9.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/1

(1)

V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 sa schválil záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990, a tento cieľ sa potvrdil aj na zasadnutí Európskej rady 17. – 18. marca 2016.

(2)

V záveroch Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014 sa uvádza, že tento cieľ musí Únia dosiahnuť kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v porovnaní s rokom 2005 by malo zníženie emisií do roku 2030 dosiahnuť 43 % v sektoroch v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“) a 30 % v sektoroch mimo ETS. V Parížskej dohode (3) sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Je potrebné, aby sa na tomto úsilí podieľali všetky členské štáty a aby k zníženiu emisií, na ktorom sa dohodla Európska rada, a naplneniu dlhodobých cieľov Parížskej dohody prispeli všetky sektory hospodárstva vrátane dopravy.

(3)

V dokumente Komisie z roku 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu sa stanovuje ambiciózny cieľ, aby emisie skleníkových plynov z dopravy boli do polovice tohto storočia aspoň o 60 % nižšie než v roku 1990 a aby pevne smerovali k nule.

(4)

V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa je vhodné zvážiť viacero rôznych opatrení. Popri stanovení emisných noriem CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá, najmä nákladné vozidlá, autobusy a autokary, by mohli uvedené opatrenia zahŕňať aj iné kroky, ktoré prispievajú k vyššej účinnosti a znižovaniu emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel, ako je napríklad optimalizácia zaťaženia, tzv. platooning (jazda v konvojoch), výcvik vodičov, využívanie alternatívnych palív, systémy obnovy vozidlových parkov, pneumatiky s nízkym valivým odporom, znižovanie preťaženia a investície do údržby infraštruktúry.

(5)

Emisie skleníkových plynov z ťažkých úžitkových vozidiel predstavujú v súčasnosti približne štvrtinu emisií z cestnej dopravy v Únii, a ak sa neprijmú žiadne dodatočné opatrenia, očakáva sa, že v období rokov 2010 až 2030 narastú o 10 % a v období rokov 2010 až 2050 o 17 %. S cieľom prispieť k potrebným zníženiam emisií v sektore dopravy je potrebné zaviesť účinné opatrenia na obmedzenie emisií z ťažkých úžitkových vozidiel.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z roku 2014 o stratégii znižovania spotreby paliva ťažkých úžitkových vozidiel a emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel uznala, že predpokladom zavedenia takýchto opatrení je regulovaný postup stanovovania emisií CO2 a spotreby paliva.

(7)

Rámec na stanovenie takéhoto regulovaného postupu poskytuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 (4). Merania vykonané v súlade s uvedeným postupom poskytnú spoľahlivé a porovnateľné údaje o emisiách CO2 a spotrebe paliva za každé ťažké úžitkové vozidlo, pokiaľ ide o významnú časť vozidlového parku ťažkých úžitkových vozidiel v Únii. K uvedeným informáciám bude mať prístup kupujúci konkrétneho ťažkého úžitkového vozidla a príslušný členský štát evidencie, čím sa čiastočne odstráni nedostatok informácií.

(8)

Dopravné spoločnosti sú vo veľkej miere malými a strednými podnikmi. Okrem toho stále nemajú prístup k štandardizovaným informáciám na hodnotenie technológií palivovej úspornosti alebo na porovnávanie ťažkých úžitkových vozidiel, aby mohli prijímať informované rozhodnutia o nákupe a tým znížiť svoje náklady na palivo, ktoré predstavujú viac ako štvrtinu ich prevádzkových nákladov.

(9)

Informácie o výkone ťažkého úžitkového vozidla, pokiaľ ide o emisie CO2 a spotrebu paliva, by mali byť verejne dostupné, aby sa všetkým prevádzkovateľom vozidiel umožnilo prijímať informované rozhodnutia pri nákupe a zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti. Všetci výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel budú môcť porovnať výkon svojich vozidiel s výkonom vozidiel iných značiek. Tým sa budú lepšie stimulovať inovácie a podnieti sa rozvoj energeticky účinnejších ťažkých úžitkových vozidiel, čím sa zvýši konkurencieschopnosť. Uvedené informácie budú pre tvorcov politík na úrovni Únie a jednotlivých členských štátov takisto predstavovať spoľahlivý základ na tvorbu politík zameraných na podporu využívania energeticky účinnejších ťažkých úžitkových vozidiel.

(10)

S cieľom získať úplné informácie o zložení vozidlového parku ťažkých úžitkových vozidiel v Únii, jeho vývoji v priebehu času a o možnom vplyve na emisie CO2 je vhodné, aby príslušné orgány členských štátov monitorovali a nahlasovali Komisii údaje o evidencii všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel a všetkých nových prípojných vozidiel vrátane údajov o hnacích sústavách, ako aj príslušnej karosérii.

(11)

Preto je vhodné, aby výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel monitorovali a nahlasovali Komisii emisie CO2 a hodnoty spotreby paliva stanovené pre každé nové ťažké úžitkové vozidlo podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2400 (5).

(12)

Dostupnosť údajov o emisiách CO2 a spotrebe paliva za jednotlivé kategórie ťažkých úžitkových vozidiel závisí od toho, kedy sa na kategórie bude vzťahovať nariadenie (EÚ) 2017/2400. S cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť a právnu istotu, pokiaľ ide o povinnosti výrobcov týkajúce sa monitorovania a nahlasovania, by sa v tomto nariadení mali stanoviť východiskové roky monitorovania a nahlasovania každej kategórie ťažkých úžitkových vozidiel patriacej do rozsahu jeho pôsobnosti. Podľa nariadenia (EÚ)2017/2400 budú údaje k dispozícii za určité nové ťažké úžitkové vozidlá zaevidované v roku 2019. Výrobcovia by mali mať od uvedeného roku povinnosť monitorovať a nahlasovať technické údaje týkajúce sa uvedených vozidiel. V prípade iných kategórií ťažkých úžitkových vozidiel a skupín ťažkých úžitkových vozidiel sa údaje sprístupnia od neskoršieho dátumu. Mal by sa stanoviť primeraný harmonogram s cieľom určiť východiskové roky monitorovania a nahlasovania údajov za uvedené kategórie vozidiel a skupiny vozidiel. Vzhľadom na technickú náročnosť vypracovania postupov na stanovenie emisií CO2 a spotreby paliva zostávajúcich kategórií ťažkých úžitkových vozidiel a skupín ťažkých úžitkových vozidiel by sa harmonogram mal stanoviť na sedem rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(13)

Je vo verejnom záujme, aby sa technické údaje, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie výkonu ťažkého úžitkového vozidla, pokiaľ ide o emisie CO2 a spotrebu paliva, aktívne sprístupňovali verejnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť špecifikácií ťažkého úžitkového vozidla a jeho súvisiaceho výkonu a posilniť hospodársku súťaž medzi výrobcami. Údaje, ktoré sú citlivé z dôvodu ochrany osobných údajov a spravodlivej hospodárskej súťaže, by sa nemali uverejňovať. Určité údaje týkajúce sa aerodynamického výkonu ťažkých úžitkových vozidiel by sa mali sprístupniť verejnosti vo formáte rozmedzia hodnôt s cieľom zohľadniť aspekty spravodlivej hospodárskej súťaže. Nahlasované údaje by sa mali verejnosti sprístupniť ľahko dostupným spôsobom a zadarmo. Týmto nariadením nie sú dotknuté ďalšie práva verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí, okrem iného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1367/2006 (6).

(14)

Je dôležité, aby systém monitorovania a nahlasovania bol ľahko použiteľný pre všetkých dopravcov bez ohľadu na ich veľkosť a zdroje. Takisto je dôležité, aby Komisia takýto systém aktívne podporovala s cieľom zabezpečiť, aby mal zmysluplný vplyv na toto odvetvie, a zvýšiť informovanosť o dostupnosti nahlásených údajov.

