(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená žiadosť Chorvátska o zápis názvu „Brački varenik“ do registra (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Brački varenik“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

Nariadenie (EÚ) 2017/625 stanovuje okrem iného pravidlá vykonávania úradných kontrol a iných úradných činností príslušnými orgánmi členských štátov. Takisto splnomocňuje Komisiu, aby prostredníctvom vykonávacieho aktu prijala primerané dočasné opatrenia potrebné na obmedzenie rizík pre zdravie ľudí, zvierat a rastlín a pre dobré životné podmienky zvierat, ak má dôkaz o vážnom narušení kontrolného systému členského štátu.

(2)

S cieľom riešiť osobitné okolnosti v dôsledku prebiehajúcej krízy týkajúcej sa ochorenia spôsobeného koronavírusom (COVID-19) vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/466 (2) umožňuje členským štátom uplatňovať dočasné opatrenia v súvislosti s úradnými kontrolami a inými úradnými činnosťami.

(3)

Členské štáty informovali Komisiu, že vzhľadom na krízu spojenú s ochorením COVID-19 určité vážne narušenia fungovania ich kontrolných systémov, ťažkosti pri vykonávaní úradných kontrol a iných úradných činností týkajúcich sa úradných certifikátov a úradných potvrdení v súvislosti s premiestňovaním zvierat a tovaru do Únie a v rámci Únie a problémy s organizáciou fyzických stretnutí s prevádzkovateľmi a ich personálom v súvislosti s úradnými kontrolami budú po 1. októbri 2020 pretrvávať. S cieľom riešiť tieto vážne narušenia, ktoré budú v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne pretrvávať, a uľahčiť plánovanie a vykonávanie úradných kontrol a iných úradných činností počas krízy spojenej s ochorením COVID-19 by sa obdobie uplatňovania vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/466 malo predĺžiť do 1. februára 2021.

(4)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/466 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Belgicko požiadalo 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Belgicko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Belgicko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 8,9 % a dlh verejnej správy na úrovni 113,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Belgicka o 8,8 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Belgicku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Belgicka na režim podpory v dočasnej nezamestnanosti, (chômage temporaire/tijdelijke werkloosheid), náhradu príjmu pre samostatne zárobkovo činné osoby v súvislosti s ochorením COVID-19, (tzv. preklenovacie právo v súvislosti s ochorením COVID-19), rodičovskú dovolenku v súvislosti s ochorením COVID-19 a niekoľko režimov podpory príjmu pre regióny a spoločenstvá, ako aj na podporu opatrení verejného zdravia, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 8.

(4)

Dekrétom Arrêté royal du 30 mars 2020/Koninklijk besluit van 30 maart 2020 (2), ktorý sa uvádza v žiadosti Belgicka zo 7. augusta 2020, sa ochoreniu COVID-19 prispôsobil režim podpory v dočasnej nezamestnanosti, (chômage temporaire/tijdelijke werkloosheid), v rámci ktorého sa poskytuje kompenzácia zamestnancom so zníženým alebo pozastaveným výkonom práce z dôvodu poklesu pracovného vyťaženia alebo opatrení dodržiavania fyzického odstupu, ktoré nariadila vláda. Uvedený režim podpory v dočasnej nezamestnanosti existoval aj pred vypuknutím pandémie ochorenia COVID-19, no požiadavky na prístup k tomuto režimu boli prispôsobené ochoreniu COVID-19 a postup podávania žiadostí sa ďalej zjednodušil. Takisto príspevok v dočasnej nezamestnanosti sa zvýšil zo 65 % na 70 % dennej priemernej mzdy (maximálna výška 2 754,76 EUR v hrubom mesačne). Okrem toho sa zaviedol denný príspevok vo výške 5,36 EUR.

(5)

Zákonom Loi du 23 mars 2020/Wet van 23 maart 2020 (3), ktorý sa uvádza v žiadosti Belgicka zo 7. augusta 2020, sa rozšírila existujúca náhrada príjmu pre samostatne zárobkovo činné osoby, a to tzv. preklenovacie právo (droit passerelle/overbruggingsrecht), zavedením tzv. preklenovacieho práva v súvislosti s ochorením COVID-19. Ide o dávku poskytovanú v prípadoch, v ktorých opatrenia dodržiavania fyzického odstupu nariadené vládou vedú k celkovému alebo čiastočnému prerušeniu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti alebo k dobrovoľnému prerušeniu na minimálne sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní počas mesiaca. Od júna 2020 sa tento príspevok zacieľuje na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa vrátili k výkonu svojej činnosti, no ich obrat je v porovnaní s rokom 2019 stále nižší. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa ešte nemôžu vrátiť k výkonu svojej činnosti, môžu takisto využiť tento príspevok, no musia preukázať, že je to z dôvodu obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19.

(6)

Dekrétom Arrêté royal n° 23 du 13 mai 2020/Koninklijk besluit nr. 23 van13 mei 2020 (4), ktorý sa uvádza v žiadosti Belgicka zo 7. augusta 2020, sa zaviedla rodičovská dovolenka v súvislosti s ochorením COVID-19, čo je mimoriadna rodičovská dovolenka, ktorá neovplyvňuje právo na bežnú rodičovskú dovolenku a umožňuje rodičom vziať si voľno a poskytnúť svojim deťom dodatočnú starostlivosť od mája do septembra 2020, pričom príspevok je vyšší než pri bežnej rodičovskej dovolenke.

Rodičovskú dovolenku v súvislosti s ochorením COVID-19 možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže poskytuje zamestnancom podporu príjmu a pomáha zachovať zamestnanosť tým, že rodičia, ktorí sa počas zatvorenia škôl musia starať o svoje deti, nie sú nútení ukončiť svoj pracovnoprávny vzťah.

(7)

Na základe nasledujúcich právnych aktov, ktoré sú uvedené v žiadosti Belgicka zo 7. augusta 2020 a to Arrêté du Gouvernement de la Région de Bruxelles-Capitale de pouvoirs spéciaux n° 2020/019 du 23 avril 2020/Bijzondere machtenbesluit van de Brusselse Hoofdstedelijke Regering nr. 2020/019 van 23 april 2020 (5), Arrêté du Gouvernement de la Région de Bruxelles-Capitale de pouvoirs spéciaux n° 2020/030 du 28 mai 2020/Bijzondere machtenbesluit nr. 2020/030 van de Brusselse Hoofdstedelijke Regering van28 mei 2020 (6),

Notification de la réunion du conseil des ministres du gouvernement de la région de Bruxelles-Capitale du jeudi 14 mai 2020/Betekening van de vergadering van de Ministerraad van de Brusselse Hoofdstedelijke Regering van donderdag14 mei 2020 (7), Besluit van de Vlaamse Regering van 20 maart 2020 (8), Besluit van de Vlaamse Regering van10 april 2020“ (9) , „Besluit van de Vlaamse Regering van12 juni 2020 (10),

Arrêté du Gouvernement de la Communauté française de pouvoirs spéciaux n° 4 du 23 avril 2020 (11), Arrêté du Gouvernement de la Communauté française du 7 avril 2020 (12), Arrêté ministériel du 8 avril 2020 portant exécution de l’arrêté du Gouvernement wallon du 20 mars 2020 (13), Arrêté du Gouvernement wallon du 19 juin 2020 (14), Parlament der Deutschsprachigen Gemeinschaft, Corona-Krisendekret I vom6. April 2020 a Parlament der Deutschsprachigen Gemeinschaft, Corona-Krisendekret III vom20. Juli 2020, belgické orgány zaviedli niekoľko režimov pre regióny a spoločenstvá, v rámci ktorých sa poskytuje podpora príjmu samostatne zárobkovo činným osobám, spoločnostiam s jediným spoločníkom a iným typom zamestnancov, ktorí nemajú nárok na iné druhy podpory príjmu. Predovšetkým kompenzačné príspevky pre spoločnosti a podnikateľov v Regióne Brusel – hlavné mesto, príspevok za spôsobené nepríjemnosti, kompenzačný príspevok a príspevok na podporu vo Flámskom regióne a Flámskom spoločenstve a kompenzačný príspevok za zatvorenie podnikov vo Valónskom regióne predstavujú zovšeobecnenú jednorazovú podporu pre spoločnosti a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré museli prestať vykonávať svoju činnosť z dôvodu ochorenia COVID-19 alebo zaznamenali značný pokles obratu.

V prípadoch, keď sú opatrenia zacielené na širšiu skupinu príjemcov, sa žiadalo len o sumy v prípade výdavkov súvisiacich s podporou samostatne zárobkovo činných osôb a spoločností s jediným spoločníkom. Ďalšie opatrenia (kompenzačný príspevok pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru v Regióne Brusel – hlavné mesto, dotácia pre materské školy a dotácia pre prevádzkovateľov kultúrnej činnosti vo Francúzskom spoločenstve, činnosti odbornej prípravy vo Valónskom regióne a dotácia pre prevádzkovateľov kultúrnej činnosti a samostatne zárobkovo činné osoby a dotácia pre prevádzkovateľov v cestovnom ruchu v nemecky hovoriacom spoločenstve) sú zacielené na samostatne zárobkovo činné osoby a pracovníkov, ktorí nemajú prístup k režimu podpory v dočasnej nezamestnanosti v špecifických sektoroch (kultúra a starostlivosť, činnosti odbornej prípravy). Keďže dotáciou pre prevádzkovateľov kultúrnej činnosti a samostatne zárobkovo činné osoby v nemecky hovoriacom spoločenstve sa poskytujú úvery, ktoré sa dajú transformovať na granty, mali by sa podľa nariadenia (EÚ) 2020/672 podporiť iba výdavky súvisiace s úvermi, ktoré sa transformujú na granty, aby bola splnená požiadavka, na základe ktorej musí ísť o verejné výdavky.

(8)

Dekrétom Parlament der Deutschsprachigen Gemeinschaft, Corona-Krisendekret I vom6. April 2020, ktorý sa uvádza v žiadosti Belgicka zo 7. augusta 2020, sa napokon zavádzajú opatrenia súvisiace so zdravím v nemecky hovoriacom spoločenstve, ktoré zahŕňajú odbornú prípravu v oblasti hygieny, poskytnutie ochranných materiálov zariadeniam ústavnej starostlivosti a centrám starostlivosti, nemocniciam a poskytovateľom lekárskej služby a informačné kampane.

(9)

Belgicko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Belgicko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu vnútroštátnych opatrení prijatých na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 7 803 380 000 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže sa týka tak nových opatrení, ako aj rozšírenia existujúcich opatrení a vzťahuje sa na značnú časť podnikov a pracovnej sily v Belgicku.

(10)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Belgickom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj so zavedením príslušných opatrení súvisiacich so zdravím spojených s výskytom ochorenia COVID-19, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 7. augusta 2020.

(11)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Belgicku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(12)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať, najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(13)

Belgicko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Belgicko plní uvedené výdavky.

(14)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Belgicka, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Bulharsko požiadalo 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Bulharsko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Bulharsko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 2,8 % a dlh verejnej správy na úrovni 25,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Bulharska o 7,1 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Bulharsku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Bulharska na dve opatrenia mzdových dotácií, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 a 5.

(4)

Konkrétnejšie sa dekrétom Rady ministrov č. 55 z 30. marca 2020 (2), ktorý sa uvádza v žiadosti Bulharska zo 7. augusta 2020, zaviedlo opatrenie na poskytovanie mzdových dotácií podnikom, ktoré v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19 dobrovoľne alebo na základe zákona obmedzili alebo zastavili svoju činnosť. Počas obdobia účasti na opatrení a počas rovnakého obdobia po jeho skončení sa musia zachovať pracovné miesta zamestnancov. Mesačná mzdová dotácia oprávneným podnikom dosahuje výšku 60 % hrubej mesačnej mzdy príslušných zamestnancov (vrátane príspevkov zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie).

