(1)

Listom z 23. marca 2017 bola Komisii doručená sťažnosť zo strany leteckej spoločnosti Air France (2) týkajúca sa výhod, ktoré mala letecká spoločnosť Ryanair prijať v rokoch 2010 až 2015 v súvislosti s jej činnosťami leteckej dopravy na letisko Montpellier a z neho. Tieto výhody mali byť poskytnuté vo forme zmlúv o marketingových službách uzatvorených medzi Združením pre podporu turistických a hospodárskych tokov (Association de promotion des flux touristiques et économiques, ďalej len „združenie APFTE“) a spoločnosťou Ryanair alebo jej dcérskou spoločnosťou Airport Marketing Services (ďalej len „spoločnosť AMS“). Na základe týchto zmlúv združenie APFTE vyplatilo v rokoch 2010 až 2015 spoločnosti Ryanair približne 8,5 milióna EUR.

(2)

Listom z 24. mája 2017 Komisia poslala Francúzsku znenie sťažnosti, ktoré nemá dôverný charakter, a vyzvala Francúzsko, aby predložilo svoje pripomienky a odpovedalo na určité otázky týkajúce sa príslušných opatrení. Komisia 12. júla 2017 poslala Francúzsku upomienku, v ktorej ho vyzvala, aby poskytlo informácie požadované v liste z 24. mája 2017.

(3)

Francúzsko poskytlo odpoveď listom z 18. augusta 2017.

(4)

Listom z 13. septembra 2017 Komisia požiadala Francúzsko o doplňujúce informácie. Francúzsko 9. októbra 2017 požiadalo o dodatočnú lehotu na odpoveď, ktorú Komisia listom z 18. októbra 2017 schválila.

(5)

Francúzsko poskytlo časť informácií, o ktoré žiadala Komisia, listom z 22. novembra 2017.

(6)

Komisia 22. decembra 2017 poslala Francúzsku upomienku, v ktorej ho vyzvala, aby poskytlo odpovede na zostávajúce otázky.

(7)

Francúzsko poskytlo odpoveď listom z 29. januára 2018.

(8)

Listom zo 4. júla 2018 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s touto pomocou.

(9)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. (3) Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetnej pomoci.

(10)

Komisia v tejto súvislosti dostala pripomienky od spoločnosti Ryanair, regiónu Occitanie, Obchodnej a priemyselnej komory v Hérault, od metropolitného regiónu Montpellier Méditerranée Métropole, od spoločenstva aglomerácie Pays de l’Or, od […], ako aj od združenia APFTE. Komisia 15. apríla a 17. mája 2019 poslala Francúzsku pripomienky spoločnosti Ryanair (so žiadosťou o informácie), pričom mu dala možnosť vyjadriť sa k nim. Pripomienky Francúzska dostala listom z 13. júna 2019 a pripomienky združenia APFTE listom z 21. júna 2019. Pripomienky ostatných zainteresovaných strán boli Francúzsku zaslané 18. júna 2019.

(11)

Letisko Montpellier Méditerranée (ďalej len „letisko Montpellier“) sa nachádza približne 7 km od centra Montpelliera, hlavného mesta departementu Hérault v regióne Occitanie vo Francúzsku. Toto letisko je otvorené pre vnútroštátnu a medzinárodnú komerčnú dopravu.

(12)

Osobná doprava letiska Montpellier pozorovaná v priebehu posledných rokov je zhrnutá v tabuľke 1 nižšie. Letisko v roku 2017 vybavilo takmer 1,85 milióna cestujúcich a v roku 2018 1,88 milióna cestujúcich.

Tabuľka 1

Komerčná osobná doprava na letisku Montpellier v rokoch 2010 až 2018 (počet cestujúcich)

(13)

V súčasnosti viaceré letecké spoločnosti (5) prevádzkujú pravidelné lety z letiska Montpellier do destinácií nachádzajúcich sa vo Francúzsku, v iných európskych krajinách a v Maghrebe.

(14)

Okrem týchto pravidelných spojení ďalšie komerčné pohyby na letisku Montpellier v období rokov 2010 až 2018 pochádzajú najmä z letov aeroklubov a leteckej dopravy na obchodné účely.

(15)

Spoločnosť Ryanair obsluhovala letisko Montpellier od marca 2002 do apríla 2019.

(16)

Letisko Montpellier privítalo spoločnosť Ryanair v marci 2002. Spoločnosť Ryanair tam spočiatku prevádzkovala pravidelné spojenie na letisko Frankfurt-Hahn, ktoré sa nachádza v nemeckej Land Porýnie-Falcko, a pravidelnú linku na letisko Londýn-Stansted (zatvorenú v roku 2009). V roku 2008 spoločnosť Ryanair otvorila spojenie na letisko Brusel-Charleroi (situované v belgickom Valónsku) a v roku 2010 na letisko Leeds-Bradford (situované v grófstve Yorkshire vo Veľkej Británii). Bolo otvorené spojenie do Bristolu, ktoré bolo v roku 2009 zatvorené. Spojenia na letiská Frankfurt-Hahn, Brusel-Charleroi a Leeds-Bradford teda v čase vzniku združenia APFTE 24. júna 2010 fungovali. Spojenie do Birminghamu bolo otvorené 13. apríla 2011 a následne zatvorené v novembri 2013. Na rozdiel od Montpelliera sú letiská Leeds-Bradford, Birmingham, Brusel-Charleroi a Frankfurt-Hahn všetky základňami (6) spoločnosti Ryanair.

(17)

Spoločnosť Ryanair prestala prevádzkovať spojenie Montpellier – Leeds v októbri 2017 a spojenie Montpellier - Hahn v novembri 2018. Spoločnosť Ryanair v apríli 2019 ukončením prevádzky spojenia Montpellier - Charleroi ukončila na letisku Montpellier všetku činnosť.

Tabuľka 2

Podiel spoločnosti Ryanair na komerčnej osobnej doprave letiska Montpellier v rokoch 2010 až 2019

(18)

Ako je uvedené v tabuľke 2, od roku 2010 predstavoval celkový počet cestujúcich spoločnosti Ryanair odlietajúcich z letiska Montpellier a prilietajúcich naň len relatívne malý podiel osobnej dopravy tohto letiska (menej ako [10 – 15] %), t. j. od […] do […] cestujúcich v období rokov 2010 až 2017.

(19)

Z tabuľky 2 takisto vyplýva, že počet cestujúcich spoločnosti Ryanair od roku 2012 neustále klesal. Ak zoberieme do úvahy počet cestujúcich spoločnosti Ryanair od roku 2002, konštatujeme, že počet cestujúcich spoločnosti Ryanair na letisku Montpellier začal klesať už v roku 2006 (9).

(20)

Letisko Montpellier sa nachádza 57 km od letiska Nîmes-Alés-Camargue-Cévennes a 70 km od letiska Béziers-Cap d'Agde, ktoré sú určené na pravidelnú a charterovú medzinárodnú dopravu.

(21)

V apríli 2019 spoločnosť Ryanair otvorila spojenie z letiska Béziers-Cap d’Agde na letisko Brusel-Charleroi. Spoločnosť Ryanair prevádzkuje od apríla 2006 spojenie Nîmes – Charleroi.

(22)

Správu letiska Montpellier v rokoch 1964 až 2009 zabezpečovala Obchodná a priemyselná komora v Montpellieri (Chambre de commerce et d'industrie de Montpellier, ďalej len „CCIM“, aj na označenie Obchodnej a priemyselnej komory v Hérault (10)).

(23)

Správa letiska prešla 23. júna 2009 na verejnú akciovú spoločnosť Aéroport Montpellier Méditerranée (ďalej len „spoločnosť AMM“), ktorej 60 % kapitálu má v držbe francúzsky štát (v zmysle správneho orgánu štátu na celoštátnej úrovni), 25 % komora CCIM, 7 % departementová rada departementu Hérault, 6,5 % región Occitanie (11), 1 % spoločenstvo aglomerácie Pays de l'Or (12) a 0,5 % metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole (13). (14)

(24)

Štát je vlastníkom infraštruktúry letiska a jeho správu a prevádzku deleguje na spoločnosť AMM v rámci koncesie.

(25)

Spoločnosti AMM a Ryanair uzatvorili tieto zmluvy: […].

(26)

APFTE je združenie, ktoré vzniklo v júni 2010 z iniciatívy komory CCIM v spolupráci s viacerými územnými samosprávnymi celkami, t. j. regionálnou radou regiónu Languedoc-Roussillon (neskôr regiónu Région Occitanie), departementom Hérault, spoločenstvom aglomerácie Montpellier (neskôr metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole), spoločenstvom obcí Pays de l’Or a mestom Montpellier (ďalej len „verejní členovia“ združenia APFTE) – a s účasťou viacerých miestnych podnikov (15).

(27)

Združenie APFTE má podľa svojich stanov za cieľ „propagáciu a rozvoj cestovného ruchu vrátane obchodného cestovného ruchu na území prostredníctvom verejného obstarávania v oblasti propagácie, nákupu reklamy na internete a marketingových služieb alebo akejkoľvek inej reklamnej podpory, ako je účasť na veľtrhoch a výstavách s cieľom pritiahnuť medzinárodnú klientelu“ (16).

(28)

Napriek tomuto veľmi širokému oficiálnemu mandátu v súvislosti s propagáciou Montpelliera a jeho územia malo poslanie združenia APFTE stanovené už od jeho založenia komorou CCIM so zainteresovanými miestnymi územnými celkami umožniť uzatvorenie zmlúv o „marketingu“ alebo „propagácii“ s leteckými spoločnosťami, teda zmlúv, ktoré predtým uzatvorila komora CCIM ako prevádzkovateľ letiska. (17) Formálne vyšetrovacie konanie potvrdilo, že činnosť združenia APFTE v praxi pozostávala z uzatvárania a plnenia zmlúv o tzv. „marketingu“ s leteckými spoločnosťami (18), čo bola doplnková činnosť združenia APFTE slúžiaca na podporu tejto praxe.

(29)

Povaha týchto marketingových zmlúv bude predmetom hlbšej analýzy v odôvodnení (152) a nasledujúcich odôvodneniach, ako aj v odôvodnení (189) a nasledujúcich odôvodneniach.

(30)

Dôvod existencie združenia APFTE je možné vysvetliť v kontexte zmeny prevádzkovateľa letiska Montpellier v roku 2009. Komora CCIM ako prevádzkovateľ letiska uzatvárala zmluvy priamo s leteckými spoločnosťami, najmä na účely uzatvorenia zmlúv o letiskových službách, ale aj na účely marketingových zmlúv. Z dokumentov predložených francúzskymi orgánmi vyplýva, že táto prax sa začala okolo roku 2001. V rámci týchto marketingových zmlúv komora CCIM kúpila „marketingové“ služby od určitých leteckých spoločností prítomných na letisku Montpellier, najmä od nízkonákladových („lowcostových“) leteckých spoločností. Na základe týchto zmlúv komora CCIM vyplatila peniaze príslušným spoločnostiam ako protihodnotu za propagáciu destinácie Montpellier na webovom sídle príslušnej leteckej spoločnosti. Hoci bola komora CCIM jediným zmluvným partnerom leteckých spoločností, finančné prostriedky na nákup marketingových služieb pochádzali nielen od komory CCIM, ale aj od miestnych územných celkov, s ktorými komora CCIM zasa o tom podpísala dvojstranné dohody. Ide o tie isté miestne územné celky, ktoré sa v roku 2010 s komorou CCIM podieľali na vzniku a financovaní združenia APFTE (19).

(31)

Z dokumentov týkajúcich sa fungovania združenia APFTE a jej zakladajúcich verejných členov, napríklad zo zápisnice zo zakladajúceho valného zhromaždenia združenia APFTE z 24. júna 2010, vyplýva, že združenie APFTE vzniklo po tom, ako sa komora CCIM stala menšinovým akcionárom spoločnosti AMM v roku 2009. Keďže komora CCIM už viac nebola koncesionárom letiska, nemala viac právomoc uzatvárať zmluvy s „lowcostovými“ leteckými spoločnosťami s cieľom „podporiť príchod nízkonákladových spoločností na platformu Aéroport Montpellier Méditerranée“. Združenie APFTE bolo teda produktom „úvahy s prefektúrou regiónu a všetkými územnými celkami s cieľom vytvoriť právnu štruktúru, v rámci ktorej je možné zavádzať zmluvy o online marketingu“, ktoré predtým podpísala komora CCIM ako koncesionár letiska (20). Pokračovanie spolupráce s nízkonákladovými leteckými spoločnosťami bolo považované za úspešné z dôvodu jeho prínosu pre miestne hospodárstvo (21).

(32)

Zo zápisnice z valného zhromaždenia združenia APFTE takisto vyplýva, že združenie bolo považované za „štruktúru najvhodnejšiu na splnenie zákonných požiadaviek a na podporu územného rozvoja vďaka tejto nízkonákladovej dynamike“.

(33)

Táto štruktúra typu združenia bola v prvej fáze vytvorená s miestnymi súkromnými podnikmi a následne boli v druhej fáze zapojení verejní členovia. Komora CCIM zvolila tento postup s cieľom urýchliť založenie združenia, keďže nominácia zástupcov územných celkov a verejných subjektov si ešte vyžadovala čas (22).

(34)

Komora CCI a ďalší verejní členovia v roku 2017 rozhodli, že združenie APFTE od roku 2018 zastaví svoju činnosť – bez toho, aby zaniklo – z dôvodu otázok o zákonnosti vyplývajúcich zo sporov a vyšetrovaní na vnútroštátnej a európskej úrovni (23). Podľa francúzskych orgánov valné zhromaždenie združenia APFTE z 20. decembra 2017 potvrdilo rozhodnutie už viac nevyužívať združenie na propagáciu turistických tokov od letnej sezóny 2018. Podľa francúzskych orgánov združenie APFTE informovalo spoločnosť Ryanair o tomto rozhodnutí listom z 18. januára 2018.

(35)

Združenie APFTE je zložené približne z 30 členov, z ktorých približne 20 (24) pochádza zo súkromných štruktúr venujúcich sa úplne alebo sčasti činnosti v oblasti cestovného ruchu (hotely, turistické rezidencie atď.). Verejní členovia združenia APFTE sú okrem iného zástupcovia komory CCIM a zástupcovia vyššie uvedených miestnych územných samosprávnych celkov, t. j. regiónu Occitanie, departementu Hérault, metropolitného regiónu Montpellier Méditerranée Métropole, spoločenstva aglomerácie Pays de l'Or, ako aj mesta Montpellier.

(36)

V čase vzniku združenia APFTE sa zainteresované verejné subjekty rozhodli, že toto združenie bude mať tri kolégiá, t. j. valné zhromaždenie (riadne a mimoriadne), správnu radu (ďalej len „správna rada“) a predsedníctvo (zložené z predsedu, pokladníka a tajomníka) s cieľom splniť zákonné požiadavky, ktoré ukladá francúzske právo združeniam vytvoreným územnými samosprávnymi celkami, verejnými zariadeniami, verejnými subjektmi a súkromnými podnikmi. (25)

(37)

Podľa stanov združenia APFTE valné zhromaždenie schvaľuje účtovné závierky, hlasuje o rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok, uznáša sa o všetkých otázkach zaradených do programu dňa, prípadne obnovuje členov správnej rady. Valné zhromaždenie sa skladá z členov združenia ku dňu ich členských príspevkov a schádza sa aspoň raz za rok. Všetky jeho uznesenia sa prijímajú jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov okrem prípadov, keď sa týkajú akéhokoľvek zmluvného záväzku presahujúceho sumu 10 000 EUR. V týchto prípadoch sa musí valné zhromaždenie uznášať dvojtretinovou väčšinou. Toto je prípad napríklad všetkých marketingových zmlúv presahujúcich sumu 10 000 EUR.

(38)

V stanovách sa takisto stanovuje, že združenie APFTE spravuje správna rada zložená najmenej z deviatich členov a ďalších 25 členov určených valných zhromaždením. Správna rada spomedzi svojich členov menuje predsedníctvo zložené z predsedu, jedného alebo viacerých podpredsedov, tajomníka a pokladníka v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku prijatého správnou radou. Správnu radu zvoláva jej predseda najmenej dvakrát ročne na žiadosť polovice jej členov pod podmienkou prítomnosti jednej tretiny jej členov. Rozhodnutia sa prijímajú väčšinou odovzdaných hlasov v prípade bežných uznesení a dvojtretinovou väčšinou v prípade podpisu všetkých záväzkov presahujúcich jeden rok alebo ktorých suma presahuje 10 000 EUR.

(39)

Podľa stanov združenia APFTE predseda zastupuje združenie vo všetkých úkonoch občianskeho života a na tento účel je mu zverená všetka právomoc. To zahŕňa podpisovanie zmlúv a dohôd, do ktorých môže byť zapojené združenie APFTE. Do dnešného dňa zastávali funkciu predsedu združenia APFTE tri rôzne osoby. Všetky tieto osoby boli v minulosti prepojené s komorou CCIM alebo s územnými samosprávnymi celkami, ktoré financovali združenie APFTE.

(40)

Okrem toho zo zápisníc a správ združenia APFTE a jeho kolégií a výborov, ktoré má združenie APFTE k dispozícii, okrem iného výboru spájajúceho miestne územné celky a komoru CCIM, bez účasti súkromných členov, vyplýva: „Riadiaci výbor“ (od marca 2011), neskôr „výbor poskytovateľov financií“. Tieto výbory nie sú uvedené v stanovách.

(41)

Podľa stanov združenia APFTE a francúzskych orgánov je rozhodovací postup, ktorý sa v združení APFTE dodržiava a ktorý sa týka uzatvárania marketingových zmlúv, takýto:

(42)

Avšak hoci z vyššie uvedených informácií nevyplývajú návrhy geografických oblastí, ktoré sa mali zacieliť v rámci poskytovania marketingových služieb v oblasti cestovného ruchu, v praxi združenia APFTE zasiahli pred uzneseniami správnej rady a valného zhromaždenia iné orgány s cieľom určiť rozpočtové voľby a smerovanie združenia APFTE (t. j. marketingové zmluvy, ktoré sa mali podpísať).

(43)

Zo správ a zápisníc združenia APFTE, jeho výborov a jeho verejných členov vyplýva, že výber prioritných geografických oblastí, na ktoré sa bolo treba zamerať v rámci služieb turistického marketingu v prvej fáze v skutočnosti určovala komora CCIM a spoločnosť AMM a od marca 2011 – teda predtým, ako boli finančné prostriedky skutočne vyplatené združeniu APFTE územnými samosprávnymi celkami – územné samosprávne celky a komora CCIM. (31) Územné samosprávne celky a komora CCIM sa totiž dohodli na zmluvách, ktoré sa mali uprednostniť, pred ich predložením valnému zhromaždeniu. Procesným spôsobom to od marca 2011 funguje takto: okrem orgánov uvedených v stanovách má združenie APFTE doplnkové výbory, najmä riadiaci výbor (vytvorený v marci 2011) a výbor poskytovateľov financií, ktoré sú úzko zapojené do výberu marketingových zmlúv predkladaných valnému zhromaždeniu. Pred vytvorením výboru poskytovateľov financií mala spoločnosť AMM silný vplyv na určovanie marketingových zmlúv, ktoré združenie APFTE podpisovalo. Územné samosprávne celky potom odmietli schvaľovať výber spoločnosti AMM bez toho, aby mali určitú voľnosť, čo vysvetľuje vytvorenie riadiaceho výboru. (32)

(44)

Otázka reálneho vplyvu verejných členov financujúcich združenie APFTE na prijatie rozhodnutia združenia bude podrobne preskúmaná v analýze finančných zdrojov a pripísateľnosti opatrení štátu (33).

(45)

Zdroje združenia APFTE pozostávajú z i) členských príspevkov jeho členov určovaných valným zhromaždením a ii) ročných príspevkov alebo subvencií, ktoré platia jednotliví členovia združenia APFTE okrem týchto členských príspevkov. Podstatná časť zdrojov združenia APFTE pochádza z ročných príspevkov verejných subjektov, ktoré sú jeho členmi, ako je znázornené v tabuľke nižšie. V praxi tvoria členské príspevky členov združenia APFTE zanedbateľnú časť jeho príjmov. Členské príspevky dosahujúce výšku 50 EUR alebo 100 EUR na člena za rok totiž od roku 2010 predstavovali celkovú ročnú sumu nepresahujúcu 1 550 EUR.

Tabuľka 3

Pôvod príjmov združenia APFTE v rokoch 2010 až 2019

(46)

Verejné príspevky, ktoré združenie APFTE dostalo, boli z veľkej časti použité na platby v rámci marketingových zmlúv uzatvorených medzi združením APFTE a leteckými spoločnosťami, z ktorých väčšina – približne 8,5 milióna EUR, t. j. [60 – 70] % z celkového rozpočtu združenia APFTE v rokoch 2010 až 2019 (38) – na marketingové zmluvy uzatvorené so spoločnosťou Ryanair alebo s jej dcérskou spoločnosťou AMS. (39)

(47)

Okrem iného analýza jednotlivých uznesení prijatých týmito verejnými subjektmi na schválenie ich subvencií pre rozpočet združenia APFTE naznačuje, že tieto subjekty určujú svoje príspevky na základe „predbežného programu propagácie“ združenia APFTE, vymedzeného financujúcimi verejnými členmi (40) a následne schvaľovaného valným zhromaždením združenia, pričom obsahuje podrobné informácie o plánovanom použití zdrojov združenia APFTE. V týchto programoch sa uvádzajú najmä destinácie, ktorých sa týkajú propagačné činnosti (41).

(48)

Verejné príspevky boli vyplatené vo forme subvencií združeniu APFTE na základe dvojstranných dohôd uzatvorených medzi združením APFTE a príslušnými verejnými subjektmi. Francúzske orgány predložili Komisii veľkú časť týchto dohôd, avšak bez ich príloh (42).

(49)

Z dokumentov týkajúcich sa fungovania združenia APFTE, ktoré predložili francúzske orgány, vyplýva, že verejné subjekty systematicky vyplácali svoje finančné príspevky na rozpočtové roky uvedené v tabuľke 3 v období, kedy bol už rozhodnutý (s ich účasťou) program propagácie a kedy už bolo podpísané predĺženie marketingových zmlúv so spoločnosťou Ryanair/AMS – podrobne opísaných v odôvodnení (53) a nasledujúcich odôvodneniach Teda:

(50)

Okrem iného zápisnice z valného zhromaždenia združenia APFTE ukazujú, že pred prvým vyplatením subvencií združeniu APFTE územné celky tvrdili, že chceli mať vplyv na príslušné trasy prostredníctvom marketingových zmlúv, ktoré mali financovať a ktoré dovtedy určoval prevádzkovateľ letiska AMM. (55) Tento riadiaci výbor združenia APFTE bol teda zriadený skôr, ako územné celky po prvýkrát schválili subvencie pre združenie APFTE.

(51)

Analýza dohôd o financovaní navyše ukazuje, že územné samosprávne celky si ponechali možnosť, aby im za určitých podmienok boli vrátené finančné prostriedky (napríklad určité samosprávne celky si vyhradili právo na vrátenie finančných prostriedkov, právo na platbu pro rata v súvislosti s realizáciou programu propagácie alebo právo na odstúpenie od dohody o financovaní v prípade, že si združenie APFTE nebude plniť zmluvné záväzky, t. j. realizáciu programu propagácie odhlasovaného valným zhromaždením). Konkrétne:

(52)

Opatrenia, ktoré sú predmetom formálneho vyšetrovacieho konania, sú marketingové zmluvy podpísané medzi združením APFTE a spoločnosťou Ryanair alebo jej dcérskou spoločnosťou AMS. V rokoch 2010 až 2018 spoločnosť Ryanair/AMS a združenie APFTE uzatvorili tri bloky marketingových zmlúv.

