27.2.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 59/8

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/331

z 19. decembra 2018,

ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), a najmä na jej článok 10a ods. 1,

keďže:

(1)	V smernici 2003/87/ES sa stanovujú pravidlá uskutočňovania prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót v období rokov 2021 až 2030.

(2)

V rozhodnutí 2011/278/EÚ (2) Komisia stanovila prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES, platné v celej Únii. Keďže smernica 2003/87/ES bola podstatne zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 (3) a keďže je potrebné zabezpečiť zrozumiteľnosť pravidiel platných v období rokov 2021 až 2030, rozhodnutie 2011/278/EÚ by sa malo zrušiť a nahradiť.

(3)

V súlade s článkom 10a ods. 1 smernice 2003/87/ES sa majú prechodnými, úplne harmonizovanými opatreniami na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, platnými v celej Únii, v možnom rozsahu určovať referenčné úrovne ex ante, aby sa zabezpečilo, že sa bezodplatné prideľovanie emisných kvót uskutoční spôsobom, ktorý bude poskytovať stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov a energeticky účinné technologické postupy, pričom sa zohľadnia najúčinnejšie technologické postupy, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysokoúčinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, ak sú takéto možnosti k dispozícii. Uvedenými opatreniami sa zároveň nesmú poskytovať stimuly na zvyšovanie emisií. S cieľom obmedziť stimuly na spaľovanie odpadových plynov na iné účely ako bezpečnostné spaľovanie by sa malo znížiť množstvo emisných kvót bezodplatne prideľovaných príslušným podzariadeniam, a to o historické emisie zo spaľovania odpadových plynov s výnimkou bezpečnostného spaľovania, ktoré sa nevyužili na účely výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektriny. Vzhľadom na osobitné zaobchádzanie podľa článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a s cieľom zabezpečiť postupný prechod by sa však toto zníženie malo uplatňovať až od roku 2026.

(4)

Na účely získavania údajov, ktoré majú predstavovať základ na prijatie 54 referenčných úrovní na bezodplatné prideľovanie emisných kvót v období rokov 2021 až 2030 prostredníctvom vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES, je potrebné okrem určitých zlepšení právnej zrozumiteľnosti a jazykových zlepšení naďalej poskytovať vymedzenia referenčných úrovní vrátane produktov a súvisiacich procesov identických s tými, ktoré sú stanovené v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ. V článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES sa stanovuje, že vykonávacie akty týkajúce sa 54 referenčných úrovní na bezodplatné prideľovanie emisných kvót v období rokov 2021 až 2030 by sa mali určiť pomocou východiskových bodov na určovanie ročnej miery zníženia pre aktualizáciu referenčnej hodnoty, ktoré boli uvedené v rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ prijatom 27. apríla 2011. Z dôvodov zrozumiteľnosti by sa mali uvedené východiskové body uvádzať aj v prílohe k tomuto nariadeniu.

(5)

Získavanie údajov vykonané pred obdobiami pridelenia slúži na určenie úrovne bezodplatného prideľovania emisných kvót na úrovni zariadenia, ako aj na poskytnutie údajov na účely vykonávacích aktov, v ktorých sa určí 54 referenčných úrovní platných v období rokov 2021 až 2030. Je potrebné získavať podrobné údaje na úrovni podzariadenia, ako sa ustanovuje v článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES.

(6)

Vzhľadom na hospodársky význam prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót a potrebu rovnakého zaobchádzania s prevádzkovateľmi je dôležité, aby boli údaje získavané od prevádzkovateľov, na základe ktorých sa prijímajú rozhodnutia o prideľovaní emisných kvót a vykonávacie akty, v ktorých sa určuje 54 referenčných úrovní na bezodplatné prideľovanie emisných kvót v období rokov 2021 až 2030, úplné a konzistentné a vyjadrovali najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť. Overovanie nezávislými overovateľmi predstavuje dôležité opatrenie na tento účel.

(7)

Požiadavka na zabezpečenie získavania vysokokvalitných údajov a konzistentnosti s monitorovaním a nahlasovaním emisií v rozsahu smernice 2003/87/ES je spoločnou zodpovednosťou prevádzkovateľov a členských štátov. Na tento účel by sa mali na základe riadneho zohľadnenia príslušných ustanovení nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012 (4) ustanoviť osobitné pravidlá monitorovania a nahlasovania úrovní činnosti, energetických tokov a emisií na úrovni podzariadenia. Údaje poskytované priemyselným odvetvím a získavané v súlade s týmito pravidlami by mali byť čo najpresnejšie a najkvalitnejšie, pričom by sa mali týkať skutočnej prevádzky zariadení a mali by sa náležite zohľadňovať pri bezodplatnom prideľovaní emisných kvót.

(8)	Prevádzkovateľ zariadenia by mal začať monitorovať údaje požadované v súlade s prílohou IV ihneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, čím sa zabezpečí získavanie údajov za rok 2019 v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(9)	Na účely zjednodušenia pravidiel monitorovania a nahlasovania úrovní činnosti, energetických tokov a emisií na úrovni podzariadenia nie je vhodné uplatňovať viacúrovňový prístup.

(10)

Na zabezpečenie porovnateľných údajov pre vykonávacie akty, v ktorých sa určia referenčné úrovne platné pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót v období rokov 2021 až 2030, je potrebné stanoviť podrobné pravidlá na priraďovanie úrovní činnosti, energetických tokov a emisií podzariadeniam, ktoré budú konzistentné s usmerňovacími dokumentmi vypracovanými na účely získavania údajov o referenčných úrovniach na obdobie rokov 2013 až 2020.

(11)

Plán metodiky monitorovania by mal obsahovať logický a jednoduchý opis pokynov pre prevádzkovateľa, aby sa predišlo duplicite úsilia a aby sa zohľadnili existujúce systémy zavedené v zariadení. Plán metodiky monitorovania by sa mal týkať monitorovania úrovní činnosti, energetických tokov a emisií na úrovni podzariadenia a mal by slúžiť ako základ pre správy o základných údajoch, ako aj pre ročné nahlasovanie úrovní činnosti, ktoré je potrebné na účely úpravy prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót v súlade s článkom 10a ods. 20 smernice 2003/87/ES. Ak je to možné, prevádzkovateľ by mal využiť synergie s plánom monitorovania v súlade s nariadením (EÚ) č. 601/2012.

(12)

Plán metodiky monitorovania by si mal vyžadovať schválenie zo strany príslušného orgánu, aby sa zabezpečila konzistentnosť s pravidlami monitorovania. Vzhľadom na časové obmedzenia by sa nemalo vyžadovať schválenie zo strany príslušného orgánu v súvislosti so správou o základných údajoch, ktorá má byť predložená v roku 2019. V tomto prípade by mali overovatelia posúdiť súlad plánu metodiky monitorovania s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Aby sa zmiernilo administratívne zaťaženie, schválenie zo strany príslušného orgánu by sa malo vyžadovať iba v prípade významných zmien plánu metodiky monitorovania.

(13)

Na zabezpečenie konzistentnosti medzi overovaním ročných správ o emisiách, ktoré sa vyžaduje podľa smernice 2003/87/ES, a overovaním správ, ktoré sa predkladajú na účely žiadostí o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, ako aj na účely využívania synergií, je vhodné využiť právny rámec stanovený opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES.

(14)

Na uľahčenie získavania údajov od prevádzkovateľov a na výpočet emisných kvót, ktoré majú členské štáty prideliť, by sa podzariadeniam mali priradiť vstupy, výstupy a emisie každého zariadenia. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť správne priradenie úrovní činnosti, energetických tokov a emisií príslušným podzariadeniam tak, aby sa pritom dodržala hierarchia a vzájomná výlučnosť podzariadení a aby medzi podzariadeniami neexistovalo prekrývanie. V prípade potreby by sa pri tomto rozdelení mala zohľadniť výroba produktov v odvetviach, ktoré sa považujú za odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka, ako je to stanovené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES.

(15)

Členské štáty by mali Komisii predložiť vnútroštátne vykonávacie opatrenia do 30. septembra 2019. Aby sa podporilo rovnaké zaobchádzanie so zariadeniami a zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže, tieto podania by sa mali týkať všetkých zariadení, ktoré budú začlenené do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) podľa článku 24 smernice 2003/87/ES, a to najmä vtedy, keď už boli takýmto zariadeniam pridelené emisné kvóty v súvislosti s teplom počas obdobia rokov 2013 až 2020.

(16)

S cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a zabezpečiť riadne fungovanie trhu s uhlíkom by prevádzkovatelia mali zabezpečiť, aby pri určovaní prideľovaných emisných kvót jednotlivým zariadeniam nenastalo dvojité započítanie materiálu ani energetických tokov, ani dvojité pridelenie emisných kvót. V súvislosti s tým by mali prevádzkovatelia venovať osobitnú pozornosť prípadom, v ktorých sa referenčný produkt vyrába vo viac ako jednom zariadení, v ktorých sa viac ako jeden referenčný produkt vyrába v tom istom zariadení a v ktorých sa medziprodukty vymieňajú medzi hranicami zariadenia. Členské štáty by mali v tejto súvislosti žiadosti kontrolovať.

(17)

V článku 10a ods. 4 smernice 2003/87/ES sa ustanovuje bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre systémy diaľkového vykurovania teplom a vysokoúčinnú kogeneráciu. V súlade s článkom 10b ods. 4 uvedenej smernice má faktor úniku uhlíka uplatňovaný na podzariadenia, ktoré nie sú vystavené riziku úniku uhlíka, na základe preskúmania podľa článku 30 smernice lineárne klesať z 30 % v roku 2026 na 0 % v roku 2030 s výnimkou systémov diaľkového vykurovania. Z dôvodu zavedenia tohto rozlišovania medzi diaľkovým vykurovaním a všetkými ostatnými formami tepla oprávnenými v rámci podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla je potrebné zaviesť samostatné podzariadenie spojené so štandardom tepla pre systémy diaľkového vykurovania, aby sa zabezpečil zrozumiteľný prístup, pokiaľ ide o požiadavky na vzorce a vzory základných údajov. Do systémov diaľkového vykurovania by malo byť začlenené merateľné teplo na účely vykurovania priestorov a chladenia budov alebo miest, ktoré nepatria do systému EU ETS, alebo na účely ohrievania vody v domácnosti.

(18)

Je vhodné, aby sa v referenčných produktoch zohľadňovalo účinné energetické zhodnocovanie odpadových plynov a emisií spojených s ich používaním. Na daný účel by sa mal pri stanovovaní referenčných úrovní pre produkty, pri výrobe ktorých sa vytvárajú odpadové plyny, do veľkej miery zohľadniť obsah uhlíka v týchto odpadových plynoch. Ak sa odpadové plyny vyvážajú z výrobného procesu za systémové hranice príslušného referenčného produktu a spaľujú sa na účel výroby tepla za systémovými hranicami vymedzeného referenčného procesu, súvisiace emisie by sa mali zohľadniť pridelením dodatočných emisných kvót na základe referenčného štandardu tepla alebo referenčného štandardu paliva. Z hľadiska všeobecnej zásady, že pri výrobe elektrickej energie by sa nemali bezodplatne prideľovať žiadne emisné kvóty, aby sa zabránilo akémukoľvek neoprávnenému narušeniu hospodárskej súťaže na trhoch s elektrickou energiou dodávanou priemyselným zariadeniam, a vzhľadom na cenu uhlíka obsiahnutú v elektrickej energii je vhodné, aby sa v prípade, že sa odpadové plyny vyvážajú z výrobného procesu za systémové hranice príslušného referenčného produktu a spaľujú sa na výrobu elektrickej energie, nepridelili žiadne dodatočné emisné kvóty nad podiel obsahu uhlíka v odpadovom plyne, ktorý je započítaný v príslušnom referenčnom produkte.

(19)

S cieľom zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže a stimulovať využívanie odpadových plynov v prípade chýbajúcich informácií o zložení príslušných prúdov plynu by sa mali emisie CO2, vyskytujúce sa za systémovými hranicami podzariadenia spojeného s referenčným produktom a vyplývajúce z redukcie oxidov kovov alebo podobných procesov, priraďovať k podzariadeniam spojeným s emisiami z procesov iba čiastočne, ak sa neemitujú v dôsledku využívania energie z odpadových plynov.

(20)

V rozhodnutí 2011/278/EÚ sa uvažovalo určovaní určitých referenčných úrovní pomocou nepriamych emisií súvisiacich s výrobou elektrickej energie, pretože priame emisie a nepriame emisie z výroby elektrickej energie sú do určitej miery zameniteľné. V prípade, že platia uvedené referenčné hodnoty, nepriame emisie zariadenia by sa mali naďalej odpočítavať pomocou štandardného emisného faktora, ktorý sa používa aj na posudzovanie rizika vystavenia odvetví možným únikom uhlíka, ako je to určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES. Príslušné ustanovenia by sa mali sledovať okrem iného s cieľom posilniť rovnaké zaobchádzanie s činnosťami výroby rovnakého produktu a s cieľom aktualizovať referenčný rok 2015 na základe prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót v období rokov 2026 až 2030.

(21)

Ak sa merateľné teplo vymieňa medzi dvoma alebo viacerými zariadeniami, bezodplatné prideľovanie emisných kvót by malo vychádzať zo spotreby tepla zariadenia a v prípade potreby by malo zohľadňovať riziko úniku uhlíka. Na zabezpečenie nezávislosti množstva bezodplatných emisných kvót, ktoré sa majú prideliť, od štruktúry ponuky tepla, by sa preto emisné kvóty mali prideľovať spotrebiteľovi tepla.

(22)

Množstvo emisných kvót, ktoré sa má bezodplatne prideliť existujúcim zariadeniam, by malo vychádzať z historických údajov o činnosti. Historické úrovne činnosti by mali vychádzať z aritmetického priemeru činnosti počas základných období. Základné obdobia sú dostatočne dlhé na to, aby mohli byť považované za reprezentatívne obdobia pridelenia, ktoré takisto trvajú päť kalendárnych rokov. V prípade nových účastníkov, vymedzených v článku 3 bode h) smernice 2003/87/ES, by malo určenie úrovní činnosti vychádzať z úrovne činnosti prvého kalendárneho roka prevádzky po roku, v ktorom sa začala bežná prevádzka, keďže úroveň činnosti nahlásená za celý rok sa považuje za reprezentatívnejšiu než úroveň za prvý rok prevádzky, ktorá by sa mohla týkať iba krátkeho obdobia. V porovnaní s obdobím pridelenia 2013 až 2020 nie je z dôvodu zavedenia úprav prideľovania emisných kvót v súlade s článkom 10a ods. 20 smernice 2003/87/ES potrebné zachovávať koncepciu významnej zmeny kapacity.

(23)

Na zabezpečenie toho, aby sa systémom EU ETS dlhodobo dosahovalo znižovanie emisií, sa v smernici 2003/87/ES stanovuje lineárne znižovanie množstva emisných kvót pre celú Úniu. Pokiaľ ide o výrobcov elektrickej energie, podľa článku 10a ods. 4 uvedenej smernice sa uplatňuje lineárny koeficient zníženia s použitím roku 2013 ako referenčného roku, ak neplatí jednotný medziodvetvový korekčný faktor. Hodnota koeficientu lineárneho zníženia sa od roku 2021 zvyšuje o 2,2 % ročne.

(24)	V prípade nových účastníkov sa koeficient lineárneho zníženia uplatňuje s prvým rokom príslušného obdobia pridelenia ako referenčným rokom.

(25)

Jednotný medziodvetvový korekčný faktor, ktorý je uplatniteľný v každom roku obdobia rokov 2021 až 2025 a 2026 až 2030 na zariadenia, ktoré nie sú identifikované ako výrobcovia elektrickej energie a nie sú novými účastníkmi podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, by sa mal určiť na základe predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót za každé obdobie pridelenia, vypočítaného za tieto zariadenia podľa tohto nariadenia, s výnimkou zariadení, ktoré členské štáty vylúčili zo systému EU ETS v súlade s článkom 27 alebo 27a uvedenej smernice. Výsledné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených v každom roku uvedených dvoch období by sa malo porovnať s ročným množstvom emisných kvót, ktoré je vypočítané v súlade s článkom 10a ods. 5 a článkom 10a ods. 5a smernice 2003/87/ES pre zariadenia, pričom sa zohľadní príslušný podiel na celkovom ročnom množstve pre celú Úniu určenom podľa článku 9 uvedenej smernice a príslušné množstvo emisií, ktoré sú do systému EU ETS začlenené až od obdobia rokov 2021 až 2025, pripadne 2026 až 2030.

(26)

Keďže prevádzkovatelia podávajú žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót, mali by mať možnosť, aby sa kedykoľvek počas príslušného obdobia pridelenia celkovo alebo čiastočne vzdali pridelenia na základe predloženia žiadosti príslušnému orgánu. S cieľom zachovať istotu a predvídateľnosť by prevádzkovatelia nemali mať právo stiahnuť takúto žiadosť za to isté obdobie pridelenia. Prevádzkovatelia, ktorí sa vzdali svojho pridelenia, by mali naďalej monitorovať a nahlasovať potrebné údaje, aby mohli požiadať o bezodplatné pridelenie v nasledujúcom období pridelenia. Takisto by sa mali naďalej by mali takisto každoročne monitorovať a nahlasovať emisie a odovzdávať príslušné množstvo emisných kvót.

(27)	Na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so zariadeniami je vhodné stanoviť pravidlá zlučovania a rozdeľovania zariadení.

(28)	Pokiaľ ide o nových účastníkov, na uľahčenie získavania údajov od prevádzkovateľov a na výpočet emisných kvót, ktoré majú členské štáty prideliť, je vhodné stanoviť pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať na takéto zariadenia.

(29)	Na zabezpečenie toho, aby sa bezodplatne nepridelili emisné kvóty zariadeniu, ktorého prevádzka bola ukončená, je potrebné stanoviť podmienky, v prípade ktorých sa bude zariadenie považovať za zariadenie, ktorého prevádzka bola ukončená.

(30)

V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby environmentálna politika Únie bola založená na zásade, že platiť by mal znečisťovateľ, a na tomto základe sa v smernici 2003/87/ES stanovuje postupný prechod na obchodovanie s emisiami výlučne formou aukcie. Potreba zabrániť úniku uhlíka odôvodňuje dočasný odklad obchodovania výlučne formou aukcie a cielené bezodplatné prideľovanie emisných kvót priemyselným odvetviam je opodstatnené v záujme riešenia skutočného rizika zvyšovania objemu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, v ktorých sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné obmedzenia v oblasti uhlíka, kým porovnateľné politiky v oblasti klímy nezavedú aj iné významné hospodárstva. Pravidlá bezodplatného prideľovania emisných kvót by mali okrem toho stimulovať znižovanie emisií v súlade so záväzkom Únie znížiť do roku 2030 celkový objem emisií skleníkových plynov na úroveň aspoň o 40 % nižšiu ako v roku 1990. Mali by sa posilniť stimuly na znižovanie emisií v prípade činností, ktorých výsledkom je rovnaký produkt.

(31)

V súlade s praxou Komisie viesť počas prípravy delegovaných aktov konzultácie s odborníkmi sa uskutočnili konzultácie so skupinou odborníkov Komisie pre politiku v oblasti zmeny klímy, pozostávajúcou z odborníkov z členských štátov, priemyselných subjektov a ďalších príslušných organizácií vrátane občianskej spoločnosti, ktoré sa týkali dokumentov a poskytnutých pripomienok a návrhov k rôznym prvkom návrhu; táto skupina zasadla trikrát v období od mája do júla 2018.

(32)	Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, keďže od prevádzkovateľov sa vyžaduje, aby od apríla alebo mája 2019 dodržiavali jeho pravidlá týkajúce sa nahlasovania základných údajov podľa článku 10a ods. 1 smernice 2003/87/ES.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa kapitoly III (stacionárne zariadenia) smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o obdobia pridelenia od roku 2021, s výnimkou prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót na modernizáciu výroby elektrickej energie podľa článku 10c smernice 2003/87/ES.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„existujúce zariadenie“ je každé zariadenie vykonávajúce jednu alebo viaceré činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES alebo činnosť začlenenú do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“) prvý raz v súlade s článkom 24 uvedenej smernice, ktoré získalo povolenie na emisie skleníkových plynov pred dátumom alebo k dátumu:

a)	30. júna 2019 na obdobie rokov 2021 – 2025,

b)	30. júna 2024 na obdobie rokov 2026 – 2030;

2.	„podzariadenie spojené s referenčným produktom“ sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie súvisiace s výrobou produktu, pre ktorý je v prílohe I stanovený referenčný produkt;

„podzariadenie spojené s referenčným štandardom tepla“ sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, ktoré nepatria do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré súvisia s výrobou inou ako výrobou elektrickej energie alebo dovozom zo zariadenia patriaceho do systému EU ETS, alebo obomi, merateľného tepla:

a)	ktoré sa spotrebuje v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie, alebo

b)	ktoré sa vyvezie do zariadenia alebo iného subjektu, ktorý nepatrí do systému EU ETS, iného ako diaľkové vykurovanie, okrem vývozu na výrobu elektrickej energie;

„diaľkové vykurovanie“ je distribúcia merateľného tepla na účely vykurovania alebo ochladzovania priestorov alebo ohrievania vody v domácnosti prostredníctvom siete do budov alebo miest, ktoré nepatria do systému EU ETS, s výnimkou merateľného tepla používaného na výrobu produktov a na súvisiace činnosti alebo výrobu elektrickej energie;

„podzariadenie spojené s diaľkovým vykurovaním“ sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, ktoré nepatria do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré súvisia s výrobou alebo dovozom zo zariadenia zahrnutého do systému EU ETS, alebo obomi, merateľného tepla, ktoré sa vyváža na účely diaľkového vykurovania;

„podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“ sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, ktoré nepatria do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré súvisia s výrobou nemerateľného tepla spaľovaním paliva spotrebovaného na výrobu produktov, na produkciu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie vrátane bezpečnostného spaľovania;

7.	„merateľné teplo“ je čistý tok tepla prepravovaný cez identifikovateľné potrubie alebo rúry s použitím média na prenos tepla, akým je najmä para, horúci vzduch, voda, olej, tekuté kovy a soli, pre ktoré je alebo by mohol byť nainštalovaný merač tepla;

8.	„merač tepla“ je meradlo na meranie tepelnej energie (MI-004) v zmysle prílohy VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ (5) alebo akékoľvek iné zariadenie na meranie a zaznamenávanie množstva vyrobenej tepelnej energie na základe objemov tokov a teplôt;

9.	„nemerateľné teplo“ je všetko iné teplo ako merateľné teplo;

10.

„podzariadenie spojené s emisiami z procesov“ sú emisie skleníkových plynov uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, iné ako oxid uhličitý, ku ktorým dochádza za systémovými hranicami referenčného produktu uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu, alebo emisie oxidu uhličitého, ku ktorým dochádza za systémovými hranicami referenčného produktu uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu ako k priamemu a bezprostrednému dôsledku ktoréhokoľvek z nasledujúcich procesov a emisií, ktoré vyplývajú zo spaľovania odpadových plynov na účely výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie za predpokladu, že sa odrátajú emisie, ktoré by nastali zo spálenia množstva zemného plynu rovnajúceho sa technicky využiteľnému energetickému obsahu spáleného neúplne oxidovaného uhlíka:

a)	chemická, elektrolytická alebo pyrometalurgická redukcia zlúčenín kovu v rudách, koncentrátoch a druhotných materiáloch na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

b)	odstraňovanie nečistôt z kovov a zlúčenín kovu na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

c)	rozklad uhličitanov okrem uhličitanov pri praní dymových plynov na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

d)	chemická syntéza produktov a medziproduktov, pri ktorej je v reakcii prítomný materiál obsahujúci uhlík, na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

e)	použitie prídavných látok alebo surovín obsahujúcich uhlík na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

f)	chemická alebo elektrolytická redukcia metaloidných oxidov alebo nekovových oxidov, ako sú oxidy kremíka a fosfáty, na iný hlavný účel ako na výrobu tepla;

11.

„odpadový plyn“ je plyn obsahujúci neúplne oxidovaný uhlík v plynnom skupenstve za štandardných podmienok, ktorý je výsledkom ktoréhokoľvek z procesov uvedených v bode 10, pričom „štandardné podmienky“ sú teplota 273,15 K a tlak 101 325 Pa, ktorými sa vymedzujú bežné metre kubické (Nm3) podľa článku 3 ods. 50 nariadenia (EÚ) č. 601/2012;

12.	„začiatok bežnej prevádzky“ je prvý deň prevádzky;

13.	„bezpečnostné spaľovanie“ je spaľovanie pomocných palív a vysoko kolísavých množstiev plynov z priemyselných procesov alebo zvyškových plynov v jednotke otvorenej atmosférickým poruchám, ktoré sa výslovne vyžaduje z bezpečnostných dôvodov v príslušných povoleniach na zariadenie;

14.	„základné obdobie“ je obdobie piatich kalendárnych rokov pred lehotou na predloženie údajov Komisii podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES;

15.	„obdobie pridelenia“ je obdobie piatich rokov začínajúce od 1. januára 2021 a každé ďalšie obdobie piatich rokov;

16.

„neistota“ je parameter súvisiaci s výsledkom určovania množstva, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt reálne prisúditeľných konkrétnemu množstvu vrátane vplyvu systematických aj náhodných faktorov, ktorý je vyjadrený v percentách a ktorý opisuje interval spoľahlivosti okolo priemernej hodnoty predstavujúcej 95 % odvodených hodnôt, pričom sa zohľadňuje každá asymetria rozloženia hodnôt;

17.	„zlúčenie“ je spojenie dvoch alebo viacerých zariadení, ktoré už majú povolenie na emisie skleníkových plynov, za predpokladu, že sú technicky prepojené, prevádzkované na rovnakom mieste a na výsledné zariadenie sa vzťahuje jedno povolenie na emisie skleníkových plynov;

18.	„rozdelenie“ je rozdelenie zariadenia na dve alebo viaceré zariadenia, na ktoré sa vzťahujú samostatné povolenia na emisie skleníkových plynov a ktoré prevádzkujú rôzni prevádzkovatelia.

