5.6.2020

Úradný vestník Európskej únie

L 177/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/740

z 25. mája 2020

o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné parametre, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1369 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 a článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Únia sa zaviazala vybudovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy. Palivová úspornosť je kľúčovým prvkom rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a je kľúčovým faktorom znižovania dopytu po energii.

(2)	Komisia preskúmala nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 (3) a zistila, že je potrebné aktualizovať jeho ustanovenia s cieľom zlepšiť jeho účinnosť.

(3)	Nariadenie (ES) č. 1222/2009 je vhodné nahradiť s cieľom objasniť a aktualizovať niektoré z jeho ustanovení s prihliadnutím na technologický pokrok, pokiaľ ide o pneumatiky.

(4)

Na odvetvie dopravy pripadá jedna tretina spotreby energie v Únii. V roku 2015 bola cestná doprava zodpovedná za približne 22 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Pneumatiky, hlavne z dôvodu ich valivého odporu, zodpovedajú za 20 až 30 % spotreby paliva vozidiel. Zníženie valivého odporu pneumatík by preto výrazne prispelo k palivovej úspornosti cestnej dopravy a tým aj k zníženiu emisií skleníkových plynov a k dekarbonizácii odvetvia dopravy.

(5)	S cieľom dosiahnuť zníženie emisií CO2 v cestnej doprave je vhodné, aby členské štáty v spolupráci s Komisiou poskytli stimuly na inováciu, pokiaľ ide o palivovo úsporné a bezpečné pneumatiky triedy C1, pneumatiky triedy C2 a pneumatiky triedy C3.

(6)

Pneumatiky sa vyznačujú viacerými navzájom prepojenými parametrami. Zlepšenie jedného parametra, akým je napríklad valivý odpor, môže mať nepriaznivý vplyv na iné parametre, akým je napríklad priľnavosť za mokra, zatiaľ čo zlepšenie miery priľnavosti za mokra môže mať nepriaznivý vplyv na vonkajší hluk valenia. Výrobcovia pneumatík by mali byť nabádaní k tomu, aby optimalizovali všetky parametre nad rámec súčasných noriem.

(7)	Palivovo úsporné pneumatiky môžu byť nákladovo efektívne, pretože úspory paliva, ktoré vytvárajú, viac než vyvažujú vyššiu kúpnu cenu vyplývajúcu zo zvýšených nákladov na výrobu takýchto pneumatík.

(8)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 (4) sa stanovujú minimálne požiadavky na valivý odpor pneumatík. Technologický vývoj umožňuje znížiť stratu energie spôsobenú valivým odporom pneumatík výrazne nad rámec uvedených minimálnych požiadaviek. Preto je z hľadiska zníženia vplyvu cestnej dopravy na životné prostredie vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík s cieľom poskytovať koncovým používateľom harmonizované informácie o parametri valivého odporu, a nabádať ich tak na nákup palivovo úspornejších pneumatík.

(9)	Lepšie označovanie pneumatík umožní spotrebiteľom získať relevantnejšie a porovnateľnejšie informácie o palivovej úspornosti, bezpečnosti a hluku a pri kúpe pneumatík robiť nákladovo efektívne a ekologické rozhodnutia.

(10)

Hluk z dopravy je veľmi rušivý a má škodlivé účinky na zdravie. Nariadením (ES) č. 661/2009 sa stanovujú minimálne požiadavky na vonkajší hluk valenia pneumatík. Technologický vývoj umožňuje znížiť vonkajší hluk valenia výrazne nad rámec uvedených minimálnych požiadaviek. Preto je z hľadiska zníženia hluku z dopravy vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík s cieľom poskytovať koncovým používateľom harmonizované informácie o parametri vonkajšieho hluku valenia, a nabádať ich tak na nákup pneumatík s menším vonkajším hlukom valenia.

(11)	Poskytovaním harmonizovaných informácií o vonkajšom hluku valenia sa zároveň uľahčuje vykonávanie opatrení na obmedzenie hluku z dopravy a prispieva k zvyšovaniu povedomia o vplyve pneumatík na hluk z dopravy v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (5).

(12)

Nariadením (ES) č. 661/2009 sa stanovujú aj minimálne požiadavky na priľnavosť pneumatík za mokra. Technologický vývoj umožňuje zlepšiť priľnavosť za mokra výrazne nad rámec uvedených minimálnych požiadaviek a skrátiť tak brzdnú dráhu za mokra. Preto je z hľadiska zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík s cieľom poskytovať koncovým používateľom harmonizované informácie o parametri miery priľnavosti za mokra, a nabádať ich tak na nákup pneumatík s vyššou mierou priľnavosti za mokra.

(13)

S cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodným rámcom sa v nariadení (ES) č. 661/2009 odkazuje na predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 117 (6), ktorým sa stanovujú príslušné metódy merania valivého odporu, vonkajšieho hluku valenia a miery priľnavosti pneumatík za mokra a na snehu.

(14)

Informácie o vlastnostiach pneumatík, ktoré sú osobitne navrhnuté na použitie v náročných podmienkach so snehom a ľadom, by sa mali uvádzať na štítku pneumatík. Informácie o miere priľnavosti na snehu by sa mali zakladať na predpise Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 117 v jeho najaktuálnejšej verzii platnej pre Úniu (ďalej len „predpis EHK OSN č. 117“) a piktogram „Horský symbol“, ktorý je v ňom uvedený, by sa mal uvádzať na štítku pneumatiky, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu priľnavosti na snehu stanovené v uvedenom predpise. Informácie o miere priľnavosti na ľade by sa mali po formálnom prijatí normy ISO 19447 zakladať na tejto norme a piktogram priľnavosti na ľade by sa mal uvádzať na štítku pneumatiky, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu priľnavosti na ľade stanovené v uvedenej norme ISO. Do prijatia normy ISO 19447 by sa miera priľnavosti na ľade mala posudzovať spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie poznatky. K štítku pneumatiky, ktorá spĺňa minimálne normy týkajúce sa miery priľnavosti na ľade, by mal byť pripojený piktogram priľnavosti na ľade stanovený v prílohe I.

(15)

Oder pneumatík počas používania je významným zdrojom mikroplastov, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a ľudské zdravie. Preto sa v oznámení Komisie „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“ uvádza potreba riešiť neúmyselné uvoľňovanie mikroplastov z pneumatík okrem iného prostredníctvom informačných opatrení, akým je označovanie, a prostredníctvom minimálnych požiadaviek na pneumatiky. S oderom pneumatík je spojený aj koncept dojazdu, a to počet kilometrov, ktoré pneumatika vydrží pred tým, ako sa musí nahradiť z dôvodu opotrebenia behúňa. Okrem oderu pneumatiky a opotrebenia behúňa závisí životnosť pneumatiky od celého radu faktorov, ako sú odolnosť pneumatiky voči opotrebeniu vrátane zmesi, dezénu behúňa a štruktúry, stavu vozovky, údržby, tlaku v pneumatikách a spôsobu jazdy.

(16)

V súčasnosti však neexistuje vhodná skúšobná metóda na meranie oderu a dojazdu pneumatík. Komisia by preto mala zadať vypracovanie takejto skúšobnej metódy, v ktorej by sa úplne zohľadnili najnovšie a medzinárodne vyvinuté alebo navrhované normy a predpisy, ako aj práca, ktorú vykonáva dané odvetvie.

(17)

Protektorované pneumatiky tvoria významnú časť trhu s pneumatikami pre ťažké úžitkové vozidlá. Protektorovanie pneumatík predlžuje životnosť pneumatík a pomáha dosahovať ciele obehového hospodárstva, akým je napríklad znižovanie odpadu. Uplatňovanie požiadaviek na označovanie takýchto pneumatík by prinieslo značné úspory energie. Týmto nariadením by sa malo stanoviť budúce doplnenie vhodnej skúšobnej metódy na meranie vlastností protektorovaných pneumatík, ktorá nie je v súčasnosti k dispozícii.

(18)

Energetický štítok stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (7), ktorým sa výrobky zaraďujú na stupnici od A po G v závislosti od spotreby energie, pozná viac ako 85 % spotrebiteľov v Únii ako jasný a transparentný informačný nástroj, pričom sa potvrdilo, že je účinný pri podpore účinnejších výrobkov. Štítky pneumatík by mali mať v rámci možnosti rovnaký vzhľad s prihliadnutím na špecifiká parametrov pneumatík.

(19)

Poskytovaním porovnateľných informácií o parametroch pneumatík v podobe štandardného štítku pneumatiky sa pravdepodobne podarí ovplyvniť rozhodovanie konečných používateľov pri kúpe v prospech palivovo úspornejších, trvácnejších, bezpečnejších a tichších pneumatík. Výrobcovia pneumatík tak následne pravdepodobne budú motivovaní, aby parametre pneumatík optimalizovali, čím by sa otvorila cesta pre udržateľnejšiu spotrebu a výrobu pneumatík.

(20)

Potreba lepšej informovanosti o palivovej úspornosti a ďalších parametroch sa týka všetkých koncových používateľov vrátane kupujúcich náhradných pneumatík, kupujúcich pneumatík namontovaných na nových vozidlách, ako aj správcov vozových parkov a dopravných podnikov, ktorí pre absenciu režimu označovania a harmonizovaných skúšok nemôžu ľahko porovnávať parametre rôznych značiek pneumatík. Preto je vhodné vyžadovať, aby bol štítok pneumatiky poskytovaný pre všetky pneumatiky ponúkané spolu s vozidlami alebo namontované na vozidlách.

(21)

V súčasnosti sa štítky pneumatík vyžadujú v prípade pneumatík pre automobily (pneumatiky triedy C1) a dodávky (pneumatiky triedy C2), ale nevyžadujú sa v prípade ťažkých úžitkových vozidiel (pneumatiky triedy C3). Pri používaní pneumatík triedy C3 sa dosahuje väčšia spotreba paliva a väčší počet kilometrov ročne ako v prípade pneumatík triedy C1 alebo pneumatík triedy C2, a preto je potenciál na zníženie spotreby paliva a emisií skleníkových plynov z ťažkých úžitkových vozidiel významný. Pneumatiky triedy C3 by sa z tohto dôvodu mali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Úplné začlenenie pneumatík triedy C3 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia je takisto v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/956 (8), v ktorom sa stanovuje monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 a spotreba paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel, a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1242 (9), ktoré stanovuje emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá.

(22)

Mnohí koncoví používatelia sa pri nákupe pneumatík rozhodujú bez toho, aby videli skutočnú pneumatiku, a teda ani štítok pneumatiky, ktorý je k nej pripojený. V takýchto situáciách by sa mal štítok pneumatiky koncovým používateľom ukázať pred tým, ako urobia svoje rozhodnutia o nákupe. Zobrazením štítku pneumatiky na pneumatikách v predajniach a v technických propagačných materiáloch by sa malo zabezpečiť, že distribútori a potenciálni koncoví používatelia dostanú v čase a mieste rozhodovania o nákupe harmonizované informácie o príslušných parametroch pneumatík.

(23)

Niektorí koncoví používatelia sa rozhodnú, ktoré pneumatiky kúpia, skôr než prídu do predajne, alebo pneumatiky nakupujú prostredníctvom zásielkového predaja alebo cez internet. Aby sa zabezpečilo, že aj títo koncoví používatelia sa môžu rozhodovať na základe harmonizovaných informácií, ktoré sa okrem iného týkajú palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšieho hluku valenia, štítky pneumatík by sa mali zobrazovať vo všetkých technických propagačných materiáloch a vizuálnych reklamách, ktoré sa týkajú konkrétnych typov pneumatík, a to aj keď sú takého materiály sprístupnené na internete. Ak sa vizuálne reklamy týkajú radu pneumatík, a nielen konkrétneho typu pneumatiky, nie je nevyhnutné ukázať štítok pneumatiky.

(24)

Potenciálnym koncovým používateľom by sa mali poskytnúť informácie vysvetľujúce každý prvok štítku pneumatiky a jeho význam. Uvedené informácie by sa mali poskytnúť vo všetkých technických propagačných materiáloch, napríklad na webových sídlach dodávateľov, ale nemali by sa vyžadovať vo vizuálnych reklamách. Ako technický propagačný materiál by sa nemali chápať reklamy na bilbordoch, v novinách, časopisoch alebo v rozhlasovom či televíznom vysielaní.

(25)

Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov vykonávať dohľad nad trhom alebo povinnosť dodávateľov kontrolovať zhodu výrobkov, dodávatelia by mali požadované informácie o súlade výrobkov elektronicky sprístupniť v databáze výrobkov. Informácie, ktoré sú relevantné pre spotrebiteľov a distribútorov, by sa mali verejne sprístupniť vo verejnej časti databázy výrobkov. Uvedené informácie by sa mali sprístupniť ako otvorené dáta, aby ich mohli používať vývojári mobilných aplikácií a iných porovnávacích nástrojov. Jednoduchý priamy prístup k verejnej časti databázy výrobkov by mali uľahčovať praktické nástroje, ktoré sa nachádzajú na tlačenom štítku pneumatiky, ako je napríklad dynamický kód rýchlej reakcie (kód QR).

(26)

Na časť databázy výrobkov týkajúcu sa súladu by sa mali vzťahovať prísne pravidlá ochrany údajov. K špecifickým častiam technickej dokumentácie, ktoré sa musia uviesť v časti databázy výrobkov týkajúcej sa súladu, by mali mať prístup orgány dohľadu nad trhom a Komisia. Ak sú technické informácie príliš citlivé, aby bolo vhodné zahrnúť ich do kategórie technickej dokumentácie, orgány dohľadu nad trhom by mali mať v prípade potreby prístup k uvedeným informáciám, a to v súlade s povinnosťou dodávateľov spolupracovať alebo pomocou dodatočných častí technickej dokumentácie, ktoré do databázy výrobkov dobrovoľne vkladajú dodávatelia.

(27)

Predaj pneumatík prostredníctvom internetových nákupných platforiem v porovnaní s nákupom priamo od dodávateľov rastie. Poskytovatelia hostingových služieb by preto mali umožniť, aby sa štítok pneumatiky a informačný list výrobku, ktoré poskytol dodávateľ, mohli zobraziť v blízkosti uvedenia ceny. Mali by distribútora informovať o povinnosti zobrazenia štítku pneumatiky a informačného listu výrobku, ale nemali by byť zodpovední za správnosť alebo obsah tohto štítku pneumatiky alebo informačného listu výrobku. Povinnosti uložené poskytovateľom hostingových služieb podľa tohto nariadenia by mali zostať obmedzené na to, čo je primerané, a nemali by predstavovať všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré uchovávajú, ani aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti poukazujúce na činnosti, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Podľa článku 14 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (10) sa však od poskytovateľov hostingových služieb, ktorí chcú využiť výnimku zo zodpovednosti uvedenú v uvedenom ustanovení, vyžaduje urýchlene konať s cieľom odstrániť informácie, ktoré uchovávajú na žiadosť príjemcov svojich služieb, ak takéto informácie nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, napríklad tie, ktoré sa týkajú chýbajúcich, neúplných alebo nesprávnych štítkov pneumatiky alebo informačných listov výrobku, alebo znemožniť prístup k týmto informáciám. Mali by tak urobiť hneď, ako sa o takýchto informáciách dozvedia, alebo v prípade nárokov na náhradu škody, hneď ako sa o takýchto informáciách dozvedia napríklad prostredníctvom osobitných informácií zo strany orgánu dohľadu nad trhom. Na dodávateľov, ktorí tovar predávajú priamo koncovým používateľom prostredníctvom svojho vlastného webového sídla, sa vzťahujú rovnaké povinnosti predaja na diaľku ako na distribútorov.

(28)

Valivý odpor, priľnavosť za mokra, vonkajší hluk valenia a ostatné parametre by sa mali merať podľa spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu. Takéto metódy by mali odrážať správanie priemerného spotrebiteľa a mali by byť spoľahlivé, aby sa zabránilo ich úmyselnému či neúmyselnému obchádzaniu. Na štítkoch pneumatík by sa mali uvádzať porovnateľné vlastnosti pneumatík v skutočných podmienkach používania, a to v rámci obmedzení vyplývajúcich z potreby spoľahlivého, správneho a reprodukovateľného skúšania v laboratórnych podmienkach, aby sa koncovým používateľom umožnilo porovnávať rôzne pneumatiky a aby sa obmedzili náklady výrobcov na skúšanie.

(29)

Ak majú vnútroštátne orgány v zmysle článku 3 bodu 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (11) dostatočný dôvod domnievať sa, že dodávateľ nezabezpečil správnosť štítku pneumatiky, a aby sa spotrebiteľom poskytlo dodatočné uistenie, mali by tieto orgány skontrolovať, či triedy valivého odporu, priľnavosti za mokra a vonkajšieho hluku valenia zobrazené na štítku pneumatiky, ako aj piktogramy pre ďalšie parametre zodpovedajú dokumentácii, ktorú dodávateľ poskytol na základe výsledkov skúšok a výpočtov. Takéto kontroly sa môžu vykonávať počas procesu typového schválenia a nemusia si nevyhnutne vyžadovať fyzickú skúšku na pneumatike.

(30)

Na zabezpečenie rovnakých podmienok v rámci Únie je nevyhnutné, aby dodávatelia, veľkoobchodní predajcovia, díleri a iní distribútori dodržiavali ustanovenia o označovaní pneumatík. Členské štáty by preto mali monitorovať takýto súlad prostredníctvom pravidelných následných kontrol a dohľadu nad trhom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (12).

(31)

S cieľom uľahčiť monitorovanie súladu, poskytnúť užitočný nástroj koncovým používateľom a umožniť, aby distribútori získavali informačné listy výrobkov alternatívnymi spôsobmi, by pneumatiky mali byť zahrnuté do databázy výrobkov zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2017/1369. Uvedené nariadenie by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(32)

S cieľom zaistiť dôveru koncových používateľov v štítok pneumatiky by nemalo byť dovolené používanie iných štítkov napodobňujúcich tento štítok pneumatiky. Z rovnakého dôvodu by nemali byť povolené ani iné štítky, značky, symboly alebo nápisy, ktoré by mohli koncových používateľov uvádzať do omylu alebo spôsobovať pochybnosti, pokiaľ ide o parametre uvedené na štítku pneumatiky.

