17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/1

Informácia o predĺžení platnosti Dohovoru o obchodovaní s obilninami z roku 1995

Medzinárodná rada pre obilniny na svojom 45. zasadnutí (5. júna 2017 v Londýne) rozhodla o predĺžení Dohovoru o obchodovaní s obilninami (1995) (1) o obdobie dvoch rokov do 30. júna 2019.

(1) Ú. v. EÚ L 21, 27.1.1996, s. 49.

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/1

Informácia o predĺžení platnosti Medzinárodnej dohody o cukre z roku 1992

Medzinárodná rada pre cukor na svojom 52. zasadnutí (1. decembra 2017 v Londýne) rozhodla o predĺžení Medzinárodnej dohody o cukre (1992) (1) o obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2019.

(1) Ú. v. ES L 379, 23.12.1992, s. 16.

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/2

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/63

z 26. septembra 2017,

ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/571, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa udeľovania povolenia, organizačných požiadaviek a uverejňovania transakcií pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (1), a najmä na jej článok 65 ods. 8 písm. c),

keďže:

(1)

V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/571 (2) sa stanovujú organizačné požiadavky pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov vrátane poskytovateľov konsolidovaných informačných systémov (CTP) pre kapitálové nástroje. Keďže podrobné údaje týkajúce sa mechanizmov uverejňovania pre konsolidované informačné systémy pri nekapitálových nástrojoch, ako sú dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty, úzko súvisia s ustanoveniami delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/571, je vhodné v tom istom delegovanom nariadení stanoviť aj rozsah pôsobnosti konsolidovaných informačných systémov pre nekapitálové nástroje, a tým aj zmeniť delegované nariadenie (EÚ) 2017/571.

(2)	S cieľom zriadiť rámec, ktorý bude na prevádzku konsolidovaného informačného systému pre nekapitálové nástroje poskytovať obchodné stimuly, by sa malo CTP umožniť, aby prevádzkovali konsolidovaný informačný systém vzťahujúci sa len na jednu alebo viacero tried aktív.

(3)

CTP by mali zabezpečiť, aby požadované informácie o transakciách uverejňovali za najmenej 80 % celkového objemu a počtu transakcií, ktoré za predchádzajúcich šesť mesiacov pre každú relevantnú triedu aktív uverejnili schválené mechanizmy zverejňovania (APA) a obchodné miesta. Týmto prístupom sa zabezpečí, že CTP budú uverejňovať informácie, ktoré sú relevantné z pohľadu používateľov, pričom sa súčasne predíde vysokým nákladom vyplývajúcim zo zahrnutia všetkých informácií, ktoré uverejňujú všetky APA a všetky obchodné miesta.

(4)	Poskytovateľom konsolidovaných informačných systémov by sa mal poskytnúť dostatočný čas na to, aby dosiahli ukazovatele krytia stanovené v tomto nariadení, ak do svojho toku údajov potrebujú pridať nové obchodné miesta a APA.

(5)

Z dôvodu zaistenia konzistentnosti a hladkého fungovania finančných trhov je nevyhnutné, aby sa ustanovenia týkajúce sa CTP pre nekapitálové finančné nástroje a vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 2014/65/EÚ, uplatňovali od toho istého dátumu. S cieľom zaistiť hladký prechod na nový režim je nevyhnutné, aby sa prvé obdobie na určenie ukazovateľov krytia, ktoré majú dosiahnuť CTP, vzťahovalo na obdobie začínajúce sa 1. januára 2019.

(6)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) predložil Komisii.

(7)

Orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú na základe článku 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Delegované nariadenie (EÚ) 2017/571 sa mení takto:

Vkladá sa tento článok 15a:

„Článok 15a

Rozsah pôsobnosti konsolidovaných informačných systémov pre dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty

1. CTP do svojho elektronického toku údajov zahrnie údaje o jednej alebo viacerých týchto triedach aktív:

a)	dlhopisy okrem komodít obchodovaných na burze (ETC) a dlhopisov obchodovaných na burze (ETN);

b)	druhy dlhopisov ETC a ETN;

c)	štruktúrované finančné produkty;

d)	sekuritizované deriváty;

e)	úrokové deriváty;

f)	devízové deriváty;

g)	akciové deriváty;

h)	komoditné deriváty;

i)	kreditné deriváty;

j)	rozdielové zmluvy;

k)	deriváty C10;

l)	deriváty na emisné kvóty;

m)	emisné kvóty.

2. CTP zahrnie do svojich elektronických tokov údajov údaje zverejnené podľa článkov 10 a 21 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ktoré spĺňajú oba tieto ukazovatele krytia:

a)	počet transakcií, ktoré uverejnil CTP v triede aktív uvedenej v odseku 1, predstavuje najmenej 80 % celkového počtu transakcií v príslušnej triede aktív, ktorú v Únii uverejnili všetky APA a všetky obchodné miesta počas obdobia posudzovania uvedeného v odseku 3;

b)	objem transakcií, ktoré uverejnil CTP v triede aktív uvedenej v odseku 1, predstavuje najmenej 80 % celkového objemu transakcií v príslušnej triede aktív, ktorú v Únii uverejnili všetky APA a všetky obchodné miesta počas obdobia posudzovania uvedeného v odseku 3.

Na účely písmena b) sa objem transakcií určuje v súlade s mierkou objemu uvedenou v tabuľke 4 prílohy II k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/583 (*1).

3. CTP posudzuje ukazovatele krytia uvedené v odseku 2 každých šesť mesiacov, a to na základe údajov za predchádzajúcich 6 mesiacov. Obdobie posudzovania sa začína každoročne 1. januára a 1. júla. Prvé obdobie sa vzťahuje na prvých šesť mesiacov roka 2019.

4. CTP zabezpečí, aby minimálne ukazovatele krytia stanovené v odseku 2 dosiahol čo najskôr a v každom prípade najneskôr:

a)	31. januára kalendárneho roka nasledujúceho po období, ktoré sa vzťahuje na obdobie od 1. januára do 30. júna;

b)	31. júla kalendárneho roka nasledujúceho po období, ktoré sa vzťahuje na obdobie od 1. júla do 31. decembra.

(*1) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/583 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť pre obchodné miesta a investičné spoločnosti v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 229).“ "

Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 3. januára 2018.

Článok 15a ods. 4 sa však uplatňuje od 1. januára 2019 a článok 14 ods. 2, článok 15 ods. 1, 2 a 3 a 20 písm. b) sa uplatňujú od 3. septembra 2019.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. septembra 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.

(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/571 z 2. júna 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa udeľovania povolenia, organizačných požiadaviek a uverejňovania transakcií pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 126).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/5

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/64

z 29. septembra 2017,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 s cieľom uviesť, ako sa kritériá uvedené v článku 20 ods. 1 písm. c) bode iii) majú uplatňovať na účely posúdenia, či by v dôsledku určitých udalostí mohlo dôjsť k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (1), a najmä na jeho článok 20 ods. 6 písm. c),

keďže:

(1)

Vzhľadom na všeobecnosť kvalitatívnej podmienky uvedenej v článku 20 ods. 1 písm. c) bode iii) nariadenia (EÚ) 2016/1011 a na potrebu zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto podmienky príslušnými orgánmi je v kontexte kritických referenčných hodnôt vhodné stanoviť, ako by i) v prípade, že sa referenčná hodnota prestane poskytovať alebo ii) sa poskytuje na základe vstupných údajov, ktoré už nie sú plne reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, alebo iii) sa poskytuje na základe nespoľahlivých vstupných údajov, mohlo dôjsť k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

(2)

Kritické referenčné hodnoty sa často používajú v iných členských štátoch než v členskom štáte, v ktorom sa poskytujú, a spôsob ich používania sa líši v závislosti od členského štátu, v ktorom sa používajú. Preto by mohlo dôjsť k významnému dosahu v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo na úrovni Únie. Podobne by mohlo dôjsť k významnému a negatívnemu dosahu, pokiaľ ide len o jedno alebo viaceré kritériá uvedené v článku 20 ods. 1 písm. c) bode iii). Preto je dôležité vykonať posúdenie na vnútroštátnej alebo trhovej úrovni, a aj na úrovni Únie.

(3)

V nariadení (EÚ) 2016/1011 sa uvádza päť oblastí, v ktorých by mohlo dôjsť k významnému a negatívnemu dosahu. Zatiaľ čo integrita trhu je zameraná na trh s určitým konkrétnym finančným produktom, finančná stabilita sa týka finančného systému daného členského štátu alebo Únie ako celku. K dosahu na spotrebiteľov dochádza predovšetkým v dôsledku finančných nástrojov a investičných fondov vrátane dôchodkových fondov, do ktorých investovali, a finančných zmlúv, ktoré podpísali a ktoré odkazujú na predmetnú kritickú referenčnú hodnotu. Potenciálny dosah na reálnu ekonomiku priamo súvisí s hodnotou finančných nástrojov, finančných zmlúv a investičných fondov, ktoré odkazujú na predmetnú kritickú referenčnú hodnotu. Potenciálny dosah na financovanie domácností a podnikov sa pravdepodobne zvýši s hodnotou nesplácaných úverov v pomere k veľkosti ekonomiky. K negatívnemu dosahu na spotrebiteľov a na financovanie domácností a podnikov dôjde skôr v prípade, keď je celková zadlženosť domácností a podnikov vysoká,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Posúdenie príslušnými orgánmi

1. Príslušné orgány v súlade s kritériami uvedenými v článkoch 2, 3, 4, 5 a 6 posudzujú, či dochádza k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, ako sa uvádza v článku 20 ods. 1 písm. c) bode iii) nariadenia (EÚ) 2016/1011.