(5)

Okrem toho sa v dekréte Rady ministrov č. 151 z 3. júla 2020 (3), ktorý sa uvádza v žiadosti Bulharska zo 7. augusta 2020, zavádza opatrenie na poskytovanie mzdových dotácií podnikom, ktoré v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19 zaznamenali zníženie príjmov minimálne na úrovni 20 %. Počas obdobia účasti na opatrení a počas rovnakého obdobia po jeho skončení sa musia zachovať pracovné miesta zamestnancov. Mesačná mzdová dotácia oprávneným podnikom dosahuje výšku 60 % hrubej mesačnej mzdy príslušných zamestnancov (vrátane príspevkov zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie).

(6)

Bulharsko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Bulharsko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu prijatia vnútroštátnych opatrení prijatých na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 511 000 000 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže nové opatrenia sa týkajú alebo majú týkať významnej časti podnikov a pracovnej sily v Bulharsku.

(7)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Bulharskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných aj plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 7. augusta 2020.

(8)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Bulharsku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(9)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať, najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(10)

Bulharsko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Bulharsko plní uvedené výdavky.

(11)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Bulharska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Cyprus požiadal 6. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Cyprus zaviedol na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 mal mať Cyprus do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 7 % a dlh verejnej správy na úrovni 115,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Cypru o 7,7 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily na Cypre. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Cypru na režim mimoriadnej dovolenky pre rodičov, režimy na podporu spoločností pri čiastočnom a úplnom pozastavení ich prevádzky, osobitný režim pre samostatne zárobkovo činné osoby, osobitný režim pre hotely a turistické ubytovacie zariadenia, osobitný režim na podporu podnikov, ktoré sú prepojené s odvetvím cestovného ruchu alebo ich cestovný ruch ovplyvňuje alebo sú spojené s podnikmi, ktorých prevádzka bola povinne úplne pozastavená, osobitný režim na podporu podnikov, ktoré vykonávajú osobitné vopred vymedzené činnosti, a režim poskytovania dotácií veľmi malým a malým podnikom a samostatne zárobkovo činným osobám, ako aj na podporu opatrení v oblasti verejného zdravia, pokiaľ ide o režim nemocenskej dávky, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 12.

(4)

Základom zavedenia niekoľkých regulačných administratívnych aktov, v ktorých sa stanovujú opatrenia na riešenie vplyvu výskytu ochorenia COVID-19, je zákon č. 27(I)/2020, ktorý sa uvádza v žiadosti Cypru zo 6. augusta 2020. Na základe tohto zákona úrady zaviedli režim mimoriadnej dovolenky, ktorým sa poskytuje náhrada mzdy rodičom pracujúcim v súkromnom sektore, ktorí majú deti vo veku do 15 rokov alebo deti so zdravotným postihnutím bez ohľadu na vek. Uvedený režim mimoriadnej dovolenky možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže poskytuje zamestnancom podporu príjmu a pomáha zachovať zamestnanosť tým, že rodičia, ktorí sa počas zatvorenia škôl musia starať o svoje deti, nie sú nútení ukončiť svoj pracovnoprávny vzťah.

(5)

Orgány okrem toho zaviedli režim na podporu spoločností, ktoré museli úplne pozastaviť svoju prevádzku, ktorým sa poskytuje náhrada mzdy pre 90 % zamestnancov podnikov, ktoré boli nútené pozastaviť prevádzku, pod podmienkou udržania zamestnanosti. Náhrada mzdy pokrýva 60 % mzdy zamestnanca alebo 60 % jednotiek sociálneho poistenia zamestnanca získaných v roku 2018 (v roku 2019 za obdobie 7/2020 – 8/2020) podľa toho, ktorá z týchto súm je vyššia. Náhrada sa poskytuje v rozsahu od minimálne 360 EUR do maximálne 1 214 EUR mesačne.

(6)

Režim na podporu spoločností pri čiastočnom pozastavení ich prevádzky poskytuje náhradu mzdy pre zamestnancov podnikov, ktorých obrat sa v dôsledku pandémie znížil aspoň o 25 %, pod podmienkou udržania zamestnanosti. Náhrada mzdy pokrýva 60 % mzdy zamestnanca alebo 60 % jednotiek sociálneho poistenia zamestnanca získaných v roku 2018 podľa toho, ktorá z týchto súm je vyššia. Náhrada sa poskytuje v rozsahu od minimálne 360 EUR do maximálne 1 214 EUR mesačne.

(7)

Osobitný režim pre samostatne zárobkovo činné osoby poskytuje náhradu príjmu samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré na základe vyhlášky ministra zdravotníctva alebo rozhodnutia Rady ministrov nemôžu vykonávať žiadnu činnosť.

(8)

Osobitný režim pre hotely a turistické ubytovacie zariadenia poskytuje náhradu mzdy na podporu zamestnancov v hotelovom odvetví a iných podnikoch poskytujúcich turistické ubytovanie, ktorých zamestnávateľ úplne prerušil prevádzku alebo sa jeho obrat znížil o viac ako 40 %. Účasť v režime je podmienená udržaním zamestnanosti.

(9)

Osobitný režim na podporu podnikov, ktoré sú prepojené s odvetvím cestovného ruchu alebo ich cestovný ruch ovplyvňuje alebo sú spojené s podnikmi, ktorých prevádzka bola povinne úplne pozastavená, poskytuje náhradu mzdy pre zamestnancov v hotelovom odvetví a iných podnikoch poskytujúcich turistické ubytovanie, ktoré úplne pozastavili svoju prevádzku alebo sa ich obrat znížil o viac ako 55 %, pod podmienkou udržania zamestnanosti.

(10)

Osobitný režim na podporu podnikov, ktoré vykonávajú osobitné vopred vymedzené činnosti, poskytuje náhradu mzdy pre zamestnancov podnikov, ktorých obrat sa znížil o minimálne 55 %, pod podmienkou udržania zamestnanosti.

(11)

Dokumentom Doplňujúci rozpočet, dotácie v rámci dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19, ktorý sa uvádza v žiadosti Cypru zo 6. augusta 2020, sa navyše zavádzajú dotácie pre veľmi malé a malé podniky a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré zamestnávajú do 50 zamestnancov. Predmetom žiadosti je iba časť výdavkov súvisiaca s podporou samostatne zárobkovo činných osôb a spoločností s jediným spoločníkom. V rámci týchto dotácií sa poskytuje jednorazový grant na podporu úhrady prevádzkových nákladov malých podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb. Režim poskytovania dotácií možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže jeho cieľom je chrániť samostatne zárobkovo činné osoby alebo podobné kategórie pracovníkov pred znížením alebo stratou príjmu.

(12)

Napokon režim nemocenskej dávky poskytuje náhradu mzdy pre zamestnancov súkromného sektora a samostatne zárobkovo činné osoby pod podmienkou, že patria do kategórie ohrozených osôb podľa zoznamu uverejneného ministerstvom zdravotníctva, orgány ich umiestnili do karantény alebo sa nakazili ochorením COVID-19.

(13)

Cyprus spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Cyprus poskytol Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 479 070 000 EUR, a to z dôvodu zvýšenej sumy priamo súvisiacej s režimom mimoriadnej dovolenky pre rodičov, režimami na podporu spoločností pri čiastočnom a úplnom pozastavení ich prevádzky, osobitným režimom pre samostatne zárobkovo činné osoby, osobitným režimom pre hotely a turistické ubytovacie zariadenia, osobitným režimom na podporu podnikov, ktoré sú prepojené s odvetvím cestovného ruchu alebo ich cestovný ruch ovplyvňuje alebo sú spojené s podnikmi, ktorých prevádzka bola povinne úplne pozastavená, osobitným režimom na podporu podnikov, ktoré vykonávajú osobitné vopred vymedzené činnosti, a režimom poskytovania dotácií veľmi malým a malým podnikom a samostatne zárobkovo činným osobám. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže tieto nové opatrenia sa týkajú významnej časti podnikov a pracovnej sily na Cypre.

(14)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Cyprom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj so zavedením príslušných opatrení súvisiacich so zdravím spojených s výskytom ochorenia COVID-19, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 6. augusta 2020.

(15)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Cypru pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(16)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(17)

Cyprus by mal Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov s cieľom umožniť Komisii posúdiť rozsah, v akom Cyprus plní uvedené výdavky.

(18)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Cypru, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Česká republika požiadala 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Česká republika zaviedla na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 mala mať Česká republika do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 6,7 % a dlh verejnej správy na úrovni 38,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Českej republiky o 7,8 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Českej republike. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Českej republiky na režim skráteného pracovného času s názvom program Antivirus (s podprogramami režim A a režim B) a podobné opatrenia zamerané na nemzdové náklady práce (režim C programu Antivirus) či podporu samostatne zárobkovo činných osôb, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 8.

(4)

Konkrétnejšie sa uznesením vlády č. 353 z 31. marca 2020 v znení neskorších predpisov, ktorého právnym základom je § 120 zákona č. 435/2004 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktoré sa uvádza v žiadosti Českej republiky zo 7. augusta 2020, zaviedol program Antivirus v režime A a B. Tieto opatrenia vznikli s cieľom čiastočne kompenzovať mzdové náklady súkromných zamestnávateľov, ktorí sú nútení pozastaviť alebo značne obmedziť svoju hospodársku činnosť priamo v dôsledku opatrení prijatých orgánmi (režim A) alebo nepriamo v dôsledku nepriaznivých hospodárskych vplyvov pandémie (režim B), napríklad v dôsledku nemožnosti zamestnancov pracovať pre cestovné obmedzenia. V režime A predstavuje štátny príspevok 80 % z vyplatenej kompenzačnej mzdy, maximálne však do výšky 39 000 CZK na zamestnanca za mesiac. V režime B predstavuje štátny príspevok 60 % z vyplatenej kompenzačnej mzdy, maximálne však do výšky 29 000 CZK na zamestnanca za mesiac. Zamestnanci, ktorí poberajú príspevok, nesmú počas zapojenia zamestnávateľa do tohto programu dostať výpoveď. Opatrenia platia od 12. marca do 31. októbra 2020 (2).

(5)

Orgány ďalej zaviedli režim C programu Antivirus, a to na základe zákona č. 300/2020 Zb. a zákona č. 187/2006 Zb. (3), ktoré sa uvádzajú v žiadosti Českej republiky zo 7. augusta 2020. Týmto opatrením sa znižujú nemzdové náklady práce (napríklad príspevky na sociálne zabezpečenie odvádzané zamestnávateľom) malých spoločností (do 50 zamestnancov), ktoré udržia zamestnanosť na úrovni aspoň 90 % úrovne na konci marca 2020 a mzdové náklady na úrovni aspoň 90 % úrovne v marci 2020. Požaduje sa len 90 % z celkových výdavkov na opatrenie, aby sa zabezpečilo, že pomoc sa priradí k výdavkom, ktoré sa použili na udržanie zamestnanosti. Vymeriavací základ je obmedzený na 150 % priemernej hrubej mzdy v Českej republike. Podpora sa môže poskytnúť na celé obdobie od júna do augusta 2020 alebo na jeho časť.

(6)

V rámci programu Pětadvacítka, ktorý bol zavedený zákonom č. 159/2020 Zb. (4), ktorý sa uvádza v žiadosti Českej republiky zo 7. augusta 2020, sa samostatne zárobkovo činným osobám poskytuje kompenzačný bonus vo výške 500 CZK na osobu a kalendárny deň bonusového obdobia, ak sú tieto osoby nútené pozastaviť alebo značne obmedziť svoju hospodársku činnosť nad rámec volatility normálneho obchodovania vzhľadom na riziká ochorenia COVID-19 pre verejné zdravie alebo v dôsledku krízových opatrení prijatých verejnými orgánmi. Program je rozdelený na dve bonusové obdobia: od 12. marca do 30. apríla 2020 a od 1. mája do 8. júna 2020. Kompenzačný bonus predstavuje ušlý príjem vlády, ktorý sa na účely vykonávania nariadenia (EÚ) 2020/672 môže považovať za ekvivalent verejných výdavkov.

(7)

Na základe zákona č. 136/2020 Zb. (v prípade sociálneho zabezpečenia) a zákona č. 134/2020 Zb. (v prípade zdravotného zabezpečenia), ktoré sa uvádzajú v žiadosti Českej republiky zo 7. augusta 2020, orgány zaviedli čiastočné odpustenie príspevkov na sociálne a zdravotné zabezpečenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré počas poskytovania podpory neprerušia svoju činnosť. Odvádzanie príslušných príspevkov splatných každý mesiac od marca do augusta 2020 preberá štát. Odpustená suma je obmedzená na výšku stanovenú zákonom.

