(1)

V súlade s článkami 120 a 121 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa od členských štátov vyžaduje, aby riadili svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie a v nadväznosti na hlavné smery, ktoré prijme Rada. Článok 148 ZFEÚ od členských štátov vyžaduje, aby vykonávali politiky zamestnanosti, ktoré zohľadňujú usmernenia politík zamestnanosti vypracované Radou. Koordinácia hospodárskych politík členských štátov je preto vecou spoločného záujmu.

(2)

Článok 175 ZFEÚ okrem iného vyžaduje od členských štátov, aby koordinovali svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v článku 174.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 začiatkom roku 2020 zmenila ekonomický a sociálny výhľad na nadchádzajúce roky v Únii a vo svete. V spojitosti s krízou vznikli v Únii nové priority, ktoré sa osobitne zameriavajú na obnovu a odolnosť. Uvedené priority si vyžadujú okamžitú a koordinovanú reakciu zo strany Únie s cieľom vyrovnať sa s hospodárskymi, sociálnymi a zdravotnými dôsledkami v členských štátoch, ako aj zmierniť dosahy v sociálnej a ekonomickej oblasti. Hospodárske dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zvlášť ťažko postihli najmä ženy. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 a predchádzajúca hospodárska a finančná kríza ukázali, že budovanie stabilných a odolných hospodárstiev a finančných systémov založených na stabilných a udržateľných ekonomických a sociálnych štruktúrach pomáha členským štátom efektívnejšie reagovať na otrasy a rýchlejšie prekonávať ich účinky. Jasne sa tiež preukázala potreba pripravenosti zdravotníckych systémov, základných verejných služieb a účinných mechanizmov sociálnej ochrany. Udržateľné, inteligentné a sociálne zodpovedné reformy a investície zamerané na zlepšenie rastu, rozumné fiškálne politiky a vytváranie vysokokvalitných pracovných miest s cieľom reagovať na nové výzvy, riešiť štrukturálne hospodárske nedostatky a posilniť hospodársku odolnosť budú preto kľúčové z hľadiska nasmerovania hospodárstva a spoločnosti späť na trajektóriu udržateľnej obnovy a prekonania hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov v Únii. Malo by sa tak diať v záujme blahobytu občanov Únie a v súlade s relevantnými zásadami základných práv.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 (4) sa zriadil program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 s rozpočtom vo výške 142 800 000 EUR v čase prijatia. Program na podporu štrukturálnych reforiem bol zriadený s cieľom posilniť kapacitu členských štátov pripraviť a vykonávať administratívne a štrukturálne reformy na udržanie rastu, okrem iného podporovaním efektívneho a účinného využívania finančných prostriedkov Únie. Technickú podporu v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem poskytuje Komisia na žiadosť členského štátu a môže sa týkať širokého spektra oblastí politiky. Toto nariadenie je navrhnuté ako pokračovanie uvedeného programu, ktorý členské štáty prijali pozitívne, pričom zahŕňa relevantné úpravy.

(5)

Členské štáty začali využívať technickú podporu v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem v čoraz väčšej miere. Preto by sa týmto nariadením mal zriadiť nástroj technickej podpory (ďalej len „nástroj“) s cieľom naďalej podporovať členské štáty pri vykonávaní reforiem a túto podporu zvýšiť.

(6)

Na úrovni Únie slúži ako rámec na identifikáciu výziev a národných priorít v oblasti reforiem a na monitorovanie vykonávania týchto priorít európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík. Členské štáty v záujme podpory uvedených priorít v oblasti reforiem tiež vypracúvajú vlastné národné viacročné investičné stratégie v kontexte európskeho semestra. Uvedené stratégie sa predkladajú spolu s ročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na načrtnutie a koordinovanie priorít, ktoré sa majú podporiť z finančných prostriedkov členských štátov alebo Únie. Mali by slúžiť aj na využívanie finančných prostriedkov Únie uceleným spôsobom a na maximalizovanie pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má prijať najmä z programov podporovaných Úniou v rámci štrukturálnych a kohéznych fondov a z ostatných programov. Pokiaľ ide o výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, nástroj by mal jasnú pridanú hodnotu z hľadiska pomoci členským štátom pri posilňovaní ich schopnosti účinne plniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(7)

Nástroj prispeje k vykonávaniu Európskej zelenej dohody, začleňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa 30 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti klímy a k ambícii poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca na ciele v oblasti biodiverzity od roku 2024 a 10 % v rokoch 2026 a 2027, zohľadňujúc existujúce prekrývanie medzi cieľmi v oblasti klímy a biodiverzity, pričom bude vychádzať z Európskej zelenej dohody ako stratégie rastu Únie a premietnutia záväzkov Únie vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja. Príslušné opatrenia by sa mali určiť počas prípravy a vykonávania nástroja a opätovne posúdiť v súvislosti s príslušnými postupmi hodnotenia a preskúmania. Nástroj by mal takisto riešiť aj širšie environmentálne a sociálne výzvy v rámci Únie vrátane ochrany prírodného kapitálu, zachovania biodiverzity a podpory obehového hospodárstva a energetickej transformácie v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj. Nástroj by mal takisto podporovať digitálnu transformáciu a prispievať k vytvoreniu digitálneho jednotného trhu.

(8)

Všeobecným cieľom nástroja by malo byť podporovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie tým, že sa podporí úsilie členských štátov pri vykonávaní reforiem. Je to potrebné na povzbudenie verejných a súkromných investícií, podporu udržateľnej a spravodlivej hospodárskej a sociálnej obnovy a konvergencie, dosiahnutie odolnosti, zníženie chudoby a nerovnosti, podporu rodovej rovnosti, zvýšenie konkurencieschopnosti, účinné riešenie výziev identifikovaných v prijatých odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a vykonávanie práva Únie. Je to potrebné aj na podporu úsilia členských štátov o posilnenie ich inštitucionálnych a administratívnych kapacít a súdneho rámca, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, a ich úsilia o plnenie cieľov politík na uľahčenie sociálne inkluzívnej, zelenej a digitálnej transformácie v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a klimatickou neutralitou do roku 2050, cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a Európskym pilierom sociálnych práv.

(9)

Osobitné ciele nástroja by mali spočívať v podporovaní vnútroštátnych orgánov pri ich úsilí navrhovať, vyvíjať a vykonávať reformy a pripravovať, meniť, vykonávať a revidovať plány podpory obnovy a odolnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (5), a to aj prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, vhodných procesov a metodík, vhodného zapojenia zainteresovaných strán a účinnejšieho a efektívnejšieho riadenia ľudských zdrojov.

(10)

S cieľom pomôcť členským štátom navrhovať, vypracúvať a vykonávať reformy vo všetkých kľúčových oblastiach hospodárstva a spoločnosti by Komisia mala naďalej poskytovať technickú podporu na žiadosť členského štátu v rámci širokého spektra oblastí politiky, medzi ktoré patria oblasti súvisiace s riadením verejných financií a aktív, inštitucionálnou a administratívnou reformou, reformou súdnictva, podnikateľským prostredím, finančným sektorom a zlepšením finančnej gramotnosti, trhmi tovarov, služieb a práce, vzdelávaním a odbornou prípravou, rodovou rovnosťou, udržateľným rozvojom, verejným zdravím, sociálnym zabezpečením a starostlivosťou, ako aj so spôsobilosťami včasného odhaľovania a koordinovanej reakcie. Osobitný dôraz by sa mal klásť na opatrenia, ktoré podporujú zelenú a digitálnu transformáciu. Nástroj by mal podporovať aj prípravu na členstvo v eurozóne.

(11)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie nástroja, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom riadení (6), ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Ročné rozpočtové prostriedky by mali schvaľovať Európsky parlament a Rada v rámci ročného rozpočtového postupu v medziach viacročného finančného rámca a so zreteľom na dopyt po nástroji.

(12)

S cieľom uspokojiť dodatočné potreby v rámci nástroja by členské štáty mali mať možnosť presunúť do rozpočtu nástroja zdroje programované v rámci zdieľaného riadenia vo fondoch Únie a presunúť späť neviazané zdroje v súlade s nariadením, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybárskom a akvakultúrnom fonde, a rozpočtovými pravidlami pre uvedené fondy a pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza. Presunuté zdroje by sa mali implementovať v súlade s pravidlami nástroja a mali by sa použiť výhradne v prospech dotknutého členského štátu. Komisia by mala uvedenému členskému štátu poskytnúť spätnú väzbu o použití prevedených zdrojov.

