(1)

Na základe článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) sa krytým dlhopisom za určitých podmienok udeľuje preferenčné zaobchádzanie. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 (5) bližšie určuje základné prvky krytých dlhopisov a stanovuje spoločné vymedzenie krytých dlhopisov.

(2)

Komisia 20. decembra 2013 požiadala Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6) o predloženie stanoviska k vhodnosti rizikových váh krytých dlhopisov stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Podľa stanoviska EBA z 1. júla 2014 predstavuje zaobchádzanie s preferenčnými rizikovými váhami stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 v zásade vhodné prudenciálne zaobchádzanie. EBA však odporúča, aby sa ešte zvážilo doplnenie požiadaviek prípustnosti pre zaobchádzanie s preferenčnými rizikovými váhami tak, aby sa vzťahovali minimálne na oblasti zmierňovania rizika likvidity a nadmerné zabezpečenie kolaterálom, úlohu príslušných orgánov a ďalšie rozpracovanie existujúcich požiadaviek na poskytovanie informácií investorom.

(3)

So zreteľom na stanovisko EBA je vhodné prijať dodatočné požiadavky na kryté dlhopisy, čím sa posilní kvalita krytých dlhopisov oprávnených na priaznivé zaobchádzanie s kapitálom podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(4)

Príslušné orgány môžu čiastočne upustiť od uplatňovania požiadavky, na základe ktorej sa expozície voči úverovým inštitúciám v rámci krycieho súboru kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality a namiesto toho povoliť, aby sa expozície až do výšky maximálne 10 % celkovej nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie kvalifikovali do 2. stupňa kreditnej kvality. Takéto čiastočné upustenie sa však uplatňuje len po predchádzajúcej porade s EBA a iba v prípade, ak významné prípadné problémy s koncentráciou vyplývajúce z uplatňovania požiadavky na 1. stupeň kreditnej kvality možno v dotknutých členských štátoch zdokumentovať. Uplatnenie takéhoto čiastočného upustenia považovali za potrebné tie členské štáty, v ktorých existujú najväčšie trhy s krytými dlhopismi, keďže dodržiavanie požiadaviek, na základe ktorých sa expozície kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sú sprístupnené externými ratingovými agentúrami, sa stalo čoraz zložitejšie vo väčšine členských štátov v rámci eurozóny, ako aj mimo nej. Aby sa zjednodušilo používanie expozícií voči úverovým inštitúciám ako kolaterálu pre kryté dlhopisy a aby sa vyriešili možné problémy s koncentráciou, je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 575/2013 stanovením pravidla, ktoré povoľuje expozície voči úverovým inštitúciám až do výšky maximálne 10 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie, aby sa namiesto do 1. stupňa kreditnej kvality kvalifikovali do 2. stupňa kreditnej kvality, a to bez požiadavky konzultovať s EBA. Pri krátkodobých vkladoch a derivátoch v konkrétnych členských štátoch je potrebné v prípade, keď by dodržanie požiadavky na 1. a 2. stupeň kreditnej kvality bolo príliš zložité, umožniť použitie 3. stupňa kreditnej kvality. V záujme vyriešenia prípadných problémov s koncentráciou by príslušné orgány určené podľa smernice (EÚ) 2019/2162 po konzultácii s EBA mali mať možnosť povoliť pre derivátové zmluvy použitie 3. stupňa kreditnej kvality.

(5)

Úvery zabezpečené nadriadenými podielovými listami emitované francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitované rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie sú oprávnenými aktívami, ktoré možno použiť ako kolaterál pre kryté dlhopisy až do výšky maximálne 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie krytých dlhopisov („limit 10 %“). V článku 496 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa príslušným orgánom povoľuje udeľovať výnimku z uplatňovania limitu 10 %. V článku 503 ods. 4 uvedeného nariadenia sa navyše od Komisie vyžaduje preskúmať vhodnosť výnimky povoľujúcej príslušným orgánom udeliť výnimku z uplatňovania limitu 10 %. Komisia 22. decembra 2013 požiadala v tejto súvislosti EBA o poskytnutie stanoviska. EBA vo svojom stanovisku uviedol, že používanie nadriadených podielových listov emitovaných francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitovaných rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ako kolaterálu by zvýšilo prudenciálne obavy spôsobené dvojvrstvovou štruktúrou programu krytých dlhopisov zabezpečenému sekuritizačnými podielovými listami, čo by viedlo k nedostatočnej transparentnosti, pokiaľ ide o kreditnú kvalitu krycieho súboru. V dôsledku toho EBA odporučil, aby sa výnimka z uplatňovania limitu 10 % pre nadradené podielové listy, v súčasnosti stanovená v článku 496 uvedeného nariadenia, po 31. decembri 2017 odstránila.

(6)

Len obmedzený počet vnútroštátnych rámcov krytých dlhopisov umožňuje zahrnutie cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na bývanie alebo cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na podnikanie do krycieho súboru. Používanie takýchto štruktúr je na ústupe a považuje sa za zbytočné zvyšovanie zložitosti k programom krytých dlhopisov. Z tohto dôvodu je vhodné úplne odstrániť používanie takýchto štruktúr ako oprávnených aktív.

(7)

Kryté dlhopisy emitované v rámci štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, sa takisto používali ako prípustný kolaterál. Štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov nepredstavujú dodatočné riziká z prudenciálneho hľadiska, pretože nevyvolávajú tie isté otázky týkajúce sa zložitosti, aké vyvoláva používanie úverov zabezpečených nadriadenými podielovými listami emitovaných francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitovaných rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie. Podľa stanoviska EBA zabezpečenie krytých dlhopisov štruktúrami vnútroskupinových krytých dlhopisov by sa malo povoliť bez obmedzení týkajúcich sa výšky nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie. Požiadavka na uplatňovanie limitu 15 % alebo 10 % vo vzťahu k expozíciám voči úverovým inštitúciám v rámci štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov by sa preto mala odstrániť. Tieto štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov sú upravené v smernici (EÚ) 2019/2162

(8)

Zásady oceňovania pre nehnuteľný majetok zabezpečujúci kryté dlhopisy sa uplatňujú na kryté dlhopisy, aby tieto dlhopisy spĺňali požiadavky na preferenčné zaobchádzanie. Požiadavky na oprávnenosť aktív slúžiacich ako kolaterál pre kryté dlhopisy sa týkajú všeobecných prvkov kvality, ktorými sa zabezpečuje spoľahlivosť krycieho súboru, a preto by mali byť stanovené v smernici (EÚ) 2019/2162. Ustanovenia týkajúce sa metodiky oceňovania by sa preto mali stanoviť v uvedenej smernici a regulačné technické predpisy týkajúce sa posudzovania hodnoty hypotekárneho úveru prijaté podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa nemali uplatňovať v súvislosti s uvedenými kritériami prípustnosti pre kryté dlhopisy.

(9)

Limity pre pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia (ďalej len „limity ukazovateľa LTV“) sú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia kreditnej kvality krytých dlhopisov. V článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú limity ukazovateľa LTV pre hypotéky a námorné záložné práva k lodiam, ale bližšie sa v ňom neurčuje, ako sa majú tieto limity uplatňovať. To by mohlo viesť k neistote. Limity ukazovateľa LTV by sa mali uplatňovať ako mäkké limity krytia. To znamená, že kým neexistujú žiadne limity pre veľkosť podkladového úveru, takýto úver sa môže používať ako kolaterál len v rámci limitov ukazovateľa LTV stanovených pre aktíva. Limity ukazovateľa LTV určujú percentuálnu časť úveru, ktorá sa podieľa na požiadavke na krytie záväzkov. Je preto vhodné výslovne uviesť, že limity ukazovateľa LTV určujú časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí krytých dlhopisov.

(10)

Na zabezpečenie väčšej zrozumiteľnosti by sa limity ukazovateľa LTV mali uplatňovať počas celého obdobia splatnosti úveru. Skutočné limity ukazovateľa LTV by sa nemali meniť, ale mali by zostať na úrovni 80 % hodnoty nehnuteľného majetku určeného na bývanie v prípade úverov na nehnuteľný majetok určený na bývanie, na úrovni 60 % hodnoty nehnuteľného majetku určeného na podnikanie v prípade úverov určených na podnikanie s možnosťou zvýšenia na úroveň 70 % uvedenej hodnoty a na úrovni 60 % hodnoty lodí. Nehnuteľný majetok určený na podnikanie by sa mal chápať v súlade so všeobecným chápaním tohto druhu nehnuteľnosti ako nehnuteľný majetok určený na iné účely než bývanie, a to aj v prípade, keď ho vlastnia neziskové organizácie.

(11)

S cieľom ešte viac zlepšovať kvalitu krytých dlhopisov, ktorým sa poskytuje preferenčné zaobchádzanie, by sa na takéto preferenčné zaobchádzanie mala vzťahovať minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom, čiže úroveň kolaterálu presahujúca požiadavky na krytie aktív uvedených v smernici (EÚ) 2019/2162. Takáto požiadavka by zmiernila najvýznamnejšie riziká, ktoré vznikajú v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta. Rozhodnutie členského štátu uplatňovať vyššiu minimálnu úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom na kryté dlhopisy, ktoré emitovali úverové inštitúcie so sídlom na jeho území, by nemalo brániť úverovým inštitúciám v investovaní do iných krytých dlhopisov s nižšou minimálnou úrovňou nadmerného zabezpečenia kolaterálom, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a vo využívaní výhod vyplývajúcich z jeho ustanovení.

(12)

Úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov sa musia poskytovať určité informácie o uvedených krytých dlhopisoch najmenej v polročných intervaloch. Požiadavky na transparentnosť tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých dlhopisov, pričom zabezpečujú jednotnú úroveň poskytovania informácií a umožňujú investorom vykonávať potrebné posúdenie rizika, čím sa zlepšuje porovnateľnosť, transparentnosť a stabilita trhu. Je preto vhodné zabezpečiť, aby sa požiadavky na transparentnosť uplatňovali na všetky kryté dlhopisy a to stanovením týchto požiadaviek v smernici (EÚ) 2019/2162. Preto by sa takéto požiadavky mali z nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vypustiť.

(13)

Kryté dlhopisy sú nástroje dlhodobého financovania, a preto sa emitujú s plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľko rokov. Je preto potrebné zabezpečiť, aby kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 alebo pred 8. júlom 2022 neboli dotknuté týmto nariadením. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 mali zostať oslobodené od požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú oprávnených aktív, nadmerného zabezpečenia kolaterálom a náhradných aktív. Okrem toho, ostatné kryté dlhopisy, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 a sú emitované pred 8. júlom 2022, by mali byť oslobodené od požiadaviek na nadmerné zabezpečenie kolaterálom a náhradné aktíva a mali by byť naďalej oprávnené na preferenčné zaobchádzanie, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení, a to až do ich splatnosti.

(14)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v spojení s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2019/2162. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie nového rámca, ktorým sa stanovujú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov a zmenené požiadavky na preferenčné zaobchádzanie, by sa uplatňovanie tohto nariadenia malo odložiť tak, aby sa časovo zhodovalo s dátumom, od ktorého musia členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje uvedená smernica.

(15)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 129 sa mení takto:

2.

V článku 416 ods. 2 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

3.

V článku 425 sa odsek 1 nahrádza takto:

4.

V článku 427 ods. 1 písm. b) sa bod x) nahrádza takto:

5.

V článku 428 ods. 1 písm. h) sa bod iii) nahrádza takto:

6.

Článok 496 sa vypúšťa.

7.

V bode 6 prílohy III sa písmeno c) nahrádza takto:

(1)

V článku 169 ods. 1 a článku 169 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijímaných podľa článku 114 ZFEÚ. V článku 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa stanovuje, že politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(2)

Právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa mali uplatňovať účinne v celej Únii. Napriek tomu však z komplexnej kontroly vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva, ktorú uskutočnila Komisia v rokoch 2016 a 2017 v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), vyplynulo, že účinnosť právnych predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa je ohrozená nedostatočnou informovanosťou obchodníkov aj spotrebiteľov, a že by sa existujúce prostriedky nápravy mohli využívať častejšie.

(3)

Únia už prijala množstvo opatrení na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov, obchodníkov a odborníkov pracujúcich v oblasti práva o právach spotrebiteľa a na zlepšenie presadzovania práv spotrebiteľa a dosiahnutia nápravy pre spotrebiteľov. Stále však existujú nedostatky vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o skutočne účinné a primerané sankcie na odrádzanie od porušovania právnych predpisov v rámci Únie a na jeho sankcionovanie, nedostatočné individuálne prostriedky nápravy pre spotrebiteľov poškodených v dôsledku porušenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (3), a nedostatky v postupe na vydanie súdneho príkazu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES (4). Revízia postupu na vydanie súdneho príkazu by sa mala riešiť samostatným nástrojom na zmenu a nahradenie smernice 2009/22/ES.

(4)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES (5), 2005/29/ES a 2011/83/EÚ (6) obsahujú požiadavky, aby členské štáty zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie na riešenie porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa uvedené smernice transponujú. Okrem toho sa v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (7) vyžaduje, aby členské štáty účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom prijímali opatrenia na presadzovanie práva vrátane ukladania sankcií s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie.

