(1)

Vnútorný trh je základným kameňom Únie. Od svojho založenia významne prispieva k rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti a mal by aj naďalej prinášať všetkým občanom a podnikom rovnaký prospech. Vytvoril nové príležitosti a priniesol úspory z rozsahu pre podniky v Únii, najmä mikropodniky a malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), a posilnil ich odvetvovú konkurencieschopnosť. Vnútorný trh prispel k vytváraniu pracovných miest a ponúkol spotrebiteľom väčší výber vysokokvalitných výrobkov a služieb za nižšie ceny. Zostáva motorom budovania integrovanejšieho trhu a silnejšieho, vyrovnanejšieho a spravodlivejšieho hospodárstva. Je jedným z najväčších úspechov Únie a jej najlepším aktívom v čoraz globálnejšom svete, ako aj kľúčovým prvkom pri dosahovaní zelenej a digitálnej transformácie smerom k udržateľnému hospodárstvu v reakcii na rastúce tlaky zmeny klímy.

(2)

Je potrebné, aby sa vnútorný trh neustále prispôsoboval rýchlo sa meniacemu prostrediu digitálnej revolúcie a globalizácie. Nová éra digitálnej inovácie naďalej poskytuje príležitosti pre podniky a jednotlivcov, vytvára nové produkty, služby, procesy a obchodné modely, ako aj príležitosti na efektívnu tvorbu vysokokvalitnej štatistiky. Rovnako predstavuje výzvu pre reguláciu, presadzovanie právnych predpisov, ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť.

(3)

Fungovanie vnútorného trhu sa opiera o značné množstvo právnych predpisov Únie. Týka sa to najmä konkurencieschopnosti, normalizácie, vzájomného uznávania, posudzovania zhody, ochrany spotrebiteľa a dohľadu nad trhom. Pozostáva tiež z pravidiel týkajúcich sa podnikateľských, obchodných a finančných transakcií, oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív, tvorby európskej štatistiky a podpory spravodlivej hospodárskej súťaže. V tomto značnom množstve právnych predpisov Únie sa stanovujú rovnaké podmienky pre všetkých, čo je podstatné pre fungovanie vnútorného trhu v prospech spotrebiteľov a podnikov.

(4)

Napriek tomu pretrvávajú diskriminačné, neodôvodnené alebo neprimerané bariéry riadneho fungovania vnútorného trhu a objavujú sa nové prekážky. Prijatie pravidiel predstavuje len prvý krok a rovnako dôležité je, aby sa zabezpečilo ich fungovanie. Súčasné výzvy spojené s presadzovaním existujúcich pravidiel, prekážky voľného pohybu tovaru a služieb a nízka úroveň cezhraničného verejného obstarávania obmedzujú príležitosti pre podniky a spotrebiteľov. Riešenie takýchto prekážok je v konečnom dôsledku otázkou dôvery občanov v Úniu, ako aj v jej spôsobilosť prinášať výsledky a jej schopnosť vytvárať pracovné miesta a rast a zároveň chrániť verejný záujem.

(5)

V minulosti existovali samostatné programy pre akcie Únie v oblasti konkurencieschopnosti podnikov, najmä MSP, ochrany spotrebiteľa, zákazníkov a koncových používateľov finančných služieb, tvorby politiky v oblasti finančných služieb a v oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív. Niektoré ďalšie činnosti boli financované priamo v rámci rozpočtových riadkov pre vnútorný trh. Teraz je potrebné zefektívniť a využiť synergie medzi rôznymi akciami a vytvoriť pružnejší, transparentnejší, jednoduchší a agilnejší rámec financovania činností zameraných na dosiahnutie dobre fungujúceho udržateľného vnútorného trhu. Preto by sa mal zriadiť nový program, ktorý spojí činnosti v minulosti financované v rámci uvedených iných programov a iných príslušných rozpočtových riadkov. Uvedený program by mal zahŕňať aj nové iniciatívy, ktorých cieľom je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, pričom by sa mal vyhýbať duplicite so súvisiacimi programami a akciami Únie.

(6)

Rozvoj, tvorba a šírenie európskej štatistiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (4) podliehali osobitnému európskemu štatistickému programu zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 (5). S cieľom zabezpečiť kontinuitu tvorby a šírenia európskej štatistiky by mal nový program zahŕňať aj činnosti, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci európsky štatistický program, a to na základe vytvorenia rámca pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky podľa nariadenia (ES) č. 223/2009. Nový program by mal vytvoriť finančný rámec pre európsku štatistiku s cieľom poskytovať vysokokvalitnú, porovnateľnú a spoľahlivú európsku štatistiku, aby sa podporilo navrhovanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie všetkých politík Únie. Odborná nezávislosť je nevyhnutným predpokladom rozvoja, tvorby a šírenia európskej štatistiky.

(7)

Je preto vhodné zriadiť program na zlepšenie fungovania vnútorného trhu, konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov, najmä MSP, normalizácie, dohľadu nad trhom a ochrany spotrebiteľa, oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív a európskej štatistiky (Program pre jednotný trh) (ďalej len „program“). Program by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027, stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (6).

(8)

Program by mal podporovať navrhovanie, vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov Únie, ktoré sú oporou riadneho fungovania vnútorného trhu. Program by mal podporovať vytváranie správnych podmienok na posilnenie postavenia všetkých aktérov vnútorného trhu, a to aj podnikov, občanov, vrátane spotrebiteľov, a zamestnancov, zástupcov občianskej spoločnosti a orgánov verejnej správy. Na tento účel by sa program mal zamerať na posilnenie konkurencieschopnosti, budovania kapacít a udržateľnosti podnikov, najmä MSP, a to aj tých, ktoré sú prevádzkované v odvetví cestovného ruchu. Udržateľnosť podnikov je dôležitá na zachovanie ich dlhodobej konkurencieschopnosti a prispieva k prechodu na hospodársky, environmentálne a sociálne udržateľnejšiu Úniu, ktorý by mal ísť ruka v ruke s digitalizáciou a zapojením sa do udržateľných podnikateľských praktík. Program by mal podporovať aj presadzovanie ochrany spotrebiteľa a pravidiel bezpečnosti. Mal by tiež zvýšiť informovanosť podnikov a jednotlivcov o ich právach tým, že sa im poskytnú správne nástroje, vhodné informácie a pomoc, aby mohli prijímať informované rozhodnutia a posilniť svoju účasť na tvorbe politík Únie. Okrem toho by cieľom programu malo byť zlepšenie regulačnej a administratívnej spolupráce, najmä prostredníctvom programov odbornej prípravy, výmeny najlepších postupov a budovania základne znalostí a schopností vrátane využívania strategického verejného obstarávania. Program by sa mal aj prostredníctvom širokého zapojenia zainteresovaných strán zameriavať tiež na podporu tvorby vysokokvalitných unijných a medzinárodných noriem a pravidiel, ktoré sú základom vykonávania právnych predpisov Únie.

To by malo zahŕňať oblasť finančného výkazníctva a auditu, čím sa prispeje k transparentnosti a dobrému fungovaniu kapitálových trhov Únie a k zvýšeniu ochrany investorov. Cieľom programu by takisto mala byť podpora vykonávania a presadzovania právnych predpisov Únie, ktorými sa zabezpečuje vysoká úroveň zdravia ľudí, zvierat a rastlín, ochrana blahobytu ľudí, ochrana dobrých životných podmienok zvierat a bezpečnosť potravín a krmív, pričom by sa mali dodržiavať zásady udržateľného rozvoja a mala by sa zabezpečovať vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov. Program by mal zároveň podporovať tvorbu vysokokvalitnej európskej štatistiky v súlade so štatistickými zásadami stanovenými v nariadení (ES) č. 223/2009 a podrobne rozpracovanými v Kódexe postupov pre európsku štatistiku.

(9)

Moderný vnútorný trh, ktorý je založený na zásadách spravodlivosti, transparentnosti a vzájomnej dôvery, podporuje hospodársku súťaž a prináša výhody pre spotrebiteľov, podniky a zamestnancov. Lepšie využívanie stále sa vyvíjajúceho vnútorného trhu so službami by malo pomôcť podnikom v Únii vytvárať pracovné miesta a cezhranične sa rozrastať, poskytovať širší výber služieb za lepšie ceny a zachovávať vysoké normy pre spotrebiteľov a pracovníkov. Na dosiahnutie tohto cieľa by mal program prispieť k lepšiemu monitorovaniu vývoja vnútorného trhu, ako aj k identifikácii a odstráneniu zostávajúcich diskriminačných, neodôvodnených alebo neprimeraných prekážok, a mal by zabezpečiť, aby sa regulačný rámec mohol prispôsobiť všetkým formám inovácie vrátane nových technologických trendov a postupov, obchodných modelov inovácie služieb, modelov kolaboratívneho a sociálneho hospodárstva, sociálnej inovácie a netechnologickej inovácie.

(10)

V prípade mnohých priemyselných výrobkov boli regulačné prekážky na vnútornom trhu odstránené prostredníctvom preventívnych mechanizmov, prijatia spoločných pravidiel a v prípade, že takéto pravidlá Únie neexistujú, prostredníctvom zásady vzájomného uznávania. V oblastiach, v ktorých neexistujú žiadne právne predpisy Únie, sa uplatňuje zásada vzájomného uznávania s tým výsledkom, že tovar, ktorý sa v súlade s právnymi predpismi uvádza na trh v jednom členskom štáte, požíva právo voľného pohybu a môže sa predávať v inom členskom štáte. Ak dotknutý členský štát má dôvod namietať proti uvedeniu tovaru na trh, môže zaviesť obmedzenie za predpokladu, že takéto obmedzenie je nediskriminačné, odôvodnené legitímnymi cieľmi verejného záujmu, ako sa stanovuje v článku 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), alebo uznané judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie ako prevažujúci dôvod verejného záujmu, a je primerané sledovanému cieľu. Nedostatočné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, pozostávajúce napríklad z ukladania neopodstatnených alebo neprimeraných obmedzení, však sťažuje podnikom prístup na trhy v iných členských štátoch. Napriek vysokému stupňu integrácie trhu v oblasti tovaru uvedená situácia vedie k strate príležitostí pre hospodárstvo ako celok. Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 (7) sa očakáva, že sa zvýšia hospodárske prínosy v tejto oblasti. Program by sa mal preto zamerať na zlepšenie uplatňovania zásady vzájomného uznávania v oblasti tovaru a využiť celý jeho potenciál. Jeho cieľom by mało byť aj zníženie počtu nelegálnych a nevyhovujúcich tovarov vstupujúcich na trh, a to cieleným zvyšovaním informovanosti a odbornou prípravou, podporou kontaktných miest pre výrobky, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2019/515, a lepšou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi pre vzájomné uznávanie.

(11)

Existujú nové výzvy v oblasti regulácie a presadzovania právnych predpisov súvisiace s rýchlo sa meniacim prostredím digitálnej revolúcie a týkajúce sa takých otázok, ako je kybernetická bezpečnosť, ochrana údajov a súkromie, internet vecí alebo umelá inteligencia a súvisiace etické normy. Prísne pravidlá týkajúce sa bezpečnosti výrobkov a jasného vymedzenia zodpovednosti sú nevyhnutnými na zabezpečenie toho, aby občania Únie vrátane spotrebiteľov a podnikov mali možnosť využívaťvhodnú ochranu v prípade vzniku škody. Program by mal preto prispievať k rýchlemu prispôsobeniu a lepšiemu presadzovaniu režimu Únie v oblasti zodpovednosti za výrobky, ktorý podporuje inovácie, pričom zaistí ochranu a bezpečnosť používateľov.

(12)

Ak sa na trh uvádzajú výrobky, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Únie, vrátane výrobkov dovážaných z tretích krajín, ohrozuje to občanov Únie vrátane spotrebiteľov, ako aj iných koncových používateľov. Hospodárske subjekty predávajúce tradičnými alebo elektronickými prostriedkami výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, čelia narušeniu hospodárskej súťaže zo strany tých, ktorí nedodržiavajú pravidlá z dôvodu nedostatočných znalostí, zámerne s cieľom získať konkurenčnú výhodu alebo v dôsledku fragmentácie dohľadu nad trhom v celej Únii. Orgány dohľadu nad trhom sú často nedostatočne financované a obmedzené štátnymi hranicami, zatiaľ čo podnikatelia obchodujú na úrovni Únie alebo dokonca na globálnej úrovni. Najmä v prípade elektronického obchodu je pre orgány dohľadu nad trhom veľmi ťažké vysledovať výrobky, ktoré nie sú v súlade a sú dovezené z tretích krajín, s cieľom identifikovať zodpovedné hospodárske subjekty v rámci svojej jurisdikcie.

