ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 275 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Ročník 62 |
Obsah |
|
II Nelegislatívne akty |
Strana |
|
|
ODPORÚČANIA |
|
|
* |
||
|
* |
||
|
* |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
ODPORÚČANIA
28.10.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 275/1 |
ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2019/1658
z 25. septembra 2019
týkajúce sa transponovania povinností úspor energie podľa smernice o energetickej efektívnosti
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,
keďže:
(1) |
Únia je odhodlaná vytvoriť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém. V stratégii energetickej únie sa stanovujú ambiciózne ciele Únie. Zameriava sa najmä na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o ďalších 40 % v porovnaní s rokom 1990, zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov aspoň na 32 % a na zabezpečenie ambicióznych úspor energie, zlepšenie energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (1) [ďalej len „smernica o energetickej efektívnosti“ (EED)] zmenenej smernicou (EÚ) 2018/2002 (2) sa stanovuje hlavný cieľ vo výške aspoň 32,5 % úspor na úrovni EÚ do roku 2030. |
(2) |
Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie zavedenej oznámením Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Dosahovanie energetických a klimatických cieľov EÚ závisí od prioritizovania energetickej efektívnosti, uplatňovania zásady prvoradosti energetickej efektívnosti a zváženia zavedenia obnoviteľných zdrojov energie. |
(3) |
V oznámení Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (3) sa zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti by mali zohrávať ústrednú úlohu pri dosahovaní klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (4) (ďalej len „nariadenie o riadení“) sa vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. |
(4) |
V posúdení vplyvu zmenenej smernice EED (5) Komisia odhadla, že vykonávaním článku 7 smernice EED sa zabezpečí realizácia viac ako polovice energetických úspor, ktoré môžu členské štáty dosiahnuť v rámci smernice EED. |
(5) |
Smernica EED v znení zmien má vplyv na súčasné (2014 – 2020) a (najmä) budúce povinné obdobia (2021 – 2030 a ďalšie roky). Členské štáty by sa mali podporovať pri vykonávaní nových požiadaviek (platných pre obidve povinné obdobia), rozdielnom vykonávaní existujúcich požiadaviek (platných pre obidve povinné obdobia) a pri určovaní požiadaviek, ktoré boli objasnené, ale nezmenili sa. |
(6) |
Smernicou EED v znení zmien sa rozširuje povinnosť úspor energie na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 a na ďalšie roky (na základe posúdenia Komisie). V každom roku povinného obdobia rokov 2021 – 2030 a v ďalších rokoch musia členské štáty dosiahnuť kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúce novým úsporám vo výške 0,8 % konečnej energetickej spotreby v danom období a v ďalších rokoch. Výnimku tvoria Cyprus a Malta, od ktorých sa vyžaduje, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúce novým úsporám na úrovni iba 0,24 % konečnej energetickej spotreby v danom období a v ďalších rokoch. |
(7) |
V smernici EED v znení zmien sa uvádzajú aj objasnenia výpočtu objemu úspor energie. V zmenách sa objasňuje, že povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia sú rovnako dôležité a môžu sa kombinovať. Členské štáty môžu na základe voľného uváženia určiť povinné subjekty a akreditovať objemy úspor energie, ktoré má každý subjekt dosiahnuť. Smernicou EED v znení zmien sa členským štátom umožňuje flexibilita pri výbere takého systému spomedzi rôznych druhov schém, ktorý najlepšie vyhovuje ich konkrétnej situácii a podmienkam. |
(8) |
Ak majú členské štáty splniť svoju povinnosť úspor energie, je dôležité, aby zvyšovali informovanosť verejnosti a poskytovali presné informácie o výhodách energetickej efektívnosti. Môže sa to uskutočňovať prostredníctvom odbornej prípravy alebo vzdelávacích programov. |
(9) |
Zmeny výslovne umožňujú členským štátom prijímať politické opatrenia zacielené na konkrétne odvetvia, napríklad stavebníctvo alebo vodohospodárstvo. |
(10) |
Efektívne hospodárenie s vodami môže veľkou mierou prispievať k úsporám energie a členské štáty by mali preskúmať potenciál ďalších opatrení v tejto oblasti. Vyzývajú sa aj nato, aby vypracovali politické opatrenia, ktorými sa budú zároveň riešiť ďalšie ciele týkajúce sa ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov. |
(11) |
S cieľom zvýšiť úsilie v oblasti zmierňovania energetickej chudoby by mali členské štáty prioritne vykonávať niektoré politické opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť v zraniteľných domácnostiach a mali by zaviesť kritériá, na základe ktorých budú riešiť energetickú chudobu. |
(12) |
Smernica EED v znení zmien obsahuje jednoznačnejšie požiadavky týkajúce sa životnosti opatrení. Pri výpočte objemu úspor energie by mali členské štáty zohľadniť, ako dlho bude opatrenie zabezpečovať úspory, ale aj možnosť, že časom bude zabezpečovať menšie úspory. |
(13) |
V zmenenej smernici EED sa objasňuje, že pri výpočte úspor energie by členské štáty nemali zohľadniť opatrenie, ktoré budú musieť prijať v každom prípade, a že si môžu nárokovať iba úspory, ktoré prekračujú minimum požadované podľa osobitných právnych predpisov EÚ. Výnimku z úspor energie tvorí obnova budov. |
(14) |
V zmenenej smernici EED sa zdôrazňuje význam monitorovania a overovania pri zabezpečovaní dosahovania cieľov povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení. Usmernenie poskytnuté s týmto odporúčaním členským štátom obsahuje informácie o tom, ako môžu členské štáty zaviesť účinné systémy merania, kontroly a overovania. |
(15) |
Pokiaľ ide o význam energie vyrábanej na budovách alebo v budovách pomocou technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v usmernení poskytnutom s týmto odporúčaním sa vysvetľuje, ako môžu členské štáty do povinnosti úspor energie započítať úspory konečnej energie vyplývajúce z politických opatrení, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu. |
(16) |
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na transponovanie povinnosti úspor energie do 25. júna 2020. Po nadobudnutí účinnosti budú mať zmeny článku 7 smernice EED vplyv na vykonávanie povinnosti úspor energie v povinnom období rokov 2014 – 2020. Usmernením poskytnutým s týmto odporúčaním sa podporia členské štáty aj v tomto smere. |
(17) |
Ak chce EÚ dosiahnuť ciele energetickej efektívnosti pre rok 2030 a splniť svoj záväzok zamerať sa v rámci energetickej únie na spotrebiteľov, sú potrebné úplná transpozícia a efektívne vykonávanie smernice EED v znení zmien. |
(18) |
Členské štáty môžu transponovať a vykonať zmenené požiadavky týkajúce sa povinností úspor energie podľa vlastného uváženia tak, aby čo najviac vyhovovali ich vnútroštátnym podmienkam. V tomto odporúčaní sa vysvetľujú zmenené požiadavky a uvádza sa, ako možno dosiahnuť ciele smernice. Cieľom je najmä zabezpečiť jednotné chápanie smernice EED vo všetkých členských štátoch pri vypracúvaní ich transpozičných opatrení. |
(19) |
Usmernením poskytnutým s týmto odporúčaním sa dopĺňa a čiastočne nahrádza usmernenie, ktoré už skôr vydala Komisia v súvislosti s článkom 7 smernice EED (6). Mali by sa zdôrazniť vplyvy zmenených ustanovení na povinné obdobie od roku 2014 do roku 2020. Do úvahy by sa mala vziať spätná väzba prijatá Komisiou od členských štátov od transpozície smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. |
(20) |
Týmto odporúčaním sa nemenia právne účinky smernice EED a nie je ním dotknutý záväzný výklad smernice EED poskytnutý Súdnym dvorom. Zameriava sa na ustanovenia týkajúce sa povinnosti úspor energie a vzťahuje sa na články 7, 7a a 7b smernice EED a prílohu V k smernici EED. |
(21) |
Príloha k tomuto odporúčaniu sa zameriava na podporu členských štátov, okrem iného pri výpočte požadovaných úspor energie, navrhovaní oprávnených politických opatrení a správnom podávaní správ o dosiahnutých úsporách energie, pričom sa v nej predkladá súbor objasnení a riešení praktického vykonávania. |
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
Členské štáty by mali pri transponovaní požiadaviek zavedených smernicou (EÚ) 2018/2002 a stanovených v článkoch 7, 7a a 7b smernice 2012/27/EÚ a v prílohe V k smernici 2012/27/EÚ postupovať podľa usmernení uvedených v prílohe k tomuto odporúčaniu.
V Bruseli 25. septembra 2019
Za Komisiu
Miguel ARIAS CAÑETE
člen Komisie
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).
(3) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, COM(2018) 773 final.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
(5) SWD(2016) 0402 final.
(6) COM(2013) 762 final a SWD(2013) 451 final, Brusel 6. novembra 2013.
PRÍLOHA
1. ÚVOD
Toto odporúčanie obsahuje iba stanoviská Komisie; nemenia sa ním právne účinky smerníc a nariadení a nie je ním dotknutý záväzný výklad článkov 7, 7a a 7b zmenenej smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (ďalej len „EED“) a prílohy V k tejto smernici poskytnutý Súdnym dvorom. Toto odporúčanie vychádza zo spätnej väzby, ktorú Komisii zaslali členské štáty od transpozície smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, a z poznatkov, ktoré Komisia získala z oznámení členských štátov, ako aj z posúdenia národných akčných plánov energetickej efektívnosti a výročných správ (1).
Zhrnutie: Hlavné zmeny smernice 2012/27/EÚ
1. |
Štruktúra povinnosti úspor energie a súvisiace ustanovenia
|
2. |
Rozsah povinnosti úspor energie (2021 – 2030)
|
3. |
Výpočet vplyvu politických opatrení
|
4. |
Objasnenia
|
2. VÝPOČET ÚSPOR ENERGIE POŽADOVANÝCH V POVINNOM OBDOBÍ ROKOV 2021 – 2030
„Článok 7 smernice EED
Povinnosť úspor energie
1. |
Členské štáty dosiahnu kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa, ktoré zodpovedajú aspoň:
|
V písmene b) sa vyžaduje, aby členské štáty dosiahli:
— |
kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa (t. j. celkový objem úspor energie) v období 2021 – 2030, a |
— |
nové úspory za každý rok daného obdobia (ktorých objem nie je určený). |
Hoci miera nových ročných úspor energie v prvom povinnom období (2014 – 2020) je pre všetky členské štáty rovnaká (t. j. 1,5 %), pre druhé povinné obdobie (2021 – 2030) to neplatí, keďže Cyprus a Malta musia dosiahnuť kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúce novým úsporám vo výške 0,24 % konečnej energetickej spotreby (1).
Každý členský štát musí dosiahnuť vypočítaný objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa (t. j. celkové úspory energie na obdobie 2021 – 2030) do 31. decembra 2030. Na rozdiel od prvého povinného obdobia nemožno tento objem znížiť v dôsledku flexibility využitej členským štátom (2).
Členské štáty nemusia dosiahnuť nové úspory zodpovedajúce 0,8 % (0,24 % v prípade Malty a Cypru) ročnej konečnej energetickej spotreby (3) v každom roku druhého povinného obdobia. Pre druhé obdobie, ako aj ďalšie nasledujúce obdobia, stále platí súčasná flexibilita, teda rozloženie objemu nových úspor na celé obdobie (4).
2.1. Výpočet kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa v druhom povinnom období
Na účely výpočtu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaných v druhom povinnom období musí každý členský štát najskôr vypočítať priemernú konečnú energetickú spotrebu za tri roky predchádzajúce roku 2019 (t. j. 2016 – 2018) (5).
Ďalším krokom je vynásobenie daného priemeru hodnotou 0,8 % (0,24 % v prípade Cypru a Malty) s cieľom získať zodpovedajúci objem „nových“ ročných úspor.
Príklad
Členský štát má spotrebu energie vo výške 102 miliónov ton ekvivalentu ropy (Mtoe) v roku 2016, 98 Mtoe v roku 2017 a 100 Mtoe v roku 2018 – čo je trojročný priemer 100 Mtoe.
Na výpočet kumulatívneho objemu úspor energie u konečného spotrebiteľa (2021 – 2030) je teda minimálny objem nových úspor každý rok0,8 Mtoe (100 Mtoe × 0,8 %).
Členské štáty potom môžu vypočítať kumulatívny objem úspor u konečného spotrebiteľa požadovaný za celé povinné obdobie.
Príklad
Členský štát vypočíta svoju priemernú konečnú energetickú spotrebu za roky 2016 – 2018 ako 100 Mtoe. Celkové úspory u konečného spotrebiteľa za rok 2021 teda budú (100 x 0,8 % × 1) 0,8 Mtoe.
Keďže dosiahnutie kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, ktoré zodpovedajú aspoň novým úsporám, sa vyžaduje každý rok od roku 2021 do roku 2030, členský štát musí vypočítať nové úspory za každý nasledujúci rok až do roku 2030.
Celkovým objemom vypočítaným na rok 2022 budú (100 x 0,8 % × 2) kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa vo výške 1,6 Mtoe [vrátane 0,8 Mtoe nových úspor v roku 2022 (vyznačených sivou farbou)].
Objemy za každý nasledujúci rok až do roku 2030 možno vypočítať rovnako. Celkový objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaný za desaťročné obdobie je 44,0 Mtoe (100 × 0,8 % × 55).
Rok |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
|
Úspory konečnej energie (v Mtoe) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0,8 |
Celkové kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa (do roku 2030) |
|
|
|
|
|
|
|
|
0,8 |
0,8 |
||
|
|
|
|
|
|
|
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
|
|
|
|
|
|
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
|
|
|
|
|
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
|
|
|
|
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
|
|
|
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
|
|
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
|
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
Spolu (v Mtoe) |
0,8 |
1,6 |
2,4 |
3,2 |
4,0 |
4,8 |
5,6 |
6,4 |
7,2 |
8,0 |
44,0 (6) |
2.2. Súbor štatistických údajov
2.2.1. Použitie súboru údajov Eurostatu
Na stanovenie súboru štatistických údajov, ktorý sa má použiť na povinné obdobie rokov 2021 – 2030, by mali členské štáty použiť súbor údajov Eurostatu, ktorý sa považuje za štandardný zdroj výpočtu požadovaných objemov úspor [pozri bod 1 písm. c) prílohy III k nariadeniu o riadení].
V roku 2019 Eurostat revidoval energetickú bilanciu na základe medzinárodných odporúčaní pre energetickú štatistiku, ktoré zverejnila Štatistická komisia OSN (7). Pre príspevky k energetickej efektívnosti a povinnosti úspor energie členských štátov stanovila osobitnú kategóriu „konečná energetická spotreba (Európa 2020 – 2030)“ (8) (kód FEC2020-2030). Obsahuje prvky požadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED a členské štáty by ju mali využívať na účely povinnosti úspor energie (9).
Nová kategória obsahuje tieto aritmetické vymedzenia vychádzajúce z posledných zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (10):
Konečná energetická spotreba (Európa 2020 – 2030) [všetky výrobky spolu] =
konečná energetická spotreba [všetky výrobky spolu]
— konečná energetická spotreba [okolité teplo (tepelné čerpadlá)]
+ medzinárodné letectvo [všetky výrobky spolu]
+ transformačný vstup (vysoké pece) [všetky výrobky spolu]
— transformačný výstup (vysoké pece) [všetky výrobky spolu]
+ energetika (vysoké pece) [tuhé fosílne palivá]
+ energetika (vysoké pece) [vyrábané plyny]
+ energetika (vysoké pece) [rašelina a výrobky z rašeliny]
+ energetika (vysoké pece) [roponosné bridlice a dechtový piesok]
+ energetika (vysoké pece) [ropa a ropné výrobky]
+ energetika (vysoké pece) [zemný plyn].
2.2.2. Použitie alternatívnych štatistických zdrojov a odborných odhadov
Členské štáty môžu použiť alternatívne štatistické zdroje, musia však vysvetliť a odôvodniť ich použitie, ako aj všetky rozdiely vo výsledných množstvách uvedené v oznámení Komisii [pozri bod 1 písm. c) prílohy III k nariadeniu o riadení].
Ak v čase, keď majú členské štáty podať správu, nie sú údaje za niektoré roky k dispozícii, môžu použiť odborné odhady (znovu však platí, že ich musia v oznámení odôvodniť). Keď budú k dispozícii oficiálne údaje a medzi odhadovanými a skutočnými údajmi sa vyskytnú značné rozdiely, objem požadovaných úspor musí byť upravený podľa skutočných údajov.
Členským štátom sa odporúča upraviť odhady na oficiálne údaje na základe riadiaceho mechanizmu, hneď ako sa oficiálne údaje stanú dostupnými, a to prostredníctvom ďalšieho podania správy alebo povinného podávania správ podľa nariadenia o riadení (napr. v aktualizácii národného energetického a klimatického plánu do 30. júna 2023 podľa článku 14 ods. 1 nariadenia).
2.2.3. Energia použitá v doprave
Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2 písm. b) smernice EED (11), už členské štáty nemôžu zo svojho výpočtu základného scenára pre druhé a nasledujúce povinné obdobia vyčleniť konečnú energetickú spotrebu v doprave.
2.2.4. Energia vyrobená na vlastnú konečnú spotrebu
Hoci kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa v prvom povinnom období vychádzajú z „predaja energie koncovým odberateľom“, v smernici EED sa zámerne mení základ pre druhé a nasledujúce obdobia na „konečnú energetickú spotrebu“.
Preto musia členské štáty do výpočtu základného scenára pre tieto obdobia energiu vyrobenú na vlastnú konečnú spotrebu (napr. energiu vyrobenú fotovoltickými systémami, teplo vyrobené slnečnými tepelnými kolektormi alebo kombinovaným spaľovaním odpadu v priemysle).
Kategória Eurostatu „konečná energetická spotreba“ (kód B 101700 (12)), platná v čase rokovaní o smernici EED a v čase jej prijatia, obsahovala niektoré obnoviteľné zdroje energie relevantné na využívanie na budovách alebo v budovách v malom rozsahu (slnečnú energiu vrátane slnečnej fotovoltickej a slnečnej tepelnej energie, veternú energiu, tuhú biomasu, bioplyn a kvapalné biopalivá (13)). Okolité teplo, napríklad využívané v tepelných čerpadlách, nebolo do kategórie „konečná energetická spotreba“ začlenené. S cieľom zabezpečiť, aby sa po revízii energetických bilancií nezmenila povinnosť úspor energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED odsúhlasená spoluzákonodarcami, Eurostat zaviedol a zverejnil osobitnú kategóriu na účely energetickej efektívnosti s názvom „konečná energetická spotreba“ (Európa 2020 – 2030) (kód FEC2020-2030), z ktorej sa okolité teplo vylučuje až do roku 2030 (14).
Hoci sa v bode 1 písm. c) prílohy III k nariadeniu o riadení vyžaduje, aby sa ako štandardný zdroj použil súbor údajov Eurostatu, členské štáty musia zohľadniť aj všetky údaje dostupné na vnútroštátnej úrovni. Tam, kde sa líšia od údajov Eurostatu, musia členské štáty uviesť svoje vnútroštátne zdroje, ak sú presnejšie. Musia ich zahrnúť do základného scenára výpočtu a v národnom energetickom a klimatickom pláne musia oznámiť a vysvetliť, aké zdroje údajov boli použité, a to vrátane všetkých dodatočných oficiálnych alebo odhadnuteľných objemov konečnej energetickej spotreby, ktoré nie sú súčasťou súboru údajov Eurostatu.
2.3. Rozloženie úspor energie na obdobie 2021 – 2030
V článku 7 ods. 1 poslednom pododseku smernice EED sa vyžaduje, aby členské štáty rozhodli, „akým spôsobom sa vypočítaný objem nových úspor rozloží na [každé povinné obdobie] za predpokladu, že sa požadované celkové kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa dosiahli do konca každého povinného obdobia“.
Príklady
Jeden členský štát si môže vybrať lineárny nárast úspor v čase; ďalší sa môže rozhodnúť začať neskôr, ale vyžadovať dosiahnutie vyšších úspor v strede/na konci druhého povinného obdobia.
Iný členský štát sa môže rozhodnúť rozložiť požadovaný objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa (napr. 44,0 Mtoe), ako je uvedené ďalej, ak sa kumulatívny objem požadovaných úspor dosiahne v rokoch 2021 – 2030 (za predpokladu, že všetky opatrenia majú dlhotrvajúce účinky, ktorými sa zabezpečia každoročné úspory až do roku 2030):
Rok |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
|
Úspory konečnej energie (v Mtoe) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0,8 |
Celkové kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa (do roku 2030) |
|
|
|
|
|
|
|
|
1,1 |
1,1 |
||
|
|
|
|
|
|
|
0,5 |
0,6 |
0,6 |
||
|
|
|
|
|
|
0,7 |
0,7 |
0,7 |
0,7 |
||
|
|
|
|
|
0,6 |
0,6 |
0,6 |
0,6 |
0,6 |
||
|
|
|
|
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
0,8 |
||
|
|
|
1,0 |
1,0 |
1,0 |
1,0 |
1,0 |
1,0 |
1,0 |
||
|
|
1,2 |
1,2 |
1,2 |
1,2 |
1,2 |
1,2 |
1,2 |
1,2 |
||
|
0,9 |
0,9 |
0,9 |
0,9 |
0,9 |
0,9 |
0,9 |
0,9 |
0,9 |
||
0,4 |
0,4 |
0,4 |
0,4 |
0,4 |
0,4 |
0,4 |
0,4 |
0,4 |
0,4 |
||
Spolu (v Mtoe) |
0,4 |
1,3 |
2,5 |
3,5 |
4,3 |
4,9 |
5,6 |
6,1 |
7,3 |
8,1 |
44 |
Ak členský štát zavedie alebo zachová povinnú schému energetickej efektívnosti, nevyžaduje sa podávanie správ o rozložení úsilia na povinné obdobie. Odporúča sa však, aby ju členské štáty zaviedli a podali správu o tom, ako ju budú vykonávať. Podľa bodu 3.1 písm. b) prílohy III k nariadeniu o riadení musia členské štáty oznámiť očakávaný kumulatívny a ročný objem úspor a trvanie svojich schém.
Členské štáty, ktoré zavedú alebo zachovajú alternatívne politické opatrenia podľa článku 7b smernice EED a/alebo národný fond energetickej efektívnosti podľa článku 20 ods. 6 smernice EED, majú úplnú voľnosť pri rozložení požadovaných kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa počas druhého povinného obdobia. Môžu, aj keď nemusia, zaviesť prechodné obdobia, ktoré nemusia mať rovnaké trvanie. Podľa bodu 3.2 písm. c) prílohy III k nariadeniu o riadení sa však vyžaduje, aby oznamovali „očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie a/alebo objem úspor energie vo vzťahu k akémukoľvek prechodnému obdobiu“.
3. INÉ SPÔSOBY VÝPOČTU POŽIADAVIEK ÚSPOR
3.1. Účel a rozsah
Možnosti uvedené v článku 7 ods. 2 smernice EED neovplyvňujú povinnosť úspor energie podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED. V článku 7 ods. 2 a 4 smernice EED sa členským štátom umožňuje použitie iných metód výpočtu (napr. zohľadňujúcich niektoré vnútroštátne okolnosti), nesmie to však viesť k zníženiu objemu požadovaných úspor energie, t. j. členské štáty musia zabezpečiť, aby boli výsledkom výpočtu pomocou jednej alebo viacerých metód z článku 7 ods. 2 smernice EED rovnaké kumulatívne minimálne úspory energie, ako sa požadujú podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED.
Preto musia členské štáty v povinnom období rokov 2021 – 2030, bez ohľadu na to, či využijú možnosti podľa článku 7 ods. 2 a 4 smernice EED, zabezpečiť, aby sa požadovaný objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúci novým ročným úsporám vo výške aspoň 0,8 % (15) dosiahol do 31. decembra 2030. S cieľom zabezpečiť, aby flexibility uplatňované v súlade s článkom 7 ods. 2 a 4 smernice EED neznižovali vypočítaný minimálny čistý objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť pri konečnej energetickej spotrebe počas povinného obdobia, musia byť vlastné ročné miery úspor členských štátov vyššie ako tie, ktoré sa požadujú na dosiahnutie kumulatívnych úspor energie v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. b) smernice EED (16). Členské štáty nie sú povinné využiť možnosti z článku 7 ods. 2 smernice EED.
3.2. Možnosti podľa článku 7 ods. 2 smernice EED
V článku 7 ods. 2 smernice EED sa členským štátom umožňuje výpočet požadovaného objemu úspor energie:
— |
uplatnením ročnej miery úspor na energiu predanú koncovým odberateľom alebo na konečnú energetickú spotrebu, ktorá sa stanoví ako priemer za obdobie 2016 – 2018, a/alebo |
— |
úplným alebo čiastočným vylúčením energie použitej v doprave zo základného scenára výpočtu a/alebo |
— |
využitím niektorej z možností stanovených v článku 7 ods. 4 smernice EED. |
3.3. Vlastná ročná miera úspor a základný scenár výpočtu
Ak členské štáty využijú jednu alebo viaceré možnosti, podľa článku 7 ods. 3 smernice EED sa vyžaduje, aby stanovili:
— |
vlastnú ročnú mieru úspor, ktorá sa uplatní pri výpočte ich kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, čím sa zabezpečí, aby povinné úspory neboli nižšie ako úspory požadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED, a |
— |
vlastný základný scenár výpočtu, z ktorého sa môže úplne alebo čiastočne vylúčiť energia použitá v doprave (17). |
Predstavujú doplnok (18) k výpočtom ročných nových mier úspor a kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED.
V článku 7 ods. 5 druhom pododseku smernice EED sa stanovuje, že členské štáty musia, bez ohľadu na to, či zo svojho základného scenára výpočtu úplne alebo čiastočne vylúčia energiu používanú v doprave, alebo či využijú niektorú z možností uvedených v článku 7 ods. 4 smernice EED, zabezpečiť, aby vypočítaný čistý objem nových úspor, ktorý sa má dosiahnuť v konečnej energetickej spotrebe v povinnom období rokov 2021 – 2030, nebol nižší ako objem, ktorý je výsledkom uplatňovania ročnej miery úspor uvedenej v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. b), t. j. 0,8 % (0,24 % v prípade Cypru a Malty).
3.4. Možnosti podľa článku 7 ods. 4 smernice EED
Na povinné obdobie rokov 2021 – 2030 môžu členské štáty využiť jednu alebo viaceré z nasledujúcich možností (článok 7 ods. 4 smernice EED):
b) |
úplné alebo čiastočné vylúčenie odvetvia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS); |
c) |
započítanie niektorých úspor energie, ktoré sa dosiahli v odvetviach premeny a prenosu energie; |
d) |
včasné opatrenia po skončení roku 2008, ktoré prinášajú úspory aj po roku 2020; |
e) |
individuálne opatrenia vykonávané od začiatku roka 2018 do konca roka 2020, ktoré prinášajú úspory aj po roku 2020; |
f) |
vylúčenie 30 % energie získanej na alebo v budovách na vlastnú spotrebu v dôsledku politických opatrení, ktorými sa podporujú nové inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov, a |
g) |
započítanie niektorých úspor energie, ktoré prekračujú úspory požadované na povinné obdobie rokov 2014 – 2020. |
Podľa článku 7 ods. 5 písm. b) smernice EED je možné tieto možnosti využiť iba v prípade „objemu úspor energie vypočítaného v súlade s [článkom 7 ods.] 2 a 3“, pričom spolu „nesmú viesť k zníženiu presahujúcemu 35 %“ tohto objemu.
Dôležité je, že tieto možnosti nie je možné využiť na zníženie celkového objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaného podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED. Inými slovami, členské štáty musia, bez ohľadu na to, či zo svojho základného scenára výpočtu úplne alebo čiastočne vylúčia energiu používanú v doprave, alebo či využijú niektorú z možností, zabezpečiť, aby vypočítaný čistý objem nových úspor, ktorý sa má dosiahnuť v konečnej energetickej spotrebe v povinnom období rokov 2021 – 2030, nebol nižší ako objem, ktorý je výsledkom uplatňovania ročnej miery úspor uvedenej v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. b) smernice EED (19). S týmto cieľom sa v článku 7 ods. 5 smernice EED vyžaduje, aby vypočítali účinok rozhodnutia o využití jednej alebo viacerých možností v povinnom období (20).
Možnosti z článku 7 ods. 4 písm. b) a f) smernice EED možno využiť iba na výpočet vlastného základného scenára podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED. Objemy možno od tohto výpočtu odpočítať (na základe uvedených obmedzení).
Možnosti uvedené v písmenách c), d), e) a g) týkajúce sa úspor energie možno započítať iba do vypočítaného objemu úspor požadovaného podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED. Preto ich nemožno využiť na zníženie úrovne povinnosti úspor energie podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED, iba na pomoc pri plnení cieľa týchto úspor.
3.4.1. Podrobný rozbor možností
3.4.1.1.
Ak členský štát využije možnosť úplného alebo čiastočného vylúčenia predaja energie na použitie v odvetví ETS [článok 7 ods. 4 písm. b) smernice EED], musí stanoviť objem dodanej alebo predanej energie, ktorý sa použije na tieto priemyselné činnosti. Výpočet vychádza z energie použitej na činnosti uvedené v prílohe I k smernici o systéme ETS (21).
Energia využitá na „energetické činnosti“ uvedené v prílohe [spaľovne s menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW (s výnimkou zariadení na nebezpečný alebo komunálny odpad), rafinérie minerálnych olejov a koksárenské pece] a energia využitá v letectve sa teda z daného objemu odpočítajú (22).
3.4.1.2.
V článku 7 ods. 4 písm. c) smernice EED sa členským štátom umožňuje započítať úspory energie dosiahnuté v odvetviach premeny, distribúcie a prenosu energie vrátane účinnej infraštruktúry centralizovaného zásobovania teplom a chladom uplatňovaním požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4 a článku 14 ods. 5 písm. b) a v článku 15 ods. 1 až 6 a 9 smernice EED do objemu úspor energie vypočítaného podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED (23).
3.4.1.3.
Ak členský štát započíta úspory energie vyplývajúce z nedávnych individuálnych opatrení vykonaných od 31. decembra 2008 do objemu požadovaných úspor energie vypočítaných podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED, tieto opatrenia musia mať naďalej vplyv aj po roku 2020, čiže v povinnom období rokov 2021 – 2030, t. j. musia mať za následok nové úspory energie aj po 31. decembri 2020. V článku 2 bode 19 smernice EED sa vymedzuje „individuálne opatrenie“ ako činnosť vykonaná v dôsledku politického opatrenia, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti. Úspory energie musia byť okrem toho merateľné a overiteľné.
3.4.1.4.
Podľa článku 7 ods. 4 písm. e) smernice EED môže členský štát započítať úspory energie vyplývajúce z politických opatrení do objemu úspor vypočítaných podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED, za predpokladu, že preukáže, že tieto opatrenia vyplývajú z individuálnych opatrení vykonaných od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020 a naďalej prinášajú úspory energie aj po tomto termíne.
Zatiaľ čo článok 7 ods. 4 písm. d) smernice EED sa týka vykonávania individuálnych opatrení od 31. decembra 2008 do 31. decembra 2013, článok 7 ods. 4 písm. e) smernice EED sa vzťahuje iba na individuálne opatrenia vykonané od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020. Tento rozdiel je dôležitý vtedy, keď je podľa členských štátov životnosť 21 rokov v prípade opatrenia vykonaného v roku 2008 a 12 rokov v prípade opatrenia vykonaného v roku 2018. V praxi to znamená, že prvý prípad je dôležitý napr. pri opatreniach s dlhou životnosťou, ako je izolácia plášťa budovy.
3.4.1.5.
Touto možnosťou sa členským štátom umožňuje vylúčiť overiteľný objem energie získanej na vlastnú spotrebu novými inštaláciami technológií energie z obnoviteľných zdrojov na budovách alebo v budovách z výpočtu úspor energie požadovaných podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED.
Využiť sa môže za troch podmienok:
— |
z výpočtu základného scenára možno vylúčiť najviac 30 % energie získanej na vlastnú spotrebu novými inštaláciami technológií energie z obnoviteľných zdrojov na budovách alebo v budovách, |
— |
nesmie to viesť k zníženiu objemu vypočítaného podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED o viac ako 35 % a |
— |
objem takejto energie nesmie byť vylúčený z výpočtu povinnosti úspor podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED. |
V bode 2 písm. e) prílohy V k smernici EED sa stanovuje, ako možno do úspor požadovaných podľa článku 7 ods. 1 smernice EED započítať úspory energie vyplývajúce z opatrení, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách (24). Na toto sa nevzťahujú obmedzenia objemu.
Keďže článok 7 ods. 4 písm. f) smernice EED sa týka „overiteľného objemu energie získanej na alebo v budovách na vlastnú spotrebu (25)“ (nie skutočne využitého objemu), členské štáty musia stanoviť a overiť objemy energie z obnoviteľných zdrojov (v ktoe, MW alebo ekvivalentnej jednotke), ktoré sa získajú na budovách na vlastnú spotrebu v dôsledku politík, ktorými sa podporujú nové inštalácie v povinnom období rokov 2021 – 2030. Keďže ustanovenie sa týka „overiteľného objemu“, pri tomto výpočte sa môže zohľadniť odhadovaný priemerný objem energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa má získať na vlastnú spotrebu v rokoch 2021 – 2030 iba z jednotiek nainštalovaných na budovách alebo v budovách po 31. decembri 2020.
V článku 21 písm. b) bode 3 nariadenia o riadení sa vyžaduje, aby členské štáty začlenili do svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku informácie o vykonávaní národných povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení. Preto by mali do 15. marca 2021 (a potom každé dva roky) poskytnúť informácie o skutočnom objeme energie získanej na alebo v budovách na vlastnú spotrebu z nedávno nainštalovaných technológií energie z obnoviteľných zdrojov.
Orientačný a neúplný príklad
Nasledujúca tabuľka obsahuje neúplný zoznam technológií a objem energie, ktorý možno vylúčiť z výpočtu požiadavky úspor energie. Inštalácia kotla na slnečnú tepelnú energiu a plyn môže mať napríklad za následok výrobu 1 000 kWh energie z obnoviteľných zdrojov, z čoho 30 % (300 kWh) možno vylúčiť z výpočtu (za predpokladu, že tento objem neprekračuje 35 % požadovaných úspor):
Druh technológie |
Konečná spotreba energie (kWh) |
Podiel obnoviteľných zdrojov energie získanej na budovách (%) |
Výroba s najväčším podielom na znížení cieľa úspor (kWh) |
30 %, ktoré možno vylúčiť z požiadavky úspor (kWh) |
|
1. |
Kondenzačný kotol na plyn |
10 526 |
0 |
0 |
|
2. |
Kondenzačný kotol na drevo |
10 870 |
100 |
10 870 |
3 261 |
3. |
Tepelné čerpadlo (s elektrickou energiou zo siete) |
2 857 |
0 |
0 |
|
4. |
Kotol na slnečnú tepelnú energiu a plyn |
10 474 |
~ 10 |
1 000 |
300 |
|
zariadenie na slnečnú tepelnú energiu |
1 000 |
100 % |
1 000 |
300 |
|
kondenzačný kotol na plyn |
9 474 |
0 % |
0 |
|
5. |
Fotovoltické zariadenie |
3 500 |
100 % |
3 500 |
1 050 |
3.4.1.6.
Členské štáty môžu započítať úspory energie, ktoré prekračujú úspory požadované za prvé povinné obdobie (2014 – 2020) do výpočtu podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED, za predpokladu, že:
— |
vyplývajú z individuálnych opatrení v rámci národnej povinnej schémy energetickej efektívnosti alebo alternatívnych politických opatrení a |
— |
členský štát oznámil príslušné politické opatrenia vo svojom národnom akčnom pláne energetickej efektívnosti a v správe o pokroku podľa článku 24 ods. 2 (26). |
4. VÝBER POLITICKÝCH OPATRENÍ NA DOSIAHNUTIE POŽADOVANÉHO OBJEMU KUMULATÍVNYCH ÚSPOR ENERGIE U KONEČNÉHO SPOTREBITEĽA
Podľa článku 7 ods. 10 smernice EED musia členské štáty dosiahnuť požadované kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa:
— |
zavedením povinnej schémy energetickej efektívnosti, |
— |
prijatím alternatívnych politických opatrení alebo |
— |
kombináciou uvedeného. |
V článku 7 smernice EED sa objasňuje, že povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia sú v tomto smere rovnako dôležité. Členské štáty majú značnú flexibilitu a širokú mieru voľnej úvahy pri výbere takého systému spomedzi rôznych druhov schém, ktorý najlepšie vyhovuje ich konkrétnej situácii a podmienkam (27).
V článku 7a ods. 1 a článku 7b ods. 1 smernice EED sa vyžaduje, aby boli všetky politické opatrenia určené na plnenie povinnosti úspor energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED a prispievali k „úsporám konečnej energie“ u „koncových odberateľov“. Nezaškodí však, ak sa budú politickým opatrením riešiť aj ďalšie ciele (napr. v rámci politík v oblasti energie na riešenie potreby zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia alebo podporovať rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov).
V článku 2 bode 18 smernice EED sa vymedzuje „politické opatrenie“ ako nástroj regulačnej, finančnej, fiškálnej, dobrovoľnej alebo informačnej povahy, ktorý bol v danom členskom štáte formálne ustanovený a vykonaný s cieľom vytvoriť podporný rámec, požiadavky alebo stimuly, aby účastníci trhu poskytovali a nakupovali energetické služby a vykonávali iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti. Politické opatrenia zamerané iba na podporu politických cieľov iných ako energetická efektívnosť, určené iba na poskytovanie alebo nákup energetických služieb alebo stimulujúce úspory u konečného spotrebiteľa, ktoré sa nedosahujú u koncových odberateľov, sa nemusia považovať za oprávnené podľa článku 7 smernice EED. V každom prípade budú členské štáty musieť opatrenia dôkladne posúdiť a preukázať, že im možno priamo pripísať úspory energie.
Bez ohľadu na to, či sa členský štát rozhodne použiť povinnú schému energetickej efektívnosti alebo alternatívne politické opatrenia, musí zabezpečiť, aby boli politické opatrenia oprávnené na dosahovanie požadovaných kumulovaných úspor energie u konečného spotrebiteľa do 31. decembra 2030 (alebo v nasledujúcom období úspor, v závislosti od toho, kedy sa opatrenia vypracujú).
Nasledujúci neúplný zoznam vymedzení je dôležitý pri stanovovaní politických opatrení (v zmenenej smernici EED sa nachádzajú v rovnakom znení):
Článok 2 smernice EED
„(4) |
‚energetická účinnosť‘ je pomer medzi výstupom výkonu, služby, tovaru alebo energie a energetickým vstupom; |
(5) |
‚úspory energie‘ je množstvo usporenej energie určené meraním a/alebo odhadom spotreby pred a po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie; |
(6) |
‚zlepšenie energetickej efektívnosti‘ je zvýšenie energetickej účinnosti v dôsledku technologických zmien, zmien správania a/alebo hospodárskych zmien;“ |
„(14) |
‚povinný subjekt‘ je distribútor energie alebo maloobchodná energetická spoločnosť, ktorá je viazaná národnými povinnými schémami energetickej efektívnosti uvedenými v článku 7; |
(15) |
‚poverený subjekt‘ je právnická osoba, na ktorú vláda alebo iný verejný subjekt delegovali právomoc vypracovať, riadiť alebo prevádzkovať finančnú schému v ich mene; |
(16) |
‚zúčastňujúci sa subjekt‘ je podnik alebo verejný subjekt, ktorý sa zaviazal dosiahnuť určité ciele v rámci dobrovoľnej dohody alebo na ktorý sa vzťahuje vnútroštátny nástroj regulačnej politiky; |
(17) |
‚vykonávajúci orgán verejnej moci‘ je orgán spravovaný verejným právom, ktorý je zodpovedný za vykonávanie alebo monitorovanie zdaňovania energie alebo uhlíka, finančných schém a nástrojov, fiškálnych stimulov, štandardov a noriem, programov energetického štítkovania, odbornej prípravy alebo vzdelávania; |
(18) |
‚politické opatrenie‘ je nástroj regulačnej, finančnej, fiškálnej, dobrovoľnej alebo informačnej povahy, ktorý bol v danom členskom štáte formálne ustanovený a implementovaný s cieľom vytvoriť podporný rámec, požiadavky alebo stimuly, aby účastníci trhu poskytovali a nakupovali energetické služby a vykonávali iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti; |
(19) |
‚individuálne opatrenie‘ je činnosť vykonaná v dôsledku politického opatrenia, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti; |
(20) |
‚distribútor energie‘ je fyzická alebo právnická osoba vrátane prevádzkovateľa distribučnej sústavy zodpovedná za distribúciu energie na účely jej dodania koncovým odberateľom alebo do distribučných staníc, z ktorých sa energia predáva koncovým odberateľom; |
(21) |
‚prevádzkovateľ distribučnej sústavy‘ je ‚prevádzkovateľ distribučnej sústavy‘ v zmysle smernice 2009/72/ES a ‚prevádzkovateľ distribučnej siete‘ v zmysle smernice 2009/73/ES; |
(22) |
‚maloobchodná energetická spoločnosť‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá predáva energiu koncovým odberateľom; |
(23) |
‚koncový odberateľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje energiu pre vlastnú konečnú spotrebu; |
(24) |
‚poskytovateľ energetických služieb‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje energetické služby alebo iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v zariadení alebo priestoroch koncového odberateľa;“ |
Na účely článku 7 ods. 10 smernice EED môžu členské štáty započítať úspory energie z nedávno prijatých politických opatrení v povinnom období rokov 2021 – 2030. Započítať môžu aj úspory energie z politických opatrení prijatých v povinnom období rokov 2014 – 2020 (alebo z predchádzajúceho obdobia), za predpokladu, že sú v súlade s požiadavkami článkov 7, 7a alebo 7b smernice EED.
Členské štáty môžu započítať úspory z opatrení prijatých do 31. decembra 2020 alebo neskôr iba vtedy, ak majú tieto opatrenia za následok nové individuálne opatrenia vykonané po 31. decembri 2020 a do 31. decembra 2030.
Príklady opatrení, činností a úspor
V roku 2010 bol zavedený program finančnej podpory na energetickú obnovu budov. Kým bude tento program existovať a zabezpečovať nové obnovy v príslušnom období, úspory energie vyplývajúce z týchto nových obnov možno započítať do úspor požadovaných v druhom povinnom období.
S cieľom priniesť úspory vyplývajúce zo zmeny správania a zlepšiť efektívnosť dopravy bola pred rokom 2021 zavedená palivová daň. Kým bude táto daň platiť a jej účinky na správanie budú vzhľadom na najnovšiu cenovú pružnosť merateľné a overiteľné, úspory energie vyplývajúce z tohto opatrenia možno započítať do úspor požadovaných v druhom povinnom období.
4.1. Povinné schémy energetickej efektívnosti
Najvýznamnejším dôvodom pre rozhodnutie realizovať povinnú schému energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa požadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED môže byť to, že dodávatelia a distribútori energie či maloobchodníci s energiou sú najlepšie schopní určiť úspory energie u odberateľov a budú môcť dosiahnuť úspory energie v obchodných modeloch energetických služieb. V tomto prípade musia členské štáty určiť jeden alebo viaceré povinné subjekty spomedzi koncových odberateľov (28) na vnútroštátnej úrovni (29), od ktorých sa vyžaduje dosahovanie úspor energie. Určenie povinného subjektu sa musí uskutočniť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií podľa článku 7a ods. 2 smernice EED.
Pri určovaní povinných subjektov v rámci povinných schém energetickej efektívnosti by mali členské štáty zvážiť rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-561/16. Súdny dvor rozhodol, že členské štáty môžu ukladať „povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti iba určitým podnikom v odvetví energetiky, pokiaľ je určenie týchto podnikov ako povinných subjektov skutočne založené na výslovne uvedených objektívnych a nediskriminačných kritériách, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu“ (30).
Okrem toho musia členské štáty stanoviť objem úspor energie, ktorý má dosiahnuť každý povinný subjekt (alebo jeho podkategória). Tieto objemy sa potom musia priradiť ku každému povinnému subjektu na účely kontroly plnenia jeho povinností.
V článku 7a ods. 4 sa členským štátom umožňuje vyjadriť objem úspor energie požadovaných od každého povinného subjektu buď ako konečnú, alebo primárnu energetickú spotrebu (31) pomocou prevodných koeficientov stanovených v prílohe IV.
Členské štáty môžu rozhodnúť aj o tom, či povinným subjektom povolí alebo nariadi splnenie celej alebo časti povinnosti podľa vnútroštátneho práva ako príspevku do národného fondu energetickej efektívnosti (32). Povinným subjektom môžu povoliť započítať úspory, ktoré dosiahli poskytovatelia energetických služieb (33) alebo iné tretie strany pri plnení povinnosti. V článku 7a ods. 6 písm. a) smernice EED sa od nich vyžaduje zabezpečiť, aby sa na certifikáciu úspor energie vzťahoval schvaľovací postup, ktorý je jasný, transparentný a otvorený pre všetkých účastníkov trhu a ktorý je zameraný na minimalizáciu nákladov na certifikáciu (34).
V článku 7a ods. 3 smernice EED sa objasňuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby energetické spoločnosti nevytvárali prekážky, ktoré spotrebiteľom znemožňujú zmeniť dodávateľa.
V článku 7a ods. 5 smernice EED sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa overí a zdokumentuje aspoň štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti zavedených povinnými subjektmi (35).
Na základe článku 7a ods. 6 písm. b) smernice EED môžu členské štáty poskytnúť možnosť „ukladania a požičiavania“, t. j. umožniť povinným subjektom započítať úspory dosiahnuté v danom roku tak, ako keby boli dosiahnuté v ktoromkoľvek zo štyroch predchádzajúcich alebo troch nasledujúcich rokov. Je potrebné poznamenať, že táto flexibilita:
— |
platí len pre úspory energie vyplývajúce z povinných schém energetickej efektívnosti vykonávaných od 1. januára 2014 a nie pre alternatívne politické opatrenia a |
— |
je časovo obmedzená – členské štáty môžu umožniť povinným subjektom „ukladať alebo požičiavať“ iba počas povinného obdobia. |
Inými slovami, úspory dosiahnuté v období 2014 – 2020 nesmú byť „uložené ani požičané“ po 31. decembri 2020. Úspory dosiahnuté v období 2021 – 2030 nesmú byť „uložené ani požičané“ pred 31. decembrom 2020 alebo po 31. decembri 2030. Úspory dosiahnuté po roku 2010 a pred 1. januárom 2014 nemôžu byť „uložené ani požičané“ na účely článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED.
Keďže v článku 7 ods. 8 smernice EED sa poskytuje výslovná odchýlka, jeho uplatňovanie je reštriktívne a obmedzené na účely článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a) smernice EED.
Príklady
Úspory energie dosiahnuté v roku 2014 (v dôsledku povinných schém energetickej efektívnosti) možno započítať, ako keby boli dosiahnuté v roku 2017.
Úspory energie dosiahnuté v roku 2014 (v dôsledku povinných schém energetickej efektívnosti) nemožno započítať do roku 2021.
Úspory energie dosiahnuté v roku 2018 (v dôsledku povinných schém energetickej efektívnosti) možno započítať do roku 2014.
V článku 7a ods. 6 druhom pododseku smernice EED sa stanovuje, že členské štáty „posúdia a prípadne prijmú opatrenia na minimalizáciu vplyvu priamych a nepriamych nákladov spojených s povinnými schémami energetickej efektívnosti na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví vystavených medzinárodnej hospodárskej súťaži“.
Vo všeobecnosti to zahŕňa dva druhy nákladov:
— |
investičné náklady a |
— |
administratívne náklady (vrátane monitorovania a podávania správ). |
V posúdení vplyvu (36) Komisia na základe dostupných dôkazov preukázala, že povinné schémy energetickej efektívnosti sú nákladovo nesmierne efektívne. Pri vykonávaní týchto schém musia povinné subjekty zabezpečiť realizáciu úspor u konečného spotrebiteľa za najnižšie (investičné a administratívne) náklady, najmä ak sa náklady prenášajú na konečných spotrebiteľov. Táto požiadavka platí aj vtedy, ak sa povinné subjekty rozhodnú započítať certifikované úspory energie, ktoré dosiahli poskytovatelia energie a iné tretie strany.
Podľa článku 7a ods. 7 smernice EED členské štáty povinne „každoročne uverejnia úspory energie dosiahnuté každým povinným subjektom alebo každou podkategóriou povinného subjektu, ako aj spolu v rámci schémy“. Tieto informácie môžu uverejniť spolu s ostatnými údajmi, ktoré musia verejne sprístupniť. Uverejnenie týchto údajov inými stranami, napr. Komisiou, ich tejto povinnosti nezbavuje.
4.2. Alternatívne politické opatrenia
V smernici EED sa objasňuje, že členské štáty by mali mať väčšiu flexibilitu pri navrhovaní a vykonávaní alternatívnych politických opatrení. Hoci sa v smernici EED už druhy opatrení neuvádzajú, v článku 2 bode 18 smernice EED sa vo vymedzení „politického opatrenia“ uvádza neúplný zoznam možných druhov, t. j. „nástroj regulačnej, finančnej, fiškálnej, dobrovoľnej alebo informačnej povahy, ktorý bol v danom členskom štáte formálne ustanovený a implementovaný s cieľom vytvoriť podporný rámec, požiadavky alebo stimuly, aby účastníci trhu poskytovali a nakupovali energetické služby a vykonávali iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti“.
Členské štáty môžu zvážiť podporu úlohy miestnych spoločenstiev obnoviteľných zdrojov energie pri vykonávaní alternatívnych politických opatrení (37).
V bode 3 prílohy V k smernici EED sa stanovujú požiadavky na navrhovanie a správu alternatívnych politických opatrení:
„a) |
politické opatrenia a individuálne opatrenia prinášajú overiteľnú úsporu konečnej energetickej spotreby; |
b) |
zodpovednosť každého zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci je jasne vymedzená; |
c) |
úspory energie, ktoré sa dosahujú alebo majú dosiahnuť, sa určia transparentne; |
d) |
objem úspor energie, ktoré sa vyžadujú politickým opatrením alebo ktoré sa ním majú dosiahnuť, sa vyjadrí buď ako konečná, alebo primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov uvedených v prílohe IV; |
e) |
predloží sa a verejne sa sprístupní výročná správa o úsporách energie, ktoré dosiahli poverené subjekty, zúčastňujúce sa subjekty a vykonávajúce orgány verejnej moci, ako aj údaje o ročnom trende úspor energie; |
f) |
ak pokrok nie je uspokojivý, vykoná sa monitorovanie výsledkov a prijatie vhodných opatrení; |
g) |
úspory energie z individuálneho opatrenia si nenárokuje viac než jeden subjekt; |
h) |
je preukázané, že na dosiahnutie nárokovaných úspor energie sú podstatné činnosti zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci.“ |
V článku 7b ods. 2 smernice EED sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa overí a zdokumentuje aspoň štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka alternatívnych opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti (okrem zdaňovania) zavedených zúčastňujúcimi sa alebo poverenými subjektmi.
Treba poznamenať, že:
— |
meranie, kontrola a overovanie sa vykonáva nezávisle od týchto subjektov (38) a |
— |
„štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka“ by sa mali chápať ako podmnožina, ktorá presne odráža štatistickú populáciu daných opatrení na úsporu energie, a tým umožňuje primerane spoľahlivé závery, pokiaľ ide o dôveryhodnosť všetkých opatrení. |
4.2.1. Schémy a nástroje financovania a fiškálne stimuly
Ide o politické opatrenia zavedené členským štátom, v rámci ktorých peňažné a fiškálne stimuly vedú k používaniu energeticky efektívnych technológií alebo techník a ktoré majú za následok zníženie konečnej energetickej spotreby (39).
Treba poznamenať, že:
— |
účinky sa budú merať, kontrolovať a overovať nezávisle od zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov (40) a |
— |
v prípade schém alebo nástrojov financovania by mali finančné prostriedky pochádzať z:
|
4.2.2. Národný fond energetickej efektívnosti
Členské štáty môžu zriadiť národné fondy energetickej efektívnosti v súlade s článkom 20 ods. 6 smernice EED, a to buď ako alternatívne politické opatrenie, alebo ako súčasť povinných schém energetickej efektívnosti, pričom sa bude od povinných subjektov vyžadovať, aby všetky alebo niektoré úspory vložili do fondu.
Ak členský štát zavedie mechanizmus každoročných príspevkov do národného fondu energetickej efektívnosti ako zásadnú metódu plnenia povinností v oblasti energetickej efektívnosti, v jeho vnútroštátnych právnych predpisoch sa musí zabezpečovať, aby:
— |
boli dosiahnuté úspory energie rovnocenné úsporám v rámci povinných schém energetickej efektívnosti a |
— |
financované opatrenia spĺňali požiadavky článku 7b a článku 20 ods. 6, ako aj bodu 3 prílohy V k smernici EED (41). |
Národný fond energetickej efektívnosti môže byť akýkoľvek fond zriadený členským štátom na účely podpory národných iniciatív v oblasti energetickej efektívnosti. Možno ho vytvoriť na financovanie hospodárskych a finančných schém podpory, technickej pomoci, odbornej prípravy a informácií alebo iných opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti s cieľom prispievať k dosahovaniu cieľov práva EÚ (42). Vo všeobecnosti možno na zabezpečovanie efektívnejších riešení zaviesť aj kombináciu verejných finančných prostriedkov (napr. na riešenie zlyhaní trhu – kategórie alebo opatrenia v oblasti nákladov, ktoré sa zvyčajne neriešia trhovými mechanizmami) a súkromného kapitálu.
Započítať na účely článku 7 smernice EED možno financovanie, ktoré pochádza z:
— |
verejných (európskych alebo vnútroštátnych) zdrojov alebo |
— |
kombinácie verejných (európskych alebo vnútroštátnych) zdrojov a súkromných zdrojov (napr. banky, investičné fondy, dôchodkové fondy, povinné subjekty), ktoré sa výslovne zameriavajú na plnenie individuálnych opatrení vedúcich k úsporám konečnej energie. |
4.2.3. Právne predpisy a dobrovoľné dohody
Ide o politické opatrenia zavedené členským štátom, ktoré vedú k používaniu energeticky efektívnych technológií alebo techník a majú za následok zníženie konečnej energetickej spotreby. Môžu to byť:
— |
právne záväzné opatrenia, ktorými sa zavádzajú osobitné technológie alebo techniky alebo |
— |
dobrovoľné dohody, na základe ktorých sa podniky alebo miestne orgány zaväzujú k určitému opatreniu (43). |
„Zúčastňujúce sa subjekty“ sú „podniky alebo verejné subjekty, ktoré sa zaviazali dosiahnuť určité ciele v rámci dobrovoľnej dohody alebo na ktoré sa vzťahuje vnútroštátny nástroj regulačnej politiky“.
4.2.4. Štandardy a normy
Ide o politické opatrenia zavedené členským štátom, ktoré sú zamerané na zlepšovanie energetickej efektívnosti (napríklad) výrobkov, služieb, budov a vozidiel (44). Subjektmi v rámci týchto schém sú „vykonávajúce orgány verejnej moci“.
4.2.5. Programy označovania energetickej účinnosti
Patria sem programy označovania zavedené členským štátom okrem programov, ktoré sú povinné podľa práva EÚ (napr. úspory vyplývajúce z uplatňovania nariadení o označovaní energetickej účinnosti alebo nariadenia o energetickom označovaní (45) nemožno započítať) (46).
Vplyv na úspory energie môžu mať aj iné politické opatrenia, ktoré sa vykonávajú v tom istom čase, preto nemožno len samotnému opatreniu pripísať všetky hodnotené zmeny pozorované od zavedenia opatrenia. Nato, aby sa mohla stanoviť súvislosť s individuálnym opatrením vedúcim k úsporám, ktoré mu možno pripísať, je potrebné dôkladné posúdenie vplyvu programu označovania energetickej účinnosti.
4.2.6. Odborná príprava a vzdelávanie vrátane energetických poradenských programov
Ide o politické opatrenia zavedené členským štátom, ktoré vedú k používaniu energeticky efektívnych technológií alebo techník a majú za následok zníženie konečnej energetickej spotreby, napríklad prostredníctvom programov odbornej prípravy pre energetických audítorov, vzdelávacích programov pre manažérov v oblasti energií alebo energetických poradenských programov pre domácnosti.
Treba poznamenať, že:
— |
takéto opatrenia musí monitorovať „vykonávajúci orgán verejnej moci“ a |
— |
je potrebné dôkladné posúdenie ich vplyvu na stanovenie:
|
4.2.7. Iné alternatívne opatrenia
Zoznam alternatívnych politických opatrení nie je úplný a možno uplatniť aj iné politické opatrenia. Členské štáty však musia v oznámení Komisii vysvetliť, ako sa dosahuje ekvivalentná úroveň úspor, monitorovania a overovania (48).
Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách sú významné opatrenia na znižovanie energetickej závislosti, ako aj emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky stanovené do roku 2030, ako aj na jej globálny záväzok prijatý v kontexte Parížskej dohody. Na plnenie povinnosti úspor energie možno teda zvážiť aj politické opatrenia, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách (49).
Opatrenia musia byť navrhnuté tak, aby zabezpečovali úspory konečnej energie vzhľadom na technológie, ktoré nahrádzajú. Takéto úspory si možno nárokovať napríklad z prechodu na efektívnejšie systémy vykurovania alebo chladenia či technológie na výrobu teplej vody v budovách, bez ohľadu na to, či to zahŕňa energiu z obnoviteľných zdrojov. Tieto úspory sú oprávnené aj vtedy, ak alternatívne politické opatrenie nie je primárne určené na zlepšenie energetickej efektívnosti, za predpokladu, že členský štát preukáže ich doplnkovosť, merateľnosť a overiteľnosť podľa metód a zásad z prílohy V k smernici EED.
