Železničné podniky a manažéri staníc by mali určiť, riadiť a monitorovať normy kvality služieb v osobnej železničnej preprave. Železničné podniky by tiež mali informácie o kvalite svojich služieb zverejňovať.

(47)

S cieľom zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v železničnej preprave by sa od členských štátov malo vyžadovať určenie vnútroštátnych orgánov presadzovania, ktoré budú pozorne monitorovať uplatňovanie tohto nariadenia a presadzovať ho na vnútroštátnej úrovni. Tieto orgány by mali byť schopné prijímať rôzne opatrenia v oblasti presadzovania. Ak sa cestujúci domnievajú, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, mali by mať možnosť sťažovať sa týmto orgánom. Na zaistenie uspokojivého riešenia takýchto sťažností by tieto orgány mali tiež spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania iných členských štátov.

(48)

Členské štáty, ktoré nemajú železničný systém a v blízkej budúcnosti ho ani nebudú mať, by znášali neprimeranú a zbytočnú záťaž, ak by podliehali povinnostiam presadzovania, pokiaľ ide o manažérov staníc a manažérov infraštruktúry, stanovené v tomto nariadení. To isté platí pre povinnosti presadzovania týkajúce sa železničných podnikov, pokiaľ členský štát neudelil licenciu žiadnemu železničnému podniku. Takéto členské štáty by preto mali byť od uvedených povinností oslobodené.

(49)

Spracovanie osobných údajov by sa malo vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7).

(50)

Členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné v prípade porušenia tohto nariadenia a zabezpečiť ich uplatňovanie. Sankcie, ktoré by mohli zahŕňať platbu náhrady škody dotknutej osobe, by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(51)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to rozvoj železníc Únie a posilnenie práv cestujúcich v železničnej preprave, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(52)

S cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy I vzhľadom na jednotné predpisy CIV a úpravu minimálnej výšky zálohovej platby v prípade usmrtenia cestujúceho vzhľadom na zmeny v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien v celej EÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(53)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(54)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä v článkoch 21, 26, 38 a 47 o zákaze akejkoľvek formy diskriminácie, integrácii osôb so zdravotným postihnutím, zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Súdy členských štátov musia toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami,

(1)

Právne predpisy a politika Únie v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj relevantné právne prepisy a politika Únie v oblasti energetiky prispeli v značnej miere k zlepšeniu stavu životného prostredia. V oblasti životného prostredia a klímy však naďalej pretrvávajú veľké problémy, ktoré budú mať závažné negatívne dôsledky pre Úniu a blahobyt jej občanov, pokiaľ sa nebudú riešiť.

(2)

Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 na obdobie rokov 2014 až 2020 (4), je posledný zo série programov Únie od roku 1992, ktoré podporujú vykonávanie právnych predpisov a politických priorít v oblasti životného prostredia a klímy. V nedávnom hodnotení v polovici obdobia program LIFE získal pozitívne hodnotenie, podľa ktorého smeruje k účinnosti, efektívnosti a relevantnosti. V programe LIFE 2014 – 2020 by sa teda malo pokračovať s určitými obmenami, ako vyplýva z hodnotenia programu v polovici obdobia a z následných hodnotení. V súlade s uvedeným by sa Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (ďalej len „program LIFE“) mal zriadiť na obdobie siedmich rokov s cieľom zosúladiť jeho trvanie s trvaním viacročného finančného rámca stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (5).

(3)

Program LIFE, ktorý je zameraný na dosiahnutie cieľov stanovených právnymi predpismi, politikou a plánmi, najmä cieľov stanovených v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (ďalej len „Európska zelená dohoda“), a medzinárodnými záväzkami Únie v oblasti životného prostredia a klímy a relevantnými právnymi predpismi, politikou a plánmi a medzinárodnými záväzkami Únie v oblasti energetiky, by mal prispieť k spravodlivému prechodu na udržateľné, obehové, energeticky efektívne, klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie, k ochrane, obnove a zlepšeniu kvality životného prostredia vrátane vzduchu, vody a pôdy a zdravia, a k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, okrem iného podporou realizácie a riadenia sústavy Natura 2000 a bojom proti degradácii ekosystémov, a to buď priamymi zásahmi, alebo podporou začlenenia uvedených cieľov do iných politík. Programom LIFE by sa tiež mala podporovať vykonávanie všeobecných akčných programov prijatých v súlade s článkom 192 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako je 7. environmentálny akčný program (6), a akéhokoľvek následného environmentálneho akčného programu Únie.

(4)

Únia je odhodlaná vypracovať komplexný prístup k cieľom udržateľného rozvoja vytýčeným v Agende Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, v rámci ktorých sa zdôrazňuje vnútorné prepojenie medzi riadením prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú dostupnosť a ekosystémovými službami, a ich súvis so zdravím ľudí a udržateľným a sociálne inkluzívnym hospodárskym rastom. V tomto duchu by mal program LIFE zohľadňovať zásady solidarity a výrazne prispieť k hospodárskemu rozvoju, ako aj k sociálnej súdržnosti.

(5)

V záujme presadzovania udržateľného rozvoja by sa environmentálne požiadavky a požiadavky v oblasti ochrany klímy mali začleniť do vymedzovania a vykonávania všetkých politík a činností Únie. Mala by sa preto podporovať súčinnosť a komplementárnosť s inými programami financovania Únie, a to aj uľahčením financovania činností, ktoré dopĺňajú strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody a podporujú využívanie a reprodukciu riešení vytvorených v rámci programu LIFE. V záujme zamedzenia dvojitého financovania je nevyhnutná koordinácia. Komisia a členské štáty by mali prijať opatrenia, aby sa zabránilo administratívnemu prekrývaniu a administratívnej záťaži prijímateľov v dôsledku povinnosti predkladať správy v rámci rôznych finančných nástrojov.

(6)

Program LIFE by mal prispieť k udržateľnému rozvoju a k plneniu cieľov právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti energetiky, najmä pokiaľ ide o Agendu Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, Dohovor o biologickej diverzite (7) a Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (8) (ďalej len „Parížska dohoda o zmene klímy“) a okrem iných aj Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (9) (ďalej len „Aarhuský dohovor“), Dohovor EHK o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Bazilejský dohovor OSN o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, Rotterdamský dohovor OSN o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre vybrané nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode a Štokholmský dohovor OSN o perzistentných organických látkach.

(7)

Únia prikladá veľký význam dlhodobej udržateľnosti výsledkov projektov financovaných z programu LIFE a schopnosti zabezpečiť a udržať ich po realizácii projektu, okrem iného prostredníctvom pokračovania projektov alebo reprodukciou alebo prenosom výsledkov.

(8)

Plnenie záväzkov Únie v rámci Parížskej dohody o zmene klímy si vyžaduje transformáciu Únie na udržateľnú, obehovú, energeticky efektívnu, klimaticky neutrálnu a odolnú spoločnosť, ktorá bude založená na obnoviteľných zdrojoch energie. Takáto transformácia si zas vyžaduje akciu, ktorá podporuje energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov a prispieva k vykonávaniu rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a integrovaných energetických a klimatických plánov členských štátov, ako aj k vykonávaniu dlhodobej stratégie Únie v oblasti energetiky a klímy, a to najmä v sektoroch, ktoré najviac prispievajú k súčasnej úrovni emisií skleníkových plynov a úrovni znečistenia, v súlade s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody o zmene klímy. Program LIFE by mal obsahovať aj opatrenia, ktoré prispejú k vykonávaniu politiky Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ktorej cieľom je znížiť zraniteľnosť voči nepriaznivým účinkom zmeny klímy.

(9)

Projekty v rámci nového podprogramu programu LIFE s názvom „Prechod na čistú energiu“ by sa mali zamerať na budovanie kapacít a šírenie poznatkov, zručností, inovatívnych techník, metód a riešení pre dosiahnutie cieľov právnych predpisov a politiky Únie zameraných na prechod na obnoviteľné zdroje energie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Takýmto budovaním kapacít a šírením sú zvyčajne koordinačné a podporné akcie s vysokou pridanou hodnotou na úrovni Únie, ktorých cieľom je odstrániť prekážky na trhu brániace prechodu spoločnosti a hospodárstva na energiu z udržateľných zdrojov, a do ktorých sa zapájajú hlavne malé a stredné subjekty, ako aj viacerí aktéri vrátane miestnych a regionálnych orgánov verejnej moci a neziskových organizácií. Takéto akcie majú viaceré vedľajšie prínosy, napríklad boj proti energetickej chudobe, zlepšenie kvality vzduchu v interiéroch, znižovanie úrovne miestnych znečisťujúcich látok vďaka zlepšeniam v oblasti energetickej efektívnosti a vyššej distribúcii energie z obnoviteľných zdrojov a prispievajú k pozitívnym miestnym hospodárskym účinkom a sociálne inkluzívnejšiemu rastu.

(10)

S cieľom prispieť k zmierneniu zmeny klímy a medzinárodným záväzkom Únie týkajúcim sa dekarbonizácie treba urýchliť transformáciu energetického sektora. Akcie na budovanie kapacít podporujúce energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú do roku 2020 financované v rámci programu Horizont 2020 (10), by mali byť začlenené do nového podprogramu programu LIFE s názvom „Prechod na čistú energiu“, keďže ich cieľom nie je financovať excelentnosť a vytvárať inovácie, ale uľahčiť využívanie už dostupných technológií zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť, ktoré prispejú k zmierňovaniu zmeny klímy. Do programu LIFE by mali byť zapojené všetky zainteresované strany a odvetvia, ktoré sa podieľajú na prechode na čistú energiu. Zahrnutím takýchto akcií zameraných na budovanie kapacít do programu LIFE sa vytvára možnosť synergií medzi jeho podprogramami a zvyšuje sa celková súdržnosť financovania zo strany Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mali zbierať a rozširovať údaje týkajúce sa využívania existujúcich výskumných a inovačných riešení v projektoch programu LIFE vrátane projektov programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (11) (ďalej len „program Horizont Európa“) a jeho predchodcov.

