(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v rámci Únie možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu. Tradičná potravina z tretej krajiny je nová potravina vymedzená v článku 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(2)

Podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Podľa článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/2283 má Komisia rozhodnúť o povolení a umiestnení tradičnej potraviny z tretej krajiny na trh Únie.

(4)

Dňa 23. januára 2018 spoločnosť Obà Food Srl. (ďalej len „žiadateľ“) predložila Komisii oznámenie o úmysle umiestniť na trh Únie olúpané zrná Digitaria exilis (Kippist) Stapf („Fonio“) ako tradičnú potravinu z tretej krajiny v zmysle článku 14 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Žiadateľ žiada, aby bežná populácia mohla konzumovať olúpané zrná Digitaria exilis (Kippist) Stapf ako také alebo ako zložku potravín.

(5)

Zdokumentované údaje, ktoré predložil žiadateľ, preukazujú, že olúpané zrná Digitaria exilis (Kippist) Stapf majú históriu bezpečného používania potraviny v krajinách západnej Afriky, najmä v Guinei, Nigérii a Mali.

(6)

Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 Komisia 28. februára 2018 postúpila platné oznámenie členským štátom a Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(7)

Členské štáty ani úrad nepredložili Komisii v rámci štvormesačnej lehoty stanovenej v článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283 riadne odôvodnené námietky k bezpečnosti umiestňovania olúpaných zŕn Digitaria exilis (Kippist) Stapf na trh v rámci Únie.

(8)

Komisia by preto mala v rámci Únie povoliť umiestňovanie olúpaných zŕnDigitaria exilis (Kippist) Stapf na trh a aktualizovať únijný zoznam nových potravín.

(9)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2470 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v rámci Únie možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu. Tradičná potravina z tretej krajiny je nová potravina vymedzená v článku 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(2)

Podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Podľa článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/2283 má Komisia rozhodnúť o povolení a umiestnení tradičnej potraviny z tretej krajiny na trh Únie. Dňa 5. apríla 2018 spoločnosť Sorghum Zrt. (ďalej len „žiadateľ“) predložila Komisii oznámenie o úmysle umiestniť na trh Únie sirup zo Sorghum bicolor (L.) Moench ako tradičnú potravinu z tretej krajiny v zmysle článku 14 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Žiadateľ žiada o povolenie, aby bežná populácia mohla konzumovať sirup zo Sorghum bicolor (L.) Moench ako taký alebo aby ho mohla používať ako zložku potravín.

(4)

Zdokumentované údaje, ktoré predložil žiadateľ, preukazujú, že sirup zo Sorghum bicolor (L.) Moench má históriu bezpečného používania potraviny v Spojených štátoch.

(5)

Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 Komisia 30. apríla 2018 postúpila platné oznámenie členským štátom a Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(6)

Členské štáty ani úrad nepredložili Komisii v rámci štvormesačnej lehoty stanovenej v článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283 riadne odôvodnené námietky k bezpečnosti umiestňovania sirupu zo Sorghum bicolor (L.) Moench na trh v rámci Únie.

(7)

Komisia by preto mala v rámci Únie povoliť umiestňovanie sirupu zo Sorghum bicolor (L.) Moench na trh a aktualizovať únijný zoznam nových potravín.

(8)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2470 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Mali by sa zaviesť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že vyhodnotenie rizika uvedené v článku 42 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa vykonáva v primeranej lehote a na základe včasného spracovania technickej dokumentácie.

(2)

Na vykonanie uvedeného vyhodnotenia rizika by mala Komisii predložiť žiadosť len národná organizácia na ochranu rastlín tretej krajiny v zmysle Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín. Tento postup je potrebný na zaistenie toho, že všetky prvky nevyhnutné na vyhodnotenie rizika spojeného s rastlinami, rastlinnými produktmi alebo inými predmetmi určenými na vstup na územie Únie, schválil zodpovedný verejný orgán tretej krajiny. Bolo by to potrebné z hľadiska dôveryhodnosti a opodstatnenosti vyhodnotenia rizika ako základu pre opatrenia prijaté podľa článku 42 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/2031. Uvedené ustanovenia by sa mali uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté právo Komisie predložiť Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) žiadosť o vydanie vedeckého stanoviska podľa článku 29 a poskytnúť vedeckú alebo technickú pomoc podľa článku 31 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 178/2002 (2).

