5.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 139/1

(1)

Smernica Rady 2011/16/EÚ (3) bola v niekoľkých posledných rokoch predmetom série zmien, ktorých cieľom bolo zohľadniť nové iniciatívy v oblasti daňovej transparentnosti na úrovni Únie. Smernicou Rady 2014/107/EÚ (4) sa v tejto súvislosti zaviedol spoločný štandard oznamovania vypracovaný Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre informácie o finančných účtoch v Únii. V spoločnom štandarde oznamovania sa stanovuje automatická výmena informácií o finančných účtoch, ktorých držiteľmi sú daňoví nerezidenti, a vymedzuje celosvetovo rámec pre výmenu týchto informácií. Smernica 2011/16/EÚ bola zmenená smernicou Rady (EÚ) 2015/2376 (5), ktorou sa stanovila automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách, a smernicou Rady (EÚ) 2016/881 (6), ktorou sa stanovila povinná automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi o podávaní správ nadnárodných podnikov podľa jednotlivých krajín. Vzhľadom na to, aké môžu mať informácie o boji proti praniu špinavých peňazí využitie pre daňové orgány, sa smernicou Rady (EÚ) 2016/2258 (7) uložila členským štátom povinnosť poskytnúť daňovým orgánom prístup k postupom hĺbkového preverovania, ktoré uplatňujú finančné inštitúcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (8). Hoci bola smernica 2011/16/EÚ viackrát zmenená, aby sa posilnili prostriedky, ktoré môžu daňové orgány využívať v reakcii na agresívne daňové plánovanie, naďalej existuje potreba posilniť určité osobitné aspekty existujúceho daňového rámca týkajúce sa transparentnosti.

(2)

Pre členské štáty je čoraz ťažšie chrániť svoje vnútroštátne základy dane pred eróziou voči štruktúram daňového plánovania, ktoré sa vyvinuli do obzvlášť sofistikovanej podoby a často profitujú z intenzívnejšieho pohybu kapitálu aj osôb v rámci vnútorného trhu. Takéto štruktúry zvyčajne pozostávajú z opatrení, ktoré sa vytvorili naprieč rôznymi jurisdikciami, pričom presúvajú zdaniteľné zisky do priaznivejších daňových režimov alebo sa ich účinkom znižuje celkový daňový výmer daňovníka. Členské štáty v dôsledku toho často pociťujú výrazné zníženie svojich daňových príjmov, čo im bráni v uplatňovaní daňových politík podporujúcich rast. Preto je veľmi dôležité, aby daňové orgány členských štátov získavali ucelené a relevantné informácie o opatreniach potenciálne agresívneho daňového plánovania. Takéto informácie by uvedeným orgánom umožnili okamžite reagovať na škodlivé daňové praktiky a odstrániť existujúce medzery prostredníctvom právnych predpisov alebo tak, že vykonajú zodpovedajúce posúdenia rizika a daňové audity. Skutočnosť, že daňové úrady nezareagujú na oznámené opatrenia by však nemala znamenať uznanie platnosti tohto opatrenia alebo daňového zaobchádzania s ním.

(3)

Vzhľadom na to, že väčšina opatrení potenciálne agresívneho daňového plánovania zasahuje do viacerých jurisdikcií, zverejňovanie informácií o uvedených opatreniach by prinieslo ďalšie pozitívne výsledky, keby sa dané informácie vymieňali aj medzi členskými štátmi. Predovšetkým, automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi je kľúčová, aby tieto orgány dostávali potrebné informácie, ktoré im umožnia konať, ak spozorujú agresívne daňové praktiky.

(4)

S vedomím toho, ako by transparentný rámec na rozvíjanie podnikateľskej činnosti mohol prispieť k zakročeniu proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom na vnútornom trhu, bola Komisia vyzvaná, aby prikročila k iniciatívam týkajúcim sa povinného zverejňovania informácií o opatreniach potenciálne agresívneho daňového plánovania v súlade s akciou 12 projektu OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS). Európsky parlament v tejto súvislosti vyzval na prijatie prísnejších opatrení proti sprostredkovateľom nápomocným pri opatreniach, ktoré môžu viesť k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovému úniku. Je tiež dôležité poznamenať, že vo Vyhlásení G7 z Bari z 13. mája 2017 o boji proti daňovým trestným činom a iným nezákonným finančným tokom bola OECD požiadaná, aby začala diskusiu o možných spôsoboch riešenia opatrení navrhnutých s cieľom obchádzať oznamovanie v rámci spoločného štandardu oznamovania alebo zameraných na poskytnutie krytia skutočných vlastníkov príjmov netransparentnými štruktúrami, pričom by sa mali zohľadniť aj vzorové pravidlá povinného zverejňovania inšpirované prístupom zameraným na boj proti opatreniam na vyhýbanie sa daňovej povinnosti uvedeným v správe k akcii 12 BEPS.

(5)

Treba pripomenúť, že určití finanční sprostredkovatelia a iní poskytovatelia daňového poradenstva pravdepodobne aktívne pomáhali svojim klientom pri skrývaní finančných prostriedkov v krajinách, ktoré sú daňovými rajmi. Hoci spoločný štandard oznamovania zavedený smernicou 2014/107/EÚ je významným krokom k vytvoreniu rámca transparentnosti v daňovej oblasti v Únii, dá sa ešte zlepšiť – prinajmenšom pokiaľ ide o informácie o finančných účtoch.

(6)

Oznamovanie opatrení potenciálne agresívneho cezhraničného daňového plánovania môže účinne prispieť k úsiliu smerujúcemu k tomu, aby sa na vnútornom trhu vytvorilo prostredie spravodlivého zdaňovania. Krok správnym smerom by v tomto ohľade predstavovala povinnosť sprostredkovateľov informovať daňové orgány o určitých cezhraničných opatreniach, ktoré by sa prípadne mohli využívať v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu. V snahe vypracovať ucelenejšiu politiku by bolo tiež nevyhnutné, aby daňové orgány po oznamovaní – v druhom kroku – poskytovali informácie svojim partnerom v iných členských štátoch. Vďaka takýmto opatreniam by sa zároveň zvýšila efektívnosť spoločného štandardu oznamovania. Okrem toho by bolo dôležité udeliť Komisii prístup k dostatočnému množstvu informácií, aby mohla monitorovať riadne fungovanie tejto smernice. Takýto prístup Komisie k informáciám nezbavuje členský štát povinnosti oznámiť Komisii akúkoľvek štátnu pomoc.

(7)

Je zrejmé, že zamýšľaný odrádzajúci účinok oznamovania cezhraničných opatrení potenciálne agresívneho daňového plánovania by sa dosiahol s väčšou pravdepodobnosťou, ak by sa daňové orgány dostali k príslušným informáciám v počiatočnom štádiu, inak povedané skôr, ako sa takéto opatrenia skutočne vykonajú. Aby sa uľahčila práca správnym orgánom členských štátov, následná automatická výmena informácií o takýchto opatreniach by sa mohla uskutočňovať štvrťročne.

(8)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a predísť medzerám v navrhovanom rámci pravidiel by sa povinnosť oznamovania mala uložiť všetkým aktérom, ktorí sú zvyčajne zapojení do navrhovania, ponúkania na trhu, organizovania alebo riadenia implementácie cezhraničnej transakcie podliehajúcej oznamovaniu alebo série takýchto transakcií, ako aj tým, ktorí pri tom poskytujú pomoc alebo poradenstvo. Nemalo by sa opomenúť ani to, že v určitých prípadoch by sa povinnosť oznamovania nedala u sprostredkovateľa uplatniť z dôvodu jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť, alebo keď sprostredkovateľ neexistuje, lebo daňovník si napríklad schému navrhuje a implementuje interne. Bolo by dôležité, aby daňové orgány za takýchto okolností neprišli o možnosť získať informácie o daňových opatreniach, ktoré potenciálne súvisia s agresívnym daňovým plánovaním. Preto by bolo potrebné presunúť povinnosť oznamovania na daňovníka, ktorý má z daného opatrenia v takýchto prípadoch prospech.

