(1)

Cieľom legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 bolo vytvoriť silný rámec Únie, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby SPP zostala spoločnou politikou s rovnakými podmienkami pre všetkých a aby zároveň členské štáty niesli väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o spôsob plnenia stanovených čiastkových a všeobecných cieľov. Preto majú členské štáty vypracovať strategické plány SPP a po ich schválení zo strany Komisie tieto plány vykonávať.

(2)

Legislatívny postup v súvislosti s legislatívnymi návrhmi Komisie týkajúcimi sa SPP po roku 2020 sa neukončil včas na to, aby členské štáty a Komisia mohli pripraviť všetky prvky potrebné na uplatňovanie nového právneho rámca a strategických plánov SPP od 1. januára 2021, ako Komisia pôvodne navrhovala. Z tohto oneskorenia vyplynula neistota a riziká pre poľnohospodárov v Únii a pre celé odvetvie poľnohospodárstva Únie. S cieľom zmierniť túto neistotu a zachovať životaschopnosť vidieckych oblastí a regiónov, ako aj prispieť k environmentálnej udržateľnosti by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že sa budú naďalej uplatňovať pravidlá súčasného rámca SPP vzťahujúce sa na obdobie rokov 2014 – 2020 (ďalej len „súčasný rámec SPP“) a že sa neprerušia platby poľnohospodárom a iným prijímateľom, čím sa zabezpečí predvídateľnosť a stabilita počas prechodného obdobia v rokoch 2021 a 2022 (ďalej len „prechodné obdobie“) do dátumu začatia uplatňovania nového právneho rámca vzťahujúceho sa na obdobie od 1. januára 2023 (ďalej len „nový právny rámec“).

(3)

Keďže legislatívny postup týkajúci sa legislatívnych návrhov Komisie o SPP po roku 2020 je ešte potrebné dokončiť a členské štáty ešte musia vypracovať strategické plány SPP, pričom je potrebné konzultovať so zainteresovanými stranami, súčasný rámec SPP by sa mal uplatňovať ďalšie dva roky. Cieľom prechodného obdobia je uľahčiť prijímateľom hladký prechod na nové programové obdobie a poskytnúť možnosť zohľadniť oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (ďalej len „Európska zelená dohoda“).

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby sa poľnohospodárom a iným prijímateľom mohla poskytovať podpora z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) aj v rokoch 2021 a 2022, by Únia mala naďalej takúto podporu poskytovať počas prechodného obdobia za podmienok súčasného rámca SPP. Súčasný rámec SPP bol stanovený konkrétne v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), (EÚ) č. 1305/2013 (5), (EÚ) č. 1306/2013 (6), (EÚ) č. 1307/2013 (7) a (EÚ) č. 1308/2013 (8).

(5)

Toto nariadenie by malo členským štátom poskytnúť dostatok času na prípravu ich príslušných strategických plánov SPP, ako aj uľahčiť vytvorenie administratívnych štruktúr potrebných na úspešnú implementáciu nového právneho rámca, a to najmä tým, že umožní zvýšenie technickej pomoci. Všetky strategické plány SPP by mali byť pripravené tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť po skončení prechodného obdobia, aby sa pre odvetvie poľnohospodárstva zabezpečila tak potrebná stabilita a istota.

(6)

Vzhľadom na to, že Únia by mala počas prechodného obdobia naďalej podporovať rozvoj vidieka, členské štáty by mali mať možnosť financovať svoje predĺžené programy rozvoja vidieka z príslušných rozpočtových prostriedkov pridelených na roky 2021 a 2022. Tieto predĺžené programy by mali zabezpečiť, aby sa v súlade s novými ambíciami stanovenými v Európskej zelenej dohode vyhradil na opatrenia uvedené v článku 59 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 aspoň rovnaký celkový podiel príspevku z EPFRV.

(7)

V nariadení (EÚ) č. 1303/2013 sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na EPFRV a iné fondy, ktoré fungujú podľa jednotného rámca. Uvedené nariadenie by sa malo naďalej uplatňovať na programy podporované z EPFRV počas programového obdobia 2014 – 2020 a počas programových rokov 2021 a 2022.

(8)

Lehoty stanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 v súvislosti so správami o vykonávaní, výročnými hodnotiacimi zasadnutiami, ex post hodnoteniami a súhrnnými správami, oprávnenosťou výdavkov, zrušením viazanosti, ako aj rozpočtovými záväzkami sú obmedzené na programové obdobie 2014 – 2020. Tieto lehoty by sa mali prispôsobiť tak, aby sa zohľadnilo predĺžené trvanie obdobia, počas ktorého by sa mali vykonávať programy súvisiace s podporou z EPFRV.

(9)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1310/2013 (9) a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 807/2014 (10) sa stanovuje, že výdavky na určité dlhodobé záväzky prijaté podľa určitých právnych úprav, ktorými sa poskytovala podpora na rozvoj vidieka pred začiatkom uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, by sa za určitých podmienok v programovom období 2014 – 2020 mali naďalej platiť z EPFRV. Tieto výdavky by naďalej mali byť oprávnené počas trvania príslušného právneho záväzku za tých istých podmienok aj v programových rokoch 2021 a 2022. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a istoty by sa takisto malo objasniť, že právne záväzky prijaté na základe skorších opatrení, ktoré zodpovedajú opatreniam nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, na ktoré sa vzťahuje integrovaný administratívny a kontrolný systém, by mali podliehať tomuto integrovanému administratívnemu a kontrolnému systému a že platby súvisiace s týmito právnymi záväzkami by sa mali zrealizovať v období od 1. decembra do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

(10)

Z EPFRV by malo byť možné podporovať financovanie nákladov na budovanie kapacít a prípravné akcie podporujúce tvorbu a budúce vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou na základe nového právneho rámca.

(11)

V roku 2015 urobili niektoré členské štáty pri prideľovaní platobných nárokov alebo ich prepočítavaní v prípade členských štátov, ktoré si zachovali existujúce platobné nároky podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, chyby pri určovaní počtu alebo hodnoty platobných nárokov. Mnohé z týchto chýb, aj ak sa vyskytli len pri jednom poľnohospodárovi, ovplyvňujú hodnotu platobných nárokov pre všetkých poľnohospodárov a na všetky roky. Niektoré členské štáty urobili chyby aj po roku 2015, keď prideľovali nároky z rezervy, napríklad pri výpočte priemernej hodnoty. Takéto nedodržanie pravidiel je za bežných okolností predmetom finančnej opravy, kým dotknutý členský štát neprijme nápravné opatrenia. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od prvého pridelenia prostriedkov, na úsilie, ktoré členské štáty vynaložili na určenie a v prípade potreby na opravenie nárokov, ako aj v záujme právnej istoty by sa počet a hodnota platobných nárokov mali s účinnosťou od určitého dátumu považovať za zákonné a správne.

(12)

Podľa článku 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 mali členské štáty v súvislosti s pridelenými platobnými nárokmi možnosť uplatniť redukčný koeficient na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré pozostávajú z trvalých trávnych porastov nachádzajúcich sa v oblastiach s náročnými klimatickými podmienkami. Alpské pasienky sa často obhospodarujú kolektívne, a preto sa oblasti prideľujú na ročnej báze, čím medzi poľnohospodármi v dotknutých členských štátoch vzniká výrazná miera neistoty. Implementácia tohto systému sa ukázala mimoriadne zložitá, najmä pokiaľ ide o presné vymedzenie dotknutých oblastí. Keďže hodnota platobných nárokov v oblastiach, v ktorých sa redukčný koeficient neuplatňuje, závisí od súčtu platobných nárokov v určených oblastiach, táto neistota následne ovplyvňuje všetkých poľnohospodárov v dotknutých členských štátoch. S cieľom stabilizovať systém, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje v týchto členských štátoch, a čo najskôr zabezpečiť právnu istotu pre všetkých poľnohospodárov v dotknutých členských štátoch by dotknuté členské štáty mali mať možnosť považovať hodnotu a počet všetkých nárokov pridelených všetkým poľnohospodárom pred 1. januárom 2020 za zákonné a správne. Hodnota týchto nárokov by bez toho, aby boli dotknuté právne prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii jednotlivým prijímateľom, mala zodpovedať hodnote na kalendárny rok 2019 platnej k 31. decembru 2019.

(13)

Potvrdenie platobných nárokov nepredstavuje výnimku zo zodpovednosti, ktorú členské štáty majú v rámci zdieľaného riadenia EPZF za zabezpečenie ochrany rozpočtu Únie pred neoprávnenými výdavkami. Potvrdením platobných nárokov pridelených poľnohospodárom pred 1. januárom 2021 alebo na základe odchýlky pred 1. januárom 2020 by nemala byť dotknutá právomoc Komisie prijímať rozhodnutia uvedené v článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na neoprávnené platby poskytnuté na ktorýkoľvek kalendárny rok až do roku 2020 vrátane alebo na základe odchýlky až do roku 2019 vrátane, ktoré sú výsledkom chybného stanovenia počtu alebo hodnoty predmetných platobných nárokov.

(14)

Vzhľadom na to, že nový právny rámec pre SPP zatiaľ nebol prijatý, malo by sa ozrejmiť, že by sa mali stanoviť prechodné opatrenia s cieľom regulovať prechod z existujúcich režimov podpory stanovených na viacročnom základe na nový právny rámec.

(15)

S cieľom obmedziť výrazný prenos záväzkov v oblasti rozvoja vidieka zo súčasného programového obdobia do strategických plánov SPP by trvanie nových viacročných záväzkov v súvislosti s agroenvironmentálno-klimatickými otázkami, otázkami ekologického poľnohospodárstva a otázkami dobrých životných podmienok zvierat malo byť spravidla obmedzené na maximálne tri roky. Predĺženie existujúcich záväzkov by sa od roku 2022 malo obmedziť na jeden rok.

(16)

V článku 31 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa ustanovili prechodné opatrenia na uľahčenie postupného rušenia platieb v oblastiach, ktoré sa z dôvodu uplatňovania nových kritérií vymedzenia už nebudú považovať za oblasti s prírodnými prekážkami. Takéto platby sa mali vyplácať do roku 2020 a na obdobie najviac štyroch rokov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 (11) sa pôvodná lehota na nové vymedzenie takýchto oblastí predĺžila do roku 2019. V prípade poľnohospodárov v členských štátoch, ktoré stanovili vymedzenie v rokoch 2018 a 2019, by postupné rušenie platieb nemohlo trvať maximálne štyri roky. S cieľom pokračovať v postupnom rušení platieb by členské štáty mali mať možnosť v príslušných prípadoch ich naďalej vyplácať v rokoch 2021 a 2022. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň platieb na hektár v súlade s článkom 31 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 by sa výška platieb v rokoch 2021 a 2022 mala stanoviť na 25 EUR na hektár.

(17)

Keďže poľnohospodári sú v dôsledku zmeny klímy a zvýšenej cenovej volatility vystavení rastúcim ekonomickým a environmentálnym rizikám, v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 sa ustanovuje opatrenie riadenia rizík s cieľom pomôcť poľnohospodárom pri riešení týchto rizík. Toto opatrenie zahŕňa finančné príspevky do vzájomných fondov a nástroj stabilizácie príjmov. Na poskytnutie podpory v rámci tohto opatrenia sa stanovili osobitné podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa s poľnohospodármi zaobchádzalo rovnako v celej Únii, aby sa nenarúšala hospodárska súťaž a aby sa dodržali medzinárodné záväzky Únie. S cieľom ďalej presadzovať využívanie tohto opatrenia poľnohospodármi vo všetkých sektoroch by sa členským štátom mala poskytnúť možnosť znížiť 30 % prahovú hodnotu poklesu výroby alebo príjmu, pri ktorej majú poľnohospodári nárok na kompenzáciu v rámci príslušného nástroja, avšak nie na menej než 20 %.

(18)

Poľnohospodári a vidiecke podniky boli bezprecedentným spôsobom zasiahnutí dôsledkami výskytu ochorenia COVID-19. Predĺženie rozsiahlych obmedzení pohybu zavedených členskými štátmi, ako aj povinné zatváranie obchodov, trhovísk, reštaurácií a iných stravovacích a ubytovacích zariadení viedli k narušeniu hospodárenia v poľnohospodárskom sektore a vo vidieckych komunitách a poľnohospodárom a malým podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania, uvádzania na trh alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov spôsobili problémy s likviditou a peňažnými tokmi. V reakcii na vplyv krízy spôsobenej výskytom ochorenia COVID-19 by sa malo predĺžiť trvanie opatrenia uvedeného v článku 39b nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 s cieľom riešiť pretrvávajúce problémy s likviditou, ktoré ohrozujú kontinuitu poľnohospodárskych činností a malých podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania, uvádzania na trh alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov. Podpora na uvedené opatrenie by sa mala financovať do výšky 2 % zdrojov EPFRV pridelených členským štátom v programovom období 2014-2020.

(19)

S cieľom vyhnúť sa tomu, že by sa finančné prostriedky na miestny rozvoj vedený komunitou v programových rokoch 2021 a 2022 nevyčerpali, členské štáty, ktoré využijú možnosť prevodu súm z priamych platieb na rozvoj vidieka, by mali mať možnosť uplatniť minimálnu alokáciu na miestny rozvoj vedený komunitou vo výške 5 %, a v prípade Chorvátska 2,5 %, len na príspevok z EPFRV na rozvoj vidieka predĺžený do 31. decembra 2022 vypočítaný pred uskutočnením prevodu súm z priamych platieb.

