21.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 133/1

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/807

z 13. marca 2019,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (1), a najmä na jej článok 26 ods. 2 štvrtý pododsek,

keďže:

(1)

S cieľom riešiť otázku nepriamej zmeny využívania pôdy sa v smernici (EÚ) 2018/2001 vyžaduje, aby Komisia prijala delegovaný akt v záujme stanovenia ustanovení, ktorými sa stanovia kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Takéto ustanovenia by mali byť súčasťou správy o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných surovín (ďalej len „správa o rozšírení surovín“), ktorá bola predložená Európskemu parlamentu a Rade v tento deň.

(2)

Nepriama zmena využívania pôdy môže nastať, keď sa pôda predtým určená na výrobu potravín alebo krmiva preorientuje na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. V takom prípade sa dopyt po potravinách a krmive musí naďalej uspokojovať, čo môže viesť k rozšíreniu poľnohospodárskej pôdy do oblastí s vysokými zásobami uhlíka, ako sú lesy, mokrade a rašeliniská, čím vzniknú ďalšie emisie skleníkových plynov.

(3)	V kritériách udržateľnosti a úspor skleníkových plynov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (2) a v smernici (EÚ) 2018/2001 sa nezohľadňujú emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 (3) sa uznala nielen existencia emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, ale aj to, napriek neistote pri ich výpočte, že miera emisií skleníkových plynov súvisiacich s nepriamou zmenou využívania pôdy môže viesť k negovaniu niektorých alebo všetkých úspor emisií skleníkových plynov z jednotlivých biopalív, ako sa vymedzujú v uvedenej smernici, a biokvapalín. Preto sa v nej zaviedol celkový limit množstva uvedených palív vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, ktoré možno zarátať do cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES. Tento limit predstavuje maximálne 7 % podiel takýchto palív na konečnej energetickej spotrebe v železničnej a cestnej doprave v každom členskom štáte.

(5)

Smernicou (EÚ) 2018/2001 sa obmedzenie biopalív a palív z biomasy vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín spotrebovaných v doprave zachováva a posilňuje sa zavedením osobitných vnútroštátnych limitov pre celkový príspevok týchto palív k cieľu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030. Tieto limity sa určujú podľa vnútroštátnych podielov uvedených palív na konečnej energetickej spotrebe v železničnej a cestnej doprave v každom členskom štáte do roku 2020 s možnosťou ich zvýšenia o jeden percentuálny bod po maximálnu úroveň 7 %.

(6)

V smernici (EÚ) 2018/2001 sa okrem toho požaduje osobitné obmedzenie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, v prípade ktorých sa pozoruje značné rozšírenie produkčnej plochy surovín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, vo výške ich úrovne spotreby v každom členskom štáte v roku 2019. Od 31. decembra 2023 by sa ich podiel mal postupne znižovať na 0 %, a to najneskôr do roku 2030.

(7)

Hoci sa všeobecne uznáva, že z nepriamej zmeny využívania pôdy vyplývajú riziká súvisiace s používaním potravinárskych a krmovinárskych plodín na výrobu palív, z vedeckej literatúry vyplýva, že úroveň emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy závisí od mnohých faktorov vrátane typu suroviny použitej na výrobu obnoviteľných palív, úrovne ďalšieho dopytu po surovine spôsobeného používaním biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a miery ochrany pôdy s vysokými zásobami uhlíka v rôznych častiach sveta.

(8)

Vo vedeckej literatúre sa okrem toho preukazuje, že vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy na potenciál biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na dosiahnutie úspor emisií skleníkových plynov je obzvlášť výrazný v prípade olejnín. Obnoviteľné palivá vyrobené z takýchto surovín sa preto všeobecne považujú za také, ktoré majú vyššie riziko nepriamej zmeny využívania pôdy. To sa odzrkadľuje v časti A prílohy VIII k smernici 2009/28/ES a smernici (EÚ) 2018/2001. V správe o rozšírení surovín, v ktorej sa odzrkadľujú aktuálne najlepšie dostupné vedecké údaje o celosvetovom rozšírení produkčnej plochy potravinárskych a krmovinárskych plodín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, sa potvrdzuje, že tieto plodiny sú takisto zodpovedné za značnú väčšinu pozorovaného celosvetového rozšírenia produkčnej plochy potravinárskych a krmovinárskych plodín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.

(9)

V správe o rozšírení surovín sa okrem toho zdôrazňuje, že vplyv rozšírenia produkčnej plochy olejnín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka na potenciál biopalív, biokvapalín a palív z biomasy dosiahnuť úspory emisií skleníkových plynov závisí od viacerých faktorov. Spomedzi týchto faktorov zohrávajú pri určovaní významu takéhoto rozšírenia na účely smernice (EÚ) 2018/2001 rozhodujúcu úlohu absolútna a relatívna miera rozšírenia pôdy od konkrétneho referenčného roka v porovnaní s celkovou produkčnou plochou príslušnej plodiny, podiel tohto rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, ako aj typ oblasti s vysokými zásobami uhlíka. Tieto faktory, ako aj špecifické faktory produktivity pre každú skupinu plodín, by sa preto mali brať do úvahy pri stanovovaní kritérií na určenie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín, pri ktorých sa pozoruje výrazné rozšírenie produkčnej plochy surovín, z ktorých sú vyrobené, na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.

