(1)

Týmto nariadením sa stanovujú potrebné legislatívne základy spoľahlivého, inkluzívneho, nákladovo efektívneho, transparentného a predvídateľného riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (ďalej len „mechanizmus riadenia“), ktorým sa zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie do roku 2030 a dlhodobých zámerov a cieľov energetickej únie v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) prostredníctvom komplementárneho, jednotného a ambiciózneho úsilia Únie a jej členských štátov, a zároveň sa ním obmedzí administratívna zložitosť.

(2)

Energetická únia by sa mala týkať piatich rozmerov: energetickej bezpečnosti, vnútorného trhu s energiou, energetickej efektívnosti, dekarbonizácie a výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti.

(3)

Cieľom odolnej energetickej únie, ktorej jadrom je ambiciózna klimatická politika je poskytnúť spotrebiteľom v Únii vrátane domácností a podnikov bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu a podporovať výskum a inovácie priťahovaním investícií, čo si vyžaduje zásadnú premenu energetického systému v Európe. Takáto premena je zároveň úzko spojená s potrebou zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a podporovať uvážené a racionálne využívanie prírodných zdrojov, najmä prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti a úspor energie a rozvoja nových a obnoviteľných foriem energie. Tento cieľ možno dosiahnuť len pomocou koordinovaných opatrení spájajúcich legislatívne a nelegislatívne akty na úrovni Únie, na regionálnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni.

(4)

Vďaka plne funkčnej a odolnej energetickej únii by sa z Únie stal popredný región z hľadiska inovácie, investícií, rastu a sociálneho a hospodárskeho rozvoja, čo by zase bolo dobrým príkladom toho, ako sa napĺňanie vysokých ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy prelína s opatreniami na podporu inovácií, investícií a rastu.

(5)

Súbežne s týmto nariadením Komisia vypracovala a prijala súbor iniciatív v energetickej politike jednotlivých sektorov, najmä so zreteľom na energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť vrátane energetickej hospodárnosti budov a dizajnu trhu. Tieto iniciatívy tvoria balík a spája ich zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, zabezpečiť globálnu vedúcu úlohu Únie vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov energie, a to aj riešením problému energetickej chudoby a podporovaním spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(6)

Vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 Európska rada schválila rámec politík pre Úniu v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, ktorý vychádza zo štyroch kľúčových cieľov na úrovni Únie: zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40 %, orientačný cieľ zvýšenia energetickej efektívnosti najmenej o 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať s cieľom zvýšiť ho na 30 %, podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii najmenej 27 % a elektrické prepojenie na úrovni minimálne 15 %. V danom rámci sa uvádza, že cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov je na úrovni Únie záväzný a dosiahne sa prostredníctvom príspevkov členských štátov vedených potrebou kolektívne splniť tento cieľ Únie. V prepracovanom znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (4) sa pre Úniu zaviedol nový záväzný cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na úrovni aspoň 32 % vrátane ustanovenia o preskúmaní zameraného na zvýšenie cieľa na úrovni Únie do roku 2023. Zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (5) stanovujú cieľ na úrovni Únie zlepšiť energetickú efektívnosť do roku 2030 aspoň na 32,5 % vrátane ustanovenia o preskúmaní zameraného na zvýšenie cieľov na úrovni Únie.

(7)

Záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990 bol oficiálne schválený ako plánovaný národne definovaný príspevok Únie a jej členských štátov k Parížskej dohode na zasadnutí Rady pre životné prostredie 6. marca 2015. Únia ratifikovala Parížsku dohodu 5. októbra 2016 (6) a táto nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Nahrádza sa ňou prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý Únia schválila rozhodnutím Rady 2002/358/ES (7) a v ktorom sa po roku 2020 nebude pokračovať. Systém Únie na monitorovanie a nahlasovanie emisií a ich odstraňovanie by sa mal zodpovedajúco aktualizovať.

(8)

V Parížskej dohode sa zvýšila globálna ambícia týkajúca sa zmierňovania zmeny klímy a stanovuje sa v nej dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie teploty obmedzilo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.

(9)

V snahe dosiahnuť teplotné ciele Parížskej dohody by sa Únia mala zamerať na čo najskoršie dosiahnutie rovnováhy medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovaním, a podľa potreby dosiahnuť negatívne emisie.

(10)

V prípade klimatického systému je pre celkovú koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére relevantný celkový kumulatívny súčet antropogénnych emisií za určitý čas. Komisia by mala zanalyzovať rôzne scenáre prínosu Únie k dlhodobým cieľom, okrem iného scenár na dosiahnutie čistých nulových emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050 a následne negatívnych emisií, ako aj dôsledky týchto scenárov na zostávajúci globálny uhlíkový rozpočet a uhlíkový rozpočet Únie. Komisia by mala pripraviť analýzu na účel dlhodobej stratégie Únie týkajúcej sa prínosu Únie k záväzkom Parížskej dohody udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou vrátane rozličných scenárov, okrem iného scenára na dosiahnutie čistých nulových emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050 a následne negatívnych emisií, ako aj ich dôsledky na globálny uhlíkový rozpočet a uhlíkový rozpočet Únie.

(11)

Hoci sa Únia ambiciózne zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030, hrozba zmeny klímy je globálny problém. Únia a jej členské štáty by preto mali spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ambícií všetkých zmluvných strán v súlade s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody.