(20)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (12), ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu (ďalej len „nástroj EURI“) s cieľom podporiť obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (ďalej len „nariadenie o EURI“), by sa mali na roky 2021 a 2022 uvoľniť dodatočné zdroje na riešenie vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a jej dôsledkov pre odvetvie poľnohospodárstva a vidiecke oblasti Únie.

(21)

Vzhľadom na bezprecedentné výzvy, ktorým v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 čelí odvetvie poľnohospodárstva a vidiecke oblasti Únie, by sa dodatočné zdroje poskytnuté v rámci nástroja EURI mali použiť na financovanie opatrení podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, čím sa pripraví pôda pre odolné, udržateľné a digitálne oživenie hospodárstva v súlade s cieľmi obsiahnutými v záväzkoch Únie v oblasti životného prostredia a klímy a s novými ambíciami stanovenými v Európskej zelenej dohode.

(22)

Členské štáty by preto nemali znižovať environmentálne ambície svojich existujúcich programov rozvoja vidieka. Mali by zabezpečiť, aby sa aj na dodatočné zdroje vyhradil rovnaký celkový podiel, aký v rámci príspevku z EPFRV vyhradili vo svojich programoch rozvoja vidieka na opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu (ďalej len „zásada zákazu zníženia úrovne ochrany“). Okrem toho by sa aspoň 37 % dodatočných zdrojov poskytnutých z nástroja EURI malo vyčleniť na opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu, ako aj na otázku dobrých životných podmienok zvierat a na iniciatívu LEADER. Navyše by sa aspoň 55 % týchto dodatočných zdrojov malo vyčleniť na opatrenia, ktorými sa podporuje hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach, a to na investície do hmotného majetku, rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti, podporu základných služieb a obnovu dedín vo vidieckych oblastiach a na spoluprácu.

(23)

V prípade, že členské štáty nie sú z rôznych dôvodov schopné dodržať zásadu zákazu zníženia úrovne ochrany, mali by mať možnosť odchýliť sa od povinnosti vyčleniť najmenej 55 % dodatočných zdrojov z nástroja EURI na opatrenia, ktoré podporujú hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach, a mali by prednostne podporovať opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu. S cieľom poskytnúť členským štátom dostatočnú flexibilitu by však členské štáty mali mať tiež možnosť odchýliť sa od zásady zákazu zníženia úrovne ochrany, pokiaľ ide o tieto dodatočné zdroje, a to v rozsahu potrebnom na splnenie uvedenej 55 % povinnosti.

(24)

Dodatočné zdroje z nástroja EURI podliehajú osobitným podmienkam. Tieto dodatočné zdroje by sa preto mali plánovať a monitorovať oddelene od podpory Únie na rozvoj vidieka, pričom by sa vo všeobecnosti mali uplatňovať pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. Tieto dodatočné zdroje by sa preto mali vykonávať prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a v rámci uvedeného nariadenia by sa mali považovať za sumy, z ktorých sa financujú opatrenia v rámci EPFRV. V dôsledku toho by sa mali uplatňovať pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 vrátane pravidiel týkajúcich sa zmien programov rozvoja vidieka, v nariadení (EÚ) č. 1306/2013 vrátane pravidiel automatického zrušenia viazanosti a v nariadení (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

(25)

Mala by sa stanoviť osobitná maximálna miera spolufinancovania Únie, ako aj zvýšená miera podpory investícií prospievajúcich k odolnému, udržateľnému a digitálnemu oživeniu hospodárstva a podpora pre mladých poľnohospodárov, aby sa zabezpečil primeraný pákový efekt dodatočných zdrojov, ktoré sa poskytujú prostredníctvom nástroja EURI.

(26)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu počas prechodného obdobia by sa v rokoch 2021 a 2022 mala zachovať rezerva na krízy v poľnohospodárskom sektore. Do tejto rezervy by sa mala zahrnúť príslušná suma tejto rezervy na roky 2021 a 2022.

(27)

Pokiaľ ide o úpravy predbežného financovania z EPFRV, malo by sa objasniť, že predĺženie programov podporovaných z EPFRV do 31. decembra 2022 v súlade s týmto nariadením ani dodatočné zdroje dostupné na základe nariadenia o EURI by nemalo viesť k poskytovaniu dodatočného predbežného financovania dotknutých programov.

(28)

V článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa v súčasnosti členským štátom ukladá povinnosť podávať oznámenia o ich rozhodnutiach prijatých v súlade s uvedeným článkom a o odhadovanom výsledku vo vzťahu k zníženiu časti sumy priamych platieb, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárovi v danom kalendárnom roku, ktorá presahuje 150 000 EUR na roky 2015 až 2020. V záujme zabezpečenia pokračovania existujúceho systému by členské štáty mali oznamovať svoje rozhodnutia prijaté v súlade s uvedeným článkom a odhadovaný výsledok vo vzťahu k zníženiu aj v súvislosti s kalendárnymi rokmi 2021 a 2022.

(29)

V článku 14 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa členským štátom umožňuje presun finančných prostriedkov medzi priamymi platbami a rozvojom vidieka, pokiaľ ide o kalendárne roky 2014 až 2020. S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mohli uplatňovať vlastnú stratégiu, pružnosť medzi piliermi by sa mala umožniť aj na kalendárny rok 2021 (rozpočtový rok 2022) a na kalendárny rok 2022 (rozpočtový rok 2023).

(30)

Na to, aby Komisia mohla stanoviť rozpočtové stropy v súlade s článkom 22 ods. 1, článkom 36 ods. 4, článkom 42 ods. 2, článkom 49 ods. 2, článkom 51 ods. 4 a článkom 53 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, je potrebné, aby členské štáty oznámili svoje rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov na jednotlivé schémy na kalendárny rok 2021 do 19. februára 2021 a na kalendárny rok 2022 do 1. augusta 2021.

(31)

V článku 22 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovuje lineárna úprava hodnoty platobných nárokov v prípade zmeny stropu režimu základnej platby z jedného roka na ďalší v dôsledku určitých rozhodnutí členských štátov, ktoré ovplyvnili strop režimu základnej platby. Rozšírenie prílohy II k uvedenému nariadeniu aj na vnútroštátne stropy po kalendárnom roku 2020 a možné ročné zmeny od daného dátumu by mohli mať vplyv na strop režimu základnej platby. Preto, aby členské štáty mohli dodržiavať povinnosť zabezpečiť, aby sa celkové hodnoty platobných nárokov a rezerv rovnali stropu režimu základnej platby, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 4 uvedeného nariadenia, je vhodné stanoviť lineárnu úpravu s cieľom prispôsobiť sa rozšíreniu alebo zmenám prílohy II k uvedenému nariadeniu počas prechodného obdobia. Navyše v záujme väčšej flexibility pre členské štáty je podľa všetkého vhodné povoliť im prispôsobiť hodnotu platobných nárokov alebo rezervy, aj s možnosťou rôznych mier prispôsobenia.

(32)

Členské štáty v súlade so súčasným právnym rámcom v roku 2014 oznámili svoje rozhodnutia až do kalendárneho roku 2020, týkajúce sa rozdelenia ročných vnútroštátnych stropov pre režim základných platieb medzi regióny a možných postupných ročných úprav na obdobie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1307/2013. Je potrebné, aby členské štáty uvedené rozhodnutia oznámili aj pre kalendárne roky 2021 a 2022.

(33)

Základným procesom v záujme spravodlivejšej distribúcie priamej podpory príjmu medzi poľnohospodárov je mechanizmus vnútornej konvergencie. Je čoraz náročnejšie opodstatniť výrazné individuálne rozdiely na základe zastaraných referenčných odkazov z minulosti. Základný model vnútornej konvergencie v nariadení (EÚ) č. 1307/2013 spočíva v tom, že členské štáty od roku 2015 uplatňujú jednotnú paušálnu sadzbu na všetky platobné nároky na vnútroštátnej i regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť hladší prechod na jednotnú hodnotu sa však stanovila výnimka, podľa ktorej členské štáty v období 2015 až 2019 môžu rozlišovať hodnoty platobných nárokov uplatňovaním čiastočnej konvergencie (tzv. tunelový model). Niektoré členské štáty túto výnimku využili. S cieľom pokračovať v procese dosahovania spravodlivejšej distribúcie priamych platieb by členské štáty po roku 2019 mali mať možnosť ďalej sa priblížiť k vnútroštátnemu alebo regionálnemu priemeru namiesto zavedenia jednotnej paušálnej sadzby alebo zachovania hodnoty platobných nárokov na úrovni z roku 2019. Táto možnosť členských štátov by sa preto mala uplatňovať od 1. januára 2021. Členské štáty by mali každoročne oznamovať Komisii svoje rozhodnutia týkajúce sa nasledujúceho roka.

(34)

Ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 týkajúce sa úpravy všetkých platobných nárokov, ktoré sa menia týmto nariadením, by sa mali uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2020, aby sa objasnilo, že členské štáty mohli vykonávať konvergenciu po roku 2019.

(35)

V článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovujú postupné ročné úpravy hodnoty platobných nárokov pridelených z rezervy, ktoré majú zodpovedať ročným zmenám vnútroštátneho stropu stanoveným v prílohe II k uvedenému nariadeniu, a teda viacročnému riadeniu rezervy. Uvedené pravidlá by sa mali upraviť tak, aby sa v nich zohľadňovala skutočnosť, že je možné zmeniť hodnotu všetkých pridelených platobných nárokov aj hodnotu rezervy s cieľom prispôsobiť sa zmene sumy v prílohe II k uvedenému nariadeniu medzi dvoma rokmi. V členských štátoch, ktoré sa rozhodnú pokračovať vo vnútornej konvergencii, sa táto vnútorná konvergencia realizuje každý rok. Na kalendárne roky 2020, 2021 a 2022 je potrebné v roku pridelenia určiť len hodnotu platobného nároku aktuálneho roka. Jednotková hodnota platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť z rezervy v danom roku, by sa mala vypočítať po možnej úprave rezervy v súlade s článkom 22 ods. 5 uvedeného nariadenia. V akomkoľvek nasledujúcom roku by sa hodnota platobných nárokov pridelených z rezervy mala prispôsobiť v súlade s článkom 22 ods. 5 uvedeného nariadenia.

(36)

V článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovuje uplatňovanie režimu jednotnej platby na plochu do 31. decembra 2020. Je vhodné povoliť predĺženie režimu jednotnej platby na plochu aj v rokoch 2021 a 2022.

(37)

Keďže zmena prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 stanovená v tomto nariadení nadobudne pre členské štáty účinnosť príliš neskoro na dodržanie pôvodnej lehoty pre niektoré povinnosti podávať oznámenia v roku 2020, je potrebné predĺžiť lehotu, v ktorej majú členské štáty prijať rozhodnutie o tom, či redistributívnu platbu prvýkrát zavedú od roku 2021 alebo 2022, a v ktorej majú toto rozhodnutie oznámiť Komisii. Túto lehotu je vhodné stanoviť na rovnaký dátum ako lehotu na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi.

(38)

Podľa článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa môžu členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, rozhodnúť, že v období rokov 2015 – 2020 poskytnú prechodnú vnútroštátnu pomoc s cieľom zabrániť náhlemu a podstatnému zníženiu podpory v tých sektoroch, ktoré využívali prechodnú vnútroštátnu pomoc do roku 2014. Aby sa zabezpečilo, že počas prechodného obdobia bude takáto pomoc naďalej zohrávať svoju úlohu pri podpore príjmov poľnohospodárov v týchto špecifických sektoroch, malo by sa ustanoviť pokračovanie tejto pomoci za rovnakých podmienok a obmedzení ako v období rokov 2015 – 2020.

(39)

V záujme právnej istoty by sa malo objasniť, že články 41 a 42 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 umožňujú členským štátom každoročne preskúmať svoje rozhodnutia o redistributívnej platbe. Lehota na preskúmanie uplatniteľná v rokoch 2021 a 2022 by sa mala stanoviť na rovnaký dátum ako lehota na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi.

(40)

V článku 52 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty, ktorými sa členským štátom umožňuje, aby rozhodli o pokračovaní vyplácania dobrovoľnej viazanej podpory až do roku 2020 na základe jednotiek produkcie, pre ktoré bola táto podpora poskytnutá v minulom referenčnom období. Cieľom tohto splnomocnenia je zabezpečiť čo najväčší súlad medzi schémami Únie zameranými na sektory, ktoré môžu byť poznačené štrukturálnymi nerovnováhami na trhu. Je preto vhodné predĺžiť uvedené splnomocnenie tak, aby sa vzťahovalo aj na roky 2021 a 2022.

