1.   Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych alebo obchodných veciach, v ktorých súd členského štátu podľa právneho poriadku uvedeného členského štátu žiada:

2.   Žiadosťou nemožno žiadať o vykonanie dôkazu, ktorý nie je určený na použitie v súdnom konaní, ktoré sa začalo alebo sa má začať.

1.   Žiadosti uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) zasiela súd, pred ktorým sa začalo alebo má začať konanie (ďalej len „dožadujúci súd“), priamo príslušnému súdu iného členského štátu (ďalej len „dožiadaný súd“) na účely vykonania dôkazu.

2.   Každý členský štát vypracuje zoznam súdov príslušných na vykonávanie dôkazov podľa tohto nariadenia. V zozname sa tiež uvedie miestna a v relevantnom prípade aj osobitná príslušnosť týchto súdov.

1.   Každý členský štát určí ústredný orgán zodpovedný za:

2.   Federálne členské štáty, členské štáty, v ktorých sa uplatňujú viaceré právne systémy a členské štáty so samostatnými územnými celkami môžu určiť viac ústredných orgánov.

3.   Každý členský štát určí tiež ústredný orgán podľa odseku 1 tohto článku alebo jeden príslušný orgán alebo viac príslušných orgánov, ktoré majú byť zodpovedné za rozhodovanie o žiadostiach podľa článku 19.

1.   Žiadosti sa vyhotovujú na tlačive A alebo v relevantných prípadoch na tlačive L v prílohe I. Každá žiadosť obsahuje tieto údaje:

2.   Žiadosť ani žiadna k nej pripojená písomnosť nepodliehajú overeniu ani inej podobnej formálnej náležitosti.

3.   K písomnostiam, ktorých pripojenie k žiadosti považuje dožadujúci súd za potrebné na účely jej vybavenia, sa pripojí preklad písomností do jazyka, v ktorom je vyhotovená žiadosť.

1.   Žiadosti a písomnosti podľa tohto nariadenia sa zasielajú prostredníctvom zabezpečeného a spoľahlivého decentralizovaného informačného systému, pričom sa riadne dodržiavajú základné práva a slobody. Uvedený decentralizovaný informačný systém je založený na interoperabilnom riešení, ako je napríklad e-CODEX.

2.   Na žiadosti a písomnosti, ktoré sa zasielajú prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, sa vzťahuje všeobecný právny rámec pre používanie kvalifikovaných dôveryhodných služieb stanovený v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

3.   Ak si žiadosti a písomnosti uvedené v odseku 1 tohto článku vyžadujú pečať alebo vlastnoručný podpis alebo ak ich obsahujú, možno namiesto nich použiť kvalifikované elektronické pečate alebo kvalifikované elektronické podpisy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

4.   Ak zaslanie podľa odseku 1 nie je možné vzhľadom na poruchu decentralizovaného informačného systému alebo povahu predmetného dôkazu alebo výnimočné okolnosti, vykoná sa zaslanie najrýchlejšími najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami, pričom sa zohľadní potreba zaistenia spoľahlivosti a bezpečnosti.

1.   Do siedmich dní po doručení žiadosti zašle dožiadaný príslušný súd potvrdenie o prijatí dožadujúcemu súdu na tlačive B v prílohe I. Ak žiadosť nespĺňa náležitosti stanovené v článkoch 6 a 7, dožiadaný súd túto skutočnosť vyznačí v potvrdení o prijatí.

2.   Ak dožiadaný súd nie je príslušný na vybavenie žiadosti vyhotovenej na tlačive A v prílohe I, ktorá spĺňa náležitosti stanovené v článku 6, uvedený súd zašle žiadosť príslušnému súdu tohto členského štátu a informuje o tom dožadujúci súd na tlačive C v prílohe I.

1.   Ak žiadosť nemožno vybaviť, pretože neobsahuje všetky potrebné informácie podľa článku 5, dožiadaný súd o tom bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od prijatia žiadosti, informuje na tlačive D v prílohe I dožadujúci súd a požiada dožadujúci súd o zaslanie chýbajúcich informácií, ktoré čo najpresnejšie určí.

2.   Ak žiadosť nemožno vybaviť, pretože sa vyžaduje záloha alebo preddavok podľa článku 22 ods. 3, dožiadaný súd o tom bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od prijatia žiadosti, informuje na tlačive D v prílohe I dožadujúci súd a tiež informuje dožadujúci súd, ako sa záloha alebo preddavok majú zložiť. Dožiadaný súd potvrdí bezodkladne, najneskôr však do 10 dní od zloženia zálohy alebo preddavku na tlačive E v prílohe I prijatie zálohy alebo preddavku.

1.   Ak dožiadaný súd vyznačil na potvrdení o prijatí podľa článku 9 ods. 1, že žiadosť nespĺňa náležitosti stanovené v článkoch 6 a 7, alebo informoval dožadujúci súd podľa článku 10, že žiadosť nemožno vybaviť, pretože neobsahuje všetky potrebné informácie podľa článku 5, lehota stanovená v článku 12 začína plynúť od prijatia riadne doplnenej žiadosti dožiadaným súdom.