(9)

Opatrenia agresívneho cezhraničného daňového plánovania sa v priebehu rokov vyvinuli do čoraz zložitejšej podoby a neustále sa menia a prispôsobujú v reakcii na defenzívne protiopatrenia daňových orgánov. Vzhľadom na to by namiesto vymedzenia pojmu agresívneho daňového plánovania bolo efektívnejšie snažiť sa zachytiť opatrenia potenciálne agresívneho daňového plánovania prostredníctvom zostavenia zoznamu aspektov a prvkov transakcie, ktoré sú výraznou indikáciou vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo zneužívania. Uvedené indikácie sa označujú ako „charakteristické znaky“.

(10)

Keďže hlavný cieľ tejto smernice týkajúci sa oznamovania opatrení potencionálne agresívneho cezhraničného daňového plánovania by sa mal zameriavať na zaistenie riadneho fungovania vnútorného trhu, je dôležité, aby sa na úrovni Únie neregulovalo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie vytýčených cieľov. Akékoľvek spoločné pravidlá oznamovania by preto bolo potrebné obmedziť na cezhraničné situácie, konkrétne situácie, ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu alebo členského štátu a tretej krajiny. Za takýchto okolností sa z dôvodu možného vplyvu na fungovanie vnútorného trhu môže za opodstatnenú považovať skôr potreba stanoviť spoločný súbor pravidiel, než ponechať túto záležitosť na riešenie na národnej úrovni. Členský štát by mohol prijať ďalšie opatrenia na oznamovanie podobného charakteru na národnej úrovni, ale príslušným orgánom ostatných členských štátov by sa nemali automaticky oznamovať žiadne zhromaždené informácie nad rámec toho, čo v súlade s touto smernicou podlieha oznamovaniu. Uvedené informácie by sa v súlade s platnými pravidlami mohli vymieňať na požiadanie alebo spontánne.

(11)

Vzhľadom na to, že oznamované opatrenia by mali mať cezhraničný rozmer, by bolo dôležité vymieňať si príslušné informácie s daňovými orgánmi iných členských štátov, aby sa zabezpečila čo najväčšia účinnosť tejto smernice pri odrádzaní od praktík agresívneho daňového plánovania. Mechanizmus výmeny informácií v rámci cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia by sa mal používať aj pri povinnej a automatickej výmene oznamovaných informácií o cezhraničných opatreniach potenciálne agresívneho daňového plánovania medzi daňovými orgánmi v Únii.

(12)

Aby sa uľahčila automatická výmena informácií a aby sa zdroje využívali účinnejšie, výmeny informácií by sa mali uskutočňovať prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete („sieť CCN“), ktorú vytvorila Únia. V rámci toho by sa informácie zaznamenávali v zabezpečenom centrálnom registri pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní. Členské štáty by mali mať povinnosť zaviesť súbor praktických opatrení vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania všetkých požadovaných informácií prostredníctvom vytvorenia štandardného formulára. Súčasťou toho by malo byť spresnenie jazykového režimu zamýšľanej výmeny informácií a zodpovedajúca modernizácia spoločnej komunikačnej siete.

(13)

V snahe minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie daňových správ aj sprostredkovateľov a zabezpečiť účinnosť tejto smernice pri zabraňovaní praktikám agresívneho daňového plánovania by rozsah automatickej výmeny informácií vo vzťahu k cezhraničným opatreniam podliehajúcim oznamovaniu v rámci Únie mal byť v súlade s medzinárodným vývojom. Na účely riešenia opatrení navrhnutých s cieľom obchádzať povinnosť oznamovania vrátane automatickej výmeny informácií by sa mal zaviesť osobitný charakteristický znak. Na účely uvedeného charakteristického znaku by sa dohody o automatickej výmene informácií o finančných účtoch podľa spoločného štandardu oznamovania mali považovať za rovnocenné s povinnosťami oznamovania stanovenými v článku 8 ods. 3a smernice Rady 2014/107/EÚ a v prílohe I k nej. Pri vykonávaní častí tejto smernice, ktorými sa riešia opatrenia s cieľom vyhnúť sa spoločnému štandardu oznamovania a opatrenia zahŕňajúce právnické osoby alebo právne štruktúry alebo iné podobné štruktúry, môžu členské štáty v snahe zabezpečiť konzistentnosť uplatňovania vo všetkých členských štátoch využiť ako príklad alebo vysvetlenie prácu OECD, konkrétnejšie jej vzorové pravidlá povinného zverejňovania na riešenie opatrení na vyhýbanie sa spoločnému štandardu oznamovania a neprehľadných štruktúr v daňových rajoch, ako aj komentár k nim, ak sú tieto texty v súlade s ustanoveniami práva Únie.

(14)

Aj keď priame zdaňovanie zostáva v právomoci členských štátov, je vhodné odkázať na nulovú alebo takmer nulovú sadzbu dane z príjmu právnických osôb, výhradne na účely jasného vymedzenia rozsahu pôsobnosti charakteristického znaku, ktorý sa vzťahuje na opatrenia zahŕňajúce cezhraničné transakcie, ktoré by mali podliehať oznamovaniu podľa smernice 2011/16/EÚ zo strany sprostredkovateľov alebo, v náležitých prípadoch, zo strany daňovníkov, a o ktorých by si príslušné orgány mali vymieňať informácie automaticky. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že cezhraničné opatrenia agresívneho daňového plánovania, ktorých hlavným alebo jedným z hlavných cieľov je získať daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s predmetom alebo účelom uplatniteľného daňového práva, podliehajú všeobecnému pravidlu proti zneužívaniu stanoveného v článku 6 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (9).

(15)

Pre zvýšenie účinnosti tejto smernice by členské štáty mali stanoviť sankcie za porušenie vnútroštátnych predpisov, ktorými sa táto smernica transponuje. Takéto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(16)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, a najmä automatickej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijať štandardný formulár s obmedzeným počtom prvkov vrátane jazykového režimu. Z rovnakého dôvodu by sa mali preniesť na Komisiu aj vykonávacie právomoci prijímať potrebné praktické opatrenia na modernizáciu centrálneho registra pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(17)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. Každé spracúvanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice musí byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12) a nariadením (ES) č. 45/2001.

(18)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(19)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu odrádzaním od využívania opatrení agresívneho cezhraničného daňového plánovania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu, že smernica sa zameriava na schémy, ktoré sa vytvárajú s cieľom potenciálne využiť nedostatky trhu, ktoré majú svoj pôvod v spolupôsobení nesúrodých vnútroštátnych daňových predpisov, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, s osobitným zreteľom na to, že sa obmedzuje na cezhraničné opatrenia týkajúce sa viac ako jedného členského štátu alebo členského štátu a tretej krajiny.

(20)

Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8ab

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu

1.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom uložiť sprostredkovateľom povinnosť podávať príslušným orgánom informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, o ktorých vedia, ktoré vlastnia alebo kontrolujú, do 30 dní odo:

podľa toho, čo nastane skôr.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa od sprostredkovateľov uvedených v článku 3 bode 21 druhom odseku tiež vyžaduje, aby podávali informácie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď poskytli priamo alebo prostredníctvom iných osôb pomoc, podporu alebo poradenstvo.

2.   V prípade opatrení určených pre trh prijmú členské štáty opatrenia potrebné na to, aby sprostredkovatelia museli každé tri mesiace predkladať pravidelné správy aktualizované o nové informácie podliehajúce oznamovaniu, ako sa uvádza v odseku 14 písm. a), d), g) a h), ktoré sú k dispozícii od predloženia poslednej správy.

