(1)

V prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1210/2003 sa uvádza zoznam fyzických a právnických osôb, verejných inštitúcií, spoločností a agentúr a subjektov predchádzajúcej vlády Iraku, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré boli umiestnené mimo Iraku k 22. máju 2003.

(2)

Dňa 2. januára 2020 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vypustení pätnástich záznamov zo zoznamu osôb alebo subjektov, na ktoré by sa malo uplatňovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Príloha III k nariadeniu (ES) č. 1210/2003 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Nariadenie (EÚ) 2017/2403 umožňuje prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa stanovujú technické prevádzkové požiadavky týkajúce sa zaznamenávania, formátu a prenosu informácií uvedených v hlavách II, III a IV uvedeného nariadenia.

(2)

V článku 40 nariadenia o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl sa stanovuje, že výmena informácií uvedených v hlavách II, III a IV uvedeného nariadenia sa uskutočňuje v elektronickej podobe. Je vhodné stanoviť požiadavky na elektronické vypĺňanie a prenos týchto údajov, určiť ich formát, ako aj stanoviť postup týkajúci sa zmien formátu.

(3)

Podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/218 (2) sú členské štáty povinné predkladať Komisii informácie o vlastníctve, vlastnostiach plavidla a výstroja a o činnosti rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou. Informácie dostupné v tejto databáze by sa mali používať na výmenu informácií o oprávneniach na rybolov v zmysle požiadaviek nariadenia o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl.

(4)

Informácie uvedené v databáze Únie pre oprávnenia na rybolov zriadenej v súlade s článkom 39 nariadenia o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl môžu obsahovať osobné údaje vrátane identifikátorov a názvov plavidiel a kontaktných údajov vlastníkov plavidiel. Spracúvanie takýchto osobných údajov je nevyhnutné na účinné riadenie výmeny údajov a informácií v zmysle požiadaviek nariadenia o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl. Vždy a na všetkých úrovniach by sa malo zabezpečiť, aby sa dodržiavali povinnosti týkajúce sa ochrany osobných údajov stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (3) a (EÚ) 2016/679 (4). S cieľom zabezpečiť udržateľné riadenie vonkajších rybárskych flotíl a rybolovu vo vodách EÚ plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretej krajiny je potrebné uchovávať údaje desať rokov. V určitých prípadoch by sa údaje mali uchovávať dlhšie ako desať rokov.

(5)

Členským štátom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na to, aby mohli svoje vnútroštátne systémy prispôsobiť novým požiadavkám na údaje stanoveným v tomto nariadení.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

(1)

V októbri 2007 Rada uložila nariadením (ES) č. 1184/2007 (2) (ďalej len „pôvodné opatrenia“) konečné antidumpingové clo na dovoz peroxosíranov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“). Dvom spoločnostiam sa priznalo trhovohospodárske zaobchádzanie, pričom jednej z nich boli poskytnuté individuálne dumpingové clá vo výške 24,5 %. V prípade druhej spoločnosti sa dumping nezistil a spoločnosť bola z opatrení vylúčená. Na všetky ostatné spoločnosti sa vzťahuje sadzba cla vo výške 71,8 %. V decembri 2013 Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1343/2013 (3) predĺžila uplatňovanie antidumpingových opatrení (ďalej len „platné opatrenia“).

(2)

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných opatrení (4) spoločnosti RheinPerChemie GmbH a United Initiators GmbH (ďalej len „žiadatelia“), ktorých výroba predstavuje 100 % celkovej výroby peroxosíranov v Únii, požiadali o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Žiadatelia tvrdili, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(3)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) (5) Komisia 17. decembra 2018 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti platných opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Komisia začala z vlastného podnetu 26. septembra 2019 prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania platných antidumpingových opatrení spoločnosťou ABC Chemicals (Shanghai) Co. Ltd, v prípade ktorej sa v pôvodnom prešetrovaní dumping nezistil, a zaviedla na dovoz prešetrovaného výrobku uvedenou spoločnosťou registráciu (6). Výsledok tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nemá žiaden vplyv na výsledok prešetrovania obchádzania.

(5)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2017 do 30. septembra 2018 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(6)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Predovšetkým oslovila žiadateľov, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, známych neprepojených dovozcov v Únii a orgány ČĽR.

(7)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(8)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a vzorku neprepojených dovozcov. Len jeden vyvážajúci výrobca – United Initiators (Hefei) Co. Ltd a jeho materská spoločnosť United Initiators (Shanghai) Co., Ltd, sa prihlásili a poskytli požadované informácie. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov preto nebol potrebný.

(9)

Vo fáze začatia prešetrovania sa prihlásilo viacero dovozcov, avšak ani jeden z nich počas obdobia revízneho prešetrovania nedovážal významné množstvá prešetrovaného výrobku. Komisia preto vzorku dovozcov nevybrala.

(10)

Komisia sprístupnila dotazníky všetkým vývozcom a zaslala dotazníky výrobcom a používateľom v Únii. Komisia zaslala dotazník aj vláde ČĽR. Odpovede boli doručené od dvoch výrobcov z Únie a jedného vyvážajúceho výrobcu v ČĽR.

(11)

Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(12)

Vzhľadom na dostatočné dôkazy dostupné v žiadosti o revízne prešetrovanie, ktoré poukazujú na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia usúdila, že je vhodné začať revízne prešetrovanie so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(13)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku. Jediný výrobca, ktorý zaslal odpovede na účely výberu vzorky, predložil aj informácie požadované v prílohe III.

(14)

Okrem toho, Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. V uvedenom dotazníku bola čínska vláda vyzvaná, aby poskytla svoje stanoviská k dôkazom, ktoré žiadatelia uviedli vo svojej žiadosti, ku všetkým ostatným dôkazom v spise, ktoré sa týkajú existencie výrazných deformácií, vrátane dôkazov uvedených v pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (Commission Staff Working Document on Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigations, ďalej len „správa“) (7), ako aj k vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade. Komisii nebola od čínskej vlády doručená žiadna odpoveď.

(15)

Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby v lehote stanovenej v oznámení o začatí revízneho prešetrovania oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(16)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(17)

Komisia 15. januára 2019 informovala prostredníctvom prvého záznamu do spisu (8) (ďalej len „záznam z 15. januára“) všetky zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré by mohla použiť na určenie normálnej hodnoty, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhým odsekom základného nariadenia. Na základe odpovedí s údajmi podľa prílohy III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania Komisia stanovila zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napríklad materiál, energia a pracovná sila, ktoré sa využívajú pri výrobe peroxosíranov. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala v danej fáze Turecko ako najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu.

(18)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám príležitosť predložiť svoje pripomienky. Komisia dostala pripomienky od žiadateľov.

