10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 123/4

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/712

zo 17. apríla 2019

o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 868/2004

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Letecká doprava zohráva v hospodárstve Únie a v každodennom živote občanov Únie kľúčovú úlohu a je jedným z najlepšie fungujúcich a najdynamickejších odvetví hospodárstva Únie. Je silným hnacím motorom hospodárskeho rastu, pracovných miest, obchodu a cestovného ruchu, ako aj prepojenosti a mobility podnikov a občanov, najmä v rámci vnútorného trhu Únie s leteckou dopravou. Rast leteckých dopravných služieb v uplynulých desaťročiach výrazne prispel k zlepšeniu prepojenosti v rámci Únie, ako aj s tretími krajinami a bol významným faktorom hospodárstva Únie.

(2)

Leteckí dopravcovia Únie sú v centre celosvetovej siete spájajúcej Európu interne i so zvyškom sveta. Týmto leteckým dopravcom by sa malo umožniť súťažiť s leteckými dopravcami z tretích krajín v prostredí otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže. Je to potrebné na zabezpečenie prínosov pre spotrebiteľov, zachovanie podmienok vedúcich k vysokej úrovni prepojenosti Únie v oblasti leteckej dopravy a na zaistenie transparentnosti, rovnakých podmienok a trvalej konkurencieschopnosti leteckých dopravcov Únie, ako aj vysokej úrovne kvalitného zamestnania v leteckom priemysle Únie.

(3)

V kontexte narastajúcej hospodárskej súťaže medzi aktérmi v leteckej doprave na globálnej úrovni je spravodlivá hospodárska súťaž nevyhnutnou všeobecnou zásadou pri poskytovaní medzinárodných leteckých dopravných služieb. Táto zásada je osobitne uznaná v Chicagskom dohovore o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 (ďalej len „Chicagský dohovor“), v ktorého preambule sa uznáva potreba medzinárodných leteckých dopravných služieb založených na rovnosti príležitostí. V článku 44 Chicagského dohovoru sa tiež uvádza, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ďalej len „ICAO“) sa zameriava na podporu rozvoja medzinárodnej leteckej dopravy s cieľom „zabezpečiť, aby každý zmluvný štát mal spravodlivú príležitosť prevádzkovať medzinárodné letecké spoločnosti“ a „zabrániť diskriminácii medzi zmluvnými štátmi“.

(4)	Zásada spravodlivej hospodárskej súťaže je v Únii dobre zavedená a na praktiky narúšajúce trh sa vzťahujú právne predpisy Únie, ktoré zaručujú rovnaké príležitosti a spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre leteckých dopravcov Únie a leteckých dopravcov tretích krajín, pôsobiacich v Únii.

(5)

Avšak napriek pokračujúcemu úsiliu zo strany Únie a niektorých tretích krajín neboli zásady spravodlivej hospodárskej súťaže zatiaľ vymedzené prostredníctvom osobitných mnohostranných pravidiel, najmä v kontexte ICAO, ani v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“), ako je napríklad Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) a jej príloha o leteckých dopravných službách, z ktorých rozsahu pôsobnosti boli letecké dopravné služby vo veľkej miere vyňaté.

(6)	V rámci ICAO a WTO by preto malo dôjsť k zvýšeniu úsilia, aby sa aktívne podporil rozvoj medzinárodných pravidiel zaručujúcich spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže medzi všetkými leteckými dopravcami.

(7)

Spravodlivá hospodárska súťaž medzi leteckými dopravcami by sa mala riešiť najmä v kontexte dohôd o leteckej doprave alebo dohôd o leteckých službách s tretími krajinami. Vo väčšine dohôd o leteckej doprave alebo dohôd o leteckých službách uzavretých medzi Úniou alebo jej členskými štátmi alebo obidvomi na jednej strane a tretími krajinami na druhej strane sa zatiaľ primerané pravidlá pre spravodlivú hospodársku súťaž nestanovujú. Malo by sa preto zvýšiť úsilie v súvislosti s rokovaniami o začlenení doložiek o spravodlivej hospodárskej súťaži do súčasných a budúcich dohôd o leteckej doprave alebo o leteckých službách s tretími krajinami.

(8)

Spravodlivú hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami možno zabezpečiť aj prostredníctvom príslušných právnych predpisov Únie, ako je napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 (3) a smernica Rady 96/67/ES (4). Vzhľadom na to, že spravodlivá hospodárska súťaž predpokladá ochranu leteckých dopravcov Únie pred určitými praktikami používanými tretími krajinami alebo leteckými dopravcami z tretích krajín, touto otázkou sa predtým zaoberalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 (5). Nariadenie (ES) č. 868/2004 sa však v súvislosti s jeho základným všeobecným cieľom spravodlivej hospodárskej súťaže ukázalo ako neúčinné. Platilo to najmä v súvislosti s niektorými jeho pravidlami týkajúcimi sa vymedzenia príslušných praktík – iných ako subvencovanie – a požiadaviek týkajúcich sa začatia a vedenia prešetrovaní. Okrem toho sa nariadením (ES) č. 868/2004 nezabezpečila komplementarita s dohodami o leteckej doprave ani s dohodami o leteckých službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Vzhľadom na počet a význam zmien, ktoré by boli potrebné na riešenie týchto otázok, je vhodné nahradiť nariadenie (ES) č. 868/2004 novým aktom.

(9)

Konkurencieschopnosť sektora leteckej dopravy Únie závisí od konkurencieschopnosti každej časti hodnotového reťazca leteckej dopravy a možno ju zachovať len prostredníctvom komplementárneho súboru politík. Únia by sa mala zapojiť do konštruktívneho dialógu s tretími krajinami s cieľom nájsť základ pre spravodlivú hospodársku súťaž. V tejto súvislosti sú v záujme zachovania priaznivých podmienok prispievajúcich k vysokej úrovni prepojenosti Únie a zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže s leteckými dopravcami z tretích krajín aj naďalej potrebné účinné, primerané a odrádzajúce právne predpisy. Komisii by preto mala byť zverená právomoc viesť prešetrovania a v prípade potreby prijímať opatrenia. Takéto opatrenia by mali byť k dispozícii, ak praktiky narúšajúce hospodársku súťaž spôsobujú ujmu leteckým dopravcom Únie.

(10)

Diskriminácia môže zahŕňať situácie, keď sa s leteckým dopravcom Únie zaobchádza rozdielne bez objektívneho dôvodu, najmä pokiaľ ide o: ceny a prístup k službám pozemnej obsluhy, infraštruktúru letiska, služby leteckej navigácie, prideľovanie prevádzkových intervalov, administratívne postupy ako napríklad postupy udeľovania víz pre pracovníkov zahraničného leteckého dopravcu, podrobné podmienky predaja a distribúcie leteckých dopravných služieb, alebo akékoľvek iné otázky podnikania ako napríklad ťažkopádne postupy colného konania alebo akékoľvek iné nekalé praktiky finančnej alebo prevádzkovej povahy.

(11)

Konanie by sa malo uzavrieť bez prijatia nápravných opatrení podľa tohto nariadenia, pokiaľ by prijatie nápravných opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie, s osobitným zreteľom na ich vplyv na iné osoby, najmä spotrebiteľov alebo podniky v Únii, ako aj na ich vplyv na vysokú úroveň prepojenosti v rámci Únie. Pri posudzovaní záujmu Únie by sa mala osobitná pozornosť venovať situácii členských štátov, ktoré sa pri prepojení so zvyškom sveta v plnej alebo významnej miere opierajú o leteckú dopravu, a mal by sa zabezpečiť súlad s ostatnými oblasťami politiky Únie. Konania by mali byť tiež uzavreté bez prijatia opatrení, pokiaľ požiadavky na takéto opatrenia už nie sú splnené.

(12)

Pri stanovení skutočnosti, či prijatie nápravných opatrení by bolo proti záujmu Únie, by Komisia mala zohľadniť názory všetkých zainteresovaných strán. S cieľom zorganizovať konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami a dať im príležitosť byť vypočutý by sa v oznámení o začatí prešetrovania mali upresniť lehoty na poskytovanie informácií alebo na predloženie žiadostí o vypočutie. Zainteresované strany by sa mali oboznámiť s podmienkami zverejňovania informácií, ktoré poskytujú, a mali byť mať právo odpovedať na pripomienky iných strán.

(13)	Aby bola Komisia primerane informovaná o možných prvkoch, ktoré odôvodňujú začatie prešetrovania, ktorýkoľvek členský štát, letecký dopravca Únie alebo združenie leteckých dopravcov Únie by mali mať právo podať sťažnosť, ktorou by sa malo zaoberať v primeranej lehote.

(14)	V záujme zabezpečenia účinného vykonávania tohto nariadenia je kľúčové, aby Komisia mohla začať konanie na základe sťažnosti, v rámci ktorej sa predkladajú dôkazy prima facie o existencii hrozby ujmy.

(15)

Komisia by pri prešetrovaní mala zohľadniť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž v príslušnom kontexte. Vzhľadom na rôznorodosť možných praktík by mohla byť v niektorých prípadoch určitá praktika a jej účinky obmedzené na činnosti leteckej dopravy medzi dvomi mestami, kým v iných prípadoch by mohlo byť vhodné zvážiť danú praktiku a jej účinky v rámci širšej siete leteckej dopravy.

(16)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa prešetrovanie mohlo rozšíriť na čo najširší okruh relevantných prvkov. Na tento účel by sa Komisii malo umožniť vykonávať prešetrovania v tretích krajinách, a to súhlasom dotknutých subjektov tretích krajín a v prípade, že tieto tretie krajiny nebudú voči tomu namietať. Z rovnakých dôvodov a na rovnaký účel by mali byť členské štáty povinné pomáhať Komisii podľa svojich najlepších schopností. Komisia by mala ukončiť prešetrovanie na základe najlepších dostupných dôkazov.

(17)

Komisia môže počas prešetrovania zvážiť, či praktika narušujúca hospodársku súťaž predstavuje aj porušenie dohody o medzinárodnej leteckej doprave alebo dohody o medzinárodných leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Komisia by v uvedenom prípade mohla zvážiť, že praktika narušujúca hospodársku súťaž, ktorá predstavuje aj porušenie dohody o medzinárodnej leteckej doprave alebo dohody o medzinárodných leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou, by sa primeranejšie vyriešila uplatnením postupov na urovnávanie sporov ustanovených v danej dohode. Komisia by v takom prípade mala mať právo pozastaviť prešetrovanie, ktoré sa začalo podľa tohto nariadenia. Ak sa uplatnením postupov na urovnávanie sporov ustanovených v dohode o medzinárodnej leteckej doprave alebo v dohode o medzinárodných leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou, daná situácia dostatočne nenapraví, Komisia by mala mať možnosť obnoviť prešetrovanie.

