(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Španielska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Pataca de Galicia“/„Patata de Galicia“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 148/2007 (2) zmeneného vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1366/2011 (3).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (4).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

(1)

Spoločnosť Suterra Europe Biocontrol S.L. predložila 17. júla 2015 Taliansku v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 žiadosť o schválenie účinnej látky lavandulyl-senecioát.

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 3 uvedeného nariadenia Taliansko ako spravodajský členský štát informovalo 29. decembra 2016 žiadateľa, ostatné členské štáty, Komisiu a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o prijateľnosti uvedenej žiadosti.

(3)

Spravodajský členský štát predložil 22. augusta 2017 Komisii návrh hodnotiacej správy, ktorého kópiu zaslal úradu s hodnotením toho, či možno očakávať, že daná účinná látka spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(4)

Úrad postupoval v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009. V súlade s článkom 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 požiadal žiadateľa, aby členským štátom, Komisii a úradu poskytol doplňujúce informácie. Spravodajský členský štát predložil 9. októbra 2018 úradu hodnotenie doplňujúcich informácií vo forme aktualizovaného návrhu hodnotiacej správy.

(5)

Úrad predložil 4. januára 2019 žiadateľovi, členským štátom a Komisii svoj záver (2) o tom, či možno očakávať, že účinná látka lavandulyl-senecioát spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Úrad svoje závery sprístupnil verejnosti.

(6)

Komisia predložila 22. októbra 2019 Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá revíznu správu týkajúcu sa lavandulyl-senecioátu a 23. marca 2020 návrh nariadenia, ktorým sa lavandulyl-senecioát schvaľuje.

(7)

Žiadateľ mal možnosť predložiť pripomienky k revíznej správe.

(8)

Zistilo sa, že v prípade jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití minimálne jedného prípravku na ochranu rastlín s obsahom danej účinnej látky, a najmä použití, ktoré boli preskúmané a ktoré sú podrobne opísané v revíznej správe, boli kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 splnené.

(9)

Komisia sa ďalej domnieva, že lavandulyl-senecioát možno klasifikovať ako účinnú látku s nízkym rizikom podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Lavandulyl-senecioát nie je látka vzbudzujúca obavy a spĺňa podmienky stanovené v bode 5.1.3 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009.

(10)

Preto je vhodné schváliť lavandulyl-senecioát ako látku s nízkym rizikom.

(11)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky.

(12)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 (3) malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Podľa článku 285 prvého odseku smernice 2006/112/ES členské štáty, ktoré nevyužili možnosť stanovenú v článku 14 smernice Rady 67/228/EHS (2), môžu oslobodiť od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 5 000 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene.

(2)

Rozhodnutím Rady 2008/737/ES (3) bolo Taliansku povolené uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES (ďalej len „odchyľujúce sa opatrenie“), ktorým sa od DPH oslobodzujú zdaniteľné osoby s ročným obratom nepresahujúcim 30 000 EUR. Odchyľujúce sa opatrenie bolo povolené do 31. decembra 2010.

(3)

Taliansku bolo vykonávacím rozhodnutím Rady 2010/688/EÚ (4) povolené naďalej uplatňovať odchyľujúce sa opatrenie do 31. decembra 2013.

(4)

Taliansku bolo vykonávacím rozhodnutím Rady 2013/678/EÚ (5) povolené naďalej uplatňovať odchyľujúce sa opatrenie do 31. decembra 2016. Strop ročného obratu sa zvýšil na 65 000 EUR.

(5)

Platnosť povolenia uplatňovať odchyľujúce sa opatrenie bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1988 (6) predĺžená do 31. decembra 2019 alebo do nadobudnutia účinnosti smernice, ktorou sa menia články 281 až 294 smernice 2006/112/ES, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, podľa toho, čo nastane skôr. Rada 18. februára 2020 prijala smernicu (EÚ) 2020/285 (7), ktorou sa menia články 281 až 294 smernice 2006/112/ES, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky.