(13)

S cieľom uspokojiť dodatočné potreby v rámci nástroja by členský štát mal mať možnosť požiadať o dodatočnú technickú podporu a mal by uhradiť výdavky súvisiace s takouto dodatočnou podporou. Takéto platby by mali predstavovať vonkajšie pripísané príjmy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a mali by sa použiť výlučne v prospech daného členského štátu.

(14)

Technická podpora by sa mala poskytovať na základe žiadosti s cieľom podporiť vykonávanie reforiem uskutočňovaných na podnet členských štátov, reforiem v súvislosti s procesmi správy hospodárskych záležitostí, najmä na účely účinného plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny, alebo akcií súvisiacich s vykonávaním práva Únie, ako aj reforiem v súvislosti s vykonávaním programov ekonomických úprav. Nástroj by mal poskytovať aj technickú podporu na prípravu, zmenu, vykonávanie a revíziu plánov podpory obnovy a odolnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/241.

(15)

V súlade s existujúcimi pravidlami a praxou v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem by sa mal zaviesť jednoduchý postup predkladania žiadostí o technickú podporu. Z uvedeného dôvodu by žiadosti členských štátov mali byť predkladané do 31. októbra, pokiaľ sa v dodatočných cielených výzvach na predkladanie žiadostí neuvádza inak. Mali by sa stanoviť vhodné kritériá na analýzu žiadostí predložených členskými štátmi, pričom sa musí rešpektovať všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania, riadneho finančného riadenia a transparentnosti. Uvedené kritériá by mali vychádzať z naliehavosti, závažnosti a rozsahu problémov, ako aj z potrieb súvisiacich s podporou, ktoré sa zistili v oblastiach politiky, kde sa predpokladá technická podpora. Komisia by mala organizovať dodatočné cielené výzvy v reakcii na osobitné vznikajúce potreby členských štátov, a to prioritne aj na účely prípravy, zmeny, vykonávania a revízie plánov podpory obnovy a odolnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/241.

(16)

Pred požiadaním o technickú podporu by členské štáty mali mať možnosť podľa potreby konzultovať s relevantnými zainteresovanými stranami, ako sú miestne a regionálne orgány, sociálni partneri a občianska spoločnosť, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

(17)

Mal by sa tiež vymedziť obsah plánov spolupráce a podpory, v ktorých sa podrobne stanovia opatrenia na poskytovanie technickej podpory členským štátom. Na tento účel by plánované opatrenia technickej podpory a súvisiaci celkový odhadovaný finančný príspevok mali zohľadňovať akcie a činnosti financované z fondov Únie alebo programov Únie.

(18)

Na účely zodpovednosti a transparentnosti a na zabezpečenie viditeľnosti činností Únie by mala Komisia, za určitých podmienok v oblasti ochrany citlivých informácií, postúpiť plány spolupráce a podpory súčasne Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala mať možnosť zapájať sa do komunikačných činností. Komisia by mala na svojom webovom sídle zverejňovať zoznam schválených žiadostí o technickú podporu.

(19)

S cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o technické vstupy do vnútroštátneho rozhodovacieho procesu, by Komisia mala vytvoriť jednotný verejný online archív, prostredníctvom ktorého by mala mať možnosť podľa príslušných pravidiel a na základe konzultácií s dotknutými členskými štátmi sprístupniť záverečné štúdie alebo správy vypracované v rámci oprávnených akcií. S cieľom chrániť citlivé a dôverné informácie týkajúce sa ich verejných záujmov by členské štáty mali mať možnosť v odôvodnených prípadoch požiadať Komisiu, aby nezverejnila takéto dokumenty bez ich predchádzajúceho súhlasu.

(20)

Mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa vykonávania nástroja, najmä pokiaľ ide o spôsoby riadenia, formy financovania opatrení technickej podpory a obsah pracovných programov, ktoré by sa mali prijať prostredníctvom vykonávacích aktov. Vzhľadom na dôležitosť podpory úsilia vnútroštátnych orgánov pri uplatňovaní a vykonávaní reforiem je potrebné umožniť mieru spolufinancovania grantov až do výšky 100 % oprávnených nákladov. S cieľom umožniť rýchlu mobilizáciu technickej podpory v naliehavých prípadoch by sa mala zaviesť možnosť prijať osobitné opatrenia na obmedzené obdobie. Na tento účel by sa mala obmedzená suma z rozpočtu v rámci pracovného programu nástroja, v maximálnej výške 30 % ročných pridelených prostriedkov, vyčleniť na osobitné opatrenia.

(21)

S cieľom zabezpečiť efektívne a ucelené prideľovanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie a dodržiavanie zásady riadneho finančného riadenia by akcie v rámci tohto nariadenia mali byť v súlade s prebiehajúcimi programami Únie a dopĺňať ich. Malo by sa však zabrániť duplicitnému financovaniu tých istých výdavkov. Predovšetkým a s cieľom zabrániť duplicite alebo prekrývaniu by Komisia a vnútroštátne orgány mali vo všetkých fázach procesu zabezpečiť najmä účinnú koordináciu, aby sa zaistila konzistentnosť, ucelenosť, komplementárnosť a synergia medzi zdrojmi financovania vrátane financovania technickej pomoci.

(22)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8) by sa tento nástroj mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov nástroja v praxi.

(23)

Komisia by mala podávať súčasne Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia. V polovici trvania by sa navyše malo vykonať nezávislé hodnotenie zamerané na plnenie cieľov nástroja, efektívnosť využívania jeho zdrojov a jeho pridanú hodnotu. V uvedenej súvislosti by Európsky parlament mal mať možnosť vyzvať Komisiu, aby sa zúčastnila na výmene názorov s príslušným výborom Európskeho parlamentu s cieľom prediskutovať výročnú správu a vykonávanie nástroja. Dlhodobým vplyvom nástroja by sa okrem toho malo zaoberať nezávislé hodnotenie ex post.

(24)

Na vykonávanie technickej podpory by sa mali stanoviť pracovné programy. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(25)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (9) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (10), (Euratom, ES) č. 2185/96 (11) a (EÚ) 2017/1939 (12) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (13). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(26)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(27)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na pokračovanie alebo na úpravu podporných opatrení schválených Komisiou do 31. decembra 2020 na základe nariadenia (EÚ) 2017/825 alebo akýchkoľvek iných aktov Únie, ktoré sa na danú pomoc vzťahujú. Opatrenia schválené podľa nariadenia (EÚ) 2017/825 by preto mali zostať v platnosti. Na tento účel by sa malo zaviesť aj prechodné ustanovenie.

(28)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

V súlade s článkami 120 a 121 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa od členských štátov vyžaduje, aby riadili svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie a v nadväznosti na hlavné smery, ktoré prijme Rada. V článku 148 ZFEÚ sa stanovuje, že členské štáty vykonávajú politiky zamestnanosti, ktoré zohľadňujú usmernenia pre zamestnanosť. Koordinácia hospodárskych politík členských štátov je preto vecou spoločného záujmu.

(2)

V článku 175 ZFEÚ sa okrem iného stanovuje, že členské štáty majú koordinovať svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v článku 174 ZFEÚ.

(3)

V článku 174 ZFEÚ sa stanovuje, že na podporu svojho celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Ďalej sa v ňom stanovuje, že Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch. Úsilie o znižovanie rozdielov by malo byť prospešné najmä pre ostrovy a najvzdialenejšie regióny. Pri vykonávaní politík Únie by sa mali zohľadňovať odlišné východiskové pozície regiónov a ich špecifiká.