(3)

Technická dokumentácia by mala obsahovať údaje o komoditách určených na vstup na územie Únie, údaje o identifikácii potenciálnych škodcov komodity vo vyvážajúcej krajine, údaje o vnútroštátnych rastlinnolekárskych zmierňujúcich opatreniach, kontrolách, ošetreniach a spracovaní komodity, ako aj kontaktné údaje fyzickej osoby, ktorá je zodpovedná za komunikáciu s Komisiou a EFSA. Takéto údaje sú nevyhnutné na vyhodnotenie rizika komodity a identifikáciu druhov škodcov, v prípade ktorých sa môžu vyžadovať rastlinnolekárske zmierňujúce opatrenia.

(4)

V snahe poskytnúť úradu EFSA všetky prvky, ktoré potrebuje na vyhodnotenia rizika, by technická dokumentácia mala obsahovať informácie špecifikované v dokumente úradu EFSA s názvom Požadované informácie v dokumentácii na priloženie k záujmu o dovoz vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov v zmysle článku 42 nariadenia (EÚ) 2016/2031 (3).

(5)

Je vhodné, aby Komisia po potvrdení prijatia technickej dokumentácie preskúmala, či obsahuje požadované informácie, a prípadne mohla požiadať o doplňujúce informácie alebo vysvetlenie s cieľom uistiť sa, že žiadosť obsahuje všetky požadované a primerané prvky na vyhodnotenie rizika.

(6)

S cieľom zabezpečiť transparentný, účinný a včasný proces vyhodnotenia rizika by sa mali zaviesť pravidlá týkajúce sa vykonávania vyhodnotenia rizika úradom EFSA, jeho komunikácie so žiadateľom a uverejnenia predmetného vyhodnotenia.

(7)

V snahe predísť, aby sa uverejnením určitých informácií poškodilo konkurenčné postavenie niektorých tretích strán, mali by sa náležite uplatňovať ustanovenia o utajení uvedené v nariadení (ES) č. 178/2002.

(8)

Z dôvodu právnej istoty by sa toto nariadenie malo uplatňovať od rovnakého dátumu ako nariadenie (EÚ) 2016/2031.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Podľa článku 42 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/2031 má Komisia na základe predbežného vyhodnotenia prijať vykonávacie akty, v ktorých dočasne uvedie vysoko rizikové rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety, s ktorými je spojená neprijateľná úroveň rizika zavlečenia škodcov na územie Únie.

(2)

Od prijatia uvedeného nariadenia sa predbežne vyhodnotilo niekoľko rastlín a rastlinných produktov pochádzajúcich z tretích krajín s cieľom zistiť, či riziko zavlečenia škodcov na územie Únie, ktoré predstavujú, nie je na neprijateľnej úrovni. V uvedených vyhodnoteniach sa dospelo k záveru, že určité rastliny a rastlinné produkty by sa mohli považovať za „vysoko rizikové rastliny“ alebo „vysoko rizikové rastlinné produkty“ v zmysle článku 42 uvedeného nariadenia, pretože spĺňajú jedno alebo viacero kritérií stanovených v prílohe III k uvedenému nariadeniu. V tých istých predbežných vyhodnoteniach rizika sa takisto konštatuje, že semená a in vitro materiál týchto „vysoko rizikových rastlín“ by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže úroveň rizika spojeného so škodcami je na prijateľnej úrovni. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mali byť vylúčené aj prirodzene alebo umelo zakrpatené dreviny určené na výsadbu, keďže ich dovoz podlieha osobitným požiadavkám podľa smernice Rady 2000/29/ES (2), ktorými sa znižuje riziko spojené so škodcami na prijateľnú úroveň, a navyše sa na ne budú od 14. decembra 2019 vzťahovať aj osobitné požiadavky uvedené v článku 41 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

