1.   ECB môže uznať členský štát mimo eurozóny za vykazujúci členský štát podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) len vtedy, ak sa ubezpečí, že členský štát mimo eurozóny prevzal ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) a usmernenia (EÚ) 2017/2335 (ECB/2017/38) do svojho vnútroštátneho práva alebo inak ustanovil príslušné požiadavky na vykazovanie v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

2.   Na účely odseku 1 ECB posúdi, či národná centrálna banka členského štátu mimo eurozóny v spolupráci s ďalšími príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ak je to potrebné podľa platného vnútroštátneho práva, bola splnomocnená prinajmenšom na:

a)	identifikáciu a preskúmanie aktuálnej spravodajskej skupiny v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13);

b)	zber údajov o úveroch pochádzajúcich od aktuálnej spravodajskej skupiny v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ustanovenia článku 8 ods. 4 a 5 uvedeného nariadenia alebo rovnocenné ustanovenia vnútroštátneho práva;

c)	identifikáciu protistrán spôsobom uvedeným v článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13);

d)	ukladanie požiadaviek pre spravodajské jednotky uvedené v písmene a), ktoré sú rovnaké alebo rovnocenné ako požiadavky na štatistické vykazovanie stanovené v článkoch 4 až 8 a 13 až 15 nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13);

e)	udelenie výnimiek malým spravodajským jednotkám, ako sa uvádza v článku 16 nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13);

f)	overovanie a povinný zber informácií vtedy, keď spravodajská jednotka nespĺňa minimálne normy pre prenos, presnosť, pojmový súlad a revízie, ako sa uvádza v článku 17 nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) a

g)	ukladanie sankcií spravodajským jednotkám, ako sa ustanovuje v článku 18 nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13).

Aby sa zabránilo pochybnostiam, požiadavky v súvislosti s fázami implementácie a prvým vykazovaním, ako sa uvádza v článku 2 nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13), nemusia byť prevzaté do vnútroštátneho práva.

3.   Na účely odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, ECB tiež posúdi, či vnútroštátne právne predpisy obsahujú ustanovenia, ktorými sa preberajú články 7 a 8 nariadenia (ES) č. 2533/98.

1.   Členský štát mimo eurozóny, ktorý má záujem stať sa vykazujúcim členským štátom podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13), môže ECB predložiť oficiálne vyjadrenie záujmu stať sa vykazujúcim členským štátom (ďalej len „uchádzačský členský štát“) a na tento účel použije vzor uvedený v prílohe I.

2.   Na účely posúdenia vyjadrenia záujmu uvedeného v odseku 1 musí byť k nemu pripojená dokumentácia týkajúca sa implementácie, aby mohla ECB uskutočniť overovanie podľa článku 5 ods. 3, a to najmä:

a)	vyplnená tabuľka zhody s použitím vzoru uvedeného v dodatku k prílohe I;

b)	kópie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov spolu s ich anglickým prekladom;

c)

právne stanovisko vypracované buď externou nezávislou treťou osobou alebo právnym oddelením príslušného vnútroštátneho orgánu, ktoré podľa ECB uspokojivo potvrdzuje, že: i) vnútroštátne právne predpisy budú záväzné a vykonateľné v uchádzačskom členskom štáte a ii) národná centrálna banka uchádzačského členského štátu je povinná riadiť sa špecifickými usmerneniami, požiadavkami a opatreniami ECB vydanými v súvislosti s nariadením (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13), a to v časovom rámci, ktorý prípadne stanoví ECB.

3.   Vyjadrenie záujmu sa musí ECB doručiť aspoň deväť mesiacov pred dátumom prvého prenosu údajov o úveroch podľa článku 6, ktorý v tomto vyjadrení záujmu uvedie uchádzačský členský štát a musia sa v ňom uviesť referenčné dátumy na vykazovanie a referenčné obdobia, ktoré budú zahrnuté od prvého prenosu.

1.   ECB písomne potvrdí uchádzačskému členskému štátu prijatie vyjadrenia záujmu do 20 dní od jeho prijatia.

2.   Okrem dokumentácie uvedenej v článku 4 ods. 2 môže ECB vyžadovať dodatočné informácie alebo dokumentáciu, ktoré považuje za primerané na účely posúdenia vyjadrenia záujmu uchádzačského členského štátu. ECB bezodkladne písomne potvrdí uchádzačskému členskému štátu prijatie takýchto dodatočných informácií alebo dokumentácie.

3.   ECB overuje, či uchádzačský členský štát prevzal ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) a usmernenia (EÚ) 2017/2335 (ECB/2017/38) do svojho vnútroštátneho práva, alebo inak ustanovil príslušné požiadavky na vykazovanie v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

4.   Na účely overovania uvedeného v odseku 3 ECB poverí štatistický výbor Európskeho systému centrálnych bánk, aby koordinoval postup overovania a poveril právny výbor (LEGCO) vypracovaním správy o overení. V správe o overení sa posúdi:

a)	rozsah, v akom boli uvedené ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) uvedené v článku 3 ods. 2 implementované do vnútroštátneho práva, a

b)	ak ustanovenia uvedené v bode a) neboli implementované, dôvod ich neimplementovania.

5.   Ak sa ECB na základe úplnej dokumentácie predloženej uchádzačským členským štátom ubezpečí o tom, že kritériá stanovené v článku 3 boli splnené, rozhodne sa uznať, že uchádzačský členský štát sa podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) kvalifikuje ako vykazujúci členský štát. V rozhodnutí sa uvedie dátum, od ktorého uznanie platí, referenčné dátumy na vykazovanie a referenčné obdobia, ktoré budú zahrnuté od prvého prenosu, a príslušný dátum prvého vykazovania, ktorý nesmie byť skorší ako dátum, ktorý vo svojom vyjadrení záujmu uviedol uchádzačský členský štát.

