(1)

Komisia v súlade s rozhodnutím Rady, ktorým sa Komisia poveruje začať rokovania, prerokovala v mene Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov Dohodu o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej (ďalej len „dohoda“).

(2)

Dohoda bola podpísaná 17. a 18. decembra 2009 s výhradou jej neskoršieho uzavretia v súlade s rozhodnutím Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, 2010/417/ES (2).

(3)

Dohodu ratifikovali všetky členské štáty okrem Chorvátskej republiky. Chorvátska republika má pristúpiť k dohode v súlade s článkom 6 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011.

(4)

Dohoda by sa teraz mala schváliť v mene Únie.

(5)

Články 3 a 4 rozhodnutia 2010/417/ES obsahujú ustanovenia o rozhodovaní a zastupovaní v súvislosti s rôznymi záležitosťami stanovenými v dohode. Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 28. apríla 2015 vo veci C-28/12 by sa uplatňovanie týchto ustanovení malo ukončiť. So zreteľom na zmluvy nie sú potrebné nové ustanovenia týkajúce sa týchto záležitostí, ani ustanovenia o povinnostiach členských štátov poskytovať informácie stanovené v článku 5 rozhodnutia 2010/417/ES. Články 3, 4 a 5 rozhodnutia 2010/417/ES by sa preto mali prestať uplatňovať v deň nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia,

(1)

Rada 14. septembra 2012 poverila Komisiu začať rokovania v mene Únie, jej členských štátov a Chorvátskej republiky o uzavretí Protokolu, ktorým sa mení Dohoda o leteckej doprave medzi Kanadou a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi (1) na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (ďalej len „protokol“).

(2)

Uvedené rokovania boli úspešne ukončené 16. októbra 2013.

(3)

Protokol by sa mal podpísať v mene Únie a jej členských štátov s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu,

(1)

V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2019/703 (2) bol Protokol, ktorým sa mení Dohoda o leteckej doprave medzi Kanadou a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi (3) na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (ďalej len „protokol“), podpísaný s výhradou jeho uzavretia.

(2)

Protokol by sa mal schváliť,

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe odôvodnenia uvedeného v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 34 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

(1)

Smernicou Komisie 2008/44/ES (2) sa karvón zaradil ako účinná látka do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (3).

(2)

Účinné látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS sa považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 a uvádzajú sa v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Platnosť schválenia účinnej látky karvón v zmysle časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 sa skončí 31. júla 2019.

(4)

V súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (5) bola v lehote stanovenej uvedeným článkom predložená žiadosť o obnovenie schválenia účinnej látky karvón.

(5)

Žiadateľ predložil doplňujúcu dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012. Spravodajský členský štát skonštatoval, že žiadosť je úplná.

(6)

Spravodajský členský štát vypracoval hodnotiacu správu o obnovení schválenia na základe konzultácie so spoluspravodajským členským štátom a 31. mája 2017 ju predložil Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisii.

(7)

Úrad zaslal hodnotiacu správu o obnovení schválenia žiadateľovi a členským štátom na pripomienkovanie a prijaté pripomienky postúpil Komisii. Úrad takisto sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu verejnosti.

(8)

Úrad oznámil 12. júla 2018 Komisii svoj záver (6) o tom, či možno očakávať, že karvón spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Komisia predložila 24. januára 2019 pôvodný návrh správy o obnovení schválenia karvónu Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá.

(9)

Žiadateľ dostal príležitosť predložiť pripomienky k návrhu správy o obnovení schválenia.

(10)

Pokiaľ ide o nové kritériá na identifikáciu vlastností narúšajúcich endokrinný systém zavedené nariadením Komisie (EÚ) 2018/605 (7), v závere úradu sa uvádza, že je vysoko nepravdepodobné, že karvón je endokrinný disruptor, pokiaľ ide o estrogénne, androgénne, tyreogénne a steroidogénne účinky. Okrem toho z dostupných údajov a z vedeckého hodnotenia rizika vykonaného úradom vyplýva, že nie je pravdepodobné, že karvón má rušivé účinky na endokrinný systém. Komisia sa preto domnieva, že karvón by sa nemal považovať za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém.

(11)

V prípade jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití minimálne jedného prípravku na ochranu rastlín s obsahom účinnej látky karvón sa dospelo k záveru, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené.