2. Ak príslušné orgány očakávajú, že k takémuto významnému a negatívnemu dosahu dôjde vo viac ako jednom členskom štáte, vykonajú osobitné posúdenie pre každý dotknutý členský štát, ako aj všeobecné posúdenie pre všetky členské štáty.

Článok 2

Významný a negatívny dosah na integritu trhu

Príslušné orgány posudzujú, či dochádza k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, a to na základe týchto kritérií:

hodnota finančných nástrojov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, či už priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt, a ktoré sa obchodujú na miestach obchodovania v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovej hodnote finančných nástrojov obchodovaných na miestach obchodovania v týchto členských štátoch;

b)	hodnota finančných zmlúv, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, či už priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovej hodnote nesplatených finančných zmlúv v posudzovaných členských štátoch;

hodnota investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu na účely merania svojej výkonnosti, či už priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt, v posudzovaných členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovej hodnote investičných fondov povolených alebo notifikovaných na účely marketingu v týchto členských štátoch;

d)	či referenčná hodnota bola vymenovaná v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia 2016/1011 za potenciálnu náhradu za iné referenčné hodnoty zahrnuté do zoznamu kritických referenčných hodnôt uvedeného v článku 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1011 alebo či už bola použitá ako ich nástupca;

s ohľadom na štandardy na účtovné účely alebo iné regulačné účely:

i)	či sa referenčná hodnota používa ako odkaz na prudenciálnu reguláciu, ako napríklad kapitálové požiadavky, požiadavky na krytie likvidity alebo požiadavky na využívanie finančnej páky;

ii)	či sa referenčná hodnota používa v medzinárodných účtovných štandardoch.

Článok 3

Významný a negatívny dosah na finančnú stabilitu

Príslušné orgány posudzujú, či dochádza k významnému a negatívnemu dosahu na finančnú stabilitu, a to na základe týchto kritérií:

hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv a investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, či už priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k:

i)	celkovým aktívam finančného sektora v týchto členských štátoch;

ii)	celkovým aktívam bankového sektora v týchto členských štátoch;

b)	zraniteľnosť finančných inštitúcií, ktoré podpísali finančné zmluvy alebo investovali do finančných nástrojov a investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu.

Článok 4

Významný a negatívny dosah na spotrebiteľov

Príslušné orgány posudzujú, či dochádza k významnému a negatívnemu dosahu na spotrebiteľov, a to na základe týchto kritérií:

s ohľadom na finančné nástroje a investičné fondy ponúkané spotrebiteľom:

hodnota finančných nástrojov a investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, či už priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt, a ktoré sa predávajú retailovým spotrebiteľom v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovej hodnote finančných nástrojov a investičných fondov, ktoré sa predávajú retailovým spotrebiteľom v týchto členských štátoch;

ii)

odhad počtu spotrebiteľov, ktorí kúpili finančné nástroje a investičné fondy, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, či už priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovému počtu obyvateľov v týchto členských štátoch;

s ohľadom na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia:

hodnota dôchodkových plánov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu a ktoré poskytujú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovej hodnote dôchodkových plánov poskytovaných inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v týchto členských štátoch;

ii)	odhad počtu spotrebiteľov, ktorí sú členmi inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poskytujúcich dôchodkové plány, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovému počtu obyvateľov v týchto členských štátoch;

iii)	posúdenie významu inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poskytujúcich dôchodkové plány, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, pokiaľ ide o dôchodok občanov v členských štátoch;

s ohľadom na zmluvy o úvere pre spotrebiteľov;

i)	hodnota zmlúv o úvere pre spotrebiteľov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovej hodnote zmlúv o úvere pre spotrebiteľov v týchto členských štátoch;

ii)	odhad počtu spotrebiteľov, ktorí podpísali zmluvy o úvere pre spotrebiteľov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovému počtu obyvateľov v týchto členských štátoch;

iii)	miera zadlženosti spotrebiteľov v dotknutých členských štátoch.

Článok 5

Významný a negatívny dosah na reálnu ekonomiku

Príslušné orgány posudzujú, či dochádza k významnému a negatívnemu dosahu na reálnu ekonomiku, a to tak, že zohľadňujú hodnotu finančných nástrojov, finančných zmlúv a investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, či už priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k hrubému národnému produktu týchto členských štátov.

Článok 6

Významný a negatívny dosah na financovanie domácností a podnikov

Príslušné orgány posudzujú, či dochádza k významnému a negatívnemu dosahu na financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a to na základe týchto kritérií:

a)	hodnota úverov poskytovaných domácnostiam a nefinančným korporáciám, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovej hodnote úverov poskytovaných domácnostiam alebo nefinančným korporáciám v týchto členských štátoch;

b)	odhad počtu domácností, ktoré si vzali úvery, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovému počtu domácností v týchto členských štátoch;

c)	odhad počtu nefinančných korporácií, ktoré si vzali úvery, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, v dotknutých členských štátoch, v absolútnom vyjadrení, ako aj pomerne k celkovému počtu nefinančných korporácií v týchto členských štátoch;

d)	miera zadlženosti domácností a spoločností v dotknutých členských štátoch.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 29. septembra 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1.

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/9

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/65

z 29. septembra 2017,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o spresnenie technických prvkov vymedzenia pojmov stanovených v článku 3 ods. 1 nariadenia

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)	Podľa nariadenia (EÚ) 2016/1011 musí byť číslo, aby sa považovalo za „index“, uverejnené alebo sprístupnené verejnosti. Vymedzenie indexu je zas základom pre vymedzenie referenčnej hodnoty, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2016/1011.

(2)	V snahe zamedziť regulatórnej arbitráži v jednotlivých jurisdikciách v Únii je preto nevyhnutné stanoviť situácie, v ktorých sa číslo považuje za sprístupnené verejnosti.

(3)

Subjekt poskytovateľa čísla by sa nemal považovať za tvoriaci verejnosť na účely nariadenia (EÚ) 2016/1011, pretože inak by neexistoval žiadny rozdiel medzi termínmi „sprístupniť“ a „sprístupniť verejnosti“. Z rovnakých dôvodov by sa za verejnosť nemal považovať ani úzko vymedzený počet prijímateľov.

(4)	Číslo by sa malo považovať za sprístupnené verejnosti, ak k nemu má priamo či nepriamo prístup širšia skupina osôb. Používanie referenčnej hodnoty poskytujúcej používateľom prístup k číslu, na ktoré sa odkazuje, by malo predstavovať nepriamy prístup.

(5)	Sprístupnenie čísla môže prebiehať rôznymi formami v rovnakom čase, alebo následne, a to prostredníctvom poskytovateľa čísla alebo postúpením čísla akýmikoľvek hlavnými prijímateľmi.

(6)

S cieľom zabezpečiť, aby sa vymedzenie pojmu „poskytnutie referenčnej hodnoty“ uplatňovalo jednotne, je vhodné stanoviť, že „spravovanie opatrení na určenie referenčnej hodnoty“ podľa článku 3 ods. 1 bodu 5 písm. a) zahŕňa priebežné riadenie poskytovania referenčných hodnôt a stanovenie, prispôsobenie a priebežné udržiavanie metodiky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Sprístupnenie verejnosti

1. Na účely nariadenia (EÚ) 2016/1011 sa číslo považuje za sprístupnené verejnosti, ak je toto číslo sprístupnené potenciálne neurčitému počtu právnických a fyzických osôb iných, než je poskytovateľ indexu, alebo iných, než je určitý počet prijímateľov spojených alebo prepojených s poskytovateľom indexu.

2. Číslo je sprístupnené verejnosti, ak k nemu môžu mať buď priamo, alebo nepriamo prístup takéto osoby v dôsledku okrem iného jeho používania jedným alebo viacerými subjektmi pod dohľadom ako odkazu na finančný nástroj, ktorý tieto subjekty emitujú, alebo na určenie splatnej sumy v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičného fondu alebo na poskytovanie úrokovej sadzby vypočítanej ako rozpätie alebo prirážka k takémuto číslu.

3. Prístup môže prebiehať prostredníctvom rôznych médií a rôznymi spôsobmi, ktoré stanovil poskytovateľ alebo na ktorých sa dohodol poskytovateľ a prijímatelia, bezplatne alebo za poplatok, okrem iného vrátane telefónu, protokolu prenosu súborov, internetu, otvoreného prístupu, správ, médií, prostredníctvom finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na dané číslo, alebo pomocou žiadosti používateľom.

Článok 2

Spravovanie opatrení na určenie referenčnej hodnoty

Na účely nariadenia (EÚ) 2016/1011 zahŕňa spravovanie opatrení na určenie referenčnej hodnoty:

a)	priebežné riadenie štruktúr poskytovateľa a jeho pracovníkov, ktorí sú zapojení do postupu určovania referenčnej hodnoty, ako aj

b)	stanovenie, prispôsobenie a priebežné udržiavanie konkrétnej metodiky na určenie referenčnej hodnoty.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 29. septembra 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1.

