(1)

V dohode o vytvorení Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (ďalej len „dohoda o GFCM“) sa stanovuje vhodný rámec pre viacstrannú spoluprácu v záujme podpory rozvoja, ochrany, racionálneho riadenia a najlepšieho využívania živých morských zdrojov v Stredozemnom mori a Čiernom mori na úrovniach, ktoré sa považujú za udržateľné a pri ktorých je nízke riziko kolapsu.

(2)

Jedným z cieľov spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (3) je zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti environmentálne dlhodobo udržateľné a riadené spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosiahnuť prínosy v hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti a prispievať k dostupnosti potravinových zásob.

(3)

Zmluvnými stranami dohody o GFCM sú Únia, ako aj Bulharsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Malta, Rumunsko a Slovinsko.

(4)

Odporúčania prijaté Všeobecnou rybárskou komisiou pre Stredozemné more (ďalej len „GFCM“ – General Fisheries Commission for the Mediterranean) sú pre jej zmluvné strany záväzné. Keďže Únia je zmluvnou stranou dohody o GFCM, tieto odporúčania sú pre ňu záväzné, a ak sa na ich obsah nevzťahuje právo Únie, mali by sa doň implementovať.

(5)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 (4) obsahuje niektoré ustanovenia týkajúce sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM. Ide o vhodný legislatívny akt na implementáciu tej časti odporúčaní GFCM prijatých GFCM, na ktorú sa zatiaľ nevzťahuje právo Únie.

(6)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2015 komisia GFCM prijala odporúčanie GFCM/39/2015/2 týkajúce sa vytvorenia súboru minimálnych noriem pre rybolov v populáciách druhov žijúcich pri morskom dne v Sicílskom prielive vykonávaný vlečnými sieťami na lov pri dne. Tieto normy obsahujú aj technické ochranné opatrenia týkajúce sa krevety ružovej (Parapenaeus longirostris) a merlúzy európskej (Merluccius merluccius). Časť týchto opatrení sa už nachádza v prílohe III k nariadeniu Rady (ES) č. 1967/2006 (5) o minimálnych ochranných referenčných veľkostiach predmetných druhov. Opatrenia týkajúce sa riadenia flotily uvedené v odporúčaní 39/2015/2 by sa však do práva Únie mali implementovať nariadením (EÚ) č. 1343/2011.

(7)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2015 komisia GFCM prijala odporúčanie GFCM/39/2015/3 týkajúce sa vytvorenia súboru opatrení na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu kalkana veľkého (Psetta maxima) v Čiernom mori, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie. Na väčšinu týchto opatrení sa už vzťahuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/218 (6), nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 (7), nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 (8), nariadenie (EÚ) č. 1343/2011, nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011 (9). Niekoľko opatrení týkajúcich sa riadenia flotily, ktoré sú uvedené v odporúčaní 39/2015/3, zatiaľ nie je súčasťou právnych predpisov Únie, a preto by sa mali do práva Únie implementovať nariadením (EÚ) č. 1343/2011.

(8)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2015 komisia GFCM prijala odporúčanie GFCM/39/2015/4 týkajúce sa riadenia rybolovu ostroňa bieloškvrnitého v Čiernom mori, ktorým sa zavádza minimálna ochranná referenčná veľkosť pre daný druh.

(9)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2016 komisia GFCM schválila odporúčanie GFCM 40/2016/4 týkajúce sa vytvorenia viacročného riadiaceho plánu pre rybolov merlúzy európskej a krevety ružovej v Sicílskom prielive (geografické podoblasti 12 až 16). Na niektoré prvky daného viacročného plánu sa už vzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/218 a nariadenie (EÚ) č. 1380/2013. Niektoré opatrenia uvedené v odporúčaní 40/2016/4 však zatiaľ nie sú súčasťou právnych predpisov Únie, a preto by sa mali do práva Únie implementovať nariadením (EÚ) č. 1343/2011.

(10)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2017 komisia GFCM prijala odporúčanie GFCM/41/2017/2 týkajúce sa riadenia rybolovu pagela bledého v Alboránskom mori (geografické podoblasti 1, 2, 3) počas dvojročného prechodného obdobia. Operatívnym cieľom daného odporúčania je udržiavať rybolovnú úmrtnosť pagela bledého na úrovni dohodnutých preventívnych referenčných bodov a čím skôr dosiahnuť alebo udržiavať maximálny udržateľný výnos.

