PRÍLOHA I

Zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) č. 44/2014

Prílohy IV a XII k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 44/2014 sa menia takto:

1.

V prílohe IV sa body 4.1.1.3.1.1.1.1.1, 4.1.1.3.1.1.1.1.2 a 4.1.1.3.1.1.1.1.3 nahrádzajú takto: „4.1.1.3.1.1.1.1.1. „Ak sa uplatňuje metóda životnosti stanovená v článku 23 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 168/2013, koeficienty zhoršenia sa vypočítajú z výsledkov emisných skúšok typu I až do celej vzdialenosti uvedenej v prílohe VII(A) k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 a v súlade s metódou lineárneho výpočtu uvedenou v bode 4.1.1.3.1.1.1.1.2, ktorej výsledkom sú hodnoty poklesu a odchýlky na emisnú zložku. Výsledky znečisťujúcich emisií zhody výroby sa vypočítajú podľa tohto vzorca: Rovnica 4-1: Yfull = a (XFull – XCoP) + YCoP keď: a = hodnota poklesu [(mg/km)/km] stanovená v súlade so skúškou typu V stanovenou v prílohe V(A) k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013; XFull = počet najazdených kilometrov (km) v rámci životnosti stanovený v prílohe VII k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013: XCoP = počet najazdených kilometrov vozidla skúšaného v rámci skúšok zhody výroby v okamihu skúšky zhody výroby typu I; Yfull = výsledok merania emisií zhody výroby na znečisťujúcu emisiu v mg/km. Priemerné výsledky zhody výroby sú nižšie ako limity znečisťujúcich emisií stanovené v prílohe VI(A) k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013; YCoP = výsledok skúšky znečisťujúcich emisií (HC, CO, NOx, NMHC a prípadne PM) (v mg/km) na zložku emisií skúšky typu I vozidla skúšaného v rámci skúšok zhody výroby. 4.1.1.3.1.1.1.1.2. Ak sa uplatňuje metóda životnosti stanovená v článku 23 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 168/2013, trend zhoršenia tvorí hodnota poklesu a, ako je uvedené v bode 4.1.1.3.1.1.1.1.1, na zložku emisií vypočítanú tak, aby zodpovedala skúške typu V v súlade s prílohou V (A) k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013. Rovnica 4-1 sa používa na výpočet výsledkov emisií zhody výroby na zložku znečisťujúcich emisií (Yfull). 4.1.1.3.1.1.1.1.3. Ak sa uplatňuje metóda životnosti stanovená v článku 23 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 168/2013, pevne určené koeficienty zhoršenia stanovené v prílohe VII(B) k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 sa vynásobia výsledkom skúšky typu I vozidla v rámci skúšky zhody výroby (Ycop) na výpočet priemerných výsledkov emisií v rámci skúšky zhody výroby na každú zložku znečisťujúcich emisií (Yfull).“.

2.