Orgány dohľadu majú okrem toho veľké ťažkosti pri vykonávaní hodnotení rizík a testov z dôvodu nedostatočného fyzického prístupu k výrobkom. Program by sa preto mal usilovať o posilnenie súladu výrobkov s právnymi predpismi zvyšovaním informovanosti o uplatniteľných pravidlách Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov, zintenzívnením kontrol súladu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (8) a podporou užšej cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva. Program by mal takisto prispieť ku konsolidácii existujúceho rámca pre činnosti dohľadu nad trhom, podporiť spoločné opatrenia orgánov dohľadu nad trhom z rôznych členských štátov, zlepšiť výmenu informácií a podporiť zbližovanie a užšiu integráciu činností dohľadu nad trhom. Programom by sa to mało dosiahnuť najmä tým, že zabezpečí dôsledné uplatňovanie nových požiadaviek zavedených nariadením (EÚ) 2019/1020, aby sa zabránilo predaju výrobkov, ktoré nie sú v súlade, spotrebiteľom, ako aj iným koncovým užívateľom. Program by mal preto posilniť kapacitu orgánov dohľadu nad trhom v celej Únii, prispieť k väčšej homogénnosti pri presadzovaní pravidiel členskými štátmi a umožniť členským štátom rovnako využívať výhody vnútorného trhu z hľadiska hospodárskeho rastu a udržateľnosti.

(13)

Hoci v programe nie sú zahrnuté ciele a akcie na podporu ochrany práv duševného vlastníctva, malo by sa však myslieť na to, že falšované výrobky často nespĺňajú požiadavky stanovené v právnych predpisoch Únie o bezpečnosti výrobkov a ochrane spotrebiteľa a predstavujú riziká pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, najmä ak sa takéto výrobky nakupujú online. Programom by sa preto mali zvýšiť synergie s inými programami Únie v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva, najmä s nástrojom na vybavenie na colné kontroly zriadeným na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly.

(14)

S cieľom uľahčiť dodržiavanie súladu kategórií harmonizovaných výrobkov spojených s vyšším inherentným rizikom Únia zaviedla systém akreditácie orgánov posudzovania zhody, pričom overuje ich spôsobilosť, nestrannosť a nezávislosť. Je nevyhnutné, aby orgány posudzovania zhody boli spoľahlivé a spôsobilé, keďže overujú, či výrobky spĺňajú bezpečnostné požiadavky pred ich uvedením na trh. Hlavnou výzvou je teraz zabezpečiť, aby akreditačný systém bol naďalej v súlade s najnovšími technológiami a aby sa uplatňoval s rovnakou mierou prísnosti v celej Únii. Program by mal preto podporovať opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány posudzovania zhody naďalej plnili svoje regulačné požiadavky, ako je nestrannosť a nezávislosť, najmä prostredníctvom využívania akreditácie. Podobne by mal program podporovať aj opatrenia na posilnenie európskeho akreditačného systému, najmä v nových oblastiach politiky, a to prostredníctvom podpory Európskej spolupráce pre akreditáciu uvedenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (9).

(15)

Keďže v dôsledku rozvoja online obchodných a cestovných služieb neexistujú hranice pre spotrebiteľské trhy, je dôležité zabezpečiť, aby spotrebitelia s bydliskom v Únii mohli využívať rovnako vysokú úroveň ochrany pri dovoze tovaru a služieb od hospodárskych subjektov so sídlom v tretích krajinách, a to aj vtedy, keď sa predávajú online. Malo by byť preto možné, aby program v prípade potreby podporoval spoluprácu s príslušnými orgánmi nachádzajúcimi sa v tretích krajinách, napríklad pokiaľ ide o výmenu informácií o výrobkoch, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi.

(16)

Verejné obstarávanie využívajú orgány verejnej správy s cieľom zabezpečiť primeranú hodnotu za vynaložené verejné finančné prostriedky a prispieť k inovatívnejšiemu, udržateľnejšiemu, inkluzívnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu vnútornému trhu. To zahŕňa uplatňovanie hodnotiacich kritérií, ktoré určujú nielen ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ale aj najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska najvyššej verejnej hodnoty dodanej pri zadávaní zákaziek podľa „najlepšieho pomeru ceny a kvality“. Ak je to v súlade s uplatniteľným právom Únie, mali by sa zohľadniť environmentálne aspekty, aspekty spravodlivého obchodu a sociálne aspekty, a v prípade veľkých projektov v oblasti infraštruktúry by sa malo podporovať rozdelenie verejných súťaží na časti. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (10), 2014/24/EÚ (11) a 2014/25/EÚ (12) poskytujú právny rámec pre integráciu a účinné fungovanie trhov verejného obstarávania, ktoré predstavujú 14 % hrubého domáceho produktu Únie, v prospech orgánov verejnej správy, podnikov a občanov vrátane spotrebiteľov. Správne implementované pravidlá verejného obstarávania sú kľúčovým nástrojom na posilnenie vnútorného trhu a podporu rastu podnikov a tvorby pracovných miest v Únii. Program by preto mal podporovať opatrenia na zabezpečenie širšieho využívania strategického verejného obstarávania, profesionalizácie verejných obstarávateľov, na uľahčenie a zlepšenie prístupu MSP na trhy verejného obstarávania, najmä prostredníctvom poradenských služieb a odbornej prípravy, zvýšenia transparentnosti, integrity a lepších údajov, posilnenia digitálnej transformácie obstarávania a podpory spoločného obstarávania, a to prostredníctvom posilnenia partnerského prístupu s členskými štátmi, zlepšenia zberu údajov a analýzy údajov, aj prostredníctvom rozvoja špecializovaných nástrojov IT, ako aj zabezpečenia podpory výmeny skúseností a osvedčených postupov, zohľadňovania európskych a medzinárodných noriem, poskytovania usmernení, uzatvárania prospešných obchodných dohôd, posilnenia spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a spúšťania pilotných projektov.

(17)

Na splnenie cieľov programu a na uľahčenie života občanov a pôsobenia podnikov, ktoré sú čoraz digitalizovanejšie a úplne prístupné, je potrebné zaviesť vysokokvalitné verejné služby zamerané na používateľa. Takisto je potrebné posilniť úsilie v oblasti elektronickej verejnej správy a zároveň zabezpečiť primeranú ochranu údajov a súkromia. To znamená, že orgány verejnej správy sa budú musieť zapojiť do spoluvytvárania uvedených verejných služieb spolu s občanmi a podnikmi. Okrem toho neustály a stabilný nárast cezhraničných aktivít na vnútornom trhu si vyžaduje, aby boli dostupné aktuálne, presné a ľahko zrozumiteľné informácie o právach podnikov a občanov. To znamená, že by sa mali zobrazovať zjednodušené informácie vysvetľujúce administratívne formality. Navyše je nevyhnutné poskytovať právne poradenstvo a pomáhať riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú na cezhraničnej úrovni. Okrem toho by sa mali podporovať orgány verejnej správy v ich úsilí dosiahnuť uvedené ciele napríklad jednoduchým a účinným prepojením vnútroštátnych správnych orgánov, ako aj poskytovaním informácií a uľahčovaním výmeny informácií vysvetľujúcich, ako vnútorný trh funguje v praxi. Existujúce nástroje správy a riadenia vnútorného trhu už v uvedenej súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu a mala by sa ďalej zvyšovať ich kvalita, viditeľnosť, transparentnosť a spoľahlivosť. Program by preto mal podporovať tieto existujúce nástroje správy a riadenia vnútorného trhu: portál Vaša Európa, ktorý by mal byť základom nadchádzajúcej jednotnej digitálnej brány, portál Vaša Európa – Poradenstvo, SOLVIT, informačný systém o vnútornom trhu a prehľad výsledkov jednotného trhu.

(18)

Program by mal podporovať rozvoj regulačného rámca Únie v oblastiach práva obchodných spoločností a správy a riadenia spoločností a zmluvného práva s cieľom zvýšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť podnikov, najmä MSP, a zároveň poskytnúť ochranu zainteresovaným stranám, ktoré sú ovplyvnené obchodnou činnosťou spoločností, a s cieľom reagovať na vznikajúce politické výzvy. Mal by tiež zabezpečiť primerané hodnotenie, vykonávanie a presadzovanie príslušného acquis, informovať zainteresované strany a pomáhať im, ako aj podporovať výmenu informácií v tejto oblasti. Program by mal ďalej podporovať iniciatívy Komisie v prospech jasného a dobre prispôsobeného právneho rámca pre dátové hospodárstvo a inovácie. Uvedené iniciatívy sú potrebné na zvýšenie právnej istoty, pokiaľ ide o zmluvné a mimozmluvné povinnosti, predovšetkým s ohľadom na zodpovednosť, bezpečnosť, etiku a súkromie v kontexte vznikajúcich technológií, akými sú internet vecí, umelá inteligencia, robotika a 3D tlač. Program by sa mal zamerať na podnecovanie rozvoja podnikania založeného na údajoch, keďže takéto podnikanie bude rozhodujúce pre výkonnosť hospodárstva Únie v celosvetovej hospodárskej súťaži.

(19)

Program by mal tiež podporovať členské štáty pri správnej a úplnej implementácii a uplatňovaní právneho rámca Únie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a rozvoj budúcich politík na riešenie nových výziev v týchto oblastiach. Mal by tiež podporovať relevantné činnosti medzinárodných organizácií európskeho záujmu, ako je výbor expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci Rady Európy.

(20)

Cieľom implementácie a rozvoja vnútorného trhu v oblasti finančných služieb, finančnej stability a únie kapitálových trhov vrátane udržateľného financovania vo veľkej miere závisí od politických opatrení Únie založených na dôkazoch. Komisia by mala mať aktívnu úlohu pri dosahovaní uvedeného cieľa neustálym monitorovaním finančných trhov a finančnej stability, posudzovaním vykonávania právnych predpisov Únie členskými štátmi, hodnotením, či sú existujúce právne predpisy vhodné na daný účel, a pri vzniku nových rizík určením potenciálnych oblastí akcie, vo všetkom s nepretržitou účasťou zainteresovaných strán počas celého cyklu tvorby politiky. Takéto činnosti závisia od vypracovania analýz, štúdií, školiacich materiálov, prieskumov, posudzovaní zhody, hodnotení a vysokokvalitnej štatistiky a sú podporované systémami informačných technológií a komunikačnými nástrojmi.

(21)

ZFEÚ obsahuje systém pravidiel zabezpečujúcich, aby hospodárska súťaž nebola na vnútornom trhu narušená. Program by mal prispieť k podpore politiky hospodárskej súťaže Únie, a to aj zlepšovaním a posilňovaním spolupráce so sieťami a s vnútroštátnymi orgánmi a súdmi a posilnením medzinárodnej spolupráce, ako aj oslovením širšej skupiny zainteresovaných strán pri komunikácii a vysvetľovaní práv, prínosov a povinností vyplývajúcich z politiky hospodárskej súťaže Únie. Program by mal tiež pomáhať zlepšovať analýzu a hodnotenie vývoja na trhu, a to aj prostredníctvom využívania odvetvových prieskumov a iných nástrojov prieskumu trhu, ako aj systematickým zdieľaním informácií a osvedčených postupov v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž. Tým by sa malo prispieť k spravodlivej hospodárskej súťaži a rovnakým podmienkam pre všetkých, a to aj na celosvetovej úrovni, a k posilneniu postavenia podnikov, najmä MSP, a spotrebiteľov, aby mohli využívať výhody vnútorného trhu.

(22)

Programom sa potrebujú najmä riešiť radikálne dôsledky pre hospodársku súťaž a fungovanie vnútorného trhu, ktoré vyplývajú z prebiehajúcej zelenej a digitálnej transformácie hospodárstva a podnikateľského prostredia, najmä v dôsledku exponenciálneho rastu množstva a používania údajov, pričom sa musí zohľadniť aj zvýšené využívanie umelej inteligencie, algoritmov, veľkých dát a iných nástrojov informačných technológií a odborných znalostí zo strany podnikov. Je tiež nevyhnutné, aby program podporoval siete a rozvíjal rozsiahlejšiu a hlbšiu spoluprácu s členskými štátmi a ich orgánmi a súdmi, keďže nerušená hospodárska súťaž a fungovanie vnútorného trhu rozhodujúcim spôsobom závisia od opatrení týchto subjektov. Vzhľadom na osobitnú úlohu politiky hospodárskej súťaže pri prevencii škôd na vnútornom trhu, ktoré sú výsledkom protisúťažného správania za hranicami Únie, by mal program v prípade potreby podporovať aj spoluprácu s orgánmi tretích krajín. A napokon, je potrebné rozšíriť osvetové činnosti, aby sa umožnilo väčšiemu počtu občanov a podnikov využívať všetky výhody spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Malo by sa tým podporiť úsilie o lepšie preukázanie prínosov politiky Únie v oblasti hospodárskej súťaže pre občanov Únie, a to aj prostredníctvom spolupráce so zástupcami skupín občianskej spoločnosti a príslušnými zainteresovanými stranami. Očakáva sa, že pri vykonávaní časti programu týkajúcej sa hospodárskej súťaže bude potrebná flexibilita s cieľom reagovať na meniace sa potreby, ktoré sú ovplyvnené dynamickým a rýchlym vývojom podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, ktorého tempo a rozsah je ťažké odhadnúť. Uvedený vývoj sa týka najmä digitalizácie, umelej inteligencie, algoritmov, veľkých dát, kybernetickej bezpečnosti a forenzných technológií.