(12)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 tiež súhlasila s tým, že by sa mal vytvoriť spoľahlivý a transparentný mechanizmus riadenia bez zbytočného administratívneho zaťaženia a s dostatočnou pružnosťou pre členské štáty, ktorý pomôže zabezpečiť, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej politiky, pričom sa v plnej miere rešpektuje sloboda členských štátov pri určovaní energetického mixu. Zdôraznila, že takýto mechanizmus riadenia by mal vychádzať z existujúcich stavebných prvkov, akými sú napríklad národné klimatické programy, národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pre energetickú efektívnosť, ako aj z potreby zefektívniť a spojiť samostatné procesy plánovania a podávania správ. Ďalej súhlasila s tým, že sa posilní úloha a práva spotrebiteľov a zvýši sa transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov okrem iného prostredníctvom systematického sledovania kľúčových ukazovateľov cenovo dostupnej, bezpečnej, konkurencieschopnej, zabezpečenej a udržateľnej energetickej sústavy a uľahčí sa koordinácia vnútroštátnych klimatických a energetických politík a podporí sa regionálna spolupráca medzi členskými štátmi.

(13)

Komisia vo svojom oznámení z 25. februára 2015 o rámcovej stratégii odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy poukazuje na potrebu integrovaného mechanizmu riadenia, aby sa zaručilo, že opatrenia v energetickej oblasti na úrovni Únie a na vnútroštátnej a miestnej úrovni budú prispievať k dosahovaniu zámerov energetickej únie, čím sa rozšíri rozsah takéhoto riadenia nad rámec oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 na všetkých päť rozmerov energetickej únie.

(14)

Komisia vo svojom oznámení z 18. novembra 2015 o stave energetickej únie ďalej uviedla, že integrované národné energetické a klimatické plány, ktoré budú zohľadňovať všetkých päť rozmerov energetickej únie, sú potrebnými nástrojmi na lepšie strategické plánovanie politiky v oblasti energetiky a klímy. Usmernenia Komisie pre členské štáty o integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, ktoré sú súčasťou uvedeného oznámenia, poskytli členským štátom základ, aby mohli začať vypracúvať národné plány na obdobie rokov 2021 až 2030 a stanoviť hlavné piliere mechanizmu riadenia. V oznámení sa tiež uvádza, že takéto riadenie by malo byť zakotvené v právnych predpisoch.

(15)

Rada vo svojich záveroch z 26. novembra 2015 o systéme riadenia energetickej únie uznala, že riadenie energetickej únie bude dôležitým nástrojom na efektívne a účinné budovanie energetickej únie a na dosiahnutie jej zámerov. Rada zdôraznila, že mechanizmus riadenia by sa mal zakladať na zásadách integrácie strategického plánovania a podávania správ o vykonávaní politík v oblasti klímy a energetiky a na koordinácii medzi aktérmi zodpovednými za politiky v oblasti energetiky a klímy na úrovni Únie, regiónov a na vnútroštátnej úrovni. Zdôraznila tiež, že mechanizmom riadenia by sa malo zabezpečiť splnenie dohodnutých cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a monitorovať kolektívny pokrok Únie pri dosahovaní politických zámerov v rámci piatich rozmerov energetickej únie.

(16)

V uznesení Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii sa požadovalo, aby bol mechanizmus riadenia energetickej únie ambiciózny, spoľahlivý, transparentný, demokratický a plne inkluzívny voči Európskemu parlamentu a aby zabezpečil splnenie klimatických a energetických cieľov do roku 2030.

(17)

Európska rada opakovane zdôraznila potrebu prijať naliehavé opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia minimálneho cieľa 10 % v oblasti prepojenia elektrických sietí. Európska rada sa vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 dohodla, že Komisia s podporou členských štátov prijme naliehavé opatrenia na zabezpečenie čo najrýchlejšieho dosiahnutia minimálneho cieľa 10 % v oblasti prepojenia elektrických sietí, avšak najneskôr v roku 2020 prinajmenšom v prípade členských štátov, ktoré ešte nedosiahli minimálnu úroveň začlenenia do vnútorného trhu s energiou. V oznámení Komisie z 23. novembra 2017 o posilnení európskych energetických sietí sa posudzuje pokrok pri dosahovaní cieľa 10 % v oblasti prepojenia a navrhujú sa spôsoby, ako dosiahnuť cieľ 15 % prepojenia pre rok 2030.

(18)

Hlavným zámerom mechanizmu riadenia by preto malo byť umožniť dosiahnutie zámerov energetickej únie, a najmä cieľov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Tieto zámery a ciele vyplývajú z politiky Únie v oblasti energetiky a z potreby zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a podporovať uvážené a racionálne využívanie prírodných zdrojov, ako sa stanovuje v Zmluvách Európskej únie. Žiadny z týchto neoddeliteľne prepojených zámerov nemožno považovať za sekundárny vo vzťahu k inému. Toto nariadenie je preto spojené so sektorovými právnymi predpismi, ktorými sa vykonávajú ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Členské štáty potrebujú flexibilitu, aby si mohli zvoliť politiky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich vnútroštátnemu energetickému mixu a preferenciám, no táto flexibilita by mala byť zlučiteľná s ďalšou integráciou trhov, intenzívnejšou hospodárskou súťažou a dosiahnutím zámerov v oblasti klímy a energetiky a postupným prechodom na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo.

(19)

Sociálne prijateľný a spravodlivý prechod na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje zmeny v investičnom správaní, ako vo verejných tak aj v súkromných investíciách, ako aj stimuly naprieč celým spektrom politík, pričom sa zohľadnia tí občania a tie regióny, ktoré by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo. Dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov si vyžaduje zvýšenie efektívnosti a inovácie v európskom hospodárstve, čo by malo najmä vytvárať udržateľné pracovné miesta, a to aj v špičkových technologických odvetviach, a viesť aj k zlepšeniu kvality ovzdušia a verejného zdravia.

