(1)

Nórske orgány notifikovali schému diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie na obdobie 2014 – 2020 podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 listom z 13. marca 2014 (1). Na základe tejto notifikácie a následne poskytnutých informácií (2) dozorný úrad schválil notifikovanú schému pomoci rozhodnutím č. 225/14/COL z 18. júna 2014.

(2)

Súd EZVO svojím rozhodnutím z 23. septembra 2015 vo veci E-23/14 Kimek Offshore AS/Dozorný úrad EZVO (3) čiastočne zrušil rozhodnutie dozorného úradu.

(3)

Listom z 15. októbra 2015 (4) požiadal dozorný úrad nórske orgány o informácie. Nórske orgány odpovedali listom zo 6. novembra 2015 (5).

(4)

Dozorný úrad rozhodnutím č. 489/15/COL z 9. decembra 2015 začal formálne vyšetrovacie konanie. Nórske orgány odpovedali na rozhodnutie dozorného úradu listom z 13. januára 2016 (6).

(5)

Rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania bolo 30. júna 2016 zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EZVO k úradnému vestníku (7). Dozorný úrad prijal do 30. júla 2016, keď uplynula lehota na predloženie pripomienok, pripomienky od dvoch zainteresovaných strán: Kimek Offshore AS (list z 12. mája 2016 (8) a NHO Finnmark (list zo 4. júla 2016 (9)). Dozorný úrad poslal listom z 2. augusta 2016 (10) pripomienky nórskym orgánom a dal im príležitosť vyjadriť sa. Nórske orgány odpovedali listom z 5. septembra 2016 (11).

(6)

Súd EZVO svojím rozsudkom čiastočne zrušil rozhodnutie dozorného úradu o schválení schémy regionálne diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie na obdobie 2014 – 2020. Schéma pomoci ako celok nebola počas formálneho vyšetrovacieho konania predmetom nového skúmania dozorného úradu. Vyšetrovanie bolo obmedzené na časť schémy (výnimka pre ambulantné služby), v prípade ktorej bolo zrušené schválenie dozorného úradu.

(7)

Keďže výnimka týkajúca sa ambulantných služieb predstavuje výnimku z pravidiel stanovených v schéme diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie, dozorný úrad považuje v záujme úplnosti za názorné poskytnúť prehľad cieľa a právneho základu schémy pomoci ako takej, kým predstaví pravidlá týkajúce sa registrácie podnikov v Nórsku a samotnú výnimku pre ambulantné služby.

(8)

Cieľom schémy diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie je znižovať vyľudňovanie najmenej osídlených regiónov Nórska alebo mu predchádzať stimulovaním zamestnanosti. V záujme dosiahnutia tohto cieľa schéma prevádzkovej pomoci znižuje náklady na zamestnanosť znížením sadzieb príspevkov na sociálne zabezpečenie v určitých zemepisných oblastiach. Hlavným pravidlom je, že intenzita pomoci sa líši podľa zemepisnej oblasti, v ktorej je organizačný útvar podniku zaregistrovaný. Pravidlá týkajúce sa registrácie sú podrobnejšie vysvetlené ďalej v texte.

(9)

Vnútroštátnym právnym základom schémy je oddiel 23 ods. 2 národného zákona o poistení (12). V tomto oddiele sa zamestnávateľovi stanovuje všeobecná povinnosť platiť príspevky na sociálne zabezpečenie vypočítané na základe hrubej mzdy vyplácanej zamestnancovi. Podľa odseku 12 uvedeného oddielu môže nórsky parlament prijať regionálne diferencované sadzby, ako aj osobitné ustanovenia pre podniky v určitých sektoroch. Vnútroštátny právny základ schémy teda tvorí národný zákon o poistení v spojení s každoročnými rozhodnutiami nórskeho parlamentu (13).

(10)

Oprávnenosť na pomoc v rámci schémy závisí od toho, či je podnik registrovaný v oprávnenej oblasti. Hlavným pravidlom schémy je, že intenzita pomoci sa líši podľa zemepisnej oblasti, v ktorej je podnik zaregistrovaný.

(11)

V nórskych právnych predpisoch sa vyžaduje, aby podniky registrovali organizačné útvary pre každú samostatnú vykonávanú obchodnú činnosť (14). Ak podnik vykonáva rôzne druhy obchodných činností, musí registrovať samostatné organizačné útvary. Okrem toho je potrebné zaregistrovať samostatné organizačné útvary, ak sa tieto činnosti vykonávajú v rôznych zemepisných lokalitách.

(12)

Podľa nórskych úradov je kritérium „samostatnej obchodnej činnosti“ splnené, keď najmenej jeden zamestnanec vykonáva prácu pre materský útvar v samostatnej oblasti a podnik tam možno navštíviť. Každý útvar tvorí vlastný základ na výpočet diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie v závislosti od svojej registrovanej lokality. Podnik registrovaný mimo oblasti oprávnenej na pomoc v rámci schémy bude takto oprávnený na pomoc, ak a v rozsahu, v akom sa jeho hospodárske činnosti vykonávajú v útvare umiestnenom v oprávnenej oblasti.