(19)

Komisia sa uvedenými pripomienkami zaoberala v druhom zázname (9) k zdrojom na určenie normálnej hodnoty zo 6. mája 2019 (ďalej len „záznam zo 6. mája“). V zázname zo 6. mája Komisia bližšie špecifikovala zoznam výrobných faktorov a zopakovala svoj záver, že Turecko je najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(20)

Prešetrovaným výrobkom sú peroxosírany (persírany) vrátane monopersíranu draselného s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 2833 40 00 a ex 2842 90 80 (kód TARIC 2842908020) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(21)

Peroxosírany sa používajú ako aktivátor alebo oxidant v mnohých procesoch. Používajú sa napríklad ako aktivátor polymerizácie pri výrobe polymérov, ako leptadlo pri výrobe dosiek plošných spojov alebo ako bielidlo vo vlasovej kozmetike.

(22)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, peroxosírany predávané výrobným odvetvím Únie v Únii, peroxosírany vyrábané a predávané na domácom trhu v ČĽR a peroxosírany dovážané do Únie z ČĽR majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké konečné použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(24)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(25)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a na to, že vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiadne tvrdenia, bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(26)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa uvádza: Výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(27)

Znamená to, že pri posudzovaní existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže však tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver týkajúci sa výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa do úvahy môže vziať aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine.

(28)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(29)

Podľa tohto ustanovenia Komisia vydala správu (pozri odôvodnenie 14), v ktorej poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva v ČĽR vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pôda, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach vrátane odvetvia peroxosíranov. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(30)

V žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (ďalej len „žiadosť“) boli poskytnuté dodatočné dôkazy o výrazných deformáciách v odvetví peroxosíranov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ktoré dopĺňajú správu. Žiadatelia poskytli dôkazy o tom, že výroba a predaj prešetrovaného výrobku je ovplyvnená (aspoň potenciálne) deformáciami uvedenými v správe, najmä vysokými mierami zasahovania štátu v odvetví peroxosíranov.

(31)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (10). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (11).

(32)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny (12)“. Je to názorný príklad kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(33)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov, ako aj časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Nielen z dôvodu záväznosti plánov, ale aj preto, že sa príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, sú hospodárske subjekty vedené k tomu, aby plnili priority stanovené v plánoch (13).

(34)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.2.9 ďalej) (14). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Hoci to má v tomto prípade menší dosah než v prípade bankového sektora, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (15).

(35)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (16). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (17).

(36)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (18).

(37)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(38)

Jediný čínsky výrobca peroxosíranov, ktorý spolupracoval s Komisiou v tomto prešetrovaní, je v súkromnom vlastníctve. Komisia nemá presné informácie o vlastníckej štruktúre ďalších spoločností, ktoré pôsobia v ČĽR v odvetví peroxosíranov.

(39)

Pokiaľ ide o ovládanie, politický dozor alebo usmerňovanie zo strany štátu, vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví peroxosíranov, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.1.2.4. Vysoká miera kontroly a zasahovania vlády do odvetvia chemického priemyslu, ako sa opisuje ďalej, bráni aj súkromným výrobcom peroxosíranov, aby fungovali za trhových podmienok.

(40)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Ako je stanovené v čínskych zákonoch, bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátom vlastnených, ako aj súkromných, sú ďalším kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa čínskeho práva obchodných spoločností sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (19)), pričom daná spoločnosť má zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (20). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (21). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve. Komisia zistila, že tieto pravidlá sa uplatňujú aj na výrobcov peroxosíranov a na dodávateľov ich vstupov.

(41)

V pôvodnom prešetrovaní týkajúcom sa peroxosíranov sa konkrétne v prípade jednej spoločnosti zistilo, že väčšina členov predstavenstva vrátane predsedu, ktorý v spoločnosti vlastnil významný podiel, zostala tá istá ako pred privatizáciou a vymenoval ju štát. Takisto sa zistilo, že sú členmi Komunistickej strany Číny. Okrem toho sa zistilo, že spoločnosť nedokázala zdokumentovať platbu za podiely počas privatizačného procesu (22).

(42)

V prípade inej spoločnosti, o ktorej sa zistilo, že bola založená ako štátom vlastnený podnik, ktorý bol sprivatizovaný v roku 2000, sa v pôvodnom prešetrovaní ukázalo, že traja zamestnanci, ktorí boli pred privatizáciou vo vedení, viedli privatizáciu a ponechali si kontrolu nad hlavnými rozhodovacími orgánmi spoločnosti. Zistilo sa, že tieto tri osoby boli členmi Komunistickej strany Číny (23). Pokiaľ ide o tretiu spoločnosť, ktorá bola predmetom pôvodného prešetrovania, zistilo sa, že kapitál, ktorý sa použil na jej založenie, pochádzal z podnikov v spoločnom vlastníctve, ktoré spravoval súčasný predseda spoločnosti (24).

(43)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.2.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (25).

(44)

Na základe všetkých uvedených skutočností a vzhľadom na to, že chýbajú informácie, ktoré by odporovali uvedeným úvahám, Komisia dospela k záveru, že prítomnosť štátu vo firmách v odvetví peroxosíranov, ako aj vo finančnom sektore a iných odvetviach vstupov, v kombinácii s rámcom opísaným v oddiele 3.3.2.3 a nasledujúcich oddieloch, umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(45)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia, pričom ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (26).

(46)

Najúplnejším a najpodrobnejším politickým dokumentom, ktorý sa týka čínskeho chemického odvetvia, je 13. päťročný plán pre petrochemický a chemický priemysel (2016 – 2020) (ďalej len „plán“). Napríklad, pokiaľ ide o amoniak, kľúčovú surovinu pre peroxosírany, v pláne sa vyzýva k zameraniu sa na posilnenie budovania druhej fázy závodu v Cangzhou Zhengyuan na výrobu 600 000 ton amoniaku (27). V pláne sa stanovuje, že v zásade sa nemá vybudovať žiaden nový závod na výrobu syntetického amoniaku, v ktorom by sa ako surovina používalo bezdymové kusové uhlie a zemný plyn. Dôraz sa má klásť skôr na budovanie konkurenčnej výhody odvetvia ta, že sa vytvoria nové prepojenia v priemyselnom reťazci, ako napríklad medzi uhlíkovým a chemickým odvetvím (28). V pláne sa tiež presadzujú sústavy technológií a zariadení na zabezpečenie ročnej produkcie, ktorá by presahovala jeden milión ton syntetického amoniaku a syntetického metanolu (29).

(47)

Pokiaľ ide o ďalšiu kľúčovú surovinu, a to kyselinu sírovú, 13. päťročný plán pre petrochemický priemysel v provincii Heibei je príkladom toho, ako sa politické ciele presúvajú z celoštátnej úrovne na ďalšiu správnu úroveň. V nadväznosti na preskúmanie výsledkov, ktoré sa dosiahli v rámci 12. päťročného plánu, sú v tomto pláne identifikované hlavné problémy pre nadchádzajúce päťročné obdobie, ako napríklad potreba zlepšiť štruktúru výrobkov (30).