(11)

Na základe posúdenia vplyvu pripojeného k návrhu Komisie v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 (12), ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (13), sa odhaduje, že na splnenie cieľov Únie v oblasti energetiky do roku 2030 budú v období rokov 2021 – 2030 potrebné ďalšie investície vo výške 177 miliárd EUR ročne. Najväčšie medzery sa týkajú investícií do dekarbonizácie budov s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a využiť obnoviteľné zdroje energie malého rozsahu, kde je potrebné sústrediť kapitál do projektov, ktoré majú vysoko distribuovaný charakter. Jedným z cieľov podprogramu „Prechod na čistú energiu“, pod ktorý spadá energetická efektívnosť rýchle využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, je budovanie kapacít na rozvoj a zoskupovanie takýchto projektov, čím sa podporí aj čerpanie finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a urýchlia sa investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a to aj s využitím finančných nástrojov poskytovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (14).

(12)

Program LIFE je jediný program, ktorý sa osobitne zameriava na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri podpore vykonávania právnych predpisov a politík Únie v týchto oblastiach.

(13)

Synergie s programom Horizont Európa by mali umožniť identifikovanie a stanovenie potrieb výskumu a inovácií, pokiaľ ide o riešenie výziev v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky v rámci Únie počas strategického plánovacieho procesu uvedeného programu v oblasti výskumu a inovácií. Program LIFE by mal aj naďalej urýchľovať vykonávanie právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy a relevantných právnych predpisov a politiky Únie v oblasti energetiky, a to aj využívaním a aplikovaním výsledkov výskumu a inovácií z programu Horizont Európa a napomáhaním pri ich zavádzaní vo väčšom rozsahu, ak to môže pomôcť pri riešení problémov spojených so životným prostredím, s klímou alebo energetickou transformáciou. Európska rada pre inováciu v rámci programu Horizont Európa môže poskytnúť podporu na rozšírenie a komercializáciu nových priekopníckych myšlienok, ktoré by mohli vzísť z implementácie projektov LIFE. Podobne by sa mali zohľadniť aj synergie s inovačným fondom v rámci systému obchodovania s emisiami zriadeným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (15).

(14)

Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu LIFE, by malo byť tiež možné poskytnúť príspevok z iných programov Únie, ak takéto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. V prípade akcií, ktorým sa poskytne kumulované financovanie z rôznych programov Únie, by sa audit mal vykonať iba raz a spôsobom, ktorý pokryje všetky zapojené programy Únie a ich príslušné platné pravidlá.

(15)

Z oznámenia Komisie z 3. februára 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (ďalej len „EIR“ – Environmental Implementation Review) vyplýva, že je potrebný značný pokrok, aby sa urýchlilo vykonávanie acquis Únie v oblasti životného prostredia a aby sa ciele v oblasti životného prostredia a klímy lepšie začlenili do ostatných politík. Program LIFE by mal preto pôsobiť ako katalyzátor pri riešení horizontálnych, systémových výziev, ako aj prvotných príčin nedostatkov pri vykonávaní identifikovaných v EIR, a pri dosahovaní požadovaného pokroku prostredníctvom vývoja, testovania a reprodukcie nových prístupov; podpory tvorby politiky, jej monitorovania a preskúmavania; zlepšovania riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiacej energetickej transformácie, okrem iného posilnením zapojenia zainteresovaných strán na všetkých úrovniach, budovania kapacít, komunikácie a zvyšovania informovanosti; mobilizácie investícií z investičných programov Únie alebo iných finančných zdrojov a podpory akcií na prekonanie rozličných prekážok brániacich účinnému vykonávaniu kľúčových plánov vyžadovaných v súlade s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia.

(16)

Na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémov vrátane morských ekosystémov je nevyhnutná podpora tvorby, vykonávania, presadzovania a posudzovania príslušných právnych predpisov a politík Únie, a to vrátane oznámenia Komisie z 20. mája 2020 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 — Prinavrátenie prírody do našich životov, smernice Rady 92/43/EHS (16), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (17) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (18), konkrétne prostredníctvom rozvoja vedomostnej základne pre tvorbu a realizáciu politík a prostredníctvom vývoja, testovania, demonštrácie a uplatňovania najlepších postupov a riešení, ako je napríklad efektívne riadenie, ktoré sa uplatňujú v malom rozsahu alebo sú prispôsobené osobitným miestnym, regionálnym alebo národným situáciám, vrátane integrovaných prístupov k vykonávaniu prioritných akčných rámcov prijatých podľa smernice 92/43/EHS. Toto nariadenie by malo prispieť k začleňovaniu opatrení v oblasti biodiverzity do politík Únie a k dosiahnutiu celkovej ambície poskytnúť v roku 2024 na ciele v oblasti biodiverzity 7,5 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca a v roku 2026 a roku 2027 poskytnúť na ciele v oblasti biodiverzity 10 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

Únia a členské štáty by mali sledovať svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou, aby si mohli splniť povinnosť podávať správy podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Mali by sa plniť aj požiadavky týkajúce sa sledovania stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie. Výdavky Únie súvisiace s biodiverzitou by sa mali sledovať v súlade s účinnou, transparentnou a komplexnou metodikou, ktorú stanoví Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou, ako sa uvádza v Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (19).

(17)

Na základe nedávnych hodnotení a posúdení vrátane preskúmania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v polovici obdobia a kontroly vhodnosti právnych predpisov v oblasti ochrany prírody sa ukazuje, že jednou zo základných príčin nedostatočného vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany prírody a stratégie pre biodiverzitu je nedostatok primeraného financovania.

Hlavné nástroje financovania Únie vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (20) (ďalej len „Európsky fond regionálneho rozvoja“) a Kohézneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 (21) (ďalej len „Kohézny fond“), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (22) (ďalej len „Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka“) a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 508/2014 (ďalej len „Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond“) by mohli byť významným doplnkom a príspevkom k naplneniu uvedených potrieb. Prostredníctvom programu LIFE by sa mohla ďalej zlepšiť efektívnosť uplatňovania týchto hľadísk pomocou strategických projektov v oblasti ochrany prírody určených na urýchlenie vykonávania právnych predpisov a politiky Únie v oblasti ochrany prírody a biodiverzity vrátane opatrení stanovených v prioritných akčných rámcoch prijatých podľa smernice 92/43/EHS. Strategickými projektmi v oblasti ochrany prírody by sa mali podporovať akčné programy v členských štátoch zamerané na začlenenie príslušných cieľov v oblasti ochrany prírody a biodiverzity do ďalších politík a programov financovania, čím sa zabezpečí mobilizácia primeraných finančných prostriedkov na vykonávanie týchto politík.

Členským štátom by sa malo umožniť v rámci svojich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku rozhodnúť použiť určitú časť prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na podporu opatrení, ktoré dopĺňajú strategické projekty v oblasti ochrany prírody vymedzené v tomto nariadení.

(18)

Podpora obehového hospodárstva a efektívneho využívania zdrojov si vyžaduje posun v spôsobe navrhovania, výroby, spotreby, opravy, opätovného používania, recyklácie a likvidácie materiálov a výrobkov vrátane plastov, ako aj zameranie sa na celý životný cyklus výrobkov. Programom LIFE by sa malo prispieť k prechodu na model obehového hospodárstva prostredníctvom finančnej podpory zameranej na rozličných aktérov, ako sú napríklad podniky, orgány verejnej moci a spotrebitelia, a to najmä uplatňovaním, vyvíjaním a reprodukciou najlepších technológií, postupov a riešení prispôsobených osobitným miestnym, regionálnym a národným situáciám vrátane integrovaných prístupov k uplatňovaniu hierarchie odpadového hospodárstva a k vykonávaniu plánov v oblasti odpadového hospodárstva a predchádzania vzniku odpadu. Podporou vykonávania oznámenia Komisie zo 16. januára 2018 o Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve by sa mohli podniknúť kroky zamerané najmä na riešenie problému s morským odpadom.

(19)

Vysoká úroveň ochrany životného prostredia má zásadný význam pre zdravie a dobré životné podmienky občanov Únie. Program LIFE by mal podporovať ciele Únie, pokiaľ ide o výrobu a používanie chemických látok spôsobmi, ktoré povedú k minimalizácii významných nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie, aby sa splnil cieľ dosiahnuť v Únii netoxické prostredie. Programom LIFE by sa mali takisto podporovať aktivity na uľahčenie vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (23) s cieľom dosiahnuť také hladiny hluku, ktoré nemajú výrazné negatívne vplyvy na ľudské zdravie a nezapríčiňujú riziká v tejto oblasti.

(20)

Dlhodobým cieľom Únie, pokiaľ ide o politiku v oblasti ovzdušia, je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nemá významné negatívne vplyvy na zdravie ľudí a životné prostredie, ani pre ne nepredstavuje riziko, a zároveň posilňovať synergie medzi zlepšovaním kvality ovzdušia a znižovaním emisií skleníkových plynov. Informovanosť verejnosti o znečistení ovzdušia je vysoká a občania od orgánov očakávajú, že budú konať, najmä v oblastiach, kde sú obyvateľstvo a ekosystémy vystavené vysokým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (24) sa zdôrazňuje úloha, ktorú môže financovanie Únie zohrávať pri plnení cieľov v oblasti čistého ovzdušia. V rámci programu LIFE by sa preto mali podporovať projekty vrátane strategických integrovaných projektov, ktoré majú potenciál využiť pákový efekt verejných a súkromných finančných prostriedkov, stať sa príkladmi najlepších postupov a urýchľovať vykonávanie plánov a právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia na miestnej, regionálnej, multiregionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.

(21)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (25) sa vytvoril rámec na ochranu povrchových, pobrežných, brakických a podzemných vôd Únie. Ciele uvedenej smernice by sa podporili lepším plnením a začleňovaním cieľov politiky vodného hospodárstva do ďalších oblastí politiky. V rámci programu LIFE by sa preto mali podporovať projekty, ktoré prispievajú k účinnému vykonávaniu smernice 2000/60/ES a ďalších relevantných právnych predpisov Únie v oblasti ochrany vôd, ktorými sa prispieva k dosiahnutiu dobrého stavu vodných útvarov Únie uplatňovaním, rozvíjaním a reprodukciou najlepších postupov, ako aj mobilizovaním doplňujúcich akcií v rámci iných programov alebo finančných zdrojov Únie.

(22)

Ochrana a obnova morského prostredia je jedným z celkových cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia. Program LIFE by mal slúžiť na: podporu riadenia, zachovania, obnovy a monitorovania biodiverzity a morských ekosystémov, najmä morských lokalít sústavy Natura 2000, a na ochranu druhov v súlade s prioritnými akčnými rámcami prijatými podľa smernice 92/43/EHS; na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (26); na podporu čistých a zdravých morí; na vykonávanie oznámenia Komisie zo 16. januára 2018 o Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve, najmä v záujme riešenia problému strateného rybárskeho výstroja a morského odpadu, a na podporu zapojenia Únie do medzinárodnej správy oceánov, ktorá má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov v rámci Agendy Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a pre zabezpečenie zdravých oceánov pre budúce generácie. Strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody v rámci programu LIFE by mali zahŕňať príslušné akcie zamerané na ochranu morského prostredia.