(13)

Na základe výnimky z hlavného pravidla týkajúceho sa registrácie sa schéma vzťahuje aj na podniky registrované mimo oprávnenej oblasti, ktoré prijímajú pracovníkov, ktorí budú pôsobiť v oprávnenej oblasti, alebo ktorých zamestnanci vykonávajú mobilné činnosti v oprávnenej oblasti. Na účely tohto rozhodnutia sa práca vykonávaná v takýchto situáciách označuje ako „ambulantné služby“. Práve táto výnimka je predmetom preskúmania v tomto rozhodnutí. Na účely tohto rozhodnutia sa toto pravidlo označuje ako „výnimka“. Vnútroštátnym právnym základom pre výnimku je oddiel 1 ods. 4 rozhodnutia nórskeho parlamentu č. 1482 z 5. decembra 2013 o určení daňových sadzieb atď. podľa národného zákona o poistení na rok 2014.

(14)

Výnimka sa uplatňuje iba vtedy, ak zamestnanec strávi polovicu alebo viac svojich pracovných dní v oprávnenej oblasti. Ďalej sa znížená sadzba uplatňuje iba na tú časť práce, ktorá tam bola vykonaná. V zásade je daňovým registračným obdobím jeden kalendárny mesiac. Príspevky na sociálne zabezpečenie sa vypočítavajú na základe sadzby platnej v zóne, ktorá sa považuje za miesto výkonu obchodnej činnosti zamestnávateľa.

(15)

To znamená, že ak napríklad zamestnanec subjektu registrovaného v Osle (Oslo je v zóne 1, čo je neoprávnená zóna, kde je sadzba teda štandardná, 14,1 %) vykonáva 60 % svojej práce za jeden kalendárny mesiac v meste Vardø (ktoré je v zóne 5, kde je platná sadzba 0 %) a zvyšok v Osle, podnik bude oprávnený na nulovú sadzbu zo mzdy platenej za prácu vykonávanú vo Vardø, ale nie za prácu vykonávanú v Osle.

(16)

Súd EZVO zrušil rozhodnutie dozorného úradu č. 225/14/COL v rozsahu, v akom bolo uzavreté predbežné vyšetrovanie, pokiaľ ide o opatrenie pomoci v oddiele 1 ods. 4 rozhodnutia nórskeho parlamentu č. 1482 z 5. decembra 2013 o určení daňových sadzieb atď. podľa národného zákona o poistení na rok 2014.

(17)

Súd EZVO rozhodol (15), že dozorný úrad neposúdil okolnosti a ich dôsledky so zreteľom na zlučiteľnosť pravidla stanoveného v oddiele 1 ods. 4 s fungovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 danej dohody, najmä pokiaľ ide o vplyv výnimky na hospodársku súťaž a obchod a jej zlučiteľnosť s odsekom 16 usmernení dozorného úradu o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (ďalej len „usmernenia o RŠP“) (16). Toto špecifické posúdenie bolo podľa súdu veľmi dôležité na posúdenie notifikovanej schémy dozorným úradom.

(18)

Oddiel 1 ods. 4 je napísaný takým spôsobom, aby odrážal výnimku (ktorá je predmetom tohto rozhodnutia) so zodpovedajúcim opatrením proti obchádzaniu určeným na zabránenie tomu, aby si podniky nárokovali pomoc v rámci schémy len tým, že registrujú svoj podnik v oblasti s nižšou sadzbou príspevkov na sociálne zabezpečenie a následne vykonávajú ambulantné činnosti alebo vysielajú zamestnancov, aby pracovali v oblasti s vyššou sadzbou. Na opatrenie proti obchádzaniu sa toto konanie nevzťahuje (17).

(19)

Nórske orgány v odpovedi na začatie formálneho vyšetrovacieho konania dozorným úradom (18) vysvetlili svoj názor, že sadzba uplatniteľná v rámci systému príspevkov na sociálne zabezpečenie je od roku 2007 založená na mieste, ktoré sa považuje za miesto výkonu obchodnej činnosti zamestnávateľa. Toto pravidlo je založené na základnom predpoklade, že pomoc by mali dostávať len podniky vykonávajúce hospodársku činnosť v oprávnenej oblasti a len v rozsahu, v akom v oblasti vykonávajú hospodárske služby. Registrácia nie je rozhodujúcou otázkou.

(20)

Pomoc poskytnutá na základe schémy diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie dosahuje ročnú výšku 6,85 miliárd NOK (19). Na základe údajov zhromaždených za prvých osem mesiacov roku 2015 predložili nórske orgány odhadované účinky výnimky za rôzne zóny za rok 2015 ako celok. Opis zón 1, 2, 3, 4 a 4a je uvedený v rozhodnutí č. 225/14/COL v odseku 25. Zóna 1 zahŕňa oblasť stredného Nórska a všetky územia mimo Nórska. Činnosti vykonávané v zóne 1 nie sú oprávnené na pomoc v rámci schémy. Ani činnosti vykonávané v zóne 1a nie sú oprávnené na pomoc v rámci schémy. V zóne 1a však nórske orgány vytvorili systém, v ktorom je znížená sadzba príspevkov na sociálne zabezpečenie. Toto zníženie sa poskytuje ako pomoc de minimis. Opatrenia, ktoré spĺňajú podmienky nariadenia de minimis (20), nepredstavujú pomoc v zmysle článku 61 Dohody o EHP.