(10)

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj všetky relevantné vedecké informácie a štúdie, rozdiely medzi rôznymi surovinami, globálny charakter trhov s rôznymi komoditami a spôsob ich fungovania, súvisiace riziko neúmyselných alebo kontraproduktívnych účinkov odklonu alebo výkyvu, relatívnu dostupnosť úplných údajov a pravidelné a časté preskúmavanie týchto údajov, i na príslušné medzinárodné záväzky Európskej únie sa v tejto fáze regulačného procesu za najvhodnejšiu, objektívnu a nestrannú metodiku považuje metodika založená na celkovej celosvetovej pozícii, pokiaľ ide o jednotlivé suroviny, a nie metodika, ktorá by diskriminovala jednotlivé krajiny. To predstavuje najlepší dosiahnuteľný regulačný prístup, ktorý zohľadňuje konkurenčné, ale zároveň doplnkové ciele sledované týmto nariadením. Takýto prístup je ďalej primerane vyvážený možnosťou certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy.

(11)

V súlade s článkom 26 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001 sa od členských štátov požaduje, aby uplatňovali kritériá stanovené v tomto nariadení na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Mali by tak robiť na základe informácií uvedených v prílohe, ktorá bude zrevidovaná v súlade s týmto nariadením. Komisia by mala pravidelne preskúmavať správu o rozšírení surovín, aby zohľadnila vyvíjajúce sa okolnosti a najnovšie dostupné vedecké dôkazy. Príloha by sa mala podľa potreby zmeniť.

(12)

Za určitých okolností je možné zabrániť vplyvom nepriamej zmeny využívania pôdy v prípade biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za palivá s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, a pestovanie súvisiacej suroviny sa dokonca môže ukázať ako prospešné pre príslušné produkčné plochy. V takýchto prípadoch je potrebné stanoviť kritériá na umožnenie identifikácie a certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Certifikované biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy by sa mali vyňať z limitu a postupného znižovania stanoveného pre biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy pod podmienkou, že spĺňajú príslušné kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov, ktoré sú stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001.

(13)

Biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy by sa mali považovať za palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy iba vtedy, ak sa surovina použitá na ich výrobu pestuje v dôsledku uplatňovania riadne overiteľných opatrení na zvýšenie produktivity, ktorá by sa dosiahla nad rámec bežnej produkcie. Okrem toho by tieto opatrenia mali zabezpečiť udržateľnosť surovín vzhľadom na všetky požiadavky stanovené v smernici 2009/28/ES alebo smernici (EÚ) 2018/2001 v súvislosti s cieľmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(14)

Ďalšou zárukou pozitívnych účinkov certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy by malo byť to, že sa dodatočné suroviny, ktoré sa majú použiť na výrobu palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, zohľadnia len vtedy, keď sú výsledkom obmedzenej kategórie opatrení. Predovšetkým by sa mali zvážiť iba tie opatrenia, ktoré sú finančne atraktívne, pretože umožňujú získať finančný príspevok vyplývajúci z takejto certifikácie, podobne ako kritériá finančnej prínosnosti uplatňované v rámci mechanizmu čistého rozvoja stanoveného v Kjótskom protokole.

(15)

Okrem toho je vhodné neuplatňovať kritérium finančnej prínosnosti na dodatočné suroviny vypestované nezávislými drobnými poľnohospodármi alebo na opustenej či veľmi znehodnotenej pôde. To by vzhľadom na významný potenciál zlepšenia produktivity a na prekážky brániace financovaniu potrebných investícií predstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž. Opatrenia prijaté v súvislosti s opustenou alebo veľmi znehodnotenou pôdou alebo nezávislými drobnými poľnohospodármi by sa preto mali vyňať z preukazovania súladu s kritériami finančnej prínosnosti bez toho, aby bola dotknutá požiadavka na produkciu dodatočných surovín a splnenie kritérií udržateľnosti. Na základe štatistík vypracovaných v rámci niekoľkých analýz vrátane údajov o drobných poľnohospodároch organizácie FAO by sa v tomto kontexte za malé mali považovať poľnohospodárske podniky s rozlohou menšou ako 2 hektáre.

(16)

Zvažovať by sa mali iba skutočné zvýšenia produktivity v existujúcich alebo nových projektoch vyplývajúce z opatrení zameraných na dosiahnutie ďalších výnosov. Obdobie certifikácie by sa preto malo obmedziť na primeraný čas a rozsah, aby sa umožnila úplná amortizácia príslušných investícií a existencia spoľahlivých postupov na monitorovanie účinnosti certifikácie.

(17)

Aby sa zabezpečil hladký proces certifikácie biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, mali by hospodárske subjekty mať možnosť využívať spoľahlivé pravidlá certifikácie. Tieto pravidlá by mali zohľadňovať úlohu dobrovoľných vnútroštátnych alebo medzinárodných schém v súlade s prepracovaným znením článku 30 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorými sa v porovnaní so zodpovedajúcimi ustanoveniami stanovenými v smernici 2009/28/ES posilnila spoľahlivosť overovania, ktoré majú hospodárske subjekty vykonávať. Okrem vnútroštátnych schém uznaných Komisiou v súlade s článkom 30 ods. 6 smernice (EÚ) 2018/2001 sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy môžu na základe dobrovoľných schém certifikovať tak, ako v prípade certifikácie súladu s kritériami udržateľnosti stanovenými v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001.