(48)

Pokiaľ ide o ďalšiu surovinu, a to hydroxid draselný, draselné soli sú uvedené v 13. päťročnom pláne pre nerastné suroviny. V pláne sú identifikované viaceré problémy v odvetví ťažby: vládne zásahy do rozdeľovania zdrojov sú stále relatívne početné, trhové zásady uplatniteľné na ťažobné práva sú neúplné, moderný ťažobný trhový systém ešte nie je dokončený (31). Draselná soľ je jedným z nerastov, ktoré sú určené za „strategické“. Jedným z výslovných cieľov plánu je konsolidovať bázy draselnej soli v oblastiach Qinghai Chaerhan a Xinjiang Lopnur, aby bolo možné udržať sebestačnosť krajiny na úrovni 55 % až 60 % a kontrolovať intenzitu ťažby draselnej soli a ďalšie zvyšovania výrobných kapacít (32).

(49)

Okrem toho štát ďalšími rozličnými zásahmi ovplyvňuje dodávateľský reťazec v celej Číne v oblasti hlavných surovín a energie. V odvetví elektrickej energie existuje vysoká miera štátneho zasahovania, nadmerná kapacita, diferencované a/alebo preferenčné ceny elektrickej energie na účely zníženia faktúr za elektrinu pre odvetvie peroxosíranov v Číne (33). Pokiaľ ide o síran amónny, v tejto oblasti existujú subvenčné schémy, najmä programy v oblasti daní, poskytovania pôdy, úverové programy, granty, ako aj ďalšie programy (34). Pokiaľ ide o hydroxid sodný (žieravá sóda): elektrická energia sa poskytuje za nižšie sadzby (35).

(50)

Považuje sa teda za preukázané, že čínska vláda má zavedené verejné politiky, ktoré ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl, pokiaľ ide o produkciu surovín, ktoré sa používajú v odvetví peroxosíranov. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(51)

Podľa informácií v spise sa čínsky konkurzný systém zdá nedostatočný, pokiaľ ide o dosahovanie jeho hlavných cieľov, ako je spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a ochrana zákonných práv a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza z podobných zásad ako v zodpovedajúcich právnych predpisoch v iných krajinách, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (36).

(52)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pôdy a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (37). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (38). Okrem toho orgány pri prideľovaní pôdy často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (39).

(53)

Zdá sa teda, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, ako aj deformácie pri poskytovaní a nadobúdaní pôdy v ČĽR. Tieto právne predpisy sa uplatňujú aj v súvislosti s odvetvím peroxosíranov a dodávateľmi jeho surovín. V súvislosti s dvoma výrobcami peroxosíranov Komisia zistila, že deformácie sa preniesli z netrhového hospodárstva, najmä pokiaľ ide o cenu získaných práv na užívanie pôdy (40). Nedávne prešetrovania v iných odvetviach tiež potvrdili udeľovanie práv na užívanie pôdy za nižšiu než primeranú odplatu (41).

(54)

So zreteľom na uvedené skutočnosti a nespoluprácu v tejto veci Komisia dospela k záveru, že v odvetví peroxosíranov existuje diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva.

(55)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (42). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (43). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (44). Tieto zistenia poukazujú na deformáciu mzdových nákladov v ČĽR.

(56)

Nič v spise týkajúcom sa tohto prešetrovania nepreukázalo, že sa na odvetvie peroxosíranov nevzťahuje systém čínskeho pracovného práva. V skutočnosti sa zdá, že aj toto odvetvie ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému pracovnoprávnemu systému v ČĽR).

(57)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že mzdové náklady v odvetví peroxosíranov, a to aj v súvislosti s prešetrovaným výrobkom, boli deformované.

(58)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(59)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (45), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (46), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (47). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (48).

(60)

Hoci treba uznať, že môžu existovať rôzne právne nástroje odkazujúce na potrebu dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napríklad nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z príslušných dôkazov vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu (49). Na základe zistení v predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu sa tiež dospelo k rovnakému záveru (50).

(61)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (51).

(62)

To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(63)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(64)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam (52). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(65)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny (53).

(66)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(67)

Nič v spise týkajúcom sa tohto prešetrovania nepreukázalo, že výrobcovia peroxosíranov a/alebo dodávatelia surovín a ďalších vstupov neprofitujú z tohto finančného systému.

(68)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobcovia peroxosíranov mali prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

(69)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sa neobmedzujú na žiadne konkrétne priemyselné odvetvie. Z dostupných dôkazov naopak vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako sú opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.1.2.1 až 3.1.2.8, ako aj v častiach A a B správy, sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva.

(70)

Na výrobu peroxosíranov sú potrebné kľúčové suroviny. Keď výrobcovia nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(71)

V dôsledku toho nielenže nemožno použiť predajné ceny peroxosíranov na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa opisuje vyššie. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám.

(72)

Analýza uvedená v oddieloch 3.1.2.2 až 3.1.2.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia peroxosíranov (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že vláda ČĽR nespolupracovala a vyvážajúci výrobcovia z ČĽR poskytli obmedzené informácie o týchto záležitostiach, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(73)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele. Komisia pripomenula, že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré náklady na domácom trhu neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

(74)

Komisia sa pri výbere reprezentatívnej krajiny opierala o tieto kritériá:

(75)

Na základe údajov, ktoré má Komisia k dispozícii, prešetrovaný výrobok vyrába obmedzený počet výrobcov v obmedzenom počte krajín. Podstatná časť výroby sa nachádza v Čínskej ľudovej republike, Indii, EÚ, Turecku, Japonsku a USA.

(76)

Spomedzi krajín, v ktorých sa uskutočňuje výroba, má podľa indexu Svetovej banky len Turecko podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čínska ľudová republika.

Na základe vyššie uvedených kritérií bolo preto Turecko určené ako jediná možná reprezentatívna krajina.

(77)

Jediná strana, ktorá sa k tomu vyjadrila sú žiadatelia, ktorí tento výber podporili. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky namietajúce proti tomu, aby sa Turecko použilo ako reprezentatívna krajina, Komisia potvrdila svoje zistenia v súvislosti s reprezentatívnou krajinou a normálnu hodnotu vytvorila na základe údajov z Turecka.

(78)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia uplatnila túto metodiku. Ako prvé stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Následne vynásobila spotrebu výrobných faktorov zistenú na úrovni výrobného procesu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v prípade materiálov, práce, energie a vody nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Turecku ako reprezentatívnej krajine.

(79)

Po druhé, Komisia pripočítala k vyššie zisteným priamym výrobným nákladom predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk tureckej spoločnosti Ak-Kim Kimya Sanayi Ve Ticaret Anonim Sirketi’s (ďalej len „Ak-kim“). Ak-kim bola jedinou spoločnosťou, ktorá vyrábala peroxosírany v reprezentatívnej krajine a ktorej verejne dostupné údaje boli k dispozícii v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Z toho dôvodu a vzhľadom na to, zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, sa usúdilo, že spoločnosť Ak-kim je vhodnou spoločnosťou na účely stanovenia nedeformovanej a primeranej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na výpočet normálnej hodnoty.