(53)

Dňa 16. septembra 2010, necelé tri mesiace po svojom vzniku, uzatvorilo združenie APFTE zmluvu so spoločnosťou AMS (ďalej len „zmluva z roku 2010“) podpísanú predsedom združenia APFTE bez predchádzajúcej súťaže.

(54)

Zmluva bola uzatvorená na počiatočné obdobie trvajúce od 1. júla 2010 do 31. decembra 2011.

(55)

Podľa tejto zmluvy sa spoločnosť AMS zaväzuje poskytnúť združeniu APFTE balík základných marketingových služieb na webovom sídle spoločnosti Ryanair. Ako sa uvádza v zmluve „táto zmluva vychádza zo záväzku spoločnosti Ryanair zabezpečiť dopravné spojenie na území Montpelliera medzi:

(56)

V zmluve sa konkrétne uvádza „ročný balík marketingových služieb“, ktoré sa spoločnosť AMS zaväzuje poskytnúť združeniu APFTE a ktoré sú zhrnuté v písmenách a) a b).

(57)

Okrem toho sa v zmluve výslovne stanovuje, že sumy za marketingové služby ponúkané spoločnosťou AMS „súvisia so záväzkom spoločnosti Ryanair zabezpečiť dopravné spojenie z územia Montpelliera do Frankfurtu-Hahnu, Bruselu Charleroi a Leeds-Bradfordu (…)“ a že „v prípade nedodržania tohto záväzku sa cena prehodnotí a bude predmetom dodatku.“ (57)

(58)

Zmluva zo 16. septembra 2010 bola zmenená dodatkom z 20. apríla 2011, ktorého cieľom bolo pridať k trom spojeniam, ktoré už boli uvedené v zmluve, jedno nové spojenie do Birminghamu.

(59)

Ako sa uvádza v dodatku, dodatok „vychádza zo záväzku spoločnosti Ryanair zabezpečiť obsluhu územia Montpellier medzi Birminghamom a Montpellierom prostredníctvom leteckého spojenia s frekvenciou dva lety týždenne v lete“. Okrem toho sa v ňom stanovuje, že združenie APFTE kúpi od spoločnosti AMS tieto marketingové služby:

(60)

Cena za tieto služby bola stanovená na […] EUR. Stanovilo sa, že združenie APFTE zaplatí túto sumu v mesačných splátkach vo výške […] EUR po prijatí faktúr od spoločnosti AMS za každý mesiac od apríla do októbra každého roka počas obdobia uplatňovania tohto dodatku.

(61)

Združenie AFTE poslalo list o záväzku predĺžiť zmluvu z roku 2010 spoločnosti AMS 29. septembra 2011. Cieľom listu bolo predĺžiť zmluvu z roku 2010 na dodatočné obdobie jedného roka, ktoré sa začne 1. januára 2012 a skončí 31. decembra 2012. Podľa svojich vlastných slov sa združenie APFTE zaväzuje predĺžiť zmluvu z roku 2010 na základe týchto leteckých spojení prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair: Brusel-Charleroi, Frankfurt-Hahn a Leeds-Bradford.

(62)

Spoločnosti AMS bol 25. februára 2013 poslaný druhý list o záväzku predĺžiť zmluvu z roku 2010. Cieľom tohto listu bolo predĺžiť zmluvu z roku 2010 na dodatočné obdobie jedného roka, ktoré sa začne 1. januára 2013 a skončí 31. decembra 2013, „na základe týchto leteckých trás prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair: Brusel Sud-Charleroi, Frankfurt-Hahn, Leeds-Bradford a Birmingham“ (58).

(63)

Vzhľadom na uplynutie platnosti marketingovej zmluvy podpísanej so spoločnosťou AMS v roku 2010 a následne predĺženej do konca decembra 2013 združenie APFTE považovalo za svoju povinnosť vyhlásiť súťaž na novú marketingovú zmluvu, „destináciu po destinácii“, aby dodržalo pravidlá týkajúce sa verejného obstarávania. (59)

(64)

Združenie APFTE teda 2. októbra 2013 zorganizovalo výzvu na predkladanie ponúk v súvislosti s nákupom marketingových služieb zameraných na propagáciu turistických a hospodárskych tokov v Montpellieri na rok 2014.

(65)

Vo výzve na predkladanie ponúk sa uvádza, že spoločnosti budú musieť navrhnúť „zabezpečenie propagácie turistických a hospodárskych tokov do Montpelliera prostredníctvom všetkých podporných prostriedkov, ktoré existujú na trhu“. V rámci toho sú vymenované príklady týchto podporných prostriedkov: „kampane v rozhlase; kampane v televízii; komunikácia na sociálnych sieťach (Facebook, Twitter, Youtube atď.); účasť na veľtrhoch a výstavách; sponzorovanie podujatí zvyšujúcich prestíž a viditeľnosť destinácie Montpellier; cesty spojené s odbornou prípravou odborníkov, tlačové cesty s novinármi“, ako aj digitálna komunikácia. Podľa výzvy na predkladanie ponúk „v každom prípade spoločnosti (musia) zabezpečiť odkaz na webové sídlo združenia APFTE (go to Montpellier) na ich webovom sídle“. Toto posledné kritérium bolo jediným kritériom, ktoré mal marketingový poskytovateľ povinne splniť.

(66)

Vo výzve na predkladanie ponúk je zákazka rozdelená do piatich „častí“, t. j. „Brusel-Charleroi“, „Frankfurt-Hahn“, „Leeds“, „Birmingham“ a „[…]“. Pre každú z nich sa vo výzve na predkladanie ponúk uvádzajú kritériá, ktoré sa majú splniť v súvislosti s ponukou leteckej dopravy: minimálna ročná ponuka miest uvedených na trh, minimálny ročný objem prichádzajúcich cestujúcich, odporúčaná sezónnosť pre trh (ročné alebo sezónne dopravné spojenie), minimálny počet letov týždenne a dátum spustenia spojenia.

(67)

Je zrejmé, že výzva na predkladanie ponúk bola teda zameraná nie na výber akýchkoľvek poskytovateľov služieb online marketingu, ale na výber leteckých spoločností ponúkajúcich takéto služby popri svojich činnostiach leteckej dopravy, ktoré sa navyše zaviazali prevádzkovať služby leteckej dopravy medzi letiskom Montpellier a destináciami, podľa ktorých sú pomenované jednotlivé „časti“, za podmienok uvedených vo výzve na predkladanie ponúk v súvislosti so sezónnosťou, frekvenciou letov, minimálnym počtom prichádzajúcich cestujúcich a dátumom spustenia spojení.

(68)

Časti nazvané „Brusel-Charleroi“, „Frankfurt-Hahn“, „Leeds“ a „Birmingham“ a minimálna frekvencia letov uvedená v súvislosti s nimi vo výzve na predkladanie ponúk, presne zodpovedali štyrom destináciám, ktoré v čase vyhlásenia výzvy na predkladanie ponúk už z Montpelliera prevádzkovala spoločnosť Ryanair.

(69)

Len časť „[…]“ nezodpovedala spojeniu obsluhovanému spoločnosťou Ryanair, ale inou leteckou spoločnosťou obsluhujúcou letisko Montpellier, s ktorou združenie APFTE takisto predtým podpísalo marketingovú zmluvu. Maximálna hodnota tejto časti, odhadovaná maximálne na […] EUR bez daní ročne, bola jasne nižšia ako maximálna hodnota štyroch predchádzajúcich častí (medzi […] EUR bez daní a […] EUR bez daní ročne pre každú časť). (60)

(70)

Spoločnosť Ryanair bola jedinou spoločnosťou, ktorá predložila ponuku pre časti „Brusel-Charleroi“, „Frankfurt-Hahn“, „Leeds“ a „Birmingham“.

(71)

Na základe výzvy na predkladanie ponúk boli štyri časti zadané spoločnosti Ryanair, ktorá so združením APFTE uzatvorila zmluvy 22. novembra 2013 (ďalej len „zmluvy z roku 2013“) pre tri prvé časti na celkovú sumu približne […] EUR za jeden rok („Brusel-Charleroi“ na jednorazovú sumu […] EUR; „Frankfurt-Hahn“ na jednorazovú sumu […] EUR; a „Leeds-Bradford“ na jednorazovú sumu […] EUR).

(72)

Naopak, neuzatvorila sa žiadna zmluva na štvrtú časť „Birmingham“ – oficiálne „z dôvodu chýbajúceho financovania na konkretizovanie tejto časti“. (61) Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že spoločnosť Ryanair prestala v novembri 2013 prevádzkovať spojenie medzi Montpellierom a Birminghamom.

(73)

Zmluvy z roku 2013 uzatvorené so spoločnosťou Ryanair pre časti „Brusel-Charleroi“, „Frankfurt-Hahn“ a „Leeds“ boli dvakrát predĺžené, a to do konca roka 2016, a mali hodnotu približne […] EUR ročne:

(74)

Dňa 13. marca 2017 združenie APFTE vyhlásilo novú výzvu na predkladanie ponúk na nákup marketingových služieb s cieľom propagovať „turistické a obchodné toky“ do Montpelliera na jeden rok s možnosťou predĺženia. V špecifikáciách obstarávania je zákazka rozdelená do rôznych „častí“, pričom každá časť je pomenovaná podľa nejakého európskeho regiónu. Časti nesú mená regiónov, na ktorých obyvateľov sa musia zacieliť príslušné marketingové služby.

(75)

Na rozdiel od výzvy na predkladanie ponúk z roku 2013 špecifikácie obstarávania v rámci tejto novej výzvy na predkladanie ponúk výslovne neodkazujú na činnosti leteckej dopravy ani na konkrétne letiská, ale určuje sa v nich 7 rôznych častí pomenovaných „Valónsko“, „Porýnie-Falcko“, „Yorkshire“, „ […]“, „[…]“, „[…]“ a „[…]“. Komisia konštatuje, že časti pomenované „Valónsko“, „Porýnie-Falcko“ a „Yorkshire“ zodpovedajú regiónom, kde sa nachádzajú tri letiská obsluhované spoločnosťou Ryanair z Montpelliera v čase uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk. (62)

(76)

Vo výzve na predkladanie ponúk sa uvádza, že podmienky účasti sa budú vážiť takto: cena služieb 40 % a technická hodnota 60 %.

(77)

Pre každú z častí „Valónsko“, „Porýnie-Falcko“ a „Yorkshire“ boli predložené dve ponuky. Spoločnosť Ryanair predložila ponuky pre každú z týchto častí. Pre každú časť existovala konkurenčná ponuka nejakého podniku v oblasti online marketingu (ktorý nie je leteckou spoločnosťou), […]. Ponuky predložené pre každú časť boli takéto:

(78)

Tieto tri časti boli zadané spoločnosti Ryanair, ktorej ponuka bola vždy presne o […] EUR lacnejšia ako ponuka spoločnosti […]. Francúzske orgány neposkytli žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že by združenie APFTE skúmalo tento konštantný rozdiel v cene medzi dvoma konkurenčnými ponukami.

(79)

Združenie APFTE potom uzatvorilo zmluvy so spoločnosťou Ryanair 19. mája 2017 na orientačnú sumu […] EUR (pre zákazky Valónsko, Porýnie-Falcko a Yorkshire vo výške […] EUR bez daní, […] EUR bez daní a […] EUR bez daní, v uvedenom poradí).

(80)

V súlade so špecifikáciami obstarávania ide o zmluvu na základe objednávky, v ktorej sa stanovuje poskytovanie a platba za marketingové služby výlučne na základe vydania objednávky združením APFTE. Objednávky vydané združením APFTE preukazujú, že platby za každý zacielený región (Valónsko, Porýnie-Falcko a Yorkshire) sa uskutočnili v dvoch fázach: platba za obdobie „jar/leto“ a ďalšia platba za obdobie „jeseň/zima“. Komisia konštatuje, že tieto obdobia zodpovedajú dvom kalendárnym sezónam civilného letectva (apríl až september a október až marec), ktoré vymedzilo Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA).

(81)

Zmluvy uzatvorené so spoločnosťou Ryanair sú jedinými zmluvami, ktoré združenie APFTE plnilo na základe tejto výzvy na predkladanie ponúk.

(82)

Podľa informácií poskytnutých francúzskymi orgánmi združenie APFTE vyplatilo spoločnosti Ryanair/AMS zo svojho rozpočtu tieto sumy.

Tabuľka 4

Platby združenia APFTE spoločnosti Ryanair/AMS od roku 2010

(83)

Podľa francúzskych orgánov združenie APFTE po apríli 2019 viac neodmeňovalo spoločnosť Ryanair za marketingové služby.

(84)

Komisia 4. júla 2018 začala formálne vyšetrovacie konanie, pretože nemohla vylúčiť, že opatrenia opísané v odôvodnení (52) a nasledujúcich odôvodneniach predstavujú štátnu pomoc poskytnutú spoločnosti Ryanair a jej dcérskej spoločnosti AMS.

(85)

Sťažovateľ obhajuje argumenty predložené vo svojej sťažnosti, t. j. že združenie APFTE bolo prostriedkom na prevod štátnej pomoci na spoločnosť Ryanair/AMS.

(86)

Ryanair spochybňuje analýzu Komisie. Podľa spoločnosti Ryanair marketingové služby poskytnuté spoločnosťami AMS a Ryanair mali trhové ceny a spĺňali potreby združenia APFTE. Výhoda uzatvorenia marketingových zmlúv pre združenie APFTE teda spočívala v pritiahnutí zahraničných turistov, ktorí majú značnú kúpnu silu a ktorí môžu prispieť k rozvoju turistických činností regiónu. Podľa spoločnosti Ryanair výdavky na marketing, ktoré mohla vynaložiť samotná spoločnosť, nemali byť zamerané konkrétne na zahraničných turistov, pretože spoločnosť Ryanair nezohľadňuje výdavky na cestovný ruch. Združenie APFTE teda malo mať záujem o výdavky na marketing zacielené na zahraničných turistov, hoci keby spoločnosť Ryanair vynaložila výdavky na marketing, zamerala by sa rovnako na cestujúcich, ktorí začínajú svoju cestu v Montpellieri a bývajú v regióne. Spoločnosť Ryanair takisto uviedla, že vyťaženosť jej letov bola do veľmi veľkej miery zabezpečená tzv. yield managementom (riadením výnosov) spoločnosti Ryanair. (64)

(87)

Spoločnosť Ryanair subsidiárne spochybňuje závery Komisie o uplatniteľnosti zásady hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve na túto vec, stanovení príjemcu pomoci, selektívnosti pomoci, ako aj jej pripísateľnosti štátu.

(88)

Spoločnosť AMS nepredložila pripomienky.

(89)

Združenie APFTE popiera akékoľvek poskytnutie akejkoľvek výhody spoločnosti Ryanair. Sporné sumy kvalifikuje ako odmeny, ktoré sú v súlade s trhovou cenou zodpovedajúcou protihodnote poskytnutej služby. Združenie APFTE konštatuje, že vystupuje ako verejný obstarávateľ služieb a že realizované propagačné činnosti sú súčasťou všeobecnej stratégie územného marketingu Montpelliera a jeho okolia.

(90)

Združenie APFTE pripomína, že regióny zacielené vo výzvach na predkladanie ponúk sú predmetom diskusií a strategických volieb valného zhromaždenia a správnej rady. Dospelo k záveru, že rozhodnutia prijaté združením nemožno pripísať štátu, pričom sa odvoláva na spôsob fungovania združenia APFTE opísaného v jeho stanovách.

(91)

Subsidiárne, ak by náhodou Komisia trvala na svojom stanovisku v súvislosti s verejnými zásahmi združenia APFTE v prospech spoločnosti Ryanair, združenie APFTE vyvodzuje záver o zlučiteľnosti týchto opatrení s usmerneniami z roku 2005 (65) týkajúcimi sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk.

(92)

Úplne subsidiárne, ak by Komisia náhodou dospela k záveru, že existovala pomoc v prospech spoločností Ryanair a AMS, združenie APFTE sa domnieva, že spoločnosti Ryanair a AMS by mali vrátiť len rozdiel medzi cenou zaplatenou ako odmenu za tieto služby a trhovou cenou, keď sú podľa neho služby súčasťou poslania verejnej politiky združenia APFTE a združenie prostredníctvom nich dosiahlo istú ziskovosť.

(93)

Región Occitanie spochybňuje opodstatnenosť sťažnosti tvrdením, že činnosť združenia APFTE má turistický a hospodársky prínos, z ktorého majú úžitok všetci aktéri na miestnej a regionálnej úrovni. Domnieva sa totiž, že združenie APFTE sa usiluje o rozvoj klientely, ktorá by bola viac medzinárodná, a umožňuje podnikom z odvetvia vykonávať svoju činnosť počas dlhšieho obdobia.

(94)

Konštatuje, že v združení APFTE rozhodnutia o financovaní marketingových kampaní na rozvoj turistickej atraktívnosti v zásade prijíma valné zhromaždenie – každý člen má jeden hlas a rozhodnutia sa v zásade prijímajú kvalifikovanou dvojtretinovou väčšinou.

(95)

Región Occitanie dodáva, že činnosť združenia APFTE sa prejavuje vo výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa služieb zameraných na zviditeľnenie a zatraktívnenie príslušného územia. Tieto konzultácie boli otvorené pre všetky podniky schopné predložiť ponuku spĺňajúcu špecifikácie obstarávania vrátane sťažovateľa.

(96)

Komora CCI v Hérault sa domnieva, že činnosti realizované združením APFTE s cieľom propagovať región Montpellier medzi obyvateľmi Belgicka, Holandska, Nemecka, Anglicka a […] majú hospodársky význam pre územie vďaka hospodárskym prínosom, ktoré vytvárajú. Dodáva, že obojstrannou podporou jeho členov združenie APFTE reaguje na potrebu hospodárskeho a turistického rozvoja územia – spoločnej kompetencie združenia APFTE a komory CCI v Hérault.

(97)

Metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole sa domnieva, že je potrebné zaviesť ofenzívnu stratégiu atraktívnosti na rozvoj jeho územia, podporu hospodárstva a boja proti nezamestnanosti. Konštatuje, že združenie APFTE je neziskové združenie verejných a súkromných partnerov, ktorých spoločným cieľom je realizovať činnosti zamerané za zabezpečenie propagácie a rozvoja cestovného ruchu, pričom cestovný ruch podporuje verejné záujmy rozvoja území a súkromné záujmy rozvoja činnosti.

(98)

Metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole sa domnieva, že marketingové služby, ktoré si objednalo združenie APFTE, zodpovedajú jeho skutočným potrebám a jeho cieľu a že tieto služby boli predmetom predchádzajúcich súťaží, čo neumožňuje dospieť k záveru o akejkoľvek selektívnosti (v tejto súvislosti vyhrala spoločnosť Ryanair niektoré z výziev na predkladanie ponúk vyhlásených združením APFTE). Metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole sa navyše domnieva, že uvedené služby nemožno kvalifikovať ako pomoc: na jednej strane chýba výhoda, pretože odmena prijatá spoločnosťou Ryanair nepresahuje trhovú cenu, na strane druhej chýba pripísateľnosť štátu, pretože rozhodnutia združenia APFTE zohľadňujú súkromné štruktúry, ktoré predstavujú veľkú väčšinu jej členov a majú značnú rozhodovaciu právomoc.

(99)

[…], členka združenia APFTE, sa domnieva, že toto združenie umožňuje výmenu so súkromnými predstaviteľmi z rôznych odvetví činnosti, ako aj so zástupcami územných celkov. Dodáva, že rozhodnutia, ktoré sa v ňom prijímajú, sa zameriavajú na spoločný záujem všetkých hospodárskych subjektov a obyvateľov regiónu. Dospela k záveru, že táto vzájomná podpora úsilia medzi verejným a súkromným sektorom umožňuje dosahovať ciele stanovené v súvislosti so zviditeľňovaním a rozvojom mesta Montpellier a jeho okolia.

(100)

Spoločenstvo aglomerácie Pays de l’Or sa domnieva, že reklamné činnosti realizované združením APFTE na propagovanie regiónu Montpellier medzi obyvateľmi Belgicka, Holandska, Nemecka a Anglicka sú pre územie relevantné vďaka hospodárskym prínosom, ktoré vytvárajú, a vďaka ich zameraniu na oblasti s veľkým hospodárskym a turistickým potenciálom pre územie Montpelliera.

(101)

Francúzsko sa domnieva, že predmetné platby nepredstavujú štátnu pomoc. Vzhľadom na štruktúru a fungovanie združenia APFTE, ktoré sú vymedzené v jeho stanovách, nie sú tieto opatrenia pripísateľné štátu. Okrem toho cieľom zmlúv uzatvorených so spoločnosťou Ryanair/AMS bola propagácia územného regiónu prostredníctvom marketingu a nákupu reklamy združením APFTE – ktorý sa uskutočnil za trhovú cenu – a išlo o legitímne opatrenie prispievajúce k regionálnemu hospodárskemu rozvoju, ktoré neposkytlo žiadnu výhodu spoločnosti Ryanair a nebolo selektívne.

(102)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ každá pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(103)

Na to, aby bolo možné označiť opatrenie za štátnu pomoc, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky: 1) príjemcami pomoci sú podniky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, 2) predmetné opatrenie sa poskytuje prostredníctvom štátnych zdrojov a je pripísateľné štátu, 3) opatrenie poskytuje hospodársku výhodu jeho príjemcom, 4) výhoda je selektívna a 5) predmetné opatrenie narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(104)

Podľa ustálenej judikatúry (66) uvedenej v bode 27 usmernení o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (67) z roku 2014 (ďalej len „usmernenia z roku 2014“) činnosť leteckých spoločností, ktorá pozostáva z poskytovania dopravných služieb cestujúcim alebo podnikom, predstavuje hospodársku činnosť.

(105)

Keďže príjemcami opatrení sú letecká spoločnosť a jedna z jej dcérskych spoločností, nad ktorou má uvedená letecká spoločnosť stopercentnú kontrolu a ktorá poskytuje marketingové služby, Komisia dospela k záveru, že ich činnosti sú hospodárskeho charakteru v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(106)

Podľa ustálenej judikatúry článok 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa všetku pomoc poskytnutú prostredníctvom štátnych zdrojov, a to bez toho, aby bolo potrebné rozlišovať podľa toho, či je štátna pomoc poskytnutá štátom alebo verejnými či súkromnými subjektmi, ktoré zriadi alebo určí na riadenie pomoci. Opatrenie financované takýmto subjektom je teda pripísateľné štátu, pokiaľ o ustanovení predmetného opatrenia rozhodol štát a pokiaľ štát vymedzuje podmienky využívania, riadenia alebo prideľovania týchto zdrojov (68). Štátny charakter pomoci sa zdá ešte zjavnejší, keď je sprostredkovateľ kvalifikovaný ako privilegovaný nástroj politiky vykonávanej regiónom, ktorý bol vytvorený na zabezpečenie kontinuity politiky vymedzenej týmto regiónom, a keď sú rozhodnutia o poskytnutí hospodárskej výhody priamo spojené s predmetným regiónom (69).

(107)

Komisia vyvodila z formálneho vyšetrovacieho konania záver, že opatrenia sú takisto pripísateľné štátu. Zmluvy o marketingových službách boli uzatvorené medzi spoločnosťou Ryanair alebo jej dcérskou spoločnosťou AMS na jednej strane a združením APFTE na strane druhej v rámci realizácie cieľa združenia APFTE propagovať turistické toky generované spoločnosťou Ryanair pre Montpellier a jeho územie.

