(1)

V dôsledku globalizácie a digitalizácie sa zvýšilo riziko, že jeden nezákonný postup poškodí veľký počet spotrebiteľov. Porušenia práva Únie môžu spôsobiť spotrebiteľom ujmu. Bez účinných prostriedkov na ukončenie nezákonných postupov a dosiahnutie nápravy pre spotrebiteľov je dôvera spotrebiteľov vo vnútorný trh znížená.

(2)

Nedostatok účinných prostriedkov na presadzovanie práva Únie na ochranu spotrebiteľov by tiež mohol viesť k narušeniu spravodlivej hospodárskej súťaže medzi obchodníkmi porušujúcimi právne predpisy a obchodníkmi dodržiavajúcimi právne predpisy, ktorí pôsobia na vnútroštátnej alebo cezhraničnej úrovni. Takéto narušenia môžu brániť hladkému fungovaniu vnútorného trhu.

(3)

Podľa článku 26 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb. Vnútorný trh by mal spotrebiteľom poskytovať pridanú hodnotu v podobe vyššej kvality, väčšej rozmanitosti, primeraných cien a prísnych bezpečnostných noriem v súvislosti s tovarom a službami, čo by malo prispievať k vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa.

(4)

V článku 169 ods. 1 a ods. 2 písm. a) ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku 114 ZFEÚ. V článku 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa stanovuje, že Únia svojimi politikami zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(5)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES (4) sa oprávneným subjektom umožnilo podávať žaloby v zastúpení najmä na účely upustenia od porušenia práva Únie alebo zákazu porušenia práva Únie poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov. V uvedenej smernici sa však nedostatočne riešili výzvy týkajúce sa presadzovania spotrebiteľského práva. V záujme lepšieho odrádzania od nezákonných postupov a zníženia ujmy spôsobovanej spotrebiteľom na čoraz viac globalizovanom a digitalizovanom trhu je potrebné posilniť procesné mechanizmy na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov tak, aby zahŕňal opatrenia vo forme súdnych príkazov, ako aj nápravné opatrenia. Vzhľadom na veľký počet zmien, ktoré je potrebné vykonať, je vhodné zrušiť smernicu 2009/22/ES a nahradiť ju touto smernicou.

(6)

Procesné mechanizmy pre žaloby v zastúpení tak o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov, ako aj o vydanie nápravných opatrení, sa v rámci Únie líšia a poskytujú spotrebiteľom rôzne úrovne ochrany. Okrem toho niektoré členské štáty nemajú v súčasnosti zavedený žiadny procesný mechanizmus pre kolektívne žaloby o vydanie nápravných opatrení. Uvedená situácia znižuje dôveru spotrebiteľov a podnikov vo vnútorný trh a ich schopnosť pôsobiť na vnútornom trhu. To narúša hospodársku súťaž a bráni účinnému presadzovaniu práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(7)

Cieľom tejto smernice je preto zaistiť, aby spotrebitelia vo všetkých členských štátoch mali k dispozícii aspoň jeden účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov a o vydanie nápravných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Dostupnosť aspoň jedného takého procesného mechanizmu pre žaloby v zastúpení by zvýšila dôveru spotrebiteľov, posilnila ich postavenie pri uplatňovaní ich práv, prispela k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a vytvorila rovnaké podmienky pre obchodníkov pôsobiacich na vnútornom trhu.

(8)

Cieľom tejto smernice je prispieť k fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov tým, že oprávneným subjektom, ktoré zastupujú kolektívne záujmy spotrebiteľov, umožní podávať žaloby v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov, ako aj nápravných opatrení voči obchodníkom, ktorí porušujú ustanovenia práva Únie. Uvedené oprávnené subjekty by mali mať možnosť požiadať o upustenie od takéhoto protiprávneho konania alebo o jeho zákaz a žiadať o nápravu, napríklad náhradu škody, opravu alebo zľavu z ceny, ak je to vhodné a prípustné podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

(9)

Žaloba v zastúpení by mala predstavovať účinný a efektívny spôsob ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Mala by oprávneným subjektom umožniť konať s cieľom zabezpečiť, aby obchodníci dodržiavali príslušné ustanovenia práva Únie a prekonať prekážky, ktorým čelia spotrebitelia v rámci individuálnych žalôb, ako je neistota o ich právach a dostupných procesných mechanizmoch, psychologické zdráhanie sa konať a záporná bilancia, pokiaľ ide o očakávané náklady v súvislosti s prínosmi individuálnej žaloby.

(10)

Je dôležité zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu. S cieľom zabrániť zneužívaniu žalôb v zastúpení by sa malo vyhnúť priznávaniu sankčných náhrad škody, a mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa určitých procesných aspektov, ako napríklad určenie a financovanie oprávnených subjektov.

(11)

Touto smernicou by sa nemali nahradiť existujúce vnútroštátne procesné mechanizmy na ochranu kolektívnych alebo individuálnych záujmov spotrebiteľov. S ohľadom na právne tradície členských štátov by sa členským štátom mala ponechať diskrečná právomoc rozhodnúť, či procesný mechanizmus pre žaloby v zastúpení požadovaný touto smernicou upravia ako súčasť existujúceho alebo ako súčasť nového procesného mechanizmu na vydanie kolektívnych opatrení vo forme súdnych príkazov alebo nápravných opatrení alebo ako odlišný procesný mechanizmus, za predpokladu, že aspoň jeden vnútroštátny procesný mechanizmus pre žaloby v zastúpení je v súlade s touto smernicou. Touto smernicou by sa napríklad nemalo členským štátom brániť v prijímaní právnych predpisov o určovacích žalobách podávaných na súd alebo správny orgán, hoci táto smernica nestanovuje pravidlá pre takéto žaloby. Ak existujú na vnútroštátnej úrovni iné procesné mechanizmy popri procesnom mechanizme, ktorý sa vyžaduje podľa tejto smernice, oprávnený subjekt by mal mať možnosť si vybrať, ktorý z nich použije.

(12)

V súlade so zásadou procesnej autonómie by sa touto smernicou nemal upraviť každý aspekt konaní o žalobách v zastúpení. V dôsledku toho je na členských štátoch, aby stanovili pravidlá týkajúce sa napríklad prípustnosti, dôkazov alebo opravných prostriedkov v súvislosti so žalobami v zastúpení. Členským štátom by sa napríklad malo ponechať rozhodnutie o požadovanej miere podobnosti individuálnych nárokov alebo požadovanom minimálnom počte spotrebiteľov dotknutých žalobou v zastúpení o vydanie nápravných opatrení, aby sa vo veci mohlo rozhodovať ako o žalobe v zastúpení. Takéto vnútroštátne pravidlá by nemali brániť účinnému fungovaniu procesného mechanizmu pre žaloby v zastúpení upraveného v tejto smernici. V súlade so zásadou nediskriminácie by sa kritériá prípustnosti v súvislosti s konkrétnymi cezhraničnými žalobami v zastúpení nemali líšiť od kritérií uplatňovaných na konkrétne vnútroštátne žaloby v zastúpení. Rozhodnutím o vyhlásení žaloby v zastúpení za neprípustnú by nemali byť dotknuté práva spotrebiteľov, ktorých sa žaloba týka.

(13)

Rozsah pôsobnosti tejto smernice by mal zohľadňovať nedávny vývoj v oblasti ochrany spotrebiteľa. Keďže spotrebitelia sú v súčasnosti činní na rozsiahlejšom a čoraz viac digitalizovanom trhu, dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa si vyžaduje, aby sa táto smernica okrem všeobecného spotrebiteľského práva vzťahovala aj na oblasti, ako sú napríklad ochrana údajov, finančné služby, cestovanie a cestovný ruch, energetika a telekomunikácie. Najmä vzhľadom na zvýšený dopyt spotrebiteľov po finančných a investičných službách je potrebné zlepšiť presadzovanie spotrebiteľského práva v uvedených oblastiach. Spotrebiteľský trh sa rozvinul aj v oblasti digitálnych služieb, čo si vyžaduje účinnejšie presadzovanie spotrebiteľského práva vrátane ochrany údajov.