(12)

Hodnotenie rizika v prípade obnovenia schválenia karvónu vychádza z obmedzeného počtu reprezentatívnych použití, čím sa však neobmedzujú použitia, pri ktorých možno prípravky na ochranu rastlín s obsahom karvónu autorizovať. Preto nie je vhodné zachovať obmedzenie týkajúce sa použitia ako rastového regulátora. Preto je vhodné obnoviť schválenie karvónu.

(13)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať odo dňa nasledujúceho po dátume skončenia platnosti schválenia účinnej látky karvón.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (2) sa uvádzajú účinné látky, ktoré sa považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(2)

Obdobia platnosti schválenia účinných látok famoxadón, flumioxazín a metalaxyl-M boli predĺžené do 30. júna 2019 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/917 (3). Žiadosti o obnovenie zaradenia účinných látok famoxadon, flumioxazín a metalaxyl-M do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (4) boli predložené v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1141/2010 (5).

(3)

Obdobia platnosti schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, etefón, etoxazol, fenamifos, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol a S-metolachlór sa predĺžili do 31. júla 2019 vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/917.

(4)

Obdobie schválenia účinnej látky diurón sa predĺžilo do 30. septembra 2019 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1262 (6).

(5)

Obdobie platnosti schválenia účinnej látky tebukonazol uplynie 31. augusta 2019 (7).

(6)

Žiadosti o obnovenie platnosti schválenia látok uvedených v odôvodneniach 3 až 5 boli predložené v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 844/2012 (8).

(7)

Keďže hodnotenie látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení. Preto je potrebné predĺžiť obdobia platnosti ich schválenia.

(8)

Vzhľadom na účel článku 17 prvého odseku nariadenia (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o prípady, keď má Komisia prijatím nariadenia rozhodnúť o neobnovení schválenia účinnej látky uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu, pretože nie sú splnené kritériá schválenia, má Komisia stanoviť dátum skončenia platnosti schválenia na rovnaký dátum ako dátum pred prijatím tohto nariadenia alebo na dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktorým sa neobnovuje schválenie účinnej látky, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov nastane neskôr. Ak má Komisia prijatím nariadenia rozhodnúť o obnovení platnosti schválenia účinnej látky uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu, bude sa podľa daných okolností snažiť stanoviť čo najskorší možný dátum uplatňovania.

(9)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V smernici 2003/87/ES sa stanovuje, že základným princípom prideľovania kvót na emisie skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti schémy obchodovania s emisnými kvótami v Únii (ďalej len „EU ETS“), je obchodovanie formou aukcie.

(2)

Európska rada dospela v októbri 2014 k záveru, že bezodplatné prideľovanie kvót sa nezruší a existujúce opatrenia zostanú zachované aj po roku 2020 s cieľom predísť riziku úniku uhlíka v dôsledku politiky v oblasti klímy, kým iné významné ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie. Prechodné bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam v odvetviach a pododvetviach s rizikom úniku uhlíka by malo pokračovať, aby sa zachovali environmentálne prínosy znižovania emisií v Únii, kým opatrenia tretích krajín neposkytnú priemyslu porovnateľné stimuly na znižovanie emisií.

(3)

Skúsenosti získané pri prevádzkovaní systému EU ETS potvrdili, že jednotlivé odvetvia a pododvetvia sú vystavené riziku úniku uhlíka v rôznej miere a že bezodplatné prideľovanie kvót zabraňuje úniku uhlíka. Zatiaľ čo niektoré odvetvia a pododvetvia možno považovať za vystavené vyššiemu riziku úniku uhlíka, iné dokážu premietnuť nezanedbateľný podiel nákladov na kvóty potrebné na pokrytie svojich emisií do cien produktov bez toho, aby stratili trhový podiel, a znášajú len zostávajúcu časť nákladov, čiže čelia len nízkemu riziku úniku uhlíka. S cieľom riešiť riziko úniku uhlíka sa v článku 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES stanovuje, že Komisia určí zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené riziku úniku uhlíka. Týmto odvetviam a pododvetviam sa pridelia bezodplatné kvóty vo výške 100 % množstva stanoveného v zmysle článku 10a smernice 2003/87/ES.

(4)

Komisia vo svojom rozhodnutí 2014/746/EÚ (2) určila zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2015 až 2019. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 (3) bola platnosť tohto zoznamu predĺžená do 31. decembra 2020.