Článok 3

Vnútroštátne správne opatrenia

Okrem určenia príslušného orgánu alebo orgánov v súlade s článkom 18 smernice 2003/87/ES členské štáty prijmú príslušné správne opatrenia na vykonávanie pravidiel tohto nariadenia.

KAPITOLA II

Pravidlá týkajúce sa žiadostí, nahlasovania údajov a monitorovania

Článok 4

Žiadosť prevádzkovateľov existujúcich zariadení o bezodplatné pridelenie emisných kvót

1. Prevádzkovateľ zariadenia oprávneného na bezodplatné pridelenie emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES môže príslušnému orgánu podať žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót na obdobie pridelenia. Žiadosť na prvé obdobie pridelenia sa podáva do 30. mája 2019 a potom každých päť rokov.

Členské štáty môžu stanoviť alternatívnu lehotu na podávanie takýchto žiadostí, ktorá však nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac pred lehotou alebo po lehote stanovenej v prvom pododseku.

2. K žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót podanej podľa odseku 1 sa priložia tieto náležitosti:

správa o základných údajoch, ktorá bola overená ako vyhovujúca v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES a ktorá obsahuje údaje o zariadení a jeho podzariadeniach, ako je uvedené v článku 10 a prílohách I a II k tomuto nariadeniu, pričom na účely výpočtu historických úrovní činnosti za osobitné referenčné produkty sa zohľadňuje príloha III k tomuto nariadeniu, ktorá obsahuje všetky parametre uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu a vzťahuje sa na základné obdobie v súvislosti s obdobím pridelenia, ktorého sa žiadosť týka;

b)	plán metodiky monitorovania, ktorý tvoril základ správy o základných údajoch a správy o overovaní, v súlade s prílohou VI;

c)	správa o overovaní vydaná v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES o správe o základných údajoch a pláne metodiky monitorovania, ak ešte nebol schválený príslušným orgánom.

Článok 5

Žiadosť nových účastníkov o bezodplatné pridelenie emisných kvót

1. Na základe žiadosti nového účastníka dotknutý členský štát určí na základe tohto nariadenia množstvo emisných kvót, ktoré sa má bezodplatne prideliť zariadeniu daného prevádzkovateľa, po tom, ako príslušné zariadenie začne bežnú prevádzku.

2. Prevádzkovateľ rozdelí dotknuté zariadenie na podzariadenia v súlade s článkom 10. Prevádzkovateľ predloží príslušnému orgánu na podporu žiadosti uvedenej v odseku 1 za každé podzariadenie samostatne všetky príslušné informácie a správu o údajoch nového účastníka, ktorá obsahuje všetky parametre uvedené v oddieloch 1 a 2 prílohy IV, a to za prvý kalendárny rok po začiatku bežnej prevádzky, spoločne s plánom metodiky monitorovania uvedeným v článku 8 a správou o overovaní vydanou v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES, a oznámi príslušnému orgánu dátum začiatku bežnej prevádzky.

3. Ak žiadosť nového účastníka spĺňa všetky podmienky stanovené v odseku 2 a je v súlade s pravidlami prideľovania stanovenými v článkoch 17 až 22, príslušný orgán schváli žiadosť, ako aj uvedený dátum začiatku bežnej prevádzky.

4. Príslušné orgány prijmú len údaje predložené podľa tohto článku, ktoré boli overovateľom overené ako vyhovujúce v súlade s požiadavkami stanovenými v opatreniach prijatých podľa článku 15 smernice 2003/87/ES.

Článok 6

Všeobecná povinnosť monitorovania

Prevádzkovateľ zariadenia žiadajúci o bezodplatné pridelenie emisných kvót alebo prijímajúci tieto emisné kvóty podľa článku 10a smernice 2003/87/ES monitoruje údaje uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu, ktoré sa majú predkladať, na základe plánu metodiky monitorovania schváleného príslušným orgánom do 31. decembra 2020.

Článok 7

Zásady monitorovania

1. Prevádzkovatelia určia úplné a konzistentné údaje a zabezpečia, aby medzi podzariadeniami neexistovalo prekrývanie ani dvojité započítanie. Prevádzkovatelia uplatnia metódy určovania stanovené v prílohe VII, uplatnia povinnú starostlivosť a využijú zdroje údajov, ktoré vyjadrujú najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť podľa oddielu 4 prílohy VII.

2. Odchylne od odseku 1 môže prevádzkovateľ využiť iné zdroje údajov v súlade s oddielmi 4.4 až 4.6 prílohy VII, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)	použitie najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII nie je technicky realizovateľné;

b)	použitie najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII by viedlo k neprimeraným nákladom;

na základe zjednodušeného posúdenia neistoty, pri ktorom sa zistia hlavné zdroje a odhadnú súvisiace úrovne neistoty, prevádzkovateľ na spokojnosť príslušného orgánu preukáže, že súvisiaca úroveň presnosti zdroja údajov navrhnutého prevádzkovateľom je ekvivalentná úrovni presnosti najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII alebo vyššia.

3. Prevádzkovatelia vedú aspoň 10 rokov od dátumu podania žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót úplné a transparentné záznamy o všetkých údajoch uvedených v prílohe IV a sprievodných dokumentoch. Prevádzkovateľ dané údaje a dokumenty na základe žiadosti sprístupní príslušnému orgánu a overovateľovi.

Článok 8

Obsah plánu metodiky monitorovania a jeho predkladanie

1. Prevádzkovateľ zariadenia žiadajúci o bezodplatné pridelenie emisných kvót podľa článku 4 ods. 2 písm. b) a článku 5 ods. 2 vypracuje plán metodiky monitorovania, ktorý obsahuje najmä opis zariadenia a jeho podzariadení, ako aj výrobných procesov, a podrobný opis metodík monitorovania a zdrojov údajov. Plán metodiky monitorovania pozostáva z podrobnej, úplnej a transparentnej dokumentácie o všetkých príslušných krokoch získavania údajov, a obsahuje prinajmenšom prvky stanovené v prílohe VI.

2. Pre každý parameter uvedený v prílohe IV vyberie prevádzkovateľ metódu monitorovania na základe zásad stanovených v článku 7 a metodických požiadaviek stanovených v prílohe VII. Pri výbere metód monitorovania prevádzkovateľ na základe posúdenia rizika v súlade s článkom 11 ods. 1 a postupov kontroly uvedených v článku 11 ods. 2 uprednostní metódy monitorovania, ktoré poskytujú najspoľahlivejšie výsledky, minimalizujú riziko chýbajúcich údajov a sú najmenej náchylné na inherentné riziká vrátane kontrolných rizík. V pláne metodiky monitorovania sa zdokumentuje vybraná metóda.

3. V prípade, že sa v prílohe VI uvádza postup, ako aj na účely článku 12 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 601/2012, prevádzkovateľ tento postup zavedie, zdokumentuje, vykonáva a zachováva oddelene od plánu metodiky monitorovania. Prevádzkovateľ všetku písomnú dokumentáciu o postupoch na požiadanie sprístupní príslušnému orgánu.

4. Prevádzkovateľ predloží plán metodiky monitorovania príslušnému orgánu na schválenie do dátumu stanoveného v článku 4 ods. 1 Členské štáty môžu stanoviť skoršiu lehotu na predloženie plánu metodiky monitorovania a môžu žiadať, aby plán metodiky monitorovania schválil príslušný orgán pred podaním žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót.

5. Ak prevádzkovateľ žiada o bezodplatné pridelenie emisných kvót, ale v predchádzajúcom období pridelenia sa ho vzdal, predloží plán metodiky monitorovania na schválenie najneskôr šesť mesiacov pred lehotou na podanie žiadosti podľa článku 4 ods. 1

Článok 9

Zmeny plánu metodiky monitorovania

1. Prevádzkovateľ pravidelne kontroluje, či plán metodiky monitorovania zodpovedá povahe a fungovaniu zariadenia a či ho možno zlepšiť. Na tento účel prevádzkovateľ zohľadní všetky odporúčania na zlepšenia uvedené v príslušnej správe o overovaní.

2. Prevádzkovateľ vykoná zmeny plánu metodiky monitorovania, ak nastane niektorá z týchto situácií:

a)	v dôsledku nových vykonávaných činností alebo použitia nových palív alebo materiálov sa vyskytnú nové emisie alebo úrovne činnosti, ktoré ešte nie sú uvedené v pláne metodiky monitorovania;

b)	použitie nových druhov meracích prístrojov, nových metód odberu vzoriek alebo analýz alebo nových zdrojov údajov, či iné faktory, zabezpečujú vyššiu presnosť pri určovaní nahlasovaných údajov;

c)	zistilo sa, že údaje získané pomocou predchádzajúcej metodiky monitorovania boli nesprávne;

d)	plán metodiky monitorovania nie je alebo už nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia;

e)	je potrebné vykonať odporúčania na zlepšenie plánu metodiky monitorovania uvedené v správe o overovaní.

3. Prevádzkovateľ bezodkladne oznámi všetky zamýšľané zmeny plánu metodiky monitorovania príslušnému orgánu. Členský štát však môže prevádzkovateľovi povoliť, aby oznámil zamýšľané zmeny plánu metodiky monitorovania, ktoré nie sú významné v zmysle odseku 5, a to do 31. decembra toho istého roka alebo do iného dátumu, ktorý členský štát stanoví.

4. Každú významnú zmenu plánu metodiky monitorovania v zmysle odseku 5 musí schváliť príslušný orgán. Ak sa príslušný orgán domnieva, že zmena oznámená prevádzkovateľom ako významná nie je významná, informuje o tom prevádzkovateľa.

5. Za významné sa považujú tieto zmeny plánu metodiky monitorovania zariadenia:

a)	zmeny vyplývajúce zo zmien zariadenia, najmä nové podzariadenia, zmeny hraníc existujúcich podzariadení alebo uzavretia podzariadení;

b)	prechod z metodiky monitorovania stanovenej v oddieloch 4.4. až 4.6 prílohy VII na inú metodiku stanovenú v uvedených oddieloch;

c)	zmena predvolenej hodnoty alebo metódy odhadu stanovenej v pláne metodiky monitorovania;

d)	zmeny požadované príslušným orgánom na zabezpečenie súladu plánu metodiky monitorovania s požiadavkami tohto nariadenia.

6. Prevádzkovateľ vedie záznamy o všetkých zmenách plánu metodiky monitorovania. V každom zázname sa uvádza:

a)	transparentný opis zmeny;

b)	odôvodnenie zmeny;

c)	dátum oznámenia zamýšľanej zmeny príslušnému orgánu;

d)	dátum potvrdenia prijatia oznámenia podľa odseku 3 príslušným orgánom (ak je k dispozícii) a dátum schválenia alebo poskytnutia informácií podľa odseku 4;

e)	dátum, odkedy sa vykonáva zmenený plán metodiky monitorovania.

Článok 10

Rozdelenie na podzariadenia

1. Prevádzkovateľ na účely nahlasovania údajov a monitorovania rozdelí každé zariadenie oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES na podzariadenia. Na tento účel sa k jednému alebo viacerým podzariadeniam pridelia vstupy, výstupy a emisie zariadenia, v prípade potreby na základe stanovenia metódy kvantifikovania konkrétnych pomerných častí príslušných vstupov, výstupov alebo emisií, ktoré sa majú prideliť jednotlivým podzariadeniam.

2. Pri priraďovaní vstupov, výstupov a emisií zariadenia k podzariadeniam vykoná prevádzkovateľ tieto kroky v zostupnom poradí:

a)	ak sa v zariadení vyrábajú ktorékoľvek z produktov uvedených ako referenčné produkty v prílohe I, prevádzkovateľ priradí podľa potreby súvisiace vstupy, výstupy a emisie podzariadeniam spojeným s referenčným produktom na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;

ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla alebo podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmene a), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s referenčným štandardom tepla alebo podzariadeniam spojeným s diaľkovým vykurovaním na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;

ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmene a) alebo b), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s referenčným štandardom paliva na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;

ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s emisiami z procesov, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmenách a), b) alebo c), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s emisiami z procesov na základe pravidiel stanovených v prílohe VII.

3. V prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva a podzariadení spojených s emisiami z procesov musí prevádzkovateľ jednoznačne rozlišovať na základe kódov NACE a PRODCOM bez ohľadu na to, či príslušný proces slúži alebo neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je to určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES. Okrem toho prevádzkovateľ rozlišuje množstvo merateľného tepla vyvážaného na účely diaľkového vykurovania od merateľného tepla, ktoré neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je to určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES.

Ak aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva alebo podzariadení spojených s emisiami z procesov slúži pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, alebo ak aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva alebo podzariadení spojených s emisiami z procesov slúži pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa nepovažujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, prevádzkovateľ je oslobodený od poskytovania údajov umožňujúcich rozlíšenie, pokiaľ ide o riziko úniku uhlíka.

Ak sa aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním alebo podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla dá priradiť niektorému z týchto podzariadení, prevádzkovateľ môže priradiť celkovú úroveň činnosti týchto podzariadení podzariadeniu s najvyššou úrovňou činnosti.

4. Ak zariadenie začlenené do systému EU ETS vyrobilo a vyviezlo merateľné teplo do zariadenia alebo iného subjektu nezačleného do systému EU ETS, prevádzkovateľ berie do úvahy skutočnosť, že príslušný proces podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla v prípade tohto tepla neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, okrem prípadu, keď prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu dôkaz, ktorým sa preukáže, že spotrebiteľ merateľného tepla patrí do odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES.

Na rozlíšenie merateľného tepla, ktoré je možné priradiť k podzariadeniu spojenému s diaľkovým vykurovaním, poskytne prevádzkovateľ na spokojnosť príslušného orgánu dôkaz, ktorým sa preukáže, že merateľné teplo sa vyváža na účely diaľkového vykurovania.

5. Po vykonaní rozdelenia v súlade s odsekom 1 a odsekom 2 prevádzkovateľ zabezpečí, aby:

a)	boli všetky fyzické produkty zariadenia priradené jednému podzariadeniu bez vynechania alebo dvojitého započítania;

bolo 100 % množstvo všetkých zdrojových prúdov a emisií zariadenia, ktoré sa uvádzajú v pláne monitorovania zariadenia schválenom v súlade s nariadením (EÚ) č. 601/2012, priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania, s výnimkou tých, ktoré sa vzťahujú na akýkoľvek proces, ktorý nie je oprávnený na bezodplatné pridelenie emisných kvót, ako je výroba elektrickej energie v zariadení, iné ako bezpečnostné spaľovanie, ktoré nepatrí do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom, alebo výroba merateľného tepla vyvážaného do iných zariadení v rámci systému EU ETS;

bolo 100 % množstvo čistého merateľného tepla, ktoré je oprávnené na bezodplatné pridelenie emisných kvót a ktoré bolo vyrobené v danom zariadení alebo dovezené či vyvezené v rámci daného zariadenia, ako aj množstvo prenesené medzi podzariadeniami, priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania;

sa v prípade všetkého merateľného tepla, ktoré bolo vyrobené, dovezené alebo vyvezené v rámci podzariadení, zdokumentovalo, či bolo dané merateľné teplo vyrobené procesom spaľovania v rámci zariadenia patriaceho do systému EU ETS, dovezené z iných procesov výroby tepla alebo zo subjektov nepatriacich do systému EU ETS;

e)	boli množstvá vyrobené v podzariadeniach spojených s referenčným produktom, ak sa v zariadení vyrába elektrická energia, priradené týmto podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania;

f)	bolo v prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom, pre ktoré je relevantná zameniteľnosť paliva a elektrickej energie v súlade s oddielom 2 prílohy I, príslušné množstvo spotrebovanej elektrickej energie zistené a priradené samostatne;

boli v prípade, ak sú výstupmi podzariadenia materiály obsahujúce uhlík vo forme vyvážaných palív, produktov, vedľajších produktov, surovín pre iné podzariadenia alebo zariadenia alebo odpadových plynov, dané výstupy priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania, ak sa na ne nevzťahuje písmeno b);

boli emisie CO2, ktoré sa vyskytujú za systémovými hranicami podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré vyplývajú z procesov uvedených v článku 2 ods. 10 písm. a) až f), priradené k podzariadeniu spojenému s emisiami z procesov, ak je možné preukázať na spokojnosť príslušného orgánu, že tieto emisie sú priamym a bezprostredným dôsledkom niektorého z procesov uvedených v článku 2 ods. 10 a že nie sú dôsledkom následnej oxidácie neúplne oxidovaného uhlíka v plynnom skupenstve za štandardných podmienok;

sa v prípade, že sa za systémovými hranicami podzariadenia spojeného s referenčným produktom vyskytujú v dôsledku procesov uvedených v článku 2 ods. 10 písm. a) až f) emisie CO2 zo spaľovania odpadového plynu, ktoré neslúžia na výrobu merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie, 75 % uhlíka obsiahnutého v odpadovom plyne považovalo za zmenené na CO2, a priradilo k podzariadeniu spojenému s emisiami z procesov;

j)	sa s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu produkty výrobného procesu vrátené do toho istého výrobného procesu odpočítali od ročných úrovní činnosti, v prípade potreby v súlade s vymedzeniami produktov stanovenými v prílohe I;

sa na účely zabránenia dvojitému započítaniu v prípade rekuperácie merateľného tepla z procesov uskutočňovaných podzariadením spojeným s referenčným štandardom paliva odpočítalo príslušné množstvo čistého merateľného tepla vydelené referenčnou účinnosťou vo výške 90 % od paliva na vstupe. V prípade rekuperácie tepla z procesov uskutočňovaných podzariadením spojeným s emisiami z procesov sa postupuje rovnako.

Článok 11

Systém kontroly

1. Prevádzkovateľ identifikuje zdroje rizík chýb v toku údajov od primárnych ku konečným údajom v správe o základných údajoch a vypracuje, zdokumentuje, vykonáva a udržiava účinný systém kontroly, ktorým sa zabezpečí, aby správy vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov neobsahovali skreslené údaje a boli v súlade s plánom metodiky monitorovania, ako aj s týmto nariadením.

Prevádzkovateľ na požiadanie sprístupní posúdenie rizika podľa prvého pododseku príslušnému orgánu. Prevádzkovateľ ho sprístupní aj na účely overovania.

2. Na účely odseku 1 prvého pododseku prevádzkovateľ vypracuje, zdokumentuje, vykonáva a udržiava písomné postupy pre činnosti súvisiace s tokom údajov, ako aj pre kontrolné činnosti, a odkazy na dané postupy začlení do plánu metodiky monitorovania v súlade s článkom 8 ods. 3

3. Kontrolné činnosti uvedené v odseku 2 zahŕňajú v prípade potreby:

a)	zabezpečenie kvality príslušného meracieho zariadenia;

zabezpečenie kvality systémov informačných technológií, pričom sa zaistí, aby boli príslušné systémy navrhnuté, zdokumentované, odskúšané, vykonávané, kontrolované a udržiavané spôsobom, ktorým sa zabezpečí spracovanie spoľahlivých, presných a včasných údajov v súlade s rizikami identifikovanými podľa odseku 1;

c)	oddelenie úloh v rámci činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností, ako aj riadenie nevyhnutne potrebných spôsobilostí;

d)	interné preskúmania a validáciu údajov;

e)	opravy a nápravné opatrenia;

f)	kontrolu externe zabezpečovaných procesov;

g)	vedenie záznamov a dokumentácie vrátane riadenia verzií dokumentov.

4. Na účely odseku 3 písm. a) prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa všetky príslušné meracie zariadenia v pravidelných intervaloch kalibrovali, opravovali a kontrolovali, a to aj pred ich použitím, a aby sa kontrolovali porovnaním podľa príslušných noriem na meranie vychádzajúcich z medzinárodných noriem v oblasti merania, ak sú k dispozícii, a aby boli primerané zisteným rizikám.

Ak sa zložky systémov merania nedajú kalibrovať, prevádzkovateľ ich uvedie v pláne metodiky monitorovania a navrhne alternatívne kontrolné činnosti.

Ak sa zistí, že prístroj nie je v súlade s požadovaným výkonom, prevádzkovateľ bezodkladne prijme potrebné nápravné opatrenia.

5. Na účely odseku 3 písm. d) prevádzkovateľ preskúma a validuje údaje vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v odseku 2.

Takéto preskúmanie a validácia údajov pozostávajú z týchto krokov:

a)	kontrola úplnosti údajov;

b)	porovnanie údajov, ktoré prevádzkovateľ určil za predchádzajúce základné obdobie, a najmä kontroly konzistentnosti na základe časového sledu účinnosti emisií skleníkových plynov v rámci každého podzariadenia;

c)	porovnanie údajov a hodnôt vyplývajúcich z rôznych systémov získavania prevádzkových údajov, najmä v prípade výrobných protokolov, údajov o predaji a údajov o zásobách produktov, s ktorými súvisia referenčné produkty;

d)	porovnania a kontroly úplnosti údajov na úrovni zariadenia a podzariadenia, ktorými sa zabezpečí splnenie požiadaviek stanovených v článku 10 ods. 5

6. Na účely odseku 3 písm. e) prevádzkovateľ zabezpečí, že v prípade zistenia neúčinného fungovania činností súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností, alebo nedodržania pravidiel stanovených v dokumentácii postupov pre tieto činnosti, sa prijmú nápravné opatrenia a dotknuté údaje sa bezodkladne opravia.

7. Ak prevádzkovateľ externe zabezpečuje jednu alebo viacero činností súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností uvedených v odseku 1, na účely odseku 3 písm. f) uskutoční všetky tieto činnosti:

a)	overí kvalitu externe zabezpečených činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností v súlade s týmto nariadením;

b)	určí primerané požiadavky na výstupy externe zabezpečovaných procesov a na metódy použité v daných procesoch;

c)	overí kvalitu výstupov a metód uvedených v písmene b) tohto odseku;

d)	zaistí, aby sa externe zabezpečované činnosti vykonávali tak, aby zodpovedali inherentným rizikám a kontrolným rizikám zisteným v rámci posúdenia rizík uvedeného v odseku 1.

8. Prevádzkovateľ monitoruje účinnosť kontrolného systému, a to aj vykonávaním interných preskúmaní a zohľadňovaním zistení overovateľa počas overovania správ na účely článku 4 ods. 2

V prípade, že prevádzkovateľ zistí, že kontrolný systém nie je účinný alebo nezodpovedá zisteným rizikám, zabezpečí zlepšenie kontrolného systému a aktualizáciu plánu metodiky monitorovania alebo príslušných písomných postupov pre činnosti súvisiace s tokom údajov, posúdenie rizík a kontrolné činnosti (podľa potreby).

Článok 12

Chýbajúce údaje

1. V prípade, že z technických príčin dočasne nie je možné uplatňovať plán metodiky monitorovania schválený príslušným orgánom, až kým sa neobnovia podmienky na uplatňovanie schváleného plánu metodiky monitorovania, prevádzkovateľ uplatňuje metódu založenú na alternatívnych zdrojoch údajov uvedenú v pláne metodiky monitorovania na účely vykonávania potvrdzujúcich kontrol v súlade s článkom 10 ods. 5, alebo ak sa v pláne metodiky monitorovania takáto alternatíva neuvádza, alternatívnu metódu, ktorou sa zabezpečí najvyššia dosiahnuteľná presnosť v súlade so všeobecnými zdrojmi údajov a ich hierarchiou, ako sa stanovuje v oddiele 4 prílohy VII, alebo prístup konzervatívneho odhadu.

Prevádzkovateľ prijme všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie rýchleho uplatňovania schváleného plánu metodiky monitorovania.

2. Ak chýbajú údaje relevantné pre správu o základných údajoch, v prípade ktorých sa v pláne metodiky monitorovania neuvádzajú žiadne alternatívne metódy monitorovania ani alternatívne zdroje údajov na potvrdenie údajov alebo na doplnenie chýbajúcich údajov, prevádzkovateľ použije na určenie konzervatívnych náhradných údajov pre príslušné časové obdobie a predovšetkým pre chýbajúci parameter primeranú metódu odhadu, a to takú, ktorá je založená na najlepších postupoch odvetvia a najnovších vedeckých a technických poznatkoch, a v prílohe k správe o základných údajoch riadne odôvodní chýbajúce údaje a použitie uvedených metód.

3. Ak sa vyskytne dočasná odchýlka od schváleného plánu metodiky monitorovania v súlade s odsekom 1 alebo sa zistí, že chýbajú údaje relevantné pre správu, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 písm. a) alebo článku 5 ods. 2, prevádzkovateľ bezodkladne vypracuje písomný postup na účely toho, aby v budúcnosti k tomuto druhu chýbajúcich údajov nedochádzalo, a upraví plán metodiky monitorovania v súlade s článkom 9 ods. 3 Prevádzkovateľ okrem toho posúdi, či a ako je potrebné aktualizovať kontrolné činnosti uvedené v článku 11 ods. 3, a podľa potreby upraví dané kontrolné činnosti a príslušné písomné postupy.

Článok 13

Používanie elektronických vzorov

Členské štáty môžu od prevádzkovateľov a overovateľov vyžadovať, aby používali elektronické vzory alebo konkrétne formáty súborov na predkladanie správ o základných údajoch, plánov metodiky monitorovania a správ o overovaní, ako je uvedené v článku 4 ods. 2, ako aj správ o údajoch nového účastníka, plánov metodiky monitorovania a správ o overovaní, ako je uvedené v článku 5 ods. 2

KAPITOLA III

Pravidlá prideľovania

Článok 14

Vnútroštátne vykonávacie opatrenia

1. Zoznam podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES sa predkladá Komisii pomocou elektronického vzoru, ktorý poskytla Komisia, a identifikujú sa v ňom všetci výrobcovia elektrickej energie, všetky malé zariadenia, ktoré môžu byť vylúčené zo systému EU ETS podľa článkov 27 a 27a smernice 2003/87/ES, a všetky zariadenia, ktoré budú začlenené do systému EU ETS podľa článku 24 uvedenej smernice.

