(1)

Spojené kráľovstvo 29. marca 2017 predložilo oznámenie o svojom úmysle vystúpiť z Únie podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii. Zmluvy sa prestanú uplatňovať na Spojené kráľovstvo odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po uvedenom oznámení, t. j. od 30. marca 2019, pokiaľ Európska rada po dohode so Spojeným kráľovstvom jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty.

(2)

Keď sa Spojené kráľovstvo stane treťou krajinou a ak nebude existovať dohoda o vystúpení, na tovar prichádzajúci na colné územie Únie zo Spojeného kráľovstva sa bude vzťahovať povinnosť podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe a na tovar opúšťajúci colné územie Únie na miesto určenia v Spojenom kráľovstve sa bude vzťahovať povinnosť podať vyhlásenie pred výstupom. Uvedené vyhlásenia sa majú podávať v lehote, ktorá poskytuje colným správam členských štátov dostatočne dlhý čas, aby mohli pred príchodom, resp. odchodom tovaru vykonať náležitú analýzu rizík na účely bezpečnosti a ochrany bez toho, aby to spôsobilo vážne narušenie logistických tokov a postupov hospodárskych subjektov.

(3)

V súčasnosti sú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/2446 (2) stanovené osobitné lehoty na podávanie predbežných colných vyhlásení o vstupe alebo vyhlásení pred výstupom v prípade nákladu prepravovaného medzi colným územím Únie a akýmkoľvek prístavom v Severnom mori. Keď sa Spojené kráľovstvo stane treťou krajinou, mali by sa rovnaké lehoty na tieto účely uplatňovať na tovar prepravovaný po mori, ktorý prichádza do prístavov alebo opúšťa prístavy v Spojenom kráľovstve, ktoré sa nenachádzajú v Severnom mori. Lehoty stanovené pre prístavy v Severnom mori by sa preto mali uplatňovať na všetky prístavy v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a na Normanských ostrovoch a Ostrove Man.

(4)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa začať uplatňovať odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým sa zmluvy prestanú uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve s výnimkou prípadu, keď do uvedeného dátumu nadobudne platnosť dohoda o vystúpení uzavretá so Spojeným kráľovstvom,

(1)

Mexický orgán Consejo Regulador del Tequila (žiadateľ) zriadený v súlade s mexickými právnymi predpismi požiadal o registráciu názvu „Tequila“ ako zemepisného označenia v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 110/2008 v súlade s postupom stanoveným v článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia. „Tequila“ je liehovina tradične vyrábaná v Spojených štátoch mexických destiláciou šťavy extrahovanej z druhu Agave tequilana F.A.C. Weber (modrá agáva).

(2)

Komisia v súlade s článkom 17 ods. 5 nariadenia (ES) č. 110/2008 preskúmala žiadosť o zaregistrovanie názvu „Tequila“, ktorú žiadateľ zaslal.

(3)

Komisia dospela k záveru, že žiadosť je v súlade s nariadením (ES) č. 110/2008 a v súlade s článkom 17 ods. 6 nariadenia (ES) č. 110/2008 uverejnila hlavnú špecifikáciu technickej dokumentácie k výrobku „Tequila“v Úradnom vestníku Európskej únie (2) na účely námietkového konania.

(4)

Španielske združenie Unión Española del Licor a belgické združenie Vinum et Spiritus v súlade s článkom 17 ods. 7 nariadenia (ES) č. 110/2008 a článkom 13 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 716/2013 (3) predložili v určenej lehote námietky voči zaregistrovaniu názvu „Tequila“ ako zemepisného označenia. Komisia uznala obe námietky za prípustné v zmysle článku 14 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 716/2013. Námietku vznieslo aj združenie Unión de Licoristas Cataluña a Unión Española del Licor a Vinum et Spiritus poskytli ďalšie informácie, ktoré Komisia v súlade s článkom 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 716/2013 neuznala ako prípustné, pretože neboli predložené v lehote uvedenej v článku 17 ods. 7 nariadenia (ES) č. 110/2008.

(5)

Komisia listom zo 4. apríla 2017 oznámila žiadateľovi dve prípustné námietky a vyzvala ho, aby v súlade s článkom 15 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 716/2013 predložil do dvoch mesiacov svoje pripomienky. Žiadateľ svoje pripomienky zaslal 3. júna 2017, t. j. v predpísanej lehote.

(6)

Komisia 31. júla 2017 v súlade s článkom 15 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 716/2013 oznámila pripomienky žiadateľa namietajúcim stranám, ktorým sa následne poskytli dva mesiace na predloženie komentárov v súlade s článkom 15 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Odpoveď združenia Unión Española del Licor bola Komisii doručená 22. septembra 2017.