(20)

Vzhľadom na medzinárodné záväzky v Parížskej dohode by členské štáty mali podávať správy o opatreniach, ktoré uskutočňujú s cieľom postupne zrušiť energetické dotácie, najmä pre fosílne palivá. Pri podávaní správ sa členské štáty môžu rozhodnúť, že budú vychádzať z existujúcich definícií dotácií fosílnych palív používaných v medzinárodnom meradle.

(21)

Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie vo veľkej miere pochádzajú zo spoločných zdrojov, a preto môže mať politika zameraná na zníženie skleníkových plynov súbežne pozitívny vplyv na verejné zdravie a kvalitu ovzdušia, najmä v mestských oblastiach, čo by mohlo kompenzovať krátkodobé náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Keďže údaje nahlásené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (8) predstavujú dôležitý vstup pre zostavovanie inventúry skleníkových plynov a národných plánov, mal by sa uznať význam zostavovania a nahlasovania údajov konzistentných so smernicou (EÚ) 2016/2284 a inventúrou skleníkových plynov.

(22)

Zo skúseností získaných pri vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (9) vyplynula potreba synergií a jednotného postupu s nahlasovaním na základe iných právnych nástrojov, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (10), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (11), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (12) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 517/2014 (13). Používanie konzistentných údajov pri nahlasovaní emisií skleníkových plynov je nevyhnutné na zabezpečenie kvality nahlasovania emisií.

(23)

V súlade so silným záväzkom Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie a s politikou, ktorá podporuje výskum, inovácie a investície, by mechanizmus riadenia vo vzťahu k členským štátom a príslušným zainteresovaným stranám, Komisii a ostatným inštitúciám Únie malo viesť k výraznému zníženiu administratívneho zaťaženia a zložitosti. Malo by sa tým tiež pomôcť zabezpečiť súdržnosť a primeranosť politík a opatrení na úniovej a vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o premenu energetického systému na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo.

(24)

Dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie by sa malo zabezpečiť prostredníctvom kombinácie iniciatív Únie a súdržných vnútroštátnych politík stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch. V sektorovom práve Únie v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky na plánovanie, ktoré boli užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni. Ich zavedenie v rôznom čase vedie k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, a to na úkor nákladovej efektívnosti. Aktuálne samostatné procesy plánovania, nahlasovania a monitorovania v oblasti klímy a energetiky by sa preto mali v čo najväčšej miere zracionalizovať a integrovať.

(25)

Integrované národné energetické a klimatické plány by sa mali vzťahovať na desaťročné obdobia a poskytovať prehľad aktuálneho energetického systému a politickej situácie. Mali by sa v nich stanovovať národné zámery pre každý z piatich rozmerov energetickej únie a príslušných politík a opatrení na dosiahnutie týchto zámerov a mali by mať analytický základ. Integrované národné energetické a klimatické plány na prvé obdobie od roku 2021 do roku 2030 by mali byť zamerané predovšetkým na ciele do roku 2030 týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a elektrických prepojení. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby integrované národné energetické a klimatické plány boli v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a aby prispievali k ich dosahovaniu. Vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov členské štáty môžu vychádzať z existujúcich národných stratégií alebo plánov. V prípade prvého návrhu a konečnej verzie integrovaného národného energetického a klimatického plánu sa stanovuje iný termín ako v prípade následných plánov s cieľom poskytnúť členským štátom dostatočný čas na prípravu svojich prvých plánov po prijatí tohto nariadenia. Napriek tomu sa členské štáty vyzývajú, aby svoje prvé návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy predložili čo najskôr v roku 2018, s cieľom umožniť náležitú prípravu, a to najmä v súvislosti s facilitačným dialógom, ktorý sa má zvolať v roku 2018 v súlade s rozhodnutím 1/CP.21 Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“).

(26)

Členské štáty by vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch mali posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe, berúc do úvahy nutné domáce energetické služby potrebné na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, existujúce sociálne politiky a ďalšie relevantné politiky, ako aj orientačné usmernenia Komisie týkajúce sa relevantných ukazovateľov vrátane geografickej rozptýlenosti, ktoré vychádzajú zo spoločného prístupu k energetickej chudobe. V prípade, že členský štát zistí, že má značný počet energeticky chudobných domácností, mal by do svojho plánu zahrnúť orientačný národný cieľ zníženia energetickej chudoby.

(27)

Mal by sa zaviesť záväzný vzor integrovaných národných energetických a klimatických plánov, aby sa zaručilo, že všetky národné plány budú dostatočne komplexné, a aby sa uľahčilo porovnávanie a zoskupovanie národných plánov a súčasne zabezpečilo, aby členské štáty mali dostatočnú flexibilitu na stanovenie podrobností národných plánov odrážajúcich vnútroštátne preferencie a špecifiká.

(28)

Vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti na účasť a konzultáciu o príprave integrovaných národných energetických a klimatických plánov, v prípade potreby v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (14) a Dohovorom Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Členské štáty by mali zabezpečiť aj zapojenie sociálnych partnerov do prípravy integrovaných národných energetických a klimatických plánov a zamerať sa pri plnení svojich záväzkov v oblasti verejných konzultácií na zníženie administratívnej zložitosti.

(29)

Pri vykonávaní verejných konzultácií a v súlade s Aarhuským dohovorom by sa členské štáty mali zamerať na zabezpečenie rovnakej účasti, informovania verejnosti prostredníctvom verejných oznamov alebo inými vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá, zabezpečenie prístupu ku všetkým príslušným dokumentom a zavádzanie praktických opatrení súvisiacich s účasťou verejnosti.