(18)

Prostredníctvom dohôd o leteckej doprave a tohto nariadenia by sa mal uľahčiť dialóg s dotknutými tretími krajinami s cieľom účinne vyriešiť spory a obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž. Ak sa prešetrovanie vedené Komisiou týka činností, na ktoré sa vzťahuje dohoda o leteckej doprave alebo dohoda o leteckých službách alebo akákoľvek iná dohoda obsahujúca ustanovenia o leteckých dopravných službách uzavretá s treťou krajinou a ktorej zmluvnou stranou Únia nie je, malo by sa zabezpečiť, aby Komisia konala s úplnou znalosťou všetkých konaní, ktoré dotknutý členský štát plánuje alebo vedie podľa takejto dohody a ktoré sú relevantné pre situáciu, ktorá je predmetom prešetrovania Komisie. Členské štáty by preto mali byť povinné Komisiu priebežne informovať. V takom prípade by mali mať všetky dotknuté členské štáty právo oznámiť Komisii svoj zámer riešiť praktiku narúšajúcu hospodársku súťaž výlučne v rámci postupov na urovnávanie sporov uvedených v príslušných dohodách členských štátov o leteckej doprave alebo v dohodách o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohode obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách uzavretých s treťou krajinou a ktorých zmluvnou stranou Únia nie je. Ak všetky dotknuté členské štáty informujú Komisiu a nevznesie sa žiadna námietka, Komisia by mala prešetrovanie dočasne pozastaviť.

(19)

Ak majú dotknuté členské štáty v úmysle riešiť praktiku narušujúcu hospodársku súťaž výlučne v prostredníctvom postupov na urovnávanie sporov platných podľa dohôd o leteckej doprave, dohôd o leteckých službách alebo podľa akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, a ktoré uzavreli s dotknutou treťou krajinou, aby splnili svoje záväzky podľa týchto dohôd, členské štáty by sa mali usilovať o urýchlené uplatnenie bilaterálnych postupov urovnávania sporov a mali by v tejto súvislosti v plnom rozsahu informovať Komisiu. Ak praktika narúšajúca hospodársku súťaž pretrváva a Komisia obnoví prešetrovanie, mali by sa zohľadniť zistenia, ku ktorým sa dospelo počas uplatňovania takejto dohody o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, aby sa zabezpečilo čo najskoršie obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže.

(20)

Mali by sa zohľadniť zistenia, ku ktorým sa dospelo uplatnením postupov na urovnávanie sporov podľa dohody o medzinárodnej leteckej doprave alebo dohody o medzinárodných leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorých je Únia alebo členský štát zmluvnou stranou.

(21)

Z dôvodov administratívnej efektívnosti a vzhľadom na možné ukončenie bez prijatia opatrení by malo byť možné konania pozastaviť, ak dotknutá tretia krajina alebo dotknutý subjekt z tretej krajiny podnikli rozhodné kroky na odstránenie príslušných praktík narúšajúcich hospodársku súťaž alebo následnej ujmy alebo hrozby ujmy.

(22)

Zistenia ujmy alebo hrozby ujmy týkajúce sa dotknutých leteckých dopravcov Únie by mali odrážať realistické posúdenie situácie a mali by preto vychádzať zo všetkých relevantných faktorov, najmä faktorov týkajúcich sa situácie daných dopravcov a všeobecnej situácie na dotknutom trhu leteckej dopravy.

(23)	Je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých by sa konanie malo uzavrieť, s uložením nápravných opatrení alebo bez nich.

(24)

Nápravné opatrenia vzťahujúce sa na praktiky narúšajúce hospodársku súťaž sú zamerané na kompenzáciu ujmy, ku ktorej dochádza v dôsledku týchto praktík. Mali by mať preto formu finančných poplatkov alebo iných opatrení, ktoré majú merateľnú peňažnú hodnotu a sú schopné dosiahnuť rovnaký účinok. S cieľom dodržať zásadu proporcionality by opatrenia akéhokoľvek druhu nemali prekračovať rámec toho, čo je potrebné na kompenzáciu zistenej ujmy. Toto nápravné opatrenie by malo zohľadniť riadne fungovanie leteckého trhu Únie a nemalo by viesť k tomu, aby akýkoľvek letecký dopravca alebo skupina leteckých dopravcov získali neprimeranú výhodu.

(25)	Cieľom tohto nariadenia nie je ukladať – zavádzaním reštriktívnejších povinností ako tých, ktoré sa uplatňujú na dopravcov Únie – leteckým dopravcom z tretích krajín akékoľvek normy, napríklad pokiaľ ide o subvencie.

(26)

Prípady prešetrované podľa tohto nariadenia a ich možný vplyv na členské štáty sa môžu podľa okolností líšiť. Preto by v závislosti od konkrétneho prípadu malo byť možné uplatňovať nápravné opatrenia na jedného alebo viacerých leteckých dopravcov tretích krajín, na konkrétnu geografickú oblasť alebo pre konkrétne časové obdobie, alebo stanoviť dátum, od ktorého sa majú uplatňovať.

(27)	Nápravné opatrenia by nemali pozostávať z pozastavenia alebo obmedzenia dopravných práv, ktoré členské štáty udelia tretej krajine.

(28)

V súlade s tou istou zásadou proporcionality by nápravné opatrenia vzťahujúce sa na praktiky narúšajúce hospodársku súťaž mali zostať v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, ako je potrebné vzhľadom na takýto postup a následnú ujmu. Z toho vyplýva, že v prípadoch, keď si to okolnosti vyžadujú, by sa malo stanoviť vykonanie preskúmania.

(29)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by Komisii mali byť zverené vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(30)

Komisia by mala pravidelne informovať Európsky parlament a Radu o vykonávaní tohto nariadenia prostredníctvom správy. Uvedená správa by mala obsahovať informácie o: uplatňovaní nápravných opatrení, ukončení prešetrovania bez prijatia nápravných opatrení, preskúmaniach nápravných opatrení a spolupráci s členskými štátmi, zainteresovanými stranami a tretími krajinami. Uvedená správa by sa mala vypracovať s primeranou úrovňou dôvernosti a malo by sa s ňou podľa tejto úrovne zaobchádzať.

(31)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to účinná ochrana proti ujme alebo hrozbe ujmy spôsobenej jednému alebo viacerým leteckým dopravcom Únie, ktorá vznikla v dôsledku praktík narúšajúcich hospodársku súťaž používaných tretími krajinami alebo subjektmi z tretích krajín, pričom táto ochrana je všetkým leteckým dopravcom Únie poskytovaná za rovnakých podmienok a na základe jednotných kritérií a postupov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(32)	Keďže toto nariadenie nahrádza nariadenie (ES) č. 868/2004, malo by sa uvedené nariadenie zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1. Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá vykonávania prešetrovaní zo strany Komisie a prijatia nápravných opatrení týkajúcich sa praktík narúšajúcich hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami Únie a leteckými dopravcami z tretích krajín, ktoré leteckým dopravcom Únie spôsobujú ujmu alebo hrozbu ujmy.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý článok 12 nariadenia (EHS) č. 95/93 a článok 20 smernice 96/67/ES.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:

1.	„letecký dopravca“ je letecký dopravca podľa vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (7);

2.	„letecká dopravná služba“ je let alebo séria letov, pri ktorých sa prepravujú cestujúci, náklad alebo pošta za odplatu alebo v prenájme;

3.	„zainteresovaná strana“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akýkoľvek oficiálny orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, ktoré majú pravdepodobne výrazný záujem na výsledku konania, vrátane okrem iného – leteckých dopravcov;

„dotknutý členský štát“ je:

a)	ktorýkoľvek členský štát, ktorý udelil prevádzkovú licenciu dotknutému leteckým dopravcom Únie v súlade s nariadením (ES) č. 1008/2008, alebo

b)	ktorýkoľvek členský štát, podľa ktorého dohody o leteckej doprave, dohody o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách s dotknutou treťou krajinou vykonávajú dotknutí leteckí dopravcovia Únie činnosť;

„subjekt z tretej krajiny“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, zisková alebo nezisková, alebo akýkoľvek oficiálny orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, ktoré patria pod súdnu právomoc tretej krajiny, bez ohľadu na to, či sú kontrolované vládou tretej krajiny alebo nie, a ktoré sú priamo alebo nepriamo zapojené do leteckých dopravných služieb alebo súvisiacich služieb alebo do poskytovania infraštruktúry alebo služieb použitých na poskytovanie leteckých dopravných služieb alebo súvisiacich služieb;

6.	„praktiky narúšajúce hospodársku súťaž“ sú diskriminácia a subvencie;

7.	„hrozba ujmy“ je hrozba, ktorej smerovanie k ujme je jasne predvídateľné, veľmi pravdepodobné a bezprostredné a ktorú možno bez odôvodnených pochybností prisúdiť kroku alebo rozhodnutiu tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny;

„diskriminácia“ je akékoľvek rozlišovanie bez objektívneho dôvodu v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb, vrátane verejných služieb, využívaných na prevádzku leteckých dopravných služieb, alebo v súvislosti so zaobchádzaním s nimi zo strany orgánov verejnej moci súvisiacich s takýmito službami, vrátane praktík týkajúcich sa leteckej navigácie alebo letiskových zariadení a služieb, paliva, pozemnej obsluhy, bezpečnostnej ochrany, počítačových rezervačných systémov, prideľovania prevádzkových intervalov, poplatkov a používania iných zariadení alebo služieb využívaných na prevádzku leteckých dopravných služieb;

„subvencia“ je finančný príspevok:

udelený vládou alebo inou verejnou organizáciou tretej krajiny v ktorejkoľvek z týchto foriem:

praktiky vlády alebo inej verejnej organizácie zahŕňajúce priamy prevod finančných prostriedkov, potenciálny priamy prevod finančných prostriedkov alebo záväzkov (napr. granty, úvery, príspevku na základné imanie, záruky za úvery, započítanie prevádzkových strát alebo kompenzácia za finančné zaťaženie uložená orgánmi verejnej moci);

ii)	príjmy vlády alebo inej verejnej organizácie, ktoré sú inak splatné, nie sú nárokované ani vybrané (napr. preferenčné daňové zaobchádzanie alebo fiškálne stimuly, ako sú napríklad daňové úvery);

iii)	vláda alebo iná verejná organizácia, vrátane štátom kontrolovaných podnikov, poskytuje tovar alebo služby alebo nakupuje tovar či služby;

iv)

vláda alebo iná verejná organizácia uhrádza platby do finančného mechanizmu alebo splnomocní alebo poverí súkromný orgán, aby vykonával jeden alebo viac typov funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by sa za bežných okolností zverili vláde, pričom použitý postup sa v praxi v podstate neodlišuje od bežnej praxe vlád;

b)	poskytujúci výhodu a

c)	právne alebo fakticky obmedzený na subjekt, odvetvie alebo skupinu subjektov alebo odvetví, ktoré patria do jurisdikcie orgánu, ktorý príspevok udeľuje;

10.	„letecký dopravca Únie“ je letecký dopravca s platnou prevádzkovou licenciou udelenou členským štátom v súlade s nariadením (ES) č. 1008/2008;

11.	„dotknutý letecký dopravca Únie“ je letecký dopravca, ktorý údajne utrpel ujmu alebo hrozbu ujmy v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b).

