(1)

Komisia v súlade s článkom 97 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 preskúmala žiadosť Holandska o zápis názvu „Ambt Delden“ ako chráneného označenia pôvodu (CHOP) do registra zaslanú 12. februára 2016 a uverejnila ju v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Talianske ministerstvo poľnohospodárstva predložilo 8. mája 2018 námietku v súlade s článkom 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a článkom 14 nariadenia Komisie (ES) č. 607/2009 (3). Komisia uznala námietku za prípustnú v zmysle článku 15 nariadenia (ES) č. 607/2009.

(3)

Komisia listom z 5. júla 2018 postúpila uvedenú námietku holandským orgánom a vyzvala ich, aby v súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 607/2009 predložili do dvoch mesiacov súvisiace pripomienky. Holandsko svoje pripomienky zaslalo 4. septembra 2018, t. j. v predpísanej lehote.

(4)

V súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 607/2009 Komisia oznámila pripomienky holandských orgánov listom z 2. októbra 2018 adresovaným namietateľovi, talianskemu ministerstvu poľnohospodárstva, ktorému poskytla dva mesiace na predloženie ďalších prípadných pripomienok. Komisia od talianskeho ministerstva poľnohospodárstva nedostala žiadnu ďalšiu odpoveď.

(5)

V súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (ES) č. 607/2009 by Komisia mala prijať rozhodnutie na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii.

(6)

Namietateľ tvrdí, že určité odrody viniča používané na výrobu „Ambt Delden“, konkrétne „Souvignier Gris B“, „Pinotin N“, „Solaris B“, „Regent N“ a „Johanniter B“, sa získavajú z kríženia druhu Vitis vinifera s inými druhmi rodu Vitis. Namietateľ zastáva názor, že je to v jasnom rozpore s článkom 93 ods. 1 písm. a) bodom iv) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, v ktorom sa stanovuje, že vína s CHOP sa musia vyrábať z odrôd viniča patriacich k druhu Vitis vinifera. Takisto tvrdí, že všetky členské štáty, ako napríklad Taliansko, môžu klasifikovať svoje odrody viniča (tie, ktoré patria k druhu Vitis vinifera, ako aj krížené odrody) na základe presných vedeckých dôkazov a údajov a že v žiadnom prípade sa odroda získaná z medzidruhového kríženia nemôže považovať za patriacu k druhu Vitis vinifera.

(7)

Komisia posúdila tvrdenia, ktoré poskytol namietateľ a žiadateľ, a dospela k názoru, že názov „Ambt Delden“ by sa mal zapísať do registra ako chránené označenie pôvodu z dôvodov uvedených v ďalšej časti textu.

(8)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobok sa nezískava z odrôd viniča, ktoré patria k druhu Vitis vinifera, treba vziať do úvahy niekoľko faktorov. Po prvé, na úrovni EÚ neexistuje harmonizovaná klasifikácia odrôd viniča, ktoré patria k druhu Vitis vinifera. Okrem toho žiaden oficiálny príslušný orgán (ako napríklad Medzinárodná organizácia pre vinič a víno – OIV) nevydal žiaden referenčný zoznam či vedecký dokument, ktorý by v súčasnosti umožňoval jasnú kategorizáciu druhu Vitis vinifera alebo krížencov medzi druhom Vitis vinifera a inými druhmi rodu Vitis ani rozlišovanie medzi nimi. V tomto kontexte by sa otázka vedeckej definície mala v prvom rade riešiť predbežným vnútroštátnym postupom posúdenia, ktorý členské štáty vykonávajú v súlade s článkom 96 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Holandsko sa v tejto súvislosti opiera o klasifikáciu zahrnutú v katalógu Vitis International Variety Catalogue (VIVC) (4), v rámci ktorého je všetkých päť predmetných odrôd viniča klasifikovaných ako odrody patriace k druhu Vitis vinifera. Po druhé, podľa článku 16 ods. 3 nariadenia (ES) č. 607/2009, ktorý sa týka preskúmania námietky, Komisia prijíma každé rozhodnutie o zamietnutí alebo zaregistrovaní označenia pôvodu na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii. V tomto prípade namietateľ odkazuje na nemecký vnútroštátny register odrôd viniča, ktorý spravuje Bundessortenamt (Nemecký spolkový úrad pre odrody rastlín), a na informácie uvedené vo VIVC, kde sa uvádza, že všetkých päť odrôd používaných na výrobu vína „Ambt Delden“ bolo vytvorených s použitím určitého stupňa kríženia medzi rôznymi druhmi rodu Vitis. To však nebráni tomu, aby sa na webovom sídle VIVC týchto päť odrôd klasifikovalo ako Vitis vinifera. A nakoniec, Komisia musí pri prijímaní svojich rozhodnutí zohľadniť zásadu nediskriminácie. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že predmetné odrody viniča sa v súčasnosti používajú pri výrobe vín s chráneným označením pôvodu vo viacerých členských štátoch.