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby informácie poskytované hospodárskymi subjektmi boli transparentné, presné, spoľahlivé a chránené pred podvodmi, by sa mali zaviesť zastrešujúce pravidlá certifikácie biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, ktorými sa zabezpečí primeraný štandard nezávislého auditu žiadostí predložených hospodárskymi subjektmi, Takéto pravidlá vrátane pravidiel o skupinovej certifikácii sa môžu ďalej špecifikovať a harmonizovať na základe prijatia vykonávacích aktov v súlade s článkom 30 ods. 8 smernice (EÚ) 2018/2001,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„olejniny“ sú potravinárske a krmovinárske plodiny, ako repka olejná, palma olejná, sója a slnečnica, ktoré nie sú plodinami bohatými na škrob a cukornatými plodinami, ktoré sa bežne používajú ako surovina na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy;

„nevyužívaná pôda“ sú plochy, ktoré počas súvislého obdobia najmenej 5 rokov pred začiatkom pestovania surovín používaných na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy neboli používané na pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín, iných energetických plodín, ani významného množstva krmovín pre pasúce sa zvieratá;

3.	„opustená pôda“ je nevyužívaná pôda, ktorá sa v minulosti používala na pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín, ale pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín sa na nej prerušilo z dôvodu biofyzikálnych alebo socioekonomických obmedzení;

4.	„veľmi znehodnotená pôda“ je pôda vymedzená v časti C bode 9 prílohy V k smernici (EÚ) 2018/2001;

„opatrenie prínosnosti“ je každé zlepšenie poľnohospodárskych postupov, ktoré udržateľným spôsobom vedie k zvýšeniu výnosov potravinárskych a krmovinárskych plodín na pôde, ktorá sa už používa na pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín; a všetky činnosti, ktoré umožňujú pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín na nevyužívanej pôde vrátane opustenej pôdy na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy;

6.	„dodatočná surovina“ je v porovnaní s dynamickým výnosovým základom dodatočné množstvo potravinových a krmovinárskych plodín vypestovaných v jasne vymedzenej oblasti, ktoré je priamym dôsledkom uplatňovania opatrenia prínosnosti;

„dynamický výnosový základ“ je priemerný výnos z vymedzenej oblasti, pre ktorú sa prijalo opatrenie prínosnosti, vypočítaný za trojročné obdobie bezprostredne predchádzajúce roku uplatňovania takéhoto opatrenia, pričom sa berie do úvahy priemerný nárast výnosov zaznamenaný v prípade danej suroviny v predchádzajúcom desaťročí a v prípade trvalých plodín výnosové krivky počas celého obdobia ich životnosti, s vylúčením výkyvov vo výnosoch;

8.	„pôda s vysokými zásobami uhlíka“ sú mokrade vrátane rašelinísk a súvisle zalesnených oblastí v zmysle článku 29 ods. 4 písm. a), b) a c) smernice (EÚ) 2018/2001;

„drobní poľnohospodári“ sú poľnohospodári, ktorí samostatne vykonávajú poľnohospodársku činnosť v poľnohospodárskom podniku s poľnohospodárskou plochou menšou ako 2 hektáre, ktorú vlastnia, majú práva na jej držbu alebo iné rovnocenné práva, ktoré im udeľujú kontrolu nad daným pozemkom, a ktorí nie sú zamestnancami spoločnosti, s výnimkou družstva, ktorého sú členmi s ostatnými drobnými poľnohospodármi, za predpokladu, že takéto družstvo nie je ovládané treťou stranou;

10.	„trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu, iné než trvalý trávny porast a trvalé pasienky, ktoré zaberajú pôdu počas piatich rokov alebo dlhšie a opakovane produkujú úrodu.

Článok 3

Kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka

Na účely určenia surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, sa uplatňujú tieto kumulatívne kritériá:

a)	priemerné ročné rozšírenie celosvetovej produkčnej plochy suroviny od roku 2008 je vyššie ako 1 % a týka sa viac ako 100 000 hektárov;

podiel takého rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka je vyšší ako 10 % podľa tohto vzorca:

kde

xhcs = podiel rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka;

xf = podiel rozšírenia na pôdu uvedenú v článku 29 ods. 4 písm. b) a c) smernice (EÚ) 2018/2001;

xp = podiel rozšírenia na pôdu uvedenú v článku 29 ods. 4 písm. a) smernice (EÚ) 2018/2001 vrátane rašeliniska;

PF = faktor produktivity.

PF sa rovná 1,7 pre kukuricu, 2,5 pre palmu olejnú, 3,2 pre cukrovú repu, 2,2 pre cukrovú trstinu a 1 pre všetky ostatné plodiny.

Uplatňovanie kritérií uvedených v písmenách a) a b) sa zakladá na informáciách uvedených v prílohe, revidovaných v súlade s článkom 7.

Článok 4

Všeobecné kritériá na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

1. Biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy môžu byť certifikované ako palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, iba ak sú splnené všetky tieto kritériá:

a)	biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy spĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktoré sú stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001;

b)	biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy boli vyrobené z dodatočných surovín získaných prostredníctvom opatrení prínosnosti, ktoré spĺňajú špecifické kritériá stanovené v článku 5;

c)	dôkazy potrebné na identifikáciu dodatočných surovín a podloženie žiadostí týkajúcich sa výroby dodatočných surovín sú riadne zhromaždené a dôkladne zdokumentované príslušnými hospodárskymi subjektmi.

2. Dôkazy uvedené v ods. 1 písm. c) musia obsahovať prinajmenšom informácie o opatreniach prínosnosti prijatých na produkciu dodatočných surovín, o vymedzených oblastiach, na ktoré sa tieto opatrenia uplatnili, a o priemernom výnose dosiahnutom z pôdy, kde sa tieto opatrenia uplatňovali počas trojročného obdobia bezprostredne predchádzajúceho roku, v ktorom sa opatrenie prínosnosti uplatnilo.