(8)

Napokon na základe uznesenia vlády č. 262 z 19. marca 2020, č. 311 z 26. marca, č. 354 z 31. marca, č. 514 zo 4. mája a č. 552 z 18. mája, ako aj na základe § 14 zákona č. 218/2000 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (v prípade samostatne zárobkovo činných osôb v primárnej poľnohospodárskej výrobe a lesníctve) a § 3 písm. h) zákona č. 47/2002 Zb. o podpore malého a stredného podnikania (v prípade ostatných samostatne zárobkovo činných osôb), ktoré sa uvádzajú v žiadosti Českej republiky zo 7. augusta 2020, orgány zaviedli ošetrovné pre samostatne zárobkovo činné osoby. Týmto opatrením sa kompenzuje strata príjmu, ktorá samostatne zárobkovo činným osobám vznikla v dôsledku nutnosti postarať sa o deti alebo odkázané osoby po uzavretí zariadení starostlivosti o deti a zariadení sociálnej starostlivosti. Výška denného príspevku je 424 CZK za marec 2020 a 500 CZK za apríl až jún 2020. Uvedený príspevok sa môže poskytnúť na celé obdobie od 12. marca 2020 do 30. júna 2020 alebo na jeho časť.

(9)

Česká republika spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Česká republika poskytla Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 2 940 446 745 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže nové opatrenia sa týkajú významnej časti podnikov a pracovnej sily v Českej republike. Česká republika zamýšľa 940 446 745 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z finančných prostriedkov Únie a z vlastných finančných prostriedkov.

(10)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Českou republikou a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných aj plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 7. augusta 2020.

(11)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Českej republike pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(12)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(13)

Česká republika by mala Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Česká republika plní uvedené výdavky.

(14)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Českej republiky, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Grécko požiadalo 6. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Grécko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Grécko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 6,4 % a dlh verejnej správy na úrovni 196,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Grécka o 9 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Grécku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Grécka na osobitný príspevok poskytovaný zamestnancom súkromného sektora, ktorým bola z dôvodu krízy pozastavená platnosť pracovnej zmluvy, na náklady na ich sociálne zabezpečenie počas obdobia pozastavenia platnosti pracovnej zmluvy, na osobitný príspevok poskytovaný samostatne zárobkovo činným osobám, režim skráteného pracovného času a príspevky zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie zamestnancov v sezónnych podnikoch terciárneho sektora, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 8.

(4)

Konkrétnejšie sa právnym aktom zo 14. marca 2020 (2), ktorý sa uvádza v žiadosti Grécka zo 6. augusta 2020, zaviedol osobitný príspevok pre zamestnancov súkromného sektora, ktorým bola pozastavená platnosť pracovnej zmluvy. Cieľom tohto opatrenia je chrániť zamestnanosť v spoločnostiach, ktoré zastavujú svoju činnosť na základe verejného príkazu alebo ktoré patria do hospodárskych odvetví výrazne zasiahnutých výskytom ochorenia COVID-19, a týka sa poskytovania osobitného mesačného príspevku vo výške 534 EUR pre zamestnancov, ktorým bola od polovice marca 2020 pozastavená platnosť pracovných zmlúv. Predpokladom na získanie dávky v rámci režimu je to, že zamestnávateľ si ponechá rovnaký počet zamestnancov (to znamená presne tých istých zamestnancov) na obdobie rovnajúce sa obdobiu, počas ktorého bola platnosť pracovnej zmluvy pozastavená.

(5)

Orgány okrem toho zaviedli štátne financovanie príspevkov na sociálne zabezpečenie zamestnancov, ktorí poberajú osobitný príspevok uvedený v odôvodnení 4. Predpokladom na získanie dávky v rámci režimu je to, že zamestnávateľ si ponechá rovnaký počet zamestnancov (to znamená presne tých istých zamestnancov) na obdobie rovnajúce sa obdobiu, počas ktorého bola platnosť pracovnej zmluvy pozastavená.

(6)

Osobitný príspevok pre samostatne zárobkovo činné osoby (ekonómovia, účtovníci, inžinieri, právnici, lekári, učitelia a výskumní pracovníci) sa zavádza v právnom akte z 20. marca 2020 (3), ktorý sa uvádza v žiadosti Grécka zo 6. augusta 2020. Opatrenie sa týka jednorazového osobitného príspevku vo výške 600 EUR za apríl alebo jún 2020 pre takéto samostatne zárobkovo činné osoby.

(7)

Na základe zákona č. 4690/2020 (4), ktorý sa uvádza v žiadosti Grécka zo 6. augusta 2020, bol zavedený režim skráteného pracovného času, ktorý platí od 15. júna 2020 do 15. októbra 2020 vo všetkých spoločnostiach s výnimkou odvetvia leteckej dopravy, v prípade ktorého je možné predĺženie do konca roka 2020. Oprávnené spoločnosti sú spoločnosti, ktoré zaznamenali pokles obratu aspoň o 20 %, pričom toto opatrenie umožňuje skrátenie týždenného pracovného času zamestnancov až o 50 % za podmienky, že sa zachová pracovnoprávny vzťah. Od 15. júna 2020 do 30. júna 2020 štát uhradil 60 % čistých príjmov zamestnanca a 60 % príspevkov zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie za neodpracované hodiny. Od 1. júla 2020 štát okrem 60 % čistých príjmov zamestnancov za neodpracované hodiny uhrádza 100 % príspevkov zamestnávateľa a zamestnanca na sociálne zabezpečenie za neodpracované hodiny.

(8)

A napokon sa v zákone č. 4714/2020 (5), ktorý sa uvádza v žiadosti Grécka zo 6. augusta 2020, zavádza štátne financovanie príspevkov zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie zamestnancov v sezónnych podnikoch. Opatrenie sa zameriava na sezónne podniky v terciárnom sektore, konkrétne na podniky, ktoré majú na základe údajov z roku 2019 v treťom štvrťroku roka koncentrovaných 50 % obratu, a jeho cieľom je financovať príspevky zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie počas mesiacov júl, august a september 2020 za podmienky, že si spoločnosti ponechajú rovnaký počet zamestnancov, aký mali k 30. júnu 2020.

(9)

Grécko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Grécko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné a plánované verejné výdavky zvýšili o 2 728 000 000 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže sa týka nových opatrení, ktoré sa vzťahujú na významnú časť podnikov a pracovnej sily v Grécku.

(10)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Gréckom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 6. augusta 2020.

(11)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Grécku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(12)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať, najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(13)

Grécko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Grécko plní uvedené výdavky.

(14)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Grécka, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Španielsko požiadalo 3. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Španielsko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Španielsko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 10,1 % a dlh verejnej správy na úrovni 115,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Španielska o 10,9 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Španielsku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Španielska na režim skráteného pracovného času a podobné režimy osobitne zacielené na samostatne zárobkovo činné osoby a pracovníkov v odvetví cestovného ruchu, ako aj na podporu opatrení týkajúcich sa verejného zdravia, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 9.

(4)

Konkrétnejšie sa kráľovským zákonným dekrétom č. 8/2020, kráľovským zákonným dekrétom č. 11/2020 a kráľovským zákonným dekrétom č. 24/2020, ktoré sú uvedené v žiadosti Španielska z 3. augusta 2020, zaviedla náhrada mzdy do výšky 70 % základnej mzdy zamestnancov čerpajúcich nútenú dovolenku v rámci režimu skráteného pracovného času ERTE (Expediente de Regulación Temporal de Empleo). Maximálna výška náhrady je 1 098,09 EUR mesačne, pričom ju v závislosti od počtu nezaopatrených detí prijímateľa možno zvýšiť na 1 254,96 EUR mesačne alebo 1 411,83 EUR mesačne.

(5)

Orgány zaviedli aj úplné alebo čiastočné oslobodenie od platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie v závislosti od veľkosti zamestnávateľa a mesiaca v roku, pokiaľ ide o zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje režim ERTE. Toto oslobodenie predstavuje ušlý príjem vlády, ktorý sa na účely vykonávania nariadenia Rady (EÚ) 2020/672 môže považovať za ekvivalent verejných výdavkov.

(6)

Pre samostatne zárobkovo činné osoby zaviedli orgány dávku v prípade „skončenia činnosti“ (čiže úplného alebo čiastočného pozastavenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti) a s ňou súvisiace oslobodenie od platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie. Týmto opatrením sa zabezpečujú mesačné platby podnikom, ktoré musia byť zatvorené, alebo podnikom, ktoré sú síce otvorené, ale znížil sa im obrat o viac ako 75 %.

(7)

Na základe kráľovského zákonného dekrétu č. 15/2020 a uplatnením kráľovského zákonného dekrétu č. 8/2020, ktorý sa uvádza v žiadosti Španielska z 3. augusta 2020, boli zavedené aj osobitné podporné opatrenia pozostávajúce z dávok a oslobodenia od platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie pre zamestnancov zúčastnených na režime ERTE pre „stálych sezónnych pracovníkov“, ktorí v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19 nemohli v plánovanom čase opätovne začať vykonávať činnosť.

(8)

Kráľovským zákonným dekrétom č. 8/2019, kráľovským zákonným dekrétom č. 12/2019, kráľovským zákonným dekrétom č. 7/2020 a kráľovským zákonným dekrétom č. 25/2020, ktoré sa uvádzajú v žiadosti Španielska z 3. augusta 2020, bolo zavedené oslobodenie zamestnávateľov od platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie (vo výške 50 %) na podporu „udržania zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu“ počas núdzového stavu a po jeho skončení pri súčasnom zachovaní minimálnej úrovne sociálnej ochrany niekoľkých kategórií pracovníkov. Priemerné celkové mesačné výdavky a počet osôb, za ktoré dostali spoločnosti dotácie, znamenajú priemerné mesačné výdavky na osobu vo výške približne 192 EUR.

(9)

A napokon Španielsko na základe kráľovského zákonného dekrétu č. 6/2020 a kráľovského zákonného dekrétu č. 13/2020, ktoré sú uvedené v žiadosti Španielska z 3. augusta 2020, rozšírilo nemocenské dávky aj na pracovníkov, ktorí v dôsledku ochorenia COVID-19 nechodili do práce (či už pracovníkov v preventívnej izolácii, alebo nakazených pracovníkov). Toto opatrenie je podobné režimu nehôd na pracovisku (dávky sú teda štedrejšie a vyplácajú sa z fondu sociálneho zabezpečenia od prvého dňa práceneschopnosti), pričom maximálna výška dávok je stanovená na úrovni 75 % základnej mzdy.

(10)

Španielsko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Španielsko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné a plánované verejné výdavky zvýšili o 23 803 573 600 EUR. Zvýšená suma priamo súvisiaca s režimom skráteného pracovného času ERTE a podobnými opatreniami osobitne zacielenými na samostatne zárobkovo činné osoby a pracovníkov v odvetví cestovného ruchu predstavuje náhle a prudké zvýšenie, a to z dôvodu takmer okamžitého a bezprecedentného zvýšenia počtu prijímateľov, na ktorých sa tieto opatrenia vzťahovali, a výšky súvisiacich dávok v Španielsku. Španielsko zamýšľa 1 660 000 000 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z finančných prostriedkov Únie.

(11)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila so Španielskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj so zavedením príslušných opatrení súvisiacich so zdravím v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, ktoré sa uvádzajú v žiadosti z 3. augusta 2020.

(12)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Španielsku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(13)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(14)

Španielsko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Španielsko plní uvedené výdavky.

(15)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Španielska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti. Výška úveru bola stanovená najmä s cieľom zabezpečiť súlad s prudenciálnymi pravidlami platnými pre portfólio úverov vymedzené v nariadení (EÚ) 2020/672,

(1)

Chorvátsko požiadalo 6. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Chorvátsko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Chorvátsko na konci roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 7,1 % a dlh verejnej správy na úrovni 88,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Chorvátska o 10,8 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Chorvátsku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Chorvátska na dotácie na zachovanie pracovných miest v odvetviach zasiahnutých ochorením COVID-19 a na pomoc v oblasti skráteného pracovného času, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 a 5.