6.   Rozhodnutie uvedené v odseku 5 je podmienené uzavretím dohody medzi národnou centrálnou bankou uchádzačského členského štátu a ECB vo forme uvedenej v prílohe II, ktorá upraví vzťahy národnej centrálnej banky uchádzačského členského štátu s ECB, národnými centrálnymi bankami eurozóny a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny, ktoré boli uznané za vykazujúce členské štáty, v súvislosti so vzájomnou výmenou údajov o úveroch a súvisiacimi otázkami.

Pri zohľadnení ustanovení nariadenia (ES) č. 2533/98 táto dohoda stanoví podmienky: a) prístupu národných centrálnych bánk mimo eurozóny k údajom o úveroch zbieraných ECB, národnými centrálnymi bankami eurozóny a vykazujúcimi členskými štátmi mimo eurozóny a používania týchto údajov a b) prístupu ECB, národných centrálnych bánk eurozóny a národných centrálnych bánk vykazujúcich členských štátov mimo eurozóny k údajom zbieraným vykazujúcimi členskými štátmi mimo eurozóny na základe ich príslušných vnútroštátnych právnych predpisov a používania týchto údajov.

Takúto dohodu uzavretú národnou centrálnou bankou uchádzačského členského štátu nemožno meniť spôsobom, ktorý je v rozpore s formou uvedenou v prílohe II.

7.   ECB rozhodne o tom, že uchádzačský členský štát nie je vykazujúcim členským štátom podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)	ak na základe úplnej dokumentácie predloženej uchádzačským členským štátom ECB dôjde k záveru, že takýto členský štát nespĺňa kritériá na kvalifikovanie sa ako vykazujúci členský štát podľa článku 3;

b)	ak ECB nedostane informácie potrebné na vykonanie jej posúdenia do jedného roka od prijatia vyjadrenia záujmu od uchádzačského členského štátu;

c)	ak dohoda uvedená v odseku 6 nebola uzavretá.

8.   Najneskôr šesť mesiacov od dátumu potvrdenia prijatia dokumentácie v súlade s odsekom 1, prípadne odsekom 2, ECB oznámi uchádzačskému členskému štátu svoje rozhodnutie v zmysle odsekov 5 a 7. Takéto oznámenie obsahuje dôvody, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. ECB a uchádzačský členský štát sa však môžu dohodnúť na predĺžení lehoty, počas ktorej ECB oznámi svoje rozhodnutie uchádzačskému členskému štátu.

9.   ECB posúdi žiadosť o preskúmanie rozhodnutia podľa odseku 7 podanú uchádzačským členským štátom za predpokladu, že:

a)	žiadosť bola doručená v lehote 30 dní od dátumu oznámenia rozhodnutia;

b)	v žiadosti o preskúmanie sa uvádza odôvodnenie a

c)	žiadosť o preskúmanie obsahuje všetky podporné informácie.

Po prijatí žiadosti o preskúmanie ECB preskúma svoje rozhodnutie a môže uchádzačskému členskému štátu poskytnúť príležitosť vykonať potrebné opatrenia, ktoré by mu umožnili, aby bol uznaný za vykazujúci členský štát. ECB si vyhradzuje právo vyžiadať si predloženie nového právneho stanoviska vypracovaného buď externou nezávislou treťou osobou alebo právnym oddelením príslušného vnútroštátneho orgánu, ktoré potvrdí platnosť a uplatniteľnosť týchto opatrení.

1.   Po oznámení rozhodnutia ECB, ktorým sa uchádzačský členský štát uznáva, že sa kvalifikuje ako vykazujúci členský štát podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) a po nadobudnutí účinnosti dohody uvedenej v článku 5 ods. 6, ECB požiada národnú centrálnu banku uchádzačského členského štátu, aby v súlade s článkom 5 usmernenia (EÚ) 2017/2335 (ECB/2017/38) identifikovala a preskúmala aktuálnu spravodajskú skupinu.

2.   Ak je uchádzačský členský štát uznaný za vykazujúci členský štát podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) a takéto uznanie sa uplatňuje od dátumu, ktorý bráni národnej centrálnej banke tohto členského štátu identifikovať a preskúmať aktuálnu spravodajskú skupinu v prvom štvrťroku prvého roku, v ktorom začne vykazovať, potom aktuálnu spravodajskú skupinu identifikujú v tom istom roku ostatné vykazujúce členské štáty v súlade s článkom 5 usmernenia (EÚ) 2017/2335 (ECB/2017/38).

3.   K prvému prenosu údajov o úveroch môže dôjsť až potom, ako sa ECB presvedčí o tom, že národná centrálna banka uchádzačského členského štátu vytvorila informačný systém interoperabilný s technickou infraštruktúrou ECB.

4.   Prvý mesačný a štvrťročný prenos sa začína v deň, ktorý ECB uviedla vo svojom rozhodnutí v zmysle článku 5 ods. 5

1.   ECB môže rozhodnúť o pozastavení alebo odvolaní uznania členského štátu mimo eurozóny za vykazujúci členský štát, ak má dôvody domnievať sa, že príslušný členský štát už nespĺňa kritériá na kvalifikovanie sa ako vykazujúci členský štát podľa článku 3. V prípade odvolania uznania členského štátu mimo eurozóny za vykazujúci členský štát dohoda uzavretá podľa článku 5 ods. 6 automaticky zanikne.

