6.4.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 116/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/557

z 31. marca 2021,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2402, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, v záujme pomoci pri obnove po kríze spôsobenej ochorením COVID-19

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 vážne postihuje ľudí, podniky, systémy zdravotnej starostlivosti a hospodárstva členských štátov. Vo svojom oznámení z 27. mája 2020 s názvom „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie“ Komisia zdôraznila, že likvidita a prístup k finančným prostriedkom budú v nasledujúcich mesiacoch naďalej výzvou. Preto je veľmi dôležité podporiť obnovu po závažnom hospodárskom otrase spôsobenom pandémiou ochorenia COVID-19, a to zavedením cielených zmien existujúcich právnych predpisov v oblasti financií.

(2)

Závažný hospodársky otras spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19 a výnimočné opatrenia potrebné na zamedzenie jeho šírenia majú ďalekosiahly vplyv na hospodárstvo. Podniky čelia narušeniu dodávateľských reťazcov, dočasnému zatváraniu a zníženému dopytu, zatiaľ čo domácnosti sú konfrontované s nezamestnanosťou a klesajúcimi príjmami. Orgány verejnej moci na úrovni Únie a členských štátov podnikli ďalekosiahle kroky na podporu domácností a solventných podnikov, aby dokázali prekonať toto závažné, no iba dočasné spomalenie hospodárskej činnosti a z neho vyplývajúci nedostatok likvidity.

(3)

Je dôležité, aby úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“) využívali svoj kapitál tam, kde je najviac potrebný, a aby im to regulačný rámec Únie uľahčil a zároveň zabezpečil, aby inštitúcie konali obozretne. Okrem flexibility stanovenej v existujúcich pravidlách by cielené zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 (4) zabezpečili, aby sekuritizačný rámec Únie poskytol dodatočný nástroj na podporu obnovy hospodárstva po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

(4)

Výnimočné okolnosti súvisiace s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a bezprecedentný rozsah súvisiacich výziev si vyžadujú okamžité konanie s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie mohli nasmerovať dostatočné finančné prostriedky do podnikov, a tým pomohli absorbovať hospodársky otras spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19.

(5)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 predstavuje riziko zvýšenia počtu nesplácaných expozícií a zvýši potrebu, aby inštitúcie svoje nesplácané expozície spravovali a zaoberali sa nimi. Jedným zo spôsobov ako to môžu inštitúcie urobiť je obchodovať so svojimi nesplácanými expozíciami na trhu prostredníctvom sekuritizácie. Okrem toho je v súčasnom kontexte nevyhnutné, aby sa riziká presunuli ďalej od systémovo dôležitých častí finančného systému a aby veritelia posilnili ich kapitálové pozície. Okrem napríklad získania nových vlastných zdrojov je jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, syntetická sekuritizácia.

(6)

Účelové subjekty zaoberajúce sa sekuritizáciou (ďalej len „SSPE“) by mali byť usadené len v tretích krajinách, ktoré Únia (5) neuvádza na zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a v jeho aktualizáciách (príloha I), alebo na zozname vysokorizikových tretích krajín, ktoré majú strategické nedostatky v ich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Príloha II o súčasnom stave spolupráce s EÚ v súvislosti so záväzkami, ktoré prijali spolupracujúce jurisdikcie na vykonávanie zásad dobrej správy v daňových záležitostiach, obsahuje správy o súčasnom stave rokovaní s určitými spolupracujúcimi tretími krajinami, z ktorých niektoré v súčasnosti zachovávajú škodlivé daňové praktiky. Takéto rokovania by mali viesť k včasnému ukončeniu takýchto škodlivých daňových praktík, aby sa predišlo budúcim obmedzeniam týkajúcim sa zriaďovania SSPE.

(7)

S cieľom posilniť schopnosť vnútroštátnych orgánov bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by investor mal informovať príslušné daňové orgány členského štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely, vždy, keď má investovať do SSPE zriadeného po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia v jurisdikcii uvedenej v prílohe II z dôvodu uplatňovania škodlivého daňového režimu. Tieto informácie sa môžu použiť na posúdenie toho, či investor dosahuje daňovú výhodu.

(8)

Ako zdôraznil Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6) vo svojom stanovisku k regulačnému zaobchádzaniu so sekuritizáciou nesplácaných expozícií (7), riziká spojené s aktívami, ktorými sa zabezpečujú sekuritizácie nesplácaných expozícií, sú hospodársky odlišné od rizík sekuritizácií splácaných aktív. Nesplácané expozície sú sekuritizované so zľavou z ich nominálnej alebo nesplatenej hodnoty a odrážajú hodnotenie trhu týkajúce sa okrem iného aj pravdepodobnosti, že riešenie dlhu prinesie dostatočný peňažný tok a vymáhanie majetku. Riziko pre investorov je teda v tom, že riešenie dlhu aktív neprinesie dostatočný peňažný tok a vymáhanie majetku na krytie čistej hodnoty, za ktorú boli nesplácané expozície kúpené. Skutočné riziko straty pre investorov preto nepredstavuje nominálna hodnota portfólia, ale diskontovaná hodnota, a to po odpočítaní cenovej zľavy, za ktorú sa prevádzajú podkladové aktíva. V prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií je preto vhodné vypočítať výšku ponechania si rizika na základe tejto diskontovanej hodnoty.

(9)

Požiadavkou na ponechanie si rizika sa zosúlaďujú záujmy originátorov, sponzorov a pôvodných veriteľov, ktorí sú zapojení do sekuritizácie so záujmami investorov. Pokiaľ ide o sekuritizácie splácaných aktív, prevládajúcim záujmom na strane predaja je obyčajne záujem originátora, ktorý je často aj pôvodným veriteľom. Pri sekuritizáciách nesplácaných expozícií sa však originátori snažia odstrániť zlyhané aktíva zo svojich súvah, pretože s týmito zlyhanými aktívami už nechcú byť nijako spájaní. V takýchto prípadoch má väčší záujem o riešenie dlhu aktív a vymáhanie hodnoty správca aktív.

(10)

Pred finančnou krízou v roku 2008 sa niektoré sekuritizačné činnosti riadili modelom „vytvor a predaj“. V tomto modeli boli na sekuritizáciu vybrané aktíva nižšej kvality, a to na úkor investorov, ktorí skončili s väčším rizikom, než možno aké zamýšľali podstúpiť. Požiadavka na overovanie noriem na poskytovanie úverov použitých pri vytváraní sekuritizovaných aktív bola zavedená s cieľom zabrániť v budúcnosti takýmto praktikám. V prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií majú však normy na poskytovanie úverov uplatniteľné pri vzniku sekuritizovaných aktív malý význam z dôvodu osobitných okolnosti vrátane nákupu uvedených nesplácaných aktív a typu sekuritizácie. Miesto toho je dôležitejším faktorom, pokiaľ ide o investície do sekuritizácií nesplácaných expozícií, uplatnenie spoľahlivých noriem pre výber a oceňovanie expozícií. Je preto potrebné zmeniť overovanie noriem na poskytovanie úverov, aby investor mohol posúdiť s náležitou starostlivosťou kvalitu a výkonnosť nesplácaných aktív s cieľom prijať rozumné a informované investičné rozhodnutie a zároveň zabezpečiť, aby sa výnimka nezneužívala. V prípade sekuritizácie nesplácaných expozícií by preto príslušné orgány mali preskúmať uplatňovanie spoľahlivých noriem pre výber a oceňovanie expozícií.

(11)

Syntetické sekuritizácie zahŕňajú presun kreditného rizika súboru úverov, obvykle úverov veľkých podnikov alebo úverov malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), prostredníctvom dohody o kreditnom zabezpečení, v rámci ktorej originátor kupuje kreditné zabezpečenie od investora. Takéto kreditné zabezpečenie sa dosiahne použitím finančných záruk alebo kreditných derivátov, zatiaľ čo vlastníctvo aktív zostáva u originátora a neprevádza sa na SSPE, ako je tomu v prípade tradičných sekuritizácií. Originátor ako kupujúci zabezpečenia sa zaväzuje zaplatiť prémiu za kreditné zabezpečenie, čo vytvára návratnosť pre investorov. Investor ako predávajúci zabezpečenia sa zasa zaväzuje k stanovenej úhrade za kreditné zabezpečenie, keď nastane vopred stanovená kreditná udalosť.

(12)

Celková zložitosť štruktúr sekuritizácií a súvisiacich rizík by sa mala primerane zmierniť a originátorom by sa nemali poskytovať žiadne regulačné stimuly, ktoré by viedli k uprednostňovaniu syntetických sekuritizácií pred tradičnými sekuritizáciami. Požiadavky na jednoduché, transparentné a štandardizované (ďalej len „STS“) súvahové sekuritizácie by preto mali byť do veľkej miery v súlade s kritériami STS v oblasti tradičných sekuritizácií, pri ktorých dochádza ku skutočnému predaju.

(13)

Existujú určité požiadavky na tradičné STS sekuritizácie, ktoré nie sú vhodné pre súvahové STS sekuritizácií z dôvodu inherentných rozdielov medzi dvoma typmi sekuritizácie, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v prípade syntetických sekuritizácií sa presun rizika namiesto predaja podkladových aktív dosiahne prostredníctvom dohody o kreditnom zabezpečení. Kritériá STS by sa preto mali v prípade potreby upraviť s cieľom zohľadniť uvedené rozdiely. Okrem toho je potrebné zaviesť súbor nových požiadaviek špecifických pre syntetické sekuritizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa rámec STS zameriaval len na súvahové syntetické sekuritizácie a dohoda o kreditnom zabezpečení bola štruktúrovaná tak, aby primerane chránila pozíciu originátora aj investora. Uvedený nový súbor požiadaviek by sa mal usilovať o riešenie kreditného rizika protistrany v prípade originátora, ako aj investora.

(14)

Predmetom presunu kreditného rizika by mali byť expozície vytvorené alebo kúpené regulovanou inštitúciou Únie v rámci jej hlavnej činnosti v oblasti poskytovania úverov a držané v jej súvahe alebo v prípade skupinovej štruktúry v jej konsolidovanej súvahe k dátumu ukončenia transakcie. Požiadavka, aby mal originátor v držbe sekuritizované expozície v súvahe, by mala z rozsahu označenia STS vylúčiť arbitrážne sekuritizácie.

(15)

Je dôležité, aby sa zosúladili záujmy originátorov, sponzorov a pôvodných veriteľov zapojených do sekuritizácie. Požiadavka na ponechanie si rizika staveného v nariadení (EÚ) 2017/2402, ktorá sa vzťahuje na všetky druhy sekuritizácií, prispieva k zosúladeniu uvedených záujmov. Takáto požiadavka by sa mala vzťahovať aj na súvahové STS sekuritizácie. Ako minimum by si originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ mali priebežne ponechávať významný čistý hospodársky podiel na sekuritizácii vo výške najmenej 5 %. Vyššie miery ponechania si rizika môžu byť opodstatnené a už sa vyskytujú na trhu.

(16)

Originátor by sa mal uistiť, že hedžuje rovnaké kreditné riziko viac ako jeden raz získaním kreditného zabezpečenia nad rámec toho, ktoré poskytuje súvahová STS sekuritizácia. V záujme zabezpečenia spoľahlivosti by dohoda o kreditnom zabezpečení mala spĺňať požiadavky na zmierňovanie kreditného rizika stanovené v článku 249 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (8), ktoré musia spĺňať inštitúcie, ktoré sa usilujú o presun významného rizika prostredníctvom syntetickej sekuritizácie.

(17)

Súvahové STS sekuritizácie môžu využívať nesekvenčnú amortizáciu s cieľom zamedziť neprimeraným nákladom na ochranu podkladových expozícií a vývoj portfólia. Určité spúšťacie faktory súvisiace s výkonnosťou by mali určovať použitie sekvenčnej amortizácie s cieľom zabezpečiť, aby tranže poskytujúce kreditné zabezpečenie ešte neboli amortizované, keď na konci transakcie vzniknú významné straty, čím sa zabezpečí, že presun významného rizika nebude ohrozený.

(18)

S cieľom zabrániť konfliktom medzi originátorom a investorom a zabezpečiť právnu istotu, pokiaľ ide o rozsah kreditného zabezpečenia kúpeného pre podkladové expozície, by takéto kreditné zabezpečenie malo jasne odkazovať na identifikované referenčné záväzky jasne identifikovaných subjektov alebo dlžníkov vedúce k podkladovým expozíciám. Preto by sa referenčné záväzky, na ktoré sa kupuje zabezpečenie, mali vždy jasne identifikovať prostredníctvom referenčného registra a aktualizovať. Uvedená požiadavka by nepriamo mala byť aj súčasťou kritéria vymedzujúceho súvahovú STS sekuritizáciu a vylučujúceho arbitrážnu sekuritizáciu z rámca STS.

(19)

Kreditné udalosti, ktoré spúšťajú úhrady podľa dohody o kreditnom zabezpečení by mali zahŕňať aspoň tie, ktoré sú uvedené v tretej časti hlave II kapitole 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Takéto udalosti sú dobre známe a rozpoznateľné z pohľadu trhu a mali by slúžiť na zabezpečenie súladu s prudenciálnym rámcom. Opatrenia na odloženie splatnosti, ktoré pozostávajú z koncesií voči dlžníkovi, ktorý má alebo bude mať ťažkosti pri plnení svojich finančných záväzkov, by nemali brániť spusteniu kreditnej udalosti.