2.   Ak dožiadaný súd požiadal o zloženie zálohy alebo preddavku podľa článku 22 ods. 3, lehota stanovená v článku 12 začína plynúť od zloženia zálohy alebo preddavku.

1.   Dožiadaný súd vybaví žiadosť bezodkladne, najneskôr však do 90 dní od prijatia žiadosti.

2.   Dožiadaný súd vybaví žiadosť podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku.

3.   Dožadujúci súd môže na tlačive A v prílohe I žiadať, aby sa žiadosť vybavila v súlade s osobitným postupom upraveným v jeho vnútroštátnom právnom poriadku. Dožiadaný súd vybaví žiadosť v súlade s osobitným postupom okrem prípadu, keď by to bolo nezlučiteľné s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, alebo keď to nie je schopný uskutočniť z dôvodu závažných praktických problémov. Ak dožiadaný súd nevyhovie žiadosti v súlade s osobitným postupom z niektorého z uvedených dôvodov, informuje o tom dožadujúci súd na tlačive H v prílohe I.

4.   Dožadujúci súd môže žiadať, aby dožiadaný súd použil pri vykonaní dôkazu osobitnú komunikačnú technológiu, najmä videokonferenciu alebo telekonferenciu.

Dožiadaný súd použije komunikačnú technológiu uvedenú v prvom pododseku okrem prípadu, keď by to bolo nezlučiteľné s jeho právnym poriadkom alebo keď to dožiadaný súd nie je schopný uskutočniť z dôvodu závažných praktických problémov.

Ak dožiadaný súd nepoužije uvedenú komunikačnú technológiu z niektorého z uvedených dôvodov, informuje o tom dožadujúci súd na tlačive H v prílohe I.

Ak komunikačná technológia uvedená v prvom pododseku nie je k dispozícii dožadujúcemu alebo dožiadanému súdu, môžu si uvedené súdy takúto komunikačnú technológiu po vzájomnej dohode poskytnúť.

1.   Ak sa tak stanovuje v právnom poriadku členského štátu dožadujúceho súdu, majú účastníci a ich prípadní zástupcovia právo byť prítomní na vykonaní dôkazu dožiadaným súdom.

2.   Dožadujúci súd v žiadosti na tlačive A v prílohe I informuje dožiadaný súd o tom, že účastníci a ich prípadní zástupcovia budú prítomní, a v relevantnom prípade aj o tom, že sa žiada, aby sa na vykonaní dôkazu mohli podieľať. Túto informáciu možno poskytnúť aj v inom vhodnom čase.

3.   Ak sa žiada, aby sa účastníci a ich prípadní zástupcovia mohli podieľať na vykonaní dôkazu, dožiadaný súd určí v súlade s článkom 12 podmienky, za ktorých sa môžu na vykonaní dôkazu podieľať.

4.   Dožiadaný súd informuje na tlačive I v prílohe I účastníkov a ich prípadných zástupcov o čase a mieste vykonania dôkazu a v relevantnom prípade o podmienkach, za ktorých sa môžu na vykonaní dôkazu podieľať.

5.   Odsekmi 1 až 4 nie je dotknutá možnosť dožiadaného súdu žiadať, aby účastníci a ich prípadní zástupcovia boli prítomní alebo sa podieľali na vykonaní dôkazu, ak je taká možnosť stanovená v právnom poriadku jeho členského štátu.

1.   Ak je to zlučiteľné s právnym poriadkom členského štátu dožadujúceho súdu, majú zástupcovia dožadujúceho súdu právo byť prítomní na vykonaní dôkazu dožiadaným súdom.

2.   Na účely tohto článku pojem „zástupcovia“ zahŕňa justičný personál určený dožadujúcim súdom v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom. Dožadujúci súd môže v súlade so svojim vnútroštátnym právnym poriadkom určiť aj akúkoľvek inú osobu, ako napríklad znalca.

3.   Dožadujúci súd v žiadosti na tlačive A v prílohe I informuje dožiadaný súd o tom, že jeho zástupcovia budú prítomní, a v relevantnom prípade aj o tom, že sa žiada, aby sa na vykonaní dôkazu mohli podieľať. Túto informáciu možno poskytnúť aj v inom vhodnom čase.

4.   Ak sa žiada, aby sa zástupcovia dožadujúceho súdu mohli podieľať na vykonaní dôkazu, dožiadaný súd určí v súlade s článkom 12 podmienky, za ktorých sa môžu na vykonaní dôkazu podieľať.

5.   Dožiadaný súd informuje na tlačive I v prílohe I dožadujúci súd o čase a mieste vykonania dôkazu a v relevantnom prípade o podmienkach, za ktorých sa jeho zástupcovia môžu na vykonaní dôkazu podieľať.

1.   Žiadosť o výsluch osoby sa nevybaví, ak sa dotknutá osoba dovolá práva odoprieť výpoveď alebo ak má povinnosť nevypovedať:

2.   Okrem dôvodov uvedených v odseku 1 vybavenie žiadosti možno odmietnuť, len na základe jedného alebo viacerých týchto dôvodov:

3.   Dožiadaný súd nesmie odmietnuť vybavenie žiadosti výlučne z dôvodu, že podľa jeho vnútroštátneho právneho poriadku má výlučnú právomoc rozhodovať o danom právnom nároku iný súd tohto členského štátu alebo že právny poriadok tohto členského štátu uplatnenie takéhoto právneho nároku nepripúšťa.