Tabuľka

Odhad pomoci poskytnutej podnikom registrovaným v zónach určených v rámci schémy pomoci na základe uplatňovania výnimky za rok 2015

(21)

Nórske orgány vysvetlili, že údaje sa môžu značne líšiť v závislosti od povahy ambulantných služieb. Veľké stavebné projekty sa budú väčšinou spoliehať na ambulantné služby, takže zvyšujú využívanie ambulantných činností. Navyše podniky, ktoré vykonávajú významné činnosti v oprávnených zónach, môžu svoje činnosti reorganizovať zriadením útvarov v príslušnej zóne. Aj tým môže byť ovplyvnený odhadovaný účinok výnimky. Nórske orgány napokon poukazujú na pozitívne nepriame účinky intenzívnejších činností v sektore stavebníctva na zamestnanosť v iných sektoroch v oprávnených zónach.

(22)

Výnimka poskytuje podnikom v oprávnených zónach prístup k práci za nižšie náklady. Bez nej by sa podniky v oprávnenej oblasti museli viac usilovať o prilákanie špecializovanej pracovnej sily. Špecializovaná práca prostredníctvom ambulantných služieb môže navyše podporiť lepšie znalosti a zručnosti miestnych podnikov. Tieto znalosti a zručnosti môžu v podnikoch zostať aj po tom, ako ambulantný pracovník odíde z podniku, čím vznikne trvalý účinok na miestnu pracovnú silu a podniky.

(23)

Výnimkou sa vytvárajú rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty pôsobiace v oprávnenej oblasti Miestne podniky môžu zužitkovať prínosy hospodárskej súťaže vo forme nižších cien ambulantných služieb.

(24)

Zamestnanci, ktorí sa dočasne zdržujú v oprávnených oblastiach, prispievajú k miestnemu hospodárstvu nakupovaním tovaru a služieb. Keď sa ambulantné služby spoja s dočasným projektom, prejavuje sa to ako dočasný účinok. Keď sa využívanie ambulantných služieb v regióne udržiava, účinok je dlhodobý.

(25)

Podniky registrované v centrálnych oblastiach, ktoré vykonávajú ambulantné služby v oprávnených oblastiach, môžu prijať miestnych zamestnancov. Aj keď je táto práca dočasného charakteru, prispeje k zvýšenému príjmu v oprávnených regiónoch, čo následne stimuluje hospodársku činnosť. Nórske orgány argumentujú, že výnimka znižuje náklady práce a poskytuje práci výhodu pred kapitálom v prípadoch, keď ním môže byť nahradená. Tým sa podporuje vyššia zamestnanosť.

(26)

Kimek Offshore AS (ďalej len „Kimek“) je spoločnosť poskytujúca služby v ropnom a plynárenskom priemysle. Patrí do skupiny Kimek Group. Spoločnosť Kimek sa nachádza v meste Kirkenes v kraji Finnmark, čo je oblasť s nulovou sadzbou príspevkov na sociálne zabezpečenie.

(27)

Spoločnosť Kimek sa okrem rozhodnutia dozorného úradu o začatí formálneho vyšetrovacieho konania vyjadrila aj k pripomienkam nórskych orgánov, ktoré sú zhrnuté vyššie.

(28)

Spoločnosť Kimek zastáva názor, že nórske orgány z veľkej časti nezdokumentovali tieto prvky: že výnimka prispieva k dobre vymedzenému cieľu spoločného záujmu, že je potrebný zásah štátu, že výnimka je vhodná, že má stimulačný účinok, že je primeraná a že sa zabránilo neželaným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod medzi štátmi EHP.

(29)

Konkurenti spoločnosti Kimek sa vo veľkej miere nachádzajú mimo oblastí oprávnených na regionálnu pomoc. Spoločnosť Kimek namieta voči výnimke, lebo umožňuje podnikom, ktoré sa nachádzajú sa mimo oprávnených zón, ťažiť zo schémy pomoci, keď vykonávajú činnosti v oprávnených oblastiach. Spoločnosť Kimek tvrdí, že tieto podniky nečelia rovnakým problémom ako podniky v oprávnených zónach. Uvádza, že výnimka nie je vhodná na boj proti vyľudňovaniu a posilnenie štruktúry osídlenia v oprávnených oblastiach. Naopak, výnimka poškodzuje podniky, ktoré sa nachádzajú v oprávnených oblastiach.

(30)

Spoločnosť Kimek nesúhlasí s názorom nórskych orgánov, že výnimka poskytuje miestnym podnikom za nižšie náklady prístup k špecializovanej pracovnej sile, ktorá by inak nebola dostupná. Spoločnosť Kimek argumentuje, že nórske orgány toto tvrdenie nedokázali ani nepodložili.

(31)

Tvrdí, že existuje riziko, že výnimka povedie k úniku mozgov z oprávnených oblastí, lebo jednotlivci nebudú schopní získať prácu na miestnej úrovni.

(32)

Spoločnosť Kimek poznamenáva, že nórske orgány nepodložili, že podniky, ktoré nie sú registrované na danom mieste, zamestnávajú pracovníkov, ktorí žijú v oprávnenej oblasti.

(33)

Spoločnosť Kimek ďalej uvádza, že ambulantní pracovníci na otvorenom mori nijako podstatne neprispievajú k miestnemu hospodárstvu. Žijú na plošine, väčšinu svojho voľného času trávia na plošine a všetky svoje jedlá konzumujú tam.

(34)

Pokiaľ ide o argument nórskych orgánov, že znalosti a zručnosti ambulantných pracovníkov zostanú v miestnych podnikoch, spoločnosť Kimek nechápe, ako by to mohlo viesť k zníženiu vyľudňovania alebo jeho zamedzeniu.