Článok 3

Záujem Únie

1. Záujem Únie na účely článku 13 ods. 2 písm. b) stanoví Komisia na základe posúdenia všetkých rôznych záujmov, ktoré sú relevantné vzhľadom na konkrétnu situáciu a posudzujú sa ako celok. Pri stanovení záujmu Únie sa uprednostní potreba chrániť záujmy spotrebiteľov a zachovať vysokú úroveň prepojenosti pre cestujúcich a Úniu. V kontexte celého leteckého reťazca môže Komisia zohľadniť aj relevantné sociálne faktory. Komisia okrem toho zohľadní potrebu odstrániť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, obnoviť účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž a zabrániť akémukoľvek narušeniu vnútorného trhu.

2. Záujem Únie sa stanoví na základe hospodárskej analýzy vykonanej Komisiou. Komisia pri uvedenej analýze vychádza z informácií získaných od zainteresovaných strán. Komisia sa pri stanovení záujmu Únie taktiež usiluje získať akékoľvek iné relevantné informácie, ktoré považuje za potrebné, a zohľadní najmä faktory uvedené v článku 12 ods. 1 Informácie sa zohľadnia len v prípade, ak sa opierajú o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.

3. Stanovenie záujmu Únie na účely článku 13 ods. 2 písm. b) sa vykoná len vtedy, ak všetky zainteresované strany dostali možnosť prihlásiť sa, písomne predložiť svoje názory, predložiť informácie Komisii alebo požiadať o vypočutie zo strany Komisie, v súlade s lehotami uvedenými v článku 4 ods. 8 písm. b). V žiadostiach o vypočutie sa uvedú dôvody súvisiace so záujmom Únie, pre ktoré si dané strany želajú byť vypočuté.

4. Zainteresované strany uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku môžu požiadať, aby sa im sprístupnili skutočnosti a stanoviská, na základe ktorých sa pravdepodobne prijmú rozhodnutia. Uvedené informácie sa sprístupnia v maximálnom možnom rozsahu v súlade s článkom 8 a bez toho, aby tým bolo dotknuté akékoľvek následné rozhodnutie prijaté Komisiou.

5. Hospodárska analýza uvedená v odseku 2 sa postupuje na vedomie Európskemu parlamentu a Rade.

KAPITOLA II

SPOLOČNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA KONANIA

Článok 4

Začatie konania

1. Prešetrovanie sa začne na základe písomnej sťažnosti, ktorú predložil členský štát, jeden alebo viacero leteckých dopravcov Únie alebo združenie leteckých dopravcov Únie, alebo z vlastnej iniciatívy Komisie, ak existujú dôkazy prima facie o existencii všetkých týchto okolností:

a)	praktiky narúšajúcej hospodársku súťaž a používanej treťou krajinou alebo subjektom z tretej krajiny;

b)	ujmy alebo hrozby ujmy pre jedného alebo viacerých leteckých dopravcov Únie a

c)	príčinnej súvislosti medzi údajnou praktikou a údajnou ujmou alebo hrozbou ujmy.

2. Komisia o prijatí sťažnosti podľa odseku 1 informuje všetky členské štáty.

3. Komisia včas preskúma správnosť a primeranosť prvkov uvedených v sťažnosti alebo prvkov, ktoré má Komisia k dispozícii, s cieľom určiť, či existujú dostatočné dôkazy zdôvodňujúce začatie prešetrovania v súlade s odsekom 1.

4. Komisia rozhodne o tom, že prešetrovanie nezačne, ak skutočnosti uvedené v sťažnosti neupozorňujú na systémový problém ani nemajú významný vplyv na jedného alebo viacerých leteckých dopravcov Únie.

5. Ak Komisia rozhodla, že prešetrovanie nezačne, informuje o tom sťažovateľa a všetky členské štáty. Poskytnutá informácia obsahuje dôvody rozhodnutia. Táto informácia sa v súlade s článkom 17 zašle aj Európskemu parlamentu.

6. V prípade, že predložené dôkazy nie sú na účely odseku 1 dostatočné, Komisia o tom informuje sťažovateľa do 60 dní odo dňa podania sťažnosti. Sťažovateľovi sa poskytne 45 dní na predloženie doplňujúcich dôkazov. Ak tak sťažovateľ v uvedenej lehote neurobí, Komisia môže rozhodnúť, že prešetrovanie nezačne.

7. S výhradou odsekov 4 a 6 Komisia rozhodne o tom, či začne prešetrovanie v súlade s odsekom 1 najneskôr do piatich mesiacov od podania sťažnosti.

8. S výhradou odseku 4, ak sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie prešetrovania, podnikne tieto kroky:

a)	začne konanie a oznámi to členským štátom a Európskemu parlamentu;

uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie; v oznámení sa informuje o začatí prešetrovania, uvedie sa rozsah prešetrovania, tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny, ktorý bol údajne zapojený do praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, a údajná ujma alebo hrozba ujmy, dotknutý letecký dopravca, resp. dopravcovia Únie, a lehota, v rámci ktorej sa zainteresované strany prihlásia, písomne predložiť svoje názory či informácie alebo požiadať o vypočutie Komisiou. Uvedené obdobie nesmie byť kratšie ako 30 dní;

c)	oficiálne oznámi zástupcom dotknutej tretej krajiny a dotknutému subjektu z tretej krajiny začatie prešetrovania;

d)	informuje sťažovateľa a výbor ustanovený podľa článku 16 o začatí prešetrovania.

9. Ak sa sťažnosť pred začatím prešetrovania stiahne, považuje sa za sťažnosť, ktorá nebola podaná. Týmto nie je dotknuté právo Komisie začať prešetrovanie z vlastného podnetu v súlade s odsekom 1.

Článok 5

Prešetrovanie

1. Po začatí konania Komisia začne prešetrovanie.

2. Cieľom prešetrovania je určiť, či praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré používa tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny, spôsobili dotknutým leteckým dopravcom Únie ujmu alebo hrozbu ujmy.

3. Ak Komisia v priebehu prešetrovania uvedeného v odseku 2 tohto článku získa dôkazy o tom, že praktiky by mohli viesť k negatívnemu vplyvu na leteckú prepojenosť určitého regiónu, členského štátu alebo skupiny členských štátov, a teda na cestujúcich, tieto dôkazy sa zohľadnia pri stanovení záujmu Únie podľa článku 3.

4. Komisia požiada o všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na vykonanie prešetrovania, a overí správnosť informácií, ktoré získala alebo zozbierala, u dotknutých leteckých dopravcov Únie alebo u dotknutej tretej krajiny, zainteresovanej strany alebo dotknutého subjektu z tretej krajiny.

5. Ak je informácia predložená podľa odseku 4 neúplná, berie sa do úvahy za predpokladu, že nie je falošná ani zavádzajúca.

6. Ak neboli dôkazy alebo informácie akceptované, poskytujúca strana sa ihneď informuje o dôvodoch takéhoto zamietnutia a poskytne sa jej možnosť predložiť v stanovenej lehote ďalšie vysvetlenie.

7. Komisia môže požiadať dotknuté členské štáty o podporu pri prešetrovaní. Dotknuté členské štáty predovšetkým prijmú na požiadanie Komisie potrebné opatrenia na podporu Komisie pri prešetrovaní a poskytnú relevantné a dostupné informácie. Každý členský štát sa na požiadanie Komisie usiluje prispieť k relevantnému overovaniu a analýzam.

8. Ak sa to zdá potrebné, Komisia môže vykonávať prešetrovania na území tretej krajiny za predpokladu, že s tým súhlasí dotknutý subjekt tretej krajiny a vláda tretej krajiny bola oficiálne informovaná a nevzniesla žiadne námietky.

9. Strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí, sa vypočujú, ak predložili žiadosť o vypočutie, v ktorej preukázali, že sú zainteresovanou stranou.

10. Sťažovatelia, zainteresované strany, členské štáty a zástupcovia dotknutej tretej krajiny alebo dotknutého subjektu z tretej krajiny sa môžu oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré má Komisia k dispozícii, s výnimkou interných dokumentov určených pre Komisiu a administratívu Únie a dotknutých členských štátov za predpokladu, že tieto informácie nie sú dôverné v zmysle článku 8 a že Komisiu požiadali písomne.

Článok 6

Pozastavenie

1. Komisia môže prešetrovanie pozastaviť, ak sa zdá vhodnejšie riešiť praktiku narúšajúcu hospodársku súťaž výlučne v rámci postupov urovnávania sporov, ktoré sa ustanovujú v uplatniteľnej dohode o leteckej doprave alebo dohode o leteckých službách, ktorých je Únia zmluvnou stranou, alebo v akejkoľvek inej dohode, ktorá obsahuje ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktorej je Únia zmluvnou stranou. Komisia oznámi členským štátom, že prešetrovanie pozastavila.

Komisia môže obnoviť prešetrovanie v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

postup vykonaný podľa uplatniteľnej dohody o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách viedol k zisteniu, že druhá strana alebo strany porušili dohodu, pričom toto zistenie sa pre túto druhú stranu alebo strany stalo konečné a záväzné, avšak nápravné opatrenie sa neprijalo rýchlo alebo v lehote stanovenej v rámci príslušných postupov;

b)	praktika narúšajúca hospodársku súťaž nebola odstránená v lehote 12 mesiacov od dátumu pozastavenia prešetrovania.

2. Komisia prešetrovanie pozastaví, ak do 15 dní od dátumu oznámenia začatia prešetrovania:

všetky dotknuté členské štáty uvedené v článku 2 bode 4 písm. b) oznámili Komisii svoj zámer riešiť praktiku narúšajúcu hospodársku súťaž výlučne v rámci postupov urovnávania sporov, ktoré sa uplatňujú podľa dohôd o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách alebo akejkoľvek inej dohody obsahujúcej ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktoré uzavreli s príslušnou treťou krajinou, a

b)	žiadny z dotknutých členských štátov uvedených v článku 2 bode 4 písm. a) nevzniesol námietku.

V takýchto prípadoch pozastavenia sa uplatní článok 7 ods. 1 a 2.

3. Komisia môže obnoviť prešetrovanie v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)	dotknuté členské štáty uvedené v článku 2 bode 4 písm. b) nezačali postup urovnávania sporov podľa príslušnej medzinárodnej dohody do troch mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. a);

b)	dotknuté členské štáty uvedené v článku 2 bode 4 písm. b) oznámia Komisii, že výsledok postupu urovnávania sporov uvedeného v odseku 2 tohto článku nebol vykonaný správne a promptne;

c)	všetky dotknuté členské štáty požiadajú Komisiu, aby obnovila prešetrovanie;

d)	Komisia dospela k záveru, že praktika narúšajúca hospodársku súťaž nebola odstránená v lehote 12 mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. a) zo strany dotknutých členských štátov;

v naliehavých prípadoch uvedených v článku 11 ods. 3, ak praktika narúšajúca hospodársku súťaž nebola odstránená v lehote deviatich mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. a) tohto článku zo strany dotknutých členských štátov uvedených v článku 2 bode 4 písm. b); na žiadosť dotknutého členského štátu môže Komisia v náležite odôvodnených prípadoch uvedenú lehotu predĺžiť najviac o tri mesiace.

