(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená žiadosť Talianska o zápis názvu „Mele del Trentino“ do registra (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Mele del Trentino“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

V súlade s článkom 33 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 447/2014 (2) sa uplatňujú pravidlá uplatniteľné na cieľ Európska územná spolupráca uvedené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) a (EÚ) č. 1299/2013 (4).

(2)

Pandémia COVID-19 má bezprecedentný vplyv na vykonávanie programov cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II), ako aj Európskej územnej spolupráce. Vznikla tak mimoriadna situácia, ktorú treba riešiť prostredníctvom osobitných opatrení. Tieto opatrenia by mali umožniť, aby programy cezhraničnej spolupráce v rámci IPA II prispievali k flexibilnej a účinnej reakcii na rýchlo vznikajúce potreby, pokiaľ ide o najmenej chránené odvetvia, ako sú zdravotná starostlivosť, podnikanie – vrátane malých a stredných podnikov – a trh práce, čím sa posilní sociálno-ekonomická obnova v programových oblastiach.

(3)

Osobitné opatrenia zavedené nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 (5) a (EÚ) 2020/558 (6) sa vzťahujú na programy cezhraničnej spolupráce v rámci Európskej územnej spolupráce a na programy cezhraničnej spolupráce v rámci IPA II v rozsahu, v akom články 33 až 48 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 447/2014 odkazujú na ustanovenia zmenené nariadeniami (EÚ) 2020/460 a (EÚ) 2020/558. Je však vhodné zmeniť aj určité ustanovenia vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 447/2014, na ktoré sa uvedené osobitné opatrenia nevzťahujú.

(4)

V snahe zmierniť zaťaženie verejných rozpočtov, ktoré reagujú na pandémiu COVID-19, by sa mala riadiacim orgánom poskytnúť výnimočná možnosť požiadať o mieru spolufinancovania vo výške 100 %, ktorá by sa uplatňovala v účtovnom roku 2020 – 2021 v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov.

(5)

V záujme poskytnutia väčšej flexibility pri boji s pandémiou COVID-19 by sa malo umožniť členským štátom pružnejšie vykonávať programy a v prípade zmien programov cezhraničnej spolupráce by sa mal umožniť zjednodušený postup, ktorý si nevyžaduje rozhodnutie Komisie. Informácie o takýchto zmenách, ktoré sa majú predkladať Komisii, by sa mali objasniť.

(6)

Vzhľadom na naliehavosť situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 je vhodné umožniť urýchlené uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení, ktoré by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(7)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 447/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru IPA II zriadeného nariadením (EÚ) č. 231/2014,

(1)

Smernicou Komisie 2003/31/ES (2) sa beta-cyflutrín zaradil do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (3) ako účinná látka.

(2)

Účinné látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS sa považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 a uvádzajú sa v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Obdobie platnosti schválenia účinnej látky beta-cyflutrín v zmysle časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 uplynie 31. októbra 2020.

(4)

V súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (5) bola v lehote stanovenej v uvedenom článku predložená žiadosť o obnovenie schválenia účinnej látky beta-cyflutrín.

(5)

Žiadatelia predložili doplňujúcu dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012. Spravodajský členský štát skonštatoval, že žiadosť je úplná.

(6)

Spravodajský členský štát vypracoval hodnotiacu správu o obnovení schválenia po konzultácii so spoluspravodajským členským štátom a 8. marca 2017 ju predložil Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisii.

(7)

Úrad postúpil hodnotiacu správu o obnovení schválenia žiadateľom a členským štátom na pripomienkovanie a prijaté pripomienky postúpil Komisii. Úrad takisto sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu verejnosti.

(8)

Úrad oznámil 9. augusta 2018 Komisii svoj záver (6) o tom, či možno očakávať, že beta-cyflutrín spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(9)

Úrad identifikoval isté obavy. Úrad zistil najmä neprijateľné riziko pre pracovníkov pri nakladaní osiva cukrovej repy ošetreného beta-cyflutrínom a pri jeho sejbe. Navyše v prípadoch použitia beta-cyflutrínu na poliach so zemiakmi a pšenicou identifikoval vysoké riziko pre obyvateľstvo, necieľové článkonožce a vodné organizmy. Úrad ďalej v prípadoch použitia beta-cyflutrínu na rajčiaky v skleníkoch (stálych i sezónnych) identifikoval neprijateľné riziko pre prevádzkovateľov a pracovníkov a v prípade rajčiakov v sezónnych skleníkoch pre necieľové článkonožce. Hodnotenie rizika pre spotrebiteľov navyše nebolo možné na základe dostupných údajov dokončiť.

(10)

Komisia vyzvala žiadateľov, aby k záveru úradu predložili svoje pripomienky. Okrem toho vyzvala Komisia v súlade s článkom 14 ods. 1 tretím pododsekom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012 žiadateľov, aby predložili pripomienky aj k správe o obnovení schválenia. Žiadatelia predložili svoje pripomienky, ktoré boli dôkladne preskúmané.

(11)

Napriek argumentom, ktoré žiadatelia predložili, však nebolo možné vyvrátiť obavy týkajúce sa danej účinnej látky.

(12)

Preto sa v prípade jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití minimálne jedného prípravku na ochranu rastlín nepotvrdilo, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené. V súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia je preto vhodné schválenie účinnej látky beta-cyflutrín neobnoviť.

(13)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)

Členským štátom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na zrušenie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín s obsahom beta-cyflutrínu.

(15)

Pokiaľ ide o prípravky na ochranu rastlín s obsahom beta-cyflutrínu, v súvislosti s ktorými členské štáty povoľujú odklad v súlade s článkom 46 nariadenia (ES) č. 1107/2009, nesmie jeho trvanie presiahnuť 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(16)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1589 (7) sa obdobie platnosti schválenia beta-cyflutrínu predĺžilo do 31. októbra 2020, aby sa postup obnovenia schválenia mohol dokončiť pred uplynutím jeho platnosti. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o neobnovení schválenia sa prijíma pred uplynutím uvedeného predĺženého termínu platnosti schválenia, by sa však toto nariadenie malo začať uplatňovať čo najskôr.

(17)

Toto nariadenie nebráni podaniu ďalšej žiadosti o schválenie beta-cyflutrínu v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(18)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 952/2013 (ďalej len „kódex“) v spojení s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/2447 (2) v praxi preukázalo, že je potrebné vykonať určité zmeny uvedeného vykonávacieho nariadenia, aby lepšie vyhovovalo potrebám hospodárskych subjektov a colných správ a aby sa zohľadnil legislatívny vývoj a vývoj v oblasti zavádzania elektronických systémov zriadených na účely kódexu.

(2)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-661/15 (3) vyhlásil článok 145 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (4), v ktorom sa stanovila jednoročná premlčacia lehota na zohľadnenie úprav ceny pri určovaní colnej hodnoty v prípade chybného tovaru, za neplatný. Podľa Súdneho dvora mohol dlžník na základe Colného kódexu uplatniteľného v tom čase (5) dosiahnuť vrátenie dovozných ciel, a to pomerne k zníženiu colnej hodnoty vyplývajúcemu z uplatnenia článku 145 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2454/93, kým neuplynula lehota troch rokov od oznámenia tohto cla dlžníkovi. V článku 145 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2454/93 sa táto možnosť skrátila na lehotu 12 mesiacov, keďže úprava colnej hodnoty vyplývajúca z uplatňovania článku 145 ods. 2 uvedeného nariadenia sa mohla zohľadniť iba v prípade, že úprava sa vykonala v danej dvanásťmesačnej lehote. Článok 145 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2454/93 bol v rozpore s článkom 29 Colného kódexu v spojení s jeho článkom 78 a článkom 236 ods. 2 Bol teda neplatný. Nariadenia (EHS) č. 2913/92 a (EHS) č. 2454/93 už nie sú účinné, ale v článku 132 písm. c) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 sa takisto stanovuje jednoročná lehota na úpravu colnej hodnoty chybného tovaru. Toto písmeno by sa preto malo vypustiť, aby sa ozrejmilo, že aj v prípade chybného tovaru sa na žiadosti o vrátenie alebo odpustenie zaúčtovanej vyššej ako skutočne dlžnej sumy ciel uplatňuje všeobecná lehota troch rokov stanovená v článku 121 ods. 1 písm. a) kódexu. V záujme právnej istoty by sa s cieľom objasniť, že jednoročná premlčacia lehota sa v týchto prípadoch nikdy nemala uplatňovať, malo písmeno c) článku 132 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 vypustiť so spätnou účinnosťou od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia.

(3)

V článku 182 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 sa vyžaduje, aby sa na predkladanie, spracúvanie, uchovávanie a výmenu informácií v súvislosti s predbežnými colnými vyhláseniami o vstupe a na následné výmeny príslušných informácií používal elektronický informačný a komunikačný systém zriadený podľa článku 16 ods. 1 kódexu. Komisia rozhodla vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2019/2151 (6) o zriadení nového elektronického systému (ICS2) na podporu colných orgánov pri analýze rizika pred príchodom tovaru z hľadiska bezpečnosti a ochrany a súvisiacich kontrol, najmä pri spracúvaní údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe na účely analýzy rizika a kontroly colnými orgánmi a výmeny informácií s tým spojených. Článok 182 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa preto mal zmeniť s cieľom spresniť účely, na ktoré sa má systém ICS2 používať, a zároveň, v snahe o harmonizáciu na colnom území Únie, s cieľom uložiť hospodárskym subjektom povinnosť, aby na predkladanie údajov predbežných colných vyhlásení o vstupe colným orgánom a na výmenu súvisiacich informácií používali harmonizované rozhranie pre obchodníkov, ktoré vytvorila Komisia s členskými štátmi.

(4)

V článku 183 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 sa stanovujú pravidlá pre podávanie údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe vrátane povinnosti, aby ich v osobitných prípadoch podávali rôzne osoby v súlade s článkom 127 ods. 6 kódexu (viacnásobné podávanie). Zavedenie ICS2 v troch verziách (verzia 1, verzia 2 a verzia 3) bude postupne umožňovať príslušným odvetviam dopravy a obchodným modelom viacnásobné podávanie údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe. Článok 183 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa preto mal zmeniť s cieľom objasniť pravidlá, ktoré sa uplatňujú, kým sa ICS2 nezavedie v plnom rozsahu. Východiskovým bodom je situácia v rámci existujúceho systému kontroly dovozu. Prostredníctvom tohto systému musia dopravcovia pri všetkých druhoch dopravy (letecká, vodná, vnútrozemská vodná, cestná a železničná) vrátane expresných prepravcov predložiť všetky údaje predbežného colného vyhlásenia o vstupe naraz pre všetok tovar, na ktorý sa neuplatňuje žiadne upustenie od tejto povinnosti uvedené v článku 104 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 (7). Od zavedenia verzie 1 nového elektronického systému sa bude od expresných dopravcov v prípade leteckej dopravy navyše vyžadovať, aby podávali minimálny súbor údajov pre všetky zásielky bez ohľadu na ich hodnotu, a od prevádzkovateľov poštových služieb sa bude po prvýkrát vyžadovať, aby podávali minimálny súbor údajov, avšak len pre tovar v poštových zásielkach, ktorých miestom konečného určenia je Únia. Podľa článku 106 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 až do zavedenia verzie 2 nového systému sa bude tento minimálny súbor údajov považovať za úplné predbežné colné vyhlásenie o vstupe pre tovar v poštových zásielkach a pre tovar v zásielkach s hodnotou nepresahujúcou 22 EUR. Od prvého dňa časového rozpätia na zavedenie verzie 2 systému ICS2 bude možné viacnásobné podávanie pri leteckej doprave. Leteckí dopravcovia majú prestať používať existujúci systém kontroly dovozu a postupne sa pripájať do nového systému ICS2, prostredníctvom ktorého musia predkladať príslušný súbor údajov s údajmi predbežného colného vyhlásenia o vstupe. Od prvého dňa časového rozpätia na zavedenie verzie 3 nového systému bude možné viacnásobné podávanie pri ostatných druhoch dopravy. Dopravcovia pôsobiaci v týchto druhoch dopravy sa majú postupne pripojiť do nového systému. Členské štáty určia dátum, od ktorého sú hospodárske subjekty povinné používať jednotlivé verzie nového systému v súlade s časťou I ods. 6 prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2019/2151, v časových rozpätiach, ktoré sú tam uvedené. Článok 183 by sa mal zároveň zmeniť s cieľom objasniť pravidlá uplatniteľné na určenie colného úradu prvého vstupu, keď osoba podávajúca údaje predbežného colného vyhlásenia o vstupe nepozná miesto prvého príchodu dopravného prostriedku prepravujúceho tovar do Únie.