Príloha XII sa mení takto: a) Vkladá sa tento bod 3.2.3: 3.2.3.   Zistenie zhoršenia alebo poruchy sa môže vykonať aj mimo jazdného cyklu (napr. po vypnutí motora).“; b) bod 3.3.2.2 sa nahrádza takto: „3.3.2.2.   Zlyhanie zapaľovania Zlyhanie zážihu v prevádzkovom priestore motora ohraničenom týmito krivkami: a) dolný limit otáčok: minimálne otáčky 2 500 min– 1 alebo normálne voľnobežné otáčky + 1 000 min– 1 podľa toho, ktorá hodnota je nižšia b) horný limit otáčok: maximálne otáčky 8 000 min– 1 alebo o 1 000 min– 1 vyššie než najvyššie otáčky počas skúšobného cyklu typu I, alebo maximálne konštrukčné otáčky motora mínus 500 min– 1 podľa toho, ktorá hodnota je nižšia c) krivka spájajúca nasledovné prevádzkové body motora: i) bod na dolnom limite otáčok definovaný pod písmenom a), s podtlakom na vstupe do motora nižším o 3,3 kPa, než je na kladnej krivke krútiaceho momentu; ii) bod na hornom limite otáčok definovaný pod písmenom b), s podtlakom na vstupe do motora nižším o 13,3 kPa, než je na kladnej krivke krútiaceho momentu; Rozsah činnosti motora pri zlyhaní zapaľovania je zobrazený na obrázku 10-1. Obrázok 10-1 Rozsah činnosti pri zlyhaní zapaľovania Min. (max. WTMC ot. motora + 1 000 ot/min, 8 000 ot/min, max. menovité ot. motora – 500 ot/min) Min. (menovitý volnobeh + 1 000 ot/min, 2 500 ot/min) Kladná krivka krútiaceho 13,3 kPa 3,3 kPa “; c) vkladá sa tento bod 3.10: 3.10.   Dodatočné ustanovenia pre vozidlá využívajúce stratégie vypínania motora. 3.10.1.   Jazdný cyklus 3.10.1.1.   Autonómne opätovné naštartovania motora na základe povelu riadiaceho systému motora po zhasnutí motora môže byť považované za nový jazdný cyklus alebo pokračovanie existujúceho jazdného cyklu.“; d) doplnok 1 sa mení takto: 1. bod 3.2 sa nahrádza takto: 3.2.   Ak sú informácie o stave motora v danom okamihu prístupné na palubnom počítači alebo sa môžu dať stanoviť s využitím informácií prístupných na palubnom počítači, musia sa okrem požadovaných informácií o stave motora v danom okamihu prostredníctvom sériového portu na normalizovanom spojovacom konektore na požiadanie sprístupniť prípadne tieto signály: diagnostické poruchové kódy, teplota chladiaceho média motora, status systému regulácie paliva (regulovaný, neregulovaný, iný), úprava paliva, časovanie predstihu zážihu, teplota nasávaného vzduchu, tlak vzduchu v sacom potrubí, prietok vzduchu, otáčky motora, výstupná hodnota snímača škrtiacej klapky, charakter sekundárneho vzduchu (proti smeru toku, v smere toku, iné), vypočítaná hodnota zaťaženia motora, rýchlosť vozidla a tlak paliva. Signály sa poskytujú v štandardných jednotkách založených na požiadavkách uvedených v bode 3.7. Skutočné signály sa musia jasne odlišovať od štandardne nastavených alebo núdzových signálov.“; 2. body 3.11, 3.12 and 3.13 sa nahrádzajú takto: 3.11.   Ak je registrovaná porucha, výrobca musí poruchu identifikovať pomocou príslušného poruchového kódu zodpovedajúceho údajom v norme ISO 15031-6:2010 „Cestné vozidlá – Komunikácia medzi vozidlom a vonkajším skúšobným zariadením na diagnostiku vzťahujúcu sa na emisie – časť 6: Definície diagnostických poruchových kódov“ týkajúce sa „systému diagnostických poruchových kódov vzťahujúcich sa na emisie“. Ak to nie je možné, výroby môže použiť diagnostické poruchové kódy podľa ISO DIS 15031-6:2010. Poruchové kódy môžu byť prípadne zlúčené a oznámené podľa normy ISO14229:2006. Poruchové kódy môžu byť plne dostupné prostredníctvom štandardizovaného diagnostického vybavenia, ktoré je v súlade s bodom 3.9. Výrobca vozidla poskytne vnútroštátnemu normalizačnému orgánu údaje o akýchkoľvek diagnostických údajoch vzťahujúcich sa na emisie, napr. PID, OBD monitor ID, skúška ID, ktorá nie je špecifikovaná v norme ISO 15031-5:2011 alebo ISO 14229:2006, súvisí však s týmto predpisom. 3.12.   Spojovacie rozhranie medzi vozidlom a diagnostickým prístrojom musí byť normalizované a musí spĺňať všetky požiadavky normy ISO 19689:2016 „Motocykle a mopedy – Komunikácia medzi vozidlom a externým zariadením na diagnostiku – Diagnostický konektor a príslušné elektrické obvody, špecifikácie a použitie“ alebo ISO 15031-3:2004 „Cestné vozidlá – Komunikácia medzi vozidlom a vonkajším skúšobným zariadením na diagnostiku vzťahujúcu sa na emisie – časť 3: Diagnostický konektor a príslušné elektrické obvody: špecifikácie a použitie“. Uprednostňovaná inštalačná poloha je pod miestom na sedenie. Akákoľvek iná poloha spojovacieho konektora je predmetom dohody so schvaľovacím úradom a je ľahko prístupná pre personál technickej služby, ale chránená pred neoprávneným zásahom nekvalifikovanej osoby. Poloha spojovacieho rozhrania musí byť zreteľne uvedená v návode na obsluhu. 3.13.   Kým sa neuskutoční implementácia systému OBD II pre vozidlá kategórie L, na vozidlo možno na žiadosť výrobcu namontovať alternatívne spojovacie rozhranie. Ak sa takéto alternatívne spojovacie rozhranie montuje, výrobca vozidla musí výrobcom skúšobných zariadení bezplatne poskytnúť podrobné informácie o konfigurácii kolíkov konektora vozidla. Výrobca vozidla musí priložiť adaptér, ktorý umožní prepojenie na univerzálny skenovací nástroj. Takýto adaptér musí byť vhodnej kvality na použitie v kvalifikovanom servise. Poskytuje sa nediskriminačným spôsobom všetkým nezávislým hospodárskym subjektom na požiadanie. Výrobcovia si za tento adaptér môžu účtovať odôvodnenú a primeranú cenu, pričom na základe tohto rozhodnutia výrobcu zohľadnia dodatočné náklady spôsobené zákazníkovi. Súčasťou spojovacieho rozhrania ani adaptéru nesmú byť žiadne osobitné konštrukčné prvky, ktoré by si pred použitím vyžadovali overovanie alebo osvedčovanie alebo ktoré by obmedzovali výmenu údajov o vozidle pri použití univerzálneho skenovacieho nástroja.“; 3. bod 4.1.4. sa nahrádza takto: 4.1.4.   Od 1. januára 2024 platí, že ak je vozidlo v súlade s požiadavkami tejto prílohy vybavené osobitným monitorom M, hodnota IUPRM musí byť pri všetkých monitoroch M najmenej 0,1 alebo vyššia.“; 4. vkladá sa tento bod 4.1.4.1: 4.1.4.1.   Do 31. decembra 2023 musí výrobca preukázať schvaľovaciemu úradu funkčnosť stanovenia pomeru prevádzkovej výkonnosti (IUPR), a to v prípade nových typov vozidiel od 1. januára 2020 a v prípade existujúcich typov vozidiel od 1. januára 2021.“; 5. body 4.5 a 4.5.1 sa nahrádzajú takto: „4.5.   Všeobecný menovateľ 4.5.1.   Všeobecný menovateľ je číselný údaj vyjadrujúci, koľkokrát bolo vozidlo v prevádzke. Zvyšuje sa v priebehu 10 sekúnd, ak sú splnené tieto kritériá na jednom jazdnom cykle: a) Celkový čas od štartu motora je 600 sekúnd alebo viac v nadmorskej výške menej ako 2 440 m alebo pri okolitom tlaku vyššom ako 75,7 kPa a teplote okolia 266,2 K (– 7 °C) alebo vyššej; b) Kumulatívna prevádzka vozidla pri rýchlosti 25 km/h alebo vyššej trvá 300 sekúnd alebo viac v nadmorskej výške menej než 2 440 m alebo pri okolitom tlaku vyššom ako 75,7 kPa a teplote okolia 266,2 K (– 7 °C) alebo vyššej; c) Nepretržitá prevádzka vozidla pri voľnobežných otáčkach (t. j. keď vodič uvoľnil plynový pedál a rýchlosť vozidla je 1,6 km/h alebo nižšia), ktorá trvá 30 sekúnd alebo viac v nadmorskej výške menej než 2 440 m alebo pri okolitom tlaku vyššom ako 75,7 kPa a teplote okolia 266,2 K (– 7 °C) alebo vyššej. Všeobecný menovateľ sa môže zvýšiť aj mimo hraničných podmienok pre nadmorskú výšku alebo okolitý tlak a teplotu okolia.“; 6. vkladá sa tento bod 4.6.2.1: 4.6.2.1.   Čitatele a menovatele pre konkrétne monitory komponentov alebo systémov, ktoré sú monitorované nepretržite s ohľadom na skrat alebo prerušený obvod, sú vyňaté z povinnosti hlásenia. Na účely tohto bodu pojem „nepretržite“ znamená, že monitorovanie je trvalo aktívne a signál použitý na monitorovanie sa zaznamenáva najmenej dvakrát za sekundu, pričom vyhodnotenie prítomnosti poruchy vo vzťahu k danému monitoru sa musí uskutočniť do 15 sekúnd. Ak je frekvencia vzorkovania komponentu vstupného signálu do počítača na účely kontroly nižšia, môže byť signál komponentu vyhodnotený vždy, keď dôjde k záznamu. Nie je potrebná aktivácia výstupného komponentu/systému len na účely monitorovania daného výstupného komponentu/systému.“; 7. bod 4.7.4 sa nahrádza takto: 4.7.4.   Systém OBD do 10 sekúnd musí zablokovať zvyšovanie všeobecného menovateľa, ak bola zistená funkčná porucha niektorého komponentu používaného na určovanie, či sú splnené kritériá bodu 4.5 (t. j. rýchlosť vozidla, teplota okolia, nadmorská výška, prevádzka pri voľnobežných otáčkach alebo doba prevádzky), a bol uložený príslušný dočasný poruchový kód. Za žiadnych iných okolností sa nesmie zvyšovanie všeobecného menovateľa znemožniť. Zvyšovanie všeobecného menovateľa sa musí obnoviť do 10 sekúnd potom, čo pominula funkčná porucha (napr. dočasný kód bol vymazaný samovymazaním alebo povelom skenovacieho zariadenia)“; e) doplnok 2 sa mení takto: i) v bode 1 sa vypúšťa poznámka pod čiarou; ii) bod 2.1 sa nahrádza takto: „2.1. Tabuľka Ap2-1 Prehľad zariadení (ak sú namontované), ktoré sa majú monitorovať v systéme OBD etapy I a/alebo II Počet Obvody zariadení   Spojitosť obvodu Optimálne usporiadanie obvodu Základná požiadavka na monitorovanie Poznámka č.     Úroveň, pozri 2.3. Vysoký obvod Nízky obvod Otvorený obvod Mimo dosahu Výkonnosť/vierohodnosť Viaznutie signálu Zariadenie mimo prevádzky/zariadenie neprítomné   1 Vnútorná chyba riadiaceho modulu (ECU/PCU) 3             I a II  (1) Snímač (vstup pre riadiace jednotky) 1 Snímač polohy urýchľovača (pedál/páka) 1 I a II I a II I a II I a II I a II I a II    (2) 2 Snímač barometrického tlaku 1 I a II I a II I a II   II       3 Snímač polohy vačkového hriadeľa 3             I a II   4 Snímač polohy kľukového hriadeľa 3             I a II   5 Snímač teploty chladiaceho média motora 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 6 Snímač uhla výfukového ventilu 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 7 Snímač recirkulácie výfukových plynov 1 II II II II II II    (4) 8 Snímač tlaku palivovej lišty 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 9 Snímač teploty palivovej lišty 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 10 Snímač polohy radiacej páky (potenciometer) 1 I a II I a II I a II II II II    (4)  (5) 11 Snímač polohy radiacej páky (prepínač) 3         II   I a II  (5) 12 Snímač teploty nasávaného vzduchu 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 13 Snímač klepania (nerezonančný) 3             I a II   14 Snímač klepania (rezonančný) 3         I a II       15 Snímač absolútneho tlaku potrubia 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 16 Snímač množstva prietoku vzduchu 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 17 Snímač teploty motorového oleja 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 18 Signály snímača O2 (binárne/lineárne) 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 19 Snímač (vysokého) tlaku paliva 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 20 Snímač teploty skladovania paliva 1 I a II I a II I a II II II II    (4) 21 Snímač polohy škrtiacej klapky 1 I a II I a II I a II I a II I a II I a II    (2) 22 Snímač rýchlosti vozidla 3         II   I a II  (5) 23 Snímač rýchlosti kolies 3         II   I a II  (5) Ovládače (výstupné riadiace jednotky) 1 Systém regulácie výparných emisií ventilu 2 II I a II II       I a II  (6) 2 Ovládač výfukového ventilu (motorový) 3         II   I a II   3 Regulácia recirkulácie výfukových plynov 3         II       4 Vstrekovač paliva 2   I a II         I a II  (6) 5 Systém regulácie vzduchu pri voľnobehu 1 I a II I a II I a II   II   I a II  (6) 6 Primárne riadiace obvody zapaľovacej cievky 2   I a II         I a II  (6) 7 Ohrievač snímača O2 1 I a II I a II I a II   II   I a II  (6) 8 Sekundárny systém vstrekovania vzduchu 2 II I a II II       I a II  (6) 9 Škrtiaca klapka riadená elektronickým ovládačom 3   I a II         I a II  (6) (3) Poznámka vypustená. iii) Bod 2.4 sa nahrádza takto: 2.4.   Dva z troch príznakov neporušenosti elektrického obvodu, ako aj diagnostika monitorovania optimálneho usporiadania obvodu, sa môžu kombinovať, napr. — vysoký alebo otvorený obvod a nízky obvod; — vysoký a nízky alebo otvorený obvod; — signál mimo dosahu alebo výkon obvodu a viaznutie signálu; — vysoký obvod alebo vysoký obvod mimo dosahu, alebo nízky obvod a nízky obvod mimo dosahu.“; f) dopĺňajú sa tieto doplnky 3, 4 a 5: „Doplnok 3 Pomer prevádzkovej výkonnosti 1.   Úvod 1.1.   V tomto doplnku sa stanovujú požiadavky na pomer prevádzkovej výkonnosti špecifického monitora M systémov OBD (IUPR M) pre vozidlá kategórií L3e, L5e-A a L7e-A typovo schválené v súlade s týmto nariadením. 2.   Kontrola IUPR M 2.1.   Výrobca na žiadosť schvaľovacieho úradu podáva tomuto úradu správu o záručných reklamáciách, prácach na záručných opravách a poruchách uložených v OBD, zaznamenaných pri servisných prácach v súlade s formátom dohodnutým pri typovom schvaľovaní. Informácie obsahujú údaje o frekvencii výskytu a podstate porúch komponentov a systémov súvisiacich s emisiami. Správy sa podávajú aspoň raz v priebehu výrobného cyklu vozidla pre každý model vozidla počas obdobia 5 rokov veku alebo vzdialenosť uvedenú v prílohe VII (A) k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 podľa toho, čo nastane skôr. 2.2.   Parametre definujúce rad IUPR Na definovanie radu IUPR sa použijú parametre radu OBD uvedené v doplnku 5. 2.3.   Požiadavky na informácie Kontrolu zhody v prevádzke vykonáva schvaľovací úrad na základe informácií dodaných výrobcom. Tieto informácie zahŕňajú najmä: 2.3.1. názov a adresu výrobcu; 2.3.2. meno, adresu, telefónne a faxové číslo a e-mailovú adresu jeho oprávneného zástupcu v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú informácie výrobcu; 2.3.3. názov/názvy modelov vozidiel zahrnutých v informáciách výrobcu; 2.3.4. ak je to vhodné, zoznam typov vozidiel, na ktoré sa vzťahujú informácie výrobcu, t. j. v prípade OBD a IUPR M, rad OBD v súlade s doplnkom 5; 2.3.5. kódy identifikačného čísla vozidla (VIN) uplatniteľné na tieto typy vozidiel v rámci radu vozidiel (predpona VIN); 2.3.6. čísla typových schválení uplatniteľných na tieto typy vozidiel v rámci radu vozidiel podľa IUPR, prípadne vrátane čísel všetkých rozšírení a dodatočných väčších zmien/zrušení (vykonania úprav); 2.3.7. podrobné údaje o rozšíreniach, dodatočných väčších zmenách/zrušeniach tých typových schválení vozidiel, na ktoré sa vzťahujú informácie výrobcu (ak ich vyžaduje schvaľovací orgán); 2.3.8. časové obdobie, počas ktorého boli zhromažďované informácie výrobcu; 2.3.9. obdobie výroby vozidla, na ktoré sa vzťahujú informácie výrobcu (napr. vozidlá vyrobené počas kalendárneho roku 2017); 2.3.10. výrobcov postup pri kontrole zhody vozidiel podľa IUPR M, vrátane: a) spôsobu zistenia polohy vozidla; b) kritérií výberu a odmietnutia vozidla; c) typov a postupov skúšok použitých pre program; d) kritérií výrobcu týkajúcich sa schválenia/odmietnutia radu vozidiel; e) geografickej(-ých) oblasti(-í), v ktorej(-ých) výrobca získal informácie; f) veľkosti vzorky a použitého plánu odberu vzoriek; 2.3.11. výsledky kontroly zhody podľa IUPR M vykonanej výrobcom vrátane: a) identifikácie vozidiel zahrnutých do programu (skúšaných alebo neskúšaných). Identifikácia zahŕňa: — názov modelu, — identifikačné číslo vozidla (VIN), — región používania (ak je známy), — dátum výroby; b) dôvodu(-ov) odmietnutia vozidla zo vzorky; c) údajov o skúške, vrátane: — dátumu skúšky/dátumu stiahnutia, — miesta skúšky/miesta stiahnutia, — všetky údaje požadované v súlade s bodom 4.1.6 doplnku 1, stiahnuté z vozidla; — pre každý monitor, za ktorý sa podáva správa, pomer prevádzkovej výkonnosti. 2.3.12. V prípade odberu vzoriek IUPR M: a) priemerná hodnota pomerov prevádzkovej výkonnosti IUPR M všetkých vybraných vozidiel pre každý monitor podľa bodu 4.1.4 doplnku 1. b) Percentuálny podiel vybraných vozidiel, pri ktorých hodnota IUPR M je aspoň taká, ako je minimálna hodnota platná pre monitor podľa bodu 4.1.4 doplnku 1. 3.   Výber vozidiel pre IUPR M 3.1.   Vzorky od výrobcu sa odoberú najmenej z dvoch členských štátov so značne rozdielnymi prevádzkovými podmienkami vozidla (pokiaľ nie sú v ponuke na trhu iba v jednom členskom štáte). Faktory, ako sú rozdiely v palivách, podmienky okolia, priemerná rýchlosť jazdy a rozdiely podmienok jazdy v mestách a na diaľnici, budú zohľadnené pri výbere členských štátov. V prípade skúšok IUPR M sa odoberú iba vozidlá spĺňajúce kritériá bodu 2.3 doplnku 4 zahrnú do skúšobnej vzorky. 3.2.   Pri výbere členských štátov na odber vzoriek vozidiel môže výrobca vybrať vozidlá z toho členského štátu, ktorý sa považuje za obzvlášť reprezentatívny. V tomto prípade výrobca preukazuje schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie, že výber je reprezentatívny (napr. trhom, ktorý má najväčší ročný objem predaja daného radu vozidiel v rámci Únie). Keď sa pri rade vyžaduje výber viac ako jednej série vzoriek na skúšky ako je vymedzené v bode 3.3, vozidlá v druhej a tretej sérii vzoriek musia odzrkadľovať prevádzkové podmienky vozidiel odlišné od podmienok prevádzkovania vozidiel vybraných v prvej vzorke. 3.3.   Veľkosť vzorky 3.3.1.   Počet sérií vzoriek závisí od ročného objemu predaja radu OBD v Únii, ako sa uvádza v tejto tabuľke: Registrácia v EÚ — za kalendárny rok (skúšky výfukových emisií) — vozidiel radu OBD s IUPR v období odberu vzoriek Číslo série vzoriek do 100 000 1 100 001 až 200 000 2 viac ako 200 000 3 3.3.2.   Pre IUPR je počet odoberaných sérií vzoriek uvedený v tabuľke v bode 3.3.1 a je založený na počte vozidiel radu podľa IUPR, ktoré sú typovo schválené s IUPR. Pri prvom období odberu vzoriek v rámci radu podľa IUPR sa všetky typy vozidiel v rade, ktoré sú typovo schválené s IUPR, považujú za podliehajúce odberu vzoriek. Pri následných obdobiach odberu vzoriek sa iba tie typy vozidiel, ktoré predtým neboli predmetom skúšky alebo sa na ne vzťahujú emisné povolenia s predĺženou platnosťou od predchádzajúceho obdobia odberu vzoriek, považujú za podliehajúce odberu vzoriek. Pri radoch pozostávajúcich z menej ako 5 000 registrácií v EÚ, ktoré podliehajú odberu vzoriek v rámci obdobia odberu vzoriek, je minimálny počet vozidiel v sérii vzoriek šesť. Pri všetkých ostatných radoch je minimálny počet vozidiel v sérii vzoriek pätnásť. Každá séria vzoriek primeraným spôsobom reprezentuje štruktúru predaja, t. j. reprezentované sú aspoň typy vozidiel s vysokým objemom predaja (≥ 20 % celkového počtu vozidiel v rade). Vozidlá vyrábané v malých výrobných sériách, ktorých počet v rámci jedného radu OBD je menší ako 1 000 kusov, sú oslobodené od minimálnych požiadaviek IUPR, ako aj od požiadavky preukázať schvaľovaciemu úradu splnenie týchto požiadaviek. 4.   Na základe kontroly uvedenej v oddiele 2 schvaľovací úrad urobí tieto rozhodnutia alebo kroky: a) rozhodne, že rad podľa IUPR je dostatočný, a nevykoná žiadne ďalšie kroky; b) rozhodne o tom, že údaje, ktoré poskytol výrobca, nestačia na prijatie rozhodnutia a požiada výrobcu o doplňujúce informácie alebo údaje o skúškach; c) rozhodne na základe údajov od schvaľovacieho orgánu alebo z kontrolných skúšobných programov členského štátu, že informácie, ktoré poskytol výrobca, nestačia na prijatie rozhodnutia, a požiada výrobcu o doplňujúce informácie alebo údaje o skúškach; d) rozhodne o tom, že výsledky kontroly radu IUPR sú neuspokojivé a prikročí k tomu, aby sa daný typ vozidla alebo rad IUPR podrobil skúškam v súlade s doplnkom 1. Ak sú podľa kontroly IUPR M v prípade vozidiel v sérii vzoriek splnené skúšobné kritériá bodu 3.2 doplnku 4, schvaľovací úrad musí prijať ďalšie opatrenie v súlade s písmenom d) tohto bodu. 4.1.   Schvaľovací úrad v spolupráci s výrobcom vyberie vzorku vozidiel s dostatočným počtom najazdených kilometrov, u ktorých sa môže primerane zabezpečiť použitie za normálnych podmienok. S výrobcom sa konzultuje výber vozidiel vo vzorke a umožní sa mu účasť na potvrdzujúcich kontrolách vozidiel. „Doplnok 4 Výber kritérií pre vozidlá vzhľadom na pomery prevádzkovej výkonnosti 1.   Úvod 1.1.   V tomto doplnku sa stanovujú kritériá uvedené v oddiele 4 doplnku 1 k tejto prílohe, týkajúce sa výberu vozidiel na skúšanie a postupov pre IUPR M. 2.   Kritériá výberu Kritériá akceptácie vybraného vozidla pre IUPR M sú definované v oddieloch 2.1 až 2.5. 2.1.   Vozidlo musí patriť k typu vozidiel, ktorý je typovo schválený na základe tohto nariadenia a musí sa naň vzťahovať osvedčenie o zhode v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 901/2014 (3). Na kontrolu IUPR M musí byť vozidlo schválené podľa štandardu OBD II alebo vyššieho. Vozidlo musí byť zaregistrované a musí sa používať v Únii. 2.2.   Vozidlo musí mať najazdených najmenej 3 000 km alebo byť v prevádzke aspoň 6 mesiacov, podľa toho, čo nastane neskôr, a nesmie mať najazdených viac kilometrov, ako predstavuje nájazd počas životnosti danej kategórie vozidla podľa prílohy VII(A) k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 alebo byť v prevádzke viac ako 5 rokov, podľa toho, čo nastane skôr. 2.3.   Na účely kontroly IUPR M obsahuje skúšobná vzorka iba tie vozidlá, v súvislosti s ktorými: a) sa nazhromaždilo dostatočné množstvo údajov o prevádzke vozidla pre monitor na účely skúšky. V prípade monitorov, od ktorých sa vyžaduje plnenie prevádzkového výkonového pomeru monitora a sledovať a nahlasovať údaje o pomere v súlade s bodom 4.6.1 doplnku 1, dostatočný počet údajov o prevádzke znamená, že menovateľ spĺňa ďalej uvedené kritériá. Aby mohol byť monitor podrobený skúške, musí byť hodnota menovateľa vymedzeného v bodoch 4.3 a 4.5 doplnku 1 rovnaká alebo väčšia ako jedna z týchto hodnôt: i) 15 v prípade monitorov odparovacieho systému, monitorov systému sekundárneho vzduchu a monitorov používajúcich menovateľ zvýšený v súlade s bodom 4.3.2 doplnku 1 (napr. monitory studeného štartu, monitory klimatizačného systému atď.); alebo ii) 5 v prípade monitorov filtrov tuhých častíc a monitorov oxidačných katalyzátorov používajúcich menovateľ zvýšený v súlade s bodom 4.3.2 doplnku 1; alebo iii) 30 v prípade monitorov katalyzátora, kyslíkového snímača, EGR, VVT a monitorov všetkých ostatných komponentov; b) nedošlo k neoprávnenému zásahu alebo ktoré neboli vybavené doplnkovými alebo upravenými dielmi, ktoré by mali za následok nesúlad systému OBD s požiadavkami prílohy XII. 2.3.   Ak bol vykonávaný servis, musí byť vykonaný vo výrobcom odporúčaných intervaloch. 2.4.   Vozidlo nesmie vykazovať žiadne znaky neobvyklého používania (napr. pretekania, preťažovania, chybného čerpania paliva alebo iného neodborného používania) ani iné faktory (napr. neoprávnené zásahy), ktoré by mohli ovplyvniť emisie. Zohľadňuje sa aj poruchový kód a informácie o počte najazdených kilometrov uložené v počítači. Vozidlo sa nesmie vybrať na skúšanie, ak informácie uložené v počítači ukazujú, že vozidlo bolo v prevádzke po tom, ako bol uložený poruchový kód, a nevykonala sa relatívne rýchla oprava. 2.5.   Na motore alebo vozidle neboli vykonané žiadne väčšie nepovolené opravy. 3.   Plán nápravných opatrení 3.1.   Schvaľovací úrad požiada výrobcu o predloženie plánu nápravných opatrení na odstránenie nezhody, keď: 3.2.   pre IUPRM konkrétneho monitora M sú splnené tieto štatistické podmienky v skúšobnej vzorke, ktorej veľkosť sa určuje podľa bodu 3.3.1 doplnku 3. v prípade vozidiel s osvedčením na pomer v hodnote 0,1 v súlade s bodom 4.1.4 doplnku 1 z údajov zhromaždených z vozidiel aspoň pre jeden monitor M v skúšobnej vzorke vyplýva buď, že priemerný prevádzkový výkonový pomer v skúšobnej vzorke je nižší ako 0,1, alebo, že 66 percent alebo viac vozidiel v skúšobnej vzorke má prevádzkový výkonový pomer monitora nižší ako 0,1. 3.3.   Plán nápravných opatrení musí byť schvaľovaciemu úradu podaný najneskôr 60 pracovných dní od dátumu notifikácie uvedenej v bode 3.1. Schvaľovací úrad musí do 30 pracovných dní vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s plánom nápravných opatrení. Ak však výrobca môže k spokojnosti príslušného schvaľovacieho úradu preukázať, že na prešetrenie nezhody je potrebný ďalší čas, aby sa mohol predložiť plán nápravných opatrení, povoľuje sa predĺženie. 3.4.   Nápravné opatrenia sa vzťahujú na všetky vozidlá, ktoré pravdepodobne majú rovnaký nedostatok. Posúdi sa, či je potrebné zmeniť schvaľovacie dokumenty. 3.5.   Výrobca poskytne kópiu všetkých oznámení týkajúcich sa plánu nápravných opatrení, vedie záznamy o opatrení sťahovania vozidiel od používateľov a pravidelne predkladá správy schvaľovaciemu úradu. 3.6.   Plán nápravných opatrení obsahuje požiadavky uvedené v bodoch 3.6.1 až 3.6.11. Výrobca pridelí plánu nápravných opatrení jedinečný identifikačný názov alebo číslo. 3.6.1.   Opis každého typu vozidla zahrnutého do plánu nápravných opatrení. 3.6.2.   Opis špecifických modifikácií, zmien, opráv, korektúr, úprav alebo iných zmien, ktoré treba urobiť, aby sa motor dostal do súladu, vrátane stručného zhrnutia údajov a technických štúdií, ktoré podporujú rozhodnutie výrobcu, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, ktoré treba prijať na odstránenie nesúladu. 3.6.3.   Opis metódy, ktorou výrobca informuje vlastníkov vozidiel. 3.6.4.   Prípadný opis správnej údržby alebo používania, ktorými výrobca podmieňuje oprávnenosť na opravu podľa plánu nápravných opatrení, a vysvetlenie dôvodov výrobcu, ktoré ho viedli k stanoveniu takejto podmienky. Nesmú sa uložiť žiadne podmienky údržby alebo používania, pokiaľ preukázateľne nesúvisia s nezhodou alebo nápravnými opatreniami. 3.6.5.   Opis postupu, ktorým sa majú riadiť vlastníci vozidiel, aby dosiahli nápravu nesúladu. To zahŕňa dátum, po ktorom sa môžu vykonať nápravné opatrenia, odhadovaný čas, ktorý potrebuje dielňa na vykonanie opráv, a údaj o príslušnom mieste opráv. Oprava sa vykoná bez meškania v primeranej lehote po dodaní vozidla. 3.6.6.   Kópia informácií poskytnutých vlastníkovi vozidla. 3.6.7.   Stručný opis systému, ktorý výrobca používa na zaistenie dostatočnej zásoby komponentov alebo systémov na vykonanie nápravných opatrení. Musí sa uviesť, kedy sa uskutoční príslušná dodávka komponentov alebo systémov, aby sa akcia začala realizovať. 3.6.8.   Kópia všetkých pokynov, ktoré majú byť zaslané osobám vykonávajúcim opravu. 3.6.9.   Opis účinku navrhovaných nápravných opatrení na emisie, spotrebu paliva, jazdnú spôsobilosť a bezpečnosť každého typu vozidla, na ktorý sa vzťahuje plán nápravných opatrení, vrátane údajov, technických štúdií atď., ktoré podporujú tieto závery. 3.6.10.   Akékoľvek ďalšie informácie, správy alebo údaje, o ktorých môže schvaľovací úrad odôvodnene rozhodnúť, že sú nevyhnutné na vyhodnotenie plánu nápravných opatrení. 3.6.11.   Ak plán nápravných opatrení zahŕňa stiahnutie vozidiel od používateľov, predloží sa schvaľovaciemu úradu opis metódy, ktorou sa oprava zaznamená. Ak sa použije značka, predloží sa jej vzor. 3.7.   Výrobca môže byť požiadaný, aby vykonal náležite koncipované a potrebné skúšky komponentov a vozidiel zahŕňajúcich navrhovanú zmenu, opravu alebo úpravu, a tak preukázal účinnosť zmeny, opravy alebo úpravy. 3.8.   Výrobca je zodpovedný za uchovávanie záznamov o každom stiahnutom alebo opravenom vozidle a o dielni, v ktorej sa vykonala oprava. Schvaľovací úrad musí mať na požiadanie prístup k záznamom počas obdobia 5 rokov od vykonania plánu nápravných opatrení. 3.9.   Oprava a/alebo úprava alebo doplnenie nového zariadenia sa zaznamenajú v osvedčení, ktoré výrobca dodá vlastníkovi vozidla. „Doplnok 5 Typ OBD 1.   Úvod 1.1.   V tomto doplnku sa stanovujú kritériá na vymedzenie radu OBD, ako je uvedené v doplnkoch 3 a 4. 2.   Kritériá výberu Tie typy vozidiel, ktorých aspoň ďalej opísané parametre sú totožné, sa považujú za typy patriace do rovnakej kombinácie motora/regulácie emisií/systému OBD. 2.2   Motor: — proces spaľovania (t. j. zážihový, vznetový, dvojtaktný, štvortaktný/rotačný), — spôsob prívodu paliva do motora (t. j. jednobodové alebo viacbodové vstrekovanie paliva), — druh paliva (t. j. benzín, nafta, flexibilné palivo benzín/etanol, flexibilné palivo nafta/bionafta, NG/bionafta, LPG, dvojité palivo benzín/NG/biometán, dvojité palivo benzín/LPG) 2.3   Systém regulácie emisií: — typ katalyzátora (t. j. oxidačný, trojcestný, ohrievaný katalyzátor, SCR, iný), — typ filtra tuhých častíc, — vstrekovanie sekundárneho vzduchu (t. j. s ním alebo bez neho), — recirkulácia výfukových plynov (s recirkuláciou alebo bez nej), 2.4   diely OBD a spôsob činnosti: — spôsoby funkčného monitorovania OBD, zisťovania a oznamovania funkčných porúch vodičovi vozidla. “

---

(1)  Iba v prípade aktivity štandardného režimu vedúceho k výraznému zníženiu hnacieho momentu alebo ak je namontovaná elektronicky ovládaná škrtiaca klapka.

(2)  Ak je namontovaný redundantný APS alebo TPS, musí krížová kontrola signálu spĺňať všetky požiadavky optimálneho usporiadania obvodu. Ak je namontovaný iba jeden APS alebo TPS, monitorovanie optimálneho usporiadania obvodu APS alebo TPS nie je povinné.

(4)  OBD II: okrem monitorovania neporušenosti obvodu sa monitorujú dve alebo tri poruchy optimálneho usporiadania obvodu označené ako ‚II‘.

(5)  Iba ak sa používa ako vstup pre ECU/PCU so zreteľom na environmentálne vlastnosti alebo funkčnú bezpečnosť.

(6)  Odchýlka je povolená, ak výrobca namiesto úrovne 3 požaduje prítomnosť signálu ovládača len bez uvedenia príznaku.“;

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 901/2014 z 18. júla 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013, pokiaľ ide o administratívne požiadavky týkajúce sa schvaľovania a dohľadu nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 249, 22.8.2014, s. 1).

PRÍLOHA II

Zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) č. 134/2014

Prílohy II až VI, VIII a X k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 134/2014 sa menia takto:

1.