(5)

Súčasné vnútroštátne pravidlá o sankciách sa v Únii do veľkej miery líšia. Konkrétne nie všetky členské štáty zabezpečujú ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich pokút obchodníkom zodpovedným za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. Z toho dôvodu by sa mali zlepšiť existujúce pravidlá o sankciách v smerniciach 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ a zároveň by sa mali zaviesť nové pravidlá o sankciách v smernici Rady 93/13/EHS (8).

(6)

Malo by byť naďalej na členských štátoch, aby vybrali druhy sankcií, ktoré sa majú uložiť, a stanovili vo svojom vnútroštátnom práve príslušné postupy na uloženie sankcií v prípade porušenia smerníc 93/13/EHS, 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ v znení zmenenom touto smernicou.

(7)

S cieľom umožniť konzistentnejšie uplatňovanie sankcií, najmä v prípadoch porušovania právnych predpisov v rámci Únie, rozšíreného porušovania právnych predpisov a rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2017/2394, by sa do smerníc 93/13/EHS, 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ mali zahrnúť spoločné demonštratívne a informatívne kritériá na uplatňovanie sankcií. Tieto kritériá by mali obsahovať napríklad povahu, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov a akúkoľvek nápravu, ktorú obchodník poskytol spotrebiteľom za spôsobenú škodu. Opakované porušenie právnych predpisov tým istým páchateľom svedčí o jeho sklone dopúšťať sa porušovania právnych predpisov, a je preto významným ukazovateľom závažnosti predmetného správania, ako aj potreby uložiť vyššie sankcie v záujme dosiahnutia odrádzajúceho účinku. Ak sú k dispozícii príslušné údaje, mali by sa zohľadniť získané finančné výhody alebo straty, ktorým sa podarilo zabrániť, vyplývajúce z porušenia právnych predpisov. Zohľadniť sa môžu aj ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, ktoré sa vzťahujú na okolnosti prípadu.

(8)

Uvedené spoločné demonštratívne a informatívne kritériá uplatňovania sankcií by nemuseli byť relevantné pri rozhodovaní o sankciách týkajúcich sa každého porušenia právnych predpisov, najmä ak ide o nezávažné porušenia právnych predpisov. Členské štáty by mali zohľadniť aj ďalšie všeobecné právne zásady vzťahujúce sa na ukladanie sankcií, ako je zásada ne bis in idem.

(9)

V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 príslušné orgány členských štátov, ktorých sa koordinovaný postup týka, majú prijať v rámci svojej právomoci všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva voči obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz daného porušovania právnych predpisov. Ak je to vhodné, majú uložiť obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie sankcie, ako sú pokuty alebo opakujúce sa peňažné sankcie. Opatrenia na presadzovanie práva sa majú prijať účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, majú súčasne vyvinúť úsilie na prijatie opatrení na presadzovanie práva v členských štátoch, ktorých sa týka uvedené porušovanie právnych predpisov.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby mohli orgány členských štátov ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v súvislosti s rozšíreným porušovaním právnych predpisov a rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie, ktoré sú predmetom mechanizmu koordinovaného vyšetrovania a opatrení na presadzovanie práva v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2394, by sa mali pokuty zaviesť ako súčasť sankcií za takéto porušenia právnych predpisov. S cieľom zabezpečiť, aby pokuty mali odrádzajúci účinok, členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť maximálnu výšku pokuty za takéto porušovanie právnych predpisov na úrovni aspoň 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch. V niektorých prípadoch môže byť obchodníkom aj skupina spoločností.

(11)

Ako sa stanovuje v článkoch 9 a 10 nariadenia (EÚ) 2017/2394, pri ukladaní sankcií by sa mala podľa vhodnosti náležite zohľadňovať povaha, závažnosť a trvanie daného porušovania právnych predpisov. Ukladanie sankcií by malo byť primerané a malo by byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, ako aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a so zásadami charty. Napokon, uložené sankcie by mali byť primerané povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušovaním právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. Právomoc ukladať sankcie sa má vykonávať buď priamo príslušnými orgánmi v rámci ich pôsobnosti, alebo ak je to vhodné, dožiadaním iných príslušných orgánov alebo iných orgánov verejnej moci, alebo v relevantných prípadoch poverením určených subjektov, alebo podaním návrhu na vydanie potrebného rozhodnutia na príslušný súd, prípadne aj podaním odvolania, ak návrh na vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešný.

(12)

Ak v dôsledku koordinovaného postupu podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 jeden príslušný orgán v zmysle uvedeného nariadenia udelí pokutu obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, mal by mať možnosť uložiť pokutu vo výške minimálne 4 % ročného obratu obchodníka vo všetkých dotknutých členských štátoch na základe koordinovaného postupu na presadzovanie práva.

(13)

Členským štátom by sa nemalo brániť zachovať alebo zaviesť do svojho vnútroštátneho práva vyššie pokuty vychádzajúce z maximálneho obratu za rozšírené porušovanie právnych predpisov a rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. Členské štáty by takisto mali mať možnosť vychádzať pri týchto pokutách z celosvetového obratu obchodníka alebo rozšíriť pravidlá týkajúce sa pokút na iné porušenia právnych predpisov, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tejto smernice, týkajúce sa článku 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394. Požiadavka na stanovenie pokuty na úrovni minimálne 4 % ročného obratu obchodníka by sa nemala uplatňovať na žiadne ďalšie pravidlá členských štátov v oblasti opakujúcich sa peňažných sankcií, ako sú denné pokuty, za neplnenie akéhokoľvek rozhodnutia, príkazu, predbežného opatrenia, záväzku obchodníka alebo iného opatrenia s cieľom dosiahnuť ukončenie porušovania právnych predpisov.

(14)

Pravidlá o sankciách by sa mali zahrnúť do smernice 93/13/EHS s cieľom posilniť jej odrádzajúci účinok. Členské štáty môžu slobodne rozhodnúť o správnom alebo súdnom konaní týkajúcom sa uplatňovania sankcií za porušenie uvedenej smernice. Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli ukladať sankcie predovšetkým pri zistení nekalého charakteru zmluvných podmienok, a to aj na základe súdnych konaní začatých na podnet správneho orgánu. Sankcie by mohli ukladať aj správne orgány alebo vnútroštátne súdy v prípade, že predajca alebo dodávateľ používa zmluvné podmienky, ktoré sú vo vnútroštátnom práve výslovne vymedzené ako nekalé za každých okolností, ako aj v prípade, že predajca alebo dodávateľ používa zmluvné podmienky, ktoré boli na základe konečného záväzného rozhodnutia uznané za nekalé. Členské štáty by mohli rozhodnúť, že aj správne orgány majú právo konštatovať nekalý charakter zmluvných podmienok. Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli uložiť sankciu aj prostredníctvom toho istého rozhodnutia, na základe ktorého bola konštatovaná nekalosť zmluvných podmienok. Členské štáty by mohli stanoviť vhodné koordinačné mechanizmy všetkých opatrení na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o individuálne nápravy a sankcie.

(15)

Pri prideľovaní výnosov z pokút by členské štáty mali zvážiť posilnenie ochrany všeobecného záujmu spotrebiteľov, ako aj iných chránených verejných záujmov.

(16)

Členské štáty by mali zaručiť dostupnosť prostriedkov nápravy spotrebiteľom, ktorí utrpeli ujmu v dôsledku nekalých obchodných praktík, na odstránenie všetkých následkov týchto nekalých praktík. Jednoznačný rámec pre individuálne prostriedky nápravy by uľahčil súkromné presadzovanie práva. Spotrebiteľ by mal mať prístup k náhrade škody a prípadne k zníženiu ceny alebo ukončeniu zmluvy, a to primeraným a účinným spôsobom. Členským štátom by sa nemalo brániť zachovať alebo zaviesť právo na iné prostriedky nápravy, ako je oprava alebo výmena, spotrebiteľom, ktorí utrpeli ujmu v dôsledku nekalých obchodných praktík, na zabezpečenie úplného odstránenia následkov takýchto praktík. Členským štátom by sa nemalo brániť stanoviť podmienky uplatňovania a účinky prostriedkov nápravy pre spotrebiteľov. Pri uplatňovaní prostriedkov nápravy by sa podľa potreby mohla zohľadniť závažnosť a povaha nekalej obchodnej praktiky, škoda, ktorú spotrebiteľ utrpel, a ďalšie relevantné okolnosti, ako je pochybenie obchodníka alebo porušenie zmluvy.

(17)

Pri kontrole vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva a súbežnom hodnotení smernice 2011/83/EÚ sa zistilo aj množstvo oblastí, v ktorých by sa mali modernizovať existujúce predpisy Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na nepretržitý vývoj digitálnych nástrojov je nevyhnutná úprava práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(18)

Vyššie umiestnenie v poradí alebo akékoľvek popredné umiestnenie obchodných ponúk v rámci výsledkov internetového vyhľadávania, ktoré zabezpečujú poskytovatelia internetových vyhľadávačov, má na spotrebiteľov zásadný vplyv.

(19)

Ako poradie sa označuje relatívna dôležitosť ponúk obchodníkov alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania, ako ich poskytovatelia internetových vyhľadávačov prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, ktorá je výsledkom aj používania algoritmického radenia, ratingových alebo hodnotiacich mechanizmov, vizuálnych zvýraznení alebo iných nástrojov na zvýraznenie (saliencie) či ich kombinácií.

(20)

V tejto súvislosti by sa príloha I k smernici 2005/29/ES mala zmeniť s cieľom objasniť, že by sa mali zakázať praktiky, pri ktorých obchodník v reakcii na spotrebiteľov online dopyt vyhľadávania poskytuje spotrebiteľovi informácie vo forme výsledkov vyhľadávania bez jasného zverejnenia akejkoľvek platenej reklamy alebo platby za špecifické dosiahnutie vyššieho umiestnenia výrobkov v poradí výsledkov vyhľadávania. Ak obchodník priamo alebo nepriamo zaplatil poskytovateľovi internetových vyhľadávačov za vyššie umiestnenie výrobku v poradí výsledkov vyhľadávania, poskytovateľ internetových vyhľadávačov by o mal o tejto skutočnosti informovať spotrebiteľov stručnou, ľahko dostupnou a zrozumiteľnou formou. Nepriama platba by mohla mať formu prijatia dodatočných povinností zo strany obchodníka voči poskytovateľovi internetových vyhľadávačov akéhokoľvek druhu, ktorých konkrétnym výsledkom je vyššie umiestnenie v poradí. Nepriama platba by mohla pozostávať zo zvýšenej provízie za transakciu, ako aj z rôznych kompenzačných systémov, ktoré konkrétne vedú k vyššiemu umiestneniu v poradí. Platby za všeobecné služby, ako sú poplatky za uvedenie v zozname alebo členské príspevky, ktoré sa týkajú širokej škály funkcií, ktoré ponúka poskytovateľ internetových vyhľadávačov obchodníkovi, by sa nemali považovať za platbu za špecifické dosiahnutie vyššieho umiestnenia výrobkov v poradí, pokiaľ takéto platby nie sú určené na dosiahnutie vyššieho umiestnenia v poradí. Funkciu internetového vyhľadávania môžu poskytovať rôzne druhy online obchodníkov vrátane sprostredkovateľov, ako sú online trhy, vyhľadávače a porovnávacie webové sídla.

(21)

Požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o hlavné parametre určovania poradia, sa upravujú aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 (9). Požiadavky na transparentnosť podľa uvedeného nariadenia sa vzťahujú na širokú škálu online sprostredkovateľov vrátane online trhov, ale uplatňujú sa len medzi obchodníkmi a online sprostredkovateľmi. Podobné požiadavky na transparentnosť by sa preto mali zaviesť do smernice 2005/29/ES, aby sa zabezpečila náležitá transparentnosť voči spotrebiteľom, s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa poskytovateľov internetových vyhľadávačov, ktoré sa už vyžadujú v uvedenom nariadení, s cieľom stanoviť hlavné parametre, ktoré sú jednotlivo alebo spoločne najvýznamnejšie pri určovaní miesta v poradí a relatívnu dôležitosť týchto hlavných parametrov, a to uvedením ich ľahko a verejne prístupného opisu vypracovaného v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku v internetových vyhľadávačoch týchto poskytovateľov.

(22)

Obchodníci, ktorí spotrebiteľom umožňujú vyhľadávať tovar a služby, napríklad v oblasti cestovania, ubytovania a voľnočasových aktivít, ktoré ponúkajú rôzni obchodníci alebo spotrebitelia, by mali informovať spotrebiteľov o predvolených hlavných parametroch určujúcich poradie ponúk prezentovaných spotrebiteľovi ako výsledok dopytu vyhľadávania a o ich relatívnej dôležitosti oproti iným parametrom. Uvedené informácie by mali byť stručné a ľahko, viditeľne a priamo dostupné. Parametre, ktoré určujú poradie, sú všetky všeobecné kritériá, procesy, osobitné signály zahrnuté do algoritmov alebo iné mechanizmy úpravy alebo zhoršenia pozície používané v súvislosti s poradím.

