Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Obsahuje celý platný text vrátane:

dodatku 2 k sérii zmien 07 – dátum nadobudnutia platnosti: 19. júla 2018

OBSAH

PREDPIS

1.

Rozsah pôsobnosti

2.

Vymedzenie pojmov

3.

Žiadosť o typové schválenie

4.

Označenia

5.

Typové schválenie

6.

Špecifikácie

7.

Skúšky

8.

Požiadavky týkajúce sa montáže vo vozidle

9.

Zhoda výroby

10.

Sankcie v prípade nezhody výroby

11.

Úpravy typu vozidla, bezpečnostného pásu alebo zadržiavacieho systému a rozšírenie jeho schválenia

12.

Definitívne zastavenie výroby

13.

Návod

14.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schvaľovania a názvy a adresy schvaľovacích úradov

15.

Prechodné ustanovenia

PRÍLOHY

1A

Oznámenie týkajúce sa udelenia, rozšírenia, zamietnutia alebo odňatia schválenia alebo definitívneho zastavenia výroby typu vozidla vzhľadom na bezpečnostný pás podľa predpisu č. 16

1B

Oznámenie týkajúce sa udelenia, rozšírenia, zamietnutia alebo odňatia schválenia alebo definitívneho zastavenia výroby typu bezpečnostného pásu alebo zadržiavacieho systému pre dospelých cestujúcich v motorových vozidlách podľa predpisu č. 16

2

Usporiadanie značiek typového schválenia

3

Schéma zariadenia na skúšanie odolnosti mechanizmu navíjača

4

Schéma zariadenia na skúšanie blokovania navíjačov s núdzovým blokovaním

5

Schéma zariadenia na skúšanie odolnosti proti prachu

6

Opis vozíka, sedadla, kotviacich úchytiek a brzdiaceho zariadenia

7

Opis figuríny

8

Opis krivky spomalenia alebo zrýchlenia vozíka ako funkcie času

9

Návod

10

Skúška spoločnej pracky

11

Skúška odierania a mikropreklzu

12

Korózna skúška

13

Poradie skúšok

14

Kontrola zhody výroby

15

Postup určovania bodu „H“ a skutočného uhla trupu pre miesta na sedenie v motorových vozidlách

16

Montáž bezpečnostných pásov s uvedením typov pásov a typov navíjačov

17

Požiadavky na montáž bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov pre dospelých cestujúcich v motorových vozidlách na sedadlách smerujúcich dopredu a na montáž detských zadržiavacích systémov ISOFIX a detských zadržiavacích systémov typu i-Size

18

Skúšky signalizátora nezapnutého bezpečnostného pásu

1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa vzťahuje na:

1.1.	vozidlá kategórií M, N, O, L2, L4, L5, L6, L7 a T (1) vzhľadom na montáž bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov, ktoré sú určené na samostatné používanie, t. j. ako jednotlivé zariadenia, osobami dospelého vzrastu, ktoré sedia na sedadlách smerujúcich dopredu, dozadu alebo bokom;

1.2.	bezpečnostné pásy a zadržiavacie systémy, ktoré sú určené na samostatné používanie, t. j. ako jednotlivé zariadenia, osobami dospelého vzrastu, ktoré sedia na sedadlách smerujúcich dopredu, dozadu alebo bokom a sú určené na montáž vo vozidlách kategórií M, N, O, L2, L4, L5, L6, L7 a T (1);

1.3.	vozidlá kategórií M1 a N1 (1) vzhľadom na montáž detských zadržiavacích systémov, detských zadržiavacích systémov ISOFIX a detských zadržiavacích systémov typu i-Size;

1.4.	všetky miesta na sedenie vo vozidlách kategórií M a N vybavené bezpečnostným pásom, pokiaľ ide o signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu;

1.5.	na žiadosť výrobcu sa takisto uplatňuje na montáž detských zadržiavacích systémov a detských zadržiavacích systémov ISOFIX určených na montáž vo vozidlách kategórií M2 a M3 (1);

1.6.	na žiadosť výrobcu sa takisto uplatňuje na bezpečnostné pásy určené na montáž na sedadlách smerujúcich bokom vo vozidlách kategórie M3 [triedy II, III a B (1)];

1.7.	na žiadosť výrobcu sa takisto uplatňuje na montáž detských zadržiavacích systémov typu i-Size, v prípade, že sú miesta na sedenie typu i-Size definované výrobcom vozidla.

2.   VYMEDZENIE POJMOV

2.1.   Bezpečnostný pás (sedadlový pás, pás)

Súprava popruhov so zabezpečovacou prackou, nastavovacími zariadeniami a pripevňovacími kovaniami, ktorá sa dá ukotviť vo vnútri motorového vozidla a ktorá má znížiť riziko poranenia používateľa v prípade nárazu alebo prudkého spomalenia vozidla obmedzením pohyblivosti tela používateľa. Takáto súprava sa všeobecne nazýva „súprava pásu“, pričom tento pojem zahŕňa aj všetky zariadenia na absorpciu energie alebo na navíjanie pásu.

Takáto súprava sa môže skúšať a môže byť schválená ako súprava bezpečnostných pásov alebo ako zadržiavací systém.

2.1.1.   Brušný pás

Dvojbodový pás, ktorý prechádza cez prednú časť panvovej oblasti používateľa.

2.1.2.   Ramenný pás

Pás, ktorý prechádza diagonálne cez prednú časť hrudníka od bedra k protiľahlému ramenu.

2.1.3.   Trojbodový pás

Pás, ktorý je v podstate kombináciou brušného a ramenného pásu.

2.1.4.   Pás typu S

Súprava pásov iných ako trojbodový pás alebo brušný pás.

2.1.5.   Postrojový pás

Súprava pásov typu S pozostávajúca z brušného pásu a ramenných popruhov; postrojový pás môže zahŕňať ďalšiu súpravu rozkrokových popruhov.

2.2.   Typ pásov

Pásy rôznych „typov“ sú pásy, ktoré sa navzájom podstatne odlišujú, pričom rozdiely sa môžu týkať najmä:

2.2.1.

pevných častí (pracka, pripevňovacie kovania, navíjač atď.);

2.2.2.

materiálu, väzby tkaniny, rozmerov a farby popruhov alebo

2.2.3.

geometrie súpravy pásu.

2.3.   Popruh

Pružná časť určená na zadržanie tela a prenos sily na kotviace úchytky pásu.

2.4.   Pracka

Rýchlo sa otvárajúce zariadenie umožňujúce používateľovi, aby bol zadržiavaný pásom. Pracka, s výnimkou pracky postrojového pásu, môže zahŕňať nastavovacie zariadenie.

2.5.   Nastavovacie zariadenie pásu

Zariadenie umožňujúce nastaviť pás podľa požiadaviek jednotlivých používateľov a podľa polohy sedadla. Nastavovacie zariadenie môže byť súčasťou pracky alebo navíjača, alebo akejkoľvek inej časti bezpečnostného pásu.

2.6.   Predpínacie zariadenie

Dodatočne montované alebo integrované zariadenie, ktoré napína popruh bezpečnostného pásu tak, aby sa pri náraze zmenšila vôľa pásu.

2.7.    „Referenčná oblasť“ je priestor medzi dvoma vertikálnymi pozdĺžnymi rovinami vzdialenými od seba 400 mm a symetrickými vzhľadom na bod H, ktoré sú vymedzené rotáciou zariadenia na skúšanie makety hlavy z vertikálnej polohy do horizontálnej polohy podľa opisu v prílohe 1 k predpisu č. 21. Zariadenie sa musí umiestniť podľa opisu v uvedenej prílohe k predpisu č. 21 a nastaviť na maximálnu dĺžku 840 mm.

2.8.    „Súprava airbagov“ je zariadenie namontované v motorových vozidlách ako doplnok k bezpečnostným pásom a zadržiavacím systémom, t. j. systém, ktorý pomocou kompresie plynu obsiahnutého v ňom automaticky pri prudkom náraze vozidla nafúkne pružný vankúš, ktorý má obmedziť intenzitu dotyku jednej alebo viacerých častí tela cestujúceho vo vozidle s priestorom pre cestujúcich. Žiadny z takýchto nafúknutých vankúšov sa nepovažuje za pevnú súčasť.

2.9.    „Airbag pre cestujúcich“ je súprava airbagov určená na ochranu cestujúceho(-cich) na sedadlách iných ako sedadlo vodiča v prípade čelnej zrážky.

2.10.    „Detské zadržiavacie zariadenie“ je bezpečnostné zariadenie definované v predpise č. 44 alebo predpise č. 129.

2.11.    „Smerujúce dozadu“ je smerujúce opačným smerom, ako je bežný smer jazdy vozidla.

2.12.   Pripevňovacie kovania

Časti súpravy pásu vrátane potrebných zaisťovacích prvkov, ktoré umožňujú pripevniť pás ku kotviacim úchytkám pásov.

2.13.   Zariadenie na pohlcovanie energie

Zariadenie určené na rozptyľovanie energie nezávisle od popruhu alebo spoločne s ním, ktoré tvorí súčasť súpravy pásu.

2.14.   Navíjač

Zariadenie na uloženie časti alebo celého popruhu bezpečnostného pásu.

2.14.1.   Navíjač bez blokovania (typ 1)

Navíjač, z ktorého sa pôsobením malej vonkajšej sily vytiahne popruh do celej svojej dĺžky a ktorý neumožňuje nastavenie dĺžky vytiahnutého popruhu.

2.14.2.   Navíjač s ručným odblokovaním (typ 2)

Navíjač, ktorý musí používateľ ručne odblokovať, aby sa dosiahla požadovaná dĺžka popruhu, a ktorý sa automaticky zablokuje, keď táto činnosť prestane.

2.14.3.   Navíjač s automatickým blokovaním (typ 3)

Navíjač, ktorý umožňuje vytiahnutie popruhu na požadovanú dĺžku a ktorý po zapnutí pracky automaticky prispôsobí popruh používateľovi. Bez úmyselného zásahu používateľa nie je ďalšie vytiahnutie popruhu možné.

2.14.4.   Navíjač s núdzovým blokovaním (typ 4)

Navíjač, ktorý pri bežných jazdných podmienkach neobmedzuje voľnosť pohybu používateľa bezpečnostného pásu. Takéto zariadenie má prvky na nastavovanie dĺžky, ktoré automaticky prispôsobia popruh používateľovi, a blokovací mechanizmus, ktorý sa v prípade núdze uvedie do činnosti:

2.14.4.1.

pri spomalení vozidla (jednotlivá citlivosť);

2.14.4.2.

pri kombinácii spomalenia vozidla, odvíjania popruhu alebo akýchkoľvek iných automatických prostriedkov (viacnásobná citlivosť).

2.14.5.   Navíjač s núdzovým blokovaním s vyšším prahom reakcie (typ 4N)

Navíjač typu vymedzeného v bode 2.14.4, ktorý však má osobitné vlastnosti, pokiaľ ide o použitie vo vozidlách kategórií M2, M3, N1, N2 a N3  (2).

2.14.6.   Zariadenie na výškové nastavenie pásu

Zariadenie umožňujúce nastaviť výšku hornej slučky pásu (priamo spojenej s vozidlom alebo pevnou konštrukciou sedadla) podľa požiadaviek jednotlivých používateľov a polohy sedadla. Takéto zariadenie sa môže považovať za súčasť pásu alebo za súčasť kotviacej úchytky pásu.

2.14.7.   „Pružné zariadenie na výškové nastavenie pásu na ramene“

Zariadenie na prispôsobenie výšky pásu na ramene konkrétnemu používateľovi, v prípade ktorého nie je nastavovacia časť priamo spojená s konštrukciou vozidla (napr. stĺpikom) alebo sedadla (napr. pevnou konštrukciou sedadla), ale nastavenie ramennej časti sa:

a)	uskutočňuje posunom po pružnej konštrukcii a

b)	neprekáža smeru pohybu brušného pásu.

2.15.   Kotviace úchytky pásu

Časti konštrukcie vozidla, konštrukcie sedadla alebo ktorejkoľvek inej časti vozidla, ku ktorým sa pripevňujú súpravy bezpečnostných pásov.

2.16.   Typ vozidla z hľadiska bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov

Kategória motorových vozidiel, ktoré sa nelíšia z takých zásadných hľadísk, ako sú rozmery, tvar a materiály komponentov konštrukcie vozidla, konštrukcie sedadiel alebo ktorejkoľvek inej časti vozidla, ku ktorej sa pripevňujú bezpečnostné pásy a zadržiavacie systémy.

2.17.   Zadržiavací systém

Systém pre konkrétny typ vozidla alebo typ definovaný výrobcom vozidla a schválený technickou službou, pozostávajúci zo sedadla a pásu pripevneného k vozidlu vhodným spôsobom a takisto zo všetkých dodatočných prvkov, ktoré sú poskytnuté na účely zníženia rizika poranenia používateľa v prípade prudkého spomalenia vozidla obmedzením pohyblivosti tela používateľa.

2.18.   Sedadlo

Konštrukcia, ktorá môže, ale nemusí byť neoddeliteľnou súčasťou konštrukcie vozidla, ktorá zahŕňa čalúnenie a je určená na sedenie jednej dospelej osoby. Tento pojem sa vzťahuje na jednotlivé sedadlo, ako aj na časť lavicového sedadla určenú na sedenie jednej osoby.

2.18.1.    „Predné sedadlo pre cestujúcich“ je každé sedadlo, ktorého „najprednejšia poloha bodu H“ leží vo vertikálnej priečnej rovine prechádzajúcej bodom R vodiča alebo pred ňou.

2.18.2.    „Sedadlo smerujúce dopredu“ je sedadlo, ktoré sa môže používať, keď je vozidlo v pohybe, a ktoré smeruje do prednej časti vozidla takým spôsobom, že vertikálna rovina symetrie sedadla tvorí s vertikálnou rovinou symetrie vozidla uhol menší než + 10° alebo – 10°.

2.18.3.    „Sedadlo smerujúce dozadu“ je sedadlo, ktoré sa môže používať, keď je vozidlo v pohybe, a ktoré smeruje do zadnej časti vozidla takým spôsobom, že vertikálna rovina symetrie sedadla tvorí s vertikálnou rovinou symetrie vozidla uhol menší než + 10° alebo – 10°.

2.18.4.    „Sedadlo smerujúce bokom“ je sedadlo, ktoré sa môže používať, keď je vozidlo v pohybe, a ktoré smeruje k boku vozidla takým spôsobom, že vertikálna rovina symetrie sedadla tvorí s vertikálnou rovinou symetrie vozidla uhol 90° (± 10°).

2.19.   Skupina sedadiel

Je buď sedadlo lavicového typu alebo samostatné sedadlá, ktoré sú však usporiadané veľa seba, (t. j. tak, že predné kotviace úchytky jedného z týchto sedadiel sú v jednej rovine s prednými alebo zadnými kotviacimi úchytkami druhého sedadla alebo sa nachádzajú medzi kotviacimi úchytkami druhého sedadla) a poskytujú jedno alebo viac miest na sedenie pre dospelé osoby.

2.20.   Lavicové sedadlo

Je úplná konštrukcia sedadla vrátane čalúnenia, ktorá je určená na sedenie viac ako jednej dospelej osoby.

2.21.   Nastavovací systém sedadla

Je úplné zariadenie, pomocou ktorého je možné sedadlo alebo jeho časti nastaviť do polohy vyhovujúcej tvaru tela sediacej osoby; toto zariadenie môže predovšetkým umožňovať:

2.21.1.

pozdĺžny posun;

2.21.2.

výškový posun;

2.21.3.

uhlový posun.

2.22.   Ukotvenie sedadla

Je systém zaistenia súpravy sedadla ku konštrukcii vozidla vrátane dotknutých častí konštrukcie vozidla.

2.23.   Typ sedadla

Je kategória sedadiel, ktoré sa nelíšia z takých zásadných hľadísk ako:

2.23.1.

tvar, rozmery a materiály konštrukcie sedadla;

2.23.2.

typy a rozmery systémov nastavenia blokovania sedadla a blokovacích systémov;

2.23.3.

typ a rozmery kotviacich úchytiek pásov na sedadle, ukotvenie sedadla a dotknutých častí konštrukcie vozidla.

2.24.   Systém posunu sedadla

Zariadenie, pomocou ktorého je možné vykonať uhlový alebo pozdĺžny posuv sedadla alebo jednej z jeho častí bez pevnej medzipolohy (aby sa uľahčil prístup pre cestujúcich).

2.25.   Systém blokovania sedadla

Zariadenie, ktoré zabezpečuje udržiavanie sedadla a jeho častí v ľubovoľnej polohe používania.

2.26.   Zapustené tlačidlo na uvoľnenie pracky

Také tlačidlo na otvorenie pracky, ktoré neumožňuje otvorenie pracky pomocou gule s priemerom 40 mm.

2.27.   Nezapustené tlačidlo na uvoľnenie pracky

Také tlačidlo na otvorenie pracky, ktoré umožňuje otvorenie pracky pomocou gule s priemerom 40 mm.

2.28.   Zariadenie na znižovanie napnutia

Zariadenie, ktoré je zabudované v navíjači a po upevnení bezpečnostného pásu automaticky znižuje napnutie popruhu. Po odopnutí bezpečnostného pásu sa takéto zariadenie automaticky vypne.

2.29.    „ISOFIX“ je systém na pripojenie detských zadržiavacích systémov k vozidlám, ktorý pozostáva z dvoch pevných kotviacich úchytiek na vozidle, dvoch zodpovedajúcich pevných ukotvení na detskom zadržiavacom systéme a z prostriedku na zamedzenie rotácii detského zadržiavacieho systému okolo vlastnej osi.

2.30.    „Detský zadržiavací systém ISOFIX“ je detský zadržiavací systém spĺňajúci požiadavky predpisu č. 44 alebo predpisu č. 129, ktorý musí byť pripevnený k systému kotviacich úchytiek ISOFIX spĺňajúcemu požiadavky predpisu č. 14 alebo predpisu č. 145.

2.31.    „Miesto upevnenia ISOFIX“ je miesto, ktoré umožňuje namontovať:

a)	univerzálny detský zadržiavací systém ISOFIX smerujúci dopredu podľa definície v predpise č. 44;

b)	alebo polouniverzálny detský zadržiavací systém ISOFIX smerujúci dopredu podľa definície v predpise č. 44;

c)	alebo polouniverzálny detský zadržiavací systém ISOFIX smerujúci dozadu podľa definície v predpise č. 44;

d)	alebo polouniverzálny detský zadržiavací systém ISOFIX smerujúci bokom podľa definície v predpise č. 44;

e)	alebo detský zadržiavací systém ISOFIX pre špecifické vozidlo podľa definície v predpise č. 44;

f)	alebo detský zadržiavací systém typu i-Size podľa definície v predpise č. 129;

g)	alebo detský zadržiavací systém ISOFIX pre špecifické vozidlo podľa definície v predpise č. 129.

2.32.    „Systém kotviacich úchytiek ISOFIX“ je systém pozostávajúci z dvoch dolných kotviacich úchytiek ISOFIX, ktorý spĺňa požiadavky predpisu č. 14 alebo predpisu č. 145 a je určený na pripevnenie detského zadržiavacieho systému ISOFIX spolu so zariadením na zamedzenie rotácii.

2.33.    „Dolná kotviaca úchytka ISOFIX“ je jedna pevná vodorovná okrúhla tyč s priemerom 6 mm, ktorá vystupuje z konštrukcie vozidla alebo sedadla a slúži na namontovanie a obmedzenie pohybu detského zadržiavacieho systému ISOFIX pomocou ukotvení ISOFIX.

2.34.    „Zariadenie na zamedzenie rotácii“:

a)	zariadenie na zamedzenie rotácii univerzálneho detského zadržiavacieho systému ISOFIX pozostáva z horného popruhu ISOFIX;

b)	zariadenie na zamedzenie rotácii polouniverzálneho detského zadržiavacieho systému ISOFIX pozostáva buď z horného popruhu, prístrojovej dosky vozidla, alebo z podpernej nohy určenej na zamedzenie rotácii zadržiavacieho systému pri čelnom náraze;

c)	zariadenie na zamedzenie rotácii detského zadržiavacieho systému typu i-Size pozostáva buď z horného popruhu, alebo z podpernej nohy určenej na zamedzenie rotácii zadržiavacieho systému pri čelnom náraze;

d)	v prípade detských zadržiavacích systémov ISOFIX, typu i-Size, univerzálnych a polouniverzálnych, sedadlo vozidla samo osebe nepredstavuje zariadenie na zamedzenie rotácii.

2.35.    „Kotviaca úchytka horného popruhu ISOFIX“ je prvok spĺňajúci požiadavky predpisu č. 14 alebo predpisu č. 145 (napr. tyč), umiestnený v predpísanej oblasti, určený na pripojenie svorky remeňa horného popruhu ISOFIX a prenesenie jeho zadržiavacej sily na konštrukciu vozidla.

2.36.    „Vodiace zariadenie“ je zariadenie, ktoré má slúžiť na uľahčenie zapojenia detského zadržiavacieho systému ISOFIX osobou vykonávajúcou jeho montáž tým, že fyzicky navedie ukotvenia ISOFIX na detskom zadržiavacom systéme ISOFIX tak, aby boli správne zarovnané s dolnými kotviacimi úchytkami ISOFIX.

2.37.    „Prostriedok označenia ISOFIX“ je niečo, čo informuje osobu, ktorá chce vykonať montáž detského zadržiavacieho systému ISOFIX o miestach upevnenia ISOFIX vo vozidle a o mieste upevnenia každého zodpovedajúceho systému kotviacich úchytiek ISOFIX.

2.38.    „Fixačný prostriedok detského zadržiavacieho zariadenia“ (CRF) je prostriedok podľa jedného z fixačných prostriedkov ISOFIX vymedzených v bode 4 doplnku 2 k prílohe 17 k tomuto predpisu, a najmä prostriedok, ktorého rozmery sú uvedené na obrázkoch 1 až 8 v už uvedenom bode 4. Tieto fixačné prostriedky detského zadržiavacieho zariadenia (CRF) sa v tomto predpise používajú na zistenie tried veľkostí detských zadržiavacích systémov ISOFIX podľa obrysových rozmerov uvedených v predpise č. 44 alebo predpise č. 129, ktoré sa môžu umiestniť na miestach upevnenia ISOFIX vo vozidle. Jeden z týchto CRF nazývaný ISO/F2, ktorý je opísaný na obrázku 2 už spomínaného bodu 4, sa okrem toho používa v predpise č. 14 alebo predpise č. 145 na zistenie polohy akéhokoľvek systému kotviacich úchytiek ISOFIX a možnosti prístupu k nemu.

Môže sa použiť aj prostriedok podľa jedného z dvoch fixačných prostriedkov zvýšeného sedadla uvedených v doplnku 5 k prílohe 17 tohto predpisu, a to najmä taký, ktorého rozmery sú uvedené na obrázkoch 2 a 3 doplnku 5 k prílohe 17. Tieto fixačné prostriedky sa v tomto predpise používajú na zistenie obrysových rozmerov veľkosti zvýšeného sedadla uvedených v predpise č. 129, ktoré sa môžu prípadne umiestniť na miestach na sedenie vo vozidle.

2.39.    „Posudzovaný objem na montáž podpernej nohy zariadenia typu i-Size“ je objem, ktorý zabezpečuje priestorovú a geometrickú kompatibilitu medzi podpernou nohou detského zadržiavacieho systému typu i-Size a miestom na sedenie typu i-Size vo vozidle.

2.40.    „Miesto na sedenie typu i-Size“ je miesto na sedenie, ak je definované výrobcom vozidla, ktoré je určené na umiestnenie detských zadržiavacích systémov typu i-Size podľa predpisu č. 129 a spĺňa požiadavky stanovené v tomto predpise.

2.41.    „Signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu“ je systém, ktorý má upozorniť vodiča, že niektorý z cestujúcich nepoužíva bezpečnostný pás. Systém sa skladá z detekcie nezapnutého bezpečnostného pásu a dvoch úrovní výstrahy vodiča: výstrahy prvej úrovne a výstrahy druhej úrovne.

2.42.    „Vizuálna výstraha“ je výstraha pomocou vizuálneho signálu (svietenie, blikanie alebo vizuálne zobrazenie symbolu alebo správy).

2.43.    „Zvuková výstraha“ je výstraha pomocou zvukového signálu.

2.44.    „Výstraha prvej úrovne“ je vizuálna výstraha, ktorá sa aktivuje vtedy, keď sa zapne kľúč zapaľovania alebo hlavný ovládací spínač a bezpečnostný pás ktoréhokoľvek cestujúceho nie je zapnutý. Môže sa pridať aj zvuková výstraha.

2.45.    „Výstraha druhej úrovne“ je vizuálna a zvuková výstraha, ktorá sa aktivuje, keď sa vozidlo prevádzkuje v súlade s bodmi 8.4.2.4.1.1 až 8.4.2.4.1.3 s odopnutými bezpečnostnými pásmi ktoréhokoľvek cestujúceho v prednom rade sedadiel a s odopnutými alebo odopínajúcimi sa bezpečnostnými pásmi ktoréhokoľvek cestujúceho v zadnom rade sedadiel.

2.46.    „Bezpečnostný pás nie je zapnutý“ je podľa uváženia výrobcu buď, že pracka bezpečnostného pásu ktoréhokoľvek cestujúceho nie je zapnutá alebo že dĺžka popruhu vytiahnutého z navíjača je menšia než dĺžka potrebná na zapnutie pracky pri neobsadenom sedadle v najzadnejšej polohe sedenia.

2.47.    „Vozidlo je v bežnej prevádzke“ znamená, že vozidlo sa pohybuje vpred rýchlosťou vyššou ako 10 km/h.

3.   ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1.   Typ vozidla

3.1.1.   Žiadosť o schválenie typu vozidla z hľadiska montáže jeho bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov predkladá výrobca vozidla alebo jeho riadne splnomocnený zástupca.

3.1.2.   K žiadosti musia byť v troch vyhotoveniach priložené ďalej uvedené dokumenty, v ktorých sa uvádzajú tieto údaje:

3.1.2.1.

výkresy celkovej konštrukcie vozidla vo vhodnej mierke s vyznačením polôh bezpečnostných pásov a podrobné výkresy bezpečnostných pásov a bodov, ku ktorým sa pripevňujú;

3.1.2.2.

špecifikáciu použitých materiálov, ktoré môžu ovplyvniť pevnosť bezpečnostných pásov;

3.1.2.3.

technický opis bezpečnostných pásov;

3.1.2.4.

v prípade bezpečnostných pásov pripevnených ku konštrukcii sedadla sa priloží:

3.1.2.5.

podrobný opis typu vozidla z hľadiska konštrukcie sedadiel, ich ukotvení a ich nastavovacích a blokovacích systémov;

3.1.2.6.

výkresy sedadiel, ich ukotvení vo vozidle a ich nastavovacích a blokovacích systémov, vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné.