(3)

Rastliny určené na výsadbu okrem semien, in vitro materiálu a prirodzene alebo umelo zakrpatených drevín určených na výsadbu, rodov Acacia Mill., Acer L., Albizia Durazz., Alnus Mill., Annona L., Bauhinia L., Berberis L., Betula L., Caesalpinia L., Cassia L., Castanea Mill., Cornus L., Corylus L., Crataegus L., Diospyros L., Fagus L., Ficus carica L., Fraxinus L., Hamamelis L., Jasminum L., Juglans L., Ligustrum L., Lonicera L., Malus Mill., Nerium L., Persea Mill., Populus L., Prunus L., Quercus L., Robinia L., Salix L., Sorbus L., Taxus L., Tilia L., Ulmus L., a rastlín druhu Ullucus tuberosus Loz., sú známymi hostiteľmi bežných škodcov, o ktorých sa vie, že majú závažný vplyv na rastlinné druhy, ktoré majú pre Úniu veľký hospodársky, sociálny alebo environmentálny význam. O uvedených rastlinách je takisto známe, že sú bežnými hostiteľmi škodcov bez prejavov príznakov infekcie, resp. sa vyznačujú latentným obdobím expresie uvedených príznakov. Zužuje sa tým možnosť zistiť prítomnosť takýchto škodcov počas kontrol vykonávaných v čase, keď tieto rastliny vstupujú na územie Únie. Uvedené rastliny určené na výsadbu navyše zvyčajne vstupujú do Únie v podobe krov alebo stromov a v takejto podobe sa v Únii aj obvykle vyskytujú. Vzhľadom na túto skutočnosť sa existujúce opatrenia, ktorými sa riadi vstup rastlín určených na výsadbu uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu a rastlín druhu Ullucus tuberosus Loz., ktoré pochádzajú z tretích krajín, nepovažujú za dostatočné na zabránenie preniknutiu škodcov. Preto by sa mali rastliny určené na výsadbu uvedené v prílohe I a rastliny druhu Ullucus tuberosus Loz. uviesť ako vysoko rizikové rastliny v zmysle článku 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031, pričom ich vstup na územie Únie by sa mal dočasne zakázať.

(4)

O plodoch rodu Momordica L. je známe, že sú hostiteľmi a poskytujú významnú prienikovú cestu na zavlečenie a usídlenie škodcu Thrips palmi Karny, o ktorom je známe, že má potenciál výrazne ovplyvniť rastlinné druhy, ktoré majú na území Únie veľký hospodársky, sociálny alebo environmentálny význam. Tento škodca sa však nevyskytuje vo všetkých tretích krajinách ani vo všetkých oblastiach tretej krajiny, v ktorej je známy jeho výskyt. Niektoré tretie krajiny majú navyše zavedené aj účinné opatrenia na zmiernenie vplyvu tohto škodcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno plody rodu Momordica L. pochádzajúce z tretích krajín alebo z ich častí, v ktorých je známy výskyt uvedeného škodcu a ktoré nemajú zavedené účinné opatrenia na zmiernenie jeho vplyvu, zaradiť medzi vysoko rizikové rastliny v zmysle článku 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031, a preto by sa vstup uvedených rastlín do Únie mal dočasne zakázať.

(5)

Je známe, že drevo rodu Ulmus L. je hostiteľom škodcu Saperda tridentata Olivier, ktorému poskytuje významnú prienikovú cestu na jeho zavlečenie a usídlenie. O uvedenom škodcovi je známe, že má závažný vplyv na rastlinné druhy, ktoré majú na území Únie veľký hospodársky, sociálny či environmentálny význam. Tento škodca sa však nevyskytuje vo všetkých tretích krajinách ani v určitých oblastiach tretej krajiny, v ktorej je známy jeho výskyt. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno drevo rodu Ulmus L. pochádzajúce z tretích krajín alebo oblastí tretích krajín, o ktorých je známe, že sa v nich vyskytuje škodca Saperda tridentata Olivier, zaradiť medzi vysoko rizikové rastlinné produkty v zmysle článku 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031. Preto by sa mal dočasne zakázať vstup uvedeného dreva do Únie.