(23)

Zlepšenie riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiacej energetickej transformácie si vyžaduje zapojenie občianskej spoločnosti zvyšovaním informovanosti verejnosti, a to aj prostredníctvom komunikačnej stratégie zohľadňujúcej nové médiá a sociálne siete, zapojenie spotrebiteľov a širšie zapojenie zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií týkajúcich sa súvisiacich politík a ich vykonávania na všetkých úrovniach. Je preto vhodné, aby program LIFE podporoval širokú škálu mimovládnych organizácií, ako aj siete neziskových subjektov, ktoré sledujú ciele vo všeobecnom záujme Únie a ktoré primárne pôsobia v oblasti životného prostredia alebo klímy, a to kompetitívnym a transparentným udeľovaním grantov na prevádzku s cieľom pomôcť takýmto mimovládnym organizáciám, sieťam a subjektom účinne prispievať k politike Únie a budovať a posilňovať ich kapacity, aby sa stali efektívnejšími partnermi.

(24)

Zatiaľ čo zlepšovanie riadenia na všetkých úrovniach by malo byť prierezovým cieľom všetkých podprogramov programu LIFE, prostredníctvom programu LIFE by sa mala podporovať tvorba, vykonávanie a presadzovanie a účinné dodržiavanie acquis v oblasti životného prostredia a klímy, najmä horizontálnych právnych predpisov v oblasti environmentálneho riadenia vrátane právnych predpisov, ktorými sa vykonáva Aarhuský dohovor.

(25)

Program LIFE by mal trhové subjekty pripraviť na prechod na udržateľné, obehové, energeticky efektívne, klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré je založené na obnoviteľných zdrojoch energie a odolné proti zmene klímy, a v tomto prechode ich podporovať, a to prostredníctvom testovania nových podnikateľských príležitostí, zlepšovania odborných zručností, uľahčovania prístupu spotrebiteľov k udržateľným výrobkom a službám, zapojenia a posilnenia postavenia vplyvných osobností, ako aj testovania originálnych metód na prispôsobenie existujúcich procesov a podnikateľského prostredia. Aby udržateľné riešenia lepšie prenikli na trh, malo by sa podporovať ich prijatie širokou verejnosťou a zapojenie spotrebiteľov.

(26)

Program LIFE je navrhnutý tak, aby podporoval prezentáciu techník, prístupov a najlepších postupov, ktoré sa dajú reprodukovať a rozšíriť. Inovačné riešenia prispejú k zlepšeniu environmentálnych výsledkov a udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov v oblastiach, ktoré sú aktívne v oblasti klímy, vody, pôdy, biodiverzity a odpadu. V tejto súvislosti by sa mali zdôrazniť synergie s ďalšími programami a politikami, ako je napríklad európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako aj schéma EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit.

(27)

Veľké investície do opatrení v oblasti životného prostredia a klímy sú na úrovni Únie financované predovšetkým z hlavných programov financovania Únie. Preto je naliehavé zvýšiť úsilie o uplatňovanie týchto hľadísk s cieľom zabezpečiť, aby boli udržateľnosť, kontrola biodiverzity a kontrola odolnosti voči zmene klímy súčasťou činností podľa ďalších programov financovania Únie a aby boli záruky udržateľnosti začlenené do všetkých nástrojov Únie. V kontexte svojej urýchľovacej úlohy by strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody, ktoré sa vypracujú v rámci programu LIFE, mali vytvárať pákový efekt pre možnosti financovania v rámci uvedených programov financovania a ďalších zdrojov financovania, ako sú napríklad vnútroštátne fondy, ako aj vytvárať synergie.

(28)

Úspech strategických projektov v oblasti ochrany prírody a strategických integrovaných projektov závisí od úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktorých sa týkajú ciele programu LIFE. Preto by sa mala uplatňovať zásada transparentnosti a zverejňovania rozhodnutí týkajúcich sa tvorby, realizácie, posudzovania a monitorovania projektov, a to najmä v prípade začleňovania alebo ak sú projekty financované z viacerých zdrojov.

(29)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy koordinovaným a ambicióznym spôsobom v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje program LIFE k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali aspoň 30 % rozpočtových výdavkov EÚ. Očakáva sa, že prostredníctvom akcií v rámci programu LIFE sa 61 % celkového finančného krytia programu použije na ciele v oblasti klímy. Počas prípravy a vykonávania programu LIFE sa identifikujú relevantné akcie, ktoré sa následne prehodnotia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania. V súlade s Európskou zelenou dohodou by sa pri akciách v rámci programu LIFE mala dodržiavať zásada „nespôsobovať škodu“.

(30)

Pri vykonávaní programu LIFE by sa mala dôkladne zvážiť stratégia týkajúca sa najvzdialenejších regiónov uvedená v oznámení Komisie z 24. októbra 2017 o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ so zreteľom na článok 349 ZFEÚ a osobitné potreby a zraniteľné miesta uvedených regiónov. Do úvahy by sa mali brať aj ďalšie politiky Únie, nielen politiky v oblasti životného prostredia, klímy a relevantné politiky v oblasti energetiky.

(31)

Pri podpore vykonávania programu LIFE by Komisia mala spolupracovať so sieťou národných kontaktných bodov programu LIFE s cieľom stimulovať spoluprácu zameranú na zlepšenie a zefektívnenie služieb národných kontaktných bodov v celej Únii v snahe zvýšiť celkovú kvalitu predkladaných návrhov, ďalej s cieľom organizovať semináre a workshopy, zverejňovať zoznamy projektov financovaných v rámci programu LIFE alebo vykonávať ďalšie činnosti, napríklad mediálne kampane, aby sa lepšie šírili výsledky projektov a uľahčila výmena skúseností, poznatkov a najlepších postupov, ako aj reprodukcia výsledkov projektov v celej Únii, a tým podporovať spoluprácu a komunikáciu. Tieto činnosti by sa mali zamerať najmä na členské štáty s nízkou mierou využívania finančných prostriedkov a mali by uľahčovať komunikáciu a spoluprácu medzi prijímateľmi, žiadateľmi a zainteresovanými stranami v rámci dokončených alebo prebiehajúcich projektov v rovnakej oblasti. Je nevyhnutné, aby sa tieto činnosti v oblasti komunikácie a spolupráce zamerali na regionálne a miestne orgány a zainteresované strany.

(32)

Kritériom, ktorým sa riadi proces hodnotenia projektov a udeľovania podpory v rámci programu LIFE, by mala byť kvalita. Mali by sa sprístupniť finančné prostriedky na projekty technickej pomoci, ktoré sú zamerané na účinnú účasť na programe LIFE, aby sa uľahčilo plnenie cieľov programu LIFE v celej Únii a podporila vysoká kvalita v navrhovaných projektoch. Komisia by sa mala usilovať o účinné geografické pokrytie celej Únie založené na kvalite, a to aj podporou členských štátov pri zvyšovaní kvality projektov prostredníctvom budovania kapacít. Kritériá nízkej účinnej účasti, oprávnených činností a kritériá na vyhodnotenie návrhov v programe LIFE by sa mali stanoviť vo viacročnom pracovnom programe na základe účasti a miery úspešnosti žiadateľov z príslušných členských štátov, pričom sa okrem iného zohľadní počet a hustota obyvateľstva, celková plocha lokalít sústavy Natura 2000 v každom členskom štáte vyjadrená ako podiel celkovej plochy sústavy Natura 2000, a podiel územia členského štátu, na ktorom sa nachádzajú lokality sústavy Natura 2000. Oprávnené činnosti by sa mali vyznačovať tým, že ich cieľom je zlepšovanie kvality projektových žiadostí.

(33)

S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi a zohrávať jedinečnú úlohu v presadzovaní právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia boli v súlade s oznámením Komisie z 18. januára 2018 o opatreniach EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia vytvorené Európska sieť pre implementáciu a vymáhanie environmentálneho práva (IMPEL), Európska sieť prokurátorov pre životné prostredie (ENPE) a Fórum sudcov Európskej únie pre životné prostredie (EUFJE). Tieto subjekty významne prispievajú k posilňovaniu jednotného vykonávania a presadzovania právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia v celej Únii, predchádzaniu narúšania hospodárskej súťaže a zlepšovaniu kvality environmentálnych inšpekcií a mechanizmov presadzovania práva prostredníctvom systému vytvárania sietí tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov, a zabezpečujú výmenu informácií a skúseností na rôznych úrovniach správy, ako aj prostredníctvom odbornej prípravy a hĺbkových diskusií o environmentálnych otázkach a aspektoch presadzovania vrátane procesov monitorovania a vydávania povolení. Vzhľadom na prínos subjektov IMPEL, ENPE a EUFJE k cieľom programu LIFE je vhodné schváliť udeľovanie grantov týmto subjektom bez výzvy na predkladanie návrhov, aby sa tak naďalej podporovala ich činnosť. Okrem toho sa v zmysle všeobecných požiadaviek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (27) (nariadenie o rozpočtových pravidlách) výzva nemusí vyžadovať ani v iných prípadoch, napríklad v prípade orgánov určených členskými štátmi, za ktorých činnosť sú zodpovedné členské štáty, ak sú tieto členské štáty určené za prijímateľov grantu legislatívnym aktom Únie.

(34)

Je vhodné stanoviť finančné krytie programu LIFE, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.

(35)

Maximálne miery spolufinancovania grantov financovaných v rámci programu LIFE by sa mali stanoviť na takých úrovniach, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie efektívnej úrovne podpory z programu LIFE. Špecifické miery spolufinancovania by mali podporiť istotu, pričom by sa zachovala istá miera flexibility zodpovedajúcej osobitným potrebám alebo požiadavkám, s cieľom zohľadniť adaptabilitu potrebnú vzhľadom na existujúce spektrum akcií a subjektov. Špecifické miery spolufinancovania by vždy mali podliehať stanovenej príslušnej maximálnej miere spolufinancovania.