(5)

Povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií o údajoch predbežného colného vyhlásenia o vstupe inými osobami ako dopravcom by sa mali uplatňovať, až keď sa zavedú všetky tri verzie nového systému. Všeobecný odkaz na zavedenie systému kontroly dovozu v článku 184 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa preto mal nahradiť konkrétnejšími odkazmi na jednotlivé tri verzie systému ICS2. Povinnosť informovať o tovare prepravovanom po mori by sa mala uplatňovať od okamihu, keď je dopravca povinný používať verziu 3 nového systému. Povinnosť informovať o tovare prepravovanom letecky alebo poštou by sa mala uplatňovať od okamihu, keď je dopravca povinný používať verziu 2 nového systému.

(6)

Aj pri povinnosti colných orgánov registrovať predkladanie údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe a informovať o tejto registrácii by sa mali zohľadňovať jednotlivé verzie systému ICS2. Všeobecný odkaz na zmodernizovanie systému kontroly dovozu v článku 185 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa preto mal nahradiť konkrétnejšími odkazmi na jednotlivé tri verzie nového systému. Colné orgány by mali registrovať údaje predbežného colného vyhlásenia o vstupe a upovedomovať o ich zaregistrovaní od prvého dňa časového rozpätia na zavedenie verzie 1 systému ICS2. Po zavedení verzie 2 uvedeného nového systému bude v určitých situáciách dostupné viacnásobné podávanie, a v článku 185 by sa teda malo takisto uvádzať, že počnúc uvedeným dátumom by sa malo od colných orgánov vyžadovať, aby okamžite upovedomili dopravcu o tom, že zaregistrovali údaje predbežného colného vyhlásenia o vstupe poskytnuté inými hospodárskymi subjektmi, ak dopravca o takéto upovedomenie požiadal.

(7)

V článku 186 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa mali objasniť lehoty pre analýzu rizika na základe údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe a potrebné opatrenia, ktoré sa majú v súvislosti s analýzou rizika prijať. V článku 186 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa malo stanoviť ako všeobecné pravidlo, že colný úrad prvého vstupu musí po tom, ako dostal načas predbežné colné vyhlásenie o vstupe, dokončiť analýzu rizika pred tým, ako tovar príde na colné územie Únie. Táto lehota by však mala byť kratšia pre tovar prepravovaný letecky. Malo by sa vyžadovať, aby colný úrad prvého vstupu dokončil analýzu rizika v súvislosti s týmto tovarom čo možno najskôr po prijatí minimálneho súboru údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe. Okrem toho by sa na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania colných kontrol mal článok 186 zmeniť aj s cieľom vymedziť kroky, podľa ktorých má colný úrad prvého vstupu postupovať, aby dokončil analýzu rizika na základe údajov predbežného colného vyhlásenia o vstupe. Konkrétne si má colný úrad prvého vstupu na základe článkov 46, 47 a 128 kódexu vymieňať informácie s členskými štátmi uvedenými v daných údajoch a s členskými štátmi, ktoré zaznamenali v ICS2 informácie týkajúce sa rizík z hľadiska bezpečnosti a ochrany zhodujúce sa s údajmi predbežného colného vyhlásenia o vstupe, pričom od tých druhých colných orgánov sa vyžaduje, aby vykonali analýzu rizika a sprístupnili určité výsledky tejto analýzy rizika.

(8)

Článok 186 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa mal zmeniť aj s cieľom oprávniť colný úrad prvého vstupu, aby po dokončení analýzy rizika odporučil najvhodnejšie miesto a opatrenia na vykonanie kontrol daného tovaru. Colný úrad príslušný pre miesto, ktoré bolo odporúčané ako najvhodnejšie na vykonanie kontroly, by mal mať možnosť sa rozhodnúť, či sa bude riadiť týmto odporúčaním, ale v každom prípade by mal byť povinný informovať colný úrad vstupu, či sa vykonala kontrola alebo nie, a ak áno, o jej výsledkoch. Okrem toho je vhodné stanoviť procesné pravidlo, podľa ktorého majú colné orgány používať ICS2 na informovanie o posúdeniach rizika a výsledkoch kontroly v prípadoch stanovených v článku 46 ods. 5 kódexu alebo na akúkoľvek inú výmenu výsledkov kontroly podľa článku 47 ods. 2 kódexu. Navyše by sa povinnosť vykonať analýzu rizika pri predložení tovaru mala rozšíriť tak, aby sa vzťahovala na viac prípadov, v ktorých sa v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2015/2446 upustí od povinnosti podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe.

(9)

Názov článku 187 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa mal zmeniť tak, aby vyjadroval, že pravidlá v ňom uvedené sú prechodné, pretože sa uplatňujú len do zavedenia ICS2. Kým nebude dostupný nový systém, od colných orgánov by sa malo vyžadovať, aby vykonávali svoju analýzu rizika na základe informácií v existujúcom systéme kontroly dovozu. V článku 187 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa malo uvádzať, že do jednotlivých dátumov zavedenia nového systému sa má používať existujúci systém kontroly dovozu. Mali by sa aktualizovať aj odkazy na delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 v článku 187 ods. 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447. Pravidlá o nemožnosti prepustiť tovar pred vykonaním analýzy rizika a o tom, ako vykonať analýzu rizika po oprave predbežného colného vyhlásenia o vstupe, by sa mali uplatňovať aj počas prechodného obdobia a mali by sa preto doplniť do článku 187 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447.

(10)

Procesné pravidlá na opravu alebo zrušenie platnosti predbežného colného vyhlásenia o vstupe stanovené v článku 188 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by mali rozlišovať medzi novým systémom ICS2 a existujúcim systémom kontroly dovozu. Na podávanie žiadostí o zmenu alebo zrušenie platnosti predbežného colného vyhlásenia o vstupe by sa mal používať nový systém. Členské štáty by však mali mať možnosť umožniť, aby sa žiadosti o opravu alebo zrušenie platnosti vyhlásení podaných s použitím existujúceho systému kontroly dovozu predkladali v papierovej forme.

(11)

Článok 189 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa mal zmeniť tak, aby sa rozlišovalo medzi pravidlami týkajúcimi sa odklonu lietadiel a námorných plavidiel, ktoré sa uplatňujú v rámci existujúceho systému kontroly dovozu, a tými, ktoré sa majú uplatňovať podľa nového elektronického systému ICS2.

(12)

V nadväznosti na zavedenie tlačiva EÚ 302 v článku 1 bode 51 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 by sa mal zmeniť článok 207 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447, aby sa umožnilo používanie tlačiva EÚ 302 ako dôkaz colného statusu tovaru Únie.

(13)

V nadväznosti na zmenu článku 141 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 týkajúcu sa úkonov považovaných za colné vyhlásenie by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť článok 218 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 s cieľom objasniť, v ktorých prípadoch sa určité colné formality pri vstupe alebo výstupe takisto považujú za splnené daným úkonom považovaným za colné vyhlásenie.

(14)

V nadväznosti na to, že v článku 141 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 sa zaviedlo prechodné pravidlo na deklarovanie poštových zásielok ich predložením colným orgánom až do zavedenia verzie 1 systému ICS2 na podporu colných orgánov pri analýze rizika pred príchodom tovaru z hľadiska bezpečnosti a ochrany a súvisiacich kontrol, v článku 220 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa malo objasniť, že osobitné pravidlá týkajúce sa prijatia a prepustenia poštových zásielok sú takisto prechodné.

(15)

Mali by sa vypracovať procesné pravidlá na používanie tlačiva NATO 302 a tlačiva EÚ 302 pre iné colné režimy ako tranzit. Do vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa preto mali vložiť nové články 220a a 220b. S cieľom zabezpečiť bezproblémové fungovanie procesných pravidiel by sa v článku 221 uvedeného nariadenia malo požadovať, aby colné orgány členských štátov určili colný úrad alebo úrady zodpovedné za colné formality a kontroly týkajúce sa tovaru, ktorý sa má prepravovať alebo používať na podklade tlačiva NATO 302 alebo tlačiva EÚ 302.

(16)

Článok 221 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa mal takisto zmeniť s cieľom objasniť, že colný úrad nachádzajúci sa v členskom štáte, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru, má byť colným úradom príslušným pre navrhnutie určitého bezcolného tovaru do colného režimu dovoz, ak je tento tovar priznaný na účely DPH v rámci inej úpravy, ako je osobitná úprava pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích krajín alebo tretích území, tzv. jednotné kontaktné miesto pre dovoz, uvedenej v hlave XII kapitole 6 oddiele 4 smernice Rady 2006/112/ES (8). Má sa tým zabezpečiť, aby sa na tento tovar uplatňovala sadzba DPH členského štátu určenia alebo spotreby tovaru.

(17)

Článok 271 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa mal zmeniť s cieľom posilniť harmonizované používanie elektronického systému pre štandardizovanú výmenu informácií (INF). Aby sa na zadávanie údajových prvkov do tohto systému zaviedol jednotný postup pre hospodárske subjekty, dotknuté hospodárske subjekty by mali používať harmonizované rozhranie pre obchodníkov.

(18)

V nadväznosti na to, že v článku 221 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 sa zaviedla povinnosť členských štátov určiť colný úrad zodpovedný za všetky colné formality a kontroly týkajúce sa tovaru, ktorý sa má prepravovať alebo používať na podklade tlačiva NATO 302 alebo tlačiva EÚ 302, sa článok 285 uvedeného nariadenia, v ktorom sa stanovuje rovnaká povinnosť, ale len pre tranzit, stáva nadbytočným a mal by sa vypustiť. Zároveň by sa mali ustanovenia týkajúce sa dodávania tlačív NATO 302, ako aj procesné pravidlá vzťahujúce sa na používanie takýchto tlačív, rozšíriť aj na tranzit na podklade tlačiva EÚ 302. Mali by sa preto zmeniť články 285, 286 a 287 nariadenia (EÚ) 2015/2447 a mali by sa vložiť nové ustanovenia.

(19)

Článok 321 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa mal zmeniť s cieľom objasniť skončenie colného režimu tranzit Únie v prípade tovaru vstupujúceho na colné územie Únie cez pevne zabudované dopravné zariadenie a s cieľom objasniť právny stav takéhoto tovaru po skončení colného režimu tranzit Únie.

(20)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447 by sa malo zmeniť s cieľom zaviesť možnosť osobitného ukončenia colného režimu dočasné použitie pre tovar, ktorý sa spotreboval alebo zničil počas vojenských činností.

(21)

V súlade s článkom 324 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 môžu hospodárske subjekty využiť zjednodušené ukončenie colného režimu aktívny zušľachťovací styk IM/EX, pretože zušľachtené výrobky sa považujú za spätne vyvezené. Takéto zjednodušené ukončenie však nie je povolené v prípadoch, keď by tovar, ktorý nie je tovarom Únie, umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk IM/EX, podliehal okrem iného opatreniu obchodnej politiky, ak by bol navrhnutý na prepustenie do voľného obehu. Niektoré opatrenia obchodnej politiky sú zavedené na účely predbežného dohľadu Únie, ktorý sa uplatňuje len v prípade prepustenia do voľného obehu. Takéto opatrenia, ktoré majú vplyv na uplatňovanie článku 324 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447, sa stanovujú vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2016/670 (9) na dovoz určitých výrobkov zo železa a z ocele a vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/640 (10) na dovoz určitých výrobkov z hliníka. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť využívať zjednodušenie stanovené v článku 324 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 so spätnou účinnosťou tri roky pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny pod podmienkou, že poskytnú údajové prvky požadované na základe príslušných opatrení dohľadu. Článok 324 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(22)

Aby sa zabezpečilo ukončenie colného režimu vývoz v prípade tovaru prepravovaného prostredníctvom pevne zabudovaných zariadení, v článku 331 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 by sa malo objasniť, kedy sa tento tovar považuje za predložený colným orgánom.

(23)

Príloha 23-02 k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/2447 obsahuje určité číselné znaky KN a opisy výrobkov, ktoré sa pre zmeny v Spoločnom colnom sadzobníku už nepoužívajú (11). Prílohu 23-02 je preto potrebné aktualizovať a zohľadniť pritom, že ide o prvú aktualizáciu od 1. mája 2016, keď sa začal uplatňovať Colný kódex Únie, delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447.

(24)

S cieľom umožniť väčšiu flexibilitu plánu na zabezpečenie kontinuity činností pre tranzit a obmedziť formality, ktoré musia colné orgány vykonať, a náklady, ktoré im vznikajú, by sa mala predĺžiť platnosť potvrdení o celkovej záruke a potvrdení o upustení od záruky v papierovej podobe stanovených v prílohe 72-04 k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/2447.

(25)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Colný kódex,

(1)

Komisia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 (ďalej len „konečné nariadenie“) (3) uložila ochranné opatrenia na dovoz určitých výrobkov z ocele (26 kategórií výrobkov z ocele). Opatrenia tvorí systém colných kvót na jednotlivé kategórie výrobkov stanovených na úrovni, pri ktorej sa zaručí minimálne narušenie dovozu a zachovajú sa tradičné úrovne dovozu od obchodných partnerov. Na dovozy, pri ktorých došlo k prekročeniu colných kvót, sa uplatňuje colná sadza pri prekročení kvóty vo výške 25 %.