(6)

Dané rastliny a rastlinné produkty uvedené v odôvodneniach 3, 4 a 5 sa neuvádzajú podľa článku 40 nariadenia (EÚ) 2016/2031 alebo sa v uvádzajú iba vo vzťahu k určitým tretím krajinám. Okrem toho sa na ne, aj podľa príslušných predbežných vyhodnotení, v nedostatočnej miere vzťahujú požiadavky uvedené v článku 41 daného nariadenia, pokiaľ ide o všetky tretie krajiny, a nie sú predmetom dočasných opatrení podľa článku 49 uvedeného nariadenia.

(7)

Tieto rastliny a rastlinné produkty uvedené v odôvodneniach 3, 4 a 5 ešte nepodliehajú úplnému vyhodnoteniu rizika, ktoré je potrebné na vyvodenie záveru, či predstavujú riziko na neprijateľnej úrovni na základe pravdepodobnosti, že sú hostiteľmi karanténneho škodcu Únie, alebo či uvedené riziko možno znížiť na prijateľnú úroveň uplatnením určitých opatrení. Ak sa zistí, že existuje dopyt po dovoze uvedených rastlín a rastlinných produktov, musia podliehať vyhodnoteniu rizika, ktoré sa vykoná v súlade s vykonávacím aktom, ktorý sa má prijať podľa článku 42 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

(8)

Podľa článku 73 nariadenia (EÚ) 2016/2031 má Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť, že v prípade rastlín, ktoré nie sú zaradené do zoznamu uvedeného v článku 72 ods. 1, sa pre ich vstup na územie Únie vyžaduje rastlinolekárskej osvedčenie.

(9)

V uvedených vykonávacích aktoch sa však má stanoviť, že rastlinolekárskej osvedčenie sa nevyžaduje, ak ide o rastliny, v prípade ktorých sa prostredníctvom vyhodnotenia na základe dôkazov o rizikách spojených so škodcami a skúseností s obchodom preukáže, že takéto osvedčenie nie je potrebné.

(10)

Od prijatia uvedeného nariadenia sa vykonali rôzne vyhodnotenia rizika týkajúce sa škodcov a skúseností s obchodovaním s viacerými rastlinami, okrem rastlín určených na výsadbu, ktoré pochádzajú z tretích krajín.

(11)

Podľa týchto vyhodnotení plody druhu Ananas comosus (L.) Merrill, Cocos nucifera L., Durio zibethinus Murray, Musa L. a Phoenix dactylifera L. nie sú hostiteľmi karanténnych škodcov Únie ani škodcov, na ktorých sa vzťahujú opatrenia prijaté podľa článku 30 nariadenia (EÚ) 2016/2031, ani bežných škodcov, ktorí môžu mať vplyv na rastlinné druhy pestované v Únii. Navyše sa nevyskytli žiadne prípady prieniku škodcov spojené so vstupom uvedených plodov z jednej alebo viacerých tretích krajín. Zásielky uvedených plodov neboli pri ich vstupe na územie Únie predmetom opakovaného zachytenia v dôsledku výskytu karanténnych škodcov Únie ani výskytu škodcov, na ktorých sa vzťahujú opatrenia prijaté podľa článku 30 uvedeného nariadenia.

(12)

Uvedené plody spĺňajú všetky kritériá prílohy VI k nariadeniu (EÚ) 2016/2031, a preto by sa pri ich vstupe na územie Únie nemalo vyžadovať rastlinolekárskej osvedčenie.