(23)

Úplne najdôležitejšie je posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov v Únii pri súčasnom zabezpečení skutočne rovnakých podmienok pre všetkých a otvoreného a konkurenčného vnútorného trhu. MSP sú motorom hospodárstva Únie. Tvoria 99,8 % všetkých podnikov v Únii, poskytujú dve tretiny pracovných miest a významne prispievajú k vytváraniu nových kvalitných pracovných miest vo všetkých odvetviach s regionálnym a miestnym rozmerom, a tým aj k tvorbe sociálnej súdržnosti. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu pri modernizácii priemyslu a pri zelenej a digitálnej transformácii hospodárstva vrátane dosiahnutia klimatickej neutrality. Program by mal preto podporovať ich úsilie o zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a vývoj vysokokvalitných výrobkov a služieb šetrných k životnému prostrediu. Program by mal tým prispievať aj k zlepšeniu konkurencieschopnosti MSP na svetovom trhu.

(24)

Pred MSP stoja spoločné výzvy, ktoré v rovnakej miere neovplyvňujú väčšie podniky. Medzi uvedené spoločné výzvy patrí získavanie financií, nábor kvalifikovaných pracovných síl, zmierňovanie ich administratívneho zaťaženia, využívanie kreativity a zavádzanie inovácií, okrem iného prostredníctvom verejného obstarávania, a prístup na globálne trhy a k hodnotovým reťazcom s cieľom rozvíjať ich internacionalizačné činnosti. Program by mal primerane riešiť takéto zlyhania trhu, pričom by nemal príliš narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. V programe by sa mali zohľadniť aj osobitné potreby špecifických typov MSP, ako sú mikropodniky, MSP pôsobiace v oblasti služieb, MSP vykonávajúce remeselnícke činnosti, ako aj MSP pozostávajúce zo samostatne zárobkovo činných osôb, členov slobodných povolaní a podnikov sociálneho hospodárstva. Podniky sociálneho hospodárstva v Únii zahŕňajú rôzne typy podnikov a subjektov patriacich do sociálneho hospodárstva, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, neziskové združenia, nadácie, sociálne podniky a iné formy podnikov. Keďže sa zameriavajú predovšetkým na vytváranie spoločnej hodnoty a sociálneho vplyvu na ľudí, a nie na dosahovanie zisku, môžu pôsobiť ako hnacia sila sociálnej inovácie, transparentného riadenia a solidarity opätovným investovaním väčšiny svojich ziskov alebo prebytkov do dosahovania svojich cieľov. Pozornosť by sa mala venovať aj osobitným potrebám potenciálnych nových podnikateľov, ako sú mladí podnikatelia a ženy podnikateľky, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím.

(25)

Program by mal zohľadniť MSP, ako sa vymedzujú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (13). Pri uplatňovaní tohto nariadenia v súvislosti s MSP by Komisia mala konzultovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami vrátane verejných a súkromných organizácii zastupujúcich MSP a organizácií na podporu obchodu v členských štátoch.

(26)

Program by mal podporovať a presadzovať kultúru inovácie rozvíjaním priemyselných ekosystémov umožňujúcich podporovať rast podnikateľských startupov a MSP, pričom sa zameria na všetky MSP schopné zvládnuť výzvy zelenej a digitálnej transformácie a čoraz konkurenčnejšieho a rýchlo sa vyvíjajúceho prostredia. Program by sa mal usilovať o podporu procesu zavádzania inovácií prostredníctvom podpory nových modelov kolaboratívneho podnikania, vytvárania sietí a zdieľania poznatkov a zdrojov, a to aj v rámci európskych partnerstiev klastrov a organizácií obchodných sietí.

(27)

Pri vypracúvaní pracovných programov na poskytovanie podpory pre MSP by sa mali zohľadniť strategické ustanovenia stratégie pre MSP a iniciatívy Small Business Act, ako aj kontext, v ktorom MSP pôsobia, ako sa opisuje v preskúmaní výkonnosti MSP. Pozornosť by sa mala venovať aj sieti vyslancov pre MSP.

(28)

Mnohé z problémov Únie v oblasti konkurencieschopnosti súvisia s ťažkosťami MSP pri získavaní prístupu k financiám. Uvedené ťažkosti vznikajú, pretože MSP zápasia s preukazovaním svojej úverovej bonity a nemajú dostatočný majetok použiteľný ako zábezpeka pre veriteľov (t. j. kolaterál/záruky), alebo pretože nemajú vedomosti o mechanizmoch na podporu svojich činností, ktoré už existujú na úrovni Únie, vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. Ďalšie výzvy pri financovaní vyplývajú z potreby MSP udržať si konkurencieschopnosť zapojením sa okrem iného do zavádzania inovačných činností, digitalizácie a internacionalizácie, ako aj zlepšovania zručností a rekvalifikácie ich pracovnej sily. Obmedzený prístup k financiám má negatívny vplyv na tvorbu, rast a mieru prežitia podnikov, ako aj na pripravenosť nových podnikateľov prevziať životaschopné spoločnosti v rámci sukcesie podniku.

(29)

Nedostatok zručností je hlavnou prekážkou rastu podnikov v Únii. S cieľom posilniť podnikanie v Únii a podporiť rast MSP a ich digitálnu a zelenú transformáciu by mal program podporovať a uľahčovať prístup MSP k zručnostiam a mentorským schémam, a najmä k rozvoju technologických, podnikateľských a manažérskych zručností. Komisia by pritom mala koordinovať svoju činnosť s iniciatívami realizovanými v rámci iných programov Únie, národných a regionalnych programov s cieľom zvýšiť synergie a zabrániť duplicite.

(30)

Na prekonanie zlyhaní trhu a s cieľom zabezpečiť, aby MSP vrátane startupov a scaleupov naďalej zohrávali svoju úlohu základného kameňa konkurencieschopnosti hospodárstva Únie, potrebujú MSP dodatočnú podporu vo forme dlhových a kapitálových nástrojov zriadených v rámci segmentu politiky týkajúceho sa MSP fondu InvestEU, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (14). Nástroj na poskytovanie záruk za úvery, aktivovaný na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 (15), má preukázanú pridanú hodnotu a očakáva sa, že prinesie výhody najmenej pre 500 000 MSP. Väčšia pozornosť by sa mala venovať zvýšeniu informovanosti na strane potenciálnych prijímateľov o dostupnosti Programu InvestEU pre MSP.

(31)

Akciami v rámci programu by sa malo usilovať o dosiahnutie cieľov jeho politiky nielen prostredníctvom grantov, ale aj prostredníctvom uľahčenia prístupu k finančným nástrojom a rozpočtovým zárukám zriadeným v rámci segmentu politiky týkajúceho sa MSP fondu InvestEU a mali by zvýšiť synergie s ostatnými programami Únie. Všetky akcie by mali mať jasnú pridanú hodnotu Únie.

(32)

Program by mal poskytovať účinnú podporu pre MSP počas celého ich životného cyklu, ako aj pomoc siahajúcu od asistencie MSP pri hľadaní partnerov pre spoločné projekty až po obchodné zhodnocovanie a prístup na trh, budovanie kapacít a podporovanie spolupráce v rámci klastrov a organizácií obchodných sietí. Mal by zároveň podporovať zelenú a digitálnu transformáciu MSP a nadväzovať na jedinečné poznatky a odborné znalosti získané s ohľadom na MSP, ako aj na dlhoročné skúsenosti so spoluprácou so zainteresovanými stranami na úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Uvedená podpora by mala vychádzať zo skúseností siete Enterprise Europe Network (ďalej len „EEN“) ako jednotného kontaktného miesta na zlepšenie konkurencieschopnosti MSP a rozvoja ich podnikania na vnútornom trhu aj mimo neho. Sieť EEN pokračuje v poskytovaní služieb v mene iných programov Únie, najmä programu Horizont Európa, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (16), pričom sa využívajú finančné zdroje týchto programov. Sieť EEN by mala uľahčovať aj posilnenú účasť MSP na vývoji iniciatív v oblasti politiky vnútorného trhu, akými sú verejné obstarávanie a procesy normalizácie. Sieť EEN by mala zlepšiť spoluprácu s európskymi centrami digitálnych inovácií v rámci programu Digitálna Európa, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (17), a poradenským centrom InvestEU. Okrem toho by mal úspešný mentorský program – Erasmus pre mladých podnikateľov –naďalej zostať nástrojom, ktorý umožní novým alebo nádejným podnikateľom získať podnikateľské a manažérske skúsenosti tým, že ich spoja so skúseným podnikateľom z inej krajiny a budú sa od neho učiť, čo pomôže posilniť ich podnikateľský talent. Program by mal rozširovať svoje geografické pokrytie, a ponúkať širšiu škálu možností podnikateľov nájsť vhodného partnera, prípadne aj v súčinnosti s inými iniciatívami Únie.

(33)

Malo by sa vynaložiť dodatočné úsilie na zníženie administratívneho zaťaženia a zvýšenie prístupnosti iniciatív programu znížením nákladov, ktoré MSP znášajú v dôsledku komplikovaného procesu podávania žiadostí a požiadaviek na účasť. V tejto súvislosti by sieť EEN mala byť hlavným informačným miestom pre tie MSP, ktoré majú záujem o prístup k finančným prostriedkom Únie, fungovať ako jednotné kontaktné miesto a poskytovať im individualizované usmernenia. Je dôležité vychádzať zo skúseností získaných na základe existujúcich opatrení podporujúcich MSP, a zároveň zostať otvorený ich prispôsobovaniu vzhľadom na meniace sa podmienky pre MSP na vnútornom trhu, najmä pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa digitalizácie a regulačného zaťaženia.

(34)

Keďže klastre ponúkajú priaznivé a odolné podnikateľské prostredie, sú strategickým nástrojom na podporu konkurencieschopnosti a rozširovania MSP. Môžu uľahčiť zelenú a digitálnu transformáciu odvetvia vrátane služieb a posilniť hospodársky rozvoj regiónov prostredníctvom dosahovania rastu a vytvárania pracovných miest. Je dôležité, aby spoločné iniciatívy v oblasti klastrov dosiahli kritické množstvo, keďže sa tým urýchli rast MSP. Prostredníctvom prepojenia špecializovaných odvetvových ekosystémov vytvárajú klastre nové podnikateľské príležitosti pre MSP a lepšie ich integrujú v strategických hodnotových reťazcoch Únie a globálnych strategických hodnotových reťazcoch. Podpora by sa mala poskytovať na rozvoj stratégií nadnárodných a medziregionálnych partnerstiev a na vykonávanie spoločných činností s podporou Európskej platformy pre spoluprácu klastrov a jej Európskeho vedomostného centra pre efektívne využívanie zdrojov. Podpora by mala zahŕňať aj pomoc pre MSP pri nadväzovaní kontaktov s MSP z tretích krajín. Udržateľné partnerstvá by sa mali podporovať prostredníctvom pokračovania vo financovaní všade tam, kde sa dosiahnu čiastkové ciele výkonnosti a účasti. Priama podpora MSP by mala smerovať cez klastrové organizácie na: podporu zavádzania vyspelých technológií, nové obchodné modely, nízkouhlíkové riešenia a riešenia efektívne využívajúce zdroje, tvorivosť a dizajn, zvyšovanie úrovne zručností, prilákanie talentov, zrýchlenie podnikania a internacionalizáciu. S cieľom uľahčiť odvetvovú transformáciu a vykonávanie stratégií pre inteligentnú špecializáciu by mali byť zapojené do uvedenej priamej podpory MSP aj iné špecializované subjekty na podporu MSP. Program by mal preto prispievať k spojeniam a budovať ich s inovačnými centrami Únie, najmä s jej digitálnymi inovačnými centrami, a investíciami vykonávanými v rámci politiky súdržnosti a programu Horizont Európa. Preskúmať by sa mohli aj synergie s programom Erasmus+, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXX (18).

(35)

Program by mal prispieť k zlepšeniu vzťahu medzi podnikmi, najmä MSP, a univerzitami, výskumnými strediskami a inými inštitúciami zapojenými do vytvárania a šírenia poznatkov. Tento vzťah by mohol pomôcť zlepšiť schopnosť podnikov reagovať na strategické výzvy, ktoré prináša nová medzinárodná situácia.

(36)

MSP čelia vzhľadom na svoju menšiu veľkosť osobitným prekážkam rastu. Pre ne je obzvlášť ťažké rásť a rozširovať niektoré z ich podnikateľských činností. Na základe úspechu, získaných poznatkov a skúseností z nástroja pre MSP a klastrových projektov Únie pre nové priemyselné hodnotové reťazce v rámci programu Horizont 2020, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (19), by mal program poskytovať podporu činnostiam rozširovania MSP vo všetkých kľúčových fázach ich rozvoja vrátane podpory internacionalizácie, zavádzania inovácií a komercializácie činností. Uvedená podpora by dopĺňala podporu zo strany Európskej rady pre inováciu v rámci programu Horizont Európa, ktorá sa zameria hlavne na prelomové a disruptívne inovácie, a tým na inovačné MSP, pričom sa sústredí najmä na inovácie vytvárajúce trh, a zároveň podporí všetky typy inovácií vrátane prírastkových inovácií.

