(1)

Rada uložila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 214/2013 (2) konečné antidumpingové clá na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“). V súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 0 % do 26,1 % (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Rada okrem toho uložila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 215/2013 (3) aj vyrovnávacie clá na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. V súčasnosti platné vyrovnávacie clá sa pohybujú v rozmedzí od 13,7 % do 44,7 %.

(3)

Úroveň kombinovaných ciel sa pohybuje v rozmedzí od 13,7 % do 58,3 %.

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných konečných antidumpingových opatrení (4) bola Komisii 13. decembra 2017 doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „základné nariadenie“). Žiadosť predložila Európska konfederácia železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (EUROFER) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 70 % celkovej výroby určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom v Únii (ďalej len „žiadateľ“). Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti konečných antidumpingových opatrení by pravdepodobne malo za následok opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) Komisia 14. marca 2018 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie14. marca 2018 (6) Komisia oznámila aj začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 (7), ktoré sa malo týkať platných konečných vyrovnávacích opatrení v súvislosti s dotknutým výrobkom s pôvodom v Číne.

(7)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Okrem toho Komisia oficiálne informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti tieto strany: žiadateľa, známych výrobcov v Únii a ich príslušné združenia, známych vyvážajúcich výrobcov v Číne, známych neprepojených dovozcov v Únii, neprepojených používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány vo vyvážajúcej krajine.

(9)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(11)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Pred začatím prešetrovania 21 výrobcov z Únie poskytlo informácie požadované na účely výberu vzorky a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Komisia na základe toho vybrala predbežne vzorku troch výrobcov, ktorých považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 28 % odhadovanej celkovej výroby výrobného odvetvia Únie a 27 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Keďže v stanovenej lehote jej neboli doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola potvrdená. Táto vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(12)

V žiadosti o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti bolo identifikovaných deväť neprepojených dovozcov, ktorí boli vyzvaní, aby poskytli informácie potrebné na výber vzorky. Žiadny z nich sa neprihlásil.

(13)

Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, všetci známi vyvážajúci výrobcovia v Číne boli vyzvaní, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo prípadne aj iných existujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(14)

Vyplnené formuláre na výber vzorky zaslali späť dvaja vyvážajúci výrobcovia, ani jeden z nich však nevyrábal výrobky z ocele s organickým povlakom v zmysle vymedzenia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Tretí vyvážajúci výrobca sa prihlásil šesť týždňov po lehote na vyplnenie formulára na výber vzorky. Tomuto vyvážajúcemu výrobcovi sa síce udelilo postavenie zainteresovanej strany, ale považoval sa za nespolupracujúci subjekt, pretože nikdy nedoručil vyplnený formulár na výber vzorky a nepokúsil sa ani vyplniť dotazník vyvážajúceho výrobcu.

(15)

Vyvážajúci výrobcovia v Číne tak vôbec nespolupracovali.

(16)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, žiadateľovi a čínskej vláde. Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od žiadateľa.

(17)

Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(18)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy nasvedčujúce existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(19)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých vyvážajúcich výrobcov z dotknutej krajiny, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku. Informácie požadované v prílohe III predložili tí istí dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí zaslali aj odpovede na výber vzorky. Keďže títo výrobcovia prešetrovaný výrobok nevyrábali, k prešetrovanému výrobku neboli doručené žiadne relevantné odpovede.

(20)

V snahe získať informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia zaslala dotazník aj čínskej vláde. Od čínskej vlády neprišla žiadna odpoveď.

(21)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únii oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy, ktoré sa týkajú vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiadne informácie alebo ďalšie dôkazy.

(22)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(23)

Komisia 13. apríla 2018 uverejnila prvú poznámku k spisu (ďalej len „poznámka z 13. apríla 2018“) (8) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. V tejto poznámke Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napr. materiál, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala šesť možných reprezentatívnych krajín: Argentína, Kolumbia, Malajzia, Mexiko, Thajsko a Juhoafrická republika.

(24)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám príležitosť predložiť svoje pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky len od žiadateľa. Pripomienky neposkytli žiadne orgány dotknutej krajiny ani žiadni vyvážajúci výrobcovia.

(25)

Komisia sa pripomienkami k poznámke z 13. apríla 2018, ktoré jej doručil žiadateľ, zaoberala v druhej poznámke k zdrojom na určenie normálnej hodnoty z 3. júla 2018 (ďalej len „poznámka z 3. júla 2018“) (9). Komisia takisto stanovila zoznam výrobných faktorov a skonštatovala, že v danom štádiu bolo Mexiko najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky len od žiadateľa. Toto nariadenie sa uvedenými pripomienkami zaoberá.

(26)

Komisia poskytla 22. februára 2019 základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala uložiť antidumpingové clá (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v ktorej mohli predložiť pripomienky k poskytnutiu informácií.

(27)

Žiadna zo strán nepredložila pripomienky ku konečnému poskytnutie informácií.

(28)

Dotknutý výrobok pri tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti je rovnaký ako výrobok pri pôvodnom prešetrovaní, tzn. určité výrobky z ocele s organickým povlakom, t. j. ploché valcované výrobky z nelegovanej a legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele), ktoré sú natierané, lakované alebo potiahnuté plastmi aspoň na jednej strane, okrem tzv. „sendvičových panelov“ používaných v stavebníctve a pozostávajúcich z dvoch vonkajších kovových plechov so stabilizačným jadrom z izolačného materiálu uprostred, okrem výrobkov s vonkajším povlakom zo zinkového prachu (náter s obsahom zinku, ktorý predstavuje aspoň 70 % hmotnosti náteru) a okrem výrobkov s pochrómovaným alebo pocínovaným substrátom, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7210 70 80, ex 7212 40 80, ex 7225 99 00, ex 7226 99 70 (kódy TARIC 7210708011, 7210708091, 7212408001, 7212408021, 7212408091, 7225990011, 7225990091, 7226997011 a 7226997091) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike („prešetrovaný výrobok“ alebo„výrobky z ocele s organickým povlakom“).

(29)

Prešetrovaný výrobok sa získava nanášaním organickej povrchovej vrstvy na ploché valcované výrobky z ocele. Organická povrchová vrstva zabezpečuje ochranu a estetické a funkčné vlastnosti výrobkov z ocele.

(30)

Výrobky z ocele s organickým povlakom sa využívajú najmä v stavebníctve a na ďalšie spracovanie vo výrobkoch používaných v stavebníctve. Používajú sa aj v domácich spotrebičoch.

(31)

K podobnému výrobku nezaslala pripomienku žiadna zainteresovaná strana. Tak ako sa zistilo pri pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že výrobok vyrábaný a predávaný na domácich trhoch Číny a reprezentatívnej krajiny, ktorou je Mexiko, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitia. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(32)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, ani jeden čínsky vyvážajúci výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Vyvážajúci výrobcovia tak nepredložili vyplnené dotazníky, a teda ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, domácich cenách a nákladoch, kapacite, výrobe, investíciách, atď. Rovnako sa čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia nevyjadrili ani k dôkazom uvedeným v spise vrátane „Pracovného dokumentu útvarov Komisie o výrazných deformáciách v ekonomike Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (10) (ďalej len „správa“), ako ani k ďalším dôkazom predloženým žiadateľom, ktoré poukazujú na to, že takéto ceny a náklady boli ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Komisia preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia použila dostupné skutočnosti.

(34)

Komisia informovala čínske orgány a tretieho vyvážajúceho výrobcu uvedeného v odôvodnení 14 o uplatnení článku 18 ods. 1 základného nariadenia a poskytla im možnosť predložiť pripomienky. Komisia žiadne pripomienky nedostala.

(35)

Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ktoré sú uvedené ďalej v texte, preto vychádzajú v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, podaní predložených zainteresovanými stranami a zo štatistických údajov dostupných v databáze podľa článku 14 ods. 6

(36)

Za obdobie revízneho prešetrovania štatistické údaje z databázy podľa článku 14 ods. 6 preukazujú, že do Únie boli z ČĽR dovezené výrobky z ocele s organickým povlakom v malom objeme, ktorý predstavuje 6 338 ton, resp. 0,1 % z celkovej spotreby v Únii. Výrobky z ocele s organickým povlakom sa však dovážali do 16 členských štátov a tento dovoz sa uskutočňoval počas celého obdobia revízneho prešetrovania. Komisia tak dospela k záveru, že skutočný dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania bol reprezentatívny, a preto skúmala, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(37)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu.“

(38)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a  „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.“ Ako sa bližšie vysvetľuje v ďalšom texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(39)

Článok 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(40)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví.“

(41)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy, ktoré vyšetrovací spis obsahoval v čase začatia revízneho prešetrovania. Komisia v tejto súvislosti vypracovala správu, ktorá preukazuje existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových faktoroch výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia prešetrovania. Žiadosť obsahovala aj niektoré relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(42)

V bode 71 žiadosti a v jej prílohe 18 žiadateľ odkazuje na dokument ministerstva obchodu USA (11). Podľa dokumentu ministerstva obchodu USA patrí oceliarsky sektor medzi „základné a významné priemyselné odvetvia“, nad ktorými si štát musí „udržať relatívne silnú kontrolu.“ Dokument ministerstva obchodu USA obsahuje odkaz na „dokument SASAC“ (12), ktorý rozdeľuje hospodárske odvetvia na tri kategórie a súvisiace podkategórie z hľadiska toho, ako sa vníma potreba kontroly zo strany vlády, a to konkrétne na: 1) strategické priemyselné odvetvia, ktoré „ovplyvňujú národnú bezpečnosť a hybnú silu ekonomiky“, v ktorých si musí štát „udržať absolútnu kontrolu“; 2) „základné a významné priemyselné odvetvia“, v ktorých si musí štát „udržať relatívne silnú kontrolu“, alebo 3) ostatné priemyselné odvetvia, v ktorých si musí štát „udržať vplyv“. V dokumente SASAC sa stanovuje všeobecný cieľ mať do roku 2010 skupinu významných oporných podnikov s pomerne silným vplyvom a hybnou silou pre rozvoj priemyslu, k čomu patrí vytvorenie silného základu tak, aby sa z dôležitých oporných spoločností v petrochemickom, telekomunikačnom, elektrárenskom, dopravnom a stavebnom priemysle vyvinuli a stali prvotriedne podniky v globálnom meradle a aby sa z dôležitých oporných podnikov v automobilovom, strojárenskom priemysle a IT odvetví stali prvotriedne podniky v globálnom meradle.

(43)

Pokiaľ ide o náklady na oceľ valcovanú za tepla a oceľ valcovanú za studena, ktoré sú potrebné na účely procesu ďalšieho valcovania, žiadateľ odkazuje na predchádzajúce nariadenia EÚ ukladajúce vyrovnávacie clá (13), v ktorých Komisia stanovila, že dotované sú ploché výrobky z ocele valcovanej za studena aj z ocele valcovanej za tepla. Podľa žiadateľa to viedlo k umelo nízkym cenám nákladov na výrobu konečných výrobkov. Okrem toho žiadateľ citoval správu spoločnosti ThinkDesk (14) a argumentoval tým, že táto správa takisto poskytuje dôkaz, že mnohým čínskym výrobcom sa umožnilo, aby ploché výrobky z ocele valcovanej za tepla ponúkali na čínskom trhu za deformované ceny.

(44)

V závere žiadatelia argumentovali aj tým, že súčasné ceny ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena na domácom trhu v Číne sú na základe údajov od Global Platts stále nižšie ako medzinárodné ceny (15).

(45)

Pokiaľ ide o zinok a dominantné postavenie štátnom vlastnených podnikov v ťažobnom priemysle, okrem dôkazov obsiahnutých v správe žiadatelia poskytli aj dôkaz, že v Číne sa v súčasnosti uplatňuje 30 % vývozná daň zo zinku (pozri body 87 až 89 žiadosti a jej prílohu 18).

(46)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že v chemických zložkách existujú výrazné deformácie, čo následne vedie k výrazným deformáciám v náteroch a iných výrobkoch chemickej úpravy povrchu, ktoré sa používajú na výrobu ocele s organickým povlakom. Vychádzajú z dôkazov uvedených v správe (v kapitole 16 „Chemické odvetvie“). V správe sa na základe informácií od Čínskeho združenia pre správu chemických podnikov najmä uvádza, že najväčšími chemickými spoločnosťami (v roku 2015, podľa výnosov z predaja) v Číne sú štátom vlastnené podniky, z ktorých osem je v prvej desiatke najväčších chemických podnikov (16). Okrem toho žiadateľ odkazuje na správu KMPG uvedenú v prílohe 18 k žiadosti, podľa ktorej sa 10 najväčších čínskych chemických spoločností nachádza vo vlastníctve štátu.

(47)

V súvislosti s elektrinou žiadateľ okrem toho, čo už bolo uvedené v správe, tvrdil, že výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom majú zvýhodnené sadzby za elektrinu (17) a spoločnosť Chongquing Wanda Steel Strip mala využívať zvýhodnenú sadzbu za elektrinu, ktorá bola nižšia než všeobecne platná sadzba pre veľké priemyselné podniky (18). A nakoniec žiadateľ predložil verejne dostupné informácie, podľa ktorých skupina Shougang Group a spoločnosť Inner Mongolia Baotou Steel Union využívali cenové dotácie na elektrinu (19).

(48)

Pokiaľ ide o preferenčné úvery a inú finančnú podporu, žiadateľ okrem skutočností uvedených v správe poukázal aj na nedávnu tlačovú správu, podľa ktorej bola kontrola čínskej vlády nad miestnymi bankami údajne ešte viac posilnená legislatívnym vývojom v roku 2017 (20). Žiadateľ takisto citoval zistenia z dokumentu ministerstva obchodu USA, podľa ktorých odvetvie „zostáva výrazne deformované jednak z hľadiska oceňovania rizík, ako aj prideľovania zdrojov. Okrem toho […] analýza dynamiky úrokových sadzieb naznačuje, že úrokové sadzby sú naďalej pevne naviazané na ‚referenčné sadzby‘, ktoré zverejňuje vláda, a preto ich stále neurčuje trh. Mäkké rozpočtové obmedzenia, ceny, ktoré nie sú stanovené trhovo, implicitné záruky vlády a politické smernice vlády priamo alebo nepriamo deformujú formálny bankový sektor, medzibankový trh, trh s dlhopismi a 'nebankové úverové činnosti‛. Tieto deformácie možno priamo pripísať štátnemu vlastníctvu a kontrole a všadeprítomnej a rušivej úlohe štátu v čínskom finančnom systéme.“ (21)

(49)

Žiadateľ pripomenul, že Komisia vo svojich predchádzajúcich prešetrovaniach dospela k záveru, že významní výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom dostali subvencie vo forme preferenčných úverov, konverzie dlhu na kapitál, kapitálových injekcií a oslobodenia od úhrady dividend čínskej vláde ako hlavnému akcionárovi (22). Žiadateľ okrem toho identifikoval viacero ďalších výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom, ktorí využívali preferenčné úvery, a to na základe ich výročných správ (23).

(50)

A nakoniec žiadateľ citoval správu vypracovanú spoločnosťou ThinkDesk, v ktorej boli identifikovaní prinajmenšom šiesti výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom, ktorí využívali podporné opatrenia vlády vo forme znižovania zadlženia a konverzie dlhu na kapitál v čínskom oceliarskom priemysle v rokoch 2016 až 2017. Spoločnosť ThinkDesk označila tieto opatrenia za subvencie (24).

(51)

V žiadosti bolo identifikovaných viacero ďalších údajných deformácií vo forme fiškálnej podpory a menej prísnych environmentálnych noriem v Číne, ktoré už boli uvedené v správe. Žiadateľ sa odvolával najmä na predchádzajúce zistenia Komisie o rôznych programoch oslobodenia od priamych daní a ich zníženia, ktoré umelo znížili zdaniteľný príjem oceliarskych spoločností, o programoch nepriamych daní (DPH) a dovozných ciel a o rôznych (ad hoc) grantových programoch (25). Žiadateľ ďalej tvrdil, že tieto programy sú stále aktívne a aj dnes dostupné.

(52)

Pokiaľ ide o environmentálne normy, žiadateľ citoval správu OECD uvedenú v prílohe 18 k žiadosti (26), podľa ktorej čínska vláda ponúka nepriamu podporu výrobcom ocele tým, že neuplatňuje základné environmentálne normy, pričom na výrobcov z Únie sa vzťahujú omnoho prísnejšie environmentálne normy, a to najmä v súvislosti s nedávnym vývojom, podľa ktorého sa nariadením REACH zakázalo pretrvávajúce používanie chrómanov v etape predúpravy pri výrobe výrobkov z ocele s organickým povlakom (o čom sa zmieňujú aj body 12 až 16 žiadosti).

(53)

Komisia preskúma, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v Číne. Komisia toto preskúmanie vykoná na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza sa zameria na preskúmanie značného zasahovania vlády do vlastnej ekonomiky vo všeobecnosti, ale aj na konkrétnu situáciu na trhu v danom sektore vrátane prešetrovaného výrobku. Ako sa uvádza v odôvodneniach 16 až 20, čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili pripomienky ani dôkazy, ktoré by podporili alebo vyvrátili existujúce dôkazy v spise vrátane správy, ako ani ďalšie dôkazy predložené žiadateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(54)

Samotný základ čínskeho hospodárskeho systému, konkrétne koncepcia tzv. „socialistickej trhovej ekonomiky“ je v rozpore s pojmom voľné pôsobenie trhových síl. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob, akým sa spravuje čínske hospodárstvo. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. vlastníctvo celého ľudu a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (27). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do ekonomiky, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a je vyzdvihovaná ako všeobecný princíp vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Čínske zákony o vlastníctve sú najlepším príkladom: odkazujú na primárne štádium socializmu a štát poverujú podporovaním základného ekonomického systému, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom zákon im umožňuje rozvíjať sa bok po boku so štátnym vlastníctvom (28).

(55)

Okrem toho sa podľa príslušných čínskych právnych predpisov socialistická trhová ekonomika rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú od seba odlíšiť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za prvú vetu ustanovenia, t. j. „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny.“ (29) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad ekonomickým systémom v Číne. Táto kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú rozsiahlu makroekonomickú kontrolu v rámci hraníc určených voľným pôsobením trhových síl.

(56)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri sledovaní cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce ekonomické podmienky na voľnom trhu (30). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé a zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania, finančný systém, ako aj rôzne aspekty regulačného prostredia.

(57)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa spravovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky ekonomické činnosti v rámci krajiny. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú maticu sektorov a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú často pomerne podrobné, zatiaľ čo národné plány zvyčajne sledujú pomerne široké ciele. V plánoch sú vymedzené aj súbory nástrojov na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány ešte stále obsahujú explicitné ciele z hľadiska výstupov, čo bolo pravidelne súčasťou predchádzajúcich plánovacích cyklov. Podľa plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty vyberajú ako (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priraďujú sa k nim konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia, atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len formálne záväzná povaha plánov. Kľúčovú úlohu zohrávajú príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach štátnej správy, ktoré sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri tiež oddiel 3.2.2.5 nižšie) (31).

(58)

Po druhé, na úrovni prideľovania finančných prostriedkov ovládajú finančný systém Číny štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík zosúladiť svoju činnosť s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby primárne posúdili ekonomické výhody konkrétneho projektu (pozri tiež oddiel 3.2.2.8 nižšie) (32). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom, atď. Aj keď ich význam je v porovnaní s bankovým sektorom nižší, tieto súčasti finančného sektora sú inštitucionálne a prevádzkovo vytvorené spôsobom, ktorý sa nezameriava na maximalizáciu efektívneho fungovania finančných trhov, ale na zabezpečenie kontroly a umožnenie zásahov zo strany vlády a Komunistickej strany Číny (33).

(59)

Po tretie, na úrovni regulačného prostredia prebieha zasahovanie štátu do ekonomiky viacerými spôsobmi. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím podkopávajú trhové zásady v tejto oblasti. Platná legislatíva konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa vykonáva tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však zostáva nevymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na vyhodnotenie (34). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu a značný vplyv nad miestom určenia a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií. Orgány využívajú investičný skríning, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako napr. zachovanie kontroly štátu nad hlavnými sektormi alebo podporovanie domáceho priemyslu (35).

(60)

Celkovo sa čínsky ekonomický model zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa ustanovujú a podporujú rôzne zásahy vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne prideľovanie prostriedkov v súlade s trhovými zásadami (36).

(61)

Vzhľadom na zasahovanie štátu a dominantné postavenie štátneho vlastníctva v čínskom ekonomickom modeli predstavujú štátom vlastnené podniky významnú časť čínskeho hospodárstva. Vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktoré zabezpečujú ich neustály vplyv v štátom vlastnených podnikoch. Štátna strana nielen aktívne vytvára všeobecné ekonomické politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale uplatňuje aj svoje práva zúčastňovať na rozhodovaní o prevádzke v štátom vlastnených podnikoch. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri tiež oddiel 3.2.2.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (37). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva, a s tým sú spojené viaceré výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (38).

(62)

Najmä oceliarske odvetvie sa ešte stále vyznačuje tým, že je do veľkej miery vo vlastníctve čínskej vlády. Napriek tomu, že je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (39). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda má v úmysle konsolidovať 60 až 70 % výroby železa a ocele do približne desiatich veľkých podnikov do roku 2025 (40). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (41).