(14)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na porušenia ustanovení práva Únie uvedených v prílohe I v rozsahu, v akom uvedené ustanovenia chránia záujmy spotrebiteľov bez ohľadu na to, či sú v nich títo spotrebitelia označení ako spotrebitelia, cestujúci, používatelia, zákazníci, retailoví investori, retailoví klienti, dotknuté osoby alebo inak. Táto smernica by však mala chrániť iba záujmy fyzických osôb, ktoré boli poškodené alebo môžu byť poškodené v dôsledku takého porušenia právnych predpisov, ak uvedené osoby sú spotrebiteľmi podľa tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na porušenia právnych predpisov, ktoré spôsobujú ujmu fyzickým osobám, ktoré sú považované za obchodníkov podľa tejto smernice.

(15)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté právne akty uvedené v prílohe I, v dôsledku čoho sa ňou nemenia ani nerozširujú vymedzenia pojmov, ktoré sú v uvedených právnych aktoch stanovené, ani sa ňou nenahrádza žiadny mechanizmus presadzovania práva, ktorý môže byť v uvedených právnych aktoch stanovený. Napríklad by sa v relevantnom prípade mohol na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov stále použiť mechanizmus presadzovania práva stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (5) alebo založený na uvedenom nariadení.

(16)

V záujme vylúčenia pochybností by sa rozsah pôsobnosti tejto smernice mal čo najpodrobnejšie stanoviť v prílohe I. Ak právne akty uvedené v prílohe I obsahujú ustanovenia, ktoré sa netýkajú ochrany spotrebiteľa, príloha I by mala odkazovať na konkrétne ustanovenia, ktoré chránia záujmy spotrebiteľov. Vzhľadom na štruktúru niektorých právnych aktov, najmä v oblasti finančných služieb vrátane oblasti investičných služieb, však takéto odkazy nie sú vždy jednoduché.

(17)

Aby sa zabezpečila primeraná reakcia na porušenia práva Únie, ktorých forma aj rozsah sa rýchlo vyvíjajú, mal by zákonodarca pri prijímaní každého nového aktu Únie, ktorý je relevantný z hľadiska ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, zvážiť, či by sa nemala zmeniť príloha I s cieľom začleniť nový akt Únie do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(18)

Členským štátom by sa mala ponechať právomoc uplatňovať ustanovenia tejto smernice aj na ďalšie oblasti, okrem tých, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti. Členské štáty by preto mali mať napríklad možnosť ponechať v platnosti alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy zodpovedajúce ustanoveniam tejto smernice týkajúce sa sporov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti prílohy I.

(19)

Keďže súdne konania aj správne konania by mohli efektívne a účinne slúžiť na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, majú členské štáty diskrečnú právomoc rozhodnúť, či možno žaloby v zastúpení podávať v rámci súdneho konania, správneho konania alebo v rámci oboch konaní, a to v závislosti od príslušnej oblasti práva alebo príslušného hospodárskeho odvetvia. Nemalo by tým byť dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 charty, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby spotrebitelia aj obchodníci mali právo na účinný súdny prostriedok nápravy proti akémukoľvek správnemu rozhodnutiu prijatému podľa vnútroštátnych opatrení, ktorými sa vykonáva táto smernica. Malo by to zahŕňať aj možnosť strany v konaní dosiahnuť podľa vnútroštátneho práva prijatie rozhodnutia, ktorým sa priznáva odkladný účinok voči výkonu napadnutého rozhodnutia.

(20)

Vychádzajúc zo smernice 2009/22/ES by sa táto smernica mala vzťahovať na vnútroštátne aj cezhraničné porušenie právnych predpisov, predovšetkým však na prípady, keď spotrebitelia, ktorým bola porušením právnych predpisov spôsobená ujma, žijú v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom pôsobí obchodník porušujúci právne predpisy. Ďalej by sa mala vzťahovať aj na porušenie právnych predpisov, ktoré sa skončilo pred podaním žaloby v zastúpení alebo ukončením konania o nej, keďže stále by mohlo byť potrebné zabrániť opakovaniu postupov ich zákazom, rozhodnúť, že dané postupy predstavovali porušenie právnych predpisov alebo uľahčiť nápravu pre spotrebiteľov.

(21)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté uplatňovanie ani stanovovanie pravidiel medzinárodného práva súkromného o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov alebo o rozhodnom práve. Na procesný mechanizmus pre žaloby v zastúpení stanovený touto smernicou by sa mali vzťahovať existujúce nástroje práva Únie. Konkrétne by sa na procesný mechanizmus pre žaloby v zastúpení stanovený v tejto smernici mali uplatňovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 (6), (ES) č. 593/2008 (7) a (EÚ) č. 1215/2012 (8).

(22)

Je potrebné poznamenať, že nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 sa nevzťahuje na právomoc správnych orgánov ani na uznávanie alebo výkon ich rozhodnutí. Úprava takýchto otázok by mala byť záležitosťou vnútroštátneho práva.

(23)

V prípade potreby by oprávnený subjekt mohol mať možnosť podať v súlade s medzinárodným právom súkromným žalobu v zastúpení v členskom štáte, v ktorom bol určený, ako aj v inom členskom štáte. Vychádzajúc zo smernice 2009/22/ES by sa v tejto smernici malo rozlišovať medzi týmito dvomi typmi žalôb v zastúpení. Keď oprávnený subjekt podá žalobu v zastúpení v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom bol určený, mala by sa uvedená žaloba v zastúpení považovať za cezhraničnú žalobu v zastúpení. Keď oprávnený subjekt podá žalobu v zastúpení v členskom štáte, v ktorom bol určený, mala by sa uvedená žaloba v zastúpení považovať za vnútroštátnu žalobu v zastúpení, aj ak je uvedená žaloba v zastúpení namierená proti obchodníkovi s bydliskom v inom členskom štáte a ak sú v uvedenej žalobe zastúpení spotrebitelia z viacerých členských štátov. Rozhodujúcim kritériom pre určenie typu podávanej žaloby v zastúpení by mal byť členský štát, v ktorom sa žaloba v zastúpení podáva. Z tohto dôvodu by nemalo byť možné, aby sa vnútroštátna žaloba v zastúpení počas konania stala cezhraničnou žalobou v zastúpení alebo naopak.

(24)

Predovšetkým organizácie spotrebiteľov by mali zohrávať aktívnu úlohu pri zaisťovaní dodržiavania príslušných ustanovení práva Únie. Všetky by sa mali považovať za nachádzajúce sa vo vhodnej pozícii na to, aby sa stali oprávnenými subjektmi podľa vnútroštátneho práva. Podľa vnútroštátnych právnych tradícií by pri zaisťovaní dodržiavania príslušných ustanovení práva Únie mohli zohrávať aktívnu úlohu aj verejné subjekty, a to podávaním žalôb v zastúpení podľa tejto smernice.

(25)

Na účely cezhraničných žalôb v zastúpení by sa na oprávnené subjekty mali vzťahovať rovnaké kritériá určenia v celej Únii. Najmä by mali byť právnickými osobami, ktoré sú riadne zriadené podľa vnútroštátneho práva členského štátu určenia, mali by mať určitý stupeň stálosti a určitú úroveň verejnej činnosti, neziskovú povahu a vzhľadom na ich zákonný účel by mali mať oprávnený záujem na ochrane záujmov spotrebiteľov, ako sa stanovuje v práve Únie. Proti oprávneným subjektom by sa nemalo viesť insolvenčné konanie ani by nemali byť vyhlásené za platobne neschopné. Mali by byť nezávislé a nemali by ich ovplyvňovať iné osoby ako spotrebitelia, ktoré majú hospodársky záujem na podaní akejkoľvek žaloby v zastúpení, predovšetkým obchodníci alebo hedžové fondy, a to aj v prípade financovania tretími stranami. Oprávnené subjekty by mali mať zavedené postupy na zabránenie takémuto vplyvu, ako aj konfliktu záujmov medzi nimi, poskytovateľmi ich financovania a záujmov spotrebiteľov. Mali by zverejniť jednoduchým a zrozumiteľným jazykom akýmikoľvek vhodnými prostriedkami, predovšetkým na svojich webových sídlach, informácie preukazujúce, že spĺňajú kritéria určenia za oprávnený subjekt a všeobecné informácie o zdrojoch svojho financovania vo všeobecnosti, svojej organizačnej, riadiacej a členskej štruktúre, zákonnom účele a činnostiach.