(11)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2017 komisia GFCM prijala odporúčanie GFCM/41/2017/3 týkajúce sa zriadenia oblasti obmedzenia rybolovu Jabuka/Pomo Pit v Jadranskom mori.

(12)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2017 komisia GFCM prijala odporúčanie GFCM/41/2017/4 týkajúce sa viacročného plánu rybolovu kalkana veľkého v Čiernom mori (geografická podoblasť 29). Odporúčanie obsahuje súbor riadiacich opatrení, technických opatrení, opatrení týkajúcich sa flotily a kontrolných opatrení ako súčasť pilotného projektu na boj proti NNN rybolovu kalkana veľkého v Čiernom mori. Na niektoré prvky daného viacročného plánu sa už vzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/218, nariadenie (ES) č. 1005/2008, nariadenie (ES) č. 1224/2009, nariadenie (EÚ) č. 1343/2011, nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 404/2011. Niektoré opatrenia uvedené v odporúčaní 41/2017/4 však zatiaľ nie sú súčasťou právnych predpisov Únie, a preto by sa mali do práva Únie implementovať nariadením (EÚ) č. 1343/2011.

(13)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2017 komisia GFCM prijala odporúčanie GFCM/41/2017/5 týkajúce sa vytvorenia regionálneho plánu flexibilného riadenia využívania koralu červeného v Stredozemnom mori.

(14)

Na svojom výročnom zasadnutí v roku 2017 komisia GFCM prijala odporúčanie GFCM/41/2017/8 týkajúce sa medzinárodného spoločného programu inšpekcií a dohľadu mimo vôd patriacich do vnútroštátnej právomoci v Sicílskom prielive (geografické podoblasti 12 až 16), na ktorom sa členské štáty môžu v prípade záujmu podieľať. Na zabezpečenie súladu s SRP prijala Únia právne predpisy, ktorými sa zaviedol systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, ktorého súčasťou je boj proti činnostiam NNN rybolovu. V prvom rade bol nariadením (ES) č. 1224/2009 zriadený systém Únie na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie pravidiel s globálnym a integrovaným prístupom, aby sa zaistilo dodržiavanie všetkých pravidiel SRP. Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 404/2011 sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia (ES) č. 1224/2009. Nariadením (ES) č. 1005/2008 bol zriadený systém Spoločenstva na zabraňovanie NNN rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie. Súčasťou týchto nariadení je aj niekoľko opatrení uvedených v odporúčaní GFCM/41/2017/8. Preto nie je nutné začleniť dané opatrenia do tohto nariadenia. Niektoré opatrenia uvedené v uvedenom odporúčaní však zatiaľ nie sú súčasťou právnych predpisov Únie, a preto by sa mali do práva Únie implementovať nariadením (EÚ) č. 1343/2011.

(15)

Nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Realizácia Európskeho piliera sociálnych práv (3), ktorý bol vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast v Göteborgu 17. novembra 2017, je spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou. V zásade 10 Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že pracovníci majú právo na zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie. Právo pracovníkov na vysokú úroveň ochrany ich zdravia a bezpečnosti pri práci a na pracovné prostredie prispôsobené ich profesionálnym potrebám zahŕňa aj ochranu pred karcinogénmi a mutagénmi na pracovisku, a to bez ohľadu na trvanie zamestnania alebo expozície.

(2)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä právo na život uvedené v jej článku 2 a právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky uvedené v jej článku 31.

(3)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES (4) je ochrana pracovníkov pred ohrozením ich zdravia a bezpečnosti v dôsledku expozície karcinogénom alebo mutagénom na pracovisku. V uvedenej smernici sa ustanovuje konzistentná úroveň ochrany pred rizikami súvisiacimi s karcinogénmi a mutagénmi prostredníctvom rámca všeobecných zásad s cieľom umožniť členským štátom zabezpečovať konzistentné uplatňovanie príslušných minimálnych požiadaviek. Cieľom uvedených minimálnych požiadaviek je chrániť pracovníkov na úrovni Únie a prispieť k zníženiu rozdielov v úrovniach ochrany pracovníkov v rámci celej Únie a k zabezpečeniu rovnakých podmienok. Záväzné limitné hodnoty expozície pri práci sú dôležitou súčasťou všeobecných opatrení na ochranu pracovníkov, ktoré sa stanovujú v smernici 2004/37/ES. Uvedené limitné hodnoty musia byť založené na dôkazoch, musia byť primerané a merateľné a zároveň by mali byť stanovené na základe dostupných informácií vrátane aktuálnych vedeckých a technických údajov, ekonomickej uskutočniteľnosti vykonávania a dodržiavania predpisov, dôkladného posúdenia sociálno-ekonomických vplyvov a dostupnosti protokolov a techník na meranie expozície na pracovisku. Členské štáty môžu v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť prísnejšie záväzné limitné hodnoty expozície pri práci. Okrem toho smernica 2004/37/ES nebráni členským štátom, aby uplatňovali dodatočné opatrenia, napríklad biologickú limitnú hodnotu.