(7)

Námietky združení Unión Española del Licor a Vinum et Spiritus sa týkajú povinných požiadaviek stanovených v úradnej norme NOM-006-SCFI-2012 (alkoholické nápoje – Tequila — špecifikácie) uverejnenej v mexickom úradnom vestníku Diario Oficial de la Federación z 13. decembra 2012 (4) a uvedených v technickej dokumentácii k nápoju „Tequila“, ktoré sa týkajú: a) požiadaviek na označovanie na účely marketingu a zdravotných informácií a referenčných čísel autorizovaných výrobcov; b) obmedzení obchodných úprav medzi dodávateľmi a fľašovateľmi, ktoré sa týkajú povolenia používať registrovanú ochrannú známku alebo iné rozlišovacie znaky, a teda obmedzujú možnosti fľašovateľov získavať mexické výrobky a tým aj uvádzanie nápoja „Tequila“ na trh po fľašovaní na niektoré schválené ochranné známky, čím sa bráni jeho uvádzaniu na trh s vlastnou ochrannou známkou prevádzkovateľov bez osobitného povolenia; c) pravidiel povolení pre prevádzkovateľov v Únii, ktorí smú fľašovať nápoj „Tequila“ a predpisov pre postup fľašovania; d) požiadaviek na kontrolu autorizovaných fľašovateľov na území Únie, ako aj dôsledky stanovené v mexickej úradnej norme v prípade nedodržania predpisov; e) zákazu obchodovania s voľne loženým nápojom „Tequila“ kategórie zmes (s 49 % celkovým obsahom redukujúcich cukrov z iných zdrojov než z modrej odrody druhu Agave tequilana F.A.C. Weber) v Únii a zákaz získavania voľne loženého výrobku „Tequila“ kategórie zmes prostredníctvom tretích krajín a f) požiadavky, že kategória 100 % agávová „Tequila“ sa musí fľašovať v podniku autorizovaného výrobcu vo vymedzenej zemepisnej oblasti v Spojených štátoch mexických. Namietajúce strany tvrdia, že tieto požiadavky obchádzajú voľný obchod a hospodársku súťaž v oblasti výrobku „Tequila“ v členských štátoch a nie sú s nimi zlučiteľné, pričom sú konkrétne v rozpore s článkom 6 nariadenia (ES) č. 110/2008.

(8)

Žiadateľ tvrdí, že námietky by sa mali zamietnuť ako neprípustné, pretože namietajúce strany na predloženie svojich námietok nepoužili vzor stanovený v článku 13 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 716/2013 a nepreukázali, ktoré konkrétne podmienky registrácie stanovené v nariadení (ES) č. 110/2008 nie sú splnené. Žiadateľ uvádza, že hlavným cieľom systému kontroly fľašovania, uvádzania na trh a distribúcie je zaručiť vysledovateľnosť, a teda pravosť nápoja „Tequila“. Ďalej uvádza, že všetci prevádzkovatelia, ktorí majú záujem fľašovať voľne ložený nápoj „Tequila“, môžu túto činnosť vykonávať za predpokladu, že získajú schvaľovacie osvedčenie fľašovateľa nápoja „Tequila“ a pristúpia k dohode o spoločnej zodpovednosti za registrovanú ochrannú známku alebo iné rozlišovacie znaky.

(9)

Žiadateľ sa domnieva, že žiadna z pripomienok, v ktorých namietajúce strany spochybnili uplatňovanie mexickej úradnej normy, nie je dôvodom na námietku v súlade s nariadením (ES) č. 110/2008 vzhľadom na skutočnosť, že označenie „Tequila“ už je záväzné na základe ustanovení Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi mexickými z 27. mája 1997 o vzájomnom uznávaní a ochrane označení alkoholických nápojov („dohoda z roku 1997“) (5), pretože v jej článku 4 ods. 2 sa uvádza, že na území Únie sa chránený názov „Tequila“ nemôže používať inak, než za podmienok stanovených v zákonoch a predpisoch Spojených štátov mexických.

(10)

Pokiaľ ide o formu námietok, ktorú žiadateľ spomenul, Komisia zastáva názor, že námietky, ktoré vzniesli združenia Unión Española del Licor a Vinum et Spiritus sú prípustné, pretože spĺňajú požiadavky stanovené v článku 13 ods. 1 a článku 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 716/2013, pretože namietajúce strany v námietkach poskytli všetky údaje požadované vo formulári „Námietka proti zemepisnému označeniu“ stanovenom v prílohe III k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu.

(11)

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť pravidiel uvedených v úradnej mexickej norme, Komisia vzhľadom na skutočnosť, že ide o právny predpis tretej krajiny, zastáva názor, že nemá priamy extrateritoriálny účinok v Únii. Hlavná špecifikácia technickej dokumentácie k nápoju „Tequila“ sa však bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie, čím sa určité pravidlá mexickej úradnej normy výslovne spomenuli a potvrdila sa ich uplatniteľnosť na výrobky určené na vývoz. Ide o požiadavky na výrobu, ustanovenia o označovaní a pravidlá fľašovania nápoja „Tequila“ kategórie 100 % agávová „Tequila“, ktoré sú stanovené alebo uvedené v spomenutom vydaní Úradného vestníka Európskej únie. Systém, ktorý prevádzkovateľom alebo orgánom tretej krajiny umožňuje zabrániť distribúcii výrobku na celom jednotnom trhu po jeho dovoze spôsobom, ktorý je v rozpore s právom Únie, nemožno chrániť prostredníctvom nariadenia (ES) č. 110/2008.

(12)

Pokiaľ ide o dohodu z roku 1997, ktorým sa nápoj „Tequila“ chránil na území Únie, treba uviesť, že možná ochrana podľa nariadenia (ES) č. 110/2008 vyplýva z inej právnej úpravy, nezávislej od úpravy na základe dohody z roku 1997. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ sa rozhodol požiadať o individuálnu ochranu zemepisného označenia „Tequila“ na základe nariadenia (ES) č. 110/2008 dodatočne k ochrane na základe dohody z roku 1997, malo by sa objasniť, že ochrana na základe dvoch právnych nástrojov platí podľa pravidiel každého jednotlivého nástroja.

