ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 302
European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
22. novembra 2019

Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

ROKOVACIE PORIADKY

 

 

Európsky parlament

 

*

Rokovací poriadok – 9. volebné obdobie – Júl 2019

1

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) č. 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003 ( Ú. v. EÚ L 170, 25.6.2019 )

129

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.

II Nelegislatívne akty

ROKOVACIE PORIADKY

Európsky parlament

22.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 302/1

ROKOVACÍ PORIADOK

9. volebné obdobie

Júl 2019

Poznámka pre čitateľa:

Rokovací poriadok bol v súlade s rozhodnutiami Parlamentu o používaní rodovo neutrálneho jazyka v jeho dokumentoch upravený tak, aby zohľadňoval usmernenia v tejto veci, schválené skupinou na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť 11. apríla 2018.

Výklady rokovacieho poriadku (podľa článku 236) sa uvádzajú kurzívou.

OBSAH

HLAVA I

POSLANCI, ORGÁNY PARLAMENTU A POLITICKÉ SKUPINY 11

KAPITOLA 1

 POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU 11

Článok 1

 Európsky parlament 11

Článok 2

 Nezávislosť mandátu 12

Článok 3

 Preskúmanie osvedčení o zvolení 12

Článok 4

 Trvanie poslaneckého mandátu 13

Článok 5

 Výsady a imunity 13

Článok 6

 Zbavenie imunity 14

Článok 7

 Ochrana výsad a imunity 14

Článok 8

 Naliehavé opatrenie predsedu Parlamentu v záujme potvrdenia imunity 15

Článok 9

 Imunitné konanie 15

Článok 10

 Pravidlá správania 16

Článok 11

 Finančné záujmy poslancov a register transparentnosti 17

Článok 12

 Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 18

Článok 13

 Pozorovatelia 18

KAPITOLA 2

 DRŽITELIA NAJVYŠŠÍCH FUNKCIÍ V PARLAMENTE 18

Článok 14

 Dočasný predseda 18

Článok 15

 Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia 18

Článok 16

 Voľba predsedu Parlamentu – otvárací prejav 19

Článok 17

 Voľba podpredsedov Parlamentu 19

Článok 18

 Voľba kvestorov 19

Článok 19

 Funkčné obdobie držiteľov najvyšších funkcií 19

Článok 20

 Uvoľnené funkcie 20

Článok 21

 Predčasné ukončenie výkonu funkcie 20

KAPITOLA 3

 ORGÁNY A ICH PÔSOBNOSŤ 20

Článok 22

 Pôsobnosť predsedu Parlamentu 20

Článok 23

 Pôsobnosť podpredsedov Parlamentu 20

Článok 24

 Zloženie Predsedníctva 21

Článok 25

 Pôsobnosť Predsedníctva 21

Článok 26

 Zloženie Konferencie predsedov 22

Článok 27

 Pôsobnosť Konferencie predsedov 22

Článok 28

 Pôsobnosť kvestorov 23

Článok 29

 Konferencia predsedov výborov 23

Článok 30

 Konferencia predsedov delegácií 23

Článok 31

 Kontinuita funkcie počas obdobia volieb 23

Článok 32

 Informačná povinnosť Predsedníctva a Konferencie predsedov 23

KAPITOLA 4

 POLITICKÉ SKUPINY 23

Článok 33

 Ustanovenie a rozpustenie politických skupín 23

Článok 34

 Činnosť a právne postavenie politických skupín 24

Článok 35

 Medziskupiny 25

Článok 36

 Nezaradení poslanci 25

Článok 37

 Zasadací poriadok v rokovacej sále 25

HLAVA II

LEGISLATÍVNE A ROZPOČTOVÉ POSTUPY, POSTUPY UDELENIA ABSOLUTÓRIA A INÉ POSTUPY 26

KAPITOLA 1

 LEGISLATÍVNE POSTUPY - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA 26

Článok 38

 Ročné plánovanie 26

Článok 39

 Dodržiavanie základných práv 26

Článok 40

 Overovanie právneho základu 27

Článok 41

 Delegovanie legislatívnej právomoci a prenesenie vykonávacej právomoci 27

Článok 42

 Overovanie zlučiteľnosti z finančného hľadiska 27

Článok 43

 Posudzovanie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality 28

Článok 44

 Prístup k dokumentom a poskytovanie informácií Parlamentu 28

Článok 45

 Zastúpenie Parlamentu na zasadaniach Rady 28

Článok 46

 Právo Parlamentu predkladať návrhy 28

Článok 47

 Žiadosti o predloženie návrhov adresované Komisii 29

Článok 48

 Posudzovanie právne záväzných aktov 29

Článok 49

 Urýchlenie legislatívnych postupov 30

Článok 50

 Legislatívne postupy týkajúce sa iniciatív pochádzajúcich od iných inštitúcií než Komisie alebo z členských štátov 30

KAPITOLA 2

 POSTUP VO VÝBORE 30

Článok 51

 Legislatívne správy 30

Článok 52

 Zjednodušený postup 31

Článok 53

 Nelegislatívne správy 31

Článok 54

 Iniciatívne správy 31

Článok 55

 Vypracovanie správ 32

Článok 56

 Stanoviská výborov 32

Článok 57

 Postup pridružených výborov 33

Článok 58

 Postup spoločných výborov 34

KAPITOLA 3

 RIADNY LEGISLATÍVNY POSTUP 34

ODDIEL 1 –

PRVÉ ČÍTANIE 34

Článok 59

 Hlasovanie v Parlamente – prvé čítanie 34

Článok 60

 Vrátenie veci gestorskému výboru 35

Článok 61

 Opätovné predloženie veci Parlamentu 36

Článok 62

 Dohoda v prvom čítaní 36

ODDIEL 2 –

DRUHÉ ČÍTANIE 36

Článok 63

 Predloženie pozície Rady 36

Článok 64

 Predĺženie lehôt 36

Článok 65

 Postup v gestorskom výbore 37

Článok 66

 Predloženie Parlamentu 37

Článok 67

 Hlasovanie v Parlamente – druhé čítanie 37

Článok 68

 Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady 38

Článok 69

 Dohoda v druhom čítaní 38

ODDIEL 3 –

MEDZIINŠTITUCIONÁLNE ROKOVANIA V RÁMCI RIADNEHO LEGISLATÍVNEHO POSTUPU 39

Článok 70

 Všeobecné ustanovenia 39

Článok 71

 Rokovania pred prvým čítaním v Parlamente 39

Článok 72

 Rokovania pred prvým čítaním v Rade 39

Článok 73

 Rokovania pred druhým čítaním v Parlamente 39

Článok 74

 Priebeh rokovaní 40

ODDIEL 4 –

ZMIEROVACÍ POSTUP A TRETIE ČÍTANIE 40

Článok 75

 Predĺženie lehôt 40

Článok 76

 Zvolanie Zmierovacieho výboru 40

Článok 77

 Delegácia v Zmierovacom výbore 40

Článok 78

 Spoločný návrh 41

ODDIEL 5 –

UKONČENIE POSTUPU 41

Článok 79

 Podpis a uverejnenie prijatých aktov 41

KAPITOLA 4

 OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONZULTAČNÝ POSTUP 41

Článok 80

 Zmenený návrh právne záväzného aktu 41

Článok 81

 Pozícia Komisie k pozmeňujúcim návrhom 42

Článok 82

 Hlasovanie v Parlamente 42

Článok 83

 Postup po prijatí pozície Parlamentu 42

Článok 84

 Opätovné predloženie veci Parlamentu 42

KAPITOLA 5

 ÚSTAVNÉ OTÁZKY 42

Článok 85

 Riadna revízia zmluvy 42

Článok 86

 Zjednodušená revízia zmluvy 43

Článok 87

 Zmluvy o pristúpení 43

Článok 88

 Vystúpenie z Únie 43

Článok 89

 Porušenie základných zásad a hodnôt členským štátom 44

Článok 90

 Zloženie Parlamentu 44

Článok 91

 Posilnená spolupráca medzi členskými štátmi 44

KAPITOLA 6

 ROZPOČTOVÉ POSTUPY 45

Článok 92

 Viacročný finančný rámec 45

Článok 93

 Ročný rozpočtový postup 45

Článok 94

 Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu 45

Článok 95

 Rozpočtový zmierovací postup 46

Článok 96

 Prijatie rozpočtu s konečnou platnosťou 46

Článok 97

 Systém predbežných dvanástin 46

Článok 98

 Plnenie rozpočtu 47

Článok 99

 Absolutórium Komisii za plnenie rozpočtu 47

Článok 100

 Ďalšie postupy udelenia absolutória 47

Článok 101

 Medziinštitucionálna spolupráca 47

KAPITOLA 7

 VNÚTORNÉ ROZPOČTOVÉ POSTUPY 47

Článok 102

 Odhad rozpočtu Parlamentu 47

Článok 103

 Postup pri zostavovaní odhadu rozpočtu Parlamentu 48

Článok 104

 Právomoc týkajúca sa výdavkov a ich uhrádzania, schvaľovania účtovnej závierky a udeľovania absolutória 48

KAPITOLA 8

 POSTUP SÚHLASU 48

Článok 105

 Postup súhlasu 48

KAPITOLA 9

 INÉ POSTUPY 49

Článok 106

 Postup pri vydávaní stanovísk k výnimkám pre prijatie eura 49

Článok 107

 Postupy týkajúce sa dialógu medzi sociálnymi partnermi 49

Článok 108

 Postup pri preskúmaní plánovaných dobrovoľných dohôd 49

Článok 109

 Kodifikácia 50

Článok 110

 Prepracovanie 50

KAPITOLA 10

 DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY 51

Článok 111

 Delegované akty 51

Článok 112

 Vykonávacie akty a opatrenia 52

Článok 113

 Preskúmanie v rámci postupu pridružených výborov alebo postupu spoločných výborov 53

HLAVA III

MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY 53

KAPITOLA 1

 MEDZINÁRODNÉ DOHODY 53

Článok 114

 Medzinárodné dohody 53

Článok 115

 Predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodných dohôd alebo zaujatie pozície Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody 54

KAPITOLA 2

 ZASTÚPENIE ÚNIE NAVONOK A SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA 55

Článok 116

 Osobitní zástupcovia 55

Článok 117

 Medzinárodné zastúpenie 55

KAPITOLA 3

 ODPORÚČANIA K VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE 55

Článok 118

 Odporúčania o vonkajších politikách Únie 55

Článok 119

 Porada s Parlamentom a poskytovanie informácií Parlamentu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky 56

Článok 120

 Porušovanie ľudských práv 56

HLAVA IV

TRANSPARENTNOSŤ ČINNOSTI 56

Článok 121

 Transparentnosť činnosti Parlamentu 56

Článok 122

 Prístup verejnosti k dokumentom 56

Článok 123

 Prístup do Parlamentu 57

HLAVA V

VZŤAHY S INÝMI INŠTITÚCIAMI A ORGÁNMI 58

KAPITOLA 1

 VYMENOVANIA 58

Článok 124

 Voľba predsedu Komisie 58

Článok 125

 Voľba Komisie 58

Článok 126

 Viacročné plánovanie 59

Článok 127

 Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii 59

Článok 128

 Vymenovanie sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora Európskej únie 60

Článok 129

 Vymenovanie členov Dvora audítorov 60

Článok 130

 Vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky 60

Článok 131

 Vymenovanie do orgánov v oblasti správy hospodárskych vecí 60

KAPITOLA 2

 VYHLÁSENIA 61

Článok 132

 Vyhlásenia Komisie, Rady a Európskej rady 61

Článok 133

 Vyhlásenia, ktoré vysvetľujú rozhodnutia Komisie 61

Článok 134

 Vyhlásenia Dvora audítorov 62

Článok 135

 Vyhlásenia Európskej centrálnej banky 62

KAPITOLA 3

 PARLAMENTNÉ OTÁZKY 62

Článok 136

 Otázky na ústne zodpovedanie s rozpravou 62

Článok 137

 Hodina otázok 63

Článok 138

 Otázky na písomné zodpovedanie 63

Článok 139

 Väčšie interpelácie na písomné zodpovedanie 64

Článok 140

 Otázky na písomné zodpovedanie pre Európsku centrálnu banku 64

Článok 141

 Otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií 64

KAPITOLA 4

 SPRÁVY OSTATNÝCH INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV 65

Článok 142

 Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov 65

KAPITOLA 5

 UZNESENIA A ODPORÚČANIA 65

Článok 143

 Návrhy uznesení 65

Článok 144

 Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu 66

KAPITOLA 6

 PORADA S OSTATNÝMI INŠTITÚCIAMI A ORGÁNMI 67

Článok 145

 Porada s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom 67

Článok 146

 Porada s Výborom regiónov 67

Článok 147

 Žiadosti adresované európskym agentúram 67

KAPITOLA 7

 MEDZIINŠTITUCIONÁLNE DOHODY 67

Článok 148

 Medziinštitucionálne dohody 67

KAPITOLA 8

 ŽALOBY NA SÚDNOM DVORE EURÓPSKEJ ÚNIE 68

Článok 149

 Konanie na Súdnom dvore Európskej únie 68

HLAVA VI

VZŤAHY S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI 69

Článok 150

 Výmena informácií, kontakty a vzájomné poskytovanie vybavenia 69

Článok 151

 Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) 69

Článok 152

 Konferencie parlamentov 69

HLAVA VII

ZASADANIA 70

KAPITOLA 1

 ZASADANIA PARLAMENTU 70

Článok 153

 Volebné obdobie, zasadania, schôdze, rokovania 70

Článok 154

 Zvolanie Parlamentu 70

Článok 155

 Miesto rokovaní Parlamentu a schôdzí výborov 70

Článok 156

 Účasť poslancov na rokovaniach 70

KAPITOLA 2

 PROGRAM PRÁCE PARLAMENTU 71

Článok 157

 Návrh programu 71

Článok 158

 Schválenie programu a jeho zmena 71

Článok 159

 Rokovanie v pléne bez pozmeňujúcich návrhov a bez rozpravy 71

Článok 160

 Stručná prezentácia 72

Článok 161

 Mimoriadna rozprava 72

Článok 162

 Tematická rozprava na žiadosť politickej skupiny 72

Článok 163

 Naliehavý postup 73

Článok 164

 Spoločná rozprava 73

Článok 165

 Lehoty 73

KAPITOLA 3

 VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PRE PRIEBEH ROKOVANÍ 73

Článok 166

 Prístup do rokovacej sály 73

Článok 167

 Jazyky 73

Článok 168

 Prechodné opatrenia 74

Článok 169

 Doručovanie dokumentov 74

Článok 170

 Elektronické spracúvanie dokumentov 74

Článok 171

 Pridelenie rečníckeho času a zoznam rečníkov 74

Článok 172

 Jednominútové vystúpenia 75

Článok 173

 Osobné vyhlásenia 76

Článok 174

 Predchádzanie mareniu postupov 76

KAPITOLA 4

 OPATRENIA, KTORÉ SA MAJÚ PRIJAŤ V PRÍPADE NEDODRŽIAVANIA PRAVIDIEL SPRÁVANIA POSLANCOV 76

Článok 175

 Okamžité opatrenia 76

Článok 176

 Sankcie 77

Článok 177

 Vnútorné odvolacie postupy 78

KAPITOLA 5

 UZNÁŠANIASCHOPNOSŤ, POZMEŇUJÚCE NÁVRHY A HLASOVANIE 78

Článok 178

 Uznášaniaschopnosť 78

Článok 179

 Prahové hodnoty 78

Článok 180

 Predkladanie a prednes pozmeňujúcich návrhov 79

Článok 181

 Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov 80

Článok 182

 Postup pri hlasovaní 81

Článok 183

 Poradie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch 81

Článok 184

 Filtrovanie pozmeňujúcich návrhov pléna vo výbore 82

Článok 185

 Hlasovanie po častiach 82

Článok 186

 Hlasovacie právo 82

Článok 187

 Hlasovanie 82

Článok 188

 Záverečné hlasovanie 83

Článok 189

 Rovnosť hlasov 83

Článok 190

 Hlasovanie podľa mien 83

Článok 191

 Tajné hlasovanie 84

Článok 192

 Používanie elektronického hlasovacieho zariadenia 84

Článok 193

 Spory týkajúce sa hlasovania 84

Článok 194

 Vysvetlenia hlasovania 84

KAPITOLA 6

 PROCEDURÁLNE NÁMIETKY A PROCEDURÁLNE NÁVRHY 85

Článok 195

 Procedurálne námietky 85

Článok 196

 Procedurálne návrhy 85

Článok 197

 Návrh žiadajúci vyhlásenie veci za neprípustnú 86

Článok 198

 Vrátenie veci výboru 86

Článok 199

 Uzavretie rozpravy 86

Článok 200

 Odloženie rozpravy alebo hlasovania 86

Článok 201

 Prerušenie alebo skončenie rokovania 87

KAPITOLA 7

 VEREJNÝ ZÁZNAM Z ROKOVANIA 87

Článok 202

 Zápisnica 87

Článok 203

 Prijaté texty 87

Článok 204

 Doslovný zápis 88

Článok 205

 Audiovizuálny záznam rokovania 88

HLAVA VIII

VÝBORY A DELEGÁCIE 88

KAPITOLA 1

 VÝBORY 88

Článok 206

 Zriaďovanie stálych výborov 88

Článok 207

 Osobitné výbory 88

Článok 208

 Vyšetrovacie výbory 89

Článok 209

 Zloženie výborov 90

Článok 210

 Úlohy výborov 91

Článok 211

 Kompetenčné spory 91

Článok 212

 Podvýbory 91

Článok 213

 Predsedníctvo výboru 91

Článok 214

 Koordinátori výborov 92

Článok 215

 Tieňoví spravodajcovia 92

Článok 216

 Schôdze výborov 92

Článok 217

 Zápisnice zo schôdzí výborov 93

Článok 218

 Hlasovanie vo výbore 93

Článok 219

 Ustanovenia o rokovaniach v pléne, ktoré sa vzťahujú na výbory 93

Článok 220

 Hodina otázok vo výbore 93

Článok 221

 Postup konzultácie výboru o dôverných informáciách na schôdzi výboru za zatvorenými dverami 94

Článok 222

 Verejné vypočutia a rozpravy o iniciatívach občanov 94

KAPITOLA 2

 MEDZIPARLAMENTNÉ DELEGÁCIE 95

Článok 223

 Zriaďovanie medziparlamentných delegácií a ich pôsobnosť 95

Článok 224

 Spoločné parlamentné výbory 96

Článok 225

 Spolupráca s Parlamentným zhromaždením Rady Európy 96

HLAVA IX

PETÍCIE 96

Článok 226

 Petičné právo 96

Článok 227

 Preskúmanie petícií 98

Článok 228

 Návštevy na účely zistenia potrebných skutočností 98

Článok 229

 Oznámenie o petíciách 99

Článok 230

 Iniciatíva občanov 99

HLAVA X

OMBUDSMAN 99

Článok 231

 Voľba ombudsmana 99

Článok 232

 Činnosť ombudsmana 100

Článok 233

 Odvolanie ombudsmana z funkcie 100

HLAVA XI

SEKRETARIÁT PARLAMENTU 101

Článok 234

 Sekretariát Parlamentu 101

HLAVA XII

PRÁVOMOCI A POVINNOSTI SÚVISIACE S EURÓPSKYMI POLITICKÝMI STRANAMI A EURÓPSKYMI POLITICKÝMI NADÁCIAMI 101

Článok 235

 Právomoci a povinnosti súvisiace s európskymi politickými stranami a európskymi politickými nadáciami 101

HLAVA XIII

UPLATŇOVANIE A ZMENA ROKOVACIEHO PORIADKU 102

Článok 236

 Uplatňovanie rokovacieho poriadku 102

Článok 237

 Zmena rokovacieho poriadku 103

HLAVA XIV

RÔZNE USTANOVENIA 103

Článok 238

 Symboly Únie 103

Článok 239

 Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti 103

Článok 240

 Neukončené záležitosti 103

Článok 241

 Korigendá 104

PRÍLOHA I

KÓDEX SPRÁVANIA POSLANCOV EURÓPSKEHO PARLAMENTU V OBLASTI FINANČNÝCH ZÁUJMOV A KONFLIKTOV ZÁUJMOV 105

PRÍLOHA II

KÓDEX VHODNÉHO SPRÁVANIA POSLANCOV EURÓPSKEHO PARLAMENTU PRI VÝKONE ICH FUNKCIÍ 109

PRÍLOHA III

KRITÉRIÁ PRE OTÁZKY NA PÍSOMNÉ ZODPOVEDANIE PODĽA ČLÁNKOV 138, 140 A 141 110

PRÍLOHA IV

USMERNENIA A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ, KTORÉ SA MAJÚ DODRŽIAVAŤ PRI VÝBERE ZÁLEŽITOSTÍ, KTORÉ SA MAJÚ ZARADIŤ DO PROGRAMU ROZPRAVY O PRÍPADOCH PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV, DEMOKRACIE A ZÁSAD PRÁVNEHO ŠTÁTU PODĽA ČLÁNKU 144 111

PRÍLOHA V

POSTUP POSUDZOVANIA A PRIJÍMANIA ROZHODNUTÍ O UDELENÍ ABSOLUTÓRIA 112

PRÍLOHA VI

PÔSOBNOSŤ STÁLYCH VÝBOROV 115

PRÍLOHA VII

SCHVÁLENIE KOMISIE A MONITOROVANIE ZÁVÄZKOV PRIJATÝCH POČAS VYPOČUTÍ 124

PRÍLOHA VIII

POŽIADAVKY NA VYPRACÚVANIE NÁVRHOV AKTOV PRIJÍMANÝCH V SÚLADE S RIADNYM LEGISLATÍVNYM POSTUPOM 128

HLAVA I

POSLANCI, ORGÁNY PARLAMENTU A POLITICKÉ SKUPINY

KAPITOLA 1

Poslanci Európskeho parlamentu

Článok 1

Európsky parlament

1.

 Európsky parlament je zhromaždenie zvolené na základe zmlúv, aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu a vnútroštátnych právnych predpisov odvodených zo zmlúv.

2.

 Osoby zvolené do Európskeho parlamentu sa nazývajú:

 

„Членове на Европейския парламент“ v bulharskom jazyku,

 

„Diputados al Parlamento Europeo“ v španielskom jazyku,

 

„Poslanci Evropského parlamentu“ v českom jazyku,

 

„Medlemmer af Europa-Parlamentet“ v dánskom jazyku,

 

„Mitglieder des Europäischen Parlaments“ v nemeckom jazyku,

 

„Euroopa Parlamendi liikmed“ v estónskom jazyku,

 

„Βoυλευτές τoυ Ευρωπαϊκoύ Κoιvoβoυλίoυ“ v gréckom jazyku,

 

„Members of the European Parliament“ v anglickom jazyku,

 

„Députés au Parlement européen“ vo francúzskom jazyku,

 

„Feisirí de Pharlaimint na hEorpa“ v írskom jazyku,

 

„Zastupnici u Europskom parlamentu“ v chorvátskom jazyku,

 

„Deputati al Parlamento europeo“ v talianskom jazyku,

 

„Eiropas Parlamenta deputāti“ v lotyšskom jazyku,

 

„Europos Parlamento nariai“ v litovskom jazyku,

 

„Európai Parlamenti Képviselők“ v maďarskom jazyku,

 

„Membri tal-Parlament Ewropew“ v maltskom jazyku,

 

„Leden van het Europees Parlement“ v holandskom jazyku,

 

„Posłowie do Parlamentu Europejskiego“ v poľskom jazyku,

 

„Deputados ao Parlamento europeu“ v portugalskom jazyku,

 

„Deputaţi în Parlamentul European“ v rumunskom jazyku,

 

„Poslanci Európskeho parlamentu“ v slovenskom jazyku,

 

„Poslanci Evropskega parlamenta“ v slovinskom jazyku,

 

„Euroopan parlamentin jäsenet“ vo fínskom jazyku,

 

„Ledamöter av Europaparlamentet“ vo švédskom jazyku.

Článok 2

Nezávislosť mandátu

V súlade s článkom 6 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976 a článkom 2 ods. 1 a článkom 3 ods. 1 štatútu poslancov Európskeho parlamentu poslanci vykonávajú svoj mandát slobodne a nezávisle, nie sú viazaní žiadnymi príkazmi a ich mandát nie je imperatívny.

Článok 3

Preskúmanie osvedčení o zvolení

1.

 Po všeobecných voľbách do Európskeho parlamentu predseda Parlamentu požiada príslušné orgány členských štátov, aby Parlamentu bezodkladne oznámili mená zvolených poslancov, aby všetci poslanci mohli zaujať svoje miesta v Parlamente s účinnosťou od otvorenia prvej schôdze po voľbách.

Predseda Parlamentu zároveň upozorní uvedené orgány na príslušné ustanovenia aktu z 20. septembra 1976 a požiada ich, aby urobili potrebné opatrenia na zabránenie akejkoľvek nezlučiteľnosti funkcií s funkciou poslanca Európskeho parlamentu.

2.

 Poslanci, o zvolení ktorých bol Parlament informovaný, podajú predtým, ako zaujmú svoje miesto v Parlamente, písomné vyhlásenie, že nevykonávajú žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976. Toto vyhlásenie sa musí podať po všeobecných voľbách podľa možnosti najneskôr šesť dní pred prvým rokovaním Parlamentu po voľbách. Kým nebudú osvedčenia o zvolení za poslancov preskúmané, alebo kým nebude prijaté rozhodnutie v akomkoľvek spore a za predpokladu, že poslanci už predtým podpísali vyššie uvedené písomné vyhlásenie, zaujmú miesto v Parlamente a jeho orgánoch a požívajú všetky práva s tým spojené.

Ak sa na základe skutočností preukázateľných z verejne prístupných zdrojov zistí, že poslanec vykonáva funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976, Parlament na základe informácií od svojho predsedu potvrdí uvoľnenie mandátu.

3.

 Na základe správy gestorského výboru Parlament bezodkladne preskúma osvedčenia o zvolení za poslanca a rozhodne o platnosti mandátu každého novozvoleného poslanca a tiež o všetkých sporoch, ktoré mu boli postúpené podľa ustanovení aktu z 20. septembra 1976, okrem tých, ktoré podľa uvedeného aktu patria výlučne do rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení, na ktoré odkazuje uvedený akt.

Podkladom pre správu výboru je úradné oznámenie každého členského štátu o celkových výsledkoch volieb s menami zvolených kandidátov a prípadných náhradníkov, a to v poradí podľa výsledkov volieb.

Platnosť mandátu poslanca nie je možné potvrdiť, pokiaľ neboli urobené písomné vyhlásenia požadované podľa tohto článku a prílohy I k tomuto rokovaciemu poriadku.

4.

 Na základe návrhu gestorského výboru Parlament bezodkladne preskúma osvedčenia o zvolení každého jednotlivého poslanca, ktorý nahrádza odstupujúceho poslanca, a môže kedykoľvek rozhodnúť prípadné spory o platnosti mandátu poslanca.

5.

 V prípade, že je poslanec menovaný v dôsledku odstúpenia kandidátov nachádzajúcich sa na tom istom zozname, príslušný výbor zabezpečí, aby sa toto odstúpenie uskutočnilo v súlade s aktom z 20. septembra 1976 a článkom 4 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku.

6.

 Príslušný výbor zabezpečí, aby orgány členských štátov alebo Únie bezodkladne oznámili Parlamentu každú informáciu, ktorá by mohla ovplyvniť oprávnenosť poslanca alebo oprávnenosť, či poradie náhradníkov, s uvedením, ak ide o vymenovanie, dátumu jeho účinnosti.

Ak príslušné orgány členských štátov začnú konanie, ktoré by mohlo viesť k zániku mandátu poslanca, predseda Parlamentu ich požiada, aby ho pravidelne informovali o priebehu konania, a pridelí vec gestorskému výboru. Na základe návrhu uvedeného výboru môže Parlament prijať stanovisko k danej záležitosti.

Článok 4

Trvanie poslaneckého mandátu

1.

 Poslanecký mandát vzniká a zaniká v súlade s článkami 5 a 13 aktu z 20. septembra 1976.

2.

 Poslanci, ktorí sa vzdajú mandátu, oznámia túto skutočnosť predsedovi Parlamentu a oznámia mu tiež dátum, keď má vzdanie sa mandátu nadobudnúť účinnosť, a ktorý nesmie byť neskôr ako tri mesiace po oznámení. Toto oznámenie má formu úradného záznamu spísaného v prítomnosti generálneho tajomníka alebo jeho zástupcu, podpísaného generálnym tajomníkom alebo jeho zástupcom a dotknutým poslancom, pričom sa tento záznam okamžite predloží gestorskému výboru, ktorý ho zaradí do programu svojej prvej schôdze nasledujúcej po predložení dokumentu.

Ak podľa gestorského výboru je vzdanie sa mandátu v súlade aktom z 20. septembra 1976, uvoľnenie mandátu sa vyhlási s účinnosťou od dátumu, ktorý poslanec, ktorý sa vzdal mandátu, uviedol v úradnom zázname, a predseda Parlamentu o tom informuje Parlament.

Ak podľa gestorského výboru nie je vzdanie sa mandátu v súlade s aktom z 20. septembra 1976, navrhne Parlamentu, aby nevyhlásil uvoľnenie mandátu.

3.

 Ak gestorský výbor neplánuje do nasledujúcej schôdze Parlamentu žiadnu schôdzu, spravodajca gestorského výboru okamžite preskúma akékoľvek vzdanie sa mandátu, ktoré bolo riadne oznámené. Ak by malo zdržanie pri posudzovaní oznámenia negatívne následky, spravodajca postúpi vec predsedovi výboru so žiadosťou, aby podľa odseku 2:

—

bol predseda Parlamentu informovaný v mene výboru, že sa môže vyhlásiť uvoľnenie mandátu, alebo

—

bola zvolaná mimoriadna schôdza výboru na preskúmanie konkrétnych problémov, ktoré zistil spravodajca.

4.

 Ak príslušné orgány členských štátov alebo Únie alebo dotknutý poslanec oznámi predsedovi Parlamentu, že došlo k vymenovaniu alebo zvoleniu do funkcie, ktoré je nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976, predseda Parlamentu to oznámi Parlamentu, ktorý vyhlási, že mandát sa uvoľnil od dátumu vzniku nezlučiteľnosti.

Ak príslušné orgány členských štátov oznámia predsedovi Parlamentu zánik mandátu poslanca Európskeho parlamentu buď v dôsledku dodatočnej nezlučiteľnosti stanovenej právom tohto členského štátu v súlade s článkom 7 ods. 3 aktu z 20. septembra 1976, alebo v dôsledku straty mandátu poslanca podľa článku 13 ods. 3 uvedeného aktu, predseda Parlamentu informuje Parlament, že mandát tohto poslanca zanikol v deň, ktorý uviedli príslušné orgány členského štátu. Pokiaľ takýto deň nebol uvedený, dňom zániku mandátu je deň oznámenia, ktoré vykonal uvedený členský štát.

5.

 Keď orgány členských štátov alebo Únie informujú predsedu Parlamentu o zamýšľanom poverení poslanca, predseda Parlamentu zverí gestorskému výboru otázku zlučiteľnosti navrhovaného poverenia s aktom z 20. septembra 1976 a informuje Parlament, poslanca a príslušné orgány o záveroch prijatých uvedeným výborom.

6.

 Keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu, predseda Parlamentu o tom informuje príslušný členský štát a požiada ho, aby bezodkladne obsadil uvoľnené miesto.

7.

 Parlament môže vyhlásiť preskúmavané vymenovanie za neplatné alebo môže odmietnuť potvrdiť uvoľnenie mandátu, ak sa zdá, že prijatie alebo zánik mandátu sa zakladajú na vecných nepresnostiach alebo neplatnom súhlase.

Článok 5

Výsady a imunity

1.

 Poslanci požívajú výsady a imunity stanovené v Protokole č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie.

2.

 Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti svojich poslancov pri výkone ich povinností. Poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Parlamentu ako celku a jeho poslancov.

3.

 Preukaz (laissez-passer) Európskej únie umožňujúci poslancovi slobodný pohyb v členských štátoch a v iných krajinách, ktoré preukaz uznávajú ako platný cestovný doklad, vystaví poslancovi na jeho žiadosť Európska únia za podmienky, že predseda Parlamentu udelil povolenie.

4.

 Na účel vykonávania svojich poslaneckých povinností majú všetci poslanci právo aktívne sa zúčastňovať na práci výborov a delegácií Parlamentu v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku.

5.

 Poslanci sú oprávnení nahliadať do všetkých spisov Parlamentu a výborov, okrem osobných spisov a účtov, do ktorých môžu nahliadať iba poslanci, ktorých sa týkajú. Výnimky z tohto pravidla o zaobchádzaní s dokumentmi, ku ktorým môže byť prístup verejnosti zamietnutý podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (1), sú uvedené v článku 221 tohto rokovacieho poriadku.

So súhlasom Predsedníctva sa na základe odôvodneného rozhodnutia môže poslancovi odmietnuť nahliadnutie do dokumentu Parlamentu, ak Predsedníctvo po vypočutí dotknutého poslanca dospeje k záveru, že takéto nahliadnutie by spôsobilo neprijateľné poškodenie inštitucionálnych záujmov Parlamentu alebo verejného záujmu a že dotknutý poslanec žiada o nahliadnutie do dokumentu zo súkromných a z osobných dôvodov. Poslanec sa môže proti takémuto rozhodnutiu písomne odvolať do jedného mesiaca od jeho oznámenia. Písomné odvolania musia byť odôvodnené, aby boli prípustné. Parlament o odvolaní rozhodne bez rozpravy počas schôdze, ktorá nasleduje po jeho podaní.

Prístup k dôverným informáciám podlieha pravidlám stanoveným v medziinštitucionálnych dohodách uzavretých Parlamentom a týkajúcich sa zaobchádzania s dôvernými informáciami (2) a vnútorným pravidlám ich vykonávania, ktoré prijali príslušné orgány Parlamentu (3).

Článok 6

Zbavenie imunity

1.

 Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a v súlade so zásadami uvedenými v článku 5 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku.

2.

 Ak má poslanec vypovedať ako svedok alebo znalec, nie je potrebné žiadať o zbavenie imunity za predpokladu, že:

—

poslanec nie je povinný vypovedať v deň alebo v čase, ktorý mu bráni vykonávať jeho poslanecké povinnosti alebo mu sťažuje vykonávanie týchto povinností, alebo ak môže poskytnúť výpoveď písomne alebo inou formou, ktorá mu nesťažuje vykonávanie si svojich poslaneckých povinností, a

—

poslanec nie je povinný svedčiť o informáciách, ktoré získal dôverne pri výkone svojich poslaneckých povinností a ktorých zverejnenie nepovažuje za vhodné.

Článok 7

Ochrana výsad a imunity

1.

 V prípadoch, keď údajne došlo alebo má dôjsť k porušeniu výsad a imunít poslanca alebo bývalého poslanca orgánmi členského štátu, v súlade s článkom 9 ods. 1, možno podať žiadosť o rozhodnutie Parlamentu, či došlo alebo či pravdepodobne dôjde k porušeniu týchto výsad a imunít.

2.

 Takúto žiadosť o ochranu výsad a imunít možno predložiť najmä vtedy, keď sa predpokladá, že dané okolnosti by predstavovali administratívne alebo iné obmedzenie voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo administratívne alebo iné obmedzenie vyjadrenia názoru či hlasovania pri výkone ich povinností, alebo ak by sa na tieto okolnosti vzťahoval článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie.

3.

 Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca nie je prípustná, ak v súvislosti s tými istými skutočnosťami už bola doručená žiadosť o zbavenie imunity alebo ochranu imunity tohto poslanca, a to bez ohľadu na to, či o skoršej žiadosti už bolo rozhodnuté.

4.

 Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca sa ďalej nezohľadňuje v prípade, že v súvislosti s tými istými skutočnosťami bola doručená žiadosť o zbavenie imunity tohto poslanca.

5.

 V prípadoch, keď bolo prijaté rozhodnutie, že výsady a imunity poslanca sa nebudú ochraňovať, poslanec môže výnimočne podať žiadosť o prehodnotenie tohto rozhodnutia predložením nových dôkazov v súlade s článkom 9 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku. Žiadosť o prehodnotenie je neprípustná, ak sa konanie proti rozhodnutiu začalo v súlade s článkom 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo ak sa predseda Parlamentu domnieva, že nové predložené dôkazy nie sú dostatočne opodstatnené na to, aby bolo prehodnotenie povolené.

Článok 8

Naliehavé opatrenie predsedu Parlamentu v záujme potvrdenia imunity

1.

 V naliehavom prípade, ak je poslanec zadržaný alebo je jeho sloboda pohybu obmedzená v zjavnom rozpore s jeho výsadami a imunitami, predseda Parlamentu sa môže po porade s predsedom a spravodajcom príslušného výboru ujať iniciatívy o potvrdenie výsad a imunít dotknutého poslanca. Predseda Parlamentu oznámi túto iniciatívu výboru a informuje o nej Parlament.

2.

 Keď predseda Parlamentu využije právomoc udelenú mu odsekom 1, výbor vezme na vedomie iniciatívu predsedu Parlamentu na svojej nasledujúcej schôdzi. Ak to výbor považuje za potrebné, môže vypracovať správu a predložiť ju Parlamentu.

Článok 9

Imunitné konanie

1.

 Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi Parlamentu príslušný organ členského štátu, alebo každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu výsad a imunít, sa oznámi v pléne a postúpi gestorskému výboru.

2.

 So súhlasom dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca môže žiadosť predložiť iný poslanec, ktorému sa umožní zastupovať dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca vo všetkých štádiách postupu.

Poslanec, ktorý zastupuje dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca, sa nezúčastňuje na rozhodnutiach prijatých výborom.

3.

 Výbor bezodkladne posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu výsad a imunít, avšak s prihliadnutím na ich relatívnu zložitosť.

4.

 Výbor pripraví návrh odôvodneného rozhodnutia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo o ochranu výsad a imunít. Pozmeňujúce návrhy nie sú prípustné. Ak sa návrh zamietne, za prijaté sa považuje rozhodnutie s opačným významom.

5.

 Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií alebo vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity.

6.

 Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý a tento poslanec môže predložiť všetky dokumenty alebo iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité.

Dotknutý poslanec nesmie byť prítomný na rozpravách týkajúcich sa žiadosti o zbavenie alebo ochranu jeho imunity s výnimkou samotného vypočutia.

Predseda výboru pozve poslanca na vypočutie a oznámi mu dátum a čas. Dotknutý poslanec sa môže vzdať práva na vypočutie.

Ak sa dotknutý poslanec nezúčastní na vypočutí na základe tohto pozvania, predpokladá sa, že sa vzdal práva na vypočutie, ak nepožiadal o ospravedlnenie z vypočutia v navrhovaný deň a čas s uvedením svojich dôvodov. Predseda výboru rozhodne, či sa takejto žiadosti o ospravedlnenie vzhľadom na uvedené dôvody vyhovie. Dotknutý poslanec sa nemôže proti tomuto rozhodnutiu odvolať.

Ak predseda výboru žiadosti o ospravedlnenie vyhovie, pozve dotknutého poslanca na vypočutie v iný deň a čas. Ak sa dotknutý poslanec nedostaví na vypočutie ani na základe druhého pozvania, postup pokračuje bez vypočutia dotknutého poslanca. V takomto prípade sa už nevyhovie žiadnej ďalšej žiadosti o ospravedlnenie alebo o vypočutie.

7.

 Ak je žiadosť o zbavenie alebo ochranu imunity založená na viacerých obvineniach, každé z nich môže byť predmetom samostatného rozhodnutia. V správe výboru sa môže vo výnimočných prípadoch navrhnúť, aby sa zbavenie alebo ochrana imunity výhradne vzťahovali na trestné konanie a aby bol poslanec až do vynesenia konečného rozsudku chránený pred každou formou zadržania, vyšetrovacej väzby alebo iným opatrením, ktoré by mu bránilo vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho mandátu.

8.

 Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu.

9.

 Návrh rozhodnutia výboru sa zaradí do programu prvého rokovania nasledujúceho po jeho predložení. K takémuto návrhu nemôže byť predložený žiadny pozmeňujúci návrh.

Rozprava sa obmedzí na dôvody za a proti každému návrhu na zbavenie či ponechanie imunity alebo na ochranu výsady či imunity.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 173, poslanec, o ktorého výsady alebo imunity ide, nemôže vystúpiť v rozprave.

Návrh alebo návrhy rozhodnutia obsiahnuté v správe sa zaradia do prvého hlasovania nasledujúceho po rozprave.

Po tom, ako Parlament posúdil záležitosť, hlasuje osobitne o každom návrhu uvedenom v správe. Ak je niektorý návrh zamietnutý, za prijaté sa považuje rozhodnutie opačného významu.

10.

 Predseda Parlamentu ihneď oznámi rozhodnutie Parlamentu dotknutému poslancovi a dotknutému príslušnému orgánu členského štátu so žiadosťou, aby bol informovaný o vývoji príslušného konania a súdnych rozhodnutiach, ktoré z neho vzídu. Keď predseda Parlamentu takéto informácie získa, postúpi ich Parlamentu spôsobom, ktorý uzná za najvhodnejší, ak je to potrebné, po porade s gestorským výborom.

11.

 Výbor prerokúva tieto záležitosti a zaobchádza s prijatými dokumentmi s čo najväčším utajením. Výbor posudzuje žiadosti týkajúce sa konaní o imunite vždy za zatvorenými dverami.

12.

 Parlament preskúma len žiadosti o zbavenie poslanca imunity, ktoré mu predložili justičné orgány alebo stále zastúpenia členských štátov.

13.

 Výbor vypracuje zásady uplatňovania tohto článku.

14.

 Všetky otázky týkajúce sa rozsahu výsad a imunít poslancov predložené zo strany príslušného orgánu sa preskúmajú v súlade s hore uvedenými ustanoveniami.

Článok 10

Pravidlá správania

1.

 Správanie poslancov sa musí vyznačovať vzájomnou úctou a byť založené na hodnotách a princípoch stanovených v zmluvách, a najmä v Charte základných práv. Poslanci musia rešpektovať dôstojnosť Parlamentu a nesmú poškodzovať jeho dobré meno.

2.

 Poslanci nesmú narúšať riadny priebeh parlamentnej činnosti ani ohrozovať zachovanie bezpečnosti a poriadku v priestoroch Parlamentu ani fungovanie jeho vybavenia.

3.

 Poslanci nesmú narúšať poriadok v rokovacej sále a musia sa zdržať nevhodného správania. Nesmú vystavovať transparenty.

4.

 Počas parlamentných rozpráv v rokovacej sále sa poslanci zdržia urážlivých vyjadrení.

Pri posúdení toho, či sú vyjadrenia, ktoré poslanec použil v parlamentnej rozprave, urážlivé, by sa mali okrem iného zohľadňovať rozpoznateľné úmysly rečníka, vnímanie vyhlásenia verejnosťou, rozsah, v akom poškodzuje dôstojnosť a dobré meno Parlamentu, a slobodu prejavu príslušného poslanca. Napríklad hanlivé vyjadrenia, tzv. nenávistné prejavy a podnecovanie k diskriminácii, založenej predovšetkým na niektorom z dôvodov uvedených v článku 21 Charty základných práv, by spravidla predstavovali prípady „urážlivého vyjadrovania“ v zmysle tohto článku.

5.

 Poslanci musia dodržiavať pravidlá Parlamentu o zaobchádzaní s dôvernými informáciami.

6.

 Poslanci sa zdržia akéhokoľvek druhu psychického alebo sexuálneho obťažovania a dodržiavajú kódex vhodného správania poslancov Európskeho parlamentu pri výkone ich funkcií, ktorý je pripojený k tomuto rokovaciemu poriadku ako príloha (4).

Poslanci nemôžu byť zvolení do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaní za spravodajcu, ani sa nemôžu zúčastniť na oficiálnej delegácii či medziinštitucionálnych rokovaniach, ak nepodpísali vyhlásenie týkajúce sa uvedeného kódexu.

7.

 Ak osoba, ktorá pracuje pre poslanca, alebo iná osoba, ktorej poslanec zaobstaral vstup do priestorov Parlamentu alebo prístup k vybaveniu Parlamentu, nedodržiava pravidlá správania stanovené v tomto článku, môže byť zodpovednosť za toto správanie prípadne pripisovaná dotknutému poslancovi.

8.

 Uplatňovanie tohto článku nesmie inak narúšať živé parlamentné rozpravy ani slobodu prejavu poslancov.

9.

 Tento článok sa primerane uplatňuje v parlamentných orgánoch, výboroch a delegáciách.

Článok 11

Finančné záujmy poslancov a register transparentnosti

1.

 Parlament stanoví pravidlá upravujúce transparentnosť finančných záujmov poslancov formou kódexu správania, ktorý musí schváliť väčšina všetkých jeho poslancov a ktorý tvorí prílohu k tomuto rokovaciemu poriadku (5).

Uvedené pravidlá nesmú inak poškodiť alebo obmedziť poslancov pri výkone ich mandátu alebo súvisiacej politickej či inej činnosti.

2.

 Poslanci by sa mali systematicky riadiť zásadou stretávania sa iba so zástupcami záujmových skupín, ktoré sa zaregistrovali v registri transparentnosti zriadenom dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (6).

3.

 Poslanci by mali na internete zverejňovať všetky plánované stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ktoré patria do pôsobnosti registra transparentnosti. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 6 prílohy I, spravodajcovia, tieňoví spravodajcovia a predsedovia výborov ku každej správe zverejnia online všetky plánované stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ktoré patria do pôsobnosti registra transparentnosti. Predsedníctvo zabezpečí potrebnú infraštruktúru na webovom sídle Parlamentu.

4.

 Predsedníctvo zabezpečí potrebnú infraštruktúru na internetovej stránke poslancov na webovom sídle Parlamentu pre tých poslancov, ktorí chcú uverejniť dobrovoľný audit alebo potvrdenie v zmysle platných pravidiel štatútu poslancov a jeho vykonávacích pravidiel o tom, že ich použitie príspevku na všeobecné výdavky je v súlade s platnými pravidlami štatútu poslancov a jeho vykonávacími opatreniami.

5.

 Tieto pravidlá nesmú inak poškodiť alebo obmedziť poslancov pri výkone ich mandátu alebo súvisiacej politickej či inej činnosti.

6.

 Kódex správania a práva a výsady bývalých poslancov stanoví Predsedníctvo rozhodnutím. S bývalými poslancami sa nesmie zaobchádzať rozdielne.

Článok 12

Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)

Spoločné pravidlá stanovené v medziinštitucionálnej dohode o vnútorných vyšetrovaniach vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (7), ktoré zahŕňajú opatrenia potrebné na hladký priebeh vyšetrovaní vedených úradom, sa uplatňujú v rámci Parlamentu v súlade s rozhodnutím Parlamentu z 18. novembra 1999 (8).

Článok 13

Pozorovatelia

1.

 Ak bola podpísaná zmluva o pristúpení štátu k Európskej únii, predseda Parlamentu môže po získaní súhlasu Konferencie predsedov vyzvať parlament pristupujúceho štátu, aby spomedzi svojich členov vymenoval pozorovateľov, ktorých počet bude zodpovedať počtu miest pridelených tomuto štátu v Európskom parlamente po pristúpení.

2.

 Títo pozorovatelia sa až do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení zúčastňujú na rokovaniach Parlamentu a majú právo vystupovať vo výboroch a politických skupinách. Nemajú právo hlasovať ani kandidovať na funkcie v rámci Parlamentu ani zastupovať Parlament navonok. Ich účasť nemá na rokovania Parlamentu žiadny právny účinok.

3.

 Pokiaľ ide o využívanie vybavenia Parlamentu a náhrady za cestovné a pobytové výdavky vzniknuté v dôsledku činností vykonávaných v úlohe pozorovateľov, ich postavenie je rovnaké ako postavenie poslancov Parlamentu.

KAPITOLA 2

Držitelia najvyšších funkcií v Parlamente

Článok 14

Dočasný predseda (9)

1.

 Rokovaniu podľa článku 154 ods. 2 a každému inému rokovaniu, ktoré sa koná z dôvodu voľby predsedu Parlamentu a Predsedníctva, predsedá až do zvolenia nového predsedu Parlamentu odstupujúci predseda Parlamentu, alebo ak to nie je možné, jeden z odstupujúcich podpredsedov Parlamentu, určený podľa ich prednostného poradia, alebo v prípade ich neprítomnosti poslanec s najdlhším výkonom funkcie.

2.

 Počas dočasného predsedníctva poslanca na základe odseku 1 sa rokuje len o záležitostiach, ktoré sa týkajú voľby predsedu Parlamentu alebo preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca podľa článku 3 ods. 2 druhého pododseku. Ak sa počas jeho predsedníctva nastolí akákoľvek iná záležitosť týkajúca sa preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca, pridelí sa gestorskému výboru.

Článok 15

Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia (10)

1.

 Predseda Parlamentu a následne podpredsedovia Parlamentu a kvestori sú volení v tajnom hlasovaní v súlade s článkom 191.

Návrhy kandidátov sa predkladajú len s ich súhlasom a môže ich predložiť iba politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu. Nové návrhy kandidátov sa môžu odovzdávať pred každým hlasovaním.