(37)

Kreativita a všetky formy inovácie vrátane inovácie za účelom zlepšenia efektívnosti využívania zdrojov a energetickej efektívnosti sú kľúčové pre konkurencieschopnosť priemyselných hodnotových reťazcov Únie. Predstavujú katalyzátory pre modernizáciu podnikateľského a priemyselného sektora a prispievajú k inteligentnému, inkluzívnemu a udržateľnému rastu. Ich využívanie zo strany MSP však stále zaostáva. Program by mal preto podporovať cielené akcie, siete a partnerstvá pre inovácie poháňané tvorivosťou, aby MSP mohli zvládnuť zelenú a digitálnu transformáciu vo všetkých priemyselných hodnotových reťazcoch a ekosystémoch.

(38)

Európske normy zohrávajú dôležitú úlohu na vnútornom trhu. Sú životne dôležité pre konkurencieschopnosť podnikov, a najmä pre MSP. Európske normy takisto predstavujú kľúčový nástroj na podporu právnych predpisov a politík Únie vo viacerých kľúčových oblastiach zameraných na zelenú a digitálnu transformáciu, ako je energetika, zmena klímy a ochrana životného prostredia, informačné a komunikačné technológie, udržateľné využívanie a recyklácia zdrojov, inovácie, bezpečnosť výrobkov, ochrana spotrebiteľov, bezpečnosť a pracovné podmienky na pracovisku a starnutie obyvateľstva, čo znamená pozitívny prínos pre celú spoločnosť. Skúsenosti však ukazujú, že v záujme maximalizácie príspevku noriem je potrebné zlepšiť rýchlosť a včasnosť ich vypracúvania a že je nutné vyvinúť viac úsilia na lepšie zapojenie všetkých relevantných zainteresovaných strán vrátane tých, ktoré zastupujú spotrebiteľov.

(39)

Európske normalizačné činnosti sú upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (20) a vykonávajú sa prostredníctvom dlhodobého verejno-súkromného partnerstva, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v uvedenom nariadení, ako aj cieľov obsiahnutých vo všeobecnej a sektorovej politike Únie v oblasti normalizácie.

(40)

Dobre fungujúci spoločný rámec finančného a nefinančného výkazníctva je nevyhnutný pre vnútorný trh, účinné fungovanie finančných trhov a pre realizáciu integrovaného trhu s finančnými službami v kontexte bankovej únie a únie kapitálových trhov.

(41)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (21) sa medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (ďalej len „IFRS“ – International Financial Reporting Standards) schválené Radou pre medzinárodné účtovné štandardy, ako aj súvisiace interpretácie Výboru pre interpretáciu IFRS majú začleniť do právneho poriadku Únie, aby boli uplatňované spoločnosťami, ktorých cenné papiere sú kótované na regulovanom trhu v Únii, a to len v prípade, že štandardy IFRS budú spĺňať požiadavky stanovené v uvedenom nariadení vrátane požiadavky, aby účtovné závierky poskytovali „pravdivý a verný obraz“, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (22), a prospievať európskemu verejnému blahu. Takéto medzinárodné účtovné štandardy je potrebné vypracúvať transparentným a demokraticky zodpovedným spôsobom. Štandardy IFRS preto zohrávajú zásadnú úlohu pri fungovaní vnútorného trhu a Únia má preto priamy záujem zabezpečiť, aby výsledkom procesu, prostredníctvom ktorého sa štandardy IFRS vypracúvajú a schvaľujú, boli štandardy, ktoré sú v súlade s požiadavkami právneho rámca vnútorného trhu. Preto je dôležité stanoviť v programme vhodné podmienky financovania Nadácie IFRS.

(42)

Vzhľadom na úlohu Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (ďalej len „EFRAG“ – European Financial Reporting Advisory Group) pri posudzovaní, či sú štandardy IFRS v súlade s požiadavkou práva a politiky Únie, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1606/2002, je tiež nevyhnutné, aby Únia zabezpečila, že financovanie skupiny EFRAG je stabilné, a tak sa podieľala na tomto financovaní prostredníctvom programu. Technická činnosť skupiny EFRAG by sa mala zameriavať na poskytovanie technického poradenstva Komisii pri schvaľovaní štandardov IFRS, ako aj na primeranú úroveň účasti Únie na procese vývoja týchto štandardov IFRS a mala by zabezpečiť, aby sa záujmy Únie primerane zohľadňovali v procese stanovovania medzinárodných štandardov. Uvedené záujmy by mali zahŕňať chápanie obozretnosti, dodržiavanie požiadavky pravdivého a verného obrazu stanovené v smernici 2013/34/EÚ, a európske verejné blaho, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1606/2002, a mali by zohľadňovať vplyv štandardov IFRS na finančnú stabilitu a hospodárstvo. V rámci skupiny EFRAG sa zriadilo Európske laboratórium podávania správ spoločnosťami na podporu inovácií a vývoja najlepších postupov pri podávaní správ spoločnosťami. Poskytuje fórum, na ktorom môžu spoločnosti a investori spoločne využívať najlepšie postupy predovšetkým pri vykazovaní nefinančných informácií a podávaní správ o udržateľnosti. Na základe tejto práce by skupina EFRAG mala prispievať aj k vypracovaniu štandardov nefinančného výkazníctva.

(43)

V oblasti štatutárneho auditu bola monitorovacou skupinou v roku 2005 vytvorená Rada pre dohľad nad verejným záujmom (ďalej len „PIOB“ – Public Interest Oversight Board), ktorá je medzinárodnou organizáciou zodpovednou za monitorovanie reformy Medzinárodnej federácie účtovníkov (ďalej len „IFAC“ – International Federation of Accountants) v oblasti správy. Úlohou PIOB je dohliadať na proces vedúci k prijímaniu medzinárodných audítorských štandardov (ďalej len „ISA“ – International Standards on Auditing) a na ostatné činnosti, ktoré IFAC vykonáva vo verejnom záujme. Štandardy ISA môžu byť schválené na uplatňovanie v Únii za podmienky, že boli predovšetkým vypracované v súlade s náležitým postupom, pod verejným dohľadom a transparentne tak, ako sa to vyžaduje v článku 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (23). Vzhľadom na zavedenie štandardov ISA v Únii a kľúčovú úlohu PIOB pri zabezpečovaní toho, aby spĺňali požiadavky stanovené smernicou 2006/43/ES, je preto dôležité stanoviť v programme vhodné mechanizmy financovania PIOB.

(44)

Únia prispieva k zabezpečovaniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, posilneniu ich postavenia a k tomu, aby sa stali ústredným prvkom vnútorného trhu, a to tak, že podporuje a dopĺňa politiky členských štátov v snahe zaručiť, aby občania, keď konajú ako spotrebitelia, mohli naplno využívať výhody vnútorného trhu a aby boli pri tom ich bezpečnosť a právne a hospodárske záujmy riadne chránené prostredníctvom konkrétnych akcií. Je tiež nevyhnutné, aby Únia zabezpečila, že právne predpisy o ochrane spotrebiteľa a o bezpečnosti výrobkov sú riadne a rovnako presadzované v praxi a že podniky majú rovnaké podmienky a preto je hospodárska súťaž na vnútornom trhu spravodlivá. Okrem toho je potrebné posilniť postavenie spotrebiteľov, podporovať ich a pomáhať im pri prijímaní udržateľných a informovaných rozhodnutí, a tým prispievať k udržateľnému, energeticky a zdrojovo efektívnemu obehovému hospodárstvu.

(45)

Program by sa mal zameriavať na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov, podnikov, zástupcov občianskej spoločnosti a orgánov o právnych predpisoch Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti. Mal by tiež posilniť postavenie spotrebiteľov a organizácií, ktoré ich zastupujú, na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Mal by to dosiahnuť najmä podporou Európskej organizácie spotrebiteľov BEUC (Bureau Européen des Unions de Consommateurs), ktorá je dlhodobo etablovanou a vysoko uznávanou mimovládnou organizáciou zastupujúcou záujmy spotrebiteľov vo vzťahu ku všetkým relevantným politikám Únie, čím sa tejto organizácii umožnilo vytvoriť výraznejšie synergie na posilnenie ochrany záujmov spotrebiteľov. Mal by to dosiahnuť aj prostredníctvom podpory Európskeho združenia pre koordináciu zastúpenia spotrebiteľov v procesoch normalizácie (ANEC), ktoré zastupuje záujmy spotrebiteľov v súvislosti s otázkami normalizácie. Osobitná pozornosť by sa pritom mala venovať novým potrebám trhu, pokiaľ ide o podporu udržateľnej spotreby, a to zameraním sa najmä na akcie na boj proti praktikám plánovaného zastarávania, ktoré sú zavádzajúce, a iným zavádzajúcim praktikám, ako sú falošné environmentálne tvrdenia, lepším informovaním spotrebiteľov o trvácnosti a opraviteľnosti výrobkov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj predchádzaniu slabým miestam a riešeniu výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, napríklad v súvislosti s pripojenými produktmi, internetom vecí, umelou inteligenciou a používaním algoritmov, a vývojom nových modelov spotreby a obchodných modelov. Program by mal podporovať akcie zamerané na vypracúvanie relevantných informácií o trhoch vrátane uverejňovania spotrebiteľských hodnotiacich tabuliek Únie.

(46)

Program by mal podporovať príslušné vnútroštátne orgány vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za monitorovanie bezpečnosti výrobkov a ktoré spolupracujú najmä prostredníctvom systému Únie na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch. Mal by tiež podporovať presadzovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (24) a nariadenia (ES) č. 765/2008, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť výrobkov, ako aj sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa a medzinárodnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi v tretích krajinách a v Únii. Program by sa mal zameriavať aj na zabezpečenie prístupu pre všetkých spotrebiteľov a obchodníkov ku kvalitnému mimosúdnemu riešeniu sporov, riešeniu sporov online a k informáciám o procese účasti na akciách zameraných na nápravu.

(47)

Program by mal zároveň podporovať sieť európskych spotrebiteľských centier, ktorá pomáha spotrebiteľom čerpať výhody vyplývajúce z ich práv spotrebiteľov v Únii, keď cezhranične nakupujú tovar a služby na vnútornom trhu a v Európskom hospodárskom priestore, či už online alebo pri cestovaní. Sieť, ktorá pozostáva z 29 centier a je spoločne financovaná z programov Únie určených pre spotrebiteľov už viac ako 15 rokov, preukázala svoju pridanú hodnotu v súvisloati s posilňovaním dôvery spotrebiteľov a obchodníkov vo vnútorný trh. Rieši viac ako 120 000 žiadostí spotrebiteľov ročne a prostredníctvom svojich tlačových a online informačných činností je k dispozícii miliónom občanov. Je jednou z najviac cenených sietí v Únii na pomoc občanom a väčšina jej centier je sídlom kontaktných bodov ponúkajúcich poradenstvo o aspektoch právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu, napríklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (25). Hodnotenia zdôraznili dôležitosť toho, aby centrá pokračovali v ich prevádzke. Sieť európskych spotrebiteľských centier môže byť aj dôležitým zdrojom informácií o výzvach a problémoch, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú na miestnej úrovni a ktoré sú dôležité pre tvorbu politiky Únie a ochranu záujmov spotrebiteľov. Existujú tiež plány, aby sieť rozvíjala recipročné dojednania s podobnými subjektmi v tretích krajinách.

(48)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES (26), 2005/29/ES (27), 2011/83/EÚ (28), (EÚ) 2019/2161 (29) a (EÚ) 2020/1828 (30) boli prijaté s cieľom zabezpečiť okrem iného rovnaké zaobchádzanie so spotrebiteľmi na celom vnútornom trhu, pokiaľ ide o cezhraničné otázky, ako je predaj výrobkov, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi, v odvetví motorových vozidiel, dvojaké normy kvality pre výrobky, alebo problémy, s ktorými sa cestujúci stretávajú v prípade zrušenia letu alebo dlhého meškania letov. Ich cieľom je tiež posilniť kapacity členských štátov v oblasti presadzovania práva, zvýšiť bezpečnosť výrobkov, zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu a ponúknuť nové možnosti nápravy, najmä prostredníctvom žalôb v zastúpení podaných oprávnenými subjektmi. Komisia vykonala v máji 2017 kontrolu vhodnosti práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a marketingu, ktorou sa odhalila potreba lepšie presadzovať pravidlá a uľahčiť nápravu, keď dôjde k poškodeniu spotrebiteľov v dôsledku porušenia práva v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedenú kontrolu vhodnosti by preto pioritou mala byť podpora úplného vykonávania uvedených smerníc a akcií a posilňovanie ich cezhraničného presadzovania.