(4)

Cieľom smernice 2004/37/ES je zamerať sa na látky alebo zmesi, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie ako karcinogén alebo mutagén kategórie 1A alebo 1B podľa prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (5), ako aj látky, zmesi alebo procesy podľa prílohy I k smernici 2004/37/ES. Látky, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie ako karcinogén alebo mutagén kategórie 1A alebo 1B podľa prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008, sú tie, ktoré majú harmonizovanú klasifikáciu alebo sú klasifikované v súlade s článkom 4 alebo článkom 36 uvedeného nariadenia a oznámené Európskej chemickej agentúre (ďalej len „ECHA“ - European Chemicals Agency) podľa článku 40 uvedeného nariadenia. Uvedené látky sú na verejnom zozname klasifikácie a označovania, ktorý spravuje agentúra ECHA. Na každé nové zaradenie do zoznamu látok, zmesí a procesov podľa prílohy I k smernici 2004/37/ES v súlade s článkom 2 písm. a) bodom ii) uvedenej smernice je potrebné preukázať spoľahlivé vedecké dôkazy o karcinogenite relevantnej látky, a to na základe dostupných platných vedeckých zdrojov, ako sú napríklad výbor pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“ - Committee for Risk Assessment) agentúry ECHA, Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (ďalej len „IARC“ - International Agency for Research on Cancer) a vnútroštátne orgány, pričom treba venovať osobitnú pozornosť recenzovanej publikovanej literatúre o uvedenej látke.

(5)

Limitné hodnoty expozície pri práci sú súčasťou opatrení na riadenie rizík podľa smernice 2004/37/ES. Uvedené limitné hodnoty by sa mali pravidelne revidovať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou ochrany pracovníkov a so zreteľom na dôveryhodné dostupné vedecké a technické údaje týkajúce sa karcinogénov a mutagénov. Pozornosť by sa mala venovať aj zlepšeniu meracích techník, opatrení manažmentu rizík a ďalších relevantných faktorov. Dodržiavaním uvedených limitných hodnôt nie sú dotknuté iné povinnosti zamestnávateľov podľa uvedenej smernice, najmä povinnosti znižovať používanie karcinogénov a mutagénov na pracovisku, predchádzať expozícii pracovníkov karcinogénom alebo mutagénom alebo znižovať mieru takejto expozície a prijímať opatrenia, ktoré by sa mali vykonávať na uvedený účel. Pokiaľ je to technicky možné, uvedené opatrenia by mali zahŕňať nahradenie karcinogénu alebo mutagénu látkou, zmesou alebo procesom, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie pracovníkov, využívanie uzavretého systému a iné opatrenia zamerané na zníženie úrovne expozície pracovníkov.

(6)

Nebezpečné lieky vrátane cytotoxických liekov, ktoré sú v prvom rade využívané na liečbu rakoviny, by mohli mať genotoxické, karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti. Je preto dôležité chrániť pracovníkov, ktorí sú exponovaní takýmto liekom pri práci zahŕňajúcej: prípravu, podávanie alebo zneškodňovanie nebezpečných liekov vrátane cytotoxických liekov; služby súvisiace s čistením, prepravou, praním alebo so zneškodňovaním nebezpečných liekov alebo materiálov kontaminovaných takýmito liekmi; alebo osobnú starostlivosť o pacientov liečených nebezpečnými liekmi. Nebezpečné lieky vrátane cytotoxických liekov podliehajú opatreniam Únie stanovujúcim minimálne požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov, najmä opatreniam ustanoveným v smernici Rady 98/24/ES (6). Nebezpečné lieky, ktoré obsahujú látky, ktoré sú zároveň karcinogénmi alebo mutagénmi, podliehajú smernici 2004/37/ES. Komisia by mala posúdiť najvhodnejší nástroj na zabezpečenie bezpečnosti pri práci pre pracovníkov exponovaných nebezpečným liekom vrátane cytotoxických liekov. Pritom by nemal byť ohrozený prístup pacientov k najlepšej dostupnej liečbe.