(23)

Požiadavka na informácie týkajúca sa hlavných parametrov určujúcich poradie nemá vplyv na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (10). Od obchodníkov by sa nemalo vyžadovať, aby zverejňovali podrobné informácie o fungovaní svojich mechanizmov na určovanie poradia vrátane algoritmov. Obchodníci by mali poskytnúť všeobecný opis hlavných parametrov určovania poradia, v ktorom sa vysvetlia predvolené hlavné parametre používané obchodníkom a ich relatívny význam oproti iným parametrom, no tento opis sa nemusí prezentovať spôsobom prispôsobeným pre každý jednotlivý dopyt vyhľadávania.

(24)

Keď sa výrobky ponúkajú spotrebiteľom na online trhoch, do poskytovania predzmluvných informácií, ktoré sa vyžadujú podľa smernice 2011/83/EÚ, sa zapájajú prevádzkovateľ online trhu aj dodávateľ tretej strany. Preto spotrebitelia využívajúci online trh nemusia jednoznačne chápať, kto sú ich zmluvní partneri a ako to ovplyvňuje ich práva a povinnosti.

(25)

Online trhy by sa mali na účely smerníc 2005/29/ES a 2011/83/EÚ vymedziť podobne ako v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 (11) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (12). Vymedzenie pojmu „online trh“ by sa však malo aktualizovať a naformulovať technologicky neutrálnejšie, aby sa vzťahovalo aj na nové technológie. Preto je vhodné namiesto na „webové sídlo“ odkazovať na softvér, ktorý zahŕňa webové sídlo, časť webového sídla alebo aplikáciu, ktorú prevádzkuje obchodník, alebo je prevádzkovaná v jeho mene, v súlade s pojmom „online rozhranie“, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2017/2394 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 (13).

(26)

V smerniciach 2005/29/ES a 2011/83/EÚ by sa preto mali stanoviť konkrétne požiadavky na informácie pre online trhy, aby boli spotrebitelia využívajúci online trhy informovaní o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie ponúk a či uzatvárajú zmluvu s obchodníkom alebo so subjektom, ktorý nie je obchodníkom, napríklad s iným spotrebiteľom.

(27)

Prevádzkovatelia online trhov by mali informovať spotrebiteľov o tom, či je tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah obchodníkom alebo subjektom, ktorý nie je obchodníkom, a to na základe vyhlásenia, ktoré im poskytne daná tretia strana. Ak tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah vyhlási, že má štatút subjektu, ktorý nie je obchodníkom, prevádzkovatelia online trhov by mali poskytnúť krátke oznámenie v tom zmysle, že práva spotrebiteľa vyplývajúce z právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľa sa na uzavretú zmluvu nevzťahujú. Spotrebitelia by navyše mali byť informovaní o tom, ako sa povinnosti súvisiace so zmluvou delia medzi tretie strany ponúkajúce tovar, služby alebo digitálny obsah a prevádzkovateľov online trhov. Tieto informácie by sa mali poskytovať jednoznačne a komplexne, a nie iba v štandardných zmluvných podmienkach alebo podobných zmluvných dokumentoch. Požiadavky na informácie vzťahujúce sa na prevádzkovateľov online trhov by mali byť primerané. Uvedené požiadavky musia dosiahnuť rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou prevádzkovateľov online trhov. Od prevádzkovateľov online trhov by sa nemalo vyžadovať, aby uvádzali konkrétne práva spotrebiteľa pri informovaní spotrebiteľov o ich neuplatniteľnosti. Tým nie sú dotknuté požiadavky na informácie poskytované spotrebiteľom, ktoré sú stanovené v smernici 2011/83/EÚ, a najmä v jej článku 6 ods. 1 Poskytnutie informácií o zodpovednosti za zabezpečenie práv spotrebiteľa závisí od zmluvného dojednania medzi prevádzkovateľmi online trhov a príslušnými poskytovateľmi tretích strán. Prevádzkovateľ online trhu by mohol uviesť, že poskytovateľ tretej strany je výlučne zodpovedný za zabezpečenie práv spotrebiteľa, alebo opísať svoje vlastné konkrétne povinnosti v prípade, ak uvedený prevádzkovateľ preberá zodpovednosť za niektoré aspekty zmluvy, napríklad za doručenie alebo uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy.

(28)

V súlade s článkom 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (14) by sa od prevádzkovateľov online trhov nemalo vyžadovať overenie právneho postavenia dodávateľov tretích strán. Namiesto toho by mali prevádzkovatelia online trhov od dodávateľov tretích strán na online trhu vyžadovať, aby na účely práva v oblasti ochrany spotrebiteľa uviedli svoje postavenie obchodníka alebo postavenie subjektu, ktorý nie je obchodníkom, a tieto informácie poskytli prevádzkovateľovi online trhu.

(29)

Vzhľadom na rýchly technologický vývoj týkajúci sa online trhov a potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov by členské štáty mali mať možnosť prijať alebo zachovať na tento účel osobitné dodatočné opatrenia. Takéto ustanovenia by mali byť primerané, nediskriminačné a nemali by mať vplyv na smernicu 2000/31/ES.

(30)

Vymedzenia pojmov digitálny obsah a digitálne služby v smernici 2011/83/EÚ by sa mali zosúladiť s vymedzeniami uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 (15). Digitálny obsah, na ktorý sa vzťahuje smernica (EÚ) 2019/770, zahŕňa jednorazovú dodávku, sériu jednotlivých dodávok alebo nepretržité dodávanie počas určitého obdobia. Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie. Prípady ako internetové vysielanie videí (web-streaming) by sa mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia bez ohľadu na skutočné trvanie audiovizuálneho súboru. Preto môže byť zložité rozlišovať medzi určitými druhmi digitálneho obsahu a digitálnych služieb, keďže obidva môžu zahŕňať nepretržité dodávanie zo strany obchodníka počas celej doby platnosti zmluvy. Medzi digitálne služby patria napríklad služby spoločného využívania videosúborov a zvukových súborov a iné hostiteľské služby, textové editovanie alebo hry ponúkané v rámci cloudu, cloudového úložiska, webmailu, sociálnych médií a cloudových aplikácií. Neustála účasť poskytovateľa služby opodstatňuje uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa práva na odstúpenie od zmluvy podľa smernice 2011/83/EÚ, ktoré spotrebiteľovi účinne umožňuje odskúšať službu a v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy sa rozhodnúť, či ju bude ďalej využívať alebo nie. Pre mnohé zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, je typické jednorazové dodanie spotrebiteľovi konkrétneho digitálneho obsahu, ako napríklad konkrétneho hudobného alebo obrazového súboru. Zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, naďalej podliehajú výnimke z práva na odstúpenie od zmluvy stanovenej v článku 16 prvom odseku písm. m) smernice 2011/83/EÚ, podľa ktorej spotrebiteľovi zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy po začatí plnenia zmluvy, ktorým môže byť napríklad stiahnutie alebo stríming obsahu, pokiaľ spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy počas lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že v dôsledku toho mu zaniká právo na odstúpenie od zmluvy. V prípade pochybností, či ide o zmluvu o dodávaní služieb alebo zmluvu o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, by sa mali uplatňovať pravidlá upravujúce právo na odstúpenie od zmluvy o dodávaní služieb.

(31)

Digitálny obsah a digitálne služby sa často dodávajú online na základe zmlúv, podľa ktorých spotrebiteľ neplatí úhradu ceny, ale poskytuje obchodníkovi svoje osobné údaje. Smernica 2011/83/EÚ sa už uplatňuje na zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči (t. j. dodanie online digitálneho obsahu), bez ohľadu na to, či spotrebiteľ zaplatil peňažnú úhradu ceny alebo poskytol osobné údaje. Uvedená smernica sa však uplatňuje iba na zmluvy o dodávaní služieb vrátane zmlúv o dodávaní digitálnych služieb, podľa ktorých spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaväzuje zaplatiť úhradu ceny. Uvedená smernica sa teda neuplatňuje na zmluvy o dodávaní digitálnych služieb, podľa ktorých spotrebiteľ poskytuje obchodníkovi osobné údaje bez úhrady ceny. Vzhľadom na podobnosti medzi nimi a zameniteľnosť platených digitálnych služieb a digitálnych služieb dodávaných výmenou za osobné údaje, by sa na ne mali vzťahovať rovnaké pravidlá podľa uvedenej smernice.

(32)

Mala by sa zabezpečiť jednotnosť medzi rozsahom uplatňovania smernice 2011/83/EÚ a smernice (EÚ) 2019/770, ktorá sa týka zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, na základe ktorých spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi osobné údaje.

(33)

Rozsah pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ by sa mal preto rozšíriť tak, aby sa týkal aj zmlúv, na základe ktorých obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať osobné údaje. Podobne ako v prípade zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, by sa uvedená smernica mala uplatňovať vždy vtedy, keď spotrebiteľ poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť obchodníkovi osobné údaje, okrem prípadov, keď osobné údaje poskytnuté spotrebiteľom spracúva výlučne obchodník na účely dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a obchodník uvedené údaje nespracúva na žiadny iný účel. Každé spracovanie osobných údajov by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16).

(34)

S cieľom zaručiť úplné zosúladenie so smernicou (EÚ) 2019/770, keď sa digitálny obsah a digitálne služby nedodávajú výmenou za úhradu ceny, smernica 2011/83/EÚ by sa nemala uplatňovať ani na situácie, v ktorých obchodník zbiera osobné údaje výlučne s cieľom dodržať právne požiadavky, ktoré sa naňho vzťahujú. Medzi takéto situácie môžu patriť napríklad prípady, v ktorých sa registrácia spotrebiteľa vyžaduje podľa platných právnych predpisov z dôvodu bezpečnosti a na účely identifikácie.

(35)

Smernica 2011/83/EÚ by sa nemala uplatňovať ani na situácie, keď obchodník zbiera iba metaúdaje, ako napríklad informácie týkajúce sa zariadenia spotrebiteľa alebo históriu prehľadávania, s výnimkou prípadu, keď sa takáto situácia považuje podľa vnútroštátneho práva za zmluvu. Nemala by sa uplatňovať ani na situácie, keď je spotrebiteľ bez uzavretia zmluvy s obchodníkom vystavený reklamám výlučne s cieľom získať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie uvedenej smernice na takéto situácie alebo inak regulovať situácie, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(36)

Pojem funkčnosť by sa mal chápať tak, že odkazuje na spôsoby, ktorými možno využívať digitálny obsah alebo digitálnu službu. Napríklad neprítomnosť alebo prítomnosť akýchkoľvek technických obmedzení, napríklad ochrany prostredníctvom správy digitálnych práv alebo regionálneho kódovania, by mohlo mať vplyv na schopnosť digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vykonávať všetky svoje funkcie s ohľadom na svoj účel. Pojem interoperabilita súvisí s tým, či a do akej miery je digitálny obsah alebo digitálna služba schopná fungovať s hardvérom alebo softvérom odlišným od tých, s ktorými sa digitálny obsah alebo digitálne služby rovnakého druhu bežne používajú. Úspešné fungovanie by napríklad mohlo zahŕňať schopnosť digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vymieňať si informácie s týmto iným softvérom alebo hardvérom a využívať vymieňané informácie. Pojem kompatibilita je vymedzený v smernici (EÚ) 2019/770.

(37)

V článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 8 smernice 2011/83/EÚ sa od obchodníkov vyžaduje, aby pri zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov a zmluvách uzavretých na diaľku získali predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy. V článku 14 ods. 4 písm. a) uvedenej smernice sa stanovuje zmluvná sankcia v prípade, ak obchodník nesplní túto požiadavku, konkrétne taká, že spotrebiteľ nemusí zaplatiť za dodané služby. Požiadavka na získanie predchádzajúceho výslovného súhlasu spotrebiteľa je vzhľadom na to relevantná iba pre služby vrátane digitálnych služieb dodávané za úhradu ceny. Preto je potrebné zmeniť článok 7 ods. 3 a článok 8 ods. 8 tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej musia obchodníci získať predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy o dodávaní služieb, na základe ktorých je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

(38)

V článku 16 prvom odseku písm. m) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy, pokiaľ ide o digitálny obsah, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, ak spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že tým stráca svoje právo na odstúpenie od zmluvy. V článku 14 ods. 4 písm. b) uvedenej smernice sa stanovuje zmluvná sankcia v prípade, ak obchodník nesplní túto požiadavku, konkrétne taká, že spotrebiteľ nemusí zaplatiť za použitý digitálny obsah. Požiadavka na získanie predchádzajúceho výslovného súhlasu a potvrdenia spotrebiteľa je vzhľadom na to relevantná iba pre digitálny obsah dodávaný za úhradu ceny. Preto je potrebné zmeniť článok 16 prvý odsek písm. m) tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej musia obchodníci získať predchádzajúci výslovný súhlas a potvrdenie spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy, na základe ktorých je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

(39)

V článku 7 ods. 4 smernice 2005/29/ES sa stanovujú požiadavky na informácie v prípade výzvy na kúpu výrobku za určitú cenu. Uvedené požiadavky na informácie sa uplatňujú už v štádiu reklamy, zatiaľ čo smernicou 2011/83/EÚ sa ukladajú rovnaké a ďalšie podrobnejšie požiadavky na informácie v neskoršom predzmluvnom štádiu (t. j. krátko pred tým, než spotrebiteľ uzavrie zmluvu). Vzhľadom na to sa môže od obchodníkov vyžadovať poskytnutie rovnakých informácií v štádiu reklamy (napríklad online reklama na mediálnom webovom sídle) a v predzmluvnom štádiu (napríklad na stránkach ich online webových obchodov).