(49)

Na občanov má obzvlášť veľký dosah fungovanie finančných trhov, a preto by mali byť ďalej informovaní o príslušných právach, rizikách a prínosoch. Finančné trhy sú kľúčovou zložkou vnútorného trhu a vyžadujú si stabilný rámec pre reguláciu a dohľad, ktorými sa zabezpečuje nielen finančná stabilita a udržateľné hospodárstvo, ale ktoré poskytujú aj vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb vrátane retailových investorov, sporiteľov, poistníkov, účastníkov a prijímateľov dôchodkových fondov, individuálnych akcionárov, dlžníkov a MSP. Program by mal prispieť k zvýšeniu schopnosti spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb zúčastňovať sa na tvorbe politík, a to aj prostredníctvom tvorby a šírenia jasných, úplných a používateľsky ústretových informácií o produktoch, s ktorými sa obchoduje na finančných trhoch.

(50)

Program by mal preto naďalej podporovať konkrétne činnosti, na ktoré sa vzťahuje program budovania kapacít na roky 2017 – 2020, a tým zvyšovať zapojenie spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb do tvorby politiky Únie, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/826 (31), ktorý bol pokračovaním pilotného projektu a prípravnej akcie na roky 2012 – 2017. Je to potrebné s cieľom zabezpečiť, aby tvorcovia politík mali prehľad o názoroch iných zainteresovaných strán, než sú experti z finančného sektora, a zabezpečiť lepšie zastúpenie záujmov spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb. Program by mal nepretržite rozvíjať svoju metodiku a najlepšie postupy týkajúce sa toho, ako zvýšiť účasť spotrebiteľov a koncových používateľov finančných služieb s cieľom identifikovať otázky relevantné pre tvorbu politiky Únie a zabezpečiť, aby sa chránili záujmy spotrebiteľov v oblasti finančných služieb. Malo by to zlepšiť politiky v oblasti finančných služieb, najmä tie, ktorých cieľom je zlepšiť pochopenie verejnosti v otázkach týkajúcich sa finančnej regulácie a zvýšiť finančnú gramotnosť.

(51)

V rámci pilotného projektu a prípravnej akcie na roky 2012-2017 udelila Komisia granty dvom organizáciám na základe každoročnej otvorenej výzvy na predkladanie návrhov. Tieto dve organizácie sú Finance Watch, zriadená vďaka grantom Únie v roku 2011 ako medzinárodné neziskové združenie podľa belgického práva, a Better Finance, ktorá je výsledkom postupných reorganizácií a zmeny názvu predchádzajúcich európskych federácií investorov a akcionárov od roku 2009. Program budovania kapacít, zriadený nariadením (EÚ) 2017/826, určuje tieto dve organizácie ako jediných prijímateľov. Je preto potrebné pokračovať v spolufinancovaní uvedených organizácií v rámci programu. Toto financovanie by však malo podliehať dôkladnému vyhodnoteniu účinnosti a vplyvu dosiahnutých výsledkov pri plnení sledovaných cieľov. V tejto súvislosti, ak sa objavia ďalší potenciálni prijímatelia, ktorých hlavnými cieľmi a činnosťami je aj zastupovanie záujmov spotrebiteľov a koncových používateľov na úrovni Únie a ktorí majú prostredníctvom svojho členstva široké geografické pokrytie a širokú škálu záujmov, výzva na predkladanie návrhov žiadateľov by mala byť pre nich otvorená.

(52)

Na ochranu spotrebiteľov, ako aj na to, aby vnútorný trh fungoval efektívne, je potrebná vysoká úroveň ochrany zdravia v oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív. Bezpečný a udržateľný potravinový dodávateľský reťazec je predpokladom fungovania spoločnosti a vnútorného trhu. Predchádzanie cezhraničným krízam v oblasti zdravia a obavám týkajúcim sa potravín je krajne dôležité, keďže tieto javy narúšajú fungovanie vnútorného trhu tým, že obmedzujú pohyb osôb a tovaru a narúšajú výrobu a spotrebu. Program by mal preto podporovať konkrétne akcie, ako je zavedenie núdzových opatrení v prípade krízových situácií ovplyvňujúcich zdravie zvierat a rastlín.

(53)

Všeobecným cieľom práva Únie v oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív je zabezpečiť vysokú úroveň zdravia ľudí, zvierat a rastlín v rámci celého potravinového reťazca, podporovať zlepšovanie životných podmienok zvierat, prispievať k vysokej úrovni ochrany a informovanosti spotrebiteľov, ako aj k vysokej úrovni ochrany životného prostredia vrátane zachovania biodiverzity, a zohľadňovať situácie zapríčinené potenciálnymi dosahmi zmeny klímy v členských štátoch, a zároveň zlepšovať udržateľnosť produkcie potravín a krmív a prispievať k potravinovej bezpečnosti a dostupným cenám, zmenšovať objem potravinového odpadu, zvyšovať normy kvality výrobkov v celej Únii, zvyšovať konkurencieschopnosť potravinárskeho a krmivárskeho odvetvia Únie a vytvárať pracovné miesta, a to aj stimulovaním výskumu a inovácií.

(54)

Vzhľadom na osobitnú povahu akcií týkajúcich sa vysokej úrovne zdravia ľudí, zvierat a rastlín je potrebné v tomto nariadení stanoviť osobitné kritériá oprávnenosti, pokiaľ ide o poskytovanie grantov a využívanie verejného obstarávania. Predovšetkým, odchylne od zásady neretroaktivity v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (32) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) by náklady na núdzové opatrenia v dôsledku ich naliehavej a nepredvídateľnej povahy mali byť oprávnené vrátane nákladov vzniknutých v dôsledku podozrenia na výskyt choroby alebo škodcov, a to za predpokladu, že sa tento výskyt následne potvrdí a oznámi sa Komisii. Komisia by mala prijať zodpovedajúce rozpočtové záväzky a vykonať platby oprávnených výdavkov po podpísaní právnych záväzkov členskými štátmi a po tom, ako posúdi žiadosti o platbu predložené členskými štátmi. Oprávnené by mali byť aj náklady na opatrenia v oblasti dohľadu, prevencie a ochrany prijaté v prípade priameho ohrozenia stavu zdravia v Únii v dôsledku výskytu alebo vývoja určitých chorôb zvierat a zoonóz na území tretej krajiny, členského štátu alebo jeho zámorských krajín a území, ako aj na ochranné opatrenia prijaté alebo iné relevantné činnosti vykonané na podporu stavu zdravia rastlín v Únii.

(55)

Vzhľadom na zvyšujúcu sa globalizáciu v oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív sú úradné kontroly, ktoré vykonávajú členské štáty, základným nástrojom na overovanie a monitorovanie, či sa príslušné požiadavky Únie vykonávajú, dodržiavajú a presadzujú, aj pokiaľ ide o dovoz. Efektívnosť a účinnosť systémov úradných kontrol je rozhodujúca na zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti v rámci celého potravinového reťazca, ako aj pre dôveru spotrebiteľov, pri súčasnom zaistení vysokej úrovne ochrany životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Pre tieto kontrolné opatrenia by mala byť k dispozícii finančná podpora Únie. Predovšetkým by referenčné laboratóriá Európskej únie mali mať k dispozícii finančný príspevok s cieľom pomôcť im znášať náklady vyplývajúce z vykonávania pracovných programov schválených Komisiou a môže byť k dispozícii národným referenčným laboratóriám pre zdravie rastlín a zvierat, ktoré majú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (33) využívať primerané finančné zdroje poskytnuté členskými štátmi, pod podmienkou, že sa jasne preukáže, že vykonávané akcie predstavujú pridanú hodnotu Únie a že v rámci programu sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na podporu týchto akcií. Keďže účinnosť úradných kontrol navyše závisí aj od toho, či majú kontrolné orgány k dispozícii dobre vyškolený personál, ktorý má primerané poznatky o práve Únie, Únia by mala mať možnosť prispievať na ich odbornú prípravu a relevantné výmenné programy organizované príslušnými orgánmi.

(56)

Antimikrobiálna rezistencia je narastajúci problém v oblasti zdravia v Únii aj celosvetovo. Z toho dôvodu by v rámci programu malo byť možné spolufinancovať opatrenia na podporu boja proti antimikrobiálnej rezistencii.

(57)

Vysokokvalitná európska štatistika, ktorá sa rozvíja, tvorí a šíri v rámci programu podľa nariadenia (ES) č. 223/2009, je nevyhnutná pre rozhodovanie založené na dôkazoch. Európska štatistika by mala byť k dispozícii včas a mala by prispievať k vykonávaniu politík Únie, ako sa uvádza v ZFEÚ, a to najmä v oblasti posilneného a integrovaného hospodárskeho riadenia, sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, udržateľného rozvoja, poľnohospodárskej politiky, sociálneho rozmeru Európy a globalizácie.

(58)

Európska štatistika je nevyhnutná pre rozhodovacie procesy Únie a pre meranie výkonnosti a vplyvu iniciatív Únie. Je preto dôležité zabezpečiť nepretržité poskytovanie a rozvoj európskej štatistiky, ktorá bude vychádzať z prístupu na úrovni Únie a prekračovať rámec vnútorného trhu, aby boli pokryté všetky činnosti Únie a oblasti politiky vrátane posilnenia postavenia podnikov a občanov, aby mohli prijímať informované rozhodnutia.

(59)

Vzhľadom na jeho horizontálny charakter sa na rámec pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky v zmysle nariadenia (ES) č. 223/2009 vzťahujú osobitné požiadavky, a to najmä požiadavky stanovené v uvedenom nariadení, pokiaľ ide o dodržiavanie štatistických zásad, ako aj fungovanie Európskeho štatistického systému a jeho riadenie vrátane postavenia a úloh pridelených Výboru pre Európsky štatistický systém a Komisii (Eurostat), vytvorenie a vykonávanie programovania štatistických činností.

(60)

Návrh časti programu týkajúcej sa rámca pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky bol predložený na predbežné preskúmanie Výboru pre Európsky štatistický systém v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009.

(61)

Únia a členské štáty sú odhodlané plniť vedúcu úlohu pri vykonávaní Agendy Organizácia Spojených národov 2030 pre udržateľný rozvoj. Prispievaním k dosiahnutiu cieľov Agendy 2030 budú Únia a členské štáty podporovať silnejšiu, udržateľnejšiu, inkluzívnejšiu, bezpečnejšiu a prosperujúcejšiu Európu. Program by mal prispievať k vykonávaniu Agendy 2030, a to aj prostredníctvom vyváženia hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru udržateľného rozvoja, a na tento účel poskytne jasný a viditeľný záväzok k zohľadneniu cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(62)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento program k zohľadňovaniu akcií v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Príslušné akcie budú určené počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných postupov posudzovania a hodnotenia. V uvedenom kontexte by program mal podporovať činnosti, v rámci ktorých sa dodržiavajú normy v oblasti klímy a životného prostredia a priority Únie, a ktoré významne nepoškodzujú environmentálne ciele v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (34).

(63)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (35), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(64)

V Dohode o Európskom hospodárskom priestore (36) sa stanovuje spolupráca v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti programu, medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú zapojené do Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), na strane druhej. Malo by byťtiež možné, aby bol program otvorený účasti pristupujúcim krajinám, kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom, krajinám európskej susedskej politiky a iným tretím krajinám. Okrem toho by program mal byť v oblasti európskej štatistiky otvorený pre Švajčiarsko v súlade s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o spolupráci v oblasti štatistiky (37).

(65)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zúčastniť na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(66)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(67)

Akcie vykonávané v rámci predchádzajúcich programov a rozpočtových riadkov preukázali svoju primeranosť a mali by sa zachovať. Cieľom nových akcií zavedených v rámci programu je predovšetkým posilniť dobre fungujúci vnútorný trh. S cieľom zabezpečiť jednoduchšie a flexibilnejšie vykonávanie programu, a tým aj lepšie plnenie jeho cieľov, by sa akcie mali vymedziť iba z hľadiska celkových všeobecných kategórií. Zoznamy orientačných činností týkajúcich sa špecifických cieľov v oblastiach konkurencieschopnosti, ochrany spotrebiteľa alebo konkrétnych činností, ktoré vyplývajú z regulačných požiadaviek, ako sú napríklad konkrétne činnosti v oblastiach normalizácie, dohľadu nad trhom, rastlín, zvierat, potravín a krmív a európskej štatistiky, by takisto mali byť zahrnuté do programu.

(68)

Je potrebné špecifikovať určité kategórie subjektov oprávnených na financovanie, ako aj tie subjekty, ktoré by mali byť oprávnené na financovanie bez výzvy na predkladanie návrhov.

(69)

Vzhľadom na zvyšujúcu sa prepojenosť a digitalizáciu globálnej ekonomiky by mal program naďalej ponúkať možnosť zapojiť do určitých aktivít externých expertov, ako napríklad úradníkov z tretích krajín, zástupcov medzinárodných organizácií alebo hospodárske subjekty.

(70)

Je potrebné uviesť osobitné kritériá týkajúce sa pravidiel spolufinancovania a oprávnených nákladov. Keďže pre niektoré špecifické ciele môže byť nevyhnutné financovanie oprávnených nákladov v plnom rozsahu, malo by byť možné odchýliť sa od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(71)

Podľa článku 193 ods. 2 druhého pododseku písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, za predpokladu, že žiadateľ môže preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Zatiaľčo v takýchto prípadoch náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, by v zásade neboli oprávnené, malo by to byť výnimočne možné, berúc do úvahy oneskorené nadobudnutie účinnosti tohto programu a s cieľom predísť akémukoľvek narušeniu poskytovania podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie. Ak je to preto nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity a počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, by náklady na akciu, ktorá sa už začala vykonávať, mali byť oprávnené od 1. januára 2021, a to aj vtedy, ak uvedené náklady vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant. Z rovnakých dôvodov a na základe rovnakých podmienok a ako výnimka z článku 193 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách by náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, mali byť oprávnené v prípade grantov na prevádzku.