4.2.8. Dane z energie alebo CO2
Daňové opatrenia členských štátov na zníženie konečnej energetickej spotreby môžu byť oprávnené. Členské štáty môžu takisto skombinovať daňové opatrenia s inými opatreniami, napríklad dotáciami (50).
Zdaňovanie na účely energetickej efektívnosti je zamerané najmä na riešenie zlyhaní trhu spôsobovaných spotrebou energie, a to prostredníctvom ukladania daní alebo odvodov na určité druhy zdrojov energie alebo spotreby energie. Dane z CO2 alebo uhlíkové dane môžu byť aj stimulom individuálnych opatrení zameraných na prechod na zdroje energie s nižšími emisiami CO2. Treba však poznamenať, že takáto kontrola zdrojov nemusí vždy viesť k zlepšeniu energetickej efektívnosti.
Cieľom daňových opatrení je, aby odberatelia a výrobcovia uhradili sociálne náklady dobra (a to aj v podobe uhlíkových emisií a skleníkových efektov).
V praxi opatrenia (51) zvyčajne pozostávajú z:
— |
priamych opatrení – k nim patria poplatky priamo sa vzťahujúce na „externalitu“, t. j. ide o činnosti, ktorými sa zavádza účinok na neprepojenú tretiu stranu; z tohto druhu opatrenia zároveň vyplýva, že zlyhanie trhu je pozorovateľné a vyčísliteľné; príkladom sú dane z uhlíkových emisií, a |
— |
nepriamych opatrení – k nim patria dane týkajúce sa spotrebných materiálov vytvárajúcich externalitu (napr. palív vytvárajúcich uhlíkové emisie) alebo spotrebných materiálov, ktoré s tým súvisia (napr. automobilov, ktoré takéto palivá využívajú). |
Členské štáty môžu zaviesť nové daňové opatrenia na účely povinnosti úspor energie na nové obdobie (2021 – 2030) a/alebo pokračovať v uplatňovaní existujúcich opatrení z prvého obdobia (2014 – 2020).
Na účely určenia úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné (52), sa v bode 2 písm. a) prílohy V stanovuje, že „členské štáty zohľadnia, ako by sa spotreba energie a dopyt po nej vyvíjali za absencie daného politického opatrenia, pričom vezmú do úvahy aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni“.
Okrem toho členské štáty pri výpočte účinku daňových opatrení zohľadnia požiadavky bodu 4 prílohy V:
„a) |
uznávajú sa len úspory energie vyplývajúce z daňových opatrení, ktoré prekračujú minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na palivá, ako sa požaduje v smernici Rady 2003/96/ES alebo 2006/112/ES; |
b) |
cenová pružnosť pre výpočet vplyvu daňových opatrení (energia) vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien a odhaduje sa na základe aktuálnych a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov; |
c) |
úspory energie zo sprievodných nástrojov daňovej politiky vrátane daňových stimulov či odvodov do fondu sa započítavajú osobitne.“ |
Členské štáty by mali vykonávať opatrenia, ktoré sú zamerané na prekračovanie minimálnych úrovní podľa práva EÚ, a to vrátane:
— |
minimálnych úrovní zdaňovania energetických výrobkov a elektriny (53) a |
— |
ustanovení o spoločnom systéme DPH (54) v oblasti výrobkov a tovarov vyžadujúcich energetickú spotrebu. |
Pri výpočte vplyvu daňových opatrení (energia) by mali členské štáty zohľadniť cenovú pružnosť (ktorá vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien) a odhadnúť ju na základe aktuálnych a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov (55). Podľa bodu 3.3 písm. f) prílohy III k nariadeniu o riadení musia členské štáty poskytnúť informácie o svojej metodike výpočtu, ako aj o použitej cenovej pružnosti a spôsobe jej stanovenia v súlade s bodom 4 prílohy V k smernici EED.
Na účely bodu 4 písm. c) prílohy V k smernici EED je dôležité posúdiť, ako daňové opatrenia pôsobia s inými politickými opatreniami. Pri výpočte vplyvu daňových opatrení použitých v kombinácii s inými opatreniami sa členským štátom odporúča použiť:
— |
iba krátkodobú pružnosť alebo |
— |
krátkodobú a dlhodobú pružnosť, ale neuplatňovať nárok na úspory energie za iné opatrenia (t. j. považovať daňové opatrenia za hlavné politické opatrenia balíka). |
V prípade daňových opatrení vykonaných pred povinným obdobím rokov 2021 – 2030 by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť článku 7 ods. 1 druhému pododseku smernice EED: „Členské štáty môžu započítať úspory energie, ktoré vyplývajú z politických opatrení, ktoré sa zaviedli do 31. decembra 2020 alebo po tomto dátume, a to pod podmienkou, že výsledkom týchto opatrení budú nové individuálne opatrenia vykonávané po 31. decembri 2020.“
Ak členský štát zavedie kombináciu daňových a dotačných opatrení, musí viesť osobitné účty o úsporách energie vyplývajúcich z daňových opatrení a zo sprievodných politických opatrení (vrátane fiškálnych stimulov).
Ak sa budú počas cieľového obdobia používať odhady krátkodobej pružnosti, pravdepodobnosť dvojitého započítania úspor sa zníži.
4.3. Politické opatrenia na zmiernenie energetickej chudoby
Podľa článku 7 ods. 11 smernice EED majú členské štáty pri navrhovaní politických opatrení sledujúcich splnenie povinností úspory energie zohľadniť potrebu zmierniť energetickú chudobu, a to tak, že budú v primeranom rozsahu vyžadovať, aby sa časť opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v rámci národných povinných schém energetickej efektívnosti, alternatívnych politických opatrení alebo programov či opatrení financovaných z národného fondu energetickej efektívnosti vykonávala prioritne v rámci zraniteľných domácností vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou a prípadne v sociálnych bytoch (56).
Na účely národného energetického a klimatického plánu musia členské štáty v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. d) nariadenia o riadení (57) posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe.
Členské štáty by mali podľa svojich existujúcich postupov stanoviť kritériá, na základe ktorých budú riešiť energetickú chudobu vo svojich politických opatreniach. Pre tých, ktorých postihuje energetická chudoba, budú prospešné aj dlhodobé opatrenia na obnovu a zlepšovanie energetickej hospodárnosti fondu budov podľa požiadaviek smernice o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „EPBD“) (58). Podľa článku 2a smernice EPBD musia členské štáty vypracovať dlhodobé stratégie do roku 2050 na podporu obnovy vnútroštátneho fondu verejných aj súkromných obytných aj nebytových budov na vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov.
Ich cieľom má byť:
— |
uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a |
— |
vypracovať návrh príslušného vnútroštátneho opatrenia na pomoc pri zmierňovaní energetickej chudoby (59). |
Od nadobudnutia účinnosti a transpozície/vykonania vo vnútroštátnom práve sa táto požiadavka na zohľadnenie potreby zmiernenia energetickej chudoby uplatňuje na opatrenia prijímané v rámci povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení. Členské štáty môžu na základe vlastného uváženia rozhodnúť o tom, aké politické opatrenia použijú, keďže obidva druhy sú rovnocenné. Vybraté opatrenia však musia byť zamerané na zmiernenie energetickej chudoby.
Stredisko EÚ pre monitorovanie energetickej chudoby je iniciatívou Komisie na pomoc členským štátom pri zlepšovaní merania, monitorovania a výmeny znalostí a najlepších postupov v oblasti energetickej chudoby. Je zamerané na pomoc členským štátom pri navrhovaní politických opatrení. V časti Policies & Measures (Politiky a opatrenia) webového sídla strediska (60) sa nachádzajú príklady konkrétnych druhov politík a opatrení.
4.4. Výber odvetví
Členské štáty sa môžu pri plnení povinnosti úspor energie flexibilne zamerať na jedno alebo viaceré konkrétne odvetvia a zaviesť politické opatrenia v súlade s článkom 7a alebo článkom 7b smernice EED (61).. Podľa bodov 3.1, 3.2 a 3.3 prílohy III k nariadeniu o riadení musia poskytnúť informácie o odvetví (odvetviach) (a v prípade zdaňovania aj o segmente daňovníkov), na ktoré sú jednotlivé opatrenia zamerané. V bode 2 písm. d) prílohy V k smernici EED sa povoľuje zlepšenie energetickej účinnosti výrobkov, zariadení, dopravných systémov, vozidiel a palív, budov a prvkov budov (62), procesov alebo trhov.
V prípade potreby by mali byť tieto opatrenia v súlade s vnútroštátnymi politickými rámcami zavedenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (63). Členské štáty sa môžu zamerať napríklad na budovy alebo odvetvie priemyslu.
Podľa posúdení dosiahnutých a očakávaných úspor energie podľa článku 24 smernice EED oznámených členskými štátmi vo výročných správach a národných akčných plánov energetickej efektívnosti sa očakáva, že:
— |
najväčší podiel úspor prinesú vo všeobecnosti opatrenia zamerané na budovy (podporené napríklad schémami financovania obnov), |
— |
druhý a tretí najväčší podiel bude pochádzať z priemyslu a dopravy a |
— |
povinná schéma energetickej efektívnosti (medziodvetvová politika) prinesie najväčší podiel úspor na jedno politické opatrenie; takisto sa zameriava na budovy, a to prostredníctvom opatrení na podporu výmeny vykurovacích systémov atď. (64); ostatné odvetvia s nevyužitým potenciálom úspory energie (napr. doprava a vodohospodárstvo) by mohli prispieť k plneniu povinnosti úspory energie v období 2021 – 2030. |
4.4.1. Odvetvie dopravy
Na základe správ členských štátov dospela Komisia v posúdení vplyvu za rok 2016 k záveru, že 6 % úspor energie podľa článku 7 môže súvisieť s opatreniami zameranými na odvetvie dopravy (65).
Od prvých národných akčných plánov energetickej efektívnosti za rok 2014 a najnovšie v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti za rok 2017 členské štáty aktualizujú svoje zoznamy povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení a oznamujú ďalšie opatrenia v oblasti dopravy. Tento vývoj znamená, že (potenciálny) podiel úspor energie dosiahnutých v odvetví dopravy v období 2014 – 2020 môže byť ešte vyšší, ako vyplývalo z posúdenia vplyvu.
Keďže konečná energetická spotreba v doprave je súčasťou základného scenára výpočtu, môže ísť o odvetvie, na ktoré sa možno logicky zamerať pri plnení povinnosti úspor v období 2021 – 2030.
Príklady
Politickými opatreniami sa môžu podporovať efektívnejšie vozidlá {prekračujúce minimálne úrovne stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 (66), (EÚ) č. 510/2011 (67), (EÚ) 2019/631 (68) alebo v revidovanej smernici o ekologických vozidlách (69), prechod na iný druh dopravy, ako je cyklistika, chôdza a hromadná doprava, alebo plánovanie mobility a územného plánovania, ktoré znižuje dopyt po doprave.
Opatrenia, ktorými sa urýchľuje využívanie nových, efektívnejších vozidiel alebo politík posilňujúcich prechod na hospodárnejšie palivá znižujúce využívanie energie na kilometer, môžu byť oprávnené za predpokladu podstatnosti a doplnkovosti (pozri bod 2 prílohy V).
4.4.2. Odvetvie vodohospodárstva
Energia a voda v hospodárskom živote a na mnohých úrovniach úzko súvisia („prepojenie medzi vodou a energiou“). Voda je potrebná na energetické účely, napr. na chladenie, uskladňovanie, biopalivá alebo vodnú energiu. Energia je potrebná na vodohospodárske účely, napr. na čerpanie, úpravu a odsoľovanie (70).
Odvetvie výroby energie je so 44 % najväčším odberateľom vody (71). Podiel odvetví vodohospodárstva a odpadových vôd na spotrebe elektriny v EÚ je 3,5 %, pričom sa očakáva sa, že uvedený podiel vzrastie (72). Úniky vody zároveň predstavujú 24 % celkovej spotrebovanej vody v EÚ a majú najväčší podiel na plytvaní a strate vody, pokiaľ ide o plytvanie vodnými zdrojmi a energiu používanú na úpravu týchto zdrojov.
Od nadobudnutia účinnosti nariadenia o riadení a zmenenej smernice EED sa uplatňuje „zásada prvoradosti energetickej efektívnosti“. Odvetvie vodohospodárstva môže túto zásadu takisto uplatňovať.
Účinné a energeticky efektívne vodné hospodárstvo môže k úsporám energie významne prispievať. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) sa 10 % celosvetového odberu vody týka odvetvia výroby energie, pričom tento údaj sa bude podľa očakávaní podstatne zvyšovať s podporou niekoľkých nízkouhlíkových, ale na vodu náročných procesov vrátane výroby elektriny, biopalív a zachytávania a skladovania oxidu uhličitého (73). Členské štáty tak budú môcť preskúmať potenciál úspor energie prostredníctvom využívania inteligentných technológií a procesov.
Plné využívanie potenciálu v oblasti úspor energie pomocou inteligentných technológií a procesov, k čomu sa členské štáty v smernici EED (74) vyzývajú, umožňuje členským štátom nájsť riešenia na narušenie súvislosti medzi spotrebou energie a spotrebou vody.
Členské štáty by mohli napríklad posúdiť potenciál vybudovania dvojvrstvového systému potrebného na osobitnú úpravu zrážkovej vody a splaškovej odpadovej vody. Mohlo by sa tým zabrániť využívaniu dodatočných kapacít na úpravu vody, ktoré by mohli byť potrebné pri zvýšenej spotrebe energie.
Členské štáty oznámili obmedzený počet opatrení na plnenie povinnosti úspor energie z článku 7 súvisiacich s vodou. Najbežnejšou je výroba teplej vody pomocou slnečných kolektorov (výmena za výrobu teplej vody z neobnoviteľných zdrojov) alebo efektívnejších plynových ohrievačov vody, takéto opatrenia však viac súvisia s výrobou tepla ako vody.
Politické opatrenia súvisiace s energeticky účinnou výrobou pitnej vody možno zvažovať v celom dodávateľskom reťazci (distribúcia, používanie a úprava odpadovej vody). Až doteraz boli hlavnými vnútroštátnymi cieľmi riešenie nedostatku vody a zlepšenie kvality vody. Okrem inštalácie efektívnejších čerpadiel má oznámené opatrenie za následok nepriame úspory energie prostredníctvom zníženej spotreby vody alebo opätovného využitia vody.
Potenciál úspory energie v odvetví vodohospodárstva spočíva v:
— |
znížení objemu energie využívanej na výrobu a úpravu rôznych druhov vody a |
— |
znížení spotreby vody a sieťových strát, čo sa premieta do nižších energetických požiadaviek pri čerpaní a úprave vody. |
Úspory energie v odvetví vodohospodárstva môžu odľahčiť rozpočty obcí. Najmä vtedy, ak obce vlastnia vodovodnú sieť, môže spotreba elektriny v čistiarni (odpadových) vôd tvoriť veľkú časť účtu za elektrinu. Ak ide napríklad o informovanosť, skúsenosti a kapacity sa môžu medzi jednotlivými obcami do veľkej miery líšiť, preto môžu byť na uľahčenie výmeny skúseností užitočné regionálne alebo vnútroštátne programy a technologická podpora a finančná pomoc môže zvyšovať potenciál úspor energie.
Orientačné neúplné príklady
Členské štáty by mali prijať opatrenia na šetrenie energie pri výrobe, využívaní a likvidácii vody vo všetkých jej formách v celom dodávateľskom reťazci:
— |
výroba pitnej vody (čerpanie, čistenie podzemnej alebo povrchovej vody, odsoľovanie morskej vody), |
— |
zníženie strát vody v distribučnej sústave, |
— |
zníženie využívania vody koncovými odberateľmi (vrátane využívania v priemyselných procesoch, pri zavlažovaní, v domácnostiach), |
— |
zníženie využívania vody prostredníctvom recirkulácie vody pre domácnosti, |
— |
čistenie odpadovej vody na opätovné použitie alebo vypúšťanie (čerpanie, procesy úpravy odpadovej vody, rekuperácia tepla) a |
— |
zníženie využívania energie na úpravu zrážkovej vody (zníženie záťaže úpravy systémov zrážkovej vody). |
5. VPLYV REVÍZIE NA PRVÉ POVINNÉ OBDOBIE
Členské štáty musia prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenenou povinnosťou úspor energie najneskôr 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice EED, t. j. do 25. júna 2020.
Členské štáty musia dosiahnuť súlad:
— |
so spoločnými metódami a zásadami výpočtu vplyvu povinných schém energetickej efektívnosti alebo iných politických opatrení (príloha V k smernici EED), |
— |
s požiadavkou na zohľadnenie potreby zmiernenia energetickej chudoby pri navrhovaní politických opatrení (povinná schéma energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia), hoci môžu byť prijaté rôzne opatrenia zamerané na domácnosti postihnuté energetickou chudobou (článok 7 ods. 11 smernice EED), |
— |
s ustanovením o tom, že úspory vyplývajúce z uplatňovania práva EÚ si nemožno nárokovať, s výnimkou opatrení na obnovu a predčasnej výmeny za efektívnejšie spotrebiče a vozidlá [bod 2 písm. b) prílohy V k smernici EED], |
— |
s požiadavkou, že pri výpočte úspor energie sa má zohľadniť životnosť opatrení a miera klesania úspor v čase [bod 2 písm. g) prílohy V k smernici EED – od nadobudnutia účinnosti] a |
— |
s požiadavkou, že pri plnení povinnosti úspor maloobchodné energetické spoločnosti (v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti) nebránia odberateľom zmeniť dodávateľa (článok 7a ods. 3 smernice EED). |
Členské štáty môžu transponovať a vykonať zmenenú smernicu EED pred uplynutím lehoty. V takých prípadoch môžu pred uplynutím zostávajúceho času prvého povinného obdobia:
— |
využiť odchýlku podľa článku 7 ods. 8 smernice EED, |
— |
využiť odchýlku podľa bodu 2 písm. b) prílohy V k smernici EED a |
— |
rozhodnúť o tom, že povinné subjekty majú plniť povinnosť úspor vcelku alebo čiastočne ako príspevok k národnému fondu energetickej efektívnosti (článok 20 ods. 6 smernice EED). |
Členské štáty, ktoré využijú článok 7 ods. 4 písm. a) až d) smernice EED na výpočet objemu úspor energie požadovaných pre prvé povinné obdobie, musia uplatniť a vypočítať účinok vybratých možností na prvé obdobie osobitne podľa článku 7 ods. 5 písm. a) smernice EED.
6. ZAPOČÍTANIE DO POVINNOSTI ÚSPOR ENERGIE
V článku 7 ods. 1 smernice EED sa stanovuje, že dve povinné obdobia [2014 – 2020, uvedené v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. a) smernice EED, a 2021 – 2030, uvedené v písmene b)] predstavujú dve samostatné obdobia.
V zásade platí, že ako už bolo stanovené pre prvé obdobie, do povinnosti za dané obdobie možno započítať iba úspory energie dosiahnuté počas obdobia, ak nie je v smernici EED stanovené inak.
Členské štáty nemôžu započítať úspory energie spätne, t. j. podľa článku 7 ods. 7 smernice EED sa úspory dosiahnuté po 31. decembri 2020 nemôžu započítať do objemu požadovaného na obdobie 2014 – 2020.
Podľa článku 7 ods. 1 druhého pododseku smernice EED môžu členské štáty započítať úspory vyplývajúce z politických opatrení zavedených pred alebo po 31. decembri 2020 do objemu požadovaného na obdobie 2021 – 2030, a to pod podmienkou, že opatrenia budú mať za následok nové individuálne opatrenia po 31. decembri 2020 (75).
V zásade môžu členské štáty započítať úspory energie dosiahnuté v danom roku iba za daný rok. V článku 7a ods. 6 písm. b) smernice EED sa však umožňuje v rámci povinných schém energetickej efektívnosti povinným subjektom, aby započítali úspory dosiahnuté v danom roku tak, ako keby boli dosiahnuté v niektorom zo štyroch predchádzajúcich či troch nasledujúcich rokov, pokiaľ toto obdobie nepresahuje príslušné povinné obdobie stanovené v článku 7 ods. 1 smernice EED.
Orientačný príklad
Úspory dosiahnuté v roku 2014 možno započítať do roku 2017 (o tri roky neskôr), ale úspory dosiahnuté v roku 2024 nemožno započítať do roku 2020, hoci ide o jeden zo štyroch predchádzajúcich rokov, pretože je to iné povinné obdobie.
V článku 7 ods. 8 smernice EED sa uvádza osobitná odchýlka z tejto zásady. Ak sa v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti kedykoľvek v období od 31. decembra 2009 do 31. decembra 2014 povolilo povinnému subjektu využiť „ukladanie a požičiavanie“ [článok 7a ods. 6 písm. b) smernice EED], predmetné členské štáty môžu započítať úspory energie dosiahnuté v ktoromkoľvek danom roku po roku 2010 a pred 1. januárom 2014, ako keby boli dosiahnuté po 31. decembri 2013 a pred 1. januárom 2021, za predpokladu, že všetky požiadavky článku 7 ods. 8 smernice EED sú splnené:
„a) |
povinná schéma energetickej efektívnosti bola v platnosti kedykoľvek medzi 31. decembrom 2009 a 31. decembrom 2014 a bola zahrnutá v prvom národnom akčnom pláne energetickej efektívnosti členského štátu predloženom podľa článku 24 ods. 2; |
b) |
úspory sa dosiahli podľa povinnej schémy energetickej efektívnosti; |
c) |
úspory sa vypočítali v súlade s prílohou V a |
d) |
roky, za ktoré sa úspory počítajú ako dosiahnuté, sa uviedli v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti.“ |
7. SPOLOČNÉ METÓDY A ZÁSADY NA VÝPOČET VPLYVU POVINNÝCH SCHÉM ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI ALEBO INÝCH POLITICKÝCH OPATRENÍ V ZMYSLE ČLÁNKOV 7, 7A, 7B A ČLÁNKU 20 ODS. 6
V článku 7 ods. 9 smernice EED sa od členských štátov vyžaduje zabezpečiť, aby sa úspory energie vyplývajúce z politických opatrení uvedených v článkoch 7a, 7b a článku 20 ods. 6 smernice EED vypočítali v súlade s prílohou V k smernici EED.
7.1. Metódy merania
7.1.1. Metódy merania pre politické opatrenia iné ako daňové opatrenia
V bode 1 prílohy V k smernici EED sa stanovujú metódy na výpočet úspor energie iných, ako sú úspory vyplývajúce z daňových opatrení na účely článkov 7, 7a, 7b a článku 20 ods. 6 smernice EED.
Povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty a vykonávajúce orgány verejnej moci môžu na výpočet úspor energie použiť tieto metódy:
„a) |
predpokladané úspory na základe výsledkov predchádzajúcich nezávisle monitorovaných energetických zlepšení v podobných zariadeniach. Všeobecný prístup sa označuje ako prístup ‚ex ante‘; |
b) |
merané úspory, pri ktorých sa úspory zo zavedenia opatrenia alebo balíka opatrení určujú zaznamenávaním skutočného zníženia spotreby energie, pričom sa náležite zohľadnia faktory, ako je doplnkovosť, miera využívania, úrovne výroby a počasie, ktoré môže ovplyvňovať spotrebu. Všeobecný prístup sa označuje ako prístup ‚ex post‘; |
c) |
pomerné úspory, pri ktorých sa používajú technické odhady úspor. Tento prístup sa môže použiť len v prípade, ak je získanie dostatočne podrobných meraných údajov pre konkrétne zariadenie náročné alebo neprimerane nákladné, napríklad nahradenie kompresora alebo elektromotora s iným rozsahom výroby v kWh, ako je ten, pri ktorom sa merali nezávislé informácie o úsporách, alebo v prípade, keď tieto odhady vykonávajú podľa vnútroštátne stanovených metodík a referenčných hodnôt kvalifikovaní alebo akreditovaní odborníci, ktorí sú nezávislí od príslušných povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov; |
d) |
úspory na základe prieskumu, pri ktorých sa určuje reakcia spotrebiteľov na rady, informačné kampane, systémy označovania energetickým štítkom a certifikácie alebo na inteligentné meranie. Tento prístup sa môže použiť len pri úsporách vyplývajúcich zo zmien správania spotrebiteľa. Nepoužije sa pri úsporách vyplývajúcich zo zavedenia fyzických opatrení.“ |
7.1.2. Metódy merania pre daňové opatrenia
Pri určovaní úspor energie vyplývajúcich z daňových politických opatrení zavedených podľa článku 7b smernice EED (76) sa uplatňujú zásady z bodu 4 prílohy V k smernici EED:
„a) |
uznávajú sa len úspory energie vyplývajúce z daňových opatrení, ktoré prekračujú minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na palivá, ako sa požaduje v smernici Rady 2003/96/ES alebo 2006/112/ES; |
b) |
cenová pružnosť pre výpočet vplyvu daňových opatrení (energia) vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien a odhaduje sa na základe aktuálnych a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov; |
c) |
úspory energie zo sprievodných nástrojov daňovej politiky vrátane daňových stimulov či odvodov do fondu sa započítavajú osobitne.“ |
7.2. Životnosť opatrení a miera klesania počas životnosti
V bode 2 písm. i) prílohy V k smernici EED sa stanovuje, že „pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení a miera, v akej úspory časom klesajú. Uvedený výpočet počíta úspory, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym opatrením v období od dátumu začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020 alebo prípadne do 31. decembra 2030. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri použití inej metódy členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím uvedenej metódy nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho opatrenia v období od začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020 alebo do 31. decembra 2030.“
Koncepcia „životnosti“ individuálneho opatrenia v oblasti úspor energie odkazuje na skutočnosť, že úspory možno dosiahnuť nielen v roku vykonávania, ale aj v budúcich rokoch. „Životnosť“ je teda obdobie, počas ktorého bude opatrenie prinášať merateľné úspory.
Pri výpočte úspor energie počas životnosti opatrenia môžu členské štáty:
— |
pripísať každému opatreniu „skutočné“ úspory, ktoré dosiahne od roku vykonávania do konca druhého povinného obdobia (t. j. do 31. decembra 2030) – označuje sa to ako „priama metóda“ (77). Pripísanie úspor po roku 2030 nie je povolené. Členské štáty môžu započítať úspory vyplývajúce z politických opatrení zavedených pred rokom 2030 do obdobia úspor energie po roku 2030 iba vtedy, ak majú tieto opatrenia za následok nové individuálne opatrenie v nasledujúcom povinnom období, |
— |
použiť „hodnotu indexu“, ktorá odráža očakávanú životnosť (78), |
— |
„stanoviť strop“ životností pripísaných individuálnym opatreniam (79), napríklad členský štát môže stanoviť strop životnosti na päť rokov. Členské štáty, ktoré používajú túto metódu, musia zabezpečiť, že výsledok nebude vyšší ako výsledok podľa priameho prístupu, alebo |
— |
používať celú životnosť, ale „odpočítať“ budúcoročné úspory (80) – podľa tejto metódy môže členský štát odpočítať úspory v nasledujúcich rokoch na úrovni 10 % ročne, ak je to potrebné. Opäť platí, že členský štát musí zabezpečiť, že výsledok nebude vyšší ako výsledok podľa priameho prístupu. |
Pri započítavaní úspor z akéhokoľvek politického opatrenia do požadovaného objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa musia členské štáty zohľadniť:
i) |
kedy sa opatrenie vykonáva; |
ii) |
objem ročných úspor energie a |
iii) |
či budú z opatrenia vyplývať úspory energie po roku 2030 (81). |
Pokiaľ ide o politické opatrenia zamerané na budovy, usmernenia týkajúce sa posúdenia životností sa už nachádzajú v európskej norme EN 15459-1:2017 (82).
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať stanovovaniu životnosti pri opatreniach zameraných na zmenu správania, ktoré nesúvisia so zavedením fyzických opatrení (83). Opatrenia zamerané na zmenu správania majú veľkú tendenciu k návratu do pôvodného stavu, keďže dĺžka obdobia, počas ktorého je účinné správanie udržateľné, môže závisieť od najrôznejších faktorov. Ak sa napríklad ako účinné správanie podporuje ekologické šoférovanie, v závislosti od šoférov a druhu odbornej prípravy v oblasti ekologického šoférovania môžu účinky tejto odbornej prípravy trvať iba niekoľko dní, ale aj niekoľko rokov.
Príklady započítania životnosti opatrení
1. Priama metóda
Individuálnym opatrením (napr. výmenou okien) sa ušetrí 1 toe energetickej spotreby ročne a tieto úspory sa budú dosahovať každý rok. Ak sa opatrenie vykoná v roku 2021, prinesie úsporu 1 toe v roku 2021 a 1 toe v každom ďalšom roku až do roku 2030, t. j. celkovo 10 toe do roku 2030. Ak sa opatrenie vykoná v roku 2022, prinesie úsporu 1 toe v každom roku v rokoch 2022 – 2030, t. j. celkovo 9 toe. Ak sa vykoná v roku 2030, prispeje k plneniu tejto požiadavky len v danom roku, t. j. celkovo 1 toe.
Členský štát musí počas daného obdobia ušetriť 65 Mtoe a očakáva, že to dosiahne jednou informačnou kampaňou ročne, ktorá prinesie napr. 1 milión opatrení (z prieskumu vyplynulo, že efektívnosť každého opatrenia je 1 toe) a výmenou 1 milióna okien ročne (predpokladaná hodnota každého okna je 1 toe). Každá informačná kampaň prinesie úsporu 1 Mtoe v roku, v ktorom sa uskutoční, pričom desať kampaní prinesie celkovú úsporu 10 Mtoe za desať rokov do 31. decembra 2030. Milión vymenených okien v prvom roku prinesie úspory rovnajúce sa 10 Mtoe, milión vymenených okien v druhom roku úspory 9 Mtoe, v treťom roku 8 Mtoe, vo štvrtom 7 Mtoe, v piatom 6 Mtoe, v šiestom 5 Mtoe, v siedmom 4 Mtoe, v ôsmom 3 Mtoe, v deviatom 2 Mtoe a v desiatom 1 Mtoe, t. j. celkovo 55 Mtoe do 31. decembra 2030. Úspory z informačných kampaní a výmeny okien sú teda 10 Mtoe + 55 Mtoe = 65 Mtoe.
Opatrenie s krátkodobejšou životnosťou (napríklad informačná kampaň) môže na rozdiel od toho priniesť úsporu 1 toe v roku vykonávania a v ďalších rokoch už nič. V každom roku vykonávania počas obdobia 2021 – 2030 prispeje 1 toe.
Ak členský štát na začiatku desaťročného povinného obdobia zavádza prevažne individuálne opatrenia s krátkou životnosťou, bude musieť prijať dodatočné opatrenia na dosiahnutie úspor požadovaných podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b).
Priama metóda jasne spĺňa podmienku, že metóda výpočtu musí viesť k skutočnému dosiahnutiu požadovaného množstva úspor. Členské štáty však môžu alternatívnejšie metódy považovať za vhodnejšie.
2. Metóda „hodnoty indexu“
Alternatívou môže byť napríklad označenie opatrenia „hodnotou indexu“, ktorá odráža jeho očakávanú životnosť. Informačná kampaň by mohla mať hodnotu indexu 0,25, zatiaľ čo výmena okien by mohla mať hodnotu indexu 6. Ak každé z týchto opatrení prinesie úsporu 1 toe ročne, úspora pripísaná informačnej kampani by bola (1 x 0,25 toe) = 0,25 toe. Úspora pripísaná výmene okien bez ohľadu na rok vykonania by bola (1 x 6 toe) = 6 toe.
Informačné kampane by sa teda počítali ako prinášajúce úsporu 0,25 Mtoe v každom roku, v ktorom sa vykonávajú, resp. 2,5 Mtoe celkovo za desať kampaní počas desiatich rokov do konca roka 2030. Ak sa počas daného obdobia vymení 7 miliónov okien, prinesie to úspory 7 Mtoe vynásobené koeficientom 6, čo je 42 Mtoe. Úspory z informačných kampaní a výmeny okien sa teda vypočítajú ako 2,5 Mtoe + 42 Mtoe = 44,5 Mtoe.
Členský štát, ktorý používa túto metódu, musí zabezpečiť, že výsledok nebude vyšší ako výsledok podľa priameho prístupu.
3. Metóda „stropu“
Ďalšou alternatívou je zaviesť „strop“ pre životnosť, ktorú možno pripísať individuálnym opatreniam. Vybral by sa napríklad „strop“ piatich rokov. Úspory pripísané informačnej kampani budú 1,25 Mtoe, napr. 0,25 Mtoe v roku 2022, 0,25 Mtoe v roku 2023, 0,25 Mtoe v roku 2024, 0,25 Mtoe v roku 2025 a 0,25 Mtoe v roku 2026. Úspory pripísané výmene okien budú, bez ohľadu na rok vykonania, (1 x 5) = 5 Mtoe, napr. 1 Mtoe v roku 2022, 1 Mtoe v roku 2023, 1 Mtoe v roku 2024, 1 Mtoe v roku 2025 a 1 Mtoe v roku 2026.
Opäť platí, že členský štát, ktorý používa túto metódu, musí zabezpečiť, že výsledok nebude vyšší ako výsledok podľa priameho prístupu.
Na získanie celkovej hodnoty energetickej efektívnosti politického opatrenia sa v bode 2 písm. i) prílohy V k smernici EED vyžaduje, aby členské štáty zohľadnili pokles úspor energie počas životnosti každého opatrenia (84). Cieľom je zabezpečiť realistické započítanie úspor, keďže napríklad nový energeticky účinný výrobok nemusí po niekoľkých rokoch používania prinášať rovnaké úspory energie (85). Členské štáty to preto musia zohľadniť vo svojich metodikách. Klesajúca miera sa môže líšiť podľa druhu politického opatrenia a každý členský štát ju musí oznámiť a vysvetliť v súlade s bodom 2 písm. i) prílohy V k smernici EED (86).
7.3. Doplnkovosť
Pri stanovovaní úspor energie pre všetky druhy politických opatrení je potrebné zohľadniť požiadavku na doplnkovosť. Základné zásady sú stanovené v bode 2 písm. a) a b) prílohy V k smernici EED:
„a) |
Preukazuje sa, že ide o dodatočné úspory nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci. Na účely určenia úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty zohľadnia, ako by sa spotreba energie a dopyt po nej vyvíjali za absencie daného politického opatrenia, pričom vezmú do úvahy aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. |
b) |
úspory vyplývajúce z uplatňovania záväzného práva Únie sa považujú za úspory, ktoré by sa dosiahli v každom prípade, takže sa nesmú nárokovať ako úspory energie na účely článku 7 ods. 1…“ |
Znamená to, že ak budú členské štáty musieť podľa práva EÚ dosiahnuť určitý objem alebo stupeň úspor, môžu si nárokovať iba úspory nad touto úrovňou, a to za predpokladu, že sú splnené ostatné požiadavky, napr. možno preukázať a overiť, že úspory sú dôsledkom predmetného opatrenia.
V bode 2 písm. a) prílohy V k smernici EED sa vyžaduje aj to, aby členské štáty zohľadnili aktuálny vývoj na trhu a vypracovali základný scenár. Mimoriadne dôležité je to s cieľom zabrániť „parazitovaniu“, ktoré je bežné v súvislosti s povinnosťami dodávateľov a mechanizmami finančnej podpory. Ak sa napríklad z vnútroštátneho systému podpory na obnovu budov podporí 100 individuálnych opatrení za rok, niektoré z týchto opatrení by sa uskutočnili aj tak (bez systému) a musia byť odpočítané.
Podobne platí aj to, že ak sa politika realizuje veľa rokov, je veľmi pravdepodobné, že má účinky na transformáciu trhu. Súkromné zainteresované strany to budú musieť zohľadniť napríklad vo svojich stratégiách vývoja výrobkov, služieb atď. Znamená to napríklad, že súčasné trendy v trhovom priemere možno čiastočne pripísať účinkom politiky v predchádzajúcich rokoch. Ak by sa teda uskutočnil prieskum s cieľom posúdiť účinky „parazitovania“, je pravdepodobné, že niektoré z týchto súčasných účinkov by boli aj účinkami presahovania z predchádzajúcich rokov. V bode 2 písm. b) a c) prílohy V k smernici EED sa uvádzajú odchýlky z týchto základných zásad:
„…Odchylne od uvedenej požiadavky úspory súvisiace s obnovou existujúcich budov možno nárokovať ako úspory energie na účely článku 7 ods. 1 za predpokladu, že kritérium podstatnosti uvedené v bode 3 písm. h) tejto prílohy je splnené. Úspory vyplývajúce z vykonávania minimálnych vnútroštátnych požiadaviek stanovených pre nové budovy pred transpozíciou smernice 2010/31/EÚ možno nárokovať ako úspory energie na účely článku 7 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že kritérium podstatnosti je splnené a že členské štáty tieto úspory oznámili vo svojich národných akčných plánoch energetickej efektívnosti v súlade s článkom 24 ods. 2;
c) |
uznávať sa môžu len úspory, ktoré prekračujú tieto úrovne:
|
Okrem toho musia členské štáty zvážiť a oproti vnútroštátnym právnym predpisom prekročiť úrovne stanovené v nariadení (EÚ) 2019/631 a minimálne ciele v oblasti verejného obstarávania ekologických vozidiel a vozidiel bez emisií pre niektoré cestné dopravné prostriedky po vykonaní revidovanej smernice o ekologických vozidlách.
7.3.1. Doplnkovosť vo vzťahu k opatreniam zameraným na obnovu budov (87)
Vo všeobecnosti sa v bode 2 písm. b) prílohy V k smernici EED stanovuje, že úspory energie vyplývajúce z vykonávania záväzného práva EÚ sa považujú za úspory, ktoré by sa vyskytli v každom prípade, a preto si ich nemožno nárokovať.
Všeobecne platí, že v stavebných zákonoch súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov sa stanovujú záväzné požiadavky podľa práva EÚ (smernice EPBD), pričom sú súčasťou scenára nezmeneného prístupu.
Odchylne od toho si môžu členské štáty v plnej výške započítať úspory vyplývajúce z obnovy budov, za predpokladu, že je splnené kritérium podstatnosti uvedené v bode 3 písm. h) prílohy V k smernici EED a všetky úspory energie vyplývajú z politických opatrení na podporu obnov. Musia takisto preukázať, že úspory nárokované z opatrení prekračujú úspory, ktoré by sa vyskytli, aj keby opatrenia neexistovali. Mali by preukázať, že povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty prispeli k dosiahnutiu nárokovaných úspor (88).
Východiskovým bodom na výpočet úspor je nameraná spotreba budovy pred obnovou a po nej. Členské štáty môžu túto odchýlku využívať v obidvoch povinných obdobiach od nadobudnutia účinnosti meniacej smernice (EÚ) 2018/2002, t. j. od 24. decembra 2018.
Príklad
Vo vnútroštátnom stavebnom zákone sa vyžaduje, aby sa budovy prechádzajúce významnou obnovou modernizovali aspoň na triedu energetickej hospodárnosti B. Dotknutý členský štát si nemôže nárokovať výsledné úspory na účely článku 7.
Môže si však nárokovať úspory, ak prijal opatrenie na podporu obnovy (napr. poskytuje domácnostiam dotácie na obnovu, ktorú by inak nevykonali). V takom prípade si možno nárokovať všetky úspory vyplývajúce z daného opatrenia bez ohľadu na modernizáciu triedy energetickej účinnosti (t. j. možno si nárokovať všetky úspory z energetickej modernizácie z triedy D na triedu C, z triedy D na triedu B alebo z triedy D na triedu A atď.).
Projekty obnovy musia byť v súlade s minimálnymi vnútroštátnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť stanovenými v smernici EPBD. Môže sa podporovať prijímanie opatrení na podporu vyšších ambícií, t. j. energetickej hospodárnosti presahujúcej povinné požiadavky.
7.3.2. Doplnkovosť vo vzťahu k opatreniam zameraným na výstavbu nových budov
Od dátumu nadobudnutia účinnosti zmenenej smernice EED, prípadne od dátumu jej vnútroštátnej transpozície alebo vykonania, si môžu členské štáty započítavať úspory energie vyplývajúce z vykonávania vnútroštátnych minimálnych požiadaviek stanovených pre nové budovy len do úspor požadovaných pre prvé povinné obdobie (2014 —2020), a to za predpokladu, že:
i) |
spĺňajú vnútroštátne minimálne požiadavky stanovené pred transpozíciou smernice EPBD, t. j. do 9. júla 2012 (pozri článok 28 ods. 1 smernice EPBD); |
ii) |
sú „podstatné“ a |
iii) |
boli oznámené v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti do 30. apríla 2017 (pozri článok 24 ods. 2 smernice EED). |
Úspory energie si možno nárokovať iba od dátumu nadobudnutia účinnosti zmenenej smernice EED, a to iba v rámci kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaných do 31. decembra 2020. Členské štáty musia preukázať, že uplatňovanie vnútroštátnych minimálnych požiadaviek viedlo k merateľným úsporám, ktoré by sa inak nedosiahli. Ak sú na nárokovanie týchto úspor potrebné transpozičné alebo vykonávacie opatrenia, musia sa prijať a zaviesť pred nárokovaním úspor.
Ak členský štát využije odchýlku, mal by dôkladne posúdiť možný vzťah s výnimkou uvedenou v článku 7 ods. 4 písm. d) smernice EED („včasné opatrenie“) a zabezpečiť, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu.
Projekty výstavby budov musia byť v súlade s vnútroštátnymi minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť. Môže sa podporovať prijímanie opatrení na podporu vyšších ambícií, t. j. energetickej hospodárnosti presahujúcej povinné požiadavky.
7.3.3. Doplnkovosť vo vzťahu k opatreniam zameraným na budovy verejných subjektov
V zásade sa odchýlka zo zásady doplnkovosti z bodu 2 písm. b) prílohy V k smernici EED uplatňuje aj na úspory energie súvisiace s obnovou budov verejných subjektov, keďže tieto úspory sa „týkajú obnovy existujúcich budov“ (pozri druhú vetu bodu 2 písm. b) prílohy V k smernici EED).
Cieľom odchýlky je umožniť členským štátom nárokovať si od nadobudnutia účinnosti meniacej smernice všetky úspory energie na účely článku 7 ods. 1 smernice EED vyplývajúce napríklad z opatrení prijatých na dosiahnutie miery obnovy 3 % podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy (pozri článok 5).
Členské štáty však budú musieť preukázať, že všetky nárokované úspory vyplývajú z politických opatrení vykonaných na účely obnovy budov verejných subjektov (89). Nemôžu si započítať úspory energie, ktoré by sa vyskytli, aj keby politické opatrenie neexistovalo. Členské štáty teda musia preukázať podstatnosť. Ak sú na nárokovanie týchto úspor potrebné transpozičné alebo vykonávacie opatrenia, musia sa zaviesť pred nárokovaním úspor.
Členské štáty musia vypočítať nárokované úspory energie vyplývajúce z politických opatrení vykonaných na účely obnovy budov verejných subjektov v súlade s prílohou V. Objem úspor energie, ktorý sa započíta do požadovaných úspor konečnej energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED, sa vyjadrí v konečnej energetickej spotrebe. Ak sa objem úspor energie vyjadrí v primárnej energii, členské štáty musia použiť prevodné koeficienty uvedené v prílohe IV k smernici EED.
7.3.4. Doplnkovosť vo vzťahu k vykonávacím opatreniam podľa smernice o ekodizajne (90)
Len samotná výmena kotlov sa nepovažuje za opatrenie obnovy z dôvodu osobitného ustanovenia v bode 2 písm. c) prílohy V k smernici EED. Východiskovým bodom budú preto vždy minimálne požiadavky osobitných ustanovení o ekodizajne (91). Úspory energie vyplývajúce z výmeny spotrebičov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o ekodizajne, ako je napríklad tepelný zdroj na vykurovanie priestoru, sa môžu započítať iba vtedy, ak prekročia minimálne požiadavky na ekodizajn, okrem prípadu predčasnej výmeny [pozri bod 2 písm. e) prílohy V k smernici EED].
Ak členské štáty poskytnú stimuly alebo dotácie na výrobky, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ o energetickom označovaní, odporúča sa, aby sa zameriavali na vyššie triedy energetickej efektívnosti. Stimul alebo dotácia poskytnuté napríklad na podporu inštalácie nových, energeticky efektívnejších kotlov sa bude týkať iba kotlov v dvoch najviac zastúpených triedach energetických štítkov pre kotly na základe trhových údajov týkajúcich sa dotknutého obdobia.
7.3.5. Doplnkovosť vo vzťahu k energetickým auditom podľa článku 8
V článku 8 ods. 4 sa vyžaduje, aby veľké podniky (t. j. podniky, ktoré nie sú MSP) každé štyri roky uskutočňovali energetický audit; to však samé osebe nevedie k úsporám energie.
Opatrenia na stimulovanie alebo podporu vykonávania odporúčaní auditu presahujú minimálne požiadavky článku 8 – v článku 8 ods. 7 druhom pododseku sa stanovuje, že členské štáty „môžu zavádzať systémy stimulov a podpory.“ Úspory energie vyplývajúce z týchto opatrení sa preto môžu započítať, keďže by sa inak nevyskytli, a to za predpokladu splnenia kritéria podstatnosti. To isté sa týka úspor vyplývajúcich z opatrení zameraných na MSP.
7.4. Podstatnosť a oprávnenosť
Okrem zásady doplnkovosti musia členské štáty dodržať aj kritérium „podstatnosti“. Automatické zavádzanie právnych predpisov EÚ alebo autonómne zlepšenia v dôsledku trhových síl či technologického vývoja (napríklad) nemožno zohľadniť, keďže členské štáty nemôžu započítať opatrenia, ktoré by sa aj tak vyskytli.
Činnosti vnútroštátnych orgánov verejnej moci pri vykonávaní politického opatrenia musia byť „podstatné“ na dosiahnutie nárokovaných úspor energie; inými slovami:
— |
musia prispievať k dotknutému individuálnemu opatreniu a |
— |
dotácia alebo zapojenie povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu musia mať jednoznačne väčší ako minimálny účinok na rozhodnutie koncového odberateľa investovať do energetickej efektívnosti. |
Členské štáty preto musia preukázať, že úspory boli vyvolané politickým opatrením navrhnutým na stimulovanie úspor konečnej energetickej spotreby (92). Opatrenia prijaté podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (93) sa môžu považovať za podstatné, ale členské štáty musia preukázať, že majú za následok overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti.
V prípade finančných schém nepostačuje na preukázanie podstatnosti uvedenie výšky dotácie, keďže samotná výška dotácie ešte nedokazuje, že dotácie mali vplyv na investičné rozhodnutia koncových odberateľov. Úlohu, ktorú zohrávajú aktéri zapojení do opatrení, možno v zásade preukázať aj bez dotácie ako referenčnej hodnoty; dôležitým ukazovateľom podstatnosti môžu byť štandardizované opatrenia (napr. vypracovanie inštalačných noriem pre výrobky, energetické poradenstvo a energetické audity, po ktorých nasleduje skutočné vykonávanie opatrení).
Na zabezpečenie súladu by členské štáty mohli v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti alebo alternatívnych opatrení stanoviť všeobecné požiadavky na podstatnosť, ktoré by overovali pri jednotlivých projektoch (94). Mohla by sa v nich stanovovať povinnosť subjektov (napr. pri uplatňovaní „bieleho certifikátu“ (95)) dokumentovať a preukazovať priamy príspevok k vykonaniu opatrenia.
Povinné subjekty by museli preukazovať:
— |
či bol príspevok realizovaný priamo alebo nepriamo (t. j. sprostredkovateľmi) a |
— |
či sa o ňom rozhodlo ešte pred zavedením opatrenia. |
Členské štáty by mohli okrem toho požadovať napríklad aj to:
— |
aby sa uzavrela zmluva medzi prevádzkovateľmi distribučnej sústavy (t. j. povinnými subjektmi) a tretími stranami, |
— |
aby sa nevytvárali úspory energie pred uzavretím zmluvy, |
— |
aby mohli subjekty započítať úspory iba vtedy, ak sa priamo podieľali na vykonávaní opatrenia (napr. zabezpečovali energetické audity, poskytovali dotácie atď.) a |
— |
aby sa vypracovali dohody týkajúce sa celého reťazca od povinných subjektov až po koncových odberateľov energie. |
7.5. Opatrenia, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách na vlastnú spotrebu
Je dôležité rozlišovať medzi:
— |
možnosťou uvedenou v článku 7 ods. 4 písm. f) smernice EED, ktorá sa týka objemu energie získanej na alebo v budovách na vlastnú spotrebu, ktorý možno vylúčiť z objemu úspor energie vypočítaných podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED, a |
— |
objasnením v bode 2 písm. e) prílohy V k smernici EED, v ktorom sa uvádza, že do úspor požadovaných podľa článku 7 ods. 1 možno v zásade započítať úspory vyplývajúce z opatrení, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách. |
Je to vysvetlené aj v odôvodnení 43 smernice EED.
Podľa bodu 2 písm. e) prílohy V k smernici EED môžu členské štáty započítať úspory energie na vlastnú spotrebu vyplývajúce z opatrení, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách, do požadovaného objemu úspor energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED, za predpokladu, že tieto opatrenia majú za následok overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory konečnej energie a sú vypočítané podľa prílohy V k smernici EED (96).
Preto sa uplatňujú aj požiadavky na doplnkovosť a podstatnosť, ako aj stanovené pravidlá členských štátov pre monitorovanie a overovanie.
Členské štáty musia preukázať, že takéto opatrenia majú za následok úspory konečnej energie v dôsledku výmeny technológií. Napríklad úspory z prechodu na efektívnejšie technológie vykurovania a výroby teplej vody v budovách vrátane technológií energie z obnoviteľných zdrojov sú v plnej miere naďalej oprávnené, ak sú členské štáty schopné zabezpečiť ich doplnkovosť, merateľnosť a overiteľnosť podľa metód a zásad z prílohy V (97).
Objasňuje sa to v bode 2 písm. e) prílohy V k smernici EED, pričom účelom je dosiahnuť celkový cieľ článku 7 ods. 1 smernice EED, t. j. ušetriť konečnú energiu bez ohľadu na technológiu (či už ide o opatrenie, ktorým sa podporuje technológia energie z obnoviteľných alebo fosílnych zdrojov, ktoré má za následok zníženie skutočného využívania energie v budovách, doprave alebo priemysle).
Bod 2 písm. e) prílohy V k smernici EED sa týka výlučne povinnosti úspor energie podľa článku 7 ods. 1, v ktorom sa vyžaduje, aby členské štáty dosahovali kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa, a ktorý sa zameriava na skutočné zníženie využívania energie fyzickými alebo právnickými osobami [v súlade s bodom 1 písm. b) prílohy V]. V článku 2 bode 5 sa „úspory energie“ vymedzujú ako množstvo usporenej energie určené meraním a/alebo odhadom spotreby pred a po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie. Keďže článok 7 smernice EED sa zameriava na skutočné zníženie konečnej spotreby energie, možno dospieť k záveru, že v bode 2 písm. e) prílohy V sa vyžaduje, aby mali opatrenia, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách, za následok úspory energie, t. j. skutočné zníženie konečnej spotreby energie.
Členské štáty môžu úspory energie flexibilne vyjadriť buď konečnou, alebo primárnou energetickou spotrebou, ako sa to uvádza v bode 3 písm. d) prílohy V (alternatívne politické opatrenia) a v článku 7a ods. 4 (povinná schéma energetickej efektívnosti). Touto flexibilitou sa nemenia povinnosti v oblasti kumulatívnych úspor energie, pokiaľ ide o predaj energie (v období do roku 2020) a konečnú energetickú spotrebu (2021 – 2030).
7.6. Opatrenia, ktorými sa podporuje využívanie účinnejších výrobkov a vozidiel
Opatrenia členských štátov na zlepšenie energetickej efektívnosti v doprave sú oprávnené a môžu sa zohľadniť na účely plnenia ich povinnosti úspor energie u konečného spotrebiteľa (98). Tieto opatrenia zahŕňajú:
— |
politiky na podporu efektívnejších vozidiel alebo prechodu na iný druh dopravy, ako je cyklistika, chôdza a hromadná doprava, a |
— |
plánovanie mobility a územného plánovania, ktoré znižuje dopyt po doprave. |
Verejné obstarávanie ekologických vozidiel a vozidiel bez emisií je oprávnené, za predpokladu existencie doplnkovosti k minimálnym požiadavkám revidovanej smernice o ekologických vozidlách.
Schémy, ktorými sa urýchľuje využívanie nových, efektívnejších vozidiel alebo politík posilňujúcich prechod na hospodárnejšie palivá znižujúce využívanie energie na kilometer, sú takisto oprávnené za predpokladu dodržania pravidiel týkajúcich sa podstatnosti a doplnkovosti (99).
V bode 2 písm. f) prílohy V sa objasňuje, že v prípade politík, ktorými sa urýchľuje využívanie účinnejších výrobkov a vozidiel, možno nárokovať celé úspory, pokiaľ sa preukáže, že:
— |
k takémuto využívaniu došlo pred uplynutím priemernej predpokladanej životnosti výrobku alebo vozidla alebo jeho zvyčajného intervalu náhrady a |
— |
úspory v plnej výške sa nárokujú len za obdobie do konca priemernej predpokladanej životnosti výrobku alebo vozidla, ktoré sa má nahradiť (100). |
V prípade potreby by mali byť tieto opatrenia v súlade s vnútroštátnymi politickými rámcami členských štátov zavedenými podľa smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá.
7.7. Zabezpečenie dodržiavania noriem kvality
V bode 2 písm. g) prílohy V k smernici EED sa objasňuje, že podporou opatrení energetickej efektívnosti sa nesmú znížiť normy kvality pre výrobky, služby a zavádzanie opatrení. Členské štáty musia zabezpečiť zachovanie noriem kvality alebo ich zavedenie, ak ešte neexistujú.
7.8. Riešenie klimatických odchýlok
V bode 2 písm. h) prílohy V k smernici EED sa členským štátom umožňuje upraviť úspory energie tak, aby sa riešili klimatické odchýlky medzi regiónmi. V ustanovení sa uvádzajú dve možnosti:
i) |
úprava na štandardizovanú hodnotu alebo |
ii) |
pripísanie rôznych úspor energie v súlade s teplotnými rozdielmi. |
7.9. Zabránenie dvojitému započítaniu
V článku 7 ods. 12 smernice EED sa od členských štátov vyžaduje, aby preukázali, že v prípade, ak sa vplyvy politických alebo individuálnych opatrení prekrývajú, úspory energie sa nezapočítavajú dvakrát. Vzhľadom na veľkú rôznorodosť nástrojov, ktoré oznamujú členské štáty, a vysokú pravdepodobnosť prekrývania politík, ktoré vyplýva zo súbežného využívania povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych opatrení (napr. vzájomný vzťah medzi zdaňovaním energie a dotáciami pre domácnosti na výmenu okien alebo tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru), je mimoriadne dôležité riešiť riziká dvojitého započítania.
V tomto smere môže byť účinným nástrojom vnútroštátna databáza. V databáze by sa napríklad registrovali dotácie niektorým domácnostiam na podporu výmeny starých kotlov, pričom by bol používateľ upozornený, ak by tá istá domácnosť o dotáciu požiadala znova.
Využívanie kombinácie viacerých politických nástrojov má pre členské štáty za následok väčšiu zložitosť, pretože:
— |
na vykonávanie opatrení sa musí vyvinúť väčšie úsilie, keďže je napríklad potrebné vypočítať úspory energie, a (čo je dôležitejšie) |
— |
je potrebné zabezpečiť:
|
V článku 7 ods. 12 smernice EED sa okrem toho zakazuje dvojité započítanie v prípade prekrývania politík, t. j. členské štáty musia zohľadniť skutočnosť, že aj iné politické opatrenia vykonávané v rovnakom čase môžu mať vplyv na objem úspor energie, a preto nemožno všetky zmeny pozorované od zavedenia konkrétneho politického opatrenia pripísať len tomuto jednému opatreniu.
8. MERANIE, MONITOROVANIE, KONTROLA, KVALITA A OVEROVANIE
V smernici EED sa zdôrazňuje význam pravidiel monitorovania a overovania na vykonávanie povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení vrátane požiadavky na kontrolu štatisticky reprezentatívnej vzorky opatrení.
Výber štatisticky významného podielu a reprezentatívnej vzorky opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti zahŕňa stanovenie podmnožiny štatistickej populácie opatrení v oblasti úspory energie v rámci každého opatrenia, ktorá presne odráža celú populáciu všetkých opatrení v oblasti úspory energie, a tým umožňuje primerane spoľahlivé závery, pokiaľ ide o dôveryhodnosť všetkých opatrení (101).
Článok 7a ods. 5 smernice EED (pre povinné schémy energetickej efektívnosti)
„Členské štáty zavedú systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa overí a zdokumentuje aspoň štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti zavedených povinnými subjektmi. Meranie, kontrola a overovanie sa vykonáva nezávisle od povinných subjektov.“
Článok 7b ods. 2 smernice EED (pre alternatívne politické opatrenia)
„V prípade všetkých opatrení, ktoré nesúvisia so zdaňovaním, členské štáty zavedú systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa overí a zdokumentuje aspoň štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti zavedených zúčastňujúcimi sa alebo poverenými subjektmi. Meranie, kontrola a overovanie sa vykonáva nezávisle od zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov.“
Systémy merania, kontroly a overovania by mali zabezpečovať overenie výpočtov úspor energie na základe štatisticky významného podielu a reprezentatívnej vzorky opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti.
