(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená žiadosť Talianska o zápis názvu „Rucola della Piana del Sele“ do registra (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Rucola della Piana del Sele“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatkových dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť, pričom sa zohľadňujú rozdiely v cenách v závislosti od pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

(1)

V súlade s článkom 12 ods. 2 prvým pododsekom písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (2) sa neviazané rozpočtové prostriedky na akcie financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu („EPZF“), ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, môžu preniesť do nasledujúceho rozpočtového roka. Takýto prenos sa obmedzuje na 2 % pôvodných rozpočtových prostriedkov schválených Európskym parlamentom a Radou a na sumu úpravy priamych platieb v zmysle článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (3), ktorá sa uplatňovala počas predchádzajúceho rozpočtového roka.

(2)

V súlade s článkom 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 odchylne od článku 12 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 musia členské štáty uhradiť prenesené rozpočtové prostriedky, ktoré sa uvádzajú v článku 12 ods. 2 prvom pododseku písm. d) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, konečným prijímateľom, na ktorých sa v rozpočtovom roku, do ktorého sa rozpočtové prostriedky prenášajú, vzťahuje úroveň úpravy. Táto úhrada sa vzťahuje len na konečných prijímateľov v tých členských štátoch, kde sa v predchádzajúcom rozpočtovom roku uplatňovala finančná disciplína (4).

(3)

Pri stanovovaní sumy prenesených rozpočtových prostriedkov, ktorá sa má uhradiť, sa majú v súlade s článkom 26 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 zohľadniť sumy rezervy určenej na krízu v poľnohospodárskom sektore uvedenej v článku 25 daného nariadenia, ktoré sa neposkytli na krízové opatrenia do konca rozpočtového roka.

(4)

V súlade s článkom 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1928 (5) sa na priame platby vzťahujúce sa na kalendárny rok 2019 uplatňuje finančná disciplína s cieľom vytvoriť krízovú rezervu. O použitie krízovej rezervy sa v rozpočtovom roku 2020 nežiadalo.

(5)

S cieľom zabezpečiť, aby úhrada nevyužitých rozpočtových prostriedkov konečným prijímateľom v dôsledku uplatňovania finančnej disciplíny zostala primeraná sume úpravy finančnej disciplíny, je vhodné, aby Komisia určila sumy dostupné členským štátom na účely úhrady.

(6)

S cieľom zabrániť tomu, aby boli členské štáty nútené urobiť dodatočnú platbu na účely danej úhrady, sa toto nariadenie musí uplatňovať od 1. decembra 2020. V dôsledku toho sú sumy stanovené v tomto nariadení konečné a uplatňujú sa bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie znížení v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, na akékoľvek iné opravy, ktoré sa berú do úvahy v rozhodnutí o mesačných platbách týkajúcich sa výdavkov vynaložených platobnými agentúrami členských štátov za október 2020, v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ako aj na všetky zrážky a dodatočné platby, ktoré sa majú vykonať v súlade s článkom 18 ods. 4 uvedeného nariadenia, alebo na akékoľvek rozhodnutia, ktoré sa prijmú v rámci postupu schválenia účtovných závierok.

(7)

V súlade s článkom 12 ods. 2 úvodnou vetou nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 sa neviazané rozpočtové prostriedky môžu preniesť iba do nasledujúceho rozpočtového roka. Je preto vhodné, aby Komisia určila dátumy oprávnenosti výdavkov členských štátov v súvislosti s predmetnou úhradou v súlade s článkom 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a to so zreteľom na poľnohospodársky rozpočtový rok vymedzený v článku 39 uvedeného nariadenia.

(8)

Keďže sumy, ktoré sa majú preniesť a byť k dispozícii, sa týkajú rozpočtu na rok 2021, z článku 135 ods. 1 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu vyplýva, že v tomto nariadení netreba stanoviť žiadnu sumu, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo.