(2)

Prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1590 (ďalej len „nariadenie o prvom revíznom prešetrovaní“) (4) Komisia prvýkrát uskutočnila revízne prešetrovanie opatrení a zaviedla niekoľko úprav, pričom zohľadnila zmenené okolnosti a záujem Únie, s cieľom zvýšiť účinnosť týchto opatrení.

(3)

Prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/35 (ďalej len „nariadenie o konečnom použití“) (5) Komisia zrušila predchádzajúcu úpravu správy colných kvót v kategórii výrobkov 4, keďže sa ukázalo, že je neuskutočniteľná.

(4)

Podľa článku 8 konečného nariadenia Komisia môže v prípade zmeny okolností preskúmať opatrenia v priebehu obdobia ich uloženia.

(5)

Komisia 14. februára 2020 začala druhé revízne prešetrovanie ochranných opatrení tým, že vydala oznámenie o začatí revízneho prešetrovania (6), v ktorom zainteresované strany vyzvala, aby oznámili svoje stanoviská a predložili dôkazy v súvislosti s piatimi dôvodmi revízneho prešetrovania (7).

(6)

Riadny proces prebehol ako dvojfázový písomný postup. V prvej fáze bolo Komisii doručených približne 90 podaní. V druhej fáze zainteresované strany mohli predložiť námietky voči prvotným podaniam ostatných strán. Komisii bolo doručených vyše 30 dodatočných podaní.

(7)

Písomná fáza konania sa skončila 18. marca 2020, teda v čase, keď Únia a ďalšie krajiny zavádzali prísne zákazy vychádzania a obmedzenia pohybu s cieľom zastaviť šírenie pandémie ochorenia COVID-19.

(8)

S cieľom zohľadniť v rámci revízneho prešetrovania hospodárske účinky tejto neočakávanej situácie, ktorou sa zásadne zmenili okolnosti súvisiace s fungovaním trhu Únie s oceľou a súčasných ochranných opatrení, Komisia 30. apríla 2020 začala dodatočné a mimoriadne obdobie, počas ktorého zainteresované strany mohli predkladať svoje stanoviská týkajúce sa hospodárskych účinkov pandémie ochorenia COVID-19 na trh s oceľou.

(9)

Po vykonaní podrobnej analýzy všetkých prijatých podaní Komisia dospela k ďalej uvedeným záverom. Tieto závery sú rozdelené na šesť samostatných pododdielov. Prvý pododdiel sa týka hospodárskych účinkov pandémie ochorenia COVID-19 (oddiel 3.1) a nasledujúcich päť pododdielov (oddiely 3.2 až 3.6) zodpovedá piatim dôvodom revízneho prešetrovania uvedeným v oznámení o začatí druhého revízneho prešetrovania, pričom ide o tieto dôvody: A) úrovne a pridelenie colných kvót; B) vytláčanie tradičných obchodných tokov; C) potenciálne škodlivé účinky na dosahovanie integračných cieľov sledovaných s preferenčnými obchodnými partnermi; D) aktualizácia zoznamu rozvojových členských krajín WTO, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení na základe aktualizovaných štatistík dovozu za rok 2019, a E) ďalšie zmeny okolností, ktoré si môžu vyžadovať úpravu úrovne pridelenia colnej kvóty.

(10)

Komisii bolo doručených približne 200 podaní týkajúcich sa hospodárskych účinkov pandémie ochorenia COVID-19 a jej vplyvu na fungovanie súčasných ochranných opatrení. Prevažnú väčšinu z nich poslali vývozcovia, dovozcovia, používatelia a obchodníci. Pripomienky predložilo aj niekoľko vyvážajúcich krajín, ako aj združení výrobcov ocele z Únie (ďalej len „výrobné odvetvie Únie“) a následných používateľov ocele.

(11)

Prevažná väčšina pripomienok obsahovala dôrazné námietky proti požiadavke výrobného odvetvia Únie na zásadné zníženie objemu colných kvót. Z týchto pripomienok vyplývalo, že toto zníženie colných kvót by neznamenalo iba faktický zákaz dovozu v rozpore s pravidlami WTO, ale bolo by aj v rozpore so záujmom Únie, keďže sa v ňom neberú ohľady na záujmy dolných trhov, v rámci ktorých by boli veľmi závažne postihnuté oceliarske činnosti. Niekoľko strán zdôraznilo aj to, že dodatočné zmeny správy colných kvót nemajú nijaké opodstatnenie, a vyjadrilo názor, že odstránenie mechanizmu prenášania nevyužitých kvót z jedného štvrťroka do ďalšieho by malo za následok sprísnenie opatrení v rozpore s pravidlami WTO. Veľa strán poukázalo na skutočnosť, že vplyv pandémie ochorenia COVID-19 je stále neurčitý a nepredvídateľný a že pandémia bude mať rôzne účinky na rozličné segmenty trhu s oceľou. Niektoré strany preto navrhli odložiť akékoľvek úpravy dovtedy, kým nebudú jasné následky, a varovali, že zníženie úrovne colných kvót ohrozí už uzatvorené zmluvy o dodaní tovaru.

(12)

Keď Komisia v októbri 2019 prijala prvý balík úprav ochranných opatrení Únie týkajúcich sa ocele, podľa prognózy vývoja oceliarskeho priemyslu sa očakával pokles dopytu, keďže svetová ekonomika postupne spomaľovala. Okrem prispôsobenia tempa liberalizácie obchodu tohto predvídaného spomalenia rastu Komisia zaviedla aj niekoľko ďalších úprav zameraných na zachovanie tradičných obchodných tokov a na zabránenie tomu, aby určité zdroje vývozu v postupne sa zhoršujúcej hospodárskej situácii vytlačili ostatné vývozy z využívania colných kvót, ktoré sú v rámci opatrení k dispozícii.

(13)

V tom čase nebolo možné predvídať, že o niekoľko mesiacov neskôr pandémia ochorenia COVID-19 uvrhne svetové hospodárstvo do najhoršej recesie od svetovej finančnej krízy v roku 2008. Prísne kontroly nariadené orgánmi na celom svete na zmiernenie alebo potlačenie epidémie od vypuknutia pandémie v prvom štvrťroku 2020 si vyberajú vysokú daň. Účinky zákazov vychádzania a obmedzenia voľného pohybu na hospodárstvo sa prejavili okamžite a boli neľútostné. Závažnosť a ráznosť hospodárskeho otrasu boli veľmi výrazné z hľadiska produkcie, fixných investícií, prepúšťania a dopytu.

(14)

Podľa prognózy spoločnosti Oxford Economics sa očakáva, že sa celosvetový HDP „v prvej polovici roku zmenší takmer o 7 %, čo predstavuje takmer dvojnásobok poklesu, ktorý bol zaznamenaný počas svetovej finančnej krízy. Táto skutočnosť odzrkadľuje široké revízie vo všetkých významných hospodárstvach.“ (8) K tomuto zmenšeniu dochádza vo všetkých významných priemyselných odvetviach, pričom úplne vyschli zdroje zákaziek. Svetový zložený index produkcie banky J. P. Morgan v marci 2020 klesol na 133-mesačné minimum 39,4 bodu a medzimesačný pokles hladiny indexu (6,7 bodu) bol druhým najprudším poklesom v histórii časového radu (9). „Závažnosť následkov zdôraznil historicky rekordný medzimesačný pokles hladiny indexov sledujúcich produktivitu (o 10,1 bodu), nových objednávok (o 9,4 bodu), nevybavených objednávok (o 7,3 bodu), nových vývozných objednávok (o 10,4 bodu) a budúcich činností (o 13,1 bodu).“ (10) Celosvetový sektorový index PMI spoločnosti IHS Markit zverejnený v máji potvrdzuje tento vplyv a ukazuje rekordný pokles produkcie v každom monitorovanom sektore s výnimkou služieb zdravotnej starostlivosti (11).

(15)

Výrobcovia ocele z Únie predpovedajú zastavenie dopytu, pričom v druhej polovici roku 2020 dôjde v južnej Európe k jeho poklesu o vyše 60 % a v severnej Európe približne o 50 %; tento pokles bude poháňaný dramatickým prepadom dopytu v automobilovom segmente približne o 80 % v dôsledku prudkého poklesu predaja a výroby automobilov. Tieto predpovede sú v súlade so zisteniami spoločnosti Morgan Stanley uvedenými v jej poslednej správe o oceliarskom odvetví (12), v ktorej konštatovala, že „cieľové trhy pre oceľ čelia závažnému narušeniu dopytu v automobilovom segmente (18 % dopytu po oceli v Únii), ktorý v marci medziročne klesol o 40 – 85 %, kým závažným nepriaznivým vplyvom sú vystavené aj segmenty stavebníctva, ropy a zemného plynu a letectva“. Uvedený trvalý pokles dopytu po oceli za zdá presvedčivý a podporuje ho aj vývoj sezónne očisteného časového radu indexu PMI celosvetových používateľov ocele, čo je zložený ukazovateľ, ktorého účelom je poskytnúť presný prehľad prevádzkových podmienok výrobcov, ktorí boli identifikovaní ako veľkí používatelia ocele. Tento ukazovateľ v apríli klesol na 133-mesačné minimum 43,7 bodu z úrovne 49,3 bodu v marci, pričom tento pokles bol spôsobený pozastavením dopytu na domácom aj vývoznom trhu, pričom vývozný trh klesol najrýchlejšie od konca roku 2008 (13).

(16)

Podniky a krajiny zaznamenajú následné závažné hospodárske škody v priebehu prvej polovice roku 2020. Zmenu vo vývoji možno očakávať až koncom druhého štvrťroka, pričom k nárastu aktivity môže dôjsť vo veľmi malom počte krajín, ak k nemu vôbec dôjde. Európska komisia vo svojej hospodárskej prognóze z jari 2020 predpovedá hlbokú a nerovnomernú recesiu a neurčité oživenie, pričom miera nezamestnanosti má v Únii stúpnuť v porovnaní so 6,7 % v roku 2019 na 9 % v roku 2020 a potom v roku 2021 klesnúť približne na 8 % (14).

(17)

Hospodárske prognózy na zvyšok trvania ochranných opatrení končiacich 30. júna 2021 sú neradostné. Európska komisia vo svojej hospodárskej prognóze z jari 2020 takisto predpovedá, že hospodárstvo Únie v roku 2020 zaznamená pokles o 7,5 % a v roku 2021 nárast približne o 6 %. Neočakáva sa teda, že by hospodárstvo EÚ do konca roku 2021 úplne vyrovnalo straty spôsobené touto krízou. Investície zostanú utlmené a trh práce sa nezotaví úplne (15). Prognózy rastu Komisie pre Úniu a eurozónu boli v porovnaní s hospodárskou prognózou z jesene 2019 upravené približne o deväť percentuálnych bodov smerom nadol.

(18)

Závažnosť ťažkých hospodárskych následkov vyplývajúcich z pandémie ochorenia COVID-19 však v tejto fáze nie je ľahké predvídať. Ako konštatuje spoločnosť Oxford Economics, „hlavnou neistotou teraz nie je veľkosť poklesu v druhej polovici roku 2020, ale rýchlosť a čas následného oživenia (16)“. Vo svojej poslednej analýze neistoty spoločnosť IHS Markit konštatuje, že neistota prudko vyskočila na úroveň všeobecnej finančnej krízy, a opisuje to, ako „sa firmy v súčasnosti obávajú recesie viac než kedykoľvek predtým a ako vo veľkej miere očakávajú, že pokles pretrvá po celý nasledujúci rok“ (17).

(19)

Hoci od polovice mája 2020 krajiny začali zavádzať stratégie na ukončenie najprísnejších opatrení na zvládnutie pandémie, v skutočnosti ešte stále existuje mnoho neistôt týkajúcich sa oživenia. Po prvé je v tejto fáze ťažké presne zmerať rozsah škôd, ktoré vznikli národným priemyselným odvetviam a domácim a medzinárodným dodávateľským reťazcom. Po druhé nie je vylúčené, že do konca roku prídu nové vlny vírusovej nákazy paralelne s postupným uvoľňovaním kontrolných opatrení, čo by mohlo viesť k postupnému znovuzavedeniu zákazov vychádzania a opatrení na obmedzenie pohybu vrátane radu sprísňovaní a uvoľňovaní opatrení, ktoré by mohli zadusiť oživenie v jeho zárodku a zapríčiniť trvalejšie škody.

(20)

So zreteľom na predchádzajúcu analýzu Komisia konštatuje, že hospodársky otras vyvolaný pandémiou ochorenia COVID-19 predstavuje zásadnú a mimoriadnu zmenu okolností s tvrdými následkami na fungovanie trhu s oceľou v Únii a na celom svete. Z tohto dôvodu Komisia považuje za nevyhnutné, aby sa pri formovaní úprav v rámci druhého revízneho prešetrovania ochranných opatrení dôkladne zohľadnili hospodárske účinky pandémie ochorenia COVID-19.