2. Zoznam, na ktorý sa odkazuje v odseku 1, obsahuje v prípade každého existujúceho zariadenia, pre ktoré sa žiada o bezodplatné pridelenie emisných kvót, tieto informácie:

a)	identifikáciu zariadenia a jeho hraníc s použitím identifikačného kódu zariadenia v protokole transakcií Európskej únie (EUTL);

b)	informácie o činnosti a informácie o oprávnenosti na bezodplatné pridelenie emisných kvót;

c)	identifikáciu každého podzariadenia v rámci zariadenia;

d)	v prípade každého podzariadenia informácie o ročných úrovniach činnosti a ročných emisiách za každý rok príslušného základného obdobia;

v prípade každého podzariadenia informácie, či patrí alebo nepatrí k odvetviu alebo pododvetviu, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené významnému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, a v prípade potreby aj kódy PRODCOM vyrábaných produktov;

f)	v prípade každého podzariadenia údaje nahlasované v súlade s prílohou IV.

3. Komisia po doručení zoznamu uvedeného v odseku 1 posúdi zahrnutie každého zariadenia do zoznamu a súvisiace údaje predložené v súlade s odsekom 2.

4. Ak Komisia nezamietne zaradenie zariadenia na uvedený zoznam, údaje sa použijú na výpočet revidovaných referenčných hodnôt podľa článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES.

5. Členské štáty určia a oznámia predbežné bezodplatne pridelené ročné emisné kvóty na zariadenie pomocou revidovaných referenčných hodnôt za príslušné obdobie pridelenia, stanovené v súlade s článkom 16 ods. 2 až 7 a článkami 19 až 22.

6. Po oznámení predbežných bezodplatne pridelených ročných emisných kvót za príslušné obdobie pridelenia Komisia určí každý faktor stanovený podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES porovnaním výšky predbežných ročných bezodplatne pridelených emisných kvót zariadeniam za každý rok príslušného obdobia pridelenia pri uplatnení faktorov určených v prílohe V k tomuto nariadeniu s ročným množstvom emisných kvót, ktoré sa vypočíta v súlade s článkom 10a ods. 5 a 5a smernice 2003/87/ES pre zariadenia, pričom sa zohľadní príslušný podiel na celkovom ročnom množstve pre celú Úniu, určený podľa článku 10 ods. 1 a článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES. Pri určovaní sa zohľadnia prípadné začlenenia podľa článku 24 a vylúčenia podľa článku 27 a článku 27a smernice 2003/87/ES.

7. Po určení faktora stanoveného podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES členské štáty v súlade s článkom 16 ods. 8 určia a predložia Komisii konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót za každý rok počas príslušného obdobia pridelenia.

8. Každý členský štát na požiadanie sprístupní Komisii správy prijaté na základe článku 4 ods. 2

Článok 15

Historická úroveň činnosti existujúcich zariadení

1. Na účely zabezpečenia súladu s požiadavkami tohto nariadenia členské štáty posúdia správy o základných údajoch a správy o overovaní predložené v súlade s článkom 4 ods. 2 V prípade potreby príslušný orgán požiada prevádzkovateľov o vykonanie opráv všetkých nezrovnalostí alebo chýb, ktoré ovplyvňujú určovanie historických úrovní činnosti. Príslušný orgán môže požiadať prevádzkovateľov o predloženie ďalších údajov okrem informácií a dokumentov, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 4 ods. 2

2. Na základe posúdených správ o základných údajoch a správ o overovaní členské štáty určia historické úrovne činnosti pre každé podzariadenie a zariadenie za príslušné základné obdobie. Členské štáty môžu rozhodnúť o určení historických úrovní činnosti až po overení údajov týkajúcich sa zariadenia ako vyhovujúcich alebo ak sa uistili, že chýbajúce údaje vedúce k stanovisku overovateľa sa vyskytli v dôsledku výnimočných a nepredvídateľných okolností, ktorým nebolo možné zabrániť, ani keby sa vynaložila všetka náležitá starostlivosť.

3. Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom pri každom produkte, pre ktorý bol určený referenčný produkt podľa prílohy I, predstavuje aritmetický priemer ročnej historickej výroby daného produktu v dotknutom zariadení počas základného obdobia.

4. Historická úroveň činnosti v súvislosti s teplom predstavuje aritmetický priemer ročného historického dovozu zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, výroby alebo oboch, počas základného obdobia, čistého merateľného tepla spotrebovaného v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie, alebo vyvezeného do zariadení alebo iného subjektu, ktorý nie je zahrnutý do systému EU ETS, s výnimkou vývozu na výrobu elektrickej energie, a vyjadruje sa v terajouloch za rok.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním predstavuje aritmetický priemer ročného historického dovozu zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, výroby alebo oboch, počas základného obdobia, merateľného tepla vyvážaného na účely diaľkového vykurovania, a vyjadruje sa v terajouloch za rok.

5. Historická úroveň činnosti v súvislosti s palivom predstavuje aritmetický priemer ročnej historickej spotreby palív použitých na výrobu nemerateľného tepla spotrebovaného na výrobu produktov, výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie vrátane bezpečnostného spaľovania, počas základného obdobia, a vyjadruje sa v terajouloch za rok.

6. V prípade emisií z procesov, ktoré nastali v súvislosti s výrobou produktov v dotknutom zariadení počas základného obdobia, historická úroveň činnosti v súvislosti s procesmi predstavuje aritmetický priemer ročných historických emisií z procesov, a vyjadruje sa v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého.

7. Na účely určenia hodnôt aritmetického priemeru podľa odsekov 3 až 6 sa zohľadňujú len kalendárne roky, počas ktorých bolo zariadenie prevádzkované aspoň jeden deň.

Ak bolo podzariadenie počas príslušného základného obdobia v prevádzke kratšie ako dva kalendárne roky, historické úrovne činnosti sú úrovňami činnosti za prvý kalendárny rok prevádzky po začiatku bežnej prevádzky tohto podzariadenia.

Ak podzariadenie nebolo počas základného obdobia v prevádzke jeden kalendárny rok po začatí bežnej prevádzky, historická úroveň činnosti sa určí po predložení správy o úrovni činnosti po uplynutí prvého kalendárneho roka prevádzky.

8. Odchylne od odseku 3 členské štáty určia historickú úroveň činnosti v súvislosti s produktom za produkty, na ktoré sa vzťahujú referenčné produkty podľa prílohy III, na základe aritmetického priemeru ročnej historickej produkcie podľa vzorcov stanovených v uvedenej prílohe.

Článok 16

Prideľovanie kvót na úrovni zariadenia v prípade existujúcich zariadení

1. Keď prevádzkovateľ existujúceho zariadenia predloží platnú žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót v súlade s článkom 4, dotknutý členský štát na základe údajov získaných v súlade s článkom 14 vypočíta za každý rok pre dané zariadenie množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót od roku 2021.

2. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 členské štáty najprv určia predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót samostatne pre každé podzariadenie, a to takto:

v prípade podzariadení spojených s referenčným produktom zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného produktu za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s produktom;

v prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok referenčnej úrovni referenčného štandardu tepla pre merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej historickou úrovňou činnosti v súvislosti s teplom za spotrebu alebo vývoz merateľného tepla iného ako na diaľkové vykurovanie do zariadení, ktoré nepatria do systému EU ETS, alebo iných subjektov;

v prípade podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného štandardu tepla pre merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním;

v prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného štandardu paliva za príslušné päťročné obdobie, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s palivom za spotrebované palivo;

e)	v prípade podzariadení spojených s emisiami z procesov zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok historickej úrovni činnosti v súvislosti s procesmi, vynásobenej faktorom 0,97.

Ak bolo podzariadenie počas základného obdobia v prevádzke kratšie ako jeden kalendárny rok po začatí bežnej prevádzky, predbežné emisné kvóty za príslušné obdobie prideľovania sa určia po nahlásení historickej úrovne činnosti.

3. Na účely článku 10b ods. 4 smernice 2003/87/ES sa faktory uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu uplatňujú na predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót určené pre každé podzariadenie podľa odseku 2 tohto článku na dotknutý rok, ak procesy v daných podzariadeniach slúžia pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa nepovažujú za odvetvia alebo pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES.

Odchylne od prvého pododseku sa v prípade podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním uplatní faktor 0,3.

4. Ak procesy v podzariadeniach uvedených v odseku 2 slúžia pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považujú za odvetvia alebo pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, uplatní sa faktor 1.

5. Predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót pre podzariadenia, ktoré dostali merateľné teplo od podzariadení vyrábajúcich produkty, ktoré sú zahrnuté v referenčnom produkte kyselina dusičná, sa zníži o ročnú historickú spotrebu uvedeného tepla počas príslušných základných období, vynásobenú úrovňou referenčného štandardu tepla pre toto merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia a prijatú v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES.

Od roku 2026 sa predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót pre podzariadenia spojené s referenčným produktom za príslušné obdobie pridelenia zníži o ročné historické množstvo emisií vyplývajúcich zo spaľovaných odpadových plynov s výnimkou bezpečnostného spaľovania, a nepoužívaných na účely výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie.

6. Predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie predstavuje súčet predbežných ročných množstiev bezodplatne pridelených emisných kvót všetkých podzariadení vypočítaných v súlade s odsekmi 2 až 5.

Ak zariadenie zahŕňa podzariadenia vyrábajúce buničinu (sulfátovú buničinu s krátkymi vláknami, sulfátovú buničinu s dlhými vláknami, termomechanickú buničinu a mechanickú buničinu, sulfitovú buničinu alebo inú buničinu, ktorá nie je zahrnutá v referenčnom produkte), ktoré vyvážajú merateľné teplo do iných technicky prepojených podzariadení, predbežné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zohľadňuje, bez toho, aby boli dotknuté predbežné ročné množstvá emisných kvót bezodplatne pridelených pre iné podzariadenia príslušného zariadenia, iba predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót, len ak sa výrobky z buničiny vyrábané týmto podzariadením umiestňujú na trh a nie sú spracúvané na papier v tých istých alebo iných technicky prepojených zariadeniach.

7. Pri určovaní predbežného ročného množstva emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie členské štáty a prevádzkovatelia zabezpečia, aby sa emisie alebo úrovne činností nezapočítavali dvakrát a aby prídel nebol záporný. Najmä v prípade, že zariadenie dovezie medziprodukt, ktorý je podľa vymedzenia príslušných systémových hraníc uvedených v prílohe I zahrnutý v referenčnom produkte, emisie sa pri určovaní predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót nezapočítajú dvakrát pre obe príslušné zariadenia.

8. Konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé existujúce zariadenie okrem zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES, je predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie, určené v súlade s odsekom 6 tohto článku, vynásobené faktorom určeným v súlade s článkom 14 ods. 6 tohto nariadenia.

V prípade zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES a ktoré sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu, určenému podľa odseku 6 tohto článku, ročne upravenému lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9 smernice 2003/87/ES, s použitím predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót príslušnému zariadeniu s použitím roka 2013 ako referenčného roka, s výnimkou každého roka, v ktorom sa tieto emisné kvóty jednotne upravia podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES.

Odchylne od druhého pododseku za každý rok, za ktorý je faktor určený v súlade s článkom 14 ods. 6 nižší ako 100 %, pri zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES a ktoré sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu určenému v súlade s odsekom 6 tohto článku, ročne upravenému faktorom určeným v súlade s článkom 14 ods. 6 tohto nariadenia.

9. Na účely výpočtov uvedených v odsekoch 1 až 8 sa množstvo emisných kvót pre podzariadenia a zariadenia vyjadruje ako najbližšie celé číslo.

Článok 17

Historická úroveň činnosti nových účastníkov

Členské štáty určia historické úrovne činnosti každého nového účastníka a jeho podzariadení takto:

historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom predstavuje za každý produkt, pre ktorý bol určený referenčný produkt uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo podľa článku 24 smernice 2003/87/ES, úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začatí bežnej prevádzky príslušného podzariadenia na výrobu tohto produktu;

historická úroveň činnosti v súvislosti s teplom predstavuje úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky na dovoz zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, výrobu (alebo dovoz aj výrobu) merateľného tepla spotrebovaného v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, okrem spotreby na výrobu elektrickej energie, alebo vyvezeného do zariadenia alebo iného subjektu, ktorý nie je zahrnutý do systému EU ETS, s výnimkou vývozu na výrobu elektrickej energie;

historická úroveň činnosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním predstavuje úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky na dovoz zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, alebo výrobu (alebo dovoz aj výrobu) merateľného tepla, ktoré sa vyváža na účely diaľkového vykurovania;

historická úroveň činnosti v súvislosti s palivom predstavuje úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky pri spotrebe palív používaných na výrobu nemerateľného tepla spotrebovaného na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako použitej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby príslušného zariadenia na výrobu elektrickej energie, vrátane bezpečnostného spaľovania príslušného zariadenia;

e)	úroveň činnosti v súvislosti s emisiami z procesov predstavuje úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky výrobnej jednotky na výrobu emisií z procesov;

odchylne od písmena a) predstavuje historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom, na ktorý sa vzťahujú referenčné produkty uvedené v prílohe III, úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky pri výrobe tohto produktu v príslušnom podzariadení, ktorá je určená podľa vzorcov stanovených v uvedenej prílohe.

Článok 18

Prideľovanie kvót novým účastníkom

1. Na účely bezodplatného prideľovania emisných kvót novým účastníkom členské štáty vypočítajú predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót od začiatku bežnej prevádzky zariadenia samostatne pre každé podzariadenie takto:

v prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom, podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla a podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na daný rok uvedenej referenčnej úrovni na príslušné obdobie, vynásobenej historickou úrovňou činnosti;

b)	v prípade každého podzariadenia spojeného s emisiami z procesov zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na daný rok historickej úrovni činnosti v súvislosti s procesmi, vynásobenej faktorom 0,97.

Na výpočet predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót novým účastníkom sa mutatis mutandis uplatňuje článok 16 ods. 3, 4, 5 a 7.

2. Predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na kalendárny rok, ak sa už začala bežná prevádzka, zodpovedá úrovni uplatniteľnej referenčnej úrovne za každé podzariadenie, vynásobenej úrovňou činnosti za daný rok.

3. Predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie predstavuje súčet predbežných ročných množstiev bezodplatne pridelených emisných kvót všetkých podzariadení vypočítaných v súlade s odsekmi 1 a 2. Uplatňuje sa článok 16 ods. 6 druhý pododsek.

4. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii ročné množstvo emisných kvót na zariadenie, bezodplatne pridelených novým účastníkom.

Emisné kvóty z rezervy pre nových účastníkov, vytvorené podľa článku 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES, prideľuje Komisia od doručenia oznámenia na základe zásady „kto prv príde, ten prv berie“.

Komisia môže zamietnuť predbežné ročné množstvo kvót bezodplatne pridelených emisných konkrétnemu zariadeniu.

5. Konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu, určenému v súlade s odsekmi 1 až 4, ročne upravenému lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9 smernice 2003/87/ES, pričom sa ako referenčné množstvo použije predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na dotknuté zariadenie za prvý rok príslušného obdobia pridelenia.

6. Na účely výpočtov uvedených v odsekoch 1 až 5 sa množstvo emisných kvót pre podzariadenia a zariadenia vyjadruje ako najbližšie celé číslo.

Článok 19

Prideľovanie kvót v súvislosti s parným krakovaním

Odchylne od článku 16 ods. 2 písm. a) a článku 18 ods. 1 písm. a) predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených podzariadeniu spojenému s referenčným produktom v súvislosti s výrobou chemických látok vysokej hodnoty (ďalej len „HVC“) zodpovedá referenčnej úrovni referenčného produktu parné krakovanie za príslušné obdobie pridelenia, vynásobenej historickou úrovňou činnosti, ktorá je určená v súlade s prílohou III a vynásobená podielom na celkových priamych emisiách vrátane emisií z čistého dovezeného tepla počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s článkom 22 ods. 2 a vyjadrených v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého, a súčtu týchto celkových priamych emisií a príslušných nepriamych emisií počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s článkom 22 ods. 3 K výsledku tohto výpočtu sa pripočíta 1,78 tony oxidu uhličitého na tonu vodíka krát stredná historická výroba vodíka z doplňujúcej frakcie, vyjadrená v tonách vodíka, 0,24 tony oxidu uhličitého na tonu etylénu krát stredná historická výroba etylénu z doplňujúcej frakcie, vyjadrená v tonách etylénu, a 0,16 tony oxidu uhličitého na tonu HVC krát stredná historická výroba iných chemických látok vysokej hodnoty než vodík a etylén z doplňujúcej frakcie, vyjadrená v tonách HVC.

Článok 20

Prideľovanie kvót v súvislosti s monomérom vinylchloridu

Odchylne od článku 16 ods. 2 písm. a) a článku 18 ods. 1 písm. a) predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených podzariadeniu v súvislosti s výrobou monoméru vinylchloridu (ďalej len „VCM“) zodpovedá referenčnej úrovni referenčného produktu VCM za príslušné obdobie pridelenia, vynásobenej historickou úrovňou činnosti za výrobu VCM, vyjadrenou v tonách, a vynásobenej podielom priamych emisií vyprodukovaných pri výrobe VCM vrátane emisií z čistého dovezeného tepla počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s článkom 22 ods. 2 a vyjadrených v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého, a súčtu týchto priamych emisií a emisií súvisiacich s vodíkom pri výrobe VCM počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vyjadrených v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého vypočítaných na základe historickej spotreby tepla vyplývajúcej zo spaľovania vodíka, ktorá je vyjadrená v terajouloch krát referenčná úroveň referenčného štandardu tepla za príslušné obdobie pridelenia.

Článok 21

Toky tepla medzi zariadeniami

Ak podzariadenie spojené s referenčným produktom zahŕňa merateľné teplo dovezené zo zariadenia alebo iného subjektu, ktorý nie je začlenený do systému EU ETS, predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na dotknuté podzariadenie spojené s referenčným produktom, určené podľa článku 16 ods. 2 písm. a) alebo článku 18 ods. 1 písm. a), sa zníži o množstvo tepla historicky dovezené zo zariadenia alebo z iného subjektu, ktorý nie je začlenený do systému EU ETS, v dotknutom roku, vynásobené referenčnou úrovňou referenčného štandardu tepla pre merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia.

Článok 22

Zameniteľnosť paliva a elektrickej energie

1. V prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom zodpovedajúcim referenčnému produktu vymedzenému v oddiele 2 prílohy I so zohľadnením zameniteľnosti paliva a elektrickej energie zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót referenčnej úrovni príslušného referenčného produktu za príslušné obdobie pridelenia, vynásobenej historickou úrovňou činnosti v súvislosti s produktom a vynásobenej podielom celkových priamych emisií vrátane emisií z čistého dovezeného tepla počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s odsekom 2 a vyjadrených v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého, a súčtu týchto celkových priamych emisií a príslušných nepriamych emisií počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa v článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s odsekom 3.

2. Na účely výpočtu emisií z čistého dovezeného tepla sa množstvo merateľného tepla na výrobu príslušného produktu dovezeného zo zariadení, ktoré sú zahrnuté do systému EU ETS, počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vynásobí referenčnou úrovňou referenčného štandardu tepla za príslušné obdobie pridelenia.

3. Na účely výpočtu nepriamych emisií predstavujú príslušné nepriame emisie príslušnú spotrebu elektrickej energie, stanovenú vo vymedzení procesov a emisií zahrnutých v prílohe I, počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vyjadrenú v megawatthodinách na výrobu príslušného produktu krát 0 376 tony oxidu uhličitého na megawatthodinu a vyjadrenú v tonách oxidu uhličitého.

Článok 23

Zmeny v prideľovaní emisných kvót zariadeniu

1. Prevádzkovatelia informujú príslušný orgán o každej zmene v súvislosti s prevádzkou zariadenia, ktorá má vplyv na emisné kvóty zariadenia. Členské štáty môžu na toto oznámenie stanoviť lehotu a môžu vyžadovať použitie elektronických vzorov alebo konkrétnych formátov súborov.

2. Po posúdení príslušných informácií príslušný orgán predloží Komisii všetky príslušné informácie vrátane revidovaného konečného ročného množstva emisných kvót bezodplatne pridelených príslušnému zariadeniu.

Príslušný orgán predloží príslušné informácie podľa prvého pododseku pomocou elektronického systému prevádzkovaného Komisiou.

3. Komisia môže zamietnuť revidované konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených príslušnému zariadeniu.

4. Komisia prijme na základe prijatého oznámenia rozhodnutie, informuje príslušný orgán a v prípade potreby zaznamená zmeny do registra Únie zriadeného podľa článku 19 smernice 2003/87/ES a do EUTL podľa článku 20 uvedenej smernice.

Článok 24

Vzdanie sa bezodplatného pridelenia emisných kvót

1. Prevádzkovateľ, ktorému boli bezodplatne pridelené emisné kvóty, sa môže tohto pridelenia kedykoľvek počas príslušného obdobia pridelenia vzdať v súvislosti so všetkými alebo určitými podzariadeniami na základe žiadosti, ktorú podá príslušnému orgánu.

2. Po posúdení príslušných informácií príslušný orgán predloží Komisii revidované konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených dotknutému zariadeniu podľa článku 23 ods. 2

Revidované emisné kvóty sa týkajú kalendárnych rokov nasledujúcich po roku žiadosti uvedenej v odseku 1.

3. Komisia prijme rozhodnutie týkajúce sa vzdania sa kvót a bude konať v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 4

4. Prevádzkovateľ nemá právo stiahnuť svoju žiadosť uvedenú v odseku 1 v tom istom období pridelenia.

Článok 25

Zlúčenia a rozdelenia

1. Prevádzkovatelia nových zariadení, ktoré sú výsledkom zlúčenia alebo rozdelenia, poskytnú podľa potreby príslušnému orgánu túto dokumentáciu:

a)	mená, adresy a kontaktné údaje prevádzkovateľov predtým samostatných alebo jednotlivých zariadení;

b)	mená, adresy a kontaktné údaje prevádzkovateľov novovytvoreného zariadenia;

c)	podrobný opis hraníc dotknutých častí zariadenia, ak je to uplatniteľné;

d)	identifikátor povolenia a identifikačný kód novovytvoreného zariadenia (zariadení) v registri Únie.

2. Zariadenia, ktoré sú výsledkom zlúčenia alebo rozdelenia, predkladajú príslušnému orgánu správy podľa článku 4 ods. 2 Ak boli zariadenia pred zlúčením alebo rozdelením novými účastníkmi, prevádzkovatelia nahlasujú príslušnému orgánu údaje od začiatku bežnej prevádzky.

3. Zlúčenia alebo rozdelenia zariadení vrátane rozdelení v rámci tej istej skupiny podnikov posudzuje príslušný orgán. Príslušný orgán oznamuje Komisii zmenu prevádzkovateľov.

Na základe údajov prijatých podľa odseku 2 určí príslušný orgán historické úrovne činnosti v základnom období pre každé podzariadenie každého novovytvoreného zariadenia po zlúčení alebo rozdelení. Ak je podzariadenie rozdelené na dve alebo viacero podzariadení, historická úroveň činnosti a emisné kvóty pre podzariadenia po rozdelení vychádzajú z historických úrovní činnosti príslušných technických jednotiek zariadenia pred rozdelením v základnom období.

4. Na základe historických úrovní činnosti po zlúčeniach alebo rozdeleniach zodpovedajú bezodplatne pridelené emisné kvóty zariadení po zlúčeniach alebo rozdeleniach konečnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót pred zlúčeniami alebo rozdeleniami.

5. Komisia preskúma každé pridelenie emisných kvót zariadení po zlúčeniach alebo rozdeleniach a výsledky tohto posúdenia oznámi príslušnému orgánu.

Článok 26

Ukončenie prevádzky zariadenia

1. Prevádzka zariadenia sa považuje za ukončenú, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)	príslušné povolenie na emisie skleníkových plynov bolo odňaté, a to aj v prípade, ak už zariadenie nespĺňa prahové hodnoty činností uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

b)	zariadenie už nie je v prevádzke a je technicky nemožné obnoviť prevádzku.

2. Ak sa ukončila prevádzka zariadenia, dotknutý členský štát nevydá emisné kvóty tomuto zariadeniu od roka nasledujúceho po ukončení prevádzky.

3. Členské štáty môžu pozastaviť vydanie emisných kvót zariadeniam, ktorých prevádzka bola pozastavená, kým sa nepreukáže, či sa ich prevádzka obnoví.

KAPITOLA IV

Záverečné ustanovenia

Článok 27

Zrušenie rozhodnutia 2011/278/EÚ

Rozhodnutie 2011/278/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021. Naďalej sa však uplatňuje na pridelenie kvót týkajúce sa obdobia pred 1. januárom 2021.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(2) Rozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3).

(4) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149).

PRÍLOHA I

Referenčné štandardy

1. Vymedzenie referenčných produktov a systémových hraníc bez zohľadnenia zameniteľnosti paliva a elektrickej energie

Referenčný produkt

Vymedzenie zahrnutých produktov

Vymedzenie zahrnutých procesov a emisií (systémové hranice)

Východiskový bod na určenie ročnej miery zníženia pre aktualizáciu referenčnej úrovne

(kvóty/t)

Koks

Koksárenský koks (získaný karbonizáciou koksárenského uhlia pri vysokej teplote) alebo plynárenský koks (vedľajší produkt plynární), vyjadrený v tonách suchého koksu, určený pri vypúšťaní koksovacej pece alebo plynárne. V tomto referenčnom produkte nie je zahrnutý hnedouhoľný koks. Koksovanie v rafinériách nie je zahrnuté v tomto referenčnom produkte, ale vzťahuje sa naň metodika CWT pre rafinérie.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými jednotkami koksárenská pec, spaľovanie H2S/NH3, predhrievanie (rozmrazovanie) uhlia, odsávanie koksárenského plynu, odsírovacia jednotka, destilačná jednotka, jednotka na výrobu pary, kontrola tlaku v batériách, biologická úprava vody, rôzne ohrievanie vedľajších produktov a separácia vodíka. Čistenie koksárenského plynu je zahrnuté.