(35)

Spoločnosť Kimek argumentuje, že nórske orgány nepodložili, ako výnimka zvyšuje hospodársku súťaž. Spoločnosť Kimek v tejto súvislosti odkazuje najmä na nórske pracovné právo, ktoré umožňuje spoločnostiam, ktoré vysielajú ambulantných pracovníkov, povoliť svojim zamestnancom pracovať 12-hodinové zmeny, pričom na miestne podniky sa vzťahuje 8-hodinové obmedzenie pracovného času. Ide o značné znevýhodnenie miestnych podnikov.

(36)

NHO Finnmark je regionálny úrad nórskej konfederácie Confederation of Norwegian Enterprise (Konfederácia nórskych podnikov). Podporuje pripomienky spoločnosti Kimek zhrnuté v predchádzajúcom oddiele.

(37)

NHO Finnmark zastáva názor, že regionálna pomoc by sa mala poskytovať len podnikom, ktoré sa nachádzajú v oblastiach oprávnených na regionálnu pomoc. Podniky registrované mimo oprávnených oblastí nečelia rovnakým problémom ako podniky usadené v oprávnenej oblasti. Výnimka nie je vhodná na boj proti vyľudňovaniu a posilnenie štruktúry osídlenia. Naopak, NHO Finnmark uvádza, že výnimka poškodzuje podniky, ktoré sa nachádzajú v oprávnených oblastiach.

(38)

NHO Finnmark podobne ako spoločnosť Kimek zdôrazňuje, že nórske pracovné právo poskytuje osobitnú výhodu podnikom, ktoré nie sú registrované v oprávnenej oblasti. NHO Finnmark sa domnieva, že ambulantní pracovníci neprispievajú k miestnemu hospodárstvu rovnako ako pracovníci, ktorí bývajú v oblasti.

(39)

Nórske orgány v odpovedi na pripomienky zainteresovaných strán poznamenávajú, že predmetom formálneho vyšetrovacieho konania je výnimka, a nie schéma pomoci ako taká. Nórske orgány vysvetľujú, že výnimka je prejavom všeobecnej zásady, že regionálna pomoc by sa mala poskytovať na hospodárske činnosti, ktoré sa skutočne vykonávajú v zemepisných oblastiach, na ktoré sa vzťahuje schéma.

(40)

Nórske orgány zdôrazňujú, že v článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP a ani v usmerneniach o RŠP sa nevyžaduje, aby príjemcovia regionálnej pomoci museli byť registrovaní v oblasti oprávnenej na regionálnu pomoc. Nórske orgány súhlasia so spoločnosťou Kimek, že problémy, ktorým čelia podniky formálne registrované v oprávnených oblastiach, nemusia byť úplne rovnaké ako problémy, ktorým čelia spoločnosti formálne registrované mimo týchto oblastí, ktoré však vykonávajú ambulantné služby v oprávnenej oblasti. Nórske orgány však nesúhlasia s tvrdením spoločnosti Kimek, že podniky registrované mimo oprávnenej oblasti nečelia rovnakým problémom, keď pôsobia v oprávnenej oblasti. Spoločnosti čelia rovnakým klimatickým podmienkam, sú rovnako vzdialené od subdodávateľov. Podniky, ktoré vysielajú ambulantných pracovníkov, majú okrem toho ďalšie náklady na dopravu a ubytovanie pracovníkov. Nórske orgány poznamenávajú, že argumenty spoločnosti Kimek sa týkajú ropného priemyslu, čo je časť hospodárstva, v ktorej táto spoločnosť pôsobí. Tvrdia, že posúdenie zlučiteľnosti pomoci sa musí vykonať na všeobecnejšej úrovni, pričom treba zohľadniť špecifické alebo trvalé znevýhodnenia, ktorým čelia podniky vo všetkých relevantných sektoroch.

(41)

Nórske orgány odôvodňujú svoje tvrdenia, že podniky majú ťažkosti najať zručných pracovníkov v troch najsevernejších krajoch, odkazom na správu orgánu NAV Finnmark (21), čo je nórsky správny orgán pre prácu a sociálne zabezpečenie v kraji Finnmark. V krajoch Nordland a Troms čelí 14 % podnikov zahrnutých v správe problémom s náborom pracovníkov z dôvodu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. V kraji Finnmark dosahovalo zodpovedajúce číslo 11 %.

(42)

Nórske orgány zdôrazňujú, že podniky registrované v oprávnenej oblasti môžu uplatniť nižšiu sadzbu príspevkov na sociálne zabezpečenie na všetky svoje náklady práce (pokiaľ nevykonávajú ambulantné služby mimo oprávnenej oblasti), zatiaľ čo podniky registrované v inej zóne, ktoré vykonávajú ambulantné služby, môžu uplatniť zníženú sadzbu, len ak zamestnanec strávi najmenej polovicu svojich pracovných dní v oprávnenej zóne, a v takomto prípade len pokiaľ ide o mzdy platené za prácu, ktorá tam bola skutočne vykonaná.