(21)

Ako bolo vysvetlené už v prvom revíznom prešetrovaní ochranných opatrení, Komisia v dôsledku už pozorovaného poklesu na trhu s oceľou, ktorý bol v rozpore s očakávaniami v čase prijatia konečných opatrení, zaviedla úpravy na nápravu miernych účinkov vytláčania pozorovaných v prvom roku opatrení. Tieto účinky sa však bez úprav v súčasnej hospodárskej situácii ešte viac zhoršia.

(22)

Kým hospodársky otras vyvolaný pandémiou bol pomerne symetrický v tom zmysle, že pandémia postihla všetky krajiny na svete, takže všade došlo k náhlemu a veľmi výraznému poklesu produkcie a dopytu, intenzita oživenia v roku 2021 bude pravdepodobne asymetrická. Závisieť nebude iba od vývoja pandémie v každej krajine, ale aj od štruktúry národných hospodárstiev a ich schopnosti reagovať prostredníctvom politík oživenia.

(23)

V súčasnej situácii, keď došlo k prudkému poklesu dopytu a keď následné výrazné zníženie predaja postihlo prakticky všetky kategórie výrobkov z ocele, v spojení s perspektívou vysokej neistoty a pravdepodobne výraznou geografickou asymetriou v rýchlosti a čase oživenia je možné očakávať (18), že niektorí vývozcovia ocele do Únie po obnovení činností po skončení pandémie zaujmú ešte agresívnejší obchodný postoj s cieľom „vyprázdniť trh“ na úkor ostatných účastníkov trhu.

(24)

Konkrétne je logické predpokladať (19), že niektorí vývozcovia, predovšetkým v geografických oblastiach, v ktorých sa činnosti obnovia pomerne skôr než v iných oblastiach, presunú predaj na trhu Únie na skoršiu fázu s väčším dôrazom než v minulosti, aby najprv čo najskôr vyčerpali kvóty pridelené konkrétnym krajinám a pripravili sa na okamžité využitie zvyškových kvót hneď, keď budú k dispozícii.

(25)

Takéto oportunistické správanie vývozcov z určitých krajín viac než kedykoľvek predtým predstavuje riziko vytlačenia ostatných účastníkov trhu a neoprávneného obsadenia podielu na trhu, ktorý by za normálnych okolností patril iným oblastiam tradičného obchodného toku alebo domácej výrobe. Toto riziko je reálne, keďže vývozcovia sa budú intenzívne usilovať získať väčší podiel na menšom trhu, aby tým vyrovnali absolútne straty v oblasti predaja z dôvodu nižšieho dopytu.

(26)

Okrem ohrozenia zachovania tradičných obchodných tokov vzhľadom na ich zdroje toto oportunistické správanie, ktoré neoprávnene vytláča tradičné obchodné toky a domácu výrobu, spôsobuje aj veľmi vážne nerovnováhy na trhu Únie s oceľou, ktoré by nakoniec mohli oslabiť nápravné účinky pôvodných ochranných opatrení, pokiaľ ide o ochranu proti novému náhlemu zvýšeniu dovozu.

(27)

Za týchto okolností a s cieľom zaručiť usporiadaný návrat všetkých dodávateľov na trh, a to aj dodávateľov z domáceho výrobného odvetvia, aj vývozcov, a v záujme minimalizácie neprimeraného oportunistického správania Komisia považuje za potrebné zaviesť dve všeobecné úpravy správy colných kvót. Prvou úpravou je prechod na štvrťročnú správu všetkých kvót prideľovaných konkrétnym krajinám namiesto ich ročnej správy; touto úpravou sa popri zachovaní celkových objemov na kategóriu výrobkov zabezpečí aj stabilnejší tok dovozu a minimalizuje sa prílišné zvýšenie dovozu počas zvyšného obdobia uplatňovania opatrení. Druhou doplnkovou úpravou sa má zaviesť prepracovaný režim prístupu k zvyškovým kvótam krajín využívajúcich kvóty prideľované konkrétnym krajinám. Touto úpravou sa v náležitých prípadoch vyčlení použitie zvyškových kvót pre etablované menšie vyvážajúce krajiny, ktoré patria do tejto globálnej sekcie colných kvót, a minimalizuje sa riziko ich vytlačenia vývozcami, ktorí využívajú kvóty prideľované konkrétnym krajinám. Obidve úpravy sú podrobnejšie opísané v uvedenom poradí v oddieloch 3.2 a 3.3.

(28)

V tomto oddiele Komisia posudzovala, či sú súčasné úrovne a pridelenie colných kvót vrátane ich správy primerané. Ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, okrem pripomienok a dôkazov predložených zainteresovanými stranami Komisia vo svojom posúdení venovala osobitnú pozornosť vývoju využívania colných kvót počas druhého roku opatrení (20), ktoré bolo predmetom každodenného monitorovania v prípade všetkých dvadsiatich šiestich kategórií výrobkov.

(29)

Väčšina zainteresovaných strán predložila svoje pripomienky k tejto stránke revízneho prešetrovania. Veľa z nich, predovšetkým vyvážajúci výrobcovia, vlády tretích krajín, používatelia a dovozcovia požadovali buď zvýšenie úrovní colných kvót, alebo iný systém prideľovania pre kategórie výrobkov, ktoré sa ich týkali. Medzi tieto požiadavky patrila zmena referenčného obdobia na výpočet úrovní colných kvót s cieľom využívať vyššie kvóty. Niektoré zainteresované strany Komisiu žiadali o zmenu základu na prideľovanie kvót konkrétnym krajinám, a to buď zvýšením, alebo znížením súčasnej prahovej hodnoty 5 %.

(30)

Na druhej strane výrobné odvetvie Únie sa zastávalo niekoľkých úprav v opačnom smere. Výrobné odvetvie Únie predovšetkým požadovalo, aby sa colné kvóty spravovali štvrťročne a aby sa nevyužitý objem v jednom štvrťroku neprenášal do ďalšieho štvrťroka. V rámci mimoriadneho opätovného začatia písomnej fázy na podávanie pripomienok týkajúcich sa hospodárskych účinkov pandémie ochorenia COVID-19 výrobné odvetvie Únie vyjadrilo požiadavku, aby sa s ohľadom na zničujúce hospodárske účinky pandémie znížili úrovne colných kvót až o 75 %. Veľa zainteresovaných strán proti tejto požiadavke dôrazne namietalo tvrdiac, že je nezlučiteľná s pravidlami WTO a jej zavedenie by neprimerane ovplyvnilo odberateľské odvetvie Únie.

(31)

Komisia pripomína, že aj v poslednom štvrťroku druhého roku uplatňovania opatrení (analyzované údaje do 15. mája 2020) ostávala celková úroveň colných kvót zväčša nevyužitá (21) a kvóty boli k dispozícii v každej kategórii výrobkov. So zreteľom na pozorovanú rýchlosť a vývoj využívania colných kvót po uplynutí vyše troch štvrťrokov obdobia a vzhľadom na existujúci hospodársky kontext zastaveného rastu, ako sa uvádza v oddiele 3.1, Komisia považuje za veľmi nepravdepodobné, aby vo zvyšku posledného štvrťroka došlo k zrýchleniu využívania colných kvót. Naopak, najnovší vývoj dovozu a vyhliadky týkajúce sa dopytu naznačujú, že do konca obdobia, čiže do 30. júna 2020, by sa tempo dovozu mohlo ešte viac spomaliť. Ako sa navyše uvádza v odôvodnení 15 nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní, v prvom roku uplatňovania opatrení, keď bola situácia na trhu na rozdiel od súčasnej situácie stabilnejšia a dopyt bol udržateľný, ostalo nevyužitých približne 3,2 milióna ton bezcolných kvót (22).

(32)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že uplatňované úrovne colných kvót v druhom roku opatrení nemali neprimeraný obmedzujúci účinok na obchodné toky, ale umožňovali úroveň dovozu úmernú potrebám trhu Únie.

(33)

V súvislosti s požiadavkami na zvýšenie úrovní colných kvót Komisia poukazuje na to, že z podaní zainteresovaných strán nevyplývalo, že sa dopyt na trhu Únie s oceľou zvýši natoľko, aby v dôsledku súčasných colných kvót na trhu bola nedostatočná ponuka. Naopak, ako sa podrobne uvádza v oddiele 3.1, vývoj ukazuje skôr opačným smerom. Napokon Komisia takisto poukazuje na to, že referenčné obdobie použité na výpočet colných kvót je jeden z pilierov koncepcie opatrení stanovených od začiatku v konečnom nariadení a že do rozsahu revízneho prešetrovania nepatria podstatné zmeny základnej štruktúry opatrení. Cieľom prešetrovania je skôr posúdiť, či sú potrebné nejaké konkrétne úpravy správy colných kvót. Komisia preto tieto požiadavky zamieta.

(34)

Napriek uvedeným skutočnostiam Komisia považuje za nevyhnutné zaviesť niekoľko úprav a vylepšení správy colných kvót s cieľom prispôsobiť ju vývoju trhu a lepšie zabezpečiť fungovanie ochranných opatrení. Tieto úpravy sú svojou povahou horizontálne a týkajú sa určitých kategórií výrobkov.

(35)

Z revízneho prešetrovania vyplynulo, že niekoľko vyvážajúcich krajín pokračovalo v druhom roku opatrení vo veľmi agresívnom vývoznom správaní v súvislosti s viacerými kategóriami výrobkov. Tieto krajiny vyčerpali niekoľko (alebo väčšinu) svojich ročných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám výnimočne rýchlo (v niektorých prípadoch len v rozpätí niekoľkých mesiacov od začiatku obdobia). Ročná kvóta prideľovaná konkrétnym krajinám bola dokonca vyčerpaná už v prvý deň druhého roku opatrení.

(36)

V dôsledku tohto správania vznikla v týchto kategóriách výrobkov situácia, pri ktorej sa v pomerne skorej fáze ročného obdobia nahromadil neprimerane vysoký príliv dovozu. Tento príliv sa následne spomalil až do začiatku posledného štvrťroka daného obdobia, keď sa znovu vytvorilo nové maximum dovozu, ktoré sa zhodovalo s okamihom, keď krajiny využívajúce kvóty prideľované konkrétnym krajinám mohli bez ciel využívať dostupné zvyškové colné kvóty. Komisia sa domnieva, že toto správanie vyvoláva závažné nerovnováhy a bráni hladkému fungovaniu trhu.

(37)

V situácii mimoriadnej neistoty, poklesu dopytu a následného prudkého zníženia predaja, ktoré postihujú prakticky všetky kategórie výrobkov z ocele, ako sa podrobne uvádza v oddiele 3.1, Komisia považuje za veľmi pravdepodobné, že uvedené vylučujúce vývozné správanie sa ešte viac zhorší. Vývozcovia v týchto mimoriadnych okolnostiach zaujmú veľmi agresívne a oportunistické správanie voči ostatným konkurentom s cieľom získať späť stratený predaj. V rámci oportunistického správania je primerané predpokladať, že sa vývozcovia v najsilnejších vyvážajúcich krajinách pokúsia presunúť predaj na skoršiu fázu s cieľom vyprázdniť trh. Takéto oportunistické obchodné správanie predstavuje najvýznamnejšie riziko pre primerané fungovanie ochranných opatrení, keďže spôsobí veľmi vážne narušenie trhu, a bez nápravných opatrení hrozí riziko neoprávneného vytlačenia tradičných obchodných tokov a domácej výroby, čím ruší potrebný účinok zavedených ochranných opatrení.

(38)

Od zavedenia konečných opatrení sa kvóty prideľované konkrétnym krajinám spravovali ročne, čiže celý základný objem bol poskytnutý vývozcom na začiatku každého ročného obdobia bez časových obmedzení týkajúcich sa jeho použitia v rámci daného obdobia, na rozdiel od zvyškových kvót, ktoré sa spravujú štvrťročne. Zavedenie časových obmedzení sa v tom čase javilo ako zbytočné a ťažkopádne administratívne zaťaženie, ktoré prekáža normálnemu fungovaniu trhu.

(39)

Na základe revízneho prešetrovania sa však Komisia domnieva, že súčasná ročná správa kvót prideľovaných konkrétnym krajinám nie je účinná, pokiaľ ide o to, zabrániť narúšaniu trhu Únie s oceľou, ktoré by sa mohlo zhoršiť v dôsledku očakávaného oportunistického správania niektorých vývozcov. Tieto narušenia nie sú len v rozpore so záujmami väčšiny vyvážajúcich krajín, ale zároveň majú veľmi negatívny vplyv na hospodársku situáciu oceliarskeho priemyslu Únie, čím oslabujú účinnosť týchto opatrení.

(40)

Komisia preto rozhodla o tom, že štvrťročne sa budú spravovať aj kvóty prideľované konkrétnym krajinám. Touto úpravou sa zabezpečí stabilnejší tok dovozu a minimalizuje sa veľmi vysoké existujúce riziko, že sa oportunistické správanie vývozcov dostane do rozporu s oprávneným záujmom ostatných účastníkov trhu v celom nasledujúcom období uplatňovania opatrení, čiže od 1. júla 2020 do 30. júna 2021.