2.   ECB v akomkoľvek rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie dôvody pozastavenia alebo odvolania uznania, stanoví účinok rozhodnutia a uvedie dátum, od ktorého sa bude uplatňovať pozastavenie alebo odvolanie uznania, ako aj obdobie pozastavenia. Uznanie môže byť pozastavené maximálne na šesť mesiacov. ECB môže obdobie pozastavenia vo výnimočných prípadoch predĺžiť, avšak len raz. Ak v stanovenej lehote nedôjde k odstráneniu dôvodov pozastavenia, ECB odvolá uznanie príslušného členského štátu mimo eurozóny za vykazujúci členský štát.

3.   ECB a národná centrálna banka vykazujúceho členského štátu mimo eurozóny môžu zrušiť dohodu uvedenú v článku 5 ods. 6 v súlade s jej ustanoveniami. V takom prípade dôjde k automatickému odvolaniu uznania členského štátu mimo eurozóny za vykazujúci členský štát a takéto uznanie stráca účinnosť.

Dodatok

Overenie implementácie nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ECB/2016/13)

TABUĽKA ZHODY

[názov národnej centrálnej banky alebo príslušného vnútroštátneho orgánu]

Nariadenie (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13)	Spôsob implementácie	Ak nedošlo k implementácii, dôvody neimplementovania
Článok 3
Článok 4
Článok 5
Článok 6
Článok 7
Článok 8
Článok 9
Článok 10
Článok 12
Článok 13
Článok 14
Článok 15
Článok 16
Článok 17
Článok 18

PRÍLOHA II

VZOR

DOHODA

Z [DEŇ MESIAC ROK]

MEDZI [VLOžIť NÁZOV NÁRODNEJ CENTRÁLNEJ BANKY MIMO EUROSYSTÉMU] A EURÓPSKOU CENTRÁLNOU BANKOU O PRENOSE PODROBNÝCH ÚDAJOV O ÚVEROCH A KREDITNOM RIZIKU

[vložiť ECB a adresu],

(ďalej len „ECB“)

a

[vložiť názov a adresu národnej centrálnej banky mimo Eurosystému]

(ďalej len „národná centrálna banka mimo Eurosystému“)

Zmluvné strany sú označované spoločne ako „zmluvné strany“ alebo jednotlivo ako „zmluvná strana“.

Keďže:

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) (1) stanovuje všeobecný rámec na zber podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ďalej len „údaje o úveroch“). V nariadení (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) sa uvádza, že členské štáty, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členské štáty mimo eurozóny“), sa môžu rozhodnúť, že sa stanú vykazujúcimi členskými štátmi tým, že prevezmú ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) do svojho vnútroštátneho práva alebo inak ustanovia príslušné požiadavky na vykazovanie v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Môžu nimi byť najmä členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu prostredníctvom úzkej spolupráce v súlade s článkom 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (2).

(2)

Z článku 5 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v spojení s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii vyplýva povinnosť navrhnúť a implementovať na vnútroštátnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty mimo eurozóny považujú za primerané na zber štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“).

(3)

Článok 8 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 (3) požaduje, aby členovia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) prijali všetky potrebné regulačné, administratívne, technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie fyzickej a logickej ochrany dôverných štatistických informácií a aby ECB vymedzila spoločné pravidlá a zaviedla minimálne štandardy na zabránenie nezákonnému zverejneniu a neoprávnenému použitiu dôverných štatistických informácií.

(4)	Usmernenie ECB/1998/NP28 (4) (ďalej len „usmernenie o dôvernosti“) ustanovuje spoločné pravidlá a minimálne štandardy požadované na zabezpečenie základnej úrovne ochrany dôverných štatistických informácií, ktoré zbiera ECB za pomoci národných centrálnych bánk Eurosystému.

(5)

Rada guvernérov odporučila (5) národným centrálnym bankám členských štátov, ktorých menou nie je euro (ďalej len „národné centrálne banky mimo Eurosystému“), aby vo vzťahu k dôverným informáciám prijatým od ECB za pomoci národných centrálnych bánk uplatňovali ustanovenia usmernenia o dôvernosti a aby tento postup potvrdili formou dohody uzavretej s ECB a národnými centrálnymi bankami. V dôsledku toho národné centrálne banky mimo Eurosystému potvrdili formou dohody, že vo vzťahu k dôverným informáciám prijatým od ECB za pomoci národných centrálnych bánk dodržiavajú usmernenie o dôvernosti.

(6)

Rozhodnutie ECB/2014/6 (6) stanovuje postup na rozvoj dlhodobého rámca pre zber podrobných údajov o úveroch na základe harmonizovaných požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie. Odporúčanie ECB/2014/7 (7) vyzýva národné centrálne banky mimo Eurosystému, ktoré sa chystajú pristúpiť k dlhodobému rámcu, aby uplatňovali ustanovenia rozhodnutia ECB/2014/6. Viaceré národné centrálne banky mimo Eurosystému spolupracujú s národnými centrálnymi bankami Eurosystému v súlade s odporúčaním ECB/2014/7.

(7)

Členské štáty mimo eurozóny môžu mať záujem stať sa vykazujúcimi členskými štátmi podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13). Na tento účel rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/1348 ECB/2019/20) (8) (ďalej len „rozhodnutie o postupe uznávania“) ustanovuje postupy týkajúce sa a) vyjadrení záujmu členských štátov mimo eurozóny stať sa vykazujúcimi členskými štátmi podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13), b) posúdenia takýchto vyjadrení záujmu zo strany ECB a c) uznania členského štátu mimo eurozóny za vykazujúci členský štát zo strany ECB.

