15.4.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 129/1

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/605

zo 7. apríla 2021,

ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“ (1)), a najmä na jeho článok 71 ods. 3,

keďže:

(1)

Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané a voľne žijúce ošípané a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a vývoz do tretích krajín. V prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných existuje riziko šírenia pôvodcu choroby medzi zariadeniami pre držané ošípané a v metapopuláciách voľne žijúcich ošípaných. Šírenie choroby môže v dôsledku priamych aj nepriamych strát výrazne ovplyvniť produktivitu poľnohospodárskeho odvetvia.

(2)

Vírus afrického moru ošípaných sa od roku 1978 vyskytuje na Sardínii v Taliansku a od roku 2014 boli zaznamenané ohniská tejto choroby aj v iných členských štátoch a susedných tretích krajinách. Africký mor ošípaných možno v súčasnosti považovať za endemickú chorobu vyskytujúcu sa v populáciách ošípaných v určitých tretích krajinách hraničiacich s Úniou, ktorá predstavuje trvalú hrozbu pre populácie ošípaných v Únii. Aktuálna situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných predstavuje zdravotné riziko aj pre držané ošípané v nepostihnutých oblastiach členských štátov v súčasnosti dotknutých touto chorobou, ako aj pre držané ošípané v iných členských štátoch, najmä pokiaľ ide o premiestňovanie zásielok ošípaných a komodít z ošípaných.

(3)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/709/EÚ (2) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s výskytom afrického moru ošípaných v členských štátoch, pričom dané rozhodnutie bolo mnohokrát zmenené, aby sa zohľadnil najmä vývoj epidemiologickej situácie v Únii, pokiaľ ide o uvedenú chorobu, a nové vedecké dôkazy. Uplatňuje sa do 21. apríla 2021.

(4)

Nariadením (EÚ) 2016/429 sa stanovuje nový legislatívny rámec pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré sa môžu prenášať na zvieratá alebo na ľudí. Africký mor ošípaných zodpovedá definícii choroby zo zoznamu uvedenej v danom nariadení a podlieha v ňom stanoveným pravidlám prevencie a kontroly. Okrem toho sa v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2018/1882 (3) uvádza africký mor ošípaných ako choroba kategórií A, D a E, ktorá postihuje zvieratá čeľade Suidae, zatiaľ čo delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687 (4) sa dopĺňajú pravidlá kontroly chorôb kategórií A, B a C stanovené v nariadení (EÚ) 2016/429 vrátane opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných. Tieto tri akty sa uplatňujú od 21. apríla 2021.

(5)

Je potrebné prispôsobiť súčasné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2014/709/EÚ s cieľom zosúladiť ich s novým legislatívnym rámcom pre zdravie zvierat stanoveným nariadením (EÚ) 2016/429, a tým zlepšiť kontrolu uvedenej choroby v Únii zjednodušením pravidiel Únie tak, aby sa umožnilo účinnejšie a rýchlejšie vykonávanie kontrolných opatrení. Takisto je potrebné čo najviac zosúladiť pravidlá Únie s medzinárodnými normami, ako sú normy stanovené v kapitole 15.1 „Infekcia vírusom afrického moru ošípaných“ Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (5) (kódex OIE). V rámci kontrolných opatrení stanovených v tomto nariadení by sa mali zohľadniť skúsenosti získané pri uplatňovaní vykonávacieho rozhodnutia 2014/709/EÚ.

(6)

Epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných v postihnutých členských štátoch, ako aj v celom svete predstavuje vysoké riziko ďalšieho šírenia uvedenej choroby v Únii. Všeobecné opatrenia na kontrolu chorôb stanovené v nariadení (EÚ) 2016/429 a v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687 nepokrývajú všetky osobitné podrobnosti a aspekty súvisiace so šírením afrického moru ošípaných a s epidemiologickou situáciou týkajúcou sa tejto choroby. Preto je vhodné na obmedzené obdobie stanoviť v tomto nariadení osobitné opatrenia na kontrolu chorôb za podmienok primeraných epidemiologickej situácii v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii.

(7)

V tomto nariadení by sa mal stanoviť regionalizačný prístup, ktorý by sa mal uplatňovať popri opatreniach na kontrolu chorôb stanovených v nariadení (EÚ) 2020/687, a mali by sa v ňom uviesť reštrikčné pásma členských štátov postihnutých výskytom ohnísk afrického moru ošípaných alebo ohrozených z dôvodu blízkosti k takýmto ohniskám. Uvedené reštrikčné pásma by sa mali rozlišovať podľa epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných a podľa úrovne rizika a mali by sa klasifikovať ako reštrikčné pásma I, II a III, pričom v reštrikčnom pásme III by sa mali uviesť oblasti s najvyšším stupňom rizika šírenia uvedenej choroby a s najdynamickejšou nákazovou situáciou u držaných ošípaných. Dané pásma by sa mali uviesť v prílohe I k tomuto nariadeniu, pričom by sa mali v relevantných prípadoch zohľadniť informácie o situácii v súvislosti s chorobou, ktoré poskytli príslušné orgány dotknutých členských štátov, vedecky podložené zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v dôsledku výskytu afrického moru ošípaných, usmernenia Únie dohodnuté s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá a verejne dostupné na webovom sídle Komisie (6), úroveň rizika šírenia afrického moru ošípaných a celková epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných v dotknutom členskom štáte a v susedných oblastiach.

(8)

Akékoľvek zmeny týkajúce sa reštrikčných pásiem I, II a III uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu by mali byť založené na podobných hľadiskách, ktoré sa uplatnili pri zaradení daných pásiem do zoznamu a mali by sa zohľadniť medzinárodné normy, ako je napríklad kapitola 15.1 „Infekcia vírusom afrického moru ošípaných“ kódexu OIE, ako je napríklad uvedenie neprítomnosti choroby v pásme alebo krajine počas obdobia najmenej 12 mesiacov. V určitých situáciách by sa toto obdobie malo skrátiť na tri mesiace zohľadňujúc pritom odôvodnenie poskytnuté príslušným orgánom dotknutých členských štátov, vedecky podložené zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v dôsledku výskytu afrického moru ošípaných, ako aj usmernenia dostupné na úrovni Únie.

(9)

Pokiaľ ide o riziká šírenia afrického moru ošípaných, premiestňovanie zásielok ošípaných a rôznych komodít z ošípaných predstavuje rôzne úrovne rizika. Podľa vedeckého stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín týkajúcom sa afrického moru ošípaných prijatom 11. marca 2010 (7) vo všeobecnosti platí, že premiestňovanie držaných ošípaných, zárodočných produktov či vedľajších živočíšnych produktov z ošípaných pochádzajúcich z reštrikčných pásiem predstavuje väčšie riziko z hľadiska expozície a dôsledkov než premiestňovanie zásielok produktov živočíšneho pôvodu, ktoré zahŕňajú najmä čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev. Premiestňovanie zásielok držaných ošípaných a rôznych produktov z ošípaných pochádzajúcich z reštrikčných pásiem II a III uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu by sa preto malo zakázať spôsobom primeraným súvisiacemu riziku a s prihliadnutím na pravidlá stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687 a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2020/2154 (8).

(10)

Pravidlá stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2020/686 (9) dopĺňajú nariadenie (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o schvaľovanie zariadení pre zárodočné produkty, registre zariadení pre zárodočné produkty, ktoré majú viesť príslušné orgány, povinnosti prevádzkovateľov spojené s vedením záznamov, požiadavky na vysledovateľnosť a zdravie zvierat a požiadavky na certifikáciu a nahlasovanie premiestňovania zásielok zárodočných produktov určitých držaných suchozemských zvierat v rámci Únie s cieľom zabrániť šíreniu prenosných chorôb zvierat v rámci Únie prostredníctvom týchto produktov. Pokiaľ ide o informácie o schválených zariadeniach pre zárodočné produkty ošípaných, ktoré musí viesť príslušný orgán, toto nariadenie by malo odkazovať na delegované nariadenie (EÚ) 2020/689.

(11)

V nariadení (ES) č. 1069/2009 (10) sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov s cieľom predchádzať rizikám pre zdravie zvierat vyplývajúcim z týchto vedľajších produktov a minimalizovať ich. Okrem toho sa v nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 (11) stanovujú určité zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1069/2009, vrátane predpisov týkajúcich sa požiadaviek na certifikáciu pri premiestňovaní týchto vedľajších produktov do Únie. Tieto právne akty nezahŕňajú všetky osobitné podrobnosti a aspekty súvisiace s rizikom šírenia afrického moru ošípaných prostredníctvom vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III a prostredníctvom vedľajších živočíšnych produktov získaných z voľne žijúcich ošípaných z reštrikčných pásiem I, II a III. Preto je vhodné v tomto nariadení stanoviť osobitné opatrenia na kontrolu chorôb súvisiace s vedľajšími živočíšnymi produktmi a ich premiestňovaním z reštrikčných pásiem I, II a III.

(12)

S cieľom zohľadniť rôzne úrovne rizika v závislosti od typu komodít z ošípaných, epidemiologickej situácie v členských štátoch a reštrikčných pásiem dotknutých šírením afrického moru ošípaných, by sa týmto nariadením mali stanoviť určité zákazy premiestňovania rôznych druhov komodít z ošípaných, ktoré sa získali z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu. S cieľom predísť zbytočnému narušeniu obchodu by sa v tomto nariadení mali stanoviť určité výnimky z týchto zákazov a osobitné podmienky. V uvedených výnimkách by sa mali zohľadniť aj všeobecné pravidlá prevencie a kontroly chorôb zvierat už stanovené v nariadení (EÚ) 2016/429 a v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687, ako aj zásady kódexu OIE, pokiaľ ide o opatrenia na zmiernenie rizika v súvislosti s africkým morom ošípaných.

(13)

Premiestňovanie držaných zvierat určených na okamžité zabitie vo všeobecnosti predstavuje nižšie riziko šírenia chorôb zvierat ako iné typy premiestňovania držaných zvierat za predpokladu, že sú zavedené opatrenia na zmiernenie rizika. Preto je vhodné, aby sa dotknutým členským štátom výnimočne povolilo udeľovať výnimky z určitých zákazov stanovených v tomto nariadení týkajúcich sa premiestňovania zásielok držaných ošípaných z reštrikčných pásiem II a III určených na okamžité zabitie v bitúnku, ktorý sa nachádza mimo reštrikčných pásiem I, II a III v tom istom členskom štáte. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť osobitné podmienky udeľovania takýchto výnimiek s cieľom zabezpečiť, aby premiestňovanie zásielok držaných ošípaných z reštrikčných pásiem I, II a III nepredstavovalo riziko šírenia afrického moru ošípaných.

(14)

Výnimky týkajúce sa premiestňovania určitých držaných ošípaných z reštrikčného pásma II do iných reštrikčných pásiem II alebo III iného členského sú opodstatnené za predpokladu, že sa uplatňujú osobitné opatrenia na zmiernenie rizika. Vyžaduje si to zavedenie bezpečného postupu premiestňovania pod prísnym dohľadom príslušných orgánov členského štátu odoslania, tranzitu a určenia.

(15)

V článku 143 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovuje, že premiestňovanie zvierat vrátane držaných ošípaných musia sprevádzať certifikáty zdravia zvierat. Ak sa na zásielky držaných ošípaných určených na premiestňovanie v rámci Únie uplatňujú výnimky zo zákazu premiestňovania držaných ošípaných z reštrikčných pásiem I, II a III, tieto certifikáty zdravia zvierat by mali obsahovať odkaz na toto nariadenie, aby sa zabezpečilo, že v príslušných certifikátoch sú uvedené primerané a presné informácie o zdraví zvierat. Je potrebné zmierniť riziká vyplývajúce z premiestňovania zásielok čerstvého mäsa, mäsových výrobkov a akýchkoľvek iných produktov živočíšneho pôvodu získaných z voľne žijúcich ošípaných, tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, a voľne žijúcich ošípaných z reštrikčných pásiem I, II a III, vrátane premiestňovania týchto produktov na súkromné použitie, v rámci toho istého dotknutého členského a do iných členských štátov. Riziká šírenia choroby by sa mali znížiť zákazom premiestňovania uvedených produktov a premiestňovania voľne žijúcich ošípaných prevádzkovateľmi, ako sa stanovuje v článku 101 delegovaného nariadenia Komisie 2020/688 (12), v rámci členských štátov a z nich.

(16)

V článku 167 ods. 1 písm. b) bodoch i) a ii) nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovuje, že certifikáty zdravia zvierat vydané príslušným orgánom členského štátu pôvodu musia sprevádzať zásielky produktov živočíšneho pôvodu vrátane produktov pochádzajúcich z ošípaných, pri ktorých je povolené, aby sa premiestnili z reštrikčného pásma zriadeného v súlade s článkom 71 ods. 3 uvedeného nariadenia, ktoré podlieha určitým opatreniam na kontrolu chorôb. Pokiaľ sa v tomto vykonávacom nariadení stanovujú výnimky zo zákazu premiestňovania zásielok produktov živočíšneho pôvodu z reštrikčných pásiem I, II a III, sprevádzajúce certifikáty zdravia zvierat by mali obsahovať odkaz na toto nariadenie, aby sa zabezpečili primerané a presné zdravotné informácie v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/2154.

(17)

Premiestňovanie zásielok čerstvého alebo spracovaného mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I a II alebo mimo reštrikčných pásiem I, II a III a zabitých v reštrikčných pásmach I, II a III by malo podliehať menej prísnym požiadavkám, aby sa zabránilo zbytočným a nadmerne zaťažujúcim obchodným obmedzeniam. Malo by byť možné povoliť premiestňovanie príslušných zásielok v rámci územia toho istého členského štátu a do iných členských štátov na základe zdravotných alebo identifikačných značiek aplikovaných v zariadeniach za predpokladu, že dané zariadenia sú určené v súlade s týmto nariadením. Príslušné orgány by mali určiť zariadenia len vtedy, ak držané ošípané a produkty z nich sú oprávnené na premiestňovanie mimo reštrikčných pásiem I, II a III a sú jasne oddelené od tých zvierat a produktov, ktoré nie sú oprávnené na takéto povolené premiestňovanie. Čerstvé mäso alebo mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III a čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II by sa mali označiť osobitnými zdravotnými značkami v súlade s týmto nariadením, ak nie sú splnené osobitné podmienky na povolenie premiestňovania takýchto zásielok mimo reštrikčného pásma II v zmysle tohto nariadenia.

(18)

Okrem toho premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z držaných ošípaných z reštrikčných pásiem III uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu by malo podliehať prísnejším podmienkam. V osobitných situáciách by čerstvé mäso z držaných ošípaných malo byť označené v súlade s požiadavkami na označovanie čerstvého mäsa z ochranných pásiem a pásiem dohľadu stanovenými v prílohe IX k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687 alebo čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev z držaných ošípaných by sa mali označiť osobitnými značkami, ktoré si nemožno zamieňať so zdravotnou značkou uvedenou v článku 48 nariadenia (EÚ) 2019/627 (13) ani s identifikačnou značkou v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 853/2004 (14).

(19)

V článku 15 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovuje, že príslušný orgán musí prijať primerané opatrenia na informovanie verejnosti o charaktere akéhokoľvek rizika spojeného so zvieratami alebo s produktmi a o opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať na zabránenie uvedenému riziku alebo na jeho kontrolu. V tomto nariadení by sa mali stanoviť osobitné informačné povinnosti v súvislosti s africkým morom ošípaných, ktoré by sa zameriavali na riziká, ktoré predstavuje premiestňovanie zásielok infikovaných zvierat, kontaminovaných mäsových výrobkov a nezákonná likvidácia tiel zvierat. Preto je mimoriadne dôležité zabrániť šíreniu afrického moru ošípaných prostredníctvom ľudskej činnosti a zabezpečiť účinnú informovanosť cestujúcich vrátane cestujúcich cestnou alebo železničnou dopravou o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat stanovených v tomto nariadení a o obmedzeniach premiestňovania držaných ošípaných a príslušných produktov. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia osobnej dopravy a poštových služieb upozorňovali cestujúcich, ktorí cestujú z reštrikčných pásiem I, II a III uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, na obmedzenia v dôsledku kontroly zdravia zvierat zavedené v týchto pásmach. Takéto informácie by mali byť prispôsobené úrovni rizika šírenia danej choroby. Okrem toho by sa koordinovanou činnosťou príslušných orgánov dotknutých členských štátov zameranou na boj proti riziku šírenia afrického moru ošípaných malo zabezpečiť, aby informácie zverejňované prostredníctvom osobitných kampaní na zvyšovanie informovanosti verejnosti boli vhodné na daný účel.

(20)

Zo skúseností získaných v boji proti africkému moru ošípaných v Únii vyplýva, že na prevenciu, kontrolu a eradikáciu tejto choroby v zariadeniach pre držané ošípané sú potrebné určité opatrenia na zmiernenie rizika a posilnené opatrenia biologickej bezpečnosti. Tieto opatrenia by sa mali stanoviť v prílohe II k tomuto nariadeniu a mali by sa týkať zariadení, na ktoré sa vzťahujú výnimky stanovené pre premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III.

(21)

V súlade s Dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „dohoda o vystúpení“), a najmä s článkom 5 ods. 4 protokolu o Írsku/Severnom Írsku v spojení s prílohou 2 k uvedenému protokolu, sa po uplynutí prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení na Spojené kráľovstvo a v ňom, pokiaľ ide o Severné Írsko, uplatňuje nariadenie (EÚ) 2016/429, ako aj akty Komisie, ktoré sú na ňom založené. Odkazy na členské štáty v tomto nariadení by preto mali zahŕňať Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko.

(22)	Keďže nariadenie (EÚ) 2016/429 sa uplatňuje s účinnosťou od 21. apríla 2021, toto nariadenie by sa malo takisto uplatňovať od uvedeného dátumu.

(23)

Toto nariadenie by sa malo naďalej uplatňovať počas obdobia najmenej siedmich rokov, pričom sa zohľadnia skúsenosti Únie v boji proti africkému moru ošípaných a súčasná epidemiologická situácia v súvislosti s touto chorobou v dotknutých členských štátoch. Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie stanovuje pravidlá pre:

osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných, ktoré majú počas obmedzeného obdobia uplatňovať členské štáty (15), na ktorých území existujú reštrikčné pásma I, II alebo III uvedené v prílohe I (ďalej len „dotknuté členské štáty“).

Tieto osobitné opatrenia sa na držané a voľne žijúce ošípané a na produkty získané z ošípaných uplatňujú popri opatreniach uplatniteľných v ochranných pásmach, pásmach dohľadu, ďalších reštrikčných a infikovaných pásmach zriadených príslušným orgánom dotknutého členského štátu v súlade s článkom 21 ods. 1 a článkom 63 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných, ktoré majú uplatňovať všetky členské štáty počas obmedzeného obdobia.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na:

premiestňovanie zásielok:

i)	ošípaných držaných v zariadeniach, ktoré sa nachádzajú v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem;

ii)	zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu a vedľajších živočíšnych produktov získaných z držaných ošípaných uvedených v písmene a) bode i);

premiestňovanie:

i)	zásielok voľne žijúcich ošípaných vo všetkých členských štátoch;

ii)	zásielok a premiestňovania produktov živočíšneho pôvodu a vedľajších živočíšnych produktov získaných z voľne žijúcich ošípaných v reštrikčných pásmach I, II a III alebo spracovaných v zariadeniach nachádzajúcich v reštrikčných pásmach I, II a III na súkromné použitie poľovníkmi;

c)	prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí manipulujú so zásielkami uvedenými v písmenách a) a b);

d)	všetky členské štáty, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti o africkom more ošípaných.

3. Pravidlá uvedené v odseku 1 zahŕňajú toto:

a)	v kapitole II sa stanovujú osobitné pravidlá pre zriaďovanie reštrikčných pásiem I, II a III v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných a pre uplatňovanie osobitných opatrení na kontrolu chorôb vo všetkých členských štátoch;

b)	v kapitole III sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu chorôb uplatniteľné na zásielky ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III a na produkty z nich získané v dotknutých členských štátoch;

c)	v kapitole IV sa stanovujú osobitné opatrenia na zmiernenie rizika v súvislosti s africkým morom ošípaných pre potravinárske podniky v dotknutých členských štátoch;

d)	v kapitole V sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu chorôb uplatniteľné na voľne žijúce ošípané v členských štátoch;

e)	v kapitole VI sa stanovujú osobitné informačné povinnosti a povinnosti týkajúce sa odbornej prípravy v členských štátoch;

f)	v kapitole VII sa stanovujú záverečné ustanovenia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687.

Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„ošípaná“ je zviera z druhov kopytníkov patriacich do čeľade Suidae, ktoré sú uvedené v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2016/429;

b)	„zárodočné produkty“ sú sperma, oocyty a embryá získané z držaných ošípaných určených na umelé rozmnožovanie;

c)	„reštrikčné pásmo I“ je oblasť členského štátu uvedená v časti I prílohy I s presným geografickým vymedzením, na ktorú sa vzťahujú osobitné opatrenia na kontrolu chorôb a ktorá hraničí s reštrikčnými pásmami II alebo III;

d)	„reštrikčné pásmo II“ je oblasť členského štátu uvedená v časti II prílohy I s presným geografickým vymedzením, na ktorú sa vzťahujú osobitné opatrenia na kontrolu chorôb;

e)	„reštrikčné pásmo III“ je oblasť členského štátu uvedená v časti III prílohy I s presným geografickým vymedzením, na ktorú sa vzťahujú osobitné opatrenia na kontrolu chorôb;

f)	„členský štát bez predchádzajúceho výskytu choroby“ je členský štát, v ktorom počas predchádzajúceho dvanásťmesačného obdobia nebol potvrdený výskyt afrického moru ošípaných;

g)	„materiály kategórie 2“ sú vedľajšie živočíšne produkty uvedené v článku 9 nariadenia (ES) č. 1069/2009 získané z držaných ošípaných;

h)	„materiály kategórie 3“ sú vedľajšie živočíšne produkty uvedené v článku 10 nariadenia (ES) č. 1069/2009 získané z držaných ošípaných.

KAPITOLA II

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ PRE ZRIAĎOVANIE REŠTRIKČNÝCH PÁSIEM I, II A III V PRÍPADE VÝSKYTU OHNISKA AFRICKÉHO MORU OŠÍPANÝCH A UPLATŇOVANIE OSOBITNÝCH OPATRENÍ NA KONTROLU CHORÔB VO VŠETKÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 3

Osobitné pravidlá pre zriaďovanie reštrikčných a infikovaných pásiem v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných

V prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných u držaných alebo voľne žijúcich ošípaných príslušný orgán členského štátu zriadi buď:

a)	v prípade výskytu ohniska choroby u držaných ošípaných reštrikčné pásmo v súlade s článkom 21 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 a za podmienok stanovených v uvedenom článku alebo

b)	v prípade výskytu ohniska choroby u voľne žijúcich ošípaných infekčné pásmo v súlade s článkom 63 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687.

Článok 4

Osobitné pravidlá týkajúce sa zriaďovania ďalšieho reštrikčného pásma v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných u držaných alebo voľne žijúcich ošípaných

1. V prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných u držaných alebo voľne žijúcich ošípaných môže príslušný orgán členského štátu na základe kritérií a zásad geografického vymedzenia reštrikčných pásiem stanovených v článku 64 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 zriadiť ďalšie reštrikčné pásmo hraničiace so zriadeným reštrikčným alebo infekčným pásmom podľa článku 3 tohto nariadenia s cieľom vymedziť hranice uvedených pásiem s oblasťami bez obmedzení.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby toto ďalšie reštrikčné pásmo uvedené v odseku 1 zodpovedalo reštrikčnému pásmu I uvedenému v časti I prílohy I v súlade s článkom 5.

Článok 5

Osobitné pravidlá týkajúce sa zaradenia reštrikčných pásiem I do zoznamu v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných u držaných alebo voľne žijúcich ošípaných v oblasti členského štátu hraničiacej s oblasťou, v ktorej nebol úradne potvrdený žiaden výskyt ohniska afrického moru ošípaných

1. Po výskyte ohniska afrického moru ošípaných u držaných alebo voľne žijúcich ošípaných v oblasti členského štátu hraničiacej s oblasťou, v ktorej nebol úradne potvrdený žiaden výskyt ohniska afrického moru ošípaných u držaných alebo voľne žijúcich ošípaných, sa oblasť, v ktorej nebol potvrdený výskyt ohniska, podľa potreby zaradí do časti I prílohy I ako reštrikčné pásmo I.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby sa po zaradení oblasti do časti I prílohy I ako reštrikčného pásma I bezodkladne upravilo ďalšie reštrikčné pásmo zriadené v súlade s článkom 64 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 tak, aby zahŕňalo aspoň príslušné reštrikčné pásmo I uvedené v prílohe I pre daný členský štát.

3. Ak reštrikčné pásmo I bolo zaradené do prílohy I, príslušný orgán dotknutého členského štátu bezodkladne zriadi príslušné ďalšie reštrikčné pásmo v súlade s článkom 64 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429.

Článok 6

Osobitné pravidlá týkajúce sa zaradenia reštrikčných pásiem II do zoznamu v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v členskom štáte

1. Po výskyte ohniska afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v oblasti členského štátu sa táto oblasť zaradí do časti II prílohy I ako reštrikčné pásmo II.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby sa infekčné pásmo zriadené v súlade s článkom 63 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 bezodkladne upravilo tak, aby zahŕňalo aspoň príslušné reštrikčné pásmo II uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu pre daný členský štát.

Článok 7

Osobitné pravidlá týkajúce sa zaradenia reštrikčných pásiem III do zoznamu v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v členskom štáte

1. Po výskyte ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblasti členského štátu sa táto oblasť zaradí do časti III prílohy I ako reštrikčné pásmo III.

Pokiaľ sa však v oblasti členského štátu bez predchádzajúceho výskytu choroby potvrdí len prvé a jediné ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných, táto oblasť sa nezaradí ako reštrikčné pásmo III do časti III prílohy I k tomuto nariadeniu.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby sa reštrikčné pásmo zriadené v súlade s článkom 21 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 bezodkladne upravilo tak, aby zahŕňalo aspoň príslušné reštrikčné pásmo III uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu pre daný členský štát.

Článok 8

Všeobecné uplatňovanie osobitných opatrení na kontrolu chorôb v reštrikčných pásmach I, II a III

Okrem opatrení na kontrolu chorôb, ktoré sa majú uplatňovať v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, dotknuté členské štáty uplatnia osobitné opatrenia na kontrolu chorôb stanovené v tomto nariadení v reštrikčných pásmach I, II a III, a to v:

a)	reštrikčných pásmach zriadených v súlade s článkom 21 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	infekčných pásmach zriadených v súlade s článkom 63 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687.

KAPITOLA III

OSOBITNÉ OPATRENIA NA KONTROLU CHORÔB UPLATNITEĽNÉ NA ZÁSIELKY OŠÍPANÝCH DRŽANÝCH V REŠTRIKČNÝCH PÁSMACH I, II A III A NA PRODUKTY Z NICH ZÍSKANÉ V DOTKNUTÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

ODDIEL 1

Uplatnenie osobitných zákazov na zásielky držaných ošípaných a produktov z nich v dotknutých členských štátoch

Článok 9

Osobitné zákazy v súvislosti s premiestňovaním zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem

1. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zakáže premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže rozhodnúť, že zákaz stanovený v odseku 1 sa neuplatňuje na premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme I do zariadení nachádzajúcich sa v iných reštrikčných pásmach I, II alebo III alebo mimo uvedených pásiem za predpokladu, že zariadenie určenia sa nachádza na území toho istého dotknutého členského štátu.

Článok 10

Osobitné zákazy v súvislosti s premiestňovaním zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem

Príslušný orgán dotknutého členského štátu zakáže premiestňovanie zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem.

Článok 11

Osobitné zákazy v súvislosti s premiestňovaním zásielok vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem

1. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zakáže premiestňovanie zásielok vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže rozhodnúť, že zákaz stanovený v odseku 1 sa neuplatňuje na vedľajšie živočíšne produkty získané z ošípaných držaných mimo reštrikčných pásiem II a III a zabitých v bitúnkoch nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach II a III za predpokladu, že uvedené vedľajšie živočíšne produkty sa jasne oddelia v zariadeniach a počas prepravy od vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III.

Článok 12

Osobitné zákazy v súvislosti s premiestňovaním zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem

1. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zakáže premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže rozhodnúť, že zákaz stanovený v odseku 1 sa neuplatňuje na mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III, ktoré v súvislosti s africkým morom ošípaných prešli príslušným ošetrením v súlade s prílohou VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687 v zariadeniach určených v súlade s článkom 41 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 13

Všeobecné zákazy v súvislosti s premiestňovaním zásielok držaných ošípaných a produktov z nich, u ktorých sa predpokladá, že predstavujú riziko šírenia afrického moru ošípaných

Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže v rámci územia toho istého členského štátu zakázať premiestňovanie zásielok držaných ošípaných a produktov získaných z držaných ošípaných, ak sa príslušný orgán domnieva, že existuje riziko šírenia afrického moru ošípaných na držané ošípané alebo produkty z nich, z držaných ošípaných alebo produktov z nich alebo prostredníctvom držaných ošípaných alebo produktov z nich.

ODDIEL 2

Všeobecné a osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem

Článok 14

Všeobecné podmienky udeľovania výnimiek z osobitných zákazov v súvislosti s premiestňovaním zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem

1. Odchylne od osobitných zákazov stanovených v článku 9 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 22, 23, 24, 25, 28 a 29, a za osobitných podmienok stanovených v uvedených článkoch a:

a)	za všeobecných podmienok stanovených v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 a

za dodatočných všeobecných podmienok týkajúcich sa:

i)	premiestňovania zásielok držaných ošípaných z reštrikčných pásiem I, II a III podľa článku 15;

ii)	zariadení pre držané ošípané nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I, II a III podľa článku 16;

iii)	dopravných prostriedkov používaných na transport držaných ošípaných z reštrikčných pásiem I, II a III podľa článku 17.

2. Pred udelením povolení stanovených v článkoch 22 až 25 a 28 až 30 príslušný orgán dotknutého členského štátu posúdi riziká vyplývajúce z takýchto povolení a z daného posúdenia musí vyplývať, že riziko šírenia afrického moru ošípaných je zanedbateľné.

3. Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže rozhodnúť, že dodatočné všeobecné podmienky uvedené v článkoch 15 a 16 sa neuplatňujú na premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v bitúnkoch nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I, II, III za predpokladu, že:

a)	držané ošípané je potrebné premiestniť na iný bitúnok z dôvodu výnimočných okolností, ako je vážny výpadok narúšajúci chod bitúnku;

bitúnok určenia sa nachádza buď:

i)	v reštrikčných pásmach I, II alebo III toho istého členského štátu alebo

ii)	za výnimočných okolností, napríklad ak sa mimo reštrikčných pásiem I, II alebo III na území toho istého členského štátu žiadny bitúnok zodpovedajúci písmenu b) bodu i) nenachádza;

c)	premiestnenie povoľuje príslušný orgán dotknutého členského štátu.

Článok 15

Dodatočné všeobecné podmienky v súvislosti s premiestňovaním zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem

1. Príslušný orgán dotknutého členského štátu povolí premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 22 až 25 a 28 až 30, a za osobitných podmienok stanovených v uvedených článkoch za predpokladu, že:

ošípané boli držané v odosielajúcom zariadení a neboli z daného zariadenia premiestnené počas obdobia aspoň 30 dní pred dátumom premiestnenia alebo od narodenia, ak sú mladšie ako 30 dní, a počas uvedeného obdobia neboli umiestnené žiadne iné držané ošípané z reštrikčných pásiem II a III ani do:

i)	uvedeného zariadenia, ani

ii)

do epidemiologickej jednotky, kde boli ošípané, ktoré sa majú premiestniť, držané úplne oddelene. Príslušný orgán po vykonaní posúdenia rizika určí hranice takejto epidemiologickej jednotky a potvrdí, že štruktúra, veľkosť a vzdialenosť medzi rôznymi epidemiologickými jednotkami, ako aj vykonávané operácie zabezpečujú oddelenie zariadení na ustajnenie, držanie a kŕmenie držaných ošípaných, aby sa vírus afrického moru ošípaných nemohol šíriť z jednej epidemiologickej jednotky do druhej;

bolo vykonané klinické vyšetrenie ošípaných držaných v odosielajúcom zariadení vrátane tých zvierat, ktoré sa majú premiestniť alebo použiť na odber zárodočných produktov, s priaznivými výsledkami, pokiaľ ide o africký mor ošípaných:

i)	úradným veterinárnym lekárom;

ii)	v období posledných 24 hodín pred premiestnením zásielky ošípaných alebo pred odberom zárodočných produktov a

iii)	v súlade s článkom 3 ods. 1 a 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 a bodom A.1 prílohy I k uvedenému nariadeniu;

v prípade potreby boli podľa pokynov príslušného orgánu vykonané testy na identifikáciu patogénu, a to pred dátumom premiestnenia zásielky z odosielajúceho zariadenia alebo pred dátumom odberu zárodočných produktov:

i)	po klinickom vyšetrení uvedenom v písmene b) v prípade ošípaných držaných v zariadení vrátane tých zvierat, ktoré sa majú premiestniť alebo sa majú použiť na odber zárodočných produktov, a

ii)	v súlade s bodom A.2 prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu získa v prípade potreby negatívne výsledky testov na identifikáciu patogénu podľa bodu 1 písm. c) pred udelením povolenia na premiestňovanie zásielky.

3. Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže rozhodnúť, že v prípade premiestňovania zásielok držaných ošípaných z odosielajúcich zariadení nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I a II mimo uvedených pásiem do zariadení nachádzajúcich sa v tom istom dotknutom členskom štáte sa klinické vyšetrenie uvedené v odseku 1 písm. b):

a)	vykonáva len v prípade zvierat, ktoré sa majú premiestniť, alebo

nemusí vykonať za predpokladu, že

odosielajúce zariadenia navštívil úradný veterinárny lekár s frekvenciou uvedenou v článku 16 písm. a) bode i) a s priaznivým výsledkom všetkých návštev úradného veterinárneho lekára počas obdobia najmenej dvanástich mesiacov pred dátumom premiestnenia, z ktorých vyplýva, že:

—	v odosielajúcom zariadení boli dodržané požiadavky biologickej bezpečnosti uvedené v článku 16 písm. b),

—	úradný veterinárny lekár počas uvedených návštev vykonal u ošípaných držaných v odosielajúcom zariadení klinické vyšetrenie na africký mor ošípaných s priaznivými výsledkami v súlade s článkom 3 ods. 1 a 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 a bodom A.1 prílohy I k uvedenému nariadeniu;

ii)	v odosielajúcom zariadení bol počas obdobia najmenej dvanástich mesiacov pred dátumom premiestnenia zavedený nepretržitý dohľad podľa článku 16 písm. c).

Článok 16

Dodatočné všeobecné podmienky v súvislosti so zariadeniami pre držané ošípané nachádzajúcimi sa v reštrikčných pásmach I, II a III

1. Príslušný orgán dotknutého členského štátu povolí premiestňovanie ošípaných držaných v zariadeniach nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem len v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 22 až 25 a 28 až 30, a za osobitných podmienok stanovených v uvedených článkoch za predpokladu, že:

odosielajúce zariadenie navštívil úradný veterinárny lekár aspoň raz po zaradení reštrikčných pásiem I, II a III do prílohy I k tomuto nariadeniu alebo počas obdobia posledných troch mesiacov pred premiestnením a úradní veterinárni lekári vykonávajú v danom zariadení pravidelné návštevy v zmysle článku 26 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 takto:

i)	v reštrikčných pásmach I a II: aspoň dvakrát ročne v intervale najmenej štyroch mesiacov medzi takýmito návštevami;

ii)	v reštrikčnom pásme III: aspoň raz za tri mesiace.

Príslušný orgán môže rozhodnúť, že bude vykonávať návštevy zariadenia nachádzajúceho sa v reštrikčnom pásme III s frekvenciou podľa písmena a) bodu i), a to na základe priaznivého výsledku poslednej návštevy, ktorá bola vykonaná po zaradení reštrikčných pásiem I, II a III do prílohy I k tomuto nariadeniu alebo počas obdobia posledných troch mesiacov pred premiestnením, z ktorého vyplýva, že v zariadení sa dodržiavajú požiadavky biologickej bezpečnosti podľa písmena b) a vykonáva sa v ňom nepretržitý dohľad podľa písmena c);

odosielajúce zariadenie dodržiava požiadavky biologickej bezpečnosti pre africký mor ošípaných:

i)	v súlade s posilnenými opatreniami biologickej bezpečnosti stanovenými v prílohe II a

ii)	zavedené dotknutým členským štátom.

v odosielajúcom zariadení sa vykonáva nepretržitý dohľad testovaním na identifikáciu patogénu afrického moru ošípaných pomocou testov, ktoré sa vykonávajú:

i)	v súlade s článkom 3 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 a prílohou I k uvedenému nariadeniu;

ii)	každý týždeň s negatívnymi výsledkami aspoň na prvých dvoch uhynutých držaných ošípaných starších ako 60 dní, alebo ak takéto uhynuté zvieratá staršie ako 60 dní neexistujú, na akýchkoľvek uhynutých držaných ošípaných po odstavení, a to v každej epidemiologickej jednotke;

iii)	aspoň počas obdobia monitorovania afrického moru ošípaných stanoveného v prílohe II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687 pred premiestnením zásielky z odosielajúceho zariadenia.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže rozhodnúť, že oplotenie neprekonateľné pre ošípané v zmysle bodu 2 písm. h) prílohy II uvedené v odseku 1 písm. b) bode i) tohto článku sa nevyžaduje v prípade zariadení pre držané ošípané počas obdobia troch rokov po potvrdení prvého ohniska afrického moru ošípaných v danom členskom štáte za predpokladu, že:

a)	príslušný orgán dotknutého členského štátu posúdil riziká vyplývajúce z takého rozhodnutia a z daného posúdenia vyplýva, že riziko šírenia afrického moru ošípaných je zanedbateľné;

b)	je zavedený alternatívny systém, ktorým sa zabezpečuje, že ošípané držané v zariadeniach sú oddelené od voľne žijúcich ošípaných v členských štátoch, v ktorých sa nachádza populácia voľne žijúcich ošípaných;

c)	držané ošípané z uvedených zariadení sa nepremiestňujú do iných členských štátov.

Článok 17

Dodatočné všeobecné podmienky v súvislosti s dopravnými prostriedkami používanými na prepravu ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem

Príslušný orgán dotknutého členského štátu povolí premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem len vtedy, ak dopravné prostriedky používané na prepravu týchto zásielok:

a)	spĺňajú požiadavky stanovené v článku 24 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 a

b)	sa čistia a dezinfikujú v súlade s článkom 24 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 pod kontrolou alebo dohľadom príslušného orgánu dotknutého členského štátu.

ODDIEL 3

Povinnosti prevádzkovateľov v súvislosti s certifikátmi zdravia zvierat

Článok 18

Povinnosti prevádzkovateľov v súvislosti s certifikátmi zdravia zvierat pri premiestňovaní zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem

Prevádzkovatelia premiestňujú zásielky ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem v rámci dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu len v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 22 až 25 a 28 až 30, ak tieto zásielky sprevádza certifikát zdravia zvierat podľa článku 143 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorý obsahuje aspoň jedno z týchto potvrdení o súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení:

a)	„Ošípané držané v reštrikčnom pásme I v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

b)	„Ošípané držané v reštrikčnom pásme II v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

c)	„Ošípané držané v reštrikčnom pásme III v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

V prípade premiestňovania v rámci toho istého dotknutého členského štátu príslušný orgán však môže rozhodnúť, že certifikát zdravia zvierat sa nemusí vydať, ako sa uvádza v článku 143 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2016/429.

Článok 19

Povinnosti prevádzkovateľov v súvislosti s certifikátmi zdravia zvierat pri premiestňovaní zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných z reštrikčných pásiem I, II a III

1. Prevádzkovatelia premiestňujú zásielky čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I a II mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu len v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 38 a 39, ak tieto zásielky sprevádza certifikát zdravia zvierat v zmysle článku 167 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorý obsahuje:

a)	informácie požadované v súlade s článkom 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/2154 a

aspoň jedno z týchto potvrdení o súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení:

i)	„Čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme I v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

ii)	„Čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

2. Prevádzkovatelia premiestňujú zásielky spracovaných mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu len vtedy, ak:

a)	produkty živočíšneho pôvodu boli podrobené príslušnému ošetreniu na zmiernenie rizika stanovenému v prílohe VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687;

tieto zásielky sprevádza certifikát zdravia zvierat v zmysle článku 167 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorý obsahuje:

i)	informácie požadované v súlade s článkom 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/2154 a

ii)

toto potvrdenie o súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení:

„Spracované mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

3. Prevádzkovatelia premiestňujú zásielky čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v oblastiach mimo reštrikčných pásiem I, II a III a zabitých v bitúnkoch nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu len vtedy, ak tieto zásielky sprevádza:

a)	certifikát zdravia zvierat v zmysle článku 167 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorý obsahuje informácie požadované v súlade s článkom 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/2154 a

toto potvrdenie o súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení:

„Čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v oblastiach mimo reštrikčných pásiem I, II a II a zabitých v bitúnkoch nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I, II a III v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

4. Prevádzkovatelia premiestňujú zásielky spracovaných mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v oblastiach mimo reštrikčných pásiem I, II a III a spracovaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu len za predpokladu, že:

a)	produkty živočíšneho pôvodu boli podrobené príslušnému ošetreniu na zmiernenie rizika stanovenému v prílohe VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687;

tieto zásielky sprevádza certifikát zdravia zvierat v zmysle článku 167 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorý obsahuje:

i)	informácie požadované v súlade s článkom 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/2154 a

ii)

toto potvrdenie o súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení:

„Spracované mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v oblastiach mimo reštrikčných pásiem I, II a II a spracovaných v reštrikčných pásmach I, II a III v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

5. V prípade premiestňovania zásielok podľa odsekov 1, 2, 3 a 4 v rámci toho istého dotknutého členského štátu príslušný orgán však môže rozhodnúť, že certifikát zdravia zvierat sa nemusí vydať, ako sa uvádza v článku 167 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2016/429.

6. Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže rozhodnúť, že zdravotná značka alebo prípadne identifikačná značka v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 853/2004 aplikovaná na čerstvé alebo spracované mäso a mäsové výrobky vrátane čriev v zariadeniach určených v súlade s článkom 41 ods. 1 tohto nariadenia alebo v zariadeniach, v ktorých sa manipuluje s čerstvým alebo so spracovaným mäsom a s mäsovými výrobkami vrátane čriev získanými z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme I alebo v oblastiach mimo reštrikčných pásiem I, II a III, môže nahradiť certifikát zdravia zvierat pri premiestňovaní týchto zásielok:

a)	čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I a II mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu, ako sa stanovuje v odseku 1;

b)	spracovaných mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I a II mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu, ako sa stanovuje v odseku 2;

čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v oblastiach mimo reštrikčných pásiem I, II a III a zabitých v bitúnkoch nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu, ako sa stanovuje v odseku 3;

spracovaných mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v oblastiach mimo reštrikčných pásiem I, II a III a spracovaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu, ako sa stanovuje v odseku 4.

Článok 20

Povinnosti prevádzkovateľov v súvislosti s certifikátmi zdravia zvierat pri premiestňovaní zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v zariadeniach nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem

Prevádzkovatelia premiestňujú zásielky zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu len v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 31 a 32, ak tieto zásielky sprevádza certifikát zdravia zvierat v zmysle článku 161 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorý obsahuje aspoň jedno z týchto potvrdení o súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení:

a)	„Zárodočné produkty získané z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

b)	„Zárodočné produkty získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

V prípade premiestňovania v rámci toho istého dotknutého členského štátu príslušný orgán však môže rozhodnúť, že certifikát zdravia zvierat sa nemusí vydať, ako sa uvádza v článku 161 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2016/429.

Článok 21

Povinnosti prevádzkovateľov v súvislosti s certifikátmi zdravia zvierat pri premiestňovaní zásielok materiálov kategórie 2 a 3 získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem

Prevádzkovatelia premiestňujú zásielky materiálov kategórie 2 a 3 získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem v rámci toho istého dotknutého členského štátu alebo do iného členského štátu len v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 33 až 37, ak dané zásielky sprevádza:

a)	obchodný doklad stanovený v kapitole III prílohy VIII k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 142/2011 a

b)	certifikát zdravia zvierat stanovený v článku 22 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/687.

V prípade premiestňovania v rámci toho istého dotknutého členského štátu príslušný orgán však môže rozhodnúť, že certifikát zdravia zvierat sa nevydáva, ako sa uvádza v článku 22 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2020/687.

ODDIEL 4

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme I mimo uvedeného pásma

Článok 22

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme I mimo uvedeného pásma

1. Odchylne od zákazu stanoveného v článku 9 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme I mimo uvedeného pásma do:

zariadenia nachádzajúceho sa na území toho istého dotknutého členského štátu:

i)	v inom reštrikčnom pásme I;

ii)	v reštrikčných pásmach II a III;

iii)	mimo reštrikčných pásiem I, II a III.

b)	zariadenia nachádzajúceho sa na území iného členského štátu;

c)	tretích krajín.

2. Príslušný orgán udelí povolenia stanovené v odseku 1 len vtedy, ak sú splnené podmienky súladu:

a)	so všeobecnými podmienkami stanovenými v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	s dodatočnými všeobecnými podmienkami stanovenými v článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 a 3 a v článkoch 16 a 17.