(26)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť kritériá určenia pre oprávnené subjekty na účely vnútroštátnych žalôb v zastúpení slobodne podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty by však mali mať aj možnosť uplatňovať kritériá určenia stanovené v tejto smernici pre oprávnené subjekty určené na účely cezhraničných žalôb v zastúpení aj na oprávnené subjekty určené len na účely vnútroštátnych žalôb v zastúpení.

(27)

Žiadne z kritérií uplatňovaných na určenie oprávnených subjektov v konaniach o vnútroštátnych alebo cezhraničných žalobách v zastúpení by nemalo brániť účinnému fungovaniu žalôb v zastúpení podľa tejto smernice.

(28)

Členské štáty by mali mať možnosť určiť oprávnené subjekty vopred na účely podávania žalôb v zastúpení. Touto smernicou by sa členské štáty nemali podnecovať k tomu, aby zaviedli možnosť určiť oprávnené subjekty v jednotlivých prípadoch. Na účely vnútroštátnych žalôb v zastúpení by však členské štáty mali mať možnosť tiež alebo alternatívne určiť v jednotlivých prípadoch oprávnené subjekty pre konkrétne vnútroštátne žaloby v zastúpení. Takéto určenie by mal mať možnosť vykonať konajúci súd alebo konajúci správny orgán, v relevantných prípadoch aj akceptovaním. Na účely cezhraničných žalôb v zastúpení sú však potrebné spoločné záruky. Preto by sa oprávneným subjektom, ktoré boli určené v jednotlivých prípadoch, nemalo umožniť podávať cezhraničné žaloby v zastúpení.

(29)

Malo by byť vecou určujúceho členského štátu, aby zaistil, že subjekt spĺňa kritériá určenia za oprávnený subjekt na účely cezhraničných žalôb v zastúpení, posúdil, či oprávnený subjekt aj naďalej spĺňa kritériá určenia, a v prípade potreby určenie uvedeného oprávneného subjektu zrušil. Členské štáty by mali aspoň raz za päť rokov posúdiť, či oprávnené subjekty naďalej spĺňajú kritériá určenia.

(30)

Ak vzniknú pochybnosti o tom, či oprávnený subjekt spĺňa kritériá určenia, členský štát, ktorý uvedený oprávnený subjekt určil, by mal tieto obavy prešetriť a v prípade potreby určenie uvedeného oprávneného subjektu zrušiť. Členské štáty by mali určiť národné kontaktné miesta na účely zasielania a prijímania žiadostí o prešetrenie.

(31)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby na ich súdy alebo správne orgány mohli podávať cezhraničné žaloby v zastúpení oprávnené subjekty, ktoré boli na účely takých žalôb v zastúpení určené v inom členskom štáte. Oprávnené subjekty z rôznych členských štátov by navyše mali mať možnosť spojiť sily v rámci jednej žaloby v zastúpení podanej na jednom orgáne, a to podľa príslušných pravidiel o právomoci. Tým by nemalo byť dotknuté právo konajúceho súdu alebo konajúceho správneho orgánu preskúmať, či je vhodné konať o žalobe v zastúpení ako o jednej žalobe v zastúpení.

(32)

Malo by sa zabezpečiť vzájomné uznávanie aktívnej legitimácie oprávnených subjektov určených na účely cezhraničných žalôb v zastúpení. Totožnosť uvedených oprávnených subjektov by sa mala oznámiť Komisii a Komisia by mala zostaviť zoznam uvedených oprávnených subjektov a zverejniť uvedený zoznam. Zaradenie do zoznamu by malo slúžiť ako dôkaz aktívnej legitimácie oprávneného subjektu podávajúceho žalobu v zastúpení. Tým by nemalo byť dotknuté právo súdu alebo správneho orgánu preskúmať, či zákonný účel oprávneného subjektu opodstatňuje podanie žaloby v konkrétnom prípade.

(33)

Účelom opatrení vo forme súdnych príkazov je ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov bez ohľadu na to, či jednotliví spotrebitelia utrpeli skutočnú stratu alebo škodu. Opatreniami vo forme súdnych príkazov sa môže od obchodníkov vyžadovať, aby podnikli určité kroky, napríklad poskytli spotrebiteľom informácie, ktoré predtým vynechali, čím porušili zákonnú povinnosť. Rozhodnutie o opatrení vo forme súdneho príkazu by nemalo byť závislé od toho, či tieto postupy boli vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti.

(34)

Oprávnený subjekt by mal byť pri podávaní žaloby v zastúpení povinný poskytnúť súdu alebo správnemu orgánu dostatočné informácie o spotrebiteľoch, ktorých sa žaloba v zastúpení týka. Uvedené informácie by mali súdu alebo správnemu orgánu umožniť určiť, či má právomoc konať, ako aj určiť rozhodné právo. V prípade nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti by táto povinnosť zahŕňala informovanie súdu alebo správneho orgánu o mieste, kde došlo alebo môže dôjsť k škodovej udalosti týkajúcej sa spotrebiteľov. Podrobnosti požadovaných informácií by sa mohli líšiť v závislosti od toho, o aké opatrenie oprávnený subjekt žiada a či sa uplatňuje mechanizmus, pri ktorom sa treba rozhodnúť pre účasť na konaní (ďalej len „mechanizmus opt-in“) alebo pre neúčasť na konaní (ďalej len „mechanizmus opt-out“). Okrem toho by si pri podaní žaloby v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov prípadné zastavenie alebo prerušenie premlčacích lehôt v súvislosti s následnými nárokmi na nápravu vyžadovalo, aby oprávnený subjekt poskytol dostatočné informácie o skupine spotrebiteľov, ktorých sa žaloba v zastúpení týka.

(35)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby oprávnené subjekty mali možnosť navrhnúť vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov a nápravných opatrení. S cieľom zabezpečiť efektívnosť konaní o žalobách v zastúpení by mali mať členské štáty možnosť rozhodnúť, že oprávnené subjekty môžu navrhnúť vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov alebo nápravných opatrení v rámci jednej žaloby v zastúpení alebo v rámci samostatných žalôb v zastúpení. Ak sa opatrenia navrhujú v rámci jednej žaloby v zastúpení, mali by mať oprávnené subjekty možnosť využiť všetky príslušné opatrenia v čase podania žaloby v zastúpení alebo najprv využiť príslušné opatrenia vo forme súdnych príkazov a následne, ak je to potrebné, nápravné opatrenia.

(36)

Oprávnený subjekt, ktorý podáva žalobu v zastúpení podľa tejto smernice, by mal podať návrh na vydanie príslušných opatrení vrátane nápravných opatrení v záujme a v mene spotrebiteľov, ktorým bola porušením právnych predpisov spôsobená ujma. Oprávnený subjekt by mal mať procesné práva a povinnosti žalobcu v konaní. Členské štáty by mali mať možnosť jednotlivým spotrebiteľom, ktorých sa žaloba v zastúpení týka, priznať určité práva v rámci konania o žalobe v zastúpení, ale uvedení jednotliví spotrebitelia by nemali mať postavenie žalobcov v konaní. Jednotliví spotrebitelia by v žiadnom prípade nemali mať možnosť zasahovať do procesných rozhodnutí prijatých oprávnenými subjektmi, jednotlivo žiadať v konaní vykonanie dôkazov alebo jednotlivo podávať opravný prostriedok proti procesným rozhodnutiam súdu alebo správneho orgánu, na ktorý bola žaloba v zastúpení podaná. Jednotliví spotrebitelia by okrem toho v konaní o žalobe v zastúpení nemali mať procesné povinnosti ani by nemali znášať trovy konania okrem mimoriadnych okolností.

(37)

Spotrebitelia, ktorých sa žaloba v zastúpení týka, by však mali mať prospech z uvedenej žaloby v zastúpení. V prípade žalôb v zastúpení o vydanie nápravných opatrení by mal mať tento prospech podobu nápravy, ako je napríklad náhrada škody, oprava, výmena, zľava z ceny, vypovedanie zmluvy alebo vrátenie zaplatenej ceny. V prípade žalôb v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov by mal mať tento prospech dotknutých spotrebiteľov podobu upustenia od porušenia právnych predpisov alebo zákazu porušenia právnych predpisov.