Ak počet kandidátov neprevyšuje počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, kandidáti sa volia aklamáciou, pokiaľ poslanci alebo politická skupina či skupiny, ktorí dosiahli aspoň vysokú prahovú hodnotu, nevyžadujú tajné hlasovanie.

V prípade, že v jednom kole hlasovania má byť zvolený viac ako jeden držiteľ najvyššej funkcie, hlasovací lístok je platný, len ak bolo odovzdaných viac ako polovica možných hlasov.

2.

 Pri voľbách predsedu Parlamentu, podpredsedov Parlamentu a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť celkové spravodlivé zastúpenie politických názorov, ako aj rodovej a geografickej rovnováhy.

Článok 16

Voľba predsedu Parlamentu – otvárací prejav (11)

1.

 Návrhy kandidátov na predsedu Parlamentu sa predkladajú poslancovi, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, ktorý ich oznámi Parlamentu. Ak ani po troch kolách hlasovania žiadny kandidát nezíska absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov, štvrté kolo sa odchylne od článku 15 ods. 1 obmedzí na tých dvoch poslancov, ktorí získali najväčší počet hlasov v treťom kole. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát.

2.

 Ihneď po zvolení predsedu Parlamentu uvoľní poslanec, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, predsednícke kreslo. Iba zvolený predseda Parlamentu môže predniesť otvárací prejav.

Článok 17

Voľba podpredsedov Parlamentu

1.

 Podpredsedovia Parlamentu sa potom volia v jednom kole hlasovania. Z kandidátov, ktorí v prvom kole získajú absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov, je najviac 14 kandidátov vyhlásených za zvolených v poradí podľa počtu získaných hlasov. Ak je počet zvolených kandidátov nižší ako počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, uskutoční sa na obsadenie zostávajúcich funkcií druhé kolo za rovnakých podmienok. Ak je potrebné vykonať tretie kolo, postačí na obsadenie zostávajúcich funkcií relatívna väčšina. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený najstarší kandidát.

2.

 S výhradou ustanovení článku 20 ods. 1 sa prednostné poradie podpredsedov Parlamentu určí podľa poradia, v akom boli zvolení, a v prípade rovnosti hlasov podľa veku.

Ak sú podpredsedovia Parlamentu volení aklamáciou, pristúpi sa k tajnému hlasovaniu s cieľom určiť ich prednostné poradie.

Článok 18

Voľba kvestorov

Parlament volí piatich kvestorov rovnakým postupom, aký sa uplatnil pri voľbe podpredsedov Parlamentu.

Článok 19

Funkčné obdobie držiteľov najvyšších funkcií (12)

1.

 Funkčné obdobie predsedu Parlamentu, podpredsedov Parlamentu a kvestorov je dva a pol roka.

Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si až do konca svojho dvaapolročného funkčného obdobia funkciu, ktorú zastáva v Predsedníctve, alebo ako kvestor.

2.

 Ak sa uvoľní niektorá z týchto funkcií pred uplynutím funkčného obdobia, zvolený poslanec vykonáva funkciu iba do konca funkčného obdobia svojho predchodcu.

Článok 20

Uvoľnené funkcie (13)

1.

 Ak je potrebné nahradiť predsedu Parlamentu, podpredsedu Parlamentu alebo kvestora, jeho nástupca sa zvolí v súlade s príslušnými ustanoveniami na voľbu do danej funkcie.

Novozvolený podpredseda Parlamentu zaujme miesto svojho predchodcu podľa jeho prednostného poradia.

2.

 Ak sa uvoľní funkcia predsedu Parlamentu, vykonáva funkciu predsedu Parlamentu až do zvolenia nového predsedu Parlamentu podpredseda Parlamentu určený podľa prednostného poradia.

Článok 21

Predčasné ukončenie výkonu funkcie

Konferencia predsedov môže na základe rozhodnutia prijatého trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje najmenej tri politické skupiny, navrhnúť Parlamentu zbaviť funkcie predsedu Parlamentu, podpredsedu Parlamentu, kvestora, predsedu alebo podpredsedu výboru, predsedu alebo podpredsedu medziparlamentnej delegácie alebo iného držiteľa funkcie voleného v rámci Parlamentu, ak sa podľa jej názoru dotknutý poslanec dopustil závažného porušenia svojich povinností. Parlament prijíma rozhodnutie o tomto návrhu dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých jeho poslancov.

Ak spravodajca poruší ustanovenia kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o finančné záujmy a konflikty záujmov (14), výbor, ktorý ho vymenoval, ho môže na podnet predsedu Parlamentu a na návrh Konferencie predsedov zbaviť tejto funkcie. Väčšiny uvedené v prvom odseku sa uplatňujú primerane na každú fázu tohto postupu.

KAPITOLA 3

Orgány a ich pôsobnosť

Článok 22

Pôsobnosť predsedu Parlamentu

1.

 Predseda Parlamentu riadi všetky činnosti Parlamentu a jeho orgánov v súlade s týmto rokovacím poriadkom a má všetky právomoci potrebné na to, aby predsedal rokovaniam Parlamentu a zabezpečil ich riadny priebeh.

2.

 Povinnosti predsedu Parlamentu zahŕňajú otvorenie, prerušenie a ukončenie rokovania, rozhodovanie o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov a iných textov predložených na hlasovanie, ako aj o prípustnosti parlamentných otázok, zabezpečenie dodržiavania tohto rokovacieho poriadku, zachovanie poriadku v rokovacej sále, udeľovanie slova, ukončovanie rozpravy, predkladanie vecí na hlasovanie a oznamovanie výsledkov hlasovania, ako aj prideľovanie všetkých oznámení, ktoré sa ich týkajú, výborom.

3.

 Predseda Parlamentu môže vystúpiť v rozprave iba s cieľom zhrnúť rozpravu alebo napomenúť rečníka, aby sa vrátil k téme. Ak sa chce sám zúčastniť rozpravy, musí uvoľniť predsednícke kreslo, a to až do ukončenia rozpravy.

4.

 Predseda Parlamentu zastupuje Parlament v medzinárodných vzťahoch, pri slávnostných príležitostiach a v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach, pričom predseda Parlamentu môže tieto právomoci delegovať.

5.

 Predseda Parlamentu je zodpovedný za bezpečnosť a nenarušiteľnosť priestorov Parlamentu.

Článok 23

Pôsobnosť podpredsedov Parlamentu

1.

 Ak je predseda Parlamentu neprítomný alebo nespôsobilý vykonávať svoje povinnosti, alebo ak sa chce zúčastniť rozpravy v súlade s článkom 22 ods. 3, zastúpi ho jeden z podpredsedov Parlamentu, určený v súlade s ich prednostným poradím.

2.

 Podpredsedovia Parlamentu tiež vykonávajú povinnosti, ktoré im boli zverené podľa článku 25, článku 27 ods. 3 a 5 a článku 77 ods. 3.

3.

 Predseda Parlamentu môže svoje povinnosti, napríklad zastupovanie Parlamentu na niektorých slávnostiach alebo aktoch, delegovať na podpredsedov Parlamentu. Predseda Parlamentu môže najmä určiť podpredsedu Parlamentu, ktorý má vykonávať úlohy predsedu Parlamentu stanovené v článku 137 a článku 138 ods. 2.

Článok 24

Zloženie Predsedníctva

1.

 Predsedníctvo sa skladá z predsedu a štrnástich podpredsedov Parlamentu.

2.

 Kvestori sú členmi Predsedníctva s poradným hlasom.

3.

 Ak sa hlasovanie v Predsedníctve skončí rovnosťou hlasov, rozhoduje hlas predsedu.

Článok 25

Pôsobnosť Predsedníctva

1.

 Predsedníctvo vykonáva úlohy, ktoré mu vyplývajú z tohto rokovacieho poriadku.

2.

 Predsedníctvo prijíma finančné, organizačné a administratívne rozhodnutia o záležitostiach týkajúcich sa vnútornej organizácie Parlamentu, jeho sekretariátu a orgánov.

3.

 Predsedníctvo prijíma finančné, organizačné a administratívne rozhodnutia o záležitostiach týkajúcich sa poslancov na návrh generálneho tajomníka alebo politickej skupiny.

4.

 Predsedníctvo prijíma rozhodnutia o záležitostiach, ktoré sa týkajú priebehu rokovaní.

5.

 Predsedníctvo prijíma predpisy uvedené v článku 36, ktoré sa týkajú nezaradených poslancov.

6.

 Predsedníctvo rozhoduje o pláne pracovných miest sekretariátu Parlamentu a prijíma predpisy, ktoré sa týkajú administratívnych a finančných pomerov úradníkov a iných zamestnancov.

7.

 Predsedníctvo zostavuje predbežný návrh odhadu rozpočtu Parlamentu.

8.

 Predsedníctvo vydáva usmernenia pre kvestorov a môže od nich požadovať, aby vykonávali určité úlohy.

9.

 Do pôsobnosti Predsedníctva patrí udeľovanie povolení na konanie schôdzí alebo služobných ciest výborov mimo obvyklých rokovacích miest, ako aj na vypočutia a študijné a informačné služobné cesty spravodajcov.

Ak sa na konanie takejto schôdze alebo služobnej cesty udelí povolenie, stanovia sa jazykové opatrenia podľa kódexu viacjazyčnosti prijatého Predsedníctvom. Platí to rovnako pre delegácie.

10.

 Predsedníctvo vymenuje generálneho tajomníka podľa článku 234.

11.

 Predsedníctvo prijíma vykonávacie predpisy k pravidlám upravujúcim politické strany a nadácie na európskej úrovni a ich financovanie.

12.

 Predsedníctvo stanoví pravidlá zaobchádzania s dôvernými informáciami pre Parlament a jeho orgány, držiteľov funkcií a ostatných poslancov, pričom zohľadní všetky medziinštitucionálne dohody uzatvorené v tejto oblasti. Uvedené pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

13.

 Predseda Parlamentu a/alebo Predsedníctvo môže poveriť jedného alebo viacerých členov Predsedníctva všeobecnými alebo konkrétnymi úlohami, ktoré patria do pôsobnosti predsedu Parlamentu a/alebo Predsedníctva. Zároveň sa stanoví spôsob a prostriedky plnenia týchto úloh.

14.

 Predsedníctvo určí dvoch podpredsedov Parlamentu, ktorí budú poverení úlohami vo vzťahoch s národnými parlamentmi.

15.

 Predsedníctvo určí podpredsedu Parlamentu, ktorý bude poverený uskutočnením štruktúrovaných konzultácií s európskou občianskou spoločnosťou o najdôležitejších témach.

16.

 Predsedníctvo je zodpovedné za uplatňovanie štatútu poslancov a rozhoduje o výške príspevkov na základe ročného rozpočtu.

Článok 26

Zloženie Konferencie predsedov

1.

 Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín. Predseda politickej skupiny sa môže nechať zastupovať iným členom svojej skupiny.

2.

 Predseda Parlamentu potom, ako dal nezaradeným poslancom príležitosť vyjadriť ich názory, pozve jedného z nich, aby sa zúčastňoval na schôdzach Konferencie predsedov bez hlasovacieho práva.

3.

 Konferencia predsedov sa snaží dosiahnuť konsenzus v záležitostiach, ktoré sú jej pridelené.

Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, o záležitosti sa hlasuje, pričom váha hlasu závisí od počtu poslancov v jednotlivých politických skupinách.

Článok 27

Pôsobnosť Konferencie predsedov

1.

 Konferencia predsedov vykonáva úlohy, ktoré jej vyplývajú z tohto rokovacieho poriadku.

2.

 Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia o organizácii práce Parlamentu a o otázkach týkajúcich sa legislatívneho plánu.

3.

 Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov Parlamentu s ostatnými orgánmi a inštitúciami Európskej únie a s národnými parlamentmi členských štátov. Rozhodnutia o mandáte a zložení delegácie Parlamentu, ktorá sa má zúčastniť na konzultáciách v Rade a iných inštitúciách Európskej únie o základných otázkach týkajúcich sa rozvoja Európskej únie (postup šerpov), sa prijímajú na základe príslušných pozícií prijatých Parlamentom a s prihliadnutím na rozmanitosť politických názorov zastúpených v Parlamente. Podpredsedovia Parlamentu poverení realizáciou úloh v oblasti vzťahov Parlamentu s národnými parlamentmi pravidelne informujú Konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti.

4.

 Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s nečlenskými krajinami a s inštitúciami a organizáciami mimo Únie.

5.

 Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí organizovanie štruktúrovaných konzultácií o najdôležitejších témach s európskou občianskou spoločnosťou. Tieto konzultácie môžu zahŕňať uskutočnenie verejných diskusií o otázkach všeobecného európskeho záujmu, na ktorých sa môžu zúčastňovať občania, ktorí majú o ne záujem. Podpredseda Parlamentu zodpovedný za uskutočňovanie takýchto konzultácií pravidelne informuje Konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti.

6.

 Konferencia predsedov zostavuje návrh programu schôdze Parlamentu.

7.

 Konferencia predsedov predkladá návrhy Parlamentu týkajúce sa zloženia a pôsobnosti výborov, vyšetrovacích výborov, spoločných parlamentných výborov a stálych delegácií. Konferencia predsedov zodpovedá za povoľovanie delegácií zriadených ad hoc.

8.

 Konferencia predsedov rozhoduje podľa článku 37 o zasadacom poriadku v rokovacej sále.

9.

 Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí udeľovanie povolení na vypracovanie iniciatívnych správ.

10.

 Konferencia predsedov predkladá Predsedníctvu návrhy, ktoré sa týkajú administratívnych a rozpočtových záležitostí politických skupín.

Článok 28

Pôsobnosť kvestorov

V súlade s usmerneniami vydanými Predsedníctvom kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov, ako aj iné úlohy, ktoré im boli zverené.

Článok 29

Konferencia predsedov výborov

1.

 Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych alebo osobitných výborov. Konferencia predsedov výborov si volí svojho predsedu.

2.

 V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu Konferencie predsedov výborov jej najstarší prítomný člen.

3.

 Konferencia predsedov výborov môže dávať Konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce výborov a zostavovania programov schôdzí Parlamentu.

4.

 Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov výborov vykonávaním určitých úloh.

Článok 30

Konferencia predsedov delegácií

1.

 Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia predsedov delegácií si volí svojho predsedu.

2.

 V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu Konferencie predsedov delegácií jej najstarší prítomný člen.

3.

 Konferencia predsedov delegácií môže dávať Konferencii predsedov odporúčania týkajúce sa práce delegácií.

4.

 Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov delegácií vykonávaním určitých úloh.

Článok 31

Kontinuita funkcie počas obdobia volieb

Po zvolení nového Parlamentu zostávajú všetky orgány a držitelia funkcií v odstupujúcom Parlamente vo funkcii až do prvého rokovania nového Parlamentu.

Článok 32

Informačná povinnosť Predsedníctva a Konferencie predsedov

1.

 Zápisnice Predsedníctva a Konferencie predsedov sa preložia do úradných jazykov a doručia všetkým poslancom. Sprístupnia sa verejnosti, pokiaľ vo výnimočných prípadoch Predsedníctvo alebo Konferencia predsedov z dôvodu zachovania dôvernosti podľa článku 4 ods. 1 až 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 nerozhodnú o určitých bodoch zápisnice inak.

2.

 Každý poslanec môže položiť otázky týkajúce sa plnenia úloh Predsedníctvom, Konferenciou predsedov a kvestormi. Tieto otázky sa predkladajú predsedovi Parlamentu v písomnej forme, oznamujú sa poslancom a uverejňujú sa spolu s odpoveďami na internetovej stránke Parlamentu do 30 dní od ich predloženia.

KAPITOLA 4

Politické skupiny

Článok 33

Ustanovenie a rozpustenie politických skupín

1.

 Poslanci sa môžu združovať do skupín podľa svojej politickej príslušnosti.

Parlament zvyčajne neposudzuje politickú príslušnosť členov skupiny. Vytvorením skupiny podľa tohto článku dotknutí poslanci potvrdzujú, že majú rovnakú politickú príslušnosť. Iba v prípade, ak konkrétni poslanci popierajú svoju politickú príslušnosť, je potrebné, aby Parlament zhodnotil, či bola skupina vytvorená v súlade s rokovacím poriadkom.

2.

 Politickú skupinu tvoria poslanci, ktorí boli zvolení aspoň v jednej štvrtine členských štátov. Minimálny počet poslancov, potrebný na vytvorenie politickej skupiny, je 25.

3.

 Ak sa počet členov skupiny zníži pod jednu z požadovaných prahových hodnôt, môže predseda Parlamentu so súhlasom Konferencie predsedov povoliť, aby skupina existovala až do ďalšej ustanovujúcej schôdze Parlamentu, ak sú splnené tieto podmienky:

—

členovia naďalej zastupujú aspoň jednu pätinu členských štátov,

—

skupina existuje dlhšie ako jeden rok.

Predseda Parlamentu túto odchýlku neuplatní, ak existujú dostatočné dôkazy, podľa ktorých sa možno domnievať, že dochádza k jej zneužitiu.

4.

 Poslanec môže byť členom iba jednej politickej skupiny.

5.

 Vytvorenie politickej skupiny sa oznámi predsedovi Parlamentu formou vyhlásenia. V uvedenom vyhlásení sa uvádza:

—

názov skupiny,

—

politické vyhlásenie, v ktorom sa stanovuje účel skupiny, a

Politické vyhlásenie skupiny musí uviesť hodnoty, ktoré skupina uznáva, a základné politické ciele, ktoré majú jej členovia v úmysle spoločne sledovať v rámci vykonávania svojho mandátu. Vo vyhlásení sa musí zrozumiteľne opísať skutočná a odlíšiteľná spoločná politická orientácia skupiny.

—

mená jej členov a zloženie predsedníctva.

Všetci členovia skupiny písomne oznámia v prílohe k vyhláseniu, že majú rovnakú politickú príslušnosť.

6.

 Vyhlásenie sa pripojí k zápisnici zo schôdze, na ktorej sa oznámilo ustanovenie politickej skupiny

7.

 Predseda oznámi ustanovenie politických skupín v Parlamente. Takéto oznámenie má retroaktívnu právnu účinnosť od momentu, keď skupina v súlade s týmto článkom oznámila predsedovi Parlamentu svoje ustanovenie.

Predseda Parlamentu oznámi v Parlamente aj rozpustenie politických skupín. Takéto oznámenie nadobudne právny účinok dňom nasledujúcim po dni, keď už politická skupina nespĺňala podmienky na svoju existenciu.

Článok 34

Činnosť a právne postavenie politických skupín

1.

 Politické skupiny vykonávajú svoje povinnosti ako súčasť činnosti Únie, a to vrátane úloh, ktoré im vyplývajú z tohto rokovacieho poriadku. V súlade s plánom pracovných miest sekretariátu Parlamentu sa politickým skupinám poskytne sekretariát, administratívne vybavenie a príspevky vyhradené na tento účel v rozpočte Parlamentu.

2.

 Na začiatku každého volebného obdobia sa Konferencia predsedov usiluje dohodnúť na postupoch, ktoré budú odrážať politickú rozmanitosť Parlamentu vo výboroch a delegáciách, ako aj v rozhodovacích orgánoch.

3.

 Predsedníctvo so zreteľom na každý návrh predložený Konferenciou predsedov stanoví pravidlá upravujúce poskytovanie a využívanie vybavenia a príspevkov uvedených v odseku 1 a dohľad nad nimi, ako aj pravidlá týkajúce sa delegovania príslušných právomocí vykonávania rozpočtu a dôsledkov nedodržiavania týchto pravidiel.

4.

 Uvedené pravidlá stanovia administratívne a finančné dôsledky v prípade rozpustenia politickej skupiny.

Článok 35

Medziskupiny

1.

 Jednotliví poslanci môžu vytvárať medziskupiny alebo iné neoficiálne zoskupenia poslancov s cieľom uskutočňovať neformálne výmeny názorov rôznych politických skupín o špecifických otázkach, pričom tieto medziskupiny a zoskupenia tvoria poslanci rôznych parlamentných výborov a ich cieľom je aj podpora kontaktov medzi poslancami a občianskou spoločnosťou.

2.

 Činnosť medziskupín a iných neoficiálnych zoskupení musí byť úplne transparentná a tieto medziskupiny a zoskupenia sa nemôžu zúčastňovať na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli viesť k zámene s oficiálnymi činnosťami Parlamentu alebo jeho orgánov. Nesmú organizovať podujatia v tretích krajinách, ktoré sa konajú v rovnakom čase ako služobná cesta oficiálneho orgánu Parlamentu vrátane oficiálnej volebnej pozorovateľskej delegácie.

3.

 Ak sú dodržané podmienky stanovené vo vnútorných pravidlách Parlamentu, ktorými sa riadi vytvorenie takýchto zoskupení, politická skupina môže uľahčovať ich činnosť tým, že im poskytne logistickú podporu.

4.

 Medziskupiny sú povinné vydať každoročne vyhlásenie o akejkoľvek podpore, peňažnej alebo hmotnej (napríklad asistentský príspevok), ktorá by v prípade, že by bola poskytnutá poslancom na individuálnom základe, musela byť priznaná vo vyhlásení podľa prílohy I.

Ďalšie neoficiálne zoskupenia sú tiež povinné do konca nasledujúceho mesiaca vydať vyhlásenie o akejkoľvek podpore, peňažnej alebo hmotnej, ktorú poslanci samostatne neohlásili v súlade s ich povinnosťami podľa prílohy I.

5.

 Na činnostiach medziskupiny alebo činnostiach iných neoficiálnych zoskupení usporiadaných v priestoroch Parlamentu sa môžu zúčastniť len zástupcovia záujmových skupín, ktoré sú zaregistrované v registri transparentnosti, napríklad účasťou na stretnutiach alebo podujatiach medziskupiny alebo iného neoficiálneho zoskupenia, poskytovaním podpory tejto skupine alebo zoskupeniu alebo spoločnou organizáciou podujatí.

6.

 Kvestori vedú register vyhlásení uvedených v odseku 4. Kvestori prijmú podrobné pravidlá týkajúce sa týchto vyhlásení a ich zverejňovania na webovom sídle Parlamentu.

7.

 Kvestori zabezpečia účinné presadzovanie tohto článku.

Článok 36

Nezaradení poslanci

1.

 Poslancom, ktorí nie sú členmi politickej skupiny, sa poskytne k dispozícii sekretariát. Podrobné opatrenia, týkajúce sa takéhoto poskytnutia sekretariátu, stanoví Predsedníctvo na návrh generálneho tajomníka.

2.

 Predsedníctvo tiež rozhodne o postavení a právach nezaradených poslancov v Parlamente.

3.

 Predsedníctvo stanoví pravidlá týkajúce sa poskytovania, čerpania a auditu príspevkov, ktoré sú v rozpočte Parlamentu určené na pokrytie výdavkov na sekretariát a administratívne vybavenie nezaradených poslancov.

Článok 37

Zasadací poriadok v rokovacej sále

O pridelení miest v rokovacej sále politickým skupinám, nezaradeným poslancom a inštitúciám Únie rozhoduje Konferencia predsedov.

HLAVA II

LEGISLATÍVNE A ROZPOČTOVÉ POSTUPY, POSTUPY UDELENIA ABSOLUTÓRIA A INÉ POSTUPY

KAPITOLA 1

Legislatívne postupy – všeobecné ustanovenia

Článok 38

Ročné plánovanie

1.

 Parlament spoločne s Komisiou a Radou stanovujú legislatívny plán Únie

Parlament a Komisia spolupracujú pri príprave pracovného programu Komisie, ktorým Komisia prispieva k ročnému a viacročnému plánovaniu Únie, a to v súlade s časovým rozvrhom a opatreniami, na ktorých sa obidve inštitúcie dohodli (15).

2.

 Po prijatí pracovného programu Komisie si Parlament, Rada a Komisia v súlade s odsekom 7 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (16) vymenia názory a dohodnú sa na spoločnom vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom plánovaní stanovujúcom všeobecné ciele a priority.

Pred začatím rokovaní s Radou a Komisiou o spoločnom vyhlásení predseda Parlamentu zorganizuje výmenu názorov s Konferenciou predsedov a Konferenciou predsedov výborov o všeobecných cieľoch a prioritách Parlamentu.

Pred podpísaním spoločného vyhlásenia predseda Parlamentu požiada Konferenciu predsedov o schválenie.

3.

 Predseda Parlamentu postúpi každé uznesenie prijaté Parlamentom týkajúce sa legislatívneho plánu a priorít ostatným inštitúciám, ktoré sa zúčastňujú na legislatívnom procese Únie, a parlamentom členských štátov.

4.

 Ak má Komisia v úmysle návrh vziať späť, gestorský výbor pozve príslušného člena Komisie na schôdzu na prerokovanie tohto úmyslu. Na túto schôdzu sa môže pozvať aj predsedníctvo Rady. Ak gestorský výbor nesúhlasí so zamýšľaným späťvzatím, môže požiadať, aby Komisia vystúpila s vyhlásením v Parlamente. Uplatňuje sa článok 132.

Článok 39

Dodržiavanie základných práv

1.

 Parlament vo všetkých svojich činnostiach plne dodržiava práva, slobody a zásady uznané v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a hodnoty zakotvené v jej článku 2.

2.

 Ak sa gestorský výbor, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, domnievajú, že návrh legislatívneho aktu celkovo alebo v jeho časti nie je v súlade so základnými právami Európskej únie, vec sa na ich žiadosť pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je ochrana základných práv.

3.

 Táto žiadosť sa predloží do štyroch pracovných týždňov od oznámenia o pridelení veci gestorskému výboru v Parlamente.

4.

 Stanovisko výboru, v ktorého pôsobnosti je ochrana ľudských práv, sa pripojí k správe gestorského výboru.

Článok 40

Overovanie právneho základu

1.

 Ak je návrh právne záväzného aktu pridelený gestorskému výboru, tento výbor najskôr overí jeho právny základ.

2.

 Ak uvedený výbor namieta platnosť alebo vhodnosť právneho základu, a to aj v rámci overenia súladu s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, požiada o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci.

3.

 Okrem toho sa môže výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, z vlastného podnetu v ktoromkoľvek štádiu legislatívneho postupu zaoberať otázkami týkajúcimi sa právneho základu. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.

4.

 Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne záležitosti, v prípade potreby po výmene názorov s Radou a Komisiou v súlade s postupmi dohodnutými na medziinštitucionálnej úrovni (17), rozhodne namietať platnosť alebo vhodnosť právneho základu, oznámi svoje závery Parlamentu. Parlament o nich hlasuje pred hlasovaním o obsahu návrhu bez toho, aby bol dotknutý článok 61.

5.

 Ak ani gestorský výbor, ani výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, nenamietali platnosť alebo vhodnosť právneho základu, pozmeňujúce návrhy predložené v Parlamente, ktoré majú za cieľ zmeniť právny základ, sú neprípustné.

Článok 41

Delegovanie legislatívnej právomoci a prenesenie vykonávacej právomoci

1.

 Pri dôkladnom skúmaní návrhu legislatívneho aktu, ktorým sa na Komisiu deleguje právomoc, ako je stanovené v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament venuje osobitnú pozornosť cieľom, obsahu, rozsahu a trvaniu delegovania a podmienkam, ktorým podlieha.

2.

 Pri dôkladnom skúmaní návrhu legislatívneho aktu, ktorým sa prenášajú vykonávacie právomoci podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament venuje osobitnú pozornosť skutočnosti, že pri vykonávaní vykonávacej právomoci Komisia nemôže meniť ani dopĺňať legislatívny akt, a to ani pokiaľ ide o jeho nepodstatné prvky.

3.

 Gestorský výbor môže kedykoľvek požiadať o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti je výklad a uplatňovanie práva Únie.

4.

 Výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie sa okrem toho môže z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa delegovania legislatívnej právomoci a prenesenia vykonávacích právomocí. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.

Článok 42

Overovanie zlučiteľnosti z finančného hľadiska

1.

 Ak má návrh právne záväzného aktu finančné dôsledky, Parlament zistí, či sú zabezpečené dostatočné finančné zdroje.

2.

 Gestorský výbor overí, či každý návrh právne záväzného aktu je z finančného hľadiska zlučiteľný s nariadením o viacročnom finančnom rámci.

3.

 Ak gestorský výbor zmení výšku finančných prostriedkov určených pre posudzovaný akt, vyžiada si stanovisko od výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci.

4.

 Okrem toho sa môže výbor, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci, z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa zlučiteľnosti návrhov právne záväzných aktov z finančného hľadiska. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.

5.

 Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci, rozhodne spochybniť zlučiteľnosť návrhu z finančného hľadiska, svoje závery oznámi Parlamentu predtým, ako Parlament hlasuje o návrhu.

Článok 43

Posudzovanie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality

1.

 Pri posudzovaní návrhu legislatívneho aktu venuje Parlament osobitnú pozornosť tomu, či návrh dodržiava zásady subsidiarity a proporcionality.

2.

 Iba výbor, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity, môže vydať odporúčania gestorskému výboru vo vzťahu k návrhu legislatívneho aktu.

3.

 S výnimkou naliehavých prípadov uvedených v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii gestorský výbor nepristúpi ku svojmu záverečnému hlasovaniu pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov stanovenej v článku 6 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.

4.

 Ak národný parlament zašle predsedovi Parlamentu odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 3 Protokolu č. 1, tento dokument sa pridelí gestorskému výboru a pre informáciu pošle výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity.

5.

 Ak odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom v súlade s článkom 7 ods. 1 druhým pododsekom Protokolu č. 2 alebo ich štvrtinu v prípade návrhu legislatívneho aktu predloženého na základe článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament neprijme rozhodnutie, pokým autor návrhu neuvedie, ako chce ďalej postupovať.

6.

 Ak v prípade riadneho legislatívneho postupu odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň jednoduchú väčšinu hlasov pridelených národným parlamentom v súlade s článkom 7 ods. 1 druhým pododsekom Protokolu č. 2, gestorský výbor po zvážení odôvodnených stanovísk, predložených národnými parlamentmi a Komisiou, a po vypočutí názorov výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity, môže odporučiť Parlamentu, aby návrh zamietol z dôvodu porušenia zásady subsidiarity, alebo predložiť Parlamentu iné odporúčanie, ktoré môže zahŕňať návrhy na zmeny týkajúce sa dodržania zásady subsidiarity. Stanovisko výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity, sa pripojí ku každému takémuto odporúčaniu.

Odporúčanie sa predloží Parlamentu na rozpravu a hlasovanie. Ak sa odporúčanie na zamietnutie návrhu prijme väčšinou odovzdaných hlasov, predseda vyhlási postup za ukončený. Ak Parlament nezamietne návrh, postup pokračuje, pričom sa zohľadní každé odporúčanie schválené Parlamentom.

Článok 44

Prístup k dokumentom a poskytovanie informácií Parlamentu

1.

 Počas legislatívneho postupu Parlament a jeho výbory vyžadujú prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa návrhov legislatívnych aktov za rovnakých podmienok, aké má Rada a jej pracovné skupiny.

2.

 Pri skúmaní návrhu legislatívneho aktu gestorský výbor požiada Komisiu a Radu, aby ho priebežne informovali o pokroku dosiahnutom v súvislosti s týmto návrhom v Rade a jej pracovných skupinách, a najmä o každom prípadnom kompromise, ktorý by podstatným spôsobom zmenil pôvodný návrh, alebo o zámere autora vziať svoj návrh späť.

Článok 45

Zastúpenie Parlamentu na zasadaniach Rady

Ak Rada vyzve Parlament, aby sa zúčastnil jej zasadania, predseda Parlamentu požiada predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo iného poslanca určeného týmto výborom, aby zastupoval Parlament.

Článok 46

Právo Parlamentu predkladať návrhy

V prípadoch, keď zmluvy udeľujú Parlamentu právo iniciatívy, gestorský výbor môže rozhodnúť o vypracovaní iniciatívnej správy v súlade s článkom 54 tohto rokovacieho poriadku.

Táto správa obsahuje:

a)

návrh uznesenia;

b)

predbežný návrh;

c)

dôvodovú správu obsahujúcu, ak je to vhodné, finančný výkaz.

Ak si prijatie aktu Parlamentom vyžaduje schválenie alebo súhlas Rady a stanovisko alebo súhlas Komisie, Parlament môže po hlasovaní o navrhnutom akte a na návrh spravodajcu rozhodnúť, že sa hlasovanie o návrhu uznesenia odloží dovtedy, kým Rada alebo Komisia nepredložia svoju pozíciu.

Článok 47

Žiadosti o predloženie návrhov adresované Komisii

1.

 Parlament môže v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Komisiu, aby mu predložila akýkoľvek vhodný návrh na prijatie nového aktu alebo zmenu platného aktu. Parlament tak urobí prijatím uznesenia na základe iniciatívnej správy vypracovanej gestorským výborom podľa článku 54 tohto rokovacieho poriadku. Uznesenie sa prijme väčšinou všetkých poslancov Parlamentu v záverečnom hlasovaní. Parlament môže zároveň určiť lehotu na predloženie takého návrhu.

2.

 Každý poslanec môže predložiť návrh aktu Únie na základe práva iniciatívy priznaného Parlamentu podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Takýto návrh môže spoločne predložiť najviac 10 poslancov. V návrhu sa uvedie právny základ, z ktorého vychádza, a môže sa k nemu pripojiť dôvodová správa v rozsahu najviac 150 slov.

Návrh sa predkladá predsedovi Parlamentu, ktorý overí, či sú splnené právne požiadavky. Predseda Parlamentu môže postúpiť návrh výboru zodpovednému za takéto overovanie, aby predložil stanovisko k vhodnosti právneho základu. Ak predseda Parlamentu vyhlási návrh za prípustný, oznámi to v pléne a postúpi návrh gestorskému výboru.

Návrh sa pred takýmto postúpením gestorskému výboru preloží do tých úradných jazykov, ktoré predseda uvedeného výboru považuje za potrebné pre súhrnné posúdenie.

Gestorský výbor rozhodne o ďalšom opatrení do troch mesiacov od postúpenia a po tom, čo autorom návrhu poskytne možnosť vystúpiť vo výbore.

Mená autorov návrhu sa uvedú v názve správy.

3.

 V uznesení Parlamentu sa uvedie príslušný právny základ a pripoja sa k nemu odporúčania týkajúce sa obsahu požadovaného návrhu.

4.

 Ak má návrh finančné dôsledky, Parlament uvedie, ako sa môžu zabezpečiť dostatočné finančné zdroje.

5.

 Gestorský výbor dohliada na pokrok v príprave návrhov právnych aktov Únie, ktoré sa vypracúvajú na osobitnú žiadosť Parlamentu.

6.

 Konferencia predsedov výborov pravidelne kontroluje, či Komisia dodržiava bod 10 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, podľa ktorého má Komisia odpovedať na žiadosti o predloženie návrhov do troch mesiacov prijatím osobitného oznámenia, v ktorom bude informovať o zamýšľaných nadväzujúcich opatreniach, ktoré sa majú prijať. Konferencia predsedov výborov podáva o výsledkoch takejto kontroly pravidelne správy Konferencii predsedov.

Článok 48

Posudzovanie právne záväzných aktov

1.

 Predseda Parlamentu pridelí návrhy právne záväzných aktov doručených od iných inštitúcií alebo členských štátov gestorskému výboru na posúdenie.

2.

 V prípade pochybností môže predseda Parlamentu pred oznámením v Parlamente o pridelení návrhu gestorskému výboru predložiť Konferencii predsedov otázku týkajúcu sa pôsobnosti. Konferencia predsedov prijme rozhodnutie na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo predsedu Konferencie predsedov výborov v súlade s článkom 211 ods. 2.

3.

 Gestorský výbor môže kedykoľvek rozhodnúť, že vymenuje spravodajcu, ktorý bude sledovať prípravnú fázu návrhu. Gestorský výbor tomu musí venovať osobitnú pozornosť v prípade, ak je návrh uvedený v pracovnom programe Komisie.

4.

 V prípade rozporu medzi ustanovením tohto rokovacieho poriadku týkajúcim sa druhého a tretieho čítania a iným ustanovením tohto rokovacieho poriadku má prednosť ustanovenie týkajúce sa druhého a tretieho čítania.

Článok 49

Urýchlenie legislatívnych postupov

Gestorský výbor alebo gestorské výbory môžu schváliť urýchlenie legislatívnych postupov v spolupráci s Radou a Komisiou, pokiaľ ide o konkrétne návrhy vybrané najmä z tých, ktoré sú určené ako priority v spoločnom vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom plánovaní podľa článku 38 ods. 2.

Článok 50

Legislatívne postupy týkajúce sa iniciatív pochádzajúcich od iných inštitúcií než Komisie alebo z členských štátov

1.

 V prípade iniciatív pochádzajúcich od iných inštitúcií než Komisie alebo iniciatív pochádzajúcich z členských štátov môže gestorský výbor pozvať zástupcov inštitúcií alebo tých členských štátov, ktoré sú autormi iniciatívy, aby ju uviedli vo výbore. Zástupcovia autorských členských štátov môžu byť sprevádzaní predsedníctvom Rady.

2.

 Skôr ako gestorský výbor pristúpi k hlasovaniu, požiada Komisiu o vyjadrenie, či pripravuje stanovisko k iniciatíve, alebo či v krátkom čase zamýšľa predložiť alternatívny návrh. Ak odpoveď, ktorú dostane, je kladná, výbor neprijme svoju správu, kým nedostane uvedené stanovisko alebo alternatívny návrh.

3.

 Ak boli Parlamentu súčasne alebo krátko po sebe predložené dva alebo viaceré návrhy s rovnakým legislatívnym zámerom, ktorých autorom je Komisia a/alebo iná inštitúcia a/alebo členské štáty, Parlament sa nimi zaoberá v jednej správe. Gestorský výbor vo svojej správe uvedie, ku ktorému textu navrhuje pozmeňujúce návrhy, a odkáže na všetky ďalšie texty v legislatívnom uznesení.

KAPITOLA 2

Postup vo výbore

Článok 51

Legislatívne správy

1.

 Predseda výboru, ktorému bol pridelený návrh právne záväzného aktu, navrhne výboru ďalší postup.

2.

 Po prijatí rozhodnutia o ďalšom postupe a v prípade, že sa neuplatní zjednodušený postup podľa článku 52, výbor vymenuje spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov spravodajcu pre návrh právne záväzného aktu, ak tak už neurobil na základe článku 48 ods. 3.

3.

 Správa výboru obsahuje:

a)

prípadné pozmeňujúce návrhy k návrhu, a ak je to vhodné, aj spolu so stručnými odôvodneniami, za ktoré je zodpovedný autor a o ktorých sa nehlasuje;

b)

návrh legislatívneho uznesenia podľa článku 59 ods. 5;

c)

ak je to vhodné, dôvodovú správu a v prípade potreby aj finančný výkaz o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom;

d)

ak je k dispozícii, odkaz na posúdenie vplyvu, ktoré vypracoval Parlament.

Článok 52

Zjednodušený postup

1.

 Po prvom prerokovaní návrhu právne záväzného aktu môže predseda výboru navrhnúť jeho prijatie bez pozmeňujúcich návrhov. Ak proti tomu vo výbore nenamietajú poslanci alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu, navrhovaný postup sa považuje za schválený. Predseda výboru alebo spravodajca, ak bol vymenovaný, predloží Parlamentu správu, ktorá schvaľuje návrh. Uplatní sa článok 159 ods. 1 druhý pododsek a článok 159 ods. 2 a 4.

2.

 Predseda výboru môže alternatívne navrhnúť, aby on alebo spravodajca pripravil pozmeňujúce návrhy na základe diskusie vo výbore. Ak proti tomu nenamietajú vo výbore poslanci alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu, navrhovaný postup sa považuje za schválený a pozmeňujúce návrhy sa pošlú členom výboru.

Ak v stanovenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 pracovných dní odo dňa odoslania, proti pozmeňujúcim návrhom nenamietajú poslanci alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu vo výbore, správa sa považuje výborom za prijatú. V takom prípade sa návrh legislatívneho uznesenia spolu s pozmeňujúcimi návrhmi predloží Parlamentu na schválenie bez rozpravy podľa článku 159 ods. 1 druhého pododseku a článku 159 ods. 2 a 4.

Ak poslanci alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu vo výbore, podajú námietky proti pozmeňujúcim návrhom, hlasuje sa o nich na nasledujúcej schôdzi výboru.

3.

 S výnimkou ustanovení týkajúcich sa predloženia Parlamentu, tento článok sa primerane uplatní na stanoviská výborov podľa článku 56.

Článok 53

Nelegislatívne správy

1.

 Pri príprave nelegislatívnej správy výbor vymenuje spravodajcu spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov.

2.

 Správa výboru obsahuje:

a)

návrh uznesenia;

b)

dôvodovú správu a v prípade potreby aj finančný výkaz o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom;

c)

znenie návrhov uznesení, ktoré v nej majú byť zahrnuté podľa článku 143 ods. 7.

Článok 54

Iniciatívne správy

1.

 Výbor, ktorý má v úmysle vypracovať nelegislatívnu správu alebo správu podľa článku 46 alebo 47 vo veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti a ktorá nebola pridelená žiadnemu výboru, tak môže urobiť len so súhlasom Konferencie predsedov.

Konferencia predsedov rozhoduje o žiadostiach o udelenie súhlasu s vypracovaním správ predložených podľa prvého pododseku na základe vykonávacích ustanovení, ktoré sama stanoví.

2.

 Ak Konferencia predsedov rozhodne, že takýto súhlas neudelí, musí svoje rozhodnutie odôvodniť.

Ak predmet správy patrí do práva iniciatívy Parlamentu, ktoré sa uvádza v článku 46, Konferencia predsedov môže rozhodnúť, že takýto súhlas neudelí, iba vtedy, ak neboli splnené podmienky stanovené v zmluvách.

3.

 V prípadoch uvedených v článkoch 46 a 47 Konferencia predsedov prijme rozhodnutie do dvoch mesiacov.

4.

 Návrhy uznesení predložené Parlamentu sa preskúmajú v súlade s postupom stručnej prezentácie stanovenej v článku 160. Pozmeňujúce návrhy k týmto návrhom uznesení a žiadosti o hlasovanie po častiach alebo o oddelené hlasovanie sú prípustné na posúdenie v pléne len vtedy, ak ich predkladá spravodajca s cieľom zohľadniť nové informácie alebo ak ich predkladá aspoň jedna desatina poslancov. Politické skupiny môžu v súlade s článkom 181 ods. 3 predkladať alternatívne návrhy uznesení. Článok 190 sa uplatní na návrh uznesenia výboru a na pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu uznesenia. Článok 190 sa uplatní aj na jediné hlasovanie o alternatívnych návrhoch uznesení.

5.

 Odsek 4 sa neuplatňuje, ak predmet správy spĺňa podmienky na prednostnú rozpravu v pléne, ak je správa vypracovaná podľa práva iniciatívy uvedeného v článku 46 alebo 47, alebo ak bola správa schválená ako strategická (18).

Článok 55

Vypracovanie správ

1.

 Spravodajca je zodpovedný za prípravu správy výboru a jej prednesenie Parlamentu v mene tohto výboru.

2.

 Za dôvodovú správu je zodpovedný spravodajca a nehlasuje sa o nej. Musí však byť v súlade s prijatým znením návrhu uznesenia a prípadnými pozmeňujúcimi návrhmi výboru. Ak tomu tak nie je, môže predseda výboru dôvodovú správu vypustiť.

3.

 V správe sa uvedie výsledok hlasovania o správe ako o celku a v súlade s článkom 218 ods. 3 sa uvedie, ako hlasoval každý člen.

4.

 Menšinové pozície sa môžu vyjadriť počas hlasovania o texte ako o celku a na žiadosť ich autorov môžu byť predmetom písomného vyhlásenia v rozsahu najviac 200 slov, ktoré sa uvedie v prílohe k dôvodovej správe.

Predseda výboru rozhoduje o sporoch, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku uplatnenia tohto odseku.

5.

 Na návrh svojho predsedu môže výbor určiť lehotu, v ktorej musí spravodajca predložiť návrh správy. Táto lehota sa môže predĺžiť alebo môže byť vymenovaný nový spravodajca.

6.

 Po uplynutí lehoty môže výbor poveriť svojho predsedu, aby požiadal o zaradenie veci pridelenej výboru do programu niektorého z nasledujúcich rokovaní Parlamentu. Rozprava a hlasovanie sa potom môžu uskutočniť na základe ústnej správy dotknutého výboru.

Článok 56

Stanoviská výborov

1.

 Ak si chce výbor, ktorému bola vec pridelená najskôr, vypočuť názory iného výboru, alebo ak chce iný výbor predložiť svoje názory výboru, ktorému bola vec pridelená najskôr, môžu tieto výbory požiadať predsedu Parlamentu, aby bol v súlade s článkom 210 ods. 2 jeden výbor určený ako gestorský a druhý ako výbor požiadaný o stanovisko.

Výbor požiadaný o stanovisko môže vymenovať spravodajcu pre stanovisko spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov alebo zaslať svoje názory vo forme listu predsedu výboru.

2.

 Ak sa stanovisko týka návrhu právne záväzného aktu, obsahuje pozmeňujúce návrhy k textu pridelenému výboru, v prípade potreby spolu so stručným odôvodnením. Za tieto odôvodnenia je zodpovedný ich autor a nehlasuje sa o nich. Ak je to potrebné, môže výbor požiadaný o stanovisko predložiť stručné písomné odôvodnenie k stanovisku ako celku. Za takéto stručné písomné odôvodnenie je zodpovedný spravodajca výboru požiadaného o stanovisko.

Ak sa stanovisko netýka návrhu právne záväzného aktu, obsahuje odporúčania k častiam návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom.

Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch alebo o odporúčaniach.

Stanoviská sa zaoberajú výhradne záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti výboru požiadaného o stanovisko.

3.

 Gestorský výbor stanoví lehotu, v ktorej musí výbor požiadaný o stanovisko poskytnúť svoje stanovisko, ak ho má gestorský výbor vziať do úvahy. O každej zmene ohláseného časového rozvrhu gestorský výbor ihneď informuje výbor požiadaný o stanovisko či výbory požiadané o stanovisko. Gestorský výbor neprijme konečné rozhodnutie pred uplynutím stanovenej lehoty.

4.

 Výbor požiadaný o stanovisko sa alternatívne môže rozhodnúť predložiť svoju pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa predložia priamo v gestorskom výbore po ich prijatí. Tieto pozmeňujúce návrhy predkladá predseda alebo spravodajca v mene výboru požiadaného o stanovisko.

5.

 Výbor požiadaný o stanovisko predkladá pozmeňujúce návrhy uvedené v odseku 4 v rámci lehoty na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, ktorú stanoví gestorský výbor.

6.

 Všetky stanoviská a pozmeňujúce návrhy prijaté výborom požiadaným o stanovisko sa uvedú v prílohe k správe gestorského výboru.

7.

 Výbory požiadané o stanovisko v zmysle tohto článku nemôžu predkladať pozmeňujúce návrhy na posúdenie Parlamentom.

8.

 Predseda a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko môžu byť prizvaní, aby sa zúčastnili schôdzí gestorského výboru v poradnej funkcii, pokiaľ sa tieto schôdze týkajú záležitostí spoločného záujmu.

Článok 57

Postup pridružených výborov

1.

 Ak bola otázka pôsobnosti postúpená Konferencii predsedov podľa článku 211 a Konferencia predsedov sa na základe prílohy VI nazdáva, že vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, alebo že jej rôzne časti patria do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, uplatní sa článok 56 a tieto doplňujúce ustanovenia:

—

časový rozvrh spoločne odsúhlasia dotknuté výbory,

—

príslušní spravodajcovia sa navzájom informujú a usilujú sa o dosiahnutie dohody o textoch, ktoré predkladajú svojim výborom, a o svojich stanoviskách k pozmeňujúcim návrhom,

—

príslušní predsedovia a spravodajcovia sú viazaní zásadou dobrej a lojálnej spolupráce; spolu identifikujú oblasti textu patriace do ich výlučných alebo zdieľaných pôsobností a odsúhlasia presné náležitosti ich spolupráce; v prípade nesúhlasu s vymedzením pôsobností sa vec na žiadosť jedného zo zúčastnených výborov predloží Konferencii predsedov; Konferencia predsedov môže rozhodnúť o otázke príslušných pôsobností alebo o tom, že sa uplatní postup spoločných výborov podľa článku 58; svoje rozhodnutie prijme v súlade s postupom a v lehote stanovenými v článku 211,

—

gestorský výbor prijme bez hlasovania pozmeňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti tohto pridruženého výboru; ak gestorský výbor nerešpektuje výlučnú pôsobnosť pridruženého výboru, pridružený výbor môže predložiť pozmeňujúce návrhy priamo v pléne; ak gestorský výbor neprijme pozmeňujúce návrhy vo veciach, ktoré patria do zdieľanej pôsobnosti gestorského výboru a pridruženého výboru, pridružený výbor môže predložiť tieto pozmeňujúce návrhy priamo v pléne,

—

v prípade zmierovacieho postupu o návrhu musí byť v delegácii Parlamentu zastúpený spravodajca každého pridruženého výboru.

Rozhodnutie Konferencie predsedov uplatniť postup pridružených výborov sa vzťahuje na všetky štádiá príslušného postupu.