(7)

V prípade väčšiny karcinogénov a mutagénov nie je vedecky možné určiť úrovne, pod ktorými by expozícia neviedla k nepriaznivým účinkom. Hoci sa stanovením limitných hodnôt karcinogénov a mutagénov na pracovisku podľa tejto smernice riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov vyplývajúce z expozície pri práci (reziduálne riziká) neodstránia úplne, prispeje sa tým k výraznému zníženiu rizík vyplývajúcich z takejto expozície, a to prostredníctvom prístupu postupných krokov a stanovovania cieľov podľa smernice 2004/37/ES. V prípade ostatných karcinogénov a mutagénov je vedecky možné určiť úrovne, pod ktorými sa nepredpokladá, že by expozícia viedla k nepriaznivým účinkom.

(8)

Maximálne úrovne expozície pracovníkov niektorým karcinogénom alebo mutagénom sa stanovujú ako hodnoty, ktoré sa podľa smernice 2004/37/ES nemajú prekročiť.

(9)

Touto smernicou sa posilňuje ochrana zdravia a bezpečnosť pracovníkov na ich pracoviskách. Komisia by mala smernicu 2004/37/ES pravidelne preskúmavať a v prípade potreby predkladať legislatívne návrhy. V uvedenej smernici by sa mali stanoviť nové limitné hodnoty so zreteľom na dostupné informácie vrátane nových vedeckých a technických údajov a najlepších postupov, techník a protokolov merania úrovne expozície na pracovisku založených na dôkazoch. Uvedené informácie by podľa možností mali zahŕňať údaje o reziduálnych rizikách pre zdravie pracovníkov, odporúčania Vedeckého výboru pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (ďalej len „SCOEL“ - Scientific Committee on Occupational Exposure Limits) a stanoviská výboru RAC, ako aj stanoviská Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „ACSH“ - Advisory Committee on Safety and Health at Work) a monografie agentúry IARC. Transparentnosť informácií je v tejto súvislosti nástrojom prevencie a mala by sa zaručiť. Informácie o reziduálnom riziku sú dôležité pre akúkoľvek budúcu prácu zameranú na obmedzenie rizík vyplývajúcich z expozície karcinogénom a mutagénom pri práci, a mali by sa sprístupniť verejnosti na úrovni Únie. Táto smernica je v súlade s osobitnými odporúčaniami výborov SCOEL, RAC a ACSH, ktorých dôležitosť bola zdôraznená v predchádzajúcich zmenách smernice 2004/37/ES.

(10)

Na zabezpečenie čo najlepšej úrovne ochrany je so zreteľom na vedecké údaje tiež potrebné zohľadniť okrem inhalácie aj cesty absorbovania karcinogénov a mutagénov vrátane možnosti absorpcie cez kožu a v takýchto prípadoch uviesť poznámku týkajúcu sa kože pre relevantné látky. Zmeny prílohy III k smernici 2004/37/ES ustanovené v tejto smernici predstavujú ďalší krok v dlhodobejšom procese aktualizácie uvedenej smernice.

(11)

Posudzovanie účinkov karcinogénov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, na zdravie vychádzalo z relevantných vedeckých poznatkov výborov SCOEL a RAC.

(12)

Výbor SCOEL, ktorý bol zriadený rozhodnutím Komisie 2014/113/EÚ (7), pomáha Komisii najmä pri určovaní, hodnotení a podrobnom analyzovaní najnovších dostupných vedeckých údajov a pri navrhovaní limitných hodnôt expozície pri práci, ktoré sa majú stanoviť na úrovni Únie podľa smerníc 98/24/ES a 2004/37/ES, s cieľom chrániť pracovníkov pred chemickými rizikami.

(13)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (8) výbor RAC vypracúva stanoviská agentúry ECHA týkajúce sa rizík, ktoré chemické látky predstavujú pre zdravie ľudí a životné prostredie. V kontexte tejto smernice pripravil výbor RAC svoje stanovisko podľa požiadavky v súlade s článkom 77 ods. 3 písm. c) uvedeného nariadenia.