(8)

Táto dohoda stanovuje podmienky prístupu národných centrálnych bánk mimo Eurosystému k údajom o úveroch zbieraných ECB, národnými centrálnymi bankami Eurosystému a vykazujúcimi členskými štátmi mimo eurozóny a používania týchto údajov, ako aj podmienky prístupu ECB, národných centrálnych bánk Eurosystému a národných centrálnych bánk vykazujúcich členských štátov mimo eurozóny k údajom zbieraným vykazujúcimi členskými štátmi mimo eurozóny na základe ich príslušných vnútroštátnych právnych predpisov a používania týchto údajov.

(9)	Táto dohoda by sa preto mala interpretovať v spojení s rozhodnutím o postupe uznávania,

SA DOHODLI TAKTO:

---

(1)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (Ú. v. EÚ L 144, 1.6.2016, p. 44).

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8).

(4)  Usmernenie ECB/1998/NP28 z 22. decembra 1998 o spoločných zásadách a minimálnych štandardoch na ochranu dôvernosti jednotlivých štatistických informácií, ktoré zhromaždila ECB za pomoci národných centrálnych bánk, ako je uverejnené v prílohe III k rozhodnutiu Európskej centrálnej banky ECB/2000/12 o uverejnení určitých právnych aktov a nástrojov Európskej centrálnej banky (Ú. v. ES L 55, 24.2.2001, s. 72).

(5)  Odporúčanie ECB/2014/14 z 27. marca 2014 o spoločných pravidlách a minimálnych štandardoch na ochranu dôvernosti štatistických informácií, ktoré zhromaždila Európska centrálna banka za pomoci národných centrálnych bánk (Ú. v. EÚ C 186, 18.6.2014, s. 1).

(6)  Rozhodnutie ECB/2014/6 z 24. februára 2014 o organizácii prípravných opatrení pre zber podrobných údajov o úveroch Európskym systémom centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2014, s. 72).

(7)  Odporúčanie ECB/2014/7 z 24. februára 2014 o organizácii prípravných opatrení pre zber podrobných údajov o úveroch Európskym systémom centrálnych bánk (Ú. v. EÚ C 103, 8.4.2014, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/1348 z 18. júla 2019 o postupe uznávania členských štátov mimo eurozóny za vykazujúce členské štáty podľa nariadenia (EÚ) 2016/867 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ECB/2019/20) (Ú. v. EÚ L 214, 16.8.2019, s. 3).

(9)  Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/2335 z 23. novembra 2017 o postupoch týkajúcich sa zberu podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ECB/2017/38) (Ú. v. EÚ L 333, 15.12.2017, s. 66).

1.   Toto rozhodnutie stanovuje postup, ktorý príslušný orgán uplatňuje, ako aj podmienky, ktoré dodržiava pri výkone svojich právomocí podľa článku 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28).

2.   Pri výkone svojich právomocí podľa článku 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28) príslušný orgán:

a)	zohľadní ciele nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28) a ich uplatniteľnosť na okolnosti prípadu a vykonáva len také právomoci, ktoré sú primerané týmto cieľom a okolnostiam prípadu s cieľom zabrániť zbytočnej záťaži pre prevádzkovateľa SDPS;

b)	uplatní buď rovnaké požiadavky konzistentne na podobných prevádzkovateľov SDPS, alebo odôvodní rozdielne zaobchádzanie s prevádzkovateľmi SDPS.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, príslušný orgán písomne oznámi prevádzkovateľovi SDPS svoje rozhodnutie vykonať právomoci stanovené v článku 21 ods. 1 písm. b) alebo c) nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28).

4.   Rozhodnutie podľa odseku 3 obsahuje:

a)	právny základ rozhodnutia a jeho odôvodnenie;

b)	právomoc, ktorá sa má vykonať;

c)	dodatočné požiadavky stanovené v článkoch 4 až 7 v závislosti od právomoci, ktorá sa má vykonať;

d)	ak je právomoc, ktorá sa má vykonať, právomocou vykonávať kontroly na mieste a nedôjde k písomnému oznámeniu príslušnému prevádzkovateľovi SDPS v zmysle článku 11, uvedie sa, z akých dôvodov sa postupovalo tak, že prevádzkovateľ SDPS nebol vopred informovaný;

e)	dôvody, na základe ktorých môže prevádzkovateľ SDPS napadnúť rozhodnutie.

5.   Nezávislý odborník, prípadne tím pre kontrolu na mieste majú tieto právomoci:

a)	právo požadovať predloženie informácií a dokumentov v súlade s článkom 3;

b)	právo preskúmať účtovné knihy a záznamy prevádzkovateľa SDPS a vyhotoviť kópie a výpisy z takýchto kníh a záznamov vrátane tých, ktoré sa týkajú služieb poskytovaných poskytovateľmi kritických služieb, ak to umožňuje zmluva medzi prevádzkovateľom SDPS a poskytovateľom kritických služieb;

c)

právo zadovážiť si písomné alebo ústne vysvetlenie od ktoréhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca prevádzkovateľa SDPS alebo jeho poskytovateľov kritických služieb (v druhom uvedenom prípade len vtedy, ak to umožňuje zmluva medzi prevádzkovateľom SDPS a poskytovateľom kritických služieb, a súvisí to so službami, ktoré pre SDPS poskytuje tento poskytovateľ kritických služieb);

d)	vypočuť inú osobu, ktorá je podľa zákona alebo na základe zmluvy povinná poskytovať informácie na účely zhromažďovania informácií týkajúcich sa predmetu vyšetrovania, nezávislého preskúmania alebo kontroly na mieste.