(40)

Požiadavky na informácie podľa článku 7 ods. 4 smernice 2005/29/ES obsahujú aj informovanie spotrebiteľa o podmienkach obchodníka týkajúcich sa vybavovania sťažností. Zo zistení kontroly vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva vyplýva, že tieto informácie sú najrelevantnejšie v predzmluvnom štádiu, ktoré upravuje smernica 2011/83/EÚ. Požiadavka na poskytnutie uvedených informácií vo výzvach na kúpu v štádiu reklamy podľa smernice 2005/29/ES by sa preto mala vypustiť.

(41)

V článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83/EÚ sa od obchodníkov vyžaduje, aby spotrebiteľom poskytli predzmluvné informácie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy uvedeného v prílohe I časti B k uvedenej smernici. V článku 8 ods. 4 uvedenej smernice sa stanovujú jednoduchšie požiadavky na predzmluvné informácie v prípade, ak sa zmluva uzatvára prostriedkami komunikácie na diaľku, ktoré poskytujú obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií, ako napríklad telefonicky, prostredníctvom hlasových nákupných asistentov alebo cez SMS. Povinnými predzmluvnými informáciami, ktoré sa majú poskytovať na osobitnom prostriedku komunikácie na diaľku alebo prostredníctvom neho, sú informácie týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. h). Vzhľadom na to obsahujú aj poskytnutie vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy uvedeného v prílohe I časti B. Poskytnutie formulára na odstúpenie od zmluvy je však nemožné v prípade, ak sa zmluva uzavrela prostredníctvom telefónu alebo hlasového nákupného asistenta, a nemusí to byť technicky realizovateľné ľahko použiteľným spôsobom ani inými prostriedkami komunikácie na diaľku, ktoré sa uvádzajú v článku 8 ods. 4 Preto je vhodné vylúčiť ustanovenie o vzorovom formulári na odstúpenie od zmluvy z informácií, ktoré obchodníci majú poskytovať v každom prípade na osobitnom prostriedku komunikácie na diaľku používanom na uzatváranie zmluvy podľa článku 8 ods. 4 alebo prostredníctvom neho.

(42)

V článku 16 prvom odseku písm. a) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy o dodávaní služieb, ktorá bola v plnej miere splnená, ak sa plnenie zmluvy začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ potvrdil, že mu zanikne po dokončení plnenia zmluvy obchodníkom jeho právo na odstúpenie od zmluvy. V porovnaní s tým sa v článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 8 uvedenej smernice, ktoré sa zaoberajú povinnosťami obchodníka v situáciách, keď sa plnenie zmluvy začalo pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy, vyžaduje iba to, aby obchodníci získali predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa, ale nie potvrdenie, že po dokončení plnenia zmluvy mu zanikne právo na odstúpenie od zmluvy. Na zabezpečenie jednotnosti medzi uvedenými ustanoveniami je potrebné doplniť povinnosť v článku 7 ods. 3 a v článku 8 ods. 8 tak, aby obchodník získal od spotrebiteľa aj potvrdenie o tom, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniká po dokončení plnenia zmluvy, ak sa zmluvou ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť. Navyše znenie článku 16 prvého odseku písm. a) by sa malo zmeniť s cieľom zohľadniť zmeny v článku 7 ods. 3 a v článku 8 ods. 8 tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej obchodníci musia získať predchádzajúci výslovný súhlas a potvrdenie spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy o dodávaní služieb, ktorými sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť zaplatiť. Členské štáty by však mali mať možnosť neuplatňovať požiadavku na získanie potvrdenia od spotrebiteľa, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniká po dokončení plnenia zmluvy o dodávaní služieb, ak spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka o návštevu na účely vykonania opráv. V článku 16 prvom odseku písm. c) uvedenej smernice sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy, pokiaľ ide o zmluvy týkajúce sa dodania tovaru vyrobeného podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo tovaru vyrobeného jasne na mieru. Uvedená výnimka sa vzťahuje napríklad na výrobu a montáž nábytku na mieru v domácnosti spotrebiteľa, ak sa dodáva na základe jedinej kúpnej zmluvy.

(43)

Výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v článku 16 prvom odseku písm. b) smernice 2011/83/EÚ by sa takisto mala považovať za uplatniteľnú v prípade zmlúv na individuálne dodávky nesieťovej energie, pretože jej cena závisí od kolísania cien na komoditných trhoch alebo trhoch s energiou, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť a ktoré sa môžu vyskytnúť počas lehoty na odstúpenie od zmluvy.

(44)

V článku 14 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ sa stanovujú podmienky, za ktorých spotrebiteľ v prípade uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy neznáša náklady na poskytnutie služieb, poskytnutie verejnoprospešných služieb a dodanie digitálneho obsahu, ktorý nie je dodaný na hmotnom nosiči. Ak je splnená niektorá z uvedených podmienok, spotrebiteľ nemusí uhradiť cenu služby, verejných služieb či digitálneho obsahu prijatých pred uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ ide o digitálny obsah, jednou z týchto nekumulatívnych podmienok, konkrétne podľa článku 14 ods. 4 písm. b) bodu iii) je neposkytnutie potvrdenia o zmluve, ktoré zahŕňa potvrdenie o predchádzajúcom výslovnom súhlase spotrebiteľa so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdenia, že v dôsledku toho zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy. Uvedená podmienka však nie je zahrnutá do podmienok pre zánik práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 16 prvého odseku písm. m) uvedenej smernice, čo vytvára neistotu, pokiaľ ide o možnosť spotrebiteľov odvolať sa na článok 14 ods. 4 písm. b) bod iii), keď sú splnené ďalšie dve podmienky stanovené v článku 14 ods. 4 písm. b) a v dôsledku toho zaniká právo na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 16 prvým odsekom písm. m). Podmienka stanovená v článku 14 ods. 4 písm. b) bode iii) by sa preto mala doplniť do článku 16 prvého odseku písm. m), aby sa spotrebiteľovi umožnilo uplatniť si právo na odstúpenie od zmluvy, ak uvedená podmienka nebola splnená, a uplatniť si tak práva stanovené v článku 14 ods. 4

(45)

Obchodníci môžu personalizovať cenu svojich ponúk v prípade konkrétnych spotrebiteľov alebo konkrétnych kategórií spotrebiteľov na základe automatizovaného rozhodovania a profilovania správania spotrebiteľov, ktoré obchodníkom umožňuje posúdiť kúpnu silu spotrebiteľa. Spotrebitelia by preto mali byť jasne informovaní o tom, kedy je cena, ktorá im bola ponúknutá, personalizovaná na základe automatizovaného rozhodnutia, aby tak pri svojom rozhodovaní o kúpe mohli zohľadniť potenciálne riziká. Do smernice 2011/83/EÚ by sa preto mala doplniť osobitná požiadavka na informácie s cieľom informovať spotrebiteľa, keď je cena personalizovaná na základe automatizovaného rozhodovania. Táto požiadavka na informácie by sa nemala vzťahovať na techniky, ako je napríklad „dynamické“ oceňovanie alebo oceňovanie „v reálnom čase“, ktoré zahŕňajú veľmi flexibilné a rýchle upravovanie ceny v reakcii na požiadavky trhu, keď uvedené techniky nezahŕňajú personalizáciu založenú na automatizovanom rozhodovaní. Touto požiadavkou na informácie nie je dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, v ktorom sa okrem iného stanovuje, že právo jednotlivca nepodlieha automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu vrátane profilovania.

(46)

Vzhľadom na technologický vývoj je potrebné odstrániť odkaz na číslo faxu zo zoznamu prostriedkov komunikácie v článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2011/83/EÚ, keďže fax sa v súčasnosti používa zriedka a je do veľkej miery zastaraný.

(47)

Spotrebitelia sa pri rozhodovaní o kúpe čoraz viac spoliehajú na hodnotenia a odporúčania spotrebiteľov. Preto ak obchodníci poskytujú prístup k spotrebiteľským hodnoteniam výrobkov, mali by spotrebiteľov informovať, či sú zavedené procesy alebo postupy na zabezpečenie toho, že uverejnené hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí výrobky skutočne používali alebo zakúpili. Ak sú takéto procesy alebo postupy zavedené, obchodníci by mali poskytovať informácie o tom, ako sa vykonávajú kontroly, a poskytovať spotrebiteľom jasné informácie o tom, ako sa spracúvajú hodnotenia, napríklad či sa uverejňujú všetky hodnotenia, či už pozitívne, alebo negatívne, alebo či sú uvedené hodnotenia sponzorované alebo ovplyvnené zmluvným vzťahom s obchodníkom. Práve preto by sa zavádzanie spotrebiteľov vyhlásením, že hodnotenia výrobku poskytli spotrebitelia, ktorí skutočne používali alebo kúpili uvedený výrobok, malo považovať za nekalú obchodnú praktiku, ak sa nepodnikli žiadne náležité a primerané kroky na zabezpečenie toho, že tieto hodnotenia pochádzajú od takýchto spotrebiteľov. Takéto kroky by mohli zahŕňať technické prostriedky na overenie spoľahlivosti osoby, ktorá hodnotenie zverejňuje, napríklad požiadanie o informácie na overenie toho, či spotrebiteľ skutočne daný výrobok použil alebo kúpil.

(48)

Ustanoveniami tejto smernice zameranými na spotrebiteľské hodnotenia a odporúčania nie sú dotknuté bežné a oprávnené reklamné praktiky, akými sú zveličujúce vyhlásenia alebo vyhlásenia, ktoré nie sú mienené doslovne.

(49)

Obchodníkom by sa takisto malo zakázať, aby predkladali falošné hodnotenia a odporúčania spotrebiteľov, ako sú napríklad „lajky“ na sociálnych sieťach, alebo aby tým poverovali iné osoby s cieľom propagovať svoje výrobky, a rovnako by sa im malo zakázať manipulovať s hodnoteniami a odporúčaniami spotrebiteľov, ako je napríklad uverejňovanie len pozitívnych hodnotení a zmazávanie tých negatívnych. K takémuto postupu by mohlo dôjsť aj prostredníctvom extrapolácie sociálnych odporúčaní, keď je pozitívna interakcia používateľa s určitým online obsahom prepojená alebo prenesená na iný, ale súvisiaci obsah, čo vytvára zdanie, že tento užívateľ má pozitívny postoj aj k súvisiacemu obsahu.

(50)

Obchodníkom by sa malo zakázať druhotne predávať spotrebiteľom vstupenky na kultúrne a športové podujatia, ktoré získali prostredníctvom softvéru, ako sú napríklad takzvané boty, ktorý im umožňuje kupovať vstupenky nad rámec technických limitov uložených primárnym predajcom vstupeniek alebo obísť akékoľvek iné technické prostriedky, ktoré zaviedol primárny predajca s cieľom zaručiť dostupnosť vstupeniek pre všetkých jednotlivcov. Uvedeným zákazom nie sú dotknuté žiadne iné vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľov a na zabezpečenie kultúrnej politiky a širokého prístupu všetkých jednotlivcov ku kultúrnym a k športovým podujatiam, ako je napríklad regulácia cien vstupeniek v rámci ďalšieho predaja.

(51)

V článku 16 charty sa zaručuje sloboda podnikania v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Marketing tovarov v členských štátoch ako identických, ak majú v skutočnosti podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti, môže zavádzať spotrebiteľov a priviesť ich k prijatiu rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobili.

(52)

Takáto praktika sa teda môže na základe individuálneho posúdenia príslušných prvkov považovať za praktiku v rozpore so smernicou 2005/29/ES. S cieľom uľahčiť orgánom členských štátov pre ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť potravín uplatňovanie existujúceho práva Únie sa v oznámení Komisie z 29. septembra 2017 o uplatňovaní právnych predpisov Únie v oblasti potravín a ochrany spotrebiteľov v prípadoch dvojakej kvality výrobkov – konkrétny prípad potravín poskytlo usmernenie týkajúce sa uplatňovania súčasných predpisov Únie na problémy s potravinami dvojakej kvality. V tejto súvislosti Spoločné výskumné centrum Komisie predstavilo 25. apríla 2018 Rámec na výber a skúšky potravinových výrobkov na posúdenie vlastností súvisiacich s kvalitou: Harmonizovaná metodika skúšok na úrovni EÚ.