Článok 5

Opatrenia prínosnosti

1. Biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy môžu byť certifikované ako palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, iba ak:

opatrenia prínosnosti na produkciu dodatočných surovín spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

stanú sa finančne atraktívnymi alebo nemajú žiadnu prekážku, ktorá bráni v ich vykonávaní, len preto, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z dodatočných surovín sa môžu zarátať do cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podľa smernice 2009/28/ES alebo smernice (EÚ) 2018/2001;

ii)	umožňujú pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín na opustenej alebo veľmi znehodnotenej pôde;

iii)	uplatňujú ich drobní poľnohospodári;

b)	opatrenia prínosnosti sa neprijmú skôr ako 10 rokov pred certifikáciou biopalív, biokvapalín a palív z biomasy ako palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Článok 6

Požiadavky na audit a overovanie, pokiaľ ide o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

1. Na účely certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy hospodárske subjekty:

a)	predložia spoľahlivé informácie na podporu svojich žiadostí, aby sa zabezpečilo, že všetky požiadavky stanovené v článkoch 4 a 5 boli riadne splnené;

b)	zabezpečia primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií a primeranú úroveň transparentnosti vzhľadom na potrebu verejnej kontroly koncepcie auditu a

c)	poskytnú dôkazy o vykonaní auditov.

2. Auditom sa overuje, že informácie predložené hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom.

3. S cieľom preukázať, že dodávka sa má považovať za biopalivo, biokvapalinu alebo palivo z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, hospodárske subjekty použijú systém hmotnostnej bilancie stanovený v článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001. Na preukázanie súladu s kritériami stanovenými v článkoch 4 až 6 v súlade s článkom 30 smernice (EÚ) 2018/2001 sa môžu použiť dobrovoľné schémy.

Článok 7

Monitorovanie a preskúmanie

Komisia do 30. júna 2021 preskúma všetky relevantné aspekty správy o rozširovaní surovín, najmä údaje o rozširovaní surovín, ako aj dôkazy o faktoroch odôvodňujúcich ustanovenie o drobných poľnohospodároch v článku 5 ods. 1, a v prípade potreby toto nariadenie upraví. Táto revidovaná správa sa predloží Európskemu parlamentu a Rade a stane sa základom pre uplatňovanie kritérií stanovených v článku 3.

Komisia následne preskúma údaje uvedené v správe vzhľadom na vyvíjajúce sa okolnosti a najnovšie dostupné vedecké dôkazy.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. marca 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1).

PRÍLOHA

	Priemerné ročné rozšírenie produkčnej plochy od roku 2008 (kha)	Priemerné ročné rozšírenie produkčnej plochy od roku 2008 (%)	Podiel rozšírenia na pôdu uvedenú v článku 29 ods. 4 písm. b) a c) smernice (EÚ) 2018/2001	Podiel rozšírenia na pôdu uvedenú v článku 29 ods. 4 písm. a) smernice (EÚ) 2018/2001
Obilniny
Pšenica	– 263,4	– 0,1 %	1 %	—
Kukurica	4 027,5	2,3 %	4 %	—
Cukornaté plodiny
Cukrová trstina	299,8	1,2 %	5 %	—
Cukrová repa	39,1	0,9 %	0,1 %	—
Olejniny
Repka olejná	301,9	1,0 %	1 %	—
Palma olejná	702,5	4,0 %	45 %	23 %
Sója	3 183,5	3,0 %	8 %	—
Slnečnica	127,3	0,5 %	1 %	—

21.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 133/13

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2019/812

zo 14. mája 2019

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Medziamerickej komisii pre tropické tuniaky (IATTC) a na Zasadnutí zmluvných strán Dohody o medzinárodnom programe na ochranu delfínov, a o zrušení rozhodnutia z 12. júna 2014 o pozícii, ktorá sa má v mene Únie zaujať v IATTC

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Únia rozhodnutím Rady 2006/539/ES (1) uzavrela Dohovor o posilnení Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky ustanovenej dohovorom z roku 1949 medzi Spojenými štátmi americkými a Kostarickou republikou (2) (ďalej len „Antigujský dohovor“), ktorým sa zriadila Medziamerická komisia pre tropické tuniaky (IATTC).

(2)

IATTC je zodpovedný za riadenie a ochranu rybolovných zdrojov v oblasti Antigujského dohovoru. IATTC prijíma ochranné a riadiace opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť dlhodobá ochrana a udržateľné využívanie populácií rýb vo vodách, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Takéto opatrenia sa môžu stať pre Úniu záväzné.

(3)

Únia rozhodnutím Rady 2005/938/ES (3) schválila Dohodu o medzinárodnom programe na ochranu delfínov (AIDCP) (4), ktorou sa ustanovilo Zasadnutie zmluvných strán AIDCP. V článku XIV Antigujského dohovoru sa stanovuje, že IATTC má zohrávať integračnú úlohu pri koordinácii vykonávania AIDCP a vykonávaní opatrení, ktoré sa prijímajú v rámci AIDCP. IATTC preberá úlohy sekretariátu pre AIDCP.

(4)

Zasadnutie zmluvných strán AIDCP je orgán, ktorý bol ustanovený AIDCP s cieľom presadiť progresívne znižovanie náhodného úhynu delfínov pri love tuniakov vakovými sieťami v oblasti Antigujského dohovoru na úroveň blížiacu sa k nule. Zasadnutie zmluvných strán AIDCP prijíma rozhodnutia, ktorými sa má zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť morských biologických zdrojov v súvislosti s lovom tuniakov vakovými sieťami v oblasti Antigujského dohovoru. Takéto opatrenia sa môžu stať pre Úniu záväznými.