(9)

Z uvedených dôvodov nemožno dospieť k záveru, že výrobok s názvom „Ambt Delden“ sa získava z odrôd viniča, ktoré nepatria k druhu Vitis vinifera. Námietky vznesené na tomto základe je preto nutné zamietnuť.

(10)

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 Komisia dospela k záveru, že názov „Ambt Delden“ by mal byť chránený a zapísaný do registra uvedeného v článku 104 daného nariadenia.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

Dánske znenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 873/2011 (2) obsahuje chyby v tabuľke v prílohe, pokiaľ ide o kategóriu výrobkov, a tým mení rozsah pôsobnosti nariadenia.

(2)

Dánske znenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 873/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Ostatných jazykových znení sa táto oprava netýka.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

(1)

V smernici 2009/48/ES sa stanovujú medzné hodnoty migrácie pre hliník z hračiek alebo častí hračiek. V súčasnosti je medzná hodnota pre hliník v suchom, krehkom, práškovom alebo ohybnom materiáli hračky na úrovni 5 625 mg/kg, v tekutom alebo lepkavom materiáli hračky na úrovni 1 406 mg/kg a v zoškriabanom materiáli hračky na úrovni 70 000 mg/kg.

(2)

Vedecký výbor pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká (SCHEER) preskúmal dostupné údaje o toxicite hliníka s prihliadnutím na rôzne prípustné horné hranice príjmu hliníka stanovené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín v roku 2008 (2) a Spoločným výborom expertov FAO/WHO pre prídavné látky v potravinách v roku 2011 (3). SCHEER vo svojom záverečnom stanovisku o prípustnom príjme hliníka, pokiaľ ide o prispôsobenie medzných hodnôt migrácie pre hliník v hračkách (Final opinion on tolerable intake of aluminium with regard to adapting the migration limits for aluminium in toys), ktoré prijal 28. septembra 2017, stanovil prípustný denný príjem na úrovni 0,3 mg/kg telesnej hmotnosti na deň ako vhodný základ pre revíziu medzných hodnôt migrácie pre hliník z hračiek.

(3)

Keďže deti sú vystavené hliníku aj prostredníctvom iných zdrojov, ako sú hračky, mal by sa pri výpočte medzných hodnôt na vystavenie hliníku obsiahnutému v hračkách vyčleniť len určitý percentuálny podiel z prípustného denného príjmu. Maximálny podiel denného príjmu hliníka prostredníctvom hračiek, ktorý odporúča Vedecký výbor pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie vo svojom stanovisku z roku 2004 (4), je 10 %. V roku 2010 potvrdil tento percentuálny podiel Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká vo svojom stanovisku na tému „Riziko vyplývajúce z organických CMR látok v hračkách (Risk from organic CMR substances in toys)“ (5) a vo svojom stanovisku „Hodnotenie medzných hodnôt migrácie pre chemické prvky v hračkách (Evaluation of the migration limits for chemical elements in toys)“ (6).

(4)

SCHEER vychádzal z 10 % prípustného denného príjmu vynásobeného priemernou hmotnosťou dieťaťa mladšieho ako tri roky (odhadovanou na 7,5 kg) a vydeleného denným množstvom požitého materiálu hračky. Uvedené množstvo sa odhadlo na 100 mg/deň v suchom, krehkom, práškovom alebo ohybnom materiáli hračky, 400 mg/deň v tekutom alebo lepkavom materiáli hračky a 8 mg/deň v zoškriabanom materiáli hračky. Na základe tohto výpočtu SCHEER navrhol revidované medzné hodnoty migrácie pre hliník z hračiek 2 250 mg/kg pre suchý, krehký, práškový alebo ohybný materiál hračky, 560 mg/kg pre tekutý alebo lepkavý materiál hračky a 28 130 mg/kg pre zoškriabaný materiál hračky (ďalej len „navrhované medzné hodnoty migrácie“).

(5)

Súlad s navrhovanými medznými hodnotami migrácie možno overiť testovacou metódou stanovenou v európskej norme EN 71-3:2013+A3:2018, odkaz na ktorú bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie (7). Navrhované medzné hodnoty migrácie možno ľahko presadzovať, pretože sú niekoľko tisíckrát vyššie ako najnižšia koncentrácia, ktorú možno spoľahlivo kvantifikovať testovacou metódou stanovenou v norme (8).