(80)

Na tomto základe Komisia vytvorila pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(81)

V záznamoch z 15. januára a zo 6. mája Komisia uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia má v úmysle použiť tieto zdroje:

(82)

V nasledujúcej tabuľke sa súhrnne uvádzajú výrobné faktory, ktoré sa použili pri výpočtoch, spolu s ich zodpovedajúcimi kódmi HS a jednotkovými hodnotami z GTA alebo tureckých databáz, vrátane dovozných ciel a nákladov na dopravu.

Tabuľka 1

Výrobné faktory

(83)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovoz z ČĽR bol vylúčený pre existenciu výrazných deformácií v tejto krajine, ako sa stanovilo v oddiele 3.1.2. Po vylúčení ČĽR dovoz z iných tretích krajín zostal reprezentatívny, pričom sa pohyboval od 48 % do 100 % celkových objemov dovezených do Turecka.

(84)

Pokiaľ ide o dovozné clá, Komisia poznamenala, že Turecko dovážalo príslušné suroviny z viac než 70 krajín pri rôznych úrovniach sadzieb dovozného cla a vo výrazne rozličných objemoch. Z toho dôvodu a keďže v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nie je nutné vypočítať presné dumpingové rozpätie, ale namiesto toho určiť pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, Komisia vypočítala dovozné clá pre každú surovinu na základe reprezentatívnych objemov dovozu z obmedzeného počtu krajín, ktoré v prípade väčšiny surovín predstavovali takmer celé množstvo všetkého dovozu a v žiadnom prípade menej než 90 % celkového dovozu.

(85)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri dodávke surovín, ako percento skutočných nákladov na suroviny a potom to isté percento uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na suroviny pri dodávke do závodu spoločnosti.

(86)

Turecký štatistický inštitút uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia použila mzdy vykázané v spracovateľskom priemysle za rok 2016 pre hospodársku činnosť C.20 (Výroba chemikálií a chemických výrobkov) (59) podľa klasifikácie NACE Rev.2 (60). Priemerná mesačná hodnota za rok 2016 bola náležite upravená o infláciu podľa cenového indexu domácich výrobcov (61), ktorý zverejnil Turecký štatistický úrad.

(87)

Cenu elektrickej energie pre priemyselných používateľov v Turecku uverejňuje Turecký štatistický úrad vo svojich pravidelných tlačových správach. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby v kuruşoch/kWh (62) uverejnené 26. marca 2019 (vzťahujúce sa na obdobie revízneho prešetrovania) (63).

(88)

Para nie je predmetom cezhraničného obchodu a nemá kód HS. S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu pary preto Komisia najskôr vypočítala percento, ktoré para predstavuje v rámci celkových zostávajúcich výrobných faktorov, a potom toto percento uplatnila na nedeformované celkové náklady tých istých výrobných faktorov.

(89)

Komisia uplatnila rovnakú metodiku v prípade ostatných priamych nákladov, ktoré spolu predstavujú približne 2 % celkovej hodnoty výrobných faktorov vykázaných vyvážajúcim výrobcom.

(90)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou Komisia použila podiel priamych výrobných nákladov, ktorý v štruktúre nákladov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavujú režijné náklady spojené s výrobou. Presnejšie, Komisia najskôr vyjadrila skutočné režijné náklady spojené s výrobou spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu ako percento celkových skutočných priamych výrobných nákladov. Následne to isté percento uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov, aby získala nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou. Komisia usúdila, že tento postup je v tomto prípade primeraný, keďže neboli k dispozícii žiadne verejne dostupné údaje týkajúce sa režijných nákladov spojených s výrobou, ktoré vznikli tureckému výrobcovi, ktorý bol vybraný na účely stanovenia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku (pozri odôvodnenie (91)), pričom takto vypočítaná suma zohľadňuje skutočné výrobné faktory, ktoré použili jednotliví vyvážajúci výrobcovia, potom je ale vynásobená nedeformovanými výrobnými nákladmi za použitia vhodnej reprezentatívnej krajiny.

(91)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) štvrtého pododseku základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(92)

Na stanovenie nedeformovanej hodnoty, pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky, Komisia použila finančné údaje jedinej tureckej spoločnosti vyrábajúcej prešetrovaný výrobok, spoločnosti Ak-Kim Kimya Sanayi Ve Ticaret Anonim Sirketi, vykázané v databáze Orbis (64). Na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti sa väčšina jej podnikateľskej činnosti týkala prešetrovaného výrobku a vychádzajúc z informácií z účtovnej závierky sa počas tohto obdobia nevyskytli žiadne mimoriadne udalosti, ktoré by si vyžadovali úpravu vykázaných údajov.

(93)

V dôsledku toho sa do nedeformovaných priamych výrobných nákladov započítali tieto položky:

(94)

Počas obdobia revízneho prešetrovania spolupracujúci vyvážajúci výrobca predal v Únii len malé objemy. Z toho dôvodu sa usúdilo, že ceny nie sú reprezentatívne. Komisia preto tieto predaje nepovažovala za spoľahlivý základ na stanovenie vývoznej ceny na účely výpočtu dumpingu.

(95)

Podľa údajov z databázy Comext prakticky všetok dovoz do Únie z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočnil vývozca, v prípade ktorého sa v pôvodnom prešetrovaní dumping nezistil (65) a ktorý nie je predmetom tohto revízneho prešetrovania.

(96)

Na analýzu pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu v prípade, že by uplynula platnosť opatrení, Komisia teda v súlade s metodikou použitou v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti porovnala vývoznú cenu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu do tretích krajín (66) s normálnou hodnotou.

(97)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do ostatných krajín sveta Komisia formou úprav primerane zohľadnila rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Ceny predaja na vývoz FOB upravila o náklady na vnútrozemskú dopravu, manipuláciu a nakládku, náklady na balenie, bankové poplatky a úverové náklady, zatiaľ čo predajné ceny CIF okrem toho upravila aj o námorné poistenie a prepravu.

(98)

Keďže vyvážajúci výrobca zaplatil zo svojho predaja na vývoz plnú DPH, Komisia upravila vytvorenú normálnu hodnotu o plnú DPH.

(99)

Komisia tak stanovila, že spolupracujúci výrobca predával do všetkých tretích krajín za ceny, ktoré sú o viac než 20 % nižšie ako normálna hodnota.

(100)

V ČĽR je 15 výrobcov prešetrovaného výrobku. V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadatelia na základe interných informácií (67) odhadli, že Čína disponuje značnou nadmernou kapacitou predstavujúcou najmenej 75 000 ton ročne (68). Výrobná kapacita takéhoto rozsahu znamená, že Čína samotná by mohla pokryť celkovú spotrebu v Únii, ktorá podľa odhadov počas obdobia revízneho prešetrovania dosahovala 35 000 až 45 000 ton.