0,286

Spekaná ruda

Aglomerovaný železitý produkt obsahujúci železnú prachovú rudu, tavivá a recyklované materiály obsahujúce železo, s chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami ako úroveň zásaditosti, mechanická pevnosť a priepustnosť, požadovanými na dodávanie železa a potrebných tavidiel do procesov redukcie železnej rudy. Vyjadrený v tonách spekanej rudy pri výstupe z aglomeračnej úpravne.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými jednotkami spekací pás, žíhanie, jednotky na prípravu surovín, jednotka na preosievanie za tepla, jednotka na chladenie spečenca, jednotka na preosievanie za chladu a jednotka na výrobu pary.

0,171

Horúci kov

Tekuté železo nasýtené uhlíkom na ďalšie spracovanie, považované za produkt vysokých pecí, a vyjadrené v tonách tekutého železa na výstupnom bode vysokej pece. Podobné produkty, ako napríklad ferozliatiny, nie sú zahrnuté v tomto referenčnom produkte. Zvyškový materiál a vedľajšie produkty sa nepovažujú za súčasť produktu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými jednotkami vysoká pec, jednotky na úpravu horúceho kovu, dúchadlá vysokej pece, ohrievače vetra vysokej pece, zásaditá kyslíková pec, vedľajšie metalurgické jednotky, vákuové odlievacie panvy, odlievacie jednotky (vrátane krájania), jednotka na úpravu trosky, príprava závažky, jednotka na spracovanie vysokopecného plynu, jednotky odlučovania prachu, predhrievanie šrotu, sušenie uhlia pre PCI, podstavce na predhrievanie nádob, podstavce na predhrievanie ingotov, výroba stlačeného vzduchu, jednotka na úpravu prachu (briketovanie), jednotka na úpravu usadením (briketovanie), vtláčanie pary do vysokej pece, jednotka na výrobu pary, chladenie plynov kyslíkového konvertora a rôzne iné.

1,328

Vopred vypálená anóda

Anódy používané na elektrolýzu hliníka, ktoré pozostávajú z petrolejového koksu, dechtu a bežne recyklovaných anód, ktoré sú vyformované na tvar osobitne určený pre konkrétnu taviacu pec a vypálené v peciach na vypaľovanie anód na teplotu okolo 1 150 °C. Söderbergove anódy nie sú zahrnuté v tomto referenčnom produkte.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou vopred vypálených anód.

0,324

Hliník

Nespracovaný nelegovaný tekutý hliník z elektrolýzy. Vyjadrený v tonách nameraných medzi elektrolyzérom a udržiavacou pecou odlievacieho zariadenia pred pridaním zliatin a sekundárneho hliníka.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobným krokom elektrolýza. Emisie pochádzajúce z udržiavacích pecí a odlievania a emisie súvisiace s výrobou anód nie sú zahrnuté.

1,514

Šedý cementový slinok

Šedý cementový slinok ako celkový vyrobený slinok.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou šedého cementového slinku.

0,766

Biely cementový slinok

Biely cementový slinok na použitie ako hlavnej spájacej zložky v materiáloch, ako sú škárovacie hmoty, lepidlá na keramické dlaždice a obkladačky, izolačné hmoty a fixačné malty, priemyselné podlahové malty, predpripravená omietka, korekčná malta a vodotesné nátery s maximálnym priemerným obsahom 0,4 hmot. % Fe2O3, 0,003 hmot. % Cr2O3 a 0,03 hmot. % Mn2O3. Vyjadrené v tonách bieleho cementového slinku (ako 100 % slinok).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou bieleho cementového slinku.

0,987

Vápno

Nehasené vápno: oxid vápenatý (CaO) vyrobený dekarbonizáciou vápenca (CaCO3). Vyjadrené v tonách „štandardného čistého“ vápna vymedzeného ako vápno s obsahom voľného CaO 94,5 %. Vápno vyrobené a spotrebované v tom istom zariadení na procesy čistenia nie je zahrnuté v tomto referenčnom produkte. Interná výroba vápna v rámci odvetvia výroby buničiny je už zahrnutá v príslušných referenčných štandardoch buničiny, a preto nie je oprávnená na ďalšie emisné kvóty na základe referenčného produktu vápno.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou vápna.

0,954

Dolomitické vápno

Dolomitické vápno alebo pálený dolomit ako zmes oxidov vápnika a horčíka, vyrobené dekarbonizáciou dolomitu (CaCO3 · MgCO3) so zvyškovým CO2 presahujúcim 0,25 %, obsahom voľného MgO od 25 % do 40 % a objemovou hmotnosťou komerčného produktu nižšou ako 3,05 g/cm3.

Dolomitické vápno je vyjadrené v kvalite štandardné čisté dolomitické vápno s obsahom voľného CaO 57,4 % a obsahom voľného MgO 38,0 %.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou dolomitického vápna, najmä úprava paliva, kalcinácia/spekanie a čistenie spalín.

1,072

Spekané dolomitické vápno

Zmes oxidov vápnika a horčíka používaná len na výrobu žiaruvzdorných tehál a iných žiaruvzdorných produktov s objemovou hmotnosťou 3,05 g/cm3. Vyjadrené v tonách predajného spekaného dolomitického vápna.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou spekaného dolomitického vápna.

1,449

Plavené sklo

Plavené/brúsené/leštené sklo (v tonách skla vystupujúcich z chladiacej pece).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými krokmi taviaca vaňa, časť taviacej vane na čírenie skla, pracovná časť taviacej vane, kúpeľ a chladiaca pec. Nie sú zahrnuté dokončovacie procesy, ktoré môžu byť fyzicky oddelené od prvotného spracovania, ako sú offline poťahovanie, laminovanie a tvrdenie.

0,453

Fľaše a konzervové sklo z bezfarebného skla

Fľaše z bezfarebného skla s menovitým objemom < 2,5 litra, vyrábané v peci bez zámerného pridávania farby, na nápoje a potraviny (okrem fliaš potiahnutých kožou alebo umelou kožou a fliaš pre dojčatá), okrem veľmi bielych flintových produktov s obsahom oxidu železitého vyjadreného ako hmotnostné percento Fe2O3 nižším ako 0,03 % a súradnicou farby L v rozsahu 100 až 87, súradnicou a v rozsahu 0 až –5 a súradnicou b v rozsahu 0 až 3 (s použitím sústavy CIELAB, v prospech ktorej sa vyslovila Commission Internationale d'Éclairage), vyjadrené v tonách baleného produktu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými krokmi manipulácia s materiálom, tavenie, tvarovanie, následné spracovanie, balenie a pomocné procesy.

0,382

Fľaše a konzervové sklo z farebného skla

Fľaše z farebného skla s menovitým objemom < 2,5 litra na nápoje a potraviny (okrem fliaš potiahnutých kožou alebo umelou kožou a fliaš pre dojčatá), ktoré nespĺňajú vymedzenie referenčného produktu fľaše a konzervové sklo z bezfarebného skla, vyjadrené v tonách baleného produktu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými krokmi manipulácia s materiálom, tavenie, tvarovanie, následné spracovanie, balenie a pomocné procesy.

0,306

Produkty z nekonečného skleneného vlákna

Tavené sklo na výrobu produktov z nekonečného skleneného vlákna, a to sklenená striž, pramence, priadza a staplové sklenené vlákna a rohože, vyjadrené v tonách roztaveného skla vystupujúceho zo žľabu dávkovača, vypočítané z množstva vstupu suroviny do pece po odpočítaní prchavých plynných emisií.

V tomto referenčnom produkte nie sú zahrnuté produkty z minerálnej vlny na tepelnú, akustickú a požiarnu izoláciu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými procesmi tavenie skla v peci a čírenie skla v žľabe dávkovača, najmä priame emisie CO2 súvisiace s týmito emisiami CO2 z procesov pochádzajúcimi z dekarbonizácie nerastných surovín na výrobu skla počas procesu tavenia. Druhotné procesy na premenu vlákna na predajné produkty nie sú zahrnuté v tomto referenčnom produkte. Podporné procesy, ako napríklad manipulácia s materiálmi, sa považujú za pomocné a nachádzajú sa za systémovými hranicami.

0,406

Lícové tehly

Lícové tehly s hustotou > 1 000 kg/m3 používané na murivo na základe normy EN 771-1 okrem dlažobných tehál, kabrincových tehál a modrých lícových tehál s použitím uhoľného prachu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými procesmi prípravy suroviny, miešania zložiek, formovania a tvarovania produktov, ich sušenia, vypaľovania, konečnej úpravy produktov a čistenia spalín.

0,139

Dlažobné tehly

Hlinené tehly akejkoľvek farby používané na kladenie dlažby podľa normy EN 1344. Vyjadrené v tonách dlažobných tehál ako čistý predajný produkt.

0,192

Krytinová škridla

Ílové krytinové škridle vymedzené v norme EN 1304:2005 okrem modrých krytinových škridiel a doplnkov s použitím uhoľného prachu. Vyjadrené v tonách predajných krytinových škridiel.

0,144

Prášok sušený rozprašovaním

Prášok sušený rozprašovaním na výrobu lisovaných obkladačiek a dlaždíc. Vyjadrený v tonách vyrobeného prášku.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou prášku sušeného rozprašovaním.

0,076

Sadra

Sadry obsahujúce pálenú sadru alebo síran vápenatý (vrátane použitia v stavebníctve, na apretáciu tkanín alebo povrchovú úpravu papiera, v zubárstve a na rekultiváciu pôdy), v tonách štuky (predajná produkcia).

ALFA sadra, t. j. sadra, ktorá sa ďalej spracúva na sadrokartón, a výroba medziproduktu sušená druhotná sadra nie sú zahrnuté v tomto referenčnom produkte.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými krokmi mletia, sušenia a kalcinácie.

0,048

Sušená druhotná sadra

Sušená druhotná sadra (syntetická sadra vyrobená ako recyklovaný vedľajší produkt odvetvia energetiky alebo recyklovaný materiál zo stavebného odpadu a búracích prác) vyjadrená v tonách produktu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené so sušením druhotnej sadry.

0,017

Sulfátová buničina s krátkymi vláknami

Sulfátová buničina s krátkymi vláknami je drevná buničina vyrobená sulfátovým chemickým procesom s použitím varného roztoku, charakterizovaná vláknami s dĺžkou 1 – 1,5 mm, ktorá sa používa hlavne na produkty, pri ktorých sa vyžaduje osobitná hladkosť a objem, napríklad tissue a tlačový papier, vyjadrená ako čistá predajná produkcia v tonách vysušených na vzduchu, meraná na konci výrobného procesu, pričom metrická tona buničiny vysušenej na vzduchu znamená obsah sušiny 90 %.

Zahrnuté sú všetky procesy, ktoré sú súčasťou procesu výroby buničiny [najmä holander, regeneračný kotol, sušička na buničinu, vápenná pec a súvisiace jednotky na premenu energie (kotol/CHP)]. Ostatné činnosti v zariadení, ktoré nie sú súčasťou tohto procesu, ako činnosti pílenia a spracovania dreva, drevoobrábacie činnosti, výroba chemických látok na predaj, spracovanie odpadu [spracovanie odpadu v zariadení namiesto mimo zariadenia (sušenie, peletizácia, spaľovanie, skládkovanie odpadu)], výroba PCC (zrážaného uhličitanu vápenatého), spracovanie plynov so zápachom a diaľkové vykurovanie nie sú zahrnuté.

0,12

Sulfátová buničina s dlhými vláknami

Sulfátová buničina s dlhými vláknami je drevná buničina vyrobená sulfátovým chemickým procesom s použitím varného roztoku, charakterizovaná vláknami s dĺžkou 3 – 3,5 mm, vrátane bielenej a nebielenej buničiny, vyjadrená ako čistá predajná produkcia v tonách vysušených na vzduchu, meraná na konci výrobného procesu. Metrická tona buničiny vysušenej na vzduchu znamená obsah sušiny 90 %.

0,06

Sulfitová buničina, termomechanická a mechanická buničina

Sulfitová buničina vyrobená osobitným postupom výroby buničiny, napr. buničina vyrobená varením drevenej štiepky v tlakovej nádobe za prítomnosti bisulfitového roztoku, vyjadrená ako čistá predajná produkcia v metrických tonách vysušených na vzduchu, meraná na konci výrobného procesu. Metrická tona buničiny vysušenej na vzduchu znamená obsah sušiny 90 %. Sulfitová buničina môže byť buď bielená, alebo nebielená.

Triedy mechanickej buničiny: TMP (termomechanická buničina) a drevovina ako čistá predajná produkcia v metrických tonách vysušených na vzduchu, meraná na konci výrobného procesu. Metrická tona buničiny vysušenej na vzduchu znamená obsah sušiny 90 %. Mechanická buničina môže byť buď bielená, alebo nebielená.

Do tejto skupiny nie sú zahrnuté menšie podskupiny polochemickej buničiny, CTMP – chemicko-termomechanická buničina a buničina na chemické účely.

0,02

Buničina zo zberového papiera

Buničiny z vlákien pochádzajúcich zo zberového (odpadového) papiera alebo lepenky alebo z iného vláknitého celulózového materiálu, vyjadrené v tonách predajnej produkcie v metrických tonách vysušených na vzduchu, merané na konci výrobného procesu. Metrická tona buničiny vysušenej na vzduchu znamená obsah sušiny 90 %.

V prípade výroby buničiny sa výroba vymedzuje ako celková vyrobená buničina vrátane buničiny na interné dodávky do papierní a trhovej buničiny.

Zahrnuté sú všetky procesy, ktoré sú súčasťou výroby buničiny zo zberového papiera, a súvisiace jednotky na premenu energie (kotol/CHP). Ostatné činnosti v zariadení, ktoré nie sú súčasťou tohto procesu, ako činnosti pílenia a spracovania dreva, drevoobrábacie činnosti, výroba chemických látok na predaj, spracovanie odpadu [spracovanie odpadu v zariadení namiesto mimo zariadenia (sušenie, peletizácia, spaľovanie, skládkovanie odpadu)], výroba PCC (zrážaného uhličitanu vápenatého), spracovanie plynov so zápachom a diaľkové vykurovanie nie sú zahrnuté.

0,039

Novinový papier

Osobitná trieda papiera (v kotúčoch alebo listoch), vyjadrená ako čistá predajná produkcia v tonách vysušených na vzduchu, vymedzená ako papier s obsahom vlhkosti 6 %.

Zahrnuté sú všetky procesy, ktoré sú súčasťou procesu výroby papiera [najmä stroj na výrobu papiera alebo lepenky a súvisiace jednotky na premenu energie (kotol/CHP) a priame použitie paliva v procesoch]. Ostatné činnosti v zariadení, ktoré nie sú súčasťou tohto procesu, ako činnosti pílenia a spracovania dreva, drevoobrábacie činnosti, výroba chemických látok na predaj, spracovanie odpadu [spracovanie odpadu v zariadení namiesto mimo zariadenia (sušenie, peletizácia, spaľovanie, skládkovanie odpadu)], výroba PCC (zrážaného uhličitanu vápenatého), spracovanie plynov so zápachom a diaľkové vykurovanie nie sú zahrnuté.

0,298

Nenatieraný jemný papier

Nenatieraný jemný papier, ktorý zahŕňa nenatieraný mechanický a nenatieraný bezdrevný papier, vyjadrený ako čistá predajná produkcia v tonách vysušených na vzduchu, vymedzený ako papier s obsahom vlhkosti 6 %.

1.	Nenatieraný bezdrevný papier zahŕňa papier vhodný na tlač alebo iné grafické účely, vyrobený zo škály rôzneho percentného zloženia primárnych vláken, s rôznymi úrovňami minerálneho plniva a škálou procesov konečnej úpravy.

2.	Nenatieraný mechanický papier zahŕňa osobitné triedy papiera vyrobené z mechanickej buničiny; používa sa na obaly alebo na grafické účely/časopisy.

0,318

Natieraný jemný papier

Natieraný jemný papier, ktorý zahŕňa natieraný mechanický a natieraný bezdrevný papier, vyjadrený ako čistá predajná produkcia v tonách vysušených na vzduchu, vymedzený ako papier s obsahom vlhkosti 6 %.

0,318

Tissue

Tissue papier zahŕňa širokú škálu tissue a iného hygienického papiera na využitie v domácnostiach alebo v komerčných a priemyselných priestoroch, ako je toaletný papier a tissue odličovací papier, kuchynské utierky, uteráky na ruky a priemyselné utierky, výroba detských plienok, dámskych vložiek atď. Tissue sušené vzduchom (Through Air Dried, TAD) nie je súčasťou tejto skupiny. Vyjadrený v tonách čistej predajnej produkcie materského kotúča v tonách vysušených na vzduchu, vymedzený ako papier s obsahom vlhkosti 6 %.

0,334

Testliner a papier na zvlnenú vrstvu (fluting)

Testliner a papier na zvlnenú vrstvu (fluting), vyjadrený ako čistá predajná produkcia v tonách vysušených na vzduchu, vymedzené ako papier s obsahom vlhkosti 6 %.

1.	Testliner zahŕňa druhy lepenky, ktoré spĺňajú osobitné testy prijaté baliarenským priemyslom na splnenie podmienok na použitie ako vonkajšia lícna vrstva vlnitej lepenky, z ktorej sa robia prepravné kontajnery.

Papier na zvlnenú vrstvu (fluting) predstavuje stredový prvok zvlnených prepravných škatúľ pokrytých na oboch stranách lepenkou (testliner/kraftliner). Papier na zvlnenú vrstvu (fluting) zahŕňa najmä papier vyrobený z recyklovaného vlákna, ale v tejto skupine je zaradená aj lepenka, ktorá je vyrobená z chemickej a polochemickej buničiny. Kraftliner v tomto referenčnom produkte nie je zahrnutý.

0,248

Nenatieraný kartón

Rôzne nenatierané produkty (vyjadrené ako čistá predajná produkcia v tonách vysušených na vzduchu, vymedzené ako papier s obsahom vlhkosti 6 %), ktoré môžu byť jednovrstvové alebo viacvrstvové. Nenatieraný kartón sa používa najmä na účely balenia, pri ktorých je hlavnou potrebnou charakteristickou vlastnosťou pevnosť a nepoddajnosť, a pri ktorých sú komerčné aspekty ako nosiča informácií druhoradé. Kartón sa vyrába z primárnych a/alebo recyklovaných vlákien, má dobré vlastnosti z hľadiska prehýbania, nepoddajnosti a odolnosti proti poškriabaniu. Používa sa najmä v kartónoch na spotrebné výrobky ako mrazené potraviny, kozmetika a obaly na tekutiny; je známy aj ako plochá nezlepovaná lepenka, skladačkový kartón, lepenka na škatule alebo prepravná lepenka.

0,237

Natieraný kartón

V tomto referenčnom produkte je zahrnutý široký rozsah natieraných produktov (vyjadrených ako čistá predajná produkcia v tonách vysušených na vzduchu, vymedzených ako papier s obsahom vlhkosti 6 %), ktoré môžu byť jednovrstvové alebo viacvrstvové. Natieraný kartón sa používa najmä na komerčné využitie, pri ktorom sa vyžaduje tlač komerčných informácií na obaloch určených na police predajní na použitia v prípade potravín, farmaceutických a kozmetických prípravkov a iných výrobkov. Kartón sa vyrába z primárnych a/alebo recyklovaných vlákien a má dobré vlastnosti z hľadiska prehýbania, nepoddajnosti a odolnosti proti poškriabaniu. Používa sa najmä v kartónoch na spotrebné výrobky ako mrazené potraviny, kozmetika a obaly na tekutiny; je známy aj ako plochá nezlepovaná lepenka, skladačkový kartón, lepenka na škatule alebo prepravná lepenka.

0,273

Kyselina dusičná

Kyselina dusičná (HNO3), ktorá sa má evidovať v tonách HNO3 (100 % čistota).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou referenčného produktu, ako aj proces rozkladu N2O, okrem výroby amoniaku.

0,302

Kyselina adipová

Kyselina adipová, ktorá sa má evidovať v tonách suchej čistenej kyseliny adipovej uskladnenej v zásobníkoch alebo balenej vo (veľkých) vreciach. Soli a estery kyseliny adipovej nie sú zahrnuté v tomto referenčnom produkte.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou referenčného produktu, ako aj proces rozkladu N2O.

2,79

Monomér vinylchloridu (VCM)

Vinylchlorid (chlóretylén) Vyjadrený v tonách vinylchloridu (predajný produkt, 100 % čistota).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými krokmi priame chlórovanie, oxychlorácia a krakovanie EDC na VCM.

Priame chlórovanie znamená chlórovanie etylénu. Oxychlorácia znamená chlórovanie etylénu chlorovodíkom (HCl) a kyslíkom.

Spaľovanie chlórovaných uhľovodíkov obsiahnutých v plynoch ventilačných otvorov pri výrobe EDC/VCM je zahrnuté v referenčnom produkte. Výroba kyslíka a stlačeného vzduchu používaných ako suroviny pri výrobe VCM nie je zahrnutá v referenčnom produkte.

0,204

Fenol/acetón

Súčet fenolu, acetónu a vedľajšieho produktu alfa-metylstyrén ako celková výroba, vyjadrený v tonách predajného produktu pri 100 % čistote.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou fenolu a acetónu, najmä stláčanie vzduchu, hydroperoxidácia, spätné získavanie kumenu zo spotrebovaného vzduchu, koncentrácia a štiepenie, frakcionáciu a čistenie výroby, krakovanie dechtu, spätné získavanie a čistenie acetofenónu, spätné získavanie AMS na vývoz, hydrogenácia AMS na recykláciu ISB, začiatočné čistenie odpadovej vody (1. čistička odpadovej vody), výroba chladiacej vody (napr. chladiace veže), využívanie chladiacej vody (obehové čerpadlá), fléry a spaľovne (aj keď sú fyzicky mimo systémových hraníc), ako aj akákoľvek spotreba pomocného paliva.

0,266

S-PVC

Polyvinylchlorid; nezmiešaný s inými látkami, pozostávajúci z častíc PVC s priemernou veľkosťou od 50 do 200 μm. Vyjadrený v tonách S-PVC (predajný produkt, 100 % čistota).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou S-PVC, okrem výroby VCM.

0,085

E-PVC

Polyvinylchlorid; nezmiešaný s inými látkami, pozostávajúci z častíc PVC s priemernou veľkosťou od 0,1 do 3 μm. Vyjadrený v tonách E-PVC (predajný produkt, 100 % čistota).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou E-PVC, okrem výroby VCM.

0,238

Bezvodá sóda

Uhličitan sodný, vyjadrený v tonách bezvodej sódy ako celková hrubá výroba, okrem koncentrovaného uhličitanu sodného, získaného ako vedľajší produkt v sieti na výrobu kaprolaktamu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými jednotkami čistenie soľanky, kalcinácia vápenca a výroba vápenného mlieka, absorpcia amoniaku, zrážanie NaHCO3, filtrácia alebo separácia kryštálov NaHCO3 z materského roztoku, rozklad NaHCO3 na Na2CO3, spätné získavanie amoniaku a zahusťovanie alebo výroba koncentrovaného uhličitanu sodného.

0,843

Ak nie je uvedený iný odkaz, všetky referenčné produkty sa vzťahujú na 1 tonu vyrobeného produktu, vyjadreného ako predajná (čistá) produkcia, a na 100 % čistotu príslušnej látky.

Vo všetkých vymedzeniach zahrnutých procesov a emisií (systémové hranice) sú zahrnuté aj prípadné horáky zvyškového plynu (fléry).

2. Vymedzenie referenčných produktov a systémových hraníc so zohľadnením zameniteľnosti paliva a elektrickej energie

Referenčný produkt

Vymedzenie zahrnutých produktov

Vymedzenie zahrnutých procesov a emisií (systémové hranice)

Východiskový bod na určenie ročnej miery zníženia pre aktualizáciu referenčnej úrovne

(kvóty/t)

Rafinérske produkty

Mix rafinérskych produktov s viac ako 40 % ľahkých produktov [motorový benzín (gazolín) vrátane leteckého benzínu, palivo pre prúdové motory benzínového typu, iné ľahké ropné oleje/ľahké prípravky, kerozín vrátane kerozínu ako paliva pre prúdové motory, plynové oleje], vyjadrený ako tona vážená CO2 (CO2 weighted tonne, CWT). Rafinérie s iným mixom produktov nie sú zahrnuté v tomto referenčnom produkte.

Zahrnuté sú všetky procesy v rafinérii, ktoré spĺňajú vymedzenie jednej z výrobných jednotiek CWT, ako aj pomocných nevýrobných zariadení prevádzkovaných v areáli rafinérie, ako tankovanie, miešanie, čistenie odpadových vôd atď. V balíku CWT a emisií sú zahrnuté aj spracovateľské jednotky mazacích olejov a bitúmenu nachádzajúce sa v hlavných rafinériách.