(5)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (5) sa stanovuje, že Únia zabezpečuje, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje, že Únia má pri riadení rybárstva uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti a zabezpečiť, aby sa pri využívaní morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. Okrem toho sa v ňom stanovuje, že Únia má prijímať riadiace a ochranné opatrenia na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, podporovať prehlbovanie vedeckých poznatkov a odporúčaní, postupne eliminovať odhadzovanie úlovkov a presadzovať rybolovné metódy, ktoré prispievajú k selektívnejšiemu rybolovu, zabraňovaniu nechceným úlovkom a maximálnemu možnému zníženiu ich množstva, ako aj rybolovu s malým vplyvom na morské ekosystémy a rybolovné zdroje. Okrem toho sa v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 špecificky uvádza, že dané ciele a zásady má Únia uplatňovať v rámci vonkajších vzťahov v oblasti rybárstva.

(6)

V spoločnom oznámení vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie s názvom „Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov“, ako aj v záveroch Rady k danému spoločnému oznámeniu sa uvádza, že podstatou činnosti Únie v týchto fórach je presadzovanie opatrení na podporu a zefektívnenie činnosti regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) a v prípade potreby zlepšenie ich správy.

(7)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“ sa uvádzajú špecifické opatrenia na zníženie množstva plastov v mori a znečisťovania mora, ako aj množstva strateného alebo opusteného rybárskeho výstroja na mori.

(8)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má na roky 2019 až 2023 zaujať v mene Únie na zasadnutiach IATTC a Zasadnutí zmluvných strán AIDCP, pretože ochranné a podporné opatrenia IATTC a rozhodnutia zasadnutia zmluvných strán AIDCP budú pre Úniu záväzné a budú môcť významne ovplyvniť obsah práva Únie, konkrétne nariadení Rady (ES) č. 1005/2008 (6), (ES) č. 1224/2009 (7) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/2403 (8).

(9)	Súčasná pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie na zasadnutiach IATTC, je stanovená v rozhodnutí Rady z 12. júna 2014 o pozícii, ktorá sa má v mene Únie zaujať v IATTC. Je vhodné zrušiť uvedené rozhodnutie a nahradiť ho novým rozhodnutím, ktoré sa bude vzťahovať na roky 2019 až 2023.

(10)

Vzhľadom na to, že rybolovné zdroje v oblasti Antigujského dohovoru majú premenlivý charakter a je teda potrebné, aby pozícia Únie zodpovedala aktuálnemu vývoju vrátane nových vedeckých a iných relevantných informácií predložených pred zasadnutiami IATTC a zasadnutím zmluvných strán AIDCP alebo počas nich, mali by sa v súlade so zásadou lojálnej spolupráce medzi inštitúciami Únie zakotvenou v článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii stanoviť postupy na každoročnú špecifikáciu pozície Únie na roky 2019 až 2023,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať na zasadnutiach Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky (IATTC) a na Zasadnutí zmluvných strán Dohody o medzinárodnom programe na ochranu delfínov (AIDCP), je stanovená v prílohe I.

Článok 2

Pozícia, ktorú sa má v mene Únie zaujať na zasadnutiach IATTC a na Zasadnutí zmluvných strán AIDCP, sa každoročne špecifikuje v súlade s prílohou II.

Článok 3

Rada na návrh Komisie posúdi a podľa potreby zreviduje pozíciu Únie stanovenú v prílohe I, a to najneskôr do konania výročného zasadnutia IATTC v roku 2024.

Článok 4

Rozhodnutie Rady z 12. júna 2014 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Medziamerickej komisii pre tropické tuniaky (IATTC), sa týmto zrušuje.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 14. mája 2019

Za Radu

predseda

P. DAEA

(1) Rozhodnutie Rady 2006/539/ES z 22. mája 2006 o uzavretí Dohovoru v mene Európskeho spoločenstva o posilnení Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky ustanovenej dohovorom medzi Spojenými štátmi americkými a Kostarickou republikou v roku 1949 (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006, s. 22).

(2) Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006, s. 24.

(3) Rozhodnutie Rady 2005/938/ES z 8. decembra 2005 o schválení v mene Európskeho spoločenstva Dohody o medzinárodnom programe na záchranu delfínov (Ú. v. EÚ L 348, 30.12.2005, s. 26).

(4) Ú. v. EÚ L 348, 30.12.2005, s. 28.

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(7) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 z 12. decembra 2017 o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 81).

PRÍLOHA I

Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Medziamerickej komisii pre tropické tuniaky (IATTC) a na Zasadnutí zmluvných strán Dohody o medzinárodnom programe na ochranu delfínov (AIDCP)

1. ZÁSADY

Únia v rámci IATTC a zasadnutia zmluvných strán AIDCP:

koná v súlade s cieľmi a zásadami, ktoré sleduje v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP), najmä prostredníctvom prístupu predbežnej opatrnosti a v súlade s cieľmi súvisiacimi s dosiahnutím maximálneho udržateľného výnosu podľa článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, aby tak podporila vykonávanie ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva a v maximálnej možnej miere zamedzila nechceným úlovkom a znížila ich počet, postupne eliminovala odhadzovanie úlovkov a minimalizovala vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy a ich biotopy, a zároveň prostredníctvom podpory rentabilného a konkurencieschopného sektora rybárstva Únie zabezpečila primeranú životnú úroveň osobám závislým od rybárskych činností a zohľadnila záujmy spotrebiteľov;

b)	vyvíja snahu o primerané zapojenie zainteresovaných strán do fázy prípravy opatrení IATTC a AIDCP a zabezpečuje, aby opatrenia prijaté v rámci IATTC a zasadnutia zmluvných strán AIDCP zodpovedali cieľom Antigujského dohovoru a dohody AIDCP;