(36)

Na toto nariadenie sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov a slúži na kontrolu zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(37)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (28), nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (29), (Euratom, ES) č. 2185/96 (30) a (EÚ) 2017/1939 (31) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia správnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (ES, Euratom) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (32). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(38)

Druhy financovania a spôsoby plnenia rozpočtu programu LIFE by sa mali zvoliť podľa toho, nakoľko umožňujú plniť špecifické ciele akcií a dosahovať výsledky, zohľadňujúc pri tom najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov by sa malo zvážiť využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov. Komisia by mala zaručiť, aby bolo vykonávanie ľahko zrozumiteľné a mala by presadzovať skutočné zjednodušenie pre nositeľov projektov.

(39)

Ciele politiky programu LIFE by sa vo vhodných prípadoch mali dosahovať prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk podľa nariadenia (EÚ) 2021/523 vrátane sumy pridelenej z programu LIFE uvedenej vo viacročných pracovných programoch v rámci uvedeného programu.

(40)

Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (33) subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu LIFE a prípadnými dohodami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je daná zámorská krajina alebo územie spojené. Účasť takýchto subjektov na programe LIFE by sa mala viazať primárne na projekty, na ktoré sa vzťahuje podprogram „Príroda a biodiverzita“.

(41)

Dobrovoľným systémom Biodiverzita a ekosystémové služby na európskych zámorských územiach (BEST) sa podporuje zachovanie biodiverzity vrátane morskej biodiverzity a udržateľné využívanie ekosystémových služieb vrátane prístupov k adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu zmeny klímy založených na ekosystémoch v najvzdialenejších regiónoch Únie a v zámorských krajinách a na zámorských územiach. Vďaka prípravnej akcii BEST prijatej v roku 2011 a programu BEST 2.0 a projektu BEST NR, ktoré po nej nasledovali, sa prostredníctvom systému BEST prispelo k zvýšeniu informovanosti o ekologickom význame najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území a o ich kľúčovej úlohe v súvislosti so zachovaním globálnej biodiverzity. Komisia odhaduje, že na finančnú podporu projektov v teréne na týchto územiach je potrebných 8 miliónov EUR ročne. Zámorské krajiny a územia vo svojich ministerských vyhláseniach v rokoch 2017 a 2018 ocenili tento systém malých grantov pre biodiverzitu. Preto by sa z programu LIFE mali financovať malé granty zamerané na biodiverzitu vrátane budovania kapacít a akcií, ktoré majú urýchľovací účinok, a to v najvzdialenejších regiónoch aj v zámorských krajinách a na zámorských územiach.

(42)

Do programu LIFE by sa mali mať možnosť zapojiť aj tretie krajiny v súlade s dohodami medzi Úniou a danými krajinami stanovujúcimi konkrétne podmienky ich účasti.

(43)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (34), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(44)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (35) by sa program LIFE mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi. Celkový účinok programu LIFE vyplynie z nepriamych, dlhodobých a ťažko merateľných príspevkov zameraných na dosiahnutie všetkých cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Na účely monitorovania programu LIFE by sa priame ukazovatele výstupov a požiadavky týkajúce sa sledovania stanovené týmto nariadením mali doplniť súborom osobitných ukazovateľov na úrovni projektov, ktoré budú opísané vo viacročných pracovných programoch alebo vo výzvach na predkladanie návrhov, okrem iného v súvislosti so sústavou Natura 2000 a emisiami určitých látok znečisťujúcich ovzdušie.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním viacročných pracovných programov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (36).

(46)

S cieľom zabezpečiť, aby podpora z programu LIFE a jeho vykonávanie boli v súlade s politikami a prioritami Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, a to s cieľom zmeniť toto nariadenie preskúmaním alebo doplnením ukazovateľov alebo doplniť toto nariadenie vymedzením špecifických ukazovateľov pre jednotlivé podprogramy a typy projektov a stanovením rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispieť k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ambicióznym opatreniam v oblasti klímy, ako aj k udržateľnému rozvoju a k dosahovaniu cieľov príslušných právnych predpisov, stratégií a plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia, biodiverzity, klímy, obehového hospodárstva, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti prostredníctvom dobrej správy a prístupu, ktorý je založený na zapojení viacerých zainteresovaných strán, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(48)

Nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 by sa preto malo zrušiť.

(49)

Je vhodné zabezpečiť hladký prechod bez prerušenia medzi predchádzajúcim Programom pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a programom LIFE a zosúladiť začiatok programu LIFE so začiatkom viacročného finančného rámca, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) 2020/2093. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,

(1)

Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť hladké fungovanie digitálneho jednotného trhu v otvorenej a demokratickej spoločnosti tým, že sa bude riešiť zneužívanie hostingových služieb na teroristické účely a prispievať k verejnej bezpečnosti v Únii. Fungovanie digitálneho jednotného trhu by sa malo zlepšiť posilnením právnej istoty pre poskytovateľov hostingových služieb a dôvery používateľov v online prostredie, ako aj posilnením záruk v súvislosti so slobodou prejavu vrátane slobody prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti a v súvislosti so slobodou a pluralitou médií.

(2)

Regulačné opatrenia na riešenie šírenia teroristického obsahu online by sa mali doplniť stratégiami členských štátov na riešenie terorizmu, vrátane posilnenie mediálnej gramotnosti a kritického myslenia, vytvorenia alternatívnej argumentácie a protiargumentácie a inými iniciatívami na zníženie vplyvu teroristického obsahu online a zraniteľnosti voči nemu, ako aj investíciami do sociálnej práce, iniciatívami v oblasti deradikalizácie a spoluprácou s dotknutými komunitami s cieľom udržateľne predchádzať radikalizácii v spoločnosti.

(3)

Riešenie teroristického obsahu online, ktorý je súčasťou širšieho problému nezákonného obsahu online si vyžaduje kombináciu legislatívnych, nelegislatívnych a dobrovoľných opatrení založených na spolupráci medzi orgánmi a poskytovateľmi hostingových služieb pri plnom rešpektovaní základných práv.

(4)

Poskytovatelia hostingových služieb pôsobiaci na internete zohrávajú dôležitú úlohu v digitálnom hospodárstve tým, že spájajú podniky a občanov a uľahčujú verejnú diskusiu a šírenie a prijímanie informácií, názorov a myšlienok, čím významnou mierou prispievajú k inovácii, hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Služby poskytovateľov hostingových služieb sú však v určitých prípadoch zneužívané tretími stranami na účely protiprávneho konania online. Osobitné obavy vyvoláva zneužívanie týchto služieb zo strany teroristických skupín a ich podporovateľov na šírenie teroristického obsahu online s cieľom rozšíriť ich posolstvo, radikalizovať a uskutočniť nábor priaznivcov, ako aj na uľahčenie a riadenie teroristickej činnosti.

(5)

Prítomnosť teroristického obsahu online síce nie je jediným faktorom, no potvrdila sa ako katalyzátor radikalizácie jednotlivcov, ktorá môže viesť k teroristickým činom, a preto má vážne negatívne dôsledky pre používateľov, občanov a spoločnosť ako celok, ako aj pre poskytovateľov online služieb, ktorí sú hostiteľmi takéhoto obsahu, pretože podkopáva dôveru ich používateľov a poškodzuje ich obchodné modely. Vzhľadom na svoju ústrednú úlohu, ako aj technologické prostriedky a spôsobilosti spojené so službami, ktoré poskytujú, nesú poskytovatelia hostingových služieb osobitnú spoločenskú zodpovednosť za ochranu svojich služieb pred zneužitím zo strany teroristov a za poskytovanie pomoci pri riešení teroristického obsahu šíreného prostredníctvom ich služieb online, pričom sa zohľadňuje zásadný význam slobody prejavu vrátane slobody prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti.

(6)

Úsilie na úrovni Únie zamerané na boj proti teroristickému obsahu online sa začalo v roku 2015 prostredníctvom dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi a poskytovateľmi hostingových služieb. Toto úsilie treba doplniť jasným legislatívnym rámcom s cieľom ďalej znižovať prístup k teroristickému obsahu online a primerane reagovať na rýchlo sa vyvíjajúci problém. Legislatívny rámec stavia na dobrovoľnom úsilí, ktoré sa posilnilo odporúčaním Komisie (EÚ) 2018/334 (3), a reaguje na výzvy Európskeho parlamentu, aby sa v súlade s horizontálnym rámcom vytvoreným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (4) posilnili opatrenia na riešenie nezákonného a škodlivého obsahu online, ako aj na výzvy Európskej rady, aby sa zlepšilo odhaľovanie a odstraňovanie obsahu online, ktorý podnecuje k teroristickým činom.

(7)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie smernice 2000/31/ES. Predovšetkým by žiadne opatrenia, ktoré poskytovateľ hostingových služieb prijme v súlade s týmto nariadením, vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení, nemali samy osebe viesť k tomu, že tento poskytovateľ hostingových služieb príde o výhodu výnimky zo zodpovednosti podľa uvedenej smernice. Toto nariadenie nemá vplyv ani na právomoci vnútroštátnych orgánov a súdov, pokiaľ ide o zodpovednosť poskytovateľov hostingových služieb v prípadoch, keď nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenej smernici zakladajúce výnimku zo zodpovednosti.

(8)

V prípade rozporu medzi týmto nariadením a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (5), pokiaľ ide o ustanovenia upravujúce audiovizuálne mediálne služby v zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, by mala mať prednosť smernica 2010/13/EÚ. Tým by nemali byť dotknuté povinnosti podľa tohto nariadenia, a to najmä v súvislosti s poskytovateľmi platformy na zdieľanie videí.

(9)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá zamerané na riešenie zneužívania hostingových služieb na šírenie teroristického obsahu online s cieľom zaručiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. Uvedené pravidlá by mali plne rešpektovať základné práva, ktoré sú chránené v Únii, a najmä tie, ktoré sú zaručené Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(10)

Toto nariadenie má prispievať k ochrane verejnej bezpečnosti a zároveň vytvárať primerané a spoľahlivé záruky na zabezpečenie ochrany základných práv vrátane práva na rešpektovanie súkromného života, na ochranu osobných údajov, na slobodu prejavu vrátane slobody prijímať a šíriť informácie, ako aj slobodu podnikania a na účinný prostriedok nápravy. Navyše je zakázaná aj akákoľvek diskriminácia. Príslušné orgány a poskytovatelia hostingových služieb by mali prijímať len opatrenia, ktoré sú potrebné, vhodné a primerané v demokratickej spoločnosti, s prihliadnutím na osobitný význam, ktorý majú sloboda prejavu a právo na informácie, a sloboda a pluralita médií, ktoré sú základnými piliermi pluralistickej a demokratickej spoločnosti a hodnotami, na ktorých je Únia založená. Opatrenia, ktoré ovplyvňujú slobodu prejavu a právo na informácie, by mali byť presne zamerané na riešenie šírenia teroristického obsahu online, a to pri rešpektovaní práva prijímať a šíriť informácie zákonným spôsobom, pri zohľadnení ústrednej úlohy poskytovateľov hostingových služieb pri uľahčovaní verejnej diskusie a prijímaní a šírení faktov, názorov a myšlienok v súlade s právom. Účinné online opatrenia na riešenie teroristického obsahu online a ochrana slobody prejavu a práva na informácie nie sú protichodné ciele, ale ciele, ktoré sa dopĺňajú a vzájomne posilňujú.