(41)

Keďže zmena prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 stanovená v tomto nariadení nadobudne pre členské štáty účinnosť príliš neskoro na dodržanie pôvodnej lehoty pre niektoré povinnosti podávať oznámenia v roku 2020, je potrebné predĺžiť lehotu, v ktorej majú členské štáty prijať rozhodnutie o tom, či dobrovoľnú viazanú podporu prvýkrát zavedú od roku 2021 alebo 2022, a v ktorej majú toto rozhodnutie oznámiť Komisii. Túto lehotu je vhodné stanoviť na rovnaký dátum ako lehotu na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi. Podobne by sa mala posunúť na rovnaký dátum aj lehota pre rozhodnutie členských štátov o tom, či chcú naďalej poskytovať dobrovoľnú viazanú podporu v rokoch 2021 a 2022 alebo ju prestanú poskytovať, a pre oznámenie tohto rozhodnutia Komisii.

(42)

V článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovujú prvky oznámení členských štátov o dobrovoľnej viazanej podpore. Je vhodné objasniť, že uvedené oznámenia za kalendárne roky 2021 a 2022 by mali obsahovať percentuálny podiel vnútroštátneho stropu použitý na financovanie tejto podpory na roky 2021 a 2022.

(43)

V nariadení (EÚ) č. 1308/2013 sa stanovujú pravidlá spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov vrátane určitých schém pomoci. V legislatívnych návrhoch Komisie o SPP po roku 2020 sa ustanovilo, že sa tieto schémy pomoci majú začleniť do budúcich strategických plánov SPP členských štátov. S cieľom zabezpečiť bezproblémové začlenenie týchto schém pomoci do budúcej SPP by sa mali stanoviť pravidlá trvania každej z týchto schém pomoci v čase, keď sa majú počas prechodného obdobia obnoviť. Preto pokiaľ ide o schému pomoci v sektore olivového oleja a stolových olív, po existujúcich pracovných programoch vypracovaných na obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2021 by mali nasledovať nové pracovné programy na obdobie od 1. apríla 2021 do 31. decembra 2022. Existujúce operačné programy v sektore ovocia a zeleniny, ktoré nedosiahli maximálnu dĺžku trvania päť rokov, sa môžu predĺžiť len do 31. decembra 2022. Nové operačné programy v sektore ovocia a zeleniny by sa mali schváliť len na obdobie najviac troch rokov. Existujúce vnútroštátne programy pre sektor včelárstva vypracované na obdobie od 1. augusta 2019 do 31. júla 2022 by sa mali predĺžiť do 31. decembra 2022.

(44)

Vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 bolo vinohradníkom, ktorí majú povolenia na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, do značnej miery znemožnené plánované použitie týchto povolení v poslednom roku ich platnosti. S cieľom predísť strate týchto povolení a znížiť riziko zhoršenia podmienok, za ktorých by sa musela vykonávať výsadba, je potrebné umožniť predĺženie platnosti povolení na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020. Platnosť všetkých povolení na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorá uplynie v roku 2020, by sa preto mala predĺžiť do 31. decembra 2021. Okrem toho, berúc do úvahy zmeny trhových vyhliadok, by držitelia povolení na výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, mali mať možnosť nepoužiť svoje povolenia bez toho, aby podliehali administratívnym sankciám.

(45)

Ustanovenie nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 o povoleniach na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, zmenené týmto nariadením, by sa malo z dôvodu narušení spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 a následných ťažkostí, pokiaľ ide o využívanie týchto povolení na výsadbu, uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2020.

(46)

V roku 2013 sa stanovili prechodné ustanovenia s cieľom zabezpečiť plynulý prechod z bývalého režimu práv na výsadbu viniča na nový systém povolení na výsadbu, najmä s cieľom zabrániť nadmernej výsadbe pred začatím tohto nového systému. Posledná lehota na predloženie žiadostí o zmenu práv na výsadbu na povolenia sa končí 31. decembra 2020. Povolenia však musí použiť žiadateľ a nie sú obchodovateľné ako bývalé práva na výsadbu. Okrem toho sa od žiadateľov o povolenie môže požadovať, aby mali zodpovedajúcu plochu vinohradov, čo môže viesť k situáciám, keď držitelia práv na výsadbu ešte nenadobudli príslušné plochy vinohradov na využitie povolení, ktoré by vyplynuli z prevodu ich práv na výsadbu. Vážny hospodársky vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na sektor vinohradníctva a vinárstva spôsobil vinohradníkom problémy s peňažným tokom, ako aj neistotu v súvislosti s budúcim dopytom po víne. Vinohradníci, ktorí sú stále držiteľmi práv na výsadbu, by nemali byť nútení rozhodnúť sa, či chcú svoje práva na výsadbu previesť na povolenia, keď čelia mimoriadnym ťažkostiam spôsobeným krízou vyplývajúcou z pandémie ochorenia COVID-19, najmä preto, že v prípade, ak nebudú využívať svoje povolenia na výsadbu vyplývajúce z takéhoto prevodu, by im bola uložená administratívna sankcia. Tie členské štáty, ktoré umožnili vinohradníkom predložiť žiadosti o prevod práv na výsadbu do 31. decembra 2020, by preto mali mať možnosť predĺžiť lehotu na predloženie týchto žiadostí do 31. decembra 2022. V dôsledku toho by sa mal upraviť aj posledný dátum platnosti povolení vyplývajúcich z tohto prevodu, a to na 31. decembra 2025.

(47)

Článok 214a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 umožnil Fínsku za určitých podmienok poskytnúť s povolením Komisie vnútroštátnu pomoc v južnom Fínsku do roku 2020. Aby sa zabezpečila kontinuita platieb tejto pomoci počas prechodného obdobia, poskytnutie tejto vnútroštátnej pomoci je potrebné povoliť naďalej za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako v roku 2020.

(48)

S cieľom zlepšiť fungovanie trhu s olivovým olejom by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť o vykonávaní pravidiel uvádzania na trh na účely regulácie ponuky. Z rozsahu týchto rozhodnutí by sa však mali vylúčiť postupy, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž.

(49)

Nedávne udalosti ukázali, že poľnohospodári čoraz väčšmi čelia riziku volatility príjmov čiastočne pre trhovú expozíciu a čiastočne pre extréme poveternostné udalosti a časté sanitárne a fytosanitárne krízy, ktoré postihujú hospodárske zvieratá a agronomické aktíva Únie. S cieľom zmierniť účinky volatility príjmov a podnietiť poľnohospodárov, aby si v dobrých rokoch vytvárali rezervy na zlé roky, by sa na vnútroštátne daňové opatrenia, podľa ktorých sa základ dane z príjmu poľnohospodárov počíta na základe viacročného obdobia, nemali uplatňovať pravidlá štátnej pomoci.

(50)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanoviť pokračujúce uplatňovanie pravidiel súčasného rámca SPP a neprerušené platby poľnohospodárom a iným prijímateľom, a tým zabezpečiť predvídateľnosť a stabilitu počas prechodného obdobia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(51)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (13) a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(52)

Nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(53)

S cieľom zabezpečiť, aby dodatočné zdroje poskytnuté na základe nariadenia o EURI boli k dispozícii od 1. januára 2021, by ustanovenia o podpore z nástroja EURI v tomto nariadení mali mať retroaktívny účinok od uvedeného dátumu.

(54)

S ohľadom na nevyhnutnú potrebu okamžite zaistiť právnu istotu pre odvetvie poľnohospodárstva za súčasných okolností by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Členské štáty bezprecedentne zasiahla kríza spôsobená hospodárskymi, sociálnymi a zdravotnými dôsledkami pandémie COVID-19. Kríza brzdí rast v členských štátoch, čo zase zhoršuje závažný nedostatok likvidity, ktorý je dôsledkom náhleho a významného zvýšenia verejných investícií potrebných v zdravotníckych systémoch členských štátov a iných odvetviach ich hospodárstiev. Okrem toho kríza zhoršila situáciu ľudí ohrozených chudobou, čím sa znížila sociálna súdržnosť v členských štátoch. Okrem toho malo uzavretie vnútorných hraníc vážny vplyv aj na hospodársku spoluprácu, najmä v pohraničných oblastiach, kde ovplyvnilo dochádzanie pracovníkov a životaschopnosť mikropodnikov a malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). To vyvolalo mimoriadnu situáciu, ktorú je potrebné riešiť prostredníctvom osobitných, okamžitých a mimoriadnych opatrení, ktoré sa rýchlo prejavia v reálnej ekonomike.

(2)

V záujme riešenia dôsledkov krízy sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (4) a (EÚ) č. 1303/2013 (5) zmenili nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 (6) s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri implementácii operačných programov podporovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a Kohézneho fondu (ďalej spolu len „fondy“) a z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“). Keďže sa však závažné negatívne účinky na hospodárstva a spoločnosti Únie zhoršili, obe nariadenia boli znova zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 (7). Uvedené zmeny poskytli mimoriadnu dodatočnú flexibilitu, aby sa členským štátom umožnilo sústrediť sa na potrebnú reakciu na bezprecedentnú krízu tým, že sa posilní možnosť mobilizovať nevyužitú podporu z fondov a že sa zjednodušia procedurálne požiadavky spojené s implementáciou programu a s auditmi.

(3)

Európska rada schválila 23. apríla 2020 Plán obnovy s cieľom vysporiadať sa s rozsiahlymi otrasmi v hospodárstve a na jednej strane zmierniť sociálne a hospodárske dôsledky pre Úniu vyplývajúce z výnimočných obmedzení zavedených členskými štátmi na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 a na strane druhej zmierniť riziko asymetrickej obnovy vyplývajúce z rozdielnych národných prostriedkov dostupných v rôznych členských štátoch, ktoré má zase závažný vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Plán obnovy má robustnú investičnú zložku a vyzýva na zriadenie Európskeho fondu obnovy. Okrem toho, ako sa opätovne uvádza v záveroch Európskej rady z 21. júla 2020, poveruje Komisiu vykonaním analýzy potrieb, aby sa zdroje zacielili do tých odvetví a zemepisných oblastí v Únii, ktoré sú najviac zasiahnuté, a aby sa zároveň objasnila nadväznosť na viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027.

(4)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (8) a v medziach zdrojov, ktoré sú mu pridelené, by sa v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov mali vykonať opatrenia na podporu obnovy a odolnosti s cieľom riešiť bezprecedentný dopad krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Tieto dodatočné zdroje by sa mali použiť tak, aby sa zabezpečil súlad s lehotami stanovenými v nariadení (EÚ) 2020/2094.

(5)

Toto nariadenie ustanovuje pravidlá a vykonávacie opatrenia, pokiaľ ide dodatočné zdroje poskytnuté ako Nástroj na obnovu pre kohéziu a územia Európy (ďalej len „REACT-EU“) s cieľom poskytnúť pomoc na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva. V rámci REACT-EU dodatočná mimoriadna suma vo výške do 47 500 000 000 EUR v cenách roku 2018 na rozpočtový záväzok zo štrukturálnych fondov na roky 2021 a 2022 by sa mala poskytnúť na podporu tých členských štátov a regiónov, ktoré obnova po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov najviac zasiahla a ktoré pripravujú zelené, digitálne a odolne oživenie hospodárstva (ďalej len „zdroje REACT-EU“), s cieľom rýchlo nasadiť zdroje do reálnej ekonomiky prostredníctvom existujúcich operačných programov. Zdroje REACT-EU pochádzajú z Nástroja Európskej únie na obnovu. Na podnet Komisie by sa mala časť zdrojov REACT-EU prideliť na technickú pomoc. Komisia by mala stanoviť, ako sa rozdelia zdroje REACT-EU medzi jednotlivé členské štáty na základe metódy prideľovania rozpočtových prostriedkov založenej na najnovších dostupných objektívnych štatistických údajoch o relatívnej prosperite členských štátov a rozsahu vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na ich hospodárstvo a spoločnosť. Pred uplatnením metódy prideľovania rozpočtových prostriedkov týkajúcej sa zdrojov REACT-EU na rok 2021 a s cieľom poskytnúť podporu najdôležitejším odvetviam po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 v niektorých členských štátoch by sa mala Luxembursku prideliť suma 100 000 000 EUR a Malte suma 50 000 000 EUR. Vzhľadom na osobitnú zraniteľnosť hospodárstiev a spoločností najvzdialenejších regiónov by mala metóda prideľovania rozpočtových prostriedkov obsahovať vyhradenú dodatočnú sumu pre uvedené regióny. S cieľom zohľadniť vyvíjajúci sa charakter účinkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa rozdelenie malo v roku 2021 upraviť na základe tej istej metódy prideľovania rozpočtových prostriedkov a s použitím najnovších štatistických údajov dostupných k 19. októbru 2021, a to s cieľom rozdeliť podiel zdrojov REACT-EU na rok 2022.

(6)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie k vykonávaniu Parížskej dohody a v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja fondy prispejú k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa 30 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti klímy. Očakáva sa, že REACT-EU prispeje na ciele v oblasti klímy 25 % celkového finančného krytia. V súlade s podstatou REACT-EU ako nástroja na obnovu po kríze a flexibilitou, ktorú poskytuje toto nariadenie, vrátane chýbajúcich požiadaviek tematickej koncentrácie a možnosti členských štátov nasmerovať zdroje REACT-EU na podporu operácií EFRR alebo ESF podľa svojich potrieb, sa výška príspevkov členských štátov k tejto ambícii môže líšiť v závislosti od vnútroštátnych priorít.