3.1.3.   Výrobca musí technickej službe vykonávajúcej schvaľovacie skúšky podľa svojej voľby dodať buď vozidlo zodpovedajúce typu vozidla, ktorý sa má schváliť, alebo časti vozidla, ktoré táto technická služba považuje za nevyhnutné na účely skúšania bezpečnostných pásov.

3.2.   Typ bezpečnostného pásu

3.2.1.   Žiadosť o typové schválenie bezpečnostného pásu predkladá držiteľ obchodnej značky alebo jeho riadne splnomocnený zástupca. V prípade zadržiavacích systémov predkladá žiadosť o typové schválenie zadržiavacieho systému držiteľ obchodnej značky alebo jeho zástupca, prípadne výrobca vozidla, do ktorého sa má tento systém namontovať, alebo jeho zástupca.

3.2.2.   K žiadosti sa priloží:

3.2.2.1.

technický opis typu pásu, so špecifikovaním použitých popruhov a pevných častí spolu s výkresmi častí z ktorých sa pás skladá; vo výkresoch musí byť vyznačené miesto určené pre schvaľovacie číslo a doplnkové symboly, pokiaľ ide o kružnicu schvaľovacej značky. V opise sa musí uviesť farba modelu predkladaného na schválenie a špecifikovať typ, resp. typy vozidiel, pre ktoré je tento typ pásu určený. V prípade navíjačov sa musia poskytnúť pokyny na montáž snímacieho zariadenia; a v prípade predpínacích zariadení alebo systémov úplný technický opis konštrukcie a činnosti vrátane prípadného snímania s opísaním spôsobu aktivácie a akejkoľvek nevyhnutnej metódy na zabránenie neúmyselnej aktivácii. V prípade zadržiavacieho systému musí opis zahŕňať: výkresy konštrukcie vozidla a konštrukcie sedadla, nastavovacieho systému a pripevňovacích kovaní, vo vhodnej mierke a s vyznačením miest ukotvení sedadiel a kotviacich úchytiek pásov, ako aj výstužných prvkov v dostatočne podrobnej miere; spolu so špecifikáciou použitých materiálov, ktoré môžu mať vplyv na pevnosť ukotvení sedadiel a kotviacich úchytiek pásov; a technický opis ukotvení sedadiel a kotviacich úchytiek pásov. Ak je pás skonštruovaný tak, že jeho upevnenie na konštrukciu vozidla sa vykoná pomocou zariadenia na výškové nastavenie pásu, musí technický opis špecifikovať, či sa toto zariadenie považuje alebo nepovažuje za časť pásu;

3.2.2.2.

šesť vzoriek daného typu pásu, z ktorých jedna slúži na referenčné účely;

3.2.2.3.

popruh s dĺžkou desať metrov pre každý typ popruhu použitý v danom type pásu;

3.2.2.4.

technická služba vykonávajúca schvaľovacie skúšky je oprávnená požadovať ďalšie vzorky.

3.2.3.   V prípade zadržiavacích systémov sa technickej službe predkladajú dve vzorky, ktoré môžu zahŕňať dve vzorky pásov požadované podľa bodov 3.2.2.2 a 3.2.2.3, a podľa voľby výrobcu vozidlo, ktoré zodpovedá typu vozidla, ktorý sa má schváliť, alebo časť, resp. časti vozidla považované technickou službou vykonávajúcou schvaľovacie skúšky za nevyhnutné z hľadiska skúšania zadržiavacieho systému.

4.   OZNAČENIA

Vzorky typu pásu alebo typu zadržiavacieho systému predložené na schválenie v súlade s ustanoveniami bodov 3.2.2.2, 3.2.2.3 a 3.2.2.4 musia byť jasne a nezmazateľne označené menom výrobcu, jeho iniciálkami alebo obchodným názvom, prípadne jeho značkou.

5.   TYPOVÉ SCHVÁLENIE

5.1.   K osvedčeniu o typovom schválení sa pripojí osvedčenie v súlade so vzorom špecifikovaným v bode 5.1.1 alebo 5.1.2:

5.1.1.

príloha 1A pre žiadosti uvedené v bode 3.1;

5.1.2.

príloha 1B pre žiadosti uvedené v bode 3.2.

5.2.   Typ vozidla

5.2.1.   Ak vozidlo predložené na typové schválenie podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky bodu 8 a príloh 15 a 16 k tomuto predpisu, takémuto typu vozidla sa udelí typové schválenie.

5.2.2.   Každému schválenému typu sa pridelí schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 07, čo zodpovedá sérii zmien 07) označujú sériu zmien predpisu platnú v čase vydania typového schválenia, ktorá zahŕňa najnovšie dôležité technické zmeny. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu vozidla, ako je typ vymedzený v bode 2.16.

5.2.3.   Oznámenie o typovom schválení alebo rozšírení, zamietnutí či odňatí typového schválenia, alebo o konečnom zastavení výroby typu vozidla podľa tohto predpisu sa oznamuje stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohe 1A k tomuto predpisu.

5.2.4.   Na každé vozidlo, ktoré zodpovedá typu vozidla schválenému podľa tohto predpisu sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste stanovenom vo formulári typového schválenia pripevní medzinárodná značka typového schválenia, ktorá sa skladá z:

5.2.4.1.

písmena „E“ v kružnici, za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá typové schválenie udelila (3);

5.2.4.2.

čísla tohto predpisu, po ktorom nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo umiestnené vpravo od kružnice predpísanej v bode 5.2.4.1.

5.2.5.   Ak sa vozidlo zhoduje s typom vozidla schváleným podľa jedného alebo viacerých predpisov pripojených k dohode, v krajine, ktorá udelila schválenie podľa tohto predpisu nie je potrebné zopakovať symbol predpísaný v bode 5.2.4.1; v takomto prípade sa ďalšie čísla a symboly všetkých predpisov, na základe ktorých bolo typové schválenie udelené v krajine, ktorá udelila typové schválenie podľa tohto predpisu, umiestnia vo zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 5.2.4.1.

5.2.6.   Značka typového schválenia musí byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

5.2.7.   Značka typového schválenia musí byť umiestnená tesne pri štítku údajov o vozidle pripevnenom výrobcom alebo na ňom.

5.3.   Typ bezpečnostného pásu

5.3.1.   Ak vzorky typu pásu, ktoré sa predkladajú v súlade s ustanoveniami bodu 3.2 spĺňajú požiadavky bodov 4, 5.3 a 6 tohto predpisu, schválenie sa udelí.

5.3.2.   Každému schválenému typu sa pridelí schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 06, čo zodpovedá sérii zmien 06) označujú sériu zmien predpisu platnú v čase vydania typového schválenia, ktorá zahŕňa posledné závažné technické zmeny. Tá istá zmluvná strana nemôže prideliť rovnaké číslo inému typu pásu alebo zadržiavacieho systému.

5.3.3.   Oznámenie o typovom schválení alebo rozšírení, zamietnutí či odňatí schválenia typu pásu alebo zadržiavacieho systému podľa tohto predpisu sa oznamuje zmluvným stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohe 1B k tomuto predpisu.

5.3.4.   Okrem značiek predpísaných v bode 4 sa ku každému pásu zhodnému s typom schváleným podľa tohto predpisu upevňujú na vhodnom mieste tieto údaje:

5.3.4.1.

medzinárodnú schvaľovaciu značku pozostávajúcu z: 5.3.4.1.1. písmena „E“ v kružnici, za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá typové schválenie udelila (4); 5.3.4.1.2. čísla typového schválenia;

5.3.4.2.

týchto doplnkových symbolov: 5.3.4.2.1. písmena „A“ v prípade trojbodového pásu, písmena „B“ v prípade brušného pásu a písmena „S“ v prípade pásov špeciálnych typov. 5.3.4.2.2. Symboly uvedené v bode 5.3.4.2.1 sa dopĺňajú o tieto ďalšie označenia: 5.3.4.2.2.1. písmeno „e“ v prípade pásu so zariadením na pohlcovanie energie; 5.3.4.2.2.2. písmeno „r“ v prípade pásu so zabudovaným navíjačom, po ktorom nasleduje symbol (1, 2, 3, 4 alebo 4N) použitého navíjača v súlade s bodom 2.14 tohto predpisu, a písmeno „m“, ak je použitý navíjač navíjačom s núdzovým blokovaním s viacnásobnou citlivosťou; 5.3.4.2.2.3. písmeno „p“ v prípade bezpečnostných pásov s predpínacím zariadením; 5.3.4.2.2.4. písmeno „t“ v prípade bezpečnostného pásu s navíjačom, v ktorom je zabudované zariadenie na znižovania napnutia; 5.3.4.2.2.5. pásy s navíjačom typu 4N musia byť označené aj symbolom pozostávajúcim z prečiarknutého štvorca s vozidlom kategórie M1 označujúcim, že používanie tohto typu navíjača je vo vozidlách tejto kategórie zakázané; 5.3.4.2.2.6 ak je bezpečnostný pás schválený podľa ustanovení bodu 6.4.1.3.3 a bodu 6.4.1.3.4 tohto predpisu, musí byť označený slovom „AIRBAG“ v obdĺžniku. 5.3.4.2.3. Ak je bezpečnostný pás súčasťou zadržiavacieho systému, pred symbolom uvedeným v bode 5.3.4.2.1 sa musí uviesť písmeno „Z“.

5.3.5.   V bode 2 prílohy 2 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadaní schvaľovacej značky.

5.3.6.   Údaje uvedené v bode 5.3.4 musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné a môžu byť trvalo pripevnené buď pomocou štítku, alebo priameho označenia. Štítok alebo označenie musia byť odolné proti opotrebovaniu.

5.3.7.   Štítky uvedené v bode 5.3.6 môže vydať buď schvaľovací úrad, ktorý schválenie udelil, alebo výrobca na základe povolenia takéhoto orgánu.

6.   ŠPECIFIKÁCIE

6.1.   Všeobecné špecifikácie

6.1.1.   Každá vzorka predložená v súlade s bodmi 3.2.2.2, 3.2.2.3 a 3.2.2.4 musí spĺňať špecifikácie stanovené v bode 6 tohto predpisu.

6.1.2.   Pás alebo zadržiavací systém musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby v prípade, že sú správne namontované a cestujúci ich riadne používa, bola zabezpečená ich uspokojivá činnosť, a aby znižovali riziko telesného poranenia v prípade nehody.

6.1.3.   Usporiadanie popruhov nesmie byť pre používateľa nebezpečné.

6.1.4.   Používanie materiálov s vlastnosťami polyamidu 6, pokiaľ ide o zadržiavanie vody, je zakázané vo všetkých mechanických častiach, v prípade ktorých je pravdepodobné, že by takýto jav mal nepriaznivý účinok na ich činnosť.

6.2.   Pevné časti

6.2.1.   Všeobecné ustanovenia

6.2.1.1.   Pevné časti bezpečnostného pásu, ako sú pracky, nastavovacie zariadenia, pripevňovacie kovania a podobne, nesmú mať ostré hrany, ktoré by mohli trením spôsobiť opotrebenie alebo roztrhnutie popruhov.

6.2.1.2.   Všetky súčasti súpravy pásu podliehajúce korózii musia byť proti nej vhodne chránené. Po koróznej skúške predpísanej v bode 7.2 nesmú byť na nich voľným okom kvalifikovaného pozorovateľa viditeľné žiadne známky poškodenia, ktoré by mohlo brániť náležitému fungovaniu zariadenia, ani žiadna významná korózia.

6.2.1.3.   Pevné časti určené na pohlcovanie energie alebo časti, ktoré majú byť vystavené zaťaženiu alebo ho majú prenášať, nesmú byť krehké.

6.2.1.4.   Pevné prvky a časti bezpečnostného pásu vyrobené z plastov musia byť umiestnené a namontované tak, aby neboli počas každodenného používania motorového vozidla náchylné zachytiť sa pod pohyblivým sedadlom alebo vo dverách takéhoto vozidla. Ak ktorýkoľvek z týchto prvkov a ktorákoľvek z častí nespĺňa uvedené podmienky, musia byť podrobené nárazovej skúške za studena, ako je uvedená v bode 7.5.4. Ak budú po vykonaní skúšky na akomkoľvek plastovom kryte alebo držiaku pevného prvku viditeľné akékoľvek trhliny, celá plastová časť sa musí demontovať a zostávajúca súprava sa musí znovu posúdiť z hľadiska jej trvalej bezpečnosti. Ak je zvyšná súprava naďalej bezpečná, alebo ak na nej nie sú viditeľné žiadne trhliny, posúdi sa ďalej z hľadiska požiadaviek na skúšky stanovených v bodoch 6.2.2, 6.2.3 a 6.4.

6.2.2.   Pracka

6.2.2.1.   Pracka musí byť riešená tak, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť nesprávneho používania. To okrem iného znamená, že nesmie byť možné, aby pracka zostala v čiastočne zapnutom stave. Spôsob rozopínania pracky musí byť úplne jasný. Časti pracky, ktoré pravdepodobne prídu do kontaktu s užívateľom, musia predstavovať časť s plochou najmenej 20 cm2 a šírkou najmenej 46 mm, merané v rovine vzdialenej maximálne o 2,5 mm od plochy kontaktu. V prípade praciek postrojového pásu sa uvedená požiadavka považuje za splnenú, ak má plocha kontaktu pracky s telom používateľa veľkosť 20 až 40 cm2.

6.2.2.2.   Pracka musí zostať v každej polohe vozidla zapnutá, a to aj keď nie je namáhaná ťahom. Pracka sa nesmie dať rozopnúť neúmyselne, náhodne ani silou menšou ako 1 daN. Pracka sa musí dať ľahko používať a uchopiť; v prípade, keď nie je namáhaná žiadnym ťahom a keď nie je namáhaná ťahom stanoveným v bode 7.8.2, musí byť možné, aby ju používateľ rozopol jediným jednoduchým pohybom jednej ruky v jednom smere; okrem toho, v prípade súprav pásov určených na používanie na predných krajných sedadlách, okrem postrojových pásov, musí tiež existovať možnosť, aby ju používateľ mohol zapnúť jednoduchým pohybom jednej ruky v jednom smere. Pracka sa uvoľní stlačením tlačidla alebo podobného zariadenia. Plocha, ktorá sa stláča, musí mať v skutočne uvoľnenej polohe a pri premietnutí sa do roviny kolmej k počiatočnému smeru pohybu tlačidla tieto rozmery: v prípade zapustených tlačidiel plošnú veľkosť najmenej 4,5 cm2 a šírku najmenej 15 mm; v prípade nezapustených tlačidiel plochu najmenej 2,5 cm2 a šírku najmenej 10 mm. Uvoľňovacia plocha pracky musí mať červenú farbu. Túto farbu nesmie mať žiadna iná časť pracky. Keď je sedadlo obsadené, môže v rámci pracky svietiť červené výstražné svietidlo, pokiaľ sa pri zapnutí bezpečnostného pásu vypne. Svietidlá osvetľujúce pracku v inej než červenej farbe sa pri zapnutí bezpečnostného pásu nemusia vypnúť. Tieto svietidlá nesmú osvetľovať pracku tak, aby bolo ovplyvnené vnímanie červenej farby tlačidla uvoľňujúceho pracku alebo výstražného svietidla.

6.2.2.3.   Pracka podrobená skúške v súlade s bodom 7.5.3 musí fungovať normálne.

6.2.2.4.   Pracka musí odolať opakovanej manipulácii a pred dynamickou skúškou stanovenou v bode 7.7 sa musí podrobiť 5 000 cyklom rozopínania a zapínania za bežných podmienok používania. V prípade spôn postrojových pásov sa táto skúška môže vykonávať bez toho, aby boli zapnuté všetky jazýčky.

6.2.2.5.   Sila potrebná na rozopnutie pracky pri skúške podľa bodu 7.8 nesmie presiahnuť 6 daN.

6.2.2.6.   Pevnosť pracky sa skúša podľa bodu 7.5.1 a prípadne podľa bodu 7.5.5. Účinkom ťahu vyvolaného predpísaným zaťažením sa nesmie zlomiť, závažne zdeformovať ani rozopnúť.

6.2.2.7.   V prípade praciek, ktoré obsahujú prvok spoločný pre dve súpravy pásov, sa vykonajú aj skúšky pevnosti a rozopínania podľa bodov 7.7 a 7.8, pri ktorých sa časť pracky patriaca k jednej súprave zapne do zodpovedajúcej časti patriacej k druhej súprave, ak je pri používaní možné pracku takto spájať.

6.2.3.   Nastavovacie zariadenie pásu

6.2.3.1.   Pás sa po jeho založení používateľom musí buď nastaviť samočinne tak, aby používateľovi vyhovoval, alebo musí byť riešený tak, aby ručné nastavovacie zariadenie bolo pre sediaceho používateľa ľahko dostupné a dalo sa pohodlne a ľahko používať. Rovnako musí dovoľovať utiahnutie pásu jednou rukou tak, aby sa prispôsobil telesným rozmerom používateľa a polohe sedadla vo vozidle.

6.2.3.2.   Dve vzorky každého nastavovacieho zariadenia pásu sa skúšajú v súlade s požiadavkami bodu 7.3. Preklz popruhu nesmie v prípade žiadnej vzorky nastavovacieho zariadenia presiahnuť 25 mm, pričom súčet posunov všetkých nastavovacích zariadení nesmie presiahnuť 40 mm.

6.2.3.3.   Pevnosť všetkých nastavovacích zariadení sa skúša spôsobom opísaným v bode 7.5.1. Účinkom ťahu vyvolaného predpísaným zaťažením sa nesmú zlomiť ani uvoľniť.

6.2.3.4.   Pri skúške podľa bodu 7.5.6 nesmie byť sila potrebná na ovládanie ktoréhokoľvek ručného nastavovacieho zariadenia väčšia ako 5 daN.

6.2.4.   Pripevňovacie kovania a zariadenia na výškové nastavenie pásu

Pevnosť pripevňovacích kovaní sa skúša podľa bodov 7.5.1 a 7.5.2. Pevnosť zariadení na výškové nastavenie pásu sa skúša podľa bodu 7.5.2 tohto predpisu, pokiaľ sa tieto zariadenia nepodrobili skúške na vozidle podľa predpisu č. 14 (v znení jeho poslednej verzie zmien) vo vzťahu ku kotviacim úchytkám bezpečnostných pásov. Účinkom ťahu vyvolaného predpísaným zaťažením sa nesmú zlomiť ani uvoľniť.

6.2.5.   Navíjače

Navíjače sa podrobia skúškam, vrátane skúšok pevnosti predpísaných v bodoch 7.5.1 a 7.5.2, pričom musia spĺňať ďalej uvedené požiadavky. (Tieto požiadavky vylučujú navíjače bez blokovania.)

6.2.5.1.   Navíjače s ručným odblokovaním

6.2.5.1.1.   Popruh súpravy bezpečnostného pásu vybavenej navíjačom s ručným odblokovaním sa medzi polohami blokovania navíjača nesmie posunúť o viac ako 25 mm.

6.2.5.1.2.   Popruh súpravy bezpečnostného pásu sa musí z navíjača s ručným odblokovaním vytiahnuť do 6 mm od konca svojej maximálnej dĺžky, keď sa na popruh v normálnom smere vyťahovania pôsobí ťahom najmenej 1,4 daN a najviac 2,2 daN.

6.2.5.1.3.   Popruh sa vytiahne z navíjača a nechá sa opakovane navinúť spôsobom opísaným v bode 7.6.1, kým neprebehne 5 000 cyklov. Navíjač sa následne podrobí koróznej skúške uvedenej v bode 7.2 a skúške odolnosti proti prachu uvedenej v bode 7.6.3. Následne musí úspešne absolvovať ďalších 5 000 cyklov vytiahnutia a navinutia. Po uvedených skúškach musí navíjač fungovať správne a naďalej spĺňať požiadavky bodov 6.2.5.1.1 a 6.2.5.1.2.

6.2.5.2.   Navíjače s automatickým blokovaním

6.2.5.2.1.   Popruh súpravy bezpečnostného pásu vybavenej navíjačom s automatickým blokovaním sa nesmie medzi polohami blokovania navíjača posunúť o viac ako 30 mm. Po pohybe používateľa pásu smerom dozadu musí popruh zostať vo svojej počiatočnej polohe alebo sa samočinne vrátiť do tejto polohy pri o nasledujúcom pohybe používateľa smerom dopredu.

6.2.5.2.2.   Ak je navíjač súčasťou brušného pásu, navíjacia sila popruhu meraná na voľnej dĺžke medzi figurínou a navíjačom v súlade s bodom 7.6.4 nesmie byť menšia ako 0,7 daN.

Ak je navíjač súčasťou zariadenia na zadržiavanie hrudníka, navíjacia sila popruhu pri obdobnom meraní nesmie byť menšia ako 0,1 daN a väčšia ako 0,7 daN.

6.2.5.2.3.   Popruh sa vytiahne z navíjača a nechá sa opakovane navinúť spôsobom opísaným v bode 7.6.1, kým neprebehne 5 000 cyklov. Navíjač sa následne podrobí koróznej skúške uvedenej v bode 7.2 a potom skúške odolnosti proti prachu uvedenej v bode 7.6.3. Následne musí úspešne absolvovať ďalších 5 000 cyklov vytiahnutia a navinutia. Po uvedených skúškach musí navíjač fungovať správne a naďalej spĺňať požiadavky bodov 6.2.5.2.1 a 6.2.5.2.2.

6.2.5.3.   Navíjače s núdzovým blokovaním

6.2.5.3.1.   Ak sa navíjač s núdzovým blokovaním skúša v súlade s bodom 7.6.2, musí spĺňať uvedené podmienky. V prípade jednotlivej citlivosti podľa bodu 2.14.4.1 tohto predpisu platia iba špecifikácie týkajúce sa spomalenia vozidla.

6.2.5.3.1.1.   Blokovanie musí nastať, keď spomalenie vozidla dosiahne hodnotu 0,45 g (5) v prípade navíjačov typu 4 alebo 0,85 g v prípade navíjačov typu 4N.

6.2.5.3.1.2.   Navíjač sa nesmie zablokovať pri hodnotách zrýchlenia popruhu meraných v smere vyťahovania popruhu menších ako 0,8 g v prípade navíjačov typu 4, alebo menších ako 1,0 g v prípade navíjačov typu 4N.

6.2.5.3.1.3.   Nesmie sa zablokovať, keď je jeho snímač v ktoromkoľvek smere odklonený od montážnej polohy stanovenej výrobcom v uhle do 12°.

6.2.5.3.1.4.   Navíjač sa musí zablokovať, keď je jeho snímač v ktoromkoľvek smere odklonený od montážnej polohy stanovenej výrobcom v uhle väčšom ako 27° v prípade navíjačov typu 4, alebo 40° v prípade navíjačov typu 4N.

6.2.5.3.1.5.   Ak činnosť navíjača závisí od vonkajšieho signálu alebo zdroja energie, musí jeho konštrukcia zabezpečiť, aby sa navíjač pri poruche alebo prerušení takéhoto signálu alebo zdroja energie samočinne zablokovalo. Táto požiadavka však nemusí byť splnená v prípade navíjača s viacnásobnou citlivosťou, za predpokladu, že od vonkajšieho signálu alebo zdroja energie závisí iba jedna citlivosť a porucha signálu alebo zdroja energie sa vodičovi signalizuje opticky a/alebo akusticky.

6.2.5.3.2.   Pri skúške podľa bodu 7.6.2 musí navíjač s núdzovým blokovaním a viacnásobnou citlivosťou zahŕňajúcou citlivosť popruhu spĺňať stanovené požiadavky, pričom sa musí zablokovať aj vtedy, keď zrýchlenie popruhu merané v smere odvíjania popruhu nie je menšie ako 3,0 g.

6.2.5.3.3.   Pri skúškach podľa bodov 6.2.5.3.1 a 6.2.5.3.2 sa pred zablokovaním navíjača nesmie popruh odvinúť o viac ako 50 mm, pričom sa vychádza z dĺžky uvedenej v bode 7.6.2.1. Pri skúške podľa bodu 6.2.5.3.1.2 sa navíjač nesmie zablokovať dovtedy, kým nebude odvinutých 50 mm popruhu, pričom sa vychádza z dĺžky uvedenej v bode 7.6.2.1.

6.2.5.3.4.   Ak je navíjač súčasťou brušného pásu, navíjacia sila popruhu meraná na voľnej dĺžke medzi figurínou a navíjačom v súlade s bodom 7.6.4 nesmie byť menšia ako 0,7 daN.

Ak je navíjač súčasťou zariadenia na zadržiavanie hrudníka, navíjacia sila popruhu pri obdobnom meraní nesmie byť menšia ako 0,1 daN a väčšia ako 0,7 daN, čo však neplatí v prípade pásu vybaveného zariadením na znižovanie napnutia, v prípade ktorého môže byť minimálna navíjacia sila znížená na 0,05 daN len ak je takéto zariadenie v prevádzkovom režime. Ak popruh prechádza cez vodidlo alebo kladku, navíjacia sila sa meria na voľnej dĺžke popruhu medzi figurínou a vodidlom alebo kladkou.

Ak súprava zahŕňa zariadenie, ktoré pri manuálnej alebo automatickej obsluhe bráni úplnému navinutiu popruhu, takéto zariadenie nesmie byť pri posudzovaní týchto požiadaviek v činnosti.

Ak súprava zahŕňa zariadenie na znižovanie napnutia, musí sa opísaná navíjacia sila merať, keď je toto zariadenie v prevádzkovom režime a mimo prevádzkový režim, ak sa tieto požiadavky posudzujú pred skúškami odolnosti podľa bodu 6.2.5.3.5 a po nich.

6.2.5.3.5.   Popruh sa vytiahne z navíjača a nechá sa opakovane navinúť spôsobom opísaným v bode 7.6.1, kým neprebehne 40 000 cyklov. Navíjač sa následne podrobí koróznej skúške uvedenej v bode 7.2 a potom skúške odolnosti proti prachu predpísanej v bode 7.6.3. Následne musí úspešne absolvovať ďalších 5 000 cyklov (spolu teda absolvuje 45 000 cyklov).

Ak súprava zahŕňa zariadenie na znižovanie napnutia, uvedené skúšky sa vykonávajú, keď je zariadenie na znižovanie napnutia v prevádzkovom režime a mimo prevádzkového režimu.

Po uvedených skúškach musí navíjač fungovať správne a naďalej spĺňať požiadavky bodov 6.2.5.3.1, 6.2.5.3.3 a 6.2.5.3.4.

6.2.5.4.   Navíjače musia po skúške odolnosti podľa bodu 6.2.5.3.5 a bezprostredne po meraní navíjacej sily podľa bodu 6.2.5.3.4 spĺňať nasledujúce dve špecifikácie:

6.2.5.4.1.

keď sa navíjače, okrem navíjačov s automatickým blokovaním, skúšajú podľa bodu 7.6.4.2, nesmie medzi hrudníkom a pásom vzniknúť voľný priestor.

6.2.5.4.2.

keď je pracka otvorená a jazýček je uvoľnený, musí byť samotný navíjač schopný úplne navinúť popruh.