(41)

Táto úprava bude mať pozitívny stabilizujúci účinok na trh, keďže sa jej prostredníctvom zabráni obrovskému hromadeniu zásob na začiatku obdobia, ako sa zistilo v minulosti v súvislosti s niekoľkými kategóriami výrobkov. Úpravou sa výrobcom z Únie aj z tretích krajín, ktorí zažili výrazné obmedzenie svojej prevádzkyschopnosti počas pandémie ochorenia COVID-19 a ktorí mohli obnoviť svoje činnosti po obmedzeniach pohybu relatívne neskôr než ostatní, umožní po obnovení dopytu zúčastniť sa na hospodárskej súťaži za vyrovnanejších podmienok.

(42)

Nakoniec treba spomenúť, že Komisia nenašla žiadny dôvod na zastavenie prenášania nevyužitých objemov štvrťročne spravovaných kvót z jedného štvrťroka do ďalšieho v tom istom období. Zachovaním mechanizmu prenášania sa zabezpečí, že využívanie colných kvót sa môže upraviť podľa vývoja dopytu počas celého roku bez toho, aby sa tým neprimerane narušoval trh.

(43)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 149 konečného nariadenia a v odôvodneniach 17 až 19 nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní, na túto kategóriu výrobkov sa vzťahujú iba celkové colné kvóty. Išlo o výnimku z inak preferovaného systému kombinácie kvót prideľovaných konkrétnym krajinám pre historicky najväčších dodávateľov so zvyškovými kvótami pre zvyšok dodávateľov, ktorý sa uplatňuje takmer na všetky ostatné kategórie výrobkov.

(44)

V súvislosti s touto kategóriou výrobkov niekoľko zainteresovaných strán požadovalo zníženie stropu z 30 % na krajinu pôvodu na 20 %, kým ostatné strany obhajovali odstránenie stropu a obnovenie situácie, ktorá existovala pred prvým revíznym prešetrovaním.

(45)

Pri revíznom prešetrovaní bolo odhalených niekoľko trendov, na základe ktorých sa Komisia domnieva, že úprava správy colných kvót v tejto kategórii výrobkov je nevyhnutná. Predovšetkým sa prešetrovaním potvrdilo, že využívanie colných kvót v tejto kategórii prechádza stálym prudkým poklesom počas celého obdobia (pozri graf 1), pričom v druhom a treťom štvrťroku druhého roku opatrení využívanie kvót dosiahlo priemernú úroveň 54 % (23).

(46)

Na konci tretieho štvrťroka dosiahli kumulované nevyužité kvóty od začiatku druhého roku opatrení objem vyše 1,5 milióna ton (pozri graf 2 uvedený ďalej). Z dostupných údajov do polovice mája 2020 navyše vyplýva oveľa výraznejšie zníženie úrovní dovozu v tejto kategórii výrobkov, keď sa využilo iba 16 % colných kvót. Tento podiel predstavuje vyše 3 milióny ton nevyužitých colných kvót v čase iba šesť týždňov pred koncom štvrťroka. Vývoj dovozu v tejto kategórii výrobkov, ktorý predstavuje približne jednu tretinu historického objemu dovozu dvadsiatich šiestich kategórií výrobkov podliehajúcich ochranným opatreniam, je teda relevantným ukazovateľom súčasného prudkého zostupného vývoja dopytu na trhu EÚ s oceľou.

(47)

Komisia takisto poukazuje na to, že k tomuto značnému zníženiu využívania colných kvót došlo v období, ktoré ešte nebolo dotknuté otrasom vyvolaným pandémiou ochorenia COVID-19. Z toho teda jasne vyplýva, že nie je veľmi pravdepodobné, že akékoľvek budúce oživenie dopytu v Únii v priebehu tretieho roku opatrení bude mať taký rozsah, aby sa napokon využili všetky colné kvóty alebo aby sa využil veľmi vysoký objem colných kvót v rámci tejto kategórie výrobkov.

(48)

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že riziko prípadných nedostatočných dodávok, ktorému sa snažila zabrániť zovšeobecnením colných kvót v rámci konečných opatrení, už za súčasných okolností neexistuje. Komisia preto rozhodla, že mimoriadna celková správa colných kvót v tejto kategórii výrobkov sa ukončí a uplatňovať sa bude štandardný systém kombinácie kvót prideľovaných konkrétnym krajinám a zvyškových kvót, ktorý existuje takmer vo všetkých ostatných kategóriách výrobkov.

(49)

Od 1. júla 2020 preto colné kvóty pre kategóriu výrobkov 1 budú tvoriť kvóty prideľované konkrétnym krajinám pre tie krajiny, ktorých úroveň dovozu v tejto kategórii dosiahla aspoň 5 % v príslušnom referenčnom období rokov 2015 – 2017 (24), a zvyškové celkové kvóty pre ostatné krajiny. Táto colná kvóta sa bude spravovať štvrťročne, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.2.1. Strop 30 % podielu pre akúkoľvek vyvážajúcu krajinu sa však bude uplatňovať naďalej s cieľom využiť zvyškové kvóty vo štvrtom štvrťroku, aby sa zabránilo účinkom vytláčania (25).

(50)

Komisia sa naďalej domnieva, že štandardný systém colnej kvóty, ktorý je kombináciou kvóty prideľovanej konkrétnym krajinám a zvyškovej kvóty, predstavuje najvhodnejší systém na zabezpečenie tradičných obchodných tokov z hľadiska objemu a zdroja (26). Je preto vo všeobecnom záujme Únie tento systém v tejto kategórii výrobkov zaviesť hneď, ako na to vzniknú podmienky.

(51)

Od predchádzajúceho revízneho prešetrovania Komisia pozorovala, že došlo k niekoľkým významným zmenám dotýkajúcim sa tejto kategórie. Po prvé 8. apríla 2020 Komisia zaviedla predbežné antidumpingové opatrenia na dovoz tejto kategórie výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indonézii a na Taiwane. (27) Po druhé Komisia potvrdila neustále veľmi nízke využívanie colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám zo strany USA (28). V dôsledku toho štyri z piatich najväčších vyvážajúcich krajín patriacich do tejto kategórie v súčasnosti podliehajú rozličným obchodným opatreniam. Očakáva sa preto, že tieto krajiny nebudú pokračovať s vývozom do Únie na ich historickej úrovni.

(52)

Niektoré zainteresované strany požiadali Komisiu, aby pri tejto kategórii zaviedla strop v rámci zvyškových kvót. Ostatné zainteresované strany požadovali, aby Komisia previedla objem kvót prideľovaných konkrétnym krajinám, ktorý sa vyznačuje veľmi nízkou úrovňou využívania, na zvyškové kvóty.

(53)

Na základe zmenených okolností opísaných v odôvodnení 51, v dôsledku ktorých hrozí, že vznikne nedostatočná ponuka tejto kategórie výrobkov na trhu Únie, a v súlade s prístupom prijatým v iných kategóriách výrobkov po prijatí konečných opatrení Komisia konštatuje, že prevedenie objemov kvót prideľovaných konkrétnym krajinám všetkých krajín, na ktoré sa vzťahujú rôzne typy opatrení ochrany obchodu (29), na zvyškové colné kvóty je v záujme Únie. Touto úpravou sa zabezpečí, že súčasné opatrenia sa nedotknú tradičných obchodných objemov a že používatelia z Únie budú mať dostatočnú flexibilitu na zmenu zdroja dodávok, ak by to bolo potrebné.

(54)

Colné kvóty pre kategóriu výrobkov 8 sa tak od 1. júla 2020 stanú celkovými colnými kvótami spravovanými štvrťročne.

(55)

Komisia pripomína dôvody na zovšeobecnenie tejto colnej kvóty a odvoláva sa na vysvetlenia uvedené v odôvodneniach 54 až 59 nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní.

(56)

Určité zainteresované strany požadovali zmeny v tejto kategórii. Konkrétne požadovali návrat k systému kombinovaných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám a zvyškových kvót. Niektoré strany navyše požadovali aj rozdelenie tejto colnej kvóty na dve podkategórie, ktoré by lepšie zodpovedali osobitostiam výrobkov zoskupených v tejto kategórii.

(57)

V analýze v rámci tohto druhého revízneho prešetrovania si Komisia všimla (na základe súboru údajov, ktoré neboli k dispozícii v čase prvého revízneho prešetrovania) pomerne odlišnú štruktúru dovozných tokov (30) v tejto jednej kategórii, ktorá sa značne odlišuje od tradičných obchodných tokov z hľadiska objemu a pôvodu a ktorá by mohla spôsobiť nerovnováhy na trhu Únie.

(58)

Komisia konštatuje, že vyše 70 % celkového objemu colných kvót tejto kategórie zodpovedá historickým obchodným tokom týkajúcim sa niekoľkých druhov výrobkov, ktoré sa používajú prevažne vo veľkých technických projektoch. Naproti tomu zo skutočného využívania colných kvót v tejto kategórii výrobkov vyplýva, že určité krajiny tieto kvóty používajú na vývoz druhov výrobkov, ktoré sa nepoužívajú vo veľkých technických projektoch, a to čoraz viac nad rámec ich tradičných obchodných objemov (v určitých prípadoch aj s desaťnásobným zvýšením), na úkor ostatných účastníkov trhu, a to domácich, ako aj vyvážajúcich krajín. Komisia sa preto domnieva, že súčasný systém správy colných kvót vedie k neprípustnej situácii vytláčania.

(59)

Bez úpravy by v prípade veľkých technických projektov vyžadujúcich špecifické rúry v priebehu tretieho roku opatrení mohlo vzniknúť riziko, že pre ne nebude možné obstarať všetky objemy colných kvót, ktoré by mali zodpovedať týmto špeciálnym rúram, keďže by boli vytlačené iným dovozom.

(60)

Komisia preto považuje za potrebné upraviť súčasnú štruktúru kvóty s cieľom zabrániť vzniku uvedenej neželanej nerovnováhy. Najvhodnejší spôsob, ako túto situáciu účinne riešiť, je rozdeliť túto kategóriu na dve časti: prvá čiastková colná kvóta (kategória 25A) by mala zahŕňať číselné znaky KN výrobkov, ktoré sa zvyčajne používajú vo veľkých technických projektoch (31), a druhá čiastková colná kvóta (kategória 25B) by mala obsahovať zvyšné číselné znaky KN výrobkov, ktoré sa v týchto projektoch nepoužívajú (32). Rozdelenie je jednoduché a nezdá sa, žeby vytváralo akékoľvek neprimerané zaťaženie pre colné orgány.

(61)

Pokiaľ ide o správu týchto podkategórií, kategóriu výrobkov 25A bude tvoriť jedna celková colná kvóta, ktorou sa vytvoria rovnaké príležitosti pre všetkých potenciálnych uchádzačov v rámci veľkých projektov, ako sa uvádza v nariadení o prvom revíznom prešetrovaní (33). Kategóriu výrobkov 25B budú tvoriť kvóty prideľované konkrétnym krajinám pre krajiny, ktorých priemerný podiel na dovoze v referenčnom období rokov 2015 – 2017 dosiahol aspoň 5 %, a zvyšková kvóta pre ostatné krajiny.

(62)

Komisia sa domnieva, že rozdelenie colných kvót pre túto kategóriu výrobkov bude presnejšie odzrkadľovať historické dovozné toky zodpovedajúce dvom podkategóriám rúr a že sa tým zabezpečí spravodlivejšie fungovanie kvót. Rozdelením sa zaručí dostupnosť potrebného objemu výrobkov pre akýkoľvek veľký technický projekt v Únii po zvyšok platnosti opatrení, ktoré by v opačnom prípade vytlačili iné druhy výrobku. Takáto nevyváženosť je v rozpore so záujmami Únie a s cieľom zachovať v rámci ochranných opatrení čo najviac tradičných obchodných tokov z hľadiska objemu a zdrojov.

(63)

V odôvodnení 8 nariadenia o konečnom použití Komisia konštatovala, že „naďalej zastáva názor, že v záujme Únie sa v neskoršej fáze môže vyžadovať špecifický mechanizmus, buď colný režim konečné použitie (po vyriešení problémov súvisiacich s jeho vykonávaním), alebo alternatívny systém, bez ohľadu na jeho nastavenie, s cieľom spravovať dovozy tried ocele pre automobilový priemysel v rámci kategórie výrobkov 4B oddelene. Tieto otázky budú zodpovedajúcim spôsobom opätovne posúdené v rámci budúceho revízneho prešetrovania na základe pripomienok a návrhov zainteresovaných strán, ako aj ďalšieho vývoja týkajúceho sa tejto kategórie výrobkov.“

(64)

Komisia preto pozorne analyzovala pripomienky, ktoré jej boli doručené v súvislosti s prípadnými návrhmi špecifického mechanizmu v tejto kategórii výrobkov.