3.   Ak je sprostredkovateľ povinný podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu príslušným orgánom z viac ako jedného členského štátu, takéto informácie sa podávajú len v členskom štáte, ktorý sa v nasledujúcom zozname uvádza ako prvý:

4.   V prípade viacnásobnej povinnosti oznamovania podľa odseku 3 je sprostredkovateľ od predkladania informácií oslobodený, ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie podal v inom členskom štáte.

5.   Každý členský štát môže prijať potrebné opatrenia, na základe ktorých sa sprostredkovateľom udelí právo na výnimku z podávania informácií o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu, ak by sa povinnosťou oznamovania porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Za takýchto okolností prijme každý členský štát opatrenia potrebné na to, aby mali sprostredkovatelia povinnosť bezodkladne informovať každého iného sprostredkovateľa, alebo ak taký sprostredkovateľ neexistuje, príslušného daňovníka, o ich povinnosti oznamovania informácií podľa odseku 6.

Sprostredkovatelia môžu byť oprávnení na výnimku podľa prvého pododseku, len v rozsahu príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými je vymedzené ich povolanie.

6.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sa v prípade, že sprostredkovateľ neexistuje alebo že sprostredkovateľ oznámi príslušnému daňovníkovi alebo inému sprostredkovateľovi uplatňovanie výnimky podľa odseku 5, vyžadovalo, aby mal povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu iný sprostredkovateľ, ktorému sa uplatňovanie výnimky oznámilo, alebo ak taký sprostredkovateľ neexistuje, príslušný daňovník.

7.   Príslušný daňovník, ktorý má povinnosť oznamovania, podáva informácie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu sprístupní príslušnému daňovníkovi na implementáciu alebo je pripravené na implementáciu zo strany príslušného daňovníka, alebo keď sa vo vzťahu k príslušnému daňovníkovi uskutočnil prvý krok vo vykonávaní takého opatrenia, a to podľa toho, čo nastane skôr.

Ak je príslušný daňovník povinný podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu príslušným orgánom z viac ako jedného členského štátu, také informácie sa podávajú len príslušným orgánom toho členského štátu, ktorý sa uvádza ako prvý v tomto zozname:

8.   V prípade viacnásobnej povinnosti oznamovania podľa odseku 7 je príslušný daňovník od predkladania informácií oslobodený, ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie podal v inom členskom štáte.

9.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípade existencie viac ako jedného sprostredkovateľa mali povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu všetci sprostredkovatelia zapojení do toho istého cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu.

Sprostredkovateľ je od podávania informácií oslobodený, len ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie uvedené v odseku 14 už boli podané iným sprostredkovateľom.

10.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípade, že povinnosť oznamovania má príslušný daňovník a že existuje viac ako jeden príslušný daňovník, bol príslušný daňovník, ktorý podáva informácie v súlade s odsekom 6, ten, ktorý sa uvádza ako prvý v tomto zozname:

Akýkoľvek príslušný daňovník je od podávania informácií oslobodený, len ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie uvedené v odseku 14 už boli podané iným príslušným daňovníkom.

11.   Každý členský štát môže prijať opatrenia potrebné na to, aby každý príslušný daňovník musel daňovým správam podávať informácie o používaní opatrenia, a to v každom roku, v ktorom dané opatrenie použil.

12.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sprostredkovatelia a príslušní daňovníci museli podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, v súvislosti s ktorými sa prvý krok vykonal v období medzi dátumom nadobudnutia účinnosti a dátumom uplatňovania tejto smernice. Sprostredkovatelia, respektíve príslušní daňovníci podajú informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu do 31. augusta 2020.

13.   Príslušný orgán členského štátu, ktorému boli informácie podané v súlade s odsekmi 1 až 12 tohto článku, oznámi prostriedkami automatickej výmeny informácie uvedené v odseku 14 tohto článku príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov v súlade s praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

14.   Informácie, ktoré má príslušný orgán členského štátu oznamovať podľa odseku 13, v príslušných prípadoch zahŕňajú:

15.   Skutočnosť, že sa daňová správa k cezhraničnému opatreniu podliehajúcemu oznamovaniu nevyjadrí, neznamená uznanie platnosti tohto opatrenia alebo daňového zaobchádzania s ním.

16.   Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 13 tohto článku Komisia prijme praktické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v odseku 14 tohto článku, ako súčasť postupu na vypracovanie štandardného formulára stanoveného v článku 20 ods. 5

17.   Komisia nemá prístup k informáciám uvedeným v odseku 14 písm. a), c) a h).

18.   Automatická výmena informácií sa uskutoční do jedného mesiaca od konca štvrťroka, v ktorom boli informácie podané. Prvé informácie sa oznámia do 31. októbra 2020.“

3.

V článku 20 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Komisia prijme štandardné formuláre vrátane jazykového režimu v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 v týchto prípadoch:

Uvedené štandardné formuláre neobsahujú iné prvky, ako prvky na výmenu informácií uvedené v článku 8a ods. 6 a článku 8ab ods. 14, a iné súvisiace kolónky prepojené s týmito prvkami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov článku 8a, resp. článku 8ab.

Jazykovým režimom uvedeným v prvom pododseku sa členským štátom nebráni v oznamovaní informácií uvedených v článkoch 8a a 8ab v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. V uvedenom jazykovom režime sa však môže stanoviť, aby sa kľúčové prvky takýchto informácií zasielali aj v inom úradnom jazyku Únie.“

4.

V článku 21 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Komisia do 31. decembra 2017 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8a ods. 1 a 2, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Komisia do 31. decembra 2019 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8ab ods. 13, 14 a 16, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Príslušné orgány všetkých členských štátov majú prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri. Komisia má takisto prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri, avšak v rámci obmedzení stanovených v článku 8a ods. 8 a článku 8ab ods. 17 Komisia prijme potrebné praktické opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2

Kým nebude uvedený bezpečný centrálny register prevádzkyschopný, automatická výmena stanovená v článku 8a ods. 1 a 2 a článku 8ab ods. 13, 14 a 16 sa uskutočňuje v súlade s odsekom 1 tohto článku a uplatniteľnými praktickými opatreniami.“

5.

V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie účinnosti automatickej výmeny informácií podľa článkov 8, 8a, 8aa a 8ab, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formu a podmienky oznamovania uvedeného každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2“.

6.

Článok 25a sa nahrádza takto:

„Článok 25a

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkami 8aa a 8ab a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

7.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Predkladanie správ

1.   Každých päť rokov od 1. januára 2013 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice.

2.   Členské štáty a Komisia každé dva roky po 1. júli 2020 posúdia relevantnosť prílohy IV a Komisia predloží Rade správu. K uvedenej správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.“

8.

Dopĺňa sa príloha IV, ktorej text sa uvádza v prílohe k tejto smernici.

5.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 139/14

(1)

Komisia po antisubvenčnom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/309 (2) konečné vyrovnávacie clá na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku (ďalej len „platné opatrenia“).

(2)

Egejské združenie vývozcov (Aegean Exporters' Association, ďalej len „žiadateľ“) podalo 13. marca 2017 žiadosť o čiastočné priebežné revízne prešetrovanie vyrovnávacích opatrení.

(3)

V žiadosti sa uvádzali dôkazy o tom, že zmena vykonávania priamych výrobných subvencií zavedená v roku 2016 viedla k značnému zníženiu výšky subvencií pre výrobcov pstruhov v Turecku, takže na vyrovnanie subvencovania už neboli potrebné opatrenia. Žiadateľ takisto uviedol, že zmena je trvalá. Podľa žiadateľa sa teda platné opatrenia musia prešetriť.

(4)

Keďže Komisia zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného priebežného revízneho prešetrovania, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) (3)20. júla 2017 oznámila začatie čiastočného priebežného revízneho prešetrovania podľa článku 19 základného nariadenia.