Tieto požiadavky možno okrem iného plniť prostredníctvom:
— |
automatizovaných počítačových kontrol alebo preskúmania dokumentov s údajmi a výpočtami, o ktorých podávajú správy povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty či príjemcovia (ak príjemcovia oznamujú údaje priamo orgánu verejnej moci), |
— |
hodnotenia meraných úspor energie na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke opatrení alebo príjemcov, |
— |
využívania overení vykonávaných podľa systémov kvalifikácie, regulačných, akreditačných a certifikačných systémov, napr. vtedy, ak oznámené úspory energie vychádzajú z energetických auditov alebo z osvedčení o energetickej hospodárnosti (pomerné úspory). |
V dokumentácii o politickom opatrení by sa malo vysvetľovať, ako sa požiadavkami tohto iného systému zabezpečí, aby sa kontroly alebo overovania vykonávali na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke energetických auditov alebo iných posúdení úspor.
Systém monitorovania a overovania môže mať inú postupnosť krokov alebo úrovní. Súčasťou prístupu môžu byť kontroly na mieste ako druhá fáza overovania na základe podvzorky individuálnych opatrení, pri ktorých hrozí riziko nedodržania požiadaviek opatrení. Ak tieto kontroly nie sú technicky alebo ekonomicky realizovateľné, vysvetlí sa to v dokumentácii o opatrení.
Členské štáty musia vysvetliť, ako používajú referenčné hodnoty na kontrolu predpokladaných alebo pomerných úspor [bod 5 písm. g) prílohy V k smernici EED].
Nezávislosť merania, kontroly a systémov [pozri bod 5 písm. j) prílohy V k smernici EED] možno zdokumentovať na základe toho, že overovací orgán (neúplný zoznam kritérií):
— |
je verejným subjektom so štatutárnou nezávislosťou alebo |
— |
nemá žiadne finančné prepojenie na (t. j. čiastočne ani úplne ho nevlastnia ani nefinancujú) povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty alebo |
— |
môže mať zmluvu s povinnými, zúčastňujúcimi sa alebo poverenými subjektmi, ale v takom prípade podlieha kontrolám orgánu verejnej moci alebo kvalifikačného, akreditačného či certifikačného orgánu. |
Overovací orgán môže:
— |
priamo riadiť overovanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti alebo výpočtov úspor energie alebo |
— |
riadiť kontrolu overovacích procesov a výber vzoriek overovaní uskutočňovaný inými organizáciami vrátane povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov. |
9. POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA PLÁNOVANIA A PODÁVANIA SPRÁV
9.1. Prvé povinné obdobie
Za povinné obdobie rokov 2014 – 2020 musia členské štáty podať výročné správy do 30. apríla 2019 a 2020 (článok 24 ods. 1 a časť 2 prílohy XIV) (102).. Podávajú v nich okrem iného správy o pokroku dosiahnutom pri plnení cieľa úspor energie a politických opatreniach prijatých alebo plánovaných podľa časti 2 prílohy XVI. Posúdi ich Komisia.
V článku 27 nariadenia o riadení sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii do 30. apríla 2022 podali správu o dosiahnutí svojich národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020 (stanovených podľa článku 3 ods. 1 smernice EED), v ktorej poskytnú informácie stanovené v časti 2 prílohy IX k nariadeniu o riadení.
9.2. Druhé povinné obdobie a ďalšie obdobia
Na povinné obdobie rokov 2021 – 2030 a ďalšie obdobia sa vzťahujú tieto hlavné povinnosti v oblasti plánovania a podávania správ (články 7, 7a a 7b a príloha V k smernici EED):
— |
vo svojich (navrhovaných a konečných) integrovaných národných energetických a klimatických plánoch (príloha III k nariadeniu o riadení) musia členské štáty opísať svoj výpočet objemu úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť v období 2021 – 2030, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. b) (pozri článok 7 ods. 6 smernice EED), |
— |
keďže niektoré údaje [napr. ročná konečná energetická spotreba spriemerovaná za obdobie 2016 – 2018 (v ktoe)] nemuseli byť k dispozícii na oznámenie v prvom návrhu národného energetického a klimatického plánu (103), nemuselo byť možné uvedený výpočet opísať; členské štáty však musia vo svojom prvom konečnom a následnom návrhu, ako aj v konečných národných energetických a klimatických plánoch opísať, ako zohľadnili prvky uvedené v prílohe III k nariadeniu o riadení, |
— |
okrem uvedeného musia členské štáty v prípade potreby vysvetliť vo svojich (navrhovaných a konečných) integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, ako stanovili ročnú mieru úspor a základný scenár výpočtu podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED a ako a do akej miery uplatnili možnosti uvedené v článku 7 ods. 4 (pozri článok 7 ods. 6 smernice EED), |
— |
ak sa členský štát rozhodne uplatniť jednu alebo viaceré možnosti z článku 7 ods. 4 smernice EED, musí uplatniť a vypočítať účinok na povinné obdobie (pozri článok 7 ods. 5 smernice EED) a |
— |
ak členský štát využije možnosť z článku 7 ods. 4 písm. c) smernice EED v období 2021 – 2030, musí informovať Komisiu o zamýšľaných politických opatreniach vo svojich (navrhovaných a konečných) integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, musí vypočítať vplyv opatrení v súlade s prílohou V k smernici EED a zahrnúť ho do národného energetického a klimatického plánu [pozri článok 7 ods. 4 písm. c)]; musí tieto informácie prvýkrát predložiť v prvom konečnom národnom energetickom a klimatickom pláne (do 31. decembra 2019). |
Okrem toho musia členské štáty:
— |
zahrnúť informácie o výsledku opatrení na zmiernenie energetickej chudoby prijatých v kontexte smernice EED do národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy podľa článku 17 nariadenia o riadení (pozri článok 7 ods. 11 smernice EED), |
— |
každoročne uverejniť úspory energie dosiahnuté každým povinným subjektom alebo každou podkategóriou povinného subjektu, ako aj spolu v rámci schémy (pozri článok 7a ods. 7 smernice EED) a |
— |
podrobne vo svojich národných energetických a klimatických plánoch opísať alternatívnu metódu a ustanovenia na zabezpečenie splnenia požiadavky z bodu 2 písm. i) prílohy V k smernici EED, t. j. že pri výpočte úspor energie sa zohľadňuje životnosť opatrení a miera klesania úspor v čase. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. V takom prípade musia zabezpečiť, aby objem vypočítaný pomocou tejto metódy neprekročil objem vyplývajúci z výpočtu, do ktorého sú započítané úspory dosiahnuté každým individuálnym opatrením v danom období od dátumu vykonania až do 31. decembra 2020, prípadne 2030. |
Na záver je potrebné uviesť, že na vykonávanie a dosahovanie pokroku v oblasti povinnosti úspor energie podľa článkov 7, 7a a 7b a prílohy V k smernici EED sa vzťahujú aj tieto povinnosti v oblasti plánovania a podávania správ podľa nariadenia o riadení:
Harmonogram
31. decembra 2018 (následne 1. januára 2028 a potom každých 10 rokov) |
Predloženie návrhu národného energetického a klimatického plánu (článok 9 ods. 1, články 4 a 6, prílohy I a III k nariadeniu o riadení). |
6 mesiacov pred konečným národným energetickým a klimatickým plánom |
Komisia môže vydať odporúčania členským štátom, ktorých príspevky (vrátane príspevku povinnosti úspor energie podľa článku 3 ods. 5 smernice EED) považuje za nedostatočné (článok 31 ods. 1 nariadenia o riadení). |
31. decembra 2019 (následne 1. januára 2029 a potom každých 10 rokov) |
Predloženie konečného národného energetického a klimatického plánu (článok 3 ods. 1, články 4 a 6, prílohy I a III k nariadeniu o riadení). |
10. marca 2020 |
Predloženie prvej dlhodobej stratégie obnovy (článok 2a ods. 8 smernice EPBD). |
Do 31. októbra 2021 (a potom každé dva roky) |
Posúdenie pokroku smerom k dosahovaniu cieľov EÚ uskutočnené Komisiou, najmä na základe integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku (článok 29 nariadenia o riadení). Na povinnosť úspor energie sa vzťahujú články 29, 21 (integrované podávanie správ o energetickej efektívnosti) a 24 (integrované podávanie správ o energetickej chudobe) nariadenia o riadení. Ak členský štát nedosiahne dostatočný pokrok, Komisia vydá odporúčania (článok 32 ods. 1 nariadenia o riadení). |
Do 30. apríla 2022 |
Správa o dosahovaní cieľov energetickej efektívnosti na rok 2020 jednotlivými členskými štátmi (článok 27 a časť 2 prílohy IX k nariadeniu o riadení). |
Do 15. marca 2023 (a potom každé dva roky) |
Správa o plnení národného energetického a klimatického plánu („integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku“) (článok 17 nariadenia o riadení). |
30. júna 2023 (následne 1. januára 2033 a potom každých 10 rokov) |
Predloženie návrhu aktualizácie národného energetického a klimatického plánu (článok 14 ods. 1 nariadenia o riadení). |
30. júna 2024 (následne 1. januára 2034 a potom každých 10 rokov) |
Predloženie konečnej aktualizácie národných energetických a klimatických plánov (článok 14 ods. 2 nariadenia o riadení). |
9.3. Oznámenie povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení (okrem zdaňovania)
Podľa bodu 5 prílohy V k smernici EED a prílohy III k nariadeniu o riadení musia členské štáty oznamovať Komisii navrhovanú podrobnú metodiku fungovania svojich politických opatrení, ako sa to uvádza v článkoch 7a, 7b a článku 20 ods. 6 smernice EED. S výnimkou prípadu zdaňovania (pozri oddiel 9.4) musí oznámenie obsahovať informácie o:
a) |
úrovni úspor energie požadovanej podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) alebo očakávanej za celé obdobie 2021 – 2030; |
b) |
povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci; |
c) |
cieľových odvetviach; |
d) |
politických opatreniach a individuálnych opatreniach vrátane predpokladaného celkového objemu kumulatívnych úspor energie v prípade každého opatrenia; |
e) |
trvaní povinného obdobia pre povinné schémy energetickej efektívnosti; |
f) |
činnostiach stanovených v politických opatreniach; |
g) |
metodike výpočtu vrátane toho, ako sa určila doplnkovosť a podstatnosť a ktoré metodiky a referenčné hodnoty sa používajú pre predpokladané a pomerné úspory; |
h) |
životnosti opatrení a o tom, ako sa počíta alebo z čoho vychádza; |
i) |
prístupe k riešeniu klimatických rozdielov v danom členskom štáte a |
j) |
systémoch monitorovania a overovania pre opatrenia podľa článkov 7a a 7b a spôsobe zaistenia ich nezávislosti od povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov. |
Okrem toho sa v bodoch 3.1 a 3.2 prílohy III k nariadeniu o riadení od členských štátov vyžaduje, aby oznamovali tieto informácie:
„3.1. Povinné schémy energetickej efektívnosti, ako sú uvedené v článku 7a smernice 2012/27/EÚ:
a) |
opis povinnej schémy energetickej efektívnosti; |
b) |
očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor a trvanie povinného (povinných) obdobia (období); |
c) |
povinné subjekty a ich zodpovednosť; |
d) |
cieľových odvetviach; |
e) |
oprávnené činnosti zaručené v rámci opatrení; |
f) |
informácie o uplatňovaní týchto ustanovení smernice 2012/27/EÚ:
|
g) |
ak je to relevantné, informácie o obchodovaní s úsporami energie. |
3.2. Alternatívne opatrenia, ako sú uvedené v článku 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ (okrem zdaňovania):
a) |
druh politického opatrenia; |
b) |
stručný opis každého oznámeného opatrenia vrátane jeho koncepčných prvkov; |
c) |
očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie a/alebo objem úspor energie vo vzťahu k akémukoľvek prechodnému obdobiu; |
d) |
vykonávajúce orgány verejnej moci, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty a ich zodpovednosť za vykonávanie politického opatrenia (politických opatrení); |
e) |
cieľových odvetviach; |
f) |
oprávnené činnosti zaručené v rámci opatrení a |
g) |
v prípade potreby konkrétne politické opatrenia alebo individuálne činnosti zamerané na energetickú chudobu.“ |
9.4. Daňové opatrenia
V bode 5 písm. k) prílohy V smernice EED sa od členských štátov vyžaduje (v súlade s nariadením o riadení), aby Komisii oznámili metodiku fungovania daňových opatrení. Konkrétne musia oznámiť tieto informácie o:
„i) |
cieľových odvetviach a segmente daňovníkov; |
ii) |
vykonávajúcom orgáne verejnej moci; |
iii) |
očakávaných úsporách, ktoré sa majú dosiahnuť; |
iv) |
trvaní daňového opatrenia a |
v) |
metodike výpočtu vrátane použitej cenovej pružnosti a spôsobu, akým sa určila.“ |
Okrem toho sa v bode 3.3 prílohy III k nariadeniu o riadení od členských štátov vyžaduje, aby oznamovali tieto informácie o daňových opatreniach:
„a) |
stručný opis opatrení; |
b) |
trvanie opatrení; |
c) |
vykonávajúce orgány verejnej moci |
d) |
očakávaný kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie; |
e) |
cieľové odvetvia a segment daňovníkov; |
f) |
metodika výpočtu vrátane toho, aké cenové pružnosti sa používajú a ako sa určili, a to v súlade s bodom 4 prílohy V smernice 2012/27/EÚ.“ |
Členské štáty by mali opísať, ako vypočítali pružnosti a ktoré najnovšie a reprezentatívne oficiálne zdroje údajov použili (104).
10. POVINNÉ OBDOBIE ÚSPOR ENERGIE PO ROKU 2030
V článku 7 ods. 1 druhom pododseku smernice EED sa od členských štátov vyžaduje, aby pokračovali v dosahovaní nových ročných úspor v súlade s prvým pododsekom písm. b) v desaťročných obdobiach aj po roku 2030, pokiaľ Komisia v preskúmaniach do roku 2027 a potom každých desať rokov nedospeje k záveru, že to nie je potrebné na dosiahnutie dlhodobých cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.
(1) Pozri okrem iného Economidou a kol., 2018. Assessment of the Second National Energy Efficiency Action Plans under the Energy Efficiency Directive (Posúdenie druhých národných akčných plánov energetickej efektívnosti v rámci smernice o energetickej efektívnosti). EUR 29272 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-87946-3, doi:10.2760/780472, JRC110304 (správa k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/assessment-second-national-energy-efficiency-action-plans-under-energy-efficiency-directive) a Tsemekidi-Tzeiranaki a kol., 2019. Analysis of the Annual Reports 2018 under the Energy Efficiency Directive (Analýza výročných správ za rok 2018 v rámci smernice o energetickej efektívnosti). EUR 29667 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2019, ISBN 978-92-79-00173-7, doi:10.2760/22313, JRC 115238 (správa dostupná na stránke: http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC115238/kjna29667enn.pdf).
(1) V článku 2 bode 3 smernice EED sa vymedzuje „konečná energetická spotreba“ ako „všetka energia dodaná do priemyslu, dopravy, domácností, služieb a poľnohospodárstva. Sú z nej vylúčené dodávky do sektora premeny energie a samotných energetických odvetví“. Pojem „konečná spotreba“ sa v smernici EED nevymedzuje, a preto by sa mal vykladať v súlade s odôvodnením povinnosti úspor energie. Článok 7 ods. 1 prvý pododsek písm. b) sa zameriava na znižovanie konečnej energetickej spotreby znižovaním objemu energie fyzických alebo právnických osôb na vlastnú konečnú spotrebu (ak nie je ustanovené inak). Pre úspory energie pochádzajúce z energie z obnoviteľných zdrojov získanej na alebo v budovách sú stanovené osobitné podmienky (pozri odôvodnenie 43 smernice EED a oddiel 7.5 tohto dokumentu).
(2) Pozri oddiel 3.
(3) Priemer za roky 2016 – 2018 [pozri článok 7 ods. 1 prvý pododsek písm. b)].
(4) Pozri aj oddiel 2.3.
(5) Na druhej strane, v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. a) sa uvádza, že základný scenár výpočtu na roky 2014 – 2020 sa stanovuje podľa predaja energie koncovým odberateľom [pozri SWD(2013) 451 final, s. 3].
(6) = 100 × 0,8 % × 55.
(7) https://unstats.un.org/unsd/energy/ires/.
(8) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/10186/6246844/Eurobase-changes-energy.pdf (pozri s. 25).
(9) Revidovaná metodika Eurostatu je opísaná v dokumente:
https://ec.europa.eu/eurostat/documents/10186/6246844/Eurobase-changes-energy.pdf.
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1).
(11) Pozri oddiely 3.2 a 3.4.
(12) „Celková spotreba energie na všetky energetické účely.“
(13) „Konečná spotreba energie“, podľa vymedzenia v nariadení (ES) č. 1099/2008.
(14) Pozri oddiel 2.2.1. Nová metodika Eurostatu je opísaná v dokumente:
https://ec.europa.eu/eurostat/documents/10186/6246844/Eurobase-changes-energy.pdf.
(15) 0,24 % v prípade Cypru a Malty.
(16) Pozri dodatok I a oddiely 3.2, 3.3 a 3.4.
(17) Pozri dodatok I.
(18) Pozri bod 2 prílohy III k nariadeniu o riadení.
(19) V rámci obmedzení stanovených v článku 7 ods. 5 druhom pododseku.
(20) Pozri oddiel 9.
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).
(22) Ako alternatívna možnosť stanovenia množstva využitia energie v iných odvetviach ako ETS by sa vykázaná hodnota konečného využitia energie za príslušné priemyselné odvetvie mohla vynásobiť pomerom emisií skleníkových plynov v odvetviach ETS a iných ako ETS podľa údajov v zoznamoch skleníkových plynov.
(23) Pozri oddiel 9.
(24) Pozri oddiel 7.5 a dodatok X.
(25) V smernici EED sa neposkytuje vymedzenie pojmu „energia získaná na alebo v budovách na vlastnú spotrebu“. Pod týmto pojmom by sa však mal rozumieť koncový odberateľ pôsobiaci na budove alebo v budove podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, ktorý vyrába energiu z obnoviteľných zdrojov na vlastnú spotrebu a ktorý môže vlastnú vyrobenú energiu z obnoviteľných zdrojov uskladňovať vo svojich priestoroch nachádzajúcich sa na vyhradenom mieste. Z pojmu „energia získaná na alebo v budovách na vlastnú spotrebu“ je vylúčená vlastná vyrobená energia predávaná alebo vracaná späť do siete. V prípade výrobcu-spotrebiteľa iného ako domácnosť je z tohto pojmu okrem toho vylúčená aj výroba energie predstavujúca primárnu obchodnú alebo profesijnú činnosť.
(26) Opatrenia sa preto museli oznámiť do 30. apríla 2017, keďže článok 24 ods. 2 bol zrušený 24. decembra 2018 v súlade s článkom 59 a článkom 54 ods. 3 písm. b) nariadenia o riadení.
(27) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. augusta 2018 vo veci C-561/16, Saras Energía (ECLI:EU:C:2018:633, bod 35) s analogickým odkazom na rozsudok z 26. septembra 2013 vo veci C-195/12, IBV & Cie (ECLI:EU:C:2013:598, body 62 a 70).
(28) Pozri bod 3.2 v) prílohy I k nariadeniu o riadení.
(29) V článku 2 bode 14 sa vymedzuje „povinný subjekt“ ako distribútor energie alebo maloobchodná energetická spoločnosť, ktorá je viazaná národnými povinnými schémami energetickej efektívnosti. Členské štáty by mohli pri navrhovaní povinných schém energetickej efektívnosti zvážiť aj úlohu miestnych energetických spoločenstiev alebo spoločenstiev obnoviteľných zdrojov energie.
(30) Rozsudok vo veci C-561/16, Saras Energía (ECLI:EU:C:2018:633, bod 56).
(31) Na základe článku 7a ods. 4 možno metódu vybratú na vyjadrenie objemu požadovaných úspor energie použiť aj na výpočet úspor, ktoré si nárokujú povinné subjekty.
(32) Pozri odôvodnenie 17 smernice EED a oddiel 4.2.2.
(33) V článku 2 bode 24 sa „poskytovateľ energetických služieb“ vymedzuje ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje energetické služby alebo iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v zariadení alebo priestoroch koncového odberateľa.
(34) Pozri oddiel 8 a príklady v dodatku XII.
(35) Pozri dodatok XII.
(36) SWD(2016) 402 final, s. 46 a 47.
(37) Pozri bod 3.2 v) prílohy I k nariadeniu o riadení.
(38) Pozri dodatok XII.
(39) Pozri dodatok III.
(40) „Poverený subjekt“ je právnická osoba, na ktorú vláda alebo iný verejný subjekt delegovali právomoc vypracovať, riadiť alebo prevádzkovať finančnú schému v ich mene.
(41) Rozsudok vo veci C-561/16, Saras Energía (ECLI:EU:C:2018:633, bod 37 o článkoch 7 a 20 smernice EED).
(42) Pozri aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-561/16, Saras Energía (ECLI:EU:C:2018:633, body 30 až 33).
(43) Dodatok III.
(44) Dodatok III.
(45) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).
(46) Dodatok III.
(47) Dodatok III.
(48) Dodatok XII.
(49) Dodatok X.
(50) Pozri dodatok IV.
(51) Pozri dodatok IV.
(52) Pozri dodatok IV.
(53) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).
(54) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).
(55) Pozri dodatok IV.
(56) Dodatok V.
(57) Členské štáty by mali vo svojich národných energetických a klimatických plánoch posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe, berúc do úvahy nutné domáce energetické služby potrebné na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, existujúce sociálne politiky a ďalšie relevantné politiky, ako aj orientačné usmernenia Komisie týkajúce sa relevantných ukazovateľov vrátane geografickej rozptýlenosti, ktoré vychádzajú zo spoločného prístupu k energetickej chudobe. Ak členský štát zistí, že má značný počet energeticky chudobných domácností, mal by do svojho plánu zahrnúť orientačný národný cieľ zníženia energetickej chudoby.
(58) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).
(59) V odôvodnení 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75), ktorou sa menia smernice EPBD a EED, sa stanovuje, že „[p]otreba zmierniť energetickú chudobu by sa mala zohľadniť v súlade s kritériami, ktoré vymedzili členské štáty. Členské štáty majú pri stanovovaní vnútroštátnych činností, ktorými sa prispeje k zmierneniu energetickej chudoby, v rámci svojich stratégií obnovy právo stanoviť, čo považujú za relevantné činnosti.“
(60) https://www.energypoverty.eu/policies-measures.
(61) Pozri dodatky II a III.
(62) V článku 2 bode 9 smernice EPBD sa „prvok budovy“ vymedzuje ako technický systém budovy alebo konštrukčná časť obalových konštrukcií budovy.
(63) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
(64) Pozri Economidou a kol., 2018. Assessment of the Second National Energy Efficiency Action Plans under the Energy Efficiency Directive (Posúdenie druhých národných akčných plánov energetickej efektívnosti v rámci smernice o energetickej efektívnosti). EUR 29272 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-87946-3, doi:10.2760/780472, JRC110304 (správa k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/assessment-second-national-energy-efficiency-action-plans-under-energy-efficiency-directive) a Tsemekidi-Tzeiranaki a kol., 2019. Analysis of the Annual Reports 2019 under the Energy Efficiency Directive (Analýza výročných správ za rok 2019 v rámci smernice o energetickej efektívnosti). EUR 29667 EN, Publications.
(65) Dodatok VII.
(66) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1).
(67) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1).
(68) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).
(69) Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy“. Zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku.
(70) Ďalšie informácie sa nachádzajú v dokumente JRC Water – Energy Nexus in Europe (Prepojenie medzi vodou a energiou v Európe), 2019, http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC115853.
(71) Pozri odôvodnenie 22.
(72) Pozri odôvodnenie 22.
(73) Ďalšie informácie sa nachádzajú v dokumente IEA Svetový energetický výhľad 2018; https://www.iea.org/weo/water/.
(74) Pozri odôvodnenie 22.
(75) Pozri vymedzenia stanovené v oddiele 4.
(76) Pozri dodatok IV.
(77) SWD(2013) 451 final, odôvodnenia 47 a 49 až 52.
(78) SWD(2013) 451 final, odôvodnenie 53.
(79) SWD(2013) 451 final, odôvodnenie 54.
(80) SWD(2013) 451 final, odôvodnenie 55.
(81) Lees, E. a Bayer, E. (február 2016), Toolkit for energy efficiency obligations (Regulatory Assistance Project) [Súbor nástrojov pre povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti (projekt regulačnej pomoci)]; http://www.raponline.org/document/download/id/8029.
(82) Energetická hospodárnosť budov – Postup ekonomického hodnotenia energetických systémov v budovách – časť 1: postupy výpočtov; https://www.en-standard.eu/din-en-15459-1-energy-performance-of-buildings-economic-evaluation-procedure-for-energy-systems-in-buildings-part-1-calculation-procedures-module-m1-14/.
(83) Pozri aj dodatok VI a dodatok VIII.
(84) Podrobnejšie vysvetlenia a príklady sa nachádzajú v dodatku VIII.
(85) Podrobnejšie vysvetlenia a príklady sa nachádzajú v dodatku VIII.
(86) Pozri aj dodatok VIII.
(87) V článku 7 ods. 1 smernice EPBD sa uvádza, že „členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov alebo ich obnovovaných častí zlepšila tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 4, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať.“
V článku 2 bode 10 smernice EPBD sa vymedzuje „významná obnova“ ako obnova budovy v prípade, ak:
a) |
celkové náklady na obnovu v súvislosti s obalovými konštrukciami budovy alebo technickými systémami budovy presahujú 25 % hodnoty budovy, nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza; alebo |
b) |
sa obnovuje viac ako 25 % plochy obalových konštrukcií budovy. |
Členské štáty si môžu zvoliť, či uplatnia možnosť a) alebo b).
(88) Pozri odôvodnenie 41 smernice EED.
(89) Pozri odôvodnenie 41 smernice EED.
(90) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).
(91) Právne prepisy usporiadané podľa kategórií výrobkov sa nachádzajú na stránke:
https://ec.europa.eu/info/energy-climate-change-environment/standards-tools-and-labels/products-labelling-rules-and-requirements/energy-label-and-ecodesign/energy-efficient-products_en.
(92) Kritériá, na základe ktorých sa preukazuje podstatnosť v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti, a oznámenia podľa článku 7 sa nachádzajú v dodatku IX.
(93) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).
(94) Pozri dodatok XII.
(95) Právny nástroj zavedený schvaľovacím orgánom, ktorým sa zaisťuje dosiahnutie uvedeného objemu úspor energie. Certifikát sa udeľuje jedinečnému a vysledovateľnému tovaru s vlastníckym právom na určitý objem dodatočných úspor energie a zaisťuje, že prínosy z týchto úspor sa nezapočítajú inde.
(96) Informácie o opatreniach, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách, sa nachádzajú v dodatku X.
(97) Pozri dodatok X.
(98) Pozri dodatok VII.
(99) Odôvodnenie 15 smernice EED.
(100) Pozri dodatok VII.
(101) Pozri dodatok XII.
(102) Podľa článku 59 druhého pododseku nariadenia o riadení sa od 1. januára 2021 zrušuje článok 24 ods. 1
(103) Lehota uplynula 31. decembra 2018 (článok 9 ods. 1 nariadenia o riadení).
(104) Ďalšie návrhy na použitie pružností na vyjadrenie citlivosti dopytu sa nachádzajú v dodatku IV.
Dodatok I
Ilustračné príklady miery ročných úspor pri uplatnení možností z článku 7 ods. 2 až 4 (1)
|
Mtoe |
Miera ročných úspor (v %) |
Vysvetlenie |
Základný scenár (priemerná konečná energetická spotreba) |
100 |
|
Priemerná konečná energetická spotreba |
Vlastná výroba na vlastnú spotrebu |
5 |
|
|
Konečná energetická spotreba v doprave |
33 |
|
|
Upravený základný scenár |
62 |
|
|
Minimálna miera úspor [článok 7 ods. 1 písm. b)] |
|
0,8 % |
Priemerná konečná energetická spotreba (100) sa vynásobí 0,8 % a naakumuluje za desať rokov (s výsledkom 44 Mtoe celkových úspor dosiahnutých za povinné obdobie). |
|
|
|
|
1. možnosť: plné využitie výnimiek (35 %) |
|
|
|
Požadovaná miera vlastných úspor pred uplatnením výnimiek |
|
1,2 % |
Miera vlastných úspor, ktorú bude musieť členský štát uplatniť, ak sa rozhodne využiť možnosti z odseku 4 v maximálnej miere (35 %); znamená to, že výnimka sa bude musieť uplatniť na kumulatívne úspory 68 Mtoe. |
|
|
|
|
2. možnosť: vylúčenie dopravy a vlastnej spotreby |
|
|
|
Úspory po vylúčení zo základného scenára |
27,3 |
|
Ide o kumulatívne úspory, ktoré zostanú po použití miery úspor 0,8 % na spotrebu po všetkých vylúčeniach. |
Sú potrebné dodatočné úspory |
16,7 |
|
Ide o úspory potrebné na dosiahnutie požadovaného minima (44 Mtoe). |
Požadovaná miera vlastných úspor použitá pred vylúčením zo základného scenára |
|
1,3 % |
Miera vlastných úspor, ktorú bude musieť členský štát uplatniť, ak sa rozhodne vylúčiť energetickú spotrebu v doprave a vlastnú výrobu zo základného scenára výpočtu. |
|
|
|
|
3. možnosť: plné využitie výnimiek a vylúčení zo základného scenára |
|
|
|
Úspory po vylúčení zo základného scenára |
27,3 |
|
Ide o úspory, ktoré zostanú po uplatnení všetkých vylúčení zo základného scenára. |
Úspory po uplatnení maximálnych výnimiek |
17,7 |
|
Ide o úspory, ktoré zostanú po uplatnení všetkých vylúčení a možností podľa článku 7 ods. 2 až 4. |
Sú potrebné dodatočné úspory |
26,3 |
|
Ide o úspory potrebné na dosiahnutie požadovaného minima (44 Mtoe). |
Požadovaná miera vlastných úspor použitá pred vylúčeniami zo základného scenára a výnimkami |
|
2 % |
Miera vlastných úspor, ktorú bude musieť členský štát uplatniť, ak sa rozhodne vylúčiť dopravu a vlastnú výrobu zo základného scenára výpočtu a využiť možnosti z odseku 4 v maximálnej miere (35 %). |
(1) Údaje v tabuľke sa nevzťahujú na žiadny konkrétny členský štát. Účelom tohto príkladu je poukázať na možné dôsledky využitia rôznych možností z článku 7 ods. 2 až 4 a na ich vplyv na úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť. Vypočítaný objem úspor sa bude v prípade jednotlivých dotknutých členských štátov
Dodatok II
POVINNÉ SCHÉMY ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI
Členské štáty by mali pri navrhovaní a vykonávaní povinnej schémy energetickej efektívnosti zvážiť aspoň tieto aspekty (1):
1. Ciele politiky
Členské štáty by mali zabezpečovať, aby boli politické ciele povinnej schémy energetickej efektívnosti jednoduché, jasné a zamerané na dosahovanie úspor energie, pričom by mali zohľadniť, ktorý sektor konečnej spotreby má najväčší potenciál úspor energie, a kde môže schéma najlepšie prekonať prekážky, ktoré stoja v ceste investíciám do energetickej efektívnosti.
Ak má schéma viaceré ciele, malo by zabezpečiť, aby dosahovanie energeticky nevýznamných cieľov nebrzdilo presadzovanie cieľa úspor energie.
Pri navrhovaní schémy musia členské štáty (článok 7 ods. 11 smernice EED) zohľadniť potrebu zmierňovania energetickej chudoby (kým sa nerozhodne o tom, že sa bude riešiť alternatívnymi politickými opatreniami). Povinná schéma energetickej efektívnosti môže napríklad obsahovať konkrétny cieľ týkajúci sa energetickej chudoby (napr. minimálny podiel alebo objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť opatreniami pre domácnosti s nízkymi príjmami) alebo bonusový koeficient za opatrenia vykonávané pre domácnosti s nízkymi príjmami. Alternatívou by mohlo byť, keby povinné subjekty prispievali do fondu, z ktorého sa budú financovať programy energetickej efektívnosti pre domácnosti s nízkymi príjmami (2).
2. Právomoc
Na zavedenie a fungovanie povinnej schémy energetickej efektívnosti použite starostlivo vybratú kombináciu legislatívnych, regulačných, ministerských a administratívnych procesov. Všeobecný návrh povinnej schémy energetickej efektívnosti podľa normatívnych právnych predpisov poskytuje zainteresovaným stranám istotu, pokiaľ ide o právny štatút schémy. Príprava podrobných postupov vykonávania podľa právnych predpisov umožňuje zmeniť podrobnosti schémy na základe skúseností.
Pred plným sfunkčnením povinnej schémy energetickej efektívnosti môže trvať niekoľko rokov (tri až štyri roky v závislosti od návrhu schémy a právnych súvislostí v členskom štáte), kým sa odhadne potenciál, naplánuje a navrhne politika a odskúša sa na trhu.
3. Začlenenie palív
Rozhodnite o začlenení palív do povinnej schémy energetickej efektívnosti podľa celkových politických cieľov a odhadov potenciálu energetickej efektívnosti pre rôzne palivá. Povinná schéma energetickej efektívnosti zavedená na plnenie povinnosti úspor energie podľa článku 7 sa môže týkať najrôznejších palív. Množstvo úspešných programov však začalo s jedným či dvoma palivami a potom sa na základe skúseností rozšírilo na ďalšie palivá.
Pri začleňovaní palív by sa mali zohľadniť aj riziká narušenia trhu, na ktorom môžu súťažiť rôzne druhy energie o poskytovanie rovnakých energetických služieb (napr. na vykurovanie priestoru).
4. Začlenenie odvetví a zariadení
Rozhodnite o začlenení odvetvia a zariadenia konečnej spotreby do povinnej schémy energetickej efektívnosti podľa celkových politických cieľov a odhadov potenciálu energetickej efektívnosti pre rôzne odvetvia a zariadenia. Ak je cieľom začlenenie odvetví a zariadení úzko špecifikovať, zvážte, či nebude posúdenie súladu príliš náročné.
V jurisdikciách s odvetviami náročnými na energiu a obchod (napr. tavenie hliníka) môžu vlády rozhodnúť o vylúčení (alebo „vyňatí“) takýchto odvetví z povinnej schémy energetickej efektívnosti, pretože by bola ohrozená ich konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch.
5. Cieľ úspor energie
Stanovte cieľ úspor energie pre povinnú schému energetickej efektívnosti na úrovni zodpovedajúcej celkovým politickým cieľom a zamerajte sa na dosiahnutie rovnováhy medzi pokrokom, nákladmi odberateľov na plnenie cieľa a tým, čo je prakticky možné na základe posúdenia potenciálu energetickej efektívnosti.
Stanovte cieľ pre konečnú spotrebu (t. j. množstvo energie dodanej odberateľom a spotrebovanej odberateľmi), ak sa schéma nebude týkať niekoľkých palív, pričom v takom prípade môže byť vhodnejší cieľ pre primárnu energiu.
Zadajte cieľ v jednotkách energie, ak schéma neobsahuje politický cieľ týkajúci sa iného cieľa (napr. zníženia emisií skleníkových plynov), pričom v takom prípade zvážte použitie jednotiek ekvivalentu CO2.
Stanovte pre cieľ relatívne dlhý časový rámec, najlepšie od 10 do 20 rokov. Keď sa časom začne cieľ zvyšovať (alebo si udrží úroveň), povinné subjekty môžu prispôsobiť svoje obchodné modely, napr. môžu začať opatreniami zameranými na zmeny správania v prvom období a v ďalších obdobiach prejsť na zložitejšie technológie úspory energie.
Vypočítajte oprávnené úspory energie za odhadovanú životnosť jednotlivých opatrení na úsporu energie.
Zvážte stanovenie čiastkových cieľov, ak schéma obsahuje politické ciele, ktoré sa netýkajú výhradne dosahovania úspor energie.
6. Povinné subjekty
Určite povinné subjekty v povinnej schéme energetickej efektívnosti podľa začlenenia palív do schémy a druhu poskytovateľa energie, ktorý má infraštruktúru a kapacitu na riadenie a/alebo obstarávanie oprávnených úspor energie, a zohľadnite pritom požiadavku (článok 7a ods. 2 smernice EED), že určenie povinných subjektov musí vychádzať z objektívnych a nediskriminačných kritérií.
Zvážte obmedzenie povinnosti na väčších poskytovateľov energie, ktorí sú zvyčajne schopní realizovať projekty energetickej efektívnosti v zariadeniach odberateľov sami alebo na základe zmluvy s tretími stranami. Na trhoch s energiou a plynom s oddelenými činnosťami možno uložiť povinnosti maloobchodným energetickým spoločnostiam a/alebo prevádzkovateľom prenosových a distribučných sústav. Bude potrebné rozhodnúť, na ktorý druh poskytovateľov energie sa budú povinnosti vzťahovať. Existujúce vzťahy s koncovými odberateľmi môžu maloobchodným energetickým spoločnostiam uľahčiť zavádzanie schémy. Prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav sa nachádzajú ďalej od koncových odberateľov, ale (ako regulované monopoly) môžu svoje stimuly jednoducho zosúladiť s cieľmi povinnej schémy energetickej efektívnosti.
Priraďte jednotlivé ciele úspory energie konkrétnym povinným subjektom na základe ich trhového podielu na predaji energie. Ak sú zo schémy vyňaté odvetvia náročné na energiu a obchod a/alebo iné uvedené skupiny koncových odberateľov, predaj týmto koncovým odberateľom môže byť z výpočtu trhového podielu vylúčený.
7. Režim dodržiavania predpisov
Neoddeliteľnou súčasťou povinnej schémy energetickej efektívnosti je stanovenie postupu podávania správ povinných subjektov o nárokovaných oprávnených úsporách energie príslušnému orgánu a procesu kontroly a overovania týchto úspor.
Stanovte sankciu, ktorá sa uloží povinným subjektom nedodržiavajúcim svoje individuálne ciele úspory energie. Výšku sankcie stanovte dostatočne vysokú, aby stimulovala poskytovateľov energie k plneniu cieľov.
Zvážte, či by mali byť poskytovatelia energie povinní okrem zaplatenia sankcie aj dosiahnuť chýbajúce úspory energie (3).
8. Výkonnostné stimuly
Zvážte, či do povinnej schémy energetickej efektívnosti začleniť aj výkonnostné stimuly, ktoré by sa poskytovali povinným subjektom prekračujúcim ciele úspory energie. Keď poskytovatelia energie prekračujúci ciele získajú významné výnosy z platieb výkonnostných stimulov, je dôležité, aby boli zavedené spoľahlivé postupy merania, overovania a podávania správ, ktorými sa zabezpečí opodstatnenosť platieb stimulov.
9. Oprávnené úspory energie
Umožnite poskytovateľom služieb realizovať projekty energetickej efektívnosti na zabezpečovanie oprávnených úspor energie. Povinné subjekty tak budú môcť:
— |
zapájať špecializované firmy, ako napríklad spoločnosti poskytujúce energetické služby, do realizácie projektov vo svojom mene, |
— |
prispievať do národného fondu energetickej efektívnosti, ktorý podporuje realizáciu projektov energetickej efektívnosti, alebo |
— |
v prípade „bielych certifikátov“ (pozri oddiel o obchodovaní) nakupovať overené oprávnené úspory energie dosiahnuté akreditovanými nepovinnými subjektmi. |
10. Odstraňovanie prekážok pri dosahovaní úspor energie
Nevytvárajte ani neudržiavajte regulačné či neregulačné prekážky brániace dosahovaniu zlepšenia energetickej efektívnosti.
Poskytnite stimuly pre projekty alebo politické opatrenia energetickej efektívnosti, ktoré možno realizovať na dosahovanie oprávnených úspor energie, a zabezpečte, aby bolo možné úspory overiť.
Odstráňte prekážky, napríklad:
— |
poskytovaním stimulov, |
— |
rušením alebo zmenou právnych alebo regulačných ustanovení, |
— |
prijímaním usmernení a výkladových oznámení a/alebo |
— |
zjednodušovaním administratívnych postupov. |
Môžu sa kombinovať s poskytovaním vzdelávania, odbornej prípravy, konkrétnych informácií a technickej pomoci v oblasti energetickej efektívnosti.
Vyhodnoťte prekážky a opatrenia prijímané na ich odstraňovanie, informujte Komisiu o zisteniach a vymieňajte si najlepšie vnútroštátne postupy v tejto oblasti.
11. Oprávnené opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti
Zvážte, či do povinnej schémy energetickej efektívnosti zavediete rozšírený neúplný zoznam schválených opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré majú predpokladanú hodnotu úspor energie (v čo najväčšom počte odvetví v závislosti od cieľa schémy, aby mohli vzniknúť trhy s energetickými službami).
Povoľte oprávnené neuvedené opatrenia, aby sa medzi povinnými subjektmi a spoločnosťami poskytujúcimi energetické služby podporili inovácie pri dosahovaní politických cieľov.
12. Pôsobenie s inými politickými opatreniami
Zvážte, ako môže povinná schéma energetickej efektívnosti pozitívne pôsobiť s inými politickými opatreniami, ako sú informačné a finančné opatrenia, ktoré môžu prispieť k účasti spotrebiteľov na využívaní opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Môžu sa tým znížiť náklady povinných subjektov na plnenie povinností a umožniť stanovenie ambicióznejších cieľov.
Zabezpečte, aby sa pri podávaní správ o vplyvoch úspory energie nezapočítavali dvakrát.
Zabráňte cieľom zameraným na využívanie rovnakých opatrení v oblasti energetickej efektívnosti s inými podobnými politickými opatreniami, ako sú napríklad aukcie v oblasti energetickej efektívnosti. Vedie to k súťaži medzi opatreniami na získanie dostupných možností v oblasti energetickej efektívnosti, zvyšujú sa tým náklady povinných subjektov alebo účastníkov aukcie.
13. Hodnotenie, meranie, overovanie a podávanie správ
Neoddeliteľnou súčasťou povinnej schémy energetickej efektívnosti je zavedenie spoľahlivého systému merania, overovania a podávania správ v oblasti úspor energie a iných činností, ktorými sa prispieva k cieľom schémy.
Určite výrobcov, v prípade ktorých sa má overiť, či sú úspory dodatočné k úsporám, ktoré by sa vyskytli aj v prípade absencie povinnej schémy energetickej efektívnosti.
Zabezpečte, aby boli zavedené procesy monitorovania a overovania nezávislé od zúčastnených strán a aby sa ako prostriedok overovania okrem administratívnych kontrol využívali aj kontroly na mieste (4).
14. Obchodovanie s úsporami energie
Zvážte povolenie obchodovania s úsporami energie medzi povinnými subjektmi a tretími stranami. Účelom obchodovania je rozšíriť skupinu príležitostí na dosahovanie oprávnených energetických úspor a umožniť trhovým silám určiť nákladovo najefektívnejšie príležitosti.
S úsporami energie možno obchodovať dvojstranne alebo prostredníctvom trhu založeného tvorcom trhu (ktorý môže byť, ale zvyčajne nie je, správcom schémy) alebo zvyčajnejšie tretej strany.
Niektoré povinné schémy energetickej efektívnosti si vyžadujú uverejnenie cien, zatiaľ čo v prípade iných je to dobrovoľné.
S úsporami energie sa často obchoduje vydávaním a predajom „bielych certifikátov“, možno s nimi však obchodovať dvojstranne aj bez certifikátov.
15. Financovanie
Zaveďte v povinnej schéme energetickej efektívnosti vhodný mechanizmus na pokrytie nákladov, ktoré vzniknú povinným subjektom pri plnení individuálnych cieľov úspor energie.
16. Správa schémy
Správa povinnej schémy energetickej efektívnosti by mala obsahovať aspoň:
— |
vymeranie cieľa úspor energie povinným subjektom, |
— |
schválenie oprávnených opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a (v prípade potreby) priradenie predpokladanej hodnoty úspor energie k týmto opatreniam, |
— |
monitorovanie, meranie a overovanie skutočných úspor energie vrátane kontroly výsledkov projektov v oblasti energetickej efektívnosti, |
— |
presadzovanie dodržiavania povinnosti, okrem iného skúmaním výkonnosti povinných subjektov pri plnení cieľov a ukladaním prípadných sankcií, |
— |
v prípade potreby aj povinnosť, aby povinné subjekty podávali správy o:
|
— |
registrácie udeľovania a vlastníctva „bielych certifikátov“ (ak je to potrebné) a |
— |
vytvárania a prevádzkovania obchodného trhu s úsporami energie (ak je to potrebné). |
17. Výsledky schémy
Najdôležitejšou otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť pri vypracúvaní povinnej schémy energetickej efektívnosti, je to, ako sa budú podávať správy o výsledkoch schémy. Môže sa to uskutočňovať vydávaním výročných správ o fungovaní schémy, ktoré budú obsahovať aspoň tieto informácie:
— |
vývoj schémy za rok, |
— |
dodržiavanie súladu povinnými subjektmi, |
— |
výsledky celkového cieľa úspor energie schémy vrátane rozdelenia úspor podľa druhov opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, |
— |
výsledky všetkých čiastkových cieľov schémy a požiadavky na portfólio, |
— |
výsledky týkajúce sa obchodovania s úsporami energie, |
— |
odhadované náklady na dodržiavanie súladu povinnými subjektmi a |
— |
náklady na správu schémy. |
18. Oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie
V rámci efektívnych povinných schém energetickej efektívnosti sa zavedú procesy nepretržitého zlepšovania fungovania a správy. Je to súčasť nepretržitého cyklu hodnotenia a politického vývoja, v rámci ktorého sa zvážia spôsob určenia oblastí vyžadujúcich si zlepšenie a spôsob prijatia konkrétneho opatrenia na zlepšenie.
19. „Ukladanie a požičiavanie“
Na základe článku 7a ods. 6 písm. b) môžu povinné schémy energetickej efektívnosti umožňovať povinným subjektom započítanie úspor dosiahnuté z daného roka tak, ako keby boli dosiahnuté v ktoromkoľvek zo štyroch predchádzajúcich alebo troch nasledujúcich rokov. V závislosti od časového rámca cieľov alebo období povinnej schémy energetickej efektívnosti možno túto flexibilitu využiť na to, aby sa povinným subjektom umožnilo presiahnuť budúci cieľ, a tým kompenzovať nedostatočne dosahovaný súčasný cieľ (požičiavanie), alebo naopak.
Môže to byť užitočné napríklad na riešenie neistôt pri dosahovaní miery úspešnosti stratégií, ktoré povinné subjekty zavádzajú, čo je dôležité okrem iného aj nato, aby sa vyhli sankciám, ktoré im môže uložiť členský štát podľa článku 13.
Malo by sa zabrániť prerušovaným cyklom (v prípade nadmerného ukladania), ako aj ohrozeniu dosahovania budúcich cieľov (v prípade nadmerného požičiavania). Možno tomu predísť stanovením maximálnych podielov cieľov alebo úspor, ktoré sa budú môcť požičať alebo uložiť, ako aj maximálneho času, za ktorý to možno vykonať.
(1) Prevzaté z dokumentu RAP (2014), Best practices in designing and implementing energy efficiency obligation schemes (Najlepšie postupy pri navrhovaní a vykonávaní povinných schém energetickej efektívnosti)(https://www.raponline.org/knowledge-center/best-practices-in-designing-and-implementing-energy-efficiency-obligation-schemes/) začlenením poznatkov získaných z projektu ENSPOL (http://enspol.eu/); RAP (Lees, E., Bayer, E.), Toolkit for energy efficiency obligations (2016) (Súbor nástrojov pre povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti) (https://www.raponline.org/wp-content/uploads/2016/05/rap-leesbayer-eeotoolkit-2016-feb.pdf).
(2) Ďalšie návrhy opatrení na zmiernenie energetickej chudoby sa nachádzajú v dodatku V.
(3) Pozri aj dodatok IX o podstatnosti a dodatok XII o monitorovaní a overovaní.
(4) Pozri aj dodatok IX o podstatnosti a dodatok XII o monitorovaní a overovaní.
Dodatok III
ALTERNATÍVNE POLITICKÉ OPATRENIA
V článku 7b smernice EED sa členským štátom umožňuje dosahovať ciele úspory energie zavádzaním alternatívnych politických opatrení. Ak sa to členské štáty rozhodnú urobiť, zabezpečia, bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 4 a 5 smernice EED, aby sa úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 smernice EED dosiahli u koncových odberateľov a boli splnené požiadavky z prílohy V k smernici EED (najmä bodu 3).
Bez toho, aby boli dotknuté právne požiadavky a posúdenie vykonávané Komisiou, ktoré sa týka plánovaných a existujúcich alternatívnych politických opatrení oznámených členskými štátmi, môže členským štátom pri formulovaní alternatívnych opatrení pomôcť tento orientačný a neúplný zoznam kľúčových vlastností (okrem odvetvia dopravy (1)):
1. Schémy a nástroje financovania a fiškálne stimuly
1.1. Dotácie na obnovu budov
Členské štáty môžu ponúkať dotácie na obnovu budov, napr. na opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti existujúcich obytných budov a modernizáciu ich vykurovacích a chladiacich systémov.
Úroveň dotácií môže závisieť od:
— |
energetickej hospodárnosti, ktorá sa má dosiahnuť (napr. konkrétna trieda energetickej hospodárnosti), |
— |
dosiahnutých úspor energie alebo |
— |
efektívnosti vykurovacieho/chladiaceho systému (2). |
Dotácia môže mať podobu grantu alebo zvýhodnených pôžičiek.
Vhodnou cieľovou skupinou pre takéto dotácie môžu byť MSP. V každom prípade musia byť dotácie v súlade s pravidlami štátnej pomoci.
1.2. Uzatváranie zmlúv
Členské štáty môžu podporovať uzatváranie zmlúv o energetickej efektívnosti, čo je forma trhovej energetickej služby, ktorá sa zameriava na vykonávanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti.
Spoločnosti poskytujú služby energetickej efektívnosti, ako napríklad:
— |
zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov, |
— |
obnovu vykurovacích systémov alebo výmenu potenciálne neúčinných spotrebičov alebo |
— |
najmodernejšie technológie v odvetví (elektromotory atď.). |
Spoločnosti zabezpečujú opatrenia na dosiahnutie úspory energie a/alebo financií, pričom odmena dodávateľa závisí od výkonnosti vykonaných opatrení.
1.3. Zníženie DPH za opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti
Členské štáty môžu zaviesť zníženú DPH na niektoré výrobky, materiály alebo služby, ktorými sa podporuje vykonávanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti.
Pri vykonávaní týchto opatrení je potrebné venovať osobitnú pozornosť okrem iného požiadavkám smernice 2006/112/ES týkajúcim sa zníženej DPH na niektoré výrobky a služby.
1.4. Zrýchlené odpisy opatrení v oblasti efektívnosti
Členské štáty môžu podporiť daňovú úľavu, ktorou sa spoločnostiam platiacim dane umožňujú zrýchlené odpisy investícií do energeticky účinných výrobkov. Tento druh opatrenia môže byť vhodný na zintenzívnenie využívania energeticky efektívnych zariadení, napr. v odvetví priemyslu.
Môže sa vypracovať zoznam oprávnených výrobkov vychádzajúci z konkrétnych technologických kritérií, ktorý by obsahoval energeticky najúčinnejšie výrobky na trhu. Ten by sa mal neprestajne aktualizovať tak, aby odrážal technologický a trhový vývoj a obsahoval najnovšie technológie.
2. Národný fond energetickej efektívnosti
Členské štáty by mali zriadiť národné fondy energetickej efektívnosti, v ktorých budú zoskupené viaceré druhy politických opatrení. Podmienky národného fondu energetickej efektívnosti môžu zahŕňať granty a dotácie na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti v niekoľkých odvetviach (napr. podnikanie, domácnosti a obce) a informačné kampane ako sprievodné opatrenia.
Na zabezpečenie vysokého pákového efektu musí byť celkový proces udeľovania grantov navrhnutý čo najefektívnejšie. V tomto smere sa môže efektívnou ukázať spolupráca medzi vládou a bankami. Ak má byť financovanie národných fondov energetickej efektívnosti oprávnené podľa článku 7, musí pochádzať buď z verejných zdrojov, alebo z kombinácie verejných a súkromných zdrojov (napr. z bánk).
Pri čerpaní prostriedkov z národného fondu energetickej efektívnosti sa musí osobitná pozornosť venovať zabráneniu možným prekrývaniam a dvojitému započítaniu úspor vyplývajúcim z iných finančných schém.
Povinné subjekty v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti môžu do národného fondu energetickej efektívnosti prispievať s cieľom splniť si celú svoju povinnosť úspor alebo jej časť.
3. Právne predpisy a dobrovoľné dohody
Členské štáty môžu podporovať dobrovoľné alebo regulované dohody medzi vládou a aktérmi z rôznych odvetví. Cieľom môže byť zlepšenie dobrovoľného alebo záväzného vykonávania niektorých technologických alebo organizačných opatrení, ako je výmena neefektívnych technológií.
4. Minimálne normy hospodárnosti pre priemyselné procesy
Minimálne normy efektívnosti môžu predstavovať vhodný prostriedok zníženia dopytu priemyslu po energii, keďže sa nimi riešia hlavné prekážky, ktoré stoja v ceste využívaniu nákladovo efektívnych opatrení v oblasti efektívnosti v priemysle: neochota riskovať a neistota.
Keďže však môžu byť priemyselné procesy veľmi (pod)odvetvovo špecifické, tvorba noriem môže byť náročná. Okrem toho, ak majú byť politické nástroje na riešenie energeticky náročných priemyselných odvetví efektívne, mali byť navrhnuté tak, aby sa v nich zohľadňovalo možné vzájomné pôsobenie alebo prekrývanie so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami.
5. Programy označovania energetickej účinnosti
Označenie energetickej účinnosti musí dopĺňať označenie požadované podľa práva EÚ, ktoré odberateľom umožňuje informovane sa rozhodovať podľa spotreby energie energeticky významných výrobkov. Okrem označení povinných pre spotrebiče, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o označovaní energetickej účinnosti, alebo pre budovy s energetickými certifikátmi je teda rozsah obmedzený aj pre všetky ostatné výrobky.
Dôraz sa preto kladie na koncových odberateľov, na ktorých sa nevzťahuje nariadenie o označovaní energetickej účinnosti, alebo na staré energeticky významné výrobky (pozri napr. ďalší oddiel), keďže nariadenie sa týka označovania energetickej účinnosti energeticky významných výrobkov na trhu.
6. Označovanie starých vykurovacích systémov
Týmto opatrením sa zavádza označovanie energetickej účinnosti pre staré vykurovacie systémy nad určitý počet rokov vybavené vykurovacími kotlami. Spotrebitelia sú informovaní o štatúte efektívnosti svojich vykurovacích spotrebičov a môžu vyhľadávať energetické poradenstvo, ponuky a dotácie. Účelom označovania je zvýšiť mieru výmeny starých ohrievačov a poskytnúť spotrebiteľovi stimul na úsporu energie.
Okrem označovania nových vykurovacích zariadení by sa mala týmto opatrením zabezpečiť aj rýchla výmena starých neefektívnych vykurovacích systémov.
7. Odborná príprava a vzdelávanie vrátane energetických poradenských programov
Tieto programy sú zvyčajne sprievodnými opatreniami, ktorými sa zabezpečujú priaznivé podmienky na úspech iných alternatívnych opatrení (napr. finančných schém). S cieľom zabrániť dvojitému započítaniu je bežnou praxou podávať správy o úsporách energie iba za alternatívne opatrenie, v prípade ktorého je možné priame monitorovanie účastníkov (napr. prostredníctvom schvaľovacieho procesu finančnej pomoci). V prípade priameho podávania správ o úsporách energie za programy odbornej prípravy a vzdelávania je potrebné venovať osobitnú pozornosť odôvodneniu podstatnosti (3).
8. Program energetických auditov pre MSP
Energetické audity predstavujú dôležitý nástroj identifikovania opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie nákladov na energiu. Pri takýchto auditoch sa prostredníctvom určenia objemu spotrebovanej energie v jednotlivých oblastiach spoločnosti identifikuje, kde sa môžu dosiahnuť úspory. Audity tak môžu byť významným hospodárskym prínosom.
Hoci môžu energetické audity zabezpečovať veľké potenciálne úspory, MSP ich zvyčajne nevykonávajú. Pre MSP môžu byť oveľa príťažlivejšie rôzne iné opatrenia (napr. informačné kampane, dotácie alebo daňové úľavy pre dané služby).
9. Vzdelávacie siete pre energetickú efektívnosť
Týmto druhom opatrení sa v podnikoch zriaďujú pobočkové siete na podporu vykonávania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a nadväzovanie dlhotrvajúcej spolupráce a výmeny informácií medzi účastníkmi. V mnohých prípadoch táto spolupráca pokračuje aj po skončení financovania, čo má vplyv na celkový vývoj v oblasti energetickej efektívnosti v podnikoch.
10. Iné alternatívne opatrenia
10.1. Aukcie v oblasti energetickej efektívnosti
Týmto opatrením sa určuje prideľovanie grantov na projekty v oblasti energetickej efektívnosti na základe technických a ekonomických kritérií (napr. rozsah projektu, úspory energie alebo zníženie wattového výkonu) v rámci mechanizmu reverznej aukcie.
Aukcie môžu byť otvorené (iba so zadaním objemov, ktoré sa majú ušetriť) alebo uzavreté (so zadaním určitého druhu technológie). Od účastníkov môže byť potrebné vyžadovať vykonanie energetického auditu a/alebo monitorovanie úspor po vykonaní. Problematiku domácností s nízkymi príjmami môžu pomôcť riešiť osobitné požiadavky pre poskytovateľov.
10.2. Národný systém ETS pre odvetvia mimo systému ETS
Týmto opatrením sa zavádza samostatný horný systém na obchodovanie s emisiami (ETS) pre časti odvetví (napr. doprava a teplo v budovách) alebo celé odvetvia, ktoré doposiaľ nepatrili do systému EÚ ETS.