Článok 7

Spolupráca s členskými štátmi, pokiaľ ide o konania týkajúce sa prípadov, ktoré patria do kapitoly III

1. Dotknutý členský štát informuje Komisiu o všetkých relevantných stretnutiach naplánovaných v rámci dohody o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách alebo v rámci akéhokoľvek ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktoré je súčasťou akejkoľvek inej dohody uzavretej s dotknutou treťou krajinou, s cieľom prediskutovať otázky, ktoré sú predmetom prešetrovania. Dotknutý členský štát poskytne Komisii program a všetky relevantné informácie umožňujúce porozumieť témam, o ktorých sa má na týchto zasadnutiach diskutovať.

2. Dotknutý členský štát informuje Komisiu o vykonaní akéhokoľvek postupu na urovnávanie sporov stanoveného v dohode o leteckej doprave alebo dohode o leteckých službách alebo v akomkoľvek ustanovení o leteckých dopravných službách uvedenom v akejkoľvek inej dohode, uzavretej s dotknutou treťou krajinou a v prípade potreby pozve Komisiu, aby sa na týchto postupoch zúčastnila. Komisia môže dotknutý členský štát požiadať o ďalšie informácie.

Článok 8

Dôvernosť informácií

1. Všetky informácie dôverného charakteru vrátane – okrem iného – informácií, ktorých poskytnutie by konkurentovi mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu alebo by malo výrazne nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie, alebo informácií poskytnutých dôverne stranami pri prešetrovaní, ak na to vznikne dobrý dôvod, považuje Komisia za dôverné.

2. Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili nedôverné zhrnutie týchto informácií. Tieto zhrnutia musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili primerane pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Vo výnimočných prípadoch môžu zainteresované strany uviesť, že dôverné informácie nie je možné zhrnúť. V takýchto výnimočných prípadoch sa uvedú dôvody, pre ktoré nie je možné informácie zhrnúť.

3. Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktoré boli vyžiadané. Tento odsek nebráni využitiu informácií, ktoré boli získané v súvislosti s jedným prešetrovaním, na účely začatia iného prešetrovania v súlade s týmto nariadením.

4. Komisia ani členské štáty, ani ich úradníci, nezverejnia žiadne informácie dôvernej povahy, ktoré získali podľa tohto nariadenia, alebo informácie poskytnuté na dôvernom základe stranou v rámci prešetrovania bez výslovného súhlasu strany, ktorá takéto informácie predkladá. Výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi alebo akýchkoľvek interných dokumentov, ktoré vypracovali orgány Únie alebo členských štátov, sa nesmie zverejniť okrem prípadov, keď je to osobitne stanovené v tomto nariadení.

5. Ak sa zdá, že žiadosť o dôvernosť nie je odôvodnená, a ak osoba, ktorá poskytuje informácie, nie je ochotná zverejniť informácie alebo schváliť ich poskytnutie vo všeobecnej alebo súhrnnej podobe, na dané informácie sa nemusí brať ohľad.

6. Tento článok nebráni sprístupneniu všeobecných informácií orgánmi Únie, a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani predloženiu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Únie, ak bude potrebné vysvetliť tieto dôvody v súdnom konaní. Pri takomto sprístupnení informácií sa vezme do úvahy oprávnený záujem dotknutých strán na tom, aby neboli prezradené ich obchodné alebo štátne tajomstvá.

7. Členské štáty prijmú všetky potrebné a primerané opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dôvernosť informácií týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia a za predpokladu, že sú v súlade s jeho podmienkami.

Článok 9

Základ zistení v prípade nespolupráce

Keď sa prístup k potrebným informáciám zamietne alebo sa iným spôsobom neposkytne v lehotách ustanovených v tomto nariadení alebo keď sa prešetrovaniu kladú významné prekážky, môžu sa predbežné alebo konečné zistenia, či už kladné alebo záporné, vykonať na základe dostupných skutočností a dôkazov. Ak Komisia zistí, že boli predložené nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, takéto informácie sa nebudú brať do úvahy.

Článok 10

Sprístupňovanie informácií

1. Komisia sprístupní dotknutej tretej krajine, dotknutému subjektu z tretej krajiny a dotknutému leteckému dopravcovi z tretej krajiny, ako aj sťažovateľovi, zainteresovaným stranám, členským štátom a dotknutým leteckým dopravcom Únie základné skutočnosti a stanoviská, na základe ktorých má prijať nápravné opatrenia alebo ukončiť konania bez prijatia nápravných opatrení, najneskôr jeden mesiac pred tým, než sa v súlade s článkom 13 ods. 2 alebo článkom 14 ods. 1 uskutoční zasadnutie výboru uvedeného v článku 16.

2. Sprístupnením informácií uvedeným v odseku 1 nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať. Ak má Komisia v úmysle založiť takéto rozhodnutie na akýchkoľvek dodatočných alebo odlišných skutočnostiach a stanoviskách, tieto sa musia sprístupniť čo najskôr.

3. Dodatočné informácie poskytnuté po sprístupnení sa zohľadnia iba vtedy, ak boli doručené v lehote, ktorú stanoví Komisia v každom prípade a ktorej dĺžka trvania je najmenej 14 dní, pričom sa riadne zohľadní naliehavosť veci. Ak sa má vykonať dodatočné konečné sprístupnenie informácií, môže sa stanoviť kratšia lehota.

Článok 11

Trvanie konania a pozastavenie

1. Konanie sa ukončí najneskôr do 20 mesiacov. Táto lehota sa môže v náležite odôvodnených prípadoch predĺžiť. V prípade pozastavenia konania podľa odseku 4 sa toto obdobie pozastavenia nezapočítava do dĺžky trvania konania.

2. Prešetrovanie sa ukončí do 12 mesiacov. Táto lehota sa môže v náležite odôvodnených prípadoch predĺžiť. V prípade pozastavenia prešetrovania podľa článku 6 sa toto obdobie pozastavenia nezapočítava do dĺžky trvania prešetrovania. Ak sa obdobie prešetrovania predĺži, dĺžka trvania predĺženia sa pripočíta k celkovej dĺžke trvania konania stanovenej v odseku 1 tohto článku.

3. V naliehavých prípadoch, t. j. v situáciách, keď po tom, ako sťažovateľ alebo zainteresované strany predložili jednoznačné dôkazy, by mohla byť ujma pre leteckých dopravcov Únie nezvratná, sa môže konanie skrátiť na deväť mesiacov.

4. Komisia pozastaví konanie, ak dotknutá tretia krajina alebo dotknutý subjekt z tretej krajiny podnikli rozhodné kroky s cieľom odstrániť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž alebo ujmu alebo hrozbu ujmy týkajúcu sa dotknutých leteckých dopravcov Únie.

5. Komisia v prípadoch uvedených v odseku 4 konanie obnoví, ak sa praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ujma alebo hrozba ujmy týkajúca sa dotknutých leteckých dopravcov Únie neodstránili po uplynutí primeranej lehoty, ktorá však v žiadnom prípade nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov.

KAPITOLA III

PRAKTIKY NARÚŠAJÚCE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ

Článok 12

Stanovenie ujmy alebo hrozby ujmy

1. Zistenie ujmy na účely tejto kapitoly je založené na dôkazoch a zohľadňuje relevantné faktory, najmä:

a)	situáciu dotknutých leteckých dopravcov Únie, najmä pokiaľ ide o aspekty, ako je frekvencia služieb, využitie kapacity, sieťový účinok, predaj, podiel na trhu, zisk, návratnosť kapitálu, investície a zamestnanosť;

b)	všeobecnú situáciu na dotknutých trhoch s leteckými dopravnými službami, najmä pokiaľ ide o výšku cestovného alebo taríf, kapacity a frekvencie leteckých dopravných služieb alebo využívania siete.

2. Stanovenie hrozby ujmy musí byť založené na jednoznačných dôkazoch a nielen na tvrdeniach, domnienkach alebo vzdialenej možnosti. Smerovanie k ujme musí byť jasne predvídateľné, veľmi pravdepodobné a bezprostredné a možno ho bez odôvodnených pochybností prisúdiť kroku alebo rozhodnutiu tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny.

3. Pri určovaní toho, či ide o existenciu hrozby ujmy, je potrebné zvážiť faktory, ako sú:

a)	predvídateľný vývoj situácie dotknutých leteckých dopravcov Únie, najmä pokiaľ ide o frekvenciu služieb, využitie kapacity, sieťový účinok, predaj, podiel na trhu, zisk, návratnosť kapitálu, investície a zamestnanosť;

b)	predvídateľný vývoj všeobecnej situácie na potenciálne dotknutých trhoch s leteckými dopravnými službami, najmä pokiaľ ide o výšku cestovného alebo taríf, kapacity a frekvencie leteckých dopravných služieb alebo využívanie siete.

Hoci ani jeden z faktorov uvedených v písm. a) a b) nie je sám osebe rozhodujúcim, súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že bezprostredne hrozia ďalšie praktiky narúšajúce hospodársku súťaž a že, pokiaľ sa neprijmú opatrenia, dôjde k ujme.

4. Komisia zvolí obdobie prešetrovania, ktoré zahŕňa ale neobmedzuje sa na obdobie, počas ktorého údajne došlo k ujme, a analyzuje relevantné dôkazy vzťahujúce sa na toto obdobie.

5. Ak ujmu alebo hrozbu ujmy týkajúcu sa dotknutých leteckých dopravcov Únie spôsobili iné faktory než praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, nepripisujú sa skúmanej praktike a neberú sa do úvahy.

Článok 13

Ukončenie bez nápravných opatrení

1. V prípade stiahnutia sťažnosti Komisia ukončí prešetrovanie bez prijatia nápravných opatrení, pokiaľ nebude pokračovať v prešetrovaní z vlastnej iniciatívy.

2. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ukončí prešetrovanie vedené v súlade s článkom 5 bez prijatia nápravných opatrení, ak:

dospeje k záveru, že nenastala žiadna z týchto okolností:

i)	existencia praktiky narúšajúcej hospodársku súťaž, ktorú používa tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny;

ii)	existencia ujmy alebo hrozby ujmy týkajúcej sa dotknutých leteckých dopravcov Únie;

iii)	existencia príčinnej súvislosti medzi ujmou alebo hrozbou ujmy a skúmanou praktikou;

b)	dospeje k záveru, že prijatie nápravných opatrení v súlade s článkom 14 by bolo proti záujmu Únie;

c)	dotknutá tretia krajina alebo dotknutý subjekt z tretej krajiny odstránili praktiky narúšajúce hospodársku súťaž alebo

d)	dotknutá tretia krajina alebo dotknutý subjekt z tretej krajiny odstránili ujmu alebo hrozbu ujmy týkajúcu sa dotknutých leteckých dopravcov Únie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

3. K rozhodnutiu o ukončení prešetrovania v súlade s odsekom 2 sa priloží jeho odôvodnenie a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Nápravné opatrenia

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 13, Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, pokiaľ sa prešetrovaním vykonaným podľa článku 5 stanoví, že praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré prijala tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny, spôsobili ujmu dotknutým leteckým dopravcom Únie.

Vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, uvedené v odseku 3 písm. a) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, uvedené v odseku 3 písm. b) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 a 3.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 13, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, pokiaľ sa prešetrovaním vykonaným podľa článku 5 stanoví, že praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré prijala tretia krajina alebo subjekt z tretej krajiny, spôsobujú hrozbu ujmy, v súlade s článkom 12 ods. 2 a 3, dotknutému leteckému dopravcovi, resp. dopravcom Únie. Tieto nápravné opatrenia nenadobudnú účinnosť, dokým sa hrozba ujmy nezmení na skutočnú ujmu.

Vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, uvedené v odseku 3 písm. a) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia, uvedené v odseku 3 písm. b) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 a 3.

3. Nápravné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa ukladajú leteckým dopravcom z tretích krajín využívajúcim praktiky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a môžu mať formu:

a)	finančných poplatkov;

akéhokoľvek prevádzkového opatrenia rovnocennej alebo nižšej hodnoty, ako je napríklad pozastavenie koncesií, dlžných služieb alebo iných práv leteckého dopravcu z tretej krajiny. Uprednostnia sa recipročné prevádzkové opatrenia, a to za predpokladu, že nie sú v rozpore so záujmom Únie, nie sú nezlučiteľné s právom Únie ani s medzinárodnými záväzkami.

4. Nápravné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 nesmú presiahnuť rámec toho, čo je potrebné na kompenzáciu ujmy dotknutým leteckým dopravcom Únie. Na tento účel môžu byť uvedené nápravné opatrenia obmedzené na konkrétnu geografickú oblasť alebo môžu byť časovo obmedzené.

5. Nápravné opatrenia nesmú pozostávať z pozastavenia či obmedzenia dopravných práv, ktoré členský štát udelil tretej krajine v rámci dohody o leteckej doprave, dohody o leteckých službách alebo akéhokoľvek ustanovenia o leteckých dopravných službách, ktoré je súčasťou akejkoľvek inej dohody uzavretej s dotknutou treťou krajinou.

6. Nápravné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 nesmú Úniu ani dotknuté členské štáty viesť k porušeniu dohody o leteckej doprave alebo dohody o leteckých službách ani žiadneho ustanovenia o leteckých dopravných službách uvedeného v dohode o obchode alebo v akejkoľvek inej dohode uzavretej s dotknutou treťou krajinou.

7. K rozhodnutiu o uzavretí prešetrovania prijatím nápravných opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 sa priloží jeho odôvodnenie a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Preskúmanie nápravných opatrení

1. Nápravné opatrenia uvedené v článku 14 zostávajú v platnosti len dovtedy a v takom rozsahu, ako je potrebné vzhľadom na pretrvávajúce praktiky narúšajúce hospodársku súťaž a následnú ujmu. Na tento účel sa uplatňuje postup preskúmania stanovený v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku. Komisia pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade písomnú správu o účinnosti a vplyve nápravných opatrení.

2. Ak to okolnosti odôvodňujú, môže sa potreba pokračovania v ukladaní nápravných opatrení v ich pôvodnej forme preskúmať, a to buď na podnet Komisie alebo sťažovateľa alebo na základe odôvodnenej žiadosti dotknutých členských štátov, dotknutej tretej krajiny alebo dotknutého subjektu z tretej krajiny.

3. V rámci svojho preskúmania Komisia posúdi, či aj naďalej existujú praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ujma a príčinná súvislosť medzi danými praktikami a ujmou.

4. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými podľa potreby zruší, zmení alebo zachová nápravné opatrenia uvedené v článku 14. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 16

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17

Podávanie správ a informovanie

1. Komisia pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia. Pokiaľ ide o ochranu dôverných informácií v zmysle článku 8, správa musí obsahovať informácie o uplatňovaní nápravných opatrení, ukončení prešetrovaní bez nápravných opatrení, preskúmaniach nápravných opatrení a spolupráci s členskými štátmi, zainteresovanými stranami a tretími krajinami.

2. Európsky parlament a Rada môžu Komisiu vyzvať, aby informovala o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia a tieto otázky vysvetlila.

Článok 18

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 868/2004 sa zrušuje. Odkazy na zrušené nariadenie sa pokladajú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 58.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. apríla 2019.

(3) Nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 14, 22.1.1993, s. 1).

(4) Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 z 21. apríla 2004 o ochrane voči ujme spôsobenej leteckým dopravcom Spoločenstva subvencovaním a nekalými cenovými praktikami pri poskytovaní leteckých dopravných služieb zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3).

10.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 123/18

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/713

zo 17. apríla 2019

o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Podvody s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovanie a pozmeňovanie sú hrozbami pre bezpečnosť, keďže predstavujú zdroj príjmu pre organizovanú trestnú činnosť, a tým umožňujú ďalšiu trestnú činnosť, ako je napríklad terorizmus, obchodovanie s drogami a obchodovanie s ľuďmi.

(2)	Podvody s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovanie a pozmeňovanie predstavujú tiež prekážky pre digitálny jednotný trh, pretože oslabujú dôveru spotrebiteľov a spôsobujú priame hospodárske straty.

(3)	Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (3) je potrebné aktualizovať a doplniť, aby obsahovalo ďalšie ustanovenia o trestných činoch, najmä pokiaľ ide o podvody súvisiace s počítačmi, a o trestoch, prevencii, pomoci obetiam a cezhraničnej spolupráci.

(4)

Významné medzery a rozdiely v zákonoch členských štátov v oblasti podvodov s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovania a pozmeňovania môžu brániť prevencii, odhaľovaniu a sankcionovaniu týchto druhov trestnej činnosti, ako aj inej závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ktorá s ňou súvisí a ktorá pre ne vytvára podmienky, a robí policajnú a justičnú spoluprácu komplikovanejšou a tým menej účinnou, s negatívnymi dôsledkami na bezpečnosť.

(5)

Podvody s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovanie a pozmeňovanie majú významný cezhraničný rozmer zvýraznený zvyšujúcim sa digitálnym prvkom, ktorý podčiarkuje potrebu ďalšej aproximácie trestnoprávnych predpisov v oblasti podvodov s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovania a pozmeňovania.

(6)

V posledných rokoch došlo nielen k exponenciálnemu rastu digitálneho hospodárstva, ale aj k šíreniu inovácií v mnohých oblastiach, a to vrátane platobných technológií. Nové platobné technológie používajú nové druhy platobných nástrojov, ktoré na jednej strane vytvárajú nové príležitosti pre spotrebiteľov a podniky, na strane druhej ale rozširujú príležitosti na podvody. Právny rámec preto musí zostať aj naďalej relevantný a aktuálny vzhľadom na uvedený technologický rozvoj, a to na základe technologicky neutrálneho prístupu.

(7)	Nielenže podvody slúžia na financovanie zločineckých skupín, ale obmedzujú aj rozvoj digitálneho jednotného trhu a odrádzajú občanov od nákupov online.

(8)

Na zabezpečenie konzistentného prístupu v členských štátoch pri uplatňovaní tejto smernice a na uľahčenie výmeny informácií a spolupráce medzi príslušnými orgánmi je dôležité spoločné vymedzenie pojmov v oblasti podvodov s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovania a pozmeňovania. Do vymedzenia pojmov by sa mali zahrnúť nové druhy bezhotovostných platobných nástrojov, ktoré umožňujú prevody elektronických peňazí a virtuálnych mien. Vo vymedzení pojmu bezhotovostné platobné nástroje by sa malo zohľadniť, že bezhotovostný platobný nástroj môže pozostávať z rôznych spolupôsobiacich prvkov, ako je napríklad aplikácia na mobilné platby a zodpovedajúca autorizácia (napr. heslo). Ak sa v tejto smernici používa pojem bezhotovostný platobný nástroj, mal by sa chápať tak, že tento nástroj dáva svojmu držiteľovi alebo používateľovi schopnosť skutočne umožniť prevod peňazí alebo peňažnej hodnoty alebo zadať platobný príkaz. Napríklad nezákonné získanie aplikácie na mobilné platby bez potrebnej autorizácie by sa nemalo považovať za nezákonné získanie bezhotovostného platobného nástroja, pretože používateľovi skutočne neumožňuje prevádzať peniaze alebo peňažné hodnoty.

(9)	Táto smernica by sa mala uplatňovať na bezhotovostné platobné nástroje, len pokiaľ ide o ich platobnú funkciu.

(10)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na virtuálne meny, iba pokiaľ ich možno bežne používať na uskutočňovanie platieb. Členské štáty by sa mali nabádať, aby vo svojom vnútroštátnom práve zabezpečili, že budúce meny virtuálnej povahy, ktoré vydajú ich centrálne banky alebo iné orgány verejnej moci, budú požívať rovnakú úroveň ochrany proti podvodom ako bezhotovostné platobné prostriedky vo všeobecnosti. Na digitálne peňaženky, ktoré umožňujú prevod virtuálnych mien, by sa táto smernica mala vzťahovať v rovnakom rozsahu, ako sa vzťahuje na bezhotovostné platobné nástroje. Vymedzením pojmu „digitálne platidlá“ by sa malo uznať, že digitálne peňaženky na prevod virtuálnych mien môžu, ale nevyhnutne nemusia poskytovať funkcie platobného nástroja a nemalo by sa ním rozšíriť vymedzenie pojmu platobného nástroja.

(11)	Zasielanie falošných faktúr s cieľom získať platobné údaje by sa malo považovať za pokus o nezákonné prisvojenie v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(12)	Použitie trestného práva na zabezpečenie právnej ochrany, hlavne v prípade platobných nástrojov, ktoré využívajú osobitné formy ochrany pred napodobovaním alebo zneužívaním, má za cieľ nabádať prevádzkovateľov, aby nimi vydávané platobné nástroje zabezpečovali takouto osobitnou formou ochrany.

(13)

Na ochranu bezhotovostných platobných prostriedkov pred podvodmi a falšovaním a pozmeňovaním sú nevyhnutné účinné a efektívne trestnoprávne opatrenia. Potrebný je najmä spoločný trestnoprávny prístup, pokiaľ ide o znaky skutkovej podstaty trestných činov, ktoré napomáhajú samotnému podvodnému použitiu bezhotovostných platobných prostriedkov alebo sú prípravou naň. Konanie, ako je zadováženie a prechovávanie platobných nástrojov s úmyslom spáchať podvod, napríklad prostredníctvom phishingu, skimmingu alebo nasmerovaním alebo presmerovaním používateľov platobnej služby na imitácie webových stránok, a ich uvádzanie do obehu, napríklad predajom informácií o kreditných kartách na internete, by sa teda malo kvalifikovať ako trestný čin sám osebe bez toho, aby bolo nutné skutočné podvodné použitie bezhotovostných platobných prostriedkov. Za takúto trestnú činnosť by sa preto mali považovať okolnosti, keď prechovávanie, obstarávanie alebo uvádzanie do obehu nevyústi nevyhnutne do podvodného použitia takýchto platobných nástrojov. Ak sa však touto smernicou kriminalizuje prechovávanie alebo držba, nemalo by sa ňou kriminalizovať jednoduché opomenutie. Touto smernicou by sa nemalo sankcionovať legitímne používanie platobného nástroja, a to ani pri poskytovaní inovačných platobných služieb, ako sú služby bežne vyvíjané spoločnosťami v oblasti finančných technológií, ani v súvislosti s ním.