(5)

Revízne prešetrovanie sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2016 do 30. júna 2017. Komisia na posúdenie, či sa subvencovanie pre výrobcov pstruhov znížilo od pôvodného prešetrovania a či je zmena trvalá, analyzovala aj vývoj celkového objemu subvencií poskytnutých Tureckom výrobcom pstruhov od pôvodného obdobia prešetrovania (od 1. januára do 31. decembra 2013).

(6)

Komisia o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania informovala žiadateľa, známych vyvážajúcich výrobcov v Turecku, výrobcov z Únie, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich týka prešetrovanie, združenia zastupujúce výrobcov z Únie a turecké orgány.

(7)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(8)

Dve zainteresované strany predložili pripomienku na obhajobu potreby zachovať platné opatrenia. Jedna zo strán, Dánske združenie akvakultúry (Danish Aquaculture Association) (zastupujúce navrhovateľa v pôvodnom prešetrovaní), vyjadrila názor, že podmienky článku 19 základného nariadenia neboli splnené. Tvrdila, že informácie uvedené v žiadosti boli neúplné a neposkytovali pravdivý obraz o subvencovaní výrobcov pstruhov v Turecku a že zmeny zavedené Tureckom nemožno považovať za trvalé. Druhá strana, Španielske združenie akvakultúry, takisto tvrdila, že vyrovnávacie opatrenia sa musia zachovať, a tvrdila, že ceny tureckých dovozov sú nižšie ako ceny výrobcov pstruhov z Únie.

(9)

So zreteľom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že možno urobí výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(10)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Turecku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala misiu Tureckej republiky pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. Celkovo boli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania poslané viac ako 70 spoločnostiam v Turecku.

(11)

Dvadsaťsedem vyvážajúcich výrobcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. Komisia v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku piatich vyvážajúcich výrobcov/skupín výrobcov, ktorí zahŕňali troch vyvážajúcich výrobcov/skupiny výrobcov s najväčším objemom dovozov do Únie a dvoch menších vyvážajúcich výrobcov/skupiny výrobcov. Komisia považovala navrhnutú vzorku za reprezentatívnu.

(12)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov, KLC Group a Sagun Group, požiadali o zaradenie do vzorky. Komisia sa so zreteľom na veľký objem vývozov skupiny KLC Group rozhodla pridať ju do vzorky s cieľom náležite preskúmať účinky upravenej schémy na sektor. Komisia sa však so zreteľom na obmedzený čas dostupný na revízne prešetrovanie rozhodla odmietnuť žiadosť skupiny Group Sagun o zaradenie do vzorky (4).

(13)

Konečnú vzorku teda tvorili títo vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov a ich prepojené spoločnosti:

(14)

Konečná vzorka predstavovala približne 71 % objemu dovozu prešetrovaného výrobku vyvážaného do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Podľa Komisie bola reprezentatívna a umožňovala riadnu analýzu účinkov zmien, ktoré Turecko zaviedlo, na všetky spoločnosti v tomto sektore.

(15)

Komisia získavala a overovala všetky informácie považované za potrebné na vyhodnotenie vplyvu zmeny vo vykonávaní schémy priamych subvencií, ktorú Turecko zaviedlo.

(16)

Komisia poslala dotazníky šiestim vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky a Turecku. Od všetkých uvedených strán boli doručené úplne vyplnené dotazníky.

(17)

Komisia vykonala overovanie v priestoroch jednej zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, skupiny Alima Group. Komisia vykonala overenie na mieste aj v priestoroch tureckých orgánov. Komisia sa so zreteľom na závery uvedené v kapitole 4.3.4 rozhodla nenavštíviť ostatné spoločnosti zaradené do vzorky.

(18)

Komisia 21. februára 2018 všetkým zainteresovaným stranám oznámila základné skutočnosti a úvahy týkajúce sa prešetrovania a vyzvala ich, aby do 18. marca 2018 predložili písomné pripomienky a/alebo žiadosť o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(19)

Pripomienky po poskytnutí informácií predložilo Turecko, žiadateľ, štyria vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a Dánske združenie akvakultúry. Vypočutie za účasti Komisie, Turecka a žiadateľa sa uskutočnilo 23. marca 2018. Vypočutie za účasti Komisie a Dánskeho združenia akvakultúry sa uskutočnilo 16. apríla 2018.

(20)

Prešetrovaným výrobkom je pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss):

s pôvodom v Turecku a v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 0301 91 90, ex 0302 11 80, ex 0303 14 90, ex 0304 42 90, ex 0304 82 90 a ex 0305 43 00 (kódy TARIC 0301919011, 0302118011, 0303149011, 0304429010, 0304829010 a 0305430011) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(21)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní skonštatovala, že výrobky vyrábané v Únii a výrobky vyrábané v Turecku sú podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(22)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní preskúmala viaceré opatrenia, z ktorých mali profitovať alebo mohli profitovať tureckí vyvážajúci výrobcovia pstruhov počas pôvodného obdobia prešetrovania (rok 2013) [pozri odôvodnenie 37 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1195/2014 (5), ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo].

(23)

Hlavné subvencie, z ktorých profitovali tureckí výrobcovia pstruhov počas pôvodného obdobia prešetrovania, boli priame subvencie poskytnuté všetkým výrobcom pstruhov za kilogram, a pohybovali sa v rozmedzí od 7 do 9,6 %. Ďalej mali zo subvencovaných úverov prospech dve spoločnosti zaradené do vzorky v pôvodnom prešetrovaní. Výška subvencií prostredníctvom subvencovaných úverov, ktorú zistila Komisia, bola 0,1 % pre jednu zo spoločností (Kilic) a 0,3 % pre druhú spoločnosť (Özpekler).

(24)

Komisia zistila, že prospech zo všetkých ostatných prešetrovaných subvenčných opatrení v pôvodnom období prešetrovania bol nulový alebo zanedbateľný. Preto opatreniami uloženými výrobcom pstruhov sa vyrovnávali najmä priame subvencie.

(25)

V pôvodnom období prešetrovania (rok 2013) boli priame subvencie výrobcom pstruhov udelené na základe dekrétu č. 2013/4463 zo 7. marca 2013 o poľnohospodárskych subvenciách v roku 2013 (ďalej len „dekrét z roku 2013“). Tento dekrét sa týkal pstruhov vyprodukovaných v roku 2013.

(26)

Na základe dekrétu z roku 2013 boli subvencie udelené všetkým výrobcom pstruhov, ktorí mali platnú výrobnú licenciu pre hospodárstvo na chov rýb. Výrobná licencia sa mohla vzťahovať na výrobu v mori, v priehrade alebo na výrobu umiestnenú vo vnútrozemí. Výrobca pstruhov mohol mať viaceré výrobné licencie (hospodárstva na chov rýb) v rovnakej priehrade alebo rovnakej oblasti v mori. Na základe dekrétu z roku 2013 bola výroba v rámci každej z týchto licencií oprávnená na subvencie do týchto limitov: výrobcovia pstruhov dostali na každú svoju výrobnú licenciu 0,65 tureckej líry (ďalej len „TL“) za kilogram pstruhov na výrobu do 250 ton ročne; na výrobu od 251 do 500 ton polovicu sumy (0,325 TL/kg) a na výrobu nad 500 ton nedostali žiadnu subvenciu.

(27)

Subvencie na výrobu pstruhov sa upravujú dekrétom, ktorý každoročne prijíma turecká vláda. V dekréte sa ustanovujú základné podmienky a výšky subvencií pre produkciu akvakultúry v Turecku. Postupy a zásady týkajúce sa vykonávania dekrétu sa potom bližšie určujú v oznámení, ktoré každý rok vydáva ministerstvo pre potravinárstvo, poľnohospodárstvo a dobytok.