(63)

Vzhľadom na vysokú mieru zasahovania vlády do oceliarskeho priemyslu a vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví sa aj súkromným výrobcom ocele bráni vo fungovaní za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v oceliarskom odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa uvádza v oddiele 3.2.2.5 nižšie.

(64)

Kontrola a zasahovanie štátu v súvislosti s výrobkami z ocele s organickým povlakom nie sú výnimkou z opísaného všeobecného rámca. Mnoho veľkých výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom je vo vlastníctve štátu. Dostupné dôkazy preto naznačujú, že výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom v ČĽR sú podnikmi, ktoré takisto vlastní, ovláda, resp. nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje čínska vláda, a preto nefungujú podľa trhových zásad (42).

(65)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátnych podnikov a iných nástrojov môže štát v Číne zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových členov manažmentu v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv, (43) bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, tak štátnych, ako aj súkromných, sú ďalším kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa obchodného práva v Číne sa má organizácia Komunistickej strany Číny zriadiť v každom podniku, pričom podnik má zabezpečiť potrebné podmienky na činnosti straníckej organizácie. Podľa všetkého nebola táto požiadavka v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne vymáhaná. Minimálne od roku 2016 však Komunistická strana Číny posilnila svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Podľa určitých informácií Komunistická strana Číny takisto vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby na prvom mieste presadzovali „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (44). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 mil. súkromných spoločností, pričom organizácie Komunistickej strany Číny vyvíjajú čoraz väčší tlak, aby mali pri obchodných rozhodnutiach v rámci týchto spoločností posledné slovo (45). Tieto pravidlá sa vo všeobecnosti uplatňujú v celej čínskej ekonomike, takže výnimkou nie sú ani výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom a dodávatelia ich vstupov.

(66)

Konkrétne v oceliarskom odvetví (vrátane prešetrovaného výrobku a dodávateľov hlavných vstupov) sú mnohí z veľkých výrobcov ocele (vrátane výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom) vo vlastníctve štátu. Niektorí sú konkrétne uvedení v „Steel Industry Adjustment and Upgrading plan for 2016-2020“ [Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu (2016 – 2020)] (46) ako príklady dosiahnutých úspechov v 12. päťročnom plánovacom období (ako napr. Baosteel, Anshan Iron and Steel, Wuhan Iron and Steel atď.). Verejné dokumenty štátom vlastnených výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom niekedy zdôrazňujú prepojenie so štátom. Napr. spoločnosť Baoshan Iron & Steel (alebo Baosteel) uviedla v polročnej správe z roku 2016, že „[s]poločnosť sa zaviazala k plneniu regionálneho 13. päťročného plánu a dosiahla široký konsenzus s miestnymi samosprávami, pokiaľ ide o spoločné využívanie prostriedkov, prepájanie mestských priemyselných odvetví a budovanie ekologického prostredia“ (47). Počas najnovšieho antisubvenčného prešetrovania určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Číne (48) Komisia zistila, že tri zo štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli štátom vlastnené podniky. Vo všetkých troch skupinách predsedovia predstavenstva alebo prezident vykonávali aj funkciu tajomníka výboru strany v organizácii Komunistickej strany Číny v rámci skupiny.

(67)

Prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do finančných trhov (pozri tiež oddiel 3.2.2.8 nižšie), ako aj do poskytovania surovín a vstupov má aj naďalej deformujúci vplyv na trh (49). Preto prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v oceliarskom odvetví a iných sektoroch (ako napr. finančný sektor a sektor vstupov) umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(68)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a určuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Na všetkých úrovniach štátnej správy sa uplatňujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia, ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzného charakteru a orgány na každej administratívnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska nastáva v Číne vďaka systému plánovania situácia, keď sa vláda snaží smerovať prostriedky do odvetví označených ako strategické alebo inak politicky významné namiesto toho, aby boli tieto prostriedky alokované v súlade s trhovými silami (50).

(69)

Čínska vláda považuje oceliarsky priemysel vrátane výroby výrobkov z ocele s organickým povlakom – ako oceľových výrobkov vyššej kategórie – za kľúčové výrobné odvetvie (51). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na miestnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako napr. „Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020“. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným sektorom čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (52). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne pokrývajú všetky aspekty rozvoja priemyslu (53).

(70)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (54) sa plánuje podpora podnikom vyrábajúcim oceľové výrobky vyššej kategórie (55). Zameriava sa aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (56).

(71)

V „Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013)“ (57) (ďalej len „Katalóg“) sú železo a oceľ uvedené medzi podporovanými odvetviami. Katalóg predovšetkým podporuje „[r]ozvoj a používanie technológií na účely vysokovýkonných, vysokokvalitných a inovačných oceľových výrobkov, okrem iného vrátane vysokopevných automobilových plechov s pevnosťou najmenej 600 MPa, vysokoodolnej potrubnej ocele na prepravu ropy a plynu, vysokopevných širokých a hrubých dosiek pre lode, ocele pre námorné staviteľstvo, dosiek strednej hrúbky s pevnosťou najmenej 420 MPa pre budovy, mosty a ostatné stavby, ocele pre vysokorýchlostné železničné trate a trate s vysokým zaťažením, kremíkovej ocele s nízkymi stratami železa a vysokou magnetickou indukciou, ocele odolnej proti korózii a opotrebeniu, legovanej nehrdzavejúcej ocele s úsporou zdrojov (moderná feritická nehrdzavejúca oceľ, duplexná nehrdzavejúca oceľ a nehrdzavejúca oceľ s prísadou dusíka), špeciálnych oceľových tyčí a valcovaného drôtu pre vysokovýkonné základné súčiastky (vysokovýkonné ozubené prevody, spoje so stupňom pevnosti 12.9 alebo vyšším, vysokopevné pružiny a ložiská s dlhou životnosťou), a vysokokvalitných špeciálnych oceľových kovaných materiálov (nástrojová oceľ a oceľ na lisovanie, nehrdzavejúca oceľ a oceľ pre strojné zariadenia, okrem iných).“ Uplatniteľnosť Katalógu bola potvrdená najnovším antisubvenčným prešetrovaním určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Číne (58).

(72)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj sektora v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín (59), investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie, atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia (60). Súčasný problém nadmernej kapacity je nepochybne najjednoznačnejším prejavom dôsledkov politík čínskej vlády a následných deformácií.

(73)

Celkovo čínska vláda uplatňuje opatrenia, ktorými núti prevádzkovateľov k plneniu cieľov verejnej politiky v oblasti pomoci podporovaným odvetviam, medzi ktoré patrí aj výroba výrobkov z ocele s organickým povlakom ako oceľových výrobkov vyššej kategórie a surovín používaných na jeho výrobu. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(74)

Čínsky konkurzný systém sa zdá byť nedostatočný pri dosahovaní svojich hlavných cieľov, ako je spravodlivé urovnanie sporov a dlhov a ochrana zákonných práv a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza z podobných zásad ako príslušné zákony v ostatných krajinách, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti ekonomiky krajiny, a to aj z dôvodu, že konkurzné konania vykazujú viacero nedostatkov, ktoré pôsobia dostatočne odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v rámci konkurzného konania, pričom v mnohých prípadoch môže priamo ovplyvniť jeho výsledok (61).

(75)

V systéme vlastníckych práv sú okrem toho zvlášť viditeľné nedostatky vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a užívacím právam k pozemkom v Číne (62). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v spoločnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Ich prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine platia právne predpisy, ktorých cieľom je udeľovať užívacie práva k pozemkom transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto predpisy sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú svoje pozemky zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové. (63) Okrem toho úrady pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (64).

(76)

Preto sa zdá, že čínske zákony o konkurze a vlastníctve nefungujú riadnym spôsobom, čo spôsobuje deformácie pri udržiavaní platobne neschopných firiem nad vodou a pri poskytovaní a nadobúdaní pozemkov v ČĽR. Tieto úvahy, ktoré vychádzajú z dostupných dôkazov, sa podľa všetkého v plnej miere vzťahujú aj na oceliarske odvetvie a konkrétnejšie aj na výrobky z ocele s organickým povlakom. Komisia predovšetkým zistila, že na výrobky z ocele s organickým povlakom (65), ako aj príslušnú surovinu, t. j. oceľ valcovanú za tepla (66), sa vzťahovala výhoda v podobe poskytovania užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu.

(77)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni v právach na kolektívne organizovanie. Čína neratifikovala viacero zásadných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä v súvislosti so slobodou združovania a kolektívneho vyjednávania (67). V zmysle vnútroštátneho práva je aktívna len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracujúcich sa zapája len rudimentárnym spôsobom (68). Mobilitu čínskej pracovnej sily sťažuje okrem toho aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k celej škále sociálneho zabezpečenia a iných dávok miestnym obyvateľom v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci bez registrácie miestneho bydliska sú z pohľadu pozície v zamestnaní zraniteľnejší a majú nižší príjem než držitelia registrácie bydliska (69). Tieto skutočnosti vedú k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(78)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by oceliarske odvetvie (vrátane výrobkov z ocele s organickým povlakom) nepodliehalo opísanému čínskemu systému legislatívy v oblasti pracovného práva. Sektor výrobkov z ocele s organickým povlakom preto ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov jednak priamo (pri výrobe dotknutého výrobku), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(79)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne podlieha rôznym deformáciám.

(80)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silnou pozíciou štátom vlastnených bánk (70), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny), (71) a rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré vypracovala vláda. Banky si tak plnia výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu (72). Túto situáciu ešte viac zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do tých sektorov, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (73).

(81)

Aj keď je potrebné uznať, že na potrebu dodržiavať zvyčajné bankové postupy a pravidlá obozretného podnikania, ako napr. nevyhnutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, odkazujú rôzne právne ustanovenia, existujú presvedčivé dôkazy vrátane zistení z prešetrovaní na ochranu obchodu, podľa ktorých takéto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(82)

Okrem toho sa ratingy dlhopisov a úverové ratingy často skresľujú z rôznych dôvodov vrátane skutočnosti, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou akejkoľvek implicitnej záruky vlády. Z odhadov dosť jasne vyplýva, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom.

(83)

Túto situáciu ešte viac zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do tých sektorov, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (74). To spôsobuje zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť a náklady na kapitál nie sú rovnaké pre všetkých aktérov na trhu.

(84)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa udržiavali na umelo nízkej úrovni s cieľom podporiť investičný rast. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií pri čoraz nižšej návratnosti investícií. Túto skutočnosť dokazuje nedávny nárast financovania dlhu podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo naznačuje, že mechanizmy uplatňované v bankovom sektore nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(85)

Po tretie, aj keď sa v októbri 2015 dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené deformáciami zo strany vlády. Podiel úverov poskytnutých za referenčnú sadzbu resp. pod referenčnou sadzbou predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a využívanie cielených úverov sa podľa všetkého zintenzívnilo, pretože tento podiel sa od roku 2015 značne zvýšil napriek zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby spôsobujú podhodnotenie cien a následne aj nadmerné využívanie kapitálu.

(86)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť v alokácii kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa očakávalo v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch rapídne zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii, keď sa zvyšujú rizikové dlhy, sa čínska vláda rozhodla zamedziť bankrotom. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili ich prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli spoločnosti „zombie“, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho príčiny.

(87)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v záujme liberalizácie trhu, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(88)

Neboli predložené žiadne dôkazy, že oceliarskeho odvetvia vrátane výrobkov z ocele s organickým povlakom by sa vyššie uvedené zásahy vlády do finančného systému nemali dotýkať. Naopak, podľa správy spoločnosti ThinkDesk, ktorú poskytol žiadateľ, viacero čínskych výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom využívalo výhody finančných operácii, ktoré nezodpovedajú trhovým zásadám. Komisia takisto zistila, že výrobky z ocele s organickým povlakom (75) ako aj príslušná surovina, t. j. oceľ valcovaná za tepla (76) boli zvýhodnené v podobe poskytovania preferenčných úverov, ktoré predstavovali subvencie. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(89)

Komisia konštatovala, že deformácie opísané v správe sa neobmedzujú len na oceliarske odvetvie vo všeobecnosti alebo konkrétne na sektor výrobkov z ocele s organickým povlakom. Naopak, dostupné dôkazy naznačujú, že skutočnosti a prvky čínskeho systému, ako sa uvádzajú vyššie v oddieloch 3.2.2.1 až 3.2.2.5 správy, ako aj v jej časti A, sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis faktorov výroby, ako je uvedené v častiach 3.2.2.6 až 3.2.2.8 správy a v jej časti B.

(90)

Na výrobu výrobkov z ocele s organickým povlakom je potrebná široká škála vstupov. V spise nie sú dôkazy o tom, že by tieto vstupy nepochádzali z Číny. Keď výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké boli spomenuté vyššie. Napr. dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovné sily, ktoré sú ovplyvnené týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri alokácii kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a sektorov.

(91)

V dôsledku toho nielenže nemožno použiť domáce predajné ceny výrobkov z ocele s organickým povlakom, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s alokáciou kapitálu, pozemkami, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych faktorov výroby, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili v predmetom prešetrovaní žiadne dôkazy alebo argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(92)

Analýza uvedená v oddieloch 3.2.2.2 až 3.2.2.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o všeobecnom zasahovaní Číny do vlastnej ekonomiky, ako aj o jej konkrétnom zasahovaní do oceliarskeho odvetvia (vrátane dotknutého výrobku), preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda ani vyvážajúci výrobca nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť domáce ceny a náklady.

(93)

Komisia sa preto rozhodla pre vytvorenie normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj, ktoré odrážajú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, tzn. v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa uvádza v ďalšom oddiele. Komisia pripomína, že v rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia a že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré domáce náklady neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

(94)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

(95)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 24 až 25, Komisia v poznámke z 13. apríla 2018 informovala zainteresované strany, že identifikovala šesť možných reprezentatívnych krajín: Argentínu, Kolumbiu, Malajziu, Mexiko, Juhoafrickú republiku a Thajsko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ďalšie krajiny.

(96)

Svetová banka považuje Argentínu, Kolumbiu, Malajziu, Mexiko, Juhoafrickú republiku a Thajsko za krajiny na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, t. j. sú zaradené do kategórie krajín „s vyššími strednými príjmami“ podľa hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“).

(97)

Žiadateľ tvrdil, že Mexiko sa vzhľadom na svoje členstvo v Severoamerickej dohode o voľnom obchode zaraďuje do severoamerickej zóny voľného obchodu, ktorá sa vyznačuje omnoho vyššou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo by mohlo mať vplyv na náklady v Mexiku. Komisia vykonala analýzu vhodnosti možných reprezentatívnych krajín, pričom vychádzala z databázy Svetovej banky s HND. Podľa tejto databázy patrí Mexiko medzi krajiny s vyššími strednými príjmami, a preto je úroveň rozvoja v tejto krajine porovnateľná s úrovňou v ČĽR. Do uvedenej kategórie krajín patria krajiny, v ktorých sa HND na obyvateľa pohyboval v roku 2017 (t. j. v roku, za ktorý boli k dispozícii najnovšie údaje o obchode) od 3 896 USD do 12 055 USD. Klasifikácia sa vzťahuje na každú jednotlivú krajinu zvlášť, a nie na skupiny krajín podľa ich príslušenstva v zónach voľného obchodu, colných úniách atď. Komisia sa domnieva, že z hľadiska hospodárskeho rozvoja bolo všetkých šesť krajín, ktoré boli identifikované ako možné reprezentatívne krajiny, rovnako porovnateľných s ČĽR. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(98)

V poznámke z 13. apríla 2018 Komisia uviedla, že prešetrovaný výrobok sa podľa dostupných informácií vyrába v Argentíne, Kolumbii, Malajzii, Mexiku, Juhoafrickej republike a Thajsku.

(99)

Komisia zistila, že v troch krajinách, t. j. v Argentíne, Kolumbii a Thajsku, by bolo potrebné ďalej preveriť dostupnosť verejných údajov, najmä pokiaľ ide o verejné finančné údaje od výrobcu prešetrovaného výrobku.

(100)

V prípade Kolumbie a Thajska sa nenašli žiadne verejne dostupné finančné údaje od výrobcu prešetrovaného výrobku. Pokiaľ ide o Argentínu, identifikované verejne dostupné finančné údaje sa týkali skupiny Ternium, ktorá v tejto krajine vyrába prešetrovaný výrobok. Z finančných údajov, ktoré boli k dispozícii za túto skupinu, však nebolo zrejmé, ktorá časť údajov prislúcha jej činnostiam v Argentíne, pretože skupina vykazovala svoje údaje za Argentínu spolu s ostatnými krajinami, ako napr. Bolívia, Chile, Paraguaj a Uruguaj. Údaje preto neboli dostatočne presné, aby sa dali použiť ako referenčné hodnoty.

(101)

V pripomienkach k poznámke z 13. apríla 2018 žiadateľ zopakoval svoju žiadosť, pričom uviedol, že Juhoafrická republika by bola najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou. Prešetrovaný výrobok v nej vyrábali dvaja výrobcovia. V prípade jedného z nich, konkrétne Safal Steel (Pty) Ltd., neboli finančné údaje verejne dostupné. Aj keď v prípade druhého výrobcu, konkrétne ArcelorMittal South Africa, finančné údaje boli k dispozícii, spoločnosť bola počas obdobia prešetrovania, ako aj počas celého posudzovaného obdobia stratová. Preto by jej výber nebol vhodný, keďže vo finančných údajoch stratovej spoločnosti by chýbal prvok zisku, ktorý je nahrádzanou hodnotou. Keďže sa v Juhoafrickej republike nenašli žiadni ďalší výrobcovia prešetrovaného výrobku s verejne dostupnými finančnými údajmi, Komisia nepovažovala túto krajinu za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(102)

Vo svojich pripomienkach k poznámke z 3. júla 2018 žiadateľ tvrdil, že Komisia nesprávne zamietla Juhoafrickú republiku ako reprezentatívnu krajinu, pretože skutočnosť, že výrobca prešetrovaného výrobku bol počas jedného roka stratový, nemohla byť rozhodujúcim faktorom pri výbere reprezentatívnej krajiny.

(103)

Keďže Komisia mala dostatok možností na výber reprezentatívnej krajiny, rozhodla sa pre takú krajinu, v ktorej bolo možné nájsť vo verejne dostupných údajoch spoločnosti v danej krajine primeranú výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a zisku v súlade s posledným odsekom článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(104)

Preto skutočnosť, že ArcelorMittal South Africa bola stratová, bola rozhodujúcim faktorom, keď Komisia posudzovala možnosti výberu reprezentatívnej krajiny, pričom tvrdenie žiadateľa bol zamietnuté.

(105)

Pokiaľ ide o Malajziu, finančné údaje boli verejne dostupné v prípade spoločnosti CSC Steel Holdings Berhad, ktorá je dcérskou spoločnosťou taiwanskej spoločnosti China Steel Corporation. Spoločnosť CSC Steel Holdings Berhad vyrábala prešetrovaný výrobok a počas obdobia revízneho prešetrovania vykazovala zisk.

(106)

Žiadateľ tvrdil, že použitie verejne dostupných údajov od spoločností vlastnených zahraničnými subjektmi by mohlo viesť k nespoľahlivým údajom. Komisia sa domnieva, že analýza spoľahlivosti verejne dostupných údajov sa musí vykonať pre každý prípad zvlášť. V predmetnom prípade Komisia nemala k dispozícii žiadne dôkazy, resp. žiadateľ jej nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali neprihliadanie na finančné údaje spoločnosti SCS Steel Holdings Berhard. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(107)

V prípade Mexika Komisia našla verejne dostupné údaje za skupinu Ternium, a to najmä v jej výročnej správe za rok 2017. Táto skupina je výrobcom prešetrovaného výrobku v Mexiku, kde skupina realizuje viac než 55 % zo svojho konsolidovaného obratu, ktorý sa vykazuje oddelene od ostatných geografických oblastí. Okrem toho skupina Ternium bola počas obdobia revízneho prešetrovania zisková.

(108)

Komisia následne skonštatovala, že pri konečnom výbere reprezentatívnej krajiny bude potrebné zvoliť medzi Malajziou alebo Mexikom.

(109)

Žiadateľ sa vo svojich pripomienkach odvolával na postup USA, v rámci ktorého sa používa kôš spoločností „pôsobiacich v kovospracujúcom odvetví“, ako napr. výrobcovia hliníka. Komisia však podľa možnosti uprednostňuje verejne dostupné údaje spoločností, ktoré prešetrovaný výrobok reálne vyrábajú. Komisia zváži ďalšie vhodné alternatívy iba v tom prípade, ak sa takáto výroba nedá nájsť alebo ak existujú ďalšie faktory, ktoré neumožňujú použitie spoločností vyrábajúcich prešetrovaný výrobok ani v jednej z krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja. V predmetnom prípade to nebolo potrebné, pretože boli k dispozícii skutoční výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom s verejne dostupnými údajmi. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(110)

Po zistení, že k dispozícii sú dve možné krajiny, ktoré by boli vhodné na účely výberu reprezentatívnej krajiny, t. j. Mexiko a Malajzia, Komisia posúdila ich úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany, aby mohla uprednostniť jednu z týchto krajín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky poslednou vetou základného nariadenia.