(4)

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík (ďalej len „európsky semester“) vrátane zásad Európskeho piliera sociálnych práv je na úrovni Únie rámcom pre identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Popri opatreniach na posilnenie konkurencieschopnosti, rastového potenciálu a udržateľných verejných financií by sa mali zaviesť aj reformy založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom rozdelení bohatstva s cieľom vytvoriť kvalitné pracovné miesta a udržateľný rast, zabezpečiť rovnaké príležitosti a prístup k nim a rovnakú sociálnu ochranu a prístup k nej, chrániť zraniteľné skupiny a zlepšiť životnú úroveň všetkých občanov Únie. Členské štáty majú vypracovať svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie na podporu týchto reforiem, pričom zohľadnia Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (4) (ďalej len „Parížska dohoda“), národné energetické a klimatické plány prijaté v rámci riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (5), plány spravodlivej transformácie a plány vykonávania záruky pre mladých ľudí, ako aj ciele udržateľného rozvoja OSN. Tieto stratégie by mali byť v príslušných prípadoch predložené spolu s ročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na načrtnutie a koordinovanie prioritných investičných projektov, ktoré by mali byť podporené z finančných prostriedkov členských štátov a/alebo Únie.

(5)

Komisia v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020 a v jarnom a letnom balíku európskeho semestra 2020 uviedla, že európsky semester by mal prispieť k vykonávaniu Európskej zelenej dohody, Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov udržateľného rozvoja OSN.

(6)

Výskyt ochorenia COVID-19 na začiatku roku 2020 zmenil hospodársky, sociálny a rozpočtový výhľad Únie a celého sveta a vyžiadal si naliehavú a koordinovanú reakciu na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni s cieľom vyrovnať sa s obrovskými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami, ako aj s asymetrickými vplyvmi na členské štáty. Kríza spôsobená ochorením COVID-19, ako aj predošlá hospodárska a finančná kríza svedčia o tom, že budovanie stabilných, udržateľných a odolných hospodárstiev, ako aj finančných systémov a systémov sociálneho zabezpečenia založených na stabilných hospodárskych a sociálnych štruktúrach pomáha členským štátom účinnejšie, spravodlivo a inkluzívne reagovať na otrasy a rýchlejšie ich prekonávať. Nedostatočná odolnosť môže viesť aj k negatívnym účinkom presahovania otrasov medzi členskými štátmi alebo v rámci Únie ako celku a narúšať tak konvergenciu a súdržnosť v Únii. Zníženie výdavkov na oblasti, ako je napríklad oblasť vzdelávania, oblasť kultúry a kreatívny priemysel, a na zdravotnú starostlivosť, sa môže z hľadiska dosiahnutia rýchlej obnovy ukázať ako kontraproduktívne. Strednodobé a dlhodobé dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 budú v kritickej miere závisieť od toho, ako rýchlo sa hospodárstva a spoločnosti členských štátov zotavia z tejto krízy, čo zas závisí od dostupného fiškálneho priestoru členských štátov na prijatie opatrení na zmiernenie sociálneho a hospodárskeho dosahu krízy a na odolnosť ich hospodárstiev a sociálnych štruktúr. Udržateľné a rast podporujúce reformy a investície zamerané na riešenie štrukturálnych nedostatkov ekonomík členského štátu, ktoré posilňujú odolnosť, zvyšujú produktivitu a vedú k vyššej konkurencieschopnosti členských štátov, budú mať preto zásadný význam v procese nasmerovania týchto hospodárstiev na správnu cestu a znižovania nerovností a rozdielov v Únii.

(7)

Skúsenosti z minulosti ukázali, že počas kríz sa často výrazne škrtajú investície. Podpora investícií v tejto konkrétnej situácii je však nevyhnutná na urýchlenie obnovy a posilnenie dlhodobého rastového potenciálu. Dobre fungujúci vnútorný trh a investície do zelených a digitálnych technológií, do inovácií a výskumu vrátane vedomostnej ekonomiky, do prechodu na čistú energiu a do zvýšenia energetickej efektívnosti v oblasti bývania a ďalších kľúčových hospodárskych odvetviach sú dôležité pre dosiahnutie spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rastu, pomáhajú pri tvorbe pracovných miest a dosahovaní cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050.

(8)

V kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je potrebné posilniť súčasný rámec poskytovania podpory členským štátom a poskytnúť im priamu finančnú podporu prostredníctvom inovatívneho nástroja. Na tento účel by sa mal zriadiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“), ktorý by mal zabezpečiť účinnú a významnú finančnú podporu na výraznejšie vykonávanie udržateľných reforiem a implementáciu súvisiacich verejných investícií v členských štátoch. Mechanizmus by mal byť špecializovaným nástrojom určeným na riešenie nepriaznivých účinkov a dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v Únii. Mal by byť komplexný a mal by vychádzať zo skúseností, ktoré Komisia a členské štáty získali pri používaní iných nástrojov a programov. Súkromné investície by sa mohli stimulovať aj prostredníctvom programov verejných investícií vrátane finančných nástrojov, subvencií a iných nástrojov za predpokladu, že sa dodržia pravidlá štátnej pomoci.

(9)

Reformy a investície v rámci mechanizmu by mali prispieť k tomu, aby bola Únia vďaka diverzifikácii kľúčových dodávateľských reťazcov odolnejšia a menej závislá, čím sa spolu s otvoreným hospodárstvom posilní aj jej strategická autonómia. Reformy a investície v rámci mechanizmu by tiež mali vytvoriť európsku pridanú hodnotu.

(10)

Obnova a posilnenie odolnosti Únie a jej členských štátov by sa mali dosiahnuť podporou opatrení, ktoré sa zameriavajú na oblasti politiky európskeho významu rozdelené do šiestich pilierov (ďalej len „šesť pilierov“), ktorými sú: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane hospodárskej súdržnosti, pracovných miest, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácií a dobre fungujúceho vnútorného trhu so silnými malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“); sociálna a územná súdržnosť; zdravie a hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť s cieľom okrem iného zvýšiť pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy; a politiky pre budúcu generáciu, deti a mládež, ako sú vzdelávanie a zručnosti.

(11)

Zelená transformácia by sa mala podporovať reformami a investíciami do zelených technológií a kapacít vrátane biodiverzity, energetickej efektívnosti, obnovy budov a obehového hospodárstva, a zároveň by mala prispievať k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy, podporovať udržateľný rast, vytvárať pracovné miesta a zachovávať energetickú bezpečnosť.

(12)

Reformy a investície do digitálnych technológií, infraštruktúry a procesov zvýšia konkurencieschopnosť Únie na celosvetovej úrovni a prispejú aj k tomu, aby bola Únia vďaka diverzifikácii kľúčových dodávateľských reťazcov odolnejšia, inovatívnejšia a menej závislá. Reformy a investície by mali podporovať najmä digitalizáciu služieb, rozvoj digitálnej a dátovej infraštruktúry, klastrov a centier digitálnych inovácií a otvorené digitálne riešenia. Digitálna transformácia by mala podnecovať aj digitalizáciu MSP. Pri investíciách do digitálnych technológií by sa mali dodržiavať zásady interoperability, energetickej efektívnosti a ochrany osobných údajov, mala by sa umožniť účasť MSP a startupov a podporovať využívanie riešení s otvoreným zdrojom.

(13)

Reformy a investície zamerané na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane hospodárskej súdržnosti, pracovných miest, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácie a dobre fungujúceho vnútorného trhu so silnými MSP by sa mali sústrediť na posilnenie rastového potenciálu a umožniť udržateľnú obnovu hospodárstva Únie. Uvedené reformy a investície by mali podporovať aj podnikanie, sociálne hospodárstvo, rozvoj udržateľnej infraštruktúry a dopravy, industrializáciu a reindustrializáciu a zmierniť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na hospodárstvo.

(14)

Reformy a investície do sociálnej a územnej súdržnosti by mali prispieť aj k boju proti chudobe a nezamestnanosti, aby sa hospodárstva členských štátov oživili a nik pritom nezostal pozadu. Uvedené reformy a investície by mali viesť k tvorbe vysokokvalitných a stabilných pracovných miest, k inklúzii a integrácii znevýhodnených skupín, a umožniť posilnenie sociálneho dialógu, infraštruktúry a služieb, ako aj systémov sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia.

(15)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 takisto poukázala na význam reforiem a investícií do zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti, ktorých cieľom je okrem iného zvýšiť schopnosť pripravenosti na krízy a reakcie na ne, najmä zlepšovaním kontinuity podnikania a služieb vo verejnom záujme, dostupnosti a kapacity systémov zdravotnej starostlivosti a opatery, účinnosti verejnej správy a vnútroštátnych systémov vrátane minimalizácie administratívnej záťaže a účinnosti justičných systémov, ako aj dohľadu v oblasti predchádzania podvodom a praniu špinavých peňazí.