(15)

Analýza vypracovaná Komisiou týkajúca sa údajov, ktoré členské štáty a výrobcovia zaslali za predchádzajúci kalendárny rok, by sa mala verejnosti predložiť takým spôsobom, aby bol jasne viditeľný výkon vozidlového parku ťažkých úžitkových vozidiel Únie a každého členského štátu, ako aj každého výrobcu. Mala by umožniť porovnateľnosť vo vnútri vozidlových parkov a medzi nimi, pokiaľ ide o priemernú spotrebu paliva a emisie CO2 za každú skupinu ťažkých úžitkových vozidiel podľa účelu použitia.

(16)

Je dôležité, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva, ktoré sa stanovili podľa nariadenia (EÚ) 2017/2400, správne odrážali výkon ťažkých úžitkových vozidiel. V uvedenom nariadení sa preto stanovujú ustanovenia na overovanie a zabezpečenie súladu prevádzky simulačného nástroja, ako aj vlastností príslušných komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva. Uvedený postup overovania by mal zahŕňať kontroly priamo na cestách. V novom rámci typového schvaľovania, ako je stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (7), sa poskytujú prostriedky na zabezpečenie toho, aby výrobca v prípade odchýlok prijal nápravné opatrenia a aby v prípade nedodržania súladu Komisia mohla uložiť správne pokuty. V uvedenom novom rámci sa tiež uznáva, že je dôležité, aby tretie strany mohli vykonávať nezávislé kontroly vozidiel a mali prístup k potrebným údajom. Komisia by mala monitorovať výsledky takýchto overovacích kontrol a analýzu takýchto výsledkov by mala zahrnúť do svojej výročnej správy.

(17)

Je dôležité zabezpečiť, aby monitorované a nahlasované údaje boli hodnoverné a spoľahlivé. Komisia by preto mala mať prostriedky na overenie a v prípade potreby opravu konečných údajov. Do požiadaviek na monitorovanie by sa preto mali začleniť aj parametre, ktoré umožnia primerané vysledovanie a overenie údajov.

(18)

Komisia by mala mať možnosť uložiť správnu pokutu, ak zistí, že údaje nahlásené výrobcom sa odchyľujú od údajov zaznamenaných v rámci nariadenia (ES) č. 595/2009, a najmä v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 582/2011 (8) a nariadením (EÚ) 2017/2400, alebo ak výrobca nedoručí požadované údaje v stanovenej lehote. Uvedené pokuty by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(19)

Na základe skúseností získaných pri monitorovaní a nahlasovaní údajov o emisiách CO2 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 (9), pokiaľ ide o nové osobné automobily, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 (10), pokiaľ ide o nové ľahké úžitkové vozidlá, je vhodné zveriť zodpovednosť za výmenu takýchto údajov s príslušnými orgánmi členských štátov a výrobcami, ako aj za vedenie konečnej databázy v mene Komisie Európskej environmentálnej agentúre. Takisto je vhodné čo najviac zosúladiť postupy monitorovania a nahlasovania v prípade ťažkých úžitkových vozidiel s postupmi, ktoré už existujú v prípade ľahkých úžitkových vozidiel.

(20)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia o overovaní a oprave monitorovaných údajov by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby požiadavky týkajúce sa údajov a postup monitorovania a nahlasovania zostali v priebehu času relevantné na posudzovanie príspevku vozidlového parku ťažkých úžitkových vozidiel k emisiám CO2, zabezpečiť dostupnosť údajov o nových a pokročilých technológiách na znižovanie emisií CO2 a o výsledkoch overovacích kontrol na ceste a zabezpečiť, aby rozpätia týkajúce sa hodnoty odporu vzduchu boli aj naďalej relevantné na informačné účely a na účely porovnania, ako aj s cieľom doplniť ustanovenia o správnych pokutách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o doplnenie východiskových rokov monitorovania a nahlasovania príslušných kategórií ťažkých úžitkových vozidiel, zmenu požiadaviek týkajúcich sa údajov a postupu monitorovania a nahlasovania stanoveného v prílohách k tomuto nariadeniu, upresnenie údajov, ktoré majú nahlasovať členské štáty v súvislosti s monitorovaním výsledkov overovacích kontrol na ceste, zmenu rozpätí týkajúcich sa hodnoty odporu vzduchu a vymedzenie kritérií, výpočet a metódu výberu správnych pokút uložených výrobcom. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel v Únii, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

vozidlá kategórií M1, M2, N1 a N2 s referenčnou hmotnosťou viac než 2 610 kg, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 (13), a na všetky vozidlá kategórií M3 a N3;

b)

vozidlá kategórií O3 a O4.

a)

ak zistí, že údaje nahlásené výrobcom podľa článku 5 tohto nariadenia sa odchyľujú od údajov vyplývajúcich z dokumentácie výrobcu alebo osvedčenia o typovom schválení motora vydaného podľa rámca nariadenia (ES) č. 595/2009 a odchýlka je úmyselná alebo je výsledkom hrubej nedbanlivosti;

b)

ak sa údaje nepredložili v lehote podľa článku 5 ods. 1 a meškanie nemožno náležite zdôvodniť.

a)

postup stanovený Komisiou rešpektuje právo na dobrú správu vecí verejných, a to najmä právo na vypočutie a právo na prístup k spisu a zároveň rešpektuje legitímne záujmy dôvernosti a obchodného tajomstva;

b)

Komisia sa pri výpočte primeranej správnej pokuty riadi zásadami účinnosti, proporcionality a odrádzania a v príslušných prípadoch berie do úvahy závažnosť a následky odchýlky alebo oneskorenia, počet ťažkých úžitkových vozidiel, ktorých sa týkajú odlišné alebo oneskorené údaje, konanie výrobcu v dobrej viere, stupeň starostlivosti a spolupráce výrobcu, opakovanie, frekvenciu alebo trvanie odchýlky alebo oneskorenia, ako aj predchádzajúce sankcie, ktoré boli tomu istému výrobcovi uložené;

c)

správne pokuty sa vyberajú bez zbytočného odkladu prostredníctvom stanovenia lehôt pre platby a prípadne vrátane možnosti rozdelenia platieb na viaceré splátky a fázy.

a)

aktualizácie alebo úpravy požiadaviek týkajúcich sa údajov, ktoré sa uvádzajú v prílohe I častiach A a B, ak sa to považuje za potrebné na zabezpečenie podrobnej analýzy v súlade s článkom 10;

b)

doplnenia východiskových rokov v prílohe I časti B bode 1;

c)

aktualizácie alebo úpravy rozpätí stanovených v prílohe I časti C, aby sa zohľadnili zmeny v dizajne ťažkých úžitkových vozidiel a zabezpečilo sa, že rozpätia budú aj naďalej relevantné na informačné účely a na účely porovnávania;

d)

úpravy postupu monitorovania a nahlasovania, ktorý je uvedený v prílohe II, aby sa zohľadnili skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto nariadenia.

9.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/16

(1)

Sloboda pohybu pracovníkov, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú základné zásady vnútorného trhu zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Vykonávanie a presadzovanie týchto zásad Únia naďalej rozvíja a cieľom je zaručiť rovnaké podmienky pre podniky a dodržiavanie práv pracovníkov.

(2)

Sloboda poskytovať služby zahŕňa právo podnikov poskytovať služby na území iného členského štátu a dočasne vysielať svojich vlastných pracovníkov na územie takého členského štátu na uvedený účel. V súlade s článkom 56 ZFEÚ sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v rámci Únie vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sú usadení v inom členskom štáte ako členskom štáte osoby, pre ktorú sú služby určené.

(3)

Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii má Únia podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu. Podľa článku 9 ZFEÚ má Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

(4)

Viac ako 20 rokov po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (4) sa ukázalo, že je potrebné posúdiť, či stále zabezpečuje správnu rovnováhu medzi potrebou podporiť slobodu poskytovať služby a zabezpečiť rovnaké podmienky na jednej strane a potrebou chrániť práva vyslaných pracovníkov na strane druhej. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania pravidiel a skutočného sociálneho zbližovania by sa popri revízii smernice 96/71/ES mala priorita klásť aj na vykonávanie a presadzovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ (5).

(5)

Mimoriadne dôležité sú dostatočné a presné štatistické údaje týkajúce sa vyslaných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o počet vyslaných pracovníkov v konkrétnych sektoroch zamestnanosti a podľa jednotlivých členských štátov. Členské štáty a Komisia by mali tieto údaje zhromažďovať a monitorovať.