zabezpečuje, aby opatrenia prijaté v rámci IATTC a zasadnutia zmluvných strán AIDCP boli v súlade s medzinárodným právom, a to najmä s ustanoveniami Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982, Dohody OSN z roku 1995 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, ako aj Dohody z roku 1993 o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori a Dohody Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o opatreniach prístavných štátov z roku 2009;

d)	podporuje pozície, ktoré zodpovedajú najlepšej praxi regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) v rovnakej oblasti;

vyvíja úsilie o dosiahnutie synergie s politikou, ktorú sama presadzuje v rámci bilaterálnych vzťahov s tretími krajinami v oblasti rybárstva, a zabezpečuje súdržnosť s ostatnými svojimi politikami, najmä v oblasti vonkajších vzťahov, zamestnanosti, životného prostredia, obchodu, rozvoja a výskumu a inovácie;

f)	zabezpečuje dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie;

g)	koná v súlade so závermi Rady z 19. marca 2012 k oznámeniu Komisie o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (1);

h)	vyvíja úsilie o vytvorenie rovnakých podmienok pre flotilu Únie v rámci oblasti dohovoru IATTC, ktoré vychádzajú z rovnakých zásad a noriem, aké platia podľa práva Únie, a podporuje jednotné vykonávanie uvedených zásad a noriem;

koná v súlade so závermi Rady (2) k spoločnému oznámeniu vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (3), propaguje opatrenia na podporu a zvýšenie účinnosti opatrení IATTC a AIDCP a v relevantných prípadoch zlepšuje jej správu a výsledky (najmä pokiaľ ide o vedu, dodržiavanie pravidiel, transparentnosť a rozhodovací proces), čo má prispieť ku všetkým aspektom udržateľného využívania oceánov;

j)	podporuje koordináciu medzi RFMO a regionálnymi morskými dohovormi a v relevantných prípadoch aj spoluprácu s medzinárodnými organizáciami v rámci ich mandátu;

k)	podporuje koordináciu a spoluprácu s inými RFMO zameranými na tuniaky v otázkach spoločného záujmu, a to najmä oživením tzv. procesu z Kóbe v rámci RFMO zaoberajúcimi sa lovom tuniaka a jeho rozšírením na všetky RFMO.

2. SMEROVANIE ÚSILIA

Únia vyvíja v relevantných prípadoch úsilie o podporu IATTC a AIDCP pri prijímaní týchto opatrení:

opatrenia na ochranu a riadenie rybolovných zdrojov v oblasti Antigujského dohovoru, ktoré vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, vrátane regulácie celkového povoleného výlovu (TAC) a kvót alebo úsilia pre živé morské biologické zdroje, na ktoré sa vzťahuje IATTC, ktorými sa najneskôr do roku 2020 dosiahne alebo udrží miera využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu. Tieto ochranné a riadiace opatrenia zahŕňajú v prípade potreby špecifické opatrenia zamerané na nadmerne lovené populácie, aby sa dosiahla rovnováha medzi rybolovným úsilím a dostupnými rybolovnými možnosťami;

b)	opatrení na zabraňovanie nezákonným, nenahláseným a neregulovaným (NNN) rybolovným činnostiam, na odrádzanie od nich a ich odstránenie v oblasti dohovoru vrátane zaraďovania príslušných plavidiel do zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov;

c)	opatrenia na posilnenie zberu vedeckých údajov v oblasti rybolovu a na podporu lepšej spolupráce medzi odvetvím a vedcami;

d)	opatrení na monitorovanie, kontrolu a dohľad v oblasti Antigujského dohovoru vrátane prijatia opatrení prístavných štátov (PSM) a posilnenia systému na monitorovanie plavidiel (VMS) s cieľom zabezpečiť účinnú kontrolu a súlad s opatreniami prijatými v rámci IATTC;

opatrení s cieľom minimalizovať negatívny vplyv rybolovných činností na morskú biodiverzitu a morské ekosystémy a ich biotopy vrátane opatrení na zníženie znečisťovania mora a prevenciu odhadzovania plastov do mora a zníženie vplyvu plastov v mori na morskú biodiverzitu a ekosystémy, opatrení na ochranu zraniteľných morských ekosystémov v oblasti Antigujského dohovoru v súlade s rezolúciami VZ OSN a opatrení na prevenciu a maximálne možné zníženie nechcených úlovkov vrátane obzvlášť zraniteľných morských druhov a na postupnú elimináciu odhadzovania úlovkov;

opatrenia na riadenie používania zariadení na zhlukovanie rýb (FAD), najmä s cieľom zlepšiť zber údajov, presne kvantifikovať, sledovať a monitorovať používanie FAD, znižovať ich vplyv na zraniteľné populácie tuniakov, zmierňovať ich potenciálne účinky na cieľové a necieľové druhy, ako aj na ekosystém;

g)	opatrenia na zníženie vplyvu opusteného, strateného alebo inak vyradeného rybárskeho výstroja (ALDFG) v oceáne a uľahčenie vyhľadávania a výlovu takéhoto výstroja a znižovanie jeho podielu na tvorbe morského odpadu;

h)	opatrení na posilnenie systému monitorovania dodržiavania právnych predpisov v organizácii a zabezpečenie účinných následných opatrení vlajkových štátov na riešenie otázok v súvislosti s nedodržaním právnych predpisov;

i)	opatrení zameraných na zákaz rybolovu zacieleného výlučne na získavanie žraločích plutiev a opatrení, podľa ktorých je povinné vyloďovať všetky žraloky s plutvami neoddelenými od tela;