Práva spojené s postavením „gestorského výboru“ vykonáva hlavný výbor. Pri výkone svojich práv musí hlavný výbor brať do úvahy právomoci pridruženého výboru. Hlavný výbor musí najmä dodržať záväzok lojálnej spolupráce pri príprave časového rozvrhu a rešpektovať právo pridruženého výboru určiť pozmeňujúce návrhy vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, ktoré budú predložené v pléne.

2.

 Postup stanovený v tomto článku sa neuplatní na odporúčania, ktoré má prijať gestorský výbor podľa článku 105.

Článok 58

Postup spoločných výborov

1.

 Ak bola podľa článku 211 Konferencii predsedov predložená otázka pôsobnosti, Konferencia predsedov môže rozhodnúť o tom, že sa má uplatniť postup so spoločnými schôdzami výborov a spoločným hlasovaním, ak:

—

so zreteľom na prílohu VI vec patrí nedeliteľne do pôsobnosti viacerých výborov a

—

je toho názoru, že ide o vec zásadného významu.

2.

 V tomto prípade príslušní spravodajcovia vypracujú jediný návrh správy, ktorý bude predmetom preskúmania a hlasovania zúčastnených výborov za spoločného predsedníctva predsedov výborov.

Práva spojené so štatútom gestorského výboru môžu zúčastnené výbory vykonávať vo všetkých štádiách postupu len vtedy, ak konajú spoločne. Zúčastnené výbory môžu založiť pracovné skupiny na prípravu schôdzí a hlasovania.

3.

 V druhom čítaní riadneho legislatívneho postupu sa pozícia Rady posudzuje na spoločnej schôdzi zúčastnených výborov, ktorá sa, ak sa nedosiahne dohoda medzi predsedami týchto výborov, koná v stredu počas prvého týždňa stanoveného na schôdzu parlamentných orgánov, ktorý nasleduje po oznámení pozície Rady Parlamentu. Ak sa nedosiahne dohoda o zvolaní neskoršej schôdze, túto schôdzu zvolá predseda Konferencie predsedov výborov. O odporúčaní do druhého čítania sa hlasuje na spoločnej schôdzi na základe spoločného návrhu, ktorý vypracujú príslušní spravodajcovia zúčastnených výborov, alebo ak nie je k dispozícii spoločný návrh, na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili zúčastnené výbory.

Počas tretieho čítania riadneho legislatívneho postupu sú predsedovia a spravodajcovia zúčastnených výborov ex officio členmi delegácie v zmierovacom výbore.

KAPITOLA 3

Riadny legislatívny postup

ODDIEL 1 – PRVÉ ČÍTANIE

Článok 59

Hlasovanie v Parlamente – prvé čítanie

1.

 Parlament môže schváliť, zmeniť alebo zamietnuť návrh legislatívneho aktu.

2.

 Parlament hlasuje najprv o každom návrhu na okamžité zamietnutie návrhu legislatívneho aktu, ktorý predložil písomne gestorský výbor, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu.

Ak sa tento návrh na zamietnutie prijme, predseda Parlamentu požiada inštitúciu, ktorá je jeho autorom, aby návrh legislatívneho aktu vzala späť.

Ak inštitúcia, ktorá je autorom návrhu, návrh vezme späť, predseda Parlamentu vyhlási postup za ukončený.

Ak inštitúcia, ktorá je autorom návrhu, nevezme späť návrh legislatívneho aktu, predseda Parlamentu oznámi, že prvé čítanie v Parlamente je ukončené, pokiaľ Parlament na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie.

Ak sa tento návrh na zamietnutie neprijme, Parlament postupuje v súlade s odsekmi 3, 4 a 5.

3.

 Všetky predbežné dohody, ktoré predložil gestorský výbor podľa článku 74 ods. 4, majú pri hlasovaní prednosť a sú predmetom jediného hlasovania, pokiaľ Parlament na žiadosť politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, namiesto toho nerozhodne, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch v súlade s odsekom 4. V takom prípade Parlament takisto rozhodne, či k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pristúpi okamžite. Ak nie, Parlament stanoví novú lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov a k hlasovaniu sa pristúpi na nasledujúcom rokovaní.

Ak sa v tomto jedinom hlasovaní prijme predbežná dohoda, predseda Parlamentu oznámi, že prvé čítanie v Parlamente bolo ukončené.

Ak predbežná dohoda nezíska v tomto jedinom hlasovaní väčšinu odovzdaných hlasov, predseda Parlamentu stanoví novú lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov k návrhu legislatívneho aktu. O takýchto pozmeňujúcich návrhoch sa hlasuje na nasledujúcom rokovaní s cieľom ukončiť prvé čítanie v Parlamente.

4.

 Okrem prípadu, keď sa prijal návrh na zamietnutie v súlade s odsekom 2 alebo sa prijala predbežná dohoda v súlade s odsekom 3, hlasuje sa následne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho aktu, a to prípadne vrátane jednotlivých častí predbežnej dohody, ak boli podané žiadosti o hlasovanie po častiach alebo o oddelené hlasovanie alebo boli predložené protichodné pozmeňujúce návrhy.

Pred tým, než Parlament hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch, predseda Parlamentu môže požiadať Komisiu o vyjadrenie jej pozície a Radu o pripomienky.

Po tom, ako Parlament hlasoval o týchto pozmeňujúcich návrhoch, hlasuje o celom návrhu legislatívneho aktu, a to buď v znení zmien alebo v pôvodnom znení.

Ak je celý návrh legislatívneho aktu, a to buď v znení zmien alebo v pôvodnom znení, prijatý, predseda Parlamentu oznámi, že prvé čítanie je ukončené, pokiaľ sa na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, Parlament nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na účel medziinštitucionálnych rokovaní v súlade s článkami 60 a 74.

Ak celý návrh legislatívneho aktu v znení zmien alebo v pôvodnom znení nezíska väčšinu odovzdaných hlasov, predseda Parlamentu vyhlási, že prvé čítanie je ukončené, pokiaľ sa na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, Parlament nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie.

5.

 Po hlasovaní podľa odsekov 2, 3 a 4 a následnom hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia týkajúcich sa prípadných procedurálnych požiadaviek sa legislatívne uznesenie považuje za prijaté. V prípade potreby sa legislatívne uznesenie upraví podľa článku 203 ods. 2, aby odrážalo výsledok hlasovania podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku.

Znenie legislatívneho uznesenia a pozície Parlamentu postúpi predseda Parlamentu Rade a Komisii, a ak návrh legislatívneho aktu pochádza od nich, aj skupine autorských členských štátov, Súdnemu dvoru alebo Európskej centrálnej banke.

Článok 60

Vrátenie veci gestorskému výboru

Ak sa v súlade s článkom 59 vec vráti gestorskému výboru na opätovné posúdenie alebo na medziinštitucionálne rokovania v súlade s článkom 74, gestorský výbor podá ústne alebo písomne Parlamentu správu v lehote štyroch mesiacov. Uvedenú lehotu môže Konferencia predsedov predĺžiť.

Po vrátení veci výboru musí hlavný výbor, predtým ako rozhodne o postupe, ktorý sa uplatní, umožniť pridruženému výboru podľa článku 57 rozhodnúť o pozmeňujúcich návrhoch vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, a najmä o tom, ktoré z týchto pozmeňujúcich návrhov majú byť znova predložené v pléne.

Parlamentu nič nebráni, aby rozhodol, že sa v prípade potreby bude po správe gestorského výboru, ktorému sa vec vrátila, konať záverečná rozprava.

Článok 61

Opätovné predloženie veci Parlamentu

1.

 Predseda na žiadosť gestorského výboru vyzve Komisiu, aby opätovne predložila svoj návrh Parlamentu, ak:

—

Komisia potom, ako Parlament prijal svoju pozíciu, nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný návrh, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zohľadniť pozíciu Parlamentu,

—

podstatným spôsobom sa zmení povaha problému, ktorým sa návrh zaoberá, a to v dôsledku uplynutia času alebo zmeny okolností, alebo

—

sa odvtedy, ako Parlament prijal svoju pozíciu, konali nové voľby do Parlamentu a Konferencia predsedov to považuje za potrebné.

2.

 Ak sa pripravuje zmena právneho základu návrhu, v dôsledku ktorej by sa pre tento návrh už neuplatnil riadny legislatívny postup, Parlament, Rada a Komisia si podľa bodu 25 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva vymenia názory na vec prostredníctvom svojich predsedov alebo ich zástupcov.

3.

 Po výmene názorov uvedenej v odseku 2 predseda Parlamentu na žiadosť gestorského výboru požiada Radu, aby Parlamentu opäť predložila návrh právne záväzného aktu, ak má Komisia alebo Rada v úmysle zmeniť právny základ, ktorý je stanovený v pozícii Parlamentu v prvom čítaní, tak, že by sa v dôsledku toho už neuplatnil riadny legislatívny postup.

Článok 62

Dohoda v prvom čítaní

Ak Rada v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie informuje Parlament, že schválila jeho pozíciu, predseda Parlamentu po finalizácii podľa článku 203 tohto rokovacieho poriadku v pléne oznámi, že legislatívny akt bol prijatý v znení, ktoré zodpovedá pozícii Parlamentu.

ODDIEL 2 – DRUHÉ ČÍTANIE

Článok 63

Predloženie pozície Rady

1.

 Predloženie pozície Rady podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uskutoční tým, že ju predseda Parlamentu oznámi v Parlamente. Predseda Parlamentu vystúpi s oznámením po tom, ako mu boli doručené dokumenty obsahujúce pozíciu samotnú, všetky vyhlásenia zaznamenané v zápisniciach Rady pri prijímaní pozície, dôvody, ktoré viedli Radu k prijatiu svojej pozície, a pozíciu Komisie, riadne preložené do úradných jazykov Európskej únie. Predseda Parlamentu vystúpi s oznámením na schôdzi, ktorá nasleduje po doručení týchto dokumentov.

Predseda Parlamentu sa pred oznámením a po porade s predsedom gestorského výboru alebo so spravodajcom či s nimi obomi uistí, že doručený text je skutočne pozícia Rady v prvom čítaní a že nenastali okolnosti uvedené v článku 61. V opačnom prípade predseda Parlamentu spolu s gestorským výborom, a ak je to možné, so súhlasom Rady, hľadajú vhodné riešenie.

2.

 Pozícia Rady sa dňom jej oznámenia v Parlamente považuje za automaticky pridelenú gestorskému výboru v prvom čítaní.

3.

 Zoznam takýchto predložení sa uverejní v zápisnici z rokovania spolu s názvami gestorských výborov.

Článok 64

Predĺženie lehôt

1.

 Na žiadosť predsedu gestorského výboru predseda Parlamentu predĺži lehoty v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.

 Predseda Parlamentu oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez ohľadu na to, či k tomuto predĺženiu došlo z podnetu Parlamentu alebo Rady.

Článok 65

Postup v gestorskom výbore

1.

 Pozícia Rady sa zaradí ako prioritný bod do programu prvej schôdze gestorského výboru, ktorá sa má konať po oznámení tejto pozície. Rada môže byť vyzvaná, aby uviedla svoju pozíciu.

2.

 Ak gestorský výbor nerozhodne inak, zostáva spravodajca z prvého čítania spravodajcom v druhom čítaní.

3.

 Ustanovenia článku 68 ods. 2 a 3 týkajúce sa prípustnosti pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady sa uplatnia na konanie v gestorskom výbore; návrhy na zamietnutie a pozmeňujúce návrhy môžu predložiť iba členovia tohto výboru alebo ich stáli náhradníci. Výbor rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov.

4.

 Gestorský výbor predloží odporúčanie do druhého čítania, v ktorom navrhne pozíciu Rady schváliť, zmeniť alebo zamietnuť. Odporúčanie obsahuje stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia.

5.

 Články 51, 52, 56 a 198 sa neuplatňujú v druhom čítaní.

Článok 66

Predloženie Parlamentu

Pozícia Rady, a ak je k dispozícii, odporúčanie gestorského výboru do druhého čítania sa automaticky zaradia do návrhu programu schôdze, ktorej streda spadá pred a zároveň najbližšie ku dňu uplynutia trojmesačnej lehoty, alebo v prípade predĺženia podľa článku 64 štvormesačnej lehoty, pokiaľ vec nebola prerokovaná na skoršej schôdzi.

Článok 67

Hlasovanie v Parlamente – druhé čítanie

1.

 Parlament hlasuje najprv o každom návrhu na okamžité zamietnutie pozície Rady, ktorý predložil písomne gestorský výbor, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu. Na prijatie takého návrhu na zamietnutie je potrebné, aby získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu.

Ak je tento návrh na zamietnutie prijatý, pozícia Rady je zamietnutá a predseda oznámi v Parlamente ukončenie legislatívneho postupu.

Ak tento návrh na zamietnutie nie je prijatý, Parlament postupuje v súlade s odsekmi 2 až 5.

2.

 Všetky predbežné dohody predložené gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 majú pri hlasovaní prednosť a sú predmetom jediného hlasovania, pokiaľ sa Parlament na žiadosť politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nerozhodol okamžite hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v súlade s odsekom 3.

Ak získa predbežná dohoda v jedinom hlasovaní väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu, predseda oznámi v Parlamente, že druhé čítanie v Parlamente bolo ukončené.

Ak predbežná dohoda nezíska v jedinom hlasovaní väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu, Parlament potom postupuje v súlade s odsekmi 3, 4 a 5.

3.

 Okrem prípadov, keď bol prijatý návrh na zamietnutie v súlade s odsekom 1 alebo keď bola prijatá predbežná dohoda v súlade s odsekom 2, sa následne hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v predbežnej dohode predloženej gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4. Každý pozmeňujúci návrh k pozícii Rady je prijatý iba vtedy, ak získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu.

Pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch môže predseda Parlamentu požiadať Komisiu, aby vyjadrila svoju pozíciu, a Radu o pripomienky.

4.

 Ak aj Parlament hlasuje proti pôvodnému návrhu na zamietnutie pozície Rady podľa odseku 1, Parlament môže na základe návrhu predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, zvážiť ďalší návrh na zamietnutie po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch podľa odsekov 2 alebo 3. Na prijatie takého návrhu je potrebné, aby získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu.

Ak sa pozícia Rady zamietne, predseda Parlamentu oznámi v Parlamente ukončenie legislatívneho postupu.

5.

 Po hlasovaní podľa odsekov 1 až 4 a každom následnom hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia týkajúcich sa procedurálnych požiadaviek predseda Parlamentu oznámi, že druhé čítanie v Parlamente bolo ukončené a legislatívne uznesenie sa považuje za prijaté. V prípade potreby sa legislatívne uznesenie upraví podľa článku 203 ods. 2, aby odrážalo výsledok hlasovania podľa odsekov 1 až 4 alebo uplatnenie článku 69.

Text legislatívneho uznesenia a prípadnej pozície Parlamentu postúpi predseda Parlamentu Rade a Komisii.

Ak nebol podaný návrh na zamietnutie alebo zmenu pozície Rady, pozícia sa považuje za prijatú.

Článok 68

Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady

1.

 Gestorský výbor, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu na prerokovanie v Parlamente predložiť pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady.

2.

 Pozmeňujúci návrh k pozícii Rady je prípustný, len ak je v súlade s článkami 180 a 181 a ak jeho cieľom je:

a)

úplné alebo čiastočné obnovenie pozície prijatej Parlamentom v prvom čítaní alebo

b)

dosiahnutie kompromisu medzi Radou a Parlamentom, alebo

c)

zmena časti textu pozície Rady, ktorá nebola zahrnutá v návrhu predloženom v prvom čítaní, alebo sa obsahom líši od uvedeného návrhu, alebo

d)

zohľadnenie nového skutkového alebo právneho stavu, ktorý nastal od prijatia pozície Parlamentu v prvom čítaní.

Rozhodnutie predsedu Parlamentu o prípustnosti či neprípustnosti pozmeňujúceho návrhu je konečné.

3.

 Ak sa v čase od prvého čítania konali nové voľby, avšak článok 61 sa neuplatnil, predseda Parlamentu môže rozhodnúť o výnimke z obmedzení týkajúcich sa prípustnosti uvedených v odseku 2.

Článok 69

Dohoda v druhom čítaní

Ak nie je predložený žiadny návrh na zamietnutie pozície Rady ani pozmeňujúci návrh k uvedenej pozícii podľa článkov 67 a 68 v lehotách na predloženie pozmeňujúcich návrhov alebo návrhov na zamietnutie a na hlasovanie o nich, predseda Parlamentu v pléne oznámi, že navrhovaný akt bol prijatý.

ODDIEL 3 – MEDZIINŠTITUCIONÁLNE ROKOVANIA V RÁMCI RIADNEHO LEGISLATÍVNEHO POSTUPU

Článok 70

Všeobecné ustanovenia

Rokovania s inými inštitúciami, ktorých cieľom je dosiahnutie dohody počas legislatívneho postupu, sa môžu začať iba potom, ako bolo prijaté rozhodnutie v súlade s článkom 71, 72 alebo 73, alebo potom, čo Parlament vrátil vec na medziinštitucionálne rokovania. Takéto rokovania sa vedú so zreteľom na Kódex správania stanovený Konferenciou predsedov (19).

Článok 71

Rokovania pred prvým čítaním v Parlamente

1.

 Ak výbor prijal legislatívnu správu podľa článku 51, väčšinou svojich členov môže rozhodnúť začať rokovania na základe tejto správy.

2.

 Rozhodnutia o začatí rokovaní sa oznámia na začiatku plenárnej schôdze nasledujúcej po ich prijatí vo výbore. Do konca dňa, ktorý nasleduje po oznámení v Parlamente, poslanci alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu, môžu písomne požiadať, aby sa hlasovalo o rozhodnutí výboru začať rokovania. Parlament potom hlasuje o takejto žiadosti počas tej istej schôdze.

Ak do vypršania lehoty stanovenej v prvom pododseku nebude doručená takáto žiadosť, predseda Parlamentu o tom informuje Parlament. Ak sa žiadosť predloží, predseda môže okamžite pred hlasovaním udeliť slovo jednému rečníkovi, ktorý je za rozhodnutie výboru začať rokovania, a jednému, ktorý je proti tomuto rozhodnutiu. Každý rečník môže predniesť vyhlásenie, ktoré netrvá dlhšie ako dve minúty.

3.

 Ak Parlament zamietne rozhodnutie výboru začať rokovania, návrh legislatívneho aktu a správa gestorského výboru sa zaradí do programu nasledujúcej schôdze a predseda Parlamentu stanoví lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov. Uplatňuje sa článok 59 ods. 4.

4.

 Rokovania sa môžu začať kedykoľvek po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 2 prvom pododseku, ak nebola podaná žiadosť o hlasovanie v Parlamente o rozhodnutí začať rokovania. Ak taká žiadosť bola podaná, rokovania môžu začať kedykoľvek potom, ako rozhodnutie výboru začať rokovania bolo schválené v Parlamente.

Článok 72

Rokovania pred prvým čítaním v Rade

Ak Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní, táto pozícia predstavuje mandát na všetky rokovania s ostatnými inštitúciami. Gestorský výbor môže väčšinou svojich členov rozhodnúť o začatí rokovaní kedykoľvek potom. Takéto rozhodnutia sa oznámia v Parlamente počas schôdze po hlasovaní vo výbore a zaznamenajú sa v zápisnici.

Článok 73

Rokovania pred druhým čítaním v Parlamente

Ak sa pozícia Rady v prvom čítaní postúpila gestorskému výboru, pozícia Parlamentu v prvom čítaní predstavuje podľa článku 68 mandát na rokovania s ostatnými inštitúciami. Gestorský výbor môže rozhodnúť o začatí rokovaní kedykoľvek potom.

Ak pozícia Rady v prvom čítaní obsahuje prvky, ktoré nie sú zahrnuté v návrhu legislatívneho aktu alebo v pozícii Parlamentu v prvom čítaní, výbor môže prijať usmernenia pre rokovaciu skupinu, a to aj vo forme pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady.

Článok 74

Priebeh rokovaní

1.

 Rokovaciu skupinu Parlamentu vedie spravodajca a predsedá jej predseda gestorského výboru alebo podpredseda výboru, ktorého určí predseda výboru. Jej členmi sú prinajmenšom tieňoví spravodajcovia z každej politickej skupiny, ktorá si želá zúčastniť sa.

2.

 Akýkoľvek dokument, o ktorom sa má rokovať na stretnutí s Radou a Komisiou (trialóg), sa rozpošle rokovacej skupine najmenej 48 hodín, alebo v naliehavých prípadoch najmenej 24 hodín pred začatím predmetného trialógu.

3.

 Po každom trialógu podá predseda rokovacej skupiny a spravodajca, v mene rokovacej skupiny, správu o rokovaniach na nasledujúcej schôdzi gestorského výboru.

Ak nie je možné zvolať včas schôdzu výboru, predseda rokovacej skupiny a spravodajca podajú v mene rokovacej skupiny správu o rokovaniach na schôdzi koordinátorov výboru.

4.

 Ak sa na rokovaní dosiahne predbežná dohoda, informuje sa o tom bezodkladne gestorský výbor. Dokumenty, v ktorých sú zachytené výsledky posledného trialógu, sa poskytnú gestorskému výboru a uverejnia sa. Predbežná dohoda sa predloží gestorskému výboru, ktorý rozhodne jediným hlasovaním väčšinou odovzdaných hlasov, či ju schváli. Ak sa táto dohoda prijme, predloží sa Parlamentu na prerokovanie spôsobom, ktorý jasne dokumentuje zmeny návrhu legislatívneho aktu.

5.

 V prípade nezhody medzi dotknutými výbormi podľa článkov 57 a 58 stanoví predseda Konferencie predsedov výborov v súlade so zásadami stanovenými v uvedených článkoch podrobné pravidlá začatia rokovaní a ich vedenia.

ODDIEL 4 – ZMIEROVACÍ POSTUP A TRETIE ČÍTANIE

Článok 75

Predĺženie lehôt

1.

 Na žiadosť delegácie Parlamentu v Zmierovacom výbore predseda Parlamentu predĺži lehoty v treťom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.

 Predseda Parlamentu oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez ohľadu na to, či k tomuto predĺženiu došlo z podnetu Parlamentu alebo Rady

Článok 76

Zvolanie Zmierovacieho výboru

Ak Rada informuje Parlament, že nemôže schváliť všetky pozmeňujúce návrhy Parlamentu k pozícii Rady, predseda Parlamentu sa dohodne s Radou na termíne a mieste prvej schôdze Zmierovacieho výboru. Lehota šiestich týždňov, v prípade predĺženia podľa článku 294 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ôsmich týždňov, začína plynúť odo dňa, keď sa výbor zíde po prvýkrát.

Článok 77

Delegácia v Zmierovacom výbore

1.

 Delegácia Parlamentu v Zmierovacom výbore musí mať rovnaký počet členov ako delegácia Rady.

2.

 Politické zloženie delegácie zodpovedá zloženiu Parlamentu podľa politických skupín. Konferencia predsedov určí presný počet poslancov z každej politickej skupiny, ktorí majú byť členmi delegácie Parlamentu.

3.

 Členov delegácie na jednotlivé prípady zmierovacieho postupu vymenujú politické skupiny prednostne z členov gestorského výboru, s výnimkou troch členov, ktorí sú vymenovaní za stálych členov delegácií na obdobie 12 mesiacov. Troch stálych členov vymenujú politické skupiny spomedzi podpredsedov Parlamentu, pričom títo zastupujú aspoň dve rôzne politické skupiny. Predseda a spravodajca gestorského výboru v druhom čítaní, ako aj spravodajca každého pridruženého výboru sú vždy členmi delegácie.

4.

 Politické skupiny zastúpené v delegácii vymenujú náhradníkov.

5.

 Politické skupiny, ktoré nie sú zastúpené v delegácii, môžu každá vyslať po jednom zástupcovi na každú internú prípravnú schôdzu delegácie. Ak v delegácii nie sú žiadni nezaradení poslanci, jeden nezaradený poslanec sa môže zúčastniť každej internej prípravnej schôdze delegácie.

6.

 Delegáciu vedie predseda Parlamentu alebo jeden z troch stálych členov.

7.

 Delegácia rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov. Jej rokovania sú neverejné.

Konferencia predsedov vydá ďalšie procesné usmernenia pre prácu delegácie v Zmierovacom výbore.

8.

 Delegácia podáva správu o výsledkoch zmierovacieho postupu Parlamentu.

Článok 78

Spoločný návrh

1.

 Ak sa Zmierovací výbor dohodne na spoločnom návrhu, vec sa zaradí do programu rokovania Parlamentu, ktoré sa uskutoční do šiestich, a v prípade predĺženia do ôsmich týždňov od schválenia spoločného návrhu Zmierovacím výborom.

2.

 Predsedajúci alebo iný určený člen delegácie Parlamentu v Zmierovacom výbore urobí vyhlásenie k spoločnému návrhu, ktorý je sprevádzaný správou.

3.

 K spoločnému návrhu nemôže byť predložený žiaden pozmeňujúci návrh.

4.

 O spoločnom návrhu ako o celku sa rozhoduje v jedinom hlasovaní. Spoločný návrh je schválený, ak získa väčšinu odovzdaných hlasov.

5.

 Ak Zmierovací výbor nedosiahne dohodu o spoločnom návrhu, urobí o tom predsedajúci alebo iný určený člen delegácie Parlamentu v Zmierovacom výbore vyhlásenie. Po tomto vyhlásení nasleduje rozprava.

6.

 Počas zmierovacieho postupu medzi Parlamentom a Radou po druhom čítaní nie je možné návrh vrátiť späť výboru.

7.

 Články 51, 52 a 56 sa neuplatňujú v treťom čítaní.

ODDIEL 5 – UKONČENIE POSTUPU

Článok 79

Podpis a uverejnenie prijatých aktov

Po finalizácii textu prijatého v súlade s článkom 203 a prílohou VIII a potom, čo sa overí, že všetky postupy boli riadne ukončené, predseda Parlamentu a generálny tajomník podpíšu akty prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

Po podpísaní aktu generálni tajomníci Parlamentu a Rady zabezpečia jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

KAPITOLA 4

Osobitné ustanovenia pre konzultačný postup

Článok 80

Zmenený návrh právne záväzného aktu

Ak má Komisia v úmysle nahradiť alebo zmeniť svoj návrh právne záväzného aktu, gestorský výbor môže odložiť preskúmanie návrhu dovtedy, kým od Komisie nedostane nový návrh alebo zmeny.

Článok 81

Pozícia Komisie k pozmeňujúcim návrhom

Predtým, než gestorský výbor pristúpi k záverečnému hlasovaniu o návrhu právne záväzného aktu, môže požiadať Komisiu o vyjadrenie jej pozície ku všetkým pozmeňujúcim návrhom, ktoré prijal výbor k návrhu.

Ak je to vhodné, táto pozícia sa zahrnie do správy.

Článok 82

Hlasovanie v Parlamente

Článok 59 ods. 1, 2, 4 a 5 sa uplatňujú primerane.

Článok 83

Postup po prijatí pozície Parlamentu

1.

 V období potom, čo Parlament prijme svoju pozíciu k návrhu právne záväzného aktu, sledujú predseda a spravodajca gestorského výboru ďalší vývoj tohto návrhu aktu, pokiaľ ide o postup vedúci k prijatiu tohto návrhu Radou, najmä v záujme zabezpečenia riadneho dodržania všetkých záväzkov Rady alebo Komisie voči Parlamentu so zreteľom na jeho pozíciu. Predseda a spravodajca gestorského výboru pravidelne o tom podávajú správy výboru.

2.

 Gestorský výbor môže vyzvať Komisiu a Radu na diskusiu o predmetnej veci.

3.

 Ak to gestorský výbor považuje za potrebné, môže v každom štádiu tohto postupu predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí, aby Parlament:

—

vyzval Komisiu, aby vzala späť svoj návrh,

—

vyzval Komisiu alebo Radu, aby opätovne predložili vec Parlamentu podľa článku 84, alebo vyzval Komisiu, aby predložila nový návrh, alebo

—

rozhodol o prijatí iných krokov, ktoré považuje za potrebné.

Tento návrh sa zaradí do návrhu programu schôdze nasledujúcej po prijatí návrhu výborom.

Článok 84

Opätovné predloženie veci Parlamentu

1.

 Na žiadosť gestorského výboru predseda Parlamentu vyzve Radu, aby opäť konzultovala s Parlamentom za rovnakých okolností a podmienok, ako sú uvedené v článku 61 ods. 1. Na žiadosť gestorského výboru predseda Parlamentu tiež vyzve Radu, aby opäť konzultovala s Parlamentom v prípade, ak Rada podstatným spôsobom zmení alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť návrh právne záväzného aktu, ku ktorému Parlament pôvodne vydal svoju pozíciu, okrem prípadov, keď je cieľom zapracovanie pozmeňujúcich návrhov Parlamentu.

2.

 Predseda Parlamentu takisto požiada, aby bol návrh právne záväzného aktu opätovne predložený Parlamentu za podmienok stanovených v tomto článku, ak o tom Parlament rozhodne na základe návrhu politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu.

KAPITOLA 5

Ústavné otázky

Článok 85

Riadna revízia zmluvy

1.

 Gestorský výbor môže v súlade s článkami 46 a 54 predložiť Parlamentu správu obsahujúcu návrhy adresované Rade na zmenu zmlúv.

2.

 V prípade porady s Parlamentom v súlade s článkom 48 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii o návrhu rozhodnutia Európskej rady v prospech preskúmania navrhovaných zmien zmlúv sa vec postúpi gestorskému výboru. Výbor vypracuje správu, ktorá zahŕňa:

—

návrh uznesenia, v ktorom sa uvádza, či Parlament schvaľuje alebo zamieta navrhované rozhodnutie, a ktorý môže obsahovať návrhy určené konventu alebo konferencii zástupcov vlád členských štátov,

—

podľa potreby dôvodovú správu.

3.

 Ak Európska rada rozhodne zvolať konvent, Parlament vymenuje na návrh Konferencie predsedov svojich zástupcov v konvente.

Delegácia Parlamentu si zvolí svojho vedúceho a kandidátov na členstvo v ktorejkoľvek riadiacej skupine alebo predsedníctve, ktoré ustanoví konvent.

4.

 Ak Európska rada požiada Parlament o súhlas s rozhodnutím nezvolať konvent na preskúmanie navrhnutých zmien zmlúv, táto žiadosť sa pridelí gestorskému výboru v súlade s článkom 105.

Článok 86

Zjednodušená revízia zmluvy

1.

 V súlade s článkami 46 a 54 tohto rokovacieho poriadku môže gestorský výbor v súlade s postupom stanoveným v článku 48 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii predložiť Parlamentu správu obsahujúcu návrhy, adresované Európskej rade, na revíziu všetkých alebo časti ustanovení tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.

 V prípade porady s Parlamentom v súlade s článkom 48 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii o návrhu rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa mení tretia časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa primerane uplatní článok 85 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku. V tomto prípade môže návrh uznesenia obsahovať návrhy zmien týkajúcich sa výlučne ustanovení tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 87

Zmluvy o pristúpení

1.

 Každá žiadosť európskeho štátu o členstvo v Európskej únii v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii sa pridelí na posúdenie gestorskému výboru.

2.

 Na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môže Parlament rozhodnúť, že pred začatím rokovaní o pristúpení so štátom žiadajúcim o členstvo požiada Komisiu a Radu o účasť na rozprave.

3.

 Gestorský výbor požiada Komisiu a Radu, aby mu poskytovali úplné a pravidelné informácie o pokroku v rokovaniach o pristúpení, v prípade potreby dôverne.

4.

 V každom štádiu rokovaní o pristúpení môže Parlament na základe správy gestorského výboru prijať odporúčania a žiadať, aby sa tieto odporúčania vzali do úvahy pred uzavretím zmluvy o pristúpení štátu žiadajúceho o členstvo v Európskej únii.

5.

 Po skončení rokovaní o pristúpení, ale pred podpisom zmluvy, sa návrh zmluvy predloží Parlamentu na udelenie súhlasu v súlade s článkom 105 tohto rokovacieho poriadku. V súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii sa na súhlas Parlamentu vyžadujú hlasy väčšiny všetkých jeho poslancov.

Článok 88

Vystúpenie z Únie

Ak sa členský štát rozhodne vystúpiť z Únie v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii, vec sa pridelí gestorskému výboru. Článok 87 tohto rokovacieho poriadku sa uplatní primerane. Parlament rozhodne, či udelí súhlas s dohodou o vystúpení väčšinou odovzdaných hlasov.

Článok 89

Porušenie základných zásad a hodnôt členským štátom

1.

 Parlament môže na základe osobitnej správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkami 46 a 54 tohto rokovacieho poriadku:

a)

hlasovať o odôvodnenom návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii;

b)

hlasovať o návrhu vyzývajúcom Komisiu alebo členské štáty, aby predložili návrh podľa článku 7 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii;

c)

hlasovať o návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 3 alebo následne s článkom 7 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii.

2.

 Každá žiadosť Rady o súhlas s návrhom predloženým podľa článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii sa spolu s pripomienkami dotknutého členského štátu oznámi Parlamentu a pridelí gestorskému výboru v súlade s článkom 105 tohto rokovacieho poriadku. S výnimkou naliehavých a odôvodnených prípadov prijíma Parlament svoje rozhodnutie na návrh gestorského výboru.

3.

 V súlade s článkom 354 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na prijatie rozhodnutí o návrhoch uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku Parlamentom vyžaduje dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých poslancov Parlamentu.

4.

 Ak to schváli Konferencia predsedov, gestorský výbor môže predložiť sprievodný návrh uznesenia. Tento návrh uznesenia vyjadruje názor Parlamentu na vážne porušenie zo strany členského štátu, na primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať, ako aj na zmenu alebo odvolanie týchto opatrení.

5.

 Gestorský výbor zabezpečí, aby bol Parlament v plnom rozsahu informovaný a v prípade potreby požiadaný o názor na všetky opatrenia vyplývajúce z jeho súhlasu, udeleného podľa odseku 3. Rada sa vyzve, aby primerane informovala o vývoji situácie. Na návrh gestorského výboru vypracovaný so súhlasom Konferencie predsedov môže Parlament prijať odporúčania pre Radu.

Článok 90

Zloženie Parlamentu

Parlament môže na základe správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkom 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článkami 46 a 54 tohto rokovacieho poriadku v dostatočnom predstihu pred koncom volebného obdobia predložiť návrh na zmenu svojho zloženia. Návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa ustanovuje zloženie Parlamentu, Parlament preskúma v súlade s článkom 105 tohto rokovacieho poriadku.

Článok 91

Posilnená spolupráca medzi členskými štátmi

1.

 Žiadosti o zavedenie posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii pridelí predseda Parlamentu gestorskému výboru na posúdenie. Uplatňuje sa článok 105 tohto rokovacieho poriadku.

2.

 Gestorský výbor overí súlad s článkom 20 Zmluvy o Európskej únii a článkami 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.

 Po zavedení posilnenej spolupráce Parlament posudzuje následné akty navrhnuté v jej rámci na základe rovnakých postupov, aké by sa uplatnili, ak by nebola zavedená posilnená spolupráca. Uplatní sa článok 48.

KAPITOLA 6

Rozpočtové postupy

Článok 92

Viacročný finančný rámec

Ak Rada žiada o súhlas Parlamentu s návrhom nariadenia, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec, vec sa rieši v súlade s článkom 105 tohto rokovacieho poriadku. V súlade s článkom 312 ods. 2 prvým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie si súhlas Parlamentu vyžaduje hlasy väčšiny všetkých jeho poslancov.

Článok 93

Ročný rozpočtový postup

Gestorský výbor môže rozhodnúť o vypracovaní správy, ktorú považuje za vhodnú v súvislosti s rozpočtom, so zreteľom na prílohu k Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a o riadnom finančnom hospodárení (20).

Každý iný výbor môže predložiť stanovisko v lehote stanovenej gestorským výborom.

Článok 94

Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu

1.

 Jednotliví poslanci môžu predkladať pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady k návrhu rozpočtu v gestorskom výbore.

Politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, alebo výbor môžu predložiť v Parlamente pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady k návrhu rozpočtu.

2.

 Pozmeňujúce návrhy sa predkladajú písomne spolu s odôvodnením, obsahujú podpisy ich autorov a konkrétny rozpočtový riadok, ktorého sa týkajú.

3.

 Predseda Parlamentu určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov.

4.

 Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch pred ich prerokovaním v Parlamente.

5.

 Pozmeňujúce návrhy predložené v Parlamente, ktoré gestorský výbor zamietol, sa môžu predložiť na hlasovanie len vtedy, ak o to pred lehotou, ktorú stanoví predseda Parlamentu, písomne požiada výbor alebo politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu. Uvedená lehota nemôže byť kratšia ako 24 hodín pred začiatkom hlasovania.

6.

 O pozmeňujúcich návrhoch k odhadu rozpočtu Parlamentu, ktoré sú podobné tým, ktoré už Parlament zamietol v čase zostavovania odhadu rozpočtu, Parlament rokuje, len ak k nim gestorský výbor vydal kladné stanovisko.

7.

 Parlament hlasuje postupne o:

—

pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady k návrhu rozpočtu, podľa oddielov,

—

návrhu uznesenia týkajúceho sa návrhu rozpočtu.

Uplatní sa však článok 183 ods. 4 až 10.

8.

 Články, kapitoly, hlavy a oddiely návrhu rozpočtu, ku ktorým neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy, sa považujú za prijaté.

9.

 V súlade s článkom 314 ods. 4 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na prijatie pozmeňujúcich návrhov vyžadujú hlasy väčšiny všetkých poslancov Parlamentu.

10.

 Ak Parlament zmenil pozíciu Rady k návrhu rozpočtu, zmenená pozícia sa postúpi Rade a Komisii spolu s odôvodneniami a zápisnicou z rokovania, na ktorom boli pozmeňujúce návrhy prijaté.

Článok 95

Rozpočtový zmierovací postup

1.

 Predseda Parlamentu zvoláva Zmierovací výbor v súlade s článkom 314 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.

 Delegácia zastupujúca Parlament na rokovaniach Zmierovacieho výboru v rámci rozpočtového postupu musí mať rovnaký počet členov ako delegácia Rady.

3.

 Každý rok pred hlasovaním Parlamentu o pozícii Rady politické skupiny určia členov delegácie Parlamentu v Zmierovacom výbore, a to prednostne spomedzi členov výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci, a ďalších príslušných výborov. Delegáciu vedie predseda Parlamentu. Predseda Parlamentu môže touto úlohou poveriť podpredsedu Parlamentu, ktorý má skúsenosti s rozpočtovými otázkami, alebo predsedu výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci.

4.

 Uplatní sa článok 77 ods. 2, 4, 5, 7 a 8.

5.

 Ak sa Zmierovací výbor dohodne na spoločnom návrhu, vec sa zaradí do programu rokovania Parlamentu, ktoré sa uskutoční do 14 dní odo dňa dosiahnutia uvedenej dohody. Spoločný návrh sa dá k dispozícii všetkým poslancom. Uplatní sa článok 78 ods. 2 a 3.

6.

 O spoločnom návrhu ako celku sa hlasuje v jedinom hlasovaní. Hlasuje sa podľa mien. Spoločný návrh sa považuje za schválený, pokiaľ ho nezamietne väčšina všetkých poslancov Parlamentu.

7.

 Ak Parlament schváli spoločný návrh a Rada ho zamietne, gestorský výbor môže predložiť všetky alebo niektoré zmeny Parlamentu k pozícii Rady na ich potvrdenie v súlade s článkom 314 ods. 7 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Hlasovanie o potvrdení sa zaradí do programu rokovania Parlamentu, ktoré sa uskutoční do 14 dní odo dňa oznámenia zamietnutia spoločného návrhu Radou.

Zmeny sa považujú za potvrdené, ak boli schválené väčšinou hlasov všetkých poslancov Parlamentu a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

Článok 96

Prijatie rozpočtu s konečnou platnosťou

Ak sa predseda Parlamentu domnieva, že rozpočet bol prijatý v súlade s ustanoveniami článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vyhlási v pléne, že rozpočet bol prijatý s konečnou platnosťou. Zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 97

Systém predbežných dvanástin

1.

 Každé rozhodnutie Rady, ktorým sa schvaľujú výdavky nad rámec predbežnej dvanástiny rozpočtových prostriedkov na predchádzajúci rozpočtový rok, sa pridelí gestorskému výboru.

2.

 Gestorský výbor môže predložiť návrh rozhodnutia o znížení výdavkov uvedených v odseku 1. Parlament o ňom rozhodne do 30 dní od prijatia rozhodnutia Rady.

3.

 Parlament sa uznáša väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Článok 98

Plnenie rozpočtu

1.

 Parlament dohliada na plnenie rozpočtu bežného roka. Touto úlohou poverí výbory pre rozpočet a kontrolu rozpočtu a ďalšie dotknuté výbory.

2.

 Každoročne pred svojím čítaním návrhu rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok Parlament preskúma problémy súvisiace s plnením rozpočtu bežného roka, pričom vychádza, ak je to vhodné, z návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom.

Článok 99

Absolutórium Komisii za plnenie rozpočtu

Ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s finančnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (21) („nariadenie o rozpočtových pravidlách“), sú uvedené v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku. (22)

Článok 100

Ďalšie postupy udelenia absolutória

Ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s článkom 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa uplatnia aj na postup udelenia absolutória:

—

predsedovi Európskeho parlamentu za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu,

—

osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných inštitúcií a orgánov Európskej únie, ako sú Rada, Súdny dvor Európskej únie, Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov,

—

Komisii za plnenie rozpočtu Európskeho rozvojového fondu,

—

orgánom zodpovedným za riadenie rozpočtu právne nezávislých subjektov, ktoré plnia úlohy Únie, ak ich činnosť podlieha právnym ustanoveniam, ktoré vyžadujú udelenie absolutória Parlamentom.

Článok 101

Medziinštitucionálna spolupráca

V súlade s článkom 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa predseda Parlamentu zúčastňuje na pravidelných stretnutiach predsedov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa zvolajú z podnetu Komisie v rámci rozpočtových postupov uvedených v hlave II šiestej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predseda Parlamentu prijme všetky potrebné opatrenia na podporu konzultácie a zblíženia pozícií inštitúcií s cieľom uľahčiť vykonávanie vyššie uvedených postupov.

Predseda Parlamentu môže touto úlohou poveriť podpredsedu Parlamentu, ktorý má skúsenosti s rozpočtovými otázkami, alebo predsedu výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci.

KAPITOLA 7

Vnútorné rozpočtové postupy

Článok 102

Odhad rozpočtu Parlamentu

1.

 Predsedníctvo vypracuje predbežný návrh odhadu rozpočtu na základe správy pripravenej generálnym tajomníkom.

2.

 Predseda Parlamentu postúpi predbežný návrh odhadu rozpočtu gestorskému výboru, ktorý vypracuje návrh odhadu rozpočtu a informuje o ňom Parlament.

3.

 Predseda Parlamentu určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov k návrhu odhadu rozpočtu.

Gestorský výbor poskytne k týmto pozmeňujúcim návrhom svoje stanovisko.

4.

 Odhad rozpočtu schvaľuje Parlament.

5.

 Predseda Parlamentu doručí odhad rozpočtu Komisii a Rade.

6.

 Predchádzajúce ustanovenia sa použijú aj na odhad opravných rozpočtov.

Článok 103

Postup pri zostavovaní odhadu rozpočtu Parlamentu

1.

 Pokiaľ ide rozpočet Parlamentu, Predsedníctvo a výbor, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci, rozhodujú postupne o:

a)

pláne pracovných miest;

b)

predbežnom návrhu a návrhu odhadu rozpočtu.

2.

 Rozhodnutia o pláne pracovných miest sa prijímajú v súlade s týmto postupom:

a)

Predsedníctvo vypracuje plán pracovných miest na každý rozpočtový rok;

b)

zmierovací postup medzi Predsedníctvom a výborom, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci, sa začne, ak sa stanovisko uvedeného výboru líši od počiatočných rozhodnutí Predsedníctva;

c)

na konci postupu Predsedníctvo v súlade s článkom 234 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku prijme konečné rozhodnutie o odhade rozpočtu pre plán pracovných miest bez toho, aby tým boli dotknuté rozhodnutia prijaté podľa článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.

 Pokiaľ ide o samotný odhad rozpočtu, postup jeho zostavovania sa začne hneď, ako Predsedníctvo prijme konečné rozhodnutie o pláne pracovných miest. Štádiá tohto postupu sú vymedzené v článku 102. Ak sa stanoviská výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci, a Predsedníctva výrazne odlišujú, začne sa zmierovací postup.

Článok 104

Právomoc týkajúca sa výdavkov a ich uhrádzania, schvaľovania účtovnej závierky a udeľovania absolutória

1.

 Predseda Parlamentu po porade s gestorským výborom rozhodne o výdavkoch a ich úhrade alebo urobí opatrenia na uskutočnenie a úhradu výdavkov v súlade s vnútornými nariadeniami o rozpočtových pravidlách prijatými Predsedníctvom.

2.

 Predseda Parlamentu postúpi návrh ročnej účtovnej závierky gestorskému výboru.

3.

 Na základe správy gestorského výboru Parlament schváli svoju účtovnú závierku a rozhodne o udelení absolutória.

KAPITOLA 8

Postup súhlasu

Článok 105

Postup súhlasu

1.

 Ak je Parlament požiadaný o udelenie súhlasu s právne záväzným aktom, gestorský výbor predloží Parlamentu odporúčanie, aby navrhovaný akt schválil alebo zamietol.

Odporúčanie obsahuje citácie, ale neobsahuje odôvodnenia. Pozmeňujúce návrhy vo výbore sú prípustné iba vtedy, keď ich cieľom je zmena odporúčania navrhovaného spravodajcom.

K odporúčaniu môže byť priložená krátka dôvodová správa. Za túto dôvodovú správu zodpovedá výlučne spravodajca a nehlasuje sa o nej. Článok 55 ods. 2 sa použije primerane.

2.

 Gestorský výbor môže podľa potreby takisto predložiť správu obsahujúcu návrh nelegislatívneho uznesenia, v ktorej uvedie dôvody, prečo by Parlament mal udeliť alebo odmietnuť súhlas, a prípadne navrhne odporúčania týkajúce sa vykonania navrhovaného aktu.

3.

 Gestorský výbor sa zaoberá žiadosťou o udelenie súhlasu bez zbytočného odkladu. Ak gestorský výbor neprijme svoje odporúčanie do šiestich mesiacov, od kedy mu bola doručená žiadosť o udelenie súhlasu, Konferencia predsedov môže buď vec zahrnúť do programu nasledujúcej schôdze na prerokovanie alebo v riadne odôvodnených prípadoch rozhodnúť o predĺžení šesťmesačnej lehoty.

4.

 Parlament rozhodne o navrhovanom akte jediným hlasovaním o udelení súhlasu bez ohľadu na to, či na základe odporúčania gestorského výboru sa má akt prijať alebo zamietnuť, pričom nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy. Ak sa nepodarí získať požadovanú väčšinu, navrhovaný akt sa považuje za zamietnutý.

5.

 Ak sa vyžaduje súhlas Parlamentu, gestorský výbor môže kedykoľvek Parlamentu predložiť predbežnú správu s návrhom uznesenia obsahujúcim odporúčania na zmenu alebo vykonanie navrhovaného aktu.

KAPITOLA 9

Iné postupy

Článok 106

Postup pri vydávaní stanovísk k výnimkám pre prijatie eura

1.

 V prípade porady s Parlamentom podľa článku 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predloží gestorský výbor Parlamentu správu, ktorá odporúča schválenie alebo zamietnutie navrhovaného aktu a na základe ktorej sa v Parlamente rokuje.

2.

 Parlament o navrhovanom akte hlasuje v jedinom hlasovaní, pričom k nemu nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy.

Článok 107

Postupy týkajúce sa dialógu medzi sociálnymi partnermi

1.

 Predseda Parlamentu pridelí každý dokument vypracovaný Komisiou podľa článku 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo každú dohodu dosiahnutú medzi sociálnymi partnermi podľa článku 155 ods. 1 uvedenej zmluvy, ako aj návrhy predložené Komisiou podľa článku 155 ods. 2 uvedenej zmluvy na posúdenie gestorskému výboru.

2.

 Keď sociálni partneri informujú Komisiu o svojom zámere začať konanie podľa článku 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže gestorský výbor vypracovať k danej veci správu.

3.

 Ak sociálni partneri dosiahli dohodu a spoločne požadujú, aby bola ich dohoda vykonaná rozhodnutím Rady na návrh Komisie v súlade s článkom 155 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, predloží gestorský výbor návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti.

Článok 108

Postup pri preskúmaní plánovaných dobrovoľných dohôd

1.

 Ak Komisia informuje Parlament o svojom zámere preskúmať používanie dobrovoľných dohôd ako alternatívy právnych predpisov, môže príslušný výbor podľa článku 54 vypracovať k danej veci správu.

2.

 Ak Komisia oznámi, že má v úmysle uzavrieť dobrovoľnú dohodu, môže príslušný výbor predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí Parlamentu prijatie alebo zamietnutie návrhu, pričom stanoví podmienky.

Článok 109

Kodifikácia

1.