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/11

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/66

z 29. septembra 2017,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o určenie toho, ako sa má posudzovať nominálna hodnota iných finančných nástrojov než deriváty, pomyselná hodnota derivátov a čistá hodnota aktív investičných fondov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)

V súlade s nariadením (EÚ) 2016/1011 je celková hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, kľúčovým kritériom pre kategorizáciu danej referenčnej hodnoty ako kritická, významná alebo nevýznamná. Je preto potrebné, aby sa nominálna hodnota iných finančných nástrojov než deriváty, pomyselná hodnota derivátov a čistá hodnota aktív investičných fondov vypočítavali rovnakým spôsobom v celej Únii, aby sa zabezpečila jednotná kategorizácia referenčných hodnôt v členských štátoch a jednotné uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/1011.

(2)	V snahe zabezpečiť spoľahlivosť referenčných hodnôt by sa nominálna hodnota finančných nástrojov, pomyselná hodnota derivátov a čistá hodnota aktív investičných fondov mali preto vypočítavať použitím regulačných údajov, ak sú k dispozícii.

(3)

Celková hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov by sa mala vypočítavať berúc do úvahy priame odkazy na uvedené finančné nástroje, finančné zmluvy alebo investičné fondy, ako aj na nepriame odkazy na referenčnú hodnotu v rámci kombinácie referenčných hodnôt. Ak finančný nástroj, finančná zmluva alebo investičný fond odkazujú na viacero referenčných hodnôt, je vhodné zohľadniť tieto viacnásobné odkazy pri výpočte celkovej hodnoty finančných nástrojov, finančných zmlúv a investičných fondov odkazujúcich na určitú referenčnú hodnotu, keďže tieto finančné produkty nezávisia výlučne od uvedenej referenčnej hodnoty. Výpočet celkovej hodnoty v prípade nepriamych odkazov je preto potrebné spresniť, aby sa priamo uplatňoval a jednotne vykonával v celej Únii,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nominálna hodnota iných finančných nástrojov než deriváty a podielové listy v podnikoch kolektívneho investovania

Nominálnou hodnotou iných finančných nástrojov než deriváty a podielové listy v podnikoch kolektívneho investovania je celková vydaná nominálna suma v peňažnej hodnote uvedená v tabuľke 3 poli 14 prílohy k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/585 (2).

Článok 2

Pomyselná hodnota derivátov

Pomyselnou hodnotou derivátov uvedenou v článku 20 ods. 6 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/1011 je pomyselná hodnota uvedená v tabuľke 2 poli 20 prílohy k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/104 (3). Ak je však daná pomyselná hodnota záporná, pomyselná hodnota sa rovná absolútnej hodnote.

V prípade transakcií s indexovými kreditnými derivátmi sa na pomyselnú hodnotu uplatňuje indexový koeficient odvodený z tabuľky 2 poľa 89 prílohy k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/104.

Článok 3

Čistá hodnota aktív podnikov kolektívneho investovania

Čistou hodnotou aktív podnikov kolektívneho investovania uvedenou v článku 20 ods. 6 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/1011 je:

v prípade podnikov kolektívneho investovania, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/EÚ (4): čistá hodnota aktív na jeden podielový list vykázaná v najnovšej výročnej alebo polročnej správe uvedenej v článku 68 ods. 2 uvedenej smernice vynásobená počtom podielových listov; alebo

b)	v prípade podnikov kolektívneho investovania, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (5): najnovšia dostupná čistá hodnota aktív uvedená v článku 104 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 231/2013 (6).

Článok 4

Používanie alternatívnych súm a hodnôt

Ak sumy alebo hodnoty na výpočet celkovej hodnoty finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, uvedené v článkoch 1, 2 a 3 nie sú k dispozícii alebo sú neúplné, celková hodnota uvedená v článku 20 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/1011 a celková priemerná hodnota uvedená v článku 24 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia sa vypočítavajú použitím alternatívnych súm alebo hodnôt vrátane proxy údajov a súm alebo hodnôt, ktoré vykázali súkromní poskytovatelia údajov, alebo údajov o otvorenom záujme, ktoré vypočítali a uverejnili organizátori trhu, za predpokladu, že uvedené proxy údaje a sumy alebo hodnoty sú dostatočne dôveryhodné a dostatočne spoľahlivé.

Správca používajúci alternatívne sumy alebo údaje vypočítava celkovú hodnotu s vynaložením maximálneho úsilia a podľa svojich najlepších schopností na základe dostupných údajov.

Správca používajúci alternatívne sumy alebo údaje poskytuje príslušnému orgánu písomnú špecifikáciu použitých zdrojov údajov, keď uvedený príslušný orgán informuje v súlade s článkom 24 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1011.

Článok 5

Mena

Sumy a hodnoty uvedené v článkoch 1, 2 a 3 musia byť vyjadrené v eurách. Ak je to potrebné, sumy alebo hodnoty sa prevedú pomocou denného referenčného výmenného kurzu pre euro, ktorý uverejňuje Európska centrálna banka.

Článok 6

Nepriamy odkaz na referenčnú hodnotu v rámci kombinácie referenčných hodnôt

Ak sa referenčná hodnota použije nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt, sumami alebo hodnotami na účely prahových hodnôt uvedených v článku 20 ods. 1 a článku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/1011 sú:

váha referenčnej hodnoty v percentuálnom vyjadrení v rámci kombinácie referenčných hodnôt vynásobená podľa konkrétneho prípadu celkovou sumou alebo hodnotou alebo priemernou hodnotou dotknutého finančného nástroja alebo investičného fondu, ak uvedená váha je jasne stanovená alebo ju možno približne odhadnúť na základe iných dostupných údajov; alebo

b)	podľa konkrétneho prípadu celková suma alebo hodnota alebo priemerná hodnota dotknutého finančného nástroja alebo investičného fondu vydelená počtom referenčných hodnôt v rámci kombinácie referenčných hodnôt, ak skutočná váha referenčnej hodnoty nie je stanovená ani ju nemožno približne odhadnúť.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 29. septembra 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1.

(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/585 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre normy a formáty údajov týkajúce sa referenčných údajov o finančných nástrojoch, ako aj technických opatrení v súvislosti s opatreniami, ktoré má vypracovať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a príslušné orgány (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 368).

(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/104 z 19. októbra 2016, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 148/2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické normy o minimálnej úrovni údajov, ktoré sa majú ohlasovať archívom obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 17, 21.1.2017, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o výnimky, všeobecné podmienky výkonu činnosti, depozitárov, pákový efekt, transparentnosť a dohľad (Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2013, s. 1).

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/14

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/67

z 3. októbra 2017,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o stanovenie podmienok posúdenia vplyvu vyplývajúceho z ukončenia alebo zmeny existujúcich referenčných hodnôt

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)

V snahe zabezpečiť, aby príslušné orgány uplatňovali článok 51 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1011 rovnako, je vhodné podrobne stanoviť, za akých podmienok môžu príslušné orgány dospieť k záveru, že ukončenie alebo zmena existujúcej referenčnej hodnoty by mohli spôsobiť udalosť vyššej moci alebo zmariť či inak porušiť podmienky finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá investičného fondu, ktoré odkazujú na existujúcu referenčnú hodnotu.

(2)	Ide najmä o prípad „vyššej moci“ – pojmu, ktorý jednotlivé členské štáty vykladajú rôzne.

(3)

Výrazne odlišná hodnota indexu je hlavnou príčinou zmarenia alebo porušenia podmienok akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja či pravidiel akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na určitú referenčnú hodnotu. Tieto výrazne odlišné hodnoty môžu byť spôsobené náhlym prerušením časového radu indexu alebo odlišným stupňom volatility indexu, čo môže byť zase spôsobené zmenami metodiky pre poskytovanie referenčnej hodnoty alebo zmenami vstupných údajov, na ktorých je založený výpočet referenčnej hodnoty. Príslušné orgány by mali posúdiť možné vplyvy takýchto zmien na individuálnom základe, keďže veľkosť prerušenia alebo rozsah zmeny volatility indexu vo veľkej miere závisia od povahy referenčnej hodnoty a finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu.

(4)	Zmeny druhu použitých vstupných údajov alebo spoľahlivosť zdrojov údajov môžu mať vplyv na vhodnosť referenčnej hodnoty pre určité druhy použitia. Príslušné orgány by preto mali posúdiť, či by uvedené zmeny mohli spôsobiť udalosť vyššej moci alebo zmariť či inak porušiť zmluvné podmienky.

(5)	Udalosti vyššej moci, zmarenie či iné porušenia zmluvných podmienok sú menej pravdepodobné, ak existuje prípustná náhradná referenčná hodnota alebo aspoň postup uvedený v príslušných dokumentoch pre výber takejto náhradnej referenčnej hodnoty.