(11)

V záujme ozrejmenia opatrení, ktoré majú prijať poskytovatelia hostingových služieb a príslušné orgány s cieľom riešiť šírenie teroristického obsahu online, by sa v tomto nariadení malo stanoviť vymedzenie teroristického obsahu na preventívne účely, ktoré by bolo v súlade s vymedzením príslušných trestných činov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (6). Vzhľadom na potrebu riešiť najškodlivejšiu teroristickú propagandu online by sa do tohto vymedzenia mal zahrnúť materiál, ktorý niekoho podnecuje alebo navádza na páchanie trestných činov terorizmu alebo poskytnutie pomoci pri páchaní týchto činov, niekoho navádza na účasť na činnostiach teroristickej skupiny, alebo glorifikuje teroristické činnosti, vrátane materiálu, ktorý zobrazuje teroristický útok. Okrem toho by toto vymedzenie malo zahŕňať aj materiál, ktorý poskytuje inštrukcie na výrobu alebo používanie výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní, alebo škodlivých alebo nebezpečných látok, ako aj chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok (CBRN), či iných osobitných metód alebo techník vrátane výberu cieľov na účely spáchania trestných činov terorizmu alebo poskytnutia pomoci pri páchaní takýchto činov. Takýto materiál zahŕňa texty, obrázky, zvukové záznamy a videá, ako aj živé vysielanie trestných činov terorizmu, čím spôsobuje nebezpečenstvo ďalšieho páchania takýchto trestných činov. Pri posudzovaní toho, či materiál predstavuje teroristický obsah v zmysle tohto nariadenia, by príslušné orgány a poskytovatelia hostingových služieb mali zohľadniť také faktory, ako je napríklad povaha a znenie vyhlásení, kontext, v ktorom boli tieto vyhlásenia urobené, ako aj ich potenciál viesť ku škodlivým následkom s vplyvom na bezpečnosť a ochranu osôb. Významným faktorom pri posudzovaní by mala byť skutočnosť, že materiál vyrobila osoba, skupina alebo subjekt zahrnuté do zoznamu osôb, skupín alebo subjektov zapojených do teroristických činov, a na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, alebo že je materiál tejto osobe, skupine alebo subjektu pripísateľný alebo šírený v mene takejto osoby, skupiny alebo subjektu.

(12)

Materiál šírený na vzdelávacie, novinárske, umelecké alebo výskumné účely alebo na účely zvyšovania povedomia v záujme boja proti teroristickej činnosti by sa nemal považovať za teroristický obsah. Pri určovaní toho, či materiál, ktorý poskytuje poskytovateľ obsahu, predstavuje „teroristický obsah“ vymedzený v tomto nariadení, by sa mala zohľadniť najmä sloboda prejavu a právo na informácie, vrátane slobody a plurality médií a slobody umenia a vedeckého bádania. Najmä v prípadoch, keď poskytovateľ obsahu nesie redakčnú zodpovednosť, by sa pri každom rozhodovaní o odstránení šíreného materiálu mali zohľadňovať novinárske normy stanovené predpismi pre tlač alebo médiá v súlade s právom Únie vrátane charty. Okrem toho by sa vyjadrovanie radikálnych, polemických alebo kontroverzných názorov vo verejnej diskusii o citlivých politických otázkach nemalo považovať za teroristický obsah.

(13)

S cieľom účinne riešiť šírenie teroristického obsahu online a zároveň zabezpečiť rešpektovanie súkromného života jednotlivcov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorí na žiadosť používateľa týchto služieb uchovávajú a verejne šíria informácie a materiál, ktoré poskytol, a to bez ohľadu na to, či je uchovávanie a verejné šírenie takýchto informácií a materiálu čisto technickej, automatickej a pasívnej povahy. Pojem „uchovávanie“ by sa mal chápať ako uchovávanie údajov v pamäti fyzického alebo virtuálneho servera. Poskytovatelia služieb „iba prenos“ („mere conduit“) alebo „ukladanie informácií v pamäti“ („caching“), ako aj iných služieb poskytovaných na iných úrovniach internetovej infraštruktúry, ktoré nezahŕňajú uchovávanie, ako sú správcovia doménových mien a registrátori, ako aj poskytovatelia systémov doménových mien (DNS) a služieb ochrany platieb alebo ochrany pred distribuovanými útokmi na vyradenie služby (DDoS) by preto nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)

Pojem „verejné šírenie“ by mal zahŕňať sprístupňovanie informácií potenciálne neobmedzenému počtu osôb, a to zabezpečenie jednoduchého prístupu k informáciám pre používateľov vo všeobecnosti bez toho, aby sa vyžadoval ďalší zásah poskytovateľa obsahu, a bez ohľadu na to, či dané osoby skutočne využijú prístup k predmetným informáciám. Preto, ak si prístup k informáciám vyžaduje registráciu alebo udelenie prístupu do skupiny používateľov, mali by sa informácie považovať za verejne šírené len vtedy, ak registrácia alebo udelenie prístupu pre používateľov, ktorí chcú získať prístup k daným informáciám, prebieha automaticky bez toho, aby rozhodnutie alebo výber, komu sa udelí prístup, robil človek. Interpersonálne komunikačné služby vymedzené v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (7), ako sú e-maily alebo služby zasielania súkromných správ, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Informácie by sa mali považovať za uchovávané a verejne šírené v zmysle tohto nariadenia len vtedy, ak sa takéto činnosti vykonávajú na priamu žiadosť poskytovateľa obsahu. V dôsledku toho by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na poskytovateľov služieb, ako je napríklad cloudová infraštruktúra, ktoré sa poskytujú na žiadosť iných strán, než sú poskytovatelia obsahu, a z ktorých majú poskytovatelia obsahu len nepriamy prospech. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať napríklad na poskytovateľov sociálnych médií, služieb zameraných na zdieľanie videí, fotografií a zvukových záznamov, ako aj služieb zameraných na zdieľanie súborov a iných cloudových služieb, pokiaľ sa tieto služby využívajú na sprístupnenie uchovávaných informácií verejnosti na základe priamej žiadosti poskytovateľa obsahu. Ak poskytovateľ hostingových služieb ponúka viacero služieb, toto nariadenie by sa malo uplatňovať len v súvislosti so službami, ktoré patria do jeho rozsahu pôsobnosti.

(15)

Teroristický obsah sa často verejne šíri prostredníctvom služieb poskytovaných poskytovateľmi hostingových služieb usadenými v tretích krajinách. S cieľom chrániť používateľov v Únii a zabezpečiť, aby všetci poskytovatelia hostingových služieb pôsobiaci na digitálnom jednotnom trhu podliehali rovnakým požiadavkám, by sa toto nariadenie malo uplatňovať na všetkých poskytovateľov relevantných služieb ponúkaných v Únii bez ohľadu na krajinu ich hlavného miesta podnikateľskej činnosti. Poskytovateľ hostingových služieb sa považuje za ponúkajúceho služby v Únii, ak umožňuje fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch využívať svoje služby a má podstatnú väzbu na daný členský štát alebo členské štáty.

(16)

Podstatná väzba s Úniou existuje, ak má poskytovateľ hostingových služieb miesto podnikateľskej činnosti v Únii, ak používa jeho služby významný počet používateľov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo keď sa jeho činnosti zameriavajú na jeden alebo viacero členských štátov. Zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov by sa malo určiť na základe všetkých relevantných okolností vrátane takých faktorov, ako je napríklad používanie jazyka alebo meny, ktoré sa všeobecne používajú v dotknutom členskom štáte, alebo na základe možnosti objednávania tovaru alebo služieb z takého členského štátu. Takéto zameranie by sa mohlo odvodiť aj z dostupnosti aplikácie v príslušnom vnútroštátnom obchode s aplikáciami, z poskytovania miestnej reklamy alebo reklamy v jazyku všeobecne používanom v dotknutom členskom štáte, alebo z prístupu ku vzťahom so zákazníkmi, ako je napríklad poskytovanie služieb zákazníkom v jazyku všeobecne používanom v danom členskom štáte. Za podstatnú väzbu by sa mal považovať aj prípad, keď poskytovateľ hostingových služieb smeruje svoje činnosti do jedného alebo viacerých členským štátov, ako je stanovené v článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (8). Samotná prístupnosť webového sídla poskytovateľa hostingových služieb, e-mailovej adresy, alebo iných kontaktných údajov v jednom alebo viacerých členských štátoch by však sama osebe nemala dostatočne predstavovať podstatnú väzbu. Navyše poskytovanie služby výlučne len v záujme dodržiavania zákazu diskriminácie stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 (9) by sa samo osebe nemalo považovať za podstatnú väzbu k Únii.