 Ak sa Parlamentu predloží návrh na kodifikáciu právnych predpisov Únie, pridelí sa návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci. Tento výbor návrh posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni (23) s cieľom overiť, že návrh je jasná a jednoduchá kodifikácia bez zmeny podstaty.

2.

 Výbor, ktorý bol gestorským výborom pre akty, ktoré sa majú kodifikovať, môže byť na svoju žiadosť alebo na žiadosť výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, požiadaný o stanovisko k vhodnosti kodifikácie.

3.

 Pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu sú neprípustné.

Na žiadosť spravodajcu však môže predseda výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, predložiť tomuto výboru na schválenie technické úpravy, a to v prípade, že tieto úpravy nezahŕňajú žiadnu podstatnú zmenu návrhu a sú potrebné na zabezpečenie súladu návrhu s pravidlami kodifikácie.

4.

 Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, dospeje k záveru, že návrh nevnáša do právnych predpisov Únie žiadne podstatné zmeny, predloží ho na schválenie Parlamentu.

Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, dospeje k záveru, že návrh vnáša podstatné zmeny, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu.

V obidvoch uvedených prípadoch Parlament prijíma rozhodnutie v jedinom hlasovaní bez možnosti predkladať pozmeňujúce návrhy a bez rozpravy.

Článok 110

Prepracovanie

1.

 Ak sa Parlamentu predloží návrh na prepracovanie právnych predpisov Únie, pridelí sa tento návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, a gestorskému výboru.

2.

 Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, návrh posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni (24) s cieľom overiť, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené.

V rámci tohto posúdenia sú pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu neprípustné. Článok 109 ods. 3 druhý pododsek sa však uplatní pri ustanoveniach, ktoré v návrhu na prepracovanie zostávajú bez zmeny.

3.

 Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru.

V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 180 a 181, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny.

Pozmeňujúce návrhy k častiam návrhu, ktoré sa nemenia, však môže výnimočne akceptovať v jednotlivých prípadoch predseda gestorského výboru, ak dospeje k záveru, že je to potrebné z naliehavého dôvodu vnútornej logiky textu alebo preto, že pozmeňujúce návrhy sú neoddeliteľne spojené s inými prípustnými pozmeňujúcimi návrhmi. Tieto dôvody sa musia uviesť v písomnom odôvodnení k pozmeňujúcim návrhom.

4.

 Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, dospeje k záveru, že návrh vnáša iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu a informuje o tom gestorský výbor.

Predseda Parlamentu v takom prípade požiada Komisiu, aby vzala návrh späť. Ak Komisia vezme späť svoj návrh, predseda Parlamentu vyhlási postup v Parlamente za bezpredmetný a informuje o tom Radu. Ak Komisia svoj návrh nevezme späť, Parlament vráti vec gestorskému výboru, ktorý ho posúdi podľa bežného postupu.

KAPITOLA 10

Delegované a vykonávacie akty

Článok 111

Delegované akty

1.

 Ak Komisia predloží Parlamentu delegovaný akt, predseda Parlamentu ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť, že poverí jedného zo svojich členov preskúmaním jedného alebo viacerých delegovaných aktov.

2.

 Počas schôdze, ktorá nasleduje po doručení delegovaného aktu, predseda Parlamentu oznámi Parlamentu dátum doručenia delegovaného aktu vo všetkých úradných jazykoch a lehotu na vznesenie námietok. Táto lehota začne plynúť od dátumu doručenia.

Oznámenie sa uverejní v zápisnici zo schôdze spolu s názvom gestorského výboru.

3.

 Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu, a ak to po konzultácii so všetkými ostatnými dotknutými výbormi považuje za žiaduce, predložiť odôvodnený návrh uznesenia, ktorým sa vznáša námietka proti delegovanému aktu. Ak gestorský výbor takýto návrh uznesenia nepredloží do 10 pracovných dní pred začiatkom plenárnej schôdze, ktorej streda predchádza a zároveň je najbližšie ku dňu uplynutia lehoty uvedenej v odseku 5, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu predložiť návrh uznesenia o zaradení tejto veci do programu uvedenej schôdze.

4.

 V každom návrhu uznesenia, ktorý je predložený v súlade s odsekom 3, sa uvedú dôvody námietok Parlamentu a môže sa do neho zahrnúť žiadosť, aby Komisia predložila nový delegovaný akt, v ktorom sa zohľadnia odporúčania Parlamentu.

5.

 Parlament schvaľuje takýto návrh v lehote stanovenej v základnom legislatívnom akte väčšinou všetkých svojich poslancov v súlade s článkom 290 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Ak sa gestorský výbor domnieva, že je potrebné v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu predĺžiť lehotu na vznesenie námietok voči delegovanému aktu, predseda gestorského výboru v mene Parlamentu informuje o tomto predĺžení Radu a Komisiu.

6.

 Ak gestorský výbor odporučí, aby Parlament pred uplynutím lehoty stanovenej v základnom legislatívnom akte vyhlásil, že nevznesie námietky voči delegovanému aktu:

—

gestorský výbor o tom informuje predsedu Konferencie predsedov výborov listom obsahujúcim odôvodnenie a v tomto zmysle predloží odporúčanie,

—

ak nie je vznesená žiadna námietka na nasledujúcej schôdzi Konferencie predsedov výborov alebo z dôvodu naliehavosti písomným postupom, jej predseda o tom informuje predsedu Parlamentu, ktorý o tom čo najskôr informuje plénum,

—

ak v lehote 24 hodín po oznámení v Parlamente vznesie politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, voči odporúčaniu námietku, musí sa o ňom hlasovať,

—

ak sa v rovnakej lehote nevznesie voči navrhovanému odporúčaniu žiadna námietka, odporúčanie sa považuje za schválené,

—

prijatím takéhoto odporúčania sa stáva každý ďalší návrh námietky voči delegovanému aktu neprípustným.

7.

 Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu predložiť Parlamentu návrh uznesenia, ktorým úplne alebo čiastočne odvoláva toto delegovanie právomoci alebo ktorým nesúhlasí s automatickým predĺžením tohto delegovania právomoci.

V súlade s článkom 290 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie si rozhodnutie o odvolaní delegovania právomoci vyžaduje hlasy väčšiny všetkých poslancov Parlamentu.

8.

 Predseda Parlamentu informuje Radu a Komisiu o pozíciách prijatých podľa tohto článku.

Článok 112

Vykonávacie akty a opatrenia

1.

 Ak Komisia predloží Parlamentu návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia, predseda Parlamentu ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť, že poverí jedného zo svojich členov preskúmaním jedného alebo viacerých návrhov vykonávacích aktov alebo opatrení.

2.

 Gestorský výbor môže predložiť odôvodnený návrh uznesenia, v ktorom uvedie, že návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia prekračuje vykonávacie právomoci uvedené v základom legislatívnom akte alebo z iných dôvodov nie je v súlade s právom Únie.

3.

 Návrh uznesenia môže obsahovať žiadosť adresovanú Komisii o späťvzatie návrhu vykonávacieho aktu alebo opatrenia, o jeho zmenu so zohľadnením námietok Parlamentu, alebo o predloženie nového legislatívneho návrhu. Predseda Parlamentu informuje o prijatom rozhodnutí Radu a Komisiu.

4.

 Ak vykonávacie akty, ktoré má Komisia v úmysle predložiť, spadajú pod regulačný postup s kontrolou stanovený v rozhodnutí Rady 1999/468/ES (25), uplatňujú sa tieto doplňujúce ustanovenia:

a)

lehota určená na kontrolu začína plynúť predložením návrhu vykonávacieho opatrenia Parlamentu vo všetkých úradných jazykoch. Ak sa uplatňujú skrátené lehoty pre kontrolu, ako je stanovené v článku 5a ods. 5 písm. b) rozhodnutia 1999/468/ES, a v naliehavých prípadoch stanovených v článku 5a ods. 6 uvedeného rozhodnutia, a pokiaľ predseda gestorského výboru nemá námietky, lehota na kontrolu začína plynúť dňom, v ktorý Parlament dostane konečný návrh vykonávacieho opatrenia v jazykových verziách predložených členom výboru zriadeného v súlade s uvedeným rozhodnutím. Článok 167 tohto rokovacieho poriadku sa neuplatňuje v dvoch prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete;

b)

ak návrh vykonávacieho opatrenia vychádza z článku 5a ods. 5 alebo 6 rozhodnutia 1999/468/ES, v ktorom sa uvádzajú skrátené lehoty na vznesenie námietky Parlamentom, návrh uznesenia s námietkami voči prijatiu návrhu opatrenia, môže predložiť predseda gestorského výboru, ak sa v stanovenom čase nemohla uskutočniť schôdza tohto výboru;

c)

Parlament môže rozhodnutím väčšiny svojich poslancov prijať uznesenie, ktorým sa vznáša námietka voči prijatiu návrhu vykonávacieho opatrenia a poukazuje na to, že tento návrh prekračuje vykonávacie právomoci stanovené v základnom akte, alebo nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom základného aktu, alebo nedodržiava zásadu subsidiarity alebo proporcionality.

Ak gestorský výbor do 10 pracovných dní pred začiatkom plenárnej schôdze, ktorej streda predchádza a je zároveň najbližšie ku dňu uplynutia lehoty na namietnutie prijatiu návrhu vykonávacieho opatrenia, nepredložil návrh tohto uznesenia, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu predložiť návrh uznesenia o zaradení tejto veci do programu uvedenej schôdze.

d)

v prípade, že gestorský výbor predsedovi Konferencie predsedov výborov prostredníctvom listu s odôvodnením odporučí, aby Parlament vyhlásil, že nemá námietky voči navrhnutému opatreniu, pred uplynutím riadnej lehoty stanovenej v článku 5a ods. 3 písm. c) a/alebo v článku 5a ods. 4 písm. e) rozhodnutia 1999/468/ES, sa uplatní postup stanovený v článku 111 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku (26).

Článok 113

Preskúmanie v rámci postupu pridružených výborov alebo postupu spoločných výborov

1.

 Ak Parlament prijal základný legislatívny akt v rámci postupu ustanoveného v článku 57, na preskúmanie delegovaných aktov alebo návrhov vykonávacích aktov alebo opatrení sa uplatnia tieto dodatočné ustanovenia:

—

delegovaný akt alebo návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia sa postúpi gestorskému výboru a pridruženému výboru,

—

predseda gestorského výboru stanoví lehotu, v ktorej môže pridružený výbor vypracovať návrhy vo veciach, ktoré patria do jeho výlučnej pôsobnosti alebo do spoločnej pôsobnosti týchto dvoch výborov,

—

ak delegovaný akt alebo návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia patrí prevažne do výlučnej pôsobnosti pridruženého výboru, gestorský výbor prijme návrhy pridruženého výboru bez hlasovania; ak gestorský výbor nekoná podľa tohto ustanovenia, predseda Parlamentu môže poveriť pridružený výbor, aby predložil návrh uznesenia v pléne.

2.

 Ak Parlament prijal základný legislatívny akt v rámci postupu ustanoveného v článku 58, na preskúmanie delegovaných aktov a návrhov vykonávacích aktov alebo opatrení sa uplatnia tieto dodatočné ustanovenia:

—

predseda Parlamentu po doručení delegovaného aktu alebo návrhu vykonávacieho aktu alebo opatrenia určí, ktorý výbor bude gestorský výbor, alebo ktoré výbory zaň budú spoločne zodpovedné, podľa kritérií stanovených v článku 58 a prípadných dohôd medzi predsedami príslušných výborov,

—

ak bol delegovaný akt alebo návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia pridelený na preskúmanie podľa postupu spoločných výborov, každý výbor môže požiadať, aby bola zvolaná spoločná schôdza s cieľom preskúmať návrh uznesenia. Ak sa nedosiahla dohoda medzi predsedami príslušných výborov, spoločnú schôdzu zvolá predseda Konferencie predsedov výborov.

HLAVA III

MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY

KAPITOLA 1

Medzinárodné dohody

Článok 114

Medzinárodné dohody

1.

 Pred začiatkom rokovaní o uzavretí, obnovení alebo zmene medzinárodnej dohody môže gestorský výbor rozhodnúť o vypracovaní správy alebo iným spôsobom monitorovať prípravnú fázu. O svojom rozhodnutí informuje Konferenciu predsedov výborov.

2.

 Gestorský výbor, pokiaľ možno čo najskôr, zistí od Komisie zvolený právny základ na uzavretie medzinárodných dohôd uvedených v odseku 1 tohto článku. Gestorský výbor tento zvolený právny základ overí v súlade s článkom 40.

3.

 Parlament môže na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, požiadať Radu, aby nepovolila začatie rokovaní, pokiaľ Parlament na základe správy gestorského výboru nevydá svoju pozíciu k navrhovanému mandátu na rokovanie.

4.

 V každom štádiu rokovaní a od ukončenia rokovaní až po uzavretie medzinárodnej dohody môže Parlament na základe správy gestorského výboru vypracovanej týmto výborom z vlastnej iniciatívy alebo po preskúmaní všetkých súvisiacich návrhov predložených politickou skupinou alebo poslancami, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, prijať odporúčania určené Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a žiadať, aby ich zohľadnili pred uzavretím danej dohody.

5.

 Žiadosti Rady o súhlas alebo stanovisko Parlamentu postúpi predseda Parlamentu gestorskému výboru na posúdenie v súlade s článkom 105 alebo článkom 48 ods. 1.

6.

 Kedykoľvek pred hlasovaním Parlamentu o žiadosti o súhlas alebo stanovisko môže gestorský výbor alebo aspoň jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu navrhnúť, aby Parlament požiadal Súdny dvor o stanovisko týkajúce sa súladu medzinárodnej dohody so zmluvami.

Pred hlasovaním Parlamentu o tomto návrhu môže predseda Parlamentu požiadať o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, ktorý oznámi svoje závery Parlamentu.

Ak Parlament schváli návrh požiadať o stanovisko Súdny dvor, hlasovanie o žiadosti o súhlas alebo stanovisko sa odloží do predloženia stanoviska Súdneho dvora.

7.

 Ak Rada požiadala Parlament o udelenie súhlasu s uzavretím, obnovením alebo so zmenou medzinárodnej dohody, Parlament rozhodne v jedinom hlasovaní v súlade s článkom 105.

Ak Parlament odmietne udeliť súhlas, predseda Parlamentu oznámi Rade, že predmetná dohoda nemôže byť uzavretá, obnovená alebo zmenená.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 105 ods. 3, môže Parlament na základe odporúčania gestorského výboru rozhodnúť, že odloží svoje rozhodnutie o postupe súhlasu na obdobie najviac jedného roka.

8.

 Ak Rada požiadala Parlament o vydanie stanoviska k uzavretiu, obnoveniu alebo zmene medzinárodnej dohody, nie sú k textu dohody prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy. Bez toho, aby bol dotknutý článok 181 ods. 1, pozmeňujúce návrhy k návrhu rozhodnutia Rady sú prípustné.

Ak je stanovisko, ktoré prijal Parlament, záporné, predseda Parlamentu požiada Radu, aby predmetnú dohodu neuzavrela.

9.

 Predsedovia a spravodajcovia gestorského výboru a pridružených výborov spoločne kontrolujú, či Rada, Komisia a podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súlade s článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytujú Parlamentu bezodkladne, pravidelne a v plnom rozsahu informácie, v prípade potreby dôverné informácie, vo všetkých štádiách prípravy na rokovania, rokovaní a uzatváraní medzinárodných dohôd vrátane informácií o návrhoch a konečnom znení prijatých textov smerníc na rokovania, ako aj informácie súvisiace s uplatňovaním týchto dohôd.

Článok 115

Predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodných dohôd alebo zaujatie pozície Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody

Ak Komisia alebo podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku informuje Parlament a Radu o svojom zámere navrhnúť predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodnej dohody, Parlament môže vyzvať Radu, Komisiu alebo podpredsedu/vysokého predstaviteľa, aby vydali vyhlásenie, po ktorom nasleduje rozprava. Parlament môže vydať odporúčania na základe správy gestorského výboru alebo podľa článku 118, ktoré môžu zahŕňať najmä žiadosť, aby Rada neuplatňovala predbežne dohodu, kým Parlament neudelí súhlas.

Rovnaký postup sa tiež uplatní, keď Komisia alebo podpredseda/vysoký predstaviteľ navrhne pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody.

KAPITOLA 2

Zastúpenie Únie navonok a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Článok 116

Osobitní zástupcovia

1.

 Ak má Rada v úmysle vymenovať osobitného zástupcu podľa článku 33 Zmluvy o Európskej únii, vyzve predseda Parlamentu na žiadosť gestorského výboru Radu, aby urobila vyhlásenie a odpovedala na otázky týkajúce sa mandátu, účelu a iných záležitostí súvisiacich s úlohami a poslaním osobitného zástupcu.

2.

 Po vymenovaní osobitného zástupcu, avšak pred tým, ako sa ujme funkcie, môže byť tento osobitný zástupca vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky.

3.

 Gestorský výbor môže do dvoch mesiacov od vypočutia predložiť odporúčania Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktoré sa priamo týkajú vymenovania.

4.

 Parlament vyzve osobitného zástupcu, aby ho v plnom rozsahu a pravidelne informoval o praktickom uplatňovaní svojho mandátu.

Článok 117

Medzinárodné zastúpenie

1.

 Pred vymenovaním môže byť kandidát na pozíciu vedúceho delegácie Únie v tretích krajinách vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky.

2.

 Gestorský výbor môže do dvoch mesiacov od vypočutia uvedeného v odseku 1 prijať uznesenie alebo podľa okolností vypracovať odporúčanie, ktoré sa priamo týka vymenovania.

KAPITOLA 3

Odporúčania k vonkajšej činnosti únie

Článok 118

Odporúčania o vonkajších politikách Únie

1.

 Gestorský výbor môže vypracovať návrh odporúčaní Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktoré sa týkajú záležitostí patriacich do hlavy V Zmluvy o Európskej únii (vonkajšia činnosť Únie), alebo v prípadoch, keď medzinárodná dohoda spadajúca do rozsahu pôsobnosti článku 114 tohto rokovacieho poriadku nebola postúpená Parlamentu, alebo keď Parlament o nej nebol informovaný podľa článku 115 tohto rokovacieho poriadku.

2.

 V naliehavých prípadoch môže predseda Parlamentu povoliť zvolanie mimoriadnej schôdze dotknutého výboru.

3.

 V priebehu prijímania týchto návrhov odporúčaní v štádiu prerokúvania vo výbore sa musí písomný text predložiť na hlasovanie.

4.

 V naliehavých prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku sa článok 167 neuplatňuje v štádiu prerokúvania vo výbore a ústne pozmeňujúce návrhy sú prípustné. Poslanci nesmú vznášať námietky k ústnym pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú predložené na hlasovanie vo výbore.

5.

 Návrhy odporúčaní vypracované výborom sa zaradia do programu nasledujúcej plenárnej schôdze. V naliehavých prípadoch, o ktorých rozhodne predseda Parlamentu, môžu byť odporúčania zaradené do programu prebiehajúcej schôdze.

6.

 Odporúčania sa považujú za prijaté, ak do začiatku schôdze politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nepredložili písomnú námietku. V prípade predloženia takejto námietky sa návrhy odporúčaní výboru zaradia do programu tej istej schôdze. Odporúčania sú predmetom rozpravy a o každom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, sa hlasuje.

Článok 119

Porada s Parlamentom a poskytovanie informácií Parlamentu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

1.

 V prípade porady s Parlamentom v súlade s článkom 36 Zmluvy o Európskej únii sa vec pridelí gestorskému výboru, ktorý môže vypracovať návrh odporúčaní podľa článku 118 tohto rokovacieho poriadku.

2.

 Dotknuté výbory sa usilujú zabezpečiť, aby im podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pravidelne a včas poskytoval informácie o vývoji a vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, o predpokladaných nákladoch prijatia každého rozhodnutia podľa tejto politiky, ktoré má vplyv na výdavky, a o všetkých ďalších finančných odhadoch súvisiacich s realizáciou opatrení v rámci tejto politiky. Na žiadosť podpredsedu/vysokého predstaviteľa môže výbor výnimočne rozhodnúť, že svoje rokovanie uskutoční za zatvorenými dverami.

3.

 O poradnom dokumente týkajúcom sa hlavných aspektov a základných smerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a finančných dosahov na rozpočet Únie, ktorý vypracuje podpredseda/vysoký predstaviteľ, sa koná rozprava dvakrát ročne. Uplatnia sa postupy ustanovené v článku 132.

4.

 Podpredseda/vysoký predstaviteľ sa prizýva na každú rozpravu v pléne, ktorá sa týka zahraničnej, bezpečnostnej alebo obrannej politiky.

Článok 120

Porušovanie ľudských práv

Príslušné výbory môžu na každej plenárnej schôdzi bez potreby povolenia predložiť návrhy uznesení o prípadoch porušovania ľudských práv v súlade s rovnakým postupom, ako je postup uvedený v článku 118 ods. 5 a 6.

HLAVA IV

TRANSPARENTNOSŤ ČINNOSTI

Článok 121

Transparentnosť činnosti Parlamentu

1.

 Parlament zabezpečí čo najvyššiu mieru transparentnosti svojej činnosti v súlade s článkom 1 druhým odsekom Zmluvy o Európskej únii, článkom 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 42 Charty základných práv Európskej únie.

2.

 Rozpravy v Parlamente sú verejné.

3.

 Schôdze výborov sú zvyčajne verejné. Výbory však môžu najneskôr pri schvaľovaní programu schôdze rozhodnúť, aby bol tento program schôdze rozdelený na body prístupné verejnosti a neprístupné verejnosti. Ak sa však schôdza koná za zatvorenými dverami, výbor môže rozhodnúť, že verejnosti sprístupní dokumenty zo schôdze.

Článok 122

Prístup verejnosti k dokumentom

1.

 Každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom Parlamentu v súlade s článkom 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Takýto prístup k dokumentom Parlamentu musí byť v súlade so zásadami, podmienkami a obmedzeniami stanovenými v nariadení (ES) č. 1049/2001.

Prístup k dokumentom Parlamentu sa podľa možností umožní rovnakým spôsobom aj iným fyzickým či právnickým osobám.

2.

 Na účely prístupu k dokumentom sa dokumentmi Parlamentu rozumie každý obsah v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktorý vypracovali alebo ktorý bol doručený držiteľom najvyšších funkcií v Parlamente v zmysle hlavy I, kapitoly 2 tohto rokovacieho poriadku, riadiacim orgánom Parlamentu, výborom alebo medziparlamentným delegáciám alebo sekretariátu Parlamentu.

V súlade s článkom 4 štatútu poslancov Európskeho parlamentu sú dokumenty vypracované jednotlivými poslancami alebo politickými skupinami dokumentmi Parlamentu na účely prístupu k dokumentom, iba ak sú predložené v súlade s rokovacím poriadkom.

Predsedníctvo stanoví pravidlá na zabezpečenie evidencie všetkých dokumentov Parlamentu.

3.

 Parlament vytvorí internetovú stránku s verejným registrom dokumentov Parlamentu. Legislatívne dokumenty a niektoré iné kategórie dokumentov sa v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 sprístupnia priamo cez internetovú stránku Parlamentu s verejným registrom. Odkazy na iné dokumenty Parlamentu sa tiež podľa možností uvedú na internetovej stránke s verejným registrom Parlamentu.

Kategórie dokumentov, ktoré majú byť priamo prístupné prostredníctvom internetovej stránky Parlamentu s verejným registrom, sa uvedú v zozname prijatom Predsedníctvom a zverejnenom na internetovej stránke Parlamentu s verejným registrom. Tento zoznam neobmedzuje právo prístupu k dokumentom nezahrnutým v kategóriách uvedených v zozname; tieto dokumenty sa môžu sprístupniť na základe písomnej žiadosti v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001.

Predsedníctvo prijme pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktoré sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.

 Predsedníctvo určí orgány zodpovedné za vybavovanie prvých žiadostí (článok 7 nariadenia (ES) č. 1049/2001) a prijímanie rozhodnutí, ktoré sa týkajú opakovaných žiadostí (článok 8 uvedeného nariadenia) a žiadostí o prístup k citlivým dokumentom (článok 9 uvedeného nariadenia).

5.

 V pôsobnosti jedného z podpredsedov Parlamentu je dohľad nad zaobchádzaním so žiadosťami o prístup k dokumentom.

6.

 Predsedníctvo prijme výročnú správu uvedenú v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

7.

 Príslušný výbor Parlamentu pravidelne skúma transparentnosť činností Parlamentu a predkladá správu so svojimi závermi a odporúčaniami plénu.

Príslušný výbor môže tiež preskúmať a hodnotiť správy prijaté inými inštitúciami a agentúrami v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

8.

 Konferencia predsedov vymenuje zástupcov Parlamentu v medziinštitucionálnom výbore vytvorenom v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Článok 123

Prístup do Parlamentu

1.

 Preukazy oprávňujúce na vstup sa poslancom, asistentom poslancov a tretím osobám vydávajú na základe predpisov stanovených Predsedníctvom. Uvedenými predpismi sa takisto riadi používanie a odoberanie preukazov oprávňujúcich na vstup.

2.

 Preukazy sa nevydávajú jednotlivcom sprevádzajúcim poslancov, na ktorých sa vzťahuje Dohoda medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o zriadení registra transparentnosti.

3.

 Subjekty zapísané do registra transparentnosti a ich zástupcovia, ktorým boli vydané preukazy oprávňujúce na dlhodobý vstup do Parlamentu, musia dodržiavať:

—

kódex správania registrujúcich sa osôb pripojený k dohode,

—

postupy a ďalšie povinnosti stanovené v dohode a

—

ustanovenia o uplatňovaní tohto článku.

Bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť všeobecných pravidiel, ktorými sa riadi odobratie alebo dočasné zablokovanie preukazov oprávňujúcich na dlhodobých vstup, a pokiaľ proti tomu neexistujú závažné argumenty, generálny tajomník s povolením kvestorov odoberie alebo zablokuje preukaz oprávňujúci na dlhodobý vstup, ak bol držiteľ preukazu vyškrtnutý z registra transparentnosti z dôvodu porušenia kódexu správania registrujúcich sa, alebo ak sa dopustil závažného porušenia povinností stanovených v tomto odseku, alebo bez toho, aby poskytol dostatočné odôvodnenie, odmietol vyhovieť formálnemu predvolaniu na vypočutie alebo schôdzu výboru alebo spolupracovať s vyšetrovacím výborom.

4.

 Kvestori môžu stanoviť, do akej miery sa kódex správania uvedený v odseku 3 vzťahuje na osoby, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti dohody, i keď sú držiteľmi preukazu oprávňujúceho na dlhodobý vstup.

5.

 Predsedníctvo stanoví na základe návrhu generálneho tajomníka opatrenia potrebné na účely zavedenia registra transparentnosti v súlade s ustanoveniami dohody o zriadení tohto registra.

HLAVA V

VZŤAHY S INÝMI INŠTITÚCIAMI A ORGÁNMI

KAPITOLA 1

Vymenovania

Článok 124

Voľba predsedu Komisie

1.

 Po navrhnutí kandidáta na predsedu Komisie Európskou radou predseda Parlamentu požiada kandidáta, aby vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením a predstavil svoje politické smerovanie. Po vyhlásení nasleduje rozprava.

Na účasť v rozprave sa prizve Európska rada.

2.

 V súlade s článkom 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii Parlament zvolí predsedu Komisie väčšinou hlasov všetkých svojich poslancov.

Hlasuje sa v tajnom hlasovaní.

3.

 Ak Parlament kandidáta zvolí, predseda Parlamentu o tejto skutočnosti informuje Radu, a zároveň ju požiada, ako aj zvoleného predsedu Komisie, aby po vzájomnej dohode navrhli kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie.

4.

 Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, predseda Parlamentu vyzve Európsku radu, aby do jedného mesiaca navrhla nového kandidáta do volieb v súlade s tým istým postupom.

Článok 125

Voľba Komisie

1.

 Predseda Parlamentu vyzve zvoleného predsedu Komisie, aby informoval Parlament o rozdelení oblastí pôsobnosti (rezortov) v navrhovanom kolégiu členov Komisie v súlade s politickým smerovaním zvoleného predsedu.

2.

 Po porade so zvoleným predsedom Komisie vyzve predseda Parlamentu kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie, ktorých navrhli zvolený predseda Komisie a Rada, aby vystúpili pred príslušnými výbormi alebo orgánmi podľa svojej budúcej oblasti pôsobnosti.

3.

 Vypočutia organizujú výbory. Vypočutie sa môže výnimočne uskutočniť iným spôsobom, keď dezignovaný člen Komisie zodpovedá za úlohy, ktoré sú predovšetkým horizontálneho charakteru, ak sa do vypočutia zapoja príslušné výbory.

Tieto vypočutia sú verejné.

4.

 Príslušný výbor alebo výbory vyzvú dezignovaného člena Komisie, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky. Vypočutia sa organizujú tak, aby mali dezignovaní členovia Komisie možnosť poskytnúť Parlamentu všetky príslušné informácie. Ustanovenia týkajúce sa organizácie takýchto vypočutí sa uvádzajú v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku (27).

5.

 Zvolený predseda Komisie sa vyzve, aby predstavil kolégium členov Komisie a ich program na rokovaní Parlamentu. Predseda Európskej rady a predseda Rady sa pozvú, aby sa rokovania zúčastnili. Po vyhlásení nasleduje rozprava.

6.

 Politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu predložiť návrh uznesenia na ukončenie rozpravy. Uplatní sa článok 132 ods. 3 až 8.

7.

 Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament zvolí alebo zamietne Komisiu väčšinou hlasov odovzdaných v hlasovaní podľa mien. Parlament môže odložiť hlasovanie na nasledujúce rokovanie.

8.

 Predseda Parlamentu informuje Radu o zvolení alebo zamietnutí Komisie.

9.

 Ak nastane podstatná zmena týkajúca sa rezortu alebo zloženia Komisie počas funkčného obdobia Komisie, príslušný člen Komisie alebo každý ďalší dezignovaný člen Komisie sa pozve na vypočutie konané v súlade s odsekmi 3 a 4.

10.

 V prípade zmeny rezortu člena Komisie alebo finančných záujmov člena Komisie počas jeho funkčného obdobia podlieha táto situácia kontrole zo strany Parlamentu v súlade s prílohou VII.

Ak sa zistí konflikt záujmov v priebehu funkčného obdobia člena Komisie a predseda Komisie neuplatní odporúčania Parlamentu na vyriešenie tohto konfliktu záujmov, môže Parlament požiadať predsedu Komisie, aby vyslovil nedôveru príslušnému členovi Komisie v súlade s odsekom 5 rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou a prípadne prijal opatrenie s cieľom odňať dotknutému členovi Komisie právo na dôchodok alebo iné výhody namiesto dôchodku v súlade s článkom 245 druhým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 126

Viacročné plánovanie

Po vymenovaní novej Komisie sa uskutoční výmena názorov medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v súlade s odsekom 5 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, pričom sa dohodnú na spoločných záveroch o viacročnom plánovaní.

Na tento účel a pred rokovaním o spoločných záveroch o viacročnom plánovaní s Radou a Komisiou predseda Parlamentu zorganizuje výmenu názorov s Konferenciou predsedov, ktorá sa bude zaoberať hlavnými politickými cieľmi a prioritami nového legislatívneho obdobia. Pri tejto výmene názorov sa budú brať do úvahy aj priority, ktoré predložil zvolený predseda Komisie, ako aj odpovede dezignovaných členov Komisie, ktoré uviedli počas vypočutí uvedených v článku 125.

Pred podpísaním spoločných záverov predseda Parlamentu požiada Konferenciu predsedov o schválenie.

Článok 127

Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii

1.

 Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii môže predsedovi Parlamentu predložiť jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu. Ak sa v predchádzajúcich dvoch mesiacoch hlasovalo o návrhu na vyslovenie nedôvery, každý nový návrh predložený menej než jednou pätinou všetkých poslancov Parlamentu je neprípustný.

2.

 Návrh musí byť označený ako „návrh na vyslovenie nedôvery“ a musí obsahovať odôvodnenie. Návrh sa zašle Komisii.

3.

 Predseda Parlamentu oznámi poslancom podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ihneď po jeho doručení.

4.

 Rozprava o návrhu na vyslovenie nedôvery sa koná najskôr 24 hodín po oznámení doručenia návrhu na vyslovenie nedôvery poslancom.

5.

 O návrhu sa hlasuje podľa mien, a to najskôr 48 hodín po začatí rozpravy.

6.

 Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, sa rozprava a hlasovanie konajú najneskôr počas schôdze, ktorá nasleduje po podaní návrhu.

7.

 V súlade s článkom 234 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je návrh na vyslovenie nedôvery prijatý, ak získa dve tretiny odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov Parlamentu. Výsledok hlasovania sa oznámi predsedovi Rady a predsedovi Komisie.

Článok 128

Vymenovanie sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora Európskej únie

Parlament vymenuje na návrh gestorského výboru svojho kandidáta do výboru siedmich osôb, ktoré majú preveriť vhodnosť kandidátov zastávať funkciu sudcu alebo generálneho advokáta Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Gestorský výbor vyberie kandidáta, ktorého si želá navrhnúť, hlasovaním jednoduchou väčšinou. Koordinátori tohto gestorského výboru zostavia na tento účel užší zoznam kandidátov.

Článok 129

Vymenovanie členov Dvora audítorov

1.

 Kandidáti na členov Dvora audítorov sa vyzvú, aby vystúpili pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedali na otázky jeho členov. Výbor hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.

2.

 Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie, či majú byť kandidáti schválení.

3.

 Hlasovanie v pléne sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhov kandidátov, pokiaľ Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.

4.

 Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda Parlamentu požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a o predloženie nového návrhu kandidáta Parlamentu.

Článok 130

Vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

1.

 Kandidát na prezidenta, viceprezidenta alebo člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby vystúpil pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky jeho členov.

2.

 Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie, či má byť kandidát schválený.

3.

 Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu kandidáta, pokiaľ Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.

4.

 Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda Parlamentu požiada o stiahnutie jeho kandidatúry a o predloženie nového návrhu kandidáta Parlamentu.

Článok 131

Vymenovanie do orgánov v oblasti správy hospodárskych vecí

1.

 Tento článok sa vzťahuje na vymenovanie:

—

predsedu a podpredsedu dozornej rady Európskej centrálnej banky,

—

predsedu, podpredsedu a stálych členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií,

—

predsedov a výkonných riaditeľov európskych orgánov dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a

—

generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Európskeho fondu pre strategické investície.

2.

 Každý kandidát sa vyzve, aby vystúpil v príslušnom výbore s vyhlásením a odpovedal na otázky jeho členov.

3.

 Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie ku každému návrhu na vymenovanie.

4.

 Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu na vymenovanie, pokiaľ Parlament nerozhodne inak na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.

5.

 Ak Parlament prijme zamietavé rozhodnutie o návrhu na vymenovanie, predseda Parlamentu požiada o jeho stiahnutie a o predloženie nového návrhu Parlamentu.

KAPITOLA 2

Vyhlásenia

Článok 132

Vyhlásenia Komisie, Rady a Európskej rady

1.

 Členovia Komisie, Rady a Európskej rady môžu kedykoľvek požiadať predsedu Parlamentu o povolenie vystúpiť s vyhlásením. Predseda Európskej rady vystupuje s vyhlásením po každom jej zasadnutí. Predseda Parlamentu rozhodne o čase, keď je možné vystúpiť s vyhlásením, a či po tomto vyhlásení má nasledovať riadna rozprava alebo len stručné a výstižné otázky poslancov v trvaní 30 minút.

2.

 Ak Parlament zaradí do svojho programu vyhlásenie s rozpravou, zároveň rozhodne o tom, či rozpravu ukončí prijatím uznesenia. Parlament neskončí rozpravu prijatím uznesenia, ak je správa o rovnakej záležitosti predmetom tej istej alebo nasledujúcej schôdze, pokiaľ predseda Parlamentu z výnimočných dôvodov nenavrhne inak. Ak Parlament rozhodne o ukončení rozpravy s prijatím uznesenia, môže výbor, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, predložiť návrh uznesenia.

3.

 O návrhoch uznesení sa hlasuje v najbližšom možnom hlasovaní. O prípadných výnimkách rozhoduje predseda Parlamentu. Vysvetlenia hlasovania sú prípustné.

4.

 Spoločný návrh uznesenia nahrádza predchádzajúce návrhy uznesení predložené jeho navrhovateľmi, ale nenahrádza návrhy predložené inými výbormi, politickými skupinami alebo poslancami.

5.

 Ak spoločný návrh uznesenia predložili politické skupiny, ktoré predstavujú jasnú väčšinu, predseda môže predložiť tento návrh na hlasovanie ako prvý.

6.

 Po prijatí uznesenia sa už nesmie hlasovať o žiadnych iných návrhoch, pokiaľ predseda za výnimočných okolností nerozhodne inak.

7.

 Autor alebo autori návrhu uznesenia predloženého v súlade s odsekom 2 tohto článku alebo článkom 144 ods. 2 sú oprávnení vziať návrh späť pred záverečným hlasovaním.

8.

 Návrh uznesenia, ktorý bol vzatý späť, môže ihneď prevziať a znovu predložiť skupina, výbor alebo rovnaký počet poslancov, aký je potrebný na predloženie tohto návrhu. Tento odsek a odsek 7 sa uplatnia aj na uznesenia predložené na základe článkov 111 a 112.

Článok 133

Vyhlásenia, ktoré vysvetľujú rozhodnutia Komisie

Predseda Parlamentu vyzve predsedu Komisie, člena Komisie zodpovedného za vzťahy s Európskym parlamentom, alebo po dohode iného člena Komisie, aby vystúpili pred Parlamentom po každej schôdzi Komisie s vyhlásením, v ktorom vysvetlí najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré prijali, pokiaľ Konferencia predsedov vzhľadom na časový harmonogram alebo príslušný politický význam veci nerozhodne, že to nie je potrebné. Po vyhlásení nasleduje rozprava v trvaní aspoň 30 minút, v ktorej môžu poslanci klásť stručné a výstižné otázky.

Článok 134

Vyhlásenia Dvora audítorov

1.

 V rámci postupu udelenia absolutória alebo v súvislosti s činnosťami Parlamentu v oblasti kontroly rozpočtu môže byť predseda Dvora audítorov vyzvaný, aby vystúpil v Parlamente s vyhlásením s cieľom uviesť pripomienky obsiahnuté vo výročnej správe, v osobitných správach alebo stanoviskách Dvora audítorov, alebo vysvetliť pracovný program Dvora audítorov.

2.

 Parlament môže rozhodnúť o konaní osobitnej rozpravy za účasti Komisie a Rady o každej otázke, ktorá bola vznesená v takýchto vyhláseniach, najmä vtedy, ak sa poukázalo na nezrovnalosti vo finančnom hospodárení.

Článok 135

Vyhlásenia Európskej centrálnej banky

1.

 Prezident Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby predložil Parlamentu výročnú správu banky o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk a o menovej politike za minulý a bežný rok.

2.

 Po prednesení správy nasleduje všeobecná rozprava.

3.

 Prezident Európskej centrálnej banky sa najmenej štyrikrát ročne prizýva na schôdze príslušného výboru, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky.

4.

 Na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť Parlamentu môžu byť prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky prizvaní na dodatočné schôdze.

5.

 Z rokovaní podľa odsekov 3 a 4 sa vyhotovuje doslovný zápis.

KAPITOLA 3

Parlamentné otázky

Článok 136

Otázky na ústne zodpovedanie s rozpravou

1.

 Výbor, politická skupina alebo poslanci, korí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu položiť otázky Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku so žiadosťou, aby tieto otázky boli zaradené do programu Parlamentu.

Tieto otázky sa predkladajú písomne predsedovi Parlamentu. Predseda Parlamentu ich ihneď pridelí Konferencii predsedov.

Konferencia predsedov rozhoduje o tom, či sa tieto otázky zaradia či nezaradia do návrhu programu v súlade s článkom 157. Otázky, ktoré nie sú zaradené do návrhu programu Parlamentu do troch mesiacov od ich predloženia, prepadajú.

2.

 Otázky pre Komisiu a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa postúpia adresátovi najneskôr týždeň pred rokovaním, do programu ktorého majú byť zaradené, a otázky pre Radu najmenej tri týždne pred daným rokovaním.

3.

 Na otázky týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sa neuplatnia lehoty stanovené v odseku 2 a odpoveď sa musí poskytnúť dostatočne včas, aby bol Parlament riadne informovaný.

4.

 Poslanec, ktorého vopred určia autori otázky, prednesie otázku v Parlamente. Ak je tento poslanec neprítomný, otázka prepadá. Adresát na otázku odpovie.

5.

 Článok 132 ods. 2 až 8 o predkladaní návrhov uznesení a hlasovaní o nich sa uplatní primerane.

Článok 137

Hodina otázok

1.

 Hodina otázok pre Komisiu sa môže konať na každej schôdzi v trvaní do 90 minút k jednej alebo viacerým špecifickým horizontálnym témam, o ktorých rozhodne Konferencia predsedov mesiac pred schôdzou.

2.

 Rezorty členov Komisie pozvaných Konferenciou predsedov musia súvisieť so špecifickou horizontálnou témou alebo témami, ku ktorým sa im majú klásť otázky. Na schôdzu sa prizvú najviac dvaja členovia Komisie. Je však možné pozvať tretieho člena Komisie v závislosti od špecifickej horizontálnej témy alebo tém, ktoré boli zvolené pre hodinu otázok.

3.

 V súlade s usmerneniami, ktoré vypracovala Konferencia predsedov, sa môžu konať osobitné hodiny otázok s Radou, predsedom Komisie, podpredsedom Komisie/vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a s predsedom Euroskupiny.

4.

 Čas na otázky sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda Parlamentu v rámci možnosti zabezpečí, aby sa poslanci, ktorí majú odlišné politické názory a sú z rôznych členských štátov, mohli pri kladení otázok striedať.

5.

 Poslanec má na položenie otázky jednu minútu a člen Komisie má dve minúty na odpoveď. Daný poslanec môže položiť doplňujúcu otázku v trvaní najviac 30 sekúnd, ktorá má priamy vzťah k hlavnej otázke. Člen Komisie má na dodatočnú odpoveď dve minúty.

Otázky a doplňujúce otázky sa musia priamo týkať zvolenej špecifickej horizontálnej témy podľa odseku 1. Predseda Parlamentu môže rozhodnúť o ich prípustnosti.

Článok 138

Otázky na písomné zodpovedanie

1.

 Každý poslanec, politická skupina alebo výbor môže položiť predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku otázky na písomné zodpovedanie v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku (28). Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori.

2.

 Otázky sa predkladajú predsedovi Parlamentu v elektronickej forme. Predseda Parlamentu rozhoduje vo veciach týkajúcich sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu Parlamentu nevychádza výlučne z ustanovení prílohy uvedenej v odseku 1, ale z ustanovení tohto rokovacieho poriadku všeobecne. Odôvodnené rozhodnutie predsedu Parlamentu sa oznámi autorovi otázky.

3.

 Každý poslanec, politická skupina alebo výbor môže predložiť najviac 20 otázok počas kĺzavého obdobia troch mesiacov. Vo všeobecnosti adresát odpovie na otázky do šiestich týždňov od času, keď mu boli postúpené. Každý poslanec, politická skupina alebo výbor však môže každý mesiac určiť jednu z otázok za „prioritnú otázku“, na ktorú má adresát odpovedať do troch týždňov od času, keď mu bola postúpená.

4.

 Otázku môžu podporiť poslanci, ktorí nie sú jej autormi. Tieto otázky sa započítavajú do maximálneho počtu otázok podľa odseku 3 autorovi, a nie podporovateľovi.

5.

 Ak adresát nezodpovie otázku v lehote stanovenej v odseku 3, príslušný výbor môže rozhodnúť o jej zaradení do programu svojej nasledujúcej schôdze.

6.

 Otázky a odpovede vrátane ich súvisiacich príloh sa uverejňujú na webovom sídle Parlamentu.

Článok 139

Väčšie interpelácie na písomné zodpovedanie

1.

 Väčšie interpelácie pozostávajú z otázok na písomné zodpovedanie, ktoré politická skupina položí Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

2.

 Väčšia interpelácia je vo všeobecnom záujme a musí byť písomne predložená predsedovi Parlamentu. Nesmie mať viac ako 500 slov. Za predpokladu, že väčšia interpelácia je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku, predseda Parlamentu ju okamžite postúpi adresátovi na písomné zodpovedanie.

3.

 Každý rok môže byť podaných najviac 30 väčších interpelácií. Konferencia predsedov zabezpečí spravodlivé rozdelenie týchto interpelácií medzi politické skupiny a žiadna politická skupina nemôže predložiť viac než jednu väčšiu interpeláciu za mesiac.

4.

 Ak adresát neodpovie na väčšiu interpeláciu do šiestich týždňov od času, keď mu bola postúpená, interpelácia sa na žiadosť autora zaradí do konečného návrhu programu Parlamentu v súlade s postupom stanoveným v článku 157 a za podmienok odseku 6.

5.

 Väčšia interpelácia sa po prijatí písomného zodpovedania, ak o to požiadajú poslanci alebo politická skupina či skupiny, ktoré dosiahnu aspoň strednú prahovú hodnotu, zaradí do konečného návrhu programu Parlamentu v súlade s postupom stanoveným v článku 157 a za podmienok odseku 6.

6.

 Počet väčších interpelácií, o ktorých sa rokuje počas tej istej plenárnej schôdze, nesmie presiahnuť tri. Ak sa vyžaduje rozprava pri viac ako troch väčších interpeláciách počas tej istej plenárnej schôdze, Konferencia predsedov ich zahrnie do konečného návrhu programu v poradí, v akom dostala žiadosti o rozpravu.

7.

 Väčšiu interpeláciu prednesie v Parlamente poslanec, ktorého vopred určil autor, alebo poslanci žiadajúci o rozpravu v súlade s odsekom 5. Ak je tento poslanec neprítomný, väčšia interpelácia prepadá. Adresát na väčšiu interpeláciu odpovie.

Primerane sa uplatní článok 132 ods. 2 až 8 o predkladaní návrhov uznesení a hlasovaní o nich.

8.

 Tieto interpelácie a odpovede na ne sa uverejnia na webovom sídle Parlamentu.

Článok 140

Otázky na písomné zodpovedanie pre Európsku centrálnu banku

1.

 Každý poslanec môže položiť Európskej centrálnej banke najviac šesť otázok mesačne na písomné zodpovedanie v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku (29). Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori.

2.

 Tieto otázky sa predkladajú písomne predsedovi príslušného výboru. Predseda príslušného výboru tieto otázky potom, čo mu boli predložené, oznámi Európskej centrálnej banke. Predseda príslušného výboru rozhoduje vo veciach týkajúcich sa prípustnosti otázky. Každé takéto rozhodnutie sa oznámi autorovi otázky.

3.

 Tieto otázky a odpovede na ne sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu.

4.

 Ak otázka na písomné zodpovedanie nebola zodpovedaná do šiestich týždňov, môže sa na žiadosť jej autora zaradiť do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní prezident Európskej centrálnej banky.

Článok 141

Otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií

1.

 Článok 140 ods. 1, 2 a 3 sa uplatní primerane, ak ide o otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Počet takýchto otázok sa odpočíta z maximálneho počtu šiestich otázok mesačne uvedeného v článku 140 ods. 1.

2.

 Ak otázka na písomné zodpovedanie nebola zodpovedaná do piatich týždňov, môže sa na žiadosť jej autora zaradiť do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní predseda rady adresáta.

KAPITOLA 4

Správy ostatných inštitúcií a orgánov

Článok 142

Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov

1.

 Výročnými správami a inými správami ostatných inštitúcií alebo orgánov, v súvislosti s ktorými zmluvy ustanovujú povinnosť poradiť sa s Parlamentom alebo v súvislosti s ktorými iné právne ustanovenia vyžadujú stanovisko Parlamentu, sa zaoberajú správy, ktoré sa predkladajú v pléne.

2.

 Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa pridelia príslušnému výboru, ktorý ich preskúma a ktorý môže Parlamentu predložiť návrh krátkeho uznesenia alebo navrhnúť vypracovanie správy podľa článku 54, ak sa domnieva, že Parlament by mal prijať pozíciu k dôležitej záležitosti, ktorá je predmetom správ.

KAPITOLA 5

Uznesenia a odporúčania

Článok 143

Návrhy uznesení

1.

 Každý poslanec môže predložiť návrh uznesenia vo veci patriacej do rámca činnosti Európskej únie.

Tento návrh môže obsahovať najviac 200 slov.

2.

 Takýto návrh nesmie:

—

obsahovať žiadne rozhodnutie o záležitostiach, pre ktoré sú v tomto rokovacom poriadku, najmä v jeho článku 47, stanovené iné osobitné postupy a právomoci, ani

—

sa zaoberať predmetom prebiehajúcich rokovaní v Parlamente.

3.

 Každý poslanec môže predložiť najviac jeden takýto návrh mesačne.

4.

 Návrh uznesenia sa predkladá predsedovi Parlamentu, ktorý overí, či spĺňa príslušné kritériá. Ak predseda Parlamentu vyhlási návrh za prípustný, oznámi to v pléne a postúpi návrh gestorskému výboru.