6.   Po ukončení vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania predloží nezávislý odborník návrh správy prevádzkovateľovi SDPS a príslušnému orgánu a následne predloží záverečnú správu príslušnému orgánu vo formáte a štruktúre, ktoré určí príslušný orgán. Nezávislý odborník zabezpečí, aby sa všetky zistenia uvedené v správe zakladali na dôkazoch, a podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia boli presné.

7.   Po ukončení kontroly na mieste predloží príslušný orgán prevádzkovateľovi SDPS návrh správy.

8.   Prevádzkovateľ SDPS má možnosť písomne sa vyjadriť k návrhu správy predloženej nezávislým odborníkom alebo príslušným orgánom. Riadiaca rada prevádzkovateľa SDPS schvaľuje a podpisuje záverečnú správu pred jej predložením alebo vrátením príslušnému orgánu alebo nezávislému odborníkovi.

9.   Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, pokiaľ ide o ich prácu v súvislosti s vyšetrovaním, nezávislým preskúmaním alebo kontrolami na mieste. Všetky informácie, ktoré sa poskytujú na základe tohto rozhodnutia, sa považujú za dôverné okrem prípadov, keď je povinnosť zverejniť tieto informácie ustanovená v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

10.   Zistenia vyplývajúce z vyšetrovania, nezávislého preskúmania alebo kontrol na mieste podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28) môže príslušný orgán uverejniť buď na úrovni podrobností, ktorá neumožňuje identifikáciu jednotlivého systému alebo prevádzkovateľa, alebo so súhlasom prevádzkovateľa SDPS.

1.   Príslušný orgán si môže od prevádzkovateľa SDPS vyžiadať poskytnutie všetkých informácií a dokumentov potrebných na účinné a efektívne vykonávanie funkcií dohľadu, ktoré mu boli zverené nariadením (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28), vrátane informácií a dokumentov, ktoré sa majú na účely dohľadu poskytovať v pravidelných intervaloch a v určených formátoch.

2.   Ak si príslušný orgán vyžiada od prevádzkovateľa SDPS poskytnutie informácií a dokumentov v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28), vo svojej žiadosti uvedie:

a)	informácie alebo dokumenty, ktoré sa majú poskytnúť;

b)	formát a postup pre poskytnutie informácií alebo dokumentov;

c)	lehotu na poskytnutie informácií alebo dokumentov, prípadne intervaly, v ktorých sa majú poskytovať, bez toho, aby tým bola dotknutá všeobecná povinnosť prevádzkovateľa SDPS odpovedať bez zbytočného odkladu.

3.   Prevádzkovateľ SDPS poskytne informácie alebo dokumenty v stanovenej lehote, prípadne v stanovených intervaloch; neurobí tak len v prípadoch, keď príslušnému orgánu preukáže, že nastala jedna z týchto okolností:

a)	informácie alebo dokumenty nie sú bezprostredne k dispozícii;

b)	informácie alebo dokumenty nie sú vo výlučnom vlastníctve prevádzkovateľa SDPS, alebo sa netýkajú výlučne jeho činnosti, a preto je nutné získať súhlas tretej osoby s poskytnutím týchto informácií alebo dokumentov príslušnému orgánu.

Ak je príslušnému orgánu uspokojvo preukázané, že sa uplatňuje jedna z uvedených okolností, môže prevádzkovateľovi SDPS poskytnúť dodatočný čas na poskytnutie príslušných informácií alebo dokumentov.

4.   Povinnosť dodržiavať služobné tajomstvo nezbavujú prevádzkovateľa SDPS a jeho zamestnancov od povinnosti dodržiavať povinnosti poskytovať informácie alebo dokumenty na základe tohto rozhodnutia.

5.   Prevádzkovateľ SDPS do svojich zmlúv s tretími osobami, vrátane poskytovateľov kritických služieb, zahrnie ustanovenia, ktoré umožnia výmenu informácií a dokumentov s príslušným orgánom, nezávislým odborníkom a tímom pre kontrolu na mieste v súvislosti so službou, ktorú tieto tretie osoby poskytujú SDPS.

1.   Príslušný orgán môže od prevádzkovateľa SDPS požadovať, aby vymenoval nezávislého odborníka s cieľom uskutočniť vyšetrovanie v súlade s článkom 5 alebo nezávislé preskúmanie v súlade s článkom 6. Príslušný orgán oznámi prevádzkovateľovi SDPS svoje rozhodnutie, aby prevádzkovateľ SDPS vymenoval nezávislého odborníka v súlade s článkom 2 ods. 4 Prevádzkovateľ SDPS znáša všetky náklady spojené s vymenovaním nezávislého odborníka.

2.   Pri vymenovávaní nezávislého odborníka sa prevádzkovateľ SDPS v prípade potreby poradí s poskytovateľom kritických služieb.