(5)

V článku 10b smernice 2003/87/ES sa stanovujú kritériá posudzovania na základe dostupných údajov získaných za posledné tri kalendárne roky. Na základe toho Komisia použila údaje z rokov 2013, 2014 a 2015, keďže v čase posudzovania boli údaje za rok 2016 k dispozícii len v prípade niektorých parametrov.

(6)

S cieľom vypracovať zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2021 až 2030 Komisia posúdila riziko úniku uhlíka v odvetviach a pododvetviach na úrovni NACE-4 štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Únii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (4). NACE-4 je úroveň s optimálnou dostupnosťou údajov na účely presného vymedzenia odvetví. Odvetvie sa označuje štvormiestnym kódom klasifikácie NACE a pododvetvie šesť- alebo osemmiestnym kódom Prodcom, ktorý slúži na klasifikáciu tovaru používaného na štatistické účely v odvetví priemyselnej produkcie v Únii vychádzajúcej priamo z klasifikácie NACE.

(7)

Posúdenie rizika úniku uhlíka bolo vykonané dvojfázovo. V prvostupňovom kvantitatívnom posudzovaní na úrovni NACE-4 sa odvetvie považuje za odvetvie vystavené riziku úniku uhlíka, ak „ukazovateľ úniku uhlíka“ presahuje limitnú hodnotu 0,2 stanovenú v článku 10b ods. 1 smernice 2003/87/ES. V obmedzenom počte prípadov, ktoré spĺňali jasne stanovené kritériá oprávnenosti uvedené v článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES, sa vykonalo „druhostupňové posúdenie“, a to buď ako kvalitatívne posúdenie podľa špecifických kritérií, alebo ako kvantitatívne posúdenie na podrobnejšej úrovni.

(8)

V súlade s článkom 10b smernice 2003/87/ES sa ukazovateľ úniku uhlíka vypočítal súčinom intenzity obchodu s tretími krajinami za dané odvetvie a intenzity emisií daného odvetvia.

(9)

V súlade s článkom 10b smernice 2003/87/ES sa intenzita obchodu s tretími krajinami vypočítala ako pomer celkovej hodnoty vývozu do tretích krajín plus hodnota dovozu z tretích krajín a celkovej veľkosti trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (ročný obrat plus celkový dovoz z tretích krajín). Komisia posúdila intenzitu obchodu za každé odvetvie a pododvetvie na základe údajov, ktoré jej Eurostat poskytol z databázy Comext. Komisia ich považuje za najúplnejšie a najspoľahlivejšie údaje o celkových hodnotách vývozu do tretích krajín a dovozu z tretích krajín, ako aj o celkovom ročnom obrate v Únii.

(10)

Intenzita emisií sa vypočítala ako súčet priamych a nepriamych emisií pre príslušné odvetvie vydelený hrubou pridanou hodnotou (HPH) a udáva sa v kg CO2 na euro. Pokiaľ ide o údaje o emisiách CO2 na úrovni zariadenia, Komisia považuje za najpresnejší a najtransparentnejší zdroj údaje z protokolu transakcií Európskej únie, a preto ich použila na výpočet priamych emisií v jednotlivých odvetviach. Zariadenia boli priradené k odvetviam na úrovni NACE-4 na základe informácií o jednotlivých zariadeniach, ktoré poskytli členské štáty v rámci vnútroštátnych vykonávacích opatrení v zmysle článku 11 smernice 2003/87/ES a rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ (5). Pokiaľ ide o odhad hrubej pridanej hodnoty na úrovni odvetvia, použili sa údaje Eurostatu o štrukturálnej podnikovej štatistike, keďže tento zdroj sa považuje za najpresnejší.

(11)

Na účely stanovenia nepriamych emisií sa z dôvodu nedostupnosti údajov na úrovni EÚ-28 za najspoľahlivejší dostupný zdroj považujú údaje o spotrebe elektrickej energie získané priamo od členských štátov. Na prepočet spotreby elektrickej energie na nepriame emisie sa použil emisný faktor elektriny. Ako referenčnú hodnotu použila Komisia priemerný celkový mix výroby elektrickej energie v EÚ. Ten vychádza z celkového množstva emisií Únie v odvetví energetiky, a to za všetky zdroje výroby elektrickej energie v Európe, vydeleného zodpovedajúcim množstvom vyrobenej elektrickej energie. Emisný faktor elektriny bol aktualizovaný s prihliadnutím na dekarbonizáciu elektrizačnej sústavy a rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie. Nová hodnota by mala vychádzať z roku 2015, čo zodpovedá dostupným údajom za tri posledné kalendárne roky (2013 – 2015). Aktualizovaná hodnota je 376 gramov oxidu uhličitého na kWh.