6.2.6.   Predpínacie zariadenie

6.2.6.1.   Po koróznej skúške podľa bodu 7.2 musí predpínacie zariadenie (vrátane snímača nárazu pripojeného k zariadeniu pôvodnými zástrčkami, cez ktoré však neprechádza prúd) fungovať normálne.

6.2.6.2.   Musí sa overiť, či pri neúmyselnom uvedení zariadenia do činnosti nevzniká riziko telesného poranenia používateľa.

6.2.6.3.   V prípade pyrotechnických predpínacích zariadení:

6.2.6.3.1.

po kondicionovaní predpínacieho zariadenia podľa bodu 7.9.1 nesmie dôjsť k jeho aktivácii teplom a musí fungovať normálne.

6.2.6.3.2.

musia sa prijať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo vznieteniu priľahlých horľavých materiálov v dôsledku výronu horúcich plynov.

6.3.   Popruhy

6.3.1.   Všeobecné ustanovenia

6.3.1.1.   Popruhy musia mať také vlastnosti, aby ich tlak na telo používateľa bol rozložený čo najrovnomernejšie na celú ich šírku a aby sa ani pri pôsobení ťahu neskrútili. Popruhy musia mať schopnosť pohlcovať a rozptyľovať energiu. Popruhy musia mať zakončené okraje, ktoré sa používaním nerozstrapkajú.

6.3.1.2.   Šírka popruhu vystaveného zaťaženiu 980 daN + 100 – 0 daN nesmie byť menšia než 46 mm. Tento rozmer sa meria podľa skúšky predpísanej v bode 7.4.3 nižšie, pričom stroj sa zastaví pri uvedenom zaťažení (6).

6.3.2.   Pevnosť po kondicionovaní pri izbovej teplote a vlhkosti okolia

V prípade dvoch vzoriek popruhov kondicionovaných v súlade s bodom 7.4.1.1 nesmie byť medzné zaťaženie popruhu, stanovené spôsobom predpísaným v bode 7.4.2, menšie ako 1 470 daN. Rozdiel medzi medznými zaťaženiami dvoch vzoriek nesmie prekročiť 10 % hodnoty väčšieho z dvoch nameraných medzných zaťažení.

6.3.3.   Pevnosť po špeciálnom kondicionovaní

V prípade dvoch vzoriek popruhov, kondicionovaných podľa niektorého z ustanovení bodu 7.4.1 (okrem bodu 7.4.1.1) nižšie, nesmie byť medzné zaťaženie popruhu menšie ako 75 % priemeru zaťažení stanovených pri skúške uvedenej v bode 6.3.2, ani menšie ako 1 470 daN. Technická služba vykonávajúca tieto skúšky môže jednu alebo viacero z týchto skúšok vynechať, ak by s prihliadnutím na zloženie použitého materiálu alebo už dostupné informácie boli takéto skúšky zbytočné.

6.4.   Súprava pásu alebo zadržiavací systém

6.4.1.   Dynamická skúška

6.4.1.1.   Súprava pásu alebo zadržiavací systém sa podrobia dynamickej skúške podľa bodu 7.7.

6.4.1.2.   Dynamická skúška sa vykonáva na dvoch súpravách pásov, ktoré predtým neboli zaťažované, okrem prípadu, keď sú súpravy pásov súčasťou zadržiavacích systémov a dynamická skúška sa musí vykonať na zadržiavacích systémoch určených pre jednu skupinu sedadiel, ktoré predtým neboli zaťažované. Pracky súprav pásov, ktoré sa majú skúšať, musia vyhovovať požiadavkám uvedeným v bode 6.2.2.4. V prípade bezpečnostných pásov s navíjačmi sa musí navíjač podrobiť skúške odolnosti proti prachu uvedenej v bode 7.6.3; okrem toho sa v prípade bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov vybavených predpínacím zariadením obsahujúcim pyrotechnické prostriedky musí toto zariadenie podrobiť aj kondicionovaniu špecifikovanému v bode 7.9.1.

6.4.1.2.1.   Pásy sa musia podrobiť koróznej skúške opísanej v bode 7.2, po ktorej sa pracky podrobia ďalším 500 cyklom rozopínania a zapínania za bežných podmienok používania.

6.4.1.2.2.   Bezpečnostné pásy s navíjačmi sa musia podrobiť buď skúškam opísaným v bode 6.2.5.2, alebo skúškam opísaným v bode 6.2.5.3. Ak bol však navíjač už podrobený koróznej skúške v súlade s ustanoveniami bodu 6.4.1.2.1, táto skúška sa nemusí opakovať.

6.4.1.2.3.   V prípade pásu určeného na používanie so zariadením na výškové nastavenie pásu, ako je vymedzené v bode 2.14.6, sa skúška vykonáva so zariadením nastaveným do najmenej vhodnej(-ých) polohy (polôh), zvolenej(-ých) technickou službou zodpovednou za vykonanie skúšky. Avšak:

6.4.1.2.3.1.

Ak je zariadenie na výškové nastavenie pásu tvorené kotviacou úchytkou pásu schváleného v súlade s ustanoveniami predpisu č. 14, technická služba zodpovedná za vykonanie skúšok môže podľa vlastného uváženia použiť ustanovenia bodu 7.7.1 nižšie.

6.4.1.2.3.2.

Ak je súčasťou pásu pružné zariadenie na výškové nastavenie pásu na ramene, skúša sa ako zadržiavací systém a technická služba zodpovedná za vykonanie skúšok použije ustanovenia bodu 7.7.1, ktoré sa vzťahujú na skúšanie konštrukcie vozidla, na ktorú sa zadržiavací systém bežne montuje.

6.4.1.2.4.   V prípade bezpečnostného pásu s predpínacím zariadením sa hodnota minimálneho povoleného posunu podľa bodu 6.4.1.3.2 môže znížiť o polovicu. Na účely tejto skúšky musí byť predpínacie zariadenie v činnosti.

6.4.1.2.5.   V prípade bezpečnostného pásu so zariadením na znižovanie napnutia sa takéto zariadenie ešte pred dynamickou skúškou v prevádzkovom režime podrobí skúške odolnosti podľa bodu 6.2.5.3.5. Dynamická skúška sa potom vykoná so zariadením na znižovanie napnutia v prevádzkovom režime.

6.4.1.3.   Počas tejto skúšky musia byť splnené tieto požiadavky:

6.4.1.3.1.   žiadna časť súpravy pásu ani zadržiavacieho systému, ktorá má vplyv na zadržanie cestujúceho, sa nesmie pretrhnúť a žiadne pracky ani blokovací alebo posunovací systém sa nesmú rozpojiť ani odblokovať a

6.4.1.3.2.   posun figuríny vpred musí byť v prípade brušných pásov na úrovni panvy v rozmedzí od 80 do 200 mm. V prípade iných typov pásov musí byť posun vpred na úrovni panvy v rozmedzí od 80 do 200 mm a na úrovni hrudníka v rozmedzí od 100 do 300 mm. V prípade postrojového pásu môžu byť špecifikované minimálne posuny znížené o polovicu. Tieto posuny sú posuny vzhľadom na meracie body zobrazené na obrázku 6 v prílohe 7 k tomuto predpisu.

6.4.1.3.3.   V prípade bezpečnostného pásu určeného na používanie na prednom bočnom sedadle chránenom spredu airbagom môže posun referenčného bodu hrudníka prekročiť hodnotu posunu špecifikovanú v bode 6.4.1.3.2, ak jeho rýchlosť pri tejto hodnote neprekračuje 24 km/h.

6.4.1.3.4.   V prípade miesta na sedenie iného ako je predné bočné miesto na sedenie, ktoré je spredu chránené airbagom, môže posun referenčného bodu hrudníka prekročiť hodnotu špecifikovanú v bode 6.4.1.3.2, ak jeho rýchlosť pri tejto hodnote neprekračuje 24 km/h pri skúškach vykonávaných s airbagom v prostredí vzťahujúcom sa k vozidlu, vzhľadom na súradnice montážnych a pripevňovacích bodov airbagu.

6.4.1.4.   V prípade zadržiavacieho systému:

6.4.1.4.1.   Posun referenčného bodu hrudníka môže prekročiť hodnotu špecifikovanú v bode 6.4.1.3.2, ak sa dá buď výpočtom, alebo ďalšou skúškou preukázať, že by žiadna časť trupu ani hlavy figuríny použitej pri dynamickej skúške neprišla do kontaktu so žiadnou pevnou časťou predku vozidla, s týmito výnimkami:

6.4.1.4.1.1.

V prípade vodiča je povolený kontakt hrudníka s riadiacou sústavou, ak táto spĺňa požiadavky stanovené v predpise č. 12 a za predpokladu, že ku kontaktu nedôjde pri rýchlosti vyššej ako 24 km/h. Pri tomto posudzovaní sa predpokladá, že sedadlo je v polohách stanovených v bode 7.7.1.5 nižšie.

6.4.1.4.1.2.

V prípade ktoréhokoľvek iného cestujúceho nie je povolený kontakt hlavy alebo hrudníka s ktoroukoľvek pevnou časťou vozidla nachádzajúcou sa pred figurínou. Okrem toho nie je povolený ani kontakt hlavy figuríny s jej kolenami. Pri tomto posudzovaní sa predpokladá, že sedadlo skúšanej figuríny a prípadne sedadlo pred figurínou sa nachádza v polohách stanovených v bode 7.7.1.6. Iný ako pevný materiál s pevnosťou < 50 Shore A, s výnimkou nafúknutého vankúša súpravy airbagu definovaného v bode 2.8, sa môže odstrániť, aby sa preukázalo, že zakryté nebo čalúnené pevné časti sa pri skúške nedostanú do kontaktu s hlavou ani hrudníkom figuríny.

6.4.1.4.2.   Vo vozidlách, v ktorých sa takéto zariadenia používajú, musia byť posunovacie a blokovacie systémy umožňujúce cestujúcim sediacim na všetkých sedadlách opustiť vozidlo ovládateľné ručne aj po dynamickej skúške.

6.4.1.5.   Odchylne od uvedeného, môžu byť v prípade zadržiavacieho systému posuny väčšie, ako sú posuny stanovené v bode 6.4.1.3.2, ak sa vo vzťahu k hornej kotviacej úchytke pripevnenej k sedadlu uplatní výnimka uvedená v bode 7.4 predpisu č. 14.

6.4.2.   Pevnosť po kondicionovaní oderom

6.4.2.1.   V prípade, že sa obe vzorky kondicionujú v súlade s bodom 7.4.1.6, medza pevnosti sa posúdi podľa bodov 7.4.2 a 7.5. Jeho hodnota sa musí rovnať najmenej 75 % priemerných hodnôt medze pevnosti stanovených počas skúšok na nezodraných popruhoch, pričom nesmie byť menšia, ako je najnižšia záťaž určená pre túto skúšanú položku. Rozdiel medzi hodnotami medze pevnosti oboch vzoriek nesmie byť väčší ako 20 % najvyššej nameranej hodnoty medze pevnosti. V prípade postupov typu 1 a typu 2 sa skúška medze pevnosti vykonáva iba na vzorkách popruhu (bod 7.4.2). V prípade postupu typu 3 sa skúška medze pevnosti vykonáva na popruhu v kombinácii s príslušným kovovým komponentom (bod 7.5).

6.4.2.2.   Súčasti súpravy pásu, ktoré sa majú podrobiť skúške odolnosti proti odieraniu, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke, pričom typy postupov, ktoré sú pre ne vhodné, sú označené „x“. Pre každý postup sa použije nová vzorka.

	Postup 1	Postup 2	Postup 3
Pripevňovacie kovanie	—	—	x
Vodidlo alebo kladka	—	x	—
Slučka pracky	—	x	x
Nastavovacie zariadenie	x	—	x
Časti prišité k popruhu	—	—	x
Pružné zariadenie na výškové nastavenie pásu na ramene	x	—	—

7.   SKÚŠKY

7.1.   Použitie vzoriek predložených na schválenie typu pásu alebo zadržiavacieho systému (pozri prílohu 13 k tomuto predpisu)

7.1.1.   Na kontrolu pracky, prípadnú skúšku pracky pri nízkej teplote opísanú v bode 7.5.4, skúšku odolnosti pracky, koróznu skúšku pásu, skúšku činnosti navíjača, na dynamickú skúšku a na skúšku rozopnutia pracky po dynamickej skúške sú potrebné dva pásy alebo dva zadržiavacie systémy. Jedna z týchto dvoch vzoriek sa použije na kontrolu pásu alebo zadržiavacieho systému.

7.1.2.   Na kontrolu pracky a na skúšku pevnosti pracky, pripevňovacích zariadení, nastavovacích zariadení pásov a prípadne aj navíjačov je potrebný jeden pás alebo zadržiavací systém.

7.1.3.   Na kontrolu pracky, skúšku mikropreklzu a skúšku odolnosti proti odieraniu sú potrebné dva pásy alebo zadržiavacie systémy. Skúška činnosti zariadenia na nastavovanie pásu sa vykonáva na jednej z týchto dvoch vzoriek.

7.1.4.   Táto vzorka popruhu sa použije na skúšku medze pevnosti popruhu. Časť tejto vzorky sa musí zachovať počas celého obdobia platnosti schválenia.

7.2.   Korózna skúška

7.2.1.   Úplná súprava bezpečnostného pásu sa umiestni do skúšobnej komory podľa opisu v prílohe 12 k tomuto predpisu. V prípade súpravy zahŕňajúcej navíjač sa popruh odvinie v celej dĺžke okrem 300±3 mm. S výnimkou krátkych prestávok potrebných napríklad na skontrolovanie a doplnenie soľného roztoku musí korózna skúška prebiehať nepretržite počas 50 hodín.

7.2.2.   Po skončení koróznej skúšky sa súprava opatrne umyje alebo ponorí do čistej tečúcej vody s teplotou najviac 38 °C, aby sa odstránil prípadný soľný povlak, ktorý sa mohol vytvoriť, a pred kontrolou podľa bodu 6.2.1.2 sa nechá 24 hodín schnúť pri izbovej teplote.

7.3.   Skúška mikropreklzu (pozri obrázok 3 v prílohe 11 k tomuto predpisu)

7.3.1.   Vzorky, ktoré sa majú predložiť na skúšku mikropreklzu, sa musia minimálne 24 hodín uchovávať v atmosfére s teplotou 20 ± 5 °C a s relatívnou vlhkosťou 65 ± 5 %. Skúška sa vykoná pri teplote v rozmedzí od 15 °C do 30 °C.

7.3.2.   Musí sa zabezpečiť, aby voľná časť nastavovacieho zariadenia smerovala na skúšobnej lavici buď nahor, alebo nadol tak, ako vo vozidle.

7.3.3.   Na spodný koniec tejto časti popruhu sa pôsobí zaťažením 5 daN. Druhá časť sa vystaví pohybu smerom dopredu a dozadu s celkovou amplitúdou 300 ± 20 mm (pozri obrázok).

7.3.4.   Ak má zariadenie voľný koniec, ktorý slúži ako náhradný popruh, nesmie sa žiadnym spôsobom pripevniť alebo pripnúť k časti vystavenej zaťaženiu.

7.3.5.   Musí sa zabezpečiť, aby na skúšobnej lavici uvoľnený popruh visel z nastavovacieho zariadenia v tvare konkávnej krivky tak, ako vo vozidle. Zaťaženie 5 daN, ktorým sa pôsobí na skúšobnej lavici, musí byť usmernené vertikálne tak, aby sa zamedzilo kývaniu záťaže a skrúteniu pásu. Pripevňovacie kovanie sa pripevní k zaťaženiu 5 daN tak, ako vo vozidle.

7.3.6.   Pred skutočným začiatkom skúšky sa musí vykonať séria 20 cyklov, aby sa ustálil systém samočinného napínania.

7.3.7.   Vykoná sa 1 000 cyklov pri frekvencii 0,5 cyklu za sekundu a s celkovou amplitúdou 300 ± 20 mm. Záťažou 5 daN sa pôsobí iba počas času zodpovedajúceho posunu 100 ± 20 mm za každú polperiódu.

7.4.   Kondicionovanie popruhov a skúška medzného zaťaženia (statická)

7.4.1.   Kondicionovanie popruhov pre skúšku medzného zaťaženia

Vzorky vyrezané z popruhu uvedeného v bode 3.2.2.3 sa kondicionujú takto:

7.4.1.1.   Kondicionovanie pri teplote a vlhkosti okolia

Popruh sa kondicionuje v súlade s normou ISO 139 (2005) pri použití štandardnej atmosféry alebo štandardnej alternatívnej atmosféry. Ak sa skúška nevykoná ihneď po kondicionovaní, musí sa vzorka až do začiatku skúšky umiestniť do vzduchotesne uzatvorenej nádoby. Hodnota medzného zaťaženia sa musí stanoviť do piatich minút od vybratia popruhu z kondiciovacej atmosféry alebo z nádoby.

7.4.1.2.   Kondicionovanie svetlom

7.4.1.2.1.   Uplatňujú sa ustanovenia v odporúčaní ISO 105-B02 (1994/Amd2:2000). Popruh sa vystaví účinkom svetla na čas potrebný na vyblednutie štandardnej modrej č. 7 na odtieň zodpovedajúci číslu 4 na sivej stupnici.

7.4.1.2.2.   Po vystavení sa popruh kondicionuje podľa opisu v bode 7.4.1.1. Ak sa skúška nevykoná ihneď po kondicionovaní, musí sa vzorka až do začiatku skúšky umiestniť do vzduchotesne uzatvorenej nádoby. Hodnota medzného zaťaženia sa musí stanoviť do piatich minút od vybratia popruhu z kondicionovacieho zariadenia.

7.4.1.3.   Kondicionovanie pri nízkej teplote

7.4.1.3.1.   Popruh sa kondicionuje podľa opisu v bode 7.4.1.1.

7.4.1.3.2.   Popruh sa následne hodinu a pol ponechá na rovnej ploche v mraziacej komore, v ktorej teplota vzduchu dosahuje hodnotu – 30 ± 5 °C. Následne sa zloží a prehyb zaťaží závažím s hmotnosťou 2 kg, ktoré bolo predtým vychladené na teplotu – 30 °C ± 5 °C. Po 30 minútach od uloženia zaťaženého popruhu v tej istej mraziacej komore sa závažie zloží a do piatich minút od vybratia popruhu z mraziacej komory sa odmeria hodnota medzného zaťaženia.

7.4.1.4.   Kondicionovanie pri vysokej teplote

7.4.1.4.1.   Popruh sa tri hodiny ponechá vo vyhrievacej komore v atmosfére s teplotou 60 ± 5 °C a s relatívnou vlhkosťou 65 ± 5 %.

7.4.1.4.2.   Hodnota medzného zaťaženia sa musí stanoviť do piatich minút po vybratí popruhu z vyhrievacej komory.

7.4.1.5.   Vystavenie účinkom vody

7.4.1.5.1.   Popruh sa tri hodiny ponechá úplne ponorený v destilovanej vode s teplotou 20 °C ± 5 °C, do ktorej bola pridaná trocha namáčacieho prostriedku. Môže sa použiť akýkoľvek namáčací prostriedok vhodný pre skúšané vlákno.

7.4.1.5.2.   Hodnota medzného zaťaženia sa musí stanoviť do 10 minút po vybratí popruhu z vody.

7.4.1.6.   Kondicionovanie oderom

7.4.1.6.1.   Kondicionovanie oderom sa vykonáva na každom zariadení, v ktorom je popruh v kontakte s niektorou pevnou časťou pásu, s výnimkou všetkých nastavovacích zariadení, kde sa skúškou mikropreklzu (bod 7.3) preukáže, že pás prekĺzne o menej ako polovicu predpísanej hodnoty, pričom v takomto prípade nie je kondicionovanie oderom podľa postupu 1 (7.4.1.6.4.1) potrebné. Pri nastavení na kondicionovacom zariadení sa približne zachová vzájomná poloha popruhu a kontaktnej plochy.

7.4.1.6.2.   Vzorky sa kondicionujú podľa opisu v bode 7.4.1.1. Teplota okolia sa počas skúšky odolnosti proti odieraniu musí pohybovať medzi 15 °C a 30 °C.

7.4.1.6.3.   Všeobecné podmienky pre každú skúšku odolnosti proti odieraniu sú uvedené v tejto tabuľke.

	Zaťaženie daN	Frekvencia Hz	Počet cyklov	Posun mm
Postup 1	2,5	0,5	5 000	300 ± 20
Postup 2	0,5	0,5	45 000	300 ± 20
Postup 3 (*1)	0 až 5	0,5	45 000	—

Posun uvedený v piatom stĺpci tejto tabuľky predstavuje veľkosť amplitúdy vratného pohybu pôsobiaceho na popruh.

7.4.1.6.4.   Osobitné postupy kondicionovania

7.4.1.6.4.1.   Postup 1: v prípadoch, keď popruh preklzáva nastavovacím zariadením.

Na jeden koniec popruhu sa pôsobí stálym zvislým zaťažením 2,5 daN – druhý koniec popruhu sa pripevní k zariadeniu, ktoré dáva popruhu vodorovný vratný pohyb.

Nastavovacie zariadenie sa umiestni na vodorovný popruh tak, aby tento popruh zostal napnutý (pozri obrázok 1 v prílohe 11 k tomuto predpisu).

7.4.1.6.4.2.   Postup 2: v prípadoch, keď popruh pri prechode pevnou časťou mení smer.

Počas tejto skúšky musia uhly popruhov zodpovedať obrázku 2 v prílohe 11 k tomuto predpisu.

Počas skúšky sa udržiava stále zaťaženie 0,5 daN.

Ak popruh pri prechode cez pevnú časť mení smer viac než jedenkrát, môže sa zaťaženie 0,5 daN zvýšiť tak, aby sa pri prechode cez danú pevnú časť dosiahol predpísaný 300 mm pohyb popruhu.

7.4.1.6.4.3.   Postup 3: v prípadoch, keď je popruh prišitý alebo podobným spôsobom prichytený k niektorej pevnej časti.

Celkový vratný pohyb musí byť 300 ± 20 mm, pričom zaťažením 5 daN sa pôsobí iba počas posunu 100 ± 20 mm na každú polperiódu (pozri obrázok 3 v prílohe 11 k tomuto predpisu).

7.4.2.   Skúška medze pevnosti popruhu (statická skúška)

7.4.2.1.   Skúška sa zakaždým vykonáva na dvoch nových vzorkách popruhu, ktoré majú dostatočnú dĺžku a sú kondicionované v súlade s ustanoveniami bodu 7.4.1.

7.4.2.2.   Každý popruh sa uchytí do čeľustí stroja na skúšanie pevnosti v ťahu. Čeľuste musia byť riešené tak, aby v nich, resp. v ich blízkosti nemohlo dôjsť k pretrhnutiu popruhu. Rýchlosť posuvu musí byť približne 100 mm/min. Na začiatku skúšky musí byť voľná dĺžka skúšobnej vzorky medzi čeľusťami stroja 200 mm ± 40 mm.

7.4.2.3.   Ťah sa zväčšuje, až kým sa popruh nepretrhne, pričom sa zaznamená medzné zaťaženie.

7.4.2.4.   Ak popruh vykĺzne alebo sa pretrhne v niektorej z čeľustí alebo vo vzdialenosti menšej ako 10 mm od niektorej z nich, skúška je neplatná a musí sa vykonať nová skúška s inou vzorkou.

7.4.3.   Šírka pri zaťažení

7.4.3.1.   Skúška sa zakaždým vykonáva na dvoch nových vzorkách popruhu, ktoré majú dostatočnú dĺžku a sú kondicionované v súlade s ustanoveniami bodu 7.4.1.

7.4.3.2.   Každý popruh sa uchytí do čeľustí stroja na skúšanie pevnosti v ťahu. Čeľuste musia byť riešené tak, aby nemohlo dôjsť k pretrhnutiu popruhu u nich alebo v jeho blízkosti. Rýchlosť posuvu musí byť približne 100 mm/min. Na začiatku skúšky musí byť voľná dĺžka skúšobnej vzorky medzi čeľusťami stroja 200 mm ± 40 mm.

7.4.3.3.   Keď zaťaženie dosiahne hodnotu 980 daN + 100 – 0 daN, zariadenie sa zastaví a meranie sa dokončí do 5 sekúnd. Skúška sa musí vykonať oddelene od skúšky ťahom.

7.5.   Skúška komponentov súpravy pásu zahŕňajúcej pevné časti

7.5.1.   Pracka a nastavovacie zariadenie sa pripoja k zariadeniu na skúšku ťahom časťami súpravy pásu, ku ktorým sú bežne pripevnené, a zaťaženie sa potom zvýši na 980 daN.

V prípade postrojových pásov sa pracka pripojí k skúšobnému zariadeniu popruhmi, ktoré sú upevnené k pracke a jazýčku alebo dvom jazýčkom nachádzajúcim sa približne symetricky ku geometrickému stredu pracky. Ak je pracka alebo nastavovacie zariadenie súčasťou pripevňovacieho kovania alebo spoločnej časti trojbodového pásu, skúša sa spolu s pripevňovacím kovaním v súlade s bodom 7.5.2; to neplatí v prípade navíjačov, ktoré majú v hornej kotviacej úchytke pásu kladku alebo vodidlo popruhu, pričom v tom prípade bude zaťaženie 980 daN a dĺžka popruhu, ktorý zostal navinutý na cievke, bude rovnaká ako dĺžka spôsobená zablokovaním čo možno najbližšie od miesta vo vzdialenosti 450 mm od konca popruhu.

7.5.2.   Pripevňovacie kovania a všetky zariadenia na výškové nastavenie pásu sa skúšajú spôsobom uvedeným v bode 7.5.1 vyššie, pri zaťažení 1 470 daN, ktorým sa, s výhradou ustanovení druhej vety bodu 7.7.1, pôsobí za čo najnepriaznivejších podmienok, aké len môžu nastať vo vozidle, v ktorom je pás správne namontovaný. V prípade navíjačov sa skúška vykoná s popruhom úplne odvinutým z cievky.

7.5.3.   Dve vzorky úplnej súpravy pásu sa na dve hodiny umiestnia do mraziacej komory s teplotou – 10 °C ± 1 °C. Zodpovedajúce časti pracky sa ihneď po ich vybratí z mraziacej komory ručne zasunú do seba.

7.5.4.   Dve vzorky úplnej súpravy pásu sa na dve hodiny umiestnia do mraziacej komory s teplotou – 10 °C ± 1 °C. Skúšané pevné časti a časti z plastov sa následne striedavo poukladajú na rovný pevný oceľový povrch (ktorý bol spoločne so vzorkami uložený v mraziacej komore), ktorý sa položí na vodorovný povrch kompaktného pevného bloku s hmotnosťou najmenej 100 kg a do 30 sekúnd po ich vybratí z mraziacej komory sa na skúšobnú vzorku nechá voľným pádom z výšky približne 300 mm padnúť oceľové závažie s hmotnosťou 18 kg. Nárazová plocha tohto 18 kg závažia musí mať tvrdosť najmenej 45 HRC a vypuklý tvar s priečnym polomerom 10 mm a pozdĺžnym polomerom 150 mm vzhľadom na os závažia. Jedna zo vzoriek sa skúša s osou zakrivenej tyče rovnobežnou s popruhom a druhá vzorka v uhle 90° k popruhu.