(9)

S cieľom zohľadniť krátke časové obdobie medzi oznámením čerpania rozpočtových prostriedkov z EPZF na rok 2020 členskými štátmi v rámci zdieľaného riadenia v období od 16. októbra 2019 do 15. októbra 2020 a potrebou uplatňovať toto nariadenie od 1. decembra 2020 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Nariadením (EÚ) 2016/2031 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa obsahu a formátu rastlinného pasu, ktorý sa vyžaduje na premiestňovanie určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov v rámci územia Únie, ako aj do chránených zón a v rámci nich.

(2)

Rastlinný pas na premiestňovanie v rámci územia Únie obsahuje kód vysledovateľnosti, s výnimkou určitých rastlín na výsadbu prichystaných na predaj konečným používateľom. Táto výnimka neplatí pre typy a druhy rastlín na výsadbu, ktoré má Komisia uviesť v zozname.

(3)

Na určité rastliny na výsadbu sa vzťahujú opatrenia Únie týkajúce sa špecifických škodcov prijaté podľa článku 28 alebo 30 nariadenia (EÚ) 2016/2031. Niektoré z týchto rastlín na výsadbu, najmä tie, o ktorých je známe, že je pri nich vyššia pravdepodobnosť napadnutia alebo infikovania uvedenými špecifickými škodcami, alebo tie, ktoré boli zachytené na vnútornom trhu z dôvodu ich napadnutia alebo infikovania uvedenými špecifickými škodcami, môžu prispieť k šíreniu uvedených škodcov v rámci Únie, a teda zvýšiť pravdepodobnosť, že uvedení škodcovia budú mať na uvedené rastliny na výsadbu významný a dlhodobý negatívny účinok.

(4)

Na určité rastliny na výsadbu s pôvodom v Únii sa vzťahujú osobitné požiadavky stanovené s ohľadom na určitých karanténnych škodcov Únie podľa článku 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 a článku 8 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2072 (2). Uvedené rastliny na výsadbu môžu prispieť k šíreniu uvedených škodcov v Únii, a teda zvýšiť pravdepodobnosť, že uvedení škodcovia budú mať na uvedené rastliny na výsadbu významný a dlhodobý negatívny účinok.

(5)

Niektoré z uvedených rastlín na výsadbu boli zachytené pri premiestňovaní v rámci Únie, pretože sú hostiteľmi karanténnych škodcov Únie.

(6)

Preto je vhodné vo všetkých prípadoch, keď boli pre uvedené rastliny na výsadbu vydané rastlinné pasy, vyžadovať kód vysledovateľnosti, aby sa zlepšila rýchla vysledovateľnosť uvedených rastlín.

(7)

Nariadením (EÚ) 2016/2031, vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2313 (3) a týmto nariadením sa stanovuje súbor nových pravidiel týkajúcich sa používania a obsahu rastlinných pasov. Z tohto dôvodu sa smernica Komisie 92/105/EHS (4) stáva zastaranou a mala by sa zrušiť.

(8)

S cieľom poskytnúť profesionálnym prevádzkovateľom a príslušným orgánom primeraný čas na prispôsobenie sa uvedeným požiadavkám by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 31. decembra 2021.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (2) sa stanovuje zoznam existujúcich účinných látok, ktoré sa majú vyhodnotiť z hľadiska ich prípadného schválenia na používanie v biocídnych výrobkoch. Uvedený zoznam obsahuje kyselinu peroxyoktánovú, ktorá sa má v dôsledku vyhodnotenia premenovať na reakčnú zmes kyseliny peroxyoctovej a kyseliny peroxyoktánovej.

(2)

Reakčná zmes kyseliny peroxyoctovej a kyseliny peroxyoktánovej bola vyhodnotená z hľadiska používania v biocídnych výrobkoch typu 2 (dezinfekčné prostriedky a algicídy, ktoré nie sú určené na priamu aplikáciu na ľudí alebo zvieratá), typu 3 (veterinárna hygiena) a typu 4 (oblasť potravín a krmív) opísaných v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(3)

Za spravodajský členský štát bolo určené Francúzsko a jeho hodnotiaci príslušný orgán predložil 2. januára 2019 Európskej chemickej agentúre (ďalej len „agentúra“) hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi.