ODDIEL 5

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma

Článok 23

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma na území toho istého dotknutého členského štátu

1. Odchylne od zákazu stanoveného v článku 9 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do zariadenia nachádzajúceho sa na území toho istého dotknutého členského štátu:

a)	v inom reštrikčnom pásme II;

b)	v reštrikčných pásmach I a III;

c)	mimo reštrikčných pásiem I, II a III.

2. Príslušný orgán udelí povolenia stanovené v odseku 1 len vtedy, ak sú splnené podmienky súladu:

a)	so všeobecnými podmienkami stanovenými v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	s dodatočnými všeobecnými podmienkami stanovenými v článku 14 ods. 2 a v článkoch 15, 16 a 17.

3. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby ošípané, na ktoré sa vzťahuje povolené premiestnenie uvedené v odseku 1, zostali v zariadení určenia aspoň počas obdobia monitorovania afrického moru ošípaných stanoveného v prílohe II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687.

Článok 24

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do bitúnku nachádzajúceho sa na území toho istého dotknutého členského štátu na účely okamžitého zabitia

1. Odchylne od zákazu stanoveného v článku 9 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do bitúnku nachádzajúceho sa na území toho istého dotknutého členského štátu za predpokladu, že:

a)	držané ošípané sa premiestňujú na účely okamžitého zabitia;

b)	bitúnok určenia je určený v súlade s článkom 41 ods. 1

2. Príslušný orgán udelí povolenia stanovené v odseku 1 len vtedy, ak sú splnené podmienky súladu:

a)	so všeobecnými podmienkami stanovenými v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	s dodatočnými všeobecnými podmienkami stanovenými v článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 a 3 a v článkoch 16 a 17.

Článok 25

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do reštrikčného pásma II alebo III v inom členskom štáte

1. Odchylne od zákazu stanoveného v článku 9 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do zariadenia nachádzajúceho sa v reštrikčnom pásme II alebo III v inom členskom štáte.

2. Príslušný orgán udelí povolenia v zmysle odseku 1 len vtedy, ak:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2 a v článkoch 15, 16 a 17;

c)	bol zavedený postup odosielania v súlade s článkom 26;

držané ošípané spĺňajú všetky ďalšie primerané záruky týkajúce sa afrického moru ošípaných na základe pozitívneho výsledku posúdenia rizika opatrení proti šíreniu uvedenej choroby:

i)	požadované príslušnými orgánmi odosielajúceho zariadenia;

ii)	schválené príslušnými orgánmi členských štátov tranzitu a zariadenia určenia pred premiestnením držaných ošípaných;

e)	u držaných ošípaných nebolo úradne potvrdené žiadne ohnisko afrického moru ošípaných v súlade s článkom 11 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 počas obdobia najmenej posledných dvanástich mesiacov v odosielajúcom zariadení;

f)	prevádzkovateľ vopred informoval príslušný orgán o zámere premiestniť zásielku držaných ošípaných v súlade s článkom 152 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/429 a článkom 96 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/688.

3. Príslušný orgán odosielajúceho zariadenia:

a)	zostaví zoznam zariadení, ktoré spĺňajú záruky uvedené v odseku 2 písm. d);

b)	bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o zárukách stanovených v odseku 2 písm. d) a o schválení príslušnými orgánmi podľa odseku 2 písm. d) bodu ii).

4. Schválenie stanovené v odseku 2 písm. d) bode ii) a povinnosť bezodkladného poskytovania informácií stanovená v odseku 3 písm. b) sa nevyžadujú, ak sa odosielajúce zariadenie, miesta tranzitu a zariadenie určenia nachádzajú v reštrikčných pásmach I, II a III a tieto pásma na seba nadväzujú, čím sa zabezpečuje, že držané ošípané sa premiestnia len cez ktorékoľvek z uvedených reštrikčných pásiem I, II a III v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v článku 22 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687.

Článok 26

Osobitný postup odosielania v súvislosti s udeľovaním výnimiek týkajúcich sa premiestňovania zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do reštrikčných pásiem II alebo III v inom členskom štáte

1. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zavedie postup odosielania podľa článku 25 ods. 2 písm. c) pre premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do zariadenia nachádzajúceho sa v reštrikčných pásmach II alebo III v inom členskom štáte pod kontrolou príslušných orgánov:

a)	odosielajúceho zariadenia;

tranzitu;

c)	zariadenia určenia.

2. Príslušný orgán odosielajúceho zariadenia:

zabezpečí, aby každý dopravný prostriedok používaný na premiestnenie podľa odseku 1 bol:

i)	sprevádzaný satelitným navigačným systémom na určenie, prenos a zaznamenanie jeho polohy v reálnom čase;

ii)	zapečatený úradným veterinárnym lekárom ihneď po naložení zásielky držaných ošípaných; pečať môže v prípade potreby porušiť a nahradiť ju novou len úradný veterinárny lekár alebo orgán presadzovania práva dotknutého členského štátu po dohode s príslušným orgánom;

b)	vopred informuje príslušný orgán miesta zariadenia určenia a v relevantných prípadoch aj príslušný orgán miesta tranzitu o zámere zaslať zásielku držaných ošípaných;

c)	zavedie systém, v rámci ktorého sa od prevádzkovateľov vyžaduje, aby bezodkladne informovali príslušný orgán miesta odosielajúceho zariadenia o každej nehode alebo výpadku dopravného prostriedku použitého pri preprave zásielky držaných ošípaných;

d)	zabezpečí vypracovanie núdzového plánu, hierarchiu vedenia a potrebné opatrenia na spoluprácu medzi príslušnými orgánmi uvedenými v odseku 1 písm. a), b) a c) v prípade možných nehôd počas prepravy, akýchkoľvek vážnych výpadkov alebo akéhokoľvek podvodného konania zo strany prevádzkovateľov.

Článok 27

Povinnosti príslušného orgánu dotknutého členského štátu miesta zariadenia určenia zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II iného členského štátu

Príslušný orgán dotknutého členského štátu miesta zariadenia určenia zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II iného členského štátu:

a)	bez zbytočného odkladu oznámi príchod zásielky príslušnému orgánu odosielajúceho zariadenia;

zabezpečí, aby ošípané buď:

i)	zostali v zariadení určenia aspoň počas obdobia monitorovania afrického moru ošípaných stanoveného v prílohe II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687, alebo

ii)	boli premiestnené do bitúnku určeného v súlade s článkom 41 ods. 1 tohto nariadenia.

ODDIEL 6

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III mimo uvedeného pásma

Článok 28

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III mimo uvedeného pásma do reštrikčného pásma II v tom istom dotknutom členskom štáte

1. Odchylne od zákazu stanoveného v článku 9 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu za výnimočných okolností, keď v dôsledku uvedeného zákazu vzniknú problémy s dobrými životnými podmienkami zvierat v zariadení, v ktorom sú ošípané držané, povoliť premiestňovanie ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III mimo uvedeného pásma do zariadenia nachádzajúceho sa v reštrikčnom pásme II na území toho istého členského štátu za predpokladu, že:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2 a v článkoch 15, 16 a 17;

c)	zariadenie určenia patrí do toho istého dodávateľského reťazca a držané ošípané sa majú premiestniť s cieľom dokončiť výrobný cyklus.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby držané ošípané neboli premiestňované zo zariadenia určenia nachádzajúcom sa v reštrikčnom pásme II aspoň počas obdobia monitorovania afrického moru ošípaných stanoveného v prílohe II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687.

Článok 29

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III mimo uvedeného pásma na účely okamžitého zabitia v tom istom dotknutom členskom štáte

1. Odchylne od zákazu stanoveného v článku 9 a za výnimočných okolností, keď v dôsledku zákazu podľa článku 5 ods. 1 vzniknú problémy s dobrými životnými podmienkami zvierat v zariadení, v ktorom sú ošípané držané, a v prípade logistických obmedzení v kapacite zabíjania bitúnkov nachádzajúcich sa v reštrikčnom pásme III a určených v súlade s článkom 41 ods. 1 alebo v prípade, že v reštrikčnom pásme III neexistuje určený bitúnok, príslušný orgán dotknutého členského štátu môže na účely okamžitého zabitia povoliť premiestňovanie ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III mimo uvedeného pásma do bitúnku určeného v súlade s článkom 41 ods. 1 v tom istom členskom štáte čo najbližšie k odosielajúcemu zariadeniu nachádzajúcemu sa:

a)	v reštrikčnom pásme II;

b)	v reštrikčnom pásme I, ak nie je možné zabiť zvieratá v reštrikčnom pásme II;

c)	mimo reštrikčných pásiem I, II a III, ak nie je možné zabiť zvieratá v reštrikčných pásmach III, II a I.

2. Príslušný orgán dotknutého členskému štátu udelí povolenia v zmysle odseku 1 len vtedy, ak:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2, v článku 15 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 a v článkoch 16 a 17.

3. Príslušný orgán členského štátu zabezpečí, aby:

a)	držané ošípané boli určené na okamžité zabitie priamo na bitúnok, ktorý bol určený v súlade s článkom 41 ods. 1;

ošípané z reštrikčného pásma III boli pri príchode na určený bitúnok držané oddelene od iných ošípaných a zabité buď

i)	v konkrétny deň, keď sa zabíjajú len ošípané z reštrikčného pásma III, alebo

ii)	na konci dňa zabíjania, čím sa zabezpečí, aby sa po nich nezabíjali žiadne iné držané ošípané;

c)	sa bitúnok po zabití ošípaných z reštrikčného pásma III a pred zabitím iných držaných ošípaných vyčistil a vydezinfikoval v súlade s pokynmi príslušného orgánu dotknutého členského štátu.

4. Príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby:

a)	sa vedľajšie živočíšne produkty získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III a premiestnené mimo uvedeného pásma spracúvali alebo odstraňovali v súlade s článkami 33 a 36;

b)	sa čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III a premiestnené mimo reštrikčného pásma III spracúvali a skladovali v súlade s článkom 40.

ODDIEL 7

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem do schváleného závodu na spracovanie vedľajších živočíšnych produktov

Článok 30

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III do schváleného závodu na spracovanie vedľajších živočíšnych produktov umiestneného mimo reštrikčných pásiem I, II a III nachádzajúcich sa v rámci toho istého dotknutého členského štátu

1. Odchylne od zákazov stanovených v článku 9 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III do schváleného závodu na spracovanie vedľajších živočíšnych produktov umiestneného mimo reštrikčných pásiem I, II a III nachádzajúcich sa v rámci toho istého členského štátu, v ktorom:

a)	sa držané ošípané ihneď zabijú a

b)	výsledné vedľajšie živočíšne produkty sa odstraňujú v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu udelí povolenie v zmysle odseku 1 len vtedy, ak:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2 a v článku 17.

ODDIEL 8

Osobitné podmienky povoľovania premiestňovania zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma

Článok 31

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II z uvedeného pásma na územie toho istého dotknutého členského štátu

Odchylne od zákazu stanoveného v článku 10 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok zárodočných produktov zo zariadenia pre zárodočné produkty nachádzajúceho sa v reštrikčnom pásme II do iného reštrikčného pásma II a do reštrikčných pásiem I a III alebo do oblastí mimo reštrikčných pásiem I, II a III na území toho istého členského štátu za predpokladu, že:

a)	zárodočné produkty boli odobraté alebo vyprodukované, spracované a uskladnené v zariadeniach a boli získané z držaných ošípaných, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 15 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 a v článku 16;

b)	ošípané – darcovia a darkyne, boli držané v schválených zariadeniach pre zárodočné produkty, v ktorých neboli umiestnené žiadne iné držané ošípané z reštrikčných pásiem II a III počas obdobia najmenej 30 dní pred dátumom odberu alebo produkcie zárodočných produktov.

Článok 32

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II z uvedeného pásma do reštrikčných pásiem II a III v inom členskom štáte

1. Odchylne od zákazu stanoveného v článku 10 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II zo schváleného zariadenia pre zárodočné produkty nachádzajúceho sa v reštrikčnom pásme II do reštrikčných pásiem II a III na území iného dotknutého členského štátu za predpokladu, že:

a)	zárodočné produkty boli odobraté alebo vyprodukované, spracované a uskladnené v zariadeniach pre zárodočné produkty za podmienok stanovených v článku 15 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 a v článku 16;

b)	ošípané – darcovia a darkyne, boli držané v schválených zariadeniach pre zárodočné produkty, v ktorých neboli umiestnené žiadne iné držané ošípané z reštrikčných pásiem II a III počas obdobia najmenej 30 dní pred dátumom odberu alebo produkcie zárodočných produktov;

zásielky zárodočných produktov spĺňajú všetky ďalšie primerané záruky týkajúce sa zdravia zvierat na základe pozitívneho výsledku posúdenia rizika opatrení proti šíreniu afrického moru ošípaných:

i)	požadované príslušnými orgánmi odosielajúceho zariadenia;

ii)	schválené príslušným orgánom členského štátu zariadenia určenia pred premiestnením zárodočných produktov.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu:

vypracuje zoznam schválených zariadení pre zárodočné produkty, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 a ktoré sú schválené pre premiestňovanie zárodočných produktov z reštrikčného pásma II v danom dotknutom členskom štáte do reštrikčných pásiem II a III v inom dotknutom členskom štáte; zoznam obsahuje informácie, ktoré musí príslušný orgán dotknutého členského uchovávať o schválených zariadeniach pre zárodočné produkty ošípaných, ako sa stanovuje v článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/686;

b)	sprístupní verejnosti zoznam uvedený v písmene a) na svojom webovom sídle a priebežne ho aktualizuje;

c)	poskytne Komisii a členským štátom odkaz na webové sídlo podľa písmena b).

ODDIEL 9

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem

Článok 33

1. Odchylne od článku 11 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem do závodu alebo zariadenia schváleného príslušným orgánom na účely spracovania, odstraňovania ako odpadu spaľovaním, odstraňovania alebo zhodnocovania spoluspaľovaním vedľajších živočíšnych produktov podľa článku 24 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 1069/2009 umiestnených v reštrikčných pásmach II alebo III nachádzajúcich sa v tom istom členskom štáte za predpokladu, že každý dopravný prostriedok je vybavený satelitným navigačným systémom na určenie, prenos a zaznamenanie jeho polohy v reálnom čase.

2. Prevádzkovateľ dopravy zodpovedný za premiestňovanie vedľajších živočíšnych produktov uvedených v odseku 1:

a)	umožní príslušnému orgánu prostredníctvom satelitného navigačného systému kontrolovať pohyb dopravných prostriedkov v reálnom čase;

b)	uchová elektronické záznamy o danom pohybe počas obdobia najmenej dvoch mesiacov od dátumu premiestnenia.

3. Príslušný orgán môže rozhodnúť, že satelitný navigačný systém uvedený v odseku 1 sa nahradí individuálnym zapečatením dopravného prostriedku za predpokladu, že:

a)	zásielky vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III sa premiestňujú v rámci toho istého členského štátu len na účely uvedené v odseku 1;

každý dopravný prostriedok je zapečatený úradným veterinárnym lekárom ihneď po naložení zásielky vedľajších živočíšnych produktov; pečať môže v prípade potreby porušiť a nahradiť ju novou len úradný veterinárny lekár alebo orgán presadzovania práva dotknutého členského štátu po dohode s príslušným orgánom.

Článok 34

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok maštaľného hnoja získaného z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem v rámci toho istého členského štátu

1. Odchylne od článku 11 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok maštaľného hnoja vrátane podstielky a použitého steliva získaného z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III na skládku nachádzajúcu sa mimo týchto pásiem v tom istom členskom štáte v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v článku 51 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687.

2. Odchylne od článku 11 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok maštaľného hnoja vrátane podstielky a použitého steliva získaného z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II na spracovanie alebo odstraňovanie v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009 v zariadení schválenom na dané účely na území toho istého členského štátu.

3. Prevádzkovateľ dopravy zodpovedný za premiestňovanie zásielok maštaľného hnoja vrátane podstielky a použitého steliva podľa odsekov 1 a 2:

a)	umožní príslušnému orgánu prostredníctvom satelitného navigačného systému kontrolovať pohyb dopravných prostriedkov v reálnom čase;

b)	uchová elektronické záznamy o danom pohybe počas obdobia najmenej dvoch mesiacov od dátumu premiestnenia.

4. Príslušný orgán môže rozhodnúť, že satelitný navigačný systém uvedený v odseku 3 písm. a) sa nahradí samostatným zapečatením dopravného prostriedku za predpokladu, že každý dopravný prostriedok je zapečatený úradným veterinárnym lekárom ihneď po naložení zásielky maštaľného hnoja vrátane podstielky a použitého steliva podľa odsekov 1 a 2.

Pečať môže v prípade potreby porušiť a nahradiť ju novou len úradný veterinárny lekár alebo orgán presadzovania práva dotknutého členského štátu po dohode s príslušným orgánom.

Článok 35

Osobitné podmienky povoľovania premiestňovania zásielok materiálov kategórie 3 získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II mimo uvedených pásiem v rámci toho istého členského štátu na účely spracovania vedľajších živočíšnych produktov podľa článku 24 ods. 1 písm. a), e) a g) nariadenia (ES) č. 1069/2009

1. Odchylne od článku 11 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok materiálov kategórie 3 získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do závodu alebo zariadenia schváleného príslušným orgánom na účely ďalšieho spracovania na spracované krmivo, na výrobu spracovaného krmiva pre spoločenské zvieratá, odvodených produktov určených na použitie mimo krmivového reťazca alebo na transformáciu vedľajších živočíšnych produktov na bioplyn alebo kompost podľa článku 24 ods. 1 písm. a), e) a g) nariadenia (ES) č. 1069/2009 umiestnených v reštrikčnom pásme II nachádzajúcom sa v tom istom členskom štáte za predpokladu, že:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2;

c)	materiály kategórie 3 pochádzajú z držaných ošípaných a zo zariadení, ktoré spĺňajú všeobecné podmienky stanovené v článku 15 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 a 3 a v článku 16;

materiály kategórie 3 sa získavajú z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II a zabitých buď:

v reštrikčnom pásme II:

—	v tom istom dotknutom členskom štáte alebo

—	v inom dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 25

alebo

ii)	mimo reštrikčného pásma II nachádzajúceho sa v tom istom dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 24;

e)	každý dopravný prostriedok je samostatne vybavený satelitným navigačným systémom na určovanie, prenos a zaznamenávanie jeho polohy v reálnom čase;

zásielky materiálov kategórie 3 sa premiestňujú z bitúnku určeného v súlade s článkom 41 ods. 1 priamo do:

i)	spracovateľského podniku na spracovanie odvodených produktov podľa prílohy X k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011;

ii)	podniku schváleného na výrobu spracovaného krmiva pre spoločenské zvieratá podľa kapitoly II bodu 3 písm. a) a b) bodov i) až iii) prílohy XIII k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011;

iii)	bioplynovej stanice alebo kompostovacieho zariadenia na účely transformácie vedľajších živočíšnych produktov na kompost alebo bioplyn v súlade so štandardnými parametrami transformácie uvedenými v kapitole III oddiele 1 prílohy V k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 alebo

iv)	spracovateľského podniku na spracovanie odvodených produktov uvedených v prílohe XIII k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

2. Prevádzkovateľ dopravy zodpovedný za premiestňovanie zásielok materiálov kategórie 3:

a)	umožní príslušnému orgánu prostredníctvom satelitného navigačného systému kontrolovať pohyb dopravných prostriedkov v reálnom čase;

b)	uchová elektronické záznamy o danom pohybe počas obdobia najmenej dvoch mesiacov od dátumu premiestnenia.

3. Príslušný orgán môže rozhodnúť, že satelitný navigačný systém uvedený v odseku 1 písm. e) sa nahradí individuálnym zapečatením dopravného prostriedku za predpokladu, že:

materiály kategórie 3 sa:

i)	získavajú z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II;

ii)	premiestňujú len v rámci toho istého členského štátu na použitia uvedené v odseku 1.

b)	každý dopravný prostriedok je zapečatený úradným veterinárnym lekárom ihneď po naložení zásielky materiálov kategórie 3; pečať môže v prípade potreby porušiť a nahradiť ju novou len úradný veterinárny lekár alebo orgán presadzovania práva dotknutého členského štátu po dohode s príslušným orgánom.

Článok 36

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok materiálov kategórie 2 získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem na účely spracovania a odstraňovania v inom členskom štáte

1. Odchylne od článku 11 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok vedľajších živočíšnych produktov pozostávajúcich z materiálov kategórie 2 získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III do spracovateľského podniku na účely spracovania spracovateľskými metódami 1 až 5 stanovenými v kapitole III prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 alebo do spaľovne alebo zariadenia na spoluspaľovanie, ako sa stanovuje v článku 24 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 1069/2009, umiestnených v inom členskom štáte za predpokladu, že:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2;

c)	každý dopravný prostriedok je samostatne vybavený satelitným navigačným systémom na určovanie, prenos a zaznamenávanie jeho polohy v reálnom čase.

2. Prevádzkovateľ dopravy zodpovedný za premiestňovanie zásielok materiálov kategórie 2:

a)	umožní príslušnému orgánu prostredníctvom satelitného navigačného systému kontrolovať pohyb dopravných prostriedkov v reálnom čase a

b)	uchová elektronické záznamy o danom pohybe počas obdobia najmenej dvoch mesiacov od dátumu premiestnenia.

3. Príslušné orgány členských štátov odoslania a určenia zásielky materiálov kategórie 2 zabezpečia kontroly danej zásielky v súlade s článkom 48 ods. 1 a 3 nariadenia (ES) č. 1069/2009.

Článok 37

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok materiálov kategórie 3 získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II uvedeného pásma na účely ďalšieho spracovania alebo transformácie do iného členského štátu

1. Odchylne od článku 11 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok materiálov kategórie 3 získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do závodu alebo zariadenia schváleného príslušným orgánom na účely spracovania materiálov kategórie 3 na spracované krmivo, spracované krmivo pre spoločenské zvieratá, odvodené produkty určené na použitie mimo krmivového reťazca alebo na transformáciu materiálov kategórie 3 na bioplyn alebo kompost podľa článku 24 ods. 1 písm. a), e) a g) nariadenia (ES) č. 1069/2009 a umiestneného v inom členskom štáte za predpokladu, že:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2;

c)	materiály kategórie 3 pochádzajú z držaných ošípaných a zo zariadení, ktoré spĺňajú všeobecné podmienky stanovené v článku 15 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 a 3 a v článku 16;

materiály kategórie 3 sa získavajú z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II a zabitých buď:

v reštrikčnom pásme II:

—	toho istého dotknutého členského štátu, alebo

—	iného dotknutého členského štátu v súlade s článkom 25

alebo

ii)	mimo reštrikčného pásma II nachádzajúceho sa v tom istom dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 24;

e)	každý dopravný prostriedok je samostatne vybavený satelitným navigačným systémom na určovanie, prenos a zaznamenávanie jeho polohy v reálnom čase;

vedľajšie živočíšne produkty sa premiestňujú priamo z bitúnku určeného v súlade s článkom 41 ods. 1 do:

i)	spracovateľského podniku na spracovanie odvodených produktov podľa príloh X a XIII k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011;

ii)	podniku schváleného na výrobu spracovaného krmiva pre spoločenské zvieratá podľa kapitoly II bodu 3 písm. b) bodov i), ii) a iii) prílohy XIII k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011;

iii)	bioplynovej stanice alebo kompostovacieho zariadenia schváleného na účely transformácie vedľajších živočíšnych produktov na kompost alebo bioplyn v súlade so štandardnými parametrami transformácie podľa kapitoly III oddielu 1 prílohy V k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

2. Prevádzkovateľ dopravy zodpovedný za premiestňovanie zásielok materiálov kategórie 3:

a)	umožní príslušnému orgánu prostredníctvom satelitného navigačného systému kontrolovať pohyb dopravných prostriedkov v reálnom čase a

b)	uchová elektronické záznamy o danom pohybe počas obdobia najmenej dvoch mesiacov od dátumu premiestnenia.

ODDIEL 10

Článok 38

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma na území toho istého dotknutého členského štátu

1. Odchylne od zákazov stanovených v článku 12 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma na území toho istého dotknutého členského štátu za predpokladu, že:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev boli získané z ošípaných držaných v zariadeniach, ktoré spĺňajú dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 a 3 a v článku 16;

c)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev boli vyrobené v zariadeniach určených v súlade s článkom 41 ods. 1

2. Odchylne od zákazov stanovených v článku 12 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu, ak nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, povoliť premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma na území toho istého dotknutého členského štátu za predpokladu, že:

a)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev boli vyrobené v zariadeniach určených v súlade s článkom 41 ods. 1;

čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev sú buď:

v prípade, že ide len o čerstvé mäso, označené a premiestňované v súlade s osobitnými podmienkami na povoľovanie premiestňovania čerstvého mäsa získaného z držaných zvierat druhov zo zoznamu z určitých zariadení stanovených v článku 33 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 do spracovateľského podniku s cieľom podrobiť ich jednému z príslušných ošetrení na zmiernenie rizika stanovených v prílohe VII k uvedenému nariadeniu

alebo

ii)	boli označené v súlade s článkom 44 osobitnou zdravotnou značkou alebo prípadne identifikačnou značkou, ktorá nemá oválny tvar a nemožno si ju zamieňať so zdravotnou alebo identifikačnou značkou uvedenou v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 853/2004; a

iii)	sú určené len na premiestňovanie v rámci toho istého dotknutého členského štátu.

Článok 39

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do iného členského štátu a do tretích krajín

Odchylne od zákazov stanovených v článku 12 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma do iného členského štátu a do tretích krajín za predpokladu, že:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2;

c)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev boli získané z ošípaných držaných v zariadeniach, ktoré spĺňajú všeobecné podmienky stanovené v článkoch 15 a 16;

d)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev boli vyrobené v zariadeniach určených v súlade s článkom 41 ods. 1

Článok 40

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III do iných reštrikčných pásiem I, II a III alebo do oblastí mimo reštrikčných pásiem I, II a III na území toho istého dotknutého členského štátu

Odchylne od zákazov stanovených v článku 12 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III do iných reštrikčných pásiem I, II a III alebo do oblastí mimo reštrikčných pásiem I, II a III na území toho istého dotknutého členského štátu za predpokladu, že:

a)	sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 28 ods. 2 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687;

b)	sú splnené dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článku 14 ods. 2;

čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev sa získavajú z ošípaných:

i)	držaných v zariadeniach, ktoré spĺňajú všeobecné podmienky stanovené v článkoch 15 a 16; a

ii)

sú zabité:

—	v rámci toho istého reštrikčného pásma III alebo

—	mimo reštrikčného pásma III po povolenom premiestnení v súlade s článkom 29;

čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev boli vyrobené v zariadeniach určených v súlade s článkom 41 ods. 1; a buď

alebo

ii)	boli označené v súlade s článkom 44 osobitnou zdravotnou značkou alebo prípadne identifikačnou značkou, ktorá nemá oválny tvar a nemožno si ju zamieňať so zdravotnou alebo identifikačnou značkou uvedenou v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 853/2004; a

iii)	sú určené len na premiestňovanie v rámci toho istého dotknutého členského štátu.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ OPATRENIA NA ZMIERNENIE RIZIKA V SÚVISLOSTI S AFRICKÝM MOROM OŠÍPANÝCH PRE POTRAVINÁRSKE PODNIKY V DOTKNUTÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 41

Osobitné určenie bitúnkov, rozrábkarní, chladiarenských skladov, prevádzkarni na spracovanie mäsa a prevádzkarní na manipuláciu so zverou

1. Príslušný orgán dotknutého členského štátu na základe žiadosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku určí zariadenia na:

okamžité zabitie držaných ošípaných z reštrikčných pásiem II a III:

i)	v daných reštrikčných pásmach II a III;

ii)	mimo daných reštrikčných pásiem II a III, ako sa uvádza v článkoch 24 a 29;

b)	rozrábanie, spracovanie a skladovanie čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III, ako sa uvádza v článkoch 38, 39 a 40;

c)	prípravu zveriny podľa bodu 1 (1.18) prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004 a spracovanie a skladovanie čerstvého mäsa a mäsových výrobkov získaných z voľne žijúcich ošípaných v reštrikčných pásmach I, II a III, ako sa stanovuje v článkoch 48 a 49 tohto nariadenia;

d)	prípravu zveriny podľa bodu 1 (1.18) prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004 a spracovanie a skladovanie čerstvého mäsa a mäsových výrobkov z voľne žijúcich ošípaných, ak sa dané zariadenia nachádzajú v reštrikčných pásmach I, II a III, ako sa stanovuje v článkoch 48 a 49 tohto nariadenia.

2. Príslušný orgán môže rozhodnúť, že určenie uvedené v odseku 1 sa nevyžaduje v prípade zariadení, v ktorých sa spracúvajú, rozrábajú a skladujú čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III a získané z voľne žijúcich ošípaných v reštrikčných pásmach I, II a III a v prípade zariadení uvedených v odseku 1 písm. d) za predpokladu, že:

a)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev pochádzajúce z ošípaných sa v danom zariadení označia osobitnou zdravotnou značkou alebo prípadne identifikačnou značkou podľa článku 44;

b)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev pochádzajúce z ošípaných z uvedeného zariadenia sú určené len pre ten istý dotknutý členský štát;

c)	vedľajšie živočíšne produkty pochádzajúce z ošípaných z daných zariadení sa spracúvajú alebo odstraňujú v súlade s článkom 33 v rámci toho istého členského štátu.

3. Príslušný orgán dotknutého členského štátu:

a)	poskytne Komisii a ostatným členským štátom odkaz na webové sídlo príslušného orgánu, na ktorom je zoznam určených zariadení a ich činností uvedených v odseku 1;

b)	priebežne aktualizuje zoznam uvedený v písmene a).

Článok 42

Osobitné podmienky na určenie zariadení na okamžité zabitie ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II a III

Príslušný orgán dotknutého členského štátu určí zariadenia na okamžité zabitie ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III len za predpokladu, že:

zabitie ošípaných držaných mimo reštrikčných pásiem II a III a ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III, ktoré podliehajú povolenému premiestňovaniu stanovenému v článkoch 24 a 29, a výroba a skladovanie produktov z nich sa vykonávajú oddelene od zabíjania ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III a od výroby a skladovania produktov z nich, ktoré nespĺňajú príslušné:

i)	dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článkoch 15, 16 a 17 a

ii)	osobitné podmienky stanovené v článkoch 24 a 29;

b)	prevádzkovateľ zariadenia má zavedené zdokumentované pokyny alebo postupy schválené príslušným orgánom dotknutého členského štátu s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v písmene a).

Článok 43

Osobitné podmienky na určenie zariadení na rozrábanie, spracovanie a skladovanie čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III

Príslušný orgán dotknutého členského štátu určí zariadenia na rozrábanie, spracovanie a skladovanie čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III, ktoré podliehajú povolenému premiestňovaniu v zmysle článkov 38, 39 a 40, len za predpokladu, že:

rozrábanie, spracovanie a skladovanie čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných mimo reštrikčných pásiem II a III a z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III sa vykonáva oddelene od čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III, ktoré nespĺňajú:

i)	dodatočné všeobecné podmienky stanovené v článkoch 15, 16 a 17 a

ii)	osobitné podmienky stanovené v článkoch 38, 39 a 40;

b)	prevádzkovateľ zariadenia má zavedené zdokumentované pokyny alebo postupy schválené príslušným orgánom dotknutého členského štátu s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v písmene a).

Článok 44

Osobitné zdravotné alebo identifikačné značky

Príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby boli označené osobitnou zdravotnou značkou alebo prípadne identifikačnou značkou, ktorá nemá oválny tvar a ktorú si nemožno zamieňať so zdravotnou značkou alebo identifikačnou stanovenou v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 853/2004, tieto produkty živočíšneho pôvodu:

a)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III, ako sa stanovuje v článku 40 písm. d) bode ii);

b)	čerstvé mäso a mäsové výrobky vrátane čriev získané z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II, ak nie sú splnené osobitné podmienky na povolenie premiestňovania daných zásielok mimo reštrikčného pásma II v zmysle článku 38 ods. 1, ako sa stanovuje v súlade s článkom 38 ods. 2 písm. b) bodom ii);

c)	čerstvé mäso a mäsové výrobky z voľne žijúcich ošípaných premiestňované v rámci reštrikčného pásma I alebo mimo tohto pásma zo zariadenia určeného v súlade s článkom 41 ods. 1, ako sa stanovuje v článku 49 ods. 1 písm. c) bode iii) prvej zarážke.

KAPITOLA V

OSOBITNÉ OPATRENIA NA KONTROLU CHORÔB UPLATNITEĽNÉ NA VOĽNE ŽIJÚCE OŠÍPANÉ V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 45

Osobitné zákazy týkajúce sa premiestňovania voľne žijúcich ošípaných

Príslušné orgány všetkých členských štátov zakážu premiestňovanie voľne žijúcich ošípaných prevádzkovateľmi, ako sa stanovuje v článku 101 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/688:

a)	v rámci celého územia členského štátu;

z celého územia členského štátu do:

i)	iných členských štátov a

ii)	tretích krajín.

Článok 46

Osobitné zákazy týkajúce sa premiestňovania v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a z týchto pásiem, pokiaľ ide o čerstvé mäso, mäsové výrobky a akékoľvek iné produkty živočíšneho pôvodu, vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty získané z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu

1. Príslušné orgány dotknutých členských štátov zakážu premiestňovanie zásielok v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a z týchto pásiem, pokiaľ ide o čerstvé mäso, mäsové výrobky a akékoľvek iné produkty živočíšneho pôvodu, vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty získané z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu.

2. Príslušné orgány dotknutých členských štátov zakážu premiestňovanie v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a z týchto pásiem, pokiaľ ide o čerstvé mäso, mäsové výrobky a akékoľvek iné produkty živočíšneho pôvodu, vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty získané z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu:

a)	na súkromné domáce použitie;

spojené s činnosťami poľovníkov, ktorí dodávajú malé množstvá voľne žijúcich ošípaných alebo zveriny z voľne žijúcej zveri priamo konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarňam, ktoré zásobujú konečného spotrebiteľa, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia (ES) č. 853/2004.

Článok 47

Všeobecné zákazy v súvislosti s premiestňovaním zásielok produktov získaných z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, vzhľadom na riziko šírenia afrického moru ošípaných

Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže v rámci územia toho istého členského štátu zakázať premiestňovanie čerstvého mäsa, mäsových výrobkov a akýchkoľvek iných produktov získaných z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, ak sa príslušný orgán domnieva, že existuje riziko šírenia afrického moru ošípaných na držané ošípané alebo produkty z nich, z držaných ošípaných alebo produktov z nich alebo prostredníctvom držaných ošípaných alebo produktov z nich.

Článok 48

Osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a z týchto pásiem, pokiaľ ide o zásielky spracovaných mäsových výrobkov získaných z voľne žijúcich ošípaných

1. Odchylne od zákazu stanoveného v článku 46 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a z týchto pásiem, pokiaľ ide o zásielky spracovaných mäsových výrobkov získaných z voľne žijúcich ošípaných zo zariadenia nachádzajúceho sa v reštrikčných pásmach I, II a III do:

a)	iných reštrikčných pásiem I, II a III nachádzajúcich sa v tom istom dotknutom členskom štáte;

b)	oblastí mimo reštrikčných pásiem I, II a III toho istého dotknutého členského štátu a

c)	do iných členských štátov a do tretích krajín.

2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu povolí premiestňovanie zásielok spracovaných mäsových výrobkov získaných z voľne žijúcich ošípaných zo zariadení nachádzajúcich sa v reštrikčných pásmach I, II a III podľa odseku 1 len za predpokladu, že:

a)	v prípade každej voľne žijúcej ošípanej použitej na výrobu a spracovanie mäsových výrobkov v reštrikčnom pásme I, II a III sa vykonali testy na identifikáciu patogénu afrického moru ošípaných;

b)	príslušný orgán získal negatívne výsledky testov na identifikáciu patogénu afrického moru ošípaných uvedených v písmene a) pred ošetrením uvedeným v písmene c) bode ii);

mäsové výrobky z voľne žijúcich ošípaných:

i)	sa vyrábali, spracúvali a skladovali v zariadeniach schválených v súlade s článkom 41 ods. 1 a

ii)	boli podrobené príslušnému ošetreniu na zmiernenie rizika v prípade produktov živočíšneho pôvodu z reštrikčných pásiem v súlade s prílohou VII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687, pokiaľ ide o africký mor ošípaných.

Článok 49

Osobitné zákazy týkajúce sa premiestňovania v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a z reštrikčného pásma I, pokiaľ ide o čerstvé mäso, mäsové výrobky a akékoľvek iné produkty živočíšneho pôvodu získane z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu

1. Odchylne od zákazov stanovených v článku 46 ods. 1 a 2 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie v rámci reštrikčného pásma I a z toho reštrikčného pásma, pokiaľ ide o čerstvé mäso, mäsové výrobky a akékoľvek iné produkty živočíšneho pôvodu získane z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, do iných reštrikčných pásiem I, II a III alebo do oblastí mimo reštrikčných pásiem I, II a III toho istého členského štátu za predpokladu, že:

a)	v prípade každej príslušnej voľne žijúcej ošípanej sa vykonali testy na identifikáciu patogénu afrického moru ošípaných pred premiestnením čerstvého mäsa, mäsových výrobkov a akýchkoľvek iných produktov živočíšneho pôvodu z daných voľne žijúcich ošípaných;

b)	príslušný orgán dotknutého členského štátu pred premiestnením získal negatívne výsledky testov na identifikáciu patogénu afrického moru ošípaných uvedených v písmene a);

čerstvé mäso, mäsové výrobky a akékoľvek iné produkty živočíšneho pôvodu z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, sa premiestňujú v rámci alebo mimo reštrikčného pásma I v rámci toho istého členského štátu:

i)	na súkromné domáce použitie alebo

ii)

v spojení s činnosťami poľovníkov, ktorí dodávajú malé množstvá voľne žijúcich ošípaných alebo zveriny z voľne žijúcej zveri priamo konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarňam, ktoré zásobujú konečného spotrebiteľa, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia (ES) č. 853/2004, alebo

iii)

zo zariadenia určeného v súlade s článkom 41 ods. 1, kde čerstvé mäso a mäsové výrobky boli označené buď:

—	osobitnou zdravotnou alebo identifikačnou značkou v súlade s článkom 44 písm. c) alebo

—	v súlade s článkom 33 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 a premiestňujú sa do spracovateľského podniku, aby sa podrobili jednému z príslušných ošetrení na zmiernenie rizika stanovených v prílohe VII k uvedenému nariadeniu.

2. Odchylne od zákazov stanovených v článku 46 ods. 2 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť premiestňovanie čerstvého mäsa, mäsových výrobkov a akýchkoľvek iných produktov živočíšneho pôvodu získaných z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, v rámci reštrikčných pásiem II a III toho istého členského štátu za predpokladu, že:

v prípade každej príslušnej voľne žijúcej ošípanej sa vykonali testy na identifikáciu patogénu afrického moru ošípaných pred premiestnením čerstvého mäsa, mäsových výrobkov a akýchkoľvek iných produktov živočíšneho pôvodu z daných voľne žijúcich ošípaných alebo z tiel daných voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu;

b)	príslušný orgán dotknutého členského štátu pred premiestnením získal negatívne výsledky testov na identifikáciu patogénu afrického moru ošípaných uvedených v písmene a);

čerstvé mäso, mäsové výrobky a akékoľvek iné produkty živočíšneho pôvodu z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, sa premiestňujú v rámci reštrikčných pásiem II a III v rámci toho istého členského štátu na účely:

i)	súkromného domáceho použitia alebo

ii)	v súlade s článkom 33 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 sa premiestňujú do spracovateľského podniku, aby sa podrobili jednému z príslušných ošetrení na zmiernenie rizika stanovených v prílohe VII k uvedenému nariadeniu.

Článok 50

Povinnosti prevádzkovateľov týkajúce sa certifikátov zdravia zvierat pre zásielky čerstvého mäsa, mäsových výrobkov a akýchkoľvek iných produktov živočíšneho pôvodu získaných z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, pri premiestňovaní mimo reštrikčných pásiem I, II a III

Prevádzkovatelia premiestňujú mimo reštrikčných pásiem I, II a III zásielky čerstvého mäsa, mäsových výrobkov a akýchkoľvek iných produktov živočíšneho pôvodu získaných z voľne žijúcich ošípaných a z tiel voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu len:

a)	v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 48 a 49, a

ak tieto zásielky sprevádza certifikát zdravia zvierat, ako sa stanovuje v článku 167 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorý obsahuje:

i)	informácie požadované v súlade s článkom 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/2154 a

ii)

aspoň jedno z týchto potvrdení o súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení:

—	„Čerstvé mäso a mäsové výrobky a akékoľvek iné produkty živočíšneho pôvodu z reštrikčného pásma I získané z voľne žijúcich ošípaných v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

—	„Telá voľne žijúcich ošípaných, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, z reštrikčného pásma I v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

—	„Spracované mäsové výrobky z reštrikčných pásiem I, II a III získané z voľne žijúcich ošípaných v súlade s osobitnými kontrolnými opatreniami týkajúcimi sa afrického moru ošípaných stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605.“

V prípade premiestňovania v rámci toho istého dotknutého členského štátu príslušný orgán však môže rozhodnúť, že certifikát zdravia zvierat sa nemusí vydať, ako sa uvádza v článku 167 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2016/429.

Článok 51

Osobitné podmienky povoľovania premiestňovania v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a mimo týchto pásiem zásielok vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov z voľne žijúcich ošípaných

1. Odchylne od zákazov stanovených v článku 46 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a mimo týchto pásiem premiestňovanie zásielok odvodených produktov získaných z voľne žijúcich ošípaných do iných reštrikčných pásiem I, II a III alebo do oblastí mimo reštrikčných pásiem I, II a III toho istého členského štátu a do iných členských štátov za predpokladu, že boli podrobené ošetreniu, ktorým sa zabezpečí, že odvodené produkty nepredstavujú žiadne riziko, pokiaľ ide o africký mor ošípaných.

2. Odchylne od zákazov stanovených v článku 46 ods. 1 môže príslušný orgán dotknutého členského štátu povoliť v rámci reštrikčných pásiem I, II a III a mimo týchto pásiem premiestňovanie zásielok vedľajších živočíšnych produktov získaných z voľne žijúcich ošípaných do iných reštrikčných pásiem I, II a III alebo do oblastí mimo reštrikčných pásiem I, II a III toho istého členského štátu za predpokladu, že:

a)	vedľajšie živočíšne produkty sa zbierajú, prepravujú a odstraňujú v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009;

každý dopravný prostriedok použitý na premiestňovanie mimo reštrikčných pásiem I, II a III je samostatne vybavený satelitným navigačným systémom na určovanie, prenos a zaznamenávanie jeho polohy v reálnom čase. Prevádzkovateľ prepravy musí umožniť príslušnému orgánu kontrolovať pohyb dopravného prostriedku v reálnom čase a musí uchovávať elektronické záznamy o pohybe počas obdobia najmenej dvoch mesiacov od času premiestnenia zásielky.

Článok 52

Povinnosti prevádzkovateľov v súvislosti s certifikátmi zdravia zvierat pri premiestňovaní zásielok vedľajších živočíšnych produktov z voľne žijúcich ošípaných mimo reštrikčných pásiem I, II a III na území toho istého dotknutého členského štátu

Prevádzkovatelia premiestňujú zásielky vedľajších živočíšnych produktov z voľne žijúcich ošípaných mimo reštrikčných pásiem I, II a III v rámci toho istého dotknutého členského štátu v prípade uvedenom v článku 51 ods. 2 len vtedy, ak tieto zásielky sprevádza:

a)	obchodný doklad uvedený v kapitole III prílohy VIII k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 142/2011 a

b)	certifikát zdravia zvierat uvedený v článku 22 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/687.

Príslušný orgán dotknutého členského štátu však môže rozhodnúť, že certifikát zdravia zvierat sa nevydáva, ako sa uvádza v článku 22 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2020/687.

KAPITOLA VI

OSOBITNÉ INFORMAČNÉ POVINNOSTI A POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA ODBORNEJ PRÍPRAVY V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 53

Osobitné informačné povinnosti dotknutých členských štátov

1. Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby aspoň prevádzkovatelia železničnej dopravy, osobnej dopravy, prevádzkovatelia letísk a prístavov, cestovné agentúry, organizátori poľovníckych zájazdov a prevádzkovatelia poštových služieb boli povinní upozorňovať svojich zákazníkov na kontrolné opatrenia stanovené v tomto nariadení, a to najmä tak, že budú cestujúcim, ktorí sa premiestňujú z reštrikčných pásiem I, II a III, ako aj zákazníkom poštových služieb, náležitým spôsobom poskytovať informácie o hlavných zákazoch stanovených v článkoch 9, 11, 12, 45 a 46.

Na tento účel dotknuté členské štáty organizujú a vykonávajú pravidelné kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti verejnosti s cieľom propagovať a šíriť informácie o osobitných opatreniach na kontrolu chorôb stanovených v tomto nariadení.

2. Dotknuté členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá o:

a)	zmenách epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných na svojom území;

b)	výsledkoch dohľadu nad africkým morom ošípaných vykonaného v reštrikčných pásmach I, II a III a v oblastiach mimo reštrikčných pásiem I, II a III u držaných a voľne žijúcich ošípaných;

c)	iných opatreniach a iniciatívach prijatých na prevenciu, kontrolu a eradikáciu afrického moru ošípaných.