7.5.5.   Pracky s časťami, ktoré sú spoločné pre dva bezpečnostné pásy, sa zaťažia takým spôsobom, aby sa simulovali podmienky používania vo vozidle so sedadlami nastavenými do strednej polohy. Na každý popruh sa súčasne pôsobí zaťažením 1 470 daN. Smer pôsobenia zaťaženia sa stanoví podľa bodu 7.7.1. Zariadenie vhodné na uvedenú skúšku je zobrazené v prílohe 10 k tomuto predpisu.

7.5.6.   Pri skúške ručného nastavovacieho zariadenia sa popruh pri zohľadnení bežných podmienok používania rovnomerne preťahuje cez nastavovacie zariadenia rýchlosťou približne 100 mm/s, pričom maximálna sila sa zmeria po prvých 25 mm pohybu pásu s presnosťou na 0,1 daN. Skúška sa vykoná v oboch smeroch pohybu popruhu cez zariadenie, pričom pred samotným meraním sa popruh podrobí 10 cyklom.

7.6.   Ďalšie skúšky pre bezpečnostné pásy s navíjačmi

7.6.1.   Odolnosť mechanizmu navíjača

7.6.1.1.   Popruh sa počas požadovaného počtu cyklov odvinie a nechá sa navinúť rýchlosťou najviac 30 cyklov za minútu. V prípade navíjačov s núdzovým blokovaním sa popruhom pri každom piatom cykle trhne, aby sa navíjač zablokoval.

Rovnaký počet trhnutí sa vykoná v každej z piatich rôznych polôh odvinutia, konkrétne pri 90, 80, 75, 70 a 65 % z celkovej dĺžky popruhu zostávajúcich na navíjači. Ak je však popruh dlhší ako 900 mm, tieto percentuálne hodnoty sa vzťahujú na posledných 900 mm popruhu, ktoré je možné odvinúť z navíjača.

7.6.1.2.   Zariadenie vhodné na skúšky uvedené v bode 7.6.1.1 je zobrazené v prílohe 3 k tomuto predpisu.

7.6.2.   Blokovanie navíjačov s núdzovým blokovaním

7.6.2.1.   Blokovanie navíjača sa skúša jedenkrát, keď bol popruh odvinutý v celej dĺžke okrem 300 ± 3 mm.

7.6.2.1.1.   V prípade navíjača uvádzaného do činnosti pohybom popruhu sa popruh odvíja rovnakým smerom, ako je to bežné, keď je navíjač namontovaný vo vozidle.

7.6.2.1.2.   Ak sa navíjače skúšajú na citlivosť na spomalenie vozidla, skúšajú sa pri uvedenom rozvinutí pozdĺž dvoch kolmých osí, ktoré sú vodorovné, ak je navíjač namontovaný vo vozidle podľa pokynov výrobcu bezpečnostných pásov. Ak táto poloha nie je stanovená, musí úrad vykonávajúci skúšku konzultovať s výrobcom bezpečnostného pásu. Jedna z týchto osí musí prebiehať v smere zvolenom technickou službou vykonávajúcou schvaľovaciu skúšku tak, aby sa dosiahli najnepriaznivejšie podmienky, pokiaľ ide o uvedenie blokovacieho mechanizmu do činnosti.

7.6.2.2.   Zariadenie vhodné na skúšky uvedené v bode 7.6.2.1 je opísané v prílohe 4 k tomuto predpisu. Konštrukcia takéhoto skúšobného zariadenia musí zaisťovať, aby sa požadované zrýchlenie dosiahlo skôr, než sa z navíjača odvinie viac ako 5 mm popruhu, a aby bol pri odvíjaní dosiahnutý priemerný nárast zrýchlenia najmenej 55 g/s (7) a najviac 150 g/s pri skúšaní citlivosti na pohyb popruhu a najmenej 25 g/s a najviac 150 g/s pri skúšaní citlivosti na spomalenie vozidla.

7.6.2.3.   Na účely kontroly splnenia požiadaviek bodov 6.2.5.3.1.3 a 6.2.5.3.1.4 sa navíjač musí namontovať na vodorovný stôl, ktorý sa nakláňa rýchlosťou nepresahujúcou 2 stupne za sekundu, až kým nedôjde k zablokovaniu. Skúška sa opakuje v ďalších smeroch nakláňania, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek.

7.6.3.   Odolnosť proti prachu

7.6.3.1.   Navíjač sa vloží do skúšobnej komory opísanej v prílohe 5 k tomuto predpisu. Namontuje sa podobne orientovaný, ako pri namontovaní vo vozidle. Skúšobná komora musí obsahovať prach, ktorého zloženie je stanovené v bode 7.6.3.2. Z navíjača sa odvinie popruh s dĺžkou 500 mm a ponechá sa takto odvinutý s tým, že sa do jednej až dvoch minút po každom rozvírení prachu podrobí 10 úplným cyklom rozvinovania a navinovania. Prach sa v priebehu piatich hodín rozviruje každých 20 minút na päť sekúnd, a to pomocou stlačeného vzduchu zbaveného oleja a vlhkosti, vháňaného otvorom s priemerom 1,5 ± 0,1 mm pri manometrickom tlaku 5,5 · 105 ± 0,5 · 105 Pa.

7.6.3.2.   Prach použitý pri skúške podľa bodu 7.6.3.1 musí pozostávať z približne 1 kg suchého kremeňa. Granulometrické zloženie je takéto:

a)	častice, ktoré prejdú otvorom s veľkosťou 150 μm pri priemere drôtu 104 μm: 99 až 100 %;

b)	častice, ktoré prejdú otvorom s veľkosťou 105 μm pri priemere drôtu 64 μm: 76 až 86 %;

c)	častice, ktoré prejdú otvorom s veľkosťou 75 μm pri priemere drôtu 52 μm: 60 až 70 %.

7.6.4.   Navíjacie sily

7.6.4.1.   Navíjacia sila sa meria so súpravou bezpečnostného pásu nasadenou na figurínu tak, ako pri dynamickej skúške predpísanej v bode 7.7. Napätie popruhu sa zmeria čo najbližšie k bodu dotyku s figurínou (ale mimo neho), zatiaľ čo sa pás navíja rýchlosťou približne 0,6 m/min. V prípade bezpečnostného pásu so zariadením na znižovanie napnutia sa navíjacia sila a napnutie popruhu merajú, keď je toto zariadenie v prevádzkovom režime a mimo prevádzkového režimu.

7.6.4.2.   Pred vykonaním dynamickej skúšky opísanej v bode 7.7 sa sediaca figurína oblečená v bavlnenej košeli nakloní smerom dopredu, až kým sa z navíjača neodvinie 350 mm popruhu, a potom sa uvoľní do pôvodnej polohy.

7.7.   Dynamická skúška súpravy pásu alebo zadržiavacieho systému

7.7.1.   Súprava pásu sa namontuje na vozík vybavený sedadlom a bežnými kotviacimi úchytkami vymedzenými na obrázku 1 v prílohe 6 k tomuto predpisu. Ak je však súprava pásu určená pre konkrétne vozidlo alebo konkrétne typy vozidla, vzdialenosti medzi figurínou a kotviacimi úchytkami určí technická služba vykonávajúca skúšky, a to buď podľa montážnych pokynov dodávaných s pásom, alebo podľa údajov poskytnutých výrobcom vozidla. Ak je pás vybavený zariadením na výškové nastavenie pásu, ako je vymedzené v bode 2.14.6, zariadenie musí byť umiestnené v rovnakej polohe a s pomocou rovnakých prostriedkov na jeho upevnenie ako vo vozidle.

Keď sa v takom prípade dynamická skúška vykonala pre určitý typ vozidla, nemusí sa opakovať pre iné typy vozidla, v ktorých je každý kotviaci bod vzdialený o menej ako 50 mm od zodpovedajúceho kotviaceho bodu skúšaného pásu. Výrobcovia môžu na účely skúšok alternatívne stanoviť hypotetické miesta kotviacich úchytiek, aby bol zahrnutý maximálny počet skutočných kotviacich bodov.

7.7.1.1.   V prípade bezpečnostného pásu alebo zadržiavacieho systému tvoriaceho súčasť súpravy, ktorá má byť typovo schválená ako zadržiavací systém, sa bezpečnostný pás namontuje buď podľa vymedzenia v bode 7.7.1, alebo na tú časť konštrukcie vozidla, na ktorú sa zadržiavací systém bežne montuje, pričom táto časť musí byť pevne prichytená ku skúšobnému vozíku spôsobom opísaným v bodoch 7.7.1.2 až 7.7.1.6.

V prípade, že bezpečnostný pás alebo zadržiavací systém s predpínacími zariadeniami spočíva na iných komponentoch, ako sú komponenty zabudované v samotnej súprave pásov, súprava pásu sa namontuje na skúšobný vozík spoločne s ďalšími potrebnými dielmi vozidla spôsobom predpísaným v bodoch 7.7.1.2 až 7.7.1.6.

Alternatívne, v prípade, že sa tieto zariadenia nemôžu skúšať na skúšobnom vozíku, môže výrobca preukázať bežnou skúškou čelným nárazom pri rýchlosti 50 km/hod v súlade s postupom podľa normy ISO 3560 (1975), že zariadenie vyhovuje požiadavkám tohto predpisu.

7.7.1.2.   Metóda použitá na zaistenie vozidla pri skúške nesmie viesť k zosilneniu ukotvenia sedadiel alebo kotviacich úchytiek bezpečnostných pásov ani k zmenšeniu normálnej deformácie konštrukcie. Nesmie byť prítomná žiadna predná časť vozidla, ktorá by mohla obmedzením pohybu figuríny (s výnimkou chodidla) smerom dopredu znížiť zaťaženie pôsobiace počas skúšky na zadržiavací systém. Vylúčené časti konštrukcie sa môžu nahradiť súčasťami rovnocennej pevnosti za predpokladu, že nebránia pohybu figuríny dopredu.

7.7.1.3.   Zaisťovacie zariadenie sa považuje za vyhovujúce, ak nevyvolá žiadny účinok na oblasť rozprestierajúcu sa po celej šírke konštrukcie a ak je vozidlo alebo konštrukcia vpredu zablokovaná alebo znehybnená vo vzdialenosti minimálne 500 mm meranej od kotviacich úchytiek zadržiavacieho systému. Vzadu sa konštrukcia zaistí v dostatočnej vzdialenosti za kotviacimi úchytkami tak, aby boli splnené požiadavky bodu 7.7.1.2.

7.7.1.4.   Sedadlá vozidla sa namontujú a umiestnia do polohy na riadenie zvolenej technickou službou vykonávajúcou schvaľovacie skúšky tak, aby sa vytvorili najnepriaznivejšie podmienky, pokiaľ ide o pevnosť, zlučiteľné s inštalovaním figuríny vo vozidle. Polohy sedadiel sa uvedú v protokole. Operadlo sedadla, ak je jeho sklon nastaviteľný, musí byť zablokované podľa špecifikácie výrobcu, alebo v prípade, že výrobca špecifikáciu neposkytol, musí byť nastavené na skutočný uhol operadla sedadla, čo možno najbližšie k hodnote 25° v prípade vozidiel kategórií M1 a N1 a čo možno najbližšie k hodnote 15° v prípade všetkých ostatných kategórií vozidiel.

7.7.1.5.   Pri posudzovaní požiadaviek stanovených v bodoch 6.4.1.4.1 a 6.4.1.4.1.1 sa sedadlo umiestni do najprednejšej jazdnej polohy primeranej rozmerom figuríny.

7.7.1.6.   Pri posudzovaní požiadaviek stanovených v bodoch 6.4.1.4.1 a 6.4.1.4.1.2 sa sedadlo nastaví takto:

7.7.1.6.1.

V prípade predných sedadiel pre cestujúcich: cestujúci vpredu musí byť v najprednejšej cestovnej polohe podľa rozmerov figuríny. Polohy sedadiel sa uvedú v protokole.

7.7.1.6.2.

V prípade zadných sedadiel: pri každej skúšobnej polohe cestujúcich sediacich na zadných sedadlách sa za polohu skúšaného miesta na sedenie považuje umiestnenie do bodu R sedadiel. Ak sa dá operadlo sedadla nastaviť, uhol operadla by sa mal nastaviť pomocou trojrozmerného mechanizmu na určenie bodu „H“ (mechanizmus 3-D H) tak, aby sa uhol trupu čo najviac približoval k hodnote 10°. Miesto na sedenie pred skúšaným miestom na sedenie sa nastaví do strednej polohy rozsahu nastavenia a výšky alebo do najbližšej polohy blokovania. Ak sa dá operadlo tohto sedadla nastaviť, uhol operadla by sa mal nastaviť pomocou mechanizmu 3-D H tak, aby sa uhol trupu čo najviac približoval k hodnote 10°. To sa môže preukázať obrysom v systéme CAD alebo výkresom znázorňujúcim situáciu vo vozidle.

7.7.1.7.   Ak sa tieto zariadenia nemôžu skúšať na skúšobnom vozíku, môže výrobca alternatívne k bodom 7.7.1.5 a 7.7.1.6 bežnou skúškou čelným nárazom pri rýchlosti 50 km/hod v súlade s postupom podľa normy ISO 3560:2013 preukázať, že zariadenie spĺňa požiadavky tohto predpisu.

7.7.1.8.   Všetky sedadlá každej skupiny sedadiel sa skúšajú súčasne.

7.7.1.9.   Dynamické skúšky systému postrojových pásov sa vykonávajú bez (súpravy) rozkrokových popruhov, ak také existujú.

7.7.2.   Súprava pásu sa pripevní k figuríne zobrazenej v prílohe 7 tohto predpisu takto: medzi chrbát figuríny a operadlo sedadla sa vloží doska s hrúbkou 25 mm. Pás sa potom pevne prispôsobí figuríne. Doska sa následne odstráni tak, aby sa figurína v celej dĺžke chrbta dotýkala operadla sedadla. Vykoná sa kontrola s cieľom zabezpečiť, aby v dôsledku spôsobu zapadnutia dvoch častí pracky nevzniklo riziko zníženia spoľahlivosti uzamknutia.

7.7.3.   Voľné konce popruhov musia presahovať dostatočne ďaleko za nastavovacie zariadenia, aby bol možný preklz.

7.7.4.   Spomaľovacie alebo zrýchľovacie zariadenia

Žiadateľ si môže vybrať jedno z týchto dvoch zariadení:

7.7.4.1.   Spomaľovacie skúšobné zariadenie

Vozík sa uvedie do pohybu tak, aby v okamihu nárazu bola jeho voľná jazdná rýchlosť 50 km/h ± 1 km/h a aby figurína pritom zostala stabilná. Brzdná dráha vozíka musí byť 40 cm ± 5 cm. Vozík musí počas spomaľovania zostať v horizontálnej polohe. Spomaľovanie vozíka sa dosiahne použitím prístroja opísaného v prílohe 6 k tomuto predpisu alebo akéhokoľvek iného zariadenia, ktoré poskytuje rovnocenné výsledky. Toto zariadenie musí spĺňať nižšie uvedené výkonnostné požiadavky.

Krivka spomaľovania vozíka zaťaženého inertnými závažiami na výslednú hodnotu 455 kg ± 20 kg v prípade skúšok bezpečnostných pásov a na hodnotu 910 kg ± 40 kg v prípade skúšok zadržiavacích systémov, pričom menovitá hmotnosť vozíka a konštrukcie vozidla je 800 kg, musí ležať vo vyšrafovanej oblasti grafu v prílohe 8. V prípade potreby je možné menovitú hmotnosť vozíka s pripevnenou konštrukciou vozidla zvyšovať po prírastkoch 200 kg, pričom v takomto prípade sa pridáva na každý prírastok ďalšie inertné závažie s hmotnosťou 28 kg. Celková hmotnosť vozíka, konštrukcie vozidla a inertných závaží sa v žiadnom prípade nesmie líšiť od menovitej hmotnosti pre kalibračné skúšky o viac než ± 40 kg. Počas kalibrácie brzdiaceho zariadenia musí byť rýchlosť vozíka 50 km/h ± 1 km/h a brzdná dráha 40 cm ± 2 cm.

7.7.4.2.   Zrýchľovacie skúšobné zariadenie

Vozík sa poháňa tak, aby jeho celková zmena rýchlosti ΔV bola 51 km/h

km/h. Vozík musí počas zrýchľovania zostať v horizontálnej polohe. Zrýchlenie vozíka sa dosiahne pomocou prístroja, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

krivka zrýchlenia vozíka zaťaženého inertnými závažiami musí zostať vo vyšrafovanej oblasti grafu v prílohe 8 a ležať nad úsekom vymedzeným súradnicami 10 g, 5 ms a 20 g, 10 ms. Určí sa začiatok nárazu (T0) podľa normy ISO 17 373 (2005) pre úroveň zrýchlenia 0,5 g. V žiadnom prípade sa celková hmotnosť vozíka a konštrukcie vozidla a inertné závažia nesmú líšiť od menovitej hmotnosti pre kalibračné skúšky o viac než ± 40 kg. Počas kalibrácie zrýchľovacieho zariadenia musí celková zmena rýchlosti vozíka ΔV byť 51 km/h

km/h.

Napriek splneniu uvedených požiadaviek technická služba použije hmotnosť vozíka (vybaveného svojimi sedadlami) uvedenú v bode 1 prílohy 6, ktorá je vyššia ako 380 kg.

7.7.5.   Bezprostredne pred nárazom sa odmeria rýchlosť vozíka (len pre spomalené vozíky na výpočet brzdnej dráhy), zrýchlenie alebo spomalenie vozíka, posun figuríny dopredu a rýchlosť pohybu hrudníka figuríny pri posunutí o 300 mm.

Zmena rýchlosti sa vypočíta integráciou zaznamenaného zrýchlenia alebo spomalenia vozíka.

Vzdialenosť na dosiahnutie prvej zmeny rýchlosti vozíka 50 km/h

km/h sa môže vypočítať dvojitou integráciou zaznamenaného spomalenia vozíka.

7.7.6.   Po náraze sa súprava pásu alebo zadržiavací systém a jeho pevné časti musia vizuálne prekontrolovať bez rozopnutia pracky, aby sa zistilo, či nedošlo k zlyhaniu alebo zlomeniu. V prípade zadržiavacích systémov sa po skúške rovnako overí, či časti konštrukcie vozidla spojené s vozíkom neboli viditeľne trvalo deformované. Ak došlo k nejakej takejto deformácii, musí sa k nej prihliadnuť pri výpočtoch vykonávaných podľa ustanovení bodu 6.4.1.4.1.

7.7.7.   Ak sa však uvedené skúšky uskutočnili pri vyššej rýchlosti a/alebo ak krivka zrýchlenia presiahla hornú úroveň vyšrafovanej plochy a bezpečnostný pás spĺňa požiadavky, skúška sa považuje za uspokojivú.

7.8.   Skúška rozopínania pracky

7.8.1.   Pri tejto skúške sa použijú súpravy pásov alebo zadržiavacie zariadenia, ktoré už boli podrobené dynamickej skúške podľa bodu 7.7.

7.8.2.   Súprava pásu sa odmontuje zo skúšobného vozíka bez rozopnutia pracky. Na pracku sa pôsobí zaťažením priamym ťahom cez popruhy, ktoré sú k nej upevnené, tak, aby všetky popruhy boli vystavené účinkom sily

daN (kde „n“ je počet popruhov pripojených na zapnutú pracku). V prípade, keď je pracka pripevnená k pevnej časti, musí zaťaženie pôsobiť pod rovnakým uhlom, ako je uhol zvieraný prackou a pevnou časťou počas dynamickej skúšky. Na geometrický stred tlačidla na rozopnutie pracky sa pôsobí silou pozdĺž stanovenej osi, rovnobežne so smerom počiatočného pohybu tlačidla, pri rýchlosti 400 ± 20 mm/min. Pri pôsobení sily potrebnej na rozopnutie pracky musí byť pracka uchytená na pevnej podpere. Vyššie uvedená hodnota zaťaženia nesmie presiahnuť medznú hodnotu podľa bodu 6.2.2.5. Dotyková plocha skúšobného zariadenia musí mať guľový tvar s polomerom 2,5 mm ± 0,1 mm a leštený kovový povrch.

7.8.3.   Zmeria sa sila potrebná na rozopnutie pracky a zároveň sa zaznamená akékoľvek zlyhanie.

7.8.4.   Po skúške rozopínania pracky sa vykoná kontrola súčastí súpravy pásu alebo zadržiavacieho zariadenia, ktoré boli podrobené skúškam predpísaným v bode 7.7 a rozsah poškodenia, ktoré utrpela súprava pásu alebo zadržiavacie zariadenie počas dynamickej skúšky, sa zaznamená do protokolu o skúške.

7.9.   Ďalšie skúšky bezpečnostných pásov s predpínacími zariadeniami

7.9.1.   Kondicionovanie

Predpínacie zariadenie sa môže oddeliť od skúšaného bezpečnostného pásu a uchovávať počas 24 hodín pri teplote 60 ± 5 °C. Potom sa teplota na dve hodiny zvýši na 100 ± 5 °C. Následne sa toto zariadenie uloží na 24 hodín pri teplote – 30 ± 5 °C. Po vybratí z klimatizačnej komory sa zariadenie zohreje na teplotu okolia. Ak bolo zariadenie predtým oddelené od bezpečnostného pásu, znovu sa k nemu pripojí.

7.10.   Skúšobný protokol

7.10.1.   V skúšobnom protokole sa zaznamenajú výsledky všetkých skúšok predpísaných v bode 7, a najmä:

a)	typ zariadenia použitého na skúšku (zariadenie na skúšku zrýchlením alebo zariadenie na skúšku spomalením);

b)	celková zmena rýchlosti;

c)	rýchlosť vozíka bezprostredne pred nárazom, len pre vozíky na skúšku spomalením;

d)	krivka zrýchlenia alebo spomalenia počas každej zmeny rýchlosti vozíka;

e)	maximálne posunutie figuríny vpred;

f)	poloha pracky pri skúške, ak je meniteľná,

g)	sila potrebná na rozopnutie pracky;

h)	akékoľvek zlyhanie alebo zlomenie;

i)	v prípade akéhokoľvek zadržiavacieho systému s výnimkou zadržiavacieho systému vodiča by mala technická služba v tomto protokole vyhodnotiť obrys kontaktu vo vzťahu k pohybu figuríny v saniach.

Ak na základe uplatnenia bodu 7.7.1 neboli rešpektované kotviace úchytky predpísané v prílohe 6 k tomuto predpisu, v skúšobnom protokole sa opíše spôsob namontovania súpravy pásu alebo zadržiavacieho systému a presne sa uvedú dôležité rozmery a uhly.

8.   POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA MONTÁŽE VOVOZIDLE

8.1.   Vybavenie pre bezpečnostný pás a zadržiavacie systémy

8.1.1.   S výnimkou sedadiel, ktoré sa používajú len vtedy, keď vozidlo stojí, sedadlá vozidiel kategórií M1, M2 [triedy III alebo B (8)], M3 (triedy III alebo B) a N musia byť vybavené bezpečnostnými pásmi alebo zadržiavacími systémami, ktoré spĺňajú požiadavky tohto predpisu.

Zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, môžu požadovať montáž bezpečnostných pásov vo vozidlách kategórií M2 a M3, ktoré patria do triedy II.

Po namontovaní musia bezpečnostné pásy a/alebo zadržiavacie systémy vo vozidlách triedy I, II alebo A, ktoré patria do kategórie M2 alebo M3, spĺňať požiadavky tohto predpisu.

Zmluvné strany môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov povoliť montáž bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov iných ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje tento predpis, ak sú určené na používanie ľuďmi so zdravotným postihnutím.

Ustanovenia tohto predpisu sa nevzťahujú na zadržiavacie systémy, ktoré sú v súlade s ustanoveniami prílohy 8 k predpisu č. 107 v znení série zmien 02.

Vozidlá triedy I alebo A, ktoré patria do kategórie M2 alebo M3, môžu byť vybavené bezpečnostnými pásmi a/alebo zadržiavacími systémami spĺňajúcimi požiadavky tohto predpisu.

Zadržiavacími systémami zahŕňajúcimi pružné zariadenie na výškové nastavenie pásu na ramene (bod 2.14.7) môžu byť vybavené iba vozidlá patriace do kategórie M2 alebo M3.

8.1.2.   Pre všetky miesta na sedenie, pre ktoré sa vyžaduje montáž bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov, sa musia použiť tie typy bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov, ktoré sú uvedené v prílohe 16 [s ktorými sa nemôžu použiť ani navíjače bez blokovania (bod 2.14.1), ani navíjače s ručným odblokovaním (bod 2.14.2)]. Na všetkých miestach na sedenie, pre ktoré sú v prílohe 16 predpísané brušné pásy typu B, je dovolené používať brušné pásy typu Br3 s výnimkou prípadov, keď sa pri bežnom zapnutí pracky navinú do takej miery, že sa značne zníži pohodlie cestujúcich.

8.1.2.1.   Avšak pre krajné miesta na sedenie (iné ako predné) v prípade vozidiel kategórie N1, ktoré sú znázornené v prílohe 16 a označené symbolom Ø, je povolená montáž brušných pásov typu Br4m alebo Br4Nm, ak existuje priechod medzi sedadlom a najbližšou bočnou stenou vozidla určený na to, aby umožnil cestujúcim prístup do iných častí vozidla. Priestor medzi sedadlom a bočnou stenou sa považuje za priechod, ak je vzdialenosť medzi bočnou stenou, keď sú všetky dvere zatvorené, a vertikálnou pozdĺžnou rovinou prechádzajúcou osou príslušného sedadla, meraná v bode R kolmo na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla, väčšia než 500 mm.

8.1.3.   Ak bezpečnostné pásy nie sú predpísané, môžu sa podľa voľby výrobcu poskytnúť bezpečnostné pásy alebo zadržiavací systém akéhokoľvek typu, ktorý spĺňa požiadavky tohto predpisu. V prípade miest na sedenie, pre ktoré sú v prílohe 16 predpísané brušné pásy, sa môžu ako alternatíva k brušným pásom poskytnúť pásy typu A povolené v prílohe 16.

8.1.4.   V prípade trojbodových pásov vybavených navíjačmi musí aspoň jeden navíjač pôsobiť na diagonálny popruh.

8.1.5.   S výnimkou prípadu vozidiel kategórie M1 sa môže namiesto navíjača typu 4 (bod 2.14.4) povoliť navíjač s núdzovým blokovaním typu 4N (bod 2.14.5), ak sa ku spokojnosti služieb zodpovedných za skúšky preukáže, že montáž navíjača typu 4 by nebola praktická

8.1.6.   V prípade predných krajných a predných stredných sedadiel znázornených v prílohe 16 a označených symbolom * sa brušné pásy typu stanoveného v uvedenej prílohe považujú za dostatočné, ak je čelné sklo umiestnené mimo referenčnej oblasti vymedzenej v prílohe 1 k predpisu č. 21.