(43)

Nórske orgány na podloženie nepriamych účinkov regionálnej pomoci uviedli odkazy na dve štúdie o účinkoch ropných činností na severe Nórska (22). Podľa prvej štúdie týkajúcej sa ropného projektu Snøhvit v kraji Finnmark bol priamy účinok na zamestnanosť 230 človekorokov a nepriamy účinok bol ďalších 170 človekorokov. Nórske orgány poznamenávajú, že to sú účinky projektu ako takého, a nie priamy výsledok konkrétneho opatrenia. Z druhej štúdie vyplýva, že významný nepriamy účinok má ropný priemysel na sektor označený ako „súkromné služby“, ktorý tvoria: profesné, vedecké a technické činnosti, poskytovanie personálu, prenájom strojov a dopravného vybavenia, právne a účtovnícke služby, architektonické činnosti, hotelové a reštauračné služby, kanalizácia a zneškodňovanie odpadu.

(44)

Nórske orgány spochybňujú relevantnosť nórskeho pracovného práva pri posudzovaní výnimky. V každom prípade poznamenávajú, že právny základ na odchýlenie sa od 8-hodinového obmedzenia, ktorý uvádza sťažovateľ, je otvorený pre každý podnik bez ohľadu na zemepisnú polohu pracovníka a zamestnávateľa, podmienený je však tarifnou dohodou.

(45)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza: „Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(46)

Z toho vyplýva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak sú kumulatívne splnené všetky tieto podmienky: opatrenie i) je poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov; ii) poskytuje príjemcovi selektívnu hospodársku výhodu; iii) môže ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami a narúšať hospodársku súťaž.

(47)

Dozorný úrad v rozhodnutí č. 225/14/COL rozhodol, že schéma diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie na roky 2014 – 2020 predstavuje schému pomoci. Dozorný úrad sa odvoláva na svoje odôvodnenie v odsekoch 68 až 74 uvedeného rozhodnutia. Výnimka pre ambulantné služby je súčasťou ustanovení, ktorými sa ustanovuje táto schéma pomoci. Zväčšuje rozsah pôsobnosti schémy v zmysle, že rozširuje okruh možných príjemcov na podniky, ktoré nie sú registrované v oprávnených oblastiach. Podobne ako v prípade inej pomoci poskytnutej v rámci schémy, rozšírenie schémy na podniky registrované mimo oprávnených oblastí vedie k tomu, že podnikom sa zo štátnych zdrojov poskytujú selektívne výhody. Tieto výhody môžu ovplyvniť obchod a narúšať hospodársku súťaž.

(48)

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3: „Dozorný úrad EZVO bude včas informovaný o všetkých plánoch na poskytnutie alebo zmenu pomoci, aby mohol predložiť pripomienky. …. Príslušný štát nezavedie navrhované opatrenia, kým nebude v rámci konania prijaté konečné rozhodnutie.“

(49)

Nórske orgány zaviedli výnimku od 1. júla 2014 po tom, ako ju dozorný úrad schválil rozhodnutím č. 225/14/COL. Tým, že Súd EZVO zrušil schválenie výnimky zo strany dozorného úradu, sa pomoc sa stala protiprávnou. Nórske orgány pozastavili skúmanú výnimku od 1. januára 2016, kým sa čaká na konečný výsledok formálneho vyšetrovacieho konania.

(50)

Dozorný úrad musí posúdiť, či je výnimka zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP na základe jej článku 61 ods. 3 písm. c) v súlade s usmerneniami o RŠP.

(51)

Výnimka pre ambulantné služby oprávňuje podniky, ktoré nie sú registrované v oprávnenej oblasti, na využívanie znížených sadzieb príspevkov na sociálne zabezpečenie, keď a v rozsahu, v akom vykonávajú hospodárske činnosti v registrovanej oblasti. V článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP ani v usmerneniach o RŠP (ani v pravidlách regionálnej pomoci vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách (23)) sa nevyžaduje, aby príjemcovia regionálnej pomoci museli byť registrovaní v oblasti, ktorá dostáva pomoc.

(52)

Regionálna pomoc môže účinne podporovať hospodársky rozvoj znevýhodnených oblastí, len ak sa poskytuje na stimuláciu ďalších investícií alebo hospodárskej činnosti v daných oblastiach (24). V usmerneniach o RŠP sa umožňuje regionálna investičná pomoc a aj regionálna prevádzková pomoc. Regionálna investičná pomoc by mala viesť k investíciám v oblastiach zahrnutých do nórskej mapy regionálnej pomoci, ktorú schválil dozorný úrad (25). Regionálna prevádzková pomoc sa však skúma z mierne odlišného hľadiska. Na regionálnu prevádzkovú pomoc sa článok 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP môže vzťahovať len vtedy, ak sa táto pomoc poskytuje na riešenie konkrétnych alebo trvalých znevýhodnení, ktorým čelia subjekty vykonávajúce hospodárske činnosti v znevýhodnených regiónoch (26). V tejto súvislosti sa v odseku 16 usmernení o RŠP uvádza: „Prevádzkovú pomoc možno považovať za zlučiteľnú, ak je určená […] na predchádzanie alebo zamedzenie znižovania populácie vo veľmi riedko osídlených oblastiach.“

(53)

Niet pochýb o tom, že geografický rozsah pôsobnosti schémy ako takej je obmedzený na znevýhodnené regióny. Pôsobnosť tohto rozhodnutia je obmedzená na uvedenú výnimku. Otázkou je, či je táto výnimka zlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci, ak umožňuje podnikom zaregistrovaným mimo regiónov, na ktoré sa vzťahuje schéma, využívať pomoc v rámci schémy v rozsahu, v akom vykonávajú hospodárske činnosti v znevýhodnených regiónoch.