Článok 54

Povinnosti dotknutých členských štátov týkajúce sa osobitnej odbornej prípravy

Dotknuté členské štáty organizujú a pravidelne alebo vo vhodných intervaloch usporiadajú osobitnú odbornú prípravu o rizikách spojených s africkým morom ošípaných a o možných preventívnych, kontrolných a eradikačných opatreniach aspoň pre tieto cieľové skupiny:

a)	veterinárni lekári;

b)	poľnohospodári, ktorí držia ošípané;

c)	poľovníci.

Článok 55

Osobitné informačné povinnosti všetkých členských štátov

1. Všetky členské štáty zabezpečia, aby:

na hlavných trasách pozemnej infraštruktúry, ako sú medzinárodné pozemné komunikácie a železnice, a v rámci súvisiacich sietí pozemnej dopravy boli cestujúci náležite upozorňovaní na riziká prenosu afrického moru ošípaných a na kontrolné opatrenia stanovené v tomto nariadení:

i)	viditeľným a výrazným spôsobom;

ii)

spôsobom, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre cestujúcich, ktorí prichádzajú z a cestujú do:

—	reštrikčných pásiem I, II a III alebo

—	tretích krajín, v ktorých hrozí riziko šírenia afrického moru ošípaných.

boli zavedené potrebné opatrenia s cieľom zvýšiť informovanosť zainteresovaných strán pôsobiacich v odvetví chovu ošípaných vrátane malých zariadení o rizikách zavlečenia vírusu afrického moru ošípaných a poskytnúť im najvhodnejšie informácie o posilnených opatreniach biologickej bezpečnosti týkajúcich sa zariadení pre držané ošípané, ktoré sa nachádzajú v reštrikčných pásmach I, II a III v zmysle prílohy II, a to prostriedkami, ktoré sú najvhodnejšie na poskytnutie takýchto informácií daným zainteresovaným stranám.

2. Všetky členské štáty musia, pokiaľ ide o africký mor ošípaných, zvýšiť informovanosť:

a)	verejnosti, ako sa stanovuje v článku 15 nariadenia (EÚ) 2016/429;

veterinárnych lekárov, poľnohospodárov a poľovníkov a poskytnúť im najvhodnejšie informácie o zmierňovaní rizika a posilnených opatreniach biologickej bezpečnosti v zmysle:

i)	prílohy II k tomuto nariadeniu;

ii)	usmernení Únie týkajúcich sa afrického moru ošípaných dohodnutých s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá potraviny a krmivá;

iii)	dostupných vedeckých dôkazov poskytnutých Európskym úradom pre bezpečnosť potravín;

iv)	Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 56

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 21. apríla 2021 do 20. apríla 2028.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. apríla 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.

(2) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/709/EÚ z 9. októbra 2014 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch a o zrušení vykonávacieho rozhodnutia 2014/178/EÚ (Ú. v. EÚ L 295, 11.10.2014, s. 63).

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1882 z 3. decembra 2018 o uplatňovaní niektorých pravidiel prevencie a kontroly chorôb na kategórie chorôb zo zoznamu a o vytvorení zoznamu druhov a skupín druhov predstavujúcich značné riziko šírenia uvedených chorôb zo zoznamu (Ú. v. EÚ L 308, 4.12.2018, s. 21).

(4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/687 zo 17. decembra 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o pravidlá prevencie a kontroly určitých chorôb zo zoznamu (Ú. v. EÚ L 174, 3.6.2020, s. 64).

(5) https://www.oie.int/en/standard-setting/terrestrial-code/access-online/.

(6) https://ec.europa.eu/food/animals/animal-diseases/control-measures/asf_en.

(7) Vestník EFSA (EFSA Journal) 2010 8(3):1556.

(8) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2154 zo 14. októbra 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o požiadavky na zdravie zvierat, certifikáciu a nahlasovanie pri premiestňovaní produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských živočíchov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 431, 21.12.2020, s. 5).

(9) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/686 zo 17. decembra 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o schvaľovanie zariadení pre zárodočné produkty, požiadavky na vysledovateľnosť a na zdravie zvierat pri premiestňovaní zárodočných produktov určitých držaných suchozemských zvierat v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 174, 3.6.2020, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

(11) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).

(12) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/688 zo 17. decembra 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o požiadavky na zdravie zvierat pri premiestňovaní suchozemských zvierat a násadových vajec v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 174, 3.6.2020, s. 140).

(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/627 z 15. marca 2019, ktorým sa stanovujú jednotné praktické opatrenia na vykonávanie úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 a ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 2074/2005, pokiaľ ide o úradné kontroly (Ú. v. EÚ L 131, 17.5.2019, s. 51).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55).

(15) V súlade s Dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä s článkom 5 ods. 4 protokolu o Írsku/Severnom Írsku v spojení s prílohou 2 k uvedenému protokolu, odkazy na členské štáty zahŕňajú na účely tohto nariadenia Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko.

PRÍLOHA I

REŠTRIKČNÉ PÁSMA

ČASŤ I

1. Estónsko

Tieto reštrikčné pásma I v Estónsku:

—	Hiiu maakond.

2. Maďarsko

Tieto reštrikčné pásma I v Maďarsku:

—

Békés megye 950950, 950960, 950970, 951950, 952050, 952750, 952850, 952950, 953050, 953150, 953650, 953660, 953750, 953850, 953960, 954250, 954260, 954350, 954450, 954550, 954650, 954750, 954850, 954860, 954950, 955050, 955150, 955250, 955260, 955270, 955350, 955450, 955510, 955650, 955750, 955760, 955850, 955950, 956050, 956060, 956150 és 956160 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Bács-Kiskun megye 600150, 600850, 601550, 601650, 601660, 601750, 601850, 601950, 602050, 603250, 603750 és 603850 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Budapest 1 kódszámú, vadgazdálkodási tevékenységre nem alkalmas területe,

—	Csongrád-Csanád megye 800150, 800160, 800250, 802220, 802260, 802310 és 802450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—

Fejér megye 400150, 400250, 400351, 400352, 400450, 400550, 401150, 401250, 401350, 402050, 402350, 402360, 402850, 402950, 403050, 403250, 403350, 403450, 403550, 403650, 403750, 403950, 403960, 403970, 404570, 404650, 404750, 404850, 404950, 404960, 405050, 405750, 405850, 405950, 406050, 406150, 406550, 406650 és 406750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750260, 750350, 750450, 750460, 754450, 754550, 754560, 754570, 754650, 754750, 754950, 755050, 755150, 755250, 755350 és 755450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Komárom-Esztergom megye 250150, 250250, 250350, 250450, 250460, 250550, 250650, 250750, 250850, 250950, 251050, 251150, 251250, 251350, 251360, 251450, 251550, 251650, 251750, 251850, 252150 és 252250, kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—

Pest megye 571550, 572150, 572250, 572350, 572550, 572650, 572750, 572850, 572950, 573150, 573250, 573260, 573350, 573360, 573450, 573850, 573950, 573960, 574050, 574150, 574350, 574360, 574550, 574650, 574750, 574850, 574860, 574950, 575050, 575150, 575250, 575350, 575550, 575650, 575750, 575850, 575950, 576050, 576150, 576250, 576350, 576450, 576650, 576750, 576850, 576950, 577050, 577150, 577350, 577450, 577650, 577850, 577950, 578050, 578150, 578250, 578350, 578360, 578450, 578550, 578560, 578650, 578850, 578950, 579050, 579150, 579250, 579350, 579450, 579460, 579550, 579650, 579750, 580250 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

3. Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma I v Lotyšsku:

—	Pāvilostas novada Vērgales pagasts,

—	Stopiņu novada daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes,

—	Grobiņas novads,

—	Rucavas novada Dunikas pagasts.

4. Litva

Tieto reštrikčné pásma I v Litve:

—	Klaipėdos rajono savivaldybė: Agluonėnų, Dovilų, Gargždų, Priekulės, Vėžaičių, Kretingalės ir Dauparų-Kvietinių seniūnijos,

—	Palangos miesto savivaldybė.

5. Poľsko

Tieto reštrikčné pásma I v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	gminy Wielbark i Rozogi w powiecie szczycieńskim,

—	gminy Janowiec Kościelny, Janowo i część gminy Kozłowo położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie nidzickim,

—	gminy Iłowo – Osada, Lidzbark, Płośnica, Rybno, miasto Działdowo, część gminy wiejskiej Działdowo położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejowe biegnące od wschodniej do zachodniej granicy gminy w powiecie działdowskim,

—

gminy Kisielice, Susz, miasto Iława i część gminy wiejskiej Iława położona na na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 521 biegnącą od zachodniej granicy gminy do zachodniej granicy miasta Iława oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od południowej granicy gminy miasta Iława przez miejscowość Katarzynki do południowej granicy gminy w powiecie iławskim,

—	powiat nowomiejski.

w województwie podlaskim:

—	gminy Wysokie Mazowieckie z miastem Wysokie Mazowieckie, Czyżew i część gminy Kulesze Kościelne położona na południe od linii wyznaczonej przez linię koleją w powiecie wysokomazowieckim,

—	gminy Miastkowo, Nowogród, Śniadowo i Zbójna w powiecie łomżyńskim,

—	gminy Szumowo, Zambrów z miastem Zambrów i część gminy Kołaki Kościelne położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie zambrowskim,

w województwie mazowieckim:

—	powiat ostrołęcki,

—	powiat miejski Ostrołęka,

—	gminy Bielsk, Brudzeń Duży, Drobin, Gąbin, Łąck, Nowy Duninów, Radzanowo, Słupno i Stara Biała w powiecie płockim,

—	powiat miejski Płock,

—	powiat sierpecki,

—	powiat żuromiński,

—	gminy Andrzejewo, Brok, Stary Lubotyń, Szulborze Wielkie, Wąsewo, Ostrów Mazowiecka z miastem Ostrów Mazowiecka, część gminy Małkinia Górna położona na północ od rzeki Brok w powiecie ostrowskim,

—	gminy Dzierzgowo, Lipowiec Kościelny, miasto Mława, Radzanów, Szreńsk, Szydłowo i Wieczfnia Kościelna, w powiecie mławskim,

—	powiat przasnyski,

—	powiat makowski,

—	gminy Gzy, Obryte, Zatory, Pułtusk i część gminy Winnica położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Bielany, Winnica i Pokrzywnica w powiecie pułtuskim,

—	gminy wyszkowski,

—	gminy Jadów, Strachówka i Tłuszcz w powiecie wołomińskim,

—	gminy Korytnica, Liw, Łochów, Miedzna, Sadowne, Stoczek i miasto Węgrów w powiecie węgrowskim,

—	gminy Kowala, Wierzbica, część gminy Wolanów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 12 w powiecie radomskim,

—	powiat miejski Radom,

—	gminy Jastrząb, Mirów, Orońsko w powiecie szydłowieckim,

—	powiat gostyniński,

w województwie podkarpackim:

—	gminy Pruchnik, Rokietnica, Roźwienica, w powiecie jarosławskim,

—	gminy Fredropol, Krasiczyn, Krzywcza, Medyka, Orły, Żurawica, Przemyśl w powiecie przemyskim,

—	powiat miejski Przemyśl,

—

gminy Gać, Jawornik Polski, Kańczuga, część gminy wiejskiej Przeworsk położona na zachód od miasta Przeworsk i na zachód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 biegnącą od granicy z gminą Tryńcza do granicy miasta Przeworsk, część gminy Zarzecze położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 1594R biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Zarzecze oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogi nr 1617R oraz 1619R biegnącą do południowej granicy gminy w powiecie przeworskim,

—	powiat łańcucki,

—	gminy Trzebownisko, Głogów Małopolski i część gminy Sokołów Małopolski położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 875 w powiecie rzeszowskim,

—	gminy Dzikowiec, Kolbuszowa, Niwiska i Raniżów w powiecie kolbuszowskim,

—	gminy Borowa, Czermin, Gawłuszowice, Mielec z miastem Mielec, Padew Narodowa, Przecław, Tuszów Narodowy w powiecie mieleckim,

w województwie świętokrzyskim:

—	powiat opatowski,

—	powiat sandomierski,

—	gminy Bogoria, Łubnice, Oleśnica, Osiek, Połaniec, Rytwiany i Staszów w powiecie staszowskim,

—	gminy Bliżyn, Skarżysko – Kamienna, Suchedniów i Skarżysko Kościelne w powiecie skarżyskim,

—

gmina Wąchock, część gminy Brody położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 9 oraz na południowy – zachód od linii wyznaczonej przez drogi: nr 0618T biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania w miejscowości Lipie, drogę biegnącą od miejscowości Lipie do wschodniej granicy gminy oraz na północ od drogi nr 42 i część gminy Mirzec położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 744 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Tychów Stary a następnie przez drogę nr 0566T biegnącą od miejscowości Tychów Stary w kierunku północno – wschodnim do granicy gminy w powiecie starachowickim,

—	powiat ostrowiecki,

—	gminy Fałków, Ruda Maleniecka, Radoszyce, Smyków, część gminy Końskie położona na zachód od linii kolejowej, część gminy Stąporków położona na południe od linii kolejowej w powiecie koneckim,

—	gminy Mniów i Zagnańsk w powiecie kieleckim,

w województwie łódzkim:

—

gminy Łyszkowice, Kocierzew Południowy, Kiernozia, Chąśno, Nieborów, część gminy wiejskiej Łowicz położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącej od granicy miasta Łowicz do zachodniej granicy gminy oraz część gminy wiejskiej Łowicz położona na wschód od granicy miasta Łowicz i na północ od granicy gminy Nieborów w powiecie łowickim,

—	gminy Cielądz, Rawa Mazowiecka z miastem Rawa Mazowiecka w powiecie rawskim,

—	gminy Bolimów, Głuchów, Godzianów, Lipce Reymontowskie, Maków, Nowy Kawęczyn, Skierniewice, Słupia w powiecie skierniewickim,

—	powiat miejski Skierniewice,

—	gminy Mniszków, Paradyż, Sławno i Żarnów w powiecie opoczyńskim,

—	gminy Czerniewice, Inowłódz, Lubochnia, Rzeczyca, Tomaszów Mazowiecki z miastem Tomaszów Mazowiecki i Żelechlinek w powiecie tomaszowskim,

—	gmina Aleksandrów w powiecie piotrkowskim,

w województwie pomorskim:

—

gminy Ostaszewo, miasto Krynica Morska oraz część gminy Nowy Dwór Gdański położona na południowy – zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 7, następnie przez drogę nr 7 i S7 biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie nowodworskim,

—	gminy Lichnowy, Miłoradz, Nowy Staw, Malbork z miastem Malbork w powiecie malborskim,

—	gminy Mikołajki Pomorskie, Stary Targ i Sztum w powiecie sztumskim,

—	powiat gdański,

—	Miasto Gdańsk,

—	powiat tczewski,

—	powiat kwidzyński,

w województwie lubuskim:

—	gminy Przytoczna, Pszczew, Skwierzyna i część gminy Trzciel położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 w powiecie międzyrzeckim,

—	gminy Lubniewice i Krzeszyce w powiecie sulęcińskim,

—	gminy Bogdaniec, Deszczno, Lubiszyn i część gminy Witnica położona na północny – wschód od drogi biegnącej od zachodniej granicy gminy od miejscowości Krześnica, przez miejscowości Kamień Wielki – Mościce -Witnica – Kłopotowo do południowej granicy gminy w powiecie gorzowskim,

w województwie dolnośląskim:

—	gminy Bolesławiec z miastem Bolesławiec, Gromadka i Osiecznica w powiecie bolesławieckim,

—	gmina Węgliniec w powiecie zgorzeleckim,

—	gmina Chocianów i część gminy Przemków położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 12 w powiecie polkowickim,

—	gmina Jemielno, Niechlów i Góra w powiecie górowskim,

—	gmina Rudna i Lubin z miastem Lubin w powiecie lubińskim,

w województwie wielkopolskim:

—	gminy Krzemieniewo, Rydzyna, część gminy Święciechowa położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 12w powiecie leszczyńskim,

—	część gminy Kwilcz położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 24, część gminy Międzychód położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 24 w powiecie międzychodzkim,

—	gminy Lwówek, Kuślin, Opalenica, część gminy Miedzichowo położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92, część gminy Nowy Tomyśl położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 305 w powiecie nowotomyskim,

—	gminy Granowo, Grodzisk Wielkopolski i część gminy Kamieniec położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 308 w powiecie grodziskim,

—	gmina Czempiń, miasto Kościan, część gminy wiejskiej Kościan położona na północny – zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 5 oraz na wschód od linii wyznaczonej przez kanał Obry, część gminy Krzywiń położona na wschód od linii wyznaczonej przez kanał Obry w powiecie kościańskim,

—	powiat miejski Poznań,

—

gminy Buk, Dopiewo, Komorniki, Tarnowo Podgórne, Stęszew, Swarzędz, Pobiedziska, Czerwonak, Mosina, miasto Luboń, miasto Puszczykowo i część gminy Kórnik położona na zachód od linii wyznaczonych przez drogi: nr S11 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 434 i drogę nr 434 biegnącą od tego skrzyżowania do południowej granicy gminy, część gminy Rokietnica położona na południowy zachód od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy gminy w miejscowości Krzyszkowo do południowej granicy gminy w miejscowości Kiekrz oraz część gminy wiejskiej Murowana Goślina położona na południe od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy miasta Murowana Goślina do północno-wschodniej granicy gminy w powiecie poznańskim,

—	gmina Kiszkowo i część gminy Kłecko położona na zachód od rzeki Mała Wełna w powiecie gnieźnieńskim,

—

gminy Lubasz, Czarnków z miastem Czarnków, część gminy Połajewo na położona na północ od drogi łączącej miejscowości Chraplewo, Tarnówko-Boruszyn, Krosin, Jakubowo, Połajewo – ul. Ryczywolska do północno-wschodniej granicy gminy oraz część gminy Wieleń położona na południe od linii kolejowej biegnącej od wschodniej granicy gminy przez miasto Wieleń i miejscowość Herburtowo do zachodniej granicy gminy w powiecie czarnkowsko-trzcianeckim,

—

gminy Duszniki, Kaźmierz, Pniewy, Ostroróg, Wronki, miasto Szamotuły i część gminy Szamotuły położona na zachód od zachodniej granicy miasta Szamotuły i na południe od linii kolejowej biegnącej od południowej granicy miasta Szamotuły, do południowo-wschodniej granicy gminy oraz część gminy Obrzycko położona na zachód od drogi nr 185 łączącej miejscowości Gaj Mały, Słopanowo i Obrzycko do północnej granicy miasta Obrzycko, a następnie na zachód od drogi przebiegającej przez miejscowość Chraplewo w powiecie szamotulskim,

—	gmina Budzyń w powiecie chodzieskim,

—	gminy Mieścisko, Skoki i Wągrowiec z miastem Wągrowiec w powiecie wągrowieckim,

—	gmina Dobrzyca i część gminy Gizałki położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 w powiecie pleszewskim,

—	gmina Zagórów w powiecie słupeckim,

—	gmina Pyzdry w powiecie wrzesińskim,

—	gminy Kotlin, Żerków i część gminy Jarocin położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr S11 i 15 w powiecie jarocińskim,

—	gmina Rozdrażew, część gminy Koźmin Wielkopolski położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 15, część gminy Krotoszyn położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 15 oraz na wschód od granic miasta Krotoszyn w powiecie krotoszyńskim,

—	gminy Nowe Skalmierzyce, Raszków, Ostrów Wielkopolski z miastem Ostrów Wielkopolski w powiecie ostrowskim,

—	powiat miejski Kalisz,

—	gminy Ceków – Kolonia, Godziesze Wielkie, Koźminek, Lisków, Mycielin, Opatówek, Szczytniki w powiecie kaliskim,

—	gmina Malanów i część gminy Tuliszków położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 72 w powiecie tureckim,

—	gminy Rychwał, Rzgów, część gminy Grodziec położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 443, część gminy Stare Miasto położona na południe od linii wyznaczonej przez autostradę nr A2 w powiecie konińskim,

w województwie zachodniopomorskim:

—

część gminy Dębno położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. Jana Pawła II w miejscowości Cychry, następnie na północ od ul. Jana Pawła II do skrzyżowania z ul. Ogrodową i dalej na północ od linii wyznaczonej przez ul. Ogrodową, której przedłużenie biegnie do wschodniej granicy gminy w powiecie myśliborskim,

—

gminy Chojna, Trzcińsko – Zdrój oraz część gminy Cedynia położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 124 biegnącą od zachodniej granicy gminy do miasta Cedynia, a następnie na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 125 biegnącą od miasta Cedynia do wschodniej granicy gminy w powiecie gryfińskim.

6. Slovensko

Tieto reštrikčné pásma I na Slovensku:

—	celý okres Vranov nad Topľou, okrem obcí uvedených v časti II,

—	celý okres Humenné,

—	celý okres Snina,

—	celý okres Medzilaborce,

—	celý okres Stropkov,

—	celý okres Svidník, okrem obcí uvedených v časti II,

—	celý okres Stará Ľubovňa, okrem obcí uvedených v časti II,

—	celý okres Kežmarok,

—	celý okres Poprad,

—	v okrese Rožňava: celé územie obcí Dobšiná, Vlachovo, Gočovo, Kobeliarovo, Markuška, Koceľovce, Vyšná Slaná, Rejdová, Čierna Lehota, Slavošovce, Rochovce, Brdárka, Hanková, Slavoška, Dedinky, Stratená,

—	celý okres Revúca, okrem obcí uvedených v časti II,

—	v okrese Michalovce: celé územie obce Strážske,

—	v okrese Rimavská Sobota: obce južne od cesty č. 526 nezahrnuté v časti II,

—	celý okres Lučenec, okrem obcí uvedených v časti II,

—	celý okres Veľký Krtíš, okrem obcí uvedených v časti II,

—	v okrese Zvolen: celé územie obce Lešť,

—	v okrese Detva: celé územie obce Horný Tisovník.

7. Grécko

Tieto reštrikčné pásma I v Grécku:

—	v regionálnom obvode Drama:

—	územné obvody Sidironero a Skaloti a miestne obvody Livadero a Ksiropotamo (v obci Drama),

—	miestny obvod Paranesti (v obci Paranesti),

—	miestne obvody Kokkinogeia, Mikropoli, Panorama, Pyrgoi (v obci Prosotsani),

—	miestne obvody Kato Nevrokopi, Chrysokefalo, Achladea, Vathytopos, Volakas, Granitis, Dasotos, Eksohi, Katafyto, Lefkogeia, Mikrokleisoura, Mikromilea, Ochyro, Pagoneri, Perithorio, Kato Vrontou a Potamoi (v obci Kato Nevrokopi),

—	v regionálnom obvode Xanthi:

—	miestne obvody Kimmerion, Stavroupoli, Gerakas, Dafnonas, Komnina, Kariofyto a Neochori (v obci Xanthi),

—	územné obvody Satres, Thermes, Kotyli a miestne obvody Myki, Echinos a Oraio (v obci Myki),

—	územný obvod Selero a miestny obvod Sounio (v obci Avdira),

—	v regionálnom obvode Rodopi:

—	miestne obvody Komotini, Anthochorio, Gratini, Thrylorio, Kalhas, Karydia, Kikidio, Kosmio, Pandrosos, Aigeiros, Kallisti, Meleti, Neo Sidirochori a Mega Doukato (v obci Komotini),

—	miestne obvody Ipio, Arriana, Darmeni, Archontika, Fillyra, Ano Drosini, Aratos a územné obvody Kehros a Organi (v obci Arriana),

—	miestne obvody Iasmos, Sostis, Asomatoi, Polyanthos a Amvrosia a územný obvod Amaxades (v obci Iasmos),

—	miestny obvod Amaranta (v obci Maroneia Sapon),

—	v regionálnom obvode Evros:

—	miestne obvody Kyriaki, Mandra, Mavrokklisi, Mikro Dereio, Protokklisi, Roussa, Goniko, Geriko, Sidirochori, Megalo Derio, Sidiro, Giannouli, Agriani a Petrolofos (v obci Soufli),

—	miesne obvody Dikaia, Arzos, Elaia, Therapio, Komara, Marasia, Ormenio, Pentalofos, Petrota, Plati, Ptelea, Kyprinos, Zoni, Fulakio, Spilaio, Nea Vyssa, Kavili, Kastanies, Rizia, Sterna, Ampelakia, Valtos, Megali Doxipara, Neochori a Chandras (v obci Orestiada),

—	miestne obvody Asvestades, Ellinochori, Karoti, Koufovouno, Kiani, Mani, Sitochori, Alepochori, Asproneri, Metaxades, Vrysika, Doksa, Elafoxori, Ladi, Paliouri a Poimeniko (v obci Didymoteixo),

—	v regionálnom obvode Serres:

—

miestne obvody Kerkini, Livadia, Makrynitsa, Neochori, Platanakia, Petritsi, Akritochori, Vyroneia, Gonimo, Mandraki, Megalochori, Rodopoli, Ano Poroia, Katw Poroia, Sidirokastro, Vamvakophyto, Promahonas, Kamaroto, Strymonochori, Charopo, Kastanousi a Chortero a územné obvody Achladochori, Agkistro a Kapnophyto (v obci Sintiki),

—	miestne obvody Serres, Elaionas a Oinoussa a územné obvody Orini a Ano Vrontou (v obci Serres),

—	miestne obvody Dasochoriou, Irakleia, Valtero, Karperi, Koimisi, Lithotopos, Limnochori, Podismeno a Chrysochorafa (v obci Irakleia).

8. Nemecko

Tieto reštrikčné pásma I v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

—	Landkreis Dahme-Spreewald:

—	Gemeinde Alt Zauche-Wußwerk,

—	Gemeinde Byhleguhre-Byhlen,

—	Gemeinde Märkische Heide,

—	Gemeinde Neu Zauche,

—	Gemeinde Schwielochsee mit den Gemarkungen Groß Liebitz, Guhlen, Mochow und Siegadel,

—	Gemeinde Spreewaldheide,

—	Gemeinde Straupitz,

—	Landkreis Märkisch-Oderland:

—	Gemeinde Neuhardenberg,

—	Gemeinde Gusow-Platkow,

—	Gemeinde Lietzen,

—	Gemeinde Falkenhagen (Mark),

—	Gemeinde Zeschdorf,

—	Gemeinde Treplin,

—	Gemeinde Lebus mit den Gemarkungen Wüste-Kunersdorf, Wulkow bei Booßen, Schönfließ, Mallnow – westlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Gemeinde Fichtenhöhe – westlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Gemeinde Lindendorf – westlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Gemeinde Vierlinden – westlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Gemeinde Müncheberg mit den Gemarkungen Trebnitz und Jahnsfelde,

—	Gemeinde Letschin mit den Gemarkungen Steintoch, Neu Rosenthal, Letschin, Kiehnwerder, Sietzing, Kienitz, Wilhelmsaue, Posedin, Solikante, Klein Neuendorf, Neubarnim, Ortwig, Groß Neuendorf, Ortwig Graben, Mehrin-Graben und Zelliner Loose,

—	Gemeinde Seelow – westlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Landkreis Oder-Spree:

—	Gemeinde Storkow (Mark),

—	Gemeinde Wendisch Rietz,

—	Gemeinde Reichenwalde,

—	Gemeinde Diensdorf-Radlow,

—	Gemeinde Bad Saarow,

—	Gemeinde Rietz-Neuendorf mit den Gemarkungen Buckow, Glienicke, Behrensdorf, Ahrensdorf, Herzberg, Görzig, Pfaffendorf, Sauen, Wilmersdorf (G), Neubrück, Drahendorf, Alt Golm,

—	Gemeinde Tauche mit den Gemarkungen Briescht, Kossenblatt, Werder, Görsdorf (B), Giesendorf, Wiesendorf, Wulfersdorf, Falkenberg (T), Lindenberg,

—	Gemeinde Steinhöfel mit den Gemarkungen Demnitz, Steinhöfel, Hasenfelde, Ahrensdorf, Heinersdorf, Tempelberg,

—	Gemeinde Langewahl,

—	Gemeinde Berkenbrück,

—	Gemeinde Briesen (Mark),

—	Gemeinde Jacobsdorf,

—	Landkreis Spree-Neiße:

—	Gemeinde Jänschwalde,

—	Gemeinde Peitz,

—	Gemeinde Tauer,

—	Gemeinde Turnow-Preilack,

—	Gemeinde Drachhausen,

—	Gemeinde Schmogrow-Fehrow,

—	Gemeinde Drehnow,

—	Gemeinde Guben mit der Gemarkung Schlagsdorf,

—	Gemeinde Schenkendöbern mit den Gemarkungen Grabko, Kerkwitz, Groß Gastrose,

—	Gemeinde Teichland,

—	Gemeinde Dissen-Striesow,

—	Gemeinde Heinersbrück,

—	Gemeinde Briesen,

—	Gemeinde Forst,

—	Gemeinde Wiesengrund,

—	Gemeinde Groß Schacksdorf-Simmersdorf,

—	Gemeinde Neiße-Malxetal,

—	Gemeinde Jämlitz-Klein Düben,

—	Gemeinde Tschernitz,

—	Gemeinde Döbern,

—	Gemeinde Felixsee,

—	Gemeinde Spremberg mit den Gemarkungen Lieskau, Schönheide, Graustein, Türkendorf, Groß Luja, Wadelsdorf, Hornow,

—	Gemeinde Neuhausen/Spree mit den Gemarkungen Kathlow, Haasow,

—	Stadt Cottbus mit den Gemarkungen Dissenchen, Döbbrick, Merzdorf, Saspow, Schmellwitz, Sielow, Willmersdorf,

—	kreisfreie Stadt Frankfurt (Oder),

Bundesland Sachsen:

—	Landkreis Görlitz:

—	Landkreis Görlitz nördlich der Bundesautobahn 4 sofern nicht bereits Teil des gefährdeten Gebietes.

ČASŤ II

1. Bulharsko

Tieto reštrikčné pásma II v Bulharsku:

—	celý región Haskovo,

—	celý región Jambol,

—	celý región Stara Zagora,

—	celý región Pernik,

—	celý región Kyustendil,

—	celý región Plovdiv,

—	celý región Pazardzhik,

—	celý región Smolyan,

—	celý región Burgas okrem oblastí uvedených v časti III.

2. Estónsko

Tieto reštrikčné pásma II v Estónsku:

—	Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond)

3. Maďarsko

Tieto reštrikčné pásma II v Maďarsku:

—

Békés megye 950150, 950250, 950350, 950450, 950550, 950650, 950660, 950750, 950850, 950860, 951050, 951150, 951250, 951260, 951350, 951450, 951460, 951550, 951650, 951750, 952150, 952250, 952350, 952450, 952550, 952650, 953250, 953260, 953270, 953350, 953450, 953550, 953560, 953950, 954050, 954060, 954150, 956250, 956350, 956450, 956550, 956650 és 956750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Borsod-Abaúj-Zemplén megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

—	Fejér megye 403150, 403160, 403260, 404250, 404550, 404560, 405450, 405550, 405650, 406450 és 407050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Hajdú-Bihar megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

—	Heves megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

—

Jász-Nagykun-Szolnok megye 750250, 750550, 750650, 750750, 750850, 750970, 750980, 751050, 751150, 751160, 751250, 751260, 751350, 751360, 751450, 751460, 751470, 751550, 751650, 751750, 751850, 751950, 752150, 752250, 752350, 752450, 752460, 752550, 752560, 752650, 752750, 752850, 752950, 753060, 753070, 753150, 753250, 753310, 753450, 753550, 753650, 753660, 753750, 753850, 753950, 753960, 754050, 754150, 754250, 754360, 754370, 754850, 755550, 755650 és 755750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Komárom-Esztergom megye: 251950, 252050, 252350, 252450, 252460, 252550, 252650, 252750, 252850, 252860, 252950, 252960, 253050, 253150, 253250, 253350, 253450 és 253550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Nógrád megye valamennyi vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Pest megye 570150, 570250, 570350, 570450, 570550, 570650, 570750, 570850, 570950, 571050, 571150, 571250, 571350, 571650, 571750, 571760, 571850, 571950, 572050, 573550, 573650, 574250, 577250, 580050 és 580150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Szabolcs-Szatmár-Bereg megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe.

4. Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma II v Lotyšsku:

—	Ādažu novads,

—	Aizputes novada Aizputes, Cīravas un Lažas pagasts, Kalvenes pagasta daļa uz rietumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz dienvidiem no autoceļa A9, uz rietumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz rietumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296, Aizputes pilsēta,

—	Aglonas novads,

—	Aizkraukles novads,

—	Aknīstes novads,

—	Alojas novads,

—	Alsungas novads,

—	Alūksnes novads,

—	Amatas novads,

—	Apes novads,

—	Auces novads,

—	Babītes novads,

—	Baldones novads,

—	Baltinavas novads,

—	Balvu novads,

—	Bauskas novads,

—	Beverīnas novads,

—	Brocēnu novads,

—	Burtnieku novads,

—	Carnikavas novads,

—	Cēsu novads

—	Cesvaines novads,

—	Ciblas novads,

—	Dagdas novads,

—	Daugavpils novads,

—	Dobeles novads,

—	Dundagas novads,

—	Durbes novads,

—	Engures novads,

—	Ērgļu novads,

—	Garkalnes novads,

—	Gulbenes novads,

—	Iecavas novads,

—	Ikšķiles novads,

—	Ilūkstes novads,

—	Inčukalna novads,

—	Jaunjelgavas novads,

—	Jaunpiebalgas novads,

—	Jaunpils novads,

—	Jēkabpils novads,

—	Jelgavas novads,

—	Kandavas novads,

—	Kārsavas novads,

—	Ķeguma novads,

—	Ķekavas novads,

—	Kocēnu novads,

—	Kokneses novads,

—	Krāslavas novads,

—	Krimuldas novads,

—	Krustpils novads,

—	Kuldīgas novada, Laidu pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1296, Padures, Rumbas, Rendas, Kabiles, Vārmes, Pelču, Ēdoles, Īvandes, Kurmāles, Turlavas, Gudenieku un Snēpeles pagasts, Kuldīgas pilsēta,

—	Lielvārdes novads,

—	Līgatnes novads,

—	Limbažu novads,

—	Līvānu novads,

—	Lubānas novads,

—	Ludzas novads,

—	Madonas novads,

—	Mālpils novads,

—	Mārupes novads,

—	Mazsalacas novads,

—	Mērsraga novads,

—	Naukšēnu novads,

—	Neretas novads,

—	Ogres novads,

—	Olaines novads,

—	Ozolnieku novads,

—	Pārgaujas novads,

—	Pāvilostas novada Sakas pagasts, Pāvilostas pilsēta,

—	Pļaviņu novads,

—	Preiļu novads,

—	Priekules novads,

—	Priekuļu novads,

—	Raunas novads,

—	republikas pilsēta Daugavpils,

—	republikas pilsēta Jelgava,

—	republikas pilsēta Jēkabpils,

—	republikas pilsēta Jūrmala,

—	republikas pilsēta Rēzekne,

—	republikas pilsēta Valmiera,

—	Rēzeknes novads,

—	Riebiņu novads,

—	Rojas novads,

—	Ropažu novads,

—	Rugāju novads,

—	Rundāles novads,

—	Rūjienas novads,

—	Salacgrīvas novads,

—	Salas novads,

—	Salaspils novads,

—	Saldus novads,

—	Saulkrastu novads,

—	Sējas novads,

—	Siguldas novads,

—	Skrīveru novads,

—	Skrundas novada Raņķu pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1272 līdz robežai ar Ventas upi, Skrundas pagasta daļa no Skrundas uz ziemeļiem no autoceļa A9 un austrumiem no Ventas upes,

—	Smiltenes novads,

—	Stopiņu novada daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes,

—	Strenču novads,

—	Talsu novads,

—	Tērvetes novads,

—	Tukuma novads,

—	Vaiņodes novada Vaiņodes pagasts un Embūtes pagasta daļa uz dienvidiem autoceļa P116, P106,

—	Valkas novads,

—	Varakļānu novads,

—	Vārkavas novads,

—	Vecpiebalgas novads,

—	Vecumnieku novads,

—	Ventspils novads,

—	Viesītes novads,

—	Viļakas novads,

—	Viļānu novads,

—	Zilupes novads.

5. Litva

Tieto reštrikčné pásma II v Litve:

—	Alytaus miesto savivaldybė,

—	Alytaus rajono savivaldybė,

—	Anykščių rajono savivaldybė,

—	Akmenės rajono savivaldybė,

—	Birštono savivaldybė,

—	Biržų miesto savivaldybė,

—	Biržų rajono savivaldybė,

—	Druskininkų savivaldybė,

—	Elektrėnų savivaldybė,

—	Ignalinos rajono savivaldybė,

—	Jonavos rajono savivaldybė,

—	Joniškio rajono savivaldybė,

—	Jurbarko rajono savivaldybė: Eržvilko, Girdžių, Jurbarko miesto, Jurbarkų, Raudonės, Šimkaičių, Skirsnemunės, Smalininkų, Veliuonos ir Viešvilės seniūnijos,

—	Kaišiadorių rajono savivaldybė,

—	Kalvarijos savivaldybė,

—	Kauno miesto savivaldybė,

—

Kauno rajono savivaldybė: Akademijos, Alšėnų, Batniavos, Ežerėlio, Domeikavos, Garliavos, Garliavos apylinkių, Karmėlavos, Kulautuvos, Lapių, Linksmakalnio, Neveronių, Raudondvario, Ringaudų, Rokų, Samylų, Taurakiemio, Vandžiogalos, Užliedžių, Vilkijos, ir Zapyškio seniūnijos, Babtų seniūnijos dalis į rytus nuo kelio A1, ir Vilkijos apylinkių seniūnijos dalis į vakarus nuo kelio Nr. 1907,

—	Kazlų rūdos savivaldybė,

—	Kelmės rajono savivaldybė,

—	Kėdainių rajono savivaldybė: Dotnuvos, Gudžiūnų, Kėdainių miesto, Krakių, Pelėdnagių, Surviliškio, Šėtos, Truskavos, Vilainių ir Josvainių seniūnijos dalis į šiaurę ir rytus nuo kelio Nr. 229 ir Nr. 2032,

—	Klaipėdos rajono savivaldybė: Judrėnų, Endriejavo ir Veiviržėnų seniūnijos,

—	Kupiškio rajono savivaldybė,

—	Kretingos rajono savivaldybė,

—	Lazdijų rajono savivaldybė,

—	Marijampolės savivaldybė,

—	Mažeikių rajono savivaldybė,

—	Molėtų rajono savivaldybė,

—	Pagėgių savivaldybė,

—	Pakruojo rajono savivaldybė,

—	Panevėžio rajono savivaldybė,

—	Panevėžio miesto savivaldybė,

—	Pasvalio rajono savivaldybė,

—	Radviliškio rajono savivaldybė,

—	Rietavo savivaldybė,

—	Prienų rajono savivaldybė,

—	Plungės rajono savivaldybė: Žlibinų, Stalgėnų, Nausodžio, Plungės miesto, Šateikių ir Kulių seniūnijos,

—	Raseinių rajono savivaldybė: Betygalos, Girkalnio, Kalnujų, Nemakščių, Pagojukų, Paliepių, Raseinių miesto, Raseinių, Šiluvos, Viduklės seniūnijos,

—	Rokiškio rajono savivaldybė,

—	Skuodo rajono savivaldybės: Aleksandrijos, Ylakių, Lenkimų, Mosėdžio, Skuodo ir Skuodo miesto seniūnijos,

—	Šakių rajono savivaldybė,

—	Šalčininkų rajono savivaldybė,

—	Šiaulių miesto savivaldybė,

—	Šiaulių rajono savivaldybė,

—	Šilutės rajono savivaldybė,

—	Širvintų rajono savivaldybė,

—	Šilalės rajono savivaldybė,

—	Švenčionių rajono savivaldybė,

—	Tauragės rajono savivaldybė,

—	Telšių rajono savivaldybė,

—	Trakų rajono savivaldybė,

—	Ukmergės rajono savivaldybė,

—	Utenos rajono savivaldybė,

—	Varėnos rajono savivaldybė,

—	Vilniaus miesto savivaldybė,

—	Vilniaus rajono savivaldybė,

—	Vilkaviškio rajono savivaldybė,

—	Visagino savivaldybė,

—	Zarasų rajono savivaldybė.