(28)

Keďže obdobie revízneho prešetrovania sa vzťahovalo na druhú polovicu roka 2016 a prvú polovicu roka 2017, Komisia najskôr preskúmala výšku a podmienky subvencií, ktoré boli výrobcom pstruhov udelené alebo sa mali udeliť v rokoch 2016 a 2017 (pozri kapitolu 4.2).

(29)

Po druhé, Komisia analyzovala celkový vývoj výšky subvencií, ktoré Turecko poskytlo od pôvodného prešetrovania doteraz (pozri kapitolu 4.3). Po tretie, Komisia posúdila, či sa úroveň subvencovania výrazne zmenila a či možno túto zmenu považovať za trvalú (pozri kapitolu 4.4).

(30)

V roku 2016 boli subvencie výrobcom pstruhov udelené na základe dekrétu č. 2016/8791 (6) o poľnohospodárskych subvenciách poskytovaných v roku 2016 (ďalej len „dekrét z roku 2016“). V oznámení č. 2016/33 (7) o podpore pre akvakultúru sa ďalej bližšie určujú podmienky poskytovaných subvencií.

(31)

Aj keď výška subvencie v TL/kg zostala na úrovniach z roku 2013, v novom článku 4.16 sa zo subvencií vyňali podniky s licenciami, ktoré „sa nachádzali v rovnakej možnej oblasti určenej ministerstvom, rovnakej priehradnej nádrži alebo v regionalizovanej priehradnej nádrži nachádzajúcej sa v rovnakej zóne“.

(32)

Podľa uvedeného článku a v rozpore so situáciou počas pôvodného obdobia prešetrovania v prípade, že výrobca pstruhov mal viac ako jednu výrobnú licenciu (alebo viac „hospodárstiev na chov rýb“) v rovnakej možnej zóne v mori podľa vymedzenia ministerstva, v rovnakej nádrži (priehrade) alebo v rovnakých nádržiach nachádzajúcich sa v rovnakých regiónoch, ktoré patrili rovnakej osobe či rovnakému podniku/spoločnosti, tieto licencie alebo hospodárstva na chov rýb sa považovali za jednu licenciu alebo jedno hospodárstvo tejto spoločnosti a priama subvencia sa vyplácala podľa uvedeného výkladu. Žiadateľ argumentoval, že na základe tohto článku sa objem výroby oprávnenej na subvencie znížil, čo viedlo k značnému zníženiu subvencií, ktoré získali výrobcovia pstruhov. Komisia však poznamenala, že táto podmienka mala dve obmedzenia.

(33)

Po prvé, z prešetrovania vyplynulo, že podľa informácií, ktoré poskytlo Turecko, obmedzenie stanovené v článku 4.16 dekrétu z roku 2016 sa týkalo len výroby pstruhov v priehradných nádržiach alebo v mori, ale nie výroby na pevnine, ktorá podľa informácií poskytnutých Tureckom predstavovala približne 20 % celkovej výroby pstruhov (8). Po poskytnutí informácií Turecko takisto potvrdilo, že 65 % celkového počtu výrobných podnikov (fariem) sa nachádza na pevnine a len 35 % výrobných podnikov (fariem) sa nachádza v priehradných nádržiach alebo v mori.

(34)

Obmedzenie stanovené v článku 4.16 dekrétu z roku 2016 teda nemalo vplyv na 20 % výroby pstruhov, ani na 65 % výrobných podnikov alebo fariem. To bol napríklad aj prípad jednej zo spoločností zaradených do vzorky, spoločnosti Mittos, ktorej farma na výrobu pstruhov sa nachádza na pevnine. Takisto ďalšia skupina podnikov zaradená do vzorky, skupina Özpekler, mala farmy umiestnené v rôznych priehradných nádržiach. Podľa informácií, ktoré poskytli tieto spoločnosti/skupiny spoločností (a ktoré boli overené na úrovni vlády), boli tieto spoločnosti oprávnené prijať subvencie na rovnaký počet výrobných licencií (šesť v prípade prvej spoločnosti a tri v prípade druhej spoločnosti) v roku 2015 (pred zmenou legislatívy) a aj v roku 2016 (keď už bola v platnosti nová legislatíva). Zmena legislatívy teda nemala žiaden významný vplyv na uvedené spoločnosti.

(35)

Po druhé, obmedzenie sa uplatňovalo na jednu právnickú osobu, teda v prípade skupiny zloženej z prepojených spoločností mohla každá spoločnosť žiadať o subvencie až do limitov stanovených v dekréte. To znamená, že ak bola skupina spoločností zložená z rôznych právnických osôb, ktoré mali svoje rybné hospodárstva (licencie) v rovnakej zóne, každá spoločnosť zo skupiny mohla samostatne profitovať zo subvencií, aj keď mala hospodárstva v rovnakej zóne ako ostatné prepojené spoločnosti. Turecko potvrdilo, že išlo o prípad jednej skupiny zaradenej do vzorky, skupiny Alima Group. Obidve prepojené spoločnosti v tejto skupine boli oprávnené žiadať o subvencie, hoci sa ich hospodárstva nachádzali v rovnakej zóne.

(36)

Z týchto dôvodov celkový vplyv obmedzenia značne neznížil počet príjemcov. Podľa informácií, ktoré poskytlo Turecko, sa počet licencií pre hospodárstva oprávnené na priamu subvenciu znížil z približne 947 licencií pre hospodárstva v roku 2015 na 837 licencií pre hospodárstva v roku 2016 a na 817 licencií v roku 2017. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 34, aj keď sa na individuálnom základe v prípade niektorých spoločností od roku 2015 do roku 2016 znížil počet oprávnených licencií, pre niektoré z týchto spoločností, napríklad spoločnosti Özpekler Group alebo Mittos, bol počet oprávnených licencií rovnaký pred zmenou aj po zmene.

(37)

Okrem legislatívnej zmeny zavedenej článkom 4.16 dekrétu z roku 2016 Turecko tým istým dekrétom vykonávalo od 1. januára 2016 aj novú priamu subvenciu na výrobu v uzavretých systémoch (9). V článku 4.16 uvedeného dekrétu sa stanovuje, že cieľom je „maximálne využívať vodné zdroje dostupné v krajine na zabezpečenie kultivácie produktov akvakultúry a rôznych druhov na miestach, kde je voda obmedzená“.

(38)

Subvencia na výrobu v uzavretých systémoch sa mohla poskytnúť aj výrobcom iných druhov rýb stanovených v dekréte, ako sú napríklad zubatica pruhovaná a morona striebristá. Výška subvencie bola stanovená na 0,5 TL/kg ryby vyrobenej v tomto systéme bez ohľadu na druh vyrábanej ryby.

(39)

V súlade s postupom prijímania nových dekrétov a oznámení na úpravu subvencií pre výrobcov pstruhov každý rok, bol dekrét z roku 2016 v roku 2017 nahradený dekrétom č. 2017/10465 (10) o poľnohospodárskych podporách poskytovaných v roku 2017 (ďalej len „dekrét z roku 2017“). V oznámení č. 2017/38 (11) o podpore pre akvakultúru sa ďalej bližšie určujú podmienky poskytovaných subvencií.

(40)

V dekréte z roku 2017 zostali zachované ustanovenia článku 4.16 o počte oprávnených licencií. Zároveň sa zaviedlo zvýšenie výšky priamych subvencií na výrobu pstruhov. Nové výšky subvencií boli takéto:

(41)

Dekrétom z roku 2017 sa zaviedli aj nové subvencie. Podľa informácií, ktoré poskytlo Turecko, tieto nové subvencie čiastočne nahradili a doplnili priame subvencie, ktoré vyrovnávali opatrenia z pôvodného prešetrovania, a ich cieľom bolo podporiť spotrebu rýb v Turecku, splniť environmentálne normy, bojovať proti chorobám a kvalita, diverzifikácia a vysledovateľnosť potravín. Nové výšky subvencií boli takéto:

(42)

Cieľom subvencií na výrobu pstruhov nad 1 kg bolo podporiť diverzifikáciu výrobkov. Výška subvencie bola stanovená na 0,25 TL/kg na výrobu do 250 ton a polovičná výška (0,125 TL/kg) na výrobu od 250 ton do 500 ton. Obmedzenie kritérií oprávnenosti uvedené v článku 4.16 a vysvetlené v odôvodneniach 32 až 35 sa uplatňovalo aj na tento druh subvencie.