(33)	Sankcie uplatniteľné na porušenia tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých na jeho základe by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(34)

S cieľom podporovať energetickú efektívnosť, zmierňovanie zmeny klímy, bezpečnosť cestnej premávky a ochranu životného prostredia by členské štáty mali mať možnosť vytvárať stimuly pre používanie energeticky účinných a bezpečných pneumatík. Členské štáty môžu samy rozhodnúť o povahe takýchto stimulov. Takéto stimuly by mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie a nemali by predstavovať neodôvodnené trhové prekážky. Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych konaní týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré možno v súvislosti s takýmito stimulmi viesť v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(35)

S cieľom zmeniť obsah a formát štítku pneumatiky, zaviesť požiadavky v súvislosti s protektorovanými pneumatikami, oderom pneumatiky a dojazdom, ako aj prispôsobiť prílohy technologickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)

Keď budú k dispozícii spoľahlivé, presné a reprodukovateľné metódy na skúšanie a meranie oderu pneumatiky a dojazdu, Komisia by mala posúdiť, či je možné doplniť informácie o odere pneumatiky a dojazde na štítok pneumatiky. Pri navrhovaní delegovaného aktu na účely doplnenia oderu pneumatiky a dojazdu na štítok pneumatiky by Komisia mala uvedené posúdenie zohľadniť a pri vypracúvaní vhodných skúšobných metód by mala úzko spolupracovať so zástupcami priemyslu, príslušnými normalizačnými organizáciami, ako sú Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európska hospodárska komisia Organizácie Spojených národov (EHK OSN) alebo Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), a zástupcami iných záujmov zainteresovaných strán. Informácie o odere pneumatiky a dojazde by mali byť jednoznačné a nemali by negatívne ovplyvňovať jasnú zrozumiteľnosť a účinnosť štítku pneumatiky ako celku vo vzťahu ku koncovým používateľom. Takéto informácie by takisto umožňovali koncovým používateľom informovane sa rozhodnúť, pokiaľ ide o pneumatiky, ich životnosť a neúmyselné uvoľňovanie mikroplastov. Pomohlo by to chrániť životné prostredie a zároveň by to koncovým používateľom umožnilo odhadnúť dlhodobejšie prevádzkové náklady na pneumatiky.

(37)	Nemalo by byť povinné označiť novým štítkom pneumatiky tie pneumatiky, ktoré už boli uvedené na trh pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(38)	Veľkosť štítku pneumatiky by mala zostať rovnaká ako veľkosť stanovená v nariadení (ES) č. 1222/2009. Do štítku pneumatiky by sa mali zahrnúť informácie o priľnavosti na snehu a priľnavosti na ľade a kód QR.

(39)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. V súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by sa toto hodnotenie malo zakladať na efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote a malo by poskytovať základ pre hodnotenia možností ďalších opatrení.

(40)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to najmä zvýšiť bezpečnosť, ochranu zdravia a hospodársku a environmentálnu efektívnosť cestnej dopravy, umožniť koncovým používateľom vybrať si palivovo úspornejšie, trvácnejšie, bezpečnejšie a tichšie pneumatiky na základe poskytnutých informácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si to vyžaduje harmonizované informácie pre koncových používateľov, ale z dôvodu potreby zabezpečiť harmonizovaný regulačný rámec a rovnaké podmienky pre výrobcov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Nariadenie zostáva vhodným právnym nástrojom, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, ktoré zabraňujú odlišnej transpozícii členskými štátmi, a tým zabezpečuje vyšší stupeň harmonizácie v celej Únii. Regulačný rámec harmonizovaný na úrovni Únie znižuje náklady dodávateľov, zabezpečuje rovnaké podmienky a voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu lepšie ako regulačný rámec na úrovni členských štátov. V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o EÚ, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(41)	Nariadenie (ES) č. 1222/2009 by sa preto malo zrušiť s účinnosťou od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa vytvára rámec pre poskytovanie harmonizovaných informácií o parametroch pneumatík prostredníctvom označovania, čím sa koncovým používateľom umožní informovaný výber pri nákupe pneumatík na účely zvýšenia bezpečnosti, ochrany zdravia a hospodárskej a environmentálnej efektívnosti cestnej dopravy podporou palivovo úsporných, trvácnych a bezpečných pneumatík s nízkou hladinou hluku.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa uplatňuje na pneumatiky triedy C1, pneumatiky triedy C2 a pneumatiky triedy C3, ktoré sa uvádzajú na trh.

Požiadavky na protektorované pneumatiky sa začnú uplatňovať, keď bude v súlade s článkom 13 k dispozícii vhodná skúšobná metóda na meranie vlastností takýchto pneumatík.

2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)	profesionálne terénne pneumatiky;

b)	pneumatiky určené výlučne pre vozidlá prvýkrát evidované pred 1. októbrom 1990;

c)	náhradné pneumatiky typu T na dočasné použitie;

d)	pneumatiky s rýchlostnou kategóriou menšou než 80 km/h;

e)	pneumatiky, ktorých menovitý priemer ráfika nepresahuje 254 mm alebo je rovný alebo väčší než 635 mm;

f)	pneumatiky vybavené doplnkovými zariadeniami na zlepšenie trakčných vlastností, ako sú napríklad pneumatiky s kovovými hrotmi;

g)	pneumatiky určené len pre vozidlá, ktoré sú určené výlučne na preteky;

h)	použité pneumatiky s výnimkou tých pneumatík, ktoré sú dovezené z tretej krajiny.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„pneumatiky triedy C1“, „pneumatiky triedy C2“ a „pneumatiky triedy C3“ sú pneumatiky patriace do zodpovedajúcich tried stanovených v článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 661/2009;

2.	„protektorovaná pneumatika“ je použitá pneumatika, ktorá je obnovená nahradením opotrebovaného behúňa novým materiálom;

3.	„náhradná pneumatika na dočasné použitie typu T“ je náhradná pneumatika na dočasné použitie navrhnutá na použitie pri vyššom hustiacom tlaku, než je tlak stanovený pre štandardné a zosilnené pneumatiky;

4.	„profesionálne terénne pneumatiky“ sú pneumatiky na špeciálne použitie, ktoré sa používajú predovšetkým v náročnom teréne;

5.	„štítok pneumatiky“ je grafická schéma v tlačenej alebo elektronickej podobe, ako aj v podobe nálepky, ktorá obsahuje symboly určené na informovanie koncových používateľov o vlastnostiach pneumatiky alebo šarže pneumatík vzhľadom na parametre stanovené v prílohe I;

6.	„predajňa“ je miesto, kde sú pneumatiky vystavené alebo uskladnené a ponúkané na predaj, vrátane priestorov na vystavovanie automobilov, kde sú koncovým používateľom ponúkané na predaj pneumatiky, ktoré nie sú namontované na vozidlách;

7.	„technický propagačný materiál“ je dokumentácia v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorú dodávateľ vydal ako doplnok k reklamným materiálom a ktorá obsahuje informácie stanovené v prílohe IV;

8.	„informačný list výrobku“ je štandardizovaný dokument v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorý obsahuje informácie stanovené v prílohe III;

9.	„technická dokumentácia“ je dokumentácia, postačujúca na to, aby orgánom dohľadu nad trhom umožnila posúdiť správnosť štítku pneumatiky a informačného listu výrobku, ktoré sa týkajú pneumatiky, vrátane informácií uvedených v bode 2 prílohy VII;

10.	„databáza výrobkov“ je databáza výrobkov zriadená podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2017/1369;

11.	„predaj na diaľku“ je ponuka na predaj, prenájom alebo kúpu na splátky prostredníctvom zásielkového predaja, katalógu, internetu, telemarketingu alebo akejkoľvek inej metódy, pri ktorej nemožno predpokladať, že potenciálny konečný používateľ uvidí pneumatiku vystavenú;

12.	„výrobca“ je výrobca vymedzený v článku 3 bode 8 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

13.	„dovozca“ je dovozca vymedzený v článku 3 bode 9 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

14.	„splnomocnený zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala od výrobcu písomné splnomocnenie konať v mene výrobcu pri konkrétnych úlohách, pokiaľ ide o povinnosti výrobcu podľa požiadaviek tohto nariadenia;

15.	„dodávateľ“ je výrobca usadený v Únii, splnomocnený zástupca výrobcu, ktorý nie je usadený v Únii, alebo dovozca, ktorý uvedie výrobok na trh Únie;

16.	„distribútor“ je fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem dodávateľa, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

17.	„sprístupnenie na trhu“ je sprístupnenie na trhu vymedzené v článku 3 bode 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

18.	„uvedenie na trh“ je uvedenie na trh vymedzené v článku 3 bode 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

19.	„koncový používateľ“ je spotrebiteľ, správca vozových parkov alebo podnik cestnej dopravy, ktorý kupuje, alebo sa očakáva, že kúpi pneumatiku;

20.	„parameter“ je vlastnosť pneumatiky, ako napríklad oder pneumatiky, dojazd, valivý odpor, priľnavosť za mokra, vonkajší hluk valenia, priľnavosť na snehu alebo priľnavosť na ľade, ktorá má počas používania pneumatiky významný vplyv na životné prostredie, bezpečnosť cestnej premávky alebo zdravie;

21.	„typ pneumatiky“ je verzia pneumatiky, v rámci ktorej majú všetky kusy rovnaké technické vlastnosti uvedené na štítku pneumatiky, rovnaký informačný list výrobku a rovnaký identifikačný kód typu pneumatiky;

22.

„tolerancia overovania“ je maximálna prípustná odchýlka medzi meraním a výsledkami výpočtu v rámci overovacích skúšok, ktoré vykonávajú orgány dohľadu nad trhom alebo ktoré sa vykonávajú v ich mene, a hodnotami deklarovaných alebo zverejnených parametrov, pričom sa zohľadňuje odchýlka, ktorá vyplýva z medzilaboratórnej variácie;

23.	„identifikačný kód typu pneumatiky“ je kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa daný typ pneumatiky odlišuje od iných typov pneumatík, ktoré majú rovnaké obchodné meno alebo rovnakú ochrannú známku ako dodávateľ;

24.	„ekvivalentný typ pneumatiky“ je typ pneumatiky, ktorý rovnaký dodávateľ uvádza na trh ako iný typ pneumatiky s odlišným identifikačným kódom typu a ktorý má rovnaké technické vlastnosti relevantné pre štítok pneumatiky a rovnaký informačný list výrobku.

Článok 4

Povinnosti dodávateľov pneumatík

1. Dodávatelia zabezpečia, aby k pneumatikám triedy C1, pneumatikám triedy C2 a pneumatikám triedy C3, ktoré sa uvádzajú na trh, bol bezplatne pripojený:

a)	v prípade každej jednej pneumatiky štítok pneumatiky v podobe nálepky, ktorý je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II a na ktorom sú uvedené informácie a triedy pre každý z parametrov stanovených v prílohe I, a informačný list výrobku alebo

b)	v prípade každej série jednej alebo viacerých totožných pneumatík tlačený štítok pneumatiky, ktorý je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II a na ktorom sú uvedené informácie a triedy pre každý z parametrov stanovených v prílohe I, a informačný list výrobku.

2. V prípade pneumatík predávaných alebo ponúkaných na predaj prostredníctvom predaja na diaľku, dodávatelia zabezpečia, aby bol štítok pneumatiky zobrazený v blízkosti uvedenia ceny, a aby bol zabezpečený prístup k informačnému listu výrobku, a to aj v tlačenej podobe, ak o to požiada koncový používateľ. Veľkosť štítku pneumatiky musí byť taká, aby bola zreteľne viditeľná a čitateľná a primeraná veľkosti uvedenej v bode 2.1. prílohy II.

V prípade pneumatík predávaných alebo ponúkaných na predaj na internete, dodávatelia môžu sprístupniť štítok pneumatiky pre konkrétny typ pneumatiky prostredníctvom vnoreného zobrazenia.

3. Dodávatelia zabezpečia, aby sa štítok pneumatiky zobrazoval v každej vizuálnej reklame na konkrétny typ pneumatiky. Ak sa vo vizuálnej reklame uvádza cena toho typu pneumatiky, štítok pneumatiky sa zobrazí v blízkosti uvedenia ceny.

V prípade vizuálnych reklám na internete môžu dodávatelia sprístupniť štítok pneumatiky prostredníctvom vnoreného zobrazenia.

4. Dodávatelia zabezpečia, aby na každom technickom propagačnom materiáli pre konkrétny typ pneumatiky bol zobrazený štítok pneumatiky tohto typu pneumatiky a aby tento materiál obsahoval informácie stanovené v prílohe IV.

5. Dodávatelia poskytnú príslušnému vnútroštátnemu orgánu vymedzenému v článku 3 bode 37 nariadenia (EÚ) 2018/858 hodnoty použité na určenie súvisiacich tried a akékoľvek dodatočné informácie o vlastnostiach, ktoré dodávateľ uvádza na štítku pneumatiky typov pneumatík v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu, ako aj štítok pneumatiky, ktorý je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II k tomuto nariadeniu. Uvedené informácie sa príslušnému vnútroštátnemu orgánu predložia na základe článku 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia pred uvedením daných typov pneumatík na trh, aby tento orgán mohol overiť správnosť štítku pneumatiky.

6. Dodávatelia zaistia správnosť štítkov pneumatík a informačných listov výrobkov, ktoré poskytujú.

7. Dodávatelia môžu na požiadanie sprístupniť technickú dokumentáciu orgánom členských štátov, ktoré nie sú uvedené v odseku 5, alebo príslušným vnútroštátnym akreditovaným orgánom.

8. Dodávatelia spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a prijímajú okamžité opatrenia na nápravu každého prípadu nesúladu s týmto nariadením, za ktorý zodpovedajú, a to z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie orgánov dohľadu nad trhom.

9. Dodávatelia nesmú poskytovať ani zobrazovať iné štítky, značky, symboly alebo nápisy, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením a ktoré by mohli koncových používateľov uvádzať do omylu alebo u nich vyvolávať pochybnosti, pokiaľ ide o parametre stanovené v prílohe I.

10. Dodávatelia nesmú poskytovať ani zobrazovať štítky pneumatík, ktoré napodobňujú štítok stanovený týmto nariadením.

Článok 5

Povinnosti dodávateľov pneumatík vo vzťahu k databáze výrobkov

1. Od 1. mája 2021 dodávatelia zapíšu informácie stanovené v prílohe VII do databázy výrobkov pred uvedením na trh pneumatiky vyrobenej po tomto dátume.

2. V prípade pneumatík vyrobených v období od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] do 30. apríla 2021, dodávateľ zapíše do databázy výrobkov informácie stanovené v prílohe VII do 30. novembra 2021.

3. V prípade pneumatík uvedených na trh pred ... [ dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], dodávateľ môže zapísať do databázy výrobkov informácie stanovené v prílohe VII.

4. V období pred zapísaním informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 do databázy výrobkov dodávateľ sprístupní na účely kontroly elektronickú verziu technickej dokumentácie do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti orgánov dohľadu nad trhom.

5. Ak orgány typového schválenia alebo orgány dohľadu nad trhom potrebujú na plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia iné informácie ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe VII, dodávateľ im na požiadanie tieto informácie poskytne.

6. Pneumatika, v súvislosti s ktorou sa vykonajú zmeny, ktoré majú vplyv na informácie uvádzané na štítku pneumatiky alebo v informačnom liste výrobku, sa považuje za nový typ pneumatiky. Dodávateľ označí v databáze výrobkov konkrétny typ pneumatiky, ktorý prestal uvádzať na trh.

7. Dodávateľ po uvedení posledného kusu typu pneumatiky na trh uchováva počas piatich rokov informácie týkajúce sa uvedeného typu pneumatiky v časti databázy výrobkov týkajúcej sa súladu.

Článok 6

Povinnosti distribútorov pneumatík

1. Distribútori zabezpečia, aby:

pneumatiky v predajni boli opatrené štítkom pneumatiky v podobe nálepky, ktorý je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II, ktorý poskytuje dodávateľ v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a), pričom tento štítok je na jasne viditeľnom mieste a je čitateľný v celosti, a aby bol k dispozícii informačný list výrobku, a to aj na požiadanie v tlačenej podobe alebo

pred predajom pneumatiky, ktorá je súčasťou série jednej alebo viacerých totožných pneumatík, bol koncovému používateľovi zobrazený tlačený štítok pneumatiky, ktorý je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II, a aby bol tento štítok zreteľne vystavený v blízkosti pneumatiky v predajni a aby bol k dispozícii informačný list výrobku.

2. Distribútori zabezpečia, aby sa štítok pneumatiky zobrazoval v každej vizuálnej reklame na konkrétny typ pneumatiky. Ak vizuálna reklama uvádza cenu tohto typu pneumatiky, štítok pneumatiky sa zobrazuje v blízkosti uvedenia ceny.

V prípade vizuálnych reklám na internete na konkrétny typ pneumatiky môžu distribútori štítok pneumatiky sprístupniť prostredníctvom vnoreného zobrazenia.

3. Distribútori zabezpečia, aby bol štítok pneumatiky zobrazený na každom technickom propagačnom materiáli pre konkrétny typ pneumatiky a aby tento materiál obsahoval informácie uvedené v prílohe IV.

4. Ak koncový používateľ nemôže v čase predaja vidieť pneumatiky ponúkané na predaj, distribútori koncovým používateľom pred predajom poskytnú kópiu štítku pneumatiky.

5. Distribútori zabezpečia, aby sa pri každom predaji na diaľku s použitím papierových materiálov uvádzal štítok pneumatiky a aby koncoví používatelia mali prístup k informačnému listu výrobku na voľne prístupnom webovom sídle a aby mohli požiadať o tlačenú kópiu informačného listu výrobku.

6. Distribútori pri predaji na diaľku s použitím telemarketingu informujú koncových používateľov o triedach pre každý parameter na štítku pneumatiky a informujú koncových používateľov o tom, že môžu získať prístup k štítku pneumatiky a informačnému listu výrobku na voľne prístupnom webovom sídle a že môžu požiadať o tlačenú kópiu.

7. V prípade pneumatík predávaných alebo ponúkaných na predaj cez internet, distribútori zabezpečia, aby sa štítok pneumatiky zobrazoval v blízkosti uvedenia ceny a aby bol zabezpečený prístup k informačnému listu výrobku. Veľkosť štítku pneumatiky musí byť taká, aby bol jasne viditeľný a čitateľný, a musí byť primeraná veľkosti uvedenej v bode 2.1 prílohy II.

Distribútori môžu štítok pneumatiky pre konkrétny typ pneumatiky, sprístupniť prostredníctvom vnoreného zobrazenia.

Článok 7

Povinnosti dodávateľov a distribútorov vozidiel

Ak majú koncoví používatelia v úmysle zaobstarať si nové vozidlo, dodávatelia a distribútori vozidiel im pred predajom poskytnú štítok pneumatiky pre pneumatiky ponúkané s vozidlom alebo namontované na vozidle a každý príslušný technický propagačný materiál, a zabezpečia, aby bol k dispozícii informačný list výrobku.

Článok 8

Povinnosti poskytovateľov hostingových služieb

Ak poskytovateľ služieb uvedený v článku 14 smernice 2000/31/ES umožňuje predaj pneumatík prostredníctvom svojho internetového sídla, tento poskytovateľ služieb umožní zobrazovanie štítku pneumatiky a informačného listu výrobku, ktoré poskytol dodávateľ, v blízkosti uvedenia ceny a informuje distribútora o povinnosti zobrazovať štítok pneumatiky a informačný list výrobku.