Príloha II sa mení takto: a) Body 4.5.5.2.1.1 a 4.5.5.2.1.2 sa nahrádzajú takto: „4.5.5.2.1.1.   Krok 1 — výpočet rýchlostí prevodových stupňov Rýchlosti pri radení na vyšší prevodový stupeň (v1→2 and v i→i + 1 ) v km/h počas fáz akcelerácie sa vypočítajú podľa tohto vzorca: Rovnica 2-3: , i = 2 to ng – 1 Rovnica 2-4: keď:   „i“ je číslo prevodového stupňa (≥ 2)   „ng“ je celkový počet prevodových stupňov jazdy vpred   „Pn “ je menovitý výkon v kW   „mref “ je referenčná hmotnosť v kg   „nidle “ sú voľnobežné otáčky v min– 1   „s“ sú menovité otáčky motora v min– 1   „ndvi “ je pomer medzi otáčkami motora v min– 1 a rýchlosťou vozidla v km/h na prevodovom stupni „i“. 4.5.5.2.1.2.   Rýchlosti pri radení na nižší prevodový stupeň (vi→i – 1 ) v km/h počas fáz udržiavania konštantnej rýchlosti alebo decelerácie pri prevodovom stupni 4 (4. prevodový stupeň) až ng sa vypočítajú pomocou tohto vzorca: Rovnica 2-5: , i = 4 to ng keď:   i je číslo prevodového stupňa (≥ 4)   ng je celkový počet prevodových stupňov jazdy vpred   P n je menovitý výkon v kW   Mref je referenčná hmotnosť v kg   nidle sú voľnobežné otáčky v min– 1   „s“ sú menovité otáčky motora v min– 1   ndvi-2 je pomer medzi otáčkami motora v min– 1 a rýchlosťou vozidla v km/h na prevodovom stupnii– 2 Radenie z prevodového stupňa 3 na prevodový stupeň 2 (v3→2) sa vypočíta pomocou tejto rovnice: Rovnica 2-6: keď:   Pn je menovitý výkon v kW   Mref je referenčná hmotnosť v kg   n idle sú voľnobežné otáčky v min– 1   „s“ sú menovité otáčky motora v min– 1   ndv1 je pomer medzi otáčkami motora v min– 1 a rýchlosťou vozidla v km/h na prevodovom stupni 1 Radenie z prevodového stupňa 2 na prevodový stupeň 1 (v2→1) sa vypočíta pomocou tejto rovnice: Rovnica 2-7: keď:   ndv 2 je pomer medzi otáčkami motora v min– 1 a rýchlosťou vozidla v km/h na prevodovom stupni 2 Keďže fázy udržiavania konštantnej rýchlosti sú definované fázovým indikátorom, môže dôjsť k miernemu zvýšeniu rýchlosti a môže byť vhodné zaradiť vyšší prevodový stupeň. Rýchlosti pri radení na vyšší prevodový stupeň (v1→2, v 2→3 and v i→i + 1) v km/h počas fáz udržiavania konštantnej rýchlosti sa vypočítajú pomocou týchto rovníc: Rovnica 2-7a: Rovnica 2-8: Rovnica 2-9: , i = 3 to ng“; b) v bode 4.5.6.1.2.2 v poslednom odseku sa slová „Alternatívne možno mr1 odhadnúť ako f % m.“ nahrádzajú slovami „Alternatívne možno mr1 odhadnúť ako 4 % m.“; c) v bode 6.1.1.6.2.2 sa v tabuľke 1-10 v riadkoch zodpovedajúcich kategóriám vozidiel L3a, L4e, L5e-A a L7e-A s maximálnou rýchlosťou nižšou ako 130 km/h text v piatom stĺpci (faktory váženia) nahrádza takto: „w1 = 0,30 w2 = 0,70“; d) v doplnku 6 sa v oddiele 3 [„Celosvetový harmonizovaný skúšobný cyklus pre motocykle (WMTC), 2. etapa“] v bode 4.1.1 v tabuľke Ap6-19 položka, ktorá korešponduje so 148 s v stĺpci pre otáčky valca v km/h, sa údaj „75,4“ nahrádza údajom „85,4“.

2.

Príloha III sa mení takto: a) Bod 4.2.2 sa nahrádza takto: „4.2.2. Pre každý nastavovací komponent s plynulou reguláciou sa stanoví dostatočný počet charakteristických polôh. Skúška sa vykonáva s motorom bežiacim na bežných voľnobežných otáčkach a na ‚vysokých voľnobežných‘ otáčkach. Vymedzenie možných polôh nastavovacích komponentov na práve ‚normálne voľnobežné otáčky‘ je definované v bode 4.2.5. Vysoké voľnobežné otáčky motora stanoví výrobca, ale musia byť vyššie ako 2 000 min– 1. Vysoké voľnobežné otáčky sa dosiahnu a udržiavajú stabilné manuálnou reguláciou akceleračného pedálu alebo páky.“; b) bod 4.2.5.1 sa nahrádza takto: „4.2.5.1. väčšou z týchto dvoch hodnôt: a) najnižšie voľnobežné otáčky, ktoré môže motor dosiahnuť; b) otáčky odporúčané výrobcom mínus 100 otáčok za minútu;“.

3.

Príloha IV sa mení takto: a) Bod 2.2.1 sa nahrádza takto: „2.2.1. so zreteľom na environmentálne vlastnosti pri nových typoch vozidiel a nových typoch motorov vybavených novou konštrukciou systému odvetrávania kľukovej skrine, kde možno vybrať základné vozidlo s koncepciou odvetrávania kľukovej skrine, ktorá je reprezentatívna pre schvaľovaný typ, ak sa tak rozhodne výrobca, s cieľom preukázať k spokojnosti technickej služby a schvaľovacieho orgánu, že vozidlo úspešne prešlo skúškou typu III;“; b) bod 4.1 sa nahrádza takto: „4.1.   Skúšobná metóda 1 Skúška typu III sa vykonáva podľa tohto skúšobného postupu:“; c) bod 4.1.4.3 sa nahrádza takto: 4.1.4.3.   Vozidlo sa považuje za vyhovujúce, ak za každej podmienky merania vymedzenej v bode 4.1.2 priemerný tlak nameraný v kľukovej skrini nepresahuje priemerný atmosférický tlak prevládajúci v čase merania.“; d) vkladá sa tento bod 4.1.8: 4.1.8.   Ak v jednej podmienke alebo vo viacerých podmienkach merania v bode 4.1.2 priemerná hodnota tlaku meraného v kľukovej skrini v časovom období uvedenom v bode 4.1.7 presiahne hodnotu atmosférického tlaku, vykoná sa doplnková skúška uvedená v bode 4.2.3 k spokojnosti schvaľovacieho úradu.“; e) body 4.2 a 4.2.1 sa nahrádzajú takto: „4.2.   Skúšobná metóda 2 4.2.1.   Skúška typu III sa vykonáva podľa tohto skúšobného postupu:“; f) bod 4.2.1.2 sa nahrádza takto: 4.2.1.2.   K otvoru na meranie hladiny oleja sa pripojí pružný vak s kapacitou rovnou približne trojnásobku zdvihového objemu motora, ktorý neprepúšťa plyny z kľukovej skrine. Vak musí byť pred každým meraním prázdny.“; g) bod 4.2.1.4 sa nahrádza takto: 4.2.1.4.   Vozidlo sa považuje za vyhovujúce, ak po žiadnej podmienke merania uvedenej v bode 4.1.2 a 4.2.1.3 nenastane viditeľné nafúknutie vaku.“; h) vkladá sa tento bod 4.2.2.4: 4.2.2.4.   Ak nie je splnená jedna alebo viacero skúšobných podmienok vymedzených v bode 4.2.1.2, vykoná sa doplnková skúška stanovená v bode 4.2.3 k spokojnosti schvaľovacieho úradu.“; i) bod 4.3.2 sa nahrádza takto: 4.2.3.   Metóda doplnkovej skúšky typu III (č. 3)“.

4.

Príloha V sa mení takto: a) Bod 2.5 sa nahrádza takto: 2.5.   Vozidlá (pod-)kategórií L1e, L2e, L5e-B, L6e-B, L7e-B a L7e-C – sa skúšajú podľa postupu pre skúšku priepustnosti stanoveného v doplnku 2 alebo podľa postupu pre skúšku SHED stanoveného v doplnku 3, podľa výberu výrobcu.“; b) bod 2.6 sa vypúšťa; c) v doplnku 2 sa bod 1.1 sa nahrádza takto: 1.1.   Od dátumu prvého uplatňovania stanoveného v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 sa priepustnosť palivového systému skúša v súlade so skúšobným postupom stanoveným v bode 2. Táto základná požiadavka sa vzťahuje na všetky vozidlá kategórie L vybavené palivovou nádržou na uskladnenie kvapalného, vysoko prchavého paliva, ktorá sa používa vo vozidle vybavenom zážihovým spaľovacím motorom v súlade s časťou B prílohy V k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013. S cieľom splniť požiadavky na skúšku na emisie z odparovania uvedené v nariadení (EÚ) č. 168/2013 sa vozidlá kategórie L patriace do (pod)kategórií L3e, L4e, L5e-A, L6e-A a L7e-A skúšajú len podľa postupu pre skúšku SHED stanoveného v doplnku 3 k tejto prílohe.“.

5.