j)	tam, kde je to vhodné, spoločných prístupov s ostatnými RFMO, a to najmä s tými RFMO, ktoré sa podieľajú na riadení rybolovu v rovnakej oblasti;

k)	ďalších technických opatrení na základe odporúčaní orgánov a pracovných skupín IATTC a zasadnutia zmluvných strán AIDCP;

l)	postupného znižovania náhodného úhynu delfínov pri love tuniakov vakovými sieťami na úroveň blížiacu sa k nule a pravidelného posudzovania populácie delfínov;

m)	v náležitých prípadoch a v miere, ktorú umožňujú relevantné ustanovujúce dokumenty, odporúčania na podporu vykonávania Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu (ILO);

n)	opatrení na zabezpečenie účinnosti organizácie vrátane vykonávania pravidelných preskúmaní výkonnosti uvedenej organizácie.

(1) 7087/12 REV 1 ADD 1 COR 1.

(2) 7348/1/17 REV 1 z 24.3.2017.

(3) JOIN(2016) 49 final z 10.11.2016.

PRÍLOHA II

Každoročná špecifikácia pozície Únie, ktorá sa má zaujať na zasadnutiach Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky (IATTC) a na Zasadnutí zmluvných strán Dohody o medzinárodnom programe na ochranu delfínov

Pred každým zasadnutím IATTC a zasadnutím zmluvných strán AIDCP sa v prípade, že orgány sú vyzvané prijať rozhodnutia s právnym účinkom pre Úniu, podniknú kroky potrebné na to, aby sa v pozícii, ktorá sa má vyjadriť v mene Únie, zohľadnili najnovšie vedecké a iné relevantné informácie predložené Komisii v súlade so zásadami a smerovaním úsilia stanovenými v prílohe I.

Na tento účel a na základe daných informácií Komisia predloží Rade na diskusiu a schválenie konkrétnych aspektov navrhovanej špecifikácie pozície Únie písomný dokument, v ktorom uvedie informácie o navrhovanej špecifikácii pozície Únie, a to v dostatočnom predstihu pred každým zasadnutím IATTC a zasadnutím zmluvných strán AIDCP.

Ak v priebehu zasadnutia IATTC alebo zasadnutia zmluvných strán AIDCP, a to ani priamo na mieste, nemožno dosiahnuť dohodu o tom, aby sa v pozícii Únie zohľadnili nové prvky, záležitosť sa postúpi Rade alebo jej prípravným orgánom.

21.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 133/20

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2019/814

zo 17. mája 2019,

ktorým sa Taliansku v súlade s článkom 19 smernice 2003/96/ES povoľuje, aby v určených zemepisných oblastiach uplatňovalo znížené sadzby dane z plynového oleja a zo skvapalneného ropného plynu používaných na vykurovacie účely

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (1), a najmä na jej článok 19 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Podľa článku 19 ods. 1 smernice 2003/96/ES bolo Taliansku povolené, aby v určitých obzvlášť znevýhodnených zemepisných oblastiach uplatňovalo znížené sadzby spotrebnej dane z plynového oleja a zo skvapalneného ropného plynu (ďalej len „LPG“) používaných na vykurovanie. Posledné povolenie bolo udelené do 31. decembra 2018 vykonávacím rozhodnutím Rady 2014/695/EÚ (2).

(2)

Listom z 31. októbra 2018 požiadali talianske orgány o povolenie uplatňovať v určitých obzvlášť znevýhodnených zemepisných oblastiach znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely a naďalej tak pokračovať v režime, ktorý sa v niektorých oblastiach uplatňoval na základe vykonávacieho rozhodnutia 2014/695/EÚ pred tým, ako by uvedené rozhodnutie stratilo účinnosť. Talianske orgány požiadali o povolenie na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2024. Doplňujúce informácie a vysvetlenia poskytli talianske orgány 14. decembra 2018.

(3)

Taliansko má veľmi rozmanité územie, ktoré sa vyznačuje rôznorodými klimatickými a zemepisnými podmienkami. Vzhľadom na osobité charakteristiky svojho územia Taliansko zaviedlo znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG s cieľom čiastočne vykompenzovať neúmerne vysoké vykurovacie náklady, ktoré znášajú obyvatelia v určitých zemepisných oblastiach.

(4)

Daňová diferenciácia sa zakladá na objektívnych kritériách a jej cieľom je zabezpečiť, aby mali obyvatelia v oprávnených oblastiach porovnateľné podmienky s ostatnými obyvateľmi Talianska, a to prostredníctvom zníženia ich neprimerane vysokých vykurovacích nákladov, ktoré sú spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami alebo ťažkosťami so zásobovaním palivami v porovnaní so zvyšným územím Talianska.

(5)

Znížené sadzby dane sú uplatniteľné v zemepisných oblastiach, ktoré spĺňajú jedno z týchto kritérií: a) veľmi nepriaznivé klimatické podmienky v rámci územia Talianska t. j. obce, ktoré patria do zóny F vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z 26. augusta 1993 (3); b) nepriaznivé klimatické podmienky v spojení s ťažkosťami pri zásobovaní palivami t. j. obce, ktoré patria do zóny E vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z 26. augusta 1993; a c) zemepisná izolácia v spojení s ťažkým a nákladným zásobovaním palivami, t. j. Sardínia a malé ostrovy. Znížené sadzby dane by sa mali uplatňovať iba do dokončenia siete zemného plynu v príslušných obciach.