(6)

Zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti boli zakotvené v práve Únie už zakladajúcimi zmluvami. Zásada rovnakej mzdy sa vykonáva pomocou sekundárneho práva nielen medzi ženami a mužmi, ale aj medzi pracovníkmi so zmluvami na dobu určitú a porovnateľnými stálymi pracovníkmi, medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a pracovníkmi na plný pracovný čas a medzi dočasnými agentúrnymi pracovníkmi a porovnateľnými pracovníkmi užívateľského podniku. Uvedené zásady zahŕňajú zákaz akýchkoľvek opatrení, ktoré by boli priamo alebo nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti. Pri uplatňovaní uvedených zásad sa má zohľadňovať príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

(7)

Príslušné orgány a subjekty v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou by mali byť schopné overiť, či podmienky ubytovania pre vyslaných pracovníkov, ktoré je priamo alebo nepriamo poskytované zamestnávateľom, sú v súlade s vnútroštátnymi pravidlami v členskom štáte, na ktorého územie sú pracovníci vyslaní (hostiteľský členský štát), ktoré sa tiež uplatňujú na vyslaných pracovníkov.

(8)

Vyslaným pracovníkom, ktorí sú dočasne vyslaní zo svojho obvyklého miesta výkonu práce v hostiteľskom členskom štáte na iné miesto výkonu práce, by sa mali zaplatiť aspoň také isté prídavky alebo náhrady nákladov na cestovanie, stravovanie a ubytovanie pre pracovníkov mimo domova z pracovných dôvodov, ako platia pre miestnych pracovníkov v tomto členskom štáte. To isté pravidlo by sa malo uplatňovať aj v prípade nákladov vzniknutých vyslaným pracovníkom, od ktorých sa požaduje, aby cestovali do svojho obvyklého miesta výkonu práce a zo svojho obvyklého miesta výkonu práce v hostiteľskom členskom štáte. Malo by sa vyhnúť dvojitému preplateniu výdavkov na cestovanie, ubytovanie a stravu.

(9)

Vysielanie pracovníkov je dočasnej povahy. Vyslaní pracovníci sa zvyčajne vracajú do členského štátu, z ktorého boli vyslaní, po ukončení práce, pre ktorú boli vyslaní. Avšak vzhľadom na dlhé trvanie niektorých prípadov vyslania a so zreteľom na väzbu medzi trhom práce hostiteľského členského štátu a pracovníkmi vyslanými na takéto dlhé obdobia, ak vyslanie trvá dlhšie ako 12 mesiacov, hostiteľské členské štáty by mali zabezpečiť, aby podniky vysielajúce pracovníkov na ich územie zaručili uvedeným pracovníkom dodatočný súbor pracovných podmienok, ktoré sú povinne uplatniteľné na pracovníkov v členskom štáte, v ktorom sa práca vykonáva. Toto obdobie by sa malo predĺžiť, ak poskytovateľ služieb podá oznámenie obsahujúce odôvodnenie.

(10)

Zabezpečenie väčšej ochrany pracovníkov je nevyhnutné na zaručenie slobody poskytovať služby spravodlivým spôsobom, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, najmä tým, že sa zabráni zneužívaniu práv zaručených zmluvami. Pravidlá, ktorými sa zaručuje takáto ochrana pracovníkov, však nemôžu mať vplyv na právo podnikov vysielajúcich pracovníkov na územie iného členského štátu odvolávať sa na slobodu poskytovať služby ani v prípadoch, keď vyslanie trvá dlhšie ako 12 mesiacov, alebo prípadne dlhšie ako 18 mesiacov. Akékoľvek ustanovenie uplatniteľné na vyslaných pracovníkov v súvislosti s vyslaním presahujúcim obdobie 12 mesiacov alebo prípadne presahujúcim obdobie 18 mesiacov preto musí byť v súlade s touto slobodou. Podľa ustálenej judikatúry sú obmedzenia slobody poskytovať služby prípustné len vtedy, ak sú opodstatnené na základe závažných dôvodov vo verejnom záujme a ak sú primerané a nevyhnutné.

(11)

Ak vyslanie trvá dlhšie ako 12 mesiacov, alebo prípadne dlhšie ako 18 mesiacov, dodatočný súbor pracovných podmienok, ktoré má zaručiť podnik vysielajúci pracovníkov na územie iného členského štátu, by sa mal vzťahovať aj na pracovníkov, ktorí sú vyslaní s cieľom nahradiť iných vyslaných pracovníkov vykonávajúcich tú istú úlohu na tom istom mieste, aby sa zabezpečilo, že tieto náhrady sa nezneužijú na obchádzanie inak platných pravidiel.

(12)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES (6) sa vyjadruje zásada, že základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania, ktoré sa vzťahujú na dočasných agentúrnych pracovníkov, by mali byť minimálne také, aké by sa na takýchto pracovníkov vzťahovali, ak by ich na také isté pracovné miesto prijal užívateľský podnik. Táto zásada by sa mala uplatňovať aj na dočasných agentúrnych pracovníkov vyslaných na územie iného členského štátu. Ak sa uplatní táto zásada, užívateľský podnik by mal informovať agentúru dočasného zamestnávania o pracovných podmienkach a odmeňovaní, ktoré uplatňuje na svojich pracovníkov. Členské štáty sa môžu za určitých podmienok odchýliť od zásady rovnakého zaobchádzania a zásady rovnakej mzdy podľa článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2008/104/ES. Ak sa takéto odchýlenie uplatní, agentúra dočasného zamestnávania nepotrebuje žiadne informácie o pracovných podmienkach užívateľského podniku a požiadavka na poskytnutie informácií by sa preto nemala uplatňovať.

(13)

Zo skúseností vyplýva, že pracovníci, ktorí boli prenajatí dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľskou agentúrou užívateľskému podniku, sa niekedy v rámci nadnárodného poskytovania služieb vysielajú na územie iného členského štátu. Mala by sa zabezpečiť ochrana týchto pracovníkov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby užívateľský podnik informoval dočasného zamestnávateľa alebo sprostredkovateľskú agentúru o vyslaných pracovníkoch, ktorí dočasne pracujú na území iného členského štátu ako je členský štát, v ktorom bežne pracujú pre dočasného zamestnávateľa alebo sprostredkovateľskú agentúru alebo pre užívateľský podnik, aby mohol zamestnávateľ primerane uplatniť pracovné podmienky, ktoré sú výhodnejšie pre daného vyslaného pracovníka.

(14)

Touto smernicou, rovnako ako smernicou 96/71/ES by nemalo byť dotknuté uplatňovanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (7) a (ES) č. 987/2009 (8).

(15)

Z dôvodu vysoko mobilného charakteru práce v medzinárodnej cestnej doprave vyvoláva vykonávanie tejto smernice v uvedenom odvetví určité právne otázky a ťažkosti, ktoré sa majú v rámci balíka v oblasti mobility riešiť prostredníctvom osobitných pravidiel pre cestnú dopravu, ktorými sa posilní aj boj proti podvodom a zneužívaniu.

(16)

Na skutočne integrovanom a konkurenčnom vnútornom trhu podniky súťažia na základe faktorov, ako sú produktivita, efektívnosť a úroveň vzdelania a zručností pracovnej sily, ako aj kvalita ich tovaru a služieb a miera ich inovácie.

(17)

Je v kompetencii členských štátov stanovovať pravidlá o odmeňovaní v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou. Stanovenie miezd patrí do výlučnej právomoci členských štátov a sociálnych partnerov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa neoslabovali vnútroštátne systémy stanovovania miezd alebo sloboda zúčastnených strán.