Príloha VI sa mení takto: a) Bod 3.3.1 sa nahrádza takto: 3.3.1.   Výsledky emisií vozidla, ktoré najazdilo viac, ako je vzdialenosť predpísaná v článku 23 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 168/2013, od prvého štartu na konci výrobnej linky, použité faktory zhoršenia uvedené v časti B prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 a súčin získaný vynásobením týchto výsledkov a faktorov zhoršenia limitnými hodnotami emisií uvedenými v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 sa pridajú do skúšobného protokolu.“; b) bod 3.4.2 sa nahrádza takto: „3.4.2.   Cyklus kumulácie najazdených kilometrov schválený Agentúrou pre ochranu životného prostredia (EPA) USA Podľa výberu výrobcu sa môže v skúške životnosti vykonať cyklus kumulácie najazdených kilometrov AMA ako alternatíva cyklu kumulácie najazdených kilometrov skúšky typu V. Cyklus životnosti AMA sa vykonáva podľa technických údajov uvedených v doplnku 2.“; c) vkladá sa tento bod 3.4.3: 3.4.3.   Cyklus AMA v skúške životnosti sa postupne ukončí v prípade vozidiel triedy III uvedených v tabuľke AP2-1 v doplnku 2, ale môže sa používať v prechodnom období do 31. decembra 2024.“; d) vkladajú sa tieto body 3.6, 3.6.1, 3.6.2 and 3.7: „3.6.   Skúška životnosti metódou skúšky na starnutie na skúšobnom zariadení 3.6.1.   Alternatívne k bodom 3.1. a 3.2 môže výrobca požiadať o použitie postupu skúšky starnutia na skúšobnom zariadení stanoveného v doplnku 3. Skúškou životnosti metódou skúšky na starnutie na skúšobnom zariadení podľa doplnku 3 sa určia emisie ojazdeného vozidla tak, že sa pomocou štandardného cyklu na skúšobnom zariadení (SBC) katalyzátor vozidla podrobí starnutiu na vytvorenie rovnako veľkého zhoršenia, ku ktorému došlo v katalyzátore v dôsledku tepelnej deaktivácie počas skúšky pridelenej skúšobnej vzdialenosti stanovenej v časti A prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013. 3.6.2.   Výsledky emisií vozidla, ktoré najazdilo viac ako 100 km od prvého štartu na konci výrobnej linky, a faktory zhoršenia stanovené pomocou postupu stanoveného v doplnku 3 nesmú prekročiť emisné limity v príslušnom cykle laboratórnej emisnej skúšky typu I, uvedenej v časti A prílohy VI k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013. Výsledky emisií vozidla, ktoré najazdilo viac ako 100 km od prvého štartu na konci výrobnej linky, faktory zhoršenia stanovené pomocou postupu stanoveného v doplnku 3 k tejto prílohe, celkové emisie (vypočítané pomocou násobiacej alebo sčítacej rovnice) a emisné limity stanovené v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 sa pridajú do skúšobného protokolu. 3.7.   Na žiadosť výrobcu sa môže vypočítať a použiť pri postupe stanovenom v bodoch 3.1 a 3.2 sčítací faktor zhoršenia výfukových emisií (D.E.F.). Faktor zhoršenia sa vypočíta pre každú znečisťujúcu látku takto: D. E. F. = Mi2 – Mi1 Keď: Mi1 = hmotnostné emisie znečisťujúcej látky v g/km po skúške vozidla typu 1 v súlade s postupom stanoveným v bodoch 3.1. a 3.2. Mi2 = hmotnostné emisie znečisťujúcej látky v g/km po skúške ojazdeného vozidla typu 1 v súlade s postupom stanoveným v bodoch 3.1. a 3.2.“; e) v doplnku 1 sa bod 2.6.1 nahrádza takto: 2.6.1.   Na účely počtu najazdených kilometrov v SRC-LeCV sa vozidlá kategórie L zoskupujú v súlade s tabuľkou Ap1-1. Tabuľka Ap1-1 Skupiny vozidiel kategórie L pre SRC-LeCV Klasifikácia cyklu SRC Klasifikácia WTMC     1 Trieda 1 2 Trieda 2-1     2 Trieda 2-2 3 Trieda 3-1 4 Trieda 3-2“; f) doplnok 2 sa mení takto: i) bod 1.1 sa nahrádza takto: 1.1.   Cyklus kumulácie najazdených kilometrov (AMA) schválený Agentúrou pre ochranu životného prostredia (EPA) Spojených štátov amerických (USA) v skúške životnosti je cyklus kumulácie počtu najazdených kilometrov používaný na zisťovanie starnutia skúšobných vozidiel a ich zariadení na reguláciu znečistenia spôsobom, ktorý je opakovateľný, ale výrazne menej reprezentatívny pre vozidlá a situáciu premávky v EÚ ako cyklus SRC-LeCV. Cyklus AMA v skúške životnosti sa postupne ukončí v prípade vozidiel triedy III uvedených v tabuľke AP2-1 v doplnku, avšak na žiadosť výrobcu sa cykly môžu používať v prechodnom období do 31. decembra 2024. Skúšobné vozidlá kategórie L môžu odjazdiť skúšobný cyklus na ceste, na skúšobnej dráhe alebo na vozidlovom dynamometri s počítadlom najazdených kilometrov.“; ii) bod 2.1 sa nahrádza takto: 2.1.   Na účel kumulácie kilometrov prejdených v skúšobnom cykle AMA sa vozidlá kategórie L zoskupujú takto: Tabuľka Ap2-1 Zoskupenie vozidiel kategórie L na účely skúšky životnosti AMA Trieda vozidla kategórie L Zdvihový objem motora (cm3) Vmax (Km/h) I < 150 Neuplatňuje sa II ≥ 150 < 130 ΙΙΙ ≥ 150 ≥ 130“ g) dopĺňajú sa tieto doplnky 3 a 4: „Doplnok 3 Skúška životnosti metódou skúšky na starnutie na skúšobnom zariadení 1.   Skúška životnosti metódou skúšky na starnutie na skúšobnom zariadení 1.1   Vozidlo skúšané podľa postupu stanoveného v tomto doplnku má od prvého štartu na konci výrobnej linky najazdených spolu viac ako 100 kilometrov. 1.2.   Palivo, ktoré sa má použiť počas skúšky, je palivo uvedené v doplnku 2 k tejto prílohe II. 2.   Postup pre vozidlá so zážihovými motormi 2.1.   Na vozidlá so zážihovými motormi, vrátane hybridných vozidiel, ktoré používajú katalyzátor ako hlavné regulačné zariadenie dodatočnej úpravy na reguláciu emisií, sa uplatňuje tento postup skúšky na starnutie na skúšobnom zariadení. Postup skúšky na starnutie na skúšobnom zariadení vyžaduje montáž systému snímačov katalyzátor-plus-kyslík na skúšobnom zariadení starnutia katalyzátora. Skúška na starnutie na skúšobnom zariadení sa vykonáva týmto štandardným cyklom skúšobného zariadenia (SBC) za časové obdobie vypočítané z rovnice doby starnutia na skúšobnom zariadení (BAT). Rovnica BAT vyžaduje ako vstup údaje „čas pri teplote“ v katalyzátore namerané počas štandardného cestného cyklu (SRC-LeCV) opísaného v doplnku 1. Ak je to vhodné, alternatívne sa môžu použiť údaje „čas pri teplote“ v katalyzátore namerané počas skúšky AMA v skúške životnosti, ako je opísané v doplnku 2. 2.2.   Štandardný cyklus starnutia na skúšobnom zariadení (SBC). Štandardné starnutie katalyzátora na skúšobnom zariadení sa vykonáva po SBC. SBC prebieha počas doby vypočítanej z rovnice BAT. SBC je opísaný v doplnku 4. 2.3.   Údaje „čas pri teplote“ v katalyzátore. Teplota katalyzátora sa meria počas najmenej dvoch úplných cyklov SRC-LeCV, ako je uvedené v doplnku 1, alebo ak je to vhodné, aspoň dvoch úplných cykloch AMA, ako je opísané v doplnku 2. Teplota katalyzátora sa meria v mieste s najvyššou teplotou na najhorúcejšom katalyzátore skúšaného vozidla. Alternatívne sa teplota môže merať v inom mieste za predpokladu, že je upravená tak, aby reprezentovala teplotu nameranú v najhorúcejšom mieste pomocou osvedčenej technickej praxe. Teplota katalyzátora sa meria s minimálnou frekvenciu jeden hertz (jedno meranie za sekundu). Výsledky merania teploty katalyzátora sa zaznamenajú v tabuľke na histograme so skupinami teplôt nie väčšími ako 25 °C. 2.4.   Doba starnutia na skúšobnom zariadení. Doba starnutia na skúšobnej stolici sa počíta s použitím rovnice doby starnutia na skúšobnej stolici (BAT) takto: te pre teplotný kôš = th e((R/Tr) – (R/Tv)) celkový te = súčet te cez všetky teplotné skupiny čas starnutia na skúšobnom zariadení = A (celkový te), Keď: A = 1,1 táto hodnota upravuje dobu starnutia katalyzátora tak, aby sa zohľadnilo zhoršenie z iných zdrojov, ako je tepelné starnutie katalyzátora. R = Tepelná reaktivita katalyzátora = 18 500 th = Čas (v hodinách) zmeraný vnútri predpísaného teplotného koša teplotného histogramu katalyzátora vozidla upravený na celú životnosť, napr. ak histogram predstavuje 400 km a životnosť je v súlade s prílohou VII k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013, napríklad pre Le3 20 000 km; všetky časové údaje histogramu sa vynásobia faktorom 50 (20 000 /400). celkový te = Ekvivalentný čas (v hodinách) pre starnutie katalyzátora pri teplote Tr na skúšobnom zariadení určenom na skúšku starnutia katalyzátora použitím cyklu starnutia katalyzátora na vytvorenie rovnako veľkého zhoršenia, ku ktorému došlo v katalyzátore v dôsledku tepelnej deaktivácie počas používania pri nájazde počas životnosti špecifického pre triedu vozidla podľa prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013, napríklad pre Le3 20 000 km; te pre teplotný kôš = Ekvivalentný čas (v hodinách) pre starnutie katalyzátora pri teplote Tr na skúšobnom zariadení určenom na skúšku starnutia katalyzátora použitím cyklu starnutia katalyzátora na vytvorenie rovnako veľkého zhoršenia, ku ktorému došlo v katalyzátore v dôsledku tepelnej deaktivácie v teplotnom koši Tv počas používania pri nájazde počas životnosti špecifického pre triedu vozidla podľa prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013, napríklad pre Le3 20 000 km; Tr = Efektívna referenčná teplota katalyzátora (v K) na skúšobnom zariadení určenom na skúšku starnutia katalyzátora v priebehu cyklu starnutia na skúšobnom zariadení. Efektívna teplota je stála teplota, ktorá bude mať za následok rovnako veľké starnutie ako rôzne teploty zaznamenané počas cyklu starnutia na skúšobnom zariadení. Tv = Stredná teplota (v K) teplotného koša teplotného histogramu katalyzátora vozidla pri jazde na ceste. 2.5.   Efektívna referenčná teplota na SBC. Efektívna referenčná teplota štandardného cyklu skúšobného zariadenia (SBC) sa stanoví pre aktuálnu konštrukciu systému katalyzátora a aktuálne skúšobné zariadenie starnutia, ktorá sa použije pomocou týchto postupov: a) Údaje o „čase pri teplote“ v systéme katalyzátora sa zmerajú na skúšobnom zariadení starnutia katalyzátora po SBC. Teplota katalyzátora sa meria v mieste s najvyššou teplotou na najhorúcejšom katalyzátore v systéme. Alternatívne sa teplota môže merať v inom mieste za predpokladu, že je upravené tak, aby reprezentovalo teplotu nameranú v najhorúcejšom mieste. Teplota katalyzátora sa meria s minimálnou frekvenciu jeden hertz (jedno meranie za sekundu) počas najmenej 20 minút starnutia na skúšobnom zariadení. Výsledky merania teploty katalyzátora sa zaznamenajú v tabuľke na histograme so skupinami teplôt nie väčšími ako 10 °C. b) Rovnica BAT sa používa na výpočet efektívnej referenčnej teploty iteratívnymi zmenami voči referenčnej teplote (Tr), až kým sa vypočítaný čas starnutia nebude rovnať alebo neprekročí skutočný čas zobrazený na teplotnom histograme katalyzátora. Výsledná teplota je efektívna referenčná teplota na SBC pre systém katalyzátora a starnutie na skúšobnom zariadení. 2.6.   Skúška starnutia katalyzátora na skúšobnom zariadení. Skúška starnutia katalyzátora na skúšobnom zariadení nasleduje po SBC a poskytne príslušné údaje o prietoku výfukových plynov, zložkách výfukových plynov a teplote výfukových plynov na čelnej ploche katalyzátora. Všetky zariadenia a postupy pre skúšku starnutia na skúšobnom zariadení zaznamenávajú príslušné informácie (ako sú namerané pomery A/F a údaje o „čase pri teplote“ v katalyzátore), aby sa zabezpečilo, že skutočne nastalo dostatočné starnutie. 2.7.   Požadované skúšky. Pre výpočet faktorov zhoršenia sa musia na skúšobnom vozidle vykonať najmenej dve skúšky typu 1 pred skúškou starnutia zariadenia na reguláciu emisií na skúšobnom zariadení a najmenej dve skúšky typu 1 po opätovnom namontovaní zariadenia na reguláciu emisií po jeho skúške starnutia na skúšobnom zariadení. Výpočet faktorov zhoršenia sa musí vykonať podľa výpočtovej metódy uvedenej ďalej. Násobiaci koeficient zhoršenia výfukových emisií sa vypočíta pre každú znečisťujúcu látku takto: Keď: Mi 1 = hmotnostné emisie znečisťujúcej látky v g/km po skúške vozidla typu 1 v súlade s postupom stanoveným v bode 1.1 doplnku. Mi 2 = hmotnostné emisie znečisťujúcej látky v g/km po skúške ojazdeného vozidla typu 1 v súlade s postupom opísaným v tejto prílohe. Tieto interpolované hodnoty sa vypočítajú minimálne na štyri desatinné miesta predtým, než sa navzájom vydelia na účely stanovenia koeficientu zhoršenia. Výsledok sa musí zaokrúhliť na tri desatinné miesta. Ak je koeficient zhoršenia menší než jedna, považuje sa za rovný jednej. Na žiadosť výrobcu sa môže použiť sčítací faktor zhoršenia výfukových emisií pre každú znečisťujúcu látku, ktorý sa vypočíta takto: D. E. F. = Mi2 – Mi1 „Doplnok 4 Štandardný cyklus starnutia na skúšobnom zariadení (SBC) 1.   Úvod Štandardný postup skúšky životnosti metódou skúšky na starnutie pozostáva zo starnutia systému katalyzátora/kyslíkového snímača na skúšobnom zariadení pre skúšku na starnutie, ktoré nasleduje po štandardnom cykle na skúšobnom zariadení (SBC) opísanom v tomto doplnku. SBC vyžaduje použitie skúšobného zariadenia pre skúšku na starnutie s motorom ako zdrojom plynu privádzaného do katalyzátora. SBC je 60-sekundový cyklus, ktorý sa v prípade potreby opakuje na skúšobnom zariadení pre skúšku na starnutie, aby sa vykonalo starnutie v priebehu požadovaného času. SBC je definovaný na základe teploty katalyzátora, pomeru vzduchu a paliva (A/F) v motore a množstva vstreku sekundárneho vzduchu, ktorý sa pridáva pred prvým katalyzátorom. 2.   Regulácia teploty katalyzátora 2.1.   Teplota katalyzátora sa meria v lôžku katalyzátora v mieste výskytu najvyššej teploty v najhorúcejšom katalyzátore. Alternatívne sa teplota privádzaného plynu môže merať a prevádzať na teplotu lôžka katalyzátora použitím lineárnej zmeny vypočítanej z korelačných údajov zhromaždených na konštrukcii katalyzátora a zariadení na skúšku na starnutie, ktoré sa majú použiť v procese starnutia. 2.2.   Teplota katalyzátora sa reguluje pri stechiometrickej operácii (1 až 40 sekúnd na cyklus) do minimálne 800 °C (± 10 °C) výberom vhodných otáčok motora, zaťaženia a časovania zapaľovania pre motor. Regulujte maximálnu teplotu katalyzátora, ktorá nastane počas cyklu do 890 °C (± 10 °C) výberom vhodného pomeru A/F motora počas „bohatej“ fázy opísanej v tabuľke nižšie. 2.3.   Ak sa používa nízka regulovaná teplota iná ako 800 °C, vysoká regulovaná teplota musí byť o 90 °C vyššia ako nízka regulovaná teplota. Štandardný cyklus starnutia na skúšobnom zariadení (SBC) Čas (v sekundách) Pomer vzduchu a paliva v motore Vstrekovanie sekundárneho vzduchu 1 – 40 Stechiometrický s regulovaným zaťažením, časovaním iskry (zapaľovania) a otáčkami motora tak, aby sa dosiahla minimálna teplota katalyzátora 800 °C Žiadne 41 – 45 „Bohatý“ (pomer A/F vybraný tak, aby sa dosiahla maximálna teplota katalyzátora v priebehu celého cyklu 890 °C alebo o 90 °C vyššia ako dolná regulovaná teplota) Žiadne 46 – 55 „Bohatý“ (pomer A/F vybraný tak, aby sa dosiahla maximálna teplota katalyzátora v priebehu celého cyklu 890 °C alebo o 90 °C vyššia ako dolná regulovaná teplota) 3 % (± 0,1 %) 56 – 60 Stechiometrický s rovnakým zaťažením, časovaním iskry a otáčkami motora tak, ako sa používa v čase 1 – 40 sekúnd počas cyklu 3 % (± 0,1 %) Štandardný cyklus starnutia Sekundárny vzduch Pomer vzduch/palivo „Bohatý“ Čas (sekundy) Vstrekovanie vzduchu (%) Pomer vzduch/palivo Regulovaná teplota katalyzátora 800 °C Stechiometrický 3.   Vybavenie a postupy skúšobného zariadenia pre skúšku na starnutie 3.1.   Usporiadanie skúšobného zariadenia pre skúšku na starnutie Usporiadanie skúšobného zariadenia pre skúšku na starnutie Skúšobné zariadenie pre skúšku na starnutie poskytuje príslušné údaje o prietoku výfukových plynov, teplote, pomere vzduchu a paliva, zložkách paliva a vstrekovaní sekundárneho vzduchu na vstupnej ploche katalyzátora. Štandardné skúšobné zariadenie pre skúšku na starnutie pozostáva z motora, ovládača motora a dynamometra motora. Akceptovateľné sú aj iné usporiadania (napr. celé vozidlo na dynamometri alebo horák, ktorý zabezpečuje správne výfukové podmienky), pokiaľ sú splnené vstupné podmienky katalyzátora a kontrolné vlastnosti uvedené v tomto doplnku. Jedno skúšobné zariadenie pre skúšku na starnutie môže mať prietok výfukových plynov rozdelený do niekoľkých prúdov za predpokladu, že každý prúd výfukových plynov spĺňa požiadavky tohto doplnku. Alternatívne môže každý jednotlivý katalyzátor starnúť samostatne počas primeraného času. 3.2.   Montáž výfukového systému Montáž výfukového systému Celý systém snímača, resp. snímačov „katalyzátor-plus-kyslík“ spolu s celým výfukovým potrubím, ktoré spája tieto komponenty, sa namontuje na skúšobné zariadenie. V prípade motorov s mnohými prúdmi výfukových plynov sa každá časť výfukového systému namontuje na skúšobné zariadenie samostatne a súbežne. V prípade výfukového systému, ktorý obsahuje viacnásobné spriahnuté katalyzátory sa celý systém katalyzátorov, vrátane všetkých katalyzátorov, všetkých kyslíkových snímačov a súvisiaceho výfukového potrubia namontuje ako jednotka na skúšku starnutia. Alternatívne môže každý jednotlivý katalyzátor starnúť samostatne počas primeranej doby. 3.3.   Meranie teploty Teplota katalyzátora sa meria pomocou termočlánku umiestneného v lôžku katalyzátora v mieste výskytu najvyššej teploty v najhorúcejšom katalyzátore. Alternatívne sa môže merať teplota privádzaného plynu tesne pred vstupnou plochou katalyzátora a prepočítať na teplotu lôžka katalyzátora použitím lineárnej zmeny vypočítanej z korelačných údajov nazhromaždených na konštrukcii katalyzátora a skúšobného zariadenia pre skúšku na starnutie, ktoré sa majú použiť v procese starnutia. Údaje o teplote katalyzátora sa ukladajú digitálne pri frekvencii 1 Hz (jedno meranie za sekundu). 3.4.   Meranie pomeru vzduchu a paliva Treba zabezpečiť, aby sa meranie pomeru vzduchu a paliva (A/F) (ako je kyslíkový snímač so širokým rozsahom) vykonávalo čo možno najbližšie k vstupu katalyzátora a k výstupným prírubám. Informácie z týchto snímačov sa ukladajú digitálne pri frekvencii 1 Hz (jedno meranie za sekundu). 3.5.   Vyváženosť prietoku výfukových plynov Treba zabezpečiť, aby cez každý systém katalyzátorov, ktorý sa podrobuje skúške na starnutie na skúšobnom zariadení prúdilo správne množstvo výfukových plynov (merané v gramoch za sekundu pri stechiometrii s toleranciou ± 5 gramov za sekundu). Správny prietok sa určuje na základe prietoku výfukových plynov, ktorý by nastal v pôvodnom motore vozidla pri ustálených otáčkach a zaťažení motora vybraných pre skúšku na starnutie na skúšobnom zariadení v bode 3.6. 3.6.   Nastavenie Otáčky motora, zaťaženie a časovanie iskry sú vybrané tak, aby sa dosiahla teplota lôžka katalyzátora 800 °C (± 10 °C) pri ustálenej stechiometrickej operácii. Systém vstrekovania vzduchu je nastavený tak, aby zabezpečoval potrebný tok vzduchu vytvárajúci 3,0 % kyslíka (± 0,1 %) v ustálenom stechiometrickom prúde výfukových plynov tesne pred prvým katalyzátorom. Typický údaj v bode merania A/F proti prúdu (požadovanom v bode 5) je lambda 1,16 (čo sú približne 3 % kyslíka). Pri zapnutom vstrekovaní vzduchu nastavte „bohatý“ pomer A/F tak, aby sa v lôžku katalyzátora vytvorila teplota 890 °C (± 10 °C). Obvyklá hodnota A/F pre tento krok je lambda 0,94 (približne 2 % CO). 3.7.   Cyklus starnutia Štandardný postup starnutia na skúšobnej stolici využíva štandardný cyklus skúšobnej stolice (SBC). SBC sa opakuje dovtedy, kým sa nedosiahne starnutie vypočítané z rovnice doby starnutia na skúšobnej zariadení (BAT). 3.8.   Zabezpečenie kvality Hodnoty teploty a pomeru A/F v bodoch 3.3 a 3.4 tohto doplnku sa periodicky preskúmavajú (najmenej raz za 50 hodín) počas starnutia. Nevyhnutné úpravy sa robia s cieľom zabezpečiť, aby SBC riadne pokračoval v priebehu procesu starnutia. Po dokončení starnutia sa údaje o „čase pri teplote“ v katalyzátore zhromaždené počas procesu starnutia zaznamenajú tabuľkovou formou na histograme s teplotnými skupinami nie väčšími ako 10 °C. Rovnica BAT a vypočítaná efektívna referenčná teplota pre cyklus starnutia podľa bodu 2.4 doplnku 3 k prílohe VI sa použije na zistenie, či skutočne došlo k príslušnej miere tepelného starnutia katalyzátora. Starnutie na skúšobnom zariadení sa predĺži, ak tepelný účinok vypočítaného času starnutia nedosiahne najmenej 95 % cieľového tepelného starnutia. 3.9.   Štart a vypnutie. Treba sa postarať o to, aby sa zabezpečilo, že sa maximálna teplota katalyzátora pre rýchle zhoršenie (napr. 1 050 °C) nevyskytne počas štartu alebo vypínania. Na zmiernenie tohto problému sa môžu použiť osobitné nízkoteplotné postupy štartu a vypínania. 4.   Experimentálne stanovenie R-faktora pre postupy skúšky životnosti metódou starnutia na skúšobnom zariadení 4.1.   R-faktor je koeficient tepelnej reaktivity katalyzátora používaný v rovnici času starnutia na skúšobnom zariadení (BAT). Výrobcovia môžu stanoviť hodnotu R experimentálne použitím týchto postupov. 4.2.   Použitím uplatniteľného cyklu skúšobného zariadenia a zariadenia pre starnutie na skúšobnom zariadení nechajte starnúť niekoľko katalyzátorov (najmenej 3 katalyzátory rovnakej konštrukcie) pri rôznych regulovaných teplotách medzi bežnou prevádzkovou teplotou a medznou teplotou poškodenia. Zmerajte emisie (alebo neefektívnosť katalyzátorov (efektívnosť 1 katalyzátora) pre každú zložku výfukových plynov. Uistite sa, že konečná skúška prináša údaje medzi jedno- až dvojnásobkom emisnej normy. 4.3.   Odhadnite hodnotu R a vypočítajte efektívnu referenčnú teplotu (Tr) pre cyklus starnutia na skúšobnom zariadení pre každú regulovanú teplotu podľa bodu 2.4 doplnku 3 k prílohe VI. 4.4.   Naneste na graf hodnoty emisií (alebo neefektívnosť katalyzátorov) proti času starnutia každého katalyzátora. Metódou najmenších štvorcov vypočítajte priamku najlepšie zodpovedajúcu všetkým údajom. Ak má byť súbor údajov užitočný na tento účel, údaje by mali mať približne spoločný úsek [medzi 0 a 6 400 km. Pozri napríklad tento graf.] 4.5.   Vypočítajte sklon najlepšie zodpovedajúcej priamky pre každú teplotu starnutia. 4.6.   Naneste na graf prirodzený logaritmus (ln) sklonu každej najlepšie zodpovedajúcej priamky (určený v bode 4.5) pozdĺž vertikálnej osi proti obrátenej hodnote teploty starnutia (1/(teplota starnutia, v stupňoch K)) pozdĺž horizontálnej osi; metódou najmenších štvorcov vypočítajte priamku najlepšie zodpovedajúcu všetkým údajom. Sklon priamky je R-faktor. Pozri ako príklad tento graf: Starnutie katalyzátora 2 × std 1 × std Emisie Teplota A Teplota C Teplota B Čas starnutia (hodiny) 4K 4.7.   R-faktor sa porovná so začiatočnou hodnotou použitou podľa bodu 4.3. Ak sa vypočítaný R-faktor líši od začiatočnej hodnoty viac ako o 5 %, zvoľte si nový R-faktor medzi začiatočnou a vypočítanou hodnotou a potom zopakujte kroky bodu 4, aby ste získali nový R-faktor. Opakujte tento proces dovtedy, kým vypočítaný R-faktor nebude v rozmedzí 5 % hodnoty R-faktora predpokladanej na začiatku. 4.8.   Porovnajte R-faktor stanovený samostatne pre každú zložku výfukových plynov. Pre rovnicu BAT sa použije najnižšia hodnota R-faktora (najhorší prípad). Stanovenie R-faktora 1/(teplota stamutia) pokles = miera zmeny v emisiách/čas 1/TC 1/TB 1/TA -Ln(pokles) “

6.

Príloha VIII sa mení takto: a) Bod 1.2 sa nahrádza takto: 1.2.   Výrobca sprístupní chybné komponenty alebo elektrické zariadenia, ktoré sa použijú na simuláciu porúch. Pri meraní v príslušnom cykle skúšky typu I tieto chybné komponenty alebo zariadenia nesmú spôsobiť emisie vozidla vyššie o viac ako 20 %, než sú prahové hodnoty OBD stanovené v časti B prílohy VI k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013. V prípade elektrických porúch (skrat/prerušený obvod) môžu emisie prekročiť limity stanovené v prílohe VI(B) k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 o viac ako dvadsať percent. Keď sa vozidlo skúša s inštalovaným chybným komponentom alebo zariadením, systém OBD sa schváli v prípade, že sa MI aktivuje. Systém OBD sa schváli aj vtedy, keď sa MI aktivuje pod prahovými limitmi OBD.“; b) bod 3.1.2 sa nahrádza takto: 3.1.2.   V prípade použitia postupu pri skúške životnosti uvedeného v článku 23 ods. 3 písm. a) alebo článku 23 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 168/2013 alebo stanoveného v bode 3.6 prílohy VI k tomuto nariadeniu musia byť skúšobné vozidlá vybavené opotrebovanými komponentmi pre emisie používanými pri skúškach životnosti ako aj na účely tejto prílohy a skúšky environmentálnej palubnej diagnostiky sa v závere skúšania životnosti typu V s konečnou platnosťou overujú a oznamujú. Na žiadosť výrobcu sa môže na tieto demonštračné skúšky OBD použiť primerane ojazdené a reprezentatívne vozidlo“; c) vkladá sa tento bod 8.1.1: 8.1.1.   Skúšku typu I nie je potrebné vykonať na preukázanie elektrických porúch (skrat/prerušený obvod). Výrobca môže tieto režimy porúch preukázať použitím takých jazdných podmienok, v ktorých je daný komponent použitý a sú splnené podmienky monitorovania. Tieto podmienky sa zaznamenajú v dokumentácii k typovému schváleniu.“; d) vkladá sa tento bod 8.2.3: 8.2.3.   Použitie dodatočných predkondicionovacích cyklov alebo alternatívnych predkondicionovacích metód sa zaznamená v dokumentácii k typovému schváleniu.“; e) bod 8.4.1.1 sa nahrádza takto: 8.4.1.1.   Po predkondicionovaní vozidla v súlade s bodom 8.2 vozidlo odjazdí príslušnú skúšku typu I. Pred ukončením tejto skúšky za ktorejkoľvek z podmienok uvedených v bodoch 8.4.1.2 až 8.4.1.6 sa aktivuje indikátor poruchy. MI môže byť aktivovaný aj počas predkondicionovania. Schvaľovací orgán môže tieto podmienky nahradiť inými v súlade s bodom 8.4.1.6. Celkový počet simulovaných porúch na účely typového schválenia však nesmie prekročiť štyri. V prípade dvojpalivových vozidiel sa v rámci štyroch simulovaných porúch použijú podľa uváženia schvaľovacieho úradu oba typy paliva.“.

7.