Spracovateľské jednotky patriace do iných odvetví, ako napríklad petrochemického, sú niekedy fyzicky začlenené do rafinérie. Takéto spracovateľské jednotky a ich emisie nie sú zahrnuté do prístupu CWT.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

0,0295

Uhlíková oceľ (EAF)

Oceľ obsahujúca menej ako 8 % kovových legujúcich prvkov a sprievodných prvkov v takých úrovniach, ktoré obmedzujú používanie na aplikácie, v ktorých sa nevyžaduje vysoká povrchová kvalita a spracovateľnosť, a ak nie sú splnené žiadne kritériá pre obsah kovových legujúcich prvkov a kvalitu ocele pre vysokolegovanú oceľ. Vyjadrená v tonách surovej sekundárnej ocele po odliatí.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými jednotkami elektrická oblúková pec (EAF), sekundárna metalurgia, liatie a rezné obrábanie, jednotka na dodatočné spaľovanie, jednotka na odlučovanie prachu, podstavy na ohrievanie nádob, podstavy na predhrievanie ingotov, sušenie a predhrievanie šrotu.

Procesy po odliatí nie sú zahrnuté v referenčnom produkte.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

0,283

Vysokolegovaná oceľ (EAF)

Oceľ obsahujúca aspoň 8 % kovových legujúcich prvkov alebo sa používa na aplikácie, v ktorých sa vyžaduje vysoká povrchová kvalita a spracovateľnosť. Vyjadrená v tonách surovej sekundárnej ocele po odliatí.

Procesy po odliatí nie sú zahrnuté.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

0,352

Liatina

Liatina, vyjadrená ako tony tekutého železa, predlegovaná, zbavená kôry a pripravená na odlievanie.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými krokmi taviareň, lejáreň, jadrovňa a konečná úprava.

Krok spracovania „konečná úprava“ zahŕňa operácie ako čistenie, ale nie všeobecné párovanie, tepelné spracovanie alebo natieranie, ktoré nie sú zahrnuté v systémových hraniciach tohto referenčného produktu.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje len spotreba elektrickej energie pri procesoch tavenia v rámci systémových hraníc.

0,325

Minerálna vlna

Izolačné produkty z minerálnej vlny na tepelné, zvukové a požiarne aplikácie, vyrobené s použitím skla, kameňa alebo trosky. Vyjadrené v tonách minerálnej vlny (predajný produkt).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými krokmi tavenie, rozvlákňovanie a injektovanie spojív, tvrdenie, sušenie a tvarovanie.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

0,682

Sadrokartón

V tomto referenčnom produkte sú zahrnuté dosky, tabule, panely, dlaždice, podobné výrobky zo sadry/zmesí na základe sadry, (ne)pokryté/spevnené len papierom/lepenkou, okrem výrobkov aglomerovaných sadrou, zdobených ornamentmi (v tonách štuky, predajný produkt).

V tomto referenčnom produkte nie sú zahrnuté vláknité sadrové dosky vysokej hustoty.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými krokmi mletia, sušenia, kalcinácie a sušenia sadrokartónu.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje len spotreba elektrickej energie tepelných čerpadiel používaných vo fáze sušenia.

V tomto referenčnom produkte nie je zahrnutá výroba medziproduktu sušená druhotná sadra.

0,131

Sadze

Pecné sadze, vyjadrené v tonách pecných sadzí, predajný produkt, čistota nad 96 %. V tomto referenčnom produkte nie sú zahrnuté produkty z plynových sadzí a lampovej černe.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou pecnej sadze, ako aj konečná úprava, balenie a spaľovanie.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

Faktor zameniteľnosti by sa mal vypočítať na základe zváženia elektrických zariadení, ako sú čerpadlá a kompresory s menovitým výkonom 2 MW alebo vyšším.

1,954

Amoniak

Amoniak (NH3), vyjadrený vo vyrobených tonách, 100 % čistota.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou amoniaku a vodíka ako medziproduktu.

Výroba amoniaku z iných medziproduktov nie je zahrnutá v referenčnom produkte.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

1,619

Parné krakovanie

Mix chemických látok vysokej hodnoty (ďalej len „HVC“), vyjadrený v tonách ako celková hmotnosť acetylénu, etylénu, propylénu, butadiénu, benzénu a vodíka, vyvážaných mimo krakovacieho perimetra, okrem HVC z doplňujúcej frakcie (vodík, etylén, ostatné HVC) s obsahom etylénu v celkovom produktovom mixe aspoň 30 hmotnostných percent a obsahom HVC, palivového plynu, buténov a tekutých uhľovodíkov, ktoré spolu predstavujú aspoň 50 hmotnostných percent z celkového produktového mixu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou chemických látok vysokej hodnoty ako čisteného produktu alebo medziproduktu s koncentrovaným obsahom príslušných HVC v najnižšej obchodovateľnej forme (surový C4, nehydrogenovaný pyrolitický benzín), okrem odlučovania C4 (závod na butadién), hydrogenácie C4, hydrorafinácie pyrolitického benzínu, odlučovania aromatických uhľovodíkov a logistiky/skladovania pre bežnú prevádzku. Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

0,702

Aromatické uhľovodíky

Mix aromatických uhľovodíkov, vyjadrený v tonách vážených CO2 (CO2 weighted tonne, CWT).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s podjednotkami na výrobu aromatických uhľovodíkov, hydrorafinačná jednotka na výrobu pyrolitického benzínu, odlučovanie benzénu/toluénu/xylénu (BTX), TDP, HDA, izomerizácia xylénu, jednotky na výrobu P-xylénu, výroba kuménu a výroba cyklohexánu.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

0,0295

Styrén

Monomér styrénu (vinylbenzén, CAS číslo: 100-42-5). Vyjadrený v tonách styrénu (predajný produkt).

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobou styrénu, ako aj medziproduktu etylbenzén (s množstvom použitým ako frakcia pri výrobe styrénu).

V prípade zariadení vyrábajúcich propylénoxid aj monomér styrénu nie sú zariadenia vyhradené výlučne na činnosti súvisiace s propylénom a propylénoxidom zahrnuté v tomto referenčnom produkte a spoločné zariadenia sú zahrnuté proporčne k výrobe monoméru styrénu v tonách.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

0,527

Vodík

Čistý vodík a zmesi vodíka a oxidu uhoľnatého s obsahom vodíka >= 60 % objemového zlomku z celkového obsiahnutého vodíka plus oxidu uhoľnatého na základe súhrnu všetkých tokov produktov obsahujúcich vodík a oxid uhoľnatý, vyvážaných z dotknutého podzariadenia, vyjadrené v tonách ako 100 % čistého vodíka, ako čistý predajný produkt.

Zahrnuté sú všetky príslušné prvky procesu priamo alebo nepriamo spojené s výrobou vodíka a separáciou vodíka a oxidu uhoľnatého. Tieto prvky sa nachádzajú medzi:

a)	bodom(-mi) vstupu uhľovodíkovej suroviny (surovín), a, ak sú oddelené, paliva (palív);

b)	bodmi výstupu všetkých tokov výrobkov obsahujúcich vodík a/alebo oxid uhoľnatý;

c)	bodom(-mi) vstupu alebo výstupu dovozu alebo vývozu tepla.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

8,85

Syntetický plyn (syntézny)

Zmesi vodíka a oxidu uhoľnatého s obsahom vodíka < 60 % objemového zlomku z celkového obsiahnutého vodíka plus oxidu uhoľnatého na základe súhrnu všetkých tokov produktov obsahujúcich vodík a oxid uhoľnatý, vyvážaných z dotknutého podzariadenia. Vyjadrené v tonách syntetického plynu a vzťahujúce sa na 47 obj. %, ako čistý predajný produkt.

Zahrnuté sú všetky príslušné prvky procesu priamo alebo nepriamo spojené s výrobou syntetického plynu a separáciou vodíka a oxidu uhoľnatého. Tieto prvky sa nachádzajú medzi:

a)	bodom(-mi) vstupu uhľovodíkovej suroviny (surovín), a, ak sú oddelené, paliva (palív);

b)	bodmi výstupu všetkých tokov výrobkov obsahujúcich vodík a/alebo oxid uhoľnatý;

c)	bodom(-mi) vstupu alebo výstupu dovozu alebo vývozu tepla.

Pri určovaní nepriamych emisií sa zohľadňuje celková spotreba elektrickej energie v rámci systémových hraníc.

0,242

Etylénoxid/etylénglykoly

V referenčnom produkte etylénoxid/etylénglykoly sú zahrnuté produkty etylénoxid (EO, vysoká čistota), monoetylénglykol [MEG, štandardná trieda + vláknová trieda (vysoká čistota)], dietylénglykol (DEG), trietylénglykol (TEG).

Celkové množstvo produktov je vyjadrené z hľadiska ton ekvivalentov EO (EOE), ktoré sú vymedzené ako množstvo EO (hmotnostné) zahrnuté v jednej jednotke hmotnosti konkrétneho glykolu.

Zahrnuté sú všetky procesy priamo alebo nepriamo spojené s výrobnými jednotkami výroba EO, čistenie EO a sekcia glykolu.

V tomto referenčnom produkte je zahrnutá celková spotreba elektrickej energie (a súvisiace nepriame emisie) v rámci systémových hraníc.

0,512

Ak nie je uvedený iný odkaz, všetky referenčné produkty sa vzťahujú na 1 tonu vyrobeného produktu, vyjadreného ako predajná (čistá) produkcia, a na 100 % čistotu príslušnej látky.

Vo všetkých zahrnutých procesoch a emisiách (systémové hranice) sú zahrnuté aj prípadné horáky zvyškového plynu (fléry).

3. Referenčné štandardy tepla a paliva

Referenčný štandard

Východiskový bod na určenie ročnej miery zníženia pre aktualizáciu referenčnej úrovne

(kvóty/TJ)

Referenčný štandard tepla

62,3

Referenčný štandard paliva

56,1

PRÍLOHA II

Osobitné referenčné štandardy pre produkty

1. Referenčný štandard pre rafinérie: funkcie tony váženej CO2 (CWT).

Funkcia CWT	Opis	Základ (kt/a) (*1)	Koeficient CWT
Atmosférická destilácia ropy	Ropná jednotka s nižšou teplotou varu frakcií, štandardná ropná jednotka.	F	1,00
Vákuová destilácia	Vákuová frakcionácia s nižšou teplotou, štandardná vákuová kolóna, vákuová frakcionačná kolóna. Koeficient pre vákuovú destiláciu zahŕňa priemernú energiu a emisie aj za vákuovú jednotku pre ťažké frakcie (ďalej len „HFV“). Keďže táto je vždy v sérii s ropnou jednotkou s nižšou teplotou varu frakcií (ďalej len „MVU“), kapacita HFV sa nepočíta samostatne.	F	0,85
Odasfaltovanie rozpúšťadlami	Tradičné rozpúšťadlo, nadkritické rozpúšťadlo.	F	2,45
Znižovanie viskozity miernym tepelným krakovaním (visbreaking)	Atmosférický zvyšok (bez namáčacieho bubna), atmosférický zvyšok (s namáčacím bubnom), zvyšková frakcia vákuovej destilácie (bez namáčacieho bubna), zvyšková frakcia vákuovej destilácie (s namáčacím bubnom). Znižovanie viskozity miernym tepelným krakovaním zahŕňa priemernú energiu a emisie aj za Vacuum Flasher Column (VAC VFL), ale kapacita sa nepočíta samostatne.	F	1,40
Tepelné krakovanie	Koeficient pre tepelné krakovanie zahŕňa priemernú energiu a emisie aj za Vacuum Flasher Column (VAC VFL), ale kapacita sa nepočíta samostatne.	F	2,70
Predĺžené koksovanie	Predĺžené koksovanie	F	2,20
Fluidné koksovanie	Fluidné koksovanie	F	7,60
Variabilné koksovanie (fluidné koksovanie so splyňovaním)	Variabilné koksovanie (fluidné koksovanie so splyňovaním)	F	16,60
Kalcinácia koksu	Nístej (nístejová pec) so zvislou osou, rotačná pec s horizontálnou osou.	P	12,75
Fluidné katalytické krakovanie	Fluidné katalytické krakovanie, reziduálne katalytické krakovanie s nižšou teplotou, reziduálne katalytické krakovanie.	F	5,50
Ostatné katalytické krakovanie	Houdryho katalytické krakovanie, termofórové katalytické krakovanie.	F	4,10
Hydrokrakovanie destilátov/plynových olejov	Hydrokrakovanie s nízkou teplotou, hydrokrakovanie s vysokou teplotou, hydrokrakovanie ťažkého benzínu.	F	2,85
Reziduálne hydrokrakovanie	H-Oil, LC-Fining™ a Hycon.	F	3,75
Hydrorafinácia ťažkého benzínu/gazolínu	Saturácia benzénu, odsírovanie C4–C6 frakcií, tradičná hydrorafinácia ťažkého benzínu, saturácia diolefínov na olefíny, saturácia frakcie alkylačných produktov z diolefínov na olefíny, FCC hydrorafinácia gazolínu s minimálnou oktánovou stratou, olefinická alkylácia Thio S, S-Zorb™ procesu, selektívna hydrorafinácia pyrolitického benzínu/ťažkého benzínu, odsírovanie pyrolitického benzínu/ťažkého benzínu, selektívna hydrorafinácia pyrolitického benzínu/ťažkého benzínu. Koeficient hydrorafinácie ťažkého benzínu zahŕňa energiu a emisie týkajúce sa reaktora na selektívnu hydrorafináciu (NHYT/RXST), ale kapacita sa nepočíta samostatne.	F	1,10
Hydrorafinácia kerozínu/nafty	Saturácia aromatických látok, tradičná hydrorafinácia, rozpúšťadlová hydrogenácia aromatických látok, tradičná hydrorafinácia destilátov, hydrorafinácia destilátov s vysokou teplotou, hydrorafinácia destilátov s veľmi vysokou teplotou, stredné odparafínovanie destilátov, S-Zorb™ proces, selektívna hydrorafinácia destilátov.	F	0,90
Hydrorafinácia zvyškov	Odsírovanie atmosférického zvyšku, odsírovanie vákuového zvyšku.	F	1,55
Hydrorafinácia VGO	Hydrogenačné odsírovanie/denitrifikácia, hydrogenačné odsírovanie.	F	0,90
Výroba vodíka	Parná reformácia metánu, parná reformácia ťažkého benzínu, jednotky na čiastočnú oxidáciu ľahkých frakcií. Koeficient pre výrobu vodíka zahŕňa energiu a emisie za čistenie (H2PURE), ale kapacita sa nepočíta samostatne.	P (vzťahuje sa na 100 % vodík)	300,00
Katalytické reformovanie	Nepretržitá regenerácia, cyklická, poloregeneratívna, AROMAX.	F	4,95
Alkylácia	Alkylácia kyselinou fluorovodíkovou, alkylácia kyselinou sírovou, polymerizácia C3 olefínovej frakcie, polymerizácia C3/C4 frakcie, Dimersol. Koeficient pre alkyláciu/polymerizáciu zahŕňa energiu a emisie za regeneráciu kyseliny (ACID), ale kapacita sa nepočíta samostatne.	P	7,25
Izomerizácia C4	Izomerizácia C4. Koeficient zahŕňa aj energiu a emisie spojené s priemernou špeciálnou frakcionáciou v EÚ 27 (DIB), korelovanou s izomerizáciou C4.	R	3,25
Izomerizácia C5/C6	Izomerizácia C5/C6. Koeficient zahŕňa aj energiu a emisie spojené s priemernou špeciálnou frakcionáciou v EÚ 27 (DIH), korelovanou s izomerizáciou C5.	R	2,85
Výroba oxygenátov	Destilačné jednotky MBTE, extrakčné jednotky MTBE, ETBE, TAME, výroba izooktánu.	P	5,60
Výroba propylénu	Trieda na chemické aplikácie, trieda s kvalitou „polyméru“.	F	3,45
Výroba asfaltu	Výroba asfaltu a bitúmenu. Údaje o výrobe by mali zahŕňať polymérom modifikovaný asfalt. Koeficient CWT zahŕňa prefukovanie.	P	2,10
Zmiešavanie polymérom modifikovaného asfaltu	Zmiešavanie polymérom modifikovaného asfaltu.	P	0,55
Spätné získavanie síry	Spätné získavanie síry. Koeficient pre spätné získavanie síry zahŕňa energiu a emisie za spätné získavanie koncových plynov (TRU) a H2S Springer Unit (U32), ale kapacita sa nepočíta samostatne.	P	18,60
Rozpúšťadlová extrakcia aromatických látok (ASE)	ASE: extrakčná destilácia, ASE: extrakcia kvapaliny kvapalinou, ASE: extrakcia kvapaliny kvapalinou s extrakčnou destiláciou. Koeficient CWT zahŕňa všetky frakcie vrátane pyrolitického benzínu po hydrorafinácii. Hydrorafinácia pyrolitického benzínu by sa mala zahŕňať pod hydrorafináciu ťažkého benzínu.	F	5,25
Hydrodealkylácia	Hydrodealkylácia.	F	2,45
TDP/TDA	Disproporcionácia/dealkylácia toluénu.	F	1,85
Výroba cyklohexánu	Výroba cyklohexánu.	P	3,00
Izomerizácia xylénu	Izomerizácia xylénu.	F	1,85
Výroba paraxylénu	Adsorpcia paraxylénu, kryštalizácia paraxylénu. Koeficient zahŕňa aj energiu a emisie za deliacu kolónu na výrobu xylénu a redestilačnú kolónu na výrobu ortoxylénu.	P	6,40
Výroba metaxylénu	Výroba metaxylénu.	P	11,10
Výroba ftalanhydridu	Výroba ftalanhydridu.	P	14,40
Výroba maleinanhydridu	Výroba maleinanhydridu.	P	20,80
Výroba etylbenzénu	Výroba etylbenzénu. Koeficient zahŕňa aj energiu a emisie za destiláciu etylbenzénu.	P	1,55
Výroba kuménu	Výroba kuménu.	P	5,00
Výroba fenolu	Výroba fenolu.	P	1,15
Rozpúšťadlová extrakcia mazadiel	Rozpúšťadlová extrakcia mazadiel: rozpúšťadlom je furfural, rozpúšťadlom je NMP, rozpúšťadlom je fenol, rozpúšťadlom je SO2.	F	2,10
Rozpúšťadlové odparafínovanie mazadiel	Rozpúšťadlové odparafínovanie mazadiel: rozpúšťadlom je chlórovaný uhľovodík, rozpúšťadlom je MEK/toluén, rozpúšťadlom je MEK/MIBK, rozpúšťadlom je propán.	F	4,55
Katalytická izomerizácia voskov	Katalytická izomerizácia voskov a odparafínovanie, selektívne krakovanie voskov.	F	1,60
Hydrokrakovanie mazadiel	Hydrokrakovanie mazadiel s multifrakčnou destiláciou, hydrokrakovanie mazadiel s vákuovým odlučovaním.	F	2,50
Odolejovanie voskov	Odolejovanie voskov: rozpúšťadlom je chlórovaný uhľovodík, rozpúšťadlom je MEK/toluén, rozpúšťadlom je MEK/MIBK, rozpúšťadlom je propán.	P	12,00
Hydrorafinácia mazadiel/voskov	H/F mazadiel s vákuovým odlučovaním, hydrorafinácia mazadiel s multifrakčnou destiláciou, hydrorafinácia mazadiel s vákuovým odlučovaním, H/F voskov s vákuovým odlučovaním, hydrorafinácia voskov s multifrakčnou destiláciou, hydrorafinácia voskov s vákuovým odlučovaním.	F	1,15
Hydrorafinácia rozpúšťadlami	Hydrorafinácia rozpúšťadlami.	F	1,25
Frakcionácia rozpúšťadlami	Frakcionácia rozpúšťadlami	F	0,90
Molekulové sito pre C10 + parafíny	Molekulové sito pre C10 + parafíny.	P	1,85
Čiastočná oxidácia zvyškových frakcií (POX) na palivo	Syntetický plyn z POX na palivo.	SG (vzťahuje sa na 47 % vodík)	8,20
Čiastočná oxidácia zvyškových frakcií (POX) na vodík alebo metanol	Syntetický plyn z POX na vodík alebo metanol, syntetický plyn z POX na metanol. Koeficient zahŕňa energiu a emisie za premenu CO a čistenie H2 (U71), ale kapacita sa nepočíta samostatne.	SG (vzťahuje sa na 47 % vodík)	44,00
Metanol zo syntetického plynu	Metanol.	P	– 36,20
Separácia vzduchu	Separácia vzduchu.	P (MNm3 O2)	8,80
Frakcionácia nakúpeného skvapalneného zemného plynu	Frakcionácia nakúpeného skvapalneného zemného plynu	F	1,00
Čistenie spalín	Odstraňovanie SOx a NOx.	F (MNm3)	0,10
Čistenie a stláčanie spalín na účel predaja	Čistenie a stláčanie spalín na účel predaja	kW	0,15
Odsoľovanie morskej vody	Odsoľovanie morskej vody.	P	1,15

2. Referenčný štandard pre aromatické uhľovodíky: funkcie CWT

Funkcia CWT	Opis	Základ (kt/a) (*2)	Koeficient CWT
Hydrorafinácia ťažkého benzínu/gazolínu	Saturácia benzénu, odsírovanie C4–C6 frakcií, tradičná hydrorafinácia ťažkého benzínu, saturácia diolefínov na olefíny, saturácia frakcie alkylačných produktov z diolefínov na olefíny, FCC hydrorafinácia gazolínu s minimálnou oktánovou stratou, olefinická alkylácia Thio S, S-Zorb™ procesu, selektívna hydrorafinácia pyrolitického benzínu/ťažkého benzínu, odsírovanie pyrolitického benzínu/ťažkého benzínu, selektívna hydrorafinácia pyrolitického benzínu/ťažkého benzínu. Koeficient hydrorafinácie ťažkého benzínu zahŕňa energiu a emisie týkajúce sa reaktora na selektívnu hydrorafináciu (NHYT/RXST), ale kapacita sa nepočíta samostatne.	F	1,10
Rozpúšťadlová extrakcia aromatických uhľovodíkov (ďalej len „ASE“)	ASE: extrakčná destilácia, ASE: extrakcia kvapaliny kvapalinou, ASE: extrakcia kvapaliny kvapalinou s extrakčnou destiláciou. Koeficient CWT zahŕňa všetky frakcie vrátane pyrolitického benzínu po hydrorafinácii. Hydrorafinácia pyrolitického benzínu by sa mala zahŕňať pod hydrorafináciu ťažkého benzínu.	F	5,25
TDP/TDA	Disproporcionácia/dealkylácia toluénu.	F	1,85
Hydrodealkylácia	Hydrodealkylácia.	F	2,45
Izomerizácia xylénu	Izomerizácia xylénu.	F	1,85
Výroba paraxylénu	Adsorpcia paraxylénu, kryštalizácia paraxylénu. Koeficient zahŕňa aj energiu a emisie za deliacu kolónu na výrobu xylénu a redestilačnú kolónu na výrobu ortoxylénu.	P	6,40
Výroba cyklohexánu	Výroba cyklohexánu.	P	3,00
Výroba kuménu	Výroba kuménu.	P	5,00

(*1) Čistý čerstvý materiál (F), materiál pre reaktor (R, zahŕňa recykláciu), množstvo produktu (P), výroba syntetického plynu pre jednotky POX (SG)

(*2) Čistý čerstvý materiál (F), množstvo produktu (P).