5.

 Gestorský výbor rozhodne o postupe, ktorý sa má použiť a ktorý môže zahŕňať spojenie tohto návrhu uznesenia s inými návrhmi uznesení alebo správami, prijatie stanoviska, ktoré môže mať formu listu, alebo vypracovanie správy podľa článku 54. Gestorský výbor taktiež môže rozhodnúť, že návrhom uznesenia sa nebude zaoberať.

6.

 Rozhodnutia predsedu Parlamentu, výboru a Konferencie predsedov sa oznámia autorom návrhu uznesenia.

7.

 Správa uvedená v odseku 5 obsahuje znenie návrhu uznesenia.

8.

 Stanoviská vo forme listu uvedené v odseku 5, ktoré sú adresované ostatným inštitúciám Európskej únie, im zasiela predseda Parlamentu.

9.

 Návrh uznesenia predložený v súlade s odsekom 1 môže jeho autor alebo autori alebo jeho prvý podpísaný poslanec vziať späť pred tým, ako gestorský výbor rozhodne o vypracovaní správy o tomto návrhu v súlade s odsekom 5.

Ak už gestorský výbor návrh uznesenia takto prevzal, iba tento výbor je oprávnený vziať ho späť. Gestorský výbor je oprávnený ho vziať späť až do otvorenia záverečného hlasovania v pléne.

Článok 144

Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu

1.

 Výbor, medziparlamentná delegácia, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu písomne požiadať predsedu Parlamentu o konanie rozpravy o naliehavom prípade porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu.

2.

 Konferencia predsedov vypracuje na základe žiadostí uvedených v odseku 1 a v súlade s ustanoveniami prílohy IV zoznam záležitostí, ktoré majú byť zaradené do konečného návrhu programu nasledujúcej rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Celkový počet záležitostí zaradených do programu nesmie presiahnuť tri vrátane podkapitol.

V súlade s článkom 158 môže Parlament z programu vypustiť záležitosť, o ktorej sa malo rokovať, a nahradiť ju inou, neplánovanou. Návrhy uznesení o vybraných záležitostiach môže predložiť výbor, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, do večera v deň schválenia programu. Predseda Parlamentu presne určí lehotu na predkladanie takýchto návrhov uznesení.

3.

 Celková dĺžka rečníckeho času pre politické skupiny a nezaradených poslancov sa pridelí v súlade s postupom stanoveným v článku 171 ods. 4 a 5 a v rámci maximálnej dĺžky trvania rozpráv 60 minút na jednu schôdzu.

Čas, ktorý zostane po odpočítaní času potrebného na uvedenie návrhov uznesení a rečníckeho času prideleného Komisii a Rade, sa rozdelí medzi politické skupiny a nezaradených poslancov.

4.

 Bezprostredne po ukončení rozpravy sa hlasuje. Článok 194 týkajúci sa vysvetlení hlasovania sa neuplatňuje.

Hlasovania podľa tohto článku sa môžu vykonať spoločne v rámci pôsobnosti predsedu Parlamentu a Konferencie predsedov.

5.

 Ak sú predložené dva alebo viaceré návrhy uznesení o rovnakej záležitosti, uplatní sa postup stanovený v článku 132 ods. 4 a 5.

6.

 Predseda Parlamentu a predsedovia politických skupín môžu rozhodnúť, že o návrhu uznesenia sa bude hlasovať bez rozpravy. Na prijatie takéhoto rozhodnutia je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých predsedov politických skupín.

Články 197 a 198 sa nepoužijú na návrhy uznesení zaradené do programu rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu.

Návrhy uznesení sa predkladajú do rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu až po tom, ako bol schválený zoznam záležitostí na prerokovanie. Návrhy uznesení, ktoré nemôžu byť prerokované v rámci času vymedzeného na rozpravu, prepadajú. To isté platí aj pre návrhy uznesení, pri ktorých sa na základe žiadosti podľa článku 178 ods. 3 zistilo, že nie je dosiahnutá prahová hodnota pre uznášaniaschopnosť. Autori môžu tieto návrhy predložiť znovu na posúdenie vo výbore v súlade s článkom 143 alebo do rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu v rámci nasledujúcej schôdze.

Záležitosť sa nemôže zaradiť do programu rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ak je už zahrnutá v programe prebiehajúcej schôdze.

Žiadne ustanovenie tohto rokovacieho poriadku neumožňuje spoločnú rozpravu o návrhu uznesenia predloženom v súlade s druhým pododsekom odseku 2 a o správe výboru v rovnakej veci.

Ak je v súlade s článkom 178 ods. 3 vznesená požiadavka na overenie uznášaniaschopnosti, táto požiadavka platí len pre návrh uznesenia, o ktorom sa má hlasovať, a nie pre nasledujúce návrhy uznesení.

KAPITOLA 6

Porada s ostatnými inštitúciami a orgánmi

Článok 145

Porada s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

1.

 Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje poradu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, predseda Parlamentu začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament.

2.

 Výbor môže požiadať o poradu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy.

Výbor vo svojej žiadosti uvedie lehotu, v ktorej má Európsky hospodársky a sociálny výbor poskytnúť svoje stanovisko.

Žiadosť o poradu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom sa Parlamentu oznámi na jeho nasledujúcej schôdzi a považuje sa za schválenú, ak politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nepožiadajú do 24 hodín od oznámenia, aby sa o nej hlasovalo.

3.

 Stanoviská poskytnuté Európskym hospodárskym a sociálnym výborom sa postúpia gestorskému výboru.

Článok 146

Porada s Výborom regiónov

1.

 Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje poradu s Výborom regiónov, predseda Parlamentu začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament.

2.

 Výbor môže požiadať o poradu s Výborom regiónov o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy.

Výbor vo svojej žiadosti uvedie lehotu, v ktorej má Výbor regiónov poskytnúť svoje stanovisko.

Žiadosť o poradu s Výborom regiónov sa Parlamentu oznámi na jeho nasledujúcej schôdzi a považuje sa za schválenú, ak politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nepožiadajú do 24 hodín od oznámenia, aby sa o nej hlasovalo.

3.

 Stanoviská poskytnuté Výborom regiónov sa postúpia gestorskému výboru.

Článok 147

Žiadosti adresované európskym agentúram

1.

 Keď má Parlament právo predložiť žiadosť niektorej európskej agentúre, môže každý poslanec predložiť takúto žiadosť písomne predsedovi Parlamentu. Tieto žiadosti sa musia týkať záležitostí, ktoré spadajú do pôsobnosti danej agentúry, a musí ich sprevádzať doplňujúca informácia, ktorá objasňuje záležitosť a záujem Únie na veci.

2.

 Predseda Parlamentu po porade s príslušným výborom buď postúpi žiadosť agentúre, alebo podnikne iné vhodné kroky. Okamžite o tom informuje poslanca, ktorý predložil žiadosť. V každej žiadosti, ktorú predseda Parlamentu pošle agentúre, musí byť uvedená lehota na odpoveď.

3.

 Ak sa agentúra domnieva, že na žiadosť, tak ako je formulovaná, nemôže odpovedať, alebo ak chce, aby bola žiadosť zmenená, informuje o tom ihneď predsedu Parlamentu, ktorý po prípadnej porade s príslušným výborom prijme potrebné opatrenia.

KAPITOLA 7

Medziinštitucionálne dohody

Článok 148

Medziinštitucionálne dohody

1.

 Parlament môže uzatvoriť dohody s inými inštitúciami v rámci uplatňovania zmlúv alebo s úmyslom zdokonaliť alebo objasniť postupy.

Takéto dohody môžu mať formu spoločných vyhlásení, výmeny listov, kódexov správania, alebo inú vhodnú formu. Po tom, čo ich posúdi výbor, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci, a schváli Parlament, predseda Parlamentu ich podpíše.

2.

 Ak si tieto dohody vyžadujú zmenu existujúcich procesných práv alebo povinností alebo ak ustanovujú nové procesné práva alebo povinnosti poslancov či orgánov Parlamentu alebo iným spôsobom si vyžadujú zmenu či výklad rokovacieho poriadku, záležitosť sa ešte pred podpisom dohody pridelí príslušnému výboru na jej posúdenie v súlade s článkom 236 ods. 2 až 6.

KAPITOLA 8

Žaloby na Súdnom dvore Európskej Únie

Článok 149

Konanie na Súdnom dvore Európskej únie

1.

 Parlament v lehotách, ktoré stanovujú zmluvy a štatút Súdneho dvora Európskej únie pre žaloby podané inštitúciami Únie a fyzickými alebo právnickými osobami, skúma legislatívu Únie a jej vykonávanie, aby zabezpečil, že zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o práva Parlamentu, sa dodržiavajú.

2.

 Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, informuje Parlament v prípade, že má podozrenie na porušenie práva Únie, a to podľa potreby aj ústne. V náležitých prípadoch môže výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, vypočuť aj názory gestorského výboru.

3.

 Predseda Parlamentu podá v súlade s odporúčaním výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, v mene Parlamentu žalobu.

Na začiatku nasledujúcej schôdze môže predseda Parlamentu vyzvať Parlament, aby rozhodol, či žalobu podporí. Ak sa Parlament vysloví väčšinou odovzdaných hlasov proti žalobe, predseda Parlamentu žalobu vezme späť.

Ak predseda Parlamentu podá žalobu v rozpore s odporúčaním výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, musí na začiatku nasledujúcej schôdze požiadať Parlament, aby rozhodol, či žalobu podporí.

4.

 Predseda Parlamentu po porade s výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, predkladá v mene Parlamentu v súdnom konaní pripomienky alebo vystupuje v jeho mene.

Ak má predseda Parlamentu v úmysle odchýliť sa od odporúčania výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, informuje o tom výbor a predloží túto vec Konferencii predsedov, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

Ak Konferencia predsedov zastáva názor, že Parlament by výnimočne nemal predložiť pripomienky ani vystúpiť v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie, v ktorom je spochybnená platnosť aktu Parlamentu, vec sa bezodkladne predloží Parlamentu.

Žiadne ustanovenie v tomto rokovacom poriadku nebráni výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, prijať rozhodnutie o príslušných procesných opatreniach, ktorých cieľom je včasné predkladanie jeho odporúčaní v naliehavých prípadoch.

Ak je potrebné prijať rozhodnutie, či by mal Parlament na Súdnom dvore Európskej únie uplatňovať svoje práva, a na príslušný akt sa nevzťahuje článok 149 tohto rokovacieho poriadku, primerane by sa mal uplatniť postup stanovený v tomto článku.

5.

 V naliehavých prípadoch môže predseda Parlamentu, pokiaľ je to možné po porade s predsedom a spravodajcom výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, prijať preventívne opatrenia s cieľom dodržať príslušné lehoty. V takých prípadoch sa postup stanovený v odseku 3 alebo 4 podľa potreby použije pri najbližšej príležitosti.

6.

 Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, vypracuje zásady, ktoré bude používať pri uplatňovaní tohto článku.

HLAVA VI

VZŤAHY S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

Článok 150

Výmena informácií, kontakty a vzájomné poskytovanie vybavenia

1.

 Parlament pravidelne informuje národné parlamenty členských štátov o svojej činnosti.

2.

 O organizácii a podpore účinnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce v rámci Únie podľa článku 9 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii sa rokuje na základe mandátu, ktorý udeľuje Konferencia predsedov po porade s Konferenciou predsedov výborov.

Parlament schváli akékoľvek dohody o takýchto záležitostiach v súlade s postupom stanoveným v článku 148 tohto rokovacieho poriadku.

3.

 Výbor môže priamo začať dialóg s národnými parlamentmi na úrovni výborov v rámci rozpočtových prostriedkov vyčlenených na tento účel. Toto môže zahŕňať vhodné formy spolupráce pred legislatívnym procesom a po ňom.

4.

 Akýkoľvek dokument týkajúci sa legislatívneho postupu na úrovni Únie, ktorý národný parlament zasiela Parlamentu úradnou cestou, sa postúpi výboru, v ktorého pôsobnosti je záležitosť, ktorou sa zaoberá daný dokument.

5.

 Konferencia predsedov môže poveriť predsedu Parlamentu, aby dohodol poskytovanie vybavenia pre národné parlamenty členských štátov na základe vzájomnosti a navrhol iné opatrenia na uľahčenie kontaktov s týmito národnými parlamentmi.

Článok 151

Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC)

1.

 Na návrh predsedu Parlamentu Konferencia predsedov vymenuje členov delegácie Parlamentu pri konferencii COSAC a môže jej udeliť mandát. Delegáciu vedie podpredseda Parlamentu, ktorý je zodpovedný za vykonávanie úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi, a predseda výboru, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci.

2.

 Ostatní členovia delegácie sa vyberajú s ohľadom na záležitosti, ktoré sa majú prerokovať na schôdzi konferencie COSAC, a podľa možnosti ich tvoria zástupcovia výborov, v ktorých pôsobnosti sú tieto záležitosti.

3.

 Pri výbere členov delegácie sa v riadnom rozsahu zohľadní celková rovnováha politických síl v Parlamente.

4.

 Delegácia po každej schôdzi konferencie COSAC predloží správu Konferencii predsedov.

Článok 152

Konferencie parlamentov

Konferencia predsedov vymenuje členov delegácie Parlamentu pre každú konferenciu alebo do podobného orgánu, ktorého sa zúčastňujú zástupcovia parlamentov, a udeľuje tejto delegácii mandát v súlade s príslušnými uzneseniami Parlamentu. Delegácia si volí svojho predsedu a v prípade potreby jedného alebo viacerých podpredsedov.

HLAVA VII

ZASADANIA

KAPITOLA 1

Zasadania Parlamentu

Článok 153

Volebné obdobie, zasadania, schôdze, rokovania

1.

 Volebné obdobie Parlamentu sa zhoduje s funkčným obdobím poslancov v zmysle aktu z 20. septembra 1976.

2.

 Zasadaním sa rozumie obdobie jedného roka tak, ako je stanovené uvedeným aktom a zmluvami.

3.

 Schôdza Parlamentu sa zvoláva spravidla každý mesiac a delí sa na jednotlivé rokovania.

Rokovania Parlamentu, ktoré sa konajú v ten istý deň, sa považujú za jedno rokovanie.

Článok 154

Zvolanie Parlamentu

1.

 V súlade s článkom 229 prvým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Parlament zíde bez nutnosti zvolávania každý rok vždy v druhý utorok v marci. Parlament si sám určuje dĺžku prerušenia zasadania.

2.

 Parlament sa okrem toho zíde bez nutnosti zvolávania v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976.

3.

 Konferencia predsedov môže, pričom uvedie dôvody, zmeniť dĺžku prerušenia zasadania, o ktorom bolo rozhodnuté v súlade s odsekom 1, a to najneskôr dva týždne pred termínom pokračovania zasadania pôvodne stanoveným Parlamentom. Pokračovanie zasadania však nesmie byť odložené o viac ako o dva týždne.

4.

 Predseda Parlamentu na žiadosť väčšiny všetkých jeho poslancov, alebo na žiadosť Komisie alebo Rady a po porade s Konferenciou predsedov zvolá výnimočne Parlament.

Predseda Parlamentu má právo so súhlasom Konferencie predsedov výnimočne zvolať Parlament v naliehavých prípadoch.

Článok 155

Miesto rokovaní Parlamentu a schôdzí výborov

1.

 Rokovania Parlamentu a schôdze jeho výborov sa konajú v súlade s ustanoveniami zmlúv.

Na prijatie návrhov na konanie dodatočných schôdzí v Bruseli a pozmeňujúcich návrhov k týmto návrhom je potrebná iba väčšina odovzdaných hlasov.

2.

 Každý výbor môže rozhodnúť o tom, že požiada, aby sa jedna alebo viac jeho schôdzí konalo na inom mieste. Takáto žiadosť sa s odôvodnením predkladá predsedovi Parlamentu, ktorý ju predloží Predsedníctvu.

Ak ide o naliehavú záležitosť, môže predseda Parlamentu rozhodnúť sám. Ak Predsedníctvo alebo predseda Parlamentu žiadosť zamietne, musia sa uviesť dôvody tohto zamietnutia.

Článok 156

Účasť poslancov na rokovaniach

1.

 Na každom rokovaní je vystavená prezenčná listina, na ktorú sa podpisujú prítomní poslanci.

2.

 Mená poslancov, ktorých prítomnosť je zaznamenaná na prezenčnej listine, sú uvedené v zápisnici z každého rokovania ako „prítomní“. Mená poslancov, ktorých neprítomnosť je ospravedlnená predsedom, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „ospravedlnení“.

KAPITOLA 2

Program práce parlamentu

Článok 157

Návrh programu

1.

 Pred každou schôdzou vypracuje Konferencia predsedov návrh programu na základe odporúčaní Konferencie predsedov výborov.

Komisia a Rada sa môžu na pozvanie predsedu Parlamentu zúčastniť na rokovaní Konferencie predsedov o návrhu programu.

2.

 Návrh programu môže pri niektorých bodoch, o ktorých sa má rokovať, určiť čas hlasovania.

3.

 Konečný návrh programu sa sprístupní poslancom najneskôr tri hodiny pred začiatkom schôdze.

Článok 158

Schválenie programu a jeho zmena

1.

 Na začiatku každej schôdze Parlament schvaľuje svoj program. Pozmeňujúce návrhy ku konečnému návrhu programu môže navrhnúť výbor, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu. Všetky takéto návrhy sa musia doručiť predsedovi Parlamentu najneskôr jednu hodinu pred začiatkom schôdze. Predseda môže udeliť slovo navrhovateľovi a jednému rečníkovi, ktorý je proti návrhu, pričom každé vystúpenie môže trvať najviac jednu minútu.

2.

 Po schválení programu už tento nemožno meniť, s výnimkou prípadov podľa článku 163, 197, 198, 199, 200 alebo 201 alebo na návrh predsedu.

Ak je procedurálny návrh na zmenu programu zamietnutý, nesmie sa opätovne predložiť na tej istej schôdzi.

Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy podľa článku 132, 136 alebo 144 nepredstavuje zmenu programu za predpokladu, že názov zostane v rámci rozsahu predmetu rozpravy.

3.

 Pred skončením rokovania oznámi predseda deň, hodinu a program nasledujúceho rokovania.

Článok 159

Rokovanie v pléne bez pozmeňujúcich návrhov a bez rozpravy

1.

 Ak bola správa prijatá vo výbore tak, že proti hlasovala menej ako jedna desatina členov výboru, zaradí sa do návrhu programu Parlamentu na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov.

Tento bod programu je potom predmetom jediného hlasovania, pokiaľ poslanci alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu, písomne nepožiadali ešte pred vypracovaním konečného návrhu programu o možnosť predložiť pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu, pričom v takom prípade predseda Parlamentu určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov.

2.

 O bodoch zaradených do konečného návrhu programu, určených na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov, sa hlasuje bez rozpravy, pokiaľ Parlament pri prijímaní svojho programu na začiatku schôdze nerozhodne inak na návrh Konferencie predsedov alebo na základe žiadosti politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu.

3.

 Pri zostavovaní konečného návrhu programu schôdze môže Konferencia predsedov navrhnúť, aby sa aj o iných bodoch hlasovalo bez pozmeňujúcich návrhov alebo bez rozpravy. Parlament nesmie pri schvaľovaní svojho programu prijať žiadny takýto návrh, ak politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, písomne vyjadrili svoj nesúhlas s týmto návrhom najneskôr jednu hodinu pred začiatkom schôdze.

4.

 Ak sa má o bode hlasovať bez rozpravy, spravodajca alebo predseda gestorského výboru môže bezprostredne pred hlasovaním vystúpiť s vyhlásením, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.

Článok 160

Stručná prezentácia

Na žiadosť spravodajcu alebo na návrh Konferencie predsedov môže Parlament tiež rozhodnúť, že sa bod, ktorý nevyžaduje riadnu rozpravu, prerokuje prostredníctvom stručnej prezentácie spravodajcom v pléne. V takom prípade má Komisia možnosť odpovedať, pričom potom nasleduje rozprava v trvaní najviac 10 minút, v ktorej môže predseda udeliť slovo na najviac jednu minútu každému z poslancov, ktorí sa prihlásia zdvihnutím ruky a ktorých určí.

Článok 161

Mimoriadna rozprava

1.

 Politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu požiadať, aby bola do programu Parlamentu zaradená mimoriadna rozprava o záležitosti zásadného významu, týkajúcej sa politiky Európskej únie. Počas jednej schôdze sa spravidla môže konať najviac jedna mimoriadna rozprava.

2.

 Žiadosť sa predkladá písomne predsedovi Parlamentu najneskôr tri hodiny pred začiatkom schôdze, na ktorej sa má konať mimoriadna rozprava. O tejto žiadosti sa hlasuje na začiatku schôdze pri schvaľovaní programu Parlamentu.

3.

 Na základe udalostí, ktoré nastanú po schválení programu schôdze, môže predseda Parlamentu po porade s predsedami politických skupín navrhnúť, aby sa uskutočnila mimoriadna rozprava. O takomto návrhu sa hlasuje na začiatku rokovania alebo v čase vymedzenom na hlasovanie. Poslanci musia byť informovaní o každom takomto návrhu na uskutočnenie mimoriadnej rozpravy najmenej jednu hodinu pred hlasovaním.

4.

 Predseda Parlamentu určí čas, kedy sa má uskutočniť táto rozprava. Celková dĺžka trvania rozpravy nesmie prekročiť 60 minút. Rečnícky čas sa rozdelí medzi politické skupiny a nezaradených poslancov v súlade s článkom 171 ods. 4 a 5.

5.

 Rozprava sa skončí bez prijatia uznesenia.

Článok 162

Tematická rozprava na žiadosť politickej skupiny

1.

 Na každú schôdzu sa v návrhu programu vyčlení jeden alebo dva časové úseky, každý v trvaní najmenej 60 minút, na rozpravu o aktuálnych témach zásadného významu pre politiku Európskej únie.

2.

 Každá politická skupina má právo navrhnúť aktuálnu tému podľa vlastného výberu najmenej na jednu takúto rozpravu za rok. Konferencia predsedov zabezpečí, aby bolo toto právo počas prebiehajúceho obdobia jedného roka spravodlivo rozdelené medzi politickými skupinami.

3.

 Politické skupiny odovzdajú zvolenú aktuálnu tému písomne predsedovi Parlamentu pred vypracovaním konečného návrhu programu Konferenciou predsedov. Článok 39 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku týkajúci sa práv, slobôd a zásad uznaných v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a hodnôt zakotvených v jej článku 2 sa musí plne dodržiavať

4.

 Konferencia predsedov určí čas uskutočnenia takejto rozpravy. Môže rozhodnúť väčšinou predstavujúcou štyri pätiny poslancov Parlamentu o zamietnutí témy, ktorú navrhla niektorá skupina.

5.

 Rozpravu uvedie zástupca politickej skupiny, ktorá navrhla aktuálnu tému. Po tejto úvodnej časti sa pridelí rečnícky čas v súlade s článkom 171 ods. 4 a 5.

6.

 Rozprava sa skončí bez prijatia uznesenia

Článok 163

Naliehavý postup

1.

 Predseda Parlamentu, výbor, politická skupina, poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, Komisia alebo Rada môžu predložiť Parlamentu žiadosť, aby rozprava o návrhu, ktorý bol predložený Parlamentu podľa článku 48 ods. 1, bola považovaná za naliehavú. Takéto žiadosti sa predkladajú písomne a musia byť odôvodnené.

2.

 Bezprostredne po tom, čo bola predsedovi Parlamentu doručená žiadosť o naliehavú rozpravu, oznámi sa v Parlamente. O žiadosti sa hlasuje na začiatku rokovania, ktoré nasleduje po rokovaní, na ktorom bola žiadosť oznámená, za predpokladu, že návrh, na ktorý sa žiadosť vzťahuje, bol doručený poslancom v úradných jazykoch. Ak bolo podaných niekoľko žiadostí o naliehavú rozpravu v tej istej veci, súhlas alebo zamietnutie žiadosti o naliehavú rozpravu sa vzťahuje na všetky takéto žiadosti v tej istej veci.

3.

 Pred hlasovaním môže dostať slovo iba navrhovateľ žiadosti a jeden rečník, ktorý je proti žiadosti, a predseda alebo spravodajca gestorského výboru či obaja. Vystúpenie žiadneho z týchto rečníkov nesmie trvať viac než tri minúty.

4.

 Otázky, ktoré sa majú prerokovať v naliehavom postupe, majú prednosť pred inými bodmi programu. Predseda Parlamentu určí čas rozpravy a hlasovania.

5.

 Naliehavý postup sa môže uskutočniť bez správy alebo výnimočne na základe ústnej správy gestorského výboru.

Ak sa uplatní naliehavý postup a uskutočnia sa medziinštitucionálne rokovania, články 70 a 71 sa neuplatňujú. Článok 74 sa uplatní primerane.

Článok 164

Spoločná rozprava

Kedykoľvek možno prijať rozhodnutie, že pre podobné alebo obsahovo súvisiace body programu sa uskutoční spoločná rozprava.

Článok 165

Lehoty

S výnimkou naliehavých prípadov uvedených v článkoch 144 a 163 sú rozprava a hlasovanie o texte prípustné iba vtedy, ak bol text sprístupnený poslancom najneskôr 24 hodín vopred.

KAPITOLA 3

Všeobecné pravidlá pre priebeh rokovaní

Článok 166

Prístup do rokovacej sály

1.

 Do rokovacej sály majú prístup iba poslanci, členovia Komisie alebo Rady, generálny tajomník Parlamentu, zamestnanci, ktorých služobné povinnosti vyžadujú ich prítomnosť v sále, a osoby, ktoré pozval predseda Parlamentu.

2.

 Prístup na galérie majú iba osoby, ktoré majú priepustku riadne vystavenú predsedom Parlamentu alebo generálnym tajomníkom Parlamentu.

3.

 Osoby z radov verejnosti, ktoré majú povolený vstup na galérie, musia zotrvať na mieste a zachovávať ticho. Uvádzači okamžite vykážu z galérie každú osobu, ktorá prejavuje súhlas alebo nesúhlas.

Článok 167

Jazyky

1.

 Všetky dokumenty Parlamentu sú vypracované v úradných jazykoch.

2.

 Každý poslanec má právo vystúpiť v Parlamente v úradnom jazyku podľa svojho výberu. Vystúpenia v jednom z úradných jazykov sa simultánne tlmočia do ostatných úradných jazykov a tiež do iných jazykov, ktoré môže Predsedníctvo považovať za potrebné.

3.

 Na schôdzach výboru a delegácie sa zabezpečí tlmočenie z úradných jazykov a do úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia tohto výboru alebo delegácie a ich náhradníci.

4.

 Na schôdzach výboru a delegácie konaných mimo obvyklých rokovacích miest sa zabezpečí tlmočenie do jazykov tých členov, ktorí potvrdili svoju účasť na schôdzi, a z týchto jazykov. Výnimočne možno stanoviť pružnejšie použitie tohto režimu. Predsedníctvo prijme potrebné ustanovenia.

5.

 Po oznámení výsledku hlasovania predseda Parlamentu rozhodne o všetkých žiadostiach týkajúcich sa údajných odchýlok medzi jednotlivými jazykovými verziami.

Článok 168

Prechodné opatrenia

1.

 Počas prechodného obdobia, ktoré trvá do konca deviateho volebného obdobia (30), sú dovolené odchýlky od článku 167 len v rozsahu a len, ak aj napriek prijatým primeraným opatreniam nie je k dispozícii dostatočný počet tlmočníkov alebo prekladateľov niektorého z úradných jazykov.

2.

 Predsedníctvo určí na návrh generálneho tajomníka a s náležitým ohľadom na opatrenia uvedené v odseku 3, či sú v súvislosti s každým dotknutým úradným jazykom splnené podmienky stanovené v odseku 1. Predsedníctvo na základe správy o pokroku, ktorú predkladá generálny tajomník, preskúma svoje rozhodnutie každého pol roka s cieľom povoliť odchýlku. Predsedníctvo prijme potrebné vykonávacie opatrenia.

3.

 Uplatňujú sa dočasné osobitné opatrenia prijaté Radou na základe zmlúv týkajúce sa vypracúvania právnych aktov.

4.

 Na základe odôvodneného odporúčania Predsedníctva môže Parlament kedykoľvek rozhodnúť o zrušení tohto článku alebo na konci obdobia uvedeného v odseku 1 rozhodnúť o predĺžení jeho platnosti.

Článok 169

Doručovanie dokumentov

Dokumenty, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa sprístupnia poslancom.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý odsek, poslanci a politické skupiny majú priamy prístup k vnútornému počítačovému systému Parlamentu, aby mohli konzultovať akékoľvek prípravné dokumenty, ktoré nemajú dôvernú povahu (návrh správy, návrh odporúčania, návrh stanoviska, pracovný dokument, pozmeňujúce návrhy predložené vo výbore).

Článok 170

Elektronické spracúvanie dokumentov

Dokumenty Parlamentu možno pripravovať, podpisovať a distribuovať v elektronickom formáte. Predsedníctvo rozhodne o technických špecifikáciách a o podobe elektronického formátu.

Článok 171

Pridelenie rečníckeho času a zoznam rečníkov (31)

1.

 Konferencia predsedov môže navrhnúť Parlamentu, aby bol pre konkrétnu rozpravu pridelený rečnícky čas. Parlament rozhodne o tomto návrhu bez rozpravy.

2.

 Poslanci nesmú vystúpiť bez toho, aby im predseda udelil slovo. Poslanci vystúpia zo svojho miesta a reč adresujú predsedovi. Ak sa rečník odkloní od témy rozpravy, predseda ho napomenie, aby sa vrátil k téme.

3.

 Predseda môže k prvej časti konkrétnej rozpravy zostaviť zoznam rečníkov zahŕňajúci jedno alebo viac kôl s rečníkmi z každej politickej skupiny, ktorá sa hlási o slovo, v poradí podľa relatívnej veľkosti týchto politických skupín.

4.

 Rečnícky čas sa pre túto časť rozpravy prideľuje podľa nasledujúcich kritérií:

a)

prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny;

b)

druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov;

c)

nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b);

d)

pridelenie rečníckeho času v pléne musí zohľadniť skutočnosť, že poslanci so zdravotným postihnutím môžu potrebovať viac času.

5.

 Ak sa celkový rečnícky čas pridelí spoločne pre niekoľko bodov programu, politická skupina oznámi predsedovi Parlamentu dĺžku svojho rečníckeho času pre každý jednotlivý bod. Predseda zabezpečí dodržiavanie týchto rečníckych časov.

6.

 Zvyšný čas rozpravy sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda môže namiesto toho udeliť poslancom slovo spravidla na čas nepresahujúci jednu minútu. Predseda sa podľa možnosti snaží zabezpečiť, aby sa rečníci, ktorí majú odlišné politické názory a sú z rôznych členských štátov, pri vystúpení striedali.

7.

 Na základe žiadosti môže predseda uprednostniť predsedu a spravodajcu gestorského výboru, ako aj predsedov politických skupín, ktorí prejavili záujem o vystúpenie v mene svojich skupín, alebo rečníkov, ktorí ich zastupujú.

8.

 Predseda môže udeliť slovo poslancom, ktorí zdvihnutím modrej karty naznačia, že chcú položiť inému poslancovi počas vystúpenia tohto iného poslanca otázku, ktorá nepotrvá viac ako pol minúty a týka sa vyjadrenia tohto poslanca. Predseda tak urobí, len ak rečník s otázkou súhlasí a ak je predseda presvedčený, že to nepovedie k narušeniu rozpravy a že ani po položení následných otázok s použitím modrej karty nenastane výrazná nerovnováha v politickej príslušnosti rečníkov v danej rozprave.

9.

 Poslanec nesmie hovoriť dlhšie ako jednu minútu na tieto témy: zápisnica z rokovania, procedurálne návrhy, alebo zmeny konečného návrhu programu alebo programu.

10.

 Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po uvedení správy jej spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov.

11.

 Poslanci, ktorí nevystúpili v rozprave, môžu najviac jedenkrát v priebehu schôdze predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac 200 slov, ktoré sa pripojí k doslovnému zápisu z rozpravy.

12.

 S náležitým ohľadom na článok 230 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa predseda Parlamentu snaží dosiahnuť dohodu s Komisiou, Radou a predsedom Európskej rady o primeranom rečníckom čase, ktorý im má byť pridelený.

Článok 172

Jednominútové vystúpenia

V priebehu prvého rokovania každej schôdze udelí predseda najviac na 30 minút slovo tým poslancom, ktorí chcú upriamiť pozornosť Parlamentu na otázku politického významu. Rečnícky čas vyhradený pre každého poslanca nesmie presiahnuť jednu minútu. Predseda môže vymedziť ďalší rečnícky čas neskôr v priebehu tej istej schôdze.

Článok 173

Osobné vyhlásenia

1.

 Poslancom, ktorí požiadajú o možnosť vystúpiť s osobným vyhlásením, sa udelí slovo na konci rozpravy o prerokúvanom bode programu alebo pred schvaľovaním zápisnice z rokovania, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o udelenie slova.

Títo poslanci nesmú hovoriť o predmete rozpravy, ale obmedzia sa na vyvrátenie pripomienok, ktoré boli v priebehu rozpravy vznesené voči ich osobe, alebo na vyvrátenie názorov, ktoré im boli prisúdené, alebo na opravu svojich vlastných vyjadrení.

2.

 Žiadne osobné vyhlásenie nesmie trvať viac ako tri minúty, pokiaľ Parlament nerozhodne inak.

Článok 174

Predchádzanie mareniu postupov (32)

Predseda má právo zamedziť predkladaniu nadmerného počtu návrhov, ako sú procedurálne námietky, procedurálne návrhy, vysvetlenia hlasovania alebo žiadosti o oddelené hlasovanie, hlasovanie po častiach alebo hlasovanie podľa mien, ak je presvedčený o tom, že tieto návrhy alebo žiadosti majú zjavne spôsobiť dlhotrvajúce a vážne marenie postupov Parlamentu alebo práv poslancov a že by viedli k takémuto mareniu.

KAPITOLA 4

Opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade nedodržiavania pravidiel správania poslancov

Článok 175

Okamžité opatrenia

1.

 Predseda napomenie každého poslanca, ktorý poruší pravidlá správania stanovené v článku 10 ods. 3 alebo 4.

2.

 V prípade opakovaného porušenia predseda poslanca napomenie druhý raz a táto skutočnosť sa zaznamená v zápisnici.

3.

 Ak poslanec pokračuje v porušovaní alebo sa dopustí ďalšieho porušenia, predseda mu môže odobrať slovo a vykázať ho z rokovacej sály až do konca rokovania. V mimoriadne závažnom prípade môže predseda tiež pristúpiť k okamžitému vykázaniu tohto poslanca z rokovacej sály až do konca rokovania bez druhého napomenutia. Generálny tajomník bezodkladne zabezpečí, aby sa také disciplinárne opatrenie vykonalo za pomoci uvádzačov a v prípade potreby za pomoci bezpečnostnej služby Parlamentu.

4.

 Ak rušenie poriadku ohrozuje chod Parlamentu, predseda rokovanie ukončí alebo ho na určitý čas preruší, aby sa mohol znovu obnoviť poriadok. Ak sa predsedovi nepodarí získať pozornosť, opustí predsednícke kreslo, čo má za následok prerušenie rokovania. Predseda rokovanie znovu zvolá.

5.

 Predseda môže rozhodnúť o prerušení živého vysielania z rokovania v prípade, že sa poslanec dopustí porušenia článku 10 ods. 3 alebo 4.

6.

 Predseda môže nariadiť vymazanie z audiovizuálneho záznamu z rokovania tých častí vystúpenia poslanca, ktorými porušuje článok 10 ods. 3 alebo 4.

Tento príkaz nadobúda okamžitú účinnosť. Musí ho však potvrdiť Predsedníctvo najneskôr štyri týždne po jeho vydaní, alebo ak sa do konca tejto lehoty nekoná schôdza Predsedníctva, na jeho nasledujúcej schôdzi.

7.

 Právomoci vymedzené v odsekoch 1 až 6 prislúchajú obdobne predsedajúcim funkcionárom na rokovaniach orgánov, výborov a delegácií, tak ako sú vymedzené v tomto rokovacom poriadku.

8.

 V prípade potreby a vzhľadom na závažnosť porušenia pravidiel správania poslancov môže predsedajúci schôdze, orgánu, výboru alebo delegácie požiadať predsedu Parlamentu o použitie článku 176, a to najneskôr do nasledujúcej schôdze alebo do nasledujúceho rokovania príslušného orgánu, výboru alebo delegácie.

Článok 176

Sankcie

1.

 V závažnom prípade porušenia článku 10 ods. 2 až 9 predseda Parlamentu prijme odôvodnené rozhodnutie ukladajúce dotknutému poslancovi primeranú sankciu v súlade s týmto článkom.

Vo vzťahu k článku 10 ods. 3 alebo 4 môže predseda Parlamentu prijať odôvodnené rozhodnutie podľa tohto článku bez ohľadu na to, či bolo predtým voči danému poslancovi prijaté okamžité opatrenie v zmysle článku 175.

Vo vzťahu k článku 10 ods. 6 môže predseda Parlamentu prijať odôvodnené rozhodnutie podľa tohto článku až vtedy, keď sa v súlade s platným vnútorným administratívnym postupom týkajúcim sa obťažovania a jeho prevencie zistí, že došlo k obťažovaniu.

Predseda Parlamentu môže poslancovi uložiť sankciu v prípadoch, v ktorých sa týmto rokovacím poriadkom alebo rozhodnutím prijatým Predsedníctvom podľa článku 25 ustanovuje uplatňovanie tohto článku.

2.

 Predseda Parlamentu pred prijatím rozhodnutia vyzve dotknutého poslanca, aby predložil písomné pripomienky. Ak je to vhodnejšie, môže predseda Parlamentu namiesto toho rozhodnúť o zvolaní ústneho vypočutia.

Rozhodnutie o uložení sankcie sa oznámi dotknutému poslancovi prostredníctvom doporučeného listu alebo v naliehavých prípadoch prostredníctvom uvádzačov.

Po oznámení tohto rozhodnutia dotknutému poslancovi predseda oznámi v Parlamente každú sankciu uloženú poslancovi. Oznámi sa to aj úradujúcim predsedom orgánov, výborov a delegácií, v ktorých poslanec pôsobí.

Po konečnom potvrdení sankcie sa táto viditeľne uverejní na webovom sídle Parlamentu, kde ostane po zvyšok volebného obdobia.

3.

 Pri posudzovaní správania sa berie do úvahy, či je správanie mimoriadne, opakované alebo trvalé, ako aj stupeň jeho závažnosti. V náležitých prípadoch sa zohľadní aj prípadné poškodenie dôstojnosti a dobrého mena Parlamentu.

4.

 Sankcia môže zahŕňať jedno alebo niekoľko nasledujúcich opatrení:

a)

pokarhanie;

b)

stratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do 30 dní;

c)

bez toho, aby bol dotknutý výkon hlasovacieho práva v pléne a s výhradou prísneho dodržiavania pravidiel správania poslancov v takomto prípade, dočasné prerušenie účasti na všetkých alebo niektorých činnostiach Parlamentu s platnosťou od dvoch do 30 dní, počas ktorých zasadá Parlament alebo jeden z jeho orgánov, výborov alebo delegácií;

d)

zákaz poslancovi zastupovať Parlament v medziparlamentnej delegácii, na medziparlamentnej konferencii alebo akomkoľvek medziinštitucionálnom fóre, ktorý môže trvať až jeden rok;

e)

v prípade porušenia zachovania dôvernosti obmedzenie práv na prístup k dôverným alebo utajovaným skutočnostiam, ktoré môže trvať až jeden rok.

5.

 Opatrenia stanovené v odseku 4 písm. b) až e) sa môžu zdvojnásobiť v prípade opakovaného porušenia, alebo ak sa poslanec odmietne podrobiť opatreniu prijatému podľa článku 175 ods. 3.

6.

 Predseda Parlamentu môže okrem toho predložiť Konferencii predsedov návrh na pozastavenie výkonu alebo odňatie jednej alebo viacerých funkcií poslanca, ktoré dotknutý poslanec v Parlamente zastáva, v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

Článok 177

Vnútorné odvolacie postupy

Dotknutý poslanec môže Predsedníctvu podať vnútorné odvolanie do dvoch týždňov od oznámenia o uložení sankcie predsedom Parlamentu v súlade s článkom 176 ods. 1 až 5. Podanie odvolania má suspenzívny účinok na uplatňovanie sankcie. Predsedníctvo môže najneskôr štyri týždne od podania odvolania alebo, ak sa nezíde v priebehu tejto lehoty, na svojej nasledujúcej schôdzi zrušiť, potvrdiť alebo zmeniť uloženú sankciu bez toho, aby boli dotknuté externé práva dotknutého poslanca odvolať sa, ktoré má možnosť uplatniť. Ak Predsedníctvo v uvedenej lehote nerozhodne, sankcia sa považuje za neplatnú.

KAPITOLA 5

Uznášaniaschopnosť, pozmeňujúce návrhy a hlasovanie

Článok 178

Uznášaniaschopnosť

1.

 Parlament môže rokovať, určiť svoj program a schváliť svoju zápisnicu bez ohľadu na počet prítomných poslancov.

2.

 Parlament je schopný uznášať sa, ak je v rokovacej sále prítomná jedna tretina všetkých poslancov Parlamentu.

3.

 Hlasovanie je platné bez ohľadu na počet hlasujúcich poslancov, pokiaľ predseda na žiadosť najmenej 40 poslancov podanú pred začiatkom hlasovania nezistí, že Parlament nie je uznášaniaschopný. Ak nie je prítomný počet poslancov potrebný na dosiahnutie uznášaniaschopnosti, predseda vyhlási, že Parlament nie je uznášaniaschopný a hlasovanie sa zaradí do programu nasledujúceho rokovania.

Systém elektronického hlasovania sa môže použiť na overenie toho, či je dosiahnutá prahová hodnota 40 poslancov, ale nie na overenie uznášaniaschopnosti. Dvere rokovacej sály nesmú byť zatvorené.

4.

 Poslanci, ktorí žiadajú o zistenie uznášaniaschopnosti, musia byť prítomní v rokovacej sále v čase podania žiadosti a počítajú sa medzi prítomných v zmysle odsekov 2 a 3, aj keď potom opustia rokovaciu sálu.

5.

 Ak je prítomných menej ako 40 poslancov, predseda môže rozhodnúť, že Parlament nie je uznášaniaschopný.

Článok 179

Prahové hodnoty (33)

1.

 Na účely tohto rokovacieho poriadku, a pokiaľ nie je stanovené inak, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„nízka prahová hodnota“ je jedna dvadsatina všetkých poslancov Parlamentu alebo politická skupina;

b)

„stredná prahová hodnota“ je jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu, zložená z jednej alebo viacerých politických skupín alebo jednotlivých poslancov, alebo kombinácia týchto dvoch možností;

c)

„vysoká prahová hodnota“ je jedna pätina všetkých poslancov Parlamentu, zložená z jednej alebo viacerých politických skupín alebo jednotlivých poslancov, alebo kombinácia týchto dvoch možností.

2.

 Ak je podpis poslanca potrebný na stanovenie toho, či bola dosiahnutá prahová hodnota, ktorá sa uplatňuje, tento podpis môže byť písaný rukou alebo elektronický, v prípade čoho sa vytvorí prostredníctvom systému elektronického podpisu Parlamentu. Pred uplynutím príslušnej lehoty môže poslanec svoj podpis vziať späť, ale nemôže ho následne obnoviť.

3.

 Ak je na dosiahnutie prahovej hodnoty potrebná podpora politickej skupiny, skupina koná prostredníctvom svojho predsedu alebo osoby, ktorú predseda touto úlohou poverí.

4.

 Pokiaľ ide o uplatňovanie stredných a vysokých prahových hodnôt, podpora politickej skupiny sa počíta takto:

—

ak sa článok stanovujúci takúto prahovú hodnotu uplatňuje počas rokovania alebo schôdze: všetci poslanci, ktorí sú členmi podporujúcej skupiny a sú fyzicky prítomní,

—

vo všetkých ostatných prípadoch: všetci poslanci, ktorí sú členmi podporujúcej skupiny.

Článok 180

Predkladanie a prednes pozmeňujúcich návrhov (34)

1.

 Gestorský výbor, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu predložiť pozmeňujúce návrhy na posúdenie v pléne. Mená spolusignatárov sa uverejnia.

Pozmeňujúce návrhy sa predkladajú písomne a musia byť podpísané ich autormi.

Pozmeňujúce návrhy k návrhom právne záväzných aktov môže sprevádzať krátke odôvodnenie. Za toto odôvodnenie nesie zodpovednosť autor a nehlasuje sa o ňom.

2.

 S výhradou obmedzení uvedených v článku 181 môže mať pozmeňujúci návrh za cieľ zmeniť ktorúkoľvek časť textu. Môže navrhovať vypustenie, doplnenie alebo nahradenie slov alebo čísiel.

Na účely tohto článku a článku 181 sa textom rozumie celý návrh uznesenia/návrh legislatívneho uznesenia, návrh rozhodnutia alebo návrh právne záväzného aktu.

3.

 Predseda Parlamentu určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov.

4.

 Pozmeňujúci návrh môže počas rozpravy predniesť jeho autor alebo iný poslanec, ktorého autor vymenoval za svojho zástupcu.

5.

 Ak autor vzal svoj pozmeňujúci návrh späť, neprihliada sa naň, pokiaľ ho okamžite neprevezme iný poslanec.

6.

 Pozmeňujúce návrhy sa zaradia do hlasovania iba vtedy, ak boli sprístupnené vo všetkých úradných jazykoch, pokiaľ Parlament nerozhodne inak. Parlament nesmie rozhodnúť inak, ak proti tomu namieta najmenej 40 poslancov. Parlament neprijme rozhodnutia, ktoré by v neprijateľnej miere viedli k znevýhodneniu poslancov používajúcich určitý jazyk.

Ak je prítomných menej ako 100 poslancov, Parlament nesmie rozhodnúť inak, ak proti tomu namieta aspoň jedna desatina prítomných poslancov.

Na návrh predsedu Parlamentu sa ústne pozmeňujúce návrhy alebo všetky ostatné ústne zmeny považujú rovnako za pozmeňujúce návrhy, ktoré nie sú sprístupnené vo všetkých úradných jazykoch. Ak ich predseda Parlamentu považuje za prípustné podľa článku 181 ods. 2 a ak nebola vznesená námietka podľa článku 180 ods. 6, zaradia sa do hlasovania podľa stanoveného poradia hlasovania.

Počet hlasov vo výbore, potrebných na vznesenie námietky voči takémuto pozmeňujúcemu návrhu alebo zmene, sa stanoví podľa článku 219 pomerne k počtu hlasov stanovenému pre plenárnu schôdzu a v prípade potreby sa zaokrúhli smerom nahor na najbližšie celé číslo.

Článok 181

Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov (35)

1.

 Bez toho, aby boli dotknuté dodatočné podmienky stanovené v článku 54 ods. 4 o iniciatívnych správach a v článku 68 ods. 2 o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady, pozmeňujúci návrh nie je prípustný, ak:

a)

sa priamo nevzťahuje na text, ktorý chce zmeniť;

b)

je jeho cieľom vypustenie alebo nahradenie celého textu;

c)

je jeho cieľom zmena viac ako jedného článku alebo odseku textu, na ktorý sa vzťahuje, s výnimkou kompromisných pozmeňujúcich návrhov a pozmeňujúcich návrhov, ktorých cieľom je vykonať identické zmeny určitého výrazu v celom texte;

d)

je jeho cieľom zmena návrhu na kodifikáciu právnych predpisov Únie; primerane sa však uplatňuje článok 109 ods. 3 druhý pododsek;

e)

je jeho cieľom zmena tých častí návrhu na prepracovanie právnych predpisov Únie, ktoré ostávajú v takomto návrhu nezmenené; primerane sa však uplatňuje článok 110 ods. 2 druhý pododsek a článok 110 ods. 3 tretí pododsek;

f)

je jeho jediným cieľom zabezpečiť jazykovú správnosť alebo terminologickú konzistentnosť textu v jazyku, v ktorom bol pozmeňujúci návrh predložený; v takom prípade predseda Parlamentu spolu s dotknutými osobami zabezpečí zodpovedajúcu jazykovú opravu.

2.

 O prípustnosti pozmeňujúcich návrhov rozhoduje predseda Parlamentu.

Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov podľa odseku 2 nevychádza výlučne z ustanovení odseku 1 tohto článku, ale z ustanovení tohto rokovacieho poriadku všeobecne.

3.

 Politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu predložiť alternatívny návrh uznesenia, ktorého cieľom je nahradenie návrhu nelegislatívneho uznesenia, ktorý je obsiahnutý v správe výboru.

V takom prípade politická skupina ani dotknutí poslanci nemôžu predložiť pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia gestorského výboru. Alternatívny návrh uznesenia nemôže byť dlhší ako návrh uznesenia výboru. O návrhu sa hlasuje v Parlamente v jedinom hlasovaní bez pozmeňujúcich návrhov.

Článok 132 ods. 4 a 5 o spoločných návrhoch uznesení sa použije primerane.

4.