(6)

Taliansko požiadalo listom, ktorý Komisia zaevidovala 26. júla 2019, o povolenie naďalej uplatňovať odchyľujúce sa opatrenie po 31. decembri 2019, ako aj zvýšiť strop a rozsah oslobodenia od dane.

(7)

Listom z 20. septembra 2019 Komisia informovala ostatné členské štáty podľa článku 395 ods. 2 druhého pododseku smernice 2006/112/ES o žiadosti, ktorú Taliansko predložilo. Komisia listom z 23. septembra 2019 oznámila Taliansku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie žiadosti.

(8)

Listom, ktorý Komisia zaevidovala 5. decembra 2019, Taliansko svoju žiadosť upravilo tak, že požiadalo iba o povolenie naďalej uplatňovať odchyľujúce sa opatrenie do 31. decembra 2024.

(9)

Listom z 10. decembra 2019 Komisia informovala ostatné členské štáty podľa článku 395 ods. 2 druhého pododseku smernice 2006/112/ES o revidovanej žiadosti Talianska. Komisia listom z 11. decembra 2019 oznámila Taliansku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie revidovanej žiadosti.

(10)

Z informácií, ktoré Taliansko poskytlo, vyplýva, že dôvody žiadosti o odchyľujúce sa opatrenie zostávajú z veľkej časti nezmenené. Odchyľujúce sa opatrenie znižuje administratívnu záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov tak pre malé podniky, ako aj pre daňové orgány, a pomáha tak zjednodušiť výber DPH.

(11)

Odchyľujúce sa opatrenie je a zostane pre zdaniteľné osoby nepovinné. Zdaniteľné osoby budú mať naďalej možnosť rozhodnúť sa pre všeobecnú úpravu uplatňovania DPH v súlade s článkom 290 smernice 2006/112/ES.

(12)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Taliansko, bude mať odchyľujúce sa opatrenie len zanedbateľný vplyv na celkovú sumu daňových príjmov Talianska vybraných na stupni konečnej spotreby.

(13)

Odchyľujúce sa opatrenie nebude mať nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH, pretože Taliansko vypočíta kompenzáciu v súlade s článkom 6 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89 (8).

(14)

Vzhľadom na potenciálne priaznivý vplyv odchyľujúceho sa opatrenia na zníženie administratívnej záťaže malých podnikov a daňových orgánov, ako aj ich nákladov na dodržiavanie predpisov bez výraznejšieho vplyvu na celkový generovaný príjem z DPH, by sa Taliansku malo povoliť uplatňovať odchyľujúce sa opatrenie na ďalšie obdobie.

(15)

Povolenie na uplatňovanie odchyľujúceho sa opatrenia by malo byť časovo obmedzené. Toto časové obmedzenie by malo byť dostatočné na to, aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť a primeranosť stropu. Okrem toho smernica (EÚ) 2020/285 stanovuje, že členské štáty majú do 31. decembra 2024 prijať a uverejniť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 uvedenej smernice a tieto ustanovenia uplatňovať od 1. januára 2025. Je preto vhodné povoliť Taliansku, aby uplatňovalo odchyľujúce sa opatrenie do 31. decembra 2024.

(16)

Aby sa zabezpečilo, že ciele sledované odchyľujúcim sa opatrením budú dosiahnuté a že jeho uplatňovaním nedôjde k právnej neistote ohľadom súčasného zdaňovacieho obdobia, je vhodné, aby sa toto rozhodnutie uplatňovalo od 1. januára 2020,

(1)

Svetová zdravotnícka organizácia 30. januára 2020 vyhlásila ochorenie COVID-19 za „ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu“ a 11. marca 2020 ju označila za pandémiu (1). Jej závažný vplyv na medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu tak za prácou, ako aj za zábavou, pretrváva v Európe a vo zvyšku sveta od 1. marca 2020.

(2)

Pandémia COVID-19 mala za následok zákaz cestovania na vnútroštátnej úrovni, ako aj varovania alebo obmedzenia na hraniciach. To viedlo k veľkému počtu zrušených zájazdov a letov a k znemožneniu cestovania pre mnohých občanov. Súčasné bezprecedentné cestovné obmedzenia na celom svete (2) spôsobili takmer zastavenie dopravy v Európe a v mnohých ďalších častiach sveta. To má závažný vplyv na dopravcov, organizátorov balíkov cestovných služieb (ďalej len „organizátori“) a poskytovateľov iných služieb cestovného ruchu v rámci balíka cestovných služieb.