(17)

Mali by sa zosúladiť postupy a povinnosti vyplývajúce z príkazov na odstránenie vydaných na základe posúdenia príslušnými orgánmi, ktorými sa poskytovateľom hostingových služieb ukladá povinnosť odstrániť teroristický obsah alebo znemožniť prístup k nemu. Vzhľadom na rýchlosť, akou sa šíri teroristický obsah v rámci online služieb, mala by sa uložiť povinnosť poskytovateľom hostingových služieb zabezpečiť, aby sa teroristický obsah uvedený v príkaze na odstránenie odstránil alebo aby sa znemožnil prístup k nemu vo všetkých členských štátoch, a to do jednej hodiny od doručenia tohto príkazu. Okrem riadne odôvodnených naliehavých prípadov by mal príslušný orgán poskytnúť poskytovateľovi hostingových služieb informácie o postupoch a uplatniteľných lehotách aspoň 12 hodín vopred pred vydaním prvého príkazu na odstránenie danému poskytovateľovi hostingových služieb. O riadne odôvodnený naliehavý prípad ide vtedy, keď by odstránenie obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu neskôr ako jednu hodinu po doručení príkazu na odstránenie viedlo k vážnej ujme, napríklad v situáciách bezprostredného ohrozenia života alebo fyzickej integrity osoby alebo ak takýto obsah zobrazuje prebiehajúce udalosti, ktorých výsledkom je ujma na živote alebo fyzickej integrite osoby. Príslušný orgán by mal určiť, či prípady predstavujú naliehavé prípady a riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v príkaze na odstránenie. V prípade, že poskytovateľ hostingových služieb nemôže splniť príkaz na odstránenie do jednej hodiny od jeho prijatia z dôvodu vyššej moci alebo faktických prekážok, vrátane objektívne odôvodniteľných technických alebo prevádzkových dôvodov, mal by o tom čo najskôr informovať vydávajúci príslušný orgán a príkaz na odstránenie splniť hneď, ako sa situácia vyrieši.

(18)

Príkaz na odstránenie by mal uvádzať dôvody, na základe ktorých je materiál kvalifikovaný na odstránenie alebo na znemožnenie prístupu k jeho obsahu ako teroristickému obsahu a mal by poskytnúť dostatok informácií na lokalizáciu uvedeného obsahu, uvedením presnej URL a v prípade potreby akýchkoľvek ďalších informácií, ako sú napríklad snímky obrazovky s príslušným obsahom. Toto odôvodnenie by malo poskytovateľovi hostingových služieb a v konečnom dôsledku poskytovateľovi obsahu umožňovať účinné uplatnenie ich práva na súdny prostriedok nápravy. Poskytnuté odôvodnenie by nemalo obsahovať zverejnenie citlivých informácií, ktoré by mohli ohroziť prebiehajúce vyšetrovanie.

(19)

Príslušný orgán by mal predložiť príkaz na odstránenie priamo na kontaktné miesto určené alebo zriadené poskytovateľom hostingových služieb na účely tohto nariadenia prostredníctvom akýchkoľvek elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú vyhotoviť písomný záznam za takých podmienok, ktoré umožnia poskytovateľovi hostingových služieb overiť pravosť príkazu, vrátane presného dátumu a času odoslania a doručenia príkazu, napríklad prostredníctvom zabezpečeného e-mailu alebo platforiem alebo iných zabezpečených kanálov vrátane tých, ktoré poskytovateľ hostingových služieb poskytol v súlade s právom Únie na ochranu osobných údajov. Uvedenú požiadavku by malo byť možné splniť okrem iného využitím kvalifikovaných elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (10). Ak sa hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb nachádza, alebo jeho právny zástupca má pobyt alebo je usadený, v inom členskom štáte, ako je členský štát vydávajúceho príslušného orgánu, kópia tohto príkazu na odstránenie by sa mala súčasne predložiť príslušnému orgánu daného členského štátu.

(20)

Malo by byť možné, aby príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ hostingových služieb hlavné miesto podnikateľskej činnosti, alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca, skontroloval príkaz na odstránenie vydaný príslušným orgánom iného členského štátu, aby zistil, či závažným alebo zjavným spôsobom neporušuje toto nariadenie alebo základné práva zakotvené v charte. Poskytovateľ obsahu, ako aj poskytovateľ hostingových služieb by mali mať právo požiadať o takúto kontrolu príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom má poskytovateľ hostingových služieb hlavné miesto podnikateľskej činnosti, alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca. V prípade takejto žiadosti by mal príslušný orgán prijať rozhodnutie o tom, či príkaz na odstránenie obsahuje takéto porušenie. Ak dané rozhodnutie zistí takéto porušenie, právne účinky príkazu na odstránenie by mali zaniknúť. Kontrola by mala prebehnúť rýchlo, aby sa čo najskôr zabezpečilo obnovenie chybne odstráneného obsahu alebo obsahu, ku ktorému bol znemožnený prístup.

(21)

Poskytovatelia hostingových služieb vystavení teroristickému obsahu, ktorí stanovili svoje zmluvné podmienky, by do nich mali zahrnúť ustanovenia na riešenie zneužívania svojich služieb na verejné šírenie teroristického obsahu. Uvedené ustanovenia by mali uplatňovať dôsledne, transparentne, primerane a nediskriminačne.

(22)

Vzhľadom na rozsah problému a rýchlosť potrebnú na účinnú identifikáciu a odstránenie teroristického obsahu, sú nevyhnutným prvkom pri riešení problému teroristického obsahu online účinné a primerané osobitné opatrenia. S cieľom znížiť dostupnosť teroristického obsahu vo svojich službách by poskytovatelia hostingových služieb vystavení teroristickému obsahu mali zaviesť osobitné opatrenia, pričom by mali zohľadniť riziká a úroveň vystavenia teroristickému obsahu, ako aj účinky na práva tretích strán a na verejný záujem na informovanie. Poskytovatelia hostingových služieb by mali určiť, aké vhodné, účinné a primerané osobitné opatrenia by sa mali zaviesť na identifikáciu a odstraňovanie teroristického obsahu. Osobitné opatrenia by mohli zahŕňať vhodné technické alebo operačné opatrenia alebo kapacity, ako napríklad personálne zabezpečenie alebo technické prostriedky na identifikáciu a rýchle odstránenie teroristického obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu, mechanizmy umožňujúce používateľom nahlasovať alebo označovať možný teroristický obsah alebo akékoľvek iné opatrenia, ktoré poskytovateľ hostingových služieb považuje za vhodné a účinné na riešenie dostupnosti teroristického obsahu v rámci svojich služieb.

(23)

Poskytovatelia hostingových služieb by mali pri zavádzaní osobitných opatrení zabezpečiť, aby bolo zachované právo používateľov na slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj sloboda a pluralita médií, ktoré chráni charta. Okrem požiadaviek stanovených v právnom poriadku vrátane právnych predpisov o ochrane osobných údajov by mali poskytovatelia hostingových služieb konať s náležitou starostlivosťou a v relevantných prípadoch uplatňovať záruky vrátane ľudského dohľadu a overovania, aby sa vyhli akémukoľvek neúmyselnému alebo nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré by viedlo k odstráneniu obsahu, ktorý nie je teroristickým obsahom, alebo k znemožneniu prístupu k nemu.

(24)

Poskytovateľ hostingových služieb by mal nahlásiť príslušnému orgánu osobitné opatrenia, ktoré zaviedol, aby príslušný orgán mohol určiť, či sú opatrenia účinné a primerané a či v prípade, že sa používajú automatizované prostriedky, má poskytovateľ hostingových služieb potrebné kapacity na manuálny dohľad a overovanie. Pri posudzovaní účinnosti a primeranosti opatrení by príslušné orgány mali zohľadniť relevantné parametre vrátane počtu príkazov na odstránenie, ktoré boli voči danému poskytovateľovi hostingových služieb vydané, veľkosť a ekonomické možnosti poskytovateľa hostingových služieb a vplyv jeho služieb na šírenie teroristického obsahu, napríklad na základe počtu používateľov v Únii, ako aj záruky zavedené s cieľom riešiť zneužívanie jeho služieb na šírenie teroristického obsahu online.

(25)

Ak sa príslušný orgán domnieva, že zavedené osobitné opatrenia sú nedostatočné na riešenie rizík mal by mať možnosť požiadať o prijatie dodatočných vhodných, účinných a primeraných osobitných opatrení. Požiadavka na zavedenie takýchto osobitných opatrení by nemala viesť k všeobecnej povinnosti monitorovať alebo aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti v zmysle článku 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES, ani k povinnosti používať automatizované nástroje. Poskytovatelia hostingových služieb by však mali mať možnosť používať automatizované nástroje, ak to považujú za vhodné a potrebné na účinné riešenie zneužívania svojich služieb na šírenie teroristického obsahu.

(26)

Povinnosť poskytovateľov hostingových služieb uchovávať odstránený obsah a súvisiace údaje by sa mala stanoviť na osobitné účely a mala by platiť len počas nevyhnutne potrebného obdobia. Povinnosť uchovávania je nutné vztiahnuť aj na súvisiace údaje, a to v rozsahu, v akom by sa akékoľvek takéto údaje v dôsledku odstránenia predmetného teroristického obsahu inak stratili. Súvisiace údaje môžu zahŕňať údaje, ako sú údaje o účastníkovi, najmä údaje, ktoré sa týkajú totožnosti poskytovateľa obsahu, a údaje o prístupe vrátane údajov o dátume a čase použitia služby poskytovateľom obsahu a o prihlásení sa do nej a odhlásení sa z nej, spolu s IP adresou, ktorú poskytovateľovi obsahu pridelil poskytovateľ služby prístupu na internet.

(27)

Povinnosť uchovávať obsah na účely správneho alebo súdneho preskúmania je nevyhnutná a opodstatnená z hľadiska potreby zabezpečiť, aby poskytovatelia obsahu, ktorých obsah bol odstránený alebo ku ktorému bol znemožnený prístup, mali účinné nápravné opatrenia ako aj s cieľom zabezpečiť obnovenie tohto obsahu, a to v závislosti od výsledku uvedených konaní. Povinnosť uchovávať materiál na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania je odôvodnená a nevyhnutná so zreteľom na prínos, ktorý by tento materiál mohol mať v záujme narušenia teroristickej činnosti alebo jej predchádzania. Uchovávanie odstráneného teroristického obsahu na účely predchádzania trestným činom terorizmu a ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania by sa preto tiež malo považovať za odôvodnené. Teroristický obsah a súvisiace údaje by sa mali uchovávať iba na obdobie potrebné pre orgány presadzovania práva, aby mohli skontrolovať uvedený teroristický obsah a rozhodnúť, či bude potrebný na uvedené účely. Na účely predchádzania trestným činom terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania by sa požadované uchovávanie údajov malo obmedziť len na údaje, pri ktorých je pravdepodobné, že súvisia s trestnými činmi terorizmu, a mohli by preto prispieť k stíhaniu trestných činov terorizmu alebo k predchádzaniu závažným hrozbám pre verejnú bezpečnosť. Ak poskytovatelia hostingových služieb odstránia materiál alebo k nemu znemožnia prístup, najmä prostredníctvom vlastných osobitných opatrení, mali by bezodkladne informovať príslušné orgány o obsahu, ktorý obsahuje informácie, ktoré zahŕňajú bezprostredné ohrozeniu života alebo podozrenie zo spáchania trestného činu terorizmu.