Na rozdiel od dolného systému ETS, akým je EÚ ETS, sa horný systém ETS týka emisií v hornej časti hodnotového reťazca, t. j. primárneho zdroja energie, akým sú zemný plyn, ropa alebo jej deriváty ako benzín alebo nafta.
Účinok sa dosahuje rovnakými mechanizmami ako v prípade dolného systému: stanovením maximálneho objemu emisií a ročnými zníženiami tohto stropu sa vytvára politicky stanovený nedostatok, od ktorého sa odvodzujú ceny CO2. Dôsledkom sú stimuly na vznik opatrení na zníženie.
10.3. Dane z energie a CO2 (4)
Informácie o ďalších druhoch alternatívnych opatrení možno nájsť v „nástroji úspešných opatrení“ projektu ODDYSSEE-MURE (5). Podporu vykonávania a revízie spoľahlivých alternatívnych politických opatrení možno nájsť v projekte ENSPOL (6). Databáza agentúry IEA (7) a databáza agentúry EEA (8) poskytujú viac všeobecných informácií o opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti.
Vzhľadom na požiadavku na doplnkovosť je dôležité zvážiť vzájomný vzťah medzi opatreniami určitých druhov, aby sa predišlo dvojitému započítaniu. „Nástroj vzájomného vzťahu politík“ projektu ODYSSEE-MURE (9) poskytuje prehľad o vzájomnom vzťahu a jeho vplyve na znižovanie alebo zvyšovanie. Môže to pomôcť pri posudzovaní vplyvov v prípade skombinovania alternatívnych politických opatrení.
Štúdia agentúry IEA (10) obsahuje užitočné informácie o možných spôsoboch financovania realizácie alternatívnych politických opatrení vrátane verejno-súkromných prístupov.
(1) Podrobnejšie návrhy týkajúce sa odvetvia dopravy sa nachádzajú v dodatku VII.
(2) V článku 10 ods. 6 smernice EPBD sa vyžaduje, aby členské štáty prepojili svoje finančné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri obnove budov s cieľovými alebo dosiahnutými úsporami energie jednou alebo viacerými metódami, ako napríklad:
— |
energetickou hospodárnosťou zariadení alebo materiálu použitého na obnovu, |
— |
normalizovanými hodnotami na výpočet úspor energie v budovách, |
— |
vydaním energetického certifikátu pred obnovou aj po nej, |
— |
výsledkami energetického auditu a |
— |
ostatnými príslušnými transparentnými a proporčnými metódami. |
(3) Pozri aj dodatok IX.
(4) Ďalšie podrobnosti o tomto druhu alternatívneho opatrenia sa nachádzajú aj v dodatku III.
(5) Databáza MURE úspešných opatrení;
http://www.measures-odyssee-mure.eu/successful-measures-energy-efficiency-policy.asp.
(6) http://enspol.eu/.
(7) https://www.iea.org/policiesandmeasures/energyefficiency/.
(8) https://www.eea.europa.eu/themes/climate/national-policies-and-measures/policies-and-measures.
(9) http://www.odyssee-mure.eu/.
(10) https://www.iea.org/publications/freepublications/publication/finance.pdf.
Dodatok IV
DAŇOVÉ OPATRENIA
DANE Z ENERGIE ALEBO CO2 VRÁTANE PRUŽNOSTÍ NA VYJADRENIE CITLIVOSTI DOPYTU
Bez ohľadu na to, či členské štáty uplatňujú existujúce (vykonávané pred ktorýmkoľvek z povinných období) alebo nové daňové opatrenia (zavedené v priebehu obdobia), musia splniť všetky požiadavky bodu 2 písm. a) a bodu 4 prílohy V k smernici EED.
Pri výpočte úspor energie z daňových opatrení vykonávaných ako alternatívne politické opatrenia podľa článku 7b smernice EED by mali zvážiť:
1. Základný výpočet za každý rok existencie daňového opatrenia
Na výpočet vplyvu energetickej spotreby individuálnych opatrení prijatých počas povinného obdobia musia členské štáty analyzovať spotrebu bez dane z energie alebo CO2 (kontrafaktuálna energetická spotreba).
Ako sa stanovuje v bode 4 písm. b) prílohy V k smernici EED, členské štáty by mali uplatňovať cenovú pružnosť, ktorá vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien (pozri oddiel 3). Odporúča sa, aby sa cenová pružnosť uplatňovala každoročne na základe pozorovanej energetickej spotreby, aby sa umožnil odhad kontrafaktuálnej energetickej spotreby, pričom sa zohľadnia skutočné percentuálne zmeny v cenách koncových odberateľov spôsobené daňovým opatrením (pozri oddiel 2).
Kontrafaktuálna energetická spotreba sa potom musí porovnať s výslednou pozorovanou energetickou spotrebou, aby sa mohol poskytnúť odhad každoročného zníženia energetickej spotreby v dôsledku daňového opatrenia (pozri obrázok):
Poznámka: Δp = zmena ceny; δe/δp = cenová pružnosť dopytu.
Zdroj: Europe Economics, 2016.
Ak sa na rôzne skupiny koncových odberateľov alebo druhy paliva uplatňujú iné daňové sadzby alebo výnimky, kontrafaktuálna energetická spotreba by sa mala vypočítať samostatne za každú skupinu alebo druh.
2. Výpočet percentuálnych zmien v cenách pre koncových odberateľov
Rozdiel (alebo delta) medzi úrovňou zdanenia členského štátu a minimálnymi úrovňami podľa práva EÚ určuje oprávnenú úroveň dane na jednotku energie na započítanie úspor energie. Musí sa vyvinúť úsilie na pochopenie a opodstatnenie rozsahu, do akého sa daň preniesla na koncových odberateľov, ako aj výnimiek alebo odchýlok v daňových sadzbách pre konkrétne skupiny koncových odberateľov alebo druh energie, pričom sa zohľadnia aj všetky súbežné dotácie.
Ak sa sadzby líšia, mali by sa uskutočniť samostatné analýzy za každú skupinu a druh energie. Vplyv na ceny koncových odberateľov by sa mal vyjadriť ako percentuálna zmena vzhľadom na cenu energie plus daň.
Ak sa domácnostiam s nízkymi príjmami poskytuje príspevok (na zmiernenie vplyvu zvýšenia dane), vážené zvýšenie dane, ktoré sa prenesie na koncových odberateľov, by sa malo odhadnúť. Ak sa napríklad zvýšenie cien energie v dôsledku uloženia dane rovná 1 EUR/kWh a 30 % ovplyvnených odberateľov získa príspevok vo výške 0,2 EUR/kWh, vážené zvýšenie dosiahne:
[1 EUR/kWh × 70 % + [(1 EUR/kWh – 0,2 EUR/kWh) × 30 %] = 0,94 EUR/kWh]
Tieto odhady možno vypracovať na základe vnútroštátnych štúdií týkajúcich sa zmien cien energie v dôsledku daní, dotácií, oslobodenia od dane alebo nákladov na primárnu energiu (palivá) počas celého predmetného roka.
3. Výpočet cenových pružností
S cieľom izolovať vplyv zmien na ceny energie sa príslušné cenové pružnosti odhadujú pomocou ekonometrického modelovania premenných, ktoré majú vplyv na dopyt po energii. Na zabezpečenie dobrých štatistických vlastností odhadov a začlenenia všetkých príslušných vysvetľujúcich premenných do rámca modelovania sú potrebné dostatočne dlhé časové úseky (aspoň 15 až 20 rokov, použité na výpočet dlhodobých pružností) alebo veľký prierez členskými štátmi. V prípade krátkodobých pružností, ktoré znázorňujú krátkodobé zmeny správania, postačuje obdobie sledovania dva až tri roky.
Príslušné vysvetľujúce premenné závisia od odvetvia, na ktoré sa vzťahuje daňové opatrenie. V bytovom odvetví by sa napríklad v prípade modelu museli zohľadniť:
— |
príjem (v prípade potreby rozdelený na regionálne alebo príjmové skupiny), |
— |
populácia, |
— |
podlahová plocha, |
— |
technologický rozvoj, |
— |
autonómna miera zlepšení energetickej efektívnosti a |
— |
potreba vykurovania a chladenia (pomocou teplotnej premennej). |
Začlenenie ďalších politických opatrení do analýzy umožní posúdenie potenciálneho prekrývania a odlíšenie príspevkov jednotlivých opatrení k dosiahnutým úsporám energie (pozri oddiel 4).
Odhadované cenové pružnosti nebudú stále rovnaké. Z krátkodobého hľadiska, na začiatku povinného obdobia rokov 2021 – 2030 alebo v čase zavedenia nového politického opatrenia, budú menšie. Odrážajú sa v tom obmedzené možnosti (napr. orientačné opatrenia zamerané na zmenu správania alebo rozhodnutia o nahradzovaní palív), ktoré majú odberatelia k dispozícii pri prispôsobovaní sa zmenám cien. Postupom času sa pružnosti zväčšujú, keďže čoraz viac odberateľov prijíma investičné rozhodnutia vyvolané vyššími cenami, ktoré im zabezpečujú lepšiu návratnosť investícií do efektívnejších tovarov a služieb.
V prípade existujúcich daňových opatrení by sa mal vplyv opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v povinnom období izolovať od vplyvu opatrení realizovaných v minulých obdobiach. Najmä investičné rozhodnutia z obdobia 2014 – 2020 prijaté na základe cien energie, ktoré sa zvýšili po uložení dane, by sa mali odpočítať z nárokov na úspory energie v období 2021 – 2030.
Ak majú druhy paliva rôzne daňové sadzby, mali by sa odhadnúť krížové cenové pružnosti (ktorými sa merajú účinky ceny na dopyt po inom palive), aby sa zohľadnilo nahradenie druhov paliva, ktoré relatívne zdraželi (v dôsledku zdanenia), palivami, ktoré nezdraželi. Krížovou cenovou pružnosťou sa napríklad meria citlivosť motorovej nafty na zmeny cien benzínu.
4. Prekrývania s inými politickými opatreniami
Pružnosti sa odhadujú za dlhé obdobia, aby sa mohli začleniť účinky daňového opatrenia aj účinky historických politických opatrení. Daňové a iné opatrenia sa okrem toho často dopĺňajú; dotačné programy napríklad uľahčujú koncovým odberateľom prispôsobenie sa vyšším cenám a daňové opatrenia koncovým odberateľom zatraktívňujú dotačné programy.
Znamená to, že do dlhodobejších pružností sa včlenia výsledky pomocných politických opatrení realizovaných počas obdobia odhadu, t. j. čím ambicióznejšie a efektívnejšie iné opatrenia sú, tým väčšia bude pružnosť.
Vzhľadom na vysokú mieru prekrývania daňových a iných politických opatrení sa odporúča využitie niektorého z týchto prístupov:
— |
odhad vplyvu daňového opatrenia týkajúceho sa energie alebo CO2 len pomocou krátkodobých pružností za celé povinné obdobie (napr. 2021 – 2030) a odhad vplyvu iných politických opatrení samostatne pomocou prístupov zdola nahor alebo |
— |
odhad vplyvu daňového opatrenia týkajúceho sa energie alebo CO2 pomocou krátkodobých pružností v roku 2021 (alebo ak bolo opatrenie zavedené po roku 2021, od momentu jeho zavedenia) a postupný prechod na dlhodobé pružnosti do roku 2030. V tomto prípade by sa mali odpočítať úspory energie vyplývajúce z iných politických opatrení, ktoré majú vplyv na konečné využitie energie a sú zdanené, pretože vyplývajú z prístupov zdola nahor, ktoré sú v súlade s technickými požiadavkami smernice EED vrátane autonómnych individuálnych opatrení (pozri obrázok):
|
Rovnaké prístupy možno využiť pre povinné obdobie rokov 2014 – 2020.
5. Prekrývania s právom EÚ
5.1. Prekrývania s emisnými normami pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá [nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011]
Vplyv daňových opatrení týkajúcich sa energie alebo CO2 na energetickú spotrebu osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel možno vypočítať pomocou regresnej analýzy korelujúcej ceny energie (vrátane účinku zvýšenia daní) s predajom nových osobných automobilov a nových ľahkých úžitkových vozidiel prekračujúcich minimálne emisné normy EÚ. Pri regresnej analýze sa musia použiť vnútroštátne hodnoty. Vo vnútroštátnej štúdii sa môže odhadnúť, aké percento predaja zodpovedá účinku zdanenia, pričom úspory energie možno odhadnúť prístupom zdola nahor pri zohľadnení kritéria doplnkovosti.
5.2. Prekrývania s požiadavkami na stiahnutie niektorých energeticky významných výrobkov z trhu (vykonávacie opatrenia podľa smernice o ekodizajne)
Vplyv opatrení smernice o ekodizajne možno vypočítať pomocou regresnej analýzy korelujúcej ceny energie (vrátane účinku zvýšenia daní) s predajom výrobkov prekračujúcich minimálne normy podľa smernice. Pomocou tohto prístupu časových úsekov možno zaviesť aj fiktívne premenné s cieľom vyjadriť vplyv noriem pre výrobky na spotrebu energie. V každom prípade by mal odhad úspor energie prístupom zdola nahor zabezpečiť zohľadnenie doplnkovosti.
6. Požiadavky na zdroje
Odhad pružností si vyžaduje odborné znalosti modelovania. Ak nie sú k dispozícii interné tímy s potrebnými schopnosťami na modelovanie, členské štáty by mali zabezpečiť vypracovanie metodicky dôsledných a transparentných štúdií, ktoré by obsahovali odhady na základe najnovších a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov. Mali by si takisto zabezpečiť prístup k všetkým potrebným údajom, predpokladom a metodikám, aby splnili požiadavky na podávanie správ podľa bodu 5 písm. k) prílohy V.
Ak nie sú na vypracovanie spoľahlivých odhadov pružností k dispozícii dostatočné údaje, výsledky podobného modelovania s využitím zacielených skupín koncových odberateľov alebo druhov palív by mohli zabezpečiť zástupné hodnoty. Výber porovnateľných odhadov by sa mal riadne odôvodniť a mal by sa odvodzovať okrem iného z:
— |
výsledkov dostupných v odbornej literatúre publikovanej v uznávaných a odborne recenzovaných časopisoch, v ktorej sa využívajú najnovšie údaje a modely odrážajúce aktuálne politické prostredie a |
— |
výsledkov regresie za konkrétne odvetvie v podobnom členskom štáte (výber členského štátu by sa mal jasne odôvodniť). |
Poslednou možnosťou, ktorá by sa mala použiť len vtedy, ak je zdokumentované, že ostatné uvedené možnosti nie sú realizovateľné, je prípadné použitie výsledkov z jedného odvetvia na iné odvetvia. Opäť je potrebné uviesť jasné odôvodnenie.
Dodatok V
ZMIERŇOVANIE ENERGETICKEJ CHUDOBY
ORIENTAČNÉ NEÚPLNÉ PRÍKLADY POLITICKÝCH OPATRENÍ NA ZMIERNENIE ENERGETICKEJ CHUDOBY
Väčšina členských štátov zaviedla politiky na zmierňovanie energetickej chudoby. Možno ich charakterizovať ako politické opatrenia na riešenie spotreby energie konkrétnej cieľovej skupiny, t. j. zraniteľných domácností, domácností postihnutých energetickou chudobou alebo domácností žijúcich v sociálnych bytoch. Rozdeľujú sa na dve skupiny podľa svojho významu v rámci článku 7 ods. 1 a druhého pododseku ods. 11 smernice EED:
— |
sociálne politiky na riešenie spotreby energie – sú zamerané na rýchle zmiernenie účinkov energetickej chudoby, neriešia však energetickú efektívnosť; príkladmi môžu byť úľavy z platenia účtov za energie, priame platby, znížené sadzby a platby sociálneho zabezpečenia; tieto politiky nie sú relevantné v súvislosti s článkom 7 ods. 11 smernice EED, podľa ktorého sú oprávnené iba politické opatrenia realizované s cieľom plniť povinnosti úspor energie (napr. znižovaním využívania energie) a |
— |
politiky v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré sú osobitne zamerané na domácnosti s nízkymi príjmami, a to buď prostredníctvom osobitného prvku, alebo výhradným zameraním na túto skupinu – sú relevantné v súvislosti s článkom 7 ods. 11 smernice EED, keďže sa zameriavajú na odstraňovanie prekážok a stimulovanie investícií do energetickej efektívnosti a na zmierňovanie energetickej chudoby. |
V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad niektorých druhov politík v oblasti energetickej efektívnosti určených na riešenie problematiky domácností s nízkymi príjmami, ktoré už boli realizované v niekoľkých členských štátoch; príklady sú orientačné a neúplné:
Orientačné príklady politík na zmiernenie energetickej chudoby (1)
Druh politiky |
Politika v oblasti energetickej efektívnosti určená domácnostiam s nízkymi príjmami |
Dotknuté členské štáty (2) |
Opatrenia prijaté v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti (článok 7a smernice EED) |
||
Trhovo orientovaný nástroj |
Osobitný cieľ týkajúci sa energetickej chudoby (alebo domácností s nízkymi príjmami) alebo bonusový koeficient za opatrenia vykonávané pre domácnosti s nízkymi príjmami |
AT, FR, IE, UK |
Opatrenia prijaté v rámci alternatívnych politických opatrení (článok 7b smernice EED) |
||
Finančné schémy a nástroje |
Stimuly na energeticky efektívnu obnovu budov, napr. zamerané na domácnosti s nízkymi príjmami alebo obytné jednotky s najnižšími triedami energetickej účinnosti (napr. G a F) alebo ponúkajúce vyššie úrovne stimulov na základe príjmu alebo sociálnych kritérií. |
BE, BG, CY, DE, DK, EL, ES, FR, IE, LT, LV, MT, NL, RO, SI, UK |
Finančné schémy a nástroje |
Stimuly na výmenu spotrebičov, napr. zamerané na domácnosti s nízkymi príjmami alebo ponúkajúce vyššie úrovne stimulov na základe príjmu alebo sociálnych kritérií |
AT, BE, DE, HU |
Fiškálne stimuly |
Započítanie/zníženie dane z príjmu, napr. ponukou vyšších úrovní stimulov na základe príjmu alebo sociálnych kritérií |
EL, FR, IT |
Odborná príprava a vzdelávanie |
Informačné kampane a informačné centrá |
AT, DE, FR, IE, HU, MT, SI, UK |
Odborná príprava a vzdelávanie |
Energetické audity (3) |
BE, DE, FR, IE, LV, SI |
Tieto politiky sa vykonávajú ako osobitný prvok povinnej schémy energetickej efektívnosti a ako vybraté druhy alternatívneho politického opatrenia (4). Finančné nástroje pozostávajúce z pôžičiek a grantov na obnovu budov sú najčastejšie využívanými opatreniami na podporu energetickej efektívnosti v prípade domácností s nízkymi príjmami. Uskutočňujú sa aj politiky výmeny spotrebičov a informačné opatrenia, hoci len v niektorých členských štátoch. Okrem toho niektoré členské štáty zaviedli osobitné programy energetického auditu zamerané na domácnosti s nízkymi príjmami.
Podrobnejšie príklady politík v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré sú zamerané na domácnosti s nízkymi príjmami, možno nájsť v týchto zdrojoch:
— |
Stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby: https://www.energypoverty.eu/policies-measures |
— |
Databáza MURE v rámci projektu H2020 ODYSSEE-MURE: http://www.measures-odyssee-mure.eu/ |
— |
Energy efficiency for low-income households (Energetická efektívnosť pre domácnosti s nízkymi príjmami) (štúdia pre Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku): http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/595339/IPOL_STU(2016)595339_EN.pdf |
(1) Preto sú všeobecné vysvetlenia z dodatkov II (Povinné schémy energetickej efektívnosti) a III (Alternatívne politické opatrenia) platné aj v tomto prípade.
(2) Stav k polovici roka 2016.
(3) Druh politiky Odborná príprava a vzdelávanie je všeobecným druhom politickej intervencie. Druh politiky v oblasti energetickej efektívnosti Energetické audity predstavuje jeden z možných poddruhov v tejto kategórii. Napríklad energetické audity pre domácnosti s nízkymi príjmami sa naozaj zameriavajú na informovanie domácností o zdrojoch spotreby energie a na ich preškolenie v oblasti efektívnej optimalizácie alebo znižovania spotreby energie. Niektoré z týchto programov okrem toho obsahujú aj odbornú prípravu nezamestnaných na pozíciu energetického poradcu (ako je to napríklad v prípade nemeckého programu Caritas).
(4) Preto sú všeobecné vysvetlenia z dodatkov II (Povinné schémy energetickej efektívnosti) a III (Alternatívne politické opatrenia) platné aj v tomto prípade.
Dodatok VI
VÝPOČET ÚSPOR ENERGIE VYPLÝVAJÚCICH Z OPATRENÍ ZAMERANÝCH NA ZMENU SPRÁVANIA
„Opatrenia zamerané na zmenu správania“ predstavujú všetky druhy politických opatrení alebo intervencií zameraných na úsporu energie zmenou správania koncových odberateľov, t. j. spôsobu, akým využívajú energiu, výrobky využívajúce energiu (napr. spotrebiče, technické zariadenia, vozidlá) alebo systémy (napr. obytné a nebytové budovy). K takýmto opatreniam môžu patriť energetické poradenstvo, cielené informačné kampane, zobrazovanie energetickej spotreby v reálnom čase alebo spätná väzba, odborná príprava v oblasti ekologického šoférovania, kampane na šetrenie energie v práci atď.
Opatrenia zamerané na zmenu správania si vyžadujú osobitné hodnotenie, keďže podstatnosť zmeny správania sa dokazuje zložitejšie ako napríklad zavedenie technického riešenia. Zmeny správania majú okrem toho veľkú tendenciu k návratu do pôvodného stavu, preto je zložitejšie určiť životnosť opatrení a objem úspor v čase.
1. Hodnotiace prístupy
1.1. Randomizované kontrolované štúdie
Na prekonanie uvedených rozdielov sa členským štátom odporúča v prípade potreby využívať prístup randomizovaných kontrolovaných štúdií (1), ktorý spočíva v zbere údajov o meranej alebo monitorovanej spotrebe energie pred intervenciou a po nej. Porovnaním zmien (pred a po) v spotrebe energie medzi testovanými a kontrolnými skupinami je možné overiť, či sa skutočné úspory energie približujú očakávaným.
Odporúča sa uskutočniť experimenty pomocou tohto prístupu ešte pred plným zavedením programov, čím sa umožní:
— |
porovnanie variantov, |
— |
zlepšenie návrhu a efektívnosti a |
— |
dôkladné hodnotenie účinkov. |
1.2. Kváziexperimentálny prístup
Ak nie je možné použiť prístup randomizovaných kontrolovaných štúdií, alternatívou je kváziexperimentálny prístup (2), pri ktorom sa testovaná skupina porovnáva s porovnávacou skupinou. Hlavným rozdielom oproti prístupu randomizovaných kontrolovaných štúdií je to, že jednotlivci sa do skupín nerozdeľujú náhodne. Preto je potrebné kontrolovať alebo minimalizovať možný výber vzorky alebo zaujatosť pri výbere, napr. prostredníctvom metód párovania. Dôležité je aj zdokumentovať štatistické skúšky použité na overenie platnosti a významu výsledkov.
1.3. Meranie alebo monitorovanie spotreby energie
Ak nie je možné použiť ani jeden z uvedených prístupov, úspory energie možno vyhodnotiť meraním alebo monitorovaním spotreby energie účastníkov pred intervenciou a po nej. Tento prístup sa jednoduchšie realizuje, prináša však oveľa neistejšie výsledky v dôsledku náročnosti oddelenia zmien vyplývajúcich z intervencie od zmien vyplývajúcich z iných faktorov. Preto je potrebné vysvetliť, ako sa zohľadňujú iné faktory (napr. normalizovaním spotreby energie na základe poveternostných podmienok) a riešia neistoty (napr. použitím konzervatívnych predpokladov).
2. Metóda predpokladaných úspor energie na výpočet vplyvu
Hodnotenia uskutočňované prostredníctvom niektorého z uvedených prístupov prinášajú výsledky, ktoré možno využiť ako referenčné hodnoty pre predpokladané úspory [pozri bod 1 písm. a) prílohy V], za predpokladu, že tieto úspory sa využijú pre rovnaký druh intervencie (rovnaké podmienky vykonávania) a podobné cieľové skupiny. Výsledky opatrení zameraných na zmenu správania sa môžu do veľkej miery líšiť v závislosti od druhu intervencie (a podmienok vykonávania) a druhu cieľovej skupiny, preto nemožno výsledky získané za určitý druh intervencie v rámci určitej cieľovej skupiny extrapolovať na iný druh intervencie alebo inú skupinu.
Ďalej sa uvádza príklad všeobecného vzorca výpočtu pomocou predpokladaných úspor v prípade opatrení zameraných na zmenu správania:
Počet účastníkov možno získať:
— |
priamo prostredníctvom systému monitorovania (napr. keď sa účastníci zaregistrujú do programu alebo podajú správu o svojich činnostiach) alebo |
— |
prostredníctvom prieskumov celej cieľovej populácie, pričom v takom prípade musí metóda výberu vzoriek vysvetľovať, ako sa zabezpečuje reprezentatívnosť vzorky, aby bola možná extrapolácia na celú populáciu. |
„Jednotnú konečnú energetickú spotrebu“ (t. j. na účastníka) možno získať:
— |
priamo z údajov zo správ podaných účastníkmi (napr. z účtov za energie, vlastného merania) alebo |
— |
odhadom priemernej spotreby energie na účastníka za cieľovú skupinu (napr. na základe vnútroštátnych štatistík alebo predchádzajúcich štúdií), pričom v takom prípade je potrebné vysvetliť, ako sa zabezpečuje reprezentatívnosť priemernej spotreby energie v cieľovej skupine. |
„Pomer predpokladaných úspor“ je percento ušetrenej energie na základe predchádzajúcich hodnotení (pozri uvedené prístupy). Je potrebné vysvetliť, ako sa zabezpečuje, aby boli podmienky intervencie, v ktorých sa pomer používa, podobné podmienkam, za ktorých sa získala referenčná hodnota.
„Faktor dvojitého započítania“ (v %) sa uplatňuje pri opakovanom vykonávaní politického opatrenia zacieleného na tú istú skupinu bez priameho monitorovania účastníkov. Zohľadňuje sa v ňom skutočnosť, že určitý podiel osôb ovplyvnených politických opatrením už bol ovplyvnený aj predtým (prekrývanie účinkov).
V prípade politického opatrenia so zacieleným prístupom a priamym monitorovaním účastníkov (napr. program odbornej prípravy) možno dvojité započítanie účastníkov zistiť priamo, preto nemusí byť potrebné uplatniť faktor dvojitého započítania.
Podobne platí aj to, že ak sa životnosť úspor energie určí ako obdobie medzi dvomi vykonaniami politického opatrenia (napr. dvomi komunikačnými kampaňami), nehrozí riziko dvojitého započítania (3).
(1) Prístup randomizovaných kontrolovaných štúdií, ktorý sa bežne používa v zdravotníctve, spočíva v náhodnom rozdelení jednotlivcov (z celej cieľovej populácie) do testovaných alebo kontrolných skupín. Na testované skupiny sa vzťahuje intervencia (zásah), ktorý sa hodnotí, na kontrolné skupiny nie. Náhodné rozdelenie jednotlivcov má zabezpečiť prísne podmienky porovnania, v rámci ktorých je jediným významným štatistickým rozdielom medzi skupinami to, či sa na ne vzťahuje zásah. Ak je cieľom porovnať rôzne druhy intervencií, možno využiť rôzne testované skupiny.
Podrobnejšie usmernenie k prístupu randomizovaných kontrolovaných štúdií sa nachádza napríklad v publikáciách:
— |
Vine, E., Sullivan, M., Lutzenhiser, L., Blumstein, C. a Miller, B. (2014), Experimentation and the evaluation of energy efficiency programs (Experimentovanie a hodnotenie programov energetickej efektívnosti), Energy Efficiency, 7(4), 627 – 640, |
— |
Frederiks, E. R., Stenner, K., Hobman, E. V. a Fischle, M. (2016), Evaluating energy behavior change programs using randomised controlled trials: Best practice guidelines for policymakers (Hodnotenie programov zmeny správania v oblasti spotreby energie pomocou randomizovaných kontrolovaných štúdií: usmernenia s najlepšími postupmi pre tvorcov politík), Energy research & social science, 22, 147 – 164. |
(2) Ďalšie informácie o kváziexperimentálnom prístupe sa nachádzajú napríklad v publikáciách:
— |
Hannigan, E. a Cook, J. (2015), Matching and VIA: quasi-experimental methods in a world of imperfect data (Párovanie a VIA: kváziexperimentálne metódy vo svete nedokonalých údajov), Proceedings of IEPEC 2015 (https://www.iepec.org/wp-content/uploads/2018/02/2015paper_hannigan_cook-1.pdf), |
— |
Voswinkel, F., Broc, J. S., Breitschopf, B. a Schlomann, B. (2018), Evaluating net energy savings – topical case study of the EPATEE project (Hodnotenie čistých úspor energie – tematická prípadová štúdia projektu EPATEE), financovaná z programu Horizont 2020; (https://epatee.eu/sites/default/files/files/epatee_topical_case_study_evaluating_net_energy_savings.pdf). |
(3) Podrobnejšie informácie o otázke životnosti sa nachádzajú v dodatku VIII.
Dodatok VII
POLITIKY ODVETVIA DOPRAVY PRESAHUJÚCE POŽIADAVKY PRÁVA EÚ
V odvetví dopravy môžu zabezpečovať úspory energie vnútroštátne, regionálne a miestne politiky (okrem daňových opatrení týkajúcich sa energie/CO2):
— |
obmedzovanie potreby cestovať, |
— |
prechod na energeticky efektívnejší druh dopravy pri cestovaní a/alebo |
— |
zlepšovanie efektívnosti druhov dopravy. |
1. Opatrenia na podporu energeticky efektívnejších cestných vozidiel
1.1. Zvyšovanie priemernej efektívnosti nových vozidlových parkov
Politickými opatreniami, ktoré podporujú nákup efektívnejších nových vozidiel, sú:
— |
finančné stimuly alebo predpisy na nákup elektrických alebo iných energeticky efektívnych vozidiel, |
— |
iné stimuly, ako sú preferenčné zaobchádzanie na cestách alebo pri parkovaní, a |
— |
zdaňovanie vozidiel podľa emisií CO2 alebo kritérií energetickej efektívnosti. |
Úspory energie sa však budú pravdepodobne obmedzovať na vozidlá, na ktoré sa nevzťahujú emisné normy EÚ, pričom úspory energie pochádzajúce z verejného obstarávania musia byť doplnkové k úsporám požadovaným podľa revidovanej smernice o ekologických vozidlách.
V revidovanej smernici o ekologických vozidlách sa od členských štátov vyžaduje, aby boli verejné obstarávania niektorých cestných dopravných prostriedkov v súlade s minimálnymi cieľmi obstarávania ekologických vozidiel a vozidiel bez emisií viac ako dve referenčné obdobia (od nadobudnutia účinnosti do 31. decembra 2025 a od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030). Pri zohľadňovaní úspor energie vyplývajúcich z politických opatrení zameraných na podporu verejného obstarávania efektívnejších vozidiel budú musieť členské štáty preukázať doplnkovosť týchto úspor k úsporám odvodeným od požiadaviek smernice o ekologických vozidlách; mohlo by to tak byť napr. vtedy, ak by politické opatrenia viedli k vyššiemu percentu ekologických vozidiel vo verejnom obstarávaní, než je povinné podľa smernice. Keďže minimálne ciele obstarávania zo smernice o ekologických vozidlách nie sú stanovené na jednotlivé roky, ale na viacročné obdobie, úspory vyplývajúce z tohto druhu opatrenia by sa mali zúčtovať v poslednom roku každého obdobia, aby bolo možné zmysluplne posúdiť ich doplnkovosť a dodržať flexibilitu, ktorú jednotlivým orgánom verejnej moci poskytuje smernica o ekologických vozidlách (1).
Keďže v bode 2 písm. b) prílohy V k smernici EED sa vyžaduje, aby boli úspory energie doplnkové k úsporám vyplývajúcim z uplatňovania záväzného práva EÚ a vyhovovali existujúcim emisným normám, členské štáty musia dôkladne posúdiť existujúce právne predpisy EÚ vrátane nariadení (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011, ako aj nariadenia (EÚ) 2019/631 (emisné normy pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá).
V nariadeniach (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 sa od výrobcov osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel vyžaduje, aby zabezpečili, že priemerné špecifické emisie CO2 ich vozidiel neprekračujú špecifický emisný cieľ stanovený v súlade s prílohou I k nariadeniam alebo s akoukoľvek odchýlkou, ktorá im bola priznaná. V nariadení (EÚ) 2019/631 sa od všetkých výrobcov osobných automobilov a/alebo ľahkých úžitkových vozidiel vyžaduje, aby zabezpečili, že ich priemerné špecifické emisie CO2 neprekračujú špecifické emisné ciele z rokov 2025 a 2030 určené v súlade s prílohou I k danému nariadeniu alebo odchýlkou, ktorá bola výrobcovi udelená, ak k tomu došlo.
Všetky tri nariadenia umožňujú výrobcom rozhodnúť sa, ako splnia svoje ciele a spriemerujú emisie za celý vozový park namiesto toho, aby plnili ciele CO2 za každé vozidlo osobitne. Výrobcovia môžu na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom základe vytvoriť aj združenie. Ciele individuálnych výrobcov sa nahradia spoločným cieľom, ktorý budú dosahovať členovia spoločne.
Ak členské štáty zavedú vnútroštátne politické opatrenia, od výrobcov sa bude očakávať, že prijmú stratégie stanovovania cien na všetkých trhoch EÚ, aby splnili svoje ciele na úrovni EÚ. Členské štáty budú musieť preukázať, že úspory energie pripísané týmto opatreniam nevyplývali len z úsilia, ktoré musia členské štáty vyvinúť, ale viedli aj k presahovaniu cieľov počas cieľových alebo ďalších rokov nad primeranú trajektóriu emisií v cieľových rokoch (2021, 2025 a 2030). Úspory energie v súvislosti s novými vozidlami, na ktoré sa vzťahujú emisné normy EÚ, možno dosiahnuť opatreniami, ktoré stimulujú predčasnú výmenu (pozri oddiely 1.2 a 1.3).
Podobný účinok na schopnosť dosahovať oprávnené úspory energie prostredníctvom výmeny vozidiel sa očakáva aj od budúceho práva EÚ v oblasti nákladných vozidiel (2). V navrhovaných právnych predpisoch sa od každého výrobcu veľkých nákladných vozidiel vyžaduje zabezpečiť, aby jeho priemerné špecifické emisie CO2 neprekračovali špecifický emisný cieľ na rok 2025. V navrhovanej revízii budúceho práva Únie v oblasti ťažkých úžitkových vozidiel sa pravdepodobne zváži stanovenie cieľov v roku 2030 pre väčšie nákladné vozidlá, menšie nákladné vozidlá, autobusy a vozne.
V prípade vozidiel, na ktoré sa nevzťahujú emisné normy EÚ [napr. motocyklov, menších nákladných vozidiel, autobusov, vozňov (a do roku 2025 aj väčších nákladných vozidiel)], možno ročné úspory vypočítať na základe porovnania ročnej spotreby energie vozidiel zakúpených v dôsledku opatrenia a priemernej ročnej spotreby energie priemerného vozidla na trhu v rovnakej triede vozidiel (označených podľa veľkosti a výkonu).
Orientačný príklad (trieda vozidiel, na ktorú sa nevzťahujú emisné normy Únie)
TFES = ∑n_affected × (FEC_average – FEC_affected)
kde:
TFES |
= |
konečné ročné úspory energie (v hrubom); |
n_affected |
= |
počet vozidiel zakúpených v dôsledku programu; |
FEC_average |
= |
priemerná konečná ročná energetická spotreba na trhu a |
FEC_affected |
= |
priemerná konečná ročná spotreba energie vozidiel zakúpených v dôsledku programu. |
1.2. Zvyšovanie tempa nahrádzania menej efektívnych vozidiel vo vozidlových parkoch efektívnejšími vozidlami
K politickým opatreniam, ktorými sa zvyšuje miera využívania efektívnejších vozidiel, patria programy šrotovného a výmena vozového parku. Včasné nákupy môžu zabezpečovať aj iné programy, ktorými sa stimuluje využívanie efektívnejších vozidiel (pozri oddiel 1.1), napr. ak sú finančné stimuly časovo obmedzené.
V bode 2 písm. f) prílohy V k smernici EED sa objasňuje, že v prípade politických opatrení, ktoré urýchľujú využívanie efektívnejších vozidiel, možno nárokovať celé úspory, „pokiaľ sa preukáže, že k takémuto využívaniu došlo pred uplynutím priemernej predpokladanej životnosti… vozidla alebo jeho zvyčajného intervalu náhrady…“.
Výpočet úspor energie by sa mal preto rozdeliť na dve časti:
i) |
výpočet úspor v plnej výške (za počet rokov do zvyčajného uplynutia životnosti starého vozidla alebo do času, keď by bolo vozidlo zvyčajne vymenené) a |
ii) |
výpočet úspor pri zohľadnení doplnkovosti za zostávajúcu životnosť nového vozidla po predpokladanom uplynutí životnosti alebo zvyčajnej výmene starého vozidla. |
Očakáva sa, že výmenou najneefektívnejších vozidiel s najdlhšou priemernou očakávanou životnosťou sa dosiahnu úspory energie. Členské štáty by mali vo svojich národných energetických a klimatických plánoch opísať metódu použitú na odhadnutie priemernej životnosti, ako aj to, na čom bola metóda založená, a to vrátane prieskumov na zabezpečenie spoľahlivosti metodiky. V tomto zmysle by mali poskytnúť dôkazy o priemernej očakávanej životnosti vozidiel, na ktoré sa zameriavajú politiky zrýchleného využívania, napr. štatistiky o šrotovnom. Ak sú politiky zamerané na vozidlá staršie, ako je priemerná očakávaná životnosť, môžu byť potrebné prieskumy na určenie ich priemernej očakávanej životnosti.
Orientačný príklad výpočtu úspor energie vyplývajúcich z predčasnej výmeny (vozidiel, na ktoré sa nevzťahujú emisné normy EÚ)
Na nasledujúcom obrázku je znázornený príklad výpočtu úspor energie (v ľubovoľných jednotkách) v prípade predčasnej výmeny vozidla, na ktoré sa nevzťahujú emisné normy EÚ (napr. motocykla) v triede masového trhu s predpokladanou životnosťou 15 rokov.
Priemerné vozidlo tejto triedy vo fonde spotrebuje podľa predpokladov 100 jednotiek a má sa vymeniť na konci siedmeho roka (t. j. výmena vozidla sa uskutoční o osem rokov). Priemerná trhová referenčná spotreba je podľa predpokladov 80 jednotiek a spotreba pri efektívnom riešení je podľa predpokladov 60 jednotiek. Dodatočný objem úspor energie teda dosahuje (100 – 60) * 8 + (80 – 60) * 7 = 460 jednotiek.
V tomto príklade sa vzhľadom na neexistenciu údajov o skutočnej spotrebe vymieňaných vozidiel používa ako referenčná hodnota priemerná spotreba fondu, na základe ktorej sa vypočítavajú úspory za prvých osem rokov; priemerná trhová referenčná spotreba pri nákupe nového vozidla sa považuje za základ na výpočet úspor energie za zostávajúcu predpokladanú životnosť nového vozidla.
V prípade nových osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel, na ktoré sa vzťahujú emisné normy EÚ po vykonaní nariadení (ES) č. 443/2009, (EÚ) č. 510/2011 a (EÚ) 2019/631, by sa ako referenčná hodnota pre nové vozidlá mala použiť spotreba energie spojená s priemernými emisiami CO2 v roku nákupu. Tá predstavuje kompenzačné účinky úsilia, ktoré budú musieť výrobcovia vyvinúť na plnenie svojich záväzných cieľov vyžadovaných podľa bodu 2 písm. b) prílohy V, v ktorej sa stanovuje, že úspory energie musia byť doplnkové k úsporám, ktoré sa vyskytujú v dôsledku uplatňovania záväzného práva EÚ.
Podobný účinok na schopnosť dosahovať oprávnené úspory energie prostredníctvom výmeny vozidiel môže mať aj budúce právne predpisy EÚ v oblasti nákladných vozidiel (3).
Príklad výpočtu úspor energie vyplývajúcich z predčasnej výmeny (vozidiel, na ktoré sa vzťahujú emisné normy EÚ)
Na nasledujúcom obrázku je znázornený výpočet úspor energie (v ľubovoľných jednotkách) v prípade predčasnej výmeny vozidla s predpokladanou životnosťou 15 rokov, na ktoré sa vzťahujú emisné normy EÚ (napr. osobného automobilu) v rámci triedy masového trhu. Priemerné vozidlo tejto triedy vo fonde spotrebuje podľa predpokladov 100 jednotiek a má sa vymeniť na konci siedmeho roka (t. j. výmena vozidla sa uskutoční o osem rokov).
Priemerná trhová referenčná spotreba je podľa predpokladov 80 jednotiek a spotreba pri efektívnom riešení je 60 jednotiek. V dôsledku kompenzačného účinku práva EÚ sú však oprávnené iba úspory energie v období predčasnej výmeny, ktoré by sa mali vypočítať na základe trhového priemeru, nie nového vozidla. Dodatočné úspory teda dosahujú (100 – 80) x 8 = 160 jednotiek.
V prípade všetkých politických opatrení, ktoré urýchľujú využívanie, by sa mali poskytnúť dôkazy, že vymenené vozidlá nevstúpia na trh s ojazdenými automobilmi, aby sa úspory energie nevynulovali dodatočnou spotrebou neefektívnych vozidiel.
1.3. Zvyšovanie energetickej efektívnosti existujúcich vozidiel
Politické opatrenia, ktorými sa dosahuje nasledujúce, môžu viesť k úsporám energie prostredníctvom znižovania spotreby energie na osobokilometer/tonokilometer:
— |
zlepšenie efektívnosti existujúcich vozidiel (napr. stimulovaním využívania energeticky efektívnejších pneumatík alebo mazív šetriacich energiu), |
— |
zlepšenie dopravnej infraštruktúry a fungovania dopravného systému (napr. znižovaním preťaženia), |
— |
zvýšenie priemernej záťaže (napr. stimulovaním spoločného využívania áut alebo logistiky nákladnej dopravy) a |
— |
ovplyvňovanie správania šoférov (napr. znižovaní rýchlostných obmedzení alebo prostredníctvom kampaní zameraných na ekologické šoférovanie). |
Na výpočet úspor energie vyplývajúcich z týchto opatrení sa musia odhadnúť počet ovplyvnených účastníkov (napr. vozidiel, šoférov, cestujúcich alebo ton nákladu), očakávané úspory na účastníka a pretrvanie účinkov opatrení v čase.
Orientačný príklad kampane zameranej na ekologické šoférovanie
TFES = ∑n_affected × FEC_average × Sawar × (1 – Et) × (1 – Pt)
kde:
TFES |
= |
konečné ročné úspory energie (v hrubom); |
n_affected |
= |
počet účastníkov, ktorým bola v rámci programu poskytnutá odborná príprava; |
FEC_average |
= |
priemerná konečná ročná energetická spotreba; |
Sawar |
= |
% úspor na účastníka programu; |
Et |
= |
% zlepšenia v prípade nových technológií vozidiel, vďaka ktorým je spotreba energie menej citlivá na návyky pri šoférovaní (napr. regeneratívne brzdenie v prípade elektrických vozidiel) a časom sa zvyšuje a |
Pt |
= |
% zníženia vplyvu odbornej prípravy na jedného účastníka po dokončení odbornej prípravy (faktor odpisovania, ktorý sa časom zvyšuje). |
2. Obmedzovanie potreby cestovať alebo prechod na energeticky efektívnejší druh dopravy pri cestovaní
Politickými opatreniami určenými na obmedzenie potreby cestovať alebo prejsť na efektívnejšie druhy dopravy pri cestovaní by mohli byť:
— |
investície do dopravnej infraštruktúry (napr. železnice, autobusov, trajektov, pruhov pre autobusy, pruhov pre cyklistov, pešie zóny) na zabezpečenie viacerých možností vrátane:
|
— |
fiškálne nástroje ako dotácie pre hromadnú dopravu, |
— |
spoplatnenie ciest na základe úrovne preťaženia a/alebo emisií CO2, |
— |
reforma existujúcich predpisov alebo daňových opatrení, napr. prostredníctvom integrovaného územného plánovania priaznivého pre výstavbu v blízkosti infraštruktúry verejnej dopravy, a |
— |
zmena predpisov alebo zdaňovania v oblasti firemných vozidiel s cieľom poskytnúť zamestnancom alternatívy v podobne hromadnej dopravy alebo bicykla. |
Orientačný príklad výpočtu úspor energie prostredníctvom poplatkov za preťaženie
Ak mesto zavedie poplatok za preťaženie, úspory energie možno vypočítať porovnaním očakávanej spotreby energie pri objeme dopravy v prípade neexistencie poplatku so spotrebou energie pri objeme dopravy so zavedeným opatrením. Údaje o objeme dopravy možno zbierať pomocou mýtnej infraštruktúry.
Členské štáty budú musieť zohľadniť kompenzačné vplyvy vyplývajúce napr. z intenzívnejšieho využívania verejnej dopravy, zmien v dopravnej činnosti mimo zóny preťaženia a zmien v spotrebe energie spôsobených zmenami v premávke.
(1) Pozri http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_BRI(2018)614690; a https://ec.europa.eu/transport/themes/sustainable/consultations/2016-clean-vehicles_en.
(2) Pozri http://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-1071_en.htm.
(3) Pozri http://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-1071_en.htm.
Dodatok VIII
ŽIVOTNOSŤ OPATRENÍ A MIERA KLESANIA ÚSPOR V ČASE
Členské štáty by mali v prvom rade rozlišovať medzi požiadavkami, ktoré je potrebné zohľadniť:
— |
životnosťou opatrenia a |
— |
mierou klesania úspor energie počas príslušného povinného obdobia. |
1. Životnosť opatrení
Na účely bodu 2 písm. i) prílohy V môžu členské štáty použiť orientačnú hodnotu životnosti na druh politického opatrenia, ako sa to stanovuje v neúplnom zozname v nasledujúcej tabuľke (1). Môžu použiť aj iné hodnoty, ale v každom prípade musia vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch opísať životnosť uplatňovanú na druh opatrenia a to, ako ju vypočítali alebo na čom ju založili (2).
Orientačná životnosť úspor energie na druh opatrenia
Druh opatrenia (podľa cieľového odvetvia) |
Orientačná životnosť (roky) |
BUDOVY |
|
Energeticky efektívna výstavba |
> 25 |
Izolácia plášťa budovy (dutá stena, pevná stena, povala, strecha, podlaha) |
> 25 |
Okná/zasklenie |
> 25 |
Izolácia horúcovodných potrubí |
20 |
Nové/modernizované diaľkové vykurovanie |
20 |
Radiátorové panely odrážajúce teplo (izolačný materiál nainštalovaný medzi radiátory a stenu na odrážanie tepla späť do miestnosti) |
18 |
Vysokovýkonné kotly (< 30 kW) |
20 |
Systémy na rekuperáciu tepla |
17 |
Tepelné čerpadlo |
10 (vzduch-vzduch); 15 (vzduch-voda); 25 (geotermálne) |
Obehové čerpadlo (distribúcia tepla) |
10 |
Efektívna žiarovka (LED) |
15 |
Svietidlo s predradníkom (osvetľovacie jednotky so špecializovaným efektívnym príslušenstvom lámp) |
15 |
Efektívne chladiace zariadenia |
15 |
Efektívne zariadenia spotrebúvajúce vodu |
12 |
Vodovodné kohútiky šetriace teplú vodu s regulátormi prietoku |
15 |
Zásobník na teplú vodu s izoláciou |
15 |
Efektívne chladiče alebo klimatizácia |
10 |
Hydraulické vyregulovanie distribúcie tepla (pre systémy ústredného kúrenia) |
10 |
Riadenie vykurovania |
5 |
Utesnenie (materiál na vyplnenie škár okolo dverí, okien atď. s cieľom zlepšiť vzduchotesnosť budov) |
5 |
Spotrebná elektronika |
3 |
SLUŽBY |
|
Energeticky efektívna výstavba |
> 25 |
Izolácia plášťa budovy (dutá stena, pevná stena, povala, strecha, podlaha) |
> 25 |
Okná/zasklenie |
> 25 |
Kotly (> 30 kW) |
25 |
Tepelné čerpadlá |
10 (vzduch-vzduch); 15 (vzduch-voda); 25 (geotermálne) |
Systémy na rekuperáciu tepla |
17 |
Efektívna centrálna klimatizácia a chladiče |
17 |
Efektívne ventilačné systémy |
15 |
Systémy verejného/pouličného osvetlenia |
13 |
Nové/renovované osvetlenie kancelárií |
12 |
Komerčné chladenie |
8 |
Svetlá ovládané pohybom |
10 |
Energeticky efektívne kancelárske spotrebiče |
3 |
Systémy energetického manažérstva (porovnaj s ISO 50001) |
2 |
DOPRAVA |
|
Efektívne vozidlá |
(100 000 km) (*1) |
Pneumatiky s nízkym valivým odporom pre osobné automobily |
(50 000 km) (*1) |
Pneumatiky s nízkym valivým odporom pre nákladné automobily |
(100 000 km) (*1) |
Bočné steny nákladných automobilov (aerodynamické doplnky pre ťažké nákladné vozidlá) |
(50 000 km) (*1) |
Kontrola tlaku pneumatiky na nákladných vozidlách (zariadenia na automatické monitorovanie tlaku pneumatiky) |
(50 000 km) (*1) |
Prísady do palív |
2 |
Presun na iné druhy dopravy |
2 |
Druh opatrenia |
Orientačná životnosť úspor energie (roky) |
PRIEMYSEL |
|
Kombinovaná výroba tepla a elektriny (KVET) |
10 |
Rekuperácia odpadového tepla |
10 |
Efektívne systémy stlačeného vzduchu |
10 |
Efektívne elektrické motory/pohonné jednotky s premenlivou rýchlosťou |
8 |
Efektívne čerpacie systémy |
10 |
Efektívny ventilačný systém |
10 |
Systémy energetického manažérstva (porovnaj s ISO 50001) |
2 |
V prípade potreby by mala energetická hospodárnosť jednotlivých druhov uvedených opatrení prekračovať minimálne požiadavky podľa záväzného práva EÚ, napr. bod 2 písm. c) prílohy V k smernici EED.
„Orientačná životnosť úspor energie“ je obdobie, počas ktorého sa opatrenie realizuje a využíva. Môže byť kratšie ako technická životnosť (uvádzaná výrobcom) v dôsledku účinkov nezachovania (napr. likvidácie alebo zastarania výrobku), ktoré sa môžu uplatňovať najmä:
— |
v prípade individuálnych opatrení zameraných na zmenu správania, |
— |
v prípade výskytu problémov s kvalitou alebo údržbou inštalovaného výrobku alebo individuálneho opatrenia a |
— |
v odvetviach činností s neistými hospodárskymi cyklami (napr. obchody, ktoré sa zatvoria niekoľko rokov po otvorení). |
Vo výpočte kumulatívnych úspor energie na účely článku 7 smernice EED sa musí zohľadniť aj obdobie oprávnených úspor energie. Znamená to, že započítať možno iba tie úspory, ktoré sa dosiahli počas príslušného povinného obdobia (od začiatku vykonávania individuálneho opatrenia až do konca povinného obdobia).
Pokiaľ ide o opatrenia zamerané na zmenu správania, členské štáty môžu štandardne predpokladať, že uplatnená životnosť sa rovná trvaniu intervencie, ktorou sa podporuje energeticky efektívne správanie. Môžu si nárokovať aj inú hodnotu, ale v každom prípade musia vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne opísať uplatňovanú životnosť a to, ako ju vypočítali alebo na čom ju založili (3).
2. Miera klesania úspor energie počas príslušného povinného obdobia
2.1. Všeobecné úvahy
Okrem životnosti každého opatrenia sa v bode 2 písm. i) prílohy V k smernici EED od členských štátov vyžaduje aby zohľadnili mieru, v akej úspory časom klesajú. Pritom by mali zvážiť:
— |
počet rokov, počas ktorých majú individuálne opatrenia vplyv (t. j. zohľadniť životnosť), |
— |
bod v čase, v ktorom bolo/bude nové individuálne opatrenie vykonané, |
— |
dĺžku povinného obdobia a |
— |
v prípade potreby svoj zámer využiť možnosti z článku 7 ods. 4 a/alebo 8 smernice EED. |
Vo všeobecnosti by sa malo pri posúdení miery, v akej úspory časom klesajú, dodržať trvanie povinných období. Ak členské štáty nemajú zámer využiť možnosti z článku 7 ods. 4 písm. d), e) alebo g) a/alebo článku 7 ods. 8 smernice EED, maximálne trvanie je:
— |
sedem rokov v prípade prvého povinného obdobia (2014 – 2020) a |
— |
desať rokov v prípade druhého povinného obdobia (2021 – 2030) a následných povinných období. |
Ak členské štáty predpokladajú využitie týchto možností, maximálne trvanie môže byť až 22 rokov (pozri nasledujúcu tabuľku):
Príklad |
Obdobie vykonávania nových opatrení |
Úspory dosiahnuté v: |
Povinné obdobie, za ktoré sa uplatňujú úspory |
Podmienky |
1 |
1. 1. 2014 až 31. 12. 2020 |
2014 – 2020 |
2014 – 2020 |
Žiadna konkrétna podmienka |
2 |
1. 1. 2021 až 31. 12. 2030 |
2021 – 2030 |
2021 – 2030 |
Žiadna konkrétna podmienka |
3 |
od 31. 12. 2008 do 31. 12. 2013 |
2011 – 2013 |
2014 – 2020 |
Pozri článok 7 ods. 8 |
4 |
od 31. 12. 2008 do 31. 12. 2013 |
2014 – 2020 |
2014 – 2020 |
Pozri článok 7 ods. 4 písm. d) + obmedzenia z článku 7 ods. 5 |
5 |
od 31. 12. 2008 do 31. 12. 2013 |
2021 – 2030 |
2021 – 2030 |
Pozri článok 7 ods. 4 písm. d) + obmedzenia z článku 7 ods. 5 |
6 |
1. 1. 2014 až 31. 12. 2020 |
2014 – 2020 |
2021 – 2030 |
Pozri článok 7 ods. 4 písm. g) + obmedzenia z článku 7 ods. 5 |
7 |
1. 1. 2018 až 31. 12. 2020 |
2021 – 2030 |
2021 – 2030 |
Pozri článok 7 ods. 4 písm. e) + obmedzenia z článku 7 ods. 5 |
Iba uvedené príklady 4, 5 a 7 sa môžu týkať životnosti viac ako desať rokov. Takisto je potrebné poznamenať, že článkom 7 ods. 5 sa obmedzuje použitie týchto možností maximálne na:
— |
25 % úspor započítaných za povinné obdobie rokov 2014 – 2020 (príklad 4) alebo |
— |
30 % úspor vypočítaných v súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 smernice EED za povinné obdobie rokov 2021 – 2030 (príklady 5 a 7). |
Členské štáty musia v každom prípade vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne opísať uplatňovanú životnosť opatrení a to, ako ju vypočítali alebo na čom ju založili (4).
2.2. Pretrvávanie úspor energie
Úspory energie sa okrem toho menia v čase, a to najmä v dôsledku dvoch druhov faktorov:
— |
zhoršovanie výkonnosti individuálneho opatrenia (porovná sa s možným zhoršením, ktoré by sa vyskytlo v základnom scenári), a |
— |
zmeny podmienok používania (napr. objem výroby). |
Dôkazová základňa pre mieru, v akej úspory časom klesajú, je obmedzená. Zhoršovanie výkonnosti však nemožno ešte viac prehlbovať zlou alebo nedostatočnou kvalitou a údržbou alebo neefektívnym správaním. Preto môže byť dôležité, či sa presadzujú ustanovenia o kvalite a údržbe, napr. z bodu 2 písm. g) prílohy V k smernici EED alebo článkov 14 a 15 smernice EPBD (kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov). Podobne umožňujú zisťovanie a rýchle opravy nečakanej nadmernej spotreby energie alebo iných chýb aj systémy energetického manažérstva, čím sa zmierňuje riziko zhoršovania úspor energie v čase.
Zjednodušeným prístupom môže byť zavedenie štandardnej miery zhoršovania (ekvivalentnej k technickému diskontnému koeficientu). Ak je oprávnené presadzovanie ustanovení o kvalite a údržbe, môže byť miera stanovená na nízkej úrovni, dokonca na nulovej, ak sa to odôvodní, pričom nemožno preukázať žiadny významný pokles úspor energie za príslušné povinné obdobie.
Osobitná pozornosť by sa mala venovať individuálnym druhom opatrení so životnosťou do desiatich rokov, najmä nízkonákladovým opatreniam, ktoré budú počas povinného obdobia pravdepodobnejšie zaznamenávať pokles úspor energie.
Takisto ako v súvislosti so životnosťou opatrenia, aj tu predstavujú opatrenia zamerané na zmenu správania osobitný prípad, pretože miera, do akej sa uplatňuje energeticky efektívne správanie, sa môže časom meniť. Preto sa členským štátom odporúča, aby preskúmali skutočné účinky opatrení zameraných na zmenu správania (5).
3. Metódy skúmania životnosti a pretrvávania úspor
Vzhľadom na oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z bodu 5 písm. h) prílohy V k smernici EED sa členské štáty povzbudzujú k tomu, aby tam, kde je to možné, zavádzali podmienky merania na zlepšovanie vedomostí o tom, ako sa úspory energie vyvíjajú v čase.