4.   Ak sa vybavenie žiadosti odmietne z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2, dožiadaný súd na tlačive K v prílohe I o tom upovedomí dožadujúci súd do 60 dní od prijatia žiadosti dožiadaným súdom.

1.   Ak súd žiada, aby mohol vykonať dôkaz priamo v inom členskom štáte, zašle žiadosť na tlačive L v prílohe I ústrednému orgánu alebo príslušnému orgánu uvedeného členského štátu.

2.   Priamy výkon dôkazu sa smie uskutočniť len vtedy, ak sa dá vykonať na dobrovoľnom základe bez použitia donucovacích prostriedkov.

Ak priamy výkon dôkazu predpokladá výsluch osoby, dožadujúci súd informuje túto osobu, že výkon dôkazu sa uskutočňuje na dobrovoľnom základe.

3.   Priamy výkon dôkazu vykoná člen justičného personálu alebo akákoľvek iná určená osoba, napríklad znalec, podľa právneho poriadku členského štátu dožadujúceho súdu.

4.   Ústredný orgán alebo príslušný orgán dožiadaného členského štátu informuje na tlačive M v prílohe I do 30 dní od doručenia žiadosti o priamy výkon dôkazu dožadujúci súd, či bol súhlas so žiadosťou udelený, a v prípade potreby o podmienkach, za ktorých sa má priamy výkon dôkazu vykonať podľa právneho poriadku svojho členského štátu.

Ústredný orgán alebo príslušný orgán môže poveriť súd svojho členského štátu, ktorý sa bude podieľať na priamom vykonaní dôkazu, aby sa zabezpečilo, že tento článok bude správne uplatnený a že podmienky, za ktorých sa má priamy výkon dôkazu uskutočniť, budú dodržané.

5.   Ak do 30 dní od potvrdenia prijatia žiadosti o priamy výkon dôkazu dožadujúci súd nedostal informáciu o tom, či bol súhlas s jeho žiadosťou udelený, môže zaslať ústrednému orgánu alebo príslušnému orgánu dožiadaného členského štátu upomienku. Ak dožadujúci súd do 15 dní od potvrdenia prijatia upomienky nedostane odpoveď, súhlas so žiadosťou o priamy výkon dôkazu sa považuje za udelený. Ak však za mimoriadnych okolností ústredný orgán alebo príslušný orgán nemohol reagovať na žiadosť v lehote po upomienke, dôvody na odmietnutie priameho výkonu dôkazu sa môžu výnimočne uplatniť kedykoľvek po uplynutí tejto lehoty, a to až do okamihu vlastného priameho výkonu dôkazu.

6.   Ústredný orgán alebo príslušný orgán dožiadaného členského štátu môže poveriť súd svojho členského štátu, aby poskytoval praktickú súčinnosť pri priamom výkone dôkazu.

7.   Ústredný orgán alebo príslušný orgán dožiadaného členského štátu môže odmietnuť žiadosť o priamy výkon dôkazu, len ak:

8.   Bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovené podľa odseku 4, dožadujúci súd vykoná priamy výkon dôkazu podľa právneho poriadku svojho členského štátu.

1.   Ak sa má dôkaz vykonať výsluchom osoby, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, a súd požaduje priamy výkon dôkazu v súlade s článkom 19, vykoná uvedený súd dôkaz použitím videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie za predpokladu, že má súd takúto technológiu k dispozícii a považuje použitie takejto technológie za vhodné za konkrétnych okolností konania.

2.   Žiadosť o priamy výkon dôkazu použitím videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie sa podáva na tlačive N v prílohe I. Dožadujúci súd a ústredný orgán alebo príslušný orgán dožiadaného členského štátu alebo súd poverený poskytnutím praktickej súčinnosti pri priamom výkone dôkazu sa dohodnú na praktických opatreniach pre výsluch.

Na žiadosť sa dožadujúcemu súdu poskytne pomoc pri hľadaní tlmočníka, ak je potrebný.

1.   Vybavením žiadosti o vykonanie dôkazu podľa článku 12 nevzniká povinnosť nahradiť žiadne dane ani náklady.

2.   Odchylne od odseku 1 môže dožiadaný súd požadovať náhradu daní alebo nákladov. Ak dožiadaný súd o to požiada, dožadujúci súd zabezpečí bezodkladne náhradu:

Povinnosť účastníkov nahradiť takéto poplatky alebo náklady sa spravuje právnym poriadkom členského štátu dožadujúceho súdu.

3.   Ak sa žiada o znalecký posudok, dožiadaný súd môže pred vybavením žiadosti o vykonanie dôkazu požiadať dožadujúci súd o zloženie primeranej zálohy alebo preddavku na predpokladané náklady znaleckého posudku. Vo všetkých ostatných prípadoch nesmie byť zloženie zálohy alebo preddavku podmienkou pre vybavenie žiadosti o vykonanie dôkazu.

Zálohu alebo preddavok zložia účastníci, ak sa tak stanovuje v právnom poriadku členského štátu dožadujúceho súdu.