 Po dohode s predsedom Parlamentu môžu byť pozmeňujúce návrhy výnimočne predložené po uplynutí lehoty na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, ak ide o kompromisné pozmeňujúce návrhy alebo ak sa vyskytli technické problémy. Predseda Parlamentu rozhodne o prípustnosti takýchto pozmeňujúcich návrhov. Pred zaradením takýchto pozmeňujúcich návrhov do hlasovania musí predseda Parlamentu získať súhlas Parlamentu.

Pri posúdení prípustnosti kompromisných pozmeňujúcich návrhov sa môžu použiť tieto všeobecné kritériá:

—

kompromisné pozmeňujúce návrhy sa spravidla týkajú tých častí textu, ktoré boli predmetom pozmeňujúcich návrhov pred uplynutím lehoty na predloženie pozmeňujúcich návrhov,

—

kompromisné pozmeňujúce návrhy spravidla predkladajú politické skupiny, ktoré predstavujú väčšinu v Parlamente, predsedovia alebo spravodajcovia príslušných výborov, alebo autori iných pozmeňujúcich návrhov,

—

kompromisné pozmeňujúce návrhy spravidla znamenajú, že ostatné pozmeňujúce návrhy k tej istej časti textu sú vzaté späť.

Iba predseda Parlamentu môže navrhnúť prerokovanie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Aby mohol byť kompromisný pozmeňujúci návrh zaradený do hlasovania, musí predseda Parlamentu získať súhlas Parlamentu tým, že zistí, či sú námietky proti takémuto hlasovaniu. Ak je vznesená námietka, Parlament rozhodne o veci väčšinou odovzdaných hlasov.

Článok 182

Postup pri hlasovaní (36)

1.

 Ak nie je v tomto rokovacom poriadku výslovne stanovené inak, pri hlasovaní o textoch predložených Parlamentu sa použije tento postup:

a)

najskôr sa v náležitých prípadoch uskutoční hlasovanie o akýchkoľvek pozmeňujúcich návrhoch k návrhu právne záväzného aktu;

b)

ako druhé sa v náležitých prípadoch uskutoční hlasovanie o tomto návrhu ako celku v znení prípadných zmien;

Ak návrh právne záväzného aktu v znení zmien alebo v pôvodnom znení nezíska pri hlasovaní vo výbore väčšinu hlasov, výbor navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu.

c)

ako tretie sa uskutoční hlasovanie o akomkoľvek pozmeňujúcom návrhu k návrhu uznesenia/návrhu legislatívneho uznesenia;

d)

napokon sa uskutoční hlasovanie o návrhu uznesenia ako celku (záverečné hlasovanie).

Parlament nehlasuje o žiadnej dôvodovej správe, ktorá je obsiahnutá v správe.

2.

 Pri hlasovaní o návrhoch právne záväzných aktov a o návrhoch nelegislatívnych uznesení sa ako prvé uskutoční hlasovanie o vlastnom texte a po ňom nasleduje hlasovanie o citáciách a odôvodneniach.

3.

 Pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami prijatými k textu počas toho istého hlasovania, prepadá.

4.

 Jediný poslanec, ktorý môže vystúpiť počas hlasovania, je spravodajca alebo namiesto neho predseda výboru. Môže stručne vysvetliť názory gestorského výboru na pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa hlasuje.

Článok 183

Poradie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch (37)

1.

 Pozmeňujúce návrhy majú prednosť pred textom, ktorého sa týkajú, a hlasuje sa o nich pred hlasovaním o uvedenom texte.

2.

 Ak boli k tej istej časti textu predložené dva alebo viaceré vzájomne sa vylučujúce pozmeňujúce návrhy, prednosť má a na hlasovanie sa predkladá ako prvý ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu. Ak je prijatý, ostatné pozmeňujúce návrhy sa považujú za zamietnuté. Ak je zamietnutý, predloží sa na hlasovanie ďalší pozmeňujúci návrh podľa poradia prednosti a tento postup sa opakuje pri každom zostávajúcom pozmeňujúcom návrhu. V prípadoch pochybnosti, pokiaľ ide o poradie prednosti, rozhoduje predseda Parlamentu. Ak sú všetky pozmeňujúce návrhy zamietnuté, pôvodný text sa považuje za prijatý, pokiaľ nebolo požiadané o oddelené hlasovanie v stanovenej lehote.

3.

 Ak sa však predseda domnieva, že to zjednoduší hlasovanie, môže predložiť na hlasovanie ako prvý pôvodný text, alebo pred hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu, predložiť na hlasovanie pozmeňujúci návrh, ktorý je bližší k pôvodnému textu.

Ak niektorý z týchto návrhov získa väčšinu, všetky ostatné pozmeňujúce návrhy predložené k rovnakej časti textu prepadajú.

4.

 Ak sa kompromisné pozmeňujúce návrhy predkladajú na hlasovanie, dostávajú pri hlasovaní prednosť.

5.

 Hlasovanie po častiach nie je prípustné v prípadoch hlasovania o kompromisných pozmeňujúcich návrhoch.

6.

 Ak gestorský výbor predložil k textu, ktorý je predmetom správy, súbor pozmeňujúcich návrhov, predseda Parlamentu ich zaradí do hlasovania spoločne, pokiaľ politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nepožiadali, aby sa o konkrétnych bodoch hlasovalo oddelene alebo po častiach, alebo pokiaľ neboli predložené iné protichodné pozmeňujúce návrhy.

7.

 Predseda môže zaradiť do spoločného hlasovania iné pozmeňujúce návrhy, ak sa vzájomne dopĺňajú, pokiaľ politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, nepožiadali o oddelené hlasovanie alebo hlasovanie po častiach. Autori pozmeňujúcich návrhov môžu takisto navrhnúť, aby sa o ich pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne.

8.

 Predseda môže po prijatí alebo zamietnutí určitého pozmeňujúceho návrhu rozhodnúť, aby bolo do spoločného hlasovania zaradených niekoľko iných pozmeňujúcich návrhov s podobným obsahom alebo podobnými cieľmi. Pred týmto rozhodnutím môže predseda požiadať Parlament o súhlas.

Takýto súbor pozmeňujúcich návrhov sa môže týkať rôznych častí pôvodného textu.

9.

 Ak rôzni autori predložia dva alebo viac rovnakých pozmeňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich ako o jednom návrhu.

10.

 O pozmeňujúcich návrhoch, pri ktorých bolo požiadané o hlasovanie podľa mien, sa hlasuje oddelene od ostatných pozmeňujúcich návrhov.

Článok 184

Filtrovanie pozmeňujúcich návrhov pléna vo výbore

Ak sa v súvislosti s textom, ktorý predložil výbor na prerokovanie v Parlamente, predložilo viac ako 50 pozmeňujúcich návrhov alebo žiadostí o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, predseda Parlamentu môže po porade s predsedom výboru požiadať tento výbor, aby sa zišiel a hlasoval o každom z týchto pozmeňujúcich návrhov alebo každej takejto žiadosti. Pozmeňujúci návrh alebo žiadosť o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, ktoré v tomto štádiu nezískali hlasy aspoň jednej tretiny členov výboru, sa nepredložia na hlasovanie v Parlamente.

Článok 185

Hlasovanie po častiach (38)

1.

 Ak text predložený na hlasovanie obsahuje dve alebo viac ustanovení alebo odkazov na dva alebo viac bodov alebo ak sa môže rozdeliť na dve alebo viac častí s odlišným významom a/alebo normatívnou hodnotou, politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, môžu požiadať, aby sa hlasovalo po častiach.

2.

 Žiadosť sa musí podať najneskôr v predvečer dňa hlasovania, pokiaľ predseda Parlamentu neurčí inú lehotu. O žiadosti rozhodne predseda Parlamentu.

Článok 186

Hlasovacie právo (39)

Hlasovacie právo je osobné právo.

Poslanci hlasujú samostatne a osobne.

Každé porušenie tohto článku sa považuje za závažné porušenie článku 10 ods. 3.

Článok 187

Hlasovanie (40)

1.

 V Parlamente sa obvykle hlasuje zdvihnutím ruky.

Predseda však môže kedykoľvek rozhodnúť, že sa hlasovanie uskutoční použitím elektronického hlasovacieho zariadenia.

2.

 Predseda vyhlasuje hlasovanie za otvorené a skončené.

Po tom, ako predseda otvoril hlasovanie, nesmie až do vyhlásenia hlasovania za skončené vystúpiť nikto okrem neho.

3.

 Pri sčítaní hlasov, či bol text prijatý alebo zamietnutý, sa započítavajú iba hlasy odovzdané za a proti okrem prípadov, pre ktoré je v zmluvách stanovená špecifická väčšina.

4.

 Ak predseda rozhodne, že výsledok hlasovania zdvihnutím ruky je spochybniteľný, uskutoční sa nové hlasovanie s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia a ak nie je elektronické hlasovacie zariadenie funkčné, sadnutím si a postavením sa.

5.

 Predseda určí výsledok hlasovania a oznámi ho.

6.

 Výsledok hlasovania sa zaznamená.

Článok 188

Záverečné hlasovanie

Pri rozhodovaní na základe správy Parlament uskutoční každé jediné a/alebo záverečné hlasovanie podľa mien v súlade s článkom 190 ods. 3.

Ustanovenia článku 188 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 ods. 2 a v článku 9 ods. 4, 7 a 9 v rámci konaní o poslaneckej imunite.

Článok 189

Rovnosť hlasov (41)

1.

 V prípade rovnosti hlasov podľa článku 182 ods. 1 písm. b) alebo d) sa text ako celok vráti späť výboru. To isté platí aj pri hlasovaní podľa článkov 3 a 9.

2.

 V prípade rovnosti hlasov pri hlasovaní o texte predloženom na hlasovanie po častiach podľa článku 185 sa text považuje za prijatý.

3.

 Bez toho, aby boli dotknuté články požadujúce kvalifikovanú väčšinu, sa vo všetkých ostatných prípadoch rovnosti hlasov považuje text alebo návrh za zamietnutý.

Článok 189 ods. 3 sa vykladá tak, že rovnosť hlasov pri hlasovaní o návrhu odporúčania podľa článku 149 ods. 4 nevystupovať v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie neznamená prijatie odporúčania, podľa ktorého by Parlament mal v tomto konaní vystupovať. V takomto prípade sa má za to, že gestorský výbor nevydal žiadne odporúčanie.

Predseda môže hlasovať, ale nemá rozhodujúci hlas.

Článok 190

Hlasovanie podľa mien (42)

1.

 Okrem prípadov stanovených v tomto rokovacom poriadku sa hlasuje podľa mien, ak o to písomne požiada politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, najneskôr v predvečer dňa hlasovania, pokiaľ predseda neurčí inú lehotu.

Ustanovenia článku 190 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 ods. 2 a v článku 9 ods. 4, 7 a 9 v rámci konaní o poslaneckej imunite.

2.

 Každá politická skupina môže predložiť najviac 100 žiadostí o hlasovanie podľa mien na jednu schôdzu.

3.

 Hlasovanie podľa mien sa vykonáva pomocou elektronického hlasovacieho zariadenia.

Ak sa toto zariadenie nemôže z technických dôvodov použiť, môže sa hlasovať v abecednom poradí, začínajúc menom poslanca, ktorého určí žreb. Predseda hlasuje ako posledný. Hlasovanie sa uskutoční ústne vyslovením slov „Áno“, „Nie“ alebo „Zdržiavam sa“.

4.

 Hlasovanie sa zaznamená v zápisnici z rokovania podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali.

Článok 191

Tajné hlasovanie (43)

1.

 V prípade vymenovaní sa uskutoční tajné hlasovanie bez toho, aby tým bol dotknutý článok 15 ods. 1 a článok 213 ods. 2 prvý pododsek.

Pri sčítavaní odovzdaných hlasov sa berú do úvahy iba volebné lístky s menami kandidátov, ktorí boli nominovaní.

2.

 Tajné hlasovanie sa uskutoční aj vtedy, keď o to požiadajú poslanci alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň vysokú prahovú hodnotu. Takáto žiadosť sa musí podať pred začiatkom hlasovania.

3.

 Žiadosť o tajné hlasovanie má prednosť pred žiadosťou o hlasovanie podľa mien.

4.

 Hlasy odovzdané v tajnom hlasovaní spočítajú dvaja až ôsmi poslanci, ktorých určí žreb, pokiaľ sa nehlasuje pomocou elektronického zariadenia.

V prípade hlasovania podľa odseku 1 nesmú byť kandidáti zároveň overovateľmi.

Mená poslancov, ktorí sa zúčastnili tajného hlasovania, sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania, na ktorom sa hlasovanie uskutočnilo.

Článok 192

Používanie elektronického hlasovacieho zariadenia (44)

1.

 Technické detaily použitia elektronického hlasovacieho zariadenia sa riadia pokynmi Predsedníctva.

2.

 Ak sa hlasuje s použitím elektronického zariadenia a ak nejde o hlasovanie podľa mien, zaznamená sa len číselný výsledok hlasovania.

3.

 Predseda môže kedykoľvek rozhodnúť o tom, že sa hlasovanie uskutoční použitím elektronického hlasovacieho zariadenia, aby sa mohlo zistiť dosiahnutie prahovej hodnoty.

Článok 193

Spory týkajúce sa hlasovania (45)

1.

 Procedurálne námietky týkajúce sa platnosti hlasovania môžu byť vznesené po tom, čo predseda vyhlásil hlasovanie za skončené.

2.

 Po oznámení výsledku hlasovania so zdvihnutím ruky môže každý poslanec požiadať, aby bol tento výsledok overený s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia.

3.

 Predseda rozhodne, či je oznámený výsledok hlasovania platný. Predsedovo rozhodnutie je konečné.

Článok 194

Vysvetlenia hlasovania

1.

 Po skončení hlasovania môže každý poslanec podať ústne vysvetlenie jediného a/alebo záverečného hlasovania o bode predloženom Parlamentu, ktoré nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu. Každý poslanec môže podať najviac tri ústne vysvetlenia hlasovania na každej schôdzi.

Každý poslanec môže predložiť písomné vysvetlenie hlasovania, ktoré nesmie byť dlhšie ako 200 slov a ktoré sa zverejní na stránke poslanca na internetovej stránke Parlamentu.

Každá politická skupina môže podať vysvetlenie hlasovania, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.

Po začatí prvého vysvetlenia hlasovania k prvému bodu sa už neprijímajú žiadne ďalšie žiadosti o podanie vysvetlení hlasovania.

Vysvetlenia hlasovania sú prípustné v prípade jediného a/alebo záverečného hlasovania o bode predloženom Parlamentu. Na účely tohto článku pojem „záverečné hlasovanie“ neznamená druh hlasovania, ale posledné hlasovanie o ktoromkoľvek bode.

2.

 Vysvetlenia hlasovania nie sú prípustné v prípade tajného hlasovania alebo hlasovania o procedurálnych otázkach.

3.

 Ak sa nejaký bod zaradil do programu Parlamentu bez pozmeňujúcich návrhov alebo bez rozpravy, poslanci môžu predkladať len písomné vysvetlenia hlasovania v súlade s odsekom 1.

Vysvetlenia hlasovania podané ústne alebo písomne sa musia priamo vzťahovať na bod predložený Parlamentu.

KAPITOLA 6

Procedurálne námietky a procedurálne návrhy

Článok 195

Procedurálne námietky (46)

1.

 Poslancovi sa môže dovoliť vystúpiť s cieľom upozorniť predsedu na akékoľvek nedodržanie rokovacieho poriadku Parlamentu. Na začiatku svojho vystúpenia poslanec uvedie, na ktorý článok sa odvoláva.

2.

 Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou má prednosť pred ostatnými žiadosťami o udelenie slova alebo o procedurálny návrh.

3.

 Rečnícky čas nesmie presiahnuť jednu minútu.

4.

 O procedurálnych námietkach rozhoduje predseda okamžite v súlade s rokovacím poriadkom a svoje rozhodnutie oznámi ihneď po vznesení procedurálnej námietky. O rozhodnutí predsedu sa nehlasuje.

5.

 Predseda môže výnimočne vyhlásiť, že svoje rozhodnutie oznámi neskôr, avšak musí tak urobiť najneskôr do 24 hodín od vznesenia procedurálnej námietky. Odklad rozhodnutia nemá za následok odloženie rozpravy. Predseda môže túto vec prideliť gestorskému výboru.

Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou sa musí týkať práve prerokúvaného bodu programu. Predseda môže odložiť procedurálnu námietku, ktorá sa týka inej veci, na iný vhodný čas, napr. po skončení rozpravy o predmetnom bode programu alebo pred prerušením rokovania.

Článok 196

Procedurálne návrhy

1.

 Žiadosti o predloženie procedurálneho návrhu, a to konkrétne:

a)

neprípustnosť veci (článok 197);

b)

vrátenie veci späť výboru (článok 198);

c)

uzavretie rozpravy (článok 199);

d)

odloženie rozpravy alebo hlasovania (článok 200), alebo

e)

prerušenie alebo skončenie rokovania (článok 201),

majú prednosť pred inými žiadosťami o udelenie slova.

Okrem navrhovateľa sa k týmto návrhom môžu vyjadriť len títo poslanci: jeden rečník proti návrhu a predseda alebo spravodajca gestorského výboru.

2.

 Rečnícky čas nesmie presiahnuť jednu minútu.

Článok 197

Návrh žiadajúci vyhlásenie veci za neprípustnú

1.

 Pri otvorení rozpravy o určitom bode programu môže politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, predložiť návrh žiadajúci vyhlásenie veci za neprípustnú. O tomto návrhu sa hlasuje ihneď.

Úmysel predložiť návrh na neprípustnosť sa predsedovi Parlamentu oznámi aspoň 24 hodín vopred a predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.

2.

 Ak sa návrh prijme, Parlament ihneď pristúpi k ďalšiemu bodu programu.

Článok 198

Vrátenie veci výboru

1.

 O vrátenie veci výboru môže požiadať politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, v čase určenia programu alebo pred začiatkom rozpravy.

Úmysel predložiť návrh žiadajúci vrátenie veci výboru sa predsedovi Parlamentu oznámi aspoň 24 hodín vopred a predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.

2.

 Návrh žiadajúci vrátenie veci výboru môže politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, predložiť tiež pred alebo počas hlasovania. O tomto návrhu sa hlasuje ihneď.

3.

 Takáto žiadosť sa môže predložiť v každom zo štádií postupu uvedených v odsekoch 1 a 2 iba raz.

4.

 Vrátenie veci výboru má za následok prerušenie posudzovania danej veci.

5.

 Parlament môže stanoviť lehotu, v ktorej má výbor oznámiť svoje závery.

Článok 199

Uzavretie rozpravy

1.

 Rozprava sa môže na návrh predsedu alebo na žiadosť politickej skupiny alebo poslancov, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, uzavrieť pred vystúpením všetkých rečníkov zo zoznamu. O takomto návrhu alebo žiadosti sa hlasuje ihneď.

2.

 Ak sa návrh alebo žiadosť prijme, môže za každú politickú skupinu, ktorá sa ešte nezapojila do tejto rozpravy, vystúpiť len jeden poslanec.

3.

 Po vystúpeniach uvedených v odseku 2 sa rozprava uzavrie a Parlament hlasuje o veci, ktorá bola predmetom rozpravy, okrem prípadov, keď bol čas hlasovania vopred určený.

4.

 Ak sa návrh alebo žiadosť zamietne, nemožno ich opätovne predložiť počas tej istej rozpravy, s výnimkou ich predloženia predsedom Parlamentu.

Článok 200

Odloženie rozpravy alebo hlasovania (47)

1.

 Na začiatku rozpravy o bode programu môže politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, navrhnúť odloženie rozpravy na určitý deň a čas. O tomto návrhu sa hlasuje ihneď.

Úmysel navrhnúť odloženie sa predsedovi Parlamentu oznámi aspoň 24 hodín vopred. Predseda o každom oznámení bezodkladne informuje Parlament.

2.

 Ak sa návrh prijme, Parlament pristúpi k ďalšiemu bodu programu. Odložená rozprava sa koná v určený deň a čas.

3.

 Ak sa návrh zamietne, nemožno ho opätovne predložiť na tej istej schôdzi.

4.

 Pred alebo počas hlasovania môže politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, predložiť návrh žiadajúci odloženie hlasovania. O takomto návrhu sa hlasuje ihneď.

Článok 201

Prerušenie alebo skončenie rokovania (48)

Rokovanie možno prerušiť alebo skončiť počas rozpravy alebo hlasovania, ak o tom rozhodne Parlament na návrh predsedu alebo na žiadosť poslancov alebo politickej skupiny či politických skupín, ktorí dosiahli aspoň vysokú prahovú hodnotu. O takomto návrhu alebo žiadosti sa hlasuje ihneď.

V prípade predloženia žiadosti o prerušenie alebo skončenie rokovania sa má hlasovanie o tejto žiadosti začať bez zbytočného odkladu. Mali by sa využiť obvyklé prostriedky na oznamovanie hlasovania v pléne a v súlade so zavedenou praxou by sa mal poslancom poskytnúť dostatočný čas na premiestnenie sa do rokovacej sály.

Analogicky s článkom 158 ods. 2 druhým pododsekom nemožno v prípade zamietnutia takejto žiadosti opätovne predložiť v ten istý deň podobnú žiadosť. V súlade s článkom 174 má predseda právo zamedziť nadmernému predkladaniu žiadostí podľa tohto článku.

KAPITOLA 7

Verejný záznam z rokovania

Článok 202

Zápisnica

1.

 Z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica, obsahujúca presný priebeh rokovania, mená rečníkov a rozhodnutia Parlamentu spolu s výsledkami hlasovania o každom pozmeňujúcom návrhu, ktorá sa zverejní najneskôr polhodinu pred začiatkom popoludňajšej časti nasledujúceho rokovania.

2.

 Zoznam dokumentov, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa zverejní v zápisnici.

3.

 Na začiatku popoludňajšej časti každého rokovania predseda predloží Parlamentu na schválenie zápisnicu z predchádzajúceho rokovania.

4.

 Ak sa proti zápisnici vznesú námietky, Parlament v prípade potreby rozhodne o tom, či by sa požadované zmeny mali zohľadniť. Vystúpenie poslanca k tejto téme môže trvať najviac jednu minútu.

5.

 Zápisnicu podpisuje predseda Parlamentu a generálny tajomník a uloží sa do archívov Parlamentu. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 203

Prijaté texty

1.

 Texty, ktoré prijal Parlament, sa zverejnia hneď po hlasovaní. Predložia sa Parlamentu spolu so zápisnicou z príslušného rokovania a uchovávajú sa v archívoch Parlamentu.

2.

 Texty, ktoré prijal Parlament, sú predmetom právno-lingvistickej finalizácie v rámci zodpovednosti predsedu Parlamentu. Ak sa tieto texty prijmú na základe dohody Parlamentu a Rady, túto finalizáciu uskutočnia obe tieto inštitúcie v úzkej spolupráci a na základe vzájomnej dohody.

3.

 Postup ustanovený v článku 241 sa použije, ak sa na zabezpečenie konzistentnosti a kvality textu v súlade s vôľou vyjadrenou Parlamentom vyžadujú úpravy, ktoré presahujú rámec opráv typologických chýb alebo opráv nevyhnutných na zabezpečenie súladu všetkých jazykových znení, ich jazykovej správnosti a terminologickej jednotnosti.

4.

 Pozície, ktoré prijal Parlament v súlade s riadnym legislatívnym postupom, majú formu konsolidovaného textu. Ak sa hlasovanie v Parlamente nezakladalo na dohode s Radou, v konsolidovanom texte sa vyznačia všetky prijaté pozmeňujúce návrhy.

5.

 Po finalizácii predseda Parlamentu a generálny tajomník podpíšu prijaté texty a tie sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 204

Doslovný zápis (49)

1.

 Z každého rokovania sa vyhotovuje doslovný zápis ako viacjazyčný dokument, v ktorom sa všetky ústne príspevky uvádzajú v pôvodnom úradnom jazyku.

2.

 Predseda Parlamentu môže bez toho, aby boli dotknuté jeho ostatné disciplinárne právomoci, nariadiť, aby boli z doslovných zápisov vypustené vystúpenia tých poslancov, ktorým neudelil slovo alebo ktorí hovorili aj po uplynutí vymedzeného rečníckeho času.

3.

 Rečníci môžu vykonať opravy zápisu svojich ústnych príspevkov do piatich pracovných dní. Opravy sa zašlú v uvedenej lehote sekretariátu.

4.

 Viacjazyčný doslovný zápis sa uverejní ako príloha Úradného vestníka Európskej únie a uchová sa v archíve Parlamentu.

5.

 Preklad časti doslovného zápisu do ktoréhokoľvek úradného jazyka sa uskutoční na žiadosť poslanca. Preklad sa v prípade potreby zabezpečí v krátkej lehote.

Článok 205

Audiovizuálny záznam rokovania

1.

 Rokovania Parlamentu v jazykoch, v ktorých prebiehajú, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín, sa vysielajú na jeho internetovej stránke v reálnom čase.

2.

 Hneď po skončení rokovania sa pripraví indexovaný audiovizuálny záznam rokovania v jazykoch, v ktorých bolo vedené, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín a sprístupní sa na internetovej stránke Parlamentu po zvyšok volebného obdobia a v nasledujúcom volebnom období, po skončení ktorého sa uchová v archíve Parlamentu. Tento audiovizuálny záznam je odkazom prepojený s viacjazyčnými doslovnými zápismi rokovaní, hneď ako sú dostupné.

HLAVA VIII

VÝBORY A DELEGÁCIE

KAPITOLA 1

Výbory

Článok 206

Zriaďovanie stálych výborov

Parlament na návrh Konferencie predsedov zriaďuje stále výbory. Ich pôsobnosť je vymedzená v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku (50). Uvedená príloha sa prijíma väčšinou odovzdaných hlasov. Ich členovia sa vymenujú počas prvej schôdze nasledujúcej po voľbách do Parlamentu.

Pôsobnosť stálych výborov sa môže vymedziť aj v inom čase než pri zriadení výboru.

Článok 207

Osobitné výbory

1.

 Na návrh Konferencie predsedov môže Parlament kedykoľvek zriadiť osobitné výbory, ktorých pôsobnosť, počet členov a funkčné obdobie sa vymedzí súčasne s prijatím rozhodnutia o ich zriadení.

2.

 Funkčné obdobie osobitných výborov nemôže presiahnuť 12 mesiacov okrem prípadu, keď Parlament toto funkčné obdobie pred jeho uplynutím predĺži. Ak Parlament v rozhodnutí o zriadení osobitného výboru nestanoví inak, jeho funkčné obdobie začne plynúť od dátumu jeho ustanovujúcej schôdze.

3.

 Osobitné výbory nie sú oprávnené poskytovať stanoviská iným výborom.

Článok 208

Vyšetrovacie výbory

1.

 V súlade s článkom 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO (51) Parlament môže na žiadosť jednej štvrtiny všetkých svojich poslancov zriadiť vyšetrovací výbor, aby vyšetril prípady údajného porušenia predpisov alebo nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie, ktoré sa zdajú byť aktmi zo strany inštitúcie alebo orgánu Európskej únie, orgánu verejnej správy členského štátu alebo osôb splnomocnených právom Únie na jeho vykonávanie.

K predmetu vyšetrovania, vymedzenému jednou štvrtinou všetkých poslancov Parlamentu, a k lehote stanovenej v odseku 11 nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy.

2.

 Rozhodnutie zriadiť vyšetrovací výbor sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do jedného mesiaca od jeho prijatia.

3.

 Spôsob práce vyšetrovacieho výboru sa riadi ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú výborov, ak nie je výslovne stanovené inak v tomto článku a v rozhodnutí 95/167/ES, Euratom, ESUO.

4.

 V žiadosti o zriadenie vyšetrovacieho výboru sa musí presne uviesť predmet vyšetrovania a zahrnúť podrobné odôvodnenie vyšetrovania. Parlament na návrh Konferencie predsedov rozhodne o tom, či výbor zriadiť, a ak sa tak rozhodne, určí aj jeho počet členov.

5.

 Vyšetrovacie výbory nie sú oprávnené poskytovať stanoviská iným výborom.

6.

 V každom štádiu jeho konania môžu vo vyšetrovacom výbore hlasovať len jeho riadni členovia alebo v ich neprítomnosti náhradníci.

7.

 Vyšetrovací výbor si zvolí svojho predsedu a podpredsedov a vymenuje jedného alebo viacerých spravodajcov. Výbor tiež môže poveriť zodpovednosťou, povinnosťami alebo osobitnými úlohami svojich členov, ktorí sú následne povinní podať výboru podrobnú správu o svojej činnosti.

8.

 V období medzi dvoma schôdzami vykonávajú v naliehavých alebo potrebných prípadoch pôsobnosť výboru koordinátori výboru, čo podlieha schváleniu týmto výborom na jeho nasledujúcej schôdzi.

9.

 Pokiaľ ide o používanie jazykov, na vyšetrovací výbor sa vzťahujú ustanovenia článku 167. Predsedníctvo výboru však:

—

môže obmedziť tlmočenie do úradných jazykov tých členov výboru, ktorí sú zúčastnení na rokovaniach, ak to považuje za potrebné z dôvodu ich dôvernej povahy,

—

rozhodne o preklade získaných dokumentov spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne a rýchle rokovania výboru a zachovanie ich potrebnej dôvernej a tajnej povahy.

10.

 Keď údajné porušenia predpisov alebo nesprávny úradný postup pri vykonávaní práva Únie naznačia, že by subjekt alebo orgán členského štátu mohol niesť zodpovednosť, vyšetrovací výbor môže požiadať parlament príslušného členského štátu o spoluprácu pri vyšetrovaní.

11.

 Vyšetrovací výbor uzatvára svoju činnosť tým, že najneskôr do 12 mesiacov od svojej ustanovujúcej schôdze predloží Parlamentu správu o výsledkoch svojej činnosti. Parlament môže dvakrát rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty o tri mesiace. Správa môže prípadne obsahovať menšinové pozície v súlade s podmienkami stanovenými v článku 55. Správa sa uverejní.

O správe sa na žiadosť vyšetrovacieho výboru koná v Parlamente rozprava, a to na schôdzi nasledujúcej po jej predložení.

12.

 Výbor tiež môže predložiť Parlamentu návrh odporúčania pre inštitúcie alebo orgány Európskej únie alebo členské štáty.

13.

 Predseda Parlamentu poverí výbor príslušný podľa prílohy VI, aby dohliadal na prijatie opatrení vyplývajúcich z výsledkov práce vyšetrovacieho výboru a prípadne, aby o tom podal správu. Predseda Parlamentu podnikne všetky ďalšie kroky, ktoré sa javia ako potrebné na zabezpečenie toho, že závery vyšetrovania sa uvedú do praxe.

Článok 209

Zloženie výborov

1.

 Členov výborov, osobitných výborov a vyšetrovacích výborov vymenúvajú politické skupiny a nezaradení poslanci.

Konferencia predsedov určí termín, do ktorého politické skupiny a nezaradení poslanci majú oznámiť svoje nominácie predsedovi, ktorý ich potom oznámi Parlamentu.

2.

 Zloženie výborov musí podľa možností zodpovedať zloženiu Parlamentu. Rozdelenie miest vo výbore medzi politickými skupinami musí zodpovedať buď najbližšiemu vyššiemu alebo nižšiemu celému číslu od čísla pomerného výpočtu.

Ak sa politické skupiny nedohodli na ich pomernej váhe v rámci jedného alebo viacerých osobitných výborov, rozhodne Konferencia predsedov.

3.

 Ak politická skupina rozhodne o neobsadení miest vo výbore alebo nevymenuje svojich členov v lehote, ktorú stanovila Konferencia predsedov, tieto miesta zostávajú neobsadené. Výmena miest medzi politickými skupinami nie je povolená.

4.

 Keď poslanec zmení politickú skupinu, čo spôsobuje narušenie pomerného rozdelenia miest vo výbore podľa odseku 2, a politické skupiny sa nedohodnú na zabezpečení súladu so zásadami stanovenými v uvedenom odseku, Konferencia predsedov prijme potrebné rozhodnutia.

5.

 Všetky rozhodnutia o zmenách vo vymenovaniach politickými skupinami a nezaradenými poslancami sa oznámia predsedovi, ktorý ich oznámi Parlamentu najneskôr na začiatku nasledujúceho rokovania. Tieto rozhodnutia nadobúdajú účinnosť odo dňa oznámenia.

6.

 Politické skupiny a nezaradení poslanci môžu pre každý výbor vymenovať náhradníkov v takom počte, ktorý neprekročí počet riadnych členov, na ktorých vymenovanie do výboru má politická skupina alebo nezaradení poslanci nárok. Informujú o tom predsedu. Títo náhradníci sa môžu zúčastňovať na schôdzach výboru a vystupovať na nich a v prípade neúčasti riadneho člena hlasovať.

7.

 V prípade neprítomnosti riadneho člena a ak náhradníci neboli vymenovaní alebo sú neprítomní, riadny člen sa môže nechať zastúpiť na schôdzach výboru iným poslancom svojej politickej skupiny, alebo ak ide o nezaradeného poslanca, iným nezaradeným poslancom, pričom tento náhradník je oprávnený hlasovať. Predseda výboru je informovaný najneskôr pred začiatkom hlasovania.

Informovanie vopred podľa poslednej vety odseku 7 sa musí urobiť pred skončením rozpravy alebo pred začiatkom hlasovania o bode alebo bodoch, pri ktorých sa riadny člen nechal zastúpiť.

Podľa tohto článku:

—

postavenie riadneho člena alebo náhradníka vo výbore závisí výlučne od členstva v danej politickej skupine,

—

ak sa zmení počet riadnych členov politickej skupiny vo výbore, zmení sa podľa toho aj najväčší možný počet stálych náhradníkov, ktorých táto skupina môže vymenovať do výboru,

—

ak poslanec zmení politickú skupinu, nemôže si ponechať postavenie riadneho člena alebo náhradníka vo výbore, ktoré mal ako člen svojej pôvodnej skupiny,

—

člen výboru nemôže byť za žiadnych okolností náhradníkom kolegu, ktorý patrí do inej politickej skupiny.

Článok 210

Úlohy výborov

1.

 Stále výbory prerokúvajú veci, ktoré im pridelil Parlament alebo počas prerušenia zasadania predseda Parlamentu v mene Konferencie predsedov.

2.

 Ak vec patrí do pôsobnosti dvoch alebo viacerých stálych výborov, jeden z nich sa určí ako gestorský výbor a ostatné ako výbory požiadané o stanovisko.

Vec sa však nepridelí súčasne viac ako trom výborom s výnimkou prípadu, keď sa rozhodne o odchýlke od tohto článku za podmienok stanovených v odseku 1.

3.

 Dva alebo viac výborov alebo podvýborov môže spoločne posúdiť vec, ktorá patrí do ich pôsobnosti, ale nemôžu prijať rozhodnutie spoločne okrem prípadov, keď sa uplatní článok 58.

4.

 Každý výbor môže so súhlasom príslušných orgánov Parlamentu poveriť jedného alebo viacerých svojich členov úlohou vypracovať štúdiu alebo podniknúť služobnú cestu za účelom zistenia potrebných skutočností.

Článok 211

Kompetenčné spory

1.

 Ak stály výbor vyhlási, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak vznikne kompetenčný spor medzi dvomi alebo viacerými stálymi výbormi, kompetenčný spor sa predloží Konferencii predsedov výborov do štyroch týždňov od oznámenia o pridelení veci výboru v Parlamente.

2.

 Konferencia predsedov rozhodne do šiestich týždňov po predložení sporu na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo, ak toto odporúčanie nie je k dispozícii, na základe odporúčania predsedu Konferencie predsedov výborov. Ak Konferencia predsedov neprijme rozhodnutie v uvedenej lehote, odporúčanie sa považuje za schválené.

3.

 Predsedovia výborov môžu s predsedami iných výborov uzavrieť dohody týkajúce sa pridelenia veci určitému výboru, ktoré v prípade potreby podliehajú schváleniu postupom pridružených výborov podľa článku 57.

Článok 212

Podvýbory

1.

 Podvýbory sa môžu zriaďovať v súlade s článkom 206. Stály alebo osobitný výbor takisto môže v záujme svojej činnosti a na základe predchádzajúceho súhlasu Konferencie predsedov zriadiť jeden alebo viac podvýborov a zároveň určiť ich zloženie v súlade s príslušnými ustanoveniami stanovenými v článku 209, ako aj ich pôsobnosť, ktorá musí spadať do oblastí pôsobnosti materského výboru. Podvýbory podávajú správy svojmu materskému výboru.

2.

 Ak v tomto rokovacom poriadku nie je stanovené inak, na podvýbory sa vzťahujú rovnaké postupy ako na výbory.

3.

 Riadni členovia podvýboru sa vyberajú spomedzi členov materského výboru.

4.

 Náhradníci sa môžu zúčastňovať schôdzí podvýborov za rovnakých podmienok ako schôdzí výborov.

5.

 Predseda materského výboru môže zapájať predsedov podvýborov do práce koordinátorov alebo im umožniť predsedať rozpravám v materskom výbore o otázkach, ktorými sa zaoberajú predmetné podvýbory, pod podmienkou, že tento postup sa predloží na posúdenie a schválenie predsedníctvu výboru.

Článok 213

Predsedníctvo výboru

1.

 Výbor na svojej prvej schôdzi po vymenovaní členov výboru podľa článku 209 a znovu po dva a pol roku zvolí spomedzi svojich riadnych členov predsedníctvo zložené z predsedu a podpredsedov v samostatných hlasovaniach. Počet podpredsedov, ktorí sa majú zvoliť, určí Parlament na návrh Konferencie predsedov. Rozmanitosť Parlamentu sa musí zohľadniť v zložení predsedníctva každého výboru; nie je prípustné čisto mužské alebo čisto ženské zloženie predsedníctva ani aby všetci podpredsedovia pochádzali z toho istého členského štátu.

2.

 Ak sa počet kandidátov zhoduje s počtom miest, ktoré sa majú obsadiť, voľba sa uskutočňuje aklamáciou. Ak je viac kandidátov na dané hlasovanie, alebo členovia výboru alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň vysokú prahovú hodnotu vo výbore, požiadali o hlasovanie, voľba sa uskutočňuje tajným hlasovaním.

Ak je iba jeden kandidát, je na zvolenie potrebná absolútna väčšina odovzdaných hlasov, do ktorých sa počítajú hlasy odovzdané za a proti.

Ak je viac kandidátov, je zvolený ten kandidát, ktorý v prvom kole hlasovania získa absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov. V druhom kole hlasovania je zvolený ten kandidát, ktorý získa najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov je zvolený najstarší kandidát.

3.

 Nasledujúce články týkajúce sa držiteľov najvyšších funkcií v Parlamente sa uplatňujú primerane na výbory: článok 14 (Dočasný predseda), článok 15 (Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia), článok 16 (Voľba predsedu Parlamentu– otvárací prejav), článok 19 (Funkčné obdobie držiteľov najvyšších funkcií) a článok 20 (Uvoľnené funkcie).

Článok 214

Koordinátori výborov

1.

 Politické skupiny môžu určiť jedného zo svojich členov v každom výbore za koordinátora.

2.

 Schôdzu koordinátorov výborov podľa potreby zvoláva predseda výboru, aby pripravili rozhodnutia, ktoré má výbor prijať, najmä procedurálne rozhodnutia a rozhodnutia o vymenovaní spravodajcov. Výbor môže delegovať na koordinátorov právomoc prijímať určité rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa prijímania správ, návrhov uznesení, stanovísk či pozmeňujúcich návrhov.

Na schôdze koordinátorov výborov môžu byť v poradnej úlohe prizvaní podpredsedovia.

Ak sa nedá dosiahnuť zhoda, koordinátori môžu konať iba vtedy, keď dosiahnu väčšinu, ktorá so zreteľom na príslušné zastúpenie jednotlivých politických skupín jednoznačne predstavuje veľkú väčšinu vo výbore.

Predseda výboru oznamuje výboru všetky rozhodnutia a odporúčania koordinátorov, ktoré sa považujú za prijaté, ak nie sú proti nim vznesené námietky. Riadne sa uvedú v zápisnici zo schôdze výboru.

Nezaradení poslanci v zmysle článku 33 netvoria politickú skupinu, a teda nemôžu vymenovať koordinátorov, ktorí jediní majú právo zúčastňovať sa na schôdzach koordinátorov.

Nezaradeným poslancom musí byť v každom prípade zaručený prístup k informáciám v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, a to poskytovaním informácií a prítomnosťou člena sekretariátu týchto nezaradených poslancov na schôdzach koordinátorov.

Článok 215

Tieňoví spravodajcovia

Politické skupiny môžu určiť pre každú správu tieňového spravodajcu, ktorý sleduje vývoj pri vypracúvaní správy a snaží sa nájsť kompromisy vo výbore v mene skupiny. Mená tieňových spravodajcov sa oznámia predsedovi výboru.

Článok 216

Schôdze výborov

1.

 Výbor sa schádza po zvolaní svojím predsedom alebo na žiadosť predsedu Parlamentu.

Predseda výboru pri zvolaní schôdze predkladá návrh programu. Výbor rozhoduje o programe na začiatku schôdze.

2.

 Komisia, Rada a iné inštitúcie Únie sa môžu ujímať slova na schôdzach výboru, ak ich k tomu v mene výboru vyzve jeho predseda.

Na základe rozhodnutia výboru môžu byť iné osoby pozvané, aby sa zúčastnili a ujali slova na schôdzi výboru.

Gestorský výbor môže so súhlasom Predsedníctva zorganizovať vypočutie expertov, ak takéto vypočutie považuje za nevyhnutné pre úspešný priebeh svojej činnosti v konkrétnej veci.

3.

 Bez toho, aby bol dotknutý článok 56 ods. 8, a ak dotknutý výbor nerozhodne inak, poslanci zúčastňujúci sa na schôdzach výborov, ktorých nie sú členmi, sa nemôžu zúčastniť na ich rokovaniach.

Výbor im však môže dovoliť, aby sa zúčastňovali na jeho schôdzach v poradnej funkcii.

4.

 Článok 171 ods. 2 o pridelení rečníckeho času sa uplatňuje primerane na výbory.

5.

 Ak je vypracovaný doslovný zápis, článok 204 ods. 2, 3 a 5 sa uplatňuje primerane.

Článok 217

Zápisnice zo schôdzí výborov

Zápisnica z každej schôdze výboru sa sprístupňuje všetkým jeho členom a predloží sa výboru na schválenie.

Článok 218

Hlasovanie vo výbore

1.

 Bez toho, aby bol dotknutý článok 65 ods. 3 o druhom čítaní, pozmeňujúce návrhy alebo návrhy na zamietnutie predložené na prerokovanie vo výbore musia byť vždy podpísané riadnym členom alebo náhradníkom daného výboru alebo spolupodpísané aspoň jedným z nich.

2.

 Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná štvrtina jeho členov. Na žiadosť členov výboru alebo politickej skupiny či politických skupín, ktorí dosiahnu aspoň vysokú prahovú hodnotu vo výbore, pred začiatkom hlasovania je však hlasovanie platné iba vtedy, keď sa ho zúčastní väčšina jeho členov.

3.

 Každé jediné a/alebo záverečné hlasovanie vo výbore o správe alebo stanovisku sa uskutoční podľa mien v súlade s článkom 190 ods. 3 a 4. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch a iné hlasovania sa uskutočnia zdvihnutím ruky, pokiaľ predseda nerozhodne o elektronickom hlasovaní alebo členovia výboru alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň vysokú prahovú hodnotu vo výbore, nepožiadajú o hlasovanie podľa mien.

Ustanovenia článku 218 ods. 3 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 ods. 2 a v článku 9 ods. 4, 7 a 9 v rámci konaní o poslaneckej imunite.

4.

 Na základe predložených pozmeňujúcich návrhov môže výbor namiesto hlasovania požiadať spravodajcu o predloženie nového návrhu, v ktorom sa zohľadní čo možno najviac pozmeňujúcich návrhov. Na predloženie pozmeňujúcich návrhov sa určí nová lehota.

Článok 219

Ustanovenia o rokovaniach v pléne, ktoré sa vzťahujú na výbory

Tieto články týkajúce sa hlasovania, procedurálnych námietok a procedurálnych návrhov sa uplatňujú primerane na výbory: článok 174 (Predchádzanie mareniu postupov), článok 179 (Prahové hodnoty), článok 180 (Predkladanie a prednes pozmeňujúcich návrhov), článok 181 (Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov), článok 182 (Postup pri hlasovaní), článok 183 (Poradie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch), článok 185 ods. 1 (Hlasovanie po častiach), článok 186 (Hlasovacie právo), článok 187 (Hlasovanie), článok 189 (Rovnosť hlasov), článok 190 ods. 3 a 4 (Hlasovanie podľa mien), článok 191 (Tajné hlasovanie), článok 192 (Používanie elektronického hlasovacieho zariadenia), článok 193 (Spory týkajúce sa hlasovania), článok 195 (Procedurálne námietky), článok 200 (Odloženie rozpravy alebo hlasovania) a článok 201 (Prerušenie alebo skončenie rokovania).

Článok 220

Hodina otázok vo výbore

Hodina otázok sa môže konať vo výbore, ak tak výbor rozhodne. Každý výbor si stanovuje vlastné pravidlá pre priebeh hodiny otázok.

Článok 221

Postup konzultácie výboru o dôverných informáciách na schôdzi výboru za zatvorenými dverami

1.

 Keď má Parlament zákonnú povinnosť zaobchádzať so získanými informáciami ako s dôvernými, predseda gestorského výboru automaticky uplatňuje postup pre dôverné informácie stanovený v odseku 3.

2.

 Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade chýbajúceho právneho záväzku na zaobchádzanie so získanými informáciami ako s dôvernými informáciami, každý výbor môže použiť postup pre dôverné informácie stanovený v odseku 3 z vlastnej iniciatívy v prípade informácií alebo dokumentov, ktoré jeden z jeho členov uviedol v písomnej alebo ústnej žiadosti. V takom prípade sa na prijatie rozhodnutia o použití postupu pre dôverné informácie vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny prítomných členov.

3.

 Ak predseda výboru vyhlásil, že sa má uplatniť postup pre dôverné informácie, uskutoční sa schôdza za zatvorenými dverami, na ktorej sa môžu zúčastniť len členovia výboru vrátane náhradníkov. Výbor môže v súlade s platným medziinštitucionálnym právnym rámcom rozhodnúť, že na schôdzi sa môžu zúčastniť aj ostatní členovia podľa článku 216 ods. 3. Na schôdzi sa môžu zúčastniť aj tie osoby, ktoré predseda vopred určil ako osoby, ktoré tieto informácie potrebujú s náležitým ohľadom na akékoľvek obmedzenia vyplývajúce z platných pravidiel upravujúcich zaobchádzanie Parlamentu s dôvernými informáciami. Pokiaľ ide o sprístupňovanie utajovaných skutočností so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL a vyšším stupňom alebo v prípade osobitných obmedzení prístupu vyplývajúcich z medziinštitucionálneho právneho rámca, môžu sa uplatňovať dodatočné obmedzenia.

Dokumenty sa na začiatku schôdze rozdajú a na jej konci sa opäť zozbierajú. Musia byť očíslované. Nie je dovolené robiť si poznámky ani fotokópie.

Zápisnica zo schôdze nesmie obsahovať zmienku o diskusii k bodu programu, pri ktorom sa použil postup pre dôverné informácie. Zaznamenať sa môže len príslušné rozhodnutie, ak bolo prijaté.

4.

 Bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá týkajúce sa porušenia dôvernosti vo všeobecnosti, poslanci alebo politická skupina či politické skupiny, ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu vo výbore, ktorý použil postup pre dôverné informácie, môžu požiadať o prešetrenie porušenia dôvernosti informácií. Túto žiadosť možno zaradiť do programu nasledujúcej schôdze výboru. Výbor môže väčšinou hlasov svojich členov rozhodnúť, že predloží vec predsedovi Parlamentu na ďalšie posúdenie podľa článkov 10 a 176.

Tento článok sa uplatňuje v rozsahu, v ktorom platný právny rámec týkajúci sa zaobchádzania s dôvernými informáciami stanovuje možnosť sprístupniť dôverné informácie na schôdzi za zatvorenými dverami mimo zabezpečených zariadení.

Článok 222

Verejné vypočutia a rozpravy o iniciatívach občanov

1.

 Po tom, ako Komisia uverejní iniciatívu občanov v príslušnom registri podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 (52), predseda Parlamentu na návrh predsedu Konferencie predsedov výborov:

a)

poverí výbor zodpovedný za danú problematiku v súlade s prílohou VI zorganizovaním verejného vypočutia stanoveného v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 211/2011; výbor zodpovedný za petície sa automaticky pridruží podľa článku 57 tohto rokovacieho poriadku;

b)

ak majú dve alebo viaceré iniciatívy občanov uverejnené v príslušnom registri podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 211/2011 podobný predmet, po porade s organizátormi môže rozhodnúť o tom, že sa zorganizuje spoločné verejné vypočutie, na ktorom sa v rovnakej miere prerokujú všetky predmetné iniciatívy občanov.

2.

 Výbor, v ktorého pôsobnosti je daná problematika:

a)

preskúma, či Komisia prijala organizátorov na primeranej úrovni v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 211/2011;

b)

v prípade potreby za pomoci Konferencie predsedov výborov zabezpečí, aby sa Komisia riadne podieľala na organizácii verejného vypočutia a bola na ňom zastúpená na primeranej úrovni.