(7)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(8)

S cieľom poskytnúť členským štátom maximálnu flexibilitu pri príprave opatrení „na mieru“ na obnovu po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva by Komisia mala stanoviť výšku pridelených rozpočtových prostriedkov pre jednotlivé členské štáty. Ďalej by sa mala stanoviť aj možnosť využiť prípadné zdroje REACT-EU na pomoc pre najodkázanejšie osoby a na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Okrem toho je potrebné stanoviť stropy na prideľovanie prostriedkov na technickú pomoc na podnet členských štátov, pričom sa členským štátom poskytne maximálna flexibilita, pokiaľ ide o ich pridelenie v rámci operačných programov podporovaných z EFRR alebo ESF. Operačná sila ESF by sa mala zachovať pri prideľovaní zdrojov REACT-EU v oblastiach politiky zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí v súlade s posilnenou zárukou pre mladých ľudí, zručností a vzdelávania, sociálneho začlenenia a zdravia, s osobitným zameraním na oslovenie znevýhodnených skupín a detí. Vzhľadom na to, že sa očakáva rýchle vynaloženie zdrojov REACT-EU, mala by sa viazanosť záväzkov spojených s týmito zdrojmi zrušiť až pri ukončení operačných programov.

(9)

Keďže pandémia COVID-19 postihla regióny a obce v členských štátoch odlišne, zapojenie regionálnych a miestnych subjektov z radov orgánov, hospodárskych a sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v súlade s princípom partnerstva je dôležité na prípravu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie obnovy po kríze s podporou REACT-EU.

(10)

Možnosť prevádzať finančné prostriedky medzi EFRR a ESF v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti by sa mala zaviesť aj pre zdroje REACT-EU v súlade s článkom 25a nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Takéto prevody by nemali mať vplyv ani na zdroje dostupné v rámci cieľa Európska územná spolupráca, ani na prostriedky osobitne pridelené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

(11)

S cieľom doplniť opatrenia, ktoré sú už k dispozícii v rámci rozsahu pôsobnosti podpory EFRR rozšírenej nariadeniami (EÚ) 2020/460 a (EÚ) 2020/558, by členské štáty mali mať naďalej možnosť využívať zdroje REACT-EU primárne na investície do produktov a služieb pre zdravotnícke služby vrátane cezhraničnej a inštitucionálnej, komunitnej a rodinnej starostlivosti, na poskytovanie podpory v podobe prevádzkového kapitálu alebo investičnej podpory pre MSP vrátane poradenskej podpory, najmä v odvetviach najviac zasiahnutých pandémiou COVID-19 a v tých, ktoré potrebujú rýchle oživenie, ako sú cestovný ruch a kultúra, na investície prispievajúce k prechodu na digitálne a zelené hospodárstvo, investície do infraštruktúry poskytujúcej nediskriminačné základné služby občanom a na opatrenia hospodárskej podpory pre tie regióny, ktoré sú najviac závislé od odvetví najviac zasiahnutých krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Mala by sa podporovať aj intenzívnejšia spolupráca, koordinácia a odolnosť v oblasti zdravia. Okrem toho by sa mala podporovať technická pomoc. Je vhodné, aby sa zdroje REACT-EU sústredili výhradne v rámci nového tematického cieľa „Podpora obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a príprava zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva“, čo by zároveň malo predstavovať jednotnú investičnú prioritu s cieľom umožniť zjednodušené programovanie a implementáciu týchto zdrojov.

(12)

V prípade ESF by členské štáty mali využívať zdroje REACT-EU predovšetkým na podporu prístupu na trh práce a k sociálnym systémom a na zabezpečenie zachovania pracovných miest, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času a podpory pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj pre podnikateľov a živnostníkov, umelcov a kreatívnych pracovníkov. Režimy skráteného pracovného času a podobné opatrenia, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby, majú za cieľ chrániť zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby pred rizikom nezamestnanosti a zároveň zachovať rovnakú úroveň pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a miezd zamestnancov. Zdroje REACT-EU pridelené na takéto režimy sa majú použiť výlučne na podporu pracovníkov. V kontexte súčasných výnimočných okolností spôsobených pandémiou COVID-19 by malo byť možné poskytnúť podporu na režimy skráteného pracovného času pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby aj vtedy, keď sa táto podpora nekombinuje s aktívnymi opatreniami trhu práce, pokiaľ uvedené opatrenia neukladajú vnútroštátne právne predpisy. Uvedené pravidlo by sa malo uplatňovať jednotným spôsobom aj na režimy skráteného pracovného času, ktoré sú podporované v súlade s nariadením (EÚ) č. 1303/2013, zmeneným nariadeniami (EÚ) 2020/460 a (EÚ) 2020/558, v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 a ktoré sa naďalej podporujú v rámci osobitnej investičnej priority „Podpora obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a príprava zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva“. Podpora takýchto režimov skráteného pracovného času zo strany Únie by mala byť časovo obmedzená.

(13)

Podpora by sa mala poskytovať aj na vytváranie pracovných miest a na kvalitné zamestnanie, najmä pre ľudí v zraniteľných situáciách, a na opatrenia na sociálne začlenenie a odstránenie chudoby. Opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa mali rozšíriť v súlade s posilnenou zárukou pre mladých ľudí. Mali by sa zabezpečiť investície do vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja zručností vrátane rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie, a to najmä pre znevýhodnené skupiny. Mal by sa podporovať rovnaký prístup k sociálnym službám všeobecného záujmu, a to aj pre deti, starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, etnické menšiny a bezdomovcov.

(14)

Členské štáty by okrem toho mali naďalej venovať osobitnú pozornosť ľuďom žijúcim vo vidieckych, v pohraničných, menej rozvinutých, ostrovných, horských, riedko osídlených a najvzdialenejších regiónoch, ako aj v oblastiach postihnutých priemyselnou transformáciou a vyľudňovaním, a v prípade potreby využívať na podporu týchto ľudí zdroje REACT-EU.

(15)

Keďže dočasné uzavretie hraníc medzi členskými štátmi spôsobilo značné problémy pre cezhraničné komunity a podniky, je vhodné umožniť členským štátom prideliť zdroje REACT-EU aj na existujúce cezhraničné programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby mali členské štáty dostatočné finančné prostriedky na rýchle vykonanie opatrení na obnovu po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva, je potrebné zvýšiť počiatočné zálohové platby v záujme rýchleho vykonania opatrení s podporou zdrojov REACT-EU. Počiatočné zálohové platby by mali zabezpečiť, aby členské štáty mali v prípade potreby prostriedky na preddavkové platby pre prijímateľov a aby predložené žiadosti o platbu boli prijímateľom rýchlo refundované.

(17)

Členské štáty by mali mať možnosť prideliť zdroje REACT-EU na nové vyhradené operačné programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti alebo na nové prioritné osi v rámci existujúcich programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a cieľa Európska územná spolupráca. S cieľom umožniť rýchle vykonávanie by malo byť povolené určiť pre nové vyhradené operačné programy len orgány, ktoré už sú určené v rámci existujúcich operačných programov podporovaných z EFRR, ESF alebo Kohézneho fondu. Od členských štátov by sa nemalo vyžadovať ex ante hodnotenie a mali by sa obmedziť prvky potrebné na predloženie operačného programu na schválenie Komisii.

(18)

Zdroje REACT-EU by sa mali použiť v súlade so zásadou udržateľného rozvoja a zásadou „nespôsobovať škodu“, pričom by sa mala zohľadniť Parížska dohoda a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Okrem toho by sa počas vykonávania operačných programov mali zohľadňovať a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a začlenenie rodového hľadiska.

(19)

S cieľom znížiť zaťaženie verejných rozpočtov, pokiaľ ide o obnovu po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a o prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva, by výdavky na operácie mali byť oprávnené od 1. februára 2020 a členské štáty by mali dostať výnimočnú možnosť požiadať o mieru spolufinancovania až 100 %, ktorá sa uplatní na samostatné prioritné osi operačných programov, ktoré poskytujú podporu zo zdrojov REACT-EU.

(20)

Hoci je dôležité zabezpečiť, aby 31. december 2023 zostal konečným dátumom oprávnenosti na programové obdobie 2014 – 2020, malo by sa objasniť, že v priebehu roka 2023 by sa ešte mohli vyberať operácie, ktoré získajú podporu.

(21)

V záujme zabezpečenia kontinuity vykonávania určitých operácií podporovaných zo zdrojov REACT-EU by sa mali uplatňovať ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz v nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza.

(22)

V nadväznosti na osobitné opatrenia flexibility v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 zavedené do nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 nariadením (EÚ) 2020/558 by mali byť oprávnené aj výdavky na fyzicky dokončené alebo plne vykonané operácie, ktoré podporujú obnovu po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva podporovaného v rámci príslušného nového tematického cieľa, za predpokladu, že príslušné operácie sa začali od 1. februára 2020.

(23)

V záujme toho, aby sa členským štátom umožnilo rýchlo použiť zdroje REACT-EU počas súčasného programového obdobia, je opodstatnené výnimočne oslobodiť členské štáty od povinnosti dodržiavať ex ante kondicionality a požiadavky na výkonnostnú rezervu a uplatňovanie výkonnostného rámca, na tematickú koncentráciu, a to aj pokiaľ ide o prahové hodnoty stanovené pre udržateľný rozvoj miest v rámci EFRR, a požiadavky na prípravu komunikačnej stratégie, pokiaľ ide o zdroje REACT-EU. Je však potrebné, aby členské štáty do 31. decembra 2024 vykonali aspoň jedno hodnotenie, aby sa posúdila účinnosť, efektívnosť, účinok a inkluzívnosť zdrojov REACT-EU, ako aj to, ako tieto zdroje prispeli k dosiahnutiu cieľov nového vyhradeného tematického cieľa. S cieľom uľahčiť dostupnosť porovnateľných informácií na úrovni Únie by sa od členských štátov malo vyžadovať v prípadoch, keď je to vhodné, aby využívali špecifické programové ukazovatele týkajúce sa COVID-19, ktoré poskytla Komisia. Okrem toho pri vykonávaní svojich povinností, pokiaľ ide o informovanie, komunikáciu a zviditeľňovanie, by členské štáty a riadiace orgány mali zlepšiť viditeľnosť mimoriadnych opatrení a zdrojov zavedených Úniou, a to najmä zabezpečením toho, aby sa potenciálni prijímatelia, prijímatelia, účastníci, koneční prijímatelia finančných nástrojov a široká verejnosť dozvedeli o existencii zdrojov REACT-EU, ich objeme a dodatočnej podpore, ktorá z nich vyplýva.

(24)

Aby mohli byť zdroje REACT-EU nasmerované do zemepisných oblastí, v ktorých sú najviac potrebné, by sa výnimočne a bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov, nemalo požadovať, aby sa zdroje REACT-EU pridelené pre EFRR a ESF rozdeľovali podľa kategórie regiónov. Očakáva sa však, že členské štáty zohľadnia rôzne regionálne potreby a úrovne rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby podpora bola rovnomerne rozložená medzi potreby regiónov a miest najviac postihnutých dôsledkami pandémie COVID-19 a potrebu zachovať zameranie na menej rozvinuté regióny v súlade s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovenými v článku 174 ZFEÚ. Členské štáty by zároveň v súlade s princípom partnerstva mali zapojiť miestne a regionálne orgány, ako aj príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov.

(25)

S výnimkou prípadov, keď sa v tomto nariadení stanovujú výnimky, by výdavky v rámci REACT-EU mali podliehať rovnakým povinnostiam a zárukám ako všetky finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti. To zahŕňa dodržiavanie základných práv a súlad s Chartou základných práv Európskej únie, ako aj účinné opatrenia na boj proti podvodom vykonávané s podporou existujúcich agentúr pre boj proti podvodom na úrovni členských štátov a Únie, ako sú Európsky úrad pre boj proti podvodom a v relevantných prípadoch Európska prokuratúra.

(26)

V prípade prijatia opatrení na ochranu rozpočtu Únie je dôležité, aby boli náležite ochránené oprávnené záujmy konečných prijímateľov a prijímateľov.

(27)

Na uľahčenie prevodov povolených na základe zmien zavedených týmto nariadením by sa podmienka stanovená v článku 30 ods. 1 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorá sa týka použitia rozpočtových prostriedkov na ten istý cieľ, nemala vzťahovať na uvedené prevody.

(28)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to reagovať na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zavedením flexibilných opatrení pri poskytovaní podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)

Vzhľadom na naliehavosť situácie vyvolanej pandémiou COVID-19 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(30)

Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(31)

V článku 135 ods. 2 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (10) sa stanovuje, že zmeny nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (11) alebo rozhodnutia Rady 2014/335/EÚ, Euratom (12), ktoré sa prijmú k dátumu nadobudnutia platnosti uvedenej dohody alebo po tomto dátume, sa neuplatňujú na Spojené kráľovstvo, pokiaľ majú tieto zmeny vplyv na finančné záväzky Spojeného kráľovstva. Podpora podľa tohto nariadenia v rokoch 2021 a 2022 sa financuje zo zvýšenia stropu vlastných zdrojov Únie, čo by malo vplyv na finančný záväzok Spojeného kráľovstva. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na Spojené kráľovstvo alebo v Spojenom kráľovstve,

(1)

Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) Únia uzavrela rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/135 (3) a dohoda nadobudla platnosť 1. februára 2020. Prechodné obdobie uvedené v článku 126 dohody o vystúpení, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo a v ňom v súlade s článkom 127 dohody o vystúpení naďalej uplatňuje právo Únie (ďalej len „prechodné obdobie“), sa končí 31. decembra 2020.