(14)

Kampaň s názvom „Zdravé pracoviská kontrolujú nebezpečné látky“ na obdobie rokov 2018 – 2019 je dobrým príkladom toho, ako Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) môže podporovať vykonávanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na úrovni Únie. Je žiaduce, aby agentúra EU-OSHA úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom poskytovať prispôsobené informácie a príklady osvedčených postupov pracovníkom, ktorí sú v kontakte s určitými látkami, poukazujúc na politický vývoj a už existujúci legislatívny rámec.

(15)

Kadmium a mnohé z jeho anorganických zlúčenín spĺňajú kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto sú karcinogénmi v zmysle smernice 2004/37/ES. Je preto vhodné, na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov, stanoviť limitnú hodnotu pre kadmium a jeho anorganické zlúčeniny v uvedenej smernici. Kadmium, dusičnan kademnatý, hydroxid kademnatý a uhličitan kademnatý boli okrem toho podľa článku 57 písm. a) nariadenia (ES) č. 1907/2006 identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a sú zaradené do zoznamu kandidátskych látok uvedeného v článku 59 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(16)

V prípade kadmia je možné predpokladať, že bude ťažké v krátkodobom horizonte dosiahnuť súlad s limitnou hodnotou 0,001 mg/m3. Je preto vhodné zaviesť prechodné obdobie ôsmich rokov, počas ktorého by sa mala uplatňovať limitná hodnota 0,004 mg/m3 (inhalovateľná frakcia). S cieľom chrániť oprávnené očakávania a vyhnúť sa možnému narušeniu existujúcich postupov v členských štátoch, ktoré k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice vykonávajú biomonitorovací systém s biologickou limitnou hodnotou nepresahujúcou 0,002 mg Cd/g kreatinínu v moči, by sa limitná hodnota 0,004 mg/m3 mala v uvedených členských štátoch počas prechodného obdobia merať ako respirabilná frakcia, so zreteľom na stanoviská výborov SCOEL a ACSH týkajúce sa kadmia a jeho anorganických zlúčenín.

(17)

Na základe dostupných platných vedeckých zdrojov, ako sú napríklad zdroje poskytované výbormi SCOEL a RAC a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, by Komisia mala najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice posúdiť možnosť zmeniť smernicu 2004/37/ES tak, že sa do nej doplnia ustanovenia o kombinácii limitnej hodnoty expozície pri práci vzdušnou cestou a biologickej limitnej hodnoty pre kadmium a jeho anorganické zlúčeniny.

(18)

Stanovenie biologickej limitnej hodnoty pre kadmium a jeho anorganické zlúčeniny by chránilo pracovníkov pred ich systémovou toxicitou, ktorá postihuje najmä obličky a kosti. Biologické monitorovanie tak môže prispieť k ochrane pracovníkov na pracovisku, ale len ako doplnok k monitorovaniu koncentrácie kadmia a jeho anorganických zlúčenín vo vzduchu, a teda v dýchacej zóne pracovníkov. Komisia by mala vydať praktické usmernenia týkajúce sa biologického monitorovania.

(19)

Berýlium a väčšina jeho anorganických zlúčenín spĺňajú kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto sú karcinogénmi v zmysle smernice 2004/37/ES. Okrem karcinogénnych vlastností je berýlium známe tým, že spôsobuje chronickú beryliózu (CBD) a senzibilizáciu spôsobenú berýliom (BeS). Je preto vhodné, na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov, stanoviť limitnú hodnotu pre berýlium a jeho anorganické zlúčeniny v uvedenej smernici a uviesť pri ňom poznámku týkajúcu sa kožnej a respiračnej senzibilizácie.

(20)

V prípade berýlia je možné predpokladať, že bude náročné dosiahnuť v krátkodobom horizonte súlad s limitnou hodnotou 0,0002 mg/m3. Je preto vhodné zaviesť prechodné obdobie siedmich rokov, počas ktorého by sa mala uplatňovať limitná hodnota 0,0006 mg/m3.

(21)

Kyselina arzeničná a jej soli, ako aj väčšina anorganických zlúčenín arzénu spĺňajú kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1A) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto sú karcinogénmi v zmysle smernice 2004/37/ES. Je preto vhodné, na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov, stanoviť limitnú hodnotu pre kyselinu arzeničnú a jej soli, ako aj pre anorganické zlúčeniny arzénu v uvedenej smernici. Kyselina arzeničná, oxid arzeničný a oxid arzenitý sú okrem toho podľa článku 57 písm. a) nariadenia (ES) č. 1907/2006 identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a sú zaradené do prílohy XIV k uvedenému nariadeniu, čo znamená, že sa pred použitím majú autorizovať.