3.   Príslušný orgán zabezpečí, aby rozhodnutie, ktorým od prevádzkovateľa SDPS požaduje vymenovanie nezávislého odborníka, obsahovalo aspoň tieto požiadavky a informácie:

a)

požiadavka, aby nezávislý odborník, ktorého má prevádzkovateľ SDPS vymenovať, nebol v posledných dvoch rokoch priamo alebo nepriamo zapojený do prevádzky príslušného SDPS alebo dohľadu nad ním, a aby mal špecifické odborné znalosti potrebné na účely vyšetrovania a nezávislého preskúmania, napríklad odborné znalosti v oblasti infraštruktúr finančného trhu, finančnej regulácie, informačných systémov a komunikačných technológií, riadenia rizík, finančného výkazníctva alebo auditu;

b)	podrobnosti o úlohe, povinnostiach, právomociach a požadovanom rozsahu odborných znalostí, schopností a znalostí nezávislého odborníka;

c)	požiadavka, aby prevádzkovateľ SDPS zabezpečil, aby mal nezávislý odborník požadovanú kvalifikáciu, schopnosti a znalosti, a aby vykonával svoju funkciu bez akéhokoľvek konfliktu záujmov a v súlade s požiadavkami stanovenými v odsekoch 5 až 7 tohto článku;

d)	informácie o termíne, do ktorého musí byť nezávislý odborník vymenovaný;

e)	požiadavka, aby prevádzkovateľ SDPS informoval príslušný orgán o tom, ako boli splnené požiadavky, ktoré uložil príslušný orgán, a aby v tejto súvislosti poskytol príslušné usmernenia;

f)	požiadavka, aby prevádzkovateľ SDPS poskytol kontaktné údaje nezávislého odborníka na účely odseku 13 tohto článku.

4.   Rozhodnutie, ktorým príslušný orgán požaduje, aby prevádzkovateľ SDPS vymenoval nezávislého odborníka, môže okrem požiadaviek uvedených v odseku 3, obsahovať ďalšie požiadavky. Prevádzkovateľ SDPS pripojí k zmluve s nezávislým odborníkom rozhodnutie, ktorým ho príslušný orgán požaduje, aby vymenoval nezávislého odborníka.

5.   Pri výkone svojej funkcie má nezávislý odborník všetky právomoci uvedené v článku 6 ods. 3

6.   Prevádzkovateľ SDPS zabezpečí, aby nezávislý odborník vymenovaný s cieľom uskutočniť vyšetrovanie alebo nezávislé preskúmanie mal minimálne túto kvalifikáciu:

a)	ukončené vysokoškolské vzdelanie alebo rovnocennú úroveň vzdelania alebo

b)	osvedčenie alebo diplom udelený alebo uznaný členským štátom EÚ, ktorý osvedčuje odbornú spôsobilosť v jednej z oblastí, v ktorej sa od nezávislého odborníka požaduje, aby mal odborné znalosti na účely vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania.

7.   Ak sú okrem kvalifikácie požadovanej podľa odseku 6 potrebné aj praktické skúsenosti, príslušný orgán môže tiež od prevádzkovateľa SDPS požadovať, aby zabezpečil, aby mal nezávislý odborník skúsenosti (podľa možnosti minimálne 3 roky) s uskutočňovaním podobného vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania pre spoločnosti v rámci finančného sektora. Pred uložením ďalších požiadaviek týkajúcich sa praktických skúseností však príslušný orgán zohľadní potenciálnu novosť daného vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania a obmedzenia, ktoré takéto požiadavky môžu pre potenciálnych budúcich odborníkov predstavovať. Prevádzkovateľ SDPS zabezpečí, aby sa nezávislý odborník riadil zásadami profesijnej etiky, ktoré zahŕňajú aspoň jeho úlohu vo verejnom záujme, jeho bezúhonnosť a nestrannosť a jeho odbornú spôsobilosť a riadnu starostlivosť.

8.   Pri nábore nezávislého odborníka si prevádzkovateľ SDPS vyžiada dostatočný dôkaz o kvalifikácii a skúsenostiach uvedených v odsekoch 6 a 7. Príslušnému orgánu oznámi totožnosť vybraného nezávislého odborníka a, ak o to príslušný orgán požiada, oznámi mu, ako vymenovanie nezávislého odborníka spĺňa požiadavky uvedené v odsekoch 6 a 7. Príslušný orgán si ponecháva právo požadovať, aby prevádzkovateľ SDPS vymenoval iného nezávislého odborníka, ak sa domnieva, že nezávislý odborník vybraný prevádzkovateľom SDPS nespĺňa požiadavky stanovené v tomto rozhodnutí alebo v rozhodnutí požadujúcom vymenovanie nezávislého odborníka.

9.   Pokiaľ to príslušný orgán nestanoví, prevádzkovateľ SDPS sa s nezávislým odborníkom môžu dohodnúť na presnom načasovaní začiatku a trvania vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania v závislosti od rozsahu, ktorý stanovil príslušný orgán, a to aj v tých prípadoch, v ktorých príslušný orgán požaduje, aby sa nezávislé preskúmanie uskutočňovalo pravidelne.

10.   Prevádzkovateľ SDPS zabezpečí, aby mal nezávislý odborník počas celého trvania vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania prístup ku všetkým dokumentom a informáciám potrebným na účely vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania v súlade s článkami 5 a 6. V súvislosti s článkom 2 ods. 5 písm. c) zahrnie prevádzkovateľ SDPS do svojich zmlúv s poskytovateľmi kritických služieb ustanovenia, ktoré umožnia nezávislému odborníkovi prístup k vysvetleniam zástupcov alebo zamestnancov poskytovateľov kritických služieb, ako aj poskytovanie informácií centrálnej banke, ktorá vykonáva dohľad nad poskytovateľom kritických služieb v súlade s článkom 9 ods. 4

11.   Prevádzkovateľ SDPS umožní nezávislému odborníkovi uskutočniť vyšetrovanie alebo nezávislé preskúmanie v priestoroch prevádzkovateľa SDPS, ak príslušný orgán dospeje k záveru, že sa tým dosiahne efektívne a účinné vyšetrovanie alebo nezávislé preskúmanie.