V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú stručné príklady metód na skúmanie životnosti, zachovania a zhoršovania výkonnosti:
Druh metódy |
Týka sa problematiky |
Poznámky |
Overenie inštalácie na mieste |
Životnosť/zachovanie |
Otázky spojené s výberom vzorky (vzorka + straty alebo konzistencia vzorky v čase): dosahovanie štatisticky významných výsledkov (ak sa nevykoná monitorovanie na viaceré účely) môže byť drahé Právne otázky (prístup na webové sídla po niekoľkých rokoch) |
Meranie a testovanie na mieste |
Zhoršovanie výkonnosti |
Otázky spojené s výberom vzorky (ale možno využiť na zacielené overovania); nákladné (ak sa výber vzorky nevykoná aj na iné účely, napr. riadenie kvality alebo dohľad nad trhom) Nie je vždy technicky uskutočniteľné |
Laboratórne testovanie |
Zhoršovanie výkonnosti |
Nákladné (môžu však existovať synergie, napr. medzi krajinami, s dohľadom nad trhom atď.) Zložité zohľadniť skutočné podmienky používania (alebo simulovať starnutie) |
Prieskumy/pohovory |
Životnosť/zachovanie Zhoršovanie výkonnosti |
Menej nákladné Vhodné v závislosti od druhu opatrenia Otázka spoľahlivosti vysvetľujúcich údajov (potrebné dôkladne vypracovať dotazník) |
Analýza vyúčtovania |
Zachovávanie Zhoršovanie výkonnosti |
Zložité nájsť relevantnú kontrolnú skupinu (v prípade potreby) Zložité získať dostatočne dlhé časové rady Potrebné získať doplňujúce údaje na analýzu zmien v spotrebe energie Nákladné (ak účastníci nepodajú správu o údajoch v rámci opatrenia) |
Referenčné porovnávanie a posudzovanie sekundárnej literatúry |
Životnosť/zachovanie Zhoršovanie výkonnosti |
Spoľahnutie na dostupné údaje Môže pomôcť vytvoriť konsenzus Môže pomôcť určiť, kde je potrebné dôslednejšie preskúmanie |
Modelovanie fondu |
Životnosť/zachovanie |
Údaje o predaji (potrebné na odhad miery obnovovania) sú často nákladné Alternatívnymi zdrojmi údajov môžu byť orgány zberu odpadu/recyklačné orgány (neplatí pre všetky druhy opatrení) |
(1) Zdroje použité na stanovenie týchto orientačných hodnôt:
— |
CWA 15693:2007, Saving lifetimes of energy efficiency improvement measures in bottom-up calculations (Životnosť úspor v rámci opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti vo výpočtoch zdola nahor), CEN Workshop Agreement, apríl 2007; |
— |
Európska komisia, 2010, Preliminary draft excerpt — Recommendations on measurement and verification methods in the framework of Directive 2006/32/EC on energy end-use efficiency and energy services (Predbežný návrh výpisu – odporúčania týkajúce sa metód merania a overovania v rámci smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách) (nepublikované). |
(2) Pozri bod 5 písm. h) prílohy V k smernici EED.
(*1) Sú potrebné údaje o priemerných prejdených vzdialenostiach.
(3) Pozri bod 5 písm. h) prílohy V.
(4) Pozri bod 5 písm. h) prílohy V.
(5) Ďalšie návrhy týkajúce sa opatrení zameraných na zmenu správania sa nachádzajú aj v dodatku VI.
Dodatok IX
KRITÉRIÁ PREUKÁZANIA PODSTATNOSTI
Podľa bodu 5 písm. g) prílohy V k smernici EED a bodu 4 písm. d) prílohy III k nariadeniu o riadení musia členské štáty oznámiť svoju metodiku výpočtu vrátane informácií o tom:
— |
ako stanovili doplnkovosť a podstatnosť a |
— |
aké metodiky a referenčné hodnoty použili na výpočet predpokladaných a pomerných úspor. |
Bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie plánovaných alebo existujúcich politických opatrení vykonávané Komisiou, môže nasledujúci neúplný zoznam kritérií pomôcť členským štátom pri stanovovaní metodiky na zdokumentovanie podstatnosti. V prípade každého opatrenia by mali posúdiť, či je oprávnené jedno kritérium, alebo kombinácia kritérií.
1. Príklady kritérií zdokumentovania podstatnosti (povinné schémy energetickej efektívnosti)
— |
Kritériá použité na schválenie alebo zamietnutie oprávnenosti príspevkov, o ktorých podali správu povinné subjekty (alebo iné subjekty, ktoré si môžu nárokovať úspory), a spôsob ich overovania Orientačný príklad Vopred vymedzené druhy oprávnených príspevkov (napr. finančná pomoc, zacielené energetické poradenstvo, technická podpora pri navrhovaní alebo vykonávaní opatrenia) a zodpovedajúce požiadavky (napr. minimálna stimulujúca sadzba, prahová hodnota pre obdobie návratnosti, minimálny obsah energetického poradenstva); podpísaná zmluva s odberateľom o realizácii projektu, zaplatené faktúry a projektová dokumentácia. |
— |
Kritériá použité na schválenie alebo zamietnutie platnosti príspevkov pre oznámené opatrenia na základe podmienok, za ktorých sa udelili, a spôsob ich overenia Orientačný príklad Požiadavka, aby sa o príspevku rozhodlo s príjemcom pred zavedením opatrenia (a zodpovedajúcich druhov potvrdení, napr. normalizovaného formulára vyhlásenia vyplneného a podpísaného príjemcom). V prípade kontaktu sprostredkovateľov s konečnými príjemcami požiadavka, aby zmluvy alebo dohody týkajúce sa celého reťazca od povinných subjektov (alebo iných subjektov, ktoré si môžu nárokovať úspory) ku konečným príjemcom nadobudli účinnosť ešte pred zavedením opatrenia (a zodpovedajúcich druhov potvrdení). |
— |
Kritériá na zabránenie dvojitému započítaniu oznámených opatrení a súvisiacich úspor energie a spôsob ich overenia Orientačný príklad Požiadavka na udelenie súhlasu konečných príjemcov s nárokovaním úspor energie v ich mene len raz v prípade konkrétneho opatrenia (a zodpovedajúceho druhu potvrdenia). Požiadavka na zadanie podrobností o každom opatrení do online databázy, aby sa umožnili automatizované kontroly duplicít, napr. bežný formulár vyhlásenia vyplnený a podpísaný príjemcom. |
2. Príklady kritérií zdokumentovania podstatnosti (alternatívne politické opatrenia)
Podstatnosť alternatívneho opatrenia by mala byť zdokumentovaná aspoň na základe vysvetlenia očakávanej príčinnej súvislosti od začatia opatrenia k zavedeniu alebo realizácii opatrení cieľovými skupinami. Na nasledujúcom obrázku sa uvádza základný všeobecný opis odôvodnenia a intervenčnej logiky politík v oblasti energetickej efektívnosti v súvislosti s článkom 7 smernice EED:
Príčinná súvislosť nemusí byť nevyhnutne lineárna a môže zahŕňať niekoľko príčinných spojení alebo vzťahov medzi príčinou a následkom.
Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu (1) obsahuje opis intervenčnej logiky. Ak členský štát zistí prekážky, mal by vysvetliť, ako ich v praxi prekoná politické opatrenie navrhnuté na ich riešenie (2). Podrobnejšie usmernenia týkajúce sa navrhovania opatrení a analýzy prekážok možno nájsť v záverečnej správe projektu AID-EE v rámci programu Inteligentná energia – Európa (3).
Na účely článku 7 ods. 1 smernice EED môžu členské štáty zohľadniť nasledujúci neúplný zoznam otázok na preukázanie podstatnosti. Ak sa napríklad využijú finančné stimuly, vysvetlenie intervenčnej logiky by sa malo týkať toho, aká predbežná analýza bola vykonaná pred vypracovaním návrhu finančných stimulov, aby sa vysvetlil výber druhu (granty, zvýhodnený úver, finančné záruky atď.) a úrovne stimulu (výška grantu, úroková sadzba pôžičiek atď.).
Orientačný a neúplný zoznam
— |
Aké je odôvodnenie politického opatrenia? Aké konkrétne prekážky (pri dosahovaní úspor energie) bude podľa očakávaní potrebné prekonať? |
— |
Aké sú možné vzájomné vzťahy s inými politickými opatreniami? |
— |
Aké sú operačné ciele opatrenia? |
— |
Aké (kvalitatívne alebo kvantitatívne) zmeny sa očakávajú od vykonania opatrenia? |
— |
Ako sa tieto zmeny opatrením dosiahnu (ako bude opatrenie z kvalitatívneho hľadiska viesť k zmenám týkajúcim sa zacielených prekážok)? |
— |
Aké prostriedky vyhradil na opatrenie vykonávajúci orgán verejnej moci (a v prípade potreby jeho poverený subjekt) (rozpočet, zamestnancov, zariadenia atď.)? |
— |
Kto sa má zaoberať vykonávaním politiky a akým spôsobom (napr. partnerstvá, sprostredkovatelia/prostredníci, cieľové skupiny)? |
— |
Aké činnosti má opatrenie priniesť/realizovať (napr. finančnú pomoc, energetické poradenstvo, odbornú prípravu)? Aké výstupy sa očakávajú (napr. zavedenie opatrení, vyškolenie osôb)? |
Okrem toho by mali členské štáty zvážiť hodnotenie politického opatrenia ex post a zber údajov na posúdenie predpokladov vyplývajúcich z intervenčnej logiky a týkajúcich sa jeho účinkov.
Pokiaľ ide o konkrétnu otázku oddelenia účinkov opatrenia od účinkov iných politických opatrení zacielených na rovnaké skupiny alebo druhy činnosti, existujú dva spôsoby:
— |
členský štát rozhodne, že podá správu iba o jednom politickom opatrení na (pod)odvetvie – v takom prípade môže postačovať dokumentácia o intervenčnej logike pre dané opatrenie a analýza jeho účinkov, alebo |
— |
členský štát rozhodne, že podá správu o viacerých politických opatreniach, ktoré sa môžu prekrývať – v takom prípade musí vysvetliť, ako sa zabráni dvojitému započítaniu. |
3. Príklady kritérií zdokumentovania podstatnosti činností zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci
Dobrovoľné dohody
Hoci sa na preukázanie podstatnosti môže v zásade považovať za dostatočné vykonávanie dobrovoľných dohôd, môžu sa stanoviť osobitné kritériá na zabezpečenie toho, aby dohody naozaj obsahovali podstatné zapojenie zúčastňujúcich sa subjektov.
Tieto kritériá sa môžu týkať napríklad:
— |
zoznamu oprávnených opatrení alebo kritérií oprávnenosti pre opatrenia, o ktorých majú podávať správy zúčastňujúce sa subjekty, |
— |
požiadavky, aby mali zúčastňujúce sa subjekty zavedený certifikovaný systém energetického manažérstva, |
— |
vykonávania vhodných monitorovacích a overovacích postupov a |
— |
sankcií alebo vylúčení v prípade porušení atď. (4) |
Informácie a energetické poradenstvo
Rozsiahle poskytovanie poradenstva zo strany poskytovateľa energetických služieb koncovým odberateľom energie sa vo všeobecnosti nemôže považovať za dostatočné na preukázanie podstatného zapojenia. Takéto opatrenia často pozostávajú iba z určitého druhu spätnej väzby (napr. prostredníctvom webových sídiel) týkajúcej sa toho, ako môžu koncoví odberatelia znížiť svoju spotrebu energie.
Vzhľadom na široký rozsah individuálnych opatrení, na ktoré môžu byť vo všeobecnosti zacielené samostatné opatrenia, vysokú mieru neistoty, ktorá ovplyvňuje odhady súvisiacich úspor energie, a obmedzený rozsah úspor (5) sú vo všeobecnosti na zabezpečenie skutočného vykonávania významného počtu opatrení a skutočné podstatné zapojenie zúčastňujúcich sa subjektov, poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci potrebné činnosti na mieste alebo určitý druh hospodárskeho stimulu. Podobné úvahy sa uplatňujú aj v súvislosti s informačnými kampaňami.
Nasledujúci neúplný zoznam kritérií možno zvážiť pri zavádzaní metódy preukázania podstatnosti týchto druhov opatrenia:
— |
odpovede/spätná väzba týkajúce sa tematického prieskumu (počet skutočných respondentov), |
— |
účasť zacielenej skupiny na tematických workshopoch/seminároch, používatelia/sledovatelia webovej platformy/aplikácie alebo |
— |
odberatelia získavajúci poradenstvo na vyhradenom jednotnom kontaktnom mieste (o obnove atď.), zaregistrovaní v databáze (uvádzajúci konkrétnu otázku, napr. kde získať pôžičku, ako vyplniť žiadosť o grant, informácie o certifikovaných stavebných spoločnostiach atď.) (6). |
(1) Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, Európska komisia;
https://ec.europa.eu/info/files/better-regulation-toolbox-46_en.
(2) Ďalšie podrobnosti o intervenčnej logike, jej navrhnutí a analýze sa nachádzajú v nástroji č. 46, v oddiele 3.3 Súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.
(3) Aktívne vykonávanie európskej smernice o energetickej efektívnosti;
https://ec.europa.eu/energy/intelligent/projects/sites/iee-projects/files/projects/documents/aid-ee_guidelines_en.pdf.
(4) Pokiaľ ide o dobrovoľné dohody medzi priemyselnými výrobcami (napr. chladničiek), mali by sa zaviesť vhodné protokoly, napríklad o pravidelnom overovaní energetickej hospodárnosti výrobkov tretími stranami, a ustanovenie o sankciách, ak overený výkon nedosahuje deklarovaný výkon atď.
(5) Z literatúry vyplýva, že v prípade domácností môžu úspory energie, ktoré možno očakávať pri tomto druhu opatrenia, dosahovať 2 až 3 % celkovej spotreby podľa odhadov ex ante [Gaffney, K., 2015, Calculating energy savings from measures related to information and advice on energy efficiency (Výpočet úspor energie vyplývajúcich z opatrení týkajúcich sa informácií a poradenstva v oblasti energetickej efektívnosti)], prezentácia na seminári o spoločných metódach a zásadách výpočtu vplyvu povinných schém energetickej efektívnosti alebo iných politických opatrení podľa článku 7; http://iet.jrc.ec.europa.eu/energyefficiency/node/9080.
(6) Pozri aj dodatok VI.
Dodatok X
VÝPOČET ÚSPOR VYPLÝVAJÚCICH Z OPATRENÍ, KTORÝMI SA PODPORUJÚ INŠTALÁCIE TECHNOLÓGIÍ ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV A INÝCH TECHNOLÓGIÍ VYKUROVANIA V MALOM ROZSAHU NA BUDOVÁCH ALEBO V BUDOVÁCH
1. Úspory vyplývajúce z podpory inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu
Ako sa vysvetľuje v oddiele 7.5, opatrenia, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách, môžu byť oprávnené, aby boli zohľadnené na účely splnenia požadovaných úspor energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED za predpokladu, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie.
V nasledujúcich príkladoch sa uvádza, ako možno vypočítať úspory v súlade s bodom 2 písm. e) prílohy V k smernici EED. Údaje sú orientačné a nepredstavujú reálne hodnoty. Boli vybraté na znázornenie výpočtovej logiky.
1.1. Výmena starého kotla na naftu za nový kotol na naftu
|
Spotreba tepla |
Účinnosť konverzie |
Konečná spotreba energie (1) |
Úspory konečnej energie vzhľadom na starý kotol (2) |
Úspory konečnej energie vzhľadom na minimálnu efektívnosť (3) |
||
Status quo ante Kotol vykurovaný naftou |
10 000 kWh |
0,77 |
12 987 kWh |
|
|
||
Kotol na fosílne palivo s minimálnou efektívnosťou (4) |
10 000 kWh |
0,86 |
11 628 kWh |
|
|
||
Možnosti energetickej efektívnosti |
|
|
|
|
|
||
|
10 000 kWh |
0,975 |
10 526 kWh |
2 731 kWh |
1 371 kWh |
||
|
10 000 kWh |
|
10 474 kWh |
2 731 kWh |
1 371 kWh |
||
Zariadenie na slnečnú tepelnú energiu |
1 000 kWh |
1 |
1 000 kWh |
|
|
||
Kondenzačný kotol na plyn |
9 000 kWh |
0,95 |
9 474 kWh |
|
|
1.2. Výmena starého kotla na naftu za nový kotol na biomasu
|
Spotreba tepla |
Účinnosť konverzie |
Konečná spotreba energie (5) |
Úspory konečnej energie vzhľadom na starý kotol (6) |
Úspory konečnej energie vzhľadom na minimálnu efektívnosť (7) |
||
Status quo ante Kotol na naftu |
10 000 kWh |
0,77 |
12 987 kWh |
|
|
||
Minimálna norma |
|
|
|
|
|
||
Kotol na biomasu s minimálnou efektívnosťou (8) |
10 000 kWh |
0,75 |
13 333 kWh |
|
|
||
Možnosti energetickej efektívnosti |
|
|
|
|
|
||
|
10 000 kWh |
0,92 |
10 870 kWh |
2 117 kWh |
2 464 kWh |
1.3. Výmena elektrického ohrievača za tepelné čerpadlo
|
Spotreba tepla |
Účinnosť konverzie |
Konečná spotreba energie (9) |
Úspory konečnej energie vzhľadom na starý kotol (10) |
Úspory konečnej energie vzhľadom na minimálnu efektívnosť (11) |
||
Status quo ante Kotol na naftu |
10 000 kWh |
0,77 |
12 987 kWh |
|
|
||
Minimálna norma |
|
|
|
|
|
||
Tepelné čerpadlo s minimálnou normou (12) |
10 000 kWh |
3,1 |
3 225 kWh |
9 762 kWh |
0 |
||
Možnosti energetickej efektívnosti |
|
|
|
|
|
||
|
10 000 kWh |
3,5 |
2 857 kWh |
10 130 kWh |
368 kWh |
1.4. Fotovoltické zariadenie
|
|
|
Konečná spotreba energie (13) |
Úspory konečnej energie (14) |
Status quo ante |
|
|
|
|
Elektrická energia zo siete |
3 500 kWh |
|
3 500 kWh |
|
Možnosť energetickej efektívnosti |
|
|
|
|
Fotovoltické zariadenie |
3 500 kWh |
|
3 500 kWh |
0 kWh |
Z príkladu vyplýva, že elektrina z fotovoltického zariadenia sa započítava do konečnej energie dodávanej do budovy na uspokojenie konečnej spotreby energie budovy.
2. Úspory vyplývajúce z opatrení, ktorými sa podporuje mikrokogeneračné zariadenie
Pre požadovaný objem úspor energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED môžu byť dôležité kogeneračné jednotky nainštalované na mieste, ak využívajú menej energie ako zariadenia, ktoré nahrádzajú. Celková systémová efektívnosť kogeneračných výstupov (t. j. elektriny a užitočného tepelného výstupu) vychádzajúca zo spotrebovaného paliva bude musieť byť vyššia ako efektívnosť vykurovacieho zariadenia, ktoré sa nahrádza.
Hoci KVET môže zabezpečiť podstatné úspory primárnej energie (v závislosti od mixu zdrojov elektrickej energie), má nižší potenciál znižovania konečnej energetickej spotreby. Pokiaľ ide o konečnú energiu, elektrina má rovnakú hodnotu ako fosílne palivá alebo obnoviteľné zdroje.
Podľa článku 7 ods. 1 smernice EED možno započítať len konečné úspory vyplývajúce z prínosov z efektívnosti systému na mieste, ako je to zobrazené ďalej:
Príklad
Predpokladajme, že:
— |
referenčným modelom je kotol na naftu s tepelnou účinnosťou (eta,tepelná) 0,77 (účinnosť vzhľadom na dolnú výhrevnosť), |
— |
keďže KVET takisto vyrába elektrinu, v základnom scenári sa bude musieť do budovy dodať rovnaký objem elektriny, |
— |
v scenári KVET je plynáreň KVET s účinnosťou eta,tepelná = 0,70 a eta,elektrina = 0,30, |
— |
dodané teplo je 10 000 kWh,tepelné. |
Na výpočet celkových úspor musíme najskôr vypočítať objem elektriny vyrobenej zariadením KVET. V prvom kroku vypočítame objem fosílnych palív, ktorý plynáreň použila, a to vydelením dodaného tepla tepelnou účinnosťou plynárne. Od toho odvodíme objem vyrobenej elektriny.
Scenár KVET:
10 000 kWh,tepelné/eta,tepelné = 14 285 kWh,plyn
14 285 kWh,plyn × eta,elektrina = 4 285 kWh,elektrina
Do budovy sa dodá celkovo 14 285 kWh konečnej energie (v podobe zemného plynu).
V prípade základného scenára je výpočet iný. Objem plynu odvodíme od tepelnej účinnosti a dodaného tepla z kotla:
Základný scenár:
10 000 kWh,tepelné/eta,tepelné = 12 987 kWh,plyn
Okrem toho sa musí do budovy zo siete dodať 4 285 kWh elektriny.
Do budovy sa dodá celkovo 17 273 kWh konečnej energie (v podobe zemného plynu a elektriny).
V tomto príklade sa inštaláciou zariadenia KVET ušetrí 2 988 kWh konečnej energie.
(1) Spotreba tepla vydelená predpokladanou účinnosťou konverzie.
(2) Rozdiel medzi konečnou spotrebou energie status quo ante a konečnou spotrebou energie možnosti úspor. Informácie o výpočte úspor konečnej energie sa nachádzajú aj vo vysvetleniach zásady doplnkovosti.
(3) Rozdiel medzi konečnou spotrebou energie kotla s minimálnou efektívnosťou a konečnou spotrebou energie možnosti úspor. Informácie o výpočte úspor konečnej energie sa nachádzajú aj vo vysvetleniach zásady doplnkovosti.
(4) Podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 813/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov (Ú. v. EÚ L 239, 6.9.2013, s. 136).
(5) Spotreba tepla vydelená predpokladanou účinnosťou konverzie.
(6) Rozdiel medzi konečnou spotrebou energie status quo ante a konečnou spotrebou energie možnosti úspor.
(7) Rozdiel medzi konečnou spotrebou energie kotla s minimálnou efektívnosťou a konečnou spotrebou energie možnosti úspor.
(8) Podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1189 z 28. apríla 2015, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn kotlov na tuhé palivo (Ú. v. EÚ L 193, 21.7.2015, s. 100).
(9) Spotreba tepla vydelená predpokladanou účinnosťou konverzie.
(10) Rozdiel medzi konečnou spotrebou energie status quo ante a konečnou spotrebou energie možnosti úspor.
(11) Rozdiel medzi konečnou spotrebou energie kotla s minimálnou efektívnosťou a konečnou spotrebou energie možnosti úspor.
(12) Podľa nariadenia (EÚ) 2015/1189.
(13) Spotreba elektriny vydelená predpokladanou účinnosťou konverzie.
(14) Rozdiel medzi konečnou spotrebou energie status quo ante a konečnou spotrebou energie možnosti úspor.
Dodatok XI
DOPLNKOVOSŤ
Bod 2 písm. a) prílohy V k smernici EED
„Preukazuje sa, že ide o dodatočné úspory nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci. Na účely určenia úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty zohľadnia, ako by sa spotreba energie a dopyt po nej vyvíjali za absencie daného politického opatrenia, pričom vezmú do úvahy aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.“
Na určenie toho, ako sa bude vyvíjať využívanie a spotreba energie v prípade neexistencie politického opatrenia, je dôležité posúdiť výrobok, ktorý sa má nainštalovať, napríklad prostredníctvom:
— |
stanovenia priemernej trhovej energetickej spotreby výrobkov ako základného scenára, |
— |
analýzy trendov energetickej spotreby a |
— |
vykonania prieskumov porovnaním odpovedí účastníkov a kontrolných skupín. |
Z toho vyplynie základný scenár uvedený ďalej:
Všeobecné zobrazenie základného scenára na výpočet dodatočných úspor energie
V bode 2 písm. b) prílohy V sa objasňuje, že „úspory vyplývajúce z uplatňovania záväzného práva Únie sa považujú za úspory, ktoré by sa dosiahli v každom prípade.“ V bode 2 písm. c) prílohy V sa okrem iného stanovuje, že v základom scenári na výpočet úspor energie by sa mali zohľadniť minimálne požiadavky nariadení (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá) a vykonávacích opatrení v rámci smernice o ekodizajne pre energeticky významné výrobky.
Základný scenár pre úspory energie vyplývajúce z inštalácie energeticky významných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje smernica o ekodizajne (napr. vykurovacích systémov), by mal byť napríklad aspoň ekvivalentný minimálnym požiadavkám na energetickú hospodárnosť stanoveným v smernici platnej v čase zavedenia individuálneho opatrenia. Ak sa príslušné minimálne požiadavky práva EÚ zmenia, revidujú alebo aktualizujú, musí sa to zohľadniť pri revidovaní základného scenára.
Na nasledujúcom obrázku je znázornený takýto základný scenár, vymedzený ako energetická spotreba výrobku s energetickou hospodárnosťou ekvivalentnou minimálnym požiadavkám smernice o ekodizajne:
Základný scenár vymedzený na základe smernice o ekodizajne
V praxi možno požiadavky uplatniť na ročnú energetickú spotrebu výrobku alebo iné ukazovatele energetickej hospodárnosti (napr. účinnosť kotla). Podľa toho možno stanoviť základný scenár, napríklad zohľadnením požiadaviek na účinnosť kotla v kombinácii s inými údajmi na výpočet spotreby vykurovania, ktorej bude musieť kotol zodpovedať.
Takými údajmi môžu byť:
— |
údaje týkajúce sa budovy, v ktorej sa má nový kotol nainštalovať (napr. použitie údajov z energetických certifikátov alebo energetických auditov), alebo |
— |
priemerné reprezentatívne hodnoty fondu budov, na ktorý je zamerané politické opatrenie (napr. pri použití predpokladaných úspor). |
Členské štáty by mali zohľadniť aj informácie o každej kategórii výrobkov uvedené na webovom sídle Komisie (1).
V bode 2 písm. a) prílohy V sa uvádzajú dodatočné faktory, ktoré by mali byť zahrnuté do základného scenára, ako sú:
— |
zmeny správania spotrebiteľov v čase, |
— |
technologický pokrok a |
— |
účinky iných vnútroštátnych politických opatrení, ktoré už boli vykonané a naďalej majú účinok na využívanie energie, vrátane možných prekrývaní s inými politikami, ktoré boli oznámené podľa článku 7 smernice EED. |
Na účely zabránenia dvojitému započítaniu sa v článku 7 ods. 12 smernice EED stanovuje, že „členské štáty preukážu, že v prípade prekrývania vplyvu politických opatrení alebo individuálnych opatrení nedochádza k zdvojenému započítaniu úspor energie“.
Všeobecnejšie platí, že v základnom scenári by sa mali, ak je to možné, zohľadňovať predpoklady (miera obnovy bez politického opatrenia, zmena priemerného veku vozidlového parku, životnosť existujúcich kotlov atď.), ktoré sú v súlade s vnútroštátnou stratégiou v oblasti energetickej efektívnosti alebo podobným politickým rámcom. Podobne by mali členské štáty zabezpečiť súlad predpokladov použitých na vymedzenie základných scenárov aj pri podávaní správ o viacerých politických opatreniach.
V bode 2 písm. f) prílohy V k smernici EED sa objasňuje osobitný prípad politických opatrení, „ktoré urýchľujú zavedenie a využívanie efektívnejších výrobkov a vozidiel“. Ak je v tejto súvislosti možné preukázať predčasnú výmenu výrobku alebo vozidla, základným scenárom môže byť energetická spotreba vymeneného výrobku alebo vozidla (pozri obrázok):
Základný scenár pre osobitný prípad predčasnej výmeny
Tento osobitný prípad sa uplatňuje iba na „obdobie predčasnej výmeny“, t. j. od inštalácie nového zariadenia do konca priemernej očakávanej životnosti vymeneného zariadenia.
Na zostávajúcu životnosť nového zariadenia sa musí použiť základný scenár na výpočet dodatočných úspor energie. Ten vedie k postupnému základnému scenáru, ako je zobrazené ďalej:
Postupný základný scenár pre osobitný prípad predčasnej výmeny
V tomto príklade bolo existujúce zariadenie vymenené tri roky pred skončením jeho očakávanej životnosti. Tieto tri roky predstavujú obdobie predčasnej výmeny. Nové zariadenie má očakávanú životnosť osem rokov. Na päť zostávajúcich rokov sa preto stanovuje základný scenár na výpočet dodatočných úspor energie, ako už bolo vysvetlené.
Alternatívou k postupnému základnému scenáru by mohol byť výpočet vážených úspor energie platný na celú životnosť opatrenia. Ten nesmie viesť k podaniu správy o úsporách energie prekračujúcich postupný základný scenár. Aj výpočet vážených úspor energie je potrebné vysvetliť.
V prípade odchýlky od požiadavky na doplnkovosť platnej pre existujúce budovy [bod 2 písm. b) prílohy V k smernici EED] sa môže základný scenár považovať za situáciu pred obnovou budovy. Členské štáty môžu využiť:
— |
údaje o konkrétnych budovách (napr. z účtov za energie, energetického certifikátu alebo energetického auditu) alebo |
— |
priemerné reprezentatívne hodnoty fondu budov, na ktorý je zamerané politické opatrenie (pri použití predpokladaných úspor). |
Potom možno vyhodnotiť doplnkovosť pri zohľadnení obnovovacích prác, ktorá by sa vyskytla v každom prípade. V závislosti od vnútroštátnych súvislostí môžu mať napríklad finančné stimuly na výmenu okien významné účinky parazitovania, napr. niektorí účastníci využívajú výhody finančných stimulov na výmenu okien, ktorú aj tak plánovali (z iných dôvodov ako energetická efektívnosť, napr. ochrana pred hlukom, estetické dôvody).
V niektorých situáciách je proces zavádzania základného scenára zložitejší. Tieto situácie sú uvedené v nasledujúcej tabuľke spolu s návrhmi na ich riešenie:
Situácia |
Ťažkosti |
Usmernenie |
Politiky, ktoré sa realizujú už veľa rokov |
Je zložité určiť, aká by bola situácia, keby politika neexistovala. Súčasné trendy (napr. v trhovom priemere) možno čiastočne pripísať účinkom politiky v predchádzajúcich rokoch na transformáciu trhu. |
Vymedzte základný scenár na základe minimálnych úrovní stanovených v právnych predpisoch EÚ. Inak použite rovnaké predpoklady ako v oficiálnom vnútroštátnom scenári nezmeneného prístupu, ktorý bol použitý ako základ pre vnútroštátnu stratégiu v oblasti energetickej efektívnosti alebo podobný politický rámec. |
Miestne politiky v oblasti dopravy, ktoré podporujú prechod na iný druh dopravy, riadenie mobility atď. (môže to platiť aj pre iné politiky, ktorými sa môže energetická spotreba v jednej oblasti znižovať, ale v inej zvyšovať) |
Je zložité monitorovať jednotlivé zmeny. Je zložité zohľadniť vedľajšie účinky (napr. nová verejná doprava na jednej trase môže spôsobovať preťaženie na inej trase). |
Použite modelovanie miestnej dopravy na porovnanie scenárov bez politík/s politikami (s modelmi kalibrovanými na základe dopravných prieskumov). |
Zložité priemyselné procesy bez jednoznačne vymedzeného trhu |
V dôsledku zložitých systémových procesov, ktoré sú individuálne navrhnuté pre konkrétny priemyselný podnik (žiadny reálny trh), je náročné stanoviť trhové priemery. |
Ako základný scenár možno vytvoriť referenčnú investíciu. Tento prístup by mal vychádzať z technologického systému s najnižšími investičnými nákladmi a výstupu, ktorý je porovnateľný s výstupom efektívnej možnosti. |
Všeobecnejšie platí, že pri posudzovaní čistých dodatočných úspor možno zvážiť tieto metódy (2):
— |
randomizované kontrolné štúdie a možnosti randomizovaných prístupov (3), |
— |
kváziexpertimentálne návrhy vrátane párovania (4), |
— |
prístupy vychádzajúce z prieskumov, |
— |
analýza údajov o trhovom predaji, |
— |
prístupy štruktúrovaného odborného posúdenia, |
— |
predpokladané alebo stanovené pomery čistých úspor k hrubým, |
— |
metóda historického vysledovania (alebo prípadovej štúdie), |
— |
základné prístupy bežnej praxe, |
— |
hodnotenia zhora nadol (alebo makroekonomické modely). |
(1) https://ec.europa.eu/info/energy-climate-change-environment/standards-tools-and-labels/products-labelling-rules-and-requirements/energy-label-and-ecodesign/energy-efficient-products_en.
(2) Ďalšie podrobnosti sa nachádzajú napríklad v publikáciách: Voswinkel, F., Broc, J. S., Breitschopf, B. a Schlomann, B. (2018), Evaluating net energy savings – topical case study of the EPATEE project (Hodnotenie čistých úspor energie – tematická prípadová štúdia projektu EPATEE), financovaná z programu Horizont 2020;
https://epatee.eu/sites/default/files/files/epatee_topical_case_study_evaluating_net_energy_savings.pdf.
(3) Pozri aj dodatok VI.
(4) Pozri aj dodatok VI.
Dodatok XII
MONITOROVANIE A OVEROVANIE
1. Overovanie opatrení a úspor energie
Pri zavádzaní systému monitorovania a overovania môže byť užitočné rozlišovať medzi overovaním opatrení na jednej strane a úspor energie na druhej strane. To však neznamená, že ich musia overovať rôzne subjekty. Rozlíšenie slúži nato, aby sa zabezpečilo riešenie otázok súvisiacich s konkrétnym overovaním.
V prípade opatrení sa overuje, či boli zavedené alebo vykonané v súlade s kvalitatívnymi, výkonnostnými alebo inými požiadavkami v rámci politického opatrenia.
V prípade oznámených úspor energie sa overuje, či sú v súlade s pravidlami výpočtu alebo metodikou politického opatrenia.
V závislosti od vnútroštátnych súvislostí a druhu politického opatrenia môžu byť do procesu monitorovania a overovania zapojené rôzne subjekty s rôznymi stanoviskami. V nasledujúcej tabuľke sa stanovuje úloha každého druhu subjektu, pričom sa zohľadňuje osobitosť každého opatrenia:
|
Vykonávajúce orgány verejnej moci |
Zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty/dodávatelia/povinné subjekty |
|||||||||||||
Opatrenia alebo projekty, ktoré sa majú schváliť/zamietnuť |
Cieľ: zabezpečenie kvality opatrení a projektov (súlad s vopred stanovenými požiadavkami) + zabezpečenie kľúčových údajov pre riadenie a hodnotenie politiky |
Cieľ: zabezpečenie toho, aby sa opatrenia/projekty kvalifikovali na schému (napr. zabezpečiť finančný stimul alebo nárokovanie úspor energie) + zabezpečenie spokojnosti odberateľov (v prípade dodávateľov alebo povinných subjektov) alebo úspor energie (v prípade koncových odberateľov) |
|||||||||||||
Úlohy:
|
Úlohy:
|
||||||||||||||
Úspory energie, ktoré sa majú započítať (alebo nárokovať)/zrušiť |
Cieľ: zabezpečenie kvality hodnotenia úspor energie a podávania správ o nich (súlad s vopred stanovenými pravidlami a/alebo požiadavkami na hodnotenie), aby monitorované úspory energie odrážali vplyv politiky v súlade s politickými cieľmi a požiadavkami smernice EED + zabezpečenie kľúčových údajov pre riadenie a hodnotenie politiky |
Cieľ: zabezpečenie toho, aby sa úspory energie kvalifikovali na schému (napr. zabezpečiť nárokovanie úspor energie) + zabezpečenie spokojnosti odberateľov (v prípade dodávateľov alebo povinných subjektov) alebo úspor energie (v prípade koncových odberateľov) |
|||||||||||||
Úlohy:
|
Úlohy:
|
2. Štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka
V článku 7a ods. 5 smernice EED (pre povinné schémy energetickej efektívnosti) a článku 7b ods. 2 smernice EED (pre alternatívne opatrenia) sa vyžaduje, že „členské štáty zavedú systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa overí a zdokumentuje aspoň štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti“.
Cieľom tejto požiadavky je skontrolovať, či sa úspory energie dosahujú naozaj tak, ako sa o tom podáva správa. Preto je mimoriadne dôležité vybrať štatistiky reprezentatívnu vzorku, ktorá predstavuje vlastnosti celej populácie (t. j. opatrenia v oblasti energetickej účinnosti) s dostatočnou presnosťou.
To, čo je „štatisticky reprezentatívne“, závisí do veľkej miery od počtu zvažovaných opatrení a iných rámcových podmienok individuálnych opatrení, ktoré sa vykonávajú. Preto nie je možné poskytnúť všeobecne platné vymedzenie, napr. percentá alebo počet prípadov. Nasledujúce predpoklady sú len orientačné a nemôžu nahradiť analýzu konkrétnych prípadov štatistických vlastností opatrenia:
Pre členské štáty môže byť nasledujúci neúplný orientačný zoznam užitočný pri zvažovaní toho, čo predstavuje významný štatistický podiel a reprezentatívnu vzorku:
— |
vyčerpávajúci prieskum pri malom počte prípadov (n < 20), |
— |
pri priemernom počte prípadov vzorka 10 % populácie, ale môže byť vhodná aspoň n = 20, |
— |
v prípade veľkých vzoriek sa môže za dostatočnú považovať vzorka ~100 pre 1 % pravdepodobnosť chyby pre podiel 5 % chybných správ (t. j. 5 % správ o opatreniach je pravdepodobne chybných), v prípade vzoriek s vyšším podielom chybných správ postačuje menšia vzorka (pozri tabuľku):
Poznámka: 1 – 10 % rozsah pravdepodobnosti chyby je ilustračný. Pravdepodobnosť chyby môže byť vyššia v závislosti od druhu politického opatrenia, individuálnych opatrení a toho, či sa presadzujú procesy zabezpečovania kvality a sankcií či pokút. |
Pri stanovovaní reprezentatívnej vzorky by sa mali zvažovať aj iné aspekty. Ak možno napríklad ten istý druh individuálneho opatrenia (ako je vymedzené v článku 2 bode 19) vykonať vo väčšom rozsahu druhov budov, môže byť potrebné vybrať stratifikovanú vzorku. Týmto prístupom sa zabezpečí proporčnosť počtu budov vo vzorke z každej kategórie k počtu v danej kategórii (v populácii opatrení oznámených pre hodnotené opatrenie). Ak je dôvod predpokladať, že opatrenie by mohlo mať za následok široký rozsah úspor energie v rôznych druhoch budov, môže byť vhodné vybrať vzorku z každej kategórie osobitne.
Veľkosť vzorky odkazuje na overovanie, nie na meranie. V rámci jedného politického opatrenia sa môžu vykonávať rozmanité individuálne opatrenia (ako sú vymedzené v článku 2 bode 19), ale zmysluplné meranie si vyžaduje homogénnosť. Prvým krokom v procese výberu vzoriek by preto malo byť stanovenie faktorov alebo kritérií, ktoré je potrebné zohľadniť na účely identifikácie homogénnych skupín (opatrení alebo účastníkov), v prípade ktorých je možné extrapolovať výsledky meraní z reprezentatívnej vzorky (na skupinu).
V závislosti od druhu politického opatrenia môžu byť v tejto fáze potrebné aj iné kritériá. Napríklad pri povinných schémach energetickej efektívnosti môžu povinné subjekty alebo tretie strany, ktoré podporujú individuálne opatrenia pre koncových odberateľov, využiť úplne odlišné stratégie, zbierať údaje a vypočítavať úspory odlišným spôsobom. Preto by sa mali získať vzorky za každý subjekt.
3. Príklady nastavenia systému monitorovania a overovania
Orientačné príklady uvedené ďalej obsahujú základné informácie o tom, ako zabezpečiť:
— |
nezávislé vykonávanie kontrol a overovaní povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov, a |
— |
vykonávanie overovania aspoň na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti. |
3.1. Povinná schéma energetickej efektívnosti (predpokladané úspory)
Overovanie opatrení v rámci povinných schém energetickej efektívnosti zahŕňa tieto aspekty:
— |
povinné subjekty by mali byť povinné zadať overovanie vzoriek opatrení nezávislým tretím stranám; takéto overovanie by sa mohlo uskutočňovať v priebehu kontrol na mieste, ktorých účelom je zistiť, či sú opatrenia v súlade s požiadavkami povinnej schémy energetickej efektívnosti a či sú opatrenia a ich podmienky zavedenia/vykonania (vrátane porovnania situácie pred zavedením/vykonaním v prípade potreby) v súlade s údajmi, o ktorých podávajú správy povinné subjekty na účely výpočtu úspor energie, |
— |
od nezávislých tretích strán sa môže vyžadovať registrácia v orgáne verejnej moci a zaplatenie registračných poplatkov; môže sa od nich vyžadovať, aby o výsledkoch svojho overenia podali správu orgánu verejnej moci a povinnému subjektu, |
— |
orgán verejnej moci by mohol zaviesť protokoly z overovania (napr. kontrolný zoznam pre každý druh opatrenia) na harmonizáciu postupov overovania medzi tretími stranami, |
— |
orgán verejnej moci by mohol spoločne s akreditačnými orgánmi zaviesť kritériá, ktoré budú musieť tretie strany dodržať, aby ich mohol orgán verejnej moci zaregistrovať, a |
— |
akreditačné orgány by mohli vykonávať pravidelné kontroly tretích strán (aby sa zabezpečila ich nezávislá činnosť v súlade s protokolmi z overovania); mohli by sa financovať z registračných poplatkov tretích strán; akreditačné orgány by potom o svojich výsledkoch podali správu orgánu verejnej moci. |
S cieľom zabezpečiť nezávislé vykonávanie overovaní by mali byť tretie strany organizáciami, ktoré sú v čiastočnom alebo plnom vlastníctve povinného subjektu alebo jeho podniku. Toto by mal overiť akreditačný orgán.
Tieto podmienky sú určené na minimalizovanie nákladov a administratívneho zaťaženia orgánu verejnej moci; najmä:
— |
overovania môžu organizovať a platiť povinné subjekty a |
— |
kontroly môžu organizovať akreditačné orgány a platiť tretie strany. |
Úlohou orgánu verejnej moci by preto malo byť zameranie na:
— |
zavedenie pravidiel výberu vzorky, kritérií pre tretie strany, protokolov z overovania atď., |
— |
preskúmanie zistení zo správ akreditačných orgánov a |
— |
na základe svojho preskúmania:
|
Výber vzorky overovaní opatrení by mohol vychádzať zo štatistických kritérií (reprezentatívnosti) alebo z prístupu založeného na analýze rizika, keďže aj overovania sa používajú na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a boj proti podvodom.
Orgán verejnej moci by mal overiť úspory energie v rámci povinných schém energetickej efektívnosti nezávisle od povinných subjektov. V tejto súvislosti by orgán verejnej moci:
— |
mal zaviesť:
|
— |
mohol overiť údaje a výpočty na základe štatisticky významného podielu a reprezentatívnej vzorky (1) oznámených opatrení prostredníctvom administratívnych overení, pre ktoré od povinných subjektov vyžaduje poskytnutie príslušných dôkazov, |
— |
mohol na základe výsledkov uvedených krokov vykonať kontroly na mieste na účely dôkladnejšieho overenia. |
Online dátová platforma predstavuje pre povinnú schému energetickej efektívnosti počiatočné náklady, potom však uľahčuje zber a spracovanie údajov a pravdepodobne bude znamenať minimalizáciu administratívneho zaťaženia pre povinné subjekty aj orgán verejnej moci.
Na základe výsledkov z rôznych krokov overovania môže orgán verejnej moci:
— |
od povinných subjektov vyžadovať poskytnutie ďalších vysvetlení alebo odôvodnení, |
— |
čiastočné alebo úplné zrušenie úspor energie, o ktorých boli podané správy v skúmaných prípadoch, a |
— |
udeľovanie sankcií alebo pokút. |
3.2. Dobrovoľná dohoda (pomerné úspory)
Pri uzatváraní dobrovoľnej dohody by sa mali zúčastňujúce sa strany zaviazať, že vypracujú akčný plán a cieľ úspor energie na základe spoľahlivej metodiky, napr. energetického auditu. V akčnom pláne by sa mali stanovovať opatrenia, ktoré sa majú v primeranom období vykonať (v závislosti od špecifík konkrétnej dohody) a v primeranom čase pravidelne revidovať.
Keďže zúčastňujúce sa strany využívajú výhody priamo vyplývajúce z opatrení, ktoré vykonávajú (keďže sú zároveň koncovými odberateľmi), môžu overiť kvalitu opatrení sami. Orgán verejnej moci by však mal poskytnúť jasné usmernenie týkajúce sa kontroly kvality najčastejších druhov opatrení. V tomto prípade sa dôraz kladie na kontrolu opatrení, ktoré sa vykonali. Na zabezpečenie úplného súladu by však mal monitorovací orgán overiť opatrenia a úspory energie nezávisle od signatárov dohody (orgánu verejnej moci a zúčastňujúcich sa subjektov).
Výber vzorky overovaní úspor by mal vychádzať zo spoľahlivého štatistického prístupu na zabezpečenie reprezentatívnosti, aby bolo možné výsledky extrapolovať na celú schému.
Toto sú informatívne aspekty overovania opatrení a úspor energie podľa dobrovoľných dohôd:
— |
orgán verejnej moci (ministerstvo, ktoré je signatárom dohody) môže vymenovať nezávislý monitorovací orgán (napr. národnú energetickú agentúru) a v spolupráci s ním zaviesť:
|
— |
monitorovací orgán môže zriadiť online dátovú platformu, ktorá bude umožňovať systematické a automatizované kontroly hodnovernosti oznamovaných údajov; v prípade zistenia odľahlých hodnôt by mal monitorovací orgán overiť zodpovedajúce údaje a výpočty, |
— |
zúčastňujúce sa subjekty by mali byť povinné pravidelne podávať správy o údajoch týkajúcich sa opatrení, ktoré vykonávajú prostredníctvom online platformy, a ukladať vhodné dôkazy (napr. faktúry), |
— |
monitorovací orgán by mal overiť štatisticky významný podiel a reprezentatívnu vzorku oznámených opatrení, napr. prostredníctvom administratívnych overovaní oznámených údajov a výpočtov; od zúčastňujúcich sa subjektov by mal vyžadovať poskytnutie zodpovedajúcich dôkazov, |
— |
monitorovací orgán by potom mohol na základe výsledkov uvedených krokov vykonať kontroly na mieste na účely dôkladnejšieho overenia, |
— |
na základe výsledkov overovania by mal monitorovací orgán od zúčastňujúcich sa strán vyžadovať prijatie opatrenia na nápravu všetkých zistených problémov alebo zrušenie oznámených úspor energie; v prípade potreby by mohol orgán verejnej moci uložiť sankcie (napr. vylúčenie z dohody) alebo pokuty, a |
— |
monitorovací orgán by mal vypracovať výročné správy o výsledkoch dohody a vykonaných overeniach a kontrolách. Tieto správy by sa mali uverejniť. |
3.3. Dotačná schéma (merané úspory)
Dotačná schéma by sa mohla vzťahovať na obnovu domov až do určitej úrovne hospodárnosti. Opatrenia a úspory energie by sa mali overovať nezávisle od povereného subjektu, t. j. overovanie by mal uskutočňovať iný dodávateľ.
Pri výbere vzorky na overovania kvality opatrení by sa malo vychádzať:
— |
z prístupu založeného na analýze rizika, ktorého cieľom je zistiť možný podvod, a |
— |
zo štatistického prístupu na zabezpečenie reprezentatívnosti, aby bolo možné výsledky extrapolovať na celú schému. |
Toto sú informatívne aspekty overovania úspor energie a opatrení v dotačných schémach:
— |
stavební odborníci vykonávajúci práce by mali mať špecializovanú kvalifikáciu a mali by byť zaregistrovaní orgánom verejnej moci, |
— |
pri podávaní žiadosti o dotáciu by sa malo od domácností vyžadovať (na základe príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa a údajov) zabezpečenie prístupu k účtom za energie a účasť na prieskume na požiadanie (ak sú zaradené do vzorky na overenie) a |
— |
úroveň hospodárnosti dosiahnutú po obnove by mal potvrdzovať energetický certifikát vydaný certifikovaným hodnotiteľom. |
Schému by mohol spravovať poverený subjekt.
Overovanie vykonávania projektov obnovy a dosiahnutej úrovne hospodárnosti alebo úspor energie by sa mohlo spravovať takto:
— |
poverený orgán by mohol spravovať databázu s podrobnosťami o schválených projektoch obnovy, ktorá by umožňovala vytvorenie štatisticky významného podielu a reprezentatívnej vzorky projektov obnovy, |
— |
orgán verejnej moci by mohol zadať uskutočňovanie monitorovania dodávateľovi, ktorý by mal prístup k danej databáze alebo akýmkoľvek iným potrebným údajom či databázam (napr. k databáze energetických certifikátov); na základe prvého kroku overovania by mal dodávateľ vybrať podvzorku na kontrolu na mieste, a |
— |
overenie úspor energie alebo úrovne dosiahnutej hospodárnosti by sa malo transparentne potvrdzovať v energetickom certifikáte vydanom certifikovaným hodnotiteľom alebo akoukoľvek inou transparentnou a relevantnou metódou (pozri dodatok III oddiel 1.1). |
Dodávateľ monitorovania by mal zbierať všetky potrebné údaje v závislosti od metodiky použitej pri štatisticky významnej vzorke (energetické certifikáty, účty za energie atď.) a vykonávať ďalšie analýzy na stanovenie:
— |
odhadovaných alebo meraných úspor alebo |
— |
zlepšenia v oblasti energetickej výkonnosti. |
4. Usmernenie a príklady na systém monitorovania a overovania
Členské štáty sa vyzývajú, aby zohľadnili aj ďalšie zdroje, ako napríklad:
— |
projekt multEE (Horizont 2020) (2), |
— |
prezentácie systémov monitorovania povinných schém energetickej efektívnosti (3) a |
— |
prípadovú štúdiu EPATEE obsahujúcu príklady na systémy monitorovania používané na hodnotenie úspor energie (4). |
(1) Výber vzorky overovaní úspor energie by mal vychádzať zo štatistického prístupu na zabezpečenie reprezentatívnosti, aby bolo možné výsledky extrapolovať na celú schému.
(2) https://multee.eu/.
(3) http://atee.fr/sites/default/files/part_3-_monitoring_verification_and_evaluation.zip.
(4) https://epatee.eu/sites/default/files/files/epatee_topical_case_study_linkage_between_monitoring_and_evaluation.pdf.
28.10.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 275/94 |
ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2019/1659
z 25. septembra 2019
k obsahu komplexného posúdenia potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia podľa článku 14 smernice 2012/27/EÚ
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,
keďže:
(1) |
Únia je odhodlaná vytvoriť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém. V stratégii energetickej únie sú vytýčené ambiciózne ciele Únie. Predovšetkým ide o zníženie emisií skleníkových plynov minimálne o 40 % v porovnaní s rokom 1990, zvýšenie podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov minimálne na 32 % a dosiahnutie ambicióznych úspor energie, a tak zlepšiť energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (1) (smernica o energetickej efektívnosti), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 (2), sa stanovuje cieľ energetickej efektívnosti vo výške minimálne 32,5 % úspory energie na úrovni Únie do roku 2030. |
(2) |
Vykurovanie a chladenie je najvýznamnejším sektorom konečnej spotreby energie, pričom naň pripadá približne 50 % celkovej potreby energie v EÚ. V rámci tejto spotreby na budovy pripadá 80 %. Základom zabezpečenia „energetickej transformácie“ na všetkých administratívnych úrovniach v EÚ je určiť potenciál energetickej efektívnosti dosiahnutia úspor vo všetkých členských štátoch a zladiť politiky. |
(3) |
V článku 14 smernice 2012/27/EÚ (smernica o energetickej efektívnosti) sa všetkým členským štátom ukladá povinnosť vykonať a oznámiť Komisii komplexné posúdenie potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia s cieľom podporiť ich. Komplexné posúdenie musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe VIII k smernici o energetickej efektívnosti. |
(4) |
Členské štáty boli povinné vykonať prvé komplexné posúdenie do 31. decembra 2015 a oznámiť ho Komisii. Posúdenie sa musí aktualizovať a oznámiť Komisii raz za päť rokov na základe žiadosti Komisie. |
(5) |
Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie vykonalo analýzu prvej série komplexných posúdení, pričom zistilo, že by bolo výhodné získať nové údaje, opisy nového potenciálu vykurovania a chladenia a dosiahnuť lepšiu interakciu medzi celoštátnymi a miestnymi správami. |
(6) |
Komisia listom z 8. apríla 2019 požiadala členské štáty, aby podľa článku 14 ods. 1 smernice o energetickej efektívnosti predložili aktualizované komplexné posúdenia do 31. decembra 2020. |
(7) |
Komisia zistila, že je potrebné stanoviť jasnejšie požiadavky na zhromažďovanie a spracovanie údajov a umožniť členským štátom zamerať svoju analýzu na spôsoby technologicky neutrálneho vykurovania a chladenia, ktoré sú relevantné z miestneho hľadiska. |
(8) |
Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/826 (3) sa zjednodušujú požiadavky na posúdenie a zlaďujú sa s aktualizovanými právnymi predpismi o energetickej únii, predovšetkým so smernicou o energetickej hospodárnosti budov (4), smernicou o energetickej efektívnosti (5), smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (o obnoviteľných zdrojoch energie) (6) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7) (nariadenie o riadení energetickej únie). |
(9) |
Konkrétne by vypracovanie analýzy malo byť úzko prepojené s plánovaním a podávaním správ stanovenými v nariadení (EÚ) 2018/1999 a podľa možnosti čo najviac vychádzať z predchádzajúcich posúdení. Na nahlasovanie výsledkov komplexného posúdenia možno použiť vzor, ktorý poskytla Európska komisia. |
(10) |
Tento dokument nahradí usmernenie Komisie k podpore efektívnosti vykurovania a chladenia (8). |
(11) |
Týmto odporúčaním sa nemenia právne účinky smernice o energetickej efektívnosti a nie je ním dotknutý záväzný výklad smernice o energetickej efektívnosti poskytnutý Súdnym dvorom. Je zamerané na ustanovenia o komplexnom posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia a vzťahuje sa na článok 14 smernice o energetickej efektívnosti a prílohu VIII k nej, |
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
Členské štáty by sa pri vykonávaní komplexných posúdení podľa článku 14 smernice 2012/27/EÚ a prílohy k nej mali riadiť usmerneniami v prílohách k tomuto odporúčaniu.
V Bruseli 25. septembra 2019
Za Komisiu
Miguel ARIAS CAÑETE
člen Komisie
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).
(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia (Ú. v. EÚ L 137, 23.5.2019, s. 3).
(4) Zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).
(5) Zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002.
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
(8) Usmernenie k smernici 2012/27/EÚ:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:52013SC0449.
PRÍLOHA I
OBSAH KOMPLEXNÝCH POSÚDENÍ POTENCIÁLU EFEKTÍVNEHO VYKUROVANIA A CHLADENIA
1. VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA K PRÍLOHE VIII K SMERNICI O ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI
V článku 14 ods. 1 a 3 smernice 2012/27/EÚ (ďalej len „smernica o energetickej efektívnosti“) sa od každého členského štátu vyžaduje, aby vykonal komplexné posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti vykurovania a chladenia a predložil ho Komisii. Posúdenie musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe VIII k smernici o energetickej efektívnosti.
Členské štáty boli povinné predložiť prvé posúdenie do 31. decembra 2015. Posúdenie sa musí aktualizovať každých päť rokov na základe žiadosti Komisie. Príprava analýzy musí byť úzko spojená s mechanizmami plánovania a podávania správ stanovenými v nariadení (EÚ) 2018/1999 (ďalej „nariadenie o riadení“) a pokiaľ je to možné, vychádzať z predchádzajúcich posudzovaní. Členské štáty môžu použiť vzor na podávanie správ, ktorý poskytla Komisia.
Komisia s cieľom zjednodušiť posudzovanie využila možnosti stanovené v článkoch 22 a 23 smernice o energetickej efektívnosti na vypracovanie návrhu delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/826, ktorým sa mení príloha VIII a časť 1 prílohy IX k smernici o energetickej efektívnosti.
Cieľom tohto dokumentu je vysvetliť nové požiadavky a uľahčiť účinné a súdržné uplatňovanie ustanovení prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti v súvislosti s informáciami, ktoré sa majú oznámiť Komisii v rámci komplexných posúdení. Týmto dokumentom sa nahrádza existujúce usmernenie týkajúce sa podpory efektívnosti vykurovania a chladenia, ktoré uverejnila Komisia (1).
Pri vypracovávaní vnútroštátneho prehľadu o vykurovaní a chladení musia kroky vedúce k úplnému komplexnému posúdeniu zahŕňať:
— |
posúdenie užitočnej energie (2) a kvantifikáciu konečnej energetickej spotreby (3) podľa sektorov (v GWh za rok), |
— |
odhadované a určené aktuálne vykurovanie a chladenie dodávané sektorom konečnej spotreby (v GWh za rok) s rozčlenením podľa technológií a podľa toho, či bola energia získavaná z fosílnych palív alebo obnoviteľných zdrojov, |
— |
určenie potenciálnych dodávok zo zariadení, ktoré vytvárajú odpadové teplo alebo chlad (v GWh za rok), |
— |
nahlásené podiely energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla alebo chladu na konečnej energetickej spotrebe v rámci centralizovaného zásobovania teplom a chladom za posledných 5 rokov, |
— |
prognózu trendu dopytu po vykurovaní a chladení s výhľadom na nasledujúcich 30 rokov (v GWh) |
— |
a mapu územia štátu s vyznačenými energeticky náročnými oblasťami, miestami dodávky vykurovania a chladenia určenými podľa bodu 2 písm. b) a existujúcimi aj plánovanými zariadeniami na prenos centralizovaného zásobovania teplom. |
Aby bolo možné poskytnúť všeobecný prehľad politiky v oblasti vykurovania a chladenia, posúdenie musí zahŕňať:
— |
opis úlohy efektívneho vykurovania a chladenia v dlhodobom znižovaní emisií skleníkových plynov |
— |
a všeobecný prehľad existujúcich politík a opatrení v oblasti vykurovania a chladenia, ako sa uvádzajú v súlade s nariadením o riadení. |
S cieľom analyzovať ekonomický potenciál efektívnosti vykurovania a chladenia, kroky vedúce k úplnému komplexnému posúdeniu musia zahŕňať:
— |
určenie vhodných technológií na dodávanie nízkouhlíkového a energeticky účinného tepla a chladu na území štátu pomocou analýzy nákladov a prínosov, |
— |
základné a alternatívne scenáre pre presne ohraničenú geografickú oblasť, |
— |
finančnú a ekonomickú analýzu (ekonomická analýza musí zohľadňovať externé náklady), |
— |
analýzu citlivosti |
— |
a informácie o použitej metóde a východiskových predpokladoch. |
Napokon, aby bolo komplexné posúdenie úplné, je potrebné uviesť návrhy na doplňujúce a budúce politické opatrenia v oblasti vykurovania a chladenia.