(16)

Reformy a investície do budúcej generácie, detí a mládeže sú nevyhnutné na podporu vzdelávania a zručností vrátane digitálnych zručností, podpory zvyšovania úrovne zručností, preškolenia a rekvalifikácie aktívnej pracovnej sily, integračných programov pre nezamestnaných, politík investovania do prístupu a príležitostí pre deti a mládež v oblasti vzdelávania, zdravia, výživy, zamestnanosti a bývania, a politík, ktoré preklenujú generačnú priepasť v súlade s cieľmi záruky pre deti a záruky pre mladých ľudí. Uvedenými opatreniami by sa malo zabezpečiť, aby budúca generácia Európanov nebola trvalo zasiahnutá vplyvom krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a aby sa generačná priepasť ďalej neprehlbovala.

(17)

V súčasnosti neexistuje nástroj priamej finančnej podpory, ktorý by bol prepojený s dosahovaním výsledkov a vykonávaním reforiem a implementáciou verejných investícií členských štátov v reakcii na výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra vrátane Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov udržateľného rozvoja OSN a ktorého cieľom je trvalo ovplyvniť produktivitu a hospodársku, sociálnu a inštitucionálnu odolnosť členských štátov.

(18)

Typy financovania a spôsoby plnenia v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť konkrétne ciele akcií a dosiahnuť výsledky, zohľadňujúc pritom najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a predpokladané riziko nesúladu. Nenávratná finančná podpora v rámci mechanizmu by mala mať formu príspevku Únie sui generis, ktorý sa určí na základe maximálneho finančného príspevku vypočítaného pre každý členský štát a s prihliadnutím na odhadované celkové náklady na plán obnovy a odolnosti, pričom by sa mal vyplatiť na základe dosiahnutých výsledkov meraných podľa míľnikov a cieľov plánov obnovy a odolnosti. Takýto príspevok by sa mal preto stanoviť v súlade s pravidlami platnými pre jednotlivé odvetvia uvedenými v tomto nariadení, a to podľa pravidiel zjednodušenia týkajúcich sa financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi stanovenými v článku 125 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). V tomto nariadení by sa preto mali v súlade so všeobecnými zásadami rozpočtového riadenia v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách stanoviť osobitné pravidlá a postup týkajúce sa prideľovania, implementácie a kontroly nenávratnej finančnej podpory podľa tohto nariadenia. Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, by sa malo uplatňovať na úrovni platieb, ktoré Komisie poskytuje členským štátom ako prijímateľom, bez ohľadu na formu refundácie finančných príspevkov členských štátov konečným prijímateľom. Členské štáty by mali mať možnosť využívať všetky formy finančných príspevkov vrátane zjednodušeného vykazovania nákladov. Bez toho, aby tým bolo dotknuté právo Komisie konať v prípade podvodu, korupcie, konfliktov záujmov alebo dvojitého financovania z mechanizmu a iných programov Únie, platby by nemali podliehať kontrolám nákladov, ktoré prijímateľovi skutočne vznikli.

(19)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (7) a v rámci obmedzení zdrojov, ktoré sú v ňom pridelené, by sa opatrenia na obnovu a odolnosť v rámci mechanizmu mali vykonávať tak, aby riešili bezprecedentný dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Uvedené dodatočné zdroje by sa mali použiť tak, aby sa zabezpečil súlad s lehotami stanovenými v nariadení (EÚ) 2020/2094.

(20)

Mechanizmus by mal podporovať projekty, ktoré dodržiavajú zásadu doplnkovosti financovania z prostriedkov Únie. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov by mechanizmus nemal byť náhradou za opakujúce sa vnútroštátne výdavky.

(21)

Predpokladom úspešnej digitálnej transformácie v Únii je zaručenie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti a dôvery v technológie. Vo svojich záveroch z 1. a 2. októbra 2020 Európska rada vyzvala Úniu a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali súbor nástrojov pre kybernetickú bezpečnosť 5G prijatý 29. januára 2020, a najmä aby uplatňovali príslušné obmedzenia týkajúce sa vysokorizikových dodávateľov v prípade kľúčových aktív, ktoré sú v koordinovaných posúdeniach rizík Únie vymedzené ako kritické a citlivé. Európska rada zdôraznila, že potenciálni dodávatelia technológií 5G sa musia posudzovať na základe spoločných objektívnych kritérií.

(22)

S cieľom posilniť synergie medzi mechanizmom, Programom InvestEU, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (ďalej len „nariadenie o InvestEU“), a Nástrojom technickej podpory, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (8), by plány obnovy a odolnosti v súlade s týmto nariadením mohli v rámci určitého stropu zahŕňať príspevky do zložiek v zodpovednosti členských štátov v rámci Programu InvestEU a do Nástroja technickej podpory.

(23)

So zreteľom na Európsku zelenú dohodu ako európsku stratégiu udržateľného rastu a význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele udržateľného rozvoja OSN má mechanizmus prispieť k začleňovaniu akcie v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti do politík a k dosiahnutiu celkového cieľa 30 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti klímy. Na uvedený účel by opatrenia podporované z mechanizmu a zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti jednotlivých členských štátov mali prispievať k zelenej transformácii vrátane biodiverzity alebo k riešeniu výziev, ktoré z nich vyplývajú, a mali by na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe k tomuto nariadeniu predstavovať sumu, ktorá sa rovná najmenej 37 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti. Uvedená metodika by sa zodpovedajúcim spôsobom mala použiť v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu. Ak sa dotknutý členský štát a Komisia dohodnú, malo by byť možné zvýšiť koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy v prípade jednotlivých investícií na 40 % alebo 100 %, ako je vysvetlené v pláne obnovy a odolnosti, s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré vierohodne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy. Na uvedený účel by malo byť možné zvýšiť koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy pri jednotlivých investíciách až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti. Mechanizmus by mal podporovať činnosti, ktoré sú v plnej miere v súlade s klimatickými a environmentálnymi normami a prioritami Únie a zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (9) (zásada „výrazne nenarušiť“).

(24)

Vzhľadom na význam boja proti dramatickej strate biodiverzity by toto nariadenie malo prispieť k začleňovaniu opatrení na zachovanie biodiverzity do politík Únie.

(25)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby opatrenia zahrnuté v ich plánoch obnovy a odolnosti boli v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852. Komisia by mala na uvedený účel poskytovať technické usmernenia. Nadobudnutie účinnosti delegovaných aktov uvedených v článku 3 písm. d) nariadenia (EÚ) 2020/852 by nemalo mať vplyv na uvedené usmernenia.

(26)

Opatrenia podporované z mechanizmu a zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti jednotlivých členských štátov by zároveň mali zahŕňať sumu, ktorá predstavuje najmenej 20 % prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti na výdavky v digitálnej oblasti. Na uvedený účel by členské štáty mali vypočítať koeficient podpory pre digitálne ciele na základe metodiky, ktorá odráža rozsah, v akom podpora z mechanizmu prispieva k plneniu digitálnych cieľov. Koeficienty pre jednotlivé opatrenia by sa mali stanoviť na základe oblastí intervencií stanovených v prílohe k tomuto nariadeniu. Metodika by sa zodpovedajúcim spôsobom mala použiť v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie. Ak sa dotknutý členský štát a Komisia dohodnú, malo by byť možné zvýšiť uvedené koeficienty pri jednotlivých investíciách na 40 % alebo 100 % s cieľom zohľadniť sprievodné reformy, ktoré zvyšujú vplyv opatrení na digitálne ciele.

(27)

Aby sa stanovil prínos príslušných opatrení v rámci plánov obnovy a odolnosti k plneniu cieľov v oblasti klímy a digitálnych cieľov, by malo byť možné započítať takéto opatrenia v rámci obidvoch cieľov v súlade s ich príslušnými metodikami.