(43)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ tvrdili, že subvencia pre pstruhy nad 1 kg sa na dotknutý výrobok vzťahovala len vtedy, keď sa jeho hmotnosť pohybovala medzi 1 a 1,2 kg. Tvrdili, že pstruhy s hmotnosťou nad 1,2 kg viac nespadali pod vymedzenie dotknutého výrobku. Navyše, podľa vyjadrenia Turecka, ministerstvo poľnohospodárstva obmedzí subvenciu na pstruhy s hmotnosťou nad 1,25 kg v nadchádzajúcom oznámení, v ktorom budú vymedzené podmienky pre systémy subvencovania výroby na rok 2018. Preto by sa subvencia na pstruhy nad 1 kg nemala zohľadňovať pri posudzovaní vývoja výšky subvencií poskytnutej výrobcom pstruhov v rokoch 2017 a 2018.

(44)

Komisia súhlasila s tvrdením, že pstruhy predávané vo forme celých rýb s hmotnosťou aspoň 1,2 kg neboli dotknutým výrobkom. Subvencie poskytnuté na výrobu takýchto rýb, ktoré sú výlučne určené na iný trh, nie sú teda na základe súčasných opatrení napadnuteľné.

(45)

Výroba pstruhov s hmotnosťou od 1 kg do 1,2 kg však v roku 2017 profitovala zo schémy a spadala pod vymedzenie výrobku. Okrem toho článkom 4 písm. f) oznámenia č. 2017/38 sa subvencia udeľuje chovateľom rýb pri výlove. Ak by aj Turecko v roku 2018 zamýšľalo obmedziť subvenciu pre pstruhy s hmotnosťou nad 1,25 kg, dekrét neobsahuje žiadne právne kritérium, na základe ktorého by subvencia bola vylúčená v prípade, že pstruh sa predáva v inej forme. Podľa doručených informácií je bežnou praxou v danom odvetví spracovať niektoré z veľkých vylovených pstruhov a predať ich ako dotknutý výrobok, napríklad vo forme filé. Preto dotknutý výrobok profituje zo zodpovedajúcich súm subvenčnej schémy. Komisia sa navyše vo svojej analýze môže oprieť iba o príslušné legislatívne a administratívne akty v konečnom znení, ktoré sú plne právoplatné vo vyvážajúcej krajine. Keďže oznámenie vymedzujúce podmienky na rok 2018 ešte nebolo prijaté, plánované podmienky, ako ich Turecko uviedlo, v tejto fáze nemožno brať do úvahy. Komisia preto odmietla vylúčiť túto schému zo svojej celkovej analýzy a radšej sa zamerala vo svojich zisteniach na ekonomický účinok schémy (pozri odôvodnenie 67).

(46)

Cieľom subvencií na označovanie rýb bola podpora vysledovateľnosti a kvality rýb. Výška subvencie bola 0,02 TL/kus na výrobu do 250 ton a polovičná výška (0,01 TL) na výrobu od 250 ton do 500 ton. Limit sa uplatňoval na jednu výrobnú licenciu. Obmedzenie kritérií oprávnenosti uvedené v článku 4.16 a vysvetlené v odôvodneniach 32 až 35 sa uplatňovalo aj na tento druh subvencie. Subvencia na označovanie rýb sa mohla poskytnúť aj výrobcom iných druhov rýb stanovených v dekréte, ako sú napríklad zubatica pruhovaná a morona striebristá. Zainteresované strany po poskytnutí informácií toto zistenie nespochybnili.

(47)

Subvencie pre správnu poľnohospodársku prax sa týkali plnenia určitých noriem súvisiacich so životným prostredím, bezpečnosťou potravín, dobrými životnými podmienkami rýb a vysledovateľnosťou. Každá spoločnosť musela absolvovať audit, aby mohla byť oprávnená na subvencie. Po ukončení auditu sa mohlo vydať osvedčenie. Inštitúty, ktoré kontrolovali plnenie noriem, muselo certifikovať ministerstvo. Lehota na podanie žiadostí spoločností, aby mohli byť oprávnené na výrobu pstruhov vyrábaných v roku 2017, bola 31. marca 2018. Výška subvencie bola stanovená na 0,25 TL/kg na výrobu do 250 ton. Limit sa uplatňoval na jednu právnickú osobu. Zainteresované strany po poskytnutí informácií toto zistenie nespochybnili.

(48)

Po legislatívnej zmene zavedenej článkom 4.16 dekrétu z roku 2016 sa zdalo, že objem výroby pstruhov oprávnenej na priame subvencie sa znížil. Podľa informácií, ktoré poskytlo Turecko, ako aj podľa informácií dostupných v záznamoch, však bolo ťažké určiť skutočný vplyv legislatívnej zmeny z roku 2016 z hľadiska objemu a hodnoty oprávnenej výroby v porovnaní so systémom platným pred nadobudnutím platnosti tohto dekrétu a tento vplyv závisel od objemu výroby v rámci jednotlivých licencií.

(49)

Vplyv sa líšil aj na úrovni jednotlivých spoločností v závislosti od konkrétnej situácie výroby každej spoločnosti. Spoločnosti, ktoré mali viac ako jednu licenciu v rovnakom regióne alebo rovnakej zóne v starom režime, mohli od roku 2016 získať priame subvencie len pre jednu z nich. Iné spoločnosti, ktoré mali výrobu na pevnine (napríklad Mittos) alebo ktoré pôsobili v rôznych zónach či regiónoch (napríklad skupina Özpekler), však dostávali priame subvencie v rovnakej alebo aj väčšej výške ako pred rokom 2016, pretože mali viac ako jednu licenciu. Navyše so zreteľom na skutočnosť, že obmedzenie stanovené v článku 4.16 dekrétu z roku 2016 sa uplatňovalo na jednu právnickú osobu, vplyv legislatívnej zmeny na skupinu spoločností závisel aj od jej štruktúry. Preto zatiaľ čo skupiny spoločností ako GMS Group a KLC Group zasiahla zmena právnych predpisov najviac, spoločnosti alebo skupiny spoločností ako Alima, Mittos, Özpekler a všetky malé spoločnosti, ktoré predstavujú viac ako 65 % spoločností, legislatívna zmena zasiahla iba v obmedzenej miere alebo ich nezasiahla vôbec.

(50)

Komisia ďalej skonštatovala, že v roku 2017 sa skutočná suma priamych subvencií pre výrobcov pstruhov zvýšila (pozri odôvodnenie 40). Dekrétmi z rokov 2016 a 2017 sa zaviedli aj viaceré nové subvencie, z ktorých môžu profitovať výrobcovia pstruhov (pozri kapitoly 4.2.1 a 4.2.2).

(51)

Preto aj keď obmedzenia zavedené v roku 2016 mohli viesť k zníženiu subvencovania formou priamych subvencií, Turecko zároveň zaviedlo nové subvencie a/alebo zmenilo existujúce subvenčné opatrenia. Dôležitá otázka teda bola, či zvýšená suma priamych subvencií a nové subvencie nekompenzovali obmedzenie zavedené v dekréte z roku 2016. Ak by to tak bolo, celková úroveň subvencovania mohla byť rovnaká alebo vyššia ako úroveň subvencovania vypočítaná v čase zavedenia pôvodných vyrovnávacích ciel. Ak aj jeden výrobca profitoval z priamych subvencií v roku 2016 menej, lebo jeho rôzne licencie alebo hospodárstva na chov rýb sa považovali za jednu licenciu alebo jedno hospodárstvo, táto zmena nemusela nutne viesť k zníženiu celkovej úrovne subvencovania v porovnaní so situáciou pred legislatívnou zmenou v roku 2016 (pozri odôvodnenia 62 až 65).

