31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 28/1

(1)

Listom z 21. júla 2009, zapísaným do registra Komisie 22. júla 2009 pod číslom CP 231/2009, bola Komisii doručená sťažnosť leteckého dopravcu Ryanair Ltd (v súčasnosti Ryanair Designated Activity Company, ďalej len: „Ryanair“), podľa ktorej Írsko poskytlo nezákonnú a neoprávnenú štátnu pomoc prostredníctvom dane z leteckej dopravy, t. j. spotrebnej dane, ktorou zaťažilo odlety cestujúcich z írskych letísk.

(2)

Listom z 28. júla 2009 Komisia postúpila túto sťažnosť Írsku a požiadala ho, aby vyjadrilo svoje stanovisko k tvrdeniam uvedeným v liste z 21. júla 2009.

(3)

Listom z 26. augusta 2009 Írsko požiadalo o predĺženie lehoty na odpoveď. Komisia s touto žiadosťou súhlasila listom z 3. septembra 2009.

(4)

Írsko odpovedalo na list Komisie listom z 15. októbra 2009 a jeho odpoveď bola zapísaná do registra Komisie v ten istý deň.

(5)

Keďže údajná pomoc bola vykonaná bez predchádzajúcej notifikácie Komisii, vec bola zapísaná do registra ako neoznámené opatrenie. Komisia uskutočnila predbežné vyšetrovanie podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(6)

Rozhodnutím z 13. júla 2011 („rozhodnutie z roku 2011“) (2), prijatým na záver fázy predbežného vyšetrovania, Komisia odmietla väčšinu sťažností spoločnosti Ryanair. Konkrétne zistila, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisia však rozhodla aj o tom, že začne formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa odlišných daňových sadzieb uplatňovaných na lety do cieľov ciest vzdialených od letiska v Dubline najviac 300 km a na všetky ostatné lety.

(7)

Žiadosťou podanou v kancelárii Všeobecného súdu 24. septembra 2011 spoločnosť Ryanair podala návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia z roku 2011 v rozsahu, v akom sa v ňom zistilo, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Vec bola zapísaná do registra pod číslom T-512/11.

(8)

Komisia 25. júla 2012 prijala rozhodnutie („rozhodnutie z roku 2012“) o uplatňovaní diferencovaných daňových sadzieb v oblasti leteckej dopravy (3). Komisia zistila, že Írsko poskytlo štátnu pomoc vo forme nižšej sadzby dane z leteckej dopravy uplatniteľnej na lety do cieľových miest vzdialených najviac 300 km od letiska v Dubline v období od 30. marca 2009 do 28. februára 2011. Komisia ďalej zistila, že štátna pomoc bola neoprávnená a nezlučiteľná s vnútorným trhom a požiadala Írsko, aby vymohlo sumu nezlučiteľnej pomoci od príjemcov.

(9)

Žiadosťami podanými 1. novembra 2012 a 15. novembra 2012 sa spoločnosti Ryanair a Aer Lingus odvolali proti rozhodnutiu z roku 2012. Tieto veci boli zapísané do registra pod číslami T-473/12 a T-500/12.

(10)

Rozsudkom z 25. novembra 2014 Všeobecný súd zrušil rozhodnutie z roku 2011 v rozsahu, v akom sa v ňom zistilo, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich nepredstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (4). Všeobecný súd sa uzniesol, že Komisia by mala začať formálne vyšetrovacie konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

(11)

Rozsudkom z 5. februára 2015 Všeobecný súd zrušil rozhodnutie z roku 2012 týkajúce sa diferencovaných daňových sadzieb vzťahujúcich sa na lety do cieľových miest vzdialených od letiska v Dubline najviac 300 km, a to v rozsahu, v akom sa v ňom nariaďuje vymáhanie pomoci od príjemcov v sume, ktorá bola stanovená na 8 EUR za cestujúceho (5). Komisia podala odvolanie proti tomuto rozsudku na Súdnom dvore.

(12)

Po zrušení rozhodnutia z roku 2011 listom z 28. septembra 2015 Komisia informovala Írsko, že sa rozhodla začať postup stanovený v článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s neuplatňovaním dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich. Toto rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (6). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predmetnému opatreniu.

(13)

Írsko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom z 22. decembra 2015, ktorý bol zapísaný do registra Komisie 6. januára 2016.

(14)

Komisia dostala pripomienky od dvoch zainteresovaných strán. Listom z 23. augusta 2016 ich postúpila Írsku, ktoré dostalo príležitosť vyjadriť sa k nim. Keďže Írsko nereagovalo na list Komisie, Komisia ho listom zo 17. októbra 2016 opätovne vyzvala, aby sa vyjadrilo k pripomienkam doručeným od zainteresovaných strán.

(15)

Listom z 9. decembra 2016 Komisia požiadala Írsko o poskytnutie doplňujúcich informácií. Írsko odpovedalo listom z 18. januára 2017. V tomto liste takisto uviedlo svoje stanovisko k pripomienkam doručeným od zainteresovaných strán.

(16)

Súdny dvor rozsudkom z 21. decembra 2016 odvolal rozsudky Všeobecného súdu v rozsahu, v akom zrušili rozhodnutie z roku 2012 (7). Súdny dvor tým potvrdil, že Írsko musí vymôcť sumu 8 EUR za cestujúceho od leteckých dopravcov, ktorí mali prospech z neoprávnenej štátnej pomoci.

(17)

Daň z leteckej dopravy bola stanovená oddielom 55 ods. 2 druhého finančného zákona z roku 2008 (ďalej len „finančný zákon“) (8). Finančný zákon nadobudol účinnosť 30. marca 2009. V oddiele 55 ods. 2 finančného zákona sa stanovuje, že leteckí dopravcovia odvádzajú daň z leteckej dopravy za „každý odlet cestujúceho z letiska, ktoré sa nachádza v Írsku“.

(18)

Pojmy použité v oddiele 55 ods. 2 finančného zákona sú vymedzené v oddiele 55 ods. 1 Vo vymedzení pojmu „cestujúci“, uvedenom v oddiele 55 ods. 2 finančného zákona, sa výslovne vylučuje „tranzitný alebo transferový cestujúci“, z čoho vyplýva, že odlet „tranzitného alebo transferového cestujúceho“ nepredstavuje „odlet cestujúceho“, za ktorý sú leteckí dopravcovia povinní odviesť daň z leteckej dopravy. „Tranzitný cestujúci“ je vymedzený ako „cestujúci, ktorý sa nachádza na palube lietadla, ktoré v priebehu cesty pristane na letisku, pričom daný cestujúci pokračuje v ceste v danom lietadle“. Ďalej „transferový cestujúci“ je „cestujúci, ktorý v rámci letu priletí na letisko a odletí z letiska s ďalším letom, iným ako let na letisko, na ktorom sa začala cesta daného cestujúceho, pričom obidva lety sú súčasťou jednej rezervácie a medzi pravidelným časom príletu na letisko a pravidelným časom odletu z daného letiska neuplynie viac ako 6 hodín“. Napokon, „letisko“ je letisko v zmysle (novely) zákona o leteckej prevádzke a leteckej doprave z roku 1998, okrem letiska, na ktorom počet odletov cestujúcich v predchádzajúcom kalendárnom roku nebol väčší ako 10 000 (9).

(19)

Pri zavedení dane z leteckej dopravy bolo v oddiele 55 ods. 2 písm. b) finančného zákona stanovené, že „daň z leteckej dopravy sa ukladá, vyberá a odvádza podľa vzdialenosti medzi miestom odletu a miestom, na ktorom sa daný let skončí, a to sadzbou: i) 2 EUR v prípade letu z letiska do cieľového miesta nachádzajúceho sa vo vzdialenosti maximálne 300 km od letiska v Dubline, ii) 10 EUR vo všetkých ostatných prípadoch“.

(20)

V nadväznosti na vyšetrovanie Komisie, ktoré sa týkalo možného porušenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (10) a článku 56 ZFEÚ o slobode poskytovať služby, sa sadzby s účinnosťou od 1. marca 2011 zmenili tak, že od tohto dňa sa na všetky odlety uplatňovala jednotná sadzba 3 EUR bez ohľadu na precestovanú vzdialenosť od letiska v Dubline (11).

(21)

Daň z leteckej dopravy bola zrušená s účinnosťou od 1. apríla 2014.

(22)

Írsko v liste z 18. januára 2017 vysvetlilo, že letecký dopravca musí pri určení výšky splatnej daňovej sadzby, pokiaľ cesta pozostáva z niekoľkých úsekov, považovať túto cestu za jeden celok, ako je stanovené v usmernení vydanom Úradom komisárov pre daňové príjmy (ďalej len „komisariát pre daňové príjmy“) z 30. marca 2009 (pozri odôvodnenie 84). Uviedlo príklad letu s dvoma úsekmi, pričom prvý úsek bol na trase Dublin – Shannon a druhý úsek Shannon – New York. Shannon sa nachádza vo vzdialenosti kratšej ako 300 km od letiska v Dubline, zatiaľ čo New York je od letiska v Dubline vzdialený viac ako 300 km. Konečné cieľové miesto (New York) je vzdialené viac ako 300 km od letiska v Dubline. Keďže je nutné chápať cestu ako celok (t. j. cestu z Dublinu do New Yorku), podľa Írska sa na let vzťahuje daň z leteckej dopravy so sadzbou 10 EUR. Odlet zo Shannonu bolo možné ignorovať v tom zmysle, že nie je nutné odviesť žiadnu (dodatočnú) daň z leteckej dopravy, pod podmienkou, že cestujúci vyhovuje vymedzeniu „transferového cestujúceho“ alebo „tranzitného cestujúceho“ na letisku v Shannone v súlade s oddielom 55 ods. 1 finančného zákona. Letecký dopravca teda musel zohľadniť celú cestu a uplatniť príslušnú sadzbu, ktorá zodpovedala konečnému cieľovému miestu (12).

(23)

Spoločnosť Air Lingus, ktorá v období rokov 2009 – 2014 vyberala daň z leteckej dopravy v súlade s usmernením vydaným komisariátom pre daňové príjmy, vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania potvrdila, že daň z leteckej dopravy sa neuplatňovala na jednotlivé segmenty cesty. Namiesto toho zdaniteľnú udalosť predstavovala cesta, ktorá sa začala v Írsku a výška splatnej dane závisela od konečného cieľového miesta uvedeného na letenke, bez ohľadu na to, či cestujúci uskutočnil jeden let alebo viacero letov, aby sa dostal do konečného cieľového miesta.

(24)

Pokiaľ ide o sadzbu dane z leteckej dopravy v priebehu obdobia od 30. marca 2009 do 1. marca 2011, Írsko uviedlo, že nižšia sadzba 2 EUR za cestujúceho sa uplatňovala len v prípadoch, keď konečné cieľové miesto celej cesty, bez ohľadu na počet letov v rámci nej, ležalo vo vzdialenosti menšej ako 300 km od letiska v Dubline, zatiaľ čo vyššia sadzba sa uplatňovala „vo všetkých ostatných prípadoch“. Podľa Írska predstavovala nižšia sadzba (2 EUR) výnimku zo všeobecného pravidla.

(25)

Tabuľka 1 obsahuje informácie poskytnuté Írskom, z ktorých vyplýva, ako sa uplatňovala daň z leteckej dopravy pred zavedením a po zavedení jedinej sadzby tejto dane pre všetky zdaniteľné odlety v roku 2011.

Tabuľka 1

Príklady ciest a splatnej dane pred zmenou a po zmene sadzby dane z leteckej dopravy v roku 2011

(26)

Príklady uvedené v tabuľke 1 je podľa Írska možné vysvetliť takto:

(27)

Do týchto príkladov nie je zahrnutá situácia týkajúca sa cesty, ktorá sa začína a končí mimo Írska, ale zahŕňa medzipristátie v Írsku, napríklad Londýn – New York s medzipristátím na letisku v Dubline. Zo všetkých vysvetlení, ktoré Írsko uviedlo, však nepochybne vyplýva, že za takúto cestu sa nebude platiť žiadna daň z leteckej dopravy. Na odlet z Londýna sa nebude vzťahovať daň z leteckej dopravy, keďže londýnske letiská nie sú letiská vymedzené v oddiele 55 ods. 1 finančného zákona, vzhľadom na to, že sa nachádzajú mimo Írska, a odlet z Dublinu nebude zdanený z toho dôvodu, že cestujúci spĺňa vymedzenie transferového alebo tranzitného cestujúceho.

(28)

Podľa informácií, ktoré Írsko poskytlo, bola daň z leteckej dopravy zavedená ako odpoveď na finančné problémy na začiatku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy s cieľom zvýšiť príjmy. Írsko neuviedlo žiadny iný cieľ, ako je napríklad ochrana životného prostredia.

(29)

Ako je uvedené v odôvodnení 6, rozhodnutie z roku 2011 bolo prijaté na konci fázy predbežného vyšetrovania, ktoré sa začalo 21. júla 2009.

(30)

S cieľom posúdiť, či neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na tranzitných a transferových cestujúcich bolo selektívne, Komisia najskôr určila príslušný referenčný daňový systém. Komisia sa domnievala, že cieľ a štruktúra systému dane z leteckej dopravy boli zamerané na zdanenie cestujúcich, ktorí odlietajú z letiska nachádzajúceho sa v Írsku, v záujme zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu. Z informácií poskytnutých Írskom Komisia vyrozumela, že na ceste zahŕňajúcej niekoľko úsekov bol od platby dane z leteckej dopravy vždy oslobodený prvý úsek cesty. Írsko takisto uviedlo príklady ciest z New Yorku do Dublinu a z Dublinu do New Yorku s medzipristátím a bez medzipristátia v Shannone a uplatniteľných sadzieb dane z leteckej dopravy. Referenčný systém sa teda chápal ako daň, ktorou je zaťažený každý odlet cestujúceho na lietadle z letiska v Írsku. Komisia sa takisto domnievala, že transferoví a tranzitní cestujúci boli cestujúci, ktorí odlietali z írskeho letiska, a preto by zrejme mali byť súčasťou tohto referenčného systému. Z toho vyplýva, že oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich predstavuje odchýlku od normálneho uplatňovania tohto všeobecného daňového rámca.

(31)

Komisia potom skúmala, či oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy bolo opodstatnené povahou alebo všeobecnými zásadami daňového systému v členskom štáte. Zistila, že účel dane z leteckej dopravy spočíval v tom, aby bola neutrálna z hľadiska trasy vybratej na dosiahnutie konečného cieľového miesta, bez ohľadu na to, či zahŕňala alebo nezahŕňala medzipristátie, a aby sa predišlo dvojitému zdaneniu. Podľa rozhodnutia z roku 2011 platilo, že keby sa daň z leteckej dopravy uplatňovala na tranzitných a transferových cestujúcich, letecký dopravca by ju v prípade cesty s medzipristátím musel odviesť dvakrát. Z toho vyplynul záver, že oslobodenie tranzitných a transferových cestujúcich od dane z leteckej dopravy, v dôsledku ktorého boli cestujúci zdanení rovnakým spôsobom nezávisle od preletenej trasy, je v súlade s povahou a logikou príslušného daňového systému.

(32)

Komisia z týchto záverov vyvodila, že oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy bolo v súlade s povahou a logikou určeného daňového systému (13).

(33)

Ako je uvedené v odôvodnení 10, Všeobecný súd rozsudkom vo veci T-512/11 zrušil rozhodnutie z roku 2011 v rozsahu, v akom sa v ňom konštatovalo, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(34)

Všeobecný súd zistil, že predbežné vyšetrovanie, ktoré trvalo asi dva roky, značne predĺžilo obdobie, ktoré sa pri predbežnom vyšetrovaní bežne vyžaduje podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(35)

Domnieval sa takisto, že skúmanie Komisie bolo neúplné a nedostatočné. Všeobecný súd konkrétne zistil, že existovali nezrovnalosti medzi obsahom listu od Írska z 15. októbra 2009, uvedeného v odôvodnení 4, a rozhodnutím z roku 2011.

(36)

V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieval, že Komisia podporila stanovisko Írska, podľa ktorého časť cesty, ktorá bola oslobodená od odvodu dane z leteckej dopravy, tvoril prvý úsek, hoci príklady uvedené v tabuľke v odôvodnení 9 rozhodnutia z roku 2011 neumožnili potvrdiť tento záver. Podľa Všeobecného súdu mohol byť prvý úsek oslobodený od dane v príklade, ktorý sa týkal cestujúcich letiacich z Dublinu do New Yorku s medzipristátím v Shannone, na ktorých sa vzťahoval odvod dane z leteckej dopravy, na druhej strane nebolo jasné (a Komisia to nevysvetlila), prečo sa na cestujúcich v opačnom smere, teda z New Yorku do Dublinu s rovnakým medzipristátím, nevzťahoval odvod dane z leteckej dopravy pri odlete z letiska medzipristátia v Shannone.

(37)

Všeobecný súd okrem toho odkázal na skutočnosť, že podľa írskych orgánov zavedenie výnimiek pre tie isté kategórie cestujúcich, ktoré sú oslobodené od dane z leteckej dopravy v iných systémoch zdanenia leteckej dopravy existujúcich v iných členských štátoch (pričom bolo výslovne uvedené Spojené kráľovstvo), podnietili takisto dôvody neutrality, a dospel k záveru, že poplatok cestujúcich leteckou dopravou platný v Spojenom kráľovstve nemohol v danom prípade predstavovať relevantný referenčný model, keďže sa v ňom stanovuje, že platba dane sa vždy vzťahuje na prvý úsek cesty, čo nezodpovedá stanovisku podporenému írskymi orgánmi v liste z 15. októbra 2009 a potvrdenému Komisiou v rozhodnutí z roku 2011.

(38)

Všeobecný súd takisto zdôraznil, že v liste z 15. októbra 2009 sa výslovne neodkazuje na potrebu predísť dvojitému zdaneniu. Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že Írsko navrhlo, že zváži úpravu zákona o transferových a tranzitných cestujúcich, a to tak, že odstráni požiadavku jedinej rezervácie vo vymedzení pojmu transferový cestujúci a že Komisia nezaujala stanovisko k tomuto návrhu.

(39)

Uvedené nezrovnalosti viedli k záveru, že keď Komisia prijala rozhodnutie z roku 2011, nemala k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili uskutočniť dostatočne úplnú analýzu selektívnosti opatrenia a konštatovať, že pravidlá uplatňovania výnimky nevyvolávajú pochybnosti.

(40)

Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisii chýbala analýza možnej zlučiteľnosti sporného opatrenia s vnútorným trhom, a preto mala začať formálne vyšetrovacie konanie s cieľom získať všetky relevantné informácie na overenie neselektívnosti sporného opatrenia, prípadne dospieť k záveru, že dané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, a umožniť žalobkyni a ostatným dotknutým stranám sporu, aby predložili svoje pripomienky v súvislosti s daným konaním.

(41)

V nadväznosti na rozsudok vo veci T-512/11 Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie s cieľom získať informácie a na ich základe overiť, či neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich nebolo selektívne, ako aj umožniť žalobkyni a ostatným dotknutým stranám, aby predložili pripomienky v súvislosti s daným konaním.

(42)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania uviedla, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na odlety transferových a tranzitných cestujúcich viedlo ku strate daňových príjmov pre štát, ktorá musela byť uhradená zo štátneho rozpočtu, a zrejme predstavovalo výhodu pre leteckých dopravcov, ktorí z neho mali prospech. Komisia vo fáze začatia formálneho vyšetrovania ďalej nemohla vylúčiť, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich bolo selektívne.

(43)

Dospela teda k predbežnému záveru, že vzhľadom na možnosť splnenia a priori všetkých kritérií stanovených v článku 107 ods. 1 ZFEÚ opatrenie mohlo predstavovať štátnu pomoc leteckým dopravcom, ktorí uskutočňovali lety na trasách využívajúcich výhody vyplývajúce z oslobodenia transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy.

(44)

Komisia preto vyzvala Írsko, aby opäť uviedlo dôvody zavedenia dane z leteckej dopravy a aby vysvetlilo, prečo sa daň z leteckej dopravy neuplatňovala na transferových a tranzitných cestujúcich.

(45)

Vyzvala ho takisto, aby podrobne vysvetlilo, ako sa má vykladať oddiel 55 finančného zákona. Komisia požiadala Írsko, aby uviedlo jasné príklady spôsobu uplatňovania dane z leteckej dopravy na všetky príslušné kategórie trás, aby vysvetlilo, či je z dane z leteckej dopravy osobitne vyňatý druhý úsek cesty alebo všeobecnejšie všetci transferoví a tranzitní cestujúci, a aby poskytlo všetky ďalšie informácie, ktoré v tejto súvislosti považuje za užitočné. Komisia takisto vyzvala Írsko, aby tieto príklady uviedlo v súvislosti s obdobiami pred zmenou a po zmene v roku 2011, ktorou boli upravené sadzby dane z leteckej dopravy.

(46)

Komisia na základe predbežného predpokladu, že referenčným systémom je daň, ktorou je zaťažený každý odlet cestujúceho z letiska v Írsku, vyjadrila pochybnosti nad tým, či neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich nepredstavuje odchýlku od referenčného systému zdanenia, a to preto, lebo rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na vlastný cieľ daňového systému dotknutého členského štátu v porovnateľnej skutkovej situácii a právnom postavení, a či teda neposkytuje výhodu určitým leteckým dopravcom.

(47)

Komisia takisto konštatovala, že názov a samotná formulácia dane z leteckej dopravy môžu vzbudzovať dojem, že riadiaca zásada tejto dane spočíva skôr v zdanení ciest lietadlom z letiska v Írsku než v zdanení jednotlivých odletov z letiska v Írsku. Vzhľadom na uvedený predpoklad sa podľa Komisie zdá, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich priamo vyplýva z uvedenej zásady, keďže cesta lietadlom môže zahŕňať viac ako jeden odlet z letiska v Írsku.

(48)

Írsko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania z 22. decembra 2015 zamietlo akékoľvek úvahy o tom, že by oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane predstavovalo štátnu pomoc.

(49)

Írsko uviedlo, že povinnosť odvádzať daň z leteckej dopravy bola stanovená vo finančnom zákone, ktorý sa musí vykladať prísne. Zdôraznilo, vychádzajúc z judikatúry írskeho Najvyššieho súdu, že podľa írskeho práva môže byť daňový poplatník povinný odvádzať daň alebo strpieť znevýhodnenie, ak je to výslovne uvedené v zákone, pričom citovalo rozsudok vo veci Texaco (Írsko) Ltd/Murphy (Inspector of Taxes): „Je zavedeným právnym pravidlom, že občan sa nemá zdaňovať, pokiaľ daňová povinnosť nie je jasne uložená v texte právneho predpisu.“ (14) Na tomto základe Írsko konštatovalo, že aby bolo možné určiť, či sa na cestu vzťahuje daň z leteckej dopravy, bolo nutné skúmať znenie finančného zákona. Akákoľvek pochybnosť týkajúca sa uplatňovania finančného zákona by sa rozhodla v prospech daňového poplatníka.

(50)

Podľa oddielu 55 ods. 2 písm. c) finančného zákona je daň z leteckej dopravy „splatná vtedy, keď cestujúci odletí z letiska na lietadle“. V tejto súvislosti Írsko uviedlo, že:

(51)

Vzhľadom na odôvodnenie 50 sa Írsko domnieva, že neexistovala povinnosť odvádzať daň z leteckej dopravy za transferových a tranzitných cestujúcich, bez ohľadu na príslušný úsek cesty. Írsko potvrdilo, že druhý úsek cesty nebol automaticky oslobodený od odvodu dane. Podľa Írska druhý úsek cesty mohol, ale nemusel byť zdanený, a to podľa uplatnenia oddielu 55 finančného zákona na konkrétne skutočnosti vrátane toho, či išlo o transferového alebo tranzitného cestujúceho (to isté platí pre prvý úsek cesty). Z vymedzenia pojmu „letisko“ mohlo takisto vyplývať vylúčenie niektorých ciest, keďže neexistovala povinnosť odvádzať daň z leteckej dopravy v súvislosti s odletom z letiska mimo Írska.

(52)

Írsko takisto poukázalo na skutočnosť, že vylúčenie transferových a tranzitných cestujúcich z odvodu daní za leteckú dopravu je bežné aj v ďalších krajinách, ktoré takúto daň zaviedli, napríklad v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku a v Nemecku. Írsko konštatovalo, že pravidlá pre jednotlivé dane sa musia chápať v súvislosti s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(53)

Írsko sa vyjadrilo k bodu 88 rozsudku vo veci T-512/11, ktorý súvisí s nasledujúcim konštatovaním uvedeným v odôvodnení 20 rozhodnutia z roku 2011: „Pokiaľ ide o neuplatňovanie dane na tranzitných a transferových cestujúcich, írske orgány uvádzajú, že skutočnosť, že každý prvý úsek celej cesty nie je zdanený, zaručuje, že cestujúci nie je postihnutý za to, že cesta do konečného cieľového miesta zahŕňa medzipristátie.“ Všeobecný súd v uvedenom bode svojho rozsudku vo veci T-512/11 uviedol, že Komisia síce nemala žiadny dôvod spochybniť informácie obsiahnuté v liste Írska z 15. októbra 2009, z ktorých vychádza odsek 20 rozhodnutia z roku 2011, naďalej však platí, že aj keby sa prijal výklad írskych orgánov, podľa ktorého je z platby dane z leteckej dopravy vyňatý každý prvý úsek cesty zahŕňajúcej medzipristátie, tento výklad nemôže byť podložený príkladmi uvedenými v tabuľke v odseku 9 rozhodnutia z roku 2011. Všeobecný súd poukázal na to, že nebolo jasné a Komisia nevysvetlila, prečo sa na cestujúcich z New Yorku do Dublinu s medzipristátím v Shannone nevzťahuje platba dane z leteckej dopravy pri odlete z letiska medzipristátia v Shannone. Írsko odkázalo na odsek 13 svojho listu z 15. októbra 2009, v ktorom sa uvádza: „Pokiaľ ide o transferových cestujúcich, výnimkou sa len zaručuje, že daň z leteckej dopravy sa nevzťahuje na prvý úsek celej cesty.“ Írsko poukázalo na skutočnosť, že uvedený odsek nadväzuje na opis letu na trase Dublin – New York s medzipristátím v Shannone a že je správny v súvislosti s danou cestou. Nebolo však správne označiť ho ako všeobecné pravidlo, podľa ktorého daňou z leteckej dopravy nikdy nebude zdanený prvý úsek akejkoľvek cesty.

(54)

Pokiaľ ide o príklad uvedený Všeobecným súdom v bode 88 rozsudku vo veci T-512/11, v ktorom ide o cestu z New Yorku do Dublinu s medzipristátím v Shannone, Írsko vysvetlilo, že žiadny úsek tejto cesty nie je zdanený daňou z leteckej dopravy z dôvodu znenia finančného zákona, a to konkrétne:

(55)

Írsko na záver konštatovalo, že celá cesta z New Yorku do Dublinu s medzipristátím v Shannone bude oslobodená od dane z leteckej dopravy z dôvodu znenia finančného zákona. Vysvetlenia uvedené v liste z 15. októbra 2009 mali podľa Írska vyjasniť právny predpis, nie sú však záväzné.