(111)

Komisia zistila, že Malajzia zaostáva v dodržiavaní príslušných medzinárodných pracovných noriem a v ratifikácii dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia základného nariadenia. Malajzia predovšetkým neratifikovala tri z ôsmych základných dohovorov MOP (o slobode združovania, o zrušení nútenej práce a o nediskriminácii). Okrem toho Malajzia podpísala, no neratifikovala jednu zo základných environmentálnych dohôd (79).

(112)

Oproti tomu Mexiko dosahuje vyššiu úroveň plnenia pracovných noriem MOP a ratifikovalo všetky základné dohovory s výnimkou Dohovoru o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať. Okrem toho podpísalo a ratifikovalo všetky hlavné environmentálne dohovory.

(113)

Podľa vyššie uvedenej analýzy Mexiko splnilo všetky kritériá uvedené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby mohlo byť považované za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Mexiko predovšetkým disponuje značnou produkciou prešetrovaného výrobku a úplným súborom údajov, ktoré sú k dispozícii pre všetky faktory výroby, režijné náklady spojené s výrobou, výdavky PVA a zisk. Okrem toho úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany je v Mexiku vyššia.

(114)

V poznámke z 3. júla 2018 Komisia informovala zainteresované strany, že pri vytváraní normálnej hodnoty použije aj výdavky PVA a zisk spoločnosti Ternium S.A. Mexiko v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) štvrtým odsekom základného nariadenia. Okrem toho Komisia použije od tej istej spoločnosti hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou na účely pokrytia nákladov, ktoré nie sú zahrnuté vo vyššie uvedených faktoroch výroby.

(115)

Žiadateľ vo svojich pripomienkach k poznámke z 3. júla 2018 tvrdil, že by bolo vhodnejšie použiť nekonsolidované údaje spoločnosti ArcelorMittal South Africa (miestna spoločnosť) než konsolidované údaje za skupinu Ternium (globálna skupina), ktorej produkcia v Mexiku tvorí viac než 55 % konsolidovaného predaja. Tento argument sa opieral o zistenie, že nekonsolidované údaje boli výsledkami miestnej spoločnosti a nie globálnej skupiny, a ako také údajne lepšie odrážali fixné režijné náklady spojené s výrobou, výdavky PVA a zisk reprezentatívnej krajiny. No vzhľadom na skutočnosť, že údaje za spoločnosť ArcelorMittal South Africa sa nedali použiť, pretože bola stratová, uvedené tvrdenie bolo bezpredmetné, a preto sa zamietlo.

(116)

Vo svojich pripomienkach k poznámke z 3. júla 2018 žiadateľ takisto tvrdil, že aj keď je Mexiko vhodnou reprezentatívnou krajinou, Ternium S.A. Mexico je súčasťou medzinárodnej spoločnosti, skupiny Ternium, ktorej finančné údaje odzrkadľujú jej pôsobenie v krajinách s rôznou úrovňou hospodárskeho rozvoja.

(117)

Bez ohľadu na skutočnosť, že skupina Ternium je medzinárodnou spoločnosťou, Komisia dospela k záveru, že verejne dostupné údaje spoločnosti Ternium S.A. Mexico boli dostatočne konkrétne vo vzťahu k výrobe prešetrovaného výrobku v Mexiku, a preto zamietla toto tvrdenie. Vzhľadom na analýzu v oddiele 3.2.3 sa Komisia rozhodla použiť finančné údaje spoločnosti Ternium S. A. Mexico, ktoré sú k dispozícii za rok 2017, a teda sa vzťahujú na obdobie revízneho prešetrovania.

(118)

V poznámke z 3. júla 2018 Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov väčšiny faktorov výroby. Komisia použila publikáciu Doing Business 2018 v prípade nákladov na elektrinu, národné štatistiky o zemnom plyne, mexický fiškálny kódex (Fiscal Code of the Federal District) v súvislosti s nákladmi na vodu a finančné údaje spoločnosti Ternium S.A Mexico na stanovenie výdavkov PVA, zisku a režijných nákladov.

(119)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 23, Komisia sa v poznámke z 13. apríla 2018 snažila vytvoriť úvodný zoznam faktorov výroby a zdrojov určených na použitie pre všetky faktory výroby, ako napr. materiál, energia a práca, ktoré pri výrobe prešetrovaného výrobku použil spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(120)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia pri špecifikovaní faktorov výroby použitých pri výrobe výrobkov z ocele s organickým povlakom vychádzala z informácií žiadateľa. Podľa verejne dostupných informácií na webovej stránke čínskych výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom sa naozaj zdá, že ich výrobný proces a použité materiály sú identické s tým, čo uviedol žiadateľ.

(121)

Za východisko vo výrobnom procese bol zvolený substrát alebo základný zvitok, keďže výrobný proces žiadateľa tiež začína z tohto bodu. Okrem toho na základe informácií získaných počas pôvodného prešetrovania, ktoré sú najlepšími dostupnými dôkazmi, Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia takisto začínajú výrobu výrobkov z ocele s organickým povlakom na substráte. V súvislosti s pôvodným prípadom nespolupracovali žiadni integrovaní výrobcovia.

(122)

Vzhľadom na nespoluprácu Komisia nemala k dispozícii detailnejšie colné kódy okrem 6-miestneho kódu HS, ktorý poskytol žiadateľ. Kódy HS v plnej miere zodpovedajú mexickým colným kódom.

(123)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložil žiadateľ, boli v relevantných prípadoch identifikované tieto faktory výroby a kódy HS:

Tabuľka 1

(124)

Žiadateľ potvrdil, že v prípade najreprezentatívnejšieho typu prešetrovaného výrobku sa ako substrát používa najmä oceľový zvitok zinkovaný ponorom. Preto Komisia vzhľadom na skutočnosť, že vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali a zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, nezhromaždila údaje o ďalších možných substrátoch, ako napr. oceľový zvitok valcovaný za tepla alebo oceľový zvitok valcovaný za studena.

(125)

Pokiaľ ide o pokovovanie, žiadateľ potvrdil, že sa používa najmä zinkovanie. Preto Komisia vzhľadom na skutočnosť, že vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali a zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, nepovažovala za potrebné zhromaždiť údaje o pokovovaní hliníkom.

(126)

Treba poznamenať, že substrát, t. j. oceľový zvitok zinkovaný ponorom, je pokovovaný buď zinkom, alebo zliatinami zinku. Údaje o pokovovaní boli zhromaždené len na ten účel, aby bolo možné vykonať úpravy vo výpočtoch normálnej hodnoty na základe rôznych objemov zinku alebo zinkových zliatin používaných na pokovovanie rôznych typov výrobkov.

(127)

Záznamy žiadateľa neumožnili stanoviť spotrebu pomocných procesov na jednotku prešetrovaného výrobku. Žiadateľ považoval tieto pomocné procesy za režijné náklady spojené s výrobou. Keďže tieto informácie nie sú k dispozícii, Komisia nemohla stanoviť miery používania a nedeformované hodnoty pre použité pomocné procesy. Komisia však zistila, že všetky pomocné procesy spoločne predstavovali nevýznamnú časť nákladov na výrobu jednej tony konečného výrobku. V záujme náležitého zohľadnenia týchto nákladov pri výpočte vytvorenej normálnej hodnoty Komisia zvýšila nedeformované výrobné náklady (ktoré zahŕňajú materiál, prácu, energiu a vodu) v Mexiku o percentuálny podiel, ktorý sa rovná podielu pomocných procesov na výrobných nákladoch poskytnutých žiadateľom. Komisia sa domnieva, že touto metódou sa vo vytvorenej normálnej hodnote primerane zohľadnil podiel pomocných procesov na celkových výrobných nákladoch.

(128)

Žiadateľ neuviedol žiadne použitie LPG, vodíka alebo dusíka. Tieto pôvodne zistené faktory výroby sa preto nepoužili pri vytváraní normálnej hodnoty.

(129)

Žiadateľ ďalej uviedol, že by sa mal zohľadniť šrot, ktorý vzniká v rámci procesu výroby výrobkov z ocele s organickým povlakom. Na tento účel je potrebné zistiť povahu šrotu a zodpovedajúci kód HS. V tomto prípade sa zistilo, že šrotom je galvanizovaná oceľ (pozri tabuľku v odôvodnení 123).

(130)

V prípade všetkých materiálov a šrotu, o ktorých nie sú k dispozícii informácie z mexického trhu, Komisia vychádzala z dovozných cien. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, pretože v odôvodnení 92 konštatovala, že v predmetnom prípade nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v ČĽR vzhľadom na existenciu výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b). Na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na skutočnosť, že tieto dôkazy neboli vyvrátené zainteresovanými stranami, sa Komisia domnieva, že vývozné ceny sú ovplyvnené rovnakými deformáciami. Po vyňatí ČĽR zostal dovoz z ostatných tretích krajín reprezentatívny a pohyboval sa v rozmedzí od 94 % do 100 % z celkového objemu dovozu do Mexika.

(131)

Aby bolo možné stanoviť nedeformovanú cenu materiálov dodaných k bránam závodu vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou, Komisia uplatnila dovozné clo Mexika ako reprezentatívnej krajiny na dovoznú cenu a pripočítala domáce náklady na dopravu. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o domácich nákladoch na dopravu, ktoré poskytol žiadateľ.

(132)

Informácie o mesačných mzdách vo výrobnom sektore a o týždenných odpracovaných hodinách v Mexiku počas obdobia revízneho prešetrovania boli získané zo štatistík MOP. Žiadateľ tvrdil, že dostupné údaje o Juhoafrickej republike by sa mohli očistiť o infláciu pomocou indexu spotrebiteľských cien CPI alebo indexov pre náklady práce vo výrobnom sektore, ktoré zverejňuje Centrálna banka Juhoafrickej republiky (South African Reserve Bank). Keďže sa však Komisia rozhodla použiť ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Mexiko, pre ktoré sú tieto údaje k dispozícii, toto tvrdenie sa stalo bezpredmetným.

(133)

Cena elektriny bola jednoducho k dispozícii v správe Doing business 2018. V tejto správe sa používa štandardizovaná metodika na stanovenie ceny za kWh v Mexiku.

(134)

Alternatívne Komisia zvažovala použitie taríf za elektrinu, ktoré zverejňujú výrobcovia elektrickej energie a distribučné spoločnosti v Mexiku. V Mexiku je dominantným dodávateľom elektriny spoločnosť CFE (Comisión Federal de Electricidad), ktorú vlastní štát.

(135)

Žiadateľ tvrdil, že náklady na elektrinu uvedené v správe Doing Business 2018 sa zdajú byť umelo nízke v porovnaní s väčšinou krajín, a preto navrhol použiť sadzby platné v oblasti, kde sa prešetrovaný výrobok vyrábal, a to po zohľadnení prípadných úprav vo vzťahu k dodávateľským kanálom, špecifickým poplatkom a DPH.

(136)

Žiadateľ nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali, že takéto úpravy o DPH, špecifické poplatky a dodávateľské kanály by boli naozaj potrebné a uplatniteľné na čínskych vyvážajúcich výrobcov. Preto Komisia toto tvrdenie zamietla a rozhodla sa použiť najkomplexnejšie a jednoznačné údaje zo správy Doing business 2018.

(137)

Cena zemného plynu v Mexiku je k dispozícii v štatistickej databáze, ktorú spravuje Komisia pre reguláciu energie (Comisión Reguladora de Energía). Poskytnuté údaje sa vzťahujú na mesiace júl až december 2017.

(138)

Žiadateľ tvrdil, že v prípade Juhoafrickej republiky by sa mohla použiť dovozná cena za tonu skvapalneného zemného plynu (kód HS 2711 11), získaná z databázy GTA, ktorá by sa následne prepočítala na cenu za gigajoule. Keďže sa však Komisia rozhodla, že ako reprezentatívnu krajinu použije Mexiko, v prípade ktorého sú tieto údaje k dispozícii, toto tvrdenie zamietla.

(139)

Okrem faktorov výroby identifikovaných v poznámke z 13. apríla 2018 žiadateľ upovedomil Komisiu, že na výrobu prešetrovaného výrobku sa používa aj stlačený vzduch. Stlačený vzduch sa nakupuje vo forme kvapalného vzduchu.

(140)

Komisia zistila, že príslušným kódom HS pre kvapalný vzduch je kód 2853 90. Pod tento kód HS však spadá viacero iných chemických látok. Podľa národnej colnej nomenklatúry v Mexiku neexistuje žiadna podrobnejšia klasifikácia. Údaje získané z databázy GTA by preto obsahovali aj dovoz iných anorganických zlúčenín (vrátane destilovanej vody alebo vodivostnej vody a vody podobnej čistoty) a amalgámov iných ako amalgámy drahých kovov.

(141)

Z dôvodov opísaných v predchádzajúcom odôvodnení Komisia nepovažovala za vhodné použiť databázu GTA. Treba poznamenať, že stlačený vzduch predstavoval len nepodstatnú časť nákladov na výrobu jednej tony konečného výrobku. V záujme zohľadnenia týchto nákladov pri výpočte nedeformovanej normálnej hodnoty Komisia zvýšila nedeformované výrobné náklady (ktoré zahŕňajú materiál, prácu, energiu a vodu) o percentuálny podiel, ktorý sa rovná podielu stlačeného plynu na výrobných nákladoch poskytnutých žiadateľom. Komisia sa domnieva, že touto metódou sa vo vytvorenej normálnej hodnote primerane zohľadnil podiel stlačeného vzduchu na celkových výrobných nákladoch.

(142)

V Mexiku sa o tarifách za vodu rozhoduje na komunálnej úrovni. Okrem toho štátny regulačný orgán pre vodu CONAGUA (Comisión Nacional del Agua) zverejňuje v Mexiku štatistiky o vode, ktoré obsahujú aj prehľad cien za vodu na priemyselné použitie vo vybraných obciach. Najnovšie vydanie je však z roka 2016 a obsahuje údaje za rok 2015.

(143)

Aby bolo možné použiť ceny platné počas obdobia revízneho prešetrovania, Komisia použila tarify za vodu v oblasti Mexico City. Tieto ceny boli jednoducho dostupné vo fiškálnom kódexe (Fiscal Code of Federal District) v znení z decembra 2016 a platili od 1. januára 2017.

(144)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto dvoch krokov.

(145)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia následne vynásobila koeficienty používania, tak ako boli zistené na úrovni výrobného procesu žiadateľa pre materiály, prácu, energiu a vodu, nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Mexiku ako reprezentatívnej krajine. Okrem toho v prípade tých faktorov výroby, pri ktorých žiadateľ neuviedol žiadne presné koeficienty používania (najmä pomocné procesy a stlačený vzduch), Komisia uplatnila na nedeformované priame výrobné náklady percentuálny podiel, ktorý sa rovná podielu takýchto faktorov výroby na výrobných nákladoch uvedených žiadateľom.

(146)

Po druhé, na vyššie uvedené výrobné náklady Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, výdavky PVA a zisk spoločnosti Ternium S.A. Mexico. Tieto údaje boli prevzaté z výročnej správy spoločnosti Ternium S.A. Mexico za rok 2017 a boli vyjadrené týmito percentuálnymi podielmi:

(147)

režijné náklady spojené s výrobou (80) vo výške 14,12 % uplatnené na výrobné náklady (ktoré pokrývajú spotrebu materiálu, prácu, energiu a vodu);

(148)

výdavky PVA (81) vo výške 12,56 % uplatnené na súčet výrobných nákladov a režijných nákladov spojených s výrobou;

(149)

zisk (82) vo výške 15,09 % uplatnený na súčet výrobných nákladov, režijných nákladov spojených s výrobou, výdavkov PVA.

(150)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre typ výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia, sa normálna hodnota stanovila za celú krajinu a nie za každého vývozcu a výrobcu jednotlivo.

(151)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila podľa údajov o nákladoch, poistení a prepravnej cene CIF Eurostatu upravenej na úroveň ceny zo závodu.

(152)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu.

(153)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, bolo 134 %.

(154)

Komisia preto dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(155)

Ako je preukázané vyššie, zistilo sa, že dovoz výrobkov z ocele s organickým povlakom z ČĽR bol počas obdobia revízneho prešetrovania dumpingový, no jeho objem bol relatívne obmedzený. V záujme úplnosti Komisia prešetrovala aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by sa opatrenia zrušili. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, cenové správanie vyvážajúcich výrobcov v ČĽR na iných trhoch, dostupnosť ďalších trhov a atraktívnosť trhu Únie.

(156)

Počas obdobia revízneho prešetrovania objem dovozu výrobkov z ocele s organickým povlakom z ČĽR do Únie, aj keď sa podľa odôvodnenia 36 považuje za reprezentatívny, bol pomerne malý (približne 0,1 % z celkovej spotreby v Únii). Preto sa Komisia rozhodla zanalyzovať aj údaje o predaji výrobkov z ocele s organickým povlakom z ČĽR do tretích krajín s cieľom potvrdiť svoje zistenie o pokračovaní dumpingu. Výpočty dumpingu sa vykonali použitím cien za predaj do tretích krajín na základe čínskych vývozných štatistík.

(157)

Normálna hodnota na posúdenie dumpingu z ČĽR do tretích krajín vychádzala z odôvodnení 37 až 150.

(158)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, vývozné ceny do tretích krajín vychádzali z údajov z čínskej exportnej databázy, ktorú poskytol žiadateľ. Od hodnôt, ktoré boli v databáze prezentované na úrovni FOB, Komisia odpočítala manipulačné náklady v prístavoch a domáce náklady na dopravu v Číne tak, ako ich odhadol žiadateľ, na účely výpočtu vývoznej ceny na úrovni ceny zo závodu.

(159)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu a vývoznú cenu do krajín iných ako Únia na základe ceny zo závodu.

(160)

Vyššie uvedeným porovnaním sa preukázalo dumpingové rozpätie za celú krajinu v prípade vývozu do všetkých tretích krajín (okrem Únie) na úrovni 118 %, pričom dumpingové rozpätie za celú krajinu v prípade vývozu na päť najvýznamnejších vývozných trhov (India, Filipíny, Ruská federácia, Južná Kórea a Vietnam) sa pohybovalo od 112 % do 160 %. To následne potvrdilo skutočnosť, že dumpingové rozpätie stanovené pre vývoz do Únie bolo primerané napriek veľmi nízkym objemom predaja.

(161)

Vzhľadom na nespoluprácu sa výrobná a voľná kapacita v ČĽR stanovili v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií poskytnutých žiadateľom.

(162)

Výrobná kapacita v ČĽR výrazne prekročila súčasný objem výroby. Podľa Čínskeho združenia výrobcov železa a ocele (CISA) predstavovala výrobná kapacita ocele s farebným povlakom 40 mil. ton v roku 2013. Pri súčasnom objeme výroby vo výške 7,5 mil. ton dosahuje využitie kapacity len približne 20 %. Ak by sa opatrenia zrušili, čínski výrobcovia majú dostatočnú voľnú kapacitu odhadovanú na 32,5 mil. ton, aby dumpingovými výrobkami z ocele s organickým povlakom zaplavili trh Únie, ktorého spotreba predstavuje 4,5 mil. ton.

(163)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú značnú voľnú kapacitu, ktorú by mohli v prípade zrušenia opatrení využiť na výrobu výrobkov z ocele s organickým povlakom s cieľom ich vývozu na trh Únie.

(164)

Opatrenia na ochranu obchodu proti čínskemu vývozu výrobkov z ocele s organickým povlakom sa uplatňujú v Indii, Malajzii, Pakistane, Turecku a vo Vietname, čo dokazuje rovnaký typ cenového správania, aké sa zistilo v prípade čínskeho vývozu do Únie.

(165)

Komisia preto dospela k záveru, že keby sa zrušili súčasné opatrenia, čínski vyvážajúci výrobcovia by pravdepodobne presmerovali vývoz do Únie.

(166)

Počas obdobia revízneho prešetrovania bola predajná cena v Únii za tonu výrobkov z ocele s organickým povlakom o 194 až 338 EUR (resp. o 28 % až 59 %) vyššia než čínska vývozná cena na úrovni CIF (náklady, poistenie a prepravné) na piatich hlavných vývozných trhoch, ako sa uvádza v odôvodnení 160. Takisto bola o 211 až 226 EUR za tonu výrobkov z ocele s organickým povlakom (resp. o 31 % až 33 %) vyššia než priemerná čínska vývozná cena na úrovni CIF do všetkých tretích krajín (okrem Únie). Čínsky vývoz na päť najvýznamnejších vývozných trhov predstavoval počas obdobia revízneho prešetrovania 48 % spotreby v Únii.

(167)

Preto by v prípade zrušenia opatrení mohli čínski vyvážajúci výrobcovia potenciálne presmerovať vývoz značného objemu výrobkov z ocele s organickým povlakom z tretích krajín na trh Únie.

(168)

V nadväznosti na uvedené Komisia takisto dospela k záveru, že bez ohľadu na to, či sa dumping vyskytoval počas obdobia revízneho prešetrovania, existuje veľká pravdepodobnosť jeho opätovného výskytu, ak by platnosť opatrení uplynula.

(169)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval čínsky dovoz na trh Únie za dumpingové ceny. Zistilo sa, že napriek nízkemu objemu dovozu dumpingové rozpätie zodpovedalo hodnotám zisteným pri skúmaní čínskeho vývozu do tretích krajín. Vzhľadom na prvky preskúmané v oddieloch 3.3.2 až 3.3.4 Komisia dospela k záveru, že je vysoko pravdepodobné, že v prípade uplynutia opatrení by čínski výrobcovia vyvážali značné množstvá výrobkov z ocele s organickým povlakom do Únie za dumpingové ceny. Existuje tak dôkaz o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu.