(13)

Oba zoznamy, ktoré sa majú vyhotoviť podľa článku 42 ods. 3 a článku 73 nariadenia (EÚ) 2016/2031, sa týkajú dovozných pravidiel založených na podobných kritériách vyhodnocovania rizika, aké sú stanovené v prílohách III a VI k uvedenému nariadeniu. Zameriavajú sa na riziká, ktoré predstavujú príslušné rastliny a rastlinné produkty, a nie na riziká spojené s konkrétnymi škodcami. Boli vypracované podľa spoločnej metodiky vyhodnotenia rizika a musia sa aktualizovať podľa rovnakej metodiky na základe dostupných technických a vedeckých dôkazov. Je preto vhodné začleniť ich do jedného nariadenia.

(14)

Keďže nariadenie (EÚ) 2016/2031 sa uplatňuje od 14. decembra 2019, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie všetkých pravidiel týkajúcich sa vstupu rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov do Únie.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Rada 22. júna 2018 v súlade s článkom 121 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) rozhodla, že v Rumunsku existuje značná zistená odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na úrovni – 1 % HDP.

(2)

Vzhľadom na stanovenú značnú odchýlku Rada 22. júna 2018 adresovala Rumunsku odporúčanie (2), aby prijalo opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (3) v roku 2018 nepresiahne úroveň 3,3 % a v roku 2019 úroveň 5,1 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,8 % HDP v každom z rokov. Rumunsku bolo zároveň odporučené, aby na zníženie deficitu použilo všetky neočakávané zisky, zatiaľ čo opatrenia na rozpočtovú konsolidáciu by mali zabezpečiť trvalé zlepšenie štrukturálneho salda verejných financií spôsobom, ktorý podporuje rast. Na podanie správy o opatreniach prijatých v reakcii na uvedené odporúčanie stanovila Rada Rumunsku lehotu do 15. októbra 2018.

(3)

Komisia 27. a 28. septembra 2018 vykonala v Rumunsku misiu zvýšeného dohľadu na účely monitorovania na mieste podľa článku -11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97. Po tom, ako Komisia zaslala svoje predbežné zistenia rumunským orgánom na pripomienkovanie, predložila 21. novembra 2018 správu o svojich zisteniach Rade. Uvedené zistenia sa následne zverejnili. V správe Komisie sa zistilo, že rumunské orgány udržiavajú celkový cieľový deficit na rok 2018 na úrovni tesne pod 3 % HDP, vzhľadom na čo nemajú v úmysle riadiť sa odporúčaním Rady z 22. júna 2018. V roku 2019 plánuje vláda znížiť celkový deficit na 2,38 % HDP, no príslušné opatrenia stále neboli konkretizované.

(4)

Rumunské orgány 16. októbra 2018 predložili správu o opatreniach prijatých v reakcii na odporúčanie Rady z 22. júna 2018 (4). V správe orgány opätovne potvrdili, že ich cieľom na rok 2018 je naďalej celkový deficit vo výške 2,96 % HDP. Na rok 2019 orgány plánujú deficit na úrovni 2,38 % HDP. V správe sa nespomínajú nové opatrenia na rok 2018. Na rok 2019 sa správa opiera o obmedzenie výdavkov na odmeňovanie zamestnancov a na tovar a služby bez toho, aby toto obmedzovanie výdavkov bolo podložené dostatočne podrobnými a prijatými alebo aspoň dôveryhodne ohlásenými opatreniami. Na strane príjmov sa v správe uvádza predĺženie platnosti už existujúcich opatrení a určité kroky zamerané na zvýšenie daňovej disciplíny. Celkovo možno konštatovať, že fiškálny vplyv oznámených opatrení zaostáva za požiadavkou uvedenou v odporúčaní Rady z 22. júna 2018.