(2)

Článkom 10 Dohody medzi Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a Francúzskou republikou týkajúcej sa výstavby a prevádzky pevného spojenia cez Lamanšský prieliv prostredníctvom súkromných koncesionárov, podpísanej v Canterbury 12. februára 1986 (ďalej len „dohoda z Canterbury“), sa zriadila medzivládna komisia, ktorej úlohou je dohliadať na všetky záležitosti týkajúce sa výstavby a prevádzky pevného spojenia cez Lamanšský prieliv.

(3)

Do konca prechodného obdobia, medzivládna komisia predstavuje vnútroštátny bezpečnostný orgán v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 (4). V rámci tejto spôsobilosti, uplatňuje na celé pevné spojenie cez Lamanšský prieliv ustanovenia práva Únie týkajúce sa bezpečnosti železníc, a podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 (5), interoperability železníc.

(4)

Pokiaľ sa nestanoví inak, po skončení prechodného obdobia sa právo Únie už nebude uplatňovať na úsek pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Spojeného kráľovstva, a pokiaľ ide o úsek tohto pevného spojenia, ktorý podlieha právomoci Francúzska, medzivládna komisia prestane byť vnútroštátnym bezpečnostným orgánom podľa práva Únie. Bezpečnostné povolenie pre manažéra infraštruktúry pevného spojenia cez Lamanšský prieliv vydané medzivládnou komisiou podľa článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (6) a bezpečnostné osvedčenia vydané medzivládnou komisiou pre železničné podniky pôsobiace prostredníctvom tohto pevného spojenia podľa článku 10 uvedenej smernice stratia platnosť od 1. januára 2021.

(5)

S cieľom zachovať jednotný bezpečnostný režim bolo Francúzsko rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1531 (7) splnomocnené vyrokovať, podpísať a uzavrieť so Spojeným kráľovstvom medzinárodnú dohodu týkajúcu sa uplatňovania pravidiel Únie v oblasti bezpečnosti a interoperability železníc na pevné spojenie cez Lamanšský prieliv. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1530 (8) sa zmenila smernica (EÚ) 2016/798, pokiaľ ide, okrem iného, o pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych bezpečnostných orgánov.

(6)

Na základe nariadenia (EÚ) 2020/1530 a s výhradou dohody predpokladanej rozhodnutím (EÚ) 2020/1531, a uzatvorenej za určitých podmienok stanovených v uvedenom rozhodnutí, mala medzivládna komisia zostať jediným bezpečnostným orgánom pre celé pevné spojenie cez Lamanšský prieliv, pričom by v súvislosti s úsekom pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Francúzska, mohla predstavovať vnútroštátny bezpečnostný orgán v zmysle článku 3 bodu 7 smernice (EÚ) 2016/798. Je však nepravdepodobné, že dohoda predpokladaná rozhodnutím (EÚ) 2020/1531, nadobudne platnosť do konca prechodného obdobia.

(7)

Bez takejto dohody sa od 1. januára 2021 medzivládna komisia už nebude považovať za vnútroštátny bezpečnostný orgán v zmysle článku 3 bodu 7 smernice (EÚ) 2016/798, pokiaľ ide o úsek pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Francúzska. Bezpečnostné povolenia a bezpečnostné osvedčenia vydané medzivládnou komisiou stratia platnosť. Príslušným vnútroštátnym bezpečnostným orgánom pre úsek pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Francúzska sa stane francúzsky vnútroštátny bezpečnostný orgán.

(8)

Vzhľadom na hospodársky význam pevného spojenia cez Lamanšský prieliv pre Úniu je nevyhnutné, aby prevádzka tohto pevného spojenia pokračovala aj po 1. januári 2021. Na tento účel by bezpečnostné povolenie manažéra infraštruktúry pevného spojenia cez Lamanšský prieliv vydané medzivládnou komisiou malo zostať v platnosti najviac dva mesiace odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia, čo je dostatočný čas na to, aby francúzsky vnútroštátny bezpečnostný orgán mohol vydať svoje vlastné bezpečnostné povolenie.

(9)

Po skončení prechodného obdobia už nebudú platiť licencie vydané podľa kapitoly III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (9) železničným podnikom usadeným v Spojenom kráľovstve. Francúzsko 10. novembra 2020 podľa článku 14 ods. 3 smernice 2012/34/EÚ oznámilo Komisii svoj zámer začať rokovania o cezhraničnej dohode so Spojeným kráľovstvom. Cieľom takejto dohody by bolo umožniť železničným podnikom usadeným a licencovaným v Spojenom kráľovstve využívať cezhraničnú infraštruktúru spájajúcu Úniu a Spojené kráľovstvo prostredníctvom pevného spojenia cez Lamanšský prieliv až po pohraničnú priechodovú stanicu a terminál v Calais-Fréthun (Francúzsko) bez toho, aby podľa smernice 2012/34/EÚ získali licenciu od licenčného orgánu Únie.

(10)

S cieľom zabezpečiť prepojenosť medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom má zásadný význam, aby železničné podniky usadené a licencované v Spojenom kráľovstve pokračovali vo svojej prevádzke. Na tento účel by sa obdobie platnosti ich licencií vydaných Spojeným kráľovstvom podľa smernice 2012/34/EÚ a ich bezpečnostných osvedčení vydaných medzivládnou komisiou malo predĺžiť o deväť mesiacov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia, čo je dostatočný čas na to, aby sa dotknutému členskému štátu umožnilo prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie prepojenosti v súlade so smernicami 2012/34/EÚ a (EÚ) 2016/798 a na základe dohody predpokladanej rozhodnutím (EÚ) 2020/1531.

(11)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o odobratie výhod udelených držiteľom povolení, osvedčení a licencií, ak nie je zabezpečený súlad s požiadavkami Únie. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10). Na prijatie uvedených opatrení by sa mal použiť postup preskúmania vzhľadom na ich možný vplyv na bezpečnosť železníc. Komisia mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch.

(12)

Vzhľadom na naliehavosť, ktorú vyvoláva skončenie prechodného obdobia, sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(13)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie predbežných opatrení o istých aspektov železničnej bezpečnosti a prepojenosti so zreteľom na skončenie prechodného obdobia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať odo dňa nasledujúceho po skončení prechodného obdobia,

(1)

Prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (3) a nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 (4) výrazne posilnilo prostriedky dostupné pre Úniu na ochranu svojich finančných záujmov prostredníctvom trestného práva. Zriadenie Európskej prokuratúry je hlavnou prioritou v oblasti trestnej justície Únie a politiky Únie boja proti podvodom a v zúčastnených členských štátoch má právomoc vyšetrovať trestné činy a podávať obžaloby pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie v zmysle smernice (EÚ) 2017/1371.

(2)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie vykonáva Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „úrad“) administratívne vyšetrovania administratívnych nezrovnalostí, ako aj kriminálneho správania. Pri ukončení svojich vyšetrovaní môže vydať justičné odporúčania pre vnútroštátne orgány trestného stíhania s cieľom umožniť im podávanie obžalôb a vedenie trestných stíhaní v členských štátoch. Úrad OLAF bude v členských štátoch zúčastňujúcich sa na Európskej prokuratúre oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu Európskej prokuratúre a spolupracovať s ňou pri vyšetrovaniach Európskej prokuratúry.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (5) by sa vzhľadom na prijatie nariadenia (EÚ) 2017/1939 malo zmeniť a upraviť. Ustanovenia nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorými sa riadi vzťah medzi úradom a Európskou prokuratúrou, by sa mali zohľadniť v ustanoveniach nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a tieto ustanovenia by ich mali dopĺňať s cieľom zaistiť najvyššiu úroveň ochrany finančných záujmov Únie prostredníctvom synergií medzi nimi zaistením úzkej spolupráce, výmeny informácií, komplementárnosti a predchádzania duplicite.

(4)

Úrad a Európska prokuratúra by vzhľadom na svoj spoločný cieľ zachovávať integritu rozpočtu Únie mali nadviazať a udržiavať úzke vzťahy založené na zásade lojálnej spolupráce a zamerané na zaistenie komplementárnosti svojich mandátov a koordinácie svojich činností, najmä pokiaľ ide o rozsah posilnenej spolupráce na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Tento vzťah medzi úradom a Európskou prokuratúrou by mal prispieť k zabezpečeniu využitia všetkých dostupných prostriedkov na ochranu finančných záujmov Únie.

(5)

V nariadení (EÚ) 2017/1939 sa od úradu, ako aj od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie a od príslušných orgánov členských štátov vyžaduje, aby bez zbytočného odkladu oznamovali Európskej prokuratúre podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou môže Európska prokuratúra uplatniť svoje právomoci. Keďže mandát úradu spočíva vo vykonávaní administratívnych vyšetrovaní podvodov, korupcie a akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, má ideálne postavenie a vybavenie na to, aby pre Európsku prokuratúru predstavoval partnera a privilegovaný zdroj informácií.

(6)

Skutočnosti, ktoré poukazujú na možnú trestnú činnosť patriacu do právomoci Európskej prokuratúry, môžu byť súčasťou počiatočných obvinení predložených úradu alebo sa objavia až v priebehu administratívneho vyšetrovania začatého úradom na základe podozrenia na administratívne nezrovnalosti. Aby úrad splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči Európskej prokuratúre, mal by preto oznamovať podozrivú trestnú činnosť v akejkoľvek fáze vyšetrovania, pred jeho začatím alebo počas jeho vyšetrovaní.

(7)

V nariadení (EÚ) 2017/1939 sa uvádzajú minimálne prvky, ktoré tieto oznámenia majú obsahovať. Úrad možno bude musieť uskutočniť predbežné posúdenie obvinení, aby mohol tieto skutočnosti zistiť a získať potrebné informácie. Úrad by mal uskutočniť takéto posúdenie urýchlene a s využitím prostriedkov, ktoré neohrozujú možné budúce vyšetrovanie trestného činu. Po ukončení tohto posúdenia by mal úrad podať správu Európskej prokuratúre, ak zistil podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorý patrí do jej právomoci.

(8)

Vzhľadom na odborné znalosti úradu by inštitúcie, orgány, úrady a agentúry zriadené zmluvami alebo na ich základe (ďalej len „inštitúcie, orgány, úrady a agentúry“) mali mať možnosť využiť úrad na uskutočnenie takéhoto predbežného posúdenia obvinení, ktoré im boli oznámené.

(9)

V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 by úrad v zásade nemal začať administratívne vyšetrovanie, ktoré by bolo súbežné s vyšetrovaním tých istých skutkov, ktoré vedie Európska prokuratúra. V niektorých prípadoch si však ochrana finančných záujmov Únie môže vyžadovať, aby úrad pred ukončením trestného konania začatého Európskou prokuratúrou vykonal doplňujúce administratívne vyšetrovanie na účely posúdenia, či sú potrebné ochranné opatrenia, alebo či sa majú prijať finančné, disciplinárne alebo administratívne opatrenia. Takéto doplňujúce vyšetrovanie môže byť primerané okrem iného v prípade vymáhania súm dlžných rozpočtu Únie, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá o premlčaní, keď sú ohrozené sumy veľmi vysoké alebo keď treba v rizikových situáciách zabrániť ďalším výdavkom prostredníctvom administratívnych opatrení.

(10)

Na účely uplatňovania požiadavky neduplicity vyšetrovaní by sa pojem „tie isté skutky“ mal zohľadniť v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa zásady ne bis in idem a mal by znamenať, že skutkové okolnosti prípadu, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sú zhodné alebo v podstate rovnaké, a mal by sa chápať ako existencia súboru konkrétnych okolností, ktoré sú neoddeliteľne spojené v čase a priestore.

(11)

V nariadení (EÚ) 2017/1939 sa stanovuje, že Európska prokuratúra môže požiadať úrad o vykonanie takýchto doplňujúcich administratívnych vyšetrovaní. Keď Európska prokuratúra o takéto doplňujúce vyšetrovania nepožiada, by mal mať úrad možnosť uskutočniť ich aj z vlastnej iniciatívy za osobitných podmienok po porade s Európskou prokuratúrou. Európska prokuratúra by predovšetkým mala mať možnosť namietať proti začatiu alebo pokračovaniu vyšetrovania úradu, alebo proti tomu, aby úrad vykonával určité vyšetrovacie úkony, najmä v záujme zachovania efektívnosti svojich vyšetrovaní a právomocí. Úrad by sa mal zdržať úkonov, voči ktorým Európska prokuratúra vzniesla námietku. Ak Európska prokuratúra nevznesie námietku a úrad začne vyšetrovanie, mal by uvedené vyšetrovanie viesť v neustálej konzultácii s Európskou prokuratúrou.

(12)

Úrad by mal aktívne podporovať vyšetrovania Európskej prokuratúry. V tejto súvislosti by Európska prokuratúra mala mať možnosť požiadať úrad o podporu alebo doplnenie svojich vyšetrovaní trestných činov prostredníctvom výkonu právomocí podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013. Úrad by mal takúto podporu v medziach svojich právomocí a v medziach rámca stanoveného uvedeným nariadením.