12.   Prevádzkovateľ SDPS zabezpečí, aby sa v zmluvách o poskytovaní nezávislých odborných služieb týkajúcich sa vedenia vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania stanovila povinnosť nezávislého odborníka odpovedať na otázky príslušného orgánu týkajúce sa jeho zistení aj po uplynutí dátumu na uskutočnenie nezávislého preskúmania alebo vyšetrovania.

13.   Príslušný orgán môže komunikovať s nezávislým odborníkom priamo, ak o tom vopred informuje prevádzkovateľa SDPS.

1.   Príslušný orgán môže v súlade s článkom 4 od prevádzkovateľa SDPS požadovať, aby vymenoval nezávislého odborníka s cieľom uskutočniť nezávislé preskúmanie, ak sa domnieva, že je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v nariadení (EÚ) č 795/2014 (ECB/2014/28).

2.   Príslušný orgán môže požadovať, aby sa nezávislé preskúmanie uskutočnilo jednorazovo alebo vo výnimočných prípadoch v pravidelných intervaloch vo vopred stanovenom rozsahu, a to z dôvodov súvisiacich s prevádzkou, bezpečnosťou, riadením rizík, či z obchodných alebo právnych dôvodov. Ak príslušný orgán požaduje nezávislé preskúmanie v pravidelných intervaloch, stanoví a zdôvodní frekvenciu týchto intervalov a rozsah takéhoto nezávislého preskúmania, ako aj dátum jeho ukončenia.

3.   Rozsah nezávislého preskúmania sa môže týkať jednej alebo viacerých záležitostí, ktorých výber príslušný orgán uskutoční s riadnym odôvodnením. Nezávislý odborník je oprávnený zhromažďovať od SDPS informácie, ktoré považuje za nevyhnutné pre komplexné porozumenie záležitosti alebo záležitostí, ktorých sa nezávislé preskúmanie týka.

1.   Príslušný orgán môže vykonať kontrolu na mieste alebo delegovať vykonanie kontrol na mieste na iný orgán v súlade s článkom 8, ak sa domnieva, že je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v nariadení (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28).

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 4 tohto rozhodnutia, ak príslušný orgán vykonáva právomoc vykonávať kontroly na mieste, v rozhodnutí o kontrole sa uvedú aspoň tieto skutočnosti:

a)	predmet a účel kontroly na mieste;

b)	skutočnosť, že bránenie výkonu kontroly na mieste kontrolovanou právnickou osobou sa považuje za porušenie nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28) bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy.

3.   Príslušný orgán oznámi subjektu, ktorý podlieha kontrole na mieste, rozhodnutie o kontrole a totožnosť členov tímu pre kontrolu na mieste, najmenej desať pracovných dní pred začiatkom kontroly na mieste.

4.   Príslušný orgán zabezpečí, aby sa kontrola na mieste vykonala v rámci vopred určeného rozsahu a časového rámca, ktorý stanoví v spolupráci so subjektom, ktorý podlieha kontrole na mieste. Ak to však príslušný orgán považuje za potrebné, môže rozšíriť rozsah a časový rámec kontroly na mieste počas kontroly, a to prostredníctvom revidovaného rozhodnutia, ktoré sa oznámi subjektu, ktorý podlieha kontrole na mieste.

5.   Prevádzkovateľ SDPS zahrnie do zmlúv s poskytovateľmi kritických služieb ustanovenia, ktoré umožnia, aby sa kontrola na mieste uskutočnila aj v u poskytovateľa kritických služieb. Takéto ustanovenia umožnia príslušnému orgánu zapojiť do procesu kontroly na mieste centrálnu banku, ktorá vykonáva dohľad nad poskytovateľom kritických služieb, a to aj pokiaľ ide o výmenu relevantných informácií. Prevádzkovateľ SDPS zabezpečí, aby tieto zmluvy tiež umožnili príslušnému orgánu prístup k písomným alebo ústnym vysvetleniam zástupcov alebo zamestnancov poskytovateľov kritických služieb v súvislosti so službou, ktorú poskytujú SDPS. Prevádzkovateľ SDPS zároveň do zmlúv s poskytovateľmi kľúčových služieb zahrnie ustanovenia, ktoré príslušnému orgánu poskytujú prístup k informáciám a zisteniam z predchádzajúcich kontrol na mieste u poskytovateľa kritických služieb rovnakého rozsahu a povahy, ktoré už vykonala centrálna banka vykonávajúca dohľad nad poskytovateľom kritických služieb.

1.   Za podmienok stanovených v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch a vnútroštátnych procesných pravidlách príslušného orgánu môže príslušný orgán delegovať právomoc vykonávať kontroly na mieste na iný orgán za predpokladu, že uvedený orgán a jeho tím pre kontrolu na mieste zachovávajú dôvernosť informácií a dokumentov, ktoré získali od prevádzkovateľa SDPS, a dodržiavajú príslušné zásady stanovené v článku 7, ako aj ďalšie interné organizačné pravidlá týkajúce sa kontroly na mieste, a že delegujúci príslušný orgán si v súvislosti s kontrolou ponecháva plnú právomoc a zodpovednosť.

2.   Príslušný orgán, iný orgán a prevádzkovateľ SDPS zachovávajú dôvernosť postupu týkajúceho sa kontroly na mieste.

1.   Príslušný orgán pre SDPS vykonáva právomoci uvedené v článku 21 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28) na základe rozhodnutia, ktoré prijal. Ak je príslušným orgánom národná centrálna banka, informuje Eurosystém o takomto rozhodnutí ihneď po jeho prijatí.