(170)

V každom prípade však Komisia takisto zistila, že existujú dôkazy preukazujúce pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení. Voľná kapacita v ČĽR bola značná v porovnaní so spotrebou v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Okrem toho sa na ostatných trhoch uplatňovali na dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR antidumpingové opatrenia. Toto cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín podporuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu na trhu Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. A nakoniec, atraktívnosť trhu Únie z hľadiska jeho veľkosti a cien a skutočnosť, že iné trhy zostávajú v dôsledku antidumpingových opatrení zatvorené, naznačujú, že čínsky vývoz a voľná kapacita by boli pravdepodobne presmerované na trh Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Komisia preto dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by malo za následok zvýšenie vývozu výrobkov z ocele s organickým povlakom z ČĽR do Únie za dumpingové ceny.

(171)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a v každom prípade k jeho opätovnému výskytu.

(172)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo výrobky z ocele s organickým povlakom viac než 20 známych výrobcov v Únii, pričom niektorí z nich sú navzájom prepojení. Niektorí z týchto výrobcov patria k oceliarskym skupinám.

(173)

Na základe dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a údajov predložených žiadateľom sa celková výroba Únie počas obdobia revízneho prešetrovania odhadovala na 4 752 003 ton. Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(174)

Počas prešetrovania sa zistilo, že časť výrobného odvetvia Únie využíva svoju produkciu na vlastnú spotrebu, t. j. často sa jednoducho prevádza (bez faktúry) a/alebo dodáva za transferové ceny v rámci rovnakej spoločnosti alebo skupiny spoločností na ďalšie nadväzujúce spracovanie. Údaje sa zhromažďovali a analyzovali za všetku činnosť v odvetví výrobkov z ocele s organickým povlakom, aby bolo možné získať čo najúplnejší prehľad o situácii v tomto výrobnom odvetví Únie.

(175)

Tak ako v pôvodnom prešetrovaní (odôvodnenia 68 až 69) sa dospelo k záveru, že hospodárske ukazovatele ako výroba, kapacita, využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál závisia od celkovej činnosti bez ohľadu na to, či ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo výrobu predávanú na voľnom trhu. Objem predaja a predajné ceny na trhu v Únii, podiel na trhu, rast, objem vývozu a ceny sa však zameriavajú na situáciu prevládajúcu na voľnom trhu (a teda vynímajúc činnosti určené na vlastnú spotrebu). Ukazovatele ujmy boli preto očistené o známe použitie na vlastnú spotrebu a známy predaj vo výrobnom odvetví Únie, pričom použitie na vlastnú spotrebu a predaj sa analyzovali samostatne.

(176)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe i) štatistiky dovozu na úrovni TARIC pomocou informácií zhromaždených na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia a ii) objemov predaja výrobného odvetvia Únie (vrátane transakcií vlastnej spotreby) v Únii, tak ako ich predložil žiadateľ. Tieto objemy predaja boli podrobené krížovej kontrole a v prípade potreby aktualizované, pokiaľ ide o výrobcov z Únie zaradených do vzorky, na základe overovania na mieste v ich priestoroch.

(177)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 2

(178)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii vzrástla o 18 %.

(179)

Komisia stanovila objem dovozu a ceny na základe štatistiky dovozu na úrovni TARIC pomocou informácií zhromaždených na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

(180)

V posudzovanom období sa dovoz z Číny do Únie vyvíjal takto:

Tabuľka 3

(181)

Počas posudzovaného obdobia bol objem dovozu z ČĽR na nízkej úrovni. Podiel Číny na trhu počas posudzovaného obdobia mierne kolísal a počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval 0,1 %.

(182)

Dovoz zostal od uloženia predbežných antidumpingových opatrení v septembri 2012 na nízkej úrovni. Predpokladá sa, že táto nízka úroveň bola výsledkom platných antidumpingových opatrení.

(183)

V posudzovanom období sa cena dovozu z Číny do Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 4

(184)

Počas posudzovaného obdobia sa ceny čínskeho dovozu zvýšili o 87 %. Možno odôvodnene predpokladať, že tento vývoj bol aspoň čiastočne spôsobený rastúcimi cenami surovín.

(185)

Priemerné predajné ceny spolupracujúcich výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom na trhu Únie sa porovnali s priemernými cenami dovozu z Číny. Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, nebolo možné vykonať žiadne spoľahlivé porovnania jednotlivých druhov výrobkov a na stanovenie priemernej čínskej dovoznej ceny sa použila štatistika dovozu prešetrovaného výrobku ako celok. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu neprepojených dovozcov v rámci tohto revízneho prešetrovania sa na účely úrovne úpravy o náklady po dovoze použili odhady uvedené v žiadosti.

(186)

Na základe tejto metodiky sa porovnaním preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa prostredníctvom dovozu prešetrovaného výrobku podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie o 27,8 % (táto hodnota je veľmi podobná podhodnoteniu, ktoré bolo zistené počas pôvodného prešetrovania).

(187)

Okrem toho sa na základe analýzy čínskych vývozných cien na trhy iných tretích krajín ukázalo, že Čína predávala na niektorých zo svojich hlavných vývozných trhov za ceny podobné alebo niekedy dokonca nižšie v porovnaní s Úniou, čo potvrdzuje záver, že súčasná úroveň čínskych cien by spôsobila podhodnotenie predajných cien výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(188)

V tabuľke 5 je zobrazený vývoj dovozu do Únie z tretích krajín počas posudzovaného obdobia z hľadiska objemu a podielu na trhu, ako aj z hľadiska priemernej ceny tohto dovozu.

Tabuľka 5

(189)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z tretích krajín zvýšil a dosiahol trhový podiel vo výške 14,8 %. Väčšina z tohto dovozu pochádzala z Indie a Kórey, po ktorých nasledovalo Turecko a Taiwan.

(190)

Vo všeobecnosti bola priemerná cena dovozu z tretích krajín vyššia než priemerné ceny čínskeho dovozu pri vstupe do Únie. V závislosti od jednotlivých rokov bola priemerná cena dovozu z tretích krajín buď vyššia, alebo nižšia než priemerné predajné ceny výrobcov z Únie v rámci Únie.

(191)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a indexov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(192)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, rast, rozsah dumpingových rozpätí a zotavenie z vplyvu minulého dumpingu) sa posúdili na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie vychádzalo z informácií, ktoré poskytol žiadateľ a ktoré boli krížovo skontrolované s overenými vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(193)

Na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa vykonala analýza mikroekonomických ukazovateľov (zásoby, predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál a mzdy). Základom posúdenia boli ich informácie, ktoré boli riadne overené počas overovania na mieste.

(194)

Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ nezastupuje jednu z troch spoločností zaradených do vzorky, údaje v tabuľkách 9 až 14 sa v súlade s článkom 19 základného nariadenia uvádzajú v rozsahoch v záujme zachovania dôvernosti citlivých obchodných informácií.

(195)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobného odvetvia Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 6

(196)

Počas posudzovaného obdobia sa mierne zvýšil objem výroby (+ 8 %) a kapacita (+ 5 %), pričom využitie kapacity sa zvýšilo o 2 % na 89 %.

(197)

Počas posudzovaného obdobia bol vývoj predaja v Únii v prípade výrobného odvetvia Únie (vrátane transakcií vlastnej spotreby) takýto:

Tabuľka 7

(198)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 14 %.

(199)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia klesol na 84,9 %.

(200)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zamestnanosti a produktivita vo výrobnom odvetví Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 8

(201)

Zamestnanosť aj produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví v Únii, meraná ako produkcia (tony) na zamestnanú osobu ročne, zaznamenali nárast počas posudzovaného obdobia. Tieto nárasty odzrkadľujú celkové zvýšenie objemu výroby a predaja.

(202)

Výrobnému odvetviu Únie prospel rast na trhu Únie, aj keď zariadenia, ktoré boli výraznejšie zasiahnuté nižším využitím kapacít, ktoré sa zistilo počas pôvodného prešetrovania, sú stále vo fáze zotavovania. Výrobné odvetvie Únie si udržalo výrazný podiel na trhu počas celého posudzovaného obdobia.

(203)

Dumping zostal počas obdobia revízneho prešetrovania na výraznej úrovni, ako sa uvádza v oddiele 3 vyššie. Treba poznamenať, že čínski výrobcovia do značnej miery uplatňovali podhodnotené ceny oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie, pričom situácia výrobného odvetvia Únie zostáva neistá.

(204)

Keďže objem dumpingového dovozu z Číny bol omnoho nižší než v čase pôvodného obdobia prešetrovania, Komisia dospela k záveru, že vplyv veľkosti dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie bol oveľa menej výrazný než v čase pôvodného prešetrovania.

(205)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjala takto:

Tabuľka 9

(206)

Počas posudzovaného obdobia výrobcovia z Únie zvýšili svoje zásoby. Tento ukazovateľ sa však nepovažuje za príliš relevantný na účely posúdenia ekonomickej situácie výrobcov z Únie. Výrobky z ocele s organickým povlakom sa vyrábajú najmä na základe objednávok. V každom prípade však zásoby predstavovali len približne 2 % z celkového objemu predaja počas ORP.

(207)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné jednotkové predajné ceny účtované neprepojeným zákazníkom v Únii a priemerné jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjali takto:

Tabuľka 10

(208)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť svoje predajné ceny o 11 %. Po poklesoch cien v období rokov 2014 a 2015 a následne v období rokov 2015 a 2016 ceny opäť zaznamenali nárast v rokoch 2016 a 2017. Poklesy a nárasty úzko súvisia so zmenami v cenách surovín.

(209)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti.

(210)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie prestalo vytvárať stratu. Zlepšenie ziskovosti jednoznačne súviselo s tým, že výrobné odvetvie Únie dokázalo v rokoch nasledujúcich po uložení pôvodných opatrení zvýšiť svoj objem predaja aj výroby, ako aj predajné ceny. Ziskovosť však zostala nižšia ako cieľový zisk, ktorý sa v pôvodnom prešetrovaní považoval za zdravý a udržateľný (t. j. 6,7 %).

Tabuľka 12

(211)

V posudzovanom období vývoj peňažného toku odzrkadľuje najmä vývoj celkovej ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(212)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie, ktoré je kapitálovo vysoko náročné, pravidelne investovalo do optimalizácie a modernizácie existujúceho výrobného strojového vybavenia. Okrem toho sa realizovali značné investície s cieľom dosiahnuť súlad s legislatívnymi požiadavkami v oblasti ochrany životného prostredia a zvýšenia bezpečnosti. V závislosti od konkrétnej spoločnosti sa uskutočnili investície zamerané na znižovanie nákladov, optimalizáciu využívania energie a/alebo na obnovu zariadení, ktoré boli negatívne ovplyvnené nižším využitím kapacity zisteným počas pôvodného obdobia prešetrovania.

(213)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia nasledovala veľmi podobný trend ako ziskovosť.

(214)

Od uloženia opatrení sa schopnosť získať kapitál zlepšila.

(215)

Úrovne priemernej mzdy mierne vzrástli počas posudzovaného obdobia, no tento nárast bol nižší ako v prípade jednotkových výrobných nákladov.

(216)

Z analýzy ujmy vyplýva, že situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne zlepšila. Uloženie konečných antidumpingových opatrení v marci 2013 umožnilo výrobnému odvetviu Únie, aby sa pomaly, ale nepretržite zotavovalo zo škodlivého vplyvu dumpingu. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie malo z opatrení značný prospech, dokazuje okrem iného aj zvýšenie výroby a nárast objemu predaja v Únii, pozitívny peňažný tok a návratnosť investícií, predajné ceny, ktoré sú vo všeobecnosti vyššie než jednotkové výrobné náklady, minimálne zvýšenie nákladov práce a výrazné zlepšenie ziskovosti.

(217)

Aj keď sa však výrobné odvetvie Únie vo veľkej miere zotavilo z minulej ujmy a podľa všetkého je na správnej ceste k zlepšeniu svojho stavu v dlhodobom horizonte, jeho situácia je naďalej neistá z dôvodu obmedzenej ziskovosti, ktorá ešte stále nedosahuje cieľový zisk.

(218)

Ako sa uvádza v oddiele 4.6 vyššie, výrobné odvetvie Únie sa vo veľkej miere zotavilo z minulej ujmy spôsobenej čínskym dumpingovým dovozom. Napriek tomu sa tento oddiel zaoberá tým, či sa neistá situácia výrobného odvetvia Únie bude ďalej zhoršovať, čo by viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(219)

Ak by sa opatrenia zrušili, očakáva sa, že objem dovozu z Číny by sa dramaticky zvýšil. Treba pripomenúť, že v pôvodnom období prešetrovania dovoz predstavoval viac než 702 000 ton, pričom počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol 6 338 ton.

(220)

Nadmerná kapacita Číny vo výrobe ocele je riadne preukázaná (83). Žiadateľ predložil údaje z databázy Plantfacts, podľa ktorých kapacita pre výrobky z ocele s organickým povlakom v Číne dosahuje 7 mil. ton (t. j. viac než štvornásobok zrejmej spotreby výrobkov z ocele s organickým povlakom v Číne). Tento odhad sa zdá byť konzervatívny. Žiadateľ takisto predložil podrobné informácie z roku 2013, podľa ktorých Čínske združenie výrobcov železa a ocele zverejnilo, že čínska výrobná kapacita pre oceľ s farebným povlakom bola v uvedenom roku takmer 40 mil. ton.

(221)

Aj keď sa objem čínskeho vývozu znížil po uložení pôvodných opatrení, čínski výrobcovia vyrábajú prešetrovaný výrobok v značnom objeme a vyvážajú viac než 80 % jeho produkcie. Podľa údajov zverejnených Svetovým oceliarskym združením Čína vyrobila v období rokov 2013 až 2014 viac než 8 mil. ton výrobkov z ocele s organickým povlakom ročne. Jedna zo spoločností, ktorá podporuje podnet, poskytla údaje z metalurgického vestníka Čínskeho výskumného ústavu pre metalurgické informácie a štandardizáciu a Výboru pre metalurgiu Čínskej rady na podporu medzinárodného obchodu, ktoré naznačujú, že Čína v období rokov 2015 až 2017 vyrobila približne 8 mil. ton výrobkov z ocele s organickým povlakom ročne. V rovnakom podaní tohto žiadateľa sa uvádza odhad, podľa ktorého sa v období rokov 2015 až 2017 zrejmá spotreba výrobkov z ocele s organickým povlakom v Číne pohybovala v rozmedzí od 1 do 1,8 mil. ton za rok.

(222)

Napriek skutočnosti, že vývozné trhy sú pre čínsky priemysel dôležité, Čína čelí čoraz väčším problémom s prístupom na tieto trhy. V rokoch 2016 až 2018 štáty ako India, Malajzia, Vietnam, Pakistan alebo Turecko uložili opatrenia na ochranu obchodu, ktoré majú vplyv na výrobky z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Číne. Pokiaľ ide o USA, od januára 2018 sa na oceľ (vrátane výrobkov z ocele s organickým povlakom) z mnohých krajín pôvodu vrátane Číny uplatňuje clo vo výške 25 % (84).

(223)

Únia je po Ázii a Severnej a Strednej Amerike najväčším trhom pre výrobky z ocele s organickým povlakom.

(224)

Z čínskej databázy vyplýva, že Čína v nedávnej minulosti vyvážala významné objemy do krajín mimo Únie za nízke ceny. V roku 2017 čínske ceny FOB (vyplatené na loď – free on board) do Únie boli o 10,5 % vyššie než napr. do Kórei, ktorá je hlavným vývozným trhom Číny pre tento výrobok. Počas obdobia revízneho prešetrovania boli objemy vyvážané do krajín mimo Únie väčšie než celková produkcia výrobného odvetvia Únie a zrejmá spotreba v Únii. Z dôvodu atraktívnosti trhu Únie z hľadiska cien, otvorenosti (na tento výrobok sa neuplatňujú clá) a zvýšenej zrejmej spotreby, sa predpokladá, že v prípade, ak sa opatrenia ukončia, čínski vývozcovia pravdepodobne presmerujú významné objemy výrobkov z ocele s organickým povlakom na trh Únie, ktorý je lukratívnejší. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že Únia nedávno prijala ochranné opatrenia na určité výrobky z ocele vrátane výrobkov z ocele s organickým povlakom. Objemy dovozu v rámci colných kvót sú stanovené na úrovniach, ktoré by mohli umožniť Číne vyvážať významné množstvá výrobkov z ocele s organickým povlakom.

(225)

Okrem toho, ako sa uvádza v oddiele 4.3.2, čínsky dovoz sa počas ORP uskutočňoval za ceny, ktoré boli voči cenám výrobcov z Únie výrazne podhodnotené, a to najmä v prípade očistenia od účinku antidumpingových ciel.

(226)

Na trhu s výrobkami výrobkov z ocele s organickým povlakom existuje veľká cenová konkurencia, pretože hospodárska súťaž sa uskutočňuje najmä na základe cien. Potenciálny tlak na ceny výrobného odvetvia Únie môže ešte viac zhoršiť skutočnosť, že čínsky predaj – ako je uvedené v žiadosti – sa zvyčajne uskutočňuje v pomerne veľkom množstve. Ak sa na trhu Únie bude predávať lacný a dumpingový dovoz vo významných množstvách, objem predaja výrobcov z Únie sa výrazne zníži. Schopnosť získať kapitál a investovať by mohla byť ohrozená, ak ziskovosť výrobcov z Únie bude ďalej klesať alebo sa dostane do záporných čísel.

(227)

Komisia preto dospela k záveru, že zrušenie opatrení týkajúcich sa dovozu z Číny by malo pravdepodobne za následok opätovný výskyt ujmy výrobnému odvetviu Únie.

(228)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení rôznych príslušných záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie na jednej strane a záujmov dovozcov a používateľov na strane druhej.

(229)

Treba pripomenúť, že pri pôvodnom prešetrovaní sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už antidumpingové opatrenia platia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu súčasných antidumpingových opatrení na dotknuté strany.

(230)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy možno vyvodiť záver, že zachovanie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie.

(231)

Prešetrovaním sa preukázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie by sa rýchlo zhoršila vzhľadom na nižšie objemy predaja a predajné ceny, ktoré by spôsobili výrazné zníženie ziskovosti. Pokračovanie opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Únie ďalej využívať svoj potenciál na trhu Únie, na ktorom platia rovnaké podmienky pre všetkých.

(232)

Zachovanie antidumpingových opatrení v platnosti je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(233)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12 vyššie, deviati známi dovozcovia boli rámci tohto prešetrovania oslovení a vyzvaní na spoluprácu. Žiadny z nich sa neprihlásil ani nijako pri prešetrovaní nespolupracoval.

(234)

Pripomína sa, že počas pôvodného prešetrovania sa zistilo, že vzhľadom na zisky dovozcov a zdroje dodávok by prípadný negatívny vplyv uloženia opatrení na dovozcov nebol neúmerný.

(235)

V súčasnom prešetrovaní nie sú v spise žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali opak, a preto možno zodpovedajúcim spôsobom potvrdiť, že v súčasnosti platné opatrenia nemali zásadný negatívny vplyv na finančnú situáciu dovozcov a že pokračovanie opatrení sa ich príliš nedotkne.

(236)

V priebehu tohto prešetrovania bolo oslovených približne šesťdesiat známych používateľov, ktorí boli vyzvaní na spoluprácu. Žiadny používateľ sa neprihlásil ani nijako pri prešetrovaní nespolupracoval.

(237)

Pripomína sa, že počas pôvodného prešetrovania desiati používatelia predložili vyplnené dotazníky. V tom čase sa zistilo, že vzhľadom na zisky používateľov a zdroje dodávok by prípadný vplyv uloženia opatrení na používateľov nebol neúmerný.

(238)

V súčasnom prešetrovaní nie sú v spise žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že by sa ich platné opatrenia akokoľvek negatívne dotkli. Žiadateľ totiž predložil dôkazy, že kľúčoví používatelia zaznamenali počas prešetrovaného obdobia zlepšenie ziskovosti. Podľa žiadosti nemajú zavedené opatrenia žiadny významný vplyv na používateľov a spotrebiteľov, keďže výrobky z ocele s organickým povlakom predstavujú zanedbateľnú časť nákladov na nadväzujúce výrobky (napr. 0,42 EUR z nákladov na výrobu práčky alebo 0,4 % z investícií do prázdnej budovy závodu).

(239)

Na základe toho sa potvrdilo, že v súčasnosti platné opatrenia nemali významný negatívny vplyv na finančnú situáciu používateľov a že pokračovanie opatrení sa týchto používateľov príliš nedotkne.

(240)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôvody v záujme Únie proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v ČĽR.

(241)

Ako sa uvádza v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Číne by sa mali z uvedených dôvodov zachovať.

(242)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (85). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu by sa malo uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(243)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (86), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, úrokovou sadzbou, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(244)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

(1)

Rada uložila vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 215/2013 (2) vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“). V súčasnosti platné vyrovnávacie clá sa pohybujú v rozmedzí od 13,7 % do 44,7 % (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Rada uložila vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 214/2013 (3) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Číne. V súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 0 % do 26,1 %.