(56)

Pokiaľ ide o dôvody oslobodenia transferových a tranzitných cestujúcich od dane, Írsko vysvetlilo, že nebolo primerané oddelene zdaňovať jednotlivé lety, keď v skutočnosti boli súčasťou jedinej cesty. V tejto súvislosti Írsko odkázalo na:

(57)

Írsko konkrétne odkázalo na hypotetický scenár uvedený v jeho liste Komisii z 15. októbra 2009, v ktorom je opísaný let zo Spojených štátov amerických s medzipristátím v Shannone, ktorý pokračoval do Dublinu. V tejto časti textu bolo uvedené, že „trasa letu je zjavne USA – Dublin a zo skutočnosti medzipristátia nevyplýva žiadna povinnosť odvádzať daň z leteckej dopravy“. Pri opise letu v opačnom smere sa v texte uvádza, že „pri letoch z krajiny s medzipristátím je jediným cieľom oslobodenia od dane zaručiť, aby sa obidva úseky cesty nemuseli zdaňovať oddelene“. Podľa Írska sa tým zdôraznilo, že cesta z Dublinu do Spojených štátov amerických bola vnímaná ako jedna cesta, a preto mala byť zdanená daňou z leteckej dopravy len jeden raz, hoci zahŕňala niekoľko odletov.

(58)

Írsko vyhlásilo, že toto bol dôvod, pre ktorý sa v oddiele 55 ods. 1 finančného zákona z rozsahu pôsobnosti dane z leteckej dopravy výslovne vynímajú „transferoví“ a „tranzitní“ cestujúci, ako sú vymedzení v uvedenom oddiele.

(59)

Írsko posúdilo referenčný systém predpokladaný Komisiou v rozhodnutí o začatí konania buď ako i) daň vyberanú za každý odlet, alebo ako ii) daň vyberanú za každú cestu, ktorá môže zahŕňať niekoľko úsekov, a uviedlo, že cieľom dane z leteckej dopravy bolo, aby každá cesta bola zdanená len jeden raz. Podľa Írska by bolo presnejšie chápať daň z leteckej dopravy ako daň z ciest než daň z odletov. V oddiele 55 ods. 2 finančného zákona sa odkazuje na „odlet“ ako na podnet na uloženie dane z leteckej dopravy. Vymedzenia a oddiely finančného zákona opísané v odôvodneniach 18 a 19 však preukazujú, že služba, ktorá bola zdanená, bola cesta a že skutočným cieľom bolo zdanenie ciest, nie zdanenie odletov.

(60)

Írsko vyjadrilo názor, že posúdenie toho, či sú leteckí dopravcovia poskytujúci len priame lety a dopravcovia poskytujúci prípojné lety v porovnateľnej skutkovej situácii a právnom postavení z hľadiska vlastného cieľa daňového systému dotknutého členského štátu, môže byť len druhotným dôvodom na zamietnutie sťažnosti. Primárnym argumentom Írska je, že cieľom dane z leteckej dopravy nebolo zdanenie jednotlivých odletov, ale zdanenie ciest. V dôsledku toho oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy len odráža skutočnosť, že jednu cestu môže tvoriť niekoľko „úsekov“. Írsko takisto poukázalo na skutočnosť, že účelom dane z leteckej dopravy nebolo zvýhodnenie ani postihnutie nejakého konkrétneho obchodného modelu.

(61)

Írsko na záver uviedlo, že pokiaľ oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane poskytlo výhody určitým leteckým dopravcom, mohlo vyplývať priamo zo základných a riadiacich zásad írskeho daňového systému, ako sú napríklad vyhýbanie sa dvojitému zdaneniu alebo daňová neutralita.

(62)

Írsko pripomenulo termíny svojho listu z 15. októbra 2009 a vysvetlilo, že účelom oslobodenia od dane bolo predísť nadmernému uplatňovaniu dane z leteckej dopravy. Konkrétne sa malo predísť diskriminácii cestujúcich, ktorých cesta zahŕňala medzipristátie. Tento odkaz na diskrimináciu, samozrejme, zahŕňa porovnanie a) cestujúcich, ktorých cesta zahŕňala medzipristátie, a b) cestujúcich, ktorí leteli priamo. Keďže cieľom bolo pristupovať rovnakým spôsobom k obidvom skupinám cestujúcich, potvrdzuje sa tým záver, že účelom dane z leteckej dopravy bolo zdaniť každú cestu len raz.

(63)

Írsko sa takisto odvolávalo na potrebu predísť dvojitému zdaneniu. Táto zásada síce nebola citovaná v liste Írska z 15. októbra 2009, list však poukázal na otázky rovnosti a rovnakého zaobchádzania, ktoré vedú štáty k tomu, aby sa zdržali dvojitého zdanenia. Podobne sa Írsko odvolalo na zásadu daňovej neutrality.

(64)

Spoločnosť Ryanair je toho názoru, že opatrenie je selektívne, a preto predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pričom na túto pomoc sa nevzťahujú žiadne výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ.

(65)

Uvedený letecký dopravca zdôraznil, že jeho pripomienky je potrebné chápať v súvislosti s týmito dokumentmi:

(66)

Spoločnosť Ryanair súhlasí s tým, že oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy, uvedené v príklade letu na trase Dublin – Shannon – New York, by sa týkalo druhého úseku cesty. Spoločnosť Ryanair v súlade s tým tvrdí, že celková splatná daň pred zmenou sadzieb s účinnosťou od 1. marca 2011 by mala byť stanovená len podľa nižšej sadzby 2 EUR (pre úsek Dublin – Shannon), namiesto sadzby 10 EUR uvedenej v tabuľke 1.

(67)

Okrem toho, dokonca aj keď Írsko predloží dôkaz, že uplatňovanie tohto opatrenia v praxi bolo v súlade s výkladom, že prvý úsek cesty bol oslobodený od dane z leteckej dopravy, podľa názoru spoločnosti Ryanair to nestačí na nápravu porušenia vyjadreného vo finančnom zákone.

(68)

Spoločnosť Ryanair trvá na svojom stanovisku k vymedzeniu a relevantnosti „bežného“ alebo referenčného systému zdanenia až do uverejnenia výsledku odvolania proti rozsudku v spojených veciach C-164/15 P a C-165/15 P na Súdnom dvore (16). Tvrdí, že vymedzenie „bežného“ alebo referenčného systému zdanenia, ktoré predložila Komisia, nie je v súlade s niektorými závermi, ku ktorým dospela vo zvyšnej časti rozhodnutia o začatí konania.

(69)

Spoločnosť Ryanair odkazuje na bod 44 rozhodnutia o začatí konania, cituje z danej časti textu a spochybňuje, ako Komisia v bode 44 argumentuje na základe predchádzajúceho záveru o referenčnom systéme zdanenia, že „cieľom dane z leteckej dopravy je zdanenie ciest lietadlom, ktoré sa začínajú na letisku v Írsku“, potom však bez ďalšieho vysvetlenia alebo analýzy preskočí k nelogickému záveru, že vzhľadom na tento cieľ „môže byť vhodné odlíšiť skutkovú situáciu a právne postavenie leteckých spoločností, ktoré poskytujú iba priame lety, a tých, ktoré poskytujú aj služby zahŕňajúce transfer či tranzit na írskych letiskách“ (17). Predchádzajúci záver, na ktorý sa spoločnosť Ryanair odvoláva, je uvedený v bode 42 rozhodnutia o začatí konania, v ktorom Komisia zaujíma predbežné stanovisko, že referenčným systémom zdaňovania je daň, ktorou je zaťažený každý odlet cestujúceho z írskeho letiska.

(70)

Spoločnosť Ryanair chápe citácie uvedené v bode 44 rozhodnutia o začatí konania ako pokus o oprávnenie rozdielu medzi skutkovou situáciou a právnym postavením leteckých dopravcov, ktorí poskytujú iba priame lety, a tých leteckých dopravcov, ktorí poskytujú aj služby zahŕňajúce transfer či tranzit. Spoločnosť Ryanair považuje toto rozlíšenie za chybné a poľutovaniahodné, keďže zjavne slúži ako východisko pre konečné rozhodnutie, že vyšetrované opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

(71)

Spoločnosť Ryanair vo svojich pripomienkach odkazuje na bod 45 rozhodnutia o začatí konania, v ktorom Komisia so zreteľom na prax pri prijímaní rozhodnutí v rámci kontroly fúzií vysvetľuje, že služby zahŕňajúce transfer alebo tranzit nepredstavujú z pohľadu zákazníka dve samostatné cesty, ale cestu z letiska, na ktorom sa cesta začala, na letisko cieľového miesta. Podľa názoru spoločnosti Ryanair Komisia týmto spôsobom mätie veľmi úzky technický postup vymedzenia relevantných produktových trhov v prípadoch fúzie s pojmom „porovnateľná skutková situácia a právne postavenie“ v prípadoch štátnej pomoci. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora a rozhodnutie o začatí konania (18) spoločnosť Ryanair tvrdí, že pojem „porovnateľná skutková situácia a právne postavenie“ nie je vymedzený prostredníctvom zastupiteľnosti dopytu a ponuky (čo sú podľa názoru spoločnosti Ryanair kritériá, ktoré sa obvykle používajú pri kontrolách fúzií a v ďalších prípadoch v oblasti hospodárskej súťaže a o ktoré sa Komisia opiera aj na tomto mieste), ale že ide o funkciu cieľov, ktoré sa snaží dosiahnuť posudzovaný systém.

(72)

Podľa spoločnosti Ryanair sú „porovnateľná skutková situácia a právne postavenie“ v prípadoch štátnej pomoci z hľadiska rozsahu pôsobnosti takmer vždy oveľa širšie než „relevantné produktové trhy“ v prípadoch fúzií, keďže ciele, ktoré sa snažil dosiahnuť vnútroštátny systém v tomto alebo inom prípade štátnej pomoci, žiadnym spôsobom nesúviseli s vymedzením relevantného produktového trhu v prípadoch kontroly fúzií. V tejto súvislosti spoločnosť Ryanair opäť odkazuje na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej Súdny dvor neohraničil „porovnateľnú skutkovú situáciu a právne postavenie“ na základe hľadiska zákazníkov alebo obchodných modelov príjemcov, ako navrhuje Komisia v tomto rozhodnutí.

(73)

Spoločnosť Ryanair sa vo svojich pripomienkach odvoláva na prax Komisie pri prijímaní rozhodnutí, napríklad v oblasti online hazardných hier a hazardných hier vo fyzicky existujúcej prevádzkarni, v ktorej by Komisia súhlasila s tým, že podniky s rôznymi obchodnými modelmi sú v porovnateľnej skutkovej situácii a právnom postavení v zmysle uvedenom v odôvodnení 72 (19).

(74)

Spoločnosť Ryanair vysvetľuje, že pokiaľ referenčný systém dane z leteckej dopravy predstavuje daň, ktorá sa vyberá za každý odlet cestujúceho z letiska v Írsku, jediným logickým dôsledkom môže byť, že tento systém nesmie brať na zreteľ pohľad cestujúcich na cestu či obchodný model dotknutého leteckého dopravcu. Odlišná interpretácia by znamenala selektívny prístup, ktorý je užší ako cieľ dane z leteckej dopravy, čo by znamenalo splnenie jednej z hlavných podmienok štátnej pomoci.

(75)

Konkrétne selektívnosť by v tomto rozhodnutí vyplývala zo skutočnosti, že tradiční leteckí dopravcovia, ktorí ponúkajú transferové a tranzitné lety, a tí, ktorí prevádzkujú len priame lety (ako je napríklad Ryanair), sú síce v porovnateľnej skutkovej situácii a právnom postavení z hľadiska štátnej pomoci, ale len prví z uvedených dopravcov by využívali výhody vyplývajúce z oslobodenia transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy.

(76)

Spoločnosť Ryanair trvá na tom, že spoločnosti, ktoré využívajú výhodu tohto oslobodenia, možno ľahko vymedziť a priori. Okrem toho nemožno tvrdiť, že oslobodenie od dane bolo prístupné pre všetkých leteckých dopravcov bez diskriminácie. Po prvé je v podstate nemožné, aby letecký dopravca upravil svoj základný obchodný model poskytovania priamych letov na uzlový model s nadväznosťou na diaľkové lety. Podľa znalostí spoločnosti Ryanair doteraz nebol zaznamenaný žiadny prípad takejto zmeny na trhu. Po druhé by takejto zmene bránili kapacitné prekážky na väčšine letísk.

(77)

A po tretie, neuplatňovanie dane z leteckej dopravy v súvislosti s tranzitnými a transferovými cestujúcimi predstavovalo podľa názoru spoločnosti Ryanair jasnú odchýlku od referenčného systému a cieľov, ktoré sa snažila dosiahnuť daň z leteckej dopravy v tom zmysle, v akom sú tieto pojmy vyložené v judikatúre Únie. V tejto súvislosti spoločnosť Ryanair odkazuje na svoje predchádzajúce podania, podľa ktorých nepriznanými, ale skutočnými cieľmi Írska bolo selektívne podporiť určitých domácich leteckých dopravcov a letisko v Dubline ako medzinárodné uzlové letisko.

(78)

Spoločnosť Ryanair odmieta tvrdenie, že oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy priamo vyplýva zo „základných a riadiacich zásad tejto dane“. Spoločnosť Ryanair chápe rozhodnutie o začatí konania ako snahu o opodstatnenie takéhoto záveru prostredníctvom súboru prekrútených argumentov spojených Írskom a Komisiou ex post facto s cieľom anulovať jasné dôsledky „referenčného systému“ a „cieľa“ dane z leteckej dopravy, ako boli predtým vymedzené v rozhodnutí o začatí konania, a to prostredníctvom nejasného pojmu „základné a riadiace zásady“.

(79)

So zreteľom na oddiel 6.1.5 rozhodnutia o začatí konania sa spoločnosť Ryanair vyjadruje k viacerým zásadám, ktoré považuje za zásady postulované Komisiou, Írskom alebo Komisiou aj Írskom:

(80)

Pokiaľ ide o dĺžku predbežného vyšetrovacieho konania, žaloby a formálneho vyšetrovacieho konania, spoločnosť Ryanair konštatuje, že teraz by už relevantné skutočnosti mali byť dostatočne jasné. Spoločnosť Ryanair sa obáva, že za daných okolností dáva pripomienka Komisie uvedená v rozhodnutí o začatí konania, že možno bude nutné zrevidovať jej aktuálny záver týkajúci sa súladu spochybneného oslobodenia so „základnou a riadiacou“ zásadou dane z leteckej dopravy, a to vzhľadom na informácie zhromaždené v rámci formálneho vyšetrovania, len malú nádej na to, že Komisia skutočne zmení svoje stanovisko. V tejto súvislosti spoločnosť Ryanair zdôrazňuje, že v nijakom prípade nie je možné pripustiť, aby nejaká informácia alebo tvrdenie ex post facto narušili jasné znenie a dôsledky spochybneného oslobodenia transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy alebo aby boli použité na ospravedlnenie toho, že v rozhodnutí nebola zistená žiadna štátna pomoc.

(81)

Spoločnosť Ryanair vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje predbežné zistenia so zreteľom na uvedené skutočnosti.

(82)

V predložených pripomienkach súhlasí s názorom Komisie, že v tom rozsahu, v akom dané opatrenie predstavuje štátnu pomoc, sa naň nevzťahujú žiadne výnimky stanovené v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ.

(83)

Spoločnosť Aer Lingus tvrdí, že oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ z nasledujúcich dvoch dôvodov:

(84)

Spoločnosť Aer Lingus požiadala komisariát pre daňové príjmy o vysvetlenie, pokiaľ ide o výklad finančného zákona. Komisariát pre daňové príjmy poslal 30. marca 2009 spoločnosti Aer Lingus e-mail: s vysvetlením výkladu finančného zákona. Spoločnosť Aer Lingus tvrdí, že podľa tohto e-mailu z výkladu oddielu 55 ods. 2 finančného zákona jasne vyplýva, že daň sa má určiť na základe konečného cieľového miesta bez ohľadu na prípadné miesta medzipristátia. Spoločnosť Aer Lingus dospieva k záveru, že bez ohľadu na to, koľko úsekov cesta zahŕňa, sa daň vyberá na základe konečného cieľového miesta cestujúceho a posudzuje sa len raz, s odkazom na celú cestu, bez ohľadu na to, či zahŕňa jeden alebo viac letov. Príslušná časť e-mailu z 30. marca 2009 znie takto:

„Let sa končí v konečnom cieľovom mieste cestujúceho podľa uskutočnenej rezervácie, bez ohľadu na trasu do cieľového miesta, ktorú pre cestujúceho naplánoval letecký dopravca. V našom načrtnutom scenári transatlantických letov [Shannon – Dublin – Chicago] platí, že ak si cestujúci rezervuje let zo Shannonu do Chicaga so spoločnosťou Aer Lingus, sadzba dane, ktorú by spoločnosť Aer Lingus mala uplatniť, je 10 EUR, keďže miesto, na ktorom let končí, je Chicago, t. j. viac ako 300 km od letiska v Dubline. Skutočnosť, že na trase je medzipristátie, na tom nič nemení.“ (Výrazy podčiarkla spoločnosť Aer Lingus.)

(85)

Spoločnosť Aer Lingus sa domnieva, že tento výklad je konzistentný s vymedzeniami transferových a tranzitných cestujúcich, ktoré sa odvolávajú skôr na „cestu“ cestujúceho než na jeho let. Podľa spoločnosti Aer Lingus z toho vyplýva, že „cesta“ môže prebiehať bez prerušenia alebo môže zahŕňať medzipristátie, ktoré netrvá dlhšie ako šesť hodín.

(86)

Podľa spoločnosti Aer Lingus sa predmetným oslobodením od dane realizuje základná zásada, podľa ktorej sa daň má určiť na základe konečného cieľového miesta bez ohľadu na prípadné miesta medzipristátia v rámci trasy.

(87)

Spoločnosť Aer Lingus ďalej tvrdí, že oslobodenie od dane by slúžilo na účel predchádzania dvojitému zdaneniu nielen v Írsku, ale aj v zahraničí. V tejto súvislosti sa odvoláva na časť e-mailu uvedeného v odôvodnení 84, ktorý dostala od komisariátu pre daňové príjmy:

„Účelom vymedzenia ‚transferového cestujúceho‘ je predísť oddelenému zdaňovaniu jednotlivých úsekov cesty […], na ktorej je prestávka medzi jednotlivými letmi maximálne 6 hodín. Keby prestávka medzi letmi trvala dlhšie ako šesť hodín, oslobodenie ‚transferového cestujúceho‘ od dane sa neuplatní a jednotlivé úseky cesty sa zdania oddelene (to znamená dva odlety, na každý z nich sa vzťahuje príslušná sadzba dane z leteckej dopravy).“ (Výrazy podčiarkla spoločnosť Aer Lingus.)

(88)

Na základe časti uvedenej v odôvodnení 87 spoločnosť Aer Lingus dospieva k záveru, že to, či sa na cestujúceho odlietajúceho v rámci letu, ktorý je súčasťou trasy s dvoma (alebo viacerými) segmentmi z írskeho letiska, vzťahuje daň z leteckej dopravy, závisí po prvé od miesta odletu prvého letu a po druhé od miesta príletu na konečné cieľové miesto. Tým sa predíde:

(89)

Spoločnosť Aer Lingus vysvetľuje, že predmetná výnimka nie je výlučnou súčasťou írskej dane z leteckej dopravy, ale je vlastná ďalším režimom dane z leteckej dopravy. Spoločnosť Aer Lingus v tejto súvislosti poukazuje na uplatňovanie dane z cestujúcich v leteckej doprave v Spojenom kráľovstve, v rámci ktorej by sa prípojné lety považovali skôr za jednu cestu než za dve samostatné cesty, za predpokladu, že spojenie spĺňa určité stanovené požiadavky (23). Spoločnosť Aer Lingus ďalej vysvetľuje, že vymedzenie toho, čo predstavuje „prípojný let“, síce závisí od viacerých faktorov vrátane časového intervalu medzi príslušnými letmi a toho, či ide o pripojenie k vnútroštátnemu letu v Spojenom kráľovstve alebo medzinárodnému letu, hlavná zásada (podľa názoru spoločnosti Aer Lingus) však spočíva v tom, že prípojné lety sa považujú za jednu cestu a daň z cestujúcich v leteckej doprave sa vyberá len na cestách, pri ktorých sa má za to, že začali v Spojenom kráľovstve. Odchylne by sa nepovažovali za prípojné také lety, ktoré prilietajú z tej istej krajiny a do nej aj odlietajú (napríklad Paríž – Londýn – Marseille), a daňou z cestujúcich v leteckej doprave by boli zaťažené len tie cesty, ktoré sa začali v Spojenom kráľovstve. Spoločnosť Aer Lingus ďalej poznamenáva, že nárok na výnimku pre prípojné lety je podmienený tým, že prípojné lety musia byť podrobne uvedené na tej istej letenke alebo na prípojkových letenkách, preto nárok na výnimku nebudú mať vlastné pripojenia.

(90)

Spoločnosť Aer Lingus uvádza ďalšie príklady daní (24):

(91)

Spoločnosť Aer Lingus uviedla príklady, ktoré sú zopakované v tabuľke 2, na ilustráciu uplatňovania dane z leteckej dopravy, ako aj dôvodov na oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od tejto dane.

Tabuľka 2

Príklady uplatňovania dane z leteckej dopravy pred rokom 2011 a po ňom, ktoré poskytla spoločnosť Aer Lingus

(92)

Spoločnosť Aer Lingus uviedla pripomienky k tabuľke 2:

(93)

Spoločnosť Aer Lingus odkazuje na rozhodnutie o začatí konania, ktoré obsahuje odkaz na list Írska z 15. októbra 2009. Írsko v ňom vysvetľuje, že v prípade cesty zahŕňajúcej niekoľko úsekov sa oslobodenie od dane z leteckej dopravy vzťahuje na prvý úsek tejto cesty (25). Spoločnosť Aer Lingus zdôrazňuje, že si neuvedomuje takúto zásadu a nie je schopná vysvetliť, prečo bola navrhnutá.

(94)

Podľa nej táto zásada nie je v súlade s usmernením komisariátu pre daňové príjmy poskytnutým v e-maile z 30. marca 2009 a uvedeným v odôvodnení 84. Spoločnosť Aer Lingus v praxi takýmto spôsobom daň z leteckej dopravy nikdy nepočítala. Nebolo by to ani v súlade s príkladmi uvedenými v bode 20 rozhodnutia o začatí konania, ktoré neilustrujú uplatňovanie výnimky pre tranzitných cestujúcich na prvom úseku cesty, ale skôr preukazujú, že cesta nie je zdanená daňou z leteckej dopravy vtedy, keď sa začína za hranicami Írska (26).

(95)

Spoločnosť Aer Lingus tvrdí, že vyberala daň z leteckej dopravy v súlade s usmernením komisariátu pre daňové príjmy a sumu, ktorú zaslala, oznámila formou vlastného vyhlásenia pre príslušné orgány (27).

(96)

Spoločnosť Aer Lingus tvrdí, že oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich od dane z leteckej dopravy nie je selektívne. Podľa spoločnosti Aer Lingus vylúčenie transferových a tranzitných cestujúcich vyplýva priamo zo systému dane z leteckej dopravy, keďže uvedená daň sa neuplatňuje na určité úseky cesty. Namiesto toho je zdaniteľnou udalosťou cesta, ktorá sa začína v Írsku a výška splatnej dane závisí od konečného cieľového miesta uvedeného na letenke, bez ohľadu na to, či cestujúci uskutoční jeden let alebo viacero letov, aby sa dostal do konečného cieľového miesta.

(97)

V tejto súvislosti spoločnosť Aer Lingus odkazuje na bod 41 rozhodnutia o začatí konania, v ktorom Komisia dospela k predbežnému stanovisku, že zdaniteľná udalosť je cesta, ktorá sa začína v Írsku, a že výška splatnej dane závisí od konečného cieľa cesty uvedeného na letenke, bez ohľadu na to, či cestujúci uskutoční jeden let alebo viacero letov, aby sa dostal do konečného cieľa cesty:

„Ďalším možným referenčným systémom môže byť daň uložená v súvislosti s leteckou dopravou z letiska v Írsku, pričom pojem ‚letecká doprava‘ sa chápe ako cesta z letiska v Írsku do konečného cieľového miesta, ktorá môže byť tvorená jedným úsekom alebo niekoľkými úsekmi. Ak je to správny referenčný systém, zdá sa byť zrejmé, že daň z leteckej dopravy by sa nemala uplatňovať na transferových alebo tranzitných cestujúcich. Opatrenie by teda nebolo selektívne.“ (Výrazy podčiarkla spoločnosť Aer Lingus.)

(98)

Za predpokladu, že by Komisia naďalej trvala na svojom predbežnom stanovisku, podľa ktorého je referenčným systémom dane z leteckej dopravy zdanenie každého letu (individuálne), spoločnosť Aer Lingus konštatuje, že:

(99)

Spoločnosť Aer Lingus s odkazom na judikatúru (28) tvrdí, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na odlety transferových a tranzitných cestujúcich by bolo selektívne len vtedy, keby rozlišovalo medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú z hľadiska cieľa dane z leteckej dopravy v porovnateľnej skutkovej situácii a právnom postavení. V tejto súvislosti sa spoločnosť Aer Lingus odvoláva na otázku, či neuplatňovanie dane na transferových a tranzitných cestujúcich uprednostňuje dopravcov, ako je napríklad spoločnosť Aer Lingus (ktorá ponúka jednu letenku pre cesty zahŕňajúce dva alebo viac letov) oproti dopravcom poskytujúcim priame lety (ktorí neponúkajú jednu letenku pre takéto cesty, a preto museli vyberať daň z leteckej dopravy za každý let cestujúcich, ktorých cesta zahŕňala vlastné spojenie).

(100)

Spoločnosť Aer Lingus dospieva k záveru, že vzhľadom na rozdiel v skutkovej situácii a právnom postavení medzi priamymi službami a službami s jednou letenkou – konkrétne ide o rôzne náklady pre dopravcu a úroveň služby poskytnutej cestujúcemu – oslobodenie transferových a tranzitných cestujúcich nebolo selektívne, a to predovšetkým z týchto dôvodov:

(101)

Spoločnosť Aer Lingus odkazuje na časti rozhodnutia o začatí konania týkajúce sa rozdielov medzi cestami, ktoré zahŕňajú niekoľko letov v rámci jednej rezervácie, a cestami, ktoré zahŕňajú niekoľko letov v rámci samostatných rezervácií, a uvádza tieto pripomienky súvisiace so selektívnosťou:

(102)

Spoločnosť Aer Lingus tvrdí že opatrenie má predísť dvojitému zdaneniu a uplatňuje sa v Írsku, ako aj za jeho hranicami. Táto výnimka by sa dokonca bežne uplatňovala aj inými jurisdikciami, ako je napríklad Spojené kráľovstvo.

(103)

Spoločnosť Aer Lingus ďalej tvrdí, že riadiaca a základná zásada dane z leteckej dopravy spočíva v tom, že sa počíta s odkazom na celú cestu. V prípade jednej letenky by sa jedna letenka rovnala jednej ceste (v rozsahu, v akom by každé medzipristátie trvalo menej ako šesť hodín). V prípade vlastného pripojenia tvoreného dvomi samostatnými rezerváciami by rezervačné systémy leteckých dopravcov považovali každú rezerváciu za samostatnú a nerozpoznali by, že ide o transferových cestujúcich.