(5)

Z prognózy Komisie z jesene 2018 vyplýva, že rast čistých primárnych verejných výdavkov má v roku 2018 dosiahnuť úroveň 11,3 %, čo je výrazne nad 3,3 % referenčnou hodnotou pre výdavky. Štrukturálne saldo má v roku 2018 zostať vo všeobecnosti stabilné na úrovni 3,3 % HDP. Oba piliere preto poukazujú na riziko odchýlky od odporúčanej úpravy. Referenčná hodnota pre výdavky poukazuje na odchýlku vo výške 2,3 % HDP. Štrukturálne saldo potvrdzuje tento výklad, pričom naznačuje nižšiu odchýlku vo výške 0,8 % HDP. Na štrukturálne saldo má pozitívny vplyv výrazne vyšší deflátor HDP a vyšší bodový odhad rastu potenciálneho HDP oproti strednodobému priemeru, z ktorého vychádza referenčná hodnota pre výdavky. Tento vplyv je čiastočne kompenzovaný vplyvom nárastu verejných investícií, ktorý sa v referenčnej hodnote pre výdavky prejavuje menej výraznejšie. Celkové posúdenie preto potvrdzuje výraznú odchýlku od úpravy, ktorú odporúčala Rada.

(6)

V roku 2019 má rast nominálnych verejných výdavkov bez diskrečných príjmových a jednorazových opatrení na základe prognózy Komisie z jesene 2018 dosiahnuť 7,5 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou pre výdavky na úrovni 5,1 % (odchýlka od odporúčanej úpravy o 0,7 % HDP). Štrukturálne saldo sa má znížiť o 0,1 % HDP, čo povedie k deficitu 3,4 % (odchýlka o 0,9 % HDP). Keďže teda oba piliere poukazujú v roku 2019 na odchýlku od požadovanej úpravy o podobnú hodnotu, celkové posúdenie potvrdzuje, že existuje odchýlka od úpravy, ktorú odporúčala Rada.

(7)

Komisia navyše vo svojej prognóze z jesene 2018 očakáva deficit verejných financií vo výške 3,3 % v roku 2018 a 3,4 % v roku 2019, čo je nad referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve.

(8)

Uvedené zistenia vedú k záveru, že reakcia Rumunska na odporúčanie Rady z 22. júna 2018 bola nedostatočná. Fiškálne úsilie teda nedokáže zabezpečiť, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov nepresiahla v roku 2018 úroveň 3,3 % a v roku 2019 úroveň 5,1 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,8 % HDP v každom z rokov,

(1)

V súlade s nariadením (ES) č. 549/2004 majú členské štáty prijať národné plány alebo plány funkčných blokov vzdušného priestoru (ďalej len „FAB“) vrátane záväzných národných cieľov alebo cieľov na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru, pričom sa zabezpečí súlad s výkonnostnými cieľmi pre celú Úniu. V nariadení (ES) č. 549/2004 sa takisto stanovuje, že Komisia má posúdiť súlad týchto cieľov na základe kritérií posudzovania uvedených v článku 11 ods. 6 písm. d) uvedeného nariadenia. Podrobné pravidlá v tejto súvislosti sú uvedené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 390/2013.

(2)

Po posúdení výkonnostných plánov Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/348 (3), ktorým okrem iného stanovila, že miestne ciele Portugalska a Rumunska v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti obsiahnuté vo výkonnostných plánoch pre priestory FAB South-West (Portugalsko) a Danube (Rumunsko), boli v súlade s výkonnostnými cieľmi pre celú Úniu na druhé referenčné obdobie (2015 – 2019).

(3)

Komisia následne prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2018/1782 (4), ktorým sa v súlade s článkom 17 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2013 povoľuje revízia cieľov v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na nákladovú efektívnosť letových navigačných služieb Portugalska a Rumunska na roky 2018 a 2019.

(4)

Portugalsko a Rumunsko na základe toho revidovali uvedené ciele a plány výkonnosti náležite zmenili.

(5)

Dokumentáciu, ktorú Portugalsko a Rumunsko predložili, posúdil orgán na preskúmanie výkonnosti (ďalej len „OPV“), ktorý Komisii pomáha pri vykonávaní systému výkonnosti podľa článku 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2013. Správa OPV z posúdenia revidovaných cieľov Portugalska bola Komisii predložená 20. septembra 2018 a aktualizovaná 12. októbra 2018.

(6)

Správa OPV z posúdenia revidovaných cieľov Rumunska bola Komisii predložená 16. októbra 2018.