(18)

Pri porovnaní odmeny vyplatenej vyslanému pracovníkovi a odmeny splatnej v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou hostiteľského členského štátu by sa mala zohľadniť hrubá výška odmeny. Mala by sa porovnať celková hrubá výška odmeny, a nie jednotlivé zložky odmeňovania, ktoré sa stali povinnými, ako sa stanovuje v tejto smernici. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a pomôcť príslušným orgánom a subjektom pri vykonávaní overení a kontrol je však potrebné, aby sa mohli zložky odmeňovania určiť dostatočne podrobne podľa vnútroštátneho práva a/alebo praxe členského štátu, z ktorého bol pracovník vyslaný. Pokiaľ sa prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, netýkajú skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním, ako sú cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, mali by sa považovať za súčasť odmeny a mali by sa zohľadniť na účely porovnania celkovej hrubej výšky odmeny.

(19)

Prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, často slúžia na viaceré účely. Pokiaľ je ich účelom náhrada nákladov vynaložených v súvislosti s vyslaním, ako sú napríklad cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, nemali by sa považovať za súčasť odmeny. Je na členských štátoch, aby v súlade so svojim vnútroštátnym právom a/alebo praxou stanovili pravidlá týkajúce sa náhrady takýchto nákladov. Zamestnávateľ by mal nahradiť takéto náklady vyslaných pracovníkov v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou, ktoré sa vzťahujú na pracovnoprávny vzťah.

(20)

Vzhľadom na význam prídavkov, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, by sa malo vyhnúť neistote, pokiaľ ide o to, ktoré zložky takýchto prídavkov sa priraďujú k náhrade nákladov spojených s vyslaním. Celý prídavok by sa mal považovať za vyplatený ako náhrada nákladov, pokiaľ nie je v pracovných podmienkach vyplývajúcich zo zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, kolektívnych zmlúv, arbitrážnych nálezov alebo zmluvných dojednaní, ktoré sa vzťahujú na zamestnanecký vzťah, určené, ktoré zložky prídavku sa priraďujú na náhradu nákladov spojených s vyslaním a ktoré sú časťou odmeny.

(21)

Zložky odmeňovania a iné pracovné podmienky v zmysle vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv uvedených v tejto smernici by mali byť jasné a transparentné pre všetky podniky a vyslaných pracovníkov. Keďže transparentnosť informácií a prístup k nim majú zásadný význam pre právnu istotu a presadzovanie práva, je s ohľadom na článok 5 smernice 2014/67/EÚ odôvodnené rozšíriť povinnosť členských štátov uverejňovať pracovné podmienky na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke o zložky odmeňovania, ktoré sa stali povinnými, ako aj o dodatočný súbor pracovných podmienok uplatniteľných na vyslania presahujúce 12 mesiacov alebo prípadne presahujúce 18 mesiacov podľa tejto smernice. Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby informácie poskytované na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke boli presné a pravidelne aktualizované. Akékoľvek sankcie uložené podniku za nedodržanie pracovných podmienok, ktoré sa majú zabezpečiť pre vyslaných pracovníkov, by mali byť primerané a určenie sankcií by malo najmä zohľadňovať, či informácie o pracovných podmienkach uverejnené na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke boli poskytnuté v súlade s článkom 5 smernice 2014/67/EÚ a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov.

(22)

Smernica 2014/67/EÚ stanovuje niekoľko ustanovení na zabezpečenie toho, aby sa presadzovali pravidlá o vysielaní pracovníkov a aby ich dodržiavali všetky podniky. V článku 4 uvedenej smernice sa stanovujú skutkové okolnosti, ktoré možno zohľadniť pri celkovom posúdení konkrétnych situácií s cieľom identifikovať prípady skutočného vyslania a predchádzať zneužívaniu a obchádzaniu pravidiel.

(23)

Zamestnávatelia by pred začiatkom vyslania mali prijať vhodné opatrenia, aby pracovníkovi poskytli v súvislosti s vyslaním dôležité informácie o pracovných podmienkach v súlade so smernicou Rady 91/533/EHS (9).

(24)

Touto smernicou sa v súvislosti so slobodou poskytovať služby a ochranou vyslaných pracovníkov zavádza vyvážený rámec, ktorý je nediskriminačný, transparentný a primeraný, pričom súčasne rešpektuje rôznorodosť vnútroštátnych pracovnoprávnych vzťahov. Táto smernica nebráni uplatňovaniu pracovných podmienok, ktoré sú výhodnejšie pre vyslaných pracovníkov.

(25)

S cieľom bojovať proti zneužívaniu v prípadoch zadania zákazky subdodávateľovi a v záujme ochrany práv vyslaných pracovníkov by členské štáty mali prijať primerané opatrenia v súlade s článkom 12 smernice 2014/67/EÚ s cieľom zabezpečiť subdodávateľskú zodpovednosť.

(26)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie smernice 96/71/ES by sa mala posilniť koordinácia medzi príslušnými orgánmi a/alebo subjektmi členských štátov a spolupráca na úrovni Únie v oblasti boja proti podvodom v súvislosti s vysielaním pracovníkov.

(27)

V kontexte boja proti podvodom súvisiacim s vysielaním pracovníkov by sa európska platforma na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce (ďalej len „platforma“) zriadená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 (10) mala v súlade so svojim mandátom zúčastňovať na monitorovaní a hodnotení prípadov podvodov, mala by zlepšovať vykonávanie a účinnosť administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi, rozvíjať mechanizmy varovania a podporovať posilnenú administratívnu spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi alebo subjektmi. Platforma by pri tom mala úzko spolupracovať s Výborom odborníkov pre vysielanie pracovníkov zriadeným rozhodnutím Komisie 2009/17/ES (11).

(28)

Nadnárodný charakter určitých situácií podvodov alebo zneužívania súvisiacich s vysielaním pracovníkov odôvodňuje konkrétne opatrenia zamerané na posilnenie nadnárodného rozmeru inšpekcií, vyšetrovaní a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi alebo subjektmi dotknutých členských štátov. Na tento účel by v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v smerniciach 96/71/ES a 2014/67/EÚ, najmä v článku 7 ods. 4 smernice 2014/67/EÚ, mali príslušné orgány alebo subjekty mať prostriedky potrebné na upozornenie na takéto situácie a výmenu informácií s cieľom predchádzať a bojovať proti podvodom a zneužívaniu.

(29)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (12) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(30)

Smernica 96/71/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

Článok 3 sa mení takto:

3.

V článku 4 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Členské štáty stanovia opatrenia na vzájomnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi alebo subjektmi vrátane verejných orgánov, ktoré sú zodpovedné podľa vnútroštátneho práva za monitorovanie pracovných podmienok uvedených v článku 3, a to aj na úrovni Únie. Táto spolupráca bude pozostávať predovšetkým z poskytovania odpovedí na zdôvodnené žiadosti týchto orgánov alebo subjektov o poskytnutie informácií o nadnárodnom prenajímaní pracovníkov a riešenia preukázaného zneužívania alebo možných prípadov nezákonnej činnosti, ako napríklad nadnárodné prípady nedeklarovanej práce a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti spojenej s vysielaním pracovníkov. Ak príslušný orgán alebo subjekt v členskom štáte, z ktorého je pracovník vyslaný, nedisponuje informáciami, ktoré požaduje príslušný orgán alebo subjekt členského štátu, na ktorého územie je pracovník vyslaný, snaží sa získať tieto informácie od iných orgánov alebo subjektov v uvedenom členskom štáte. V prípade pretrvávajúcich omeškaní pri poskytovaní takýchto informácií členskému štátu, na ktorého územie je pracovník vyslaný, sa informuje Komisia, ktorá prijme vhodné opatrenia.“;

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Monitorovanie, kontrola a presadzovanie

Členský štát, na ktorého územie je pracovník vyslaný, a členský štát, z ktorého je pracovník vyslaný, sú zodpovedné za monitorovanie, kontrolu a presadzovanie povinností stanovených v tejto smernici a smernici 2014/67/EÚ a v prípade, že sa im nepodarí zabezpečiť dodržiavanie tejto smernice, prijmú vhodné opatrenia.

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty najmä zabezpečia, aby pracovníci a/alebo zástupcovia pracovníkov mali k dispozícii primerané postupy na presadzovanie povinností v zmysle tejto smernice.