(108)

Spoločnosť Ryanair spochybňuje pripísateľnosť rozhodnutí a činností združenia APFTE štátu z toho dôvodu, že malo ísť o súkromné združenie, ktorého väčšina členov pochádza zo súkromného sektora.

(109)

Naopak, formálne vyšetrovacie konanie umožnilo Komisii zhromaždiť viacero skutkových okolností – pochádzajúcich zo správ a zápisníc združenia APFTE a jej verejných členov, poskytnutých francúzskymi orgánmi, ako aj z verejných vyhlásení združenia APFTE – ktoré jasne ukazujú, že napriek svojmu štatútu súkromného združenia, ktoré podľa jeho stanov pozostáva prevažne z členov zo súkromného sektora a uznáša sa dvojtretinovou väčšinou vo valnom zhromaždení, bolo združenie APFTE v skutočnosti nástrojom územných samosprávnych celkov, ktoré sú členmi združenia APFTE, a komory CCIM určeným na to, aby im umožnil sledovať ich ciele politiky v oblasti regionálneho rozvoja.

(110)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (70) Komisia vyvodila pripísateľnosť rozhodnutí združenia APFTE francúzskemu štátu (prostredníctvom komory CCIM a zainteresovaných územných samosprávnych celkov) v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ zo súboru ukazovateľov preukazujúcich, že pokiaľ ide o podpis marketingových zmlúv, združenie vôbec nemá úplnú nezávislosť, ale koná pod kontrolou a na základe usmernení orgánov verejnej moci. Ide najmä o tieto ukazovatele:

(111)

Ako už bolo opísané v odôvodnení 28 a nasledujúcich odôvodneniach, združenie APFTE bolo verejnými subjektmi chápané ako právna štruktúra umožňujúca vyplácanie verejných financií spoločnosti Ryanair a ďalším nízkonákladovým leteckým spoločnostiam.

(112)

Od vzniku združenia APFTE z iniciatívy komory CCIM bolo jeho skutočným cieľom – uvedeným vo viacerých dokumentoch poskytnutých Francúzskom a vo verejných vyhláseniach združenia APFTE (71) – vytvoriť právnu štruktúru umožňujúcu smerovať verejné subvencie do vybraných leteckých spoločností, najmä do spoločnosti Ryanair.

(113)

Z vyššie uvedených dokumentov vyplýva, že vznik združenia APFTE je priamym dôsledkom toho, že komora CCIM stratila funkciu prevádzkovateľa letiska Montpellier, ako je opísané v odôvodnení 26 a nasledujúcich odôvodneniach. Komora CCIM chcela nájsť prostriedok na pokračovanie vyplácania finančných prostriedkov leteckým spoločnostiam prostredníctvom marketingových zmlúv, ktoré komora CCIM uzatvorila ako prevádzkovateľ letiska.

(114)

Komora CCIM sa teda veľmi aktívne podieľala na vzniku združenia APFTE s cieľom vytvoriť bezpečný právny prostriedok na pokračovanie vyplácania verejných subvencií na financovanie týchto marketingových zmlúv s leteckými spoločnosťami. Tieto prvky sú jasne uvedené v prvých uzneseniach združenia APFTE, ako aj v prvých uzneseniach územných samosprávnych celkov, ktorými sa schvaľujú subvencie vyplácané územným celkom, ako aj v prvých uzneseniach komory CCIM. (72)

(115)

Dosvedčuje to napríklad zápisnica regionálnej rady regiónu Languedoc-Roussillon z 20. júla 2012: „Vzhľadom na vývoj správy letiska Montpellier vzniklo združenie pre podporu turistických a hospodárskych tokov (APFTE) s cieľom pokračovať v činnostiach propagácie územia vyvinutých so spoločnosťami obsluhujúcimi letisko Montpellier.“ (73)

(116)

Charakter týchto marketingových zmlúv a miera, do akej boli tieto zmluvy určené na propagáciu Montpelliera a jeho okolia, bude predmetom hlbšej analýzy v rámci otázky existencie hospodárskej výhody poskytnutej spoločnosti Ryanair.

(117)

Zo stanov združenia APFTE (74), ako aj z verejných vyhlásení a dokumentov týkajúcich sa fungovania združenia APFTE vyplýva, že poslaním združenia APFTE bolo sledovať cieľ verejnej politiky, t. j. propagáciu a rozvoj cestovného ruchu v mene územných samosprávnych celkov a komory CCIM. Z dokumentov týkajúcich sa vzniku združenia APFTE navyše vyplýva, že napriek jeho štatútu súkromného združenia bolo združenie APFTE nástrojom vytvoreným jej verejnými členmi na realizáciu určitých činností týchto členov spojených s rozvojom cestovného ruchu. (75)

(118)

V dôsledku toho je združenie APFTE považované za „verejnoprávny subjekt“ v zmysle európskeho práva v oblasti verejného obstarávania, pretože združenie APFTE bolo subjektom vytvoreným konkrétne na uspokojenie potrieb všeobecného záujmu majúcich iný ako priemyselný alebo komerčný charakter, ktorý má právnu subjektivitu a je financovaný prevažne verejnými orgánmi alebo verejnými subjektmi. Z toho vyplýva, že združenie APFTE bolo verejným obstarávateľom, a preto sa naň v čase zadávania jeho zákaziek vzťahovalo právo v oblasti verejného obstarávania. (76)

(119)

Komisia konštatuje, že združenie APFTE vedelo o svojej povinnosti dodržiavať pravidlá verejného obstarávania v súvislosti s predĺžením zmlúv uzatvorených so spoločnosťou Ryanair v rokoch 2013 a 2017.

(120)

Komisia na základe toho usudzuje, že napriek tvrdeniam združenia APFTE týkajúcim sa pripísateľnosti, najmä odvolávaním sa na rozhodujúcu právomoc súkromných štruktúr v združení, sa združenie APFTE nepovažovalo len za súkromné združenie, ale za subjekt zodpovedný za plnenie poslania verejnej politiky, t. j. rozvoja miestneho hospodárstva prostredníctvom cestovného ruchu, ktorý mal dodržiavať pravidlá verejného obstarávania. Komisia považuje tento aspekt za dodatočný ukazovateľ, ktorý preukazuje, že združenie APFTE bolo len právnym konštruktom určeným na uľahčenie vyplácania verejných financií leteckým spoločnostiam.

(121)

Okrem skutočností týkajúcich sa vzniku, poslania, financovania a prijímania rozhodnutí v združení APFTE formálne vyšetrovacie konanie odhalilo ďalšie väzby medzi združením APFTE a jeho verejnými členmi, najmä komorou CCIM, pričom táto komora pôsobila ako verejný činiteľ pod ochranou prefekta regiónu Occitanie, ktorý bol podľa dokumentov poskytnutých francúzskymi orgánmi informovaný o činnostiach a dôvode existencie združenia APFTE.

(122)

Z dokumentov poskytnutých francúzskymi orgánmi totiž vyplýva, že komora CCIM poskytla združeniu APFTE logistickú podporu, a to najmä tým, že povolila výborom a orgánom združenia APFTE organizovať svoje zasadnutia v priestoroch komory CCIM a dala združeniu APFTE k dispozícii webové sídlo používané v rámci jej propagačných činností. (77)

(123)

Okrem toho, ako bolo uvedené v odôvodnení 39, z formálneho vyšetrovacieho konania vyplýva, že funkcia predsedu združenia APFTE bola vždy zverená osobám, ktoré zastávali funkciu aj v rámci komory CCIM alebo územného samosprávneho celku s účasťou v združení APFTE. Komisia navyše našla ukazovatele preukazujúce, že o voľbe predsedu v zásade rozhodovali verejní členovia združenia APFTE, a nie všetci členovia združenia APFTE zasadajúci v správnej rade, ako sa stanovuje v stanovách združenia APFTE. (78) Zo záznamu rozhodnutia výboru poskytovateľov financií z 15. októbra 2012 teda vyplýva, že predseda združenia APFTE – ktorý nebol prítomný zo zdravotných dôvodov a ktorý sa chcel vzdať funkcie – „si želá, aby ho v tejto funkcii nahradil […], bývalý predseda združenia, čo znamená, že správna rada a valné zhromaždenie ho budú musieť vymenovať za podpredsedu v súlade so stanovami, aby predsedal orgánom združenia.“

(124)

V rámci formálneho vyšetrovacieho konania sa takisto zistilo, že komora CCIM hrala aktívnu úlohu minimálne od prechodu právomoci medzi týmito dvoma predsedami združenia APFTE 11. decembra 2012. Prechod právomoci medzi odchádzajúcim predsedom a novým predsedom združenia APFTE teda zorganizoval predseda komory CCIM počas valného zhromaždenia združenia APFTE z 11. decembra 2012. (79)

(125)

Charakterizuje to väzbu medzi združením APFTE a jeho verejnými členmi, pretože podľa skutočného fungovania združenia APFTE predseda a predsedníctvo hrajú zásadnú úlohu pri určovaní rozpočtových priorít združenia APFTE (s výborom poskytovateľov financií zloženým z komory CCIM a územných samosprávnych celkov), ktoré sa potom predkladajú valnému zhromaždeniu. Okrem toho podľa stanov združenia APFTE má predseda právomoc právne zaväzovať združenie APFTE voči tretím stranám, čo mu dáva právomoc podpisovať, a teda uzatvárať marketingové zmluvy s leteckými spoločnosťami, ako aj dohody o subvencovaní s miestnymi územnými celkami.

(126)

Komisia považuje tieto skutočnosti za dodatočný ukazovateľ preukazujúci určujúci vplyv verejných členov združenia APFTE na združenie, najmä pokiaľ ide o menovanie predsedu združenia APFTE. Tento vplyv umožnil zabezpečiť, aby združenie APFTE pokračovalo v uzatváraní marketingových zmlúv s leteckými spoločnosťami, iniciovaných komorou CCIM.

(127)

Napriek rozhodovaciemu procesu opísanému v stanovách združenia APFTE rozhodnutia združenia od začiatku riadila komora CCIM a miestne územné celky. Súkromní členovia totiž napriek svojej dvojtretinovej väčšine vo valnom zhromaždení nemali tak možnosť namietať proti strategickým prioritám, o ktorých rozhodli verejné subjekty, ani vnútiť svoje strategické voľby verejným subjektom. Komisia dospela k tomuto záveru na základe týchto ukazovateľov:

(128)

V rámci formálneho vyšetrovacieho konania sa zistilo, že strategické voľby združenia APFTE, t. j. výber konkrétnych marketingových zmlúv, ktoré sa mali uzatvoriť s leteckými spoločnosťami, napokon vopred určovala komora CCIM a ďalší verejní členovia združenia APFTE pred predložením programu propagácie správnej rade alebo valnému zhromaždeniu. (80) Súkromní členovia v skutočnosti mali tak len možnosť vyjadriť svoje stanoviská, ale nemali možnosť určovať strategické voľby združenia, pokiaľ s nimi nesúhlasili verejní členovia. (81)

(129)

Orgány a výbory združenia APFTE, ktoré vopred určujú výber marketingových zmlúv, ktorý má schváliť valné zhromaždenie – t. j. predsedníctvo, riadiaci výbor a výbor poskytovateľov financií (82) – sú zložené zo zástupcov územných samosprávnych celkov a komory CCIM. Z okolností, za akých riadiaci výbor (neskôr výbor poskytovateľov financií) vznikol, vyplýva, že tento výbor mal formalizovať postup, ktorý sa uplatňoval od vzniku združenia APFTE, t. j. určovanie prioritných volieb miestnymi územnými celkami a komorou CCIM.

(130)

Komisia konštatuje, že francúzske orgány sa nevyjadrili k existencii alebo úlohe riadiaceho výboru a výboru poskytovateľov financií.

(131)

Zo zápisnice zo zakladajúceho valného zhromaždenia združenia APFTE uvedenej v odôvodnení 33 vyplýva, že prítomnosť súkromných členov v združení APFTE je možné sčasti vysvetliť záujmom urýchliť vznik združenia APFTE.

(132)

Zo zápisnice zo zakladajúceho valného zhromaždenia združenia APFTE takisto vyplýva, že pred vznikom združenia APFTE komora CCIM a jej právny poradca, ako aj príslušné miestne územné celky hľadali právne stabilnú štruktúru na odôvodnenie pokračovania vyplácania platieb leteckým spoločnostiam po roku 2009, pričom si boli vedomí, že tieto platby bolo ťažké odôvodniť. (83) Komisia z toho vyvodila záver, že o štruktúre združenia APFTE s väčšinou súkromných členov – ktorí podľa stanov združenia teda mali možnosť určovať rozhodnutia združenia (84) – svojvoľne rozhodli príslušné verejné subjekty s cieľom skryť skutočný vplyv komory CCIM a územných samosprávnych celkov na vyplácanie finančných prostriedkov leteckým spoločnostiam. Z hľadiska súkromných podnikov nemala ich účasť v združení APFTE nevýhody: ich finančná účasť bola symbolická a financovanie marketingových zmlúv verejnými členmi združenia APFTE malo prispieť k zvýšeniu prínosov pre miestne hospodárstvo.

(133)

Podľa tej istej zápisnice zástupca komory CCIM (ktorý bude počas tohto zasadnutia zvolený za predsedu združenia APFTE) vysvetlil cieľ združenia APFTE súkromným členom združenia APFTE prítomným na zakladajúcom zasadnutí valného zhromaždenia združenia APFTE, ktorým je pokračovanie uzatvárania marketingových zmlúv s leteckými spoločnosťami. V tejto súvislosti tento zástupca komory CCIM uvádza, že bolo nevyhnutné, aby „podniky mohli vyjadriť svoje stanovisko k zvolenému akčnému plánu“. Výraz „vyjadriť svoje stanovisko“ prezrádza skutočnú úlohu, ktorú komora CCIM stanovila pre súkromných členov napriek ich väčšine vo valnom zhromaždení, najmä absenciu skutočnej rozhodovacej právomoci, pokiaľ ide o strategické a rozpočtové smerovanie združenia, ktoré malo byť určované verejnými členmi. To znamená, že vtedy prítomní súkromní členovia združenia APFTE vedeli o skutočnosti, že strategické voľby mala robiť komora CCIM a miestne územné celky, hoci tieto mohli prihliadať na stanoviská súkromných členov.

(134)

Analýza zápisníc a správ združenia APFTE potvrdzuje tento záver: ak mohli byť návrhy súkromných členov zohľadnené, robilo sa to len subsidiárne za predpokladu, že po financovaní vybraných spojení verejnými členmi, teda najmä spojení prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair, zostali rozpočtové riadky. (85)

(135)

Finančné prostriedky združenia APFTE boli v skutočnosti vždy prideľované tak, že projekty definované verejnými členmi boli financované ako prvé, zatiaľ čo návrhy súkromných členov boli zohľadňované len subsidiárne.

(136)

Dokonca aj vo výbore poskytovateľov financií mali finančné prostriedky dostať len jednomyseľne schválené projekty, keďže poskytovatelia financií určovali presnú výšku ich subvencií na daný rok v závislosti od vybraných marketingových zmlúv. Dokazuje to diskusia vo výbore poskytovateľov financií z 29. januára 2013 o financovaní „turistických tokov“ do […] a z […] (zabezpečených talianskou leteckou spoločnosťou) a z […] (zabezpečených nórskou leteckou spoločnosťou). V prvej fáze narazilo financovanie týchto „tokov“, ktoré navrhli súkromní členovia združenia APFTE počas valného zhromaždenia z 29. januára 2013 a ktoré následne podporili niektorí verejní členovia, na odpor troch hlavných poskytovateľov financií (regionálnej rady regiónu Languedoc-Roussillon, generálnej rady departementu Hérault a spoločenstva aglomerácie Montpellier), ktorí odmietli zvýšiť svoju finančnú účasť s cieľom zahrnúť tieto dva „toky“ do rozpočtu na rok 2013. Komora CCIM, ktorá mala vtedy záujem o rozvoj týchto „tokov“, teda výnimočne jednostranne zvýšila svoju subvenciu na tento rok, aby mohla podporiť tieto dva „toky“. (86)

(137)

V uzneseniach a zápisniciach týkajúcich sa združenia APFTE sa nezdôraznili ani podmienky, ani plnenie marketingových zmlúv podpísaných so spoločnosťami AMS a Ryanair. Tieto zmluvy sa nepretržite financovali z verejných zdrojov napriek nestálosti ročných rozpočtov. Toto financovanie nebolo v diskusiách v združení APFTE nikdy spochybnené a verejní členovia ani neodôvodnili jeho zachovanie. Verejní členovia sa obmedzili iba na každoročné predlžovanie zmlúv, pričom ich v určitých dokumentoch súvisiacich s fungovaním združenia APFTE kvalifikovali ako „osi“ alebo „historické destinácie“ bez poskytnutia podrobnejšieho vysvetlenia.

(138)

Hlasovanie vo valnom zhromaždení bolo teda iba formalitou na odôvodnenie správneho fungovania združenia APFTE. To je zjavné najmä v prípade rozpočtových rokov 2012, 2013 a 2014, v súvislosti s ktorými záväzok združenia APFTE voči spoločnosti Ryanair/AMS dokonca predchádzal schváleniu strategických volieb valným zhromaždením:

(139)

Dokumenty týkajúce sa fungovania združenia APFTE, ktoré má Komisia k dispozícii, ukazujú, že v združení sa vždy hlasovalo jednomyseľne. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že v rámci správnej rady a valného zhromaždenia vyjadrili súkromní členovia niekoľko stanovísk, najmä pokiaľ ide o uskutočnenie prieskumu trhu, s cieľom zabezpečiť, aby mali financované letecké spojenia hospodársky prínos pre región. V uzneseniach valného zhromaždenia ani správnej rady však súkromní členovia nikdy skutočne nenamietali voči voľbám, ktoré navrhlo predsedníctvo, riadiaci výbor alebo výbor poskytovateľov financií, hlasovaním proti týmto navrhovaným voľbám. Komisia okrem toho konštatuje, že účasť súkromných členov na valných zhromaždeniach z roka na rok značne klesala v porovnaní s viac-menej konštantnou prítomnosťou zástupcov verejných členov. (89) Súkromní členovia teda sústavne podporovali činnosti verejných členov, dokonca aj keď ich vlastné návrhy neboli zohľadnené. To sa vysvetľuje najmä skutočnosťou, že finančný príspevok súkromných členov bol symbolický, zatiaľ čo hospodársky prínos marketingových zmlúv financovaných združením APFTE bol v najlepšom prípade pozitívny a v najhoršom prípade nulový. Súkromní členovia takisto nemali žiadny záujem dostať sa do konfliktu s verejnými členmi združenia APFTE, ktorí zabezpečovali jeho financovanie.

(140)

Okrem toho, ako sa opisuje v odôvodnení 46 a nasledujúcich odôvodneniach, verejní členovia vykonávali kontrolu nad strategickými voľbami združenia APFTE kontrolou ich platieb združeniu APFTE: všetkým členom združenia APFTE bolo jasné, že marketingové zmluvy, ktoré v očiach verejných členov neboli prioritné, by od týchto verejných členov nedostali financovanie (90).

(141)

Ako je opísané v odôvodnení 45 a nasledujúcich odôvodneniach, ako aj v odôvodnení 107 a nasledujúcich odôvodneniach, v súvislosti s povahou finančných zdrojov združenia APFTE rozpočtové voľby združenia APFTE vopred určovali verejní členovia združenia APFTE – územné samosprávne celky a komora CCIM – vymedzením programu propagácie združenia APFTE obsahujúceho presný výber marketingových zmlúv, ktorí vykonávali prísnu kontrolu nad následným využívaním ich subvencií združením APFTE, pričom svoje subvencie podmienili plnením programu propagácie zo strany združenia APFTE.

(142)

Platby uskutočnené združením APFTE v prospech spoločností Ryanair a AMS na základe jednotlivých marketingových zmlúv opísaných v odôvodnení 52 a nasledujúcich odôvodneniach boli vyplatené zo zdrojov pochádzajúcich zo všeobecného rozpočtu združenia APFTE. Ako je uvedené v odôvodnení 45 a nasledujúcich odôvodneniach, združenie APFTE bolo od svojho vzniku financované takmer úplne ([95 – 100] %) zo subvencií poskytovaných regionálnymi a miestnymi verejnými subjektmi, t. j. regiónom Occitanie/regionálnou radou regiónu Languedoc-Roussillon, departementom Hérault, metropolitným regiónom Montpellier Méditerranée Métropole/spoločenstvom aglomerácie Montpellier, spoločenstvom aglomerácie Pays de l'Or, mestom Montpellier a komorou CCIM/Obchodnou a priemyselnou komorou v Hérault (91).

(143)

Tieto verejné subjekty vykonávali prísnu kontrolu nad využívaním svojich finančných prostriedkov združením APFTE, a to viacerými spôsobmi:

(144)

Verejní členovia financujúci združenie APFTE teda vykonávali prísnu kontrolu nad finančnými prostriedkami prideľovanými združeniu APFTE až do ich prevodu ich konečným príjemcom. Predmetné finančné prostriedky si teda pri ich prevode spoločnosti Ryanair alebo spoločnosti AMS združením APFTE zachovávali svoj charakter štátnych zdrojov.

(145)

Ako je podrobnejšie opísané v predchádzajúcej kapitole o pripísateľností opatrení štátu, Komisia považuje združenie APFTE za súkromnoprávny subjekt vytvorený príslušnými verejnými subjektmi s cieľom schvaľovať a riadiť vyplácanie verejných financií leteckým spoločnostiam. (95)

(146)

Pokiaľ ide o časť rozpočtu združenia APFTE tvoriacu členské príspevky súkromných členov (menej ako [0 – 5] % z rozpočtu združenia APFTE, ako je opísané v tabuľke 3), tieto členské príspevky boli súčasťou tej istej pokladnice ako platby verejných členov uhrádzané združeniu APFTE. Keďže tieto členské príspevky boli takto začlenené do rozpočtu združenia APFTE, ktorého využívanie bolo úplne kontrolované štátom (t. j. verejnými členmi združenia APFTE), ako je opísané v tejto aj nasledujúcej kapitole, Komisia tieto členské príspevky takisto považuje za štátne zdroje. (96)

(147)

Na základe týchto skutočností Komisia dospela záveru, že od začiatku svojej existencie bolo združenie APFTE chápané a využívané komorou CCIM a príslušnými miestnymi územnými celkami len ako nástroj na vyplácanie verejných financií spoločnosti Ryanair bez toho, aby v ňom malo samotné združenie a jeho súkromní členovia priestor na rozhodovanie. Činnosti a rozhodnutia združenia APFTE sú tak pripísateľné štátu.

(148)

Tieto pripomienky potvrdzujú vyhlásenia Regionálnej účtovnej komory regiónu Languedoc-Roussillon uvedené v rozhodnutí o začatí konania (97), ktorá v niektorých zo svojich správ uviedla, že združenie APFTE bolo len prostriedkom na získavanie verejných financií určených na financovanie marketingových zmlúv.

(149)

Komisia teda usudzuje, že opatrenia sú pripísateľné štátu a sú poskytnuté Francúzskom prostredníctvom štátnych zdrojov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(150)

S cieľom posúdiť, či štátne opatrenie predstavuje pomoc, treba určiť, či podnik, ktorý je jeho príjemcom, získava hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok. (98)

(151)

Je potrebné analyzovať, či sa zásada hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve môže vzťahovať na predmetné zmluvy, a ak áno, či sú tieto zmluvy v súlade s touto zásadou.

(152)

Pokiaľ ide o zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi združením na jednej strane a spoločnosťami AMS alebo Ryanair na strane druhej, musí Komisia v prvom rade preskúmať skutočnosť, či na účely identifikácie hospodárskej výhody, z ktorej mali mať spoločnosť Ryanair a jej dcérska spoločnosť AMS prospech, sa tieto spoločnosti majú posudzovať jednotlivo alebo spoločne.