6. Poľsko

Tieto reštrikčné pásma II v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	gminy Kalinowo, Stare Juchy, Prostki oraz gmina wiejska Ełk w powiecie ełckim,

—	powiat elbląski,

—	powiat miejski Elbląg,

—	powiat gołdapski,

—	powiat piski,

—	gminy Górowo Iławeckie z miastem Górowo Iławeckie i Sępopol w powiecie bartoszyckim,

—

gminy Biskupiec, Kolno, część gminy Olsztynek położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr S51 biegnącą od wschodniej granicy gminy do miejscowości Ameryka oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania z drogą S51 do północnej granicy gminy, łączącej miejscowości Mańki – Mycyny – Ameryka w powiecie olsztyńskim,

—

gminy Dąbrówno, Grunwald, część gminy Małdyty położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr S7, część gminy Miłomłyn położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr S7, część gminy wiejskiej Ostróda położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr S7 oraz na południe od drogi nr 16, część miasta Ostróda położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr S7 w powiecie ostródzkim,

—	powiat giżycki,

—	powiat braniewski,

—	powiat kętrzyński,

—	gminy Lubomino i Orneta w powiecie lidzbarskim,

—	gmina Nidzica i część gminy Kozłowo położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie nidzickim,

—	gminy Dźwierzuty, Jedwabno, Pasym, Szczytno i miasto Szczytno i Świętajno w powiecie szczycieńskim,

—	powiat mrągowski,

—

gminy Lubawa, miasto Lubawa, Zalewo i część gminy wiejskiej Iława położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 521 biegnącą od zachodniej granicy gminy do zachodniej granicy miasta Iława oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od południowej granicy gminy miasta Iława przez miejscowość Katarzynki do południowej granicy gminy w powiecie iławskim,

—	powiat węgorzewski,

—	część gminy wiejskiej Działdowo położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejowe biegnące od wschodniej do zachodniej granicy gminy w powiecie działdowskim,

w województwie podlaskim:

—	powiat bielski,

—	powiat grajewski,

—	powiat moniecki,

—	powiat sejneński,

—	gminy Łomża, Piątnica, Jedwabne, Przytuły i Wizna w powiecie łomżyńskim,

—	powiat miejski Łomża,

—	powiat siemiatycki,

—	powiat hajnowski,

—	gminy Ciechanowiec, Klukowo, Szepietowo, Kobylin-Borzymy, Nowe Piekuty, Sokoły i część gminy Kulesze Kościelne położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie wysokomazowieckim,

—	gmina Rutki i część gminy Kołaki Kościelne położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie zambrowskim,

—	powiat kolneński z miastem Kolno,

—	powiat białostocki,

—

gminy Filipów, Jeleniewo, Przerośl, Raczki, Rutka-Tartak, Suwałki, Szypliszki Wiżajny oraz część gminy Bakałarzewo położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę 653 biegnącej od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą 1122B oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 1122B biegnącą od drogi 653 w kierunku południowym do skrzyżowania z drogą 1124B i następnie na północny – wschód od drogi nr 1124B biegnącej od skrzyżowania z drogą 1122B do granicy z gminą Raczki w powiecie suwalskim,

—	powiat miejski Suwałki,

—	powiat augustowski,

—	powiat sokólski,

—	powiat miejski Białystok,

w województwie mazowieckim:

—	powiat siedlecki,

—	powiat miejski Siedlce,

—	gminy Bielany, Ceranów, Jabłonna Lacka, Kosów Lacki, Repki, Sabnie, Sterdyń i gmina wiejska Sokołów Podlaski w powiecie sokołowskim,

—	gminy Grębków i Wierzbno w powiecie węgrowskim,

—	powiat łosicki,

—	powiat ciechanowski,

—	powiat sochaczewski,

—	gminy Policzna, Przyłęk, Tczów i Zwoleń w powiecie zwoleńskim,

—	powiat kozienicki,

—	gminy Chotcza i Solec nad Wisłą w powiecie lipskim,

—	gminy Gózd, Jastrzębia, Jedlnia Letnisko, Pionki z miastem Pionki, Skaryszew, Jedlińsk, Przytyk, Zakrzew, część gminy Iłża położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 9, część gminy Wolanów położona na północ od drogi nr 12 w powiecie radomskim,

—	gminy Bodzanów, Bulkowo, Staroźreby, Słubice, Wyszogród i Mała Wieś w powiecie płockim,

—	powiat nowodworski,

—	powiat płoński,

—	gminy Pokrzywnica, Świercze i część gminy Winnica położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Bielany, Winnica i Pokrzywnica w powiecie pułtuskim,

—	gminy Dębówka, Klembów, Poświętne, Radzymin, Wołomin, miasto Kobyłka, miasto Marki, miasto Ząbki, miasto Zielonka w powiecie wołomińskim,

—

gminy Borowie, Garwolin z miastem Garwolin, Miastków Kościelny, Parysów, Pilawa, część gminy Wilga położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Wilga biegnącą od wschodniej granicy gminy do ujścia do rzeki Wisły, część gminy Górzno położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Łąki i Górzno biegnącą od wschodniej granicy gminy, następnie od miejscowości Górzno na północ od drogi nr 1328W biegnącej do drogi nr 17, a następnie na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od drogi nr 17 do zachodniej granicy gminy przez miejscowości Józefów i Kobyla Wola w powiecie garwolińskim,

—	gminy Boguty – Pianki, Zaręby Kościelne, Nur i część gminy Małkinia Górna położona na południe od rzeki Brok w powiecie ostrowskim,

—	gminy Stupsk, Wiśniewo i Strzegowo w powiecie mławskim,

—	gminy Chlewiska i Szydłowiec w powiecie szydłowieckim,

—	powiat miński,

—	powiat otwocki,

—	powiat warszawski zachodni,

—	powiat legionowski,

—	powiat piaseczyński,

—	powiat pruszkowski,

—	powiat grójecki,

—	powiat grodziski,

—	powiat żyrardowski,

—	powiat białobrzeski,

—	powiat przysuski,

—	powiat miejski Warszawa,

w województwie lubelskim:

—	powiat bialski,

—	powiat miejski Biała Podlaska,

—	gminy Batorz, Godziszów, Janów Lubelski, Modliborzyce i Potok Wielki w powiecie janowskim,

—	gminy Janowiec, Kazimierz Dolny, Końskowola, Kurów, Markuszów, Nałęczów, Puławy z miastem Puławy, Wąwolnica i Żyrzyn w powiecie puławskim,

—	gminy Nowodwór, miasto Dęblin i część gminy Ryki położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową powiecie ryckim,

—	gminy Adamów, Krzywda, Stoczek Łukowski z miastem Stoczek Łukowski, Wola Mysłowska, Trzebieszów, Stanin, Wojcieszków, gmina wiejska Łuków i miasto Łuków w powiecie łukowskim,

—	powiat lubelski,

—	powiat miejski Lublin,

—	gminy Niedźwiada, Ostrów Lubelski, Serniki i Uścimów w powiecie lubartowskim,

—	powiat łęczyński,

—	powiat świdnicki,

—	gminy Fajsławice, Gorzków, Izbica, Krasnystaw z miastem Krasnystaw, Kraśniczyn, Łopiennik Górny, Siennica Różana i część gminy Żółkiewka położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 842 w powiecie krasnostawskim,

—

gminy Chełm, Ruda – Huta, Sawin, Rejowiec, Rejowiec Fabryczny z miastem Rejowiec Fabryczny, Siedliszcze, Wierzbica, część gminy Dorohusk położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową, część gminy Wojsławice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę 1839L, część gminy Leśniowice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę 1839L w powiecie chełmskim,

—	powiat miejski Chełm,

—	powiat kraśnicki,

—	powiat opolski,

—	powiat parczewski,

—	powiat włodawski,

—	powiat radzyński,

w województwie podkarpackim:

—	powiat stalowowolski,

—	gminy Oleszyce, Lubaczów z miastem Lubaczów, Wielkie Oczy w powiecie lubaczowskim,

—	część gminy Kamień położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19, część gminy Sokołów Małopolski położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 875 w powiecie rzeszowskim,

—	gminy Cmolas i Majdan Królewski w powiecie kolbuszowskim,

—	gminy Grodzisko Dolne, część gminy wiejskiej Leżajsk położona na południe od miasta Leżajsk oraz na zachód od linii wyznaczonej przez rzekę San, w powiecie leżajskim,

—

gmina Jarocin, część gminy Harasiuki położona na północ od linii wyznaczona przez drogę nr 1048 R, część gminy Ulanów położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Tanew, część gminy Nisko położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 oraz na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 19, część gminy Jeżowe położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 w powiecie niżańskim,

—	powiat tarnobrzeski,

w województwie pomorskim:

—	gminy Dzierzgoń i Stary Dzierzgoń w powiecie sztumskim,

—	gmina Stare Pole w powiecie malborskim,

—	gminy Stegny, Sztutowo i część gminy Nowy Dwór Gdański położona na północny – wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 7, następnie przez drogę nr 7 i S7 biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie nowodworskim,

w województwie świętokrzyskim:

—	gmina Tarłów i część gminy Ożarów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 w powiecie opatowskim,

—

część gminy Brody położona na zachód od linii kolejowej biegnącej od miejscowości Marcule i od północnej granicy gminy przez miejscowości Klepacze i Karczma Kunowska do południowej granicy gminy oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 9 i na północny – wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 0618T biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania w miejscowości Lipie oraz przez drogę biegnącą od miejscowości Lipie do wschodniej granicy gminy i część gminy Mirzec położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 744 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Tychów Stary a następnie przez drogę nr 0566T biegnącą od miejscowości Tychów Stary w kierunku północno – wschodnim do granicy gminy w powiecie starachowickim,

—	gmina Gowarczów, część gminy Końskie położona na wschód od linii kolejowej, część gminy Stąporków położona na północ od linii kolejowej w powiecie koneckim,

w województwie lubuskim:

—	powiat wschowski,

—	gmina Kostrzyn nad Odrą i część gminy Witnica położona na południowy zachód od drogi biegnącej od zachodniej granicy gminy od miejscowości Krześnica, przez miejscowości Kamień Wielki – Mościce – Witnica – Kłopotowo do południowej granicy gminy w powiecie gorzowskim,

—	gminy Gubin z miastem Gubin, Maszewo i część gminy Bytnica położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 1157F w powiecie krośnieńskim,

—	powiat słubicki,

—	gminy Słońsk, Sulęcin i Torzym w powiecie sulęcińskim,

—	gminy Bledzew i Międzyrzecz w powiecie międzyrzeckim,

—

gminy Kolsko, część gminy Kożuchów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 283 biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 290 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 290 biegnącej od miasta Mirocin Dolny do zachodniej granicy gminy, część gminy Bytom Odrzański położona na północny zachód od linii wyznaczonej przez drogi nr 293 i 326, część gminy Nowe Miasteczko położona na zachód od linii wyznaczonych przez drogi 293 i 328, część gminy Siedlisko położona na północny zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od rzeki Odry przy południowe granicy gminy do drogi nr 326 łączącej się z drogą nr 325 biegnącą w kierunku miejscowości Różanówka do skrzyżowania z drogą nr 321 biegnącą od tego skrzyżowania w kierunku miejscowości Bielawy, a następnie przedłużoną przez drogę przeciwpożarową biegnącą od drogi nr 321 w miejscowości Bielawy do granicy gminy w powiecie nowosolskim,

—

gminy Nowogród Bobrzański, Trzebiechów część gminy Bojadła położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 278 biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 282 i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 282 biegnącej od miasta Bojadła do zachodniej granicy gminy i część gminy Sulechów położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S3 w powiecie zielonogórskim,

—	powiat żarski,

—	gminy Brzeźnica, Iłowa, Małomice, Szprotawa, Wymiarki, Żagań, miasto Żagań, miasto Gozdnica, część gminy Niegosławice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 328 w powiecie żagańskim,

—	gminy Lubrza, Łagów i Świebodzin w powiecie świebodzińskim,

w województwie dolnośląskim:

—	gmina Pęcław, część gminy Kotla położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Krzycki Rów, część gminy wiejskiej Głogów położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 12, 319 oraz 329, część miasta Głogów położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 12 w powiecie głogowskim,

—	gminy Grębocice i Polkowice w powiecie polkowickim,

w województwie wielkopolskim:

—	gminy Przemęt i Wolsztyn w powiecie wolsztyńskim,

—	gmina Wielichowo część gminy Kamieniec położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 308 i część gminy Rakoniewice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 305 w powiecie grodziskim,

—	gminy Lipno, Osieczna, Wijewo, Włoszakowice i część gminy Święciechowa położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 12 w powiecie leszczyńskim,

—	gmina Śmigiel, część gminy wiejskiej Kościan położona na południowy – wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 5 oraz na zachód od linii wyznaczonej przez kanał Obry, część gminy Krzywiń położona na zachód od linii wyznaczonej przez kanał Obry w powiecie kościańskim,

—	powiat miejski Leszno,

—	powiat obornicki,

—	część gminy Połajewo na położona na południe od drogi łączącej miejscowości Chraplewo, Tarnówko-Boruszyn, Krosin, Jakubowo, Połajewo – ul. Ryczywolska do północno-wschodniej granicy gminy w powiecie czarnkowsko-trzcianeckim,

—

gmina Suchy Las, część gminy wiejskiej Murowana Goślina położona na północ od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy miasta Murowana Goślina do północno-wschodniej granicy gminy oraz część gminy Rokietnica położona na północ i na wschód od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy gminy w miejscowości Krzyszkowo do południowej granicy gminy w miejscowości Kiekrz w powiecie poznańskim,

—

część gminy Szamotuły położona na wschód od wschodniej granicy miasta Szamotuły i na północ od linii kolejowej biegnącej od południowej granicy miasta Szamotuły do południowo-wschodniej granicy gminy oraz część gminy Obrzycko położona na wschód od drogi nr 185 łączącej miejscowości Gaj Mały, Słopanowo i Obrzycko do północnej granicy miasta Obrzycko, a następnie na wschód od drogi przebiegającej przez miejscowość Chraplewo w powiecie szamotulskim.

w województwie łódzkim:

—	gminy Białaczów, Drzewica, Opoczno i Poświętne w powiecie opoczyńskim,

—	gminy Biała Rawska, Regnów i Sadkowice w powiecie rawskim,

—	gmina Kowiesy w powiecie skierniewickim,

w województwie zachodniopomorskim:

—

gmina Boleszkowice i część gminy Dębno położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. Jana Pawła II w miejscowości Cychry, następnie na południe od ul. Jana Pawła II do skrzyżowania z ul. Ogrodową i dalej na południe od linii wyznaczonej przez ul. Ogrodową, której przedłużenie biegnie do wschodniej granicy gminy w powiecie myśliborskim,

—

gminy Mieszkowice, Moryń, część gminy Cedynia położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 124 biegnącą od zachodniej granicy gminy do miasta Cedynia, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 125 biegnącą od miasta Cedynia do wschodniej granicy gminy w powiecie gryfińskim.

7. Slovensko

Tieto reštrikčné pásma II na Slovensku:

—	celý okres Gelnica,

—	celý okres Spišská Nová Ves,

—	celý okres Levoča,

—	v okrese Michalovce: celé územie obcí v okrese, ktoré nie sú uvedené v časti I,

—	celý okres Košice-okolie,

—	celý okres Rožňava, okrem obcí uvedených v časti I,

—	celé mesto Košice,

—	celý okres Sobrance,

—

v okrese Vranov nad Topľou: celé územie obcí Zámutov, Rudlov, Juskova Voľa, Banské, Cabov, Davidov, Kamenná Poruba, Vechec, Čaklov, Soľ, Komárany, Čičava, Nižný Kručov, Vranov nad Topľou, Sačurov, Sečovská Polianka, Dlhé Klčovo, Nižný Hrušov, Poša, Nižný Hrabovec, Hencovce, Kučín, Majerovce, Sedliská, Kladzany a Tovarnianska Polianka, Hermanovce nad Topľou, Petrovce, Pavlovce, Hanušovce nad Topľou, Medzianky, Radvanovce, Babie, Vlača, Ďurďoš, Prosačov, Remeniny, Skrabské, Bystré, Petkovce, Michalok, Vyšný Žipov, Čierne nad Topľou, Zlatník, Hlinné, Jastrabie nad Topľou, Merník,

—	celý okres Prešov,

—	celý okres Sabinov,

—	v okrese Svidník: celé územie obcí Dukovce, Želmanovce, Kuková, Kalnište, Lužany pri Ondave, Lúčka, Giraltovce, Kračúnovce, Železník, Kobylince, Mičakovce,

—	celý okres Bardejov,

—	v okrese Stará Ľubovňa: celé územie obcí Kyjov, Pusté Pole, Šarišské Jastrabie, Čirč, Ruská Voľa nad Popradom, Obručné, Vislanka, Ďurková, Plaveč, Ľubotín, Orlov,

—	v okrese Revúca: celé územie obcí Gemer, Tornaľa, Žiar, Gemerská Ves, Levkuška, Otročok, Polina, Rašice, Licince, Leváre, Držkovce, Chvalová, Sekerešovo, Višňové, Gemerské Teplice, Gemerský Sad, Hucín, Jelšava, Nadraž, Prihradzany, Šivetice, Kameňany,

—

v okrese Rimavská Sobota: celé územie obcí Abovce, Barca, Bátka, Cakov, Chanava, Dulovo, Figa, Gemerské Michalovce, Hubovo, Ivanice, Kaloša, Kesovce, Kráľ, Lenartovce, Lenka, Neporadza, Orávka, Radnovce, Rakytník, Riečka, Rimavská Seč, Rumince, Stránska, Uzovská Panica, Valice, Vieska nad Blhom, Vlkyňa, Vyšné Valice, Včelince, Zádor, Číž, Štrkovec, Tomášovce, Žíp, Španie Pole, Hostišovce, Budikovany, Teplý Vrch, Veľký Blh, Janice, Chrámec, Orávka, Martinová, Bottovo, Dubovec, Šimonovce, Širkovce, Drňa, Hostice, Gemerské Dechtáre, Jestice, Petrovce, Dubno, Gemerský Jablonec,

—

v okrese Veľký Krtíš: celé územie obcí Ľuboriečka, Muľa, Dolná Strehová, Závada, Pravica, Chrťany, Senné, Brusník, Horná Strehová, Slovenské Kľačany, Vieska, Veľký Lom, Suché Brezovo, Horné Strháre, Dolné Strháre, Modrý Kameň, Veľký Krtíš, Veľké Zlievce, Malé Zlievce, Veľké Stračiny, Malé Stračiny, Bušince, Čeláre, Gabušovce, Zombor, Olováry, Malý Krtíš, Nová Ves,

—	v okrese Lučenec: celé územie obcí Kalonda, Panické Dravce, Halič, Mašková, Lehôtka, Ľuboreč, Jelšovec, Veľká nad Ipľom, Trenč, Rapovce, Mučín, Lipovany.

8. Nemecko

Tieto reštrikčné pásma II v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

—	Landkreis Oder-Spree:

—	Gemeinde Grunow-Dammendorf,

—	Gemeinde Mixdorf

—	Gemeinde Schlaubetal,

—	Gemeinde Neuzelle,

—	Gemeinde Neißemünde,

—	Gemeinde Lawitz,

—	Gemeinde Eisenhüttenstadt,

—	Gemeinde Vogelsang,

—	Gemeinde Ziltendorf,

—	Gemeinde Wiesenau,

—	Gemeinde Friedland,

—	Gemeinde Siehdichum

—	Gemeinde Müllrose,

—	Gemeinde Groß Lindow,

—	Gemeinde Brieskow-Finkenheerd,

—	Gemeinde Ragow-Merz,

—	Gemeinde Beeskow,

—	Gemeinde Rietz-Neuendorf mit den Gemarkungen Groß Rietz und Birkholz,

—	Gemeinde Tauche mit den Gemarkungen Stremmen, Ranzig, Trebatsch, Sabrodt, Sawall, Mitweide und Tauche,

—	Landkreis Dahme-Spreewald:

—	Gemeinde Jamlitz,

—	Gemeinde Lieberose,

—	Gemeinde Schwielochsee mit den Gemarkungen Goyatz, Jessern, Lamsfeld, Ressen, Speichrow und Zaue,

—	Landkreis Spree-Neiße:

—	Gemeinde Schenkendöbern mit den Gemarkungen Stakow, Reicherskreuz, Groß Drewitz, Sembten, Lauschütz, Krayne, Lübbinchen, Grano, Pinnow, Bärenklau, Schenkendöbern und Atterwasch,

—	Gemeinde Guben mit den Gemarkungen Bresinchen, Guben und Deulowitz,

—	Landkreis Märkisch-Oderland:

—	Gemeinde Zechin,

—	Gemeinde Bleyen-Genschmar,

—	Gemeinde Golzow,

—	Gemeinde Küstriner Vorland,

—	Gemeinde Alt Tucheband,

—	Gemeinde Reitwein,

—	Gemeinde Podelzig,

—	Gemeinde Letschin mit der Gemarkung Sophienthal,

—	Gemeinde Seelow – östlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Gemeinde Vierlinden – östlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Gemeinde Lindendorf – östlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Gemeinde Fichtenhöhe – östlich der Bahnstrecke RB 60,

—	Gemeinde Lebus mit den Gemarkungen Lebus und Mallnow – östlich der Bahnstrecke RB 60,

Bundesland Sachsen:

—

Landkreis Görlitz:

—	Gemeinde Bad Muskau,

—	Gemeinde Krauschwitz i.d. O.L. östlich der Linie: Straßenzug B115/B156 nördlicher Teil (Jämlitzer Weg) bis Abzweig Forstweg, weiter entlang des Wildzaunes: Forstweg – Bautzener Straße – Waldstück „Drachenberge“ – S126 bis B115,

—	Gemeinde Hähnichen östlich der B115,

—	Gemeinde Horka nördlich der Bahnstrecke DB6207 „Roßlau (Elbe) – Horka – Grenze DE/PL“,

—	Gemeinde Neißeaue nördlich der Bahnstrecke DB6207 „Roßlau (Elbe) – Horka – Grenze DE/PL“,

—	Gemeinde Niesky östlich der B115 und nördlich der Bahnstrecke DB6207 „Roßlau (Elbe) – Horka – Grenze DE/PL“,

—	Gemeinde Rietschen östlich der B115,

—	Gemeinde Rothenburg/O.L. nördlich der Bahnstrecke DB6207 „Roßlau (Elbe) – Horka – Grenze DE/PL“,

—	Gemeinde Weißkeißel östlich der B115 sowie Gebiet westlich der B115 und nördlich der S126 (Friedhof).

ČASŤ III

1. Bulharsko

Tieto reštrikčné pásma III v Bulharsku:

—	celý región Blagoevgrad,

—	celý región Dobrič,

—	celý región Gabrovo,

—	celý región Kardzhali,

—	celý región Loveč,

—	celý región Montana,

—	celý región Pleven,

—	celý región Razgrad,

—	celý región Ruse,

—	celý región Šumen,

—	celý región Silistra,

—	celý región Sliven,

—	celý región mesta Sofia,

—	celý región provincie Sofia,

—	celý región Targovište,

—	celý región Vidin,

—	celý región Varna,

—	celý región Veliko Tarnovo,

—	celý región Vraca,

—	v regióne Burgas:

—	celá obec Burgas,

—	celá obec Kameno,

—	celá obec Malko Tarnovo,

—	celá obec Primorsko,

—	celá obec Sozopol,

—	celá obec Sredec,

—	celá obec Carevo,

—	celá obec Sungurlare,

—	celá obec Ruen,

—	celá obec Aytos.

2. Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma III v Lotyšsku:

—	Aizputes novada Kalvenes pagasta daļa uz austrumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz ziemeļiem no autoceļa A9, uz austrumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz austrumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296,

—	Kuldīgas novada, Laidu pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1296,

—	Skrundas novada Rudbāržu, Nīkrāces pagasts, Raņķu pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1272 līdz robežai ar Ventas upi, Skrundas pagasts (izņemot pagasta daļa no Skrundas uz ziemeļiem no autoceļa A9 un austrumiem no Ventas upes), Skrundas pilsēta,

—	Vaiņodes novada Embūtes pagasta daļa uz ziemeļiem autoceļa P116, P106.

3. Litva

Tieto reštrikčné pásma III v Litve:

—	Jurbarko rajono savivaldybė: Seredžiaus ir Juodaičių seniūnijos,

—	Kauno rajono savivaldybė: Čekiškės seniūnija, Babtų seniūnijos dalis į vakarus nuo kelio A1ir Vilkijos apylinkių seniūnijos dalis į rytus nuo kelio Nr. 1907,

—	Kėdainių rajono savivaldybė: Pernaravos seniūnija ir Josvainių seniūnijos pietvakarinė dalis tarp kelio Nr. 229 ir Nr. 2032,

—	Plungės rajono savivaldybė: Alsėdžių, Babrungo, Paukštakių, Platelių ir Žemaičių Kalvarijos seniūnijos,

—	Raseinių rajono savivaldybė: Ariogalos ir Ariogalos miesto seniūnijos,

—	Skuodo rajono savivaldybės: Barstyčių, Notėnų ir Šačių seniūnijos.

4. Poľsko

Tieto reštrikčné pásma III v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	gminy Bisztynek i Bartoszyce z miastem Bartoszyce w powiecie bartoszyckim,

—	gminy Kiwity i Lidzbark Warmiński z miastem Lidzbark Warmiński w powiecie lidzbarskim,

—

gminy Łukta, Morąg, Miłakowo, część gminy Małdyty położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S7, część gminy Miłomłyn położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S7, część gminy wiejskiej Ostróda położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S7 oraz na północ od drogi nr 16, część miasta Ostróda położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr w powiecie ostródzkim,

—	powiat olecki,

—

gminy Barczewo, Gietrzwałd, Jeziorany, Jonkowo, Dywity, Dobre Miasto, Purda, Stawiguda, Świątki, część gminy Olsztynek położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr S51 biegnącą od wschodniej granicy gminy do miejscowości Ameryka oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania z drogą S51 do północnej granicy gminy, łączącej miejscowości Mańki – Mycyny – Ameryka w powiecie olsztyńskim,

—	powiat miejski Olsztyn,

w województwie podlaskim:

—

część gminy Bakałarzewo położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę 653 biegnącej od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą 1122B oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 1122B biegnącą od drogi 653 w kierunku południowym do skrzyżowania z drogą 1124B i następnie na południowy – zachód od drogi nr 1124B biegnącej od skrzyżowania z drogą 1122B do granicy z gminą Raczki w powiecie suwalskim,

w województwie mazowieckim:

—

gminy Łaskarzew z miastem Łaskarzew, Maciejowice, Sobolew, Trojanów, Żelechów, część gminy Wilga położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Wilga biegnącą od wschodniej granicy gminy do ujścia do rzeki Wisły, część gminy Górzno położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Łąki i Górzno biegnącą od wschodniej granicy gminy, następnie od miejscowości Górzno na południe od drogi nr 1328W biegnącej do drogi nr 17, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od drogi nr 17 do zachodniej granicy gminy przez miejscowości Józefów i Kobyla Wola w powiecie garwolińskim,

—	część gminy Iłża położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 9 w powiecie radomskim,

—	gmina Kazanów w powiecie zwoleńskim,

—	gminy Ciepielów, Lipsko, Rzeczniów i Sienno w powiecie lipskim,

w województwie lubelskim:

—	powiat tomaszowski,

—

gminy Białopole, Dubienka, Kamień, Żmudź, część gminy Dorohusk położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową, część gminy Wojsławice położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę 1839L, część gminy Leśniowice położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę 1839L w powiecie chełmskim,

—	gmina Rudnik i część gminy Żółkiewka położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 842 w powiecie krasnostawskim,

—	powiat zamojski,

—	powiat miejski Zamość,

—	powiat biłgorajski,

—	powiat hrubieszowski,

—	gminy Dzwola i Chrzanów w powiecie janowskim,

—	gmina Serokomla w powiecie łukowskim,

—	gminy Abramów, Kamionka, Michów, Lubartów z miastem Lubartów, Firlej, Jeziorzany, Kock, Ostrówek w powiecie lubartowskim,

—	gminy Kłoczew, Stężyca, Ułęż i część gminy Ryki położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie ryckim,

—	gmina Baranów w powiecie puławskim,

w województwie podkarpackim:

—	gminy Cieszanów, Horyniec – Zdrój, Narol i Stary Dzików w powiecie lubaczowskim,

—	gminy Kuryłówka, Nowa Sarzyna, miasto Leżajsk, część gminy wiejskiej Leżajsk położona na północ od miasta Leżajsk oraz część gminy wiejskiej Leżajsk położona na wschód od linii wyznaczonej przez rzekę San, w powiecie leżajskim,

—

gminy Krzeszów, Rudnik nad Sanem, część gminy Harasiuki położona na południe od linii wyznaczona przez drogę nr 1048 R, część gminy Ulanów położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Tanew, część gminy Nisko położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 oraz na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 19, część gminy Jeżowe położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 w powiecie niżańskim,

—	gminy Chłopice, Jarosław z miastem Jarosław, Laszki, Wiązownica, Pawłosiów, Radymno z miastem Radymno, w powiecie jarosławskim,

—	gmina Stubno w powiecie przemyskim,

—	część gminy Kamień położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 w powiecie rzeszowskim,

—

gminy Adamówka, Sieniawa, Tryńcza, miasto Przeworsk, część gminy wiejskiej Przeworsk położona na wschód od miasta Przeworsk i na wschód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 biegnącą od granicy z gminą Tryńcza do granicy miasta Przeworsk, część gminy Zarzecze położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 1594R biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Zarzecze oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogi nr 1617R oraz 1619R biegnącą do południowej granicy gminy w powiecie przeworskim,

w województwie lubuskim:

—

gminy Nowa Sól i miasto Nowa Sól, Otyń oraz część gminy Kożuchów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 283 biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 290 i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 290 biegnącej od miasta Mirocin Dolny do zachodniej granicy gminy, część gminy Bytom Odrzański położona na południowy wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 293 i 326, część gminy Nowe Miasteczko położona na wschód od linii wyznaczonych przez drogi 293 i 328, część gminy Siedlisko położona na południowy wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od rzeki Odry przy południowe granicy gminy do drogi nr 326 łączącej się z drogą nr 325 biegnącą w kierunku miejscowości Różanówka do skrzyżowania z drogą nr 321 biegnącą od tego skrzyżowania w kierunku miejscowości Bielawy, a następnie przedłużoną przez drogę przeciwpożarową biegnącą od drogi nr 321 w miejscowości Bielawy do granicy gminy w powiecie nowosolskim,

—

gminy Babimost, Czerwieńsk, Kargowa, Świdnica, Zabór, część gminy Bojadła położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 278 biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 282 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 282 biegnącej od miasta Bojadła do zachodniej granicy gminy i część gminy Sulechów położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr S3 w powiecie zielonogórskim,

—	część gminy Niegosławice położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 328 w powiecie żagańskim,

—	powiat miejski Zielona Góra,

—	gminy Skąpe, Szczaniec i Zbąszynek w powiecie świebodzińskim,

—	gminy Bobrowice, Dąbie, Krosno Odrzańskie i część gminy Bytnica położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 1157F w powiecie krośnieńskim,

—	część gminy Trzciel położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 w powiecie międzyrzeckim,

w województwie wielkopolskim:

—	gmina Zbąszyń, część gminy Miedzichowo położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 92, część gminy Nowy Tomyśl położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 305 w powiecie nowotomyskim,

—	gmina Siedlec w powiecie wolsztyńskim,

—	część gminy Rakoniewice położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 305 w powiecie grodziskim,

—	gminy Chocz, Czermin, Gołuchów, Pleszew i część gminy Gizałki położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 w powiecie pleszewskim,

—	część gminy Grodziec położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 w powiecie konińskim,

—	gminy Blizanów, Stawiszyn, Żelazków w powiecie kaliskim,

w województwie dolnośląskim:

—

gminy Jerzmanowa, Żukowice, część gminy Kotla położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Krzycki Rów, część gminy wiejskiej Głogów położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogi nr 12, 319 oraz 329, część miasta Głogów położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 12 w powiecie głogowskim,

—	gminy Gaworzyce, Radwanice i część gminy Przemków położona na północ od linii wyznaczonej prze drogę nr 12 w powiecie polkowickim,

w województwie świętokrzyskim:

—	część gminy Brody położona na wschód od linii kolejowej biegnącej od miejscowości Marcule i od północnej granicy gminy przez miejscowości Klepacze i Karczma Kunowska do południowej granicy gminy w powiecie starachowickim.

5. Rumunsko

Tieto reštrikčné pásma III v Rumunsku:

—

Zona orașului București,

—	Județul Constanța,

—	Județul Satu Mare,

—	Județul Tulcea,

—	Județul Bacău,

—	Județul Bihor,

—	Județul Bistrița Năsăud,

—	Județul Brăila,

—	Județul Buzău,

—	Județul Călărași,

—	Județul Dâmbovița,

—	Județul Galați,

—	Județul Giurgiu,

—	Județul Ialomița,

—	Județul Ilfov,

—	Județul Prahova,

—	Județul Sălaj,

—	Județul Suceava

—	Județul Vaslui,

—	Județul Vrancea,

—	Județul Teleorman,

—	Judeţul Mehedinţi,

—	Județul Gorj,

—	Județul Argeș,

—	Judeţul Olt,

—	Judeţul Dolj,

—	Județul Arad,

—	Județul Timiș,

—	Județul Covasna,

—	Județul Brașov,

—	Județul Botoșani,

—	Județul Vâlcea,

—	Județul Iași,

—	Județul Hunedoara,

—	Județul Alba,

—	Județul Sibiu,

—	Județul Caraș-Severin,

—	Județul Neamț,

—	Județul Harghita,

—	Județul Mureș,

—	Județul Cluj,

—	Județul Maramureş.

6. Slovensko

Tieto reštrikčné pásma III na Slovensku:

—	celý okres Trebišov.

7. Taliansko

Tieto reštrikčné pásma III v Taliansku:

tutto il territorio della Sardegna.

PRÍLOHA II

POSILNENÉ OPATRENIA BIOLOGICKEJ BEZPEČNOSTI V ZARIADENIACH PRE DRŽANÉ OŠÍPANÉ NACHÁDZAJÚCICH SA V REŠTRIKČNÝCH PÁSMACH I, II A III

[podľa článku 16 ods. 1 písm. b) bodu i)]

Na zariadenia pre držané ošípané umiestnené v reštrikčných pásmach I, II a III nachádzajúcich sa v dotknutých členských štátoch sa uplatňujú tieto posilnené opatrenia biologickej bezpečnosti podľa článku 16 ods. 1 písm. b) bodu i) v prípade povoleného premiestňovania zásielok:

a)	ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III mimo uvedených pásiem, ako sa stanovuje v článkoch 22, 23, 24, 25, 28 a 29;

b)	zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma, ako sa stanovuje v článkoch 31 a 32;

c)	vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II mimo uvedeného pásma, ako sa stanovuje v článkoch 35 a 37;

d)	čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III mimo uvedených pásiem, ako sa stanovuje v článkoch 38, 39 a 40.

Prevádzkovatelia zariadení pre držané ošípané umiestnených v reštrikčných pásmach I, II a III nachádzajúcich sa v dotknutých členských štátoch v prípade povoleného premiestňovania mimo uvedených pásiem zabezpečia, aby sa v zariadeniach pre držané ošípané uplatňovali tieto posilnené opatrenia biologickej bezpečnosti:

nesmie dochádzať k žiadnemu priamemu ani nepriamemu kontaktu medzi držanými ošípanými a prinajmenšom:

i)	inými držanými ošípanými z iných zariadení;

ii)	voľne žijúcimi ošípanými;

b)	vhodné hygienické opatrenia, ako je zmena odevu a obuvi pri vstupe do priestorov, v ktorých sa ošípané držia, a pri ich opustení;

c)	umývanie a dezinfekcia rúk a dezinfekcia obuvi pri vstupe do priestorov, v ktorých sa ošípané držia;

d)	zabránenie akémukoľvek kontaktu s držanými ošípanými počas najmenej 48 hodín po akejkoľvek loveckej činnosti v súvislosti s voľne žijúcimi ošípanými alebo po akomkoľvek inom kontakte s voľne žijúcimi ošípanými;

e)	zákaz vstupu neoprávnených osôb alebo dopravných prostriedkov do zariadenia vrátane priestorov, v ktorých sa držia ošípané;

f)	náležité vedenie záznamov o osobách a dopravných prostriedkoch vstupujúcich do zariadenia, v ktorom sa ošípané držia;

priestory a budovy zariadenia, v ktorých sa ošípané držia, musia:

i)	byť postavené tak, aby žiadne iné zvieratá nemohli vstúpiť do priestorov a budov alebo aby sa nemohli dostať do kontaktu s držanými ošípanými alebo ich krmivom alebo stelivom;

ii)	umožňovať umývanie a dezinfekciu rúk;

iii)	umožňovať čistenie a dezinfekciu priestorov;

iv)	mať pri vstupe do priestorov, v ktorých sa držia ošípané, vhodné zariadenia na výmenu obuvi a odevu;

h)	oplotenie neprekonateľné pre zvieratá, ktorým sú oplotené aspoň tie priestory, v ktorých sú ošípané držané, ako aj budovy, kde sa skladuje krmivo a stelivo;

musí byť zavedený plán biologickej bezpečnosti schválený príslušným orgánom dotknutého členského štátu s prihliadnutím na profil zariadenia a vnútroštátne právne predpisy; tento plán biologickej bezpečnosti musí zahŕňať aspoň:

i)	vytvorenie „čistých“ a „špinavých“ priestorov pre pracovníkov, ktoré zodpovedajú typológii daného poľnohospodárskeho podniku, ako sú šatne, sprchy a jedáleň;

ii)	zavedenie a prípadne preskúmanie logistických opatrení na vstup nových držaných ošípaných do zariadenia;

iii)	postupy čistenia a dezinfekcie zariadení, dopravných prostriedkov, vybavenia, ako aj postupy týkajúce sa hygieny pracovníkov;

iv)	v príslušných prípadoch pravidlá týkajúce sa potravín pre pracovníkov na mieste a zákaz držania ošípaných pracovníkmi;

v)	osobitný periodický program na zvyšovanie informovanosti pre pracovníkov v zariadení;

vi)	zavedenie a prípadne preskúmanie logistických opatrení s cieľom zabezpečiť riadne oddelenie rôznych epidemiologických jednotiek a zabrániť priamemu alebo nepriamemu kontaktu ošípaných s vedľajšími živočíšnymi produktmi a inými jednotkami;

vii)	postupy a pokyny na presadzovanie požiadaviek biologickej bezpečnosti počas výstavby alebo opravy priestorov či budov;

viii)

vnútorný audit alebo sebahodnotenie na účely presadzovania opatrení biologickej bezpečnosti.

15.4.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 129/73

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/607

zo 14. apríla 2021,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po jeho rozšírení na dovoz kyseliny citrónovej odosielanej z Malajzie, bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii, po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1)(ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia

(1)

Rada svojím nariadením (ES) č. 1193/2008 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČLR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia mali formu cla ad valorem v rozpätí 6,6 % až 42,7 %.

(2)

Rozhodnutím 2008/899/ES (3) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prijala cenové záväzky ponúknuté šiestimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami (vrátane jednej skupiny vyvážajúcich výrobcov) spolu s Čínskou obchodnou komorou dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“). Išlo o výrobcov Anhui BBCA Biochemical Co., Ltd. [dnes COFCO Bio-Chemical Energy (Yushu) Co., Ltd.]; Laiwu Taihe Biochemistry Co., Ltd.; RZBC Co., Ltd. a RZBC (Juxian) Co., Ltd.; TTCA Co., Ltd.; Weifang Ensign Industry Co., Ltd. a Yixing Union Biochemical Co., Ltd. (dnes Jiangsu Guoxin Union Energy Co., Ltd.).

(3)	Rozhodnutím 2012/501/EÚ (4) Komisia odvolala prijatie záväzku ponúknutého jedným z vyvážajúcich výrobcov, t. j. spoločnosťou Laiwu Taihe Biochemistry Co. Ltd. (ďalej len „spoločnosť Laiwu Taihe“).

(4)	Nariadením (EÚ) 2015/82 (5) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v ČĽR po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(5)	Nariadením (EÚ) 2016/32 (6) Komisia rozšírila opatrenia uložené na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne aj na dovoz kyseliny citrónovej odosielanej z Malajzie bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii.

(6)	Nariadením (EÚ) 2016/704 (7) Komisia odvolala prijatie záväzku od dvoch ďalších spoločností na základe zistení o porušeniach záväzku a jeho nerealizovateľnosti, pričom obe tieto zistenia boli dôvodom pre odvolanie prijatia záväzku.

(7)	Nariadením (EÚ) 2018/1236 (8) Komisia ukončila prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania opatrení uložených na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne prostredníctvom dovozu kyseliny citrónovej odosielanej z Kambodže bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kambodži.

(8)	V súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú od 15,3 % do 42,7 % v prípade dovozu od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a na dovoz od všetkých ostatných spoločností sa uplatňuje colná sadzba 42,7 %.

1.2. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(9)	Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (9) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (EÚ) 2016/1036.

(10)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložili 21. októbra 2019 spoločnosti N.V. Citrique Belge S.A. a Jungbunzlauer Austria AG (ďalej len „žiadatelia“) v mene výrobcov z Únie predstavujúcich 100 % celkovej výroby kyseliny citrónovej v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie sa odôvodnila tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3. Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(11)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy pre začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v súvislosti s dovozom kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne. Komisia 20. januára 2020 uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (10) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

1.4. Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(12)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.5. Zainteresované strany

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľov, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí revízneho prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(14)	Zainteresované strany mali takisto možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.6. Výber vzorky

(15)	V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.6.1. Nevykonanie výberu vzorky výrobcov z Únie

(16)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že dvaja známi výrobcovia z Únie – N.V. Citrique Belge S.A. a Jungbunzlauer Austria AG – museli predložiť vyplnený dotazník do 37 dní od dátumu uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania. Komisia vyzvala aj ďalších výrobcov z Únie a prípadné zastupujúce združenia, aby sa prihlásili a vyžiadali si dotazník. Neprihlásil sa žiadny ďalší výrobca z Únie ani zastupujúce združenie.

1.6.2. Výber vzorky dovozcov

(17)	S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(18)	Jeden neprepojený dovozca poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Vzhľadom na nízky počet odpovedí Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

1.6.3. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Číne

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(20)	Štyria vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Vzhľadom na nízky počet odpovedí Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(21)

Spolupráca čínskych vyvážajúcich výrobcov bola celkovo nedostatočná. Spoločnosť Laiwu Taihe, najväčší vyvážajúci výrobca predstavujúci viac ako 53 % vývozu z Číny do Únie, pri súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nespolupracovala. Komisia namiesto toho použila údaje štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

1.7. Vyplnené dotazníky

(22)

Komisia pri začatí revízneho prešetrovania sprístupnila dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v Číne v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, ako aj na webovom sídle GR pre obchod (11). Komisia okrem toho zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(23)	Komisia dostala vyplnené dotazníky od žiadateľov, jedného dovozcu, štyroch používateľov a štyroch vyvážajúcich výrobcov. Čínska vláda na dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne neodpovedala.

1.8. Overovanie

(24)

Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté na riešenie tejto situácie, ako sa podrobne uvádzajú v oznámení uverejnenom v spise k prípadu (ďalej len „oznámenie v súvislosti s ochorením COVID-19“ (12)), Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia v priestoroch subjektov, ktoré predložili vyplnené dotazníky.

(25)

Namiesto toho Komisia na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje zistenia. Komisia vykonala krížovú kontrolu na diaľku týchto spoločností/strán:

Výrobcovia z Únie:

—	S.A. Citrique Belge N.V., Tienen, Belgicko,

—	Jungbunzlauer Austria AG, Viedeň, Rakúsko a Jungbunzlauer Ladenburg GmbH, Ladenburg, Nemecko.

Používatelia:

—	Reckitt Benckiser (ENA) BV, Schiphol, Holandsko,

—	Henkel AG & Co. KGaA, Düsseldorf, Nemecko.

Vyvážajúci výrobcovia v Číne:

—	COFCO Bio-Chemical Energy (Yushu) Co. Ltd., Changchun, provincia Jilin, Čínska ľudová republika,

—	Jiangsu Guoxin Union Energy Co., Ltd., Yixing, provincia Jiangsu, Čínska ľudová republika,

—	RZBC Group, Rizhao, provincia Shandong, Čínska ľudová republika,

—	Weifang Ensign Industry Co., Ltd., Weifang, provincia Shandong, Čínska ľudová republika.

1.9. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(26)	Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(27)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu kyseliny citrónovej požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Príslušné informácie predložili štyria čínski vyvážajúci výrobcovia.

(28)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. Čínska vláda však na dotazník neodpovedala. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(29)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komora CCCMC v reakcii na oznámenie o začatí revízneho prešetrovania predložila pripomienky k existencii výrazných deformácií. Tieto pripomienky sú podrobne analyzované v bode 3.2.

(30)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(31)

Komisia 5. marca 2020 uverejnila prvý záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam z 5. marca 2020“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia (13). V tomto zázname do spisu Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú napríklad materiály, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala v tejto fáze ako možné reprezentatívne krajiny Brazíliu, Kolumbiu a Thajsko. Na žiadosť komory CCCMC Komisia 13. marca 2020 zverejnila prílohu IV k záznamu z 5. marca 2020, ktorá obsahuje verejne dostupné údaje z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (14), ktorú útvary Komisie navrhli použiť na vstupné materiály a vedľajšie produkty uvedené v zázname z 5. marca 2020.

(32)	Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Komisia dostala pripomienky od štyroch čínskych vyvážajúcich výrobcov, komory CCCMC a žiadateľov. Čínska vláda neposkytla žiadne pripomienky.

(33)

Komisia sa pripomienkami doručenými k záznamu z 5. marca zaoberala v druhom zázname týkajúcom sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty z 30. novembra 2020 (ďalej len „záznam z 30. novembra 2020“) (15). Komisia takisto stanovila predbežný zoznam výrobných faktorov a dospela k záveru, že v danej fáze plánuje použiť Kolumbiu ako reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili, a pripomienky doručili žiadatelia a komora CCCMC. Tieto pripomienky sú podrobne analyzované v bodoch 3.3 a 3.4.

2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Prešetrovaný výrobok

(34)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, a to konkrétne kyselina citrónová a trinátrium-citrát dihydrát, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 2918 14 00 a ex 2918 15 00 (kód TARIC 2918150011 a 2918150019) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(35)

Kyselina citrónová slúži ako okysľovadlo a regulátor pH na širokú škálu použití, napríklad v čistiacich prostriedkoch do domácnosti, nápojoch, potravinách, kozmetických a farmaceutických výrobkoch. Hlavnými surovinami na jej výrobu sú cukor/melasa, tapioka, kukurica alebo glukóza (získaná z obilnín) a rôzne činidlá pre submerznú mikrobiálnu fermentáciu uhľovodíkov.

2.2. Podobný výrobok

(36)

Ako sa už zistilo v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

—	prešetrovaný výrobok s pôvodom v dotknutej krajine,

—	výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutej krajiny a

—	výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(37)	Tieto výrobky sa preto považovali za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.3. Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(38)

Komisii neboli doručené žiadne tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku. Komora CCCMC vo svojich pripomienkach k začatiu revízneho prešetrovania poznamenala, že prešetrovaný výrobok vymedzený v oznámení o začatí revízneho prešetrovania zahŕňa druhy výrobku, na ktoré sa vzťahujú pôvodné opatrenia, ako aj druhy, na ktoré sa vzťahuje prvé revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

3. DUMPING

3.1. Predbežné poznámky

(39)	V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z Číny.

(40)

Celková deklarovaná výrobná kapacita spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavovala približne 72 % z celkovej odhadovanej čínskej výrobnej kapacity. Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce Komisia uplatnila článok 18 a svoje zistenia o čínskom trhu s kyselinou citrónovou vrátane výroby, kapacity a voľnej kapacity založila na dostupných skutočnostiach.

(41)

Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania dumpingu uvedené ďalej sa zakladali najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, štatistike založenej na údajoch, ktoré členské štáty oznámili Komisii v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“), ako aj na odpovediach poskytnutých na účely výberu vzorky v čase začatia revízneho prešetrovania a na vyplnených dotazníkoch. Komisia navyše použila ďalšie zdroje verejne dostupných informácií, ako sú databázy GTA a Orbis Bureau van Dijk (16) (ďalej len „Orbis“).

3.2. Normálna hodnota

(42)	Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(43)

V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa však stanovuje, že ak sa zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, a táto vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.

(44)	Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.2.1. Existencia výrazných deformácií

3.2.1.1. Úvod

(45)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

—	„príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

—	prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

—	diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

—	neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

—	deformácia mzdových nákladov,

—	prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu“.

(46)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(47)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(48)

Na základe tohto ustanovenia Komisia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“ alebo „správa o Číne“) (17), v ktorej sa poukazuje na existenciu podstatného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (napr. oceliarsky a chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(49)

V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadateľ okrem zopakovania zistení uvedených v správe, najmä pokiaľ ide o chemický priemysel, uviedol aj ďalšie informácie o predchádzajúcich antidumpingových konaniach v USA týkajúcich sa kyseliny citrónovej, a najmä o zisteniach vyplývajúcich z najnovšieho konania, ktoré boli uverejnené v prehľade Issues and Decision Memorandum for the Final Results of Countervailing Duty Administrative Review: Citric Acid and Certain Citrate Salts (Memorandum o spore a rozhodnutí vo veci konečných výsledkov správneho revízneho prešetrovania vyrovnávacieho cla: kyselina citrónová a určité citrátové soli) zo 7. decembra 2015. Žiadateľ uviedol najmä zistenia, pokiaľ ide o: úvery motivované štátnou politikou (úvery, ktoré štátom vlastnené banky sprístupňujú pre odvetvie výroby kyseliny citrónovej, pričom úrokové sadzby sú nižšie ako komerčné sadzby); znížené dane z príjmov (odvetvie výroby kyseliny citrónovej využíva nižšie dane z príjmov a uplatňuje si daňové úľavy pri nákupe tuzemských zariadení); lacnejší prístup k pomocným surovinám, najmä chemikáliám, napríklad kyseline sírovej, hydroxidu sodnému, bituminóznemu uhliu, uhličitanu vápenatému alebo vápnu; pozemky (zistenia o právach na využívanie pôdy, ktoré boli udelené za nižšiu než primeranú odplatu); elektrickú energiu (zistenie Ministerstva obchodu USA, že prešetrovanej spoločnosti bola poskytovaná elektrická energia za nižšiu než primeranú odplatu), ako aj subvencie vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov a kompenzácie environmentálnej dane.