(38)

V prípade žalôb v zastúpení o vydanie nápravných opatrení by neúspešná strana mala uhradiť trovy konania, ktoré vznikli úspešnej strane, v súlade s podmienkami a výnimkami stanovenými vo vnútroštátnom práve. Súd ani správny orgán by ale neúspešnej strane nemal nariadiť úhradu trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Jednotliví spotrebitelia, ktorých sa žaloba v zastúpení týka, by nemali znášať trovy konania. Za výnimočných okolností by však malo byť možné jednotlivému spotrebiteľovi, ktorého sa žaloba v zastúpení o vydanie nápravného opatrenia týka, nariadiť zaplatenie trov konania, ktoré vznikli v dôsledku úmyselného konania alebo konania z nedbanlivosti zo strany uvedeného jednotlivého spotrebiteľa, napríklad prieťahy v konaní z dôvodu protiprávneho konania. Trovy konania by mali zahŕňať napríklad akékoľvek náklady vyplývajúce zo skutočnosti, že strany boli zastúpené advokátom alebo iným právnikom, alebo akékoľvek náklady na doručovanie alebo preklad listín.

(39)

S cieľom zabrániť zneužívaniu sporov by členské štáty mali prijať nové pravidlá alebo uplatňovať existujúce pravidlá podľa vnútroštátneho práva umožňujúce súdu alebo správnemu orgánu rozhodnúť o zamietnutí zjavne neopodstatnených prípadov, a to hneď po tom, ako sa súdu alebo správnemu orgánu doručia informácie potrebné na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Členské štáty by nemali mať povinnosť zaviesť osobitné pravidlá uplatniteľné na žaloby v zastúpení a mali by mať možnosť uplatňovať všeobecné procesné pravidlá konania, ak uvedené pravidlá zodpovedajú cieľu zabrániť riziku zneužívania sporov.

(40)

Opatrenia vo forme súdnych príkazov by mali zahŕňať konečné a predbežné opatrenia. Predbežné opatrenia by mohli byť dočasné opatrenia, ochranné a preventívne opatrenia ukladajúce ukončenie prebiehajúceho postupu alebo zákaz postupu, ktorý sa síce nevykonával, ale hrozí, že by spotrebiteľom spôsobil závažnú alebo nezvratnú ujmu. Opatrenia vo forme súdnych príkazov by tiež mohli zahŕňať opatrenia, ktorými sa určuje, že určitý postup predstavuje porušenie, a to v prípadoch, keď takýto postup skončil pred podaním žaloby v zastúpení, ale ak je toto určenie stále potrebné na preukázanie, že postup predstavoval porušenie, napríklad na uľahčenie podania následných žalôb o vydanie nápravných opatrení. Okrem toho by opatrenia vo forme súdnych príkazov mohli mať formu uloženia povinnosti obchodníkovi porušujúcemu právne predpisy uverejniť celé rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu o opatrení alebo jeho časť v podobe, aká sa považuje za primeranú, alebo uverejniť opravné vyhlásenie.

(41)

Vychádzajúc zo smernice 2009/22/ES by členské štáty mali mať možnosť požadovať, aby oprávnený subjekt, ktorý má v úmysle podať žalobu v zastúpení o vydanie opatrenia vo forme súdneho príkazu, predtým uskutočnil konzultácie s cieľom poskytnúť dotknutému obchodníkovi príležitosť ukončiť porušovanie právnych predpisov, ktoré by bolo predmetom žaloby v zastúpení. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby sa tieto predchádzajúce konzultácie uskutočnili za účasti nezávislého verejného subjektu určeného týmito členskými štátmi. Ak členské štáty stanovia, že sa majú uskutočniť predchádzajúce konzultácie, mala by sa stanoviť dvojtýždňová lehota od predloženia žiadosti o konzultácie, po ktorej uplynutí bude mať žalobca v prípade, že nedôjde k upusteniu od porušenia právnych predpisov, právo bezodkladne podať žalobu v zastúpení o vydanie opatrenia vo forme súdneho príkazu na príslušný súd alebo správny orgán. Takéto požiadavky by sa mohli v súlade s vnútroštátnym právom vzťahovať aj na žaloby v zastúpení o vydanie nápravných opatrení.

(42)

V tejto smernici by sa mal stanoviť procesný mechanizmus, ktorým nie sú dotknuté normy stanovujúce hmotnoprávne nároky spotrebiteľov na zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy v prípade, že ich záujmy boli poškodené v dôsledku porušenia právnych predpisov, ako je napríklad právo na náhradu škody, vypovedanie zmluvy, vrátenie zaplatenej ceny, výmenu, opravu alebo zľavu z ceny, ak je to vhodné a prípustné podľa práva Únie alebo podľa vnútroštátneho práva. Žalobu v zastúpení o vydanie nápravných opatrení podľa tejto smernice by malo byť možné podať len v prípadoch, keď právo Únie alebo vnútroštátne právo poskytujú takéto hmotnoprávne nároky. Touto smernicou by sa nemalo umožniť uloženie sankčnej náhrady škody obchodníkovi porušujúcemu právne predpisy v súlade s vnútroštátnym právom.

(43)

Spotrebitelia, ktorých sa týka žaloba v zastúpení o vydanie nápravných opatrení, by mali mať po podaní žaloby v zastúpení primerané možnosti vyjadriť svoju vôľu, či chcú byť zastúpení oprávneným subjektom v uvedenej konkrétnej žalobe v zastúpení a či chcú mať prospech z príslušného výsledku uvedenej žaloby v zastúpení. V záujme čo najlepšieho zohľadnenia vnútroštátnych právnych tradícií by členské štáty mali stanoviť mechanizmus opt-in alebo mechanizmus opt-out, alebo ich kombináciu. V rámci mechanizmu opt-in by sa malo vyžadovať, aby spotrebitelia výslovne vyjadrili svoju vôľu byť zastúpení oprávneným subjektom v konaní o žalobe v zastúpení o vydanie nápravných opatrení. V rámci mechanizmu opt-out by sa vyžadovalo, aby spotrebitelia výslovne vyjadrili svoju vôľu nebyť zastúpení oprávneným subjektom v konaní o žalobe v zastúpení o vydanie nápravných opatrení. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, v akom štádiu konania môžu jednotliví spotrebitelia uplatniť svoje právo rozhodnúť sa pre účasť alebo pre neúčasť na konaní o žalobe v zastúpení.

(44)

Členské štáty, ktoré stanovia mechanizmus opt-in, by mali mať možnosť vyžadovať, aby sa určitý počet spotrebiteľov rozhodol pre účasť na konaní o žalobe v zastúpení o vydanie nápravných opatrení pred podaním žaloby v zastúpení, za podmienky, že ďalší spotrebitelia budú mať tiež možnosť rozhodnúť sa pre účasť po podaní žaloby v zastúpení.

(45)

S cieľom zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti a zabrániť nezlučiteľným rozsudkom by sa však mal mechanizmus opt-in vyžadovať v prípade žaloby v zastúpení o vydanie nápravných opatrení, ak spotrebitelia, ktorým bola porušením právnych predpisov spôsobená ujma, nemajú obvyklý pobyt na území členského štátu súdu alebo správneho orgánu, na ktorý bola žaloba v zastúpení podaná. V takom prípade by spotrebitelia mali mať možnosť výslovne vyjadriť svoju vôľu byť zastúpení v konaní o danej žalobe v zastúpení, aby boli viazaní jeho výsledkom.

(46)

Ak spotrebitelia výslovne alebo konkludentne vyjadria svoju vôľu byť zastúpení oprávneným subjektom v konaní o žalobe v zastúpení o vydanie nápravných opatrení, bez ohľadu na to, či sa žaloba v zastúpení podáva v rámci mechanizmu opt-in alebo mechanizmu opt-out, nemali by mať už možnosť byť zastúpení v iných konaniach o žalobách v zastúpení v tej istej veci proti tomu istému obchodníkovi ani podať individuálne žaloby v tej istej veci proti tomu istému obchodníkovi. To by však nemalo platiť, ak sa spotrebiteľ po výslovnom alebo konkludentnom vyjadrení vôle byť zastúpený v konaní o žalobe v zastúpení o vydanie nápravných opatrení neskôr v súlade s vnútroštátnym právom rozhodne nezúčastňovať sa na konaní o žalobe v zastúpení, napríklad ak spotrebiteľ neskôr odmietne byť viazaný výsledkom zmieru.