3.

 Predseda výboru, v ktorého pôsobnosti je daná problematika, zvolá verejné vypočutie vo vhodnom termíne do troch mesiacov od predloženia iniciatívy Komisii podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

4.

 Verejné vypočutie v Parlamente organizuje výbor, v ktorého pôsobnosti je daná problematika, v prípade potreby spoločne s inými inštitúciami a orgánmi Únie, ktoré sa ho chcú zúčastniť. K účasti môže prizvať ďalšie zainteresované strany.

Výbor, v ktorého pôsobnosti je daná problematika, pozve reprezentatívnu skupinu organizátorov vrátane aspoň jednej z kontaktných osôb, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 211/2011, aby iniciatívu na vypočutí prezentovali.

5.

 Predsedníctvo v súlade s dojednaniami dohodnutými s Komisiou prijme pravidlá týkajúce sa náhrady vzniknutých nákladov.

6.

 Predseda Parlamentu a predseda Konferencie predsedov výborov môžu delegovať svoje právomoci podľa tohto článku na podpredsedu Parlamentu a predsedu iného výboru.

7.

 Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 57 alebo 58, tieto ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na ďalšie výbory. Uplatňujú sa aj články 210 a 211.

Na verejné vypočutia o iniciatívach občanov sa nevzťahuje článok 25 ods. 9.

8.

 Parlament usporiada rozpravu o iniciatíve občanov uverejnenej v príslušnom registri podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 211/2011 na plenárnej schôdzi, ktorá nasleduje po verejnom vypočutí, a pri zaraďovaní rozpravy do svojho programu rozhodne o tom, či rozpravu ukončí prijatím uznesenia. Parlament neukončí rozpravu prijatím uznesenia, ak je správa o rovnakej alebo podobnej záležitosti na programe tej istej alebo nasledujúcej plenárnej schôdze, pokiaľ predseda Parlamentu z výnimočných dôvodov nenavrhne inak. Ak Parlament rozhodne o ukončení rozpravy prijatím uznesenia, môže výbor, v ktorého pôsobnosti je daná problematika, alebo politická skupina či poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, predložiť návrh uznesenia. Primerane sa uplatní článok 132 ods. 3 až 8 o predkladaní návrhov uznesení a hlasovaní o nich.

9.

 V nadväznosti na oznámenie Komisie, v ktorom sa stanovujú jej právne a politické závery týkajúce sa konkrétnej iniciatívy občanov, Parlament posúdi opatrenia, ktoré Komisia prijala v dôsledku tohto oznámenia. Ak Komisia nepredloží vhodný návrh na základe iniciatívy občanov, výbor, v ktorého pôsobnosti je daná problematika, môže zorganizovať vypočutie na základe konzultácie s organizátormi iniciatívy občanov. Parlament môže okrem toho rozhodnúť, či uskutoční rozpravu v pléne a či túto rozpravu ukončí prijatím uznesenia. Postup uvedený v odseku 8 sa uplatní primerane. Parlament môže tiež rozhodnúť, že uplatní právo, ktoré mu udeľuje článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čím aktivuje postup stanovený v článku 47 rokovacieho poriadku.

KAPITOLA 2

Medziparlamentné delegácie

Článok 223

Zriaďovanie medziparlamentných delegácií a ich pôsobnosť

1.

 Na návrh Konferencie predsedov Parlament zriaďuje stále medziparlamentné delegácie a so zreteľom na ich pôsobnosť rozhoduje o ich forme a počte členov. Členov vymenúvajú politické skupiny a nezaradení poslanci na prvej alebo druhej plenárnej schôdzi novozvoleného Parlamentu na celé volebné obdobie.

2.

 Politické skupiny podľa možnosti zabezpečia, aby boli spravodlivo zastúpené členské štáty, politické názory a muži a ženy. Delegácia nesmie mať viac ako tretinu členov rovnakej štátnej príslušnosti. Článok 209 sa uplatňuje primerane.

3.

 Predsedníctvo delegácií sa zriadi v súlade s postupom, ktorý je stanovený pre stále výbory v článku 213.

4.

 Parlament vymedzí všeobecnú pôsobnosť jednotlivých delegácií. Kedykoľvek môže rozhodnúť, že túto pôsobnosť rozšíri alebo zúži.

5.

 Vykonávacie ustanovenia, ktoré sú potrebné na to, aby mohli delegácie vykonávať svoju činnosť, prijme Konferencia predsedov na návrh Konferencie predsedov delegácií.

6.

 Predseda delegácie pravidelne informuje výbor zodpovedný za zahraničné veci o činnosti delegácie.

7.

 Predsedovi delegácie sa poskytne možnosť vystúpiť pred výborom, keď je na programe bod, ktorý sa týka oblasti pôsobnosti delegácie. To isté sa uplatňuje na predsedu alebo spravodajcu tohto výboru v prípade schôdzí delegácie.

Článok 224

Spoločné parlamentné výbory

1.

 Európsky parlament môže vytvárať spoločné parlamentné výbory s parlamentmi štátov, ktoré sú pridružené k Únii, alebo štátov, s ktorými Únia začala prístupové rokovania.

Tieto spoločné parlamentné výbory môžu zúčastneným parlamentom dávať odporúčania. V prípade Európskeho parlamentu sa tieto odporúčania pridelia gestorskému výboru, ktorý predloží návrhy na ďalší postup.

2.

 Všeobecnú pôsobnosť jednotlivých spoločných parlamentných výborov vymedzí Európsky parlament v súlade s dohodami s tretími krajinami.

3.

 Spoločné parlamentné výbory sa riadia postupmi stanovenými v príslušných dohodách. Takéto postupy vychádzajú z princípu rovnosti medzi delegáciou Európskeho parlamentu a delegáciou druhého zúčastneného parlamentu.

4.

 Spoločné parlamentné výbory si vypracujú vlastné rokovacie poriadky a predložia ich na schválenie v rámci Európskeho parlamentu jeho Predsedníctvu a v rámci zúčastneného parlamentu tretej krajiny jeho príslušnému orgánu.

5.

 Vymenovanie členov delegácií Európskeho parlamentu v spoločných parlamentných výboroch a zriaďovanie predsedníctiev týchto delegácií sa uskutočnia v súlade s postupom stanoveným pre medziparlamentné delegácie.

Článok 225

Spolupráca s Parlamentným zhromaždením Rady Európy

1.

 Orgány Parlamentu, a najmä jeho výbory, spolupracujú s orgánmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v oblastiach spoločného záujmu s prvoradým cieľom zdokonaliť efektívnosť svojej práce a zamedziť duplicite.

2.

 Konferencia predsedov po dohode s príslušnými orgánmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy rozhodne o opatreniach uvedenej spolupráce.

HLAVA IX

PETÍCIE

Článok 226

Petičné právo

1.

 V súlade s článkom 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie každý občan Európskej únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte má právo podať, jednotlivo alebo spoločne s inými občanmi alebo osobami, Parlamentu petíciu vo veci, ktorá patrí do pôsobnosti Európskej únie, a ktorá sa ho či jej priamo týka.

2.

 Petície určené Parlamentu musia obsahovať meno a adresu trvalého bydliska každého predkladateľa petície.

3.

 Písomnosti doručované Parlamentu, ktoré zjavne nemajú byť petíciami, nemožno zaregistrovať ako petície; namiesto toho sa bezodkladne zasielajú príslušnému útvaru na ďalšie spracovanie.

4.

 Ak petíciu podpísalo niekoľko fyzických alebo právnických osôb, signatári určia zástupcu a náhradníkov, ktorí sa na účely tejto hlavy považujú za predkladateľov petície.

Ak neboli určení žiadni takíto zástupcovia, za predkladateľa petície sa považuje prvý signatár alebo iná vhodná osoba.

5.

 Každý predkladateľ petície môže kedykoľvek vziať späť svoj podpis petície.

Ak všetci predkladatelia petície vezmú späť svoje podpisy, petícia sa stáva neplatnou.

6.

 Petície musia byť napísané v úradnom jazyku Európskej únie.

Petície napísané v inom jazyku sa vezmú do úvahy iba v prípade, ak k nim predkladateľ petície priloží preklad v úradnom jazyku. Korešpondencia Parlamentu s predkladateľom petície sa uskutočňuje v úradnom jazyku, v ktorom bol napísaný preklad petície.

Predsedníctvo môže rozhodnúť o tom, že petície a korešpondencia s predkladateľmi petície môžu byť napísané v iných jazykoch, ktoré v súlade s ústavným poriadkom dotknutého členského štátu majú úradné postavenie na celom území tohto štátu alebo na časti jeho územia.

7.

 Petície sa môžu predkladať buď poštou, alebo prostredníctvom portálu pre petície, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke Parlamentu a ktorý usmerňuje predkladateľa pri formulovaní petície spôsobom, ktorý je v súlade s odsekmi 1 a 2.

8.

 Ak boli doručené viaceré petície o podobnej téme, môžu sa spracúvať spoločne.

9.

 Petície sa zapisujú do registra v poradí, v akom boli doručené, ak spĺňajú podmienky uvedené v odseku 2. Petície, ktoré uvedené podmienky nespĺňajú, sa archivujú a predkladateľ petície sa informuje o dôvodoch.

10.

 Petície zapísané do registra predseda Parlamentu pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti sú petície, ktorý najprv určí prípustnosť petície podľa článku 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Ak výbor nedosiahne dohodu o prípustnosti petície, petícia sa na základe žiadosti aspoň jednej tretiny členov výboru vyhlási za prípustnú.

11.

 Petície, ktoré výbor vyhlási za neprípustné, sa archivujú. Predkladateľ petície je informovaný o tomto rozhodnutí a jeho dôvodoch. Podľa potreby možno odporučiť iné prostriedky nápravy.

12.

 Petícia sa po zaregistrovaní stáva verejným dokumentom a Parlament môže z dôvodu transparentnosti zverejniť meno predkladateľa petície, možných spolupredkladateľov a možných podporovateľov a jej obsah. Predkladateľ petície, spolupredkladatelia a podporovatelia sú o tom riadne informovaní.

13.

 Predkladateľ, spolupredkladatelia a podporovatelia petície môžu bez ohľadu na odsek 12 v záujme ochrany svojho súkromia žiadať, aby sa ich mená nezverejňovali, pričom Parlament musí túto požiadavku rešpektovať.

Ak sťažnosť predkladateľa petície nemožno preskúmať z dôvodu jeho anonymity, je potrebné s ním prekonzultovať ďalšie kroky.

14.

 V záujme ochrany práv tretích strán Parlament môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť príslušnej tretej strany anonymizovať petíciu a/alebo iné údaje, ktoré obsahuje, ak to považuje za vhodné.

15.

 Petície podané Parlamentu fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nie je občanom Európskej únie, ani nemá v členskom štáte bydlisko alebo sídlo, sa zaregistrujú a archivujú osobitne. Predseda Parlamentu raz do mesiaca vypracuje správu o takýchto petíciách doručených v priebehu predchádzajúceho mesiaca spolu s uvedením predmetu petícií, a zašle ju výboru. Výbor si môže vyžiadať tie petície, ktoré chce preskúmať.

Článok 227

Preskúmanie petícií

1.

 Prípustné petície posúdi výbor, v ktorého pôsobnosti sú petície, v rámci svojej bežnej činnosti, a to buď v rozprave na pravidelnej schôdzi alebo písomným postupom. Predkladateľov petície možno pozvať na schôdzu výboru, ak sa má viesť rozprava o ich petícii, alebo sami môžu požiadať o účasť na nej. Právo hovoriť sa udelí predkladateľom petície podľa uváženia predsedu výboru.

2.

 Výbor môže v súvislosti s prípustnou petíciou rozhodnúť, že predloží Parlamentu stručný návrh uznesenia, ak je Konferencia predsedov výborov vopred informovaná a Konferencia predsedov nemá námietky. Tento návrh uznesenia sa zaradí do návrhu programu plenárnej schôdze, ktorá sa uskutoční najneskôr do ôsmich týždňov po prijatí tohto návrhu uznesenia vo výbore. Návrh je predmetom jediného hlasovania. Konferencia predsedov môže navrhnúť uplatnenie článku 160, pričom ak sa tak nestane, o tomto návrhu uznesenia sa bude hlasovať bez rozpravy.

3.

 Ak chce výbor v súvislosti s prípustnou petíciou vypracovať iniciatívnu správu podľa článku 54 ods. 1 zaoberajúcu sa najmä uplatňovaním alebo výkladom práva Únie alebo navrhovanými zmenami platných právnych predpisov, v súlade s článkom 56 a článkom 57 sa pridruží výbor, v ktorého pôsobnosti je daná problematika. Výbor bez hlasovania prijme návrhy týkajúce sa častí návrhu uznesenia doručeného od výboru, v ktorého pôsobnosti je daná problematika, ak sa tieto návrhy týkajú uplatňovania alebo výkladu práva Únie alebo zmien platných právnych predpisov. Ak výbor tieto návrhy neprijme, výbor, v ktorého pôsobnosti je daná problematika, ich môže predložiť priamo v pléne.

4.

 Signatári môžu vyjadriť podporu prípustnej petícii na portáli pre petície, alebo od tejto podpory odstúpiť. Tento portál je prístupný na internetovej stránke Parlamentu.

5.

 Výbor môže požiadať Komisiu, aby mu pomáhala, najmä tým, že ho informuje, ako sa uplatňujú alebo dodržiavajú právne predpisy Únie, ako aj tým, že mu poskytne informácie alebo dokumenty týkajúce sa petície. Zástupcovia Komisie sa pozvú na schôdze výboru.

6.

 Výbor môže požiadať predsedu Parlamentu, aby postúpil jeho stanovisko alebo odporúčanie Komisii, Rade alebo príslušnému orgánu členského štátu, aby prijali opatrenia, alebo sa vyjadrili.

7.

 Výbor podáva Parlamentu každoročne správu o výsledkoch svojich rokovaní a prípadne o opatreniach, ktoré Rada alebo Komisia prijala v súvislosti s petíciami, ktoré im postúpil Parlament.

Keď sa posudzovanie prípustnej petície skončí, rozhodnutím výboru sa vyhlási za uzavreté.

8.

 Predkladateľ petície musí byť informovaný o všetkých relevantných rozhodnutiach, ktoré prijal výbor, a o ich odôvodneniach.

9.

 Výbor môže svojím rozhodnutím petíciu znovu otvoriť, ak sa do jeho pozornosti dostanú nové dôležité skutočnosti súvisiace s petíciou a ak o to požiada predkladateľ petície.

10.

 Výbor na základe väčšiny hlasov svojich členov prijme usmernenia na spracúvanie petícií v súlade s týmto rokovacím poriadkom.

Článok 228

Návštevy na účely zistenia potrebných skutočností

1.

 Výbor môže pri vyšetrovaní petície, zisťovaní skutočností alebo hľadaní riešenia na účely zistenia potrebných skutočností organizovať návštevy členského štátu alebo regiónu, ktorého sa týka prípustná petícia, o ktorej sa už vo výbore diskutovalo. Vo všeobecnosti sa návštevy na účely zistenia potrebných skutočností týkajú tém, ktoré sa nastolili vo viacerých petíciách. Uplatnia sa predpisy Predsedníctva, ktorými sa upravuje činnosť delegácií výboru v rámci Európskej únie.

2.

 Poslanci zvolení v členskom štáte určenia nesmú byť členmi delegácie. Možno im však povoliť sprevádzať návštevu delegácie na účely zistenia potrebných skutočností v pôsobnosti ex officio.

3.

 Oficiálni členovia delegácie po každej návšteve vypracujú správu zo služobnej cesty. Vedúci delegácie koordinuje vypracovanie správy a usiluje sa o získanie konsenzu o jej obsahu medzi oficiálnymi členmi za rovnakých podmienok. Ak sa tento konsenzus nedosiahne, správa zo služobnej cesty musí obsahovať rozličné hodnotenia.

Členovia, ktorí boli súčasťou delegácie v pôsobnosti ex officio, sa nepodieľajú na vypracovaní správy.

4.

 Správa zo služobnej cesty vrátane možných odporúčaní sa predloží výboru. Poslanci môžu predkladať pozmeňujúce návrhy k odporúčaniam, ale nie k tým častiam správy, ktoré sa týkajú skutočností, ktoré delegácia zistila.

Výbor hlasuje najprv o prípadných pozmeňujúcich návrhoch k odporúčaniam a potom o správe zo služobnej cesty ako o celku.

Schválená správa zo služobnej cesty sa zasiela pre informáciu predsedovi Parlamentu.

Článok 229

Oznámenie o petíciách

1.

 Petície zapísané v registri podľa článku 226 ods. 9 sa spolu s hlavnými rozhodnutiami o postupe, ktorý sa uplatní pri konkrétnych petíciách, oznámia v pléne. Takéto oznámenia sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania.

2.

 Názov a zhrnutie textov petícií zapísaných v registri spolu s textom stanovísk a najdôležitejších rozhodnutí predložených v súvislosti s preskúmaním petícií sa sprístupní verejnosti na portáli pre petície na internetovej stránke Parlamentu.

Článok 230

Iniciatíva občanov

1.

 Keď je Parlament informovaný o tom, že Komisia bola vyzvaná, aby predložila návrh právneho aktu podľa článku 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v súlade s nariadením (EÚ) č. 211/2011, výbor, v ktorého pôsobnosti sú petície, overí, či to môže ovplyvniť jeho činnosť, a v prípade potreby o tom informuje tých predkladateľov petícií, ktorí predložili petície týkajúce sa súvisiacich záležitostí.

2.

 Návrhy iniciatív občanov zaregistrované v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 211/2011, ktoré sa však nemôžu predložiť Komisii v súlade s článkom 9 uvedeného nariadenia, pretože sa nedodržali všetky stanovené príslušné postupy a podmienky, môže preskúmať výbor, v ktorého pôsobnosti sú petície, ak sa domnieva, že preskúmanie je vhodné. Články 226, 227, 228 a 229 tohto rokovacieho poriadku sa uplatňujú primerane.

HLAVA X

OMBUDSMAN

Článok 231

Voľba ombudsmana

1.

 Na začiatku každého volebného obdobia alebo v prípade úmrtia, odstúpenia či odvolania ombudsmana predseda Parlamentu požiada o navrhnutie kandidátov na funkciu ombudsmana a stanoví lehotu na predloženie týchto návrhov kandidátov. Oznam o predkladaní návrhov kandidátov sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.

 Navrhovaní kandidáti musia mať podporu aspoň 40 poslancov, ktorí pochádzajú najmenej z dvoch členských štátov.

Každý poslanec môže podporiť iba jedného kandidáta.

Návrhy kandidátov musia obsahovať všetky potrebné dokumenty, ktoré jednoznačne preukazujú, že kandidát spĺňa podmienky stanovené v článku 6 ods. 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom (53).

3.

 Návrhy kandidátov sa doručia príslušnému výboru. Úplný zoznam poslancov, ktorí podporili kandidátov, sa včas zverejní.

4.

 Príslušný výbor môže požiadať o vypočutie kandidátov. Tieto vypočutia kandidátov sú prístupné všetkým poslancom.

5.

 Zoznam prípustných kandidátov v abecednom poradí sa potom predloží na hlasovanie Parlamentu.

6.

 Ombudsman sa zvolí väčšinou odovzdaných hlasov.

Ak v prvých dvoch kolách hlasovania nie je zvolený žiaden kandidát, môžu ďalej kandidovať iba tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov v druhom kole.

V prípade rovnosti hlasov sa vymenuje najstarší kandidát.

7.

 Pred začiatkom hlasovania sa predseda presvedčí, že je prítomná najmenej polovica všetkých poslancov Parlamentu.

8.

 Ombudsman vykonáva svoju funkciu až do jej prevzatia svojím nástupcom, okrem prípadov jeho úmrtia alebo odvolania z funkcie.

Článok 232

Činnosť ombudsmana

1.

 Príslušný výbor preskúma prípady nesprávneho úradného postupu, o ktorých ho informoval ombudsman podľa článku 3 ods. 6 a 7 rozhodnutia 94/262/ESUO, ES, Euratom, a potom môže rozhodnúť o vypracovaní správy podľa článku 54 tohto rokovacieho poriadku.

Príslušný výbor preskúma správu o výsledkoch vyšetrovaní, ktorú ombudsman predkladá na konci každej výročnej schôdze v súlade s článkom 3 ods. 8 rozhodnutia 94/262/ESUO, ES, Euratom. Príslušný výbor môže predložiť Parlamentu návrh uznesenia, ak sa domnieva, že Parlament má prijať pozíciu, pokiaľ ide o akýkoľvek aspekt uvedenej správy.

2.

 Ombudsman tiež môže informovať príslušný výbor na základe žiadosti tohto výboru, alebo ním môže byť vypočutý na základe vlastného podnetu.

Článok 233

Odvolanie ombudsmana z funkcie

1.

 Jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu môže požiadať o odvolanie ombudsmana z funkcie, ak už nespĺňa podmienky na výkon jeho povinností, alebo ak závažne porušil svoje právomoci. Ak sa v predchádzajúcich dvoch mesiacoch hlasovalo o takejto žiadosti o odvolanie, novú žiadosť môže predložiť jedna pätina všetkých poslancov Parlamentu.

2.

 Žiadosť sa doručí ombudsmanovi a príslušnému výboru, ktorý, ak rozhodne väčšinou hlasov svojich členov, že dôvody pre odvolanie z funkcie sú dostatočne podložené, predloží správu Parlamentu. Ak o to ombudsman požiada, je vypočutý pred hlasovaním o správe. Po rozprave Parlament prijme rozhodnutie v tajnom hlasovaní.

3.

 Pred začiatkom hlasovania sa predseda presvedčí, že je prítomná najmenej polovica všetkých poslancov Parlamentu.

4.

 Ak hlasovanie rozhodlo o odvolaní ombudsmana, ale ombudsman zo svojej funkcie neodstúpil, predseda Parlamentu najneskôr do schôdze nasledujúcej po schôdzi, na ktorej sa hlasovalo, požiada Súdny dvor, aby ombudsmana odvolal a aby vydal svoje rozhodnutie bezodkladne.

Odstúpením ombudsmana sa celé konanie skončí.

HLAVA XI

SEKRETARIÁT PARLAMENTU

Článok 234

Sekretariát Parlamentu

1.

 Parlamentu pomáha generálny tajomník vymenovaný Predsedníctvom.

Generálny tajomník skladá pred Predsedníctvom slávnostný sľub, v ktorom sa zaväzuje, že svoje povinnosti bude vykonávať svedomite a nestranne.

2.

 Generálny tajomník riadi sekretariát, o ktorého zložení a organizácii rozhoduje Predsedníctvo.

3.

 Predsedníctvo rozhoduje o pláne pracovných miest sekretariátu Parlamentu a prijíma predpisy týkajúce sa administratívnych a finančných záležitostí úradníkov a iných zamestnancov.

Predseda Parlamentu o týchto skutočnostiach informuje príslušné inštitúcie Európskej únie.

HLAVA XII

PRÁVOMOCI A POVINNOSTI SÚVISIACE S EURÓPSKYMI POLITICKÝMI STRANAMI A EURÓPSKYMI POLITICKÝMI NADÁCIAMI

Článok 235

Právomoci a povinnosti súvisiace s európskymi politickými stranami a európskymi politickými nadáciami (54)

1.

 Ak sa Parlament v súlade s článkom 65 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách rozhodne, že si vyhradí právo na povoľovanie výdavkov, koná prostredníctvom Predsedníctva.

Na tomto základe je Predsedníctvo oprávnené prijímať rozhodnutia podľa článkov 17, 18, 24, článku 27 ods. 3 a článku 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 (55).

Jednotlivé rozhodnutia, ktoré prijme Predsedníctvo na základe tohto odseku, podpisuje predseda Parlamentu v mene Predsedníctva a oznamujú sa žiadateľovi alebo príjemcovi v súlade s článkom 297 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V jednotlivých rozhodnutiach sa uvádzajú dôvody, z ktorých vychádzajú, v súlade s článkom 296 druhým odsekom uvedenej zmluvy.

Predsedníctvo sa môže kedykoľvek poradiť s Konferenciou predsedov.

2.

 Na žiadosť jednej štvrtiny všetkých poslancov Parlamentu, ktorí zastupujú aspoň tri politické skupiny, Parlament hlasuje v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o rozhodnutí o tom, že požiada Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie, aby overil, či registrovaná európska politická strana alebo registrovaná európska politická nadácia spĺňa podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 písm. c) a v článku 3 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

3.

 Na základe článku 10 ods. 3 prvého pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 môže skupina najmenej 50 občanov predložiť odôvodnenú žiadosť, ktorou vyzýva Parlament, aby požiadal o overenie uvedené v odseku 2. Uvedenú odôvodnenú žiadosť nesmú poslanci iniciovať ani podpísať. Žiadosť musí obsahovať podstatné vecné dôkazy potvrdzujúce, že príslušná európska politická strana alebo európska politická nadácia nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2.

Predseda Parlamentu postúpi prípustné žiadosti skupín občanov výboru, ktorý je zodpovedný za ďalšie preskúmanie.

Po tomto preskúmaní, ktoré by sa malo uskutočniť do štyroch mesiacov od postúpenia veci predsedom Parlamentu, môže gestorský výbor väčšinou svojich poslancov zastupujúcich aspoň tri politické skupiny navrhnúť, že žiadosťou je potrebné sa ďalej zaoberať, a informovať o tom predsedu Parlamentu.

Skupina občanov je informovaná o výsledku preskúmania výboru.

Po prijatí návrhu výboru predseda Parlamentu oznámi žiadosť Parlamentu.

Po tomto oznámení Parlament väčšinou odovzdaných hlasov rozhodne o tom, či podá žiadosť Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie.

Výbor prijme usmernenia k spracovaniu takýchto žiadostí skupín občanov.

4.

 Na žiadosť jednej štvrtiny všetkých poslancov Parlamentu, ktorí zastupujú aspoň tri politické skupiny, Parlament hlasuje podľa článku 10 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o návrhu na odôvodnené rozhodnutie o tom, že vznesie námietku voči rozhodnutiu Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie o zrušení registrácie európskej politickej strany alebo európskej politickej nadácie v lehote troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia.

Príslušný výbor predloží návrh odôvodneného rozhodnutia. Ak sa tento návrh zamietne, za prijaté sa považuje rozhodnutie s opačným významom.

5.

 Konferencia predsedov na základe návrhu príslušného výboru vymenuje dvoch členov výboru nezávislých významných osobností v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

HLAVA XIII

UPLATŇOVANIE A ZMENA ROKOVACIEHO PORIADKU

Článok 236

Uplatňovanie rokovacieho poriadku

1.

 Ak vzniknú pochybnosti o uplatňovaní alebo výklade tohto rokovacieho poriadku, predseda Parlamentu môže prideliť vec na preskúmanie príslušnému výboru.

Predsedovia výborov tak môžu urobiť v prípade, že takéto pochybnosti vzniknú počas práce výboru a súvisia s ňou.

2.

 Výbor rozhodne, či je potrebné navrhnúť k rokovaciemu poriadku pozmeňujúce návrhy. Ak áno, postupuje podľa článku 237.

3.

 Ak výbor rozhodne, že postačuje výklad platných článkov rokovacieho poriadku, predloží svoj výklad predsedovi Parlamentu, ktorý o tom informuje Parlament na jeho nasledujúcej schôdzi.

4.

 Ak politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, spochybnia výklad výboru do 24 hodín od jeho oznámenia, vec sa predloží na hlasovanie v Parlamente. Text sa prijme väčšinou odovzdaných hlasov, ak je prítomná aspoň jedna tretina všetkých poslancov Parlamentu. V prípade zamietnutia sa vec vráti späť výboru.

5.

 Výklad, ktorý nebol spochybnený, a výklad prijatý Parlamentom sa dopíše kurzívou ako vysvetlivky k príslušnému článku alebo článkom rokovacieho poriadku.

6.

 Výklad sa použije ako precedens pri budúcom uplatňovaní a výklade príslušných článkov rokovacieho poriadku.

7.

 Rokovací poriadok a jeho výklad pravidelne reviduje príslušný výbor.

8.

 V prípadoch, keď rokovací poriadok udeľuje práva určitému počtu poslancov, pri zmene celkového počtu poslancov Parlamentu, a to najmä v dôsledku rozšírenia Európskej únie, sa vždy tento počet automaticky upraví na najbližšie celé číslo, ktoré predstavuje rovnaké percento poslancov Parlamentu.

Článok 237

Zmena rokovacieho poriadku

1.

 Každý poslanec môže navrhnúť pozmeňujúce návrhy k tomuto rokovaciemu poriadku a jeho prílohám, ktoré v prípade potreby doplní stručným odôvodnením.

Príslušný výbor ich preskúma a rozhodne o tom, či ich predloží Parlamentu.

Na účely uplatnenia článkov 180, 181 a 183 pri posudzovaní takýchto navrhnutých pozmeňujúcich návrhov v Parlamente sa odkazy v uvedených článkoch na „pôvodný text“ alebo návrh právne záväzného aktu rozumejú odkazy na ustanovenia platné v tom čase.

2.

 V súlade s článkom 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pozmeňujúce návrhy k tomuto rokovaciemu poriadku sú prijaté iba vtedy, keď získali väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu.

3.

 Pokiaľ nie je počas hlasovania stanovené inak, zmeny tohto rokovacieho poriadku a jeho príloh nadobúdajú účinnosť v prvý deň schôdze nasledujúcej po ich prijatí.

HLAVA XIV

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 238

Symboly Únie

1.

 Parlament uznáva a prijíma tieto symboly Únie:

—

vlajku, ktorá znázorňuje kruh dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí,

—

hymnu, ktorá vychádza z Ódy na radosť z Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena,

—

heslo „Zjednotení v rozmanitosti“.

2.

 Parlament oslavuje Deň Európy 9. mája.

3.

 Vlajka je vyvesená vo všetkých priestoroch Parlamentu a pri oficiálnych príležitostiach. Vlajka sa používa vo všetkých zasadacích miestnostiach Parlamentu.

4.

 Hymna sa hrá pri otvorení každého ustanovujúceho rokovania a pri iných slávnostných rokovaniach, najmä pri privítaní hláv štátov alebo predsedov vlád alebo pri privítaní nových členov po rozšírení.

5.

 Heslo sa uvádza na úradných dokumentoch Parlamentu.

6.

 Predsedníctvo preskúma ďalšie využívanie symbolov v Parlamente. Predsedníctvo prijme podrobné ustanovenia na vykonávanie tohto článku.

Článok 239

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

Predsedníctvo prijme akčný plán pre rodovú rovnosť zameraný na uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých činnostiach Parlamentu, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých štádiách. Akčný plán pre rodovú rovnosť sa monitoruje dvakrát ročne a reviduje aspoň každých päť rokov.

Článok 240

Neukončené záležitosti

Na konci poslednej schôdze pred voľbami prepadajú všetky neukončené záležitosti Parlamentu, s výnimkou prípadov podľa druhého odseku.

Na začiatku každého volebného obdobia prijme Konferencia predsedov rozhodnutie o odôvodnených žiadostiach parlamentných výborov a iných inštitúcií, ktoré požadujú opätovné otvorenie takýchto neukončených záležitostí alebo pokračovanie v ich prerokúvaní.

Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na petície, iniciatívy občanov a oznámenia, ktoré nevyžadujú prijatie rozhodnutia.

Článok 241

Korigendá

1.

 Ak sa v texte, ktorý prijal Parlament, zistí chyba, predseda Parlamentu, ak je to vhodné, zverí gestorskému výboru návrh korigenda.

2.

 Ak sa v texte, ktorý prijal Parlament a bol dohodnutý s inými inštitúciami, zistí chyba, predseda Parlamentu požiada tieto inštitúcie o súhlas s potrebnými opravami a až potom postupuje v súlade s odsekom 1.

3.

 Gestorský výbor preskúma návrh korigenda a predloží ho Parlamentu, ak sa presvedčí o tom, že chybu, ktorá nastala, možno opraviť navrhnutým spôsobom.

4.

 Korigendum sa oznámi na nasledujúcej schôdzi. Považuje sa za schválené, ak najneskôr do 24 hodín po jeho oznámení nepredloží politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, žiadosť, aby sa o ňom hlasovalo. Ak korigendum nie je schválené, vráti sa späť gestorskému výboru. Gestorský výbor môže predložiť zmenené korigendum, alebo postup uzavrieť.

5.

 Schválené korigendá sa uverejnia rovnakým spôsobom ako text, na ktorý sa vzťahujú. Článok 79 sa uplatní primerane.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(2)  Medziinštitucionálna dohoda z 20. novembra 2002 uzavretá medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1).

Rámcová dohoda z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47).

Medziinštitucionálna dohoda z 12. marca 2014 medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ C 95, 1.4.2014, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2002 o vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody upravujúcej prístup Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 4).

Rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu z 15. apríla 2013 o pravidlách zaobchádzania s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ C 96, 1.4.2014, s. 1).

(4)  Pozri prílohu II.

(5)  Pozri prílohu I.

(6)  Dohoda zo 16. apríla 2014 medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o registri transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie (Ú. v. EÚ L 277, 19.9.2014, s. 11).

(7)  Medziinštitucionálna dohoda z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15).

(8)  Rozhodnutie Parlamentu z 18. novembra 1999 o podmienkach pre vnútorné vyšetrovania v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a akejkoľvek nezákonnej činnosti, ktorá poškodzuje záujmy Spoločenstiev.

(9)  Článok 14 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 213 ods. 3).

(10)  Článok 15 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 213 ods. 3).

(11)  Článok 16 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 213 ods. 3).

(12)  Článok 19 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 213 ods. 3).

(13)  Článok 20 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 213 ods. 3).

(14)  Pozri prílohu I.

(15)  Rámcová dohoda z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47).

(16)  Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(17)  Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva, bod 25.

(18)  Pozri príslušné rozhodnutie Konferencie predsedov.

(19)  Kódex správania pri rokovaniach v rámci riadneho legislatívneho postupu.

(20)  Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(22)  Pozri prílohu V.

(23)  Medziinštitucionálna dohoda z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov, bod 4 (Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2).

(24)  Medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1), bod 9.

(25)  Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).

(26)  Článok 112 ods. 4 sa vypustí z tohto rokovacieho poriadku, akonáhle sa z platných právnych predpisov úplne odstráni regulačný postup s kontrolou.

(27)  Pozri prílohu VII.

(28)  Pozri prílohu III.

(29)  Pozri prílohu III.

(30)  Predĺžené rozhodnutím Parlamentu z 12. marca 2019.

(31)  Článok 171 ods. 2 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 216 ods. 4).

(32)  Článok 174 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(33)  Článok 179 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(34)  Článok 180 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(35)  Článok 181 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(36)  Článok 182 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(37)  Článok 183 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(38)  Článok 185 ods. 1 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(39)  Článok 186 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(40)  Článok 187 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(41)  Článok 189 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(42)  Článok 190 ods. 3 a 4 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(43)  Článok 191 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(44)  Článok 192 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(45)  Článok 193 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(46)  Článok 195 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(47)  Článok 200 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(48)  Článok 201 sa uplatňuje primerane na výbory (pozri článok 219).

(49)  Článok 204 ods. 2, 3 a 5 sa uplatňuje primerane na výbory, ak sa vypracúva doslovný zápis (pozri článok 216 ods. 5).

(50)  Pozri prílohu VI.

(51)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1).

(52)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1).

(53)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15).

(54)  Článok 235 tohto rokovacieho poriadku sa uplatňuje len na európske politické strany a európske politické nadácie v zmysle článku 2 bodov 3 a 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(55)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1).

PRÍLOHA I

KÓDEX SPRÁVANIA POSLANCOV EURÓPSKEHO PARLAMENTU V OBLASTI FINANČNÝCH ZÁUJMOV A KONFLIKTOV ZÁUJMOV

Článok 1

Hlavné zásady

Poslanci Európskeho parlamentu pri výkone svojich povinností:

a)

vychádzajú z nasledujúcich všeobecných etických zásad a konajú v súlade s nimi: nestrannosť, poctivosť, transparentnosť, svedomitosť, čestnosť, zodpovednosť a úcta voči reputácii Parlamentu;

b)

konajú výlučne vo verejnom záujme a nezískavajú ani sa nesnažia získať žiadnu priamu alebo nepriamu finančnú výhodu ani žiadnu inú odmenu.

Článok 2

Hlavné povinnosti poslancov

Poslanci Európskeho parlamentu pri plnení svojich povinností:

a)

neuzatvoria žiadnu dohodu, na základe ktorej by museli konať alebo hlasovať v záujme inej právnickej alebo fyzickej osoby, čo by mohlo ohroziť ich slobodu hlasovania, ustanovenú v článku 6 aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu a v článku 2 štatútu poslancov Európskeho parlamentu;

b)

nepožadujú, neprijmú ani nedostávajú žiadnu priamu alebo nepriamu výhodu ani inú odmenu, či už v hotovosti, alebo v naturáliách, výmenou za určité správanie v rozsahu parlamentnej práce poslanca a dôsledne sa snažia predchádzať každej situácii, ktorá by mohla byť spojená s úplatkárstvom, korupciou alebo nenáležitým ovplyvňovaním;

c)

nevykonávajú platenú profesionálnu lobistickú činnosť priamo súvisiacu s rozhodovacím procesom Únie.

Článok 3

Konflikt záujmov

1.

 Konflikt záujmov nastáva vtedy, keď má poslanec Európskeho parlamentu osobný záujem, ktorý by mohol nevhodným spôsobom ovplyvňovať výkon jeho povinností poslanca. Konflikt záujmov nenastáva vtedy, keď výhody poslanca vyplývajú iba zo skutočnosti, že je súčasťou širokej verejnosti alebo širokej skupiny osôb.

2.

 Každý poslanec, ktorý zistí, že je vystavený konfliktu záujmov, musí okamžite podniknúť kroky potrebné na nápravu tejto situácie v súlade so zásadami a s ustanoveniami tohto kódexu správania. Ak poslanec nie je schopný vyriešiť konflikt záujmov, oznámi to písomne predsedovi Parlamentu. V prípade nejasností môže poslanec požiadať o dôverné stanovisko poradný výbor pre správanie poslancov, ktorý je ustanovený podľa článku 7 tejto prílohy.

3.

 Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, poslanci pred vystúpením alebo hlasovaním v pléne, alebo v rámci orgánov Parlamentu, alebo ak boli navrhnutí ako spravodajcovia, oznámia akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov v súvislosti s prerokúvanou vecou, pokiaľ tento konflikt nie je zjavný na základe informácií oznámených v súlade s článkom 4 tejto prílohy. Takéto oznámenie sa podá predsedovi písomne alebo ústne v priebehu príslušných parlamentných konaní.

Článok 4

Vyhlásenie poslancov

1.

 V záujme transparentnosti poslanci Európskeho parlamentu na vlastnú zodpovednosť predložia predsedovi Parlamentu vyhlásenie o finančných záujmoch do konca prvej schôdze po voľbách do Parlamentu (alebo do 30 dní od začatia výkonu mandátu v Parlamente počas volebného obdobia), a to vyplnením tlačiva, ktoré schvaľuje Predsedníctvo podľa článku 9 tejto prílohy. Poslanci informujú predsedu Parlamentu o každej zmene, ktorá má vplyv na ich vyhlásenie, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k tejto zmene.

2.

 Vyhlásenie o finančných záujmoch obsahuje tieto informácie, ktoré musia byť uvedené presným spôsobom:

a)

pracovné činnosti poslanca vykonávané počas troch rokov pred nástupom do funkcie v Parlamente a jeho členstvo v radách alebo vo výboroch podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akýchkoľvek iných subjektov s právnou subjektivitou v priebehu uvedeného obdobia;

b)

akýkoľvek plat, ktorý poslanec dostáva za vykonávanie mandátu v inom parlamente;

c)

akúkoľvek pravidelnú zárobkovú činnosť, ktorú poslanec vykonáva súbežne s výkonom svojho mandátu, či už ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba;

d)

členstvo v radách alebo vo výboroch podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akýchkoľvek iných subjektov s právnou subjektivitou alebo výkon akejkoľvek inej podobnej vonkajšej činnosti poslanca, a to bez ohľadu na to, či je toto členstvo alebo táto činnosť platená alebo neplatená;

e)

akúkoľvek platenú príležitostnú vonkajšiu činnosť (vrátane písomnej tvorby, prednášok alebo znalectva), ak je celková výška odmeny za všetky príležitostné vonkajšie činnosti poslanca vyššia ako 5 000 EUR za kalendárny rok;

f)

podiel v spoločnosti alebo účasť na partnerstve, v súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k vplyvu na verejnú politiku alebo ktorý umožňuje poslancovi získať významný vplyv na činnosť daného subjektu;

g)

akúkoľvek finančnú, personálnu alebo inú materiálnu podporu, ktorá je nad rámec podpory poskytovanej Parlamentom a ktorú poslancovi poskytli v súvislosti s jeho politickými aktivitami tretie strany, ktorých totožnosť sa musí uviesť;

h)

akýkoľvek iný finančný záujem, ktorý by mohol ovplyvniť výkon funkcie poslanca.

V prípade všetkých položiek, ktoré sa majú uviesť vo vyhlásení v súlade s prvým pododsekom, poslanec podľa potreby uvedie, či je platená, alebo neplatená; v prípade položiek a), c), d), e) a f) poslanec takisto uvádza jednu z týchto kategórií príjmov:

—

neplatená,

—

od 1 do 499 EUR mesačne,

—

od 500 do 1 000 EUR mesačne,

—

od 1 001 do 5 000 EUR mesačne,

—

od 5 001 do 10 000 EUR mesačne,

—

nad 10 000 EUR mesačne, s uvedením sumy zaokrúhlenej na najbližších 10 000 EUR.

Akýkoľvek nepravidelný príjem, ktorý sa poslancovi vypláca v súvislosti s jednotlivými položkami uvedenými vo vyhlásení podľa prvého pododseku, sa vypočítava na ročnom základe, vydelí sa dvanástimi a zaradí sa do jednej z kategórií uvedených v druhom pododseku.

3.

 Informácie poskytnuté predsedovi Parlamentu v súlade s týmto článkom sa uverejnia na internetovej stránke Parlamentu v ľahko dostupnej forme.

4.

 Poslanec nemôže byť zvolený do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaný ako spravodajca, ani sa nemôže zúčastniť na oficiálnej delegácii či medziinštitucionálnych rokovaniach, ak nepredložil svoje vyhlásenie o finančných záujmoch.

5.

 Ak predseda Parlamentu dostane informáciu, na základe ktorej sa domnieva, že vyhlásenie poslanca o finančných záujmoch je v podstatných bodoch nesprávne alebo neaktuálne, môže sa poradiť s poradným výborom uvedeným v článku 7 tejto prílohy. Predseda Parlamentu prípadne vyzve poslanca, aby svoje vyhlásenie opravil v lehote 10 dní. Predsedníctvo môže prijať rozhodnutie o uplatnení odseku 4 na poslancov, ktorí neuposlúchnu výzvu predsedu Parlamentu na opravu.

6.

 Spravodajcovia môžu dobrovoľne uviesť vo svojej dôvodovej správe k ich správe externých zástupcov záujmových skupín, s ktorými konzultovali záležitosti týkajúce sa predmetu správy (1).

Článok 5

Dary alebo podobné výhody

1.

 Poslanci Európskeho parlamentu sa počas výkonu svojich povinností zdržia prijímania akýchkoľvek darov alebo podobných výhod, okrem darov a výhod, ktorých približná hodnota je nižšia ako 150 EUR a ktoré boli poskytnuté na znak úcty voči poslancovi alebo ktoré boli poskytnuté na znak úcty voči poslancovi oficiálne zastupujúcemu Parlament.

2.

 Akýkoľvek dar, ktorý poslanec dostal v súlade s odsekom 1 pri oficiálnom zastupovaní Parlamentu, sa odovzdá predsedovi Parlamentu a zaobchádza sa s ním v súlade s vykonávacími opatreniami stanovenými Predsedníctvom podľa článku 9 tejto prílohy.

3.

 Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú na úhradu cestovných nákladov a výdavkov na ubytovanie a pobyt poslancov ani na priamu platbu takýchto výdavkov tretími stranami, ak sa poslanec na základe pozvania a v rámci výkonu svojich povinností zúčastnil na akýchkoľvek podujatiach organizovaných tretími stranami.

Rozsah pôsobnosti tohto odseku, najmä pravidlá na zabezpečenie transparentnosti, sa určí vo vykonávacích opatreniach stanovených Predsedníctvom podľa článku 9.

Článok 6

Činnosti bývalých poslancov

Bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa venujú profesionálnym činnostiam v oblasti lobingu alebo zastupovania priamo súvisiacimi s rozhodovacím postupom v Európskej únii, by o tom mali informovať Európsky parlament a nesmú počas zapojenia do týchto činností využívať výhody, na ktoré majú nárok bývalí poslanci podľa pravidiel stanovených Predsedníctvom na tento účel (2).

Článok 7

Týmto sa zriaďuje poradný výbor pre správanie poslancov

1.

 Zriaďuje sa poradný výbor pre správanie poslancov (ďalej len „poradný výbor“).

2.

 Poradný výbor má päť členov, ktorých vymenuje predseda Parlamentu na začiatku svojho funkčného obdobia spomedzi členov Výboru pre ústavné veci a Výboru pre právne veci, pričom zohľadní skúsenosti poslancov a politickú vyváženosť.

Každý člen poradného výboru vykonáva na šesť mesiacov rotujúce predsedníctvo.

3.

 Predseda Parlamentu vymenuje na začiatku svojho funkčného obdobia aj náhradných členov poradného výboru, a to jedného za každú politickú skupinu, ktorá nie je v poradnom výbore zastúpená.

Ak člen politickej skupiny, ktorá nie je zastúpená v poradnom výbore, údajne poruší tento kódex správania, príslušný náhradný člen sa stane šiestym riadnym členom poradného výboru na účely preskúmania tohto údajného porušenia.

4.

 Na základe žiadosti poslanca mu poradný výbor poskytne do 30 kalendárnych dní dôverné usmernenia zamerané na výklad a uplatňovanie ustanovení tohto kódexu správania. Príslušný poslanec sa môže opierať o tieto usmernenia.

Poradný výbor posudzuje na žiadosť predsedu Parlamentu aj údajné prípady porušenia tohto kódexu správania a poskytuje predsedovi poradenstvo týkajúce sa možných opatrení, ktoré je potrebné prijať.

5.

 Poradný výbor môže po konzultácii s predsedom Parlamentu požiadať o poradenstvo externých odborníkov.

6.

 Poradný výbor uverejňuje výročnú správu o svojej činnosti.

Článok 8

Postup v prípade možného porušenia kódexu správania

1.

 Ak existujú dôvody, na základe ktorých sa možno domnievať, že poslanec Európskeho parlamentu pravdepodobne porušil tento kódex správania, predseda Parlamentu vec s výnimkou zjavne znepokojivých prípadov pridelí poradnému výboru.

2.

 Poradný výbor preskúma okolnosti údajného porušenia a môže vypočuť príslušného poslanca. Na základe svojich zistení vypracuje pre predsedu Parlamentu odporúčanie týkajúce sa možného rozhodnutia.

V prípade, keď stály člen alebo náhradník poradného výboru údajne porušil kódex správania, tento člen alebo náhradník sa zdrží účasti na konaniach poradného výboru súvisiacich s týmto údajným porušením.

3.

 Ak predseda Parlamentu na základe odporúčania a po tom, ako vyzval príslušného poslanca na predloženie písomných pripomienok, dospeje k záveru, že príslušný poslanec porušil kódex správania, prijme odôvodnené rozhodnutie, v ktorom stanoví sankciu. Predseda Parlamentu oznámi toto odôvodnené rozhodnutie príslušnému poslancovi.

Sankcia môže zahŕňať jedno alebo viacero opatrení uvedených v článku 176 ods. 4 až 6 rokovacieho poriadku.

4.

 Príslušný poslanec má možnosť využiť vnútorné odvolacie postupy stanovené v článku 177 rokovacieho poriadku.

Článok 9

Vykonávanie

Predsedníctvo stanoví vykonávacie opatrenia k tomuto kódexu správania vrátane postupu kontroly a v prípade potreby aktualizuje sumy stanovené v článkoch 4 a 5 tejto prílohy.

Predsedníctvo môže vypracovať návrhy na revíziu tohto kódexu správania.

(1)  Pozri rozhodnutie Predsedníctva z 12. septembra 2016 o realizácii medziinštitucionálnej dohody o zriadení registra transparentnosti.

(2)  Rozhodnutie Predsedníctva z 12. apríla 1999 o výhodách poskytovaných bývalým poslancom Európskeho parlamentu.

PRÍLOHA II

KÓDEX VHODNÉHO SPRÁVANIA POSLANCOV EURÓPSKEHO PARLAMENTU PRI VÝKONE ICH FUNKCIÍ

1.   

Pri výkone svojich funkcií sa poslanci Európskeho parlamentu správajú voči všetkým osobám pracujúcim v Európskom parlamente s dôstojnosťou, rešpektom, zdvorilo a bez predsudkov a diskriminácie.

2.   