(54)

Dozorný úrad súhlasí s nórskymi orgánmi v tom, že výnimka sa nemôže posudzovať nezávisle od schémy diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie na obdobie 2014 – 2020, do ktorej patrí. Dozorný úrad v tomto ohľade odkazuje na svoje posúdenie tejto schémy v rozhodnutí č. 225/14/COL, v ktorom uviedol, že schéma je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP na základe jej článku 61 ods. 3 písm. c). Dozorný úrad v uvedenom rozhodnutí určil, že schéma ako taká prispieva k dobre vymedzenému cieľu spoločného záujmu (27), že je potrebný zásah štátu (28), že je vhodná (29), že má stimulačný účinok (30), že je primeraná (31) a že sa zabránilo neželaným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod medzi štátmi EHP (32). Tieto všeobecné zásady posúdenia sa uplatňujú na schémy pomoci ako také. Dozorný úrad nepodrobuje jednotlivé pravidlá, ktoré tvoria súčasť schémy, samostatnému posúdeniu na základe týchto všeobecných zásad posudzovania.

(55)

Skutočnosť, že Súd EZVO rozhodol, že výnimka je oddeliteľná od zvyšku schémy (33), neznamená, že samotná výnimka by sa mala posudzovať nezávisle od schémy. Otázka oddeliteľnosti je otázka toho, či je prvok schémy tak veľmi spojený so schémou, že nemôže byť logicky oddelený od schémy. Hoci výnimku možno logicky oddeliť od schémy diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie na obdobie 2014 – 2020 v zmysle, že môže byť vyňatá zo schémy bez toho, aby bola schéma zbavená zásadného komponentu potrebného na svoju existenciu schémy, dozorný úrad musí vykonať analýzu zlučiteľnosti výnimky, pričom zohľadní, že je súčasťou všeobecnej schémy pomoci.

(56)

Táto všeobecná schéma pomoci je ústrednou časťou kontextu, v ktorom výnimka funguje. Výnimka môže v skutočnosti existovať len ako výnimka z pravidiel všeobecnej schémy (34). Dozorný úrad musí preto zohľadniť (okrem výnimky) aj, že táto všeobecná schéma bola právoplatne vyhlásená za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP.

(57)

Nórske orgány poskytli prehľad finančných účinkov výnimky (pozri odsek 20 a tabuľku 1).

(58)

Výnimka má podobne ako schéma, ktorej je súčasťou, regionálny cieľ. Jej cieľom je stimulovať pracovné príležitosti v oprávnených oblastiach. Stimulácia pracovných príležitostí je však len prostriedkom na dosiahnutie cieľa pomoci, ktorým je znížiť vyľudňovanie, resp. zabrániť mu. Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci je veľmi dôležité zohľadniť širšie hospodárske účinky opatrenia.

(59)

Dozorný úrad zastáva názor, že nórske orgány už preukázali, že na povzbudenie hospodárskej činnosti v oprávnených oblastiach je potrebný zásah štátu. Táto potreba sa týka rovnako všetkých podnikov, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti v oprávnených oblastiach bez ohľadu na to, či sú tam registrované alebo nie. V pripomienkach nórskych orgánov bolo navyše primerane dokázané, že subvencovanie ambulantných služieb stimuluje hospodársku činnosť v oprávnených oblastiach. To je v súlade s odsekmi 6 a 71 usmernení o RŠP, ktoré sa týkajú pomoci na podnietenie hospodárskej činnosti. Spoločnosť Kimek a konfederácia NHO Finnmark zastávajú názor, že pomoc by mala byť obmedzená na spoločnosti registrované v oprávnených zónach. Dozorný úrad na druhej strane zastáva názor, že podniky, ktoré poskytujú ambulantné služby, čelia rovnakým problémom (klíma, vzdialenosť subdodávateľov) ako miestne registrované podniky. Dozorný úrad v tejto súvislosti poznamenáva, že zainteresované strany, spoločnosť Kimek a konfederácia NHO Finnmark, neuviedli žiadne konkrétne problémy, ktoré sťažujú činnosť miestne registrovaných podnikov v porovnaní s podnikmi, ktoré pri vykonávaní svojich činností v oprávnených oblastiach poskytujú ambulantné služby.

(60)

Dozorný úrad na druhej strane zastáva názor, že nórske orgány nezdokumentovali, že podniky, ktoré poskytujú ambulantné služby, najímajú v oprávnených oblastiach miestnych pracovníkov a nastálo. Nórske orgány neposkytli ekonomické teórie ani všeobecné úvahy, ktoré by podložili tvrdenie, že pracovníci sú najímaní nastálo. Dozorný úrad so zreteľom na uvedené konštatuje, že nórske orgány nepreukázali, že výnimka vedie k tvorbe trvalých pracovných miest v oprávnených oblastiach. To však nie je absolútna požiadavka zlučiteľnosti regionálnej pomoci (35). Ako bolo uvedené, regionálna pomoc by sa mala poskytovať na podnietenie hospodárskej činnosti. To platí bez ohľadu na to, či je podnik, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, registrovaný v príslušnej oblasti alebo nie.