(4)

V súlade s článkom 7 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1062/2014 prijal Výbor pre biocídne výrobky 4. marca 2020 stanoviská agentúry (3) a zohľadnil v nich závery hodnotiaceho príslušného orgánu.

(5)

Na základe uvedených stanovísk možno predpokladať, že biocídne výrobky typu 2, 3 a 4 obsahujúce reakčnú zmes kyseliny peroxyoctovej a kyseliny peroxyoktánovej spĺňajú kritériá stanovené v článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, pokiaľ platia určité špecifikácie a podmienky týkajúce sa ich používania.

(6)

S prihliadnutím na stanoviská agentúry je vhodné schváliť reakčnú zmes kyseliny peroxyoctovej a kyseliny peroxyoktánovej na použitie v biocídnych výrobkoch typu 2, 3 a 4, pričom platia určité špecifikácie a podmienky.

(7)

Schváleniu účinnej látky by malo predchádzať primerané obdobie, aby zainteresované strany mohli prijať prípravné opatrenia potrebné na splnenie nových požiadaviek.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovujú pravidlá umiestňovania nových potravín na trh v Únii a ich používania v Únii.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2469 (2) sa stanovujú požiadavky administratívneho a vedeckého charakteru v súvislosti so žiadosťami uvedenými v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 (3) bolo zmenené nariadenie (ES) č. 178/2002 (4) a nariadenie (EÚ) 2015/2283. Uvedené zmeny sú zamerané na posilnenie transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ vo všetkých oblastiach potravinového reťazca, v ktorých Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) poskytuje vedecké hodnotenie rizika, a to aj v oblasti nových potravín.

(4)

Pokiaľ ide o uvádzanie nových potravín na trh, zmenami nariadenia (ES) č. 178/2002 boli zavedené nové ustanovenia týkajúce sa okrem iného: všeobecného poradenstva poskytnutého zamestnancami úradu pred predložením žiadosti, a to na žiadosť potenciálneho žiadateľa, a povinnosti oznamovať štúdie, ktoré zadali alebo vykonali prevádzkovatelia podnikov na podporu žiadosti, a dôsledkov nedodržania tejto povinnosti. Zaviedli sa v ňom aj ustanovenia, podľa ktorých úrad musí zverejniť všetky vedecké údaje, štúdie a iné informácie podporujúce žiadosti s výnimkou dôverných informácií v ranom štádiu procesu hodnotenia rizika, po ktorých nasleduje konzultácia s tretími stranami. Zmenami sa takisto stanovili osobitné procedurálne požiadavky na predkladanie žiadostí o zachovanie dôvernosti a ich posúdenie úradom v súvislosti s informáciami, ktoré predložil žiadateľ, ak Komisia žiada úrad o stanovisko.

(5)

Nariadením (EÚ) 2019/1381 bolo takisto zmenené nariadenie (EÚ) 2015/2283, a to zahrnutím ustanovení, ktorými sa zabezpečuje súlad s úpravami nariadenia (ES) č. 178/2002 a zohľadňujú sa sektorové špecifiká, pokiaľ ide o dôverné informácie.

(6)

Vzhľadom na rozsah a uplatňovanie všetkých týchto zmien by sa vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2469 malo upraviť tak, aby zohľadňovalo zmeny, pokiaľ ide o obsah, vypracovanie a predkladanie žiadostí uvedené v článku 10 nariadenia (EÚ) 2015/2283, opatrenia týkajúce sa overovania platnosti žiadostí a informácie, ktoré by mali byť zahrnuté v stanovisku úradu. Konkrétne by vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2469 malo odkazovať na štandardné formáty údajov a vyžadovať, aby sa v žiadostiach uvádzali informácie preukazujúce súlad s oznamovacou povinnosťou stanovenou v článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002. Malo by sa v ňom tiež objasniť, že posúdenie súladu s oznamovacou povinnosťou je súčasťou overovania platnosti žiadosti.