(13)

Komisia preskúmala argumenty a dôkazy, ktoré predostreli namietajúce strany a žiadateľ, a dospela k záveru, že názov „Tequila“ by sa mal zaregistrovať ako zemepisné označenie v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 110/2008 na základe nasledujúcich faktov.

(14)

Pokiaľ ide o požiadavky na označovanie uvedené v odôvodnení 7 písmene a), v článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 110/2008 sa stanovuje, že členské štáty môžu stanoviť dodatočné pravidlá pre výrobu, popis, prezentáciu a označovanie, ktoré sú prísnejšie než pravidlá stanovené v článku II uvedeného nariadenia, ak sú zlučiteľné s právom Únie. Článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia sa má uplatňovať mutatis mutandis na pravidlá, ktoré stanovili orgány tretích krajín. Z mexickej úradnej normy a z bodu 9 hlavnej špecifikácie technickej dokumentácie k nápoju „Tequila“ vyplýva, že Spojené štáty mexické stanovili dodatočné pravidlá označovania všetkých výrobkov označovaných ako „Tequila“, ktoré sú prísnejšie než pravidlá v nariadení (ES) č. 110/2008. Ide o pravidlá týkajúce sa údajov na účely marketingu a zdravotných informácií, referenčných čísel, mien/názvov a adries autorizovaných výrobcov a fľašovateľov. Dané požiadavky nie sú v rozpore s pravidlami Únie v oblasti označovania, a konkrétne s pravidlami v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (6). Požiadavka identifikácie prevádzkovateľov na základe referenčného čísla alebo mena/názvu a adresy je opodstatnená v záujme transparentnosti a vysledovateľnosti a nie je neprimeraná. Preto Komisia zastáva názor, že dôvody námietok vzhľadom na požiadavky na označovanie nie sú opodstatnené a treba ich zamietnuť.

(15)

Obmedzenia obchodných úprav medzi dodávateľmi a fľašovateľmi uvedené v odôvodnení 7 písmene b) a pravidlá autorizovania fľašovateľov v Únii, ako aj postupy v súvislosti s danými autorizáciami uvedené v odôvodnení 7 písmene c) sú vzhľadom na potrebu zabezpečiť vysledovateľnosť a zabrániť podvodom opodstatnené. Pravidlá platia výslovne pre označovanie výrobkov určených na vývoz, ako sa uvádza bode 9 druhom odseku hlavnej špecifikácie technickej dokumentácie k výrobku „Tequila“ uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorý sa vzťahuje na používanie pojmu „Tequila“ a zaregistrovanej ochrannej známky alebo iné rozlišovacieho znaku na základe dohody o spoločnej zodpovednosti zaregistrovanej na Mexickom úrade pre patenty a ochranné známky. Komisia sa domnieva, že tieto pravidlá a úpravy sú do tej miery, v akej sa vzťahujú na používanie pojmu „Tequila“ v Únii, primerané a opodstatnené a dôvody námietok nie sú podložené a treba ich zamietnuť.

(16)

Pokiaľ ide o kontrolné požiadavky, ktoré sa vzťahujú na autorizovaných fľašovateľov na území Únie, ako aj o dôsledky stanovené v mexickej úradnej norme v prípade ich nedodržania, uvedené v odôvodnení 7 písmene d), článok 22 nariadenia (ES) č. 110/2008 obsahuje ustanovenia o overovaní dodržiavania špecifikácií pred uvedením výrobku na trh, čo v prípade výrobku „Tequila“ určeného na predaj zákazníkom znamená fľašovanie, a konkrétne sa v nich vyžaduje, aby overovanie dodržiavania zaručili verejné orgány tretej krajiny alebo jeden alebo viac certifikačných orgánov pre výrobky s pôvodom v tretej krajine. Komisia konštatuje, že postupy overovania a kroky v prípade nedodržiavania pravidiel sú opodstatnené vzhľadom na potrebu zabezpečiť vysledovateľnosť a zabrániť primiešavaniu a podvodu, ktoré sa pri tomto výrobku ťažko odhaľujú. Do tej miery, v akej sa v mexickej úradnej norme stanovuje overovanie dodržiavania špecifikácií v technickej dokumentácii pred uvedením výrobku „Tequila“ na trh Únie s cieľom predaja spotrebiteľom, sú pravidlá v súlade s článkom 22 ods. 2 nariadenia (ES) č. 110/2008. Preto Komisia zastáva názor, že dôvody námietok vzhľadom na požiadavky na kontrolu nie sú opodstatnené a treba ich zamietnuť.

(17)

Pokiaľ ide o údajný zákaz obchodovania s voľne loženým nápojom „Tequila“ kategórie zmes v Únii spomenutý v odôvodnení 7 písmene e), Komisia konštatuje, že v znení hlavnej špecifikácie technickej dokumentácie k výrobku „Tequila“ uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie sa uvádza len konkrétne pravidlo zakazujúce predaj voľne loženého nápoja „Tequila“ kategórie 100 % agávová „Tequila“ a neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by bolo zakázané obchodovanie s voľne loženým nápojom „Tequila“ kategórie zmes na jednotnom trhu po dovoze výrobku na územie Únie.