(30)

Každý členský štát by mal zabezpečiť stály viacúrovňový dialóg o energetike, do ktorého by boli zapojené miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikatelia, investori a iné príslušné zainteresované strany s cieľom diskutovať o rôznych navrhovaných možnostiach v rámci politík v oblasti energetiky a klímy. V rámci uvedeného dialógu by sa malo môcť diskutovať o integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne členského štátu, ako aj o jeho dlhodobej stratégii. Dialóg môže mať formu akejkoľvek národnej štruktúry, ako napríklad webového sídla, platformy verejných konzultácií alebo iného interaktívneho komunikačného nástroja.

(31)

V záujme zabezpečenia účinného dosahovania zámerov energetickej únie nákladovo efektívnom spôsobom má zásadný význam regionálna spolupráca. Komisia by mala túto spoluprácu medzi členskými štátmi uľahčovať. Členské štáty by mali mať príležitosť vyjadriť sa k integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom ostatných členských štátov pred ich finalizáciou, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a potenciálne negatívnemu dosahu na iné členské štáty a aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie spoločných zámerov. Regionálna spolupráca pri príprave a finalizácii integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ako aj pri ich následnom vykonávaní by mala byť základom na zlepšenie efektívnosti a účinnosti opatrení a na podporu integrácie trhov a energetickej bezpečnosti.

(32)

Členské štáty by pri svojej spolupráci v rámci tohto nariadenia mali zohľadňovať existujúce fóra regionálnej spolupráce, ako napríklad plán prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), stredozápadný regionálny trh s energiou (CWREM), iniciatívu pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora (NSCOGI), päťstranné energetické fórum, prepojenia pre juhozápadnú Európu a euro-stredozemské partnerstvo. Členské štáty sa nabádajú, aby sa usilovali o spoluprácu so signatármi Energetického spoločenstva, s tretími krajinami, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, a ak to považujú za vhodné, s ostatnými relevantnými tretími krajinami. Komisia navyše môže, s cieľom podporiť integráciu trhu, nákladovo efektívne politiky, účinnú spoluprácu, partnerstvá a konzultácie, identifikovať ďalšie príležitosti na regionálnu spoluprácu zahŕňajúcu jeden alebo viacero z piatich rozmerov energetickej únie v súlade s týmto nariadením, dlhodobou víziou a na základe existujúcich trhových podmienok.

(33)

Komisia môže uskutočniť rokovania s príslušnými tretími krajinami s cieľom preskúmať možnosť rozšíriť na ne uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení týkajúcich sa regionálnej spolupráce.

(34)

Integrované národné energetické a klimatické plány by mali byť stabilné, aby sa zabezpečila transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť investičnú istotu. Národné plány by sa i tak mali raz za desaťročné obdobie, na ktoré sa vzťahujú, aktualizovať, aby členské štáty mali príležitosť prispôsobiť sa významným zmenám okolností. V prípade plánov na obdobie rokov 2021 až 2030 by členské štáty mali aktualizovať svoje plány do 30. júna 2024. Zámery, ciele a príspevky by sa mali upraviť iba s cieľom odzrkadliť celkovú vyššiu ambíciu, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. V rámci aktualizácie by členské štáty mali vyvinúť úsilie s cieľom zmierniť akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného vykazovania.

(35)

Stabilné dlhodobé stratégie znižovania emisií skleníkových plynov sú kľúčové z hľadiska prínosu k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja, ako aj z hľadiska prechodu k spravodlivému a nákladovo efektívnemu spôsobu dosiahnutia dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode. Okrem toho sa zmluvné strany Parížskej dohody vyzývajú, aby do roku 2020 oznámili svoje dlhodobé nízko emisné stratégie rozvoja do polovice storočia v oblasti skleníkových plynov. V tejto súvislosti Európska rada vyzvala 22. marca 2018 Komisiu, aby do prvého štvrťroka roku 2019 predložila návrh stratégie Únie v oblasti dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou, v ktorom sa zohľadnia integrované národné energetické a klimatické plány.

(36)

Členské štáty by mali vypracovať dlhodobé stratégie na najmenej 30 rokov prispievajúce k plneniu záväzkov členských štátov, ktoré sú v súlade s dohovorom UNFCCC a Parížskou dohodou, v kontexte cieľa Parížskej dohody udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a dosiahnutia dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšenie odstraňovania záchytmi vo všetkých sektoroch v súlade s cieľom Únie. Členské štáty by mali vypracúvať svoje stratégie otvoreným a transparentným spôsobom a pre verejnosť by mali zabezpečiť účinné možnosti účasti na ich príprave. Ich integrované národné energetické a klimatické plány a dlhodobé stratégie by mali byť navzájom konzistentné.

(37)

Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“ - land use, land use change and forestry) je zmene klímy veľmi vystavený a jej pôsobením veľmi zraniteľný. Tento sektor má zároveň obrovský potenciál zabezpečiť dlhodobé prínosy pre klímu a významne prispieť k dosiahnutiu dlhodobých cieľov v oblasti klímy na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Môže prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka, a môže poskytnúť biomateriály, ktoré by mohli nahradiť fosílne materiály alebo materiály s vysokými emisiami uhlíka. Zásadný význam majú dlhodobé stratégie na podporu udržateľných investícií zameraných na zvýšenie účinnosti sekvestrácie uhlíka, udržateľné riadenie zdrojov a dlhodobú stabilitu a adaptabilitu úložísk uhlíka.