(7)

Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že úrad je zodpovedný za správu databázy štúdií v súlade s článkom 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, Komisia by mala mať takisto možnosť konzultovať s úradom v rámci overovania platnosti žiadostí s cieľom uistiť sa, že žiadosť spĺňa príslušné požiadavky stanovené v uvedenom článku.

(8)

Ak sa počas hodnotenia rizika v súlade s článkom 32c ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 vykonávajú verejné konzultácie, stanovisko úradu by malo obsahovať aj výsledky týchto konzultácií v súlade s požiadavkami na transparentnosť, ktorým úrad podlieha.

(9)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 27. marca 2021, a to na žiadosti predložené od uvedeného dátumu, ktorý je dátumom uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/1381.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

Článok 4 sa nahrádza takto:

3.

Článok 6 sa nahrádza takto:

4.

V článku 7 ods. 1 sa dopĺňa písmeno n):

5.

Príloha I sa nahrádza v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

6.

Príloha II sa vypúšťa.

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 429/2008 (2) sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia (ES) č. 1831/2003, pokiaľ ide o prípravu a predkladanie žiadostí o povolenie kŕmnych doplnkových látok a posudzovanie takýchto žiadostí.

(2)

Cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 (3) je zvýšiť transparentnosť a udržateľnosť hodnotenia rizika na úrovni Únie v potravinovom reťazci. Na tento účel sa ním mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (4) a nariadenie (ES) č. 1831/2003, aby sa posilnila transparentnosť postupov povoľovania kŕmnych doplnkových látok.

(3)

Nariadením (EÚ) 2019/1381 sa menia ustanovenia týkajúce sa transparentnosti a dôvernosti stanovené v nariadení (ES) č. 1831/2003 s cieľom zohľadniť odvetvové špecifiká.

(4)

Pokiaľ ide o povoľovanie kŕmnych doplnkových látok, nariadením (EÚ) 2019/1381 sa do nariadenia (ES) č. 178/2002 zaviedli zmeny, ktoré majú priamy vplyv aj na požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 429/2008, pokiaľ ide o prípravu a predkladanie dokumentácie k žiadosti, čo si v záujme konzistentnosti a právnej istoty vyžaduje úpravu predmetných požiadaviek. Nariadenie (ES) č. 429/2008 by sa malo zmeniť tak, aby obsahovalo potrebné dodatočné ustanovenia týkajúce sa prípravy a predkladania dokumentácie k žiadosti.

(5)

Konkrétne by sa mali upraviť ustanovenia nariadenia (ES) č. 429/2008, pokiaľ ide o žiadosti o zachovanie dôvernosti, formát informácií a údajov na podloženie žiadostí, ktoré by mali byť elektronické a budú musieť byť v súlade so štandardnými formátmi údajov, koncepciu zhrnutia dokumentácie vzhľadom na zásadu transparentnosti stanovenú v nariadení (EÚ) 2019/1381 a odkaz na štúdie oznámené v súlade s článkom 32b nariadenia (ES) č. 178/2002.

(6)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 27. marca 2021 na žiadosti a dokumentáciu predložené od uvedeného dátumu, ktorý je dátumom uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/1381.

(7)

Nariadenie (ES) č. 429/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

V článku 2 sa odsek 2 nahrádza takto:

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).“ "

2.

Prílohy I a II sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

(1)

Podľa článku 8 ods. 1 rozhodnutia (SZBP) 2019/2110 je Politický a bezpečnostný výbor (PBV) v súlade s článkom 38 Zmluvy o Európskej únii poverený prijímať príslušné rozhodnutia na účely vykonávania politickej kontroly a strategického riadenia poradnej misie Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUAM RCA) vrátane rozhodnutia o vymenovaní vedúceho misie.