(20)

Právo originátora ako kupujúceho zabezpečenie prijímať včasné platby skutočných strát by malo byť primerane zabezpečené. V súlade s tým by sa v transakčnej dokumentácii mal stanoviť riadny a transparentný proces vyrovnania na určenie skutočných strát v referenčnom portfóliu, aby sa zabránilo tomu, že originátor nedostane dostatočne zaplatené. Keďže riešenie strát môže byť zdĺhavým procesom a s cieľom zabezpečiť včasné úhrady originátorovi by sa priebežné úhrady mali vykonať najneskôr šesť mesiacov po výskyte kreditnej udalosti. S cieľom zabezpečiť, aby priebežné úhrady kryli skutočné straty a zabrániť tomu, aby priebežné úhrady boli nadmerné na úkor investorov, by okrem toho mal existovať mechanizmus konečnej úpravy. V mechanizme vyrovnania strát by sa malo takisto jasne stanoviť maximálne obdobie predĺženia, ktoré by sa malo uplatňovať na postup riešenia uvedených expozícií, a takéto predĺženie by nemalo byť dlhšie ako dva roky. Týmto mechanizmom vyrovnania strát by sa teda mala zabezpečiť účinnosť mechanizmu kreditného zabezpečenia z hľadiska originátora a investorom by sa mala poskytnúť právna istota, pokiaľ ide o dátum ukončenia ich záväzku vykonať úhrady, čím by sa prispelo k dobre fungujúcemu trhu.

(21)

Využívanie zástupcu tretej strany povereného overovaním je rozšírenou praxou na trhu, čím sa zvyšuje právna istota pre všetky zúčastnené strany v rámci transakcie, a tým znižuje pravdepodobnosť sporov a súdnych sporov, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s postupom rozdeľovania strát. S cieľom zlepšiť spoľahlivosť mechanizmu vyrovnania strát v rámci transakcie by mal byť vymenovaný zástupca tretej strany poverený overovaním, ktorý vykoná preskúmanie správnosti a presnosti určitých aspektov kreditného zabezpečenia pri spustení kreditnej udalosti.

(22)

Prémie za kreditné zabezpečenie by mali závisieť len od nesplatenej výšky a kreditného rizika zabezpečenej tranže. Nepodmienené prémie by v súvahových STS sekuritizáciách nemali byť povolené, pretože by sa mohli použiť na oslabenie účinného presunu rizika z originátora ako kupujúceho zabezpečenia na predávajúcich zabezpečenia. V prípade súvahových STS sekuritizácií by sa mali zakázať aj iné opatrenia, ako sú vopred zaplatené prémie, mechanizmy zliav alebo príliš zložité štruktúry prémií.

(23)

S cieľom zaistiť stabilitu a kontinuitu kreditného zabezpečenia by predčasné ukončenie súvahovej STS sekuritizácie originátorom malo byť možné len za určitých obmedzených a presne vymedzených okolností. Hoci originátor by mal byť oprávnený predčasne uzavrieť kreditné zabezpečenie pri výskyte určitých konkrétnych regulačných udalostí, tieto udalosti by mali zahŕňať skutočné zmeny v právnych predpisoch alebo zdaňovaní, ktoré nebolo možné v čase uzatvorenia transakcie reálne predpokladať a ktoré majú závažný negatívny účinok na kapitálové požiadavky originátora alebo na hospodárnosť transakcie vo vzťahu k očakávaniam strán v danom čase. Súvahové STS sekuritizácie by nemali obsahovať zložité doložky o výzvach pre originátora, najmä výzvy s veľmi krátkou lehotou („time call“), ktorých cieľom je dočasne zmeniť zobrazenie ich kapitálovej pozície na individuálnom základe.

(24)

Na účely zníženia nákladov na kreditné zabezpečenie a zníženia expozície voči riziku je v prípade určitých druhov transakcií bežne prítomná syntetická prebytková marža, ktorá predstavuje užitočný mechanizmus pre investorov aj pre originátorov. V tejto súvislosti je syntetická prebytková marža kľúčová pre niektoré osobitné triedy retailových aktív, ako sú úvery pre MSP a úvery pre spotrebiteľov, ktoré vykazujú vyšší výnos, ako aj kreditné straty, než iné triedy aktív, a pre ktoré sekuritizované expozície vytvárajú prebytkovú maržu na krytie týchto strát. Ak je však výška syntetickej prebytkovej marže, ktorá je podriadená pozícii investora, príliš vysoká, je možné, že neexistuje realistický scenár, v ktorom investor do sekuritizačných pozícií utrpí akékoľvek straty, čo vedie k neúčinnému presunu rizika. S cieľom zmierniť obavy týkajúce sa dohľadu a ďalej štandardizovať uvedenú štrukturálnu črtu je dôležité stanoviť prísne kritériá pre súvahové STS sekuritizácie a zabezpečiť zverejnenie všetkých informácií o používaní syntetickej prebytkovej marže.

(25)

Pre súvahové STS sekuritizácie by mali byť oprávnené len vysokokvalitné mechanizmy kreditného zabezpečenia. Nefinancované kreditné zabezpečenie by sa malo zabezpečiť obmedzením rozsahu oprávnených poskytovateľov zabezpečenia na tie subjekty, ktoré sú oprávnenými poskytovateľmi v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 a sú uznané za protistrany s 0 % rizikovou váhou v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 uvedeného nariadenia. V prípade financovaného kreditného zabezpečenia by originátor ako kupujúci zabezpečenia a investori ako predávajúci zabezpečenia mali mať možnosť využiť vysokokvalitný kolaterál, ktorý by mal predstavovať kolaterál v akejkoľvek forme, ktorému sa môže priradiť 0 % riziková váha podľa uvedenej kapitoly, s výhradou príslušných mechanizmov vkladov alebo správy. Ak je poskytnutý kolaterál vo forme hotovosti, mal by byť buď v držbe úverovej inštitúcie tretej strany, alebo vo forme vkladu u kupujúceho zabezpečenia, a to v oboch prípadoch s výhradou minimálnej kreditnej kvality.

(26)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad požiadavkami, ktoré musí spĺňať syntetická sekuritizácia na to, aby mohla využívať označenie STS. Príslušný orgán by mohol byť rovnaký ako orgán určený na dohľad nad tým, či originátori, sponzori a SSPE dodržiavajú požiadavky, ktoré musia spĺňať tradičné sekuritizácie s cieľom získať označenie STS. Ako v prípade tradičných sekuritizácií by takýto príslušný orgán mohol byť iný než príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad tým, či originátori, pôvodní veritelia, SSPE, sponzori a investori dodržiavajú prudenciálne povinnosti stanovené v článkoch 5 až 9 nariadenia (EÚ) 2017/2402, ktorých dodržiavanie bolo osobitne zverené príslušným orgánom zodpovedným za prudenciálny dohľad nad príslušnými finančnými inštitúciami z dôvodu prudenciálneho rozmeru uvedených povinností.

(27)

S cieľom vyhnúť sa negatívnym dôsledkom pre finančnú stabilitu by mal zavedenie osobitného rámca pre súvahovú STS sekuritizáciu sprevádzať primeraný makroprudenciálny dohľad. Konkrétne Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (9) by mal monitorovať makroprudenciálne riziká spojené so syntetickou sekuritizáciou a posudzovať, či sú dostatočne presunuté ďalej od systémovej časti finančného systému.

(28)

Na účely začlenenia požiadaviek na transparentnosť súvisiacich s udržateľnosťou do nariadenia (EÚ) 2017/2402 by mal byť orgán EBA v úzkej spolupráci s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (10) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (11) poverený uverejnením správy o vytvorení osobitného rámca pre „udržateľnú sekuritizáciu“. V uvedenej správe by sa malo riadne posúdiť najmä zavedenie faktorov udržateľnosti, vykonávanie primeraných požiadaviek na zverejňovanie informácií a náležitú starostlivosť, obsah, metodiky a prezentácia informácií v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi týkajúcimi sa environmentálnych, sociálnych a správnych záležitostí, ako aj akékoľvek možné účinky na finančnú stabilitu a rozšírenie sekuritizačného trhu Únie a úverovej kapacity bánk. Komisia by na základe uvedenej správy mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vytvorení osobitného rámca pre udržateľnú sekuritizáciu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(29)

Zverejňovanie informácií investorom o začleňovaní rizík ohrozujúcich udržateľnosť a o zohľadňovaní nepriaznivých vplyvov týkajúcich sa udržateľnosti na prijímanie investičných rozhodnutí nie je dostatočne rozvinuté, pretože takéto zverejňovanie ešte nepodlieha harmonizovaným požiadavkám. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (12) sú tvorcovia finančných produktov a finanční poradcovia koncovým investorom povinní zohľadniť hlavné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti a zverejniť, ako ich politiky náležitej starostlivosti zohľadňujú tieto hlavné nepriaznivé vplyvy. Zverejňovanie informácií o nepriaznivých vplyvoch na udržateľnosť je sprevádzané regulačnými technickými predpismi, ktoré spoločne vypracovali EBA, ESMA a EIOPA (spoločne „európske orgány dohľadu“) týkajúce sa obsahu, metodík a prezentácie príslušných informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa nariadenia (EÚ) 2019/2088. Originátori STS sekuritizácií by tiež mali mať možnosť zverejňovať konkrétne informácie týkajúce sa zohľadnenia nepriaznivých vplyvov na faktory udržateľnosti, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť klimatickým vplyvom a ďalším vplyvom týkajúcich sa environmentálnych, sociálnych a správnych záležitostí. S cieľom harmonizovať zverejňovanie informácií a zabezpečiť súlad medzi nariadením (EÚ) 2019/2088 a nariadením (EÚ) 2017/2402 by spoločný výbor európskych orgánov dohľadu mal vypracovať regulačné technické predpisy, ktoré by v čo najväčšej miere vychádzali z ich práce v súvislosti s nariadením (EÚ) 2019/2088, ktorú v potrebných a relevantných prípadoch prispôsobia špecifikám sekuritizácií.

(30)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to rozšírenie rámca STS sekuritizácie na syntetickú sekuritizáciu a odstránenie regulačných prekážok pre sekuritizácie nesplácaných expozícií s cieľom ďalej zvýšiť úverové kapacity bez obmedzenia prudenciálnych noriem pre poskytovanie bankových úverov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov

(31)	Nariadenie (EÚ) 2017/2402 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(32)	Vzhľadom na potrebu čo najrýchlejšie zaviesť cielené opatrenia na podporu oživenia hospodárstva z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/2402

Nariadenie (EÚ) 2017/2402 sa mení takto:

V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:

„24.	„nesplácaná expozícia“ je expozícia, ktorá spĺňa ktorékoľvek z podmienok stanovených v článku 47a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

25.

„sekuritizácia nesplácaných expozícií“ je sekuritizácia zabezpečená skupinou nesplácaných expozícií, ktorých nominálna hodnota tvorí najmenej 90 % celkovej nominálnej hodnoty skupiny v čase vzniku a kedykoľvek neskôr, keď sú aktíva pridané do podkladovej skupiny alebo z nej odobrané z dôvodu doplnenia, reštrukturalizácie alebo z akéhokoľvek iného relevantného dôvodu;

26.

„dohoda o kreditnom zabezpečení“ je dohoda uzavretá medzi originátorom a investorom s cieľom presunúť kreditné riziko sekuritizovaných expozícií z originátora na investora prostredníctvom kreditných derivátov alebo záruk, podľa ktorej sa originátor zaviaže zaplatiť investorovi sumu, známu ako prémia za kreditné zabezpečenie, a investor sa zaviaže zaplatiť originátorovi sumu, známu ako úhrada za kreditné zabezpečenie, v prípade, že nastane jedna zo zmluvne vymedzených kreditných udalostí;

27.	„prémia za kreditné zabezpečenie“ je suma, ktorú sa originátor podľa dohody o kreditnom zabezpečení zaviazal zaplatiť investorovi za kreditné zabezpečenie, ktoré prisľúbil investor;

28.	„úhrada za kreditné zabezpečenie“ je suma, ktorú sa investor podľa dohody o kreditnom zabezpečení zaviazal zaplatiť originátorovi v prípade, že nastane kreditná udalosť vymedzená v dohode o kreditnom zabezpečení;

29.	„syntetická prebytková marža“ je suma, ktorú podľa dokumentácie syntetickej sekuritizácie zmluvne určil originátor na krytie strát sekuritizovaných expozícií, ktoré by mohli vzniknúť pred dátumom splatnosti transakcie;

30.	„faktory udržateľnosti“ sú faktory udržateľnosti podľa vymedzenia v článku 2 bode 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (*);

31.	„nenávratná zľava z kúpnej ceny“ je rozdiel medzi nesplateným zostatkom expozícií v podkladovej skupine a cenou, za ktorú originátor tieto expozície predáva SSPE, pričom tento rozdiel sa originátorovi ani pôvodnému veriteľovi nevráti.

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).“"

Článok 4 sa mení takto:

Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	tretia krajina je na zozname vysokorizikových tretích krajín, ktorých mechanizmy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky, v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (*);

(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“"

Vkladá sa toto písmeno:

„aa)	tretia krajina je uvedená v prílohe I k zoznamu EÚ obsahujúcemu jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely;“.

Dopĺňa sa tento odsek:

„V prípade SSPE zriadeného po 9. apríli 2021 v jurisdikcii uvedenej v prílohe II z dôvodu uplatňovania škodlivého daňového režimu investor oznámi investíciu do cenných papierov emitovaných týmto SSPE príslušným daňovým orgánom členského štátu, v ktorom je investor rezidentom na daňové účely.“

V článku 5 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„f)	v prípade nesplácaných expozícií sa pri výbere a oceňovaní expozícií uplatňujú spoľahlivé normy.“

Článok 6 sa mení takto:

V odseku 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Ponechávajúci si subjekt zohľadní pri meraní významného čistého hospodárskeho podielu všetky poplatky, ktoré sa v praxi môžu použiť na zníženie efektívneho významného čistého hospodárskeho podielu.