(4)

Konkrétnejšie sa na základe zákona o pracovnom trhu (2), ktorý sa uvádza v žiadosti Chorvátska zo 6. augusta 2020, Chorvátsky úrad pre zamestnanosť zaviedol (3) opatrenie spočívajúce v spolufinancovaní miezd pracovníkov podnikov, ktoré zaznamenali pokles príjmov (vo výške 20 % v období od marca do mája 2020 alebo 50 % v júni 2020), a to za podmienky zachovania pracovnoprávneho vzťahu. Za marec 2020 sa výška podpory stanovuje na 3 250,00 HRK na zamestnanca na plný pracovný čas a za apríl, máj a jún 2020 sa mesačná výška podpory stanovuje na 4 000 HRK na zamestnanca na plný pracovný čas.

(5)

Na základe zákona o pracovnom trhu (4) Chorvátsky úrad pre zamestnanosť tiež rozhodol o zavedení opatrenia, ktorým sa poskytuje podpora v prípade dočasného skrátenia pracovného času v období od júna do decembra 2020 podnikom pôsobiacim v ktoromkoľvek odvetví a zamestnávajúcim viac ako 10 zamestnancov, a to za podmienky zachovania pracovnoprávneho vzťahu. Týmto opatrením možno poskytnúť podporu až do výšky 2 000 HRK mesačne na zamestnanca.

(6)

Chorvátsko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Chorvátsko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa v dôsledku prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné a plánované verejné výdavky zvýšili o 1 381 780 800 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, a to z dôvodu takmer okamžitého a bezprecedentného zvýšenia počtu pracovníkov, na ktorých sa tieto opatrenia vzťahovali, a výšky súvisiacich výdavkov v Chorvátsku. Chorvátsko zamýšľa 210 000 000 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z prostriedkov Únie a 151 180 800 EUR z vlastných finančných prostriedkov.

(7)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Chorvátskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 6. augusta 2020.

(8)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Chorvátsku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(9)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(10)

Chorvátsko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Chorvátsko plní uvedené výdavky.

(11)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Chorvátska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Taliansko požiadalo 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Taliansko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Taliansko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 11,1 % a dlh verejnej správy na úrovni 158,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Talianska o 11,2 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Taliansku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Talianska na režimy skráteného pracovného času zamestnancov, príspevky pre samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnancov v poľnohospodárstve so zmluvou na určitý čas, pracovníkov v zábavnom priemysle, spolupracovníkov športových združení, pracovníkov v domácnosti a pracovníkov na vyžiadanie, poukážky na opatrovanie detí, dodatočné dávky za rodičovskú dovolenku a za dovolenku v invalidite, nenávratné granty pre samostatne zárobkovo činné osoby a jednotlivé podniky a daňové úvery na podporu opatrení v oblasti verejného zdravia, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 10.

(4)

Na základe zákonného dekrétu č. 18/2020 (2) a zákonného dekrétu č. 34/2020 (3), ktoré sú uvedené v žiadosti Talianska zo 7. augusta 2020, bolo zavedených viacero opatrení na riešenie vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 vrátane rozšírenia existujúcich režimov skráteného pracovného času (Cassa integrazione guadagni). Týmto opatrením sa pokrýva 80 % zvyčajnej mzdy zamestnancov so zachovanými pracovnými zmluvami pracujúcich v spoločnostiach, ktoré boli v období od 23. februára 2020 do 31. októbra 2020 v dôsledku ochorenia COVID-19 na maximálne 18 týždňov úplne alebo čiastočne zatvorené.

(5)

Pre samostatne zárobkovo činné osoby a živnostníkov orgány zaviedli mesačný príspevok vo výške 600 EUR za marec a apríl 2020. Živnostníci, ktorí zaznamenali počas marca a apríla 2020 medziročné zníženie príjmov minimálne o 33 %, majú nárok aj na príspevok za máj 2020 vo výške 1 000 EUR. Ďalší príspevok vo výške 600 EUR za marec 2020 sa priznáva samostatne zárobkovo činným osobám a živnostníkom zaregistrovaným u súkromných inštitúcií povinného sociálneho zabezpečenia.

(6)

Orgány zaviedli rôzne opatrenia zacielené na konkrétne profesie, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené výskytom ochorenia COVID-19. K týmto opatreniam patrí príspevok vo výške 600 EUR za marec 2020 a vo výške 500 EUR za apríl 2020 pre zamestnancov v poľnohospodárstve so zmluvou na určitý čas; príspevok vo výške 600 EUR mesačne za marec, apríl a máj 2020 pre pracovníkov v zábavnom priemysle (s ročným príjmom do 50 000 EUR); príspevok vo výške 600 EUR mesačne za marec, apríl a máj 2020 pre spolupracovníkov športových združení; príspevok vo výške 600 EUR mesačne za marec, apríl a máj 2020 pre pracovníkov na vyžiadanie a mesačný príspevok vo výške 500 EUR mesačne za apríl a máj 2020 pre pracovníkov v domácnosti.

(7)

Orgány zaviedli aj dve opatrenia na riešenie vplyvu zatvorenia zariadení vzdelávania v rannom detstve a škôl vo forme dávok za rodičovskú dovolenku v trvaní do 30 dní v období od 5. marca 2020 do 31. augusta 2020 pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby s deťmi do 12 rokov (alebo staršími ako 12 rokov, ak sú zdravotne postihnuté, ale chodia do školy) vo výške 50 % ich príjmu a poukážok na opatrovanie detí v maximálnej výške 2 000 EUR ako alternatívu k dávkam za rodičovskú dovolenku, ktoré platia počas rovnakého obdobia. Tieto opatrenia možno považovať za opatrenia podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže sa v ich rámci poskytuje podpora príjmu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám na úhradu nákladov na starostlivosť o deti počas obdobia, keď sú zatvorené školy, vďaka čomu môžu rodičia naďalej chodiť do práce a zabrániť tak ohrozeniu svojho pracovnoprávneho vzťahu.

(8)

Ďalej orgány zaviedli dodatočné dávky za dovolenku v invalidite za maximálne 12 dní v období od 1. marca 2020 do 30. apríla 2020 a za ďalších 12 dní v období od 1. mája 2020 do 30. júna 2020 pre pracovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím alebo pracovníkov s príbuznými s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide o rozšírenie existujúceho režimu, v rámci ktorého majú zamestnanci nárok na tri dni dovolenky v invalidite mesačne.

(9)

Zavedené boli aj nenávratné granty pre samostatne zárobkovo činné osoby a jednotlivé podniky. Výška grantu sa vypočíta na základe poklesu obratu zaznamenaného v apríli 2020 v porovnaní s aprílom 2019 (od minimálnej výšky 1 000 EUR do maximálnej výšky 20 % poklesu obratu).

(10)

A napokon orgány zaviedli dve opatrenia súvisiace so zdravím, a to nový dočasný daňový úver vo výške 60 % nákladov na zlepšenie bezpečnosti pracoviska (v maximálnej výške 80 000 EUR) a nový dočasný daňový úver vo výške 60 % nákladov na dezinfekciu malých podnikov, kancelárií a neziskových organizácií a na nákup ochranných prostriedkov (v maximálnej výške 60 000 EUR). Keďže daňové úvery predstavujú ušlý príjem vlády, môžu sa považovať za ekvivalent verejných výdavkov.

(11)

Taliansko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Taliansko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu zvýšenia súm priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času zamestnancov, príspevkami pre samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnancov v poľnohospodárstve so zmluvou na určitý čas, pracovníkov v zábavnom priemysle, spolupracovníkov športových združení, pracovníkov v domácnosti a pracovníkov na vyžiadanie, poukážkami na opatrovanie detí, dodatočnými dávkami za rodičovskú dovolenku a za dovolenku v invalidite a nenávratnými grantmi pre samostatne zárobkovo činné osoby a jednotlivé podniky skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 28 811 965 628 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže sa týka nových opatrení a rozšírenia existujúcich opatrení, ktoré sa vzťahujú na významnú časť podnikov a pracovnej sily v Taliansku. Taliansko zamýšľa 320 000 000 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z finančných prostriedkov Únie.

(12)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Talianskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj so zavedením príslušných opatrení súvisiacich so zdravím spojených s výskytom ochorenia COVID-19, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 7. augusta 2020.

(13)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Taliansku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(14)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(15)

Taliansko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Taliansko plní uvedené výdavky.

(16)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Talianska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti. Predovšetkým výška úveru bola stanovená s cieľom zabezpečiť súlad s prudenciálnymi pravidlami platnými pre portfólio úverov vymedzené v nariadení (EÚ) 2020/672,

(1)

Litva požiadala 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Litva zaviedla na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 mala mať Litva do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 6,9 % a dlh verejnej správy na úrovni 48,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku predpokladá pokles HDP Litvy o 7,1 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Litve. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Litvy na dotácie na mzdy počas nečinnosti a po nej a na dávky samostatne zárobkovo činným osobám vrátane dávok samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 7.

(4)

Zákonom č. XII-2470 o zamestnanosti, ktorý sa uvádza v žiadosti Litvy zo 7. augusta 2020, sa zaviedol režim vyplácania dotácií zamestnávateľom s cieľom pokryť odhadované mzdy pre každého zamestnanca počas nečinnosti. Zamestnávateľ sa mohol rozhodnúť, či využije dotácie na pokrytie 70 % mzdy, a to najviac do výšky 1,5-násobku minimálnej mzdy, alebo na pokrytie 90 % mzdy (100 % v prípade zamestnancov vo veku 60 a viac rokov), a to najviac do výšky minimálnej mzdy. Zamestnávatelia zapojení do režimu si musia prinajmenšom tri mesiace po skončení vyplácania dotácie udržať aspoň 50 % svojich zamestnancov.

(5)

Dotácie sa vyplácajú aj v prípade zamestnancov, ktorí sa vrátia po čase nečinnosti, a to až počas šiestich mesiacov po ich návrate do práce. Vzhľadom na strop minimálnej mzdy alebo dvojnásobku minimálnej mzdy v závislosti od hospodárskej činnosti vykonávanej zamestnávateľom môže výška dotácií vyplácaná v prvom a druhom mesiaci po návrate dosahovať 100 % mzdy zamestnanca, v treťom a vo štvrtom mesiaci 50 % a v piatom a šiestom mesiaci 30 %. Tieto dotácie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, pretože sú zacielené na poskytovanie podpory príjmu zamestnancom a pomáhajú zachovať existujúce pracovnoprávne vzťahy.

(6)

Úrady zaviedli aj dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť s poľnohospodárskym podnikom alebo farmou zodpovedajúcimi najmenej štyrom hospodárskym veľkostným jednotkám, a to vo výške 257 EUR mesačne, ktoré sa vyplácajú počas obdobia karantény a nasledujúcich dvoch mesiacov. Dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, pretože sú zacielené na ochranu samostatne zárobkovo činných osôb alebo podobných kategórií zamestnancov pred znížením alebo stratou príjmu.

(7)

Dávky sa napokon zaviedli pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť s poľnohospodárskym podnikom alebo farmou s veľkosťou menšou ako štyri hospodárske veľkostné jednotky a na ktoré sa nevzťahuje opatrenie uvedené v odôvodnení 6. Opatrenie pozostáva z jednorazovej platby vo výške 200 EUR pre tých malých poľnohospodárov, ktorí nemali iné zamestnanie. Pre malých poľnohospodárov, ktorí boli okrem svojej samostatnej zárobkovej poľnohospodárskej činnosti zamestnaní a nezarábali viac ako minimálnu mzdu, opatrenie pozostáva z platby vo výške 200 EUR na každý z troch mesiacov obdobia karantény a obdobia núdzového stavu. Toto opatrenie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, pretože je zacielené na ochranu samostatne zárobkovo činných osôb alebo podobných kategórií zamestnancov pred znížením alebo stratou príjmu.

(8)

Litva spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Litva poskytla Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 746 660 000 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže nové opatrenia sa týkajú významnej časti podnikov a pracovnej sily v Litve. Litva zamýšľa 144 350 000 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z finančných prostriedkov Únie.