V prípade, že sa na základe celkového posúdenia vykonaného podľa článku 4 smernice 2014/67/EÚ členským štátom preukáže, že podnik nenáležitým alebo podvodným spôsobom vytvára dojem, že situácia pracovníka spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, tento členský štát zabezpečí, aby sa na pracovníka vzťahovalo príslušné právo a prax.

Členské štáty zabezpečia, aby tento článok nemal za následok, že dotknutý pracovník bude podliehať menej výhodným podmienkam, ako sú podmienky, ktoré sa vzťahujú na vyslaných pracovníkov.“

5.

Úvodná časť prílohy sa nahrádza takto:

„Činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 zahŕňajú všetky stavebné práce týkajúce sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov a osobitne týchto prác:“.

a)

v prípade zadania zákazky subdodávateľovi,

b)

vzhľadom na článok 3 ods. 3 tejto smernice, berúc do úvahy vývoj týkajúci sa legislatívneho aktu, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES (13), pokiaľ ide o požiadavky na presadzovanie a stanovenie osobitných pravidiel vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy.

9.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/25

(1)

Sloboda výberu povolania je základným právom. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) zaručuje slobodu výberu povolania, ako aj slobodu podnikania. Voľný pohyb pracovníkov, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú základné zásady vnútorného trhu zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Vnútroštátne predpisy riadiace prístup k regulovaným povolaniam by preto nemali vytvárať neodôvodnené alebo neprimerané prekážky pri uplatňovaní týchto základných práv.

(2)

V prípade absencie osobitných ustanovení stanovených v práve Únie, ktorými by sa harmonizovali požiadavky na prístup k regulovanému povolaniu alebo na jeho vykonávanie, členský štát má právomoc rozhodnúť o tom, či a ako regulovať povolanie v rámci zásad nediskriminácie a proporcionality.

(3)

Zásada proporcionality je jednou zo všeobecných zásad práva Únie. Z judikatúry (3) vyplýva, že vnútroštátne opatrenia, ktoré sťažujú alebo robia menej príťažlivým výkon základných slobôd zaručených ZFEÚ, by mali spĺňať štyri podmienky, konkrétne by mali: uplatňovať sa nediskriminačným spôsobom, byť odôvodnené cieľmi verejného záujmu, byť vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (4) je zahrnutá povinnosť členských štátov posúdiť proporcionalitu svojich požiadaviek obmedzujúcich prístup k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávanie a povinnosť oznámiť Komisii výsledky uvedeného posúdenia, čím sa začal „proces vzájomného hodnotenia“. Uvedený proces znamená, že členské štáty musia vykonať previerku všetkých svojich právnych predpisov súvisiacich so všetkými povolaniami, ktoré boli regulované na ich území.

(5)

Výsledky procesu vzájomného hodnotenia odhalili nedostatok zrozumiteľnosti, pokiaľ ide o kritériá, ktoré majú členské štáty použiť pri posudzovaní proporcionality požiadaviek obmedzujúcich prístup k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávanie, a takisto odhalili nerovnomernú kontrolu takýchto požiadaviek na všetkých úrovniach regulácie. Aby sa predišlo rozdrobeniu vnútorného trhu a aby sa odstránili prekážky pri začatí a pri vykonávaní určitých zárobkových alebo samostatne zárobkových činností, mal by existovať spoločný prístup na úrovni Únie, čím by sa zabránilo prijímaniu neprimeraných opatrení.

(6)

V oznámení Komisie z 28. októbra 2015 s názvom „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“ Komisia poukázala na potrebu prijať analytický rámec proporcionality, ktorý členské štáty použijú pri revízii existujúcich regulačných úprav povolaní alebo pri navrhovaní nových úprav.

(7)

Cieľom tejto smernice je stanoviť pravidlá pre posúdenie proporcionality, ktoré majú členské štáty vykonať pred zavedením novej alebo zmenou existujúcej regulácie povolaní s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaručiť transparentnosť a vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(8)

Činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by sa mali týkať regulovaných povolaní spadajúcich do rozsahu pôsobnosti smernice 2005/36/ES. Táto smernica by sa mala vzťahovať na požiadavky, ktoré obmedzujú prístup k existujúcim regulovaným povolaniam alebo novým povolaniam, ktoré členské štáty zvažujú regulovať, alebo ktoré obmedzujú ich vykonávanie. Táto smernica by sa mala uplatňovať popri smernici 2005/36/ES a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia stanovené v osobitnom právnom akte Únie týkajúce sa prístupu k regulovaným povolaniam alebo ich výkonu.

(9)

Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov vymedziť organizáciu a obsah svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy, a najmä pokiaľ ide o ich možnosť delegovať na profesijné organizácie právomoc organizovať alebo dohliadať na odborné vzdelávanie a odbornú prípravu. Ustanovenia, ktoré neobmedzujú prístup k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávanie, vrátane redakčných zmien, technických úprav obsahu kurzov odbornej prípravy či modernizácie predpisov týkajúcich sa odbornej prípravy, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ak odborné vzdelávanie alebo odborná príprava spočíva v činnostiach, ktoré sú odmeňované, mala by sa zaručiť sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby.

(10)

Ak členské štáty transponujú osobitné požiadavky týkajúce sa regulácie konkrétneho povolania stanovené v samostatnom akte Únie, ktorý členským štátom neumožňuje zvoliť si presný spôsob, ktorým sa majú transponovať, posúdenie proporcionality v súlade s osobitnými ustanoveniami tejto smernice by sa nemalo uplatňovať.

(11)

Členské štáty by mali mať možnosť spoľahnúť sa na spoločný regulačný rámec založený na jasne vymedzených právnych pojmoch týkajúcich sa rôznych spôsobov regulácie povolania v celej Únii. Existuje niekoľko spôsobov regulácie povolania, napríklad vyhradením prístupu k určitej činnosti alebo vykonávania danej činnosti pre držiteľov odbornej kvalifikácie. Členské štáty môžu takisto regulovať jeden zo spôsobov vykonávania povolania, a to stanovením podmienok pre používanie profesijných titulov alebo uložením požiadaviek na kvalifikáciu len na samostatne zárobkovo činné osoby, platených odborníkov alebo manažérov alebo právnych zástupcov podnikov, najmä v prípade, že činnosť vykonáva právnická osoba v podobe odbornej spoločnosti.

(12)

Členské štáty by pred zavedením nových alebo pred zmenou existujúcich legislatívnych, regulačných alebo správnych ustanovení obmedzujúcich prístup k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávanie mali posúdiť proporcionalitu takýchto ustanovení. Rozsah posudzovania by mal byť primeraný povahe, obsahu a vplyvu zavádzaného ustanovenia.

(13)

Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o odôvodnenie a proporcionalitu, nesú členské štáty. Dôvody na reguláciu, o ktoré sa členský štát opiera na základe odôvodnenia, by teda mali byť sprevádzané analýzou vhodnosti a proporcionality opatrenia prijatého daným členským štátom, ako aj konkrétnymi dôkazmi, ktoré podporujú jeho argumenty. Hoci členský štát nevyhnutne nemusí predložiť osobitnú štúdiu alebo osobitnú formu dôkazov či materiálov, ktoré by určili proporcionalitu takéhoto opatrenia pred jeho prijatím, mal by vykonať objektívnu analýzu, pri ktorej zohľadní osobitné okolnosti daného členského štátu a v rámci ktorej preukáže, že dosiahnutie cieľov verejného záujmu je skutočne ohrozené.

(14)

Členské štáty by mali vykonávať posúdenia proporcionality objektívnym a nezávislým spôsobom vrátane prípadov, keď je povolanie regulované nepriamo, a to prostredníctvom poverenia regulovať konkrétnej profesijnej organizácie. Uvedené posúdenie by mohlo obsahovať obsahovať aj stanovisko získané od nezávislého orgánu, vrátane existujúcich orgánov, ktoré sú súčasťou vnútroštátneho legislatívneho procesu, povereného príslušným členským štátom poskytovať takéto stanovisko. To je dôležité najmä v prípadoch, ak posúdenie vykonávajú miestne úrady, regulačné orgány alebo profesijné organizácie, ktorých väčšia blízkosť k miestnym podmienkam a odborné vedomosti by v určitých prípadoch mohli znamenať, že sú vo vhodnejšej pozícii na určenie najlepšieho spôsobu plnenia cieľov verejného záujmu, ale ktorých politická voľba by mohla poskytnúť výhody existujúcim prevádzkovateľom na úkor nových účastníkov na trhu.