V prípade tradičných sekuritizácií nesplácaných expozícií môže požiadavku tohto odseku splniť aj správca za predpokladu, že tento správca môže preukázať, že má odborné znalosti v oblasti obsluhy expozícií podobnej povahy, ako majú sekuritizované expozície, a že má zavedené dobre zdokumentované a primerané politiky, postupy a kontroly riadenia rizík týkajúce sa obsluhy expozícií.“

Vkladá sa tento odsek:

„3a. Odchylne od odseku 3 nesmie byť v prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií, pri ktorých bola dohodnutá nenávratná zľava z kúpnej ceny, ponechanie si významného čistého hospodárskeho podielu na účely uvedeného odseku nižšie ako 5 % sumy čistej hodnoty sekuritizovaných expozícií, ktoré sa označujú za nesplácané expozície, a prípadne nominálnej hodnoty akýchkoľvek splácaných sekuritizovaných expozícií.

Čistá hodnota nesplácanej expozície sa vypočíta odpočítaním nenávratnej zľavy z kúpnej ceny dohodnutej na úrovni jednotlivej sekuritizovanej expozície v čase vzniku alebo prípadne zodpovedajúceho podielu nenávratnej zľavy z kúpnej ceny dohodnutej na úrovni skupiny podkladových expozícií v čase vzniku od nominálnej hodnoty expozície alebo prípadne jej nesplatenej hodnoty v čase vzniku. Okrem toho na účely určenia čistej hodnoty sekuritizovaných nesplácaných expozícií môže nenávratná zľava z kúpnej ceny zahŕňať rozdiel medzi nominálnou hodnotou tranží sekuritizácie nesplácaných expozícií upísaných originátorom pre následný predaj a cenou, za ktorú sú tieto tranže prvýkrát predané nespriazneným tretím stranám.“

Odsek 7 sa mení takto:

v prvom pododseku sa dopĺňajú tieto písmená:

„f)	spôsoby ponechania si rizika podľa odsekov 3 a 3a v prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií;

g)	vplyv poplatkov platených ponechávajúcemu si subjektu na efektívny významný čistý hospodársky podiel v zmysle odseku 1.“;

ii)	druhý pododsek sa nahrádza takto: „Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. októbra 2021.“

5.	V článku 9 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Odchylne od prvého pododseku sa v súvislosti s podkladovými expozíciami, ktoré boli nesplácanými expozíciami v čase, keď ich originátor kúpil od príslušnej tretej strany, pri výbere a oceňovaní expozícií uplatňujú spoľahlivé normy.“

V článku 18 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	sekuritizácia spĺňa všetky požiadavky stanovené v oddiely 1 2 alebo 2a tejto kapitoly a orgán ESMA bol informovaný podľa článku 27 ods. 1; a“.

7.	Názov kapitoly 4, oddielu 1 sa nahrádza takto: „Požiadavky na jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú tradičnú sekuritizáciu s výnimkou ABCP“.

Článok 19 sa mení takto:

a)	Názov článku sa nahrádza takto: „Jednoduchá, transparentná a štandardizovaná tradičná sekuritizácia s výnimkou ABCP“.

b)	Odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Tradičné sekuritizácie, s výnimkou programov ABCP a transakcií ABCP, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 20, 21 a 22, sa považujú za STS.“

Článok 22 sa mení takto:

a)	V odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek: „Odchylne od prvého pododseku sa originátori môžu od 1. júna 2021 rozhodnúť uverejniť dostupné informácie týkajúce sa hlavných nepriaznivých vplyvov aktív financovaných podkladovými expozíciami na faktory udržateľnosti.“

Dopĺňa sa tento odsek:

„6. Do 10. júla 2021 ESA prostredníctvom spoločného výboru európskych orgánov dohľadu vypracujú návrh regulačných technických predpisov v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 týkajúcich sa obsahu, metodík a prezentácie informácií uvedených v tomto článku odseku 4 druhom pododseku, pokiaľ ide o ukazovatele udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi na klímu a inými nepriaznivými vplyvmi týkajúcimi sa environmentálnych, sociálnych a správnych záležitostí.

V náležitých prípadoch návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku odráža regulačné technické predpisy vypracované v súlade s mandátom udeleným ESA v nariadení (EÚ) 2019/2088, najmä v článku 2a a článku 4 ods. 6 a 7, alebo z nich vychádza.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.“

10.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 2a

Požiadavky na jednoduché, transparentné a štandardizované súvahové sekuritizácie

Článok 26a

Jednoduchá, transparentná a štandardizovaná súvahová sekuritizácia

1. Syntetické sekuritizácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 26b až 26e, sa považujú za súvahové STS sekuritizácie.

2. Orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánmi ESMA a EIOPA môže v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 prijať usmernenia a odporúčania týkajúce sa harmonizovaného výkladu a uplatňovania požiadaviek stanovených v článkoch 26b až 26e tohto nariadenia.

Článok 26b

Požiadavky týkajúce sa jednoduchosti

1. Originátor je subjekt, ktorý má povolenie alebo licenciu v Únii.

Originátor, ktorý kupuje expozície tretej strany na vlastný účet a potom ich sekuritizuje, uplatňuje politiky týkajúce sa úverov, inkasovania, riešenia dlhov a obsluhy uplatňované na uvedené expozície, ktoré nie sú menej prísne než tie, ktoré originátor uplatňuje na porovnateľné expozície, ktoré neboli zakúpené.

2. Podkladové expozície musia byť vytvorené ako súčasť hlavnej obchodnej činnosti originátora.

3. K dátumu ukončenia transakcie sa podkladové expozície držia v súvahe originátora alebo subjektu tej istej skupiny, ktorý patrí do rovnakej skupiny ako originátor.

Na účely tohto odseku je skupinou:

a)	skupina právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje prudenciálna konsolidácia v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; alebo

b)	skupina v zmysle vymedzenia v článku 212 ods. 1 písm. c) smernice 2009/138/ES.

4. Originátor nesmie svoju expozíciu voči kreditnému riziku podkladových expozícií sekuritizácie hedžovať nad rámec ochrany získanej prostredníctvom dohody o kreditnom zabezpečení.

5. Dohoda o kreditnom zabezpečení je v súlade s pravidlami zmierňovania kreditného rizika stanovenými v článku 249 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo ak sa uvedený článok neuplatňuje, s požiadavkami, ktoré nie sú menej prísne než požiadavky stanovené v uvedenom článku.

6. Originátor poskytne vyhlásenia a záruky, že boli splnené tieto požiadavky:

a)	originátor alebo subjekt skupiny, do ktorej originátor patrí, má úplný zákonný a platný nárok na podkladové expozície a s nimi súvisiace doplnkové práva;

ak je originátor úverovou inštitúciou v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo poisťovňou v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice 2009/138/ES, originátor alebo subjekt, ktorý je zahrnutý do rozsahu dohľadu na konsolidovanom základe, ponecháva kreditné riziko podkladových expozícií vo svojej súvahe;

každá podkladová expozícia spĺňa k dátumu, keď je zahrnutá do sekuritizovaného portfólia, kritériá prípustnosti a všetky podmienky iné ako výskyt kreditnej udalosti uvedenej v článku 26a ods. 1 na úhradu za kreditné zabezpečenie v súlade s dohodou o kreditnom zabezpečení obsiahnutou v rámci dokumentácie o sekuritizácii;

d)	podľa najlepšieho vedomia originátora obsahuje zmluva v prípade každej podkladovej expozície zákonnú, platnú, záväznú a vynútiteľnú povinnosť dlžníka zaplatiť peňažné sumy uvedené v danej zmluve;

e)	podkladové expozície spĺňajú kritériá upisovania, ktoré nie sú menej prísne než štandardné kritériá upisovania, ktoré originátor uplatňuje na podobné expozície, ktoré nie sú sekuritizované;

f)	podľa najlepšieho vedomia originátora sa žiaden z dlžníkov nedopustil závažného porušenia či nesplnenia niektorej zo svojich povinností v súvislosti s podkladovou expozíciou k dátumu, ku ktorému je uvedená podkladová expozícia zahrnutá do sekuritizovaného portfólia;

g)	podľa najlepšieho vedomia originátora neobsahuje transakčná dokumentácia žiadne nepravdivé informácie o podrobnostiach podkladových expozícií;

h)	pri ukončení transakcie alebo keď je podkladová expozícia zahrnutá do sekuritizovaného portfólia, nebola zmluva medzi dlžníkom a pôvodným veriteľom vo vzťahu k tejto podkladovej expozícii zmenená takým spôsobom, aby bola ovplyvnená vynútiteľnosť alebo vymožiteľnosť tejto podkladovej expozícii.

7. Podkladové expozície musia spĺňať vopred stanovené, jasné a zdokumentované kritériá prípustnosti, ktoré neumožňujú aktívne riadenie portfólia týchto expozícií na základe voľného uváženia.

Na účely tohto odseku sa za aktívne riadenie portfólia nepovažuje nahrádzanie expozícií, ktoré porušujú vyhlásenia alebo záruky, alebo pridávanie expozícií, ktoré spĺňajú vymedzené podmienky doplnenia, ak sekuritizácia zahŕňa obdobie na doplnenie.

Akákoľvek expozícia pridaná po dátume ukončenia transakcie musí spĺňať kritériá prípustnosti, ktoré nie sú menej prísne než tie, ktoré sa uplatňujú na počiatočný výber podkladových expozícií.

Podkladová expozícia sa môže z transakcie odobrať, ak táto podkladová expozícia:

a)	bola v plnej výške vyplatená alebo dosiahla splatnosť inak;

b)	bola odpredaná počas bežnej obchodnej činnosti originátora za predpokladu, že tento odpredaj nepredstavuje implicitnú podporu, ako sa uvádza v článku 250 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)	podlieha zmene, ktorá nie je podmienená úverom, ako je refinancovanie alebo reštrukturalizácia dlhu, a ktorá sa vyskytuje počas bežnej obsluhy tejto podkladovej expozície; alebo

d)	nespĺňala kritériá prípustnosti v čase, keď bola zahrnutá do transakcie.

8. Sekuritizácia musí byť zabezpečená skupinou podkladových expozícií, ktoré sú z hľadiska druhu aktív homogénne, berúc do úvahy osobitné charakteristiky týkajúce sa peňažných tokov daného druhu aktív vrátane ich charakteristík týkajúcich sa zmluvy, kreditného rizika a predčasného splatenia. Skupina podkladových expozícií zahŕňa len jeden druh aktíva.

Podkladové expozície uvedené v prvom pododseku obsahujú záväzky, ktoré sú zmluvne záväzné a vynútiteľné, s plným právom postihu voči dlžníkom a prípadne voči ručiteľom.

Podkladové expozície uvedené v prvom pododseku majú definované pravidelné toky platieb, ktorých splátky môžu mať rôznu výšku a ktoré súvisia s platbou prenájmu, istiny alebo úrokov alebo s akýmkoľvek iným právom na príjem z aktív, ktoré podporujú takéto platby. Podkladové expozície môžu vytvárať aj príjmy z predaja akéhokoľvek financovaného alebo prenajatého majetku.

Podkladové expozície uvedené v prvom pododseku tohto odseku nesmú zahŕňať iné prevoditeľné cenné papiere, ako sa vymedzujú v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice 2014/65/EÚ, než sú podnikové dlhopisy, ktoré nie sú kótované na niektorom mieste obchodovania.

9. Podkladové expozície nesmú zahŕňať žiadne sekuritizačné pozície.

10. O štandardoch upisovania, podľa ktorých sa vytvárajú podkladové expozície, a o akýchkoľvek významných zmenách oproti predchádzajúcim štandardom upisovania musia byť bez zbytočného odkladu v plnom rozsahu informovaní potenciálni investori. Podkladové expozície sú upísané s plným právom postihu voči dlžníkovi, ktorý nie je SSPE. Do kreditných alebo upisovacích rozhodnutí týkajúcich sa podkladových expozícií nie sú zapojené žiadne tretie strany.

V prípade sekuritizácií, pri ktorých sú podkladovými expozíciami úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie, nesmie skupina úverov obsahovať žiadny úver, ktorý bol uvedený na trh a upísaný s tým, že žiadateľ o úver alebo prípadne sprostredkovatelia boli upovedomení o tom, že poskytnuté informácie nemusia byť overované veriteľom.

Posúdenie úverovej bonity dlžníka musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 8 smernice 2008/48/ES alebo článku 18 ods. 1 až 4, článku 18 ods. 5 písm. a) a článku 18 ods. 6 smernice 2014/17/EÚ alebo prípadne rovnocenné požiadavky v tretích krajinách.

Originátor alebo pôvodný veriteľ musia mať odborné znalosti týkajúce sa vytvárania expozícií podobnej povahy ako sú tie, ktoré sú sekuritizované.

11. Podkladové expozície v čase výberu nezahŕňajú expozície v stave zlyhania v zmysle článku 178 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ani expozície voči dlžníkovi alebo ručiteľovi s poškodenou úverovou povesťou, ktorí podľa najlepšieho vedomia originátora alebo pôvodného veriteľa:

boli vyhlásení za platobne neschopných, alebo v prípade ktorých súd právoplatne udelil ich veriteľom konečné právo, voči ktorému sa nemožno odvolať, na vymáhanie alebo náhradu škody vzniknutej v dôsledku nevykonania platby v období troch rokov pred dátumom vzniku expozícií, alebo ktorí v súvislosti so svojimi nesplácanými expozíciami prešli procesom reštrukturalizácie dlhu v období troch rokov pred dátumom výberu podkladových expozícií okrem prípadov:

i)	keď reštruktúrovanou podkladovou expozíciou nevznikli nové nedoplatky od dátumu reštrukturalizácie, ktorá sa musela vykonať najmenej jeden rok pred dátumom výberu podkladových expozícií, a

ii)

keď sa v informáciách, ktoré v súlade s článkom 7 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) a článkom 7 ods. 1 prvým pododsekom písm. e) bodom i) poskytol originátor, výslovne stanovujú proporcie reštruktúrovaných podkladových expozícií, čas a podrobnosti týkajúce sa reštrukturalizácie a ich výkonnosť od dátumu reštrukturalizácie;

b)	boli v čase vzniku podkladovej expozície, ak je to relevantné, vedení vo verejnom úverovom registri osôb s nepriaznivou úverovou minulosťou alebo, ak takýto verejný úverový register neexistuje, v inom úverovom registri, ktorý je dostupný originátorovi alebo pôvodnému veriteľovi; alebo

c)	majú kreditné hodnotenie alebo bodové hodnotenie kreditného rizika, z ktorého vyplýva, že riziko nevykonania zmluvne dohodnutých platieb je výrazne vyššie ako pri porovnateľných expozíciách držaných originátorom, ktoré nie sú sekuritizované.