(14)

Pokiaľ ide o trestné činy uvedené v tejto smernici, na všetky znaky skutkovej podstaty trestných činov podľa vnútroštátneho práva sa vzťahuje pojem úmysel. Úmyselnú povahu konania, ako aj akékoľvek znalosti alebo účel požadované ako znak skutkovej podstaty trestného činu, možno odvodiť z objektívnych skutkových okolností. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na trestné činy, pri ktorých sa nevyžaduje úmysel.

(15)

V tejto smernici sa uvádzajú známe formy konania, ako je podvod, falšovanie a pozmeňovanie, krádež a nezákonné prisvojenie, ktoré sa vo vnútroštátnom práve upravovali ešte pred érou digitalizácie. Rozšírenie rozsahu pôsobnosti tejto smernice s ohľadom na nehmotné platobné nástroje si preto vyžaduje vymedzenie rovnocenných foriem konania v digitálnej oblasti, čím sa doplní a posilní smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ (4). Nezákonné získanie nehmotného bezhotovostného platobného nástroja by malo byť trestným činom, aspoň pokiaľ si vyžaduje spáchanie jedného z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 6 smernice 2013/40/EÚ alebo zneužitie nehmotného bezhotovostného platobného nástroja. „Zneužitie“ by sa malo chápať ako konanie osoby, ktorej sa zveril nehmotný bezhotovostný platobný nástroj a ktorá ho vedome neoprávnene využije na svoj vlastný prospech alebo v prospech niekoho iného. Obstaranie takéhoto nezákonne získaného nástroja na účely podvodného použitia by malo byť trestné bez toho, aby bolo potrebné zistiť všetky skutkové okolnosti nezákonného získania, a bez požadovania predchádzajúceho alebo súbežného odsúdenia za východiskový trestný čin, ktorý viedol k nezákonnému získaniu.

(16)

V tejto smernici sa uvádzajú aj nástroje, ktoré možno použiť na spáchanie trestných činov v nej uvedených. Vzhľadom na potrebu predchádzať kriminalizácii nástrojov, ktoré sa vyrábajú a uvádzajú na trh na legitímne účely, a aj keď by sa mohli využívať na páchanie trestných činov, samy osebe preto nepredstavujú hrozbu, kriminalizácia by sa mala obmedziť na tie nástroje, ktoré sú primárne navrhnuté alebo osobitne upravené na účely páchania trestných činov uvedených v tejto smernici.

(17)

Sankcie a tresty za podvody a falšovanie a pozmeňovanie bezhotovostných platobných prostriedkov by mali byť v rámci celej Únie účinné, primerané a odrádzajúce. Touto smernicou nie je dotknutá individualizácia trestov a ich uplatňovanie ani výkon trestov v súlade s okolnosťami prípadu a všeobecné pravidlá vnútroštátneho trestného práva.

(18)	Keďže v tejto smernici sa stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu prijať alebo ponechať v platnosti prísnejšie trestnoprávne predpisy týkajúce sa podvodu s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovania a pozmeňovania vrátane širšieho vymedzenia trestných činov.

(19)

Je vhodné ustanoviť prísnejšie tresty, ak je trestný čin spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (5). Členské štáty by nemali byť povinné ustanoviť osobitné priťažujúce okolnosti, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú samostatné trestné činy, pre ktoré možno uložiť prísnejšie sankcie. Ak trestný čin uvedený v tejto smernici spáchala v spojení s iným trestným činom uvedeným v tejto smernici rovnaká osoba, a jeden z týchto trestných činov de facto predstavuje nevyhnutný znak skutkovej podstaty druhého trestného činu, členský štát môže v súlade so všeobecnými zásadami vnútroštátneho práva stanoviť, že takéto konanie sa považuje za priťažujúcu okolnosť hlavného trestného činu.

(20)

Pravidlami určenia právomoci by sa malo zabezpečiť, aby trestné činy uvedené v tejto smernici boli účinne trestne stíhané. Vo všeobecnosti je na riešenie trestných činov najvhodnejší systém trestného súdnictva tej krajiny, v ktorej k činu došlo. Každý členský štát by preto mal ustanoviť svoju právomoc vo veciach trestných činov, ktoré boli spáchané na jeho území, a trestných činov, ktoré spáchali jeho štátni príslušníci. Členské štáty môžu tiež určiť právomoc vo veciach trestných činov, ktoré spôsobili škodu na ich území. Členské štáty sa k tomu dôrazne nabádajú.

(21)

Pripomínajúc povinnosti vyplývajúce z rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV (6) a rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (7) sa príslušné orgány nabádajú, aby v prípade sporov o právomoc využívali možnosť viesť priame konzultácie s pomocou Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

(22)

Vzhľadom na potrebu osobitných nástrojov na účinné vyšetrovanie podvodov s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovania a pozmeňovania a ich význam pre účinnú medzinárodnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi by vyšetrovacie nástroje, ktoré sa obvykle používajú v prípadoch týkajúcich sa organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti, mali byť k dispozícii príslušným orgánom vo všetkých členských štátoch, ak a v rozsahu, v ktorom je použitie týchto nástrojov vhodné a primerané vzhľadom na povahu a závažnosť trestných činov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve. Okrem toho, aby orgány presadzovania práva a ďalšie príslušné orgány mohli vyšetrovať a stíhať trestné činy uvedené v tejto smernici, mali by mať včasný prístup k relevantným informáciám. Členské štáty sa nabádajú, aby pre príslušné orgány vyčlenili primerané ľudské a finančné zdroje na účely riadneho vyšetrovania a stíhania trestných činov uvedených v tejto smernici.

(23)	Vnútroštátne orgány vyšetrujúce alebo stíhajúce trestné činy uvedené v tejto smernici by mali byť oprávnené spolupracovať s inými vnútroštátnymi orgánmi v tom istom členskom štáte a so svojimi partnermi v iných členských štátoch.

(24)

V mnohých prípadoch je za incidentmi, ktoré by sa mali oznamovať príslušným vnútroštátnym orgánom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (8), trestná činnosť. Pri takýchto incidentoch môže existovať podozrenie o ich trestnej povahe aj vtedy, ak existujú nedostatočné dôkazy o trestnom čine. V takejto súvislosti by sa príslušní prevádzkovatelia základných služieb a poskytovatelia digitálnych služieb mali nabádať k tomu, aby sa oznámenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice (EÚ) 2016/1148, sprostredkovali orgánom presadzovania práva s cieľom vytvoriť účinnú a komplexnú reakciu a uľahčiť zistenie totožnosti páchateľov a vyvodenie zodpovednosti za ich konanie. Najmä podpora chráneného, bezpečného a odolnejšieho prostredia si vyžaduje, aby orgánom presadzovania práva boli systematicky oznamované incidenty, pri ktorých existuje podozrenie o ich závažnej trestnej povahe. Okrem toho by v prípade potreby jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov, určené smernicou (EÚ) 2016/1148, mali byť zapojené do vyšetrovania na účely presadzovania práva s cieľom poskytovať informácie, pokiaľ sa to na vnútroštátnej úrovni považuje za vhodné, ako aj odborné znalosti v oblasti informačných systémov.

(25)

Závažné bezpečnostné incidenty uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (9) môžu súvisieť s trestnou činnosťou. V relevantných prípadoch by sa poskytovatelia platobných služieb mali nabádať k tomu, aby oznámenia, ktoré majú podľa smernice (EÚ) 2015/2366 poskytovať príslušnému orgánu vo svojom domovskom členskom štáte, poskytli orgánom presadzovania práva.

(26)

Na úrovni Únie existuje niekoľko nástrojov a mechanizmov, ktoré umožňujú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva na účely vyšetrovania a stíhanie trestných činov. S cieľom uľahčiť a urýchliť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a zabezpečiť, aby sa tieto nástroje a mechanizmy využívali v plnej miere, by táto smernica mala posilniť význam operačných kontaktných miest zavedených rámcovým rozhodnutím 2001/413/SVV. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa využiť existujúce siete operačných kontaktných miest, ako je sieť stanovená v smernici 2013/40/EÚ. Kontaktné miesta by mali poskytovať účinnú pomoc, napríklad uľahčovaním výmeny príslušných informácií a poskytovaním technického poradenstva alebo právnych informácií. Na zabezpečenie bezproblémového fungovania tejto siete by malo byť každé kontaktné miesto schopné urýchlene komunikovať s kontaktným miestom iného členského štátu. Vzhľadom na významný cezhraničný rozmer trestných činov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a najmä z dôvodu nestabilnej povahy elektronických dôkazov, členské štáty by mali byť schopné pohotovo riešiť naliehavé žiadosti zo strany siete a poskytnúť spätnú väzbu do ôsmich hodín. Vo veľmi naliehavých a závažných prípadoch by členské štáty mali informovať Agentúru Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).

(27)

Oznamovanie trestnej činnosti verejným orgánom bez zbytočného odkladu je v boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu veľmi dôležité, keďže je často východiskom pre vyšetrovania trestných činov. Mali by sa prijať opatrenia, ktoré budú podnecovať fyzické a právnické osoby k oznamovaniu, a to najmä finančných inštitúcií, orgánom presadzovania práva a justičným orgánom. Uvedené opatrenia môžu vychádzať z rôznych druhov opatrení vrátane legislatívnych aktov obsahujúcich povinnosť oznámiť podozrenie z podvodu, alebo nelegislatívnych opatrení, ako je zriadenie alebo podpora organizácií alebo mechanizmov podporujúcich výmenu informácií alebo zvyšovanie povedomia. Každé takéto opatrenie, ktoré zahŕňa spracúvanie osobných údajov fyzických osôb, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10). Najmä všetky prenosy informácií na účely prevencie trestných činov a boja proti trestným činom súvisiacim s podvodmi s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovaním a pozmeňovaním by mali byť v súlade s požiadavkami ustanovenými v uvedenom nariadení, predovšetkým so zákonnými dôvodmi na spracúvanie.

(28)

S cieľom uľahčovať okamžité a priame oznamovanie trestnej činnosti by Komisia mala dôkladne posúdiť zriadenie účinných systémov online na podávanie oznámení o podvodoch v členských štátoch a štandardizovaných vzorov oznámení na úrovni Únie. Takéto systémy by mohli uľahčovať oznamovanie podvodov s bezhotovostnými peňažnými prostriedkami, ktoré sa často uskutočňujú online, a tým posilniť podporu obetiam, identifikáciu a analýzu hrozieb počítačovej kriminality a prácu a cezhraničnú spoluprácu vnútroštátnych príslušných orgánov.