(153)

Komisia konštatuje, že spoločnosť AMS je stopercentnou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Ryanair. Komisia okrem toho konštatuje, že spoločnosť AMS bola v skutočnosti vytvorená výhradne s cieľom poskytovať marketingové služby na webovom sídle spoločnosti Ryanair a nevykonáva iné činnosti. (99)

(154)

Navyše sa zdá, že spoločnosť Ryanair mohla nahradiť spoločnosť AMS v jej zmluvných záväzkoch so združením APFTE. Združenie APFTE totiž na začiatku uzatvorilo marketingovú zmluvu so spoločnosťou AMS (zmluva z roku 2010). Neskôr boli zmluvy z roku 2013 a 2017 uzatvorené priamo medzi združením APFTE a spoločnosťou Ryanair.

(155)

Okrem toho sa v predmete zmluvy o marketingových službách uzatvorenej so spoločnosťou AMS dokonca stanovuje, že sa týka záväzku spoločnosti Ryanair zabezpečovať dopravné spojenie na území Montpelliera“. (100)

(156)

Na základe všetkých týchto dôvodov Komisia považuje spoločnosti Ryanair a AMS spoločne za jediného príjemcu predmetných opatrení. (101)

(157)

Podľa Francúzska vystupovalo združenie APFTE ako verejný obstarávateľ služieb, ktoré mu umožňujú realizovať poslanie verejnej politiky, ktoré mu je zverené. Podľa Francúzska teda neboli marketingové zmluvy v žiadnom prípade prepojené so zmluvami o letiskových službách a ich cieľom bolo prispieť k hospodárskemu rozvoju regiónu pritiahnutím turistov.

(158)

Francúzsko neposkytlo prvky dokazujúce, že rozhodnutie pristúpiť k uzatvoreniu zmlúv o marketingových službách bolo prijaté na základe konkrétnych hospodárskych posúdení s cieľom určiť budúcu ziskovosť uzatvorenia týchto zmlúv so spoločnosťou Ryanair/AMS alebo z nich vyplývajúce hospodárske výhody, a to ani pre marketingové zmluvy samostatne, ani pre marketingové zmluvy spoločne s dohodami o letiskových službách.

(159)

Spoločnosť Ryanair nezaujala jasné stanovisko k spoločnému alebo samostatnému posúdeniu marketingových zmlúv podpísaných so združením APFTE a zmlúv o letiskových službách podpísaných so spoločnosťou AMM, pričom tvrdila, že v obidvoch prípadoch sa spoločnosť Ryanair/AMS nemá považovať za príjemcu pomoci.

(160)

V tejto veci na rozdiel od väčšiny iných nedávnych vecí, ktoré boli predmetom rozhodnutí Komisie týkajúcich sa spoločnosti Ryanair v súvislosti so štátnou pomocou Komisia nedospela k záveru o existencii prepojenia medzi marketingovými zmluvami a zmluvami o leteckých službách z týchto dôvodov.

(161)

Po prvé, oba typy zmlúv boli uzatvorené dvoma rozdielnymi právnickými osobami pri plnení odlišného poslania, t. j. spoločnosťou AMM a združením APFTE (102), a nemožno ich považovať za jeden hospodársky subjekt.

(162)

Aj keď nie je vylúčené, že tieto dva typy zmlúv boli prepojené, keď bola komora CCIM ešte koncesionárom letiska a so spoločnosťou Ryanair/AMS uzatvorila oba typy zmlúv, toto prípadné prepojenie prestalo existovať prevzatím správy letiska spoločnosťou AMM v roku 2009. Ako je uvedené v odôvodnení (28), zo zápisnice zo zakladajúceho valného zhromaždenia združenia APFTE z 24. júna 2010 vyplýva, že vznik a financovanie združenia APFTE iniciovala komora CCIM a podporili ho príslušné miestne územné celky, aby mohli pokračovať v praxi uzatvárania marketingových zmlúv s nízkonákladovými leteckými spoločnosťami po tom, čo komora CCIM prestala byť koncesionárom letiska Montpellier. Za týchto okolností komora CCIM už viac nechcela podstupovať finančné a právne riziká spojené s marketingovými zmluvami a požiadala príslušné územné samosprávne celky, aby sa priamo zúčastňovali na platbách za marketing určených leteckým spoločnostiam (dovtedy financovaných priamo komorou CCIM, dvojstranné dohody o financovaní s rôznymi územnými celkami boli finalizované až v druhej fáze). (103)

(163)

Hoci verejní členovia združenia APFTE sú takisto akcionármi letiska, ich účasť na financovaní marketingových zmlúv nie je primeraná ich vlastníctvu kapitálu letiska. (104) Konkrétne, hoci má francúzsky štát v držbe 60 % kapitálu spoločnosti AMM, nie je členom združenia APFTE a neprispieva do jeho rozpočtu. Komora CCIM, ktorá má v držbe 25 % kapitálu spoločnosti AMM, prispela do rozpočtu len podielom [10 – 20] % z celkového rozpočtu združenia APFTE na roky 2010 až 2019. Zvyšok subvencií vyplatených združeniu APFTE v rokoch 2010 až 2019, teda [80 – 90] %, pochádza od územných celkov, ktoré majú spolu v držbe iba 15 % kapitálu spoločnosti AMM.

Tabuľka 5

Porovnanie podielu príspevkov verejných členov združenia APFTE s ich podielom na vlastníctve kapitálu spoločnosti AMM

(164)

Z týchto rôznych skutočností vyplýva, že financovanie marketingových zmlúv verejnými členmi združenia APFTE nemá súvislosť s ich majetkovou účasťou v spoločnosti AMM. Za predpokladu, že by marketingové zmluvy umožnili zvýšiť príjmy súvisiace so zmluvou o letiskových službách, verejní členovia združenia APFTE by mohli mať prospech len zo 40 % z týchto dodatočných príjmov, hoci by prispeli podielom [95 –100] % z výdavkov na marketing. Individuálna situácia každého z verejných členov združenia APFTE je takisto veľmi odlišná a ešte viac nevýhodná pre troch hlavných poskytovateľov financií združenia APFTE – región (6,5 % kapitálu spoločnosti AMM), departement (7 % kapitálu spoločnosti AMM) a metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole (0,5 % kapitálu spoločnosti AMM), ktorí spolu financovali [80 – 90] % (106) rozpočtu združenia APFTE. (107)

(165)

Okrem toho z vyššie uvedenej zápisnice z 24. júna 2010 vyplýva, že pri uzatváraní marketingových zmlúv združenie APFTE a jeho členovia konali v rámci logiky podpory regionálneho hospodárstva, pričom mali na zreteli prípadné hospodárske prínosy marketingových zmlúv pre región a rôzne miestne podniky, a nekonali v rámci logiky prevádzkovateľa (aj keď menšinového) letiska alebo iného podniku priamo využívajúceho hospodársky prínos zmlúv.

(166)

Úvahy týkajúce sa regionálnej politiky sa preto v rámci analýzy stanovujúcej, či verejný subjekt koná ako hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve, nezohľadňujú. Rovnako sa v rámci formálneho vyšetrovacieho konania nezistili skutočnosti naznačujúce, že príspevok verejných členov združenia APFTE k marketingovým zmluvám mal mať za cieľ zvýšiť príjmy verejných členov združenia APFTE z letiska, najmä vyplácaním dividend alebo iného bonusu zo strany spoločnosti AMM s cieľom zohľadniť prípadný pozitívny účinok marketingových zmlúv na príjmy letiska.

(167)

Komisia na základe vyššie uvedených ukazovateľov vyvodzuje záver, že prepojenie medzi zmluvami o letiskových službách uzatvorenými spoločnosťou AMM a marketingovými zmluvami uzatvorenými združením APFTE nie sú dostatočné na odôvodnenie spoločnej analýzy týchto dvoch typov zmlúv. Komisia teda pristúpila k samostatnej analýze marketingových zmlúv.

(168)

V dôsledku toho a vzhľadom na skutočnosť, že združenie APFTE sa nemôže považovať za prevádzkovateľa letiska, na predmetné zmluvy sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať metóda prírastkovej ziskovosti stanovenej v usmerneniach z roku 2014 na posúdenie dohôd medzi letiskami a leteckými spoločnosťami (108).

(169)

S cieľom posúdiť, či štátne opatrenie predstavuje pomoc, treba určiť, či podnik, ktorý je jeho príjemcom, získava hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok. (109)

(170)

Podľa Francúzska sa združenie APFTE domnieva, že predmetné platby nepredstavujú štátnu pomoc, keďže združenie APFTE malo vyplatiť spoločnosti Ryanair/AMS odmenu zodpovedajúcu trhovej cene služieb nakúpených na základe vyhlásenia výzvy na predkladanie ponúk. Podľa združenia APFTE nakúpené služby zodpovedajú okrem iného potrebám združenia APFTE a jeho poslaniu verejnej politiky, ktorým je podpora cestovného ruchu na účely rozvoja regionálneho hospodárstva. Združenie APFTE teda vystupovalo ako verejný obstarávateľ, pričom konalo v rámci sledovania svojho cieľa verejnej politiky. Združenie APFTE tvrdí, že v rámci toho nemalo potrebu pristúpiť k analýze ziskovosti na úrovni združenia APFTE. Podľa združenia APFTE teda marketingové zmluvy nemali poskytnúť žiadnu hospodársku výhodu spoločnosti Ryanair ani spoločnosti AMS.

(171)

Spoločnosť Ryanair predkladá tie isté argumenty.

(172)

Pokiaľ ide o otázku uplatniteľnosti zásady hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, je potrebné pripomenúť, že nejde o to postaviť sa do pozície akéhokoľvek hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, ale hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve v situácii združenia APFTE.

(173)

Je preto potrebné analyzovať uplatniteľnosť zásady hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve na združenie APFTE.

(174)

Podľa odôvodnenia 77 oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „oznámenie o pojme štátna pomoc“) (110): „[…] sa majú zohľadniť len prínosy a záväzky súvisiace s postavením štátu ako hospodárskeho subjektu, s vylúčením tých, ktoré sa viažu na jeho postavenie ako orgánu verejnej moci“, čo vylučuje okrem iného zohľadnenie úvah týkajúcich sa verejného záujmu, ako je napríklad regionálny rozvoj.

(175)

Združenie APFTE má podľa svojich stanov za cieľ „propagáciu a rozvoj cestovného ruchu vrátane obchodného cestovného ruchu na území prostredníctvom verejného obstarávania v oblasti propagácie, nákupu reklamy na internete a marketingových služieb alebo akejkoľvek inej reklamnej podpory, ako je účasť na veľtrhoch a výstavách s cieľom pritiahnuť medzinárodnú klientelu“. Z vyššie uvedených verejných vyhlásení členov predsedníctva združenia APFTE, ako aj z jeho zápisníc a iných dokumentov týkajúcich sa jeho fungovania vyplýva, že združenie APFTE chce sledovať cieľ regionálnej politiky. (111)

(176)

Zo zápisníc, správ a iných dokumentov týkajúcich sa združenia APFTE predložených francúzskymi orgánmi takisto vyplýva, že združenie APFTE pri uzatváraní marketingových zmlúv so spoločnosťou Ryanair/AMS vystupovalo výlučne ako orgán verejnej moci, najmä na účely rozvoja regionálneho hospodárstva.

(177)

Prínosy marketingových zmlúv pre rozvoj regionálneho cestovného ruchu, t. j. potenciálne príjmy získané z cestovného ruchu pre región, sa nemôžu v prípadnej analýze týkajúcej sa splnenia kritérií hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve zohľadniť.

(178)

V tejto veci má Komisia k dispozícii iba ukazovateľ, že podpisom marketingových zmlúv združenie APFTE alebo jej financujúci verejní členovia mali verejný zisk v rámci logiky hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve – najmä návratnosť investícií – nad rámec rozvoja cestovného ruchu regiónu, pričom túto úlohu je možné úplne pripísať jeho úlohe orgánu verejnej moci (a úlohe financujúcich verejných členov).

(179)

Združenie APFTE nemá prospech z prípadného zvýšenia príjmov prevádzkovateľa letiska v Montpellieri, ktoré by súviseli s nárastom dopravy. Združenie APFTE neprevádzkuje letisko Montpellier a členovia, ktorí financujú združenie APFTE, sú menšinovými akcionármi letiska Montpellier (vo výške 40 %). Francúzske orgány nezdôraznili prípadné prínosy súvisiace so zvýšením príjmov letiska, z ktorých mohli mať prospech členovia združenia AFPTE, ktorí sú zároveň akcionármi letiska Montpellier. Pred rozhodnutiami podpísať marketingové zmluvy so spoločnosťou Ryanair nebol vypracovaný žiadny podnikateľský plán na posúdenie takýchto potenciálnych prínosov. Za predpokladu, že cieľom a/alebo účinkom marketingových zmlúv mal byť nárast prepravy cestujúcich, pre menšinových akcionárov kontrolujúcich 40 % letiska by v skutočnosti nemalo zmysel financovať [95 – 100] % marketingových zmlúv. Navyše, každý z menšinových akcionárov letiska prispieva k financovaniu marketingových zmlúv podľa odlišných pomerov svojej časti vlastníctva kapitálu letiska (112), čo pomáha preukázať, že rozhodnutia podpísať marketingové zmluvy nemajú hospodársku súvislosť s akcionárskou situáciou niektorých členov združenia APFTE. Napokon podpis marketingových zmlúv so spoločnosťou Ryanair združením APFTE sa uskutočnil výlučne v rámci cieľa verejnej politiky z hľadiska združenia APFTE a jej verejných členov, ktorí z toho nemali ako hospodárske subjekty žiadny prospech.

(180)

Navyše, ako bude podrobne preukázané v oddiele 7.1.3.4 písm. a), Komisia vyvodzuje záver, že nákup marketingových služieb združením APFTE nezodpovedal skutočnej potrebe, ale v skutočnosti bolo jeho cieľom poskytnúť subvencie pre lety spoločnosti Ryanair z letiska a na letisko Montpellier. Za týchto podmienok Komisia vyvodzuje záver, že nemožno uplatniť kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve (113). Ako sa okrem toho uvádza v oddiele 7.1.3.4 písm. b), ceny, ktoré zaplatilo združenie APFTE spoločnosti Ryanair/AMS za nákup marketingových služieb, nezodpovedajú bežným trhových podmienkam. Aj keby bolo kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve uplatniteľné, nebolo by splnené.

(181)

Komisia totiž konštatuje, že sa zapojenie štátu nepovažuje za výhodu, ak toto zapojenie predstavuje kompenzáciu, ktorá predstavuje protihodnotu za služby poskytnuté podnikmi poverenými poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu na účely výkonu záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ak v skutočnosti tieto podniky nemajú finančnú výhodu a ak cieľom tohto zapojenia nie je vytvoriť priaznivejšiu konkurenčnú výhodu pre tieto podniky v porovnaní s konkurenčnými podnikmi (114). V danom prípade však nič nenaznačuje, že sa na spoločnosť Ryanair vzťahovali záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme.

(182)

Z formálneho vyšetrovacieho konania vyplýva, že platby uskutočnené na základe marketingových zmlúv sú rovnakého charakteru ako subvencie poskytnuté orgánom verejnej moci leteckej spoločnosti na zabezpečenie leteckej dopravy letiska. Komisia z toho vyvodzuje záver, že platby, ktoré združenie APFTE vyplatilo spoločnosti Ryanair a spoločnosti AMS, sa považujú za obyčajné subvencie zamerané na zníženie nákladov spoločnosti Ryanair na prevádzku pravidelných spojení do Montpelliera, a tým poskytujú spoločnosti Ryanair hospodársku výhodu.

(183)

Na stanovenie existencie výhody poskytnutej spoločnosti Ryanair/AMS Komisia preskúmala všetky relevantné okolnosti tejto veci v súlade s oznámením o pojme štátna pomoc. Napríklad výnimočné okolnosti môžu odôvodňovať skutočnosť, že sa nákup tovaru alebo služieb zo strany orgánu verejnej moci nepovažuje za nákup v súlade s trhovými podmienkami, najmä keď nákup predmetnej služby nezodpovedá skutočným potrebám orgánu verejnej moci. (115)

(184)

Na základe súboru ukazovateľov, ktoré vyšli najavo v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania, Komisia dospela k záveru, že nákup marketingových služieb od spoločnosti Ryanair nezodpovedal skutočnej potrebe združenia APFTE. To stačí na stanovenie existencie výhody v prospech spoločnosti Ryanair prostredníctvom opatrení, ktoré sú predmetom tohto vyšetrovacieho konania.

(185)

Okrem toho v rámci formálneho vyšetrovacieho konania nebolo možné potvrdiť tvrdenie spoločnosti Ryanair/AMS a francúzskych orgánov, že marketingové služby boli kúpené za trhovú cenu.

(186)

Francúzsko, združenie APFTE, komora CCIM, územné samosprávne celky, ktoré predložili svoje pripomienky, ako aj spoločnosť Ryanair tvrdia, že APFTE je združenie na podporu miestneho cestovného ruchu, ktoré nakupovalo marketingové služby od spoločnosti Ryanair za trhovú cenu.

(187)

Otázka, ktorá je stredobodom analýzy Komisie, pokiaľ ide o existenciu výhody v prospech spoločnosti Ryanair, je stanoviť, či združenie APFTE skutočne potrebovalo marketingové služby nakupované od spoločnosti Ryanair/AMS na dosiahnutie svojho cieľa verejnej politiky, ktorým bola propagácia mesta Montpellier a jeho okolia. (116)

(188)

Komisia dospela k záveru, že nákup marketingových služieb od spoločnosti Ryanair/AMS nezodpovedal skutočnej potrebe združenia APFTE, a to na základe týchto ukazovateľov:

(189)

V rámci formálneho vyšetrovacieho konania sa zistilo, že aj keby mali marketingové služby nakúpené združením APFTE nejaký marketingový účinok (117), nebol to hlavný zámer zmlúv, ktoré sa považujú skôr za skryté subvencie.

(190)

Napriek cieľu vymedzenému v stanovách združenia APFTE sa totiž združenie APFTE namiesto získania marketingových služieb v pravom zmysle slova (t. j. reklamy) s cieľom propagovať územie Montpelliera snažilo prostredníctvom predmetných zmlúv podporiť služby leteckej dopravy spoločnosti Ryanair do Montpelliera, pričom ju za poskytovanie takýchto služieb odmenilo a subvencovalo propagovanie tých istých služieb leteckej dopravy. Marketing v pravom zmysle slova bol nanajvýš sekundárnym účinkom skutočného cieľa združenia APFTE vymedzeného komorou CCIM a príslušnými miestnymi územnými celkami. (118)

(191)

Vydávanie takejto činnosti za marketingovú kampaň bolo teda nástrojom na odôvodnenie platieb vyplácaných spoločnosti Ryanair. Komisia dospela k tomuto záveru na základe týchto ukazovateľov.

(192)

Komisia zhromaždila viacero relevantných ukazovateľov, ktoré poukazujú na neexistenciu skutočného úmyslu združenia APFTE robiť regionálnu reklamu. Naopak, „propagáciou“ územia uvádzanou verejnými subjektmi stojacimi za združením APFTE bolo udržanie spoločnosti Ryanair na letisku Montpellier v nádeji, že z takto vytvorených hospodárskych prínosov bude mať prospech miestne hospodárstvo.

(193)

Analýza uznesení, zápisníc a správ združenia APFTE a jeho verejných členov jasne ukazuje, že skutočným cieľom združenia APFTE bolo zabezpečiť pokračovanie podpory pre letecké spoločnosti, najmä nízkonákladové, a najmä pre spoločnosť Ryanair po zmene prevádzkovateľa letiska Montpellier. (119) Komisia z ukazovateľov uvedených v dokumentoch týkajúcich sa fungovania združenia APFTE vyvodzuje záver, že cieľom, ktorý sledovala komora CCIM a pridružené miestne územné celky nákupom online marketingových kampaní, bolo poskytnúť dlhšiu pomoc na začatie činnosti s cieľom podporiť obsluhu letiska Montpellier príslušnými leteckými spoločnosťami. Verejné financie teda nie sú určené na propagáciu mesta Montpellier alebo jeho územia, ale na pomoc pri propagácii jedného konkrétneho leteckého spojenia s cieľom podporiť ho a zabezpečiť, aby ho letecká spoločnosť zachovala. (120)

(194)

Zo zápisníc združenia APFTE vyplýva, že pre združenie termín „turistické toky“ znamená toky cestujúcich leteckej dopravy konkrétnych leteckých spoločností, a nie akékoľvek turistické toky alebo toky cestujúcich leteckej dopravy vo všeobecnosti. (121) Najmä v zápisniciach týkajúcich sa prvých zasadnutí združenia APFTE sa teda používajú termíny, ktoré sa jasne vzťahujú na leteckú prevádzku, ako napríklad „trasa“, „spojenie“ alebo „os“. (122) Navyše, dokonca aj štúdia predložená francúzskymi orgánmi na preukázanie toho, že hospodárske prínosy činností združenia APFTE boli predmetom hospodárskej analýzy zo strany územných samosprávnych celkov (123), ukazuje, že územné celky sa zameriavali výlučne na klientelu, ktorú do regiónu dopravovali letecké spoločnosti.

(195)

To potvrdzuje skutočnosť, že všetky ostatné marketingové zmluvy, ktoré uzatvorilo a plnilo združenie APFTE (124) (a predtým komora CCIM) – aj keď so sumami oveľa nižšími, ako boli sumy vyplatené spoločnosti Ryanair/AMS – s ktorými sa Komisia oboznámila v rámci tohto vyšetrovacieho konania, boli uzatvorené s leteckými spoločnosťami, a nie s „klasickými“ agentúrami v oblasti online marketingu.

(196)

Podľa francúzskych orgánov webové sídlo, ktoré združenie APFTE na začiatku používalo, bolo www.flights-montpellier-mediterranean.com, ktoré bolo vytvorené v roku 2006 a patrilo komore CCIM. V máji 2013 bolo toto webové sídlo nahradené webovým sídlom goto-montpellier.com, ktoré bolo takisto vo vlastníctve komory CCIM.

(197)

Zo záznamu rozhodnutí výboru poskytovateľov financií združenia APFTE z 15. októbra 2012 vyplýva, že webové sídlo združenia APFTE, oficiálne predstavené ako nástroj regionálneho marketingu (a predmet odkazov z webového sídla spoločnosti Ryanair v rámci marketingových zmlúv (125)), nemalo spočiatku skutočnú marketingovú funkciu, ale bolo súčasťou dobre premyslenej stratégie združenia APFTE na odôvodnenie platieb vyplácaných leteckým spoločnostiam. Predseda združenia APFTE vyhlasuje, že „toto webové sídlo je potrebné na odôvodnenie výdavkov na komunikáciu vynaložených na pritiahnutie značného počtu európskych klientov na územie veľkého Montpelliera. Navrhuje sa, aby sa toto webové sídlo vylepšilo a stalo sa skutočným webovým sídlom na propagáciu územia. “

(198)

Komisia ďalej konštatuje, že v súvislosti so zastavením činnosti združenia APFTE v roku 2018 z dokumentov týkajúcich sa fungovania združenia APFTE predložených Francúzskom za roky 2017 a 2018 vyplýva, že komora CCIM a územné samosprávne celky navrhli, dokonca zaviedli, novú právnu štruktúru pre marketingové zmluvy, podľa ktorej mala nákup marketingu prevziať „riadiaca skupina tvorená územnými celkami a komorou CCI [v Hérault], ktorá [prevzala úlohu] už nie nákupom marketingových služieb, ale nákupom leteckých spojení“. (126) To sa už netýka marketingových zmlúv uzatvorených so spoločnosťou Ryanair/AMS, keďže spoločnosť Ryanair už neobsluhuje letisko Montpellier, ale predstavuje dodatočný ukazovateľ, že skutočným cieľom zmlúv uzatvorených združením APFTE bolo podporiť letecké spojenia.