12. Dlžníci v čase zahrnutia podkladových expozícií uskutočnili aspoň jednu platbu okrem prípadov, keď:

a)	je sekuritizácia revolvingovou sekuritizáciou, ktorá je zabezpečená expozíciami splatnými v jednej splátke alebo so splatnosťou menej ako jeden rok vrátane, ale nie výlučne, mesačných splátok revolvingových úverov; alebo

b)	expozícia predstavuje refinancovanie expozície, ktorá je už zahrnutá do transakcie.

13. Orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánmi ESMA a EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí, ktoré podkladové expozície uvedené v odseku 8 sa považujú za homogénne.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. októbra 2021.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 26c

Požiadavky týkajúce sa štandardizácie

1. Originátor alebo pôvodný veriteľ musia spĺňať požiadavku na ponechanie si rizika v súlade s článkom 6.

2. Úroková miera a menové riziká vyplývajúce zo sekuritizácie a ich možné účinky na platby originátorovi a investorom sa opíšu v transakčnej dokumentácii. Uvedené riziká sa musia primeraným spôsobom zmierňovať a všetky opatrenia prijaté na tento účel sa zverejnia. Akýkoľvek kolaterál, ktorý zabezpečuje záväzky investora na základe dohody o kreditnom zabezpečení, je denominovaný v tej istej mene, v ktorej je denominovaná úhrada za kreditné zabezpečenie.

V prípade sekuritizácie, ktorá využíva SSPE, sa suma záväzkov SSPE, pokiaľ ide o platby úrokov investorom, ku každému dátumu úhrady rovná sume príjmu SSPE od originátora a z akýchkoľvek dohôd o kolaterále alebo je nižšia ako uvedená suma.

S výnimkou prípadu, keď ide o hedžing úrokového rizika alebo menového rizika podkladových expozícií, skupina podkladových expozícií nezahŕňa deriváty. Uvedené deriváty musia byť upísané a zdokumentované podľa spoločných noriem v oblasti medzinárodných financií.

3. Akékoľvek referenčné platby úrokov v súvislosti s transakciou musia vychádzať z niektorého z týchto faktorov:

a)	zo všeobecne používaných trhových úrokových sadzieb alebo všeobecne používaných sektorových sadzieb odrážajúcich náklady na zdroje, pričom neodkazujú na zložité vzorce alebo deriváty;

b)	z príjmu plynúceho z kolaterálu, ktorým sa zabezpečujú záväzky investora podľa dohody o zabezpečení.

Akékoľvek referenčné platby úrokov splatné na základe podkladových expozícií musia vychádzať zo všeobecne používaných trhových úrokových sadzieb alebo všeobecne používaných sektorových sadzieb odrážajúcich náklady na zdroje, pričom neodkazujú na zložité vzorce alebo deriváty.

4. Po výskyte vymáhacej udalosti vo vzťahu k originátorovi sa investorovi povolí, aby prijal opatrenia na vymáhanie.

V prípade sekuritizácie, ktorá využíva SSPE, ak sa doručí výzva na vymáhanie alebo výzva na ukončenie dohody o kreditnom zabezpečení, nesmie byť v SSPE viazaná žiadna suma peňažných prostriedkov nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie prevádzkového fungovania SSPE, platieb úhrad za zabezpečenie v prípade zlyhaných podkladových expozícií, ktoré sa stále riešia v čase ukončenia, alebo riadneho vyplatenia investorov v súlade so zmluvnými podmienkami sekuritizácie.

5. Straty sa priradia držiteľom sekuritizačnej pozície v poradí podľa nadriadenosti tranží, počnúc najviac podriadenou tranžou.

Sekvenčná amortizácia sa uplatňuje na všetky tranže v záujme určenia nesplatenej sumy tranží ku každému dátumu úhrady, počnúc najviac nadriadenou tranžou.

Odchylne od druhého pododseku, transakcie, ktoré sa vyznačujú nesekvenčnou prioritou platieb, musia zahŕňať spúšťacie faktory spojené s výkonnosťou podkladových expozícií, ktorých pôsobením sa priorita platieb zmení z amortizácie na sekvenčné platby podľa nadriadenosti. Medzi takéto spúšťacie faktory spojené s výkonnosťou patrí minimálne:

a)	buď zvýšenie kumulatívnej hodnoty expozícií v stave zlyhania, alebo zvýšenie kumulatívnych strát presahujúce daný percentuálny podiel nesplatenej sumy podkladového portfólia;

b)	jeden ďalší spätne orientovaný spúšťací faktor a

c)	jeden výhľadovo orientovaný spúšťací faktor.

Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa špecifikácie a v náležitých prípadoch kalibrácie spúšťacích faktorov spojených s výkonnosťou.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 30. júna 2021.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených vo štvrtom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Pri amortizácii tranží sa suma kolaterálu rovnajúca sa sume amortizácie týchto tranží vráti investorom za predpokladu, že investori tieto tranže zabezpečili kolaterálom.

Ak sa v súvislosti s podkladovými expozíciami vyskytla kreditná udalosť uvedená v článku 26e a pre tieto expozície nebolo ukončené riešenie dlhov, výška kreditného zabezpečenia, ktorá zostáva k akémukoľvek dátumu úhrady, je prinajmenšom rovnocenná nesplatenej nominálnej hodnote uvedených podkladových expozícií po odpočítaní sumy akejkoľvek priebežnej úhrady vykonanej v súvislosti s týmito podkladovými expozíciami.

6. Ak je sekuritizácia revolvingovou sekuritizáciou, transakčná dokumentácia musí obsahovať primerané ustanovenia o predčasnom splatení alebo spúšťacie faktory pre ukončenie revolvingového obdobia, ktoré zahŕňajú aspoň:

a)	zhoršenie kreditnej kvality podkladových expozícií na vopred stanovenú prahovú hodnotu alebo pod túto hodnotu;

b)	zvýšenie strát nad vopred stanovenú prahovú hodnotu;

c)	nevytvorenie dostatočných nových podkladových expozícií, ktoré spĺňajú vopred stanovenú kreditnú kvalitu počas špecifikovaného obdobia.

7. V transakčnej dokumentácii musia byť jasne uvedené:

a)	zmluvné záväzky, povinnosti a zodpovednosti správcu, zvereneckého správcu a prípadne iných poskytovateľov doplnkových služieb a zástupcu tretej strany povereného overovaním uvedeného v článku 26e ods. 4;

ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje nahradenie správcu, zvereneckého správcu, iných poskytovateľov doplnkových služieb alebo zástupcu tretej strany povereného overovaním uvedeného v článku 26e ods. 4 v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti niektorého z týchto poskytovateľov služieb, ak sú títo poskytovatelia služieb odlišní od originátora, spôsobom, ktorý nevedie k ukončeniu poskytovania týchto služieb;

c)	postupy obsluhy, ktoré sa uplatňujú na podkladové expozície k dátumu ukončenia transakcie a po tomto dátume, a okolnosti, za ktorých sa tieto postupy môžu zmeniť;

d)	normy obsluhy, ktoré je správca povinný dodržiavať pri obsluhe podkladových expozícií počas celej životnosti sekuritizácie.

8. Správca musí mať odborné znalosti v oblasti obsluhy expozícií podobnej povahy, ako majú sekuritizované expozície, a taktiež dobre zdokumentované a primerané politiky, postupy a kontroly riadenia rizík týkajúce sa obsluhy expozícií.

Správca uplatňuje na podkladové expozície postupy obsluhy, ktoré sú aspoň také prísne ako tie, ktoré uplatňuje originátor na podobné expozície, ktoré nie sú sekuritizované.

9. Originátor musí viesť aktualizovaný referenčný register na účely nepretržitej identifikácie podkladových expozícií. V tomto registri sa identifikujú referenční dlžníci, referenčné záväzky, z ktorých vznikajú podkladové expozície, a v prípade každej podkladovej expozície nominálna hodnota, ktorá je zabezpečená a ktorá je nesplatená.

10. Transakčná dokumentácia musí obsahovať jasné ustanovenia umožňujúce včasné vyriešenie konfliktov medzi rôznymi triedami investorov. V prípade sekuritizácie, ktorá využíva SSPE, musia byť hlasovacie práva jasne vymedzené a pridelené držiteľom dlhopisov a musí byť jednoznačne identifikovaná zodpovednosť zvereneckého správcu a iných subjektov s fiduciárnymi povinnosťami voči investorom.

Článok 26d

Požiadavky týkajúce sa transparentnosti

1. Originátor sprístupní potenciálnym investorom pred ocenením údaje o statickej a dynamickej historickej výkonnosti, pokiaľ ide o zlyhanie a stratu, ako sú údaje o platobnej disciplinovanosti a zlyhaní, týkajúce sa expozícií významne podobných expozíciám, ktoré sa sekuritizujú, ako aj zdroje týchto údajov a základ pre tvrdenie o podobnosti. Uvedené údaje sa vzťahujú na obdobie najmenej piatich rokov.

2. Pred ukončením transakcie vzorku podkladových expozícií externe overí vhodná a nezávislá strana, ktorá overí aj to, či sú podkladové expozície prípustné na kreditné zabezpečenie podľa dohody o kreditnom zabezpečení.

3. Originátor pred ocenením sekuritizácie sprístupní potenciálnym investorom model peňažných tokov zo záväzkov, ktorý presne predstavuje zmluvný vzťah medzi podkladovými expozíciami a platbami medzi originátorom, investormi, inými tretími stranami a prípadne SSPE, a po ocenení tento model sprístupňuje investorom priebežne a potenciálnym investorom na požiadanie.

4. V prípade sekuritizácie, v ktorej sú podkladovými expozíciami úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo úvery či lízingy na motorové vozidlá, uverejní originátor dostupné informácie týkajúce sa environmentálnej výkonnosti aktív financovaných z takýchto úverov na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo úverov či lízingov na motorové vozidlá, a to ako súčasť informácií zverejňovaných podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a).

Odchylne od prvého pododseku sa originátori môžu od 1. júna 2021 rozhodnúť uverejniť dostupné informácie týkajúce sa hlavných nepriaznivých vplyvov aktív financovaných podkladovými expozíciami na faktory udržateľnosti.

5. Originátor je zodpovedný za dodržiavanie článku 7. Informácie vyžadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a) sa sprístupnia potenciálnym investorom pred ocenením na požiadanie. Informácie vyžadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) až d) sa sprístupnia pred ocenením aspoň v navrhovanej alebo predbežnej podobe. Konečná dokumentácia sa sprístupní investorom najneskôr 15 dní po ukončení transakcie.

6. Do 10. júla 2021 ESA prostredníctvom spoločného výboru európskych orgánov dohľadu vypracujú návrh regulačných technických predpisov v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 týkajúcich sa obsahu, metodík a prezentácie informácií uvedených v tomto článku odseku 4 druhom pododseku, pokiaľ ide o ukazovatele udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi na klímu a inými nepriaznivými vplyvmi týkajúcimi sa environmentálnych, sociálnych a správnych záležitostí.

V náležitých prípadoch návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku tohto odseku odráža regulačné technické predpisy vypracované v súlade s mandátom udeleným ESA v nariadení (EÚ) 2019/2088, najmä v jeho článku 2a a článku 4 ods. 6 a 7, alebo z nich vychádza.

Článok 26e

Požiadavky týkajúce sa dohody o kreditnom zabezpečení, zástupcu tretej strany povereného overovaním a syntetickej prebytkovej marže

1. Dohoda o kreditnom zabezpečení pokrýva aspoň tieto kreditné udalosti:

a)	ak sa presun rizika dosiahne použitím záruk, kreditné udalosti uvedené v článku 215 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	ak sa presun rizika dosiahne použitím kreditných derivátov, kreditné udalosti uvedené v článku 216 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Všetky kreditné udalosti sa zdokumentujú.

Opatrenia týkajúce sa úľavy v zmysle článku 47b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa uplatňujú na podkladové expozície, nebránia spusteniu oprávnených kreditných udalostí.

2. Úhrada za kreditné zabezpečenie po výskyte kreditnej udalosti sa vypočíta na základe skutočnej realizovanej straty, ktorú utrpel originátor alebo pôvodný veriteľ, určenej v súlade s ich štandardnými politikami a postupmi vymáhania v prípade príslušných druhov expozícií a zaznamenanej v ich účtovných závierkach v čase uskutočnenia úhrady. Konečná úhrada za kreditné zabezpečenie je splatná v rámci stanovenej lehoty po ukončení riešenia dlhu týkajúceho sa príslušnej podkladovej expozície, keď k ukončeniu riešenia dlhu dôjde pred plánovanou zmluvne dohodnutou splatnosťou alebo predčasným ukončením dohody o kreditnom zabezpečení.