(6)

Indexy merajúce veľmi špecifické trhy môžu vo významnej miere závisieť od dobrého mena, úsudku alebo odbornosti poskytovateľa indexu. Príslušné orgány by preto mali posúdiť, či by zmena poskytovateľa indexu mohla za uvedených okolností spôsobiť udalosť vyššej moci alebo zmariť či inak porušiť zmluvné podmienky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Podmienky posúdenia

1. Na účely článku 51 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1011 príslušný orgán pri posudzovaní toho, či by ukončenie alebo zmena určitej referenčnej hodnoty, ktorá nespĺňa požiadavky uvedeného nariadenia, spôsobili udalosť vyššej moci alebo zmarili či inak porušili podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na uvedenú referenčnú hodnotu, zohľadní tieto podmienky:

a)	zmena referenčnej hodnoty by si vyžadovala podstatnú zmenu povahy vstupných údajov, metodiky na určenie uvedených údajov, samotného procesu zberu údajov alebo iných prvkov poskytovania referenčnej hodnoty, čo by viedlo k výrazne odlišnej referenčnej hodnote;

zmena povahy vstupných údajov alebo metodiky na určenie uvedených údajov s cieľom dosiahnuť súlad referenčnej hodnoty s nariadením (EÚ) 2016/1011 by narušila reprezentatívnosť referenčnej hodnoty trhu alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená, čo v konečnom dôsledku spôsobí zmenu povahy referenčnej hodnoty;

za referenčnú hodnotu, ktorá nespĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2016/1011, neexistuje náhradná referenčná hodnota, ktorá:

i)	spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2016/1011;

ii)	meria rovnaký trh alebo rovnakú ekonomickú realitu;

iii)	je buď zahrnutá do verejného registra uvedeného v článku 36 nariadenia (EÚ) 2016/1011, alebo ju poskytuje správca vedený v uvedenom registri;

d)	existujúce finančné zmluvy, finančné nástroje a investičné fondy, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, a ich sprievodné dokumenty, neumožňujú použitie náhradnej referenčnej hodnoty alebo neobsahujú pravidlá spôsobu určenia takejto náhradnej hodnoty ani žiadne iné vhodné pohotovostné opatrenia;

e)	prechodom referenčnej hodnoty od jedného správcu na iného správcu by došlo k podstatnej zmene referenčnej hodnoty.

2. Podmienky uvedené v odseku 1 sa uplatňujú na individuálnom základe.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. októbra 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1.

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/16

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/68

z 8. januára 2018,

ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [„Carne de Salamanca“ (CHZO)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (1), a najmä na jeho článok 52 ods. 2,

keďže:

(1)	Žiadosť Španielska o zápis názvu „Carne de Salamanca“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Komisii nebola v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 oznámená žiadna námietka. Nemecké orgány však informovali útvary Komisie o tom, že pri druhoch mäsa vymedzených v jednotnom dokumente je potrebné uviesť dodatočné objasnenia, pokiaľ ide o klasifikáciu hovädzieho dobytka. Po prijatí žiadosti od útvarov Komisie španielske orgány upravili bod 3.2 jednotného dokumentu a spresnili opis výrobku, pokiaľ ide o druhy mäsa.

(3)	Keďže táto úprava má formálnu povahu, nie je potrebné pristúpiť k opätovnému uverejneniu žiadosti o zápis podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Zdá sa však, že upravený jednotný dokument sa musí zverejniť na informačné účely.

(4)	V dôsledku toho by sa mal názov „Carne de Salamanca“ zapísať do registra,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Názov „Carne de Salamanca“ (CHZO) sa zapisuje do registra.

Názov uvedený v prvom odseku sa vzťahuje na výrobok triedy 1.1. Čerstvé mäso (a droby) uvedenej v prílohe XI k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 668/2014 (3).

Článok 2

Zmenený jednotný dokument sa uverejňuje na informačné účely v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. januára 2018

Za Komisiu

v mene predsedu

Phil HOGAN

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 435, 24.12.2015, s. 12.

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 668/2014 z 13. júna 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 36).

PRÍLOHA

JEDNOTNÝ DOKUMENT

Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (*1)

„CARNE DE SALAMANCA“

ES č.: ES-PGI-0005-01174 – 8.11.2013

CHOP ()

CHZO (X)

1. NÁZOV

„Carne de Salamanca“

2. ČLENSKÝ ŠTÁT ALEBO TRETIA KRAJINA

Španielsko

3. OPIS POĽNOHOSPODÁRSKEHO VÝROBKU ALEBO POTRAVINY

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.1. Čerstvé mäso (a droby)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Dobytok, z ktorého sa získava mäso, na ktoré sa vzťahuje chránené zemepisné označenie „Carne de Salamanca“, sú čistokrvné zvieratá získané z kráv plemena Morucha alebo zvieratá získané krížením kráv plemena Morucha s býkmi plemien Charolais a Limousin, ktoré boli odstavené minimálne vo veku 5 mesiacov a chované v extenzívnych chovoch s využitím techník a postupov využívania prírodných zdrojov.

Pokiaľ ide o vek zvierat pred zabitím, rozlišuje sa medzi týmito typmi zvierat:

—	teľa: zviera určené na zabitie vo veku osem mesiacov alebo viac, menej však než dvanásť mesiacov, kategória Z,

—	mladý býk („añojo“): zviera určené na zabitie vo veku dvanásť mesiacov alebo viac, maximálne však vo veku 24 mesiacov, kategórie A a E,

—	býček alebo jalovica: zviera určené na zabitie vo veku nad 24 mesiacov, maximálne však vo veku 48 mesiacov, kategórie B a E.

Minimálny čas zrenia mäsa odo dňa zabitia je 2 dni v prípade teľacieho mäsa, 4 dni v prípade mäsa z mladých býkov („añojo“) a 6 dní v prípade mäsa z býčkov alebo jalovíc.

Mäsitosť jatočného tela patrí do tried U, R a O.

Minimálna váha jatočného tela v závislosti od kategórie zvieraťa je:

—	140 kg u teliat,

—	200 kg u mladých býkov („añojo“),

—	280 kg u býčkov alebo jalovíc.

Stupeň pretučnenosti na povrchu jatočného tela a vo vnútri dutiny hrudníka musí vždy byť 2 („mierna“).

Po uplynutí 24 hodín od zabitia musí pH mäsa (merané od chrbtového svalu pozdĺž jatočného tela) dosahovať hodnotu 6 alebo menej.

Po zabití, nakrájaní a vyzretí musí mať čerstvé mäso, na ktoré sa vzťahuje toto CHZO, tieto vlastnosti:

—	Teľa: mäso je ružovej až svetločervenej farby, má lesklý povrch, obsahuje biely tuk a je pevné na dotyk,

—	Mladý býk („añojo“): mäso je svetločervenej až čerešňovočervenej farby, má lesklý povrch, obsahuje tuk bielej až žltkastej farby a je pevné na dotyk,

—	Býček alebo jalovica: mäso je tmavej čerešňovej až purpurovo-červenej farby, má lesklý povrch, obsahuje tuk smotanovej až žltkastej farby a je pevné na dotyk.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Keďže matky nie sú ustajnené, ich výživa sa zakladá na celoročnom spásaní trávnatých plôch a strnísk na pastvinách so stromovým porastom (tzv. „ dehesa “). V čase, keď sú prírodné zdroje nedostatočné, sa krmivo dopĺňa senom a slamou vlastnej poľnohospodárskej produkcie.

Na jar sa dobytok pasie na hojných trávnatých pastvinách, ktoré sa sčasti kosia a seno skladuje. V lete sa zvieratá presúvajú do oblastí v blízkosti rôznych riek a potokov, ktoré križujú jednotlivé farmy, alebo sa kŕmia na strniskách, ktoré zostávajú po zbere sena alebo plodín.

S príchodom jesene a novým porastom trávy sa dobytok vracia na trávnaté pastviny a v závislosti od hojnosti pastvy sa môže dokrmovať trávou alebo senom z jarnej kosby.

Na konci roka, keď sú pastviny takmer spasené, sa objavujú žalude. Žalude sú dôležitým, hoci nedostatočným zdrojom krmiva. Dobytok sa preto prikrmuje trávou uskladnenou na jar alebo krmivom a slamou, ktoré sa získali v danom poľnohospodárskom podniku.

Teľatá zostávajú na poli so svojimi matkami počas piatich až šiestich mesiacov prirodzenej laktácie, pričom skoro začínajú dopĺňať svoju mliečnu stravu krmivom z pastviny, na ktorej sa pasú so svojimi matkami. Keď sa odstavia, sú až do zabitia vykrmované senom, krmivami a pod., ktoré sa získavajú v danom poľnohospodárskom podniku, ako aj prírodným krmivom na báze obilnín.

V čase nedostatku jedla z dôvodu nepriaznivého počasia a vo fáze vykrmovania sa dobytku môžu podávať udržiavacie dávky krmiva a sena, ktoré boli dopestované výhradne v danej zemepisnej oblasti, ako aj krmivo rastlinného pôvodu pozostávajúce hlavne z obilnín (až do 60 % kvantitatívneho zloženia), pričom sa nesmie prekročiť podiel sušiny vo výške 50 % za rok. Použitie výrobkov, ktoré by mohli ovplyvňovať bežnú mieru rastu a vývoja zvieraťa, je výslovne zakázané.

3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Narodenie, chov a výkrm dobytka, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, sa až do času zabitia uskutočňuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Tento výrobok sa môže ponúkať porciovaný, nakrájaný na rezne, na kusy alebo pomletý za predpokladu, že príprava sa uskutočňuje v prevádzkach, ktoré podliehajú kontrole z hľadiska správneho použitia chráneného zemepisného označenia.