(3)

Mnohých pasažierov a cestujúcich zároveň zasiahol hospodársky vplyv krízy a ich príjmy sa znížili v dôsledku obmedzenia hospodárskych činností, ktoré ovplyvňuje vyhliadky zamestnávateľov aj zamestnancov (3).

(4)

V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka odvetvia cestovania a cestovného ruchu v Únii vykazujú zníženie počtu rezervácií v rozmedzí od 60 % do 90 %. Žiadosti cestujúcich o vrátenie peňazí v dôsledku zrušených ciest zďaleka presahujú počty nových rezervácií. Podľa predbežných odhadov Európskeho združenia cestovných kancelárií a cestových agentúr (ECTAA) môže pandémia COVID-19 v prvom štvrťroku 2020 spôsobiť stratu vo výške 30 miliárd EUR (mínus 60 %) a v druhom štvrťroku 46 miliárd EUR (mínus 90 %) v porovnaní s očakávaným obratom na základe predchádzajúcich rokov.

(5)

Dopravcovia vo všetkých druhoch dopravy čelia prudkému poklesu svojej obchodnej činnosti a takmer úplnému zastaveniu ich prevádzky. Výsledkom je zníženie ich peňažného toku z dôvodu pandémie COVID-19 (4).

(6)

Podmienky a kritériá uvoľnenia opatrení proti šíreniu koronavírusu závisia do veľkej miery od údajov, ktoré sa v priebehu času vyvíjajú, a okrem iného aj od epidemiologických údajov. Z toho vyplýva, že v súčasnosti nie je k dispozícii jasný časový rámec zrušenia opatrení na obmedzenie pohybu, čo by umožnilo úplnú obnovu poskytovania dopravných služieb a cestovného ruchu (5).

(7)

V nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (6), (ES) č. 1371/2007 (7), (EÚ) č. 1177/2010 (8) a (EÚ) č. 181/2011 (9) (ďalej len „predpisy Únie o právach cestujúcich“) sa stanovujú práva cestujúcich v prípade zrušenia dopravy. V prípade zrušenia zo strany dopravcu im má dopravca ponúknuť na výber medzi náhradou (vrátením peňazí) a presmerovaním (10). Vzhľadom na to, že za súčasných okolností je presmerovanie fakticky neuskutočniteľné, voľba sa de facto obmedzuje prevažne na rôzne možnosti náhrady.

(8)

Plná cena cestovného lístka sa má vrátiť do 7 dní od predloženia žiadosti cestujúceho v prípade leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy, do 14 dní po doručení ponuky alebo prijatí žiadosti v prípade autobusovej a autokarovej dopravy a do 1 mesiaca po predložení žiadosti v prípade železničnej dopravy. Podľa právnych predpisov Únie môže mať náhrada finančnú podobu alebo podobu poukazu. Náhrada prostredníctvom poukazu je však možná len vtedy, ak s tým cestujúci súhlasí (11).

(9)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 (12) (ďalej len „smernica o balíku cestovných služieb“) sa stanovuje, že ak je cesta zrušená v dôsledku „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“, cestujúci majú právo na vrátenie všetkých platieb za balík cestovných služieb, a to bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 14 dní po ukončení zmluvy. V tejto súvislosti môže organizátor ponúknuť cestujúcemu náhradu vo forme poukazu. Táto možnosť však cestujúcich nezbavuje ich práva na náhradu vo finančnej podobe.

(10)

Podobne ak organizátor navrhuje zmeny zmluvy o balíku cestovných služieb (napríklad odloženie) alebo náhradný balík služieb (13) a ak dané zmeny alebo náhradný balík služieb vedú k zníženiu kvality balíka služieb alebo k zníženiu jeho ceny (14), alebo ak cestujúci zmluvu vypovedal (15), môže organizátor ponúknuť aj poukaz za predpokladu, že cestujúci nie sú zbavení svojho práva na náhradu vo finančnej podobe.