(28)

Ženy sú obzvlášť zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19, keďže tvoria väčšinu zdravotníckych pracovníkov v Únii a vyvažujú neplatenú opatrovateľskú prácu svojimi pracovnými povinnosťami. Situácia je mimoriadne ťažká pre osamelých rodičov, z ktorých 85 % tvoria ženy. Rodová rovnosť a rovnaké príležitosti pre všetkých a začleňovanie uvedených cieľov by sa mali zohľadňovať a presadzovať počas prípravy a realizácie plánov obnovy a odolnosti predložených podľa tohto nariadenia. Investície do stabilnej infraštruktúry v oblasti starostlivosti sú takisto nevyhnutné na zabezpečenie rodovej rovnosti a posilnenie ekonomického postavenia žien, budovanie odolných spoločností, boj proti neistým podmienkam v odvetví, v ktorých dominujú ženy, podporu tvorby pracovných miest a na predchádzanie chudobe a sociálnemu vylúčeniu a majú pozitívny vplyv na hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“), pretože umožňujú väčšiemu počtu žien zúčastňovať sa na platenej práci.

(29)

Na zabezpečenie prepojenia medzi mechanizmom a riadnou správou hospodárskych záležitostí by sa mal vytvoriť nástroj, ktorý Komisii umožní predložiť Rade návrh na úplné alebo čiastočné pozastavenie záväzkov alebo platieb v rámci mechanizmu. Povinnosť Komisie navrhnúť pozastavenie by sa mala pozastaviť, pokiaľ sa aktivuje tzv. všeobecná úniková doložka stanovená v Pakte stability a rastu, a to po dobu jej aktivácie. S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie a s ohľadom na dôležitosť finančných účinkov uložených opatrení by sa na Radu mali preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinných opatrení v súvislosti s rámcom správy hospodárskych záležitostí, by sa malo na pozastavenie záväzkov uplatňovať hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny. Príslušný výbor Európskeho parlamentu by mal mať možnosť vyzvať Komisiu na diskusiu o uplatňovaní uvedeného nástroja v rámci štruktúrovaného dialógu, aby Európsky parlament mohol vyjadriť svoje názory. Aby Komisia mohla náležite zohľadniť názory Európskeho parlamentu, štruktúrovaný dialóg by sa mal uskutočniť v lehote štyroch týždňov po tom, čo Komisia informovala Európsky parlament o uplatňovaní uvedeného nástroja.

(30)

Konkrétnym cieľom mechanizmu by malo byť poskytovanie finančnej podpory na dosiahnutie míľnikov a cieľov reforiem a investícií, ktoré sú uvedené v plánoch obnovy a odolnosti. Uvedený cieľ by sa mal napĺňať v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi.

(31)

Komisia by mala do 31. júla 2022 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o preskúmaní vykonávania mechanizmu. Na uvedený účel by Komisia mala zohľadniť spoločné ukazovatele a hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti uvedenú v tomto nariadení, ako aj iné dostupné relevantné informácie. Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže vyzvať Komisiu, aby v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti vedeného podľa tohto nariadenia predložila hlavné zistenia svojej správy o preskúmaní.

(32)

Na to, aby plány obnovy a odolnosti prispievali k cieľom mechanizmu, mali by obsahovať opatrenia na vykonávanie reforiem a verejných investičných projektov prostredníctvom uceleného balíka opatrení. Opatrenia, ktoré sa začali uplatňovať od 1. februára 2020, by mali byť oprávnené. Plány obnovy a odolnosti by mali byť v súlade s príslušnými výzvami a prioritami pre danú krajinu identifikovanými v kontexte európskeho semestra, ako aj s výzvami a prioritami identifikovanými v najnovšom odporúčaní Rady o hospodárskej politike eurozóny pre členské štáty, ktorých menou je euro. Plány obnovy a odolnosti by mali byť taktiež v súlade s národnými programami reforiem, národnými energetickými a klimatickými plánmi, plánmi spravodlivej transformácie, plánom vykonávania záruky pre mladých ľudí a partnerskými dohodami a operačnými programami prijatými v rámci fondov Únie. Na podporu akcií, ktoré patria pod priority Európskej zelenej dohody a digitálnej agendy, by sa v plánoch obnovy a odolnosti mali stanoviť aj opatrenia, ktoré sú relevantné pre zelenú a digitálnu transformáciu. Takéto opatrenia by mali umožniť rýchle dosiahnutie zámerov, cieľov a príspevkov stanovených v národných energetických a klimatických plánoch a ich aktualizáciách. Všetky podporované činnosti by sa mali vykonávať v plnom súlade s normami a prioritami Únie v oblasti klímy a životného prostredia. V plánoch obnovy a odolnosti by sa mali dodržiavať aj horizontálne zásady mechanizmu.

(33)

Plány obnovy a odolnosti by nemali mať vplyv na právo uzatvárať alebo presadzovať kolektívne zmluvy alebo právo na kolektívne akcie v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a únijnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

(34)

Regionálne a miestne orgány môžu byť dôležitými partnermi pri vykonávaní reforiem a implementácií investícií. V tomto zmysle by sa s nimi malo náležite konzultovať a mali by byť náležite zapojené v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom.

(35)

Ak je členský štát podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (10) vyňatý z monitorovania a posúdenia v kontexte európskeho semestra alebo podlieha dohľadu podľa nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 (11), malo by byť možné uplatniť toto nariadenie na dotknutý členský štát vo vzťahu k výzvam a prioritám určeným uvedenými nariadeniami.

(36)

V záujme informovania o príprave a realizácii plánov obnovy a odolnosti členskými štátmi by mala mať Rada možnosť v kontexte európskeho semestra diskutovať o stave obnovy, odolnosti a adaptačnej kapacity v Únii. Uvedená diskusia by mala vychádzať zo strategických a analytických informácií dostupných Komisii v kontexte európskeho semestra a v prípade dostupnosti aj z informácií o realizácii plánov obnovy a odolnosti z predchádzajúcich rokov.

(37)

S cieľom zabezpečiť zmysluplný finančný príspevok úmerný skutočným potrebám členských štátov na vykonanie a dokončenie reforiem a investícií zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti je vhodné stanoviť maximálny finančný príspevok, ktorý je pre ne v rámci mechanizmu k dispozícii ako nenávratná finančná podpora. 70 % uvedeného maximálneho finančného príspevku by sa malo vypočítať na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. 30 % uvedeného maximálneho finančného príspevku by sa malo vypočítať na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a v rovnakom pomere zmeny reálneho HDP v roku 2020 a súhrnnej zmeny reálneho HDP v období rokov 2020 – 2021, a to na základe prognóz Komisie z jesene 2020 pre údaje, ktoré nie sú dostupné v čase výpočtu a ktoré sa majú aktualizovať do 30. júna 2022 aktuálnymi údajmi.

(38)

Je potrebné stanoviť postup predkladania plánov obnovy a odolnosti členských štátov, ako aj obsah týchto plánov. Členské štáty by mali svoje plány obnovy a odolnosti oficiálne predkladať v zásade do 30. apríla, a môžu tak urobiť v jednom ucelenom dokumente spolu s ich národným programom reforiem. Na zabezpečenie rýchleho vykonávania mechanizmu by členské štáty mali mať možnosť predložiť návrh plánu obnovy a odolnosti od 15. októbra predchádzajúceho roka.

(39)

S cieľom zabezpečiť zodpovednosť členských štátov a ich zameranie sa na relevantné reformy a investície by členské štáty, ktoré chcú získať podporu, mali Komisii predkladať riadne odôvodnený a podložený plán obnovy a odolnosti. V uvedenom pláne by sa malo podrobne uviesť, ako plán so zreteľom na opatrenia, ktoré sú v ňom zahrnuté, poskytuje komplexné a primerane vyvážené riešenie hospodárskej a sociálnej situácie dotknutého členského štátu, a tým primerane prispieva k šiestim pilierom, a to s prihliadnutím na osobitné výzvy dotknutého členského štátu. V pláne obnovy a odolnosti by sa mal stanoviť podrobný súbor opatrení na jeho monitorovanie a realizáciu vrátane cieľov a míľnikov a odhadovaných nákladov, ako aj očakávaný vplyv plánu obnovy a odolnosti na rastový potenciál, tvorbu pracovných miest a ekonomickú, sociálnu a inštitucionálnu odolnosť, a to aj prostredníctvom podpory politík pre deti a mládež, a jeho vplyv na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, čím sa prispeje k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv a posilní sa hospodárska, sociálna a územná súdržnosť a konvergencia v rámci Únie. Mal by obsahovať aj opatrenia, ktoré sú relevantné pre zelenú transformáciu vrátane biodiverzity a digitálnu transformáciu. Mal by takisto objasniť, akým spôsobom prispieva k účinnému riešeniu príslušných výziev a priorít špecifických pre danú krajinu identifikovaných v kontexte európskeho semestra vrátane fiškálnych aspektov a odporúčaní vydaných podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (12). Plán obnovy a odolnosti by mal tiež obsahovať vysvetlenie toho, ako zabezpečuje, aby žiadne opatrenie na vykonávanie reforiem a implementáciu investícií, ktoré uvedený plán obsahuje, výrazne nenarúšalo environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 (zásada „výrazne nenarušiť“). V pláne obnovy a odolnosti by sa mal stanoviť očakávaný prínos k rodovej rovnosti a rovnakým príležitostiam pre všetkých, ako aj zhrnutie procesu konzultácií vykonaných s príslušnými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami.