(104)

Írsko celkovo súhlasilo s pripomienkami spoločnosti Aer Lingus, s výnimkou pripomienok zhrnutých v odôvodneniach 93 a 94. Podľa Írska spoločnosť Aer Lingus citovala list Írska z 15. októbra 2009, v ktorom sa uvádza, že v prípade cesty zahŕňajúcej niekoľko úsekov bol od dane z leteckej dopravy vždy oslobodený prvý úsek tejto cesty. Írsko sa odvoláva na svoj list z 22. decembra 2015, v ktorom vysvetľuje, že išlo o nedorozumenie. V írskom liste z 15. októbra 2009 bol uvedený konkrétny príklad, v ktorom sa daň z leteckej dopravy nevzťahovala na prvý úsek cesty. Írsko sa však domnieva, že tento príklad nie je možné vykladať ako všeobecné tvrdenie, že výnimka sa vždy vzťahovala na prvý úsek.

(105)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti Ryanair k dani, ktorá sa má zaplatiť (pozri odôvodnenie 65), Írsko poukázalo na skutočnosť, že spoločnosť Ryanair nedopravovala tranzitných ani transferových cestujúcich, a preto nemá žiadne praktické skúsenosti s uplatňovaním pravidiel týkajúcich sa dane z leteckej dopravy. Spoločnosť Ryanair podľa Írska ani nevysvetľuje svoju argumentáciu.

(106)

Írsko vo svojom liste z 15. októbra 2009 konštatovalo, že oslobodenie tranzitných a transferových cestujúcich od dane z leteckej dopravy zaručuje, že touto daňou nie je zdanený „prvý úsek“ celej cesty. Toto konštatovanie viedlo k nedorozumeniu, pokiaľ ide o správny výklad oslobodenia od dane, ako vyplýva z rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-512/11.

(107)

So zreteľom na pripomienky doručené od Írska a tretích strán je teraz zrejmé, že írskym právnym predpisom treba rozumieť tak, ako je stanovené v oddiele 2.2 uvedenom vyššie.

(108)

Ako je vysvetlené v uvedenom oddiele, podľa oddielu 55 ods. 2 finančného zákona sú leteckí dopravcovia zodpovední za odvod dane z leteckej dopravy za každý odlet cestujúceho na palube lietadla z letiska, ktoré sa nachádza v Írsku. Za cestujúcich v zmysle oddielu 55 ods. 2 finančného zákona sa nepovažujú tranzitní a transferoví cestujúci, a preto sa na ich odlet neuplatňuje daň z leteckej dopravy. Z toho vyplýva, že všeobecne nemožno povedať, že sa daň z leteckej dopravy uplatňuje na konkrétny úsek cesty lietadlom.

(109)

Treba však uviesť, že keď bolo prijaté rozhodnutie z roku 2011, existovali dve rôzne sadzby uplatniteľné na lety cieľových miest vzdialených od letiska v Dubline najviac 300 km a na všetky ostatné lety. V tejto chvíli je jasné, že uplatniteľná daňová sadzba závisela od vzdialenosti konečného cieľového miesta bez ohľadu na miesto tranzitu alebo transferu. Napríklad cesta z Dublinu do New Yorku s medzipristátím v Shannone by bola zdanená sadzbou 10 EUR, nie 2 EUR. Odlet z letiska v Dubline by viedol k zdaneniu so sadzbou dane z leteckej dopravy vo výške 10 EUR, aj keď Shannon je vzdialený menej ako 300 kilometrov od letiska v Dubline, lebo vzdialenosť z letiska Dublin do New Yorku prekračuje túto prahovú hodnotu. Okrem toho na odlet z letiska medzipristátia v Shannone sa nevzťahuje daň z leteckej dopravy, keďže cestujúci je na uvedenom letisku tranzitným alebo transferovým cestujúcim.

(110)

Klasifikácia cestujúceho ako tranzitného alebo transferového na írskom letisku nezávisela od miesta letiska, z ktorého cestujúci priletel na írske letisko (ktoré sa mohlo nachádzať aj mimo Írska), napríklad v prípade cesty z Londýna do New Yorku s maximálne šesťhodinovým medzipristátím v Shannone. Za takúto cestu by sa neodvádzala žiadna daň z leteckej dopravy, keďže letisko odletu v Londýne sa nachádza mimo Írska a pri odlete z letiska v Shannone sa cestujúci považuje za transferového alebo tranzitného cestujúceho.

(111)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(112)

Klasifikácia opatrenia ako pomoci v zmysle tohto ustanovenia si teda vyžaduje splnenie týchto kumulatívnych podmienok: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a financované zo štátnych prostriedkov; ii) musí predstavovať výhodu pre príjemcu, ktorým musí byť podnik (vykonávajúci predovšetkým hospodársku činnosť); iii) táto výhoda musí byť selektívna; iv) opatrenie nesmie narušiť hospodársku súťaž ani hroziť jej narušením a nesmie negatívne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(113)

V tomto prípade je vhodné v prvom rade posúdiť, či neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich môže znamenať selektívnu výhodu pre určitých leteckých dopravcov.

(114)

Opatrenie je selektívne, ak zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(115)

Pri opatreniach uplatniteľných na všetky podniky, ktoré spĺňajú určité kritériá, ktorými sa znižujú poplatky, ktoré by tieto podniky za bežných okolností museli hradiť, by sa selektívnosť opatrenia mala normálne posúdiť prostredníctvom analýzy v troch krokoch (35). Prvým krokom je identifikácia bežného alebo normálneho daňového režimu uplatniteľného v danom členskom štáte: „referenčného systému“. Po druhé je potrebné stanoviť, či dané opatrenie predstavuje odchýlku od tohto systému, a to preto, lebo rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na vlastné ciele systému v porovnateľnej skutkovej situácii a právnom postavení. Ak predmetné opatrenie nepredstavuje odchýlku od referenčného systému, nie je selektívne. Ak sa odchyľuje od referenčného systému (a preto je prima facie selektívne), musí sa v treťom kroku analýzy určiť, či je opatrenie predstavujúce odchýlku od referenčného systému opodstatnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou referenčného daňového systému. Ak je prima facie selektívne opatrenie odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, nebude sa považovať za selektívne a nebude sa naň teda vzťahovať článok 107 ods. 1 ZFEÚ.

(116)

V určitých výnimočných prípadoch postup v troch krokoch nemožno uplatniť vzhľadom na praktické dôsledky dotknutého opatrenia. V takýchto prípadoch môže byť takisto potrebné vyhodnotiť, či členský štát vymedzil systém súdržným spôsobom, alebo naopak, či ho navrhol zreteľne svojvoľným alebo predpojatým spôsobom s cieľom uprednostniť určité podniky pred inými. Inak by členský štát namiesto stanovenia všeobecných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všetky podniky a pri ktorých sa vytvorí výnimka pre určité podniky, mohol dosiahnuť rovnaký výsledok úpravou a kombinovaním svojich pravidiel takým spôsobom, že ich samotné uplatňovanie by viedlo k rôznym zaťaženiam pre rôzne podniky, pričom by obišiel pravidlá štátnej pomoci (36). V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa nerozlišuje medzi opatreniami štátneho zásahu prostredníctvom odkazu na ich príčiny alebo ciele, ale sú vymedzené na základe ich vplyvu, čo znamená nezávisle od použitých techník (37).

(117)

Na oslobodenie tranzitných a transferových cestujúcich od dane z leteckej dopravy sa najskôr uplatní analýza v troch krokoch (oddiel 6.2.2.2 a 6.2.2.3). Potom Komisia zváži, či členský štát navrhol daň z leteckej dopravy zreteľne svojvoľným alebo predpojatým spôsobom s cieľom uprednostniť určité podniky pred inými (oddiel 6.2.2.4.).

(118)

Referenčný systém predstavuje referenčné kritérium, na základe ktorého sa posudzuje selektívnosť opatrenia. Referenčný systém tvorí jednotný súbor pravidiel, ktoré sa všeobecne uplatňujú na základe objektívnych kritérií na všetky podniky patriace do rozsahu jeho pôsobnosti vymedzeného cieľom systému. Identifikácia referenčného systému preto závisí od prvkov, ako sú zdaniteľné osoby, základ dane, zdaniteľné udalosti a uplatňované sadzby dane.

(119)

Daň z leteckej dopravy predstavuje vlastný odlišný daňový režim, ktorý nie je súčasťou širšieho fiškálneho systému. Referenčný systém teda neprekračuje obmedzenia samotnej dane z leteckej dopravy.

(120)

Hlavnou otázkou v tomto prípade je, či neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na tranzitných a transferových cestujúcich tvorí súčasť referenčného systému, alebo či predstavuje odchýlku od referenčného systému. Daň z leteckej dopravy sa v prvom prípade považuje za daň, ktorá sa uplatňuje na všetkých cestujúcich odlietajúcich z Írska na cestu lietadlom, pričom sa chápe, že cestu môže tvoriť viac ako jeden let. Pri takomto prístupe je logické, že sa daň nevyberá dvakrát, keď celková cesta zahŕňa viac ako jeden odlet z írskeho letiska. Okrem toho cestujúci, ktorí začnú svoju cestu v tretej krajine, nie sú zdanení, keďže ich cesta sa nezačala na írskom letisku („systém cesty“). V druhom prípade sa daň z leteckej dopravy považuje za daň, ktorá sa uplatňuje na všetkých cestujúcich odlietajúcich z letiska v Írsku a neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na tranzitných s transferových cestujúcich predstavuje odchýlku od pravidla („systém odletu“).

(121)

Pri prvej analýze môže znenie oddielu 55 ods. 2 finančného zákona („každý odlet cestujúceho z letiska“) naznačovať, že príslušný referenčný systém predstavuje systém odletu. Toto predbežné stanovisko Komisia zaujala aj v rozhodnutí o začatí konania: referenčný systém je daň, ktorá sa vyberá za každý odlet cestujúceho z letiska v Írsku.

(122)

Tento predbežný záver bol založený na skutočnosti, že finančný zákon sa odvolával na zdanenie odletov. Po formálnom vyšetrovaní a zhromaždení ďalších informácií o správnom výklade oddielu 55 ods. 2 finančného zákona a so zreteľom na vysvetlenie Írska, že účelom dane z leteckej dopravy bolo zdaniť každú jednotlivú cestu, ktorá sa začne na írskom letisku, aj keby bola rozdelená na rôzne úseky (pozri odôvodnenie 59), je však možné konštatovať, že cieľom systému bolo zdanenie ciest lietadlom, ktoré sa začnú v Írsku. Na tomto základe a na základe všetkých dôvodov uvedených nižšie predstavuje referenčný systém zdanenie ciest, ktoré sa začínajú v Írsku.

(123)

Po prvé je možné uviesť, že vymedzenie pojmu „cestujúci“ nezahŕňa transferových alebo tranzitných cestujúcich. Preto znenie finančného zákona umožňuje dospieť k záveru, že referenčný systém je „systém cesty“, z ktorého sú vyňatí transferoví a tranzitní cestujúci, keďže odlet transferových alebo tranzitných cestujúcich nepredstavuje „odlet cestujúceho“ v zmysle oddielu 55 ods. 2 finančného zákona a ako taký ani zdaniteľnú udalosť (38). Vzhľadom na to, že referenčný systém je „systém cesty“, je takisto konzistentný s hlavným cieľom právnych predpisov, ako ho sformulovalo Írsko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania.

(124)

Okrem toho spôsob fungovania dane z leteckej dopravy potvrdzuje, že sa týkala ciest lietadlom. V období, v ktorom sa uplatňovali rôzne sadzby, sa daňová sadzba určovala podľa konečného cieľového miesta cestujúceho, ktoré je uvedené na letenke, bez ohľadu na to, či cestujúci absolvoval jeden let alebo niekoľko letov, aby sa do tohto cieľového miesta dostal (pozri odôvodnenia 22 a 23 a príklady uplatňovania dane z leteckej dopravy uvedené v tabuľke 2). Napríklad daň, ktorá sa mala zaplatiť v súvislosti s cestujúcim z Dublinu do New Yorku s medzipristátím v Shannone nebola 2 EUR, ale 10 EUR (pozri odôvodnenie 91).

(125)

Komisia ďalej poznamenáva, že je v zásade oprávnené zdaňovať cestu lietadlom na základe sadzby, ktorá sa uplatní jeden raz na cestu lietadlom z daného letiska v Írsku na dané konečné cieľové miesto, predanú v rámci jednej rezervácie, namiesto samostatného zdaňovania jednotlivých úsekov jednej cesty. Samostatné zdaňovanie by viedlo k odvedeniu dane dvakrát za cestujúceho, ktorý sa presunie na iné lietadlo na írskom letisku, čo by mohlo v konečnom dôsledku vyvolať pochybnosti týkajúce sa rovnosti a rovnakého zaobchádzania (pozri odôvodnenie 63).

(126)

Spotrebné dane, akou je aj daň z leteckej dopravy, sa zvyčajne uplatňujú na nadobudnutie konečného výrobku alebo služby zo strany zákazníka, a nie na jednotlivé zložky, ktoré prípadne tvoria daný konečný výrobok alebo službu. Z dôvodov vysvetlených nižšie je možné považovať cestu tvorenú niekoľkými úsekmi, na ktorej je cestujúceho možné označiť ako tranzitného alebo transferového cestujúceho na každom letisku medzipristátia, za jednu službu.

(127)

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že leteckí dopravcovia predávajú svoje služby ako cesty z daného miesta začiatku cesty (A) do konečného cieľového miesta (B), dokonca aj keď takáto cesta zahŕňa zastávku na sprostredkovateľskom letisku (C). Takáto služba v zásade zahŕňa prepravu lietadlom z miesta A do miesta B a existencia a umiestnenie letiska C sú druhotnou a z hľadiska cestujúceho v konečnom dôsledku irelevantnou vlastnosťou danej služby (okrem možného vplyvu na celkový čas, ktorý cestujúci strávia na ceste) (39). V podstate je teda prijateľné a nediskriminačné zdaniť nepriamu cestu, ktorá sa predáva ako jedna služba, z miesta A do miesta B cez miesto C, rovnakým spôsobom ako priamu cestu z miesta A do miesta B (pričom miesto A sa v obidvoch situáciách nachádza v Írsku), keďže obidve služby uspokojujú tú istú potrebu zákazníka (konkrétne cestu z miesta A do miesta B).

(128)

Zostáva posúdiť, či vymedzenia tranzitných a transferových cestujúcich uvedené vo finančnom zákone vyjadrujú uvedené zásady. Táto otázka sa analyzuje v nasledujúcich odôvodneniach.

(129)

Ako je uvedené v odôvodnení 18, tranzitní cestujúci sú vymedzení ako cestujúci, ktorí zotrvajú v tom istom lietadle pri prílete i odlete daného lietadla. Komisia sa domnieva, že v takejto situácii je jasné, že v konečnom dôsledku ide o jednu cestu, pričom jediný rozdiel oproti priamemu letu spočíva v tom, že lietadlo sa na ceste do konečného cieľového miesta nakrátko zastaví na danom letisku.

(130)

Pokiaľ ide o transferových cestujúcich, na vymedzenie transferového cestujúceho na letisku C pri ceste z letiska A na letisko B cez letisko C boli použité tri podmienky: i) maximálny čas strávený na mieste C by nemal prekročiť 6 hodín; ii) miesta A a B nesmú byť totožné; iii) lety z miesta A do miesta C a z miesta C do miesta B je nutné kúpiť v rámci „jednej rezervácie“. Komisia sa domnieva, že všetky tri podmienky sú vhodné a primerané. Podmienkou uvedenou v bode i) sa zaručuje, že miesto C je skutočne letisko medzipristátia, kde sa cestujúci v podstate pripravuje a čaká na prípojný let, a že nejde o „skrytý“ cieľ cesty. V tejto súvislosti predstavuje šesť hodín rozumný časový limit, ktorý je zárukou, že miesto C je skutočne letiskom medzipristátia (40). Podmienkou uvedenou v bode ii) sa zaručuje, že cesta nepredstavuje skrytý priamy let z miesta A do miesta C a späť. Pokiaľ ide o podmienku uvedenú v bode iii), ako je vysvetlené v odôvodneniach 132 až 134 nižšie, je zárukou, že cesta z miesta A do miesta B sa zákazníkovi predáva ako jedna integrovaná služba.

(131)

Z oslobodenia transferových cestujúcich od dane z leteckej dopravy vyplýva podmienka, že všetky lety tvoriace jednu cestu musia byť rezervované v rámci jednej rezervácie.

(132)

Keď cestujúci uskutoční jednu rezerváciu pokrývajúcu niekoľko letov (alebo „úsekov“), uzatvára jednu zmluvu s dodávateľom zahŕňajúcu rôzne lety. Naopak keď cestujúci uskutoční viac ako jednu rezerváciu zahŕňajúcu rôzne lety, uzatvára samostatné nezávislé zmluvy s jedným alebo viacerými dodávateľmi. Z toho už vyplýva, že jedna rezervácia zodpovedá nákupu jednej služby obsahujúcej rôzne zložky, zatiaľ čo viaceré rezervácie zodpovedajú niekoľkým samostatným službám zakúpeným nezávisle cestujúcim.

(133)

V rámci jednej rezervácie sa celá cesta zahŕňajúca dva alebo viac letov predáva ako jedna rezervácia a cestujúci má jednu letenku a jeden doklad o rezervácii na celú cestu. Okrem toho, ako poukazujú Írsko a spoločnosť Aer Lingus vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania (pozri odôvodnenie 101), cesta zahŕňajúca niekoľko letov predaných v rámci jednej rezervácie a cesta zahŕňajúca niekoľko letov predaných v rámci samostatných rezervácií sa líšia vo viacerých bodoch. Konkrétne v rámci jednej rezervácie cestujúci nemusí splniť niekoľko rôznych požiadaviek týkajúcich sa odbavenia, batožiny a cestovných dokladov pre jednotlivé lety tvoriace cestu, ale len jeden súbor požiadaviek pokrývajúcich celú cestu až do cieľového miesta. Ak bude prvý let zrušený alebo omeškaný do tej miery, že cestujúci zmešká prípojný let, poskytovateľ cesty s jednou rezerváciou musí prevziať zodpovednosť za zmeškaný spoj (poskytnúť starostlivosť a pomoc, ubytovanie a opätovnú rezerváciu pre cestujúceho v rámci nasledujúceho dostupného letu alebo ponúknuť cestujúcemu náhradu).

(134)

Cesta tvorená viacerými úsekmi, ktoré sú rezervované samostatne, zahŕňa nákup nezávislých služieb. Z toho napríklad vyplýva, že keď cestujúci zmešká druhý let z dôvodu omeškania pri prílete prvého letu, nemôže požadovať pomoc od poskytovateľa druhého letu. Cestujúci sa jednoducho „nedostaví“ na druhý let. Keď sú viacnásobné lety zakúpené v rámci samostatných rezervácií, cestujúci si musí na každom letisku vyzdvihnúť batožinu a pri nasledujúcich letoch ju opäť nechať odbaviť. Spoločnosť Aer Lingus zdôraznila, že na žiadnom írskom letisku neboli k dispozícii služby transferu batožiny pre cestujúcich s vlastným pripojením (pozri odôvodnenie 101).

(135)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti spočíva hlavný rozdiel medzi týmito dvomi situáciami v tom, že v jednom prípade cestujúci kupuje integrovanú službu (cesta z miesta A do miesta B) tvorenú dvomi zložkami, ktoré skombinoval dodávateľ služby, zatiaľ čo v druhom prípade si cestujúci kombinuje dve zložky cesty sám na vlastné riziko, a teda v konečnom dôsledku kupuje dve samostatné služby. Cestujúci, ktorý letí z letiska A na letisko B cez letisko C v rámci jednej rezervácie si teda kupuje službu, ktorá sa podstatne odlišuje od služby zakúpenej cestujúcim, ktorý si samostatne rezervuje let z letiska A na letisko C a let z letiska C na letisko B.

(136)

Skutočnosť, že jedna rezervácia pokrývajúca niekoľko letov sa podstatne líši od niekoľkých letov pokrytých samostatnými rezerváciami, potvrdzuje oznámenie cestujúcim, ktoré na svojom webovom sídle uverejnila spoločnosť easyJet – jeden z hlavných dopravcov v Únii poskytujúcich priame lety:

„Spoločnosť easyJet je priamy dopravca (lieta len z letísk odletu a príletu) a neprevádzkuje prípojné lety pre nadväzujúce cesty s využitím letov našej spoločnosti alebo iných leteckých dopravcov. Ak ste si u nás zarezervovali nadväzujúci let, uzavreli ste samostatnú zmluvu a každý let považujeme za samostatnú cestu“ (41).

(137)

Samostatné zdanenie každej z týchto dvoch služieb a zároveň zdanenie nepriamej cesty zakúpenej v rámci jednej rezervácie len jeden raz je teda primerané a nediskriminačné.

(138)

So zreteľom na uvedené posúdenie (pozri odôvodnenia 131 až 137) sa Komisia domnieva, že vymedzenia transferových a tranzitných cestujúcich v rámci finančného zákona sú v súlade s cieľom zdanenia jednotlivých ciest lietadlom z daného miesta začiatku cesty v Írsku do daného cieľového miesta, ktoré zákazník kúpil ako jednu integrovanú službu.

(139)

Možno teda konštatovať, že referenčný systém je daň z leteckej dopravy, ako je stanovená vo finančnom zákone vrátane neuplatňovania dane na tranzitných a transferových cestujúcich (systém cesty).

(140)

Vzhľadom na to, že neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich je súčasťou referenčného systému, nebola udelená nijaká výnimka v rámci referenčného systému.

(141)

Z toho vyplýva, že posúdenie dane z leteckej dopravy s použitím analýzy v troch krokoch nepreukázalo žiadnu selektívnosť.

(142)

S cieľom dospieť ku konečnému záveru o selektívnosti je ešte potrebné určiť, či Írsko navrhlo daň z leteckej dopravy zreteľne svojvoľným alebo predpojatým spôsobom s cieľom uprednostniť určité podniky pred inými.

(143)

Spoločnosť Ryanair vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania v podstate tvrdila, že oslobodenie tranzitných a transferových cestujúcich od dane z leteckej dopravy predstavuje neoprávnenú diskrimináciu medzi dvoma obchodnými modelmi, a to medzi uzlovým modelom s nadväznosťou na diaľkové lety, v ktorom prepravcovia ponúkajú možnosti jednej rezervácie pokrývajúcej niekoľko letov, a modelom priamych dopravcov (ako je napríklad spoločnosť Ryanair), ktorí takéto rezervácie neponúkajú, a že nie je možné tvrdiť, že výnimka bola prístupná pre všetkých leteckých dopravcov bez diskriminácie.

(144)

V prvom rade je potrebné poznamenať, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že Írsko navrhlo neuplatňovanie dane z leteckej dopravy tak, aby uprednostnilo určité podniky pred inými. V tejto súvislosti je možné konštatovať, že rôzne členské štáty majú podobné dane, ktoré takisto obsahujú výnimky pre tranzitných a transferových cestujúcich.

(145)

Argument spoločnosti Ryanair, že je v podstate nemožné, aby letecký dopravca upravil svoj základný obchodný model z priameho dopravcu na uzlový model s nadväznosťou na diaľkové lety, a že podľa jej znalostí neexistuje nijaký prípad takejto zmeny na trhu, je potrebné posudzovať s rezervou, keďže samotná spoločnosť Ryanair začala ponúkať prípojné lety (42). Spoločnosť Ryanair v máji 2017 oznámila, že začína ponúkať svoje prvé prípojné lety cez rímske letisko Fiumicino a prvýkrát ponúka zákazníkom príležitosť rezervovať si priamy prípojný let spoločnosti Ryanair a presadnúť naň. V tejto súvislosti vedúci obchodného oddelenia spoločnosti Ryanair uviedol: „Spoločnosť Ryanair s potešením uvádza na trh svoje prvé prípojné lety cez rímske letisko Fiumicino, ktoré zákazníkom umožnia rezerváciu prípojných letov spoločnosti Ryanair za najnižšie cestovné v Európe. Zákazníci si môžu vybrať z prvých 10 trás z Ríma a budú mať možnosť presunúť sa na nasledujúci let, pričom až do cieľa cesty nebudú nútení prechádzať cez verejne prístupnú letiskovú zónu a znova si odbavovať batožinu. Táto nová služba ponúkaná vo štvrtom roku programu Always Getting Better sa rozšíri na celú sieť spoločnosti Ryanair (ďalšie trasy z Ríma budú pridané v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch), len čo sa potvrdí úspešnosť skúšobných letov z rímskeho letiska Fiumicino.“ (43) Zákazníci takisto dostanú jeden doklad o rezervácii pre obidva lety. To je dôkaz, že spoločnosť Ryanair začala ponúkať novú službu, ktorú sama považuje za novú a podstatne odlišnú od priamych letov, ktoré uskutočňovala doteraz.

(146)

Po druhé je možné konštatovať, že daň z leteckej dopravy vedie k oddelenému zdaneniu samostatných služieb, a to viacerých letov zakúpených v rámci viacerých rezervácií, a jedinému zdaneniu integrovaných služieb, konkrétne jednotlivých letov tvoriacich jednu cestu, ktoré boli zakúpené v rámci jednej rezervácie. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie (pozri oddiel 6.2.2.3 tohto rozhodnutia) toto rozlíšenie vyplýva zo zásadných rozdielov medzi službami zakúpenými zákazníkom v jednotlivých situáciách, čo má dôležité praktické dôsledky, a to najmä z hľadiska odbavovania, nakladania s batožinou a zodpovednosti leteckého prepravcu v prípade zmeškaného spojenia. Zo skutočnosti, že niektorí leteckí dopravcovia prijali obchodný model zameraný na priame lety, zatiaľ čo iní sa zameriavajú na sieťové služby, nevyplýva, že by rozdielne zdanenie objektívne odlišných služieb bolo diskriminačné. Ako je vysvetlené v oddiele 6.2.2.3, možno považovať za oprávnené zdanenie ciest lietadlom, ktoré sa začínajú v Írsku, na rozdiel od zdanenia každého jednotlivého odletu cestujúceho za hranice Írska.

(147)

Komisia poznamenáva, že tvrdenia spoločnosti Ryanair týkajúce sa údajnej diskriminácie sú zrejme založené na predpoklade, že niektorí cestujúci si plánujú cestu lietadlom tak, že si zakúpia niekoľko letov od spoločnosti Ryanair s cieľom letieť z daného letiska na iné letisko „cez“ ďalšie letiská, a že takéto viacnásobné lety by sa mali posudzovať rovnako ako jedna rezervácia (44). V opačnom prípade by spoločnosť Ryanair nemala dôvod považovať sa za diskriminovanú v porovnaní s leteckými dopravcami, ktorí ponúkajú jednu rezerváciu pre viacnásobné lety. Spoločnosť Ryanair neuviedla, či v čase uplatňovania dane z leteckej dopravy prepravovala takýchto cestujúcich, ani neposkytla údaje o ich počte (45). Dôležitejšie je, že žiadne tvrdenie spoločnosti Ryanair nemôže spochybniť úvahy uvedené v odôvodneniach 132 až 134, čo oprávňuje pristupovať k viacerým letom zakúpeným v rámci jednej rezervácie ako k podstatne odlišnej službe v porovnaní s viacerými letmi spájajúcimi tie isté letiská, ktoré však boli zakúpené v rámci samostatných rezervácií, pričom druhý prípad predstavuje niekoľko nezávislých služieb.