(9)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Litvou a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami.

(10)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Litve pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(11)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať, najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(12)

Litva by mala Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Litva plní uvedené výdavky.

(13)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Litvy, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Lotyšsko požiadalo 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Lotyšsko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Lotyšsko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 7,3 % a dlh verejnej správy na úrovni 43,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Lotyšska o 7 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Lotyšsku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Lotyšska v dôsledku režimu náhrad pre zamestnancov za neodpracovaný čas a s ním súvisiacich režimov podpory (príspevok za prestoje a bonus na deti pracovníkov), režimu mzdových dotácií pre odvetvie vývozu a platieb na podporu miezd pre zdravotnícky personál a pracovníkov v odvetví kultúry, ako aj výdavkov v oblasti zdravia na osobné ochranné prostriedky a nemocenských dávok vyplácaných v súvislosti s ochorením COVID-19, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 7.

(4)

Režim náhrad pre zamestnancov za neodpracovaný čas sa zaviedol nariadením kabinetu č. 179 (prijatým 31. marca 2020) o príspevku za neodpracovaný čas pre samostatne zárobkovo činné osoby postihnuté šírením ochorenia COVID-19 a nariadením kabinetu č. 165 (prijatým 26. marca 2020) o zamestnávateľoch postihnutých krízou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorí majú nárok na príspevok za neodpracovaný čas a na rozdelenie platby v prípade omeškaných platieb daní na splátky alebo ich odklad až na tri roky, ktoré sa uvádzajú v žiadosti Lotyšska zo 7. augusta 2020. V rámci tohto režimu sa vyplácajú mzdy zamestnancom súkromných spoločností, ktorí si musia čerpať nútenú dovolenku. Týmito náhradami sa pokryje od 50 % do 75 % miezd zamestnancov v závislosti od veľkosti podniku pri strope stanovenom na úrovni 700 EUR mesačne na zamestnanca. S režimom náhrad pre zamestnancov za neodpracovaný čas je spojený režim príspevkov za prestoje a bonus na deti pracovníkov. Na základe nariadenia kabinetu č. 236 o pridelení finančných prostriedkov z programu štátneho rozpočtu „Finančné prostriedky na vnútroštátne núdzové situácie“, ktorý sa uvádza v žiadosti Lotyšska zo 7. augusta 2020, sa v rámci režimu príspevkov za prestoje poskytuje minimálna dávka zamestnancom čerpajúcim nútenú dovolenku alebo samostatne zárobkovo činným osobám, ak nemajú nárok na podporu v rámci režimu náhrad pre zamestnancov za neodpracovaný čas z dôvodov, ktoré s nimi nesúvisia, alebo v rámci neho dostávajú menej ako 180 EUR. Touto dávkou sa zabezpečuje minimálna úroveň podpory, aby všetci zamestnanci alebo všetky samostatne zárobkovo činné osoby dostávali dávku minimálne 180 EUR mesačne.

V rámci režimu bonusov na deti sa poskytuje dodatočná podpora zamestnancom na nútenej dovolenke, ktorí majú nezaopatrené deti. Toto opatrenie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže sa v jeho rámci poskytuje podpora príjmu zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorou sa prispeje na úhradu nákladov na starostlivosť o deti počas obdobia, keď sú zatvorené školy, vďaka čomu môžu rodičia naďalej pracovať a zabrániť tak ohrozeniu svojho pracovnoprávneho vzťahu.

(5)

V informačnej správe o opatreniach na prekonanie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a oživenie hospodárstva sa zaviedol režim mzdových dotácií pre odvetvia cestovného ruchu a vývozu, ktorý je pokračovaním režimu náhrad pre zamestnancov za neodpracovaný čas zameraným konkrétne na odvetvia cestovného ruchu a vývozu. Toto opatrenie sa vzťahuje na príjemcu, ktorý preukáže, že prostriedky sa využijú na úhradu mzdových nákladov.

(6)

Orgány zaviedli dva režimy platieb na podporu miezd pre zdravotnícky personál a pracovníkov v odvetví kultúry. Na základe zákona o opatreniach na predchádzanie hrozbe šírenia ochorenia COVID-19 pre štát a jeho dôsledkom a potlačenie tejto hrozby a dôsledkov, zákona o potlačení dôsledkov šírenia infekcie COVID-19 a výnosu kabinetu č. 303 o pridelení finančných prostriedkov z programu štátneho rozpočtu „Finančné rezervy“, ktoré Lotyšsko uviedlo vo svojej žiadosti zo 7. augusta 2020, predstavujú platby na podporu miezd granty pre zdravotníctvo a kultúru na podporu vyplácania miezd zamestnancom čerpajúcim nútenú dovolenku. Oba režimy sú podmienené tým, že granty sa použijú na úhradu mzdových nákladov.

(7)

Lotyšsko napokon zaviedlo dve opatrenia v oblasti zdravia. Na základe výnosov kabinetu č. 79, 118 a 220 o pridelení finančných prostriedkov z programu štátneho rozpočtu „Finančné prostriedky na núdzové situácie“, ktoré sa uvádzajú v žiadosti Lotyšska zo 7. augusta 2020, orgány zvýšili výdavky v oblasti zdravia na osobné ochranné prostriedky a ďalší zdravotnícky materiál s cieľom zaistiť zdravie a bezpečnosť zamestnancov verejného sektora, a najmä zdravotníckych pracovníkov. Okrem toho na základe nariadenia kabinetu č. 380 z 9. júna 2020 o prostriedkoch na zabezpečenie epidemiologickej bezpečnosti nevyhnutnej pre inštitúcie uvedené v zozname prioritných inštitúcií a potrieb, ktoré sa uvádza v žiadosti Lotyšska zo 7. augusta 2020, vládne orgány vyplácali nemocenské dávky v súvislosti s ochorením COVID-19, prostredníctvom ktorých vládne orgány vyplácali podporu pri práceneschopnosti ľuďom, ktorí nemohli chodiť do práce v dôsledku požiadavky na absolvovanie domácej izolácie alebo domácej karantény. Za normálnych okolností by časť nemocenskej dávky musel vyplácať zamestnávateľ, ale v rámci tohto režimu hradí náklady v plnej výške štát.

(8)

Lotyšsko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Lotyšsko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu zvýšenej sumy priamo súvisiacej s režimom náhrad pre zamestnancov za neodpracovaný čas a so súvisiacimi režimami podpory, ako aj s režimom mzdových dotácií pre odvetvie vývozu, zdravotnícky personál a pracovníkov v odvetví kultúry skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 212 808 280 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže nové opatrenia sa týkajú významnej časti podnikov a pracovnej sily v Lotyšsku. Lotyšsko zamýšľa 20 108 280 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z vlastných finančných prostriedkov.

(9)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Lotyšskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj so zavedením príslušných opatrení súvisiacich so zdravím a spojených s výskytom ochorenia COVID-19, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 7. augusta 2020.

(10)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Lotyšsku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(11)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(12)

Lotyšsko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla posúdiť rozsah, v akom Lotyšsko plní uvedené výdavky.

(13)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Lotyšska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa uplatnili zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Malta požiadala 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Malta zaviedla na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 mala mať Malta do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 6,7 % a dlh verejnej správy na úrovni 50,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Malty o 6,0 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily na Malte. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Malty na opatrenia týkajúce sa mzdového príplatku, dávky v invalidite a rodičovskej dávky, ako aj na podporu opatrení v oblasti verejného zdravia na účel poskytovania nemocenskej dávky, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 7.

(4)

Zákonom o maltských podnikoch (kapitola 463 Zbierky zákonov Malty)/L-Att dwar il-Korporazzjoni għall-Intrapriża ta‘ Malta (Kap. 463 tal-Liġijiet ta‘ Malta) a oznámením vlády č. 389 z 13. apríla 2020/Notifikazzjoni tal-Gvern Nru 389 tat-13 ta‘ April 2020, ktoré sa uvádzajú v žiadosti Malty zo 7. augusta 2020, sa zaviedol mzdový príplatok COVID-19, ktorý je určený zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám a vypláca sa s cieľom riešiť prerušenie práce spôsobené pandémiou. Zamestnanci na plný pracovný čas pracujúci v odvetviach najviac postihnutých krízou, ktoré sú uvedené v prílohe A voznámení vlády (napr. odvetvie stravovacích a ubytovacích služieb), sú oprávnení na mesačnú mzdovú podporu vo výške 800 EUR. Zamestnanci na plný pracovný čas v menej postihnutých odvetviach, ktoré sú uvedené v prílohe B oznámenia vlády, môžu dostať mesačný príspevok 160 EUR. V júli 2020 sa tento režim predĺžil do septembra 2020 a prehodnotil sa zoznam odvetví uvedených v oboch prílohách. Zamestnancom na plný pracovný čas v odvetviach, ktoré sa v rámci režimu pôvodne podporovali, ale v aktualizovanej prílohe A ani B nie sú uvedené, sa poskytne pomoc v podobe mzdového príplatku vo výške 600 EUR.

(5)

Oznámením vlády č. 331 z 25. marca 2020/Notifikazzjoni tal-Gvern Nru 331 tal-25 ta‘ Marzu 2020, ktoré sa uvádza v žiadosti Malty zo 7. augusta 2020, sa zaviedla dávka v invalidite COVID-19, ktorá osobám so zdravotným postihnutím pracujúcim v súkromnom sektore umožňuje zostať doma zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov, pričom ich zmluva so zamestnávateľom zostáva v platnosti. Výška týždennej dávky pre zamestnancov na plný pracovný čas je 166,15 EUR.

(6)

Oznámením vlády č. 330 z 25. marca 2020/Notifikazzjoni tal-Gvern Nru 330 tal-25 ta‘ Marzu 2020, ktoré sa uvádza v žiadosti Malty zo 7. augusta 2020, sa zaviedol režim rodičovských dávok COVID-19, v rámci ktorého sa dávka poskytuje rodičom pracujúcim v súkromnom sektore, ktorí musia zostať doma, aby sa starali o svoje školopovinné deti. Dávka sa poskytuje pod podmienkou, že rodič si nemôže plniť pracovné povinnosti prostredníctvom režimu telepráce. Zamestnanci na plný pracovný čas sú oprávnení na týždennú priamu platbu vo výške 166,15 EUR.

(7)

Napokon sa oznámením vlády č. 353 z 30. marca 2020/Notifikazzjoni tal-Gvern Nru 353 tat-30 ta‘ Marzu 2020, ktoré sa uvádza v žiadosti Malty zo 7. augusta 2020, od 27. marca 2020 zavádza opatrenie týkajúce sa nemocenskej dávky COVID-19, ktorá sa poskytuje osobám zamestnaným v súkromnom sektore, ktorým bolo nariadené zostať doma, a preto nemôžu odísť z domu a nastúpiť do práce. Oprávnené osoby sú osoby, ktoré nemôžu pracovať z domu a počas neprítomnosti v práci im zamestnávateľ neposkytuje mzdu. Oprávnené osoby dostávajú týždennú priamu platbu vo výške 166,15 EUR.

(8)

Malta spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Malta poskytla Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu zvýšenej sumy priamo súvisiacej so mzdovým príplatkom COVID-19, dávkou v invalidite COVID-19 a rodičovskou dávkou COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 243 632 000 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže nové opatrenia sa týkajú významnej časti podnikov a pracovnej sily na Malte.

(9)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Maltou a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných aj plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj so zavedením príslušných opatrení súvisiacich so zdravím a spojených s výskytom ochorenia COVID-19, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 7. augusta 2020.

(10)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Malte pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(11)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(12)

Malta by mala Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla posúdiť rozsah, v akom Malta plní uvedené výdavky.

(13)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Malty, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa uplatnili zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Poľsko požiadalo 6. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Poľsko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať dramatický dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Poľsko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 9,5 % a dlh verejnej správy na úrovni 58,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Poľska o 4,6 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Poľsku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Poľska vzhľadom na zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, všetky sociálne družstvá (bez ohľadu na množstvo zamestnancov) a spoločnosti zamestnávajúce do 50 zamestnancov, dávku za prestoje pre samostatne zárobkovo činné osoby a osoby pracujúce na základe občianskoprávnych zmlúv, dotácie na mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie, dotácie pre samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov a úvery poskytované samostatne zárobkovo činným osobám, mikropodnikom a mimovládnym organizáciám, ktoré možno transformovať na dotácie, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 8.