(53)

Pri presadzovaní práva sa však ukázalo, že v prípade neexistencie jasného ustanovenia by spotrebiteľom, obchodníkom a príslušným vnútroštátnym orgánom nemuselo byť jasné, ktoré obchodné praktiky by mohli byť v rozpore so smernicou 2005/29/ES. Preto by sa uvedená smernica mala zmeniť tak, aby sa ňou obchodníkom aj orgánom na presadzovanie práva zabezpečovala právna istota, a to jasným riešením uvádzania na trh tovaru ako identického s tovarom uvádzaným na trh v ďalších členských štátoch, v ktorých má takýto tovar podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Príslušné orgány by mali individuálne posudzovať a riešiť takéto praktiky v súlade so smernicou 2005/29/ES v znení zmien zavedených touto smernicou. Pri uskutočňovaní posúdenia by mal príslušný orgán zohľadniť, či takéto rozlíšenie je pre spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, právo obchodníka prispôsobiť tovar rovnakej značky pre rôzne geografické trhy v dôsledku legitímnych a objektívnych faktorov, ako sú vnútroštátne právo, dostupnosť alebo sezónnosť surovín alebo dobrovoľné stratégie na zlepšovanie prístupu k zdravým a výživným potravinám, ako aj právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu. Príslušné orgány by mali posúdiť, či je takéto rozlíšenie pre spotrebiteľov ľahko rozpoznateľné, a to zameraním sa na dostupnosť a primeranosť informácií. Je dôležité, aby boli spotrebitelia informovaní o rozdieloch medzi tovarmi z dôvodu legitímnych a objektívnych faktorov. Obchodníci by mali mať možnosť poskytovať takéto informácie rôznymi spôsobmi, ktoré umožňujú spotrebiteľom prístup k potrebným informáciám. Obchodníci by vo všeobecnosti mali uprednostňovať alternatívy k poskytovaniu informácií na označení tovaru. Mali by sa dodržiavať príslušné odvetvové predpisy Únie a predpisy o voľnom pohybe tovaru.

(54)

Hoci je predaj mimo prevádzkových priestorov legitímnym a zavedeným predajným kanálom rovnako ako predaj v prevádzkových priestoroch obchodníka a predaj na diaľku, niektoré osobitne agresívne alebo klamlivé marketingové alebo predajné praktiky v súvislosti s návštevami v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi, ako sa uvádzajú v článku 2 bode 8 smernice 2011/83/EÚ, môžu na spotrebiteľov vyvíjať nátlak na zakúpenie tovaru alebo služieb, ktoré by si inak nekúpili, alebo na zakúpenie predraženého tovaru, pri ktorom sa vyžaduje okamžitá platba. Takéto praktiky sú často zacielené na starších alebo inak zraniteľných spotrebiteľov. Niektoré členské štáty vnímajú tieto praktiky ako neželané a teda považujú za potrebné obmedziť určité formy a aspekty predaja mimo prevádzkových priestorov v zmysle smernice 2011/83/EÚ, ako sú agresívny a klamlivý marketing alebo predaj výrobku v súvislosti s nevyžiadanými návštevami v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi. Ak sa takéto obmedzenia prijímajú na inom základe, ako je ochrana spotrebiteľa, napríklad na základe verejného záujmu alebo rešpektovania súkromného života spotrebiteľov chráneného článkom 7 charty, nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2005/29/ES.

(55)

V súlade so zásadou subsidiarity a na uľahčenie presadzovania práva by sa malo objasniť, že smernicou 2005/29/ES nie je dotknutá sloboda členských štátov prijímať vnútroštátne ustanovenia s cieľom viac chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v ich domácnosti na účely ponúkania alebo predaja výrobkov alebo v súvislosti so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom, ktorým je propagácia alebo predaj výrobkov spotrebiteľom, ak sú takéto ustanovenia opodstatnené ochranou spotrebiteľa. Všetky takéto ustanovenia by mali byť primerané a nediskriminačné a nemali by zakazovať uvedené predajné kanály ako také. Vo vnútroštátnych ustanoveniach prijatých členskými štátmi by sa mohol napríklad vymedzovať čas dňa, keď nie sú povolené návštevy v domácnosti spotrebiteľov bez ich výslovnej žiadosti, alebo by sa tieto návštevy mohli zakazovať, ak spotrebiteľ jasne uviedol, že takéto návštevy sú neprijateľné, alebo by sa v nich mohol presne stanovovať postup platby. Okrem toho by sa v takýchto ustanoveniach mohlo stanovovať viac ochranných pravidiel v oblastiach harmonizovaných smernicou 2011/83/EÚ. Smernica 2011/83/EÚ by sa preto mala zmeniť tak, aby umožnila členským štátom prijať vnútroštátne opatrenia na poskytnutie dlhšieho obdobia na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a na uplatnenie výnimky z osobitných výnimiek z práva na odstúpenie od zmluvy. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby všetky vnútroštátne ustanovenia prijaté v tomto zmysle oznámili Komisii, takže Komisia bude môcť tieto informácie sprístupniť všetkým zainteresovaným stranám a monitorovať primeranosť a zákonnosť týchto opatrení.

(56)

Pokiaľ ide o agresívne a klamlivé praktiky v súvislosti s podujatiami organizovanými na iných miestach než v priestoroch obchodníka, smernicou 2005/29/ES nie sú dotknuté podmienky usadenia sa alebo režimov vydávania povolení, ktoré môžu ukladať obchodníkom členské štáty. Okrem toho uvedenou smernicou nie je dotknuté vnútroštátne zmluvné právo, a najmä pravidlá o platnosti, uzavieraní alebo účinkoch zmluvy. Agresívne a klamlivé praktiky v súvislosti s podujatiami organizovanými na iných miestach než v priestoroch obchodníka sa môžu zakázať na základe posúdenia jednotlivých prípadov podľa článkov 5 až 9 uvedenej smernice. Navyše príloha I k uvedenej smernici obsahuje všeobecný zákaz praktík, ktorými obchodník vytvára dojem, že nekoná na účely súvisiace s jeho obchodným povolaním, a praktík, ktoré vytvárajú dojem, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestory predtým, ako sa uzatvorí zmluva. Komisia by mala posúdiť, či súčasné predpisy poskytujú primeranú úroveň ochrany spotrebiteľov a primerané nástroje pre členské štáty na účinné riešenie takýchto praktík.

(57)

Táto smernica by nemala mať vplyv na aspekty vnútroštátneho zmluvného práva, ktoré ňou nie sú upravené. Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté vnútroštátne zmluvné právo upravujúce napríklad uzavretie alebo platnosť zmluvy v prípadoch, ako je absencia súhlasu alebo nepovolená obchodná činnosť.

(58)

S cieľom zabezpečiť, aby mali občania prístup k aktuálnym informáciám o svojich právach spotrebiteľa a mimosúdnych riešeniach sporov, by online kontaktné miesto, ktoré má zriadiť Komisia, malo byť čo najviac užívateľsky jednoduché, prispôsobené na použitie v mobilnom telefóne, ľahko dostupné a použiteľné pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím (takzvaný „dizajn pre všetkých“).

(59)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (17) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(60)

Keďže ciele tejto smernice, a to lepšie presadzovanie a modernizácia právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie vzhľadom na to, že daný problém sa týka celej Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

Vkladá sa tento článok:

2.

Článok 8 sa nahrádza takto:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).“ "

1.

V článku 2 sa prvý odsek mení takto:

2.

V článku 3 sa odseky 5 a 6 nahrádzajú takto:

3.

V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

4.

Článok 7sa mení takto:

5.

Vkladá sa tento článok:

6.

Článok 13 sa nahrádza takto:

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).“ "

7.

Príloha I sa mení takto:

1.

V článku 2 sa prvý odsek mení takto:

2.

Článok 3 sa mení takto:

3.

V článku 5 sa odsek 1 mení takto:

4.

Článok 6 sa mení takto:

5.

Vkladá sa tento článok:

6.

V článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:

7.

Článok 8 sa mení takto:

8.

Článok 9 sa mení takto:

9.

V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:

10.

V článku 13 sa dopĺňajú tieto odseky:

11.

Článok 14 sa mení takto:

12.

Článok 16 sa mení takto:

13.

Článok 24 sa nahrádza takto:

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).“ "

14.

V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:

15.

Príloha I sa mení takto:

a)

získať prístup k aktuálnym informáciám o ich právach spotrebiteľa v Únii, a to jasným, zrozumiteľným a ľahko dostupným spôsobom, a

b)

podať sťažnosť prostredníctvom platformy na riešenie sporov online zriadenej podľa nariadenia (EÚ) č. 524/2013 a príslušnému centru siete európskych spotrebiteľských centier v závislosti od zúčastnených strán.

a)

podujatia organizované na iných miestach, ako sú prevádzkové priestory obchodníka, a

b)

prípady tovarov, ktoré sa uvádzajú na trh ako identické, ale majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti, vrátane toho, či by tieto prípady mali podliehať prísnejším požiadavkám vrátane zákazu uvedeného v prílohe I k smernici 2005/29/ES a či sú potrebné podrobnejšie ustanovenia o informáciách o rozdielnosti tovarov.

(1)

V článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (3) sa stanovujú veľmi všeobecné požiadavky týkajúce sa štrukturálnych prvkov krytých dlhopisov. Tieto požiadavky sú obmedzené na potrebu vyžadovať, aby boli kryté dlhopisy emitované úverovou inštitúciou, ktorá má registrované sídlo v členskom štáte, a na to, aby podliehali osobitnému verejnému dohľadu a mechanizmu dvojitej ochrany. Vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa týmito otázkami zaoberajú a regulujú ich omnoho podrobnejšie. Tieto vnútroštátne rámce obsahujú aj ďalšie štrukturálne ustanovenia, a to najmä pravidlá týkajúce sa zloženia krycieho súboru, kritérií oprávnenosti aktív, možnosti zoskupovať aktíva, povinností v oblastiach transparentnosti a ohlasovania a pravidiel týkajúcich sa zmierňovania rizika likvidity. Prístupy členských štátov k regulácii sa líšia aj vo svojej podstate. V niektorých členských štátoch neexistuje žiadny osobitný vnútroštátny rámec pre kryté dlhopisy. V dôsledku toho kľúčové štrukturálne prvky, ktoré majú spĺňať kryté dlhopisy emitované v Únii, ešte nie sú stanovené v práve Únie.

(2)

V článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) sa k podmienkam, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, dopĺňajú ďalšie podmienky na získanie preferenčného zaobchádzania, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, ktoré umožňujú úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov mať menší kapitál než v prípade investovania do iných aktív. Keďže tieto dodatočné požiadavky zvyšujú úroveň harmonizácie krytých dlhopisov v rámci Únie, slúžia na konkrétny účel stanovenia podmienok, ktoré sa majú spĺňať, aby investori do krytých dlhopisov získali takéto preferenčné zaobchádzanie, a nie sú uplatniteľné mimo rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Iné právne akty Únie, ako sú delegované nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (5) a (EÚ) 2015/61 (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (7), takisto odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v smernici 2009/65/ES ako na odkaz na určenie krytých dlhopisov, ktoré využívajú preferenčné zaobchádzanie pre investorov do krytých dlhopisov podľa uvedených aktov. Znenie uvedených aktov sa však líši podľa ich účelu a predmetu úpravy, a preto sa pojem „krytý dlhopis“ nepoužíva konzistentne.

(4)

Celkovo vzaté, zaobchádzanie s krytými dlhopismi možno z pohľadu podmienok na investovanie do krytých dlhopisov považovať za harmonizované. V celej Únii však existuje nedostatok harmonizácie z pohľadu podmienok na emisiu krytých dlhopisov, a to má viacero dôsledkov. Po prvé, preferenčné zaobchádzanie sa udeľuje rovnako nástrojom, ktoré sú vo svojej podstate, ako aj úrovňou rizika a ochranou investorov odlišné. Po druhé, rozdiely medzi vnútroštátnymi rámcami alebo neexistencia takéhoto rámca a neexistencia spoločne dohodnutého vymedzenia pojmu „krytý dlhopis“ by mohli vytvárať prekážky rozvoja skutočne integrovaného jednotného trhu s krytými dlhopismi. Po tretie, rozdiely v zárukách, ktoré sa poskytujú vo vnútroštátnych predpisoch, by mohli vytvárať riziká pre finančnú stabilitu, pretože kryté dlhopisy s rôznymi úrovňami ochrany investorov môžu byť kúpené v celej Únii a môžu využívať preferenčné zaobchádzanie na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iných právnych aktov Únie.

(5)

Harmonizáciou niektorých aspektov vnútroštátnych rámcov založených na určitých najlepších postupoch, by sa preto mal zabezpečiť bezproblémový a trvalý rozvoj dobre fungujúcich trhov s krytými dlhopismi v Únii a mali by sa obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Takouto harmonizáciou založenou na zásadách by sa mal vytvoriť spoločný základ pre emisiu všetkých krytých dlhopisov v Únii. Harmonizácia si vyžaduje, aby všetky členské štáty zaviedli rámce pre kryté dlhopisy, čo by tiež malo uľahčiť rozvoj trhov s krytými dlhopismi v tých členských štátoch, v ktorých neexistujú. Takýto trh by zabezpečil stabilný zdroj financovania pre úverové inštitúcie, ktoré by na tomto základe mali lepšie predpoklady poskytovať cenovo dostupné hypotekárne úvery pre spotrebiteľov a podniky a investorom by umožnili alternatívne bezpečné investície.

(6)

Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) vo svojom odporúčaní z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (8) vyzval príslušné vnútroštátne orgány a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9), aby určili najlepšie postupy, pokiaľ ide o kryté dlhopisy, a aby podporili harmonizáciu vnútroštátnych rámcov. Takisto odporučil, aby EBA koordinoval opatrenia prijaté príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä v súvislosti s kvalitou a oddelením krycích súborov, oddelením krytých dlhopisov od úpadku, rizikami spojenými s aktívami a záväzkami, ktoré majú vplyv na krycie súbory, a so zverejňovaním zloženia krycích súborov. V uvedenom odporúčaní takisto vyzval EBA, aby počas obdobia dvoch rokov monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov, ktoré EBA identifikoval, s cieľom posúdiť potrebu legislatívnych opatrení a podávať správy ESRB a Komisii.