(148)

Ako je uvedené v odôvodnení 38, Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci T-512/11 uviedol, že Írsko je v prípade nutnosti pripravené zvážiť úpravu dane z leteckej dopravy, a to odstránením požiadavky na jednu rezerváciu z vymedzenia transferového cestujúceho.

(149)

Z formálneho vyšetrovania vyplynulo (pozri odôvodnenia 131 až 148), že podmienka jednej rezervácie nebola diskriminačná, keďže zaručovala, že daň z leteckej dopravy sa bude vzťahovať len na cesty lietadlom, ktoré sa začínajú na írskom letisku a predávajú sa zákazníkovi ako samostatná integrovaná služba, bez ohľadu na počet letov zahrnutých do cesty. Komisia teda dospieva k záveru, že nebolo potrebné, aby Írsko odstránilo podmienku jednej rezervácie z vymedzenia transferového cestujúceho s cieľom zabezpečiť, že nejde o štátnu pomoc.

(150)

Je možné konštatovať, že Írsko nenavrhlo daň z leteckej dopravy zreteľne svojvoľným alebo predpojatým spôsobom s cieľom uprednostniť určité podniky pred inými. Neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na tranzitných a transferových cestujúcich sa naopak zdá byť oprávnené a odôvodnené.

(151)

So zreteľom na uvedené posúdenie sa nepotvrdilo, že by opatrenie, ktoré bolo predmetom vyšetrovania, spĺňalo aspoň jednu z podmienok stanovených v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže nie je selektívne. Keďže rôzne podmienky pojmu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne, znamená to, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc. Nie je preto nutné posudzovať, či sú splnené ostatné podmienky, ktoré by preukazovali, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(152)

Neuplatňovanie dane z leteckej dopravy na transferových a tranzitných cestujúcich nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1,

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 28/25

(1)

V sťažnosti z 30. novembra 2012 bola Komisia informovaná, že Španielsko poskytlo niekoľko údajných opatrení pomoci podniku Iberpotash S.A., ktorý bol v roku 2014 premenovaný na ICL Iberia Súria & Sallent (oba ďalej len „Iberpotash“). Sťažovateľ, ktorý požiadal, aby jeho totožnosť nebola zverejnená („sťažovateľ“), doplnil svoju sťažnosť o dodatočné podania z 28. decembra 2012, 14. februára 2014, 24. februára 2014, 6. mája 2014 a 27. januára 2015.

(2)

Komisia 10. januára 2013 zaslala sťažnosť Španielsku spolu so žiadosťou o informácie. Španielsko odpovedalo 8. marca 2013. Ďalšie žiadosti o informácie boli Španielsku odoslané 14. mája 2013, 16. januára 2014 a 26. marca 2014. Španielsko poskytlo Komisii ďalšie informácie v odpovedi na tieto žiadosti v listoch z 13. júna 2013, 14. februára 2014 a 15. apríla 2014.

(3)

List s predbežným posúdením bol sťažovateľovi odoslaný 30. januára 2015. Ako reakciu na list s predbežným posúdením sťažovateľ predložil ďalšie informácie 5. marca 2015 (predbežná odpoveď) a 21. apríla 2015 (konečná odpoveď na list s predbežným posúdením). Okrem toho sa 9. marca 2015 uskutočnilo stretnutie so sťažovateľom a 4. júna 2015 sťažovateľ predložil doplňujúce informácie.

(4)

Konečná odpoveď sťažovateľa na list s predbežným posúdením bola 9. júna 2015 odoslaná Španielsku na pripomienkovanie spolu s ďalšou žiadosťou o informácie. Španielsko odpovedalo 8. júla 2015. Dňa 31. júla 2015 bola Španielsku na jeho vlastnú žiadosť odoslaná verzia listu s predbežným posúdením, ktorá nemá dôverný charakter.

(5)

Listom z 26. januára 2016 Komisia informovala Španielsko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s dvomi z údajných opatrení pomoci. V tom istom liste Komisia dospela k záveru, že ďalšie tri opatrenia uvedené v sťažnosti nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k dvom údajným opatreniam pomoci.

(7)

Listom z 19. apríla 2016 Španielsko predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Komisia listom zo 6. októbra 2016 požiadala Španielsko, aby poskytlo doplňujúce informácie, ktoré Španielsko poskytlo listom z 28. novembra 2016.

(8)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných tretích strán vrátane podniku Iberpotash, údajného príjemcu pomoci. Tieto pripomienky zaslala Španielsku, ktoré dostalo príležitosť sa k nim vyjadriť; jeho pripomienky boli doručené listami z 27. júla 2016 a 6. apríla 2017.

(9)

Podnik Iberpotash vlastní a prevádzkuje dve potašové bane v povodí rieky Llobregat v regióne Bages v Katalánsku, jedna sa nachádza v obci Súria a druhá v obciach Sallent a Balsareny. Potaš sa používa na výrobu hnojív. Iberpotash zároveň vyrába a predáva soľ prevažne na priemyselné účely.

(10)

Iberpotash je dcérskou spoločnosťou izraelskej nadnárodnej spoločnosti ICL Fertilisers, ktorá je najväčším výrobcom hnojív na svete. Potašové bane, ktoré sú v regióne v prevádzke už od 20. rokov minulého storočia, vlastnil až do roku 1998 štát. Iberpotash získal potašové bane v Súrii a oblasti Sallent/Balsareny na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej 21. októbra 1998 s verejnou holdingovou spoločnosťou španielskeho štátu Sociedad Estatal de Participaciones Industriales (SEPI).

(11)

Podľa sťažovateľa španielske orgány poskytli podniku Iberpotash neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc prostredníctvom viacerých opatrení. Všetky tieto údajné opatrenia pomoci súvisia s environmentálnymi záväzkami podniku Iberpotash, ktoré sa týkajú jeho ťažobných lokalít v povodí rieky Llobregat a háld soľného odpadu vytvorených v týchto lokalitách ako výsledok prevádzky baní za desaťročia. Tieto údajné opatrenia štátnej pomoci zahŕňajú:

(12)

Sťažovateľ odhaduje, že celková údajná pomoc pre podnik Iberpotash plynúca z týchto opatrení sa pohybuje v rozsahu 260 až 407 miliónov EUR.

(13)

Sťažovateľ predložil aj samostatnú sťažnosť týkajúcu sa údajného porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Na základe tejto sťažnosti Komisia v júli 2014 poslala Španielsku formálnu výzvu, čím začala postup v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich zo smernice o ťažobnom odpade. V septembri 2015 sa ďalšou formálnou výzvou tento postuprozšíril o nedodržanie povinností vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (4) („rámcová smernica o vode“). Postup v prípade nesplnenia povinnosti stále prebieha (5).

(14)

Dňa 26. januára 2016 Komisia prijala rozhodnutie začať formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s opatreniami 1 a 4 (6) („rozhodnutie o začatí konania“) s cieľom vyriešiť svoje pochybnosti o tom, či tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a či sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

(15)

Súčasne Komisia dospela k záveru, že opatrenia 2, 3 a 5 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Keďže tento záver nebol spochybnený, opatrenia 2, 3 a 5 nie sú predmetom tohto rozhodnutia a nebudú v ňom ďalej posudzované.

(16)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania zistila, že nemôže vylúčiť, že opatrenie 1 môže predstavovať štátnu pomoc. Mala najmä pochybnosti o tom, či opatrenie 1 zahŕňalo prevod štátnych zdrojov a či poskytlo podniku Iberpotash nejakú hospodársku výhodu, a preto vyzvala španielske orgány a tretie strany, aby poskytli v tejto súvislosti ďalšie dôkazy.

(17)

Pokiaľ opatrenie 1 predstavovalo štátnu pomoc, Komisia mala pochybnosti, či ju bolo možné považovať za zlučiteľnú.

(18)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania zistila, že financovanie zakrytia odpadovej haldy Vilafruns z verejných zdrojov pravdepodobne predstavuje štátnu pomoc. Domnieva sa najmä, že opatrenie 4 pravdepodobne poskytuje podniku Iberpotash hospodársku výhodu, pretože zabezpečuje lepšiu prevenciu znečistenia v zariadení na nakladanie s odpadmi, ktoré je v jeho vlastníctve, a tým zaisťuje dodržiavanie environmentálnych záväzkov podniku. Komisia preto vyzvala španielske orgány a tretie strany, aby sa vyjadrili k týmto predbežným záverom.

(19)

Okrem toho sa Komisia domnieva, že vzhľadom na to, že investičné náklady v celej výške financovali orgány verejnej moci a podnik Iberpotash hradí iba neskoršie náklady na údržbu, intenzita pomoci v rámci opatrenia 4 výrazne prekračuje intenzitu pomoci pre podniky, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva podľa oddielu 3.1.1 Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (2008/C 82/01) („environmentálne usmernenia z roku 2008“) (7). Z toho dôvodu Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti takejto pomoci a vyzvala španielske orgány a tretie strany, aby sa vyjadrili k tomuto predbežnému zisteniu.

(20)

Pripomienky podniku Iberpotash sú zväčša v súlade s pripomienkami, ktoré predložilo Španielsko k obom opatreniam, ktoré sú predmetom vyšetrovania.

(21)

Iberpotash navyše dodáva, že opatrenie 1 nezahŕňa štátne zdroje, pretože žiadne zdroje Španielska neboli doteraz prevedené v prospech podniku Iberpotash. Okrem toho riziko, že sa tak stane, je veľmi malé, keďže podnik Iberpotash nečelí ekonomickým ťažkostiam a bude schopný znášať náklady na obnovu životného prostredia, ak by sa ukázalo, že suma zábezpeky nie je dostatočná. Iberpotash vyjadruje rovnaké pochybnosti ako Španielsko v súvislosti so selektívnosťou opatrení a tým, či poskytujú hospodársku výhodu alebo narúšajú hospodársku súťaž medzi členskými štátmi.

(22)

Iberpotash opakuje, že opatrenie 4 je v súlade s environmentálnymi usmerneniami z roku 2008 a že uplatniteľná intenzita pomoci na obnovu znečistených plôch je 100 %.

(23)

Prvá zainteresovaná strana, ktorá požiadala, aby jej totožnosť nebola zverejnená, podporuje začatie formálneho vyšetrovacieho konania a podporuje argumenty Komisie uvedené v rozhodnutí o začatí konania pre obe opatrenia.

(24)

Prvá zainteresovaná strana dodáva, že stanovenie nedostatočnej zábezpeky znamená skutočné bremeno pre orgány verejnej moci, ktoré znášajú náklady environmentálnych záväzkov podniku Iberpotash. Okrem toho poznamenáva, že Iberpotash získal hospodársku výhodu, keďže použil ušetrené finančné prostriedky na financovanie vlastných hospodárskych činností.

(25)

Prvá zainteresovaná strana súhlasí s Komisiou, že pomoc je nezlučiteľná, pretože predstavuje prevádzkovú pomoc.

(26)

Pokiaľ ide o opatrenie 2, prvá zainteresovaná strana dáva do pozornosti Komisie rozhodnutie barcelonského provinčného súdu z 22. februára 2016, ktorý potvrdil povinnosť podniku Iberpotash obnoviť pozemky poškodené jeho činnosťami. Takisto dodáva, že zakrytie soľnej haldy nie je „pilotný“ projekt, pretože takto nie je opísaný v žiadnych dokumentoch súvisiacich s financovaním tohto opatrenia z verejných zdrojov a pretže použitá metóda je dobre známa a iné ťažobné spoločnosti ju používajú na podobné haldy už minimálne 15 rokov.

(27)

Druhá zainteresovaná strana, ktorá takisto požiadala, aby jej totožnosť nebola zverejnená, podporuje rozhodnutie Komisie o začatí konania.

(28)

Pokiaľ ide o opatrenie 1, navyše dodáva, že otázka toho, či je výška zábezpeky v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi EÚ alebo Španielska, je irelevantná, pretože pomoc pozostáva z prevzatia finančného rizika obnovy postihnutých objektov štátom; kvantifikácia takéhoto rizika je výlučne skutkovou, nie právnou otázkou.

(29)

Okrem toho druhá zainteresovaná strana spochybňuje pripravenosť podniku Iberpotash zaplatiť obnovu životného prostredia v prípade vzniku takejto povinnosti, pretože jediným majetkom podniku Iberpotash v Španielsku sú jeho ťažobné zariadenia, ktoré budú po roku 2035 zatvorené, a teda ich hodnota bude nízka.

(30)

Druhá zainteresovaná strana takisto poznamenáva, že stanovenie dostatočnej výšky zábezpeky by pre podnik Iberpotash predstavovalo ročné náklady minimálne 2 806 000 EUR, čo určite nie je zanedbateľná suma. Dodáva, že nastavenie záruk v súčasnej výške spôsobuje aj to, že Iberpotash nemusí zabezpečiť svoje finančné rezervy kolaterálom.

(31)

V súvislosti s opatrením 2 druhá zainteresovaná strana poznamenáva, že podľa rozsudku najvyššieho súdu zo 14. mája 2009 spolu so smernicou Rady 75/442/EHS (8) a uplatniteľnými španielskymi právnymi predpismi je podnik Iberpotash výhradne zodpovedný za zakrytie haldy Vilafruns od prvého momentu, ktorým naň prešli ťažobné práva, bez ohľadu na to, či je lokalita aktívna alebo nie.

(32)

Pokiaľ ide o opatrenie 4, druhá zainteresovaná strana argumentuje, že zakrytie odpadovej haldy Vilafruns je povinnosťou podniku Iberpotash, ktorý preto financovaním zakrytia z verejných zdrojov získal selektívnu výhodu. Okrem toho druhá zainteresovaná strana nesúhlasí s označením zakrytia ako pilotného projektu novej metódy obnovy. Argumentuje, že zakrývanie háld soľného odpadu geomembránami je stará metóda, ktorá sa používa už dlho, používajú ju napríklad alsaské a nemecké potašové spoločnosti.

(33)

Nakoniec druhá zainteresovaná strana argumentuje, že otázka toho, či je Iberpotash jediný výrobca potaše v Španielsku, je irelevantná, pretože príslušný trh s potašou je globálny. Vplyv na obchod je nesporný, pretože z geografického hľadiska podnik Iberpotash súťaží s francúzskymi výrobcami soli, čo je zrejmé z blízkosti (menej ako 100 km) lokalít Súria a Sallent k francúzskej hranici.

(34)

Prvá aj druhá zainteresovaná strana uviedli pripomienky aj v súvislosti s ostatnými tromi opatreniami analyzovanými v rozhodnutí o začatí konania (opatrenia týkajúce sa i) nového kolektora soľného roztoku; ii) investovania do zariadení na úpravu vody a iii) štúdie o odpadovej halde Cogulló). Ako je však uvedené v odôvodnení 15, Komisia už v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že tieto opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc, a preto nie sú predmetom formálneho vyšetrovacieho konania. Pripomienky tretích strán poskytnuté výhradne v súvislosti s týmito opatreniami, ktoré nie sú predmetom formálneho vyšetrovania, sa preto považujú za irelevantné na účely tohto rozhodnutia.

(35)

Pokiaľ ide o opatrenie 1, Španielsko zastáva názor, že výška zábezpeky bola vždy primeraná a stanovená v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Španielska a Únie. Predovšetkým Španielsko argumentuje, že možné porušenia povinností vyplývajúce zo smernice o ťažobnom odpade nezahŕňajú stanovenie príliš malej výšky zábezpeky, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu týchto povinností.

(36)

Navyše, pokiaľ ide o otázku určenia primeranej výšky zábezpeky, Španielsko odmieta ako nepresvedčivé vyhlásenie pani Assumpta Feran (riaditeľky odboru zodpovedného za životné prostredie v rámci systému regionálnej správy Generalitat de Catalunya) z 2. októbra 2013 pred environmentálnym výborom katalánskeho parlamentu, ktorá uviedla, že finančná zábezpeka by mala byť vo výške 200 miliónov EUR. Podľa Španielska bolo toto vyhlásenie prednesené uprostred diskusie opozičných politických strán, a preto bolo motivované politickými stanoviskami. Španielsko považuje aj rozsudok katalánskeho vrchného súdu z 11. októbra 2011 za nepresvedčivý na určenie primeranej výšky zábezpeky, pretože samotný súd sa zdržal jej vypočítania.

(37)

Ďalej považuje za nespoľahlivú štúdiu, ktorú predložil sťažovateľ a ktorú Komisia citovala v odôvodnení 71 rozhodnutia o začatí konania, pretože v štúdii nie je vypočítaná primeraná výška zábezpeky na základe kritérií uvedených v dekréte č. 202/1994 zo 14. júna, t. j. na základe uplatniteľných právnych predpisov týkajúcich sa výšky zábezpeky.

(38)

Španielsko okrem toho argumentuje, že opatrenie 1 neposkytuje podniku Iberpotash selektívnu hospodársku výhodu. Akákoľvek údajná výhoda bola stanovená na základe právneho rámca, ktorý bol rovnako uplatniteľný pre všetkých potenciálnych konkurentov. Navyše bane v Sallente a Súrii sú jediné aktívne v Španielsku, takže Iberpotash nemohol získať výhodu, pretože na území Španielska nie sú žiadne porovnateľné bane.

(39)

Španielsko dodáva, že sa nepoužili žiadne štátne zdroje, pretože v prípade, ak sa zábezpeka ukáže ako nedostatočná, stále platí povinnosť podniku Iberpotash obnoviť územie ovplyvnené ťažobnými činnosťami. Španielsko môže presadiť povinnosť podniku Iberpotash prostredníctvom odňatia práv a zaistenia majetku podniku na španielskom území.

(40)

Nakoniec Španielsko poznamenáva, že opatrenie 1 nenarúša hospodársku súťaž ani neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, pretože náklady, ktoré by vznikli podniku Iberpotash, ak by bol povinný stanoviť vyššiu zábezpeku, sú na pomery potašového ťažobného priemyslu zanedbateľné.

(41)

V súvislosti s opatrením 4 Španielsko argumentuje, že Iberpotash nemohol získať hospodársku výhodu, pretože podľa všeobecne uplatniteľných španielskych právnych predpisov nemal povinnosť zakryť soľnú haldu Vilafruns, keďže nie je v tomto prípade znečisťovateľom. Okrem toho Iberpotash znáša náklady na údržbu súvisiacu so zakrytím haldy a preto aj keby vďaka financovaniu z verejných zdrojov ušetril náklady na vybudovanie zakrytia haldy, musí vynaložiť oveľa vyššiu sumu na jej údržbu v priebehu nasledujúcich desaťročí, čím stráca akúkoľvek hospodársku výhodu získanú opatrením.

(42)

Španielsko tvrdí, že opatrenie 4 nemôže byť selektívne, pretože Iberpotash je jediný podnik v Španielsku, ktorý sa zaoberá ťažbou potaše.

(43)

Okrem toho uvedené opatrenie nemá rušivý vplyv na hospodársku súťaž medzi členskými štátmi, pretože vyťaženú soľ nie je možné pre ťažkosti s dopravou presúvať medzi členskými štátmi.

(44)

Ak Komisia napriek týmto argumentom rozhodne, že opatrenie 4 predstavuje štátnu pomoc, Španielsko sa domnieva, že spĺňa prahové hodnoty pomoci de minimis, ktoré stanovujú nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 (9) a (EÚ) č. 1407/2013 (10).

(45)

Nakoniec Španielsko žiada, aby bolo opatrenie 4 vyhlásené za zlučiteľné na základe environmentálnych usmernení z roku 2008, a najmä vzhľadom na inovačný charakter technológie použitej na zakrytie soľnej haldy Vilafruns, ktorá je na rozdiel od technológie použitej v iných ťažobných objektoch navrhnutá tak, aby zabránila únikom uloženého materiálu.

(46)

Španielsko odpovedalo na pripomienky, ktoré k opatreniu 1 predložili dve zainteresované strany, opätovným poukázaním na administratívny postup uplatniteľný podľa španielskych právnych predpisov na presadenie plnenia environmentálnych záväzkov podniku Iberpotash a na dosiahnutie toho, aby Iberpotash nahradil akúkoľvek sumu, ktorú by Španielsko prípadne zaplatilo, ak by sa zábezpeka na obnovu životného prostredia ukázala ako nedostatočná. Schopnosť presadiť splnenie týchto záväzkov podniku Iberpotash znamená, že nevzniká žiadne zaťaženie štátneho rozpočtu, a teda ani prevod štátnych zdrojov.

(47)

Španielsko odpovedalo na pripomienky, ktoré k opatreniu 4 uviedli dve zainteresované strany, vysvetlením, že rozhodnutie barcelonského provinčného súdu z 22. februára 2016 obsahuje zoznam oblastí, v ktorých je podnik Iberpotash povinný zaviesť opatrenia na obnovu životného prostredia, ktoré však nezahŕňajú haldu Vilafruns, ani ju neuvádzajú ako zdroj znečistenia. Navyše osoby odsúdené podľa tohto rozhodnutia patria k podniku, ktorý ťažil v baniach predtým, ako povolenie na ťažbu nadobudol podnik Iberpotash. Tieto osoby boli odsúdené za skutky a zanedbania, ktoré sa udiali dávno pred zakrytím haldy Vilafruns.

(48)

Španielsko zároveň opätovne zdôrazňuje svoje argumenty týkajúce sa toho, že podľa španielskych právnych predpisov podnik Iberpotash nemá povinnosť zakryť haldu Vilafruns.

(49)

Nakoniec Španielsko poukazuje na to, že hoci prvá zainteresovaná strana zdôrazňuje, že v žiadnych dokumentoch týkajúcich sa financovania zakrytia haldy z verejných zdrojov sa neopisuje tento projekt ako „pilotný“, zároveň nespochybňuje, že technológia použitá na zakrytie haldy je rozlíšiteľná a na rozdiel od technológie použitej v iných potašových baniach navrhnutá tak, aby zabránila úniku uloženého materiálu. Skutočnosť, že nie je spomenuté slovo „pilotný“, nevylučuje inovačný charakter použitej technológie.

(50)

V tomto rozhodnutí sa najprv posudzuje, či dve skúmané opatrenia predstavujú štátnu pomoc pre podnik Iberpotash v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a potom, či takáto pomoc, ak existuje, je oprávnená a zlučiteľná s vnútorným trhom.

(51)

V zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(52)

Aby sme dospeli k záveru, či v tomto prípade existuje štátna pomoc, Komisia musí posúdiť, či sú v prípade posudzovaných opatrení splnené kumulatívne kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ (t. j. prevod štátnych prostriedkov a ich prisúditeľnosť, selektívna výhoda, možné narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi EÚ).

(53)

Podľa vnútroštátneho práva a od roku 2014 v prípade baní, ktoré už boli v prevádzke 1. mája 2008, aj podľa právnych predpisov Únie, sú prevádzkovatelia ťažobných zariadení povinní zložiť finančnú zábezpeku s cieľom zaistiť, aby mali uchované dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na obnovu svojich lokalít po ukončení ťažby. Tieto prostriedky môžu použiť orgány verejnej moci podľa príslušného vnútroštátneho práva na financovanie opatrení ochrany životného prostredia, ktoré sú povinní prijať prevádzkovatelia, v prípade, že prevádzkovatelia ich neprijmú. Prevádzkovateľ môže poskytnúť tieto zábezpeky vo forme bankovej záruky, za ktorú zaplatí poplatok. Podľa sťažovateľa podnik Iberpotash získal neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc tým, že príslušné orgány stanovili výšku finančnej zábezpeky na veľmi nízkej úrovni.

(54)

Komisia musí najprv posúdiť, či úrovne finančných zábezpek stanovené španielskymi orgánmi boli naozaj nižšie, ako požadovali uplatniteľné nariadenia v príslušnom období. Je to nutná podmienka existencie možnej štátnej pomoci v súvislosti s týmto konkrétnym opatrením. V opačnom prípade, ak bola úroveň zábezpek stanovená v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami, znamená to, že sa s podnikom Iberpotash zaobchádzalo ako s akýmkoľvek iným podnikom v podobnej situácii, a nebol by dôvod domnievať sa, že bol v jeho prípade selektívne zvýhodnený konkrétnym uplatnením predpisov na určovanie finančných zábezpek.

(55)

Z toho dôvodu je potrebné najprv zhrnúť príslušné predpisy Únie a vnútroštátne predpisy, ktoré upravujú určovanie finančných zábezpek.

(56)

Podľa článku 14 smernice o ťažobnom odpade príslušné vnútroštátne orgány musia „pred začatím akýchkoľvek činností zahŕňajúcich zhromažďovanie alebo ukladanie odpadu v zariadení na nakladanie s odpadmi vyžadovať finančnú zábezpeku (napr. vo forme zloženia finančného vkladu vrátane priemyslom podporovaných vzájomných garančných fondov) alebo jej ekvivalent“. Cieľom tejto zábezpeky je, aby „všetky povinnosti uvedené v povolení podľa tejto smernice vrátane ustanovení po uzavretí boli splnené“ a aby „v každom čase boli pohotovo dostupné finančné prostriedky na rekultiváciu územia ovplyvneného zariadeniami na nakladanie s odpadmi“.

(57)

Podľa článku 14 ods. 2 smernice sa má výpočet zábezpeky uskutočniť na základe i) pravdepodobného vplyvu zariadenia na nakladanie s odpadmi na životné prostredie a ii) predpokladu, že akúkoľvek potrebnú rekultivačnú činnosť vyhodnotia a uskutočnia nezávislé a vhodne kvalifikované tretie strany. Veľkosť zábezpeky sa pravidelne prispôsobuje v súlade s akoukoľvek rekultivačnou činnosťou, ktorú je potrebné vykonať.

(58)

Pokiaľ ide o vnútroštátne ustanovenia, smernica o ťažobnom odpade bola transponovaná do španielskych právnych predpisov kráľovským dekrétom č. 975/2009 z 12. júna 2009 o nakladaní s odpadom z ťažby a lomu a o ochrane a obnove oblastí ovplyvnených ťažobnými činnosťami („kráľovský dekrét č. 975/2009“). Podľa prvého prechodného ustanovenia (Disposición transitoria primera) kráľovského dekrétu č. 975/2009 sa ustanovenia tohto zákona týkajúce sa finančných zábezpek (t. j. najmä článku 43) budú uplatňovať od 1. mája 2014 na ťažobné lokality, ktoré boli v prevádzke už k 1. máju 2008 (t. j. vrátane lokalít podniku Iberpotash).

(59)

Pred platnosťou kráľovského dekrétu č. 975/2009, ktorým sa transponuje smernica o ťažobnom odpade, sa však na povolenia, plány obnovy a zábezpeky v katalánskom regióne v prípade ťažobných spoločností vzťahoval zákon č. 12/1981, ktorým sa stanovujú dodatočné opatrenia na ochranu prírodných lokalít ovplyvnených ťažobnými činnosťami („zákon č. 12/1981“) (11), a dekrét č. 202/1994, ktorým sa stanovujú kritériá určenia zábezpek týkajúcich sa programov obnovy pre ťažobné činnosti („dekrét č. 202/1994“) (12). Podľa článku 8 ods. 2 zákona č. 12/1981 sa pri určovaní finančnej zábezpeky má zohľadniť oblasť ovplyvnená obnovou a/alebo celkové náklady takejto obnovy. Článok 2 dekrétu č. 202/1994 obsahuje vyčíslenie výšky zábezpeky na jeden hektár pre rôzne štandardné opatrenia obnovy a stanovuje, že v prípade akýchkoľvek iných konkrétnych opatrení by sa v sume mali zohľadňovať ich náklady (13). Okrem toho sa v článku 3 dekrétu č. 202/1994 stanovuje, že v prípade ťažobných činností, ktoré sa nenachádzajú v prírodných lokalitách osobitného záujmu (vrátane lokalít podniku Iberpotash), sa má výsledná suma určená na základe článku 2 znížiť o 50 %.