(52)

Komisia preto usúdila, že musí posúdiť vplyv všetkých subvenčných opatrení, z ktorých mohli profitovať výrobcovia pstruhov v Turecku (alebo z nich môžu profitovať v budúcnosti), ako aj celkovú úroveň subvencovania na vnútroštátnej úrovni. Komisia preto neskúmala konkrétne účinky zmeny právnych predpisov v období prešetrovania na každú zo spoločností zaradených do vzorky individuálne, ale vypracovala posúdenie na globálnej úrovni, pričom svoje závery potvrdila využitím informácií, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(53)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ argumentovali, že Komisia mala prepočítať subvenčné rozpätie pre spoločnosti zaradené do vzorky na individuálnom základe. Komisia s týmto argumentom nesúhlasila. Žiadateľ žiadal, aby bolo opätovne preskúmané zníženie úrovne subvencií pre všetkých výrobcov pstruhov v Turecku v nadväznosti na legislatívnu zmenu v roku 2016. Za absencie trvalej zmeny v okolnostiach na vnútroštátnej úrovni však Komisia nepovažovala za vhodné vypočítať individuálne príslušné výšky subvencií. Uskutočnené zmeny sa nejavili dostatočnými na preukázanie toho, že by sa výška subvencií podstatne zmenila a že by zmena bola trvalá. Preskúmanie úrovne subvencovania na vnútroštátnej úrovni, ako aj odhadovanej výšky subvencií na rok 2018 navyše potvrdili rovnaký záver.

(54)

Od roku 2013 do roku 2016 boli výšky subvencií poskytnutých výrobcom pstruhov takéto:

Tabuľka

Priame subvencie pre výrobcov pstruhov

(55)

Od roku 2013 do roku 2016 sa celková suma subvencií na výrobu pstruhov znížila o 37 %.

(56)

Najväčšie zníženie (20 %) sumy subvencií nastalo od roku 2013 do roku 2015, teda pred legislatívnou zmenou zavedenou dekrétom z roku 2016. Zníženie medzi uvedenými rokmi bolo v súlade so znížením výroby pstruhov (17 %) v tom istom období.

(57)

Zníženie sumy subvencií od roku 2015 do roku 2016 (pred zmenou a po zmene) bolo 20,6 %.

(58)

V roku 2016 bola celková suma priamych subvencií poskytnutých výrobcom pstruhov vo výške 39 762 389 TL.

(59)

Vykonávanie všetkých subvenčných opatrení, z ktorých mohli výrobcovia pstruhov profitovať v roku 2017, ešte nebolo v čase overovania dokončené. Komisia preto vychádza vo svojich predbežných zisteniach z prognózy rozpočtu na rok 2017 pre každé z opatrení na globálnej úrovni.

(60)

Rozpočet určený pre priame subvencie v roku 2017 bol vo výške 52 500 000 TL. Podľa predbežných informácií, ktoré poskytlo Turecko v čase overovania, sa malo minúť 90 % rozpočtu (47 250 000 TL).

(61)

Okrem toho bol naplánovaný takýto rozpočet pre nové subvenčné opatrenia zavedené v roku 2017:

(62)

Rozpočet na výrobu v uzavretých systémoch, označovanie rýb a správnu poľnohospodársku prax zahŕňal aj subvencie na výrobu iných druhov, ako sú napríklad zubatica pruhovaná a morena striebristá. Na základe štatistických údajov Turecka o celkovom objeme výroby akvakultúry v roku 2016 predstavovala výroba pstruhov v rámci oprávnenej výroby rýb 41,2 %.

(63)

Vychádzajúc z prognózy rozpočtu, z pomeru výdavkov vo výške 90 % a zo skutočnosti, že z niektorých opatrení mala profitovať výroba iných druhov ako pstruhy, Komisia najprv odhadla, že by celková výška subvencií pre výrobcov pstruhov v roku 2017 mohla prekročiť 50 miliónov TL. Uvedený odhad vychádza z informácií, ktoré poskytlo Turecko a podľa ktorých sa očakávalo, že sa vynaloží 90 % z rozpočtu na priame subvencie. Komisia okrem toho použila rovnaké percento rozpočtových výdavkov na odhadnutie súm subvencií dodatočných subvenčných opatrení zavedených v roku 2017 (pozri odôvodnenie 61). Napokon, pre rozpočtové riadky, ktoré zahŕňajú ostatné oprávnené druhy rýb (teda subvencie na výrobu v uzavretých systémoch, na výrobu pstruhov nad 1 kg, na označovanie rýb a pre správnu poľnohospodársku prax), Komisia použila pomer 41,2 %, ktorý predstavuje výrobu pstruhov v rámci oprávnenej výroby pstruhov.

(64)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ tvrdili, že žiaden z tureckých výrobcov pstruhov neprofitoval zo subvencie na výrobu v uzavretých systémoch a ani zo subvencie na označovanie rýb v roku 2017, a to najmä z dôvodu počiatočných investičných nákladov a nepraktickosti uvedených dvoch opatrení. Maximálna výška subvencií na dobré poľnohospodárske postupy v roku 2017 mohla dosiahnuť len 592 250 TL a v skutočnosti sa vynaložilo 83 % z plánovaného rozpočtu v porovnaní s 90 %, ktoré pôvodne odhadovali turecké orgány.

(65)

Komisia súhlasila s opätovným posúdením celkovej výšky subvencií pre výrobcov pstruhov na základe súm, ktoré výrobcovia pstruhov v roku 2017 skutočne získali. Na základe týchto nových súm zo subvenčných opatrení celková výška subvencií pre výrobcov pstruhov v roku 2017 dosiahla približne 48,5 milióna TL.

(66)

Turecko okrem toho tvrdilo, že schéma subvencií na pstruhy nad 1 kg by sa nemala zahrnúť do výpočtu výšky subvencií poskytnutej výrobcom pstruhov. Podľa výpočtov Turecka, ktoré predložilo počas vypočutia, by potom suma subvencií vynaložená na výrobu dotknutého výrobku v roku 2017 dosiahla výšku približne 43 miliónov TL.

(67)

Komisia však poznamenala, že z tejto schémy môžu profitovať tri rôzne druhy pstruhov: (1) pstruhy s hmotnosťou medzi 1 a 1,2 kg, (2) pstruhy s hmotnosťou nad 1,2 kg, ktoré sa po spracovaní môžu nakoniec považovať za dotknutý výrobok, a (3) pstruhy s hmotnosťou nad 1,2 kg, ktoré sú určené na iný trh ako dotknutý výrobok. Za absencie presných hodnôt rozdelenia rozpočtu na subvencie Komisia nemohla vypočítať presnú sumu pre každú z troch kategórií. V každom prípade aj za predpokladu, že by sa 100 % tejto subvencie vyčlenilo len na tretiu kategóriu, a teda by nemala vplyv na dotknutý výrobok, celkový záver by to neovplyvnilo. Suma vo výške 43 miliónov TL za rok 2017 by v skutočnosti stále predstavovala nárast v porovnaní s rokom 2016 o 4 milióny TL. Takýto nárast by vyrovnal značnú časť vplyvu zníženia sumy subvencií v roku 2016, ktoré uviedol žiadateľ ako zmenu odôvodňujúcu revízne prešetrovanie opatrení.