(12)

V článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES sú stanovené podrobné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti konkrétnych odvetví a pododvetví požiadať o druhé posúdenie, ak nespĺňajú hlavné kritérium na zaradenie do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka. Ak ukazovateľ úniku uhlíka dosiahol hodnotu medzi 0,15 a 0,2, môžu zástupcovia daného odvetvia požadovať kvalitatívne posúdenie, ktoré sa vykoná v súlade s kritériami uvedenými v článku 10b ods. 2 uvedenej smernice. V súlade s článkom 10b ods. 3 mohli odvetvia a pododvetvia s emisnou intenzitou nad 1,5 požiadať buď o kvalitatívne alebo o kvantitatívne posúdenie na podrobnejšej úrovni (6- alebo 8-miestny kód Prodcom). Požadovať oba typy posúdení mohli aj odvetvia a pododvetvia, pri ktorých sa bezodplatné prideľovanie kvót vypočítava na základe referenčných hodnôt rafinérií. Tie odvetvia a pododvetvia, ktoré sú na zozname uvedenom v bode 1.2 prílohy k rozhodnutiu 2014/746/EÚ, mohli požiadať o kvantitatívne posúdenie na podrobnejšej úrovni.

(13)

Od novembra 2017 do februára 2018 prebiehali online konzultácie, v priebehu ktorých mohli zainteresované strany poskytnúť svoje stanoviská k výberu metodiky na určenie zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka. Respondenti v zásade vítali druhostupňové posúdenie, ktoré by bolo rovnako dôsledné, spravodlivé a transparentné ako prvostupňové kvantitatívne posúdenie, a zároveň podporili jednotný rámec posudzovania s účasťou zainteresovaných strán. Od februára do mája 2018 sa uskutočnili štyri stretnutia v súvislosti s vypracovaním zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka, ako aj ďalším úsilím týkajúcim sa posudzovania, ktoré majú uskutočniť členské štáty a zainteresované strany.

(14)

Bolo vypracované posúdenie vplyvu (6) s cieľom zaručiť, aby sa prvostupňové a druhostupňové posudzovanie zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2021 až 2030 vykonalo porovnateľným spôsobom, t. j. aby obe posúdenia zaručovali identifikáciu iba tých odvetví, ktoré čelia riziku úniku uhlíka. Posúdenie vplyvu sa zameriavalo na možnosti uplatňovania rámca druhostupňového posudzovania.

(15)

Dňa 8. mája 2018 bol uverejnený predbežný zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2021 až 2030 (7) spolu s rámcovými usmerneniami Komisie pre kvalitatívne posudzovanie a kvantitatívne posudzovanie na podrobnejšej úrovni (8).

(16)

Podľa kritérií stanovených v článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES bolo na základe kvantitatívnych kritérií v článku 10b ods. 1 posúdených viacero odvetví, ktoré napokon neboli považované za odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka.

(17)

Celkovo Komisia posúdila 245 priemyselných odvetví patriacich do divízie „Ťažba a dobývanie“ a „Priemyselná výroba“ v klasifikácii NACE. Odvetvia a pododvetvia uvedené v bode 1 prílohy k tomuto rozhodnutiu spĺňajú kritériá stanovené v článku 10b ods. 1 smernice 2003/87/ES a mali by sa považovať za odvetvia s rizikom úniku uhlíka.

(18)

Podľa kritérií stanovených v článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES boli vo viacerých odvetviach vykonané kvalitatívne posúdenia. V prípade odvetví: „Ťažba soli“ (kód NACE 0893), „Konečná úprava textilu“ (kód NACE 1330), „Výroba základných farmaceutických výrobkov“ (kód NACE 2110), „Výroba domácich a dekoratívnych keramických predmetov“ (kód NACE 2341), „Výroba keramického sanitárneho vybavenia“ (kód NACE 2342), „Výroba tehál, obkladačiek a stavebných výrobkov z pálenej hliny“ (kód NACE 2332) sa dospelo k záveru, že ich zaradenie do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka je odôvodnené. Tieto odvetvia by sa preto mali v období rokov 2021 až 2030 považovať za odvetvia s rizikom úniku uhlíka.