(2)

PBV 17. decembra 2019 prijal rozhodnutie (SZBP) 2019/2189 (2), ktorým bol pán Paulo SOARES vymenovaný za vedúceho misie EUAM RCA na obdobie od 9. decembra 2019 do 8. decembra 2020.

(3)

Rada 30. júla 2020 prijala rozhodnutie (SZBP) 2020/1131 (3), ktorým sa 9. augusta 2020 začala vykonávať misia EUAM RCA.

(4)

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navrhol predĺžiť mandát pána Paula SOARESA ako vedúceho misie EUAM RCA od 9. decembra 2020 do 8. decembra 2021,

(1)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 obsahuje účinné látky, ktoré majú priaznivejší profil z hľadiska životného prostredia alebo zdravia ľudí či zdravia zvierat. Výrobky obsahujúce tieto účinné látky sa preto môžu autorizovať podľa zjednodušeného postupu. Dusík je zaradený do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012, smie sa však používať len v obmedzenom množstve v nádobách pripravených na priame použitie.

(2)

Podľa článku 86 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 je dusík schválený ako účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typu 18 (insekticídy) (2). Biocídne výrobky pozostávajúce z takto schváleného dusíka sú autorizované vo viacerých členských štátoch a sú dodávané v plynových fľašiach (3).

(3)

Dusík sa môže získavať aj in situ z okolitého ovzdušia. Dusík získaný in situ nie je v súčasnosti schválený na použitie v Únii, neuvádza sa v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 ani nie je zaradený do zoznamu účinných látok zahrnutých v programe na kontrolu existujúcich účinných látok v biocídnych výrobkoch v prílohe II k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (4).

(4)

Podľa článku 55 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 predložilo Holandsko 9. júla 2020 Komisii žiadosť o výnimku z článku 19 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, v ktorej žiadalo o povolenie autorizovať na ochranu kultúrneho dedičstva biocídne výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ z okolitého ovzdušia (ďalej len „žiadosť“).

(5)

Kultúrne dedičstvo môže poškodiť široká škála škodlivých organizmov od hmyzu po mikroorganizmy. Výskyt týchto organizmov môže nielen viesť k strate samotného predmetu kultúrnej hodnoty, ale predstavuje aj riziko, že uvedené škodlivé organizmy sa budú šíriť aj na iné predmety v blízkosti. Bez vhodného ošetrenia by sa predmety mohli nenapraviteľne poškodiť, čo by vážne ohrozilo kultúrne dedičstvo.

(6)

Dusík získaný in situ sa používa na vytvorenie kontrolovanej atmosféry s veľmi nízkou koncentráciou kyslíka (anoxia) v stálych alebo dočasne uzavretých ošetrovacích stanoch alebo komorách na kontrolu škodlivých organizmov na predmetoch kultúrneho dedičstva. Dusík sa oddelí od okolitého ovzdušia a načerpá sa do ošetrovacieho stanu alebo komory, kde sa jeho obsah v atmosfére zvýši približne na 99 %, čím sa atmosféra takmer úplne zbaví kyslíka. Vlhkosť dusíka čerpaného do ošetrovacieho priestoru sa stanovuje podľa nárokov predmetu, ktorý sa má ošetriť. Škodlivé organizmy v podmienkach vytvorených v ošetrovacom stane alebo komore nemôžu prežiť.

(7)

Podľa informácií, ktoré predložilo Holandsko, sa zdá, že používanie dusíka získaného in situ je jedinou účinnou technikou na kontrolu škodlivých organizmov, ktorú možno použiť pre všetky druhy materiálov a kombinácie materiálov nachádzajúce sa v kultúrnych inštitúciách bez ich poškodenia a je účinné proti všetkým vývinovým štádiám škodcov vyskytujúcich sa v kultúrnom dedičstve.

(8)

Ako sa uvádza v žiadosti, inštitúcie správy kultúrneho dedičstva v Holandsku už viac ako 25 rokov vykonávajú stratégie integrovanej ochrany proti škodcom, pričom sa zameriavajú na riešenia s nízkou toxicitou a upúšťajú od vysoko toxických látok používaných v minulosti.