(18)

Pokiaľ ide o údajný zákaz získavať voľne ložený nápoj „Tequila“ kategórie zmes prostredníctvom tretích krajín vyplývajúci z požiadavky uzatvoriť dohodu o spoločnej zodpovednosti zaregistrovanú na Mexickom úrade pre patenty a ochranné známky s cieľom získať dodávky voľne loženého výrobku a vzhľadom na potrebu zabezpečiť vysledovateľnosť a zabrániť podvodom, Komisia zastáva názor, že je opodstatnené vyžadovať, aby nákup voľne loženého výrobku z území mimo Únie bol možný len od výrobcov v krajine pôvodu. Preto Komisia zastáva názor, že dôvody námietok vzhľadom na obmedzenie vzťahujúce sa na voľne ložený výrobok nie sú opodstatnené a treba ich zamietnuť.

(19)

Pokiaľ ide námietku, že požiadavka povinného fľašovania vo vymedzenej zemepisnej oblasti platná v prípade nápoja „Tequila“ kategórie 100 % agávová „Tequila“ spomenutá v odôvodnení 7 písmene f) nie je v súlade s právom Únie, treba poznamenať, že v súlade s článkom 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 716/2013 všetky obmedzenia týkajúce sa fľašovania liehoviny len na územia v rámci vymedzenej zemepisnej oblasti treba opodstatniť v technickej dokumentácii, pretože predstavujú potenciálne obmedzenie voľného pohybu tovaru a slobody poskytovať služby na jednotnom trhu. Právo Únie sa nevzťahuje na určenie toho, či tretia krajina môže obmedziť fľašovanie na svoje územie, ale platí s cieľom zabrániť obmedzeniam preliatiu do iných fliaš alebo fľašovaniu voľne loženého výrobku na území Únie, ak sa dané voľne ložené výrobky vyviezli z tretej krajiny do Únie. Takéto obmedzenia možno povoliť len vtedy, ak sú nevyhnutné, primerané a vhodné na ochranu povesti zemepisného označenia. (7)

(20)

Žiadateľ v bode 7 hlavnej špecifikácie technickej dokumentácie uvádza, že cieľom obmedzenia fľašovania je zachovať väčšiu organoleptickú komplexnosť, ktorú by mohla preprava výrobku vo voľne loženej forme ohroziť, pretože sa nepridávajú žiadne iné cukry než sú cukry získané z druhu Agave tequilana F.A.C. Weber (modrá agáva). Žiadateľ okrem toho uvádza aj ďalší dôvod pre obmedzenie vzťahujúce sa na fľašovanie, a to snahu zachovať povesť nápoja „Tequila“ kategórie 100 % agávová „Tequila“, ktorá vyplýva z osobitných vlastností a všeobecnejšie z kvality výrobku, za ktorú vďačí miestnym autorizovaným výrobcom a ich vedomostiam a ktorá by mohla byť ohrozená rizikom primiešavania a podvodu, ktoré sa ťažko odhaľujú. Predmetnú požiadavku treba považovať za zlučiteľnú s právom Únie, a to napriek jej obmedzujúcemu účinku, ak možno preukázať, že je potrebná, primeraná a postačujúca na zachovanie vynikajúcej povesti, ktorej sa výrobok s mexickým označením „Tequila“ medzi zákazníkmi bezpochyby teší. Z informácií v technickej dokumentácii vyplýva, že obmedzenie vzťahujúce sa na fľašovanie sa týka len jednej kategórie nápoja „Tequila“ a nepredstavuje prekážku pre dovoz voľne loženého nápoja „Tequila“ kategórie zmes (s obsahom až 49 % cukrov z iných zdrojov než predmetnej suroviny) do Únie, pretože na ňu sa obmedzenie nevzťahuje Územná pôsobnosť obmedzenia platí len pre zemepisnú oblasť vymedzenú vzhľadom na výrobok „Tequila“, ktorá zahŕňa päť mexických štátov. Z dôkazov, ktoré žiadateľ predložil, vyplýva, že obmedzenie je opodstatnené a primerané a je vhodným opatrením na zachovanie záruky zloženia výrobku a jeho povesti medzi spotrebiteľmi. Navyše sa nikde neuvádzajú menej reštriktívne alternatívne opatrenia, ktorými by sa dala dosiahnuť primeraná úroveň kontroly. Potrebné opodstatnenie obmedzenia, konkrétne povinnosť fľašovať nápoj „Tequila“ kategórie 100 % agávová „Tequila“, je teda zlučiteľné s článkom 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 716/2013.

(21)

Z uvedených dôvodov Komisia zastáva názor, že dôvody vymenované v námietke proti zaregistrovaniu zemepisného označenia „Tequila“ v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 110/2008 týkajúce sa povinnosti fľašovať výrobok „Tequila“ kategórie 100 % agávová „Tequila“ v rámci vymedzenej zemepisnej oblasti nie sú opodstatnené a treba ich zamietnuť.

(22)

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 17 ods. 8 nariadenia (ES) č. 110/2008 Komisia zastáva názor, že žiadosť o registráciu názvu „Tequila“ ako zemepisného označenia spĺňa podmienky stanovené v uvedenom nariadení. Názov „Tequila“ by sa preto mal chrániť a zaregistrovať ako zemepisné označenie v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 110/2008.