1.   Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje príručku, ktorá obsahuje informácie poskytnuté členskými štátmi podľa článku 31 a platné dohody a dojednania podľa článku 29 ods. 3 Príručku sprístupní v elektronickej podobe, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci a na Európskom portáli elektronickej justície.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 s cieľom meniť prílohu I na účely aktualizácie tlačív, ktoré sú v nej uvedené, alebo vykonania technických zmien v uvedených tlačivách.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 22. decembra 2020. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zriadi decentralizovaný informačný systém a stanoví sa:

2.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú do 23. marca 2022 v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1.   Komisia zodpovedá za vytvorenie, údržbu a budúci vývoj referenčného implementačného softvéru, ktorý sa členské štáty môžu rozhodnúť zaviesť ako svoj backendový systém namiesto vnútroštátneho informačného systému. Vytvorenie, údržba a budúci vývoj referenčného implementačného softvéru sa financujú zo všeobecného rozpočtu Únie.

2.   Komisia bezplatne poskytne, udržiava a podporuje implementáciu softvérových komponentov, ktoré sú základom pre prístupové body.

1.   Každý členský štát znáša náklady na inštaláciu, prevádzku a údržbu svojich prístupových bodov, ktorými sa prepájajú vnútroštátne informačné systémy v rámci decentralizovaného informačného systému.

2.   Každý členský štát znáša náklady na zriadenie a prispôsobenie svojich vnútroštátnych informačných systémov tak, aby boli interoperabilné s prístupovými bodmi, ako aj náklady na správu, prevádzku a údržbu týchto systémov.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť členských štátov žiadať o granty na podporu činností uvedených v týchto odsekoch v rámci finančných programov Únie.

1.   Toto nariadenie má v otázkach, na ktoré sa uplatňuje, prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní prijatých členskými štátmi, najmä haagskeho Dohovoru o civilnom konaní z 1. marca 1954 a haagskeho Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970, vo vzťahoch medzi členskými štátmi, ktoré sú ich zmluvnými stranami.

2.   Toto nariadenie nebráni členským štátom, aby naďalej uplatňovali alebo uzavierali dohody alebo dojednania na ďalšie uľahčenie vykonávania dôkazov za predpokladu, že uvedené dohody alebo dojednania sú zlučiteľné s týmto nariadením.

3.   Členské štáty zašlú Komisii:

1.   Každé spracúvanie osobných údajov vykonávané podľa tohto nariadenia vrátane výmeny alebo prenosu osobných údajov príslušnými orgánmi musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

Každá výmena alebo prenos údajov príslušnými orgánmi na úrovni Únie sa uskutoční v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

Osobné údaje, ktoré nie sú relevantné pre vybavenie konkrétnej veci, sa okamžite vymažú.

2.   Príslušný orgán alebo orgány podľa vnútroštátneho právneho poriadku sa považujú za prevádzkovateľov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 vo vzťahu k osobným údajom spracúvaným podľa tohto nariadenia.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, informácie zasielané podľa tohto nariadenia použije dožiadaný súd výlučne na účel, na ktorý sa zaslali.

4.   Dožiadané súdy zabezpečia zachovanie dôvernosti takých informácií podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku.

5.   Odsekmi 3 a 4 nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožňujú, aby dotknuté osoby boli informované o použití informácií zaslaných podľa tohto nariadenia.

6.   Týmto nariadením nie je dotknutá smernica 2002/58/ES.

1.   Členské štáty oznámia Komisii:

2.   Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v odseku 1.

3.   Každý členský štát oznámi Komisii označenie iných orgánov príslušných na vykonanie dôkazov na účely súdneho konania v občianskych alebo obchodných veciach. Členské štáty informujú Komisiu o každej následnej zmene uvedeného označenia.

4.   Členské štáty môžu oznámiť Komisii, keď sú schopné prevádzkovať decentralizovaný informačný systém skôr, ako sa vyžaduje podľa tohto nariadenia. Komisia tieto informácie elektronicky sprístupní, a to predovšetkým na Európskom portáli elektronickej justície.

1.   Do 2. júla 2023 stanoví Komisia podrobný program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvu tohto nariadenia.

2.   V programe monitorovania sa určia opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvu tohto nariadenia. Určí sa v ňom, kedy sa prvýkrát majú zbierať údaje uvedené v odseku 3, čo musí byť najneskôr 2. júla 2026 a následne v akých intervaloch sa majú uvedené údaje zbierať.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii tieto údaje potrebné na účely monitorovania, ak nimi disponujú:

4.   Referenčný implementačný softvér a v prípade, že je tak uspôsobený vnútroštátny backendový systém, aj vnútroštátny backendový systém sa naprogramujú, aby zbierali údaje uvedené v odseku 3 písm. a) a b) a pravidelne ich zasielali Komisii.

1.   Komisia vykoná najneskôr do piatich rokov od dátumu uplatňovania článku 7 podľa článku 35 ods. 3 hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu o jej hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

2.   Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správy uvedenej v odseku 1.