(72)

V súlade so záväzkom Komisie uvedeným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ a s cieľom zabezpečiť súdržnosť a zjednodušenie programov financovania by sa mali zdroje využívať spolu s ďalšími nástrojmi financovania z prostriedkov Únie, ak sa plánovanými akciami v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, pričom je však nevyhnutné vylúčiť zdvojené financovanie.

(73)

Program by mal prispieť k celkovej podpore a mal by riešiť osobitné potreby najvzdialenejších regiónov a ich integráciu do vnútorného trhu, ako bolo nedávno opätovne potvrdené v oznámení Komisie „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“.

(74)

Program by mal presadzovať synergie a súčasne sa vyhýbať duplicite so súvisiacimi programami a akciami Únie. Akcie v rámci programu by sa mali dopĺňať akciami v rámci programov Colníctvo a Fiscalis, zriadených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/444 (38) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“, ktoré sa tiež zameriavajú na podporu a zlepšovanie fungovania vnútorného trhu.

(75)

Program by mal podporovať synergie, komplementárnosť a doplnkovosť, pokiaľ ide o MSP a podporu podnikania v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde. Segment politiky týkajúci sa MSP fondu InvestEU bude navyše poskytovať záruky za dlhy a kapitálovú podporu na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu a jeho dostupnosti pre MSP. Program by sa mal takisto usilovať o synergie s vesmírnym programom zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (39), pokiaľ ide o podporu MSP pri využívaní prelomových inovácií a iných riešení vyvinutých v rámci uvedeného programu.

(76)

Program by mal podporovať synergie s programom Horizont Európa, ktorého cieľom je podporovať výskum a inovácie. Týkať by sa to malo najmä komplementárnosti s akciami budúcej Európskej rady pre inováciu pri inovačných spoločnostiach, ako aj podpory služieb pre MSP, najmä prostredníctvom siete EEN.

(77)

Program by mal podporovať synergie a komplementárnosť, pokiaľ ide o program Digitálna Európa, ktorý je zameraný na podporu digitalizácie hospodárstva Únie a verejného sektora pri súčasnom zvýšení kybernetickej bezpečnosti.

(78)

Okrem toho by sa v rámci programu mali hľadať synergie aj s programom Spravodlivosť, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/693 (40), ktorého cieľom je podporiť ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti na zvýšenie účinnosti vnútroštátnych justičných systémov, keďže je to kľúčový faktor, aby sa umožnilo vytvorenie spravodlivého a nákladovo efektívneho hospodárstva Únie.

(79)

Program by mal podporovať synergie s programom Erasmus+, programom Európsky zbor solidarity, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXX (41), a Európskym sociálnym fondom plus, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+), v oblasti mobility pracovnej sily a mládeže, ktorá je nevyhnutná pre dobre fungujúci vnútorný trh.

(80)

V neposlednom rade by akcie, ako napríklad veterinárne a fytosanitárne opatrenia v prípade krízových situácií v oblasti zdravia zvierat a rastlín, mohli byť doplnené intervenciami na trhoch v rámci programovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie.

(81)

Akcie vykonávané v rámci programu by mali reprezentovať jasnú pridanú hodnotu Únie a mali by sa primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie.

(82)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (42). Konzultačný postup by sa mal použiť na prijímanie pracovných programov, ktorými sa vykonávajú akcie prispievajúce k posilneniu postavenia spotrebiteľov. Postup preskúmania by sa mal použiť na prijímanie vykonávacích aktov týkajúcich sa akcií prispievajúcich ku konkurencieschopnosti MSP a na prijímanie vykonávacích aktov súvisiacich s pracovnými programami, ktorými sa vykonávajú akcie prispievajúce k vysokej úrovni zdravia ľudí, zvierat a rastlín a na stanovenie nižších sadzieb spolufinancovania tam, kde je to potrebné pre akcie týkajúce sa veterinárnych a fytosanitárnych núdzových opatrení a ročných a viacročných národných veterinárnych a fytosanitárnych programov, ako aj na prijímanie vykonávacích aktov súvisiacich s pracovnými programami, ktorými sa vykonávajú akcie prispievajúce k bezpečnosti potravín a krmív.

(83)

Ak je však medzi špecifickými cieľmi programu možné dosiahnuť synergie, potrebné ustanovenia by sa mohli vykonávať v rámci spoločného pracovného programu.

(84)

Formy financovania z prostriedkov Únie a spôsoby vykonávania programu by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä pridanú hodnotu Únie, náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a predpokladané riziko nesúladu. To by malo zahŕňať zváženie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(85)

S cieľom zabezpečiť pravidelné monitorovanie a podávanie správ o dosiahnutom pokroku a o efektívnosti a účinnosti programu by sa mal od samého začiatku zaviesť vhodný rámec na monitorovanie akcií a výsledkov programu. Takéto monitorovanie a podávanie správ by malo byť založené na ukazovateľoch, ktorými sa merajú účinky akcií programu na základe vopred určených východísk.

(86)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (43) by sa tento program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi. Komisia by mala vypracovať priebežnú hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov akcií podporovaných v rámci programu, o výsledkoch a vplyvoch, o efektívnosti využívania zdrojov a o pridanej hodnote Únie, ako aj záverečnú hodnotiacu správu o dlhšom vplyve, výsledkoch a udržateľnosti akcií a o synergiách s inými programami.

(87)

Na monitorovanie podpory MSP by mal program využívať merateľné ukazovatele výkonnosti. V závislosti od dostupnosti informácií a v relevantnom prípade by sa uvedenými ukazovateľmi mali merať výsledky a vplyv dosiahnuté programom, pokiaľ ide o jeho špecifické ciele a osobitné cieľové skupiny (napríklad ženy, mládež a seniorov). Pri monitorovaní je predovšetkým dôležité merať podporu poskytnutú zelenej a digitálnej transformácii, internacionalizácii a inovácii. Okrem toho by monitorovanie malo zohľadniť kontextové ukazovatele, ktoré nemerajú výkonnosť programu, ale poskytujú prehľad o prostredí, v ktorom MSP pôsobia.

(88)

Neúplný zoznam chorôb zvierat a zoonóz, ktoré sú oprávnené na financovanie v rámci núdzových opatrení a na financovanie v rámci programov eradikácie, kontroly a dohľadu, by sa mal zostaviť na základe chorôb zvierat uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 (44), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 (45), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES (46) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (47).

(89)

S cieľom zohľadniť situácie vyvolané chorobami zvierat, ktoré majú významný vplyv na živočíšnu výrobu alebo obchod, na vývoj zoonóz, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí, alebo na nový vedecký alebo epidemiologický vývoj, ako aj chorobami zvierat, pri ktorých existuje pravdepodobnosť nového ohrozenia Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny zoznamu chorôb zvierat a zoonóz. S cieľom zohľadniť budúci vývoj týkajúci sa subjektov, ktorým môže byť v rámci programu udelený grant v súvislosti so zastupovaním záujmov spotrebiteľov na úrovni Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu uvedených subjektov. Na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o potrebnú zmenu zoznamu ukazovateľov používaných na meranie dosahovania špecifických cieľov, ako aj doplnenie tohto nariadenia zriadením rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Takisto by sa mali viesť konzultácie so zainteresovanými stranami a spotrebiteľskými organizáciami. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(90)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (48) sú jednotlivci a subjekty usadení v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnení získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dohodami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(91)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (49) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (50), (Euratom, ES) č. 2185/96 (51) a (EÚ) 2017/1939 (52) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a uloženia administratívnych sankcií, v náležitých prípadoch. Konkrétne má OLAF právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (53). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(92)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov, a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(93)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (54) sa upravuje spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v kontexte tohto nariadenia a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (55) sa upravuje spracúvanie osobných údajov vykonávané Komisiou v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií príslušnými orgánmi musí byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a akákoľvek výmena alebo prenos informácií, ktoré vykonáva Komisia, musí byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(94)

V nariadení (ES) č. 223/2009 sa stanovujú pravidlá tvorby štatistiky v súlade so zásadou štatistickej dôvernosti a uvádza sa v ňom, že národné štatistické úrady, iné vnútroštátne orgány a Komisia (Eurostat) majú prijať všetky opatrenia potrebné na zosúladenie zásad a usmernení týkajúcich sa fyzickej a logickej ochrany dôverných údajov.

(95)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie programu na zlepšenie fungovania vnútorného trhu, zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov, najmä MSP, a ochranu spotrebiteľa, pre oblasť rastlín, zvierat, potravín a krmív, a na programovací a finančný rámec pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky na obdobie rokov 2021 – 2027, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na cezhraničnú povahu obsiahnutej problematiky, ale z dôvodu väčšieho potenciálu akcie Únie ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(96)

Program by mal tiež zabezpečiť väčšiu viditeľnosť a súdržnosť vnútorného trhu Únie, konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov, najmä MSP, a akcie v oblasti európskej štatistiky vo vzťahu k občanom, podnikom a správnym orgánom Únie.

(97)

Keďže pozmeňujúce ustanovenia právnych aktov vyčerpali svoje účinky v čase nadobudnutia ich účinnosti a zmeny, ktoré zaviedli v iných právnych aktoch, sa stali súčasťou týchto právnych aktov v rovnakom čase, zrušenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 (56) nemá vplyv na zmeny, ktoré už boli zavedené jeho pozmeňujúcimi ustanoveniami v iných právnych aktoch, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (57) a smernici Rady 2008/90/ES (58), pokiaľ ide o zriadenie Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktorý ostane naďalej v činnosti bez ohľadu na zrušenie nariadenia (EÚ) č. 652/2014.

(98)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory medzi programami na roky 2014 – 2020 v oblastiach konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov, najmä MSP, ochrany spotrebiteľa, zákazníkov a koncových používateľov finančných služieb, tvorby politík v oblasti finančných služieb, v oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív a v oblasti európskej štatistiky, zriadenými nariadením (EÚ) č. 1287/2013, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 254/2014 (59), nariadením (EÚ) 2017/826, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2014 (60), nariadením (EÚ) č. 652/2014, nariadením (EÚ) č. 99/2013 a týmto programom, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných opatrení a hodnotenie úspechov predchádzajúcich programov, a umožniť začatie vykonávania od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021. Od 1. januára 2028 by sa výdavky súvisiace s riadením akcií, ktoré sa neukončia do konca programu, mali v prípade potreby pokrývať z rozpočtových prostriedkov na technickú a administratívnu pomoc.

(99)

Z dôvodu oneskoreného nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nie je možné dodržať lehoty na prijatie pracovných programov v oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív a na predloženie veterinárnych a fytosanitárnych programov členskými štátmi na roky 2021 a 2022, a tiež nie je možné, aby Komisia dodržala lehoty na schválenie týchto programov. S cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie akcií v oblasti rastlín, zvierat, potravín a krmív v rokoch 2021 a 2022 by sa uvedené lehoty nemali uplatňovať na roky 2021 a 2022.

(100)

Nariadenia (EÚ) č. 99/2013, (EÚ) č. 1287/2013, (EÚ) č. 254/2014 a (EÚ) č. 652/2014 by sa preto mali zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021,

(1)

Horizontálne zásady stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článkoch 9 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vrátane zásady subsidiarity a zásady proporcionality stanovených v článku 5 Zmluvy o EÚ sa majú dodržiavať pri vykonávaní fondov Únie s ohľadom na Chartu základných práv Európskej únie. Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ sa má Únia zameriavať na odstraňovanie nerovností a na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Komisia a členské štáty by sa mali zameriavať na začleňovanie rodového hľadiska do vykonávania fondov. Ciele fondov Únie by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a cieľov Únie spočívajúcich v udržiavaní, ochrane a zlepšovaní kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, pričom sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“.

(2)

Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv (ďalej len „pilier“) ako odpoveď na sociálne výzvy v Európe. Vzhľadom na meniacu sa realitu vo svete práce je potrebné, aby sa Únia pripravila na súčasné a budúce výzvy spojené s globalizáciou a digitalizáciou tým, že sa bude snažiť o inkluzívnejší rast, a zlepšovaním politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. 20 základných zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, a sociálna ochrana a začlenenie. Pilier predstavuje zastrešujúci usmerňujúci rámec pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, (ďalej len „EGF“) zriadený týmto nariadením, čím sa Únii umožní, aby príslušné zásady zavádzala v praxi v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí.