(23)

Nariadenie (ES) č. 110/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre liehoviny,

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 686/2012 (2) a nariadením Komisie (EÚ) č. 1141/2010 (3) bolo Spojené kráľovstvo určené za spravodajský členský štát pre hodnotenie určitých účinných látok obsiahnutých v prípravkoch na ochranu rastlín.

(2)

Spojené kráľovstvo 29. marca 2017 predložilo oznámenie o svojom úmysle vystúpiť z Únie podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii. Zmluvy sa prestanú vzťahovať na Spojené kráľovstvo odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po uvedenom oznámení, t. j. 30. marca 2019, pokiaľ Európska rada po dohode so Spojeným kráľovstvom jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty.

(3)

Návrh dohody o vystúpení, ktorý bol dohodnutý medzi vyjednávačmi a schválený Európskou radou (článok 50 Zmluvy o Európskej únii), obsahuje postupy, ktoré umožnia uplatňovanie ustanovení právnych predpisov Únie na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia po dátume, keď sa zmluvy prestanú uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve. Ak uvedená dohoda nadobudne platnosť, právne predpisy Únie týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín sa budú uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia v súlade s uvedenou dohodou a prestanú sa uplatňovať na konci uvedeného obdobia. Aj v prípade, že EÚ a Spojené kráľovstvo ratifikujú dohodu o vystúpení, Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia nemá konať ako vedúci orgán v prípade hodnotení rizík, skúšok, schválení alebo autorizácií na úrovni Únie alebo na úrovni členských štátov konajúcich spoločne, ako sa uvádza okrem iného v nariadení (ES) č. 1107/2009.

(4)

Preto je potrebné prideliť hodnotenie účinných látok, v prípade ktorých je spravodajským štátom Spojené kráľovstvo a v súvislosti s ktorými sa rozhodnutie o obnovení ich schválenia neočakáva do 30. marca 2019, iným členským štátom. Týka sa to týchto účinných látok: 1-metylcyklopropén, famoxadón, mankozeb, metiokarb, metoxyfenozid, pirimikarb, pirimifos-metyl a tiakloprid.

(5)

Pri uvedenom prideľovaní by sa mala zabezpečiť vyváženosť, pokiaľ ide o rozdelenie povinností a práce medzi členské štáty.

(6)

Keďže hodnotenia príslušných účinných látok sú v pokročilom štádiu a práca, ktorá sa má vykonať, by už nemala byť rozsiahla, pri uvedenom hodnotení by sa nemal prideliť spoluspravodajský členský štát.

(7)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 686/2012 a nariadenie (EÚ) č. 1141/2010 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 30. marca 2019. V prípade, že sa však dvojročná lehota uvedená v článku 50 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii predĺži, toto nariadenie by sa malo uplatňovať odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým sa právne predpisy týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín prestanú uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve, keďže v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (4) k ukončeniu uplatňovania aktov stanovenému k určitému dátumu dochádza uplynutím poslednej hodiny dňa zodpovedajúceho tomuto dátumu.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 bola Spojenému kráľovstvu 29. februára 2016 doručená od spoločnosti BASF Agro B.V. žiadosť o schválenie účinnej látky mefentriflukonazol.

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 informovalo Spojené kráľovstvo ako spravodajský členský štát 30. marca 2016 žiadateľa, ostatné členské štáty, Komisiu a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o prijateľnosti žiadosti.

(3)

Spravodajský členský štát predložil 25. apríla 2017 Komisii návrh hodnotiacej správy, ktorého kópiu zaslal úradu s hodnotením toho, či možno očakávať, že daná účinná látka spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(4)

Úrad postupoval v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009. V súlade s článkom 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 požiadal žiadateľa, aby členským štátom, Komisii a úradu poskytol doplňujúce informácie. Spravodajský členský štát predložil 1. februára 2018 úradu hodnotenie doplňujúcich informácií vo forme aktualizovaného návrhu hodnotiacej správy.

(5)

Úrad predložil 5. júla 2018 žiadateľovi, členským štátom a Komisii svoje závery (2) o tom, či možno očakávať, že účinná látka mefentriflukonazol spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Úrad svoje závery sprístupnil verejnosti.

(6)

Pokiaľ ide o nové kritériá na identifikáciu vlastností narúšajúcich endokrinný systém zavedené nariadením Komisie (EÚ) 2018/605 (3), ktoré nadobudlo účinnosť 10. novembra 2018, a spoločným usmerňovacím dokumentom na identifikáciu látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém (4), úrad vyvodzuje záver, že je nepravdepodobné, že mefentriflukonazol je endokrinný disruptor, pokiaľ ide o estrogénne, androgénne, tyreogénne a steroidogénne účinky. Z dostupných dôkazov a usmernenia na identifikáciu endokrinných disruptorov vyplýva, že je nepravdepodobné, že mefentriflukonazol je pre ryby endokrinným disruptorom vzhľadom na to, že testovacie modality boli primerane zohľadnené. Komisia sa preto domnieva, že mefentriflukonazol nemožno považovať za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém.