(47)

V záujme rýchleho a efektívneho priebehu konania by členské štáty mali mať možnosť v súlade so svojím vnútroštátnym právom stanoviť možnosť spotrebiteľov priamo využiť prospech z nápravného opatrenia ihneď po jeho vydaní bez toho, aby sa na nich vzťahovala požiadavka predchádzajúcej účasti na konaní o žalobe v zastúpení.

(48)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá koordinácie medzi žalobami v zastúpení, individuálnymi žalobami spotrebiteľov a akýmikoľvek ďalšími žalobami na ochranu individuálnych a kolektívnych záujmov spotrebiteľov podľa práva Únie a vnútroštátneho práva. Opatreniami vo forme súdnych príkazov vydanými podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté individuálne žaloby o vydanie nápravných opatrení podávané spotrebiteľmi poškodenými postupmi, ktoré sú predmetom opatrení vo forme súdnych príkazov.

(49)

Členské štáty by mali vyžadovať, aby oprávnené subjekty poskytli dostatočné informácie na podporu žalôb v zastúpení o vydanie nápravných opatrení vrátane opisu skupiny spotrebiteľov, ktorým bola porušením právnych predpisov spôsobená ujma, a skutkových a právnych otázok, ktoré sa majú v rámci konania o žalobe v zastúpení prejednať. Od oprávneného subjektu by sa pri podávaní žaloby v zastúpení nemalo vyžadovať, aby jednotlivo identifikoval každého spotrebiteľa, ktorého sa žaloba v zastúpení týka. V rámci konaní o žalobách v zastúpení o vydanie nápravných opatrení by súd alebo správny orgán mal v čo najskoršom štádiu konania overiť, či je vhodné, aby sa vzhľadom na povahu porušenia právnych predpisov a povahu ujmy, ktorá bola spôsobená spotrebiteľom, daný prípad riešil formou žaloby v zastúpení.

(50)

V nápravných opatreniach by sa mali identifikovať jednotliví spotrebitelia, alebo by sa v nich mala opísať aspoň skupina spotrebiteľov, ktorí majú v rámci nich nárok na nápravu, a v relevantnom prípade by sa mal uviesť spôsob kvantifikácie ujmy a kroky, ktoré majú spotrebitelia a obchodníci urobiť na vykonanie nápravy. Spotrebitelia, ktorí majú nárok na nápravu, by mali mať možnosť mať prospech z uvedenej nápravy bez toho, aby viedli samostatné konanie. Z požiadavky samostatného konania napríklad vyplýva povinnosť spotrebiteľa podať na súd alebo správny orgán individuálnu žalobu o kvantifikáciu ujmy. Naopak, na dosiahnutie nápravy pre spotrebiteľa by malo byť možné podľa tejto smernice od spotrebiteľov vyžadovať, aby urobili určité kroky, napríklad sa prihlásili subjektu, ktorý je poverený výkonom nápravného opatrenia.

(51)

Členské štáty by mali stanoviť alebo zachovať pravidlá o lehotách, napríklad premlčacej lehote alebo iných lehotách pre jednotlivých spotrebiteľov na uplatnenie ich práva využiť nápravné opatrenia. Členské štáty by mali mať možnosť upraviť pravidlá týkajúce sa použitia všetkých nevyplatených finančných prostriedkov na nápravu, na ktoré sa neuplatnil nárok v stanovenej lehote.

(52)

Oprávnené subjekty by mali byť voči súdom alebo správnym orgánom úplne transparentné, pokiaľ ide o zdroj financovania ich činnosti vo všeobecnosti a pokiaľ ide o zdroje financovania konkrétnej žaloby v zastúpení o vydanie nápravných opatrení. Je to nevyhnutné na to, aby súdy alebo správne orgány mohli posúdiť, či financovanie treťou stranou, pokiaľ je prípustné podľa vnútroštátneho práva, spĺňa podmienky stanovené v tejto smernici, či existuje konflikt záujmov medzi poskytovateľom financovania tretej strany a oprávneným subjektom, čo spôsobuje riziko zneužívania sporov a či financovanie treťou stranou, ktorá má hospodársky záujem na podaní žaloby v zastúpení o vydanie nápravných opatrení alebo na jej výsledku, by neodklonilo žalobu v zastúpení od ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Informácie, ktoré oprávnený subjekt poskytne súdu alebo správnemu orgánu, by im mali umožniť posúdiť, či by tretia strana mohla nenáležite ovplyvňovať procesné rozhodnutia oprávneného subjektu v súvislosti so žalobou v zastúpení, a to aj v prípade rozhodnutí o zmieri, spôsobom, ktorý by poškodil kolektívne záujmy dotknutých spotrebiteľov, a posúdiť či tretia strana poskytuje financovanie na žalobu v zastúpení o vydanie nápravných opatrení proti žalovanému, ktorý je konkurentom uvedeného poskytovateľa financovania tretej strany, alebo proti žalovanému, od ktorého je poskytovateľ financovania tretej strany závislý. Priame financovanie konkrétnej žaloby v zastúpení, ktoré poskytuje obchodník pôsobiaci na tom istom trhu ako žalovaný, by sa malo považovať za financovanie predstavujúce konflikt záujmov, keďže konkurent by mohol mať hospodársky záujem na výsledku žaloby v zastúpení, ktorý by nebol totožný so záujmom spotrebiteľov.

Nepriame financovanie žaloby v zastúpení zo strany organizácií financovaných prostredníctvom rovnakých príspevkov ich členov alebo prostredníctvom darov vrátane darov obchodníkov v rámci iniciatív sociálnej zodpovednosti podnikov alebo hromadného financovania by sa malo považovať za oprávnené ako financovanie treťou stranou za predpokladu, že financovanie treťou stranou spĺňa požiadavky na transparentnosť, nezávislosť a neexistenciu konfliktu záujmov. Ak sa akýkoľvek konflikt záujmov potvrdí, súd alebo správny orgán by mali mať právomoc prijať primerané opatrenia, napríklad požadovať od oprávneného subjektu, aby odmietol alebo zmenil príslušné financovanie, a v prípade potreby neuznať aktívnu legitimáciu oprávneného subjektu alebo vyhlásiť konkrétnu žalobu v zastúpení o vydanie nápravných opatrení za neprípustnú. Takýmto neuznaním alebo vyhlásením by nemali byť dotknuté práva spotrebiteľov, ktorých sa žaloba v zastúpení týka.

(53)

V rámci konaní o žalobách v zastúpení o vydanie nápravných opatrení by sa mali podporovať kolektívne zmiery zamerané na poskytnutie nápravy spotrebiteľom, ktorým bola spôsobená ujma.

(54)

Súd alebo správny orgán by mal mať možnosť vyzvať obchodníka a oprávnený subjekt, ktorý podal žalobu v zastúpení o vydanie nápravných opatrení, aby začali rokovať s cieľom dosiahnuť zmier v súvislosti s nápravou, ktorá sa poskytne spotrebiteľom, ktorých sa týka žaloba v zastúpení.

(55)

Príslušný súd alebo správny orgán by mal schváliť každý zmier dosiahnutý v súvislosti so žalobou v zastúpení o vydanie nápravného opatrenia s výnimkou prípadov, keď podmienky zmieru nemožno vykonať alebo keď by bol zmier v rozpore s kogentnými ustanoveniami vnútroštátneho práva vzťahujúcimi sa na predmet konania, od ktorých sa nemožno zmluvne odchýliť v neprospech spotrebiteľov. Napríklad zmier, ktorým by sa výslovne ponechalo nezmenené znenie zmluvy, ktorým sa obchodníkovi priznáva výlučné právo vykladať ostatné ustanovenia zmluvy, by mohol byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami vnútroštátneho práva.

(56)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá, ktoré by súdu alebo správnemu orgánu umožňovali odmietnuť schváliť zmier aj v prípade, keď ho považujú za nespravodlivý.

(57)

Schválený zmier by mal byť záväzný pre oprávnený subjekt, obchodníka a jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť pravidlá, podľa ktorých by jednotliví dotknutí spotrebitelia mali možnosť akceptovať zmier alebo odmietnuť, že ním budú viazaní.