Článok 9

Skúšobné metódy a metódy merania

Informácie o parametroch uvedených na štítku pneumatiky, ktoré sa majú poskytovať podľa článkov 4, 6 a 7, sa získajú v súlade so skúšobnými metódami uvedenými v prílohe I a s postupom zosúladenia laboratórií uvedeným v prílohe V.

Článok 10

Postup overovania

V prípade každého z parametrov stanovených v prílohe I uplatňujú členské štáty pri posudzovaní súladu deklarovaných tried s týmto nariadením postup overovania stanovený v prílohe VI.

Článok 11

Povinnosti členských štátov

1. Členské štáty nesmú na svojom území sťažovať uvádzanie na trh alebo uvádzanie do prevádzky pneumatík, ak sú takéto pneumatiky v súlade s týmto nariadením.

2. Ak členské štáty poskytnú stimuly pre pneumatiky, takéto stimuly sa musia zamerať len na triedu A alebo B, pokiaľ ide o valivý odpor v zmysle časti A prílohy I alebo priľnavosť za mokra v zmysle časti B prílohy I. Zdanenie a fiškálne opatrenia nie sú stimulmi na účely tohto nariadenia.

3. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2019/1020, ak má príslušný vnútroštátny orgán vymedzený v článku 3 bode 37 nariadenia (EÚ) 2018/858 dostatočný dôvod domnievať sa, že dodávateľ nezabezpečil správnosť štítku pneumatiky v súlade s článkom 4 ods. 6 tohto nariadenia, overí, či triedy a akékoľvek dodatočné informácie o vlastnostiach uvedené na štítku pneumatiky zodpovedajú hodnotám a dokumentácii, ktoré dodávateľ predložil v súlade s článkom 4 ods. 5 tohto nariadenia.

4. Členské štáty v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020 zabezpečia, aby vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom zriadili systém pravidelných a náhodných kontrol predajní s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

5. Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie a mechanizmy presadzovania, uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých na jeho základe a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii do 1. mája 2021 uvedené pravidlá a uvedené opatrenia, ktoré jej neboli predtým oznámené, a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá uvedené ustanovenia ovplyvní.

Článok 12

Dohľad nad trhom Únie a kontrola výrobkov vstupujúcich na trh Únie

1. Nariadenie (EÚ) 2019/1020 sa uplatňuje na pneumatiky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a príslušné delegované akty prijaté na jeho základe.

2. Komisia podnecuje a podporuje spoluprácu a výmenu informácií o dohľade nad trhom, pokiaľ ide o označovanie pneumatík, medzi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad trhom alebo za kontrolu pneumatík vstupujúcich na trh Únie, a medzi uvedenými orgánmi a Komisiou, a to najmä užším zapojením skupiny pre administratívnu spoluprácu v oblasti označovania pneumatík.

3. Vnútroštátne stratégie dohľadu nad trhom vypracované členskými štátmi podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020 zahŕňajú opatrenia na zabezpečenie účinného presadzovania tohto nariadenia.

4. Orgány dohľadu nad trhom môžu v prípade, že dodávateľ nedodržiava súlad s týmto nariadením alebo príslušnými delegovanými aktmi prijatými na jeho základe, vymáhať od dodávateľa náhradu nákladov na kontrolu dokumentov a na fyzické skúšanie výrobkov.

Článok 13

Delegované akty

1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom meniť:

a)	prílohu II, pokiaľ ide o obsah a formát štítku pneumatiky;

b)	časti D a E prílohy I a prílohy II, III, IV, V, VI a VII tak, že hodnoty, metódy výpočtu a požiadavky, ktoré sú v nich stanovené, prispôsobí technologickému pokroku.

2. Komisia do 26. júna 2022 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom doplniť toto nariadenie tak, že sa v prílohách uvedú nové požiadavky na informácie týkajúce sa protektorovaných pneumatík, za predpokladu, že je k dispozícii vhodná skúšobná metóda.

3. Komisia je tiež splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zahrnúť parametre alebo požiadavky na informácie týkajúce sa oderu pneumatiky a dojazdu, hneď ako budú mať európske alebo medzinárodné normalizačné organizácie k dispozícií spoľahlivé, presné a reprodukovateľné metódy na skúšky a meranie oderu pneumatiky a dojazdu, a za predpokladu, že budú splnené tieto podmienky:

a)	Komisia vykonala dôkladné posúdenie vplyvu a

b)	Komisia uskutočnila riadne konzultácie s relevantnými zainteresovanými stranami.

4. V prípade potreby Komisia počas prípravy delegovaných aktov predloží na skúšku obsah a podobu štítkov pneumatík reprezentatívnym skupinám zákazníkov Únie, aby zaistila, že tieto štítky pneumatík budú jasne zrozumiteľné, a výsledky uverejní.

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 25. júna 2020. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 15

Hodnotenie a správa

Komisia do 1. júna 2025 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

V uvedenej správe sa posúdi, ako účinne toto nariadenie a delegované akty prijaté na jeho základe viedli koncových používateľov k rozhodnutiu vybrať si pneumatiky s lepšími vlastnosťami, pričom sa zohľadní vplyv tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých na jeho základe na podnikanie, spotrebu paliva, bezpečnosť, emisie skleníkových plynov, povedomie spotrebiteľov a činnosti dohľadu nad trhom. V správe sa posúdia aj náklady a prínosy povinného nezávislého overovania informácií na štítku pneumatiky treťou stranou s prihliadnutím na skúsenosti získané v širšom rámci podľa nariadenia (ES) č. 661/2009.

Článok 16

Zmena nariadenia (EÚ) 2017/1369

V článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1369 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	podpora orgánov dohľadu nad trhom pri vykonávaní ich úloh na základe tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov vrátane ich presadzovania a na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 (*1).

Článok 17

Zrušenie nariadenia (ES) č. 1222/2009

Nariadenie (ES) č. 1222/2009 sa zrušuje s účinnosťou od 1. mája 2021.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII k tomuto nariadeniu.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. mája 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. mája 2020

Za Európsky parlament

Predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

Predsedníčka

A. METELKO-ZGOMBIĆ

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 280.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 26.marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 25. februára 2020 (Ú. v. EÚ C 105, 31.3.2020, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 13. mája 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

(6) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 117 – Jednotné ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania pneumatík z hľadiska emisií hluku valenia a/alebo adhézie na mokrých povrchoch a/alebo valivého odporu [2016/1350] (Ú. v. EÚ L 218, 12.8.2016, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/956 z 28. júna 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1242 z 20. júna 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 202).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(13) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

PRÍLOHA I

SKÚŠKY, STUPNICA A MERANIE PARAMETROV PNEUMATÍK

Časť A: Triedy palivovej úspornosti a koeficient valivého odporu

Trieda palivovej úspornosti sa určuje a zobrazuje na štítku pneumatiky na základe koeficientu valivého odporu (RRC v N/kN) podľa škály tried od A po E stanovenej v tabuľke nižšie, meria sa v súlade s prílohou 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a zosúladí sa podľa postupu zosúladenia laboratórií stanoveným v prílohe V.

Ak určitý typ pneumatiky patrí do viac ako jednej triedy pneumatík (napr. C1 a C2), potom sa na určenie triedy palivovej úspornosti tohto typu pneumatiky použije stupnica, ktorá platí pre najvyššiu triedu pneumatík (t. j. C2, nie C1).

	Pneumatiky triedy C1	Pneumatiky triedy C2	Pneumatiky triedy C3
Trieda palivovej úspornosti	RRC v N/kN	RRC v N/kN	RRC v N/kN
A	RRC ≤ 6,5	RRC ≤ 5,5	RRC ≤ 4,0
B	6,6 ≤ RRC ≤ 7,7	5,6 ≤ RRC ≤ 6,7	4,1 ≤ RRC ≤ 5,0
C	7,8 ≤ RRC ≤ 9,0	6,8 ≤ RRC ≤ 8,0	5,1 ≤ RRC ≤ 6,0
D	9,1 ≤ RRC ≤ 10,5	8,1 ≤ RRC ≤ 9,0	6,1 ≤ RRC ≤ 7,0
E	RRC ≥ 10,6	RRC ≥ 9,1	RRC ≥ 7,1

Časť B: Triedy priľnavosti za mokra

Trieda priľnavosti za mokra sa určuje a zobrazuje na štítku na základe indexu priľnavosti za mokra (G) podľa škály tried od A do E stanovenej v tabuľke nižšie, vypočíta sa v súlade s bodom 2 a meria sa v súlade s prílohou 5 k predpisu EHK OSN č. 117.

Výpočet indexu priľnavosti za mokra (G)

G = G(T)–0,03

kde:

G(T) = index priľnavosti za mokra týkajúci sa pneumatiky, ktorá sa má schváliť, podľa výsledku merania v rámci jedného skúšobného cyklu

	Pneumatiky triedy C1	Pneumatiky triedy C2	Pneumatiky triedy C3
Trieda priľnavosti za mokra	G	G	G
A	1,55 ≤ G	1,40 ≤ G	1,25 ≤ G
B	1,40 ≤ G ≤ 1,54	1,25 ≤ G ≤ 1,39	1,10 ≤ G ≤ 1,24
C	1,25 ≤ G ≤ 1,39	1,10 ≤ G ≤ 1,24	0,95 ≤ G ≤ 1,09
D	1,10 ≤ G ≤ 1,24	0,95 ≤ G ≤ 1,09	0,80 ≤ G ≤ 0,94
E	G ≤ 1,09	G ≤ 0,94	G ≤ 0,79

Časť C: Triedy a nameraná hodnota vonkajšieho hluku valenia

Nameraná hodnota vonkajšieho hluku valenia (N v dB(A)) sa uvádza v decibeloch a vypočíta sa v súlade s prílohou 3 k predpisu EHK OSN č. 117.

Trieda vonkajšieho hluku valenia sa určuje a uvádza na štítku pneumatiky na základe limitných hodnôt (LV) stanovených v časti C prílohy II k nariadeniu (ES) č. 661/2009 takto:

N ≤ LV – 3	LV ‐ 3 < N ≤ LV	N > LV

Časť D: Priľnavosť na snehu

Skúšky miery priľnavosti na snehu sa vykonávajú v súlade s prílohou 7 k predpisu EHK OSN č. 117.

Pneumatika, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu priľnavosti na snehu stanovené v predpise EHK OSN č. 117, sa zaradí do triedy pneumatík určených na jazdu v náročných snehových podmienkach a na štítku pneumatiky sa uvedie tento piktogram.

Časť E: Priľnavosť na ľade

Skúšky miery priľnavosti na ľade sa vykonávajú v súlade so spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami vrátane prípadných medzinárodných noriem, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie poznatky.

Štítok pneumatiky, ktorá spĺňa príslušné minimálne hodnoty indexu priľnavosti na ľade, obsahuje tento piktogram.

PRÍLOHA II

OBSAH A FORMÁT ŠTÍTKU PNEUMATIKY

Obsah štítku pneumatiky

1.1.

Informácie, ktoré sa uvedú v hornej časti štítku pneumatiky:

1.2.

Informácie, ktoré sa uvedú v spodnej časti štítku pneumatiky v prípade všetkých pneumatík, ktoré nespĺňajú minimálne hodnoty indexu priľnavosti na snehu stanovené v predpise EHK OSN č. 117 alebo príslušné minimálne hodnoty indexu priľnavosti na ľade, alebo oboje:

1.3.

Informácie, ktoré sa uvedú v spodnej časti štítku pneumatiky v prípade pneumatík, ktoré spĺňajú minimálne hodnoty indexu priľnavosti na snehu stanovené v predpise EHK OSN č. 117:

1.4.

Informácie, ktoré sa uvedú v spodnej časti štítku pneumatiky v prípade pneumatík, ktoré spĺňajú príslušné minimálne hodnoty indexu priľnavosti na ľade:

1.5.

Informácie, ktoré sa uvedú v spodnej časti štítku pneumatiky v prípade pneumatík, ktoré spĺňajú príslušné minimálne hodnoty indexu priľnavosti na snehu stanovené v predpise EHK OSN č. 117 a minimálne hodnoty indexu priľnavosti na ľade:

Formát štítku pneumatiky

2.1.

Formát hornej časti štítku pneumatiky:

2.1.1.

Formát spodnej časti štítku pneumatiky v prípade všetkých pneumatík, ktoré nespĺňajú minimálne hodnoty indexu priľnavosti na snehu stanovené v predpise EHK OSN č. 117 alebo príslušné minimálne hodnoty indexu priľnavosti na ľade, alebo oboje:

2.1.2.

Formát spodnej časti štítku pneumatiky v prípade pneumatík, ktoré spĺňajú minimálne hodnoty indexu priľnavosti na snehu stanovené v predpise EHK OSN č. 117:

2.1.3.

Formát spodnej časti štítku pneumatiky v prípade pneumatík, ktoré spĺňajú minimálne hodnoty indexu priľnavosti na ľade:

2.1.4.

Formát spodnej časti štítku pneumatiky v prípade pneumatík, ktoré spĺňajú príslušné minimálne hodnoty indexu priľnavosti na snehu stanovené v predpise EHK OSN č. 117 a minimálne hodnoty indexu priľnavosti na ľade:

2.2.

Na účely bodu 2.1:

a)	Minimálna veľkosť štítku pneumatiky: šírka 75 mm, výška 110 mm. Ak je štítok pneumatiky vytlačený vo väčšom formáte, jeho obsah musí naďalej proporcionálne zodpovedať uvedeným špecifikáciám;

b)	Podklad štítku pneumatiky: 100 % biela;

c)	Druh písma: Verdana a Calibri;

d)	Rozmery a špecifikácia prvkov tvoriacich štítok pneumatiky: ako sa uvádza vyššie;

Kódy farieb (podľa modelu CMYK – azúrová, purpurová, žltá a čierna) spĺňajú všetky tieto požiadavky:

—

farby loga EÚ:

—	podklad: 100,80,0,0,

—	hviezdy: 0,0,100,0;

—	farba loga energie: 100,80,0,0;

—	kód QR; 100 % čierna;

—	obchodné meno alebo obchodná známka dodávateľa: 100 % čierna, tučným písmom Verdana, 7 pt;

—	identifikačný kód typu pneumatiky: 100 % čierna, bežným písmom Verdana, 7 pt;

—	označenie rozmerov pneumatiky, index nosnosti a symbol rýchlostnej kategórie; 100 % čierna, bežným písmom Verdana, 10 pt;

—	trieda pneumatík: 100 % čierna, bežným písmom Verdana, 7 pt, zarovnané vpravo;

—

písmená stupnice palivovej úspornosti a stupnice priľnavosti za mokra: 100 % biela, tučným písmom Calibri, 19 pt; písmená musia byť zarovnané na osi vo vzdialenosti 4,5 mm od ľavého okraja šípok;

—

kódy farieb (CMYK) šípok A až E na stupnici palivovej úspornosti:

—	trieda A: 100,0,100,0,

—	trieda B: 45,0,100,0,

—	trieda C: 0,0,100,0,

—	trieda D: 0,30,100,0,

—	trieda E: 0,100,100,0;

—

kódy farieb (CMYK) šípok A až E na stupnici priľnavosti za mokra:

—	A: 100,60,0,0,

—	B: 90,40,0,0,

—	C: 65,20,0,0,

—	D: 50,10,0,0,

—	E: 30,0,0,0;

—	vnútorné deliace čiary: hrúbka 0,5 pt, farba 100 % čierna;

—

písmeno triedy palivovej úspornosti: 100 % biela, tučným písmom Calibri, 33 pt. Šípky s triedou palivovej úspornosti a priľnavosti za mokra a zodpovedajúce šípky v stupnici od A po E musia byť umiestnené tak, aby ich špičky boli zarovnané. Písmeno v šípke s triedou palivovej úspornosti a v šípke s triedou priľnavosti za mokra musí byť umiestnené v strede obdĺžnikovej časti šípky, ktorá musí byť 100 % čierna;

—	piktogram palivovej úspornosti: šírka 16 mm, výška 14 mm, hrúbka 1 pt, farba: 100 % čierna;

—	piktogram priľnavosti za mokra: šírka 20 mm, výška 14 mm, hrúbka 1 pt, farba: 100 % čierna;

—

piktogram vonkajšieho hluku valenia: šírka 24 mm, výška 18 mm, hrúbka 1 pt, farba: 100 % čierna. Počet decibelov v reproduktore, uvedený tučným písmom Verdana, 12 pt, jednotka „dB“ bežným písmom, 9 pt; škála tried vonkajšieho hluku valenia (A až C) centrovaná pod piktogramom, písmeno príslušnej triedy vonkajšieho hluku valenia uvedené tučným písmom Verdana, 16 pt a ostatné písmená tried vonkajšieho hluku valenia uvedené obyčajným písmom Verdana, 10 pt;

—	piktogram priľnavosti na snehu: šírka 15 mm, výška 13 mm, hrúbka 1 pt, farba: 100 % čierna;

—	piktogram priľnavosti na ľade: šírka 15 mm, výška 13 mm, hrúbka 1 pt, hrúbka šikmých čiar 0,5 pt, farba: 100 % čierna;

—	číslo nariadenia musí byť uvedené v 100 % čiernej farbe obyčajným písmom Verdana, 6 pt.

(1) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 30 – Jednotné ustanovenia o homologizácii pneumatík pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá (Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 70).

(2) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 54 – Jednotné ustanovenia o homologizácii pneumatík pre úžitkové vozidlá a ich prípojné vozidlá (Ú. v. EÚ L 183, 11.7.2008, s. 41).

PRÍLOHA III

INFORMAČNÝ LIST VÝROBKU

Informácie uvedené na informačnom liste výrobku, ktorý je pripojený k pneumatikám, musia byť uvedené v brožúre o výrobku alebo iných dokumentoch pripojených k pneumatike, pričom musia obsahovať tieto údaje:

a)	obchodné meno alebo ochrannú známku dodávateľa alebo výrobcu, ak nie je ten istý ako dodávateľ;

b)	identifikačný kód typu pneumatiky;

c)	označenie rozmerov pneumatiky, index nosnosti a symbol rýchlostnej kategórie, ako sa uvádza v predpise EHK OSN č. 30 alebo v predpise EHK OSN č. 54 pre pneumatiky triedy C1, pneumatiky triedy C2 a pneumatiky triedy C3, podľa vhodnosti;

d)	triedu palivovej úspornosti pneumatiky v súlade s prílohou I;

e)	triedu priľnavosti za mokra pneumatiky v súlade s prílohou I;

f)	triedu vonkajšieho hluku valenia a hodnotu v decibeloch v súlade s prílohou I;

g)	označenie toho, či ide o pneumatiku určenú na jazdu v náročných snehových podmienkach;

h)	označenie toho, či ide o pneumatiku s priľnavosťou na ľade;

i)	dátum začiatku výroby daného typu pneumatiky (dve číslice pre týždeň a dve číslice pre rok);

j)	dátum ukončenia výroby daného typu pneumatiky, keď je známy (dve číslice pre týždeň a dve číslice pre rok).