(65)

Zainteresované strany, ktoré predložili pripomienky týkajúce sa tejto kategórie, sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že je dôležité zachovať potrebný objem dovozu ocele určenej na použitie v automobilovom odvetví. Na tento účel predložili rozličné požiadavky. Niektoré zainteresované strany požadovali, aby sa dovážané výrobky určené na použitie v automobilovom odvetví identifikovali prostredníctvom tzv. vlastného vyhlásenia alebo aby sa prijali na prepustenie do voľného obehu iba po predložení tzv. dokumentu o vstupe vydaného príslušným orgánom určeným členskými štátmi a založeného na žiadosti dovozcu Únie. Zainteresované strany takisto požadovali, aby sa nevyužitý objem colných kvót v kategórii 4A znovu pridelil ku kategórii 4B a aby sa zaviedol strop 30 % v poslednom štvrťroku obdobia s cieľom zabrániť situácii, keď výrobky tried, ktoré nie sú určené pre automobilové odvetvie, využívali časť colných kvót, čím by vytláčali triedy pre automobilové odvetvie. A nakoniec niektoré zainteresované strany požadovali, aby Komisia navrhla systém, ktorý by bol alternatívou ku konečnému použitiu, ktorý by však slúžil na rovnaký účel, a aby dokonca obnovila mechanizmus konečného použitia, kým iné strany tvrdo namietali proti opätovnému zavedeniu tohto mechanizmu.

(66)

Po prvé Komisia naďalej zastáva názor, že by bolo žiaduce preskúmať alternatívy s cieľom ďalej vyčleniť, ak je to možné, dovoz výrobkov z ocele pre automobilový priemysel v rámci kategórie 4B. V tomto zmysle Komisia pozorne preskúmala návrhy, ktoré jej boli doručené, a dospela k týmto záverom.

(67)

Mechanizmus konečného použitia nefungoval podľa očakávaní, ako sa podrobne uvádza v nariadení o konečnom použití. Komisia nenašla žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sa okolnosti, ktoré viedli k zrušeniu mechanizmu, zmenili tak, aby jeho opätovné zavedenie predstavovalo účinné riešenie. Komisia sa preto domnieva, že opätovné zavedenie mechanizmu konečného použitia nie je vhodné.

(68)

Komisia takisto konštatuje, že napriek možnosti poskytnúť pripomienky k poznámkam iných strán nebol predložený žiaden návrh, ktorý by získal minimálnu úroveň podpory medzi dotknutými zainteresovanými stranami zo všetkých členských štátov. Komisia na základe skúseností z uplatňovania mechanizmu konečného použitia pripomína, že v záujme realizácie iného účinného mechanizmu v tejto kategórii výrobkov je nevyhnutné, aby sa všetci účastníci komplexného dodávateľského reťazca pre automobilové odvetvie jednoznačne zaviazali, že budú spolupracovať naprieč členskými štátmi, aby bol tento mechanizmus životaschopný. Komisia sa preto nazdáva, že ani jeden z navrhovaných alternatívnych mechanizmov vyčlenenia nevyzerá tak, že by mohol motivovať väčšinu účastníkov spôsobom, pri ktorom by existovala možnosť úspechu.

(69)

Komisia preto rozhodla, že pre túto kategóriu výrobkov nezavedie žiaden nový konkrétny mechanizmus a že zabráni práve tým negatívnym účinkom, ktoré by znovu mohli vzniknúť v dôsledku nedostatočného dodržiavania.

(70)

Komisia by chcela s uspokojením poukázať na to, že získanie povolenia na použitie colného režimu konečné použitie je uskutočniteľné, ak medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami existuje účinná spolupráca. Komisia má na mysli konkrétnu situáciu jednej zainteresovanej strany, ktorá od orgánov jedného členského štátu EÚ získala koncom apríla 2020 povolenie na použitie colného režimu konečné použitie. Komisia nanešťastie nemôže účinným spôsobom vykonávať konkrétnu správu colných kvót, ktoré by sa vzťahovali iba na jednu spoločnosť.

(71)

Po druhé pri skúmaní používania colných kvót v prípade kategórie 4B Komisia zaznamenala obrovský príliv dovozu na trh Únie pri otvorení zvyškových kvót vo štvrtom štvrťroku 1. apríla 2020, ktorým sa rýchlo vyčerpali spočiatku dostupné zvyškové kvóty. Táto situácia pripomína situáciu z 1. júla 2019, keď sa sprístupnili nové kvóty na druhý rok opatrení a ročné kvóty prideľované konkrétnym krajinám sa vyčerpali za jeden deň. V tejto súvislosti niekoľko zainteresovaných strán naďalej varovalo Komisiu, že väčšina tohto objemu nebude slúžiť automobilovému odvetviu Únie. So zreteľom na tieto tvrdenia Komisia konštatuje, že žiadna iná zainteresovaná strana nevzniesla námietky proti podaniam predloženým v tejto súvislosti. Komisia navyše pripomína, že vykonáva prešetrovanie obchádzania v súvislosti s dovozom tejto kategórie výrobkov z ČĽR založené na dostatočných dôkazoch podporujúcich pravdivosť tvrdení, že dovoz v rámci kategórie 4B nemusí v skutočnosti zodpovedať tejto kategórii výrobkov.

(72)

Komisia preto považuje za potrebné zaviesť úpravu, ktorej cieľom bude zabrániť tomu, aby neobvykle vysoké objemy druhov výrobkov kategórie 4, ktoré nie sú určené pre automobilové odvetvie, naďalej nadmieru vytláčali tradičné toky dodávok pre automobilové odvetvie EÚ. Táto úprava je podrobne opísaná v oddiele 3.2.3. ďalej.

(73)

V odôvodnení 150 konečného nariadenia Komisia konštatovala, že krajiny, ktoré vyčerpali svoje kvóty pridelené konkrétnej krajine, budú môcť mať prístup k zvyškovej kvóte v priebehu posledného štvrťroka daného obdobia. Cieľom tohto mechanizmu bolo zabrániť situácii, pri ktorej by objemy zvyškových kvót mohli ostať nevyužité. V odôvodneniach 85 až 98 nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní Komisia posudzovala fungovanie tohto prvku, pričom zistila určité účinky vytláčania, a preto upravila fungovanie tohto prvku opatrení tak, aby sa týkal dvoch kategórií výrobkov (34).

(74)

Mnohé zainteresované strany v rámci aktuálneho revízneho prešetrovania predložili pripomienky a návrhy na riešenie údajných účinkov vytláčania, ku ktorým by dochádzalo vo viacerých kategóriách výrobkov. Niektoré strany požadovali, aby sa zaviedli stropy na určité kategórie výrobkov pre tie krajiny, ktoré využívajú prístup k zvyškovým kvótam v poslednom štvrťroku. Niektoré strany takisto požadovali, aby sa znížili existujúce úrovne stropov v dvoch kategóriách výrobkov a aby sa úplne odstránila možnosť, aby krajiny využívali prístup k zvyškovým kvótam v poslednom štvrťroku daného obdobia. V tom istom duchu iné strany navrhli, aby sa uložil strop na použitie kvót (prideľovaných konkrétnym krajinám alebo zvyškových) konkrétnou krajinou a aby sa prístup k zvyškovým kvótam povolil iba v súvislosti s nevyužitým objemom preneseným z predchádzajúceho štvrťroka.

(75)

Na opačnej strane boli strany, ktoré požadovali odstránenie stropov a povolenie neobmedzeného prístupu v poslednom štvrťroku alebo ako úplné minimum požadovali zachovať súčasný stav. Niektoré strany okrem toho požadovali, aby sa krajinám využívajúcim kvóty prideľované konkrétnym krajinám povolil prístup k zvyškovým kvótam hneď, keď vyčerpajú kvóty prideľované konkrétnym krajinám, a to bez potreby čakať na posledný štvrťrok daného obdobia.

(76)

Na rozdiel od prvého revízneho prešetrovania Komisia môže v druhom revíznom prešetrovaní hodnotiť podstatne dlhšie obdobie uplatňovania konečných opatrení, aby mohla vykonať svoju analýzu: k dispozícii sú údaje za päť štvrťrokov (35). Komisia teda teraz mohla presnejšie a spoľahlivejšie posúdiť, aké sú skutočné trendy v oblasti dovozu z hľadiska objemu a zdrojov v rámci zvyškových kvót podľa jednotlivých kategórií.

(77)

V prvom rade bola Komisia schopná posúdiť, aké je typické využívanie zvyškových kvót v jednotlivých štvrťrokoch podľa krajín, ktoré sú etablovanými príjemcami tejto časti colných kvót. V tejto súvislosti Komisia na jednej strane vypočítala priemerné využívanie zvyškových kvót (celkové a podľa zdroja) v každom zo štyroch štvrťrokov, keď krajiny využívajúce kvóty prideľované konkrétnym krajinám ešte nemohli využiť prístup k zvyškovej časti kvót. Na druhej strane porovnala toto typické využívanie kvót so skutočným využívaním (celkovým a podľa zdroja) vo štvrtom štvrťroku, keď väčšie vyvážajúce krajiny mohli čerpať zo zvyškovej časti colných kvót (36).

(78)

Na základe uvedeného porovnania Komisia dospela k záveru, že prístup k zvyškovým kvótam vo štvrtom štvrťroku daného obdobia nemôže ostať ako štandardný režim, pretože v niekoľkých kategóriách výrobkov vedie v rôznom rozsahu k neprípustným účinkom vytláčania. Namiesto toho by sa prístup k zvyškovým kvótam v poslednom štvrťroku daného obdobia mal povoliť alebo zakázať na základe skutočného typického využívania etablovaných príjemcov zvyškových kvót, ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení.

(79)

S cieľom utvoriť režim prístupu k zvyškovým kvótam vo štvrtom štvrťroku daného obdobia účinným a primeraným spôsobom Komisia považuje za vhodné, aby sa úpravy týkali iba tých kategórií výrobkov, v prípade ktorých sa zistili negatívne účinky vytláčania. V tomto zmysle Komisia navrhuje tri rôzne režimy zodpovedajúce trom rôznym režimom prístupu k zvyškovým kvótam pre všetky kategórie výrobkov. Tieto tri režimy závisia od pozorovaného stupňa účinku vytláčania s výnimkou kategórií 1, 4B, 8 a 25A, ktoré majú vlastný riadny režim správy colných kvót (pozri v uvedenom poradí oddiely 3.2.2. a a 3.2.3.d, oddiely 3.2.2.d a 3.2.3.d a oddiely 3.2.2.c a 3.2.3.d).

(80)

V niekoľkých kategóriách menšie dodávateľské krajiny trvale vo všetkých posudzovaných štvrťrokoch preukazovali, že sú sebestačné, pokiaľ ide o úplné alebo vysoké využitie objemov, ktoré majú k dispozícii v rámci zvyškových kvót. Pozorované správanie v týchto kategóriách väčších vyvážajúcich krajín počas štvrtého štvrťroka navyše jednoznačne spôsobilo neprimerané vytláčanie všetkých alebo niekoľkých historických objemov menších dodávateľských krajín. V tomto prípade Komisia v záujme účinného zachovania tradičných obchodných tokov z hľadiska zdrojov považuje za potrebné krajinám, ktorým boli pridelené kvóty, zakázať ďalší prístup k zvyškovým kvótam vo štvrtom štvrťroku počas tretieho roku opatrení. Žiaden ďalší prístup sa nepovolí v prípade kategórií: 5, 16, 20 a 27 (37). Z predchádzajúceho záznamu priemerného využitia zvyškových kvót za jednotlivé štvrťroky v prípade týchto kategórií jednoznačne vyplýva veľmi nízke riziko, že časť z týchto kvót ostane nevyužitá.

(81)

V skupine ďalších kategórií z priemernej miery využitia kvót vyplýva, že hoci etablované dodávateľské krajiny v rámci režimu zvyškových kvót využívajú tieto kvóty v primeranej miere, samy osebe nie sú schopné úplne využiť dostupné objemy alebo ich využiť vo vysokej miere. Prístup väčších vyvážajúcich krajín vo štvrtom štvrťroku je preto naďalej opodstatnený. Podrobnou analýzou využívania zvyškových kvót v týchto prípadoch sa však ukazuje, že neobmedzeným prístupom sa z hľadiska zdrojov dosahuje konečný stav, ktorý nie je spravodlivý. Konkrétne často pozorovaným javom bolo to, že podiel dovozu etablovaných menších dodávateľských krajín vo štvrtom štvrťroku bol vždy tradične nižší než ich priemer za predchádzajúce štvrťroky. Táto nerovnováha bola priamym výsledkom vylučujúcej prítomnosti tých väčších vyvážajúcich krajín, ktoré vyčerpali svoje kvóty prideľované konkrétnym krajinám, čo viedlo k neprimeraným účinkom vytláčania, ktoré sú v rozpore so záujmom Únie o čo najväčšie zachovanie obchodných tokov z hľadiska zdrojov (38).