(13)

Na zaistenie účinnej koordinácie, spolupráce a transparentnosti by si úrad a Európska prokuratúra mali nepretržite vymieňať informácie. Výmena informácií pred začatím vyšetrovaní vykonávaných úradom alebo Európskou prokuratúrou je obzvlášť dôležitá v záujme zabezpečenia náležitej koordinácie ich príslušných úkonov, na zaistenie komplementárnosti a na predchádzanie duplicite. Na tento účel by úrad aj Európska prokuratúra mali využiť funkciu pozitívnej/negatívnej lustrácie v ich príslušných systémoch správy prípadov. Úrad a Európska prokuratúra by mali v dohodách o spolupráci bližšie určiť postupy a podmienky tejto výmeny informácií. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie pravidiel, ktoré sa usilujú o zabránenie duplicity a zaistenie komplementárnosti by sa úrad a Európska prokuratúra mali dohodnúť na určitých harmonogramoch na výmenu informácií.

(14)

V správe Komisie o hodnotení uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 2. októbra 2017 (ďalej len „hodnotiaca správa Komisie“), sa dospelo k záveru, že zmeny právneho rámca z roku 2013 priniesli jednoznačné zlepšenia, pokiaľ ide o vedenie vyšetrovaní, spoluprácu s partnermi a práva dotknutých osôb. Zároveň sa však v hodnotiacej správe Komisie poukázalo na niektoré nedostatky, ktoré majú vplyv na účinnosť a efektívnosť vyšetrovaní.

(15)

Najjednoznačnejšie zistenia hodnotiacej správy Komisie je potrebné zohľadniť, a to prostredníctvom zmien nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013. Tieto zmeny sú potrebné z krátkodobého hľadiska na posilnenie rámca pre vyšetrovania úradu s cieľom zachovať silné postavenie a plnú funkčnosť úradu, ktorý svojimi administratívnymi vyšetrovaniami dopĺňa trestnoprávny prístup Európskej prokuratúry bez zmeny mandátu alebo právomoci úradu. Zmeny sa týkajú najmä oblastí, v ktorých nejasnosť nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by mohla brániť účinnému vedeniu vyšetrovaní úradu, najmä pokiaľ ide o kontroly a inšpekcie na mieste, možnosť prístupu k informáciám o bankových účtoch alebo prípustnosť správ z vyšetrovania, ktoré vypracoval úrad, ako dôkazov v administratívnych alebo súdnych konaniach.

(16)

Zmenami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 nie sú dotknuté procesné záruky uplatniteľné v rámci vyšetrovaní. Úrad je viazaný procesnými zárukami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (6), ako aj v Charte základných práv Európskej únie. Uvedeným rámcom sa od úradu vyžaduje, aby svoje vyšetrovania viedol objektívne, nestranne a dôverne, aby získaval dôkazy v prospech aj v neprospech dotknutých osôb a vykonával vyšetrovacie úkony na základe písomného oprávnenia a po preskúmaní zákonnosti. Úrad musí zabezpečiť dodržiavanie práv osôb dotknutých jeho vyšetrovaním vrátane prezumpcie neviny a práva nevypovedať proti sebe. Dotknuté osoby majú počas vypočúvania okrem iného právo na pomoc osoby podľa ich vlastného výberu, právo na potvrdenie záznamu vypočúvania a právo na používanie ktoréhokoľvek z úradných jazykov inštitúcií Únie. Dotknuté osoby majú takisto právo vyjadriť sa k skutočnostiam prípadu pred vypracovaním záverov.

(17)

Osobám, ktoré oznamujú podvody, korupciu a akékoľvek iné protiprávne činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, by sa mala priznať ochrana podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (7).

(18)

Ak úrad v rámci svojho mandátu vykonáva na žiadosť Európskej prokuratúry podporné opatrenia, úrad a Európska prokuratúra by s cieľom chrániť prípustnosť dôkazov, ako aj základné práva a procesné záruky a zároveň predchádzať duplicite vyšetrovaní a zabezpečiť účinnú a komplementárnu spoluprácu mali v úzkej spolupráci zabezpečiť, aby sa dodržiavali uplatniteľné procesné záruky uvedené v kapitole VI nariadenia (EÚ) 2017/1939.

(19)

Úrad má právomoc vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste, vďaka ktorým má prístup do priestorov a k dokumentácii hospodárskych subjektov v rámci vyšetrovania podozrení z podvodov, korupcie alebo akýchkoľvek ďalších protiprávnych činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. Takéto kontroly a inšpekcie na mieste sa vykonávajú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96, ktoré v niektorých prípadoch podmieňujú uplatňovanie uvedených právomocí podmienkami stanovenými vnútroštátnym právom. V hodnotiacej správe Komisie sa zistilo, že rozsah, v ktorom sa vnútroštátne právo uplatňuje, nie je úplne jasný, čo znižuje účinnosť vyšetrovacích činností úradu.

(20)

Je preto vhodné objasniť prípady, pri ktorých sa v priebehu vyšetrovaní úradu má uplatňovať vnútroštátne právo, bez toho, aby sa zmenili právomoci úradu alebo spôsob, akým sa nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uplatňuje vo vzťahu k členským štátom zohľadňujúc rozsudok Všeobecného súdu z 3. mája 2018 vo veci T-48/16, Sigma Orionis SA/Európska komisia (8).

(21)

Vykonávanie kontrol a inšpekcií na mieste úradom v prípadoch, keď sa dotknutý hospodársky subjekt podriadi tejto kontrole a inšpekcii na mieste, by sa malo spravovať výlučne právom Únie. To by malo úradu umožniť vykonávať jeho vyšetrovacie právomoci účinne a jednotne vo všetkých členských štátoch s cieľom prispieť k vysokej úrovni ochrany finančných záujmov Únie v celej Únii v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(22)

V prípadoch, keď úrad potrebuje pomoc príslušných orgánov členských štátov, najmä ak sa hospodársky subjekt bráni kontrole a inšpekcii na mieste, by mali členské štáty zabezpečiť účinnosť konania úradu a poskytnúť mu potrebnú pomoc v súlade s príslušnými pravidlami vnútroštátneho procesného práva. S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala zohľadniť každé porušenie povinnosti členského štátu spolupracovať s úradom pri zvažovaní, či sa majú príslušné sumy vymáhať od členských štátov prostredníctvom uplatňovania finančných opráv v súlade s uplatniteľným právom Únie.

(23)

Úrad môže podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uzatvárať administratívne dohody s príslušnými orgánmi členských štátov, ako sú koordinačné útvary pre boj proti podvodom, a s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami s cieľom ustanoviť dohody o ich spolupráci podľa uvedeného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prenos informácií, vedenie vyšetrovaní a opatrenia prijaté v nadväznosti na vyšetrovania.

(24)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by sa malo zmeniť, aby sa zaviedla povinnosť hospodárskych subjektov spolupracovať s úradom v súlade s ich povinnosťou podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 umožniť prístup do priestorov, na pozemky, do dopravných prostriedkov alebo na iné miesta, ktoré sa používajú na podnikateľské účely, na vykonanie kontrol a inšpekcií na mieste a v súlade s povinnosťou stanovenou v článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9), podľa ktorého má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, spolupracovať v plnej miere pri ochrane finančných záujmov Únie, a to aj v súvislosti s vyšetrovaniami vykonávanými úradom.

(25)

Súčasťou uvedenej povinnosti spolupráce by mala byť možnosť úradu vyžadovať od hospodárskych subjektov, ktoré mohli byť zapojené do vyšetrovanej veci alebo ktoré môžu disponovať relevantnými informáciami, aby tieto informácie poskytli. Pri vyhovení takýmto žiadostiam by hospodárske subjekty nemali byť povinné vypovedať vo svoj neprospech, ale mali by byť povinné odpovedať na otázky týkajúce sa skutkových okolností a poskytnúť dokumenty aj v prípade, že uvedené informácie sa môžu použiť proti nim alebo proti inému hospodárskemu subjektu ako dôkaz protiprávneho činu. S cieľom zabezpečiť efektívnosť vyšetrovaní v kontexte súčasných pracovných postupov by mal mať úrad možnosť požiadať o prístup k informáciám v súkromných zariadeniach používaných na pracovné účely. Na prístup úradu by sa mali vzťahovať rovnaké podmienky a mal by mať rovnaký rozsah, aké platia pre vnútroštátne kontrolné orgány, a prístup by mal byť obmedzený len na prípady, keď má úrad opodstatnené dôvody domnievať sa, že obsah takýchto zariadení môže byť relevantný pre vyšetrovanie, v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality, a mal by sa týkať len informácií relevantných pre vyšetrovanie.

(26)

Hospodárske subjekty by počas vykonávania kontrol a inšpekcií na mieste mali mať možnosť používať ktorýkoľvek z úradných jazykov dotknutého členského štátu, v ktorom sa kontrola vykonáva, a mali by mať právo na pomoc osoby podľa svojho výberu vrátane externého právneho poradcu. Prítomnosť právneho poradcu by však nemala predstavovať právnu podmienku platnosti kontrol a inšpekcií na mieste. Na zabezpečenie účinnosti kontrol a inšpekcií na mieste, najmä v súvislosti s rizikom zmiznutia dôkazov, by úrad mal mať prístup do priestorov, na pozemky, do dopravných prostriedkov alebo na iné miesta, ktoré sa používajú na podnikateľské účely, bez toho, aby čakal na konzultáciu hospodárskeho subjektu s právnym poradcom. Úrad by mal akceptovať iba krátky a primeraný odklad spôsobený čakaním na konzultáciu s právnym poradcom pred začatím vykonávania kontroly a inšpekcie na mieste. Každý takýto odklad by sa mal obmedziť len na nevyhnutné minimum.

(27)

Na zabezpečenie transparentnosti pri vykonávaní kontrol a inšpekcií na mieste by mal úrad hospodárskym subjektom poskytnúť primerané informácie o ich povinnosti spolupracovať a o dôsledkoch v prípade odmietnutia a o príslušnom postupe vrátane procesných záruk.

(28)

V rámci interných vyšetrovaní a v prípade potreby v rámci externých vyšetrovaní má úrad prístup ku všetkým relevantným informáciám, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry. Ako sa navrhuje v hodnotiacej správe Komisie, je potrebné objasniť, že tento prístup by sa mal umožniť bez ohľadu na druh nosiča, na ktorom sa uvedené informácie alebo údaje uchovávajú, s cieľom zohľadniť vyvíjajúci sa technologický pokrok. V priebehu interných vyšetrovaní by mal mať úrad možnosť požiadať o prístup k informáciám vedených v súkromných zariadeniach používaných na pracovné účely, keď má úrad opodstatnené dôvody domnievať sa, že ich obsah môže byť relevantný pre vyšetrovanie. Malo by byť možné, aby príslušná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra mala pre prístup úradu stanovené osobitné podmienky. Takýto prístup by mal byť v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality a mal by sa týkať len informácií relevantných pre vyšetrovanie. S cieľom zaručiť účinnú a jednotnú úroveň prístupu úradu, ako aj vysokú úroveň ochrany základných práv dotknutých osôb by inštitúcie, orgány, úrady a agentúry mali zabezpečiť vzájomný súlad pravidiel o prístupe k súkromným zariadeniam, ktoré prijali jednotlivé inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, s cieľom zabezpečiť rovnocenné podmienky v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10).

(29)

S cieľom vytvoriť ucelenejší rámec pre vyšetrovania úradu by sa pravidlá uplatniteľné na interné a externé vyšetrovania mali viac zosúladiť, aby sa odstránili určité rozdiely identifikované v hodnotiacej správe Komisie v prípadoch, keď rozdielnosť pravidiel nie je odôvodnená. Napríklad správy a odporúčania vypracované po skončení externého vyšetrovania by sa mali v prípade potreby zasielať dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram, aby prijali vhodné opatrenia, tak, ako je to v prípade interných vyšetrovaní. Úrad by mal, pokiaľ mu to jeho mandát umožňuje, podporovať dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru pri opatreniach nadväzujúcich na ich odporúčania. Ak úrad nezačne vyšetrovanie, mal by mať možnosť zaslať orgánom členských štátov alebo inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram relevantné informácie na účely prijatia vhodných opatrení. Takéto informácie by mal zaslať, keď sa rozhodne nezačať vyšetrovanie napriek dostatočnému podozreniu z podvodu, korupcie alebo akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Pred tým, ako tak urobí, by mal úrad náležite zvážiť, či tým prípadne nezasiahne do prebiehajúceho vyšetrovania Európskej prokuratúry.

(30)

Vzhľadom na veľké rozdiely medzi vnútroštátnymi inštitucionálnymi rámcami by členské štáty mali mať na základe zásady lojálnej spolupráce možnosť oznámiť úradu orgány, ktoré sú príslušné na prijatie opatrení na základe odporúčaní úradu, ako aj orgány, ktoré musia byť informované, napríklad na finančné, štatistické alebo monitorovacie účely, na účely plnenia svojich povinností. Takéto orgány môžu zahŕňať národné koordinačné útvary pre boj proti podvodom. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nemajú odporúčania úradu zahrnuté v jeho správach záväzné právne účinky voči takýmto orgánom členských štátov alebo inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram.