PRÍLOHA IV

INFORMÁCIE UVÁDZANÉ V TECHNICKOM PROPAGAČNOM MATERIÁLI

Informácie o pneumatikách obsiahnuté v technickom propagačnom materiáli sa musia uvádzať v tomto poradí:

a)	trieda palivovej úspornosti (písmená „A“ až „E“);

b)	trieda priľnavosti za mokra (písmená „A“ až „E“);

c)	trieda vonkajšieho hluku valenia a nameraná hodnota v dB;

d)	označenie toho, či ide o pneumatiku určenú na jazdu v náročných snehových podmienkach;

e)	označenie toho, či ide o pneumatiku s priľnavosťou na ľade.

Informácie uvedené v bode 1 musia spĺňať tieto požiadavky:

a)	musia byť ľahko čitateľné;

b)	musia byť ľahko zrozumiteľné;

c)	ak sú typy pneumatík zaradené v rámci radu pneumatík do rozličných tried v závislosti od rozmeru alebo ďalších vlastností, musí sa uviesť rozpätie medzi typom pneumatiky s najnižšou výkonnosťou a typom pneumatiky s najvyššou výkonnosťou.

Dodávatelia na svojich webových sídlach zároveň sprístupňujú:

a)	odkaz na príslušnú webovú stránku Komisie venovanú tomuto nariadeniu;

b)	vysvetlenie piktogramov vytlačených na štítku pneumatiky;

vyhlásenie zdôrazňujúce, že skutočná úspora paliva a bezpečnosť cestnej premávky veľmi závisí od správania vodičov, a najmä konštatovanie, že:

—	ekologický spôsob jazdy môže výrazne znížiť spotrebu paliva,

—	tlak vzduchu v pneumatikách by sa mal pravidelne kontrolovať, aby sa dosiahli optimálne hodnoty palivovej úspornosti a priľnavosti za mokra,

—	odstup vozidiel zohľadňujúci brzdnú dráhu sa musí vždy dodržiavať.

Dodávatelia a distribútori na svojich webových sídlach zároveň sprístupňujú, ak je to relevantné, vyhlásenie, v ktorom sa zdôrazní skutočnosť, že pneumatiky s priľnavosťou na ľade sú osobitne navrhnuté pre povrchy vozoviek pokryté ľadom a vrstvou utlačeného snehu a že by sa mali používať len vo veľmi náročných klimatických podmienkach (napr. nízke teploty) s tým, že používanie pneumatík s priľnavosťou na ľade v menej náročných klimatických podmienkach (napr. vlhké podmienky alebo vyššie teploty) by mohlo viesť k suboptimálnym výsledkom, najmä pokiaľ ide o priľnavosť za mokra, jazdné vlastnosti a opotrebenie.

PRÍLOHA V

POSTUP ZOSÚLADENIA LABORATÓRIÍ NA MERANIE VALIVÉHO ODPORU

1. Vymedzenie pojmov

Na účely postupu zosúladenia laboratórií na meranie valivého odporu sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„referenčné laboratórium“ je laboratórium, ktoré tvorí súčasť siete laboratórií, ktorých názvy sa na účely postupu zosúladenia laboratórií uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie, a ktoré je pri použití svojho referenčného zariadenia schopné dosiahnuť výsledky skúšok s presnosťou určenou v bode 3;

2.	„laboratórium žiadajúce o schválenie“ je laboratórium, ktoré sa zúčastňuje na postupe zosúladenia laboratórií a ktoré nie je referenčným laboratóriom;

3.	„pneumatika používaná na zosúladenie“ je pneumatika, ktorá sa skúša na účely vykonania postupu zosúladenia laboratórií;

4.	„sada pneumatík používaných na zosúladenie“ je sada piatich alebo viacerých pneumatík používaných na zosúladenie jedného zariadenia;

5.	„určená hodnota“ je teoretická hodnota koeficientu valivého odporu (RRC) jednej pneumatiky používanej na zosúladenie, ktorú nameralo teoretické laboratórium zastupujúce sieť referenčných laboratórií a ktorá sa používa pri postupe zosúladenia laboratórií;

6.	„zariadenie“ je každá skúšobná os pneumatiky v rámci jednej konkrétnej metódy merania; napríklad dve osi pôsobiace na rovnaký bubon sa nepovažujú za jedno zariadenie.

2. Všeobecné ustanovenia

2.1. Princíp

Nameraný (m) koeficient valivého odporu získaný v referenčnom laboratóriu (l), (RRCm,l ), sa zosúladí podľa určených hodnôt siete referenčných laboratórií.

Nameraný (m) koeficient valivého odporu na zariadení získaný v laboratóriu žiadajúcom o schválenie (c), (RRCm,c ), sa zosúladí prostredníctvom jedného referenčného laboratória zo siete, ktoré si laboratórium žiadajúce o schválenie zvolí.

2.2. Požiadavky na výber pneumatík

Na postup zosúladenia laboratórií sa vyberú sady pneumatík používané na zosúladenie v súlade s nasledovnými kritériami. Jedna sada pneumatík používaných na zosúladenie sa vyberie spoločne pre pneumatiky triedy C1 a pneumatiky triedy C2 a jedna sada sa vyberie pre pneumatiky triedy C3:

sada pneumatík používaných na zosúladenie sa vyberie tak, aby sa vzťahovala na rozpätie rôznych hodnôt RRC pneumatík triedy C1 a pneumatík triedy C2 spolu alebo pneumatík triedy C3; v každom prípade platí, že rozdiel medzi najvyššou hodnotou RRCm v rámci sady pneumatík používaných na zosúladenie a najnižšou hodnotou RRCm v rámci sady pneumatík používaných na zosúladenie pred zosúladením a po zosúladení sa musí prinajmenšom rovnať:

i)	3 N/kN v prípade pneumatík triedy C1 a pneumatík triedy C2 a

ii)	2 N/kN v prípade pneumatík triedy C3;

b)	hodnota RRCm v laboratóriách žiadajúcich o schválenie alebo referenčných laboratóriách (RRCm,c alebo RRCm,l ), založená na deklarovaných hodnotách RRC pre každú pneumatiku používanú na zosúladenie zo sady pneumatík používaných na zosúladenie, musí byť zastúpená rovnomerne;

c)	hodnoty indexu nosnosti musia náležite pokrývať škálu pneumatík, ktoré sa podrobia skúške, pričom sa musí zaistiť, aby hodnoty valivého odporu takisto pokrývali škálu pneumatík, ktoré sa podrobia skúške.

Každá pneumatika používaná na zosúladenie sa pred použitím skontroluje a vymení, ak:

a)	pneumatika používaná na zosúladenie je v stave nepoužiteľnom na ďalšie skúšanie alebo

b)	vykazuje odchýlky v hodnotách RRCm,c alebo RRCm,l , ktoré sú po korekcii z dôvodu akýchkoľvek odchýlok zariadenia väčšie ako 1,5 % v porovnaní so skoršími meraniami.

2.3. Metóda merania

Referenčné laboratórium vykoná meranie každej pneumatiky používanej na zosúladenie štyrikrát a výsledky posledných troch meraní ponechá na ďalšiu analýzu v súlade s bodom 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a za podmienok stanovených v bode 3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117.

Laboratórium žiadajúce o schválenie vykoná meranie každej pneumatiky používanej na zosúladenie (n + 1)-krát, pričom hodnota n sa uvádza v bode 5 tejto prílohy, a výsledky posledných n meraní ponechá na ďalšiu analýzu v súlade s bodom 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117, pričom uplatní podmienky stanovené v bode 3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117.

Pri každom meraní pneumatiky používanej na zosúladenie musí byť zostava pneumatiky a kolesa odstránená zo zariadenia a celý skúšobný postup uvedený v bode 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 sa musí zopakovať od začiatku.

Laboratórium žiadajúce o schválenie alebo referenčné laboratórium vypočíta:

a)	nameranú hodnotu každej pneumatiky používanej na zosúladenie za každé meranie, ako sa uvádza v bodoch 6.2 a 6.3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 (t. j. hodnoty skorigované pre teplotu 25 °C a priemer bubna 2 m);

b)	priemernú hodnotu z hodnôt posledných troch meraní každej pneumatiky používanej na zosúladenie (v prípade referenčných laboratórií) alebo priemernú hodnotu z hodnôt posledných n meraní každej pneumatiky používanej na zosúladenie (v prípade laboratórií žiadajúcich o schválenie) a

štandardnú odchýlku (σm) podľa tohto vzorca:

kde:

i	je počítadlo počtu pneumatík používaných na zosúladenie, od 1 do p;
j	je počítadlo počtu n posledných opakovaní každého merania danej pneumatiky používanej na zosúladenie, od 2 po n + 1;
n + 1	je počet opakovaní merania pneumatiky (n + 1 = 4 pre referenčné laboratóriá a n + 1 ≥4 pre laboratóriá žiadajúce o schválenie);
p	je počet pneumatík používaných na zosúladenie (p ≥ 5).

2.4. Formát údajov používaných vo výpočtoch a výsledkoch

Namerané hodnoty RRC po korekcii o priemer bubna a teplotu sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta.

Výpočty sa potom vykonávajú so všetkými číslicami: bez ďalšieho zaokrúhľovania s výnimkou záverečných rovníc na účely zosúladenia.

Všetky hodnoty štandardných odchýlok sa uvádzajú s presnosťou na tri desatinné miesta.

Všetky hodnoty RRC sa uvádzajú s presnosťou na dve desatinné miesta.

Všetky koeficienty zosúladenia (A1 l , B1 l , A2 c a B2 c ) sa zaokrúhľujú a uvádzajú s presnosťou na štyri desatinné miesta.

3. Požiadavky uplatňované na referenčné laboratóriá a na stanovenie určených hodnôt

Určené hodnoty každej pneumatiky používanej na zosúladenie stanovuje sieť referenčných laboratórií. Táto sieť každé dva roky posúdi stálosť a platnosť určených hodnôt.

Každé referenčné laboratórium, ktoré je súčasťou siete, musí spĺňať špecifikácie prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a musí vykazovať túto štandardnú odchýlku (σm):

a)	maximálne 0,05 N/kN v prípade pneumatík triedy C1 a pneumatík triedy C2 a

b)	maximálne 0,05 N/kN v prípade pneumatík triedy C3.

Sady pneumatík používaných na zosúladenie, ktoré boli vybrané v súlade s bodom 2.2, meria každé referenčné laboratórium siete v súlade s bodom 2.3.

Určená hodnota každej pneumatiky používanej na zosúladenie je priemerom hodnôt nameraných pre túto pneumatiku používanú na zosúladenie referenčnými laboratóriami siete.

4. Postup zosúladenia referenčného laboratória s určenými hodnotami

Každé referenčné laboratórium (l) sa zosúladí s každým novým súborom určených hodnôt, a to vždy po každej podstatnej zmene na zariadení alebo pri akejkoľvek odchýlke v monitorovacích údajoch týkajúcich sa kontrolnej pneumatiky na zariadení.

Na zosúladenie sa použije technika lineárnej regresie na všetky jednotlivé údaje. Koeficienty regresie A1 l a B1l sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

RRC = A1 l × RRCm,l + B1 l

kde:

RRC	je určená hodnota koeficientu valivého odporu;
RRCm,	je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná referenčným laboratóriom „l“ (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

5. Požiadavky uplatňované na laboratóriá žiadajúce o schválenie

Laboratóriá žiadajúce o schválenie opakujú postup zosúladenia aspoň raz za dva roky pre každé zariadenie a vždy po každej podstatnej zmene na zariadení alebo pri akejkoľvek odchýlke v monitorovacích údajoch týkajúcich sa kontrolnej pneumatiky na zariadení.

Spoločnú sadu piatich rôznych pneumatík, ktoré boli vybrané v súlade s bodom 2.2, zmeria v súlade s bodom 2.3 najskôr laboratórium žiadajúce o schválenie a potom jedno referenčné laboratórium. Na žiadosť laboratória žiadajúceho o schválenie sa môže preskúšať viac ako päť pneumatík používaných na zosúladenie.

Laboratórium žiadajúce o schválenie poskytne vybranému referenčnému laboratóriu sadu pneumatík používaných na zosúladenie.

Laboratórium žiadajúce o schválenie (c) musí spĺňať špecifikácie prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a podľa možnosti vykazovať tieto štandardné odchýlky (σm):

a)	maximálne 0,075 N/kN v prípade pneumatík triedy C1 a pneumatík triedy C2 a

b)	maximálne 0,06 N/kN v prípade pneumatík triedy C3.

Ak je štandardná odchýlka (σm) laboratória žiadajúceho o schválenie väčšia než uvedené hodnoty po štyroch meraniach, pričom posledné tri hodnoty sa použili na výpočty, počet opakovaní meraní n + 1 sa pre celú sériu zvýši takto:

n + 1 = 1 + (σm/γ)2, zaokrúhlené nahor na najbližšie vyššie celé číslo,

kde:

γ = 0,043 N/kN v prípade pneumatík triedy C1 a pneumatík triedy C2;

γ = 0,035 N/kN v prípade pneumatík triedy C3.

6. Postup zosúladenia laboratória žiadajúceho o schválenie

Jedno referenčné laboratórium (l) siete vypočíta funkciu lineárnej regresie na základe všetkých jednotlivých údajov laboratória žiadajúceho o schválenie (c). Koeficienty regresie A2 c a B2 c sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

RRCm,l = A2 c × RRCm,c + B2 c

kde:

RRCm,l	je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná referenčným laboratóriom (l) (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna);
RRCm,c	je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná laboratóriom žiadajúcim o schválenie (c) (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

Ak je koeficient determinácie R2 nižší ako 0,97, laboratórium žiadajúce o schválenie sa nezosúladí.

Zosúladená hodnota RRC pneumatík skúšaných v laboratóriu žiadajúcom o schválenie sa vypočíta takto:

RRC = (A1 l × A2 c ) × RRCm,c + (A1 l × B2 c + B1 l )

PRÍLOHA VI

POSTUP OVEROVANIA

Súlad deklarovaných tried palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšieho hluku valenia, ako aj deklarovaných hodnôt a prípadných ďalších údajov o vlastnostiach na štítku pneumatiky s týmto nariadením sa posúdi, pokiaľ ide o každý typ pneumatík alebo každú skupinu pneumatík tak, ako ich určil dodávateľ, a to jedným z týchto postupov:

Najskôr sa odskúša jedna pneumatika alebo sada pneumatík.

Ak namerané hodnoty zodpovedajú deklarovaným triedam alebo deklarovanej hodnote vonkajšieho hluku valenia v rámci tolerancií overovania uvedených v nižšie uvedenej tabuľke, štítok pneumatiky je v súlade s týmto nariadením. Ak namerané hodnoty nezodpovedajú deklarovaným triedam alebo deklarovanej hodnote vonkajšieho hluku valenia v rámci tolerancií overovania uvedených v nižšie uvedenej tabuľke, skúške sa podrobia ďalšie tri pneumatiky alebo sady pneumatík; priemerná hodnota merania vychádzajúca zo skúšok ďalších troch pneumatík alebo sád pneumatík sa použije na overenie deklarovaných údajov berúc do úvahy tolerancie overovania uvedené v nižšie uvedenej tabuľke.

Ak sú triedy alebo hodnoty uvedené na štítku pneumatiky odvodené z výsledkov skúšky typového schvaľovania získaných v súlade s nariadením (ES) č. 661/2009 alebo predpisom EHK OSN č. 117, členské štáty môžu využiť hodnoty meraní získané zo skúšok zhody výroby pneumatík, ktoré boli vykonané podľa postupu typového schválenia stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/858.

Pri posudzovaní hodnôt merania získaných zo skúšok zhody výroby sa zohľadňujú tolerancie overovania uvedené v nižšie uvedenej tabuľke.

Meraný parameter	Tolerancie overovania
RRC (palivová úspornosť)	Zosúladená nameraná hodnota nesmie prekročiť hornú hranicu (najvyššiu hodnotu RRC) deklarovanej triedy o viac ako 0,3 N/kN.
Vonkajší hluk valenia	Nameraná hodnota nesmie prekročiť deklarovanú hodnotu N o viac ako 1 dB(A).
Priľnavosť za mokra	Nameraná hodnota G(T) nesmie byť nižšia ako spodná hranica (najnižšia hodnota G) deklarovanej triedy.
Priľnavosť na snehu	Nameraná hodnota nesmie byť nižšia ako minimálny index priľnavosti na snehu.
Priľnavosť na ľade	Nameraná hodnota nesmie byť nižšia ako minimálny index priľnavosti na ľade.

PRÍLOHA VII

INFORMÁCIE, KTORÉ V DATABÁZE VÝROBKOV UVÁDZA DODÁVATEĽ

Informácie, ktoré sa majú vložiť do verejnej časti databázy výrobkov:

a)	obchodné meno alebo ochranná známka, adresa, kontaktné údaje a ďalšia právna identifikácia dodávateľa;

b)	identifikačný kód typu pneumatiky;

c)	štítok pneumatiky v elektronickom formáte;

d)	trieda (triedy) a ďalšie parametre na štítku pneumatiky, a

e)	parametre z informačného listu výrobku v elektronickom formáte.

Informácie, ktoré sa majú vložiť do časti databázy výrobkov týkajúcej sa súladu:

a)	identifikačný kód typu pneumatiky všetkých ekvivalentných typov pneumatík, ktoré sa už uviedli na trh;

b)	všeobecný opis typu pneumatiky vrátane jej rozmerov, indexu nosnosti a rýchlostnej kategórie, ktorý postačuje na jeho jednoznačnú a ľahkú identifikáciu;

c)	protokoly skúšok, zaradenie do tried a meranie parametrov pneumatík stanovených v prílohe I;

d)	prípadné konkrétne preventívne opatrenia, ktoré sa prijmú pri zostavovaní, montáži, údržbe alebo skúšaní typu pneumatiky;

e)	prípadné namerané technické parametre typu pneumatiky, a

f)	výpočty vykonané pomocou nameraných technických parametrov.