(7)

Komisia predložila 12. decembra 2018 Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá revíznu správu o mefentriflukonazole a 25. januára 2019 návrh nariadenia, ktorým sa mefentriflukonazol schvaľuje.

(8)

Žiadateľ mal možnosť predložiť pripomienky k revíznej správe.

(9)

Pokiaľ ide o jedno alebo viaceré reprezentatívne použitia aspoň jedného prípravku na ochranu rastlín, ktorý obsahuje danú účinnú látku, a najmä použitia, ktoré sa preskúmali a podrobne opísali v revíznej správe, dospelo sa k záveru, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené.

(10)

Preto je vhodné mefentriflukonazol schváliť.

(11)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky a obmedzenia. Je najmä vhodné požadovať ďalšie potvrdzujúce informácie.

(12)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (5) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Po skončení finančnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu 20. augusta 2018 sa vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/1192 (2) aktivoval sprísnený dohľad nad Gréckom na obdobie šiestich mesiacov od 21. augusta 2018.

(2)

Grécko by v nadväznosti na značný počet opatrení, ktoré vykonalo v rámci programu finančnej pomoci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len „program“), malo pokračovať v kľúčových inštitucionálnych a štrukturálnych reformách v strednodobom horizonte, aby sa zabezpečilo ich dokončenie a úplná účinnosť. Na tento účel sa Grécko v rámci Euroskupiny zaviazalo, že bude pokračovať vo všetkých kľúčových reformách prijatých v rámci programu, dokončí ich a zabezpečí plnenie cieľov dôležitých reforiem prijatých v rámci tohto programu a jeho predchodcov.

(3)

Grécko sa takisto zaviazalo, že vykoná osobitné opatrenia v oblasti fiškálnych a fiškálno-štrukturálnych politík, sociálneho zabezpečenia, finančnej stability, trhu práce a trhov s výrobkami, privatizácie a verejnej správy. Tieto osobitné opatrenia, ktoré sú stanovené v prílohe k vyhláseniu Euroskupiny z 22. júna 2018, prispejú k riešeniu potenciálnych zdrojov hospodárskych ťažkostí Grécka.

(4)

Grécko prijalo od roku 2010 značný objem finančnej pomoci, v dôsledku čoho celkové nesplatené záväzky Grécka voči členským štátom eurozóny, Európskemu nástroju finančnej stability a Európskemu mechanizmu pre stabilitu predstavujú sumu 243 700 miliónov EUR. Grécko prijalo finančnú podporu od svojich európskych partnerov za zvýhodnených podmienok a osobitné opatrenia na dosiahnutie udržateľnejšieho dlhu boli prijaté v roku 2012 a opäť zo strany Európskeho mechanizmu pre stabilitu v roku 2017. Euroskupina 22. júna 2018 politicky odsúhlasila vykonávanie dodatočných opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť udržateľnosť dlhu. Tieto opatrenia zahŕňajú predĺženie váženej priemernej splatnosti o ďalších 10 rokov, odloženie úrokov a amortizáciu o ďalších 10 rokov, ako aj o vykonávanie ďalších opatrení v oblasti dlhu. Euroskupina môže na základe pozitívnych správ v rámci sprísneného dohľadu týkajúcich sa dodržiavania politických záväzkov po skončení programu zo strany Grécka dvakrát ročne odsúhlasiť dve dodatočné opatrenia (zrušenie zvyšovania marže úrokovej sadzby týkajúcej sa tranže spätného odkúpenia dlhu v rámci programu Európskeho nástroja finančnej stability od roku 2018 a obnovenie prevodu súm rovnajúcich sa príjmom vnútroštátnych centrálnych bánk krajín eurozóny zo štátnych dlhopisov Grécka držaných v rámci dohody o čistých finančných aktívach a programu pre trhy s cennými papiermi).

(5)

Saldo verejných financií Grécka je od roku 2016 pozitívne. Očakáva sa, že Grécko v roku 2018 splnilo cieľ primárneho prebytku na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu a že dosiahne tento cieľ v strednodobom horizonte. Čisté vonkajšie úvery sa v roku 2015 dostali do pozitívnych hodnôt a odvtedy vykazujú len malé deficity. Oživenie hospodárstva pokračuje, pričom rast bol podľa odhadov v roku 2018 na úrovni 2,0 % a nezamestnanosť má klesajúcu tendenciu. Grécko začalo v rámci programov finančnej pomoci rozsiahly program štrukturálnych reforiem na zlepšenie svojho podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti a od augusta 2018 pokračuje v prijímaní opatrení v tejto oblasti.

(6)