(3)

Rada 20. júna 2017 schválila odpoveď Únie na Agendu Organizácie Spojených národov (OSN) 2030 pre udržateľný rozvoj. Rada zdôraznila význam dosiahnutia udržateľného rozvoja v rámci troch rozmerov – hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho, a to vyváženým a integrovaným spôsobom. Je nesmierne dôležité, aby sa udržateľný rozvoj začleňoval do politického rámca Únie a aby bola Únia ambiciózna pri uplatňovaní politík, ktoré používa na riešenie globálnych výziev. Rada privítala oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“ ako prvý krok pri začleňovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a uplatňovaní udržateľného rozvoja ako hlavnej usmerňujúcej zásady pre všetky politiky Únie, okrem iného aj prostredníctvom jej finančných nástrojov.

(4)

Vo februári 2018 prijala Komisia oznámenie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“. V oznámení sa zdôrazňuje, že rozpočet Únie podporuje jedinečné sociálne trhové hospodárstvo Európy. Je nanajvýš dôležité zlepšiť pracovné príležitosti a riešiť výzvy súvisiace so zručnosťami, predovšetkým tie, ktoré sú spojené s digitalizáciou, automatizáciou a prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné, a to v plnom súlade s Parížskou dohodou prijatou na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“). Rozpočtová flexibilita bude kľúčovou zásadou vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021 až 2027“) zriadenom nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (4). Mechanizmy flexibility sa zachovajú, aby Únia mohla rýchlejším spôsobom reagovať a aby sa zabezpečilo, že rozpočtové prostriedky sa použijú tam, kde sú najnaliehavejšie potrebné.

(5)

Komisia vo svojej „Bielej knihe o budúcnosti Európy“ z 1. marca 2017 vyjadruje obavy v súvislosti s izolacionistickými hnutiami a rastúcimi pochybnosťami o výhodách otvoreného obchodu a sociálneho trhového hospodárstva Únie vo všeobecnosti.

(6)

Komisia vo svojom „Diskusnom dokumente o využívaní globalizácie“ z 10. mája 2017 identifikuje kombináciu globalizácie súvisiacej s obchodom a technologickej zmeny ako hlavnú hnaciu silu zvýšeného dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile a nižšieho počtu pracovných miest, ktoré si vyžadujú nižšiu kvalifikáciu. Hoci Komisia uznáva výhody otvorenejšieho obchodu, zastáva názor, že riešenie súvisiacich negatívnych vedľajších účinkov si vyžaduje primerané prostriedky. Keďže súčasné prínosy globalizácie sú už rozložené nerovnomerne medzi ľuďmi a regiónmi a majú výrazný dosah na nepriaznivo dotknuté osoby, existuje nebezpečenstvo, že technologické a environmentálne zmeny tieto účinky ďalej prehĺbia. Preto v súlade so zásadou solidarity a zásadou udržateľnosti bude nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prínosy globalizácie rozdeľovali spravodlivejšie, a to zosúladením hospodárskeho rastu a technologického pokroku s primeranou sociálnou ochranou a aktívnou podporou v oblasti prístupu k príležitostiam pre zamestnanie a samostatnú zárobkovú činnosť.

(7)

Vo svojom „Diskusnom dokumente o budúcnosti financií Únie“ z 28. júna 2017 Komisia zdôrazňuje potrebu znížiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich a zastáva názor, že hlavnou prioritou je preto investovať do udržateľného rozvoja, rovnosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do zdravia.

(8)

Globalizácia, technologické zmeny, ako aj zmena klímy budú pravdepodobne ďalej zvyšovať vzájomnú prepojenosť a závislosť svetových hospodárstiev. Prerozdelenie pracovnej sily je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou takejto zmeny. Ak sa majú prínosy vyplývajúce zo zmien spravodlivo rozdeľovať, poskytovanie pomoci pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, a tým, ktorým prepustenie hrozí, je mimoriadne dôležité. Hlavnými nástrojmi Únie na pomoc nepriaznivo zasiahnutým pracovníkom je Európsky sociálny fond plus (ESF+), ktorý má byť zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady a je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc predvídavým spôsobom, a EGF, ktorý je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc reaktívnym spôsobom v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí. Oznámenie Komisie s názvom „Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“ z 13. decembra 2013 je politickým nástrojom Únie, ktorý stanovuje rámec najlepších postupov pre predvídanie a zvládanie reštrukturalizácie podnikov. Ponúka komplexný rámec na riešenie výziev súvisiacich s ekonomickými úpravami a reštrukturalizáciou a ich dosahu na zamestnanosť a sociálnu oblasť primeranými politickými prostriedkami. Takisto vyzýva členské štáty, aby využívali finančné prostriedky Únie a vnútroštátne finančné prostriedky spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že sociálne dôsledky reštrukturalizácie, najmä jej nepriaznivé účinky na zamestnanosť, sa budú môcť účinnejšie zmierniť.

(9)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 (5) pre VFR na roky 2007 až 2013 (ďalej len „fond“), bol vytvorený s cieľom umožniť Únii prejaviť solidaritu s pracovníkmi, ktorí prišli o zamestnanie z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie.

(10)

Rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1927/2006 bol rozšírený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 (6) ako súčasť európskeho plánu na oživenie hospodárstva, uvedeného v oznámení Komisie z 26. novembra 2008, s cieľom zahrnúť pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy.

(11)

Na obdobie trvania VFR na roky 2014 až 2020 sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 (7) rozšíril rozsah pôsobnosti fondu tak, aby doň boli zahrnuté pracovné miesta zrušené v dôsledku nielen závažného narušenia hospodárstva spôsobeného pokračovaním svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorými sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009, ale aj v dôsledku akejkoľvek novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa navyše nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 zmenilo v tom zmysle, že sa okrem iného zaviedli pravidlá umožňujúce, aby sa fond vo výnimočných prípadoch vzťahoval na kolektívne žiadosti zahŕňajúce malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) nachádzajúce sa v jednom regióne, ktoré pôsobia v rozdielnych ekonomických odvetviach vymedzených na úrovni divízie klasifikácie NACE Revision 2, ak žiadajúci členský štát preukáže, že MSP sú hlavným alebo jediným typom podnikov v uvedenom regióne.

(12)

V reakcii na možné vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie bez dohody o vystúpení sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1796 (9) zmenilo nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 s cieľom spresniť, že prepúšťanie v dôsledku takéhoto vystúpenia by patrilo do rozsahu pôsobnosti fondu. Vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva na základe dohody o vystúpení sa uvedené nariadenie neuplatňovalo.

(13)

Komisia vykonala hodnotenie fondu v polovici obdobia s cieľom posúdiť, ako a do akej miery dosahoval svoje ciele. Fond sa ukázal byť účinný, keďže umožnil vyššiu mieru opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, než v predchádzajúcom programovom období. Pri hodnotení sa takisto zistilo, že fond vytváral pridanú hodnotu Únie. Platí to najmä z hľadiska jeho vplyvu na objem, čo znamená, že pomoc z fondu nielen zvýšila počet a rozmanitosť ponúkaných služieb, ale aj intenzitu týchto služieb. Okrem toho mali intervencie v rámci fondu vysokú viditeľnosť a verejnosti priamo preukázali pridanú hodnotu Únie. Napriek tomu sa identifikovali viaceré výzvy. Postup mobilizácie fondu bol považovaný za príliš zdĺhavý. Navyše mnohé členské štáty nahlasovali problémy, pokiaľ ide o vypracovanie rozsiahlej analýzy súvislostí, za ktorých došlo k udalosti vedúcej k prepúšťaniu. Hlavným dôvodom, prečo boli členské štáty odrádzané od podávania žiadostí o podporu z fondu, boli problémy s finančnou a inštitucionálnou kapacitou. Dôvodom mohol byť jednoducho nedostatok personálu: členské štáty môžu v súčasnosti požiadať o technickú pomoc len vtedy, ak implementujú podporu z fondu. Keďže k prepúšťaniam môže dôjsť nečakane, je dôležité zabezpečiť, aby boli členské štáty pripravené okamžite reagovať a mohli bezodkladne podať žiadosť. Okrem toho sa v niektorých členských štátoch javí ako nevyhnutné vynaložiť intenzívnejšie úsilie o vybudovanie inštitucionálnej kapacity, aby sa zabezpečila účinná a efektívna implementácia prípadov poskytnutia podpory z EGF. Prahová hodnota 500 zrušených pracovných miest sa navyše kritizovala ako príliš vysoká, najmä v menej obývaných regiónoch.

(14)

Úloha EGF ako flexibilného nástroja na podporu pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie v kontexte rozsiahlych reštrukturalizačných udalostí, a na poskytnutie pomoci týmto pracovníkom, aby si čo najskôr našli iné zamestnanie, je aj naďalej dôležitá. Únia by mala naďalej poskytovať špecifickú jednorazovú podporu na uľahčenie opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, do dôstojného a udržateľného zamestnania v oblastiach činnosti, odvetviach, na územiach alebo trhoch práce, ktorými otriasli závažné narušenia hospodárstva. Vzhľadom na vzájomné pôsobenie a vzájomné účinky otvoreného obchodu a hospodárskeho a finančného vývoja, ako sú asymetrické hospodárske otrasy, technologické zmeny, digitalizácia, významné zmeny v obchodných vzťahoch Únie alebo v zložení vnútorného trhu, ako aj ďalšie faktory vrátane prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, a vzhľadom na to, že je čoraz ťažšie určiť konkrétny faktor, ktorý spôsobuje zrušenie pracovných miest, by mala byť mobilizácia EGF založená iba na výraznom dosahu reštrukturalizačnej udalosti. Vzhľadom na účel EGF, ktorým je poskytovať podporu v núdzi, a to ako doplňujúcu podporu k predvídavejšej pomoci poskytovanej z ESF+, EGF by mal byť aj naďalej flexibilným a osobitným nástrojom mimo rozpočtových stropov VFR, ako sa stanovuje v oznámení Komisie z 2. mája 2018 s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ a jeho prílohe.

(15)

S cieľom zachovať celoeurópsky charakter EGF by sa žiadosť o podporu mala podať vtedy, keď má veľká reštrukturalizačná udalosť výrazný dosah na hospodárstvo na miestnej alebo regionálnej úrovni. Takýto dosah by sa mal určiť odkazom na minimálny počet zrušených pracovných miest v konkrétnom referenčnom období. So zreteľom na výsledky hodnotenia v polovici obdobia by sa prahová hodnota mala stanoviť na 200 zrušených pracovných miest v referenčnom období štyroch mesiacov (alebo šesť mesiacov v prípadoch týkajúcich sa určitých odvetví). Vzhľadom na to, že vlny prepúšťania v rôznych odvetviach v tom istom regióne majú rovnako výrazný dosah na miestny trh práce, malo by byť možné predkladať aj žiadosti na úrovni regiónu. Na malých trhoch práce, aké sú v malých členských štátoch alebo vzdialených regiónoch vrátane najvzdialenejších regiónov, ako sa uvádzajú v článku 349 ZFEÚ, alebo za výnimočných okolností by malo byť možné predkladať žiadosti v prípade nižšieho počtu zrušených pracovných miest. Členské štáty by vo všeobecnosti nemali predkladať žiadosti o pomoc z EGF neskôr ako 12 týždňov po skončení referenčného obdobia. S cieľom predísť medzere vo financovaní z toho dôvodu, že toto nariadenie nadobudne účinnosť po 1. januári 2021, a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa však plynutie uvedenej lehoty malo pozastaviť medzi 1. januárom 2021 a nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(16)

EGF by sa ako fond navrhnutý pre veľké reštrukturalizačné udalosti nemal mobilizovať v prípadoch prepúšťania vo verejnom sektore v dôsledku rozpočtových škrtov. EGF by však mal byť schopný podporovať pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, z podnikov aktívnych na konkurenčnom trhu, ktoré dodávajú tovar alebo poskytujú služby verejne financovaným subjektom zasiahnutým rozpočtovými škrtmi. EGF by mal mať tiež možnosť podporovať samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť bola ukončená v dôsledku rozpočtových škrtov.

(17)

S cieľom vyjadriť solidaritu Únie s nezamestnanými osobami by sa miera spolufinancovania EGF ako reaktívneho fondu mala zosúladiť s najvyššou mierou spolufinancovania ESF + ako proaktívneho fondu v dotknutom členskom štáte, ale v žiadnom prípade by nemala byť nižšia ako 60 %.

(18)

Komisia by mala časť rozpočtu Únie vyčlenenú na EGF plniť v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Preto by Komisia a členské štáty mali pri vykonávaní EGF v rámci zdieľaného riadenia rešpektovať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ako je napríklad správne finančné riadenie, transparentnosť a nediskriminácia.

(19)

Európske stredisko pre sledovanie zmien, ktoré má sídlo v Európskej nadácii na zlepšovanie životných a pracovných podmienok v Dubline, poskytuje Komisii a členským štátom podporu pri vypracúvaní kvalitatívnych a kvantitatívnych analýz s cieľom pomáhať pri posudzovaní trendov globalizácie, technologických a environmentálnych zmien, reštrukturalizácie a využívania EGF. Európsky monitor reštrukturalizácie, ktorý sa aktualizuje na dennom základe, sleduje podávanie správ o rozsiahlych reštrukturalizačných udalostiach v celej Únii pomocou siete národných spravodajcov. Mohol by pomôcť identifikovať potenciálne prípady pre intervenciu v počiatočnom štádiu.