(3)

Úroveň kombinovaných ciel sa pohybuje v rozmedzí od 13,7 % do 58,3 %.

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných vyrovnávacích opatrení (4) bola Komisii doručená 13. decembra 2017 žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 (ďalej len „základné nariadenie“).

(5)

Žiadosť predložila Európska konfederácia železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (EUROFER) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 70 % celkovej výroby určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom v Únii (ďalej len „žiadateľ“).

(6)

Žiadateľ tvrdil, že uplynutie platnosti vyrovnávacích opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencovania a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(7)

Komisia po zistení, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, oznámila 14. marca 2018 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení uplatniteľných podľa článku 18 základného nariadenia.

(8)

Komisia v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia oznámila čínskej vláde pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, že jej bola doručená riadne zdokumentovaná žiadosť o revízne prešetrovanie, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Konzultácie sa uskutočnili 9. marca 2018, nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(9)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie14. marca 2018 (6) Komisia oznámila aj začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (7), ktoré sa malo týkať platných konečných antidumpingových opatrení v súvislosti s vývozom určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v ČĽR do Únie.

(10)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby ju kontaktovali s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho individuálne informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti žiadateľa, známych výrobcov v Únii a ich príslušné združenia, známych vyvážajúcich výrobcov v Číne, známych neprepojených dovozcov v Únii, neprepojených používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a predstaviteľov vyvážajúcej krajiny a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(12)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(13)

Vo svojom oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(14)

Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, všetci známi vyvážajúci výrobcovia v ČĽR boli vyzvaní, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo prípadne aj iných existujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(15)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia poskytli informácie požadované v prílohe I k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania na účely výberu vzorky, ani jeden z nich však nevyrábal výrobky z ocele s organickým povlakom v zmysle vymedzenia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Tretí vyvážajúci výrobca sa prihlásil šesť týždňov po lehote na vyplnenie formulára na výber vzorky. Tomuto vyvážajúcemu výrobcovi sa síce udelilo postavenie zainteresovanej strany, ale považoval sa za nespolupracujúci subjekt, pretože nikdy nedoručil vyplnený formulár na výber vzorky a nepokúsil sa ani vyplniť dotazník vyvážajúceho výrobcu.

(16)

Komisia preto informovala orgány ČĽR verbálnou nótou z 18. júla 2018, že pri skúmaní pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania možno bude musieť pristúpiť k použitiu dostupných faktov podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Orgány ČĽR na nótu nereagovali.

(17)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Pred začatím prešetrovania 21 výrobcov z Únie poskytlo informácie požadované na účely výberu vzorky a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Komisia na základe toho vybrala predbežne vzorku troch výrobcov, ktorých považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 28 % odhadovanej celkovej výroby výrobného odvetvia Únie a 27 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Keďže v stanovenej lehote jej neboli doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola potvrdená. Táto vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(18)

Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala deviatich neprepojených dovozcov, ktorí boli identifikovaní v žiadosti, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Žiadny z nich sa neprihlásil.

(19)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, žiadateľovi a čínskej vláde. Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od žiadateľa.

(20)

Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(21)

Komisia poskytla 22. februára 2019 základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala uložiť vyrovnávacie clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v ktorej mohli predložiť pripomienky k tomuto poskytnutiu informácií.

(22)

Pripomienky boli doručené len od žiadateľa. Zaoberá sa nimi oddiel 3.3.

(23)

Dotknutý výrobok pri tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti je rovnaký ako výrobok pri pôvodnom prešetrovaní, tzn. určité výrobky z ocele s organickým povlakom, t. j. ploché valcované výrobky z nelegovanej a legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele), ktoré sú natierané, lakované alebo potiahnuté plastmi aspoň na jednej strane, okrem tzv. „sendvičových panelov“ používaných v stavebníctve a pozostávajúcich z dvoch vonkajších kovových plechov so stabilizačným jadrom z izolačného materiálu uprostred, okrem výrobkov s vonkajším povlakom zo zinkového prachu (náter s obsahom zinku, ktorý predstavuje aspoň 70 % hmotnosti náteru) a okrem výrobkov s pochrómovaným alebo pocínovaným substrátom, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7210 70 80, ex 7212 40 80, ex 7225 99 00, ex 7226 99 70 (kódy TARIC 7210708011, 7210708091, 7212408001, 7212408021, 7212408091, 7225990011, 7225990091, 7226997011 a 7226997091), s pôvodom v Číne (ďalej len „prešetrovaný výrobok“ alebo „výrobky z ocele s organickým povlakom“ ).

(24)

Prešetrovaný výrobok sa získava nanášaním organickej povrchovej vrstvy na ploché valcované výrobky z ocele. Organická povrchová vrstva zabezpečuje ochranu a estetické a funkčné vlastnosti výrobkov z ocele.

(25)

Prešetrovaný výrobok sa využíva najmä v stavebníctve a na ďalšie spracovanie vo výrobkoch používaných v stavebníctve. Používa sa aj v domácich spotrebičoch.

(26)

K podobnému výrobku nezaslala pripomienku žiadna zainteresovaná strana. Tak ako sa zistilo pri pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že výrobok vyrábaný a predávaný na domácich trhoch Číny a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitia. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(27)

Ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, Komisia najprv v súlade s článkom 18 základného nariadenia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti existujúcich opatrení viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(28)

Komisia 4. júna 2018 poslala dotazník čínskej vláde vrátane osobitných dotazníkov pre spoločnosti Export Import Bank of China (ďalej len „EXIM“) a China Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“), keďže podľa informácií uvedených v žiadosti a/alebo získaných počas pôvodného prešetrovania poskytovali tieto spoločnosti konajúc pod dohľadom čínskej vlády pôžičky a finančné služby pre odvetvie výrobkov z ocele s organickým povlakom.

(29)

Čínska vláda bola okrem toho požiadaná, aby dotazník pre banky postúpila aj iným finančným inštitúciám, o ktorých čínska vláda vie, že poskytovali úvery dotknutému odvetviu, ako aj výrobcom a distribútorom ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena, ktorí poskytujú vstupy do výroby prešetrovaného výrobku.

(30)

Komisia nedostala odpoveď na tieto dotazníky ani od čínskej vlády, ani od spoločností EXIM, Sinosure či subjektov z dodávateľskej oblasti.

(31)

Verbálnou nótou z 18. júla 2018 Komisia informovala čínske orgány, že vzhľadom na to, že čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia prešetrovaného výrobku nespolupracujú, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 16, Komisia v súlade s článkom 28 ods. 1 základného nariadenia plánuje vychádzať pri svojich zisteniach z dostupných faktov. Informovala ich aj o tom, že zistenia na základe dostupných faktov môžu byť menej priaznivé než v prípade, že by čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia spolupracovali.

(32)

V tejto súvislosti nedostala žiadne pripomienky. Na účely stanovenia pravdepodobnosti pokračovania subvenčných praktík Číny v odvetví výrobkov z ocele s organickým povlakom Komisia v súlade s článkom 28 základného nariadenia zvažovala použitie dostupných faktov.

(33)

Pokiaľ ide o použitie dostupných faktov, odvolací orgán pripomenul, že článok 12.7 Dohody Svetovej obchodnej organizácie o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach povoľuje použitie zaznamenaných faktov len na účely nahradenia informácií, ktoré chýbajú, aby bolo možné presne rozhodnúť o subvencovaní alebo ujme. Odvolací orgán predovšetkým vysvetlil, že „musí existovať prepojenie medzi ‚nutnými informáciami‘, ktoré chýbajú, a konkrétnymi ‚dostupnými faktmi‘, na ktorých je založené rozhodnutie podľa článku 12.7.“ Preto „prešetrujúci orgán musí použiť tieto ‚dostupné fakty‘, ktorými ‚primerane nahradí informácie, ktoré zainteresovaná strana neposkytla‘, s cieľom dospieť k presnému rozhodnutiu.“ Odvolací orgán ďalej vysvetlil, že pojmom „dostupné fakty“ sa označujú fakty, ktoré má k dispozícii prešetrujúci orgán a sú zaznamenané písomne. Keďže k rozhodnutiam podľa článku 12.7 sa má dospieť na základe „dostupných faktov“, „tieto rozhodnutia nemôžu vychádzať z predpokladov bez faktického základu ani zo špekulácií“. Pri odôvodňovaní a vyhodnocovaní toho, ktorými dostupnými faktmi je možné primerane nahradiť chýbajúce informácie, musí prešetrujúci orgán navyše „zobrať do úvahy všetky podložené zaznamenané fakty“. Odvolací orgán vysvetlil, že súčasťou stanovenia „primeranej náhrady za chýbajúce ‚nutné informácie‘ je proces odôvodnenia a hodnotenia“ zo strany prešetrujúceho orgánu. Ak má prešetrujúci orgán k dispozícii viac faktov, z ktorých si musí vybrať, je „prirodzené, že v rámci procesu odôvodnenia a hodnotenia uskutoční aj určité porovnávanie“ , aby dospel k presnému rozhodnutiu. Potrebné hodnotenie „dostupných faktov“ a forma, v akej sa môže uskutočniť, závisia od konkrétnych okolností daného prípadu vrátane charakteru, kvality a množstva zaznamenaných dôkazov a od konkrétnych rozhodnutí, ku ktorým sa má dospieť. Charakter a rozsah potrebného vysvetlenia a analýzy sa budú nutne líšiť v závislosti od daného rozhodnutia (8).

(34)

V súlade s tým Komisia použila pri svojej analýze všetky fakty, ktoré mala k dispozícii, konkrétne:

(35)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme špecifických subvencií alebo programov subvencovania (oddiel 3.4 a nasledujúce oddiely) Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre viac ako jednu zo subvencií alebo viac ako jeden z programov subvencovania. Zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania sú súčasťou vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády z nasledovných dôvodov.

(36)

Počas súčasného prešetrovania Komisia zistila, že hlavným relevantným dokumentom počas obdobia revízneho prešetrovania bol Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu ako súčasť 13. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2016 až 2020. Oceliarsky priemysel ako taký zostáva podľa 13. päťročného plánu uprednostňovaným sektorom. V pláne sa zdôrazňuje, že oceliarsky priemysel je „zásadný pre národné hospodárstvo a je základným kameňom pre Čínu“. Plán stanovuje celkové ciele na roky 2016 až 2020, vďaka ktorým sa má „z Číny vybudovať výrobná veľmoc“.

(37)

V 13. päťročnom pláne sa ďalej vyzdvihuje úloha inovácie technológií v hospodárskom rozvoji ČĽR, ako aj pretrvávajúci význam zásad ekologického rozvoja. Podľa jeho kapitoly 5 je jednou z hlavných línií rozvoja podpora modernizácie tradičnej priemyselnej štruktúry, ako to bolo aj pri 12. päťročnom pláne. Táto myšlienka je ďalej rozpracovaná v kapitole 22, v ktorej sa vysvetľuje stratégia modernizácie tradičného priemyslu v ČĽR, a to prostredníctvom podpory jeho technologickej premeny. V tomto ohľade sa v 13. päťročnom pláne uvádza, že spoločnosti budú motivované k tomu, aby sa „komplexne zlepšovali v oblastiach ako výrobné technológie, priemyselné vybavenie, ochrana životného prostredia a energetická účinnosť“. Ochrana životného prostredia sa ďalej rozvádza v kapitole 44. Podľa uvedenej kapitoly sa v kľúčových výrobných odvetviach zavedie „obnova“ čistej výroby a v rámčeku 16 sa v tomto smere odkazuje konkrétne na oceliarsky priemysel.

(38)

V novembri 2016 bol uverejnený „Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 až 2020“ (13. päťročný plán pre oceliarsky priemysel). Vychádza z 13. päťročného plánu. Uvádza sa v ňom, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným sektorom čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“. V tomto pláne sa ďalej rozvádzajú zásady inovácie technológií, štrukturálnej úpravy a ekologického rozvoja, ktoré sa uvádzajú v 13. päťročnom pláne, a spájajú sa v ňom s konkrétnejšími prioritami v rámci oceliarskeho priemyslu (pozri kapitolu IV plánu – Hlavné úlohy), ako aj s rôznymi fiškálnymi opatreniami a opatreniami finančnej podpory (pozri kapitolu V plánu – Ochranné opatrenia).

(39)

Konsolidácia oceliarskeho odvetvia a závislosť od dominantných/veľkých výrobcov, najmä od štátom vlastnených podnikov, je hlavným charakteristickým znakom tohto plánu Od výrobcov ocele v Číne sa takisto požaduje, aby pokračovali v produkcii a rozšírili výrobu do zahraničia. V 13. päťročnom pláne sa špecifikuje množstvo ocele, ktoré sa má použiť v celej krajine, a uvádza sa v ňom, že vývoz ocele sa musí riadiť zásadou, podľa ktorej má prednosť domáci dopyt, pričom čínske spoločnosti by sa mali aktívne zúčastňovať na medzinárodnej hospodárskej súťaži a malo by sa vytvoriť a udržiavať prostredie, ktoré umožní vývoz ocele.

(40)

V 13. päťročnom pláne sa v kapitole 17 oddiele 1 uvádza: „Stratégia a plán národného rozvoja sa budú uplatňovať ako usmerňujúce a nevyhnutné.“ V 13. päťročnom pláne pre oceliarsky priemysel sa napokon uvádza, že „všetky miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za oceliarsky priemysel, plnia… úlohy a politické opatrenia stanovené v tomto pláne“. Na úrovni jednotlivých spoločností „príslušné podniky zabezpečujú konvergenciu s hlavnými cieľmi a prioritnými úlohami tohto plánu“  (15). 13. päťročný plán tak neobsahuje len všeobecné podporujúce vyhlásenia, ale poskytuje záväzný rámec pre domáci oceliarsky priemysel. Tento rámec bol prevzatý aj na miestnej úrovni, resp. na úrovni provincií prijatím ďalších plánov, v ktorých sa stanovujú ďalšie podrobnosti realizácie.

(41)

Nariadenie č. 35 Národnej komisie pre rozvoj a reformy – Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (2005) (ďalej len „nariadenie č. 35“) je ďalším politickým dokumentom, ktorým sa riadi čínske oceliarske odvetvie. Bolo prijaté Štátnou radou a upravuje rôzne aspekty kontroly čínskej vlády nad priemyslom vrátane:

(42)

Rozhodnutie č. 40 je nariadením Štátnej rady, ktoré na účely investícií rozdeľuje priemyselné odvetvia do rôznych kategórií, konkrétne na „podporované, obmedzené a vylúčené projekty“. V uvedenom rozhodnutí sa uvádza, že dôležitým základom pri prijímaní investičných pokynov je „Katalóg usmernení k úprave priemyselnej štruktúry“, ktorý je vykonávacím opatrením k rozhodnutiu č. 40. Čínska vláda sa ním riadi aj pri realizácii investičných projektov a pri tvorbe a presadzovaní politík v oblasti verejných financií, daní, poskytovania úverov, územného plánovania, dovozu a vývozu (16). Oceliarsky priemysel sa v kapitole VIII uvedeného katalógu usmernení označuje za podporované výrobné odvetvie. Pokiaľ ide o právnu povahu rozhodnutia č. 40, Komisia zistila, že je nariadením Štátnej rady, ktorá je najvyšším správnym orgánom v ČĽR. V tejto súvislosti je preto právne záväzné pre ostatné verejné orgány, ako aj pre hospodárske subjekty (17).

(43)

Koncepcia pre úpravu a revitalizáciu oceliarskeho priemyslu (2009) je akčným plánom pre oceliarsky priemysel. Plán sa zaoberá medzinárodnou finančnou krízou a rieši celkové politické požiadavky čínskej vlády na udržanie rastu. Takisto sa usiluje o „zaručenie stabilného fungovania tohto výrobného odvetvia“, pretože sa „považuje za dôležitý priemyselný pilier národného hospodárstva“. V dokumente sa stanovuje:

(44)

V zmysle kapitol III.5 a VIII štátnej koncepcie strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020) sa podporuje rozvoj kľúčových oblastí a prioritných tém a odporúča sa finančne aj fiškálne ich podporovať.

(45)

Vzhľadom na vyššie uvedené dokumenty a ich ustanovenia Komisia zopakovala svoj záver z pôvodného prešetrovania, že čínske oceliarske odvetvie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej kľúčovým/strategickým priemyselným odvetvím, ktorého rozvoj čínska vláda aktívne podporuje a riadi ako strategický cieľ politiky.

(46)

Keďže čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, ako sa konštatovalo v odôvodneniach 16 a 31, Komisia sa rozhodla preskúmať, či subvencovanie pokračovalo tak, ako sa uvádza ďalej. Komisia najprv preskúmala, či sa subvenciami napadnutými v pôvodnom prešetrovaní naďalej poskytovala výhoda odvetviu výrobkov z ocele s organickým povlakom. Následne Komisia analyzovala, či toto výrobné odvetvie využívalo výhody zo subvencií, ktoré neboli v pôvodnom prešetrovaní napadnuté (ďalej len „ďalšie subvencie“), ako sa tvrdí v žiadosti.

(47)

Komisia sa rozhodla, že vzhľadom na zistenia potvrdzujúce existenciu pokračujúceho subvencovania pri väčšine subvencií napadnutých v pôvodnom prešetrovaní, ako aj pri niektorých ďalších subvenciách už nie je potrebné prešetrovať všetky ostatné subvencie, ktoré podľa žiadateľa údajne existujú. Podľa článku 18 základného nariadenia by Komisia mala v tejto súvislosti preskúmať, či existujú dôkazy o pokračujúcom subvencovaní, a to bez ohľadu na jeho výšku.

(48)

Žiadateľ vzniesol tri pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií. Žiadateľ argumentoval po prvé tým, že politika čínskej vlády neumožňuje výrobcom žiadne zlyhanie a zabezpečuje im prístup k financovaniu bez ohľadu na zdravie konkrétnej spoločnosti, čo predstavuje „de facto záruku“. Malo by sa to posudzovať ako osobitný program subvencovania, proti ktorému by mala Komisia prijať náležité vyrovnávacie opatrenie. Žiadateľ po druhé tvrdil, že nové subvencie identifikované Komisiou, spolu s údajnými „de facto zárukami“, ktoré Komisia neanalyzovala, nezachytávajú celú výšku výhod, ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania využívali čínski vyvážajúci výrobcovia, a že úroveň subvencovania sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním v skutočnosti zvýšila. Žiadateľ po tretie vzniesol pripomienku k tomu, že neoznámením subvencií poskytnutých výrobcom výrobkov z ocele s organickým povlakom ČĽR nedodržala požiadavku na oznámenie subvencií, ktorá je obsiahnutá v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(49)

Komisia v reakcii na prvú pripomienku uznala, že politika čínskej vlády obsiahnutá v dokumentoch uvedených v oddiele 1.2 a súvisiaca hospodárska výhoda môžu naozaj predstavovať dokonca až implicitnú „de facto záruku“ v prípade niektorých veľkých štátom vlastnených podnikov nachádzajúcich sa vo finančných ťažkostiach. Avšak, ako Komisia zistila v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla (18), keďže Komisia už svoju analýzu zamerala na preferenčné poskytovanie úverov a vzhľadom na to, že suma subvencovania zistená v tomto programe a v ostatných programoch subvencovania už bola značná, rozhodla sa, že túto otázku nebude ďalej skúmať.

(50)

V súvislosti s druhou pripomienkou Komisia potvrdila, že ako sa uvádza v oddiele 3.5.4, už zistila, že existujú ďalšie programy subvencovania, ktoré neboli napadnuté pri pôvodnom prešetrovaní. Neexistuje však dôkaz o tom, že by úroveň subvencovania poskytovaná v rámci programov subvencovania, ktoré existovali počas pôvodného prešetrovania, poklesla. Úroveň subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania by tak mohla byť naozaj vyššia. Komisia však nepovažovala za potrebné vypočítavať tieto sumy vzhľadom na svoje zistenia o pokračovaní subvencovania; Tieto zistenia sú totiž dostatočné na účely prešetrovania pred uplynutím platnosti. Komisia žiadateľovi pripomenula, že toto konkrétne prešetrovanie sa netýka skutočnej úrovne ciel a nemá vplyv na právo žiadateľa požiadať o prešetrovanie na základe článku 19 základného nariadenia. Táto pripomienka sa preto zamietla.

(51)

Pokiaľ ide o tretiu pripomienku, ČĽR si v súvislosti s predmetnými subvenciami naozaj nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z článku 25 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že si ČĽR nesplnila túto povinnosť, čo vážne ohrozuje možnosť posúdiť obsah a vplyv subvencií uplatňovaných čínskou vládou na výhodu poskytovanú výrobcom výrobkov z ocele s organickým povlakom. V základnom nariadení však nestanovujú žiadne právne dôsledky, na ktoré by sa dalo odvolať v súvislosti s prebiehajúcim prešetrovaním. Komisia prijme náležité kroky na zodpovedajúcich fórach Svetovej obchodnej organizácie v súlade s náležitými pravidlami stanovenými v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Táto pripomienka sa preto zamietla.

(52)

Počas pôvodného prešetrovania (20) Komisia zistila, že „štátom vlastnené podniky, ktoré výrobcom výrobkov z ocele s organickým povlakom poskytovali oceľ valcovanú za tepla a oceľ valcovanú za studena, boli podľa testu stanoveného odvolacím orgánom Svetovej obchodnej organizácie verejnými orgánmi (21), pretože plnia vládne funkcie, a vykonávajú tým vládnu právomoc.