(15)

Je vhodné monitorovať proporcionalitu nových alebo zmenených ustanovení obmedzujúcich prístup k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávanie po ich prijatí. Preskúmanie proporcionality obmedzujúceho vnútroštátneho opatrenia v oblasti regulovaných povolaní by malo byť založené nielen na zámere daného vnútroštátneho opatrenia v čase jeho prijatia, ale aj na jeho vplyve, ktorý sa posudzuje po jeho prijatí. Posudzovanie proporcionality vnútroštátneho opatrenia by malo byť založené na zmenách, ktoré v oblasti regulovaného povolania nastali od prijatia opatrenia.

(16)

Ako potvrdzuje ustálená judikatúra, je zakázané akékoľvek neodôvodnené obmedzenie vyplývajúce z vnútroštátneho práva, ktoré obmedzuje slobodu usadiť sa alebo slobodu poskytovať služby, vrátane akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska.

(17)

Ak začatie a vykonávanie zárobkových alebo samostatne zárobkových činností je podmienené dodržiavaním určitých požiadaviek súvisiacich s osobitnými odbornými kvalifikáciami priamo alebo nepriamo stanovenými členskými štátmi, je potrebné zabezpečiť, aby takéto požiadavky boli odôvodnené cieľmi verejného záujmu, napríklad takýmito cieľmi v zmysle ZFEÚ, konkrétne verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a verejným zdravím, alebo závažnými dôvodmi verejného záujmu, ktoré sú ako také uznané v judikatúre Súdneho dvora. Takisto je potrebné objasniť, že medzi závažnými dôvodmi verejnéhozáujmu, ktoré sú uznané judikatúrou Súdneho dvora, sú zachovanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, ochrana spotrebiteľa, ochrana príjemcov služieb, a to aj zaručením kvality remeselnej práce, a ochrana pracovníkov; zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti; zaistenie spravodlivosti obchodných transakcií; boj proti podvodom a predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zabezpečenie účinnosti fiškálneho dohľadu; bezpečnosť dopravy; ochrana životného prostredia a mestského prostredia; zdravie zvierat; duševné vlastníctvo; ochrana a zachovanie národného historického a umeleckého dedičstva; ciele sociálnej politiky a ciele kultúrnej politiky. Podľa ustálenej judikatúry dôvody čisto ekonomického charakteru, konkrétne podpora národného hospodárstva na úkor základných slobôd, ako aj čisto administratívne dôvody, napríklad vykonávanie kontrol alebo zhromažďovanie štatistických údajov, nemôžu predstavovať závažné dôvody verejnéhozáujmu.

(18)

Je vecou členských štátov, aby určili úroveň ochrany, ktorú chcú poskytovať cieľom verejného záujmu, a primeranú úroveň regulácie v medziach proporcionality. Skutočnosť, že jeden členský štát ukladá menej prísne pravidlá než iný členský štát, neznamená, že pravidlá tohto druhého štátu sú neprimerané, a preto nezlučiteľné s právom Únie.

(19)

Pokiaľ ide o ochranu verejného zdravia, podľa článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Táto smernica je v plnom súlade s uvedeným cieľom.

(20)

Členské štáty by mali zvážiť kritériá na posúdenie proporcionality a dodatočné kritériá, ktoré sú relevantné pre analýzu daného regulovaného povolania, aby zabezpečili, že ustanovenia, ktoré zavedú, a zmeny, ktoré urobia v existujúcich ustanoveniach, budú primerané. Ak má členský štát v úmysle regulovať povolanie alebo meniť existujúce predpisy, mala by sa vziať do úvahy povaha rizík súvisiacich so sledovanými cieľmi verejného záujmu, najmä rizík pre príjemcov služieb vrátane spotrebiteľov, pre odborníkov alebo pre tretie strany. Takisto treba mať na pamäti, že v oblasti profesionálnych služieb zvyčajne existuje asymetria informácií medzi spotrebiteľmi a odborníkmi vzhľadom na to, že odborníci majú vysokú úroveň odborných znalostí, ktorú spotrebitelia nemusia mať.

(21)

Požiadavky týkajúce sa odbornej kvalifikácie by sa mali považovať za potrebné iba vtedy, ak existujúce opatrenia, napríklad právne predpisy o bezpečnosti výrobkov alebo právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, nemožno považovať za vhodné alebo skutočne účinné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

(22)

Na splnenie požiadavky proporcionality by opatrenie malo byť vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa. Opatrenie by sa malo považovať za vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne odráža záujem dosiahnuť cieľ dôsledným a systematickým spôsobom, napríklad ak sa podobné riziká súvisiace s určitými činnosťami riešia porovnateľným spôsobom a ak sa výnimky z daných obmedzení uplatňujú v súlade s uvedeným cieľom. Vnútroštátne opatrenie by okrem toho malo skutočne prispieť k dosiahnutiu sledovaného cieľa, a preto ak nemá skutočný vplyv, ktorý by ho odôvodňoval, nemalo by sa považovať za vhodné.

(23)

Členské štáty by mali náležite vziať do úvahy celkový dosah opatrenia na voľný pohyb osôb a služieb v rámci Únie, na výber pre spotrebiteľov a na kvalitu poskytovanej služby. Na základe toho by sa členské štáty mali uistiť najmä o tom, či rozsah obmedzenia prístupu k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávaniu je úmerný dôležitosti sledovaných cieľov a očakávaných prínosov.

(24)

Členské štáty by mali vykonať porovnanie medzi predmetným vnútroštátnym opatrením a alternatívnymi, menej obmedzujúcimi prostriedkami, ktoré by viedli k dosiahnutiu rovnakých cieľov, ale ukladali by menej obmedzení. Ak sú opatrenia odôvodnené iba ochranou spotrebiteľa a ak sa zistené riziká obmedzujú na vzťah medzi odborníkom a spotrebiteľom a preto neovplyvňujú negatívne tretie strany, členské štáty by mali posúdiť, či by sa ich cieľ mohol dosiahnuť menej obmedzujúcimi prostriedkami, než je vyhradenie činností pre odborníkov. Napríklad v prípade, že sa spotrebitelia môžu uvážlivo rozhodnúť, či využijú služby kvalifikovaných odborníkov alebo nie, mali by sa využiť menej obmedzujúce prostriedky, napríklad ochrana profesijného titulu alebo zápis v profesijnom registri. Regulácia pomocou vyhradených činností a chráneného profesijného titulu by sa mala zvážiť v prípade, že sú opatrenia zamerané na zabránenie riziku vážneho narušenia cieľov verejného záujmu, napríklad verejného zdravia.

(25)

Ak je to relevantné vzhľadom na povahu a obsah opatrenia, ktoré sa analyzuje, členské štáty by tiež mali zohľadniťtieto prvky: súvislosť medzi rozsahom odborných činností povolania a požadovanou odbornou kvalifikáciou; komplexnosť úloh, najmä pokiaľ ide o úroveň, povahu a trvanie požadovanej odbornej prípravy alebo praxe; existenciu rôznych spôsobov získania odbornej kvalifikácie; to, či činnosti vyhradené pre určitých odborníkov môžu byť spoločné s inými odborníkmi; a stupeň nezávislosti pri výkone regulovaného povolania, najmä ak sú činnosti súvisiace s regulovaným povolaním vykonávané pod dohľadom a na zodpovednosť riadne kvalifikovaného odborníka.