(28)

Aby sa zabezpečila proporcionalita, doba uchovávania by mala byť obmedzená na šesť mesiacov, aby poskytovatelia obsahu mali dostatočný čas na začatie správneho alebo súdneho preskúmania a aby sa orgánom presadzovania práva umožnil prístup k relevantným údajom na účely vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu. Malo by však byť možné na žiadosť príslušného orgánu alebo súdu predĺžiť toto obdobie na tak dlho, ako je potrebné v prípadoch, ak sa uvedené konania začnú, ale neskončia do šiestich mesiacov. Trvanie obdobia uchovávania by malo postačovať na to, aby orgány presadzovania práva mohli uchovať potrebné materiály v súvislosti s vyšetrovaniami a stíhaniami a aby sa zároveň zabezpečila rovnováha v súvislosti so základnými právami.

(29)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté procesné záruky ani procesné vyšetrovacie opatrenia, ktoré sa týkajú prístupu k obsahu a súvisiacim údajom uchovávaným na účely vyšetrovania a trestného stíhania trestných činov terorizmu, a ktoré sú upravené právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

(30)

Transparentnosť politík poskytovateľov hostingových služieb v súvislosti s teroristickým obsahom je nevyhnutná na posilnenie ich zodpovednosti voči ich používateľom a na posilnenie dôvery občanov v digitálny jednotný trh. Poskytovatelia hostingových služieb, ktorí v určitom kalendárnom roku podnikli alebo ktorým sa uložila povinnosť podniknúť kroky podľa tohto nariadenia, by mali uverejniť výročnú správu o transparentnosti obsahujúcu informácie o krokoch podniknutých v súvislosti s odhaľovaním, identifikáciou a odstraňovaním teroristického obsahu.

(31)

Príslušné orgány by mali uverejňovať výročné správy o transparentnosti obsahujúce informácie o počte príkazov na odstránenie, počte prípadov, kedy nebol príkaz vykonaný, počte rozhodnutí o osobitných opatreniach, počte prípadov, ktoré sú predmetom správneho alebo súdneho preskúmania a počte rozhodnutí o uložení sankcií.

(32)

Právo na účinný prostriedok nápravy je zakotvené v článku 19 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článku 47 charty. Každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný prostriedok nápravy pred príslušným vnútroštátnym súdom proti ktorémukoľvek z opatrení prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na práva tejto osoby. Toto právo by malo zahŕňať najmä možnosť poskytovateľov hostingových služieb a poskytovateľov obsahu účinne namietať proti príkazom na odstránenie alebo akýmkoľvek rozhodnutiam prijatým na základe kontroly príkazov na odstránenie podľa tohto nariadenia na súde členského štátu, ktorého príslušné orgány vydali príkaz na odstránenie alebo prijali rozhodnutie, ako aj možnosť poskytovateľov hostingových služieb účinne namietať proti rozhodnutiu, ktoré sa týka osobitných opatrení alebo sankcií, na súde členského štátu, ktorého príslušný orgán prijal dané rozhodnutie.

(33)

Postupy podávania sťažností predstavujú potrebnú záruku, aby nedošlo k chybnému odstráneniu obsahu online alebo znemožneniu prístupu k nemu, ak je takýto obsah chránený v rámci slobody prejavu a práva na informácie. Poskytovatelia hostingových služieb by preto mali vytvoriť ľahko použiteľné mechanizmy podávania sťažností a mali by zabezpečiť, aby sa sťažnosti vybavovali bezodkladne a pri plnej transparentnosti voči poskytovateľom obsahu. Požiadavkou, aby poskytovateľ hostingových služieb obnovil obsah, ktorý bol odstránený omylom alebo ku ktorému bol omylom znemožnený prístup, by nemala byť dotknutá možnosť poskytovateľov hostingových služieb presadzovať svoje vlastné zmluvné podmienky.

(34)

Účinná právna ochrana v súlade s článkom 19 Zmluvy o EÚ a článkom 47 charty si vyžaduje, aby mali poskytovatelia obsahu možnosť zistiť dôvody, na základe ktorých bol obsah, ktorý poskytujú, odstránený, alebo na základe ktorých bol k nemu znemožnený prístup. Na tento účel by poskytovateľ hostingových služieb mal poskytnúť poskytovateľovi obsahu informácie, ktoré by poskytovateľovi obsahu umožňovali napadnúť odstránenie alebo znemožnenie prístupu. V závislosti od okolností by mohli poskytovatelia hostingových služieb nahradiť obsah, ktorý bol odstránený alebo ku ktorému bol znemožnený prístup, správou uvádzajúcou, že tento obsah bol odstránený alebo že prístup k tomu obsahu bol znemožnený v súlade s týmto nariadením. Na žiadosť poskytovateľa obsahu by sa mali poskytnúť ďalšie informácie o dôvodoch odstránenia alebo znemožnenia prístupu, ako aj o prostriedkoch nápravy voči odstráneniu alebo znemožneniu prístupu. Ak príslušné orgány rozhodnú, že z dôvodov verejnej bezpečnosti, a to aj v kontexte vyšetrovania, je nevhodné alebo kontraproduktívne, aby bol poskytovateľ obsahu priamo oboznámený s odstránením určitého obsahu alebo so znemožnením prístupu k nemu, mali by o tom zodpovedajúcim spôsobom informovať poskytovateľa hostingových služieb.

(35)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány na účely tohto nariadenia. Toto by nemalo nutne znamenať zriadenie nového orgánu a malo by byť možné zveriť úlohy stanovené v tomto nariadení existujúcemu orgánu. V tomto nariadení by sa malo vyžadovať určenie orgánov príslušných na vydávanie príkazov na odstránenie, na kontrolu príkazov na odstránenie, na dohľad nad osobitnými opatreniami a na ukladanie sankcií, pričom by malo byť na každom členskom štáte, aby rozhodol o počte príslušných orgánov, ktoré sa majú určiť, a o tom, či to budú správne orgány, orgány presadzovania práva alebo justičné orgány. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si príslušné orgány plnili svoje úlohy objektívne a nediskriminačne a aby nežiadali ani neprijímali pokyny od žiadneho iného orgánu v súvislosti s plnením úloh podľa tohto nariadenia. Toto by nemalo brániť výkonu dohľadu podľa vnútroštátneho ústavného práva. Členské štáty by mali oznámiť príslušné orgány určené podľa tohto nariadenia Komisii, ktorá by mala uverejniť online register príslušných orgánov. Tento online register by mal byť ľahko prístupný, aby sa poskytovateľom hostingových služieb uľahčilo rýchle overovanie pravosti príkazov na odstránenie.

(36)

S cieľom vyhnúť sa duplicite úsilia a možným zásahom do vyšetrovaní a minimalizovať zaťaženie dotknutých poskytovateľov hostingových služieb by sa pred vydaním príkazov na odstránenie mali príslušné orgány navzájom informovať, mali by koordinovať svoju činnosť a spolupracovať a v relevantných prípadoch by mali do týchto aktivít zapojiť Europol. Pri rozhodovaní o vydaní príkazu na odstránenie by mal príslušný orgán náležite zohľadniť každé oznámenie o zasahovaní do vyšetrovacích záujmov (predchádzanie konfliktu záujmov). Keď príslušný orgán dostane od príslušného orgánu z iného členského štátu informácie o existujúcom príkaze na odstránenie, nemal by vydať príkaz na odstránenie v rovnakej veci. Pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení tohto nariadenia, Europol by mohol poskytovať podporu v súlade so svojím súčasným mandátom a existujúcim právnym rámcom.

(37)

S cieľom zabezpečiť účinné a dostatočne koherentné vykonávanie osobitných opatrení prijatých poskytovateľmi hostingových služieb by mali príslušné orgány navzájom koordinovať svoju činnosť a spolupracovať v súvislosti s komunikáciou s poskytovateľmi hostingových služieb týkajúcou sa príkazov na odstránenie a určenia, vykonávania a posudzovania osobitných opatrení. Koordinácia a spolupráca je tiež potrebná v súvislosti s inými opatreniami na vykonávanie tohto nariadenia vrátane v súvislosti s prijímaním pravidiel o sankciách a ukladaním sankcií. Komisia by mala takúto koordináciu a spoluprácu uľahčovať.

(38)

Je nevyhnutné, aby bol príslušný orgán členského štátu, ktorý je zodpovedný za ukladanie sankcií, v plnej miere informovaný o vydávaní príkazov na odstránenie, ako aj o následnej komunikácii medzi poskytovateľom hostingových služieb a príslušnými orgánmi v iných členských štátoch. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť vhodné a zabezpečené komunikačné kanály a mechanizmy, ktoré umožnia včasnú výmenu relevantných informácií.

(39)

S cieľom uľahčiť rýchlu komunikáciu medzi príslušnými orgánmi, ako aj s poskytovateľmi hostingových služieb a s cieľom zabrániť duplicite úsilia by sa mali členské štáty nabádať, aby využívali špecializované nástroje, ktoré vytvoril Europol, ako je súčasná aplikácia na správu nahlasovania internetového obsahu alebo nástroje, ktoré ju nahradia.

(40)

Ukázalo sa, že nahlasovanie zo strany členských štátov a Europolu je účinným a rýchlym prostriedkom zvyšovania informovanosti poskytovateľov hostingových služieb o konkrétnom obsahu dostupnom v rámci ich služieb, ktorý im umožňuje rýchlo konať. Takéto nahlasovanie, ktoré je mechanizmom upozorňovania poskytovateľov hostingových služieb na informácie, ktoré by sa mohli považovať za teroristický obsah, aby ho poskytovateľ dobrovoľne posúdil z hľadiska zlučiteľnosti tohto obsahu s vlastnými zmluvnými podmienkami, by malo zostať k dispozícii popri príkazoch na odstránenie. Konečné rozhodnutie o tom, či odstrániť obsah z dôvodu nesúladu s jeho zmluvnými podmienkami, je na poskytovateľovi hostingových služieb. Týmto nariadením by nemal byť dotknutý mandát Europolu stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (11). Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa preto nemalo chápať tak, že členským štátom a Europolu bráni využívať nahlasovanie ako nástroj na riešenie teroristického obsahu online.