2. OSOBITNÉ ODPORÚČANIA
2.1. PREHĽAD O VYKUROVANÍ A CHLADENÍ
2.1.1. Posúdenie ročného dopytu po vykurovaní a chladení z hľadiska užitočnej energie a kvantifikovanej konečnej energetickej spotreby podľa sektorov
Podľa bodu 1 prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti musia členské štáty nahlasovať najaktuálnejšie kvantifikované údaje o konečnej energetickej spotrebe týkajúce sa vykurovania a chladenia v sektoroch domácností, služieb a priemyslu a vo všetkých ďalších sektoroch, na ktoré samostatne pripadá viac ako 5 % celkového vnútroštátneho dopytu po užitočnom vykurovaní a chladení. Členské štáty musia zároveň posúdiť potrebu užitočnej energie na vykurovanie a chladenie v týchto sektoroch a podať o tom správu. Konečná energetická spotreba a užitočná energia sa musia vyjadrovať v GWh.
Konečná energetická spotreba vykurovania a chladenia by mala byť založená na reálnych, meraných a overených informáciách a na sektorovom členení, ktoré je stanovené ako štandardné v európskych energetických štatistikách a národných energetických bilanciách (4).
Na dosiahnutie súladu s bodom 3 prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti je užitočné uvádzať geografické členenie údajov o dodávkach a spotrebe s cieľom uviesť do súvislosti budúcu potreba energie so zdrojmi dodávok. To si vyžaduje poznatky o lokalizácii hlavných používateľov vykurovania a chladenia. Spolu s informáciami o potenciálnych dodávateľoch v súvislosti s bodom 2 prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti to umožňuje vytvorenie mapy lokalít podľa bodu 3 predmetnej prílohy a zlepšenie pochopenia rôznych podmienok v rámci krajiny. Jednou z koncepcií geografického členenia by mohlo byť použitie zavedeného systému územného členenia, ako sú oblasti podľa poštového smerovacieho čísla, lokálne administratívne jednotky (LAU), obce, priemyselné parky a ich okolie atď.
Ak je to možné a užitočné, môže sa vypracovať sektorové členenie dopytu po vykurovaní a chladení podľa relevantných čiastkových prvkov, napríklad na určenie hodnôt množstva a úrovne teploty energie, ktoré by boli bežne potrebné (5) (napríklad na vysokú úroveň tepla, strednú úroveň tepla, strednú/nízku úroveň tepla, nízku úroveň tepla, chladenie a mrazenie). To by umožnilo, aby bola analýza presnejšia a užitočnejšia, napríklad pri určovaní technickej a ekonomickej životaschopnosti ako súčasti analýzy nákladov a prínosov konkrétnych riešení dodávok vykurovania a chladenia na naplnenie potrieb jednotlivých čiastkových sektorov.
Riadne rozčlenenie dopytu si vyžaduje masívne zhromažďovanie a spracovávanie údajov. Často bude zahŕňať kombinovanie rôznych súborov údajov, spracovávanie údajov zhora nadol a zdola nahor a využívanie hypotéz a predpokladov. Ak nie sú k dispozícii žiadne priame údaje o spotrebe energie, mali by sa používať nepriamo získané údaje. Možné prvky by mohli zahŕňať počet obyvateľov územnej jednotky, spotrebu energie na obyvateľa a vykurovanú plochu budov na obyvateľa. Rôzne čiastkové sektory si budú pravdepodobne vyžadovať rozličné koncepcie.
Sektor domácností a väčšina sektora služieb pozostáva z veľkého počtu malých a stredných spotrebiteľov, rozptýlených na území obce alebo inej územnej jednotky. Ich potreba energie sa prednostne týka vykurovania/chladenia priestoru a je teda určená plochou budov, kde je potrebné vykurovanie a/alebo chladenie. Mohlo by byť užitočné uplatniť kritériá, ktoré vysvetľujú dopyt z geografického hľadiska (6), napríklad spojiť takých spotrebiteľov do skupín s vysokým a s nízkym dopytom po teple. Rovnaké členenie sa môže použiť v prípade, keď sa rozlišujú jednotlivé segmenty budov, napríklad tak, aby spĺňali normy „budovy s takmer nulovou spotrebou energie“.
Priemyselný sektor spravidla pozostáva z malého počtu veľkých spotrebiteľov tepla, ktorých dopyt sa riadi priemyselnými procesmi. V tom prípade by sa spotrebitelia mohli spájať do skupín na základe potreby energie (MWh/rok) a teplotných prahov.
2.1.2. Určenie/odhad súčasných dodávok vykurovania a chladenia podľa technológie
Účelom tohto kroku je určiť technologické riešenia používané pri dodávkach vykurovania a chladenia (bod 1 prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti). Analýza a nahlasované hodnoty by mali mať rovnakú štruktúru ako opis dopytu po vykurovaní a chladení. Podľa bodu 2 písm. a) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti sa musia uvádzať najaktuálnejšie dostupné údaje v GWh za rok. Je potrebné rozlišovať medzi zdrojmi na mieste a mimo miesta a medzi obnoviteľnými a fosílnymi zdrojmi energie.
V bode 2 písm. a) je uvedený zoznam technológií, za ktoré sa musia poskytnúť údaje o dodávkach:
„— |
v prípade dodávok poskytovaných na mieste pomocou:
|
— |
a v prípade dodávok mimo miesta pomocou:
|
Pri každej technológii je potrebné rozlišovať medzi obnoviteľnými zdrojmi energie a fosílnymi zdrojmi energie. Údaje, ktoré nie je možné zhromažďovať priamo, je potrebné získať nepriamo. Uvedený zoznam nie je vyčerpávajúci a predstavuje minimum, ktoré je potrebné zahrnúť. V prípade potreby by sa mali doplniť ďalšie zdroje energie, aby sa zabezpečila úplnosť a presnosť údajov.
Miera podrobnosti údajov o zdrojoch dodávok vykurovania a chladenia by mala zodpovedať požiadavkám zvolenej metódy komplexného posúdenia. Mohlo by to zahŕňať údaje o umiestnení, technológiu, použité palivo, množstvo a kvalitu (7) dodávanej energie (MWh/rok), dostupnosť tepla (denne alebo ročne), vek a predpokladanú životnosť zariadenia atď.
2.2. URČENIE ZARIADENÍ, KTORÉ VYRÁBAJÚ ODPADOVÉ TEPLO ALEBO CHLAD, A ICH POTENCIÁLU V OBLASTI DODÁVOK TEPLA ALEBO CHLADU
Účelom tohto kroku je určiť, opísať a kvantifikovať zdroje odpadového tepla alebo chladu, pri ktorých sa zatiaľ nevyužíva ich plný technický potenciál. To by mohlo slúžiť ako indikátor pokrytia existujúceho alebo budúceho dopytu po vykurovaní a chladení. V bode 2 písm. b) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti je uvedený zoznam zariadení na výrobu tepla, ktoré je potrebné analyzovať:
„— |
zariadenia na výrobu tepelnej energie, ktoré sú schopné dodávať odpadové teplo s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 50 MW, alebo môžu byť na takéto dodávky dodatočne vybavené, |
— |
zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny využívajúce technológie uvedené v časti II prílohy I s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, |
— |
spaľovne odpadu, |
— |
zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW okrem zariadení uvedených v bode 2 písm. b) bode i) a ii), ktoré vyrábajú teplo alebo chlad s využitím energie z obnoviteľných zdrojov, |
— |
priemyselné zariadenia s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, ktoré môžu dodávať odpadové teplo.“ |
Členské štáty môžu využívať aj iné než uvedené zdroje odpadového tepla alebo chladu, predovšetkým z terciárneho sektora, a podávať správy o nich osobitne. Na účely udeľovania povolení a vypracovania záznamov o povoleniach podľa článku 14 ods. 7 smernice o energetickej efektívnosti môžu členské štáty posudzovať potenciál vytvárania odpadového tepla v prípade zariadení na výrobu tepelnej energie s celkovým tepelným príkonom 20 až 50 MW.
Takisto môže byť užitočné opísať kvalitu vyrobenej energie, napríklad teplotu (pary alebo horúcej vody) dostupnú na účel, na ktorý by sa mohla bežne používať (8). Ak kvantita alebo kvalita odpadového tepla alebo chladu nie je známa, je možné ju odhadnúť pomocou vhodnej metodiky založenej na dobre zdokumentovaných predpokladoch. Napríklad, odpadové teplo zo zariadení na výrobu elektrickej energie sa dá opätovne využiť pomocou rôznych metód a technológií (9).
Členské štáty musia na mape ukázať miesto potenciálnych zdrojov odpadového tepla a chladu, ktoré by mohli uspokojovať dopyt v budúcnosti.
2.3. MAPY DODÁVOK TEPLA A CHLADU A DOPYTU PO TEPLE A CHLADE
V prílohe VIII k smernici o energetickej efektívnosti sa vyžaduje, aby komplexné posúdenie národného potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia zahŕňalo mapu celého územia štátu s uvedením zdrojov a infraštruktúry na pokrytie dopytu po teple a chlade vrátane (bod 3 prílohy VIII):
„— |
oblasti dopytu po vykurovaní a chladení na základe analýzy v bode 1, pričom sa použijú konzistentné kritériá s dôrazom na oblasti s veľkou mierou dopytu po energii v obciach a mestských aglomeráciách, |
— |
existujúce miesta dodávky vykurovania a chladenia určené podľa bodu 2 písm. b) a zariadenia na prenos centralizovaného zásobovania teplom, |
— |
plánované miesta dodávky vykurovania a chladenia opísané v bode 2 písm. b) a zariadenia na prenos centralizovaného zásobovania teplom.“ |
Tento zoznam obsahuje iba položky, ktoré musia byť uvedené na mape. Uvedené môžu byť aj ďalšie položky, napríklad rozmiestnenie obnoviteľných zdrojov energie.
Vypracovanie mapy týkajúcej sa tepla a chladu by sa nemalo vnímať ako osobitná úloha, ale skôr ako integrálna súčasť procesu posúdenia potenciálnych zlepšení efektívnosti vykurovania a chladenia a synergií medzi spotrebiteľmi a ich potenciálnymi dodávateľmi. Vzhľadom na požiadavku vypracovať mapu by všetky zhromaždené údaje o dodávkach tepla a chladu a o dopyte po teple a chlade mali mať územný rozmer, aby bolo možné určiť možnosti synergií.
Rozlíšenie prvkov na mape, požadovaných v bode 3 písm. a) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti, musí byť dostatočné na určenie konkrétnych oblastí dopytu po vykurovaní a chladení. Pri prvkoch podľa bodu 3 písm. b) a písm. c) môže byť virtuálne zobrazenie všeobecnejšie (s ohľadom na zvolenú metódu analýzy a dostupné informácie), ale musí umožňovať určenie polohy konkrétneho prvku s dostatočnou presnosťou na účely analýzy nákladov a prínosov.
Ak boli plány budúcich miest a zariadení dodávky oznámené štátnej správe alebo uvedené v dokumentoch vnútroštátnej politiky, môže to znamenať, že sú dostatočne dôkladne vypracované na zaradenie do tejto kategórie. Nebude to mať vplyv na budúce plánovacie alebo investičné rozhodnutia a nebude to záväzné pre žiadnu stranu.
Na zostavenie vrstiev mapy sa môžu použiť rôzne metódy (10). Niektoré poskytujú viac podrobností a môžu si vyžadovať väčšie súbory podrobných informácií (napríklad mapy založené na izoplete). Ďalšie si môžu vyžadovať menej úsilia, ale sú menej užitočné pri určovaní synergií medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi tepla a chladu (napríklad choropletická mapa). Členským štátom sa odporúča, aby mapy vypracovávali s využitím najpodrobnejších dostupných informácií a zároveň chránili citlivé obchodné informácie.
Odporúča sa zabezpečiť, aby boli tepelné mapy verejne dostupné na internete. V niektorých členských štátoch je to už bežná prax a mapa môže byť užitočným nástrojom pre potenciálnych investorov a verejnosť.
2.4. PROGNÓZA DOPYTU PO VYKUROVANÍ A CHLADENÍ
V bode 4 prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti sa vyžaduje prognóza dopytu po vykurovaní a chladení na nasledujúcich 30 rokov, s podrobnejšími informáciami na nasledujúcich 10 rokov. Prognóza musí zohľadňovať vplyv politík a stratégií týkajúcich sa energetickej efektívnosti a dopytu po vykurovaní a chladení (napríklad dlhodobé stratégie obnovy budov podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov (11), integrované plány v oblasti energetiky a klímy podľa nariadenia o riadení) a mala by odrážať potreby rôznych odvetví priemyslu.
Pri vypracovávaní prognóz by mali členské štáty používať členenie zavedené podľa bodov 1 a 2 prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti na určovanie súčasných dodávok a súčasného dopytu (t. j. domácnosti, služby, priemysel a iné a ich prípadné menšie časti).
Používať sa môžu relevantné medzinárodné, vnútroštátne a vedecké správy, ak sú založené na dobre zdokumentovanej metodike a poskytujú dostatočne podrobné informácie. Alternatívne môže byť prognózovanie založené na modelovaní potreby energie. Metódy a predpoklady musia byť opísané a vysvetlené.
2.5. PODIEL ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV A Z ODPADOVÉHO TEPLA ALEBO CHLADU NA KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V SEKTORE CENTRALIZOVANÉHO ZÁSOBOVANIA TEPLOM A CHLADOM
Členské štáty musia podávať správy o podiele energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu v súlade s článkom 15 ods. 7 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (12). Správy môžu obsahovať údaje za každý druh obnoviteľných nefosílnych zdrojov energie uvedených v článku 2 ods. 1 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.
Kým nie je zavedená metodika započítavania chladenia z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 35 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, členské štáty musia používať vhodnú vnútroštátnu metodiku.
3. CIELE, STRATÉGIE A POLITICKÉ OPATRENIA
3.1. ÚLOHA EFEKTÍVNEHO VYKUROVANIA A CHLADENIA V DLHODOBOM ZNIŽOVANÍ EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV A PREHĽAD EXISTUJÚCICH POLITÍK
Prehľad existujúcich politík relevantných pre efektívne vykurovanie a chladenie by mal byť stručný, zameraný na akékoľvek zmeny v porovnaní so stavom nahláseným podľa nariadenia o riadení, a malo by sa predchádzať akejkoľvek duplicite.
Konkrétne politiky v oblasti vykurovania a chladenia musia byť v súlade s politikami prispievajúcimi k piatim rozmerom energetickej únie, predovšetkým k energetickej efektívnosti [článok 4 písm. b) bod 1 až 4 a článok 15 ods. 4 písm. b) nariadenia o riadení]. Tieto rozmery sú:
— |
dekarbonizácia vrátane znižovania emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania, ako aj vrátane prispievania k trajektóriám podielov energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe v jednotlivých sektoroch, |
— |
energetická efektívnosť vrátane príspevku k plneniu cieľa energetickej efektívnosti EÚ do roku 2030 a orientačných míľnikov do roku 2030, 2040 a 2050, |
— |
energetická bezpečnosť vrátane diverzifikácie dodávok, zvyšovania odolnosti a pružnosti energetického systému a znižovania závislosti od dovozu, |
— |
vnútorné trhy s energiou vrátane zlepšovania prepojenosti, infraštruktúry prenosu energie, spotrebiteľskej politiky zameranej na konkurenčné určovanie cien a zapojenie spotrebiteľov, ako aj vrátane zmierňovania energetickej chudoby |
— |
a výskum, inovácia a konkurencieschopnosť vrátane prispievania k súkromnému výskumu a inovácii a zavádzanie čistých technológií. |
Členské štáty musia opísať, ako energetická efektívnosť a znižovanie emisií skleníkových plynov v oblasti vykurovania a chladenia súvisí s týmito piatimi rozmermi, a ak je to odôvodnené a možné, kvantifikovať tieto skutočnosti.
3.1.1. Príklad: rozmer dekarbonizácie
Napríklad, v prípade rozmeru dekarbonizácie je potrebné kvantifikovať vplyv politík v oblasti energetickej efektívnosti vykurovania a chladenia na množstvo emitovaných skleníkových plynov a na využívanie pôdy. Uviesť by sa malo využívanie technológií v budúcnosti vrátane zapájania obnoviteľných nefosílnych zdrojov energie a predovšetkým využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie alebo chladenie (veterné, solárne fotovoltické systémy) a priamej výroby tepla prostredníctvom nosičov energie z obnoviteľných zdrojov (tepelné solárne vykurovanie a chladenie, biomasa, bioplyn, vodík, syntetické plyny), alebo ďalších zdrojov. Následná analýza nákladov a prínosov (pozri oddiel 4) by umožnila určenie nových politík a opatrení (oddiel 5) na splnenie vnútroštátnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a dekarbonizácie v súvislosti s vykurovaním a chladením.
3.1.2. Príklad: rozmer energetickej efektívnosti
Pokiaľ ide o všeobecnú energetickú efektívnosť, členské štáty musia uviesť výšku očakávaného prínosu politiky energetickej efektívnosti vykurovania a chladenia k dosiahnutiu míľnikov do roku 2030, 2040 a 2050. Musí to byť kvantifikované z hľadiska primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti, v súlade s koncepciou zvolenou v kontexte nariadenia o riadení.
Členské štáty by takisto mali opísať relevantný vplyv svojich politík na energetickú bezpečnosť, výskum, inováciu a konkurencieschopnosť.
4. ANALYZOVANIE EKONOMICKÉHO POTENCIÁLU EFEKTÍVNOSTI VYKUROVANIA A CHLADENIA
4.1. ANALÝZA EKONOMICKÉHO POTENCIÁLU
4.1.1. Prehľad
Členské štáty majú celú škálu možností na analyzovanie ekonomického potenciálu technológií vykurovania a chladenia, ale použitá metóda musí (body 7 a 8 prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti):
— |
pokrývať celé územie štátu – to nevylučuje prípadné čiastkové analýzy, napríklad s využitím regionálneho členenia, |
— |
byť založená na analýze nákladov a prínosov (článok 14 ods. 3 smernice o energetickej efektívnosti) a využívať čistú súčasnú hodnotu ako kritérium posudzovania, |
— |
určiť alternatívne scenáre pre efektívnejšie technológie vykurovania a chladenia využívajúce obnoviteľné zdroje – to znamená vypracovanie základného scenára a alternatívnych scenárov pre národné systémy vykurovania a chladenia (13), |
— |
posúdiť viaceré technológie – priemyselné odpadové teplo a chlad, spaľovanie odpadu, vysokoúčinnú kombinovanú výrobu, ďalšie obnoviteľné zdroje energie, tepelné čerpadlá a obmedzovanie strát tepla v existujúcich centralizovaných sieťach |
— |
a zohľadniť sociálno-ekonomické a environmentálne faktory (14). |
Časť analýzy nákladov a prínosov venovaná posúdeniu podľa článku 15 ods. 7 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie musí zahŕňať priestorovú analýzu oblastí vhodných pre zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov „s nízkym rizikom pre životné prostredie“ a využívanie odpadového tepla a chladu v odvetví vykurovania a chladenia, ako aj posúdenie potenciálu malých projektov v domácnostiach.
Na hodnotenie zložitejších vzťahov medzi prvkami dopytu po teple a dodávok tepla v rámci národného energetického systému, predovšetkým pokiaľ ide o dynamickejšie aspekty, sa môžu používať iné moderné nástroje modelovania energetického systému, v závislosti od ich dostupnosti a dostupnosti potrebných informácií.
V správe o posúdení sa musí uviesť, z akých predpokladov sa vychádzalo, predovšetkým pokiaľ ide o ceny hlavných vstupných a výstupných faktorov a o diskontnú sadzbu.
4.1.2. Geografické a systémové vymedzenia
Stanovenie geografických a systémových vymedzení pre komplexné posúdenie je kritickým krokom analýzy. Týmito vymedzeniami sa určuje skupina subjektov a aspektov ich interakcií, ktorej sa bude analýza týkať.
V bode 8 písm. d) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti sú v tejto súvislosti stanovené dve požiadavky:
— |
geografické vymedzenie musí zahŕňať vhodnú presne ohraničenú geografickú oblasť |
— |
a analýza nákladov a prínosov musí zohľadňovať všetky relevantné centralizované alebo decentralizované zdroje dodávok, ktoré sú k dispozícii v rámci systému a geografického vymedzenia. |
Oblasť obsiahnutá v celkovom geografickom vymedzení musí byť identická s územím, na ktoré sa vzťahuje posúdenie, t. j. so správnym územím príslušného členského štátu. Predovšetkým veľkým členským štátom sa však odporúča, aby svoje územie ďalej rozdelili na regióny (napríklad podľa nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely NUTS-1), aby bolo mapovanie a plánovanie v oblasti energetiky ľahšie zvládnuteľné a aby sa mohli zohľadniť rôzne klimatické pásma. Členské štáty by mali určiť možnosti synergií medzi dopytom po vykurovaní a chladení a zdrojmi odpadového tepla a chladu a obnoviteľnými zdrojmi tepla a chladu v rámci geografického vymedzenia.
Na druhej strane, systémové vymedzenia oveľa viac závisia od miestnych faktorov. Musia obsiahnuť jednotku alebo skupinu spotrebiteľov a dodávateľov vykurovania a chladenia, medzi ktorými prebieha alebo môže prebiehať významná výmena energie. Výsledné systémy sa budú analyzovať v rámci ich vymedzení (s využitím analýzy nákladov a prínosov) s cieľom určiť, či je ekonomicky rentabilné realizovať konkrétnu možnosť dodávky vykurovania a chladenia.
Príkladmi takých systémov by mohli byť (15):
— |
skupina bytových domov (spotrebitelia tepla) a plánovaných systém centralizovaného zásobovania teplom (potenciálny dodávateľ vykurovania), |
— |
mestská časť situovaná neďaleko vhodného zdroja tepla, |
— |
menšie zariadenia na vykurovanie a chladenie, napríklad v obchodných zónach (spotrebiteľ tepla a chladu), a tepelné čerpadlá (možná technológia na pokrytie dopytu po teple a chlade), |
— |
priemyselný závod, ktorý spotrebováva teplo, a ďalší závod, ktorý by mohol dodávať odpadové teplo. |
4.1.3. Určenie vhodných technických riešení
Dopyt zistený v predchádzajúcich krokoch by mohla uspokojiť široká škála vysokoefektívnych riešení vykurovania a chladenia. Najviac nákladovo efektívne a prínosné riešenia vykurovania a chladenia sa vyznačujú jedným alebo viacerými týmito prvkami:
— |
zdroje používané ako zdroj energie, napríklad odpadové teplo, biomasa alebo elektrická energia, |
— |
technológia používaná na premenu nosiča energie na formu energie užitočnú pre spotrebiteľa, napríklad rekuperácia tepla alebo tepelné čerpadlá, |
— |
distribučná sústava, ktorá umožňuje poskytovanie užitočnej energie spotrebiteľovi (centralizovaná alebo decentralizovaná). |
Možné technické riešenia by sa mali posudzovať na základe ich použiteľnosti v:
— |
decentralizovaných (alebo individuálnych) systémoch, kde viacerí výrobcovia (alebo každý spotrebiteľ) vyrábajú svoje vlastné teplo alebo chlad na mieste, |
— |
a centralizovaných systémoch, ktoré využívajú systémy diaľkového vykurovania alebo chladenia na distribúciu tepelnej energie spotrebiteľom zo zdrojov tepla mimo miesta – tie sa môžu použiť na dodávanie vykurovania a chladenia na miesta v rámci systémového vymedzenia, ktoré charakterizuje vysoká hustota dopytu a veľkí spotrebitelia, napríklad priemyselné závody. |
Voľba vhodných riešení v rámci geografického vymedzenia konkrétneho systému dodávok a potreby energie (16) bude závisieť od mnohých faktorov vrátane:
— |
dostupnosti zdrojov (napríklad dostupnosť biomasy môže rozhodnúť o praktickej použiteľnosti kotlov na biomasu), |
— |
vlastností dopytu po teple (napríklad centralizované vykurovanie je osobitne vhodné pre mestské oblasti s vysokou hustotou dopytu po teple) |
— |
avlastností možných dodávok tepla (odpadové teplo s nízkou teplotou by nemuselo byť vhodné na využitie v priemyselných procesoch, ale mohlo by byť vhodné ako vstup do systému centralizovaného vykurovania). |
4.1.4. Základný scenár
Ako sa uvádza v bode 8 písm. a) bode ii) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti, základný scenár bude slúžiť ako referenčný bod so zohľadnením existujúcich politík v čase vypracovania komplexného posúdenia. Východiskom by mali byť charakteristiky týchto prvkov národného systému vykurovania a chladenia:
— |
prehľad spotrebiteľov tepla a ich súčasná spotreba energie, |
— |
súčasné zdroje dodávok tepla a chladu |
— |
a potenciálne zdroje dodávok tepla a chladu (ak sa takýto vývoj dá racionálne očakávať vzhľadom na súčasné politiky a opatrenia podľa časti I prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti). |
Základný scenár ukazuje najpravdepodobnejší vývoj potreby energie, dodávok a transformácie energie na základe súčasných znalostí, technologického rozvoja a politických opatrení. Ide preto o scenár nezmeneného prístupu alebo referenčný scenár. Musí odrážať existujúce politické opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ a môže byť založený na scenároch energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov „s existujúcimi opatreniami“ vypracovanými pre nariadenie o riadení.
Zahŕňať by mal informácie o tom, ako sa dopyt uspokojuje v súčasnosti, a predpoklady, ako sa bude uspokojovať v budúcnosti. Budúce technológie sa nemusia obmedzovať na možnosti využívané v súčasnosti. Mohli by zahŕňať napríklad vysokoúčinnú kombinovanú výrobu alebo efektívne centralizované vykurovanie a chladenie, ak sa takýto vývoj dá reálne očakávať.
4.1.4.1. Súčasná kombinácia technológií na dodávanie tepla a chladu
Základný scenár musí obsahovať opis súčasnej kombinácie technológií na dodávanie tepla a chladu pre každý segment dopytu po teple a v rámci geografického vymedzenia každého energetického systému. Prednosť by mal mať prístup zdola nahor založený na podrobných informáciách (napríklad na údajoch získaných blízko zdroja, výsledkoch prieskumov atď.).
Ak podrobné informácie nie sú k dispozícii, tento vstup by sa mohol získať prístupom zhora nadol na základe:
— |
informácií o súčasnej kombinácii spotreby paliva |
— |
a predpokladov o hlavných technologických riešeniach uplatnených vo vnútroštátnom kontexte. |
Keďže kombinácia technológií na dodávanie tepla súvisí so zdrojom dopytu po teple, informácie o tomto zdroji sa môžu použiť na kalibráciu odhadov kombinácie technológií. Napríklad údaje o počte domov alebo bytov v rámci geografického vymedzenia energetického systému by sa mohli použiť na odhad celkového počtu a veľkosti jednotlivých inštalovaných vykurovacích jednotiek (za predpokladu jedného zariadenia na dom). Podobne údaje o počte a veľkosti priemyselných zariadení by sa mohli použiť na odhad počtu jednotiek na výrobu tepla (a ich veľkosti) v priemyselnom odvetví.
4.1.4.2. Budúca kombinácia technológií na dodávanie tepla a chladu a miera ich výmeny
Budúca kombinácia technológií na dodávanie tepla a chladu by sa dala odhadnúť na základe palivového mixu za posledný rok a určenia kombinácie technológií v danom roku a vo všetkých rokoch medzi tým, za predpokladu rozdielnych evolučných trajektórií v závislosti od spôsobu zapájania technológií. Skombinovaním týchto informácií s prognózami dopytu po vykurovaní a chladení je možné vypracovať prognózy kombinácie technológií na celé obdobie.
Predpoklady týkajúce sa budúcej kombinácie technológií na dodávanie tepla a chladu je možné formulovať aj na základe miery výmeny technológií. Za predpokladu, že súčasné zariadenia na výrobu tepla sa budú musieť vymeniť na konci ich ekonomickej životnosti, je možné vypracovať odhady týkajúce sa:
— |
použitia niektorých technológií počas celého časového rámca analýzy |
— |
a výmeny ďalších technológií. |
V týchto prípadoch by miera výmeny predstavovala limit využívania nových technológií pri uspokojovaní existujúceho dopytu. Miera výmeny v konkrétnych sektoroch by sa mohla:
— |
určovať pomocou trhových štúdií alebo iných relevantných zdrojov, so zohľadnením prípadného vplyvu politických opatrení alebo |
— |
odhadovať na základe priemernej životnosti technológie – za predpokladu životnosti 20 rokov a nasýtenia trhu sa každý rok nahradí 1/20 počtu kusov tejto technológie. |
4.1.5. Vypracovanie alternatívnych scenárov
Podľa bodu 8 písm. c) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti sa musia zohľadniť všetky scenáre, ktoré môžu zmeniť základný scenár, vrátane úlohy efektívneho individuálneho vykurovania a chladenia. V dôsledku toho by v rámci každého analyzovaného energetického systému mal počet alternatívnych scenárov zodpovedať počtu technicky životaschopných riešení uvádzaných v súlade s bodom 7.
Scenáre, ktoré nie sú realizovateľné (z technických alebo finančných dôvodov, prípadne v dôsledku vnútroštátnej regulácie), sa môžu vylúčiť v počiatočnom štádiu analýzy nákladov a prínosov, ale pri takom vylúčení je potrebné predložiť dobre zdokumentované odôvodnenie.
Postupy vypracovania alternatívnych scenárov sú zväčša podobné postupom používaným v prípade základného scenára. Podiely rôznych technológií je možné určiť za každý rok a musí sa vypočítať veľkosť a počet inštalácií. Alternatívne scenáre musia zohľadňovať ciele Európskej únie v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov podľa nariadenia o riadení a mali by zahŕňať možnosti, ako výraznejšie prispieť na vnútroštátnej úrovni, pričom sa predpokladá, že vývoj potreby energie je rovnaký ako v základnom scenári.
Úroveň podrobnosti údajov v alternatívnych scenároch sa bude líšiť takto:
— |
v prípade riešení na mieste by sa mal určiť podiel technológie v rámci „segmentu“ dopytu (17), zatiaľ čo |
— |
v prípade riešení mimo miesta rozhodnutie uplatniť dané riešenie ovplyvní všetky segmenty ako celok, preto by sa požadovaná kapacita mala posúdiť na základe celkového dopytu a sezónneho charakteru zaťaženia, bez rozlišovania medzi segmentmi dopytu (napríklad, ak sieť centralizovaného vykurovania a chladenia dodáva teplo do domácností a sektora služieb, je potrebné odhadnúť iba kombinovanú kapacitu oboch segmentov). |
V každom alternatívnom scenári musia byť kvantifikované tieto prvky (v porovnaní so základným scenárom):
— |
ekonomický potenciál preskúmaných technológií, pričom kritériom je čistá súčasná hodnota, |
— |
zníženie emisií skleníkových plynov, |
— |
úspory primárnej energie (v GWh za rok) |
— |
a vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe. |
4.2. ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV
Analýza nákladov a prínosov sa musí vykonať s cieľom posúdiť zmenu situácie z hľadiska hospodárskej prosperity, ktorá sa dá prisúdiť investičnému rozhodnutiu týkajúcemu sa efektívnej technológie vykurovania a chladenia. Podľa bodu 8 písm. a) bodu i) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti kritériom hodnotenia má byť čistá súčasná hodnota.
Potrebné je určiť sociálnu diskontnú sadzbu. To je parameter, ktorý odráža pohľad spoločnosti na spôsob, ako by sa mali budúce prínosy a náklady hodnotiť v porovnaní so súčasnými (18). Priradenie súčasnej hodnoty budúcim nákladom a prínosom umožňuje ich porovnávanie postupom času.
Analýza nákladov a prínosov musí zahŕňať ekonomickú analýzu a finančnú analýzu z hľadiska investorov vrátane uplatnenia finančnej diskontnej sadzby. To umožňuje určiť potenciálne oblasti vplyvu politiky na základe rozdielu medzi finančnými a ekonomickými nákladmi technického riešenia.
S cieľom posúdiť vplyv a možné prínosy vykurovania a chladenia v rámci energetického systému by členské štáty mali posúdiť, aké druhy technických riešení by mohli byť najvhodnejšie na uspokojovanie potrieb. Prínosy by mohli zahŕňať:
— |
vyrovnávanie krivky potreby energie, |
— |
vyrovnávanie dopytu v prípadoch preťaženia siete alebo v obdobiach špičkovej ceny energie, |
— |
zlepšenie odolnosti systému a bezpečnosti dodávok |
— |
a umožnenie záťaže v časoch vysokých dodávok alebo umožnenie zotrvačnosti energetického systému – analýza nákladov a prínosov by mala zohľadňovať hodnotu tejto pružnosti. |
4.3. ANALÝZA CITLIVOSTI
Analýza nákladov a prínosov musí obsahovať analýzu citlivosti na posúdenie vplyvu zmien kľúčových faktorov. Zahŕňa to posúdenie vplyvu zmien a neistôt na čistú súčasnú hodnotu (v absolútnom vyjadrení) a umožňuje to určiť parametre s vyšším súvisiacim rizikom. Typické parametre na preskúmanie by boli:
— |
zmeny v investičných a prevádzkových nákladoch, |
— |
ceny palív a elektrickej energie, |
— |
kvóty CO2 |
— |
a vplyvy na životné prostredie. |
5. POTENCIÁLNE NOVÉ STRATÉGIE A POLITICKÉ OPATRENIA
5.1. PREZENTÁCIA BUDÚCICH LEGISLATÍVNYCH A NELEGISLATÍVNYCH POLITICKÝCH OPATRENÍ
Členské štáty by mali poskytnúť prehľad politických opatrení, ktoré dopĺňajú existujúce opatrenia opísané v bode 6 prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti. Malo by existovať logické prepojenie medzi:
— |
údajmi o vykurovaní a chladení zhromaždenými na účely bodov 1 a 2, |
— |
budúcimi politickými opatreniami |
— |
a ich posudzovaným vplyvom. |
Podľa bodu 9 sa musia pre každé politické opatrenie kvantifikovať tieto prvky:
— |
„zníženie emisií skleníkových plynov, |
— |
úspory primárnej energie v GWh za rok, |
— |
vplyv na podiel vysokoúčinnej kombinovanej výroby, |
— |
vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe a v sektore vykurovania a chladenia, |
— |
prepojenia na vnútroštátne finančné plánovanie a úspory nákladov pre verejný rozpočet a účastníkov trhu, |
— |
odhadované opatrenia verejnej podpory, ak existujú, s ich ročným rozpočtom a určenie potenciálneho prvku pomoci.“ |
Plánované politické opatrenia na využitie potenciálu energetickej efektívnosti vykurovania a chladenia by mali byť zahrnuté v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne podľa článku 21 nariadenia o riadení. Členské štáty môžu zahrnúť nové prvky a vypracovať prepojenie s komplexným posúdením, ak plány aktualizujú do 30. júna 2024.
(1) Usmernenie k smernici 2012/27/EÚ;
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:52013SC0449.
(2) „Užitočná energia“ je celková energia, ktorú spotrebujú koncoví spotrebitelia vo forme tepla a chladu po vykonaní všetkých krokov transformácie energie vo vykurovacích a chladiacich zariadeniach.
(3) Všetka energia dodávaná do sektorov priemyslu, dopravy, domácností, služieb a poľnohospodárstva. Z konečnej energetickej spotreby sú vylúčené dodávky do sektora premeny energie a samotných energetických odvetví. Akékoľvek odlišnosti od štatistických údajov a bilancií dostupných prostredníctvom Eurostatu je potrebné vysvetliť.
(4) Usmernenie k smernici 2012/27/EÚ;
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:52013SC0449.
(5) Viac informácií o typickom členení podľa tepla a chladu na základe ich použitia je uvedené v prílohe IV.
(6) Príkladmi takých kritérií sú:
— |
hustota dopytu po teple (MWh/km2) – ročná spotreba tepla a chladu v budovách umiestnených v danej územnej jednotke, napríklad podľa správy k projektu STRATEGO (https://heatroadmap.eu/wp-content/uploads/2018/09/STRATEGO-WP2-Background-Report-6-Mapping-Potenital-for-DHC.pdf) sú oblasti s vysokým dopytom tie, ktoré spotrebujú viac ako 85 GWh/km2 tepla za rok, |
— |
index podlahovej plochy (m2/m2) – pomer vykurovanej alebo chladenej podlahovej plochy budov k ploche danej územnej jednotky. Viac podrobných informácií je dostupných v podkladovej správe poskytujúcej usmernenie k nástrojom a metódam prípravy verejných tepelných máp, bod 2.1.1; http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC98823. |
(7) Viac informácií o typickom členení v oblasti tepla a chladu na základe ich použitia je uvedených v prílohe IV.
(8) Viac informácií o typickom členení v oblasti tepla a chladu na základe ich použitia je uvedených v prílohe V.
(9) Usmernenia k najlepším postupom a neformálne usmernenie k spôsobu vykonávania komplexného posúdenia na úrovni členského štátu; http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC98819.
(10) Viac podrobných informácií o metódach odhadov týkajúcich sa odpadového tepla je dostupných v podkladovej správe poskytujúcej usmernenie k nástrojom a metódam prípravy verejných tepelných máp, body 3 a 4;
http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC98823.
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(13) Vrátane posúdenia potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov a využívania odpadového tepla a chladu v odvetví vykurovania a chladenia, ako sa uvádza v článku 15 ods. 7 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.
(14) Viac vysvetlení je k dispozícii v prílohe V.
(15) Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a uvádza sa tu iba na účely ilustrácie.
(16) To znamená oblasť, v ktorej sú systémy dodávok a potreby prepojené a platia podobné systémové charakteristiky.
(17) T. j. konkrétneho konečného použitia (vykurovania priestoru, chladenia, horúcej vody alebo pary) alebo (čiastkového) sektora (napríklad sektora domácností alebo jedného z jeho čiastkových sektorov).
(18) Sociálna diskontná sadzba odporúčaná Komisiou (Príručka k analýze nákladov a výnosov investičných projektov) je 5 % v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu a 3 % pre ostatné členské štáty. Členské štáty môžu stanoviť odlišnú referenčnú hodnotu za predpokladu, že:
— |
to odôvodnia na základe prognózy hospodárskeho rastu a ďalších parametrov |
— |
a jednotne ju uplatňujú na všetky podobné projekty v rovnakej krajine, v rovnakom regióne alebo odvetví. |
PRÍLOHA II
ĎALŠIE ZDROJE LITERATÚRY
1. Všeobecná literatúra
— |
Best practices and informal guidance on how to implement the Comprehensive Assessment at Member State level (Najlepšie postupy a neformálne usmernenie k spôsobu vykonávania komplexného posúdenia na úrovni členského štátu). Spoločné výskumné centrum, Európska komisia, 2016. ISBN 979-92-79-54016-5. http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC98819 |
2. Literatúra o odhade odpadového tepla a chladu
— |
Waste heat from industry for district heating (Odpadové teplo z priemyslu pre centralizované zásobovanie teplom). Komisia Európskych spoločenstiev, Generálne riaditeľstvo pre energetiku, 1982. https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/2fcd5481-ac79-4e8f-9aaa-ed88a38444db |
3. Literatúra o príprave máp dodávok tepla a chladu a dopytu po teple a chlade
— |
Background report providing guidance on tools and methods for the preparation of public heat maps (Podkladová správa poskytujúca usmernenie k nástrojom a metódam prípravy verejných tepelných máp). Spoločné výskumné centrum, Európska komisia, 2016 ISBN 978-92-79-54014-1. http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC98823 |
4. Literatúra o vykonaní analýzy nákladov a prínosov vrátane externých nákladov
— |
Handbook on the external costs of transport (Príručka o externých nákladoch dopravy). Správa spoločnosti CE Delft pre Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo pre mobilitu a dopravu, 2019. https://ec.europa.eu/transport/sites/transport/files/studies/internalisation-handbook-isbn-978-92-79-96917-1.pdf |
— |
Methodologies for the Assessment of Project GHG Emissions and Emission Variations (Metódy na posúdenie emisií skleníkových plynov a variácií emisií projektu). Európska investičná banka, 2018. https://www.eib.org/attachments/strategies/eib_project_carbon_footprint_methodologies_en.pdf |
— |
The Economic Appraisal of Investment Projects at the EIB (Ekonomické posúdenie investičných projektov EIB). Európska investičná banka, 2013. https://www.eib.org/attachments/thematic/economic_appraisal_of_investment_projects_en.pdf |
— |
Guide to Cost-Benefit Analysis of Investment Projects. Economic appraisal tool for Cohesion Policy 2014-2020. (Príručka k analýze nákladov a výnosov investičných projektov. Nástroj ekonomického posúdenia pre politiku súdržnosti v rokoch 2014 až 2020.) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, 2014. ISBN 978-92-79-34796-2. https://ec.europa.eu/inea/sites/inea/files/cba_guide_cohesion_policy.pdf |
PRÍLOHA III
POSTUP KOMPLEXNÝCH POSÚDENÍ (PRÍLOHA VIII K SMERNICI O ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI)
PRÍLOHA IV
ZAPOČÍTAVANIE ODPADOVÉHO TEPLA
1. Prehľad
Odpadové teplo je prebytočná tepelná energia, ktorá zostane po priemyselnom procese a získaní tepla. Rozsah oznamovania odpadového tepla podľa bodu 2 písm. b) je odlišný od rozsahu podľa bodu 2 písm. c) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti. Bod 2 písm. b) sa týka potenciálnej dodávky odpadového tepla v GWh za rok (technický potenciál), ktoré sa môže dodávať mimo uvedených zariadení. V bode 2 písm. c) sa na druhej strane vyžaduje oznamovanie podielu „energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla alebo chladu na konečnej energetickej spotrebe v sektore centralizovaného zásobovania teplom a chladom (1) za posledných 5 rokov“.
2. Projekty započítavania odpadového tepla a chladu
Odpadové teplo a chlad z priemyselných procesov sa ťažko započítava, pretože ak sa prebytok použije na mieste, prestáva byť „odpadom“ a prispieva k zvýšenej efektívnosti alebo zníženým prevádzkovým nákladom zariadenia.
V zásade sa teplo považuje za odpadové teplo, iba ak je vedľajším produktom iného procesu a bolo by emitované do okolitého prostredia, pokiaľ by sa nedodalo na použitie mimo miesta. Inými slovami, odpadové teplo v priemysle predstavuje energetickú záťaž, ktorá sa inak nevyužije a vyžaduje si vonkajšie chladenie.
Za odpadové teplo by sa nemali považovať tieto kategórie:
— |
teplo, ktoré bolo vyrobené s hlavným cieľom priameho použitia na mieste alebo mimo miesta a ktoré nie je vedľajším produktom iného procesu, bez ohľadu na energetický vstup, |
— |
teplo z kombinovanej výroby tepla a elektriny v závode, keďže kombinovaná výroba tepla a elektriny je už v štádiu návrhu opatrením na zvýšenie energetickej efektívnosti. Znižuje množstvo odpadového tepla, pretože efektívnejšie využíva energiu vstupného paliva, |
— |
a teplo, ktoré sa opätovne využíva alebo by sa mohlo opätovne využívať v tom istom závode. |
Za príklady odpadového tepla by sa mali považovať tieto prípady:
— |
počas prevádzky je možné dodávať mimo miesto, namiesto jeho rozptýlenia do okolitého prostredia |
— |
a priame použitie chladiaceho prúdu kondenzátora z elektrárne (teplo môže byť dodávané napríklad na ohrievanie skleníkov). |
Ak teplo, ktoré vzniká z obnoviteľných palív, je vedľajším produktom hlavného procesu, môže sa považovať za odpadové teplo (napríklad zo spaľovania biologicky rozložiteľného odpadu a biomasy) na účely podávania správ podľa bodu 2 písm. b) a c).
Aby bolo možné znázorniť projekty odpadového tepla a chladu na mapách (bod 3), členským štátom sa odporúča zhromažďovať tieto informácie:
— |
názov a lokalitu závodu, |
— |
množstvo (GWh/rok) a kvalitu (zvyčajná teplota a médium) odpadového tepla a chladu dostupného v súčasnosti |
— |
a dostupnosť odpadového tepla a chladu (hodiny za rok). |
3. Započítavanie odpadového tepla na kombinovanú výrobu
Teplo započítané na kombinovanú výrobu musí byť odpočítané a nesmie sa započítavať do odpadového tepla na účely prezentovania výsledkov na analýzu potenciálnych dodávok vykurovania a chladenia [bod 2 písm. b) a písm. c)] a tri druhy energie sa musia započítavať osobitne:
— |
elektrická energia; |
— |
tepelná energia z kombinovanej výroby tepla |
— |
a nevyužité odpadové teplo, ktoré možno získať z kondenzátora elektrárne alebo z výfukových plynov. V bode 2 písm. b) sa požaduje nahlasovanie všetkého takéhoto tepla. V súvislosti s bodom 2 písm. c) sa môže nahlásiť iba časť takého tepla, ktorá je súčasťou konečnej energetickej spotreby systému centralizovaného vykurovania. |
4. Započítavanie odpadového tepla a chladu podľa bodu 2 písm. b) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti
Neexistujú žiadne obmedzenia na hlásenie odpadového tepla a chladu týkajúce sa centralizovaného systému podľa bodu 2 písm. b). Preto sa musí hlásiť celkové súčasné a potenciálne množstvo odpadového tepla a chladu, ktoré sa môže použiť priamo v inom procese (ak to umožňuje dodaná úroveň teploty) alebo sa vylepší na vhodnú úroveň pomocou tepelných čerpadiel a poskytuje sa mimo miesta.
Hlásenie o potenciáli odpadového tepla na účely bodu 2 písm. b) môže byť založené aj na prieskume priemyselných podnikov. V rámci prieskumu je možné požiadať respondentov, aby kvantifikovali:
— |
celkový energetický vstup, |
— |
tepelnú kapacitu, |
— |
aké množstvo vyrobeného tepla sa v súčasnosti používa |
— |
a aké množstvo tepla sa chladí (alebo aké množstvo chladu sa zahrieva) alebo emituje do okolitého prostredia. |
Ďalšou možnosťou posúdenia potenciálnych dodávok odpadového tepla a chladu je využitie nepriamych odhadov založených na predpoklade podobných profilov teploty tepla medzi závodmi, ktoré:
— |
patria do toho istého sektoru, |
— |
sú približne rovnako staré, |
— |
majú rovnaký stupeň energetickej integrácie (2) |
— |
a podliehajú podobným opatreniam na obmedzovanie strát energie. |
Následne sa dá odhadnúť, že by mohlo byť dostupné podobné množstvo odpadového tepla alebo chladu na tonu vyrábaného alebo spracovávaného výrobku (napríklad všetky závody daného veku a s danou technológiou by mohli mať podobné profily odpadového tepla).
Odhadovaný potenciál môže byť vážený faktorom dostupnosti, v ktorom sa zohľadňuje:
— |
technológia použitá v zariadení na rekuperáciu, |
— |
vek závodu, |
— |
stupeň energetickej integrácie |
— |
a úroveň nedávnych investícií do zariadenia na rekuperáciu. |
Dôrazne sa odporúča, aby členské štáty uvádzali úroveň teploty a médium (tekutá voda, para, roztavená soľ alebo iné) odpadového tepla a chladu. Tieto faktory určujú možné využitie a prenosové vzdialenosti, čím ovplyvňujú analýzu scenárov. K najbežnejším médiám používaným na rekuperáciu odpadového tepla patria:
— |
dym zo spaľovania z pecí na tavenie skla, cementárenských pecí, spaľovacích pecí, hliníkových plameňových pecí a kotlov, |
— |
prevádzkové odpadové plyny z oceliarskych elektrických oblúkových pecí, hliníkových plameňových pecí a pecí na sušenie a pečenie |
— |
a chladiaca voda z pecí, vzduchových kompresorov a spaľovacích motorov. |
Para je zriedkavo zdrojom odpadového tepla, pretože sa spravidla vytvára podľa potreby a vyčerpá sa alebo skondenzuje počas procesu.
V tabuľke je uvedená orientačná kategorizácia tepla a chladu na základe úrovne teploty a zoznam bežných použití tepla. Platí to pre odpadové aj použiteľné teplo bez ohľadu na palivo použité na jeho výrobu.
Kategória |
Médium |
Teplotný interval ( °C) |
Bežné použitie |
silné teplo |
priamy ohrev prúdením (na báze plameňa), elektrickým oblúkom, na báze oleja atď. |
> 500 |
oceľ, cement, sklo |
stredné teplo |
vysokotlaková para |
150 až 500 |
parné procesy v chemickom priemysle |
stredné/slabé teplo |
strednotlaková para |
100 až 149 |
parné procesy v papierenskom, potravinárskom, chemickom priemysle atď. |
slabé teplo |
horúca voda |
40 až 99 |
vykurovanie priestorov, procesy v potravinárskom priemysle atď. |
chladenie |
voda |
0 až teplota okolia |
chladenie priestorov, procesy v potravinárskom priemysle atď. |
mrazenie |
chladivo |
< 0 |
mrazenie v potravinárskom, chemickom priemysle |
5. Hlásenie odpadového tepla podľa bodu 2 písm. c) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti
V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (3) je vytvorené úzke prepojenie medzi efektívnosťou a energiou z obnoviteľných zdrojov a oba tieto faktory sa môžu započítavať do orientačného cieľa každoročného zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore vykurovania a chladenia.
V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (4) sú odpadové teplo a chlad vymedzené ako „teplo alebo chlad, ktoré nevyhnutne vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných alebo energetických zariadeniach, alebo v terciárnom sektore a ktoré by sa bez prístupu k systému centralizovaného vykurovania alebo chladenia nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody, ak sa používa alebo bude používať proces kombinovanej výroby, alebo ak použitie tohto procesu nie je možné“.
Na účely podávania správ o histórii podielu energie z odpadového tepla alebo chladu (5) za posledných 5 rokov [bod 2 písm. c)] sa započítava iba odpadové teplo alebo chlad v rámci konečnej energetickej spotreby v sektore centralizovaného zásobovania teplom a chladom.
(1) „Chladenie z obnoviteľných zdrojov“ by sa malo určovať podľa spoločnej metodiky výpočtu množstva energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa na chladenie a centralizované chladenie (článok 35 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie), po zavedení tejto metodiky. Dovtedy by sa mala používať vhodná vnútroštátna metodika.
(2) Waste heat from industry for district heating (Odpadové teplo z priemyslu pre centralizované zásobovanie teplom) (usmernenie Komisie)
https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/2fcd5481-ac79-4e8f-9aaa-ed88a38444db.
(3) V článku 23 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do vykurovania a chladenia) sú stanovené orientačné ciele a je upravené započítavanie energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla alebo chladu.
(4) Článok 2 ods. 9 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.
(5) V tejto prílohe pojmy „odpadové teplo a chlad“ a „prebytočné teplo a chlad“ figurujú ako synonymá. Odpadové teplo je spravidla zvyšné teplo z termodynamického cyklu, ktoré by bolo emitované do okolitého prostredia, pokiaľ sa nezachytilo a nedodalo na použitie mimo miesta. Časť tohto tepla sa môže využiť mimo miesta, ak sa nájde vhodný výmenník tepla. Dodávať sa môže do tepelnej siete alebo do iného priemyselného podniku. Časť odpadového tepla alebo chladu, ktorá je distribuovaná prostredníctvom centralizovaného systému, sa môže oznamovať podľa bodu 2 písm. c) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti.
PRÍLOHA V
FINANČNÁ A EKONOMICKÁ ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV
1. Prehľad
Analýza nákladov a prínosov je základným analytickým prístupom k posudzovaniu zmeny situácie z hľadiska hospodárskej prosperity, ktorá sa dá prisúdiť investičnému rozhodnutiu. Zahŕňa posúdenie zmien v nákladoch a prínosoch medzi základným scenárom a alternatívnymi scenármi. Výsledky sa potom musia zahrnúť do spoločného rámca, aby bolo možné porovnávať ich v priebehu času a dospieť k záverom o ich rentabilnosti.
Podľa prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti musí analýza nákladov a prínosov zahŕňať:
— |
ekonomickú analýzu – tá zohľadňuje sociálno-ekonomické a environmentálne faktory a týka sa zmien z hľadiska hospodárskej prosperity pre spoločnosť ako celok (t. j. v úrovni prosperity a životnej úrovni), čo môže byť prepojené s verejným blahom. Ekonomická analýza sa pritom vo všeobecnosti využíva na podporu tvorby politík, |
— |
a finančnú analýzu – tá berie do úvahy hľadisko súkromných investorov, pričom využíva bežný prístup diskontovaných peňažných tokov na posúdenie čistých výnosov. |
Vykonávanie analýzy s ohľadom na obe perspektívy umožňuje určiť oblasti, v ktorých môže politika vyplniť medzery medzi potrebami spoločnosti a finančnou životaschopnosťou/účelnosťou iniciatívy. Tvorcovia politík môžu potom prijať opatrenia na podporu alebo propagáciu iniciatívy (napríklad prostredníctvom záväzkov, ekonomických stimulov atď.) a zrušiť mechanizmy podpory, ak hodnotenie ukáže, že nie sú odôvodnené zo spoločenského hľadiska.
Analýza nákladov a prínosov je založená na analýze diskontovaných peňažných tokov, pričom analytik:
— |
určí základný scenár a alternatívne scenáre pre každý energetický systém, |
— |
vykoná kvantifikáciu a finančné vyjadrenie príslušných nákladov a prínosov (posudzuje aj rozdelenie nákladov a prínosov v časovom rámci analýzy) |
— |
a posúdi zmeny medzi základným scenárom a alternatívnymi scenármi. |
Po zhromaždení informácií o celkových nákladoch a celkových prínosoch sa použijú hodnotiace kritériá (v tomto prípade čistá súčasná hodnota) na posúdenie výnosu pri rôznych alternatívnych scenároch.
2. Finančná analýza
Finančná analýza by mala zohľadňovať:
— |
iba vstupné a výstupné peňažné toky, pričom účtovné položky, ktoré nezodpovedajú skutočným tokom (t. j. odpisy, rezervy atď.) sa neberú do úvahy, |
— |
stále (reálne) ceny bázického roka, alebo bežné (nominálne) ceny, s cieľom obmedziť neistotu a zložitosť, |
— |
prognózu indexu spotrebiteľských cien (CPI), |
— |
daň z pridanej hodnoty (DPH) na náklady a výnosy (ak ju realizátor projektu nemôže žiadať späť) |
— |
a priame dane na ceny vstupov (t. j. elektrická energia, práca atď.). |
Zahrnuté by mali byť tieto prínosy:
— |
výnosy z predaja energie, |
— |
subvencie |
— |
a zostatkové hodnoty. |
Zahrnuté by mali byť tieto náklady:
— |
kapitálové náklady na technológiu vykurovania a chladenia, |
— |
prevádzkové náklady a náklady na údržbu |
— |
a náklady súvisiace s CO2. |
Finančná diskontná sadzba sa používa na vyjadrenie príležitostných kapitálových nákladov, t. j. potenciálnu návratnosť investovania rovnakého kapitálu do alternatívneho projektu. Tento ukazovateľ vnímania rizika sa môže meniť v závislosti od pohľadu tvorcu rozhodnutí a od jednotlivých technológií (pozri oddiel 4).
3. Ekonomická analýza
Ekonomická analýza musí zahŕňať prinajmenšom náklady a prínosy uvedené v bode 8 písm. b) prílohy VIII k smernici o energetickej efektívnosti, okrem iného:
— |
hodnotu výstupu pre spotrebiteľa, |
— |
kapitálové náklady závodov, |
— |
zariadenia a pridružené energetické siete, |
— |
variabilné a fixné prevádzkové náklady, |
— |
a náklady na energiu. |
Ekonomický potenciál je podmnožinou technického potenciálu, ktorý je ekonomicky nákladovo efektívny v porovnaní s bežnými zdrojmi energie na strane ponuky. Alternatívne scenáre sa vypracovávajú s cieľom testovať účinky realizácie potenciálu rôznych technických riešení na pokrytie dopytu po teple. Tie časti potenciálu, z ktorých v porovnaní so základným scenárom vyplýva pozitívna čistá súčasná hodnota, ukazujú nákladovú efektívnosť a preto predstavujú ekonomický potenciál tejto technológie.
V prípade alternatívnych scenárov s podobnými výsledkami by sa ako doplňujúce kritériá na podporu prijímania rozhodnutí mohlo použiť znižovanie emisií CO2, úspory primárnej energie alebo ďalšie ukazovatele. Keď sa určia nákladovo najefektívnejšie riešenia na úrovni systémového vymedzenia, mohli by sa spojiť, s cieľom určiť nákladovo najefektívnejší potenciál na vnútroštátnej úrovni.
Sociálna diskontná sadzba používaná v rámci ekonomickej analýzy odráža pohľad spoločnosti na spôsob, ako by sa mali budúce prínosy a náklady hodnotiť v porovnaní so súčasnými (pozri oddiel 4).