(4)

Konkrétnejšie sa v zákone z 2. marca 2020 o konkrétnych riešeniach v oblasti prevencie ochorenia COVID-19, ďalších infekčných chorôb a krízových situácií, ktoré spôsobujú, boja proti nim a ich eradikácie (2), ktorý sa uvádza v žiadosti Poľska zo 6. augusta 2020, zaviedlo dočasné zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, všetky sociálne družstvá (bez ohľadu na počet zamestnancov) a spoločnosti zamestnávajúce do 50 zamestnancov na ochranu pracovísk v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19. Toto zníženie platilo v období od marca do mája 2020. Spoločnosti zamestnávajúce do 10 zamestnancov a vo väčšine prípadov samostatne zárobkovo činné osoby a všetky sociálne družstvá (bez ohľadu na počet zamestnancov) mohli využiť zníženie v plnej výške, zatiaľ čo pre subjekty s 10 až 50 zamestnancami bolo toto zníženie vo výške 50 %. Dočasné zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže je zacielené na ochranu samostatne zárobkovo činných osôb pred znížením alebo stratou príjmov a v prípade spoločností zamestnávajúcich do 50 zamestnancov a všetkých sociálnych družstiev sa ním podporujú osoby, ktoré v nich zostanú zamestnané až do konca platnosti opatrenia. Dočasné zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie predstavuje pre vládu ušlý príjem, ktorý sa na účely vykonávania nariadenia (EÚ) 2020/672 môže považovať za ekvivalent verejných výdavkov.

(5)

Orgány okrem toho zaviedli dávku za prestoje pre samostatne zárobkovo činné osoby a osoby pracujúce na základe občianskoprávnych zmlúv, ktoré v dôsledku krízy zaznamenali zníženie príjmov. Toto opatrenie pozostáva z paušálnej dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby (vo výške 50 % alebo 80 % minimálnej mzdy v závislosti od miery poklesu príjmov) a osoby pracujúce na základe neštandardných pracovných zmlúv (vo výške do 80 % minimálnej mzdy) a jeho cieľom je kompenzovať im pokles príjmov.

(6)

Boli zavedené dotácie na mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie, ktoré sú podmienené poklesom obratu v dôsledku krízy. O dočasné spolufinancovanie nákladov na mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie môžu požiadať podniky všetkých veľkostí. Dotácie na mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, pokiaľ ide o výdavky, ktoré vznikli spoločnostiam a iným subjektom využívajúcim skrátený pracovný čas alebo dobrovoľne skracujúcim pracovný čas alebo v prípadoch, keď boli zamestnanci nepretržite zamestnaní až do obdobia, o ktorom existujú najnovšie dostupné údaje o výsledkoch, keďže od spoločností sa vyžaduje zachovanie zamestnanosti buď počas obdobia skráteného pracovného času, alebo až do obdobia, o ktorom existujú najnovšie dostupné údaje o výsledkoch.

(7)

Orgány zaviedli dotácie pre samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov. V rámci týchto dotácií sa poskytuje dočasné spolufinancovanie časti nákladov na prevádzku podniku, ktoré vznikli fyzickým osobám bez zamestnancov. Výška dotácie závisí od miery poklesu obratu a pohybuje sa od 50 % do 90 % minimálnej mzdy.

(8)

A napokon orgány zaviedli opatrenie, v rámci ktorého sa samostatne zárobkovo činným osobám, mikropodnikom a mimovládnym organizáciám poskytujú úvery, ktoré možno transformovať na granty. V rámci tohto opatrenia sa poskytujú mikroúvery vo výške do 5 000 PLN. Tieto úvery možno transformovať na granty, ak bude prijímateľ tri mesiace po vyplatení úveru pokračovať v podnikateľskej činnosti. Podľa nariadenia (EÚ) 2020/672 by sa mali podporiť iba výdavky v súvislosti s úvermi, ktoré sa transformujú na granty, aby bola splnená požiadavka, na základe ktorej musí ísť o verejné výdavky.

(9)

Poľsko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Poľsko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 11 668 118 894 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže sa týka tak nových opatrení, ako aj rozšírenia existujúcich opatrení, ktoré sa vzťahujú na významnú časť podnikov a pracovnej sily v Poľsku.

(10)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Poľskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami.

(11)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Poľsku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(12)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok prípadných postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(13)

Poľsko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Poľsko plní uvedené výdavky.

(14)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Poľska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti. Predovšetkým výška úveru bola stanovená s cieľom zabezpečiť súlad s prudenciálnymi pravidlami platnými pre portfólio úverov vymedzené v nariadení (EÚ) 2020/672,

(1)

Portugalsko požiadalo 11. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje úsilie na vnútroštátnej úrovni pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Portugalsko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo Portugalsko do konca roka 2020 dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 6,5 % HDP a dlh verejných financií na úrovni 131,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa predpokladá, že HDP Portugalska klesne v roku 2020 o 9,8 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Portugalsku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Portugalska v súvislosti s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj k využívaniu príslušných opatrení súvisiacich so zdravím v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 17.

(4)

Zákonom č. 7/2009 z 12. februára, ktorý sa uvádza v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa zavádza opatrenie na podporu pre udržanie pracovných zmlúv prostredníctvom dočasného prerušenia práce alebo skrátenia bežného pracovného času zakotveného v portugalskom zákonníku práce. V rámci opatrenia sa oprávneným podnikom poskytuje dávka na pokrytie 70 % odmeny zamestnancov, pričom výška odmeny zamestnancov sa rovná dvom tretinám ich bežného hrubého platu. Táto dvojtretinová oprava podlieha dolnej hranici rovnajúcej sa vnútroštátnej minimálnej mzde a hornej hranici rovnajúcej sa trojnásobku vnútroštátnej minimálnej mzdy. Oprávnené podniky museli pozastaviť svoju podnikateľskú činnosť alebo čeliť značným stratám príjmov.

(5)

Základom pre zavedenie viacerých opatrení na riešenie vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 bol zákonný dekrét č. 10-G/2020 z 26. marca a zákonný dekrét č. 27-B/2020 z 19. júna, ktoré sa uvádzajú v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020. To zahŕňa novú a zjednodušenú osobitnú podporu pre udržanie pracovných zmlúv prostredníctvom dočasného prerušenia práce alebo skrátenia bežného pracovného času. Toto opatrenie je podobné opatreniu uvedenému v odôvodnení 4, ale má zjednodušené postupy umožňujúce rýchlejší prístup k finančným prostriedkom. V rámci opatrenia sa oprávneným podnikom poskytuje dávka na pokrytie 70 % odmeny zamestnancov, pričom výška odmeny zamestnancov sa rovná dvom tretinám ich bežného hrubého platu, ako aj oslobodenie zamestnávateľa od platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie. Táto dvojtretinová oprava podlieha dolnej hranici rovnajúcej sa vnútroštátnej minimálnej mzde a hornej hranici rovnajúcej sa trojnásobku vnútroštátnej minimálnej mzdy. Oprávnené podniky museli počas 30 dní predchádzajúcich podaniu žiadosti o podporu pozastaviť svoju podnikateľskú činnosť alebo čeliť stratám príjmov vo výške aspoň 40 % v porovnaní s tým istým mesiacom predchádzajúceho roka alebo s mesačným priemerom počas dvoch mesiacov pred uvedeným obdobím. Opatrenie bolo niekoľkokrát rozšírené, a to aj prostredníctvom revízie výpočtu odmeny zamestnancov na štyri pätiny ich bežného hrubého platu a zavedením postupného zrušenia úľav na príspevky na sociálne zabezpečenie v prípade podnikov, ktoré toto opatrenie využívajú. Keďže na účely nariadenia (EÚ) 2020/672 úľava na príspevky na sociálne zabezpečenie predstavuje pre vládu ušlý príjem, možno ich považovať za rovnocenné s verejnými výdavkami.

(6)

V prípadoch, keď sa podniky nachádzajú v kríze v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19, využívajú opatrenia uvedené v odôvodnení 4 alebo 5 a majú program odbornej prípravy schválený vnútroštátnymi verejnými službami zamestnanosti a odbornej prípravy v rámci osobitných programov odbornej prípravy, zamestnanci a spoločnosti môžu dostať príspevok na odbornú prípravu na pokrytie náhrady príjmu, ako aj súvisiacich nákladov na odbornú prípravu, ktorá sa má uskutočniť počas pracovných hodín ako alternatíva k skráteniu pracovného času.

(7)

Orgány navyše zaviedli osobitné opatrenie podpory pre podniky na obnovenie podnikateľskej činnosti. S cieľom uľahčiť opätovné zaradenie do pracovného procesu, ako aj udržanie pracovných miest môžu podniky, ktorých zamestnanci využívali opatrenia uvedené v odôvodnení 4 alebo 5, získať dávku, ktorá sa rovná buď vnútroštátnej minimálnej mzde za každého dotknutého zamestnanca vyplatenej v jednej splátke, alebo dvojnásobku vnútroštátnej minimálnej mzdy pripadajúcej na každého dotknutého zamestnanca vyplatenej postupne v priebehu šiestich mesiacov. Ak sa podpora poskytuje postupne, podniky môžu takisto využívať čiastočné oslobodenie zamestnávateľov od príspevkov na sociálne zabezpečenie vo výške 50 % v súvislosti s príslušnými zamestnancami.

(8)

Orgány napokon podľa zákonného dekrétu č. 27-B/2020 z 19. júna a zákonného dekrétu č. 58-A/2020 zo 14. augusta zaviedli príspevok na stabilizáciu príjmov pre zamestnancov, ktorí využívajú opatrenia uvedené v odôvodnení 4 alebo 5. Oprávnení zamestnanci sú tí, ktorých hrubý plat za február 2020 nepresiahol dvojnásobok vnútroštátnej minimálnej mzdy. Zamestnanci poberajú dávku rovnajúcu sa rozdielu medzi hrubým platom z februára 2020 a platom, ktorý mal zamestnanec v období, keď sa naňho vzťahoval jeden z dvoch uvedených podporných režimov, s dolnou hranicou 100 EUR a hornou hranicou 351 EUR.

(9)

Zákonným dekrétom č. 10-A/2020 z 13. marca a zákonom č. 2/2020 z 31. marca (2), ktoré sa uvádzajú v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa zavádza osobitná podpora pre samostatne zárobkovo činné osoby, neformálnych pracovníkov a riadiacich partnerov. V rámci opatrenia sa poskytuje mesačná dávka rovnajúca sa buď registrovanému príjmu fyzickej osoby, s hornou hranicou 438,81 EUR, ak je príjem nižší ako 658,21 EUR, alebo dvom tretinám registrovaného príjmu fyzických osôb s hornou hranicou 438,81 EUR, ak je príjem vyšší ako 658,21 EUR. Od 13. marca do 30. júna 2020 sa na celkovú výšku mesačnej podpory uplatňovala pôvodná dolná hranica vo výške 219,41 EUR. Oprávnenými žiadateľmi sú osoby, ktoré počas 30 dní predchádzajúcich podaniu žiadosti o podporu pozastavili svoju podnikateľskú činnosť alebo čelili stratám príjmov vo výške aspoň 40 % v porovnaní s tým istým mesiacom predchádzajúceho roka alebo s mesačným priemerom počas dvoch mesiacov pred uvedeným obdobím.

(10)

Zákonným dekrétom č. 10-A/2020 z 13. marca, ktorý sa uvádza v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa zavádzajú rodinné prídavky pre zamestnancov, ktorí nemôžu pracovať z dôvodu potreby pomáhať svojim deťom mladším ako 12 rokov alebo iným závislým osobám. V rámci opatrenia sa poskytuje dávka pokrývajúca 50 % odmeny zamestnancov. Odmeny zamestnancov v zásade zodpovedajú dvom tretinám bežného hrubého platu, pričom dolná hranica sa rovná vnútroštátnej minimálnej mzde a horná hranica je trojnásobkom vnútroštátnej minimálnej mzdy. Toto opatrenie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ktoré sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže poskytuje podporu príjmu pre zamestnancov, ktorá pomôže pokryť náklady na starostlivosť o deti počas uzavretia škôl, a tým umožní rodičom pokračovať v práci, čím sa predíde ohrozeniu ich zamestnania.