PRÍLOHA VIII

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 1222/2009	Toto nariadenie
článok 1 ods. 1	–
článok 1 ods. 2	článok 1
článok 2 ods. 1	článok 2 ods. 1
článok 2 ods. 2	článok 2 ods. 2
článok 3 bod 1	článok 3 bod 1
–	článok 3 bod 2
článok 3 bod 2	článok 3 bod 3
–	článok 3 bod 4
–	článok 3 bod 5
článok 3 bod 3	článok 3 bod 6
článok 3 bod 4	článok 3 bod 7
–	článok 3 bod 8
článok 3 bod 5	článok 3 bod 9
–	článok 3 bod 10
–	článok 3 bod 11
článok 3 6	článok 3 bod 12
článok 3 bod 7	článok 3 bod 13
článok 3 bod 8	článok 3 bod 14
článok 3 bod 9	článok 3 bod 15
článok 3 bod 10	článok 3 bod 16
článok 3 bod 11	článok 3 bod 17
–	článok 3 bod 18
článok 3 bod 12	článok 3 bod 19
článok 3 bod 13	článok 3 bod 20
–	článok 3 bod 21
–	článok 3 bod 22
–	článok 3 bod 23
–	článok 3 bod 24
článok 4	článok 4
článok 4 ods. 1	článok 4 ods. 1
článok 4 ods. 1 písm. a)	článok 4 ods. 1 písm. a)
článok 4 ods. 1 písm. b)	článok 4 ods. 1 písm. b)
článok 4 ods. 2	–
–	článok 4 ods. 2
–	článok 4 ods. 3
článok 4 ods. 3	článok 4 ods. 4
článok 4 ods. 4	článok 4 ods. 5
–	článok 4 ods. 6
–	článok 4 ods. 7
–	článok 4 ods. 8
–	článok 4 ods. 9
–	článok 4 ods. 10
–	článok 5
článok 5 ods. 1	článok 6 ods. 1
článok 5 ods. 1 písm. a)	článok 6 ods. 1 písm. a)
článok 5 ods. 1 písm. b)	článok 6 ods. 1 písm. b)
–	článok 6 ods. 2
–	článok 6 ods. 3
článok 5 ods. 2	článok 6 ods. 4
článok 5 ods. 3	–
–	článok 6 ods. 5
–	článok 6 ods. 6
–	článok 6 ods. 7
článok 6	článok 7
–	článok 8
článok 7	článok 9
článok 8	článok 10
článok 9 ods. 1	článok 11 ods. 1
článok 9 ods. 2	článok 11 ods. 1
článok 9 ods. 2, druhá veta	článok 4 ods. 5
článok 10	článok 11 ods. 2
–	článok 11 ods. 3
článok 11 písm. a)	–
článok 11 písm. b)	–
článok 11 písm. c)	článok 13 ods. 1 písm. b)
článok 12	článok 11 ods. 4
–	článok 11 ods. 5
–	článok 12
–	článok 13
–	článok 13 ods. 1
–	článok 13 ods. 2
–	článok 13 ods. 3
–	článok 13 ods. 4
–	článok 14
článok 13	–
článok 14	–
–	článok 15
článok 15	–
–	článok 16
–	článok 17
článok 16	článok 18
príloha I	príloha I
príloha II	príloha II
–	príloha III
príloha III	príloha IV
príloha IV	príloha VI
príloha IVa	príloha V
príloha V	–
–	príloha VII
–	príloha VIII

5.6.2020

Úradný vestník Európskej únie

L 177/32

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/741

z 25. mája 2020

o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)	Vodné zdroje Únie sa dostávajú pod čoraz väčší tlak, ktorý vedie k nedostatku vody a zhoršovaniu kvality vody. K problémom s dostupnosťou sladkej vody spôsobeným rozvojom miest a poľnohospodárstvom významne prispieva najmä zmena klímy, nepredvídateľné poveternostné podmienky a sucho.

(2)

Schopnosť Únie reagovať na zvýšené tlaky na vodné zdroje by bolo možné zlepšiť širším opätovným využívaním vyčistenej odpadovej vody, obmedzením čerpania z útvarov povrchových vôd a útvarov podzemných vôd, znížením vplyvu vypúšťania vyčistenej odpadovej vody do vodných útvarov a podporou úspory vody prostredníctvom viacnásobného využívania komunálnych odpadových vôd, a to pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany životného prostredia. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (4) je opätovné využívanie vody v kombinácii s podporou technológií na efektívne využívanie vody v priemysle a úspornými metódami zavlažovania uvedené ako jedno z dodatočných opatrení, ktoré sa členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať na dosiahnutie cieľov uvedenej smernice týkajúcich sa dobrého kvalitatívneho a kvantitatívneho stavu útvarov povrchových vôd a útvarov podzemných vôd. V smernici Rady 91/271/EHS (5) sa vyžaduje, aby sa vyčistená odpadová voda opätovne využívala vždy, keď je to vhodné.

(3)

V oznámení Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom „Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy“ sa poukazuje na potrebu vytvoriť na úrovni Únie nástroj na reguláciu noriem pre opätovné využívanie vody s cieľom odstrániť prekážky brániace rozsiahlemu využívaniu takejto alternatívnej možnosti zásobovania vodou, najmä tej, ktorá môže pomôcť obmedziť nedostatok vody a znížiť zraniteľnosť systémov na zásobovanie vodou.

(4)

V oznámení Komisie z 18. júla 2007 s názvom „Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“ sa stanovuje hierarchia opatrení, ktoré by členské štáty mali zvážiť pri riešení problémov týkajúcich sa nedostatku vody a sucha. Uvádza sa v ňom, že v regiónoch, v ktorých boli zavedené všetky preventívne opatrenia podľa hierarchie hospodárenia s vodami a v ktorých dopyt po vode naďalej prekračuje jej dostupnosť, môže doplňujúca infraštruktúra na zásobovanie vodou za určitých okolností a pri náležitom zohľadnení nákladov a prínosov slúžiť ako alternatívne riešenie zmierňovania vplyvu výrazného sucha.

(5)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii (6) pripomína, že pri hospodárení s vodnými zdrojmi by sa mal uprednostniť prístup založený na dopyte, ale sa domnieva, že Únia by mala k hospodáreniu s vodnými zdrojmi zaujať holistický prístup, v ktorom sa kombinujú opatrenia riadenia dopytu, opatrenia na optimalizáciu existujúcich zdrojov v rámci vodného cyklu a opatrenia na vytváranie nových zdrojov a ktorý musí zahŕňať environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty.

(6)

Komisia sa vo svojom oznámení z 2. decembra 2015 s názvom „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ zaviazala, že prijme súbor opatrení na podporu opätovného využívania vyčistenej odpadovej vody vrátane prípravy legislatívneho návrhu o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody. Komisia by mala aktualizovať svoj akčný plán a ponechať vodné zdroje ako prioritnú oblasť, v ktorej by mala zasahovať.

(7)

Účelom tohto nariadenia je uľahčiť zavádzanie opätovného využívania vody vždy, keď je to vhodné a nákladovo efektívne, a tak vytvoriť podporný rámec pre tie členské štáty, ktoré chcú alebo potrebujú opätovne využívať vodu. Opätovné využívanie vody je sľubnou možnosťou pre mnohé členské štáty, ale v súčasnosti len malý počet z nich uplatňuje túto prax a prijal v tejto súvislosti vnútroštátne právne predpisy alebo normy. Toto nariadenie by malo byť dostatočne flexibilné na to, aby umožnilo pokračovať v opätovnom využívaní vody a zároveň zabezpečilo iným členským štátom možnosť uplatňovať uvedené pravidlá, keď sa túto prax rozhodnú zaviesť v neskoršej fáze. Každé rozhodnutie opätovne nevyužívať vodu by malo byť riadne odôvodnené na základe kritérií stanovených v tomto nariadení a malo by sa pravidelne preskúmavať.

(8)

Smernica 2000/60/ES poskytuje členským štátom flexibilitu potrebnú na to, aby do programov opatrení, ktoré prijímajú na podporu svojho úsilia o dosiahnutie cieľov v oblasti kvality vody a ktoré sú stanovené v uvedenej smernici, mohli zahrnúť doplnkové opatrenia. Neúplný zoznam doplnkových opatrení uvedený v časti B prílohy VI k smernici 2000/60/ES obsahuje okrem iného aj opatrenia týkajúce sa opätovného využívania vody. V tejto súvislosti a v súlade s hierarchiou opatrení, ktorú by členské štáty mohli zvážiť pri zvládaní nedostatku vody a sucha a ktorá podporuje opatrenia na šetrenie vodou a pripisuje nižšiu prioritu tvorbe cien vody a alternatívnym riešeniam, a s náležitým ohľadom na rozmer nákladov a prínosov by sa minimálne požiadavky na opätovné využívanie vody, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení, mali uplatňovať vždy, keď sa vyčistená komunálna odpadová voda z čistiarní komunálnych odpadových vôd opätovne využíva v súlade so smernicou 91/271/EHS na poľnohospodárske zavlažovanie.

(9)

Usudzuje sa, že opätovné využívanie náležite vyčistenej odpadovej vody, napríklad z čistiarní komunálnych odpadových vôd, má menší vplyv na životné prostredie než ostatné alternatívne spôsoby zásobovania vodou, ako je napríklad preprava vody alebo odsoľovanie. Takéto opätovné využívanie vody, ktoré by mohlo znížiť plytvanie vodou a šetriť vodou, sa však v Únii uplatňuje len obmedzene. Zdá sa, že čiastočným dôvodom sú značné náklady na systémy opätovného využívania odpadovej vody a neexistencia spoločných noriem Únie na ochranu životného prostredia a zdravia pri opätovnom využívaní vody, a pokiaľ ide konkrétne o poľnohospodárske výrobky, dôvodom sú možné zdravotné a environmentálne riziká a možné prekážky voľného pohybu takýchto výrobkov, ktoré boli zavlažované regenerovanou vodou.

(10)

Zdravotné normy súvisiace s hygienou potravín, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych výrobkov zavlažovaných regenerovanou vodou, je možné dodržať len vtedy, keď sa požiadavky na kvalitu regenerovanej vody určenej na poľnohospodárske zavlažovanie nebudú medzi členskými štátmi podstatne líšiť. Harmonizácia požiadaviek by prispela aj k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu s takýmito výrobkami. Je preto vhodné zaviesť minimálne úrovne harmonizácie stanovením minimálnych požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie. Uvedené minimálne požiadavky by mali obsahovať minimálne parametre pre regenerovanú vodu, ktoré sú založené na technických správach Spoločného výskumného centra Komisie a vychádzajú z medzinárodných noriem pre opätovné využívanie vody, a ďalšie prísnejšie alebo dodatočné požiadavky na kvalitu stanovené podľa potreby príslušnými orgánmi spolu s relevantnými preventívnymi opatreniami.

(11)

Opätovné využívanie vody na poľnohospodárske zavlažovanie môže prispieť aj k podpore obehového hospodárstva tým, že zhodnocuje živiny z regenerovanej vody a aplikuje ich na plodiny prostredníctvom fertigačných techník. Opätovné využívanie vody by teda potenciálne mohlo znížiť potrebu doplnkového aplikovania minerálneho hnojiva. Koncoví používatelia by mali byť informovaní o obsahu živín v regenerovanej vode.

(12)

Opätovné využívanie vody by mohlo prispieť k opätovnému zhodnocovaniu živín obsiahnutých vo vyčistenej komunálnej odpadovej vode, a využívanie regenerovanej vody na účely zavlažovania v poľnohospodárstve alebo lesnom hospodárstve by mohlo predstavovať spôsob, ako obnoviť živiny, ako sú dusík, fosfor a draslík v prírodných biogeochemických cykloch.

(13)

Medzi dôvodmi nízkej miery opätovného využívania vody v Únii boli identifikované vysoké investície potrebné na modernizáciu čistiarní komunálnych odpadových vôd a nedostatok finančných stimulov na opätovné využívanie vody v poľnohospodárstve. Uvedené otázky by malo by byť možné vyriešiť presadzovaním inovačných systémov a hospodárskych stimulov, vďaka ktorým sa primerane zohľadnia náklady a sociálno-ekonomické a environmentálne prínosy opätovného využívania vody.

(14)

Dodržiavanie minimálnych požiadaviek na opätovné využívanie vody by malo byť v súlade s politikou Únie v oblasti vodného hospodárstva a malo by prispieť k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja stanovených v Agende Organizácie Spojených národov 2030 pre udržateľný rozvoj, najmä cieľa č. 6, ktorým je zabezpečiť dostupnosť a udržateľný manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých, ako aj podstatné zvyšovanie recyklácie vody a bezpečného opätovného využívania vody na celosvetovej úrovni na účely prispenia k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja č. 12 prijatého Organizáciou Spojených národov, ktorý sa týka udržateľnej spotreby a výroby. Cieľom tohto nariadenia by takisto malo byť zabezpečenie uplatňovania článku 37 Charty základných práv Európskej únie, ktorý sa týka ochrany životného prostredia.

(15)

V niektorých prípadoch prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody ešte stále prepravujú a skladujú regenerovanú vodu aj za výstupným miestom zo zariadenia na regeneráciu vody pred tým, ako ju doručia ďalším účastníkom reťazca, ako napríklad prevádzkovateľom distribúcie regenerovanej vody, prevádzkovateľom skladovania regenerovanej vody alebo koncovému používateľovi. Je potrebné vymedziť bod súladu s cieľom objasniť, kde sa končí zodpovednosť prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody a kde sa začína zodpovednosť nasledujúceho účastníka reťazca.

(16)

Riadenie rizík by malo pozostávať z aktívneho určovania a riadenia rizík a malo by zahŕňať koncepciu výroby regenerovanej vody v určitej kvalite vyžadovanej na konkrétne použitie. Posúdenie rizík by malo vychádzať z kľúčových prvkov riadenia rizík a malo by stanoviť všetky dodatočné požiadavky na kvalitu vody, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dostatočnej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na uvedený účel by sa malo prostredníctvom plánov riadenia rizík opätovného využívania vody zabezpečiť, aby bolo využívanie regenerovanej vody a hospodárenie s ňou bezpečné a aby neexistovali žiadne riziká pre životné prostredie alebo pre zdravie ľudí či zvierat. Pri vypracúvaní takýchto plánov riadenia rizík by sa mohli použiť existujúce medzinárodné usmernenia alebo normy, ako sú usmernenia ISO 20426:2018 pre posudzovanie a riadenie zdravotných rizík na účely opätovného využívania vody, ktorá nie je určená na pitie, usmernenia ISO 16075:2015 pre použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovacie projekty alebo usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

(17)

Požiadavky na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu sú stanovené v smernici Rady 98/83/ES (7). Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby činnosti v oblasti opätovného využívania vody neviedli k zhoršeniu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Z uvedeného dôvodu by sa v pláne riadenia rizík opätovného využívania vody mala osobitná pozornosť venovať ochrane vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu a príslušných ochranných pásiem.

(18)	Spolupráca a interakcia medzi rôznymi subjektmi zapojenými do procesu regenerácie vody by mali byť predpokladom pre zavedenie postupov regenerácie v súlade s požiadavkami na osobitné použitia a na to, aby bolo možné plánovať zásobovanie regenerovanou vodou v súlade s dopytom koncových používateľov.

(19)

V záujme účinnej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody mali niesť hlavnú zodpovednosť za kvalitu regenerovanej vody v bode súladu. Na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek stanovených podľa tohto nariadenia a všetkých dodatočných podmienok stanovených príslušným orgánom by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody mali monitorovať kvalitu regenerovanej vody. Je preto vhodné stanoviť minimálne požiadavky na monitorovanie, ktoré zahŕňajú frekvenciu bežného monitorovania a časový harmonogram a výkonnostné ciele pre validačné monitorovanie. Určité požiadavky na bežné monitorovanie sú stanovené v smernici 91/271/EHS.

(20)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na regenerovanú vodu, ktorá sa získava z odpadovej vody zo zberných systémov, ktorá sa čistila v čistiarňach komunálnych odpadových vôd v súlade so smernicou 91/271/EHS a ktorá sa ďalej čistí buď v čistiarni komunálnych odpadových vôd alebo v zariadení na regeneráciu vody, aby splnila parametre stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu. V súlade so smernicou 91/271/EHS aglomerácie s populačným koeficientom (p. k.) nižším ako 2 000 nemusia byť vybavené zberným systémom. Komunálne odpadové vody z aglomerácií s p. k. nižším ako 2 000, ktoré vstupujú do zberných systémov, by sa však mali v súlade so smernicou 91/271/EHS pred vypustením do sladkých vôd alebo estuárií podrobiť primeranému čisteniu. V uvedenej súvislosti by odpadové vody z aglomerácií s p. k. nižším ako 2 000 mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia len vtedy, keď vstupujú do zberného systému a podliehajú čisteniu v čistiarni komunálnych odpadových vôd. Podobne by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na biologicky rozložiteľnú priemyselnú odpadovú vodu z čistiarní, ktoré patria do priemyselných odvetví uvedených v prílohe III k smernici 91/271/EHS, pokiaľ odpadová voda z uvedených čistiarní nevstupuje do zberného systému a nepodlieha čisteniu v čistiarni komunálnych odpadových vôd.

(21)

Opätovné využívanie vyčistenej komunálnej odpadovej vody na poľnohospodárske zavlažovanie je trhovo motivovanou činnosťou, ktorá vychádza z požiadaviek a potrieb odvetvia poľnohospodárstva, najmä v niektorých členských štátoch, ktoré čelia nedostatku vodných zdrojov. Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody a koncoví používatelia by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby regenerovaná voda vyrobená v súlade s minimálnymi požiadavkami na kvalitu stanovenými v tomto nariadení spĺňala potreby koncových používateľov z hľadiska kategórií plodín. V prípadoch, keď triedy kvality vody vyrobenej prevádzkovateľmi zariadení na regeneráciu vody nie sú zlučiteľné s kategóriou plodín a metódou zavlažovania už zavedenou v danej oblasti, napríklad v rámci systému kolektívnej dodávky, požiadavky na kvalitu vody by sa mohli splniť tým, že sa v nasledujúcom štádiu využijú viaceré možnosti čistenia vody, a to samostatne alebo v kombinácii s možnosťami, ktorých podstatou nie je čistenie regenerovanej vody, a to v súlade s viacbariérovým prístupom.

(22)

V záujme zabezpečenia optimálneho opätovného využívania zdrojov komunálnych odpadových vôd by mali byť koncoví používatelia vyškolení tak, aby sa zabezpečilo, že využívajú vodu vhodnej triedy kvality regenerovanej vody. Ak má určitý druh plodiny neznáme miesto určenia alebo viaceré miesta určenia, mala by sa použiť regenerovaná voda najvyššej triedy kvality, pokiaľ sa neuplatnia dostatočné bariéry, ktoré umožnia dosiahnuť požadovanú kvalitu.