Hoci sa ekonomická analýza vykonáva rovnakým spôsobom ako finančná analýza, existujú viaceré veľmi dôležité rozdiely, predovšetkým v prípade ekonomickej analýzy:
— |
musia sa používať fiškálne korekcie, keďže sa pracuje predovšetkým s prevodmi medzi subjektmi v rámci hospodárstva, ktoré nemajú skutočný vplyv na hospodársku prosperitu, |
— |
ceny vstupov (vrátane práce) nezahŕňajú priame dane, |
— |
nie sú zahrnuté subvencie, pretože sú presunmi medzi subjektmi a neovplyvňujú hospodársku prosperitu spoločnosti ako celku, |
— |
presuny majetku od daňovníkov k spoločnostiam a súvisiace dosahy na spoločnosť a prosperitu predstavujú náklady pre spoločnosť a mali by sa zohľadňovať |
— |
a odhadnúť by sa mali externality a vplyvy na prosperitu spoločnosti (1), pričom hlavnými externalitami, ktoré sa majú brať do úvahy, sú:
|
4. Finančné a sociálne diskontné sadzby
Odhadovanie čistej súčasnej hodnoty si vyžaduje použitie „diskontnej sadzby“, teda parametra, ktorý odráža hodnotu budúcich nákladov a prínosov pre spoločnosť v porovnaní so súčasnými. Diskontné sadzby sa používajú na prevod budúcich nákladov a prínosov na ich súčasnú hodnotu, čo umožňuje porovnávanie v priebehu času.
Používajú sa dve diskontné sadzby:
— |
finančná diskontná sadzba –používa sa pri finančnej analýze, kde odráža príležitostné kapitálové náklady, t. j. potenciálnu návratnosť, ktorá by sa mohla dosiahnuť pri investovaní rovnakého kapitálu do alternatívneho projektu. Môže sa meniť v závislosti od:
|
— |
a sociálna diskontná sadzba –používa sa pri ekonomickej analýze, kde odráža pohľad spoločnosti na spôsob, ako by sa mali budúce prínosy a náklady hodnotiť v porovnaní so súčasnými. Na programové obdobie 2014 – 2020 Komisia (2) navrhuje používanie dvoch referenčných hodnôt sociálnej diskontnej sadzby: 5 % pre krajiny čerpajúce finančné prostriedky z Kohézneho fondu a 3 % pre ostatné členské štáty. Takisto členským štátom odporúča, aby zaviedli svoje vlastné referenčné hodnoty pre sociálnu diskontnú sadzbu. Členské štáty, ktoré majú svoje vlastné hodnoty, ich môžu používať na analýzu nákladov a prínosov, a tie štáty, ktoré svoje hodnoty nemajú, môžu používať uvedené referenčné hodnoty. Keďže tieto hodnoty sú stanovené na obdobie rokov 2014 – 2020, vplyv potenciálnej zmeny sociálnej diskontnej sadzby po roku 2020 by sa mohol analyzovať v rámci analýzy citlivosti. |
(1) Pri finančnej analýze sa neberú do úvahy, keďže nevytvárajú skutočný peňažný tok pre investorov.
(2) Guide to cost-benefit analysis of investment projects (Príručka k analýze nákladov a výnosov investičných projektov);
https://ec.europa.eu/inea/sites/inea/files/cba_guide_cohesion_policy.pdf.
PRÍLOHA VI
EXTERNÉ NÁKLADY ANALÝZY NÁKLADOV A PRÍNOSOV
1. Prehľad
Výroba energie má širokú škálu vplyvov na životné prostredie týkajúcich sa znečistenia, využívania pôdy a spotreby zdrojov (napríklad palivá, voda), ktoré ovplyvňujú prosperitu spoločnosti. Existujú viaceré metódy odhadu peňažnej hodnoty vplyvov na životné prostredie s cieľom zohľadniť ich v procese prijímania rozhodnutí (1) (2).
2. Posúdenie environmentálnej hodnoty
Posúdenie environmentálnej hodnoty je náročné na údaje a zdroje. Dá sa uľahčiť využívaním databáz „faktorov poškodenia životného prostredia“, ktoré obsahujú informácie o environmentálnych škodách spôsobených napríklad každou ďalšou jednotkou energie vyrobenej s použitím určitej technológie.
Tieto faktory sa môžu použiť pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie a zdravie v každom scenári. Ak sú vyjadrené za každú ďalšiu jednotku vyrobenej energie, environmentálna škoda daného scenára bude výsledkom súčinu výroby energie danou technológiou a faktora poškodenia za jednotku energie vyrobenej touto technológiou takto:
kde:
[ENVy,t ] Scen. je environmentálna škoda spojená s energiou vyrobenou technológiou y, v roku t, v rámci konkrétneho scenára [EUR],
[Ey,t ] Scen. je energia vyrobená technológiou y, v roku t, v rámci jedného scenára [MWh],
DFy je environmentálna škoda na jednotku energie vyrobenej technológiou y [EUR/MWh].
Environmentálna škoda v rámci daného scenára v danom roku bude súčtom škôd spôsobených výrobou všetkými technológiami, ktoré sa používali v rámci scenára v danom roku:
Ďalšie informácie sú dostupné v správach, v ktorých sú uvedené faktory poškodenia životného prostredia pri týchto kategóriách vplyvu na životné prostredie: zmena klímy, poškodzovanie ozónovej vrstvy, acidifikácia (okysľovanie) pôdy, eutrofizácia sladkých vôd, toxicita pre človeka, vytváranie časticových látok, zaberanie poľnohospodárskej pôdy, zaberanie mestskej pôdy, vyčerpávanie zdrojov energie atď.
Tieto hodnoty sa môžu v priebehu času meniť v dôsledku zmien rôznych parametrov (napríklad hustota obyvateľstva, celkové zaťaženie atmosféry znečistením). Vplyv takých zmien by sa preto mohol posudzovať ako súčasť analýzy citlivosti.
Úpravy dizajnov technológie a faktory špecifické pre danú krajinu, ako je napríklad energetický mix, budú takisto mať vplyv na externé environmentálne náklady (3) (4).
Pri finančnej analýze sa zohľadňujú náklady emisií CO2 zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami v EÚ (ETS), keďže boli internalizované v trhových cenách CO2. Hodnotenie vplyvu zmeny klímy môže byť založené na koncepcii nákladov na odstraňovanie škôd, pri ktorej sú vyššie hodnoty za tonu emisií.
Bez ohľadu na použitú koncepciu sa pri prechode z finančnej na ekonomickú analýzu musia náklady na emisie CO2 vypustiť, aby sa zabránilo ich dvojitému započítaniu.
2.1. Príklady
Keď sa posudzuje vplyv na životné prostredie ďalšej kapacity kombinovanej výroby tepla a elektriny v rámci alternatívneho scenára, mal by sa zohľadniť vplyv zmien vo výrobe elektrickej energie na životné prostredie:
— |
výstavba nových závodov na kombinovanú výrobu tepla a elektriny – musí sa zohľadniť vplyv oboch energetických produktov získaných ako výstup (tepla a elektrickej energie) (zohľadnením škodlivých faktorov). Okrem toho by sa mali zohľadniť náklady na odstraňovanie škôd na životnom prostredí, ktorým sa podarilo predísť vďaka výrobe rovnakého množstva elektrickej energie a tepla pomocou inej technológie, |
— |
prechod existujúcich elektrární na kombinovanú výrobu tepla a elektriny – dá sa predpokladať, že spotreba paliva v závodoch a ich vplyv na životné prostredie v rámci základného scenára zostanú rovnaké, takže nie je potrebné ich zohľadňovať. Posudzovať je potrebné iba vplyv na životné prostredie ďalšej elektrickej energie, ktorá sa má dodávať s využitím inej technológie. |
3. Externality a prosperita spoločnosti
Treba vypracovať odhad pozitívnych a negatívnych externalít a vplyvov na prosperitu spoločnosti. Nezohľadňujú sa vo finančnej analýze, keďže nevytvárajú skutočný peňažný tok pre investorov. Hlavnými externalitami z hľadiska nákladov aj prínosov sú:
— |
vplyvy na kvalitu vzduchu a na zdravie, |
— |
bezpečnosť dodávok energie spotrebiteľom, ak nie sú internalizované prostredníctvom trhových mechanizmov (napríklad hodnota flexibility, sieťové tarify), |
— |
investície a/alebo úspory na energetickej infraštruktúre, |
— |
obehové hospodárstvo a efektívnosť využívania zdrojov, |
— |
širšie vplyvy na životné prostredie, |
— |
priemyselná konkurencieschopnosť v dôsledku zvýšenej energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení |
— |
a rast a zamestnanosť. |
(1) Guide to cost-benefit analysis of investment projects (Príručka k analýze nákladov a výnosov investičných projektov);
https://ec.europa.eu/inea/sites/inea/files/cba_guide_cohesion_policy.pdf.
(2) Zvingilaite, E., Health externalities and heat savings in energy system modelling (Zdravotné externality a úspory tepla pri modelovaní energetického systému) (Kgs. Lyngby, DTU, 2013).
(3) Projekt Európskej komisie ExternE-Pol.
(4) Subsidies and costs of EU energy – final report (Subvencie a náklady na energiu v EÚ – záverečná správa (Ecofys, 2014).
PRÍLOHA VII
VZOR NA DOBROVOĽNÉ PODÁVANIE SPRÁV PRI KOMPLEXNÝCH POSÚDENIACH POTENCIÁLU ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VYKUROVANIA A CHLADENIA
Uvedené formuláre sú dostupné na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre energetiku (https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency/heating-and-cooling) a na požiadanie na adrese ENER-EED-REPORTING@ec.europa.eu.
28.10.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 275/121 |
ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2019/1660
z 25. septembra 2019
týkajúce sa vykonávania nových ustanovení o meraní a vyúčtovaní v smernici 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,
keďže:
(1) |
Únia je odhodlaná vytvoriť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém. V rámci energetickej únie sa stanovujú ambiciózne ciele Únie. Únia sa osobitne zameriava na tieto záväzky: i) znížiť emisie skleníkových plynov minimálne o 40 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990; ii) zvýšiť podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 32 %; iii) dosiahnuť úspory energie a zvýšiť energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (1) („smernica o energetickej efektívnosti“) zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 (2) sa stanovuje cieľ v oblasti energetickej efektívnosti dosiahnuť do roku 2030 na úrovni Únie úspory energie najmenej 32,5 %. |
(2) |
Vykurovanie a chladenie predstavuje najvýznamnejší zdroj konečnej spotreby energie a tvorí približne 50 % celkovej potreby energie v Európskej únii. 80 % z toho pripadá na budovy. Dosiahnutie energetických a klimatických cieľov Únie je preto do veľkej miery ovplyvnené jej úsilím o obnovenie fondu budov a podporu ich optimálnejšej prevádzky a užívania. |
(3) |
Zrozumiteľné a včasné informácie o spotrebe energie a jej vyúčtovania založené na skutočnej spotrebe umožňujú spotrebiteľom, aby sa aktívne podieľali na znižovaní energetických potrieb v oblasti vykurovania a chladenia. Viac ako 40 % obydlí v Európskej únii sa nachádza v bytových domoch alebo radových domoch, pričom mnohé z nich majú spoločné systémy vykurovania priestoru alebo ohrevu teplej úžitkovej vody. Pre užívateľov takýchto obydlí sú preto dôležité presné, spoľahlivé, zrozumiteľné a včasné informácie o spotrebe energie, bez ohľadu na to, či uzavreli priamy individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie alebo nie. |
(4) |
Smernica o energetickej efektívnosti je právny predpis Európskej únie, ktorý sa zameriava na meranie a vyúčtovanie dodávok tepelnej energie. V roku 2018 bola zmenená. Jedným z cieľov bolo ozrejmiť a posilniť platné pravidlá týkajúce sa merania a vyúčtovania. |
(5) |
V rámci ozrejmenia sa popri pojme „koncový odberateľ“, ktorý bol použitý už v smernici o energetickej efektívnosti, zavádza pojem „koneční spotrebitelia“ s cieľom vysvetliť, že právo na informácie o vyúčtovaní a spotrebe sa vzťahuje aj na odberateľov, ktorí nemajú individuálny alebo priamy zmluvný vzťah s dodávateľom energie použitej v spoločných systémoch vykurovania, chladenia alebo ohrevu teplej úžitkovej vody v budovách s viacerými užívateľmi. |
(6) |
Zmeny viedli aj k výslovnému formulovaniu požiadavky, aby členské štáty uverejňovali kritériá, metodiky a postupy, ktoré uplatňujú pri udeľovaní výnimiek zo všeobecnej požiadavky na pomerové meranie v budovách s viacerými užívateľmi a aby vysvetlili nepodmienenú požiadavku individuálne merať teplú úžitkovú vodu v obytných častiach nových budov s viacerými užívateľmi. |
(7) |
V smernici (EÚ) 2018/2002 sa takisto vyžaduje, aby členské štáty zaviedli transparentné a verejne dostupné pravidlá rozdelenia nákladov pre bytové domy a viacúčelové budovy vzhľadom na význam takýchto pravidiel pre jednoduchšie dosiahnutie spravodlivých výstupov a vytvorenie adekvátnych stimulov pre užívateľov uvedených budov. |
(8) |
V záujme posilnenia vplyvu merania a vyúčtovania na zmeny správania sa, ktoré by takéto meranie a vyúčtovanie mohlo podnietiť, a na následné úspory energie revidovaná smernica o energetickej efektívnosti obsahuje aj zrozumiteľnejšie požiadavky na užitočnejšie a úplnejšie informácie vo vyúčtovaní založené na údajoch o spotrebe korigovaných na klimatické podmienky. Okrem iného sú to relevantné porovnania a nové prvky, napríklad informácie o súvisiacom energetickom mixe a emisiách skleníkových plynov, ako aj o dostupných postupoch podávania sťažností alebo mechanizmoch riešenia sporov. |
(9) |
Zároveň sa prijali prísnejšie požiadavky na časté poskytovanie informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe vo všetkých prípadoch, keď sú zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet skombinované s pravidlami zabezpečujúcimi postupný prechod k meradlám a pomerovým rozdeľovačom vykurovacích nákladov umožňujúcim diaľkový odpočet s cieľom zabezpečiť, aby včasnejšie a častejšie informácie boli v konečnom dôsledku dostupné všetkým konečným spotrebiteľom. |
(10) |
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na transpozíciu ustanovení súvisiacich s meraním a vyúčtovaním uvedených v smernici (EÚ) 2018/2002 najneskôr do 25. októbra 2020. |
(11) |
V smernici o energetickej efektívnosti sa členským štátom poskytuje určitý priestor na voľné konanie pri transpozícii a vykonávaní revidovaného súboru požiadaviek týkajúcich sa merania a vyúčtovania, čo im umožňuje vykonať transpozíciu takým spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje ich vnútroštátnym okolnostiam vrátane klimatických podmienok, modelov prenájmu a vlastníctva nehnuteľností a fondu budov. V predmetnom odporúčaní sa vysvetľujú zmenené požiadavky a uvádzajú príklady dosiahnutia cieľov smernice. Cieľom je najmä zabezpečiť jednotné porozumenie smernici o energetickej efektívnosti vo všetkých členských štátoch pri vypracúvaní príslušných transpozičných opatrení. |
(12) |
Usmernenie priložené k predmetnému odporúčaniu dopĺňa a čiastočne nahrádza usmernenie vydané Komisiou v súvislosti s článkami 9 až 11 smernice o energetickej efektívnosti (3). |
(13) |
Týmto odporúčaním sa nemenia právne účinky smernice o energetickej efektívnosti a nie je ním dotknutý záväzný výklad smernice o energetickej efektívnosti poskytnutý Súdnym dvorom. Odporúčanie sa zameriava na ustanovenia súvisiace s meraním a vyúčtovaním a týka sa článkov 9a, 9b, 9c, 10a a 11a smernice o energetickej efektívnosti a prílohy VIIa k tejto smernici, |
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
Členské štáty by mali pri transpozícii požiadaviek zavedených smernicou (EÚ) 2018/2002 a stanovených v článkoch 9a, 9b, 9c, 10a a 11a smernice o energetickej efektívnosti a v prílohe VIIa k tejto smernici dodržiavať usmernenia uvedené v prílohe k tomuto odporúčaniu.
V Bruseli 25. septembra 2019
Za Komisiu
Miguel ARIAS CAÑETE
člen Komisie
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).
(3) COM(2013) 762 final a SWD(2013) 448 final, Brusel, 6. novembra 2013.
PRÍLOHA
1. ÚVOD
1.1. Právne a politické súvislosti
V článkoch 9, 10 a 11 a v prílohe VII k smernici 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (ďalej len „smernica o energickej efektívnosti“) sa upravuje meranie a vyúčtovanie individuálnej spotreby energie. Zmeny týkajúce sa merania a vyúčtovania zavedené v rámci revízie smernice o energetickej efektívnosti formou pozmeňujúcej smernice (1) v podstate zahŕňajú:
— |
doplnenie nových právnych ustanovení, ktoré sa osobitne vzťahujú na tepelnú energiu, a to článkov 9a, 9b, 9c, 10a a 11a a prílohy VIIa, a |
— |
vyňatie tepelnej energie z rozsahu pôsobnosti pôvodných ustanovení smernice o energetickej efektívnosti (články 9, 10 a 11 a príloha VII). |
Pokiaľ ide o meranie a vyúčtovanie elektriny, súčasný súbor právnych predpisov EÚ bol konsolidovaný v rámci prepracovania smernice o pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorá bola prijatá ako súčasť balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov.
Pokiaľ ide o plyn, zákonodarca (Európsky parlament a Rada) začlenil v rámci revízie smernice o energetickej efektívnosti do článku 24 ods. 14 doložku o preskúmaní s cieľom zabezpečiť zohľadnenie podobných zmien na základe posúdenia alebo návrhu Komisie najneskôr 31. decembra 2021.
Revidovanou smernicou o energetickej efektívnosti sa podstatne upravujú ustanovenia o meraní a vyúčtovaní, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa tepelnej energie. Pokiaľ ide o elektrinu, tieto ustanovenia sa nezmenia, kým nenadobudnú účinnosť nové ustanovenia v prepracovanej smernici o pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, a to 1. januára 2021 (2). Ustanovenia týkajúce sa plynu sa nezmenia, kým (a ak) zákonodarca neprijme ďalšie zmeny.
1.2. Rozsah pôsobnosti a účel tohto dokumentu
Cieľom tohto odporúčania je uľahčiť efektívne a koherentné uplatňovanie ustanovení smernice o energetickej efektívnosti týkajúcich sa merania a vyúčtovania tepelnej energie. Odporúčanie čiastočne dopĺňa a čiastočne nahrádza usmernenie, ktoré už skôr uverejnila Komisia.
Usmernenie Komisie z roku 2013 týkajúce sa článkov 9 – 11 (3) zostáva naďalej v platnosti pre elektrinu a plyn, keďže zatiaľ sú účinné pôvodné ustanovenia smernice o energetickej efektívnosti týkajúce sa elektriny a plynu. Pokiaľ ide o tepelnú energiu, mnohé sa zmenilo či vysvetlilo a po uplynutí lehoty na transpozíciu revidovaných ustanovení (25. októbra 2020) by usmernenie z roku 2013 bolo relevantné len čiastočne (4).
Komisia uverejnila aj osobitné usmernenie pre pomerové meranie tepelnej energie v budovách tvorených viacerými jednotkami (5). Zachováva sa platnosť celkového prístupu tohto usmernenia, ako aj mnohých jeho odporúčaní.
1.3. Prehľad zmien týkajúcich sa merania a vyúčtovania tepelnej energie
Hlavné rozdiely, ktoré sa zavádzajú revidovanou smernicou o energetickej efektívnosti v oblasti požiadaviek na meranie a vyúčtovanie dodávok tepelnej energie, sú tieto:
— |
Zavedenie pojmu „koneční spotrebitelia“ zároveň so zachovaním existujúceho pojmu „koncový odberateľ“. Cieľom zavedenia nového pojmu je predovšetkým vysvetliť, že práva na informácie o vyúčtovaní a spotrebe (článok 10a) sa vzťahujú aj na spotrebiteľov, ktorí nemajú individuálny alebo priamy zmluvný vzťah s dodávateľom energie využívanej v spoločných systémoch vykurovania, chladenia alebo ohrevu teplej úžitkovej vody v bytových domoch a viacúčelových budovách. |
— |
Zrozumiteľnejšie rozlíšenie medzi meraním a pomerovým meraním (články 9a a 9b). |
— |
Explicitná požiadavka, aby členské štáty uverejnili kritériá, metodiky a postupy, ktoré uplatňujú pri udeľovaní výnimiek zo všeobecnej požiadavky pomerového merania v bytových domoch a viacúčelových budovách (článok 9b ods. 1). |
— |
Zrozumiteľnejšia nepodmienená požiadavka na pomerové meranie teplej úžitkovej vody v obytných častiach nových bytových domoch a viacúčelových budov (článok 9b ods. 2). |
— |
Nová záväzná požiadavka na členské štáty, aby prijali transparentné a verejne dostupné pravidlá rozdeľovania nákladov (článok 9b ods. 3). |
— |
Zavedenie požiadaviek diaľkového odpočtu pre meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (článok 9c). |
— |
Sprísnené požiadavky na časté poskytovanie informácií o vyúčtovaní a spotrebe vo všetkých prípadoch, keď sú k dispozícii zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet (dvakrát alebo štyrikrát za rok od 25. októbra 2020 a mesačne od 1. januára 2022) (článok 10a a príloha VIIa). |
— |
Zavedenie užitočnejších a úplnejších informácií o vyúčtovaní na základe údajov o spotrebe korigovaných na klimatické podmienky a vrátane relevantných porovnaní a nových prvkov, ako sú informácie o súvisiacom energetickom mixe a emisiách skleníkových plynov, ako aj o dostupných postupoch podávania sťažností alebo mechanizmoch riešenia sporov (príloha VIIa). |
2. POVINNOSŤ MERAŤ (ČLÁNOK 9A)
Nový článok 9a sa skladá z dvoch odsekov, pričom v každom z nich sa rozvíja podobná požiadavka stanovená v pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti, a to v článku 9 ods. 1 prvom pododseku a v článku 9 ods. 3 prvom pododseku. Spoločne stanovujú všeobecnú povinnosť merať dodávky tepelnej energie.
V článku 9a ods. 1 je obsiahnutá všeobecná požiadavka zabezpečiť, aby sa koncovým odberateľom (6) poskytli meradlá (7), ktoré presne zobrazujú ich skutočnú spotrebu energie. Na rozdiel od pôvodného článku 9 ods. 1 smernice o energetickej efektívnosti sa na túto požiadavku nevzťahujú žiadne podmienky. Ustanovenie nezahŕňa požiadavku, aby meradlo poskytovalo informácie o skutočnom čase merania.
V článku 9a ods. 2 sa stanovuje konkrétnejšia požiadavka na inštaláciu meradla pri výmenníku tepla alebo na odbernom mieste, na ktorom sa tepelná energia dodáva do budovy z centrálneho zdroja, ktorý obsluhuje niekoľko budov, alebo zo systému centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom.
Toto ustanovenie bolo už predtým súčasťou článku 9 ods. 3 pôvodnej smernice o energetickej efektívnosti.
V mnohých situáciách sa požiadavky týchto dvoch ustanovení prekrývajú a vedú k rovnakému výsledku: ide o prípad, keď koncový odberateľ odoberá tepelnú energiu výlučne na účely súvisiace s jednou budovou (obvykle na vykurovanie priestoru a ohrev teplej úžitkovej vody). Týka sa to aj prípadov, keď je budova rozdelená na viacero jednotiek, pričom každá z nich má svoj vlastný výmenník tepla/bytovú stanicu a užívateľ každej jednotky je koncový odberateľ s vlastnou priamou zmluvou so sieťou centralizovaného zásobovania teplom/chladom (8). V oboch uvedených prípadoch z ustanovení článku 9a vyplýva, že je potrebné nainštalovať meradlo pri odbernom mieste/výmenníku tepla pre jednotlivé priestory individuálnych koncových odberateľov.
Uvedené požiadavky sa však aj dopĺňajú. K spotrebe môže v zásade dochádzať mimo budovy, napríklad na účely priemyselného tepla v priemyselných prevádzkach. Podľa článku 9a ods. 1 sa musí merať aj takéto zásobovanie teplom. Podobne môžu niektorí koncoví odberatelia odberať dodávky z niekoľkých budov. Napríklad koncový odberateľ môže byť odberateľom dodávok pre viacero budov z tej istej siete centralizovaného zásobovania teplom. Ak sú všetky tieto budovy pripojené k sieti prostredníctvom jediného bodu, podľa článku 9a ods. 1 by bolo potrebné len jedno meradlo. V takýchto prípadoch je však zámerom článku 9a ods. 2 zabezpečiť aj určenie individuálnej spotreby jednotlivých budov (9). Ďalším príkladom by mohla byť veľká lokalita, napríklad vojenská základňa, s vlastným zariadením na zásobovanie viacerých budov v jej rámci teplom, chladom alebo teplou úžitkovou vodou. Na takýto prípad by sa vzťahoval článok 9a ods. 2 (nie však článok 9a ods. 1).
Osobitné otázky týkajúce sa uplatňovania článku 9a môžu vzniknúť v prípade použitia systémov uchovávania tepla. Ako príklad možno uviesť situáciu, keď je viac koncových odberateľov, konečných spotrebiteľov alebo budov pripojených k systému uchovávania tepelnej energie v kolektoroch (ATES) a zásobovaných teplom zo spoločného plytkého podzemného geotermálneho zdroja. V takomto prípade sa systém nemusí považovať za centralizované zásobovanie v zmysle článku 9a ods. 1 (10), ani za centrálny zdroj tepla alebo teplej úžitkovej vody v zmysle článku 9a ods. 2, pod podmienkou, že:
— |
teplo sa dodáva pri teplote, ktorú je potrebné zvyšovať jednotlivými tepelnými čerpadlami, aby sa mohlo použiť na vykurovanie priestorov alebo ohrev teplej úžitkovej vody, a |
— |
energia požadovaná na prevádzku tepelných čerpadiel nie je súčasťou služby, ale hradí ju individuálne každý koncový odberateľ alebo konečný spotrebiteľ (11). |
Vtedy sa meranie tepla s nízkou teplotou podľa článku 9a nevyžaduje.
Podobne pokiaľ je takýto systém reverzibilný a zabezpečuje aj chladenie, podľa článku 9a sa nevyžaduje meranie chladu získaného z podzemného zásobníka, ak je takýto postup potrebný na sezónnu regeneráciu zdroja tepla a ak sa zdroj chladu regeneruje výlučne na základe (sezónneho) striedania operácií vykurovania/chladenia (12).
Napokon môže byť potrebné osobitne pristupovať k situáciám, v ktorých sa tepelná energia vo forme vopred zohriatej teplej úžitkovej vody dodáva z centralizovaného systému zásobovania teplom alebo podobného externého zdroja do bytového domu alebo viacúčelovej budovy, v ktorej sú užívatelia individuálni koncoví odberatelia od daného dodávateľa. V takom prípade a vzhľadom na skutočnosť, že v smernici o energetickej efektívnosti sa nešpecifikuje, či sa pri teplej úžitkovej vode vyžaduje meradlo tepla alebo vodomer, v zásade môžu stačiť vodomery v jednotlivých bytoch, ak sa za odberné miesta považujú vodovodné kohútiky alebo prívody v jednotlivých bytoch/jednotkách. V takom prípade sa však predpokladá výlučná zodpovednosť dodávateľa energie za všetky tepelné straty, ku ktorým dôjde na trase k daným odberným miestam v rámci budovy. V opačnom prípade a vzhľadom na to, že straty tepelnej energie v centralizovaných sieťach na zásobovanie teplom môžu byť značné, bolo by potrebné umiestniť meradlo tepla aj na mieste, kde sa končí zodpovednosť dodávateľa. Inak by koncoví odberatelia nemohli mať istotu, či vyúčtovanie zodpovedá skutočnej spotrebe energie: dodávateľ môže namietať, že k stratám došlo v rámci budovy, mimo jeho zodpovednosti, a bez meradla tepla nebude možné overiť, do akej miery je uvedené tvrdenie pravdivé.
3. POVINNOSŤ POMEROVÉHO MERANIA (ČLÁNOK 9B ODS. 1)
Ako sa objasňuje v odôvodnení 31 pozmeňujúcej smernice, práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní alebo spotrebe by sa mali vzťahovať na spotrebiteľov tepla, chladu alebo teplej úžitkovej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Na ozrejmenie tohto aspektu právneho predpisu bol zavedený pojem „pomerové meranie“, ktorým sa označuje meranie spotreby v individuálnych jednotkách bytových domov alebo viacúčelových budov, v ktorých sú dané jednotky zásobované z centrálneho zdroja, pričom užívatelia (13) nemajú žiadny priamy ani individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie (14).
Pomerové meranie sa vyžaduje ako všeobecné pravidlo a podlieha určitým podmienkam podľa článku 9b. Bolo už súčasťou článku 9 ods. 3 druhého pododseku pôvodnej smernice o energetickej efektívnosti, podľa ktorého bola lehota na zavedenie pomerového merania stanovená na 31. decembra 2016. Uvedená lehota sa nenachádza v zrevidovanom texte, keďže už uplynula.
Požiadavka stanovená v novom článku 9b je v podstate totožná s požiadavkou uvedenou v pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti. Boli však pridané niektoré objasnenia, ktoré sú vysvetlené nižšie.
Po prvé, znenie prvého pododseku odteraz zrozumiteľnejšie vyjadruje povahu podmienok, za ktorých je pomerové meranie povinné, a to „…ak je to technicky možné a nákladovo efektívne z hľadiska primeranosti vzhľadom na možné úspory energie“. To je vyjadrené aj v odôvodnení 30, v ktorom sa uvádza, že „…nákladová efektívnosť pomerového merania závisí od toho, či sú súvisiace náklady primerané možným úsporám energie“ a že pri „…posudzovaní nákladovej efektívnosti pomerového merania sa môže zohľadniť vplyv ďalších konkrétnych plánovaných opatrení v danej budove, napríklad akejkoľvek pripravovanej obnovy“. Toto objasnenie potvrdzuje prístup osobitného usmernenia, ktoré uverejnila Komisia, aby pomohla členským štátom uplatňovať relevantné podmienky (15) pri vykonávaní pôvodnej smernice o energetickej efektívnosti.
Po druhé, v ustanovení je odteraz sformulovaná povinnosť členských štátov jednoznačne stanoviť a uverejniť „všeobecné kritériá, metodiky a/alebo postupy“ použité na stanovenie technickej neuskutočniteľnosti alebo nákladovej neefektívnosti. Opäť je to v súlade s prístupom uvedeného osobitného usmernenia. Komisia vždy považovala za potrebné, aby členské štáty výslovne uvádzali, akým spôsobom sa zavádzajú podmienky a ako sa uplatňujú v praxi (16).
4. OSOBITNÁ POŽIADAVKA NA POMEROVÉ MERANIE TEPLEJ ÚŽITKOVEJ VODY V OBYTNÝCH ČASTIACH NOVÝCH BUDOV (ČLÁNOK 9B ODS. 2)
Vo všeobecnosti platí, že v článku 9b ods. 1 sa vyžaduje pomerové meranie spotreby teplej úžitkovej vody pod podmienkou technickej uskutočniteľnosti a nákladovej efektívnosti. Z článku 9b ods. 2 však vyplýva prísnejšia nepodmienená požiadavka, ktorá sa týka osobitných prípadov nových bytových domov a obytných častí nových budov, ktoré sú vybavené centrálnym zdrojom tepla pre teplú úžitkovú vodu alebo sú zásobované teplou vodou pre domácnosť zo systémov centralizovaného zásobovania teplom.
Dôvodom prísnejšej požiadavky je, že v takýchto situáciách sa dá všeobecne predpokladať technická uskutočniteľnosť a nákladová efektívnosť pomerového merania spotreby teplej úžitkovej vody. V nových bytových domoch a obytných častiach nových viacúčelových budov možno rátať s obmedzenými dodatočnými nákladmi na meranie spotreby teplej úžitkovej vody v jednotlivých obydliach, keďže vhodné opatrenia možno prijať už vo fáze výstavby. Zároveň však neexistujú žiadne osobitné dôvody očakávať, že dopyt po teplej úžitkovej vode bude časom systematicky alebo významne klesať, preto sa dá predpokladať, že prínos podpory efektívneho správania sa prostredníctvom vyúčtovania založeného na spotrebe a spätnej väzbe (z hľadiska možných dosiahnutých úspor) bude naďalej vysoký.
V revidovanej smernici o energetickej efektívnosti sa nešpecifikuje, čo sa myslí pojmom „nová“ budova na účely článku 9b ods. 2. Na jednej strane užívatelia novo postavených budov, ktoré budú prvýkrát dané do užívania po uplynutí lehoty na transpozíciu (t. j. 25. októbra 2020), môžu očakávať, že budova bude vybavená zariadeniami na meranie spotreby. Na druhej strane sa s meraním nemuselo rátať, ak boli žiadosti o vydanie stavebného povolenia podané pred vnútroštátnou transpozíciou. Členské štáty teda môžu pri transpozícii tohto ustanovenia posúdiť rozsah, v akom je možné alebo odôvodnené splnenie očakávaní. Do rozsahu pôsobnosti požiadavky stanovenej v článku 9b ods. 2 v každom prípade patria nové budovy, pri ktorých boli žiadosti o vydanie stavebného povolenia podané po uplynutí lehoty na transpozíciu, a preto musia byť vybavené meradlami.
Požaduje sa meradlo, nie je však špecifikované, či by malo ísť o vodomer alebo meradlo tepla. Ak je v každej jednotke vlastná bytová stanica na zásobovanie energiou na vykurovanie priestoru a energiou na ohrev teplej úžitkovej vody v jednotke a ak sa meria celková spotreba energie každej bytovej stanice, požiadavka stanovená v článku 9b ods. 2 je splnená. Inými slovami, ak k ohrevu teplej úžitkovej vody dochádza v jednotlivých jednotkách prostredníctvom tepelnej energie dodávanej z centrálneho zdroja alebo z bytovej stanice zásobovanej zo systému centralizovaného zásobovania teplom, súvisiacu spotrebu energie je možné merať spoločne so spotrebou, ktorá súvisí s vykurovaním priestoru.
5. PRAVIDLÁ ROZDEĽOVANIA NÁKLADOV (ČLÁNOK 9B ODS. 3)
Ak je zavedený systém pomerového merania, na rozdelenie celkových nákladov na jednotlivé priestory zahrnuté do systému sa použijú namerané hodnoty alebo ukazovatele získané odpočtom jednotlivých zariadení (môžu to byť meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov). Existuje veľa spôsobov takéhoto rozdelenia a ani jeden z nich nie je najlepší (17), prinajmenšom pokiaľ ide o vykurovanie alebo chladenie priestoru v typickom prípade bytových domov alebo viacúčelových budov, v ktorých individuálne jednotky nie sú vzájomne tepelne nezávislé, t. j. tam, kde prestup tepla medzi vnútornými stenami nie je zanedbateľný v porovnaní s prestupom cez plášť budovy (vonkajšie steny, strecha atď.).
Použitie spôsobov rozdelenia nákladov, ktoré sa vnímajú ako spravodlivé a založené na pevných zásadách, však významne uľahčuje ich prijatie zo strany spotrebiteľov. Preto, ako sa uznáva v odôvodnení 32 pozmeňujúcej smernice, transparentnosť vyúčtovania individuálnej spotreby tepelnej energie môže uľahčiť zavádzanie pomerového merania. V pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti bolo zavedenie takýchto pravidiel voliteľné a zaviedli ich len približne dve tretiny členských štátov. V revidovanej smernici o energetickej efektívnosti sa už vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili zavedenie transparentných a verejne dostupných vnútroštátnych pravidiel rozdeľovania nákladov (18).
Presnejšie v článku 9b ods. 3 sa uvádza, že „ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia takýchto budov, členské štáty zabezpečia zavedenie transparentných a verejne dostupných vnútroštátnych pravidiel rozdeľovania nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej úžitkovej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby“. Keďže budovy, v ktorých je splnená aspoň jedna z podmienok, možno nájsť vo väčšine členských štátov (ak nie vo všetkých), väčšina členských štátov (ak nie všetky) bude musieť do 25. októbra 2020 zaviesť takéto pravidlá alebo verejne sprístupniť existujúce pravidlá.
Treba zdôrazniť, že vo vnútroštátnych pravidlách rozdeľovania nákladov nemusí byť vymedzená každá podrobnosť spôsobu, akým sa náklady rozdeľujú. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že stanovia len rámec na určenie hlavných zásad alebo parametrov, a ponechať určitú flexibilitu regionálnym alebo miestnym orgánom, či dokonca zainteresovaným stranám v jednotlivých budovách, aby špecifikovali ďalšie podrobnosti alebo sa na nich dohodli.
Bez ohľadu na úroveň podrobností by však pravidlá mali byť zostavené tak, aby zabezpečili, že nebude narušené dosiahnutie určitých cieľov súvisiacich so smernicou o energetickej efektívnosti. Pravidlá rozdelenia nákladov musia konkrétne zabezpečiť, aby v praxi nedochádzalo k narušovaniu zásady vyúčtovania na základe skutočnej spotreby príliš slabou väzbou medzi odpočtami zariadení daného konečného spotrebiteľa a jeho konečným vyúčtovaním. Ak sa pri výpočte podielu jednotlivých užívateľov na celkových nákladoch prikladá primalá váha individuálnym odpočtom, oslabí sa pôvodný zámer efektívnej spotreby energie. Na druhej strane je rovnako dôležité, aby táto väzba nebola príliš silná v situáciách, keď spotreba jednotlivých spotrebiteľov nie je úplne nezávislá od spotreby ostatných a keď by mohlo dôjsť k tomu, že rozdelenie nákladov medzi jednotlivé jednotky budovy by bolo veľmi odlišné. Premenlivé rozdelenie nákladov môže vytvoriť alebo prehĺbiť oddelené pohnútky medzi jednotlivými užívateľmi vo vzťahu k investíciám do energetickej efektívnosti na úrovni celej budovy (ako sú napríklad zlepšenia plášťa budovy). Ak sú pravidlá rozdelenia nákladov v jednotlivých členských štátoch zostavené tak, že nezmierňujú toto riziko, podľa názoru Komisie by to mohlo byť v rozpore s článkom 19 smernice o energetickej efektívnosti, ktorá zaväzuje členské štáty, aby zhodnotili a prijali primerané opatrenia s cieľom odstrániť oddelené pohnútky medzi vlastníkmi budovy a/alebo nájomníkmi. Ako sme už uviedli, neexistuje jediný správny spôsob rozdelenia nákladov, ale dobre navrhnuté pravidlá zaručujú rovnováhu medzi výslednými pohnútkami užívateľov ako jednotlivcov a ako spoločenstva. Pravidlá rozdelenia, ktoré nedokážu dosiahnuť takúto rovnováhu a umožňujú extrémne výsledky, znamenajú riziko ohrozujúce dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch 9b a 19. Možné nástroje použité niektorými členskými štátmi na dosiahnutie takýchto výsledkov zahŕňajú prípustné rozpätia podielu rozdelených nákladov podľa individuálnych odpočtov, maximálne limity pre odchýlky individuálnych vyúčtovaní od priemernej hodnoty za budovu alebo systémy korekčných faktorov, ktoré vyjadrujú nepriaznivú polohu prirodzene chladnejších/viac vystavených bytov v rámci budovy.
Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinnosť založiť vyúčtovanie na skutočnej spotrebe alebo odpočtoch pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, stanovená v článku 10a, by sa nemala vykladať tak, že z nej vyplýva, že vyúčtovanie musí byť založené výlučne na odpočtoch z takýchto zariadení. V bytových domoch a viacúčelových budovách existujú dobré a objektívne dôvody na to, aby sa náklady nerozdeľovali výlučne na základe odpočtov alebo pomerne k nim, aspoň pokiaľ ide o vykurovanie priestoru a chladenie (porovnaj poznámku pod čiarou č. 16). Koncom roka 2017 boli Súdnemu dvoru predložené dve žiadosti o prejudiciálne rozhodnutie v otázkach s potenciálnym významom pre túto záležitosť (19). Závery generálneho advokáta v týchto spojených veciach, oznámené 30. apríla 2019, obsahujú podobné argumenty (20).
6. DIAĽKOVÝ ODPOČET (ČLÁNOK 9C)
6.1. Prechod na zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet
Osobitným cieľom revízie smernice o energetickej efektívnosti bolo podľa návrhu Komisie „posilniť postavenie odberateľov tepelnej energie prostredníctvom lepšej a dostatočne častej spätnej väzby týkajúcej sa ich spotreby vrátane využitia technologického pokroku“ (21).
Revidovaná smernica v tejto súvislosti obsahuje nové požiadavky na podporu využívania zariadení umožňujúcich diaľkový odpočet, ktoré zásadným spôsobom umožňujú poskytovať častú spätnú väzbu konečným spotrebiteľom o ich spotrebe.
V pozmeňujúcej smernici sa nevymedzuje, čo z technického hľadiska predstavuje zariadenie umožňujúce diaľkový odpočet. V odôvodnení 33 smernice (EÚ) 2018/2002 sa uvádza, že pri „zariadeniach umožňujúcich diaľkový odpočet sa na vykonanie odpočtu nevyžaduje prístup do jednotlivých bytov alebo jednotiek“. Táto funkcia by sa však mala chápať ako spoločná minimálna vlastnosť zariadení umožňujúcich diaľkový odpočet, rozhodne však nie ako jediná funkcia. V odôvodnení 33 sa tiež uvádza, že „členské štáty sa môžu rozhodnúť, či sa pochôdzkové systémy odčítania meradiel (walk-by) alebo systémy odčítania meradiel z vozidla (drive-by) majú považovať za diaľkovo odpočítateľné alebo nie“. Ide o dôležité rozhodnutie členských štátov, keďže ich voľba má priamy vplyv na to, akým spôsobom by mali transponovať a presadzovať požiadavky stanovené v článku 9c a v prílohe VIIa. Ak sa napríklad členský štát rozhodne, že tzv. pochôdzkové systémy odčítania meradiel alebo systémy odčítania meradiel z vozidla bude považovať za zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet, môže takéto technológie považovať za dostatočné, pokiaľ ide o splnenie povinnosti zaviesť diaľkový odpočet stanovenej v článku 9c. Znamenalo by to však tiež, že v budovách vybavených takýmito systémami by bola splnená podmienka, z ktorej vyplýva povinnosť často poskytovať informácie, ako sa stanovuje v bode 2 prílohy VIIa. Inými slovami, ak sa zariadenie považuje za zariadenie umožňujúce diaľkový odpočet na účely článku 9c, musí sa považovať za takéto zariadenie aj na účely bodu 2 prílohy VIIa.
Naopak, ak sa členský štát rozhodne nepovažovať pochôdzkové systémy odčítania meradiel alebo systémy odčítania meradiel z vozidla za zariadenia umožňujúce odpočet na diaľku, bude musieť stanoviť požiadavku na inštalovanie iných, pokročilejších alebo dodatočných zariadení či systémov na účely splnenia článku 9c (22). V takejto situácii by podmienka, z ktorej vyplývajú povinnosti častého poskytovania informácií podľa bodu 2 prílohy VIIa, bola splnená len vtedy a tam, kde bol zavedený druhý typ uvedených systémov.
Pri rozhodovaní o tom, či sa pochôdzkové systémy odčítania meradiel alebo systémy odčítania meradiel z vozidla majú považovať za zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet alebo nie, členské štáty môžu rozlíšiť toto rozhodnutie podľa objektívnych parametrov, ako je druh energetických služieb alebo dotknutých zariadení, druh alebo umiestnenie dotknutých budov a to, či sa zariadenia používajú na meranie alebo pomerové meranie. Napríklad pochôdzkové systémy odčítania meradiel alebo systémy odčítania meradiel z vozidla by bolo možné považovať za zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet na účely merania dodávok zo siete centralizovaného zásobovania chladom, nie však na účely merania dodávok zo siete centralizovaného zásobovania teplom. Keď sa členské štáty rozhodnú pre rozlíšenie na základe takýchto parametrov, mali by dbať na to, aby príslušné pravidlá boli zrozumiteľné, jednoducho sprostredkovateľné a pochopiteľné.
Pre účastníkov trhu je dôležité, aby sa členské štáty rozhodli, či sa pochôdzkové systémy odčítania meradiel alebo systémy odčítania meradiel z vozidla považujú za zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet a aby oznámili svoje rozhodnutia čo najskôr v priebehu transpozície, v každom prípade do 25. októbra 2020. V opačnom prípade nebude vlastníkom budov a poskytovateľom služieb, ktorí sa pripravujú na nové inštalácie po tomto dátume, jasné, ktoré konkrétne funkčné požiadavky sa budú uplatňovať. Ak členské štáty nerozhodnú, môžu si samozrejme pre istotu zvoliť riešenia umožňujúce diaľkový odpočet, ktoré nevyužívajú technológiu pochôdzkového odčítania meradiel alebo odčítania meradiel z vozidla.
Právne ustanovenia ani uvedené konštatovania nemajú za cieľ stanoviť hierarchický vzťah medzi pochôdzkovými systémami odčítania meradiel či systémami odčítania meradiel z vozidla a technológiami založenými na iných komunikačných infraštruktúrach. Keďže rozhodnutie považovať uvedené systémy za zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet by rozšírilo rozsah zariadení, ktoré je možné použiť na účely splnenia požiadaviek článku 9c v dotknutých členských štátoch, a mohlo by sa v tomto zmysle chápať ako najmenej náročná možnosť, malo by dôsledky aj pre súlad s bodom 2 prílohy VIIa, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou bolo náročnejšie. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zohľadniť skutočnosť, že pochôdzkové systémy odčítania meradiel alebo systémy odčítania meradiel z vozidla obvykle obmedzia frekvenciu, s ktorou je reálne a nákladovo úsporne možné zbierať údaje, čo následne obmedzuje potenciálne dodatočné služby a sprievodné prínosy, ktoré by tieto zariadenia mohli poskytnúť. Napríklad v sieti centralizovaného zásobovania teplom, v ktorej sa namerané údaje vysielajú/zhromažďujú automaticky každú hodinu alebo každý deň, budú mať takéto údaje oveľa väčšiu hodnotu z hľadiska ich možného využitia na optimalizáciu prevádzky systému, zisťovanie porúch, zasielanie varovaní atď. než meracie údaje zhromaždené raz za mesiac pochôdzkovými systémami odčítania meradiel alebo systémami odčítania meradiel z vozidla.
6.2. Zariadenia nainštalované po 25. októbri 2020
V článku 9c revidovanej smernice o energetickej efektívnosti sa vyžaduje postupné zavádzanie meradiel a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov umožňujúcich diaľkový odpočet „na účely článkov 9a a 9b“, t. j. bez ohľadu na to, či sa tieto zariadenia používajú na meranie alebo pomerové meranie.
Prechod na zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet sa podporuje dvoma odlišnými spôsobmi. Prvý z nich je stanovený v článku 9c ods. 1, v ktorom sa uvádza, že meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov nainštalované po 25. októbri 2020 musia umožňovať diaľkový odpočet. Z tejto požiadavky napríklad vyplýva, že meradlá nainštalované po uvedenom dátume na všetkých nových alebo existujúcich miestach pripojenia do siete centralizovaného zásobovania teplom budú musieť umožňovať diaľkový odpočet. Znamená to tiež, že meradlá tepla, meradlá teplej úžitkovej vody alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov nainštalované po uvedenom dátume v rámci systému pomerového merania budú musieť umožňovať odpočet na diaľku (pozri však poznámky v oddiele 6.3 nižšie).
V článku 9c ods. 1 sa uvádza, že „podmienky technickej uskutočniteľnosti a nákladovej efektívnosti stanovené v článku 9b ods. 1 sa naďalej uplatňujú“. Toto ustanovenie by sa nemalo chápať tak, že podmienka diaľkového odpočtu stanovená v článku 9c ods. 1 je ako taká podmienená týmito kritériami alebo im podlieha. Uvedeným ustanovením sa skôr vysvetľuje, že v súvislosti s inštaláciou systému pomerového merania v budove (na ktorú sa vzťahuje článok 9b ods. 1, na ktorý odkazuje článok 9c ods. 1) po 25. októbri 2020 zostanú technická uskutočniteľnosť a nákladová efektívnosť platnými dôvodmi na udelenie výnimiek zo všeobecnej požiadavky pomerového merania, predovšetkým z toho dôvodu, že požiadavka na diaľkový odpočet platná po uvedenom dátume by v niektorých prípadoch mohla ovplyvniť rozsah splnenia jedného alebo druhého kritéria. Relevantné by to mohlo byť v situácii, keď sa skončila technická životnosť súčasného systému pomerového merania v danej budove a systém sa musí vymeniť alebo keď sa takýto systém musí nainštalovať prvýkrát. V podobných situáciách by bolo opodstatnené posúdiť kritériá stanovené v článku 9b ods. 1 a určiť, či by pomerové meranie ako celok bolo technicky uskutočniteľné a nákladovo efektívne s prihliadnutím na požiadavku diaľkového odpočtu. Inými slovami, odkaz v článku 9c ods. 1 na „podmienky …stanovené v článku 9b ods. 1“ by sa nemal chápať ako samostatná podmienenosť týkajúca sa funkcií zariadenia, ale ako súčasť všeobecného posúdenia v rámci článku 9b ods. 1.
6.3. Výmeny alebo doplnenie individuálnych zariadení na pomerové meranie v rámci existujúcich inštalácií
Osobitná otázka môže vzniknúť v situáciách, keď je potrebné predčasne vymeniť existujúce nainštalované zariadenie z dôvodu jeho poruchy, straty alebo nefunkčnosti. Aj v takýchto prípadoch sa v zásade uplatňuje článok 9c od. 1. Ak je však zariadenie, ktoré sa musí doplniť alebo vymeniť, jedným z mnohých zariadení spoločne tvoriacich systém pomerového merania pre budovu, za určitých osobitných okolností nemusí byť nahradenie nefunkčných alebo chýbajúcich zariadení zariadeniami umožňujúcimi diaľkový odpočet možné či účelné.
— |
Pokiaľ ide o inštalácie pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, všetky zariadenia v rámci danej inštalácie pomerového merania musia mať rovnakého výrobcu a musí ísť o ten istý druh, aby boli v súlade s európskymi normami (23). V prípade odparovacích pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov nie sú alternatívy umožňujúce diaľkový odpočet jednoducho k dispozícii ako technická možnosť. |
— |
V prípade elektronických pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov nemusí byť vždy k dispozícii verzia modelu, ktorá umožňuje diaľkový odpočet a ktorá je použitá všade inde v budove, ale aj keby bola k dispozícii, jej spôsobilosť by mala len obmedzený alebo by nemala žiadny význam, keďže údaje zo zvyšných zariadení na pomerové meranie, ktoré sú potrebné na zostavenie výkazov rozdelenia nákladov, sú aj tak dostupné len v menej častých intervaloch po manuálnych odpočtoch. |
— |
Rovnaká situácia nastane, ak sa doplnia radiátory v byte v budove vybavenej pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov, ktoré neumožňujú diaľkový odpočet. |
— |
Podobný problém vznikne aj v prípade výmeny alebo doplnenia individuálneho meradla tepla alebo teplej úžitkovej vody v budove s pomerovým meraním, v ktorej ostatné meradlá neumožňujú diaľkový odpočet. |
Komisia sa preto domnieva, že vzhľadom na uvedené osobitné okolnosti by sa článok 9c ods. 1 nemal vykladať tak, že bráni výmene individuálnych zariadení za zariadenia, ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, keď tvoria súčasť systému pomerového merania založeného na zariadeniach neumožňujúcich diaľkový odpočet, dokonca aj po uplynutí lehoty uvedenej v článku 9c ods. 1.
Na druhej strane, ak vznikne potreba izolovaných výmen v budovách vybavených zariadeniami, ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, je potrebné zohľadniť aj požiadavku stanovenú v článku 9c ods. 2 (pozri nižšie uvedený oddiel), aby od 1. januára 2027 všetky zariadenia a inštalácie umožňovali diaľkový odpočet. Ak zariadenia použité na výmenu nebudú umožňovať diaľkový odpočet, s blížiacim sa rokom 2027 sa zvýši riziko, že náklady na tieto zariadenia budú predstavovať utopené náklady.
6.4. Existujúce zariadenia
V článku 9c ods. 2 sa uvádza: „Meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, ale sú už nainštalované, sa do 1. januára 2027 vybavia funkciou diaľkového odpočtu alebo sa vymenia za zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.“
Cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť, aby všetci koneční spotrebitelia užívajúci priestory, v ktorých prebieha meranie alebo pomerové meranie, mohli v konečnom dôsledku využiť prínosy vyplývajúce zo zariadení umožňujúcich diaľkový odpočet, a to najmä poskytovanie mesačných informácií (pozri oddiel 9), skutočnosť, že nie je opakovane potrebné zdržiavať sa doma a umožniť prístup osobám, ktoré vykonávajú odpočet meradiel, a prípadne dodatočné služby umožnené takýmito zariadeniami (napr. upozornenia na únik teplej úžitkovej vody).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba možnosť odchýliť sa od tejto požiadavky vykladať veľmi reštriktívne a všetky odchýlky by mali byť špecifické, riadne zdôvodnené a zdokumentované.
Cieľom lehoty stanovenej na rok 2027 – viac ako 10 rokov od uverejnenia návrhu Komisie – bolo minimalizovať riziko vzniku utopených nákladov, ktoré by priniesla povinnosť vymeniť zariadenia dlhý čas pred skončením ich životnosti. Mnohé zariadenia budú v každom prípade nahradené v tejto lehote z technických dôvodov. Prevažnú väčšinu v súčasnosti nainštalovaných nových pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov tvoria elektronické zariadenia, ktoré sa obvykle musia vymeniť do 10 rokov z dôvodu obmedzenia životnosti batérie. Pokiaľ ide o meradlá, väčšina členských štátov uplatňuje požiadavky na kalibráciu, ktoré v praxi obvykle vedú k nahradeniu meradiel v intervale 10 rokov alebo kratšom. Ak sú zariadenia staršie ako 10 rokov, v každom prípade dosiahli svoju hospodársku životnosť/už sú opotrebované.
Z týchto dôvodov nie je možné považovať utopené náklady súvisiace s existujúcimi zariadeniami za adekvátne zdôvodnenie odchýlenia sa od požiadavky na diaľkový odpočet. Bolo by potrebné uviesť konkrétnejšie okolnosti. Jeden z príkladov, keď by predsa len bolo možné preukázať, že súlad s predpismi nie je nákladovo efektívny, by predstavovala takáto situácia: budova je postavená z materiálov, ktoré bránia správnemu fungovaniu bezdrôtových technológií dostupných v roku 2026 a zavedenie káblových alternatív by bolo neprimerane nákladné (napríklad ak steny a priečky medzi podlahami obsahujú veľké množstvo železa).
6.5. Poznámky k overovaniu a presadzovaniu
V článku 13 smernice o energetickej efektívnosti sa členské štáty zaväzujú, aby stanovili „pravidlá pre sankcie v prípade nedodržania vnútroštátnych právnych predpisov prijatých na základe článkov 7 až 11…“ a aby prijali „opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania“. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
V dôsledku zmeny smernice o energetickej efektívnosti sú do rozsahu pôsobnosti tejto povinnosti novo zahrnuté niektoré existujúce a niektoré nové ustanovenia vrátane nových požiadaviek na diaľkový odpočet stanovených v článku 9c (24).
Členské štáty preto budú musieť v rámci svojej širšej zodpovednosti a úsilia o zabezpečenie efektívneho vykonávania a presadzovania smernice zvážiť aj to, ako overia dodržanie súladu s novými požiadavkami na diaľkový odpočet. Mohli by pritom zvážiť, či by nebolo možné prispôsobiť existujúce postupy súvisiace so smernicou o energetickej hospodárnosti budov (25) alebo vnútroštátne postupy, aby poslúžili aj na tento účel. Požiadavky na diaľkový odpočet sa však vzťahujú nielen na nové budovy (pre ktoré sa obvykle vyžaduje stavebné povolenie) alebo na existujúce budovy, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomníkovi (pričom sa vyžadujú energetické certifikáty podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov) a uplatňujú sa bez ohľadu na veľkosť budovy a kapacitu vykurovacích zariadení. To znamená, že súčasné postupy súvisiace so stavebnými povoleniami, inšpekciami systémov vykurovania, vetrania a klimatizácie alebo energetickými štítkami/energetickými certifikátmi nemusia stačiť na overenie dodržiavania súladu s novými požiadavkami.
Pokiaľ ide o prechod na meradlá umožňujúce diaľkový odpočet používané na účely článku 9a ods. 1, jednou z možností by mohlo byť, aby členské štáty stanovili povinnosť pre prevádzkovateľov systémov centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom a prevádzkovateľov všetkých ostatných zariadení, ktoré zásobujú viaceré budovy tepelnou energiou, aby zdokumentovali súlad a/alebo aby pravidelne oznamovali podiel miest pripojenia vo svojej sieti, ktoré sa merajú meradlami umožňujúcimi diaľkový odpočet. Keďže tento podiel by mal v zásade (26) dosiahnuť 100 % najneskôr 1. januára 2027, členské štáty by mohli monitorovať tieto údaje s cieľom overiť, či sa dosahuje dostatočný pokrok pri dosahovaní súladu s predpismi pred uplynutím lehoty,
V prípade pomerového merania by bolo možné počítať s podobnými povinnosťami pre zodpovedné strany, ale keďže zodpovedné strany sa v jednotlivých členských štátoch líšia a môžu závisieť od druhu nájmu alebo vlastníctva, zrejme bude vhodný mix rôznych prístupov. Ak členské štáty majú systém identifikácie alebo registrovania poskytovateľov služieb pomerového merania, takéto systémy by mohli pomôcť identifikovať prevádzkovateľov, od ktorých by bolo možné nákladovo efektívnym spôsobom zbierať informácie o druhu vybavenia, ktoré sa nachádza v jednotlivých budovách pod ich správou.