(22)

V prípade kyseliny arzeničnej je možné predpokladať, že v sektore tavenia medi bude náročné dosiahnuť súlad s limitnou hodnotou 0,01 mg/m3. Preto by sa malo zaviesť prechodné obdobie štyroch rokov.

(23)

Formaldehyd spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je karcinogénom v zmysle smernice 2004/37/ES. Formaldehyd je lokálne pôsobiaci genotoxický karcinogén a existujú dostatočné vedecké dôkazy o jeho karcinogenite pre ľudí. Formaldehyd je aj kontaktný kožný alergén (kožný senzibilizátor). Je preto vhodné, na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov stanoviť limitnú hodnotu dlhodobej a krátkodobej expozície pre formaldehyd v uvedenej smernici a uviesť pri ňom poznámku týkajúcu sa kožnej senzibilizácie. Agentúra ECHA okrem toho na žiadosť Komisie zhromažďuje aj existujúce informácie na posúdenie potenciálnej expozície formaldehydu a látkam, z ktorých sa formaldehyd uvoľňuje, na pracovisku vrátane priemyselného a profesionálneho použitia.

(24)

Formaldehydové fixačné prostriedky sa bežne používajú v sektore zdravotnej starostlivosti v celej Únii z dôvodu pohodlnej manipulácie s nimi, ich vysokému stupňu presnosti a ich extrémnej prispôsobivosti. V niektorých členských štátoch je možné predpokladať, že v sektore zdravotnej starostlivosti bude náročné dosiahnuť v krátkodobom horizonte súlad s limitnou hodnotou 0,37 mg/m3 alebo 0,3 ppm. Je preto vhodné zaviesť pre uvedený sektor prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého by sa mala uplatňovať limitná hodnota 0,62 mg/m3 alebo 0,5 ppm. Sektor zdravotnej starostlivosti by však mal minimalizovať expozíciu formaldehydu a vyzýva sa, aby počas prechodného obdobia vždy, keď to bude možné, dodržiaval limitnú hodnotu 0,37 mg/m3 alebo 0,3 ppm.

(25)

V niektorých členských štátoch sa formaldehyd bežne používa na účely balzamovania zosnulých osôb ako súčasť ich kultúrnych alebo náboženských praktík. Je možné predpokladať, že v sektore pohrebných služieb bude náročné dosiahnuť v krátkodobom horizonte súlad s limitnou hodnotou 0,37 mg/m3 alebo 0,3 ppm. Je preto vhodné zaviesť pre uvedený sektor prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého by sa mala uplatňovať limitná hodnota 0,62 mg/m3 alebo 0,5 ppm.

(26)

S cieľom zlepšiť zrozumiteľnosť sa pre berýlium a formaldehyd zavádzajú poznámky týkajúce sa senzibilizácie stanovené v tejto smernici. Pri stanovovaní takýchto poznámok v rámci aktualizácie smernice 2004/37/ES by sa mala zabezpečiť konzistentnosť s relevantným právom Únie. Môže to zahŕňať doplnenie poznámok týkajúcich sa senzibilizácie pre látky, pre ktoré už existuje konkrétny zápis v prílohe III k uvedenej smernici, ak je to relevantné.

(27)

4,4′-metylénbis(2-chlóranilín) (MOCA) spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je karcinogénom v zmysle smernice 2004/37/ES. Jeho karcinogenita spolu so zjavnými genotoxickými vlastnosťami umožnila klasifikovať uvedenú látku ako karcinogén pre ľudí. V prípade látky MOCA bola identifikovaná možnosť absorpcie významného množstva cez kožu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre látku MOCA a uviesť pri nej poznámku týkajúcu sa kože. Okrem toho bola podľa článku 57 písm. a) nariadenia (ES) č. 1907/2006 identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy a je zaradená do prílohy XIV k uvedenému nariadeniu, čo znamená, že sa pred uvedením na trh alebo použitím má autorizovať. Je možné, na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov, stanoviť limitnú hodnotu pre látku MOCA.

(28)

Komisia konzultovala s výborom ACSH. Uskutočnila aj dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi na úrovni Únie v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Výbor ACSH prijal stanoviská ku látkam, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a pre každú z nich navrhol záväznú limitnú hodnotu expozície pri práci, pričom v prípade niektorých z nich podporil príslušné poznámky.