PRÍLOHA III

Historická úroveň činnosti za osobitné referenčné štandardy uvedené v článku 15 ods. 8 a článku 17 písm. f)

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom za základné obdobie za produkty, na ktoré sa vzťahuje referenčná úroveň pre produkty rafinérií, ako sú uvedené v prílohe I, na základe rôznych funkcií CWT, ich vymedzenia, základu pre výkonnosť, ako aj koeficientov CWT uvedených v prílohe II, sa určí podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

HALCWT	:	historická úroveň činnosti, vyjadrená v CWT,
TPi,k	:	výkonnosť funkcie CWT i v roku k základného obdobia,
CWTi	:	koeficient CWT funkcie CWT i,
TPAD,k	:	výkonnosť funkcie CWT Atmosférická destilácia ropy v roku k základného obdobia.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom za základné obdobie za produkty, na ktoré sa vzťahuje referenčný produkt vápno, ako sú uvedené v prílohe I, sa určí podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

HALlime,standard	:	historická úroveň činnosti za výrobu vápna, vyjadrená v tonách štandardného čistého vápna,
mCaO,k	:	obsah voľného CaO vo vyrobenom vápne v roku k základného obdobia, vyjadrený v hmot. %, V prípade, že nie sú k dispozícii údaje o obsahu voľného CaO, použije sa konzervatívny odhad nie vyšší ako 85 %.
mMgO,k	:	obsah voľného MgO vo vyrobenom vápne v roku k základného obdobia, vyjadrený v hmot. %, V prípade, že nie sú k dispozícii údaje o obsahu voľného MgO, použije sa konzervatívny odhad nie vyšší ako 0,5 %.
HALlime,uncorrected,k	:	neopravená historická úroveň činnosti za výrobu vápna v roku k základného obdobia, vyjadrená v tonách vápna.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom za základné obdobie za produkty, na ktoré sa vzťahuje referenčný produkt dolomitické vápno, ako sú uvedené v prílohe I, sa určí podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

HALdolime,standard	:	historická úroveň činnosti za výrobu dolomitického vápna, vyjadrená v tonách štandardného čistého dolomitického vápna,
mCaO,k	:	obsah voľného CaO vo vyrobenom dolomitickom vápne v roku k základného obdobia, vyjadrený ako hmotn. %, V prípade, že nie sú k dispozícii údaje o obsahu voľného CaO, použije sa konzervatívny odhad nie vyšší ako 52 %.
mMgO,k	:	obsah voľného MgO vo vyrobenom dolomitickom vápne v roku k základného obdobia, vyjadrený ako hmotn. %, V prípade, že nie sú k dispozícii údaje o obsahu voľného MgO, použije sa konzervatívny odhad nie vyšší ako 33 %.
HALdolime,uncorrected,k	:	neopravená historická úroveň činnosti za výrobu dolomitického vápna v roku k základného obdobia, vyjadrená v tonách vápna.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom za základné obdobie za produkty, na ktoré sa vzťahuje referenčný produkt parné krakovanie, ako sú uvedené v prílohe I, sa určí podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

HALHVC,net	:	historická úroveň činnosti za chemické látky vysokej hodnoty, bez chemických látok vysokej hodnoty vyrobených z doplňujúcej frakcie, vyjadrená v tonách HVC,
HALHVC,total,k	:	historická úroveň činnosti za celú výrobu chemických látok vysokej hodnoty v roku k základného obdobia, vyjadrená v tonách HVC,
HSFH,k	:	historická doplňujúca frakcia vodíka v roku k základného obdobia, vyjadrená v tonách vodíka,
HSFE,k	:	historická doplňujúca frakcia etylénu v roku k základného obdobia, vyjadrená v tonách etylénu,
HSFO,k	:	historická doplňujúca frakcia ostatných chemických látok vysokej hodnoty iných ako vodík a etylén v roku k základného obdobia, vyjadrená v tonách HVC.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom za základné obdobie za produkty, na ktoré sa vzťahuje referenčný produkt aromatické uhľovodíky, ako sú uvedené v prílohe I, na základe rôznych funkcií CWT, ich vymedzenia, základu pre výkonnosť, ako aj koeficientov CWT uvedených v prílohe II, sa určí podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

HALCWT	:	historická úroveň činnosti, vyjadrená v CWT,
TPi,k	:	výkonnosť funkcie CWT i v roku k základného obdobia,
CWTi	:	koeficient CWT funkcie CWT i.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom za základné obdobie za produkty, na ktoré sa vzťahuje referenčný produkt vodík, ako sú uvedené v prílohe I, sa určí podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

HALH2	:	historická úroveň činnosti za výrobu vodíka, vzťahujúca sa na 100 % vodík,
VFH2,k	:	historický podiel objemu výroby čistého vodíka na celkovom objeme vodíka a oxidu uhoľnatého v roku k základného obdobia,
HALH2+CO,k	:	historická úroveň činnosti za výrobu vodíka, vzťahujúca sa na historický obsah vodíka, vyjadrená v normalizovaných kubických metroch za rok pri 0 °C a 101,325 kPa v roku k základného obdobia.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom za základné obdobie za produkty, na ktoré sa vzťahuje referenčný produkt syntetický plyn (syntézny), ako sú uvedené v prílohe I, sa určí podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

HALsyngas	:	historická úroveň činnosti za výrobu syntetického plynu, vzťahujúca sa na 47 % vodík,
VFH2,k	:	historický podiel objemu výroby čistého vodíka na celkovom objeme vodíka a oxidu uhoľnatého v roku k základného obdobia,
HALH2+CO,k	:	historická úroveň činnosti za produkciu syntetického plynu, vzťahujúca sa na historický obsah vodíka, vyjadrená v normalizovaných kubických metroch za rok pri 0 °C a 101,325 kPa v roku k základného obdobia.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom za základné obdobie za produkty, na ktoré sa vzťahuje referenčný produkt etylénoxid/etylénglykoly, ako sú uvedené v prílohe I, sa určí podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

HALEO/EG

historická úroveň činnosti za výrobu etylénoxidu/etylénglykolov, vyjadrená v tonách ekvivalentov etylénoxidu,

HALi,k

historická úroveň činnosti za výrobu etylénoxidu alebo etylénglykolu i v roku k základného obdobia, vyjadrená v tonách,

CFEOE,i

konverzný súčiniteľ pre etylénoxid alebo etylénglykol i vzhľadom na etylénoxid.

Uplatňujú sa tieto konverzné súčinitele:

etylénoxid: 1,000,

monoetylénglykol: 0,710,

dietylénglykol: 0,830,

trietylénglykol: 0,880.

PRÍLOHA IV

Parametre získavania základných údajov

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc príslušného orgánu vyžiadať si ďalšie údaje podľa článku 15 ods. 1, prevádzkovatelia predkladajú na účely správy o základných údajoch tieto údaje na úrovni zariadenia a podzariadenia za všetky kalendárne roky príslušného základného obdobia. V prípade nových účastníkov sa správa o údajoch týka údajov uvedených v oddieloch 1 a 2 na úrovni zariadenia a podzariadenia.

1. VŠEOBECNÉ ÚDAJE O ZARIADENÍ

1.1. Identifikácia zariadenia a prevádzkovateľa

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	názov a adresu zariadenia;

b)	identifikátor zariadenia použitý v registri Únie;

c)	identifikátor povolenia a dátum vydania prvého povolenia na emisie skleníkových plynov, ktoré zariadenie dostalo podľa článku 6 smernice 2003/87/ES;

d)	identifikátor povolenia a dátum najnovšieho povolenia na emisie skleníkových plynov, ak sa uplatňuje;

e)	názov a adresu prevádzkovateľa, kontaktné informácie oprávneného zástupcu a hlavnej kontaktnej osoby, ak sa líšia.

1.2. Informácie o overovateľovi

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	názov a adresu overovateľa, kontaktné informácie oprávneného zástupcu a hlavnej kontaktnej osoby, ak sa líšia;

b)	názov vnútroštátneho akreditačného orgánu, ktorý akreditoval overovateľa;

c)	registračné číslo vydané vnútroštátnym akreditačným orgánom.

1.3. Informácie o činnosti

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	zoznam činností vykonávaných v zariadení – podľa prílohy I k smernici 2003/87/ES;

b)	kód NACE (Revision 2) zariadenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (1);

či zariadenie patrí do jednej alebo viacerých kategórií, ktoré môžu byť vylúčené zo systému EU ETS podľa článku 27 alebo článku 27a smernice 2003/87/ES:

—	zariadenia s emisiami do 25 000 t CO2e) ročne a tam, kde sa to uplatňuje, s menovitým tepelným príkonom do 35 MW,

—	nemocnica,

—	zariadenia s emisiami do 2 500 t CO2e) ročne,

—	zariadenia prevádzkované menej než 300 hodín ročne.

1.4. Oprávnenosť na bezodplatné pridelenie emisných kvót

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	či je zariadenie výrobcom elektrickej energie podľa článku 3 písm. u) smernice 2003/87/ES;

b)	či sa zariadenie používa na zachytávanie CO2, potrubnú prepravu CO2 alebo je úložiskom povoleným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (2);

c)	či zariadenie vyrába teplo, ktoré sa nepoužíva na výrobu elektrickej energie.

1.5. Zoznam podzariadení

Táto položka obsahuje zoznam všetkých podzariadení zariadenia.

1.6. Zoznam prepojení na iné zariadenia v systéme EU ETS alebo na subjekty, ktoré nepatria do systému EU ETS, na účely prenosu merateľného tepla, medziproduktov, odpadových plynov alebo CO2 na použitie v danom zariadení alebo na trvalé geologické uloženie

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie za každé prepojené zariadenie alebo subjekt:

a)	názov prepojeného zariadenia alebo subjektu;

b)	druh prepojenia (dovoz alebo vývoz: merateľné teplo, odpadové plyny, CO2);

patrí zariadenie alebo subjekt do rozsahu systému EU ETS?

—	ak áno, identifikačné číslo registra a identifikačné číslo povolenia, kontaktná osoba,

—	ak nie, názov a adresa subjektu, kontaktná osoba.

2. PODROBNÉ ROČNÉ ÚDAJE ZA KAŽDÝ ROK POČAS ZÁKLADNÉHO OBDOBIA

2.1. Podrobné overené ročné údaje o emisiách na úrovni zariadenia

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	za každý zdrojový prúd: údaje o činnosti, použité faktory výpočtu, fosílne emisie, emisie z biomasy, v prípade palív (aj v prípade ich použitia ako vstupných materiálov) energetický vstup vypočítaný z dolnej výhrevnosti;

b)	za každý zdroj emisií, v prípade ktorého sa používajú kontinuálne systémy monitorovania emisií: fosílne emisie, emisie z biomasy, ročný hodinový priemer koncentrácie skleníkových plynov a tokov spalín; v prípade CO2: zástupné údaje za energetický vstup súvisiaci s emisiami;

c)	v prípade použitia rezervného postupu v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 601/2012 určené fosílne emisie a emisie z biomasy, prípadne zástupné údaje za energetický vstup súvisiaci s emisiami;

d)	množstvo prevedeného dovezeného a/alebo vyvezeného CO2.

Členské štáty môžu prevádzkovateľom povoliť nahlasovať iba súhrnné množstvá emisií.

2.2. Ročné emisie za podzariadenie

Táto položka obsahuje úplnú bilanciu emisií, v ktorej sa uvádza množstvo emisií priraditeľných každému podzariadeniu.

2.3. Ročná bilancia dovozu, výroby, spotreby a vývozu tepla na úrovni zariadenia

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	celkové množstvo použitého energetického vstupu z palív v zariadení;

b)	ak sa uplatňuje, energetický obsah dovezených odpadových plynov;

c)	ak sa uplatňuje, množstvo energie v palivách vyvezené do iných, priamo technicky prepojených zariadení v systéme EU ETS alebo subjektov, ktoré nepatria do systému EU ETS;

d)	ak sa uplatňuje, energetický obsah odpadových plynov vyvezených do iných zariadení v systéme EU ETS alebo subjektov, ktoré nepatria do systému EU ETS;

e)	množstvo energetického vstupu z palív použité na výrobu elektrickej energie;

f)	množstvo energetického vstupu z palív priradené podzariadeniam spojeným s referenčným štandardom paliva (nahlásené samostatne za podzariadenia spojené s referenčným štandardom paliva, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka a ktoré nie sú vystavené riziku úniku uhlíka);

g)	množstvo palivového vstupu použité na výrobu merateľného tepla;

h)	celkové množstvo merateľného tepla vyrobené v zariadení;

i)	čisté množstvo merateľného tepla dodané zo zariadení, ktoré patria do systému EU ETS;

j)	čisté množstvo merateľného tepla dodané zo zariadení a subjektov, ktoré nepatria do systému EU ETS;

k)	čisté množstvo merateľného tepla spotrebované na výrobu elektrickej energie v rámci zariadenia;

l)	čisté množstvo merateľného tepla spotrebované pre podzariadenia spojené s referenčným produktom v rámci zariadenia;

m)	čisté množstvo merateľného tepla vyvezené do zariadení, ktoré patria do systému EU ETS;

n)	čisté množstvo merateľného tepla vyvezené do zariadení alebo subjektov, ktoré nepatria do systému EU ETS;

o)	čisté množstvo merateľného tepla vyvezené na účely diaľkového vykurovania;

čisté množstvo merateľného tepla priraditeľné podzariadeniam spojeným s referenčným štandardom tepla (nahlásené samostatne za podzariadenia spojené s referenčným štandardom tepla, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka a ktoré nie sú vystavené riziku úniku uhlíka, a za podzariadenia spojené s diaľkovým vykurovaním);

q)	množstvo tepelných strát, ak ešte neboli zahrnuté do údajov uvedených v písm. a) až p).

2.4. Ročné priraďovanie energie podzariadeniam

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

množstvo energetického vstupu z palív vrátane ich príslušného emisného faktora za:

—	každé podzariadenie spojené s referenčným produktom,

—	každé podzariadenie spojené s referenčným štandardom tepla a podzariadenie spojené s diaľkovým vykurovaním,

—	každé podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva;

množstvo dovezeného merateľného tepla:

—	každým podzariadením spojeným s referenčným produktom,

—	z podzariadení spojených s referenčným produktom kyselina dusičná,

—	z podzariadení vyrábajúcich buničinu;

množstvo vyvezeného merateľného tepla:

—	každým podzariadením spojeným s referenčným produktom.

2.5. Ročná bilancia dodávky, výroby, spotreby a vývozu elektrickej energie na úrovni zariadenia

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	celkové množstvo elektrickej energie vyrobenej z palív;

b)	celkové množstvo inej vyrobenej elektrickej energie;

c)	celkové množstvo elektrickej energie dodanej zo sústavy alebo z iných zariadení;

d)	celkové množstvo elektrickej energie vyvezenej do sústavy alebo do iných zariadení;

e)	celkové množstvo elektrickej energie spotrebovanej v zariadení;

f)	v prípade spotreby elektrickej energie v rámci podzariadení spojených s referenčným produktom, ktoré sú uvedené v časti 2 prílohy I, množstvo spotrebovanej elektrickej energie, ktorá sa považuje za zameniteľnú.

Údaje v písm. a) až e) sa musia nahlasovať iba za zariadenia, ktoré vyrábajú elektrickú energiu.

2.6. Ďalšie ročné údaje za podzariadenia

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	množstvo merateľného tepla priradené podzariadeniam, ktoré bolo dovezené zo subjektov alebo procesov nepatriacich do systému EU ETS;

ak je to uplatniteľné, za každé podzariadenie zoznam produktov vyrobených v rámci hraníc podzariadenia vrátane ich kódov podľa zoznamu PRODCOM uvedeného v článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 3924/91 (3) na základe kódov NACE-4 uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (4) (NACE Rev. 2) a množstvo výroby. PRODCOM je členený aspoň tak ako súvisiaca identifikácia pododvetví v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES;

c)	odchylne od písm. b) za podzariadenia spojené s referenčným štandardom tepla, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka, v prípade vývozu merateľného tepla do zariadení alebo subjektov, ktoré nepatria do systému EU ETS, kódy NACE-4 (NACE Rev. 2) daných zariadení alebo subjektov;

d)	ak sa uplatňuje a prevádzkovateľ ho má k dispozícii, za každé podzariadenie emisný faktor palivového mixu súvisiaci s dovezeným alebo vyvezeným merateľným teplom;

e)	ak je to uplatniteľné, za každé podzariadenie množstvo a emisný faktor dovezených a vyvezených odpadových plynov;

f)	ak je to uplatniteľné, za každé podzariadenie energetický obsah (dolná výhrevnosť) dovezených a vyvezených odpadových plynov.

2.7. Ročné údaje o činnosti za podzariadenia spojené s referenčným produktom

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie:

a)	ročné údaje o výrobe produktu podľa prílohy I za jednotku uvedenú v tej istej prílohe;

b)	zoznam produktov vyrobených v rámci hraníc podzariadenia vrátane ich kódov PRODCOM (na základe NACE Rev. 2); PRODCOM je členený aspoň tak ako súvisiaca identifikácia pododvetví v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES;

c)	množstvo preneseného CO2, dovezeného z iných podzariadení, zariadení alebo subjektov, alebo vyvezeného do nich;

d)	množstvo dovozu alebo vývozu medziproduktov, ktoré sú zahrnuté do rámca podzariadení spojených s referenčným produktom;

e)	ak sa uplatňuje, za podzariadenia spojené s referenčným produktom rafinérie alebo aromatické uhľovodíky ročný počet za každú funkciu CWT uvedenú v prílohe II;

f)	ak sa uplatňujú, za podzariadenia spojené s referenčným produktom vápno alebo dolomitické vápno neopravenú ročnú výrobu a priemerné ročné hodnoty mCaO a mMgO v súlade s prílohou III;

g)	ak sa uplatňujú, za podzariadenia spojené s referenčným produktom parné krakovanie celkovú ročnú výrobu HVC a množstvo doplnkovej frakcie, vyjadrené ako množstvo vodíka, etylénu a iných HVC;

ak sa uplatňujú, za podzariadenia spojené s referenčným produktom vodík alebo syntetický plyn ročnú výrobu vodíka alebo syntetického plynu vzťahujúcu sa na obsah vodíka, vyjadrenú v normalizovaných kubických metroch za rok pri 0 °C a 101,325 kPa, a ročný podiel objemu výroby čistého vodíka v zmesi vodíka a oxidu uhoľnatého;

i)	ak sa uplatňujú, za podzariadenia spojené s referenčným produktom etylénoxid/etylénglykoly ročné úrovne výroby etylénoxidu, monoetylénglykolu, dietylénglykolu a trietylénglykolu;

j)	ak sa uplatňuje, za podzariadenia spojené s referenčným produktom monomér vinylchloridu spotrebované teplo vyplývajúce zo spotreby vodíka;

ak sa uplatňujú, za podzariadenia spojené s referenčným produktom sulfátová buničina s krátkymi vláknami, sulfátová buničina s dlhými vláknami, termomechanická buničina a mechanická buničina, sulfitová buničina alebo s inou buničinou, ktorá nie je zahrnutá do podzariadenia spojeného s referenčným produktom, ročnú úroveň výroby príslušnej buničiny a ročné množstvo buničiny umiestnenej na trh a nespracovanej na papier v rovnakých alebo iných technicky prepojených zariadeniach;

ak sa uplatňujú, množstvo, energetický obsah a emisný faktor odpadových plynov vyrobených v rámci systémových hraníc príslušného podzariadenia spojeného s referenčným produktom a spaľovaných v rámci alebo mimo systémových hraníc uvedeného podzariadenia spojeného s referenčným produktom, okrem bezpečnostného spaľovania, a nepoužitých na účely výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie.

3. ÚDAJE NA AKTUALIZÁCIU REFERENČNEJ ÚROVNE

3.1. Ročné údaje za podzariadenia spojené s referenčným produktom

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie za každý rok základného obdobia:

a)	zoznam produktov vyrobených v rámci hraníc podzariadenia vrátane ich kódov PRODCOM (NACE Rev. 2);

b)	úroveň činnosti;

c)	priradené emisie, okrem emisií spojených s dovozom merateľného tepla z iných podzariadení, zariadení alebo subjektov;

d)	množstvo merateľného tepla dovezeného z iných podzariadení, zariadení alebo subjektov vrátane emisného faktora, ak je známy;

e)	množstvo merateľného tepla, vyvezeného do iných podzariadení, zariadení alebo subjektov;

f)	množstvo, energetický obsah a emisný faktor odpadových plynov dovezených z iných podzariadení, zariadení alebo subjektov;

g)	množstvo, energetický obsah a emisný faktor vyrobených odpadových plynov;

h)	množstvo, energetický obsah a emisný faktor odpadových plynov vyvezených do iných podzariadení, zariadení alebo subjektov;

i)	množstvo spotrebovanej elektrickej energie, ktorá sa považuje za zameniteľnú, v prípade referenčných štandardov uvedených v časti 2 prílohy I;

j)	množstvo vyrobenej elektrickej energie;

k)	množstvo preneseného CO2, dovezeného z iných podzariadení, zariadení alebo subjektov;

l)	množstvo preneseného CO2, vyvezeného do iných podzariadení, zariadení alebo subjektov;

m)	vývoz alebo dovoz medziproduktov zahrnutých do referenčných produktov (áno/nie) a opis druhu medziproduktu, ak sa uplatňuje;

n)	množstvo doplnkovej frakcie, vyjadrené ako množstvo vodíka, etylénu a iných HVC v prípade referenčného produktu parné krakovanie;

o)	spotrebované teplo vyplývajúce zo spotreby vodíka v prípade referenčného produktu monomér vinylchloridu.

3.2. Ročné údaje za podzariadenia spojené s referenčným štandardom tepla a podzariadenia spojené s diaľkovým vykurovaním

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie za každý rok základného obdobia:

a)	množstvo čistého merateľného tepla vyrobené v rámci každého podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla alebo podzariadenia spojeného s diaľkovým vykurovaním;

b)	emisie priradené výrobe merateľného tepla;

c)	úroveň činnosti podzariadenia;

d)	množstvo vyrobeného merateľného tepla, dovezeného z podzariadení, zariadení alebo iných subjektov, alebo vyvezeného do nich;

e)	množstvo vyrobenej elektrickej energie.

3.3. Ročné údaje za podzariadenia spojené s referenčným štandardom paliva

Táto položka obsahuje aspoň tieto informácie za každý rok základného obdobia:

a)	úroveň činnosti;

b)	priradené emisie.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).

(3) Nariadenie Rady (EHS) č. 3924/91 z 19. decembra 1991 o zavedení štatistických zisťovaní týkajúcich sa priemyselnej výroby Spoločenstva (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

PRÍLOHA V

Koeficienty uplatňované na znižovanie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10b ods. 4 smernice 2003/87/ES

Rok	Úroveň koeficientu
2021	0,300
2022	0,300
2023	0,300
2024	0,300
2025	0,300
2026	0,300
2027	0,225
2028	0,150
2029	0,075
2030	0,000

PRÍLOHA VI

Minimálny obsah plánu metodiky monitorovania

Plán metodiky monitorovania obsahuje aspoň tieto informácie:

Všeobecné informácie o zariadení:

a)	informácie na identifikáciu zariadenia a prevádzkovateľa vrátane identifikátora zariadenia použitého v registri Únie;

b)	informácie na identifikáciu verzie plánu metodiky monitorovania, dátum schválenia príslušným orgánom a dátum, od ktorého sa uplatňuje;

c)	opis zariadenia vrátane opisu hlavných vykonávaných procesov, zoznam zdrojov emisií, schému tokov a plán zariadenia na pochopenie hlavných materiálových a energetických tokov;

nákres obsahujúci aspoň tieto informácie:

—	technické prvky zariadenia, v ktorých sa uvádzajú zdroje emisií, ako aj jednotky vyrábajúce a spotrebúvajúce teplo,

—	všetky energetické a materiálové toky, najmä zdrojové prúdy, merateľné a nemerateľné teplo, v prípade potreby elektrická energia, a odpadové plyny,

—	body merania a meracie zariadenia,

—	hranice podzariadení vrátane rozdelenia na podzariadenia slúžiace odvetviam, ktoré sa považujú za odvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, a podzariadenia slúžiace iným odvetviam, na základe NACE Rev. 2 alebo PRODCOM;

zoznam a opis prepojení na iné zariadenia patriace do systému EU ETS alebo subjekty nepatriace do systému EU ETS na účely prenosu merateľného tepla, medziproduktov, odpadových plynov alebo CO2 na použitie v danom zariadení alebo na trvalé geologické uloženie vrátane názvu a adresy, ako aj kontaktnej osoby prepojeného zariadenia alebo subjektu a jeho jedinečný identifikátor v registri Únie, ak sa uplatňuje;

f)	odkaz na postup riadenia prideľovania zodpovedností za monitorovanie a nahlasovanie v rámci zariadenia a riadenia spôsobilostí zodpovedného personálu;

odkaz na postup pravidelného hodnotenia vhodnosti plánu metodiky monitorovania v súlade s článkom 9 ods. 1; týmto postupom sa zabezpečí najmä zavedenie metód monitorovania pre všetky položky údajov uvedené v prílohe IV, ktoré sú relevantné pre zariadenie, a použitie najpresnejších dostupných zdrojov údajov v súlade s oddielom 4 prílohy VII;

h)	odkaz na písomné postupy činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností podľa článku 11 ods. 2 vrátane nákresov, ak je to potrebné na objasnenie.

Informácie o podzariadeniach:

a)	v prípade každého podzariadenia odkaz na postup sledovania vyrobených produktov a ich kódy PRODCOM;

systémové hranice každého podzariadenia s jednoznačným opisom, ktoré technické jednotky sú zahrnuté, opis vykonávaných procesov a toho, ktoré vstupné materiály a palivá, ktoré produkty a výstupy sú priradené jednotlivým podzariadeniam; v prípade zložitých podzariadení sa pre dané podzariadenia pripojí aj samostatná podrobná schéma tokov;

c)	opis častí zariadení, ktoré slúžia viac ako jednému podzariadeniu, vrátane systémov dodávky tepla, spoločne využívaných kotlov a zariadení KVET;

d)	v prípade každého podzariadenia, ak je to relevantné, opis metód na priradenie častí zariadení, ktoré slúžia viac ako jednému podzariadeniu, a ich emisií k príslušným podzariadeniam.

Metódy monitorovania na úrovni zariadenia:

a)	opis metód používaných na vyčíslenie bilancie dovozu, výroby, spotreby a vývozu tepla na úrovni zariadenia;

b)	metóda použitá na zabezpečenie toho, aby sa nevyskytli chýbajúce údaje a dvojité započítanie.

Metódy monitorovania na úrovni podzariadenia:

opis metód používaných na vyčíslenie jeho priamych emisií vrátane, ak je to uplatniteľné, metódy na vyčíslenie absolútneho množstva alebo percentuálnej hodnoty zdrojových prúdov alebo emisií monitorovaných metodikami vychádzajúcimi z merania v súlade s nariadením (EÚ) č. 601/2012, priradenej podzariadeniu, ak je to uplatniteľné;

b)	opis metód používaných na priradenie a vyčíslenie množstva a emisných faktorov energetického vstupu z palív a vývozu energie z palív, ak je to uplatniteľné;

c)	opis metód používaných na priradenie a vyčíslenie množstva a v prípade dostupnosti emisných faktorov dovozu, vývozu, spotreby a výroby merateľného tepla, ak je to uplatniteľné;

d)	opis metód používaných na vyčíslenie množstva spotreby a výroby elektrickej energie a zameniteľnej časti spotreby, ak je to uplatniteľné;

e)	opis metód používaných na priradenie a vyčíslenie množstva, energetického obsahu a emisných faktorov dovozu, vývozu, spotreby a výroby odpadového plynu, ak je to uplatniteľné;

f)	opis metód používaných na priradenie a vyčíslenie množstva prevedeného dovezeného alebo vyvezeného CO2, ak sa uplatňuje;

g)	v prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom opis metód používaných na vyčíslenie ročnej výroby produktu uvedeného v prílohe I vrátane, ak sa uplatňujú, dodatočných parametrov požadovaných podľa článkov 19 a 20 a príloh II a III.

Opis metód používaných na vyčíslenie parametrov, ktoré sa majú monitorovať a nahlasovať, musí obsahovať, ak je to relevantné, kroky výpočtu, zdroje údajov, vzorec na výpočet, príslušné faktory výpočtu vrátane jednotky merania, horizontálne a vertikálne kontroly na potvrdenie údajov, pomocné postupy pre plány odoberania vzoriek, meracie zariadenia použité s odkazom na príslušný nákres a opis postupu ich inštalácie a údržby, ako aj zoznam laboratórií zapojených do vykonávania príslušných analytických postupov. Ak je to relevantné, opis musí obsahovať výsledok zjednodušeného posúdenia neistoty uvedeného v článku 7 ods. 2 písm. c). Pri každom príslušnom vzorci na výpočet plán obsahuje jeden príklad s využitím skutočných údajov.