Priebežná úhrada za kreditné zabezpečenie sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po výskyte kreditnej udalosti, ako sa uvádza v odseku 1, v prípadoch, keď sa riešenie dlhu vyplývajúceho zo strát v rámci príslušnej podkladovej expozície neukončilo do konca uvedenej šesťmesačnej lehoty. Priebežná úhrada za kreditné zabezpečenie je prinajmenšom vyššia z týchto súm:

a)	výška očakávanej straty, ktorá zodpovedá zníženiu hodnoty zaznamenanému originátorom v jeho účtovnej závierke v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom v čase uskutočnenia priebežnej úhrady, za predpokladu, že dohoda o kreditnom zabezpečení neexistuje a nekryje žiadne straty;

b)	prípadná výška očakávanej straty stanovená v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak sa vykonáva priebežná úhrada za kreditné zabezpečenie, konečná úhrada za kreditné zabezpečenie uvedená v prvom pododseku sa vykoná s cieľom upraviť predbežné vyrovnanie strát podľa skutočnej realizovanej straty.

Metóda výpočtu priebežných a konečných úhrad za kreditné zabezpečenie sa uvedie v dohode o kreditnom zabezpečení.

Úhrada za kreditné zabezpečenie je úmerná podielu nesplatenej nominálnej hodnoty príslušnej podkladovej expozície, na ktorú sa vzťahuje dohoda o kreditnom zabezpečení.

Právo originátora získať úhradu za kreditné zabezpečenie je vynútiteľné. Sumy splatné investormi v rámci dohody o kreditnom zabezpečení musia byť jasne stanovené v dohode o kreditnom zabezpečení a obmedzené. Tieto sumy musí byť možné vypočítať za každých okolností. V dohode o kreditnom zabezpečení sa musia jasne stanoviť okolnosti, za ktorých sa od investorov vyžaduje vykonanie úhrad. Zástupca tretej strany poverený overovaním uvedený v odseku 4 posúdi, či takéto okolnosti nastali.

Výška úhrady za kreditné zabezpečenie sa vypočíta na úrovni jednotlivej podkladovej expozície, v prípade ktorej sa vyskytla kreditná udalosť.

3. V dohode o kreditnom zabezpečení sa uvedie maximálne obdobie predĺženia, ktoré sa uplatňuje v prípade riešenia dlhov za podkladové expozície, v súvislosti s ktorými sa vyskytla kreditná udalosť podľa odseku 1, ale v prípade ktorých riešenie dlhov nebolo ukončené v čase plánovanej zmluvne dohodnutej splatnosti alebo predčasného ukončenia dohody o kreditnom zabezpečení. Takéto obdobie predĺženia nesmie byť dlhšie ako dva roky. V dohode o kreditnom zabezpečení sa stanovuje, že do konca tohto obdobia predĺženia sa vykoná konečná úhrada za kreditné zabezpečenie na základe konečného odhadu straty vykonaného originátorom, ktorý by originátor musel zaznamenať vo svojej účtovnej závierke v danom čase, za predpokladu, že dohoda o kreditnom zabezpečení neexistuje a nekryje žiadne straty.

V prípade ukončenia dohody o kreditnom zabezpečení riešenie dlhov v súvislosti s akýmikoľvek nevyriešenými kreditnými udalosťami, ktoré sa vyskytli pred týmto ukončením, pokračuje rovnakým spôsobom, aký sa opisuje v prvom pododseku.

Prémie za kreditné zabezpečenie, ktoré sa majú vyplatiť podľa dohody o kreditnom zabezpečení, sú štruktúrované ako podmienené nesplatenou nominálnou hodnotou splácaných sekuritizovaných expozícií v čase úhrady a odrážajú riziko zabezpečenej tranže. Na tieto účely sa v dohode o kreditnom zabezpečení nestanovujú garantované prémie, vopred zaplatené prémie, mechanizmy zliav ani iné mechanizmy, ktoré umožňujú zabrániť skutočnému priradeniu strát investorom alebo ich znížiť, alebo vrátiť časť zaplatených prémií originátorovi po splatnosti transakcie.

Odchylne od tretieho pododseku tohto odseku sa za predpokladu splnenia pravidiel štátnej pomoci vopred zaplatené prémie povoľujú, ak je systém záruk osobitne stanovený vo vnútroštátnom práve členského štátu a využíva dodatočnú záruku ktoréhokoľvek zo subjektov uvedených v článku 214 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

V transakčnej dokumentácii sa opíše, ako sa vypočíta prémia za kreditné zabezpečenie a akékoľvek kupóny, ak existujú, ku každému dátumu úhrady počas celej životnosti sekuritizácie.

Práva investorov získať prémie za kreditné zabezpečenie sú vynútiteľné.

4. Originátor vymenuje zástupcu tretej strany povereného overovaním pred dátumom ukončenia transakcie. V prípade každej z podkladových expozícií, pre ktorú bolo vydané oznámenie o kreditnej udalosti, zástupca tretej strany poverený overovaním overí prinajmenšom všetky tieto informácie:

a)	že kreditná udalosť uvedená v oznámení o kreditnej udalosti je kreditná udalosť uvedená v podmienkach dohody o kreditnom zabezpečení;

b)	že podkladová expozícia bola zahrnutá do referenčného portfólia v čase výskytu príslušnej kreditnej udalosti;

c)	že podkladová expozícia v čase svojho zaradenia do referenčného portfólia spĺňala kritériá prípustnosti;

d)	ak bola podkladová expozícia pridaná do sekuritizácie v dôsledku doplnenia, že takéto doplnenie bolo v súlade s podmienkami doplnenia;

e)	že konečná výška strát je v súlade so stratami, ktoré zaznamenal originátor vo svojom výkaze ziskov a strát;

f)	že v čase vykonania konečnej úhrady za kreditné zabezpečenie boli straty vo vzťahu k podkladovým expozíciám správne pridelené investorom.

Zástupca tretej strany poverený overovaním je nezávislý od originátora a investorov a prípadne aj od SSPE a do dátumu ukončenia transakcie prijal vymenovanie za zástupcu tretej strany povereného overovaním.

Zástupca tretej strany poverený overovaním môže namiesto overenia na základe každej jednotlivej podkladovej expozície, za ktorú sa požaduje úhrada za kreditné zabezpečenie, vykonať overenie na základe vzorky. Investori však môžu požiadať o overenie prípustnosti akejkoľvek konkrétnej podkladovej expozície, ak s overením na základe vzorky nie sú spokojní.

Originátor zahrnie do transakčnej dokumentácie záväzok poskytnúť zástupcovi tretej strany poverenému overovaním všetky informácie potrebné na overenie požiadaviek stanovených v prvom pododseku.

5. Originátor nesmie ukončiť transakciu pred jej plánovanou splatnosťou zo žiadneho iného dôvodu než niektorá z týchto udalostí:

a)	platobná neschopnosť investora;

b)	neplatenie súm splatných podľa dohody o kreditnom zabezpečení alebo porušenie akejkoľvek významnej povinnosti stanovenej v transakčných dokumentoch investorom;

relevantné regulačné udalosti vrátane:

príslušných zmien v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, príslušných zmien vykonaných príslušnými orgánmi v prípadných úradne uverejnených výkladoch takéhoto práva alebo príslušných zmien v daňovom alebo účtovnom spracovaní transakcie, ktoré majú závažný nepriaznivý vplyv na ekonomickú efektívnosť transakcie, v každom prípade v porovnaní s výškou predpokladanou v čase uzatvorenia transakcie, a ktoré sa v danom čase nemohli odôvodnene očakávať;

ii)	zistenia príslušného orgánu, že originátor alebo akákoľvek pridružená spoločnosť originátora nemá alebo už nemá povolenie uznať presun významného kreditného rizika v súlade s článkom 245 ods. 2 alebo 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v súvislosti so sekuritizáciou;

d)	uplatnenie možnosti požadovať splatenie transakcie v akomkoľvek okamihu (time call), ak je časové obdobie merané od dátumu ukončenia transakcie rovnaké alebo dlhšie ako vážená priemerná životnosť počiatočného referenčného portfólia k dátumu ukončenia transakcie;

e)	uplatnenie kúpnej clean-up opcie (clean-up call) vymedzenej v článku 242 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)	v prípade nefinancovaného kreditného zabezpečenia investor už nespĺňa podmienky na to, aby bol oprávneným poskytovateľom zabezpečenia v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 8.

V transakčnej dokumentácii sa uvádza, či sú niektoré z práv uvedených v písmenách d) a e) zahrnuté do príslušnej transakcie a ako sú takéto práva štruktúrované.

Na účely písmena d) možnosť požadovať splatenie v akomkoľvek okamihu (time call) nie je štruktúrovaná tak, aby sa zabránilo priradeniu strát pozíciám zvyšujúcim kreditnú kvalitu alebo iným pozíciám držaným investormi, ani iným spôsobom v záujme zvýšenia kreditnej kvality.

Ak sa uplatní možnosť požadovať splatenie v akomkoľvek okamihu (time call), originátori oznámia príslušným orgánom spôsob, akým sú požiadavky uvedené v druhom a treťom pododseku splnené, vrátane odôvodnenia uplatnenia možnosti požadovať splatenie v akomkoľvek okamihu (time call) a vierohodného vysvetlenia, ktorým sa preukáže, že dôvodom uplatnenia tejto možnosti nie je zhoršenie kvality podkladových aktív.

V prípade financovaného kreditného zabezpečenia sa po ukončení dohody o kreditnom zabezpečení kolaterál vráti investorom v poradí podľa nadriadenosti tranží podľa ustanovení príslušných právnych predpisov o platobnej neschopnosti, ktoré sa vzťahujú na originátora.

6. Investori nesmú ukončiť transakciu pred jej plánovanou splatnosťou z iného dôvodu, ako je nezaplatenie prémie za kreditné zabezpečenie alebo akékoľvek iné závažné porušenie zmluvných záväzkov zo strany originátora.

7. Originátor môže použiť syntetickú prebytkovú maržu, ktorá je dostupná ako zvýšenie kreditnej kvality pre investorov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

výška syntetickej prebytkovej marže, ktorú sa originátor zaväzuje použiť ako zvýšenie kreditnej kvality v každej platobnej lehote, sa uvádza v transakčnej dokumentácii a vyjadruje sa ako pevný percentuálny podiel z celkového nesplateného zostatku portfólia na začiatku príslušného platobného obdobia (fixná syntetická prebytková marža);

b)	syntetická prebytková marža, ktorá sa nepoužíva na krytie kreditných strát, ku ktorým dôjde počas každej platobnej lehoty, sa vráti originátorovi;

c)	v prípade originátorov používajúcich IRB prístup uvedený v článku 143 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 nesmie byť celková viazaná suma za rok vyššia ako výška ročnej regulačnej očakávanej straty všetkých podkladových expozícií za daný rok vypočítaná v súlade s článkom 158 uvedeného nariadenia;

d)	v prípade originátorov nepoužívajúcich IRB prístup uvedený v článku 143 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa výpočet očakávanej ročnej straty podkladového portfólia musí jasne stanoviť v transakčnej dokumentácii;

e)	v transakčnej dokumentácii sú špecifikované podmienky stanovené v tomto odseku.

8. Dohoda o kreditnom zabezpečení má formu:

záruky, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v tretej časti hlave II kapitole 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, podľa ktorej sa kreditné riziko presúva na ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 214 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, za predpokladu, že expozície voči investorovi spĺňajú podmienky podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 uvedeného nariadenia pre rizikovú váhu 0 %;

b)	záruky, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v tretej časti hlave II kapitole 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a pri ktorej sa využíva dodatočná záruka ktoréhokoľvek zo subjektov uvedených v písmene a) tohto odseku;

iného kreditného zabezpečenia, ktoré nie je uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku, vo forme záruky, kreditného derivátu alebo dlhového nástroja viazaného na úver, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 249 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, za predpokladu, že záväzky investora sú zabezpečené kolaterálom, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 9 a 10 tohto článku.

9. Iné kreditné zabezpečenie uvedené v odseku 8 písm. c) musí spĺňať tieto požiadavky:

a)	právo originátora použiť kolaterál s cieľom splniť záväzky investorov týkajúce sa úhrady za zabezpečenie je vynútiteľné a vynútiteľnosť tohto práva je zabezpečená vhodnými dohodami o kolaterále;

b)	právo investorov na vrátenie akéhokoľvek kolaterálu, ktorý sa nepoužil na úhradu za zabezpečenie, je v prípade ukončenia sekuritizácie alebo amortizácie tranží vynútiteľné;

c)	ak sa kolaterál investuje do cenných papierov, v transakčnej dokumentácii sú uvedené kritériá prípustnosti a mechanizmus správy takýchto cenných papierov.

V transakčnej dokumentácii sa uvádza, či sú investori naďalej vystavení kreditnému riziku originátora.

Originátor získa stanovisko kvalifikovaného právneho poradcu potvrdzujúce vynútiteľnosť kreditného zabezpečenia vo všetkých príslušných jurisdikciách.