Príloha X sa mení takto: f) v doplnku 1 sa bod 8.1 nahrádza takto: 8.1.   Maximálna rýchlosť vozidla, ktorú určí technická služba k spokojnosti schvaľovacieho úradu, sa môže od hodnoty uvedenej v bode 7 líšiť o ±10 % v prípade vozidiel s Vmax ≤ 30 km/h a o ±5 % v prípade vozidiel s Vmax > 30 km/h.“; g) doplnok 4 sa mení takto: i) nadpis sa nahrádza takto: „Požiadavky týkajúce sa metód merania maximálneho stáleho menovitého výkonu, vzdialenosti prejdenej po vypnutí motora a maximálneho pomocného faktora pedálového vozidla kategórie L1e uvedeného v článku 3 ods. 94 písm. b) a pedálových bicyklov uvedených v článku 2 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 168/2013“; ii) vkladá sa tento bod 1.3: 1.3.   pedálové bicykle, ktoré sú vybavené pomocným elektrickým motorom, uvedené v článku 2 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 168/2013.“; iii) bod 3.2 sa nahrádza takto: „3.2.   Skúšobný postup pre meranie maximálneho stáleho menovitého výkonu Maximálny stály menovitý výkon sa meria v súlade s doplnkom 3 alebo alternatívne, v súlade so skúšobným postupom stanoveným v oddiele 4.2.7 normy EN 15194:2009“.

PRÍLOHA

Podpora zo strany Únie činnostiam prípravnej komisie pre CTBTO s cieľom posilniť jej monitorovacie a overovacie spôsobilosti, zvýšiť predpoklady skorého nadobudnutia platnosti CTBT a podporovať jej všeobecné uplatňovanie a v rámci vykonávania Stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia

1.   Podpora overovacích technológií a monitorovacieho systému

Projekt 1: Zlepšenie udržiavania cielených certifikovaných pomocných seizmických staníc medzinárodného monitorovacieho systému (IMS)

Všeobecný kontext

Hlavný dôraz sa bude klásť na ďalšie riešenie otázky pomocných seizmických staníc, ktoré potrebujú naliehavú údržbu, najmä tých so sídlom v krajinách, ktoré čelia finančným ťažkostiam, vrátane prípadov, keď je v regiónoch, ktoré sú predmetom záujmu, nedostatočná geografická hustota prevádzkovaných pomocných seizmických staníc, pričom bude pokračovať preventívna údržba. Tento cieľ sa dosiahne riešením zastarávania vybavenia a modernizáciou, ako aj zlepšením dostupnosti náhradných dielov pre vybavenie.

Na plánovanie a realizáciu pracovných projektov v príslušných pomocných seizmických staniciach sú rovnako ako v predchádzajúcich programoch potrební špecializovaní zamestnanci na plný úväzok, ako aj finančné prostriedky na náhradné diely a cestovanie.

Ciele

Hlavným cieľom je dostať cieľové pomocné seizmické stanice udržateľným spôsobom na technickú úroveň, ktorá je v súlade s požiadavkami IMS. Pomocné seizmické stanice sú hlavnou oporou seizmickej infraštruktúry IMS a potrebujú nepretržitú údržbu. K dosiahnutiu tohto cieľa môže prispieť primeraná preventívna údržba a dostupnosť náhradných dielov pre súvisiace vybavenie. Tento cieľ sa má dosiahnuť v spojení s inými úlohami, ako je napríklad zaškolenie obsluhy pomocných seizmických staníc. Priorita sa bude klásť na pomocné seizmické stanice, v súvislosti s ktorými existuje silná potreba technickej a finančnej podpory, napríklad stanice v Afrike, rozvojových krajinách Ázie a krajinách strednej Ázie.

Výsledky

Väčšia dostupnosť a kvalita údajov siete pomocných seizmických staníc: sieť pomocných seizmických staníc pomáha zlepšovať presnosť výsledkov pomocných seizmických staníc zameraných na určovanie polohy, a to aj v regiónoch seizmických udalostí, ktoré boli zistené prostredníctvom primárnej siete, čo vedie k lepšiemu seizmickému pokrytiu jadrových výbuchov. Posilnenie štruktúry pre udržiavanie pomocných seizmických staníc vedie k väčšiemu zviditeľneniu Únie.

Projekt 2: Príspevok k vývoju systémov odberu vzoriek vzácnych plynov prostredníctvom štúdie materiálov pre lepšiu adsorpciu xenónu

Všeobecný kontext

Účinné koncentrácie rádioaktívnych izotopov xenónu (133Xe,135Xe, 133mXe a131mXe) v malých množstvách za rôznych fyzikálnych podmienok a účinné a úplné uvoľnenie týchto izotopov xenónu z adsorpčných materiálov sú mimoriadne dôležité pre zlepšenie monitorovania jadrových výbuchov a overovania dodržiavania Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) na celom svete. Uvedené rádioaktívne izotopy xenónu sú kľúčovými štiepnymi rádionuklidmi monitorovanými v rámci zložky vzácnych plynov rádionuklidovej siete Medzinárodného monitorovacieho systému (IMS) a akékoľvek zlepšenia, ktoré môžu byť zavedené do budúcich systémov, budú neoceniteľné.

Ciele

Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť lepšie pochopenie adsorpčných mechanizmov, desorpčných podmienok a vlastností príslušných materiálov za rôznych podmienok, ktoré sú dôležité pre vysoko účinné koncentrácie xenónu v rámci overovacieho systému CTBT. Vykoná sa laboratórna štúdia s cieľom preskúmať, ktoré parametre sú dôležité, a určiť základné informácie o tom, ako možno materiály upraviť tak, aby sa optimalizovali ich vlastnosti, okrem iného adsorpčná a desorpčná kapacita, hustota a trvácnosť.

Výsledok

Vypracuje sa laboratórna správa, v ktorej budú tieto výsledky podrobne opísané, a vydajú sa odporúčania, ktoré sa majú vykonať vo všetkých zariadeniach IMS, čím sa zlepší pochopenie toho, ako možno optimalizovať súčasné adsorpčné materiály a identifikovať novšie materiály na zlepšenie schopnosti detekcie rádioaktívneho xenónu v zariadeniach IMS.

Projekt 3: Pokračovanie kampaní merania pozadia rádioaktívneho xenónu v rôznych regiónoch sveta

Všeobecný kontext

Prípravná komisia pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) vykonáva meranie rádioaktívneho xenónu pomocou veľmi citlivých systémov. S pomocou príspevku, ktorý Únia poskytla v rámci jednotnej akcie 2008/588/SZBP, prípravná komisia pre CTBTO vyvinula a zakúpila dva prenosné systémy na meranie rádioaktívnych izotopov133Xe,135Xe, 133mXe and 131mXe. V rámci rozhodnutia 2012/699/SZBP boli tieto dva meracie systémy prevádzkované v Kuvajte, Jakarte, Mutsu a Manade. Poskytli značné množstvo informácií o pozadí rádioaktívneho xenónu.

V rámci rozhodnutia (SZBP) 2015/1837 bolo meranie v Kuvajte a Indonézii predĺžené. Nadviazali sa kontakty s ďalšími možnými hostiteľskými krajinami a v súčasnosti sa rokuje o dohodách o spolupráci.

Ciele

CTBTO plánuje premiestniť obidva mobilné systémy zakúpené na základe jednotnej akcie 2008/588/SZBP, ktoré sú v súčasnosti prevádzkované v Kuvajte a Indonézii. Rokuje sa o dohodách o spolupráci s budúcimi hostiteľských krajinami.

Z hľadiska pokrytia sieťou má región juhovýchodnej Ázie pre CTBTO veľký význam, keďže v súčasnosti sa tam neprevádzkuje žiadny systém IMS pre vzácne plyny. Okrem toho, že prevádzkovanie mobilného systému na meranie pozadia znamená výrazné posilnenie pokrytia v tomto regióne sveta, umožní aj:

—	zlepšiť naše poznatky o regionálnom pozadí rádioaktívneho xenónu v rovníkovej oblasti, kde je rozptyl vzácnych plynov v dôsledku mnohých intenzívnych javov veľmi zložitý;

—	ďalej zlepšovať atmosférické a rozptylové modely, aby lepšie znázorňovali prúdenie vzduchu v tomto regióne sveta.

CTBTO plánuje vykonávať meranie v regióne juhovýchodnej Ázie počas obdobia aspoň 12 mesiacov, aby sa podchytili všetky sezónne variácie.

CTBTO má v úmysle prevádzkovať ďalší mobilný systém vo východoázijskom regióne. Značné množstvo informácií o charakterizácii pozadia rádioaktívneho xenónu sa predtým získali prostredníctvom krátkeho merania financovaného zo strany Únie. Na doplnenie a spresnenie našich poznatkov o regionálnom pozadí rádioaktívneho xenónu je nevyhnutné dlhšie trvajúce meranie. Hlavným cieľom tohto doplňujúceho merania je umožniť charakterizáciu východoázijského regiónu počas celého 12-mesačného cyklu zahŕňajúceho všetky sezónne podmienky. Miesto sa vyberie tak, aby bolo možné prevádzkovať intenzifikovanú regionálnu sieť snímačov (t. j. s vyššou hustotou v porovnaní so súčasnou sieťou IMS pre vzácne plyny). Pôjde o prvý prípad, keď sa najmenej dva systémy budú nachádzať veľmi blízko seba, čím sa umožní získať viac vedeckých štúdií o krížovej validácii systémov, krížovej korelácii detekcií, vývoja modelovania atmosférického prenosu malého rozsahu atď. Táto štúdia by mohla ťažiť z partnerstva so štátmi v regióne, ktoré v tejto súvislosti plánujú aj dobrovoľné príspevky.

Po ukončení týchto meraní plánuje CTBTO vykonať dodatočné merania v oblastiach, ktorých globálne pozadie rádioaktívneho xenónu nie je dostatočne známe a pochopené. Uprednostňované lokality sú rovníkové oblasti v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike.

Na pokračovanie v týchto meraniach budú potrebné finančné prostriedky na prepravu uvedených dvoch mobilných systémov pre vzácne plyny do nových lokalít, ich prevádzku a údržbu po dobu dvoch rokov.

Výsledok

Prínosmi sú lepšie pochopenie variácie globálneho pozadia vzácnych plynov a lepšie pokrytie siete monitorovania vzácnych plynov. Po ukončení týchto meraní budú systémy k dispozícii na použitie zo strany CTBTO na účely vykonania nadväzujúcich štúdií pozadia vzácnych plynov v rôznom zemepisnom rozsahu a ako záložné systémy a/alebo systémy odbornej prípravy.

Projekt 4: Súborný predikčný systém (EPS) na kvantifikáciu neistoty a stupňa spoľahlivosti pri simuláciách modelovania atmosférického prenosu (ATM)

Všeobecný kontext

Medzinárodné dátové stredisko (ďalej len „IDC“ – International Data Centre) by s odkazom na časť I ods. 18 písm. a) protokolu k CTBT malo poskytnúť hodnoty a súvisiace neistoty vypočítané pre každú udalosť, ktorú lokalizovalo IDC. Keďže ATM prispieva k lokalizácii udalostí, mali by sa formulovať súvisiace neistoty.

Uznáva sa, že neistoty sa môžu odhadnúť pomocou sady rovnocenných simulácií, teda súboru, nie prostredníctvom jednej simulácie. Tento projekt bude využívať meteorologické údaje z EPS (Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia, Národné centrá pre environmentálne predpovede alebo iné) na vytvorenie súboru údajov, ktorý bude obsahovať viacero simulácií pre tie isté prípady. Tento súbor údajov sa potom použije na vývoj nástrojov na odhadnutie neistôt a úrovní spoľahlivosti pri simuláciách ATM. Nezávislý súbor údajov bude slúžiť na overenie a demonštráciu nových nástrojov.

Ciele

—	Vytvorenie validovaného prototypu na odhad neistôt a stupňa spoľahlivosti simulácií ATM.

—	Vymedzenie potrieb v spolupráci s používateľmi.

—	Určenie meteorologických údajov EPS, ktoré sa majú použiť.

—	Vytvorenie súboru údajov o simuláciách ATM.

—	Vytvorenie nástrojov na odhadnutie neistôt a stupňov spoľahlivosti.

—	Validácia nástrojov.

—	Prispôsobenie nového spúšťacieho rozhrania tak, aby z neho vyplynuli neistoty a stupeň spoľahlivosti.

—	Sprístupnenie validovaného prototypu na testovanie skutočných prípadov.

Výsledok

Produkty založené na EPS pomôžu pri prijímaní dôležitých rozhodnutí poskytovaním objektívnych informácií na kvantifikáciu neistôt a stupňa spoľahlivosti simulácií ATM v každom jednotlivom prípade. Budú tiež poskytovať vedecký základ na preukázanie toho, ako získať cenné informácie z usmernení ATM napriek inherentným neistotám spojeným s atmosférickými simuláciami.

Projekt 5: Vedecké hodnotenie prínosov zvýšenia rozlíšenia u nástrojov ATM Medzinárodného dátového strediska (IDC)

Všeobecný kontext

Usmernenia vyplývajúce z modelov atmosférického prenosu (ATM) sa zvyčajne zlepšujú zvýšením rozlíšenia hlavných meteorologických polí a samotného ATM, najmä pre kratšie časové obdobie. Dva projekty v tomto smere sú v IDC takmer dokončené; operačné vytváranie polí citlivosti zdrojového receptora (SRS) s vyšším rozlíšením (1 hodina, 0,5o) a vytváranie meteorologických polí s vysokým rozlíšením (VR) na požiadanie pre špecifické udalosti (inšpekcie na mieste (OSI), jadrové skúšky, jadrové havárie atď.) kdekoľvek na svete. Tieto meteorologické polia vysokého rozlíšenia budú vstupom pre Flexpart, čo je softvérový nástroj používajúci lagrangeovský prepravný a rozptylový model na výrobu produktov ATM s veľmi vysokým rozlíšením (približne 0,05o) v závislosti od potreby. Na demonštráciu a vyčíslenie prínosov týchto dvoch projektov týkajúcich sa produktov ATM sa vykoná vedecká validácia.

Ciele

—	Demonštrovať pridanú hodnotu zvýšenia rozlíšenia prostredníctvom pozorovania a porovnávania modelov.

—	Vyvinúť spúšťacie rozhranie, ktoré dokáže rýchlo vytvoriť simulácie ATM pre budúce aj minulé obdobia, meteorologické polia s vysokým rozlíšením a usmernenia ATM na základe meteorologických polí s vysokým rozlíšením na akomkoľvek mieste

Výsledok

Vedecké preukázanie výhod plynúcich zo zvýšenia rozlíšenia v súvislosti s usmerneniami ATM pomôže potvrdiť užitočnosť nových kapacít (prevádzkové SRS s vyšším rozlíšením, meteorologické polia s vysokým rozlíšením) operačného systému.

Spúšťacie rozhranie umožní vypracovanie podrobných usmernení počas inšpekcií na mieste alebo počas iných mimoriadnych udalostí (jadrové skúšky, jadrové havárie atď.).

Projekt 6: Činnosti v rámci prípravy na 3. fázu programu IDC venovaného rekonštrukcii

Všeobecný kontext

Od januára 2014 do apríla 2017 vykonala CTBTO projekt 2. fázy programu IDC venovaného rekonštrukcii (RP2), ktorého cieľom bolo vypracovať komplexnú softvérovú architektúru na usmerňovanie vývoja nového softvéru a aktualizácií existujúcich systémov v priebehu nasledujúceho desaťročia.

Výsledná architektúra prináša významné zlepšenia v porovnaní so súčasnou, medzi ktoré patrí:

—

Lepšia pružnosť používateľského rozhrania pre analytické nástroje, lepšie pracovné postupy analytického skúmania, riadenie udalostí, krížová korelácia a porovnanie udalostí, nástroj pre mapovanie a integrácia máp, vizualizácia a editovanie údajov týkajúcich sa masiek kontroly kvality priebehu vlny, zobrazenie vzťahu medzi kmitočtom a vlnovým číslom, podpora odbornej prípravy pre analytikov.

—	Komplexné zachytenie pôvodu údajov, aby bolo možné pochopiť, ako sa dospelo k výsledkom spracovania, a preskúmať vývoj výsledku na základe toho, ako sa dostupné informácie menia.

—	Rozšíriteľnosť ako kľúčový aspekt zabudovaný do všetkých zložiek.

—	Pružná konfigurácia seizmických, hydroakustických a infrazvukových prevádzkových procesov opierajúca sa o grafické nástroje

—	Umožnenie nového modelu vývoja softvéru na základe spolupráce na základe osvedčených postupov v oblasti vývoja softvéru s otvoreným zdrojovým kódom.

—	Posilnené spôsobilosti monitorovania a testovania – Test Data Set Replay

RP2 sa uskutočnila s podporou materiálnych príspevkov z USA a finančných prostriedkov získaných na základe rozhodnutia (SZBP) 2015/1837. Uvedené finančné prostriedky sa použili najmä na uskutočňovanie technických stretnutí s odborníkmi z členských štátov s cieľom zabezpečiť širokú účasť na RP2. Z týchto fondov sa tiež podporovali činnosti vytvárania prototypov s cieľom ukázať, ako sa môže softvér, ktorý zabezpečili národné dátové strediská (ďalej len „NDC“ – National Data Centres), začleniť do zrekonštruovanej architektúry.

V rámci prípravy tretej fázy programu IDC venovaného rekonštrukcii, v ktorej sa zavedú kódy na základe architektúry RP2, sa IDC usiluje zvýšiť úroveň technologickej pripravenosti na niekoľko algoritmov, ktorých zahrnutie do zrekonštruovaného softvéru by sa mohlo zvážiť. Tento návrh sa konkrétne vzťahuje na algoritmy, ktoré poskytnú lepšie spôsoby spracovania série následných seizmických otrasov v automatickom alebo poloautomatickom režime.

Ciele

Cieľom tohto projektu je vytvoriť prototyp najviac troch prístupov ku zlepšeniu spracovania série následných seizmických otrasov a porovnať efektívnosť týchto prístupov.

Zvažujú sa tieto algoritmy:

—	dva prístupy založené na krížovej korelácii;

—	jeden prístup založený na autoregresívnych metódach AIC.

Očakávané výsledky:

—	Pre každý z uvedených troch prístupov sa vytvoria experimentálne skúšobné procesy automatického spracovania zahrňujúce tri zvažované algoritmy (každý v samostatnom skúšobnom procese). To znamená automatizáciu niektorých manuálnych krokov v rámci týchto metód.

—	Každý skúšobný proces bude fungovať na základe rovnakého súboru reprezentatívnych udalostí, ktoré spôsobujú následné otrasy.

—	Navrhne a vykoná sa súbor automatických testov, ktorý umožní zber štatistických informácií o uvedených troch algoritmoch, keď fungujú na základe reprezentatívneho súboru udalostí, na účely porovnania efektívnosti.

—	Štatistické údaje zozbierané v týchto automatických testoch sa použijú na porovnanie efektívnosti algoritmov fungujúcich na základe súboru reprezentatívnych údajov.

—	Analytici MDA skúmajúci seizmické, hydroakustické a infrazvukové údaje posúdia aj výsledky troch algoritmov z hľadiska ich kvality v úlohe východiskového bodu pre analytické preskúmanie.

—

Konečnými výsledkami by mali byť správa a odporúčanie, v ktorých budú zhrnuté uvedené zistenia a v ktorých sa určí, ktorý z troch prístupov (ak vôbec niektorý) by sa mal uplatňovať v súvislosti s ďalším rozvojom a realizáciou v operačnom systéme. Mali by tu byť zahrnuté aj odhady týkajúce sa zostávajúceho úsilia potrebného na dokončenie vývoja.