PRÍLOHA VII

Metódy monitorovania údajov

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

V tejto prílohe sa stanovujú metódy určovania údajov potrebných na vykazovanie údajov uvedených v prílohe IV na úrovni zariadenia, ako aj pravidlá priraďovania týchto údajov podzariadeniam, okrem údajov monitorovaných v súlade s plánom monitorovania schváleným príslušným orgánom podľa nariadenia (EÚ) č. 601/2012. Údaje určené v súlade s nariadením (EÚ) č. 601/2012 sa použijú podľa tohto nariadenia tam, kde je to relevantné.

2. VYMEDZENIE POJMOV

„Dátový súbor“ je na účely tejto prílohy jeden druh údajov, a to podľa okolností buď na úrovni zariadenia, alebo na úrovni podzariadenia, týkajúci sa niektorej z týchto oblastí:

množstvo palív alebo materiálov, ktoré sa spotrebovali alebo vyrobili v rámci procesu a ktoré sú relevantné pre metodiku monitorovania založenú na výpočtoch, vyjadrené v terajouloch, ako hmotnosť v tonách alebo v prípade plynov vrátane odpadových plynov v bežných metroch kubických, podľa toho, čo je vhodné;

b)	faktor výpočtu, ako sa používa podľa nariadenia (EÚ) č. 601/2012 (t. j. zloženie materiálu, paliva alebo odpadového plynu);

čisté množstvo merateľného tepla a príslušné parametre potrebné na určenie tohto množstva, najmä:

—	hmotnostný prietok teplonosnej látky a

—	entalpia prenesenej a vrátenej teplonosnej látky, stanovená podľa zloženia, teploty, tlaku a saturácie;

d)	množstvá nemerateľného tepla, stanovené podľa príslušných množstiev palív použitých na výrobu tepla a dolnej výhrevnosti palivového mixu;

e)	množstvá elektrickej energie;

f)	množstvá CO2 preneseného medzi zariadeniami.

„Metodika určovania“ je jedna z týchto metodík:

a)	metodika zisťovania, získavania a spracovania údajov, ktoré sú už k dispozícii v zariadení pre dátové súbory historických údajov, alebo

b)	metodika monitorovania pre osobitný dátový súbor založený na schválenom pláne metodiky monitorovania.

Okrem toho sa uplatňuje vymedzenie pojmov „zdrojový prúd“, „zdroj emisií“, „vlastné riziko“, „kontrolné riziko“ a „emisný faktor“ tak, ako je uvedené v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 601/2012.

3. VŠEOBECNÉ METÓDY

3.1. Platné metódy

Prevádzkovateľ určí údaje na účely zostavenia správy o základných údajoch v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) s použitím metód uvedených v tejto prílohe. V prípade, že sa v tejto prílohe neopisujú platné metódy na určenie osobitného dátového súboru, prevádzkovateľ použije vhodnú metódu, ktorú najskôr schváli príslušný orgán plánu metodiky monitorovania v súlade s článkom 6. Metóda sa považuje za vhodnú, ak prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa všetky merania, analýzy, odbery vzoriek, kalibrácie a validácie na určenie osobitného dátového súboru vykonávali pomocou metód založených na zodpovedajúcich normách EN. Ak takéto normy nie sú k dispozícii, metódy sú založené na vhodných normách ISO alebo vnútroštátnych normách. Ak neexistujú žiadne zverejnené uplatniteľné normy, použijú sa vhodné návrhy noriem, usmernenia o osvedčených postupoch v odvetví alebo iné vedecky overené metodiky, ktorými sa obmedzuje chybovosť odberu vzoriek a merania.

3.2. Prístup k priraďovaniu údajov podzariadeniam

Ak nie sú k dispozícii údaje pre osobitný dátový súbor za každé podzariadenie, prevádzkovateľ navrhne vhodnú metódu na určenie potrebných údajov za každé jednotlivé podzariadenie, okrem prípadov uvedených v článku 10 ods. 3 druhom a treťom pododseku. Na tento účel sa použije niektorá z týchto zásad v závislosti od toho, ktorá prináša presnejšie výsledky:

a)	ak sa rôzne produkty vyrábajú jeden za druhým na tej istej výrobnej linke, vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie sa priradia sekvenčne na základe času využívania za rok za každé podzariadenie;

vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie sa priraďujú na základe hmotnosti alebo objemu jednotlivých vyrobených produktov alebo odhadov založených na pomere voľných reakčných entalpií prítomných chemických reakcií alebo na základe iného vhodného rozdeľovacieho kľúča, ktorý je potvrdený dôkladnou vedeckou metodikou.

Ak sa výsledky merania dosahujú použitím viacerých meradiel rôznej kvality, na rozdelenie údajov o množstve materiálu, paliva, merateľného tepla alebo elektrickej energie na úrovni zariadenia na podzariadenia sa použije niektorá z týchto metód:

Určenie rozdelenia na základe metódy určovania, ako je individuálne meranie spotreby, odhad či korelácia, použitej rovnakým spôsobom v prípade každého podzariadenia. Ak sa súčet údajov podzariadení líši od údajov určených samostatne za zariadenie, na jednotnú opravu, ktorou sa získa celkový údaj za zariadenie, sa použije „faktor zosúladenia“, a to takto:

RecF = DInst / Σ DSI

(rovnica 1)

kde RecF je faktor zosúladenia, DInst je údajová hodnota určená za zariadenie ako celok a DSI sú údajové hodnoty za rôzne podzariadenia. Údaje za každé podzariadenie sa potom opravia takto:

DSI,corr = DSI × RecF

(rovnica 2)

Ak sú neznáme alebo menej kvalitné v porovnaní s údajmi ostatných podzariadení iba údaje jedného podzariadenia, známe údaje podzariadenia sa môžu odpočítať od celkových údajov zariadenia. Táto metóda sa uprednostňuje iba v prípade podzariadení, ktorých pridelené kvóty predstavujú len menšie množstvo kvót pridelených zariadeniu.

3.3. Meracie prístroje alebo postupy, nad ktorými nemá prevádzkovateľ kontrolu

Prevádzkovateľ môže využiť meracie systémy alebo analytické postupy, nad ktorými prevádzkovateľ nemá kontrolu:

a)	keď prevádzkovateľ nemá vlastný merací prístroj alebo analytický postup na určenie osobitného dátového súboru;

b)	keď je určenie dátového súboru vlastnými meracími prístrojmi alebo analytickými postupmi prevádzkovateľa technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k vzniku neprimeraných nákladov;

c)	keď prevádzkovateľ na spokojnosť príslušného orgánu preukáže, že merací systém alebo analytický postup, nad ktorým prevádzkovateľ nemá kontrolu, zabezpečuje spoľahlivejšie výsledky a je menej náchylný na kontrolné riziká.

Na tento účel môže prevádzkovateľ využiť jeden z týchto zdrojov údajov:

a)	množstvá, ktoré sú uvedené vo faktúrach vystavených obchodným partnerom, ak sa týkajú obchodnej transakcie medzi dvoma nezávislými obchodnými partnermi;

b)	priame odčítanie hodnôt získaných pomocou meracích systémov;

c)	použitie empirických korelácií poskytnutých príslušným a nezávislým orgánom, akým môžu byť dodávatelia zariadení, poskytovatelia inžinierskych služieb alebo akreditované laboratóriá.

3.4. Metódy nepriameho určovania

Ak pre požadovaný dátový súbor nie je k dispozícii žiadne priame meranie alebo analytický prístup, a najmä v prípadoch, keď sa čisté merateľné teplo prenáša do iných výrobných procesov, prevádzkovateľ navrhne použitie metódy nepriameho určovania, napríklad:

výpočtu založeného na známom chemickom alebo fyzikálnom procese, s použitím vhodných prijateľných hodnôt uvádzaných v literatúre a týkajúcich sa chemických a fyzikálnych vlastností príslušných látok, vhodných stechiometrických faktorov a termodynamických vlastností, ako sú reakčné entalpie, ak je to potrebné;

b)	výpočtu založeného na údajoch o konštrukcii zariadenia, ako sú energetické účinnosti technických jednotiek alebo vypočítaná spotreba energie na jednotku produktu;

korelácií založených na empirických skúškach na určenie hodnôt odhadov pre požadovaný dátový súbor, pochádzajúcich z nekalibrovaného zariadenia alebo z údajov zdokumentovaných vo výrobných protokoloch. Na tento účel prevádzkovateľ zabezpečí, aby korelácia spĺňala požiadavky správnej prevádzkovej praxe a aby sa použila len na určenie hodnôt, ktoré patria do rozpätia, pre ktoré boli stanovené. Prevádzkovateľ vyhodnocuje platnosť takýchto korelácií aspoň raz ročne.

4. VÝBER METODÍK URČOVANIA A ZDROJOV ÚDAJOV, KTORÉ PREDSTAVUJÚ NAJVYŠŠIU DOSIAHNUTEĽNÚ PRESNOSŤ

4.1. Technická realizovateľnosť

Keď prevádzkovateľ tvrdí, že uplatňovanie osobitnej metodiky určovania nie je technicky realizovateľné, príslušný orgán posúdi technickú realizovateľnosť s prihliadnutím na odôvodnenie prevádzkovateľa. Dané odôvodnenie vychádza z toho, že prevádzkovateľ má technické prostriedky potrebné na splnenie potrieb navrhovaného systému alebo navrhovanej požiadavky, ktoré možno využiť v potrebnom čase na účely tohto nariadenia. K daným technickým prostriedkom patrí dostupnosť požadovaných techník a technológií.

4.2. Neprimerané náklady

Ak prevádzkovateľ tvrdí, že uplatňovanie osobitnej metodiky určovania spôsobuje neprimerané náklady, príslušný orgán posúdi neprimeranosť nákladov s prihliadnutím na odôvodnenie prevádzkovateľa.

Príslušný orgán zváži neprimerané náklady, ak odhad nákladov prevádzkovateľa prekračuje prínosy osobitnej metodiky určovania. Na tento účel sa prínos vypočíta vynásobením faktora vylepšenia s referenčnou cenou 20 EUR na emisnú kvótu, pričom náklady zahŕňajú primerané obdobie odpisovania založené na hospodárskej životnosti zariadenia, ak sa to uplatňuje.

Faktor vylepšenia je 1 % naposledy určených ročných bezodplatne pridelených emisných kvót na podzariadenie. Odchylne od tejto metódy výpočtu môže príslušný orgán povoliť prevádzkovateľom určiť faktor vylepšenia ako 1 % dotknutého ekvivalentu CO2. Dotknutý ekvivalent CO2 je v závislosti od parametra, pre ktorý sa vylepšenie metodiky zvažuje, jedným z týchto ekvivalentov:

a)	v prípade paliva alebo materiálu obsahujúceho uhlík, a to vrátane odpadových plynov, sú to emisie, ktoré by vznikli, keby sa uhlík obsiahnutý v ročnom množstve paliva alebo materiálu premenil na CO2;

b)	v prípade emisií monitorovaných metodikou vychádzajúcou z merania sú to ročné emisie príslušného zdroja emisií;

c)	v prípade merateľného tepla je to príslušné ročné množstvo merateľného tepla vynásobené referenčným štandardom tepla;

d)	v prípade nemerateľného tepla je to príslušné ročné množstvo nemerateľného tepla vynásobené referenčným štandardom paliva;

e)	v prípade elektrickej energie je to príslušné množstvo elektrickej energie vynásobené faktorom uvedeným v článku 22 ods. 3;

v prípade množstva produktu, na ktorý sa uplatňuje referenčný produkt, je to predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na podzariadenie, určené v súlade s článkom 16 ods. 2 za prvý rok príslušného obdobia prideľovania; ak relevantná referenčná hodnota ešte nebola určená v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES, použije sa príslušná referenčná hodnota uvedená v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Opatrenia súvisiace s vylepšením metodiky používanej zariadením na monitorovanie sa nepovažujú za neprimerane nákladné, pokiaľ nepresiahnu celkovú sumu 2 000 EUR ročne. V prípade zariadení s nízkymi emisiami v súlade s článkom 47 nariadenia (EÚ) č. 601/2012 je táto prahová hodnota 500 EUR ročne.

4.3. Proces

Na určenie čo najpresnejších dostupných zdrojov údajov prevádzkovateľ vyberie najpresnejšie zdroje údajov, ktoré sú technicky realizovateľné, nevedú k vzniku neprimeraných nákladov a zabezpečujú jasný tok údajov s najnižším vlastným rizikom a kontrolným rizikom (ďalej len „primárne zdroje údajov“). Prevádzkovateľ použije primárne zdroje údajov na účely zostavenia správy o základných údajoch.

Na účely kontrolného systému v súlade s článkom 11 sa prevádzkovateľ v realizovateľnom rozsahu a bez toho, aby mu vznikli neprimerané náklady, usiluje identifikovať a použiť dodatočné zdroje údajov alebo metódy na určovanie údajov, ktoré umožňujú potvrdiť primárne zdroje údajov (ďalej len „potvrdzujúce zdroje údajov“). Prípadné vybraté potvrdzujúce zdroje údajov sa zdokumentujú písomnými postupmi uvedenými v článku 11 ods. 2 a v pláne metodiky monitorovania.

Na účely výberu primárnych zdrojov údajov prevádzkovateľ porovná všetky dostupné zdroje údajov v rámci rovnakého dátového súboru pomocou všeobecných zdrojov údajov uvedených v oddieloch 4.4 až 4.6 a použije niektorý z najvyššie hodnotených zdrojov údajov, ktoré sa považujú za najpresnejšie. Iné zdroje údajov sa smú použiť len vtedy, ak sa uplatňuje niektorá z odchýlok v súlade s článkom 7 ods. 2 V takom prípade sa použije najvyššie hodnotený zdroj údajov, ktorý je ďalší v poradí, a to za predpokladu, že je technicky realizovateľný, nevedie k vzniku neprimeraných nákladov a iný zdroj údajov nemá ekvivalentnú alebo nižšiu úroveň súvisiacej neistoty. V prípade potreby možno zvážiť ďalšie zdroje údajov.

Na účely výberu potvrdzujúcich zdrojov údajov prevádzkovateľ porovná všetky dostupné zdroje údajov v rámci rovnakého dátového súboru pomocou všeobecných zdrojov údajov uvedených v oddieloch 4.4 až 4.6 a použije dostupný zdroj údajov, ktorý je iný ako najpresnejší dostupný zdroj údajov.

Na účely výberu zdrojov údajov s cieľom určiť všetky údaje požadované v súlade s prílohou IV prevádzkovateľ postupuje v prípade týchto hlavných druhov súborov údajov takto:

a)	na určenie množstva produktov, palív a iných materiálov prevádzkovateľ zohľadní všeobecné zdroje údajov a ich hierarchiu, stanovené v oddiele 4.4 tejto prílohy;

b)	na určenie množstva energetických tokov (merateľné alebo nemerateľné teplo, elektrická energia) prevádzkovateľ zohľadní všeobecné zdroje údajov a ich hierarchiu, stanovené v oddiele 4.5 tejto prílohy;

c)	na určenie vlastností produktov, palív a iných materiálov prevádzkovateľ zohľadní všeobecné zdroje údajov a ich hierarchiu, stanovené v oddiele 4.6 tejto prílohy.

Na účely vylepšenia plánu metodiky monitorovania prevádzkovateľ pravidelne aspoň raz ročne kontroluje, či sú k dispozícii nové zdroje údajov. Ak sa takéto nové zdroje údajov považujú za presnejšie v súlade s hodnotením opísaným v oddieloch 4.4 až 4.6, uplatnia sa, a plán metodiky monitorovania sa zmení v súlade s článkom 9.

4.4. Výber zdrojov údajov na vyčíslenie materiálov a palív

Tieto všeobecné zdroje údajov sa použijú na výber najpresnejších dostupných zdrojov údajov s cieľom vyčísliť množstvo (vyjadrené v tonách alebo Nm3) materiálov, palív, odpadových plynov alebo produktov vstupujúcich do zariadenia alebo akéhokoľvek podzariadenia alebo z neho vystupujúcich:

a)	metódy v súlade s plánom monitorovania schváleným podľa nariadenia (EÚ) č. 601/2012;

odčítanie hodnôt meracích prístrojov podliehajúcich vnútroštátnej zákonnej metrologickej kontrole alebo meracích prístrojov zodpovedajúcich požiadavkám smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ (1) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ (2) na priame určovanie dátového súboru;

c)	odčítanie hodnôt meracích prístrojov, nad ktorými má prevádzkovateľ kontrolu, na priame určenie dátového súboru, ktorý nepatrí do písmena b);

d)	odčítanie hodnôt meracích prístrojov, nad ktorými nemá prevádzkovateľ kontrolu, na priame určenie dátového súboru, ktorý nepatrí do písmena b);

e)	odčítanie hodnôt meracích prístrojov na nepriame určenie dátového súboru, za predpokladu, že je v súlade s oddielom 3.4 stanovená vhodná korelácia medzi meraním a dotknutým dátovým súborom;

f)	iné metódy, najmä v prípade historických údajov, alebo ak prevádzkovateľ nedokáže identifikovať žiadny iný dostupný zdroj údajov.

Na výber zdrojov údajov na účely článku 7 ods. 1 sa za zastupujúce väčšinu presných zdrojov údajov považujú iba zdroje údajov uvedené v prvom odseku písm. a) a b), zatiaľ čo zdroj údajov uvedený v písm. a) uvedeného odseku sa použije v prípade, že sa týka príslušného dátového súboru. Zdroje údajov uvedené v prvom odseku písm. c) až f) sa považujú za menej presné, a to v zostupnom hierarchickom poradí od písmena c) po písmeno f).

4.5. Výber zdrojov údajov na vyčíslenie energetických tokov

Tieto všeobecné zdroje údajov sa použijú na výber najpresnejších dostupných zdrojov údajov s cieľom vyčísliť množstvo, vyjadrené v TJ alebo GWh, merateľného tepla alebo elektrickej energie vstupujúcich do zariadenia alebo akéhokoľvek podzariadenia alebo z neho vystupujúcich:

a)	odčítanie hodnôt meracích prístrojov podliehajúcich vnútroštátnej zákonnej metrologickej kontrole alebo meracích prístrojov zodpovedajúcich požiadavkám smernice 2014/31/EÚ alebo smernice 2014/32/EÚ na priame určovanie dátového súboru;

b)	odčítanie hodnôt meracích prístrojov, nad ktorými má prevádzkovateľ kontrolu, na priame určenie dátového súboru, ktorý nepatrí do písmena a);

c)	odčítanie hodnôt meracích prístrojov, nad ktorými nemá prevádzkovateľ kontrolu, na priame určenie dátového súboru, ktorý nepatrí do písmena a);

d)	odčítanie hodnôt meracích prístrojov na nepriame určenie dátového súboru, za predpokladu, že je v súlade s oddielom 3.4 tejto prílohy stanovená vhodná korelácia medzi meraním a dátovým súborom;

e)	výpočet zástupných údajov na určenie čistého množstva merateľného tepla v súlade s metódou 3 oddielu 7.2;

f)	iné metódy, najmä v prípade historických údajov, alebo ak prevádzkovateľ nedokáže identifikovať žiadny iný dostupný zdroj údajov.

Na výber zdrojov údajov na účely článku 7 ods. 1 sa za zastupujúce väčšinu presných zdrojov údajov považujú iba zdroje údajov uvedené v prvom odseku písm. a). Zdroje údajov uvedené v prvom odseku písm. b) až f) sa považujú za menej presné, a to v zostupnom hierarchickom poradí od písmena b) po písmeno f).

V situáciách, keď nie sú k dispozícii informácie o niektorých parametroch (napríklad o teplote a množstve vráteného kondenzátu) potrebných na určenie čistých tokov merateľného tepla, sa uplatňujú ustanovenia oddielu 7. V súlade s oddielom 7 je potrebné určiť niekoľko parametrov, z ktorých vyplynie ročné čisté množstvo merateľného tepla. Celková výsledná hodnota ročného čistého množstva tepla by sa preto mala pri výbere metód uvedených v prvom odseku písm. b) až f) v prípade odchýlenia od výberu zdrojov údajov zastupujúcich najpresnejšie zdroje údajov považovať za účel zjednodušeného posúdenia neistoty v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. c).

4.6. Výber zdrojov údajov pre vlastnosti materiálov

Tieto všeobecné zdroje údajov sa použijú na výber najpresnejších dostupných zdrojov údajov s cieľom určiť vlastnosti, ako sú vlhkosť alebo čistota látky, obsah uhlíka, dolná výhrevnosť, obsah biomasy atď. produktov, materiálov, palív alebo odpadových plynov, ktoré tvoria vstupy alebo výstupy zariadenia alebo podzariadenia:

a)	metódy na určovanie faktorov výpočtu v súlade s plánom monitorovania schváleným podľa nariadenia (EÚ) č. 601/2012;

b)	laboratórne analýzy v súlade s oddielom 6.1 tejto prílohy;

c)	zjednodušené laboratórne analýzy v súlade s oddielom 6.2 tejto prílohy.

konštantné hodnoty založené na niektorom z týchto zdrojov údajov:

—	štandardné faktory používané členským štátom vo svojich národných zoznamoch, ktoré predkladá sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy,

—	hodnoty uvádzané v literatúre, ktoré odsúhlasil príslušný orgán, vrátane štandardných faktorov zverejnených príslušným orgánom, ktoré sú kompatibilné s faktormi uvedenými v prechádzajúcej podpoložke, ale sú reprezentatívne pre menej súhrnné zdrojové prúdy paliva,

—	hodnoty špecifikované a garantované dodávateľom paliva alebo materiálu, ak je prevádzkovateľ schopný na spokojnosť príslušného orgánu preukázať, že obsah uhlíka vykazuje 95-percentný interval spoľahlivosti, ktorý nepresahuje 1 %;

konštantné hodnoty založené na niektorom z týchto zdrojov údajov:

—	štandardné a stechiometrické faktory uvedené v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) č. 601/2012 alebo v usmerneniach Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC),

—	hodnoty založené na analýzach vykonaných v minulosti, ak je prevádzkovateľ príslušnému orgánu schopný preukázať, že dané hodnoty sú reprezentatívne pre budúce dávky toho istého paliva alebo materiálu,

—	iné hodnoty založené na vedeckých dôkazoch.

Na výber zdrojov údajov na účely článku 7 ods. 1 sa za zastupujúce väčšinu presných zdrojov údajov považujú iba zdroje údajov uvedené v prvom odseku písm. a) a b), zatiaľ čo zdroj údajov uvedený v písm. a) uvedeného odseku sa použije v prípade, že sa týka príslušného dátového súboru. Zdroje údajov uvedené v prvom odseku písm. c) až e) sa považujú za menej presné, a to v zostupnom hierarchickom poradí od písmena c) po písmeno e).

5. METÓDY URČOVANIA ROČNÉHO MNOŽSTVA MATERIÁLOV A PALÍV

Keď musí prevádzkovateľ určiť ročné množstvá palív alebo materiálov vrátane produktov súvisiacich s podzariadeniami spojenými s referenčným produktom, určí tieto množstvá na úrovni zariadenia alebo za každé príslušné podzariadenie, podľa potreby, niektorým z týchto postupov:

a)	na základe kontinuálneho merania procesu spotreby alebo výroby materiálu;

b)	na základe agregácie merania oddelene dodaných alebo vyrobených množstiev s prihliadnutím na relevantné zmeny zásob.

Na účely prvého odseku písm. b) sa množstvo paliva alebo materiálu spotrebovaného počas kalendárneho roka v zariadení alebo podzariadení vypočíta ako množstvo paliva alebo materiálu dovezeného počas kalendárneho roka mínus množstvo vyvezeného paliva alebo materiálu plus množstvo paliva alebo materiálu na sklade na začiatku kalendárneho roka mínus množstvo paliva alebo materiálu na sklade na konci kalendárneho roka.

Na účely prvého odseku písm. b) sa množstvo produktu alebo iného materiálu vyvezeného počas kalendárneho roka vypočíta ako množstvo produktu alebo materiálu vyvezeného počas obdobia vykazovania mínus dovezené alebo recyklované množstvo v procese mínus množstvo produktu alebo materiálu na sklade na začiatku kalendárneho roka plus množstvo produktu alebo materiálu na sklade na konci kalendárneho roka.

Ak je určenie množstiev na sklade priamym meraním technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k vzniku neprimeraných nákladov, prevádzkovateľ môže tieto množstvá odhadnúť na základe niektorého z týchto postupov:

a)	na základe údajov z predchádzajúcich rokov a korelovaných s úrovňami činnosti za obdobie vykazovania;

b)	na základe zdokumentovaných postupov a príslušných údajov vo finančných výkazoch za obdobie vykazovania, ktoré boli podrobené auditu.

Keď je určenie množstva produktov, materiálov alebo palív za celý kalendárny rok technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k vzniku neprimeraných nákladov, prevádzkovateľ môže zvoliť najbližší vhodný deň na oddelenie roku nahlasovania od nasledujúceho roku a náležite ho zosúladiť s požadovaným kalendárnym rokom. Odchýlky pre jeden alebo viacero produktov, materiálov alebo palív sa jasne zaznamenávajú, tvoria základ reprezentatívnej hodnoty za kalendárny rok a dôsledne sa zohľadňujú aj v nasledujúcom roku.