(60)

Na základe týchto vnútroštátnych predpisov podnik Iberpotash získal od Generalitat de Catalunya povolenie na prevádzkovanie ťažby potaše vo svojej lokalite v Súrii 9. novembra 2006 a v lokalite v oblasti Balsareny/Sallent 28. apríla 2008. Tieto povolenia predstavujú samostatné správne rozhodnutia, ktoré stanovujú finančné zábezpeky na 1 130 128 EUR pre lokalitu v oblasti Balsareny/Sallent a 773 682,28 EUR (zvýšená na 828 013,24 EUR v roku 2008) pre lokalitu v Súrii. Tieto sumy zábezpek boli revidované iba v roku 2015, keď španielske orgány navrhli výrazne vyššie sumy dosahujúce 6 979 471,83 EUR pre lokalitu v oblasti Balsareny/Sallent (s účinnosťou až po schválení katalánskym vrchným súdom v decembri 2016 – pozri ďalej v texte) a 6 160 872,35 EUR pre lokalitu v Súrii (s účinnosťou od mája 2015). Sumy zábezpek boli stanovené v samostatných a konkrétnych rozhodnutiach, ktoré prijala Generalitat, ktoré boli adresované podniku Iberpotash.

(61)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade úlohou príslušných environmentálnych orgánov, aby určili a schválili sumy finančných zábezpek podľa vnútroštátnych alebo regionálnych predpisov uplatniteľných na daný prípad. Hoci je Komisia zodpovedná za zabezpečenie správnej transpozície a vykonávania smernice o ťažobnom odpade, ktorá je uplatniteľná na finančné zábezpeky podniku Iberpotash od 1. mája 2014, táto smernica ponecháva členským štátom významný priestor na vlastné uváženie pri určovaní presnej sumy zábezpek. Z toho dôvodu Komisia neurčila vlastné ocenenie správnych úrovní finančných zábezpek podľa smernice o ťažobnom odpade, ale obmedzila svoje posúdenie na vyhodnotenie existujúcich dôkazov o nedostatočnosti finančných zábezpek. V skutočnosti existuje niekoľko jednotlivých dôkazov, ktoré naznačujú, že výška finančných zábezpek stanovená verejnými orgánmi v rokoch 2006 a 2008 bola naozaj nižšia, ako sa požaduje v uplatniteľných právnych predpisoch.

(62)

Dôležitejšie je však rozhodnutie katalánskeho vrchného súdu (Tribunal Superior de Justicia de Cataluña) z 11. októbra 2011, že suma finančnej zábezpeky pre odpadovú haldu Cogullo podniku Iberpotash na jeho lokalite v oblasti Balsareny/Sallent vo výške 585 153 EUR je nižšia, ako sa požaduje v právnych predpisoch. V rozsudku je uvedené, že suma zábezpeky nespĺňa právne a regulačné parametre, ktoré sú stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, pričom sa odvoláva najmä na článok 8 ods. 2 zákona č. 12/1981 a dekrét č. 202/1994. V rozsudku sa uvádza, že aj v prípade neexistencie nezvratného dôkazu („una prueba concluyemente determinada“) o správnej sume zábezpeky, súd môže dospieť k záveru, že suma zábezpeky určená iba na 585 153 EUR zjavne nie je v súlade s týmito právnymi ustanoveniami. Súd teda vyhlásil zábezpeku za nedostatočnú a v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi a nariadil španielskym orgánom, aby určili novú úroveň finančnej zábezpeky. Po odvolaní tento rozsudok v plnom rozsahu potvrdil najvyšší súd (Tribunal Supremo) svojím rozsudkom z 9. júla 2014. Ako nakoniec uvádzajú španielske orgány, katalánsky vrchný súd potvrdil svojím nálezom zo 14. decembra 2016, že nová navrhnutá suma vo výške 6 979 471,83 EUR za celú lokalitu v oblasti Balsareny/Sallent je primeraná.

(63)

V súvislosti s vnútroštátnym rozsudkom katalánskeho vrchného súdu z 11. októbra 2011, ktorý autoritatívne interpretuje príslušné vnútroštátne predpisy, považuje Komisia za preukázané, že pôvodná suma finančnej zábezpeky pre lokalitu podniku Iberpotash v oblasti Balsareny/Sallent stanovená v roku 2006 vo výške 1 130 128 EUR (vrátane 585 153 EUR pre odpadovú haldu Cogullo) bola výrazne nedostatočná. Katalánsky vrchný súd svojím nálezom z roku 2016 potvrdil, že celková suma pre Balsareny/Sallent mala byť v skutočnosti určená na úrovni, ktorá je minimálne 6-krát vyššia, a pravdepodobne dokonca ešte vyššia v období pred oznámením projektu Plan Phoenix v roku 2011 – pozri odôvodnenia 73, 80 a 81 ďalej v texte.

(64)

Hoci neexistuje podobné rozhodnutie súdu v súvislosti so zábezpekou na lokalitu v Súrii, existuje presvedčivý dôkaz, že v prípade akéhokoľvek súdneho konania by bolo rovnako pravdepodobné zistenie zjavne nepostačujúcej úrovne zábezpeky. Suma pôvodnej zábezpeky vo výške 773 682,28 EUR (zvýšená v roku 2008 na 828 013,24 EUR) úmerne zodpovedá skutočnosti, že lokalita v Súrii je menšia ako v oblasti Balsareny/Sallent, pokiaľ ide o nahromadený odpad a celkovú plochu odpadových háld (14). Zábezpeka pre Súriu bola neskôr výrazne zvýšená na 6 160 872,35 EUR v rovnakom čase ako pre oblasť Balsareny/Sallent (t. j. až na základe rozsudku súdu a je potvrdenia rozsudku po odvolaní), a to dokonca v ešte vyššom pomere (viac ako 7-násobne). Preto a z dôvodu neexistencie akýchkoľvek iných faktorov, ktoré by vysvetľovali rozdiel v sumách zábezpek medzi Súriou na jednej strane a oblasťou Balsareny/Sallent na strane druhej, je možné aj sumu zábezpeky pre Súriu považovať za nedostatočnú.

(65)

Španielske orgány aj Iberpotash vo svojich podaniach potvrdzujú, že katalánsky vrchný súd dospel k stanovisku, že zábezpeka pre El Cogullo nebola dostatočná. Rozsudok súdu sa pokúšajú zmierniť týmito tvrdeniami: i) súd uznal, že situácia aspoň sčasti existuje už od roku 1929; ii) súd pripustil, že nemá žiadny presvedčivý dôkaz a iii) súd údajne nezistil žiadne konkrétne porušenie niektorého právneho ustanovenia. Ani jeden z týchto argumentov súvisiacich s rozsudkom však nemá vplyv na zistenú nedostatočnosť zábezpeky. Skutočnosť, že španielske orgány po potvrdení rozsudku v odvolaní naozaj revidovali výšku zábezpeky a predložili ju na schválenie súdu, potvrdzuje platnosť rozsudku. Navyše v rozsudku z 11. októbra 2011 sa výslovne odkazuje na príslušné legislatívne ustanovenia uvedené v článku 8 ods. 2 zákona č. 12/1981 a dekréte č. 202/1994.

(66)

Okrem autoritatívneho nálezu vnútroštátneho súdu vyšetrovanie odhalilo niekoľko ďalších jednotlivých dôkazov, ktoré podporujú zistenie, že pôvodná úroveň finančných zábezpek bola neoprávnene nízka.

(67)

Po prvé, tretie strany predložili oficiálne prepisy z vypočutia pred environmentálnym výborom katalánskeho parlamentu z 2. októbra 2013 s výslovnými vyhláseniami generálnej riaditeľky pre životné prostredie z Generalitat de Catalunya, podľa ktorej boli zábezpeky zjavne nedostatočné. Generálna riaditeľka navrhla, že požadovaná suma zábezpeky by mohla dosiahnuť až 200 miliónov EUR. Hoci prepisy politickej diskusie v parlamente neobsahujú žiadne relevantné odôvodnenie navrhnutej sumy, a preto je potrebné s nimi zaobchádzať opatrne, jej rádová hodnota a rozdiel oproti skutočnej sume potvrdzujú závery, ku ktorým dospeli experti v danom odbore, ktorí považovali výšku zábezpek stanovenú v roku 2006 a 2008 za zjavne nedostatočnú.

(68)

Po druhé, sťažovateľ predložil štúdiu z augusta 2012, ktorej vyhotovením poveril expertov na životné prostredie („štúdia ERF“). Táto štúdia je expertným prieskumom, ktorý analyzuje a kompiluje rozsiahle množstvo existujúcich informácií (právnych, akademických alebo vyplývajúcich z prieskumu trhu) súvisiacich s príslušnou témou. V štúdii ERF sa analyzuje existujúca situácia týkajúca sa environmentálneho vplyvu ťažobných lokalít podniku Iberpotash a predpokladaný budúci vývoj vzhľadom na celkové množstvo materiálu nahromadeného na odpadových haldách. Obsahuje záver, že environmentálny vplyv odpadových háld je značný a v budúcnosti bude pravdepodobne ďalej narastať.

(69)

Na základe dostupných informácii sa v štúdii ERF odhaduje nasledujúci vývoj objemu odpadu nahromadeného na odpadových haldách v Súrii a Sallente do skončenia ťažby v roku 2035:

Tabuľka 1

Odhadované nahromadenie odpadu na haldách v Súrii a Sallente

(70)

V štúdii ERF sa ďalej analyzujú možnosti obnovy odpadových háld, ktoré zahŕňajú: i) nasypanie odpadového materiálu späť do podzemných baní; ii) rozpustenie soli obsiahnutej v odpadových haldách načerpaním vody a likvidáciou výsledného soľného roztoku buď do mora, alebo pod zem alebo iii) zakrytie odpadových háld materiálom, ktorý zabraňuje presakovaniu dažďovej vody a únikom solí do životného prostredia. Štúdia obsahuje záver, že v situácii lokalít podniku Iberpotash je najvhodnejšou metódou zakrytie odpadových háld. Je to pomerne jednoduchá a dobre známa metóda, ktorá už bola použitá v niekoľkých prípadoch, dokonca aj samotnými katalánskymi orgánmi. Navyše je to najvhodnejšia metóda na obnovu, ktorú musia vykonať orgány verejnej správy v prípade, ak ťažobný podnik nesplní svoje povinnosti, pretože na rozdiel od iných metód nevyžaduje žiadnu dodatočnú inštaláciu dôležitej priemyselnej infraštruktúry. Preto sú v štúdii ERF vypočítané očakávané náklady na obnovu lokalít podniku Iberpotash metódou zakrytia háld.

(71)

Výpočet očakávaných nákladov je založený na analýze jednotkových nákladov jednotlivých komponentov zakrytia odpadovej haldy, ktoré vyplývajú z prieskumu trhu vykonaného expertmi s dodávateľmi rôznych potrebných prác a zásob a použitia údajov o cenách z roku 2012, ktoré zverejnil Katalánsky inštitút technológie výstavby (Institut de Tecnologia de la Construcció de Catalunya – ITeC). Na porovnanie sú v štúdii použité aj celkové náklady na obnovu pre rôzne možnosti obnovy, ako boli odhadnuté v štúdii, ktorú vypracovala v roku 2001 spoločnosť Symonds Group pre Generálne riaditeľstsvo pre životné prostredie Európskej komisie (15). Obsahuje aj náklady na údržbu a kontrolu zakrytých háld na ďalších 10 rokov po dokončení zakrytia. Tieto jednotkové náklady sú potom použité na odhadované množstvo odpadového materiálu na haldách v troch rôznych časových okamžikoch: i) skutočné množstvá v roku 2012; ii) množstvá očakávané v roku 2015 (rok očakávaného začiatku výroby soli z odpadového materiálu v novej továrni v Súrii) a iii) množstvá očakávané v roku 2035 (keď je plánované ukončenie ťažobných činností podniku Iberpotash). Výsledné celkové náklady na obnovu v uvedených obdobiach sú zhrnuté v tejto tabuľke:

Tabuľka 2

Odhadované náklady na obnovu podľa štúdie ERF

(72)

Na základe týchto údajov sa v štúdii ERF konštatuje, že suma finančnej zábezpeky vychádzajúca z nových legislatívnych ustanovení kráľovského dekrétu č. 975/2009 nemala byť v žiadnom prípade nižšia ako nevyhnutné náklady na obnovu v roku 2012, ktorých výška bola 71 miliónov EUR pre obe lokality, a primeraná suma pri zohľadnení celkových budúcich nákladov sa mala skôr pohybovať okolo 100 miliónov EUR.

(73)

Nakoniec sa v štúdii ERF analyzuje vplyv plánovanej ťažby a predaja soli z háld na základe novo oznámeného projektu Plan Phoenix, ktorý sa začal realizovať v roku 2012. Vzhľadom na rôzne scenáre týkajúce sa očakávanej produkcie potaše a soli v budúcnosti (vrátane najambicióznejších plánov podniku Iberpotash predať ročne 1,5 milióna ton soli) sa v štúdii ERF uvádza, že v každom z týchto scenárov by projekt Plan Phoenix iba spomalil, ale nezastavil, trvalý ročný nárast celkového odpadového materiálu nahromadeného na lokalitách podniku Iberpotash. Podľa najoptimistickejšieho scenára by projekt Plan Phoenix viedol k zníženiu celkového objemu odpadového materiálu ukladaného na haldách na 1 213 kt ročne (v porovnaní s 1 979 kt ročne bez projektu Plan Phoenix). Hoci má projekt Plan Phoenix teda cenný vplyv tým, že môže znížiť každoročné hromadenie odpadu takmer o 40 %, v štúdii ERF sa konštatuje, že Plan Phoenix sa nemôže považovať za samostatné opatrenie na obnovu, ale skôr za zmierňujúci prvok, keďže bude viesť maximálne k spomaleniu rastu existujúcich odpadových háld, ale nie k ich eliminácii.

(74)

Podnik Iberpotash argumentuje, že štúdia ERF nemôže slúžiť ako základ na výpočet výšky zábezpeky, pretože v samotnej štúdii sa uznáva, že sa nezakladá na relevantných ustanoveniach dekrétu č. 202/1994, a pretože obsahuje niekoľko nepresných a nesprávnych tvrdení a údajov.

(75)

Komisia uznáva, že štúdia nie je v súlade s relevantnými ustanoveniami dekrétu č. 202/1994, ale namiesto toho sa zameriava na podmienky kráľovského dekrétu č. 975/2009, ktorým sa transponuje smernica o ťažobnom odpade, so zameraním na očakávané náklady na obnovu. Jej výsledky, ktoré vyjadrujú odhadované náklady na obnovu pre jednotlivé lokality podniku Iberpotash, sú však založené na riadnej metodike, ktorá je opísaná v odôvodneniach 68 – 73, a sú teda skutočne relevantné pre výpočet zábezpek aj podľa dekrétu č. 202/1994. Dokazuje to najmä článok 2.4 písm. h) dekrétu č. 202/1994, v ktorom sa uvádzajú náklady na akékoľvek iné konkrétne opatrenie na obnovu, ktoré možno bude potrebné, a teda neobmedzuje výpočet na opatrenia, ktoré sú jednotlivo vymenované v predchádzajúcich bodoch článku 2 (16).

(76)

Súvislosť rozsahu škôd na životnom prostredí a očakávaných nákladov na obnovu je takisto, aspoň implicitne, zrejmá zo znenia rozsudku katalánskeho vrchného súdu z 11. októbra 2011, v ktorom je v súvislosti s výškou finančných zábezpek uvedené, že: „kľúčovým a ústredným ustanovením je článok 8.2 zákona č. 12/1981 […], v ktorom sa uvádza, že v každom prípade by sa v súvislosti s obnovou mala suma stanoviť na základe plochy ovplyvnenej obnovou, celkových nákladov na obnovu alebo oboch týchto kritérií […] (“el precepto cardinal y central del caso es el artículo 8.2 de Ley 12/1981[…] al disponer que en cualquier caso, en lo referente a la restauración, la cuantía debe fijarse en función de la superficie afectada por la restauración, por el coste global de la restauración o por ambos aspectos conjuntamente […]„)“, a ktorý potom obsahuje záver, že povolenie nie je v súlade s uplatniteľným právom, pretože „v tomto prípade neboli stanovené zábezpeky v súlade so zákonnými limitmi […] (“no ha establecido une fianza ajustada al caso en los límites legales […]„)“. Nakoniec tieto očakávané náklady na obnovu sú zjavne relevantné pre výpočet zábezpeky podľa článku 43 kráľovského dekrétu č. 975/2009, ktorý sa vzťahuje na podnik Iberpotash od 1. mája 2014.

(77)

Navyše Komisia poznamenáva, že okrem všeobecnej kritiky údajných nepresných a nesprávnych predpokladov v štúdii ERF ani španielske úrady, ani Iberpotash neidentifikovali tieto údajné nepresnosti a nesprávne predpoklady, ani neposkytli žiadne konkrétne argumenty, či nenavrhli žiadny vlastný alternatívny odhad celkových nákladov na obnovu lokalít podniku Iberpotash.

(78)

Španielske orgány argumentujú, že sumy zábezpek spĺňali kritériá podľa vnútroštátneho práva, keďže sa v nich zohľadňovali očakávané náklady podľa plánu obnovy, ktorý existoval v tom čase. Okrem toho podnik Iberpotash predložil vlastnú odbornú štúdiu s cieľom preukázať, že zábezpeka bola dostatočná vzhľadom na obe kritériá uvedené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, t. j. veľkosť ovplyvnenej oblasti a očakávané náklady na obnovu.

(79)

Ako je však vysvetlené vyššie, súlad s kritériami podľa vnútroštátneho práva zrejme nebol potvrdený rozsudkom súdu. Okrem toho, opatrenia zahrnuté v pláne obnovy a zohľadnené v štúdii, ktorú predložil Iberpotash, boli obmedzené na vybudovanie obvodových kanálov, nádrže na zber soľného roztoku s dažďovou vodou a podobné opatrenia zamerané na obmedzenie znečisťovania, ktoré ale jednoznačne nevedú k trvalej obnove odpadových háld. Štúdia teda nezahŕňa ani nevyčísľuje primerané opatrenia obnovy na výpočet očakávaných nákladov. Keďže očakávané skutočné náklady na obnovu sú dôležité pre výpočet finančnej zábezpeky podľa katalánskych právnych predpisov (pozri odôvodnenie 75) aj podľa právnych predpisov Únie, závery štúdie, ktorú poskytol Iberpotash, nemôžu slúžiť ako základ na výpočet úplnej a správnej výšky zábezpek. Ako ukazuje nielen štúdia ERF, ale aj príklady podobných odpadových háld vo Francúzsku alebo v Nemecku (17), takáto obnova bežne zahŕňa buď a) úplné odstránenie háld (napr. nasypaním materiálu pod zem), b) postupné odsoľovanie háld načerpaním vody do haldy a zberom výsledného soľného roztoku, alebo c) trvalé zakrytie háld. Tieto vhodné opatrenia na obnovu sú však výrazne drahšie ako vybudovanie obvodových kanálov, nádrže na zber soľného roztoku s dažďovou vodou a podobné opatrenia zamerané výlučne na obmedzenie znečisťovania. Dokazujú to aj náklady na zakrytie haldy Vilafruns, ktoré dosiahli 7,9 milióna EUR (bez každoročných nákladov na údržbu). A keďže Vilafruns je s 3 miliónmi ton soľného materiálu malá halda v porovnaní s aktívnou haldou Cogullo (Balsareny/Sallent), ktorá obsahuje 41 miliónov ton, alebo haldou Fusteret (Súria), ktorá má 22 miliónov ton, budú celkové náklady na obnovu týchto aktívnych baní a zakrytie odpadových háld, ktoré k nim patria, pravdepodobne výrazne vyššie ako náklady na haldu Vilafruns.

(80)

Okrem toho podnik Iberpotash argumentuje, že množstvo odpadu na haldách sa výrazne zníži vďaka jeho projektu Plan Phoenix, ktorý ohlásil v roku 2011 a ktorého cieľom je použiť odpad na haldách na výrobu technickej soli, ktorú bude predávať. Ako súčasť tohto projektu podnik Iberpotash plánuje vybudovať továreň na vákuovú soľ, ktorá bude ťažiť soľ z odpadového materiálu vyprodukovaného počas ťažby potaše, a túto soľ predávať na trhu. Očakáva, že na začiatku predá ročne približne 750 tisíc ton soli a neskôr plánuje zvýšiť toto množstvo až na 1,5 milióna ton soli ročne.

(81)

Aj keby plán na spracovanie a predaj aspoň časti odpadového materiálu v zásade mohol znížiť objem a salinitu háld a tým aj očakávané náklady na ich obnovu, podnik Iberpotash oznámil tento plán iba v roku 2011 a jeho realizácia, ktorá sa začala v roku 2012, stále prebieha. Z toho dôvodu by sa projekt Plan Phoenix zrejme nemal brať do úvahy pri stanovovaní sumy zábezpek v rokoch 2006 a 2008, pretože v tom čase bol stále príliš neistý.

(82)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že zhromaždené dôkazy a predložené odborné správy potvrdzujú nález vnútroštátneho súdu, že pôvodné sumy finančných zábezpek boli nepochybne nedostatočné na zabezpečenie vhodnej obnovy.

(83)

Preto sa Komisia domnieva, že finančné zábezpeky stanovené španielskymi orgánmi v rokoch 2006 a 2008 boli naozaj nižšie ako úroveň, ktorá sa bežne vyžaduje podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov. Iberpotash teda získal hospodársku výhodu vo forme nižších bankových poplatkov platených každoročne za finančnú zábezpeku. Keďže podľa podniku Iberpotash boli jeho ročné bankové poplatky vo výške 1 % sumy zábezpeky, výrazne nižšia celková úroveň zábezpek tak znížila príslušné bankové poplatky, ktoré platil Iberpotash, a tým znížila jeho náklady v porovnaní s inými prevádzkovateľmi, ktorých zábezpeky museli byť v súlade s právnymi predpismi. Preto sa Komisia domnieva, že podnik Iberpotash získal hospodársku výhodu z dôvodu zníženej úrovne finančných zábezpek.

(84)

Argumenty španielskych orgánov a podniku Iberpotash, že orgány verejnej moci neposkytli podniku Iberpotash žiadnu výhodu ani preferenčné zaobchádzanie v dôsledku prísneho uplatňovania príslušných ustanovení, sa nedá akceptovať, pretože bolo preukázané, že tieto rozhodnutia viedli k takej úrovni finančných zábezpek, ktorá bola nižšia, ako sa normálne vyžaduje v právnych predpisoch. Potom argument, že katalánske právne predpisy boli v skutočnosti prísnejšie ako podobné ustanovenia na úrovni štátu alebo v iných regiónoch Španielska, nie je relevantný, pretože takéto náklady sú špecifické pre každú lokalitu a ustanovenia, ktoré sa týkali finančných zábezpek stanovených podnikom Iberpotash a ktoré sa mali dodržiavať, boli tie, ktoré sa uplatňovali v Katalánsku, teda tam, kde sa nachádzajú odpadové haldy. Orgány verejnej moci umožnili podniku Iberpotash, aby udržiaval nižšie finančné zábezpeky, ako sa normálne požaduje v katalánskych uplatniteľných právnych predpisoch, a tým podnik Iberpotash získal selektívnu výhodu vo forme nižších bankových poplatkov za nižšie zábezpeky v porovnaní s inými prevádzkovateľmi v podobnej situácii.

(85)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 1 poskytlo podniku Iberpotash selektívnu hospodársku výhodu.

(86)

Pokiaľ ide o kritérium prevodu štátnych zdrojov, sťažovateľ uvádza, že príliš nízka zábezpeka, ktorá nepokrýva náklady na obnovu v plnej výške, predstavuje (potenciálny) prevod štátnych zdrojov. Údajne zahŕňa riziko, že ak by Iberpotash nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa obnovy jeho lokalít, tieto náklady by musel znášať štát. Sťažovateľ sa odvoláva na rozhodnutie Komisie vo veci Georgsmarienhütte (18), v ktorom Komisia posúdila ako štátnu pomoc oslobodenie výrobcu ocele od environmentálnych záväzkov týkajúcich sa recyklácie a likvidácie priemyselného prachu.

(87)

Španielske orgány a podnik Iberpotash argumentujú, že dokonca aj v prípade, ak by zábezpeka bola nižšia, ako vyžadujú právne predpisy, Iberpotash by stále mal všeobecnú povinnosť obnoviť svoje lokality a bol by povinný zaplatiť náklady na takúto obnovu. Tieto náklady nie sú nijakým spôsobom obmedzené výškou finančnej zábezpeky. Štát teda neoslobodzuje podnik Iberpotash od jeho finančných záväzkov. Okrem toho akékoľvek riziko, že podnik Iberpotash by v budúcnosti nebol schopný pokryť všetky tieto náklady a že štát by musel zasiahnuť a použiť štátne zdroje, je extrémne vzdialené a nepravdepodobné vzhľadom na dobrú finančnú situáciu materskej spoločnosti podniku Iberpotash. Španielske orgány argumentujú, že ak by Iberpotash v budúcnosti neplnil tieto záväzky, má v Španielsku dostatok majetku, ktorý by orgány mohli zaistiť s cieľom pokryť náklady na obnovu.

(88)

Komisia poznamenáva, že predmetné zábezpeky sa v tomto prípade neskúmajú podľa pravidiel štátnej pomoci s ohľadom na výšku poplatku vynaloženého vzhľadom na riziko alebo vystavenie sa riziku, ktoré by vzniklo ručiteľovi (t. j. súkromnej banke, nie štátu), ale s ohľadom na riziko pre štát v prípade, ak je zabezpečená suma nižšia ako skutočné náklady na škody na životnom prostredí a ak podnik poskytujúci zábezpeku nezaplatí alebo nemôže zaplatiť náklady na obnovu v plnej výške.

(89)

Pokiaľ ide o precedens, na ktorý sa odvolal sťažovateľ, vec Georgsmarienhütte bola výrazne odlišná, pretože spolková krajina Dolné Sasko jednoznačne prevzala zodpovednosť za likvidáciu prachu a naozaj zaplatila za túto likvidáciu 64,64 milióna DEM. V tomto prípade je to inak, pretože bez ohľadu na výšku zábezpeky je podnik Iberpotash naďalej zodpovedný za obnovu svojich ťažobných lokalít a španielske orgány sa doteraz nezaviazali zaplatiť žiadne náklady na obnovu namiesto podniku Iberpotash. Vec Georgsmarienhütte teda nemôže v tomto prípade poslúžiť ako precedens.