(199)

Komisia z toho vyvodzuje záver, že združenie APFTE sa nesnažilo robiť marketing v pravom zmysle slova, ale sa snažilo uskutočňovať platby určené na motivovanie leteckých spoločností, aby vyčlenili svoje kapacity pre letisko Montpellier.

(200)

Vôľa združenia APFTE motivovať spoločnosť Ryanair, aby zachovala svoje spojenia z Montpelliera, sa dá odôvodniť tým, že spoločnosť Ryanair má možnosť vymeniť regionálne letiská. (127) Nie je teda prekvapujúce, že regionálne letiská navzájom súťažia, aby pritiahli Ryanair. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že vo veci SA.33961 (2012/C) týkajúcej sa letiska Nîmes (letisko situované v spádovej oblasti letiska Montpellier) Komisia dospela vo svojom konečnom rozhodnutí (128) k záveru, že marketingové zmluvy, ktoré uzatvoril štát so spoločnosťou Ryanair/AMS v rokoch 2005 až 2010, boli súčasťou niekoľkých opatrení kvalifikovaných ako neoprávnená štátna pomoc v prospech spoločnosti Ryanair/AMS. (129)

(201)

Uzatvorením zmlúv so spoločnosťou Ryanair/AMS teda úmyslom združenia APFTE nebolo propagovať Montpellier a jeho okolie prostredníctvom marketingových kampaní v pravom zmysle slova, ale motivovať spoločnosť Ryanair, aby zachovala svoje operácie na letisku Montpellier.

(202)

Pokiaľ ide o spoločnosť Ryanair/AMS, združenie APFTE bolo odhodlané uzatvoriť marketingové zmluvy z rokov 2010, 2013 a 2017 so spoločnosťou Ryanair/AMS, aby udržalo spoločnosť Ryanair na letisku Montpellier. Svedčí o tom napríklad zápisnica z valného zhromaždenia združenia APFTE z 19. októbra 2011 (s. 5): „Tento rozpočet nám umožňuje […] zachovať linky z destinácií Frankfurt Hahn, Brusel Charleroi a Leeds Bradford“ (130) a výpis z registra uznesení valného zhromaždenia komory CCIM z 31. januára 2010: „Dočasná komisia […] vyjadrila kladné stanovisko k dodatočnej sume […] s cieľom zabezpečiť financovanie zmluvy o online marketingu, ktoré umožní zachovať spojenie s Birminghamom. “

(203)

Analýza marketingových zmlúv z rokov 2010 až 2017, ako aj výziev na predkladanie ponúk z rokov 2013 a 2017 potvrdzuje, že zmluvy a výzvy na predkladanie ponúk sú zacielené veľmi konkrétne na letecké spojenia prevádzkované spoločnosťou Ryanair.

(204)

Zmluvy a výzvy na predkladanie ponúk združenia APFTE sa postupne prispôsobovali tak, aby maskovali spojitosť medzi leteckými službami a nákupom marketingových služieb. Prvé zmluvy boli podpísané bez výzvy na predkladanie ponúk a boli založené na jasných záväzkoch spoločnosti Ryanair prevádzkovať určité trasy. Naopak, posledné zmluvy boli predmetom výziev na predkladanie ponúk a odvolávali sa na činnosti spoločnosti Ryanair na letisku Montpellier menej priamo, avšak dostatočne explicitne na to, aby bola vybraná spoločnosť Ryanair. Snaha podporiť činnosti spoločnosti Ryanair prostredníctvom marketingových zmlúv je viditeľná prostredníctvom ustanovení jednotlivých marketingových zmlúv, ktoré sa priamo alebo nepriamo odvolávajú na činnosti spoločnosti Ryanair na letisku Montpellier, pokiaľ ide o existujúce linky.

(205)

V skutočnosti zmluva z roku 2010 a jej následné dodatky a dohody o predĺžení, ako aj zmluvy z roku 2013 a ich následné dohody o predĺžení vychádzajú z presných záväzkov spoločnosti Ryanair prevádzkovať letecké spojenia na letisko Montpellier a v tejto súvislosti ukladajú spoločnosti Ryanair jasné povinnosti. Zmluva z roku 2010 sa výslovne odvoláva na tieto záväzky a podmieňuje marketingové platby ich plnením.

(206)

Zo správy predsedníctva združenia APFTE zo 4. júla 2013 vyplýva, že združenie APFTE sa cítilo povinné vyhlásiť výzvu na predkladanie ponúk z roku 2013, keď sa marketingová zmluva z roku 2010 uzatvorená so spoločnosťou AMS skončila, a že združenie APFTE si v tom čase želalo zachovať turistické toky dotknuté touto zmluvou, t. j. letecké spojenia prevádzkované spoločnosťou Ryanair. (131)

(207)

Špecifikácie obstarávania v rámci výzvy na predkladanie ponúk z roku 2013, následne premietnuté do zmluvných záväzkov, obsahujú veľmi presné požiadavky, ktoré má spoločnosť Ryanair splniť v súvislosti s leteckou dopravou z Montpelliera do Bruselu-Charleroi, Frankfurtu-Hahnu a Leeds-Bradfordu, hoci sú veľmi všeobecné, až vágne, pokiaľ ide o povahu marketingových služieb, ktoré sa majú poskytnúť. Navyše je nápadné, že pre časť „Birmingham“, t. j. spojenie, ktoré spoločnosť Ryanair prestala prevádzkovať medzi uverejnením špecifikácií obstarávania v rámci výzvy na predkladanie ponúk z roku 2013 a uzatvorením marketingových zmlúv, nebola napokon uzatvorená žiadna zmluva. Tento posledný bod dokonale ilustruje existujúcu spojitosť medzi marketingovými zmluvami podpísanými združením APFTE a prevádzkou leteckých trás spoločnosťou Ryanair.

(208)

Navyše, aj keď sa v zmluve z roku 2017 nespomínajú letiská obsluhované spoločnosťou Ryanair z Montpelliera a zmluva neobsahuje výslovnú povinnosť týkajúcu sa leteckej dopravy na toto letisko, jasne sa v nej ako cieľ marketingových aktivít identifikujú obyvatelia regiónov, kde sa nachádzajú letiská obsluhované spoločnosťou Ryanair z Montpelliera (132). „Časti“ vymedzené v špecifikáciách obstarávania zodpovedali regiónom, kde sa nachádzali tri letiská obsluhované spoločnosťou Ryanair z Montpelliera: v tom čase Brusel-Charleroi (časť „Valónsko“), Frankfurt-Hahn (časť „Porýnie-Falcko“) a Leeds-Bradford (časť „Yorkshire“).

(209)

Komisia však neidentifikovala iný konkrétny dôvod pre výber týchto troch príslušných regiónov (Porýnie-Falcko, Valónsko a Yorkshire) ako cieľov marketingových služieb než skutočnosť, že išlo o jediné tri regióny s priamymi letmi, ktoré už prevádzkovala spoločnosť Ryanair z letiska Montpellier. Keby bolo združenie APFTE vedené snahou o regionálny marketing, a teda o zacielenie na veľký počet potenciálnych turistov, vybralo by si regióny, ktoré sú vhodnejšie z hľadiska počtu potenciálnych turistov, alebo vzorku väčších regiónov. Nie je napríklad pochopiteľný výber Valónska (približne 3,5 milióna obyvateľov) bez zahrnutia susedného Flámska (približne 6,5 milióna obyvateľov) nachádzajúceho sa v spádovej oblasti letiska Brusel-Charleroi. Je takisto nápadné, že v rámci výzvy na predkladanie ponúk bolo vybrané Porýnie-Falcko (približne 4 milióny obyvateľov), a nie susedné Lands (spolkové krajiny) vo vnútri alebo prinajmenšom veľmi blízko spádovej oblasti letiska Frankfurt-Hahn, t. j. Hesensko [približne 6 miliónov obyvateľov s jeho dôležitými mestami ako Wiesbaden (90 km od letiska Frankfurt-Hahn) alebo Frankfurt nad Mohanom (120 km od letiska Frankfurt-Hahn)], Severné Porýnie-Vestfálsko (takmer 18 miliónov obyvateľov) a Sársko (približne jeden milión obyvateľov) alebo oveľa väčšie aglomerácie ako Berlín (spojený s Montpellierom priamym letom prevádzkovaným leteckou spoločnosťou easyJet) alebo Düsseldorf (v rovnakej spádovej oblasti ako metropola Kolín, spojený s Montpellierom priamym letom prevádzkovaným leteckou spoločnosťou Eurowings). Pokiaľ ide o Veľkú Britániu, okrem regiónu Yorkshire (približne 5,2 milióna obyvateľov) bolo možné sa zamerať na väčší počet turistov zahrnutím susedného mestského regiónu Greater Manchester (približne 2,7 milióna obyvateľov, situovaného menej ako 100 km od letiska Leeds-Bradford) alebo mestský región Londýn (približne 8,8 milióna obyvateľov s jeho letiskami Gatwick, Heathrow a Luton spojenými s Montpellierom priamymi letmi prevádzkovanými spoločnosťami easyJet a British Airways).

(210)

Vzhľadom na vývoj marketingových zmlúv, ktoré uzatvorilo združenie APFTE so spoločnosťou AMS/Ryanair v rokoch 2010 až 2017 Komisia konštatuje, že medzi uzatvorením marketingových zmlúv z roku 2010 a 2017 Komisia prijala rozhodnutia o začatí formálnych vyšetrovacích konaní týkajúcich sa okrem iného letísk Nîmes, Pau a Angoulême, ktoré sa takisto zamerali na marketingové zmluvy uzatvorené spoločnosťou Ryanair/AMS, a následne prijala konečné rozhodnutia v týchto veciach (133). Zámer Komisie analyzovať súlad týchto marketingových zmlúv s pravidlami štátnej pomoci bol teda transparentný a strany zmlúv o ňom vedeli.

(211)

Vo všeobecnom kontexte zmluvných vzťahov združenia APFTE a spoločnosti Ryanair od roku 2010 sa zdá, že zamýšľaným cieľom a účinkom zmluvy z roku 2017, podobne ako aj predchádzajúcich zmlúv, bolo podporiť existujúce činnosti spoločnosti Ryanair v oblasti leteckej dopravy do Montpelliera. Zo zápisnice správnej rady zo 14. septembra 2016 totiž vyplýva, že koncepcia výziev na predkladanie ponúk z roku 2017 bola založená na snahe „vyriešiť právne problémy“ a stanovovalo sa v nej, že subjekty konajúce v záujme podpory hospodárskeho a turistického rozvoja regiónu vybrali „v súvislosti so strategickými osami, ktoré chceli rozvinúť, vopred oblasť, v súvislosti s ktorou sa mala realizovať propagácia regiónu“. Termín „os“ bol predtým použitý na označenie leteckých spojení (134). Okrem toho je potrebné pripomenúť, že ide o zmluvu plnenú na základe objednávok. Združenie APFTE je v skutočnosti schopné podmieniť vydávanie objednávok, a teda platby v prospech spoločnosti Ryanair, zachovaním frekvencie služieb leteckej dopravy spoločnosti Ryanair do Bruselu-Charleroi, Leeds a Frankfurtu-Hahnu.

(212)

Komisia kvalifikuje zahrnutie povinností spoločnosti Ryanair prevádzkovať lety ako dôležitý ukazovateľ skutočného cieľa zmlúv uzatvorených medzi združením APFTE a spoločnosťou Ryanair, ktorým je odmena vyplácaná spoločnosti Ryanair za zachovanie jej činností na letisku Montpellier.

(213)

Okrem toho kritériá výzvy na predkladanie ponúk z rokov 2013 a 2017 sú vymedzené tak, že zvýhodňujú ponuky spoločnosti Ryanair v porovnaní so službami klasického marketingového poskytovateľa.

(214)

Analýza marketingových zmlúv a zodpovedajúcich výziev na predkladanie ponúk ukazuje, že rozhodujúce kritériá vymedzené združením APFTE a uvedené vo výzvach na predkladanie ponúk zvýhodňovali spoločnosť AMS oproti „klasickým“ marketingovým poskytovateľom, a to najmä zavedením kritéria prevádzky leteckých spojení a potreby ponúknuť vlastné webové sídlo marketingového poskytovateľa, ktoré má dostatočne vysokú návštevnosť na to, aby tam ponúkalo reklamu online.

(215)

Hoci združenie APFTE uzatvorilo marketingové zmluvy s viacerými leteckými spoločnosťami, v rámci formálneho vyšetrovacieho konania sa nezistili skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru, že pred uzatvorením zmlúv z rokov 2010, 2013 a 2017, ktoré sú predmetom formálneho vyšetrovacieho konania, sa združenie APFTE malo skutočne snažiť uzatvoriť marketingové zmluvy s iným hospodárskym subjektom ako spoločnosťou AMS/Ryanair. Keďže táto skutočnosť je v rámci analýzy selektívnosti dôležitá, Komisia sa domnieva, že orientácia výberu poskytovateľa na spoločnosť AMS sa takisto musí zohľadniť ako ukazovateľ neexistencie cieľa hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve zo strany združenia APFTE. Ako je preukázané v odôvodnení (326) a nasledujúcich odôvodneniach, na preukázanie selektívnosti marketingových zmlúv Komisia vyvodzuje záver, že výzvy na predkladanie ponúk z rokov 2013 a 2017 boli koncipované tak, aby spoločnosť AMS získala predmetné marketingové zmluvy.

(216)

Komisia zistila niekoľko skutočností potvrdzujúcich, že združenie APFTE zvýhodňovalo služby spoločnosti Ryanair prostredníctvom kritérií týchto výziev na predkladanie ponúk v súvislosti s marketingovými zmluvami z rokov 2013 a 2017, ktoré sú predmetom formálneho vyšetrovacieho konania.

(217)

Uzatvorenie marketingových zmlúv z roku 2013 – opísané v odôvodneniach (63) až (73) – bolo predmetom predchádzajúcich výziev na predkladanie ponúk pre štyri rôzne „časti“. Tieto „časti“ nazvané „Brusel-Charleroi“, „Frankfurt-Hahn“, „Leeds“ a „Birmingham“, ako aj minimálne frekvencie uvedené v ich predmete vo výzve na predkladanie ponúk presne zodpovedali službám leteckej dopravy, ktoré boli v čase vyhlásenia výzvy na predkladanie ponúk prevádzkované spoločnosťou Ryanair medzi Montpellierom na jednej strane a Bruselom-Charleroi, Frankfurtom-Hahnom, Leeds-Bradfordom a Birminghamom na druhej strane. Výzva na predkladanie ponúk bola teda jasne zameraná na letecké spoločnosti ponúkajúce marketingové služby popri svojich činnostiach v oblasti leteckej dopravy. V tomto období bola spoločnosť Ryanair pre každú destináciu jedinou leteckou spoločnosťou na prevádzkovanie týchto spojení a už určitý čas tieto linky prevádzkovala (Birmingham od roku 2011, ostatné destinácie minimálne od roku 2010). (135) Je teda jasné, že výzva na predkladanie ponúk bola už svojou koncepciou zameraná na to, aby bola vybraná spoločnosť Ryanair/AMS, a nie poskytovateľ online marketingových služieb vybraný na základe kvality navrhnutých marketingových služieb a požadovanej ceny.

(218)

Navyše, pokiaľ ide o zmluvy z roku 2013, hoci sa vo výzve na predkladanie ponúk pre časti 1 až 4, ktorá bola ich základom, uvádzajú viaceré veľmi široko vymedzené kategórie marketingových služieb, ktoré môžu uchádzači navrhnúť, z podmienok tejto výzvy na predkladanie ponúk vyplýva, že jedinou marketingovou službou, ktorá sa mala povinne poskytnúť, bolo zabezpečiť odkaz na webové sídlo združenia APFTE na webovom sídle poskytovateľa marketingových služieb. (136) Rovnako jediným povinným kritériom v súvislosti s marketingom, ktoré sa malo splniť, bolo zabezpečiť „odkaz na webové sídlo združenia APFTE (go to Montpellier) na jeho webovom sídle“. To presne zodpovedá obchodnému modelu spoločnosti AMS, ktorá ponúka reklamné priestory na webovom sídle spoločnosti Ryanair. Toto kritérium vylučuje veľký počet poskytovateľov marketingových služieb, ktorí by boli schopní poskytovať účinné služby v oblasti online marketingu, ale ktorých vlastné webové sídlo nemalo takú návštevnosť ako webové sídlo spoločnosti Ryanair. Výzva na predkladanie ponúk pre časti 1 až 4 bola teda koncipovaná tak, aby podmienky účasti najlepšie spĺňala iba spoločnosť Ryanair/AMS.

(219)

Rovnako výzva na predkladanie ponúk z 13. mája 2017 a zmluva z roku 2017 sú príliš všeobecné, až vágne, pokiaľ ide o povahu marketingových služieb, ktoré mal poskytovať úspešný poskytovateľ. Ako je uvedené v odôvodnení (208) a nasledujúcich odôvodneniach, zdá sa, že výzva na predkladanie ponúk bola koncipovaná tak, aby bola vybraná spoločnosť Ryanair, a nie akýkoľvek poskytovateľ marketingových služieb vybraný na základe povahy navrhnutých služieb a požadovanej ceny.

(220)

Keďže výzva na predkladanie ponúk okrem iného necháva veľkú voľnosť uchádzačom, pokiaľ ide o charakteristiky navrhovaných marketingových služieb, umožnila spoločnosti Ryanair/AMS vybrať marketingové služby navrhnuté tak, aby propagovala predovšetkým svoje vlastné služby leteckej dopravy do Montpelliera na svojom webovom sídle bez toho, aby bol tento výber penalizovaný v hodnotení týkajúcom sa zadania zákazky, keďže spoločnosť Ryanair bola schopná splniť jediné povinné kritérium, t. j. zabezpečiť odkaz na webové sídlo združenia APFTE z webového sídla spoločnosti Ryanair.

(221)

V súvislosti so zmluvou z roku 2017 je potrebné takisto pripomenúť, že spoločnosť Ryanair bola jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá mala obsluhovať tieto tri regióny uvedené v prvých troch častiach výzvy na predkladanie ponúk. Okrem zacielenia na činnosti spoločnosti Ryanair, ktorých prijateľnosť je preukázaná aj v odôvodnení 189 a nasledujúcich odôvodneniach, Komisia si nedokáže predstaviť iné dôvody na taký presný výber regiónov. Naopak, z analýzy ponúk uskutočnenej združením APFTE vyplýva, že možnosť marketingového poskytovateľa presne sa zamerať na verejnosť regiónu nebola pre výber ponuky rozhodujúca. Napríklad združenie APFTE vychádza z počtu návštev webového sídla spoločnosti Ryanair v celom Nemecku, a nie z počtu návštev nemeckého webového sídla spoločnosti Ryanair zo strany osôb nachádzajúcich sa v Porýní-Falcku. Komisia z toho vyvodzuje záver, že podrobnosti vo výzve na predkladanie ponúk týkajúce sa príslušných regiónov slúžili len na zvýhodnenie spoločnosti AMS oproti ostatným marketingovým poskytovateľom.

(222)

Váha kritérií v rámci výzvy na predkladanie ponúk z roku 2017 (cena služieb 40 % a technická hodnota 60 %) umožnila výber spoločnosti Ryanair, dokonca aj v prípade konkurenčnej ponuky za nižšiu cenu. Vo výzve na predkladanie ponúk z roku 2013 váha podmienok účasti kládla ešte dôraz na cenu (cena služieb 85 %, technická hodnota prostredníctvom technickej pamäte 15 %).

(223)

Navyše, marketingové služby, ktoré združenie APFTE nakoniec kúpilo od spoločnosti Ryanair, sa obmedzujú na služby ponúkané na webovom sídle spoločnosti Ryanair, hoci výzva na predkladanie ponúk z roku 2017 je otvorená pre veľmi všeobecné marketingové služby (nad rámec služieb výlučne navrhovaných na webových sídlach leteckých spoločností).

(224)

Napokon je potrebné poznamenať, že všetky ostatné marketingové zmluvy uzatvorené a plnené spoločnosťou APFTE (137) (a predtým komorou CCIM) – aj keď so sumami oveľa nižšími, ako sú sumy vyplatené spoločnosti Ryanair/AMS – s ktorými sa Komisia oboznámila v rámci tohto vyšetrovacieho konania, boli uzatvorené s leteckými spoločnosťami, a nie s „klasickými“ agentúrami v oblasti online marketingu.

(225)

Subjekt, ktorý chce kúpiť marketingové služby iba na propagáciu daného územia, by nemal žiadny záujem zahrnúť do zmlúv uzatvorených s poskytovateľom týchto služieb povinnosti týkajúce sa prevádzkovania služieb leteckej dopravy. Neoplatilo by sa mu zahrnúť takéto povinnosti do výziev na predkladanie ponúk vyhlásených na nákup marketingových služieb.

(226)

Účinkom zahrnutia takýchto veľmi podrobných povinností do zmluvy o nákupe marketingových služieb je finančne podporiť poskytovanie leteckých služieb prostredníctvom odmeny za marketingové služby. To a priori vylučuje poskytovateľov marketingových služieb, ktorí napriek svojej spôsobilosti účinne propagovať mesto Montpellier prostredníctvom svojich marketingových kampaní v pravom zmysle slova neponúkajú služby leteckej dopravy.

(227)

Spoločnosť Ryanair zasa tvrdí, že obsluhu destinácie (t. j. Montpelliera), ktorá tvorí predmet marketingovej zmluvy, možno vysvetliť logikou účinnosti marketingu. Pre klientov spoločnosti AMS/Ryanair, ako aj združenie APFTE by bolo menej atraktívne nakupovať marketing na webovom sídle spoločnosti Ryanair bez toho, aby existovalo letecké spojenie do Montpelliera prevádzkované spoločnosťou Ryanair. Združenie APFTE sa teda zameriava na podporu turistických tokov, ktoré sa môžu rozvíjať vďaka existujúcim leteckým spojeniam.

(228)

Avšak hoci má tento argument zmysel pre klientov spoločnosti AMS/Ryanair ako podnikov v oblasti miestneho cestovného ruchu (hotely, turistické atrakcie, reštaurácie, autopožičovne) snažiacich sa skutočne propagovať produkty a služby dostupné v destináciách spoločnosti Ryanair pre cestujúcich spoločnosti Ryanair, tvrdenie spoločnosti Ryanair je v tejto veci cirkulárne. Tvrdenie spoločnosti Ryanair vychádza zo zásady, že združenie APFTE sa malo naozaj snažiť o účinnejšiu propagáciu regiónu Montpellier prostredníctvom marketingových kampaní online. V skutočnosti, ako bolo preukázané vyššie (138), združenie APFTE sa snažilo v prvom rade udržať spoločnosť Ryanair na letisku Montpellier dodatočnými platbami odôvodnenými ako výdavky na marketing pre presné letecké spojenia s cieľom získať hospodárske prínosy pre región spojené s prítomnosťou spoločnosti Ryanair. Marketingové zmluvy teda slúžili ako právna štruktúra pre takéto platby.