(19)

V prípade odvetvia „Ťažba lignitu“ (kód NACE 0520) boli kvalitatívnym posúdením zistené viaceré nedostatky vrátane toho, že dané odvetvie nemožno považovať za odvetvie ovplyvnené nákladmi na priame emisie a vznikli aj pochybnosti o súvislosti medzi konkurenciou z iných zdrojov palív a únikom uhlíka v rámci Únie. Bola preukázaná istá konkurencia na úrovni regiónov zo strany elektrární spaľujúcich lignit mimo Únie, no širšie posúdenie v rámci Únie potvrdilo extrémne nízke riziko konkurencie z vonku. Preto sa konštatovalo, že zaradenie tohto odvetvia do zoznamu odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené riziku úniku uhlíka, nie je odôvodnené.

(20)

Z odvetví nezaradených do predbežného zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka prišli tri žiadosti: ide o odvetvia „Ťažba zemného plynu“ (kód NACE 0620), „Výroba sadrových výrobkov na stavebné účely“ (kód NACE 2362) a „Odlievanie ľahkých kovov“ (kód NACE 2453). Posudzovanie týchto žiadostí sa zameriavalo na oprávnenosť ich zaradenia do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka po vykonaní prvostupňového kvantitatívneho posúdenia na úrovni NACE-4. Oficiálne údaje použité pri prvostupňovom posudzovaní boli oznámené zainteresovaným stranám a považovali sa za dostatočne spoľahlivé na to, aby boli uverejnené v predbežnom zozname odvetví vystavených riziku úniku uhlíka. Komisia vyhodnotila dodatočné informácie, ktoré poskytli zástupcovia uvedených troch odvetví vo svojich žiadostiach, a nedomnieva sa, že sú dostatočné na to, aby zmenila svoje pôvodné stanovisko. Tieto odvetvia sa preto aj naďalej nepovažujú za odvetvia s rizikom úniku uhlíka, keďže príslušné ukazovatele úniku uhlíka nepresahujú limitnú hodnotu 0,2 stanovenú v článku 10b ods. 1 smernice 2003/87/ES. Navyše tieto odvetvia stále nespĺňajú kritériá oprávnenosti na vykonanie ďalšieho posúdenia stanovené v článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES.

(21)

Podľa kritérií stanovených v článku 10b ods. 1 a 3 smernice 2003/87/ES boli vo viacerých pododvetviach vykonané kvantitatívne posúdenia na podrobnejšej úrovni. V prípade pododvetví: „Kaolín a ostatné kaolínové íly“ (kód Prodcom 08.12.21), „Mrazené zemiaky, spracované alebo konzervované (vrátane zemiakov varených alebo čiastočne varených v oleji a potom zmrazených, s výnimkou zemiakov v octe alebo kyseline octovej)“ (kód Prodcom 10.31.11.30), „Sušené zemiaky v podobe múky, krupice, vločiek, granúl a drviny“ (kód Prodcom 10.31.13.00), „Koncentrovaný rajčiakový pretlak a pasta“ (kód Prodcom 10.39.17.25), „Sušené odtučnené mlieko“ (kód Prodcom 10.51.21), „Prášok z plnotučného mlieka“ (kód Prodcom 10.51.22), „Kazeín“ (kód Prodcom 10.51.53), „Laktóza a laktózový sirup“ (kód Prodcom 10.51.54), „Srvátka a upravená srvátka v prášku, granulách alebo v ostatných pevných formách, tiež zahustená alebo obsahujúca pridané sladidlá“ (kód Prodcom 10.51.55.30), „Pekárske kvasinky“ (kód Prodcom 10.89.13.34), „Sklotvorné emaily (smalty) a glazúry, engoby a podobné prípravky pre keramický priemysel, smaltovne alebo sklárne“ (kód Prodcom 20.30.21.50), „Tekuté listre a podobné prípravky; sklenené frity a ostatné sklo vo forme prášku, granúl alebo šupiniek“ (kód Prodcom 20.30.21.70) a „V otvorenej zápustke kované železné časti pre prevodové hriadele, vačkové hriadele, kľukové hriadele a kľuky a pod.“ (kód Prodcom 25.50.11.34) sa dospelo k záveru, že ich zaradenie do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka je odôvodnené. Tieto pododvetvia by sa preto mali v období rokov 2021 až 2030 považovať za pododvetvia, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka.