7. INFORMÁCIE O VYÚČTOVANÍ A SPOTREBE (ČLÁNOK 10A)
7.1. Pojmy „koneční spotrebitelia“ a „koncoví odberatelia“
Jedno z hlavných objasnení v revidovanej smernici o energetickej efektívnosti spočíva v zavedení pojmu „koneční spotrebitelia“ v článku 10a, ktorý dopĺňa existujúci pojem „koncoví odberatelia“.
V pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti sa „koncový odberateľ“ vymedzuje ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje energiu na vlastnú konečnú spotrebu“ (27). Rozsah pôsobnosti tohto vymedzenia sa však vykladal rôzne. Komisia v usmerneniach z roku 2013 argumentovala tak, že za koncových odberateľov by sa mali považovať aj individuálni koneční spotrebitelia/domácnosti v bytových domoch s kolektívnymi systémami a zmluvami na dodávku energie (28). V odôvodnení 31 revidovanej smernice o energetickej efektívnosti sa však uvádza, že „vymedzenie pojmu ‚koncový odberateľ‘ je možné chápať tak, že sa vzťahuje len na fyzické alebo právnické osoby, ktoré nakupujú energiu na základe priameho individuálneho zmluvného vzťahu s dodávateľom energie. Na účely dotknutých ustanovení by sa preto mal zaviesť pojem ‚konečný spotrebiteľ‘, ktorý by sa vzťahoval na širšiu skupinu spotrebiteľov a okrem koncových odberateľov, ktorí nakupujú teplo, chlad alebo teplú úžitkovú vodu na vlastnú konečnú spotrebu, by zahŕňal aj užívateľov individuálnych budov alebo individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja a ak užívatelia nemajú priamy alebo individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie.“
Na tieto účely sa operatívna požiadavka stanovená v článku 10a ods. 1 týka „konečných spotrebiteľov“ a ozrejmuje, že ide o:
a) |
fyzické alebo právnické osoby, ktoré nakupujú teplo, chlad alebo teplú úžitkovú vodu na vlastnú konečnú spotrebu (takíto koneční spotrebitelia sú aj koncovými odberateľmi v zmysle článku 2 ods. 23) alebo |
b) |
fyzické či právnické osoby, ktoré majú v užívaní samostatnú budovu alebo jednotku bytového domu alebo viacúčelovej budovy zásobovanú teplom, chladom alebo teplou úžitkovou vodou z centrálneho zdroja a ktoré nemajú priamy ani individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie. |
Je vhodné zdôrazniť, že pojem koneční spotrebitelia zahŕňa koncových odberateľov. Odkaz na konečných spotrebiteľov v ustanoveniach by sa teda nemal vykladať tak, že sa ním vylučujú koncoví odberatelia.
Z tohto vysvetlenia vyplýva, že odteraz majú v rámci revidovanej smernice o energetickej efektívnosti aj spotrebitelia s pomerovým meraním nepochybne nárok na vyúčtovanie založené na spotrebe (29) a informácie o spotrebe.
Na účely článkov 9a, 9c, 10a a 11a v súvislosti s bytovým domom alebo multifunkčnou budovou zásobovanou z centralizovaného systému zásobovania teplom a chladom alebo z podobného centrálneho zdroja na základe jednej zmluvy s dodávateľom energie, sa subjekty predstavujúce „koncových odberateľov“ môžu líšiť prípad od prípadu. Ak má budova jediného vlastníka, tento vlastník bude obvykle (nie však nutne) zmluvnou stranou dodávateľskej zmluvy s dodávateľom energie. Podobne v prípade viacerých vlastníkov bude združenie alebo spoločenstvo spoluvlastníkov často (nie však vždy) zmluvnou stranou voči dodávateľovi energie. V niektorých situáciách vlastníci zveria plnenie určitých úloh tretím stranám alebo zástupcovi, ako je napríklad správcovská spoločnosť (v niektorých krajinách sa označuje názvom „syndikát“) a tieto strany môžu byť aj zmluvnými stranami voči dodávateľovi energie. Ak vlastníci jednotky prenajali, nájomcovia môžu, ale nemusia mať zmluvné vzťahy s dodávateľom energie.
Členské štáty budú pri transpozícii revidovanej smernice musieť zohľadniť rozmanitosť situácií, ktoré sú relevantné v ich jurisdikciách. Bez ohľadu na to, ktorý subjekt alebo orgán kolektívne nakupuje energiu v mene užívateľov budovy, je dôležité zorganizovať vykonávanie tak, aby sa efektívne poskytovali informácie požadované v prílohe VIIa a mohli sa použiť aj ako základ pre informovanie užívateľov jednotlivých bytov/jednotiek. To že vymedzenie pojmu „koncový odberateľ“ odkazuje na osobu, ktorá nakupuje energiu „na vlastnú konečnú spotrebu“ by sa nemala chápať napríklad tak, že v situáciách, keď je skutočnou zmluvnou stranou voči dodávateľovi energie do budovy poverená správcovská spoločnosť alebo „syndikát“, neexistuje žiadny koncový odberateľ.
7.2. Kto je zodpovedný za informácie o vyúčtovaní a spotrebe?
V smernici o energetickej efektívnosti sa nešpecifikuje, kto je zodpovedný za poskytovanie informácií o vyúčtovaní a spotrebe, ktoré sú uvedené v článku 10a, konečným spotrebiteľom. Pokiaľ ide o konečných spotrebiteľov, ktorí sú zároveň koncovými odberateľmi (a nakupujú energiu od dotknutého dodávateľa energie), zdalo by sa logické, že za poskytovanie informácií zodpovedá dodávateľ energie. Naopak dodávateľ energie nemusí byť najvhodnejším subjektom povinným informovať konečných spotrebiteľov, s ktorými nemá žiadny priamy alebo individuálny zmluvný vzťah. V článku 10a ods. 3 revidovanej smernice o energetickej efektívnosti sa preto výslovne uvádza, že „členské štáty rozhodnú o tom, kto má byť zodpovedný za poskytovanie informácií uvedených v odseku 1 a 2 tým konečným spotrebiteľom bez priameho alebo individuálneho zmluvného vzťahu s dodávateľom energie“. To, ktoré subjekty sú najvhodnejšie na informovanie konečných spotrebiteľov, bude závisieť od vnútroštátnych okolností a špecifických okolností nájmu. Medzi možné subjekty by mohli patriť vlastníci budov, správcovia budov, poverené správcovské spoločnosti alebo poskytovatelia služieb, združenia vlastníkov atď. Pri transponovaní revidovanej smernice musia členské štáty zabezpečiť jasné vymedzenie zodpovednosti za informovanie konečných spotrebiteľov vo všetkých relevantných situáciách.
7.3. Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby
V článku 10a sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby „informácie o vyúčtovaní a spotrebe boli spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe alebo na odpočte pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov …“.
Toto znenie sa podobá požiadavke stanovenej v pôvodnej smernici o energickej efektívnosti zabezpečiť, aby „údaje o vyúčtovaní boli presné a založené na skutočnej spotrebe“, nie je však také isté.
Zahrnutie „informácií o spotrebe“ je dôležité a vyjadruje flexibilitu smernice o energetickej efektívnosti, keďže požiadavku špecifikovanú v bode 2 prílohy VIIa je odteraz možné splniť častým poskytovaním informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe. Poskytovať informácie o spotrebe je jednoduchšie, keďže sa vzťahujú len na spotrebované množstvo, nie na príslušné náklady alebo inú zložku informácií v rámci vyúčtovania.
Zákonodarca považoval za vhodné doplniť slová „alebo na odpočte pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov“ s cieľom vylúčiť akékoľvek pochybnosti o tom, či takéto odpočty možno použiť ako základ pre vyúčtovanie. Pochybnosti tohto druhu vznikajú preto, že pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov sú zariadenia, ktoré umožňujú meranie tepla dodávaného do jednotlivých bytov menej priamym spôsobom a ktoré za určitých špecifických okolností možno považovať za menej spoľahlivé ukazovatele množstva energie, ktoré sa v skutočnosti uvoľnilo z vykurovacieho zariadenia v príslušnom byte.
Okrem rozdielov medzi meradlami tepla a pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov je však vhodné zdôrazniť, že požiadavka, aby sa informácie o vyúčtovaní a spotrebe zakladali na skutočnej spotrebe alebo odpočtoch pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, by sa nemala vykladať ako požiadavka na rozdeľovanie nákladov na vykurovanie alebo chladenie priestoru výlučne na základe odpočtov jednotlivých meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. V súvislosti s pomerovým meraním by tak hrozilo riziko nepriaznivých dôsledkov z hľadiska spravodlivosti a oddelených pohnútok (pozri aj oddiel 5 uvedený vyššie). Z technického hľadiska nemožno jednotlivé byty v bytových domoch obvykle považovať za tepelne nezávislé od zvyšku budovy. Pri každom výskyte teplotných rozdielov medzi vnútornými stenami alebo horizontálnymi priečkami bude teplo prirodzene prúdiť cez takéto priečky, keďže len zriedkavo sú vysoko tepelne izolované v porovnaní s vonkajšími stenami budovy. Individuálne jednotky sa preto obvykle ohrievajú nielen teplom vyžarovaným z radiátorov umiestnených v samotnej jednotke, ale aj (aspoň čiastočne) teplom vyžarovaným v ostatných častiach budovy. Ako už bolo uvedené v oddiele 5, dobre navrhnuté pravidlá rozdeľovania nákladov by mali zohľadňovať túto skutočnosť.
Bez ohľadu na to, či sa vyžarovanie tepla v rámci každej jednotky meria alebo odhaduje jednotlivými meradlami alebo pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov, skutočnosť, že teplo môže prúdiť cez vnútorné priečky, predstavuje dobrý dôvod na to, aby sa celkové náklady budovy na teplo nerozdeľovali výlučne na základe odpočtov získaných z takýchto zariadení. Je bežnou (a osvedčenou) praxou, že na individuálnych meraniach sa zakladá len určitá časť nákladov a zvyšné náklady sa rozdeľujú medzi užívateľov na základe iných faktorov (ako je podiel bytov na celkovej podlahovej ploche alebo vykurovanom objeme budovy). Týka sa to aj prípadov, keď jednotlivé jednotky nie sú vybavené pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov, ale meradlami tepla. Je tiež bežnou praxou, že náklady na vykurovanie spoločných priestorov budovy (schodísk, chodieb atď.) sa rozdeľujú medzi užívateľov jednotlivých jednotiek. Náklady, ktoré vzniknú stratami zariadení na úrovni budovy a vykurovaním spoločných priestorov, obvykle nie sú priamo ovplyvnené správaním sa jednotlivých užívateľov a členské štáty ich v príslušných pravidlách rozdeľovania typicky zahŕňajú medzi fixné náklady. Fixná časť nákladov z celkových nákladov na vykurovanie sa obvykle môže hradiť ich pripísaním užívateľom v pomere k príslušnej veľkosti nehnuteľnosti, ktorú užívajú (napr. podlahovej ploche alebo objemu).
Ak sa poskytované informácie zakladajú na odpočtoch pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, musí to byť realizované zrozumiteľne a užitočne pre konečného spotrebiteľa. Rozdelenie nákladov na teplo môže napríklad zahŕňať uplatňovanie technických koeficientov súvisiacich s typmi radiátorov a/alebo korekčnými faktormi pre umiestnenie bytov v rámci budovy. Takéto parametre by sa mali zohľadniť v informáciách poskytovaných konečným spotrebiteľom.
7.4. Samoodpočet
Pôvodná smernica o energetickej efektívnosti ukladá členským štátom povinnosť, aby zabezpečili presnosť informácií o vyúčtovaní a to, aby tieto informácie boli založené na skutočnej spotrebe „v súlade s bodom 1.1 prílohy VII“, v ktorej sa následne špecifikujú určité minimálne frekvencie poskytovania vyúčtovania a informácií o vyúčtovaní. V článku 10 sa stanovuje, že „túto povinnosť je možné splniť prostredníctvom systému pravidelného individuálneho odčítavania meradla koncovými odberateľmi, ktorí hodnoty na meradle oznámia dodávateľovi energie“. To napríklad umožňuje, aby sa ročné zúčtovanie zakladalo na odpočtoch, ktoré oznámil odberateľ dodávateľovi energie bez toho, aby dodávateľ musel navštíviť priestory a odčítať meradlo.
V rámci prechodu na zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet sa samoodpočet časom stane irelevantným. Revidovaná smernica o energetickej efektívnosti umožňuje samoodpočet meradla tepla, ale len za určitých okolností (30). Samoodpočet nie je povolený najmä v prípade pomerového merania vykurovania priestorov na základe pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. To by si vyžadovalo, aby každý spotrebiteľ oznámil odpočty pre každý radiátor, čo zákonodarca nepovažoval za reálne ani žiaduce.
Ak ide o meranie alebo iné pomerové meranie, napríklad vykurovania priestoru alebo chladenia priestorov vybavených meradlami tepla alebo spotreby teplej úžitkovej vody, môže byť samoodpočet meradla v zásade povolený, ak „tak stanoví“ členský štát. Inými slovami, spoločnosti zabezpečujúce centralizované zásobovanie teplom, správcovia budov a ostatné subjekty zodpovedné za poskytovanie informácií požadovaných v článku 10a konečným spotrebiteľom sa pri plnení tejto požiadavky nesmú spoliehať na samoodpočty, pokiaľ dotknutý členský štát výslovne nestanovil túto možnosť vo vnútroštátnych transpozičných opatreniach.
7.5. Dostupnosť údajov a ochrana súkromia
V článku 10a ods. 2 písm. a) sa vyžaduje, aby sa „informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby alebo odpočty pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov konečných spotrebiteľov, ak sú dostupné, na požiadanie konečného spotrebiteľa sprístupnili poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný spotrebiteľ“. Podobné ustanovenie sa nachádza v pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti, novým ustanovením sa však odstraňujú všetky pochybnosti o práve na prístup k údajom o vyúčtovaní spotreby energie a histórii spotreby alebo odpočtoch pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, ktoré sa vzťahuje na situácie, v ktorých sa používa pomerové meranie. Subjekt zodpovedný za pomerové meranie (či už ide o správcu budovy, poskytovateľa služieb pomerového merania alebo niekoho iného) musí na požiadanie poskytnúť každému jednotlivému konečnému spotrebiteľovi prístup k týmto údajom v primeranom a užitočnom formáte. Pokiaľ ide o pomerové meranie, musí sa chápať predovšetkým tak, že zahŕňa odpočty vlastného prístroja (vlastných prístrojov) spotrebiteľa a súčet odpočtov celého zariadenia, keďže odpočet vlastného prístroja spotrebiteľa má význam len spoločne so súčtom odpočtov celého zariadenia. Uvedené informácie by na požiadanie mali zahŕňať aj hlavné technické parametre, ako sú napríklad výkonové faktory uplatňované na radiátory s cieľom umožniť nezávislé overenie alebo kontroly hodnovernosti výpočtov pri rozdelení nákladov na teplo.
V článku 10a ods. 2 písm. a) sa zároveň zaručuje, že informácie o vyúčtovaní súvisiace s hlavným meradlom, ktoré meria dodávky zo systému centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom do bytového domu alebo viacúčelovej budovy s pomerovým meraním, je možné sprístupniť priamo poskytovateľom energetických služieb (31) zodpovedným za pomerové meranie a rozdelenie nákladov v rámci budovy. To je dôležité preto, lebo presné rozdelenie nákladov si vyžaduje včasný prístup k súhrnným hodnotám spotreby. Priamy a včasný prístup k informáciám o vyúčtovaní vrátane nameraných hodnôt má osobitný význam v prípade budov s pomerovým meraním pomocou zariadení umožňujúcich diaľkový odpočet a ak je potrebné poskytovať informácie častejšie ako raz za rok. V takých prípadoch môže odberateľ zo siete centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom požadovať, aby informácie súvisiace s hlavným meradlom boli sprístupnené poskytovateľovi energetických služieb, ktorého si vyberie a ktorým môže byť napríklad spoločnosť poskytujúca služby pomerového merania.
V článku 10a ods. 2 písm. c) sa uvádza, že členské štáty musia zabezpečiť, aby „všetkým konečným spotrebiteľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VIIa spolu s vyúčtovaním poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie“. Dôsledky tohto ustanovenia sú podrobnejšie uvedené v oddiele 9.3. V prípade konečných spotrebiteľov, ktorí nemajú priamy/individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie, by sa pojem „vyúčtovanie“ mal chápať aj tak, že sa ním označujú účty rozdelenia nákladov na teplo alebo iné opakujúce sa žiadosti o platby za služby vykurovania/chladenia/teplej úžitkovej vody v mene fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za poskytovanie takýchto služieb (32).
V novom ustanovení [článok 10a ods. 2 písm. d)] sa napokon zdôrazňuje, že členské štáty „podporia kybernetickú bezpečnosť a zabezpečia ochranu súkromia a údajov konečných spotrebiteľov v súlade s uplatniteľným právom Únie“. Týmto ustanovením sa síce nepridávajú žiadne špecifické povinnosti nad rámec povinností, ktoré už boli stanovené právom EÚ (napríklad všeobecným nariadením o ochrane údajov (33)), poukazuje sa však na to, že v súvislosti s meraním, pomerovým meraním, diaľkovým odpočtom a vyúčtovaním tepelnej energie sú dôležité aj otázky kybernetickej bezpečnosti, ochrany súkromia a ochrany údajov.
7.6. Prístup k elektronickým informáciám o vyúčtovaní a elektronickému vyúčtovaniu
Rovnako ako v pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti sa aj v revidovanej smernici stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby bola koncovým odberateľom ponúknutá možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronického vyúčtovania (článok 10a ods. 2 písm. b)). V tejto súvislosti treba uviesť, že v danom ustanovení sa hovorí len o koncových odberateľoch, nie však o konečných spotrebiteľoch, čo znamená, že revidovaná smernica o energetickej efektívnosti neposkytuje individuálnym spotrebiteľom s pomerovým meraním právo zvoliť si možnosť elektronického doručovania. Zákonodarca EÚ zámerne zvolil túto možnosť, aby zabránil obmedzeniu slobody zainteresovaných strán v danej budove alebo vnútroštátnych orgánov rozhodnúť sa, akým spôsobom budú organizovať poskytovanie informácií o vyúčtovaniach a vyúčtovaní spotrebiteľom s pomerovým meraním.
8. NÁKLADY NA PRÍSTUP K INFORMÁCIÁM O MERANÍ, VYÚČTOVANÍ A SPOTREBE (ČLÁNOK 11A)
Nový článok 11a revidovanej smernice o energetickej efektívnosti je takmer totožný s článkom 11 pôvodnej smernice. Treba však upozorniť na niekoľko rozdielov:
Po prvé, nové ustanovenie vyjadruje jasnejšie postavenie spotrebiteľov s pomerovým meraním, a preto hovorí skôr o konečných spotrebiteľoch, než len o koncových odberateľoch (pričom pripomína, že koncoví odberatelia tvoria podskupinu širšej skupiny konečných spotrebiteľov).
Po druhé, v novom článku sa vysvetľuje, že odsek 2 sa vzťahuje na bytové domy i na viacúčelové budovy.
Po tretie, dopĺňa sa nový odsek 3, v ktorom sa ozrejmuje, že „členské štáty môžu v záujme zabezpečenia primeraných nákladov na poskytovanie služieb pomerového merania podľa odseku 2 stimulovať hospodársku súťaž v uvedenom odvetví služieb prijatím vhodných opatrení, ako je napríklad odporúčanie alebo iná podpora využívania verejného obstarávania a/alebo využívania interoperabilných zariadení a systémov, ktoré uľahčujú zmenu poskytovateľa služieb“. Zatiaľ čo opatrenia uvedené v tomto ustanovení sú evidentne voliteľné a členské štáty ich nemusia prijať, zákonodarca považoval toto ustanovenie za užitočné, keďže v ňom uvádza príklady osobitných opatrení, ktoré členské štáty môžu prijať, aby podnietili hospodársku súťaž pri poskytovaní služieb pomerového merania s cieľom minimalizovať náklady spojené s prechodom na zariadenia a systémy umožňujúce odpočet na diaľku.
Napokon sa z pôvodného článku 11 vypúšťa odsek 2, keďže rozsah pôsobnosti revidovanej smernice o energetickej efektívnosti sa zužuje na elektrinu a plyn a keďže pôvodný článok 11 ods. 2 sa týkal len pomerového merania tepelnej energie a odteraz sa nahrádza novým článkom 11a ods. 2.
Okrem uvedených textových rozdielov je vhodné upozorniť na ďalší vývoj v tejto oblasti. Fínsky súd podal v apríli 2018 na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania (34). Položená otázka sa v skratke týkala toho, či sa požiadavka na bezplatné poskytovanie vyúčtovania má vykladať tak, že bráni poskytovaniu zliav odberateľom, ktorí dostávajú vyúčtovanie elektronicky. Komisia v usmerneniach z roku 2013 (35) uviedla, že požiadavka na bezplatné poskytovanie vyúčtovania nebráni ponuke zliav odberateľom, ktorí si zvolili určitý spôsob doručenia vyúčtovania. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 2. mája 2019 zaujal podobné stanovisko. Konštatoval, že článok 11 ods. 1 sa musí vykladať tak, že za okolností, ako sú dotknuté okolnosti v hlavnom konaní, nebráni maloobchodnej spoločnosti predávajúcej elektrinu v poskytovaní zľavy z poplatkov za používanie elektrickej siete výlučne koncovým odberateľom, ktorí si zvolili elektronické vyúčtovanie.
9. POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE O VYÚČTOVANÍ A SPOTREBE
9.1. Ročné vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby
V novej prílohe VIIa sa vyžaduje, že „aby mohli koneční spotrebitelia regulovať svoju spotrebu energie, musí sa vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby alebo odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov najmenej raz za rok.“ Veľmi podobná požiadavka je súčasťou prílohy VII k pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti, ale znenie uvedené v prílohe VIIa odkazuje na konečných spotrebiteľov (a teda sa týka spotrebiteľov s pomerovým meraním). Okrem toho výraz „by sa malo“ uvedený v prílohe VII bol v prílohe VIIa nahradený výrazom „musí sa“ s cieľom vyjadriť záväznú povahu tejto požiadavky. Ako sa uvádza v oddiele 7.2, je vhodné zdôrazniť, že v súvislosti s pomerovým meraním by sa požiadavka na to, aby sa informácie o vyúčtovaní a spotrebe zakladali na skutočnej spotrebe alebo odpočtoch pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, nemala vykladať ako požiadavka na rozdeľovanie nákladov na vykurovanie alebo chladenie priestorov výlučne na základe odpočtov jednotlivých meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov.
Touto požiadavkou sa v podstate zabezpečuje informovanie konečných spotrebiteľov tepelnej energie o ich skutočnej spotrebe aspoň raz za rok a podľa toho vypočítanie alebo úprava ich platby za spotrebu, napríklad zúčtovaním prípadných rozdielov medzi skutočnou splatnou sumou a sumami zaplatenými na základe pravidelných paušálnych platieb, ktoré nie sú založené na skutočnej spotrebe alebo odpočtoch z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov.
9.2. Časté poskytovanie informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe
9.2.1. Situácie, v ktorých sa vyžaduje poskytovanie informácií častejšie ako raz za rok
Frekvencia informovania konečných spotrebiteľov o ich skutočnej spotrebe tepelnej energie predstavovala hlavný cieľ návrhu na revíziu smernice o energetickej efektívnosti a je vyjadrená v bode 2 novej prílohy VIIa.
Podľa pôvodnej smernice o energetickej efektívnosti je poskytovanie informácií častejšie ako raz za rok povinné vtedy, keď je to „technicky možné a ekonomicky opodstatnené“. V revidovanej smernici o energetickej efektívnosti sa táto podmienenosť zjednodušila tak, že uvedené požiadavky sa uplatňujú „v prípade, že sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňujúce diaľkový odpočet“.
Splnenie alebo nesplnenie tejto podmienky treba posudzovať so zreteľom na rozhodnutie jednotlivých členských štátov o tom, aké typy zariadení sa považujú za zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet (porovnaj oddiel 6.1).
Je možné, že budova obsahuje zariadenia, ktoré umožňujú diaľkový odpočet i zariadenia, ktoré ho neumožňujú. Takéto situácie treba posudzovať individuálne.
Napríklad: v bytovom dome zásobovanom teplom zo systému centrálneho zásobovania, v ktorom zariadenia nainštalované v jednotlivých jednotkách budovy pozostávajú z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov alebo meradiel umožňujúcich diaľkový odpočet, hlavné meradlo budovy, ktoré meria celkové dodané alebo spotrebované teplo, možno neumožňuje diaľkový odpočet. V takom prípade je plnohodnotný výpočet rozdelenia nákladov na teplo v zásade možný len vtedy, keď sú k dispozícii aj odpočty hlavného meradla. Podobná situácia môže nastať v budove so spoločným kotlom napríklad na plyn alebo olej: ani v takomto prípade nemusí byť k dispozícii presná hodnota súhrnnej spotreby za jednotlivé obdobia roka, pokiaľ hlavné meradlo plynu neumožňuje diaľkový odpočet alebo ak zásobník na olej alebo horák nie sú vybavené meradlom umožňujúcim diaľkový odpočet spotreby. V takýchto prípadoch je však naďalej možné uskutočniť približný výpočet rozdelenia nákladov na teplo s použitím odpočtov z jednotlivých zariadení a extrapolovaním odhadovanej hodnoty celkovej spotreby. Bolo by možné položiť si otázku, ako sa dá zosúladiť požiadavka stanovená v článku 10a ods. 1 „… aby informácie o vyúčtovaní a spotrebe boli spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe alebo na odpočte pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov v súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných spotrebiteľov“ so skutočnosťou, že ak nie sú k dispozícii hodnoty za obdobie kratšie ako jeden rok na účely stanovenia súhrnnej spotreby (inštaláciou plynomeru umožňujúceho diaľkový odpočet, častejším manuálnym odpočtom plynomeru, inštaláciou prepojeného meradla oleja atď.), každý výpočet rozdelenia nákladov na teplo môže byť len približný. Komisia sa domnieva, že ak nie sú k dispozícii odpočty hlavného meradla častejšie ako raz za rok, neopodstatňuje to neposkytovanie informácií o spotrebe častejšie ako raz za rok spotrebiteľom s pomerovým meraním, pokiaľ okolnosti umožňujú vypracovať primerane presný odhad/približný výpočet rozdelenia nákladov. V takých prípadoch by sa jednoducho malo ozrejmiť, že hodnoty poskytované častejšie ako raz za rok sú čiastočne odhadnuté/extrapolované. Hodnota informácií poskytovaných častejšie ako raz za rok pre odberateľa s vysokou pravdepodobnosťou preváži trochu menšiu presnosť spôsobenú chýbajúcou hodnotou súhrnnej spotreby.
Na druhej strane, ak je budova s pomerovým meraním vybavená hlavným meradlom, ktoré umožňuje diaľkový odpočet so zreteľom na sieť centralizovaného zásobovania teplom/chladom, ale zariadenia používané na pomerové meranie v budove takýto odpočet neumožňujú, podmienka stanovená v bode 2 prílohy VIIa nie je splnená, pokiaľ ide o konečných spotrebiteľov s pomerovým meraním. Naopak, bola by splnená z hľadiska siete centralizovaného zásobovania teplom/chladom a jej odberateľa/budovy ako celku. V takom prípade by sa koncovému odberateľovi museli poskytnúť informácie na úrovni budovy v súlade s bodom 2 prílohy VIIa.
Ďalším príkladom by mohla byť budova s pomerovým meraním, v ktorej pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňujú diaľkový odpočet, ale meradlá teplej úžitkovej vody ho neumožňujú. V takom prípade je možné pristupovať ku každej službe zvlášť a poskytovať informácie častejšie ako raz za rok pre vykurovanie priestoru, nie však pre teplú úžitkovú vodu.
9.2.2. Minimálna požadovaná frekvencia
Zo zjednodušenej podmienky vysvetlenej vyššie vyplýva, že vždy, keď sú inštalované zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet, konečným spotrebiteľom sa musia informácie, a to buď informácie o vyúčtovaní alebo jednoducho informácie o spotrebe, poskytovať často. Po uplynutí 22 mesiacov od nadobudnutia účinnosti pozmeňujúcej smernice, t. j. od 25. októbra 2020 bude minimálna požadovaná frekvencia podobná frekvencii stanovenej v pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti, a to „najmenej štvrťročne na požiadanie alebo ak sa koncoví odberatelia (36) rozhodli pre elektronické vyúčtovanie, inak dvakrát ročne“. Od 1. januára 2022 bude minimálna frekvencia raz za mesiac.
9.2.3. Výnimky mimo obdobia vykurovania/chladenia
Vykurovanie a chladenie je možné vyňať z uvedenej požiadavky na mesačné poskytovanie informácií v obdobiach mimo vykurovacej/chladiacej sezóny. Vymedzenie obdobia vykurovania alebo chladenia sa môže líšiť v závislosti od miesta a jurisdikcie alebo v závislosti od budovy. Možnosť vyňatia z požiadavky na mesačné poskytovanie informácií sa dá chápať ako možnosť pozastaviť poskytovanie informácií v období, v ktorom spoločné zariadenie v budove neposkytuje vykurovanie alebo chladenie priestoru.
9.2.4. Rozlišovanie medzi poskytovaním a sprístupnením informácií
Z požiadavky, podľa ktorej sa stanovuje, že ak sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňujúce diaľkový odpočet, informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe založené na skutočnej spotrebe alebo odpočte pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov sa musia poskytovať konečným spotrebiteľom častejšie ako raz za rok, môžu vyplynúť otázky, za akých okolností je táto požiadavka splnená. Komisia poznamenáva, že zákonodarca úmyselne nedefinoval spôsoby poskytovania informácií, na druhej strane však zreteľne rozlišuje medzi poskytovaním a sprístupnením informácií.
Základnou požiadavkou je poskytovať informácie spotrebiteľovi. Môže ísť o vytlačené alebo elektronické informácie, napríklad zaslané e-mailom. Informácie možno sprístupniť aj na internete (a prostredníctvom rozhraní, ako je napríklad webový portál alebo smartfónová aplikácia), v takých prípadoch však konečný spotrebiteľ musí byť nejakým spôsobom informovaný v pravidelných oznámených intervaloch, v opačnom prípade nie je možné konštatovať, že informácie boli poskytnuté konečnému spotrebiteľovi s danou frekvenciou, ale len to, že boli sprístupnené. Ak sú informácie len sprístupnené a ich vyhľadanie je ponechané na konečnom spotrebiteľovi, nie je to v súlade s celkovým cieľom tejto časti revidovanej smernice o energetickej efektívnosti, a to zvýšiť informovanosť konečných spotrebiteľov o ich spotrebe.
Je dôležité poukázať na tento nepatrný, ale významný rozdiel, a to aj preto, lebo zákonodarca uviedol voliteľné a dodatočné sprístupnenie informácií na internete za základnou požiadavkou poskytovať informácie v pravidelných intervaloch: „Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj na internete a aktualizované tak často, ako to umožňujú použité meracie zariadenia a systémy.“ Výraz „aj“ nebol použitý v zmysle „namiesto“, ale na označenie doplňujúcej možnosti. Každý iný výklad by ponechal príliš veľa priestoru pre koncipovanie a používanie systémov, ktoré by neumožnili častú spätnú väzbu, čím by sa obchádzala základná požiadavka a narušilo by sa dosiahnutie hlavného cieľa revidovanej smernice o energetickej efektívnosti. Tento výklad je potvrdený použitím znenia „sa môžu namiesto toho“ v bode 3 prílohy VIIa, ktorým zákonodarca zrozumiteľne vyjadril, že ustanovenia predstavujú alternatívy. Inými slovami, nepretržité „sprístupňovanie“ informácií na internete nie je alternatívou ani dostatočným prostriedkom na dosiahnutie súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z bodu 2 prílohy VIIa poskytovať informácie častejšie ako raz za rok, pokiaľ sa nekombinuje s nejakým druhom aktívneho informovania konečného spotrebiteľa v požadovaných intervaloch.
9.2.5. Obsah informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe poskytovaných častejšie ako raz za rok
Ako sa uvádza v oddiele 7.3, revidovaná smernica o energetickej efektívnosti poskytuje flexibilitu, pokiaľ ide o povahu informácií, ktoré sa musia poskytovať v intervaloch častejších ako raz za rok podľa bodu 2 prílohy VIIa.
Minimálne sa musia zahrnúť základné informácie o vývoji skutočnej spotreby (alebo odpočtov pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov). Môžu sa napríklad kombinovať s odhadmi, ako by pozorovaný trend mohol ovplyvniť budúcu spotrebu konečného spotrebiteľa a aká by bola výška vyúčtovania, keby vývoj spotreby pokračoval rovnakým spôsobom.
Ak sa vyúčtovanie uskutočňuje v tom istom čase ako poskytovanie informácií podľa bodu 2 prílohy VIIa, minimálne požiadavky na obsah informácií o vyúčtovaní sa určia na základe ustanovení v bode 3 tejto prílohy.
9.3. Minimálne informácie uvádzané vo vyúčtovaní
V bode 3 prílohy VIIa sa špecifikujú určité minimálne prvky informácií, ktoré musia mať k dispozícii koneční spotrebitelia v rámci vyúčtovania alebo spolu s vyúčtovaním, s rôznymi požiadavkami v závislosti od toho, či sa vyúčtovanie zakladá alebo nezakladá na skutočnej spotrebe alebo na odpočtoch pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov. Je vhodné uviesť, že koneční spotrebitelia, ktorí užívajú časti budovy nevybavené individuálnymi meradlami alebo pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov, prípadne osoby, ktoré si prenajímajú priestory na základe „nájomného vrátane nákladov na energie“ možno nikdy nedostanú vyúčtovania na základe skutočnej spotreby alebo odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov. V prípade „nájomného vrátane nákladov na energie“ dokonca možno nedostanú žiadne vyúčtovania spotreby energie, takže by sa neuplatňovali žiadne požiadavky stanovené v článku 10a alebo prílohe VIIa.
Znenie novej prílohy VIIa sa v porovnaní s prílohou VII k pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti zmenilo tak, že zrozumiteľnejšie vyjadruje záväznú povahu obsiahnutých požiadaviek, napríklad tak, že vynecháva slovné spojenia typu „tam, kde je to vhodné“ alebo „pokiaľ možno“ (37).
Príloha VIIa obsahuje aj niektoré úplne nové prvky vrátane povinnosti, aby vyúčtovania obsahovali „informácie o súvisiacich postupoch podávania sťažností, službách ombudsmana alebo mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov platných v členských štátoch“. V rámci transpozície tejto požiadavky by členské štáty mali verejne uviesť, ktoré (ak existujú) útvary ombudsmana alebo mechanizmy alternatívneho riešenia sporov (38) sú zo zákona oprávnené riešiť sťažnosti a spory súvisiace s meraním, pomerovým meraním, vyúčtovaním a rozdelením nákladov, aby dodávatelia energie a ostatné strany vydávajúce vyúčtovania mohli uviesť tieto informácie v príslušných vyúčtovaniach.
9.3.1. Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby/odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov
Individuálne údaje, ktoré majú byť sprístupnené vo vyúčtovaní alebo spolu s ním na základe skutočnej spotreby alebo odpočtov zariadení, čiastočne vychádzajú z doterajšej prílohy VII a čiastočne sú nové.
Nie všetky si vyžadujú vysvetlenie, je však vhodné poukázať na niektoré aspekty.
Podobne ako v pôvodnej smernici o energetickej efektívnosti sa aj v bode 3 písm. a) prílohy VIIa nachádza odkaz na „skutočné ceny“. V prípade koncových odberateľov tepla a chladu zo systému centralizovaného zásobovania obvykle ide o špecifikáciu celkovej splatnej ceny, ako aj jej rôznych zložiek, napríklad sadzieb/cien súvisiacich so spotrebou alebo kapacitou či pevných sadzieb/cien. V prípade pomerového merania by tieto informácie mali zahŕňať aspoň individuálny podiel nákladov na teplo, ktorý je potrebné zaplatiť, spolu s odpočtami zariadení a celkovými hodnotami pre budovu, z ktorých je pomerové meranie odvodené.
Pokiaľ ide o porovnanie so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcich rokoch [bod 3 písm. c)], treba upozorniť na povinnosť sprístupniť tieto informácie v grafickej podobe a vo forme korigovanej na klimatické podmienky. Z hľadiska požiadaviek na ochranu údajov a súkromia (pozri aj oddiel 7.5) by sa táto požiadavka mala chápať tak, že sa týka len informácií o energii spotrebovanej súčasným užívateľom, t. j. tým istým konečným spotrebiteľom, ktorému musia byť tieto informácie sprístupnené.
Na účely korekcie na klimatické podmienky môže byť nutné stanoviť predpokladaný podiel energie použitej na ohrev teplej úžitkovej vody, ak sa táto energia nemeria oddelene od potrieb vykurovania priestoru. Okrem toho sú potrebné miestne špecifické alebo reprezentatívne údaje o vonkajšej teplote na výpočet počtu dennostupňov (HDD) vo vykurovacej sezóne alebo počtu dennostupňov v sezóne chladenia (CDD), ktoré sa používajú na korekciu na klimatické podmienky. Aby sa tieto údaje mohli použiť na účely informácií o vyúčtovaní, musia byť k dispozícii bez výrazného omeškania. Členské štáty a strany zodpovedné za poskytovanie informácií o vyúčtovaní musia určiť dostupné zdroje takýchto údajov, ktoré by pochopiteľne mohli byť vnútroštátne, regionálne či miestne alebo by sa mohli týkať konkrétnej budovy (ak je napríklad budova vybavená exteriérovým snímačom, z ktorého je možné získať merania). Mali by byť aj transparentné, pokiaľ ide o metodiku použitú na korekciu na klimatické podmienky (39).
Pokiaľ ide o informácie o použitom palivovom mixe, vo väčšine bytových domov/viacúčelových budov vybavených vlastným spoločným kotlom, najmä ak sa vždy používa s rovnakým druhom paliva, budú pomerne prehľadné. Ak je kotle možné prevádzkovať s viacerými palivami, napríklad ak sa pri spúšťaní kotla používajú pomocné palivá, na účely dosiahnutia súladu s predpismi by stačili ročné priemerné hodnoty. Ak sú budovy zásobované zo sietí centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, právnická alebo fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom, bude mať na základe toho istého ustanovenia právo na získanie informácií o palivovom mixe použitom na poskytnutie služby centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom. V bytových domoch/viacúčelových budovách možno tieto informácie následne použiť (40) na poskytnutie informácií o palivovom mixe konečným spotrebiteľom užívajúcim jednotlivé jednotky.
Prostriedky použité na poskytnutie informácií o palivovom mixe možno použiť aj na poskytnutie informácií o podiele energie z obnoviteľných zdrojov použitej pri centralizovanom zásobovaní teplom a chladom, a tým čiastočne splniť povinnosť členských štátov vyplývajúcu z článku 24 ods. 1 revidovanej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (RED II) (41), v ktorom sa uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom poskytovali informácie o energetickej hospodárnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov v ich systémoch diaľkového vykurovania a chladenia ľahko prístupným spôsobom, ako napríklad na webových sídlach dodávateľov, na ročnom vyúčtovaní alebo na požiadanie.“ V smernici RED II sa nevymedzuje pojem „koneční spotrebitelia“, ale podľa výkladu Komisie pojem „konečný spotrebiteľ“, ako sa používa v revidovanej smernici o energetickej efektívnosti, plne zodpovedá pojmu „koncoví odberatelia“ v zmysle článku 24 ods. 1 smernice RED II. Oba pojmy predovšetkým zahŕňajú užívateľov jednotlivých jednotiek v bytových domoch/viacúčelových budovách zásobovaných zo systému centralizovaného zásobovania teplom/chladom, dokonca aj vtedy, keď neuzavreli žiadnu individuálnu alebo priamu zmluvu s dodávateľom (42). Ustanovenie o informáciách o vyúčtovaní a spotrebe vykonávané v rámci smernice o energetickej efektívnosti teda možno použiť na poskytnutie informácií o podiele energie z obnoviteľných zdrojov použitej pri diaľkovom vykurovaní a chladení podľa smernice RED II. Takto sa môže nákladovo efektívnym spôsobom dosiahnuť súlad s príslušnými ustanoveniami jednak smernice o energetickej efektívnosti, jednak smernice RED II, keďže informácie o palivovom mixe musia obsahovať podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ak je takáto energia súčasťou palivového mixu.
Tento spôsob splnenia požiadaviek na poskytovanie informácií o podiele energie z obnoviteľných zdrojov v systémoch centralizovaného zásobovania teplom/chladom by bol jednoznačný a predišiel by možným právnym problémom, pokiaľ by informácie o palivovom mixe zahŕňali kategóriu energie z obnoviteľných zdrojov (s možnou špecifikáciou jej druhu) v informáciách o palivovom mixe, pričom v prípadoch, keď palivový mix neobsahuje žiadnu zložku tvorenú obnoviteľnými zdrojmi, by sa uviedla hodnota nula (0).
Uvedenie palivového mixu špecifikujúceho zložku dodávky tepla alebo chladu tvorenú obnoviteľnými zdrojmi by plne neuspokojili požiadavky stanovené v článku 24 ods. 1 smernice RED II, kým by neboli zahrnuté aj informácie o energetickej hospodárnosti systémov centralizovaného zásobovania teplom/chladom.
Pokiaľ ide o spôsob, akým sa informácie poskytujú, požiadavky stanovené v bode 3 písm. b) prílohy VIIa k smernici o energetickej efektívnosti a v článku 24 ods. 1 smernice RED II sa nepatrne líšia. Smernica o energetickej efektívnosti je trochu prísnejšia v tom zmysle, že informácie o palivovom mixe musia byť poskytnuté „vo vyúčtovaní [konečných spotrebiteľov]“, zatiaľ čo v smernici RED II sa povoľuje poskytovať informácie o energetickej hospodárnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov „ľahko prístupným spôsobom“ na webových sídlach dodávateľov alebo na požiadanie. Naopak požiadavka uvedená v smernici RED II je trochu prísnejšia v tom zmysle, že sa týka všetkých konečných spotrebiteľov, zatiaľ čo požiadavka stanovená v smernici o energetickej efektívnosti sa vzťahuje len vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby tepla alebo odpočtov pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov.
Pokiaľ ide o informácie o súvisiacich ročných emisiách skleníkových plynov, vzniká viacero otázok v závislosti od toho, či dodávky pochádzajú z jediného zdroja paliva, napríklad spoločného plynového alebo olejového kotla v budove, alebo zo systému centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom. V oboch prípadoch sa musí venovať pozornosť tomu, ako a do akej miery je vyjadrený vplyv strát účinnosti v budove alebo v sieti a aké ukazovatele sú použité [t. j. absolútne alebo relatívne, špecifické (kgCO2e/kJ), súhrnné alebo na byt atď.].
Prevádzkovatelia systému centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom musia poskytnúť prinajmenšom ročné priemerné emisie siete na vyúčtovanú/dodanú energetickú jednotku (t. j. vrátane vplyvu sieťových strát), aby bolo možné vypočítať zodpovedajúce absolútne emisie za prípadného daného koncového odberateľa.
Na tomto základe alebo na základe palivovej spotreby samotnej budovy môžu spotrebitelia s pomerovým meraním dostať informácie o ich podiele na absolútnych emisiách (kg) A o ich relatívnych/špecifických priemerných emisiách, ktoré napríklad odrážajú zloženie centralizovaného vykurovania alebo použité palivo a, ak je to relevantné, miestne obnoviteľné zdroje energie.
V každom prípade členské štáty môžu obmedziť rozsah požiadavky na poskytovanie informácií o emisiách skleníkových plynov tak, aby tieto informácie zahŕňali iba dodávky zo systémov centralizovaného zásobovania teplom s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW. Ak sa tak členský štát, umožní sa tým predovšetkým vyňať malé až stredne veľké siete centralizovaného zásobovania teplom a budovy s pomerovým meraním s vlastnými kotlami z povinnosti poskytovať takéto informácie. Je potrebné zdôrazniť, že možnosť obmedziť rozsah požiadavky na informácie sa netýka informácií o palivovom mixe, týka sa len súvisiacich ročných informácií o emisiách skleníkových plynov.
V systémoch centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, v ktorých majú odberatelia možnosť vybrať si konkrétne „ekologické“ produkty, ktoré sa predávajú ako odvodené od konkrétneho palivového mixu (napr. 100 % obnoviteľných zdrojov) alebo s konkrétnou stopou emisií skleníkových plynov, ktorá sa líši od priemeru systému, treba s touto možnosťou počítať s cieľom predísť dvojitému započítaniu a poskytovaniu zavádzajúcich informácií spotrebiteľom. Všetky predaje tohto druhu by sa mali vylúčiť z výpočtu priemerného palivového mixu alebo stopy skleníkových plynov pre koncových odberateľov. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu právnych predpisov EÚ o ochrane spotrebiteľa (43).
V bode 3 písm. f) prílohy VIIa sa vyžadujú porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným konečným spotrebiteľom v rovnakej kategórii spotrebiteľov, takže členské štáty budú musieť stanoviť alebo delegovať zodpovednosť za vypracovanie adekvátnych referenčných hodnôt a kategórií spotrebiteľov. V prípade pomerového merania by poskytovatelia služieb pomerového merania mohli vypracovať relevantné a presné referenčné hodnoty na základe údajov z budov v ich portfóliách. V prípade elektronického vyúčtovania možno takéto porovnania sprístupniť online a mali by byť vyznačené na samotných vyúčtovaniach. V prípade vytlačeného vyúčtovania tieto porovnania samozrejme musia byť súčasťou vyúčtovania samotného, ako aj v prípade ostatných prvkov, ktoré musia byť zahrnuté.
9.3.2. Vyúčtovanie, ktoré nie je založené na skutočnej spotrebe/odpočtoch pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov
V súčasnosti je bežnou praxou (minimálne v situáciách, keď nie sú k dispozícii zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet) vychádzať pri pravidelných vyúčtovaniach/vyúčtovaniach častejších ako raz za rok z paušálnych odhadov ročnej spotreby. Takéto vyúčtovania nemusia zahŕňať všetky vyššie uvedené prvky, musia však „obsahovať jasné a zrozumiteľné vysvetlenie výpočtu sumy uvedenej vo vyúčtovaní a aspoň informácie uvedené v písmenách d) a e)“ bodu 3 prílohy VIIa. Tieto požiadavky sa týkajú aj situácií, keď vyúčtovania nikdy nie sú založené na skutočnej spotrebe/odpočtoch pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. To sa bude týkať individuálnych konečných spotrebiteľov v bytových domoch a viacúčelových budovách bez pomerového merania, v ktorých sa náklady na energiu prenášajú na konečných spotrebiteľov prostredníctvom opakovaných poplatkov alebo vyúčtovania nákladov na teplo založenom výlučne na iných parametroch, ako je napríklad podlahová plocha, objem atď.
(1) Smernica (EÚ) 2018/2002.
(2) Pozri články 70 a 73 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125).
(3) SWD(2013) 448 final, Brusel, 6. novembra 2013, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1416394987283&uri=SWD:2013:448:FIN.
(4) Pre nové ustanovenia týkajúce sa tepelnej energie zostávajú relevantné najmä zásady stanovené v odsekoch 19 – 26. 50 – 54 a 56 usmernenia z roku 2013.
(5) Guidelines on good practice in cost-effective cost allocation and billing of individual consumption of heating, cooling and domestic hot water in multi-apartment and multi-purpose buildings (Usmernenia týkajúce sa osvedčených postupov pri nákladovo efektívnom rozdelení nákladov a vyúčtovaní individuálnej spotreby tepla, chladu a teplej úžitkovej vody v bytových domoch alebo viacúčelových budovách), empirica GmbH — Communication and Technology Research, Simon Robinson, Georg Vogt, december 2016.https://ec.europa.eu/energy/en/studies/specific-guidance-sub-metering-thermal-energy-multi-unit-buildings-implementation-articles-9
(6) „Koncový odberateľ“ sa vymedzuje v článku 2 ods. 23 ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje energiu pre vlastnú konečnú spotrebu“.
(7) V článku 9a sa v porovnaní s článkom 9 neuvádzajú „individuálne meradlá“. Z tohto rozdielu nevyplýva zmena v rozsahu pôsobnosti požiadavky. Jeho účelom je len zrozumiteľnejšie odlíšiť meranie od pomerového merania a koncových odberateľov od konečných spotrebiteľov. V revidovanej smernici o energetickej efektívnosti sa pojem „individuálny“ používa najmä v súvislosti s pomerovým meraním.
(8) Táto situácia nie je veľmi bežná, ale vyskytuje sa. Bežnejšia je situácia, keď existuje niekoľko konečných spotrebiteľov, ale len jeden koncový odberateľ, porovnaj aj oddiel 7.1.
(9) Je potrebné uviesť, že zodpovednosť za inštaláciu meradiel na úrovni budov by nemala niesť spoločnosť, ktorá zabezpečuje centralizované zásobovanie teplom, ale vlastník či správca budovy.
(10) Diaľkové vykurovanie nie je vymedzené v smernici o energetickej efektívnosti. Podľa smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov je to „… distribúcia tepelnej energie vo forme pary [alebo] horúcej vody… z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie priestorov alebo procesov…“.
(11) Keďže termálna energia získavaná z plytkého podzemného geotermálneho zdroja máva nízke teploty, pri ktorých sa nedá priamo zužitkovať (pokiaľ sa nespája s tepelným čerpadlom) na obvyklé tepelné účely (vykurovanie priestorov, ohrev teplej úžitkovej vody, priemyselné teplo), je sporné, či by sa mala považovať za centralizované zásobovanie teplom alebo za „zdroj“„vyhrievania… alebo teplej úžitkovej vody“. V súvislosti s článkom 9a ods. 2 je takýto výklad ďalej posilnený tým, ak sa individuálne platí za použitie tepelných čerpadiel (na zužitkovanie tepelnej energie z podzemného zdroja). V takom prípade totiž najdôležitejší komponent služby vykurovania nepochádza z centrálneho zdroja.
(12) Za týchto podmienok preukázateľne nejde o žiadnu čistú dodávku chladu predávaného prevádzkovateľom systému, ale o dočasné využitie zásobníka používaného na dodávky tepla v chladnejších obdobiach.
(13) Užívatelia môžu byť domácnosti, spoločnosti alebo iné subjekty, ktoré sú oprávnené užívať príslušné priestory.
(14) Užívatelia, ktorí majú individuálne priame zmluvy s dodávateľom energie, majú takéto práva z toho titulu, že sú koncovými odberateľmi (t. j. sú to fyzické alebo právnické osoby nakupujúce príslušnú energiu na svoju vlastnú konečnú spotrebu) v zmysle článkov 9a, 10a a 11a.
(15) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.
(16) Porovnaj bod 25 v dokumente SWD(2013) 448 final.
(17) Diskusiu o zásadách rozdeľovania nákladov na teplo a analýzu týchto zásad pozri napríklad Castellazzi, L., Analysis of Member States’ rules for allocating heating, cooling and hot water costs in multi-apartment/purpose buildings supplied from collective systems — Implementation of EED Article 9(3) (Analýza pravidiel členských štátov pri rozdeľovaní nákladov na vykurovanie, chladenie a teplú vodu v bytových domoch/viacúčelových budovách zásobovaných zo spoločných systémov – vykonávanie článku 9 ods. 3 smernice o energetickej efektívnosti), EUR 28630 EN, Luxembursko: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2017, ISBN 978-92-7969286-4, doi:10.2760/40665, JRC106729 https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/analysis-member-states-rules-allocating-heating-cooling-and-hot-water-costs-multi-apartmentpurpose.
(18) Je potrebné uviesť, že táto požiadavka sa uplatňuje bez ohľadu na rozšírenie pomerového merania a že tieto pravidlá by mali zahŕňať aj situácie, v ktorých nie sú k dispozícii jednotlivé údaje o skutočnej spotrebe alebo odpočty pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, keďže sa zistilo, že pomerové meranie nie je nákladovo efektívne alebo technicky možné.
(19) Pozri veci C-708/17 a C-725/17: http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=200142&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=1928887 a http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=200154&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=1928887.
(20) http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=213510.
(21) Pozri posúdenie vplyvu Komisie, oddiel 3, s. 26 [SWD(2016) 405 final].
(22) V mnohých prípadoch je možné zmeniť pochôdzkové systémy odčítania meradiel alebo systémy odčítania meradiel z vozidla na „skutočné“ zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet inštaláciou jednej alebo viacerých „brán“ v budove. Takéto brány zhromažďujú signály zo zariadení a prenášajú ich cez internet alebo telekomunikačné systémy do dátových systémov poskytovateľov služieb.
(23) Pozri EN834 oddiel 6.5 a EN835 oddiel 6.4.
(24) Články 9a, 9b, 9c a 10a doplnené smernicou (EÚ) 2018/2002 patria do rozsahu pôsobnosti „článkov 7 až 11“. Prepracovaním smernice o pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou sa ďalej mení článok 13 smernice o energetickej efektívnosti s cieľom zabezpečiť, aby článok 11a tiež patril do rozsahu uvedeného v tomto odseku.
(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov v znení zmien.
(26) T. j. okrem prípadov, keď sú osobitné výnimky riadne opodstatnené a zdokumentované, pozri oddiel 6.4.
(27) Článok 2 ods. 23 smernice o energetickej efektívnosti.
(28) Pozri odsek 9 dokumentu SWD(2013) 448 final.
(29) V súvislosti s pomerovým meraním sa niekedy uvádza slovné spojenie „rozdelenie nákladov na teplo“.
(30) V článku 10a ods. 1 druhom pododseku sa uvádza, že„ak tak stanoví členský štát, uvedenú povinnosť možno okrem prípadu pomerovo meranej spotreby založenej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov podľa článku 9b splniť systémom pravidelného individuálneho odčítavania meradla koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorý oznamuje hodnoty na meradle. Iba ak koncový odberateľ alebo konečný spotrebiteľ nenahlási hodnotu na meradle za dané zúčtovacie obdobie, je vyúčtovanie založené na odhade spotreby alebo paušálnej sadzbe.“
(31) V článku 2 ods. 24 smernice o energetickej efektívnosti sa „poskytovateľ energetických služieb“ vymedzuje ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje energetické služby alebo iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v zariadení alebo priestoroch koncového odberateľa“.
(32) Patria sem aj žiadosti o platby pravidelných poplatkov, ktoré zahŕňajú špecifikované energetické náklady v budovách druhu uvedeného v článku 9b ods. 1, kde sa ukázalo, že pomerové meranie nie je nákladovo efektívne alebo technicky možné.
(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). http://data.europa.eu/eli/reg/2016/679/2016-05-04.
(34) Pozri C-294/18 http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=203750&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=1938672.
(35) Pracovný dokument útvarov Komisie – Usmernenie k článkom 9 – 11 týkajúcim sa merania, informácií o vyúčtovaní, nákladov na prístup k informáciám o meraní a vyúčtovaní, odseky 50 – 52 (SWD/2013/0448 final).
(36) Použitie pojmu „koncoví odberatelia“ namiesto „koneční spotrebitelia“ v tomto prípade vyjadruje skutočnosť, že v smernici o energetickej efektívnosti sa nevyžaduje, aby spotrebitelia s pomerovým meraním mali právo vybrať si možnosť elektronického vyúčtovania, pozri oddiel 7.6. V budove s pomerovým meraním si koncový odberateľ za budovu môže vybrať elektronické vyúčtovanie, a tým získať nárok na poskytovanie informácií štvrťročne, neznamená to však automaticky, že jednotliví užívatelia budovy (ktorí sú konečnými spotrebiteľmi, nie sú však koncovými odberateľmi) majú do 1. januára 2022 nárok na takéto informácie častejšie ako dvakrát za rok.
(37) Minimálne v dvoch prípadoch tieto vynechávky nie sú konzistentné vo všetkých jazykových verziách. Komisia sa domnieva, že by sa malo vydať formálne korigendum s cieľom odstrániť uvedené nezrovnalosti. Úmysel návrhu Komisie bol v tejto súvislosti jasný, pozri zarážku 1.3.3 v oddiele 4.3.2 posúdenia vplyvu [Pracovný dokument útvarov Komisie, SWD(2016) 405 final].
(38) Napríklad tie, ktoré sú uvedené pod odkazom https://ec.europa.eu/consumers/odr/main/?event=main.adr.show2.
(39) Neexistuje univerzálna norma stanovujúca spôsob výpočtu dennostupňov vo vykurovacej sezóne alebo dennostupňov v sezóne chladenia a ak členské štáty nemajú k dispozícii lepšie alternatívy, môžu nabádať, aby sa použila metodika Eurostatu alebo vyžadovať jej použitie: pozri https://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/nrg_chdd_esms.htm (oddiel 3.4).
(40) Ktokoľvek, kto je zodpovedný za informovanie spotrebiteľov/konečných spotrebiteľov s pomerovým meraním, v súlade s rozhodnutiami, ktoré prijali členské štáty na základe článku 10a ods. 3.
(41) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
(42) To je výslovne uvedené v revidovanej smernici o energetickej efektívnosti (pozri aj oddiel 7.1). V smernici RED II to možno odvodiť z použitia užšieho pojmu „odberateľ“ v článku 24 ods. 2, ktoré indikuje, že zákonodarca chcel rozlíšiť rozsah pôsobnosti povinností uvedených v článku 24 ods. 1 a 2.
(43) Pozri aj SWD(2016) 163 final, 25. 5. 2016: Pracovný dokument útvarov Komisie: Usmernenie k vykonávaniu/uplatňovaniu smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52016SC0163.