(50)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 23 a 28, čínska vláda nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených žiadateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(51)	Pripomienky v tejto súvislosti boli doručené od komory CCCMC v mene spolupracujúcich výrobcov, ktorí sú členmi CCCMC, v reakcii na začatie prešetrovania prípadu.

(52)

Prvým tvrdením komory CCCMC bolo, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je v rozpore s právom WTO. Po prvé, komora CCCMC tvrdila, že v antidumpingovej dohode WTO sa pojem „výrazné deformácie“ neuznáva, keďže jej článok 2.2 umožňuje vytvorenie normálnej hodnoty len vtedy, ak nedochádza k predaju v bežnom obchode. CCCMC poznamenala, že výrazné deformácie umožňujúce vytvorenie normálnej hodnoty sa v tomto článku neuvádzajú. Po druhé, komora CCCMC tvrdila, že aj keby bol pojem „výrazné deformácie“ v súlade s právom WTO, vytvorená hodnota by sa mala počítať podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a v súlade s jej výkladom podľa odvolacieho orgánu WTO vo veci EÚ – bionafta (DS478). Po tretie, komora CCCMC uviedla, že aj keď pojem „bežný obchod“ nie je v antidumpingovej dohode výslovne vymedzený, v článku 2.2.1 sa stanovuje, že predaj výrobku sa môže považovať za predaj mimo bežného obchodu a môže sa ignorovať „len vtedy, ak […] sa takýto predaj uskutočňuje počas dlhšieho obdobia v značných množstvách a za ceny, ktoré neumožňujú náhradu všetkých nákladov […]“. Po štvrté, v antidumpingovej dohode sa vyžaduje, aby sa normálna hodnota stanovovala na základe predajných cien alebo nákladov, ktoré odrážajú úroveň cien alebo nákladov v krajine pôvodu. Cena vytvorená na základe reprezentatívnej krajiny preto nemôže odrážať úroveň cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. Podľa komory CCCMC neexistuje v práve WTO žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo použitie údajov z tretej krajiny.

(53)

Komisia sa domnieva, že ustanovenie článku 2 ods. 6a je plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú cituje komora CCCMC. Komisia zastáva názor, že v súlade so stanoviskom poroty WTO a odvolacieho orgánu vo veci EÚ – bionafta (DS473) platí, že ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, a najmä článku 2 ods. 5 druhého pododseku, umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Existencia výrazných deformácií spôsobuje, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v tomto ustanovení predpokladá, že výrobné a predajné náklady sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(54)

Druhým tvrdením komisie CCCMC bolo, že v predmetnom prípade neexistuje dôkaz o výrazných deformáciách. Po prvé, komisia CCCMC uviedla, že žiadatelia neposkytli dostatočné dôkazy o existencii výrazných deformácií, ktoré by odôvodňovali začatie prešetrovania v súlade s článkom 5 ods. 3 základného nariadenia, najmä preto, že dôkazy boli veľmi všeobecné a nie špecifické pre odvetvie výroby kyseliny citrónovej. Po druhé, správa bola uverejnená v decembri 2017, ale ORP v tomto prešetrovaní sa vzťahovalo na rok 2019. Dôkazy zhromaždené v správe boli preto zastarané a nevystihovali situáciu odvetvia výroby kyseliny citrónovej v predmetnom prípade. Po tretie, odvolací orgán vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia (Čína) (článok 21.5) (DS437) konštatoval, že „existencia cenovej deformácie vyplývajúcej zo zásahu vlády sa musí preukázať a primerane vysvetliť“ a že „stanovenie […] sa musí vykonať individuálne“. Komora CCCMC preto uviedla, že správa nie je dostatočným zdrojom na to, aby sa použila ako dôkaz v prípade odvetvia výroby kyseliny citrónovej, keďže opisuje deformácie v širšom sektore chemického priemyslu. Po štvrté, komisia CCCMC tvrdila, že antidumpingové konania USA uvedené žiadateľmi sú v tomto prípade irelevantné, keďže sa týkajú zistení pred ORP.

(55)

Komisia v reakcii na to pripomenula, že v bode 4.1 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania sa uvádza viacero prvkov čínskeho trhu s kyselinou citrónovou, ktoré zdôvodňujú, že trh je ovplyvnený deformáciami prítomnými v čínskom odvetví surovín, petrochémie a chemického priemyslu. Komisia dospela k názoru, že dôkazy uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania postačovali na odôvodnenie začatia prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. I keď zistenia z prešetrovaní dumpingu, ktoré uskutočnili orgány iných krajín, v antidumpingových prešetrovaniach EÚ nepredstavujú automaticky dôkaz o deformáciách, môžu obsahovať relevantné dôkazové prvky, ktoré preukazujú, že na relevantnom trhu vyvážajúcej krajiny existujú určité abnormality, ako to bolo aj v tomto prípade v súvislosti s čínskym odvetvím výroby kyseliny citrónovej.

(56)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že správa je zastaraná, Komisia pripomenula, že doteraz neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že správa je zastaraná. Naopak, Komisia predovšetkým poznamenala, že hlavné politické dokumenty a dôkazy obsiahnuté v správe vrátane príslušných päťročných plánov a právnych predpisov uplatniteľných na prešetrovaný výrobok boli stále relevantné aj počas ORP a že CCCMC ani iné strany nepreukázali, že to tak nebolo.

(57)

Komisia ďalej pripomenula, že vec USA – vyrovnávacie opatrenia (Čína) (DS437) sa netýkala uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý je príslušným právnym základom na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní. Daný spor sa týkal odlišnej skutkovej situácie a išlo v ňom o výklad Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, nie o antidumpingovú dohodu. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 49 a 55, predložené dôkazy v každom prípade evidentne súviseli s čínskym trhom s kyselinou citrónovou, a teda s výrobkom prešetrovaným v predmetnom prípade. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(58)

Pokiaľ ide o posledné tvrdenie komory CCCMC, že zistenia v antidumpingových konaniach v USA sú v tomto prípade irelevantné, Komisia poznamenáva, že dôkazy, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti o revízne prešetrovanie, zahŕňali okrem výsledkov prešetrovaní v USA aj iné zistenia, a to najmä niekoľko dôkazov vychádzajúcich zo správy. Tieto dôkazy sa považovali za postačujúce na odôvodnenie začatia prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Prešetrovanie v USA sa síce uskutočnilo pred ORP, ale pripomienky žiadateľov pri začatí prešetrovania poslúžili ako ďalší podporný znak svedčiaci o nezrovnalostiach na čínskom trhu.

(59)

Komora CCCMC ďalej predložila pripomienky k prvému záznamu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty. V tomto podaní komora CCCMC najprv zopakovala svoje pripomienky, ktoré predložila pri začatí prešetrovania. Po druhé, tvrdila, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by sa nedeformovanými cenami alebo referenčnými hodnotami mali nahradiť len tie výrobné a predajné náklady, pri ktorých sa preukázalo, že sú deformované. Komora CCCMC konkrétne poznamenala, že žiadatelia nepreukázali deformáciu nákladov práce v Číne, takže Komisia mala použiť skutočné náklady práce, ako ich uviedli vyvážajúci výrobcovia. Komora CCCMC uviedla, že je nelogické nahrádzať náklady práce nákladmi v tretej krajine, pretože sú ovplyvnené viacerými faktormi, napríklad vzťahom ponuky a dopytu na dotknutom trhu, stupňom automatizácie výroby a cenovou úrovňou komodít v regióne, v ktorom sa výrobcovia nachádzajú. Komora CCCMC dodala, že náklady práce sa líšia nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj medzi jednotlivými čínskymi výrobcami. Okrem toho uviedla, že aj náklady na energiu sa líšia v závislosti od viacerých faktorov, napríklad od druhu energie a jeho dostupnosti v danej oblasti, technológie výroby energie, vzťahu medzi ponukou a dopytom atď. Ceny energie v jednej krajine preto nemôžu odrážať cenovú úroveň energie za normálnych trhových podmienok v inej krajine.

(60)

Komisia konštatovala, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, Komisia môže vytvoriť normálnu hodnotu na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a) písmenom a). Článok 2 ods. 6a písm. a) umožňuje použiť domáce náklady iba vtedy, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vzhľadom na dostupné dôkazy však nebolo možné preukázať, že individuálne náklady práce a náklady na energie, resp. iné vstupné náklady na výrobu a predaj prešetrovaného výrobku, neboli nedeformované. Ako sa preukázalo v oddieloch 3.2.1.1 až 3.2.1.9, Komisia zistila existenciu výrazných deformácií v odvetví výroby kyseliny citrónovej a nebol predložený žiadny nesporný dôkaz o tom, že by výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov boli nedeformované.

(61)

Výpočet nákladov práce a nákladov na energie vychádzal v každom prípade z príslušného množstva práce a energie, ktoré sa spotrebujú vo výrobnom procese, ako ich deklarovali vyvážajúci výrobcovia. Množstvo práce a energie teda zodpovedalo skutočnému využitiu týchto faktorov čínskymi výrobcami, pričom nedeformovanou hodnotou z reprezentatívnej krajiny sa nahradili iba náklady práce a náklady na energiu. Hoci môže byť pravda, že náklady práce a náklady na energie sa môžu medzi rôznymi geografickými oblasťami do istej miery líšiť, Komisia pracuje iba s nákladmi, ktoré vo vhodnej reprezentatívnej krajine nepodliehajú deformáciám podľa článku 2 ods. 6a písm. a). Komisia uverejnila dva záznamy do spisu o výrobných faktoroch, a tým stranám poskytla dostatočnú príležitosť vyjadriť sa, napríklad poukázaním na akékoľvek možné abnormality alebo ďalšie aspekty, ktoré by ich mohli ovplyvňovať v reprezentatívnej krajine alebo krajinách. Zainteresované strany v tejto súvislosti nespochybnili úroveň nákladov práce ani nákladov na energie v príslušnej reprezentatívnej krajine, ako sa stanovila v zázname z 30. novembra 2020. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(62)

Po tretie, komora CCCMC poznamenala, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by sa existencia výrazných deformácií mala vyhodnotiť pre každého vyvážajúceho výrobcu osobitne. Komisia teda bola povinná zanalyzovať situáciu každého čínskeho výrobcu zaradeného do vzorky a rozhodnúť, či v ich jednotlivých prípadoch sú niektoré faktory výrobných a predajných nákladov deformované.

(63)

Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa stanovuje na celoštátnej úrovni, a teda sa vzťahuje na všetkých vyvážajúcich výrobcov v danej krajine, ako je to aj v tomto prípade. Ako sa uvádza v odôvodnení 60, v každom prípade platí, že v tom istom ustanovení základného nariadenia sa stanovuje, že je možné použiť domáce náklady, ak sa preukáže, že nie sú ovplyvnené výraznými deformáciami, a vtedy sa použijú na výpočet normálnej hodnoty. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(64)

Vyvážajúci výrobcovia Weifang Ensign Industry, RZBC a Jiangsu Guoxin Union Energy v samostatných podaniach zopakovali tvrdenia komory CCCMC k prvému záznamu. Okrem toho vyvážajúci výrobca COFCO Bio-Chemical Energy (Yushu) vo svojom podaní uviedol, že uplatňovanie článku 2 ods. 6a základného nariadenia je v rozpore s ustanovením článku 2.2 antidumpingovej dohody.

(65)	Komisia poznamenala, že otázka zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a s právom WTO už bola vysvetlená v odôvodnení 53.

(66)	Komora CCCMC a spoločnosti Weifang Ensign Industry, RZBC a Jiangsu Guoxin Union Energy (ďalej len „traja vyvážajúci výrobcovia“) predložili po poskytnutí informácií súbor pripomienok týkajúcich sa existencie výrazných deformácií.

(67)

Po prvé, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia zopakovali tvrdenie, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s článkami 2.2.1.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a so zisteniami v týchto prípadoch WTO: EÚ – bionafta (Argentína) (zistenia poroty a odvolacieho orgánu), EÚ – bionafta (Indonézia) (zistenia poroty), Ukrajina – dusičnan amónny (zistenia poroty a odvolacieho orgánu), Austrália – kopírovací papier (zistenia poroty) a EÚ – metodiky úpravy nákladov (zistenia poroty). Tieto strany osobitne odkazujú na zistenia uvedené v správe poroty v poslednom menovanom prípade, konkrétne na to, že údajné zásahy ruskej vlády/deformácia trhu nepredstavovali dostatočný základ na vyvodenie záveru, že v záznamoch vyvážajúcich výrobcov neboli v dostatočnej miere zohľadnené náklady spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku.

(68)

Komisia pripomenula, že žiadny z uvedených prípadov WTO sa netýkal uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podmienok jeho uplatňovania. Skutkové stavy vo všetkých týchto uvedených prípadoch sa navyše líšia od východiskovej situácie a kritérií, na základe ktorých sa uplatňuje metodika podľa daného ustanovenia základného nariadenia. Pokiaľ ide o spor vo WTO týkajúci sa EÚ a metodík úpravy nákladov, Komisia pripomenula, že tak EÚ, ako aj Rusko sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré preto nie sú právoplatné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme GATT ani WTO, keďže neboli schválené prostredníctvom rozhodnutí ZMLUVNÝCH STRÁN dohody GATT ani členmi WTO. V každom prípade sa v správe poroty osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu sporu. Porota dospela k záveru, že tieto ustanovenia majú inú podstatu a odlišné právne dôsledky ako ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktoré boli predmetom uvedeného sporu, a že ustanovenia článku 2 ods. 6a ich po svojom zavedení nenahrádzajú (18). Zistenia v uvedených prípadoch preto nie sú relevantné pre uplatňovanie článku 2 ods. 6a, ktorý je novým ustanovením a nikdy nebol predmetom žiadneho konania v rámci WTO a nenahrádza článok 2 ods. 5, resp. článok 2 ods. 3 Tieto zistenia preto nemajú význam pre posúdenie zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a s príslušnými pravidlami WTO. Z týchto dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(69)

Po druhé, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že napriek zisteniam WTO uvedeným v odôvodnení 67, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zistení EÚ o normálnej hodnote podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa v poskytnutí informácií neuvádza žiadne odôvodnenie toho, ako je toto ustanovenie v súlade s ustanoveniami článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a zodpovedajúcimi ustanoveniami článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Neuviedli sa v ňom ani žiadne súvislosti medzi článkom 2 ods. 6a a potenciálnou „osobitnou situáciou na trhu“, ako sa uvádza v článku 2.2 antidumpingovej dohody a zodpovedajúcich ustanoveniach článku 2 ods. 3 základného nariadenia. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia okrem toho tvrdili, že Komisia nevysvetlila, ako článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia odôvodňuje použitie údajov z tretích krajín Komisiou. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia preto tvrdili, že Komisia nedokázala vysvetliť právny súlad článku 2 ods. 6a s citovanou judikatúrou WTO.

(70)

Komisia v prvom rade pripomenula, že ustanovenia článku 2 ods. 5 a článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa vzťahujú na antidumpingové prešetrovania za predpokladu, že sú splnené príslušné podmienky týchto dvoch konkrétnych ustanovení. Naopak, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa týkajú špecifických prípadov prešetrovaní výrobkov s pôvodom v krajinách, v ktorých sa potvrdila existencia významných deformácií a táto existencia významných deformácií spôsobuje to, že domáce náklady a ceny na domácom trhu nie sú vhodné na účely výpočtu normálnej hodnoty. Postup uplatnený podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podstata posúdenia sa preto líšia od postupu a posúdenia podľa článku 2 ods. 3 a článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia predpokladajú, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú nevyhnutne naviazané na ustanovenia článku 2 ods. 5 a článku 2 ods. 3 základného nariadenia, a preto tvrdia, že Komisia by mala právne odôvodniť uplatnenie metodiky podľa článku 2 ods. 6a vzhľadom na článok 2 ods. 5, resp. článku 2 ods. 3 základného nariadenia. Tento predpoklad komory CCCMC a troch vyvážajúcich výrobcov bol čisto špekulatívny, pretože v článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa stanovuje, že po splnení príslušných podmienok na jeho uplatňovanie sa musí uplatniť metodika podľa tohto článku. V tomto ustanovení sa neuvádzajú žiadne požiadavky na vykonanie doplnkovej právnej analýzy podľa článku 2 ods. 3, resp. článku 2 ods. 5 základného nariadenia, nieto ešte ich základnej judikatúry, ako to nesprávne tvrdia CCCME a traja vyvážajúci výrobcovia. Tieto ustanovenia navzájom nijako nesúvisia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(71)

Po tretie, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že zistenia poroty vo veci EÚ – metodiky úpravy nákladov týkajúce sa uplatňovania článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa vzťahujú aj na článok 2 ods. 6a. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že v poskytnutí informácií sa neuvádzala žiadna zmienka o úpravách kolumbijských údajov s cieľom zohľadniť výrobné náklady v Číne, čo by bolo vyžadovaným krokom podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody – v ňom sa predpokladá úprava údajov z akejkoľvek tretej krajiny, ktoré prešetrujúci orgán použil, nevyhnutná na zohľadnenie výrobných nákladov v krajine pôvodu.

(72)

Komisia v odpovedi uviedla, ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 68 a 70, že zistenia z doterajších prešetrovaní WTO vrátane veci EÚ – metodiky úpravy nákladov sa netýkajú špecificky uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Najdôležitejšie je však to, že zistenia z uvedeného sporu nie sú právoplatné, keďže EÚ aj Rusko sa proti nim odvolali, a preto podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme GATT ani WTO, keďže neboli schválené prostredníctvom rozhodnutí ZMLUVNÝCH STRÁN dohody GATT ani členmi WTO. V uvedenej správe poroty sa navyše výslovne uvádzalo, že príslušné ustanovenia nemajú rovnakú podstatu a majú odlišné právne dôsledky ako článok 2 ods. 6a. Rovnako dôležité je aj to – ako sa vysvetľuje v odôvodnení 53 a podrobnejšie rozoberá v odôvodnení 74 –, že príslušná judikatúra WTO umožňuje v odôvodnených prípadoch použiť údaje z tretej krajiny. Pokiaľ ide o kolumbijské údaje, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia opäť založili svoje tvrdenie na pomiešaní ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Ako je podrobne vysvetlené ďalej v oddieloch 3.3 až 3.8 tohto nariadenia a v osobitných poskytnutiach informácií, Komisia použila príslušné údaje z Kolumbie (alebo z iných zdrojov pre určité výrobné faktory) v plnom súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Vykonali sa určité úpravy príslušnej hodnoty s cieľom stanoviť nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na vytvorenie normálnej hodnoty. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(73)

Po štvrté, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že zistenie Komisie o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu zverejnené v odôvodneniach 170 – 186 poskytnutia informácií a jej zámer zachovať existujúce opatrenia boli nezákonné vzhľadom na zistenia poroty vo veci EÚ – metodiky úpravy nákladov, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 11 ods. 3 antidumpingovej dohody. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia naliehavo vyzvali Komisiu, aby podrobne vysvetlila a odôvodnila svoje právne tvrdenie uvedené v odôvodnení 53 poskytnutia informácií, že metodika založená na článku 2 ods. 6a základného nariadenia je v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami antidumpingovej dohody a judikatúrou.

(74)

Komisia opäť zdôrazňuje, že zistenia z uvedenej správy poroty WTO nie sú právoplatné, keďže EÚ aj Rusko sa proti nim odvolali, a preto podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme GATT ani WTO, keďže neboli schválené prostredníctvom rozhodnutí ZMLUVNÝCH STRÁN dohody GATT ani členmi WTO. Okrem toho porota výslovne rozhodla, že článok 2 ods. 6a je mimo rámca jej pôsobnosti, keďže má odlišnú podstatu a právne dôsledky v porovnaní s článkom 2 ods. 5 Ďalej – ako sa vysvetľuje v odôvodnení 53 – Komisia je presvedčená, že v súlade so zisteniami vo veci EÚ – bionafta (DS473) platí, že ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, a to najmä článku 2 ods. 5 druhého pododseku, umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Keďže orgán WTO na urovnávanie sporov nedospel k žiadnym konkrétnym zisteniam týkajúcim sa ustanovení článku 2 ods. 6a, Komisia usúdila, že ak sa zistenia vo veci EÚ – bionafta (DS473) považujú za relevantné v rôznych súvislostiach a situáciách, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 6a základného antidumpingového nariadenia, v každom prípade by boli plne v súlade s možnosťou použiť údaje pochádzajúce z inej krajiny pre potreby získania nedeformovaných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(75)

Po piate, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia uviedli, že od uplynutia platnosti protokolu o pristúpení Číny k WTO v decembri 2016 neexistuje v rámci WTO právny základ na uplatnenie výpočtu normálnej hodnoty nad rámec antidumpingovej dohody WTO. EÚ je preto viazaná svojimi medzinárodnými záväzkami prísne dodržiavať ustanovenia článku 2 antidumpingovej dohody, ktoré sa týkajú určenia normálnej hodnoty.

(76)

Komisia hneď na začiatku pripomenula, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri stanovovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to pokiaľ ide o štandard trhového hospodárstva, ako aj použitie metodiky, ktorá sa nezakladá na striktnom porovnávaní s čínskymi cenami alebo nákladmi. Komisia okrem toho pripomenula, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia bol zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 (19) s odkazom na článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako jeho právny základ. Ako sa objasňuje aj v odôvodnení 53, ustanovenia článku 2 ods. 6a sú plne v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ vrátane príslušných pravidiel WTO. Keďže Komisia v oddiele 3.2.1 dospela k záveru, že v tomto prešetrovaní je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia a toto ustanovenie je plne v súlade s pravidlami WTO, predmetné tvrdenie bolo zamietnuté.

(77)

Po šieste, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia uviedli, že zistenia v prešetrovaní sa vo všeobecnosti zakladali na správe Komisie z roku 2017, ktorá sa netýka konkrétne odvetvia výroby kyseliny citrónovej, ale skôr všeobecnejšie chemického odvetvia v širšom zmysle, dodávateľských trhov so surovinami a/alebo prvkov čínskeho hospodárstva a politík čínskej vlády, ktoré zjavne nie sú špecifické pre odvetvie výroby kyseliny citrónovej. V tejto súvislosti komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia poznamenali, že podľa zistení odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia je Komisia povinná vykonať individuálne určenie prípadných deformácií. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia dodali, že nesúhlasia s vyhlásením Komisie, že tieto zistenia sú v tomto prípade irelevantné, pretože sa týkajú Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia zdôraznili, že dané zistenia sú relevantné aj v tomto prípade.

(78)

Komisia pripomenula, že v zmysle Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa kontext deformácií rieši z osobitného zreteľa subvencovania, ktoré tým vznikajú v prospech vyvážajúcich výrobcov. Dôsledkom týchto konaní je uplatnenie vyrovnávacieho cla osobitne vypočítaného na základe výšky subvencovania spôsobujúceho ujmu, ktorú zistil prešetrujúci orgán. Naopak, v antidumpingovom kontexte podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa analýza nezameriava na to, či tieto deformácie predstavujú napadnuteľnú subvenciu a či spĺňajú príslušné podmienky, ale či sú významné v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), a teda odôvodňujú uplatnenie metodiky výpočtu normálnej hodnoty stanovenej v tomto ustanovení. Základný právny poriadok, situácie a kontext sú odlišné, slúžia na rôzne účely a majú rôzne právne dôsledky. Komisia preto trvala na svojom stanovisku, že zistenia v uvedenej veci nie sú relevantné pre súčasné prešetrovanie, a preto toto tvrdenie zamietla.

(79)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že správa Komisie z roku 2017 neobsahuje osobitnú kapitolu o kyseline citrónovej, Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré viedli k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly vzťahujúcej sa na prešetrovaný výrobok. Správa opisuje rôzne typy deformácií prítomných v ČĽR, ktoré sú prierezové a relevantné v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a náklady na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Zdrojom dôkazov, ktoré Komisia používa na určenie príslušnej hodnoty, nie je len správa, keďže na tento účel sa používajú ďalšie dôkazné prvky. Ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9, odvetvie výroby kyseliny citrónovej je predmetom niekoľkých vládnych zásahov opísaných v správe (vzťahujú sa naň päťročné plány a iné dokumenty, deformácie trhu so surovinami, finančné deformácie atď.), ktoré sú výslovne uvedené a na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení. Navyše sa v odôvodneniach 94, 97, 100 a 101 tohto nariadenia okrem výrazných deformácií, ktoré už sú uvedené v správe, podrobne opisuje aj niekoľko deformácií týkajúcich sa odvetvia výroby kyseliny citrónovej, resp. jeho surovín a vstupov. Trhové podmienky a základné politiky a plány, ktoré spôsobujú výrazné deformácie, ešte stále platia pre odvetvie výroby kyseliny citrónovej a jeho výrobné náklady, napriek tomu, že správa bola vydaná v decembri 2017. Žiadna strana nepredložila nijaký dôkaz o opaku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(80)

Po siedme, komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že hoci Komisia uviedla rôzne usmerňujúce vládne koncepcie a vykonávacie ustanovenia, ktoré umožňujú vládne zásahy do hospodárstva a dokonca ich môžu výslovne nariadiť, Komisia nepreukázala existenciu skutočných deformácií v dôsledku týchto zásahov. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia dodali, že podľa zistení odvolacieho orgánu vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia platí, že „existencia cenovej deformácie vyplývajúcej zo zásahu vlády sa musí preukázať a primerane vysvetliť“ a že „stanovenie sa musí vykonať individuálne“. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že deformáciu cien musí Komisia analyzovať na báze jednotlivých výrobcov a jednotlivých nákladov, pretože prípadný skutočný vládny zásah môže byť realizovaný napríklad na rôznych úrovniach štátnej správy alebo v súvislosti s rôznymi regiónmi krajiny, takže nemá rovnaký vplyv na všetkých výrobcov prešetrovaného výrobku z rôznych častí krajiny.

(81)

Komisia pripomenula, že v článku 2 ods. 6a písm. b) sa uvádza, že pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií Komisia musí prihliadať na „potenciálne dôsledky“ faktorov vymenovaných v uvedenom článku. Zo zistení v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9 tohto nariadenia vyplýva, že čínski výrobcovia kyseliny citrónovej majú preferenčný prístup k štátnemu financovaniu a že existujú celoštátne deformácie, pokiaľ ide o všetkých šesť prvkov poukazujúcich na deformácie uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b). Prítomnosť takýchto deformácií v odvetví je preto relevantná pre posúdenie existencie deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b). Komisia ďalej pripomenula, že bez ohľadu na to, či vyvážajúcich výrobcov skutočne ovplyvňuje priame štátne zasahovanie, ako napríklad využívanie subvencií, ich dodávatelia alebo iné subjekty zapojené do dodávateľského alebo odberateľského trhu výroby dotknutého výrobku boli pravdepodobne ovplyvnení zásahom štátu, napríklad preferenčným prístupom k financovaniu, čo je ďalší ukazovateľ toho, že ceny alebo náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl. Pokiaľ ide o odkaz na zistenia WTO vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia, Komisia opätovne zdôrazňuje – ako je vysvetlené v odôvodneniach 57 a 78 –, že v kontexte tohto prešetrovania nie sú relevantné, keďže sa týkajú antisubvenčného nástroja a v žiadnom prípade nemenia zistenia o existencii výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(82)

Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia napokon uviedli, že v poskytnutí informácií neboli nikdy uvedené príklady skutočného zasahovania vlády do činností čínskych výrobcov kyseliny citrónovej, či už ide o odkazy na politiky alebo plány verejnej správy alebo o údajné vládne zásahy konkrétne v odvetví výroby kyseliny citrónovej, v dôsledku ktorých dochádza ku skresleniu cien týchto výrobcov. Ako príklad komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia citovali vládny plán uvedený v odôvodnení 76 poskytnutia informácií, v ktorom sa výrobcovia kyseliny citrónovej nabádajú, aby prostredníctvom fúzií a reorganizácií vytvárali väčšie podniky. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že uvedený plán sa týka len určitých provincií, regiónov alebo oblastí výroby, čo znamená, že ani takéto odporúčanie nie je komplexne určené všetkým výrobcom z celej Číny, čo by bolo ďalším dôvodom pre analýzu a poskytnutie informácií na báze jednotlivých výrobcov. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia navyše dodali, že samotné „odporúčanie“ sa v skutočnosti nerovná skutočnému zásahu, ktorým by sa nariaďovali fúzie/reorganizácie, a Komisia teda neposkytla príklady skutočného zásahu. Komora CCCMC a traja vyvážajúci výrobcovia napokon uviedli, že ten istý dokument obsahoval aj iné opatrenia, napríklad uplatňovanie noriem ochrany životného prostredia, úsilie o kontrolu ekologickosti výroby a komplexné zlepšenia v oblasti šetrenia energie a znižovania emisií, zníženie spotreby energie a vody a podporu čistej výroby a recyklácie. Uplatňovanie všetkých týchto opatrení by bolo určite efektívnejšie, ak by výrobné jednotky boli v súlade s odporúčaním väčšie.

(83)

Komisia pripomenula, že vládne „odporúčania“ určitých opatrení, ako sú napríklad fúzie a reorganizácie na vytvorenie väčších konglomerátov, nie sú len prázdne vyhlásenia a návrhy, ale že v oficiálnych plánoch existujú skutočné finančné stimuly na podporu odporúčaní zo strany vlády (pozri oddiel 3.2.1.8 a najmä odôvodnenie 110). Aj keby čínska vláda nenútila ani nezaväzovala spoločnosti na základe svojho plánu, aby sa zoskupovali do väčších subjektov (čo nie je tento prípad), podniky, ktoré sa rozhodnú nasledovať odporúčania plánu, majú v každom prípade k dispozícii určité finančné výhody alebo priaznivé úverové podmienky, takže voľné trhové sily, ktorými by sa tieto spoločnosti riadili v prípade neexistencie takýchto plánov, sú deformované. Z analýzy a zistení uvedených v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9 tohto nariadenia v každom prípade jasne vyplýva existencia výrazných deformácií v odvetví výroby kyseliny citrónovej a skutočnosť, že pravdepodobne ovplyvňujú dodávateľov surovín pre výrobcov dotknutého výrobku.

(84)

Komisia teda pristúpila k preskúmaniu, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do čínskeho hospodárstva vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Na tomto základe sa tieto tvrdenia zamietli.

3.2.1.2. Výrazné deformácie s vplyvom na ceny a náklady na domácom trhu v Číne

(85)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (20). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: Čína sa podľa neho nachádza v primárnom štádiu socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (21).

(86)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu čínskeho typu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (22). Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vláda uplatňuje všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(87)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (23). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(88)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.1.5) (24).

(89)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.1.8 ďalej) (25). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (26).

(90)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (27). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napríklad zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (28).

(91)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (29).

3.2.1.3. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny.

(92)	Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(93)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri aj oddiel 3.2.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (30). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (31). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví výroby kyseliny citrónovej, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.1.4.

(94)

Konkrétne v odvetví výroby kyseliny citrónovej je zrejmý istý stupeň vlastníctva čínskou vládou. Prešetrovaním sa zistilo, že najmenej traja vyvážajúci výrobcovia – COFCO, Jiangsu Guoxin Union Energy a Laiwu Taihe – sú štátom vlastnené podniky. Navyše podľa 13. päťročného plánu spracovania obilnín a oleja sa odvetvie výroby kyseliny citrónovej vyzýva k tomu, aby prostredníctvom fúzií a reorganizácií vytváralo väčšie podniky (32). Takáto výzva svedčí o tom, že vláda sa angažuje v otázkach priemyslu.

(95)

Vzhľadom na vysokú mieru zasahovania vlády do odvetvia výroby kyseliny citrónovej a vzhľadom na prevahu štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví sa aj súkromným výrobcom bráni vo fungovaní na základe trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v odvetví výroby kyseliny citrónovej totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa ďalej uvádza v oddiele 3.2.1.5.

3.2.1.4. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(96)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (33), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa čínskeho práva obchodných spoločností sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (34)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (35). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (36). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov kyseliny citrónovej a dodávateľov ich vstupov.

(97)

Konkrétne v odvetví výroby kyseliny citrónovej sú – ako sa už poukázalo – niektorí výrobcovia vo vlastníctve štátu. Prešetrovaním sa navyše zistilo, že piati výrobcovia kyseliny citrónovej, a to spoločnosti Cofco, Weifang Ensign, RZBC, Jiangsu Guoxin a Laiwu Taihe Biochemistry, majú vrcholový manažment prepojený na Komunistickú stranu Číny a podieľajú sa na budovaní strany.

(98)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.2.1.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (37). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví výroby kyseliny citrónovej a v iných sektoroch (ako napr. finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.2.1.5. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(99)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (38).

(100)

Hoci samotné odvetvie výroby kyseliny citrónovej nie je čínskym kľúčovým odvetvím, suroviny používané pri výrobe kyseliny citrónovej sú v Číne výrazne regulované. Hlavná surovina – kukurica – podlieha intenzívnej regulácii.

(101)

Čína drží veľké množstvo zásob kukurice, čo vláde umožňuje umelo znižovať alebo zvyšovať ceny tejto komodity nákupom alebo predajom veľkých objemov kukurice na trhu. Hoci Čína začala v roku 2016 riešiť problém nadmerných rezerv kukurice, stále má veľmi veľké zásoby, čo má rušivý vplyv na ceny (39). Vláda okrem toho kontroluje rôzne aspekty celého hodnotového reťazca kukurice, ako sú napríklad subvencie na produkciu kukurice (40) a dohľad nad jej spracovaním: „[v]šetky miestne orgány v príslušných oblastiach musia rozšíriť monitorovanie a analýzu ponuky a dopytu, pokiaľ ide o kukuricu, posilniť dohľad nad fázou budovania projektov na intenzívne spracovanie kukurice aj fázou po ich vybudovaní, podporiť rovnováhu medzi ponukou kukurice a dopytom po nej a zaistiť národnú potravinovú bezpečnosť“ (41). V ČĽR sa uplatňujú aj opatrenia na kontrolu investícií: „[ž]iadosti týkajúce sa budovania projektov intenzívneho spracovania kukurice sú predmetom harmonizovaného riadenia v súlade s vyhláškou Štátnej rady č. 673“ (42). Toto zapojenie vlády do celého hodnotového reťazca má prinajmenšom potenciálne rušivý vplyv na ceny.

(102)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane produkcie kukurice, pričom kukurica je hlavnou surovinou používanou pri výrobe kyseliny citrónovej. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

3.2.1.6. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(103)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie hlavných funkcií, ako je spravodlivé vyrovnanie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (43).

(104)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (44). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (45). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (46).

(105)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného práva, práva spoločností a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie tým, že platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a tým, ako sa udeľujú práva na využívanie pôdy v Číne. Podobne ako ostatné odvetvia čínskeho hospodárstva, aj výrobcovia kyseliny citrónovej podliehajú týmto právnym predpisom, sú teda vystavení deformáciám zhora nadol, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania týchto právnych predpisov alebo ich nedostatočného presadzovania. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali.

(106)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví výroby kyseliny citrónovej, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

3.2.1.7. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(107)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (47). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (48). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (49). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v Číne.

(108)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie výroby kyseliny citrónovej nepodliehalo tu opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie výroby kyseliny citrónovej teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

3.2.1.8. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(109)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(110)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (50), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (51), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (52). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (53).

(111)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(112)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (54).

(113)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (55). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(114)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(115)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(116)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(117)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(118)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa vyššie uvedené zásahy vlády do finančného systému nemali dotýkať odvetvia výroby kyseliny citrónovej, resp. dodávateľov pre toto odvetvie. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

3.2.1.9. Systémový charakter opísaných deformácií

(119)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.2.1.1 až 3.2.1.5, ako aj v časti A správy platia pre celú krajinu a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov, ako sa uvádza v oddieloch 3.2.1.6 až 3.2.1.8 a v časti B správy.

(120)

Komisia pripomenula, že na výrobu kyseliny citrónovej je potrebná široká škála vstupov vrátane kukurice, sušených sladkých zemiakov, kyseliny sírovej, kyseliny chlorovodíkovej, uhlia atď. Podľa dôkazov v spise väčšina vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získava všetky svoje vstupy v Číne a u vyvážajúcich výrobcov, ktorí získavajú určité vstupy v zahraničí, predstavujú dovážané vstupy len zanedbateľnú časť surovín. Keď výrobcovia kyseliny citrónovej nakupujú alebo kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré vykazujú ako náklady), sú jednoznačne ovplyvnené rovnakými systémovými deformáciami, ktoré už boli uvedené. Dodávatelia vstupov napríklad zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Prípadne si vzali pôžičky, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(121)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predajné ceny kyseliny citrónovej na domácom trhu, ale ovplyvnené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a so surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že každý vstup vyrobený v Číne – aj keď je kombináciou rôznych výrobných faktorov – je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani tvrdenia, ktoré by preukazovali opak.

3.2.1.10. Záver

(122)

Analýzou uvedenou v oddieloch 3.2.1.2 – 3.2.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní Číny do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia výroby kyseliny citrónovej (vrátane prešetrovaného výrobku), sa preukázalo, že ceny a náklady prešetrovaného výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(123)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

3.3. Reprezentatívna krajina

(124)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia vybrala vhodnú reprezentatívnu krajinu na určenie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt nákladov na výrobu a predaj prešetrovaného výrobku na základe týchto kritérií:

—	úroveň hospodárskeho rozvoja podobná Číne. Komisia na tento účel zvažovala krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky podobný hrubý národný dôchodok ako Čína,

—	výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine,

—	dostupnosť príslušných verejných údajov v danej krajine, ako aj

—	ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade by sa uprednostnila krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(125)

Na tomto základe Komisia uverejnila dva záznamy do spisu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty a o reprezentatívnej krajine.

(126)

V zázname z 5. marca 2020 Komisia poskytla podrobné informácie o uvedených kritériách a ako potenciálne vhodné reprezentatívne krajiny určila Brazíliu, Kolumbiu a Thajsko. Komisia takisto identifikovala výrobcov prešetrovaného výrobku v potenciálnych vhodných reprezentatívnych krajinách, ku ktorým zistila verejne dostupné finančné údaje.

(127)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby v tejto súvislosti predložili pripomienky. Komisia dostala pripomienky od komory CCCMC, štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a výrobného odvetvia Únie týkajúce sa rôznych aspektov výberu reprezentatívnej krajiny.

(128)

Komora CCCMC a štyria čínski vyvážajúci výrobcovia vo svojich podaniach z 23. marca 2020 uviedli, že najlepšou reprezentatívnou krajinou by bola Brazília. Po prvé, podľa databázy Svetovej banky je hrubý národný dôchodok (ďalej len „HND“) Brazílie najbližšie k HND Číny, zatiaľ čo Kolumbia a Thajsko majú HND oveľa nižší. Okrem toho dve spoločnosti z Brazílie, ktoré boli identifikované ako výrobcovia kyseliny citrónovej, boli v posledných rokoch ziskové. Brazília má navyše primeranú úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany. Komora CCCMC a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zároveň vyjadrili nesúhlas s výberom Kolumbie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny. Tvrdili, že niektoré údaje o dovoze Kolumbie týkajúce sa určitých výrobných faktorov nie sú dostupné alebo nie sú reprezentatívne. Tvrdili tiež, že ceny, za ktoré Kolumbia dováža niektoré kľúčové suroviny (t. j. kyselinu sírovú, kyselinu chlorovodíkovú a surové uhlie) sú podstatne a neprimerane vyššie ako ceny v prípade ostatných potenciálnych reprezentatívnych krajín, a preto by sa nemali považovať za nedeformované ceny, ktoré by sa mohli použiť na vytvorenie normálnej hodnoty kyseliny citrónovej.

(129)

CCCMC a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vhodnou reprezentatívnou krajinou nie je ani Thajsko, keďže dvaja z troch identifikovaných výrobcov kyseliny citrónovej neboli v roku 2018 ziskoví a tretí sa zameriaval najmä na vývozné trhy.

(130)

Výrobné odvetvie Únie vo svojom podaní považovalo za najprimeranejšiu voľbu na určenie nedeformovaných nákladov Kolumbiu. Upozornilo, že finančné údaje spoločností v Thajsku nie sú podrobované auditu, čo výrazne znížilo ich hodnotu z hľadiska spoľahlivosti. Okrem toho tvrdilo, že dvaja z troch identifikovaných výrobcov v Thajsku boli vo väčšinovom vlastníctve čínskych spoločností alebo čínskeho štátu a boli orientovaní na vývoz. Pokiaľ ide o Brazíliu, výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že dve brazílske spoločnosti patrili do skupín, pričom vplyv skupiny na finančné údaje by bolo zjavne ťažké posúdiť, a tieto spoločnosti zároveň predávali širokú škálu výrobkov.

(131)

Komisia po podrobnej analýze uvedených tvrdení uverejnila 30. novembra 2020 druhý záznam, v ktorom sa zaoberala všetkými týmito pripomienkami na základe uvedených kritérií, a informovala zainteresované strany o svojich predbežných záveroch. Komisia v tomto zázname uviedla, že ak sa potvrdí existencia výrazných deformácií, plánuje použiť Kolumbiu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu. Komisia ďalej uviedla, že na výpočet normálnej hodnoty môže použiť aj vhodné nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty a za nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk môže považovať všetky vhodné alternatívy dostupné v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Keďže jediná kolumbijská spoločnosť vyrábajúca prešetrovaný výrobok dosahovala v roku 2018 nízku ziskovosť a v roku 2017 bola stratová – podobne ako výrobcovia v Thajsku a Brazílii –, Komisia by zvažovala novšie údaje, ak by boli k dispozícii a ak by vykazovali primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskovosti. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(132)

Komisii boli doručené pripomienky od komory CCCMC a výrobcov z Únie týkajúce sa záznamu z 30. novembra 2020.

(133)

Komora CCCMC vo svojom podaní z 9. decembra 2020 trvala na tom, že Kolumbia nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou a namiesto nej by sa mala ako vhodná krajina vybrať Brazília. Tvrdila, že nižšie dovozné ceny kukurice v Brazílii sú dôsledkom výhod plynúcich z prepravných vzdialeností a množstva, a nie nejakej deformácie. Ďalej tvrdila, že ak by nebolo možné použiť brazílske dovozné ceny, mali by sa použiť medzinárodné ceny namiesto toho, aby bola Brazília úplne vylúčená z výberu reprezentatívnej krajiny. Komora CCCMC takisto tvrdila, že Kolumbia nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, keďže identifikovaný výrobca má neprimerané prevádzkové náklady.

(134)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou je Kolumbia. Keďže kolumbijská spoločnosť vyrábajúca prešetrovaný výrobok bola stratová alebo vykazovala nízku ziskovosť v roku 2018 aj 2019, za ktoré sa medzičasom sprístupnili údaje, jeden z výrobcov z Únie identifikoval niekoľko spoločností vyrábajúcich výrobok, ktorý je podobný prešetrovanému výrobku. Výrobca z Únie sa zameral najmä na spoločnosti vyrábajúce zložky pre nápojový, čistiaci, potravinársky, zdravotnícky a farmaceutický priemysel v Kolumbii, z ktorého finančných údajov vyplýva, že dosahuje primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

(135)

Komisia dôkladne zvážila všetky tvrdenia predložené všetkými stranami. Pokiaľ ide o Thajsko, Komisia súhlasila s komorou CCCMC a výrobcom z Únie, že nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, keďže výrobcovia prešetrovaného výrobku sú stratoví, resp. sú dcérskymi spoločnosťami čínskych spoločností a navyše existujú obmedzenia vývozu určitých výrobných faktorov. Okrem toho spoločnosti vyrábajúce prešetrovaný výrobok nepreukázali primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Thajsko sa preto zamietlo.

(136)

Komisia sa preto vo svojej analýze zamerala na Brazíliu a Kolumbiu. Komisia najprv analyzovala, či existujú obmedzenia vývozu alebo iné narušenia týkajúce sa hlavných výrobných faktorov. Hlavným výrobným faktorom v prípade prešetrovaného výrobku je kukurica, ktorá pre vyvážajúcich výrobcov predstavuje viac ako 70 % celkových nákladov na vstupné materiály. Komisia poznamenala, že množstvo dovozu kukurice do Brazílie predstavovalo len 1,5 milióna ton v porovnaní s domácou výrobou kukurice v Brazílii, ktorá presahuje objem 100 miliónov ton (56). Komora CCCMC spochybnila skutočnosť, že takéto množstvá dovozu kukurice do Brazílie sú nízke. V porovnaní s veľkosťou brazílskej výroby však tieto dovozné množstvá predstavujú len 1,5 % výroby. Vzhľadom na toto veľmi obmedzené množstvo dovozu v pomere k veľkej domácej výrobe Komisia takisto skontrolovala dovozné ceny do Brazílie a poznamenala, že sa výrazne líšia od medzinárodných cien kukurice. Komora CCCMC vo svojich pripomienkach k záznamu z 30. novembra spochybnila, že ceny sa výrazne líšia, a požiadala o doplňujúce informácie k porovnaniu cien. Priemerná medzinárodná cena kukurice v roku 2019, ktorú Komisia uviedla v zázname z 30. novembra, predstavovala 151 EUR za tonu na základe FOB podľa portálu IndexMundi (57), zatiaľ čo priemerná dovozná cena kukurice do Brazílie podľa GTA predstavovala len 116 EUR za tonu na základe FOB. Z tohto údaju jasne vyplýva, že dovozné ceny do Brazílie boli výrazne nižšie ako medzinárodný cenový index.