(82)

S cieľom zabezpečiť, aby potrebný vstup v týchto prípadoch nespôsobil neprimerané vytlačenie tradičných obchodných tokov z etablovaných menších dodávateľských krajín, preto Komisia považuje za vhodné obmedziť prístup krajín, ktoré vyčerpali pridelené kvóty, k zvyškovým kvótam. Tento prístup sa obmedzí len na objemy, ktoré prevyšujú priemernú kvótu za štyri štvrťroky využívanú menšími dodávateľskými krajinami (39). Táto úprava sa týka kategórií výrobkov: 10, 12, 13, 14, 15, 21, 22 a 28 (40).

(83)

V prípade zvyšných kategórií sa Komisia na základe pozorovaných trendov, z ktorých nevyplýva žiadne neprimerané vytláčanie zdrojov, domnieva, že je v záujme Únie zachovať súčasný stav, to znamená, povoliť prístup ku kvótam vo štvrtom štvrťroku bez obmedzenia príjemcom vyčerpaných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám. S cieľom zabezpečiť zachovanie obchodných tokov od etablovaných príjemcov zvyškovej kvóty sa však pre nich vyčlenia nevyužité prenesené kvóty. Tento neobmedzený prístup sa teda vzťahuje na kategórie: 2, 3A, 3B, 4A, 6, 7, 9, 17, 18, 19, 24, 25B, a 26 (41).

(84)

Prístup opísaný v predchádzajúcich odôvodneniach nie je možné z rozličných dôvodov uplatniť na kategórie výrobkov 1, 4B, 8 a 25A.

(85)

Od uloženia konečných opatrení až do vykonania nových úprav podľa tohto revízneho prešetrovania kategória výrobkov 1 podliehala systému celkových colných kvót. V dôsledku toho nie je možné vykonať analýzu vytláčania, aká sa uskutočnila v prípade kategórií výrobkov v uvedených písmenách a) až c).

(86)

Na základe nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní však Komisia rozhodla, že strop 30 % na štvrťrok umožní čo najviac zachovať tradičné obchodné objemy z hľadiska objemu aj zdrojov. Z rovnakých dôvodov sa Komisia domnieva, že zachovanie stropu 30 % zvyškovej kvóty, ktorá bola pôvodne k dispozícii na začiatku štvrtého štvrťroka, je naďalej tým najlepším prostriedkom, ako zabrániť krajinám, ktorým budú pridelené kvóty v tejto kategórii po individuálnej úprave, o ktorej sa rozhodne v tomto revíznom prešetrovaní, vo vytláčaní existujúcich používateľov novo vytvorenej zvyškovej kvóty.

(87)

Pokiaľ ide o kategóriu výrobkov 4B, mechanizmus konečného použitia sa uplatňoval počas dvoch štvrťrokov: október – december 2019 a čiastočne v období od januára do marca 2020. Od zavedenia tohto mechanizmu vyvážajúce krajiny narážali na závažné prekážky vývozu do Únie. V dôsledku toho bola úroveň dovozu nezvyčajne nízka. Komisia preto nemá súbor údajov za rovnako dlhé obdobie na vykonanie posúdenia vytláčania ako v prípade kategórií výrobkov v uvedených písmenách a) až c).

(88)

Z dostupných údajov zo štvrtého štvrťroka 2019 a z roku 2020 však jednoznačne vyplýva, že dochádza k určitým účinkom vytláčania. V skutočnosti na začiatku obidvoch štvrťrokov prakticky celé množstvo zvyškovej kvóty využila iba jedna vyvážajúca krajina, ktorej boli pridelené kvóty. V záujme zabránenia neprimeraným účinkom vytláčania a zachovania historických obchodných tokov z hľadiska zdrojov preto Komisia považuje za vhodné zaviesť strop 30 % v tejto kategórii vzhľadom na množstvo, ktoré bolo pôvodne k dispozícii na začiatku štvrtého štvrťroka, na prístup krajín, ktoré vyčerpali svoje pridelené kvóty.

(89)

A napokon, keďže kategórie 8 a 25A budú od 1. júla 2020 tvoriť iba celkové colné kvóty, tento systém sa na ne nevzťahuje.

(90)

V konečnom nariadení sa Komisia zaviazala, že posúdi, či fungovanie ochranných opatrení týkajúcich sa výrobkov z ocele spôsobuje významné riziko pre stabilizáciu alebo hospodársky rozvoj určitých preferenčných obchodných partnerov v rozsahu, ktorý poškodzuje integračné ciele v rámci ich dohôd s Úniou. V nariadení o prvom revíznom prešetrovaní Komisia dospela k záveru, že ochranné opatrenia nemali škodlivý účinok na dosahovanie integračných cieľov. V tom istom nariadení sa v odôvodnení 106 stanovilo, že „opatrenia nemali neprimeraný obmedzujúci vplyv na schopnosť […] krajín vyvážať do EÚ“.

(91)

Niekoľko zainteresovaných strán, konkrétne vlády tretích krajín, predložilo pripomienky k tejto časti oznámenia o začatí revízneho prešetrovania. Určité krajiny požadovali, aby boli vyňaté z uplatňovania opatrení alebo aby im bolo priznané preferenčné zaobchádzanie. V tejto súvislosti boli podané požiadavky, aby sa z ochranných opatrení vyňali partneri zo západného Balkánu, keďže by tieto opatrenia mohli nepriaznivo ovplyvniť rozvoj ich oceliarskeho priemyslu a tým spôsobiť značné negatívne následky pre ich domáce hospodárstva, čo by mohlo ohroziť ciele stanovené v dohodách o stabilizácii a pridružení uzatvorených s Úniou. Tieto zainteresované strany navyše tvrdili, že ochranné opatrenia spôsobia zníženie ich vývozu do Únie v porovnaní s obdobím pred uložením opatrení. Vývozcovia tak budú musieť zvažovať dočasné zatváranie určitých zariadení a neplatené voľno pre veľké množstvo zamestnancov. Niektoré krajiny sa odvolávali na skutočnosť, že prakticky dodržiavajú pravidlá štátnej pomoci Únie platné pre oceliarsky priemysel, a tak by v dôsledku toho mali získať neobmedzený bezcolný prístup na trh Únie. Ďalšie žiadosti o oslobodenie alebo o preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa niekoľkých tretích krajín boli založené na rozdielnych ustanoveniach príslušných dvojstranných dohôd uzatvorených s Úniou.

(92)

Komisia v prvom rade pripomína zdôvodnenie, ktoré vypracovala v nariadení o prvom revíznom prešetrovaní, že všetky dvojstranné dohody, na ktoré sa zainteresované strany v tejto časti odvolávajú, umožňujú uložiť ochranné opatrenia, ako sú tie aktuálne. Komisia teda nemá nijakú právnu povinnosť udeliť im výnimku z uplatňovania opatrení. Po druhé podľa článku 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach sa ochranné opatrenia uplatňujú na dovážaný prešetrovaný výrobok bez ohľadu na jeho zdroj. Ako sa uviedlo už v nariadení o prvom revíznom prešetrovaní, „jediné výnimky z týchto predpisov sa týkajú konkrétnej situácie určitých rozvojových členských krajín, prípadne povinností vyplývajúcich z dvojstranných dohôd“. Komisia preto trvá na svojom stanovisku, že neexistujú žiadne právne dôvody na udelenie výnimky z ochranných opatrení pre ktorúkoľvek z týchto krajín.

(93)

Ako sa uvádza v odôvodnení 99 nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní, záväzok na preskúmanie opatrení, pokiaľ ide o konkrétne aspekty opísané v odôvodnení (90), sa týkali konkrétne krajín, s ktorými Komisia uzavrela dohodu o stabilizácii a pridružení.

(94)

V prípade týchto krajín Komisia najprv vykonala spätné posúdenie ich vývozného správania v druhom roku opatrení, čiže od 1. júla 2019. Z tejto analýzy vyplýva, že v tých kategóriách výrobkov, v ktorých boli týmto krajinám pridelené kvóty, mali tieto krajiny v rámci svojich pridelených kvót v poslednom štvrťroku daného obdobia k dispozícii ešte nevyužitý objem kvót. Navyše v tých kategóriách výrobkov, v ktorých mohli následne vyčerpať svoje kvóty prideľované konkrétnym krajinám, vo väčšine prípadov vrátane kategórií určených niektorými z týchto krajín ako kritických pre ich priemysel boli v rámci zvyšných kvót stále k dispozícii značné objemy kvót. To znamená, že vo všeobecnosti mali možnosť vo väčšine najdôležitejších kategórií výrobkov pokračovať vo vývoze nad rámec svojich historických úrovní. V tých kategóriách výrobkov, v ktorých tieto krajiny namiesto toho podliehali režimu zvyškových kvót, z analýzy údajov nevyplynulo, že by systém colných kvót vo všeobecnosti obmedzoval ich schopnosť vyvážať. V určitých prípadoch vlastne krajiny v skutočnosti nenarazili v rámci opatrení na vôbec nijaké obmedzenia, aby mohli prekonať svoje historické úrovne vývozu.

(95)

Komisia preto dospela k záveru, že úroveň colných kvót bola primeraná a proporčná na zachovanie tradičných obchodných tokov a že neexistujú dôkazy o podstatnom zvýšení dopytu v Únii alebo o zmene akýchkoľvek okolností, ktorými by sa opodstatňovala zmena úrovne colných kvót bez vplyvu na účinnosť súčasných opatrení.

(96)

Komisia vykonala aj analýzu zameranú na budúcnosť a preskúmala spôsob, akým by úpravy uvedené v tomto nariadení mohli prípadne ovplyvniť stabilizáciu alebo hospodársky rozvoj krajín zo západného Balkánu. Pri tomto posúdení Komisia zohľadnila súčasnú situáciu na trhu a vyhliadky pre blízku budúcnosť, ako už bolo uvedené v oddiele 3.1.

(97)

V tejto súvislosti Komisia pripomína, po prvé, že na rozdiel od požiadaviek výrobného odvetvia Únie Komisia vo svojom druhom revíznom prešetrovaní neznížila úroveň colných kvót, rovnako ako v prípade prvého revízneho prešetrovania, a po druhé, že tieto colné kvóty sa po druhýkrát ešte viac liberalizujú prostredníctvom nového zvýšenia o 3 % pri nadobudnutí účinnosti úprav podľa tohto druhého revízneho prešetrovania (42). To znamená, že krajinám zo západného Balkánu sa pridelia väčšie kvóty a že budú naďalej mať vo všeobecnosti prístup k väčšiemu objemu zvyškových kvót v poslednom štvrťroku, čo im poskytne možnosť pokračovať vo vývoze nad rámec ich historických úrovní, ako to bolo od zavedenia konečných opatrení. Komisia ďalej konštatuje, že nové úpravy horizontálnej povahy týkajúce sa vytláčania opísané v oddiele 3.2.3 a týkajúce sa výnimiek pre rozvojové krajiny opísané v oddiele 3.2.5 prinesú dodatočné celkovo pozitívne účinky v niektorých kategóriách výrobkov, ktoré sú pre partnerov západného Balkánu zaujímavé.

(98)

Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia dospela k záveru, že ochranné opatrenia nie sú príčinou žiadneho významného rizika pre stabilizáciu alebo hospodársky rozvoj krajín zo západného Balkánu, ani by ho po svojej úprave nemohli vyvolať.

(99)

Komisia na záver konštatuje, že tvrdenia týchto zainteresovaných strán uvedené v ich podaniach neobsahovali žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o takomto riziku, ani o ňom neposkytli nijaké relevantné náznaky.

(100)

Na základe uvedeného posúdenia a bez akýchkoľvek iných dôkazov o opaku preto Komisia nemôže konať inak, než zamietnuť tvrdenia predložené v tomto oddiele.

(101)

Po prijatí konečných ochranných opatrení prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2019/159 sa Komisia zaviazala pravidelne na základe aktualizovaných štatistík o dovoze revízne prešetrovať zoznam rozvojových krajín, ktoré sú potenciálne vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení.

(102)

Niektoré zainteresované strany v doručených podaniach požadovali, aby boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení, pretože daná krajina už viac neprekračovala prahovú hodnotu 3 % v danej kategórii výrobkov. Iné strany požadovali, aby sa do rozsahu pôsobnosti opatrení zaradila určitá krajina, pretože v danej kategórii výrobkov prekročila prahovú hodnotu 3 %. Určité zainteresované strany požadovali, aby boli vylúčené v súvislosti s danou kategóriou výrobkov, keďže individuálne krajina nedosahuje 3 %, hoci celková váha krajín v tejto situácii prevyšuje 9 % podielu dovozu. A napokon ďalšie strany považovali za vhodnejšie vykonávať výpočet na základe všetkých dvadsiatich šiestich kategórií výrobkov dovedna.