Aj napriek týmto reformám je Grécko naďalej postihnuté výraznými nerovnováhami stavového charakteru a s nimi súvisiacimi zraniteľnými miestami vyplývajúcimi z minulého vývoja. Konkrétne, ako uviedla Komisia aj vo svojej správe o mechanizme varovania na rok 2019 vypracovanej podľa článkov 3 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3), Grécko čelí určitým ťažkostiam. Odhaduje sa, že verejný dlh bude na konci tretieho štvrťroka 2018 predstavovať 182,8 % hrubého domáceho produktu, čo je najvyššia úroveň v Únii. Čistá medzinárodná investičná pozícia vo výške takmer – 140,5 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 je aj naďalej veľmi vysoká; a navyše, hoci je saldo bežného účtu takmer vyrovnané, stále nepostačuje na to, aby sa veľká čistá medzinárodná investičná pozícia znižovala na obozretnú úroveň uspokojivým tempom. Hoci nezamestnanosť od dosiahnutia svojho maxima na úrovni 27,9 % v roku 2013 neustále klesá, v októbri 2018 stále dosahovala úroveň 18,6 %. Veľmi vysoká zostáva aj dlhodobá nezamestnanosť (13,5 % v treťom štvrťroku 2018) a nezamestnanosť mladých ľudí (39,1 % v novembri 2018). Podnikateľské prostredie a súdny systém si stále vyžadujú značné ďalšie zlepšovanie, keďže Grécko stále výrazne zaostáva za hranicou optimálnej výkonnosti vo viacerých oblastiach štrukturálnych zložiek hlavných porovnateľných ukazovateľov (napr. čas potrebný na dosiahnutie súdneho rozhodnutia, vymáhanie plnenia zmlúv, registrácia majetku, riešenie platobnej neschopnosti atď.).

(7)

Hoci bankový sektor zostáva dostatočne kapitalizovaný, naďalej čelí výzvam spojeným s veľkým objemom problémových expozícií a nízkymi úrovňami ziskovosti, pričom pretrvávajú silné väzby so štátom. Na konci septembra 2018 bol objem problémových expozícií stále veľmi vysoký, a to na úrovni 84,7 miliardy EUR alebo 46,7 % celkových súvahových expozícií. Grécko v rámci programu prijalo kľúčové reformy a má v úmysle v blízkej budúcnosti vyvinúť dodatočné nástroje, posilniť rámec pre riešenie problémových expozícií a uľahčiť tak vyčistenie bankových súvah. Na to, aby sa miera problémových expozícií znížila na udržateľnú úroveň a aby boli finančné inštitúcie schopné plniť svoju sprostredkovateľskú funkciu a funkciu v oblasti riadenia rizík za každých okolností, však bude nutné vyvíjať nepretržité úsilie.

(8)

Grécko začalo po tom, čo mu bol od roku 2010 znemožnený prístup k pôžičkám na finančných trhoch, od júla 2017 znovu získavať prístup na trhy prostredníctvom emisií štátnych dlhopisov. V januári 2019 zaznamenalo Grécko úspešnú emisiu dlhopisov, ktorá bola jeho prvou emisiou od skončenia programu. Podmienky pôžičiek pre Grécko sú však v kontexte vonkajších hospodárskych rizík a vnútroštátnych výziev týkajúcich sa pokračovania vo vykonávaní reforiem v strednodobom horizonte aj naďalej nestabilné.

(9)

Komisia 21. novembra 2018 uverejnila svoje prvé posúdenie v rámci sprísneného dohľadu týkajúce sa Grécka. V posúdení, ktoré Komisia vykonala a ktoré sa zohľadnilo v jej oznámení, sa opísal pokrok týkajúci sa všeobecných a špecifických reformných záväzkov Grécka prijatých v rámci Euroskupiny a dospelo sa k záveru, že vykonávanie reforiem pokročilo, ale na splnenie reformných záväzkov Grécka je potrebné ďalšie úsilie (4).

(10)

Komisia dospela vzhľadom na uvedené skutočnosti k záveru, že podmienky odôvodňujúce zavedenie sprísneného dohľadu podľa článku 2 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 sú stále zachované. Grécko naďalej čelí najmä rizikám súvisiacim s jeho finančnou stabilitou, ktoré, ak sa prejavia, by mohli mať nepriaznivé účinky presahovania na ostatné členské štáty eurozóny. Ak by sa účinky presahovania vyskytli, mohli by sa prejaviť nepriamo tým, že by ovplyvnili dôveru investorov, a v dôsledku toho aj náklady bánk a štátov na refinancovanie v ostatných členských štátoch eurozóny.

(11)

Zo strednodobého hľadiska však Grécko musí pokračovať v prijímaní opatrení na riešenie zdrojov alebo potenciálnych zdrojov ťažkostí a vo vykonávaní štrukturálnych reforiem na podporu spoľahlivého a udržateľného oživenia hospodárstva s cieľom zmierniť dôsledky viacerých faktorov vyplývajúce z minulého vývoja. Tieto faktory zahŕňajú vážny a dlhotrvajúci pokles počas krízy; objem dlhového zaťaženia Grécka; zraniteľné miesta v jeho finančnom sektore; pretrvávajúce relatívne silné prepojenia medzi finančným sektorom a gréckymi verejnými financiami, a to aj prostredníctvom vlastníctva štátu; riziko šírenia závažných tlakov v ktoromkoľvek z týchto odvetví do iných členských štátov, ako aj riziko expozície členských štátov eurozóny voči gréckym štátnym dlhopisom.

(12)

S cieľom riešiť zostávajúce riziká a monitorovať plnenie súvisiacich záväzkov sa javí ako potrebné a vhodné predĺžiť sprísnený dohľad nad Gréckom podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 472/2013.

(13)

Prostredníctvom listu zaslaného 14. februára 2019 dostalo Grécko príležitosť vyjadriť k posúdeniu Komisie svoje stanoviská. Vo svojej odpovedi z 15. februára 2019 Grécko vo všeobecnosti súhlasilo s posúdením Komisie týkajúcim sa hospodárskych výziev, ktorým čelí, čo tvorí základ pre predĺženie sprísneného dohľadu.