(22)

V prípade pododvetví „Kakaová pasta, tiež odtučnená“ (kód Prodcom 10.82.11), „Kakaové maslo, tuk a olej“ (kód Prodcom 10.82.12) a „Kakaový prášok, neobsahujúci pridaný cukor alebo ostatné sladidlá“ (kód Prodcom 10.82.13) bolo kvantitatívnymi posúdeniami vykonanými na podrobnejšej úrovni zistených viacero odchýlok od jednotnej metodiky, z čoho vyplývajú možné riziká výrazného nadhodnotenia ukazovateľa úniku uhlíka. Preto sa konštatovalo, že zaradenie týchto pododvetví do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka nie je odôvodnené.

(23)

Zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka platí na obdobie rokov 2021 až 2030, preto by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. januára 2021,

(1)

V súlade s článkom 6 ods. 6 nariadenia (ES) č. 551/2004 členské štáty zverili Eurocontrolu vykonávanie riadenia (manažmentu) toku letovej prevádzky prostredníctvom zavedenia centrálnej jednotky pre riadenie prepravného toku (CFMU).

(2)

Komisia svojím rozhodnutím K(2011) 4130 v konečnom znení zo 7. júla 2011 vymenovala Eurocontrol za manažéra siete, aby plnil úlohy potrebné na vykonávanie funkcií siete ATM v rámci jednotného európskeho neba v období od júla 2011 do decembra 2019.

(3)

Komisia pravidelne skúmala účinnosť spôsobu, akým Eurocontrol plnil tieto úlohy v období od roku 2011 do roku 2016. Dospela k záveru, že Eurocontrol ich vykonával spôsobom, ktorý je z prevádzkového hľadiska uspokojivý.

(4)

Komisia v roku 2017 preskúmala správu, finančné opatrenia a aspekty nákladov a nákladovej efektívnosti funkcií siete ATM a dospela k záveru, že manažér siete by mal mať k dispozícii väčšiu autonómiu riadenia. Rozhodnutím č. XI/91 (2017) z 1. novembra 2017 generálny riaditeľ Eurocontrolu poskytol takúto autonómiu riaditeľovi manažmentu siete, ktorý v Eurocontrole vykonáva úlohy manažéra siete (2).

(5)

Komisia tiež dospela k záveru, že funkcie siete ATM by sa mali vykonávať posilneným a nákladovo efektívnejším spôsobom ako v období 2011 – 2016, najmä tým, že sa zabráni akémukoľvek zdvojovaniu úsilia, čo si vyžaduje menej (alebo aspoň nie viac) finančných a ľudských zdrojov na výkon týchto funkcií v členských štátoch.

(6)

Berúc do úvahy celkové kladné posúdenie Eurocontrolu týkajúce sa nákladovo efektívneho vykonávania úloh manažéra siete v prvom a druhom referenčnom období pre systém výkonnosti podľa článku 8 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 390/2013 (3), ako aj potrebu zabezpečiť kontinuitu prevádzky vo výkone funkcií siete ATM, Komisia 17. júla 2018 vyzvala Eurocontrol, aby predložil návrh. Komisia požiadala Eurocontrol, aby v súlade s kritériami stanovenými v článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 551/2004 spresnil svoju ochotu a schopnosť byť opätovne vymenovaný za manažéra siete. V tejto súvislosti tiež požiadala Eurocontrol, aby opísal, ako by spĺňal podmienky stanovené v článku 4 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/123 (4), a aby načrtol, ako by po svojom vymenovaní spĺňal požiadavky vymedzené v článku 4 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(7)

Vo svojom návrhu predloženom 17. decembra 2018 Eurocontrol poskytol informácie týkajúce sa požiadaviek stanovených v článku 4 ods. 3 a 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/123.

(8)

Po následnej žiadosti Komisie Eurocontrol poskytol dodatočné vysvetlenia.

(9)

Komisia posúdila skutočnosti predložené Eurocontrolom a zistila, že požiadavky stanovené v článku 4 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/123 sú splnené.