2.   Ak zamestnanci prevádzkovateľa SDPS bránia výkonu kontroly na mieste, ktorú požaduje príslušný orgán v súlade s týmto rozhodnutím, národná centrálna banka dotknutého zúčastneného členského štátu poskytne členom tímu vykonávajúcemu kontrolu potrebnú pomoc v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Táto pomoc zahŕňa zapečatenie obchodných priestorov a účtovných kníh alebo záznamov v rozsahu nevyhnutnom na účely kontroly na mieste. Ak dotknutá národná centrálna banka na to nemá právomoc, využije svoju právomoc požiadať o potrebnú pomoc iné vnútroštátne orgány.

3.   Ak si kontrola na mieste alebo pomoc, ktorá sa má poskytnúť v súlade s odsekom 2 tohto článku, vyžadujú povolenie súdneho orgánu podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, orgán vykonávajúci kontrolu na mieste podá žiadosť o takéto povolenie.

4.   Ak sa v rámci vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania prevádzkovateľa SDPS vyžaduje, aby nezávislý odborník uplatnil práva ustanovené v článku 2 ods. 5 vo vzťahu k poskytovateľom kritických služieb SDPS, príslušný orgán informuje centrálnu banku, ktorá vykonáva dohľad nad poskytovateľom kritických služieb o zámere uplatniť tieto práva, a môže informovať centrálnu banku o zisteniach vyšetrovania alebo nezávislého preskúmania po jeho vykonaní.

5.   Ak sa považuje za nevyhnutné uskutočniť kontrolu na mieste aj u poskytovateľa kritických služieb SDPS, príslušný orgán informuje centrálnu banku, ktorá vykonáva dohľad nad poskytovateľom kritických služieb o zámere vykonať kontrolu na mieste ešte predtým, než to oznámi prevádzkovateľovi SDPS.

6.   V rozsahu, v akom kontrolu na mieste toho istého rozsahu a povahy už vykonala centrálna banka, ktorá vykonáva dohľad nad poskytovateľom kritických služieb SDPS, sa príslušný orgán pre SDPS môže rozhodnúť, či sa bude spoliehať na zistenia takejto kontroly na mieste, alebo či vykoná vlastnú kontrolu na mieste. V tejto súvislosti môže príslušný orgán požiadať poskytovateľa kritických služieb o poskytnutie prístupu k príslušným informáciám a zisteniam, ktoré má k dispozícii, alebo o udelenie súhlasu na prístup k týmto zisteniam v centrálnej banke. Ak sa ešte neuskutočnila žiadna kontrola na mieste, alebo sa neuskutočnila kontrola na mieste v tom istom rozsahu a tej istej povahy, príslušný orgán SDPS môže tiež podľa vlastného uváženia vykonať kontrolu na mieste u poskytovateľa kritických služieb. Príslušný orgán môže pri zohľadnení právomocí a povinností centrálnych bánk zapojiť do procesu kontroly na mieste centrálnu banku, ktorá vykonáva dohľad nad poskytovateľom kritických služieb, a môže po vykonaní tejto kontroly informovať centrálnu banku o zisteniach kontroly na mieste.

7.   Ak príslušný orgán považuje za nevyhnutné, aby sa kontrola na mieste uskutočnila u poskytovateľa kritických služieb SDPS, príslušný orgán informuje prevádzkovateľa kritických služieb o kontrole v rovnakom čase ako prevádzkovateľa SDPS v súlade s článkom 2 ods. 4

1.   Nezávislý odborník alebo tím pre kontrolu na mieste zohľadnia pripomienky, ktoré predložil prevádzkovateľ SDPS počas nezávislého preskúmania, vyšetrovania alebo kontroly na mieste, a svoje zistenia založí na skutočnostiach, ku ktorým mal dotknutý prevádzkovateľ SDPS možnosť vyjadriť sa.

2.   Nezávislý odborník alebo tím pre kontrolu na mieste informujú prevádzkovateľa SDPS o predložení správy o zisteniach príslušnému orgánu. Prevádzkovateľ SDPS má právo na prístup k správe pri rešpektovaní oprávnených záujmov iných fyzických a právnických osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k správe sa nevzťahuje na dôverné informácie, ktoré sa týkajú tretích osôb.

1.   Každý dokument, ktorý prevádzkovateľ SDPS podliehajúci dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 795/2014 (ECB/2014/28) zašle príslušnému orgánu podľa článku 3 tohto rozhodnutia, môže byť vypracovaný v ktoromkoľvek z úradných jazykov Únie, ktorý si prevádzkovateľ SDPS zvolí.

2.   Prevádzkovateľ SDPS, ktorý podlieha dohľadu, sa môže dohodnúť s príslušným orgánom na používaní jedného úradného jazyka Únie v ich písomnej komunikácii. Prevádzkovateľ SDPS môže s cieľom urýchliť celý postup zrušiť takúto dohodu o používaní jedného jazyka alebo sa môže tohto práva vzdať príležitostne a v súvislosti s určitou písomnou komunikáciou bez toho, aby to malo vplyv na budúce postupy. Zrušenie sa týka len tých aspektov postupu v oblasti dohľadu, ktoré ešte neboli vykonané.

3.   Prevádzkovateľ SDPS môže požiadať, aby sa vyšetrovanie, nezávislé preskúmanie alebo kontrola na mieste vykonali v inom úradnom jazyku Únie, než je jazyk dohodnutý pre postup v oblasti dohľadu. Ak sa tak prevádzkovateľ SDPS rozhodne urobiť, informuje o svojom úmysle príslušný orgán alebo nezávislého odborníka v dostatočnom predstihu pred začatím vyšetrovania, nezávislého preskúmania alebo kontroly na mieste, aby bolo možné prijať potrebné opatrenia.