(9)

Metóda anoxie alebo modifikovanej či kontrolovanej atmosféry je uvedená v norme EN 16790:2016 Starostlivosť o zachovanie kultúrneho dedičstva – Integrované manažérstvo hubenia škodcov pri ochrane kultúrneho dedičstva, pričom dusík je v tejto norme opísaný ako látka, ktorá sa na vytváranie anoxie „používa najviac“.

(10)

K dispozícii sú aj iné techniky na kontrolu škodlivých organizmov, ako napríklad techniky tepelného šoku (vysoké alebo nízke teploty), žiarenie gama. Na tento účel sa okrem toho môžu použiť aj biocídne výrobky obsahujúce iné účinné látky. Podľa Holandska má však každá z týchto techník svoje obmedzenia, pokiaľ ide o škody, ktoré by mohli vzniknúť pri ošetrení určitých materiálov.

(11)

Podľa údajov v žiadosti majú procesy tepelného šoku (ošetrenie zmrazením alebo zahriatím) nežiaduce účinky na viaceré materiály. Ošetrenia nízkou teplotou nie sú vhodné pre predmety s vrstvenou štruktúrou alebo vyrobené z anizotropných materiálov z dôvodu rozdielov v koeficientoch rozťažnosti medzi materiálmi alebo v rôznych smeroch, ktoré vedú k namáhaniu a delaminácii (napríklad maľby, nábytok s dyhovaním alebo inkrustáciou, hudobné nástroje), a pre predmety s obsahom oleja, maziva alebo vosku, ktoré môžu kryštalizovať a na povrchu predmetov vytvárať biely povlak.

(12)

Ošetrenia vysokou teplotou môžu spôsobiť migráciu živíc a zmenu farby dreva, mäknutie lakov a zmeny v rozložení vlhkosti v materiáloch. Takéto ošetrenia nie sú vhodné pre predmety s vrstvenou štruktúrou alebo vyrobené z anizotropných materiálov (napríklad maľby, nábytok s dyhovaním alebo inkrustáciou, hudobné nástroje), koža, materiály, ktoré pri zvýšených teplotách mäknú, deformujú sa alebo sa roztápajú (napríklad farby, laky, kompozitné predmety s obsahom plastov, vosky, živice, niektoré gleje), prírodné historické exempláre a predmety, ktoré boli v minulosti ošetrené biocídnymi výrobkami s obsahom určitých účinných látok, ako napríklad dichlórdifenyltrichlóretán (DDT) alebo lindán, keďže pod vplyvom tepla sa rezíduá odparujú.

(13)

Ako sa uvádza v žiadosti, iné účinné látky sa v kultúrnych inštitúciách vzhľadom na svoj profil nebezpečnosti používajú zriedka. Po ošetrení takýmito látkami sa môžu ich rezíduá z ošetrených predmetov postupne uvoľňovať do životného prostredia, čo predstavuje riziko pre ľudské zdravie. Okrem toho môžu tieto látky reagovať s materiálmi predmetov kultúrneho dedičstva a spôsobiť neprijateľné zmeny, ako sú zmena farby a vznik škvŕn.

(14)

Podľa žiadosti by používanie žiarenia gama mohlo spôsobiť neželané reakcie a zvýšenú degradáciu celulózových materiálov, ako je papier, bielkovinových materiálov, ako je koža, a syntetických polymérov, ako sú plasty. Vyžaduje si aj prepravu predmetov a zbierok do osobitných zariadení na ošetrenie.

(15)

Podľa informácií uvedených v žiadosti použitie dusíka vo fľašiach nie je pre kultúrne inštitúcie vhodnou alternatívou, pretože so sebou nesie praktické nevýhody. Obmedzené množstvá vo fľašiach si vyžadujú častú prepravu a samostatné skladovacie priestory. Ošetrenie dusíkom vo fľašiach by kultúrnym inštitúciám spôsobovalo aj vysoké náklady.