(137)

Komora CCCMC okrem toho tvrdila, že dovozné ceny kukurice boli v Brazílii nižšie ako v Kolumbii z dôvodu nižších nákladov na dopravu, keďže dovoz do Brazílie sa uskutočňoval najmä zo susedných krajín, ako sú Argentína a Paraguaj, pričom Kolumbia dováža kukuricu prevažne z USA a Argentíny. Toto tvrdenie nebolo podložené, keďže komora CCCMC nepreukázala skutočný pôvod a vstupný prístav v príslušných krajinách, ani nepreukázala objem nákladov na dopravu kukurice do príslušných krajín. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(138)

Komora CCCMC takisto uviedla, že čínski výrobcovia nakupujú veľké množstvá kukurice na domácom trhu. Tvrdila preto, že brazílska dovozná cena by lepšie vystihovala situáciu, pokiaľ ide o nákupy kukurice čínskych výrobcov. Komisia poznamenala, že tento argument nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že množstvá dovozu do Brazílie sú objektívne nízke v porovnaní s veľkosťou domácej výroby, čím sa oslabuje reprezentatívnosť dovoznej ceny kukurice do Brazílie. Ani toto tvrdenie nemení záver, že dovozné ceny do Brazílie sa výrazne líšia od medzinárodných cien kukurice, čo je pravdepodobne spôsobené nízkou úrovňou dovozu a významným objemom domácej výroby. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(139)

Komora CCCMC ďalej tvrdila, že aj keby nebolo možné použiť dovozné ceny kukurice do Brazílie, pretože sú nereprezentatívne – čo ani nie je možné –, Brazília by sa mala aj tak vybrať za reprezentatívnu krajinu a namiesto brazílskych dovozných cien by sa mala použiť primeraná nedeformovaná medzinárodná cena kukurice.

(140)

V reakcii na to Komisia poznamenala, že – ako je ďalej vysvetlené v tomto oddiele – v tomto prešetrovaní považuje za vhodnú reprezentatívnu krajinu Kolumbiu, a to na základe príslušných prvkov uvedených v základnom nariadení, ako sú napríklad dostupnosť vhodnejších finančných údajov o výrobcoch výrobkov podobných kyseline citrónovej v porovnaní s Brazíliou. Pokiaľ ide o kolumbijské dovozné množstvá a ceny kukurice, podľa portálu IndexMundi dosahuje celková domáca výroba kukurice v Kolumbii objem 1,5 milióna ton, pričom podľa údajov GTA predstavuje dovoz kukurice približne 5,5 milióna ton, čiže 365 % výroby. Z tohto porovnania vyplýva, že množstvá dovozu do Kolumbie sú podľa všetkého reprezentatívne vzhľadom na veľkosť domácej výroby, na rozdiel od Brazílie. Pokiaľ ide o ceny kukurice, priemerná dovozná cena kukurice do Kolumbie v roku 2019 bola podľa GTA na úrovni 174 EUR za tonu na základe CIF, čo je oveľa bližšie k priemernej medzinárodnej cene kukurice vo výške 151 EUR za tonu na základe FOB a v súlade s ňou, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že medzinárodná dovozná cena na základe CIF by bola vyššia. Keďže Kolumbia sa považuje za vhodnú reprezentatívnu krajinu aj v iných ohľadoch, ako sa podrobnejšie uvádza ďalej v texte, dovozné ceny kukurice do Kolumbie sú vo veľkej miere v súlade s medzinárodnými cenami kukurice a nič nenasvedčuje tomu, že by v Kolumbii dochádzalo k deformácii cien kukurice, nie je dôvod vybrať Brazíliu za vhodnú reprezentatívnu krajinu a použiť medzinárodnú referenčnú hodnotu namiesto dovozných cien do vhodnej reprezentatívnej krajiny, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6a písm. a) druhom pododseku prvej zarážke.

(141)

Pokiaľ ide o zostávajúce výrobné faktory, obmedzenia vývozu pre určité výrobné faktory existujú v Brazílii (požiadavka vývozných licencií na vápno) aj v Thajsku (požiadavka vývozných licencií na sadrovec), zatiaľ čo v Kolumbii neexistujú žiadne, ako to potvrdzuje príslušný zoznam OECD. (58) Hoci vo výrobných nákladoch určitých vyvážajúcich výrobcov majú tieto faktory oveľa obmedzenejšiu váhu a nevzťahovali sa na všetkých vyvážajúcich výrobcov, bol to ďalší relevantný prvok pre výber vhodnej reprezentatívnej krajiny.

(142)

Pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny sa Komisia v súlade so základným nariadením sústredila aj na dostupnosť verejných finančných údajov o výrobcoch prešetrovaného výrobku v Thajsku, Brazílii a Kolumbii.

(143)

Keďže Thajsko sa nepovažovalo za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 117, Komisia sa pri porovnávacej analýze zamerala na Brazíliu a Kolumbiu.

(144)

Pokiaľ ide o Brazíliu a Kolumbiu, Komisia v zázname z 5. marca uviedla spoločnosti vyrábajúce kyselinu citrónovú v týchto krajinách. V danom čase neexistovali v Brazílii ani Kolumbii žiadni výrobcovia s primeraným ziskom za rok 2018.

(145)

V zázname z 30. novembra 2020 Komisia uviedla, že kolumbijská spoločnosť Sucroal SA, ktorá mala verejne dostupné údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku, bola vhodnou reprezentatívnou spoločnosťou, keďže vyrába prešetrovaný výrobok a sortiment výrobkov, ktorý má bližšie ku kyseline citrónovej. Spoločnosť Sucroal SA zároveň vykázala v roku 2018 nízku úroveň ziskovosti a v roku 2017 bola stratová.

(146)

Podobná situácia bola v Brazílii, kde brazílska spoločnosť s verejne dostupnými finančnými údajmi – veľký konglomerát vyrábajúci širšiu škálu výrobkov vrátane kyseliny citrónovej – vykázala v roku 2018 nízku ziskovosť. Komisia v zázname z 30. novembra 2020 upozornila, že ak budú k dispozícii novšie údaje za rok 2019, mohla by použiť tieto údaje, ak by vykazovali primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskovosti, alebo ak by to tak nebolo, Komisia by zvážila všetky vhodné dostupné alternatívy.

(147)

Po uverejnení tohto záznamu z 30. novembra 2020 sa v databáze Orbis sprístupnili údaje spoločnosti Sucroal SA za rok 2019. Keďže spoločnosť Sucroal SA dosiahla v roku 2019 stratu, finančné údaje za túto spoločnosť sa nemohli považovať za primerané na stanovenie nedeformovanej úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(148)

Komisia preto zvážila vhodné alternatívy. Konkrétne v situáciách, keď žiadny výrobca prešetrovaného výrobku v potenciálnej reprezentatívnej krajine nevykazuje primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, môže Komisia zvážiť výrobcov výrobku patriaceho do tej istej všeobecnej kategórie a/alebo odvetvia ako prešetrovaný výrobok, ku ktorým existujú verejne dostupné finančné údaje, z ktorých vyplýva primeraná úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(149)

Komora CCCMC uviedla, že keďže spoločnosť Sucroal SA vykázala za rok 2019 stratu, Kolumbia by sa nemala považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu a namiesto nej by sa mala použiť Brazília. CCCMC poznamenala, že identifikovaný výrobca Cargill Agricola bol v roku 2019 opäť ziskový, takže jeho predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk boli primerané potrebám prešetrovania. Komisia však poznamenala, že zisk spoločnosti Cargill Agricola predstavoval menej ako jedno percento jej obratu v roku 2019, a teda bol ešte nižší ako jej zisk v roku 2018. Táto nízka úroveň zisku bola na podobnej úrovni ako v prípade spoločnosti Sucroal SA v tom istom roku a nepovažovala sa za primeranú. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(150)

Výrobné odvetvie Únie v dvoch súboroch pripomienok navrhlo použiť údaje od spoločností z tej istej krajiny, ktoré vyrábajú rovnakú kategóriu tovaru ako prešetrovaný výrobok alebo pôsobia v rovnakom výrobnom odvetví. Navrhlo kategóriu výrobcov zložiek pre nápojový, čistiaci, potravinársky, zdravotnícky a farmaceutický priemysel v Kolumbii a uviedlo aj zoznam jedenástich spoločností pôsobiacich v tomto odvetví.

(151)

Vzhľadom na všetky skutočnosti prešetrovania a prijaté pripomienky Komisia vyhľadala v databáze Orbis kód NAICS 325998 (Výroba všetkých ostatných rôznych chemických výrobkov a prípravkov). Rovnaký kód používajú spoločnosti Cargill Agricola SA a Sucroal SA. Toto vyhľadávanie ukázalo omnoho vyšší počet spoločností, ktoré vykazujú primeranú úroveň zisku, v Kolumbii než v Brazílii, z čoho vyplýva, že dostupnosť verejných finančných údajov je reprezentatívna a spoľahlivá aj v Kolumbii. Okrem toho s cieľom zúžiť výsledky tohto vyhľadávania na spoločnosti vyrábajúce výrobok podobný kyseline citrónovej Komisia podrobne analyzovala činnosť a výrobu všetkých ziskových kolumbijských spoločností. Na základe opisu ich podnikateľskej činnosti dostupnej v databáze Orbis napokon Komisia identifikovala sedem spoločností, ktoré v Kolumbii vyrábajú výrobky v kategórii výrobkov príbuznej kyseline citrónovej. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk týchto spoločností sa považovali za spoľahlivé. Na porovnanie, Komisia poznamenala, že v Brazílii neboli v rovnakej oblasti činnosti žiadne spoločnosti, ktoré by mali v databáze Orbis verejne dostupné finančné údaje za rok 2019.

(152)

Kolumbijské spoločnosti, ktoré Komisia takto identifikovala, zodpovedali spoločnostiam, ktoré výrobné odvetvie Únie určilo ako vhodné spoločnosti patriace do rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo odvetvia ako prešetrovaný výrobok. Výrobné odvetvie Únie navrhlo okrem týchto siedmich spoločností aj ďalšie štyri spoločnosti v Kolumbii, pre ktoré však v databáze Orbis neboli ľahko dostupné finančné údaje ani opis činnosti. Tieto spoločnosti sa preto nezohľadnili pri stanovovaní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(153)

Na základe všetkých uvedených skutočností, a najmä na základe dostupných finančných údajov a reprezentatívnosti dovoznej ceny kukurice, ktorá predstavuje hlavný výrobný faktor, Komisia dospela k záveru, že Kolumbia je vhodnou reprezentatívnou krajinou na výpočet normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní.

(154)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybnili výber Kolumbie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny. Zopakovali uvedené tvrdenie, že výber Kolumbie nebol logický, keďže ani jeden kolumbijský výrobca kyseliny citrónovej nebol počas obdobia revízneho prešetrovania ziskový, zatiaľ čo brazílsky výrobca ziskový bol. Zopakovali aj uvedené tvrdenie, že ceny kukurice v Brazílii neboli deformované. Keďže tieto tvrdenia sa riešili už v odôvodneniach 136 a 149 tohto nariadenia a v tejto súvislosti neboli predložené žiadne nové dôkazy, dané tvrdenia sa zamietli.

(155)

Uvedené strany ďalej tvrdili, že Komisia použila údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a ziskovosti kolumbijských spoločností v iných odvetviach výroby bez toho, aby preukázala, že tieto spoločnosti majú rovnakú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku ako výrobcovia kyseliny citrónovej.

(156)

V súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia sa v prípade potvrdenia prítomnosti výrazných deformácií normálna hodnota vytvorí na základe výrobných nákladov a nákladov na predaj, ktoré vyjadrujú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty. Vytvorená normálna hodnota zahŕňa nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Keďže predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk kolumbijskej spoločnosti Sucroal SA nebolo možné použiť z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 145 a 147, Komisia použila údaje z najbližšieho odvetvia, ktoré zahŕňa prešetrovaný výrobok, v ktorom sa uvedené nákladové prvky považovali za nedeformované a primerané. Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili tento záver, a predovšetkým to, že úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku kolumbijských spoločností v odvetví najbližšom k výrobe kyseliny citrónovej by nebola primeraná podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(157)

Komisia ďalej poznamenala, že na rozdiel od výrobného odvetvia Únie komora CCCMC a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia neposkytli ani nenavrhli zoznam výrobcov v rovnakej potenciálnej reprezentatívnej krajine, ktorí vyrábajú rovnakú alebo podobnú kategóriu tovaru alebo pôsobia v rovnakom alebo podobnom výrobnom odvetví ako prešetrovaný výrobok, ktorých finančné údaje by Komisia mohla použiť.

(158)

Z tohto dôvodu a z dôvodov uvedených v odôvodnení 151 Komisia považovala finančné údaje od siedmich spoločností, ktoré identifikovala v Kolumbii a ktoré vyrábajú výrobky v kategórii výrobkov príbuznej kyseline citrónovej, za primeranú náhradu pre nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ktoré sa použijú pri vytváraní normálnej hodnoty v danom prešetrovaní. Tvrdenie komory CCCMC a troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietlo.

3.4. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(159)

Na základe informácií, ktoré predložili zainteresované strany, a iných relevantných informácií, ktoré sú k dispozícii v spise, Komisia vytvorila zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ako sú napríklad materiály, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(160)

Komisia takisto uviedla zdroje, ktoré sa použijú na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia (GTA, vnútroštátne štatistiky atď.). V tom istom zázname Komisia určila kódy harmonizovaného systému (HS) jednotlivých výrobných faktorov, o ktorých sa na základe informácií poskytnutých zainteresovanými stranami pôvodne uvažovalo na účely analýzy podľa GTA.

(161)

V zázname z 30. novembra 2020 Komisia potvrdila, že použije údaje GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov výrobných faktorov vrátane surovín.

3.5. Zdroje použité na stanovenie nákladov na elektrinu, vodu a prácu

3.5.1. Elektrina

(162)

V prípade elektrickej energie Komisia použila ľahko dostupný cenový formulár spoločnosti Enel, ktorá je hlavným dodávateľom elektrickej energie v Kolumbii. Tento zdroj poskytuje jednotnú priemernú cenu elektriny za mesiac.

3.5.2. Voda

(163)

Sadzba za vodu bola ľahko dostupná od spoločnosti Acueducto, ktorá zodpovedá za zásobovanie vodou a odvádzanie a čistenie odpadových vôd v Bogote. Tieto informácie umožnili zistiť sadzby platné pre priemyselných používateľov v období revízneho prešetrovania.

3.5.3. Práca

(164)

Na stanovenie miezd v Kolumbii Komisia použila štatistiky MOP (59). Poskytujú informácie o mesačných mzdách zamestnancov vo výrobnom sektore a o priemernom čase odpracovanom za týždeň v Kolumbii v roku 2019.

(165)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky k zdrojom použitým na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu, vodu a prácu, a preto tieto zdroje použila na stanovenie normálnej hodnoty.

3.6. Zdroje použité na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku

(166)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by vytvorená normálna hodnota mala zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Okrem toho sa musela stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch.

(167)

Na stanovenie nedeformovanej hodnoty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila podiel výrobných nákladov, ktorý predstavujú predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnych spoločnostiach v Kolumbii, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.3.

(168)

Výsledné hodnoty vyjadrené ako percentuálny podiel príjmov predstavovali 14,2 % v prípade zisku a 17 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

3.7. Suroviny

(169)

Pri všetkých surovinách a pomocných materiáloch Komisia vychádzala z dovozných cien v reprezentatívnej krajine. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových dovozných cien zo všetkých tretích krajín okrem Číny. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny z dôvodu existencie výrazných deformácií v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že týmito deformáciami boli ovplyvnené aj tieto ceny. Podobne bol vylúčený aj dovoz do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (60).

(170)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny. V neskoršej fáze, počas výpočtu individuálneho dumpingového rozpätia, Komisia k dovoznej cene pripočítala konkrétne náklady danej spoločnosti na vnútroštátnu dopravu. Náklady na vnútroštátnu dopravu v prípade všetkých surovín boli založené na overených údajoch, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia.

(171)

V prípade surovín so zanedbateľným vplyvom na náklady, ktoré spoločnosti neoznámili v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania, boli tieto náklady zahrnuté do režijných nákladov spojených s výrobou, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.8. Tieto výrobné faktory vyjadrené ako režijné náklady sú uvedené v osobitných poskytnutiach informácií jednotlivým spoločnostiam.

(172)

Výrobné odvetvie Únie vo svojich pripomienkach zo 16. marca 2020 poznamenalo, že v prípade niektorých surovín neexistujú priemerné hodnoty dovozu alebo priemerné hodnoty sa týkajú malých množstiev, a preto sú nespoľahlivé, alebo existujú iné dôvody, ktoré vedú k pochybnostiam o ich spoľahlivosti. Navrhlo, aby sa v týchto prípadoch použili hodnoty zo štatistík za daný región alebo hodnoty z prieskumov trhu od takých poskytovateľov, ako sú ArgusMedia, AgroChart alebo IntraTec.

(173)

Výrobné odvetvie Únie vo svojich pripomienkach z 11. decembra 2020 zopakovalo, že v prípade Kolumbie by sa náklady na výrobu mohli určiť pomocou údajov o dovoze a dostupných verejných údajov o cenách elektrickej energie, vody a z verejných údajov o nákladoch práce. Zdôraznilo, že priemerné hodnoty dovozu niektorých menej významných nákladových faktorov sú podľa všetkého vysoké, a navrhlo ich nahradiť údajmi od špecializovaných poskytovateľov služby vyhľadávania údajov.

(174)

Komora CCCMC vo svojom podaní z 23. marca 2020 uviedla, že niektoré dovozné ceny určitých kľúčových materiálov, ako sú napríklad uhlie, kyselina sírová a kyselina chlorovodíková, sú v Kolumbii abnormálne vysoké, a preto nie sú reprezentatívne. Takisto tvrdila, že existujú veľké rozdiely medzi zverejnenými dovoznými cenami Kolumbie, Thajska a Brazílie a že dovozné ceny sa výrazne líšia dokonca aj v prípade rovnakého materiálu dovážaného do tej istej krajiny, čo môže byť spôsobené kvalitatívnymi rozdielmi v rámci toho istého kódu HS. Komora CCCMC vyzvala Komisiu, aby určila dôvod týchto rozdielov a riešila ich. Komisia zvážila toto tvrdenie a v odôvodnených prípadoch nahradila nereprezentatívne dovozné ceny spoľahlivými zdrojmi, ako sa podrobne uvádza v tabuľke A.

(175)

Komora CCCMC takisto tvrdila, že vzhľadom na to, že niektoré suroviny používané na výrobu prešetrovaného výrobku sa nakupujú na domácom trhu v Číne, je neprimerané jednoducho použiť dovozné ceny konkrétnej tretej krajiny, keďže tieto ceny pravdepodobne zahŕňajú vyššie náklady na prepravu/dodanie ako ceny surovín nakupovaných na domácom trhu. Týka sa to najmä nebezpečných chemikálií, ako sú kyselina sírová a kyselina chlorovodíková, ktoré sa dodávajú v špeciálnych vozidlách. Komora CCCMC sa preto domnievala, že je potrebné vykonať náležité úpravy, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie.

(176)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, Komisia poznamenala, že z dôvodov uvedených v oddiele 3.2.1 uplatňuje v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia preto zisťuje nedeformované náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine, aby sa zabezpečilo, že uplatňované náklady nie sú ovplyvnené deformáciami a sú založené na ľahko dostupných údajoch. Keďže neexistujú žiadne informácie o možných deformáciách na trhu reprezentatívnej krajiny v súvislosti s týmito nebezpečnými chemikáliami a keďže komora CCCMC neposkytla údaje na odôvodnenie svojho tvrdenia o vysokých nákladoch na dopravu, dovozné hodnoty reprezentatívnej krajiny sa považujú za hodnoty spĺňajúce kritériá článku 2 ods. 6a základného nariadenia a za hodnoty umožňujúce primeraný odhad ceny v reprezentatívnej krajine vrátane nákladov na dopravu. Okrem toho ich Komisia považovala za spoľahlivý ukazovateľ, keďže dovážané vstupy si konkurujú na domácom trhu reprezentatívnej krajiny z hľadiska cien.

(177)

Komisia následne použila dovozné ceny do Kolumbie podľa GTA. V prípadoch, keď tieto ceny neboli reprezentatívne alebo boli inak nespoľahlivé, zisťovali sa medzinárodné referenčné hodnoty. Ak tieto neboli k dispozícii, použili sa spoľahlivé ceny z iných zdrojov, ako sa podrobne uvádza v tabuľke A.

(178)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložili zainteresované strany a ktoré sa získali pri krížových kontrolách na diaľku, boli identifikované tieto výrobné faktory a kódy colného sadzobníka príslušne používané v Brazílii, Kolumbii alebo Thajsku:

Tabuľka A

Výrobný faktor	Kód colného sadzobníka	Zdroj údajov o dovoze, ktorý Komisia plánuje použiť	Merná jednotka
Suroviny/spotrebné materiály
Kukurica	1005 90 11 00	GTA – Kolumbia (61)	kg
Sušené sladké zemiaky	0714 20 90 00	GTA – Kolumbia	kg
Chlorid sodný/jedlá soľ	2501 00 91 00/2501 00 10 00, 2501 00 20 00, 2501 00 92 00, 2501 00 99 00	GTA – Kolumbia	kg
Kyselina sírová	2807 00 10	GTA – Brazília	kg
Síra/kvapalná síra	2503 00 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Kyselina chlorovodíková	2806 10 20	GTA – Brazília	kg
Aktívne uhlie	3802 10 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Vápencový prach/múčka	2521 00 00	GTA – Brazília	kg
Protipeniace činidlo	3402 20 00 00/3402 90 90 00	GTA – Kolumbia	kg
Diatomit	2512 00 00 00/3802 90 10 00	GTA – Kolumbia	kg
Perlit	2530 10 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Amyláza (Glukoamyláza)/scukorňujúci enzým	3507 90 90 00	GTA – Kolumbia	kg
Vápnik	2805 12 00	GTA – Brazília	kg
Žieravá sóda (hydroxid sodný)	2815 11 00 00/2815 12 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Kvapalné zásady	2815 12 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Peroxid vodíka	2847 00 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Múka (z pšenice alebo súraže)	1101 00 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Drevitá múčka	4405 00 00 00	GTA – Kolumbia	m3
Oxid vápenatý	2825 90 40 00	GTA – Kolumbia	kg
Nehasené vápno	2522 10 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Otruby z kukurice	2302 10 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Kukuričný výluh	1901 90 10 00	GTA – Kolumbia	kg
Uhličitan vápenatý/kalcit	2836 50 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Aktivovaný íl	3802 90 10 00	GTA – Kolumbia	kg
Filtračná pomôcka (perlit)	2530 10 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Diacetát sodný	2915 29 20 00	GTA – Kolumbia	kg
Kyselina citrónová	2918 14 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Citran sodný	2918 15 30 00	GTA – Kolumbia	kg
Inhibítor korózie a vodného kameňa	2921 59	GTA – Brazília	kg
Surové uhlie/kal	2701 19 00	GTA – Brazília	kg
Nafta	2710 19 21 00	GTA – Kolumbia	m3
Obal – fóliové vrece	3923 29 90 00	GTA – Kolumbia	kus
Obal – mäkký podnos	3923 90 00 00	GTA – Kolumbia	kus
Obal – paleta	4421 99 90 00	GTA – Kolumbia	kus
Obal – papierová škatuľa	4819 20 00 00	GTA – Kolumbia	kus
Obal – papierové vrece	4819 30 10 00	GTA – Kolumbia	kus
Obal – papierové vrece	4819 40 00 00	GTA – Kolumbia	kus
Obal – tkané vrece	6305 33 10 00	GTA – Kolumbia	kus
Obal – vrece z tuhej fólie	3920 10 00 00	GTA – Kolumbia	kus
Vedľajšie produkty/odpad
Plyn	2705 00 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Zvyšky s vysokým obsahom bielkovín/zvyšky kukuričného škrobu	2303 10 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Kukuričné krmivo	2303 30 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Síran vápenatý	2833 29 90 00	GTA – Kolumbia	kg
Ostatné zvyškové produkty chemického priemyslu (granulovaný kal)	3825 90 00	GTA – Brazília	kg
Olej z kukuričných klíčkov/kukuričný olej	1518 00 90 00/1515 29 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Kukuričný šrot/zvyšky kukuričného škrobu	2303 10 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Pšeničná lepková múka	1109 00 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Mycélium (prípravok používaný ako krmivo pre zvieratá)	2309 90 90 00	GTA – Kolumbia	kg
Obilné klíčky	1104 30 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Kalcitový prach	2836 50 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Sadrovec	2520 10 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Popoly, trosky	2621 90 00 00	GTA – Kolumbia	kg
Zvyšok z lisovania oleja z kukuričných klíčkov	2306 90 10/90	GTA – Thajsko	kg
Múčka/prach z kukuričného lepku	2302 10 00 00	GTA – Brazília	kg
Granuly z bielkovinového prášku (kukuričné zvyšky)	2302 10 00 00	GTA – Brazília	kg
Bielkovinový filtračný koláč (kukuričné zvyšky)	2302 10 00 00	GTA – Brazília	kg
Striekané kukuričné šúpolie	2302 10 00 00	GTA – Brazília	kg

3.8. Výpočet normálnej hodnoty

(179)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov.

(180)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady (zahŕňajúce spotrebu surovín, prácu a energiu). Nedeformované jednotkové náklady na základe uvedených zdrojov uplatnila na skutočnú spotrebu individuálnych výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(181)

Po druhé, s cieľom získať nedeformované výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa zvýšili o náklady na suroviny a pomocné materiály uvedené v odôvodnení 171 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované výrobné náklady.

(182)

Komisia napokon na uvedený výpočet uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a vážený priemer zisku siedmich reprezentatívnych kolumbijských výrobcov zložiek pre nápojový, čistiaci, potravinársky, zdravotnícky a farmaceutický priemysel.

(183)

Tieto hodnoty vyjadrené ako percentuálny podiel výrobných nákladov predstavujú 24,82 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 20,72 % v prípade zisku. Vo vyjadrení ako percentuálny podiel príjmov predstavujú 17 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 14,2 % v prípade zisku.

(184)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku pre každého zo štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

3.9. Vývozná cena

(185)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena teda bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.10. Porovnanie

(186)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na základe cien zo závodu.

(187)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Na základe toho sa upravili rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na balenie, úverových nákladoch, bankových poplatkoch a províziách, kde to bolo vhodné a opodstatnené.

3.11. Dumpingové rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov

(188)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a článkom 2 ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty pre každý druh podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(189)

Vážený priemer dumpingových rozpätí vyjadrených ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, tak predstavuje 42 % pre spoločnosť Weifang Ensign Industry Co., Ltd a 144 % pre spoločnosť COFCO Bio-Chemical Energy (Yushu) Co. Ltd. Dumping sa nevypočítal pre spoločnosti RZBC Group, RZBC (Juxian) Co., Ltd. a prepojeného obchodníka RZBC Imp. & Exp. Co., Ltd. ani pre spoločnosť Jiangsu Guoxin Union Energy Co. Ltd, na ktorých sa vzťahujú cenové záväzky, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 191.

3.12. Dumpingové rozpätia pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov

(190)

Komisia stanovila aj priemerné dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Na základe dostupných skutočností sa v súlade s článkom 18 základného nariadenia použilo najvyššie dumpingové rozpätie spolupracujúcich výrobcov, v neposlednom rade vzhľadom na výrazne nižšiu úroveň vývozných cien nespolupracujúcich spoločností.

3.13. Záver o pokračovaní dumpingu

(191)

Celkovo sa väčšina čínskeho vývozu do EÚ (70 až 90 %) počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňovala za výrazne dumpingové ceny. Zvyšný čínsky vývoz uskutočňovali dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, u ktorých nebol zistený dumping. Na týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov sa vzťahujú cenové záväzky a ich vývoz do Únie sa uskutočňoval za minimálnu dovoznú cenu. Ich vývozné ceny do Únie sa preto považovali za ovplyvnené záväzkami, a preto nedostatočne spoľahlivé na to, aby sa v kontexte tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti použili na určenie toho, či dumping bude pokračovať.

(192)

Celkovo možno konštatovať, že dumping pokračoval v prípade veľkej väčšiny čínskeho vývozu do Únie. Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

4. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

(193)

V nadväznosti na zistenie o existencii dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v dotknutej krajine a atraktívnosť trhu Únie; vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii a praktiky obchádzania.

(194)

Ako už bolo uvedené, prihlásili sa len štyria čínski vyvážajúci výrobcovia. Informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii o výrobnej a voľnej kapacite od čínskych vyvážajúcich výrobcov, boli teda obmedzené.

(195)

Z tohto dôvodu musela byť väčšina zistení uvedených ďalej v texte, ktoré sa týkajú pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, založená na iných zdrojoch, a to konkrétne na databáze Eurostatu a databáze GTA a na informáciách, ktoré uviedlo výrobné odvetvie Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie. Z analýzy uvedených informácií vyplynuli tieto zistenia.

4.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v dotknutej krajine

(196)

Prešetrovaním výlučne na základe vyplnených dotazníkov od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa zistili voľné výrobné kapacity predstavujúce približne 129 000 ton, čo predstavuje 20 až 40 % dopytu EÚ. V ORP sa celková čínska výrobná kapacita odhaduje na trojnásobok až štvornásobok celkovej spotreby v EÚ.

(197)

Domáci dopyt v Číne bol odhadnutý na približne 465 000 ton, čo je menej ako 24 % výrobnej kapacity krajiny. Z plánovaného ďalšieho zvýšenia kapacity navyše vyplýva, že táto výrobná kapacita dosiahne v roku 2021 úroveň celkovej svetovej spotreby (62), čím sa ešte viac vyhrotí existujúca čínska nadmerná kapacita. Tieto nové kapacity sa s najväčšou pravdepodobnosťou premietnu do ešte vyššieho tlaku na vývoz, v neposlednom rade vzhľadom na rozdiel medzi kapacitou a uvedenými úrovňami domáceho dopytu. Je veľmi nepravdepodobné, že čínska domáca spotreba by sa zvýšila do takej miery, aby bola schopná absorbovať existujúcu kapacitu, nieto ešte zvýšenú. Okrem toho opatrenia, ktoré sú už zavedené na viacerých iných trhoch, spôsobujú vysokú pravdepodobnosť toho, že v prípade zrušenia opatrení v Únii dôjde k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu.

4.2. Atraktívnosť trhu Únie

(198)

Atraktívnosť trhu Únie pre čínsky vývoz bola zjavná vzhľadom na jeho neustálu a masívnu prítomnosť – a to aj pri opatreniach –, ktorá dosahuje 30 až 50 % podielu na trhu Únie.

(199)

Atraktívnosť trhu Únie ďalej zdôrazňovala skutočnosť, že čínsky investor buduje v Únii nový závod s kapacitou až 60 000 ton. (63)

(200)

Okrem toho čínsky vývoz na iné dôležité trhy, ako sú USA, Brazília, Kolumbia, India alebo Thajsko, obmedzovala existencia opatrení na ochranu obchodu.

(201)

Atraktívnosť trhu Únie ďalej potvrdzovali cenové prvky uvedené ďalej v texte.

4.3. Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii

(202)

Vývozné ceny štyroch spolupracujúcich spoločností do tretích krajín boli o 20 až 40 % nižšie ako vývozné ceny do Únie, čo opäť zdôrazňuje jej atraktívnosť.

4.4. Praktiky obchádzania

(203)

Praktiky obchádzania cez Malajziu, ktoré v januári 2016 viedli k uloženiu ciel zameraných proti obchádzaniu, ako sa uvádza v odôvodnení 5, takisto svedčia o atraktívnosti trhu Únie pre čínsky vývoz.

4.5. Pravdepodobné ceny a dumpingové rozpätia, ak by sa opatrenia zrušili

(204)

Ako už bolo vysvetlené, dumping pokračuje pri veľkej väčšine čínskeho vývozu.

(205)

Okrem toho všetky indície svedčili o tom, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa predaj uskutočňoval na dumpingových úrovniach.

(206)

Po prvé, skutočnosť, že všetky spoločnosti so záväzkami predávali presne za minimálnu dovoznú cenu podľa záväzku, naznačovala, že tento záväzok pôsobil ako spodná hranica ceny. Ak by neexistovala takáto spodná hranica a firmy by museli čeliť konkurencii zo strany iných čínskych vývozov, ktoré by mali o 30 až 40 % nižšie ceny, ako sú ceny podľa záväzku, firmy by museli predávať svoje výrobky za toto nižšie cenové rozpätie, aby sa udržali na trhu. To by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k vyšším dumpingovým rozpätiam pre všetky spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje záväzok.

(207)

Po druhé, obchádzanie bolo možné považovať za ďalší faktor poukazujúci na záujem vývozcov o vstup na trh Únie a na ich neschopnosť konkurovať na trhu Únie pri nedumpingových úrovniach. Prítomný bol aj model nespravodlivého cenového správania čínskych firiem pri vývoze na iné trhy, čo dokazuje vysoký počet opatrení na ochranu obchodu v prípade kyseliny citrónovej v tretích krajinách uvedených v odôvodnení 200.

(208)

Po tretie, vývozné ceny štyroch spolupracujúcich spoločností do tretích krajín boli oveľa nižšie ako vývozné ceny do Únie, čo naznačuje pravdepodobnosť ďalšieho poklesu vývozných cien, a teda ďalšieho zvýšenia dumpingových rozpätí, ak by platnosť opatrení uplynula.

4.6. Záver

(209)

Z uvedenej analýzy vyplynulo, že ak by platnosť opatrení uplynula, dumping by pokračoval a veľmi pravdepodobne by došlo k zvýšeniu dumpingových rozpätí, pričom dovoz na atraktívny trh Únie by bol ešte výraznejšie prítomný.

(210)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybnili závery o voľnej kapacite. Tvrdili, že na základe vlastných výpočtov Komisie sa voľná kapacita znížila zo 192 000 ton v roku 2015 (predchádzajúce revízne prešetrovanie) na 129 000 ton v ORP, čo je v rozpore so zistením o čoraz väčšej voľnej výrobnej kapacite, ktorá sa premieta do vyššieho tlaku na vývoz. Komisia poznamenala, že voľnú kapacitu posúdila na základe údajov od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Títo spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia sú iní ako spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní. Porovnanie, ktoré pripravila komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, je z tohto dôvodu chybné. V každom prípade predstavuje 129 000 ton obrovskú nadmernú kapacitu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(211)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia neoverila spoľahlivosť a presnosť údajných dôkazov o plánovanom zvýšení kapacity, ktoré predložilo výrobné odvetvie Únie. Komisia poznamenala, že v tejto súvislosti dôkladne preskúmala podania výrobného odvetvia Únie aj komory CCCMC a z tohto preskúmania nevyplynuli žiadne prvky, ktoré by mohli zmeniť jej zistenia uvedené v odôvodnení 197.

(212)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že záver Komisie, že vývozné ceny do Únie by v prípade neexistencie nových opatrení klesli na úroveň tretích krajín, predstavuje absolútnu špekuláciu. Takisto tvrdili, že Komisia neposkytla žiadnu kvantifikáciu ani analýzu, pokiaľ ide o záver, že v prípade neexistencie opatrení by sa vývoz z ČĽR pravdepodobne zvýšil a uskutočňoval sa za vyšších dumpingových rozpätí. Napokon tvrdili, že Komisia nepredložila spoľahlivé ekonomické odôvodnenie toho, prečo by čínski vyvážajúci výrobcovia v prípade neexistencie obnovených opatrení podstatne znížili svoje ceny do Únie.

(213)

V reakcii na to Komisia poznamenala, že prešetrovaním sa jasne stanovilo, že dumping pokračuje, a to aj na základe vývozných cien, ktoré majú vytýčenú minimálnu dovoznú cenu podľa záväzkov. Ceny vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa nevzťahujú záväzky, boli výrazne nižšie, čo jasne svedčí o tom, že v prípade neexistencie záväzkov by ceny pravdepodobne klesli. Komisia okrem toho zistila, že vývozné ceny do Únie sú v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahujú záväzky, výrazne vyššie ako vývozné ceny na iné trhy, čo naznačuje, že atraktívnosť trh Únie by viedla k nárastu dovozu. Tieto prvky spolu s významnou voľnou kapacitou v ČĽR jednoznačne podporili zistenie, že ak by sa opatrenia zrušili, vývoz do Únie by sa pravdepodobne naďalej uskutočňoval za dumpingové ceny a pri zvýšených objemoch.

5. UJMA

5.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(214)

Podobný výrobok vyrábali počas ORP dvaja výrobcovia z Únie. Títo dvaja výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(215)

Keďže výrobné odvetvie Únie tvoria len dvaja výrobcovia, Komisia predkladá niektoré údaje v tomto nariadení formou rozsahov a/alebo indexov v súlade s článkom 19 základného nariadenia s cieľom chrániť dôverné informácie.

(216)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená v rozsahu 300 000 až 350 000 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe vyplnených dotazníkov od dvoch výrobcov z Únie.

5.2. Spotreba v Únii

(217)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu v Únii na základe predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu Únie a na základe dovozu z ČĽR a iných tretích krajín, ako sa uvádzali vo vyplnených dotazníkoch a v dovozných štatistikách databázy podľa článku 14 ods. 6

(218)

Spotreba na voľnom trhu Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Celková spotreba v Únii	500 000 – 550 000	535 000 – 585 000	535 000 – 585 000	515 000 – 565 000
Index	100	107	107	103
Zdroj: Vyplnené dotazníky a databáza podľa článku 14 ods. 6.

(219)

Spotreba v Únii sa spočiatku zvýšila o 7 %, pričom vrchol spotreby sa dosiahol v rokoch 2017 a 2018. Medzi rokom 2018 a obdobím revízneho prešetrovania spotreba mierne klesla, ale aj tak zostala o 3 % vyššia ako na začiatku posudzovaného obdobia.

(220)

Dôvodom zvýšenia spotreby kyseliny citrónovej bol nárast spotreby výrobkov z rôznych odvetví, v ktorých sa prešetrovaný výrobok používa, ako sú napríklad potraviny, detergenty pre domácnosť, farmaceutické a kozmetické výrobky. K zvýšeniu spotreby prešetrovaného výrobku prispeli aj právne predpisy vyžadujúce si náhradu fosfátov v detergentoch pre domácnosť, keďže kyselina citrónová patrí medzi najvhodnejšie náhrady fosfátov pri týchto použitiach.

5.3. Dovoz z dotknutej krajiny

5.3.1. Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(221)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 a vyplnených dotazníkov od výrobného odvetvia Únie.

(222)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem dovozu z Číny	207 295	190 750	223 185	205 595
Index	100	92	108	99
Podiel na trhu (%)	40 – 45	34 – 39	40 – 45	38 – 43
Index	100	86	100	96
Zdroj: Vyplnené dotazníky a databáza podľa článku 14 ods. 6.

(223)

Objem dovozu z Číny bol počas posudzovaného obdobia značný a v období revízneho prešetrovania zostal v porovnaní s rokom 2016 na takmer rovnakej úrovni. Nižší dovoz v roku 2017 a vyšší dovoz v roku 2018 súvisia s tým, že kyselina citrónová je výrobok prepravovaný vo veľkých množstvách a takéto veľké množstvo sa dostalo na trh Únie v januári 2018, a preto sa pripísalo k dovozu v roku 2018 (dovoz z januára 2018 je približne o 50 % vyšší ako v decembri 2017). Objem dovozu z Číny bol celkovo stabilný.

(224)

Dovoz kyseliny citrónovej z Číny dosahoval významný podiel na trhu a zostal prevažne v rozsahu 40 %, pričom v posudzovanom období došlo k miernemu poklesu o 1,4 percentuálneho bodu. Keďže dovoz z iných krajín takisto klesal, ako sa uvádza v odôvodneniach 234 až 235, Komisia poznamenala, že zvýšený dopyt počas posudzovaného obdobia bol uspokojený nárastom výroby výrobného odvetvia Únie.

5.3.2. Ceny dovozu z dotknutej krajiny a cenové podhodnotenie

(225)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/t)

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Čína	736,7	773,8	738,2	701,9
Index	100	105	100	95
Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6.

(226)

Cena kyseliny citrónovej dovážanej z Číny bola počas posudzovaného obdobia stabilná. Celkovo sa cena čínskej kyseliny citrónovej v porovnaní s rokom 2016 znížila o 5 %. Dovozné ceny z Číny zostali podstatne nižšie ako ceny Únie, ako sa uvádza v tabuľke 8.

(227)

Zvýšenie dovozných cien v roku 2017 môže súvisieť s nárastom spotreby, ktorá – ako sa vysvetľuje v odôvodnení 219 – bola v roku 2017 mimoriadne vysoká v dôsledku legislatívnej zmeny v súvislosti s fosfátmi opísanej v odôvodnení 220. Tento nárast dopytu vyvolal zvýšenie dovozných cien. Keď sa dopyt ustálil, ceny v rokoch 2018 a 2019 opäť klesli.

(228)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

a)	vážený priemer predajných cien výrobcov z Únie podľa jednotlivých druhov výrobku účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie a upravených na úroveň cien zo závodu a

zodpovedajúci vážený priemer cien podľa jednotlivých druhov výrobku z dovozu od spolupracujúcich čínskych výrobcov účtovaných prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovených na základe cien CIF (náklady, poistenie a prepravné) vrátane antidumpingového cla, s primeranými úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze.

(229)

Ďalej sú uvedené dve úrovne rozpätia podhodnotenia ceny – prvá sa vzťahuje na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa nevzťahuje záväzok uvedený v odôvodnení 189. Druhá úroveň zahŕňa aj troch spolupracujúcich výrobcov, na ktorých sa záväzok vzťahoval. Toto rozlíšenie sa uplatňuje preto, lebo ceny spoločností, na ktoré sa vzťahuje záväzok, boli ovplyvnené podmienkami záväzku.

(230)

V prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nemohlo byť cenové podhodnotenie stanovené použitím cien podľa druhu výrobku, keďže tieto informácie neboli k dispozícii. Cenové podhodnotenie sa preto stanovilo porovnaním celkového váženého priemeru predajných cien tak pre výrobcov z Únie, ako aj pre nespolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(231)

Cenové porovnania sa uskutočnili podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledky porovnaní boli vyjadrené ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Vyplynul z nich vážený priemer rozpätí podhodnotenia ceny vyšší ako 19 % pre vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa nevzťahujú záväzky, a vyšší ako 10 % pre vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahuje záväzok.

5.4. Dovoz z tretích krajín iných ako Čína

(232)

Dovoz kyseliny citrónovej z tretích krajín iných ako Čína pochádzal najmä z Kambodže, Kolumbie a Thajska.

(233)

(Súhrnný) objem dovozu, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu kyseliny citrónovej z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

Krajina		2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Thajsko	Objem (v tonách)	19 410	20 163	13 203	13 305
	Index	100	104	68	69
	Podiel na trhu (%)	< 5	< 5	< 5	< 5
	Priemerná cena (v EUR)	817	887	847	784
	Index	100	109	104	96
Iné tretie krajiny	Objem (v tonách)	10 331	18 612	7 909	7 194
	Index	100	180	77	70
	Podiel na trhu (%)	< 5	< 5	< 5	< 5
	Priemerná cena (v EUR)	1 094	1 001	1 251	1 265
	Index	100	92	114	116
Všetky tretie krajiny spolu	Objem (v tonách)	29 741	38 775	21 112	20 500
	Index	100	130	71	69
	Podiel na trhu (%)	5 – 10	5 – 10	< 5	< 5
	Priemerná cena (v EUR)	913	942	998	952
	Index	100	103	109	104
Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6.

(234)

Najväčšie objemy dovozu kyseliny citrónovej z tretích krajín iných ako Čína pochádzali v posudzovanom období z Thajska. Dovoz z Thajska sa počas posudzovaného obdobia znížil o 31 %. Ceny v každom roku posudzovaného obdobia sledovali trend vývoja cien čínskeho dovozu, ale boli o 11 až 15 % vyššie.

(235)

Dovoz kyseliny citrónovej zo všetkých tretích krajín klesol počas posudzovaného obdobia o 30 %. Jeho cena bola tiež vyššia v porovnaní s cenami dovozu z Číny.

5.5. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.5.1. Všeobecné poznámky

(236)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

5.5.2. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(237)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem výroby v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem výroby (v tonách)	300 000 – 350 000	342 000 – 392 000	339 000 – 389 000	327 000 – 377 000
Index	100	114	113	109
Výrobná kapacita (v tonách)	350 000 – 400 000	381 000 – 431 000	395 000 – 445 000	395 000 – 445 000
Index	100	109	113	113
Využitie kapacity (%)	90 – 100	90 – 100	90 – 100	87 – 97
Index	100	105	100	97
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(238)

Objem výroby sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 9 %, pričom vrchol výroby sa dosiahol v roku 2017 (keď bol o 14 % vyšší ako v roku 2016). Trend objemu výroby výrobného odvetvia Únie vo veľkej miere kopíruje trend spotreby v Únii.