Projekt sa bude realizovať počas 1,5 roka, počnúc druhým štvrťrokom 2018. Odhaduje sa, že približne 60 % celkového úsilia, najmä v prvom roku projektu, sa venuje na vytvorenie experimentálnych skúšobných procesov. Zvyšné celkové úsilie bude venované príprave automatických testov a zberu a analýze ich výsledkov.

Výsledok

Hlavný prínosom tohto projektu je zvýšiť úroveň technickej pripravenosti algoritmu, ktorý má veľký potenciál na zníženie pracovného zaťaženia analytikov. Softvér s dostatočne vysokou technologickou pripravenosťou možno zaviesť v zrekonštruovanom systéme s menším rizikom. Na základe tejto práce je možné spoľahlivejšie odhadnúť úsilie, ktoré je potrebné na vykonanie zostávajúcej práce na zavedenie vybraného algoritmu do operácií.

Niektoré prototypy kódu vytvoreného v priebehu tohto projektu sa môžu začleniť do konečnej verzie operačného softvéru.

2.   Posilnenie spôsobilostí inšpekcií na mieste (OSI)

Projekt: Zlepšenie inšpekcií na mieste uskutočňovaných prostredníctvom spracovania a detekcie vzácnych plynov

Všeobecný kontext

Systém inšpekcií na mieste uskutočňovaných prostredníctvom vzácnych plynov na spracovanie a detekciu rádioaktívneho xenónu v teréne (systém OSI NG), ktorý je vo vlastníctve dočasného technického sekretariátu (ďalej len „PTS“ – Provisional Technical Secretariat), bol vyvinutý s pomocou finančných prostriedkov Európskej únie (rozhodnutie 2010/461/SZBP). Systém bol odovzdaný na začiatku roku 2014 a neskôr úspešne použitý v tom istom roku počas cvičenia IFE14, čo bolo integrované cvičenie v teréne v roku 2014, ktoré zorganizovala prípravná komisia pre CTBTO na simuláciu takmer celej inšpekcie na mieste (OSI) v Jordánsku. Počas tohto cvičenia systém OSI NG spoľahlivo a presne určil pomer 131mXe ku133Xe. Systém okrem toho splnil technické požiadavky na minimálnu zistiteľnú aktivitu týchto izotopov.

Hoci toto cvičenie ukázalo, že systém OSI NG spĺňa kľúčové výkonnostné parametre na detekciu rádioaktívneho xenónu, v technickej správe externého hodnotiaceho tímu cvičenia IFE14 sa tiež uviedlo niekoľko prevádzkových parametrov, ktoré treba riešiť v rámci ďalšieho rozvoja spôsobilostí pre spracovanie a detekciu vzácnych plynov. Podobne, v roku 2016 dospel seminár OSI 23 o ďalšom vývoji zoznamu vybavenia OSI k záveru, že spôsobilosti na čistenie a meranie rádioaktívneho xenónu treba prioritne zlepšiť, pokiaľ ide o odolnosť, jednoduchosť a inžinierske práce, s cieľom zlepšiť ich prevádzkovú výkonnosť. Na dokončenie návrhu a uvedenie poľného laboratória OSI do prevádzky je potrebný zdokonalený systém OSI NG, čo má priame dôsledky na požadované spôsobilosti rýchleho nasadenia a podporných činností v teréne.

Ciele

V súlade s odporúčaniami z preskúmania a následného procesu cvičenia IFE14 je cieľom tohto návrhu posilniť existujúci systém OSI NG. Cieľom projektu je prispôsobenie systému pre leteckú dopravu a ľahký pohyb do operačnej základne, z operačnej základne a v rámci operačnej základne, ako aj pre jednoduché a spoľahlivé fungovanie v prostredí poľného laboratória. Na podporu projektu laboratória pre vzácne plyny OSI 3.11 v rámci akčného plánu, ktorého cieľom je okrem iného zvýšiť používateľskú prístupnosť, modularitu a spoľahlivosť systému, sa musia prepracovať a/alebo vytvoriť tieto systémové komponenty:

—	stojan detektora a olovený štít, s cieľom uľahčiť inštaláciu a upraviť ťažisko;

—	separácia plynu, s cieľom znížiť spotrebu energie a prejsť od hélia ako nosného plynu na materiály, ktoré sú v odľahlých miestach ľahšie dostupné;

—	softvér, s cieľom zjednodušiť postupy vhodné pre systém používaný inšpektormi;

—	celkový technický projekt, s cieľom maximalizovať integráciu v súlade s koncepciou rýchleho nasadenia pre inšpekcie na mieste.

Výsledok

Lepšie, efektívnejšie a účinnejšie laboratórium pre vzácne plyny vo vlastníctve dočasného technického sekretariátu pre inšpekcie na mieste so zjednodušenými interakciou s používateľmi a väčšou spoľahlivosťou a odolnosťou zlepší prácu inšpektorov počas inšpekcie na mieste; podporuje sa ním teda politika Únie a jej odhodlanie zabezpečiť nadobudnutie platnosti CTBT.

3.   Integrované budovanie kapacít a osvetové činnosti

A.   Ďalší vývoj pri zavádzaní softvérového balíka NDC-in-a-Box

Projekt 1: Zlepšenie spôsobilostí automatického spracovania a integrácie softvérového balíka NDC-in-a-Box pri spracovaní seizmických, hydroakustických a infrazvukových údajov

Všeobecný kontext

V júli 2016 prípravná komisia pre CTBTO predložila verziu 4.0 softvérového balíka NDC-in-a-Box, ktorý zahŕňa nové moduly vyvinuté v rámci projektu „rozšíreného softvérového balíka NDC-in-a-Box“. V novej verzii sa výrazne zlepšili spôsobilosti NDC spracovávať údaje pomocou nástrojov na automatickú a interaktívnu analýzu pre infrazvukové údaje a začlenením softvéru SeisComp3 pre automatické spracovanie seizmo-akustických údajov. Detektor Medzinárodného dátového strediska STA/LTA a detektor DTK-PMCC boli integrované do skúšobného procesu automatického spracovania pomocou softvéru SeisComP. V nadväznosti na predloženie novej verzie môže byť lokátor IDC aktivovaný pomocou interaktívneho nástroja preskúmania „scolv“ v rámci softvéru SeisComP. Začlenenie údajov a produktov IDC do skúšobného procesu spracovania na základe softvéru SeisComP podporuje niekoľko prevodových modulov, čo uľahčuje synchronizáciu informácií o konfigurácii stanice medzi národnými dátovými strediskami a IDC prostredníctvom modulov získavania a načítania údajov alebo prostredníctvom replikácie databázy.

Hoci nové moduly umožnia národným dátovým strediskám reprodukovať výsledky detektorov IDC pre seizmické a infrazvukové údaje, o spracovaní hydroakustických údajov sa zatiaľ neuvažovalo. Okrem toho sa udalosti, ktoré vznikajú skúšobným procesom automatického spracovania na základe softvéru SeisComP, výrazne líšia od tých, ktoré vznikajú v IDC. Je to dôsledok rozdielov medzi softvérom používaným na vytvorenie udalostí v skúšobných procesoch IDC a SeisComP.

Ciele

Cieľom tohto projektu je rozšíriť spôsobilosti softvéru SeisComP a modulov SeisComP, ktoré sa v rámci softvérového balíka NDC-in-a-Box sprístupňujú s cieľom:

—

začleniť detektor signálu IDC pre hydroakustické údaje do softvérového balíka NDC-in-a-Box vrátane určenia vlastností špecifických pre hydroakustické detekcie. To by umožnilo národným dátovým strediskám zaznamenať signály z hydroakustických staníc IMS, ktoré používajú ten istý softvér, ktorý používa pri spracovaní IDC.

—

začleniť detektor NET-VISA, ktorý používa IDC, do skúšobného procesu spracovania pomocou softvéru SeisComP a ponúknuť koncovým užívateľom rozhranie, ktorým môžu nastaviť NET-VISA ako predvolený asociátor používaný v softvéri SeisComP. To by národným dátovým strediskám, ktoré spracúvajú údaje IMS pomocou skúšobného procesu automatického spracovania na základe softvéru SeisComP, pomohlo vytvoriť súbor udalostí, ktorý je bližšie k súboru udalostí vytvorenému v rámci IDC.

—	zlepšiť spôsobilosti integrácie údajov IMS do iného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom pre seizmickú analýzu, ako je napríklad SEISAN.

Očakávané výsledky:

Všetky očakávané výsledky tohto projektu spočívajú vo vylepšeniach softvérových modulov, ktoré sú súčasťou softvérového balíka NDC-in-a-Box, ako aj nových softvérových modulov, ktoré sa majú sprístupniť v budúcich verziách softvérového balíka NDC-in-a-Box. Tieto nové a vylepšené softvérové moduly sú:

—	Existujúci modul scdfx NDC-in-a-Box začlenený do softvéru SeisComP vylepšený tak, aby umožňoval spracovanie hydroakustických údajov a uchovávanie všetkých prvkov, ktoré hydroakustické detekcie IDC majú.

—	Modul IDC HASE pre určenie azimutu a pomalosti prichádzajúcich hydroakustických údajov začlenený do modulu SeisComP.

—	Asociátor NET-VISA začlenený do softvéru SeisComP ako voliteľný asociátor, ktorý môže byť nastavený tak, aby sa mohol použiť namiesto predvoleného asociátora SeisComP.

—	SeisComP vylepšený tak, aby mohol uchovávať ďalšie prvky pre hydroakustické detekcie, ako aj pixle a skupiny pixlov pre infrazvukové detekcie.

—	Exportné moduly SeisComP vylepšené tak, aby detekcie a ich prvky pre hydroakustický a infrazvukový softvér mohli byť vyexportované do databázy s otvoreným zdrojovým kódom.

—	Súčasný softvér vylepšený tak, aby umožňoval kompletné nastavenie seizmickej stanice IMS a aby sa údaje IMS mohli importovať do softvéru SAEISAN na spracovanie v kombinácii s údajmi, ktoré nie sú z IMS, ale ktoré sú pre NDC zaujímavé.

Projekt sa bude realizovať v priebehu 12 mesiacov s použitím pružných metód vývoja softvéru, ako sú Scrum alebo Kanban, s možnosťou sprístupnenia nových verzií softvéru a s funkčnosťou zvyšujúcou sa každé 4 týždne.

Plánuje sa uskutočnenie dvoch seminárov za účasti zástupcov NDC s týmito cieľmi:

—

Na prvom seminári sa predstaví projekt a zástupcovia NDC budú mať príležitosť predložiť prípady použitia, ktoré sú relevantné pre ich vlastné NDC a pre ktoré by mohlo byť prínosom fungovanie automatického asociátora (NET-VISA) ako súčasť softvéru SeisComP pre vytváranie seizmických, hydroakustických a infrazvukových udalostí. Očakáva sa tiež, že NDC poskytnú IDC skúšobné údaje zo sietí, ktoré ich zaujímajú, na účely testovania.

—

Druhý seminár by mal slúžiť ako začiatok testovacieho obdobia pre softvér dokončený v priebehu projektu. Tento softvér bude pravdepodobne zahŕňať asociátor NET-VISA začlenený do SeisComP a nástroje pre spracovanie údajov na úrovni pomocných seizmických staníc pre hydroakustické spracovanie začlenené do SeisComP.

Výsledok

Posledným cieľom bude vylepšený skúšobný proces automatického spracovania na základe softvéru SeisComP, ktorý sa bude distribuovať do národných dátových stredísk (NDC).

Hlavný výsledok má poskytnúť NDC dodatočné spôsobilosti na automatické spracovanie údajov IDC, na načítanie zmiešaných údajov z IMS a staníc mimo IMS v softvérovom balíku NDC-in-a-Box a reprodukovať výsledky IDC pri automatickom spracovaní údajov prostredníctvom balíka NDC-in-a-Box.

Projekt 2: Vývoj spracovania infrazvuku a interaktívny systém

Všeobecný kontext

IDC pracuje od roku 2013 na modernizácii automatického systému na spracovanie infrazvukových údajov a na projektoch rozšíreného softvérového balíka NDC-in-a-Box, ktorý bol sprístupnený v roku 2016. Úsilie zamerané na systém spracovania infrazvukových údajov spočívalo vo vývoji systému automatického spracovania pre sústavu staníc a softvéru pre interaktívne vyhodnocovanie údajov. Tieto nástroje boli potom začlenené do softvérového balíka NDC-in-a-Box a do prostredia IDC.

Počiatočná spätná väzba od NDC je pozitívna, keďže NDC nadobudli spôsobilosti pre infrazvukové technológie. IDC v súčasnosti prijíma žiadosti o školenia o špecializovaných infrazvukových technológiách, ako aj návrhy na zlepšenie a vývoj nástrojov, čo je nad rámec plánovaných činností údržby.

IDC by tiež chcela pokračovať v úsilí dokončiť systém na spracovanie infrazvukových údajov na podporu svojich potrieb a potrieb IMS a na podporu a riešenie žiadosti NDC o softvér.

Ciele

—	podporovať vývoj systému spracovania pre stanice, aby priebežne spĺňali potreby IMS a IDC na údržbu operácií;

—	podporovať žiadosti NDC o softvér, aktualizáciu softvéru a funkcií pre vykonávanie činností NDC;

—	pokračovať v zavádzaní najmodernejších funkcií s cieľom lepšie analyzovať infrazvukové signály v záujme zachovania vedeckej dôveryhodnosti infrazvukovej technológie v rámci CTBTO;

—	pracovať na začlenení modelov šírenia infrazvukových vĺn s vyčíslením neistoty, v kombinácii s atmosférickými špecifikáciami vysokého rozlíšenia počas infrazvukovej asociačnej fázy, vzniku udalostí a hĺbkovej analýzy udalostí v záujme plnenia cieľov strednodobej stratégie.

Výsledok

—	pokračovať v budovaní technickej a vedeckej dôveryhodnosti infrazvukového systému IDC a zabezpečiť údržbu IDC a operácií IMS;

—

naďalej stavať na úsilí vynaloženom na softvérový balík NDC-in-a-Bo, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia 2012/699/SZBP a pokračovalo na základe rozhodnutia (SZBP) 2015/1837, tým, že sa NDC umožní spracovanie údajov z IMS, a to na účely monitorovania vykonávania CTBT, ako aj na vnútroštátne účely. Týmto úsilím sa vytvorila silná používateľská základňa NDC a výsledky navrhovaného projektu pomôžu získať dôveru NDC v dôveryhodnosť systému overovania;

—	spolupracovať s NDC s cieľom vybudovať najmodernejší infrazvukový systém ako súčasť rekonštrukčného úsilia IDC.

B:   Integrované osvetové činnosti a budovanie kapacít prostredníctvom technickej pomoci, vzdelávania a odbornej prípravy

Projekt: Spolupráca so signatárskymi aj nesignatárskymi štátmi na podporu CTBT a jej overovacieho režimu prostredníctvom integrovaných osvetových činností a budovania kapacít

Všeobecný kontext

Ukázalo sa, že budovanie kapacít má zásadný význam pre posilnenie overovacieho režimu CTBT. Mnohé stanice Medzinárodného monitorovacieho systému CTBT sa nachádzajú alebo sa budú nachádzať na území rozvojových krajín a sú riadené inštitúciami rozvojových krajín. Okrem toho sa mnohé rozvojové krajiny nachádzajú v procese zakladania a zlepšovania svojich národných dátových stredísk (NDC), ktoré by im umožnili plne využívať údaje a produkty pochádzajúce z overovacieho systému. V tejto súvislosti sa vo viac ako 40 NDC vytvorili z finančných prostriedkov Únie systémy budovania kapacít (ďalej len „CBS“ – Capacity Building Systems), ktoré si vyžadujú pravidelnú údržbu a občasnú výmenu.

Integrovanými osvetovými činnosťami a činnosťami v oblasti budovania kapacít sa poskytuje odborníkom z rozvojových krajín potrebná znalosť súvislostí a odborná príprava, ktoré majú uľahčiť ich účasť na rozhodovacom procese a procesoch vývoja politiky prípravnej komisie pre CTBTO. Táto účasť má zásadný význam pre potvrdenie demokratického a participatívneho charakteru CTBT, ktorá zase slúži ako opatrenie na budovanie dôvery s cieľom získať podporu od nesignatárskych štátov.

Sekretariát vykonáva aktivity v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania zamerané na budovanie a udržiavanie nevyhnutných kapacít pre technické, vedecké, právne a politické aspekty CTBT a jej overovacieho režimu, ktoré sú kľúčovým prvkom integrovaných osvetových činností a budovania kapacít, pričom sa zameriava na štáty, ktoré nepodpísali alebo neratifikovali CTBT. Tieto aktivity v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania zahŕňajú celoplošné úsilie a zdroje a tešia sa účasti členov skupiny prominentných osobností a podpore zo strany členov skupiny mladých ľudí CTBTO.

Ciele

Ciele prípravnej komisie pre CTBTO v rámci integrovaných osvetových činností a činností zameraných na budovanie kapacít sú:

a)	prispievať k všeobecnému uplatňovaniu CTBT;

b)	zlepšiť vyhliadky na nadobudnutie platnosti CTBT; a

c)	posilniť a zachovať podporu overovacieho režimu CTBT.

Činnosti zamerané na všeobecné uplatňovanie a nadobudnutie platnosti

—	vývoj on-line vzdelávacích materiálov a nástrojov;

—	odborná príprava, vedecké a diplomatické semináre a konferencie;

—	účasť na významných podujatiach týkajúcich sa otázok nešírenia a odzbrojenia.

Činnosti na posilnenie a udržanie podpory pre overovací režim CTBT

—	vývoj softvéru a infraštruktúry;

—	technické workshopy;

—	systematická odborná príprava pre rozšírený softvérový balík NDC-in-a-Box (eNIAB);

—	podpora pre začlenenie spracovania údajov IMS do národných a regionálnych seizmických sietí;

—	poskytovanie nápravnej technickej pomoci vo forme vybavenia systémov CBS a jeho údržba alebo výmena.

Výsledok

Zlepšenie schopností a informovanosti o CTBT a jej overovacom systéme a posilnenie operačných spôsobilostí overovacieho režimu. Štáty, ktoré potrebujú podpísať a/alebo ratifikovať CTBT, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe 2 k CTBT, sa oboznámia s výhodami vyplývajúcimi z CTBT a overovacieho režimu.

PRÍLOHA

EURÓPSKA SIEŤ NEZÁVISLÝCH ODBORNÝCH OBCÍ ZAOBERAJÚCICH SA OTÁZKOU NEŠÍRENIA A ODZBROJENIA NA PODPORU VYKONÁVANIA STRATÉGIE EÚ PROTI ŠÍRENIU ZBRANÍ HROMADNÉHO NIČENIA (STRATÉGIA EÚ PROTI ŠÍRENIU ZHN)

1.   Ciele

Cieľom tohto rozhodnutia je pokračovať vo vykonávaní nových smerov činnosti Európskej únie v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov (ďalej len „nové smery činnosti“), ktoré boli stanovené v záveroch Rady z 8. decembra 2008, ako nadviazanie na stratégiu EÚ proti šíreniu ZHN z roku 2003. Podľa nových smerov činnosti by Únii v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia pomohla podpora zo strany siete mimovládnych odborných obcí zaoberajúcich sa otázkou nešírenia zbraní hromadného ničenia (ZHN). Táto sieť by mála spájať inštitúcie pre zahraničnú politiku a výskumné centrá špecializujúce sa na strategické oblasti Únie. Takáto sieť by sa mohla rozšíriť na inštitúcie v tretích krajinách, s ktorými Únia vedie špecifické dialógy o odzbrojení a nešírení.