(7)

V decembri 2013 si Komisia vyžiadala poradenstvo od EBA v súlade s článkom 503 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(8)

EBA v správe sprevádzajúcej jeho stanovisko z 1. júla 2014 reagoval na odporúčanie ESRB z 20. decembra 2012 a na žiadosť Komisie o poradenstvo z decembra 2013 a odporučil vyššiu mieru konvergencie vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov, ako aj rámcov dohľadu nad krytými dlhopismi, aby sa ešte viac podporilo jednotné preferenčné zaobchádzanie s krytými dlhopismi z hľadiska rizikových váh v Únii.

(9)

EBA podľa požiadaviek ESRB dva roky monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov stanovených v uvedenom odporúčaní. Na základe tohto monitorovania EBA predložil ESRB, Rade a Komisii 20. decembra 2016 druhé stanovisko a správu o krytých dlhopisoch (10). V uvedenej správe dospel k záveru, že na zabezpečenie konzistentnejšieho vymedzenia pojmov a regulačného zaobchádzania s krytými dlhopismi v Únii je potrebná ďalšia harmonizácia. V správe takisto dospel k záveru, že harmonizácia by mala vychádzať z existujúcich dobre fungujúcich trhov v niektorých členských štátoch.

(10)

Kryté dlhopisy tradične emitujú úverové inštitúcie. Samotným účelom krytých dlhopisov je poskytovať financovanie úverov a jednou z kľúčových činností úverových inštitúcií je poskytovať úvery vo veľkom rozsahu. V súlade s tým, aby kryté dlhopisy mohli využívať preferenčné zaobchádzanie podľa práva Únie, vyžaduje sa, aby ich emitovali úverové inštitúcie.

(11)

Tým, že sa emisia krytých dlhopisov obmedzí iba na úverové inštitúcie, sa zabezpečuje, že emitent má potrebné znalosti na riadenie kreditného rizika týkajúceho sa úverov v krycom súbore. Takisto sa tým zabezpečí, aby emitent podliehal kapitálovým požiadavkám, ktoré chránia investorov v rámci mechanizmu dvojitej ochrany, ktorý investorovi, ako aj protistrane derivátovej zmluvy priznáva nárok voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči krycím aktívam. Obmedzenie emitovania krytých dlhopisov iba na úverové inštitúcie preto zabezpečuje, že kryté dlhopisy zostávajú bezpečným a efektívnym nástrojom financovania, čím sa prispieva k ochrane investorov a finančnej stabilite, čo sú dôležité ciele verejnej politiky vo všeobecnom záujme. To je tiež v súlade s prístupom dobre fungujúcich vnútroštátnych trhov, na ktorých je povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám.

(12)

Preto je vhodné, aby iba úverové inštitúcie v zmysle ich vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 boli podľa práva Únie oprávnené emitovať kryté dlhopisy. Špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú charakteristické tým, že neprijímajú vklady, ale prijímajú iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, a ako také patria do vymedzenia pojmu „úverová inštitúcia“ ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Bez toho, aby boli dotknuté pomocné činnosti povolené podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú inštitúcie, ktoré poskytujú výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru vrátane financovania úverov kúpených od iných úverových inštitúcií. Hlavným účelom tejto smernice je regulovať podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie emitovať kryté dlhopisy ako nástroj financovania, a to stanovením požiadaviek na produkty a vytvorením osobitného dohľadu nad produktom, ktorému úverové inštitúcie podliehajú, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov.

(13)

Existencia mechanizmu dvojitej ochrany je základným konceptom a prvkom mnohých existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy. Je tiež kľúčovým znakom krytých dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Je preto potrebné spresniť tento koncept tak, aby sa zabezpečilo, že investori a protistrany derivátových zmlúv v celej Únii si uplatnia pohľadávku tak voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči krycím aktívam podľa harmonizovaných podmienok.

(14)

Oddelenie od úpadku by takisto malo patriť medzi základné znaky krytých dlhopisov, aby sa zabezpečilo, že investori do krytých dlhopisov dostanú k dátumu splatnosti dlhopisu svoje prostriedky späť. Automatické zosplatnenie v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta môže narušiť poradie investorov do krytých dlhopisov. Preto je dôležité zabezpečiť, aby investori do krytých dlhopisov dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie. Oddelenie od úpadku je preto priamo prepojené s mechanizmom dvojitej ochrany, a preto by takisto malo patriť medzi hlavné znaky rámca pre kryté dlhopisy.

(15)

Ďalším hlavným znakom existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy je požiadavka, aby krycie aktíva boli vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru. Krycie aktíva sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré sa týkajú nároku na platbu a zabezpečenia takýchto krycích aktív. Je preto vhodné stanoviť všeobecné znaky týkajúce sa kvality oprávnených krycích aktív.

(16)

Aktíva uvedené v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali považovať za oprávnené krycie aktíva v rámci krytých dlhopisov. Krycie aktíva, ktoré už nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 129 ods. 1 uvedeného nariadenia, by mali byť naďalej považované za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú požiadavky tejto smernice. Ostatné krycie aktíva podobne vysokej kvality môžu byť tiež oprávnené podľa tejto smernice za predpokladu, že takéto krycie aktíva spĺňajú požiadavky tejto smernice vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na aktíva poskytnuté ako zabezpečenie zabezpečujúce nárok na platbu. V prípade fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie by sa ich vlastníctvo malo zaznamenávať vo verejnom registri s cieľom zabezpečiť ich vymožiteľnosť. Ak verejný register neexistuje, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov, ktorá je porovnateľná s formou, ktorú poskytuje verejný register zaťažených fyzických aktív. Ak členské štáty využijú takúto alternatívnu formu certifikácie, mali by tiež stanoviť postup zavádzania zmien v zázname vlastníctva a nárokov. Expozície voči úverovým inštitúciám by mali byť oprávnenými krycími aktívami podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo b) tejto smernice v závislosti na tom, či spĺňajú požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Expozície voči poisťovniam by mali tiež byť oprávnenými krycími aktívami podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Úvery pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES (11) alebo úvery zaručené týmito verejnými podnikmi môžu byť oprávnené krycie aktíva za predpokladu, že verejné podniky poskytujú základné verejné služby na zachovanie kritických spoločenských činností.

Okrem toho by takéto verejné podniky mali poskytovať svoje služby na základe koncesie alebo povolenia od orgánu verejnej moci, podliehať verejnému dohľadu a mať dostatočné právomoci na vytváranie príjmov na zabezpečenie svojej platobnej spôsobilosti. Ak členské štáty rozhodnú, že vo svojich vnútroštátnych rámcoch povolia aktíva vo forme úverov pre verejné podniky alebo aktíva zabezpečené týmito podnikmi, mali by náležite zvážiť možný vplyv takýchto aktív na hospodársku súťaž. Nezávisle od ich vlastníctva by sa úverové inštitúcie a poisťovne nemali považovať za verejné podniky. Členské štáty by navyše mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych rámcoch určité aktíva vylúčiť z oprávnenosti na zaradenie do krycieho súboru. Aby mohli investori do krytých dlhopisov lepšie posúdiť riziko programu krytých dlhopisov, členské štáty by mali taktiež stanoviť pravidlá diverzifikácie rizík v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou počtu úverov alebo expozícií v krycom súbore a počtu protistrán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodnej úrovni granularity a významnej koncentrácie, ktorá sa vyžaduje podľa ich vnútroštátneho práva.

(17)

Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne znaky, ktorých cieľom je vždy chrániť investorov. Tieto znaky zahŕňajú požiadavku, aby si investori do krytých dlhopisov mohli uplatniť nárok nielen voči emitentovi, ale aj voči aktívam v krycom súbore. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom sa líšia od prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom by sa nemali zameriavať na zabezpečenie prudenciálneho zdravia emitujúcej inštitúcie, ale ich cieľom by mala byť skôr ochrana investorov prostredníctvom uloženia osobitných požiadaviek na samotný krytý dlhopis. Okrem osobitnej požiadavky na používanie krycích aktív vysokej kvality je takisto vhodné regulovať všeobecné požiadavky na znaky krycieho súboru s cieľom ešte viac posilniť ochranu investorov. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať osobitné pravidlá zamerané na ochranu krycieho súboru, ako sú pravidlá pre oddelenie krycích aktív. Toto oddelenie možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napríklad v súvahe, prostredníctvom účelovo vytvoreného subjektu alebo inými prostriedkami. Účelom oddelenia krycích aktív je však dosiahnuť, aby boli zo zákona mimo dosahu veriteľov, ktorí nie sú investormi do krytých dlhopisov.

(18)

Umiestnenie aktív poskytnutých ako zabezpečenie by sa malo tiež regulovať, aby sa zabezpečilo presadenie práv investorov. Je rovnako dôležité, aby členské štáty stanovili pravidlá pre zloženie krycieho súboru. V tejto smernici by sa navyše mali určiť požiadavky na krytie, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov povoliť rôzne prostriedky na zmiernenie rizika, ako napríklad pokiaľ ide o menové a úrokové sadzby. Výpočet krytia a podmienky, za ktorých môžu byť derivátové zmluvy zahrnuté do krycieho súboru, by mali byť tiež vymedzené v záujme zabezpečenia, aby krycie súbory podliehali spoločným normám pre vysokú kvalitu v celej Únii. Výpočet krytia by sa mal riadiť nominálnou zásadou pre istinu. Členské štáty by mali mať možnosť použiť inú metódu výpočtu než na základe nominálnej zásady za predpokladu, že daná iná metóda je obozretnejšia, to znamená, že nemá za následok vyšší ukazovateľ krytia, v ktorom sú krycie aktíva čitateľom a záväzky krytých dlhopisov sú menovateľom. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať úroveň nadmerného zabezpečenia krytých dlhopisov, ktoré emitovali úverové inštitúcie umiestnené v dotknutom členskom štáte, ktorá je vyššia než požiadavka na krytie stanovená v tejto smernici.

(19)

Viacero členských štátov už vyžaduje, aby osoba monitorujúca krycí súbor vykonávala osobitné úlohy týkajúce sa kvality oprávnených aktív a zabezpečovala dodržiavanie vnútroštátnych požiadaviek na krytie. Preto je dôležité v záujme harmonizovania zaobchádzania s krytými dlhopismi v celej Únii jasne vymedziť úlohy a zodpovednosti osoby monitorujúcej krycí súbor, ak sa jej existencia vyžaduje vo vnútroštátnom rámci. Existencia osoby monitorujúcej krycí súbor nezbavuje príslušné vnútroštátne orgány zodpovednosti, pokiaľ ide o verejný dohľad nad krytými dlhopismi, najmä čo sa týka súladu s požiadavkami stanovenými v ustanoveniach vnútroštátneho práva transponujúceho túto smernicu.

(20)

V článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje viacero podmienok, ktoré musia spĺňať kryté dlhopisy zabezpečené subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou. Jedna z uvedených podmienok sa týka rozsahu, v akom je možné použiť uvedený typ krycieho aktíva, a obmedzuje použitie takýchto štruktúr na 10 % hodnoty nesplatených krytých dlhopisov. Na uplatňovanie uvedenej podmienky môžu príslušné orgány v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 udeliť výnimku. V preskúmaní Komisie týkajúcom sa vhodnosti uvedenej výnimky sa dospelo k záveru, že možnosť používať sekuritizačné nástroje alebo kryté dlhopisy ako krycie aktíva na emitovanie krytých dlhopisov by mala byť povolená len pre iné kryté dlhopisy (ďalej len „štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov“) a mala by byť povolená bez obmedzenia s ohľadom na hodnotu nesplatených krytých dlhopisov. S cieľom zaručiť optimálnu úroveň transparentnosti by krycie súbory pre externe emitované kryté dlhopisy nemali obsahovať interne emitované kryté dlhopisy od rôznych úverových inštitúcií v rámci tej istej skupiny. Naviac, keďže používanie štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov poskytuje výnimku z limitov pre expozície úverových inštitúcií stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, interne a externe emitované kryté dlhopisy by sa v čase emisie mali kvalifikovať do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo do 2. stupňa kreditnej kvality v prípade následnej zmeny stupňa kreditnej kvality schválenou príslušnými orgánmi. Ak interne alebo externe emitované kryté dlhopisy prestanú spĺňať uvedenú požiadavku, interne emitované kryté dlhopisy sa už nekvalifikujú ako oprávnené aktíva podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v dôsledku toho externe emitované kryté dlhopisy z príslušného krycieho súboru nespadajú pod výnimku uvedenú v článku 129 ods. 1b uvedeného nariadenia.