(31)

Úrad by mal disponovať prostriedkami na sledovanie peňažných stôp s cieľom odhaliť typický modus operandi mnohých podvodných konaní. Úrad dokáže vo viacerých členských štátoch získať informácie o bankových účtoch relevantné pre svoju vyšetrovaciu činnosť, ktorými disponujú úverové inštitúcie, a to spoluprácou s vnútroštátnymi orgánmi a s ich pomocou. Na zabezpečenie účinného prístupu v rámci celej Únie by sa v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 mala bližšie určiť povinnosť príslušných vnútroštátnych orgánov poskytnúť úradu informácie o bankových účtoch, ktorá by bola súčasťou ich všeobecnej povinnosti poskytovať úradu pomoc. Členské štáty by mali Komisii oznámiť príslušné orgány, prostredníctvom ktorých sa takáto spolupráca má uskutočňovať. Vnútroštátne orgány by pri poskytovaní takejto pomoci úradu mali konať za rovnakých podmienok, aké platia pre príslušné vnútroštátne orgány dotknutého členského štátu.

(32)

Na účely ochrany a dodržiavania procesných záruk a základných práv by Komisia mala vytvoriť internú funkciu kontrolóra procesných záruk (ďalej len „kontrolór“), ktorá by mala byť v záujme efektívneho využívania zdrojov administratívne pričlenená k dozornému výboru a ktorej by sa mali poskytnúť primerané zdroje. Kontrolór by mal vybavovať sťažnosti úplne nezávisle, a to aj od dozorného výboru a úradu a mal by mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich úloh.

(33)

Dotknutá osoba by mala mať možnosť podať u kontrolóra sťažnosť, pokiaľ ide o dodržiavanie procesných záruk zo strany úradu, ako aj z dôvodu porušenia pravidiel, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovania úradu, najmä porušení procesných požiadaviek a základných práv. Na tento účel by sa mal ustanoviť mechanizmus na podávanie sťažností. Kontrolór by mal byť zodpovedný za vydávanie odporúčaní v reakcii na takéto sťažnosti, pričom v prípade potreby by navrhoval riešenia problémov uvedených v sťažnosti. Kontrolór by mal sťažnosť preskúmať v rýchlom, kontradiktórnom konaní, pričom by sa úradu umožnilo pokračovať v prebiehajúcom vyšetrovaní. Kontrolór by mal sťažovateľovi a úradu poskytnúť príležitosť vyjadriť sa, alebo vyriešiť problémy uvedené v sťažnosti. Generálny riaditeľ by mal prijať vhodné opatrenia vyplývajúce z odporúčania kontrolóra. Generálny riaditeľ by mal mať v riadne odôvodnených prípadoch možnosť sa od odporúčaní kontrolóra odchýliť. Dôvody pre takéto konanie by sa mali pripojiť k záverečnej správe z vyšetrovania.

(34)

V záujme zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti by mal kontrolór do svojej výročnej správy zahrnúť informácie o mechanizme na podávanie sťažností. Vo výročnej správe by sa mal uviesť najmä počet prijatých sťažností, typy porušení procesných požiadaviek a základných práv, príslušné činnosti a podľa možnosti následné opatrenia prijaté úradom.

(35)

Včasné poskytnutie informácií zo strany úradu na účely prijatia ochranných opatrení je základným nástrojom ochrany finančných záujmov Únie. S cieľom zaistiť úzku spoluprácu v tejto oblasti medzi úradom a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami je potrebné, aby tieto inštitúcie, orgány, úrady a agentúry mohli kedykoľvek uskutočniť konzultácie s úradom na účely rozhodnutia o primeraných ochranných opatreniach vrátane opatrení na zabezpečenie dôkazov.

(36)

Správy vypracované úradom predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Podľa hodnotiacej správy Komisie toto pravidlo dostatočne nezabezpečuje účinnosť činností úradu v niektorých členských štátoch. Na zvýšenie účinnosti a konzistentného využívania správ vypracovaných úradom by sa v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 mala stanoviť prípustnosť takýchto správ v súdnych konaniach inej ako trestnoprávnej povahy na vnútroštátnych súdoch, ako aj v správnych konaniach v členských štátoch. Pravidlo, ktoré stanovuje rovnocennosť týchto správ so správami národných administratívnych inšpektorov, by sa malo naďalej uplatňovať v prípade vnútroštátneho súdneho konania trestnoprávnej povahy. V nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by sa mala stanoviť aj prípustnosť správ vypracovaných úradom v správnych a súdnych konaniach na úrovni Únie.

(37)

Nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 sa zaviedli koordinačné útvary členských štátov pre boj proti podvodom s cieľom uľahčiť účinnú spoluprácu a výmenu informácií vrátane informácií operačnej povahy medzi úradom a členskými štátmi. V hodnotiacej správe Komisie sa dospelo k záveru, že pozitívne prispeli k práci úradu. V hodnotiacej správe Komisie sa zároveň identifikovala potreba ďalšieho objasnenia úlohy uvedených koordinačných útvarov pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť, aby sa úradu poskytovala pomoc potrebná na zaistenie účinnosti jeho vyšetrovaní, pričom organizácia a právomoci koordinačných útvarov pre boj proti podvodom ostáva vecou jednotlivých členských štátov. V uvedenej súvislosti by koordinačné útvary pre boj proti podvodom mali byť schopné poskytovať alebo koordinovať potrebnú pomoc pre úrad, aby ten mohol účinne vykonávať svoje úlohy, a to pred externým alebo interným vyšetrovaním, počas neho alebo po jeho skončení.

(38)

Povinnosť úradu poskytovať členským štátom pomoc s cieľom koordinovať ich činnosť na účely ochrany finančných záujmov Únie je kľúčovým prvkom jeho mandátu na podporu cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi. Mali by sa stanoviť podrobnejšie pravidlá s cieľom uľahčiť koordinačné činnosti úradu a v tejto súvislosti jeho spoluprácu s orgánmi členských štátov, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Uvedenými pravidlami by nemalo byť dotknuté vykonávanie právomocí, ktoré vykonáva úrad a ktoré boli delegované na Komisiu konkrétnymi ustanoveniami, ktorými sa upravuje vzájomná pomoc medzi správnymi orgánmi členských štátov a spolupráca medzi týmito orgánmi a Komisiou, najmä pokiaľ ide o nariadenie Rady (ES) č. 515/97 (11) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (12), ako aj koordinačné činnosti týkajúce sa európskych štrukturálnych a investičných fondov.

(39)

Malo by sa objasniť, že ak príslušné orgány členských štátov, vrátane koordinačných útvarov pre boj proti podvodom, konajú v spolupráci s úradom alebo s inými príslušnými orgánmi na účely ochrany finančných záujmov Únie, sú naďalej viazané vnútroštátnym právom.

(40)

Koordinačné útvary pre boj proti podvodom by mali mať v súvislosti s koordinačnými činnosťami možnosť poskytnúť úradu pomoc, ako aj navzájom spolupracovať v záujme ďalšieho posilnenia dostupných mechanizmov spolupráce v oblasti boja proti podvodom.

(41)

Príslušné orgány členských štátov, ako aj inštitúcie, orgány, úrady a agentúry by mali prijať opatrenia vyplývajúce z odporúčania úradu. Aby sa úradu umožnilo sledovať vývoj jeho prípadov, členský štát by mal v prípadoch, keď úrad vydá justičné odporúčania pre vnútroštátne orgány trestného stíhania členského štátu, zaslať úradu na jeho žiadosť konečné rozhodnutie vnútroštátneho súdu. S cieľom plne zachovať nezávislosť súdnictva by sa takýto prenos mal uskutočniť len po tom, ako sa príslušné súdne konania s konečnou platnosťou skončili a konečné rozhodnutie súdu sa zverejnilo.

(42)

S cieľom doplniť procesné pravidlá týkajúce sa vedenia vyšetrovaní uvedených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by mal úrad stanoviť usmernenia k vyšetrovacím postupom, ktoré by mali zamestnanci úradu dodržiavať.

(43)

Malo by sa objasniť, že úrad sa môže zúčastňovať na spoločných vyšetrovacích tímoch zriadených v súlade s právom Únie a má právo vymieňať si operačné informácie získané v rámci tejto účasti. Použitie takýchto informácií podlieha podmienkam a zárukám stanoveným v práve Únie, na základe ktorých boli spoločné vyšetrovacie tímy zriadené. Keď sa úrad zúčastňuje na spoločných vyšetrovacích tímoch, má podpornú funkciu a zohráva úlohu partnera, pričom sa naň vzťahujú prípadné právne obmedzenia v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

(44)

Najneskôr do piatich rokov od dátumu určeného v súlade s článkom 120 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) 2017/1939 by Komisia mala zhodnotiť uplatňovanie nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013, a to najmä pokiaľ ide o účinnosť spolupráce medzi úradom a Európskou prokuratúrou, na účely posúdenia, či skúsenosti z uvedenej spolupráce opodstatňujú zmenu nariadenia. Komisia by v prípade potreby, najneskôr do dvoch rokov po uvedenom zhodnotení, mala predložiť nový komplexný legislatívny návrh.

(45)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie ochrany finančných záujmov Únie prispôsobením činnosti úradu zriadeniu Európskej prokuratúry a zvýšením účinnosti vyšetrovaní vykonávaných úradom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prijatím pravidiel medzi úradom a Európskou prokuratúrou, ktoré zvýšia účinnosť nimi vedených vyšetrovaní, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(46)

Týmto nariadením sa nemenia právomoci a povinnosti členských štátov prijímať opatrenia na boj proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

(47)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal formálne pripomienky 23. júla 2018.

(48)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) Únia uzavrela rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/135 (3) a dohoda nadobudla platnosť 1. februára 2020. Prechodné obdobie uvedené v článku 126 dohody o vystúpení, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) a v ňom v súlade s článkom 127 dohody o vystúpení naďalej uplatňuje právo Únie, sa končí 31. decembra 2020. Dňa 25. februára 2020 Rada prijala rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/266 (4) o poverení začať rokovania so Spojeným kráľovstvom o novej dohode o partnerstve. Ako vyplýva zo smerníc na rokovania, toto poverenie sa okrem iného vzťahuje na prvky potrebné na komplexné riešenie vzťahov v cestnej doprave so Spojeným kráľovstvom po skončení prechodného obdobia. Nie je však isté, či dohoda medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom upravujúca ich budúci vzťah v oblasti cestnej nákladnej a osobnej dopravy nadobudne platnosť do konca uvedeného obdobia.

(2)

Na konci prechodného obdobia a bez akýchkoľvek osobitných ustanovení sa ukončia všetky práva a povinnosti vyplývajúce z práva Únie v súvislosti s prístupom na trh, ako sa stanovuje v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 (5) a (ES) č. 1073/2009 (6), pokiaľ ide o vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou a jej členskými štátmi.

(3)

V takejto situácii by bola medzinárodná cestná nákladná a osobná doprava medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom vážne narušená.

(4)

Gibraltár nie je zaradený do územnej pôsobnosti tohto nariadenia a žiadny v ňom uvedený odkaz na Spojené kráľovstvo sa nevzťahuje na Gibraltár.

(5)

Multilaterálny systém kvót Európskej konferencie ministrov dopravy (ECMT) je jediným ďalším dostupným právnym rámcom, ktorý by mohol poskytnúť základ pre cestnú prepravu tovaru medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom. Vzhľadom na obmedzený počet povolení, ktoré sú v súčasnosti dostupné v rámci systému ECMT, a na jeho obmedzený rozsah pôsobnosti, pokiaľ ide o druhy operácií v cestnej doprave, však systém momentálne nepostačuje na úplné vyriešenie potrieb v cestnej nákladnej doprave medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom.

(6)

Očakáva sa, že dôjde aj k vážnym narušeniam, a to aj v súvislosti s verejným poriadkom, pokiaľ ide o služby cestnej osobnej dopravy. Dohoda o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (7) (ďalej len „dohoda Interbus“) je jediným dostupným právnym rámcom, ktorý by mohol poskytnúť základ pre prepravu cestujúcich autobusmi a autokarmi medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom po skončení prechodného obdobia. Spojené kráľovstvo sa k 1. januáru 2021 stane samostatnou zmluvnou stranou dohody Interbus. Dohoda Interbus sa však vzťahuje len na príležitostnú dopravu, a preto nie je vhodná na riešenie narušení súvisiacich s medzinárodnou autokarovou a autobusovou dopravou medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou, ktoré vyplývajú zo skončenia prechodného obdobia. Viedli sa rokovania o protokole k dohode Interbus týkajúceho sa medzinárodnej pravidelnej a osobitnej pravidelnej prepravy cestujúcich autokarmi a autobusmi, a očakáva sa, že Spojené kráľovstvo ho ratifikuje čo najskôr. Podľa všetkého však protokol nenadobudne platnosť včas na to, aby poskytol životaschopné alternatívne riešenie na obdobie nasledujúce bezprostredne po skončení prechodného obdobia. Dostupné nástroje preto neriešia potreby pravidelnej a osobitnej pravidelnej osobnej autobusovej a autokarovej dopravy medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom.