10. Ak sa poskytuje iné kreditné zabezpečenie v súlade s odsekom 8 písm. c) tohto článku, originátor a investor použijú vysokokvalitný kolaterál, ktorý je jedným z týchto kolaterálov:

kolaterál vo forme 0 % rizikovo vážených dlhových cenných papierov uvedených v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)	tieto dlhové cenné papiere majú zostávajúcu maximálnu splatnosť tri mesiace, ktorá nesmie byť dlhšia než zostávajúce obdobie do najbližšieho dátumu úhrady;

ii)	tieto dlhové cenné papiere možno vyplatiť v hotovosti vo výške rovnajúcej sa nesplatenému zostatku zabezpečenej tranže;

iii)	tieto dlhové cenné papiere má v držbe správca nezávislý od originátora a investorov;

b)	kolaterál vo forme hotovosti v držbe úverovej inštitúcie tretej strany so stupňom kreditnej kvality 3 alebo vyšším v súlade so priraďovaním stanoveným v článku 136 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku s výhradou výslovného súhlasu investora v konečnej transakčnej dokumentácii po uplatnení náležitej starostlivosti podľa článku 5 tohto nariadenia vrátane posúdenia akejkoľvek relevantnej expozície voči kreditnému riziku protistrany môže výlučne originátor použiť vysokokvalitný kolaterál vo forme hotovosti v podobe vkladu u originátora alebo jedného z jeho pridružených subjektov, ak sa originátor alebo jeden z jeho pridružených subjektov kvalifikuje minimálne do druhého stupňa kreditnej kvality v súlade s priraďovaním stanoveným v článku 136 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Príslušné orgány určené podľa článku 29 ods. 5 môžu po konzultácii s orgánom EBA povoliť kolaterál vo forme hotovosti v podobe vkladu u originátora alebo jedného z jeho pridružených subjektov, ak sa originátor alebo jeden z jeho pridružených subjektov kvalifikuje do tretieho stupňa kreditnej kvality za predpokladu, že možno zdokumentovať ťažkosti na trhu, objektívne prekážky súvisiace so stupňom kreditnej kvality prideleným členskému štátu inštitúcie alebo významné problémy koncentrácie v dotknutom členskom štáte z dôvodu uplatňovania požiadavky na minimálne druhý stupeň kreditnej kvality uvedenej v druhom pododseku.

Ak už úverová inštitúcia tretej strany alebo originátor alebo jeden z jeho pridružených subjektov nespĺňajú minimálny stupeň kreditnej kvality, kolaterál sa do deviatich mesiacov prevedie na úverovú inštitúciu tretej strany so stupňom tretej kreditnej kvality alebo vyšším, alebo sa kolaterál investuje do cenných papierov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v písmene a) prvého pododseku.

Požiadavky stanovené v tomto odseku sa považujú za splnené v prípade investícií do dlhových nástrojov viazaných na úver emitovaných originátorom v súlade s článkom 218 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Orgán EBA monitoruje uplatňovanie postupov zabezpečenia kolaterálom podľa tohto článku, pričom osobitnú pozornosť venuje kreditnému riziku protistrany a iným hospodárskym a finančným rizikám, ktoré znášajú investori v dôsledku takýchto postupov zabezpečenia kolaterálom.

Orgán EBA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 10. apríla 2023.

Do 10. októbra 2023 Komisia na základe uvedenej správy orgánu EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto článku s osobitným zreteľom na riziko nadmerného narastania kreditného rizika protistrany vo finančnom systéme spolu s prípadným legislatívnym návrhom na zmenu tohto článku.“

11.

Článok 27 sa mení takto:

V odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„Originátori a sponzori spoločne zašlú orgánu ESMA oznámenie prostredníctvom vzoru uvedeného v odseku 7 tohto článku, ak sekuritizácia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 19 až 22, článkoch 23 až 26 alebo článkoch 26a až 26e („oznámenie o STS“). V prípade programu ABCP je za oznámenie tohto programu a v rámci tohto programu za to, aby boli transakcie ABCP v súlade s článkom 24, zodpovedný len sponzor. V prípade syntetickej sekuritizácie je za oznámenie zodpovedný len originátor.

Oznámenie o STS obsahuje vysvetlenie zo strany originátora a sponzora, ako boli splnené kritéria STS stanovených v článkoch 20 až 22, článkoch 24 až 26 alebo článkoch 26b až 26e.“

Odsek 2 sa mení takto:

i)	v prvom pododseku sa prvá veta nahrádza takto: „Originátor, sponzor alebo SSPE môžu využiť služby tretej strany, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 28, aby posúdila, či je sekuritizácia v súlade s článkami 19 až 22, článkami 23 až 26 alebo článkami 26a až 26e.“;

ii)

v druhom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Ak originátor, sponzor alebo SSPE využili na posúdenie toho, či je sekuritizácia v súlade s článkami 19 až 22, článkami 23 až 26 alebo článkami 26a až 26e, služby tretej strany, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 28, oznámenie o STS musí obsahovať vyhlásenie, že táto tretia strana, ktorej bolo udelené povolenie, potvrdila dodržiavanie kritérií STS.“

c)	Odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Keď sekuritizácia už nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 19 až 22, článkoch 23 až 26 alebo článkoch 26a až 26e, originátor a prípadne sponzor to bezodkladne oznámi orgánu ESMA a informuje svoj príslušný orgán.“

d)	V odseku 5 sa prvá veta nahrádza takto: „Orgán ESMA vedie na svojom oficiálnom webovom sídle zoznam všetkých sekuritizácií, v súvislosti s ktorými mu originátori a sponzori oznámili, že spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 19 až 22, článkoch 23 až 26 alebo článkoch 26a až 26e.“

e)	V odseku 6 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 10. októbra 2021.“

f)	V odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 10. októbra 2021.“

12.	V článku 28 ods. 1 sa prvá veta nahrádza takto: „1. Tretej strane uvedenej v článku 27 ods. 2 udeľuje príslušný orgán povolenie na posudzovanie súladu sekuritizácií s kritériami STS stanovenými v článkoch 19 až 22, článkoch 23 až 26 alebo článkoch 26a až 26e.“

13.

V článku 29 ods. 5 sa druhá veta nahrádza takto:

„Členské štáty informujú Komisiu a orgán ESMA o určení príslušných orgánov podľa tohto odseku do 10. októbra 2021. Do určenia príslušného orgánu na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním požiadaviek stanovených v článkoch 26a až 26e, príslušný orgán určený na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním požiadaviek stanovených v článkoch 18 až 27 k 8. aprílu 2021 dohliada aj na dodržiavanie požiadaviek stanovených v článkoch 26a až 26e.“

14.

V článku 30 odsek 2 mení takto:

Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	postupy a mechanizmy na správne priebežné meranie a ponechávanie si významného čistého hospodárskeho podielu v súlade s článkom 6 ods. 1 a zhromažďovanie a včasné zverejňovanie všetkých informácií, ktoré sa majú sprístupniť v súlade s článkom 7;“.

Vkladá sa toto písmeno:

„aa)

v prípade expozícií, ktoré nie sú súčasťou sekuritizácie nesplácaných expozícií:

i)	kritériá poskytovania úverov uplatňované na splácané expozície v súlade s článkom 9;

ii)	spoľahlivé normy pre výber a oceňovanie uplatňované na podkladové expozície, ktoré sú nesplácanými expozíciami, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1 druhom pododseku;“.

Dopĺňajú sa tieto písmená:

„d)	v prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií postupy a mechanizmy na zabezpečenie súladu s článkom 9 ods. 1 zabraňujúce zneužitiu výnimky uvedenej v článku 9 ods. 1 druhom pododseku;

e)	v prípade súvahových STS sekuritizácií postupy a mechanizmus na zabezpečenie súladu s článkami 26b až 26e;“.

15.

Článok 31 sa nahrádza takto:

„Článok 31

Makroprudenciálny dohľad nad sekuritizačným trhom

1. ESRB je v medziach svojho mandátu zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad sekuritizačným trhom Únie.

2. S cieľom prispievať k predchádzaniu systémovým rizikám pre finančnú stabilitu v Únii, ktoré vyplývajú z vývoja v rámci finančného systému, alebo k ich zmierňovaniu, zohľadňujúc pritom makroekonomický vývoj, a to tak, aby sa zabránilo obdobiam rozsiahlych finančných otrasov, ESRB neustále monitoruje vývoj na sekuritizačných trhoch. S cieľom zdôrazniť riziká pre finančnú stabilitu ESRB uverejní, ak to považuje za potrebné a aspoň každé tri roky, v spolupráci s orgánom EBA správu o dôsledkoch sekuritizačného trhu pre finančnú stabilitu.

3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku a správa uvedená v článku 44, ESRB v úzkej spolupráci s ESA uverejní do 31. decembra 2022 správu, v ktorej posúdi vplyv zavedenia súvahových STS sekuritizácií na finančnú stabilitu a akékoľvek prípadné systémové riziká, ako sú riziká spôsobené koncentráciou a vzájomnou prepojenosťou neverejných predajcov kreditného zabezpečenia.

V správe ESRB uvedenej v prvom pododseku sa zohľadnia osobitné črty súvahovej sekuritizácie, konkrétne jej typicky individualizovaná a súkromná povaha na finančných trhoch, a preskúma sa v nej, či prístup k súvahovým STS sekuritizáciám prispieva k celkovému zníženiu rizika vo finančnom systéme a k lepšiemu financovaniu reálnej ekonomiky.

Pri príprave tejto správy, ESRB využije rôzne relevantné zdroje údajov, ako sú:

a)	údaje zhromaždené príslušnými orgánmi v súlade s článkom 7 ods. 1;

b)	výsledok preskúmaní, ktoré uskutočnili príslušné orgány v súlade s článkom 30 ods. 2 a

c)	údaje uchovávané v archívoch sekuritizačných údajov v súlade s článkom 10.

4. V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 ESRB vydáva varovania a v relevantných prípadoch aj odporúčania týkajúce sa nápravných opatrení v reakcii na riziká uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku, a to aj pokiaľ ide o vhodnosť zmeny úrovne ponechanie si rizika alebo prijatia iných makroprudenciálnych opatrení.

Do troch mesiacov odo dňa zaslania odporúčania adresát tohto odporúčania v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 oznámi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB opatrenia prijaté v reakcii na toto odporúčanie a poskytne primerané odôvodnenie akejkoľvek nečinnosti.“

16.

Článok 32 sa mení takto:

V odseku 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)	sekuritizácia je označená ako STS a originátor, sponzor alebo SSPE danej sekuritizácie nesplnil požiadavky stanovené v článkoch 19 až 22, článkoch 23 až 26 alebo článkoch 26a až 26e;“.

Odsek 2 sa mení takto:

písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)	v prípade porušení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. e) alebo f) tohto článku dočasný zákaz zabraňujúci originátorovi a sponzorovi oznamovať podľa článku 27 ods. 1, že sekuritizácia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 19 až 22, článkoch 23 až 26 alebo článkoch 26a až 26e.“;

ii)

písmeno h) sa nahrádza takto:

„h)	v prípade porušenia uvedeného v odseku 1 prvom pododseku písm. h) tohto článku, dočasné odňatie povolenia uvedeného v článku 28 pre tretiu stranu, ktorej bolo udelené povolenie na posudzovanie súladu sekuritizácie s článkami 19 až 22, článkami 23 až 26 alebo článkami 26a až 26e.“

17.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 43a

Prechodné ustanovenia pre súvahové STS sekuritizácie

1. V súvislosti so syntetickými sekuritizáciami, v prípade ktorých nadobudla platnosť dohoda o kreditnom zabezpečení pred 9. aprílom 2021, originátori a SSPE môžu používať označenie „STS“ alebo „jednoduchá, transparentná a štandardizovaná“ alebo označenie, ktoré priamo alebo nepriamo odkazuje na tieto pojmy, len ak sú v čase oznámenia uvedeného v článku 27 ods. 1 splnené požiadavky stanovené v článku 18 a podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku.

2. Do dňa, keď sa začnú uplatňovať regulačné technické predpisy uvedené v článku 27 ods. 6, originátori na účely povinnosti stanovenej v článku 27 ods. 1 písomne sprístupnia orgánu ESMA potrebné informácie.

3. Sekuritizácie, ktorých počiatočné sekuritizačné pozície boli vytvorené pred 9. aprílom 2021, sa považujú za STS sekuritizácie za predpokladu, že:

a)	v čase vytvorenia počiatočných sekuritizačných pozícií spĺňali požiadavky stanovené v článkoch 26b ods. 1 až 5, 7 až 9 a 11 a 12, článkoch 26c ods. 1 a 3, článku 26e ods. 1, článku 26e ods. 2 prvom pododseku, článku 26e ods. 3 treťom a štvrtom pododseku a článku 26e ods. 6 až 9 a

b)	v čase oznámenia podľa článku 27 ods. 1 spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 26b ods. 6 a 10, článkoch 26c ods. 2 a 4 až 10, článkoch 26d ods. 1 až 5 a článku 26e ods. 2 druhom až siedmom pododseku, článku 26e ods. 3 prvom, druhom a piatom pododseku a článku 26e ods. 4 až 5.

4. Na účely odseku 3 písm. b) tohto článku sa uplatňujú tieto výrazy:

a)	v článku 26d ods. 2 sa výraz „pred ukončením transakcie“ chápe ako „pred oznámením podľa článku 27 ods. 1“;

b)	v článku 26d ods. 3 sa výraz „pred ocenením sekuritizácie“ chápe ako „pred oznámením podľa článku 27 ods. 1“;

v článku 26d ods. 5:

i)	v druhej vete sa výraz „pred ocenením“ chápe ako „pred oznámením podľa článku 27 ods. 1“;

ii)	v tretej vete sa výraz „pred ocenením aspoň v navrhovanej alebo predbežnej podobe“ chápe ako „pred oznámením podľa článku 27 ods. 1“;

iii)	požiadavka stanovená vo štvrtej vete sa neuplatňuje;

iv)	odkazy na dodržiavanie článku 7 sa vykladajú tak, ako keby sa článok 7 uplatňoval na uvedené sekuritizácie bez ohľadu na článok 43 ods. 1.“

18.

Článok 44 sa mení takto:

V prvom odseku sa dopĺňa toto písmeno:

„e)	zemepisnej polohe SSPE.“

Dopĺňa sa tento odsek:

„Na základe informácií poskytovaných každé tri roky podľa písm. e) Komisia posúdi dôvody, ktoré viedli k výberu polohy, a v závislosti od dostupnosti a prístupnosti informácií aj mieru, v akej zohráva existencia zvýhodneného daňového a regulačného režimu v tejto súvislosti zásadnú úlohu.“

19.	Článok 45 sa vypúšťa.