(101)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že Čína patrí k najväčším výrobcom peroxosíranov na svete a že má značnú voľnú kapacitu, ktorú by mohla ľahko vyviezť do Únie, ak by došlo k zrušeniu opatrení.

(102)

Okrem toho trh Únie zostáva pre čínskych vyvážajúcich výrobcov vzhľadom na svoju pomerne značnú veľkosť a stabilne rastúcu spotrebu, ako sa uvádza v oddiele 5.2, naďalej atraktívnym trhom.

(103)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť, že v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení by došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Najmä úroveň normálnych hodnôt stanovených v Číne, úroveň vývozných cien spolupracujúceho výrobcu na trhoch tretích krajín, atraktívnosť trhu Únie a dostupná veľká výrobná kapacita v ČĽR naznačujú, že ak sa zrušia súčasné opatrenia, s vysokou pravdepodobnosťou dôjde k opätovnému výskytu dumpingu.

(104)

V Únii vyrábajú peroxosírany dvaja výrobcovia. Ich výroba predstavuje 100 % celkovej výroby v Únii počas ORP. Obidvaja výrobcovia podporili žiadosť o revízne prešetrovanie a spolupracovali pri prešetrovaní.

(105)

Tieto dve spoločnosti teda predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(106)

Na účely ochrany dôverných informácií podľa článku 19 základného nariadenia sa údaje týkajúce sa týchto dvoch výrobcov z Únie prezentujú vo forme indexov alebo ako rozpätí.

(107)

Informácie o dovoze boli analyzované na úrovni číselného znaku KN v prípade troch hlavných druhov podobného výrobku, a to síranu amónneho, persíranu sodného, persíranu draselného, a na úrovni kódu TARIC v prípade štvrtého druhu, monopersíranu draselného. Analýza dovozu bola doplnená o údaje zhromaždené podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

(108)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a údajov o dovoze z Eurostatu, a to na úrovni číselného znaku KN a kódu TARIC. Tieto objemy predaja sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie.

(109)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba

(110)

Spotreba v Únii narástla za posudzované obdobie o 8 %.

(111)

Ako sa uvádza v odôvodnení (95), takmer všetok dovoz z ČĽR pochádza od jednej spoločnosti, v prípade ktorej sa v pôvodnom prešetrovaní dumping nezistil. Keďže dovoz, na ktorý sa vzťahujú opatrenia, nie je významný (podiel na trhu menší než 1 %), Komisia zistila, že ceny nie sú reprezentatívne. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že vývoj cien dumpingového dovozu sa nedá analyzovať. Z toho istého dôvodu sa nedalo vypočítať cenové podhodnotenie tohto dovozu.

(112)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza objem, ceny a podiel dovozu z iných krajín na trhu, ako aj nedumpingového dovozu z Číny počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na dôvernosť informácií, ako bolo vysvetlené v odôvodnení (106), sú údaje o podiele na trhu a objemoch nedumpingového dovozu z Číny zverejnené vo forme indexov.

Tabuľka 3

Dovoz z iných tretích krajín a nedumpingový dovoz z Číny

(113)

Objem dovozu z iných tretích krajín (vrátane nedumpingového dovozu z Číny) na trh Únie vzrástol v posudzovanom období približne o 25 % a priemerná cena sa za rovnaké obdobie zvýšila približne o 6 %. Podiel iných tretích krajín (vrátane nedumpingového dovozu z Číny) na trhu sa za rovnaké obdobie takisto zvýšil o približne 16 % Výrobné odvetvie Únie zároveň zvýšilo svoje ceny v priemere o 5 %, ako je uvedené ďalej v odôvodnení (124).

(114)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(115)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobného odvetvia Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 4

(116)

Z uvedeného vyplýva, že došlo k miernemu zvýšeniu výrobnej kapacity (o 2 až 4 %), ale objem výroby a využitie kapacity zostali stabilné.

(117)

Počas posudzovaného obdobia sa predaj v Únii uskutočňovaný výrobným odvetvím Únie vyvíjal takto:

Tabuľka 5

(118)

Predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal počas posudzovaného obdobia stabilný. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu však za rovnaké obdobie postupne klesol o 7 %, zatiaľ čo spotreba v Únii sa zvýšila o 8 %.

(119)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zamestnanosti a produktivita vo výrobnom odvetví Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 6

(120)

Zamestnanosť sa v priebehu posudzovaného obdobia zvyšovala a vzrástla o 3 %. Produktivita pracovnej sily u výrobcov z Únie, ktorá sa meria ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca za rok, zostala v posudzovanom období stabilná. Čiastočným dôvodom je úsilie výrobného odvetvia Únie reagovať v predchádzajúcich rokoch na tlak, ktorý v tom čase plynul z dumpingového dovozu z ČĽR, keď odvetvie už pred posudzovaným obdobím zvyšovalo produktivitu na vysoké úrovne.

(121)

Rast spotreby v Únii dosiahol počas posudzovaného obdobia 8 percentuálnych bodov. Výrobné odvetvie Únie však nedokázalo z tohto skromného nárastu spotreby ťažiť, pretože počas posudzovaného obdobia naďalej strácalo podiel na trhu.

(122)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjala takto:

Tabuľka 7

(123)

Hoci sa úroveň konečného stavu zásob výrobného odvetvia Únie v období od roku 2015 do ORP zvýšila, vzhľadom na úroveň výroby naďalej zostáva pomerne nízka.

(124)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné jednotkové predajné ceny účtované neprepojeným zákazníkom v Únii a priemerné jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjali takto:

Tabuľka 8

(125)

Počas posudzovaného obdobia sa náklady výrobného odvetvia Únie zvýšili o 3 až 5 %. Jeho ceny zároveň narástli o 4 až 6 %, takže výrobné odvetvie Únie dokázalo pokryť nárast nákladov tak, že zvýšilo svoje ceny,

(126)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Únie kolísala od minima na úrovni 6 až 8 % v roku 2016 až po maximum na úrovni 8 až 10 % v roku 2017, a teda pod cieľovým ziskom stanoveným v pôvodnom prešetrovaní (t. j. 12,0 %).

(127)

Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok výrobného odvetvia Únie zvýšil o 3 %, zatiaľ čo úroveň investícií zostala stabilná.

(128)

Medzi rokom 2015 a obdobím revízneho prešetrovania sa návratnosť investícií, vymedzená ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií, zvýšila o 10 %. V tom istom období priemerné mzdové úrovne mierne vzrástli, pričom sledovali ten istý trend ako jednotkové výrobné náklady.

(129)

Ako už bolo vysvetlené, počas posudzovaného obdobia nedochádzalo k dumpingovému dovozu z ČĽR, preto nebolo možné posúdiť veľkosť dumpingového rozpätia.