(10)

Eurocontrol sa vo svojom návrhu, ktorý odkazuje najmä na výsledky dosiahnuté v rámci svojej funkcie manažéra siete počas prvého a druhého referenčného obdobia, zaoberá otázkami uvedenými v článku 4 ods. 3 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/123. V návrhu sa preukazuje jeho spôsobilosť a schopnosť plniť úlohy stanovené v článku 7 uvedeného nariadenia.

(11)

V súlade s článkom 4 ods. 3 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/123 Eurocontrol vo svojom návrhu kvalitatívne a kvantitatívne opísal hlavné ciele, ktoré plánuje dosiahnuť v súvislosti s riadením funkcií siete, a to, ako zabezpečí dobrú kvalitu služieb, ktoré poskytuje subjektom zainteresovaným na prevádzke.

(12)

V súlade s článkom 4 ods. 3 písm. c) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/123, v ktorom sa okrem iného poukazuje na získané poznatky z prvého a druhého referenčného obdobia, Eurocontrol opísal prístup a prostriedky, ktoré plánuje použiť ako manažér siete.

(13)

Ak manažér siete vykonáva aj iné činnosti, ako sú činnosti relevantné pre vykonávanie funkcií siete, podľa článku 4 ods. 3 písm. d) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/123 sa vyžaduje, aby preukázal, že tieto iné činnosti sa budú vykonávať nezávisle od úloh manažéra siete uvedených v článku 7. Vo svojom návrhu Eurocontrol uviedol, že úlohy manažéra siete relevantné pre vykonávanie funkcií siete by uskutočňovalo jeho riaditeľstvo pre manažment siete a že činnosti tejto časti organizácie by boli primerane oddelené od ostatných činností.

(14)

Okrem splnenia požiadaviek podľa článku 4 ods. 3 Eurocontrol navrhol pokračovať v zlepšovaní nákladovej efektívnosti pri plnení úloh manažéra siete počas obdobia svojho vymenovania.

(15)

Eurocontrol by sa preto mal vymenovať za manažéra siete.

(16)

Toto vymenovanie by sa malo týkať tak tretieho, ako aj štvrtého referenčného obdobia uvedeného v článku 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/317 (5), vzhľadom na investície potrebné na zavedenie najmodernejšieho systému na podporu vykonávania funkcií siete ATM a na potrebu zabezpečiť stabilitu a kontinuitu prevádzky siete.

(17)

V súlade s článkom 4 ods. 4 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/123 by mal byť manažér siete pred začiatkom tretieho referenčného obdobia certifikovaný Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva.

(18)

Na zabezpečenie autonómie manažéra siete je dôležité, aby sa v rámci organizácie vymenovanej za manažéra siete primerane oddelili činnosti. V súlade s článkom 4 ods. 3 písm. d) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/123 by preto Eurocontrol mal vykonávať svoje činnosti ako manažér siete nezávisle od akejkoľvek inej činnosti vrátane činností súvisiacich s prácou medzinárodných organizácií.

(19)

S cieľom zabezpečiť spravodlivosť vo vzťahu k členským štátom a tretím krajinám, ktorým manažér siete poskytuje svoje služby, by manažér siete mal mať primerané dohody o financovaní a výdavkoch a dodržiavať osobitné pravidlá týkajúce sa správy účtov,

(1)

V súlade s článkom 323 ods. 1 dohody má Výbor pre pridruženie v zložení pre otázky obchodu (ďalej len „Výbor pre obchod“) najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti dohody vypracovať zoznam osôb, ktoré sú ochotné a schopné zastávať funkciu rozhodcov.

(2)

Únia navrhla päť osôb, ktoré sú ochotné a schopné zastávať funkciu rozhodcov, zatiaľ čo Ukrajina navrhla štyri osoby. Únia a Ukrajina sa dohodli na piatich osobách, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi ani jednej zo zmluvných strán, ktoré majú zastávať funkciu predsedu rozhodcovského tribunálu.

(3)

V záujme toho, aby sa zabránilo ďalším oneskoreniam pri vypracovaní zoznamu osôb, ktoré sú ochotné a schopné zastávať funkciu rozhodcov, a aby sa tak zabezpečilo riadne fungovanie dohody, a najmä jej hlavy IV kapitoly 14, by Výbor pre obchod mal schváliť uvedený zoznam na základe predložených návrhov.

(4)

Ukrajina by mala Výboru pre obchod čo najskôr navrhnúť piateho kandidáta,