(23)

Je potrebné zaručiť bezpečné využívanie regenerovanej vody a tým podnietiť opätovné využívanie vody na úrovni Únie a prehĺbiť dôveru verejnosti v túto prax. Výroba a dodávka regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie by sa preto mala umožniť len na základe povolenia vydaného príslušnými orgánmi členských štátov. V záujme zabezpečenia harmonizovaného prístupu na úrovni Únie, vysledovateľnosti regenerovanej vody a transparentnosti by sa vecné pravidlá takýchto povolení mali stanoviť na úrovni Únie. Podrobnosti o postupoch udeľovania povolení, ako sú určenie príslušných orgánov a lehoty, by však mali určiť členské štáty. Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať existujúce postupy udeľovania povolení, ktoré by sa mali prispôsobiť tak, aby zohľadňovali požiadavky zavedené týmto nariadením. Pri určovaní subjektov zodpovedných za vypracovanie plánu riadenia rizík opätovného využívania vody a príslušného orgánu pre udeľovanie povolení na výrobu a dodávku regenerovanej vody by členské štáty mali zabezpečiť, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.

(24)

Ak sú potrební prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody a prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody, malo by byť možné požadovať, aby takíto prevádzkovatelia mali povolenie. Ak sú dodržané všetky požiadavky týkajúce sa povolenia, príslušný orgán členského štátu by mal udeliť povolenie obsahujúce všetky potrebné podmienky a opatrenia stanovené v pláne riadenia rizík opätovného využívania vody.

(25)

Na účely tohto nariadenia by sa malo umožniť, aby sa činnosti čistenia a činnosti regenerácie komunálnych odpadových vôd uskutočňovali na tom istom fyzickom mieste s použitím toho istého zariadenia alebo rôznych oddelených zariadení. Okrem toho by malo byť možné, aby ten istý subjekt bol prevádzkovateľom čistiarne odpadovej vody, ako aj prevádzkovateľom zariadenia na regeneráciu vody.

(26)

Príslušné orgány by mali overovať súlad regenerovanej vody s podmienkami stanovenými v príslušnom povolení. V prípade nesúladu by uvedené orgány mali požadovať, aby zodpovedné subjekty prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad regenerovanej vody. Ak nesúlad vedie k významnému riziku pre životné prostredie alebo zdravie ľudí či zvierat, dodávka regenerovanej vody by sa mala pozastaviť.

(27)

Ustanoveniami tohto nariadenia sa sleduje doplnenie požiadaviek iných právnych predpisov Únie, najmä pokiaľ ide o možné zdravotné a environmentálne riziká. V záujme zabezpečenia holistického prístupu k riešeniu možných rizík pre životné prostredie a pre zdravie ľudí a zvierat by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody a príslušné orgány mali zohľadniť požiadavky stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie, a to najmä v smerniciach Rady 86/278/EHS (8) a 91/676/EHS (9), smerniciach 91/271/EHS, 98/83/ES a 2000/60/ES, nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (10), (ES) č. 852/2004 (11), (ES) č. 183/2005 (12), (ES) č. 396/2005 (13) a (ES) č. 1069/2009 (14), smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES (15), 2006/118/ES (16), 2008/105/ES (17) a 2011/92/EÚ (18) a nariadeniach Komisie (ES) č. 2073/2005 (19), (ES) č. 1881/2006 (20) a (EÚ) č. 142/2011 (21).

(28)

V nariadení (ES) č. 852/2004 sa stanovujú všeobecné pravidlá pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vzťahuje sa na výrobu, spracovanie a distribúciu potravín určených na ľudskú spotrebu, ako aj na ich uvádzanie na trh. Uvedené nariadenie sa týka kvality potravín z hľadiska zdravia a jednou z jeho hlavných zásad je, že primárnu zodpovednosť za bezpečnosť potravín nesie prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Uvedené nariadenie dopĺňajú aj podrobné usmernenia. V tomto ohľade je osobitne relevantné oznámenie Komisie o usmernení k riešeniu mikrobiologických rizík týkajúcich sa ovocia a zeleniny v prvovýrobe pomocou správnej hygieny. Minimálne požiadavky týkajúce sa regenerovanej vody stanovené v tomto nariadení nebránia prevádzkovateľom potravinárskych podnikov v tom, aby dosiahli kvalitu vody, ktorá spĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 852/2004, tým, že v nasledujúcom štádiu využijú viaceré možnosti čistenia vody, a to samostatne alebo v kombinácii s možnosťami, ktorých podstatou nie je čistenie vody.

(29)

Existuje veľký potenciál na recykláciu a opätovné využívanie vyčistenej odpadovej vody. V záujme presadzovania a podnecovania opätovného využívania vody by uvedenie osobitných použití v rámci tohto nariadenia nemalo členským štátom brániť v tom, aby umožnili využívanie regenerovanej vody na iné účely vrátane priemyselných účelov, účelov súvisiacich s vybavenosťou a environmentálnych účelov, ak sa to považuje za potrebné vzhľadom na vnútroštátne charakteristiky a potreby, a to za predpokladu, že bude zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat.

(30)	Príslušné orgány by mali spolupracovať s inými relevantnými orgánmi prostredníctvom výmeny informácií s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými požiadavkami Únie a vnútroštátnymi požiadavkami.

(31)

V záujme zvýšenia dôvery v opätovné využívanie vody by sa mali verejnosti poskytovať informácie. Sprístupnením jasných, komplexných a aktuálnych informácií o opätovnom využívaní vody by sa umožnila zvýšená transparentnosť a vysledovateľnosť, pričom by tieto informácie mohli osobitne využiť aj ďalšie relevantné orgány, ktorých sa opätovné využívanie vody týka. V záujme podnecovania opätovného využívania vody a s cieľom informovať zainteresované strany o výhodách opätovného využívania vody, a tým podporiť jeho akceptáciu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa rozvíjali informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia, prispôsobené rozsahu opätovného využívania vody.

(32)

Vzdelávanie a odborná príprava koncových používateľov má zásadný význam ako súčasť vykonávania a udržiavania preventívnych opatrení. V pláne riadenia rizík opätovného využívania vody by sa mali zvážiť osobitné preventívne opatrenia týkajúce sa expozície ľudí, ako je používanie osobných ochranných prostriedkov, umývanie rúk a osobná hygiena.

(33)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (22) je zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v členských štátoch v súlade s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (23) (Aarhuský dohovor). V smernici 2003/4/ES sa stanovujú rozsiahle povinnosti súvisiace so sprístupňovaním informácií o životnom prostredí na požiadanie, ako aj s aktívnym šírením takýchto informácií. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (24) sa týka spoločného využívania priestorových informácií vrátane súborov údajov o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby ustanovenia tohto nariadenia súvisiace s prístupom k informáciám a dohodám o spoločnom využívaní údajov netvorili samostatný právny režim, ale dopĺňali uvedené smernice. Preto by ustanoveniami tohto nariadenia o informáciách pre verejnosť a o informáciách o monitorovaní vykonávania nemali byť dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

(34)	Údaje poskytnuté členskými štátmi sú zásadné, aby Komisia mohla monitorovať a posudzovať toto nariadenie z hľadiska cieľov, ktoré sa ním sledujú.

(35)

Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (25) by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Toto hodnotenie by malo vychádzať z piatich kritérií, ktorými sú účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota Únie, a malo by poskytnúť základ na posúdenie vplyvu možných ďalších opatrení. V hodnotení by sa mal zohľadniť vedecký pokrok, najmä pokiaľ ide o potenciálny vplyv látok vzbudzujúcich obavy.

(36)

Minimálne požiadavky na bezpečné opätovné využívanie vyčistenej komunálnej odpadovej vody sú odrazom dostupných vedeckých poznatkov a medzinárodne uznávaných noriem a postupov v oblasti opätovného využívania vody a zaručujú, že takáto voda sa môže bezpečne využívať na poľnohospodárske zavlažovanie, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na základe výsledkov hodnotenia tohto nariadenia alebo vždy, keď si to vyžaduje nový vedecký vývoj a technický pokrok, by Komisia mala mať možnosť zvážiť potrebu preskúmania minimálnych požiadaviek stanovených v oddiele 2 prílohy I a v prípade potreby by mala predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

(37)

S cieľom prispôsobiť kľúčové prvky riadenia rizík technickému a vedeckému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby sa zmenili kľúčové prvky riadenia rizík stanovené v tomto nariadení. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat by Komisia okrem toho mala môcť prijímať delegované akty, ktorými sa doplnia kľúčové prvky riadenia rizík stanovené v tomto nariadení tým, že sa stanovia technické špecifikácie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(38)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na účely prijímania podrobných pravidiel týkajúcich sa formátu a predkladania informácií súvisiacich s monitorovaním vykonávania tohto nariadenia, ktoré majú poskytovať členské štáty, ako aj formátu a predkladania celoúnijného prehľadu vypracovaného Európskou environmentálnou agentúrou. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (26).

(39)

Cieľom tohto nariadenia je okrem iného chrániť životné prostredie a zdravie ľudí a zvierat. Podľa viacerých rozhodnutí Súdneho dvora by zásadné vylúčenie možnosti, aby sa povinnosti, ktorú smernica stanovuje, mohli dovolávať dotknuté osoby, nebolo v súlade so záväzným charakterom, ktorý článok 288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie priznáva smernici. Táto úvaha platí aj pre nariadenie, ktorého cieľom je zaručiť, aby bola regenerovaná voda bezpečná na poľnohospodárske zavlažovanie.

(40)	Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a mali by prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(41)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ochrana životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(42)	Členským štátom je potrebné poskytnúť dostatok času na vytvorenie administratívnej infraštruktúry, ktorú si vyžaduje uplatňovanie tohto nariadenia, a prevádzkovateľom dostatok času na prípravu na uplatňovanie nových pravidiel.

(43)

V záujme rozvoja a podpory opätovného využívania náležite vyčistenej odpadovej vody v čo najväčšej miere a s cieľom dosiahnuť významné zlepšenie, pokiaľ ide o spoľahlivosť náležite vyčistenej odpadovej vody a realizovateľné metódy využívania, by Únia mala podporovať výskum a vývoj v tejto oblasti prostredníctvom programu Horizont Európa.

(44)	Cieľom tohto nariadenia je podporiť udržateľné využívanie vody. S ohľadom na tento cieľ by sa Komisia mala zaviazať, že bude využívať programy Únie vrátane programu LIFE na podporu miestnych iniciatív zahŕňajúcich opätovné využitie náležite vyčistenej odpadovej vody,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a účel

1. Týmto nariadením sa stanovujú minimálne požiadavky na kvalitu vody a monitorovanie a ustanovenia týkajúce sa riadenia rizík v záujme bezpečného využívania regenerovanej vody v kontexte integrovaného hospodárenia s vodami.

2. Účelom tohto nariadenia je zaručiť, aby regenerovaná voda bola bezpečná na poľnohospodárske zavlažovanie, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, podnieti sa obehové hospodárstvo, podporí sa adaptácia na zmenu klímy a prispeje sa k cieľom smernice 2000/60/ES riešením problému nedostatku vody a následného tlaku na vodné zdroje, a to koordinovaným spôsobom v rámci celej Únie a zároveň sa tak prispeje k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa uplatňuje vždy, keď sa vyčistená komunálna odpadová voda opätovne využíva v súlade s článkom 12 ods. 1 smernice 91/271/EHS na poľnohospodárske zavlažovanie, ako sa uvádza v oddiele 1 prílohy I k tomuto nariadeniu.

2. Členský štát môže rozhodnúť, že na jednom alebo viacerých z jeho správnych území povodia alebo ich častiach nie je vhodné opätovné využívanie vody na poľnohospodárske zavlažovanie, pričom sa zohľadnia tieto kritériá:

a)	geografické a klimatické podmienky tohto správneho územia alebo jeho častí;

b)	tlaky na iné vodné zdroje a stav iných vodných zdrojov vrátane kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody, ako sa uvádza v smernici 2000/60/ES;

c)	tlaky na útvary povrchovej vody a stav útvarov povrchovej vody, do ktorých sa vyčistená komunálna odpadová voda vypúšťa;

d)	environmentálne náklady a náklady na zdroje, pokiaľ ide o regenerovanú vodu a iné vodné zdroje.

Každé rozhodnutie prijaté podľa prvého pododseku sa riadne odôvodní na základe kritérií uvedených v uvedenom pododseku a predloží sa Komisii. Toto rozhodnutie sa podľa potreby preskúma, pričom sa zohľadnia najmä prognózy týkajúce sa zmeny klímy a vnútroštátne stratégie adaptácie na zmenu klímy, a to aspoň každých šesť rokov, pričom sa zohľadnia plány vodohospodárskeho manažmentu povodia stanovené podľa smernice 2000/60/ES.

3. Odchylne od odseku 1, výskumné alebo pilotné projekty týkajúce sa zariadení na regeneráciu vody môžu byť vyňaté z tohto nariadenia, ak príslušný orgán stanoví, že sú splnené tieto kritériá:

a)	výskumný alebo pilotný projekt sa nebude vykonávať v rámci vodného útvaru používaného na odber vody určenej na ľudskú spotrebu alebo v rámci príslušného ochranného pásma určeného podľa smernice 2000/60/ES;

b)	výskumný alebo pilotný projekt bude podliehať primeranému monitorovaniu.

Každá výnimka podľa tohto odseku sa obmedzí na maximálne obdobie piatich rokov.

Plodiny, ktoré sú výsledkom výskumného alebo pilotného projektu vyňatého podľa tohto odseku, sa neuvedú na trh.

4. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 852/2004, a nebráni prevádzkovateľom potravinárskych podnikov v tom, aby dosiahli kvalitu vody potrebnú na dodržiavanie požiadaviek uvedeného nariadenia tým, že v nasledujúcom štádiu využijú viaceré možnosti čistenia vody, a to samostatne alebo v kombinácii s možnosťami, ktorých podstatou nie je čistenie vody, alebo v tom, aby na poľnohospodárske zavlažovanie používali alternatívne zdroje vody.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„príslušný orgán“ je orgán alebo subjekt určený členským štátom na plnenie jeho povinností podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o udeľovanie povolení na výrobu alebo dodávku regenerovanej vody, pokiaľ ide o výnimky pre výskumné alebo pilotné projekty, a pokiaľ ide o kontroly súladu;

2.	„koncový používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, buď verejný alebo súkromný subjekt, ktorá alebo ktorý používa regenerovanú vodu na poľnohospodárske zavlažovanie;

3.	„komunálna odpadová voda“ je komunálna odpadová voda, ako je vymedzená v článku 2 bode 1 smernice 91/271/EHS;

4.	„regenerovaná voda“ je komunálna odpadová voda, ktorá bola vyčistená v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS a ktorá je výsledkom ďalšieho čistenia v zariadení na regeneráciu vody v súlade s oddielom 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;

„zariadenie na regeneráciu vody“ je čistiareň komunálnych odpadových vôd alebo iné zariadenie, v ktorom sa ďalej čistí komunálna odpadová voda, ktorá je v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS, s cieľom získať vodu, ktorá je vhodná na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I k tomuto nariadeniu;

6.	„prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody“ je fyzická alebo právnická osoba zastupujúca súkromný subjekt alebo orgán verejnej moci, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie na regeneráciu vody;

7.	„nebezpečenstvo“ je biologický, chemický, fyzikálny alebo rádiologický faktor, ktorý má potenciál spôsobiť poškodenie ľudí, zvierat, plodín alebo rastlín, inej suchozemskej bioty, vodnej bioty, pôdy alebo životného prostredia vo všeobecnosti;

8.	„riziko“ je pravdepodobnosť, že identifikované nebezpečenstvá spôsobia poškodenie v určitom časovom rámci vrátane závažnosti dôsledkov;

9.	„riadenie rizík“ je systémové riadenie, ktorým sa konzistentne zaručuje, že opätovné využívanie vody je v konkrétnom kontexte bezpečné;

10.	„preventívne opatrenie“ je primerané opatrenie alebo činnosť, ktoré môžu zabrániť zdravotnému alebo environmentálnemu riziku, odstrániť ho alebo znížiť na prijateľnú úroveň;

11.	„bod súladu“ je miesto, na ktorom prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody odovzdáva regenerovanú vodu nasledujúcemu účastníkovi reťazca;

12.

„bariéra“ je akýkoľvek prostriedok vrátane fyzických krokov alebo krokov súvisiacich s daným procesom alebo podmienok použitia, ktorý znižuje riziko infekcie u ľudí alebo tomuto riziku zabraňuje tým, že zabraňuje kontaktu regenerovanej vody s produktami na konzumáciu a priamo vystavenými osobami, alebo iný prostriedok, ktorý napríklad znižuje koncentráciu mikroorganizmov v regenerovanej vode alebo zabraňuje ich prežitiu v produktoch na konzumáciu;

13.	„povolenie“ je písomné oprávnenie, ktoré vydal príslušný orgán, na výrobu alebo dodávku regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie v súlade s týmto nariadením;

14.

„zodpovedný subjekt“ je subjekt, ktorý vykonáva úlohu alebo činnosť v rámci systému opätovného využívania vody, vrátane prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody, prevádzkovateľa čistiarne komunálnych odpadových vôd, ak sa líši od prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody, relevantného orgánu okrem určeného príslušného orgánu, prevádzkovateľa distribúcie regenerovanej vody alebo prevádzkovateľa skladovania regenerovanej vody;

15.

„systém opätovného využívania vody“ je infraštruktúra a iné technické prvky potrebné na výrobu, dodávku a využívanie regenerovanej vody; zahŕňa všetky prvky od vstupného bodu čistiarne komunálnych odpadových vôd po bod, v ktorom sa regenerovaná voda využíva na poľnohospodárske zavlažovanie vrátane infraštruktúry na distribúciu a skladovanie, ak je to relevantné.

Článok 4

Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody a povinnosti v súvislosti s kvalitou regenerovanej vody

1. Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody zabezpečí, aby regenerovaná voda určená na poľnohospodárske zavlažovanie, ako sa uvádza v oddiele 1 prílohy I, v bode súladu spĺňala:

a)	minimálne požiadavky na kvalitu vody stanovené v oddiele 2 prílohy I;

b)	všetky dodatočné podmienky stanovené príslušným orgánom v príslušnom povolení podľa článku 6 ods. 3 písm. c) a d), pokiaľ ide o kvalitu vody.

Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody nie je zodpovedný za kvalitu vody za bodom súladu.

2. V záujme zabezpečenia súladu podľa odseku 1 prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody monitoruje kvalitu vody v súlade s:

a)	oddielom 2 prílohy I;

b)	všetkými dodatočnými podmienkami stanovenými príslušným orgánom v príslušnom povolení podľa článku 6 ods. 3 písm. c) a d), pokiaľ ide o monitorovanie.

Článok 5

Riadenie rizík

1. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa na účely výroby, dodávky a využívania regenerovanej vody vypracoval plán riadenia rizík opätovného využívania vody.

Jeden plán riadenia rizík opätovného využívania vody sa môže vzťahovať na jeden alebo viac systémov opätovného využívania vody.