(130)

V posudzovanom období výrobné odvetvie Únie vykazovalo známky zotavenia z účinkov minulého dumpingu. Výroba v Únii, využitie kapacity, predaj a investície zostali na stabilnej úrovni, zatiaľ čo peňažný tok a návratnosť investícií sa vyvíjali pozitívnym smerom. Vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia dokonca mierne zvýšila zamestnanosť. Hoci sa teda objemy predaja nezvýšili v súlade s trendom dopytu na trhu Únie, a počas posudzovaného obdobia zostali na stabilnej úrovni, Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z minulého dumpingu.

(131)

Situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zlepšila. Väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala pozitívny alebo stabilný trend. Skutočnosť, že opatrenia boli pre výrobné odvetvie Únie prospešné, ilustrujú okrem iného aj vysoká úroveň využitia kapacity a zvýšenie peňažného toku a návratnosti investícií. Dovoz z ČĽR prítomný na trhu Únie pochádza od jediného čínskeho výrobcu, v prípade ktorého sa v pôvodnom prešetrovaní nezistil dumping. Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(132)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia ďalej preskúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu značnej ujmy, ak by platnosť opatrení proti ČĽR uplynula.

(133)

Predmetom analýzy boli tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie vrátane zváženia existencie antidumpingových alebo vyrovnávacích opatrení týkajúcich sa peroxosíranov v iných tretích krajinách, cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhoch iných tretích krajín a vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(134)

ČĽR je zďaleka najväčším svetovým vývozcom prešetrovaného výrobku na svete. Na základe celkovej hodnoty vyvezeného tovaru počas obdobia revízneho prešetrovania bola EÚ tretím najdôležitejším vývozným trhom ČĽR (69).

(135)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach (100) až (101), výrobcovia v ČĽR majú značné výrobné kapacity a značnú odhadovanú voľnú kapacitu, ktorá výrazne prekračuje celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(136)

Trh Únie je najväčším dovozcom prešetrovaného výrobku na svete (70). Okrem toho, ako už bolo znázornené v tabuľke 1, spotreba dotknutého výrobku v Únii sa od roku 2015 do ORP zvýšila o 8 %. Z toho vyplýva, že spotreba v Únii je naďalej silná a rastie. Trh Únie zostáva vzhľadom na jeho pomerne značnú veľkosť a stabilne rastúcu spotrebu pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej atraktívnym trhom.

(137)

Opatrenia na ochranu obchodu proti vývozu prešetrovaného výrobku sú navyše zavedené v iných tretích krajinách, ako sú USA a India, čo čínskym vyvážajúcim výrobcom sťažuje vývoz na tieto trhy a ešte viac zvyšuje atraktívnosť trhu Únie, na ktorý sa tento vývoz môže presmerovať.

(138)

Ďalším prvkom, ktorý preukazuje atraktívnosť trhu Únie, je stratégia stanovovania cien čínskych vyvážajúcich výrobcov. V tejto súvislosti bola vykonaná analýza založená na porovnaní medzi predajnými cenami výrobcov z Únie a cenami zo závodu účtovanými čínskym spolupracujúcim výrobcom tretím krajinám, ktoré boli upravené na úroveň CIF tak, že sa k nim pripočítali náklady na dopravu a poistenie do Únie, a upravili sa o náklady po dovoze a zmluvné clá. Z týchto výpočtov vyplynulo, že čínske vývozné ceny sú o 26 % nižšie než predajné ceny výrobcov z Únie, ak sa porovnávajú na rovnakej úrovni. Rovnaká analýza sa vykonala na základe všetkých čínskych vývozných cien do tretích krajín (okrem Únie), ktoré boli vykázané v databáze Global Trade Atlas. Z týchto výpočtov vyplynulo, že čínske vývozné ceny sú o 18 % nižšie než predajné ceny výrobcov z Únie, ak sa porovnávajú na rovnakej úrovni. Dá sa preto odôvodnene očakávať, že v prípade uplynutia platnosti opatrení bude tento čínsky dovoz vstupovať na trh Únie za ceny nižšie než ceny účtované výrobným odvetvím Únie.

(139)

Vzhľadom na veľké voľné kapacity v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako bolo zhrnuté v odôvodneniach (134) až (138), je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by už v krátkodobom horizonte boli k dispozícii na predaj/presmerovanie do Únie významné objemy peroxosíranov za nízke ceny.

(140)

V dôsledku toho by výrobné odvetvie Únie, ktoré je v súčasnosti schopné uspokojovať dopyt v Únii, pravdepodobne stratilo objemy predaja, ako aj podiely na trhu Únie.

(141)

S cieľom posúdiť pravdepodobný vplyv uplynutia platnosti opatrení na výrobné odvetvie Únie, ak by k tomu došlo, Komisia analyzovala, čo by sa pravdepodobne stalo s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie, s objemom predaja a so ziskovosťou, ak by čínsky dovoz za nízke ceny vstupoval na trh Únie vo veľkých objemoch.

(142)

V tejto súvislosti sa pripomína, že keď uplynula platnosť opatrení v období od roku 2002 do roku 2007, čínsky dumpingový dovoz vyskočil z 200 ton v roku 2001 na takmer 9 000 ton v roku 2006, čo viedlo k zníženiu cien, strate podielu na trhu a výraznému poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(143)

Na základe skúseností z minulosti a vzhľadom na súčasnú konkurenčnú situáciu výrobného odvetvia Únie Komisia preskúmala, aký by bol pravdepodobný vplyv uplynutia platnosti opatrení na ukazovatele ujmy. Komisia preto realizovala simuláciu, pri ktorej vychádzala z týchto predpokladov:

(144)

Zo simulácie vyplynulo, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo približne k 13 % zníženiu objemu predaja výrobného odvetvia Únie po jednom roku a 20 % po dvoch rokoch, ako aj k zníženiu predajných cien výrobného odvetvia Únie o približne 15 %. V dôsledku toho by sa údaje o ziskovosti výrobného odvetvia Únie zmenili zo súčasných úrovní po jednom roku na takmer stratovú situáciu a po dvoch rokoch na stratovú situáciu.

(145)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení na dovoz z ČĽR by malo pravdepodobne za následok opätovný výskyt značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v krátkom čase.

(146)

V odôvodnení (144) sa dospelo k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie by sa pravdepodobne vážne zhoršila v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení. Pokračovanie opatrení by teda bolo pre výrobné odvetvie Únie prospešné, pretože výrobcovia z Únie by mali byť schopní udržať si objem predaja, podiel na trhu, ziskovosť a svoju celkovú pozitívnu hospodársku situáciu. Ukončenie platnosti opatrení by, naopak, mohlo ohroziť životaschopnosť výrobného odvetvia Únie, pretože existujú dôvody očakávať presun čínskeho dovozu na trh Únie za dumpingové ceny, a to v značných objemoch, čo by spôsobilo opätovný výskyt ujmy.

(147)

Dotazník nevyplnil žiaden z oslovených používateľov. Jeden používateľ, spoločnosť Wacker Chemie AG, však predložil podanie, v ktorom tvrdil, že opatrenia by sa mali ukončiť z rozličných dôvodov, ktoré sú rozobrané nižšie.