(6)

S cieľom poskytovať Komisii poradenstvo pri príprave legislatívnych návrhov a politických iniciatív v oblasti bezpečnosti hračiek Komisia zriadila Expertnú skupinu pre bezpečnosť hračiek (9). Poslaním jej podskupiny s názvom Pracovná skupina pre chemické látky v hračkách (ďalej len „podskupina“) je poskytovať Expertnej skupine pre bezpečnosť hračiek poradenstvo, pokiaľ ide o chemické látky, ktoré sa môžu používať v hračkách.

(7)

Podskupina pre chemické látky na svojom stretnutí 26. septembra 2017 uznala medzné hodnoty migrácie navrhované výborom SCHEER za primerané.

(8)

Podľa údajov dohľadu nad trhom týkajúcich sa hliníka v hračkách (10) , (11) , (12) , (13) sa pri približne 5 800 testoch preukázal súlad s navrhovanými medznými hodnotami migrácie v takmer všetkých prípadoch. Z údajov, ktoré poskytli výrobcovia písacích potrieb v súvislosti s približne 250 vzorkami (14), vyplýva, že podstatná časť materiálov písacích potrieb už je v súlade s týmito medznými hodnotami.

(9)

Expertná skupina pre bezpečnosť hračiek na svojom stretnutí 19. decembra 2017 odsúhlasila navrhovanú zmenu medzných hodnôt migrácie pre hliník.

(10)

Vzhľadom na dostupné vedecké dôkazy, stanovisko SCHEER, údaje, ktoré poskytli členské štáty a odvetvie materiálov písacích potrieb, a na odporúčania Expertnej skupiny pre bezpečnosť hračiek a jej podskupiny pre chemické látky je potrebné prispôsobiť súčasné medzné hodnoty migrácie pre hliník z hračiek alebo častí hračiek technickému a vedeckému pokroku ich nahradením navrhovanými medznými hodnotami migrácie.

(11)

Smernica 2009/48/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Výboru pre bezpečnosť hračiek,

(1)

Podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 (2) sa o subsystémoch a bezpečnostných prvkoch pre lanovkové zariadenia, ktoré sú v súlade s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré Komisia uverejnila odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, predpokladá, že sú v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II k uvedenému nariadeniu, na ktoré sa vzťahujú uvedené normy alebo ich časti.

(2)

Komisia listom M/300 z 15. februára 2000 požiadala výbor CEN, výbor Cenelec a inštitút ETSI, aby vypracovali normy pre bezpečnostné komponenty zariadení určených na prepravu osôb na podporu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/9/ES (3). Uvedená smernica bola nahradená nariadením (EÚ) 2016/424 bez toho, aby sa zmenili základné bezpečnostné požiadavky.

(3)

Výbor CEN na základe žiadosti M/300 vypracoval niekoľko harmonizovaných noriem týkajúcich sa bezpečnostných požiadaviek pre lanovkové zariadenia určené na prepravu osôb. Výbor CEN vypracoval konkrétne normu EN 17064:2018 a zrevidoval normy EN 1709:2004, EN 12927-1:2004, EN 12927-3:2004, EN 12927-4:2004, EN 12927-5:2004 a EN 12927-8:2004 tak, že ich nahradil normami EN 1709:2019 a EN 12927:2019.

(4)

Komisia spolu s výborom CEN posúdila, či sú normy EN 17064:2018, EN 1709:2019 a EN 12927:2019 vypracované výborom CEN v súlade s mandátom M/300.

(5)

Normy EN 17064:2018, EN 1709:2019 a EN 12927:2019 spĺňajú požiadavky, na ktoré sa majú vzťahovať a ktoré sú stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/424. Je preto vhodné uverejniť odkazy na tieto normy v Úradnom vestníku Európskej únie.

(6)

Norma EN 1709:2019 nahrádza normu EN 1709:2004 a norma EN 12927:2019 nahrádza normy EN 12927-1:2004, EN 12927-3:2004, EN 12927-4:2004, EN 12927-5:2004 a EN 12927-8:2004. Je preto vhodné vypustiť odkazy na tieto normy z Úradného vestníka Európskej únie. Vypustenie odkazov na nahradené normy treba odsunúť s cieľom poskytnúť výrobcom dostatočný čas, aby sa pripravili na uplatňovanie noriem EN 1709:2019 a EN 12927:2019.

(7)

Dodržiavanie harmonizovanej normy zakladá predpoklad zhody s príslušnými základnými požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie odo dňa uverejnenia odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto rozhodnutie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,