(103)

V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478 a medzinárodnými záväzkami Únie, konkrétne článkom 9 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach, by sa ochranné opatrenia nemali uplatňovať na žiadny výrobok s pôvodom v rozvojovej členskej krajine WTO, pokiaľ podiel tejto krajiny na dovozoch dotknutého výrobku do Únie nepresiahne 3 % za predpokladu, že členovia WTO z rozvojových krajín s menej ako 3 % podielom na dovoze spoločne nemajú viac než 9 % podiel na celkových dovozoch dotknutého výrobku do Únie. Okrem toho je v záujme Únie upraviť zoznam rozvojových krajín vylúčených z rozsahu pôsobnosti opatrení, aby sa určitým rozvojovým krajinám zabránilo neoprávnene využívať pôvodné vylúčenie.

(104)

Komisia preto na základe údajov za celý rok 2019 (43) prepočítala podiel každej vyvážajúcej krajiny na dovoze podľa jednotlivých kategórií výrobkov (44).

(105)

Z údajov za celý rok 2019 vyplýva, že v niektorých kategóriách výrobkov dovoz z ďalej uvedených krajín, ktoré boli doposiaľ vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení, prekročil prahovú hodnotu 3 %. Preto by sa na ne teraz mali na základe tohto revízneho prešetrovania vzťahovať opatrenia:

(106)

Komisia ďalej posúdila, či majú dotknuté rozvojové krajiny v rámci uvedených kategórií nárok na kvóty prideľované konkrétnym krajinám. Na tento účel Komisia posúdila, či v období 2015 – 2017 dosiahol dovoz z dotknutých krajín v rámci týchto kategórií aspoň 5 % celkového dovozu v danom období v rámci akejkoľvek kategórie. Z výsledkov vyplynulo, že žiadna z nich nemá nárok na pridelenie kvóty. Na všetky tieto krajiny sa budú preto v príslušných kategóriách výrobkov vzťahovať zvyškové kvóty.

(107)

Pokiaľ ide o vylúčenie z rozsahu pôsobnosti ochranných opatrení, výsledok tohto revízneho prešetrovania je takýto:

(108)

Kvóty prideľované konkrétnym krajinám, ktoré by zodpovedali kvótam prideľovaným rozvojovým členským krajinám WTO, ktoré budú po revíznom prešetrovaní vylúčené z opatrení (Brazília v kategórii 6 a Čína v kategórii 3A), sa zlúčia s príslušnými zvyškovými kvótami v každej dotknutej kategórii výrobkov už od začiatku prvého štvrťroka tretieho roku opatrení, čiže od 1. júla 2020 (45).

(109)

Po tomto prepočítaní Komisia aktualizovala zoznam vylúčení pre všetkých 26 kategórií výrobkov podliehajúcich opatreniam na základe aktualizovaných údajov o dovoze (celý aktualizovaný zoznam je priložený v prílohe I).

(110)

Pri tomto dôvode revízneho prešetrovania boli Komisii doručené veľmi rozmanité typy požiadaviek. Hlavnou témou bola úroveň liberalizácie. Vzhľadom na pokles dopytu výrobné odvetvie Únie presadzovalo zníženie súčasnej hodnoty 3 % či dokonca jej úplné odstránenie. Na druhej strane iné zainteresované strany tvrdili, že úroveň liberalizácie vymedzená v nariadení o prvom revíznom prešetrovaní by mala byť buď zachovaná, alebo by sa dokonca mala zvýšiť, či už pre všetky kategórie výrobkov, alebo len pre niektoré konkrétne kategórie výrobkov a/alebo konkrétne zdroje.

(111)

V článku 7 ods. 4 Dohody WTO o ochranných opatreniach sa stanovuje, že na to „aby sa uľahčilo prispôsobenie sa v situácii, keď sa predpokladá, že trvanie ochranného opatrenia oznámeného podľa ustanovenia článku 12 ods. 1 bude dlhšie ako jeden rok, člen uplatňujúci toto opatrenie ho bude postupne liberalizovať v pravidelných intervaloch v priebehu obdobia jeho uplatňovania“.

(112)

V tejto súvislosti Komisia v nariadení o prvom revíznom prešetrovaní zaviedla liberalizáciu na úrovni 3 % platnej pre druhý rok opatrení. V uvedenom nariadení takisto stanovila, že rovnaká úroveň liberalizácie sa má uplatňovať v treťom roku opatrení, čiže od 1. júla 2020. Komisia analyzovala opodstatnenosť akýchkoľvek zmien smerom nahor voči súčasnej úrovni.

(113)

Ako sa podrobne vysvetľuje v oddiele 3.1, prakticky všetky zdroje poukazujú na jasný pokles hospodárskej činnosti v roku 2020 – 2021 vzhľadom na predchádzajúce roky. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že dopyt po oceli sa vo veľkej miere riadi podľa makroekonomických trendov krajiny alebo hospodárskeho regiónu, napr. podľa rastu HDP. Komisia navyše pripomína skutočnosť, že značné množstvo colných kvót bolo v prvom roku opatrení nevyužité a s vysokou pravdepodobnosťou na konci druhého roku ostane nevyužitý ešte väčší objem kvót. Komisia preto vzhľadom na súčasné hospodárske prognózy na obdobie 2020 – 2021, stále vysoké množstvo colných kvót dostupných vo všetkých kategóriách výrobkov a neprítomnosť akéhokoľvek spoľahlivého dôkazu, ktorý by poukazoval na akúkoľvek potrebu zvýšenia colných kvót, nemôže konať inak, než zamietnuť všetky tvrdenia požadujúce zvýšenie tempa liberalizácie.

(114)

Na druhej strane Komisia ďalej preskúmala požiadavky na zníženie alebo odstránenie súčasnej úrovne liberalizácie. Komisia sa domnieva, že znenie článku 7 ods. 4 Dohody WTO o ochranných opatreniach jasne zaväzuje prešetrujúci orgán, aby aspoň zachoval úroveň liberalizácie po tom, čo bola účinne vykonaná v druhom roku opatrení. Komisia sa preto domnieva, že úroveň liberalizácie v treťom roku opatrení, ktorý sa začína 1. júla 2020, nie je možné znížiť pod úroveň, ktorá bola účinná na konci druhého roku, čiže pod 3 %. Komisia preto zamieta žiadosti o zníženie úrovne liberalizácie.

(115)

Vzhľadom na uvedené zistenia sa tak úroveň liberalizácie zachová na úrovni 3 % pre každú kategóriu výrobkov.

(116)

Niekoľko zainteresovaných strán informovalo Komisiu o údajných praktikách zameraných na obchádzanie platieb 25 % cla pri prekročení kvóty. Tieto údajné praktiky obchádzania alebo nesprávneho deklarovania majú rôzne podoby a týkajú sa viacerých kategórií výrobkov.

(117)

Komisia tieto tvrdenia berie na vedomie a zaväzuje sa, že ich bude ďalej analyzovať s cieľom prijať v prípade potvrdenia údajných praktík potrebné nápravné opatrenia. Komisia v každom prípade pripomína, že colné predpisy sa naďalej uplatňujú na riešenie týchto obvinení v plnej miere.

(118)

Niektoré zainteresované strany požiadali o rozdelenie určitých kategórií. Na podporu svojich tvrdení niektoré strany vyhlásili, že v niektorých prípadoch si v rámci tej istej colnej kvóty konkurovali štandardné a špičkové druhy výrobkov a že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa zachovala ich správna kombinácia, čím sa zabráni účinkom vytláčania.

(119)

Komisia v tejto súvislosti poukazuje na to, že po týchto požiadavkách v rámci tohto druhého revízneho prešetrovania veľmi podrobne analyzovala prípadné účinky vytláčania a na ich nápravu zaviedla primeranejšie úpravy opísané v oddiele 3.2.3. Komisia konštatuje, že tieto úpravy umožnia vyhovieť mnohým z týchto požiadaviek, keďže sa nimi zabezpečí, že krajiny, ktoré dodávajú malé množstvá špičkových druhov výrobkov a na ktoré sa zvyčajne vzťahujú zvyškové kvóty, môžu mať istejší prístup k voľnému objemu. Komisia navyše pripomína, že koncepciou opatrení sa musí dosiahnuť citlivá rovnováha medzi zabezpečením zachovania čo najväčšej miery tradičných obchodných tokov z hľadiska objemu a zdrojov a zachovaním súboru opatrení, ktoré môžu vnútroštátne colné orgány členských štátov Únie účinne vykonávať. Komisia sa domnieva, že v prípade, ak by došlo k rozširovaniu podkategórií výrobkov, hrozilo by riziko, že by sa vykonávanie opatrení stalo príliš veľkou záťažou, a narušila by sa účinná správa colných kvót.

(120)

Niektoré požiadavky o rozdelenie sa osobitne odvolávali na skutočnosť, že určité druhy výrobkov sa používajú v automobilovom odvetví, a preto by sa s nimi malo zaobchádzať podobne ako s výrobkami v kategórii 4B. Komisia však v tejto súvislosti konštatuje, že samotné automobilové odvetvie takéto požiadavky v písomnej fáze zväčša ignorovalo, čím vznikajú odôvodnené pochybnosti o tom, či je prijatie takýchto úprav v záujme Únie.

(121)

Komisia preto dospela k záveru, že podania, ktoré boli v tejto otázke doručené, s výnimkou podaní týkajúcich sa kategórie výrobkov 25 uvedenej v odôvodneniach 55 až 62, neobsahovali dostatočné dôkazy na podporu týchto tvrdení alebo na preukázanie vykonateľnosti tejto úpravy colnými orgánmi bez toho, aby predstavovala neprimeranú záťaž, či na preukázanie toho, prečo by táto úprava bola vo všeobecnom záujme Únie.

(122)

Niektoré zainteresované strany požadovali, aby Komisia do rozsahu pôsobnosti opatrení zaradila určité kategórie výrobkov, kým iné strany tvrdili, že by sa určité kategórie mali z rozsahu opatrení vylúčiť.

(123)

Komisia pripomína svoje zistenie uvedené v odôvodnení 163 nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní, v ktorom sa stanovuje, že predmetom revízneho prešetrovania nie je zmena vymedzenia výrobkov. Tieto požiadavky sa preto zamietli.

(124)

Niektoré strany trvali aj na tom, že zavedené opatrenia nespĺňajú normy Dohody WTO o ochranných opatreniach, a preto by sa mali zrušiť.

(125)

Komisia sa odvoláva na odôvodnenie 165 nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní a na odkazy, ktoré uvedené odôvodnenie obsahuje, a preto tieto tvrdenia zamieta.

(126)

Iné zainteresované strany navrhli, aby sa colné kvóty spravovali prostredníctvom systému licencií.

(127)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že akýkoľvek systém správy colných kvót musí zabezpečovať, aby jeho vykonávanie nepredstavovalo prílišnú záťaž pre colné orgány v miere, v akej by hrozilo narušenie účinného uplatňovania tohto systému. Komisia naďalej zastáva názor, že systém správy colných kvót, ktorý zaviedla prostredníctvom konečného nariadenia, je najvhodnejší na dosiahnutie primeranej rovnováhy.

(128)

A napokon, niekoľko strán sa informovalo o následkoch vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie (ďalej len „brexit“) a o prípadných súvisiacich úpravách.

(129)

Komisia poznamenáva, že v čase prijímania úprav sa stále uplatňuje prechodné obdobie vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, keďže o budúcej dohode medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom sa ešte rokuje. Komisia v prípade potreby pohotovo opätovne preskúma situáciu podľa vývoja, ktorý v tejto otázke nastane.

(130)

A napokon Komisia konštatuje, že toto revízne prešetrovanie, ktorým sa menia súčasné ochranné opatrenia, je takisto v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dvojstranných dohôd podpísaných s určitými tretími krajinami.

(131)

Komisia sa napokon domnieva, že je v záujme Únie, aby prípadne upravila úroveň alebo pridelenie colnej kvóty, ako sú stanovené v prílohe II na obdobie začínajúce 1. júla 2020, ak by sa v priebehu obdobia uloženia opatrení zmenili okolnosti. Ku zmene okolností by napríklad mohlo dôjsť v prípade celkového zvýšenia alebo zníženia dopytu po niektorých kategóriách výrobkov v Únii, čo by si vyžiadalo opätovné posúdenie úrovne colnej kvóty, uloženia antidumpingových alebo antisubvenčných opatrení, ktoré môžu významne ovplyvniť budúci vývoj dovozu, či dokonca akéhokoľvek vývoja v súvislosti s opatreniami USA podľa článku 232, ktoré môžu mať priamy vplyv na závery tohto prešetrovania, najmä pokiaľ ide o odklonenie obchodu. Komisia môže preskúmať aj to, či by prevádzka opatrení mohla negatívne ovplyvniť dosiahnutie integračných cieľov, ktoré sledujú preferenční obchodní partneri, napríklad výrazne ohroziť ich stabilitu alebo hospodársky rozvoj.

(132)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ochranné opatrenia zriadeného podľa článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755,