(68)

V období medzi pôvodným obdobím prešetrovania (rok 2013) a rokom 2016 sa subvencie pre výrobcov pstruhov znížili o 37 %. K zníženiu súm subvencií od roku 2013 však nedošlo len v súvislosti s legislatívnou zmenou v roku 2016, ale aj v dôsledku celkového zníženia výroby pstruhov (pozri tabuľku v odôvodnení 54). Po roku 2016 sa úroveň subvencií pre výrobcov pstruhov opäť zvýšila.

(69)

V roku 2017 celková výška subvencií pre výrobcov pstruhov dosiahla sumu medzi 43 miliónov a 48,5 milióna TL. Komisia preto dospela k záveru, že výška subvencií po roku 2016 sa blíži k ich výške pred legislatívnou zmenou.

(70)

Komisia teda konštatovala, že zníženie existujúcich subvencií po legislatívnej zmene v roku 2016 bolo dočasné a že celková výška subvencií, ako aj úroveň podpory výroby na tonu sa od roku 2016 opäť zvýšili.

(71)

Komisia so zreteľom na závery vyvodené v kapitole 4.3.4 preto konštatovala, že zníženie subvencovania výrobcov pstruhov v roku 2016 bolo len dočasné. Takisto konštatovala, že vzhľadom na to, že Turecko každý rok preskúmava podmienky a výšku subvencií, zavedené zmeny nie je možné považovať za trvalé, a to predovšetkým z týchto dôvodov:

Komisia ďalej odhadla, že celkové subvencie pre výrobcov pstruhov môžu v roku 2018 dosiahnuť až 56 miliónov TL, t. j. približne o 6 miliónov TL viac než bola úroveň subvencií v roku 2015, čo bol rok pred legislatívnou zmenou (12).

(72)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ tvrdili, že subvencia na boj proti ochoreniam rybej mlade, ktorá bola zavedená v roku 2018, sa nevzťahovala na dotknutý výrobok. Toto tvrdenie však nepodložili dôkazmi. Komisia zastáva názor, že neexistuje žiaden konkrétny dôvod, aby sa táto subvencia nevzťahovala na dotknutý výrobok. Ministerstvo poľnohospodárstva dokonca toto nové subvenčné opatrenie predstavilo prekvapivo počas overovania ako subvenciu pre výrobcov pstruhov. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(73)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ takisto tvrdili, že subvencie pre uzavreté výroby a na označovanie rýb by mali byť z posúdenia vylúčené, pretože neboli v roku 2017 použité, keďže boli nákladné a nepraktické (pozri odôvodnenie 64). Komisia v tomto ohľade uviedla, že výška subvencie na označovanie rýb bola 0,02 TL/ks v prípade výroby do 250 ton v roku 2017, ale pravdepodobne sa v roku 2018 zvýši na 0,03 TL/ks (13). Zdá sa teda, že Turecko chce, aby uvedené opatrenie bolo zaujímavejšie. Komisia preto zamietla tvrdenie, že tieto nové subvenčné opatrenia by mali byť vylúčené z odhadov výšky subvencií na rok 2018 a v blízkej budúcnosti.

(74)

Navyše, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, musia výrobcovia pstruhov vykonať počiatočné investície a/alebo absolvovať audity, aby svoje obchodné postupy zladili s kritériami oprávnenosti novozavedených subvenčných opatrení. Preto aj keď sa rozpočet pre tieto opatrenia nepoužije v prvom roku (prvých rokoch) uplatňovania, je pravdepodobné, že sa použije vo väčšom rozsahu v ďalších rokoch, keď spoločnosti zabezpečia oprávnenosť svojich činností na financovanie.

(75)

Turecko a žiadateľ napokon tvrdili, že Komisia mala vziať do úvahy znehodnotenie tureckej líry vo výške 90 % v priebehu posledných rokov. Podľa nich malo znehodnotenie meny trvalú povahu.

(76)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Znehodnotenie tureckej líry, voľne zameniteľnej meny s kolísavým výmenným kurzom, sa nemôže pripisovať Turecku. Výmenné kurzy navyše môžu sledovať určitý trend počas určitého obdobia, ale v inom období sa trend môže zase zvrátiť. Na to, aby išlo o zmenu okolností trvalej povahy, chýba nevyhnutná stabilita a predvídateľnosť.

(77)

Komisia so zreteľom na uvedené úvahy konštatovala, že systém vykonávania priamych subvencií sa vyznačuje nepretržitými zmenami právneho základu, kritérií oprávnenosti a skutočných súm subvencií. Ak by aj skutočná výška subvencií v roku 2018 nebola v súlade s odhadmi Komisie, systém vykonávania subvenčných opatrení sa neustále mení tak, že tieto zmeny sa nemôžu považovať za trvalé. V tejto súvislosti Komisia takisto konštatovala, že zníženie subvencií zistené v období od roku 2013 do roku 2016 bolo len dočasné, keďže podľa odhadov výška subvencií na roky 2017 a 2018 dosiahne rovnakú úroveň subvencovania ako v roku 2013. V dôsledku toho, a v rozpore s tvrdeniami žiadateľa, Komisia dospela k záveru, že zníženie zistené v roku 2016 sa nemohlo považovať za trvalé.

(78)

Na základe záverov, ktoré vyvodila Komisia o zmenách vykonávania priamych subvencií pre výrobcov pstruhov v Turecku, a so zreteľom na absenciu trvalej povahy týchto zmien sa žiadosť o čiastočné priebežné revízne prešetrovanie považovala za neopodstatnenú, a preto muselo byť čiastočné priebežné revízne prešetrovanie ukončené.

(79)

Platné opatrenia uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/309 by preto mali byť zachované.

(80)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo ukončiť prešetrovanie. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené poskytnutie informácií. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, keď to bolo opodstatnené.

(81)

Nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (14),

5.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 139/25

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala v 2. augusta 2017 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu ferosilícia s pôvodom v Egypte a na Ukrajine do Únie a uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe podnetu podaného združením Euroalliages (ďalej len „navrhovateľ“) v mene štyroch výrobcov z Únie, a to spoločností Ferropem, Ferroatlántica SL, OFZ a Huta Laziska SA, ktorých výroba predstavuje viac než 90 % celkovej výroby ferosilícia v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktoré sa považovali za postačujúce na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia o začatí prešetrovania informovala navrhovateľa, známych vyvážajúcich výrobcov v Egypte a na Ukrajine, známych dovozcov a používateľov, ďalšie známe dotknuté strany, ako aj zástupcov Egypta a Ukrajiny. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania.

(4)

Overovanie na mieste sa uskutočnilo v období od decembra 2017 do februára 2018 v priestoroch štyroch výrobcov z Únie, spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Egypte a na Ukrajine a v priestoroch jedného spolupracujúceho prepojeného dovozcu v Únii.

(5)

Navrhovateľ informoval prostredníctvom e-mailu z 27. februára 2018 Komisiu o tom, že svoj podnet sťahuje.

(6)

V súlade s článkom 9 ods. 1 základného nariadenia možno konanie ukončiť, ak bol podnet stiahnutý, okrem prípadu, keby takéto ukončenie nebolo v záujme Únie.

(7)

Pri prešetrovaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by takéto ukončenie bolo v rozpore so záujmom Únie. Komisia preto dospela k názoru, že toto prešetrovanie by sa malo ukončiť.

(8)

Zainteresované strany boli zodpovedajúcim spôsobom informované a mali možnosť predložiť pripomienky. Komisia však nedostala žiadne pripomienky, ktoré by preukázali, že by takéto ukončenie nebolo v záujme Únie.

(9)

Komisia preto dospela k záveru, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu ferosilícia, ferozliatiny obsahujúcej 20 hmotnostných % alebo viac, ale najviac 96 hmotnostných % kremíka a 4 hmotnostné % alebo viac železa, s pôvodom v Egypte a na Ukrajine do Únie by sa malo ukončiť bez uloženia opatrení.

(10)

Toto rozhodnutie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,