(90)

Finančná zábezpeka podniku Iberpotash je poskytnutá vo forme bankovej záruky, ktorá nie je pre štát voľne dostupná. Môže sa použiť iba na opatrenia, ktoré striktne vymedzujú právne predpisy, najmä na financovanie odstránenia odpadu, obnovy lokality a ďalších environmentálnych opatrení v prípade, ak Iberpotash nesplní svoje environmentálne záväzky. Štát nezískava žiadne úroky z finančných prostriedkov zábezpeky ani žiadne iné finančné výhody, ktoré by boli nižšie v prípade nižšej sumy zábezpeky. Okrem toho sa štát doteraz neocitol v pozícii, v ktorej by musel použiť zábezpeku na ktorýkoľvek z uvedených účelov. Ale hoci znížená suma zábezpeky doteraz nemala žiadny skutočný vplyv na štátne zdroje, tento fakt sám osebe nevylučuje existenciu možného vplyvu na štátne zdroje, pretože existuje vyššie riziko, že štát bude musieť v budúcnosti použiť svoje prostriedky.

(91)

Vytvorenie konkrétneho rizika, že štát bude v budúcnosti zaťažený dodatočným bremenom, je však podľa článku 107 ods. 1 zmluvy postačujúce, aby bol pojem štátna pomoc splnený (19). Súdny dvor takisto konštatoval, že prepojenie a vplyv opatrenia štátnej pomoci na štátne zdroje nemusia byť priame, aby bolo toto kritérium splnené.

(92)

Hlavným účelom takýchto finančných zábezpek je zaistiť, aby ťažobné spoločnosti mali odložené dostatočné zdroje na pokrytie budúcich nákladov na obnovu bez ohľadu na to, aká bude ich finančná situácia v (často dosť vzdialenej) budúcnosti. Je preto zrejmé, že ak je výška zábezpeky výrazne nižšia ako očakávané náklady na obnovu, existuje aspoň vyššie riziko, že to v budúcnosti bude mať vplyv na štátne zdroje. Toto riziko potenciálnych nákladov pre verejný rozpočet je jednoznačne vyššie ako v prípade, keby bola suma zábezpeky správne stanovená v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a s primeraným ohľadom na očakávané náklady na obnovu. Ak sú tieto prostriedky výrazne nižšie, ako je potrebné, väčšina nákladov by sa musela nakoniec uhradiť zo štátnych zdrojov v prípade, ak by to nechcel alebo nemohol urobiť podnik Iberpotash. Navyše v prípade, ak by podnik Iberpotash v budúcnosti nemohol zaplatiť náklady na obnovu, údajná možnosť zaistiť majetok podniku španielskymi orgánmi by pravdepodobne nepriniesla významné množstvo ďalších zdrojov, pretože jediným majetkom podniku Iberpotash (a celej skupiny ICL) v Španielsku sú jeho zariadenia na ťažbu potaše. Po zatvorení potašových baní bude však hodnota tohto majetku neistá.

(93)

Skutočnosť, že štát je povinný sám zakročiť v prípade, ak by Iberpotash nechcel alebo nemohol prijať potrebné opatrenia na obnovu v súvislosti so svojimi odpadovými haldami, je zakotvená v uplatniteľných právnych predpisoch.

(94)

Po prvé, podľa článku 102 zákona č. 39/2015 (20) môže štát prijať opatrenia namiesto subjektu, ktorý je právne zodpovedný za prijatie týchto opatrení. Španielsko by muselo i) nariadiť podniku Iberpotash prijať konkrétne vymedzené opatrenia; ii) informovať podnik Iberpotash, že v opačnom prípade štátna správa prijme tieto opatrenia sama a s akými nákladmi; iii) vykonať tieto opatrenia a iv) pokúsiť sa získať späť náklady od podniku Iberpotash, čo apriori nebude možné, ak musí Španielsko realizovať nedostatočnú finančnú zábezpeku. Hoci je toto rozhodnutie formálne nezáväzné, v prípade, ak podnik Iberpotash nesplní svoju povinnosť obnoviť svoje objekty, Španielsko by nemalo inú možnosť ako zaplatiť za obnovu vopred, pretože inak by nesplnilo svoje vlastné povinnosti.

(95)

Po druhé, ako je uvedené v odôvodnení 13, Španielsko by mohlo porušiť svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o ťažobnom odpade a rámcovej smernice o vode. Preto ak by podnik Iberpotash opustil svoje objekty po vyťažení nerastných zdrojov bez ich obnovenia, Španielsko by vzhľadom na nedostatočnú zábezpeku malo jedinú možnosť, ako splniť svoje povinnosti podľa uvedených smerníc a prípadne sa vyhnúť každodennému plateniu pokuty uloženej Súdnym dvorom Európskej únie, a to zaplatiť za odstránenie soľných háld alebo zabezpečiť rovnako účinnú obnovu zo svojich zdrojov.

(96)

Po tretie, podľa ustanovení španielskeho zákona č. 27/2006 z 18. júla 2006 (21) môžu byť španielske orgány donútené splniť svoje povinnosti vyplývajúce z environmentálnych právnych predpisov. Ktorákoľvek mimovládna organizácia, ktorá spĺňa kritériá stanovené v zákone č. 27/2006, sa môže v prípade porušenia environmentálnych záväzkov vymenovaných v článku 18 ods. 1 zákona č. 27/2006 (vrátane napr. neplnenia povinností v oblasti ochrany vôd), obrátiť na súd s cieľom prinútiť štátnu správu splniť si environmentálne záväzky.

(97)

Po štvrté, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (22) sa v článku 6 ods. 3 uvádza, že ak prevádzkovateľ zodpovedný za prijatie nápravných opatrení na nápravu environmentálnych škôd nesplní svoje povinnosti, príslušný orgán môže prijať tieto opatrenia sám ako poslednú možnosť. Podobne podľa článku 5 ods. 3 platí, že príslušný orgán môže prijať potrebné preventívne opatrenia s cieľom odvrátiť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody, ak tak neurobí príslušný prevádzkovateľ. Ak Iberpotash po ukončení ťažby neprijme potrebné opatrenia na obnovu, neošetrené odpadové haldy sa môžu stať bezprostrednou hrozbou pre životné prostredie, čo si vyžiada nápravnú alebo preventívnu akciu zo strany príslušných verejných orgánov ako poslednú možnosť.

(98)

Španielske orgány nakoniec sami uvádzajú (23), že podľa článku 9 zákona č. 12/1981, ak prevádzkovateľ nesplní svoje povinnosti, môže Administratión de la Generalitat z úradnej moci vykonať tieto opatrenia na náklady prevádzkovateľa. Ďalej uvádzajú, že v praxi štátna správa vykoná príslušné opatrenia, ktoré sú následne uhradené z finančnej zábezpeky alebo, ak zábezpeka nie je dostatočná, z predaja majetku prevádzkovateľa. Preto v prípade, ak finančná zábezpeka je výrazne nižšia, ako sa požaduje v právnych predpisoch, verejná správa riskuje, že majetok prevádzkovateľa nepostačí na financovanie príslušných opatrení, ktoré vykonala. To potvrdzuje, že príliš nízka finančná zábezpeka zvyšuje riziko, že opatrenia na obnovu, ktoré prijme štátna správa, nebudú dostatočne kryté majetkom prevádzkovateľa (najmä ak nemá žiadne iné aktivity v Španielsku, ako je to v prípade podniku Iberpotash) a budú sa musieť zaplatiť z verejných zdrojov.

(99)

Takže úroveň zábezpeky, ktorá je výrazne nižšia, ako je potrebné a ako sa požaduje v právnych predpisoch, vystavuje štát konkrétnemu riziku dodatočného zaťaženia jeho zdrojov. Zvýšené riziko dodatočného zaťaženia štátu je teda dostatočne konkrétne na to, aby predstavovalo aspoň možný vplyv na štátne zdroje z dôvodu neprimerane nízkej úrovne finančnej zábezpeky.

(100)

Úroveň finančných zábezpek, ktoré mal vytvoriť podnik Iberpotash, bola stanovená správnym rozhodnutím, ktoré vydala Generalitat de Catalunya pri schválení povolení na prevádzku ťažby potaše. Keďže pojem (členského) štátu na účely uplatňovania článku 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa všetky úrovne verejných orgánov bez ohľadu na to, či sú to národné, regionálne alebo miestne orgány, rozhodnutie uplatňovať zníženú úroveň finančných zábezpek je možné prisúdiť štátu.

(101)

Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie 1 zahŕňa prevod štátnych zdrojov a dá sa prisúdiť štátu.

(102)

Komisia sa domnieva, že nižšie náklady, ktoré vznikli podniku Iberpotash z dôvodu nižšej úrovne finančných zábezpek, ako sa požadujú v príslušných právnych predpisoch, môže narúšať hospodársku súťaž na trhoch, na ktorých aktívne pôsobí podnik Iberpotash – sú to hlavne trhy s potašou a soľou. Ako je vysvetlené ďalej v texte (pozri odôvodnenie 110 a ďalšie), toto zníženie nákladov v priebehu príslušného obdobia dosiahlo približne 1,8 milióna EUR a teda napriek tvrdeniam španielskych orgánov nebolo zanedbateľné.

(103)

Skutočnosť, že podnik Iberpotash je jediným španielskym producentom potaše, nevylučuje možné narušenie hospodárskej súťaže, pretože relevantný geografický trh je určite širší ako vnútroštátny španielsky trh. Komisia už v roku 1993 vyjadrila názor, že trh s potašou je rozsiahlejší ako Španielsko a zahŕňa aj Francúzsko, Spojené kráľovstvo a ďalšie členské štáty okrem Nemecka (24). Podnik Iberpotash vo svojej správe o udržateľnosti z roku 2014 (25) uvádza, že iba 23 % jeho produkcie potaše a soli sa predáva v Španielsku, zatiaľ čo 50 % sa vyváža do iných európskych krajín, 18 % do Južnej Ameriky a časť sa predáva aj do Severnej Ameriky, Afriky a Ázie. Vo všetkých týchto regiónoch podnik Iberpotash súťaží s ďalšími producentmi potaše a soli a túto hospodársku súťaž môžu narúšať umelo znížené náklady podniku Iberpotash.

(104)

Nakoniec možné narušenie hospodárskej súťaže nie je spochybnené argumentom podniku Iberpotash, že bez ohľadu na úroveň finančných zábezpek jeho environmentálne záväzky zostávajú rovnaké (t. j. zabezpečiť obnovu lokalít a zabrániť znečisťovaniu) a v každom prípade musí držať rezervy na krytie možných environmentálnych záväzkov. Okrem týchto účtovných rezerv povinnosť udržiavať konkrétne finančné zábezpeky v súlade s príslušnými právnymi predpismi v skutočnosti predstavuje normálne, hoci špecifické, prevádzkové náklady, ktoré musí znášať Iberpotash – alebo ktorákoľvek iná ťažobná spoločnosť podliehajúca rovnakým pravidlám – v dôsledku poplatkov, ktoré si účtuje banka za zriadenie a udržiavanie zábezpeky. Neoprávnene nízka úroveň zábezpek teda môže zvýhodňovať Iberpotash a narúšať hospodársku súťaž.

(105)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 1 môže narúšať hospodársku súťaž.

(106)

Ako už bolo uvedené, trhy s potašou a soľou sú jednoznačne cezhraničné, keďže 50 % produkcie podniku Iberpotash sa vyváža do iných európskych krajín. Znížená úroveň finančných zábezpek teda môže ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi EÚ.

(107)

Argument podniku Iberpotash, že trhy so soľou sú iba vnútroštátne alebo dokonca regionálne z dôvodu vysokých dopravných nákladov, nepodporujú čísla, ktoré poskytol Iberpotash vo svojej správe o udržateľnosti z roku 2014, keďže 80 % jeho produkcie soli sa vyváža nielen do iných európskych krajín, ale aj do Ázie, Severnej Afriky a Ameriky. Okrem toho pripomienky podniku Iberpotash k rozhodnutiu o začatí konania sú v tomto bode protichodné, pretože tvrdia na jednej strane, že trh so soľou je vnútroštátny alebo dokonca regionálny, a na druhej strane, že francúzsky výrobca soli je jeho priamy konkurent a usiluje sa vylúčiť ho z trhu.

(108)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 1 ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi EÚ.

(109)

Stanovenie skutočnej výšky pomoci v prvom rade vyžaduje stanoviť aspoň približne „správnu“ sumu finančných zábezpek podľa uplatniteľných legislatívnych ustanovení v relevantnom období. Potom bude výška pomoci zodpovedať rozdielu medzi očakávanou výškou bankových poplatkov, ktoré by podnik Iberpotash musel platiť za zriadenie zábezpeky v tejto správne stanovenej sume, a skutočnou výškou bankových poplatkov, ktoré podnik zaplatil.

(110)

Tretia strana tvrdí, že výška pomoci by sa nemala obmedzovať na nižšie bankové poplatky, ale mala by zahŕňať aj potrebu poskytnúť banke dostatočné zabezpečenie kolaterálom vo forme finančných rezerv. Vzhľadom na to, že suma „opravenej“ zábezpeky, ako je odhadnutá ďalej, je relatívne skromná v porovnaní s ročným obratom podniku Iberpotash (približne 300 miliónov EUR) a celej skupiny ICL (5,4 miliardy USD), je nepravdepodobné, že zabezpečenie vyššej sumy zábezpeky by pre podnik predstavovalo významné dodatočné náklady.

(111)

Keďže podľa španielskych orgánov katalánsky vrchný súd zistil v decembri 2016, že zvýšená suma 6 979 471,83 EUR pre lokalitu Balsareny/Sallent je v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, Komisia sa domnieva, že v súčasnosti „správna“ výška zábezpek pre oblasť Balsareny/Sallent zodpovedá tejto aktuálne platnej výške potvrdenej súdom.

(112)

Analogicky sa Komisia domnieva (pozri aj odôvodnenie 64), že zvýšená suma 6 160 872,35 EUR ako zábezpeka pre Súriu platná od roku 2015 sa takisto môže považovať za sumu, ktorá je v súlade s platnými právnymi predpismi. Hoci neexistuje žiadny smerodajný záver súdu týkajúci sa tejto lokality, zvýšená suma zábezpeky pre menšiu lokalitu v Súrii je v skutočnosti takmer porovnateľná so schválenou sumou pre Balsareny/Sallent. To potvrdzuje, že suma sa môže považovať za primeranú a v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

(113)

V súčasnosti teda správnu výšku zábezpek predstavuje celková suma 13 140 344,18 EUR.

(114)

Pri výpočte tejto sumy však bol zohľadnený projekt Plan Phoenix oznámený v roku 2011 a postupne realizovaný od roku 2012. Tento plán predpokladá okrem iného investovanie do továrne na vákuovú soľ s cieľom spracúvať a predávať soľ, ktorá je obsiahnutá v odpade po ťažbe potaše. Podľa tohto plánu by podnik Iberpotash mal nakoniec predávať približne 1,5 milióna ton soli ročne.

(115)

Komisia súhlasí so štúdiou ERF, že samotný projekt Plan Phoenix sa nemôže považovať za opatrenie na obnovu a v skutočnosti by nezastavil rast odpadových skládok počas prevádzky baní. Komisia však zároveň uznáva tvrdenia podniku Iberpotash a španielskych orgánov, že tento plán má vplyv na celkové očakávané náklady na obnovu. Štúdia ERF nezohľadňuje skutočnosť, že spracovanie a predaj soli budú pravdepodobne pokračovať aj po ukončení ťažby. Projekt Plan Phoenix teda pravdepodobne prispeje k odstráneniu odpadových háld v budúcnosti a môže sa preto zohľadniť pri stanovení primeranej úrovne zábezpek, ako to bolo v prípade ich zvýšených úrovní, ktoré boli navrhnuté v roku 2015 a, aspoň pre Balsareny/Sallent, potvrdené vnútroštátnym súdom.

(116)

Táto skutočnosť však znamená, že aktuálna výška finančných zábezpek sa nemôže považovať za primeranú pre obdobie pred začiatkom projektu Plan Phoenix v roku 2012. Hoci Iberpotash aj pred oznámením projektu Plan Phoenix spracúval a predával pomerne malé množstvá soli zo svojich odpadových háld, väčšinu soľného odpadu iba hromadil na odpadových haldách v nádeji, že sa možno v budúcnosti komerčne využije (26). Neexistoval však žiadny konkrétny plán týkajúci sa toho, ako a kedy rozšíriť zariadenie na spracovanie soli tak, aby množstvá takto odstráneného soľného odpadu boli významnejšie a mali tak podstatný vplyv na budúce náklady na obnovu. Preto pokiaľ ide o obdobie pred spustením projektu Plan Phoenix, takáto skôr hypotetická budúca redukcia odpadových háld z dôvodu spracovania a predaja významných množstiev soli by sa nemala zohľadňovať.

(117)

Komisia teda musí posúdiť ďalšie dostupné dôkazy na odhadnutie približne „správnej“ sumy zábezpek v období 2006 – 2011 na základe očakávaných nákladov na obnovu v tom čase bez vplyvu projektu Plan Phoenix.

(118)

Ako už bolo vysvetlené (pozri odôvodnenia 68 – 81), najspoľahlivejšie odhady celkových očakávaných nákladov na obnovu (bez projektu Plan Phoenix) boli poskytnuté v štúdii ERF, ktorú predložil sťažovateľ. Komisia považuje predpoklady uvedené v tejto odbornej správe za vierohodné, keďže sú vo veľkej miere založené na prieskume trhu a porovnávaní s podobnými lokalitami po celom svete. Ako už bolo vysvetlené, štúdiu poskytnutú podnikom Iberpotash naopak nemožno považovať za dôveryhodný odhad očakávaných nákladov na obnovu, pretože sa v nej nezohľadňujú vhodné opatrenia na obnovu (pozri odôvodnenie 79).

(119)

V štúdii ERF sa celkové náklady na obnovu odhadujú vo výške minimálne 71 miliónov EUR. Navyše všetky ostatné návrhy pravdepodobne správnych súm v štúdii ERF alebo z iných zdrojov (pozri oddiel 5.1.1.1) sú ešte vyššie. Preto sa Komisia domnieva, že ak neexistujú žiadne lepšie odhady pre obdobie 2006 – 2011, príslušné očakávané náklady na obnovu, ktoré sa majú brať do úvahy, dosahujú 71 miliónov EUR (24,8 milióna EUR pre Súriu a 46,2 milióna EUR pre Balsareny/Sallent).

(120)

Nakoniec podľa článku 3 dekrétu č. 202/1994 (uplatniteľné právne predpisy v danom období), sa má výsledná suma finančnej zábezpeky na základe článku 2 (t. j. na základe očakávaných nákladov na obnovu) znížiť o 50 % v prípade ťažobných činností, ktoré sa nenachádzajú v prírodných lokalitách osobitného záujmu (vrátane lokalít podniku Iberpotash).

(121)

Komisia sa teda na základe dostupných dôkazov domnieva, že „správna“ výška finančných zábezpek pre ťažobné činnosti podniku Iberpotash predstavuje minimálne 12,4 milióna EUR pre Súriu (na obdobie 2006 – 2011) a 23,1 milióna EUR pre Balsareny/Sallent (na obdobie 2008 – 2011).

(122)

Podľa podniku Iberpotash dosahujú aktuálne náklady na sumu zábezpeky 1 % výšky zábezpeky ročne. Pomocou správnych súm zábezpeky uvedených vyššie za dve príslušné obdobia by celková pomoc poskytnutá podniku Iberpotash vo forme nižších poplatkov za zábezpeku potom každoročne dosiahla výšku 1 % z rozdielu medzi „správnou“ sumou a skutočnou sumou stanovenou pre daný rok, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 3

Výpočet výšky pomoci

(123)

Preto celková výška pomoci poskytnutej podniku Iberpotash vo forme nižších bankových poplatkov za zníženú úroveň zábezpek za celé obdobie 2006 – 2016 dosahuje 1 864 622 EUR.

Táto pomoc bola poskytnutá vo chvíli, keď boli stanovené znížené úrovne zábezpek v environmentálnych oprávneniach, ktoré vydali španielske orgány, t. j. 6. novembra 2006 pre Súriu a 29. apríla 2008 pre Balsareny/Sallent.

(124)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k názoru, že opatrenie 1 predstavuje štátnu pomoc, a bude preto posudzovať jej oprávnenosť a zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(125)

Dňa 17. decembra 2007 španielske ministerstvo životného prostredia a Generalitat de Catalunya podpísali dohovor, ktorým sa dohodli na spolupráci a zdieľaní nákladov v súvislosti s projektom zameraným na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns a následné obmedzenie jej negatívneho vplyvu na životné prostredie. Ministerstvo financií súhlasilo, že prispeje sumou 4 milióny EUR na investičné náklady, pričom zvyšok mala financovať Agencia Catalana del Agua, verejný podnik, ktorý spravuje Generalitat de Catalunya. Práce na projekte začali v auguste 2008 a trvali 18 mesiacov. Celkové investičné náklady dosiahli 7 887 571 EUR a boli celé hradené orgánmi verejnej moci, ako bolo dohodnuté v dohovore z roku 2007.

(126)

Projekt pozostával zo zakrytia odpadovej haldy Vilafruns vodotesnou vrstvou („lámina impermeable“), ktorá mala zapečatiť odpadovú haldu a izolovať odpadovú soľ od akéhokoľvek kontaktu s vodou z vonkajšieho prostredia a tým zabrániť únikom soli z haldy. Táto vrstva bola chránená geotextilnými fóliami a zakrytá pôdou, ktorá umožnila vysadenie vegetácie na zakrytej halde.

(127)

Odpadová halda Vilafruns sa nachádza na pozemkoch a vo vlastníctve podniku Iberpotash. Tento prevod do vlastníctva podniku Iberpotash bol súčasťou kúpnej zmluvy z 21. októbra 1998, ktorou Iberpotash nadobudol ťažobné činnosti v katalánskom regióne od verejnej hodlingovej spoločnosti španielskeho štátu Sociedad Estatal de Participaciones Industriales – SEPI. V čase prevodu už bola odpadová halda neaktívna, pretože prevádzka bane, ku ktorej patrila odpadová halda Vilafruns, sa skončila už v roku 1973.

(128)

Ako už bolo uvedené, investíciu do zakrytia odpadovej haldy Vilafruns na pozemkoch a vo vlastníctve podniku Iberpotash v plnej výške financovali orgány verejnej moci. Podnik Iberpotash znáša iba náklady na údržbu objektu počas jeho životnosti.

(129)

Zakrytie realizované v rokoch 2008 – 2009 sa vzťahuje na odpadovú haldu, ktorú vlastní podnik Iberpotash od roku 1998, keď bola lokalita sprivatizovaná spolu s ďalšími lokalitami ťažby potaše v regióne. Halda patrí k bani, ktorej prevádzka sa skončila už v roku 1973, a podnik Iberpotash teda lokalitu prevzal v čase, keď už nebola aktívna. Iberpotash preto argumentuje, že nemá povinnosť prijať akékoľvek opatrenia na zabránenie znečisťovaniu z tejto haldy, či už podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo podľa právnych predpisov Únie, keďže nebol pôvodným znečisťovateľom.

(130)

Španielske orgány nesúhlasia s týmito argumentmi podniku Iberpotash a tvrdia, že Iberpotash má všeobecnú povinnosť prijať primerané opatrenia na prevenciu znečisťovania z odpadovej haldy v jeho vlastníctve a spravovať haldu v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podnik Iberpotash je teda zodpovedný za zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré sa požadujú v príslušných právnych predpisoch, a aj za akékoľvek environmentálne škody spôsobené touto haldou.

(131)

Pripomienky tretích strán poukazujú na zodpovednosť podniku Iberpotash spravovať haldu Vilafruns od prvého momentu, keď získal ťažobné práva. Táto zodpovednosť vyplýva zo španielskeho zákona č. 6/1993 z 15. júla 1993 o nakladaní s odpadmi a aj z kráľovského zákonného dekrétu č. 1/2001 z 20. júla 2001, ktorý je prepracovaným znením španielskeho zákona o vode. Tretia strana tvrdí, že skutočnosť, že halda Vilafruns už nebola aktívna, keď ju získal podnik Iberpotash, je bezpredmetná, pretože každý držiteľ povolenia na ťažbu musí spravovať všetok ťažobný odpad ako celok, t. j. vrátane akéhokoľvek odpadu, ktorý vznikol predtým, ako držiteľ získal povolenie.

(132)

Komisia sa domnieva, že samotná skutočnosť, že v bani prislúchajúcej k odpadovej halde Vilafruns sa skončila prevádzka už v roku 1973, nevylučuje zodpovednosť podniku Iberpotash ako jej vlastníka zabezpečiť primeranú obnovu. Ako potvrdili španielske orgány, všetky plány na obnovu vrátane plánu z roku 2008 obsahovali špecifické opatrenia na obnovu, ktoré bol Iberpotash povinný prijať v súvislosti s haldou Vilafruns. Podľa článku 121 španielskeho banského zákona z roku 1973 predstavovalo nesplnenie povinností zahrnutých v pláne obnovy závažné porušenie právnych predpisov. Navyše španielske orgány potvrdzujú, že v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi v oblasti ochrany vôd bol podnik Iberpotash vždy povinný prijať potrebné opatrenia na zabránenie znečisťovaniu vôd zo všetkých jeho objektov vrátane haldy Vilafruns. Komisia takisto poznamenáva, že podľa článku 4 smernice o ťažobnom odpade musí prevádzkovateľ prijať všetky opatrenia potrebné na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie aj v prípade spravovania zariadenia na nakladanie s odpadmi po jeho uzavretí.

(133)

Iberpotash navyše tvrdí, že kúpna zmluva na lokalitu obsahuje ustanovenie, ktoré sa dá vyložiť ako vylúčenie zodpovednosti podniku Iberpotash za dôsledky aktivít pred rokom 1997, t. j. vrátane akejkoľvek zodpovednosti za odpadovú haldu. V tejto súvislosti podnik Iberpotash odkazuje na rozsudok najvyššieho súdu zo 14. mája 2009, ktorý cituje ustanovenie zmluvy uvádzajúce, že predávajúci má poskytnúť kupujúcemu kompenzáciu za akékoľvek povinnosti vyplývajúce z nárokov tretích strán v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sa odohrali pred prevodom a neboli zahrnuté v súvahe ani sa neprejavili počas hĺbkovej analýzy. Podnik Iberpotash argumentuje, že povinnosti týkajúce sa obnovy lokality Vilafruns neboli evidentné pred predajom a v súvahe neboli zahrnuté žiadne súvisiace prostriedky z dôvodu, že v tom čase neexistovali takéto právne povinnosti.

(134)

Španielske orgány však uvádzajú, že zmluva o kúpe akcií z roku 1998 neobsahovala žiadne konkrétne ustanovenia, ktoré by zaväzovali predávajúceho vziať na seba akékoľvek povinnosti kupujúceho po prevode akcií.

(135)

Komisia okrem toho poznamenáva, že ustanovenie citované v rozsudku najvyššieho súdu je skôr štandardným zmluvným ustanovením, ktoré chráni predávajúceho pred neskoršími nárokmi tretích strán týkajúcich sa skutočností, ktoré pri predaji neboli známe. Podnik Iberpotash však nemôže tvrdiť, že nevedel o existujúcej odpadovej halde Vilafruns, ktorú prevzal ako súčasť transakcie, a o všeobecnej zodpovednosti držiteľa odpadu zabezpečiť riadne spravovanie svojich zariadení na nakladanie s odpadmi. Skutočnosť, že podnik Iberpotash prijal environmentálne záväzky súvisiace s haldou Vilafruns v rámci rôznych plánov obnovy, potvrdzuje, že si bol vedomý týchto povinností.