(61)

Pokiaľ ide o nepriamejšie účinky výnimky, nórske orgány tvrdia, že nepriame účinky sa neprejavujú len vo forme vyšších výdavkov na tovar a služby zo strany ambulantných pracovníkov, ale aj vo forme znalostí a zručností prenášaných miestnym spoločnostiam. Schéma nie je prispôsobená jednému konkrétnemu sektoru, ale vzťahuje sa na väčšinu nórskych hospodárskych sektorov (36). So zreteľom na širokú povahu schémy dozorný úrad súhlasí s nórskymi orgánmi, že pri posudzovaní nepriamych účinkov opatrenia treba zohľadňovať širší obraz. Preskúmanie jednotlivých sektorov je však užitočné na preskúmanie skutočných účinkov výnimky. Nórske orgány poskytli štúdie v úsilí podložiť tvrdenie, že ambulantné služby zvyšujú pozitívne nepriame účinky v oprávnených oblastiach. Ako už bolo uvedené, nórske orgány uviedli odkazy na dve štúdie o účinkoch ropných činností na severe Nórska. Podľa prvej štúdie o ropnom projekte Snøhvit v kraji Finnmark bol priamy účinok na zamestnanosť 230 človekorokov a nepriamy účinok bol ďalších 170 človekorokov. Z druhej štúdie vyplýva, že veľký nepriamy účinok ropného priemyslu sa prejavuje v sektore označovanom ako „súkromné služby“, ktorý tvoria: profesné, vedecké a technické činnosti, poskytovanie personálu, prenájom strojov a dopravného vybavenia, právne a účtovnícke služby, architektonické činnosti, hotelové a reštauračné služby, kanalizácia a zneškodňovanie odpadu.

(62)

Dozorný úrad zastáva názor, že z týchto štúdií vyplývajú značné pozitívne nepriame účinky. Keďže však nepriame účinky nie je možné ľahko izolovať, treba značnú váhu priradiť všeobecným úvahám o účinkoch opatrenia, ako je toto. Dozorný úrad je presvedčený, že subvencovanie ambulantných služieb prispieva k predaju miestneho tovaru a miestnych služieb, čím podporuje miestne hospodárstvo. Vzťahuje sa to najmä na zamestnancov, ktorí dochádzajú do oblasti, najmä na krátky alebo stredný čas, lebo pravdepodobne budú bývať v hoteloch, jesť v reštauráciách atď. Dozorný úrad je so zreteľom na uvedené presvedčený, že výnimka poskytuje značné pozitívne nepriame účinky, ktoré prispievajú k zamedzeniu alebo zníženiu vyľudňovania vo veľmi riedko obývaných oblastiach.

(63)

Spoločnosť Kimek uvádza, že ambulantní pracovníci na otvorenom mori nijako podstatne neprispievajú k miestnemu hospodárstvu. Žijú na plošine, väčšinu svojho voľného času trávia na plošine a všetky svoje jedlá konzumujú tam. Dozorný úrad poznamenáva, že určití pracovníci menej prispievajú k nepriamym účinkom výnimky z dôvodu povahy svojej pracovnej situácie. Výnimka však nie je obmedzená na určitý sektor, je to skôr horizontálne pravidlo, ktoré platí vo všetkých sektoroch.

(64)

Osoba, ktorá poskytuje ambulantné služby, ktoré si vyžadujú určitú úroveň znalostí a zručností, môže preniesť tieto znalosti a zručnosti miestnym podnikom. Dozorný úrad poznamenáva, že spoločnosť Kimek uviedla, že nechápe, ako by znalosti a zručnosti prenesené od zamestnancov poskytujúcich ambulantné služby podnikom v oprávnených oblastiach mohli zamedziť alebo znížiť vyľudňovanie. Dozorný úrad je názoru, že znalosti a zručnosti sú potrebné na fungovanie mnohých hospodárskych činností, a preto sú dôležité na udržanie zamestnanosti v oprávnených oblastiach. Konkrétne miestne podniky, ktoré sa zúčastňujú na spoločných projektoch s podnikmi, ktoré poskytujú ambulantné služby (ako sú veľké stavebné projekty) sú schopné získať znalosti, zručnosti a skúsenosti v práci potrebnej pri týchto typoch projektov. Miestne registrované podniky si potom tieto prínosy zachovajú. Miestne registrované podniky môžu navyše ťažiť zo znalostí a zručností získaných budovaním vzťahov alebo spoluprácou s podnikmi, ktoré poskytujú ambulantné služby (ako sú poradenské služby alebo iná špecializovaná práca), pokiaľ možno tieto činnosti na základe nórskych právnych predpisov klasifikovať ako „ambulantné“. Dozorný úrad súhlasí s nórskymi orgánmi v tom, že prenos znalostí a zručností miestne registrovaným podnikom od ambulantných pracovníkov môže byť dôležitý faktor na udržanie zamestnanosti kvalifikovaných pracovníkov v oprávnených oblastiach, a tým môže podstatne prispieť k zamedzeniu alebo zníženiu vyľudňovania v týchto oblastiach.

(65)

Okrem prenosu znalostí a zručností môžu mať miestne podniky prístup k špecializovanej pracovnej sile, ktorá by inak nebola dostupná, za nižšie náklady. To je pre miestne podniky výhodné, lebo nižšie náklady na ambulantné služby zvyšujú príťažlivosť a ziskovosť prevádzkovania podniku v oprávnenej oblasti. Výnimkou sa navyše nastoľujú rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty pôsobiace v oprávnenej oblasti, pokiaľ ide o ich náklady na sociálne zabezpečenie počas trvania ich činnosti v danej oblasti.