(53)

Komisia takisto zistila, že čínska vláda poveruje súkromných výrobcov ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena v Číne a nariaďuje im, aby poskytovali tovar v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, a že konajú rovnakým spôsobom ako štátom vlastnené oceliarske podniky (22).

(54)

V následnej analýze (23) Komisia dospela k záveru, že vyvážajúcim výrobcom sa poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Táto výhoda vyplývala z poskytovania surovín výrobcami ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena za nižšiu než primeranú odplatu, či už to bolo štátom vlastnenými podnikmi konajúcimi ako verejné orgány alebo súkromnými spoločnosťami poverenými a riadenými čínskou vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(55)

Pri výpočte tejto výhody Komisia porovnala ceny ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena, ktoré zaplatili dotknutí vyvážajúci výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom, s príslušnou referenčnou hodnotou. Odvolací orgán potvrdil, že v prípade, ak je trh v krajine poskytnutia narušený tým, akú úlohu zohráva vláda, môžu sa použiť externé referenčné hodnoty.

(56)

Na základe informácií uvedených v spise sa zistilo, že ceny ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena, ktoré v Číne predávajú štátom vlastnené podniky, sú narušené. Ide o dôsledok veľkej prevahy štátom vlastnených podnikov na trhu s oceľou valcovanou za tepla a oceľou valcovanej za studena v Číne a dôvodom je aj skutočnosť, že ceny súkromných dodávateľov ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena boli zosúladené s cenami v štátom vlastnených podnikoch.

(57)

Komisia preto dospela k záveru, že v Číne neexistujú spoľahlivé trhové ceny ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena, a vytvorila referenčnú hodnotu na základe cien ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena na svetovom trhu, ktoré sa pravidelne uverejňujú v rôznych špecializovaných časopisoch zameraných na výrobu a spracovanie ocele, ako sú napríklad Steel Business Briefing, MEPS a CRU.

(58)

Porovnaním cien výrobcov ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena s externou referenčnou hodnotou sa ukázalo, že ceny v Číne boli podstatne nižšie ako referenčné ceny a následne vyústili do výhody pre čínskych vyvážajúcich výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(59)

Okrem toho sa zistilo, že program subvencií je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia vzhľadom na skutočnosť, že oceľ valcovanú za tepla a oceľ valcovanú za studena používa vo výrobe len obmedzený počet odvetví a podnikov v Číne.

(60)

Sadzba subvencie stanovená v rámci pôvodného prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom, ktorí boli zaradení do vzorky, sa pohybovala v rozmedzí od 23,02 % do 27,63 %, pričom sadzba v prípade nespolupracujúcich spoločností predstavovala 32,44 %.

(61)

Vo svojej žiadosti a v príslušných prílohách žiadateľ poskytol dôkazy, že čínski výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom aj naďalej využívali výhodu, ktorá im plynula z toho, že na výrobu výrobkov z ocele s organickým povlakom sa im poskytovala oceľ valcovaná za tepla a oceľ valcovanej za studena za nižšiu než primeranú odplatu, čo sa vzťahuje jednak na nákup od štátom vlastnených podnikov, ako aj od súkromných podnikov.

(62)

Poskytovanie ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena za nižšiu než primeranú odplatu sa týkalo výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom, ktorí nie sú vertikálne integrovanými výrobcami ocele. Výhody využívajú výrobcovia, ktorí majú buď len i) výrobnú linku na valcovanie za studena a oceľ valcovanú za tepla musia nakupovať ako základný materiál na valcovanie za studena, alebo majú ii) linky na povrchovú úpravu a musia nakupovať oceľ valcovanú za studena ako vstup. Mnohí výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom v Číne v súčasnosti ešte stále fungujú ako prevalcovne, a nie vertikálne integrované spoločnosti, a preto potrebujú ploché oceľové výrobky ako vstup na výrobu výrobkov z ocele s organickým povlakom (24).

(63)

V prvom kroku žiadateľ poskytol dôkaz, že dodávatelia ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena sú stále verejnými orgánmi v zmysle testu stanoveného odvolacím orgánom Svetovej obchodnej organizácie (pozri odôvodnenie 48). Žiadateľ uviedol, že čínska vláda kontroluje a riadi štátom vlastnené podniky rôznymi spôsobmi.

(64)

Po prvé, inštitucionálny rámec umožnil čínskej vláde získať posilnenú kontrolu nad štátom vlastnenými podnikmi cez rôzne orgány.

(65)

Komisia Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“) je konečným vlastníkom všetkých štátom vlastnených podnikov v Číne. Všetkých riaditeľov a manažérov komisie SASAC vymenúva Komunistická strana Číny. SASAC má vedúcu úlohu pri riadení štátnom vlastnených podnikov vrátane disciplinárneho dohľadu a zabezpečuje, aby štátom vlastnené podniky plnili ciele stanovené čínskou vládou. Takisto sa zúčastňuje na investičných rozhodnutiach, ako aj transakciách s akciami a podielmi. Preto možno SASAC považovať za štátny regulačný orgán pre štátom vlastnené podniky.

(66)

Národná komisia pre rozvoj a reformy (ďalej len „NDRC“) je ďalším regulačným orgánom, ktorý kontroluje štátom vlastnené podniky. NDRC zodpovedá za vypracúvanie makroekonomických stratégií a stratégií rozvoja priemyslu a zabezpečuje, aby miestne subjekty náležitým spôsobom vykonávali politiku čínskej vlády. NDRC prijíma usmernenia a smernice a schvaľuje veľké investičné projekty. Všetky investície výrobcov ocele v Číne musí schváliť NDRC.

(67)

Po druhé, čínska vláda zo zákona uplatňuje prísnu kontrolu nad oceliarskym priemyslom. Oceliarsky sektor patrí medzi „základné a významné priemyselné odvetvia“, nad ktorými si štát musí „udržať relatívne silnú kontrolu“ (25). Takisto patrí medzi „podporované“ priemyselné odvetvia a vďaka tejto pozícii môže využívať rôzne výhody napr. v súvislosti s úvermi, užívacími právami k pozemkom a preferenčnými daňovými politikami. Túto kontrolu ďalej posilňuje aj skutočnosť, že väčšinové zahraničné vlastníctvo, ktoré by mohol znížiť kontrolu čínskej vlády, je v oceliarskom odvetví zakázané.

(68)

Po tretie, čínska vláda kontroluje štátom vlastnené podniky tak, že menuje vrcholový manažment a vykonáva nad ním dohľad. Organizačné oddelenie, ktoré je orgánom podliehajúcim sekretariátu komunistickej strany, vymenúva a monitoruje jednotlivcov na vrcholových pozíciách v strane, čínskej vláde, armáde a štátnom vlastnených podnikoch. Túto právomoc využíva spoločne s komisiou SASAC, ktorá okrem iného vymenúva jednotlivcov do pozícií podpredsedov predstavenstva (26).

(69)

Štátom vlastnené podniky konajú ako verejné orgány tým, že plnia ciele vlády a vykonávajú vládne funkcie v oceliarskom odvetví. Uplatňujú politiku čínskej vlády, realizujú fúzie a akvizície, zameriavajú svoju produkciu na určité výrobky, snažia sa dosahovať národné ciele a uprednostňujú konkrétne odberateľské odvetvia.

(70)

Treba zdôrazniť, že všetky vyššie uvedené dôkazy o skutočnom riadení, spravovaní a kontrole štátom vlastnených podnikov čínskou vládou sa zakladajú na analýze tých istých hlavných dokumentov, zákonov a nariadení, aké boli použité v pôvodnom prešetrovaní, pričom počas obdobia revízneho prešetrovania boli stále platné (27). Jedinou väčšou zmenou v porovnaní s pôvodným prešetrovaním bolo nahradenie 12. päťročného plánu pre oceliarske odvetvie 13. päťročným plánom. Jeho nahradením sa však nezmenila dominantná úloha čínskej vlády v oceliarskom odvetví.

(71)

V druhom kroku žiadateľ predložil dôkazy o významnom zastúpení a pokračujúcom dominantnom postavení štátom vlastnených podnikov v oceliarskom odvetví vo všeobecnosti a konkrétne v odvetviach výrobkov z ocele s organickým povlakom a ocele valcovanej za tepla. V bodoch 65 až 68 žiadosti sa uvádza zoznam významných štátom vlastnených spoločností v dotknutých odvetviach a zhrnutie najnovších zistení z prešetrovaní vykonaných austrálskymi (28) orgánmi a orgánmi USA (29).

(72)

V treťom kroku žiadateľ predložil dôkazy, že vláda naďalej poveruje súkromné spoločnosti v odvetví ocele valcovanej za studena a ocele valcovanej za tepla a nariaďuje im, aby poskytovali tovar v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom iii) a článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom iv) základného nariadenia, a že ich ceny sú podobné cenám štátom vlastnených podnikov. Preto zistenia Komisie z pôvodného prešetrovania zostávajú platné aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(73)

Na podporu svojej žiadosti žiadateľ uviedol, že výrobcovia, ktorí nie sú štátom vlastnenými podnikmi, boli naďalej nútení plniť národné päťročné plány a päťročné plány na miestnej úrovni, pričom ich fungovanie na trhu, ako aj ich podnikové štruktúry sú vystavené výraznému zasahovaniu čínskej vlády. S cieľom potvrdiť pretrvávajúce silné vzájomné pôsobenie medzi štátnymi orgánmi, komunistickou stranou a výrobcami, ktorí nie sú štátom vlastnenými podnikmi, sa žiadateľ odvolával na nedávne antisubvenčné vyšetrovanie USA (30) a na dve štúdie Európskej obchodnej komory v Číne (31).

(74)

Vyššie uvedené dôkazy poukazujú na to, že štátom vlastnené podniky v odvetviach ocele valcovanej za studena a ocele valcovanej za tepla sa naďalej správajú ako verejné orgány, a že výrobcovia, ktorí nie sú štátom vlastnenými podnikmi, sú naďalej poverovaní a riadení. Keďže čínska vláda nespolupracovala, neboli predložené ani žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy predložené v tejto súvislosti žiadateľom. Preto Komisia dospela k záveru, že výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom naďalej využívali výhodu plynúcu z dodávok surovín od výrobcov ocele valcovanej za studena a ocele valcovanej za tepla za nižšiu než primeranú odplatu, ako sa zistilo pri pôvodnom prešetrovaní.

(75)

Správa o Číne v súvislosti s oceliarskym odvetvím vo všeobecnosti (32) a zistenia z prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla, najmä pokiaľ ide o sektor ocele valcovanej za tepla (33), navyše potvrdili kritické problémy v spojitosti s vytvorením tohto programu subvencovania a jeho pokračovaním, ako napr.: správanie štátom vlastnených podnikov ako verejných orgánov, ich dominantné postavenie v dotknutom sektore, poverenie a riadenie výrobcov, ktorí nie sú štátom vlastnenými podnikmi, a deformácie v cenách.

(76)

V bodoch 76 až 78 žiadosti a v jej prílohe 20 žiadateľ predložil výpočet výhody vyplývajúcej z tohto subvenčného opatrenia počas obdobia revízneho prešetrovania, pričom použil tú istú metodiku ako v pôvodnom prešetrovaní a medzinárodnú referenčnú hodnotu, ktorá pozostávala približne z tých istých krajín ako v pôvodnom prešetrovaní. Tak v prípade ocele valcovanej za studena, ako aj ocele valcovanej za tepla bol cenový rozdiel medzi priemernými cenami na domácom trhu v Číne a referenčnou cenou vyšší než 25 %.

(77)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať. Preto z informácií uvedených v žiadostiach vyplýva, že sumy subvencie zostávajú na podobných úrovniach, aké sa zistili v pôvodnom prešetrovaní.

(78)

Predmetné subvenčné opatrenie zostáva špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia vzhľadom na obmedzený počet odvetví v Číne, ktoré vo svojej výrobe používajú oceľ valcovanú za studena a oceľ valcovanú za tepla.

(79)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo poskytovanie ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena za nižšiu než primeranú odplatu, čo predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(80)

V pôvodnom prešetrovaní (34) Komisia zistila, že poskytovanie užívacích práv k pozemkom čínskou vládou by sa malo považovať za subvenčné opatrenie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami, čínska vláda poskytuje užívacie práva k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu, čím sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam. Použitím externej referenčnej hodnoty sa preukázalo, že suma, ktorú zaplatili výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom za užívacie práva k pozemkom, je výrazne pod normálnou trhovou sadzbou.

(81)

Komisia takisto zistila, že subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože prístup k priemyselným pozemkom sa zo zákona obmedzuje len na spoločnosti, ktoré dodržiavajú štátom stanovené priemyselné politiky. Okrem toho boli predmetom ponukového konania len určité transakcie, ceny často stanovovali štátne orgány a vládna prax v tejto oblasti je nejasná a netransparentná.

(82)

Použitím referenčných cien pozemkov na Taiwane sa sadzba subvencie vo vzťahu k tomuto opatreniu stanovila v pôvodnom prešetrovaní pre vyvážajúcich výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom, ktorí boli zaradení do vzorky, v rozsahu od 0,34 % do 1,12 %, pričom sadzba pre nespolupracujúce spoločnosti bola na úrovni 1,36 %.

(83)

Vo svojej žiadosti a v príslušných prílohách (35) žiadateľ poskytol dôkazy, že čínski výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom naďalej využívali výhodu v podobe užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu.

(84)

Žiadateľ uviedol, že legislatíva, ktorá upravuje túto oblasť, sa od pôvodného prešetrovania nezmenila. Súkromné vlastníctvo pozemkov je v Číne zakázané. Podľa zákona o správe pozemkov, a najmä jeho článku 2 je čínska vláda stále konečným vlastníkom všetkej pôdy v Číne, keďže pôda je spoločným vlastníctvom Číny. V zákone o vlastníctve (články 45 až 48) sa uvádza, že pôda v Číne je buď „v spoločnom vlastníctve\“ alebo „vo vlastníctve štátu“. Žiadny pozemok sa nedá predať, ale užívacie práva k pozemkom sa môžu udeľovať prostredníctvom verejného ponukového konania, cenových ponúk alebo dražby.

(85)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia neposkytli dôkazy, ktoré by naznačovali, že odvetvie výrobkov z ocele s organickým povlakom prestalo využívať výhodu spojenú s poskytnutím užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu.

(86)

Na základe dostupných informácií vrátane záverov uvedených v tejto súvislosti v správe o Číne (36) a zistení z najnovších prešetrovaní v súvislosti s pneumatikami a elektrickými bicyklami (37) Komisia dospela k záveru, že sadzby platené za užívanie pozemkov boli naďalej subvencované, pretože systém stanovený čínskou vládou nie je v súlade s trhovými zásadami.

(87)

Vzhľadom na absenciu trhu s pozemkami v Číne bolo potrebné použiť externú referenčnú hodnotu na určenie vhodnej trhovej ceny a vypočítanie výšky subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia. Vyššie uvedené ceny pozemkov na Taiwane, ktoré sa zvyčajne používajú ako referenčná hodnota v takýchto výpočtoch, boli aktualizované a upravené smerom nahor na základe zistení z najnovších prešetrovaní týkajúcich sa vyrovnávacích opatrení.

(88)

Keďže čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať. Vzhľadom na skutočnosť, že referenčné ceny na Taiwane boli vyššie než ceny použité v pôvodnom prešetrovaní, je pravdepodobné, že subvencovanie pokračovalo prinajmenšom na rovnakej úrovni.

(89)

Subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia. Užívacie práva k pozemkom sa udeľujú len obmedzenej skupine spoločností. Oceliarske odvetvie, ktoré patrí do kategórie podporovaných sektorov v rámci rozhodnutia Štátnej rady č. 40, navyše patrí medzi sektory, ktoré využívajú výhodu plynúcu z užívacích práv k pozemkom. Okrem toho je poskytovanie užívacích práv k pozemkom v Číne aj naďalej netransparentné.

(90)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo poskytovanie užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu, čo je napadnuteľná subvencia.

(91)

V pôvodnom prešetrovaní (38) Komisia zistila, že ceny elektriny platné v rôznych provinciách stanovila NDRC. Zistilo sa, že miestne cenové úrady konajú len ako výkonná moc realizujúca rozhodnutie, ktoré na ústrednej úrovni prijala komisia NDRC. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že komisia NDRC vydala vyhlášky, v ktorých stanovuje pre každú provinciu súbor aktuálnych cien. Následne sa tieto ceny formálne transponujú do miestnych vyhlášok, ktoré prijímajú miestne cenové úrady a ktoré sa zavádzajú na miestnej úrovni.

(92)

Okrem toho sa pôvodným prešetrovaním preukázalo, že diferencované sadzby za elektrinu uplatňované pre niektoré sektory a/alebo na provinčnej a miestnej úrovni sa stanovujú podľa určitých faktorov, medzi ktoré patrí plnenie cieľov priemyselnej politiky stanovených ústrednou a miestnou vládou v päťročných plánoch, ako aj v sektorových plánoch.

(93)

Komisia ďalej zistila, že jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bol zvýhodnený prostredníctvom nižšej sadzby za elektrinu, než sa všeobecne uplatňuje v prípade veľkých priemyselných spotrebiteľov. Zistilo sa, že v konkrétnej oblasti, v ktorej mal sídlo tento vývozca, mala nárok na túto nižšiu sadzbu podkategória určitých priemyselných spotrebiteľov vrátane tých, ktorí vyrábajú prešetrovaný výrobok. Spoločnosti tak bola poskytnutá finančná pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia tým, že vláda poskytovala elektrinu prostredníctvom miestneho verejného dodávateľa elektrickej energie. To predstavovalo pomoc vlády vo forme poskytovania tovarov iných, než je všeobecná infraštruktúra v zmysle základného nariadenia.

(94)

Zistilo sa, že subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia. Nižšia sadzba za elektrinu je stanovená v príslušnej vyhláške komisie NDRC a zahrnutá do vyhlášky vydanej miestnym cenovým úradom. Preto je nariadená ústredným orgánom a uplatňovaná na miestnej úrovni. Táto nižšia sadzba je vyhradená len určitým podnikom v istých špecifikovaných sektoroch. Okrem toho bola subvencia obmedzená na určitý región, pretože sa uplatňuje len vo vymedzenej geografickej oblasti, v ktorej sídlil vyvážajúci výrobca.

(95)

Žiadateľ v žiadosti uviedol, že legislatíva, ktorá upravuje túto oblasť, sa od pôvodného prešetrovania nezmenila. Okrem toho žiadateľ poskytol dôkazy, že výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom tento program počas obdobia prešetrovania využívali (39).

(96)

Čínska vláda ani čínski vyvážajúci výrobcovia neposkytli dôkazy, ktoré by naznačovali, že odvetvie výrobkov z ocele s organickým povlakom prestalo využívať výhodu v podobe elektriny poskytovanej za nižšiu než primeranú odplatu.

(97)

Na základe dostupných informácií vrátane záverov v správe o Číne (40) a zistení z najnovších prešetrovaní v súvislosti s pneumatikami (41) Komisia dospela k záveru, že platené sadzby za elektrinu sú preferenčné v závislosti od jednotlivých podnikov, priemyselného odvetvia alebo ich zemepisnej polohy.

(98)

Keďže čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať. Preto úroveň subvencovania podľa všetkého nebola nižšia v porovnaní s pôvodným prešetrovaním.

(99)

Ako sa uvádza v odôvodnení 90, tento program bol špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia.

(100)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo poskytovanie elektriny za nižšiu než primeranú odplatu, čo je napadnuteľná subvencia.

(101)

V pôvodnom prešetrovaní (43) Komisia zistila, že banky vo vlastníctve štátu boli verejnými orgánmi, pretože plnia vládne funkcie, a vykonávajú tým vládnu právomoc. Okrem toho sa dospelo k záveru, že počas pôvodného obdobia prešetrovania päť najväčších štátom vlastnených komerčných bánk predstavovalo viac ako polovicu čínskeho bankového sektora.

(102)

Pokiaľ ide o banky, ktoré poskytli úvery spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom výrobkov z ocele s organickým povlakom, vo väčšine prípadov išlo o štátne banky. Na základe dostupných informácií sa preukázalo, že minimálne 14 zo 17 oznámených bánk boli štátne banky vrátane veľkých komerčných bánk v Číne, ako sú Bank of China (Čínska banka), China Construction Bank (Čínska stavebná banka) a Industrial and Commercial Bank of China (Čínska priemyselná a obchodná banka). Okrem toho sa zistilo, že tieto štátom vlastnené komerčné banky mali dominantné postavenie na trhu a zo svojej pozície verejných orgánov sa zapájali do poskytovania úrokových sadzieb, ktoré sú nižšie ako trhové. Preto sa dospelo k záveru, že čínska vláda uplatňovala politiku poskytovania preferenčných úverov odvetviu výrobkov z ocele s organickým povlakom.

(103)

Komisia takisto zistila, že okrem iného na základe článku 34 a článku 38 zákona o komerčnom bankovníctve a článku 24 a článku 25 nariadenia č. 35 – Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu boli súkromné banky poverené čínskou vládou alebo im čínska vláda nariadila, aby poskytovali preferenčné úvery výrobcom výrobkov z ocele s organickým povlakom v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom iv) základného nariadenia.