2. Plán riadenia rizík opätovného využívania vody pripravia prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody, ďalšie zodpovedné subjekty a prípadne koncoví používatelia. Zodpovedné subjekty, ktoré pripravujú plán riadenia rizík opätovného využívania vody, podľa potreby konzultujú so všetkými ostatnými relevantnými zodpovednými subjektmi a koncovými používateľmi.

3. Plán riadenia rizík opätovného využívania vody musí byť založený na všetkých kľúčových prvkoch riadenia rizík stanovených v prílohe II. Určuje zodpovednosti, ktoré v oblasti riadenia rizík majú prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody a iné zodpovedné subjekty.

4. V pláne riadenia rizík opätovného využívania vody sa najmä:

a)	stanovujú všetky potrebné požiadavky na prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody, ktoré sú dodatočné k požiadavkám uvedeným v prílohe I, v súlade s bodom B prílohy II s cieľom ďalej zmierniť akékoľvek riziká pred bodom súladu;

b)	identifikujú nebezpečenstvá, riziká a vhodné preventívne a/alebo možné nápravné opatrenia v súlade s bodom C prílohy II;

určujú dodatočné bariéry v systéme opätovného využívania vody a stanovujú akékoľvek dodatočné požiadavky, ktoré sú potrebné za bodom súladu na zaistenie toho, aby bol systém opätovného využívania vody bezpečný, vrátane podmienok týkajúcich sa distribúcie, skladovania a prípadne využívania, a určujú sa subjekty zodpovedné za dodržiavanie týchto požiadaviek.

5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13, ktorými sa mení toto nariadenie s cieľom prispôsobiť kľúčové prvky riadenia rizík stanovené v prílohe II technickému a vedeckému pokroku.

Komisia je takisto splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie s cieľom stanoviť technické špecifikácie kľúčových prvkov riadenia rizík stanovených v prílohe II.

Článok 6

Povinnosti v súvislosti s povolením na regenerovanú vodu

1. Výroba a dodávka regenerovanej vody určenej na poľnohospodárske zavlažovanie, ako sa uvádza v oddiele 1 prílohy I, podlieha povoleniu.

2. Zodpovedné subjekty v systéme opätovného využívania vody vrátane koncového používateľa, ak je to relevantné podľa vnútroštátneho práva, predkladajú žiadosť o povolenie alebo o zmenu existujúceho povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa zariadenie na regeneráciu vody prevádzkuje alebo v ktorom sa plánuje jeho prevádzkovanie.

3. V povolení sa stanovujú povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody a v relevantnom prípade akýchkoľvek ďalších zodpovedných subjektov. Povolenie vychádza z plánu riadenia rizík opätovného využívania vody a uvádza sa v ňom okrem iného:

a)	trieda alebo triedy kvality regenerovanej vody a poľnohospodárske použitie regenerovanej vody v súlade s prílohou I, na ktoré sa udeľuje povolenie, miesto použitia, zariadenia na regeneráciu vody a odhadovaný ročný objem regenerovanej vody, ktorý sa má vyrobiť;

b)	podmienky týkajúce sa minimálnych požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie stanovené v oddiele 2 prílohy I;

c)	všetky podmienky týkajúce sa dodatočných požiadaviek na prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody, uvedené v pláne riadenia rizík opätovného využívania vody;

d)	všetky ostatné podmienky potrebné na to, aby sa vylúčili akékoľvek neprípustné riziká pre životné prostredie a pre zdravie ľudí a zvierat tak, aby akékoľvek riziká boli na prijateľnej úrovni;

e)	obdobie platnosti povolenia;

f)	bod súladu.

4. Na účel posúdenia žiadosti príslušný orgán konzultuje a vymieňa si relevantné informácie s inými relevantnými orgánmi, najmä s vodohospodárskymi a zdravotníckymi orgánmi, ak sú iné ako príslušný orgán, a s každým iným subjektom, ktorý príslušný orgán považuje za relevantný.

5. Príslušný orgán bezodkladne rozhoduje o udelení povolenia. Ak z dôvodu zložitosti žiadosti príslušný orgán potrebuje na prijatie rozhodnutia o udelení povolenia viac ako 12 mesiacov od prijatia úplnej žiadosti, žiadateľovi oznámi očakávaný dátum prijatia svojho rozhodnutia.

6. Povolenia sa pravidelne prehodnocujú a v prípade potreby sa aktualizujú, a to aspoň v týchto prípadoch:

a)	došlo k podstatnej zmene kapacity;

b)	zariadenie sa zmodernizovalo;

c)	boli pridané nové zariadenia alebo procesy, alebo

d)	došlo k zmenám klimatických alebo iných podmienok, ktoré významne ovplyvňujú ekologický stav útvarov povrchovej vody.

7. Členské štáty môžu požadovať, aby skladovanie, distribúcia a využívanie regenerovanej vody podliehalo osobitnému povoleniu s cieľom uplatniť dodatočné požiadavky a bariéry určené v pláne riadenia rizík opätovného využívania vody, ako sa uvádza v článku 5 ods. 4.

Článok 7

Kontrola súladu

1. Príslušný orgán overí, či existuje súlad s podmienkami stanovenými v povolení. Kontroly súladu sa vykonávajú prostredníctvom týchto prostriedkov:

a)	kontroly na mieste;

b)	monitorovanie údajov získaných najmä podľa tohto nariadenia;

c)	všetky ďalšie primerané prostriedky.

2. V prípade nesúladu s podmienkami stanovenými v povolení, príslušný orgán požiada prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody a v relevantných prípadoch aj iné zodpovedné subjekty, aby bezodkladne prijali opatrenia potrebné na obnovenie súladu a aby okamžite informovali dotknutých koncových používateľov.

3. Ak nesúlad s podmienkami stanovenými v povolení predstavuje významné riziko pre životné prostredie alebo zdravie ľudí či zvierat, prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody alebo akékoľvek iné zodpovedné subjekty okamžite pozastavia dodávku regenerovanej vody, až pokým príslušný orgán neskonštatuje, že došlo k obnoveniu súladu podľa postupov stanovených v pláne riadenia rizík opätovného využívania vody, v súlade s prílohou I oddielom 2 písm. a).

4. Ak dôjde k udalosti, ktorú ovplyvní súlad s podmienkami stanovenými v povolení, prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody alebo akékoľvek iné zodpovedné subjekty okamžite informujú príslušný orgán a ďalšie subjekty, ktoré by tým mohli byť dotknuté, a príslušnému orgánu poskytnú informácie potrebné na posúdenie vplyvu takejto udalosti.

5. Príslušný orgán pravidelne overuje, či zodpovedné subjekty dodržiavajú opatrenia a úlohy stanovené v pláne riadenia rizík opätovného využívania vody.

Článok 8

Spolupráca medzi členskými štátmi

1. Ak je opätovné využívanie vody otázkou cezhraničného významu, členské štáty určia kontaktné miesto na účely spolupráce s kontaktnými miestami a príslušnými orgánmi iných členských štátov podľa potreby, alebo využijú existujúce štruktúry, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd.

Úlohou kontaktných miest alebo existujúcich štruktúr je:

a)	prijímať a zasielať žiadosti o pomoc;

b)	poskytovať pomoc na požiadanie a

c)	koordinovať komunikáciu medzi príslušnými orgánmi.

Príslušné orgány si pred udelením povolenia vymieňajú s kontaktným miestom v členskom štáte, v ktorom sa má regenerovaná voda použiť, informácie o podmienkach stanovených v článku 6 ods. 3.

2. Členské štáty bez zbytočného odkladu odpovedajú na žiadosti o pomoc.

Článok 9

Informovanie a zvyšovanie povedomia

V členských štátoch, v ktorých sa regenerovaná voda používa na poľnohospodárske zavlažovanie, sa musia uskutočniť kampane na zvyšovanie všeobecného povedomia zamerané na úspory vodných zdrojov v dôsledku opätovného využívania vody. Takéto kampane môžu zahŕňať propagáciu prínosov bezpečného opätovného využívania vody.

Uvedené členské štáty môžu uskutočňovať aj informačné kampane pre koncových používateľov s cieľom zabezpečiť optimálne a bezpečné využívanie regenerovanej vody, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat.

Členské štáty môžu takéto informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia prispôsobiť rozsahu opätovného využívania vody.

Článok 10

Informácie pre verejnosť

1. Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES, členské štáty, v ktorých sa regenerovaná voda využíva na poľnohospodárske zavlažovanie, ako sa uvádza v oddiele 1 prílohy I k tomuto nariadeniu, zabezpečia, aby boli verejnosti online alebo inými prostriedkami k dispozícii primerané a aktuálne informácie o opätovnom využívaní vody. Uvedené informácie zahŕňajú:

a)	množstvo a kvalitu regenerovanej vody dodanej v súlade s týmto nariadením;

b)	percentuálny podiel regenerovanej vody v členskom štáte dodanej v súlade s týmto nariadením v porovnaní s celkovým množstvom vyčistenej komunálnej odpadovej vody, ak takéto údaje existujú;

c)	povolenia udelené alebo zmenené v súlade s týmto nariadením vrátane podmienok stanovených príslušnými orgánmi v súlade s článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia;

d)	výsledky všetkých kontrol súladu vykonaných v súlade s článkom 7 ods. 1 tohto nariadenia;

e)	kontaktné miesta určené v súlade s článkom 8 ods. 1 tohto nariadenia.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa aktualizujú každé dva roky.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa každé rozhodnutie prijaté v súlade s článkom 2 ods. 2 sprístupnilo verejnosti online alebo inými prostriedkami.

Článok 11

Informácie týkajúce sa monitorovania vykonávania

zostavia a uverejnia do 26. júna 2026 a následne každých šesť rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o výsledku kontroly súladu vykonanej v súlade s článkom 7 ods. 1 tohto nariadenia a ďalšie informácie, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti online alebo inými prostriedkami v súlade s článkom 10 tohto nariadenia;

zostavia, uverejnia a následne každoročne aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o prípadoch nesúladu s podmienkami stanovenými v povolení, ktoré boli získané v súlade s článkom 7 ods. 1 tohto nariadenia, ako aj informácie o prijatých opatreniach v súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 tohto nariadenia.

2. Členské štáty zabezpečia, aby Komisia, Európska environmentálna agentúra a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb mali prístup k súborom údajov uvedeným v odseku 1.

3. Európska environmentálna agentúra na základe súborov údajov uvedených v odseku 1 po porade s členskými štátmi vypracuje, uverejní a pravidelne alebo na žiadosť Komisie aktualizuje celoúnijný prehľad. Uvedený prehľad podľa potreby zahŕňa ukazovatele týkajúce sa výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia, mapy, a správy členských štátov.

4. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania informácií, ktoré sa majú poskytovať v súlade s odsekom 1, ako aj podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania celoúnijného prehľadu uvedeného v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14.

5. Komisia po porade s členskými štátmi vypracuje do 26. júna 2022 usmernenia zamerané na podporu uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 12

Hodnotenie a preskúmanie

1. Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia do 26. júna 2028. Hodnotenie musí byť založené prinajmenšom na:

a)	skúsenostiach získaných pri vykonávaní tohto nariadenia;

b)	súboroch údajov zostavených členskými štátmi v súlade s článkom 11 ods. 1 a celoúnijnom prehľade zostavenom Európskou environmentálnou agentúrou v súlade s článkom 11 ods. 3;

c)	relevantných vedeckých, analytických a epidemiologických údajoch;

d)	technických a vedeckých znalostiach;

e)	odporúčaniach WHO, ak sú k dispozícii, alebo iných medzinárodných usmerneniach alebo normách ISO.

2. Pri vykonávaní hodnotenia Komisia zameria osobitnú pozornosť na tieto aspekty:

a)	minimálne požiadavky stanovené v prílohe I;

b)	kľúčové prvky riadenia rizík stanovené v prílohe II;

c)	dodatočné požiadavky stanovené príslušnými orgánmi podľa článku 6 ods. 3 písm. c) a d);

d)	vplyv opätovného využívania vody na životné prostredie a na zdravie ľudí a zvierat vrátane vplyvu látok vzbudzujúcich obavy.

3. V rámci hodnotenia Komisia posúdi realizovateľnosť:

a)	rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na regenerovanú vodu určenú na ďalšie osobitné použitia vrátane opätovného použitia na priemyselné účely;

b)	rozšírenia požiadaviek tohto nariadenia tak, aby sa vzťahovali aj na nepriame využívanie vyčistenej odpadovej vody.

4. Na základe výsledkov hodnotenia, alebo ak si to vyžadujú nové technické a vedecké poznatky, môže Komisia zvážiť potrebu preskúmania minimálnych požiadaviek stanovených v oddiele 2 prílohy I.

5. Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

Článok 13

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 25. júna 2020. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor zriadený smernicou 2000/60/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 15

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty do 26. júna 2024 oznámia Komisii uvedené pravidlá a opatrenia, ako aj každú následnú zmenu, ktorá sa ich týka.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 26. júna 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. mája 2020

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

A. METELKO-ZGOMBIĆ

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 94.

(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 353.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní zo 7. apríla 2020 (Ú. v. EÚ C 147, 4.5.2020, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 13. mája 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(5) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(6) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 33.

(7) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(8) Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6).

(9) Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(19) Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1).

(20) Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5).

(21) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(23) Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(25) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

PRÍLOHA I

VYUŽÍVANIE A MINIMÁLNE POŽIADAVKY

Oddiel 1

Využívanie regenerovanej vody

Poľnohospodárske zavlažovanie

Poľnohospodárske zavlažovanie je zavlažovanie týchto druhov plodín:

—	potravinové plodiny, ktoré sa konzumujú surové, teda plodiny, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu v surovom alebo nespracovanom stave,

—	spracované potravinové plodiny, teda plodiny, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu po spracovaní (t. j. varené alebo priemyselne spracované),

—	nepotravinové plodiny, teda plodiny, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu (napr. pastvové plodiny a krmoviny, vlákninové plodiny, okrasné plodiny, osivové, energetické a trávnikové plodiny).

Bez toho, aby boli dotknuté iné príslušné právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia a zdravia, môžu členské štáty využívať regenerovanú vodu na ďalšie účely, ako napríklad na:

—	opätovné využívanie vody v priemysle a

—	účely súvisiace s vybavenosťou a na environmentálne účely.

Oddiel 2

Minimálne požiadavky

Minimálne požiadavky uplatniteľné na regenerovanú vodu určenú na poľnohospodárske zavlažovanie

Triedy kvality regenerovanej vody a povolené využívanie a metódy zavlažovania pre jednotlivé triedy sú stanovené v tabuľke 1. Minimálne požiadavky na kvalitu vody sú stanovené v tabuľke 2 písmena a). Minimálne frekvencie a výkonnostné ciele pre monitorovanie regenerovanej vody sú stanovené v tabuľke 3 (bežné monitorovanie) a tabuľke 4 (validačné monitorovanie) písmena b).

Plodiny patriace do danej kategórie sa zavlažujú regenerovanou vodou príslušnej minimálnej triedy kvality regenerovanej vody, ako sa uvádza v tabuľke 1, pokiaľ sa nepoužijú príslušné dodatočné bariéry uvedené v článku 5 ods. 4 písm. c), čo má za následok dosiahnutie požiadaviek na kvalitu stanovených v tabuľke 2 písmena a). Takéto dodatočné bariéry môžu vychádzať z orientačného zoznamu preventívnych opatrení uvedených v bode 7 prílohy II alebo z iných rovnocenných vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem, napríklad z normy ISO 16075-2.

Tabuľka 1 – Triedy kvality regenerovanej vody a povolené poľnohospodárske využívanie a metóda zavlažovania

Minimálna trieda kvality regenerovanej vody	Kategória plodiny (*1)	Metóda zavlažovania
A	Všetky potravinové plodiny, ktoré sa konzumujú surové, ktorých jedlá časť je v priamom kontakte s regenerovanou vodou, a koreňové plodiny, ktoré sa konzumujú surové	Všetky metódy zavlažovania
B	Potravinové plodiny, ktoré sa konzumujú surové, pričom jedlá časť sa pestuje nad zemou a nie je v priamom kontakte s regenerovanou vodou, spracované potravinové plodiny a nepotravinové plodiny vrátane plodín používaných na kŕmenie zvierat na produkciu mlieka alebo mäsa	Všetky metódy zavlažovania
C	Potravinové plodiny, ktoré sa konzumujú surové, pričom jedlá časť sa pestuje nad zemou a nie je v priamom kontakte s regenerovanou vodou, spracované potravinové plodiny a nepotravinové plodiny vrátane plodín používaných na kŕmenie zvierat na produkciu mlieka alebo mäsa	Kvapkové zavlažovanie (*2) alebo iná metóda zavlažovania, pri ktorej nedochádza k priamemu kontaktu s jedlou časťou plodiny
D	Priemyselné, energetické a siate plodiny	Všetky metódy zavlažovania (*3)

a) Minimálne požiadavky na kvalitu vody

Tabuľka 2 –Požiadavky na kvalitu regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

Trieda kvality regenerovanej vody	Orientačný technologický cieľ	Požiadavky na kvalitu
Trieda kvality regenerovanej vody	Orientačný technologický cieľ	E. coli (počet/100 ml)	BSK5 (mg/l)	TSS (mg/l)	Turbidita (NTU)	Iné
A	Sekundárne čistenie, filtrácia a dezinfekcia	≤ 10	≤ 10	≤ 10	≤ 5	Legionella spp.: < 1 000 JTK/l, ak hrozí riziko aerosolizácie Črevné nematódy (vajíčka helmintov): ≤ 1 vajíčko/l pri zavlažovaní pastvín alebo krmovín
B	Sekundárne čistenie a dezinfekcia	≤ 100	Podľa smernice 91/271/EHS (príloha I, tabuľka 1)	Podľa smernice 91/271/EHS (príloha I, tabuľka 1)	-
C	Sekundárne čistenie a dezinfekcia	≤ 1 000			-
D	Sekundárne čistenie a dezinfekcia	≤ 10 000			-

Regenerovaná voda sa považuje za vodu, ktorá je v súlade s požiadavkami stanovenými v tabuľke 2, ak merania pre túto regenerovanú vodu spĺňajú všetky tieto kritériá:

—	uvedené hodnoty pre E. coli, Legionella spp. a črevné nematódy sa dosiahnu aspoň v 90 % vzoriek; ani jedna z hodnôt vzoriek nepresahuje maximálny limit odchýlky 1 logaritmickej jednotky z indikovanej hodnoty pre E. coli a Legionella spp. a 100 % indikovanej hodnoty pre črevné nematódy;

—	uvedené hodnoty biochemickej spotreby kyslíka (BSK5), suspendovaných tuhých látok (TSS) a turbidity (zakalenia) v triede A sa dosiahli v aspoň 90 % vzoriek; ani jedna z hodnôt vzoriek nepresahuje maximálny limit odchýlky 100 % indikovanej hodnoty.

b) Minimálne požiadavky na monitorovanie

Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody vykonávajú bežné monitorovanie s cieľom overiť, či je regenerovaná voda v súlade s minimálnymi požiadavky na kvalitu vody stanovenými v písmene a). Bežné monitorovanie je zahrnuté do postupov overovania systému opätovného využívania vody.