(66)

Súhrnne zastáva dozorný úrad názor, že nórske orgány dostatočne odôvodnili, že dotácie pre ambulantné služby prispievajú k pozitívnym nepriamym účinkom vo forme zvýšených výdavkov na tovar a služby v oprávnených oblastiach, čo je následne prínosné pre pracovné trhy v oprávnených oblastiach. Dozorný úrad je ďalej presvedčený, že dotácie na ambulantné služby prispievajú k poskytovaniu špecializovanej práce za nižšie náklady a k prenosu znalostí a zručností miestne zriadeným podnikom, čo je veľmi dôležité pre zachovanie výkonu mnohých hospodárskych činností v oprávnených oblastiach. Výnimka teda prispieva k zamedzovaniu a znižovaniu vyľudňovania vo veľmi riedko obývaných oblastiach.

(67)

Pokiaľ ide o vplyv výnimky na hospodársku súťaž a obchod, nórske orgány tvrdia, že táto výnimka nastoľuje rovnaké podmienky pre všetky podniky pôsobiace v znevýhodnených oblastiach, lebo sa uplatňuje rovnako na všetky podniky so sídlom v EHP. Spoločnosti registrované mimo Nórska, ktoré vysielajú svojich zamestnancov do oprávnených oblastí a ktoré podliehajú nórskym príspevkom na sociálne zabezpečenie, využívajú výnimku, ak sú splnené príslušné podmienky. V prípade neexistencie výnimky by tieto spoločnosti museli byť registrované v príslušnej oblasti, aby sa na ne vzťahovali rovnaké daňové pravidlá ako na ich registrované nórske podniky. Tým by vznikla prekážka vstupu na trh, čo by bolo v rozpore s logikou odseku 134 usmernení o RŠP, v ktorom sa uvádza, že: „Ak je pomoc nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie spoločného cieľa …, je pravdepodobné, že negatívne účinky pomoci sa budú dať kompenzovať pozitívnymi účinkami. V niektorých prípadoch však pomoc môže viesť k zmenám štruktúry trhu alebo charakteristík sektora alebo priemyselného odvetvia, čo by mohlo výrazne narušiť hospodársku súťaž na základe prekážok pre vstup na trh alebo odchod z trhu, účinky nahradenia, alebo k presunu obchodných tokov. V týchto prípadoch je nepravdepodobné, že sa identifikované negatívne účinky budú dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami.“ Dozorný úrad so zreteľom na uvedené zastáva názor, že výnimka zabezpečuje zabránenie neželaným nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž a prístup na trh. Ide o pozitívny prvok s ohľadom na odsek 3 usmernení o RŠP, v ktorom sa uvádza, že posúdenie regionálnej pomoci vyvažuje potrebu dotácií na regionálny rozvoj a pritom zabezpečuje rovnaké podmienky štátov EHP. Ako bolo uvedené, dozorný úrad nie je presvedčený o tvrdení spoločnosti Kimek, že podniky registrované v oprávnenej oblasti čelia väčšiemu množstvu trvalých ťažkostí ako podniky, ktoré vysielajú zamestnancov na prácu v oblasti na dočasnom základe. Naopak, podniky registrované mimo oprávnenej oblasti majú hospodársku nevýhodu v porovnaní s miestnymi spoločnosťami okrem iného z dôvodu nákladov na dopravu a ubytovanie zamestnancov.

(68)

Podniky, ktoré vykonávajú ambulantné služby, môžu do určitej miery registrovať v oprávnenej oblasti svoje útvary. V prípade neexistencie výnimky pre ambulantné služby v oprávnenej oblasti by bolo zaobchádzanie rozdielne podľa toho, či podnik, ktorý poskytuje služby, má v oprávnenej oblasti zriadený útvar. Existuje riziko, že by to malo väčší vplyv na podniky registrované v zahraničí ako na podniky registrované v Nórsku. Možno predpokladať, že podniky, ktoré nie sú registrované v Nórsku, najmä MSP, majú menšie znalosti o osobitostiach nórskych pravidiel týkajúcich sa registrácie podnikov a ich účinkoch na sadzby sociálneho zabezpečenia. So zreteľom na uvedené sa dozorný úrad domnieva, že výnimka zabezpečuje zabránenie neželaným nepriaznivým účinkom (vytvorenie prekážok vstupu na trh a presun obchodných tokov) na hospodársku súťaž a obchod medzi štátmi EHP, čo je v súlade s odsekom 134 usmernení o RŠP.

(69)

Na základe posledného kola pripomienok nórskych orgánov sa zdá, že v rámci nórskeho pracovného práva sa nevyskytujú neodôvodnené rozdiely v zaobchádzaní s podnikmi, ktoré poskytujú ambulantné služby, a miestne registrovanými podnikmi, ako tvrdili zainteresované strany. Dozorný úrad preto tento argument nebude ďalej posudzovať.

(70)

So zreteľom na uvedené dozorný úrad konštatuje, že výnimka je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP na základe jej článku 61 ods. 3 písm. c).

(71)

Ako už bolo uvedené, dozorný úrad konštatuje, že výnimka pre ambulantné služby v rámci schémy diferencovaných príspevkov na sociálne zabezpečenie na obdobie 2014 – 2020 je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP. Táto výnimka je preto schválená ako súčasť tejto schémy do uplynutia platnosti schválenia tejto schémy zo strany dozorného úradu 31. decembra 2020,