(7)

S cieľom predísť následným vážnym narušeniam, a to aj v súvislosti s verejným poriadkom, je preto potrebné stanoviť dočasný súbor opatrení, ktoré prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľom autokarovej a autobusovej dopravy s licenciou v Spojenom kráľovstve umožnia vykonávať cestnú prepravu tovaru a cestujúcich medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou alebo z územia Spojeného kráľovstva na územie Spojeného kráľovstva s tranzitom cez jeden alebo viacero členských štátov. Aby sa zabezpečila náležitá rovnováha medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou, takto udelené práva by mali byť podmienené udelením rovnocenných práv a mali by podliehať určitým podmienkam, ktorými sa zaistí spravodlivá hospodárska súťaž.

(8)

Právo na vykonávanie dopravných operácií na území členského štátu a medzi členskými štátmi je zásadným výdobytkom vnútorného trhu a po skončení prechodného obdobia, ak žiadne osobitné ustanovenie nestanoví inak, by sa už nemalo uplatňovať na prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy v Spojenom kráľovstve. Bezprostredne po prechodnom období a v prípade neexistencie budúcej dohody upravujúcej cestnú prepravu tovaru medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom, sa však pravdepodobne vyskytnú narušenia dopravných tokov a z toho vyplývajúce ohrozenie verejného poriadku, predovšetkým na hraničných priechodoch, ktorých je málo a na ktorých sa majú vykonávať dodatočné kontroly vozidiel a ich nákladu. Zvýšené preťaženie na hraničných priechodoch so Spojeným kráľovstvom sa vyskytlo už pred skončením prechodného obdobia. Kríza spojená s pandémiou COVID-19 mala negatívny vplyv aj na cestnú dopravu s nárastom prázdnych nákladov, čo je trend, ktorý by sa mohol ešte zhoršiť, ak by neexistovala žiadna flexibilita, ktorá by prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva umožňovala vykonávať, a to aj vo veľmi obmedzenom rozsahu, prevádzku v rámci Únie počas prísne obmedzeného časového obdobia. Takéto narušenia by mohli viesť k situáciám s negatívnym vplyvom na kritické dodávateľské reťazce, ktoré sa považujú za potrebné na zvládnutie prebiehajúcej pandémie COVID-19. S cieľom znížiť rozsah takýchto narušení by prevádzkovatelia cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva mali mať dočasne možnosť vykonávať obmedzený počet dodatočných operácií na území Únie v súvislosti s operáciami medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou. Ich vozidlá by sa potom nemuseli okamžite vrátiť do Spojeného kráľovstva a pri návrate do Spojeného kráľovstva by bolo menej pravdepodobné, že by boli prázdne, čo by znížilo celkový počet vozidiel, a tým aj tlak na hraničných priechodoch. Právo vykonávať takéto dodatočné operácie by malo byť primerané, nemalo by kopírovať rovnakú úroveň práv, aké majú prevádzkovatelia cestnej nákladnej dopravy z Únie podľa pravidiel vnútorného trhu, a malo by sa postupne zrušiť.

(9)

Služby cezhraničnej autokarovej a autobusovej dopravy medzi Írskom a Severným Írskom majú osobitný význam pre komunity žijúce v pohraničných regiónoch s cieľom zabezpečiť základnú prepojenosť medzi komunitami, okrem iného v rámci spoločnej oblasti cestovania. Nastupovanie a vystupovanie cestujúcich v pohraničných regiónoch Írska by preto v rámci služieb medzinárodnej osobnej dopravy autokarmi a autobusmi medzi Írskom a Severným Írskom, ktoré poskytujú prevádzkovatelia autobusovej a autokarovej dopravy zo Spojeného kráľovstva, malo byť aj naďalej povolené.

(10)

S cieľom zohľadniť ich dočasný charakter, a zároveň nestanoviť precedens, by sa mal súbor opatrení ustanovený v tomto nariadení uplatňovať len na krátke obdobie. V súvislosti s operáciami cestnej nákladnej dopravy sa uvedené krátke obdobie navrhuje tak, aby umožnilo prípadné prijatie opatrení pre základnú prepojenosť v rámci systému ECMT, a to bez toho, aby bolo dotknuté nadobudnutie platnosti budúcej dohody upravujúcej cestnú prepravu tovaru medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom a budúce pravidlá Únie pre oblasť dopravy. Pokiaľ ide o osobnú dopravu autobusmi a autokarmi, uvedené krátke obdobie sa navrhuje tak, aby umožnilo nadobudnutie platnosti protokolu k dohode Interbus týkajúceho sa medzinárodnej pravidelnej a osobitnej pravidelnej prepravy cestujúcich autokarmi a autobusmi a jeho uplatňovanie na Spojené kráľovstvo buď na základe ratifikácie zo strany Spojeného kráľovstva, alebo jeho pristúpením k uvedenému protokolu, a to bez toho, aby bola dotknutá možná budúca dohoda v tejto veci medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom.

(11)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanoviť predbežné opatrenia, ktorými sa riadi cestná nákladná a osobná doprava medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom v prípade, že na konci prechodného obdobia nedôjde k dohode upravujúcej ich budúci vzťah v oblasti cestnej dopravy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(12)

Vzhľadom na naliehavosť spôsobenú skončením prechodného obdobia sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ, Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(13)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať odo dňa nasledujúceho po skončení prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení, pokiaľ do uvedeného dňa nenadobudne platnosť dohoda upravujúca cestnú dopravu uzavretá so Spojeným kráľovstvom alebo sa do uvedeného dňa predbežne nevykonáva. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať do dňa pred nadobudnutím platnosti alebo do dňa pred predbežným vykonávaním medzinárodnej dohody upravujúcej cestnú dopravu pre obe zmluvné strany. S výnimkou osobitných ustanovení, ktoré sa uplatňujú v pohraničnej oblasti Írska počas medzinárodnej pravidelnej a osobitnej pravidelnej dopravy medzi Írskom a Severným Írskom, by sa právo vykonávať pravidelnú a osobitnú pravidelnú autokarovú a autobusovú dopravu malo pre Úniu a Spojené kráľovstvo prestať uplatňovať v deň nadobudnutia platnosti protokolu k dohode Interbus týkajúceho sa medzinárodnej pravidelnej a osobitnej pravidelnej prepravy cestujúcich autokarmi a autobusmi. Toto nariadenie by sa v každom prípade malo prestať uplatňovať 30. júna 2021.

(14)

Ak je to potrebné na riešenie potrieb trhu, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom obnoviť rovnocennosť práv, ktoré Únia udelila prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva a prevádzkovateľom autokarovej a autobusovej dopravy zo Spojeného kráľovstva, s právami, ktoré Spojené kráľovstvo udelilo prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy z Únie a prevádzkovateľom autokarovej a autobusovej dopravy z Únie vrátane prípadov, keď sú práva, ktoré udelilo Spojené kráľovstvo, poskytované na základe členského štátu pôvodu alebo nie sú z iného dôvodu rovnako dostupné všetkým prevádzkovateľom z Únie, ako aj s cieľom zabezpečiť nápravu v prípadoch výskytu nekalej hospodárskej súťaže, ktorá je na úkor prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy z Únie a prevádzkovateľov autokarovej a autobusovej dopravy z Únie.

(15)

Uvedené delegované akty by mali byť v súlade so zásadou proporcionality a ich ustanovenia by preto mali byť úmerné problémom, ktoré vznikli v dôsledku toho, že neboli zabezpečené rovnocenné práva alebo v dôsledku nespravodlivých podmienok hospodárskej súťaže. Pozastavenie uplatňovania tohto nariadenia by mala Komisia zvažovať iba v najzávažnejších prípadoch, keď prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy v Únii alebo prevádzkovateľom autokarovej a autobusovej dopravy v Únii nie sú Spojeným kráľovstvom udelené rovnocenné práva, alebo keď sú takto udelené práva minimálne, alebo keď sa podmienky hospodárskej súťaže pre prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva alebo prevádzkovateľov autokarovej a autobusovej dopravy zo Spojeného kráľovstva tak veľmi líšia od podmienok prevádzkovateľov z Únie, že poskytovanie predmetných služieb prevádzkovateľmi z Únie pre nich nie je hospodársky udržateľné.

(16)

Pri prijímaní uvedených delegovaných aktov je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Komisia by mala zabezpečiť, aby žiadne takéto prijaté delegované akty nemali neprimeraný vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(17)

Aby sa zabezpečilo, že práva udelené Spojeným kráľovstvom prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľom autokarovej a autobusovej dopravy z Únie, ktoré sú rovnocenné s právami udelenými na základe tohto nariadenia prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľom autokarovej a autobusovej dopravy zo Spojeného kráľovstva, sú rovnako dostupné pre všetkých prevádzkovateľov z Únie, mal by sa rozsah pôsobnosti nariadení (ES) č. 1072/2009 a (ES) č. 1073/2009 dočasne rozšíriť. Uvedené nariadenia sa už vzťahujú na časť jazdy medzi členským štátom a treťou krajinou uskutočnenú na území ktoréhokoľvek tranzitného členského štátu. V takýchto prípadoch je však potrebné zabezpečiť, aby sa nariadenie (ES) č. 1072/2009 uplatňovalo aj na časť jazdy na území členského štátu, kde sa uskutočňuje nakládka alebo vykládka, a aby sa nariadenie (ES) č. 1073/2009 uplatňovalo na časť jazdy na území členského štátu, kde nastupujú alebo vystupujú cestujúci. Cieľom takéhoto rozšírenia je zabezpečiť, aby prevádzkovatelia z Únie mohli vykonávať cezhraničné operácie do Spojeného kráľovstva alebo z neho, ako aj ďalšie zastávky v rámci operácie osobnej dopravy,

(1)

Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) Únia uzavrela prostredníctvom rozhodnutia Rady (EÚ) 2020/135 (3) a táto dohoda o vystúpení nadobudla platnosť 1. februára 2020. Prechodné obdobie stanovené v článku 126 dohody o vystúpení (ďalej len „prechodné obdobie“), počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) a v ňom v súlade s článkom 127 dohody o vystúpení naďalej uplatňuje právo Únie, sa končí 31. decembra 2020. Dňa 25. februára 2020 Rada prijala rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/266 (4) o poverení začať rokovania so Spojeným kráľovstvom o novej dohode o partnerstve. Ako vyplýva zo smerníc na rokovania, poverenie sa okrem iného vzťahuje na prvky potrebné na komplexné riešenie vzťahov so Spojeným kráľovstvom v oblasti letectva po skončení prechodného obdobia. Nie je však isté, či dohoda medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom upravujúca ich budúci vzťah v tejto oblasti nadobudne platnosť do konca uvedeného obdobia.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (5) sa stanovujú podmienky udelenia prevádzkovej licencie Únie leteckým dopravcom, ako aj sloboda poskytovať letecké dopravné služby vnútri EÚ.

(3)

Na konci prechodného obdobia a bez osobitných ustanovení sa ukončia všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z práva Únie v súvislosti s prístupom na trh, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1008/2008, pokiaľ ide o vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi.

(4)

Je preto potrebné stanoviť dočasný súbor opatrení, ktoré umožnia leteckým dopravcom s licenciou v Spojenom kráľovstve poskytovať letecké dopravné služby medzi jeho územím a územím členských štátov. S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi by sa takto udelené práva mali podmieniť tým, že Spojené kráľovstvo udelí rovnocenné práva leteckým dopravcom s licenciou v Únii, a mali by sa na ne vzťahovať určité podmienky zaisťujúce spravodlivú hospodársku súťaž.

(5)

Kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 predstavuje pre členské štáty značné logistické výzvy, najmä pokiaľ ide o kapacitu na prepravu značného množstva liekov, vakcín a zdravotníckeho vybavenia do tretích krajín a z nich v krátkom čase a za mimoriadne náročných skladovacích a logistických podmienok. Je potrebné zabezpečiť, aby bola k dispozícii dostatočná kapacita leteckej dopravy a aby sa členským štátom na tento účel poskytla dodatočná mimoriadna flexibilita vrátane možnosti spoliehať sa na lietadlá tretích krajín. Mali by sa preto udeliť ďalšie prvky piatej slobody dopravných práv týkajúce sa prepravy nákladu, ktoré sú prísne obmedzené na vykonávanie tohto druhu prevádzky ad hoc, aby sa za takýchto výnimočných okolností mohli využívať leteckí dopravcovia Spojeného kráľovstva. Členské štáty by tiež mali mať možnosť povoliť dodatočné práva na poskytovanie služieb leteckej ambulancie.

(6)

S cieľom zohľadniť jeho dočasný charakter, toto nariadenie by sa malo uplatňovať do 30. júna 2021 alebo do nadobudnutia platnosti budúcej dohody so Spojeným kráľovstvom vzťahujúcej sa na poskytovanie leteckých dopravných služieb, ktorej je Únia zmluvnou stranou a ktorú dohodne Komisia v súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), alebo ak sa stanoví predbežné vykonávanie takejto dohody, do začatia tohto predbežného vykonávania, podľa toho, čo nastane skôr.

(7)

V záujme zachovania vzájomne prospešnej úrovne prepojenosti by sa v súlade so zásadou reciprocity mali leteckým dopravcom Spojeného kráľovstva aj leteckým dopravcom Únie umožniť určité dohody o marketingovej spolupráci.

(8)