(148)

Po prvé, tento používateľ tvrdil, že výrobné odvetvie Únie sa rozvíjalo pozitívne aj napriek výraznému dovozu z Číny a značnému dovozu z iných zdrojov za porovnateľné/často klesajúce ceny. Výrobné odvetvie Únie by preto malo byť schopné zniesť ďalšiu konkurenciu čínskeho dovozu. Po druhé, spoločnosť Wacker Chemie uviedla, že výrobcovia z Únie dokázali zdvihnúť ceny na trhu EÚ bez ohľadu na pokles výrobných nákladov. Napokon, odstránením opatrení by sa posilnila súťaž na trhu a možnosť nakupovať peroxosírany za konkurenčné ceny zo všetkých zdrojov.

(149)

Ako sa uvádza v oddiele 4.7, Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania neutrpelo značnú ujmu a že výrobné odvetvie Únie za posudzované obdobie zvýšilo svoje predajné ceny. Toto zvýšenie predajných cien však bolo spojené s rovnocenným zvýšením výrobných nákladov (pozri odôvodnenie (125)). Pokiaľ ide o dovozné ceny a objemy dovozu z ČĽR, Komisia pripomenula, že prakticky všetok dovoz z ČĽR do Únie pochádzal od vývozcu, v prípade ktorého sa v pôvodnom prešetrovaní dumping nezistil a ktorý nie je predmetom tohto revízneho prešetrovania. Navyše, dovoz z iných tretích krajín sa uskutočňoval za ceny porovnateľné s cenami výrobného odvetvia Únie, pričom tento dovoz vykazoval skôr rastúci ako klesajúci trend. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že vzhľadom na povahu výrobku, ako aj existenciu viacerých zdrojov dodávok dostupných na trhu môžu používatelia ľahko meniť dodávateľov. Komisia preto používateľovo tvrdenie zamietla.

(150)

Okrem toho sa pôvodným prešetrovaním zistilo, že vplyv prešetrovaného výrobku na náklady na výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca je skôr marginálny a účinok antidumpingového cla bol zanedbateľný (71). Používatelia neposkytli žiadne informácie, ktoré by vyvrátili závery, ku ktorým sa dospelo v predchádzajúcich prešetrovaniach, a to, že vplyv cla na ich podnikateľskú činnosť je marginálny.

(151)

Žiaden z oslovených dovozcov nedovážal značné objemy prešetrovaného výrobku, a preto neboli požiadaní o vyplnenie dotazníkov. Žiaden z dovozcov, ktorí sa Komisii prihlásili na začiatku revízneho prešetrovania, nepredložil pripomienky.

(152)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že dovozcovia môžu ľahko nakupovať z rozličných zdrojov, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu, najmä od výrobného odvetvia Únie, vývozcov z USA a čínskeho vývozcu, ktorý predáva za nedumpingové ceny. Komisia v pôvodnom prešetrovaní zistila, že pomer dovozu peroxosíranov predstavoval 0,03 až 1,3 % celkového obratu dovozcov (72). Vzhľadom na neexistenciu dôkazov, ktorými by sa toto zistenie vyvrátilo, a keďže bol dovoz prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania zanedbateľný, Komisia dospela k záveru, že opatrenia by sa dovozcov nemali neprimerane dotknúť.

(153)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia zvážila rôzne protichodné záujmy a osobitne zohľadnila potrebu chrániť výrobné odvetvie Únie pred pravdepodobným opätovným výskytom ujmy. Vzhľadom na chýbajúce dôkazy, ktorými by sa vyvrátili zistenia pôvodného prešetrovania, Komisia dospela k záveru, že dovozcovia a používatelia nie sú dotknutí tak významne, že by zachovanie opatrení bolo zjavne neprimerané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(154)

Komisia 8. novembra 2019 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať antidumpingové clá (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“), a vyzvala strany, aby predložili pripomienky. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky, v ktorých by zainteresované strany namietali voči poskytnutým zisteniam.

(155)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila.

(156)

Z uvedených skutočností vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz peroxosíranov s pôvodom v Číne by sa mali zachovať.

(157)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(158)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatniť individuálne sadzby antidumpingového cla, nemal by to byť jediný prvok, ktorý majú colné orgány zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž mali aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, vykonať svoje obvyklé kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie danej sadzby cla je oprávnené, a to v súlade s colnými predpismi.

(159)

Ak by sa výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, a to najmä po uložení príslušných opatrení, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. V takej situácii možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odstránenia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(160)

Ak spoločnosť s individuálnou antidumpingovou sadzbou následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o pokračovanie uplatňovania tejto sadzby. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (73). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

(161)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (74), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(162)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

(1)

V súlade s článkom 51 ods. 2 dohody Výbor Spoločenstva a Švajčiarska pre vnútrozemskú dopravu (ďalej len „spoločný výbor“) monitoruje a uplatňuje ustanovenia dohody a vykonáva ustanovenia o úprave a preskúmaní uvedené v jej článkoch 52 a 55.

(2)

V súlade s článkom 52 ods. 4 dohody spoločný výbor okrem iného prijíma rozhodnutia o revízii prílohy 1 s cieľom zapracovať do nej v prípade potreby a na základe reciprocity zmeny príslušných právnych predpisov alebo rozhoduje o akomkoľvek inom opatrení zameranom na zabezpečenie riadneho fungovania dohody.

(3)

V rozhodnutí spoločného výboru č. 1/2013 (1) sa stanovuje recipročné uznávanie bezpečnostných osvedčení železničných podnikov vydaných vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi členského štátu alebo Švajčiarska v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (2). Ďalej sa v ňom stanovuje aj recipročné uznávanie vyhlásení ES o zhode, vhodnosti na použitie a overení, osvedčení ES o overení, povolení na uvedenie subsystémov a vozidiel do prevádzky a povolení pre typ vozidla, ako aj notifikovaných orgánov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES (3).

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 (4) sa stanovujú nové požiadavky na uvádzanie komponentov interoperability, subsystémov a železničných vozidiel na trh. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 (5) sa stanovujú nové požiadavky na vydávanie jednotných bezpečnostných osvedčení železničných podnikov. Takisto sa v nich Železničnej agentúre Európskej únie (ďalej len „agentúra“) prideľujú nové funkcie. Agentúra je zodpovedná najmä za vydávanie povolení na uvedenie vozidla na trh a povolení pre typ vozidla v súlade s článkami 21 a 24 smernice (EÚ) 2016/797 (ďalej len „povolenia EÚ pre vozidlo“), ako aj za vydávanie jednotného bezpečnostného osvedčenia v súlade s článkom 10 smernice (EÚ) 2016/798 (ďalej len „jednotné bezpečnostné osvedčenia“). Členské štáty majú transponovať tieto smernice najneskôr do 16. júna 2019 alebo najneskôr do 16. júna 2020 v prípade členských štátov, ktoré v tomto zmysle informovali Komisiu a agentúru. Smernice 2004/49/ES a 2008/57/ES sa zrušujú a nahrádzajú smernicami (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798 s účinnosťou od 16. júna 2020.