Pri výkone svojich úloh poslanci sa správajú profesionálne a vo svojich vzťahoch so zamestnancami sa vyhýbajú ponižujúcim, urážlivým alebo útočným či diskriminačným verbálnym prejavom alebo akýmkoľvek iným neetickým, nedôstojným či protiprávnym postojom.

3.   

Poslanci nemôžu svojim konaním podnecovať ani podporovať pracovníkov, aby porušovali, obchádzali alebo zanedbávali platné právne predpisy, vnútorné predpisy Európskeho parlamentu alebo tento kódex, ani tolerovať takéto konanie v prípade zamestnancov, ktorí sú pod ich vedením.

4.   

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie Európskeho parlamentu sa poslanci snažia s primeranou diskrétnosťou zabezpečiť, aby sa akýkoľvek spor alebo konflikt, do ktorého sú zapojení zamestnanci pod ich vedením, urýchlene, spravodlivo a efektívne vyriešil.

5.   

V prípade potreby poslanci promptne a v plnej miere využívajú zavedené postupy na riešenie konfliktných situácií alebo obťažovania (psychologického alebo sexuálneho), a to aj tým, že bezodkladne reagujú na všetky obvinenia týkajúce sa obťažovania. Poslanci by sa mali zúčastňovať špecializovanej odbornej prípravy, ktorá je im určená, s cieľom predchádzať konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečiť riadne fungovanie kancelárie.

6.   

Poslanci musia podpísať vyhlásenie potvrdzujúce, že sa zaviazali dodržiavať tento kódex. Každé vyhlásenie, podpísané alebo nepodpísané, sa uverejní na internetovej stránke Európskeho parlamentu.

7.   

Poslanci, ktorí nepodpísali vyhlásenie k tomuto kódexu, nemôžu byť zvolení do funkcií v rámci Parlamentu ani do žiadneho z jeho orgánov, vymenovaní ako spravodajcovia, ani sa nemôžu stať členmi oficiálnej delegácie, ani sa zúčastniť medziinštitucionálnych rokovaní.

PRÍLOHA III

KRITÉRIÁ PRE OTÁZKY NA PÍSOMNÉ ZODPOVEDANIE PODĽA ČLÁNKOV 138, 140 A 141

1.   

Otázky na písomné zodpovedanie:

—

jasne určujú adresáta, ktorému sa doručujú prostredníctvom obvyklých medziinštitucionálnych prostriedkov,

—

patria výlučne do medzí právomocí adresáta, stanovených v príslušných zmluvách alebo v právnych aktoch Únie, alebo do rámca jeho sféry činnosti,

—

sú vo všeobecnom záujme,

—

sú stručné a obsahujú zrozumiteľnú otázku,

—

nepresahujú 200 slov,

—

neobsahujú urážlivé vyjadrenia,

—

netýkajú sa výlučne osobných vecí,

—

neobsahujú viac ako tri podotázky.

2.   

Otázky Rade sa nemôžu venovať predmetu prebiehajúceho riadneho legislatívneho postupu ani rozpočtovým funkciám Rady.

3.   

Sekretariát na požiadanie poradí autorom, ako splniť v jednotlivých prípadoch kritériá uvedené v odseku 1.

4.   

Ak sa v predchádzajúcich šiestich mesiacoch položila a zodpovedala rovnaká alebo podobná otázka, alebo ak je cieľom otázky iba získanie takých informácií o opatreniach nasledujúcich po prijatí osobitného uznesenia Parlamentu, ktoré Komisia už poskytla v písomnom nadväzujúcom oznámení v predchádzajúcich šiestich mesiacoch, sekretariát poskytne autorovi kópiu predchádzajúcej otázky a odpovede alebo nadväzujúceho oznámenia. Nová otázka sa adresátom nepostúpi, pokiaľ o tom nerozhodne predseda Parlamentu na základe nových významných skutočností a v reakcii na odôvodnenú žiadosť autora.

5.   

Ak sú cieľom otázky faktické alebo štatistické informácie, ktoré už majú k dispozícii vyhľadávacie služby Parlamentu, táto otázka sa nepostúpi adresátovi, ale uvedeným službám, pokiaľ predseda Parlamentu nerozhodne inak na základe žiadosti autora.

6.   

Otázky týkajúce sa súvisiacich záležitostí môže sekretariát spojiť do jednej otázky a možno ich zodpovedať spoločne.

PRÍLOHA IV

USMERNENIA A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ, KTORÉ SA MAJÚ DODRŽIAVAŤ PRI VÝBERE ZÁLEŽITOSTÍ, KTORÉ SA MAJÚ ZARADIŤ DO PROGRAMU ROZPRAVY O PRÍPADOCH PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV, DEMOKRACIE A ZÁSAD PRÁVNEHO ŠTÁTU PODĽA ČLÁNKU 144

Základné zásady

1.

 Prednosť majú návrhy uznesení, ktoré majú viesť k hlasovaniu v Parlamente pred tým, ako sa stane určitá udalosť, a ktoré sú určené Rade, Komisii, členskému štátu, tretej krajine alebo medzinárodným orgánom a za predpokladu, že prebiehajúca schôdza je jedinou schôdzou Parlamentu, na ktorej sa hlasovanie môže uskutočniť včas.

2.

 Návrhy uznesení nesmú presiahnuť 500 slov.

3.

 Záležitosti, ktoré sa týkajú pôsobnosti Európskej únie, ako je vymedzená v zmluvách, majú prednosť, ak majú dôležitý význam.

4.

 Počet zvolených záležitostí musí umožňovať, aby rozprava bola primeraná ich dôležitosti, a nemal by byť väčší ako tri, vrátane podkapitol.

Praktické podrobnosti

5.

 Základné zásady použité pri výbere záležitostí, ktoré sa majú zaradiť do rozpravy o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, sa oznámia Parlamentu a politickým skupinám.

Vymedzenie a pridelenie rečníckeho času

6.

 S cieľom efektívnejšie využiť čas, ktorý je k dispozícii, sa predseda Parlamentu po porade s predsedami politických skupín dohodne s Radou a Komisiou na vymedzení rečníckeho času pre ich prípadné vyhlásenia v rozprave o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu.

Lehota na predkladanie pozmeňujúcich návrhov

7.

 Lehota na predkladanie pozmeňujúcich návrhov poskytuje poslancom a politickým skupinám dostatočný čas na ich riadne posúdenie od ich doručenia v úradných jazykoch do času určeného na rozpravu o návrhoch uznesení.

PRÍLOHA V

POSTUP POSUDZOVANIA A PRIJÍMANIA ROZHODNUTÍ O UDELENÍ ABSOLUTÓRIA

Článok 1

Dokumenty

1.

 Nasledujúce dokumenty sa vytlačia a rozdajú:

a)

účet príjmov a výdavkov, finančná analýza a súvaha, ktoré poskytla Komisia;

b)

výročná správa a osobitné správy Dvora audítorov spolu s odpoveďami inštitúcií;

c)

vyhlásenie o vierohodnosti účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

d)

odporúčanie Rady.

2.

 Uvedené dokumenty sa pridelia gestorskému výboru. Každý výbor, ktorého sa to týka, môže vypracovať stanovisko.

3.

 Ak majú iné výbory v úmysle vypracovať stanoviská, predseda Parlamentu určí lehotu na oznámenie týchto stanovísk gestorskému výboru.

Článok 2

Posúdenie správy

1.

 Parlament v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách posúdi správu gestorského výboru týkajúcu sa udelenia absolutória do 30. apríla roka nasledujúceho po prijatí výročnej správy Dvora audítorov.

2.

 Ustanovenia tohto rokovacieho poriadku, týkajúce sa pozmeňujúcich návrhov a hlasovania, sa použijú, ak táto príloha neustanovuje inak.

Článok 3

Obsah správy

1.

 Správa o absolutóriu vypracovaná gestorským výborom obsahuje:

a)

návrh rozhodnutia o udelení absolutória alebo o odklade rozhodnutia o udelení absolutória (hlasovanie na schôdzi v apríli) alebo návrh rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí absolutória (hlasovanie na schôdzi v októbri);

b)

návrh rozhodnutia o uzatvorení účtov všetkých príjmov, výdavkov, aktív a pasív Únie;

c)

návrh uznesenia s poznámkami sprevádzajúcimi návrh rozhodnutia uvedeného v písmene a) vrátane hodnotenia rozpočtového hospodárenia Komisie v rozpočtovom roku a pripomienok k čerpaniu výdavkov do budúcnosti;

d)

vo forme prílohy zoznam dokumentov, ktoré boli poskytnuté Komisiou, a vyžiadaných dokumentov, ktoré neboli poskytnuté;

e)

stanoviská dotknutých výborov.

2.

 Ak gestorský výbor navrhne odklad rozhodnutia o udelení absolutória, v príslušnom návrhu uznesenia sa okrem iného uvedú:

a)

dôvody odkladu;

b)

ďalšie opatrenia, ktoré má prijať Komisia, a lehoty na ich uskutočnenie;

c)

dokumenty, ktoré Parlament potrebuje na prijatie podloženého rozhodnutia.

Článok 4

Posudzovanie a hlasovanie v Parlamente

1.

 Každá správa gestorského výboru, ktorá sa týka absolutória, sa zaradí do programu prvej schôdze nasledujúcej po jej predložení.

2.

 Prípustné sú iba pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia predloženého v súlade s článkom 3 ods.1 písm. c).

3.

 O návrhoch rozhodnutí a návrhoch uznesení sa hlasuje v poradí uvedenom v článku 3 tejto prílohy, ak jej článok 5 nestanovuje inak.

4.

 Parlament rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov v súlade s článkom 231 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 5

Obmeny postupu

1.

 Hlasovanie na schôdzi v apríli

V prvej fáze obsahuje správa o absolutóriu návrh na udelenie alebo odklad absolutória.

a)

Ak návrh na udelenie absolutória získa väčšinu, absolutórium sa udelí. Toto zároveň znamená schválenie účtovnej závierky.

Ak návrh na udelenie absolutória nezíska väčšinu, absolutórium sa považuje za odložené a gestorský výbor predloží v šesťmesačnej lehote novú správu, ktorá obsahuje nový návrh na udelenie alebo zamietnutie absolutória.

b)

Ak je návrh na odklad absolutória prijatý, gestorský výbor predloží v šesťmesačnej lehote novú správu, ktorá obsahuje nový návrh na udelenie alebo zamietnutie absolutória. V takom prípade sa odloží aj schválenie účtovnej závierky a opätovne sa predloží spolu s novou správou.

Ak návrh na odklad absolutória nezíska väčšinu, absolutórium sa považuje za udelené. V takom prípade rozhodnutie zároveň znamená schválenie účtovnej závierky. O návrhu uznesenia sa ešte môže hlasovať.

2.

 Hlasovanie na schôdzi v októbri

V druhej fáze obsahuje správa o absolutóriu návrh na udelenie alebo zamietnutie absolutória.

a)

Ak návrh na udelenie absolutória získa väčšinu, absolutórium sa udelí. Toto zároveň znamená schválenie účtovnej závierky.

Ak návrh na udelenie absolutória nezíska väčšinu, absolutórium sa považuje za zamietnuté. Formálny návrh schválenia účtovnej závierky za príslušný rok sa predkladá na nasledujúcej schôdzi, na ktorej sa Komisia vyzve, aby vystúpila s vyhlásením.

b)

Ak návrh na zamietnutie absolutória získa väčšinu, formálny návrh schválenia účtovnej uzávierky za príslušný rok sa predkladá na nasledujúcej schôdzi, na ktorej sa Komisia vyzve, aby vystúpila s vyhlásením.

Ak návrh na zamietnutie absolutória nezíska väčšinu, absolutórium sa považuje za udelené. V takom prípade rozhodnutie zároveň znamená schválenie účtovnej závierky. O návrhu uznesenia sa ešte môže hlasovať.

3.

 Ak návrh uznesenia alebo návrh schválenia účtovnej obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s hlasovaním Parlamentu o absolutóriu, Predseda Parlamentu môže po porade s predsedom gestorského výboru odložiť toto hlasovanie a určiť novú lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov.

Článok 6

Vykonávanie rozhodnutí o absolutóriu

1.

 Predseda Parlamentu zašle všetky rozhodnutia alebo uznesenia Parlamentu prijaté podľa článku 3 tejto prílohy Komisii a všetkým ostatným inštitúciám a zabezpečí ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie, v časti venovanej aktom legislatívnej povahy.

2.

 Gestorský výbor podá aspoň raz ročne Parlamentu správu o opatreniach, ktoré inštitúcie prijali na základe pripomienok k rozhodnutiam o absolutóriu a na základe iných pripomienok obsiahnutých v uzneseniach Parlamentu o čerpaní výdavkov.

3.

 Na základe správy výboru, v ktorého pôsobnosti je kontrola rozpočtu, môže predseda Parlamentu v mene Parlamentu podať na Súdnom dvore Európskej únie žalobu proti príslušnej inštitúcii podľa článku 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pre neplnenie povinností vyplývajúcich z pripomienok k rozhodnutiu o absolutóriu alebo iným uzneseniam o čerpaní výdavkov.

PRÍLOHA VI

PÔSOBNOSŤ STÁLYCH VÝBOROV (1)

I.   Výbor pre zahraničné veci

Výbor s pôsobnosťou pre presadzovanie, uplatňovanie a monitorovanie zahraničnej politiky Únie, pokiaľ ide o:

1.

spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP); v tejto oblasti výboru pomáha podvýbor pre bezpečnosť a obranu;

2.

vzťahy s ostatnými inštitúciami a orgánmi Únie, OSN a ostatnými medzinárodnými organizáciami a medziparlamentnými zhromaždeniami vo veciach spadajúcich do jeho pôsobnosti;

3.

dohľad nad Európskou službou pre vonkajšiu činnosť;

4.

posilňovanie politických vzťahov s tretími krajinami prostredníctvom komplexnej spolupráce a pomocných programov alebo medzinárodných zmlúv, ako sú asociačné dohody a dohody o partnerstve;

5.

začatie, monitorovanie a skončenie rokovaní týkajúcich sa pristúpenia európskych štátov k Únii;

6.

všetky právne predpisy, plánovanie a kontrolu činností vykonávaných v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, nástroja európskeho susedstva, nástroja predvstupovej pomoci, nástroja na podporu stability a mieru a nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, ako aj politiky, o ktoré sa opierajú;

7.

monitorovanie a vyhodnocovanie, okrem iného, európskej susedskej politiky (ESP), najmä pokiaľ ide o výročné správy o pokroku ESP;

8.

otázky týkajúce sa demokracie, právneho štátu, ľudských práv vrátane práv menšín v tretích krajinách a zásad medzinárodného práva; v tejto oblasti výboru pomáha podvýbor pre ľudské práva, ktorý by mal zabezpečiť súlad medzi všetkými vonkajšími politikami Únie a jej politikou v oblasti ľudských práv; bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá, sa na schôdze podvýboru pozývajú členovia iných výborov a orgánov zodpovedných za túto oblasť;

9.

účasť Parlamentu na volebných pozorovateľských misiách, v prípade potreby v spolupráci s inými príslušnými výbormi a delegáciami.

Výbor vykonáva politický dohľad a koordinuje prácu spoločných parlamentných výborov a parlamentných výborov pre spoluprácu, ako aj medziparlamentných delegácií a delegácií zriadených ad hoc v jeho pôsobnosti.

II.   Výbor pre rozvoj

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

presadzovanie, uplatňovanie a monitorovanie politiky rozvoja a spolupráce Únie, najmä:

a)

politický dialóg s rozvojovými krajinami, bilaterálne a v príslušných medzinárodných organizáciách a na medziparlamentných fórach;

b)

pomoc rozvojovým krajinám a dohody o spolupráci s nimi, najmä dohľad nad efektívnym financovaním pomoci a posudzovanie výsledkov, a to aj v súvislosti s odstraňovaním chudoby;

c)

monitorovanie vzťahov medzi politikami členských štátov a politikami uplatňovanými na úrovni Únie;

d)

presadzovanie demokratických hodnôt, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv v rozvojových krajinách;

e)

uplatňovanie, monitorovanie a napredovanie v oblasti politickej súdržnosti, pokiaľ ide o rozvojovú politiku;

2.

všetky právne predpisy, plánovanie a kontrolu činností vykonávaných v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce, Európskeho rozvojového fondu (ERF) – v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi – a nástroja humanitárnej pomoci, ako aj všetky otázky týkajúce sa humanitárnej pomoci v rozvojových krajinách a politiku, o ktorú sa opierajú;

3.

otázky súvisiace s dohodou o partnerstve medzi krajinami AKT a EÚ a vzťahy s príslušnými orgánmi;

4.

otázky súvisiace so zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ);

5.

účasť Parlamentu na volebných pozorovateľských misiách, v prípade potreby v spolupráci s inými príslušnými výbormi a delegáciami.

Výbor koordinuje prácu medziparlamentných delegácií a delegácií zriadených ad hoc v jeho pôsobnosti.

III.   Výbor pre medzinárodný obchod

Výbor s pôsobnosťou pre otázky súvisiace so zavedením, uplatňovaním a monitorovaním spoločnej obchodnej politiky Únie a jej vonkajšími hospodárskymi vzťahmi, najmä:

1.

finančné, hospodárske a obchodné vzťahy s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami;

2.

spoločné vonkajšie colné sadzby a uľahčenie obchodu, ako aj vonkajšie aspekty colných ustanovení a colnej správy;

3.

začatie, monitorovanie, uzavretie dvojstranných, mnohostranných a viacstranných obchodných dohôd, ktorými sa riadia hospodárske, obchodné a investičné vzťahy s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami a ich vyhodnocovanie;

4.

opatrenia technickej harmonizácie alebo štandardizácie v oblastiach pokrytých nástrojmi medzinárodného práva;

5.

vzťahy s príslušnými medzinárodnými organizáciami a medzinárodnými fórami pre otázky súvisiace s obchodom a s organizáciami na podporu regionálnej hospodárskej a obchodnej integrácie mimo Únie;

6.

vzťahy so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) vrátane jej parlamentného rozmeru.

Výbor udržiava spojenie s príslušnými medziparlamentnými delegáciami a delegáciami zriadenými ad hoc pre hospodárske a obchodné aspekty vzťahov s tretími krajinami.

IV.   Výbor pre rozpočet

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

viacročný finančný rámec príjmov a výdavkov Únie a systém vlastných zdrojov Únie;

2.

rozpočtové právomoci Parlamentu, predovšetkým rozpočet Únie, ako aj vyjednávanie a vykonávanie medziinštitucionálnych dohôd v tejto oblasti;

3.

odhady rozpočtu Parlamentu podľa postupov stanovených v rokovacom poriadku;

4.

rozpočet decentralizovaných orgánov;

5.

finančné aktivity Európskej investičnej banky, ktoré nie sú súčasťou európskeho hospodárskeho riadenia;

6.

zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu bez toho, aby boli dotknuté právomoci výboru, v ktorého pôsobnosti je dohoda o partnerstve medzi krajinami AKT a EÚ;

7.

finančné dôsledky a súlad s viacročným finančným rámcom všetkých aktov Únie bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných výborov;

8.

sledovanie a hodnotenie plnenia rozpočtu bežného roka bez ohľadu na článok 98 ods. 1 rokovacieho poriadku, presuny finančných prostriedkov, postupy týkajúce sa organizačných štruktúr, administratívne rozpočtové prostriedky a stanoviská týkajúce sa stavebných projektov so značnými finančnými dôsledkami;

9.

nariadenie o rozpočtových pravidlách s výnimkou otázok týkajúcich sa plnenia, riadenia a kontroly rozpočtu.

V.   Výbor pre kontrolu rozpočtu

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

kontrolu plnenia rozpočtu Únie a Európskeho rozvojového fondu a rozhodnutia o absolutóriu prijaté Parlamentom vrátane interného postupu o udelení absolutória a všetky ďalšie opatrenia, ktoré takéto rozhodnutia sprevádzajú alebo vykonávajú;

2.

uzávierku, predkladanie a kontrolu účtov a súvah Únie, jej inštitúcií a orgánov, ktoré sú nimi financované, vrátane vymedzenia rozpočtových prostriedkov, ktoré sa majú presunúť, a vyrovnania zostatkov;

3.

kontrolu finančných aktivít Európskej investičnej banky;

4.

monitorovanie efektívnosti nákladov rôznych foriem financovania Únie pri uplatňovaní politík Únie za účasti osobitných výborov na základe žiadosti Výboru pre kontrolu rozpočtu a v spolupráci s osobitnými výbormi pre preskúmanie osobitných správ Dvora audítorov, a to na základe žiadosti Výboru pre kontrolu rozpočtu;

5.

vzťahy s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), posudzovanie prípadov podvodov a nezrovnalostí pri plnení rozpočtu Únie, opatrenia zamerané na predchádzanie takýmto prípadom a ich stíhanie, prísnu ochranu finančných záujmov Únie a relevantné činnosti Európskeho prokurátora v tejto oblasti;

6.

vzťahy s Dvorom audítorov, vymenovanie jeho členov a posudzovanie jeho správ;

7.

nariadenie o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o plnenie, riadenie a kontrolu rozpočtu.

VI.   Výbor pre hospodárske a menové veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

hospodársku a menovú politiku Únie, fungovanie hospodárskej a menovej únie a európskeho menového a finančného systému (vrátane vzťahov s príslušnými inštitúciami či organizáciami);

2.

voľný pohyb kapitálu a platieb (cezhraničné platby, jednotný platobný priestor, platobná bilancia, pohyb kapitálu a politika poskytovania a získavania úverov, kontrola pohybu kapitálu pochádzajúceho z tretích krajín, opatrenia na podporu vývozu kapitálu Únie);

3.

medzinárodný menový a finančný systém (vrátane vzťahov s finančnými a menovými inštitúciami a organizáciami);

4.

pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej či verejnej pomoci;

5.

daňové predpisy;

6.

reguláciu a kontrolu finančných služieb, inštitúcií a trhov vrátane účtovného výkazníctva, auditu, účtovných pravidiel, správy a riadenia podnikov a ďalších otázok práva obchodných spoločností, ktoré sa osobitne týkajú finančných služieb;

7.

príslušné finančné aktivity Európskej investičnej banky ako súčasť európskeho hospodárskeho riadenia v eurozóne.

VII.   Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

politiku zamestnanosti a všetky aspekty sociálnej politiky vrátane pracovných podmienok, sociálneho poistenia, sociálneho začlenenia a sociálnej ochrany;

2.

práva pracujúcich;

3.

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

4.

Európsky sociálny fond;

5.

politiku odborného vzdelávania vrátane odborných kvalifikácií;

6.

voľný pohyb pracovníkov a dôchodcov;

7.

sociálny dialóg;

8.

všetky formy diskriminácie na pracovisku a na pracovnom trhu okrem diskriminácie z dôvodu pohlavia;

9.

vzťahy s:

—

Európskym centrom pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop),

—

Európskou nadáciou pre zlepšenie životných a pracovných podmienok,

—

Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie,

—

Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

ako aj na vzťahy s inými príslušnými orgánmi Únie a medzinárodnými organizáciami.

VIII.   Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

environmentálnu politiku a opatrenia na ochranu životného prostredia, týkajúce sa najmä:

a)

zmeny klímy;

b)

znečistenia vzduchu, pôdy a vôd, odpadového hospodárstva a spracovania odpadu, nebezpečných látok a prípravkov, úrovne hluku a ochrany biodiverzity;

c)

udržateľného rozvoja;

d)

medzinárodných a regionálnych opatrení a zmlúv zameraných na ochranu životného prostredia;

e)

obnovy narušeného životného prostredia;

f)

civilnej ochrany;

g)

Európskej environmentálnej agentúry;

h)

Európskej chemickej agentúry;

2.

verejné zdravie, najmä:

a)

programy a osobitné kroky v oblasti zdravia obyvateľstva;

b)

farmaceutické a kozmetické výrobky;

c)

zdravotné aspekty bioterorizmu;

d)

Európsku agentúru pre lieky a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb;

3.

otázky bezpečnosti potravín vrátane najmä:

a)

označovanie a bezpečnosť potravín;

b)

veterinárnu legislatívu týkajúcu sa ochrany proti rizikám na ľudskom zdraví; hygienické kontroly potravín a zariadení potravinárskej výroby;

c)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európsky úrad pre potraviny a veterinárnu medicínu.

IX.   Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

priemyselnú politiku Únie a súvisiace opatrenia a aplikáciu nových technológií vrátane opatrení týkajúcich sa malých a stredných podnikov;

2.

politiku výskumu a inovácie v Únii vrátane vedy a technológie, ako aj šírenia a využívania výsledkov výskumu;

3.

Európsku politiku v oblasti kozmického priestoru;

4.

činnosť Spoločného výskumného centra, Európskej rady pre výskum, Európskeho inovačného a technologického inštitútu a Inštitútu pre referenčné materiály a merania, ako aj JET, ITER a ďalšie projekty v tejto oblasti;

5.

opatrenia Únie týkajúce sa energetickej politiky všeobecne a v kontexte vytvorenia a fungovania vnútorného trhu s energiou vrátane opatrení týkajúcich sa:

a)

bezpečnosti dodávok energie v Únii;

b)

presadzovania energetickej efektívnosti úspory energie a vývoja nových a obnoviteľných zdrojov energie;

c)

presadzovania prepájania energetických sietí a energetickej efektívnosti vrátane vytvorenia a rozvoja transeurópskych sietí v sektore energetickej infraštruktúry;

6.

zmluvu o Euratome a Agentúru dodávok pre Euratom; jadrovú bezpečnosť, odstavovanie reaktorov a likvidáciu jadrového odpadu;

7.

informačnú spoločnosť, informačné technológie a komunikačné siete a služby vrátane technologických a bezpečnostných aspektov a vytvorenia a rozvoja transeurópskych sietí v sektore telekomunikačnej infraštruktúry, ako aj činnosti Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

X.   Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

koordináciu vnútroštátnej legislatívy v oblasti vnútorného trhu a colnej únie na úrovni Únie, najmä:

a)

voľný pohyb tovaru vrátane harmonizácie technických noriem;

b)

právo usadiť sa;

c)

slobodu poskytovania služieb s výnimkou finančného a poštového sektora;

2.

fungovanie jednotného trhu vrátane opatrení zameraných na identifikáciu a odstránenie možných prekážok zavedenia jednotného trhu vrátane jednotného digitálneho trhu;

3.

presadzovanie a ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov s výnimkou otázok verejného zdravia a bezpečnosti potravín;

4.

politiku a právne predpisy súvisiace s posilnením pravidiel jednotného trhu a práv spotrebiteľa.

XI.   Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

otázky týkajúce sa rozvoja spoločnej politiky pre železničnú, cestnú, riečnu, námornú a leteckú dopravu, najmä:

a)

spoločné pravidlá platné pre dopravu v rámci Európskej únie;

b)

vytvorenie a rozvoj transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry;

c)

zabezpečenie dopravných služieb a vzťahov s tretími krajinami v oblasti dopravy;

d)

bezpečnosť dopravy;

e)

vzťahy s medzinárodnými dopravnými orgánmi a organizáciami;

f)

Európsku námornú bezpečnostnú agentúru, Železničnú agentúru Európskej únie, Agentúru Európskej únie pre bezpečnosť letectva a spoločný podnik SESAR;

2.

poštové služby;

3.

cestovný ruch.

XII.   Výbor pre regionálny rozvoj

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

fungovanie a rozvoj politiky Únie pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti, ako sa stanovilo v zmluvách;

2.

Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a iné nástroje regionálnej politiky Únie;

3.

hodnotenie vplyvu ostatných politík Únie na hospodársku a sociálnu súdržnosť;

4.

koordináciu štrukturálnych nástrojov Únie;

5.

mestskú dimenziu politiky súdržnosti;

6.

odľahlé regióny a ostrovy, ako aj cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu;

7.

vzťahy s Výborom regiónov, organizáciami medziregionálnej spolupráce a miestnymi a regionálnymi orgánmi.

XIII.   Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

fungovanie a rozvoj spoločnej poľnohospodárskej politiky;

2.

rozvoj vidieka vrátane aktivít príslušných finančných nástrojov;

3.

legislatívu týkajúcu sa:

a)

veterinárnych a fytosanitárnych záležitostí a krmív pre zvieratá, za predpokladu, že tieto opatrenia nie sú určené na ochranu proti rizikám pre ľudské zdravie;

b)

živočíšnej výroby a dobrých životných podmienok zvierat;

4.

zvyšovanie kvality poľnohospodárskych výrobkov;

5.

zásobovanie poľnohospodárskymi surovinami;

6.

Úrad Spoločenstva pre rastlinné odrody;

7.

lesné hospodárstvo a agrolesníctvo.

XIV.   Výbor pre rybárstvo

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

činnosť a rozvoj spoločnej rybárskej politiky a jej riadenie;

2.

ochranu rybolovných zdrojov, riadenie rybolovu a flotíl využívajúcich tieto zdroje a výskum mora a aplikovaný výskum v oblasti rybolovu;

3.

spoločnú organizáciu trhu s produktmi rybárstva a akvakultúry a ich spracovanie a komercializáciu;

4.

štrukturálnu politiku v oblasti rybolovu a akvakultúry vrátane finančných nástrojov a fondov pre poradenstvo v oblasti rybárstva na podporu týchto sektorov;

5.

integrovanú námornú politiku, pokiaľ ide o rybolovné činnosti;

6.

dohody o partnerstve v oblasti udržateľného rybolovu, regionálne rybárske organizácie a dodržiavanie medzinárodných záväzkov v oblasti rybolovu.

XV.   Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

kultúrne aspekty Európskej únie, najmä:

a)

zlepšovanie znalostí a šírenie kultúry;

b)

ochranu a presadzovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

c)

ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, kultúrne výmeny a umeleckú tvorbu;

2.

politiku Únie v oblasti vzdelávania vrátane Európskeho priestoru pre vyššie vzdelávanie, podporu systému európskych škôl a celoživotného vzdelávania;

3.

audiovizuálnu politiku a kultúrne a vzdelávacie aspekty informačnej spoločnosti;

4.

politiku mládeže;

5.

rozvoj športu a politiku voľného času;

6.

informačnú a mediálnu politiku;

7.

spoluprácu s tretími krajinami v oblasti kultúry a vzdelávania a vzťahy s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inštitúciami.

XVI.   Výbor pre právne veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

výklad, uplatňovanie a monitorovanie práva Únie a súlad aktov Únie s primárnym právom, predovšetkým voľbu právneho základu a dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality;

2.

výklad a uplatňovanie medzinárodného práva, ak sa týka Európskej únie;

3.

lepšiu tvorbu práva a zjednodušovanie práva Únie;

4.

právnu ochranu práv a výsad Parlamentu vrátane účasti Parlamentu na konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie;

5.

akty Únie, ktoré majú vplyv na právny poriadok členských štátov, najmä v oblastiach:

a)

občianskeho a obchodného práva;

b)

práva obchodných spoločností;

c)

práva duševného vlastníctva;

d)

procesného práva;

6.

opatrenia v oblasti justičnej a správnej spolupráce v občianskych veciach;

7.

environmentálnu zodpovednosť a postihy za trestnú činnosť proti životnému prostrediu;

8.

etické otázky týkajúce sa nových technológií, použitím postupu pridružených výborov s príslušnými výbormi;

9.

štatút poslancov a služobný poriadok Európskej únie;

10.

výsady a imunity, ako aj overovanie osvedčení o zvolení poslancov;

11.

organizáciu a štatút Súdneho dvora Európskej únie;

12.

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo.

XVII.   Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

ochranu občianskych práv, ľudských práv a základných práv vrátane ochrany menšín, ako ju stanovujú zmluvy a Charta základných práv Európskej únie, a to na území celej Únie;

2.

opatrenia potrebné na boj proti všetkým formám diskriminácie s výnimkou foriem diskriminácie založenej na pohlaví alebo tých, ku ktorým dochádza na pracovisku a na trhu práce;

3.

legislatívu v oblastiach transparentnosti a ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov;

4.

vytvorenie a rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri súčasnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality, najmä:

a)

opatrenia týkajúce sa vstupu a pohybu osôb, azylu a migrácie;

b)

opatrenia týkajúce sa integrovaného riadenia spoločných hraníc;

c)

opatrenia týkajúce sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane terorizmu a vecné a procedurálne opatrenia týkajúce sa rozvoja jednotnejšieho prístupu Únie k trestnému právu;

5.

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť a Agentúru Európskej únie pre základné práva, Europol, Eurojust, Cepol, Úrad európskeho prokurátora a ďalšie orgány a agentúry činné v tejto oblasti;

6.

stanovenie jasného rizika vážneho porušenia zásad spoločných pre všetky členské štáty niektorým členským štátom.

XVIII.   Výbor pre ústavné veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

inštitucionálne aspekty procesu európskej integrácie, najmä príprava, začiatok a konania riadnych a zjednodušených postupov revízie zmluvy;

2.

uplatňovanie Zmlúv a hodnotenie ich uplatňovania v praxi;

3.

inštitucionálne dôsledky rokovaní o rozšírení Únie alebo vystúpenia z nej;

4.

medziinštitucionálne vzťahy aj vzhľadom na ich schvaľovanie Parlamentom, preskúmanie medziinštitucionálnych dohôd v súlade s článkom 148 ods. 2 rokovacieho poriadku;

5.

jednotný volebný postup;

6.

politické strany a politické nadácie na európskej úrovni bez toho, aby boli dotknuté právomoci Predsedníctva;

7.

konštatovanie existencie závažného a pretrvávajúceho porušenia zásad spoločných pre všetky členské štáty niektorým členským štátom;

8.

výklad a uplatňovanie rokovacieho poriadku a návrhy na jeho zmeny.

XIX.   Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

vymedzenie, presadzovanie a ochranu práv žien v Únii a s tým súvisiace opatrenia Únie;

2.

presadzovanie práv žien v tretích krajinách;

3.

politiku rovnakých príležitostí vrátane presadzovania rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci;

4.

odstraňovanie všetkých foriem násilia a diskriminácie z dôvodu pohlavia;

5.

uplatňovanie a ďalšie zavádzanie zásady rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach;

6.

monitorovanie a uplatňovanie medzinárodných dohôd a dohovorov týkajúcich sa práv žien;

7.

podporovanie informovanosti o právach žien.

XX.   Výbor pre petície

Výbor s pôsobnosťou pre:

1.

petície;

2.

usporiadanie verejných vypočutí o iniciatívach občanov podľa článku 222 rokovacieho poriadku;

3.

vzťahy s európskym ombudsmanom.

(1)  Prijaté rozhodnutím Parlamentu z 15. januára 2014.

PRÍLOHA VII

SCHVÁLENIE KOMISIE A MONITOROVANIE ZÁVÄZKOV PRIJATÝCH POČAS VYPOČUTÍ

Časť I – Súhlas Parlamentu s celým kolégiom Komisie

Článok 1

Základ pre hodnotenie

1.

 Parlament hodnotí dezignovaných členov Komisie na základe ich celkovej kompetencie, európskej angažovanosti a osobnej nezávislosti. Hodnotí znalosti o ich budúcom rezorte a ich komunikačné schopnosti.

2.

 Parlament osobitne prihliada na vyváženosť rodového zastúpenia. Môže sa vyjadriť k tomu, ako zvolený predseda rozdelí zodpovednosti za jednotlivé rezorty.

3.

 Parlament môže požadovať všetky informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o spôsobilosti dezignovaných členov Komisie. Očakáva poskytnutie úplných informácií týkajúcich sa ich finančných záujmov. Vyhlásenia o záujmoch dezignovaných členov Komisie sa pošlú na preskúmanie výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci.

Článok 2

Preskúmanie vyhlásenia o finančných záujmoch

1.

 Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, preskúma vyhlásenia o finančných záujmoch a posúdi, či je obsah vyhlásenia dezignovaného člena Komisie presný a úplný a či z neho možno vyvodiť konflikt záujmov.

2.

 Potvrdenie o neexistencii akéhokoľvek konfliktu záujmov výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, je zásadným predpokladom pre uskutočnenie vypočutia gestorským výborom. Bez tohto potvrdenia sa postup vymenúvania dezignovaného člena Komisie pozastaví a použije sa postup stanovený v odseku 3 písm. c).

3.

 Pri skúmaní vyhlásení o finančných záujmoch výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, sa uplatňujú tieto usmernenia:

a)

ak sa počas preskúmania vyhlásenia o finančných záujmoch výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, na základe predložených dokumentov domnieva, že vyhlásenie je pravdivé, úplné a neobsahuje žiadne informácie, ktoré by svedčili o súčasnom alebo potenciálnom konflikte záujmov v súvislosti s rezortom dezignovaného člena Komisie, predseda tohto výboru zašle list potvrdzujúci túto skutočnosť výboru zodpovednému za vypočutie alebo príslušným výborom, ak ide o postup počas funkčného obdobia člena Komisie;

b)

ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, domnieva, že vyhlásenie o záujmoch dezignovaného člena Komisie obsahuje neúplné alebo protichodné informácie, alebo ak sú potrebné ďalšie informácie, v súlade s Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou požiada dezignovaného člena Komisie o poskytnutie dodatočných informácií bez zbytočného odkladu a pred prijatím svojho rozhodnutia ich zváži a riadne zanalyzuje; výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, môže v náležitých prípadoch rozhodnúť o pozvaní dezignovaného člena Komisie na diskusiu;

c)

ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, zistí konflikt záujmov na základe vyhlásenia o finančných záujmoch alebo dodatočných informácií predložených dezignovaným členom Komisie, vypracuje odporúčania s cieľom ukončiť konflikt záujmov; tieto odporúčania môžu zahŕňať vzdanie sa predmetných finančných záujmov alebo zmeny rezortu dezignovaného člena Komisie, ktoré vykoná predseda Komisie; v závažnejších prípadoch, ak sa nenájde žiadne riešenie konfliktu záujmov, výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, môže ako posledné vhodné riešenie dospieť k záveru, že dezignovaný člen Komisie nie je schopný vykonávať svoju funkciu v súlade so zmluvami a s kódexom správania; predseda Parlamentu sa potom obráti na predsedu Komisie s otázkou, aké ďalšie kroky zamýšľa podniknúť.

Článok 3

Vypočutia

1.

 Každý dezignovaný člen Komisie sa vyzve, aby predstúpil pred príslušný výbor alebo výbory na jedno vypočutie.

2.

 Vypočutia organizuje Konferencia predsedov na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov. Za konkrétne opatrenia sú zodpovední predseda a koordinátori každého výboru. Môžu sa vymenovať spravodajcovia.

3.

 Na združenie príslušných výborov, ktorých rezorty sa prelínajú, sa prijmú primerané opatrenia. Môžu nastať tri možnosti:

a)

ak rezort dezignovaného člena Komisie patrí do pôsobnosti jediného výboru, vypočutie dezignovaného člena Komisie sa uskutoční len pred týmto jediným výborom (gestorským výborom);

b)

ak rezort dezignovaného člena Komisie patrí viac-menej v rovnakej miere do pôsobnosti viacerých výborov, vypočutie dezignovaného člena Komisie uskutočnia tieto výbory spoločne (spoločné výbory), a

c)

ak rezort dezignovaného člena Komisie patrí prevažne do pôsobnosti jedného výboru a iba okrajovo do pôsobnosti aspoň jedného ďalšieho výboru, vypočutie dezignovaného člena Komisie sa uskutoční pred hlavným príslušným výborom za účasti ďalšieho výboru alebo výborov (pridružené výbory).

4.

 Tieto opatrenia sa v plnom rozsahu konzultujú so zvoleným predsedom Komisie.

5.

 Výbory predložia dezignovaným členom Komisie písomné otázky v dostatočnom časovom predstihu pred vypočutiami. Každému dezignovanému členovi Komisie sa položia dve spoločné otázky, ktoré navrhne Konferencia predsedov výborov, pričom prvá sa vzťahuje na oblasť celkovej kompetentnosti, európskej angažovanosti a osobnej nezávislosti a druhá na riadenie príslušného rezortu a spoluprácu s Parlamentom. Päť ďalších otázok navrhne gestorský výbor; podotázky sa nepovoľujú. V prípade spoločných výborov má každý z nich právo na položenie troch otázok.

Životopisy dezignovaných členov Komisie a ich odpovede na písomné otázky sa uverejnia na internetovej stránke Parlamentu ešte pred vypočutím.

6.

 Na každé vypočutie sa vyhradia tri hodiny. Vypočutia sa uskutočnia za takých okolností a v takých podmienkach, aby mali dezignovaní členovia Komisie rovnakú a spravodlivú príležitosť predstaviť seba a svoje názory.

7.

 Dezignovaní členovia Komisie sa vyzvú, aby predniesli úvodné ústne vyhlásenie v trvaní najviac 15 minút. Najviac 25 otázok, zoskupených podľa možností tematicky, sa položí počas vypočutia. Jednu doplňujúcu otázku možno položiť okamžite v rámci vymedzeného času. Rečnícky čas sa pridelí politickým skupinám primerane v súlade s článkom 171 rokovacieho poriadku. Priebeh vypočutí sa zameriava na rozvinutie pluralistického politického dialógu medzi dezignovanými členmi Komisie a poslancami. Pred skončením vypočutia dostane dezignovaný člen Komisie príležitosť predniesť krátke záverečné vyhlásenie.

8.

 Živý audiovizuálny prenos z vypočutí sa sprístupní bezplatne verejnosti a médiám. Označený záznam z vypočutí sa sprístupní verejnosti do 24 hodín.

Článok 4

Zhodnotenie

1.

 Predseda výboru a koordinátori sa zídu ihneď po skončení vypočutia, aby zhodnotili jednotlivých dezignovaných členov Komisie. Tieto schôdze sú neverejné. Koordinátori sa vyzvú, aby sa vyjadrili, či sú dezignovaní členovia Komisie podľa ich názoru kvalifikovaní na vykonávanie funkcie člena kolégia, ako aj na vykonávanie konkrétnych úloh, ktoré im boli pridelené. Konferencia predsedov výborov navrhne na pomoc pri hodnotení vzor hodnotenia.

2.

 V prípade spoločných výborov postupujú predsedovia a koordinátori dotknutých výborov v priebehu celého postupu spoločne.

3.

 Pre každého dezignovaného člena Komisie sa vypracuje jeden hodnotiaci list. Obsahuje stanoviská všetkých výborov, ktoré sa zúčastnili na vypočutí.

4.

 Na hodnotenie zo strany koordinátorov sa uplatňujú tieto zásady:

a)

Ak koordinátori jednohlasne schvália dezignovaného člena Komisie, predseda výboru predloží v ich mene list o schválení.

b)

Ak koordinátori jednohlasne odmietnu dezignovaného člena Komisie, predseda výboru predloží v ich mene list o odmietnutí.

c)

Ak koordinátori zastupujúci väčšinu aspoň dvoch tretín členov výboru schvália dezignovaného člena Komisie, predseda výboru predloží v ich mene list, v ktorom konštatuje, že dezignovaného člena Komisie schválila veľká väčšina. Menšinové stanoviská sa uvádzajú na požiadanie.

d)

Ak koordinátori nedosiahnu väčšinu aspoň dvoch tretín členov výboru na schválenie kandidáta,

—

najprv požiadajú o dodatočné informácie pomocou ďalších otázok na písomné zodpovedanie,

—

ak koordinátori stále nie sú spokojní, požiadajú o obnovenie vypočutia v trvaní 1,5 hodiny, čo musí schváliť Konferencia predsedov.

e)

Ak v nadväznosti na uplatňovanie písmena d) koordinátori zastupujúci väčšinu aspoň dvoch tretín členov výboru schvália dezignovaného člena Komisie, predseda výboru predloží v ich mene list, v ktorom konštatuje, že dezignovaného člena Komisie schválila veľká väčšina. Menšinové stanoviská sa uvádzajú na požiadanie.

f)

Ak sa v nadväznosti na uplatňovanie písmena d) nepodarilo dosiahnuť väčšinu koordinátorov zastupujúcich aspoň dve tretiny členov výboru na schválenie dezignovaného člena Komisie, predseda výboru zvolá schôdzu výboru a dá hlasovať o dvoch otázkach uvedených v odseku 1. Predseda výboru predloží list s hodnotením výboru.

5.

 Hodnotiace listy výborov sa rozošlú do 24 hodín po skončení hodnotiaceho procesu. Listy preskúma Konferencia predsedov výborov a potom ich postúpi Konferencii predsedov. Ak Konferencia predsedov rozhodne, že nebude požadovať ďalšie informácie, po výmene názorov vyhlási vypočutia za skončené a povolí uverejnenie všetkých hodnotiacich listov.

Článok 5

Predstavenie kolégia

1.

 Zvolený predseda Komisie sa vyzve, aby predstavil celé kolégium dezignovaných členov Komisie a ich program na rokovaní Parlamentu, na ktoré sú prizvaní predseda Európskej rady a predseda Rady. Po ich predstavení nasleduje rozprava. S cieľom ukončiť rozpravu môže politická skupina alebo poslanci, ktorí dosiahli aspoň nízku prahovú hodnotu, predložiť návrh uznesenia. Použije sa článok 132 ods. 3 až 8 rokovacieho poriadku.

2.

 Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament hlasuje o tom, či udelí alebo neudelí súhlas s vymenovaním zvoleného predsedu a dezignovaných členov Komisie ako celku. Parlament rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov, a to hlasovaním podľa mien. Hlasovanie môže odložiť na nasledujúce rokovanie.

Článok 6

Monitorovanie záväzkov prijatých na vypočutiach

Prijaté záväzky a priority, ktoré uviedli dezignovaní členovia Komisie na vypočutiach, posudzuje počas celého ich mandátu gestorský výbor v kontexte ročného štruktúrovaného dialógu s Komisiou, ktorý sa uskutočňuje v súlade s odsekom 1 prílohy 4 k Rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou.

Časť II – Podstatná zmena týkajúca sa rezortu alebo zmena zloženia kolégia členov Komisie počas jeho funkčného obdobia

Článok 7

Uvoľnená funkcia

Keď sa má obsadiť miesto, ktoré sa uvoľnilo z dôvodu odstúpenia, odvolania alebo úmrtia, Parlament bezodkladne pozve dezignovaného člena Komisie na vypočutie za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v časti I.

Článok 8

Pristúpenie nového členského štátu

V prípade pristúpenia nového členského štátu Parlament pozve dezignovaného člena Komisie na vypočutie za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v časti I.

Článok 9

Podstatná zmena týkajúca sa rezortu

V prípade podstatnej zmeny týkajúcej sa rezortu počas funkčného obdobia Komisie sa členovia Komisie, ktorých sa táto zmena týka, pozvú na vypočutie za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v časti I, a to predtým, ako sa ujmú svojich nových povinností.

Článok 10

Hlasovanie v pléne

Odchylne od postupu stanoveného v článku 125 ods. 7 rokovacieho poriadku, ak sa hlasovanie v pléne týka vymenovania jediného člena Komisie, hlasuje sa v tajnom hlasovaní.

PRÍLOHA VIII

POŽIADAVKY NA VYPRACÚVANIE NÁVRHOV AKTOV PRIJÍMANÝCH V SÚLADE S RIADNYM LEGISLATÍVNYM POSTUPOM

1.   

V aktoch sa uvádza druh aktu, za ním nasleduje referenčné číslo, názvy oboch inštitúcií, ktoré ho prijali, dátum podpísania a označenie predmetu úpravy aktov.

2.   

Akty obsahujú tieto informácie:

a)

slovné spojenie „Európsky parlament a Rada Európskej únie“;

b)

odkaz na ustanovenia, na základe ktorých bol akt prijatý, uvedený slovným spojením „so zreteľom na“;

c)

citáciu s odkazmi na predložené návrhy, doručené stanoviská a uskutočnené konzultácie;

d)

odôvodnenie aktu uvedené slovom „keďže“;

e)

slovné spojenia, ako sú: „prijali toto nariadenie“ alebo „prijali túto smernicu“ alebo „prijali toto rozhodnutie“, za ktorými nasleduje vlastný text aktu.

3.   

Akty sa rozdeľujú na články, ktoré možno podľa potreby zoskupovať do častí, hláv, kapitol a oddielov.

4.   

V poslednom článku aktu sa uvedie dátum nadobudnutia účinnosti, ak má účinnosť nastať pred alebo po dvadsiatom dni po jeho uverejnení.

5.   

Za posledným článkom aktu nasleduje:

—

vhodné slovné spojenie podľa príslušných ustanovení zmlúv o jeho uplatňovaní,

—

slovo „V …“, po ktorom sa uvedie deň podpísania aktu;

—

slovné spojenia: „Za Európsky parlament predseda“, „Za Radu predseda“, po ktorých nasledujú mená predsedu Parlamentu a úradujúceho predsedu Rady v čase podpísania aktu.

Korigendá

22.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 302/129

Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) č. 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003

( Úradný vestník Európskej únie L 170 z 25. júna 2019 )

1.

 Na strane 84 v tabuľke „PFC 3: PÔDNA POMOCNÁ LÁTKA“ druhom riadku:

namiesto:

„pH ± 1,0 % deklarovanej hodnoty“

má byť:

„pH ± 1,0 deklarovanej hodnoty“.

2.

 Na strane 85 v tabuľke „PFC 4: PESTOVATEĽSKÝ SUBSTRÁT“ treťom riadku:

namiesto:

„pH ± 1,0 % deklarovanej hodnoty“

má byť:

„pH ± 1,0 deklarovanej hodnoty“.