Pokiaľ ide o bezpečnostné pásy, čelné sklo sa považuje za súčasť referenčnej oblasti, ak môže podľa metódy opísanej v prílohe 1 k predpisu č. 21 prísť do statického kontaktu so skúšobným zariadením.

8.1.7.   Pre všetky miesta na sedenie označené v prílohe 16 symbolom ߦ, sa musia poskytnúť trojbodové pásy typu určeného v prílohe 16, pokiaľ nie je splnená niektorá z nasledujúcich podmienok, pričom v takom prípade sa pre ne môžu poskytnúť dvojbodové pásy typu špecifikovaného v prílohe 16.

8.1.7.1.   bezprostredne pred nimi sa nachádza sedadlo alebo iná časť vozidla spĺňajúca požiadavky bodu 3.5 doplnku 1 k predpisu č. 80; alebo

8.1.7.2.   žiadna časť vozidla sa nenachádza v referenčnej oblasti, ani sa pri pohybe vozidla nemôže dostať do referenčnej oblasti, alebo

8.1.7.3.   časti vozidla v uvedenej referenčnej oblasti spĺňajú požiadavky na pohltenie energie definované v doplnku 6 k predpisu č. 80.

8.1.8.   Každé miesto na sedenie pre cestujúceho, ktoré je vybavené čelným airbagom, musí byť označené výstrahou varujúcou pred použitím dozadu smerujúceho detského zadržiavacieho systému na takomto mieste na sedenie. Tieto informácie musia pozostávať minimálne zo štítka s jasnými výstražnými piktogramami:

Obrázky piktogramu musia byť zoskupené, rovnakej veľkosti alebo väčšie a v stanovených farbách: červenej, čiernej a bielej

Horné symboly čierne so žltým alebo oranžovožltým pozadím

Biele pozadie

Biele pozadie

Obrys štítku, vertikálne a horizontálne čiary čierne

Piktogram podľa ISO 2575:2004 – Z.01 musí byť rovnakej veľkosti alebo väčší a musí byť v stanovených farbách: červenej, čiernej a bielej

Štítok musí mať celkové rozmery najmenej 120 × 60 mm alebo ekvivalentný rozmer.

Znázornený štítok sa môže upraviť tak, aby bolo jeho usporiadanie odlišné od uvedeného príkladu; jeho obsah však musí spĺňať uvedené požiadavky.

8.1.9.   V prípade čelného airbagu na prednom sedadle pre cestujúceho sa musí výstraha trvale pripevniť na každú stranu prednej slnečnej clony cestujúceho v takej polohe, aby bola bez ohľadu na polohu slnečnej clony vždy viditeľná najmenej jedna výstraha. Alternatívne sa jedna výstraha umiestni na viditeľnú stranu sklopenej slnečnej clony a druhá na strechu za clonou tak, aby bola vždy viditeľná aspoň jedna výstraha. Výstražný štítok nesmie byť možné z clony a zo strechy ľahko odstrániť bez toho, aby nedošlo k zrejmému a jasne viditeľnému poškodeniu clony alebo strechy vo vnútri vozidla.

Ak vozidlo nemá slnečnú clonu alebo strechu, výstražný štítok sa umiestni na mieste, na ktorom bude vždy viditeľný.

V prípade čelného airbagu pre ostatné sedadlá vo vozidle sa musí výstraha nachádzať priamo pred príslušným sedadlom a musí byť pre osobu montujúcu na toto sedadlo detské zadržiavacie zariadenie smerujúce dozadu vždy zreteľne viditeľná. Požiadavky tohto bodu a bodu 8.1.8 sa nevzťahujú na miesta na sedenie vybavené zariadením, ktoré automaticky deaktivuje súpravu čelného airbagu v prípade, že je namontované akékoľvek detské zadržiavacie zariadenie umiestnené proti smeru jazdy.

8.1.10.   Podrobné informácie poukazujúce na túto výstrahu musia byť uvedené v príručke majiteľa vozidla; pričom sa musí uviesť minimálne nasledujúci text vo všetkých úradných jazykoch krajiny alebo krajín, v prípade ktorých by sa dalo odôvodnene očakávať, že tam vozidlo bude zaevidované (napr. na území Európskej únie, v Japonsku, v Ruskej federácii alebo na Novom Zélande atď.), ktorý musí uvádzať aspoň toto:

Tento text musí byť doplnený zobrazením výstražného štítku, ktorý sa nachádza vo vozidle. Tieto informácie sa musia dať v príručke majiteľa vozidla ľahko nájsť (napr. v podobe špecifického odkazu na informácie vytlačené na prvej strane, identifikačnej záložky alebo samostatnej príručky atď.).

Požiadavky tohto bodu sa nevzťahujú na vozidlá, v ktorých sú všetky miesta na sedenie vybavené zariadením, ktoré automaticky deaktivuje súpravu čelných airbagov v prípade, že je namontované akékoľvek detské zadržiavacie zariadenie umiestnené proti smeru jazdy.

8.1.11.   V prípade sedadiel, ktoré je možné otočiť alebo umiestniť do iných smerov na účely použitia v čase, keď vozidlo nie je v pohybe, sa v súlade s týmto predpisom požiadavky bodu 8.1.1 vzťahujú len na také smerovanie sedadla, ktoré je určené na bežné používanie pri pohybe vozidla po ceste.

8.2.   Všeobecné požiadavky

8.2.1.   Bezpečnostné pásy, zadržiavacie systémy a detské zadržiavacie systémy ISOFIX, ako aj detské zadržiavacie systémy typu i-Size podľa doplnku 3 k prílohe 17 sa pripevnia ku kotviacim úchytkám a v prípade detských zadržiavacích systémov typu i-Size podoprú kontaktnou plochou podlahy vozidla, ktoré z hľadiska konštrukcie, rozmeru, počtu kotviacich úchytiek a požiadaviek na pevnosť spĺňajú špecifikácie predpisu č. 14 alebo predpisu č. 145.

8.2.2.   Bezpečnostné pásy, zadržiavacie systémy a detské zadržiavacie systémy odporúčané výrobcom podľa doplnku 3 k prílohe 17 musia byť namontované tak, aby v prípade nehody uspokojivo fungovali a znižovali riziko poranenia tela. Predovšetkým sa musia namontovať tak, aby:

8.2.2.1.

popruhy nemohli dostať do polohy, v ktorej by mohli ohroziť používateľa;

8.2.2.2.

sa minimalizovalo nebezpečenstvo, že sa správne založený pás zošmykne z ramena používateľa v dôsledku jeho pohybu dopredu;

8.2.2.3.

sa minimalizovalo riziko poškodenia popruhu pri styku s ostrými časťami vozidla alebo konštrukcie sedadla a s detskými zadržiavacími systémami odporúčanými výrobcom podľa doplnku 3 k prílohe 17;

8.2.2.4.

každý bezpečnostný pás poskytnutý pre každé miesto na sedenie musí byť skonštruovaný a namontovaný tak, aby bol pripravený na použitie. Okrem toho, v prípadoch, keď je možné celé sedadlo alebo podušku sedadla a/alebo operadlo sedadla poskladať tak, aby umožnilo prístup k zadnej časti vozidla alebo k nákladnému alebo batožinovému priestoru, po sklopení a vrátení sedadiel do ich sedacej polohy musia byť bezpečnostné pásy týchto sedadiel prístupné na použitie alebo na jednoduché vybratie spod sedadla alebo spoza neho jednou osobou, podľa pokynov v príručke pre používateľov motorového vozidla, bez toho, aby takáto osoba mala školenie alebo prax;

8.2.2.5.

technická služba overí, či s jazýčkom pracky spočívajúcim v pracke: 8.2.2.5.1. možná voľnosť pásu nebráni správnej montáži detských zadržiavacích systémov odporúčaných výrobcom a 8.2.2.5.2. sa v prípade trojbodových pásov môže v brušnej časti pásu vonkajším napätím pôsobiacim v diagonálnej časti pásu vyvinúť napätie najmenej 50 N, a to keď je pás založený: a) na figuríne 10 ročného dieťaťa, ako je špecifikované v doplnku 1 k prílohe 8 k predpisu č. 44 a stanovené v súlade s doplnkom 4 k prílohe 17 k tomuto predpisu; alebo b) na fixačnom prostriedku špecifikovanom na obrázku 1 doplnku 1 k prílohe 17 k tomuto predpisu pre sedadlá, ktoré umožňujú montáž detského zadržiavacieho zariadenia univerzálnej kategórie.

8.3.   Osobitné požiadavky na pevné časti zabudované do bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov

8.3.1.   Pevné časti, ako sú pracky, nastavovacie zariadenia a pripevňovacie kovania, nesmú zvyšovať riziko úrazu používateľa ani ostatných cestujúcich vozidla v prípade nehody.

8.3.2.   Zariadenie na uvoľnenie pracky musí byť pre používateľa jasne viditeľné a musí byť v jeho dosahu, pričom musí byť konštrukčne navrhnuté tak, aby nebolo možné rozopnúť ho neúmyselne alebo náhodne. Pracka musí byť tiež umiestnená v takej polohe, aby bola pre záchrancu, ktorý potrebuje používateľa v stave núdze vyslobodiť, ľahko prístupná.

Pracka sa musí namontovať tak, aby ju v stave, keď nie je zaťažená, aj v stave, keď je zaťažená hmotnosťou používateľa, mohol používateľ rozopnúť jediným jednoduchým pohybom ruky v jednom smere.

V prípade bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov pre predné krajné miesta na sedenie okrem postrojových pásov musí byť tiež možné pracku rovnakým spôsobom zapnúť.

Je potrebné vykonať kontrolu, aby sa zabezpečilo, že v prípade, že pracka je sa dotýka používateľa, nie je šírka kontaktnej plochy menšia ako 46 mm.

Je potrebné vykonať kontrolu, aby sa zabezpečilo, že v prípade, že pracka sa dotýka používateľa, kontaktná plocha spĺňa požiadavky bodu 6.2.2.1 tohto predpisu.

8.3.3.   Keď je pás nasadený, musí sa buď nastaviť samočinne tak, aby používateľovi vyhovoval, alebo musí byť riešený tak, aby ručné nastavovacie zariadenie bolo pre sediaceho používateľa ľahko dostupné a dalo sa pohodlne a ľahko používať. Rovnako musí dovoľovať utiahnutie pásu jednou rukou tak, aby sa prispôsobil telesným rozmerom používateľa a polohe sedadla vo vozidle.

8.3.4.   Bezpečnostné pásy alebo zadržiavacie systémy so zabudovanými navíjačmi musia byť namontované tak, aby navíjače mohli správne fungovať a účinne navíjať popruh. V prípade zariadenia na nastavenie pásu a pružného zariadenia na výškové nastavenie pásu na ramene sa aspoň v ich najvyššej a najnižšej polohe skontroluje, či navíjač po zapnutí pásu automaticky prispôsobí popruh ramenu príslušnej osoby, ako aj to, či sa jazyk pracky v prípade odopnutia pracky navinie.

8.3.5.   Aby používatelia vozidla boli informovaní o opatreniach týkajúcich sa prepravy detí, vozidlá kategórií M1, M2, M3 a N1 musia spĺňať požiadavky na informácie stanovené v prílohe 17. Každé vozidlo kategórie M1 musí byť vybavené miestami upevnenia ISOFIX v súlade s príslušnými ustanoveniami predpisu č. 14 alebo predpisu č. 145.

Prvé miesto upevnenia ISOFIX musí umožňovať montáž aspoň jedného z troch dopredu smerujúcich fixačných prostriedkov vymedzených v doplnku 2 k prílohe 17; druhé miesto upevnenia ISOFIX musí umožňovať montáž aspoň jedného fixačného prostriedku smerujúceho dozadu vymedzeného v doplnku 2 k prílohe 17. Pokiaľ nie je vzhľadom na konštrukciu vozidla možné namontovať v druhom rade sedadiel dozadu smerujúci fixačný prostriedok, je v prípade tohto druhého miesta upevnenia ISOFIX povolená montáž jedného fixačného prostriedku na ktoromkoľvek mieste vo vozidle.

8.3.6.   Každé miesto na sedenie typu i-Size musí umožňovať montáž fixačného prostriedku detského zadržiavacieho systému ISOFIX „ISO/F2X“, „ISO/R2“ a posudzovaného objemu na montáž podpernej nohy podľa doplnku 2 k prílohe 17, ako aj fixačného prostriedku zvýšeného sedadla „ISO/B2“ podľa doplnku 5 k prílohe 17, bez ukotvení ISOFIX (pozri detail B). Musí byť možné súčasne obsadiť všetky miesta na sedenie typu i-Size. To sa považuje za preukázané, keď sú vertikálne stredné roviny jednotlivých susediacich miest navzájom vzdialené aspoň 440 mm.

8.4.   Vybavenie pre signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu

8.4.1.   Požiadavky na konkrétne miesta na sedenie a výnimky

8.4.1.1.   Miesto na sedenie vodiča vo vozidlách kategórií M a N (9), ako aj miesta na sedenie cestujúcich na sedadlách v rovnakom rade ako sedadlo vodiča vo vozidlách kategórií M a N musia byť vybavené signalizátorom nezapnutého bezpečnostného pásu, ktorý spĺňa požiadavky bodu 8.4.3.

8.4.1.2.   Všetky miesta na sedenie v zadnom(-ých) rade(-och) sedadiel vozidiel kategórií M1 a N1  (9) musia byť vybavené signalizátorom nezapnutého bezpečnostného pásu, ktorý spĺňa požiadavky bodu 8.4.4.

Ak výrobca vozidla vybaví systémom signalizácie nezapnutého bezpečnostného pásu sedadlo umiestnené v zadnom rade vozidla inej kategórie, možno tento systém schváliť podľa tohto predpisu.

8.4.1.3.   Signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu nie je povinný v prípade sklápacích sedadiel (t. j. zvyčajne sklopených a určených na príležitostné používanie, napr. sklápateľných sedadiel pre posádku v autobusoch a autokaroch), ani v prípade miest na sedenie vybavených pásmi typu S (vrátane postrojového pásu).

Bez ohľadu na ustanovenia bodov 8.4.1.1 a 8.4.1.2 sa signalizátory nezapnutého bezpečnostného pásu nevyžadujú ani v prípade zadných sedadiel sanitiek, pohrebných vozidiel a obytných automobilov, a ani v prípade všetkých sedadiel vozidiel používaných na prepravu telesne postihnutých osôb, vozidiel určených na používanie ozbrojenými silami, civilnou obranou, hasičským zborom a silami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku.

8.4.2.   Všeobecné požiadavky

8.4.2.1.   Vizuálna výstraha

8.4.2.1.1.   Vizuálna výstraha musí byť umiestnená tak, aby ju vodič za denného svetla a počas noci mohol ľahko vidieť, rozoznať a odlíšiť od iných výstrah.

8.4.2.1.2.   Vizuálnou výstrahou je súvisle alebo prerušovane svietiaca kontrolka.

8.4.2.2.   Zvuková výstraha

8.4.2.2.1.   Zvuková výstraha pozostáva zo súvislého alebo prerušovaného (prerušenie nesmie presiahnuť 1 sekundu) zvukového signálu alebo súvislej hlasovej informácie. Ak sa používa hlasová informácia, výrobca musí zabezpečiť, aby sa pri výstrahe mohli použiť jazyky trhu, na ktorý sa má vozidlo uviesť.

8.4.2.2.2.   Vodič musí byť schopný zvukovú výstrahu ľahko rozoznať.

8.4.2.3.   Výstraha prvej úrovne

8.4.2.3.1.   Výstrahou prvej úrovne je minimálne vizuálna výstraha aktivovaná na 30 sekúnd alebo dlhšie pre miesta na sedenie, na ktoré sa vzťahuje bod 8.4.1.1, a na 60 sekúnd alebo dlhšie pre miesta na sedenie, na ktoré sa vzťahuje bod 8.4.1.2, keď bezpečnostný pás ktoréhokoľvek sedadla nie je zapnutý a je zapnutý kľúč zapaľovania alebo aktivovaný hlavný ovládací spínač.

8.4.2.3.2.   Výstraha prvej úrovne môže byť prerušená keď:

i)	žiadny z bezpečnostných pásov, ktorý spustil výstrahu, nie je odopnutý, alebo

ii)	sedadlo alebo sedadlá, ktoré spustili výstrahu, už nie je (sú) obsadené.

8.4.2.3.3.   Aktivácia výstrahy prvej úrovne sa skúša podľa skúšobného postupu stanoveného v bode 1 prílohy 18.

8.4.2.4.   Výstraha druhej úrovne

8.4.2.4.1.   Výstrahou druhej úrovne je vizuálny a zvukový signál aktivovaný aspoň na 30 sekúnd, do ktorých sa nepočíta čas, počas ktorého sa výstraha môže vypnúť na najviac 3 sekundy, keď je splnená aspoň jedna z nasledujúcich podmienok alebo akákoľvek kombinácia týchto podmienok podľa voľby výrobcu, stanovených v bodoch 8.4.2.4.1.1 až 8.4.2.4.1.3. Výstraha druhej úrovne má prednosť pred výstrahou prvej úrovne, keď je výstraha prvej úrovne ešte stále aktívna.

8.4.2.4.1.1.   Najazdená vzdialenosť je väčšia než prahová vzdialenosť. Prahová vzdialenosť nesmie presiahnuť 500 m. Vzdialenosť najazdená vozidlom, ktoré nie je v bežnej prevádzke, sa nepočíta.

8.4.2.4.1.2.   Rýchlosť vozidla je vyššia než prahová rýchlosť. Prahová rýchlosť nesmie presiahnuť 25 km/h.

8.4.2.4.1.3.   Čas trvania (motor v chode, aktivovaný pohonný systém atď.) je dlhší než prahový čas. Prahový čas nesmie presiahnuť 60 sekúnd. Čas trvania výstrahy prvej úrovne a čas, počas ktorého vozidlo nie je v bežnej prevádzke, sa nepočítajú.

8.4.2.4.2.   Prahy spustenia signalizátora nezapnutého bezpečnostného pásu uvedené v bodoch 8.4.2.4.1.1 až 8.4.2.4.1.3 sa môžu vynulovať, keď:

i)	boli otvorené, ktorékoľvek dvere, pokým vozidlo nie je v bežnej prevádzke, alebo

ii)	sedadlo alebo sedadlá, ktoré spustili výstrahu, už nie je (sú) obsadené.

8.4.2.4.3.   Výstraha druhej úrovne sa môže prerušiť, keď:

i)	žiadny z bezpečnostných pásov, ktoré spustili výstrahu, nie je odopnutý;

ii)	vozidlo už nie je v bežnej prevádzke alebo

iii)	sedadlo alebo sedadlá, ktoré spustili výstrahu, už nie je (sú) obsadené.

8.4.2.4.4.   Výstraha druhej úrovne sa obnoví na zvyšok požadovaného času, keď je opäť splnená ktorákoľvek z podmienok alebo ktorákoľvek kombinácia podmienok, podľa voľby výrobcu, stanovených v bodoch 8.4.2.4.1.1 až 8.4.2.4.1.3.

8.4.2.4.5.   Pre prípad, že dôjde k odopnutiu bezpečnostného pásu podľa bodov 8.4.3.3 a 8.4.4.5, sa prahové hodnoty stanovené v bodoch 8.4.2.4.1.1 až 8.4.2.4.1.3 merajú od okamihu, keď dôjde k odopnutiu pásu.

8.4.2.4.6.   Aktivácia výstrahy druhej úrovne sa skúša podľa skúšobného postupu stanoveného v bode 2 prílohy 18.

8.4.3.   Signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu pre sedadlo vodiča a sedadlá cestujúcich, ktoré sú v tom istom rade ako sedadlo vodiča

8.4.3.1.   Signalizátory nezapnutého bezpečnostného pásu pre sedadlo vodiča a sedadlá cestujúcich, ktoré sú v tom istom rade ako sedadlo vodiča, musia spĺňať požiadavky stanovené v bode 8.4.2.

8.4.3.2.   Farba a symbol vizuálnej výstrahy musia zodpovedať bodu 21 v tabuľke 1 predpisu č. 121.

8.4.3.3.   Výstraha druhej úrovne sa aktivuje, keď je bezpečnostný pás odopnutý alebo keď dôjde k jeho odopnutiu počas bežnej prevádzky vozidla a keď je v rovnakom čase splnená ktorákoľvek z podmienok alebo ktorákoľvek kombinácia podmienok, podľa voľby výrobcu, stanovených v bodoch 8.4.2.4.1.1 až 8.4.2.4.1.3.

8.4.4.   Signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu pre cestujúcich na sedadlách v zadnom(-ých) rade(-och).

8.4.4.1.   Signalizátory nezapnutého bezpečnostného pásu pre cestujúcich na sedadlách v zadnom(-ých) rade(-och) musia spĺňať požiadavky stanovené v bode 8.4.2.

8.4.4.2.   Vizuálna výstraha musí signalizovať aspoň všetky zadné miesta na sedenie, aby mohol vodič obrátený dopredu a sediaci na sedadle vodiča identifikovať všetky miesta na sedenie, na ktorých nie je bezpečnostný pás zapnutý. V prípade vozidiel disponujúcich informáciami o obsadenosti zadných sedadiel nemusí vizuálna výstraha signalizovať odopnuté bezpečnostné pásy pre neobsadené miesta na sedenie.

8.4.4.3.   Vizuálna výstraha môže mať inú než červenú farbu a symbol vizuálnej výstrahy pre bezpečnostné pásy, na ktoré sa vzťahuje bod 8.4.1.2, môže obsahovať iné symboly než tie, ktoré sú stanovené v predpise č. 121. Vodič môže mať okrem toho možnosť zrušiť výstrahu prvej úrovne pre miesta na sedenie, na ktoré sa vzťahuje bod 8.4.1.2.

8.4.4.4.   Pre bezpečnostné pásy, na ktoré sa vzťahujú body 8.4.1.1 a 8.4.1.2 sa môže použiť spoločná kontrolka.

8.4.4.5.   Výstraha druhej úrovne sa aktivuje, keď dôjde k odopnutiu bezpečnostného pásu, zatiaľ čo je vozidlo v bežnej prevádzke, a keď je zároveň splnená ktorákoľvek z podmienok alebo ktorákoľvek kombinácia podmienok, podľa voľby výrobcu, stanovených v bodoch 8.4.2.4.1.1 až 8.4.2.4.1.3.

8.4.5.   Signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu môže byť skonštruovaný tak, aby umožňoval deaktiváciu.

8.4.5.1.   Ak je možná krátkodobá deaktivácia, musí byť podstatne ťažšie deaktivovať signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu, než zapnúť a odopnúť pracku (t. j. musí byť pri tom potrebné použiť konkrétne ovládacie prvky, ktoré nie sú zabudované v pracke bezpečnostného pásu) a táto činnosť musí byť možná len vtedy, keď vozidlo stojí. Keď sa zapaľovanie alebo hlavný ovládací spínač deaktivuje na viac ako 30 minút a potom znovu aktivuje, musí dôjsť k opätovnej aktivácii signalizátora nezapnutého bezpečnostného pásu, ktorý bol krátkodobo deaktivovaný. Krátkodobá deaktivácia príslušnej(-ých) vizuálnej(-ych) výstrahy (výstrah) nesmie byť možná.

8.4.5.2.   V prípade, že je k dispozícii zariadenie na dlhodobú deaktiváciu, musí byť na deaktiváciu potrebné vykonať určitú postupnosť krokov, ktoré sú podrobne opísané len v technickej príručke výrobcu a/alebo ktoré si vyžadujú použitie nástrojov (mechanických, elektrických, digitálnych atď.), ktoré nie sú dodávané s vozidlom. Dlhodobá deaktivácia príslušnej(-ých) vizuálnej(-ych) výstrahy (výstrah) nesmie byť možná.

9.   ZHODA VÝROBY

Postupy na zabezpečenie zhody výroby musia byť v súlade s postupmi stanovenými v dodatku 2 k dohode (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2), pričom musia byť splnené tieto požiadavky:

9.1.   Každý typ vozidla, bezpečnostného pásu alebo zadržiavacieho systému schválený podľa tohto predpisu musí byť vyrobený tak, aby zodpovedal schválenému typu tým, že spĺňa požiadavky stanovené v bodoch 6, 7 a 8.

9.2.   Musia byť splnené minimálne požiadavky na postupy kontroly zhody výroby stanovené v prílohe 14 k tomuto predpisu.

9.3.   Schvaľovací úrad, ktorý typové schválenie udelil, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody uplatňované v každom výrobnom závode. Bežná frekvencia takýchto overovaní je dvakrát ročne.

10.   SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

10.1.   Typové schválenie udelené v súvislosti s určitým vozidlom alebo typom pásu či zadržiavacieho systému môže byť odňaté, ak nie je splnená požiadavka uvedená v bode 9.1, alebo ak vybraté bezpečnostné pásy alebo zadržiavacie systémy neprešli úspešne kontrolami predpísanými v bode 9.2.

10.2.   Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odníme typové schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne to oznámi ostatným zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 1A prípadne 1B k tomuto predpisu.

11.   ÚPRAVY TYPU VOZIDLA, BEZPEČNOSTNÉHO PÁSU ALEBO ZADRŽIAVACIEHO SYSTÉMU A ROZŠÍRENIE JEHO SCHVÁLENIA

11.1.   Každá úprava typu vozidla, pásu alebo zadržiavacieho systému alebo obidvoch musí byť oznámená schvaľovaciemu úradu, ktorý schválil daný typ vozidla, bezpečnostného pásu alebo zadržiavacieho systému. Úrad môže potom buď:

11.1.1.

usúdiť, že je nepravdepodobné, že uskutočnené úpravy budú mať badateľný nepriaznivý účinok, a že vozidlo, bezpečnostný pás alebo zadržiavací systém v každom prípade stále zodpovedá požiadavkám, alebo

11.1.2.

požadovať od technickej služby zodpovednej za vykonanie skúšok ďalší skúšobný protokol.

11.2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodu 11.1, variant vozidla, ktorého hmotnosť v pohotovostnom stave je nižšia ako hmotnosť vozidla podrobeného schvaľovacej skúške, sa nepovažuje za úpravu typu vozidla.

11.3.   Potvrdenie alebo odmietnutie schválenia s uvedením úprav sa zmluvným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis oznamuje v súlade s postupom uvedeným v bode 5.2.3 alebo 5.3.3 tohto predpisu.

11.4.   Schvaľovací úrad, ktorý vydáva rozšírenie typového schválenia pridelí takémuto rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 1A alebo 1B k tomuto predpisu.