(58)

Základom úspechu je zaistiť, aby boli spotrebitelia informovaní o žalobe v zastúpení. Oprávnené subjekty by na svojich webových sídlach mali informovať spotrebiteľov o žalobách v zastúpení, ktoré sa rozhodli podať na súd alebo správny orgán, o aktuálnom stave žalôb, ktoré už podali, a o výsledkoch takýchto žalôb v zastúpení, aby spotrebitelia mohli prijať informované rozhodnutie o tom, či si želajú účastniť sa žaloby v zastúpení a včas prijať potrebné kroky. Informácie, ktoré sú oprávnené subjekty povinné poskytnúť spotrebiteľom by mali podľa toho, ako je to relevantné a vhodné, obsahovať zrozumiteľné vysvetlenie predmetu a možných alebo skutočných právnych dôsledkov žaloby v zastúpení, úmysel oprávneného subjektu podať žalobu, opis skupiny spotrebiteľov, ktorých sa žaloba v zastúpení týka, ako aj kroky, ktoré majú vykonať dotknutí spotrebitelia vrátane zabezpečenia potrebných dôkazov, aby spotrebitelia mohli využiť opatrenia vo forme súdnych príkazov, nápravné opatrenia alebo schválený zmier, ako sa stanovuje v tejto smernici. Takéto informácie by mali byť adekvátne a primerané okolnostiam prípadu.

(59)

Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť oprávnených subjektov poskytovať informácie, by dotknutí spotrebitelia mali byť informovaní o prebiehajúcich konaniach o žalobách v zastúpení o vydanie nápravných opatrení, aby mohli výslovne alebo konkludentne vyjadriť svoju vôľu byť zastúpení v konaní o žalobe v zastúpení. Členské štáty by to mali umožniť stanovením vhodných pravidiel o šírení informácií o žalobách v zastúpení medzi spotrebiteľmi. Rozhodnutie o tom, kto by mal byť zodpovedný za šírenie uvedených informácií, by sa malo ponechať na členské štáty.

(60)

Spotrebitelia by tiež mali byť informovaní o konečných rozhodnutiach o opatreniach vo forme súdnych príkazov, nápravných opatreniach alebo schválenom zmieri, o svojich právach po určení, že došlo k porušeniu právnych predpisov, a o akýchkoľvek následných krokoch, ktoré majú spotrebitelia dotknutí žalobou v zastúpení prijať, najmä na účely dosiahnutia nápravy. Pri odrádzaní obchodníkov porušujúcich práva spotrebiteľa zohráva dôležitú úlohu aj riziko poškodenia dobrého mena, ktoré je spojené so šírením informácií o porušení právnych predpisov.

(61)

Ak majú byť takéto informácie o prebiehajúcich a skončených konaniach o žalobách v zastúpení účinné, mali by byť adekvátne a primerané okolnostiam prípadu. Takéto informácie by sa mohli uviesť napríklad na webovom sídle oprávneného subjektu alebo obchodníka, vo vnútroštátnych elektronických databázach, v sociálnych médiách, na online trhoch alebo v rozšírenej tlači vrátane novín, ktoré vychádzajú výlučne formou elektronickej komunikácie. Ak je to možné a vhodné, spotrebitelia by mali byť informovaní aj jednotlivo listom zasielaným elektronicky alebo v papierovej podobe. Takéto informácie by sa na požiadanie mali poskytnúť vo formátoch dostupných pre osoby so zdravotným postihnutím.

(62)

Informovať všetkých dotknutých spotrebiteľov o konečných opatreniach vo forme súdnych príkazov a o nápravných opatreniach by mal na vlastné náklady obchodník porušujúci právne predpisy. Obchodník by tiež mal informovať spotrebiteľov o zmieri, ktorý schválil súd alebo správny orgán. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá, podľa ktorých by takáto povinnosť závisela od žiadosti oprávneného subjektu. Ak má podľa vnútroštátneho práva informácie o konečných rozhodnutiach a schválenom zmieri poskytovať spotrebiteľom, ktorých sa žaloba v zastúpení týka, oprávnený subjekt alebo súd alebo správny orgán, nemal by byť obchodník povinný poskytnúť tieto informácie druhý raz. Malo by byť povinnosťou oprávneného subjektu informovať dotknutých spotrebiteľov o konečných rozhodnutiach o neuznaní alebo zamietnutí žaloby v zastúpení o vydanie nápravných opatrení.

(63)

Členské štáty by mali mať možnosť zriadiť verejne dostupné vnútroštátne elektronické databázy na webových sídlach, ktoré budú poskytovať informácie o vopred určených oprávnených subjektoch na účely podávania vnútroštátnych aj cezhraničných žalôb v zastúpení, ako aj všeobecné informácie o prebiehajúcich a skončených konaniach o žalobách v zastúpení.

(64)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby konečné rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu ktoréhokoľvek členského štátu o existencii porušenia právnych predpisov poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov mohli všetky strany použiť ako dôkaz na účely akejkoľvek ďalšej žaloby o vydanie nápravných opatrení podanej na súdy alebo správne orgány členských štátov proti tomu istému obchodníkovi pre ten istý postup. V súlade so zásadou nezávislosti súdnictva a voľného hodnotenia dôkazov by tým nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo upravujúce hodnotenie dôkazov.

(65)

Podaním žaloby spravidla prestávajú plynúť premlčacie lehoty. Žaloby o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov však nemajú nevyhnutne suspenzívny účinok v prípade následných nápravných opatrení nariadených v súvislosti s tým istým porušením právnych predpisov. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby prebiehajúce konanie o žalobe v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov malo účinok zastavenia alebo prerušenia premlčacích lehôt vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorých sa žaloba v zastúpení týka, bez ohľadu na to, či uvedení spotrebitelia konajú vo vlastnom mene alebo sú zastúpení oprávneným subjektom, aby im uplynutie premlčacej lehoty v priebehu konania o žalobe v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov nebránilo následne podať žalobu v zastúpení o vydanie nápravných opatrení týkajúcu sa tohto údajného porušenia. Oprávnený subjekt by mal pri podávaní žaloby v zastúpení o vydanie opatrenia vo forme súdneho príkazu dostatočne vymedziť skupinu spotrebiteľov, ktorých záujmy poškodilo údajné porušenie právnych predpisov, ktorým by z neho mohol vyplývať nárok a ktorí by mohli byť dotknutí uplynutím premlčacích lehôt počas uvedeného konania o žalobe v zastúpení. V záujme vylúčenia pochybností aj prebiehajúce konanie o žalobe v zastúpení o vydanie nápravného opatrenia by malo mať účinok zastavenia alebo prerušenia premlčacích lehôt vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorých sa týka uvedená žaloba v zastúpení.

(66)

V záujme právnej istoty by sa zastavenie alebo prerušenie premlčacích lehôt stanovené podľa tejto smernice malo uplatňovať len na nároky na nápravu na základe porušení právnych predpisov, ku ktorým došlo 25. júna 2023 alebo neskôr. To by však nemalo brániť uplatňovaniu vnútroštátnych ustanovení o zastavení alebo prerušení premlčacích lehôt, ktoré sa uplatňovali pred 25. júnom 2023, na nároky na nápravu na základe porušení právnych predpisov, ku ktorým došlo pred uvedeným dňom.

(67)

Žaloby v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov by sa mali prejednávať s náležitou rýchlosťou. Ak porušenie právnych predpisov trvá, mohla by byť potreba konať rýchlo väčšia. O žalobách v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov s predbežným účinkom by sa v relevantných prípadoch malo rozhodovať v skrátenom konaní, aby sa zabránilo prípadnej alebo ďalšej ujme spôsobenej porušením právnych predpisov.

(68)

Dôkazy sú dôležité pri stanovovaní, či je žaloba v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov alebo o vydanie nápravných opatrení opodstatnená. Pre vzťahy medzi podnikom a koncovým spotrebiteľom je však často typická informačná asymetria, pričom potrebné dôkazy môže mať k dispozícii výlučne obchodník, ktorý ich oprávnenému subjektu nesprístupní. Oprávnené subjekty by preto mali mať právo požiadať súd alebo správny orgán, aby obchodníkovi nariadil poskytnúť dôkazy súvisiace s ich nárokom. Na druhej strane by vzhľadom na zásadu rovnosti zbraní mal mať obchodník podobné právo žiadať dôkazy, ktoré má k dispozícii oprávnený subjekt. Súd alebo správny orgán, na ktorý bola žaloba v zastúpení podaná, by mal v súlade s vnútroštátnym procesným právom starostlivo posúdiť potrebu, rozsah a primeranosť nariadení poskytnúť dôkazy, pričom by mal zohľadniť ochranu oprávnených záujmov tretích strán a dodržať platné pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dôvernosti údajov.