1.   Nariadenie (ES) č. 1206/2001 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa uplatňovania tohto nariadenia s výnimkou článku 6 nariadenia (ES) č. 1206/2001, ktorý sa zrušuje odo dňa uplatňovania článku 7 ako je uvedené v článku 35 ods. 3 tohto nariadenia.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júla 2022.

2.   Článok 31 ods. 3 sa uplatňuje od 23. marca 2022.

3.   Článok 7 sa uplatňuje od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v článku 25.

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na cezhraničné doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné či správne veci ani na zodpovednosť členského štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone jeho verejnej moci (acta iure imperii).

2.   S výnimkou článku 7 sa toto nariadenie neuplatňuje, ak nie je známa adresa osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na doručovanie písomnosti v konajúcom členskom štáte splnomocnenému zástupcovi osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť, a to bez ohľadu na miesto bydliska uvedenej osoby.

1.   Každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, príslušné na odosielanie súdnych alebo mimosúdnych písomností určených na doručenie v inom členskom štáte (ďalej len „odosielajúce orgány“).

2.   Každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, príslušné na prijímanie súdnych alebo mimosúdnych písomností z iného členského štátu (ďalej len „prijímajúce orgány“).

3.   Členské štáty môžu určiť odlišné odosielajúce orgány a prijímajúce orgány alebo určiť jeden alebo viac orgánov, ktoré budú plniť obidve tieto funkcie. Federálne členské štáty, členské štáty, v ktorých sa uplatňujú viaceré právne systémy, a členské štáty so samostatnými územnými celkami môžu určiť viac takýchto orgánov. Určenie platí na päť rokov a môže sa obnoviť na ďalšie päťročné obdobia.

4.   Každý členský štát poskytne Komisii tieto údaje:

Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny údajov uvedených v prvom pododseku.

1.   Písomnosti, ktoré sa majú doručiť, žiadosti, potvrdenia, potvrdenia o prijatí, osvedčenia a komunikácie vykonávané s použitím tlačív v prílohe I medzi odosielajúcimi a prijímajúcimi orgánmi, medzi týmito orgánmi a ústrednými orgánmi alebo medzi ústrednými orgánmi jednotlivých členských štátov sa odosielajú prostredníctvom zabezpečeného a spoľahlivého decentralizovaného informačného systému. Uvedený decentralizovaný informačný systém je založený na interoperabilnom riešení, ako je napríklad e-CODEX.

2.   Na písomnosti, ktoré sa majú doručiť, žiadosti, potvrdenia, potvrdenia o prijatí, osvedčenia a komunikácie odosielané prostredníctvom decentralizovaného informačného systému sa vzťahuje všeobecný právny rámec pre používanie kvalifikovaných dôveryhodných služieb stanovený v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

3.   Ak si písomnosti, ktoré sa majú doručiť, žiadosti, potvrdenia, potvrdenia o prijatí, osvedčenia a iné komunikácie uvedené v odseku 1 tohto článku vyžadujú pečať alebo vlastnoručný podpis alebo ak ich obsahujú, možno namiesto nich použiť kvalifikované elektronické pečate alebo kvalifikované elektronické podpisy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

4.   Ak odoslanie podľa odseku 1 nie je možné vzhľadom na poruchu decentralizovaného informačného systému alebo výnimočné okolnosti, vykoná sa odoslanie najrýchlejšími najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami, pričom sa zohľadní potreba zaistenia spoľahlivosti a bezpečnosti.

1.   Ak nie je známa adresa osoby, ktorej sa má doručiť súdna alebo mimosúdna písomnosť v inom členskom štáte, uvedený členský štát poskytne pomoc pri zisťovaní tejto adresy prinajmenšom jedným z týchto spôsobov:

2.   Každý členský štát poskytne Komisii na účely ich sprístupnenia na Európskom portáli elektronickej justície tieto informácie:

Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v prvom pododseku.

1.   Súdne písomnosti sa odosielajú priamo a čo najrýchlejšie medzi odosielajúcimi a prijímajúcimi orgánmi.

2.   K odosielanej písomnosti sa pripojí žiadosť vyhotovená na tlačive A v prílohe I. Tlačivo sa vyplní v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte viac úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v niektorom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručenie vykonať, alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný.

Každý členský štát oznámi Komisii iný úradný jazyk Únie okrem svojho vlastného, v ktorom môže byť tlačivo vyplnené.

3.   Písomnosti odosielané podľa tohto nariadenia nepodliehajú požiadavke úradného overenia ani inej rovnocennej formálnej náležitosti.

4.   Ak odosielajúci orgán žiada, aby sa mu spolu s osvedčením podľa článku 14 vrátilo aj jedno vyhotovenie písomnosti zaslanej v listinnej podobe podľa článku 5 ods. 4, zašle uvedenú písomnosť v dvoch vyhotoveniach.

1.   Odosielajúci orgán, ktorému žiadateľ predložil písomnosť na odoslanie, žiadateľa poučí, že adresát môže odmietnuť prijať písomnosť, ak nie je vyhotovená v niektorom z jazykov uvedených v článku 12 ods. 1.

2.   Žiadateľ znáša všetky náklady na preklad pred odoslaním písomnosti bez toho, aby bola dotknutá možnosť neskorších rozhodnutí súdu alebo príslušného orgánu o tom, kto tieto náklady uhradí.