Táto sieť nezávislých odborných obcí zaoberajúcich sa otázkou nešírenia a odzbrojenia (ďalej len „sieť“) by pokračovala v podpore politického dialógu a dialógu týkajúceho sa bezpečnosti a dlhodobých diskusií o opatreniach na boj proti šíreniu ZHN a ich nosičov a o vzájomne súvisiacich otázkach odzbrojenia v rámci občianskej spoločnosti, a najmä medzi expertmi, výskumnými pracovníkmi a zástupcami akademickej obce.

Práca siete sa rozširuje na otázky súvisiace s konvenčnými zbraňami vrátane RĽZ, s osobitným dôrazom na opatrenia na zabezpečenie nepretržitého vykonávania stratégie EÚ týkajúcej sa RĽZ. Sieť pomôže s poskytovaním nových podnetov na opatrenia Únie súvisiace s konvenčnými zbraňami vrátane nedovoleného obchodovania a nadmerného hromadenia RĽZ a ich munície. To zahŕňa nielen reaktívny, ale i preventívny rozmer bezpečnosti. Predchádzanie nezákonnému a neregulovanému obchodovaniu s konvenčnými zbraňami vrátane RĽZ sa stanovilo za prioritu Únie v rámci Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (ATT).

Sieť sa bude tiež venovať všetkým aspektom kontroly vývozu ZHN alebo konvenčných zbraní vrátane položiek s dvojakým použitím, ako aj otázkam bezpečnosti v kozmickom priestore.

Sieť sa zameria na zvýšenie povedomia tretích krajín o výzvach týkajúcich sa šírenia ZHN a konvenčných zbraní vrátane nedovoleného obchodovania a nadmerného hromadenia RĽZ a ich munície, a to prostredníctvom publikácií, stretnutí, konferencií a špecializovaných vzdelávacích a osvetových projektov. Jej cieľom bude tiež zvýšiť povedomie o potrebe spolupráce s Úniou a v rámci viacstranných fór, najmä Organizácie Spojených národov, s cieľom predchádzať programom šírenia, ktoré vyvolávajú obavy na celom svete, ako aj nedovolenému obchodovaniu a nadmernému hromadeniu RĽZ a ich munície, odrádzať od nich, zastaviť ich a podľa možnosti zrušiť.

Únia chce túto sieť podporiť:

—	zorganizovaním troch významných výročných konferencií a – ako sprievodných podujatí – pracovných seminárov „novej generácie“, ktoré by mali viesť k predloženiu správ a/alebo odporúčaní zástupcom vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“),

—

zorganizovaním troch konzultačných stretnutí zástupcov inštitúcií Únie, zástupcov členských štátov a expertov z akademickej obce, aby si vymenili názory na hlavné otázky a kritické udalosti v oblasti odzbrojovania, nešírenia a kontroly vývozu zbraní, na účely predloženia správ a/alebo odporúčaní zástupcom VP,

—	zorganizovaním najviac deviatich ad hoc seminárov pre expertov a odborníkov z praxe o celej škále otázok týkajúcich sa nešírenia a odzbrojenia, ktoré sa vzťahujú na nekonvenčné, ako aj konvenčné zbrane, na účely predloženia správ a/alebo odporúčaní zástupcom VP,

—	vypracovaním a uverejnením najviac 20 politických dokumentov, ktoré sa budú vzťahovať na témy v rámci mandátu združenia a v ktorých sa predostrú politické a/alebo operačné možnosti,

—	ďalším riadením a rozvojom asistenčnej služby v rámci združenia na účely poskytovania ad hoc expertízy k celej škále otázok týkajúcich sa nešírenia a odzbrojenia (pokiaľ ide o nekonvenčné aj konvenčné zbrane) v lehote dvoch až troch týždňov, vrátane vypracovania najviac 18 odborných dokumentov,

—	správou a ďalším vývojom kurzu elektronického učenia sa zahŕňajúceho všetky relevantné aspekty nešírenia a odzbrojenia,

—	vytvorením najviac 36 pozícií na stáž v oblasti nešírenia a odzbrojenia pre študentov vyšších stupňov vysokoškolského štúdia alebo mladých diplomatov z Únie a tretích krajín,

—	usporadúvaním výročných študijných návštev v Bruseli pre účastníkov štipendijného programu OSN pre odzbrojenie organizovaného s cieľom propagovať politiky Únie v oblasti nešírenia, odzbrojenia a kontroly vývozu zbraní a zvyšovať viditeľnosť týchto politík,

—	prípravou pilotného kurzu odbornej prípravy na zvyšovanie povedomia o rizikách šírenia zbraní vrátane rizík, ktoré vyplývajú z vývoja vo vede a technológiách, medzi študentmi vyšších stupňov vysokoškolského a doktorandského štúdia prírodných vied,

—

ďalšou prevádzkou, správou a vývojom internetovej platformy a súvisiacich sociálnych sietí s cieľom uľahčiť kontakty, zabezpečiť jedinečné fórum pre európsky výskum v oblasti odzbrojenia a nešírenia zbraní, propagovať sieť, osloviť globálnu komunitu venujúcu sa otázkam nešírenia a odzbrojenia a podporiť vzdelávacie ponuky združenia, pokiaľ ide o kurzy odbornej prípravy na mieste, ako aj elektronické učenie sa.

2.   Organizácia siete

Sieť je prístupná všetkým relevantným odborným obciam a výskumným inštitútom z Únie a pridružených štátov a v plnej miere rešpektuje rozmanitosť názorov v rámci Únie. V čo najväčšom rozsahu sa bude zapájať do všetkých činností združenia, aby svojim členom zabezpečila zodpovednosť a viditeľnosť.

Sieť bude aj naďalej podporovať kontakty v rámci európskej výskumnej komunity v oblasti nešírenia zbraní a odzbrojenia a predovšetkým sa bude usilovať o spoluprácu s vedcami v oblasti prírodných vied, ktorí pôsobia v oblasti chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti. Naďalej bude uľahčovať kontakty medzi expertmi z mimovládneho sektora, zástupcami členských štátov a inštitúciami Únie. Bude pripravená spolupracovať s mimovládnymi aktérmi z tretích krajín v súlade so stratégiou EÚ proti šíreniu ZHN a stratégiou EÚ pre RĽZ.

Mandát siete zahŕňa nešírenie ZHN a ich nosičov, odzbrojenie, otázky súvisiace s konvenčnými zbraňami vrátane RĽZ, ako aj kontrolu vývozu a bezpečnosť v kozmickom priestore.

Účastníci zasadnutí v príslušných prípravných orgánoch Rady (ako sú napríklad CONOP/CODUN a COARM) sa budú môcť so sieťou radiť o otázkach súvisiacich s odzbrojením a nešírením nekonvenčných a konvenčných zbraní vrátane RĽZ, pričom zástupcovia týchto prípravných orgánov sa budú môcť zúčastňovať na zasadnutiach siete. Ak je to možné, môžu sa zasadnutia siete organizovať v úzkej časovej následnosti so zasadnutiami pracovných skupín.

Sieť bude naďalej vedená Združením EÚ pre nešírenie zbraní, ktoré tvoria FRS, HSFK/PRIF, IISS, SIPRI, IAI a VCDNP a ktoré sa poverí riadením projektov v úzkej spolupráci so zástupcami VP.

Združenie po konzultácii so zástupcami VP a členskými štátmi pozve účastníkov, ktorí majú odborné znalosti v oblasti politiky v oblasti nešírenia a odzbrojenia ZHN a konvenčných zbraní na semináre expertov a významné výročné konferencie a vyzve ich, aby na osobitnej webovej stránke zverejňovali svoje publikácie a informácie o činnostiach. Združenie tiež prispeje k rozvoju kompetencií v oblasti nešírenia a odzbrojenia vecí tak úradníkov, ako aj akademických pracovníkov v Únii i mimo nej.

3.   Opis projektov

3.1.   Projekt 1: Organizácia významnej výročnej konferencie, ktorej výstupom bude správa a/alebo odporúčania

3.1.1.   Účel projektu

Na významných výročných konferenciách o nešírení a odzbrojení, na ktorých sa zúčastnia vládni experti, nezávislé odborné obce a ďalší odborníci z akademickej obce z Únie a pridružených štátov, ako aj tretích krajín, sa bude diskutovať o ďalších opatreniach, ktoré sa určia na účely boja proti šíreniu ZHN a ich nosičov, ako aj o vzájomne súvisiacich cieľoch v oblasti odzbrojenia a budú sa na nich hľadať odpovede na výzvy spojené s konvenčnými zbraňami vrátane boja proti nedovolenému obchodovaniu a nadmernému hromadeniu RĽZ a ich munície. Výročná konferencia bude ako hlavné podujatie projektu pokračovať vo zvyšovaní povedomia o stratégii EÚ proti šíreniu ZHN a stratégii EÚ pre RĽZ a o nových smeroch činnosti a súvisiacom implementačnom úsilí inštitúcií.

Výročné konferencie budú tiež podporovať úlohu a posilňovať súdržnosť európskych odborných obcí, ktoré sa špecializujú na oblasti súvisiace s nešírením zbraní a odzbrojením, a pomôžu zväčšiť kapacity týchto a iných inštitúcií, a to aj v častiach sveta bez hlbokých odborných znalostí v oblasti nešírenia a odzbrojenia.

Na výročných konferenciách a všetkých prípravných zasadnutiach sa budú riešiť otázky týkajúce sa nešírenia a odzbrojenia, ktoré majú tematickú príbuznosť s prácou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“). Na základe týchto diskusií a inej práce, na ktorú dohliada združenie, sa pre zástupcov VP vypracujú správy zamerané na politiku spolu so súborom odporúčaní zameraných na činnosti. Správa sa rozošle príslušným inštitúciám Únie a členským štátom a sprístupní sa online.

3.1.2.   Výsledky projektu

—

usporadúvanie významnej medzinárodnej konferencie o nešírení a odzbrojení pod vedením Európskej únie, ktorá zostane kľúčovým miestom propagácie strategických diskusií o opatreniach zameraných na boj proti šíreniu ZHN a ich nosičov, ako aj vzájomne súvisiacich cieľov v oblasti odzbrojenia, na účely riešenia výziev týkajúcich sa konvenčných zbraní vrátane boja proti nedovolenému obchodovaniu a nadmernému hromadeniu RĽZ a ich munície,

—	zvýšenie viditeľnosti politík Únie v oblasti nešírenia ZHN a RĽZ a chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti, ako aj povedomia o nich medzi vládnymi úradníkmi, v akademickej obci a občianskej spoločnosti tretích krajín,

—	podpora úlohy a súdržnosti siete, ako aj úlohy Únie v tejto oblasti, a zvyšovanie odborných znalostí týkajúcich sa nešírenia v krajinách, v ktorých nie sú na dostatočnej úrovni, a to aj v tretích krajinách,

—

predloženie správ zameraných na politiku a/alebo odporúčaní zameraných na činnosti, ktorými by sa posilnilo vykonávanie stratégie EÚ proti šíreniu ZHN a stratégie EÚ pre RĽZ a ktoré by vytvorili užitočné východisko pre činnosť Únie a medzinárodného spoločenstva zameranú na nešírenie a konvenčné zbrane,

—	zvýšenie povedomia a poznatkov inštitúcií Únie, členských štátov, občianskej spoločnosti a tretích krajín o hrozbách súvisiacich so ZHN a ich nosičmi, čím by sa im umožnilo tieto hrozby lepšie predvídať.

3.1.3.   Opis projektu

Projektom sa zabezpečí organizácia troch významných výročných konferencií, podľa potreby s prípravnými zasadnutiami, a vypracovanie súvisiacich správ a/alebo odporúčaní:

—

každoročná konferencia trvajúca 1,5 dňa a usporiadaná v Bruseli, na ktorej sa zúčastní maximálne 300 expertov z odborných obcí, akademickej obce a vlád z Únie, pridružených štátov a tretích krajín, ktorí sa špecializujú na otázky súvisiace s nešírením, odzbrojením, kontrolou zbraní a konvenčnými zbraňami vrátane RĽZ,

—	pozornosť sa bude venovať výchove „budúcej generácie“ odborníkov, a to aj z krajín mimo Európy a Severnej Ameriky, ktorí sa pozvú na špecializovanú odbornú prípravu a prezentáciu do príslušných inštitúcií Únie, ktoré sa uskutočnia deň pred konferenciou alebo deň po nej,

—	správy zamerané na politiku a/alebo odporúčania zamerané na činnosti, ktorými by sa podporilo vykonávanie stratégie EÚ proti šíreniu ZHN a stratégie EÚ pre RĽZ.

3.2.   Projekt 2: Organizácia výročných konzultačných stretnutí Únie

3.2.1.   Účel projektu

Projektom sa zabezpečí organizácia troch výročných konzultačných stretnutí a vypracovanie súvisiacich správ a/alebo odporúčaní. Pracovné semináre by mali byť venované krátkodobým i strednodobým výzvam, ktorým Únia čelí v oblasti nešírenia a odzbrojenia, najmä pokiaľ ide o ZHN a ich nosiče, konvenčné zbrane vrátane RĽZ a nové druhy zbraní a nosičov. Pre rozhodovacie orgány Únie by tiež mali byť príležitosťou zamerať sa na dlhodobejšie výzvy a trendy v oblasti nešírenia a odzbrojenia, ako aj na iné relevantné otázky, ktoré presahujú rámec ich obvyklej každodennej činnosti.

Konzultačné stretnutia budú tiež posilňovať súdržnosť európskych odborných obcí, ktoré sa špecializujú na oblasti súvisiace s nešírením a odzbrojením, a pomôžu zväčšiť kapacity v týchto oblastiach, najmä v tých regiónoch Únie, v ktorých možno expertízu v oblasti odzbrojenia a nešírenia zlepšiť.

3.2.2.   Výsledky projektu

—	výmena informácií a analýz, ktoré sa týkajú súčasných trendov v oblasti šírenia zbraní, medzi odborníkmi z praxe a expertmi z akademickej obce z členských štátov Únie, ako aj špecializovaným personálom ESVČ a inštitúcií Únie,

—	diskusia o najlepších možnostiach a spôsoboch vykonávania politík Únie zameraných na boj proti šíreniu zbraní,

—

poskytovanie konštruktívnej spätnej väzby Únii o jej stratégii boja proti šíreniu ZHN a stratégii EÚ pre RĽZ zo strany nezávislých odborných obcí v Únii a predkladanie návrhov zo strany odborníkov z praxe odborným obciam v súvislosti s témami, ktoré sú z politického hľadiska najrelevantnejšie, na účely ďalšieho výskumu,

—	identifikovanie relevantných otázok v oblasti nešírenia a odzbrojenia na účely vypracovania správ zameraných na politiku,

—	vypracúvanie správ zameraných na politiku spolu so súborom odporúčaní na činnosti pre zástupcov VP.

3.2.3.   Opis projektu

Projektom sa zabezpečí organizácia troch výročných konzultačných stretnutí a vypracovanie súvisiacich správ a/alebo odporúčaní. Program týchto podujatí sa pripraví v úzkej spolupráci s pracovnými skupinami Rady pre SZBP v oblastiach nešírenia a odzbrojenia (CODUN/CONOP) a kontroly vývozu zbraní (COARM). Stretnutia by sa mali zameriavať na krátkodobé, ako aj strednodobé výzvy, ktorým Únia čelí v oblasti nešírenia a odzbrojenia, pokiaľ ide tieto kategórie zbraní: ZHN a ich nosiče, konvenčné zbrane vrátane RĽZ a nové druhy zbraní a nosičov.

Výročné konzultačné stretnutia trvajú 1,5 dňa a zúčastňuje sa na nich maximálne 100 osôb z odborných obcí Únie, členských štátov a inštitúcií Únie, ktoré sa špecializujú na otázky súvisiace s nešírením a konvenčnými zbraňami vrátane RĽZ. Tieto semináre by mali slúžiť hlavne na účely konzultácií medzi odbornými obcami Únie zaoberajúcimi sa otázkou nešírenia a odzbrojenia, Úniou a jej členskými štátmi. Výročné konzultačné stretnutia by sa mali konať v Bruseli.

3.3.   Projekt 3: Organizácia ad hoc seminárov

3.3.1.   Účel projektu

Projektom sa zabezpečuje organizácia najviac deviatich ad hoc expertných seminárov a vypracovanie súvisiacich správ a/alebo odporúčaní. Tieto semináre by mali najmä slúžiť na účely konzultácií na ad hoc základe medzi odbornými obcami Únie zaoberajúcimi sa otázkou nešírenia, Úniou a jej členskými štátmi s cieľom zaoberať sa dôležitými udalosťami a politickými možnosťami Únie, ako aj poskytovať príležitosť odborným obciam Únie, členským štátom a inštitúciám Únie šíriť osvetu medzi cieľovými skupinami v rámci Únie aj mimo nej.

3.3.2.   Výsledky projektu

—	výmena informácií a analýz, ktoré sa týkajú súčasných trendov v oblasti šírenia zbraní, medzi odborníkmi z praxe a expertmi z akademickej obce z členských štátov Únie, ako aj špecializovaným personálom ESVČ a inštitúcií Únie,

—	diskusia o najlepších možnostiach a spôsoboch vykonávania politík Únie zameraných na boj proti šíreniu zbraní,

—

poskytovanie konštruktívnej spätnej väzby Únii o jej stratégii boja proti šíreniu ZHN a stratégii EÚ pre RĽZ zo strany nezávislých odborných obcí v Únii a predkladanie návrhov zo strany odborníkov z praxe odborným obciam v súvislosti s témami, ktoré sú z politického hľadiska najrelevantnejšie, na účely ďalšieho výskumu,

—	identifikovanie relevantných otázok v oblasti nešírenia a odzbrojenia na účely vypracovania správ zameraných na politiku,

—	vypracúvanie správ zameraných na politiku spolu so súborom odporúčaní na činnosti pre zástupcov VP. Tieto správy sa rozošlú príslušným inštitúciám Únie a členským štátom.

3.3.3.   Opis projektu

Projektom sa zabezpečuje organizácia najviac deviatich ad hoc expertných seminárov a vypracovanie súvisiacich správ a/alebo odporúčaní. Ad hoc semináre trvajú maximálne dva dni a počítajú s účasťou maximálne 45 jednotlivcov, ktorí sa určia v závislosti od daného prípadu.

3.4.   Projekt 4: Publikácie

3.4.1.   Účel projektu

—	poskytovať informácie a analýzy o témach súvisiacich s nešírením ZHN, ich nosičov a konvenčných zbraní vrátane RĽZ a s odzbrojením, ktoré budú vstupmi pre politický a bezpečnostný dialóg o týchto otázkach, predovšetkým medzi expertmi, výskumnými pracovníkmi a zástupcami akademickej obce,

—	poskytovať zdroj, ktorý môžu účastníci zasadnutí príslušných prípravných orgánov Rady použiť na prípravu svojich diskusií o politike a praxi Únie v oblasti nešírenia zbraní, kontroly zbraní a odzbrojenia,

—	poskytovať nápady, informácie a analýzy, ktoré môžu pomáhať pri koncipovaní činností na úrovni Únie, ktoré sú zamerané na nešírenie, kontrolu zbraní a odzbrojenie.

3.4.2.   Výsledky projektu

—	posilnenie politického a bezpečnostného dialógu o opatreniach na boj proti šíreniu ZHN a ich nosičov, kontrole zbraní a odzbrojení predovšetkým medzi expertmi, výskumnými pracovníkmi a zástupcami akademickej obce,

—	zvýšenie povedomia, znalostí a porozumenia občianskej spoločnosti, najmä v rámci širšej siete nezávislých odborných obcí Únie zaoberajúcich sa otázkou nešírenia a vlád, o otázkach súvisiacich s politikami Únie v oblasti nešírenia, kontroly zbraní a odzbrojenia,

—	predloženie politických a/alebo operačných variantov vysokému predstaviteľovi, inštitúciám Únie a členským štátom,

—	rozvoj činností na úrovni Únie súvisiacich s nešírením, kontrolou zbraní a odzbrojením prostredníctvom reflexie, informácií a analýz.