(38)

Pri rozvoji ďalších prepojení je dôležité urobiť úplné posúdenie nákladov a prínosov vrátane ich úplného technického, sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu, ako sa vyžaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (15), a zohľadniť pozitívne externality prepojení, napríklad integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, bezpečnosť dodávok a zvýšenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(39)

Tak ako v prípade plánovania, v sektorovom práve Únie v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky nahlasovania, z ktorých mnohé sú užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni dopĺňajúcim reformy trhu, ale tieto požiadavky boli zavedené v rôznom čase, čo vedie k prekrývaniu a nákladovej neefektívnosti, ako aj k nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, energia z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a integrácia trhov. Členské štáty by mali vypracúvať dvojročné správy o pokroku pri vykonávaní integrovaných národných energetických a klimatických plánov a o ďalšom vývoji v energetickom systéme s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť riadne sledovanie vykonávania integrovaných národných energetických a klimatických plánov a potrebou znížiť administratívnu zložitosť. Podávanie niektorých správ, najmä pokiaľ ide o požiadavky na nahlasovanie v oblasti klímy vyplývajúce z dohovoru UNFCCC a práva Únie, by však bolo potrebné vykonávať naďalej každoročne.

(40)

Integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku členských štátov by mali odzrkadľovať prvky uvedené vo vzore pre integrované národné energetické a klimatické plány. Podrobnosti o vzore integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku by sa mali uvádzať v následných vykonávacích aktoch, a to vzhľadom na ich technickú povahu, ako aj na skutočnosť, že prvé správy o pokroku sa majú predložiť v roku 2023. Správy o pokroku by sa mali vypracovať v záujme zabezpečenia transparentnosti voči Únii, ostatným členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom a trhovým aktérom vrátane spotrebiteľov a ostatných zainteresovaných strán, ako aj širokej verejnosti. Mali by byť komplexné vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie a v prvom období by zároveň mali klásť dôraz na oblasti, na ktoré sa vzťahujú ciele rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.

(41)

Podľa dohovoru UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, uverejňovali a konferencii zmluvných strán predkladali národné inventúry antropogénnych emisií všetkých skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi, pričom sa použijú porovnateľné metodiky, ktoré odsúhlasila konferencia zmluvných strán. Inventúry skleníkových plynov sú kľúčom na sledovanie pokroku pri realizácii rozmeru dekarbonizácie a na posúdenie súladu s legislatívnymi aktmi v oblasti klímy, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (16) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (17).

(42)

Rozhodnutie 1/CP.16 Konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC vyžaduje zavedenie vnútroštátnych opatrení na odhad antropogénnych emisií všetkých skleníkových plynov zo zdrojov a na ich odstraňovanie záchytmi. Týmto nariadením by sa malo umožniť zavedenie takýchto vnútroštátnych opatrení.

(43)

Zo skúseností pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vyplýva význam transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, úplnosti a porovnateľnosti informácií. Na základe týchto skúseností by sa týmto nariadením malo zabezpečiť, aby členské štáty používali spoľahlivé a konzistentné údaje a predpoklady v rámci piatich rozmerov a zverejňovali komplexné údaje o predpokladoch, parametroch a metodikách používaných na vypracúvanie konečných scenárov a modelovacích cvičení, pričom zohľadnia štatistické obmedzenia, citlivé obchodné údaje a súlad s pravidlami na ochranu údajov, a aby podávali správy o svojich politikách, opatreniach a projekciách ako o kľúčovom prvku správ o pokroku. Informácie obsiahnuté v týchto správach by mali byť podstatné na preukázanie včasného plnenia záväzkov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842. Prevádzkové systémy, ktoré sa neustále zlepšujú, by na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní mali významne prispieť k priebežnému posilňovaniu informácií potrebných na sledovanie pokroku, pokiaľ ide o rozmer týkajúci sa dekarbonizácie.

(44)

Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty nahlasovali informácie o adaptácii na zmenu klímy a o poskytovaní finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, čím sa uľahčí plnenie záväzkov Únie v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody. Okrem toho sú informácie o národných adaptačných opatreniach a podpore dôležité aj v kontexte integrovaných národných energetických a klimatických plánov, a to najmä pokiaľ ide o adaptáciu na nepriaznivé účinky zmeny klímy súvisiace s bezpečnosťou dodávok energie Únie, ako napríklad dostupnosť chladiacej vody pre elektrárne a dostupnosť biomasy ako zdroja energie, ako aj informácie o podpore v súvislosti s vonkajším rozmerom energetickej únie.

(45)

V Parížskej dohode sa potvrdzuje, že zmluvné strany by pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy mali rešpektovať, presadzovať a zohľadňovať svoje príslušné záväzky v oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti. Členské štáty by preto mali aspekty ľudských práv a rodovej rovnosti primerane začleniť do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov a dlhodobých stratégií. Prostredníctvom svojich dvojročných správ o pokroku by mali poskytovať informácie o tom, ako vykonávanie ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov prispieva k presadzovaniu ľudských práv a rodovej rovnosti.

(46)

S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie členských štátov a Komisie by Komisia mala vytvoriť online platformu (ďalej len „e-platforma“), ktorou by sa uľahčila komunikácia, podporila spolupráca a uľahčil prístup verejnosti k informáciám. Malo by sa tým uľahčiť včasné predkladanie správ, a zároveň zabezpečiť väčšia transparentnosť pri podávaní národných správ. E-platforma by mala dopĺňať súčasné postupy, databázy a elektronické nástroje nahlasovania, napríklad tie Európskej environmentálnej agentúry, Eurostatu a Spoločného výskumného centra, a skúsenosti získané zo schémy Únie pre environmentálne manažérstvo a audit, stavať na nich a využívať ich výhody.