(11)

Vládnym nariadením č. 3485-C/2020 zo 17. marca, vládnym nariadením č. 4395/2020 z 10. apríla a vládnym nariadením č. 5897-B/2020 z 28. mája, ktoré sa uvádzajú v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa zavádza osobitné opatrenie podpory pre udržanie pracovných zmlúv školiteľov vzhľadom na zrušenie odbornej prípravy. Verejná podpora pozostáva z dávky na pokrytie platu školiteľov aj napriek tomu, že sa odborná príprava neuskutočňuje.

(12)

Uznesením rady vlády autonómneho regiónu Azory č. 97/2020 z 8. apríla, uznesením rady vlády autonómneho regiónu Azory č. 120/2020 z 28. apríla, uznesením rady vlády autonómneho regiónu Azory č. 128/2020 z 5. mája, uznesením rady vlády autonómneho regiónu Azory č. 129/2020 z 5. mája, uznesením rady vlády autonómneho regiónu Azory č. 195/2020 z 5. mája, uznesením rady vlády autonómneho regiónu Azory č. 196/2020 z 15. júla a uznesením rady vlády autonómneho regiónu Azory č. 200/2020 zo 17. júla, ktoré sa uvádzajú v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa zavádzajú viaceré regionálne opatrenia v oblasti zamestnanosti v autonómnom regióne Azory. Osobitné opatrenia, vrátane regionálnych príplatkov k celoštátnym režimom, konkrétne k režimu skráteného pracovného času, a podpory pre samostatne zárobkovo činné osoby a pre podniky na obnovenie podnikateľskej činnosti, sú určené na udržanie zamestnanosti v autonómnom regióne Azory počas výskytu ochorenia COVID-19. Podpora v rámci opatrení je podmienená udržaním pracovných zmlúv, ako aj podnikateľskej činnosti.

(13)

Uznesením vlády autonómneho regiónu Madeira č. 101/2020 z 13. marca a nariadením č. 133-B/2020 podpredsedníctva vlády autonómneho regiónu Madeira a regionálneho sekretariátu pre sociálne začlenenie a občianstvo z 22. apríla, ktoré sa uvádzajú v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa zavádzajú viaceré regionálne opatrenia v oblasti zamestnanosti v autonómnom regióne Madeira. Osobitné opatrenia, vrátane regionálnych príplatkov k celoštátnym režimom, konkrétne k režimu skráteného pracovného času, a podpory pre samostatne zárobkovo činné osoby a pre podniky na obnovenie podnikateľskej činnosti, sú určené na udržanie zamestnanosti na Madeire počas výskytu ochorenia COVID-19. Podpora v rámci opatrení je podmienená udržaním pracovných zmlúv, ako aj podnikateľskej činnosti.

(14)

Zákonným dekrétom č. 10-A/2020 z 13. marca a zákonom č. 2/2020 z 31. marca (3), ktoré sa uvádzajú v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa stanovuje príspevok pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí dočasne nemôžu vykonávať odbornú činnosť, pretože sú v preventívnej izolácii. Takíto pracovníci majú nárok na príspevok vo výške svojho základného platu. Uvedenými právnymi aktmi sa zavádza aj príspevok na nemocenské dávky v dôsledku nakazenia ochorením COVID-19. V porovnaní so štandardným systémom nemocenských dávok v Portugalsku sa na poskytnutie príspevku na nemocenské dávky v dôsledku nakazenia ochorením COVID-19 nevzťahuje čakacie obdobie. Verejná podpora pozostáva z dávky, ktorá sa rovná hrubému platu.

(15)

Zákonným dekrétom č. 10-A/2020 z 13. marca, ktorý sa uvádza v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa umožňuje nákup osobných ochranných prostriedkov, ktoré sa budú používať na pracovisku, najmä vo verejných nemocniciach, na príslušných ministerstvách, v obciach a autonómnych regiónoch Azory a Madeira ako opatrenie súvisiace so zdravím. Právnym aktom sa navyše zavádza kampaň v oblasti hygieny v školách, ktorej cieľom je zabezpečiť bezpečný návrat učiteľov, iných členov personálu a študentov do školy.

(16)

Orgány zaviedli testovanie nakazenia ochorením COVID-19 v prípade hospitalizovaných pacientov a pracovníkov verejných nemocníc, ako aj zamestnancov zariadení opatrovateľskej starostlivosti a zariadení starostlivosti o deti. Náklady na testovanie sú financované zo všeobecného rozpočtu, a preto je bez výslovného právneho základu.

(17)

Napokon zákonom č. 27-A/2020 z 24. júla, ktorý sa uvádza v žiadosti Portugalska z 11. augusta 2020, sa zavádzajú osobitné odmeny pre zamestnancov Národnej zdravotnej služby zapojených do boja proti výskytu ochorenia COVID-19. Pozostávajú z výkonnostného bonusu vyplateného iba raz, ktorý zodpovedá 50 % bežného hrubého platu zamestnanca.

(18)

Portugalsko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Portugalsko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa skutočné a plánované verejné výdavky zvýšili o 5 934 462 488 EUR, a to z dôvodu vnútroštátnych opatrení prijatých na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov výskytu ochorenia COVID-19. Zvýšenie priamo súvisiace s uvedenými opatreniami, ako sú režimy skráteného pracovného času alebo podobné opatrenia, predstavuje náhle a prudké zvýšenie, pretože sa týka tak nových opatrení, ako aj zvýšenia dopytu po existujúcich opatreniach, ktoré sa spolu týkajú významného podielu podnikov a pracovnej sily v Portugalsku.

(19)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Portugalskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj využívanie príslušných opatrení súvisiacich so zdravím v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, ktoré sa uvádzajú v žiadosti z 11. augusta 2020.

(20)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Portugalsku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(21)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať, najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(22)

Portugalsko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov s cieľom umožniť Komisii posúdiť rozsah, v akom Portugalsko plní uvedené výdavky.

(23)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Portugalska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Rumunsko požiadalo 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Rumunsko zaviedlo na obmedzenie jeho šírenia, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Rumunsko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 9,2 % a dlh verejnej správy na úrovni 46,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Rumunska o 6,0 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Rumunsku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Rumunska na režimy skráteného pracovného času a podobné opatrenia, ako aj na opatrenia súvisiace so zdravím, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 11.

(4)

Na základe mimoriadneho nariadenia vlády č. 30/2020 (2), ktoré sa uvádza v žiadosti Rumunska zo 7. augusta 2020, sa poskytuje dávka pre zamestnancov zamestnávateľov, ktorí v dôsledku vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 obmedzili alebo dočasne prerušili činnosť. Maximálna výška tejto dávky je 75 % základnej mzdy týchto zamestnancov (nie však viac ako 75 % priemernej hrubej mzdy v hospodárstve) počas trvania núdzového stavu.

(5)

Mimoriadnym nariadením vlády č. 92/2020 (3), ktoré sa uvádza v žiadosti Rumunska zo 7. augusta 2020, sa zaviedla dávka pre osoby s pozastavenou platnosťou pracovnej zmluvy aspoň na 15 dní počas núdzového alebo pohotovostného stavu, a to za predpokladu zachovania ich pracovnoprávneho vzťahu do 31. decembra 2020. Táto dávka predstavuje 41,5 % hrubej základnej mzdy týchto zamestnancov (nie však viac ako 41,5 % priemernej hrubej mzdy v hospodárstve).

(6)

Mimoriadnym nariadením vlády č. 132/2020 (4) sa zaviedol režim skráteného pracovného času, v rámci ktorého má zamestnávateľ v prípade dočasného obmedzenia činnosti v dôsledku núdzového alebo pohotovostného stavu možnosť skrátiť pracovný čas zamestnancov až o 50 %. Počas obdobia skráteného pracovného času dotknutí zamestnanci dostávajú odškodné vo výške 75 % rozdielu medzi hrubou mzdou za bežný pracovný čas a skutočnou mzdou.

(7)

Pre samostatne zárobkovo činné osoby a osoby v slobodnom povolaní boli zavedené dve opatrenia. Osobám, ktoré prestali v dôsledku vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 pracovať úplne, štát poskytuje dávku vo výške 75 % ich priemernej hrubej mzdy (5). Osobám so skráteným pracovným časom štát poskytuje dávku vo výške až do 41,5 % ich priemernej hrubej mzdy.

(8)

Pre nádenníkov, ktorí prestali pracovať z dôvodu pozastavenia podnikateľských činností v dôsledku vplyvov výskytu ochorenia COVID-19, orgány zaviedli opatrenie, v rámci ktorého sa im maximálne na obdobie troch mesiacov poskytuje podporný príspevok vo výške 35 % náležitej odmeny za pracovný deň.

(9)

Mimoriadnym nariadením vlády č. 11/2020 (6), ktoré sa uvádza v žiadosti Rumunska zo 7. augusta 2020, sa poskytuje bonus za dodatočnú prácu pre pracovníkov špecializovaných štruktúr Národného inštitútu verejného zdravia, okresných riaditeľstiev pre verejné zdravie a/alebo riaditeľstva pre verejné zdravie v Bukurešti, ktorí koordinujú a vykonávajú opatrenia v oblasti prevencie a obmedzovania udalostí vyhlásených Svetovou zdravotníckou organizáciou za globálne ohrozenie verejného zdravia v dôsledku nákazy ochorením COVID-19. V rámci tohto opatrenia sa poskytuje dávka na úrovni 75 % základnej mzdy za hodiny odpracované počas bežného pracovného času a 100 % základnej mzdy za hodiny odpracované počas víkendov, štátnych sviatkov a ostatných dní pracovného pokoja. Uvedené opatrenie možno považovať za opatrenie súvisiace so zdravím podľa nariadenia (EÚ) 2020/672.

(10)

Pre zamestnancov národného systému obrany, ústavov na výkon trestu a zariadení verejného zdravia a zamestnancov ďalších kategórií stanovených na základe ministerských vyhlášok zaviedli orgány bonus na starostlivosť o deti. Táto dávka je podmienená tým, že druhý rodič nevyužíva iné práva, ktorými sa rodičom poskytujú dni voľna na dohľad nad deťmi v prípade dočasného zatvorenia vzdelávacích zariadení. Uvedené opatrenie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže sa v jeho rámci poskytuje podpora príjmu zamestnancom, ktorou sa prispeje na úhradu nákladov na starostlivosť o deti počas obdobia, keď sú zatvorené školy, vďaka čomu môžu rodičia naďalej pracovať a zabrániť tak ohrozeniu svojho pracovnoprávneho vzťahu.

(11)

A napokon sa v zákone č. 56/2020 (7), ktorý sa uvádza v žiadosti Rumunska zo 7. augusta 2020, zavádza bonus za osobitne nebezpečné podmienky vo výške až do 30 % mzdy pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na zdravotníckych úkonoch v boji proti ochoreniu COVID-19.

(12)

Rumunsko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Rumunsko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu zvýšenia súm priamo súvisiacich s dávkami v technickej nezamestnanosti pre zamestnancov a osoby v iných ako zamestnaneckých kategóriách, dávkou pre zamestnancov a osoby v iných ako zamestnaneckých kategóriách vracajúce sa do práce, ako aj s chystaným režimom skráteného pracovného času, podporným príspevkom pre nádenníkov a bonusom na starostlivosť o deti pre osobitných pracovníkov skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 4 370 779 006 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže sa týka nových opatrení, ktoré sa vzťahujú na významnú časť podnikov a pracovnej sily v Rumunsku. Rumunsko zamýšľa 271 534 419 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z finančných prostriedkov Únie.

(13)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Rumunskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ako aj so zavedením príslušných opatrení súvisiacich so zdravím a spojených s výskytom ochorenia COVID-19, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 7. augusta 2020.