(104)

Preto Komisia dospela k záveru, že: výrobcom výrobkov z ocele s organickým povlakom sa poskytovala finančná pomoc vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov od štátu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia a súkromné banky boli takisto poverené vládou alebo im vláda nariadila, aby poskytovali finančnú pomoc takýmto výrobcom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(105)

Zistilo sa, že výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia existovala v rozsahu, v ktorom sa štátne úvery udeľovali za lepších podmienok, než za akých by ich mohol príjemca reálne získať na trhu. Keďže sa zistilo, že neštátne úvery v Číne nepredstavujú vhodnú trhovú referenčnú hodnotu (súkromné banky poveruje a riadi čínska vláda), referenčná hodnota bola vytvorená na základe štandardnej úverovej sadzby Čínskej ľudovej banky. Táto sadzba bola upravená tak, aby zohľadňovala bežné trhové riziko, a to pridaním primeraného očakávaného ážia pre dlhopisy emitované firmami s ratingom „neinvestičného stupňa“ (rating BB).

(106)

V pôvodnom prešetrovaní (44) sa zistilo, že tento program subvencovania bol špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože oceliarsky priemysel patril podľa rozhodnutia č. 40 do podporovanej kategórie a poskytovanie úverov bolo obmedzené len na oceliarske podniky, ktoré v plnom rozsahu uplatňovali rozvojové politiky pre železiarsky a oceliarsky priemysel (nariadenie č. 35).

(107)

Okrem toho sa zistilo, že program subvencií bol špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, pretože niektoré plány a dokumenty vlády podporovali a nariaďovali poskytovanie finančnej podpory oceliarskemu priemyslu aj v špecifických geografických regiónoch Číny.

(108)

Sadzba subvencie stanovená v rámci pôvodného prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom, ktorí boli zaradení do vzorky, sa pohybovala v rozmedzí od 0,25 % do 0,89 %, pričom sadzba v prípade nespolupracujúcich spoločností bola na úrovni 0,97 %.

(109)

Vo svojej žiadosti a v príslušných prílohách (45) žiadateľ poskytol dôkazy o tom, že čínski výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom, naďalej využívali výhodu plynúcu z poskytovania preferenčných úverov a úrokových sadzieb, ktoré boli nižšie ako trhové, od domácich bánk v Číne.

(110)

Žiadateľ predložil dôkaz, že štátom vlastnené banky sú stále verejnými orgánmi v zmysle testu stanoveného v správe odvolacieho orgánu (pozri odôvodnenie 52), pretože:

(111)

Žiadateľ poskytol dôkaz o významnom zastúpení a pokračujúcom dominantnom postavení štátom vlastnených bánk v čínskom bankovom sektore. V bode 93 žiadosti sa uvádza zoznam veľkých štátom vlastnených bánk a politických bánk, ktoré sú nástrojom štátu na zasahovanie do ekonomiky.

(112)

Napokon pri zohľadnení odôvodnenia 110 bodu ii) žiadateľ uviedol, že súkromné banky sú stále poverené a riadené čínskou vládou, aby poskytovali dotované úvery podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Preto sú v tomto ohľade zistenia Komisie z pôvodného prešetrovania stále platné. Okrem toho Komisia v rámci prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla zistila, že oznámenie „Niekoľko stanovísk k riešeniu nadmerných kapacít“, ktoré sa vzťahuje na oceliarsky priemysel, je adresované všetkým politickým bankám, veľkým bankám, akciovým bankám, poštovým sporiteľniam, bankám so zahraničnou majetkovou účasťou, spoločnostiam spravujúcim finančné aktíva a ďalším finančným inštitúciám pod správou Čínskej komisie pre bankovú reguláciu (CBRC) (50).

(113)

Pretože čínska vláda nespolupracovala, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy uvedené žiadateľom v súvislosti so súčasnou situáciou v čínskom bankovom systéme.

(114)

Okrem toho kritické otázky vo vzťahu k vytvoreniu tohto programu subvencovania a k jeho pokračovaniu, ako napr.: správanie štátom vlastnených bánk ako verejných orgánov, ich dominantné postavenie v bankovom sektore, poverenie a riadenie súkromných bánk, boli potvrdené v správe o Číne (51) a v zisteniach z najnovších prešetrovaní v súvislosti s pneumatikami a elektrickými bicyklami (52).

(115)

V prílohe 32 k žiadosti a v podaní z 21. decembra žiadateľ uviedol zoznam čínskych výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom, ktorí využívajú resp. využívali výhody z tohto programu na základe ich výročných správ.

(116)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať. Žiadnym záznamom však nie je doložené, že úroveň subvencovania sa znížila v porovnaní s pôvodným prešetrovaním.

(117)

Predmetný program subvencovania zostáva špecifickým v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na skutočnosť, že právna situácia opísaná v odôvodnení 106 sa nezmenila, a tiež z dôvodu, že nový 13. päťročný plán pre oceliarske odvetvie potvrdzuje, že oceliarsky priemysel je podporovaným odvetvím.

(118)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo poskytovanie preferenčných úverov, čo predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(119)

V pôvodnom prešetrovaní (53) Komisia dospela k záveru, že niekoľkí výrobcovia ocele vrátane výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom boli zapojení do konverzie dlhu na kapitál v prípade celkového kombinovaného dlhu vo výške 62,5 miliardy RMB. V žiadosti v rámci pôvodného prešetrovania sa tvrdilo, že nevyrovnaný dlh štátnych výrobcov ocele voči štátom vlastneným bankám bol údajne zmazaný výmenou za kapitál prostredníctvom zapojenia štyroch čínskych správcovských spoločností za podmienok, ktoré neboli trhovými podmienkami. V žiadosti sa ďalej tvrdilo, že správcovské spoločnosti boli vytvorené výslovne na likvidáciu veľkých nesplácaných úverov v rozhodujúcich priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho sektora a na reštrukturalizáciu dlhov štátom vlastnených podnikov okrem iného prostredníctvom konverzie dlhu na kapitál.

(120)

Vzhľadom na to, že čínska vláda neposkytla o tomto programe žiadne informácie, Komisia dospela k svojim zisteniam o tomto programe na základe informácií uvedených v žiadosti.

(121)

Zistilo sa, že konverzia dlhu na kapitál predstavovala finančnú pomoc vo forme kapitálovej injekcie a/alebo pôžičky v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia alebo vo forme ušlého príjmu v dôsledku zrušeného alebo nezaplateného dlhu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii). Vláda poskytla túto finančnú pomoc prostredníctvom verejných subjektov zapojených do týchto transakcií, t. j. štyroch správcovských spoločností a rôznych štátom vlastnených komerčných bánk. Keďže čínska vláda nespolupracovala počas pôvodného prešetrovania, Komisia dospela k záveru, že zaznamenané dôkazy dostatočne preukázali, že správcovské spoločnosti boli verejnými orgánmi, pretože čínska vláda ich vytvorila výslovne na likvidáciu veľkých nesplácaných úverov v rozhodujúcich priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho sektora a na reštrukturalizáciu dlhov štátnom vlastnených podnikov. Preto sa dospelo k záveru, že ich správanie zodpovedalo výkonu vládnej právomoci.

(122)

Okrem toho boli predložené dôkazy, že veľká suma zrušených dlhov nebola podrobená normálnym obchodným úvahám, pretože čínska vláda nevykonala hodnotenie, či by bežný súkromný investor vykonal takúto konverziu dlhu na kapitál v očakávaní, že v priebehu času prinesie primeranú mieru návratnosti. V žiadosti sa tvrdí, že čínska vláda namiesto toho vymenila obrovské pohľadávky za kapitál s cieľom znížiť pomer pasív k aktívam výrobcov ocele a zvýšiť ich konkurencieschopnosť bez ohľadu na obchodné úvahy, ktoré by uskutočnil súkromný investor. Komisia po dôkladnej analýze informácií poskytnutých v žiadosti a vzhľadom na to, že žiadne iné informácie v spise neboli, dospela k názoru, že tieto opatrenia preto poskytovali výhodu v zmysle článku 6 písm. a) základného nariadenia.

(123)

Zistilo sa, že táto subvencia bola špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia, pretože poskytovanie takéhoto financovania bolo obmedzené len na vybrané subjekty, pričom bolo ponechané na voľné uváženie a neexistovali žiadne objektívne kritériá.

(124)

V žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v bodoch 115 až 125 a v prílohách 25, 33 a 58 žiadateľ preložil dôkaz, že tento program bol stále platný, ale jeho uplatňovanie sa vyvíja, pretože v súčasnosti sa používa na predovšetkým na zníženie podnikového dlhu výrazne zadlžených spoločností.

(125)

Žiadateľ predložil dva dokumenty vydané čínskou vládou v roku 2016, ktoré upravujú túto oblasť, a to „Stanoviská k aktívnemu a stabilnému znižovaniu finančnej páky v podnikoch“ a „Usmernenia k trhovej konverzii bankových dlhov“ (54).

(126)

Podľa týchto dokumentov musia výrazne zadlžené spoločnosti nájsť domácu komerčnú banku, ktorá bude súhlasiť so zapojením sa do programu. Banky so zahraničnou majetkovou účasťou nespĺňajú požiadavky účasti v programe. Zúčastnená banka vytvorí osobitný swapový fond, ktorý pozostáva z dlhu spoločnosti. Tento dlh sa potom konvertuje na kapitál, pričom sa vyzvú ďalší investori, aby sa zúčastnili a nadobudli kapitál. Štátom vlastnené banky vrátane Čínskej stavebnej banky (China Construction Bank) sú v tomto programe najaktívnejšie.

(127)

Tieto transakcie nie sú založené na trhových podmienkach. Veľké dlhy sa nadobúdajú bez diskontu, pričom v prípade trhovo orientovaného investora by takéto konanie bolo iracionálne. Podľa Čínskeho združenia výrobcov železa a ocele (ďalej len „CISA“) drvivá väčšina nedávnych konverzií dlhu na kapitál prebiehala formou tzv. Minggu Shizhai, tzn. akcie podľa názvu, no v skutočnosti ide o dlh (55). To znamená, že swapové fondy mohli v skutočnosti nadobudnúť existujúce úvery, ktoré neboli splácané bankám, a nahradiť ich novými úvermi s dlhšou splatnosťou.

(128)

Zdá sa, že banky nekonali racionálne tým spôsobom, že by zohľadnili finančnú situáciu spoločnosti a vykonali posúdenie rizika, ktoré by za normálnych trhových podmienok vykonal súkromný investor. Čínska stavebná banka pripustila, že pri uskutočňovaní konverzií dlhu na kapitál sú vlastné komerčné záujmy domácich bánk druhoradé vo vzťahu k národohospodárskej stratégii (56).

(129)

V žiadosti boli predložené dôkazy, že prinajmenšom dvaja výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom podpísali dohody o konverzii dlhu na kapitál s Čínskou stavebnou bankou ku koncu roka 2016 v sumách, ktoré v každom jednotlivom prípade prevyšovali 20 mld. RMB, a že prinajmenšom štyria ďalší výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom využívali výhody tohto programu, aj keď v ich prípade nie sú známe presné sumy dohôd. Podľa správy ThinkDesk prinajmenšom tri zo spoločností, ktoré využívali výhody takejto konverzie dlhu na kapitál, boli v čase, keď sa takáto konverzia uskutočnila, v zlej finančnej situácii.

(130)

Vzhľadom na nespoluprácu Komisia dospela na základe dostupných dôkazov k záveru, že konverzia dlhu na kapitál v prípade výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom neboli založené na trhových podmienkach.

(131)

Komisia preto konštatovala, že konverzia dlhu na kapitál predstavuje finančnú pomoc vo forme kapitálovej injekcie a/alebo pôžičky v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia alebo vo forme ušlého príjmu vlády, ktoré vedú k zrušeniu alebo nesplateniu dlhu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii). Program poskytoval výhody prijímajúcim spoločnostiam.

(132)

Keďže čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať.

(133)

Subvencia bola špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia v tom, že neexistovali žiadne objektívne kritériá na poskytovanie subvencií a nebolo zrejmé, na základe akých podmienok sa výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom môžu alebo nemôžu zapojiť do tohto programu. Konverzie boli špecifické aj podľa článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia vzhľadom na veľkú mieru vlastného uváženia verejných orgánov pri udeľovaní subvencie, pričom zo subvencie plynuli výhody len určitým sektorom, ako napr. tým, ktoré mali problémy s nadmernou kapacitou.

(134)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že k dispozícii je dostatok dôkazov, ktoré preukazujú, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovali konverzie dlhu na kapitál vo forme finančnej pomoci na zníženie podnikového dlhu výrazne zadlžených spoločností, čo je napadnuteľná subvencia.

(135)

V pôvodnom prešetrovaní (57) Komisia dospela k záveru, že niekoľkí výrobcovia ocele vrátane výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom dostávali granty v rámci štyroch schém: program China World Top Brand, program Famous Brands, fond na financovanie štátnych kľúčových technologických projektov, programy na náhradu poplatkov za právne služby v súvislosti s antidumpingovými opatreniami. Okrem toho sa zistilo, že výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom dostali niekoľko grantov v rámci regionálnych programov (okrem iných aj v provinciách Liao-ning, Ťiang-su a Che-pei).

(136)

Vzhľadom na to, že čínska vláda neposkytla o tomto programe žiadne informácie, v pôvodnom prešetrovaní vychádzali zistenia o týchto programoch z informácií uvedených v žiadosti, zo zistení orgánov USA v rámci iných antisubvenčných prešetrovaní (58) a z vlastných zistení Komisie z prešetrovania, ktorého predmetom bol natieraný bezdrevný papier (59).

(137)

Pôvodné prešetrovanie takisto dospelo ku kladnému záveru o existencii viacerých subvencií ad hoc udelených niektorým výrobcom výrobkov ocele s organickým povlakom, ktorí boli uvedení v žiadosti, a to na základe analýzy auditovaných účtov predmetných spoločností. Tieto subvencie sa poskytovali vo forme grantov alebo iných oslobodení od daní, alebo zníženia daní s cieľom financovať konkrétne projekty alebo aktíva. Ako sa uvádza v žiadosti, udeľovali sa v kontexte všeobecnej strategickej politiky na modernizáciu oceliarskeho priemyslu.

(138)

Zistilo sa, že tieto granty a iné subvencie ad hoc predstavovali subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov v súvislosti s grantmi a podobnými prevodmi finančných zdrojov. Okrem toho predstavovali subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1) písm. a) bodu ii) základného nariadenia vo forme ušlého príjmu v dôsledku rôznych oslobodení od dane alebo znížení dane a/alebo poplatkov na ústrednej, provinčnej alebo komunálnej úrovni, ktoré by boli inak splatné.

(139)

Takisto sa zistilo, že tieto subvencie boli špecifické buď podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia vzhľadom na obmedzený prístup, ktorý bol vyhradený len konkrétnym spoločnostiam, alebo podľa článku 4 ods. 2 písm. b) vzhľadom na skutočnosť, že neexistujú objektívne kritériá a podmienky na uplatňovanie týchto programov orgánom poskytujúcim subvenciu.

(140)

Na základe zistení boli niektoré z týchto subvencií špecifické podľa článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože prístup k nim bol vyhradený len určitým podnikom so sídlom v určených geografických regiónoch na území určitej provincie, alebo podľa článku 4 ods. 4 písm. a), pretože výhoda bola podľa všetkého podmienená uskutočneným vývozom (napr. v prípade výrobkov označených ako „známe značky“).

(141)

V bodoch 191 až 198 žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a v jej prílohe 32 žiadateľ poskytol dôkazy, že mnohí čínski výrobcovia ocele vrátane deviatich veľkých výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom naďalej využívajú výhody grantových programov, aj keď hlavné schémy, ktoré sa používajú, sú odlišné od schém zistených v pôvodnom prešetrovaní.

(142)

Dôkazy predložené v žiadosti sa týkajú najmä programov na úsporu energie a ochranu zdrojov energie a programov technologickej modernizácie alebo transformácie a vychádzajú zo zistení prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla (60).

(143)

V bodoch 207 až 217 žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a v jej prílohách 32 a 35 žiadateľ takisto predložil dôkazy o existencii viacerých subvencií ad hoc, ktoré niektorí výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom dostali počas obdobia revízneho prešetrovania (alebo pred obdobím revízneho prešetrovania, no vzhľadom na povahu grantu možno výhodu vyplývajúcu zo subvencie priradiť do obdobia revízneho prešetrovania). Dôkazy v tejto súvislosti vychádzajú z výročných správ príslušných výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom.

(144)

Vo svojom podaní z 21. decembra 2018 žiadateľ predložil podrobnejší zoznam subvencií ad hoc za každého výrobcu výrobkov z ocele s organickým povlakom vrátane odkazov na konkrétne riadky v auditovaných výročných správach predmetných spoločností.

(145)

Predmetné subvencie boli v podstate granty týkajúce sa majetku alebo príjmov.

(146)

Subvencie, ktoré sa týkajú majetku, sa pripisujú do výnosov budúcich období. Zaznamenávajú sa do súčasného výkazu ziskov a strát (ďalej len „VZS“) ako neprevádzkový výnos počas očakávanej životnosti príslušného aktíva v rovnakých ročných platbách, alebo sa odpočítavajú od účtovnej hodnoty aktíva a zaznamenávajú sa do výkazu ziskov a strát ako znížené náklady na odpisy.

(147)

Subvencie týkajúce sa príjmov a použitia na kompenzáciu súvisiacich budúcich výdavkov alebo strát sa vykazujú ako výnosy budúcich období a zaznamenávajú sa do súčasného VZS, pričom subvencie použité na kompenzáciu súvisiacich vzniknutých výdavkov alebo strát sa zaznamenávajú priamo do súčasného VZS za príslušné účtovné obdobie.

(148)

Subvencie na kompenzáciu výdavkov alebo strát z minulosti sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát v období, v ktorom bola subvencia prijatá. Kladný zostatok medzi kompenzačnými platbami a kompenzačnou platbou prenesenou do výnosov budúcich období by sa mal považovať za kapitálovú rezervu.

(149)

Väčšina grantov bola poskytnutá na účely financovania konkrétnych projektov alebo majetku (ako odmena za šetrenie energie alebo ochranu životného prostredia) a na modernizáciu oceliarní.

(150)

V bodoch 166 až 175 žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a v jej prílohách 25, 34, 35 a 44 žiadateľ predložil dôkazy, že na účely riešenia nadmerných kapacít v oceliarskom odvetví čínska vláda a ďalšie miestne orgány sprístupnili subvencie, ktoré sú k dispozícii ako kompenzácia vyplácaná spoločnostiam za zníženie výrobných kapacít alebo ako stimul na ich zníženie. Informácie v žiadosti vychádzali z niekoľkých najnovších dokumentov vydaných čínskymi orgánmi k tejto problematike a z medzinárodných štúdií (61). Tieto subvencie neboli napadnuté počas pôvodného prešetrovania.

(151)

Žiadateľ uviedol niekoľko konkrétnych dokumentov vydaných v roku 2016, ktoré tvoria základ pre zasahovanie štátu na účely znižovania kapacít v oceliarskom odvetví:

(152)

Žiadateľ vychádzal zo „Správy o znižovaní nadmerných kapacít v oceliarskom priemysle v Číne“ (63) s cieľom preukázať, že čínska vláda prisľúbila opatrenia na riešenie otázky obrovských nadmerných kapacít na výrobu ocele v Číne. V záujme poskytovania náhrad za zníženie výrobnej kapacity resp. stimulov na takéto zníženie čínska vláda a iné miestne orgány poskytli k dispozícii subvencie na účely kompenzácií pre dotknuté spoločnosti. Tieto subvencie majú rôznu formu (granty a zníženie daní), no väčšina z nich bola udelená vo forme grantov. Ako sa uvádza v predmetnej medzinárodnej štúdii, subvencie boli oceliarskemu priemyslu poskytnuté na tento účel v roku 2016 vo výške 38,4 mld. RMB (približne 5,2 mld. EUR).

(153)

Žiadateľ takisto poskytol dôkaz, že na základe analýzy ročných účtovných závierok konkrétnych spoločností prinajmenšom šesť výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom dostalo finančnú podporu ako kompenzáciu alebo stimul na účely zníženia nadmernej kapacity v období rokov 2014 až 2016, pričom príslušné výhody môžu stále pretrvávať aj počas ORP a v ďalšom období.

(154)

Dôkazy predložené žiadateľom zodpovedajú záverom správy o Číne (64), ktoré sa odvolávajú na 13. päťročný plán pre oceliarsky priemysel, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že fondy pre špecifické subvencie a iné stimuly sa musia využívať na podporu regiónov s veľkou produkciou v ich úsilí aktívne znižovať kapacity. V záujme efektívneho riešenia následkov znižovania kapacít plán stanovuje možnosti zmiernenia ich účinkov na tento sektor, najmä premiestnenie prepustených pracovníkov, využívanie subvencií na programy zamerané na štrukturálnu úpravu priemyslu a podnikov a poskytovanie subvencií na miestnej úrovni. Okrem toho boli tieto informácie potvrdené v prešetrovaní v súvislosti v s plochými výrobkami valcovanými za tepla (65).

(155)

Všetky granty a iné subvencie ad hoc, ktoré boli analyzované vyššie, predstavovali subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov v súvislosti s grantmi a podobnými prevodmi finančných zdrojov.