(47)

Komisia by mala zabezpečiť, aby boli konečné integrované národné energetické a klimatické plány verejne dostupné online. Komisia by po uvedení do prevádzky mala používať e-platformu, na ktorej by ukladala a sprístupňovala verejnosti konečné integrované národné energetické a klimatické plány, ich aktualizácie, dlhodobé stratégie a ďalšie relevantné nahlasované informácie poskytované členskými štátmi. Pred tým, ako e-platforma začne fungovať, využije Komisia svoje vlastné webové sídla na uľahčenie online prístupu verejnosti ku konečným integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom.

(48)

Pokiaľ ide o údaje, ktoré sa majú poskytnúť Komisii prostredníctvom národného plánovania a nahlasovania, informácie z členských štátov by nemali duplikovať údaje a štatistiky, ktoré už boli sprístupnené prostredníctvom Eurostatu v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (18) v rovnakej podobe, v akej sú stanovené podľa plánovacích a nahlasovacích povinností stanovených v tomto nariadení a ktoré sú od Komisie (Eurostatu) stále k dispozícii s rovnakými hodnotami. Ak je to možné a vhodné z hľadiska načasovania, nahlasované údaje a projekcie uvedené v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch by mali vychádzať z údajov Eurostatu a metodiky použitej na nahlasovanie európskej štatistiky v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 a mali by byť s nimi konzistentné.

(49)

Vzhľadom na kolektívne dosiahnutie zámerov stratégie energetickej únie, najmä na vytvorenie plne funkčnej a odolnej energetickej únie, bude nevyhnutné, aby Komisia posúdila návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov, integrované národné energetické a klimatické plány a na základe správ o pokroku aj ich vykonávanie. V prvom desaťročnom období pôjde najmä o dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a o národné príspevky k týmto cieľom. Takéto posúdenie by sa malo uskutočniť každé dva roky, a iba v prípade potreby každoročne, a malo by sa konsolidovať v správach Komisie o stave energetickej únie.

(50)

S náležitým ohľadom na právo iniciatívy Komisie, riadny legislatívny postup a inštitucionálnu rovnováhu moci by sa Európsky parlament a Rada mali každoročne zaoberať pokrokom, ktorý energetická únia dosiahla vo všetkých rozmeroch politík v oblasti energetiky a klímy.

(51)

Komisia by mala posúdiť celkový vplyv politík a opatrení integrovaných národných energetických a klimatických plánov na fungovanie opatrení politík Únie v oblasti klímy a energetiky, najmä so zreteľom na potrebu ďalších politík a opatrení Únie vzhľadom na potrebné urýchlenie znižovania emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania v Únii v súlade so záväzkami Parížskej dohody.

(52)

Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, a aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov cirrus. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch sa už v nariadení (EÚ) č. 525/2013 stanovuje pravidelné aktualizované posudzovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, na globálnu klímu. Modelovacie cvičenia používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by do 1. marca 2020 mala na základe svojho posúdenia týchto vplyvov predložiť aktualizovanú analýzu vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, ktorú podľa potreby doplní o návrh, ako tieto vplyvy najlepšie riešiť.

(53)

V súlade usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie skleníkových plynov sa pri výpočte a nahlasovaní emisií metánu vychádza z potenciálu globálneho otepľovania v časovom horizonte 100 rokov. Vzhľadom na vysoký potenciál globálneho otepľovania a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére, čo vedie k výraznému vplyvu na klímu v krátkodobom a strednodobom horizonte, by Komisia mala, s cieľom znížiť krátkodobý a strednodobý vplyv emisií metánu na emisie skleníkových plynov v Únii, zanalyzovať dôsledky pre vykonávanie politík a opatrení. Komisia by mala zvážiť politické možnosti rýchleho riešenia emisií metánu a mala by predložiť strategický plán Únie pre metán ako neoddeliteľnú súčasť dlhodobej stratégie Únie.

(54)

Na zabezpečenie súladu vnútroštátnych politík a politík Únie so zámermi energetickej únie by mal existovať neustály dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi a tam, kde je to vhodné, aj medzi členskými štátmi. V náležitom prípade by Komisia mala pre členské štáty vydať odporúčania týkajúce sa okrem iného úrovne ambícií návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov, následného vykonávania politík a opatrení oznámených integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ako aj ďalších vnútroštátnych politík a opatrení relevantných pre realizáciu energetickej únie. Napriek tomu, že odporúčania nemajú záväzný charakter, ako je stanovené v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), členské štáty by jednako takéto odporúčania mali náležite zohľadniť a v následných správach o pokroku vysvetliť, ako ich zohľadnili. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, posúdenie Komisie sa má zakladať na objektívnych kritériách. Ak Komisia vydá odporúčanie týkajúce sa návrhu národného plánu členského štátu, mala by tak urobiť čo najrýchlejšie s ohľadom, na jednej strane, na to, že Komisia potrebuje doplniť určité kvantifikované plánované príspevky všetkých členských štátov s cieľom posúdiť ambície na úrovni Únie, a, na druhej strane, na potrebu poskytnúť dotknutému členskému štátu dostatočný čas na náležité zváženie odporúčaní Komisie pred dokončením svojho národného plánu a potrebu vyhnúť sa riziku neskorého dokončenia národného plánu členského štátu.