(29)

Trestné činy uvedené v tejto smernici majú často cezhraničnú povahu. Boj proti týmto trestným činom sa preto opiera o úzku spoluprácu medzi členskými štátmi. Pokiaľ ide o trestné činy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, členské štáty sa nabádajú, aby vo vhodnom rozsahu zabezpečili účinné uplatňovanie nástrojov vzájomného uznávania a právnej pomoci.

(30)

Vyšetrovanie a stíhanie všetkých druhov podvodov s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovania a pozmeňovania vrátane tých, ktoré zahŕňajú malé sumy peňazí, je obzvlášť dôležité pre účinný boj proti nim. Ohlasovacie povinnosti, výmena informácií a štatistické výkazy predstavujú účinné spôsoby odhaľovania podvodných praktík, najmä podobných činností, ktoré zahŕňajú malé sumy peňazí, keď sa posudzujú osobitne.

(31)

Pre obete môžu mať podvody s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovanie a pozmeňovanie vážne hospodárske aj nehospodárske dôsledky. Ak v rámci takého podvodu došlo napríklad ku krádeži totožnosti, jeho dôsledky sú často ešte horšie z dôvodu poškodenia dobrého mena a profesijnej ujmy, poškodenia úverového ratingu jednotlivca a závažnej emocionálnej ujmy. Členské štáty by mali prijať opatrenia na pomoc, podporu a ochranu s cieľom zmierniť uvedené dôsledky.

(32)	Často môže trvať veľmi dlho, kým obete zistia, že utrpeli škodu v dôsledku trestného činu podvodu alebo falšovania a pozmeňovania. Za tento čas sa môže rozvinúť špirála navzájom prepojených trestných činov, čo ešte zhoršuje negatívne dôsledky pre obete.

(33)

Fyzickým osobám, ktoré sa stanú obeťami podvodov súvisiacich s bezhotovostnými platobnými prostriedkami, sú priznané práva na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ (11). Členské štáty by mali prijať opatrenia na pomoc a podporu takýmto obetiam, ktoré budú vychádzať z opatrení požadovaných podľa uvedenej smernice, ale budú vo väčšej miere priamo reagovať na osobitné potreby obetí podvodov súvisiacich s krádežou identity. K takýmto opatreniam by malo patriť najmä poskytnutie zoznamu špecializovaných zariadení zaoberajúcich sa rôznymi aspektmi trestnej činnosti súvisiacej s totožnosťou a poskytujúcich podporu obetiam, špecializovanú psychologickú podporu a poradenstvo vo finančnej, praktickej a právnej oblasti, ako aj pomoc pri získaní dostupného odškodnenia. Členské štáty by sa mali povzbudiť k zriadeniu jedného vnútroštátneho online informačného nástroja na uľahčenie prístupu k pomoci a podpore obetiam. Právnickým osobám by sa takisto mali ponúkať špecifické informácie a poradenstvo o ochrane pred negatívnymi dôsledkami takejto trestnej činnosti.

(34)

V tejto smernici by sa malo ustanoviť právo právnických osôb na prístup – v súlade s vnútroštátnym právom – k informáciám o postupoch podávania sťažností. Toto právo je potrebné najmä pre malé a stredné podniky a malo by prispieť k vytváraniu priaznivejšieho podnikateľského prostredia pre malé a stredné podniky. Fyzické osoby už môžu využívať toto právo na základe smernice 2012/29/EÚ.

(35)

Členské štáty by mali s pomocou Komisie zaviesť alebo posilniť politiky zamerané na predchádzanie podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ako aj opatrenia zamerané na zníženie rizika výskytu takýchto trestných činov, napríklad prostredníctvom informačných kampaní a kampaní na zvyšovanie povedomia. V tomto kontexte by členské štáty mohli vytvoriť a aktualizovať trvalo dostupný online nástroj na zvyšovanie povedomia s praktickými príkladmi podvodných praktík v ľahko zrozumiteľnom formáte. Uvedený nástroj by mohol byť prepojený s jednotným vnútroštátnym online informačným nástrojom pre obete alebo by mohol byť jeho súčasťou. Členské štáty by tiež mohli zaviesť výskumné a vzdelávacie programy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám a záujmom zraniteľných osôb. Členské štáty sa nabádajú zabezpečiť, aby boli pre takéto kampane k dispozícii dostatočné finančné prostriedky.

(36)

Je potrebné zbierať štatistické údaje o podvodoch s bezhotovostnými platobnými nástrojmi a ich falšovaní a pozmeňovaní. Členské štáty by preto mali mať povinnosť zabezpečiť primeraný systém na zaznamenávanie, vytváranie a poskytovanie existujúcich štatistických údajov o trestných činoch, na ktoré sa odkazuje v tejto smernici.

(37)

Cieľom tejto smernice je zmeniť a rozšíriť ustanovenia rámcového rozhodnutia 2001/413/SVV. Vzhľadom na to, že ide o podstatné zmeny, pokiaľ ide o ich povahu a množstvo, v záujme jasnosti by sa malo rámcové rozhodnutie 2001/413/SVV nahradiť vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou.

(38)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(39)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(40)

Keďže ciele tejto smernice, a to dosiahnuť, aby podvody s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovanie a pozmeňovanie podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim trestom, a zlepšiť a podporiť cezhraničnú spoluprácu tak medzi príslušnými orgánmi, ako aj medzi fyzickými a právnickými osobami na jednej strane a príslušnými orgánmi na strane druhej, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(41)

Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a to vrátane práva na slobodu a bezpečnosť, rešpektovania súkromného a rodinného života, ochrany osobných údajov, slobody podnikania, vlastníckeho práva, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu, zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, ako aj práva nebyť súdený alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin. Touto smernicou sa má zabezpečiť úplné rešpektovanie uvedených práv a zásad a mala by sa implementovať v súlade s nimi,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti podvodov s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovania a pozmeňovania. Uľahčuje sa ňou prevencia týchto trestných činov a poskytnutie pomoci obetiam a ich podpora.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„bezhotovostný platobný nástroj“ je nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet alebo záznam, alebo ich kombinácia, iný ako zákonné platidlo, ktorý držiteľovi alebo používateľovi sám osebe alebo spolu s nejakým postupom alebo súborom postupov umožňuje prevod peňazí alebo peňažnej hodnoty, a to aj prostredníctvom digitálnych platidiel;

b)	„chránené zariadenie, chránený predmet alebo chránený záznam“ je zariadenie, predmet alebo záznam chránený pred napodobovaním alebo podvodným použitím napríklad dizajnom, kódovaním alebo podpisom;

c)	„digitálne platidlo“ sú všetky elektronické peniaze v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (12) alebo virtuálna mena;

„virtuálna mena“ je digitálnym nositeľom hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne viazaný na zákonom zavedenú menu, ani nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný fyzickými alebo právnickými osobami ako platidlo a možno ho elektronicky prevádzať a uchovávať a elektronicky s ním obchodovať;

e)	„informačný systém“ je informačný systém v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2013/40/EÚ;

f)	„počítačové údaje“ sú počítačové údaje v zmysle článku 2 písm. b) smernice 2013/40/EÚ;

g)	„právnická osoba“ je akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejných subjektov pri výkone štátnej moci a verejnoprávnych medzinárodných organizácií.

HLAVA II

TRESTNÉ ČINY

Článok 3

Podvodné použitie bezhotovostných platobných nástrojov

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nasledovné konanie bolo trestné, ak bolo spáchané úmyselne:

a)	podvodné použitie odcudzeného alebo inak nezákonne prisvojeného alebo získaného bezhotovostného platobného nástroja;

b)	podvodné použitie falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného bezhotovostného platobného nástroja.

Článok 4

Trestné činy súvisiace s podvodným použitím hmotných bezhotovostných platobných nástrojov

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nasledovné konanie bolo trestné, ak bolo spáchané úmyselne:

a)	krádež alebo iné nezákonné prisvojenie hmotného bezhotovostného platobného nástroja;

b)	podvodné falšovanie, pozmeňovanie alebo napodobovanie hmotného bezhotovostného platobného nástroja;

c)	prechovávanie odcudzeného alebo inak nezákonne prisvojeného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného hmotného bezhotovostného platobného nástroja na účely podvodného použitia;

d)	obstaranie pre seba alebo pre iného vrátane prijatia, prisvojenia si, nákupu, prenosu, dovozu, vývozu, predaja, prepravy alebo uvádzania odcudzeného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného hmotného bezhotovostného platobného nástroja do obehu na účely podvodného použitia.

Článok 5

Trestné činy súvisiace s podvodným použitím nehmotných bezhotovostných platobných nástrojov

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nasledovné konanie bolo trestné, ak bolo spáchané úmyselne:

a)	nezákonné získanie nehmotného bezhotovostného platobného nástroja, aspoň pokiaľ si takéto získanie vyžadovalo spáchanie jedného z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 6 smernice 2013/40/EÚ, alebo zneužitie nehmotného bezhotovostného platobného nástroja;

b)	podvodné falšovanie, pozmeňovanie alebo napodobovanie nehmotného bezhotovostného platobného nástroja;

c)	držba nezákonne získaného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného nehmotného bezhotovostného platobného nástroja na účely podvodného použitia, aspoň ak je nezákonný pôvod známy v čase držby nástroja;

d)	obstaranie pre seba alebo pre iného vrátane predaja, prenosu alebo uvádzanie do obehu alebo sprístupnenie nezákonne získaného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného nehmotného bezhotovostného platobného nástroja na účely podvodného použitia.

Článok 6

Podvody súvisiace s informačnými systémami

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby vykonanie alebo spôsobenie prevodu peňazí, peňažnej hodnoty alebo virtuálnej meny, ktorým sa inej osobe spôsobí nezákonná majetková ujma v úmysle zadovážiť pre seba alebo pre iného neoprávnený prospech, bolo trestným činom, ak je spáchané úmyselne tým, že sa:

a)	neoprávnene zamedzí fungovaniu informačného systému alebo zasiahne do jeho fungovania;

b)	neoprávnene vložia, pozmenia, vymažú, prenesú alebo potlačia počítačové údaje.

Článok 7

Nástroje používané na spáchanie trestných činov

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby trestným činom bola výroba, obstaranie pre seba alebo pre iného, vrátane dovozu, vývozu, predaja, prepravy alebo uvádzania do obehu, alebo sprístupnenie zariadenia alebo nástroja, počítačových údajov alebo akýchkoľvek iných prostriedkov primárne navrhnutých alebo osobitne upravených na účely spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 4 písm. a) a b), článku 5 písm. a) a b) alebo v článku 6, aspoň ak bol takýto skutok spáchaný s úmyslom použiť tieto prostriedky na spáchanie ktoréhokoľvek z uvedených trestných činov.