12.   DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne zastaví výrobu zariadenia schváleného v súlade s týmto predpisom, musí o tom informovať schvaľovací úrad, ktorý schválenie udelil. Po prijatí príslušného oznámenia o tom tento úrad informuje ostatné zmluvné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 1A alebo 1B k tomuto predpisu.

13.   NÁVOD

V prípade typu bezpečnostného pásu, ktorý sa dodáva oddelene od vozidla, musí(-ia) byť v príbalových a montážnych pokynoch jasne uvedený(-é) typ(-y) vozidla, pre ktorý(-é) je (sú) určený(-é).

14.   NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SKÚŠOK TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA A NÁZVY A ADRESY SCHVAĽOVACÍCH ÚRADOV

Strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok, ako aj názvy a adresy schvaľovacích úradov, ktoré schválenia udeľujú a ktorým sa majú zasielať formuláre potvrdzujúce udelenie, zamietnutie, rozšírenie, alebo odňatie typového schválenia vydaného v iných krajinách.

15.   PRECHODNÉ USTANOVENIA

15.1.   Schválenia typu vozidla

15.1.1.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 15 k sérii zmien 04 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu v znení doplnku 15 k sérii zmien 04.

15.1.2.   Po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia platnosti doplnku 15 k sérii zmien 04 tohto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udeľovať typové schválenia len vtedy, ak sú splnené požiadavky tohto predpisu v znení doplnku 15 k sérii zmien 04.

15.1.3.   Po uplynutí siedmich rokov od nadobudnutia platnosti doplnku 15 k sérii zmien 04 tohto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uznať typové schválenia, ktoré neboli udelené v súlade s doplnkom 15 k sérii zmien 04 tohto predpisu. Existujúce typové schválenia kategórií vozidiel iných ako M1, ktoré nie sú dotknuté doplnkom 15 k sérii zmien 04 tohto predpisu, však zostávajú v platnosti a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať.

15.1.3.1.   V prípade vozidiel kategórií M1 a N1 však zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu od 1. októbra 2000 odmietnuť uznať typové schválenia, ktoré neboli udelené v súlade s dodatkom 8 k sérii zmien 04 tohto predpisu, ak nie sú splnené požiadavky na informácie uvedené v bode 8.3.5 a v prílohe 17.

15.2.   Montáž bezpečnostných pásov a signalizátora nezapnutého bezpečnostného pásu

Tieto prechodné ustanovenia sa uplatňujú iba na montáž bezpečnostných pásov a signalizátorov nezapnutého bezpečnostného pásu do vozidiel a nemenia značku bezpečnostného pásu.

15.2.1.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 12 k sérii zmien 04 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis nesmie odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu v znení doplnku 12 k sérii zmien 04.

15.2.2.   Po uplynutí 36 mesiacov od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 15.2.1 udelia zmluvné strany uplatňujúce tento predpis typové schválenia iba vtedy, ak daný typ vozidla spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení doplnku 12 k sérii zmien 04.

15.2.3.   Po uplynutí 60 mesiacov od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 15.2.1 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uznať schválenia, ktoré neboli udelené v súlade týmto predpisom v znení doplnku 12 k sérii zmien 04.

15.2.4.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 14 k sérii zmien 04 nesmie žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu v znení doplnku 14 k sérii zmien 04.

15.2.5.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 16 k sérii zmien 04 nesmie žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu v znení doplnku 16 k sérii zmien 04.

15.2.6.   Po uplynutí 36 mesiacov od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 15.2.4 udelia zmluvné strany uplatňujúce tento predpis typové schválenia iba vtedy, ak daný typ vozidla spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení doplnku 14 k sérii zmien 04.

15.2.7.   Po uplynutí 60 mesiacov od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 15.2.4 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uznať typové schválenia, ktoré neboli udelené v súlade týmto predpisom v znení doplnku 14 k sérii zmien 04.

15.2.8.   Od 16. júla 2006 udeľujú zmluvné strany uplatňujúce tento predpis typové schválenia iba vtedy, ak daný typ vozidla spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení doplnku 16 k sérii zmien 04.

15.2.9.   Od 16. júla 2008 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uznať schválenia vozidiel kategórie N1, ktoré neboli udelené v súlade s doplnkom 16 k sérii zmien 04 tohto predpisu.

15.2.10.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 05 nesmie žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu v znení série zmien 05.

15.2.11.   Po uplynutí 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti udelí zmluvná strana uplatňujúca tento predpis typové schválenia iba vtedy, ak typ vozidla, ktorý má byť schválený, spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 05.

15.2.12.   Po uplynutí 72 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 05 k tomuto predpisu, sa skončí platnosť schválení podľa tohto predpisu, okrem schválení typov vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 05.

15.2.13.   Bez ohľadu na bod 15.2.12 zostávajú schválenia vozidiel iných kategórií ako M1 udelené podľa predchádzajúcich sérií zmien tohto predpisu, na ktoré sa nevzťahuje séria zmien 05 týkajúca sa požiadaviek na montáž signalizátorov nezapnutého bezpečnostného pásu, aj naďalej platné a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať.

15.2.14.   Bez ohľadu na bod 15.2.12 zostávajú schválenia vozidiel iných kategórií ako N2 a N3 udelené podľa predchádzajúcich sérií zmien k tomuto predpisu, na ktoré sa nevzťahuje séria zmien 05 týkajúca sa minimálnych požiadaviek na bezpečnostné pásy a navíjače uvedených v prílohe 16, aj naďalej platné a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať.

15.2.15.   Typové schválenia komponentov a samostatných technických jednotiek udelené podľa predchádzajúcich sérií zmien predpisu zostávajú platné aj po dátume nadobudnutia platnosti série zmien 05 a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať, pričom nesmú odmietnuť udeliť rozšírenia schválení udelených podľa série zmien 04 tohto predpisu.

15.2.16.   Napriek uvedeným prechodným ustanoveniam nie sú zmluvné strany, ktoré začnú uplatňovať tento predpis po dátume nadobudnutia platnosti série zmien 05, povinné uznávať schválenia, ktoré boli udelené v súlade s predchádzajúcimi sériami zmien k tomuto predpisu.

15.3.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 06 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu v znení série zmien 06.

15.3.1.   Po uplynutí 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 06 udelia zmluvné strany uplatňujúce tento predpis typové schválenia len vtedy, ak sú splnené požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 06.

15.3.2.   Po uplynutí 36 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 06 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uznať typové schválenia, ktoré neboli udelené v súlade so sériou zmien 06 tohto predpisu.

15.3.3.   Typové schválenia komponentov a samostatných technických jednotiek udelené podľa predchádzajúcich sérií zmien predpisu zostávajú platné aj po dátume nadobudnutia platnosti série zmien 06 a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať, pričom môžu naďalej udeľovať rozšírenia schválení udelených podľa série zmien 05.

15.3.4.   Bez ohľadu na body 15.3.1 a 15.3.2 zostávajú typové schválenia kategórií vozidiel, ktoré boli udelené podľa predchádzajúcej série zmien tohto predpisu a nie sú dotknuté sériou zmien 06, v platnosti a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich musia aj naďalej uznávať.

15.3.5.   Pokiaľ vo vnútroštátnych požiadavkách jednotlivých zmluvných strán nie sú v čase pristúpenia k tomuto predpisu uvedené žiadne požiadavky týkajúce sa povinného montovania bezpečnostných pásov pre sklápacie sedadlá, môžu zmluvné strany na účely udelenia vnútroštátnych schválení aj naďalej povoľovať ich nenamontovanie, pričom v tomto prípade nemôžu byť dané kategórie autobusov typovo schválené podľa tohto predpisu.

15.3.6.   Žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis nesmie odmietnuť udeliť typové schválenia komponentu podľa predchádzajúcej série zmien predpisu, ak sa bezpečnostné pásy majú namontovať vo vozidlách, ktoré sú schválené pred príslušnou sériou zmien.

15.3.7.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 5 k sérii zmien 06 nesmie žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu v znení doplnku 5 k sérii zmien 06.

15.3.8.   Do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 5 k sérii zmien 06 tohto predpisu môžu zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, naďalej udeľovať typové schválenia podľa série zmien 06 tohto predpisu bez toho, aby zohľadňovali ustanovenia doplnku 5 k sérii zmien 06.

15.3.9.   Do 1. septembra 2018 nesmú žiadne zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa série zmien 06 bez toho, aby zohľadnili dodatok 9 k sérii zmien 06.

15.4   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 07 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť alebo uznať typové schválenie podľa tohto predpisu v znení série zmien 07. Zmluvné strany musia ďalej udeľovať rozšírenia schválení udelených podľa predchádzajúcej série zmien.

15.4.1   Od 1. septembra 2019 nie sú zmluvné strany uplatňujúce tento predpis povinné akceptovať typové schválenia podľa predchádzajúcej série zmien, ktoré boli prvýkrát udelené 1. septembra 2019 alebo neskôr.

15.4.2.   Na účely udelenia typového schválenia podľa série zmien 07 nie je do 1. septembra 2022 povinný signalizátor nezapnutého bezpečnostného pásu v prípade vyberateľných zadných sedadiel ani v prípade žiadneho zo sedadiel v rade, v ktorom sa nachádza odpružené sedadlo. Tieto výnimky sa naďalej uplatňujú na rozšírenia typových schválení, ktoré boli prvýkrát udelené pred 1. septembrom 2022.

15.4.3   Do 1. septembra 2021 sú zmluvné strany uplatňujúce tento predpis povinné akceptovať typové schválenia podľa predchádzajúcej série zmien, ktoré boli prvýkrát udelené pred 1. septembrom 2019.

15.4.4   Od 1. septembra 2021 nie sú zmluvné strany uplatňujúce tento predpis povinné akceptovať typové schválenia udelené podľa predchádzajúcej série zmien tohto predpisu.

15.4.5.   Bez ohľadu na bod 15.4.4 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis naďalej akceptujú typové schválenia OSN týkajúce sa bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov udelené podľa predchádzajúcej série zmien tohto predpisu.

15.4.6.   Bez ohľadu na bod 15.4.4 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis naďalej akceptujú typové schválenia podľa predchádzajúcej série zmien tohto predpisu týkajúce sa vozidiel, ktorých sa nedotkli zmeny zavedené sériou zmien 07.

---

(1)  Podľa definície v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3). dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, bod 2 - www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(2)  Podľa definície v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3). dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, bod 2 - www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(3)  Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev. 3, príloha 3 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou k bodu 5.2.4.1 tohto predpisu.

(5)  g = 9,81 m/s2.

(6)  Skúška sa nevykonáva v prípade tkaných popruhov s keprovou väzbou a s polyesterovými vláknami vysokej pevnosti, pretože tieto sa pod zaťažením rozširujú. V uvedenom prípade musí byť šírka bez zaťaženia ≥ 46 mm.

(*1)  Pozri bod 7.4.1.6.4.3.

(7)  g = 9,81 m/s2.

(8)  Podľa definície v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3). dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, bod 2 - www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(9)  Podľa definície v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3.), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.4, bod 2 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Obsahuje celý platný text vrátane:

série zmien 01 k predpisu: dátum nadobudnutia platnosti: 22. január 2015

OBSAH

PREDPIS

1.

Účel

2.

Rozsah pôsobnosti

3.

Vymedzenie pojmov

4.

Žiadosť o typové schválenie

5.

Označenia a štítky

6.

Typové schválenie

7.

Všeobecné požiadavky

8.

Výkonnostné požiadavky

9.

Požiadavky na stálosť

10.

Rozsah používania

11.

Zmeny objemu základných emisií motora

12.

Výber kombinácie skúšobných motorov a dodatočného zariadenia na reguláciu emisií

13.

Špecifikácie týkajúce sa merania emisií

14.

Rad dodatočných zariadení na reguláciu emisií na zníženie emisií tuhých častíc

15.

Rad dodatočných zariadení na reguláciu emisií na zníženie emisií NOx

16.

Rad dodatočných zariadení na reguláciu emisií na zníženie emisií NOx a tuhých častíc

17.

Palivo a merná spotreba paliva

18.

Prevádzkové charakteristiky a bezpečnostné riziko

19.

Emisie hluku

20.

Montáž dodatočného zariadenia na reguláciu emisií

21.

Zmena a rozšírenie typového schválenia dodatočného zariadenia na reguláciu emisií

22.

Zhoda výroby

23.

Sankcie v prípade nezhody výroby

24.

Definitívne zastavenie výroby

25.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy schvaľovacích úradov

26.

Prechodné ustanovenia

PRÍLOHY

1.

Informačný dokument

2.

Oznámenie

3.

Dodatok k oznámeniu o type dodatočného zariadenia na reguláciu emisií (REC) podľa predpisu č. 132

4.

Usporiadanie značky typového schválenia systému REC

5.

Skúška dodatočného zariadenia na reguláciu emisií na zníženie emisií tuhých častíc (REC triedy I alebo II)

6.

Skúška dodatočného zariadenia na reguláciu emisií na zníženie emisií NOx (zariadenie REC triedy III)

7.

Skúška dodatočného zariadenia na reguláciu emisií na zníženie emisií tuhých častíc a emisií NOx (REC triedy IV)

8.

Postupnosť skúšok

9.

Tabuľky ekvivalentnosti limitných hodnôt

10.

Požiadavky diagnostického systému regulácie emisií NOx na dodatočné zariadenie na reguláciu emisií na zníženie emisií NOx alebo emisií NOx a tuhých častíc, ktoré si vyžaduje činidlo

11.

Montážne a prevádzkové pokyny

12.

Osobitné požiadavky na typové schválenie zariadenia REC z hľadiska emisných limitov stanovených v sérii zmien 06 k predpisu č. 49

1.   ÚČEL

V tomto predpise sa stanovuje harmonizovaná metóda na klasifikáciu, hodnotenie a typové schvaľovanie dodatočných systémov na reguláciu emisií (ďalej len „zariadenie REC“) tuhých častíc (PM), oxidov dusíka (NOx) alebo PM aj NOx a na určenie úrovní emisií zo vznetových (CI) motorov používaných v zariadeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedenom v bode 2.

V tomto predpise sa stanovuje rámec pre typové schvaľovanie dodatočných zariadení na reguláciu emisií v rôznych zariadeniach so zodpovedajúcimi úrovňami environmentálnych vlastností a pre identifikáciu týchto úrovní v rámci typového schvaľovania.

2.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa vzťahuje na dodatočné zariadenia na reguláciu emisií, ktoré sa majú montovať do:

2.1.	vozidiel kategórie M2, M3 a N (1) a ich vznetových motorov s výnimkou tých vozidiel typovo schválených podľa predpisu č. 83;

2.2.	vznetových motorov s čistým výkonom väčším než 18 kW, ale nie väčším než 560 kW, montovaných do necestných pojazdných strojov (1) a prevádzkovaných pri meniteľných otáčkach;

2.3.	vznetových motorov s čistým výkonom väčším než 18 kW, ale nie väčším než 560 kW, montovaných do necestných pojazdných strojov (1) a prevádzkovaných pri konštantných otáčkach;

2.4.	vznetových motorov s čistým výkonom väčším než 18 kW, ale nie väčším než 560 kW, montovaných do vozidiel kategórie T. (1)

3.   VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto predpisu:

3.1.	„Aktívna regenerácia“ je akékoľvek doplnkové opatrenie na začatie regenerácie zariadenia REC buď s periodickou alebo nepretržitou regeneráciou.

3.2.	„Korekčné faktory“ sú aditívne vzostupné a zostupné faktory nastavenia alebo multiplikačné faktory, ktoré sa zohľadňujú počas periodickej regenerácie.

3.3.	„Rozsah používania“ je rozsah motorov, v ktorých sa môže použiť dodatočné zariadenie na reguláciu emisií schválené v súlade s týmto predpisom.

3.4.	„Dodatočné zariadenie na reguláciu emisií (REC) triedy I“ je dodatočné zariadenie na reguláciu emisií, ktoré je určené len na reguláciu emisií tuhých častíc a ktoré nezvyšuje priame emisie NO2.

3.5.	„Dodatočné zariadenie na reguláciu emisií (REC) triedy IIA alebo IIB“ je zariadenie REC, ktoré je určené len na reguláciu emisií tuhých častíc a ktoré nezvyšuje priame výfukové emisie NO2 založené na úrovni základných emisií NO2 motora o viac, ako je percentuálny podiel uvedený v bode 8.4.2.

3.6.	„Dodatočné zariadenie na reguláciu emisií (REC) triedy III“ je dodatočné zariadenia na reguláciu emisií, ktoré je určené len na reguláciu emisií NOx.

3.7.	„Dodatočné zariadenie na reguláciu emisií (REC) triedy IV“ je dodatočné zariadenia na reguláciu emisií tuhých častíc aj emisií NOx.

3.8.	„Nepretržitá regenerácia“ je proces regenerácie systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, ku ktorému dochádza buď nepretržite alebo minimálne raz za uplatniteľný skúšobný cyklus.

3.9.	„Systém deNOx“ je systém dodatočnej úpravy výfukových plynov určený na zníženie emisií oxidov dusíka (NOx) [napr. pasívne a aktívne katalyzátory chudobných NOx, absorbéry NOx a selektívne systémy katalytickej redukcie (SCR)].

3.10.

„Systém monitorovania regulácie emisií“ je systém, ktorý monitoruje fungovanie opatrení na reguláciu emisií uplatňovaných v motorovom systéme a/alebo systéme REC v súlade s požiadavkami bodu 18 tohto predpisu.

3.11.

„Základné emisie motora“ sú emisie daného motora alebo systému motora bez akéhokoľvek dodatočného zariadenia na reguláciu emisií. V prípade motorov bez zariadenia na dodatočnú úpravu sa základné emisie motora rovnajú neupraveným emisiám z motora. V prípade motorov so zariadením na dodatočnú úpravu sa základné emisie motora rovnajú výfukovým emisiám za systémom dodatočnej úpravy.

3.12.

„Rad motorov“ je výrobcom motora zostavená skupina systémov motorov, ktoré majú vzhľadom na svoju konštrukciu vymedzenú v prílohe 7 k predpisu č. 49 alebo prípadne bodu 7 predpisu č. 96, podobné charakteristiky výfukových emisií; všetci členovia radu spĺňajú príslušné hodnoty limitov emisií.

3.13.

„Systém motora“ je motor, systém regulácie emisií a komunikačné rozhranie (hardvér a správy) medzi elektronickou riadiacou jednotkou (ECU) systému motora a každou inou hnacou sústavou alebo riadiacou jednotkou vozidla.

3.14.

„ESC“ je skúšobný cyklus pozostávajúci z 13 ustálených skúšobných režimov, ktorý sa uplatňuje v súlade s príslušnou sériou zmien k predpisu č. 49.

3.15.

„ETC“ je skúšobný cyklus pozostávajúci z 1 800 nestálych režimov meniacich sa v sekundových intervaloch, ktorý je vymedzený v príslušnej sérii zmien k predpisu č. 49 a uplatňuje sa podľa nej.

3.16.

„Plynné znečisťujúce látky“ sú oxid uhoľnatý, uhľovodíky (predpokladá sa pomer CH1,85 pre naftu), oxidy dusíka (NOx, vyjadrený ako ekvivalent NO2) a oxid dusičitý (NO2).

3.17.

„Podmienka zaťaženia“ je množstvo tuhých častíc uložených v ktoromkoľvek okamihu v systéme na zníženie častíc (ako je filter), vyjadrené ako podiel maximálneho množstva tuhých častíc, ktoré môžu byť uložené v systéme za špecifických jazdných podmienok bez toho, aby sa spustili vonkajšie regeneračné opatrenia.

3.18.

„Výrobca“ je osoba alebo subjekt, ktorý sa zodpovedá schvaľovaciemu orgánu za všetky aspekty typového schválenia a môže preukázať, že vlastní požadované vybavenie a potrebné prostriedky na zabezpečenie posúdenia kvality a zhody výroby. Nie je podstatné, či je osoba alebo subjekt priamo zapojený do všetkých stupňov výroby vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorá podlieha postupu typového schválenia.

3.19.

„Montér“ je osoba alebo subjekt zodpovedný za správnu a bezpečnú montáž typovo schváleného zariadenia REC.

3.20.

„Systém diagnostiky regulácie NOx (NCD)“ je systém REC, ktorý je schopný a) zistiť poruchu regulácie NOx; b) určiť pravdepodobnú príčinu porúch regulácie NOx pomocou informácií uložených v pamäti počítača a/alebo tieto informácie preniesť mimo vozidla.

3.21.

„Zariadenie REC na zníženie emisií NOx“ je zariadenie REC, ktoré sa vyznačuje účinnosťou pri znižovaní hmotnostných emisií NOx, čo ho oprávňuje, aby bolo certifikované ako zariadenie REC spĺňajúce požiadavky klasifikačnej triedy vymedzenej v tomto predpise.

3.22.

„Rad zariadení REC na zníženie emisií NOx“ je rad systémov na zníženie emisií NOx, ktoré sú technicky identické z hľadiska ich spôsobu fungovania v súlade s bodom 15 tohto predpisu.

3.23.

„NRSC“ je skúšobný cyklus pozostávajúci z ustálených režimov vymedzený v príslušnej sérii zmien k predpisu č. 96 a uplatňuje sa podľa nej.

3.24.

„NRTC“ je skúšobný cyklus pozostávajúci z 1 173 nestálych režimov meniacich sa v sekundových intervaloch, ktorý je vymedzený v príslušnej sérii zmien k predpisu č. 96 a uplatňuje sa podľa nej.

3.25.

„Palubný systém varovania obsluhy“ je zariadenie, ktoré zisťuje nesprávnu prevádzku alebo demontáž zariadenia REC.

3.26.

„Základný motor“ je motor vybraný z radu motorov tak, aby jeho emisné charakteristiky boli reprezentatívne pre daný rad motorov.

3.27.

„Tuhé častice (PM)“ je množstvo akéhokoľvek materiálu zachyteného na špecifikovanom filtračnom médiu, ktorý je vymedzený v príslušnej sérii zmien k predpisu č. 49 alebo predpisu č. 96.

3.28.

„Zariadenie REC na zníženie emisií tuhých častíc“ je zariadenie REC, ktoré sa vyznačuje účinnosťou pri znižovaní hmotnosti alebo počtu emitovaných častíc, čo ho oprávňuje, aby bolo certifikované ako zariadenie REC spĺňajúce požiadavky klasifikačnej triedy vymedzenej v tomto predpise. Regeneračný systém a stratégia sú súčasťou zariadenia REC na zníženie emisií tuhých častíc.

3.29.

„Rad zariadení REC na zníženie emisií tuhých častíc“ je rad systémov na zníženie emisií tuhých častíc, ktoré sú technicky identické z hľadiska ich spôsobu fungovania v súlade s bodom 14 tohto predpisu.

3.30.

„Periodická regenerácia“ je proces regenerácie zariadenia na regulovanie emisií, ktorý prebieha periodicky spravidla v čase kratšom ako 100 hodín bežnej prevádzky motora. V priebehu cyklov, počas ktorých dochádza k regenerácii, môže dôjsť k prekročeniu emisných noriem.

3.31.

„Počet častíc“ je počet častíc, ktorý je vymedzený v príslušnej sérii zmien k predpisu č. 49.

3.32.

„Činidlo“ je akékoľvek médium, ktoré je uložené v nádrži na palube vozidla a privádzané do systému dodatočnej úpravy výfukových plynov (v prípade potreby) na základe podnetu systému na reguláciu emisií.

3.33.

„Efektívnosť zníženia“ je pomer medzi emisiami za systémom REC (EREC) a základnými emisiami motora (EBase), ktoré sa v oboch prípadoch merajú v súlade s postupmi vymedzenými v tomto predpise a ktoré sa vypočítajú podľa bodu 8.3.4 tohto predpisu.

3.34.

„Úroveň zníženia“ je účinnosť znížená v %, ktorú musí spĺňať dodatočné zariadenie na reguláciu emisií, aby bolo certifikované ako zariadenie REC spĺňajúce úroveň zníženia stanovenú v bode 8.3 tohto predpisu.

3.35.

„Dodatočné zariadenie na reguláciu emisií (REC)“ je akýkoľvek systém na zníženie emisií tuhých častíc, systém na zníženie emisií NOx alebo ich kombinácia, ktoré sa používajú na účely dodatočného vybavenia. Jeho súčasťou sú akékoľvek snímače a softvér, ktoré sú dôležité pre činnosť zariadenia. Systémy, ktoré len modifikujú existujúce ovládače systému motora, sa nepovažujú za zariadenie REC.

3.36.

„Diagnostický prístroj“ je externé skúšobné zariadenie používané na mimopalubnú komunikáciu so systémom NCD. 3.36.1. „Univerzálny snímací nástroj“ je snímací nástroj, ktorý je verejne dostupný a ktorý je dokáže čítať správy o poruche. 3.36.2. „Autorizovaný snímací nástroj“ je snímací nástroj, ktorý používa len výrobca zariadenia REC a jeho autorizovaný predajca a ktorý dokáže čítať správy o poruche a umožniť štart motora po aktivácii systému podnecovania obsluhy.

3.37.

„WHSC“ je skúšobný cyklus pozostávajúci z 13 ustálených režimov, ktorý je vymedzený v príslušnej sérii zmien k predpisu č. 49 a uplatňuje sa podľa nej.

3.38.

„WHTC“ je skúšobný cyklus pozostávajúci z 1 800 nestálych režimov meniacich sa v sekundových intervaloch, ktorý je vymedzený v príslušnej sérii zmien k predpisu č. 49 a uplatňuje sa podľa nej.

4.   ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

4.1.   Žiadosť o typové schválenie zariadenia REC predkladá výrobca alebo jeho riadne poverený zástupca.

4.2.   Ku každému zariadeniu REC sa poskytnú tieto informácie:

a)	názov výrobcu alebo ochranná známka;

b)	značka a identifikačné číslo súčiastky zariadenia REC uvedené v informačnom dokumente vydanom v súlade so vzorom uvedeným v prílohe 1;

c)	rozsah používania (vymedzený v bode 10 tohto predpisu), pre ktorý je zariadenie REC typovo schválené vrátane roku výroby, prípadne aj s označením na identifikáciu toho, či je zariadenie REC vhodné na montáž vo vozidle, ktoré je vybavené palubným diagnostickým systémom (OBD);

d)	pokyny na montáž dodatočného zariadenia;

e)	pokyny pre koncového používateľa vrátane pokynov týkajúcich sa údržby.

4.3.   Žiadateľ poskytne informačný dokument v súlade s prílohou 1 k tomuto predpisu. Žiadateľ poskytne aj vzorku zariadenia REC, resp. vzorky zariadení REC, ktoré má technická služba skúšať a ktoré si má ponechať aspoň päť rokov od dátumu udelenia typového schválenia.

5.   OZNAČENIA A ŠTÍTKY

5.1.   Všetky zariadenia REC musia byť označené obchodným menom alebo ochrannou známkou výrobcu dodatočného zariadenia, ktoré sú uvedené v prílohe 1 k tomuto predpisu, a identifikačným číslom súčiastky zaznamenaným v informačnom dokumente vydanom v súlade so vzorom uvedeným v prílohe 1 k tomuto predpisu.