(11)

Komisia 18. marca 2020 prijala výkladové usmernenia k predpisom EÚ o právach cestujúcich v kontexte vývoja situácie COVID-19 (16). Komisia pripomenula, že cestujúci si môžu vybrať medzi náhradou v hotovosti a náhradou vo forme poukazu.

(12)

Dňa 19. marca 2020 bolo na webovom sídle Komisie uverejnené neformálne usmernenie Komisie o uplatňovaní smernice o balíku cestovných služieb v súvislosti s COVID-19 (17), v ktorom sa potvrdzuje právo cestujúcich na vrátenie plnej ceny, pričom sa uvádza, že cestujúci môže akceptovať aj poukaz.

(13)

Početné zrušenia, ktoré priniesla pandémia COVID-19, viedli k neudržateľnej situácii, pokiaľ ide o peňažný tok a príjmy v odvetví dopravy a cestovného ruchu. Problémy s likviditou organizátorov zhoršuje skutočnosť, že musia cestujúcim uhradiť plnú cenu balíka, pričom sami nie vždy dostanú včas náhradu predplatených služieb, ktoré sú súčasťou balíka. To môže de facto viesť k nespravodlivému rozdeleniu záťaže medzi prevádzkovateľov v ekosystéme cestovného ruchu.

(14)

Ak sa organizátori alebo dopravcovia stanú platobne neschopnými, existuje riziko, že mnohí pasažieri a cestujúci by nedostali žiadnu náhradu, pretože ich nároky voči organizátorom a dopravcom nie sú chránené. Ten istý problém môže vzniknúť v kontexte vzťahov medzi podnikmi, keď organizátori dostanú poukaz ako náhradu za predplatené služby od dopravcov, ktorí sa neskôr stanú platobne neschopnými.

(15)

Zatraktívnenie poukazov ako alternatívy k vráteniu peňazí by zvýšilo ich akceptáciu zo strany pasažierov a cestujúcich. Pomohlo by to zmierniť problémy s likviditou dopravcov a organizátorov a v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k lepšej ochrane záujmov pasažierov a cestujúcich.

(16)

Na tento účel by poukazy mali byť chránené pred platobnou neschopnosťou dopravcu alebo organizátora. Takúto ochranu by mohol zriadiť súkromný alebo verejný sektor, pričom by mala byť dostatočne účinná a spoľahlivá. Mala by zahŕňať aspoň tie poukazy, ktoré majú vlastnosti opísané v tomto odporúčaní.

(17)

Tieto vlastnosti by sa mali vzťahovať najmä na obdobie minimálnej platnosti, na obdobie, po ktorom majú pasažieri alebo cestujúci v prípade, že si to želajú, nárok na náhradu, ak sú poukazy platné dlhšie ako je obdobie minimálnej platnosti, a na podmienky náhrady za poukazy, ktoré neboli využité. Mali by sa vzťahovať aj na škálu služieb, na ktoré sa môže použiť poukaz, na obdobie, počas ktorého sa môže poukaz použiť, a na jeho prevoditeľnosť. Môžu sa zvážiť aj ďalšie aspekty poukazov s cieľom zvýšiť ich atraktívnosť.

(18)

Vydanie poukazu súbežne so spätnou úhradou v rámci systémov kreditných kariet by mohlo v konečnom dôsledku viesť k forme dvojitej náhrady. Preto ak sa cestujúci alebo pasažier rozhodne využiť poukaz, dopravca by mal túto informáciu zaslať organizátorovi, cestovnej agentúre alebo inému sprostredkovateľovi.

(19)

S cieľom zatraktívniť poukazy pre pasažierov a cestujúcich by členské štáty mohli zvážiť prijatie systémov na podporu prevádzkovateľov v odvetví cestovného ruchu a dopravy v súlade s pravidlami Únie o štátnej pomoci. Mohli by napríklad vytvoriť osobitné záručné schémy pre poukazy priamo vychádzajúce z článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy. Okrem toho by členské štáty mohli podporovať prevádzkovateľov v odvetví cestovného ruchu a dopravy poskytnutím pomoci de minimis v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (18).