6. POŽIADAVKY NA LABORATÓRNE ANALÝZY A SÚVISIACI ODBER VZORIEK

6.1. Požiadavky na laboratórne analýzy

Keď musí prevádzkovateľ vykonať laboratórne analýzy na určenie vlastností (ako sú vlhkosť, čistota, koncentrácia, obsah uhlíka, podiel biomasy, dolná výhrevnosť, hustota) produktov, materiálov, palív alebo odpadových plynov alebo na stanovenie korelácií medzi parametrami na účely nepriameho určenia požadovaných údajov, analýzy sa vykonávajú v súlade s článkami 32 až 35 nariadenia (EÚ) č. 601/2012 s použitím schváleného plánu odoberania vzoriek, čím sa zabezpečí reprezentatívnosť vzoriek pre dávku, s ktorou súvisia. Ak sa v prílohe VII k nariadeniu (EÚ) č. 601/2012 neuvádza vhodná minimálna frekvencia analýz pre konkrétny produkt, materiál alebo palivo, prevádzkovateľ navrhne na základe informácií o heterogenite produktu, materiálu alebo paliva vhodnú frekvenciu analýz na účely schválenia príslušným orgánom.

6.2. Zjednodušené požiadavky na niektoré laboratórne analýzy

Keď prevádzkovateľ poskytne na spokojnosť príslušného orgánu dôkaz, ktorým sa preukáže, že uvedené analýzy v súlade s oddielom 6.1 nie sú technicky realizovateľné alebo by viedli k vzniku neprimeraných nákladov, vykoná požadované analýzy na základe osvedčených postupov v odvetví alebo na jednoduchšie prístupný parameter použije zaužívané zástupné hodnoty v kombinácii s empirickou koreláciou, ktorá sa určuje aspoň raz ročne v súlade s oddielom 6.1.

7. PRAVIDLÁ URČOVANIA ČISTÉHO MERATEĽNÉHO TEPLA

7.1. Zásady

Všetky špecifikované množstvá merateľného tepla sa vždy týkajú čistého množstva merateľného tepla, určeného ako tepelný obsah (entalpia) toku tepla prenášaného do procesu spotrebúvajúceho teplo alebo externému používateľovi mínus tepelný obsah spätného toku.

Procesy spotrebúvajúce teplo potrebné na prevádzku výroby a distribúcie tepla, ako sú odvzdušňovače, príprava prídavnej vody a pravidelné vypúšťanie, sa zohľadňujú pri účinnosti vykurovacieho systému, a preto sa nemôžu považovať za procesy spotrebúvajúce teplo oprávnené na pridelenie emisných kvót.

Ak sa rovnaká teplonosná látka použije v niekoľkých po sebe nasledujúcich procesoch, pričom jej teplo sa začína spotrebúvať na rôznych teplotných úrovniach, množstvo tepla spotrebovaného každým procesom spotrebúvajúcim teplo sa určí samostatne, pokiaľ procesy nepatria do rovnakého podzariadenia. Ohrievanie teplonosnej látky medzi po sebe nasledujúcimi procesmi spotrebúvajúcimi teplo by sa malo považovať za dodatočnú výrobu tepla.

Keď sa teplo používa na zabezpečovanie chladenia prostredníctvom procesu absorbčného chladenia, tento proces chladenia sa považuje za proces spotrebúvajúci teplo.

7.2. Metodiky určovania čistého množstva merateľného tepla

Na účely výberu zdrojov údajov s cieľom vyčísliť energetické toky v súlade s oddielom 4.5 sa zohľadnia tieto metodiky určovania čistého množstva merateľného tepla:

Metóda 1: Použitie meraní

V rámci tejto metódy prevádzkovateľ meria všetky relevantné parametre, najmä teplotu, tlak, stav prenesenej, ako aj vrátenej teplonosnej látky. Stav teplonosnej látky v prípade pary znamená jej saturáciu alebo stupeň prehriatia. Prevádzkovateľ ďalej meria (objemový) prietok teplonosnej látky. Na základe nameraných hodnôt prevádzkovateľ určí entalpiu a konkrétny objem teplonosnej látky s použitím vhodných tabuliek pre paru alebo inžinierskeho softvéru.

Hmotnostný prietok teplonosnej látky sa vypočíta ako

(rovnica 3),

kde ṁ je hmotnostný prietok v kg/s, V je objemový prietok v m3/s a υ je špecifický objem v m3/kg.

Keďže hmotnostný prietok sa považuje za rovnaký v prípade prenesenej aj vrátenej teplonosnej látky, tepelný prietok sa vypočíta ako rozdiel v entalpii medzi preneseným a vráteným prúdom takto:

= (hflow – hretur n ) · ṁ

(rovnica 4),

kde Q je teplotný prietok v kJ/s, hflow je entalpia preneseného toku v kJ/kg, hreturn entalpia vráteného toku v kJ/kg a ṁ je hmotnostný prietok v kg/s.

Ak sa ako teplonosná látka použije para alebo horúca voda a nevráti sa kondenzát, alebo ak nie je realizovateľné odhadnúť entalpiu vráteného kondenzátu, prevádzkovateľ určí hodnotu hreturn na základe teploty 90 °C.

Ak hmotnostné prietoky nie sú identické, platí nasledujúce:

—	ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz príslušnému orgánu, ktorým sa preukazuje, že kondenzát zostane v produkte (napr. v procesoch „priameho vtláčania pary“), príslušné množstvo entalpie kondenzátu sa neodpočíta,

—	ak je známe, že teplonosná látka sa stráca (napr. v dôsledku únikov alebo odtekania), odhad príslušného hmotnostného prietoku sa odpočíta od hmotnostného prietoku prenesenej teplonosnej látky.

Na určenie ročného čistého teplotného prietoku z uvedených údajov prevádzkovateľ na základe dostupných meracích zariadení a spracovania údajov použije niektorú z týchto metód:

—	určenie priemerných ročných hodnôt parametrov, ktorými sa určuje priemerná ročná entalpia prenesenej a vrátenej teplonosnej látky, a vynásobenie celkovým ročným hmotnostným prietokom pomocou rovnice 4,

—	určenie hodinových hodnôt tepelného prietoku a sčítanie týchto hodnôt za celkový ročný čas prevádzky vykurovacieho systému; na základe systému spracovania údajov môžu by hodinové hodnoty nahradené inými časovými intervalmi, ak je to potrebné.

Metóda 2: Použitie dokumentácie

Prevádzkovateľ určí čisté množstvo merateľného tepla na základe dokumentov v súlade s oddielom 4.6 tejto prílohy za predpokladu, že množstvo tepla uvedené v týchto dokumentoch je založené na meraní alebo metódach primeraného odhadu v súlade s oddielom 3.4 tejto prílohy.

Metóda 3: Výpočet zástupných údajov na základe nameranej účinnosti

Prevádzkovateľ určí množstvo čistého merateľného tepla na základe palivového vstupu a nameranej účinnosti súvisiacej s výrobou tepla:

Q = ηΗ ·EIN	(rovnica 5)
EIN = Σ ADi · NCVi	(rovnica 6),

kde Q je množstvo tepla vyjadrené v TJ, ηΗ je nameraná účinnosť výroby tepla, EIN je energetický vstup z palív, ADi sú ročné údaje o činnosti (t. j. spotrebované množstvá) palív i a NCVi sú dolné výhrevnosti palív i.

Hodnotu ηΗ buď nameria prevádzkovateľ za primerane dlhé obdobie, pri ktorom sa dostatočne zohľadňujú rôzne stavy zaťaženia zariadenia, alebo sa prevezme z dokumentácie výrobcu. V tomto zmysle sa zohľadní krivka zaťaženia špecifickej časti použitím ročného faktora zaťaženia:

LF = EIN /EMax

(rovnica 7),

kde LF je faktor zaťaženia, EIN je energetický vstup určený podľa rovnice 6 za kalendárny rok a EMax je maximálny palivový vstup, ak bola jednotka vyrábajúca teplo v prevádzke na 100 % nominálnej záťaže celý kalendárny rok.

Účinnosť by mala vychádzať zo situácie, v ktorej sa vráti celý kondenzát. Pre vrátený kondenzát by sa mala predpokladať teplota 90 °C.

Metóda 4: Výpočet zástupných údajov na základe referenčnej účinnosti

Táto metóda je rovnaká ako metóda 3, v rovnici 5 sa však využíva referenčná účinnosť 70 % (ηRef,H = 0,7).

7.3. Rozdiel medzi diaľkovým vykurovaním, teplom pochádzajúcim zo systému EU ETS a teplom, ktoré nepochádza zo systému EU ETS

Keď zariadenie dovezie merateľné teplo, prevádzkovateľ určí samostatne množstvo tepla prichádzajúceho zo zariadení, ktoré patria do systému EU ETS, a tepla dovezeného zo subjektov, ktoré nepatria do systému EU ETS. Keď zariadenie spotrebuje merateľné teplo vyvezené z podzariadení spojených s referenčným produktom kyselina dusičná, prevádzkovateľ určí dané množstvo spotrebovaného tepla oddelene od iného merateľného tepla.

Keď zariadenie vyvezie merateľné teplo, prevádzkovateľ určí samostatne množstvo tepla dovezeného do zariadení, ktoré patria do systému EU ETS, a tepla vyvezeného do subjektov, ktoré nepatria do systému EU ETS. Okrem toho prevádzkovateľ určí samostatne množstvo tepla, ktoré sa považuje za diaľkové vykurovanie.

8. PRAVIDLÁ PRIRAĎOVANIA PALÍV A EMISIÍ Z KOMBINOVANEJ VÝROBY TEPLA A ELEKTRINY (KVET) NA ÚČELY AKTUALIZÁCIE REFERENČNÝCH ÚROVNÍ

Tento oddiel sa vzťahuje na situácie, keď musí prevádzkovateľ na účely aktualizácie referenčných úrovní priradiť vstupy, výstupy a emisie zariadení kombinovanej výroby podzariadeniam.

Na účely tohto oddielu sa pojem „kombinovaná výroba“ používa podľa vymedzenia v článku 2 bode 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (3).

Emisie zariadenia kombinovanej výroby sa určujú ako

EmCHP = Σ ADi · NCVi · EFi + EmFGC

(rovnica 8),

kde EmCHP sú ročné emisie zariadenia kombinovanej výroby vyjadrené v t CO2, ADi sú ročné údaje o činnosti (t. j. spotrebované množstvá) palív i použité na zariadenie KVET, vyjadrené v tonách alebo Nm3, NCVi dolné výhrevnosti palív i vyjadrené v TJ/t alebo TJ/Nm3 a EFi emisné faktory palív i vyjadrené v t CO2/TJ. EmFGC sú emisie z procesov pochádzajúce z čistenia spalín, vyjadrené v t CO2.

Energetický vstup do zariadení KVET sa vypočíta podľa rovnice 6. Príslušné priemerné ročné účinnosti výroby tepla a elektrickej energie (alebo mechanickej energie, ak sa uplatňuje) sa vypočítajú takto:

ηheat = Qnet /EIN	(rovnica 9),
ηel = Eel /EIN	(rovnica 10),

kde ηheat (bez rozmeru) je priemerná ročná účinnosť výroby tepla, Qnet je čisté ročné množstvo tepla vyrobeného v zariadení kombinovanej výroby, vyjadrené v TJ, určené v súlade s oddielom 7.2, EIN je energetický vstup, určený pomocou rovnice 6, vyjadrený v TJ, ηel (bez rozmeru) je priemerná ročná účinnosť výroby elektrickej energie a Eel je čistá ročná výroba elektrickej energie v zariadení kombinovanej výroby, vyjadrená v TJ.

Keď prevádzkovateľ poskytne dôkaz na spokojnosť príslušného orgánu, ktorým sa preukazuje, že určenie účinností ηheat a ηel nie je technicky realizovateľné alebo by viedlo k vzniku neprimeraných nákladov, použijú sa hodnoty založené na technickej dokumentácii (projektované hodnoty) zariadenia. Ak takéto hodnoty nie sú k dispozícii, mali by sa použiť konzervatívne predvolené hodnoty ηheat = 0,55 a ηel = 0,25.

Faktory priraďovania v prípade tepla a elektrickej energie z KVET sa vypočítajú ako

	(rovnica 11),
	(rovnica 12),

kde FCHP,Heat je faktor priraďovania v prípade tepla a FCHP,El je faktor priraďovania v prípade elektrickej energie (alebo mechanickej energie, ak sa uplatňuje), pričom oba sa vyjadrujú bez rozmeru, ηref, heat je referenčná účinnosť v prípade výroby tepla v samostatnom kotle a ηref,el referenčná účinnosť výroby elektrickej energie bez kombinovanej výroby. Na referenčné účinnosti prevádzkovateľ uplatní vhodné palivové hodnoty z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2402 (4) bez uplatnenia korekčných faktorov pre odvrátiteľné straty v sústave z prílohy IV k uvedenému nariadeniu.

Na priradenie energetického vstupu alebo emisií zariadenia kombinovanej výroby výrobe tepla a elektrickej energie (alebo mechanickej energie, ak je to uplatniteľné) prevádzkovateľ vynásobí celkový energetický vstup alebo emisie príslušným faktorom priraďovania v prípade tepla alebo elektrickej energie.

Konkrétny emisný faktor merateľného tepla súvisiaceho s kombinovanou výrobou, ktorý sa má použiť na priradenie emisií súvisiacich s teplom podzariadeniam v súlade s oddielom 10.1.2, sa vypočíta ako

EFCHP,Heat = EmCHP · FCHP,Heat /Qnet

(rovnica 13),

kde EFCHP, heat je emisný faktor výroby merateľného tepla v zariadení kombinovanej výroby, vyjadrený v t CO2/TJ.

9. POSTUP SLEDOVANIA KÓDOV PRODCOM PRODUKTOV

Na účely správneho priradenia údajov podzariadeniam prevádzkovateľ vedie zoznam všetkých produktov vyrobených v zariadení a ich platných kódov PRODCOM na základe NACE Rev. 2. Na základe tohto zoznamu prevádzkovateľ:

—	priraďuje produkty a údaje o ich ročnej výrobe podzariadeniam spojeným s referenčným produktom v súlade s vymedzením produktov uvedenými v prílohe I, ak je to potrebné,

—	zohľadňuje tieto informácie pri samostatnom priraďovaní vstupov, výstupov a emisií jednotlivým podzariadeniam spojeným s odvetviami vystavenými alebo nevystavenými vysokému riziku úniku uhlíka v súlade s článkom 10.

Na tento účel prevádzkovateľ zavedie, zdokumentuje, vykonáva a udržiava postup pravidelnej kontroly toho, či produkty vyrobené v zariadení zodpovedajú kódom PRODCOM platným pri zavádzaní plánu metodiky monitorovania. Tento postup okrem toho obsahuje aj ustanovenia na zisťovanie toho, či zariadenie vyrába nový produkt prvýkrát, a na zabezpečenie toho, aby prevádzkovateľ určil novému produktu platný kód PRODCOM, pridal ho do zoznamu produktov, a aby priradil súvisiace vstupy, výstupy a emisie vhodnému podzariadeniu.

10. PRAVIDLÁ URČOVANIA EMISIÍ NA ÚROVNI PODZARIADENIA NA ÚČELY AKTUALIZÁCIE REFERENČNÝCH ÚROVNÍ

10.1. Emisie na úrovni podzariadenia

Na účely článku 10 prevádzkovateľ priradí celkové emisie zariadenia podzariadeniam, pričom na prípadné podzariadenia uplatní ustanovenia oddielov 3.2 a 10.1.1 až 10.1.5 tejto prílohy.

10.1.1. Priame priradenie zdrojových prúdov alebo zdrojov emisií

Emisie zdrojových prúdov alebo zdrojov emisií slúžiace iba jednému podzariadeniu sa v plnej miere priradia danému zariadeniu. Ak prevádzkovateľ použije hmotnostnú bilanciu, odchádzajúce zdrojové prúdy sa odpočítajú v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 601/2012. S cieľom zabrániť dvojitému započítaniu sa zdrojové prúdy, ktoré sa premenia na odpadové plyny, s výnimkou odpadových plynov vyrobených a v plnej miere spotrebovaných v rámci rovnakého podzariadenia spojeného s referenčným produktom, nepriradia pomocou tohto prístupu.

Len vtedy, keď zdrojové prúdy alebo zdroje emisií slúžia viac ako jednému podzariadeniu, sa uplatňujú tieto prístupy v oblasti priraďovania:

—	emisie zo zdrojových prúdov alebo zdrojov emisií používané na výrobu merateľného tepla sa priradia podzariadeniam v súlade s oddielom 10.1.2,

—	keď sa odpadové plyny nepoužívajú v rámci podzariadenia spojeného s referenčným produktom, v ktorom sa vyrobili, emisie vyplývajúce z odpadových plynov sa priradia v súlade s oddielom 10.1.5,

—	keď sa množstvá zdrojových prúdov priraditeľných podzariadeniam určujú meraním pred použitím v podzariadeniach, prevádzkovateľ uplatní vhodnú metodiku v súlade s oddielom 3.2,

—

keď emisie zo zdrojových prúdov alebo zdrojov emisií nemožno priradiť v súlade s inými prístupmi, priradia sa pomocou korelovaných parametrov, ktoré už boli priradené podzariadeniam v súlade s oddielom 3.2; na tento účel prevádzkovateľ priradí množstvá zdrojových prúdov a ich príslušné emisie proporčne k pomeru, v akom sa dané parametre pripísali podzariadeniam. Vhodnými parametrami sú hmotnosť vyrobených produktov, hmotnosť alebo objem spotrebovaného paliva alebo materiálu, množstvo vyrobeného nemerateľného tepla, prevádzkové hodiny alebo známe účinnosti zariadenia.

10.1.2. Emisie priraditeľné merateľnému teplu

Keď podzariadenie spotrebuje merateľné teplo vyrobené v rámci zariadenia, prevádzkovateľ pomocou niektorej z nasledujúcich metód určí, ak sa uplatňujú, emisie súvisiace s teplom.

V prípade merateľného tepla vyrobeného zo spaľovania palív v rámci zariadenia, okrem tepla vyrobeného kombinovanou výrobou, prevádzkovateľ určí emisný faktor príslušného palivového mixu a vypočíta emisie priraditeľné podzariadeniam ako

EmQ,sub-inst = EFmix · Qconsumed,sub-inst /η

(rovnica 14)

kde EmQ,sub-inst sú emisie podzariadenia súvisiace s teplom v t CO2, EFmix je emisný faktor príslušného palivového mixu, vyjadrený v t CO2/TJ vrátane emisií z prípadného čistenia spalín, Qconsumed,sub-inst je množstvo merateľného tepla spotrebované v podzariadení, vyjadrené v TJ, a η je účinnosť procesu výroby tepla.

EFmix sa vypočíta ako

EFmix = (Σ ADi · NCVi · EFi + EmFGC )/(Σ ADi · NCVi )

(rovnica 15)

kde ADi sú ročné údaje o činnosti (t. j. spotrebované množstvá) palív i použité na výrobu merateľného tepla, vyjadrené v tonách alebo Nm3, NCVi dolné výhrevnosti palív i vyjadrené v TJ/t alebo TJ/Nm3 a EFi emisné faktory palív i vyjadrené v t CO2/TJ. EmFGC sú emisie z procesov pochádzajúce z čistenia spalín, vyjadrené v t CO2.

Keď je odpadový plyn súčasťou použitého palivového mixu, emisný faktor tohto odpadového plynu sa upraví pred výpočtom EFmix v súlade s písm. b) oddielu 10.1.5 tejto prílohy.

V prípade merateľného tepla vyrobeného v zariadeniach kombinovanej výroby, v ktorých sa spaľujú palivá v rámci zariadenia, prevádzkovateľ určí emisný faktor príslušného palivového mixu a vypočíta emisie priraditeľné podzariadeniam ako

EmQ,CHP,sub-inst = EFCHP,Heat · Qcons,CHP,sub-inst

(rovnica 16)

kde EmQ,CHP,sub-inst sú emisie tepla podzariadenia súvisiace s kombinovanou výrobou v t CO2, EFCHP,Heat je emisný faktor tepelnej časti zariadenia kombinovanej výroby, určený v súlade s oddielom 8, vyjadrený v t CO2/TJ vrátane emisií z prípadného čistenia spalín, a Qcons,CHP,sub-inst je množstvo merateľného tepla vyrobeného kombinovanou výrobou v rámci zariadenia a spotrebovaného v podzariadení, vyjadrené v TJ.

Keď je odpadový plyn súčasťou palivového mixu použitého v zariadení kombinovanej výroby, emisný faktor tohto odpadového plynu sa upraví pred výpočtom EFCHP,Heat v súlade s oddielom 10.1.5 písm. b).

Keď sa merateľné teplo rekuperuje z procesov uskutočňovaných podzariadením spojeným s referenčným produktom, podzariadením spojeným s referenčným štandardom paliva alebo podzariadením spojeným s emisiami z procesov, prevádzkovateľ nahlási tieto množstvá tepla v správe o základných údajoch v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) ako prenesené medzi príslušnými podzariadeniami.

4.	Keď sa merateľné teplo dovezie z iných zariadení, ktoré patria do systému EU ETS, alebo zo zariadení či subjektov, ktoré nepatria do systému EU ETS, emisný faktor súvisiaci s výrobou tepla sa nahlási, ak je k dispozícii.

5.	Prevádzkovateľ priradí nulové emisie merateľnému teplu vyrobenému z elektrickej energie, ale v správe o základných údajoch v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) nahlási súvisiace množstvá merateľného tepla.

10.1.3. Priradenie emisií súvisiacich s tepelnými stratami

Keď sa straty merateľného tepla určia oddelene od množstva použitého v podzariadeniach, s cieľom splniť kritérium v súlade s článkom 10 ods. 5 písm. c) prevádzkovateľ pripočíta emisie súvisiace s proporčným množstvom tepelných strát k emisiám všetkých podzariadení, v ktorých sa použilo merateľné teplo vyrobené v zariadení, a to pomocou faktorov určených v súlade s oddielom 10.1.2 tejto prílohy.

10.1.4. Priradenie emisií súvisiacich s nemerateľným teplom

S cieľom priradiť emisie súvisiace s používaním nemerateľného tepla, ktoré nie je zahrnuté do podzariadenia spojeného s referenčným produktom, prevádzkovateľ priradí príslušné zdrojové prúdy alebo zdroje emisií podzariadeniam v súlade s oddielom 10.1.1, a to pomocou príslušných emisných faktorov. Prevádzkovateľ priradí používaniu nemerateľného tepla iba palivá a zdrojové prúdy súvisiace s emisiami z procesov čistenia spalín.

Keď je odpadový plyn súčasťou použitého palivového mixu, emisný faktor tohto odpadového plynu sa upraví pred priradením jeho emisií používaniu nemerateľného tepla v súlade s oddielom 10.1.5 písm. b).

10.1.5. Priradenie emisií za výrobu a používanie odpadových plynov

Emisie z odpadových plynov sa rozdelia na dve časti, okrem prípadov, keď sa použijú v rovnakom podzariadení spojenom s referenčným produktom, v ktorom sa vyrobili, a to takto:

Množstvo emisií priradených výrobe odpadového plynu sa priradilo podzariadeniu spojenému s referenčným produktom, v ktorom bol odpadový plyn vyrobený.

Táto suma sa vypočíta takto:

EmWG = VWG · NCVWG · (EFWG – EFNG · Corrn )

(rovnica 17),

kde EmWG je množstvo emisií priradených k výrobe odpadového plynu, VWG objem vyrobeného odpadového plynu, vyjadrený v Nm3 alebo t, NCVWG je dolná výhrevnosť odpadového plynu, vyjadrená v TJ/Nm3 alebo TJ/t, EFWG je emisný faktor odpadového plynu, vyjadrený v t CO2/TJ, EFNG je emisný faktor zemného plynu (56,1 t CO2/TJ) a Corrη je faktor, ktorým sa vysvetľuje rozdiel v účinnostiach medzi používaním odpadového plynu a používaním referenčného paliva zemný plyn. Predvolená hodnota tohto faktora je 0,667.

Množstvo emisií priradených k spotrebe odpadového plynu je pripísaných podzariadeniu spojenému s referenčným produktom, podzariadeniu spojenému s referenčným štandardom tepla, podzariadeniu spojenému s diaľkovým vykurovaním alebo podzariadeniu spojenému s referenčným štandardom paliva, v ktorom sa spotrebuje. Toto množstvo je určené vynásobením množstva dolnej výhrevnosti odpadového plynu hodnotou referenčného štandardu tepla alebo paliva, podľa potreby.

10.2. Emisie priradené podzariadeniam

Prevádzkovateľ určí priradené emisie každého podzariadenia ako súčet:

a)	emisií súvisiacich so zdrojovými prúdmi, ktoré sú relevantné pre podzariadenie, určených v súlade s oddielom 10.1.1, podľa potreby;

b)	emisií priraditeľných merateľnému teplu spotrebovanému v podzariadení, určených v súlade s oddielmi 10.1.2 a 10.1.3, podľa potreby;

c)	emisií priraditeľných nemerateľnému teplu spotrebovanému v podzariadení, určených v súlade s oddielom 10.1.4, podľa potreby;

d)	emisií priraditeľných výrobe alebo používaniu odpadových plynov v podzariadení, určených v súlade s oddielom 10.1.5, podľa potreby.

Pri tomto výpočte prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa nevyskytli ani vynechania, ani dvojité započítania zdrojových prúdov.

Prevádzkovateľ určí aj rozdiel medzi celkovými emisiami zariadenia a súčtom priradených emisií všetkým podzariadeniam, ktoré sú relevantné pre zariadenie. V prípade potreby prevádzkovateľ identifikuje všetky procesy podieľajúce sa na tomto rozdiele a potvrdí hodnovernosť priradenia uskutočnením odhadu emisií súvisiacich s týmito procesmi, najmä so zdrojovými prúdmi použitými na výrobu elektrickej energie a na spaľovanie iné ako bezpečnostné spaľovanie.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2402 z 12. októbra 2015, ktorým sa preskúmavajú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/877/EÚ (Ú. v. EÚ L 333, 19.12.2015, s. 54).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 59

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 62 27. februára 2019

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/330 z 11. decembra 2018, ktorým sa menia prílohy I a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/2012 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií ( 1 )	1
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii ( 1 )	8
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/332 z 20. februára 2019, ktorým sa do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov Istra [Istra (CHOP)]	70

		Korigendá
	*	Korigendum k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií ( Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005 )	72