(229)

Komisia konštatuje neexistenciu kvantitatívnych alebo kvalitatívnych údajov predložených francúzskymi orgánmi alebo spoločnosťou Ryanair, ktoré by odôvodňovali výber spojení spoločnosti Ryanair ako najvhodnejšieho marketingového nástroja v porovnaní s ostatnými prostriedkami reklamy, ale aj v porovnaní s inými leteckými spojeniami obsluhujúcimi letisko Montpellier.

(230)

Komisia nenašla žiadny ukazovateľ, ktorý by preukazoval, že združenie APFTE vykonalo posúdenie potenciálneho vplyvu v súvislosti so svojím rozpočtom, či už s cieľom posúdiť vplyv marketingových kampaní zameraných na rôzne regióny severnej Európy, alebo posúdiť rôznych poskytovateľov, alebo posúdiť vplyv rôznych marketingových služieb alebo vykonať analýzu prínosov a nákladov marketingových zmlúv uzatvorených so spoločnosťou Ryanair/AMS, a to ani ex ante, ani ex post. Združenie APFTE sa nesnažilo uzatvoriť marketingové zmluvy pre regióny/destinácie pokryté spoločnosťou Ryanair s iným hospodárskym subjektom ako spoločnosťou Ryanair/AMS alebo minimalizovať svoje výdavky na marketing. Tieto rôzne skutočnosti podporujú záver Komisie, že rozhodnutia združenia APFTE podporiť spoločnosť Ryanair prostredníctvom marketingových zmlúv boli prijaté pri neexistencii náležitej hospodárskej analýzy.

(231)

Pre združenie APFTE bola podpora spoločnosti Ryanair z prideleného rozpočtu zjavne bez alternatívy. To vysvetľuje aj skutočnosť, že združenie APFTE neskúmalo výsledok výzvy na predkladanie ponúk z roku 2017, pokiaľ ide o cenu konkurenčnej ponuky, konštantne o […] EUR nižšiu v porovnaní s cenou spoločnosti Ryanair pre jednotlivé príslušné časti. (139)

(232)

Z dokumentov týkajúcich sa uznesení združenia APFTE vyplýva, že pri prideľovaní svojho marketingového rozpočtu združenie APFTE systematicky zvýhodňovalo platby stanovené pre Ryanair a financovanie propagácie nových destinácií navrhnutých súkromnými členmi združenia APFTE podmienilo dostupnosťou finančných prostriedkov, ktoré zvýšia po platbách splatných spoločnosti Ryanair/AMS bez toho, aby spochybnilo alebo prehodnotilo prínos týchto marketingových zmlúv.

(233)

V tejto súvislosti Komisia nenašla žiadny ukazovateľ, ktorý by nasvedčoval tomu, že združenie APFTE malo mať skutočný záujem oboznámiť sa s konkrétnym vplyvom marketingových kampaní, ktoré ale boli financované vo výške viac ako [60 – 70] % z jeho rozpočtu.

(234)

Vyššie uvedená štúdia o hospodárskych prínosoch leteckej dopravy zohľadňuje len počet prichádzajúcich turistov bez určenia dôvodu ich rozhodnutia cestovať do regiónu, najmä skutočného vplyvu marketingových služieb kúpených od spoločnosti Ryanair/AMS. Táto štúdia najmä neanalyzuje, aký by bol počet cestujúcich prichádzajúcich do regiónu prilákaných len skutočnosťou, že spoločnosť Ryanair prevádzkuje spojenie medzi ich letiskom pôvodu a Montpellierom (pri úplnej absencii akejkoľvek propagácie na webovom sídle spoločnosti Ryanair). (140)

(235)

Rovnako sa nezdá, že združenie APFTE preskúmalo ukazovatele výkonnosti marketingových služieb kúpených od spoločnosti Ryanair/AMS, napríklad počet kliknutí na webovú stránku združenia APFTE alebo počet leteniek kúpených počas marketingovej kampane. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že spoločnosť Ryanair na svojom zasadnutí 12. februára 2019 v prítomnosti zástupcu francúzskych orgánov ústne uviedla, že spoločnosť AMS neposkytovala svojim klientom v rámci marketingových zmlúv, ako sú zmluvy uzatvorené združením APFTE, štatistiku, ktorá by umožňovala merať výkonnosť ich marketingovej kampane, a teda posúdiť jej účinnosť. To je prekvapujúce, pretože jednou z výhod online marketingu je ľahšia merateľnosť vplyvu marketingových kampaní. Ryanair navyše tento argument používa v správach predložených Komisii na preukázanie hodnoty svojho webového sídla ako základu reklamného priestoru online.

(236)

Okrem toho z iných marketingových zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou Ryanair/AMS a súkromnými spoločnosťami vyplýva, že je možné vložiť zmluvné ustanovenia spájajúce cenu marketingových služieb so skutočným počtom klientov získaných na základe marketingových kampaní.

(237)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že napriek poklesu počtu cestujúcich spoločnosti Ryanair na letisku Montpellier od roku 2012 (141) – čo svedčí o neúčinnosti marketingových zmlúv, ak sa naozaj sledoval tento účinok – z dokumentov týkajúcich sa fungovania združenia APFTE ani z dokumentov jeho verejných členov nevyplýva, že členovia združenia APFTE spochybnili účinok marketingových zmlúv uzatvorených so spoločnosťou Ryanair/AMS.

(238)

Komisia konštatuje, že od letnej sezóny 2019 spoločnosť Ryanair už neobsluhuje letisko Montpellier, ale ponúka spojenie do Bruselu-Charleroi z letiska Béziers, ktoré sa nachádza 70 km od letiska Montpellier.

(239)

Toto zastavenie obsluhy letiska Montpellier spoločnosťou Ryanair v skutočnosti zodpovedá zastaveniu platieb vyplácaných spoločnosti Ryanair/AMS združením APFTE. Podľa francúzskych orgánov sa posledná platba vyplatená spoločnosti Ryanair/AMS uskutočnila vo februári 2019.

(240)

Avšak pre spoločnosť AMS by bolo ešte možné ponúkať reklamu na Montpellier na webovom sídle spoločnosti Ryanair. To by dávalo zmysel dokonca aj z hľadiska marketingovej logiky predloženej spoločnosťou Ryanair (142) (aj keď ju Komisia zamietla) vzhľadom na skutočnosť, že letiská Nîmes a Béziers – v letnej sezóne 2019 obsluhované viacerými letmi spoločnosti Ryanair zo severnej Európy vrátane Nemecka (Düsseldorf-Weeze), Belgicka (Brusel-Charleroi) a Spojeného kráľovstva (Bristol, Edinburgh, Londýn-Luton, Londýn-Stansted a Manchester) (143) – sa nachádzajú v blízkosti mesta Montpellier a podľa zdôvodnenia predloženého spoločnosťou Ryanair by mal teda región Montpellier prospech z vplyvu zvýšenia počtu medzinárodných turistov/turistov zo severnej Európy.

(241)

Združenie APFTE alebo právna štruktúra, ktorá ho nahradila, však stratili záujem o propagáciu Montpelliera a jeho územia spoločnosťou Ryanair/AMS.

(242)

Komisia z toho vyvodzuje, že ak by marketingové zmluvy mali skutočne uvádzaný účinok zvýšiť toky medzinárodných turistov v prospech Montpelliera a jeho územia, združenie APFTE alebo subjekt, ktorý ho nahradil, by mali záujem o zachovanie marketingových zmlúv so spoločnosťou Ryanair/AMS s cieľom podporiť toky medzinárodných cestujúcich prichádzajúcich do regiónu letiskami Béziers a Nîmes.

(243)

Komisia okrem iného pripomína, že marketingové vzťahy týkajúce sa Birminghamu, ktoré sú základom dodatočných platieb určených spoločnosti Ryanair/AMS a založených na dodatku z 20. apríla 2011 k marketingovej zmluve zo 16. septembra 2010, sa začali v mesiaci, kedy spoločnosť Ryanair začala obsluhovať letisko Birmingham z Montpelliera.

(244)

Komisia navyše považuje za dodatočný ukazovateľ úmyslu združenia APFTE financovať operácie spoločnosti Ryanair namiesto investovania do marketingu v pravom zmysle slova skutočnosť, že pre časť „Birmingham“ v rámci výzvy na predkladanie ponúk z roku 2013 nebola napokon uzatvorená žiadna zmluva, pričom ide o spojenie, ktoré spoločnosť Ryanair prevádzkovala od roku 2011, ale ktoré zastavila medzi uverejnením špecifikácií obstarávania v rámci výzvy na predkladanie ponúk a uzatvorením marketingových zmlúv. (144)

(245)

Komisia takisto konštatuje, že využívanie marketingových zmlúv na odôvodnenie platieb uhrádzaných spoločnosti Ryanair s cieľom udržať Ryanair na danom regionálnom letisku nie je bez precedensu: najmä z formálneho vyšetrovacieho konania Komisie vo veci SA.33961 týkajúcej sa letiska Nîmes vyplýva, že v situácii, keď vyťaženosť príslušného spojenia značne klesla, spoločnosť Ryanair vyvíjala tlak na príslušné verejné subjekty, aby kúpili dodatočné marketingové služby, pričom sa vyhrážala, že ak sa jednorazovo nezvýši finančný príspevok, prestane spojenie prevádzkovať. (145) V súvislosti s letiskom Altenburg-Nobitz sa v rámci formálneho vyšetrovacieho konania Komisie vo veci SA.26500 (146) zistilo, že po tom, čo prevádzkovateľ letiska odmietol vyplatiť sumu požadovanú spoločnosťou Ryanair ako marketingové poplatky za letný letový poriadok 2011, spoločnosť Ryanair v marci 2011 ukončila svoje aktivity na letisku. (147)

(246)

Aj pri predpoklade existencie účinkov marketingových zmlúv uvádzaných spoločnosťou Ryanair/AMS a združením APFTE na tok medzinárodných cestujúcich Komisia usudzuje, že dôvody venovať viac ako [60 – 70] % rozpočtu združenia APFTE na zameranie sa výlučne na spoločnosť Ryanair/AMS a iba na turistov prichádzajúcich z letísk Brusel-Charleroi, Frankfurt-Hahn, Leeds-Bradford a Birmingham nie sú dostatočne hospodársky odôvodnené.

(247)

Ako je vysvetlené v nasledujúcej kapitole, ani reálny vplyv, ani maximálny potenciálny vplyv – uvádzaný spoločnosťou Ryanair – marketingových kampaní, ktoré kúpilo združenie APFTE od spoločnosti Ryanair/AMS, neodôvodňujú cenu zaplatenú združením APFTE v rámci logiky nákupcu v trhovom hospodárstve.

(248)

V zmluve z roku 2010 a v jej dodatku sa jasne stanovujú marketingové služby, ktoré sa majú poskytovať výlučne na webovom sídle spoločnosti Ryanair, ako aj povinnosť spoločnosti Ryanair zabezpečiť obsluhu Montpelliera z Frankfurtu-Hahnu, Bruselu-Charleroi a Leeds-Bradfordu. (148) Pokiaľ ide o výzvu na predkladanie ponúk z roku 2013, jediným kritériom, ktoré sa malo povinne splniť, bolo, aby bol marketingový poskytovateľ schopný na svojom webovom sídle zabezpečiť odkaz na webové sídlo združenia APFTE, ako aj prevádzku určitej frekvencie letov. (149) Navyše, hoci je výzva na predkladanie ponúk z roku 2017 otvorená pre veľmi všeobecné marketingové služby (nad rámec služieb ponúkaných výlučne na webových sídlach leteckých spoločností), služby, ktoré si združenie APFTE napokon objednalo, sa týkali výlučne návštev na webových sídlach spoločnosti Ryanair.

(249)

Komisia konštatuje, že podľa štatistiky uverejnenej na webovom sídle Montpellier Tourisme (150) spoločnosť Ryanair nikdy nedopravila na letisko Montpellier viac ako 137 030 cestujúcich ročne, zatiaľ čo región Montpellier priláka 5 miliónov turistov ročne (číselné údaje z roku 2017).

(250)

Je ešte viac nápadné, že služby ponúkané spoločnosťou AMS/Ryanair a kúpené združením APFTE za viac ako [60 – 70] % jeho celkového rozpočtu pokrývajú výlučne propagáciu destinácie Montpellier v súvislosti s letovou prevádzkou spoločnosti Ryanair, a to len v médiách spoločnosti Ryanair.

(251)

Podľa spoločnosti Ryanair (151) by prínos marketingových kampaní spočíval najmä v tom, že by zmenil rovnováhu medzi cestujúcimi bývajúcimi v Montpellieri a medzinárodnými turistami, ktorí navštívia región, spomedzi celkového počtu cestujúcich vopred určeného „yield managementom“ (152) spoločnosti Ryanair.

(252)

Maximálny potenciálny prínos turistov využívajúcich leteckú dopravu, ktorí cestujú spoločnosťou Ryanair, je však veľmi slabý. Je potrebné konštatovať, že trhový podiel spoločnosti Ryanair nikdy nepresiahol [10 – 20] % cestujúcich letiska Montpellier a po roku 2012 neustále klesal. V súvislosti s týmito cestujúcimi by boli marketingové zmluvy spoločnosti Ryanair – dokonca aj pri predpoklade, že mali účinok uvádzaný spoločnosťou Ryanair – schopné zvýšiť podiel medzinárodných turistov len pre malú časť cestujúcich letiska.

(253)

Okrem toho zo štúdie predloženej francúzskymi orgánmi na preukázanie toho, že hospodárske prínosy činností združenia APFTE boli predmetom hospodárskej analýzy zo strany územných samosprávnych celkov (153), vyplýva, že spomedzi cestujúcich využívajúcich leteckú dopravu a prichádzajúcimi do regiónu Languedoc-Roussillon nemali cestujúci spoločnosti Ryanair najväčší pákový efekt v súvislosti s výdavkami v regióne. (154)

(254)

Ani francúzske orgány nepredložili informácie, ktoré by preukazovali, že cestujúci spoločnosti Ryanair boli najzaujímavejší cieľový trh z hľadiska potenciálu budúceho rastu.

(255)

Komisia napokon konštatuje, že v súvislosti s cestovným ruchom a služobnými cestami väčšina klientely Montpelliera a jeho okolia je domáca, a nie medzinárodná. Zo správy o činnosti za rok 2017 vypracovanej turistickou kanceláriou Office de Tourisme et des Congrès de Montpellier Méditerranée Métropole (155) vyplýva, že väčšina hospodárskych prínosov pre metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole pochádza od domácich turistov: z 1 552 245 prenocovaní v hoteloch bol podiel zahraničných prenocovaní len 23 %; zo 682 528 prenocovaní v rezidenciách bol podiel zahraničných prenocovaní len 10 %.

(256)

Komisia navyše konštatuje, že dokonca aj spomedzi služieb, ktoré mohla spoločnosť Ryanair/AMS ponúkať, výber uskutočnený združením APFTE pri jeho nákupe marketingových služieb nemožno vysvetliť logikou propagácie regiónu.

(257)

Služby online marketingu poskytované spoločnosťou Ryanair/AMS na základe marketingových zmlúv uzatvorených so združením APFTE pozostávajú v zásade z vloženia správ a odkazov na stránku zodpovedajúcu destinácii Montpellier na webové sídlo spoločnosti Ryanair a z vloženia odkazu na webové sídlo navrhnuté združením APFTE na úvodnú anglickú, nemeckú holandskú a belgickú úvodnú stránku toto istého webového sídla (vo francúzštine a v holandčine).

(258)

Stránka zodpovedajúca destinácii Montpellier na webovom sídle spoločnosti Ryanair oslovuje v zásade osoby, ktoré sa už rozhodli alebo sa pravdepodobne rozhodnú využiť služby spoločnosti Ryanair na dopravu do Montpelliera. Inak povedané, je málo pravdepodobné, že informácie poskytnuté o Montpellieri na webovom sídle spoločnosti Ryanair prilákajú nových klientov.

(259)

Z toho dôvodu slúži ako príklad konštatovanie, že marketingové zmluvy predložené spoločnosťou Ryanair a uzatvorené medzi súkromnými podnikmi inými než letiskami a spoločnosťou AMS majú svoju marketingovú hodnotu v možnosti predaja turistických výrobkov alebo služieb cestujúcim, ktorí budú cestovať spoločnosťou Ryanair. Títo potenciálni cestujúci sú označovaní ako cestujúci, ktorí budú pravdepodobne cestovať na presne definované cieľové letisko po ich návšteve webového sídla spoločnosti Ryanair (kúpa letenky, konzultácia dostupných letov atď.) a vďaka tejto skutočnosti sú cieľom marketingových správ, ktoré ich nabádajú, aby si kúpili produkt alebo službu na ich cieľovom letisku.

(260)

Hodnota marketingu spoločnosti Ryanair je teda zameraná na klientov spoločnosti Ryanair, ktorí si už vybrali svoje cieľové letisko alebo ktorých návšteva webového sídla spoločnosti Ryanair naznačuje, že si pravdepodobne vyberú konkrétne cieľové letisko, s cieľom podnietiť ich k nákupu turistickej služby v ich konečnej destinácii. V tomto kontexte Komisia nevylučuje, že marketing ponúkaný spoločnosťou AMS na webovom sídle spoločnosti Ryanair má hodnotu pre určité podniky, ktoré majú záujem predávať služby alebo tovar klientom spoločnosti Ryanair, ako napríklad autopožičovne alebo regionálny poskytovateľ pešej turistiky. To však nie je situácia, v ktorej sa nachádza regionálny orgán, ktorý musí v prvom rade zabezpečiť, aby sa potenciálni turisti zaujímali o región. Pre združenie APFTE je prínos takejto marketingovej kampane teda veľmi slabý až nulový.

(261)

Navyše sa zmluva o marketingových službách zameriava iba na úvodnú anglickú, nemeckú, holandskú a belgickú stránku webového sídla spoločnosti Ryanair (vo francúzštine a v holandčine). To je dodatočným ukazovateľom toho, že marketingové služby sú koncipované v zásade na zabezpečenie propagácie služieb spoločnosti Ryanair medzi Montpellierom a destináciami, ktorých obsluhu sa spoločnosť Ryanair zaviazala zabezpečiť a ktoré majú spádovú oblasť situovanú v Nemecku, Belgicku, Holandsku a v Spojenom kráľovstve.

(262)

Konkrétny výber marketingových služieb spoločnosti AMS/Ryanair sa však nedá vysvetliť žiadnou úvahou o regionálnom rozvoji, iba úmyslom poskytovať subvencie pre lety spoločnosti Ryanair.

(263)

Komisia pripomína, že podľa svojich stanov má združenie APFTE za cieľ „podporu a rozvoj cestovného ruchu vrátane obchodného cestovného ruchu na území prostredníctvom verejného obstarávania v oblasti propagácie, nákupu reklamy na internete a marketingových služieb alebo akejkoľvek inej reklamnej podpory, ako je účasť na veľtrhoch a výstavách s cieľom pritiahnuť medzinárodnú klientelu“ (156).

(264)

Zo stanov združenia APFTE alebo analýz poskytnutých francúzskymi orgánmi alebo spoločnosťou Ryanair však nevyplýva, že združenie APFTE sa malo prioritne zamerať na cestujúcich presne určených regiónov severnej Európy (t. j. Valónsko, Porýnie-Falcko, Yorkshire a Midlands) a ignorovať iné podobné trhy, ako napríklad susediace regióny uvedené v odôvodnení 209.

(265)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že spoločnosť Ryanair očakáva, že marketingové zmluvy prispejú k budovaniu značky „Montpellier“ („brand building“). Keby mal marketing spoločnosti Ryanair účinok na „brand building“ regiónu Montpellier mimo webového sídla spoločnosti Ryanair medzi potenciálnymi turistami, združenie APFTE mohlo využiť marketing na webovom sídle spoločnosti Ryanair efektívnejšie.

(266)

Najmä keby marketingové služby zamerané na propagáciu Montpelliera a jeho regiónu medzi všetkými turistami a mužmi alebo ženami na služobnej ceste, ktorí pravdepodobne prejavia záujem o región, nezávisle od možnosti, ktorá sa im ponúka na príchod do Montpelliera výlučne letmi spoločnosti Ryanair, je pravdepodobné, že združenie APFTE by požadovalo, aby bol odkaz na webové sídlo podľa jeho výberu umiestnený na všetkých alebo aspoň na viacerých jazykových verziách úvodnej stránky webového sídla spoločnosti Ryanair, a nie iba na vyššie uvedených štyroch jazykových verziách zodpovedajúcich destináciám obsluhovaným z Montpelliera spoločnosťou Ryanair. Existuje totiž viac ako 20 rôznych jazykových verzií úvodnej stránky spoločnosti Ryanair. Bolo možné zahrnúť napríklad taliansku, kastílsku a katalánsku verziu webového sídla spoločnosti Ryanair s cieľom osloviť potenciálnych turistov cestujúcich z Talianska alebo Španielska (hranica so Španielskom sa nachádza dve hodiny jazdy od Montpelliera a medzi Montpellierom a týmito dvoma krajinami existujú priame lety ponúkané inými leteckými spoločnosťami) alebo zahrnúť škandinávske verzie webového sídla spoločnosti Ryanair (zacielené na turistov v Škandinávii, ktorí majú spojenie s letiskom Montpellier priamymi letmi ponúkanými inými leteckými spoločnosťami). Španielski alebo talianski turisti by predsa boli zaujímavými potenciálnymi klientmi; podľa štatistík uverejnených na webovom sídle Montpellier Tourisme za rok 2017 bolo Španielsko prvým národom v súvislosti s prenocovaniami zahraničných klientov v hoteloch a druhým národom v súvislosti s prenocovaniami zahraničných klientov v rezidenciách. V poslednej uvedenej kategórií sú Taliani na štvrtom mieste (157).

(267)

V tejto veci však výber marketingových prostriedkov zabezpečuje, aby mali z marketingových kampaní financovaných združením APFTE prospech len služby leteckej dopravy spoločnosti Ryanair do Montpelliera. Tieto skutočnosti vedú Komisiu k záveru, že na rozdiel od tvrdení spoločnosti Ryanair/AMS marketingové zmluvy podpísané so spoločnosťou Ryanair neprispievajú k rozvoju značky „Montpellier“.

(268)

Ako bolo preukázané v predchádzajúcej kapitole, marketingové kampane zakúpené združením APFTE nie sú schopné osloviť celú klientelu spoločnosti Ryanair. Z formálneho vyšetrovacieho konania, najmä z informácií poskytnutých spoločnosťou Ryanair, navyše vyplýva, že prínos marketingových služieb spoločnosti AMS sa obmedzuje na svet spoločnosti Ryanair a priťahuje teda v zásade potenciálnych klientov spoločnosti Ryanair bez oslovenia iných potenciálnych turistov, ktorí nezodpovedajú profilu spoločnosti Ryanair, pokiaľ ide o ich pôvod, voľbu dopravného prostriedku alebo spotrebiteľské správanie.

(269)

Z hľadiska geografického zacielenia Komisia pripomína, že v súvislosti s cestovným ruchom a služobnými cestami je väčšina klientely Montpelliera a jeho okolia domáca, a nie medzinárodná (158). Navyše, marketingové zmluvy uzatvorené so spoločnosťou Ryanair/AMS a týkajúce sa viac ako [60 – 70] % rozpočtu združenia APFTE ignorujú zahraničných turistov, ktorí nepochádzajú z Nemecka, Belgicka alebo Veľkej Británie. Napríklad zmluvy ignorujú turistov zo Španielska, z Talianska alebo zo Spojených štátov amerických, ktorí však podľa vyššie uvedených štatistík významne prispievajú k hospodárskym prínosom pre metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole (159). Navyše, dokonca aj spomedzi potenciálnej klientely prichádzajúcej z Nemecka, Veľkej Británie či Belgicka sa zacielenie na regióny Valónsko, Porýnie-Falcko, Yorkshire alebo Birmingham pri ignorovaní iných regiónov Nemecka, Veľkej Británie či Belgicka s veľkým počtom obyvateľov (160) nedá vysvetliť logikou rozvoja cestovného ruchu.