(156)

Keďže čínska vláda nespolupracovala, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy predložené žiadateľom v súvislosti s pokračovaním výhod pre výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom z grantov, či už boli udelené na účely zníženia nadmernej kapacity, resp. v rámci špecifických programov, alebo boli udelené ad hoc.

(157)

Keďže čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať. Podľa výročných správ výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom však takéto sumy nie sú zanedbateľné.

(158)

Uvedené subvencie sa považovali podľa zákona alebo fakticky za špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia. Keďže čínska vláda nespolupracovala, dôvodom je ich udelenie obmedzenému počtu oceliarskych spoločností v podporovanom oceliarskom sektore, resp. spôsob, akým orgány udeľujúce subvencie rozhodovali o ich udelení.

(159)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážajúci výrobcovia naďalej dostávali granty, čo je napadnuteľná subvencia.

(160)

Žiadateľ poskytol dôkaz o existencii určitých programov subvencovania vývozu podľa bodov 199 až 206 žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a jej prílohy 35. V ďalšom texte sa analýza Komisie zameriava na poistenie vývozných úverov od spoločnosti Sinosure. Tento program nebol napadnutý počas pôvodného prešetrovania.

(161)

Právnym základom programu spoločnosti Sinosure, ktorý sa týka poistenia vývozných úverov, sú:

(162)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, a vzhľadom na to, že čínska vláda a spoločnosť Sinosure nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že Sinosure je verejný orgán v zmysle článku 2 ods. b) základného nariadenia. Záver o tom, že Sinosure má zverenú právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, vyplýva najmä z dostupných skutočností týkajúcich sa štátneho vlastníctva, formálnych indícií o vládnej kontrole, ako aj z dôkazov o tom, že čínska vláda naďalej vykonáva významnú kontrolu nad konaním spoločnosti Sinosure.

(163)

Ako potvrdilo niekoľko prešetrovaní (zistenia v tejto oblasti boli najnovšie potvrdené v rámci prešetrovaní súvisiacich s pneumatikami a elektrickými bicyklami) (66), spoločnosť Sinosure je v úplnom vlastníctve vlády, ktorá nad ňou vykonáva finančnú kontrolu.

(164)

Sinosure je poisťovacou spoločnosťou v 100 % vlastníctve štátu, ktorú zriadil a ktorú financuje štát s cieľom podporovať zahraničný hospodársky a obchodný rozvoj ČĽR, ako aj spoluprácu. Vláda má právomoc vymenúvať a odvolávať vrcholových manažérov spoločnosti.

(165)

Základný kapitál spoločnosti pochádza z fondu rizikového kapitálu na poisťovanie vývozných úverov v súlade s rozpočtom štátnych financií. Okrem toho, ako sa konštatuje v rámci prešetrovania, ktorého predmetom bol natieraný bezdrevný papier (67), štát poskytol v roku 2011 tomuto podniku kapitálovú injekciu vo výške 20 mld. RMB.

(166)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda teda využívala normatívny rámec na významnú kontrolu nad konaním spoločnosti Sinosure.

(167)

Keďže čínska vláda a spoločnosť Sinosure nespolupracovali, Komisia nemohla stanoviť ani žiadne konkrétne správanie spoločnosti Sinosure týkajúce sa poistenia poskytnutého vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, na základe ktorého by Komisia mohla určiť, či spoločnosť Sinosure konala v súlade s trhovými zásadami.

(168)

Komisia nemohla v tejto súvislosti ani posúdiť, či poistné bolo účtované spoločnosťou Sinosure v dostatočnej výške na pokrytie nákladov vyplývajúcich z nárokov a režijných výdavkov spoločnosti Sinosure. Treba však poznamenať, že v predchádzajúcom prešetrovaní v súvislosti s pneumatikami (68), pri ktorom spoločnosť Sinosure čiastočne spolupracovala, sa dospelo k záveru, že poistné, ktoré zaplatili spoločnosti zaradené do vzorky, bolo oveľa nižšie ako minimálny poplatok potrebný na pokrytie prevádzkových nákladov spoločnosti. Vo vyššie uvedenom prešetrovaní, ako aj v následnom prešetrovaní v súvislosti s elektrickými bicyklami, sa výhody v rámci tejto subvenčnej schémy vypočítali na základe externej referenčnej hodnoty, t. j. sadzby poistného uplatňované bankou Export-Import Bank Spojených štátov amerických na nefinančné inštitúcie pre vývoz do krajín OECD.

(169)

Komisia preto dospela k záveru, že uvedený právny rámec vykonáva spoločnosť Sinosure pri výkone vládnych funkcií, čím táto spoločnosť koná ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i). Takisto nebolo možné preukázať, že spoločnosť Sinosure konala v rámci bežných trhových podmienok a neposkytovala výhody vyvážajúcim výrobcom výrobkov z ocele s organickým povlakom, a najmä to, že poistenie bolo poskytované za sadzby, ktoré nie sú nižšie ako minimálny poplatok potrebný na to, aby spoločnosť Sinosure pokryla svoje prevádzkové náklady.

(170)

Okrem toho žiadateľ v žiadosti a v podaní z 21. decembra 2018 uviedol, že niektorí výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom využívali výhody vyplývajúce z poistenia vývozných úverov spoločnosti Sinosure.

(171)

Pretože čínska vláda nespolupracovala, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy uvedené žiadateľom v súvislosti s výhodami, ktoré využívajú výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom na základe vývozných subvencií v rámci tohto programu.

(172)

Vzhľadom na nespoluprácu Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie ani o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať.

(173)

Poistenie vývozných úverov od spoločnosti Sinosure je špecifické v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože je podmienené uskutočneným vývozom.

(174)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že táto subvencia je napadnuteľná.

(175)

V rámci pôvodného prešetrovania Komisia zistila, že výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom prijímali napadnuteľné subvencie v súvislosti s preferenčným zaobchádzaním v rámci programov a politík týkajúcich sa daní z príjmov a iných priamych daní.

(176)

Pokiaľ ide o dva konkrétne programy: Daňové politiky pre odpočet výdavkov na výskum a vývoj a Daňové úľavy pre stredný a západný región, Komisia za dostatočnej spolupráce s čínskou vládou a čínskymi vyvážajúcimi výrobcami vychádzala pri svojich zisteniach vo vzťahu k právnemu základu, oprávnenosti, charakteru subvencie a jej špecifickosti z overených vyplnených dotazníkov a vypočítala jednotlivé sadzby subvencií pre spoločnosti zaradené do vzorky.

(177)

Pokiaľ ide o ďalších osem programov a politík, Komisia vzhľadom na nedostatok spolupráce s čínskou vládou vychádzala pri svojich zisteniach z dôkazov poskytnutých v žiadosti a z výsledkov antisubvenčných prešetrovaní orgánov USA v súvislosti so zváraným potrubím s kruhovým prierezom z kvalitnej ocele s nízkym obsahom uhlíka (69), určitými oceľovými kolesami (70), drôtenými sitami (71), určitými ručne ťahanými vyčesávadlami na úpravu trávnikov (72) a z vlastného prešetrovania Komisie týkajúceho sa natieraného bezdrevného papiera. Treba poznamenať, že o dvoch z týchto ôsmich programov sa zistilo, že nie sú napadnuteľné.

(178)

Zistilo sa, že programy a politiky týkajúce sa dane z príjmov a iných priamych daní predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov štátu, čo poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(179)

Takisto sa zistilo, že tieto subvenčné schémy sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže právne predpisy, ktorými sa riadil orgán udeľujúci subvencie, obmedzovali prístup k schémam len určitým podnikom a odvetviam zaradeným do kategórie podporovaných odvetví, ako napr. tým, ktoré patria do odvetvia výroby výrobkov z ocele s organickým povlakom. Okrem toho nespolupráca zo strany čínskej vlády neumožnila Komisii dospieť k záveru, či existovali objektívne kritéria oprávnenosti na zaradenie do niektorých schém, v dôsledku čoho sú tieto schémy špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(180)

V bodoch 126 až 136 žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a v jej prílohách 34 a 35 žiadateľ predložil dôkazy, že viacerí čínski výrobcovia ocele, vrátane prinajmenšom troch výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom, naďalej využívajú najmenej dva z programov subvencovania týkajúcich sa priamych daní, ktoré boli napadnuté počas pôvodného prešetrovania, a to Preferenčné daňové politiky pre spoločnosti, ktoré sú podporované ako podniky s vyspelými a novými technológiami a Daňové politiky pre odpočet výdavkov na výskum a vývoj.

(181)

Žiadateľ uviedol, že pri oboch schémach sa v rámci prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla a revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v súvislosti s natieraným bezdrevným papierom (73) zistilo, že sú napadnuteľné. Zistenia z týchto dvoch prešetrovaní potvrdili, že schémy sa stále využívajú a naďalej vychádzajú z rovnakého právneho základu, a preto v záveroch, ktoré sa týkajú oprávnenosti, praktického uplatňovania schém, výhod poskytovaných pri ich využívaní a ich špecifickosti, nenastali žiadne zmeny.

(182)

Okrem toho najnovšie antisubvenčné prešetrovania (prešetrovanie týkajúce sa pneumatík a prešetrovanie týkajúce sa elektrických bicyklov), ktorých obdobia prešetrovania sa prekrývali so súčasným prešetrovaním počas 6, resp. 9 mesiacov, potvrdili, že schémy sa stále používajú a ich charakter sa nezmenil (74).

(183)

V bodoch 176 až 186 žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v jej prílohe 35 žiadateľ predložil dôkazy, že niektorí výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom využívali výhody z troch ďalších preferenčných politík týkajúcich sa dane z príjmov, ktoré neboli napadnuté v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne zvýhodnenú daň z príjmov podnikov v prípade zdrojových výrobkov zo synergického využitia (aspoň jeden výrobca výrobkov z ocele s organickým povlakom využíva túto schému), oslobodenie od dane z užívania pozemkov (aspoň dvaja výrobcovia výrobkov z ocele s organickým povlakom využívajú túto schému) a zníženie dane zo železnej rudy (aspoň jeden výrobca výrobkov z ocele s organickým povlakom využíva túto schému). Dôkazy v tejto súvislosti vychádzajú zo zistení prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla a auditovaných účtov predmetných spoločností.

(184)

Keďže čínska vláda nespolupracovala, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy predložené žiadateľom v súvislosti s pokračovaním výhod pre výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom plynúcich z programov a politík týkajúcich sa dane z príjmov a iných priamych daní.

(185)

Predmetné schémy by sa mali považovať za subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, ktoré poskytujú výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(186)

Keďže čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať.

(187)

Tieto schémy sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže právne predpisy, ktorými sa riadil orgán udeľujúci subvencie, obmedzovali prístup k schémam len na určité podniky a odvetvia.

(188)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že niektoré daňové programy zostali počas obdobia revízneho prešetrovania napadnuteľnými subvenciami.

(189)

V rámci pôvodného prešetrovania Komisia zistila, že výrobcovia výrobkov z ocele z organickým povlakom prijímali napadnuteľné subvencie v súvislosti s preferenčným zaobchádzaním v rámci dvoch programov týkajúcich sa nepriamej dane a dovozného cla:

(190)

Okrem toho bola napadnutá jedna ďalšia regionálna schéma a niekoľko iných daňových zvýhodnení ad hoc, ktoré súvisia s nepriamymi daňami.

(191)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a skutočnosť, že spoločnosti zaradené do vzorky nevyužívali výhody z týchto schém počas pôvodného prešetrovania, Komisia pri svojich zisteniach vo vzťahu k právnemu základu, oprávnenosti, charakteru subvencie a jej špecifickosti vychádzala z dôkazov predložených v žiadosti a z výsledkov antisubvenčného prešetrovania orgánov USA týkajúceho sa natieraného bezdrevného papiera (75) a z vlastného prešetrovania Komisie týkajúceho sa natieraného bezdrevného papiera (76).

(192)

Zistilo sa, že programy a politiky týkajúce sa nepriamej dane a dovozného cla predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, ktoré poskytujú výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(193)

Takisto sa zistilo, že tieto schémy boli špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže právne predpisy, ktorými sa riadil orgán udeľujúci subvencie, obmedzovali prístup k schémam len určitým podnikom a odvetviam. Okrem toho skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, neumožnila Komisii dospieť k záveru, či existovali objektívne kritéria oprávnenosti na zaradenie do niektorých schém, v dôsledku čoho sú tieto schémy špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(194)

Vo vzťahu k druhej schéme uvedenej v odôvodnení 189 sa dodatočne zistilo, že bola špecifická v zmysle podmienok článku 4 ods. 4 písm. b) základného nariadenia, pretože je podmienená prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným, pričom vo vzťahu k regionálnej schéme a zvýhodneniam ad hoc sa dodatočne zistilo, že boli špecifické v zmysle podmienok článku 4 ods. 3 uvedeného nariadenia, pretože sa obmedzujú len na niektoré určené oblasti a obce v rámci právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu.

(195)

V bodoch 137 až 141 žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti žiadateľ uvádza, že zistenia z prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla potvrdili pokračovanie využívania výhod a napadnuteľnosť prvej schémy uvedenej odôvodnení 189. Potvrdilo sa, že právny základ schémy sa nezmenil, a preto v záveroch, ktoré sa týkajú oprávnenosti, praktického uplatňovania schémy, výhod poskytovaných pri jej využívaní a jej špecifickosti, nenastali žiadne zmeny (77).

(196)

Okrem toho v rovnakom prešetrovaní v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla sa dospelo k záveru, že aspoň jeden výrobca výrobkov z ocele s organickým povlakom využíval výhody z tejto schémy počas obdobia prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla (2015) (78). Pretože predmetný program je spojený s nákupom dlhodobého majetku, výhoda z neho by sa mala (ako to bolo v prípade prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla) amortizovať počas životnosti zariadenia. Preto Komisia dospela k záveru, že predmetná spoločnosť naďalej využíva výhody z tejto subvencie počas súčasného obdobia revízneho prešetrovania.

(197)

Žiadateľ v bodoch 187 až 190 žiadosti uvádza, že aj v dôsledku prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla sa zistilo, že rovnakému výrobcovi výrobkov z ocele s organickým povlakom boli vrátené ex post všetky dane z pridanej hodnoty a všetky uhradené dane z príjmov v období rokov 2006 až 2009 z dôvodu premiestnenia jeho výroby. Počas prešetrovania v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla sa predmetná subvencia považovala za finančnú pomoc súvisiacu s rozsiahlym investičným projektom, a preto sa táto výhoda amortizovala počas priemernej životnosti dlhodobého majetku spoločnosti. Preto možno dospieť k záveru, že predmetná spoločnosť naďalej využívala výhody z tejto subvencie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(198)

Keďže čínska vláda nespolupracovala, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy predložené žiadateľom v súvislosti s pokračovaním výhod pre výrobcov výrobkov z ocele s organickým povlakom plynúcich z programov a politík týkajúcich sa nepriamej dane a dovozného cla.

(199)

Predmetné schémy by sa mali považovať za subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, ktoré poskytujú výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(200)

Keďže čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné tieto sumy vyčísľovať.

(201)

Tieto schémy sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože prístup k schémam je vyhradený len určitým podnikom a odvetviam.

(202)

Komisia vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že niektoré programy týkajúce sa nepriamej dane a dovozného cla aj naďalej predstavovali napadnuteľné subvencie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(203)

Komisia vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že výrobcovia výrobkov z ocele s organický povlakom v Číne naďalej využívali počas obdobia revízneho prešetrovania výhody z napadnuteľných subvencií.

(204)

V nadväznosti na zistenie potvrdzujúce existenciu subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrovala pravdepodobnosť pokračovania subvencovaného dovozu z dotknutej krajiny, keby sa opatrenia zrušili. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne, dostupnosť ďalších trhov a atraktívnosť trhu Únie.

(205)

Vzhľadom na nespoluprácu sa výrobná a voľná kapacita v ČĽR stanovili v súlade s článkom 28 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií poskytnutých žiadateľom.

(206)

Výrobná kapacita v ČĽR výrazne prekročila súčasný objem výroby. Podľa združenia CISA predstavovala výrobná kapacita ocele s farebným povlakom 40 mil. ton v roku 2013 (79). Pri súčasnom objeme výroby vo výške 7,5 mil. ton dosahuje využitie kapacity len približne 20 %. Ak by sa opatrenia zrušili, čínski výrobcovia majú dostatočnú voľnú kapacitu, odhadovanú na 32,5 mil. ton, aby subvencovanými výrobkami z ocele s organickým povlakom zaplavili trh Únie, ktorého spotreba predstavuje 4,5 mil. ton.

(207)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú značnú voľnú kapacitu, ktorú by mohli v prípade zrušenia opatrení využiť na výrobu výrobkov z ocele s organickým povlakom s cieľom ich vývozu na trh Únie.

(208)

Opatrenia na ochranu obchodu proti čínskemu vývozu výrobkov z ocele s organickým povlakom sa uplatňujú v Indii, Malajzii, Pakistane, Turecku a vo Vietname. Komisia preto dospela k záveru, že keby sa zrušili súčasné opatrenia, čínski vyvážajúci výrobcovia by pravdepodobne presmerovali vývoz do Únie.

(209)

Počas obdobia revízneho prešetrovania bola predajná cena v Únii za tonu výrobkov z ocele s organickým povlakom o 194 až 338 EUR (resp. o 28 % až 59 %) vyššia než čínska vývozná cena na úrovni CIF (náklady, poistenie a prepravné) na piatich hlavných vývozných trhoch. Takisto bola o 211 až 226 EUR za tonu výrobkov z ocele s organickým povlakom (resp. o 31 % až 33 %) vyššia než priemerná čínska vývozná cena na úrovni CIF do všetkých tretích krajín (okrem Únie). Čínsky vývoz na päť najvýznamnejších vývozných trhov predstavoval počas obdobia revízneho prešetrovania 48 % spotreby v Únii.

(210)

Preto je pravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia presmerovali vývoz značného objemu výrobkov z ocele s organickým povlakom z tretích krajín na trh Únie.

(211)

Komisia dospela na základe dostupných skutočností k záveru, že existuje dostatok dôkazov o tom, že subvencovanie odvetvia výrobkov z ocele s organickým povlakom v ČĽR pokračovalo aj počas obdobia revízneho prešetrovania a pravdepodobne bude pokračovať aj v budúcnosti.

(212)

Subvencovanie odvetvia výrobkov z ocele s organickým povlakom umožňuje čínskym výrobcom uchovať si výrobné kapacity na úrovni, ktorá vysoko prekračuje domáci dopyt, a to aj napriek zmenšujúcim sa trhom v Číne a vo svete.

(213)

Komisia teda zistila, že zrušenie vyrovnávacích opatrení by pravdepodobne viedlo k presmerovaniu značných objemov subvencovaného dovozu prešetrovaného výrobku na trh Únie. Čínska vláda naďalej ponúka odvetviu výrobkov z ocele s organickým povlakom rôzne programy subvencovania a Komisia zistila, že odvetvie výrobkov z ocele s organickým povlakom mnohé z týchto programov využívalo počas obdobia revízneho prešetrovania.

(214)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo výrobky z ocele s organickým povlakom viac než 20 známych výrobcov v Únii, pričom niektorí z nich sú navzájom prepojení. Niektorí z týchto výrobcov patria k oceliarskym skupinám.

(215)

Na základe dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a údajov predložených žiadateľom sa celková výroba Únie počas obdobia revízneho prešetrovania odhadovala na 4 752 003 ton. Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(216)

Počas prešetrovania sa zistilo, že časť výrobného odvetvia Únie využíva svoju produkciu na vlastnú spotrebu, t. j. často sa jednoducho prevádza (bez faktúry) a/alebo dodáva za transferové ceny v rámci rovnakej spoločnosti alebo skupiny spoločností na ďalšie nadväzujúce spracovanie. Údaje sa zhromažďovali a analyzovali za všetku činnosť v odvetví výrobkov z ocele s organickým povlakom, aby bolo možné získať čo najúplnejší prehľad o situácii v tomto výrobnom odvetví Únie.

(217)

Tak ako v pôvodnom prešetrovaní (odôvodnenia 462 až 463) sa dospelo k záveru, že hospodárske ukazovatele ako výroba, kapacita, využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál závisia od celkovej činnosti bez ohľadu na to, či ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo výrobu predávanú na voľnom trhu. Objem predaja a predajné ceny na trhu v Únii, podiel na trhu, rast, objem vývozu a ceny sa však zameriavajú na situáciu prevládajúcu na voľnom trhu (a teda vynímajúc činnosti určené na vlastnú spotrebu). Ukazovatele ujmy boli preto očistené o známe použitie na vlastnú spotrebu a predaj vo výrobnom odvetví Únie, pričom použitie na vlastnú spotrebu a predaj sa analyzovali samostatne.

(218)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe i) štatistiky dovozu na úrovni TARIC pomocou informácií zhromaždených na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia a ii) objemov predaja výrobného odvetvia Únie (vrátane transakcií vlastnej spotreby) v Únii, tak ako ich predložil žiadateľ. Tieto objemy predaja boli podrobené krížovej kontrole a v prípade potreby aktualizované, pokiaľ ide o výrobcov z Únie zaradených do vzorky, na základe overovania na mieste v ich priestoroch.

(219)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 1