(239)

Výrobná kapacita počas posudzovaného obdobia stabilne rástla a v porovnaní s rokom 2016 bola v období revízneho prešetrovania o 13 % vyššia.

(240)

Využitie kapacity počas posudzovaného obdobia kolísalo a najnižšiu úroveň dosiahlo počas obdobia revízneho prešetrovania, kedy bolo o 3 % nižšie ako v roku 2016.

5.5.3. Objem predaja a podiel na trhu

(241)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu v Únii

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Celkový objem predaja na trhu Únie (v tonách)	250 000 – 300 000	292 000 – 342 000	280 000 – 330 000	275 000 – 325 000
Index	100	117	112	110
Predaj na trhu vlastnej spotreby	0 – 5 000	0 – 5 000	0 – 5 000	0 – 5 000
Predaj na voľnom trhu	245 000 – 300 000	287 000 – 342 000	275 000 – 330 000	270 000 – 325 000
Index	100	116	112	110
Trhový podiel predaja na voľnom trhu (%)	50 – 60	54 – 64	52 – 62	54 – 64
Index	100	109	104	107
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(242)

Predaj na trhu vlastnej spotreby, ktorý je spojený najmä s výrobou špeciálnych výrobkov a špeciálnych solí, v ktorých sa kyselina citrónová používa ako vstupný materiál, dosahoval v každom roku posudzovaného obdobia nízku úroveň pod hranicou 5 000 ton, a preto nemal žiadny výrazný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie vrátane jeho podielov na trhu.

(243)

Predaj sa vyvíjal podobne ako trend výroby a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil o 10 %, pričom v roku 2017 dosiahol najvyššiu úroveň.

(244)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu predstavoval v každom roku posudzovaného obdobia 50 % až 64 %. V období revízneho prešetrovania sa zvýšil približne o 4 percentuálne body.

5.5.4. Zamestnanosť a produktivita

(245)

Zamestnanosť a produktivita v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita v Únii

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Počet zamestnancov	600 – 650	624 – 674	642 – 692	642 – 792
Index	100	104	107	107
Produktivita (jednotka/zamestnanec)	500 – 550	550 – 600	530 – 580	510 – 560
Index	100	110	106	102
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(246)

Počet zamestnancov vyjadrený v ekvivalente plného pracovného času sa počas posudzovaného obdobia zvýšil približne o 7 % a v období revízneho prešetrovania dosiahol úroveň viac ako 640 zamestnancov.

(247)

Produktivita sa počas posudzovaného obdobia zvýšila len mierne, a to približne o 2 %. V tejto súvislosti sa produktivita vyjadruje ako počet ton na počet zamestnancov (ekvivalent plného pracovného času) počas roka.

5.5.5. Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(248)

Vplyv skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie zmiernili záväzky, ktoré sa vzťahovali na cenovú úroveň veľkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, pričom pôsobili ako spodná hranica ceny pre príslušné čínske vývozné ceny.

(249)

Preto možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z ujmy spôsobenej minulým dumpingom zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov. Proces zotavovania výrobného odvetvia Únie pokračoval aj počas posudzovaného obdobia, o čom svedčí priaznivý trend hlavných ukazovateľov ujmy.

5.5.6. Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(250)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerná jednotková predajná cena na voľnom trhu (v EUR/t)	1 000 – 1 100	980 – 1 080	1 010 – 1 110	1 010 – 1 110
Index	100	98	101	101
Jednotkové výrobné náklady (EUR/t)	800 – 900	760 – 860	824 – 924	840 – 940
Index	100	95	103	105
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(251)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii bol veľmi stabilný a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil len o 1 %.

(252)

Jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia kolísali a v období revízneho prešetrovania dosiahli úroveň o 5 % vyššiu v porovnaní s rokom 2016. Zvýšenie nákladov a len malé zvýšenie predajných cien viedli k zníženiu ziskovosti, ako sa uvádza v odôvodnení 257.

5.5.7. Náklady práce

(253)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)	70 000 – 80 000	70 000 – 80 000	71 400 – 81 400	72 800 – 82 800
Index	100	100	102	104
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(254)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 4 %, čo je menej ako inflácia v Únii počas tohto obdobia.

5.5.8. Zásoby

(255)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Konečný stav zásob (v tonách)	20 000 – 25 000	16 200 – 21 200	24 400 – 39 400	24 000 – 28 000
Index	100	81	122	120
Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (%)	5 – 10	3 – 8	5 – 10	5 – 11
Index	100	71	107	110
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(256)

Konečný stav zásob výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil. Úroveň zásob je po zvýšení predaja a výroby stabilná. Oveľa nižšia úroveň zásob na konci roka 2017 bola výnimkou. Táto výnimka súvisí so zvýšeným dopytom po kyseline citrónovej v dôsledku nahradenia fosfátov v chemickom zložení určitých výrobkov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 220.

5.5.9. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(257)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2016	2017	2018	Obdobie revízneho prešetrovania
Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)	15 – 20	18 – 23	14 – 19	11 – 16
Index	100	120	94	79
Index peňažného toku	100	140	100	102
Investície (v EUR)	40 000 000 – 50 000 000	35 600 000 – 45 600 000	31 200 000 – 41 200 000	39 600 000 – 49 600 000
Index	100	89	78	99
Návratnosť investícií (%)	30 – 40	37 – 48	27 – 38	26 – 36
Index	100	125	92	86
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(258)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(259)

Ziskovosť počas posudzovaného obdobia dosiahla najvyššiu úroveň v roku 2017. Tieto mimoriadne okolnosti súviseli s nahradením fosfátov, ako sa uvádza v odôvodnení 220, a vyššia ziskovosť v danom roku by mala súvisieť so zvýšeným dopytom v tomto špecifickom roku. Celková ziskovosť výrobného odvetvia v období revízneho prešetrovania presiahla 10 %.

(260)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Jeho vývoj zostal počas posudzovaného obdobia na podobnej úrovni, s výnimkou roku 2017.

(261)

Návratnosť investícií je zisk ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty investícií. Vyvíjala sa podobne ako vývoj ziskovosti, pričom počas celého posudzovaného obdobia zostala na uspokojivej úrovni.

(262)

Žiadny z výrobcov z Únie nehlásil počas posudzovaného obdobia ťažkosti so získavaním kapitálu.

5.6. Záver o ujme

(263)

Väčšina ukazovateľov ujmy, ako sú výroba, objem predaja, zamestnanosť, kapacita, produktivita a peňažný tok, sa vyvíjala pozitívne. Zatiaľ čo vývoj finančných ukazovateľov, ako sú ziskovosť a návratnosť investícií, je negatívny, ich absolútne úrovne sú uspokojivé a nevykazujú znaky značnej ujmy.

(264)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

6. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

6.1. Všeobecné poznámky

(265)

Komisia v odôvodnení 262 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu, a v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by existovala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení proti čínskemu dovozu. (64)

(266)

Uvedené trendy týkajúce sa cien a objemov dovozu prešetrovaného výrobku z Číny ukazujú, že hoci si čínski vývozcovia zachovali značnú prítomnosť na trhu Únie, platné opatrenia (clo a záväzky) viedli k zlepšeniu podmienok na trhu. Najväčší prospech z tohto vývoja malo výrobné odvetvie Únie, keďže prítomnosť ostatných tretích krajín na trhu zostala obmedzená. Z toho vyplýva, že ujma sa odstránila najmä vďaka existencii platných opatrení.

(267)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 196 až 197, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR majú obrovskú a neustále rastúcu voľnú kapacitu, ktorá im umožňuje veľmi rýchlo zvýšiť vývoz. Okrem toho, vzhľadom na lukratívnejšie ceny na trhu Únie v porovnaní s väčšinou trhov tretích krajín je pravdepodobné, že významné množstvá, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú do týchto krajín, by sa v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť predmetných antidumpingových opatrení, mohli takisto presmerovať na trh Únie.

(268)

Hlavné medzinárodné trhy majú navyše zavedené opatrenia na ochranu obchodu proti kyseline citrónovej z Číny. Pre čínskych vyvážajúcich výrobcov bude preto ťažšie predávať na týchto trhoch než na nechránenom trhu Únie, ak by sa nechala uplynúť platnosť daných antidumpingových opatrení.

(269)

Okrem toho cenové úrovne čínskych vývozcov výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, a to aj pri zavedených opatreniach. Bez ciel by podhodnocovanie zo strany vyvážajúcich výrobcov bez záväzkov presiahlo úroveň 29 %. Z uvedeného vidieť cenové úrovne, s ktorými by čínski vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne vstupovali na trh Únie v prípade neexistencie opatrení. Bez zavedených opatrení by výrobné odvetvie Únie nebolo schopné udržať si svoje ceny, čo by mu pravdepodobne spôsobilo straty ako v pôvodnom prešetrovaní.

(270)

Pravdepodobnosť vstupu lacného čínskeho vývozu v prípade neexistencie opatrení potvrdzujú aj mnohé antidumpingové prešetrovania týkajúce sa čínskej kyseliny citrónovej v iných krajinách uvedených v odôvodnení 200.

(271)

Kombinácia vysokej vývoznej kapacity čínskych výrobcov a cien spôsobujúcich ujmu by viedla priamo k rýchlej strate predaja výrobného odvetvia Únie a/alebo k poklesu jeho cien, a to by malo za následok hlboký finančný úpadok, čo by ohrozilo prežitie výrobného odvetvia Únie, ako vyplýva zo zániku ostatných výrobcov z Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 276.

(272)

Po poskytnutí informácií komora CCCMC a traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predložili pripomienky týkajúce sa pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, a síce že zvýšený dovoz za nižšie ceny by v prípade uplynutia platnosti opatrení nemal komerčný ani trhový zmysel. Komora CCCMC okrem toho tvrdila, že opatrenia na ochranu obchodu v iných krajinách by nemali významný vplyv na rozhodovanie vyvážajúcich výrobcov z Číny. Tieto tvrdenia neboli podložené ani nijako nepreukázali, že by široká škála uvedených vecných prvkov a odôvodnení bola nesprávna. Komisia navyše zistila, že dovozné ceny bez ciel, ako sa uvádza v tabuľke 3, sú už teraz oveľa nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie (ako sa uvádza v tabuľke 11). V dôsledku toho by aj zachovanie takýchto nízkych dovozných cien vytvorilo tlak na výrobné odvetvie Únie, ktorý by sa pravdepodobne opäť pretavil do ujmy. Tieto tvrdenia preto nemožno akceptovať.

(273)

Možno teda konštatovať, že absencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z Číny za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

7. ZÁUJEM ÚNIE

(274)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

7.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(275)

Pri tomto prešetrovaní spolupracovali obaja výrobcovia z Únie, ktorí spolu predstavujú 100 % výroby Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 263, výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z ujmy spôsobenej minulým dumpingom a jeho činnosti sú životaschopné, ak nie sú vystavené nekalej hospodárskej súťaži spôsobenej dumpingovým dovozom.

(276)

Výrobné odvetvie Únie sa riadilo zvýšeným dopytom po kyseline citrónovej, a to aj pri investíciách potrebných na zvýšenie svojej výrobnej kapacity a plánov na jej ďalšie rozšírenie.

(277)

Odstránenie opatrení by zároveň veľmi pravdepodobne viedlo k zvýšeniu nekalej súťaže zo strany dumpingového čínskeho dovozu, čo by ohrozilo pokračovanie činnosti zostávajúcich výrobcov v inak životaschopnom odvetví. Je potrebné pripomenúť, že pred uložením opatrení proti dovozu z Číny ukončili činnosť traja výrobcovia z Únie.

(278)

Komisia preto dospela k záveru, že zachovanie platných opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

7.2. Záujem neprepojených dovozcov

(279)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, dotazník vyplnil iba jeden neprepojený dovozca. Dovozcovia preto nemali veľký záujem o súčasné prešetrovanie.

(280)

Dovozcovia kyseliny citrónovej často obchodujú so širšou škálou chemických výrobkov, a preto sa neobmedzujú len na kyselinu citrónovú. Obchodníci navyše dovážajú chemické výrobky z iných tretích krajín okrem Číny a obchodujú aj s výrobkami, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie. Preto sa očakáva, že potenciálny vplyv na dovozcov pri zachovaní ciel by bol veľmi obmedzený.

7.3. Záujem používateľov

(281)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23, Komisia dostala vyplnené dotazníky od štyroch používateľov z odvetvia zdravotníctva, kozmetiky a domácej hygieny. Napriek tomu, že odvetvie výroby potravín a nápojov predstavuje najväčšieho používateľa kyseliny citrónovej, pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny používateľ z tohto výrobného odvetvia.

(282)

Pre väčšinu používateľov predstavuje kyselina citrónová malú alebo dokonca zanedbateľnú časť ich nákladovej štruktúry. V niektorých špecifických druhoch výrobkov, najmä v oblasti domácej hygieny, ako sú napríklad tablety do umývačiek riadu, je obsah kyseliny citrónovej oveľa vyšší.

(283)

Spolupracujúci používatelia vo svojich pripomienkach tvrdili, že výrobné odvetvie Únie sa úplne zotavilo, a uviedli, že nedokáže plne uspokojiť dopyt v Únii. V pripomienkach sa tiež uvádzalo, že najmä v prípade výrobkov s mimoriadne vysokým obsahom kyseliny citrónovej je výroba týchto výrobkov v Únii menej konkurencieschopná v porovnaní s krajinami, v ktorých kyselina citrónová nepodlieha clám. Používatelia poukázali aj na dobrú finančnú situáciu výrobcov z Únie.

(284)

Existujúce opatrenia neovplyvnili dostupnosť kyseliny citrónovej zo zdrojov mimo Únie, čo potvrdzuje pretrvávajúca značná prítomnosť čínskeho vývozu. V Únii sa plánuje zvýšenie výrobnej kapacity, a to zo strany výrobcov z Únie, ako aj formou čínskych investícií v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 199.

(285)

Ziskovosť spolupracujúcich používateľov bola vysoká a pre veľkú väčšinu používateľov bol finančný vplyv nákladov na kyselinu citrónovú ako surovinu zanedbateľný. Pre používateľov, ktorí sa venujú výrobe výrobkov druhu obsahujúceho vyšší obsah kyseliny citrónovej, boli tieto výrobky len časťou oveľa širšieho portfólia. Počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, pri ktorom spolupracovalo viac používateľov, Komisia zistila, že kyselina citrónová nepredstavuje viac ako 5 % nákladov na suroviny pre používateľov vyrábajúcich chemické výrobky. Účinok opatrení na týchto používateľov sa preto považoval za obmedzený.

(286)

Celkovo možno konštatovať, že pozitívny vplyv opatrení na výrobné odvetvie Únie ďaleko prevažoval obmedzený negatívny vplyv platných opatrení na používateľov.

7.4. Iné faktory – bezpečnosť zdrojov dodávok

(287)

Bezpečnosť dodávok je dôležitým prvkom trhu s kyselinou citrónovou. Pri väčšine použití kyseliny citrónovej bol cenový faktor zanedbateľný, zatiaľ čo dostupnosť prešetrovaného výrobku ako suroviny bola rozhodujúca. V prípade neexistencie opatrení by bolo ohrozené samotné prežitie tohto výrobného odvetvia, čo by malo vplyv aj nad rámec samotného výrobného odvetvia, napríklad by sa zmenšili dostupné zdroje zásobovania alebo by sa znížil počet konkurentov na trhu.

7.5. Záver o záujme Únie

(288)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne.

8. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(289)

Na základe záverov Komisie v súvislosti s opätovným výskytom dumpingu, opätovným výskytom ujmy a záujmom Únie, by sa antidumpingové opatrenia týkajúce sa kyseliny citrónovej z Číny mali zachovať.

(290)

Vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) z Európskej únie s účinnosťou od 1. januára 2021 Komisia analyzovala aj vplyv takéhoto vystúpenia na závery tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(291)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že podiel celkového dovozu kyseliny citrónovej do Spojeného kráľovstva z celkového dovozu do EÚ-28 bol počas posudzovaného obdobia nižší ako 10 % (zdroj: databáza podľa článku 14 ods. 6). Zmenšenie vnútorného trhu na EÚ-27 by nemalo mať vplyv na atraktívnosť trhu Únie, ani na cenovú úroveň dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(292)

Predaj uskutočňovaný dvoma jedinými výrobcami z Únie do Spojeného kráľovstva bol rádovo v rovnakej výške.

(293)

Pokiaľ ide o dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, pre ktorých sa dumpingové rozpätie vypočítalo podľa vysvetlenia v odôvodnení 189, odstránenie predaja na vývoz do Spojeného kráľovstva na účely výpočtu dumpingového rozpätia by nemalo vplyv presahujúci 1 percentuálny bod. V dôsledku toho by sa nezmenili ani dumpingové rozpätia pre nespolupracujúcich výrobcov.

(294)

Komisia preto dospela k záveru, že výsledky tohto prešetrovania, ktoré viedli k zachovaniu antidumpingových opatrení, by sa nezmenili bez ohľadu na to, či sa v analýze zohľadňuje Spojené kráľovstvo alebo nie. K tomuto bodu nepredložila pripomienky žiadna zainteresovaná strana.

(295)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk.

(296)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (65), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(297)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny citrónovej a trinátria-citrátu dihydrátu, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 2918 14 00 a ex 2918 15 00 (kód TARIC 2918150011 a 2918150019) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2. Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť	Konečné antidumpingové clo (%)	Doplnkový kód TARIC
COFCO Bio-Chemical Energy (Yushu) Co. Ltd — No 1 Dongfeng Avenue, Wukeshu Economic Development Zone, Changchun City 130401, ČĽR	35,7	A874
Laiwu Taihe Biochemistry Co., Ltd. – No 89 Changjiang Street, Laiwu City, provincia Shandong, ČĽR	15,3	A880
RZBC Co., Ltd. – No 9 Xinghai West Road, Rizhao City, provincia Shandong, ČĽR	36,8	A876
RZBC (Juxian) Co., Ltd. – No 209 Laiyang Road, Juxian Economic Development Zone, Rizhao City, provincia Shandong, ČĽR	36,8	A877
TTCA Co., Ltd. – West, Wenhe Bridge North, Anqiu City, provincia Shandong, ČĽR	42,7	A878
Weifang Ensign Industry Co., Ltd. – No 1567 Changsheng Street, Changle, Weifang, provincia Shandong, ČĽR	33,8	A882
Jiangsu Guoxin Union Energy Co., Ltd. – No 1 Redian Road, Yixing Economic Development Zone, provincia Jiangsu, ČĽR	32,6	A879
Všetky ostatné spoločnosti	42,7	A999

3. Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako je uvedené v odseku 2, sa týmto rozširuje na dovoz rovnakej kyseliny citrónovej a trinátria-citrátu-dihydrátu odosielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii [číselné znaky KN ex 2918 14 00 (kód TARIC 2918140010) a ex 2918 15 00 (kód TARIC 2918150011)].

4. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (prešetrovaného výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

5. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1. Dovoz deklarovaný na prepustenie do voľného obehu, ktorý je fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzok a ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí 2008/899/ES, ďalej zmenenom rozhodnutím 2012/501/EÚ a nariadením (EÚ) 2016/704, je oslobodený od antidumpingového cla uloženého článkom 1 pod podmienkou, že:

a)	výrobky sú vyrobené, odoslané a fakturované priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Únii, a

b)	k tomuto dovozu je priložená faktúra súvisiaca so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou obsahujúcou aspoň prvky a vyhlásenie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu, a

c)	tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu vo faktúre súvisiacej so záväzkom.

2. Colný dlh vzniká v čase prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu:

a)	vždy, keď sa v súvislosti s dovozom opísanom v odseku 1 stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v danom odseku nie je splnených, alebo

b)	keď Komisia odvolá prijatie záväzku podľa článku 8 ods. 9 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (66) nariadením alebo rozhodnutím, v ktorom odkazuje na príslušné transakcie, a vyhlási príslušné faktúry súvisiace so záväzkom za neplatné.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. apríla 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 62.

(4) Ú. v. EÚ L 244, 8.9.2012, s. 27.

(5) Ú. v. EÚ L 15, 22.1.2015, s. 8.

(6) Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2016, s. 3.

(7) Ú. v. EÚ L 122, 12.5.2016, s. 19.

(8) Ú. v. EÚ L 231, 14.9.2018, s. 20.

(9) Ú. v. EÚ C 165, 14.5.2019, s. 3.

(10) Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 18, 20.1.2020, s. 3).

(11) Odkaz na webovú stránku konkrétneho prípadu: https://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2432.

(12) Oznámenie je k dispozícii v spise k prípadu pod číslom t20.002450.

(13) Oznámenie je k dispozícii v spise k prípadu pod číslom t20.002149.

(14) Databáza obchodných informácií, ktorú poskytuje IHS Markit, https://ihsmarkit.com/products.html.

(15) Oznámenie je k dispozícii v spise k prípadu pod číslom t20.007937.

(16) Databáza finančných údajov spoločností, ktorú poskytuje Bureau van Dijk, www.bvdinfo.com.

(17) Pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu, 20. decembra 2017, SWD(2017) 483 final/2 (ďalej len „správa“).

(18) WTO DS 494, EU – metodiky úpravy nákladov, body 7.76, 7.80 a 7.81.

(19) Ú. v. EÚ L 338, 19.12.2017, s. 1.

(20) Správa – kapitola 2, s. 6 – 7.

(21) Správa – kapitola 2, s. 10.

(22) Dostupné na adrese http://www.fdi.gov.cn/1800000121_39_4866_0_7.html (online stav k 15. júlu 2019).

(23) Správa – kapitola 2, s. 20 – 21.

(24) Správa – kapitola 3, s. 41, 73 – 74.

(25) Správa – kapitola 6, s. 120 – 121.

(26) Správa – kapitola 6, s. 122 – 135.

(27) Správa – kapitola 7, s. 167 – 168.

(28) Správa – kapitola 8, s. 169 – 170 a 200 – 201.

(29) Správa – kapitola 2, s. 15 – 16, správa – kapitola 4, s. 50, s. 84, správa – kapitola 5, s. 108 – 109.

(30) Správa – kapitola 3, s. 22 – 24 a kapitola 5, s. 97 – 108.

(31) Správa – kapitola 5, s. 104 – 109.

(32) Pozri 13. päťročný plán spracovania obilia a oleja, oddiel IV.2.1, dostupné na adrese http://www.gov.cn/xinwen/2017-01/03/content_5155835.htm (online stav k 21. decembru 2020).

(33) Správa – kapitola 5, s. 100 – 101.

(34) Správa – kapitola 2, s. 26.

(35) Správa – kapitola 2, s. 31 – 32.

(36) Dostupné na adrese https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (online stav k 15. júlu 2019).

(37) Správa – kapitoly 14.1 až 14.3.

(38) Správa – kapitola 4, s. 41 – 42 a s. 83.

(39) Správa – kapitola 12, s. 319.

(40) Informácie o subvenciách dostupné na webovej stránke ministerstva pôdohospodárstva: http://www.moa.gov.cn/gk/zcfg/qnhnzc/201904/t20190416_6179338.htm.

(41) Pozri oznámenie Národnej komisie pre rozvoj a reformy 2017/627, ktorým sa zrušuje „Oznámenie Národnej komisie pre rozvoj a reformy o záležitostiach týkajúcich sa riadenia projektov intenzívneho spracovania kukurice“, dostupné na adrese: https://www.ndrc.gov.cn/fggz/cyfz/zcyfz/201704/t20170417_1149901.html.

(42) Tamže.

(43) Správa – kapitola 6, s. 138 – 149.

(44) Správa – kapitola 9, s. 216.

(45) Správa – kapitola 9, s. 213 – 215.

(46) Správa – kapitola 9, s. 209 – 211.

(47) Správa – kapitola 13, s. 332 – 337.

(48) Správa – kapitola 13, s. 336.

(49) Správa – kapitola 13, s. 337 – 341.

(50) Správa – kapitola 6, s. 114 – 117.

(51) Správa – kapitola 6, s. 119.

(52) Správa – kapitola 6, s. 120.

(53) Správa – kapitola 6, s. 121 – 122, 126 – 128, 133 – 135.

(54) Pozri pracovný dokument MMF: Resolving China’s Corporate Debt Problem (Riešenie problému podnikových dlhov v Číne), autori: Wojciech Maliszewski, Serkan Arslanalp, John Caparusso, José Garrido, Si Guo, Joong Shik Kang, W. Raphael Lam, T. Daniel Law, Wei Liao, Nadia Rendak, Philippe Wingender, Jiangyan, október 2016, WP/16/203.

(55) Správa – kapitola 6, s. 121 – 122, 126 – 128, 133 – 135.

(56) https://www.indexmundi.com/agriculture/?commodity=corn.

(57) https://www.indexmundi.com/commodities/?commodity=corn&months=60&currency=eur.

(58) https://qdd.oecd.org/subject.aspx?Subject=ExportRestrictions_IndustrialRawMaterials.

(59) https://www.ilo.org/ilostat/faces/oracle/webcenter/portalapp/pagehierarchy/Page21.jspx?_afrLoop=2007202804813928&_afrWindowMode=0&_afrWindowId=ejmgka3iz_63#!%40 %40 %3F_afrWindowId%3Dejmgka3iz_63 %26_afrLoop%3D2007202804813928 %26_afrWindowMode%3D0 %26_adf.ctrl-state%3Dejmgka3iz_119.

(60) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33. Podľa ustanovení článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné.

(61) K dispozícii na adrese: http://www.gtis.com/gta/.

(62) Informácie týkajúce sa úrovne kapacít v Číne spolu so zdrojovými materiálmi Komisia sprístupnila 7. júna 2020 v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, č. uloženia t20.004035.

(63) China-CEE Institute: China and Hungary: 70 years of bilateral relations in a changing world (Čína a Maďarsko: 70 rokov bilaterálnych vzťahov v meniacom sa svete), december 2019, s. 75.

(64) Pozri správu odvolacieho orgánu, Spojené štáty – antidumpingové opatrenia na rúrovité výrobky pre ropné polia z Mexika (WT/DS282/AB/R), body 108 a 122 – 123.

(65) (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.

(66) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

PRÍLOHA

Obchodná faktúra priložená k tovaru, ktorý spoločnosť predáva do Európskej únie a na ktorý sa vzťahuje záväzok, musí obsahovať tieto prvky:

1.	Názov „OBCHODNÁ FAKTÚRA K TOVARU, NA KTORÝ SA VZŤAHUJE ZÁVÄZOK“.

2.	Názov spoločnosti, ktorá vystavuje obchodnú faktúru.

3.	Číslo obchodnej faktúry.

4.	Dátum vystavenia obchodnej faktúry.

5.	Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený na faktúre colne vybavený na hranici Európskej únie.

Presný opis tovaru vrátane:

—	číselného kódu výrobku (PCN) používaného na účely záväzku,

—	zrozumiteľného slovného opisu tovaru, ktorý zodpovedá príslušnému PCN,

—	číselný kód výrobku spoločnosti (CPC),

—	kód TARIC,

—	množstvo (udávané v tonách).

Opis podmienok predaja vrátane:

—	ceny za tonu,

—	uplatniteľných platobných podmienok,

—	uplatniteľných dodacích podmienok,

—	celkových zliav a rabatov.

8.	Názov spoločnosti vystupujúcej ako dovozca do Európskej únie, ktorému spoločnosť priamo vystavila obchodnú faktúru k tovaru, na ktorý sa vzťahuje záväzok.

Meno pracovníka spoločnosti, ktorý vystavil obchodnú faktúru, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že predaj tovaru určeného na priamy vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, sa uskutočňuje v rozsahu a za podmienok záväzku, ktorý ponúkla (SPOLOČNOSŤ) a prijala Európska komisia vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2015/87. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

15.4.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 129/119

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/608

zo 14. apríla 2021,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1793 o dočasnom zvýšení počtu úradných kontrol a núdzových opatreniach týkajúcich sa vstupu určitých druhov tovaru z tretích krajín, ktoré vykonávajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 a (ES) č. 178/2002, do Únie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (1), a najmä na jeho článok 53 ods. 1 písm. b),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (2), a najmä na jeho článok 47 ods. 2 prvý pododsek písm. b), článok 54 ods. 4 prvý pododsek písm. a) a b) a článok 90 prvý pododsek písm. a), b) a c).

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1793 (3) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa dočasného zvýšenia počtu úradných kontrol pri vstupe určitých potravín a krmív neživočíšneho pôvodu z určitých tretích krajín uvedených v prílohe I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu do Únie, ako aj osobitné podmienky týkajúce sa vstupu určitých potravín a krmív z určitých tretích krajín, ktoré sú uvedené v prílohe II k danému vykonávaciemu nariadeniu, do Únie z dôvodu rizika kontaminácie mykotoxínmi vrátane aflatoxínov, rezíduami pesticídov, pentachlórfenolom a dioxínmi, ako aj mikrobiologickej kontaminácie.

(2)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/1793 sa stanovujú požiadavky, pokiaľ ide o vzor úradného certifikátu na vstup zásielok potravín a krmív uvedených v prílohe II k danému vykonávaciemu nariadeniu do Únie a pravidlá vydávania takéhoto certifikátu v papierovej aj elektronickej forme. V súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1715 (4) je TRACES zložka systému riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC), ktorá umožňuje, aby celý proces vytvárania certifikátu prebiehal elektronicky, a zabránilo sa tak prípadným podvodným alebo nekalým praktikám v súvislosti s úradnými certifikátmi. Vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/1793 sa preto stanovuje vzor úradného certifikátu, ktorý je zlučiteľný so systémom TRACES.

(3)

Podmienky na certifikáciu stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/1793 sú v súlade s požiadavkami stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/628 (5) týkajúcimi sa úradných certifikátov na vstup do Únie. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/2235 (6) sa s platnosťou od 21. apríla 2021 zrušuje a nahrádza vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/628 a zároveň sa ním menia a objasňujú požiadavky na vzory úradných certifikátov stanovené v uvedenom vykonávacom nariadení.

(4)

Vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2020/2235 sa konkrétne rozlišuje medzi úradnými certifikátmi vydanými v papierovej forme, elektronickými úradnými certifikátmi vydanými v súlade s požiadavkami článku 39 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1715 a úradnými certifikátmi vydanými v papierovej forme, vyplnenými v systéme TRACES a z toho systému vytlačenými. Okrem toho sa v uvedenom vykonávacom nariadení stanovujú jazykové požiadavky týkajúce sa úradných certifikátov na vstup do Únie s cieľom uľahčiť úradné kontroly na hraničných kontrolných staniciach vstupu do Únie. S cieľom zosúladiť úradné certifikáty pre rôzne kategórie tovaru a zabezpečiť súlad s novými požiadavkami týkajúcimi sa certifikácie na vstup do Únie stanovenými vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2020/2235 je vhodné zmeniť článok 11 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1793.

(5)	V článku 12 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1793 sa stanovuje, že zoznamy uvedené v prílohách I a II k nariadeniu sa majú pravidelne najmenej každých šesť mesiacov preskúmať, aby sa zohľadnili nové informácie týkajúce sa rizík a nedodržiavania právnych predpisov Únie.

(6)

Na základe výskytu a relevantnosti nedávnych incidentov v oblasti potravín oznámených prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá [Rapid Alert System for Food and Feed („RASFF“)], ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 178/2002, a na základe informácií o úradných kontrolách, ktoré členské štáty vykonali pri potravinách a krmivách neživočíšneho pôvodu, možno dospieť k záveru, že zoznamy uvedené v prílohách I a II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 by sa mali zmeniť.

(7)

Konkrétne z dôvodu vysokej frekvencie nedodržiavania relevantných požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie v súvislosti s kontamináciou baktériou Salmonella zistenou počas úradných kontrol, ktoré členské štáty v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/1793 vykonali v roku 2019 a v prvom polroku 2020, a z dôvodu vysokého počtu oznámení v systéme RASFF počas uvedeného obdobia je vhodné zvýšiť frekvenciu fyzických a identifikačných kontrol z 20 % na 50 % v prípade čierneho korenia (Piper nigrum) z Brazílie.

(8)

Z dôvodu vysokej frekvencie nedodržiavania relevantných požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie v súvislosti s kontamináciou rezíduami pesticídov zistenou počas úradných kontrol, ktoré členské štáty v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 2019/1793 vykonali v druhom polroku 2019 a v prvom polroku 2020, je vhodné zvýšiť frekvenciu fyzických a identifikačných kontrol z 10 % na 20 % v prípade papriky druhu Capsicum (iná ako sladká) z Thajska.

(9)

Z dôvodu vysokej frekvencie nedodržiavania relevantných požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie v súvislosti s kontamináciou aflatoxínmi zistenou počas úradných kontrol, ktoré členské štáty v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/1793 vykonali v druhom polroku 2019 a v prvom polroku 2020, a z dôvodu vysokého počtu oznámení v systéme RASFF počas prvého polroku 2020 je vhodné zvýšiť frekvenciu fyzických a identifikačných kontrol z 10 % na 50 % v prípade plodov podzemnice olejnej z Indie.

(10)

Sladká paprika (Capsicum annuum) z Turecka je už uvedená v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 z dôvodu rizika kontaminácie rezíduami pesticídov. V prípade papriky druhu Capsicum (iná ako sladká) z Turecka z údajov z oznámení doručených systémom RASFF v prvom polroku 2020 vyplývajú nové riziká pre zdravie ľudí pre možnú kontamináciu rezíduami pesticídov, čo si vyžaduje zvýšený počet úradných kontrol. Existujúci záznam týkajúci sa sladkej papriky (Capsicum annuum) z Turecka by sa preto mal zmeniť, aby sa vzťahoval na všetky papriky druhu Capsicum.

(11)

V prípade plodov kustovnice z Číny uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 z dôvodu rizika kontaminácie rezíduami pesticídov a v prípade sušeného hrozna z Turecka uvedeného v danej prílohe z dôvodu rizika kontaminácie ochratoxínom A z dostupných informácií za druhý polrok 2019 a prvý polrok 2020 vyplýva celkovo uspokojivý stupeň súladu s príslušnými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie. Keďže v prípade daných komodít nie je ďalej opodstatnená zvýšená miera úradných kontrol, záznamy týkajúce sa uvedených komodít v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 by sa mali vypustiť.

(12)

V prípade plodov podzemnice olejnej z Brazílie uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 z dôvodu rizika kontaminácie aflatoxínmi frekvencia prípadov nedodržiavania relevantných požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie zistených počas úradných kontrol, ktoré vykonali členské štáty, v druhom polroku 2019 klesla a zostala na nízkej úrovni aj v prvom polroku 2020. Preto je vhodné vypustiť z prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 záznam týkajúci sa plodov podzemnice olejnej z Brazílie a zahrnúť ho do prílohy I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu a stanoviť frekvenciu fyzických a identifikačných kontrol na 10 %.

(13)

V prípade plodov podzemnice olejnej z Číny uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 z dôvodu rizika kontaminácie aflatoxínmi frekvencia prípadov nedodržiavania relevantných požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie zistených počas úradných kontrol, ktoré vykonali členské štáty, v druhom polroku 2019 a prvom polroku 2020 klesla. Preto je vhodné vypustiť z prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 záznam týkajúci sa plodov podzemnice olejnej z Číny a zahrnúť ho do prílohy I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu a stanoviť frekvenciu fyzických a identifikačných kontrol na 10 %. Vzhľadom na objem obchodu s touto komoditou je táto frekvencia dostatočná na zabezpečenie primeranej úrovne monitorovania.

(14)

V prípade lieskových orechov v Turecka uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 z dôvodu rizika kontaminácie aflatoxínmi frekvencia prípadov nedodržiavania relevantných požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie zistených počas úradných kontrol, ktoré vykonali členské štáty, v druhom polroku 2019 a prvom polroku 2020 klesla. Preto je vhodné vypustiť z prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 záznam týkajúci sa lieskových orechov z Turecka a zahrnúť ho do prílohy I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu a stanoviť frekvenciu fyzických a identifikačných kontrol na 5 %. Vzhľadom na objem obchodu s touto komoditou je táto frekvencia dostatočná na zabezpečenie primeranej úrovne monitorovania.

(15)

Potraviny, ktoré obsahujú listy piepra betelového (Piper betle) alebo z nich pozostávajú, pochádzajúce alebo odosielané z Bangladéša sú uvedené v prílohe IIa k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 z dôvodu rizika kontaminácie baktériou Salmonella. Dovoz týchto výrobkov do Únie je preto zakázaný od júna 2014. Bangladéš 27. júla 2020 poskytol písomné záruky predložením nového akčného plánu s opatreniami vzťahujúcimi sa na všetky kroky výrobného reťazca, ktoré Komisia posúdila ako uspokojivé. V nadväznosti na uvedené posúdenie je vhodné vypustiť z prílohy IIa k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 záznam týkajúci sa potravín, ktoré obsahujú listy piepra betelového (Piper betle) alebo z nich pozostávajú, pochádzajúcich alebo odosielaných z Bangladéša a zahrnúť ho do prílohy II k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu a stanoviť frekvenciu fyzických a identifikačných kontrol na 50 %.

(16)

S cieľom zabezpečiť účinnú ochranu pred potenciálnymi rizikami vyplývajúcimi z mikrobiologickej alebo chemickej kontaminácie semien Sesamum by sa v stĺpcoch odkazujúcich na „číselný znak KN“ v tabuľkách uvedených v prílohách I a II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 mal do riadkov, ktoré odkazujú na „semená Sesamum (potraviny)“, doplniť číselný znak KN pre pražené semená Sesamum.

(17)

V časti II vzoru úradného certifikátu v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 sa stanovujú zdravotné informácie, ktoré má certifikujúci úradník pri vypĺňaní certifikátu poskytnúť. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa malo objasniť, že zdravotné informácie o potravinách alebo krmivách neživočíšneho pôvodu môžu obsahovať viac ako jednu certifikáciu, ak je takáto certifikácia povinná podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1793 v spojení s prílohou II k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu.

(18)	Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1793 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a jednoznačnosť je vhodné nahradiť celé prílohy I, II, IIa a IV k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu.

(19)	Keďže vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/2235 sa uplatňuje od 21. apríla 2021, článok 1 ods. 1 tohto nariadenia by sa mal takisto uplatňovať od uvedeného dátumu.

(20)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1793

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1793 sa mení takto:

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Úradný certifikát

1. Ku každej zásielke potravín a krmív uvedených v prílohe II je priložený úradný certifikát zodpovedajúci vzoru v prílohe IV („úradný certifikát“).

2. Úradný certifikát spĺňa tieto požiadavky:

a)	úradný certifikát je vydaný príslušným orgánom tretej krajiny pôvodu alebo tretej krajiny, z ktorej sa zásielka odosiela, ak ide o inú krajinu ako krajinu pôvodu;

b)	úradný certifikát je v súlade s článkom 9 ods. 1 označený identifikačným kódom zásielky, na ktorú sa vzťahuje;

c)	na úradnom certifikáte musí byť podpis certifikujúceho úradníka a úradná pečiatka;

d)	ak úradný certifikát obsahuje viaceré alebo alternatívne vyjadrenia, tie vyjadrenia, ktoré nie sú relevantné, certifikujúci úradník preškrtne, parafuje a opečiatkuje alebo sa takéto vyjadrenia z certifikátu úplne odstránia;

úradný certifikát musí mať jednu z týchto podôb:

i)	jeden list papiera;

ii)	viacero listov papiera, pričom všetky listy sú neoddeliteľné a predstavujú súvislý celok;

iii)	rad za sebou idúcich strán, pričom na každej z nich je uvedené číslo príslušnej strany z celkového počtu strán;

f)	ak úradný certifikát pozostáva z radu za sebou idúcich strán, ako sa uvádza v písmene e) bode iii) tohto odseku, na každej strane sa musí uviesť jedinečný kód podľa článku 89 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/625, podpis certifikujúceho úradníka a úradná pečiatka;

g)	úradný certifikát sa predloží príslušnému orgánu hraničnej kontrolnej stanice vstupu do Únie, kde sa zásielka podrobí úradným kontrolám;

h)	úradný certifikát sa vydáva pred tým, než príslušná zásielka, na ktorú sa vzťahuje, opustí kontrolu príslušných orgánov tretej krajiny, ktoré certifikát vydávajú;

i)	úradný certifikát sa vypracúva v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa nachádza hraničná kontrolná stanica prvého vstupu do Únie;

j)	úradný certifikát platí najviac štyri mesiace od dátumu jeho vydania a v každom prípade nie dlhšie ako šesť mesiacov od dátumu získania výsledkov laboratórnych analýz uvedených v článku 10 ods. 1

3. Odchylne od odseku 2 písm. i) môže členský štát súhlasiť s vypracovaním úradných certifikátov v inom úradnom jazyku Únie, ku ktorým sa v prípade potreby priloží overený preklad.

4. Farba podpisu a pečiatky, okrem reliéfnej alebo vodotlačovej pečiatky, uvedených v odseku 2 písm. c) sa musia líšiť od farby tlače.

5. Odsek 2 písm. c) až g) a odsek 4 sa nevzťahujú na elektronické úradné certifikáty vydané v súlade s požiadavkami článku 39 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1715 (*1).

6. Odsek 2 písm. d), e) a f) sa nevzťahujú na úradné certifikáty vydané v papierovej forme, vyplnené v systéme TRACES a z tohto systému vytlačené.

7. Príslušné orgány môžu vydať náhradný úradný certifikát iba v prípade, že je v súlade s pravidlami stanovenými v článku 6 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/2235 (*2).

8. Úradný certifikát sa vypĺňa podľa pokynov uvedených v prílohe IV.

(*1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1715 z 30. septembra 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá fungovania systému riadenia informácií pre úradné kontroly a jeho zložiek („nariadenie o IMSOC“) (Ú. v. EÚ L 261, 14.10.2019, s. 37)."

(*2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2235 zo 16. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2017/625, pokiaľ ide o vzory certifikátov zdravia zvierat, vzory úradných certifikátov a vzory certifikátov zdravia zvierat/úradných certifikátov na vstup zásielok určitých kategórií zvierat a tovaru do Únie a ich premiestňovanie v rámci Únie, úradnú certifikáciu týkajúcu sa takýchto certifikátov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 599/2004, vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 636/2014 a (EÚ) 2019/628, smernica 98/68/ES a rozhodnutia 2000/572/ES, 2003/779/ES a 2007/240/ES (Ú. v. EÚ L 442, 30.12.2020 s. 1).“ "

2.	Prílohy I, II, IIa a IV sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 ods. 1 sa uplatňuje od 21. apríla 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. apríla 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1.

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1793 z 22. októbra 2019 o dočasnom zvýšení počtu úradných kontrol a núdzových opatreniach týkajúcich sa vstupu určitých druhov tovaru z tretích krajín, ktoré vykonávajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 a (ES) č. 178/2002, do Únie, a o zrušení nariadení Komisie (ES) č. 669/2009, (EÚ) č. 884/2014, (EÚ) 2015/175, (EÚ) 2017/186 a (EÚ) 2018/1660 (Ú. v. EÚ L 277, 29.10.2019, s. 89).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1715 z 30. septembra 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá fungovania systému riadenia informácií pre úradné kontroly a jeho zložiek („nariadenie o IMSOC“) (Ú. v. EÚ L 261, 14.10.2019, s. 37).

(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/628 z 8. apríla 2019 o vzoroch úradných certifikátov pre určité zvieratá a určitý tovar, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2074/2005 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/759, pokiaľ ide o tieto vzory certifikátov (Ú. v. EÚ L 131, 17.5.2019, s. 101).

(6) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2235 zo 16. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2017/625, pokiaľ ide o vzory certifikátov zdravia zvierat, vzory úradných certifikátov a vzory certifikátov zdravia zvierat/úradných certifikátov na vstup zásielok určitých kategórií zvierat a tovaru do Únie a ich premiestňovanie v rámci Únie, úradnú certifikáciu týkajúcu sa takýchto certifikátov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 599/2004, vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 636/2014 a (EÚ) 2019/628, smernica 98/68/ES a rozhodnutia 2000/572/ES, 2003/779/ES a 2007/240/ES (Ú. v. EÚ L 442, 30.12.2020 s. 1).