5.2.   Všetky zariadenia REC sa preukázať štítkom, na ktorom je umiestnená značka typového schválenia vrátane triedy stanovená v prílohe 4. Tento štítok musí byť trvale pripevnený na zariadení REC a musí byť jasne čitateľný po namontovaní na zariadenie REC.

5.2.1.   Aby sa zabezpečila viditeľnosti takého štítku na namontovanom systéme, výrobca môže poskytnúť duplikát štítku na účely montáže montérom zariadenia REC. Na takomto štítku musí byť zreteľne uvedené slovo „duplikát“.

5.2.2.   Štítky musia vydržať počas obdobia životnosti zariadenia. Štítky musia byť jasne čitateľné a ich písmená a číslice nezmazateľné. Okrem toho musia byť štítky pripevnené tak, aby ich pripevnenie bolo počas životnosti zariadenia trvalé a aby sa štítky nedali odstrániť bez toho, aby nedošlo k ich zničeniu alebo deformovaniu.

5.3.   Značka typového schválenia sa skladá z:

a)	písmena „E“ v kružnici, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil typové schválenie (2);

b)

čísla tohto predpisu, po ktorom nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo vpravo od kružnice vymedzenej v prílohe 4 k tomuto predpisu. Schvaľovacie číslo sa uvedenie vo formulári oznámenia pre tento typ (pozri bod 6.2 tohto predpisu a prílohu 2 k tomuto predpisu), ktorému predchádzajú dve čísla udávajúce poslednú sériu zmien k tomuto predpisu;

c)	triedy zariadenia REC.

5.4.   Vzorky zariadení REC na schvaľovacie skúšky musia byť zreteľne označené prinajmenšom menom žiadateľa a referenčným číslom žiadosti.

6.   TYPOVÉ SCHVÁLENIE

6.1.   Ak zariadenie REC spĺňa požiadavky tohto predpisu, udelí sa mu typové schválenie.

6.2.   Každému schválenému zariadeniu REC sa pridelí schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 01 podľa tejto série zmien) označujú sériu zmien, ktorá zahŕňa najnovšie významné technické zmeny predpisu platné v čase udelenia typového schválenia. To isté schvaľovacie číslo sa nesmie prideliť inému zariadeniu REC.

6.3.   Oznámenie o typovom schválení zariadenia REC alebo jeho zamietnutí, prípadne rozšírení podľa tohto predpisu sa zasiela zmluvným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis, a to prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2 k tomuto predpisu.

7.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

7.1.   Zariadenie REC schválené v súlade s týmto predpisom musí byť navrhnuté, konštruované a schopné montáže tak, aby sa mohlo používať v súlade s pravidlami stanovenými v tomto predpise počas celého obdobia bežnej životnosti zariadenia REC za normálnych podmienok používania.

7.2.   Zariadenie REC schválené v súlade s týmto predpisom musí byť odolné. To znamená, že musí byť navrhnuté, konštruované a schopné montáže tak, aby primerane odolávalo takým javom, ako je korózia, oxidácia, vibrácie a mechanické namáhanie, ktorým bude vystavené za bežných podmienok používania. Osobitné požiadavky na stálosť sú uvedené v bode 9 tohto predpisu.

7.3.   Výrobca zariadenia REC poskytuje montážnu dokumentáciu, ktorá zabezpečí, aby zariadenie REC montované vo vozidle alebo stroji, pracovalo v súčinnosti s nevyhnutnými časťami strojného zariadenia tak, aby sa dodržali požiadavky uvedené v bodoch 7, 8 a 9 tohto predpisu. Táto dokumentácia musí zahŕňať podrobné technické požiadavky a ustanovenia týkajúce sa zariadenia REC (softvér, hardvér a komunikáciu) potrebné na správnu montáž zariadenia REC v stroji.

7.4.   Zariadenia, ktoré obchádzajú zariadenie REC alebo znižujú jeho účinnosť, nie sú povolené.

7.5.   Zariadenie REC schválené v súlade s týmto predpisom musí byť vybavené palubným systémom varovania obsluhy, ktorý vodičovi signalizuje výskyt poruchy ovplyvňujúcej účinnosť zariadenia REC.

7.5.1.   Zariadenie REC na zníženie emisií tuhých častíc musí byť vybavené monitorovacím zariadením, ktoré zistí nesprávnu činnosť zariadenia REC alebo jeho demontáž a spustí zvukový a/alebo vizuálny poplach. V prípade zariadenia REC na zníženie tuhých častíc prostredníctvom činidla môže monitorovacie zariadenie v prípade potreby prerušiť prívod akéhokoľvek činidla alebo prísady. Systém varovania môže byť napríklad založený na nepretržitom meraní protitlaku výfukových plynov motora.

7.5.2.   Osobitné požiadavky uplatniteľné na zariadenie REC na zníženie emisií NOx sú stanovené v bode 7.7 a v prílohe 10 k tomuto predpisu.

7.5.2.1.   Stratégia regulácie NOx používaná v zariadení REC musí byť prevádzkyschopná za každých environmentálnych podmienok pretrvávajúcich na území zmluvných strán, najmä pri nízkych teplotách okolia.

7.5.3.   Kombinované zariadenie REC na zníženie emisií tuhých častíc a NOx (zariadenie REC triedy IV) musí spĺňať ustanovenia bodov 7.5.1, 7.5.2 a 7.5.2.1 tohto predpisu.

7.5.4.   Filter zariadenia REC na zníženie emisií tuhých častíc alebo kombinovaného zariadenia REC na zníženie emisií tuhých častíc a NOx musí byť navrhnuté a konštruované tak, aby sa dalo namontovať len v jednom smere. Úmyselné alebo neúmyselné obrátenie filtra musí byť fyzicky nemožné.

7.6.   Osobitné požiadavky na zariadenie REC vyžadujúce si činidlo alebo prísadu

7.6.1.   Každá samostatná skladovacia nádrž namontovaná vo vozidle alebo v stroji musí obsahovať prostriedky na odber vzorky akejkoľvek kvapaliny vnútri nádrže. Miesto odberu vzorky musí byť ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špeciálneho nástroja alebo zariadenia.

7.6.2.   Vodič alebo obsluha mechanizmu musí byť informovaný o hladine činidla alebo prísady v skladovacej nádrži vo vozidle alebo v stroji prostredníctvom mechanického alebo elektronického indikátora v súlade s prílohou 10 k tomuto predpisu. Indikátor hladiny činidla a indikátor varovania musia byť umiestnené v tesnej blízkosti indikátora hladiny paliva.

7.6.3.   Charakteristiky činidla vrátane jeho druhu, informácie o koncentrácii, ak je činidlo v roztoku, prevádzkových tepelných podmienkach a odkazy na medzinárodné normy týkajúce sa zloženia a kvality musí výrobca zariadenia REC stanoviť v prílohe 1 k tomuto predpisu.

7.6.4.   V čase typového schvaľovania sa schvaľovaciemu úradu predložia podrobné písomné informácie, ktoré v úplnosti opisujú funkčné prevádzkové charakteristiky systému varovania vymedzenom v bode 4 prílohy 10 k tomuto predpisu a systému podnecovania obsluhy vymedzenom v bode 5 prílohy 10 k tomuto predpisu.

7.6.5.   Ochrana činidla pred zamrznutím

7.6.5.1.   Je povolené používať vyhrievanú alebo nevyhrievanú nádrž na činidlo a systém dávkovania. Vyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 7.6.5.2.2 tohto predpisu. Nevyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 6 prílohy 10 k tomuto predpisu. Používanie nevyhrievanej nádrže na činidlo a dávkovacieho systému činidla musí byť uvedené v písomných pokynoch pre vodiča alebo obsluhu vozidla alebo stroja.

7.6.5.2.   Nádrž na činidlo a systém dávkovania

7.6.5.2.1.   Ak činidlo zamrzne, činidlo sa musí dať použiť do maximálne 70 minút po štarte vozidla alebo stroja pri okolitej teplote 266 K (– 7 °C).

7.6.5.2.2.   Konštrukčné kritériá pre vyhrievaný systém

7.6.5.2.2.1.   Nádrž na činidlo a dávkovací systém sa odstaví na 72 hodín pri teplote 255 K (– 18 °C) alebo dokým väčšina činidla nestuhne, podľa toho, čo nastane skôr.

7.6.5.2.2.2.   Po uplynutí času úpravy teploty uvedenom v bode 7.6.5.2.2.1 sa vozidlo/stroj/motor naštartuje a prevádzkuje pri teplote okolia 266 K (– 7 °C) alebo nižšej teplote takto: 10 až 20 minút voľnobeh, potom až 50 minút pri maximálne 40 % menovitého zaťaženia.

7.6.5.2.2.3.   Po dokončení skúšobného postupu uvedeného v bode 7.6.5.2.2.2 musí byť systém dávkovania činidla plne funkčný.

7.6.5.2.3.   Hodnotenie konštrukčných kritérií sa môže vykonávať v studenej skúšobnej komore použitím celého vozidla alebo celého stroja či častí, ktoré sú reprezentatívne pre časti montované vo vozidle alebo v stroji, respektíve na základe skúšok v teréne.

7.7.   Požiadavky na opatrenia na reguláciu emisií NOx v prípade zariadenia REC vyžadujúceho činidlo

7.7.1.   Výrobca zariadenia REC poskytne informácie, ktoré v úplnosti opisujú funkčné prevádzkové charakteristiky opatrení na reguláciu emisií NOx s využitím dokumentov uvedených v prílohe 1.

7.7.2.   Zariadenie REC musí byť vybavené diagnostickým systémom regulácie emisií NOx (systém NCD), ktorý dokáže zistiť poruchy pri regulácii emisií NOx. Systém NCD musí byť navrhnutý, konštruovaný a namontovaný tak, aby počas bežnej životnosti zariadenia REC a za normálnych podmienok používania dokázal spĺňať požiadavky bodu 7 tohto predpisu.

7.7.2.1.   Systém NCD musí byť prevádzkyschopný pri:

a)	teplote okolia od 266 K do 308 K (– 7 °C až 35 °C);

b)	všetkých nadmorských výškach pod 1 600 m;

c)	teplote chladiacej kvapaliny motora nad 343 K (70 °C).

Tento bod sa neuplatňuje v prípade monitorovania hladiny činidla v skladovacej nádrži, kde sa monitorovanie vykonáva za všetkých podmienok, za ktorých je meranie technicky uskutočniteľné (napríklad za všetkých podmienok, pri ktorých kvapalné činidlo nezamrzne).

7.7.3.   Systém NCD musí spĺňať požiadavky prílohy 10.

7.8.   Požiadavky na údržbu

7.8.1.   Výrobca zariadenia REC musí poskytnúť písomné pokyny týkajúce sa systému REC a jeho správnej prevádzky, s ktorými sa musia oboznámiť všetci vodiči alebo obsluha vozidiel alebo strojov.

V týchto pokynoch sa musí uviesť, že ak systém REC správne nefunguje, vodič alebo obsluha budú informovaní o probléme systémom varovania obsluhy, a že výsledkom aktivácie systému podnecovania obsluhy, ako dôsledku ignorovania tohto varovania, je znemožnenie opätovného naštartovania vozidla alebo stroja.

7.8.2.   Pokyny musia obsahovať požiadavky na správne používanie a údržbu zariadenia REC, aby si zachovalo svoju účinnosť pri regulácii emisií, a to vrátane správneho používania spotrebiteľných činidiel.

7.8.3.   Pokyny musia byť napísané zrozumiteľným, netechnickým spôsobom, pričom sa použije rovnaký jazyk, aký sa použil v príručke na obsluhu vozidla alebo stroja.

7.8.4.   V pokynoch sa uvedie, či musí vodič alebo obsluha znovu naplniť spotrebiteľné činidlá v čase medzi intervalmi bežnej údržby. V pokynoch sa musí uviesť aj požadovaná kvalita činidla. Uvedie sa v nich spôsob, akým vodič alebo obsluha znovu naplnia nádrž na činidlo. Takisto sa uvedú informácie o pravdepodobnej rýchlosti spotreby činidla a ako často by sa malo doplniť.

7.8.5.   V pokynoch sa uvedie, že používanie a dopĺňanie požadovaného činidla so zodpovedajúcimi špecifikáciami je dôležité na to, aby vozidlo alebo stroj mohol spĺňať požiadavky na vydanie typového schválenia zariadenia REC pre takéto vozidlo alebo takýto stroj.

7.8.6.   V pokynoch sa uvedie, že používanie takého vozidla alebo stroja bez použitia činidla, ktoré je predpísané na zníženie emisií, môže byť trestným činom.

7.8.7.   V pokynoch musí byť vysvetlený spôsob, ako funguje systém varovania obsluhy a systém podnecovania obsluhy. Okrem toho v nich musia byť vysvetlené dôsledky ignorovania systému varovania a nedoplnenia činidla alebo neodstránenia problému, pokiaľ ide o výkon vozidla a protokolovanie porúch.

7.9.   Vydanie typového schválenia je podmienené splnením nasledujúcich podbodov.

7.9.1.   Výrobca poskytne písomné pokyny o údržbe, ktoré montér odovzdá vodičovi alebo obsluhe.

7.9.2.   Výrobca poskytne dokumenty o montáži zariadenia REC.

7.9.3.   Výrobca poskytne pokyny týkajúce sa systému varovania obsluhy, systému podnecovania obsluhy a ochrany pred zamrznutím činidla (v prípade potreby), ktoré sa odovzdá montér dielni, vodičovi alebo prípadne obsluhe.

7.9.4.   Výrobca poskytne montérovi písomné vyhlásenie, ktoré sa odovzdá vodičovi alebo obsluhe, o normálnych prevádzkových podmienkach (rozsahu teploty, podmienkach okolia atď.), v rámci ktorých bude zariadenie REC správne pracovať.

8.   VÝKONNOSTNÉ POŽIADAVKY

8.1.   Zariadenie REC schválené podľa tohto predpisu musí spĺňať tieto kritériá:

a)	hodnoty emisných limitov uvedené v bode 8.2;

b)	úrovne zníženia uvedené v bode 8.3;

c)	požiadavky na emisie NO2 uvedené v bode 8.4;

d)	požiadavky na sekundárne emisie uvedené v bode 8.6.

8.2.   Limitné hodnoty

Dodatočne vybavený systém motora nesmie presiahnuť emisné limity pre príslušné znečisťujúce látky (NOx alebo tuhé častice, respektíve oboje, podľa triedy zariadenia REC) prísnejšej emisnej etapy, ako sa uvádza v predpise č. 49 alebo prípadne predpise č. 96, a merané pomocou skúšobného postupu, resp. skúšobných postupov súvisiacich s limitnými hodnotami, ktoré sa majú dosiahnuť. Dodatočne vybavený systém motora musí spĺňať prinajmenšom emisné limity etapy, pre ktorú bol základný motor schválený z hľadiska každej z ostatných regulovaných znečisťujúcich látok príslušných pre danú etapu.

8.2.1.   Požiadavky na každú triedu zariadení REC z hľadiska dodržania limitov nasledujúcej prísnejšej emisnej etapy sú uvedené v tabuľkách v prílohe 9 k tomuto predpisu.

8.2.2.   V prípade motora, ktorý nie je typovo schválený v súlade s požiadavkami buď predpisu č. 49 alebo predpisu č. 96, emisie každej z regulovaných emisií znečisťujúcich látok (CO, HC, NOx a PM) v počiatočnom stave nesmú presiahnuť limitné hodnoty pre emisnú etapu, ktorá bezprostredne predchádza etape, pre ktorý sa požaduje certifikácia zariadenia REC.

8.3.   Úrovne zníženia a účinnosť zníženia

8.3.1.   Úroveň zníženia systému REC je charakterizovaná jeho účinnosťou zníženia podľa tabuľky 1:

Tabuľka 1

Úrovne zníženia

	Minimálna účinnosť zníženia (%)
	Hmotnosť PM	NOX
Úroveň zníženia 01	90	60

8.3.2.   Účinnosť zníženia sa určí porovnaním emisií nameraných na základe vážených výsledkov pri skúške WHTC pre zariadenie REC, ktorá sa uplatňuje na vysokovýkonné motory, alebo na základe vážených výsledkov pri skúške NRTC, ktorá sa uplatňuje na motory necestných pojazdných strojov alebo poľnohospodárskych a lesných traktorov. Účinnosť zníženia sa vypočíta podľa bodu 8.3.4 tohto predpisu.

8.3.3.   Na účely tohto predpisu je účinnosť zníženia pre NOx uplatniteľná na systémy, ktoré sú určené na zníženie NOx, a úroveň zníženia PM na systémy určené na zníženie PM. V prípade zariadenia REC triedy IV musia byť splnené úrovne zníženia pre NOx aj PM uvedené v tabuľke 1 tohto predpisu.

8.3.4.   Účinnosť zníženia sa vypočíta z nameraných emisií príslušnej znečisťujúcej látky za zariadením REC (EREC) a emisií systému motora nameraných pred montážou zariadenia REC (EBase) pre danú znečisťujúcu látku, obe namerané v súlade s postupmi vymedzenými v tomto predpise:

účinnosť zníženia (%) = (1 – (EREC/EBase)) × 100.

8.4.   Požiadavky na emisie NO2

8.4.1.   V prípade zariadenia REC triedy I nesmie dôjsť k žiadnemu zvýšeniu emisií NO2 nad úroveň základných emisií NO2 nameraných podľa prílohy 5 k tomuto predpisu.

8.4.2.   V prípade zariadenia REC triedy IIA prírastkové zvýšenie NO2 nesmie byť väčšie než 20 % v porovnaní s úrovňou zaznamenanou v čase montáže zariadenia REC (základné emisie). Ak sa napríklad základná úroveň NO2 rovná 10 % NOx, maximálne povolené emisie NO2 so zariadením REC sa musia rovnať 30 % NOx nameraným podľa prílohy 5 k tomuto predpisu. V prípade zariadenia REC triedy IIB prírastkové zvýšenie NO2 nesmie byť väčšie 30 percentuálnych bodov.

8.4.3.   V prípade zariadenia REC triedy III nesmie dôjsť k žiadnemu zvýšeniu emisií NO2 nameraných v g/kWh a vymedzených v prílohe 6 k tomuto predpisu.

8.4.4.   V prípade zariadenia REC triedy IV nesmie dôjsť k žiadnemu zvýšeniu emisií NO2 nameraných v g/kWh a vymedzených v prílohe 7 k tomuto predpisu.

8.5.   Požiadavky na počet emitovaných častíc

8.5.1.   Zariadenia REC triedy I, triedy IIA alebo IIB a triedy IV schválené podľa úrovne zníženia PM 01 musia zabezpečovať účinnosť zníženia počtu častíc aspoň 97 % v porovnaní s úrovňou základných emisií skúšobného motora podľa bodu 12, nameranou pomocou skúšobného postupu, resp. postupov stanovených v tomto predpise.

8.5.2.   Priamy odber vzorky z neriedeného výfukového plynu je povolený. Riediace pomery zariadení na riedenie počtu častíc (PND1 a PND2 systému prenosu častíc podľa predpisu č. 49) sa potom upravia vzhľadom na merací rozsah počítadla častíc (PNC).

8.5.3.   Účinnosť zníženia počtu častíc sa určí ako hodnota 1 mínus prienik, čo je pomer medzi počtom emitovaných častíc za systémom REC a počtom emitovaných častíc systému motora pred montážou zariadenia REC. Účinnosť zníženia počtu častíc sa uvedie v percentách. Účinnosť zníženia počtu častíc sa určí pre príslušný skúšobný cyklus podľa bodu 8.3.2.

účinnosť zníženia (%) = (1 – (EREC/EBase)) × 100.

8.5.4.   Ak sa na meranie účinnosti zníženia počtu častíc použijú súčasne dva systémy merania počtu častíc, musia sa navzájom líšiť maximálne o 5 % pri súčasnom meraní v jednom bode odberu vzorky.

8.6.   Požiadavky na sekundárne emisie

8.6.1.   Výrobca systému REC poskytne zdokumentovaný dôkaz o tom, že materiály a postupy použité v zariadení REC nepredstavujú žiadne ďalšie nebezpečenstvo pre zdravie a životné prostredie.

8.6.2.   V prípade zariadenia REC triedy III a IV emisie amoniaku nesmú presiahnuť strednú hodnotu 25 ppm pri meraní podľa postupov vymedzených v doplnku 7 k prílohe 4 k sérii zmien 06 k predpisu č. 49.

8.6.3.   Zariadenie REC nesmie zvýšiť sekundárne emisie v koncentráciách, o ktorých je známe, že sú nebezpečné pre zdravie.

8.6.4.   Žiadateľ o typové schválenie zabezpečí posúdenie výkonnosti zariadenia REC vzhľadom na sekundárne emisie. Posúdenie musí zahŕňať všetky pravdepodobné sekundárne emisie zo zariadenia REC s prihliadnutím na princíp jeho činnosti, jeho konštrukciu, metódu vyhotovenia a použité materiály.

8.6.4.1.   Posúdenie najmä:

a)	rieši otázku možnej tvorbou dioxínov, ak zariadenie REC obsahuje meď alebo zlúčeniny medi;

b)	zohľadní vplyv zariadenia REC, ak používa palivový katalyzátor, na tvorbu sekundárnych emisií: i) pri absencii takého katalyzátora a ii) pri jeho prítomnosti v koncentrácii, dosahujúcej dvojnásobok odporúčanej alebo predpokladanej koncentrácie.

8.6.4.2.   V posúdení sa uvedie každý druh skúmaných sekundárnych emisií.

8.6.4.3.   Posúdenie môže vychádzať z osvedčenej technickej analýzy a úsudku, výsledkov skúšok alebo simulácií, výsledkov analýz alebo skúšok podobných systémov alebo z kombinácie týchto prvkov.

8.6.4.4.   Na účely tohto predpisu sa sekundárne emisie vytvorené v koncentráciách, ktoré nie sú značne vyššie než koncentrácie vytvorené pôvodnými systémami motorov vybavenia, nepovažujú za nebezpečné pre zdravie.

8.6.5.   Žiadateľ môže požiadať o vykonanie skúšok na určenie sekundárnych emisií ako nevyhnutnej podmienky pre typové schválenie, ak existuje odôvodnený predpoklad, že výsledok posúdenia výkonnosti zariadenia REC z hľadiska sekundárnych emisií nesplní požiadavky bodu 8.6.3.

9.   POŽIADAVKY NA STÁLOSŤ

9.1.   Žiadateľ vyhlási, že ak sa systém REC používa a udržiava podľa pokynov výrobcu, bude počas životnosti pri bežnej prevádzke spĺňať platné ustanovenia:

a)	v prípade vozidiel kategórie M2, M3 a N najazdených 200 000 km alebo životnosť 6 rokov podľa toho, čo nastane skôr;

b)	v prípade všetkých ostatných zariadení 4 000 prevádzkových hodín alebo životnosť 6 rokov podľa toho, čo nastane skôr.

9.2.   Žiadateľ vykoná skúšku stálosti trvajúcu 1 000 hodín s kombináciou motora a zariadenia REC. Táto skúšky sa musí uskutočniť buď v podmienkach v teréne na typickom vozidlovom alebo strojovom zariadení dohodnutom medzi schvaľovacím úradom a žiadateľom, alebo sa skúška vykoná na skúšobnom zariadení na skúšanie motorov. V prípade skúšky motora na skúšobnom zariadení musí cyklus starnutia, zaťaženie a otáčky zahŕňať podmienky, ktoré sú približne na úrovni 10 % voľnobehu, 10 % nestáleho režimu, 75 % prevádzky pri vysokých otáčkach a vysokom zaťažení a 5 % prevádzky pri nízkych otáčkach a strednom zaťažení.

Motor použitý pri skúškach stálosti sa môže líšiť od skúšobného motora použitého pri skúškach na určenie úrovne zníženia zariadenia REC, musí to byť však motor v rámci stanoveného rozsahu používania konkrétneho zariadenia REC.

9.3.   Obsah skúšky je:

a)

1 000 hodín akumulácie prevádzky zariadenia REC so zaznamenávaním všetkých relevantných prevádzkových údajov príslušného motora, a to vrátane druhu a spotreby paliva a mazacieho oleja a prípadne činidla alebo prísady požadovaných zariadením REC, ako aj nepretržitý zápis údajov o teplote výfukových plynov pred zariadením REC v sekundových intervaloch a poklese tlaku za zariadením REC. V prípade skúšky v teréne technická služba zapečatí zariadenie REC a zápis údajov vykoná výrobca zariadenia REC alebo obsluha vozidla alebo stroja, na ktorom sa skúška stálosti vykonáva;

b)	v prípade zariadenia REC, ktoré funguje s prísadami alebo používa činidlo, overenie správnosti rýchlosti dávkovania sa dodatočne vykoná na začiatku skúšky v teréne po 500 hodinách prevádzky a po 1 000 hodinách prevádzky.

9.4.   Po skončení skúšok stálosti sa systém REC, ktorý bol použitý na preukázanie odolnosti, použije na akékoľvek ďalšie hodnotiace skúšky s pôvodným skúšobným motorom.

Ak pôvodný skúšobný motor už nie je funkčný, môže sa s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho úradu použiť motor toho istého typu.

9.5.   Po dokončení akumulovanej prevádzky musí systém REC spĺňať požiadavky bodu 8 tohto predpisu, keď sa skúša v súlade s bodom 9.4 tohto predpisu.

10.   ROZSAH POUŽÍVANIA

10.1.   Rozsah používania opisuje rozsah motorov alebo systémov motorov, pre ktoré sa môže použiť rad zariadení REC. Žiadateľ poskytne schvaľovaciemu úradu podrobné informácie o rozsahu používania podľa prílohy 3 k tomuto predpisu.

10.2.   Rozsah používania sa obmedzuje na rad motorov, do ktorého patrí skúšobný motor vymedzený v bode 12 tohto predpisu.

10.3.   Rozsah používania možno rozšíriť na:

a)	iné motory vyrábané tým istým výrobcom motorov a

b)	motory iných výrobcov motorov.

Ak žiadateľ môže preukázať, že nasledujúce charakteristiky dotknutých motorov spĺňajú rovnaké kritériá ako skúšobný motor:

a)	objem jednotlivého valca je v rozsahu ± 20 % skúšobného motora;

b)	metóda sania (preplňované turbodúchadlom alebo s prirodzeným nasávaním);

c)	s EGR alebo bez nej;

d)	motor s konštantnými otáčkami alebo meniteľnými otáčkami (3);

e)	etapa základných emisií motora a

f)	so systémom na dodatočnú úpravu výfukových plynov alebo bez neho.

10.4.   Rozsah používania sa nesmie rozšíriť na motory s etapou základných emisií, ktorá je menej prísnejšia než etapa základných emisií skúšobného motora.