20.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 45a

Vytvorenie udržateľného sekuritizačného rámca

1. Do 1. novembra 2021 orgán EBA v úzkej spolupráci s ESMA a EIOPA uverejní správu o vytvorení osobitného rámca pre udržateľnú sekuritizáciu na účely začlenenia požiadaviek transparentnosti súvisiacich s udržateľnosťou do tohto nariadenia. V uvedenej správe sa predovšetkým náležite posúdi:

a)	vykonávanie primeraných požiadaviek na zverejňovanie a náležitú starostlivosť v súvislosti s potenciálnymi pozitívnymi a nepriaznivými vplyvmi aktív financovaných podkladovými expozíciami na faktory udržateľnosti;

b)	obsah, metodiky a prezentácia informácií týkajúcich sa faktorov udržateľnosti v súvislosti s pozitívnymi a nepriaznivými vplyvmi na environmentálne, sociálne a správne záležitosti;

c)	spôsob, ako vytvoriť osobitný rámec pre udržateľnú sekuritizáciu, ktorý bude odrážať finančné produkty uvedené v článkoch 8 a 9 nariadenia (EÚ) 2019/2088 alebo z nich vychádzať, a v náležitých prípadoch zohľadní nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (*);

d)	možné účinky rámca pre udržateľnú sekuritizáciu na finančnú stabilitu, rozšírenie sekuritizačného trhu Únie a úverovú kapacitu bánk.

2. Orgán EBA pri vypracúvaní správy uvedenej v odseku 1 tohto článku prípadne využije požiadavky na transparentnosť stanovené v článkoch 3, 4, 7, 8 a 9 nariadenia (EÚ) 2019/2088 alebo z nich vychádza a snaží sa získať podnety od Európskej environmentálnej agentúry a Spoločného výskumného centra Európskej komisie.

3. V spojení so správou o preskúmaní podľa článku 46 Komisia na základe správy EBA uvedenej v odseku 1 tohto článku predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vytvorení osobitného rámca pre udržateľnú sekuritizáciu. K správe Komisie sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).“"

21.

V článku 46 sa druhý odsek mení takto:

Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)

vykonávanie požiadaviek stanovených v článkoch 22 ods. 4 a 26d ods. 4 a či sa môžu rozšíriť na sekuritizácie, v prípade ktorých podkladovými expozíciami nie sú úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo úvery alebo lízingy na motorové vozidlá, so zreteľom na zohľadnenie zverejňovania environmentálnych, sociálnych a správnych informácií;“.

Dopĺňa sa toto písmeno:

„i)

možnosť ďalšej štandardizácie a požiadaviek na zverejňovanie vzhľadom na vyvíjajúce sa trhové postupy, a to používaním vzorov, pri tradičných aj syntetických sekuritizáciách vrátane individualizovaných súkromných sekuritizácií, pri ktorých sa nemusí vypracovať prospekt v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 (*).

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).“"

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. marca 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

A. P. ZACARIAS

(1) Ú. v. EÚ C 377, 9.11.2020, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 30.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. marca 2021.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35).

(5) Pozri najmä: Závery Rady z 8. novembra 2016 o kritériách vypracovania zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a o procese vedúcom k vypracovaniu tohto zoznamu a ich prílohu (Ú. v. EÚ C 461, 10.12.2016, s. 2) a Závery Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely a ich prílohy (Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 40).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(7) Stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo k regulačnej úprave sekuritizácií nesplácaných expozícií určené Európskej komisii, EBA-OP-2019-13, uverejnené 23. októbra 2019.

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

6.4.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 116/25

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/558

z 31. marca 2021,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o úpravy sekuritizačného rámca na podporu obnovy hospodárstva v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 vážne postihuje ľudí, podniky, systémy zdravotnej starostlivosti a hospodárstva členských štátov. Komisia vo svojom oznámení z 27. mája 2020 s názvom „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie“ zdôraznila, že likvidita a prístup k finančným prostriedkom by boli v nasledujúcich mesiacoch stále problematické. Preto je veľmi dôležité podporiť obnovu po prudkom hospodárskom šoku spôsobenom pandémiou ochorenia COVID-19, a to zavedením cielených zmien existujúcich právnych predpisov v oblasti financií.

(2)

Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“) budú v procese obnovy zohrávať kľúčovú úlohu. Zároveň budú pravdepodobne postihnuté zhoršujúcou sa hospodárskou situáciou. Príslušné orgány poskytli inštitúciám dočasný kapitál, likviditu a prevádzkové úľavy s cieľom zabezpečiť, aby mohli aj naďalej plniť úlohu pri financovaní reálnej ekonomiky v náročnejšom prostredí. Európsky parlament a Rada už na rovnaký účel prijali určité cielené úpravy nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) a (EÚ) 2019/876 (5) v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.

(3)

Sekuritizácia je významným prvkom dobre fungujúcich finančných trhov, keďže prispieva k diverzifikácii zdrojov financovania inštitúcií a k uvoľňovaniu regulatórneho kapitálu, ktorý sa môže prerozdeliť na účely podpory ďalšieho poskytovania úverov. Sekuritizácia navyše poskytuje inštitúciám a iným účastníkom trhu ďalšie investičné príležitosti, čím umožňuje diverzifikáciu portfólia a uľahčuje tok financovania smerom k podnikom a jednotlivcom v jednotlivých členských štátoch aj cezhranične v celej Únii.

(4)

Je dôležité posilňovať kapacitu inštitúcií v oblasti poskytovania potrebného toku finančných prostriedkov do reálnej ekonomiky po pandémii ochorenia COVID-19 a zároveň zabezpečiť, aby boli zavedené primerané prudenciálne záruky na zachovanie finančnej stability. Cielené zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o sekuritizačný rámec, by prispeli k dosiahnutiu týchto cieľov a zvýšiť súdržnosť a komplementárnosť daného rámca s rôznymi opatreniami prijatými na úrovni Únie aj na národnej úrovni s cieľom čeliť kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

(5)

V záverečných prvkoch rámca Bazilej III, uverejnených 7. decembra 2017, sa v prípade sekuritizačných expozícií zavádza požiadavka na minimálne ratingové hodnotenie len pri obmedzenom súbore poskytovateľov zabezpečenia, konkrétne pri subjektoch, ktoré nie sú štátne subjekty, subjekty verejného sektora, inštitúcie ani iné prudenciálne regulované finančné inštitúcie. Preto je potrebné zmeniť článok 249 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s cieľom zosúladiť ho s rámcom Bazilej III, aby sa zvýšila účinnosť vnútroštátnych systémov verejných záruk, ktoré podporujú inštitúcie pri vykonávaní stratégií v oblasti sekuritizácie problémových expozícií po pandémii ochorenia COVID-19.

(6)

Súčasný prudenciálny rámec Únie pre sekuritizáciu je navrhnutý na základe najbežnejších vlastností typických sekuritizačných transakcií, a to splácaných úverov. Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „ EBA“) vo svojom stanovisku k regulačnému zaobchádzaniu so sekuritizáciami problémových expozícií (6) (ďalej len „stanovisko EBA“) poukázal na to, že súčasný prudenciálny rámec pre sekuritizáciu stanovený v nariadení (EÚ) č. 575/2013 vedie pri uplatňovaní na sekuritizácie problémových expozícií k neprimeraným kapitálovým požiadavkám, pretože prístup k sekuritizácii na základe interných ratingov (SEC-IRBA) a štandardizovaný prístup k sekuritizácii (SEC-SA) nie sú v súlade s konkrétnymi rizikovými faktormi problémových expozícií. Preto by sa malo zaviesť osobitné zaobchádzanie pre sekuritizáciu problémových expozícií, ktoré vychádza zo stanoviska EBA, ako aj medzinárodne dohodnutých noriem.

(7)

Keďže je veľmi pravdepodobné, že trh s problémovými expozíciami bude rásť a výrazne sa zmení v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, trh so sekuritizáciami problémových expozícií by sa mal dôkladne monitorovať a prudenciálny rámec pre sekuritizáciu problémových expozícií by sa mal v budúcnosti prehodnotiť s ohľadom na potenciálne väčší súbor údajov.

(8)

EBA vo svojej správe o rámci STS pre syntetickú sekuritizáciu zo 6. mája 2020 odporučil zaviesť osobitný rámec pre jednoduché, transparentné a štandardizované (STS) súvahové sekuritizácie Vzhľadom na nižšie agentúrne riziko a riziko modelu súvahovej STS sekuritizácie v porovnaní so syntetickou sekuritizáciou inou než STS by sa mala, ako sa uvádza v uvedenej správe, zaviesť príhodná kalibrácia citlivosti požiadaviek na vlastné zdroje súvahových STS sekuritizácií na riziká, ktorá zohľadní súčasné preferenčné regulačné zaobchádzanie s nadriadenými tranžami portfólií MSP. EBA by mal byť poverený monitorovaním fungovania trhu so súvahovými STS sekuritizáciami. Intenzívnejšie využívanie súvahovej STS sekuritizácie podporovanej zaobchádzaním s vyššou citlivosťou na riziko, pokiaľ ide o nadriadenú tranžu takýchto sekuritizácií, by uvoľnilo regulačný kapitál a v konečnom dôsledku by mohlo ešte viac rozšíriť kapacitu inštitúcií poskytovať úvery prudenciálne spoľahlivým spôsobom.

(9)	Pre nesplatené nadriadené pozície v syntetických sekuritizáciách, ktoré splnili podmienky na preferenčné prudenciálne zaobchádzanie, ktoré sa uplatňovalo pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia, by sa malo zaviesť zachovanie predchádzajúceho stavu.

(10)

V kontexte hospodárskeho oživenia po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 je nevyhnutné, aby koncoví používatelia mohli účinne zaistiť svoje riziká s cieľom chrániť odolnosť svojich súvah. V záverečnej správe fóra na vysokej úrovni pre úniu kapitálových trhov sa uvádza, že príliš konzervatívny štandardizovaný prístup ku kreditnému riziku protistrany (SA-CCR) by mohol mať škodlivý vplyv na dostupnosť finančného hedžingu a náklady naň pre koncových používateľov. V tejto súvislosti by Komisia mala preskúmať kalibráciu SA-CCR do 30. júna 2021 s náležitým ohľadom na osobitosti európskeho bankového sektora a hospodárstva, rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni a akýkoľvek vývoj v oblasti medzinárodných noriem a fór.

(11)

Syntetická prebytková marža predstavuje pri sekuritizácii určitých tried aktív pre originátorov aj investorov bežne využívaný mechanizmus na zníženie nákladov na zabezpečenie, resp. zníženie expozície voči riziku. Malo by sa stanoviť osobitné prudenciálne zaobchádzanie so syntetickou prebytkovou maržou, aby sa zabránilo jej využívaniu na účely regulačnej arbitráže. V uvedenej súvislosti k regulačnej arbitráži dochádza vtedy, keď inštitúcia, ktorá je originátorom, poskytne zvýšenie kreditnej kvality sekuritizačným pozíciám v držbe poskytovateľov zabezpečenia tým, že zmluvne určí určité sumy na krytie strát sekuritizovaných expozícií počas trvania transakcie, a takéto sumy, ktoré zaťažujú výkaz ziskov a strát inštitúcie, ktoré je originátorom, podobným spôsobom ako nefinancovaná záruka, nie sú rizikovo vážené.

(12)

EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov na zabezpečenie harmonizovaného určenia hodnoty expozície syntetickej prebytkovej marže. Uvedené regulačné technické predpisy by mali byť zavedené predtým, ako sa začne uplatňovať nové prudenciálne zaobchádzanie. Aby sa zabránilo narušeniam trhu syntetických sekuritizácií, inštitúciám by sa mal poskytnúť dostatočný čas na uplatnenie nového prudenciálneho zaobchádzania so syntetickou prebytkovou maržou.

(13)	Komisia by mala v rámci svojej správy o fungovaní prudenciálneho rámca pre sekuritizácie preskúmať aj nové prudenciálne zaobchádzanie so syntetickou prebytkovou maržou s ohľadom na vývoj na medzinárodnej úrovni.

(14)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to maximalizáciu kapacity inštitúcií poskytovať úvery a absorbovať straty súvisiace s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 pri súčasnom zabezpečení ich nepretržitej odolnosti, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(15)	Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(16)	Vzhľadom na potrebu čo najrýchlejšie zaviesť cielené opatrenia na podporu oživenia hospodárstva po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, a to tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

V článku 242 sa dopĺňa tento bod:

„20.	„syntetická prebytková marža“ je syntetická prebytková marža v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 29 nariadenia (EÚ) 2017/2402.“

Článok 248 sa mení takto:

v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„e)

hodnota expozície syntetickej prebytkovej marže zahŕňa podľa prípadu tieto položky:

každý príjem zo sekuritizovaných expozícií, ktoré už inštitúcia, ktorá je originátorom, uznala vo svojom výkaze ziskov a strát podľa uplatniteľného účtovného rámca, pričom inštitúcia, ktorá je originátorom, tento príjem zmluvne určila pre transakciu ako syntetickú prebytkovú maržu a ktorá je stále k dispozícii na absorbovanie strát;

ii)	každú syntetickú prebytkovú maržu, ktorú inštitúcia, ktorá je originátorom, zmluvne určila v akýchkoľvek predchádzajúcich obdobiach a ktorá je stále k dispozícii na absorbovanie strát;

iii)	každú syntetickú prebytkovú maržu, ktorú inštitúcia, ktorá je originátorom, zmluvne určila na súčasné obdobie a ktorá je stále k dispozícii na absorbovanie strát;

iv)	každú syntetickú prebytkovú maržu, ktorú inštitúcia, ktorá je originátorom, zmluvne určila na budúce obdobia.