1.   Po prijatí písomnosti prijímajúci orgán zašle automaticky odosielajúcemu orgánu potvrdenie o prijatí čo najskôr prostredníctvom decentralizovaného informačného systému alebo, ak sa potvrdenie zasiela iným spôsobom, čo najskôr, najneskôr však do siedmich dní odo dňa doručenia použitím tlačiva D v prílohe I.

2.   Ak nie je možné vybaviť žiadosť o doručenie na základe odoslaných informácií alebo písomností, prijímajúci orgán sa bez zbytočného odkladu spojí s odosielajúcim orgánom, aby získal chýbajúce informácie alebo písomnosti, pričom použije tlačivo E v prílohe I.

3.   Ak žiadosť o doručenie zjavne nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo ak nie je doručenie možné pre nedodržanie predpísaných formálnych náležitostí, odoslaná žiadosť a písomnosti sa po prijatí bez zbytočného odkladu vrátia odosielajúcemu orgánu spolu s oznámením o vrátení na tlačive F v prílohe I.

4.   Ak prijímajúci orgán prijme na doručenie písomnosť, pre ktorej doručenie nie je miestne príslušný, postúpi uvedenú písomnosť spolu so žiadosťou bez zbytočného odkladu prijímajúcemu orgánu, ktorý je miestne príslušný v prijímajúcom členskom štáte, ak žiadosť spĺňa náležitosti stanovené v článku 8 ods. 2 Prijímajúci orgán o tom zároveň informuje odosielajúci orgán na tlačive G v prílohe I. Po prijatí písomnosti a žiadosti prijímajúcim orgánom, ktorý je miestne príslušný v prijímajúcom členskom štáte, tento prijímajúci orgán zašle potvrdenie o prijatí odosielajúcemu orgánu čo najskôr, najneskôr však do siedmich dní od prijatia, na tlačive H v prílohe I.

1.   Prijímajúci orgán sám doručí alebo zabezpečí doručenie písomnosti, buď podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu, alebo osobitným spôsobom, o ktorý požiadal odosielajúci orgán, pokiaľ je tento spôsob zlučiteľný s právnym poriadkom tohto členského štátu.

2.   Prijímajúci orgán prijme všetky potrebné kroky na doručenie písomnosti čo najskôr, avšak najneskôr do jedného mesiaca od jej prijatia. Ak však písomnosť nebolo možné doručiť do jedného mesiaca od jej prijatia, prijímajúci orgán:

1.   Adresát môže odmietnuť prijať doručovanú písomnosť, ak písomnosť nie je vyhotovená v niektorom z týchto jazykov ani k nej nie je priložený preklad do niektorého z týchto jazykov:

2.   Prijímajúci orgán informuje adresáta o jeho práve uvedenom v odseku 1, ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku uvedenom v odseku 1 písm. b) ani k nej nie je priložený preklad do tohto jazyka, tak, že k doručovanej písomnosti pripojí tlačivo L v prílohe I:

Ak existuje náznak, že adresát rozumie úradnému jazyku iného členského štátu, poskytne sa tlačivo L v prílohe I aj v tomto jazyku.

Ak členský štát preloží tlačivo L v prílohe I do jazyka tretej krajiny, zašle uvedený preklad Komisii s cieľom sprístupniť ho na Európskom portáli elektronickej justície.

3.   Adresát môže odmietnuť prijať písomnosť buď pri doručení, alebo do dvoch týždňov od doručenia písomným vyhlásením o odmietnutí prijať písomnosť. Na uvedený účel môže adresát prijímajúcemu orgánu zaslať buď tlačivo L v prílohe I alebo písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie, že odmieta prijať doručenie písomnosti z dôvodu jazyka, v ktorom bola doručená.

4.   Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol prijať písomnosť podľa odsekov 1, 2 a 3, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením o doručení alebo nedoručení použitím tlačiva K v prílohe I a vráti žiadosť a, ak je k dispozícii, aj každú písomnosť, ktorej preklad sa vyžaduje.

5.   Doručenie odmietnutej písomnosti možno opraviť tak, že sa adresátovi v súlade s týmto nariadením doručí uvedená písomnosť spolu s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď boli písomnosť a jej preklad doručené v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa však podľa právneho poriadku členského štátu vyžaduje, aby písomnosť bola doručená v určitej lehote, dátumom, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 13 ods. 2.

6.   Odseky 1 až 5 sa tiež uplatňujú na iné spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

7.   Na účely odsekov 1 a 2 diplomatickí zástupcovia alebo konzulárni úradníci v prípadoch, keď sa doručenie vykonáva podľa článku 17, a orgány alebo osoby v prípadoch, keď sa doručenie vykonáva podľa článku 18, 19 alebo 20, informujú adresáta, že môže odmietnuť prijať písomnosť a že tlačivo L v prílohe I alebo písomné vyhlásenie o odmietnutí prijať písomnosť sa musí zaslať uvedeným zástupcom alebo úradníkom alebo uvedeným orgánom alebo osobám.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 ods. 5, sa za dátum doručenia podľa článku 11 považuje deň, v ktorý bola písomnosť doručená v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu.

2.   Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu vyžaduje, aby bola písomnosť doručená v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu.