Článok 8

Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie a pokus

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby podnecovanie alebo napomáhanie a navádzanie v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 až 7 boli trestným činom.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pokus o spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článku 3, v článku 4 písm. a), b) alebo d), článku 5 písm. a) alebo b) alebo v článku 6 bol trestným činom. Pokiaľ ide o článok 5 písm. d), členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie aspoň toho, aby bol pokus o obstaranie nezákonne získaného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného nehmotného bezhotovostného platobného nástroja pre seba alebo pre iného na účely podvodného použitia trestným činom.

Článok 9

Tresty pre fyzické osoby

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 8 boli uložené účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článku 3, v článku 4 písm. a) a b) a v článku 5 písm. a) a b) bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na dva roky.

3. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článku 4 písm. c) a d) a v článku 5 písm. c) a d) bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na jeden rok.

4. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestný čin uvedený v článku 6 bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na tri roky.

5. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestný čin uvedený v článku 7 bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na dva roky.

6. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 6 bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na päť rokov, ak boli tieto trestné činy spáchané v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV, bez ohľadu na trest stanovený v uvedenom rozhodnutí.

Článok 10

Zodpovednosť právnických osôb

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť uznané za zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 8, ktoré v ich prospech spáchala akákoľvek osoba konajúca buď samostatne, alebo ako člen orgánu tejto právnickej osoby, a ktorá má vedúce postavenie v rámci tejto právnickej osoby, na základe niektorého z týchto oprávnení:

a)	oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu;

b)	oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby;

c)	oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby uznané za zodpovedné, ak nedostatočný dozor alebo kontrola zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnili spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 v prospech právnickej osoby osobou, ktorá jej je podriadená.

3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi alebo podnecovateľmi alebo účastníkmi niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8.

Článok 11

Sankcie pre právnické osoby

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa právnickej osobe, ktorá je uznaná za zodpovednú podľa článku 10 ods. 1 alebo 2, mohli uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré zahŕňajú peňažné sankcie trestnoprávnej alebo inej povahy a môžu zahŕňať aj iné sankcie, ako napríklad:

a)	vylúčenie z nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;

b)	dočasné vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantov a koncesií;

c)	dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

d)	nariadenie súdneho dohľadu;

e)	súdne rozhodnutie o zrušení právnickej osoby;

f)	dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

HLAVA III

PRÁVOMOC A VYŠETROVANIE

Článok 12

Právomoc

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na určenie vlastnej právomoci vo veciach trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8, ak sa uplatňuje jedna alebo obe z týchto podmienok:

a)	trestný čin bol spáchaný úplne alebo sčasti na jeho území;

b)	páchateľ je jeho štátnym príslušníkom.

2. Na účely odseku 1 písm. a) sa trestný čin považuje za spáchaný úplne alebo sčasti na území členského štátu, ak páchateľ spácha trestný čin, keď je fyzicky prítomný na tomto území, a bez ohľadu na to, či je trestný čin spáchaný použitím informačného systému na tomto území.

3. Členský štát informuje Komisiu, ak sa rozhodne určiť právomoc vo veci trestného činu uvedeného v článkoch 3 až 8 spáchaného mimo jeho územia vrátane prípadov, ak:

a)	má páchateľ obvyklý pobyt na jeho území;

b)	bol trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby so sídlom na jeho území;

c)	bol trestný čin spáchaný na jednom z jeho štátnych príslušníkov alebo osobe, ktorá má obvyklý pobyt na jeho území.

Článok 13

Účinné vyšetrovanie a spolupráca

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nástroje vyšetrovania, ako sú napríklad nástroje, ktoré sa používajú v boji proti organizovanej trestnej činnosti alebo v prípadoch inej závažnej trestnej činnosti, boli účinné, primerané spáchanému trestnému činu a k dispozícii osobám, útvarom alebo orgánom, ktoré sú zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v situáciách, keď sa vo vnútroštátnom práve fyzickým alebo právnickým osobám ukladá povinnosť predložiť informácie týkajúce sa trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8, boli tieto informácie bez zbytočného odkladu poskytnuté orgánom vyšetrujúcim alebo stíhajúcim tieto trestné činy.

HLAVA IV

VÝMENA INFORMÁCIÍ A OZNAMOVANIE TRESTNEJ ČINNOSTI

Článok 14

Výmena informácií

1. Na účely výmeny informácií, ktoré sa týkajú trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8, členské štáty zabezpečia, aby mali k dispozícii vnútroštátne operačné kontaktné miesto 24 hodín, sedem dní v týždni. Členské štáty takisto zabezpečia, aby mali k dispozícii postupy na urýchlené vybavenie naliehavých žiadostí o pomoc a aby príslušný orgán odpovedal do ôsmich hodín od ich prijatia, pričom uvedie aspoň to, či na žiadosť bude odpovedať, a formu takejto odpovede a približný čas, v ktorom bude zaslaná. Členské štáty sa môžu rozhodnúť využiť existujúce siete operačných kontaktných miest.

2. Členské štáty oznámia Komisii, Europolu a Eurojustu svoje určené kontaktné miesto uvedené v odseku 1. V prípade potreby uvedené informácie aktualizujú. Komisia zašle uvedené informácie ostatným členským štátom.

Článok 15

Oznamovanie trestnej činnosti

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sprístupnili primerané oznamovacie kanály s cieľom uľahčiť oznamovanie trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 orgánom presadzovania práva a ostatným príslušným vnútroštátnym orgánom bez zbytočného odkladu.

2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorých cieľom je povzbudzovať finančné inštitúcie a iné právnické osoby pôsobiace na ich území k tomu, aby bez zbytočného odkladu oznamovali podozrenie z podvodu orgánom presadzovania práva a ďalším príslušným orgánom na účely odhaľovania, prevencie, vyšetrovania alebo stíhania trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8.

Článok 16

Pomoc a podpora obetiam

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa fyzickým a právnickým osobám, ktorým bola spôsobená ujma v dôsledku ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 spáchaných zneužitím osobných údajov:

a)	poskytli konkrétne informácie a poradenstvo o tom, ako sa chrániť pred negatívnymi následkami takýchto trestných činov, ako je napríklad poškodenie dobrého mena, a

b)	poskytol zoznam špecializovaných zariadení zaoberajúcich sa rôznymi aspektmi trestnej činnosti súvisiacej s totožnosťou a podporou obetí.

2. Členské štáty sa nabádajú k tomu, aby vytvorili jednotné vnútroštátne online informačné nástroje na uľahčenie prístupu k pomoci a podpore pre fyzické alebo právnické osoby, ktorým bola spôsobená ujma v dôsledku trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 spáchaných zneužitím osobných údajov.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa právnickým osobám, ktoré sú obeťami trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 tejto smernice, bez zbytočného odkladu po ich prvom kontakte s príslušným orgánom poskytli informácie o:

a)	postupoch podania trestného oznámenia a úlohe obetí v takýchto postupoch;

b)	práve získať informácie o danom prípade v súlade s vnútroštátnym právom;

c)	dostupných postupoch na podávanie sťažností v prípade porušenia práv obetí príslušným orgánom v priebehu trestného konania;

d)	kontaktné údaje na komunikáciu v súvislosti s ich prípadom.

Článok 17

Prevencia

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, a to aj prostredníctvom internetu, ako sú informačné kampane, kampane na zvyšovanie povedomia a výskumné a vzdelávacie programy, zamerané na zníženie celkovej úrovne podvodov, zvyšovanie povedomia a znižovanie rizika, že sa osoby stanú obeťou podvodu. Ak je to potrebné, členské štáty konajú v spolupráci so zainteresovanými stranami.

Článok 18

Monitorovanie a štatistika

1. Najneskôr do 31. augusta 2019 Komisia stanoví podrobný program monitorovania výstupov, výsledkov a vplyvov tejto smernice. V monitorovacom programe sa stanoví spôsob zhromažďovania potrebných údajov a iných dôkazov, ako aj intervaly, v ktorých sa údaje a dôkazy zbierajú. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty v súvislosti so zberom, vymieňaním a analýzou údajov a iných dôkazov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby bol zavedený systém na zaznamenávanie, vytváranie a poskytovanie anonymizovaných štatistických údajov o štádiách oznamovania, vyšetrovania a súdneho konania vo veciach trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8.

3. Štatistické údaje uvedené v odseku 2 zahŕňajú minimálne existujúce údaje o počte trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8, ktoré boli zaevidované členskými štátmi, a o počte osôb, ktoré sú stíhané a odsúdené za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 7.

4. Členské štáty každoročne zašlú Komisii údaje zozbierané podľa odseku 1, 2 a 3. Komisia zabezpečí, aby sa každý rok uverejnil konsolidovaný prehľad štatistických výkazov a aby sa predložil príslušným špecializovaným agentúram a orgánom Únie.

Článok 19

Nahradenie rámcového rozhodnutia 2001/413/SVV

Rámcové rozhodnutie 2001/413/SVV sa vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, nahrádza bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov, pokiaľ ide o lehoty na transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia do vnútroštátneho práva.

Vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, sa odkazy na rámcové rozhodnutie 2001/413/SVV považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 20

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. mája 2021. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21

Hodnotenie a podávanie správ

1. Komisia do 31. mája 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy.

2. Komisia do 31. mája 2026 vykoná hodnotenie vplyvu tejto smernice na boj proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ako aj na základné práva, a Európskemu parlamentu a Rade predloží správu. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy.

3. Komisia v kontexte hodnotenia uvedeného v odseku 2 tohto článku podá aj správu o potrebe, uskutočniteľnosti a účinnosti vytvorenia vnútroštátnych bezpečných online systémov umožňujúcich obetiam hlásiť akékoľvek trestné činy uvedené v článkoch 3 až 8, ako aj vytvorenie štandardizovaného vzoru na podávanie oznámení na úrovni Únie, ktoré slúžia pre členské štáty ako východisko.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 24.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. apríla 2019.

(3) Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 8).

(5) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42).

(6) Rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 42).

(7) Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 123

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 62 10. mája 2019

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/711 zo 17. apríla 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o zdroje na osobitné pridelené prostriedky na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/712 zo 17. apríla 2019 o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 868/2004	4
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV	18

	II Nelegislatívne akty
	NARIADENIA
*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/714 zo 7. marca 2019, ktorým sa nahrádza príloha I a menia prílohy II a VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov	30

	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	Total
v EUR, ceny z roku 2011	34 108 069 924	55 725 174 682	46 044 910 736	48 027 317 164	48 341 984 652	48 811 933 191	49 022 528 894	330 081 919 243

Belgicko	15 750
Bulharsko	12 750
Česká republika	15 750
Dánsko	10 500
Nemecko	72 000
Estónsko	5 250
Írsko	9 750
Grécko	15 750
Španielsko	44 250
Francúzsko	59 250
Chorvátsko	9 000
Taliansko	57 000
Cyprus	4 500
Lotyšsko	6 000
Litva	8 250
Luxembursko	4 500
Maďarsko	15 750
Malta	4 500
Holandsko	21 750
Rakúsko	14 250
Poľsko	39 000
Portugalsko	15 750
Rumunsko	24 750
Slovinsko	6 000
Slovensko	10 500
Fínsko	10 500
Švédsko	15 750