Na účely tohto písmena sa do hodnoty expozície nezahrnie žiadna suma, ktorá sa poskytuje ako kolaterál alebo zvýšenie kreditnej kvality vo vzťahu k syntetickej sekuritizácii a ktorá už podlieha požiadavke na vlastné zdroje v súlade s touto kapitolou.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, ako inštitúcie, ktoré sú originátorom, určujú hodnotu expozície uvedenú v odseku 1 písm. e) s ohľadom na príslušné straty, pri ktorých sa očakáva, že budú pokryté syntetickou prebytkovou maržou.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. októbra 2021.

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

V článku 249 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3. Odchylne od odseku 2 tohto článku majú oprávnení poskytovatelia nefinancovaného kreditného zabezpečenia uvedení v článku 201 ods. 1 písm. g) priradené ratingové hodnotenie od uznanej ECAI, ktoré malo v čase prvého uznania kreditného zabezpečenia stupeň kreditnej kvality 2 alebo vyšší a v súčasnosti má stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší.“

V článku 256 sa dopĺňa tento odsek:

„6. Na účely výpočtu bodov priradenia (A) a bodov vyradenia (D) syntetickej sekuritizácie považuje inštitúcia, ktorá je originátorom, hodnotu expozície sekuritizačnej pozície zodpovedajúcej syntetickej prebytkovej marži uvedenej v článku 248 ods. 1 písm. e) za tranžu a upraví body priradenia (A) a body vyradenia (D) ostatných tranží, ktoré si ponecháva, a to tak, že pridá túto hodnotu expozície k nesplatenému zostatku skupiny podkladových expozícií v sekuritizácii. Inštitúcie iné ako inštitúcia, ktorá je originátorom, túto úpravu nevykonávajú.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 269a

Zaobchádzanie so sekuritizáciami problémových expozícií

1. Na účely tohto článku:

a)	„sekuritizácia problémových expozícií“ je sekuritizácia nesplácaných expozícií v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 25 nariadenia (EÚ) 2017/2402;

b)	„kvalifikovaná tradičná sekuritizácia problémových expozícií“ je tradičná sekuritizácia problémových expozícií, pri ktorej nerefundovateľná zľava z obstarávacej ceny predstavuje najmenej 50 % nesplatenej sumy podkladových expozícií v čase, keď boli prevedené na SSPE.

2. Riziková váha pozície v sekuritizácii problémových expozícií sa vypočítava v súlade s článkom 254 alebo 267. Na rizikovú váhu sa vzťahuje dolné ohraničenie 100 % okrem prípadov, keď sa uplatňuje článok 263

3. Odchylne od odseku 2 tohto článku priraďujú inštitúcie nadriadenej sekuritizačnej pozícii v rámci kvalifikovanej tradičnej sekuritizácie problémových expozícií rizikovú váhu 100 % okrem prípadov, keď sa uplatňuje článok 263

4. Inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB na akékoľvek expozície v skupine podkladových expozícií v súlade s kapitolou 3 a ktoré nesmú pre takéto expozície používať vlastné odhady LGD a konverzné faktory, nesmú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre pozíciu v sekuritizácii problémových expozícií používať SEC-IRBA a neuplatňujú odsek 5 alebo 6.

5. Na účely článku 268 ods. 1 sú očakávané straty spojené s podkladovými expozíciami kvalifikovanej tradičnej sekuritizácie problémových expozícií zahrnuté po odpočítaní nerefundovateľnej zľavy z obstarávacej ceny a prípadne po akýchkoľvek dodatočných špecifických úpravách kreditného rizika.

Inštitúcie uskutočnia daný výpočet podľa tohto vzorca:

kde:

CRmax	=	maximálna kapitálová požiadavka v prípade kvalifikovanej tradičnej sekuritizácie problémových expozícií;
RWEAIRB	=	súčet hodnôt rizikovo vážených expozícií podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje prístup IRB;
ELIRB	=	súčet hodnôt očakávaných strát z podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje prístup IRB;
NRPPD	=	nerefundovateľná zľava z obstarávacej ceny;
EVIRB	=	súčet hodnôt expozícií podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje prístup IRB;
EVPool	=	súčet hodnôt expozícií všetkých podkladových expozícií v skupine;
SCRAIRB	=	v prípade inštitúcií, ktoré sú originátormi, špecifické úpravy kreditného rizika vykonané inštitúciou vo vzťahu k tým podkladovým expozíciám, na ktoré sa uplatňuje prístup IRB, ale len ak tieto úpravy prevyšujú NRPPD a len v rozsahu, v ktorom ju prevyšujú; v prípade inštitúcií v postavení investora je táto hodnota nula;
RWEASA	=	súčet hodnôt rizikovo vážených expozícií podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje štandardizovaný prístup.

6. Odchylne od odseku 3 tohto článku, ak expozíciami vážená priemerná riziková váha vypočítaná v súlade s prístupom založeným na prezretí podkladových expozícií podľa článku 267 je nižšia ako 100 %, inštitúcie môžu uplatniť nižšiu rizikovú váhu, ktorá podlieha dolnému ohraničeniu rizikovej váhy 50 %.

Na účely prvého pododseku inštitúcie, ktoré sú originátormi a uplatňujú SEC-IRBA na určitú pozíciu a ktoré môžu používať vlastné odhady LGD a konverzné faktory pre všetky podkladové expozície, na ktoré sa vzťahuje prístup IRB v súlade s kapitolou 3, odpočítajú nerefundovateľnú zľavu z nákupnej ceny a prípadne akékoľvek ďalšie špecifické úpravy kreditného rizika od očakávaných strát a hodnôt expozícií podkladových expozícií spojených s nadriadenou pozíciou v kvalifikovanej tradičnej sekuritizácii problémových expozícií v súlade s týmto vzorcom:

kde:

RWmax	=	riziková váha pred uplatnením dolného ohraničenia uplatniteľná na nadriadenú pozíciu v kvalifikovanej tradičnej sekuritizácii problémových expozícií, keď sa používa prístup založený na prezretí podkladových expozícií;
RWEAIRB	=	súčet hodnôt rizikovo vážených expozícií podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje prístup IRB;
RWEASA	=	súčet hodnôt rizikovo vážených expozícií podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje štandardizovaný prístup;
ELIRB	=	súčet hodnôt očakávaných strát z podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje prístup IRB;
NRPPD	=	nerefundovateľná zľava z obstarávacej ceny;
EVIRB	=	súčet hodnôt expozícií podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje prístup IRB;
EVpool	=	súčet hodnôt expozícií všetkých podkladových expozícií v skupine;
EVSA	=	súčet hodnôt expozícií podkladových expozícií, na ktoré sa uplatňuje štandardizovaný prístup;
SCRAIRB	=	špecifické úpravy kreditného rizika vykonané inštitúciou, ktorá je originátorom, v súvislosti s podkladovými expozíciami, na ktoré sa uplatňuje prístup IRB, ale len ak tieto úpravy prevyšujú NRPPD a len v rozsahu, v ktorom ju prevyšujú.

7. Na účely tohto článku sa nerefundovateľná zľava z obstarávacej ceny vypočíta odpočítaním sumy uvedenej v písmene b) zo sumy uvedenej v písmene a):

a)	nesplatená suma podkladových expozícií sekuritizácie problémových expozícií v čase, keď boli tieto expozície prevedené na SSPE;

súčet:

i)	počiatočnej predajnej ceny tranží alebo prípadne častí tranží sekuritizácie problémových expozícií predaných investorom, ktorí sú tretími stranami, a

ii)	nesplatenej sumy tranží alebo prípadne častí tranží tejto sekuritizácie v držbe originátora v čase, keď boli podkladové expozície prevedené na SSPE.

Na účely odsekov 5 a 6 sa počas celej doby trvania transakcie výpočet nerefundovateľnej zľavy z obstarávacej ceny upraví smerom nadol s ohľadom na realizované straty. Každé zníženie nesplatenej sumy podkladových expozícií vyplývajúce z realizovaných strát zníži nerefundovateľnú zľavu z obstarávacej ceny, pričom jej dolné ohraničenie je nula.

Ak je zľava štruktúrovaná tak, že ju možno úplne alebo čiastočne refundovať originátorovi, takáto zľava sa na účely tohto článku nepovažuje za nerefundovateľnú zľavu z obstarávacej ceny.“

Článok 270 sa nahrádza takto:

„Článok 270

Nadriadené pozície v súvahovej STS sekuritizácii

1. Inštitúcia, ktorá je originátorom, môže hodnoty rizikovo vážených expozícií sekuritizačnej pozície v súvahovej STS sekuritizácii uvedenej v článku 26a ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2402 vypočítať v súlade s článkami 260, 262 alebo 264 tohto nariadenia, podľa toho, ktorý sa uplatňuje, ak uvedená pozícia spĺňa obe tieto podmienky:

a)	sekuritizácia spĺňa požiadavky stanovené v článku 243 ods. 2;

b)	pozícia sa kvalifikuje ako nadriadená sekuritizačná pozícia.

2. EBA monitoruje uplatňovanie odseku 1, najmä pokiaľ ide o:

a)	trhový objem a trhový podiel súvahových STS sekuritizácií, v súvislosti s ktorými inštitúcia, ktorá je originátorom, uplatňuje odsek 1, v rôznych triedach aktív;

b)	zistené pridelenie strát nadriadenej tranži a iným tranžiam súvahových STS sekuritizácií, ak inštitúcia, ktorá je originátorom, uplatňuje odsek 1 v súvislosti s nadriadenou pozíciou držanou v takýchto sekuritizáciách;

c)	vplyv uplatňovania odseku 1 na finančnú páku inštitúcií;

d)	vplyv používania súvahových STS sekuritizácií, v súvislosti s ktorými inštitúcia, ktorá je originátorom, uplatňuje odsek 1, na emitovanie kapitálových nástrojov príslušnými inštitúciami, ktoré sú originátormi.

3. EBA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 10. apríla 2023.

4. Do 10. októbra 2023 Komisia na základe správy uvedenej v odseku 3 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto článku s osobitným zreteľom na riziko nadmernej finančnej páky vyplývajúce z použitia súvahových STS sekuritizácií, ktoré spĺňajú podmienky na zaobchádzanie v súlade s odsekom 1, a na potenciálne nahradenie emisie kapitálových nástrojov inštitúciami, ktoré sú originátormi, prostredníctvom uvedeného použitia. K uvedenej správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

V článku 430 sa vkladá tento odsek:

„1a. Na účely odseku 1 písm. a) tohto článku, keď inštitúcie podávajú správu o požiadavkách na vlastné zdroje v súvislosti so sekuritizáciami, zahrnú medzi informácie, o ktorých podávajú správu, aj informáciu o sekuritizáciách problémových expozícií, ktoré využívajú zaobchádzanie stanovené v článku 269a, o súvahových STS sekuritizáciách, ktorých sú originátormi, a o rozdelení podkladových aktív uvedených súvahových STS sekuritizácií podľa tried aktív.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 494c

Zachovanie predchádzajúceho stavu nadriadených sekuritizačných pozícií

Odchylne od článku 270 môže inštitúcia, ktorá je originátorom, vypočítať hodnoty rizikovo vážených expozícií nadriadenej sekuritizačnej pozície v súlade s článkom 260, 262 alebo 264, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)	sekuritizácia bola emitovaná pred 9. aprílom 2021;

b)	sekuritizácia splnila 8. apríla 2021 podmienky stanovené v článku 270 platné k uvedenému dátumu.“

V článku 501c sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„EBA po konzultácii s ESRB na základe dostupných údajov a zistení expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie posúdi, či by bolo odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami, ktoré sa týkajú aktív vrátane sekuritizácií alebo činností, ktoré v značnej miere súvisia s environmentálnymi a/alebo sociálnymi cieľmi. EBA posúdi najmä:“

10.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 506a

PKI s podkladovým portfóliom štátnych dlhopisov eurozóny

Komisia v úzkej spolupráci s ESRB a EBA uverejní do 31. decembra 2021 správu, v ktorej posúdi, či sú potrebné zmeny regulačného rámca s cieľom podporiť trh s expozíciami a ich nákup bankami vo forme podielov alebo akcií v PKI s podkladovým portfóliom pozostávajúcim výlučne zo štátnych dlhopisov členských štátov, ktorých menou je euro, v ktorom sa relatívna váha dlhopisov každého členského štátu v celkovom portfóliu PKI rovná relatívnej váhe príspevku každého členského štátu ku kapitálu ECB.

Článok 506b

Sekuritizácie problémových expozícií

1. EBA monitoruje uplatňovanie článku 269a a hodnotí zaobchádzanie so sekuritizáciami problémových expozícií z hľadiska regulatórneho kapitálu so zreteľom na stav trhu s problémovými expozíciami vo všeobecnosti, a najmä na stav trhu so sekuritizáciami problémových expozícií a predloží Komisii správu o svojich zisteniach do 10. októbra 2022.

2. Do 10. apríla 2023 Komisia na základe správy uvedenej v odseku 1 tohto článku predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní článku 269a. K správe Komisie sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

11.

V článku 519a sa dopĺňa toto písmeno:

„e)	ako by sa kritériá environmentálnej udržateľnosti mohli začleniť do sekuritizačného rámca, a to aj v prípade expozícií voči sekuritizáciám problémových expozícií.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Odchylne od prvého odseku tohto článku sa článok 1 bod 2 a 4 uplatňujú od 10. apríla 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. marca 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

A. P. ZACARIAS

(1) Ú. v. EÚ C 377, 9.11.2020, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 30.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. marca 2021.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).

(6) Stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo k regulačnej úprave sekuritizácií nesplácaných expozícií určené Európskej komisii, EBA-OP-2019-13, uverejnené 23. októbra 2019.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 116

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 64 6. apríla 2021

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/557 z 31. marca 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2402, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, v záujme pomoci pri obnove po kríze spôsobenej ochorením COVID-19	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/558 z 31. marca 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o úpravy sekuritizačného rámca na podporu obnovy hospodárstva v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 ( 1 )	25