(270)

Okrem toho marketingové kampane spoločnosti Ryanair sa nezameriavajú na potenciálnych turistov, či už domácich alebo medzinárodných, výberom iných leteckých spoločností alebo iných dopravných prostriedkov, ako je napríklad vlak (Montpellier je napojený na sieť vysokorýchlostných vlakov TGV, existujú priame vlakové spojenia do Paríža, Bruselu či Španielska), autobus alebo auto. V tejto súvislosti prináša niekoľko ukazovateľov samotná spoločnosť Ryanair, a to najmä tým, že uvádza, že veľa klientov smeruje priamo na webové sídlo spoločnosti Ryanair bez toho, aby použila vyhľadávače. Spoločnosť Ryanair navyše spomína nízku mieru okamžitých odchodov z webového sídla spoločnosti Ryanair, čo znamená, že návštevníci úvodnej stránky webového sídla spoločnosti Ryanair pravdepodobne zostanú na tomto webovom sídle a prezrú si na ňom iné stránky namiesto toho, aby hneď z webového sídla odišli. To naznačuje, že väčšina návštevníkov webového sídla spoločnosti Ryanair používa toto webové sídlo na nákup letov spoločnosti Ryanair determinovaným spôsobom, a nie na to, aby sa inšpirovali možnými destináciami.

(271)

Spoločnosť Ryanair priťahuje najmä cestujúcich so záujmom o nízke ceny, čo nezohľadňuje veľkú časť luxusného cestovného ruchu.

(272)

Podľa združenia APFTE marketingové kampane spoločnosti Ryanair slúžili na propagáciu Montpelliera a jeho okolia s cieľom zvýšiť hospodárske prínosy pre región.

(273)

Samotná spoločnosť Ryanair/AMS tvrdí, že marketingové zmluvy v zásade nemajú vplyv na vyťaženosť, ale na podiel cestujúcich návštevníkov spomedzi cestujúcich spoločnosti Ryanair. Komisia však nie je presvedčená o tomto účinku marketingových zmlúv z dôvodu nasledujúcich ukazovateľov.

(274)

Komisia pripomína, že spoločnosť Ryanair vysvetľuje prínos marketingových zmlúv takto: výhoda letiska alebo regiónu z uzatvorenia takejto zmluvy by na jednej strane spočívala vo zvýšení viditeľnosti letiska a hodnoty jeho značky („brand building“ podľa spoločnosti Ryanair) a na druhej strane konkrétnejšie vo zvýšení podielu cestujúcich návštevníkov alebo osôb prichádzajúcich zvonku (turistov alebo obchodných cestujúcich v porovnaní s miestnymi cestujúcimi, ktorí bývajú v regióne Montpellier), pretože ich hospodársky prínos pre región by bol zaujímavejší.

(275)

V tomto kontexte zvýšenia podielu cestujúcich návštevníkov spoločnosť Ryanair spresňuje, že marketingové zmluvy menej prispievajú k zvýšeniu vyťaženosti („load factor“) daného letu určenej najmä „yield managementom“ vykonávaným samotnou spoločnosťou Ryanair. Naopak, marketingové kampane by prispeli najmä k zvýšeniu podielu cestujúcich návštevníkov na počte cestujúcich vopred určenom „yield managementom“ spoločnosti Ryanair. Pokiaľ ide o vplyv marketingu na zloženie cestujúcich, spoločnosť Ryanair tvrdí, že bez marketingovej zmluvy by bol podiel miestnych cestujúcich a cestujúcich návštevníkov štandardne viac či menej rovnaký pre každý let. Prínosom marketingovej kampane letiska alebo regiónu na webovom sídle spoločnosti Ryanair by teda bolo zvýšenie tohto podielu cestujúcich návštevníkov.

(276)

Komisia však pripomína, že existencia vyššie uvedených ukazovateľov preukazuje, že cieľom marketingových zmlúv uzatvorených so združením APFTE nebola propagácia destinácie Montpellier prostredníctvom marketingových kampaní, ale – ako je uvedené v odôvodnení (189) a nasledujúcich odôvodneniach – udržanie spoločnosti Ryanair na letisku Montpellier. To znamená, že skutočný účinok marketingových zmlúv z hľadiska reklamy bol pre zmluvné strany málo významný, a tým sa vysvetľuje skutočnosť, že výber spoločnosti Ryanair/AMS združením APFTE sa uskutočnil napriek jeho slabému hospodárskemu odôvodneniu, ako je uvedené v odôvodnení (248) a nasledujúcich odôvodneniach.

(277)

Napriek tomu, že tieto ukazovatele už stačia na to, aby sa mohlo dospieť k záveru o neexistencii skutočnej potreby združenia APFTE alebo jeho verejných členov v súvislosti s marketingovými službami spoločnosti Ryanair/AMS (161), chce Komisia predsa len spomenúť ukazovatele, ktoré boli zistené v rámci formálneho vyšetrovacieho konania, pokiaľ ide o konkrétne účinky marketingových zmlúv, vzhľadom na to, že táto otázka bola predmetom pripomienok spoločnosti Ryanair.

(278)

Formálne vyšetrovacie konanie totiž odhalilo viacero ukazovateľov opísaných v nasledujúcich kapitolách, ktoré preukazujú, že skutočný reklamný účinok marketingových kampaní zostal slabý.

(279)

Komisia na základe formálneho vyšetrovacieho konania v prvom rade vyvodzuje záver, že na rozdiel od tvrdení spoločnosti Ryanair a združenia APFTE zostáva konkrétny prínos marketingových kampaní neistý.

(280)

Formálne vyšetrovacie konanie potvrdilo iba to, že klienti snažiaci sa skutočne propagovať daný región reklamnými prostriedkami a bez spojenia s príslušným regionálnym letiskom by videli výhodu v marketingových službách konkrétne poskytovaných spoločnosťou Ryanair/AMS za cenu zaplatenú združením APFTE.

(281)

Navyše, pokiaľ ide o marketingové kampane, ktoré kúpilo združenie APFTE, Komisia konštatuje neexistenciu kvantitatívnych ukazovateľov pre konkrétny prínos týchto marketingových kampaní, ako aj existenciu ukazovateľov prima facie o neexistencii vplyvu marketingových zmlúv uzatvorených združením APFTE na podiel turistov návštevníkov alebo na „brand building“.

(282)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 229, Komisia konštatuje neexistenciu ukazovateľov, ktoré by boli schopné kvantitatívne preukázať uvádzaný účinok marketingových zmlúv, ktoré uzavrelo združenie APFTE so spoločnosťou AMS/Ryanair.

(283)

Spoločnosť Ryanair trvá na tom, že marketingové zmluvy mali mať pozitívny účinok na región Montpellier, ako aj na jeho letisko z dôvodu ich účinku zvýšiť podiel turistov návštevníkov, ako aj na „budovanie značky“ a na budúce rozhodnutia potenciálnych cestujúcich. Spoločnosť Ryanair však tvrdí, že tieto účinky neboli merateľné a nemohli byť teda preukázané štatistikami.

(284)

Pokiaľ ide o hlavný uvádzaný účinok marketingových zmlúv, t. j. zvýšenie podielu turistov návštevníkov na letisku Montpellier, spoločnosť Ryanair sa obmedzuje na tvrdenie, že tento účinok mal byť známym a zjavným javom v sektore. Napriek svojim tvrdeniam spoločnosť Ryanair neposkytla žiadny konkrétny prvok, ktorý by Komisii umožnil zmerať pozitívny účinok jej marketingových kampaní na letisku Montpellier.

(285)

Vo všeobecnosti ani spoločnosť Ryanair, ani francúzske orgány nepredložili prvky umožňujúce stanoviť, že marketingové zmluvy uzatvorené združením APFTE mali mať účinok zvýšiť počet medzinárodných turistov na spojeniach do Montpelliera, ktoré obsluhuje spoločnosť Ryanair.

(286)

Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že hoci ide o online marketingové kampane, spoločnosť Ryanair – dokonca ani po vyzvaní Komisiou – nebola schopná poskytnúť štatistiky alebo ukazovatele výkonnosti umožňujúce zmerať účinok marketingových zmlúv uzatvorených so združením APFTE (napríklad porovnanie podielu medzinárodných turistov destinácií v Stredozemí s marketingovými zmluvami a bez marketingových zmlúv). Je potrebné pripomenúť, že podľa spoločnosti Ryanair spoločnosť AMS neponúka svojim klientom štatistiky, ktoré by im umožnili merať výkonnosť ich online marketingovej kampane, a teda vyhodnotiť účinnosť ich marketingových kampaní (162).

(287)

Formálne vyšetrovacie konanie navyše odhalilo viacero ukazovateľov preukazujúcich prima facie neexistenciu vplyvu marketingových zmlúv uzatvorených združením APFTE na podiel turistov návštevníkov alebo na „brand building“.

(288)

Spoločnosť Ryanair vychádza zo zásady, že bez marketingovej zmluvy by sa podiel cestujúcich pochádzajúcich z regiónu Montpellier a cestujúcich návštevníkov určil svojvoľne „yield managementom“ (163) spoločnosti Ryanair, ktorý nerozlišuje medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi cestujúcimi. Prínosom marketingovej zmluvy by bolo teda zvýšenie podielu turistov návštevníkov na celkovom počte cestujúcich stanovenom „yield managementom“ spoločnosti Ryanair.

(289)

Argument spoločnosti Ryanair však nezohľadňuje faktory lokalizácie, ktoré určujú vyššiu turistickú atraktívnosť regiónu Montpellier v porovnaní s regiónmi Porýnie-Falcko, Valónsko, Yorkshire alebo Midlands, a ich vplyv na turistické toky medzi Montpellierom a letiskami Franfkurt-Hahn, Leeds-Bradford a Brusel-Charleroi. Montpellier sa nachádza v regióne, ktorý je celosvetovo známy už desaťročia pre svoje turistické lákadlá, medzi ktoré patrí najmä pobrežie Stredozemného mora (87 kilometrov pobrežia s veľkým počtom piesočnatých pláží), jeho hory, vinice, architektonické a kultúrne dedičstvo, turistická infraštruktúra, ako mierne podnebie v porovnaní so severnou Európou. Dokonca už pred začiatkom operácií spoločnosti Ryanair na letisku Montpellier zahraniční turisti, ktorí navštívili región Montpellier, ako aj zahraniční vlastníci druhých obydlí v departemente Hérault prichádzali hlavne zo severnej Európy, najmä z Belgicka, zo Švajčiarska, z Nemecka, Holandska a zo Spojeného kráľovstva. (164) Navyše, turistická atraktívnosť regiónu Montpellier pre cestujúcich pochádzajúcich z regiónov Porýnie-Falcko, Valónsko, Yorskhire alebo Midlands je oveľa vyššia ako atraktívnosť týchto regiónov pre cestujúcich pochádzajúcich z Montpelliera, a to najmä v lete. Žiadny z týchto regiónov, ktoré sa všetky nachádzajú na severe Európy, neponúka počet a rozmanitosť turistických zaujímavostí ani klimatické a geografické podmienky, ktoré sú porovnateľné s regiónom Montpellier. Tok cestujúcich teda svojou povahou smeruje viac do Montpellieru ako tok z Montpellieru do iných regiónov. Tento tok do Montpellieru zodpovedá dopytu, ktorý existoval už pred uzatvorením marketingových zmlúv. To naznačuje, že podiel turistov návštevníkov spomedzi cestujúcich letmi spoločnosti Ryanair na letisko Montpellier je na základe tejto skutočnosti prirodzene vyšší ako podiel cestujúcich začínajúcich svoju cestu v Montpellieri, ktorí cestujú do Frankfurtu-Hahnu, Bruselu-Charleroi, Leeds-Bradfordu alebo Birminghamu, a to najmä v lete.

(290)

Okrem toho, pokiaľ ide o účinok na podiel turistov návštevníkov a na „brand building“, zdá sa, že spoločnosť Ryanair chce pripísať prínos svojej prítomnosti ako leteckej spoločnosti na regionálnom letisku uvádzaným účinkom marketingovej zmluvy týkajúcej sa tohto regiónu bez rozlišovania konkrétnych kauzálnych súvislostí. Spoločnosť Ryanair predložila argumenty a dokumenty zamerané na preukázanie pozitívneho vplyvu prítomnosti spoločnosti Ryanair na letisku na hospodársky rozvoj tohto letiska a jeho „brand buildingu“. Tieto informácie však naznačujú, že prípadné zvýšenie počtu turistov návštevníkov by bolo spôsobené len obsluhou regionálneho letiska spoločnosťou Ryanair. Komisia konštatuje, že argumenty predložené spoločnosťou Ryanair v tomto kontexte sa týkajú výlučne účinkov prítomnosti spoločnosti Ryanair na danom letisku. Z uvedeného vyplýva, že tieto argumenty však nie sú relevantné, pokiaľ ide o konkrétny prínos marketingových kampaní pre región. Naopak, informácie poskytnuté spoločnosťou Ryanair o účinku jej prítomnosti na regionálnom letisku skôr naznačujú, že marketingová zmluva nemala dodatočný významný vplyv na podiel konkrétnych turistov návštevníkov alebo na „brand building“. Zdá sa, že výber destinácie klienta spoločnosti Ryanair závisí v prvom rade od ponuky priamych spojení spoločnosťou Ryanair vzhľadom na to, že spoločnosť Ryaniar prevádzkuje obchodný model „point to point“ (z bodu do bodu), pričom vychádza výlučne z priamych spojení. V takejto situácii by dodatočná marketingová zmluva nemala veľkú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o tok turistov návštevníkov.

(291)

Ako už bolo uvedené, Komisia pochybuje o pozitívnom účinku marketingových zmlúv podpísaných so spoločnosťou Ryanair pre združenie APFTE a jeho verejných poskytovateľov financií. Za predpokladu, že by marketingové zmluvy mali účinok, hlavný prospech by z nich mala spoločnosť Ryanair. Ak by účinkom týchto marketingových kampaní bolo motivovať klientov spoločnosti Ryanair, aby si kúpili letenky do Montpelliera, z tohto účinku by mala prospech v prvom rade letecká spoločnosť Ryanair a tento účinok by zodpovedal snahe o propagáciu svojich služieb, ktorú by spoločnosť Ryanair musela sama prevziať.

(292)

Hoci Komisia pochybuje o konkrétnom účinku marketingových zmlúv podpísaných so spoločnosťou Ryanair, ich potenciálny účinok môže byť dvojaký. Po prvé, marketingová činnosť môže umožniť lepšiu vyťaženosť lietadiel a po druhé, marketingová činnosť môže prispieť k zmene rovnováhy medzi cestujúcimi, ktorí navštívia Montpellier, a cestujúcimi, ktorý majú bydlisko v regióne Montpellier.

(293)

Pokiaľ ide o zlepšenie vyťaženosti lietadiel, Komisia konštatuje, že z verejných vyhlásení spoločnosti Ryanair vyplýva, že spoločnosť ponúka agresívnu cenovú stratégiu, aby dobyla trh (165). Prostredníctvom cenovej politiky („yield management“) (166) môže spoločnosť Ryanair dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa vyťaženosti.

(294)

„Yield management“ spoločnosti Ryanair sa zameriava na podnietenie potenciálnych klientov spoločnosti Ryanair, aby si vybrali konkrétnu destináciu za ideálnu cenu pre spoločnosť Ryanair. Hlavný prvok „yield managementu“ spoločnosti Ryanair spočíva v určení maximálnej ceny, ktorú by bol cestujúci ochotný zaplatiť za svoju letenku pri súčasnom zabezpečení optimálnej vyťaženosti lietadla s cieľom maximalizovať príjmy spoločnosti Ryanair a dobyť európsky trh. (167) Pokiaľ ide o spoločnosť Ryanair, pozorujeme veľký rozdiel medzi cenou v hlavnej sezóne a cenou mimo hlavnej sezóny. To naznačuje, že cestujúci, ktorí cestujú v hlavnej sezóne, prinášajú spoločnosti Ryanair viac peňazí ako cestujúci, ktorí cestujú mimo hlavnej sezóny.

(295)

Teda najmä v lete, keď turistické toky smerujú prirodzene na juh, najmä do teplejších a slnečnejších destinácií pri mori, má spoločnosť Ryanair záujem prijať maximálny počet cestujúcich, ktorí budú pripravení zaplatiť cenu hlavnej sezóny. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v období rokov 2010 až 2019 pre každú príslušnú destináciu bol počet frekvencií prevádzkovaných v letnej sezóne vyšší ako počet frekvencií v zimnej sezóne.

(296)

Za predpokladu existencie marketingovej kampane týkajúcej sa daného regiónu obsluhovaného spoločnosťou Ryanair by teda propagácia destinácií, ktoré spoločnosti Ryanair umožnia dosiahnuť cenu hlavnej sezóny, bola aj v záujme spoločnosti Ryanair, ktorá by mala priamy prospech z marketingovej kampane, keby táto kampaň mala vplyv. A dokonca aj pri neexistencii marketingovej zmluvy by bolo vo vlastnom záujme spoločnosti Ryanair prepraviť vyšší podiel turistov, ktorí si želajú navštíviť Montpellier a jeho okolie.

(297)

Okrem toho, akákoľvek marketingová činnosť môže prispieť k pritiahnutiu cestujúcich, ktorých by nezlákala iba cena alebo ktorí by neplánovali cestovať so spoločnosťou Ryanair do Montpellieru pri neexistencii marketingovej akcie. Prilákanie cestujúcich prostredníctvom marketingových akcií tak znižuje tlak na spoločnosť Ryanair pritiahnuť cestujúcich výlučne prostredníctvom jej cenovej politiky na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa vyťaženosti.

(298)

Takže ak marketingové služby predané združeniu APFTE majú účinok, je pravdepodobné, že sa takto zvýšia príjmy a zisky spoločnosti Ryanair, najmä z dôvodu, že spoločnosť Ryanair bude mať menšiu potrebu znížiť svoju cenu s cieľom viac naplniť svoje lietadlá alebo viac naplní svoje lietadlá.

(299)

Keďže výzvy na predkladanie ponúk z rokov 2013 a 2017 nechali uchádzačom veľkú voľnosť, pokiaľ ide o charakteristiky ponúkaných marketingových služieb, umožnili spoločnosti Ryanair/AMS vybrať marketingové služby ponúkané tak, aby propagovali predovšetkým svoje vlastné služby leteckej dopravy do Montpelliera na svojom webovom sídle bez toho, aby bol tento výber penalizovaný v hodnotení týkajúcom sa zadania zákazky, keďže spoločnosť Ryanair bola schopná splniť jediné povinné kritérium, t. j. zabezpečiť odkaz na webové sídlo združenia APFTE z webového sídla spoločnosti Ryanair.

(300)

Z výročných správ spoločnosti Ryanair, ako aj z dokumentov poskytnutých spoločnosťou Ryanair počas formálneho vyšetrovacieho konania vyplýva, že spoločnosť Ryanair má výdavky na marketing (168), ktoré jej umožňujú prilákať cestujúcich a pomôcť pokryť jej fixné náklady.

(301)

Pokiaľ ide o vplyv marketingových akcií na rovnováhu medzi cestujúcimi návštevníkmi a rezidentmi, spoločnosť Ryanair neposkytla informácie o ziskoch na cestujúceho podľa tejto typológie. Napriek tomu je ťažké si predstaviť, že by marketingová kampaň, ktorá by pravdepodobne zvýšila počet turistov, nemala žiadny pozitívny účinok na vyťaženosť alebo na cenu leteniek, pričom v takom prípade by to pre spoločnosť Ryanair predstavovalo výhodu z hľadiska vyťaženosti svojich lietadiel a ziskovosti príslušného spojenia.

(302)

Z výročných správ spoločnosti Ryanair napokon vyplýva, že podnik má čoraz väčší prospech z „doplnkových príjmov“, čo okrem predaja na palube alebo doplnkových služieb (poistenie atď.) zahŕňa príjmy získané z marketingových zmlúv uzatvorených s tretími stranami, ako sú hoteloví partneri alebo autopožičovne.

(303)

Hoci spoločnosť Ryanair tvrdí, že je schopná zabezpečiť konštantnú vyťaženosť, z jej výročných správ vyplýva, že pre nové destinácie je často vyťaženosť nižšia (169), čo by vysvetľovalo potrebu dodatočných marketingových výdavkov na kompenzovanie slabej vyťaženosti.

(304)

Komisia navyše konštatuje, že z iných formálnych vyšetrovacích konaní uskutočnených v súvislosti so štátnou pomocou vyplýva, že spoločnosť Ryanair v minulosti vyvíjala tlak na regionálne letiska v prípade nedostatočnej vyťaženosti, pričom prevádzkovateľov letísk podnecovala najmä k tomu, aby zvýšili svoj rozpočet na marketing s cieľom zvýšiť vyťaženosť alebo vykompenzovať straty spojené s príliš slabou vyťaženosťou (170).

(305)

Komisia na základe vyššie uvedených ukazovateľov dospela k záveru, že ani združenie APFTE, ani jeho verejní členovia nemali skutočnú potrebu marketingových služieb skutočne kúpených od spoločnosti Ryanair/AMS, keďže nákup týchto služieb bol určený na odôvodnenie platieb uhrádzaných spoločnosti Ryanair za letovú prevádzku a keďže nakúpené marketingové služby neboli schopné plniť ciele verejnej politiky združenia APFTE.

(306)

Komisia pripomína, že stanovenie neexistencie skutočnej potreby združenia APFTE uzatvoriť marketingové zmluvy je dostatočné na stanovenie existencie výhody. V tejto veci preto nie je relevantné stanoviť, či cena zaplatená za marketingové zmluvy zodpovedala trhovej cene, keďže poskytované služby neodrážajú skutočnú marketingovú službu, ale zodpovedali skôr subvencii pre služby leteckej dopravy.

(307)

V každom prípade vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Ryanair predložila uvedené argumenty v rámci svojich pripomienok k rozhodnutiu o začatí konania, Komisia by chcela konštatovať, že formálne vyšetrovacie konanie neodhalilo ukazovatele umožňujúce dospieť k záveru, že ceny zaplatené združením APFTE za marketingové služby spoločnosti Ryanair/AMS zodpovedali trhovým cenám.

(308)

Podľa spoločnosti Ryanair marketingové služby spoločnosti AMS mali trhovú cenu. Spoločnosť Ryanair predložila na podporu svojho stanoviska tieto argumenty:

(309)

Ako je uvedené v odôvodnení 230, Komisia nemá k dispozícii žiadny ukazovateľ svedčiaci o tom, že združenie APFTE vypracovalo analýzu nákladov a prínosov, porovnanie cien alebo dokázalo záujem o minimalizovanie nákladov na marketingové kampane kúpené od spoločnosti Ryanair/AMS.

(310)

Komisia konštatuje, že v prípade marketingových zmlúv z rokov 2013 a 2017 boli vyhlásené výzvy na predkladanie ponúk, zatiaľ čo zmluva z roku 2010 a jej následné dodatky a dohody o predĺžení neboli uzatvorené na základe výzvy na predkladanie ponúk. Najmä v prípade zmluvy z roku 2010 sa teda nezdá, že by sa združenie APFTE snažilo minimalizovať náklady na nákup želaných marketingových služieb.