(136)

Komisia sa preto domnieva, že Iberpotash v dôsledku nadobudnutia činností ťažby potaše v Katalánsku v roku 1998 prevzal zodpovednosť za zabezpečenie primeraného spravovania odpadovej haldy Vilafruns v súlade s uplatniteľnými právnymi normami.

(137)

Španielske orgány, hoci akceptujú tento záver, však tvrdia, že medzi povinnosti podniku Iberpotash nepatrilo zakrytie odpadovej haldy Vilafruns. Podľa španielskych orgánov by povinnosti podniku Iberpotash boli splnené použitím podstatne lacnejších opatrení, ktoré boli súčasťou jeho pôvodného plánu obnovy z roku 2008 (menovite inštaláciou systému potrubia/drenáže, inými druhmi ochrany a obnovy s celkovými nákladmi približne […] (*1) EUR). Argumentujú preto spolu s podnikom Iberpotash, že verejná investícia do zakrytia haldy nepredstavuje hospodársku výhodu pre Iberpotash, pretože náklady, ktoré podnik Iberpotash ušetril ([…] EUR), sú viac ako vyvážené nákladmi na údržbu, ktoré musí vynakladať počas celej životnosti objektu (dosahujú […] EUR iba za obdobie od marca 2015 do marca 2016), a nákladmi obetovanej príležitosti, pretože nemôže spracúvať a predávať soľ zo zakrytej haldy Vilafruns tak, ako to plánuje robiť s ostatnými svojimi haldami (30).

(138)

Komisia sa domnieva, že bez ohľadu na rozsah povinností podniku Iberpotash súvisiacich s haldou Vilafruns je neprijateľné tvrdenie, že verejná investícia vo výške 7,9 milióna EUR do výrazne lepšej environmentálnej ochrany, ktorou je v zásade obnova ťažobnej lokality bez akýchkoľvek investičných nákladov pre podnik Iberpotash, v skutočnosti nepriniesla podniku Iberpotash žiadnu hospodársku výhodu. Cieľom realizácie zakrytia odpadovej haldy bolo výrazné obmedzenie znečisťovania spôsobeného únikmi z haldy Vilafruns. Ak by sa táto pomoc neuskutočnila, alternatívne opatrenia by neposkytli takú dobrú a dlhotrvajúcu ochranu a vystavili by podnik Iberpotash riziku, že by musel znášať následky znečistenia (ako preukázali rozsudky trestných súdov z 18. decembra 2014 a 25. februára 2015, ktoré sa týkali jeho ďalších ťažobných lokalít – pozri odôvodnenia 27 a 94 rozhodnutia o začatí konania). Výstavba zariadenia platená z verejných zdrojov teda umožnila podniku Iberpotash lepšie zabrániť znečisteniu, znížiť svoje budúce environmentálne riziká a poskytnúť dlhotrvajúcu obnovu haldy (v súlade s podobnými obnovami háld soľného odpadu vo Francúzsku alebo v Nemecku, ako je vysvetlené v odôvodneniach 26 a 32). Podnik Iberpotash by nakoniec bol povinný zabezpečiť vhodnú obnovu odpadovej haldy Vilafruns.

(139)

Nakoniec sa Komisia domnieva, že toto opatrenie je selektívne, keďže jeho konkrétnym cieľom bolo verejné financovanie zakrytia odpadovej haldy Vilafruns vo vlastníctve podniku Iberpotash. Španielske orgány argumentujú, že toto opatrenie nemôže byť selektívne, pretože Iberpotash je jediným podnikom v Španielsku, ktorý ťaží potaš, a nie je teda možné porovnanie s inými podnikmi. Skutočnosť, že Iberpotash je jediným podnikom v Španielsku, ktorý ťaží potaš, však nie je dôvodom na to, aby mohla byť považovaná za neplatnú selektívnosť opatrenia, ktoré je jednoznačne zamerané na konkrétne identifikované zariadenie na nakladanie s odpadmi a žiadne iné.

(140)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 4 poskytlo podniku Iberpotash selektívnu hospodársku výhodu.

(141)

Celkové investičné náklady na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns zaplatili orgány verejnej moci – 4 milióny EUR poskytlo španielske ministerstvo životného prostredia a zvyšok vo výške 3 887 571 EUR poskytla Agencia Catalana del Agua, verejný podnik, ktorý riadi Generalitat de Catalunya. Týmto spôsobom Generalitat de Catalunya splnila svoj záväzok financovať zvyšok investičných nákladov, ktorý prijala v dohovore zo 17. decembra 2007.

(142)

Španielske orgány ani podnik Iberpotash nepopreli prítomnosť štátnych zdrojov v súvislosti s týmto opatrením.

(143)

Okrem toho rozhodnutie poskytnúť verejné financie na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns prijalo španielske ministerstvo životného prostredia a Generalitat de Catalunya, a dá sa teda jednoznačne prisúdiť štátu.

(144)

Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie 4 zahŕňa prevod štátnych zdrojov a dá sa prisúdiť štátu.

(145)

Ako bolo podrobne opísané (pozri odôvodnenia 103 a 105), Iberpotash súťaží s ostatnými producentmi potaše a soli. Preto skutočnosť, že aspoň časť jeho environmentálnych záväzkov týkajúcich sa lokality Vilafruns bola financovaná z verejných zdrojov, môže narúšať hospodársku súťaž, pretože toto opatrenie umelo znížilo náklady podniku Iberpotash a poskytlo mu tak neoprávnenú výhodu voči jeho konkurentom.

(146)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 4 môže narúšať hospodársku súťaž.

(147)

S potašou aj soľou sa obchoduje v rámci EÚ (pozri odôvodnenia 106 a 107), a preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie 4 ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi EÚ.

(148)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k názoru, že opatrenie 4 predstavuje štátnu pomoc vo výške 7 887 571 EUR, a bude preto posudzovať jej oprávnenosť a zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(149)

Opatrenie 1 aj opatrenie 4 boli poskytnuté v rozpore s notifikačnou povinnosťou aj povinnosťou zdržať sa konania, ktoré sú stanovené v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Z toho dôvodu sa Komisia domnieva, že obe opatrenia predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc.

(150)

Ani španielske orgány ani Iberpotash neudávajú žiadne dôvody zlučiteľnosti pre pomoc vo forme nižších finančných zábezpek, ako sa to požaduje v príslušných právnych predpisoch.

(151)

Komisia sa domnieva, že toto opatrenie predstavuje pre podnik Iberpotash prevádzkovú pomoc, pretože v dlhom období medzi rokmi 2006 a 2016 umožnila, aby náklady na poplatky za zábezpeku boli nižšie, ako bolo nevyhnutné.

(152)

Komisia nenašla žiadne možné dôvody zlučiteľnosti takejto prevádzkovej pomoci poskytnutej bez sledovania akéhokoľvek zrejmého cieľa spoločného záujmu, a preto dospela k záveru, že opatrenie pozostávajúce zo zníženej úrovne finančných zábezpek podniku Iberpotash predstavuje nezlučiteľnú pomoc vo forme nižších bankových poplatkov vyplývajúcich z neoprávnene zníženej úrovne finančných zábezpek.

(153)

Španielske orgány argumentujú, že ak by zakrytie odpadovej haldy Vilafruns predstavovalo štátnu pomoc, bola by zlučiteľná na základe oddielu 3.1.1 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008, ktorá sa týka pomoci na ochranu životného prostredia pre podniky, ktoré uplatňujú prísnejšie normy ako normy Únie alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Únie.

(154)

Tvrdia, že zakrytie odpadovej haldy je pilotný projekt s cieľom vyskúšať novú technológiu na zabránenie únikom z haldy soľného odpadu. Lokalita Vilafruns bola údajne vybratá pre tento pilotný projekt pre jej špecifické vlastnosti (menší objem, pozícia prvej haldy soľného odpadu najvyššie proti prúdu rieky Llobregat, skutočnosť, že nebola aktívna už desaťročia). Tým, že poskytne orgánom údaje o výsledkoch v praxi, umožní im lepšie riešiť všeobecný problém s haldami soľného odpadu v regióne. V tejto súvislosti sa očakáva, že projekt prispeje k zachovaniu, ochrane a obnove životného prostredia v regióne povodia rieky Llobregat, a teda sleduje cieľ spoločného záujmu.

(155)

Španielske orgány ďalej vysvetľujú, že tento projekt je súčasťou všeobecného plánu na zlepšenie spravovania katalánskeho povodia, ktorý zahŕňa rôzne opatrenia; niektoré sú financované z verejných zdrojov a iné zo súkromných.

(156)

Komisia sa domnieva, že usmernenia o environmentálnej pomoci z roku 2008 skutočne poskytujú základ na posúdenie zlučiteľnosti v tomto prípade. Najmä bod 205 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 spoločne s bodom 248 usmernenia o pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky z roku 2014 (31) umožňuje Komisii uplatniť pravidlá uvedené v usmerneniach o environmentálnej pomoci z roku 2008 na neoprávnenú pomoc poskytnutú v rokoch 2009 – 2011.

(157)

Podľa oddielu 3.1.1 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 investičná pomoc, ktorá podnikom umožňuje ísť nad rámec noriem Únie, alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ak neexistujú normy Únie, sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES [teraz článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ] za predpokladu splnenia podmienok uvedených v bodoch 74 až 84 a v oddiele 3.2 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008.

(158)

Normy Únie týkajúce sa obnovy ťažobného odpadu sú stanovené v smernici o ťažobnom odpade. Podľa článku 24 ods. 4 smernice sa však článok 5, článok 6 ods. 3 až 5, článok 7, článok 8, článok 12 ods. 1 a 2 a článok 14 ods. 1 až 3 neuplatňujú na zariadenia na nakladanie s odpadmi, ktoré prestali prijímať odpad pred 1. májom 2006, čo je prípad odpadovej haldy Vilafruns. Preto v tejto veci neexistujú konkrétne normy Únie stanovujúce úroveň, ktorá sa má dosiahnuť v prípade odpadovej haldy Vilafruns v zmysle ochrany životného prostredia.

(159)

Jedna z tretích strán tvrdí, že Iberpotash čelil už v rokoch 2008 – 2009 neodkladným právnym záväzkom, ktoré mu prikazovali zakryť haldu, ale neposkytuje pre tieto tvrdenia žiadne konkrétne dôkazy. V každom prípade sa Komisia domnieva, že aj keby Iberpotash nakoniec bol povinný v budúcnosti zabezpečiť primeranú obnovu odpadovej haldy Vilafruns, takáto povinnosť neexistovala v rokoch 2008 – 2009 a ak by sa pomoc neuskutočnila, Iberpotash by mohol pokračovať v spravovaní odpadovej haldy plnením svojich povinností podľa platného plánu obnovy.

(160)

Podľa bodu 79 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 nesmie intenzita takejto pomoci v prípade veľkých podnikov presiahnuť 50 % oprávnených nákladov. Ak sa investícia týka získania ekologicky inovačného aktíva alebo rozbehnutia ekologicky inovačného projektu, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov za predpokladu splnenia podmienok v bode 78 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008. Okrem toho intenzita pomoci môže dosiahnuť až 100 % v prípade, keď je investičná pomoc poskytnutá na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, aby pomoc bola obmedzená na minimum nevyhnutné na dosiahnutie environmentálneho zisku (pozri bod 77 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008). Takýto proces predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho musí byť rozpočet súvisiaci s procesom predkladania ponúk povinne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom môže byť poskytnutá pomoc.

(161)

Podľa bodu 80 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 oprávnené náklady musia byť obmedzené na mimoriadne investičné náklady potrebné na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia a znížené o akékoľvek prevádzkové výhody a zvýšené o prevádzkové náklady počas prvých piatich rokov. Ak neexistujú žiadne normy Únie, tieto mimoriadne investičné náklady pozostávajú z investičných nákladov potrebných na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia ako tej, ktorú by dotknutý podnik dosiahol bez environmentálnej pomoci [pozri bod 84 písm. c) usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008].

(162)

V tejto veci španielske orgány argumentujú, že pred investovaním do zakrytia haldy platný plán obnovy podniku Iberpotash zahŕňal konkrétne opatrenia na obnovu pre odpadovú haldu Vilafruns zamerané na obmedzenie únikov z odpadovej haldy, a tým minimalizovanie jej vplyvu na životné prostredie. Očakávané náklady na tieto opatrenia predstavujúce kontrafaktuálnu situáciu pri neexistencii štátnej pomoci v súlade s bodom 81 písm. a) usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 dosahovali […] EUR. Komisia chápe, že tieto opatrenia považovali španielske orgány za dostatočné na splnenie environmentálnych záväzkov, ktoré boli v tom čase platné pre neaktívnu odpadovú haldu Vilafruns.

(163)

Okrem toho ako objasnili španielske orgány, zakrytie odpadovej haldy Vilafruns sa považovalo za takzvaný „pilotný projekt“ s cieľom overiť v praxi vhodnosť takéhoto spôsobu obnovy na riešenie environmentálnych problémov regiónu Llobregat. Zakrytie sa teda nevykonávalo z dôvodu nejakého právneho záväzku, ktorý by to nariaďoval, ale skôr s ohľadom na všeobecnejší verejný záujem v snahe nájsť najvhodnejší spôsob obnovy, ktorý by sa v budúcnosti vykonával na všetkých odpadových haldách, ktoré vplývajú na životné prostredie regiónu.

(164)

Preto zakrytie odpadovej haldy Vilafruns v rokoch 2008 – 2009 umožnilo podniku Iberpotash zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ktorá je výsledkom jeho činností tam, kde neexistujú normy Únie, v súlade s bodom 74 písm. b) usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008.

(165)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by mimoriadne investičné náklady na investičný projekt dosahovali 7 887 571 EUR mínus náklady na kontrafaktuálny scenár vo výške […] EUR. Keďže lokalita Vilafruns bola mimo prevádzky už mnoho rokov, zo zakrytia odpadovej haldy nevyplývajú žiadne prevádzkové výhody. Prevádzkové náklady na údržbu objektu v minulom roku dosiahli podľa španielskych orgánov […] EUR. Za predpokladu, že zostanú na tejto úrovni počas prvých piatich rokov, celková výška prevádzkových nákladov, ktoré sa majú pripočítať k oprávneným nákladom, by bola […] EUR. Celkové oprávnené náklady by tak dosiahli výšku 7 804 922,60 EUR (32).

(166)

Keďže výška pomoci predstavovala celkové investičné náklady v sume 7 887 571 EUR, jej podiel tvorí viac ako 100 % oprávnených nákladov.

(167)

Španielske orgány nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by odpadová halda Vilafruns bola vybratá z väčšieho počtu možných iných projektov na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií. V skutočnosti španielske orgány vybrali túto haldu iba pre jej vlastnosti, ktoré považovali za vhodné pre tento projekt (pozri odôvodnenie 154). Preto bod 77 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008, ktorý povoľuje intenzitu pomoci až do 100 %, nemožno v tomto prípade použiť.

(168)

Komisia sa ďalej domnieva, že metóda obnovy odpadovej haldy zakrytím nepriepustnou vrstvou, ktorá zabezpečuje jej izoláciu od vody, sa nedá považovať za ekologicky inovačný projekt v zmysle bodu 78 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008. Napriek argumentom španielskych orgánov, že zakrytie je jedinečné a inovačné, sa táto metóda nemôže považovať za novú ani významne zlepšenú v porovnaní s aktuálnym vývojom v odvetví v rámci Únie, a to z týchto dôvodov.

(169)

Môžu existovať technické rozdiely medzi zakrytím haldy Vilafruns a zakrytím, ktoré sa realizovalo v prípade alsaských odpadových háld, ako vysvetľuje Agencia Catalana del Agua vo svojom technickom príspevku. Podobné metodiky zamerané na zakrytie a zapečatenie haldy nepriepustným materiálom sa však už realizovali, najmä v Nemecku. Podľa knihy nemeckého experta, ktorá sa špecificky zaoberá dostupnými technológiami v potašovom priemysle (33), v Nemecku existujú už rozsiahle 30-ročné skúsenosti so zakrývaním celých odpadových háld po ťažbe potaše s cieľom zabrániť vniknutiu vody do haldy a tak minimalizovať únik odpadu. V knihe sa tvrdí, že experimenty so zakrývaním odpadových háld v Nemecku sa začali už v 50. rokoch 20. storočia a že od 70. rokov, ale najmä od 90. rokov minulého storočia, boli v Nemecku zakryté mnohé stredne veľké odpadové haldy, pričom sa skúšali rôzne druhy materiálov a techník. Vo výročnej správe nemeckého podniku K+S z roku 2015, ktorý sa zaoberá ťažbou potaše, sa uvádza, že malé a stredné nepoužívané odpadové haldy sa zakrývajú ako súčasť ich stratégie spravovania starých háld v snahe zamedziť a minimalizovať dlhodobý vplyv na prírodu a životné prostredie. V súčasnosti sa udržiava spolu 41 nepoužívaných odpadových háld v Dolnom Sasku a dve v Bádensko-Württembersku. Na pätnástich z nich je obnovený rastlinný porast a na ďalších šiestich práve prebieha obnova rastlinného porastu (34).

(170)

Preto aj keď sa technické detaily týchto projektov môžu líšiť v závislosti od konkrétnych podmienok jednotlivých lokalít, projekt sa nemôže považovať za ekologicky inovačný podľa oddielu 3.1.1 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008.

(171)

Maximálna intenzita pomoci pre Iberpotash ako veľký podnik podľa bodu 76 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 je teda 50 % oprávnených nákladov.

(172)

Preto maximálna výška pomoci, ktorú Komisia považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 ako investičnú pomoc, ktorá umožnila podniku Iberpotash zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, je 3 902 461,30 EUR.

(173)

Z toho dôvodu Komisia považuje zvyšok celkovej výšky pomoci pre toto opatrenie (t. j. 3 985 109,70 EUR) za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc.

(174)

V súlade so ZFEÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora môže Komisia rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo upraviť pomoc, ak sa zistilo, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (35). Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora účelom povinnosti členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je nastoliť predchádzajúcu situáciu (36).

(175)

Súdny dvor v tejto súvislosti stanovil, že cieľ bude splnený, keď príjemca vráti sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a tak bude obnovený stav pred poskytnutím pomoci (37).

(176)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (38) stanovuje, že „ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu […]“.

(177)

Preto keďže predmetné opatrenia:

(178)

Komisia konštatuje, že Španielsko neoprávnene poskytlo pomoc podniku Iberpotash v rámci opatrenia 1 vo forme neprimerane nízkych poplatkov za zábezpeku vyplývajúcich z neprimerane nízkej úrovne zábezpek v období 2006 – 2016 vo výške 1 864 622 EUR v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia konštatuje, že táto pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom a musí sa vymáhať.

(179)

Komisia konštatuje, že Španielsko neoprávnene poskytlo investičnú pomoc, ktorá umožnila podniku Iberpotash zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia zakrytím odpadovej haldy Vilafruns (opatrenie 4), v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(180)

Komisia však konštatuje, že časť opatrenia 4 vo výške 3 902 461,30 EUR je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c), keďže je v súlade s usmerneniami o environmentálnej pomoci z roku 2008.

(181)

Naopak zostávajúca časť celkovej výšky pomoci v rámci opatrenia 4, ktorá presahuje oprávnenú maximálnu intenzitu pomoci, konkrétne 3 985 109,70 EUR, je podľa zistenia Komisie nezlučiteľná s vnútorným trhom a musí sa vymáhať,

a)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorá sa má vymôcť od príjemcu;

b)

podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté alebo sa plánujú prijať na vykonanie tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty preukazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátiť pomoc.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 28/49

(1)

Rozhodnutiami zo 14. decembra 2009 (2) (ďalej len „rozhodnutie o reštrukturalizácii“) Komisia vyhlásila niekoľko opatrení štátnej pomoci (3) poskytnutej banke Royal Bank of Scotland (ďalej len „RBS“) za zlučiteľné s vnútorným trhom. K tomuto záveru sa dospelo na základe reštrukturalizačného plánu (ďalej len „reštrukturalizačný plán“) a záväzkov (ďalej len „záväzky“), ktoré vydala vláda Spojeného kráľovstva (ďalej len „orgány Spojeného kráľovstva“).

(2)

Rozhodnutím z 9. apríla 2014 (4) (ďalej len „zmenené rozhodnutie o reštrukturalizácii“) Komisia vyhlásila, že oznámený zmenený zoznam záväzkov (5) (ďalej len „zmenené záväzky“) nepredstavuje štátnu pomoc. Zmenené záväzky takisto nemajú vplyv na záver, ku ktorému sa dospelo v rozhodnutí o reštrukturalizácii, že štátna pomoc poskytnutá RBS je zlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(3)

Od prijatia zmeneného rozhodnutia o reštrukturalizácii sa medzi útvarmi Komisie, orgánmi Spojeného kráľovstva a RBS (priamo alebo prostredníctvom monitorovacieho správcu vymenovaného podľa rozhodnutia o reštrukturalizácii) uskutočnili časté výmeny vo forme stretnutí, konferenčných hovorov a výmen e-mailov a dokumentov.

(4)

Ministerstvo financií Jej Veličenstva (ďalej len „ministerstvo financií“) 17. februára 2017 verejne oznámilo, že sa bude usilovať o formálnu zmenu s cieľom nahradiť záväzok odpredať Rainbow business (6) balíkom opatrení zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu s bankovými službami pre MSP a podniky so strednou kapitalizáciou (7) (ďalej len „trh s bankovými službami pre MSP a podniky so strednou kapitalizáciou“).

(5)

Listom z 2. marca 2017 orgány Spojeného kráľovstva oznámili Komisii formálnu žiadosť o nahradenie záväzku odpredať takzvaný Rainbow business, ako bolo stanovené v rozhodnutí o reštrukturalizácii (8) a následne zmenené zmeneným rozhodnutím o reštrukturalizácii (9).

(6)

Komisia listom zo 4. apríla 2017 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) orgány Spojeného kráľovstva informovala, že rozhodla o začatí konania stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o takéto oznámenia

(7)

Rozhodnutie o začatí konania bolo 5. mája 2017 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (10). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(8)

Dňa 8. mája 2017 orgány Spojeného kráľovstva predložili svoju odpoveď na rozhodnutie o začatí konania.

(9)

V máji a júni 2017 boli Komisii doručené pripomienky zainteresovaných strán. S niektorými zainteresovanými stranami sa uskutočnili stretnutia na objasnenie pripomienok. Komisia poskytla pripomienky zainteresovaných strán orgánom Spojeného kráľovstva.

(10)

Dňa 22. júna 2017 orgány Spojeného kráľovstva predložili svoju odpoveď na pripomienky zainteresovaných strán a na pripomienky získané v rámci vlastného testovania trhu, ktoré vykonali orgány Spojeného kráľovstva (11).

(11)

Listom z 28. júla 2017 orgány Spojeného kráľovstva zaslali Komisii aktualizované oznámenie s aktuálnymi informáciami o alternatívnom balíku, ktorý bol navrhnutý v pôvodnom oznámení z 2. marca 2017.

(12)

Keďže Spojené kráľovstvo 29. marca 2017 oznámilo svoj úmysel vystúpiť z Európskej únie v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii, zmluvy sa prestanú na Spojené kráľovstvo uplatňovať dňom nadobudnutia účinnosti dohody o vystúpení, alebo ak takáto dohoda nebude uzavretá, dva roky po tomto oznámení, pokiaľ Európska rada po dohode so Spojeným kráľovstvom nerozhodne o predĺžení tejto lehoty. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia dohody o vystúpení, sa preto toto rozhodnutie uplatňuje iba dovtedy, kým Spojené kráľovstvo neprestane byť členským štátom.

(13)

Inštitúcia RBS so sídlom v Edinburghu (12) je jednou z najväčších skupín poskytujúcich finančné služby v Európe, ktorá poskytuje služby zákazníkom z radov súkromných osôb, spoločností a inštitúcií. Jej celková súvaha na konci roka 2016 predstavovala 799 miliárd GBP (13) a celkové rizikovo vážené aktíva (14) 228 miliárd GBP.

(14)

Podrobný opis opatrení štátnej pomoci v prospech RBS sa nachádza v odôvodneniach 31 až 54 rozhodnutia o reštrukturalizácii. V zmenenom rozhodnutí o reštrukturalizácii (15) sa uvádza, že jediným ešte neukončeným alebo nesplateným opatrením kapitálovej pomoci v roku 2013 bolo 45,5 milióna GBP určených na rekapitalizáciu v kmeňových akciách a prioritných akciách (16), s ktorými súvisel podiel štátu na prístup k dividendám. Podiel štátu na prístup k dividendám bol vytvorený s cieľom poskytnúť orgánom Spojeného kráľovstva posilnené práva na dividendy.

(15)

V auguste 2015 orgány Spojeného kráľovstva predali 5,4 % banky, (17) čo bol prvý predaj vládnych akcií v skupine RBS. V októbri 2015 boli všetky prioritné akcie zmenené na kmeňové akcie (18). Pokiaľ ide o podiel štátu na prístup k dividendám, RBS vyplatila orgánom Spojeného kráľovstva konečné dividendy v marci 2016 a podiel štátu na prístup k dividendám bol následne zrušený (19). V dôsledku týchto opatrení orgány Spojeného kráľovstva v súčasnosti vlastnia v RBS 8,4 miliardy kmeňových akcií, čo predstavuje 71,2 % základného imania spoločnosti (20).

(16)

Plnenie záväzkov týkajúcich sa odpredaja a správania, ktoré viedlo k zmenenému rozhodnutiu o reštrukturalizácii, sa podrobne opisuje v odôvodneniach 12 až 22 zmeneného rozhodnutia o reštrukturalizácii.

(17)

Plnenie záväzkov uvedených v zmenenom rozhodnutí o reštrukturalizácii sa opisuje v odôvodneniach 15 a 16 rozhodnutia o začatí konania. Banka RBS dokončila tieto odpredaje pred uplynutím lehôt na splnenie záväzkov s výnimkou záväzku na odpredaj Rainbow business.

(18)

Záväzky a zmenené záväzky zahŕňali odpredaj viacerých podnikov vrátane retailových služieb a služieb pre MSP súvisiacich s pobočkami RBS v Anglicku a Walese a retailových služieb a služieb pre MSP súvisiacich s pobočkami spoločnosti NatWest v Škótsku, ako aj priamych služieb pre MSP a niektorých zákazníkov so strednou kapitalizáciu (ďalej len „Rainbow business“). Lehota uvedená v rozhodnutí o reštrukturalizácii bola stanovená na 31. december 2013 a v zmenenom rozhodnutí o reštrukturalizácii sa táto lehota predĺžila do 31. decembra 2017.

(19)

Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci pre RBS v rozhodnutí o reštrukturalizácii Komisia pripomenula, že záväzok odpredať Rainbow business prispel k obmedzeniu narušení hospodárskej súťaže, ktoré táto pomoc spôsobila na trhu s bankovými službami pre MSP a podniky so strednou kapitalizáciou v Spojenom kráľovstve.

(20)

Podrobný opis procesu, ktorým sa RBS a orgány Spojeného kráľovstva riadili pri odpredaji Rainbow business, a súvisiace problémy, s ktorými sa stretli, je uvedený v odôvodneniach 19 až 25 rozhodnutia o začatí konania.