10.5.   Ak žiadateľ môže preukázať, že zariadenie REC skúšané pre vozidlá kategórie M2, M3 a N a ich vznetové motory je navrhnuté aj na používanie rovnakým konštrukčným spôsobom pre vznetové motory určené na použitie v necestných pojazdných strojoch alebo vo vozidlách kategórie T a skúšaný motor podľa bodu 12 je reprezentatívny pre takéto zariadenia a spĺňa aj kritéria radu uvedené v bodoch 14, 15 alebo prípadne 16, rozsah používania možno rozšíriť na vznetové motory určené na použitie v necestných pojazdných strojoch a vo vozidlách kategórie T.

Rozšírenie rozsahu používania zariadenia REC, ktoré bolo typovo schválené na používanie so vznetovými motormi v necestných pojazdných strojoch alebo vo vozidlách kategórie T tak, aby sa vzťahovalo na cestné zariadenia spôsobom opísaným v tomto bode, nie je povolené.

11.   ZMENY OBJEMU ZÁKLADNÝCH EMISIÍ MOTORA

11.1.   Akékoľvek zmeny prevádzkových parametrov motora, ktoré by mohli mať vplyv na základné emisie motora, sa musia udržať v rámci limitov stanovených výrobcom pôvodného motora (napríklad maximálny povolený protitlak výfukových plynov alebo limity týkajúce sa vplyvu vonkajších zariadení na elektrické systémy alebo systémy spracovania údajov).

11.2.   Ak sú na zabezpečenie správneho fungovania systému motora alebo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov v spojení so zariadením REC potrebné doplňujúce opatrenia týkajúce sa komponentov alebo systému komponentov súvisiacich s emisiami, ako sú napr. zmeny regulácie recirkulácie výfukových plynov (EGR), žiadateľ poskytne podrobný opis konštrukčnej zmeny spolu s vysvetlením, ako táto zmena zmení činnosť a účinnosť stratégie regulácie emisií. Na podporu svojich tvrdení žiadateľ predloží schvaľovaciemu orgánu alebo technickej službe doplňujúce údaje o skúškach, technické zdôvodnenia a analýzu, prípadne iné informácie, ktoré sa považujú za potrebné na objasnenie rozdielov medzi zmenenou a pôvodnou konštrukciou.

11.3.   Systém regulácie emisií výrobcu pôvodného motora sa nesmie meniť s výnimkou týchto prípadov:

a)	zmeny povolil výrobca pôvodného motora písomným povolením; alebo

b)

v prípade zariadenia REC triedy I, triedy IIA alebo triedy IIB sa uskutoční výmena existujúceho naftového oxidačného katalyzátora za predpokladu, že: i) sú splnené požiadavky bodu 8.4 tohto predpisu a ii) dodatočne vybavený systém motora spĺňa prinajmenšom limity etapy, pre ktorú bol základný motor typovo schválený v prípade každej z ostatných regulovaných znečisťujúcich látok relevantných pre túto etapu;

c)	montáž tepelných a/alebo tlakových meracích sond na vstupe systému REC na zníženie emisií NOx vrátane dávkovacej jednotky.

11.4.   Za predpokladu, že sú splnené požiadavky bodu 11.1 tohto predpisu, povolené sú zmeny za pôvodným systémom na dodatočnú úpravu výfukových plynov.

11.5.   Zariadenie REC nesmie znížiť výkon akéhokoľvek palubného diagnostického systému (OBD) a systému regulácie NOx pôvodného systému motora.

12.   VÝBER KOMBINÁCIE SKÚŠOBNÝCH MOTOROV A DODATOČNÉHO ZARIADENIA NA REGULÁCIU EMISIÍ

12.1.   Skúšobné motory musia byť z radu motorov zodpovedajúceho nasledujúcemu rozsahu uplatnenia zariadenia REC. Odmeria sa emisná účinnosť skúšobného motora, ktorá musí spĺňať limity platnej etapy základných emisií.

12.2.   Kombinácia skúšobného motora a zariadenia REC pre zvolený rozsah používania musí spĺňať tieto kritériá:

a)	motor musí mať menovitý výstupný výkon od 100 % do 60 % maximálneho výkonu základného motora v konkrétnom rade, keď sa posudzuje v súlade s postupmi uvedenými v predpise č. 49 alebo prípadne predpisu č. 96;

b)	pri kombinácii so zvoleným skúšobným motorom musí zariadenie REC pracovať s najvyššou prietokovou rýchlosťou plynov v rámci rozsahu používania radu zariadení REC;

c)	zariadenie REC musí mať minimálnu objemovú koncentráciu katalyticky aktívnych materiálov stanovenú výrobcom pre rad zariadení REC.

Keď sú požiadavky písmena b) a c) vzájomne nezlučiteľné, majú prednosť požiadavky písmena b).

12.3.   V prípade zariadenia REC určeného na používanie v motoroch typovo schválených podľa predpisu č. 96, je povinné skúšanie na jednom skúšobnom motore pre každú kategóriu výkonu, pre ktorú je zariadenie REC určené.

12.4.   Vybraný skúšobný motor musí v stave sériovej výroby aj dodatočne vybavený spĺňať všetky limity emisií znečisťujúcich látok týkajúcich sa etapy alebo normy, pre ktorú bol pôvodne typovo schválený. Ak sú vozidlá alebo stroje vybavené palubnými diagnostickými systémami, monitorovacia funkcia týchto systémov nesmie byť narušená po namontovaní dodatočného systému. Charakteristiky elektronickej riadiacej jednotky motora (napríklad, pokiaľ ide o časovanie vstreku, meranie hmotnostného prietoku vzduchu alebo stratégie zníženia emisií výfukových plynov) sa nesmú dodatočným vybavením zmeniť. Akákoľvek zmena skúšobného motora, ktorá zmení jeho vlastnosti z hľadiska pôvodných emisií (napr. zmena časovania vstreku), nie je povolená.

13.   ŠPECIFIKÁCIE TÝKAJÚCE SA MERANIA EMISIÍ

13.1.   Plynné zložky a zložky tuhých častíc emitované motorom alebo systémom motora v kombinácii so zariadením REC dodaným na skúšanie, sa merajú metódami opísanými v príslušných prílohách k predpisu č. 49 a 96.

13.2.   Ak sa na určenie emisií NO2 v súlade s bodom 8.4 tohto predpisu použije ohrievaný chemiluminiscenčný detektor (CLD), musia sa na stanovenie NOx a NO súčasne použiť dve paralelné meracie komory. Súčasné použitie dvoch detektorov CLD je povolené za predpokladu, že oba spĺňajú požiadavky predpisu č. 49 alebo prípadne predpisu č. 96 a absolútne účinnosti konvertora sa vzájomne nelíšia o viac než 3 %.

14.   RAD DODATOČNÝCH ZARIADENÍ NA REGULÁCIU EMISIÍ NA ZNÍŽENIE EMISIÍ TUHÝCH ČASTÍC

14.1.   Typové schválenie zariadenia REC na zníženie emisií tuhých častíc bude naďalej platiť pre nominálne podobný systém v inej konfigurácii alebo zariadení za predpokladu, že sa neodchyľuje od skúšaného systému vzhľadom na tieto charakteristiky:

a)	typ zadržiavania aktívneho prvku (napríklad lepené alebo mechanické upevnenie) a jeho fungovanie;

b)	princíp fungovania aktívneho prvku (napríklad kovový alebo keramický materiál, bariérová filtrácia alebo aerodynamická separácia);

c)

konštrukcia a charakteristiky filtra alebo iného aktívneho materiálu (napríklad, či pozostáva z listov alebo platní, alebo či je pletená alebo vinutá, hustota komôrok, materiálu alebo netkaného plátna, poróznosť a priemer pórov bariérového filtračného média, počet priečinkov, čepelí alebo guliek v aerodynamických separátoroch, drsnosť povrchu kritických komponentov a priemer vinutia, guliek alebo vlákien);

d)	minimálna objemová koncentrácia katalyticky aktívnych materiálov systému na zníženie emisií tuhých častíc vrátane predchádzajúcich katalyzátorov (ak sú namontované) (g/m3);

e)	maximálna objemová koncentrácia katalyticky aktívnych materiálov systému na zníženie emisií tuhých častíc vrátane predchádzajúcich katalyzátorov (ak sú namontované) (g/m3);

f)	konštrukčné charakteristiky plášťa alebo obalu (napríklad uskladnenie alebo zadržiavanie nosiča aktívnych prvkov);

g)	objem každého aktívneho komponentu (napr. DOC, filtračný substrát), ktorý musí byť v rozsahu ± 40 % objemu skúšaného zariadenia;

h)	typ regenerácie (periodická alebo nepretržitá);

i)	princíp regenerácie (napríklad katalytický, tepelný alebo elektrotepelný) a stratégia regenerácie (napríklad pasívna, aktívna, nútená);

j)	metóda a stratégia regulácie zavádzania prísad alebo činidiel (ak sa používajú);

k)	druh prísady alebo činidla (ak sa používajú);

l)	podmienky montáže [max. + 0,5 m počiatočný rozdiel medzi výstupom turbodúchadla (turbíny) a vstupom zariadenia REC na zníženie emisií tuhých častíc];

m)	druh katalyticky aktívneho materiálu;

n)	s horným oxidačným katalyzátorom alebo bez neho;

o)

ak bolo skúšané zariadenie skúšané v spojení s iným zariadeniami na reguláciu znečisťujúcich látok: i) zachovanie rovnakého usporiadania zariadení pre uvažované zariadenie REC a ii) ostatné zariadenia na reguláciu znečisťujúcich látok sú vzhľadom na konštrukciu a princíp činnosti podobné tým, ktoré sa použijú počas skúšky.

14.2.   Keď sa zariadenie REC na zníženie emisií tuhých častíc skúša na skúšobnom zariadení namontuje sa tak, aby vzdialenosť medzi vstupom zariadenia REC a výstupom turbodúchadla (turbíny) alebo rovinou výstupu výfukového potrubia, ak nie je namontované žiadne turbodúchadlo, bola najmenej 2 m. Ak žiadateľ môže preukázať, že vo všetkých ďalších zariadeniach REC sa použije vzdialenosť kratšia, než je minimálna uvedená vzdialenosť, dĺžka trubice použitej v skúšobnej komore sa môže zodpovedajúco skrátiť. Izolácia alebo podobné prostriedky udržania teploty výfukových plynov sú povolené len vtedy, keď sa použijú pri nasledujúcej montáži zariadenia REC vo vozidlo alebo v stroji.

15.   RAD DODATOČNÝCH ZARIADENÍ NA REGULÁCIU EMISIÍ NA ZNÍŽENIE EMISIÍ NOx

15.1.   Typové schválenie zariadenia REC na zníženie emisií NOx bude naďalej platiť pre nominálne podobný systém (používajúci rovnakú technológiu zníženia emisií NOx) v inej konfigurácii alebo zariadení za predpokladu, že sa neodchyľuje od skúšaného systému vzhľadom na tieto charakteristiky:

a)

kritické rozmery aktívnych prvkov zariadenia (ako je veľkosť ventilov alebo kanálov, alebo objem katalytického prvku, vrátane akéhokoľvek zariadenia na zmiešavanie činidiel) sú rovnaké na skúšanom zariadení alebo sa nelíšia od týchto rozmerov v skúšanom zariadení o hodnotu vyššiu než je hodnota, ktorá môže byť posúdená ako nepodstatná na základe príslušných skúšok alebo spoľahlivých technických analýz. Napríklad, aktívny objem katalytického prvku musí byť v rozsahu ± 40 % aktívneho objemu skúšaného zariadenia;

b)	akákoľvek použitá metóda regulácie teploty (napríklad katalytické, tepelné alebo elektrotepelné ohrievanie);

c)

ak bolo skúšané zariadenie skúšané v spojení s iným zariadeniami na reguláciu znečisťujúcich látok: i) zachovanie rovnakého usporiadania zariadení pre uvažované zariadenie REC a ii) ostatné zariadenia na reguláciu znečisťujúcich látok sú vzhľadom na konštrukciu a princíp činnosti podobné zariadeniam, ktoré sa použijú počas skúšky;

d)	materiál substrátu katalyzátora a mechanická konštrukcia substrátu (napríklad potiahnutý alebo pretlačovaný monolit, listy alebo platne), tvar prierezovej plochy a hustota výfukových plynov tvoriacich sa v jeho kanáloch;

e)	rovnaký katalyticky aktívny materiál, povlak, zaťaženie a rozloženie katalyzátora na substráte, aké má homologizovaný systém v rámci odôvodnených výrobných odchýlok;

f)	druh činidla alebo prísady (ak sa používajú);

g)

akákoľvek použitá metóda regulácie vrátane takých znakov jej uplatňovania, ako sú časy zadržiavania, dávkované množstvá činidla, umiestnenie a charakteristiky snímačov, časové konštanty a prietokové charakteristiky súvisiace s ventilmi. Ak sa pre rôzne klimatické podmienky použijú rôzne činidlá a/alebo stratégie, skúša sa stratégia s najnižším celkovým dávkovaním počas skúšky;

h)

miesto a podmienky pridávania činidla. Táto podmienka sa považuje za splnenú, ak je miesto pridávania aspoň rovnako vzdialené od vstupu katalyzátora ako u skúšaného zariadenia a ak sú prostriedky pridávania činidla (napríklad pomocou alebo bez pomoci vzduchu) a akékoľvek zmiešavacie zariadenie rovnaké.

15.2.   Keď sa zariadenie REC na zníženie emisií NOx skúša na v skúšobnej komore pre motory, musí sa zariadenie REC namontovať tak, aby vzdialenosť medzi vstupom zariadenia REC a výstupom turbodúchadla (turbíny) alebo výstupnou prírubou výfukového potrubia, ak motor nie je vybavený turbodúchadlom, bola prinajmenšom 2 m. Ak žiadateľ môže preukázať, že vo všetkých ďalších zariadeniach REC sa použije vzdialenosť kratšia, než je minimálna uvedená vzdialenosť, dĺžka trubice použitej v skúšobnej komore sa môže zodpovedajúco skrátiť. Izolácia alebo podobné prostriedky udržania teploty výfukových plynov sú povolené len vtedy, keď sa použijú pri nasledujúcej montáži zariadenia REC vo vozidlo alebo v stroji.

16.   RAD DODATOČNÝCH ZARIADENÍ NA REGULÁCIU EMISIÍ NA ZNÍŽENIE EMISIÍ NOx A TUHÝCH ČASTÍC

Typové schválenie zariadenia REC na zníženie emisií NOx a tuhých častíc bude naďalej platiť pre nominálne podobný systém v inej konfigurácii alebo zariadení za predpokladu, že sa neodchyľuje od skúšaného systému vzhľadom na tieto charakteristiky:

a)	prvky zariadenia REC na zníženie emisií tuhých častíc sú v súlade s požiadavkami bodu 14 tohto predpisu;

b)	prvky zariadenia REC na zníženie emisií NOx sú v súlade s požiadavkami bodu 15 tohto predpisu;

c)	vzájomná poloha prvkov zariadenia REC na zníženie emisií tuhých častíc a NOx je rovnaká, ako vzťah medzi týmito prvkami v skúšanom zariadení (napríklad zariadenie REC na zníženie emisií tuhých častíc je pred zariadením REC na zníženie emisií NOx).

Zariadenia, v prípade ktorých sa znižovanie emisií tuhých častíc a NOx uskutočňuje na tom istom substráte, sa nepovažujú za zariadenia rovnakého radu, v ktorých sa tieto dve činnosti uskutočňujú na oddelených substrátoch.

17.   PALIVO A MERNÁ SPOTREBA PALIVA

17.1.   Skúšanie zariadenia REC sa vykoná použitím komerčne dostupného paliva reprezentujúceho palivo, ktoré sa všeobecne používa pre typ vozidla alebo stroja, v ktorom bude zariadenie REC namontované.

17.2.   Výrobca zariadenia REC môže ako alternatívu k použitiu paliva dostupného na trhu požiadať schvaľovací úrad o povolenie vykonať skúšky so zariadením REC použitím referenčného paliva. Referenčné palivo, ktoré sa má použiť v tomto prípade, musí byť referenčným palivom stanoveným buď v predpise č. 49 alebo predpise č. 96.

17.3.   Merná spotreba paliva motora vybaveného zariadením REC počas príslušných skúšobných cyklov (body 2.3 a 3.3 prílohy 5 k tomuto predpisu, body 2.3 a 3.3 prílohy 6 k tomuto predpisu) nesmie byť o viac než 4 % vyššia v stave s dodatočným vybavením než stredná merná spotreba v stave bez dodatočného vybavenia.

18.   PREVÁDZKOVÉ CHARAKTERISTIKY A BEZPEČNOSTNÉ RIZIKO

18.1.   Zariadenie REC musí byť navrhnuté tak, aby sa dalo používať v určených zariadeniach, keď je namontované v súlade s dodanými pokynmi bez toho, aby bola obsluha alebo okolostojace osoby vystavené akémukoľvek bezpečnostnému riziku, a to buď priamo alebo ako výsledok zmien vozidla alebo stroja, respektíve ich prevádzkových charakteristík.

18.2.   Zariadenie REC musí byť navrhnuté tak, aby sa dalo používať v určených zariadeniach, keď je namontované v súlade s dodanými pokynmi bez toho, aby došlo k zhoršeniu prevádzkových charakteristík vozidla alebo stroja pokiaľ:

a)	zhoršenie nespôsobuje bezpečnostné riziko;

b)	zhoršenie nezvýši spotrebu paliva nad úroveň stanovenú v bode 17 tohto predpisu;

c)	povaha a rozsah zhoršenia sú jednoznačne uvedené v pokynoch a informáciách, ktoré budú odovzdané montérovi dodatočného zariadenia, obsluhe a majiteľovi.

18.3.   S cieľom zabezpečiť náležité splnenie požiadaviek bodu 20 a prílohy 11 k tomuto predpisu z hľadiska montáže a poskytovania informácií, výrobca zariadenia REC posúdi bezpečnostné riziká, ktoré by mohli vyplynúť z montáže zariadenia REC vo vozidle alebo v stroji. Pri tomto posudzovaní zoberie musí vychádzať z bezpečnosti, ktorú poskytuje vozidlo alebo stroj, keď boli prvýkrát uvedené na trh.

19.   EMISIE HLUKU

Žiadateľ poskytne dôkaz o tom, že dodatočná montáž zariadenia REC v súlade s poskytnutými montážnymi pokynmi nebude viesť k zvýšeniu emisií hluku vozidla. Dôkaz o tom, že zariadenie REC je určené len na montáž v cestnom vozidle (4) ako doplnok systému tlmenia sériovej výroby, ktorý vyrába výrobca pôvodného vybavenia, sa považuje za splnenie tejto požiadavky.

20.   MONTÁŽ DODATOČNÉHO ZARIADENIA NA REGULÁCIU EMISIÍ

20.1.   Výrobca zariadenia REC poskytne písomné montážne usmernenia a pokyny týkajúce sa prevádzky a údržby v súlade s požiadavkami prílohy 11 k tomuto predpisu.

20.2.   Výrobca zariadenia REC musí venovať pozornosť najmä požiadavkám prílohy 11 k tomuto predpisu s tým, že usmernenia a pokyny musia:

a)	byť napísané v jazyku štátu, v ktorom sa zariadenie REC predáva alebo v ktorom sa očakáva používanie zariadenia REC; ich jazyk musí byť zrozumiteľný a vhodný pre cieľovú skupinu čitateľov;

b)	upozorniť montéra na jeho potenciálnu právnu zodpovednosť;

c)	informovať koncového používateľa o akýchkoľvek požiadavkách na správnu údržbu REC, v prípade potreby vrátane používania spotrebiteľných činidiel alebo prísad;

d)	informovať o akýchkoľvek požiadavkách na používanie vozidla alebo stroja alebo obmedzeniach ich používania, aby sa zaručila bezpečnosť a správne fungovanie zariadenia REC;

e)	určiť, či majú byť činidlá znovu doplnené obsluhou vozidla alebo stroja medzi intervalmi bežnej údržby a stanoviť pravdepodobnú rýchlosť spotreby činidla;

f)	určiť druh a kvalitu každého použitého spotrebiteľného činidla alebo prísady;

g)

upozorniť majiteľa alebo obsluhu vozidla alebo stroja, že ak je montáž zariadenia REC podmienkou jeho prevádzky v konkrétnom štáte alebo regióne alebo ak montáž zariadenia REC oprávňuje majiteľa vozidla alebo stroja využívať stimuly alebo výsady, zanedbanie údržby zariadenia REC v správnom prevádzkovom stave (vrátane nezabezpečenia riadnej dodávky akéhokoľvek činidla alebo prísady) môžu byť porušením zmluvy alebo predstavovať trestný čin.

20.3.   Výrobca zariadenia REC preukáže schvaľovaciemu úradu, že má k dispozícii primerané postupy na výber, odbornú prípravu a monitorovanie montérov zariadení REC.

21.   ZMENA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA DODATOČNÉHO ZARIADENIA NA REGULÁCIU EMISIÍ

21.1.   Každá zmena zariadenia REC, ktorá je relevantná v súvislosti s týmto predpisom, sa oznámi schvaľovaciemu úradu, ktorý zariadeniu REC udelil typové schválenie. Schvaľovací úrad potom posúdi, či zariadenie REC ešte stále spĺňa alebo nespĺňa požiadavky na zaradenie zariadenia REC do príslušného radu zariadení REC.

Schvaľovací úrad môže od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok požadovať ďalší skúšobný protokol ako pomoc pri jeho posúdení.

21.2.   Ak schvaľovací úrad schváli zmenu, odkaz na formálne oznámenie tohto schválenia sa uvedie v príručky na montáž zariadenia REC.

21.3.   Potvrdenie alebo odmietnutie typového schválenia s uvedením zmeny sa oznamuje zmluvným stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, postupom uvedeným v bode 6.

21.4.   Schvaľovací úrad, ktorý vydáva rozšírenie typového schválenia, priradí každému takémuto rozšíreniu poradové číslo a o tejto skutočnosti informuje ostatné zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré tento predpis uplatňujú, a to prostredníctvom formulára oznámenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe 2 k tomuto predpisu.

22.   ZHODA VÝROBY

22.1.   Postupy na zabezpečenie zhody výroby musia byť v súlade s postupmi stanovenými v dodatku 2 k dohode z roku 1958 (E/ECE/324 – E/ECE/TRANS/505/Rev.2).

22.2.   Opatrenia prijaté na zaručenie zhody výroby musia spĺňať požiadavky bodu 2 dodatku 2 k dohode z roku 1958.

22.3.   Osobitné požiadavky

a)	Kontroly uvedené v bode 2.2 dodatku 2 k dohode z roku 1958 zahŕňajú kontroly zhody s kritériami bodov 7 a 8 tohto predpisu.

b)	Na účely uplatňovania bodu 2.4.4 dodatku 2 k dohode z roku 1958 sa môžu vykonať skúšky opísané v bodoch 8.2, 8.3 a 8.4 tohto predpisu.

22.4.   Predtým než sa môžu udeliť typové schválenia, na účely prvého posúdenia výrobcovia predložia tieto údaje o zhode výroby:

a)	vyplnený a podpísaný formulár žiadosti podľa vzoru, ktorý poskytne schvaľovací úrad;

b)	opis požadovaných informácií podľa formulára žiadosti;

c)	kópiu osvedčenia podľa normy ISO 9001:2000 alebo osvedčenia podľa akéhokoľvek ekvivalentného systému kvality, a to s príslušným rozsahom.

22.5.   Na základe týchto informácií môžu byť k postupu typového schvaľovania pripustení výrobcovia, ktorí disponujú certifikovaným systémom kvality, pričom dostanú vyhlásenie o prvom posúdení vychádzajúce z analýzy dokumentov.

22.6.   V prípade výrobcu, ktorý nedisponuje certifikovaným systémom kvality, sa posúdenie spoločnosti vykoná podľa normy ISO 9001:2000 vrátane aspektov posudzovania zhody výroby.

22.7.   Opíšu a overia sa aspoň tieto aspekty normy ISO 9001:2000:

a)	systém riadenia kvality;

b)	zodpovednosť vedenia;

c)	riadenie zdrojov;

d)	realizácia výrobku;

e)	meranie, analýza a zdokonalenie.

22.8.   Na potvrdenie existencie primeraných opatrení a postupov na účinnú kontrolu zhody výroby výrobca za zverejnený poplatok dostane vyhlásenie o zhode.

22.9.   Vyhlásenie má určenú platnosť.

22.10.   Pred uplynutím platnosti oboch vyhlásení schvaľovací úrad vykoná audit zhody výroby prostredníctvom kontroly procesu u výrobcu, aby sa overila účinnosť použitých kontrol zhody výroby.

22.11.   Schvaľovací úrad pri uplatňované svojho dohľadu nad zhodou výroby zohľadní dohľad vykonaný kvalifikovanými orgánmi iných zmluvných strán dohody z roku 1958.

23.   SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

23.1.   Typové schválenie udelené vzhľadom na typ zariadenia REC podľa tohto predpisu možno odobrať, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bodoch 21 a 22.

23.2.   Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis zruší typové schválenie, ktoré predtým udelila, okamžite o tom informuje ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, a to prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2 k tomuto predpisu.

24.   DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne zastaví výrobu typu dodatočného zariadenia na reguláciu emisií typovo schváleného v súlade s týmto predpisom, oznámi to schvaľovaciemu úradu, ktorý typové schválenie udelil. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán o tom informuje ostatné zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, a to prostredníctvom formulára oznámenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe 2 k tomuto predpisu.

25.   NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SCHVAĽOVACÍCH ÚRADOV

Zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy schvaľovacích úradov, ktoré udeľujú typové schválenie a ktorým sa majú zasielať formuláre osvedčujúce vydanie typového schválenia, prípadne rozšírenie, zamietnutie alebo odobratie typového schválenia vydaného v iných štátoch.

26.   PRECHODNÉ USTANOVENIA

26.1.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť ani uznať typové schválenie podľa tohto predpisu v znení série zmien 01.

26.2.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 01, môžu zmluvné strany uplatňujúce sériu zmien 01 k tomuto predpisu odmietnuť typové schválenie zariadenia REC, ktoré nespĺňa požiadavky série zmien 01 k tomuto predpisu.

26.3.   Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu naďalej udeľovať typové schválenia tým zariadeniam REC, ktoré sú v súlade s ktoroukoľvek predchádzajúcou úrovňou tohto predpisu za predpokladu, že zariadenia REC sú určené na používanie na území zmluvných strán, ktoré uplatňujú príslušné požiadavky vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

---

(1)  Podľa vymedzenia v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, bod 2. – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(2)  Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev. 3 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(3)  Motor schválený podľa predpisu č. 49 sa bude na tento účel považovať za motor s meniteľnými otáčkami.

(4)  Cestné vozidlá na tento účel sú vozidlá kategórie M2, M3 a N definované v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.3, bod 2 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html), s výnimkou tých vozidiel, ktoré sú typovo schválené podľa predpisu č. 83.