(55)

Nákladovo efektívne využívanie energie z obnoviteľných zdrojov je jedným z kľúčových objektívnych kritérií na posúdenie príspevkov členských štátov. Štruktúra nákladov na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov je zložitá a v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši. Zahŕňa nielen náklady na systémy podpory, ale okrem iného aj náklady na pripojenie zariadení, zálohovanie systému, zabezpečenie bezpečnosti systému a náklady, ktoré je potrebné znášať v dôsledku dodržiavania environmentálnych obmedzení. Pri porovnávaní členských štátov na základe tohto kritéria by sa preto mali zohľadňovať všetky náklady súvisiace s využívaním, či už ich znášajú členské štáty, koneční spotrebitelia alebo realizátori projektov. Odporúčania Komisie, pokiaľ ide o ambície členských štátov v oblasti obnoviteľných zdrojov, by mali vychádzať zo vzorca stanoveného v tomto nariadení, ktorý je založený na objektívnych kritériách. To znamená, že v posúdení ambícií členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa malo uvádzať relatívne úsilie členských štátov a zároveň zohľadňovať relevantné okolnosti, ktoré majú vplyv na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov. Posúdenie by malo zahŕňať aj údaje pochádzajúce z nezávislých zdrojov kvantitatívnych alebo kvalitatívnych údajov.

(56)

Ak by ambícia integrovaných národných energetických a klimatických plánov alebo ich aktualizácií nepostačovala na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie, najmä pokiaľ ide o ciele v prvom období v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, Komisia by mala prijať opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by preklenula akékoľvek „rozdiely v ambíciách“). Ak by pokrok Únie pri dosahovaní týchto zámerov a cieľov nepostačoval na ich splnenie, Komisia by mala okrem vydania odporúčaní navrhnúť opatrenia a vykonať svoje právomoci na úrovni Únie alebo by členské štáty mali prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v splnení zámerov a cieľov“). Takéto opatrenia by mali zohľadňovať aj včasné úsilie, ktoré členské štáty vyvinú pri dosahovaní cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 s tým, že v roku 2020 alebo skôr dosiahnu podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý je vyšší než ich národný záväzný cieľ, alebo ak urobia včasný pokrok smerom k záväznému národnému cieľu do roku 2020 alebo vo vykonávaní svojich príspevkov k záväznému cieľu Únie, ktorým je dosiahnuť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov tvoril v roku 2030 aspoň 32 %. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môžu takéto opatrenia zahŕňať aj dobrovoľné finančné príspevky členských štátov do mechanizmu financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý riadi Komisia a ktorý by sa používal na prispievanie k nákladovo najefektívnejším projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii, čím by sa členským štátom umožnilo prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie pri najnižších možných nákladoch. Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 by mali predstavovať základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2021 a mali by sa udržať počas celého obdobia. V oblasti energetickej efektívnosti môžu byť dodatočné opatrenia zamerané najmä na zvýšenie energetickej efektívnosti výrobkov a dopravy a energetickej hospodárnosti budov.

(57)

Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 stanovené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (19) by mali slúžiť ako východiskový bod pre ich národnú orientačnú trajektóriu na obdobie rokov 2021 až 2030, pokiaľ sa členský štát dobrovoľne nerozhodne stanoviť si vyšší východiskový bod. Okrem toho by pre toto obdobie mali predstavovať povinný základný podiel, ktorý je tiež súčasťou smernice (EÚ) 2018/2001. V uvedenom období by preto podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci hrubej konečnej spotreby energie v každom členskom štáte nemal byť nižší ako jeho základný podiel.

(58)

Ak členský štát nedodrží svoj základný podiel, čo sa preukáže meraním počas obdobia jedného roka, mal by v priebehu jedného roka prijať dodatočné opatrenia s cieľom preklenúť tento rozdiel oproti svojmu základnému scenáru. Ak členský štát účinne vykoná takéto potrebné opatrenia a splní svoju povinnosť preklenúť tento rozdiel, malo by sa to považovať za splnenie povinných požiadaviek jeho základného scenára od času, keď uvedený rozdiel nastal, a to podľa tohto nariadenia, ako aj podľa smernice (EÚ) 2018/2001.

(59)

V záujme toho, aby mohli členské štáty a Komisia vykonávať primerané monitorovanie a včas prijať nápravné opatrenia a aby sa zabránilo efektu „parazitovania“, mali by orientačné trajektórie všetkých členských štátov, a v dôsledku toho aj orientačná trajektória Únie, dosiahnuť v rokoch 2022, 2025 a 2027 aspoň niektoré minimálne percentuálne podiely celkového nárastu energie z obnoviteľných zdrojov plánovaného do roku 2030, ako sa uvádza v tomto nariadení. Dosiahnutie týchto „referenčných bodov“ v rokoch 2022, 2025 a 2027 posúdi Komisia okrem iného na základe integrovaných národných energetických a klimatických správ členských štátov o pokroku, ktoré by členské štáty mali predložiť. Členské štáty, ktoré nedosiahli svoje referenčné body, by mali vo svojej ďalšej správe o pokroku vysvetliť, ako budú tieto rozdiely odstraňovať. Ak sa orientačné referenčné body Únie nedosiahnu, členské štáty, ktoré nedosiahli svoje referenčné body, by mali preklenúť tento rozdiel vykonaním dodatočných opatrení.

(60)

Únia a členské štáty by sa mali usilovať o poskytovanie čo najaktuálnejších informácií o svojich emisiách skleníkových plynov a ich odstraňovaní. Toto nariadenie by malo umožniť vypracovanie takýchto odhadov v čo možno najkratších termínoch za pomoci štatistických a iných informácií, ako sú napríklad v prípade potreby satelitné údaje, ktoré sú poskytované z programu Copernicus zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 (20) a z iných satelitných systémov.