3.   Tento článok sa tiež uplatňuje na iné spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

1.   Po splnení formálnych náležitostí doručenia predmetnej písomnosti vyhotoví prijímajúci orgán osvedčenie o splnení uvedených formálnych náležitostí použitím tlačiva K v prílohe I a zašle ho odosielajúcemu orgánu, a v prípadoch, keď sa uplatňuje článok 8 ods. 4, aj spolu s jedným vyhotovením doručenej písomnosti.

2.   Osvedčenie uvedené v odseku 1 sa vyplní v úradnom jazyku alebo v niektorom z úradných jazykov odosielajúceho členského štátu, alebo v inom jazyku, ktorý odosielajúci členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát označí iný úradný jazyk Únie okrem svojho vlastného, v ktorom môže byť tlačivo K v prílohe I vyplnené.

1.   Doručením súdnych písomností vyhotovených v členskom štáte nevzniká povinnosť zaplatiť alebo uhradiť poplatky alebo náklady za služby poskytnuté prijímajúcim členským štátom.

2.   Odchylne od odseku 1 však žiadateľ zaplatí alebo uhradí náklady, ktoré vznikli:

Členské štáty stanovia jednorazový fixný poplatok za zapojenie súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu. Uvedený poplatok musí byť v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie. Členské štáty oznámia tieto fixné poplatky Komisii.

1.   Každý členský štát môže doručenie súdnych písomností osobám bývajúcim v inom členskom štáte vykonať bez použitia donucovacích prostriedkov priamo prostredníctvom svojich diplomatických zástupcov alebo konzulárnych úradníkov.

2.   Členský štát môže oznámiť Komisii, že namieta proti doručovaniu súdnych písomností uvedenému v odseku 1 na svojom území, pokiaľ nemajú byť písomnosti doručené štátnym príslušníkom členského štátu, v ktorom sa vyhotovili.

1.   Doručenie súdnych písomností sa môže vykonať priamo osobe, ktorá má známu adresu na doručovanie v inom členskom štáte, niektorým z elektronických prostriedkov doručovania, ktoré sú podľa právneho poriadku konajúceho členského štátu k dispozícii pre vnútroštátne doručovanie písomností, pod podmienkou, že:

2.   S cieľom zaručiť bezpečnosť prenosu môže každý členský štát určiť a oznámiť Komisii dodatočné podmienky, za ktorých akceptuje elektronické doručovanie podľa odseku 1 písm. b), ak sa v jeho právnom poriadku v tejto súvislosti stanovujú prísnejšie podmienky alebo ak jeho právny poriadok elektronické doručovanie e-mailom neumožňuje.

1.   Osoba, ktorá má právny záujem na konkrétnom súdnom konaní, môže vykonať doručenie súdnych písomností priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb členského štátu, v ktorom sa má doručenie vykonať, za predpokladu, že takéto priame doručenie povoľuje právny poriadok uvedeného členského štátu.

2.   Členský štát, ktorý umožňuje priame doručovanie, poskytne Komisii informácie týkajúce sa toho, ktoré povolania alebo príslušné osoby sú oprávnené vykonávať priame doručovanie písomností na jeho území. Komisia uvedené informácie sprístupní na Európskom portáli elektronickej justície.

1.   Ak sa do iného členského štátu mala odoslať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť na účely doručenia podľa tohto nariadenia a odporca sa nedostavil, nemožno vydať rozsudok, pokiaľ sa nezistí, že doručenie alebo odovzdanie písomnosti sa vykonalo v dostatočnom časovom predstihu, aby sa odporca mohol hájiť, a že:

2.   Každý členský štát môže oznámiť Komisii skutočnosť, že bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže súd vydať rozsudok, aj keď nedostal osvedčenie o doručení alebo odovzdaní písomnosti, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennej písomnosti, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

Uvedená informácia sa sprístupní na Európskom portáli elektronickej justície.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, môže súd v opodstatnených naliehavých prípadoch nariadiť akékoľvek predbežné alebo ochranné opatrenia.

4.   Ak sa do iného členského štátu mala odoslať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť na účely doručenia podľa tohto nariadenia a bol vydaný rozsudok proti odporcovi, ktorý sa nedostavil, sudca má právo odpustiť odporcovi dôsledky uplynutia lehoty na odvolanie proti rozsudku, ak sú splnené obe tieto podmienky:

Žiadosť o takéto odpustenie dôsledkov sa môže podať iba v primeranom čase od okamihu, keď sa odporca o rozsudku dozvedel.

Každý členský štát môže Komisii oznámiť skutočnosť, že žiadosť o odpustenie dôsledkov nebude prípustná, ak sa podá po uplynutí lehoty stanovenej členským štátom v uvedenom oznámení. Uvedená lehota nesmie byť kratšia ako jeden rok odo dňa vydania rozsudku. Uvedená informácia sa sprístupní na Európskom portáli elektronickej justície.