Ak uvedené interne emitované kryté dlhopisy už nespĺňajú požiadavku na príslušný stupeň kreditnej kvality, mali by byť aj tak oprávnenými krycími aktívami na účely tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú všetky požiadavky stanovené v tejto smernici, a preto by malo byť takisto možné, aby externe emitované kryté dlhopisy zabezpečené vo forme uvedených interne emitovaných krytých dlhopisov alebo iných aktív, ktoré sú v súlade s touto smernicou, používali označenie „európsky krytý dlhopis“. Členské štáty by mali mať možnosť povoliť používanie takýchto štruktúr. Z toho vyplýva, že aby bola uvedená možnosť účinne dostupná pre úverové inštitúcie patriace do skupiny, ktorá sa nachádza v rôznych členských štátoch, všetky príslušné členské štáty by mali uvedenú možnosť uplatniť a príslušné ustanovenie transponovať do svojho práva.

(21)

Malé úverové inštitúcie čelia pri emitovaní krytých dlhopisov ťažkostiam, keďže zriadenie programov krytých dlhopisov so sebou často prináša vysoké počiatočné náklady. Na trhoch s krytými dlhopismi je tiež mimoriadne dôležitá likvidita, ktorá je vo veľkej miere určovaná objemom nesplatených dlhopisov. V záujme umožnenia emisie krytých dlhopisov menšími úverovými inštitúciami je preto vhodné umožniť spoločné financovanie dvomi alebo viacerými úverovými inštitúciami. Umožnilo by to zoskupovanie krycích aktív viacerými úverovými inštitúciami ako krycích aktív pre kryté dlhopisy emitované jedinou úverovou inštitúciou a uľahčilo by to emisiu krytých dlhopisov v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistuje dobre rozvinutý trh s krytými dlhopismi. Požiadavky na používanie dohôd o spoločnom financovaní by mali zabezpečiť, že krycie aktíva, ktoré sú predané alebo, ak členský štát umožnil túto možnosť, prevedené prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (12) na emitujúce úverové inštitúcie, budú spĺňať požiadavky na oprávnenosť a oddelenie krycích aktív podľa práva Únie.

(22)

Transparentnosť krycieho súboru zabezpečujúceho krytý dlhopis je zásadnou súčasťou tohto druhu finančného nástroja, pretože zvyšuje porovnateľnosť a umožňuje investorom vykonávať potrebné hodnotenie rizika. Právo Únie zahŕňa pravidlá týkajúce sa vypracovania, schvaľovania a šírenia prospektu, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov, alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa v členskom štáte alebo v ňom pôsobiacom. Vnútroštátni zákonodarcovia a účastníci trhu doteraz vyvinuli viaceré iniciatívy dopĺňajúce takéto právo Únie týkajúce sa informácií, ktoré sa majú zverejňovať investorom do krytých dlhopisov. Je však nevyhnutné v práve Únie bližšie určiť minimálnu spoločnú úroveň informácií, ku ktorej by mali mať prístup investori pred nákupom alebo v čase nákupu krytých dlhopisov. Členským štátom by malo byť umožnené doplniť uvedené minimálne požiadavky o dodatočné ustanovenia.

(23)

Kľúčovým prvkom zabezpečenia ochrany investorov do krytých dlhopisov je zmierňovanie rizika likvidity nástroja. To má zásadný význam pre zabezpečenie včasného splatenia záväzkov z krytých dlhopisov. Preto je vhodné zaviesť vankúš likvidity krycieho súboru na riešenie rizík nedostatku likvidity, ako sú napríklad nesúlad splatností a úrokových sadzieb, prerušenia platieb, riziká zmiešania peňažných tokov, platobné záväzky z derivátových zmlúv a ostatné prevádzkové záväzky splatné v rámci programu krytých dlhopisov. Úverová inštitúcia sa môže dostať do situácií, v ktorých je ťažké splniť požiadavku na vankúš likvidity krycieho súboru, napríklad v časoch stresu, keď sa vankúš použije na krytie záporných tokov. Príslušné orgány určené podľa tejto smernice by mali monitorovať dodržiavanie požiadavky na vankúš likvidity krycieho súboru a v prípade potreby prijať opatrenia, aby zabezpečili, že úverová inštitúcia dodržiava požiadavku na vankúš. Vankúš likvidity pre krycí súbor sa od všeobecných požiadaviek na likviditu stanovených úverovým inštitúciám v súlade s inými právnymi aktmi Únie líši, keďže sa vzťahuje priamo na krycí súbor a jeho cieľom je zmierniť riziká likvidity, ktoré sú preň špecifické. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť umožniť vhodnú interakciu s požiadavkami na likviditu stanovenými v iných právnych aktoch Únie, ktoré slúžia na odlišné ciele než vankúš likvidity krycieho súboru. Členské štáty by preto mali mať možnosť rozhodnúť, že až do dňa zmeny uvedených právnych aktov Únie je požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru uplatniteľná iba v prípade, ak podľa práva Únie nie je počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú ďalšie požiadavky na likviditu, úverovej inštitúcii uložená žiadna iná takáto ďalšia požiadavka.

Takéto rozhodnutia by mali zamedziť tomu, aby úverové inštitúcie podliehali povinnosti kryť tie isté záporné toky rôznymi likvidnými aktívami v rovnakom období. Možnosť členských štátov rozhodnúť, aby sa vankúš likvidity krycieho súboru neuplatňoval, by sa mala opätovne posúdiť v kontexte budúcich zmien požiadaviek pre úverové inštitúcie na likviditu podľa práva Únie vrátane uplatniteľného delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Riziká likvidity by sa mohli riešiť inými prostriedkami než poskytovaním likvidných aktív, napríklad emitovaním krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, pri ktorých spúšťače reagujú na nedostatok likvidity alebo stres. V takýchto prípadoch by členské štáty mali mať možnosť umožniť výpočet vankúša likvidity na základe konečného dátumu splatnosti krytého dlhopisu, berúc do úvahy možné predĺženia splatnosti, ak spúšťače reagujú na riziká likvidity. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť umožniť, aby sa požiadavky na likviditu krycieho súboru nevzťahovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie, ak prichádzajúce platby sú zmluvne splatné pred odchádzajúcimi platbami a sú medzitým umiestnené medzi vysoko likvidné aktíva.

(24)

Vo viacerých členských štátoch boli s cieľom riešiť potenciálne riziká likvidity vrátane nesúladu splatností vyvinuté inovačné štruktúry pre profily splatnosti. Uvedené štruktúry zahŕňajú možnosť predĺženia plánovanej splatnosti krytého dlhopisu o určitý čas alebo povolenia peňažným tokom prejsť od krycích aktív priamo k investorom do krytých dlhopisov. V záujme harmonizovania štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti v celej Únii je dôležité, aby sa stanovili podmienky, za ktorých členské štáty môžu povoliť tieto štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby neboli príliš zložité a aby nevystavovali investorov vyšším rizikám. Dôležitým prvkom uvedených podmienok je zabezpečiť, aby úverová inštitúcia nemohla predlžovať splatnosť na základe vlastného uváženia. Predĺženie splatnosti by malo byť umožnené len vtedy, keď nastanú objektívne a jasne vymedzené spúšťacie udalosti stanovené vo vnútroštátnom práve alebo sa očakáva, že nastanú v blízkej budúcnosti. Takéto spúšťače by mali byť zamerané na zabránenie zlyhaniu, napríklad riešenie nedostatku likvidity, zlyhania trhu alebo narušenia trhu. Predĺžením splatnosti by sa mohla tiež uľahčiť riadna likvidácia úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy, pričom by sa umožnilo predĺženie splatnosti v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie v snahe zabrániť rýchlemu predaju aktív za akúkoľvek cenu.

(25)

Existencia rámca osobitného verejného dohľadu je prvkom vymedzujúcim kryté dlhopisy podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V uvedenej smernici sa však neurčuje povaha a obsah takého dohľadu alebo orgány, ktoré by mali byť zodpovedné za vykonávanie takého dohľadu. Preto je nevyhnutné, aby základné prvky takého verejného dohľadu nad krytými dlhopismi boli harmonizované a aby sa jasne stanovili úlohy a zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich takýto dohľad.

(26)

Keďže verejný dohľad nad krytými dlhopismi je odlišný od dohľadu nad úverovými inštitúciami v Únii, členské štáty by mali mať možnosť vymenovať príslušné vnútroštátne orgány na vykonávanie verejného dohľadu nad krytými dlhopismi, ktoré sú iné ako príslušné orgány, ktoré vykonávajú všeobecný dohľad nad úverovou inštitúciou. V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri uplatňovaní verejného dohľadu nad krytými dlhopismi v celej Únii je však potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi úzko spolupracovali s tými príslušnými orgánmi, ktoré vykonávajú všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami, ako aj prípadne s orgánom pre riešenie krízových situácií.

(27)

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi by mal zahŕňať udelenie povolenia úverovým inštitúciám emitovať kryté dlhopisy. Keďže len úverovým inštitúciám by malo byť povolené emitovať kryté dlhopisy, získanie povolenia pôsobiť ako úverová inštitúcia by malo predstavovať predbežnú podmienku pre udelenie uvedeného povolenia. Keďže v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, je úlohou Európskej centrálnej banky udeľovať povolenie úverovým inštitúciám v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (13), len orgány určené podľa tejto smernice by mali mať právomoc udeľovať povolenie emitovať kryté dlhopisy a vykonávať verejný dohľad nad krytými dlhopismi. Táto smernica by preto mala stanoviť podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa práva Únie, získať povolenie na výkon činnosti emitovania krytých dlhopisov.

(28)

Rozsah povolenia by sa mal vzťahovať na program krytých dlhopisov. Uvedený program by mal podliehať dohľadu podľa tejto smernice. Úverová inštitúcia môže mať viac ako jeden program krytých dlhopisov. V takom prípade by sa pre každý program malo vyžadovať samostatné povolenie. Program krytých dlhopisov môže zahŕňať jeden alebo viac krycích súborov. Viaceré krycie súbory alebo rôzne emisie [rôzne medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ďalej len „ISIN“)] v rámci toho istého programu krytých dlhopisov nemusia nevyhnutne indikovať existenciu viacerých samostatných programov krytých dlhopisov.

(29)

Keď sa začnú uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, by sa v prípade existujúcich programov krytých dlhopisov nemalo vyžadovať získanie nového povolenia. Pokiaľ ide o kryté dlhopisy emitované podľa existujúcich programov krytých dlhopisov po dátume začatia uplatňovania ustanovení vnútroštátneho práva transponujúcich túto smernicu, by však úverové inštitúcie mali dodržiavať všetky požiadavky stanovené v tejto smernici. Nad takýmto dodržiavaním požiadaviek by mali vykonávať dohľad príslušné orgány určené podľa tejto smernice ako súčasť verejného dohľadu nad krytými dlhopismi. Členské štáty by mohli poskytnúť usmernenia podľa vnútroštátneho práva k spôsobu, ako procesne vykonať posúdenie dodržiavania požiadaviek po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica. Príslušné orgány by mali mať možnosť preskúmať program krytých dlhopisov a posúdiť, či je potrebná zmena povolenia pre daný program. Dôvodom takejto potreby zmeny by mohli byť podstatné zmeny v obchodnom modeli úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, napríklad po zmene vnútroštátneho rámca pre kryté dlhopisy alebo rozhodnutiach úverovej inštitúcie. Takéto zmeny by sa mohli považovať za podstatné, ak si vyžadujú opätovné posúdenie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie na emisiu krytých dlhopisov.

(30)

Ak členský štát stanoví vymenovanie osobitného správcu, mal by mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa kompetencií takýchto osobitných správcov a prevádzkových požiadaviek pre nich. Tieto pravidlá by mohli vylučovať možnosť, aby osobitný správca prijímal vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od spotrebiteľov a retailových investorov, avšak mohli by umožňovať výber vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov len od profesionálnych investorov.

(31)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností uložených úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy a s cieľom zabezpečiť podobné zaobchádzanie a dodržiavanie súladu v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaviedli správne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali mať tiež možnosť stanoviť namiesto správnych sankcií trestné sankcie. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú stanoviť trestné sankcie, by mali oznámiť príslušné ustanovenia trestného práva Komisii.

(32)

Správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom týchto sankcií alebo opatrení, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, povinnostiam príslušných orgánov vykonávajúcich verejný dohľad nad krytými dlhopismi týkajúcim sa uverejňovania, právomociam ukladať sankcie a úrovniam správnych peňažných sankcií, ktoré môžu byť uložené. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uložení správnych sankcií alebo iných správnych opatrení by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť výnimky z práva na vypočutie, pokiaľ ide o iné správne opatrenia než sú správne sankcie. Každá takáto výnimka by sa mala obmedziť na prípady bezprostredného nebezpečenstva, v ktorých je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany, akými sú investori do krytých dlhopisov, alebo s cieľom zabrániť závažnému poškodeniu finančného systému alebo takéto poškodenie napraviť. V takých prípadoch by mal adresát dostať príležitosť byť vypočutý až po uložení opatrenia.

(33)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a úrovne týchto sankcií zohľadňovali všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie správnych sankcií alebo iných správnych opatrení v celej Únii. Členské štáty by mohli zahrnúť správne opatrenia vo vzťahu k predĺženiu splatnosti do štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti. Ak členské štáty stanovia takéto opatrenia, tieto opatrenia by mohli príslušným orgánom umožniť zrušenie predĺženia splatnosti a mohli by stanoviť podmienky takéhoto zrušenia na účely riešenia situácie, keď úverová inštitúcia predĺži splatnosť v rozpore s objektívnymi spúšťačmi stanovenými vo vnútroštátnom práve, alebo s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a ochranu investorov.