(26)

Táto smernica zohľadňuje vedecký a technologický pokrok a prispieva k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, a to aj v digitálnom prostredí. Vzhľadom na rýchlosť technologických zmien a vedeckého rozvoja by mohli byť aktualizácie požiadaviek týkajúcich sa prístupu zvlášť dôležité pre množstvo povolaní, najmä profesionálne služby, ktoré sa poskytujú elektronickými prostriedkami. Ak členský štát reguluje povolanie, mala by sa vziať do úvahy skutočnosť, že vedecký a technologický vývoj by mohol znížiť alebo zvýšiť asymetriu informácií medzi odborníkmi a spotrebiteľmi. V prípade, že vedecký a technologický vývoj so sebou nesie vysoké riziko pre ciele verejného záujmu, prináleží členským štátom, aby v prípade potreby podnecovali odborníkov k tomu, aby držali krok s týmto vývojom.

(27)

Členské štáty by mali vykonať komplexné posúdenie okolností, za ktorých sa prijíma a vykonáva opatrenie, a preskúmať najmä účinok nových alebo zmenených ustanovení v spojení s inými požiadavkami obmedzujúcimi prístup k povolaniu alebo jeho vykonávanie. Začatie a vykonávanie určitých činností môže byť podmienené dodržiavaním niekoľkých požiadaviek, napríklad pravidiel súvisiacich s organizáciou daného povolania, povinným členstvom v profesijnej orgánizácii alebo v profesijnom orgáne, profesijnou etikou, dohľadom a zodpovednosťou. Preto pri posudzovaní účinkov nových alebo zmenených ustanovení by členské štáty mali zohľadniť existujúce požiadavky, ktoré zahŕňajú nepretržitý profesijný rozvoj, povinné členstvo v profesijnej organizácii alebo v profesijnom orgáne, systémy registrácie alebo udeľovania oprávnení, kvantitatívne obmedzenia, osobitné požiadavky na právnu formu a vlastnícku štruktúru, územné obmedzenia, multidisciplinárne obmedzenia a pravidlá nezlučiteľnosti, požiadavky týkajúce sa poistného krytia, požiadavky na jazykové znalosti v rozsahu potrebnom pre vykonávanie povolania, požiadavky na pevné minimálne a/alebo maximálne sadzby a požiadavky týkajúce sa reklamy.

(28)

Na dosiahnutie cieľov verejného záujmu môže byť vhodné zaviesť dodatočné požiadavky. Samotná skutočnosť, že by sa mal posúdiť ich individuálny alebo kombinovaný účinok, neznamená, že tieto požiadavky sú zjavne neprimerané. Napríklad povinnosť absolvovať nepretržitý profesijný rozvoj môže byť vhodná na zabezpečenie toho, aby odborníci držali krok s vývojom vo svojich príslušných oblastiach, pokiaľ sa tým nestanovujú diskriminačné a neprimerané podmienky na úkor nových účastníkov. Rovnako sa môže považovať za vhodné aj povinné členstvo v profesijnej organizácii alebo v profesijnom orgáne v prípade, ak štát poveril tieto profesijné organizácie alebo profesijné orgány zabezpečovaním príslušných cieľov verejného záujmu, napríklad pri dohľade nad legitímnym vykonávaním povolania alebo pri organizovaní alebo kontrole nepretržitej odbornej prípravy. V prípade, že sa nezávislosť povolania nedá primerane zaručiť inými prostriedkami, členské štáty by mohli zvážiť uplatnenie záruk, ako je obmedzenie vlastníckych podielov osôb, ktoré dané povolanie nevykonávajú, alebo stanovenie toho, že väčšinu hlasovacích práv majú mať osoby, ktoré dané povolanie vykonávajú, pokiaľ takéto záruky nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na ochranu cieľa verejného záujmu. Členské štáty by mohli zvážiť stanovenie požiadaviek na pevné minimálne a/alebo maximálne sadzby, ktoré musia poskytovatelia služieb spĺňať, najmä v prípade služieb, pri ktorých je to nutné v záujme účinného uplatňovania zásady úhrady nákladov, pokiaľ je takéto obmedzenie primerané a v prípade potreby sú stanovené odchýlky od týchto minimálnych a/alebo maximálnych sadzieb. Ak sa zavedením dodatočných požiadaviek duplikujú požiadavky, ktoré už členský štát zaviedol v súvislosti s inými pravidlami alebo postupmi, takéto požiadavky nemožno považovať za primerané na dosiahnutie sledovaného cieľa.

(29)

Podľa hlavy II smernice 2005/36/ES členské štáty nemôžu poskytovateľom služieb, ktorí sú usadení v inom členskom štáte a ktorí poskytujú profesionálne služby dočasne a príležitostne, uložiť požiadavky alebo obmedzenia, ktoré sú v uvedenej smernici zakázané, napríklad povolenie od profesijnej organizácie či orgánu alebo registrácia či členstvo v nich alebo existencia zástupcov na území hostiteľského členského štátu na účely prístupu k regulovanému povolaniu alebo jeho vykonávania. Členské štáty môžu v prípade potreby požadovať od poskytovateľov služieb, ktorí chcú dočasne poskytovať služby, aby poskytli informácie formou písomného vyhlásenia, ktoré sa má vypracovať pred prvým poskytnutím služby, a toto vyhlásenie každoročne obnovovali. V záujme uľahčenia poskytovania profesionálnych služieb je vzhľadom na dočasný či príležitostný charakter služby preto potrebné pripomenúť, že požiadavky, ako sú automatická dočasná registrácia alebo pro forma členstvo v profesijnej organizácii alebo v profesijnom orgáne, vyhlásenia podané vopred a požiadavky týkajúce sa dokumentov, ako aj úhrada príspevku alebo akýchkoľvek poplatkov, by mali byť primerané. Tieto požiadavky by nemali viest‘ k neúmernému zaťaženiu poskytovateľov služieb, ani by nemali brániť uplatňovaniu slobody poskytovať služby alebo ho robiť menej príťažlivým. Členské štáty by mali posúdiť najmä to, či požiadavka poskytovať určité informácie a dokumenty v súlade so smernicou 2005/36/ES a možnosť získať ďalšie podrobnosti na základe administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu sú primerané a postačujú na to, aby sa zamedzilo vážnemu riziku obchádzania platných pravidiel poskytovateľmi služieb. Táto smernica by sa však nemala vzťahovať na opatrenia určené na zabezpečenie súladu s platnými podmienkami zamestnávania.

(30)

Ako potvrdzuje ustálená judikatúra, zdravie a život ľudí zaujíma prvé miesto medzi záujmami, ktoré chráni ZFEÚ. Preto by členské štáty mali náležite zohľadňovať cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí pri posudzovaní požiadaviek na zdravotnícke povolania, ako sú vyhradené činnosti, chránený profesijný titul, nepretržitý profesijný rozvoj alebo pravidlá týkajúce sa organizácie daného povolania, profesijná etika a dohľad, pričom musia byť dodržané minimálne podmienky pre odborné vzdelávanie stanovené v smernici 2005/36/ES. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby regulácia zdravotníckych povolaní s dôsledkami pre verejné zdravie a bezpečnosť pacientov bola primeraná a prispievala k zaručeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti, ktorý sa v charte uznáva ako základné právo, ako aj k bezpečnej, vysokokvalitnej a účinnej zdravotnej starostlivosti pre občanov na ich území. Pri formulovaní politík zameraných na služby zdravotnej starostlivosti by sa mala zohľadňovať potreba zabezpečiť prístupnosť, vysokú kvalitu služby a dostatočné a bezpečné zásobovanie liekmi v súlade s potrebami verejného zdravia na území daného členského štátu, ako aj potreba zabezpečiť profesijnú nezávislosť zdravotníckych pracovníkov. Pokiaľ ide o opodstatnenosť regulácie zdravotníckych povolaní, členské štáty by mali vziať do úvahy cieľ zabezpečenia vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, vrátane prístupnosti a vysokej kvality zdravotnej starostlivosti pre občanov a dostatočné a bezpečné zásobovanie liekmi, pričom zohľadnia mieru voľnej úvahy uvedenú v článku 1 tejto smernice.

(31)

Pre správne fungovanie vnútorného trhu je veľmi dôležité zabezpečiť, aby členské štáty poskytovali informácie občanom, zastupiteľským združeniam a iným príslušným zainteresovaným stranám vrátane sociálnych partnerov pred zavedením nových alebo zmenou existujúcich požiadaviek obmedzujúcich prístup k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávanie. Členské štáty by mali zapojiť všetky dotknuté strany a dať im možnosť, aby vyjadrili svoje názory. Ak je to relevantné a vhodné, členské štáty by mali vykonávať verejné konzultácie v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi.