Plán obnovy a odolnosti by mal obsahovať objasnenie plánov, systémov a konkrétnych opatrení členských štátov na predchádzanie konfliktom záujmov, korupcii a podvodom, ich odhaľovanie a nápravu a na zamedzenie dvojitému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie. Plán obnovy a odolnosti by mohol zahŕňať aj cezhraničné alebo viacnárodné projekty. Komisia a členské štáty by sa mali snažiť v priebehu celého tohto procesu úzko spolupracovať.

(40)

Vykonávanie mechanizmu by malo prebiehať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia vrátane účinnej prevencie a stíhania podvodov vrátane daňových podvodov, daňových únikov, korupcie a konfliktov záujmov.

(41)

Komisia by mala plán obnovy a odolnosti navrhnutý každým členským štátom posúdiť a mala by konať v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom. Komisia by mala plne rešpektovať zodpovednosť členského štátu za plán, a mala by preto zohľadniť odôvodnenia a prvky, ktoré dotknutý členský štát poskytne. Komisia by mala posúdiť relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a súdržnosť plánu obnovy a odolnosti navrhnutého členským štátom na základe zoznamu kritérií stanovených v tomto nariadení. Komisia by mala posúdiť navrhnuté plány obnovy a odolnosti a v relevantnom prípade ich aktualizácie do dvoch mesiacov od oficiálneho predloženia plánov obnovy a odolnosti. Dotknutý členský štát a Komisia by mali mať v prípade potreby možnosť dohodnúť sa na predĺžení uvedenej lehoty o primerané obdobie.

(42)

Príslušné usmernenia by sa mali stanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu, aby slúžili Komisii ako základ pre transparentné a spravodlivé posudzovanie plánov obnovy a odolnosti a pre stanovenie finančného príspevku v súlade s cieľmi a akýmikoľvek ďalšími príslušnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. V záujme transparentnosti a efektívnosti by sa mal na tento účel zriadiť systém hodnotenia na posudzovanie návrhov plánov obnovy a odolnosti. Pri posudzovaní by mali mať najvyššie ohodnotenie kritériá spojené s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, s posilňovaním rastového potenciálu, tvorbou pracovných miest a hospodárskou, sociálnou a inštitucionálnou odolnosťou a s prispením k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv. Predpokladom kladného posúdenia by mal byť aj skutočný prínos k zelenej a digitálnej transformácii.

(43)

S cieľom prispieť k vypracúvaniu kvalitných plánov obnovy a odolnosti a pomôcť Komisii pri posudzovaní plánov obnovy a odolnosti, ktoré predložili členské štáty, a pri posudzovaní miery ich plnenia, by sa malo určiť ustanovenie o využívaní odborného poradenstva a na žiadosť členských štátov aj poradenstva a technickej podpory. Členské štáty by mohli tiež požiadať o podporu v rámci Nástroja technickej podpory . Členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby podporovali synergie s plánmi obnovy a odolnosti iných členských štátov.

(44)

Na účely zjednodušenia by sa mal finančný príspevok stanoviť na základe jednoduchých kritérií. Finančný príspevok by sa mal určiť na základe odhadovaných celkových nákladov na plán obnovy a odolnosti, ktorý navrhol dotknutý členský štát.

(45)

Rada by mala schváliť posúdenie plánov obnovy a odolnosti prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia na základe návrhu Komisie, pričom toto rozhodnutie by sa mala usilovať prijať do štyroch týždňov od prijatia uvedeného návrhu. Ak plán obnovy a odolnosti uspokojivo spĺňa kritériá posudzovania, dotknutému členskému štátu by sa mal prideliť maximálny finančný príspevok, ak výška odhadovaných celkových nákladov na reformy a investície zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti sa rovná maximálnemu finančnému príspevku alebo je vyššia ako tento príspevok. Ak je výška týchto odhadovaných celkových nákladov nižšia ako samotný maximálny finančný príspevok, dotknutému členskému štátu by sa mala prideliť suma rovnajúca sa výške odhadovaných celkových nákladov plánu obnovy a odolnosti. Ak plán obnovy a odolnosti nespĺňa uspokojivo kritériá posudzovania, členskému štátu by sa nemal udeliť žiadny finančný príspevok. Vykonávacie rozhodnutie Rady by sa malo na návrh Komisie zmeniť tak, aby zahŕňalo aktualizovaný maximálny finančný príspevok vypočítaný na základe skutočných výsledkov v júni 2022. Rada by bez zbytočného odkladu mala príslušné pozmeňujúce rozhodnutie prijať.

(46)

S cieľom zabezpečiť, aby bola finančná podpora prednostne poskytnutá počas prvých rokov po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a aby bola zlučiteľná s dostupným financovaním pre mechanizmus, by sa finančné prostriedky mali sprístupniť do 31. decembra 2023. Na uvedený účel by malo byť možné do 31. decembra 2022 právne zaviazať 70 % sumy, ktorá je k dispozícii na nenávratnú finančnú podporu, a 30% od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023. Na žiadosť členského štátu, ktorá sa má predložiť spolu s plánom obnovy a odolnosti, sa do 31. decembra 2021 môže vyplatiť suma do výšky 13 % finančného príspevku a tam, kde je to použiteľné, do 13 % úveru dotknutého členského štátu vo forme predbežného financovania a to, v maximálnej možnej miere, do dvoch mesiacov od prijatia právnych záväzkov Komisiou.

(47)

Finančná podpora pre plán obnovy a odolnosti členského štátu by mala byť dostupná vo forme úveru pod podmienkou uzavretia dohody o úvere s Komisiou na základe riadne odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu. Úvery na podporu realizácie národných plánov obnovy a odolnosti by sa mali poskytnúť do 31. decembra 2023 a mali by mať splatnosť, v ktorej sa zohľadní dlhodobejšia povaha týchto výdavkov. Podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (13) by sa splátky mali plánovať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia tak, aby sa zabezpečilo stabilné a predvídateľné znižovanie záväzkov. Uvedené splatnosti by sa mohli líšiť od splatnosti finančných prostriedkov, ktoré si Únia požičiava na financovanie úverov na kapitálových trhoch. Je preto potrebné stanoviť možnosť odchýliť sa od zásady stanovenej v článku 220 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorej by sa splatnosť úverov na finančnú pomoc nemala transformovať.

(48)

Žiadosť o úverovú podporu by mala byť odôvodnená vyššími finančnými potrebami spojenými s dodatočnými reformami a investíciami zahrnutými do plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú relevantné najmä pre zelenú a digitálnu transformáciu, a vyššími nákladmi plánu obnovy a odolnosti, než je maximálny finančný príspevok pridelený formou nenávratného príspevku. Malo by sa umožniť, aby sa žiadosť o úverovú podporu dala predložiť spolu s plánom obnovy a odolnosti. Ak sa žiadosť o úverovú podporu podá inokedy, mal by k nej byť priložený prepracovaný plán obnovy a odolnosti s ďalšími míľnikmi a cieľmi. S cieľom zabezpečiť prednostné poskytnutie zdrojov by mali členské štáty žiadať o úverovú podporu do 31. augusta 2023. Na účely správneho finančného riadenia by sa na celkovú sumu všetkých úverových podpôr poskytnutých podľa tohto nariadenia mal uplatniť maximálny strop. Navyše by maximálny objem úveru pre každý členský štát nemal presiahnuť 6,8 % jeho hrubého národného dôchodku (HND) na základe údajov z Eurostatu z mája 2020. V prípade dostupnosti zdrojov by sa mohol maximálny strop za výnimočných okolností zvýšiť. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné poskytovať úver v čiastkových platbách na základe dosiahnutia výsledkov. Komisia by mala žiadosť o úverovú podporu posúdiť do dvoch mesiacov. Konajúc na základe návrhu Komisie, Rada by mala byť schopná uvedené posúdenie schváliť kvalifikovanou väčšinou prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia, ktoré by sa Rada mala snažiť prijať do štyroch týždňov od prijatia uvedeného návrhu Komisie.