(61)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 by prístup spočívajúci v ročnom cykle záväzkov prijatý v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (21) mal pokračovať. Tento prístup si vyžaduje komplexné preskúmanie inventúr skleníkových plynov členských štátov, aby bolo možné posúdiť dodržiavanie a uplatňovanie nápravných opatrení tam, kde je to potrebné. Proces preskúmania inventúr skleníkových plynov predložených členskými štátmi na úrovni Únie je potrebný na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie nariadenia (EÚ) 2018/842 posudzovalo dôveryhodným, konzistentným, transparentným a včasným spôsobom.

(62)

Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť úzku spoluprácu vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú realizácie energetickej únie, s úzkym zapojením Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa tohto nariadenia. Komisia by podľa potreby mala členským štátom pomáhať pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä s ohľadom na zriadenie integrovaných národných energetických a klimatických plánov a s tým spojené budovanie kapacít, a to aj mobilizáciou vnútorných zdrojov z kapacity internej tvorby modelov, a v prípade potreby externými odbornými znalosťami.

(63)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich integrované národné energetické a klimatické plány brali do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.

(64)

Členské štáty by mali využiť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, čo znamená, že pred prijatím rozhodnutí o energetickom plánovaní, politikách a investíciách by mali zvážiť, či je možné celkom alebo sčasti nahradiť zamýšľané opatrenia v oblasti plánovania, politík alebo investícií nákladovo efektívnymi, technicky, hospodársky a environmentálne vhodnými alternatívnymi opatreniami energetickej efektívnosti a zároveň dosiahnuť ciele príslušných rozhodnutí. Patrí sem najmä prístup k energetickej efektívnosti ako zásadnému prvku a kľúčovému hľadisku posudzovania budúcich investičných rozhodnutí o energetickej infraštruktúre v Únii. Takéto nákladovo efektívne alternatívy zahŕňajú opatrenia na zefektívnenie dopytu po energii a dodávok energie, najmä prostredníctvom nákladovo efektívnych úspor konečného využitia energie, iniciatívami v oblasti reakcie na spotrebu a účinnejšou premenou, prenosom a distribúciou energie. Členské štáty by mali podporovať využívanie tejto zásady aj v regionálnej a miestnej správe, ako aj v súkromnom sektore.

(65)

Európska environmentálna agentúra by mala v prípade potreby a v súlade so svojím ročným pracovným programom pomáhať Komisii pri posudzovaní, monitorovaní a podávaní správ.

(66)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom upraviť všeobecný rámec pre vzor integrovaných národných energetických a klimatických plánov na účel prispôsobenia tohto vzoru zmenám rámca politík Únie v oblasti energetiky a klímy, ktoré priamo a špecificky súvisia s príspevkami Únie v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody, zohľadniť zmeny v potenciáloch globálneho otepľovania a medzinárodne dohodnutých usmerneniach o inventúrach a stanoviť základné požiadavky na inventarizačný systém Únie a vytvoriť registre. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. V prípade potreby by sa mali zohľadniť aj rozhodnutia prijaté na základe dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.

(67)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku; integrované podávanie správ o národných adaptačných opatreniach, finančnej a technologickej podpore poskytovanej rozvojovým krajinám a o príjmoch z aukcií; každoročné predkladanie približných inventúr skleníkových plynov, inventúr skleníkových plynov a započítaných emisií skleníkových plynov a odstraňovania; mechanizmus financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, národné inventarizačné systémy; preskúmanie inventúr; systém Únie a národné systémy, ktoré sa týkajú politík a opatrení a projekcií; a podávanie správ o politikách a opatreniach a projekciách skleníkových plynov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23).

(68)

S cieľom vykonávať vykonávacie právomoci stanovené v tomto nariadení by Komisii pri plnení jej úloh podľa tohto nariadenia mali pomáhať Výbor pre zmenu klímy, ktorý nahrádza súčasný Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 8 rozhodnutia 93/389/EHS, článkom 9 rozhodnutia 280/2004/ES a článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 525/2013, a Výbor energetickej únie. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť politík a zamerať sa na maximalizáciu synergií medzi odvetviami by sa pri vykonávaní tohto nariadenia mali na zasadnutia oboch výborov pozývať odborníci ako v oblasti klímy, tak aj v oblasti energetiky.

(69)

Komisia by mala preskúmať vykonávanie tohto nariadenia v roku 2024 a následne každých päť rokov a podľa potreby pripraviť návrhy na zmenu, aby sa zabezpečilo jeho správne vykonávanie a dosiahnutie jeho cieľov. Uvedené preskúmania by mali zohľadňovať vývoj a mali by vychádzať z výsledkov globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody.

(70)

Týmto nariadením by sa mali začleniť, zmeniť, nahradiť a zrušiť určité povinnosti týkajúce sa plánovania, nahlasovania a monitorovania, ktoré v súčasnosti upravujú sektorové legislatívne akty Únie v oblasti energetiky a klímy, s cieľom zabezpečiť racionalizovaný a integrovaný prístup k hlavným prvkom, akými sú plánovanie, nahlasovanie a monitorovanie. Tieto legislatívne akty by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť:

(71)

Z dôvodu koherentnosti a právnej istoty by nič v tomto nariadení nemalo brániť uplatňovaniu výnimiek podľa príslušných sektorových právnych predpisov Únie v oblasti elektrickej energie a pripravenosti na riziko v oblasti elektrickej energie.

(72)

Do tohto nariadenia by sa v plnej miere mali začleniť aj ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo k 1. januáru 2021 zrušiť. Je však potrebné, aby niektoré ustanovenia ostali v platnosti aj po tomto dátume s cieľom zabezpečiť aj naďalej vykonávanie rozhodnutia č. 406/2009/ES podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a aby určité aspekty spojené s vykonávaním Kjótskeho protokolu zostali aj naďalej zachované v práve.

(73)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,