(7)

Komisia posúdila uvedené zmenené plány, a najmä revidované ciele, v súlade s článkom 14 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2013, pričom zohľadnila prijatú dokumentáciu i správy OPV. Súlad cieľov v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti, vyjadrených v stanovených traťových a terminálových jednotkových nákladoch, s cieľmi pre celú Úniu sa posudzoval v súlade so zásadami stanovenými v bode 5 v spojení s bodom 1 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 390/2013. Komisia zohľadnila najmä trend stanovených traťových jednotkových nákladov v druhom referenčnom období vzhľadom na cieľové priemerné zníženie o 3,3 % ročne a v celkovom období zahŕňajúcom prvé i druhé referenčné obdobie (2012 – 2019) vzhľadom na cieľové priemerné zníženie o 1,7 % ročne. Okrem toho zohľadnila úroveň stanovených traťových jednotkových nákladov v porovnaní s členskými štátmi s podobnými prevádzkovými a hospodárskymi podmienkami.

(8)

Pokiaľ ide o Portugalsko, z posúdenia vyplynulo, že revidované ciele sú založené na plánovanom znížení jeho stanovených traťových jednotkových nákladov počas druhého referenčného obdobia v priemere o 2 % ročne. Táto hodnota je nižšia ako cieľové zníženie priemerných stanovených traťových jednotkových nákladov pre celú Úniu počas uvedeného obdobia. Revidovaný cieľ Portugalska na rok 2019 sa však zakladá na plánovaných stanovených traťových jednotkových nákladoch, ktoré sú výrazne nižšie (– 30 %) než priemerné stanovené traťové jednotkové náklady členských štátov, ktoré majú podobné prevádzkové a hospodárske prostredie ako Portugalsko. V priebehu celkového trvania prvého a druhého referenčného obdobia sa plánované stanovené traťové jednotkové náklady znižujú výrazne rýchlejšie (– 4 %), než je cieľ pre celú Úniu. Komisia sa preto domnieva, že revidované ciele Portugalska na roky 2018 a 2019 sú v súlade s cieľmi pre celú Úniu v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti na druhé referenčné obdobie.

(9)

Pokiaľ ide o Rumunsko, z posúdenia vyplynulo, že revidované ciele sú založené na plánovanom znížení jeho stanovených traťových jednotkových nákladov počas druhého referenčného obdobia v priemere o 3,2 % ročne. Táto hodnota je nepatrne nižšia ako cieľové zníženie priemerných stanovených traťových jednotkových nákladov pre celú Úniu počas uvedeného obdobia. Revidovaný cieľ Rumunska na rok 2019 sa zakladá na plánovaných stanovených traťových jednotkových nákladoch, ktoré sú nižšie (– 1,5 %) než priemerné stanovené traťové jednotkové náklady členských štátov, ktoré majú podobné prevádzkové a hospodárske prostredie ako Rumunsko. V priebehu celkového trvania prvého a druhého referenčného obdobia sa plánované stanovené traťové jednotkové náklady znižujú rovnako rýchlo (– 1,7 %), ako je cieľ pre celú Úniu. Komisia sa preto domnieva, že revidované ciele Rumunska na roky 2018 a 2019 sú v súlade s cieľmi pre celú Úniu v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti na druhé referenčné obdobie.

(10)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/348 by sa preto malo zmeniť tak, aby zohľadňovalo revidované ciele Portugalska a Rumunska,

(1)

Nariadením (EÚ) 2016/796 sa Železničnej agentúre Európskej únie (ďalej len „agentúra“) udeľuje právomoc prijímať individuálne rozhodnutia v oblasti povoľovania vozidiel, bezpečnostného osvedčovania a zabezpečenia harmonizovaného prevádzkovania traťového systému v rámci Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). Stanovujú sa v ňom aj odvolacie rady, na ktoré sa možno odvolať voči jednotlivým rozhodnutiam agentúry.

(2)

Komisia 25. mája 2018 uverejnila výzvu na vyjadrenie záujmu na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu s lehotou na predloženie žiadostí stanovenou na 30. júna 2018. Komisii boli doručené žiadosti od 46 kandidátov.