(41)

Vzhľadom na konkrétne závažné dôsledky určitého teroristického obsahu online by poskytovatelia hostingových služieb mali bezodkladne informovať relevantné orgány v dotknutom členskom štáte alebo príslušné orgány v členskom štáte, v ktorom sú usadení alebo majú právneho zástupcu, o teroristickom obsahu, ktorý zahŕňa bezprostredné ohrozenie života alebo podozrenie zo spáchania trestného činu terorizmu. V záujme zabezpečenia proporcionality by sa táto povinnosť mala obmedziť len na trestné činy terorizmu vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/541. Uvedená povinnosť informovať by nemala znamenať, že poskytovatelia hostingových služieb majú aktívne vyhľadávať akékoľvek dôkazy o takomto bezprostrednom ohrození života alebo podozrení zo spáchania trestného činu terorizmu. Za dotknutý členský štát by sa mal považovať členský štát, ktorý má právomoc vo veci vyšetrovania a stíhania daných trestných činov terorizmu na základe štátnej príslušnosti páchateľa alebo možnej obete trestného činu alebo cieľového miesta teroristického činu. V prípade pochybností by mali poskytovatelia hostingových služieb predložiť informácie Europolu, ktorý by mal následne postupovať v súlade so svojim mandátom, a to aj tak, že postúpi tieto informácie relevantným vnútroštátnym orgánom. Príslušné orgány členských štátov by mali mať možnosť použiť takéto informácie na prijatie vyšetrovacích opatrení podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

(42)

Poskytovatelia hostingových služieb by mali určiť alebo zriadiť kontaktné miesta, aby uľahčili rýchle vybavovanie príkazov na odstránenie. Kontaktné miesto by malo slúžiť len na operačné účely. Kontaktné miesto by malo pozostávať z akéhokoľvek vyhradeného prostriedku, zabezpečovaného interne alebo externe, ktorý umožní elektronické predkladanie príkazov na odstránenie, a z technických alebo personálnych prostriedkov, ktoré umožnia ich rýchle spracovanie. Nie je potrebné, aby sa kontaktné miesto nachádzalo v Únii. Poskytovateľ hostingových služieb by mal mať možnosť využiť existujúce kontaktné miesto na účely tohto nariadenia pod podmienkou, že toto kontaktné miesto je schopné plniť funkcie stanovené v tomto nariadení. S cieľom zabezpečiť odstránenie teroristického obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu do jednej hodiny od doručenia príkazu na odstránenie by mali byť kontaktné miesta poskytovateľov hostingových služieb vystavených teroristickému obsahu dostupné kedykoľvek. Informácie o kontaktnom mieste by mali zahŕňať informácie o jazyku, v ktorom sa naň možno obrátiť. S cieľom uľahčiť komunikáciu medzi poskytovateľmi hostingových služieb a príslušnými orgánmi sa majú poskytovatelia hostingových služieb nabádať, aby umožnili komunikáciu v niektorom z úradných jazykov inštitúcií Únie, v ktorom sú k dispozícii ich zmluvné podmienky.

(43)

Keďže neexistuje všeobecná požiadavka, aby poskytovatelia hostingových služieb zabezpečili fyzickú prítomnosť na území Únie, je potrebné zabezpečiť jednoznačnosť, pokiaľ ide o otázku, do právomoci ktorého členského štátu patrí príslušný poskytovateľ hostingových služieb, ktorý ponúka služby v rámci Únie. Vo všeobecnosti platí, že poskytovateľ hostingových služieb patrí do právomoci toho členského štátu, v ktorom má hlavné miesto podnikateľskej činnosti, alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca. Tým by nemali byť dotknuté pravidlá právomoci stanovené na účely príkazov na odstránenie a rozhodnutí prijatých na základe kontroly príkazov na odstránenie podľa tohto nariadenia. Pokiaľ ide o poskytovateľa hostingových služieb, ktorý nemá v Únii žiadne miesto podnikateľskej činnosti a neurčil si právneho zástupcu, každý členský štát by mal mať právomoc a a teda aj možnosť uložiť sankcie pod podmienkou dodržania zásady ne bis in idem.

(44)

Tí poskytovatelia hostingových služieb, ktorí nie sú usadení v Únii, by mali písomne určiť právneho zástupcu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie a presadzovanie povinností podľa tohto nariadenia. Poskytovatelia hostingových služieb by mali mať možnosť určiť na účely tohto nariadenia právneho zástupcu, ktorý bol už určený na iné účely, ak je tento právny zástupca schopný plniť funkcie stanovené v tomto nariadení. Tento právny zástupca by mal byť splnomocnený konať v mene poskytovateľa hostingových služieb.

(45)

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto nariadenia zo strany poskytovateľov hostingových služieb sú potrebné sankcie. Členské štáty by mali prijať pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré môžu mať správnu alebo trestnoprávnu povahu, pričom súčasťou týchto pravidiel môžu byť v relevantných prípadoch aj usmernenia pre ukladanie pokút. Nesplnenie povinnosti v jednotlivých prípadoch by sa mohlo sankcionovať, avšak za súčasného dodržania zásady ne bis in idem a zásady proporcionality, ako aj za súčasného zabezpečenia toho, aby takéto sankcie zohľadňovali systematické zlyhanie. Sankcie by mohli mať rôzne formy vrátane formálnych napomenutí v prípade menej závažných porušení alebo formu peňažných sankcií v súvislosti so závažnejšími alebo systematickejšími porušeniami. Osobitne prísne sankcie by sa mali ukladať, ak poskytovateľ hostingových služieb systematicky neodstraňuje teroristický obsah alebo k nemu systematicky alebo pretrvávajúco neznemožňuje prístup do jednej hodiny od doručenia príkazu na odstránenie. S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tomto nariadení malo stanoviť, ktoré porušenia sú sankciované a ktoré okolnosti sú relevantné na posúdenie druhu a úrovne takejto sankcie. Pri určovaní toho, či by sa mali uložiť peňažné sankcie, by sa mali náležite zohľadniť finančné zdroje poskytovateľa hostingových služieb. Príslušný orgán by mal okrem toho zohľadniť, či poskytovateľ hostingových služieb patrí medzi startupy alebo mikropodniky, malé alebo stredné podniky, tak ako je to vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (12). Zohľadniť by sa mali ďalšie okolnosti, ako napríklad to, či bolo konanie poskytovateľa hostingových služieb objektívne neobozretné alebo trestuhodné, alebo či k porušeniu došlo z nedbanlivosti alebo úmyselne. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sankcie uložené za porušenie tohto nariadenia nepodnecovali k odstraňovaniu materiálu, ktorý nie je teroristickým obsahom.

(46)

Používanie vzorových formulárov uľahčuje spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a poskytovateľmi hostingových služieb a umožňuje im rýchlejšie a účinnejšie komunikovať. Je mimoriadne dôležité zabezpečiť rýchlu akciu po doručení príkazu na odstránenie. Vzorové formuláre znižujú náklady na preklad a prispievajú k vyššiemu štandardu postupu. Vzorové formuláre spätnej väzby umožňujú štandardizovanú výmenu informácií, čo je osobitne dôležité v prípadoch, keď poskytovatelia hostingových služieb nie sú schopní splniť príkazy na odstránenie. Autentifikované kanály na predkladanie písomností môžu zaručiť pravosť príkazu na odstránenie vrátane presnosti dátumu a času jeho odoslania a doručenia.

(47)

S cieľom umožniť, aby v prípade potreby bolo možné rýchlo zmeniť obsah vzorových formulárov, ktoré sa majú používať na účely tohto nariadenia, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu príloh k tomuto nariadeniu. S cieľom zohľadniť vývoj v oblasti technológií a súvisiaceho právneho rámca by Komisia mala byť splnomocnená aj na prijímanie delegovaných aktov na doplnenie tohto nariadenia o technické požiadavky na elektronické prostriedky, ktoré majú príslušné orgány používať na zasielanie príkazov na odstránenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(48)

Členské štáty by mali získavať informácie o vykonávaní tohto nariadenia. Členské štáty by mali mať možnosť využiť správy o transparentnosti, ktoré predložili poskytovatelia hostingových služieb, a doplniť ich v prípade potreby podrobnejšími informáciami, ako sú napríklad ich vlastné správy o transparentnosti podľa tohto nariadenia. Na účely hodnotenia vykonávania tohto nariadenia by sa mal vypracovať podrobný program monitorovania výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia.

(49)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia do troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, a to na základe zistení a záverov v správe o vykonávaní a výsledku monitorovania. Hodnotenie by malo vychádzať z kritérií efektívnosti, nevyhnutnosti, účinnosti, primeranosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty Únie. V rámci tohto hodnotenia by sa malo posúdiť fungovanie rôznych operačných a technických opatrení stanovených v tomto nariadení vrátane účinnosti opatrení na posilnenie odhaľovania, identifikácie a odstraňovania teroristického obsahu online, účinnosti mechanizmov záruk, ako aj vplyvov na potenciálne dotknuté základné práva ako je sloboda prejavu a právo na informácie vrátane slobody a plurality médií, slobody podnikania, práva na súkromný život a práva na ochranu osobných údajov. Komisia by mala tiež posúdiť vplyv na potenciálne dotknuté záujmy tretích strán.

(50)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie hladkého fungovania digitálneho jednotného trhu riešením šírenia teroristického obsahu online, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov obmedzenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

(1)

V článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty bojovali proti podvodom a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Únia by mala podporovať činnosti v týchto oblastiach.

(2)

Podpora pre takéto činnosti predtým poskytnutá prostredníctvom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 804/2004/ES (3) (program Hercule), ktoré bolo zmenené a predĺžené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 878/2007/ES (4) (program Hercule II), ktoré bolo zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 (5) (program Hercule III), umožnila posilniť činnosti, ktoré Únia a členské štáty vykonávajú v oblasti boja proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

(3)

V právnych predpisoch Únie, ktorými sa stanovujú pravidlá pre Európsky poľnohospodársky záručný fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond, Fond pre azyl, migráciu a integráciu a nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, ako aj pre predvstupovú pomoc sa počnúc programovým obdobím 2014 – 2020 stanovuje pre členské štáty, kandidátske krajiny a potenciálnych kandidátov povinnosť oznamovať nezrovnalosti a podvody, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. Systém riadenia nezrovnalostí (ďalej len „IMS“) je bezpečný nástroj elektronickej komunikácie uľahčujúci splnenie povinnosti oznamovať zistené nezrovnalosti zo strany členských štátov, ako aj kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov, a ktorý tiež podporuje riadenie a analýzu nezrovnalostí.