(20)

Pracovníci, ktorí prišli o zamestnanie, a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť bola ukončená, by mali mať rovnaký prístup k EGF bez ohľadu na ich typ pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru. Preto by sa za možných prijímateľov EGF na účely tohto nariadenia mali považovať pracovníci, ktorí prišli o zamestnanie, a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť bola ukončená.

(21)

Finančné príspevky z EGF by mali byť zamerané najmä na opatrenia aktívnej politiky trhu práce a personalizované služby zamerané na rýchle opätovné začlenenie prijímateľov do dôstojného a udržateľného zamestnania v rámci alebo mimo ich pôvodného odvetvia činnosti a zároveň na ich prípravu na ekologickejšie a digitálnejšie európske hospodárstvo. Cieľom tejto podpory by mala byť aj podpora samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania podnikov, a to aj prostredníctvom zakladania družstiev. Opatrenia by mali zohľadňovať očakávané potreby na miestnom alebo regionálnom trhu práce. Vždy, keď je to relevantné, by sa však mala podporovať aj mobilita pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, s cieľom pomôcť im pri hľadaní nového zamestnania na inom mieste. Osobitný dôraz by sa mal klásť na šírenie zručností potrebných v digitálnom veku a v príslušnom prípade na prekonávanie rodových stereotypov v zamestnaní. Zahrnutie peňažných dávok do koordinovaných balíkov personalizovaných služieb by sa malo obmedziť. Opatrenia podporované z EGF by nemali nahrádzať pasívne opatrenia sociálnej ochrany. Zamestnávatelia by sa mohli podnecovať k tomu, aby sa zúčastňovali na vnútroštátnom spolufinancovaní opatrení podporovaných z EGF, a to popri opatreniach, ktoré sú povinní poskytovať na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv.

(22)

Pri vykonávaní a vypracúvaní koordinovaného balíka personalizovaných služieb, ktorého cieľom je uľahčiť reintegráciu dotknutých prijímateľov, by sa členské štáty mali zaoberať cieľmi digitálnej agendy a stratégie Jednotného digitálneho trhu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozdielu v odmeňovaní žien a mužov v odvetviach informačných a komunikačných technológií a vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM – science, technology, engineering and mathematics) prostredníctvom podpory preškolenia a rekvalifikácie žien do týchto odvetví. Pri vykonávaní a vypracúvaní koordinovaného balíka personalizovaných služieb by sa členské štáty mali zamerať na zvýšenie zastúpenia menej zastúpeného pohlavia, čím by prispeli k zníženiu rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov.

(23)

Vzhľadom na to, že digitálna transformácia hospodárstva si vyžaduje určitú úroveň digitálnych kompetencií pracovnej sily, malo by sa šírenie zručností potrebných v digitálnom veku považovať za horizontálny prvok každého koordinovaného balíka ponúkaných personalizovaných služieb.

(24)

Pri vypracúvaní opatrení aktívnej politiky trhu práce by členské štáty mali uprednostniť opatrenia, ktoré významnou mierou prispievajú k zamestnateľnosti prijímateľov. Členské štáty by sa mali usilovať o to, aby bol čo najväčší počet prijímateľov zúčastňujúcich sa na týchto opatreniach čo najskôr v priebehu šiestich mesiacov po skončení obdobia implementácie opätovne začlenený do udržateľného zamestnania. Návrh koordinovaného balíka personalizovaných služieb by mal v relevantných prípadoch zohľadňovať dôvody prepúšťania a budúce očakávané vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti. Koordinovaný balík personalizovaných služieb by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné.

(25)

Pri vypracúvaní opatrení aktívnej politiky trhu práce by členské štáty mali klásť osobitný dôraz na znevýhodnených prijímateľov vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb s odkázanými rodinnými príslušníkmi, mladých a starších nezamestnaných osôb, osôb s nízkou kvalifikáciou, osôb, ktoré majú migrantský pôvod, a osôb, ktoré sú ohrozené chudobou, keďže tieto skupiny čelia pri opätovnom zaradení na trh práce osobitným problémom. Napriek tomu by sa pri vykonávaní EGF mali dodržiavať a presadzovať zásada rodovej rovnosti a zásada nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a ktoré sú zakotvené v pilieri.

(26)

S cieľom účinne a rýchlo podporiť prijímateľov by mali členské štáty vynaložiť maximálne úsilie o predloženie úplných žiadostí, keď žiadajú o finančný príspevok z EGF. Ak Komisia požaduje ďalšie informácie na účely posúdenia žiadosti, mala by sa na poskytnutie takýchto informácií stanoviť lehota. Členské štáty aj inštitúcie Únie by sa mali usilovať o čo najrýchlejšie spracovanie žiadostí.

(27)

V záujme prijímateľov a orgánov zodpovedných za vykonávanie opatrení by žiadajúci členský štát mal všetkých aktérov zapojených do postupu predkladania žiadosti informovať o stave spracovania žiadosti a podľa možnosti ich zapájať aj v priebehu vykonávania opatrení.

(28)

V súlade so zásadou správneho finančného riadenia by finančné príspevky z EGF nemali nahrádzať, ale podľa možnosti dopĺňať podporné opatrenia, ktoré sú pre prijímateľov dostupné z fondov Únie alebo iných politík alebo programov Únie.

(29)

Mali by sa zahrnúť osobitné ustanovenia o informačných a komunikačných činnostiach týkajúcich sa prípadov poskytnutia podpory z EGF a ich výsledkov. Členské štáty a zainteresované strany EGF by mali zvyšovať povedomie o úspechoch financovania z prostriedkov Únie informovaním verejnosti. Činnosti na zabezpečenie transparentnosti a komunikácie majú kľúčový význam pre zviditeľnenie činnosti Únie v praxi a mali by byť založené na presných a aktuálnych informáciách. S cieľom propagovať EGF a preukázať jeho pridanú hodnotu v rámci rozpočtu Únie by sa mali inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie na požiadanie sprístupniť informačné a zviditeľňujúce materiály vypracované členskými štátmi. Únii by sa preto mala udeliť bezplatná, nevýhradná a neodvolateľná licencia na používanie takýchto materiálov a všetky už existujúce práva, ktoré sú s nimi spojené.

(30)

Aby sa uľahčilo vykonávanie tohto nariadenia, výdavky by mali byť oprávnené na finančný príspevok z EGF buď od dátumu, keď členský štát začne poskytovať personalizované služby, alebo od dátumu, keď členskému štátu vzniknú administratívne výdavky pri vykonávaní EGF.

(31)

S cieľom pokryť potreby, ktoré vznikajú najmä počas prvých mesiacov každého roka, ak sú možnosti presunov z iných rozpočtových riadkov mimoriadne obmedzené, by sa v rámci ročného rozpočtového postupu mala v rozpočtovom riadku EGF sprístupniť primeraná suma platobných rozpočtových prostriedkov.

(32)

Vo VFR na roky 2021 až 2027 a v Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (10) sa určuje rozpočtový rámec pre EGF.

(33)

V záujme prijímateľov by mala byť pomoc poskytovaná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Členské štáty a inštitúcie Únie zapojené do procesu rozhodovania o EGF by mali vynaložiť maximálne úsilie na skrátenie obdobia spracovania žiadostí a zjednodušenie postupov, a zabezpečiť tak hladké a rýchle prijímanie rozhodnutí o mobilizácii EGF.

(34)

MSP sú oporou hospodárstva Únie. Propagácia podnikania a podpora MSP sú preto kľúčom k zabezpečeniu hospodárskeho rastu, inovácie, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie. Únia aktívne podporuje podnikanie tým, že nabáda ľudí, aby začali podnikať. V prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí by malo byť možné poskytnúť pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, pomoc pri začatí ich vlastného podnikania. V prípade podniku, ktorý ukončuje činnosť, by malo byť tiež možné poskytnúť pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, pomoc na prevzatie určitých alebo všetkých činností ich bývalého zamestnávateľa.

(35)

Na účely transparentnosti a poskytovania informácií by členské štáty mali v záverečných správach zverejniť podrobnosti o každej štátnej pomoci alebo financovaní z prostriedkov Únie, ktoré podnik prepúšťajúci pracovníkov dostal v priebehu piatich rokov predchádzajúcich správe. Táto požiadavka by sa však nemala vzťahovať na mikropodniky alebo MSP, najmä na startupy a scaleupy, aby sa predišlo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu členských štátov, najmä v prípade odvetvových žiadostí o príspevok z EGF, ktoré sa týkajú viac ako jedného mikropodniku alebo MSP.

(36)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11) by sa EFG mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov EFG v praxi.

(37)

Aby mohol Európsky parlament vykonávať politickú kontrolu a aby Komisia mohla nepretržite monitorovať výsledky dosiahnuté s pomocou EGF, mali by dotknuté členské štáty predložiť záverečnú správu o vykonávaní EGF.

(38)

Členské štáty by mali podporovať Komisiu pri vykonávaní hodnotení poskytovaním relevantných údajov, ktoré majú k dispozícii.

(39)

S cieľom uľahčiť budúce hodnotenia by sa mal po implementácii každého finančného príspevku z EGF uskutočniť prieskum medzi prijímateľmi. Prieskum medzi prijímateľmi by mal byť pre účastníkov otvorený aspoň štyri týždne a mal by sa začať v šiestom mesiaci po ukončení obdobia implementácie. Členské štáty by mali pomôcť Komisii pri uskutočňovaní prieskumu medzi prijímateľmi, pričom podporia účasť prijímateľov zaslaním pozvánky na účasť a aspoň jednej upomienky. Členské štáty by mali informovať Komisiu o tom, ako kontaktovali prijímateľov. Komisia by mala zozbierané údaje použiť na účely hodnotenia. V záujme zabezpečenia porovnateľnosti medzi jednotlivými prípadmi by Komisia mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovať vzor prieskumu medzi prijímateľmi a zabezpečiť preklad do všetkých úradných jazykov inštitúcií Únie.

(40)

V súlade s cieľom odstrániť nerovnosti a podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi by analýzy a správy týkajúce sa EGF mali obsahovať rodovo rozčlenené informácie.

(41)

V prílohe k tomuto nariadeniu by sa mal uviesť zoznam ukazovateľov na účely monitorovania využívania EGF, a najmä pokroku pri dosahovaní jeho cieľov. Komisia môže v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na zmenu týchto ukazovateľov.

(42)

Členské štáty by mali byť naďalej zodpovedné za implementáciu finančného príspevku a za riadenie a kontrolu akcií, ktoré sa podporujú z finančných prostriedkov Únie, v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách. Členské štáty by mali odôvodniť použitie finančného príspevku prijatého z EGF. Vzhľadom na krátke obdobie implementácie intervencií EGF by povinnosti týkajúce sa podávania správ mali odrážať osobitnú povahu uvedených intervencií.

(43)

Členské štáty by mali predchádzať akýmkoľvek nezrovnalostiam vrátane podvodov zo strany prijímateľov, odhaľovať ich a účinne ich riešiť. Okrem toho má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (12) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (13) a (Euratom, ES) č. 2185/96 (14) administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (15) splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (16).

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovali pri ochrane finančných záujmov Únie, udeľovali nevyhnutné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečovali, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali Komisii podávať správy o akýchkoľvek odhalených nezrovnalostiach vrátane podvodov a o akýchkoľvek následných krokoch, ktoré podnikli v súvislosti s takými nezrovnalosťami a v súvislosti s akýmikoľvek vyšetrovaniami vykonávanými OLAF-om. Členské štáty by mali vo všetkých prípadoch podozrenia z podvodu alebo preukázaného podvodu spolupracovať s Komisiou, OLAF-om, Dvorom audítorov a v relevantných prípadoch s Európskou prokuratúrou, a to v súlade s článkom 63 ods. 2 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(44)

Na zvýšenie ochrany rozpočtu Únie by Komisia mala sprístupniť integrovaný a interoperabilný informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika, aby sa umožnil prístup k príslušným údajom a ich analýza, a Komisia by mala podporovať jeho využívanie v záujme všeobecného uplatňovania zo strany členských štátov.

(45)

Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(46)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja by mali opatrenia podľa tohto nariadenia prispievať k dosahovaniu cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie, a k ambícii, aby v roku 2024 odrážalo výdavky na biodiverzitu 7,5 % rozpočtu Únie a v rokoch 2026 a 2027 10 %, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

(47)

Aby sa umožnilo lepšie monitorovanie využívania EGF, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré sa majú oznamovať, a údajov, ktoré majú členské štáty poskytnúť na účely predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a nápravy vrátane podvodov a vymáhania neoprávnene vyplatených súm spolu s úrokmi z omeškania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(48)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o vykonávanie prieskumov medzi prijímateľmi a formu nahlasovania nezrovnalostí, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(49)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(50)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť vykonávanie od začiatku VFR na roky 2021 až 2027 je potrebné stanoviť, aby sa toto nariadenie uplatňovalo od začiatku rozpočtového roka 2021. Komisia by však mala začať rozpočtový postup až po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(51)

Nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 by sa preto malo zrušiť,