(16)

Ako sa uvádza v žiadosti, viaceré kultúrne inštitúcie počas posledných desaťročí investovali do výstavby ošetrovacích komôr a nákupu generátorov dusíka. Vďaka svojej všestrannosti a vhodnosti na ošetrenie všetkých materiálov sa anoxia vytvorená pomocou dusíka získaného in situ pri ochrane kultúrneho dedičstva používa v širokom meradle.

(17)

Žiadať kultúrne inštitúcie, aby namiesto používania jednej techniky, ktorá sa už používa a je vhodná pre všetky materiály, používali na kontrolu škodlivých organizmov viaceré techniky, z ktorých každá je vhodná na určité materiály a predmety, by pre kultúrne inštitúcie znamenalo dodatočné náklady a sťažovalo by im to dosiahnutie cieľa, ktorým je upustiť v integrovanej ochrane proti škodcom od používania nebezpečnejších účinných látok. Odstavenie zariadení a vybavenia nadobudnutých na účely anoxie vytvorenej pomocou dusíka získaného in situ by okrem toho predstavovalo stratu predchádzajúcich investícií.

(18)

Rokovania týkajúce sa možnej výnimky podľa článku 55 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 pre dusík získaný in situ sa uskutočnili na viacerých zasadnutiach (5) expertnej skupiny Komisie združujúcej zástupcov orgánov príslušných pre biocídne výrobky v roku 2019.

(19)

Na žiadosť Komisie okrem toho Európska chemická agentúra v nadväznosti na prvú, podobnú žiadosť o výnimku pre výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ, ktorú predložilo Rakúsko, uskutočnila o tejto žiadosti verejné konzultácie, v ktorých mohli všetky zainteresované strany vyjadriť svoje názory. Prevažná väčšina z 1487 doručených pripomienok sa vyslovila za výnimku. Mnohí respondenti poukázali na nevýhody dostupných alternatívnych techník: tepelné ošetrenie môže poškodiť určité materiály; používanie iných účinných látok zanecháva na artefaktoch toxické rezíduá, ktoré sa postupne uvoľňujú do životného prostredia; použitie dusíka vo fľašiach neumožňuje v ošetrovacom priestore kontrolovať relatívnu vlhkosť, ktorá je potrebná na ošetrenie niektorých materiálov.

(20)

Dve medzinárodné organizácie zastupujúce múzeá a miesta kultúrneho dedičstva – Medzinárodná rada múzeí a Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla – vyjadrili svoj zámer predložiť žiadosť o zaradenie dusíka získaného in situ do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012, čo by členským štátom umožnilo autorizovať výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ bez toho, aby bola potrebná výnimka v súlade s článkom 55 ods. 3 uvedeného nariadenia. Vyhodnotenie takejto žiadosti, zaradenie látky do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 a získanie autorizácií pre výrobky si však vyžaduje čas.

(21)

Zo žiadosti je zrejmé, že v Holandsku nie sú dostupné žiadne vhodné alternatívy, pretože všetky alternatívne techniky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, majú nevýhody, buď preto, že sa nehodia na ošetrovanie všetkých materiálov, alebo z praktického hľadiska.

(22)

Na základe všetkých uvedených argumentov je náležité konštatovať, že dusík získaný in situ je nevyhnutný na ochranu kultúrneho dedičstva v Holandsku a že nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívy. Holandsku by sa preto malo povoliť na ochranu kultúrneho dedičstva autorizovať sprístupnenie na trhu a používanie biocídnych výrobkov pozostávajúcich z dusíka získaného in situ.

(23)

Možné zaradenie dusíka získaného in situ do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 a následná autorizácia výrobkov pozostávajúcich z dusíka získaného in situ zo strany členských štátov si vyžaduje čas. Je preto vhodné povoliť výnimku na obdobie, ktoré by umožnilo ukončenie príslušných postupov,