(20)

Členské štáty, ktoré poskytujú podporu prevádzkovateľom v odvetví cestovného ruchu a dopravy s cieľom zaistiť uspokojenie nárokov na náhradu vyplývajúcich z pandémie COVID-19, by mali zabezpečiť, aby sa takéto systémy vzťahovali na všetkých pasažierov a cestujúcich, na ktorých sa vzťahuje smernica o balíku cestovných služieb alebo príslušné predpisy Únie v oblasti práv cestujúcich, a to bez ohľadu na ich poskytovateľa služieb.

(21)

Pokiaľ ide o prípadné potreby dodatočnej likvidity prevádzkovateľov v odvetví cestovného ruchu a dopravy, Komisia prijala 19. marca 2020 dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej kríze COVID-19 (19) na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy s cieľom napraviť vážne narušenie hospodárstva v členských štátoch. Dočasný rámec bol zmenený 3. apríla (20), ako aj 8. mája 2020 (21) tak, aby zahŕňal dodatočné opatrenia pomoci.

(22)

Dočasný rámec sa v zásade uplatňuje na všetky odvetvia a podniky vrátane dopravných podnikov a podnikov cestovného ruchu a uznáva, že doprava a cestovný ruch patria medzi najviac postihnuté odvetvia. Jeho cieľom je odstrániť nedostatok likvidity, ktorým čelia spoločnosti, napríklad umožnením priamych grantov, daňových výhod, štátnych záruk za úvery a subvencovaných verejných úverov. S cieľom urýchlene riešiť naliehavú potrebu likvidity, najmä v prípade malých a stredných podnikov, môžu členské štáty až do nominálnej hodnoty 800 000 EUR na spoločnosť poskytnúť úvery s nulovou úrokovou sadzbou, záruky za úvery pokrývajúce 100 % rizika alebo poskytnúť kapitál. Okrem toho sa v dočasnom rámci stanovujú možnosti pomoci na uspokojenie potrieb likvidity nad rámec 800 000 EUR na spoločnosť vo forme záruk a bonifikácie úrokovej sadzby, ktoré okrem iného podliehajú minimálnym podmienkam cenotvorby. V tejto súvislosti môžu členské štáty rozhodnúť o podpore prevádzkovateľov v odvetví cestovného ruchu a dopravy s cieľom zabezpečiť, aby boli uspokojené nároky na náhradu spôsobené pandémiou COVID-19 s cieľom zabezpečiť ochranu práv cestujúcich a spotrebiteľov a rovnaké zaobchádzanie s cestujúcimi.

(23)

V tejto súvislosti Komisia zohľadní rozhodnutia o poskytnutí pomoci odvetviu leteckej dopravy, ktoré už členské štáty prijali, s cieľom zabezpečiť, aby dodatočná pomoc pre tých istých príjemcov neviedla k nadmernej kompenzácii vzhľadom na potrebu chrániť rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

(24)

Napokon, členské štáty môžu po vyhlásení konkurzu dopravcu alebo organizátora rozhodnúť o pokrytí nárokov pasažierov a cestujúcich na náhradu. Na takéto krytie nárokov na náhradu by mali nárok iba pasažieri a cestujúci, ale nie podniky. Preto by nepredstavovalo štátnu pomoc a členské štáty ho môžu vykonať bez predchádzajúceho súhlasu Komisie.

(25)

Komisia je pripravená poskytnúť pomoc a poradenstvo členským štátom v súvislosti s otázkami politiky štátnej pomoci pri navrhovaní takýchto opatrení.

(26)

Členské štáty a prevádzkovatelia by sa mali nabádať, aby zvážili využívanie systémov Únie, ktoré sú k dispozícii na podporu činností podnikov a ich potrieb likvidity.

(27)

S cieľom maximalizovať účinky tohto odporúčania by všetky zainteresované strany mali byť o ňom informované a vyzvané, aby ho vykonali,