(49)

Členský štát by mal mať možnosť podať odôvodnenú žiadosť o zmenu plánu obnovy a odolnosti počas obdobia realizácie, ak to odôvodňujú objektívne okolnosti. Ak sa Komisia domnieva, že dôvody predložené dotknutým členským štátom odôvodňujú takúto zmenu, mala by posúdiť nový plán obnovy a odolnosti do dvoch mesiacov. Dotknutý členský štát a Komisia by mali mať v prípade potreby možnosť dohodnúť sa na predĺžení uvedenej lehoty o primerané obdobie. Rada by mala schváliť posúdenie nového plánu obnovy a odolnosti prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia na základe návrhu Komisie, pričom toto rozhodnutie by sa mala usilovať prijať do štyroch týždňov od prijatia návrhu.

(50)

Inštitúcie Únie by mali vynaložiť maximálne úsilie na skrátenie obdobia spracovania žiadostí s cieľom zabezpečiť plynulé a rýchle vykonávanie mechanizmu.

(51)

Z dôvodu efektívnosti a zjednodušenia finančného riadenia mechanizmu by finančná podpora Únie na plány obnovy a odolnosti mala mať formu financovania založeného na dosahovaní výsledkov meraných podľa míľnikov a cieľov uvedených v schválených plánoch obnovy a odolnosti. Na uvedený účel by mala byť dodatočná úverová podpora prepojená s dodatočnými míľnikmi a cieľmi v porovnaní s tými, ktoré sú relevantné pre finančnú podporu (to znamená nenávratnú finančnú podporu).

(52)

Uvoľnenie finančných prostriedkov v rámci mechanizmu je podmienené uspokojivým splnením príslušných míľnikov a cieľov členských štátov stanovených v plánoch obnovy a odolnosti, pričom posúdenie takýchto plánov schválila Rada. Pred tým, ako Komisia prijme rozhodnutie, ktorým sa povolí vyplatenie finančného príspevku, a ak je to uplatniteľné, úveru, mala by požiadať Hospodársky a finančný výbor, aby na základe predbežného posúdenia Komisiou zaujal stanovisko k uspokojivému splneniu príslušných míľnikov a cieľov členskými štátmi. Aby Komisia mohla pri svojom posúdení zohľadniť stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru, malo by byť vydané do štyroch týždňov od obdržania predbežného posúdenia Komisiou. Hospodársky a finančný výbor sa pri svojich rokovaniach usiluje o dosiahnutie konsenzu. Ak sa výnimočne jeden alebo viaceré členské štáty domnievajú, že existujú závažné odchýlky od uspokojivého splnenia príslušných míľnikov a cieľov, môžu požiadať predsedu Európskej rady, aby sa táto záležitosť riešila na nasledujúcom zasadnutí Európskej rady. Príslušné členské štáty by tiež mali bez zbytočného odkladu informovať Radu a Rada by mala bezodkladne informovať Európsky parlament. Za takýchto výnimočných okolností by sa nemalo prijať žiadne rozhodnutie povoľujúce vyplatenie finančného príspevku a, ak je to uplatniteľné, úveru, kým sa táto záležitosť podrobne neprerokuje na nasledujúcom zasadnutí Európskej rady. Uvedený proces by spravidla nemal trvať dlhšie než tri mesiace po tom, čo Komisia požiada Hospodársky a finančný výbor o jeho stanovisko.

(53)

Na účely správneho finančného riadenia by sa mali pri súčasnom rešpektovaní povahy mechanizmu založeného na výsledkoch stanoviť osobitné pravidlá pre rozpočtové záväzky, platby, pozastavenie a vymáhanie finančných prostriedkov, ako aj pre vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančnej podpory. Na zabezpečenie predvídateľnosti by členské štáty mali mať možnosť predkladať žiadosti o platby dvakrát za rok. Platby by sa mali realizovať vo forme čiastkových platieb a ich základom by malo byť kladné posúdenie realizácie plánu obnovy a odolnosti dotknutým členským štátom zo strany Komisie. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby využívanie finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami podporovanými z mechanizmu bolo v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Predovšetkým by mali zabezpečiť, aby sa predchádzalo podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, aby sa tieto odhaľovali a napravovali a aby nedochádzalo k duplicitnému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie. Ak dotknutý členský štát neplní uspokojivo plán obnovy a odolnosti alebo v prípade závažných nezrovnalostí, teda podvodu, korupcie a konfliktov záujmov v súvislosti s opatreniami podporovanými z mechanizmu, alebo závažného porušenia povinnosti vyplývajúcej z dohôd týkajúcich sa finančnej podpory, malo by byť možné pozastavenie a vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančnej podpory, ako aj zníženie a vymáhanie finančného príspevku. Vymáhanie by sa malo, ak je to možné, zabezpečiť prostredníctvom započítania neuhradených platieb v rámci mechanizmu. Mali by sa zaviesť náležité námietkové konania, aby rozhodnutie Komisie týkajúce sa pozastavenia a vymáhania vyplatených súm, ako aj vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančnej podpory, rešpektovalo právo členských štátov na predloženie pripomienok. Všetky platby finančných príspevkov členským štátom by sa mali uskutočniť do 31. decembra 2026 s výnimkou opatrení uvedených v článku 1 ods. 3 druhej vete nariadenia (EÚ) 2020/2094 a prípadov, keď je napriek prijatiu právneho záväzku alebo rozhodnutia v súlade s lehotami uvedenými v článku 3 uvedeného nariadenia potrebné, aby Únia bola schopná plniť svoje povinnosti voči členským štátom, a to aj v dôsledku konečného rozsudku voči Únii.

(54)

Komisia by mala zabezpečiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie. Hoci je v prvom rade zodpovednosťou samotného členského štátu zabezpečiť, aby sa mechanizmus vykonával v súlade s príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom, Komisia by mala mať v uvedenej súvislosti možnosť získať od členských štátov dostatočné záruky. Na uvedený účel by mali členské štáty pri vykonávaní mechanizmu zabezpečiť fungovanie účinného a efektívneho systému vnútornej kontroly a vymáhať neoprávnene vyplatené alebo zneužité sumy. Členské štáty by mali môcť v uvedenej súvislosti využívať svoje bežné vnútroštátne systémy rozpočtového riadenia. Členské štáty by mali zhromažďovať štandardizované kategórie údajov a informácií umožňujúce predchádzať závažným nezrovnalostiam, čiže podvodom, korupcii a konfliktom záujmov v súvislosti s opatreniami podporovanými mechanizmom, odhaľovať a napravovať ich. Komisia by mala sprístupniť informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika na účely prístupu k údajom a informáciám a ich analýzy v záujme všeobecného uplatňovania členskými štátmi.

(55)

Komisia, Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), Dvor audítorov a v príslušných prípadoch Európska prokuratúra by mali mať možnosť využívať informačný a monitorovací systém v rámci svojich právomocí a práv.

(56)

S cieľom uľahčiť vykonávanie opatrení členského štátu zameraných na zabránenie duplicitnému financovaniu z mechanizmu a iných programov Únie by Komisia mala sprístupniť informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov z rozpočtu Únie v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(57)

Členské štáty a Komisia by mali mať možnosť spracúvať osobné údaje len vtedy, ak je to potrebné na účely zabezpečenia absolutória, auditu a kontroly využívania finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami na vykonávanie reforiem a investičných projektov v rámci plánu obnovy a odolnosti. Osobné údaje by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (14) alebo (EÚ) 2018/1725 (15), podľa toho, ktoré z týchto dvoch nariadení je uplatniteľné.

(58)

V záujme účinného monitorovania realizácie by mali členské štáty v kontexte európskeho semestra dvakrát za rok podávať správy o pokroku dosiahnutom pri plnení plánu obnovy a odolnosti. Takéto správy vypracované dotknutými členskými štátmi by sa mali náležite zohľadniť v národných programoch reforiem, ktoré by sa mali použiť ako nástroj na podávanie správ o pokroku pri plnení plánov obnovy a odolnosti.