(14)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť finančná pomoc s cieľom pomôcť Rumunsku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(15)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať, najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(16)

Rumunsko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla posúdiť rozsah, v akom Rumunsko plní uvedené výdavky.

(17)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Rumunska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa uplatnili zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Slovinsko požiadalo 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Slovinsko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Slovinsko do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 7,2 % a dlh verejnej správy na úrovni 83,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Slovinska o 7,0 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Slovinsku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Slovinska na režimy skráteného pracovného času a podobné opatrenia, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 9.

(4)

V zákone o predbežnom opatrení o mdzách a príspevkoch (ZIUPPP) (2) a v zákone, ktorým sa stanovujú intervenčné opatrenia na obmedzenie epidémie ochorenia COVID-19 a zmiernenie jeho dôsledkov pre občanov a hospodárstvo (ZIUZEOP) (3), ktoré sa uvádzajú v žiadosti Slovinska zo 7. augusta 2020, bol zavedený režim náhrady miezd pre zamestnancov, ktorí nepracovali (alebo čakali na prácu) v dôsledku dočasnej neschopnosti zamestnávateľov zabezpečiť im prácu spôsobenej podnikateľskými dôvodmi, vyššou mocou alebo karanténou. Maximálna výška splatnej dávky v rámci tohto režimu je 80 % priemernej mzdy zamestnancov za posledné tri mesiace, pričom táto dávka nesmie byť nižšia ako minimálna mzda v Slovinsku a je podmienená udržaním zamestnanca počas jej poberania zamestnávateľom. Režim platil od 13. marca 2020 do 31. mája 2020. Na základe zákona, ktorým sa stanovujú intervenčné opatrenia na zmiernenie a nápravu dôsledkov epidémie ochorenia COVID-19 (ZIUOOPE) (4), bola odvtedy platnosť režimu s určitými zmenami predĺžená od 1. júna 2020 do 31. augusta 2020 s ďalším plánovaným predĺžením do konca septembra 2020.

(5)

Zaviedlo sa oslobodenie od platenia príspevkov na sociálne poistenie v prípade zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje režim náhrady miezd. Tento režim platil od 13. marca 2020 do 31. mája 2020.

(6)

Bol vytvorený režim skráteného pracovného času, v rámci ktorého môžu zamestnávatelia dočasne zaviesť prácu na kratší pracovný čas, pričom zamestnancom sa vypláca mzda ako v prípade práce na plný pracovný čas. Zamestnávateľ dostane pevne stanovenú dotáciu na neodpracované hodiny každého zamestnanca za podmienky, že zamestnanec nebude počas obdobia využívania tohto režimu zamestnávateľom a ešte jeden ďalší mesiac potom prepustený. Tento režim platí od 1. júna 2020 do 31. decembra 2020.

(7)

Pre zamestnancov, ktorí zostali na pracovisku, zaviedli orgány režim dotácií na platby príspevkov na dôchodkové poistenie a poistenie v invalidite, vrátane príspevkov na profesijný dôchodok. Opatrenie bolo spojené s povinnosťou zamestnávateľa vyplácať mesačný krízový príspevok vo výške 200 EUR pracujúcim zamestnancom, ktorých mzda bola nižšia ako trojnásobok minimálnej mzdy. Predmetom žiadosti orgánov bola len časť výdavkov spojená so zamestnancami, ktorí boli nepretržite zamestnaní až do obdobia, o ktorom existujú najnovšie dostupné údaje o výsledkoch. Toto opatrenie platilo od 13. marca 2020 do 31. mája 2020.

(8)

Zaviedlo sa opatrenie na financovanie príspevkov samostatne zárobkovo činných osôb, poľnohospodárov a duchovných na sociálne zabezpečenie. Toto opatrenie sa týka všetkých príspevkov na sociálne poistenie takých prijímateľov, ktorí boli poistení, ale počas epidémie nemohli vykonávať svoju hospodársku činnosť alebo mohli vykonávať len jej časť. Toto opatrenie platilo od 13. marca 2020 do 31. mája 2020.

(9)

A napokon bolo zavedené opatrenie podpory základného príjmu pre samostatne zárobkovo činné osoby, poľnohospodárov a duchovných, v rámci ktorej sa v marci 2020 vyplatilo 350 EUR a v apríli a máji 2020 sa vyplatilo 700 EUR takým prijímateľom, ktorí boli poistení, ale počas epidémie nemohli vykonávať svoju hospodársku činnosť alebo mohli vykonávať len jej časť. Toto opatrenie platilo od 13. marca 2020 do 31. mája 2020.

(10)

Slovinsko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Slovinsko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 1 203 670 000 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže nové opatrenia sa týkajú významnej časti podnikov a pracovnej sily v Slovinsku. Slovinsko zamýšľa 90 000 000 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z finančných prostriedkov Únie.

(11)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila so Slovinskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných aj plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 7. augusta 2020.

(12)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Slovinsku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(13)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(14)

Slovinsko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Slovinsko plní uvedené výdavky.

(15)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Slovinska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Slovensko požiadalo 6. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Slovensko zaviedlo na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 malo mať Slovensko na konci roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 8,5 % a dlh verejnej správy na úrovni 59,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku 2020 predpokladá pokles HDP Slovenska o 9,0 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily na Slovensku. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Slovenska na vnútroštátny režim skráteného pracovného času a podobné opatrenia, ako sa uvádza v odôvodnení 4.

(4)

Konkrétnejšie, zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorý sa uvádza v žiadosti Slovenska zo 6. augusta 2020, bol základom pre zavedenie viacerých opatrení na riešenie vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 vrátane režimu podpory zamestnávateľov, ktorí v období od marca 2020 do decembra 2021 poslali zamestnancov na dočasnú nútenú dovolenku. Takíto zamestnávatelia môžu požiadať o náhradu mzdových nákladov až do výšky 80 % zvyčajnej hrubej mzdy zamestnanca na nútenej dovolenke, a to v maximálnej výške 880 EUR mesačne, za predpokladu, že zamestnanca neprepustia. Okrem toho bolo zavedených viacero sprievodných opatrení: a) paušálny príspevok na zamestnanca za obdobie od marca do konca septembra 2020 podmienený poklesom tržieb minimálne o 20 % (mesačná podpora od 180 EUR do 540 EUR v závislosti od poklesu tržieb); b) paušálny príspevok do konca septembra 2020 vyplácaný samostatne zárobkovo činným osobám s povinným sociálnym poistením a podmienený poklesom tržieb minimálne o 20 % (mesačná podpora od 180 EUR do 540 EUR v závislosti od poklesu tržieb); c) náhrada 80 % hrubej mzdy zamestnanca (v maximálnej výške 1 100 EUR) do konca septembra 2020 v prípade podnikov zatvorených na základe nariadenia vlády a d) paušálny príspevok vo výške 210 EUR mesačne do konca septembra 2020 pre osoby pracujúce na základe zmluvy, spoločnosti s jediným spoločníkom a samostatne zárobkovo činné osoby. Paušálny príspevok možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ktoré sa uvádzajú v nariadení (EÚ) 2020/672, keďže je zacielený na ochranu samostatne zárobkovo činných osôb alebo podobných kategórií pracovníkov pred znížením alebo stratou príjmu.

(5)

Slovensko spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Slovensko poskytlo Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa v dôsledku prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 1 077 457 000 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže nové opatrenia sa týkajú významného počtu podnikov a významnej časti pracovnej sily na Slovensku. Slovensko zamýšľa 390 262 000 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z prostriedkov Únie a 56 311 400 EUR z vlastných finančných prostriedkov.

(6)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila so Slovenskom a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných aj plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami, ktoré sa uvádzajú v žiadosti zo 6. augusta 2020.

(7)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Slovensku pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(8)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(9)

Slovensko by malo Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla posúdiť rozsah, v akom Slovensko plní uvedené výdavky.

(10)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Slovenska, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa uplatnili zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,

(1)

Podľa článku 8 ods. 1 druhého pododseku smernice 2009/103/ES sa vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v tretej krajine, majú v súvislosti s dokumentáciou povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou takýchto vozidiel považovať za vozidlá obvykle sa nachádzajúce v Únii, pokiaľ národné kancelárie všetkých členských štátov jednotlivo zabezpečia, každá v súlade s ustanoveniami svojich vlastných vnútroštátnych právnych predpisov o povinnom poistení, vysporiadanie nárokov, pokiaľ ide o nehody vyskytujúce sa na ich území spôsobené takýmito vozidlami.

(2)

V článku 2 smernice 2009/103/ES sa stanovuje, že uplatňovanie článku 8 uvedenej smernice na vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v tretej krajine, je podmienené uzatvorením dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov a národnou kanceláriou poisťovateľov danej tretej krajiny. Okrem toho, aby sa článok 8 uvedenej smernice uplatňoval na takéto vozidlá, Komisia stanoví dátum uplatňovania tohto ustanovenia pre tieto vozidlá a typy vozidiel, na ktoré sa má toto ustanovenie vzťahovať, po tom, ako sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi ubezpečí, že bola uzavretá takáto dohoda.

(3)

Národné kancelárie poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a iných pridružených štátov uzavreli 30. mája 2002 dohodu, na základe ktorej je zaručené vysporiadanie nárokov vzniknutých v súvislosti s nehodami, ktoré sa stali na ich území a ktoré sú spôsobené vozidlami obvykle sa nachádzajúcimi na území ostatných strán tejto dohody, a to bez ohľadu na to, či sú tieto vozidlá poistené (ďalej len „dohoda“).

(4)

Národné kancelárie poisťovateľov členských štátov a národné kancelárie poisťovateľov Andorry, Islandu, Nórska, Srbska a Švajčiarska podpísali 13. júna 2019 dodatok č. 2 k dohode s cieľom zahrnúť národnú kanceláriu poisťovateľov Bosny a Hercegoviny. V uvedenom dodatku sa stanovujú praktické opatrenia umožňujúce zrušenie kontrol poistenia vozidiel uvedených v dohode, ktoré sa obvykle nachádzajú na území Bosny a Hercegoviny, a dodatok sa vzťahuje na všetky typy vozidiel okrem vojenských vozidiel registrovaných v tejto krajine.

(5)

V súlade so smernicou 2009/103/ES sú preto splnené všetky podmienky na odstránenie kontrol poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú na území Bosny a Hercegoviny,

(1)

Články 11 až 13 dohody sa predbežne vykonávajú od jej podpisu 23. novembra 2017.

(2)

V článku 13 ods. 2 dohody sa stanovuje, že spoločný výbor môže zmeniť prílohy k dohode.

(3)

Príloha k tomuto rozhodnutiu obsahuje zmeny príloh I a II k dohode, ktorými sa aktualizujú relevantné aspekty pôvodných príloh I a II, ktoré boli odsúhlasené v roku 2015. Okrem toho obsahuje predbežné riešenie na sfunkčnenie prepojenia medzi EU ETS a ETS Švajčiarska.

(4)

V súlade s oddielom B prílohy I k dohode by Únia mala v zmysle článku 25a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (2) zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 (3) vylúčiť prílety z letísk nachádzajúcich sa na území Švajčiarska z rozsahu pôsobnosti EU ETS. Na prevádzkovateľov lietadiel sa však bude naďalej vzťahovať EU ETS v zmysle prílohy I k smernici 2003/87/ES, v ktorej sa stanovuje, že do kategórií činností, na ktoré sa uplatňuje smernica 2003/87/ES, patria všetky lety s príletom na letisko alebo s odletom z letiska, ktoré sa nachádza na území členského štátu.

(5)

Príloha I k dohode by sa mala preskúmať v súlade s článkom 13 ods. 7 dohody s cieľom zachovať súčasnú kompatibilitu EU ETS a ETS Švajčiarska na obdobie začínajúce obdobím obchodovania 2021 – 2030. Malo by sa zabezpečiť, aby preskúmanie prílohy I k dohode minimálne zachovalo integritu príslušných záväzkov v oblasti znižovania emisií na domácom trhu v Únii a vo Švajčiarsku a integritu a riadne fungovanie trhov s uhlíkom. Má sa zamedziť úniku uhlíka a narušeniu hospodárskej súťaže,