(69)

S cieľom zaistiť účinnosť žalôb v zastúpení by mali obchodníci porušujúci právne predpisy čeliť účinným, odrádzajúcim a primeraným sankciám za nesplnenie alebo odmietnutie splnenia povinnosti uloženej opatrením vo forme súdneho príkazu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby uvedené sankcie mohli mať podobu pokút, napríklad podmienečných pokút, pravidelných platieb alebo penále. Mali by tiež existovať sankcie za nesplnenie alebo odmietnutie splnenia nariadenia poskytnúť informácie spotrebiteľom, ktorých sa týkajú konečné rozhodnutia alebo zmier, alebo za nesplnenie alebo odmietnutie splnenia nariadenia zverejniť dôkazy. Malo by tiež byť možné za odmietnutie splnenia nariadenia poskytnúť dôkazy uložiť iné druhy sankcií, napríklad procesné opatrenia.

(70)

Keďže žalobami podávanými v zastúpení sa podporuje verejný záujem ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty by mali zachovať alebo prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby náklady spojené s konaním nebránili oprávneným subjektom podávať žaloby v zastúpení podľa tejto smernice. Medzi takéto opatrenia by mohlo patriť obmedzenie súdnych alebo správnych poplatkov, v relevantných prípadoch priznanie prístupu k právnej pomoci oprávneným subjektom, alebo poskytnutie verejných financií oprávneným subjektom na podávanie žalôb v zastúpení vrátane štrukturálnej podpory a iných prostriedkov podpory. Členské štáty by však nemali byť povinné financovať žaloby v zastúpení.

(71)

Spolupráca a výmena informácií medzi oprávnenými subjektmi z rôznych členských štátov sa ukázala ako užitočná najmä pri riešení cezhraničného porušenia právnych predpisov. Ak sa má rozšíriť využívanie žalôb v zastúpení s cezhraničnými dôsledkami, je potrebné pokračovať v budovaní kapacít a opatreniach spolupráce a rozšíriť ich na väčší počet oprávnených subjektov v celej Únii.

(72)

Na účel hodnotenia tejto smernice by mali členské štáty poskytnúť Komisii údaje o žalobách v zastúpení podaných na základe tejto smernice. Členské štáty by mali poskytnúť informácie o počte a druhu žalôb v zastúpení, ktoré boli skončené pred ich súdmi alebo správnymi orgánmi. Mali by sa poskytnúť aj informácie o výsledku konaní o žalobách v zastúpení, teda či boli žaloby v zastúpení prípustné, či boli úspešné alebo či viedli k schválenému zmieru. V záujme zmenšenia administratívneho zaťaženia členských štátov pri plnení uvedených povinností by malo najmä v prípade údajov o opatreniach vo forme súdnych príkazov stačiť, aby Komisii poskytli všeobecné informácie o druhu porušenia právnych predpisov a stranách. Pokiaľ ide o strany, malo by napríklad stačiť, aby Komisiu informovali o tom, či bola oprávneným subjektom organizácia spotrebiteľov alebo verejný subjekt, a o oblasti podnikania obchodníka (napr. finančné služby). Prípadne by členské štáty mali byť schopné Komisii poskytovať kópie príslušných rozhodnutí alebo zmierov. Nemali by sa poskytovať informácie o presnej totožnosti spotrebiteľov, ktorých sa žaloba v zastúpení týka.

(73)

Komisia by mala vypracovať správu doplnenú podľa potreby legislatívnym návrhom, v ktorej by posúdila, či by cezhraničné žaloby v zastúpení bolo možné najlepšie riešiť na úrovni Únie prostredníctvom zriadenia úradu európskeho ombudsmana pre žaloby v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov a o vydanie nápravných opatrení.

(74)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržuje zásady uznané najmä chartou. Táto smernica by sa z tohto dôvodu mala vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivý proces, ako aj práva na obhajobu.

(75)

Pokiaľ ide o environmentálne právo, v tejto smernici sa zohľadňuje Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(76)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť, aby bol mechanizmus žaloby v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov dostupný vo všetkých členských štátoch s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov cezhraničných dôsledkov porušenia právnych predpisov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(77)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (9) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(78)

Je vhodné stanoviť pravidlá pre časovú pôsobnosť tejto smernice.

(79)

Smernica 2009/22/ES by sa preto mala zrušiť,

(1)

Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (ďalej len „dohovor“) nadobudol platnosť v roku 1992 a Únia ho uzavrela prostredníctvom rozhodnutia Rady 93/98/EHS (1).

(2)

Dohovor a rozhodnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) C(2001)107/FINAL o revízii rozhodnutia C(92)39/FINAL o riadení pohybov odpadov určených na činnosti zhodnotenia cez hranice štátov (ďalej len „rozhodnutie OECD“) sa v rámci Únie vykonávajú nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (2). Na činnosti zneškodňovania uvedené v prílohe IV k dohovoru odkazuje niekoľko aktov Únie, ako napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (3).

(3)

Podľa dohovoru konferencia zmluvných strán zvažuje a podľa potreby prijíma zmeny dohovoru. Zmeny dohovoru sa prijímajú na zasadnutí konferencie zmluvných strán.

(4)

Na svojom pätnástom zasadnutí, naplánovanom na júl 2021 konferencia zmluvných strán v súlade s postupom stanoveným v článku 18 dohovoru zváži návrhy predložené Úniou alebo inou zmluvnou stranou dohovoru na zmeny príloh II, IV, VIII a IX k dohovoru.

(5)

V mene Únie by sa mal predložiť návrh na zmenu prílohy IV k dohovoru tak, aby sa do nej: zahrnul všeobecný úvod, v ktorom sa jasne rozlíši medzi pojmami „iné ako zhodnocovanie“ a „zhodnocovanie“, a aby sa objasnilo, že zahŕňa všetky činnosti zneškodňovania, ktoré sa vykonávajú alebo môžu vykonávať v praxi, bez ohľadu na ich právny štatút a na to, či sa pokladajú za environmentálne vhodné, a že zahŕňa aj činnosti, ktoré sa vykonávajú pred použitím iných činností; aby sa do nej zahrnuli nadpisy a úvodné poznámky, v ktorých sa vysvetlí, čo sa rozumie pod činnosťami „inými ako zhodnocovanie“ (príloha IVA) a „činnosťami zhodnocovania“ (príloha IVB); aby sa aktualizovali a objasnili opisy činností v súlade s vedeckým, technickým a iným vývojom, ktorý sa zaznamenal od prijatia dohovoru v roku 1989, a zároveň aby sa pomocou univerzálnych ustanovení zabezpečilo, že sa požiadavky dohovoru budú vzťahovať na všetky činnosti, ktoré sa v danej prílohe osobitne neuvádzajú.

(6)

Opisy „činností zneškodňovania“ uvedené v prílohe IV k dohovoru majú všeobecný charakter a mohlo by im prospieť ďalšie objasnenie. Únia by preto mala navrhnúť, aby konferencia zmluvných strán vypracovala vysvetlivky alebo usmernenia, v ktorých sa podrobnejšie objasní obsah týchto činností, alebo podporí takýto návrh od iných zmluvných strán. Takéto vysvetlivky alebo usmernenia by mali obsahovať objasnenia a príklady zahrnutých činností a nemali by byť súčasťou textu dohovoru. Takéto vysvetlivky alebo usmernenia by sa mali podľa možnosti prijať skôr, ako nadobudnú účinnosť zmeny prílohy IV k dohovoru.

(7)

Ciele návrhov týkajúcich sa prílohy IV k dohovoru sú: v plnom rozsahu zabezpečiť úplnú uplatniteľnosť náležitých kontrolných mechanizmov dohovoru, pričom ich prijatím by sa zlepšili kontroly prepravy odpadu; uľahčiť predchádzanie nezákonnej preprave odpadu; zlepšiť právnu zrozumiteľnosť a zabezpečiť, aby zmluvné strany dohovoru jednotne chápali a vykladali činnosti zneškodňovania; podporiť nakladanie s odpadmi environmentálne vhodným spôsobom na celosvetovej úrovni a prispieť k prechodu na globálne obehové hospodárstvo.