(21)

Listom z 2. marca 2017 orgány Spojeného kráľovstva oznámili Komisii žiadosť o nahradenie záväzku odpredať Rainbow business alternatívnym balíkom záväzkov. Listom z 28. júla 2017 orgány Spojeného kráľovstva zaslali Komisii zmenené oznámenie s aktualizáciou alternatívneho balíka navrhnutého v pôvodnom oznámení.

(22)

Podľa orgánov Spojeného kráľovstva je vzhľadom na problémy spojené s odpredajom Rainbow business (21) cieľom navrhovaného alternatívneho balíka nájsť alternatívu prinajmenšom rovnocennú pôvodnému záväzku odpredať Rainbow business, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a vplyv, ktorá zároveň: i) má rýchlejší vplyv a preto účinnejšie zmierňuje akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže; ii) zohľadňuje súčasné okolnosti na trhu a osobitné potreby subjektov typu „challenger“ (ďalej len subjekty typu „challenger“) (22) a iných potenciálnych účastníkov na trhu s bankovými službami pre MSP a podniky so strednou kapitalizáciou v Spojenom kráľovstve a iii) neohrozuje životaschopnosť RBS.

(23)

Aktualizovaný alternatívny balík obsahuje súbor nápravných opatrení v oblasti správania a pozostáva z dvoch prvkov:

(24)

Na riadenie a kontrolu Fondu pre kapacity a inovácie a režimu zmeny banky podporeného stimulmi by sa zriadil nezávislý orgán (ďalej len „orgán“) (23).

(25)

Aktualizovaný alternatívny balík by financovala RBS. Orgány Spojeného kráľovstva odhadujú, že celkové náklady balíka budú pre RBS predstavovať približne [0,5 – 1,5] miliardy GBP s prihliadnutím na počiatočné kapitálové náklady a postupné znižovanie príjmov RBS (24).

(26)

Fond pre kapacity a inovácie by mal veľkosť 425 miliónov GBP, ktoré by sa rozdelili medzi oprávnené subjekty, aby mohli i) rozvíjať kapacity sa súťaženie s RBS v poskytovaní bankových služieb pre MSP a/alebo ii) rozvíjať a zlepšovať finančné produkty a služby, ktoré sú k dispozícii pre MSP. Investičné projekty, ktoré by mohli byť príjemcami podpory, musia byť zamerané na povolené účely (25).

(27)

Fond pre kapacity a inovácie by bol rozdelený do štyroch skupín a finančné prostriedky by boli k dispozícii tak, ako sa uvádza v tabuľke 1:

Tabuľka 1

Granty dostupné pre Fond pre kapacity a inovácie

Najväčšie úhrady z Fondu pre kapacity a inovácie by boli zamerané na subjekty so silnými existujúcimi kapacitami v oblasti podnikateľských bežných účtov. Tri najväčšie granty sa poskytnú subjektom s takouto kapacitou na posilnenie ich schopnosti konkurovať RBS v poskytovaní bankových služieb a finančných produktov pre MSP. Kritériá oprávnenosti pre jednotlivé skupiny sa podrobnejšie opisujú v odôvodneniach 28 až 31.

(28)

Kritériá oprávnenosti pre skupinu A: Táto skupina by bola otvorené pre všetky depozitné subjekty:

(29)

Kritériá oprávnenosti pre skupinu B: Uplatňovali by sa rovnaké kritériá oprávnenosti, ako sú uvedené v odôvodnení 28 pre skupinu A, s tou výnimkou, že subjekt v súčasnosti nemusí mať ponuku podnikateľských bežných účtov (hoci už musel verejne vyjadriť aspoň svoj zámer takúto ponuku uviesť).

(30)

Kritériá oprávnenosti pre skupinu C: Táto skupina by bola otvorená pre subjekty skupiny A, subjekty skupiny B a akékoľvek ďalšie subjekty:

(31)

Kritériá oprávnenosti pre skupinu D: Táto skupina by bola otvorená pre všetky subjekty:

(32)

Orgán by riadil a kontroloval Fond pre kapacity a inovácie. Orgán je navrhnutý tak, aby bol nezávislý od RBS aj od orgánov Spojeného kráľovstva, a bude mať potrebné právomoci na plnenie svojej úlohy vybavovania žiadostí predložených Fondu pre kapacity a inovácie alebo na zabezpečenie ich vybavovania a na monitorovanie využívania finančných prostriedkov. Existovať budú štyri skupiny záruk, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov prijímajúcimi subjektmi, ktoré by fungovali počas celého životného cyklu fondu: i) záruky pred úhradou; ii) priebežné podávanie správ a monitorovanie zo strany orgánu; iii) právo orgánu vykonávať audit a iv) právo orgánu na spätné získanie finančných prostriedkov.

(33)

Prvá skupina záruk vzniká pred vyplatením prostriedkov. Žiadatelia budú musieť orgánu predložiť podnikateľský plán, v ktorom dostatočne podrobne uvedú, ako žiadateľ navrhuje využiť akékoľvek pridelené finančné prostriedky. Orgán potom musí každý prvok plánu zvážiť vzhľadom na viacero vopred určených faktorov a takisto musí zvážiť, či je plán v súlade s povolenými účelmi (27).

(34)

Druhá skupina záruk pozostáva z priebežného podávania správ a monitorovania zo strany orgánu: príjemcovia budú orgánu podávať správy štvrťročne za obdobie 18 mesiacov (orgán vypracuje vlastnú výročnú správu o svojom spravovaní fondu). Správa bude obsahovať podrobné informácie o tom, ako sa využili finančné prostriedky, vrátane celkovej sumy vynaloženej počas posledných troch mesiacov. V prípade subjektov skupiny A, subjektov skupiny B a subjektov skupiny C bude správa obsahovať:

(35)

Tretia skupina záruk pozostáva z práva orgánu vykonávať audit: orgán by mal zmluvnú možnosť vymenovať „spôsobilú osobu“ (28) na vykonávanie prešetrovaní a auditu využívania finančných prostriedkov príjemcom za okolností, keď má orgán dôvod pochybovať o tom, že príjemca riadne a v plnom rozsahu využíval finančné prostriedky získané v rámci opatrenia A.

(36)

Štvrtá skupina záruk pozostáva z práva orgánu na spätné získanie finančných prostriedkov: ak sa orgán domnieva (buď na základe auditu alebo z iných dôvodov), že prišlo k závažnému porušeniu dohody uzavretej medzi orgánom a príjemcom, orgán môže žiadať o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré už boli uhradené príjemcovi. Patrí sem nevyužívanie sumy finančných prostriedkov na povolené účely alebo použitie sumy finančných prostriedkov na zakázané účely (29): v takých prípadoch môže orgán požadovať od príjemcu nápravu porušenia alebo požiadať o vrátenie (úplné alebo čiastočné) sumy finančných prostriedkov.

(37)

Ustanovenia, ktorými sa určuje použitie finančných prostriedkov skupiny A, skupiny B a skupiny C, zahŕňajú ustanovenia, v ktorých sa uvedie, že:

(38)

Ustanovenia, ktorými sa určuje použitie finančných prostriedkov skupiny D, zahŕňajú ustanovenia, v ktorých sa uvedie, že:

(39)

Financovanie pre subjekty skupín A, B a C by prebiehalo vo fázach tak, aby všetky subjekty, ktorých žiadosť sa neschváli v skupine A, boli oprávnené predložiť žiadosť o financovanie v skupine B, a všetky subjekty, ktorých žiadosť sa neschváli v skupine B, boli oprávnené predložiť žiadosť o financovanie v skupine C. Proces financovania v rámci skupiny D bude prebiehať súbežne s procesom postupného financovania skupín A, B a C.

(40)

Orgán uvedie Fond pre kapacity a inovácie na trh pre skupiny A a D čo najskôr, ako to bude primerane uskutočniteľné po jeho zriadení a podpísaní rámcovej dohody o štátnej pomoci (31). Uvedenie na trh pre skupiny C a D bude nasledovať po troch a šiestich mesiacoch (postupne) od uvedenia Fondu pre kapacity a inovácie na trh pre subjekty skupiny A.

(41)

Lehota na predloženie žiadostí o finančné prostriedky zo skupiny A uplynie do dvoch mesiacov od okamihu, keď orgán začne prvýkrát uvádzať fond na trh, zatiaľ čo lehota na predloženie žiadostí v skupine B uplynie do piatich mesiacov od tohto dátumu a lehota pre skupinu C uplynie do ôsmich mesiacov od tohto dátumu. Lehota na predloženie žiadostí v skupine D bude trvať súbežne s lehotami na predkladanie žiadostí v skupinách A – C a uplynie do šiestich mesiacov od okamihu, keď orgán začne prvýkrát uvádzať fond na trh.

(42)

Fond má ukončiť svoju činnosť po ukončení činnosti režimu zmeny banky podporeného stimulmi (aj keď sa môže predĺžiť podľa vopred stanovených kritérií v závislosti od výšky zostávajúcich nerozdelených finančných prostriedkov). Práva a povinnosti orgánu, pokiaľ ide o podávanie správ, by však ďalej trvali tri mesiace od ukončenia poslednej dohody medzi orgánom a akýmkoľvek príjemcom, ktorý je účastníkom Fondu pre kapacity a inovácie.

(43)

Náklady RBS na opatrenie A zahŕňajú 425 miliónov GBP počiatočných kapitálových nákladov a prevádzkové náklady orgánu (32), ktoré by uhrádzala RBS.

(44)

Subjekty, ktoré sú oprávnené zúčastniť sa na režime zmeny banky podporenom stimulmi (ďalej len „oprávnené subjekty“), sú tie depozitné subjekty, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

(45)

Režim zmeny banky podporený stimulmi financovaný RBS by zabezpečoval financovanie orgánu na rozdeľovanie finančných prostriedkov oprávneným subjektom, keď úspešne presunú zákazníkov. Oprávneným subjektom sa tým má umožniť, aby ponúkali stimuly zákazníkom bankových služieb RBS z radov MSP a podporili ich tak v presune ich podnikateľských bežných účtov, vkladových účtov a úverov na oprávnené subjekty. Tento úkon by mal podobu záväzku RBS:

(46)

Príspevky za podnikateľský bežný účet a príspevky za úver umožnia oprávneným subjektom financovať príťažlivé cenové ponuky alebo iné stimuly pre zákazníkov RBS v okruhu spoločnosti Williams & Glyn (ďalej len „spoločnosť W&G“) (34) a prilákať týchto zákazníkov na presun.

(47)

Príspevky za podnikateľský bežný účet vyplácané prijímajúcim subjektom by boli prísne viazané, aby mali dostatok prostriedkov na poskytovanie presvedčivých stimulov pre menších aj väčších zákazníkov z radov MSP, aby prešli k nim. Navrhované sumy príspevkov za podnikateľský bežný účet, ktoré sa majú ponúkať na začiatku fungovania systému, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 2

Navrhované sumy úvodných príspevkov za podnikateľský bežný účet v rámci režimu zmeny banky podporeného stimulmi

(48)

Príspevky za úvery umožnia oprávneným subjektom znížiť úrokové sadzby na úvery pre zákazníkov, čím sa ich ponuky stanú konkurencieschopnejšie a súčasne sa zachová primeraná návratnosť kapitálu. Ak zákazník presunie z RBS svoj primárny podnikateľský bežný účet a úverový produkt, orgán zaplatí prijímajúcemu subjektu dodatočný príspevok vo výške 2,5 % presunutého zostatku čerpaného úveru.

(49)

Banka RBS by sa zamerala na svojich zákazníkov v okruhu spoločnosti W&G (ktorý zahŕňa približne 200 000 zákazníkov banky z radov MSP), ktorým by sa poskytli informácie o výhodách prechodu a o potenciálnych alternatívnych subjektoch typu „challenger“, ktoré by mohli chcieť zvážiť.

(50)

Banka RBS by začala zákazníkov informovať o režime zmeny banky podporenom stimulmi asi tri mesiace po spustení balíka a príspevky by boli k dispozícii už v druhom štvrťroku 2018 (asi tri mesiace po tom, ako RBS začne informovať svojich zákazníkov). Proces rozdeľovania príspevkov pre režim zmeny banky podporený stimulmi by sa opakoval štvrťročne, až kým by boli príspevky k dispozícii. Príspevky by sa prestali poskytovať po vyčerpaní maximálnej sumy 225 miliónov GBP určenej na príspevky za podnikateľský bežný účet, alebo, ak by táto situácia nenastala skôr, po 18 mesiacoch od oznámenia RBS o režime zmeny banky podporenom stimulmi [s možnosťou predĺženia najviac o 12 mesiacov, pozri odôvodnenie 51 písm. d)].

(51)

Orgán by zodpovedal za riadenie a kontrolu režimu zmeny banky podporeného stimulmi popri Fonde pre kapacity a inovácie a priebežne by monitoroval správanie RBS voči zákazníkom a jej interakciu s nimi. V rámci tejto zodpovednosti by sa orgánu zároveň s ohľadom na platné zákony a požiadavky na ochranu údajov umožnilo:

(52)

S cieľom zabezpečiť, aby mala RBS primerané stimuly na účinné vykonávanie režimu zmeny banky podporeného stimulmi, v prípade, ak banku zmení menej ako […] zákazníkov a ku konca obdobia […] mesiacov (alebo v prípade, ak orgán rozhodne o predĺžení príslušného obdobia, k dátumu ukončenia predĺženého obdobia) budú k dispozícii nevyčerpané príspevky, RBS by sa požiadala, aby presunula vopred určený dodatočný násobok (ďalej len „násobiteľ“) tejto nevyčerpanej sumy orgánu s prihliadnutím na hornú hranicu 50 miliónov GBP.

(53)

Násobiteľ sa stanovil na […] nevyčerpanej sumy. Na túto pokutu sa vzťahujú tieto podmienky:

(54)

[…]

(55)

Ak súčet nevyčerpanej sumy a násobiteľa (spolu so všetkými sumami získanými späť a všetkými sumami, ktoré neboli rozdelené z Fondu pre kapacity a inovácie) predstavuje menej ako 5 miliónov GBP, orgán rozdelí tieto finančné prostriedky charitatívnym organizáciám.

(56)

Inštitúcia RBS bude v rámci režimu zmeny banky podporeného stimulmi súhlasiť s dojednaniami o nenavádzaní, ktorými sa RBS a členom jej skupiny zakazuje i) podnikať určité opatrenia, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok na režim zmeny banky podporený stimulmi, a ii) navádzať, podnecovať alebo podporovať oprávnených zákazníkov (alebo zákazníkov, ktorí prešli k subjektu v rámci režimu zmeny banky podporeného stimulmi), aby zostali zákazníkom skupiny v súvislosti s akýmkoľvek podnikateľským bežným účtom alebo príslušným úverovým produktom, alebo aby presunuli akýkoľvek podnikateľský bežný účet alebo príslušný úverový produkt zo subjektu v rámci režimu zmeny banky podporeného stimulmi na ktoréhokoľvek člena skupiny v rámci určitých vopred stanovených lehôt.

(57)

S cieľom podporiť úspech režimu zmeny banky podporeného stimulmi RBS ponúkne subjektom, ktoré sa zúčastňujú na režime zmeny banky podporeného stimulmi, možnosť uzavrieť dohodu o medzibankovom zastúpení, ktorou sa zákazníkom, ktorých získali v rámci režimu zmeny banky podporeného stimulmi, poskytne možnosť pokračovať vo využívaní hotovostných služieb a služieb na spracovanie šekov v pobočkách RBS (ďalej len „režim prístupu k pobočkám“). Tento prístup k pobočkám bude oprávneným zákazníkom k dispozícii na obdobie najmenej troch rokov od spustenia režimu zmeny banky podporeného stimulmi za primeraných a nediskriminačných obchodných podmienok, a to na náklady dotknutého subjektu.

(58)

Počiatočné kapitálové náklady na opatrenie B predstavujú 350 miliónov GBP spolu s nákladmi RBS na vykonávanie a priebežnou stratou budúcich príjmov RBS (37).

(59)

V rozhodnutí o začatí konania sa zainteresovaným stranám poskytla možnosť vyjadriť sa k návrhu orgánov Spojeného kráľovstva. V konzultačnej fáze bol prijatý veľký počet pripomienok. Prijaté pripomienky sa týkali pôvodného alternatívneho balíka, ako sa opisuje v odôvodneniach 28 až 68 rozhodnutia o začatí konania (ďalej len „pôvodný alternatívny balík“). Po zvážení pripomienok zainteresovaných strán a vlastnej štúdie týkajúcej sa trhu (38) orgány Spojeného kráľovstva aktualizovali alternatívny balík tak, ako sa opisuje v časti 2.3.

(60)

Vzhľadom na veľký počet pripomienok (39) sa v tejto časti uvádzajú hlavné pripomienky, ktoré boli spoločné pre viacero zainteresovaných strán, pokiaľ ide o pomoc s posúdením rovnocennosti alternatívneho balíka s odpredajom Rainbow business.

(61)

Vo väčšine prijatých pripomienok sa uvádza, že pôvodný alternatívny balík má niekoľko prvkov, ktoré by mohli posilniť hospodársku súťaž na trhoch MSP v Spojenom kráľovstve. V niektorých sa uvádza, že alternatívny balík by mal rýchlejší vplyv na hospodársku súťaž s nižším rizikom plnenia a má kapacitu posilniť viac ako jeden subjekt typu „challenger“ (na rozdiel od odpredaja Rainbow business).

(62)

Niektoré zainteresované strany v súvislosti s celkovým pôvodným alternatívnym balíkom tvrdia, že:

(63)

Orgány Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že alternatívny balík je aspoň rovnocenný odpredaju Rainbow business z hľadiska jeho vplyvu na obmedzenie potenciálnych narušení hospodárskej súťaže, a možno ho realizovať s väčšou istotou a rýchlejšie ako odpredaj.

(64)

Orgány Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že alternatívny balík ako celok je navrhnutý tak, aby sa budovali kapacity na trhu s cieľom podporiť vyššie priebežné úrovne zmeny bánk na celom trhu s bankovými službami pre MSP a podniky so strednou kapitalizáciou. Zaťaženie, ktoré je s tým spojené, najviac zasiahne RBS ako najväčšieho aktéra. Hoci sa kvantifikuje ťažšie ako výhody režimu zmeny banky podporeného stimulmi, Fond pre kapacity a inovácie posilní ponuky viacerých bánk v oblasti bankových služieb pre MSP, čím sa rozšíri výber na trhu, vytvorí rozmanitosť obchodných modelov a podporí zmena banky. Urýchli sa aj rozvoj nových podnikov a nových technológií, čím by sa oslabila závislosť MSP od ich bánk.

(65)

Orgány Spojeného kráľovstva tvrdia, že alternatívny balík bol navrhnutý tak, aby spĺňal rovnaké ciele ako pôvodný odpredaj Rainbow business:

(66)

Pokiaľ ide o vplyv alternatívneho balíka na segment podnikov so strednou kapitalizáciou, orgány Spojeného kráľovstva sa takisto domnievajú, že:

(67)

Orgány Spojeného kráľovstva okrem toho prihliadajú na ďalšie výhody alternatívneho balíka oproti odpredaju Rainbow business:

(68)

V súvislosti s pripomienkami zainteresovaných strán orgány Spojeného kráľovstva uvádzajú, že:

(69)

Vo viacerých pripomienkach zainteresovaných strán sa uvádzalo, že by sa mala zvýšiť veľkosť Fondu pre bankové kapacity pre MSP, keďže by to viedlo k väčšiemu vplyvu na hospodársku súťaž na trhu s bankovými službami pre MSP.

(70)

V ďalších pripomienkach zainteresovaných strán sa uvádzalo, že fragmentácia finančných prostriedkov medzi veľký počet bánk tak, že nijaká nebude môcť zmysluplne investovať, nebude mať nijaký skutočný účinok na hospodársku súťaž alebo na koncentráciu. Namiesto rovnakých úhrad v rámci jednotlivých skupín by sa veľkosť úhrad mala líšiť s prihliadnutím na skutočné potreby a investičné plány žiadateľa.

(71)

Viacero strán takisto tvrdilo, že Fond pre bankové kapacity pre MSP by sa mal ďalej otvoriť aj pre inštitúcie bez existujúcej silnej kapacity v oblasti podnikateľských bežných účtov a že z fondu pre bankové kapacity by mali mať možnosť čerpať aj nebankové podniky (napr. stavebné sporiteľne).

(72)

Orgány Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že je primerané očakávať, že prostredníctvom Fondu pre bankové kapacity pre MSP, najmä v spojení s režimom zmeny banky podporeným stimulmi, sa zvýši podiel subjektov typu „challenger“ na trhu, čo bude mať za následok zodpovedajúce zníženie trhového podielu RBS.

(73)

Orgány Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že prostredníctvom Fondu pre bankové kapacity pre MSP sa zvýši podiel subjektov typu „challenger“ na trhu, keďže sa skutočne zlepší ekonomika bánk, ktoré vstupujú na trh s bankovými službami pre MSP (a ak si to želajú, aj pre spoločnosti so strednou kapitalizáciou) a/alebo ďalej rozvíjajú existujúce kapacity. Na ilustráciu základnej koncepcie, vďaka grantu z fondu vo výške 3 milióny GBP by sa mohla dosiahnuť hranica 10 miliónov GBP ekonomiky projektu zvýšením návratnosti investícií do projektu z návratnosti pod úrovňou kapitálových nákladov na životaschopnú a udržateľnú úroveň.

(74)

V reakcii na pripomienky zainteresovaných strán orgány Spojeného kráľovstva vykonali tieto zmeny alternatívneho balíka:

(75)

Niektoré zainteresované strany spochybnili, či by príspevok v navrhovanej výške podnietil dostatočný počet zákazníkov, aby vynaložili úsilie spojené so zmenou banky. Zákazníci sa v minulosti ukázali ako pasívni a na zmenu banky by mali mať k dispozícii jasný a plynulý proces. Na uľahčenie presunov by RBS mala poskytnúť informácie o svojich zákazníkoch aj subjektom typu „challenger“ (vrátane záznamov o splácaní úverov). Niektoré zainteresované strany okrem toho uviedli, že je potrebné poskytnúť záznamy o minulosti zákazníkov na posúdenie úverovej bonity.

(76)

Vo viacerých pripomienkach sa uvádza, že na to, aby sa umožnila zmena banky, by sa mal zvýšiť príspevok (a jeho výška spojiť so zložitosťou a veľkosťou zákazníka), čo by si vyžadovalo výrazné zvýšenie celkovej veľkosti režimu zmeny banky podporeného stimulmi.

(77)

V niektorých pripomienkach sa uvádzalo, že trvanie režimu zmeny banky podporeného stimulmi by malo byť dostatočné na zabezpečenie toho, aby čas nebol významným obmedzením. Okrem toho sa navrhovalo automatické rozšírenie okruhu zákazníkov (ak sa nedosiahne želaná úroveň presunov).

(78)

V niekoľkých pripomienkach sa tvrdilo, že popri presune podnikateľských bežných účtov by mal byť alternatívny balík zameraný aj na presun úverov, keďže pri zameraní sa na podnikateľské bežné účty sa nezohľadňuje potreba väčšej hospodárskej súťaže v oblasti trhu s úvermi pre MSP. Balík by bol príliš zameraný na poskytovateľov podnikateľských bežných účtov. Trh s úvermi pre MSP sa považuje za podstatne ziskovejší ako trh s podnikateľskými bežnými účtami a narušenie hospodárskej súťaže je potrebné napraviť aj na trhu s úvermi pre MSP. V pripomienkach sa okrem toho uvádzalo, že subjekty typu „challenger“ sú v súčasnosti znevýhodnené, keďže štyri najväčšie banky môžu namiesto štandardizovaného kapitálového modelu využívať rozšírený model interných ratingov: tieto štyri banky vďaka tomu môžu ponúkať lepšie ceny úverov ako subjekty typu „challenger“.

(79)

V niektorých pripomienkach sa uvádzalo, že RBS by namiesto poskytovania možnosti zákazníkom na zmenu banky mala byť nútená odpredávať zákazníkov (vrátane nútených predajov podnikateľských bežných účtov a/alebo úverov). V iných pripomienkach sa uvádzalo, že RBS by sa mala zaviazať k presunu minimálneho počtu čistých podnikateľských bežných úverov a mať pokutu za nesplnenie.

(80)

Vo viacerých pripomienkach sa takisto uvádzalo, že režim zmeny banky podporený stimulmi by sa mal začať až po tom, keď vykonajú investície, ktoré sa umožnili prostredníctvom Fondu pre bankové kapacity pre MSP.

(81)

V súvislosti s režimom zmeny banky podporeným stimulmi, ktorý bol súčasťou pôvodného alternatívneho balíka, sa orgány Spojeného kráľovstva domnievajú, že:

(82)

V reakcii na pripomienky zainteresovaných strán orgány Spojeného kráľovstva uvádzajú, že sú presvedčené, že s finančnými stimulmi v ponuke by banku zmenil dostatočný počet zákazníkov z radov MSP, keďže:

(83)

V reakcii na pripomienky zainteresovaných strán sa orgány Spojeného kráľovstva ďalej domnievajú, že:

(84)

V reakcii na pripomienky zainteresovaných strán a na svoju vlastnú štúdiu trhu orgány Spojeného kráľovstva vykonali aj tieto zmeny režimu zmeny banky podporeného stimulmi:

(85)

Viacero zainteresovaných strán spochybnilo prínosy, ktoré by mal režim prístupu k pobočkám z hľadiska hospodárskej súťaže na trhu s bankovými službami pre MSP, a uviedlo, že správa a financovanie tohto režimu by boli záťažou pre zúčastnených zákazníkov a subjekty typu „challenger“ a môžu viesť k neproduktívnemu rozptyľovaniu orgánu.

(86)

Malý počet zainteresovaných strán podporil režim prístupu k pobočkám, pričom tieto zainteresované strany boli presvedčené, že by ho využili.

(87)

Vzhľadom na prijaté pripomienky, podľa ktorých budú mať subjekty typu „challenger“ o režim prístupu k pobočkám pravdepodobne obmedzený záujem, aj keď pre niekoľko z nich bude dôležitý, režim prístupu k pobočkám sa zachová, ale týmito úpravami:

(88)

Niektoré zainteresované strany kritizovali navrhovaný inovačný fond, považovali ho za zbytočný a vzhľadom na jeho dlhodobý charakter sa domnievali, že by nemal významný vplyv na hospodársku súťaž a nebude mať nijaký účinok na postavenie RBS na trhu MSP v Spojenom kráľovstve. Tvrdili, že finančné prostriedky z inovačného fondu by bolo lepšie presmerovať na iné prvky balíka.

(89)

Niekoľko poznámok týkajúcich sa inovačného fondu bolo pozitívnych a to by pomohlo urýchliť inovácie v sektore bankových služieb pre MSP. Niektoré zainteresované strany takisto tvrdili, že prístup k výhodám tohto financovania by mali mať aj banky a stavebné sporiteľne.

(90)

V reakcii na prijaté pripomienky sa inovačný fond zlúči s Fondom pre bankové kapacity pre MSP. Zámerom je riešiť obavy týkajúce sa dvoch samostatných fondov s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o to, kto môže predkladať žiadosti a ako sa budú prideľovať finančné prostriedky, pričom sa zachovajú výhody financovania inovácií dôležitých pre MSP.

(91)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa zakazuje akákoľvek pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Komisia pripomína, že orgány Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že v rámci aktualizovaného alternatívneho balíka sa neposkytne nijaká ďalšia štátna pomoc.

(92)