5.   Odsek 4 sa neuplatní na rozsudky o osobnom stave alebo o právnej spôsobilosti osôb.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 22. decembra 2020. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zriadi decentralizovaný informačný systém a stanoví sa:

2.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú do 23. marca 2022 v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1.   Komisia zodpovedá za vytvorenie, údržbu a budúci vývoj referenčného implementačného softvéru, ktorý sa členské štáty môžu rozhodnúť zaviesť namiesto vnútroštátneho informačného systému ako svoj backendový systém. Vytvorenie, údržba a budúci vývoj referenčného implementačného softvéru sa financujú zo všeobecného rozpočtu Únie.

2.   Komisia bezplatne poskytne, udržiava a podporuje implementáciu softvérových komponentov, ktoré sú základom pre prístupové body.

1.   Každý členský štát znáša náklady na inštaláciu, prevádzku a údržbu svojich prístupových bodov, ktorými sa prepájajú vnútroštátne informačné systémy v rámci decentralizovaného informačného systému.

2.   Každý členský štát znáša náklady na zriadenie a prispôsobenie svojich vnútroštátnych informačných systémov tak, aby boli interoperabilné s prístupovými bodmi, ako aj náklady na správu, prevádzku a údržbu týchto systémov.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť členských štátov žiadať o granty na podporu činností uvedených v daných odsekoch v rámci finančných programov Únie.

1.   Toto nariadenie má v otázkach, na ktoré sa uplatňuje, prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní uzavretých členskými štátmi, najmä haagskeho Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965, vo vzťahoch medzi členskými štátmi, ktoré sú ich zmluvnými stranami.

2.   Toto nariadenie nebráni členským štátom naďalej uplatňovať alebo uzavierať dohody alebo dojednania na urýchlenie alebo ďalšie zjednodušenie odosielania písomností za predpokladu, že uvedené dohody a dojednania sú zlučiteľné s týmto nariadením.

3.   Členské štáty zašlú Komisii:

1.   Každé spracúvanie osobných údajov vykonávané podľa tohto nariadenia vrátane výmeny alebo prenosu osobných údajov príslušnými orgánmi musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

Každá výmena alebo prenos údajov príslušnými orgánmi na úrovni Únie sa uskutoční v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

Osobné údaje, ktoré nie sú relevantné pre vybavenie konkrétnej veci, sa okamžite vymažú.

2.   Príslušný orgán alebo orgány podľa vnútroštátneho právneho poriadku sa považujú za prevádzkovateľov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 vo vzťahu k osobným údajom spracúvaným podľa tohto nariadenia.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, informácie odosielané podľa tohto nariadenia použije prijímajúci orgán výlučne na účel, na ktorý sa odoslali.

4.   Prijímajúce orgány zabezpečia zachovanie dôvernosti takýchto informácií podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku.

5.   Odsekmi 3 a 4 nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožňujú, aby dotknuté osoby boli informované o použití informácií odoslaných podľa tohto nariadenia.

6.   Týmto nariadením nie je dotknutá smernica 2002/58/ES.

1.   Členské štáty oznámia Komisii informácie uvedené v článkoch 3, 7, 12, 14, 17, 19, 20 a 22.

Členské štáty oznámia Komisii, či ich vnútroštátny právny poriadok vyžaduje, aby bola písomnosť doručená v určitej lehote, ako sa uvádza v článku 12 ods. 5 a v článku 13 ods. 2.

2.   Členské štáty môžu oznámiť Komisii, keď sú schopné prevádzkovať decentralizovaný informačný systém skôr, než sa vyžaduje podľa tohto nariadenia. Komisia tieto informácie elektronicky sprístupní, a to predovšetkým na Európskom portáli elektronickej justície.

3.   Informácie oznámené podľa odseku 1 Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie okrem adries a ďalších kontaktných údajov orgánov a ústredných orgánov a ich miestnej príslušnosti.

4.   Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje príručku, ktorá obsahuje informácie uvedené v odseku 1. Komisia sprístupní príručku v elektronickej podobe, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci a na Európskom portáli elektronickej justície.

1.   Komisia do 2. júla 2023 stanoví podrobný program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvu tohto nariadenia.

2.   V programe monitorovania sa určia opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvu tohto nariadenia. Určí sa v ňom, kedy sa prvýkrát majú zbierať údaje uvedené v odseku 3, čo musí byť najneskôr 2. júla 2026, a následne v akých intervaloch sa majú uvedené údaje zbierať.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii tieto údaje potrebné na účely monitorovania, ak nimi disponujú:

4.   Referenčný implementačný softvér a v prípade, že vnútroštátny backendový systém je tak uspôsobený, aj vnútroštátny backendový systém sa naprogramujú, aby zbierali údaje uvedené v odseku 3 písm. a), b) a d) a pravidelne ich zasielali Komisii.

1.   Komisia vykoná najneskôr do piatich rokov od dátumu uplatňovania článku 5 podľa článku 37 ods. 2 hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu o jej hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

2.   Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správy uvedenej v odseku 1.

1.   Nariadenie (ES) č. 1393/2007 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa uplatňovania tohto nariadenia s výnimkou článkov 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1393/2007, ktoré sa zrušujú s účinnosťou odo dňa uplatňovania článkov 5, 8 a 10 uvedeného v článku 37 ods. 2 tohto nariadenia.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júla 2022.

2.   Články 5, 8 a 10 sa uplatňujú od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v článku 25.