(8)

V dôsledku návrhu na zmenu prílohy IV k dohovoru by sa mali v mene Únie predložiť návrhy na zmenu položiek týkajúcich sa plastových odpadov v prílohách II a IX k dohovoru, keďže sa vzťahujú na určitú činnosť zneškodňovania uvedenú v prílohe IV k dohovoru.

(9)

Únia by mala v zásade podporiť zmeny následne navrhnuté inými zmluvnými stranami dohovoru, pokiaľ ide o zoznam činností zneškodňovania uvedený v prílohe IV k dohovoru, položky týkajúce sa odpadu z elektrických a elektronických zariadení, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohách VIII a IX k dohovoru, a nové položky týkajúce sa takéhoto odpadu navrhované na zaradenie do prílohy II (Kategórie odpadu, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť) k dohovoru, pokiaľ sa nimi dajú dosiahnuť rovnaké ciele, ako sú ciele tvoriace podstatu návrhov Únie týkajúcich sa prílohy IV k dohovoru.

(10)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie na pätnástom zasadnutí konferencie zmluvných strán, pokiaľ ide o návrhy iných zmluvných strán dohovoru zmeniť prílohy IV a niektorých položiek v prílohách II, VIII a IX k dohovoru, keďže pripravovaný akt (zmeny príloh k dohovoru) bude pre Úniu záväzný a bude mať vplyv na rozsah pôsobnosti a obsah práva Únie, najmä nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2008/98/ES.

(11)

V súvislosti s prepravou odpadu z elektrických a elektronických zariadení, ktorý nie je nebezpečný, v rámci Únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) je vhodné zachovať súčasnú situáciu, a teda v prípade prepravy takéhoto odpadu neuplatňovať kontrolný systém vyplývajúci z možného doplnenia položiek do prílohy II k dohovoru. Na tento účel by mala Únia podľa potreby využívať postupy stanovené v rozhodnutí OECD bez toho, aby bolo dotknuté oznámenie predkladané v súlade s článkom 11 dohovoru, s cieľom zabezpečiť, aby v dôsledku prijatia zmien prílohy II k dohovoru nedošlo k uloženiu žiadnej dodatočnej kontroly prepravy odpadu z elektrických a elektronických zariadení, ktorý nie je nebezpečný, v rámci Únie a EHP,

(1)

Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (ďalej len „dohovor“) Únia uzavrela rozhodnutím Rady 82/72/EHS (1) a platnosť nadobudol 1. septembra 1982.

(2)

Podľa dohovoru môže Stály výbor zriadený dohovorom (ďalej len „stály výbor“) prijať zmeny článkov 13 až 24 dohovoru, ktoré predloží Výboru ministrov Rady Európy (ďalej len „Výbor ministrov“) na schválenie a následne zmluvným stranám na prijatie.

(3)

Podľa dohovoru je stály výbor zodpovedný za sledovanie uplatňovania dohovoru a môže najmä podávať akékoľvek návrhy na zlepšenie účinnosti dohovoru.

(4)

Stály výbor má počas svojho 40. zasadnutia od 30. novembra do 4. decembra 2020 prijať rozhodnutia o zmene dohovoru s cieľom zaviesť finančné doložky a o vypracovaní rozšírenej čiastočnej dohody týkajúcej sa fondu na vykonávanie dohovoru.

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v stálom výbore, keďže jeho rozhodnutia predstavujú akty s právnymi účinkami.

(6)

Sekretariát dohovoru (ďalej len „sekretariát“) predložil návrh na zmenu dohovoru s cieľom zaviesť finančný mechanizmus, ktorým by stály výbor určil výšku povinných finančných príspevkov od zmluvných strán na doplnenie bežných rozpočtových prostriedkov poskytovaných Radou Európy.

(7)

Podľa dohovoru má zmeny dohovoru najskôr schváliť Výbor ministrov a následne také zmeny nadobudnú platnosť tridsiatym dňom po tom, ako všetky zmluvné strany oznámili prijatie daných zmien.

(8)

Sekretariát takisto predložil návrh na posilnenie medzivládnej spolupráce pri vykonávaní dohovoru na základe vypracovania rozšírenej čiastočnej dohody, ktorej súčasťou by bol povinný finančný príspevok od zmluvných strán uvedenej rozšírenej čiastočnej dohody.

(9)

V súlade so Štatútom Rady Európy a príručkou Výboru ministrov Rady Európy o postupoch a pracovných metódach navrhovaná rozšírená čiastočná dohoda v nadväznosti na rozhodnutie stáleho výboru nadobudne platnosť pre všetky zmluvné strany uvedenej dohody po tom, ako ju Výbor ministrov prijme dvojtretinovou väčšinou zástupcov, ktorí odovzdávajú hlasy, a väčšinou zástupcov, ktorí sú oprávnení zasadať vo Výbore ministrov, a po dosiahnutí kvóra signatárov.

(10)

Po prijatí navrhovanej rozšírenej čiastočnej dohody sa zmluvné strany dohovoru rozhodnú, či sa stanú jej zmluvnou stranou.

(11)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté žiadne budúce rozhodnutie Rady o tom, či je vhodné, aby sa Únia stala zmluvnou stranou navrhovanej rozšírenej čiastočnej dohody.

(12)

Vzhľadom na pokles finančných prostriedkov poskytovaných prostredníctvom bežného príspevku od Rady Európy, ako aj pokles dobrovoľných príspevkov od zmluvných strán, je nevyhnutné vytvoriť bezpečný a spoľahlivý zdroj financovania fungovania dohovoru.

(13)

Zmena dohovoru s cieľom zaviesť finančný mechanizmus je v súlade so spôsobom financovania iných mnohostranných environmentálnych dohôd a zabezpečili by sa ňou spravodlivé príspevky od všetkých zmluvných strán. Znenie zmeny navrhované sekretariátom však vytvára neistotu v súvislosti s finančným mechanizmom, ktorý sa má zaviesť, najmä pokiaľ ide o rozlišovanie medzi základným a programovým rozpočtom a pokiaľ ide o výšku požadovaných príspevkov.

(14)

Na podporu zo strany Únie pre zmenu dohovoru s cieľom zaviesť finančný mechanizmus by sa vzťahoval postup stanovený v článku 218 ods. 2 až 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(15)

Vzhľadom na značný čas potrebný na prerokovanie a nadobudnutie platnosti zmeny dohovoru je potrebné naliehavejšie finančné riešenie s cieľom umožniť medzičasom účinné fungovanie dohovoru. Uvedená potreba by bola vyriešená pomocou navrhovanej rozšírenej čiastočnej dohody.

(16)

Pozíciou Rady by preto malo byť navrhnúť odklad rozhodnutia o zmene dohovoru a podporiť vypracovanie rozšírenej čiastočnej dohody,

(1)

Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC-DHP na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) bola Úniou a jej členskými štátmi podpísaná 10. júna 2016.

(2)

Do nadobudnutia jej platnosti sa táto dohoda sa predbežne vykonáva medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Botswanskou republikou, Lesothským kráľovstvom, Namíbijskou republikou a Juhoafrickou republikou a bývalým Svazijským kráľovstvom, v súčasnosti Eswatinským kráľovstvom na strane druhej od 10. októbra 2016 a medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mozambickou republikou na strane druhej od 4. februára 2018.

(3)

Podľa článku 102 ods. 1 dohody má Spoločná rada štátov SADC-DHP – EÚ (ďalej len „Spoločná rada“) právomoc prijímať rozhodnutia v súvislosti so všetkými záležitosťami, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje.

(4)

V článku 35 dohody sa stanovuje možnosť, aby Juhoafrická colná únia (ďalej len „SACU“) uplatnila ochranné opatrenie vo forme dovozného cla, ak počas akéhokoľvek daného dvanásťmesačného obdobia objem dovozu poľnohospodárskeho výrobku uvedeného v prílohe IV k dohode a s pôvodom v Únii do SACU presiahne určené referenčné množstvo pre daný výrobok v uvedenej prílohe.

(5)

V poznámke pod čiarou č. 1 v prílohe IV k doode sa stanovuje, že určité referenčné množstvá pre colné položky označené hviezdičkou sa primerane upravia, ake dátum nadobudnutia platnosti dohody nasleduje po roku 2015.

(6)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie v Spoločnej rade, pretože rozhodnutie Spoločnej rady o úprave určitých referenčných množstiev stanovených v prílohe IV k dohode bude pre Úniu zaväzné,