(1)

Výskyt ochorenia COVID-19 spôsobil prudký pokles dopytu po železničných dopravných službách. To malo vážny vplyv na železničné podniky. Tento vplyv sa začal prejavovať už od 1. marca 2020 a pravdepodobne bude pretrvávať najmenej do 31. decembra 2020. Okolnosti súvisiace s výskytom ochorenia COVID-19 sú mimo kontroly železničných podnikov, ktoré čelia značným problémom s likviditou a veľkým stratám a v niektorých prípadoch aj riziku platobnej neschopnosti.

(2)

Aby sa zabránilo negatívnym hospodárskym účinkom výskytu ochorenia COVID-19, môžu železničné podniky potrebovať finančnú podporu. Železničné podniky nemusia byť schopné platiť poplatky za prístup k železničnej infraštruktúre počas núdzového stavu spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19, a preto by manažéri infraštruktúry mali mať povolenie takéto poplatky znížiť, vzdať sa ich alebo ich odložiť. Táto možnosť by sa mala udeliť na obdobie, počas ktorého sa už prejavovali účinky výskytu ochorenia COVID-19 na železničnom trhu, a počas ktorého sa budú podľa očakávaní prejavovať, t. j. od 1. marca 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „referenčné obdobie“).

(3)

Podľa článku 31 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (3) poplatky za prístup na trať, ktoré sa majú zaplatiť manažérovi infraštruktúry, nemajú klesnúť pod náklady, ktoré priamo vznikli v dôsledku prevádzky vlakovej služby. Čiastočné alebo úplné vzdanie sa poplatkov alebo ich odloženie uplatnené transparentným, objektívnym a nediskriminačným spôsobom na všetky železničné podniky pôsobiace v odvetviach nákladnej a/alebo osobnej železničnej dopravy by zmiernilo vplyv výskytu ochorenia COVID-19 počas referenčného obdobia. Členské štáty by preto mali mať možnosť povoliť manažérom infraštruktúry prijať opatrenia na uvedený účel.

(4)

Článok 32 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ umožňuje, aby členské štáty vyberali príplatky, ak ich trh môže znášať. Vzhľadom na vplyv výskytu ochorenia COVID-19 sa mohla znížiť schopnosť trhových segmentov znášať príplatky. Členské štáty by preto mali mať možnosť povoliť manažérom infraštruktúry prehodnotiť schopnosť trhových segmentov znášať príplatky na účel možného zníženia splatných súm v súvislosti s referenčným obdobím.

(5)

V článku 36 smernice 2012/34/EÚ sa stanovuje režim rezervačných poplatkov, ktorých účelom je motivovať na efektívne využívanie kapacity. Podľa uvedeného článku je výber uvedených poplatkov povinný v prípade, že žiadateľ, vrátane železničných podnikov, pravidelne nevyužíva pridelené trasy alebo ich časť. Manažéri infraštruktúry majú uverejniť vo svojich podmienkach používania siete kritériá určujúce takéto nevyužitia. Výskyt ochorenia COVID-19 spôsobil vážne narušenie železničnej dopravy, ktoré viedlo k rozsiahlemu rušeniu vlakových trás. Príčinné udalosti boli a sú mimo kontroly železničných podnikov. Okrem toho mali za následok dočasné nižšie využitie kapacity. Preto možno predpokladať, že stimulačný účinok, ktorý majú mať rezervačné poplatky podľa článku 36 smernice 2012/34/EÚ nie je relevantný, pokiaľ ide o dotknuté referenčné obdobie. Členské štáty by preto mali mať možnosť povoliť manažérom infraštruktúry nevyberať poplatky za rezerváciu kapacity, ktorá bola pridelená, ale nevyužitá počas referenčného obdobia, a to aj v prípadoch, keď by sa takéto nevyužitie považovalo za pravidelné nevyužívanie pridelených trás alebo ich častí podľa v súčasnosti platných kritérií.

(6)

Vzhľadom na poplatky za prístup na trať, vyberanie príplatkov a rezervačné poplatky by akékoľvek zníženie poplatkov povolené členskými štátmi v súlade s týmto nariadením viedlo k stratám príjmov na strane manažéra infraštruktúry. Tieto straty príjmov by boli v zásade kompenzované v súlade s článkom 8 ods. 4 smernice 2012/34/EÚ. Vzhľadom na mimoriadnu povahu týchto strát by sa manažérom infraštruktúry mali nahradiť v lehote kratšej než je lehota stanovená v uvedenom článku, a to do 31. decembra roka nasledujúceho po roku, v ktorom vznikla strata.

(7)

Mali by sa vykonať dočasné úpravy podmienok používania železničnej infraštruktúry a v prípade potreby by sa mali aktualizovať a meniť podmienky používania siete.

(8)

Kvôli nepredvídateľnému a náhlemu charakteru výskytu ochorenia COVID-19, nebolo možné včas prijať príslušné opatrenia. Z uvedeného dôvodu by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na obdobie pred nadobudnutím jeho účinnosti. Vzhľadom na povahu opatrení stanovených týmto nariadením takýto prístup nevedie k porušeniu oprávnených očakávaní dotknutých osôb.

(9)

Ďalší vývoj výskytu ochorenia COVID-19 a jeho vplyv na odvetvie železničnej dopravy ťažko predvídať. Komisia by mala priebežne analyzovať vplyv výskytu ochorenia COVID-19 na uvedené odvetvie a Únia by mala mať možnosť bez zbytočného odkladu predĺžiť obdobie, počas ktorého sa budú uplatňovať opatrenia stanovené v tomto nariadení, ak budú pretrvávať nepriaznivé podmienky.

(10)

S cieľom predĺžiť platnosť opatrení stanovených v tomto nariadení, pokiaľ to bude potrebné a odôvodnené, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o predĺženie referenčného obdobia, počas ktorého sa uplatňujú opatrenia stanovené v tomto nariadení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (4). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(11)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to to stanovenie dočasných pravidiel o vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry v reakcii na naliehavú situáciu, ktorá vznikla následkom výskytu ochorenia COVID-19, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku sa toto nariadenie nepovažuje za prekračujúce rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(12)

S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť z dôvodu naliehavosti dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (2) (ďalej len „Dohoda o EHP“) nadobudla platnosť 1. januára 1994.

(2)

Podľa článku 98 Dohody o EHP sa na základe rozhodnutia Spoločného výboru EHP môže meniť protokol 31 k Dohode o EHP (ďalej len „protokol 31“).

(3)

Protokol 31 obsahuje ustanovenia o spolupráci v špecifických oblastiach mimo štyroch slobôd.

(4)

Je vhodné pokračovať v spolupráci zmluvných strán Dohody o EHP, pokiaľ ide o činnosti Únie financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktoré sa týkajú voľného pohybu pracovníkov, koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj opatrení vzťahujúcich sa na migrantov vrátane migrantov z tretích krajín.

(5)

Protokol 31 by sa preto mal zmeniť, aby sa v tejto rozšírenej spolupráci mohlo pokračovať aj po 31. decembri 2019.

(6)

Pozícia Únie v Spoločnom výbore EHP by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia Spoločného výboru EHP,