3.4.3.   Opis projektu

Projektom sa zabezpečuje vypracovanie a uverejnenie približne 20 politických dokumentov. Politické dokumenty vypracuje alebo zadá na vypracovanie združenie a tieto dokumenty nemusia nevyhnutne predstavovať názory inštitúcií Únie alebo členských štátov. Politické dokumenty sa budú vzťahovať na témy, ktoré spadajú pod mandát združenia. V každom dokumente sa sformulujú politické alebo operačné varianty. Všetky politické dokumenty sa budú uverejňovať na webovej stránke združenia.

3.5.   Projekt 5: Riadenie a ďalší rozvoj asistenčnej služby

3.5.1.   Účel projektu

Ďalším riadením a rozvojom asistenčnej služby v rámci združenia na účely poskytovania odborných posudkov ad hoc k problémom súvisiacim s celou škálou otázok týkajúcich sa nešírenia a odzbrojenia, ktoré sa vzťahujú na nekonvenčné aj konvenčné zbrane, sa poskytne informačná základňa a uľahčí sa formulovanie politických opatrení Únie v súvislosti so špecifickými a naliehavými témami.

3.5.2.   Výsledky projektu

—	vybavovanie ad hoc výskumných žiadostí týkajúcich sa špecifických otázok, o ktorých informácie požaduje ESVČ, pričom sa odpovede poskytnú do dvoch týždňov,

—	podpora ad hoc dialógu o konkrétnych témach medzi združením odborných obcí a ESVČ,

—	z toho vyplývajúce posilnenie znalostnej základne pre ďalšie diskusie o otázkach nešírenia v Únii,

—	umožnenie toho, aby ESVČ mala v prípade naliehavých a príležitostných žiadostí komplexný prístup k expertíze a výskumným zdrojom združenia.

3.5.3.   Opis projektu

Projekt poskytne ESVČ a príslušným pracovným skupinám Rady približne 18 odborných dokumentov, každý v rozsahu 5 až 10 strán, o aktuálnych otázkach v oblasti nešírenia a odzbrojenia v priebehu dvoch až troch týždňov od požiadania zo strany ESVČ. Dokumenty budú vychádzať z preskúmania existujúcej odbornej literatúry a primárnych dokumentov (nie vlastný výskum). Možné témy sa na základe medzinárodného programu, pripravovaných udalostí v Únii a politických dokumentov Únie určia prostredníctvom rozhovorov s ESVČ. ESVČ si túto funkciu môže vyžiadať a) vo forme písomného dokumentu; a/alebo b) prostredníctvom brífingu na zasadnutí pracovnej skupiny CONOP alebo COARM; a/alebo c) vo forme expertného vstupu na diaľku (ak je potrebné naliehavé poradenstvo).

3.6.   Projekt 6: Elektronické učenie sa

3.6.1.   Účel projektu

—	budovanie kapacít v rámci budúcej generácie akademických pracovníkov a odborníkov z praxe v oblasti politiky nešírenia a odzbrojenia,

—	zlepšenie podrobných znalostí o politikách Únie v oblasti nešírenia a odzbrojenia v celej Únii a v tretích krajinách,

—	prispenie ku globálnym iniciatívam zameraným na presadzovanie vzdelávania v oblasti nešírenia a odzbrojenia,

—	obnovenie a rozšírenie odborných znalostí o otázkach týkajúcich sa ZHN a RĽZ v rámci Únie a v partnerských krajinách,

—	poskytovanie cielených a aktuálnych poznatkov o celom spektre otázok v oblasti kontroly nekonvenčných a konvenčných zbraní inštitúciám Únie, členským štátom a európskej sieti odborných obcí.

3.6.2.   Výsledky projektu

—	realizácia a optimalizácia kurzu elektronického učenia sa zahŕňajúceho všetky relevantné aspekty nešírenia a odzbrojenia,

—	osvetová činnosť a pomoc pre pedagógov a školiteľov, aby mohli využívať vzdelávacie zdroje Únie v oblasti nešírenia a odzbrojenia,

—	podpora integrácie zdrojov Únie v oblasti elektronického učenia sa do univerzitných magisterských programov,

—	kombinácia elektronického učenia sa a výučby v triedach na účely poskytovania odbornej prípravy, ktorú v oblasti zvyšovania povedomia o šírení zbraní koncipuje združenie (ďalej len „zmiešané učenie“),

—	prehĺbenie znalostí o politikách Únie v oblasti nešírenia a odzbrojenia v celej Únii a v tretích krajinách,

—	poskytovanie nepretržite aktualizovaných otvorených vzdelávacích zdrojov pre všetky zainteresované strany, ktoré sa zapájajú do výskumu a programovania v oblasti nešírenia,

—	rozvoj ďalšieho online obsahu na zlepšenie učebných osnov kurzu a poskytovanie kritických znalostných podkladov pre odborníkov z praxe a akademických pracovníkov v oblasti nešírenia.

3.6.3.   Opis projektu

Tento projekt sa zameria na celosvetové šírenie a využívanie nástroja elektronického učenia sa, ktorý bol vytvorený na základe rozhodnutia 2014/129/SZBP.

Na tento účel sa bude na základe spätnej väzby účastníkov a hodnotenia správania používateľov prostredníctvom rôznych štatistických nástrojov nepretržite zvyšovať používateľská ústretovosť webovej stránky elektronického učenia sa a súvisiacej certifikačnej časti. Osobitná pozornosť sa bude venovať modernizácii ponuky elektronického učenia sa pre používateľov so zrakovým alebo sluchovým postihnutím s cieľom uľahčiť ničím nebránenú účasť na kurze a umožniť čo najvyšší počet potenciálnych účastníkov. Okrem toho sa prostredníctvom komplexného lingvistického preskúmania, ktoré poskytnú špecializované osoby, ktorých materinský jazyk je angličtina, zvýši zrozumiteľnosť celého kurzu.

Všetkých 15 vzdelávacích jednotiek sa bude aktualizovať s cieľom poskytnúť študentom čo najaktuálnejšie fakty a hodnoty. Osveta a podpora vzdelávacích inštitúcií umožní ľahkú integráciu elektronického učenia sa do univerzitných magisterských programov a iných vzdelávacích ponúk a bude nabádať na celosvetové používanie kurzu elektronického učenia sa.

V rokoch 2018 až 2020 sa vyvinie a uvedie do prevádzky približne päť dodatočných vzdelávacích jednotiek. Dodatočný obsah elektronického učenia sa sa bude vyvíjať v úzkej spolupráci s ESVČ a členskými štátmi a môže patriť do jednej z týchto kategórií:

a)	pokročilá vzdelávacia jednotka, ktorá bude stavať na existujúcom obsahu kurzov a ponúkne hlbšie znalosti;

b)	praktická vzdelávacia jednotka, ktorá bude zameraná na praktické otázky implementácie v oblasti nešírenia alebo režimov kontroly vývozu;

c)	akademická vzdelávacia jednotka, ktorej predmetom bude teoretický aspekt nešírenia a odzbrojenia;

d)	podporná vzdelávacia jednotka, v rámci ktorej sa budú poskytovať kľúčové znalosti s cieľom lepšie pochopiť širokú problematiku nešírenia a odzbrojenia (napríklad právne, finančné alebo etické aspekty);

e)	personalizovaná vzdelávacia jednotka, ktorá bude podporovať kurzy špecifickej odbornej prípravy v učebniach a bude sa používať v kombinácii s uvedenými kurzami („zmiešané učenie“).

3.7.   Projekt 7: Stáže

3.7.1.   Účel projektu

—	budovanie kapacít v rámci budúcej generácie akademických pracovníkov a odborníkov z praxe v oblasti politiky nešírenia a tvorby programov,

—	zlepšenie chápania a osvojenie si politík Únie v oblasti nešírenia a odzbrojenia v celej Únii,

—	rozšírenie a zlepšenie poznatkov o politikách Únie v oblasti RĽZ a ZHN v tretích krajinách,

—	vytváranie sietí mladých odborníkov na regionálnej úrovni, kde má Únia veľký záujem na nešírení,

—	posilnenie budovania kapacít v rámci siete,

—	obnovenie a rozšírenie odborných znalostí o otázkach týkajúcich sa ZHN a RĽZ v rámci Únie a v partnerských krajinách.

3.7.2.   Výsledky projektu

—	posilnené kapacity v rámci budúcej generácie akademických pracovníkov a odborníkov z praxe v oblasti politiky nešírenia a tvorby programov,

—	hlbšie znalosti o politikách Únie v oblasti nešírenia a odzbrojenia v celej Únii,

—	lepšie porozumenie stratégiám, politikám a prístupom Únie v oblasti nešírenia v tretích krajinách,

—	vytvorenie sietí mladých odborníkov z praxe a zástupcov akademickej obce a uľahčenie praktickej spolupráce,

—	posilnené budovanie kapacít, pokiaľ ide o politiky Únie v oblasti ZHN a RĽZ v rámci siete.

3.7.3.   Opis projektu

V rámci projektu sa poskytnú európske stáže pre problematiku nešírenia zbraní a odzbrojenia pre približne 36 študentmi vyšších stupňov vysokoškolského štúdia alebo mladých diplomatov, vždy na dobu najviac troch mesiacov. Stáže zriadi, dohliada na ne a dokumentuje ich združenie a pozostávajú z prednášok, diskusných stretnutí, štruktúrovaného čítania a zapojenia sa do projektov.

Stáže môžu hostiť všetky inštitúty, ktoré sú členmi siete. 30 z 36 miest sa vyhradí pre európskych kandidátov, zatiaľ čo zvyšných šesť stáží obsadia neeurópski kandidáti, v ideálnom prípade z južnej Ázie, východnej Ázie, Blízkeho východu a zo severnej Afriky.

Všetci stážisti sa budú v čo najväčšej možnej miere pozývať na konferencie a semináre organizované združením počas obdobia stáže.

3.8.   Projekt 8: Študijné návštevy Únie pre účastníkov štipendijného programu OSN pre odzbrojenie

3.8.1.   Účel projektu

—	prehĺbenie znalostí o politikách Únie v oblasti nešírenia a odzbrojenia a zaistenie viditeľnosti týchto politík v tretích krajinách,

—

obnovenie a rozšírenie odborných znalostí o otázkach týkajúcich sa ZHN a RĽZ v tretích krajinách, najmä zvýšením informovanosti o možnostiach, ktoré ponúkajú programy Únie, pokiaľ ide o budovanie kapacít v oblastiach ako kontrola vývozu zbraní, nešírenie a odzbrojenie a zmierňovanie chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík,

—	podpora úsilia OSN o zlepšenie vzdelávania o odzbrojení a presadzovanie multilateralizmu.

3.8.2.   Výsledky projektu

—	prehĺbenie znalostí o politikách Únie v oblasti nešírenia a odzbrojenia a zvýšenie viditeľnosti týchto politík v tretích krajinách,

—	rozšírenie odborných znalostí o otázkach týkajúcich sa ZHN a RĽZ v partnerských krajinách,

—	zlepšenie vzdelávania OSN o odzbrojení.

3.8.3.   Opis projektu

Projekt bude každoročne zahŕňať dvoj- alebo trojdňovú študijnú návštevu účastníkov štipendijného programu OSN pre odzbrojenie v Bruseli, ktorej súčasťou bude seminár za účasti rečníkov z inštitúcií Únie a odborníkov zo siete združenia, ako aj exkurzia na relevantné miesta. Návšteva sa uskutoční v rámci európskej zložky štipendijného programu, zvyčajne pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN.

3.9.   Projekt 9: Odborná príprava v oblasti zvyšovania povedomia o šírení zbraní

3.9.1.   Účel projektu

—	zvýšiť povedomie v rámci prírodných vied a iných relevantných oblastí o rizikách šírenia ZHN spojených s určitými materiálmi, softvérom a technológiami, ako aj o príslušných medzinárodných zmluvách a mechanizmoch,

—	budovanie kapacít týchto skupín na zavedenie vnútorných mechanizmov zabezpečovania súladu v ich inštitúciách na účely kontroly tokov citlivých technológií, ako aj bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti materiálov,

—	poskytovanie nových nápadov týkajúcich sa technologického vývoja a možného vplyvu tohto vývoja na problematiku nešírenia zbraní inštitúciám Únie, členským štátom a sieti Únie pre nešírenie zbraní.

3.9.2.   Výsledky projektu

—	posilnená kapacita budúcej generácie akademických pracovníkov v oblasti prírodných vied a iných relevantných oblastiach, pokiaľ ide o nástroje a politiky týkajúce sa nešírenia zbraní,

—	prispenie k cieľom politiky Únie v oblasti nešírenia zbraní prostredníctvom lepšej informovanosti o rizikách šírenia v disciplínach s vysokou mierou rizika šírenia a rýchlym technologickým vývojom,

—	kombinácia diaľkového vzdelávania (elektronické učenie sa) a odbornej prípravy na mieste („zmiešané učenie“).

3.9.3.   Opis projektu

Týmto projektom sa vytvorí pilotný kurz na zvyšovanie povedomia o rizikách spojených so šírením zbraní medzi študentmi vyšších stupňov vysokoškolského a doktorandského štúdia v oblasti prírodných vied a iných relevantných oblastiach. To bude zahŕňať rozvoj špecializovaných osnov pre dve rôzne cieľové skupiny (napríklad biomedicína, inžinierstvo alebo jadrová oblasť) a uskutočnenie jedného pilotného kurzu pre každú z týchto cieľových skupín.

3.10.   Projekt 10: Správa internetovej platformy

3.10.1.   Účel projektu

Udržiavaním a vývojom webovej stránky sa uľahčia kontakty v obdobiach medzi jednotlivými zasadnutiami siete a podporí sa dialóg v oblasti výskumu medzi odbornými obcami zaoberajúcimi sa otázkou nešírenia. Pre inštitúcie Únie a členské štáty by mohla byť užitočná aj osobitná webová stránka, prostredníctvom ktorej by si účastníci siete mohli voľne vymieňať informácie a nápady a zverejňovať svoje štúdie týkajúce sa otázok súvisiacich s nešírením ZHN a ich nosičov a s konvenčnými zbraňami vrátane RĽZ. Projekt poskytne online nadviazanie na tieto udalosti, ako aj príležitosť na prezentovanie európskeho výskumu. Prispeje k účinnému šíreniu výsledkov výskumu v rámci komunity odborných obcí, ako aj vládnych kruhov. Uvedené skutočnosti povedú k lepšiemu predvídaniu a poznaniu hrozieb spojených so šírením ZHN a ich nosičov a konvenčnými zbraňami vrátane nedovoleného obchodovania a nadmerného hromadenia RĽZ a ich munície.

3.10.2.   Výsledky projektu

—	riadenie platformy, v rámci ktorej si odborné obce zaoberajúce sa otázkou nešírenia môžu vymieňať svoje nezávislé názory a analýzy týkajúce sa otázok súvisiacich so šírením ZHN a s konvenčnými zbraňami vrátane RĽZ,

—	rozšírenie, riadenie a aktualizácia existujúcej siete nezávislých odborných obcí,

—	podpora lepšieho chápania stratégie EÚ proti šíreniu ZHN a stratégie EÚ pre RĽZ zo strany občianskej spoločnosti a zabezpečenie prepojenia medzi Úniou a sieťou odborných obcí,

—	trvalé a bezplatné sťahovanie dokumentov zo zasadnutí siete a od nezávislých odborných obcí, ktoré sa chcú podeliť o výsledky svojho výskumu bez finančnej náhrady,

—	zvýšenie povedomia a poznatkov inštitúcií Únie, členských štátov, občianskej spoločnosti a tretích krajín o hrozbách spojených s konvenčnými zbraňami, ZHN a ich nosičmi, čo im umožní tieto hrozby lepšie predvídať.

3.10.3.   Opis projektu

—	mohla by sa vytvoriť možnosť používania technológie podobnej sociálnym sieťam, ak je to možné a vhodné, s cieľom umožniť aktívnu komunikáciu a výmenu informácií online medzi účastníkmi siete v známom prostredí,

—	združenie poverené vedením projektu bude zodpovedné za hostiteľské služby webového servera (webhosting), tvorbu webových stránok a technickú údržbu webovej stránky,

—	predmetom záujmu budú politiky Únie týkajúce sa otázok súvisiacich so šírením ZHN a s konvenčnými zbraňami vrátane RĽZ, ku ktorým sa bude pravidelne prikladať náležitá dokumentácia,

—	publikácie združenia sa budú propagovať a podporovať prostredníctvom osobitných historických záznamov,

—	konferencie, ktoré organizuje združenie, sa budú propagovať prostredníctvom webovej stránky (podľa potreby podkladové dokumenty, programy, prezentácie, videozáznamy verejných zasadnutí),

—	na internetovej stránke sa sprístupní kurz elektronického učenia sa združenia. Pre členov siete a úradníkov Únie sa osobitne vytvorí intranetový prístup (integrovaný nástroj pre kurz elektronického učenia sa),

—	raz za dva mesiace sa budú publikovať osobitné internetové vydania so zameraním na aktuálne témy v oblasti šírenia ZHN a konvenčných zbraní vrátane RĽZ.

4.   Trvanie

Celkové odhadované trvanie realizácie projektov je 42 mesiacov.

5.   Príjemcovia

5.1.   Priami príjemcovia

Navrhnuté projekty slúžia účelu SZBP a prispievajú k plneniu strategických cieľov stanovených v stratégii EÚ proti šíreniu ZHN a stratégii EÚ pre RĽZ.

5.2.   Nepriami príjemcovia

Nepriami príjemcovia týchto projektov sú:

a)	nezávislé odborné obce a zástupcovia akademickej obce z Únie a tretích krajín zameriavajúci sa na otázky nešírenia, odzbrojenia a konvenčných zbraní vrátane RĽZ;

b)	inštitúcie Únie vrátane vzdelávacích inštitúcií, študenti a všetci ostatní účastníci kurzu elektronického učenia sa;

c)	členské štáty;

d)	tretie krajiny.

6.   Účastníci z tretích strán

Projekty sa budú v plnom rozsahu financovať týmto rozhodnutím. Experti siete sa môžu považovať za účastníkov z tretej strany. Budú pracovať v súlade so svojimi štandardnými pravidlami.

7.   Riadiaci výbor

Riadiaci výbor pre tento projekt sa bude skladať zo zástupcov VP a zástupcu vykonávacieho subjektu uvedeného v bode 8 tejto prílohy. Riadiaci výbor bude vykonávanie tohto rozhodnutia pravidelne skúmať aspoň raz ročne, a to aj s využitím elektronických komunikačných prostriedkov.

8.   Vykonávací subjekt

Technickým vykonávaním tohto rozhodnutia sa poverí združenie, ktoré bude vykonávať svoje úlohy pod kontrolou VP. Združenie bude pri vykonávaní svojich činností spolupracovať s VP a členskými štátmi a prípadne s inými štátmi, ktoré sú zúčastnenými stranami, a medzinárodnými organizáciami.

PRÍLOHA

---

(*1)  V tejto prílohe sa oznamujú len opravy súvisiace s programovým obdobím 2007 – 2013.

(*2)  V prípade platobných agentúr, ktorých účty sa oddeľujú, sa má zníženie uvedené v článku 54 ods. 2 uplatniť až po tom, čo budú účty navrhnuté na schválenie.