3.7. Špecifické pravidlá označovania

Na bitúnku sa jatočné telá nezmazateľne označujú alebo sa označia znovu nepoužiteľnými prostriedkami na vnútornej strane dvoch jatočných polovičiek takým spôsobom, aby všetky štyri štvrtiny jatočného tela zostali po oddelení jasne rozpoznateľné.

Rozrobené mäso chránené CHZO a balíky obsahujúce porcie, rezne, kusy alebo mleté mäso sa distribuujú označené očíslovanou etiketou, ktorá obsahuje minimálne nápisy „Chránené zemepisné označenie“ a „Carne de Salamanca“.

Ak mäso pochádza výhradne z dobytka plemena Morucha, môže etiketa obsahovať aj označenie „Raza Morucha“.

4. STRUČNÉ VYMEDZENIE ZEMEPISNEJ OBLASTI

Provincia Salamanca.

5. SÚVISLOSŤ SO ZEMEPISNOU OBLASŤOU

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Produkcia a chov dobytka na účel výroby „Carne de Salamanca“ sa úzko spája s osobitnou zemepisnou oblasťou známou ako „ dehesa “, ktorá má významnú environmentálnu hodnotu a je charakteristická porastom duba cezmínového.

Vďaka kontinentálnemu podnebiu, ktoré sa vyznačuje studenými zimami s dlhšími obdobiami mrazov, horúcimi a suchými letami, veľkými rozdielmi v teplotách a sezónnymi dažďami počas jesene a zimy, je prostredie dehesy druhovo bohaté, pričom typické sú najmä duby cezmínové so svojimi kožovitými, vždy zelenými listami a krovinatým podrastom. Na trávnatých pastvinách dehesy rastú aj kroviny stredomorského typu, ktoré sa zvyknú nachádzať v okolí duba cezmínového, korkového, zimného a letného, ako aj iné druhy krovín, najmä cistovité, prútnatec, devätorník alebo útesovec európsky. Možno tam nájsť aj jednoročné druhy tráv a strukovín. Rôznorodá vegetácia dehesy je hlavným prírodným zdrojom výživy pre dobytok.

Systém výroby v tomto prostredí je typický zachovávaním tradičných postupov založených na prispôsobení sa dobytka zdrojom dehesy, pričom dobytok sa v žiadnom období roka neustajňuje. Dobytok nepotrebuje žiadne osobitné ustajnenie, keďže žije neustále (aj v nečase) vonku a jeho jediným útočiskom je dub cezmínový. Systém chovu je prispôsobený prírodným cyklom: teľatá sa rodia v chotári bez akejkoľvek pomoci. Päť až sedem mesiacov žijú s matkami, kŕmia sa materským mliekom a spásajú pasienky.

Dobytok žije v tomto prostredí spolu s koňmi, bojovými býkmi a iberskymi ošípanými. O všetky tieto druhy zvierat sa stará pastier (tzv. „ vaquero charro “), ktorý často na koni dohliada na zvieratá a navádza ich tak, aby sa lepšie využila a chránila dehesa. Význam a jedinečnosť týchto mužov uznalo a uctilo si aj mesto Salamanca, a to sochou od sochára Venancia Blanca, ktorá je umiestnená na jednom z hlavných námestí mesta.

V priebehu storočí na dehese prebehol proces prirodzeného výberu, na základe ktorého sa dobytok prispôsobil zložitým prírodným podmienkam a spásaniu pastvín dehesy. Vďaka tomu má dobytok silný materinský inštinkt na ochranu svojich mláďat pred útokmi vlkov a líšok a odolný charakter, ktorý je vhodný pre tento typ chovu. Plemeno Morucha, ako aj jeho kríženci majú tieto kladné vlastnosti. Hovädzí dobytok plemena Morucha, z ktorého sa vyrába „Carne de Salamanca“, sa vyvinul na dehese v provincii Salamanca a v minulosti sa spolu s chovom na mäso využíval v poľnohospodárstve ako ťažný dobytok a v menších býčích zápasoch. Postupne sa však plemeno určilo výhradne na výrobu mäsa, a to z dôvodu jeho plemenných a materinských vlastností. V polovici minulého storočia sa začali v rovnakých podmienkach chovať aj plemená Charolais a Limousin. V priebehu rokov sa plemenný dobytok Morucha a jeho kríženci s plemenami Charolais a Limousin výborne prispôsobili ekosystému dehesy, ako aj využívaniu miestnych prírodných zdrojov, vďaka čomu sa z nich vyrába vysoko cenené mäso.

5.2. Špecifickosť výrobku

Jatočné telá „Carne de Salamanca“ sa vyznačujú nízkym stupňom pretučnenosti na povrchu tela, ako aj v dutine hrudníka.

„Carne de Salamanca“ má mierne vláknitú štruktúru, a to vďaka jemnejším svalovým vláknam. Mäso je lesklé a má tmavoružové až purpurovo červené sfarbenie. Vrstvy tuku sú rovnomerne rozmiestnené, tuk nevytvára ložiská, jeho farba je biela až žltá alebo smotanová a mäsu dodáva charakteristickú chuť a vôňu.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú získať výrobok s osobitými vlastnosťami odlišnými od iných druhov hovädzieho mäsa, ako sú napr. jemnejšie svalové vlákna, lesk, špecifická ružová až purpurovo červená farba a rovnomerne rozmiestnený tuk bez tukových ložísk, sú nepochybne tradičné metódy kŕmenia materským mliekom a pastvou na prírodných pastvinách, chov dobytka v prírodnom prostredí dehesy v provincii Salamanca a charakteristiky plemena Morucha, z ktorého dobytok pochádza.

V priebehu desaťročí umožnil tradičný extenzívny poľnohospodársky systém chov zvieraťa, ktoré sa dokonale prispôsobilo prostrediu dehesy a vyznačuje sa týmito vlastnosťami:

—	Menšie až stredne veľké zvieratá s nízkou váhou a vysokou schopnosťou trávenia, čo im umožňuje pokryť svoje výživové požiadavky aj na slabých pastvinách s nízkou výnosnosťou.

—	Zvieratá s dobre vyvinutým svalstvom vhodným na fyzickú záťaž, veľmi obratné a pohyblivé, čo im umožňuje pásť sa na rozsiahlych oblastiach a prekonať často niekoľko kilometrov denne s cieľom nájsť pastvu a vodu.

—	Veľmi otužilé zvieratá, ktoré sú odolné voči extrémnemu podnebiu v danej zemepisnej oblasti v zime aj v lete.

V dôsledku genetickej výbavy tohto typu zvieraťa a každodennej intenzívnej svalovej záťaže je svalové tkanivo jemnejšie ako u iných typov dobytka, vďaka čomu má ich mäso jemne vláknitú štruktúru.

Tuk v jatočnom tele súvisí so systémom chovu, odolnosťou a rýchlym vývojom týchto zvierat. Neustály pohyb im neumožňuje akumulovať prebytočný tuk v niektorých častiach tela, vďaka čomu môžu efektívnejšie prekonávať dlhé vzdialenosti a hľadať potravu. V časoch, keď je dostatok krmiva, si môžu vytvoriť zásoby vnútrosvalového tuku, ktoré ich neobmedzujú v pohybe. Vďaka uvedeným faktorom má mäso rovnomerne rozmiestnený tuk bez ložísk, pričom farba tuku je biela až žltá prípadne smotanová v závislosti od veku v čase zabitia.

Dodržanie prirodzeného cyklu laktácie, na základe ktorého sa teľatá odstavujú neskôr než zvyčajne a neustále zostávajú so svojimi matkami na dehese, znamená, že teľatá začínajú dopĺňať materské mlieko zdrojmi z dehesy. Ide najmä o trávnatú jarnú pastvu, bohatšiu na farbivá (chlorofyl a karotenoidy), vďaka čomu mäso získava charakteristickú farbu a lesk. V spojení s genetickou výbavou tohto plemena to spôsobuje červenšiu farbu mäsa a jeho lesk, pričom sýta farba mäsa môže byť ružová až purpurovo červená.

Chov dobytka a spotreba jeho mäsa sú úzko spojené s regiónom. Už od 15. storočia sa mäsom „Carne de Salamanca“ vďaka jeho obľúbenosti a dobrej povesti platili feudálne dávky.

Od polovice 20. storočia miestne mäsiarstva a reštaurácie vo svojich výkladoch alebo jedálnych lístkoch zákazníkom hrdo oznamujú predaj „Carne de Salamanca“, pričom zákazníci počítajú s tými najlepšími kúskami, ktoré obľubujú a požadujú.

Obľúbenosť mäsa „Carne de Salamanca“ u zákazníkov dokazuje mnoho dokumentov. Spomína sa napríklad v knihe Luisa Carandella „Vivir en Madrid“ z roku 1967, ktorý v úvode knihy píše: „Narodil som sa v Barcelone v roku 1929 a znovu som sa narodil v Madride v roku 1947 … v meste, ktoré svoju zeleninu dostávalo z Valencie, ryby z Bilbaa, mäso z provincie Salamanca, víno z La Mancha a látky z Katalánska.“

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

http://www.itacyl.es/opencms_wf/opencms/informacion_al_ciudadano/calidad_alimentaria/4_condiciones_DOP/index.html

(*1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny.