(311)

Navyše, ako je uvedené v odôvodnení 225, subjekt, ktorý chce kúpiť marketingové služby iba na propagáciu daného územia, by nemal žiadny záujem zahrnúť do zmlúv uzatvorených s poskytovateľom týchto služieb povinnosti týkajúce sa prevádzkovania služieb leteckej dopravy. Neoplatilo by sa mu zahrnúť takéto povinnosti do výziev na predkladanie ponúk vyhlásených na nákup marketingových služieb. Zahrnutie takýchto povinností do zmlúv a výziev na predkladanie ponúk bez objektívneho dôvodu značne obmedzuje počet podnikov schopných poskytovať požadované marketingové služby (171). Dodatočné povinnosti týkajúce sa služieb leteckej dopravy pravdepodobne zvýšia cenu marketingovej služby v porovnaní s marketingovou zmluvou, ktorá by neukladala takéto povinnosti.

(312)

Na rozdiel od tvrdení spoločnosti Ryanair Komisia dospela k záveru, že za podmienok tejto veci dokonca ani verejné obstarávanie negarantovalo trhovú cenu.

(313)

Po prvé, ako je uvedené v odôvodnení 186 a nasledujúcich odôvodneniach, výzva na predkladanie ponúk sa v skutočnosti týkala poskytovania verejného financovania. Komisia pripomína, že v takejto situácii verejné obstarávanie nemôže vylúčiť výhodu (172).

(314)

Po druhé, Komisia vyvodila na základe okolností vyhlásenia, ako aj zadania dvoch výziev na predkladanie ponúk, že neboli schopné zaručiť trhovú cenu, pretože boli koncipované tak, aby z nich spoločnosť Ryanair/AMS vyšla ako ideálny uchádzač a mohla mať prevahu nad ostatnými uchádzačmi. (173) V prípade výzvy na predkladanie ponúk z roku 2013 totiž pre časti týkajúce sa spoločnosti Ryanair nepredložil ponuku žiadny konkurent. Pri neexistencii konkurenčnej ponuky je nemožné stanoviť, či ponuka spoločnosti Ryanair/AMS zodpovedala trhovej cene. Pokiaľ ide o ponuku z roku 2017, Komisia konštatuje, že konkurenčná ponuka pre časti týkajúce sa spoločnosti Ryanair bola presne o […] EUR drahšia ako ponuka spoločnosti Ryanair pre každú z častí napriek skutočnosti, že služby ponúkané spoločnosťou Ryanair a jej konkurentom boli veľmi odlišnej povahy. Ani výzva na predkladanie ponúk z roku 2013, ani výzva na predkladanie ponúk z roku 2017 neslúžili teda na vyriešenie otázky trhovej ceny služieb, ktoré spoločnosť Ryanair/AMS poskytla združeniu APFTE.

(315)

Komisia navyše pripomína, že v čase výziev na predkladanie ponúk z rokov 2013 a 2017 Komisia už verejne oznámila svoj úmysel zamerať sa na marketingové zmluvy priamo uzatvorené medzi spoločnosťou Ryanair/AMS a regionálnymi letiskami.

(316)

Spoločnosť Ryanair napokon nebola schopná uviesť príklad, kedy spoločnosť Ryanair/AMS bola úspešná v súvislosti s výzvou na predkladanie ponúk pre marketingovú zmluvu týkajúcu sa regiónu bez leteckej činnosti spoločnosti Ryanair, čo by umožnilo vytvoriť si konkrétnejšiu predstavu o primeranej cene za regionálny marketing v pravom zmysle slova (174).

(317)

Spoločnosť Ryanair navyše tvrdí, že ceny, ktoré združenie APFTE zaplatilo za služby spoločnosti Ryanair/AMS, zodpovedajú trhovým cenám za tieto marketingové služby.

(318)

Komisia však na základe formálneho vyšetrovacieho konania vyvodila záver, že argumenty spoločnosti Ryanair nedokážu preukázať existenciu trhovej ceny.

(319)

Na podporu svojho argumentu spoločnosť Ryanair predložila štúdiu zadanú kabinetu hospodárskej analýzy, ktorá dospela k záveru, že v marketingových zmluvách spoločnosti AMS sa stanovila cena zodpovedajúca trhovým cenám ich porovnaním s cenami požadovanými inými poskytovateľmi online marketingových služieb.

(320)

Komisia sa však nedomnieva, že táto analýza je relevantná na stanovenie toho, či marketingové platby, ktoré združenie APFTE vyplatilo spoločnosti Ryanair/AMS, zodpovedajú trhovej cene. V štúdii predloženej spoločnosťou Ryanair sa totiž porovnávajú len hrubé ceny uvedené v cenníkoch („rate card“) viacerých poskytovateľov marketingových služieb bez zohľadnenia odpočtov použitých na stanovenie skutočných cien. Komisia však na základe formálneho vyšetrovacieho konania dospela k záveru, že poskytnutie rabatu na hrubé ceny uvedené v cenníkoch je bežný trhový postup a zľavy uplatnené na marketingové zmluvy sa môžu pri jednotlivých zmluvách značne líšiť, a to dokonca aj pre služby toho istého podniku. Rabaty sú teda nezanedbateľný faktor pri porovnávaní cien marketingových služieb a štúdia predložená spoločnosťou Ryanair mala tento faktor zohľadniť.

(321)

Okrem toho štúdia predložená spoločnosťou Ryanair naznačuje neexistenciu priamej korelácie medzi počtom návštevníkov na webovom sídle a cenou reklamy podľa ceny za tisíc zobrazení (coût par mille affichages, CPM) (175) na tomto webovom sídle. Komisia pripomína, že podľa logiky trhového hospodárstva cena, ktorú je klient ochotný zaplatiť za marketingovú službu, závisí od očakávanej návratnosti investícií. Poskytovatelia porovnaní v štúdii predloženej spoločnosťou Ryanair a ich CPM sa evidentne nedajú porovnať bez zohľadnenia ďalších faktorov – aj keď v štúdii opomenutých – ako je najmä nákupný postoj návštevníka webového sídla. Štúdia predložená spoločnosťou Ryanair však neobsahuje žiadny konkrétny prvok zohľadňujúci tento faktor. Štúdia totiž porovnáva webové sídla, ktoré majú veľmi odlišné sumy a návštevnosť, a zameriavajú sa takisto na veľmi odlišných klientov, ktorých ochota nakupovať a úmysel nakupovať sú viac či menej výrazné. Z vybranej vzorky sa určité webové sídla zameriavajú na klientov, ktorí si chcú priamo kúpiť letenku, zatiaľ čo iné webové sídla sa zameriavajú na klientov plánujúcich ich budúcu cestu všeobecnejšie.

(322)

Komisia okrem iného konštatuje, že rôzne iné dvojstranné marketingové zmluvy predložené spoločnosťou Ryanair na žiadosť Komisie, ktorých presný obsah je dôverný, sa veľmi líšia, pokiaľ ide o trvanie, rozsah pôsobnosti a sumy. V tejto zákazke teda neexistuje cenová transparentnosť.

(323)

Komisia navyše poznamenáva, že analýza ponúk predložených pre časti 4 a 5 výzvy na predkladanie ponúk z roku 2017 ukazuje, že reklamu týkajúcu sa regiónu na webových sídlach porovnateľných z hľadiska služieb, ako sú železničné spoločnosti SNCF a RENFE, je možné získať za oveľa nižšiu cenu.

(324)

Napokon, aj keby bol v súvislosti s marketingovými zmluvami uzatvorenými združením APFTE možný „benchmarking“ (čo Komisia nemohla v rámci formálneho vyšetrovacieho konania potvrdiť), tento „benchmarking“ by nemohol preukázať existenciu trhovej ceny zaplatenej združením APFTE. Vzhľadom na skutočný dôvod uzatvorenia marketingových zmlúv podrobne preukázaný v odôvodnení 192 a nasledujúcich odôvodneniach slúžil „benchmarking“ iba na preukázanie toho, že výška pomoci vyplatená spoločnosti Ryanair/AMS na základe marketingových zmlúv bola postačujúca na zabezpečenie obsluhy letiska Montpellier spoločnosťou Ryanair.

(325)

Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia usudzuje, že predmetné marketingové zmluvy poskytujú spoločnosti Ryanair hospodársku výhodu.

(326)

Predmetnými opatreniami sú dvojstranné dohody uzatvorené medzi združením APFTE a spoločnosťou Ryanair/AMS za podmienok, ktoré nie sú verejné a nie sú predmetom podmienok nákupu normalizovaných združením APFTE a uplatniteľných na konkurentov spoločnosti Ryanair.

(327)

Francúzsko zastáva názor, že predloženie zmlúv z rokov 2013 a 2017 do súťaže svedčí o neexistencii selektívnosti, keďže výzvy na predkladanie ponúk boli otvorené pre všetky zainteresované spoločnosti.

(328)

Spoločnosť Ryanair nepredložila argumenty týkajúce sa selektívnosti samostatných marketingových zmlúv, ale výlučne za predpokladu spoločnej analýzy marketingových zmlúv a zmlúv o leteckých službách. Za tohto predpokladu spoločnosť Ryanair vytýka Komisii, že nevykonala preskúmanie na stanovenie toho, či iné letecké spoločnosti želajúce si obsluhovať letisko Montpellier mohli mať prospech z tých istých podmienok.

(329)

Predmetné marketingové zmluvy sú individuálne opatrenia, keďže neboli podpísané na základe schémy pomoci v zmysle článku 1 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (176), t. j. „akýkoľvek akt, na základe ktorého možno bez ďalších vykonávacích opatrení poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v akte všeobecným a abstraktným spôsobom a akýkoľvek akt, na základe ktorého sa môže pomoc, ktorá nie je spojená s osobitným projektom, poskytnúť jednému alebo viacerým podnikom na neurčitú dobu a/alebo v neurčitej sume“.

(330)

Marketingová zmluva z roku 2010 (ako aj jej dodatok a jej predĺženia) bola uzatvorená priamo so spoločnosťou AMS bez predchádzajúcej výzvy na predkladanie ponúk a bez toho, aby vychádzala z aktu spĺňajúceho požiadavky článku 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(331)

Zápisnica zo zakladajúceho valného zhromaždenia združenia APFTE z 24. júna 2010 totiž odráža jasnú vôľu pokračovať v predchádzajúcich dohodách so spoločnosťou AMS/Ryanair bez hľadania iného poskytovateľa pre tieto destinácie a tento rozpočet a pri neexistencii schémy upravujúcej tento typ platieb.

(332)

Pokiaľ ide o marketingové zmluvy z rokov 2013 a 2017, Komisia sa nedomnieva, že verejné obstarávanie zorganizované združením APFTE bolo dostatočné na skutočné otvorenie zákazky pre ostatných poskytovateľov.

(333)

Komisia pripomína, že medzi uzatvorením marketingových zmlúv z rokov 2010 a 2013 Komisia prijala rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania ukončené konečnými negatívnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa okrem iného francúzskych letísk Nîmes, Pau a Angoulême, ktoré sa takisto zamerali na marketingové zmluvy uzatvorené so spoločnosťou Ryanair/AMS. Zámer Komisie analyzovať súlad takýchto zmlúv s reguláciou v oblasti štátnej pomoci a potreba príslušných aktérov ukončiť alebo aspoň skryť svoje postupy, boli teda zjavné.

(334)

Zo zápisníc a správ združenia APFTE vyplýva, že združenie APFTE sa cítilo povinné predložiť do súťaže marketingové zmluvy z roku 2010 po uplynutí ich platnosti na konci roka 2013 vzhľadom na reguláciu Únie týkajúcu sa verejného obstarávania. Združenie APFTE chcelo takisto zabezpečiť, aby spoločnosť Ryanair zachovala „toky“, t. j. turistickú návštevnosť generovanú leteckými spojeniami prevádzkovanými spoločnosťou Ryanair do Frankfurtu-Hahnu, Bruselu-Charleroi, Leedsu-Bradfordu a Birminghamu. To vysvetľuje, prečo boli podmienky výzvy na predkladanie ponúk zamerané na letecké spojenia, a nie na online reklamné služby (177).

(335)

Ako je ukázané v odôvodnení 63 a nasledujúcich odôvodneniach a v odôvodnení 202 a nasledujúcich odôvodneniach, výzvy na predkladanie ponúk z rokov 2013 a 2017 boli teda koncipované tak, aby zvýhodňovali služby ponúkané spoločnosťou Ryanair/AMS, s cieľom pokračovať v platbách vyplácaných spoločnosti Ryanair, a takto zachovať jej operácie na letisku Montpellier. Kvôli vymedzeniu povinností týkajúcich sa príslušných destinácií a regiónov, ako aj marketingových služieb, ktoré sa majú povinne ponúkať, žiadny iný poskytovateľ okrem spoločnosti Ryanair, a to ani marketingový podnik, ani letecká spoločnosť, nebol schopný konkurovať spoločnosti Ryanair v rámci týchto výziev na predkladanie ponúk.

(336)

V roku 2013 bola spoločnosť Ryanair totiž jedinou spoločnosťou, ktorá predložila ponuku pre časti 1 až 4 výzvy na predkladanie ponúk, ktoré sa týkali destinácií, ktoré spoločnosť Ryanair už prevádzkovala, a naopak nepredložila ponuku pre časť 5 (ktorej orientačná cena bola oveľa nižšia ako orientačné ceny častí 1 až 4), ktorá sa netýkala destinácie prevádzkovanej spoločnosťou Ryanair (iná letecká spoločnosť už prevádzkovala lety do tejto destinácie z Montpellier).

(337)

Pokiaľ ide o výzvu na predkladanie ponúk z roku 2017, Komisia pripomína, že pri vyhlásení tejto výzvy na predkladanie ponúk združenie APFTE plnilo iba zmluvy so spoločnosťou Ryanair, ktoré sa týkali troch prvých častí (ktorých orientačné ceny boli oveľa vyššie ako orientačné ceny pre časti 4 až 7). Na základe tejto skutočnosti sa ako zásterka objavili ďalšie časti, aby výber spoločnosti Ryanair na základe výzvy na predkladanie ponúk vyzeral vierohodnejšie. Navyše, ponuka, ktorá súťažila s ponukou spoločnosti Ryanair pre tieto tri časti, ktorá boli veľmi odlišná, pokiaľ ide o ponúkané marketingové služby, bola presne o […] EUR vyššia pre každú časť, pričom združenie APFTE neskúmalo tento konštantný cenový rozdiel. Okrem toho, združenie APFTE založilo svoje rozhodnutie vybrať spoločnosť Ryanair na skutočnosti, že jej marketingová ponuka bola lepšie zacielená na určenú klientelu bez toho, aby marketingové služby ponúkané spoločnosťou Ryanair preukázali skutočné zacielenie na jeden z regiónov uvedených vo výzve na predkladanie ponúk (Valónsko, Yorkshire a Porýnie-Falcko). Vzhľadom na služby skutočne poskytnuté spoločnosťou Ryanair na základe marketingovej zmluvy sa regionálne zacielenie obmedzuje na vloženie reklamy na stanovené jazykové/národné verzie webového sídla spoločnosti Ryanair [anglické, nemecké, holandské, belgické webové sídlo (vo francúzštine a v holandčine)], čo svedčí viac o národnom než regionálnom zacielení.

(338)

Komisia usudzuje, že za týchto okolností neboli výzvy na predkladanie ponúk z rokov 2013 a 2017 vhodné ani zamerané na garantovanie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Ryanair a ostatnými podnikmi.

(339)

Komisia na základe vyššie uvedených skutočností dospela k záveru, že špecifikácie obstarávania pre tieto výzvy na predkladanie ponúk z rokov 2013 a 2017 orientovali výber úspešného poskytovateľa a priori na spoločnosť Ryanair a kritériá uplatnené na výber úspešného podniku pre časti 1 až 3 výzvy na predkladanie ponúk boli stanovené tak, aby bola vybraná výlučne spoločnosť Ryanair.

(340)

Komisia teda usudzuje, že marketingové zmluvy z rokov 2010, 2013 a 2017, ako aj ich dodatky a predĺženia sú individuálne opatrenia uzatvorené individuálne medzi stranami, ktoré obsahujú konkrétne zmluvné podmienky a neuvádzajú sa v nich verejné ani inak vopred určené sadzby uplatnené združením APFTE. Spoločnostiam Ryanair a AMS bola poskytnutá hospodárska výhoda, ktorá im za obvyklých trhových podmienok nemala byť na základe týchto marketingových zmlúv poskytnutá. Podľa ustálenej judikatúry je potrebné predpokladať, že individuálne opatrenia, na základe ktorých príjemca prijíma výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, sú selektívne (178).

(341)

V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že hospodárska výhoda poskytnutá spoločnosti Ryanair marketingovými zmluvami z rokov 2010, 2013 a 2017 a ich príslušnými dohodami o obnovení alebo predĺžení, je selektívna.

(342)

Pokiaľ finančná pomoc poskytnutá členským štátom posilňuje postavenie určitých podnikov vo vzťahu k ostatným konkurenčným podnikom pri obchodovaní v rámci Únie, musí sa toto obchodovanie považovať za ovplyvnené takou pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (179) na to, aby opatrenie narúšalo hospodársku súťaž, stačí, ak sa príjemca pomoci nachádza v hospodárskej súťaži s ostatnými podnikmi na trhu otvorenom hospodárskej súťaži.

(343)

V tejto veci sa spoločnosť Ryanair nachádza v hospodárskej súťaži s ostatnými leteckými spoločnosťami na trhu s leteckou dopravou v rámci EÚ, ktorý charakterizuje živá hospodárska súťaž medzi prítomnými leteckými spoločnosťami. Narušením hospodárskej súťaže medzi leteckými spoločnosťami pôsobiacimi na vnútornom trhu môžu predmetné zmluvy takisto narušiť obchod medzi členskými štátmi. Z dokumentov predložených spoločnosťou Ryanair v rámci stanovenia výhody navyše vyplýva, že regionálne letiská vo Veľkej Británii, v Španielsku, vo Francúzsku alebo v Taliansku sa nachádzajú v hospodárskej súťaži, aby pritiahli spoločnosť Ryanair, hoci z pohľadu spoločnosti Ryanair by boli tieto letiská zastupiteľné (180). Poskytnutie pomoci na pritiahnutie spoločnosti Ryanair na konkrétne regionálne letisko teda môže narušiť aj hospodársku súťaž medzi letiskami v Európskej únii.

(344)

Komisia z toho vyvodzuje záver, že predmetné zmluvy majú vplyv na obchod medzi členskými štátmi a narúšajú hospodársku súťaž.

(345)

Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia dospela k záveru, že predmetné opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v prospech spoločnosti Ryanair.

(346)

Francúzsko neposkytlo analýzu zlučiteľnosti s vnútorným trhom, pretože sa domnieva, že predmetné platby nepredstavujú štátnu pomoc. Komisia samotná nemá k dispozícii prvky, ktoré môžu nasvedčovať tomu, že predmetné opatrenia by boli zlučiteľné s vnútorným trhom. Jediný základ zlučiteľnosti, ktorý by bolo možné prípadne stanoviť, by bol článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ako sa vykladá v usmerneniach z roku 2014, pokiaľ ide o pomoc na začatie činnosti v prospech leteckých spoločností (oddiel 5.2).

(347)

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že marketingová zmluva zo 16. septembra 2010, jej dodatok, dva listy o záväzku predĺžiť zmluvu z roku 2010, ako aj zmluvy z 22. novembra 2013 boli uzatvorené pred uverejnením usmernení z roku 2014. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci poskytnutú pred nadobudnutím účinnosti usmernení pre leteckú dopravu z roku 2014, bod 174 usmernení z roku 2014 odkazuje na pravidlá uplatniteľné v čase poskytnutia pomoci, t. j. na usmernenia Spoločenstva z roku 2005 týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (181) (ďalej len „usmernenia z roku 2005“). Na marketingovú zmluvu z 19. mája 2017 sa zasa vzťahujú usmernenia z roku 2014.

(348)

V usmerneniach z roku 2005 a v usmerneniach z roku 2014 sa presne vymedzili zásady zlučiteľnosti vyvinuté judikatúrou a predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie. Komisia teda môže prevádzkovú pomoc poskytnutú leteckým spoločnostiam vyhlásiť za zlučiteľnú, ak táto pomoc prispieva k rozvoju menších letísk prostredníctvom čistého zvýšenia objemu dopravy na nových trasách, ak je pomoc nevyhnutná v tom zmysle, že sa nevzťahuje na trasu, ktorú už prevádzkuje rovnaká alebo iná spoločnosť, ani na podobnú trasu (182), ak je časovo obmedzená, a spojenie, pre ktoré sa pomoc poskytuje, sa pravdepodobne stane ziskovým (183), ak je výška pomoci viazaná na čisté zvýšenie objemu dopravy a ak je pomoc poskytnutá transparentným a nediskriminačným spôsobom a nekumuluje sa s inými druhmi pomoci a ak sú vyplatené sumy v súlade so zásadou proporcionality (184).

(349)

V tejto veci však žiadna z predmetných marketingových zmlúv nespĺňa tieto podmienky.

(350)

Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia dospela k záveru, že štátna pomoc prítomná v predmetných zmluvách je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(351)

Podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ „Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. […]. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou. “

(352)

V tejto veci sa zdá, že príslušné zmluvy boli ustanovené bez toho, aby boli oznámené Komisii.

(353)

Komisia však neidentifikovala právny základ, ktorým sa Francúzsko oslobodzuje od oznamovania tejto pomoci.

(354)

Komisia teda usudzuje, že platby uhradené spoločnosti Ryanair na základe marketingových zmlúv z rokov 2010, 2013 a 2017, ako aj ich predĺžení a dodatkov predstavujú pomoc poskytnutú v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(355)

Podľa ZFEÚ Komisia rozhodne, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (185). Podľa ustálenej judikatúry súdov Únie povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, slúži na obnovenie predtým existujúcej situácie (186).

(356)

V tejto súvislosti súdy Únie stanovili, že tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe nezlučiteľnej pomoci. Týmto vrátením príjemca príde o výhodu, ktorú mal na vnútornom trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi, čím sa obnoví situácia, ktorá existovala pred vyplatením pomoci (187).

(357)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/1589 stanovuje, že „ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(358)

Keďže predmetné opatrenia sa zaviedli v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a považujú sa okrem iného za nezlučiteľnú pomoc, musia byť preto predmetom vymáhania v ich plnej výške s cieľom obnoviť stav, ktorý existoval na vnútornom trhu pred ich poskytnutím. Vrátenie musí pokrývať lehotu odo dňa sprístupnenia pomoci príjemcovi až do jej skutočného vrátenia. Suma, ktorá sa má vrátiť, musí zahŕňať úroky až do dňa, keď sa skutočne vrátila.

(359)

Komisia považuje podniky Ryanair a AMS za ten istý hospodársky subjekt. (188) Spoločnosti Ryanair a AMS budú teda spoločne a nerozdielne zodpovedné za vrátenie pomoci vyplatenej každej z nich združením APFTE.

(360)

Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii k dátumu prijatia tohto rozhodnutia, sú sumy, ktoré sa majú vrátiť, sumy, ktoré združenie skutočne vyplatilo spoločnosti Ryanair alebo jej dcérskej spoločnosti AMS v rokoch 2010 až 2019 na základe marketingových zmlúv uzatvorených počas tohto obdobia a ktoré sú uvedené v tabuľke 4 (pozri odôvodnenie (82)).

(361)

Komisia konštatuje, že Francúzsko neoprávnene vykonávalo marketingové zmluvy podpísané medzi združením APFTE a spoločnosťou Ryanair/AMS v rokoch 2010 až 2018 v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Keďže sumy vyplatené spoločnosti Ryanair/AMS na základe týchto marketingových zmlúv sú pomocou nezlučiteľnou s vnútorným trhom, musia byť predmetom vymáhania v ich plnej výške s cieľom obnoviť stav, ktorý existoval na vnútornom trhu pred ich poskytnutím,