(32)

Členské štáty by navyše mali v plnej miere zvažovať aj práva občanov na prístup k spravodlivosti, ako je zaručený podľa článku 47 charty a článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Z toho vyplýva, že v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve a ústavných zásadách by vnútroštátne súdy mali mať možnosť posúdiť proporcionalitu požiadaviek, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, s cieľom zabezpečiť každej fyzickej alebo právnickej osobe právo na účinný opravný prostriedok voči obmedzeniam slobodnej voľby povolania, slobode usadiť sa a slobode poskytovať služby.

(33)

Na účely výmeny informácií o najlepších postupoch by členské štáty mali prijať potrebné opatrenia na podporu výmeny primeraných a pravidelne aktualizovaných informácií s inými členskými štátmi v súvislosti s reguláciou povolaní vrátane informácií o účinkoch takejto regulácie. Komisia by mala uvedenú výmenu uľahčovať.

(34)

V záujme zvýšenia transparentnosti a podpory posudzovania proporcionality na základe porovnateľných kritérií by informácie poskytnuté členskými štátmi, bez toho, aby bol dotknutý článok 346 ZFEÚ, mali byť ľahko dostupné v databáze regulovaných povolaní, čo umožní ostatným členským štátom a zainteresovaným stranám predkladať pripomienky Komisii a dotknutému členskému štátu. Komisia by mala uvedené pripomienky náležite zohľadniť vo svojej súhrnnej správe vypracovanej v súlade so smernicou 2005/36/ES.

(35)

Keďže ciele tejto smernice, teda zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu a zabránenie neprimeraným obmedzeniam prístupu k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu tohto opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

„chránený profesijný titul“ je forma regulácie povolania, pri ktorej je použitie titulu v odbornej činnosti alebo skupine odborných činností podmienené priamo alebo nepriamo, na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych ustanovení, vlastníctvom osobitnej odbornej kvalifikácie, a pri ktorej nesprávne použitie uvedeného titulu podlieha sankciám;

b)

„vyhradené činnosti“ je forma regulácie povolania, pri ktorej prístup k odbornej činnosti alebo skupine odborných činností je vyhradený, či už priamo alebo nepriamo, na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych ustanovení pre členov regulovaného povolania, ktorí majú konkrétnu odbornú kvalifikáciu, a to vrátane prípadov, keď je činnosť spoločná s inými regulovanými povolaniami.

a)

povahu rizík súvisiacich so sledovanými cieľmi verejného záujmu, najmä rizík pre príjemcov služieb vrátane spotrebiteľov, pre odborníkov alebo tretie strany;

b)

to, či sú existujúce pravidlá osobitného alebo všeobecnejšieho charakteru, napríklad pravidlá obsiahnuté v právnych predpisoch o bezpečnosti výrobkov alebo v právnych predpisoch o ochrane spotrebiteľa, nedostatočné na dosiahnutie sledovaného cieľa;

c)

vhodnosť ustanovenia, pokiaľ ide o jeho vhodnosť na dosiahnutie sledovaného cieľa, a to, či skutočne odráža tento cieľ dôsledným a systematickým spôsobom, a teda či rieši zistené riziká podobným spôsobom ako pri porovnateľných činnostiach;

d)

dosah na voľný pohyb osôb a služieb v rámci Únie, na výber pre spotrebiteľov a na kvalitu poskytovanej služby;

e)

možnosť použitia menej obmedzujúcich prostriedkov na dosiahnutie cieľa verejného záujmu; na účely tohto písmena, ak sú ustanovenia odôvodnené iba ochranou spotrebiteľa a ak sa zistené riziká obmedzujú na vzťah medzi odborníkom a spotrebiteľom, a preto nemajú negatívny vplyv na tretie strany, členské štáty posúdia najmä to, či cieľ možno dosiahnuť pomocou prostriedkov, ktoré sú menej obmedzujúce než vyhradenie činností;

f)

účinok nových alebo zmenených ustanovení v spojení s inými ustanoveniami obmedzujúcimi prístup k povolaniu alebo jeho vykonávanie, a najmä spôsob, akým nové alebo zmenené ustanovenia v spojení s inými požiadavkami prispievajú k dosiahnutiu cieľa verejného záujmu, a či sú nevyhnutné na dosiahnutie daného cieľa.

a)

súvislosť medzi rozsahom činností povolania alebo činností preň vyhradených a požadovanou odbornou kvalifikáciou;

b)

súvislosť medzi komplexnosťou príslušných úloh a potrebou, aby tí, ktorí ich vykonávajú, mali osobitnú odbornú kvalifikáciu, najmä pokiaľ ide o úroveň, povahu a trvanie požadovanej odbornej prípravy alebo praxe;

c)

možnosť získania odbornej kvalifikácie prostredníctvom alternatívnych spôsobov;

d)

či a prečo činnosti vyhradené pre určité povolania môžu alebo nemôžu byť spoločné s inými povolaniami;

e)

stupeň nezávislosti pri výkone regulovaného povolania a vplyv organizačných opatrení a opatrení dohľadu na dosiahnutie sledovaného cieľa, najmä ak sú činnosti súvisiace s regulovaným povolaním vykonávané pod dohľadom a zodpovednosťou riadne kvalifikovaného odborníka;

f)

vedecký a technologický rozvoj, ktorý môže účinne znížiť alebo zvýšiť asymetriu informácií medzi odborníkmi a spotrebiteľmi.

a)

vyhradené činnosti, chránený profesijný titul alebo akákoľvek iná forma regulácie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES;

b)

povinnosti podrobiť sa kontinuálnemu profesijnému rozvoju;

c)

pravidlá súvisiace s organizáciou daného povolania, profesijnou etikou a dohľadom;

d)

povinné členstvo v profesijnej organizácii alebo v profesijnom orgáne, systémy registrácie alebo udeľovania oprávnení, najmä ak tieto požiadavky znamenajú vlastníctvo osobitnej odbornej kvalifikácie;

e)

kvantitatívne obmedzenia, najmä požiadavky obmedzujúce počet oprávnení na prax, alebo určujúce minimálny alebo maximálny počet zamestnancov, riadiacich pracovníkov alebo zástupcov, ktorí majú osobitné odborné kvalifikácie;

f)

osobitné požiadavky na právnu formu alebo požiadavky týkajúce sa vlastníckej štruktúry alebo riadenia spoločnosti v rozsahu, v akom sú tieto požiadavky priamo spojené s výkonom regulovaného povolania;

g)

územné obmedzenia vrátane prípadov, keď je povolanie regulované v častiach územia členského štátu iným spôsobom než v ostatných častiach;

h)

požiadavky obmedzujúce výkon regulovaného povolania spoločne alebo v partnerstve, ako aj pravidlá nezlučiteľnosti;

i)

požiadavky týkajúce sa poistného krytia alebo iných prostriedkov osobnej alebo kolektívnej ochrany profesijnej zodpovednosti;

j)

požiadavky na jazykové znalosti v rozsahu potrebnom pre vykonávanie povolania;

k)

požiadavky na pevné minimálne a/alebo maximálne sadzby;

l)

požiadavky týkajúce sa reklamy.

a)

automatickej dočasnej registrácie alebo pro forma členstva v profesijnej organizácii alebo orgáne, uvedenej v článku 6 prvom odseku písm. a) smernice 2005/36/ES;

b)

vyhlásenia, ktoré je potrebné urobiť vopred, podľa článku 7 ods. 1 smernice 2005/36/ES, dokumentov, ktoré sa vyžadujú podľa odseku 2 uvedeného článku alebo akejkoľvek inej rovnocennej požiadavky;

c)

zaplatenia príspevku alebo akýchkoľvek poplatkov vyžadovaných na účely administratívnych postupov, ktoré súvisia s prístupom k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávaním, zo strany poskytovateľa služieb.