(5)

Švajčiarsko okrem toho plánuje uplatňovať právne ustanovenia rovnocenné so smernicami (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798. Preto je potrebné zapracovať do dohody nové základné ustanovenia smerníc (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798, a to revíziou jej prílohy 1.

(6)

V súčasnej podobe dohody sa nepredpokladá, že by inštitúcie alebo orgány Európskej únie mali možnosť vykonávať právomoci vo Švajčiarsku a ani spoločnému výboru sa neumožňuje dohodu zmeniť v tomto zmysle. Kým nedôjde k zmene dohody podľa uplatniteľných postupov, treba stanoviť prechodné ustanovenia na zachovanie plynulej železničnej dopravy medzi Švajčiarskom a Európskou úniou. Na tieto účely by sa malo spresniť, že súlad s uplatniteľnými požiadavkami na bezpečnosť a interoperabilitu vo Švajčiarsku možno dosiahnuť kombináciou jednak jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo povolenia EÚ pre vozidlo vydaného agentúrou a jednak overením dodržiavania švajčiarskych vnútroštátnych predpisov, ktoré vykoná Švajčiarsko. Agentúra by mala pri vydávaní jednotných bezpečnostných osvedčení alebo povolení EÚ pre vozidlo zohľadniť ako dôkaz posúdenie požiadaviek švajčiarskych právnych predpisov zodpovedajúcich príslušným právnym predpisom Európskej únie, ktoré vykonalo Švajčiarsko na účely vydania bezpečnostných osvedčení alebo povolení vozidiel pre švajčiarsku železničnú sieť.

(7)

Osvedčenia ES a vyhlásenia ES vystavené podľa smernice (EÚ) 2016/797 by sa mali vzájomne uznávať.

(8)

Na obmedzenie administratívnej záťaže je vhodné žiadateľom umožniť súčasne požiadať o jednotné bezpečnostné osvedčenie alebo povolenie EÚ pre vozidlo vydané agentúrou, ako aj o overenie súladu s vnútroštátnymi predpismi zo strany Švajčiarska. Na ten istý účel je vhodné žiadateľom umožniť použitie jednotného kontaktného miesta uvedeného v článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 (6). Švajčiarsku by sa mal umožniť prístup k jednotnému kontaktnému miestu a agentúra a Švajčiarsko by mali spolupracovať v rozsahu potrebnom na vykonávanie tohto rozhodnutia.

(9)

Vnútroštátne predpisy uvedené v článku 13 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/797 a v článku 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798 uplatniteľné na vydávanie bezpečnostných osvedčení a povolení pre vozidlo na území Švajčiarska (ďalej len „vnútroštátne predpisy“) by sa mali oznamovať na zverejnenie prostredníctvom systému informačných technológií uvedeného v článku 27 nariadenia (EÚ) 2016/796. Oblasti, na ktoré sa uplatňujú švajčiarske vnútroštátne predpisy, by sa mali uviesť v prílohe 1 k dohode.

(10)

Švajčiarsko a Európska únia sa zaväzujú odstrániť zbytočné vnútroštátne predpisy, ktoré sú prekážkou interoperability a plynulej železničnej dopravy medzi Švajčiarskom a Európskou úniou. Určité švajčiarske vnútroštátne pravidlá uvedené v prílohe 1 k dohode by mohli byť nezlučiteľné s technickými špecifikáciami interoperability a mali by sa do 31. decembra 2020 preskúmať na účely ich odstránenia, úpravy alebo zachovania.

(11)

Rozhodnutie spoločného výboru č. 1/2013 by sa malo zrušiť. Keďže však niektoré členské štáty budú smernice (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798 v súlade s ich ustanoveniami transponovať až 16. júna 2020, článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1 uvedeného rozhodnutia spoločného výboru by sa pre tieto členské štáty mali naďalej uplatňovať až do tohto dátumu.

(12)

Vyhlásenia ES o zhode, vhodnosti na použitie a overení, osvedčenia ES o overení a povolenia na uvedenie subsystémov a vozidiel do prevádzky a povolenia pre typ vozidla, ako aj bezpečnostné osvedčenia uznané v súlade s rozhodnutím č. 1/2013 by sa mali naďalej uznávať za podmienok, na základe ktorých boli vydané.

(13)

Prechodné ustanovenia tohto rozhodnutia by sa mali uplatňovať do 31. decembra 2020, kým sa neuskutoční zmena dohody, ktorou sa úloha agentúry v oblasti bezpečnostných osvedčení a povolení pre vozidlo rozšíri na švajčiarsku železničnú sieť. Spoločný výbor by mal preskúmať predĺženie prechodných opatrení na obdobie po 31. decembri 2020, ak je pravdepodobné, že právne ustanovenia, ktoré sú rovnocenné s nariadením (EÚ) 2016/796, so smernicami (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798, sa nebudú do 31. decembra 2020 uplatňovať,

(1)

Kazeíny a/alebo kazeináty, ktoré tvoria časť tovaru, sa nepovažujú za mliečne bielkoviny, ak tovar neobsahuje žiadnu inú zložku mliečneho pôvodu. Mliečny tuk, ktorého obsah v tovare je nižší ako 1 hmotnostné %, a laktóza, ktorej obsah je nižší ako 1 hmotnostné %, nie sú považované za ďalšie zložky mliečneho pôvodu. Pri plnení colných formalít musí zodpovedná osoba v takomto prípade v príslušnom vyhlásení uviesť: „jediná mliečna zložka: kazeín/kazeináty“.

(2)

Obsah škrobu v tovare (ktorý sa predkladá), jeho degradačné produkty, tzn. všetky polyméry glukózy a glukóza, určené ako glukóza a vyjadrené ako škrob (počítaný v sušine, 100 % čistoty; prepočítavací faktor pre prepočet glukózy na škrob: 0,9). Ak sa však deklaruje zmes glukózy a fruktózy (v akejkoľvek podobe) a/alebo sa zistí jej prítomnosť v tovare, do vyššie uvedeného výpočtu sa zahrnie množstvo glukózy, ktoré prevyšuje obsah fruktózy v tovare.

(3)

Obsah sacharózy v tovare (ktorý sa predkladá), spolu so sacharózou vyjadrenou ako sacharóza v akejkoľvek zmesi glukózy a fruktózy (aritmetický súčet množstiev týchto dvoch druhov cukru vynásobený 0,95), ktorá je deklarovaná (v akejkoľvek podobe) a/alebo ktorej prítomnosť bola v tovare zistená. Ak je však obsah fruktózy v tovare nižší ako obsah glukózy, do vyššie uvedeného výpočtu sa zahrnie množstvo glukózy, ktoré sa rovná hmotnosti fruktózy.