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/22

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/69

zo 16. januára 2018,

ktorým sa ruší zápis chráneného zemepisného označenia „Carne de Morucha de Salamanca“ (CHZO)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (1), a najmä jeho článok 54 ods. 1,

keďže:

(1)	V článku 7 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (2) sa stanovuje, že na zrušenie registrácie v zmysle článku 54 ods. 1 uvedeného nariadenia sa mutatis mutandis uplatňuje postup stanovený v článkoch 49 až 52 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(2)	V súlade s článkom 50 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 v spojení s článkom 7 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 bola žiadosť Španielska o zrušenie zápisu chráneného zemepisného označenia (CHZO) „Carne de Morucha de Salamanca“ uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(3)	Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Carne de Morucha de Salamanca“ (CHZO) by sa preto mal v registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zrušiť.

(4)	Podľa posledného pododseku článku 54 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 sa takéto zrušenia prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 57 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(5)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zápis názvu „Carne de Morucha de Salamanca“ (CHZO) sa týmto zrušuje.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. januára 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 664/2014 z 18. decembra 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012, pokiaľ ide o stanovenie symbolov Únie pre chránené označenia pôvodu, chránené zemepisné označenia a zaručené tradičné špeciality a pokiaľ ide o určité pravidlá týkajúce sa určovania pôvodu, určité procesné pravidlá a určité dodatočné prechodné pravidlá (Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 17).

(3) Ú. v. EÚ C 201, 24.6.2017, s. 5.

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/24

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/70

zo 16. januára 2018,

ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí ametoktradínu, chlórpyrifos-metylu, cyprokonazolu, difenokonazolu, fluazinamu, flutriafolu, prohexadiónu a chloridu sodného v určitých produktoch alebo na nich

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 14 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

Maximálne hladiny rezíduí (ďalej len „MRL“) fluazinamu, flutriafolu a prohexadiónu boli stanovené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 396/2005. Pokiaľ ide o chlórpyrifos-metyl, MRL boli stanovené v prílohe II a v časti B prílohy III k uvedenému nariadeniu. MRL ametoktradínu, cyprokonazolu a difenokonazolu boli stanovené v časti A prílohy III k uvedenému nariadeniu. V prípade chloridu sodného neboli stanovené žiadne konkrétne MRL a táto látka nebola ani zaradená do prílohy IV k uvedenému nariadeniu. Preto sa uplatňuje štandardná hodnota 0,01 mg/kg podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia.

(2)	V súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 396/2005 bola v rámci postupu povoľovania použitia prípravku na ochranu rastlín s obsahom účinnej látky ametoktradín na bylinky a jedlé kvety podaná žiadosť o úpravu existujúcich MRL.

(3)

Pokiaľ ide o chlórpyrifos-metyl, takáto žiadosť bola podaná v prípade ebenovníka rajčiakového a granátových jabĺk. Pokiaľ ide o cyprokonazol, takáto žiadosť bola podaná v prípade semien boráka lekárskeho. Pokiaľ ide o difenokonazol, takáto žiadosť bola podaná v prípade marhúľ, jahôd, hlávkovej hlúbovej zeleniny, „šalátu a podobných listových zelenín“, mangoldu, „byliniek a jedlých kvetov“, artičokov bodliakových, zeleru, póru, rebarbory, strukovín, jačmeňa a „koreňových a podzemkových korenín“. Pokiaľ ide o fluazinam, takáto žiadosť bola podaná v prípade cibule, šalotky a cesnaku. Pokiaľ ide o prohexadión, takáto žiadosť bola podaná v prípade sliviek.

(4)

V súlade s článkom 6 ods. 2 a 4 nariadenia (ES) č. 396/2005 bola podaná žiadosť týkajúca sa použitia flutriafolu na chmeli. Žiadateľ tvrdí, že povolené použitia tejto látky na uvedenej plodine v Spojených štátoch vedú k rezíduám prekračujúcim MRL uvedené v nariadení (ES) č. 396/2005, a preto je v snahe zabrániť obchodným prekážkam pri dovoze tejto plodiny potrebné stanoviť vyššie MRL.

(5)	V súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 396/2005 príslušné členské štáty dané žiadosti vyhodnotili a zaslali Komisii hodnotiace správy.

(6)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) tieto žiadosti a hodnotiace správy posúdil, pričom preskúmal najmä riziká pre spotrebiteľov, v relevantných prípadoch aj pre zvieratá, a vydal odôvodnené stanoviská k navrhovaným MRL (2). Tieto stanoviská zaslal žiadateľom, Komisii a členským štátom a zverejnil ich.

(7)	Pokiaľ ide o cyprokonazol, úrad posúdil žiadosť s cieľom stanoviť MRL pre semená repky a vydal odôvodnené stanovisko k navrhovaným MRL (3). V súlade s existujúcimi usmerneniami Únie pre extrapoláciu MRL je vhodné stanoviť MRL pre semená repky a semená boráka lekárskeho.

(8)

Pokiaľ ide o všetky ostatné žiadosti, úrad dospel k záveru, že všetky požiadavky na údaje boli splnené a úpravy MRL požadované žiadateľmi sú prijateľné, pokiaľ ide o bezpečnosť spotrebiteľov na základe posúdenia expozície spotrebiteľov v prípade 27 špecifických európskych spotrebiteľských skupín. Úrad zohľadnil najnovšie informácie o toxikologických vlastnostiach predmetných látok. Riziko prekročenia prípustného denného príjmu alebo akútnej referenčnej dávky sa nepreukázalo ani v prípade celoživotnej expozície spotrebiteľov účinkom týchto látok konzumáciou všetkých potravín, ktoré ich môžu obsahovať, ani v prípade krátkodobej expozície spôsobenej zvýšenou konzumáciou predmetných produktov.

(9)

Chlorid sodný bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1529 (4). Očakáva sa, že používanie uvedenej látky za stanovených podmienok nepovedie k prítomnosti takých rezíduí v potravinových alebo krmivových komoditách, ktoré môžu predstavovať riziko pre spotrebiteľa. Preto je vhodné uvedenú látku zaradiť do prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 396/2005.

(10)	Na základe odôvodnených stanovísk úradu a s prihliadnutím na faktory týkajúce sa predmetnej záležitosti príslušné úpravy MRL spĺňajú požiadavky článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 396/2005.

(11)	Nariadenie (ES) č. 396/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prílohy II, III a IV k nariadeniu (ES) č. 396/2005 sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. januára 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.

(2) Vedecké správy EFSA sú k dispozícii online: http://www.efsa.europa.eu:

Reasoned opinion on the modification of the existing maximum residue level for flonicamid in herbs and edible flowers (Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí ametoktradínu v bylinkách a jedlých kvetoch). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(6):4869 [21 s].

Reasoned opinion on the modification of the existing maximum residue levels for chlorpyrifos-methyl in kaki/Japanese persimmon and granate apple/pomegranate (Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí chlórpyrifos-metylu v ebenovníkoch rajčiakových a granátových jablkách). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(5):4838 [24 s].

Reasoned opinion on the modification of the existing maximum residue levels for difenoconazole in various crops (Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí difenokonazolu v rôznych plodinách). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(7):4893 [33 s].

Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí fluazinamu v cibuli, šalotke a cesnaku). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(7):4904 [22 s].

Reasoned opinion on the setting of import tolerance for flutriafol in strawberries (Odôvodnené stanovisko k stanoveniu dovoznej tolerancie pre flutriafol v chmeli). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(7):4875 [22 s].

Reasoned opinion on the modification of the existing maximum residue level for prohexadione (considered variant prohexadione-calcium) in plums [Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcej maximálnej hladiny reziduí prohexadiónu (uvažovaný variant prohexadión-kalcium) v slivkách]. Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(6):4837 [20 s].

(3) Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich MRL cyprokonazolu v semene repky). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2011) 9(5):2187 [30 s].

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1529 zo 7. septembra 2017, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh schvaľuje základná látka chlorid sodný a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 232, 8.9.2017, s. 1).