(29)

Limitné hodnoty stanovené v tejto smernici budú podliehať pravidelnej kontrole a preskúmaniu, aby sa zabezpečil súlad s nariadením (ES) č. 1907/2006, konkrétne s cieľom zohľadniť interakciu medzi limitnými hodnotami stanovenými v smernici 2004/37/ES a odvodenými hladinami, pri ktorých nedochádza k žiadnym účinkom, pre nebezpečné chemikálie podľa uvedeného nariadenia, aby sa zabezpečila účinná ochrana pracovníkov.

(30)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ochrana pracovníkov pred ohrozením ich zdravia a bezpečnosti vrátane prevencie v súvislosti s takýmto ohrozením, ktoré vzniká alebo pravdepodobne vzniká pri vystavení účinkom karcinogénov alebo mutagénov na pracovisku, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(31)

Pri implementácii tejto smernice by členské štáty nemali ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov. V tejto súvislosti sa členské štáty a príslušné orgány na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni povzbudzujú k tomu, aby poskytovali stimuly, usmernenia a poradenstvo mikropodnikom, malým a stredným podnikom s cieľom uľahčiť dodržiavanie tejto smernice. V uvedenom kontexte sú veľmi vítané dohody so sociálnymi partnermi, ako aj usmernenia a iné spoločné opatrenia prijaté v spolupráci so sociálnymi partneri v záujme určenia a vypracovania najlepších postupov.

(32)

Keďže sa táto smernica týka ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov na pracovisku, mala by sa transponovať do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia jej účinnosti.

(33)

Smernica 2004/37/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Smernica Rady 96/53/ES (3) bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/719 (4) s cieľom znížiť spotrebu energie a emisií skleníkových plynov, prispôsobiť právne predpisy technologickému vývoju a meniacim sa potrebám trhu a uľahčiť intermodálnu prepravu.

(2)

Zlepšená aerodynamika kabín motorových vozidiel by umožnila výrazné zisky, pokiaľ ide o energetický výkon vozidiel. Takéto zlepšenie však nebolo možné v rámci obmedzení týkajúcich sa maximálnych dĺžok stanovených v smernici 96/53/ES bez toho, aby sa znížila nosnosť vozidla. Preto sa smernicou (EÚ) 2015/719 zaviedla výnimka z obmedzení týkajúcich sa maximálnych dĺžok.

(3)

Výnimka z obmedzení týkajúcich sa maximálnych dĺžok zavedená smernicou (EÚ) 2015/719 sa má uplatňovať po uplynutí troch rokov od dátumu transpozície alebo uplatňovania potrebných zmien, pokiaľ ide o technické požiadavky na typové schvaľovanie.

(4)

S cieľom čo najskôr zrealizovať výhody aerodynamických kabín z hľadiska energetického výkonu ťažkých nákladných vozidiel, ale aj z hľadiska lepšej viditeľnosti pre vodičov, bezpečnosti pre ostatných účastníkov cestnej premávky, ako aj bezpečnosti a pohodlia pre vodičov, je potrebné zabezpečiť, aby sa takéto aerodynamické kabíny mohli zaviesť bez zbytočného odkladu, hneď ako sa zavedú potrebné požiadavky na typové schvaľovanie.

(5)

Odvetvie dopravy a výrobcovia zariadení potrebujú dostatočný čas na vývoj nových služieb a produktov. S cieľom využiť výhody, ktoré prinášajú pružnejšie pravidlá v oblasti konštrukcie kabín, je dôležité, aby Komisia prijala kroky na zabezpečenie toho, že potrebné technické ustanovenia môžu byť prijaté čo najskôr, aby sa umožnilo plynulé a rýchle uvedenie novej generácie kabín na trh. Okrem toho by mala Komisia a členské štáty, konajúc v rámci ich príslušných úloh v Technickom výbore - motorové vozidlá, zriadenom smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (5), vyvinúť všetku snahu, aby zabezpečili, že stanovisko je poskytnuté čo najskôr. Ak opatrenia navrhované Komisiou nie sú v súlade so stanoviskom uvedeného výboru, alebo ak výbor neposkytol žiadne stanovisko, Komisia bude okamžite konať v súlade s článkom 5a ods. 4 rozhodnutia Rady 1999/468/ES (6).

(6)

Smernica 96/53/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,