(59)

Členské štáty by sa mali nabádať, aby si od svojich národných rád pre produktivitu a nezávislých fiškálnych inštitúcií vyžiadali stanovisko k svojim plánom obnovy a odolnosti vrátane možnej validácie prvkov svojho plánu obnovy a odolnosti.

(60)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť pri vykonávaní mechanizmu by Komisia mala po odstránení citlivých alebo dôverných informácií alebo v prípade potreby po prijatí vhodných opatrení na zachovanie dôvernosti zasielať Európskemu parlamentu a Rade súčasne a za rovnakých podmienok relevantné dokumenty a informácie, ako sú plány obnovy a odolnosti alebo ich zmeny predložené členskými štátmi, ako aj návrhy na vykonávacie rozhodnutia Rady zverejnené Komisiou.

(61)

Príslušný výbor Európskeho parlamentu by mohol každé dva mesiace vyzvať Komisiu, aby v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti prediskutovala otázky týkajúce sa vykonávania mechanizmu, ako sú plány obnovy a odolnosti členských štátov, posúdenie vykonané Komisiou, hlavné zistenia správy o preskúmaní, stav plnenia míľnikov a cieľov, postupy týkajúce sa platieb a pozastavenia a akékoľvek ďalšie relevantné informácie a dokumentácia, ktoré Komisia poskytne v súvislosti s vykonávaním mechanizmu. Komisia by mala zohľadniť prvky vyplývajúce zo stanovísk vyjadrených v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti vrátane uznesení Európskeho parlamentu, ak sú k dispozícii.

(62)

S cieľom zabezpečiť efektívne a koherentné pridelenie finančných prostriedkov a dodržiavať zásadu správneho finančného riadenia by akcie v rámci tohto nariadenia mali byť v súlade s prebiehajúcimi programami Únie a dopĺňať ich, pričom treba zabrániť duplicitnému financovaniu tých istých výdavkov z mechanizmu a iných programov Únie. Komisia a členské štáty by mali najmä vo všetkých fázach procesu zaistiť účinnú koordináciu, aby sa zabezpečila konzistentnosť, koherentnosť, komplementarita a synergia medzi zdrojmi financovania. Na tento účel by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby pri predkladaní svojich plánov obnovy a odolnosti Komisii uviedli príslušné informácie o existujúcom alebo plánovanom financovaní z Únie. Finančná podpora v rámci mechanizmu by mala dopĺňať podporu poskytovanú v rámci iných programov a nástrojov Únie vrátane programu InvestEU. Reformy a investičné projekty financované v rámci mechanizmu by mali byť schopné získať finančné prostriedky z iných programov a nástrojov Únie za predpokladu, že takáto podpora nepokrýva rovnaké náklady.

(63)

Komisia by mala cielene a primerane monitorovať vykonávanie mechanizmu a merať dosahovanie cieľov stanovených v tomto nariadení. Pri monitorovaní vykonávania mechanizmu by Komisia mala zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania činností a výsledkov zhromažďovali efektívne, účinne a včas. Na tento účel by sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie mali uložiť primerané požiadavky na podávanie správ. Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov stanoviť spoločné ukazovatele, ktoré sa majú používať na podávanie správ o pokroku a na účely monitorovania a hodnotenia mechanizmu, a vymedziť metodiku vykazovania sociálnych výdavkov v rámci mechanizmu vrátane výdavkov na deti a mládež.

(64)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (16) by sa mal mechanizmus hodnotiť na základe informácií zhromaždených v súlade s osobitnými požiadavkami v oblasti monitorovania, pričom sa musí predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V relevantných prípadoch by sa do uvedených požiadaviek mali zaradiť merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa budú hodnotiť účinky mechanizmu v praxi.

(65)

Prostredníctvom delegovaného aktu by sa mala vytvoriť osobitná hodnotiaca tabuľka, ktorá by znázorňovala pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti členských štátov v každom zo šiestich pilierov a pokrok dosiahnutý pri realizácii plánov obnovy a odolnosti vo vzťahu k spoločným ukazovateľom mechanizmu. Hodnotiaca tabuľka by mala byť zavedená do decembra 2021 a Komisia by ju mala dvakrát za rok aktualizovať.

(66)

S cieľom zabezpečiť primerané podávanie správ o výkonnosti a monitorovanie vykonávania mechanizmu vrátane sociálnych výdavkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o osobitnú hodnotiacu tabuľku znázorňujúcu pokrok vo vykonávaní a spoločné ukazovatele, ktoré sa majú použiť, ako aj metodiku vykazovania sociálnych výdavkov vrátane výdavkov na deti a mládež. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(67)

Komisia by mala predkladať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní mechanizmu. Uvedená správa by mala obsahovať informácie o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty v rámci schválených plánov obnovy a odolnosti. Mali by v nej byť zahrnuté aj informácie o realizácii míľnikov a cieľov, platieb a pozastavení, ako aj o príspevku mechanizmu k cieľom v oblasti klímy a k digitálnym cieľom, o spoločných ukazovateľoch a výdavkoch financovaných v rámci šiestich pilierov.

(68)

Malo by sa vykonať nezávislé hodnotenie zamerané na dosiahnutie cieľov mechanizmu, efektívnosť využívania jeho zdrojov a jeho pridanú hodnotu. V prípade potreby by sa mal k hodnoteniu pripojiť návrh na zmeny tohto nariadenia. Okrem toho by sa nezávislé hodnotenie ex post malo sústrediť aj na dlhodobý vplyv mechanizmu.

(69)

Posúdenie plánov obnovy a odolnosti, ktoré majú realizovať členské štáty, a zodpovedajúcu finančnú podporu by mala prijať Rada prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia na návrh Komisie. Na uvedený účel a s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené vykonávacie právomoci týkajúce sa platby finančnej podpory po splnení príslušných míľnikov a cieľov by sa mali preniesť na Komisiu a Komisia by ich mala vykonávať v súlade s postupom preskúmania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17). Vzhľadom na možnú potrebu rýchlej platby finančnej podpory v rámci mechanizmu v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by predseda výboru mal v zmysle uvedeného nariadenia zvážiť možnosť skrátiť v prípade akéhokoľvek návrhu vykonávacieho aktu lehotu na zvolanie výboru a lehotu výboru na vydanie jeho stanoviska.

(70)

Po prijatí vykonávacieho rozhodnutia by mali mať dotknutý členský štát a Komisia možnosť dohodnúť sa na určitých prevádzkových opatreniach technickej povahy, v ktorých sa podrobne uvedú aspekty vykonávania, pokiaľ ide o časový harmonogram, ukazovatele míľnikov a cieľov a prístup k príslušným údajom. S cieľom zabezpečiť, aby boli prevádzkové opatrenia vzhľadom na prevládajúce okolnosti počas realizácie plánu obnovy a odolnosti stále relevantné, by sa mala poskytnúť možnosť, aby sa prvky takýchto prevádzkových opatrení dali po vzájomnej dohode zmeniť.

(71)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou podľa článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté podľa článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(72)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (18), nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (19), (Euratom, ES) č. 2185/96 (20) a (EÚ) 2017/1939 (21) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania podvodov, korupcie a konfliktov záujmov a prípadne ukladania správnych sankcií. V súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 je OLAF oprávnený vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii, konfliktom záujmov alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 je Európska prokuratúra oprávnená vyšetrovať a stíhať podvody, korupciu, konflikty záujmov a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (22). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť nevyhnutné práva a prístup Komisii, úradu OLAF, Dvoru audítorov, a pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(73)

Komisia by mala mať možnosť zapojiť sa do komunikačných činností s cieľom zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie a v prípade potreby zabezpečiť, aby sa podpora v rámci mechanizmu oznámila a uznala prostredníctvom vyhlásenia o financovaní.

(74)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(75)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Maďarska o schválenie zmeny špecifikácie zaručenej tradičnej špeciality „Tepertős pogácsa“ zapísanej do registra na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1144/2013 (2) zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1415 (3).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (4).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Španielska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Vinagre del Condado de Huelva“ zapísaného do registra na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 984/2011 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,