(14)

Grécko bude naďalej využívať technickú podporu v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem [ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 (5)] s cieľom navrhovať reformy a vykonávať ich, ako aj pokračovať v kľúčových reformách a dokončiť ich v súlade so záväzkami politiky monitorovanými v rámci sprísneného dohľadu.

(15)

Komisia má pri vykonávaní sprísneného dohľadu v úmysle úzko spolupracovať s Európskym mechanizmom pre stabilitu v súvislosti s jeho systémom včasného varovania,

(1)

V článku 41 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. V tomto článku sa stanovuje súbor procesných práv, ktoré sa vzťahujú na zainteresované strany zúčastňujúce sa správnych konaní, ktoré môžu mať vplyv na ich záujmy.

(2)

Komisia v roku 2007 vytvorila funkciu úradníka pre vypočutie s cieľom chrániť účinné uplatňovanie procesných práv zainteresovaných strán a zabezpečiť, aby obchodné konania prebiehali nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Od roku 2007 do roku 2012 bol touto úlohou poverený úradník Generálneho riaditeľstva pre obchod so skúsenosťami v oblasti ochrany obchodu.

(3)

Predseda Komisie prijal v roku 2012 rozhodnutie 2012/199/EÚ (2), ktorým sa posilnila úloha úradníka pre vypočutie a zvýšila sa transparentnosť a spravodlivosť obchodných konaní. Uvedené rozhodnutie by malo byť nahradené vzhľadom na skúsenosti z minulosti, nový právny vývoj, ako je napríklad odkaz na úlohu úradníka pre vypočutie v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (3) a (EÚ) 2016/1037 (4), ako aj na čoraz väčšie procesné obmedzenia.

(4)

Funkcia úradníka pre vypočutie sa má zveriť nezávislej osobe so skúsenosťami v oblasti obchodných konaní. Úradníka pre vypočutie by mala vymenovať Komisia v súlade s pravidlami stanovenými v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. V súlade s týmito pravidlami možno zvážiť kandidátov, ktorí nie sú úradníkmi Komisie.

(5)

S cieľom zabezpečiť úplnú nezávislosť by úradník pre vypočutie mal byť priradený len na administratívne účely k členovi Komisie zodpovednému za obchodnú politiku.

(6)

Hlavnými úlohami úradníka pre vypočutie by malo byť poskytovanie poradenstva členovi Komisie zodpovednému za obchodnú politiku a generálnemu riaditeľovi zodpovednému za obchodnú politiku (ďalej len „generálny riaditeľ“), zaručenie procesných práv, rozhodovanie o žiadostiach o prístup k spisu, prijímanie rozhodnutí o dôvernej povahe dokumentov a skúmanie stanovísk útvarov Komisie zodpovedných za predĺženie lehôt. Úradník pre vypočutie by sa mal usilovať zabezpečiť, aby sa pri príprave návrhov právnych aktov alebo návrhov náležite zohľadnili všetky relevantné skutočnosti bez ohľadu na to, či sú pre dotknuté strany priaznivé alebo nepriaznivé.

(7)

Úradník pre vypočutie by mal zabezpečovať, aby zainteresované strany dostali počas konania príležitosť predložiť dôkazy a obhájiť svoje záujmy tak, aby mali možnosť čo najúčinnejšie uplatniť svoje práva na obhajobu.

(8)

Zásah úradníka pre vypočutie by mal prebiehať tak, aby bolo možné vykonať prípadné následné opatrenia, berúc do úvahy časové obmedzenia konania.

(9)

Je potrebné určiť spôsob a okolnosti, za ktorých môže úradník pre vypočutie zasiahnuť, a stanoviť pravidlá organizovania, vedenia a následnej kontroly takýchto zásahov.

(10)

Na základe svojej právomoci rozhodovať v otázkach prístupu k spisu, dôvernosti a lehôt môže úradník pre vypočutie poskytnúť účastníkom obchodných konaní ďalšie procesné záruky bez toho, aby to malo vplyv na riadny priebeh konania a jeho včasné ukončenie.

(11)

Prostredníctvom správ úradníka pre vypočutie by sa malo zaručiť, že rozhodovacím subjektom sa predložia hlavné otázky, ktorými sa úradník pre vypočutie zaoberal, a jeho odporúčania, čím sa poskytuje dodatočná záruka dodržiavania práv strán dotknutých obchodným konaním. Výročné správy úradníka pre vypočutie by mali slúžiť aj na informovanie členských štátov, Európskeho parlamentu a verejnosti o hlavných činnostiach úradníka pre vypočutie.

(12)

Pri spracúvaní osobných údajov by sa úradník pre vypočutie mal riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (5).

(13)

Toto rozhodnutie by sa nemalo dotýkať všeobecných pravidiel poskytujúcich alebo vylučujúcich prístup k dokumentom Komisie,

(1)

Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/492 z 21. marca 2017, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (1), sa má začleniť do Dohody o EHP.

(2)

Príloha VI k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (1), v znení korigenda uverejneného v Ú. v. EÚ L 349, 21.12.2016, s. 8, sa má začleniť do Dohody o EHP.

(2)

Príloha IX k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (1), sa má začleniť do Dohody o EHP.

(2)

Príloha IX k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.