PRÍLOHA I

Potraviny a krmivá neživočíšneho pôvodu z určitých tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje dočasné zvýšenie počtu úradných kontrol na hraničných kontrolných staniciach a kontrolných miestach

Riadok

Potraviny a krmivá

(plánované použitie)

Číselný znak KN (1)

Podpoložka TARIC

Krajina pôvodu

Nebezpečenstvo

Frekvencia fyzických a identifikačných kontrol (v %)

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Bolívia (BO)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 2008 11 96 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

—	čierne korenie (Piper nigrum)

(potraviny – nedrvené ani nemleté)

ex 0904 11 00

Brazília (BR)

Salmonella (2)

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Brazília (BR)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 2008 11 96 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Čína (KN)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 2008 11 96 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

sladká paprika (Capsicum annuum)

(potraviny – drvené alebo mleté)

ex 0904 22 00

Čína (KN)

Salmonella (6)

čaj, tiež aromatizovaný

(potraviny)

0902

Čína (KN)

rezíduá pesticídov (3) (7)

baklažán (Solanum melongena)

(potraviny – čerstvé alebo chladené)

0709 30 00

Dominikánska republika (DO)

rezíduá pesticídov (3)

—	sladká paprika (Capsicum annuum)

—	0709 60 10 0710 80 51

Dominikánska republika (DO)

rezíduá pesticídov (3) (8)

—	paprika druhu Capsicum (iná ako sladká)

—	ex 0709 60 99

ex 0710 80 59 ;

—	čínska fazuľa (Vigna unguiculata ssp. sesquipedalis, Vigna unguiculata ssp. unguiculata)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

—	ex 0708 20 00

ex 0710 22 00

—	sladká paprika (Capsicum annuum)

—	0709 60 10 0710 80 51

Egypt (EG)

rezíduá pesticídov (3) (9)

—	paprika druhu Capsicum (iná ako sladká)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

—	ex 0709 60 99

ex 0710 80 59

semená Sesamum

(potraviny)

—	1207 40 90

Etiópia (ET)

Salmonella (2)

—	ex 2008 19 19

—	ex 2008 19 99

—	lieskové orechy, nelúpané

—	0802 21 00

Gruzínsko (GE)

aflatoxíny

—	lieskové orechy, lúpané

—	0802 22 00

—	múka, krupica a prášok z lieskových orechov

—	ex 1106 30 90

—	lieskové orechy, inak upravené alebo konzervované

(potraviny)

—	ex 2008 19 19

ex 2008 19 95

ex 2008 19 99

palma olejná

(potraviny)

1511 10 90

1511 90 11

Ghana (GH)

farbivá Sudan (10)

ex 1511 90 19

1511 90 99

listy karí (Bergera/Murraya koenigii)

(potraviny – čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené)

ex 1211 90 86

India (IN)

rezíduá pesticídov (3) (11)

ibištek jedlý (okra)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

ex 0709 99 90

India (IN)

rezíduá pesticídov (3) (12)

ex 0710 80 95

fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.)

(potraviny – čerstvé alebo chladené)

0708 20

Keňa (KE)

rezíduá pesticídov (3)

zeler voňavý (Apium graveolens)

(potraviny – čerstvé alebo chladené bylinky)

ex 0709 40 00

Kambodža (KH)

rezíduá pesticídov (3) (13)

čínska fazuľa

(Vigna unguiculata ssp. sesquipedalis, Vigna unguiculata ssp. unguiculata)

(potraviny – čerstvá, chladená alebo mrazená zelenina)

ex 0708 20 00

Kambodža (KH)

rezíduá pesticídov (3) (14)

ex 0710 22 00

okrúhlica (Brassica rapa ssp. rapa)

(potraviny – upravené alebo konzervované octom alebo kyselinou octovou)

ex 2001 90 97

11; 19

Libanon (LB)

rodamín B

okrúhlica (Brassica rapa ssp. rapa)

(potraviny – upravené alebo konzervované slaným nálevom alebo kyselinou citrónovou, nemrazené)

ex 2005 99 80

Libanon (LB)

rodamín B

paprika druhu Capsicum

(sladká alebo iná ako sladká)

(potraviny – sušené, pražené, drvené alebo mleté)

0904 21 10

Srí Lanka (LK)

aflatoxíny

ex 0904 21 90

ex 0904 22 00

11; 19

ex 2005 99 10

10; 90

ex 2005 99 80

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Madagaskar (MG)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

chlebovník (Artocarpus heterophyllus)

(potraviny – čerstvé)

ex 0810 90 20

Malajzia (MY)

rezíduá pesticídov (3)

semená Sesamum

(potraviny)

—	1207 40 90

Nigéria (NG)

Salmonella (2)

—	ex 2008 19 19

—	ex 2008 19 99

Zmesi korenín

(potraviny)

0910 91 10

0910 91 90

Pakistan (PK)

aflatoxíny

semená vodového melóna (Egusi, Citrullus spp.) a z nich získané produkty

(potraviny)

ex 1207 70 00 ;

Sierra Leone (SL)

aflatoxíny

ex 1208 90 00 ;

ex 2008 99 99

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Senegal (SN)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

okrúhlica (Brassica rapa ssp. rapa)

(potraviny – upravené alebo konzervované octom alebo kyselinou octovou)

ex 2001 90 97

11; 19

Sýria (SY)

rodamín B

okrúhlica (Brassica rapa ssp. rapa)

(potraviny – upravené alebo konzervované slaným nálevom alebo kyselinou citrónovou, nemrazené)

ex 2005 99 80

Sýria (SY)

rodamín B

paprika druhu Capsicum (iná ako sladká)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

ex 0709 60 99 ;

Thajsko (TH)

rezíduá pesticídov (3) (15)

ex 0710 80 59

—	lieskové orechy (Corylus sp.), nelúpané

—	0802 21 00

Turecko (TR)

aflatoxíny

—	lieskové orechy (Corylus sp.), lúpané

—	0802 22 00

—	zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce lieskové orechy

—	ex 0813 50 39 ;

ex 0813 50 91 ;

ex 0813 50 99

—	pasta z lieskových orechov

—	ex 2007 10 10 ;

ex 2007 10 99 ;

ex 2007 99 39 ;

05; 06

ex 2007 99 50 ;

ex 2007 99 97

—	lieskové orechy, inak upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	ex 2008 19 12 ;

ex 2008 19 19 ;

ex 2008 19 92 ;

ex 2008 19 95 ;

ex 2008 19 99 ;

ex 2008 97 12 ;

ex 2008 97 14 ;

ex 2008 97 16 ;

ex 2008 97 18 ;

ex 2008 97 32 ;

ex 2008 97 34 ;

ex 2008 97 36 ;

ex 2008 97 38 ;

ex 2008 97 51 ;

ex 2008 97 59 ;

ex 2008 97 72 ;

ex 2008 97 74 ;

ex 2008 97 76 ;

ex 2008 97 78 ;

ex 2008 97 92 ;

ex 2008 97 93 ;

ex 2008 97 94 ;

ex 2008 97 96 ;

ex 2008 97 97 ;

ex 2008 97 98

—	múka, krupica a prášok z lieskových orechov

—	ex 1106 30 90

—	olej z lieskových orechov

(potraviny)

—	ex 1515 90 99

mandarínky (vrátane tangerínok a satsumov), klementínky, wilkingy a podobné citrusové hybridy

(potraviny – čerstvé alebo sušené)

0805 21

0805 22

0805 29

Turecko (TR)

rezíduá pesticídov (3)

pomaranče

(potraviny – čerstvé alebo sušené)

0805 10

Turecko (TR)

rezíduá pesticídov (3)

granátové jablká

(potraviny – čerstvé alebo chladené)

ex 0810 90 75

Turecko (TR)

rezíduá pesticídov (3) (16)

—	sladká paprika (Capsicum annuum)

—	paprika druhu Capsicum (iná ako sladká)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

—	0709 60 10 ; 0710 80 51 ;

Turecko (TR)

rezíduá pesticídov (3) (17)

—	ex 0709 60 99 ;

ex 0710 80 59

nespracované celé, drvené, mleté, polené a sekané marhuľové jadrá, ktoré majú byť umiestnené na trh pre konečného spotrebiteľa (18) (19)

(potraviny)

ex 1212 99 95

Turecko (TR)

kyanid

paprika druhu Capsicum (iná ako sladká)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

ex 0709 60 99 ;

Uganda (UG)

rezíduá pesticídov (3)

ex 0710 80 59

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Spojené štáty (US)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

—	pistácie, nelúpané

—	0802 51 00

Spojené štáty (US)

aflatoxíny

—	pistácie, lúpané

—	0802 52 00

—	pistácie, pražené

—	ex 2008 19 13 ;

ex 2008 19 93

—	sušené marhule

—	0813 10 00

Uzbekistan (UZ)

siričitany (20)

—	marhule, inak upravené alebo konzervované

(potraviny)

—

2008 50

—	listy koriandra

—	ex 0709 99 90

Vietnam (VN)

rezíduá pesticídov (3) (21)

—	bazalka (posvätná, sladká)

—	ex 1211 90 86

—

mäta

—	ex 1211 90 86

—

petržlen

(potraviny – čerstvé alebo chladené bylinky)

—	ex 0709 99 90

ibištek jedlý (okra)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

ex 0709 99 90 ;

Vietnam (VN)

rezíduá pesticídov (3) (21)

ex 0710 80 95

paprika druhu Capsicum (iná ako sladká)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

ex 0709 60 99 ;

Vietnam (VN)

rezíduá pesticídov (3) (21)

ex 0710 80 59

(1) Ak sa majú skúmať len určité výrobky patriace pod niektorý číselný znak KN, daný číselný znak KN je označený výrazom „ex“.

(2) Odber vzoriek a analýzy sa vykonávajú v súlade s postupmi odberu vzoriek a referenčnými analytickými metódami stanovenými v bode 1 písm. a) prílohy III.

(3) Rezíduá aspoň tých pesticídov uvedených v kontrolnom programe prijatom v súlade s článkom 29 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1), ktoré možno analyzovať metódami na stanovenie viacerých rezíduí založenými na GC-MS a LC-MS (pesticídy, ktoré sa majú monitorovať výlučne v/na produktoch rastlinného pôvodu).

(4) Rezíduá amitrazu.

(5) Rezíduá nikotínu.

(6) Odber vzoriek a analýzy sa vykonávajú v súlade s postupmi odberu vzoriek a referenčnými analytickými metódami stanovenými v bode 1 písm. b) prílohy III.

(7) Rezíduá tolfenpyradu.

(8) Rezíduá amitrazu (amitraz vrátane metabolitov obsahujúcich zložku 2,4-dimetylanilínu, vyjadrený ako amitraz), diafentiurónu, dikofolu (suma p, p’ a o,p’ izomérov) a ditiokarbamátov (ditiokarbamáty vyjadrené ako CS2 vrátane manebu, mankozebu, metiramu, propinebu, tirámu a zirámu).

(9) Rezíduá dikofolu (suma p, p’ a o,p’ izomérov), dinotefuránu, folpetu, prochlorazu (suma prochlorazu a jeho metabolitov obsahujúcich 2,4,6-trichlórfenolovú zložku vyjadrená ako prochloraz), tiofanát-metylu a triforínu.

(10) Na účely tejto prílohy sa pod „farbivami Sudan“ rozumejú tieto chemické látky: i) Sudan I (CAS číslo 842-07-9); ii) Sudan II (CAS číslo 3118-97-6); iii) Sudan III (CAS číslo 85-86-9); iv) šarlátová červeň alebo Sudan IV (CAS číslo 85-83-6).

(11) Rezíduá acefátu.

(12) Rezíduá diafentiurónu.

(13) Rezíduá fentoátu.

(14) Rezíduá chlórbufamu.

(15) Rezíduá formetanátu [suma formetanátu a jeho solí vyjadrená ako formetanát (hydrochlorid)], protiofosu a triforínu.

(16) Rezíduá prochlorazu.

(17) Rezíduá diafentiurónu, formetanátu [suma formetanátu a jeho solí vyjadrená ako formetanát (hydrochlorid)] a tiofanát-metylu.

(18) „Nespracované produkty“ podľa vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(19) „Umiestnenie na trh“ a „konečný spotrebiteľ“ podľa vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(20) Referenčné metódy: EN 1988-1:1998, EN 1988-2:1998 alebo ISO 5522:1981.

(21) Rezíduá ditiokarbamátov (ditiokarbamáty vyjadrené ako CS2 vrátane manebu, mankozebu, metiramu, propinebu, tirámu a zirámu), fentoátu a chinalfosu.

PRÍLOHA II

Potraviny a krmivá z určitých tretích krajín, na ktoré sa vzťahujú osobitné podmienky ich vstupu do Únie z dôvodu rizika kontaminácie mykotoxínmi vrátane aflatoxínov, rezíduami pesticídov, pentachlórfenolom a dioxínmi, ako aj z dôvodu rizika mikrobiologickej kontaminácie

1. Potraviny a krmivá neživočíšneho pôvodu uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b) bode i)

Riadok

Krmivá a potraviny (plánované použitie)

Číselný znak KN (1)

Podpoložka TARIC

Krajina pôvodu

Nebezpečenstvo

Frekvencia fyzických a identifikačných kontrol (v %)

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Argentína (AR)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

—	lieskové orechy (Corylus sp.), nelúpané

—	0802 21 00

Azerbajdžan (AZ)

aflatoxíny

—	lieskové orechy (Corylus sp.), lúpané

—	0802 22 00

—	zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce lieskové orechy

—	ex 0813 50 39 ;

ex 0813 50 91 ;

ex 0813 50 99

—	pasta z lieskových orechov

—	ex 2007 10 10 ;

ex 2007 10 99 ;

ex 2007 99 39 ;

05; 06

ex 2007 99 50 ;

ex 2007 99 97

—	lieskové orechy, inak upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	ex 2008 19 12 ;

ex 2008 19 19 ;

ex 2008 19 92 ;

ex 2008 19 95 ;

ex 2008 19 99 ;

ex 2008 97 12 ;

ex 2008 97 14 ;

ex 2008 97 16 ;

ex 2008 97 18 ;

ex 2008 97 32 ;

ex 2008 97 34 ;

ex 2008 97 36 ;

ex 2008 97 38 ;

ex 2008 97 51 ;

ex 2008 97 59 ;

ex 2008 97 72 ;

ex 2008 97 74 ;

ex 2008 97 76 ;

ex 2008 97 78 ;

ex 2008 97 92 ;

ex 2008 97 93 ;

ex 2008 97 94 ;

ex 2008 97 96 ;

ex 2008 97 97 ;

ex 2008 97 98

—	múka, krupica a prášok z lieskových orechov

—	ex 1106 30 90

—	olej z lieskových orechov

(potraviny)

—	ex 1515 90 99

—	potraviny, ktoré obsahujú listy piepra betelového (Piper betle) alebo z nich pozostávajú

(potraviny)

ex 1404 90 00 (10)

Bangladéš (BD)

Salmonella (6)

—	para orechy, nelúpané

—	0801 21 00

Brazília (BR)

aflatoxíny

—	zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce nelúpané para orechy

(potraviny)

—	ex 0813 50 31 ;

ex 0813 50 39 ;

ex 0813 50 91 ;

ex 0813 50 99

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Egypt (EG)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

—	čierne korenie rodu Piper sušené alebo drvené alebo mleté plody rodu Capsicum alebo Pimenta

—

0904

Etiópia (ET)

aflatoxíny

—	zázvor, šafran, kurkuma, tymián, bobkový list, karí a ostatné korenie

(potraviny – sušené koreniny)

—

0910

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Ghana (GH)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Gambia (GM)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

muškátový oriešok (Myristica fragrans)

(potraviny – sušené koreniny)

0908 11 00

0908 12 00

Indonézia (ID)

aflatoxíny

listy piepra betelového (Piper betle L.)

(potraviny)

ex 1404 90 00

India (IN)

Salmonella (2)

paprika druhu Capsicum (sladká alebo iná ako sladká)

(potraviny – sušené, pražené, drvené alebo mleté)

0904 21 10 ;

India (IN)

aflatoxíny

ex 0904 22 00 ;

11; 19

ex 0904 21 90 ;

ex 2005 99 10 ;

10; 90

ex 2005 99 80

muškátový oriešok (Myristica fragrans)

(potraviny – sušené koreniny)

0908 11 00

0908 12 00

India (IN)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

India (IN)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

guarová guma

(potraviny a krmivá)

ex 1302 32 90

India (IN)

pentachlórfenol a dioxíny (3)

paprika druhu Capsicum (iná ako sladká)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

ex 0709 60 99 ;

India (IN)

rezíduá pesticídov (4) (5)

ex 0710 80 59

semená Sesamum

(potraviny)

—	1207 40 90

India (IN)

Salmonella (6)

rezíduá pesticídov (4) (11)

—	ex 2008 19 19

—	ex 2008 19 99

—	pistácie, nelúpané

—	0802 51 00

Irán (IR)

aflatoxíny

—	pistácie, lúpané

—	0802 52 00

—	zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce pistácie

—	ex 0813 50 39 ;

ex 0813 50 91 ;

ex 0813 50 99

—	pasta z pistácií

—	ex 2007 10 10 ;

ex 2007 10 99 ;

ex 2007 99 39 ;

03; 04

ex 2007 99 50 ;

ex 2007 99 97

—	pistácie, upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	ex 2008 19 13 ;

ex 2008 19 93 ;

ex 2008 97 12 ;

ex 2008 97 14 ;

ex 2008 97 16 ;

ex 2008 97 18 ;

ex 2008 97 32 ;

ex 2008 97 34 ;

ex 2008 97 36 ;

ex 2008 97 38 ;

ex 2008 97 51 ;

ex 2008 97 59 ;

ex 2008 97 72 ;

ex 2008 97 74 ;

ex 2008 97 76 ;

ex 2008 97 78 ;

ex 2008 97 92 ;

ex 2008 97 93 ;

ex 2008 97 94 ;

ex 2008 97 96 ;

ex 2008 97 97 ;

ex 2008 97 98

—	múka, krupica a prášok z pistácií

(potraviny)

—	ex 1106 30 90

semená vodového melóna (Egusi, Citrullus spp.) a z nich získané produkty

(potraviny)

ex 1207 70 00 ;

Nigéria (NG)

aflatoxíny

ex 1208 90 00 ;

ex 2008 99 99

paprika druhu Capsicum (iná ako sladká)

(potraviny – čerstvé, chladené alebo mrazené)

ex 0709 60 99 ;

Pakistan (PK)

rezíduá pesticídov (4)

ex 0710 80 59

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), nelúpané

—	1202 41 00

Sudán (SD)

aflatoxíny

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), lúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	plody podzemnice olejnej (arašidové oriešky), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91 ; 2008 11 96 ; 2008 11 98

—	pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii arašidového oleja

—	2305 00 00

—	múka a krupica z plodov podzemnice olejnej

(potraviny a krmivá)

—	ex 1208 90 00

semená Sesamum

(potraviny)

—	1207 40 90

Sudán (SD)

Salmonella (6)

—	ex 2008 19 19

—	ex 2008 19 99

—	sušené figy

—	0804 20 90

Turecko (TR)

aflatoxíny

—	zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce figy

—	ex 0813 50 99

—	pasta zo sušených fíg

—	ex 2007 10 10 ;

ex 2007 10 99 ;

ex 2007 99 39 ;

01; 02

ex 2007 99 50 ;

ex 2007 99 97

—	sušené figy, upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	ex 2008 97 12 ;

ex 2008 97 14 ;

ex 2008 97 16 ;

ex 2008 97 18 ;

ex 2008 97 32 ;

ex 2008 97 34 ;

ex 2008 97 36 ;

ex 2008 97 38 ;

ex 2008 97 51 ;

ex 2008 97 59 ;

ex 2008 97 72 ;

ex 2008 97 74 ;

ex 2008 97 76 ;

ex 2008 97 78 ;

ex 2008 97 92 ;

ex 2008 97 93 ;

ex 2008 97 94 ;

ex 2008 97 96 ;

ex 2008 97 97 ;

ex 2008 97 98 ;

ex 2008 99 28 ;

ex 2008 99 34 ;

ex 2008 99 37 ;

ex 2008 99 40 ;

ex 2008 99 49 ;

ex 2008 99 67 ;

ex 2008 99 99

—	múka, krupica alebo prášok zo sušených fíg

(potraviny)

—	ex 1106 30 90

—	pistácie, nelúpané

—	0802 51 00

Turecko (TR)

aflatoxíny

—	pistácie, lúpané

—	0802 52 00

—	zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce pistácie

—	ex 0813 50 39 ;

ex 0813 50 91 ;

ex 0813 50 99

—	pasta z pistácií

—	ex 2007 10 10 ;

ex 2007 10 99 ;

—	pistácie, upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	ex 2007 99 39 ;

03; 04

ex 2007 99 50 ;

ex 2007 99 97 ;

ex 2008 19 13 ;

ex 2008 19 93 ;

ex 2008 97 12 ;

ex 2008 97 14 ;

ex 2008 97 16 ;

ex 2008 97 18 ;

ex 2008 97 32 ;

ex 2008 97 34 ;

ex 2008 97 36 ;

ex 2008 97 38 ;

ex 2008 97 51 ;

ex 2008 97 59 ;

ex 2008 97 72 ;

ex 2008 97 74 ;

ex 2008 97 76 ;

ex 2008 97 78 ;

ex 2008 97 92 ;

ex 2008 97 93 ;

ex 2008 97 94 ;

ex 2008 97 96 ;

ex 2008 97 97 ;

ex 2008 97 98

—	múka, krupica a prášok z pistácií

(potraviny)

—	ex 1106 30 90

listy viniča

(potraviny)

ex 2008 99 99

11; 19

Turecko (TR)

rezíduá pesticídov (4) (7)

semená Sesamum

(potraviny)

—	1207 40 90

Uganda (UG)

Salmonella (6)

—	ex 2008 19 19

—	ex 2008 19 99

pitahaya (dračie ovocie)

(potraviny – čerstvé alebo chladené)

ex 0810 90 20

Vietnam (VN)

rezíduá pesticídov (4) (8)

2. Zložené potraviny uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b) bode ii)

Riadok	Zložené potraviny obsahujúce akýkoľvek samostatný produkt uvedený v tabuľke bode 1 tejto prílohy z dôvodu rizika kontaminácie aflatoxínmi, a to v množstve presahujúcom 20 % buď v samostatnom produkte, alebo v kombinácii uvedených produktov
	Číselný znak KN (12)	Opis (13)
1	ex 1704 90	cukrovinky (vrátane bielej čokolády), neobsahujúce kakao, okrem žuvačky, tiež s cukrovou polevou alebo obalené v cukre
2	ex 1806	čokoláda a ostatné potravinové prípravky obsahujúce kakao
3	ex 1905	chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao, hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, pečatné oblátky, ryžový papier a podobné výrobky

(1) Ak sa majú skúmať len určité výrobky patriace pod niektorý číselný znak KN, daný číselný znak KN je označený výrazom „ex“.

(2) Odber vzoriek a analýzy sa vykonávajú v súlade s postupmi odberu vzoriek a referenčnými analytickými metódami stanovenými v bode 1 písm. b) prílohy III.

(3) Analytickú správu uvedenú v článku 10 ods. 3 vydáva laboratórium akreditované v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 na analýzu pentachlórfenolu (PCP) v potravinách a krmivách.

V analytickej správe sa uvedú:

a)	výsledky odberu vzoriek a analýzy na prítomnosť PCP vykonaných príslušnými orgánmi krajiny pôvodu alebo krajiny, z ktorej je zásielka odoslaná, ak je táto krajina iná ako krajina pôvodu;

b)	neistota merania analytického výsledku;

c)	detekčný limit (LOD) analytickej metódy, ako aj

d)	kvantifikačný limit (LOQ) analytickej metódy.

Extrakcia pred analýzou sa uskutočňuje pomocou acidifikovaného rozpúšťadla. Analýza sa vykonáva podľa upravenej verzie metódy QuEChERS, ktorá je uvedená na webových sídlach referenčných laboratórií Európskej únie pre rezíduá pesticídov, alebo podľa rovnako spoľahlivej metódy.

(4) Rezíduá aspoň tých pesticídov uvedených v kontrolnom programe prijatom v súlade s článkom 29 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1), ktoré možno analyzovať metódami na stanovenie viacerých rezíduí založenými na GC-MS a LC-MS (pesticídy, ktoré sa majú monitorovať výlučne v/na produktoch rastlinného pôvodu).

(5) Rezíduá karbofuránu.

(6) Odber vzoriek a analýzy sa vykonávajú v súlade s postupmi odberu vzoriek a referenčnými analytickými metódami stanovenými v bode 1 písm. a) prílohy III.

(7) Rezíduá ditiokarbamátov (ditiokarbamáty vyjadrené ako CS2 vrátane manebu, mankozebu, metiramu, propinebu, tirámu a zirámu) a metrafenónu.

(8) Rezíduá ditiokarbamátov (ditiokarbamáty vyjadrené ako CS2 vrátane manebu, mankozebu, metiramu, propinebu, tirámu a zirámu), fentoátu a chinalfosu.

(9) Opis tovaru zodpovedá opisu v stĺpci s číselným znakom KN v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(10) Potraviny, ktoré obsahujú listy piepra betelového (Piper betle) alebo z nich pozostávajú, okrem iného vrátane tých, ktoré sú uvedené pod číselným znakom KN 1404 90 00.

(11) Rezíduá etylénoxidu (suma etylénoxidu a 2-chlóretanolu vyjadrená ako etylénoxid).

(12) Ak sa majú skúmať len určité výrobky patriace pod niektorý číselný znak KN, daný číselný znak KN je označený výrazom „ex“.

(13) Opis tovaru zodpovedá opisu v stĺpci s číselným znakom KN v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

PRÍLOHA IIa

Potraviny a krmivá z určitých tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje pozastavenie vstupu do Únie uvedené v článku 11a

Riadok

Potraviny a krmivá

(plánované použitie)

Číselný znak KN (1)

Podpoložka TARIC

Krajina pôvodu

Nebezpečenstvo

—	potraviny pozostávajúce zo sušenej fazule

(potraviny)

—	0713 35 00

—	0713 39 00

—	0713 90 00

Nigéria (NG)

rezíduá pesticídov

(1) Ak sa majú skúmať len určité výrobky patriace pod niektorý číselný znak KN, daný číselný znak KN je označený výrazom „ex“.

PRÍLOHA IV

VZOR ÚRADNÉHO CERTIFIKÁTU UVEDENÉHO V ČLÁNKU 11 VYKONÁVACIEHO NARIADENIA KOMISIE (EÚ) 2019/1793 PRE VSTUP URČITÝCH POTRAVÍN ALEBO KRMÍV DO ÚNIE

KRAJINA

Certifikát pre vstup potravín alebo krmív do Únie

Časť II: Certifikácia

II.	Zdravotné informácie

II.a	Referenčné číslo certifikátu

II.b	Referenčné číslo IMSOC

II.1.

Ja, podpísaný, vyhlasujem, že som sa oboznámil s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1) a potvrdzujem, že:

(1) buď

[II.1.1.

☐

potraviny, ktoré sú obsahom zásielky opísanej vyššie s identifikačným kódom … (doplňte identifikačný kód podľa článku 9 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1793), boli vyrobené v súlade s požiadavkami uvedenými v nariadeniach (ES) č. 178/2002 a (ES) č. 852/2004, a najmä, že:

—	prvovýroba týchto potravín a s ňou súvisiace postupy uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 852/2004 sú v súlade so všeobecnými hygienickými ustanoveniami uvedenými v časti A prílohy I k nariadeniu (ES) č. 852/2004;

—	(1) (2) a v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie po prvovýrobe a s ňou súvisiacich postupoch:

—	sa s nimi manipulovalo, prípadne boli upravené, balené a uskladnené hygienickým spôsobom v súlade s požiadavkami prílohy II k nariadeniu (ES) č. 852/2004 a

—	pochádzajú z prevádzkarne, resp. prevádzkarní realizujúcich program založený na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodoch (HACCP) v súlade s nariadením (ES) č. 852/2004],

(1) alebo

[II.1.2

☐

krmivá, ktoré sú obsahom zásielky opísanej vyššie s identifikačným kódom … (doplňte identifikačný kód podľa článku 9 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1793), boli vyrobené v súlade s požiadavkami uvedenými v nariadeniach (ES) č. 178/2002 a (ES) č. 183/2005, a najmä, že:

—	prvovýroba týchto krmív a s ňou súvisiace postupy uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 183/2005 sú v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 183/2005;

—	(1) (2) a v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie po prvovýrobe a s ňou súvisiacich postupoch:

—	sa s nimi manipulovalo, prípadne boli upravené, balené a uskladnené hygienickým spôsobom v súlade s požiadavkami prílohy II k nariadeniu (ES) č. 183/2005 a

—	pochádzajú z prevádzkarne, resp. prevádzkarní realizujúcich program založený na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodoch (HACCP) v súlade s nariadením (ES) č. 183/2005.]

II.2

Ja, podpísaný, v súlade s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1793 z 22. októbra 2019 o dočasnom zvýšení počtu úradných kontrol a núdzových opatreniach týkajúcich sa vstupu určitých druhov tovaru z tretích krajín, ktoré vykonávajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 a (ES) č. 178/2002, do Únie, a o zrušení nariadení Komisie (ES) č. 669/2009, (EÚ) č. 884/2014, (EÚ) 2015/175, (EÚ) 2017/186 a (EÚ) 2018/1660 (Ú. v. EÚ L 277, 29.10.2019, s. 89) potvrdzujem, že:

[II.2.1.

☐

Certifikácia potravín a krmív neživočíšneho pôvodu uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 a zložených potravín uvedených v danej prílohe z dôvodu rizika kontaminácie mykotoxínmi

—

zo zásielky opísanej vyššie boli odobraté vzorky v súlade:

☐	s nariadením Komisie (ES) č. 401/2006, aby sa zistilo množstvo aflatoxínu B1 a celková úroveň kontaminácie potravín aflatoxínmi

☐	s nariadením Komisie (ES) č. 152/2009, aby sa zistilo množstvo aflatoxínu B1 v krmivách

dňa … (dátum), laboratórna analýza vykonaná dňa … (dátum)

v… (názov laboratória) použitím metód analyzujúcich minimálne prítomnosť nebezpečenstiev uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793.

—	K certifikátu sú priložené podrobnosti o metódach laboratórnej analýzy a všetky výsledky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa maximálneho množstva aflatoxínov.],

(3) a/alebo

[II.2.2.

☐

—

zo zásielky opísanej vyššie boli odobraté vzorky v súlade so smernicou Komisie 2002/63/ES dňa … (dátum), laboratórna analýza vykonaná dňa … (dátum) v… (názov laboratória) použitím metód analyzujúcich minimálne prítomnosť nebezpečenstiev uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793.

—	K certifikátu sú priložené podrobnosti o metódach laboratórnych analýz a všetky výsledky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa maximálnych hladín rezíduí pesticídov.],

(3) a/alebo

[II.2.3.

☐

Certifikácia guarovej gumy uvedenej v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 a zložených potravín uvedených v danej prílohe z dôvodu rizika kontaminácie pentachlórfenolom a dioxínmi

—

—	K certifikátu sú priložené podrobnosti o metódach laboratórnych analýz a všetky výsledky, ktoré potvrdzujú, že daný tovar neobsahuje viac ako 0,01 mg/kg pentachlórfenolu.],

(3) a/alebo

[II.2.4.

☐

Certifikácia potravín neživočíšneho pôvodu uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793 a zložených potravín uvedených v danej prílohe z dôvodu rizika mikrobiologickej kontaminácie

—

zo zásielky opísanej vyššie boli odobraté vzorky v súlade s prílohou III k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793

dňa … (dátum), laboratórna analýza vykonaná dňa … (dátum)

v… (názov laboratória) použitím metód analyzujúcich minimálne prítomnosť nebezpečenstiev uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/1793.

—	K certifikátu sú priložené podrobnosti o metódach laboratórnych analýz a všetky výsledky, ktoré potvrdzujú neprítomnosť baktérie Salmonella v 25 g.]

II.3	Tento certifikát bol vydaný skôr, ako bola zásielka, na ktorú sa vzťahuje, skontrolovaná príslušným orgánom, ktorý ho vydal.

II.4	Tento certifikát platí štyri mesiace od dátumu jeho vydania, maximálne však šesť mesiacov od dátumu stanovenia výsledkov laboratórnych analýz.

Poznámky

Pozri poznámky k vyplneniu vzoru uvedené v tejto prílohe.

Časť II:

(1)	Nehodiace sa vymažte alebo podľa potreby preškrtnite (napr. či ide o potravinu alebo krmivo).

(2)	Uplatňuje sa iba v prípade ktorejkoľvek fázy výroby, spracovania a distribúcie po prvovýrobe a s ňou súvisiacich postupoch.

(3)	V prípade, že tento bod nezaškrtnete na účely vydania certifikátu, nehodiace sa podľa vhodnosti vymažte alebo preškrtnite.

(4)	Farba podpisu sa musí odlišovať od farby tlače. Rovnaký predpis sa vzťahuje aj na pečiatky s výnimkou reliéfnych alebo vodotlačových pečiatok.

Certifikujúci úradník:

Meno (veľkými tlačenými písmenami)

Kvalifikácia a titul:

Dátum:

Podpis:

Pečiatka

POZNÁMKY K VYPLNENIU VZORU ÚRADNÉHO CERTIFIKÁTU UVEDENÉHO V ČLÁNKU 11 VYKONÁVACIEHO NARIADENIA KOMISIE (EÚ) 2019/1793 PRE VSTUP URČITÝCH POTRAVÍN A KRMÍV DO ÚNIE

Všeobecné informácie

Konkrétnu možnosť vyberiete označením príslušnej kolónky krížikom (X).

Vždy, keď sa uvádza kód „ISO“, ide o dvojpísmenový medzinárodný štandardný kód krajiny podľa medzinárodnej normy ISO 3166 alpha-2 (1).

V kolónkach I.15, I.18 a I.20 možno vybrať iba jednu z možností.

Ak nie je uvedené inak, dané kolónky sú povinné.

Ak sa po vydaní certifikátu zmenia údaje o príjemcovi, vstupnej hraničnej kontrolnej stanici alebo preprave (čiže o dopravnom prostriedku a dátume), prevádzkovateľ zodpovedný za zásielku o tom musí upovedomiť príslušný orgán členského štátu vstupu. V prípade takejto zmeny netreba žiadať o náhradný certifikát.

Ak sa certifikát predkladá v systéme riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC), platí toto:

—	zápisy alebo kolónky špecifikované v časti I slúžia ako dátové slovníky pre elektronickú verziu úradného certifikátu,

—	poradie kolónok v časti I vzoru úradného certifikátu a ich veľkosť a tvar sú len indikatívne,

—	ak sa vyžaduje pečiatka, jej elektronickým ekvivalentom je elektronická pečať. Táto pečať musí spĺňať pravidlá vydávania elektronických certifikátov uvedené v článku 90 písm. f) nariadenia (EÚ) 2017/625.

Časť I: Údaje o odoslanej zásielke

Štát:	Názov tretej krajiny, ktorá vydáva certifikát.
Kolónka I.1.	Odosielateľ/vývozca: názov/meno a adresa (ulica, mesto a región, provincia alebo štát, podľa vhodnosti) fyzickej alebo právnickej osoby odosielajúcej zásielku, ktorá sa musí nachádzať na území tretej krajiny.
Kolónka I.2.	Referenčné číslo certifikátu: jedinečný povinný kód priradený príslušným orgánom tretej krajiny v súlade s jeho vlastnou klasifikáciou. Táto kolónka je povinná v prípade všetkých certifikátov, ktoré sa nepredkladajú v systéme IMSOC.
Kolónka I.2.a	Referenčné číslo v systéme IMSOC: jedinečný referenčný kód automaticky priradený systémom IMSOC v prípade registrácie certifikátu v systéme IMSOC. Táto kolónka sa nesmie vyplniť, ak sa certifikát nepredkladá v systéme IMSOC.
Kolónka I.3.	Príslušný ústredný orgán: názov ústredného orgánu v tretej krajine, ktorá vydáva certifikát.
Kolónka I.4.	Príslušný miestny orgán: v prípade potreby názov miestneho orgánu v tretej krajine, ktorá vydáva certifikát.
Kolónka I.5.	Príjemca/dovozca: názov/meno fyzickej alebo právnickej osoby v danom členskom štáte, ktorej je zásielka určená.
Kolónka I.6.	Prevádzkovateľ zodpovedný za zásielku: názov/meno a adresa osoby v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za zásielku v čase jej predloženia na vstupnej kontrolnej stanici a ktorá predkladá potrebné vyhlásenia príslušným orgánom buď ako dovozca alebo v mene dovozcu. Táto kolónka je nepovinná.
Kolónka I.7.	Krajina pôvodu: názov a ISO kód krajiny, z ktorej komodita pochádza, v ktorej bola dopestovaná, zozbieraná alebo vyprodukovaná.
Kolónka I.8.	Neuvádza sa.
Kolónka I.9.	Krajina určenia: názov a ISO kód členského štátu Európskej únie, do ktorého sú dané produkty určené.
Kolónka I.10.	Neuvádza sa.
Kolónka I.11.	Miesto odoslania: názov a adresa poľnohospodárskych podnikov alebo prevádzkarní, z ktorých dané produkty pochádzajú. Akákoľvek jednotka potravinárskeho alebo krmivárskeho podniku. Uvedie sa len názov prevádzkarne, ktorá produkty prepravuje. V prípade obchodu, do ktorého je zapojených viac tretích krajín (trojstranný pohyb zásielky), je miestom odoslania posledná prevádzkareň vývozného reťazca tretej krajiny, z ktorej sa konečná zásielka prepravuje do Európskej únie.
Kolónka I.12.	Miesto určenia: táto informácia je nepovinná. Umiestnenie na trh: miesto, kam produkty smerujú na účely konečnej vykládky. V prípade potreby uveďte názov, adresu a schvaľovacie číslo poľnohospodárskych podnikov alebo prevádzkarní v mieste určenia.
Kolónka I.13.	Miesto nakládky: Neuvádza sa.
Kolónka I.14.	Dátum a čas odchodu: dátum odjazdu dopravného prostriedku (lietadlo, loď, železničný vagón alebo cestné vozidlo).
Kolónka I.15.	Dopravný prostriedok: dopravný prostriedok opúšťajúci krajinu odoslania. Spôsob prepravy: letecká, lodná, železničná, cestná alebo iná. „Iný“ spôsob prepravy, ktorý nie je uvedený v nariadení Rady (ES) č. 1/2005 (2). Identifikácia dopravného prostriedku: číslo letu pri leteckej preprave, názov lode (lodí) pri lodnej preprave, označenie vlaku a číslo vagónu pri železničnej preprave, evidenčné číslo vozidla prípadne s evidenčným číslom prívesu pri cestnej preprave. V prípade trajektu uveďte identifikačné údaje cestného vozidla, jeho evidenčné číslo, prípadne aj s evidenčným číslom prívesu, a názov plánovaného trajektu.
Kolónka I.16	Vstupná hraničná kontrolná stanica: uveďte názov vstupnej hraničnej kontrolnej stanice a jej identifikačný kód priradený systémom IMSOC.
Kolónka I.17.	Sprievodné doklady: Laboratórna správa: uveďte referenčné číslo a dátum vydania správy/výsledkov laboratórnych analýz uvedených v článku 10 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1793. Iné: druh a referenčné číslo dokladu sa uvedú vždy, keď sú k zásielke priložené ďalšie doklady, ako je napr. obchodný doklad (číslo leteckého nákladného listu, číslo nákladného listu alebo obchodné číslo koľajového či cestného vozidla).
Kolónka I.18.	Prepravné podmienky: kategória požadovanej teploty počas prepravy produktov (teplota prostredia, chladené, mrazené). Je možné vybrať iba jednu kategóriu.
Kolónka I.19.	Číslo kontajnera/plomby: príslušné čísla, ak existujú. Číslo kontajnera sa musí uviesť, ak sa tovar prepravuje v uzavretých kontajneroch. Musí sa uviesť iba číslo úradnej plomby. Za úradnú plombu sa považuje plomba, ktorá sa pripevňuje na kontajner, nákladné vozidlo alebo železničný vagón pod dohľadom príslušného orgánu, ktorý vydáva certifikát.
Kolónka I.20.	Tovar je certifikovaný ako/na/pre: uveďte zamýšľané použitie tovaru podľa príslušného úradného certifikátu Európskej únie. Ľudská spotreba: týka sa len produktov určených na ľudskú spotrebu. Krmivá: týka sa len produktov určených na kŕmenie zvierat.
Kolónka I.21.	Neuvádza sa.
Kolónka I.22.	Pre vnútorný trh: v prípade všetkých zásielok, ktoré sa majú umiestniť na trh Európskej únie.
Kolónka I.23.	Celkový počet balení: počet balení. V prípade zásielok s voľne loženým tovarom je táto kolónka nepovinná.
Kolónka I.24.	Množstvo: Celková čistá hmotnosť: rozumie sa ňou hmotnosť samotného tovaru bez jeho bezprostredných obalov alebo akýchkoľvek ďalších obalových materiálov. Celková hrubá hmotnosť: konečná hmotnosť v kilogramoch. Rozumie sa ňou súhrnná hmotnosť produktov a ich bezprostredných obalov a všetkých ďalších obalových materiálov, avšak bez prepravných kontajnerov a iného prepravného zariadenia.
Kolónka I.25.	Opis tovaru: Uveďte príslušný číselný znak harmonizovaného systému a názov vymedzené Svetovou colnou organizáciou, ako sa uvádzajú v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 (3). Tento colný opis sa v prípade potreby doplní o ďalšie informácie potrebné na klasifikáciu produktov. Uveďte druhy, typy produktov, počet balení, druh balenia, číslo šarže, čistú hmotnosť, ako aj konečného spotrebiteľa, ak sú produkty balené pre konečného spotrebiteľa. Druh: vedecké meno alebo názov vymedzený v právnych predpisoch Európskej únie. Typ balenia: uveďte druh balenia podľa vymedzenia v prílohách V a VI k odporúčaniu č. 21 UN/CEFACT (Centrum OSN pre uľahčovanie obchodu a elektronické podnikanie).

Časť II: Certifikácia

Túto časť musí vyplniť certifikujúci úradník poverený príslušným orgánom tretej krajiny podpísaním úradného certifikátu podľa článku 88 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/625.

Kolónka II.	Zdravotné informácie: túto časť vyplňte v súlade s osobitnými požiadavkami Európskej únie na zdravie zvierat týkajúcimi sa charakteru daných produktov a v súlade s dohodami o rovnocennosti uzavretými s určitými tretími krajinami alebo v súlade s inými právnymi predpismi Európskej únie, napríklad tými, ktoré sa týkajú certifikácie. Z bodov II.2.1, II.2.2, II.2.3 a II.2.4 vyberte ten, ktorý zodpovedá kategórii daného produktu a nebezpečenstvu (nebezpečenstvám), ktorého sa predmetná certifikácia týka. Ak sa úradný certifikát nepredkladá v systéme IMSOC, certifikujúci úradník preškrtne, parafuje a opečiatkuje vyhlásenia, ktoré nie sú relevantné, alebo ich úplne vypustí z certifikátu. Ak sa certifikát predkladá v systéme IMSOC, vyhlásenia, ktoré nie sú relevantné, sa preškrtnú alebo úplne vypustia z certifikátu.
Kolónka II.a	Referenčné číslo certifikátu: rovnaký referenčný kód ako v kolónke I.2.
Kolónka II.b	Referenčné číslo v systéme IMSOC: rovnaký referenčný kód ako v kolónke I.2. Povinné len pre úradné certifikáty vydané v systéme IMSOC.
Certifikujúci úradník:	Úradník príslušného orgánu tretej krajiny, ktorý je týmto orgánom poverený podpisovaním úradných certifikátov: uveďte veľkými písmenami meno, kvalifikáciu a prípadne aj titul, identifikačné číslo a úradnú pečiatku príslušného orgánu, ako aj dátum podpísania certifikátu.

(1) Zoznam názvov a kódov krajín sa nachádza na stránke:http://www.iso.org/iso/country_codes/iso-3166-1_decoding_table.htm.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1).

(3) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 129

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 64 15. apríla 2021

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 zo 7. apríla 2021, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/606 zo 14. apríla 2021, ktorým sa menia príloha I, prílohy IV až XIII a príloha XVI k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/405, pokiaľ ide o položky týkajúce sa Bieloruska a Spojeného kráľovstva a korunných dependencií Guernsey, Ostrov Man a Jersey v zoznamoch tretích krajín alebo ich regiónov, z ktorých sa povoľuje vstup určitých zvierat a tovaru určených na ľudskú spotrebu do Únie ( 1 )	65
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/607 zo 14. apríla 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po jeho rozšírení na dovoz kyseliny citrónovej odosielanej z Malajzie, bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii, po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036	73
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/608 zo 14. apríla 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1793 o dočasnom zvýšení počtu úradných kontrol a núdzových opatreniach týkajúcich sa vstupu určitých druhov tovaru z tretích krajín, ktoré vykonávajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 a (ES) č. 178/2002, do Únie ( 1 )	119
		ROZHODNUTIA
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/609 zo 14. apríla 2021, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2020/439, pokiaľ ide o harmonizované normy pre obaly na zdravotnícke pomôcky sterilizované v konečnom obale a pre sterilizáciu zdravotníckych pomôcok	150
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/610 zo 14. apríla 2021, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2020/437, pokiaľ ide o harmonizované normy pre vozidlá a prepravné prostriedky záchrannej zdravotnej služby a ich vybavenie, anestetické a respiračné prístroje, biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok, obaly na zdravotnícke pomôcky sterilizované v konečnom obale, sterilizáciu zdravotníckych pomôcok, klinické skúšanie zdravotníckych pomôcok na humánne použitie, neaktívne chirurgické implantáty, zdravotnícke pomôcky využívajúce živočíšne tkanivá a ich deriváty, ako aj pre elektroakustiku a zdravotnícke elektrické prístroje	153
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/611 zo 14. apríla 2021, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2020/438, pokiaľ ide o harmonizované normy pre biologické hodnotenie zdravotníckych pomôcok, obaly na zdravotnícke pomôcky sterilizované v konečnom obale, sterilizáciu zdravotníckych pomôcok a pre klinické skúšanie zdravotníckych pomôcok na humánne použitie	158

	Korigendá
*	Korigendum k smernici 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS ( Ú. v. EÚ L 106, 17.4.2001 )	161
*	Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách pre vývozy ( Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015 )	162