PRÍLOHA

Prílohy II, III a IV k nariadeniu (ES) č. 396/2005 sa menia takto:

(1)

V prílohe II sa stĺpce týkajúce sa chlórpyrifos-metylu, fluazinamu, flutriafolu a prohexadiónu nahrádzajú takto:

„Rezíduá pesticídov a maximálne hladiny rezíduí (mg/kg)

Číslo kódu

Skupiny a príklady jednotlivých výrobkov, na ktoré sa uplatňujú MRL (1)

Chlórpyrifos-metyl (F)

Fluazinam (F)

Flutriafol

Prohexadión [prohexadión (kyselina) a jeho soli vyjadrené ako prohexadión-kalcium]

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

0100000

ČERSTVÉ ALEBO MRAZENÉ OVOCIE, ORECHY

0110000

Citrusové plody

0,01 (*1)

0110010

grapefruity

0,05 (*1)

0110020

pomaranče

0,5

0110030

citróny

0,3

0110040

limety

0,05 (*1)

0110050

mandarínky

0110990

iné

0,05 (*1)

0120000

Orechy stromové

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0120010

mandle

0120020

para orechy

0120030

kešu orechy

0120040

gaštany jedlé

0120050

kokosové orechy

0120060

lieskovce

0120070

makadamové orechy

0120080

pekanové orechy

0120090

píniové oriešky

0120100

pistáciové orechy

0120110

vlašské orechy

0120990

iné

0130000

Jadrové ovocie

0,5

0,4 (+)

0,1

0130010

jablká

0,3 (+)

0130020

hrušky

0,3 (+)

0130030

dule

0,01 (*1)

0130040

mišpule

(*2)

0,01 (*1)

0130050

mišpuľník japonský, lokvát

(*2)

0,01 (*1)

0130990

iné

0,01 (*1)

0140000

Kôstkové ovocie

0,01 (*1)

0140010

marhule

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0140020

čerešne ( čerešňa vtáčia)

0,05 (*1)

0,4

0140030

broskyne

0,5

0,6

0,01 (*1)

0140040

slivky

0,05 (*1)

0,4

0,05

0140990

iné

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0150000

Bobuľové a drobné ovocie

0151000

hrozno

0,2

0,01 (*1)

0151010

stolové hrozno

0,01 (*1) (+)

0,8

0151020

muštové hrozno

3 (+)

1,5 (+)

0152000

jahody

0,5

0,01 (*1)

1,5

0,15

0153000

c)	krovité ovocné druhy

0,05 (*1)

0,01 (*1) (+)

0,01 (*1)

0153010

ostružiny

0153020

ostružina ožinová

0153030

maliny (červené a žlté)

0153990

iné

0154000

d)	iné drobné a bobuľové ovocie

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0154010

čučoriedky

0154020

brusnice

0,01 (*1)

0154030

ríbezle (čierne, červené a biele)

0,01 (*1)

0154040

egreše (zelené, červené a žlté)

0,01 (*1)

0154050

šípky

(*2)

0,01 (*1)

0154060

moruše (čierne a biele)

(*2)

0,01 (*1)

0154070

plody hlohu azarolského

(*2)

0,01 (*1)

0154080

plody bazy čiernej

(*2)

0,01 (*1)

0154990

iné

0,01 (*1)

0160000

Rôzne ovocie s/so

0,01 (*1)

0161000

a)	jedlou šupou

0,01 (*1)

0161010

datle

0,05 (*1)

0161020

figy

0,05 (*1)

0161030

stolové olivy

0,05 (*1)

0161040

kumkváty

0,05 (*1)

0161050

karambola

(*2)

0161060

ebenovník rajčiakový

(*2)

0161070

klinčekovec jambolanový

(*2)

0161990

iné

0,05 (*1)

0162000

b)	nejedlou šupou, malé

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0162010

kivi (zelené, červené, žlté)

0162020

dvojslivka – liči

0162030

mučenka jedlá/plody marakuje

0162040

plody opuncie (nopál)/plody kaktusov (kaktusová figa)

(*2)

0162050

zlatolist jablkový

(*2)

0162060

ebenovník virgínsky

(*2)

0162990

iné

0163000

c)	nejedlou šupou, veľké

0163010

avokáda

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0163020

banány

0,05 (*1)

0,3

0163030

mangá

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0163040

papáje

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0163050

granátové jablká

0,3

0,01 (*1)

0163060

cherimoya

(*2)

0,01 (*1)

0163070

guavy

(*2)

0,01 (*1)

0163080

ananásy

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0163090

plody chlebovníka

(*2)

0,01 (*1)

0163100

duriany

(*2)

0,01 (*1)

0163110

anona mäkoostnatá/quanabana

(*2)

0,01 (*1)

0163990

iné

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0200000

ČERSTVÁ ALEBO MRAZENÁ ZELENINA

0210000

Koreňová a hľuzová zelenina

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0211000

zemiaky

0,02

0,01 (*1)

0212000

b)	tropická koreňová a hľuzová zelenina

0,01 (*1)

0212010

korene kasavy (manioku jedlého)/maniok

0212020

sladké zemiaky

0212030

jamy

0212040

korene maranty trsťovitej

(*2)

0212990

iné

0213000

c)	iná koreňová a hľuzová zelenina okrem cukrovej repy

0,01 (*1)

0213010

repa obyčajná

0,06 (+)

0213020

mrkva

0,01 (*1)

0213030

zeler

0,01 (*1)

0213040

chren

0,01 (*1)

0213050

jeruzalemské artičoky

0,01 (*1)

0213060

paštrnák

0,01 (*1)

0213070

koreň petržlenu

0,01 (*1)

0213080

reďkovka

0,01 (*1)

0213090

kozia brada

0,01 (*1)

0213100

kapusta repková kvaková/kvaka

0,01 (*1)

0213110

okrúhlica

0,01 (*1)

0213990

iné

0,01 (*1)

0220000

Cibuľová zelenina

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0220010

cesnak

0,06

0220020

cibuľa

0,06

0220030

šalotka

0,06

0220040

cesnak zimný / cibuľa zimná

0,01 (*1)

0220990

iné

0,01 (*1)

0230000

Plodová zelenina

0,01 (*1)

0231000

ľuľkovité

0,5

0231010

rajčiaky

0,3

0,8

0231020

sladká paprika

0,01 (*1)

0231030

baklažán

0,01 (*1)

0231040

okra/ibištek jedlý

0,01 (*1)

0231990

iné

0,01 (*1)

0232000

b)	tekvicovité s jedlou šupou

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0,15

0232010

uhorky šalátové

0232020

uhorky nakladačky

0232030

cukety

0232990

iné

0233000

c)	tekvicovité s nejedlou šupou

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0233010

melóny

0,2 (+)

0233020

tekvica

0,01 (*1)

0233030

dyňa červená (vodový melón)

0,2 (+)

0233990

iné

0,01 (*1)

0234000

d)	kukuricia siata cukrová/cukrová kukurica

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0239000

e)	iná plodová zelenina

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0240000

Hlúbová zelenina (okrem koreňov a mladých rastlín plodín z čeľade kapustovitých)

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0241000

a)	hlúbová zelenina so zdužinatenými súkvetiami

0241010

brokolica

0241020

karfiol

0241990

iné

0242000

b)	hlávková hlúbová zelenina

0242010

ružičkový kel

0242020

hlávková kapusta

0242990

iné

0243000

c)	listová hlúbová zelenina

0243010

kapusta čínska/pe-tsai

0243020

kel

0243990

iné

0244000

kaleráb

0250000

Listová zelenina, bylinky a jedlé kvety

0,05 (*1)

0251000

a)	šalát a podobné listové zeleniny

0,01 (*1)

0251010

valeriánka poľná

0,01 (*1)

0251020

hlávkový šalát

1,5

0251030

čakanka štrbáková širokolistá /endívia širokolistá

0,01 (*1)

0251040

žerucha siata a iné klíčky a výhonky

0,01 (*1)

0251050

barborka jarná

(*2)

0,01 (*1)

0251060

rukola/eruka

0,01 (*1)

0251070

červená horčica

(*2)

0,01 (*1)

0251080

mladé rastliny pestovaných plodín (vrátane druhov z čeľade kapustovitých)

0,01 (*1)

0251990

iné

0,01 (*1)

0252000

b)	špenát a podobné špenátové plodiny (listy)

0,01 (*1)

0252010

špenát

0252020

portulaka zeleninová

(*2)

0252030

listová repa, špenátová repa

0252990

iné

0253000

c)	listy viniča a podobné druhy

(*2)

0,01 (*1)

0254000

d)	potočnica lekárska

0,01 (*1)

0255000

e)	čakanka obyčajná listnatá (šalátová)

0,01 (*1)

0256000

f)	bylinky a jedlé kvety

0,05 (*1)

0,02 (*1)

0256010

trebuľka

0256020

cesnak pažítkový

0256030

zelerová vňať

0256040

petržlen

0256050

šalvia

(*2)

0256060

rozmarín

(*2)

0256070

tymian

(*2)

0256080

bazalka a jedlé kvety

(*2)

0256090

vavrínový/bobkový list

(*2)

0256100

estragón

(*2)

0256990

iné

0260000

Strukoviny

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0260010

fazuľa (so strukmi)

0260020

fazuľa (bez strukov)

0260030

hrach (so strukmi)

0260040

hrach (bez strukov)

0260050

šošovica

0260990

iné

0270000

Stonková zelenina

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0270010

špargľa

0270020

artičoky bodliakové (kardy)

0270030

zeler

0270040

fenikel obyčajný

0270050

artičoky pravé

0270060

pór

0270070

rebarbora

0270080

bambusové výhonky

(*2)

0270090

rastový vrchol paliem

(*2)

0270990

iné

0280000

Huby, machy a lišajníky

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0280010

pestované huby

0280020

divorastúce huby

0280990

machy a lišajníky

0290000

Riasy a prokaryotické organizmy

(*2)

0,01 (*1)

0300000

STRUKOVINY

0,05 (*1)

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0,02 (*1)

0300010

fazuľa

(+)

0300020

šošovica

0300030

hrach

0300040

lupiny

0300990

iné

0400000

OLEJNATÉ SEMENÁ A A PLODY

0,05 (*1)

0,01 (*1)

0401000

Olejnaté semená

0401010

ľanové semená

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401020

arašidy

0,15

0,9

0401030

mak siaty

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401040

sezamové semená

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401050

slnečnicové semená

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401060

semená repky

0,5

0,01 (*1)

0401070

sója fazuľová

0,4

0,01 (*1)

0401080

horčicové semená

0,5

0,01 (*1)