Vzorky, ktoré sa majú použiť na overenie súladu s mikrobiologickými parametrami v bode súladu, sa odoberajú v súlade s normou EN ISO 19458 alebo s inými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečujú rovnocennú kvalitu.

Tabuľka 3 – Minimálne frekvencie bežného monitorovania regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

	Minimálne frekvencie monitorovania
Trieda kvality regenerovanej vody	E. coli	BSK5	TSS	Turbidita	Legionella spp. (v prípade potreby)	Črevné nematódy (v prípade potreby
A	Raz za týždeň	Raz za týždeň	Raz za týždeň	Nepretržite	Dvakrát mesačne	Dvakrát mesačne alebo ako určí prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody na základe počtu vajíčok v odpadovej vode vstupujúcej do zariadenia na regeneráciu vody
B	Raz za týždeň	Podľa smernice 91/271/EHS (príloha I, oddiel D)	Podľa smernice 91/271/EHS (príloha I, oddiel D)	–
C	Dvakrát mesačne			–
D	Dvakrát mesačne			–

Pred uvedením nového zariadenia na regeneráciu vody do prevádzky sa vykoná validačné monitorovanie.

Zariadenia na regeneráciu vody, ktoré sú už v prevádzke a ku 25. júnu 2020 spĺňajú požiadavky na kvalitu regenerovanej vody stanovené v tabuľke 2 písmena a), sú oslobodené od uvedenej povinnosti validačného monitorovania.

Validačné monitorovanie sa však vykonáva vo všetkých prípadoch, keď sa modernizuje vybavenie a keď sa pridávajú nové zariadenia alebo procesy.

Validačné monitorovanie sa vykonáva pri triede kvality regenerovanej vody s najprísnejšími požiadavkami, triede A, na posúdenie dodržania výkonnostných cieľov (zníženie log10). Validačné monitorovanie pozostáva z monitorovania indikátorových mikroorganizmov súvisiacich s jednotlivými skupinami patogénov, konkrétne baktériami, vírusmi a prvokami. Vybrané indikátorové mikroorganizmy sú E. coli v prípade patogénnych baktérií, F-špecifické kolifágy, somatické kolifágy alebo kolifágy v prípade patogénnych vírusov a spóry Clostridium perfringens alebo sulfát-redukujúce baktérie vytvárajúce spóry v prípade prvokov. Výkonnostné ciele (zníženie log10) pre validačné monitorovanie týkajúce sa vybraných indikátorových mikroorganizmov sú stanovené v tabuľke 4 a dosahujú sa v bode súladu, pričom sa zohľadňujú koncentrácie nevyčistenej odpadovej vody vstupujúcej do čistiarne komunálnych odpadových vôd. Aspoň 90 % validačných vzoriek musí dosiahnuť alebo prekročiť výkonnostné ciele.

Ak v nevyčistenej odpadovej vode nie je biologický ukazovateľ prítomný v dostatočnom množstve na to, aby sa dosiahlo zníženie log10, neprítomnosť takéhoto biologického ukazovateľa v regenerovanej vode znamená splnenie požiadaviek na validáciu. Súlad s výkonnostným cieľom možno stanoviť analytickou kontrolou pridaním výkonnosti priradenej jednotlivým krokom v rámci čistenia na základe vedeckých dôkazov zo štandardných zavedených postupov, napríklad uverejnené údaje skúšobných protokolov alebo prípadové štúdie, alebo otestovať v laboratóriu v kontrolovaných podmienkach pre inovačné čistenie.

Tabuľka 4 – Validačné monitorovanie regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

Trieda kvality regenerovanej vody	Indikátorové mikroorganizmy (*4)	Výkonnostné ciele pre čistiaci cyklus (zníženie log10)
A	E. coli	≥ 5,0
	Spolu kolifágy/F-špecifické kolifágy/somatické kolifágy/kolifágy (*5)	≥ 6,0
	Spóry Clostridium perfringens/baktérie redukujúce sulfát a vytvárajúce spóry (*6)	≥ 4,0 (v prípade spór Clostridium perfringens) ≥ 5,0 (v prípade baktérií redukujúcich sulfát a vytvárajúcich spóry)

Metódy analýzy pri monitorovaní sa validujú a dokumentujú v súlade s normou EN ISO/IEC-17025 alebo inými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečujú rovnocennú kvalitu.

(*1) Ak ten istý druh zavlažovanej plodiny patrí do viacerých kategórií tabuľky 1, uplatňujú sa požiadavky najprísnejšej kategórie.

(*2) Kvapkové zavlažovanie (nazýva sa aj pramienkové zavlažovanie) je systém mikrozavlažovania, ktorý privádza k rastlinám kvapky alebo tenké pramienky vody, pričom privedená voda veľmi pomaly (2 – 20 litrov/hodinu) kvapká na pôdu alebo priamo pod jej povrch zo sústavy plastových trubíc s malým priemerom osadených výpustmi, ktoré sa nazývajú kvapkače.

(*3) V prípade metód zavlažovania, ktoré imitujú dážď, by sa mala venovať osobitná pozornosť ochrane zdravia pracovníkov alebo ostatných prítomných osôb. Na tento účel sa uplatňujú vhodné preventívne opatrenia.

(*4) Na účely validačného monitorovania sa namiesto navrhovaných indikátorových mikroorganizmov môžu použiť aj referenčné patogény Campylobacter, Rotavirus a Cryptosporidium. V takom prípade sa uplatnia tieto výkonnostné ciele týkajúce sa zníženia log10: Campylobacter (≥ 5,0), Rotavirus (≥ 6,0) a Cryptosporidium (≥ 5,0).

(*5) Ako najvhodnejší ukazovateľ z hľadiska vírusov sa vybrala celková analýza kolifágov. Ak však celkovú analýzu kolifágov nemožno uskutočniť, analyzuje sa aspoň jeden z nich (F-špecifické alebo somatické kolifágy).

(*6) Ako najvhodnejší ukazovateľ z hľadiska prvokov sa vybrali spóry Clostridium perfringens. Ak však koncentrácia spór Clostridium perfringens neumožňuje validáciu požadovaného odstránenia log10, alternatívou sú baktérie redukujúce sulfát a vytvárajúce spóry.

PRÍLOHA II

Kľúčové prvky riadenia rizík

Riadenie rizík zahŕňa proaktívne identifikovanie a riadenie rizík s cieľom zabezpečiť, aby bolo využívanie regenerovanej vody a hospodárenie s ňou bezpečné a aby neexistovalo žiadne riziko pre životné prostredie alebo pre zdravie ľudí či zvierat. Na uvedené účely sa vypracúva plán riadenia rizík opätovného využívania vody na základe týchto prvkov:

Opis celého systému opätovného využívania vody počnúc vstupom odpadovej vody do čistiarne komunálnych odpadových vôd až po miesto použitia vrátane zdrojov odpadovej vody, krokov a technológií čistenia použitých v zariadení na regeneráciu vody, infraštruktúry na dodávku, distribúciu a skladovanie, plánovaného využitia, miesta a obdobia využitia (napríklad dočasné využitie alebo využitie ad hoc), metódy zavlažovania, druhu plodiny, iných vodných zdrojov, ak sa plánuje použitie miešania, a objemu regenerovanej vody, ktorá sa má dodať.

2.	Identifikácia všetkých subjektov zapojených do systému opätovného využívania vody a jasný opis ich úloh a povinností.

3.	Identifikácia potenciálnych nebezpečenstiev, najmä prítomnosti znečisťujúcich látok a patogénov, ako aj potenciálne nebezpečných udalostí, ako sú napríklad prípady nedostatočného čistenia alebo náhodné úniky alebo kontaminácia systému opätovného využívania vody.

Identifikácia ohrozených prostredí a populácií a expozičných ciest k identifikovaným potenciálnym nebezpečenstvám s ohľadom na osobitné environmentálne faktory, ako sú miestna hydrogeológia, topológia, druh a ekológia pôdy, ako aj faktory súvisiace s druhom plodín a pestovateľskými a zavlažovacími postupmi. Zohľadnenie možných nezvratných alebo dlhodobých negatívnych environmentálnych a zdravotných dôsledkov regenerácie vody, podložené vedeckými dôkazmi.

Posúdenie rizík pre životné prostredie a pre zdravie ľudí a zvierat s ohľadom na povahu identifikovaných potenciálnych nebezpečenstiev, trvanie plánovaného využitia, identifikované prostredia a populácie, ktorým hrozí riziko expozície týmto nebezpečenstvám, a závažnosť možných účinkov daných nebezpečenstiev z hľadiska zásady predbežnej opatrnosti, ako aj všetky relevantné právne predpisy Únie a relevantné vnútroštátne právne predpisy, usmerňujúce dokumenty a minimálne požiadavky súvisiace s potravinami a krmivami a bezpečnosťou pracovníkov. Posúdenie rizík môže vychádzať z preskúmania dostupných vedeckých štúdií a údajov.

Posúdenie rizík pozostáva z týchto častí:

posúdenie rizík pre životné prostredie vrátane všetkých týchto prvkov:

i)	potvrdenia povahy nebezpečenstiev, v relevantných prípadoch vrátane predvídanej úrovne bez žiadneho účinku;

ii)	posúdenia potenciálneho rozsahu expozície;

iii)	charakteristiky rizík;

posúdenie rizík pre zdravie ľudí a zvierat vrátane všetkých týchto prvkov:

i)	potvrdenia povahy nebezpečenstiev, v relevantných prípadoch vrátane vzťahu medzi dávkou a odozvou;

ii)	posúdenia potenciálneho rozsahu dávky alebo expozície;

iii)	charakteristiky rizík.

Posúdenie rizika sa môže vykonať vo forme kvalitatívneho alebo semi-kvantitatívneho posúdenia rizika. Kvantitatívne posúdenie rizika sa použije vtedy, ak bude k dispozícii dostatok podporných údajov, alebo v prípade projektov, ktoré predstavujú potenciálne vysoké riziko pre životné prostredie alebo verejné zdravie.

Pri posudzovaní rizík sa zohľadňujú aspoň tieto požiadavky a povinnosti:

a)	požiadavka na zníženie znečistenia vody dusičnanmi a zabránenie tomuto znečisteniu v súlade so smernicou 91/676/EHS;

b)	povinnosť, podľa ktorej chránené územia s vodou určenou na ľudskú spotrebu musia spĺňať požiadavky stanovené v smernici 98/83/ES;

c)	požiadavka dosiahnuť environmentálne ciele stanovené v smernici 2000/60/ES;

d)	požiadavka zabrániť znečisťovaniu podzemnej vody v súlade so smernicou 2006/118/ES;

e)	požiadavka splniť normy kvality životného prostredia v súvislosti s prioritnými látkami a určitými ďalšími znečisťujúcimi látkami stanovená v smernici 2008/105/ES;

f)	požiadavka splniť normy kvality životného prostredia v súvislosti so znečisťujúcimi látkami, ktoré predstavujú problém na vnútroštátnej úrovni, konkrétne špecifickými látkami znečisťujúcimi povodie, stanovená v smernici 2000/60/ES;

g)	požiadavka splniť normy kvality vody na kúpanie stanovená v smernici 2006/7/ES;

h)	požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, podľa smernice 86/278/EHS;

i)	požiadavky týkajúce sa hygieny potravín stanovené v nariadení (ES) č. 852/2004 a v usmerneniach uvedených v oznámení Komisie o usmernení k riešeniu mikrobiologických rizík týkajúcich sa ovocia a zeleniny v prvovýrobe pomocou správnej hygieny;

j)	požiadavky na hygienu krmív stanovené v nariadení (ES) č. 183/2005;

k)	požiadavka splniť príslušné mikrobiologické kritériá stanovená v nariadení (ES) č. 2073/2005;

l)	požiadavky týkajúce sa maximálnych hodnôt obsahu niektorých kontaminantov v potravinách stanovené v nariadení (ES) č. 1881/2006;

m)	požiadavky týkajúce sa maximálnych hladín rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách stanovené v nariadení (ES) č. 396/2005;

n)	požiadavky týkajúce sa zdravia zvierat stanovené v nariadeniach (ES) č. 1069/2009 a (EÚ) č. 142/2011.

Podmienky týkajúce sa dodatočných požiadaviek

Zohľadnenie požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie, ktorými sa dopĺňajú alebo sprísňujú požiadavky uvedené v oddiele 2 prílohy I, alebo oboje, ak je to potrebné a vhodné na zabezpečenie primeranej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, najmä ak existujú jasné vedecké dôkazy o tom, že riziká vyplývajú z regenerovanej vody, a nie z iných zdrojov.

V závislosti od výsledku posúdenia rizík uvedeného v bode 5 sa takéto dodatočné požiadavky môžu konkrétne týkať:

a)	ťažkých kovov;

b)	pesticídov;

c)	vedľajších produktov dezinfekcie;

liekov;

e)	iných látok vzbudzujúcich obavy vrátane mikropolutantov a mikroplastov;

f)	antimikrobiálnej rezistencie.

Preventívne opatrenia

Identifikovanie preventívnych opatrení, ktoré sa už prijali alebo ktoré by sa mali prijať na obmedzenie rizík, aby bolo možné primerane riadiť všetky identifikované riziká. Osobitná pozornosť sa venuje vodným útvarom používaným na odber vody určenej na ľudskú spotrebu a príslušným ochranným pásmam.

Takéto preventívne opatrenia môžu zahŕňať:

a)	kontrolu prístupu;

b)	dodatočnú dezinfekciu alebo odstránenie znečisťujúcich látok;

c)	špecifickú technológiu zavlažovania, ktorá zmierňuje riziko vytvorenia aerosólu (napr. kvapkové zavlažovanie);

d)	osobitné požiadavky na postrekovacie zavlažovanie (napríklad maximálna rýchlosť vetra, vzdialenosti medzi ostrekovačom a citlivými oblasťami);

e)	osobitné požiadavky na poľnohospodárske polia (napríklad sklon, saturácia vodou a krasové oblasti);

f)	podporné opatrenia na vyhubenie patogénnych organizmov pred zberom plodín;

g)	stanovenie minimálnych bezpečnostných vzdialeností (napríklad od povrchovej vody vrátane zdrojov pre hospodárske zvieratá, alebo od činností, ako je akvakultúra, chov rýb, chov morských mäkkýšov, plávanie a iné vodné aktivity);

h)	značenie na miestach zavlažovania, na ktorom sa uvádza, že sa využíva regenerovaná voda, ktorá nie je vhodná na pitie.

Špecifické preventívne opatrenia, ktoré môžu byť relevantné, sa uvádzajú v tabuľke 1.

Tabuľka 1 – Špecifické preventívne opatrenia

Trieda kvality regenerovanej vody

Špecifické preventívne opatrenia

—	Ošípané nesmú prísť do styku s krmovinami zavlažovanými regenerovanou vodou, ak nie je k dispozícii dostatok údajov, ktorými sa preukazuje, že riziká súvisiace s daným prípadom sa dajú riadiť.

—	Zákaz zberu rastlinných produktov, ktoré sú vlhké z dôvodu zavlažovania alebo sú spadnuté na zem.

—	Zabrániť dojniciam vstupovať na pastvinu, kým pastvina neoschne.

—	Krmivo musí byť pred zabalením vysušené alebo silážované.

—	Ošípané nesmú prísť do styku s krmovinami zavlažovanými regenerovanou vodou, ak nie je k dispozícii dostatok údajov, ktorými sa preukazuje, že riziká súvisiace s daným prípadom sa dajú riadiť.

—	Zákaz zberu rastlinných produktov, ktoré sú vlhké z dôvodu zavlažovania alebo sú spadnuté na zem.

—	Zabrániť zvieratám pásť sa na pastvine päť dní po poslednom zavlažovaní.

—	Krmivo musí byť pred zabalením vysušené alebo silážované.

—	Ošípané nesmú prísť do styku s krmovinami zavlažovanými regenerovanou vodou, ak nie je k dispozícii dostatok údajov, ktorými sa preukazuje, že riziká súvisiace s daným prípadom sa dajú riadiť.

—	Zákaz zberu rastlinných produktov, ktoré sú vlhké z dôvodu zavlažovania alebo sú spadnuté na zem.

Primerané systémy a postupy kontroly kvality vrátane monitorovania regenerovanej vody z hľadiska príslušných parametrov a primerané programy údržby zariadení.

Odporúča sa, aby prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody zaviedol a udržiaval systém riadenia kvality certifikovaný podľa normy ISO 9001 alebo rovnocennej normy.

9.	Systémy monitorovania životného prostredia na zabezpečenie spätnej väzby z monitorovania, ako aj náležitej validácie a zdokumentovania všetkých procesov a postupov.

10.

Primerané systémy riadenia udalostí a núdzových situácií vrátane postupov informovania všetkých príslušných subjektov o takýchto udalostiach vhodným spôsobom a pravidelnej aktualizácie plánu reakcie na núdzové situácie.

Členské štáty by mohli využívať existujúce medzinárodné usmernenia alebo normy, ako sú usmernenia ISO 20426:2018 pre posudzovanie a riadenie zdravotných rizík na účely opätovného využívania vody, ktorá nie je určená na pitie, usmernenia ISO 16075:2015 pre použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovacie projekty, alebo iné rovnocenné normy akceptované na medzinárodnej úrovni alebo usmernenia WHO, ako nástroje na systematickú identifikáciu nebezpečenstiev, hodnotenie a riadenie rizík na základe prioritného prístupu uplatňovaného na celý reťazec (od čistenia komunálnych odpadových vôd na účely opätovného využívania až po ich distribúciu a použitie na poľnohospodárske zavlažovanie a kontrolu účinkov) a na posudzovanie osobitného rizika na mieste.

11.	Zabezpečiť, aby sa vytvorili koordinačné mechanizmy medzi rôznymi subjektmi na zaručenie bezpečnej výroby a využívania regenerovanej vody.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 177

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 63 5. júna 2020

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 z 25. mája 2020 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné parametre, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1369 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody ( 1 )	32

	II Nelegislatívne akty
	MEDZINÁRODNÉ DOHODY
*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/742. z 29. mája 2020 o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Mauritánskou islamskou republikou o predĺžení platnosti protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou a ktorého platnosť uplynie 15. novembra 2019	56

		Korigendá
	*	Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2020/730 z 3. júna 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2017/1509 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike ( Ú. v. EÚ L 172 I, 3.6.2020 )	58