(6)

Komisia požadované opatrenie preskúmala a nezistila, že by narúšalo hospodársku súťaž alebo bránilo fungovaniu vnútorného trhu, a opatrenie sa nepokladá za nezlučiteľné s politikou Únie v oblasti životného prostredia, energetiky a dopravy. Znížená sadzba dane by v prípade plynového oleja a LPG zostala vyššia ako minimálne úrovne EÚ pre zdaňovanie stanovené v smernici 2003/96/ES a iba by čiastočne zmierňovala dodatočné náklady na vykurovanie, ktoré vznikajú v príslušných zemepisných oblastiach.

(7)

Taliansku by sa preto malo v súlade s článkom 19 ods. 2 smernice 2003/96/ES povoliť, aby do 31. decembra 2024 v určených zemepisných oblastiach uplatňovalo znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely. Podľa tohto ustanovenie každé povolenie udelené na základe uvedeného článku má byť prísne časovo obmedzené.

(8)

Aby sa príslušným zemepisným oblastiam poskytla dostatočná miera istoty, povolenie by sa malo udeliť na obdobie šiestich rokov. V snahe nenarušiť budúci všeobecný vývoj súčasného právneho rámca je však vhodné stanoviť, že ak by Rada na základe článku 113 zmluvy zaviedla zmenený všeobecný systém zdanenia energetických výrobkov, ktorému by toto povolenie nezodpovedalo, toto rozhodnutie by malo stratiť účinnosť dňom, ktorým sa pravidlá takéhoto zmeneného systému začnú uplatňovať.

(9)	S cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenie uplatňovalo bez prerušenia, pokiaľ ide o povolenie uplatňovať znížené sadzby spotrebných daní udelené vykonávacím rozhodnutím 2014/695/EÚ, ktoré stratilo účinnosť 31. decembra 2018, by bolo vhodné, aby sa toto rozhodnutie uplatňovalo od 1. januára 2019.

(10)	Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa štátnej pomoci,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Taliansku sa povoľuje, aby uplatňovalo znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely v týchto znevýhodnených zemepisných oblastiach:

a)	obce patriace do klimatickej zóny F vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z 26. augusta 1993;

b)	obce patriace do klimatickej zóny E vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z 26. augusta 1993;

c)	obce na Sardínii a na malých ostrovoch, to znamená na všetkých talianskych ostrovoch okrem Sicílie.

2. S cieľom zamedziť akýmkoľvek nadmerným kompenzáciám nesmie úľava presiahnuť dodatočné náklady na vykurovanie vzniknuté v príslušných oblastiach. V osobitnom prípade oblastí, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 písm. c), nesmie v dôsledku toho daňová úľava viesť k cenám nižším, ako sú ceny rovnakého paliva v pevninskom Taliansku.

3. Znížená sadzba musí spĺňať požiadavky stanovené v smernici 2003/96/ES, najmä v súvislosti s minimálnymi úrovňami zdaňovania stanovenými v článku 9 uvedenej smernice.

Článok 2

Oprávnenosť zemepisných oblastí uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) a c) je podmienená nedostupnosťou siete zemného plynu v príslušných obciach.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2019 do 31. decembra 2024.

Ak by však Rada na základe článku 113 zmluvy zaviedla zmenený všeobecný systém zdanenia energetických výrobkov, ktorému by povolenie udelené v článku 1 tohto rozhodnutia nezodpovedalo, toto rozhodnutie stratí účinnosť dňom, ku ktorému sa pravidlá daného zmeneného systému začnú uplatňovať.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 17. mája 2019

Za Radu

predseda

E.O. TEODOROVICI

(1) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.

(2) Vykonávacie rozhodnutie Rady 2014/695/EÚ z 29. septembra 2014, ktorým sa Taliansku povoľuje, aby v určených zemepisných oblastiach uplatnilo znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely v súlade s článkom 19 smernice 2003/96/ES (Ú. v. EÚ L 291, 7.10.2014, s. 16).

(3) V prezidentskom dekréte č. 412 z 26. augusta 1993 sa územie Talianska rozdeľuje na šesť klimatických zón (A až F). Klasifikácia sa zakladá na jednotke „dennostupňov“, ktorá predstavuje počet dní za rok, počas ktorých sa vonkajšia teplota líši od optimálnej teploty 20 °C, a teda je potrebné kúriť.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 133

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 62 21. mája 2019

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/807 z 13. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/808 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) 1210/2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom	8
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/809 z 13. mája 2019, ktorým sa vymenúva náhradník Výboru regiónov navrhnutý Španielskym kráľovstvom	10
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/810 z 13. mája 2019, ktorým sa vymenúva členka Výboru regiónov navrhnutá Švédskym kráľovstvom	11
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/811 z 13. mája 2019, ktorým sa vymenúva člen Výboru regiónov navrhnutý Talianskou republikou	12
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/812 zo 14. mája 2019 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Medziamerickej komisii pre tropické tuniaky (IATTC) a na Zasadnutí zmluvných strán Dohody o medzinárodnom programe na ochranu delfínov, a o zrušení rozhodnutia z 12. júna 2014 o pozícii, ktorá sa má v mene Únie zaujať v IATTC	13
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/813 zo 17. mája 2019 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Medzinárodnej rade pre obilniny pokiaľ ide o predĺženie platnosti Dohovoru o obchodovaní s obilninami z roku 1995	19
	*	Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/814 zo 17. mája 2019, ktorým sa Taliansku v súlade s článkom 19 smernice 2003/96/ES povoľuje, aby v určených zemepisných oblastiach uplatňovalo znížené sadzby dane z plynového oleja a zo skvapalneného ropného plynu používaných na vykurovacie účely	20