(34)

S cieľom zistiť prípadné porušenia požiadaviek pre emisiu krytých dlhopisov a ich uvádzanie na trh by príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a účinnými mechanizmami na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každej osoby alebo subjektu negatívne postihnutých výkonom uvedených právomocí a mechanizmov.

(35)

Príslušné orgány, ktoré vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi, by mali disponovať aj právomocou ukladať správne sankcie a prijímať iné správne opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najširší rozsah reakcie po porušení a predísť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú takéto opatrenia podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako správna sankcia alebo iné správne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici aj ďalšie sankcie.

(36)

Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov sa vyznačujú tým, že podliehajú podrobnej regulácii na vnútroštátnej úrovni a dohľadu nad emisiami krytých dlhopisov a programami krytých dlhopisov na zabezpečenie trvalého dodržania práv investorov do krytých dlhopisov. Tento dohľad zahŕňa priebežné monitorovanie znakov programu, požiadavky na krytie a kvalitu krycieho súboru. Základným prvkom ochrany investorov je primeraná úroveň informácií pre investorov o regulačnom rámci upravujúcom emisiu krytých dlhopisov. Preto je vhodné zabezpečiť, aby príslušné orgány uverejňovali pravidelné informácie o ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a o spôsobe, akým vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

(37)

Kryté dlhopisy sa v súčasnosti v Únii uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami, z ktorých niektoré sú etablované, zatiaľ čo iné nie. Zdá sa preto vhodné umožniť úverovým inštitúciám, ktoré emitujú kryté dlhopisy v Únii, používať pri predaji krytých dlhopisov investorom z Únie aj z tretej krajiny osobitné označenie „európsky krytý dlhopis“, a to pod podmienkou, že uvedené kryté dlhopisy spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici. Ak takéto kryté dlhopisy spĺňajú aj požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, úverové inštitúcie by mali mať možnosť používať označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“. Toto označenie, ktoré naznačuje, že boli splnené osobitné dodatočné požiadavky, v dôsledku ktorých sa dosiahla posilnená a dobre zrozumiteľná kvalita, môže byť atraktívne aj v členských štátoch s etablovanými vnútroštátnymi označeniami. Cieľom označení „európsky krytý dlhopis“ a „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ je uľahčiť investorom posudzovať kvalitu krytých dlhopisov, a tak zvýšiť ich atraktívnosť ako investičného nástroja v rámci Únie i mimo nej. Použitie uvedených dvoch označení by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si svoje vnútroštátne rámce pre názvy a označenia súčasne s uvedenými dvoma označeniami.

(38)

V záujme posúdenia uplatňovania tejto smernice by Komisia mala v úzkej spolupráci s EBA monitorovať vývoj krytých dlhopisov v Únii a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni ochrany investorov a vývoji na trhoch s krytými dlhopismi. Táto správa by sa mala sústrediť aj na vývoj týkajúci sa aktív slúžiacich ako zabezpečenie pre emisiu krytých dlhopisov. Keďže používanie štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti narastá, Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade tiež správu o fungovaní štruktúr krytých dlhopisov s možnosťou predĺženia splatnosti a o rizikách a prínosoch vyplývajúcich z emisie takýchto krytých dlhopisov.

(39)

Ako dodatočný nástroj pre banky na financovanie reálnej ekonomiky navrhli účastníci trhu a ďalšie subjekty novú triedu finančných nástrojov pod názvom „európske zabezpečené dlhové cenné papiere“, ktoré sú kryté aktívami, ktoré sú rizikovejšie než verejné expozície a hypotéky a ktoré nie sú oprávnenými krycími aktívami podľa tejto smernice. Komisia uskutočnila 3. októbra 2017 konzultácie s EBA na účely posúdenia rozsahu, v akom by európske zabezpečené dlhové cenné papiere mohli využívať najlepšie postupy definované orgánom EBA pre tradičné kryté dlhopisy, primeraného zaobchádzania s rizikom európskych zabezpečených dlhových cenných papierov a možného vplyvu emisií európskych zabezpečených dlhových cenných papierov na súvahy bánk z hľadiska úrovní zaťaženosti. V nadväznosti na tieto konzultácie EBA vydal 24. júla 2018 správu. Popri správe EBA uverejnila Komisia 12. októbra 2018 štúdiu. V štúdii Komisie a správe EBA sa dospelo k záveru, že je potrebné ďalšie posúdenie, napríklad v oblasti regulačného zaobchádzania. Komisia by preto mala naďalej posudzovať, či by pre európske zabezpečené dlhové cenné papiere bol vhodný legislatívny rámec, a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich zisteniach spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(40)

V súčasnosti neexistuje žiadny režim rovnocennosti na uznávanie krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách zo strany Únie s výnimkou prudenciálneho kontextu, keď sa dlhopisom niektorých tretích krajín za určitých podmienok udelí preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa likvidity. Komisia by preto mala v úzkej spolupráci s EBA posúdiť potrebu a význam možného zavedenia režimu rovnocennosti, pokiaľ ide o emitentov krytých dlhopisov a investorov do krytých dlhopisov z tretích krajín. Komisia by mala najneskôr do dvoch rokov po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, predložiť Európskemu parlamentu a Rade k tejto problematike správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(41)

Kryté dlhopisy sa vyznačujú stanovenou splatnosťou v dĺžke niekoľkých rokov. Je preto nevyhnutné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby kryté dlhopisy, ktoré boli emitované pred 8. júlom 2022, neboli dotknuté. Kryté dlhopisy emitované pred uvedeným dátumom by preto mali naďalej spĺňať požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a mali by byť vyňaté z väčšiny nových požiadaviek stanovených v tejto smernici. Takéto kryté dlhopisy by malo byť aj naďalej možné uvádzať ako kryté dlhopisy za predpokladu, že ich súlad s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako sa uplatňuje k dátumu ich emisie, a s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa na ne vzťahujú, podlieha dohľadu zo strany príslušných orgánov určených podľa tejto smernice. Takýto dohľad by sa nemal vzťahovať na požiadavky tejto smernice, z ktorých sú takéto kryté dlhopisy vyňaté. V niektorých členských štátoch sú emisie ISIN otvorené na dlhšie obdobie, čo umožňuje, aby kryté dlhopisy boli emitované nepretržite pod daným kódom s cieľom zvýšiť objem (veľkosť emisie) daného krytého dlhopisu (navyšované emisie). Prechodné opatrenia by sa mali vzťahovať na navyšované emisie krytých dlhopisov v rámci emisií ISIN, ktoré boli otvorené pred 8. júlom 2022, s výhradou niekoľkých obmedzení.

(42)

V dôsledku stanovenia jednotného rámca pre kryté dlhopisy by sa mal zmeniť opis krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V smernici 2014/59/EÚ sa kryté dlhopisy vymedzujú odkazom na článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Vzhľadom na to, že uvedené vymedzenie by sa malo zmeniť, smernica 2014/59/EÚ by sa mala takisto zmeniť. Okrem toho, aby sa predišlo ovplyvneniu krytých dlhopisov emitovaných v súlade s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES pred 8. júlom 2022, uvedené kryté dlhopisy by sa mali naďalej uvádzať ako kryté dlhopisy až do ich splatnosti. Smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(43)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (14) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(44)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločného rámca pre kryté dlhopisy, ktorým sa zabezpečí, aby štrukturálne vlastnosti krytých dlhopisov v celej Únii zodpovedali nižšiemu rizikovému profilu odôvodňujúcemu preferenčné zaobchádzanie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby ďalej rozvíjať trh s krytými dlhopismi a podporiť cezhraničné investície v Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(45)

Uskutočnili sa konzultácie s Európskou centrálnou bankou, ktorá vydala stanovisko 22. augusta 2018.

(46)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (15) a 12. októbra 2018 vydal stanovisko.

(47)

Úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy spracúvajú významné množstvo osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť vždy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16). Podobne aj spracúvanie osobných údajov EBA keď, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vedie centrálnu databázu správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré mu oznamujú príslušné vnútroštátne orgány, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (17),

(1)

V článku 39 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/892 (2) sa stanovuje, že dodatočné dovozné clo uvedené v článku 182 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 možno uplatňovať na výrobky a počas období uvedených v prílohe VII k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu. Dodatočné dovozné clo sa musí uplatňovať, ak množstvo akýchkoľvek výrobkov prepustených do voľného obehu v ktoromkoľvek z období uplatňovania stanovených v uvedenej prílohe prekročí spúšťací objem dovozu v roku pre daný výrobok. Dodatočné dovozné clá sa neuložia, ak je nepravdepodobné, že by dovoz narušil trh Únie, alebo ak by účinky boli neprimerané plánovanému cieľu.

(1)

V súlade s článkom 182 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa spúšťacie objemy dovozu na účely možného uplatňovania dodatočných dovozných ciel na niektoré druhy ovocia a zeleniny zakladajú na údajoch o dovoze a údajoch o domácej spotrebe za predchádzajúce tri roky. Spúšťacie objemy pre určité druhy ovocia a zeleniny by sa na roky 2020 a 2021 mali stanoviť na základe údajov, ktoré oznámili členské štáty za roky 2016, 2017 a 2018.

(2)

Vzhľadom na to, že obdobie uplatňovania možných dodatočných dovozných ciel stanovených v prílohe VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/892 sa pre celý rad výrobkov začína 1. januára, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2020, a preto by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

(1)

V súlade s článkom 16 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 834/2007 niekoľko členských štátov predložilo Komisii a ostatným členským štátom dokumentáciu týkajúcu sa určitých látok v záujme ich povolenia a zahrnutia do príloh I, II, VI a VIII k nariadeniu Komisie (ES) č. 889/2008 (2). Uvedenú dokumentáciu preskúmala expertná skupina pre technické poradenstvo v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby (Expert group for technical advice on organic production, EGTOP) a Komisia.

(2)

Vo svojich odporúčaniach týkajúcich sa hnojív (3) skupina EGTOP okrem iného konštatovala, že látky „biouhlie“, „odpad z mäkkýšov a vaječné škrupiny“ a „kyselina humínová a fulvínová“ sú v súlade s cieľmi a so zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa uvedené látky mali zahrnúť do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 889/2008. Skupina EGTOP takisto odporučila objasniť vymedzenie pojmu „uhličitan vápenatý“ uvedené v danej prílohe.

(3)

Vo svojich odporúčaniach týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín (4) skupina EGTOP okrem iného konštatovala, že látky „maltodextrín“, „peroxid vodíka“, „terpény (eugenol, geraniol a tymol)“, „chlorid sodný“, „cerevisan“ a pyretríny z iných rastlín ako Chrysanthemum cinerariaefolium sú v súlade s cieľmi a so zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa uvedené látky mali zahrnúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 889/2008. Skupina EGTOP okrem toho vydala odporúčania týkajúce sa štruktúry uvedenej prílohy.

(4)

Vo svojich odporúčaniach týkajúcich sa krmív (5) skupina EGTOP okrem iného konštatovala, že látky „guarová guma“ ako kŕmna doplnková látka, „extrakt z gaštana jedlého“ ako senzorická doplnková látka a „bezvodný betaín“ pre monogastrické zvieratá a len prírodného alebo organického pôvodu sú v súlade s cieľmi a so zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa uvedené látky mali zahrnúť do prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 889/2008. Odkaz na niektoré doplnkové látky do siláže je v uvedenej prílohe nejasný a treba ho objasniť, aby sa zabránilo nejasnostiam.

(5)

Vo svojich odporúčaniach týkajúcich sa potravín (6) skupina EGTOP okrem iného konštatovala, že látky „glycerol“ ako zvlhčovadlo v gélových kapsulách a v poťahu tabliet, „bentonit“ ako technologická pomocná látka, „kyselina (+)–L–mliečna a hydroxid sodný“ ako technologická pomocná látka pri extrakcii rastlinných bielkovín a „prášok z gumy tara“ ako zahusťovadlo, „chmeľový extrakt a extrakt z borovicovej živice“ pri výrobe cukru sú v súlade s cieľmi a so zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa uvedené látky mali zahrnúť do prílohy VIII k nariadeniu (ES) č. 889/2008. Skupina EGTOP okrem toho odporučila, aby sa v prípade prášku z gumy tara, lecitínov, glycerolu, karobovej gumy, gumy gellan, arabskej gumy, guarovej gumy a karnaubského vosku požadovala ich výroba ekologickým spôsobom. S cieľom poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie sa tejto novej požiadavke by sa prevádzkovateľom malo poskytnúť trojročné prechodné obdobie.

(6)

V prílohe VIIIa k nariadeniu (ES) č. 889/2008 niektoré odkazy na názvy doplnkových látok nie sú presné a musia sa objasniť, aby sa zabránilo nejasnostiam.

(7)

Nariadenie (ES) č. 889/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu,

1.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

3.

Príloha VI sa nahrádza textom uvedeným v prílohe III k tomuto nariadeniu.

4.

Príloha VIII sa nahrádza textom uvedeným v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

5.

Príloha VIIIa sa nahrádza textom uvedeným v prílohe V k tomuto nariadeniu.