(3)

Posúdila ich podľa kritérií uvedených vo výzve na vyjadrenie záujmu. Tie zahŕňali kritériá oprávnenosti, kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, požiadavky na znalosti a kritériá pre disciplíny podliehajúce rozhodnutiu agentúry, konkrétne povoľovanie vozidiel, jednotné bezpečnostné osvedčovanie a ERTMS. Aby sa predišlo prípadným konfliktom záujmov, kandidáti, ktorí v predchádzajúcich dvoch rokoch pracovali v agentúre, boli z výberového konania vylúčení. Na základe posúdenia žiadostí bolo vybraných 40 kandidátov ako kvalifikovaných odborníkov do odvolacích rád a zaradených do zoznamu,

(1)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 517/2014 sa na umiestňovanie najmenej 100 ton ekvivalentu CO2 fluorovaných uhľovodíkov (ďalej len „HFC“) ročne na trh Únie výrobcami alebo dovozcami vzťahujú kvantitatívne limity, ktorých cieľom je zabezpečiť postupné znižovanie množstiev HFC.

(2)

Podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 výpočet kvantitatívnych limitov (kvót) vychádza z referenčných hodnôt, ktoré Komisia stanovila na základe ročných priemerných množstiev HFC, v prípade ktorých výrobcovia alebo dovozcovia nahlásili podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 ich zákonné umiestnenie na trh od 1. januára 2015, s vyňatím množstiev HFC určených na použitia podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 počas toho istého obdobia, na základe dostupných údajov a v súlade s prílohou V k uvedenému nariadeniu.

(3)

V súlade s článkom 16 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 sa kvóty HFC prideľujú výrobcom alebo dovozcom uvedeným v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2017/1984 (2), ktorí sú usadení v Únii, alebo dovozcom z tretích krajín, ktorí poverili jediného zástupcu usadeného v Únii podľa prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/1984.

(4)

Vzhľadom na oznámenie Spojeného kráľovstva podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii a s cieľom zabezpečiť, aby sa v referenčných hodnotách a kvótach pre výrobcov a dovozcov usadených v Spojenom kráľovstve odrážalo zákonné umiestňovanie HFC na trh Únie pozostávajúcej z 27 členských štátov po tom, ako z nej vystúpi Spojené kráľovstvo, mali by sa na rok 2019 prepočítať referenčné hodnoty pre tieto spoločnosti na obdobie nasledujúce po vystúpení, ku ktorému dôjde 30. marca 2019.

(5)

Referenčné hodnoty stanovené vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/1984 by mali byť v období od 1. januára do 29. marca 2019 naďalej platné a uplatniteľné. Na účely stanovenia kvót pre výrobcov a dovozcov usadených v Spojenom kráľovstve budú referenčné hodnoty na obdobie do 29. marca (vrátane) a na nasledujúce obdobie vážené podľa počtu dní, v ktorých bude v roku 2019 Spojené kráľovstvo členským štátom Únie.

(6)

Novo prepočítané referenčné hodnoty stanovené v tomto rozhodnutí v súvislosti so spoločnosťami usadenými v Spojenom kráľovstve vychádzajú z dodatočných overených údajov, ktoré tieto spoločnosti predložili Komisii a ktoré dopĺňajú nahlasovanie podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 517/2014, pričom sa rozlišuje medzi umiestňovaním HFC na trh Spojeného kráľovstva a na trh Únie pozostávajúcej z 27 členských štátov. V prípade spoločností, ktoré nepredložili dodatočné údaje, by sa malo predpokladať, že všetky HFC boli umiestnené na trh Spojeného kráľovstva, a teda by sa nemala stanoviť žiadna referenčná hodnota.

(7)

Prepočítané referenčné hodnoty sú stanovené vzhľadom na skutočnosť, že 30. marca 2019 sa na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve prestane uplatňovať právo Únie.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 24 nariadenia (EÚ) č. 517/2014,