0401090

semená bavlníka

0,5

0,01 (*1)

0401100

semená tekvice

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401110

semená požltu farbiarskeho

(*2)

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401120

semená boráka lekárskeho

(*2)

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401130

semená ľaničníka siateho

(*2)

0,5

0,01 (*1)

0401140

semená konopy siatej

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401150

bôby ricínu obyčajného

(*2)

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0401990

iné

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0402000

Olejnaté plody

0,02 (*1)

0,01 (*1)

0402010

olivy na výrobu oleja

0402020

jadrá palmy olejnej

(*2)

0402030

plody palmy olejnej

(*2)

0402040

kapok

(*2)

0402990

iné

0500000

OBILNINY

0,02 (*1)

0500010

jačmeň

0,15

0,1

0500020

pohánka a iné pseudoobilniny

0,01 (*1)

0,02 (*1)

0500030

kukurica

0,01 (*1)

0,02 (*1)

0500040

proso siate

0,01 (*1)

0,02 (*1)

0500050

ovos

0,01 (*1)

0,1

0500060

ryža

1,5 (+)

0,02 (*1)

0500070

raž

0,15

0,1

0500080

cirok

1,5

0,02 (*1)

0500090

pšenica

0,15

0,1

0500990

iné

0,01 (*1)

0,02 (*1)

0600000

ČAJE, KÁVA, BYLINNÉ NÁLEVY, KAKAO A KAROB

0,05 (*1)

0610000

Čaje

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0620000

Kávové bôby

(*2)

0,1 (*1)

0,15

0630000

Bylinné nálevy z/zo

(*2)

0,05 (*1)

0631000

kvetov

(*2)

0,1 (*1)

0631010

rumanček kamilkový

(*2)

0631020

ibištek

(*2)

0631030

ruža

(*2)

0631040

jazmín

(*2)

0631050

lipa

(*2)

0631990

iné

(*2)

0632000

b)	listov a bylín

(*2)

0,1 (*1)

0632010

jahoda

(*2)

0632020

rooibos

(*2)

0632030

mate/maté

(*2)

0632990

iné

(*2)

0633000

koreňov

(*2)

3 (+)

0633010

valeriána lekárska

(*2)

0633020

všehoj (ženšeň)

(*2)

0633990

iné

(*2)

0639000

d)	akýchkoľvek iných častí rastlín

(*2)

0,1 (*1)

0640000

Kakaové bôby

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0650000

Karob/rohovník obyčajný/svätojánsky chlieb

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0700000

CHMEĽ

0,1 (*1)

0,01 (*1)

0800000

KORENINY

(*2)

0810000

Koreniny zo semien

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0810010

aníz/anízové semeno

(*2)

0810020

černuška siata

(*2)

0810030

zeler

(*2)

0810040

koriander

(*2)

0810050

rasca

(*2)

0810060

kôpor

(*2)

0810070

fenikel

(*2)

0810080

senovka grécka

(*2)

0810090

muškátový oriešok

(*2)

0810990

iné

(*2)

0820000

Plodové koreniny

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0820010

nové korenie

(*2)

0820020

sečuánske korenie

(*2)

0820030

rasca lúčna

(*2)

0820040

kardamon

(*2)

0820050

bobule borievky obyčajnej

(*2)

0820060

korenie (čierne, zelené a biele)

(*2)

0820070

vanilka

(*2)

0820080

tamarinda

(*2)

0820990

iné

(*2)

0830000

Koreniny získané z kôry

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0830010

škorica

(*2)

0830990

iné

(*2)

0840000

Koreňové a podzemkové koreniny

(*2)

0840010

sladké drievko

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0840020

zázvor

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0840030

kurkuma

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0840040

chren dedinský

(*2)

(+)

0840990

iné

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0850000

Koreniny z púčikov

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0850010

klinčeky

(*2)

0850020

kapara tŕnitá

(*2)

0850990

iné

(*2)

0860000

Koreniny z piestika kvetov

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0860010

šafran

(*2)

0860990

iné

(*2)

0870000

Koreniny z mieška

(*2)

0,1 (*1)

0,05 (*1)

0870010

muškátový kvet

(*2)

0870990

iné

(*2)

0900000

TECHNICKÉ PLODINY NA VÝROBU CUKRU (CUKRODÁRNE PLODINY)

(*2)

0,01 (*1)

0900010

koreň cukrovej repy

(*2)

0,06

0900020

cukrová trstina

(*2)

0,01 (*1)

0900030

korene čakanky

(*2)

0,01 (*1)

0900990

iné

(*2)

0,01 (*1)

1000000

PRODUKTY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU – SUCHOZEMSKÉ ŽIVOČÍCHY

1010000

Tkanivá z

0,05 (*1)

0,01 (*1)

1011000

ošípaných

1011010

svalovina

0,01 (*1)

1011020

tukové tkanivo

0,01 (*1)

1011030

pečeň

0,1 (+)

1011040

obličky

0,01 (*1)

1011050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,01 (*1)

1011990

iné

0,01 (*1)

1012000

b)	hovädzieho dobytka

1012010

svalovina

0,01 (*1)

1012020

tukové tkanivo

0,01 (*1)

1012030

pečeň

0,3 (+)

1012040

obličky

0,01 (*1)

1012050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,01 (*1)

1012990

iné

0,01 (*1)

1013000

oviec

1013010

svalovina

0,01 (*1)

1013020

tukové tkanivo

0,01 (*1)

1013030

pečeň

0,3 (+)

1013040

obličky

0,01 (*1)

1013050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,01 (*1)

1013990

iné

0,01 (*1)

1014000

kôz

1014010

svalovina

0,01 (*1)

1014020

tukové tkanivo

0,01 (*1)

1014030

pečeň

0,3 (+)

1014040

obličky

0,01 (*1)

1014050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,01 (*1)

1014990

iné

0,01 (*1)

1015000

e)	koňovitých

(*2)

1015010

svalovina

(*2)

0,01 (*1)

1015020

tukové tkanivo

(*2)

0,01 (*1)

1015030

pečeň

(*2)

0,3 (+)

1015040

obličky

(*2)

0,01 (*1)

1015050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

(*2)

0,01 (*1)

1015990

iné

(*2)

0,01 (*1)

1016000

hydiny

1016010

svalovina

0,01 (*1)

1016020

tukové tkanivo

0,01 (*1)

1016030

pečeň

0,03

1016040

obličky

0,03

1016050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,03

1016990

iné

0,01 (*1)

1017000

g)	iných hospodárskych suchozemských zvierat

(*2)

1017010

svalovina

(*2)

0,01 (*1)

1017020

tukové tkanivo

(*2)

0,01 (*1)

1017030

pečeň

(*2)

0,3 (+)

1017040

obličky

(*2)

0,01 (*1)

1017050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

(*2)

0,01 (*1)

1017990

iné

(*2)

0,01 (*1)

1020000

Mlieko

0,01 (*1)

1020010

dobytok

1020020

ovce

1020030

kozy

1020040

kone

1020990

iné

1030000

Vtáčie vajcia

0,01 (*1)

1030010

slepačie

1030020

kačacie

(*2)

1030030

husacie

(*2)

1030040

prepeličie

(*2)

1030990

iné

(*2)

1040000

Med a iné včelárske produkty

(*2)

0,05 (*1)

1050000

Obojživelníky a plazy

(*2)

0,01 (*1)

1060000

suchozemské bezstavovce

(*2)

0,01 (*1)

1070000

Voľne žijúce suchozemské stavovce

(*2)

0,01 (*1)

(F)

rozpustné v tuku

Fluazinam (F)

(+)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o charaktere rezíduí v spracovaných komoditách nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 18. októbra 2018, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0130010	jablká
0130020	hrušky

(+)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o skúškach na rezíduá nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 18. októbra 2018, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0151010

stolové hrozno

(+)

0151020

muštové hrozno

(+)

0153000

c)	krovité ovocné druhy

0153010

ostružiny

0153020

ostružina ožinová

0153030

maliny (červené a žlté)

0300010

fazuľa

(+)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o analytických metódach nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 18. októbra 2018, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0633000

koreňov

0633010

valeriána lekárska

0633020

všehoj (ženšeň)

(+)

Uplatniteľná maximálna hladina rezíduí pre chren dedinský (Armoracia rusticana) v skupine korenín (kód 0840040 ) zodpovedá MRL stanovenej pre chren (Armoracia rusticana) v kategórii zeleniny, skupine koreňovej a hľuzovej zeleniny (kód 0213040 ), berúc do úvahy zmeny hladín spracovaním (sušením) podľa článku 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 396/2005.

0840040

chren dedinský

Flutriafol

(+)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o charaktere rezíduí v spracovaných komoditách nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 27. januára 2018, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0130000	Jadrové ovocie
0130010	jablká
0130020	hrušky
0130030	dule
0130040	mišpule
0130050	mišpuľník japonský, lokvát
0130990	iné
0151020	muštové hrozno

(+)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o skúškach na rezíduá nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 27. januára 2018, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0213010	repa obyčajná
0233010	melóny
0233030	dyňa červená (vodový melón)
0500060	ryža

(+)

0840040

chren dedinský

(+)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o podmienkach skladovania vzoriek zo štúdií kŕmenia nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 27. januára 2018, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

1011030

pečeň

(+)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o metabolizme prežúvavcov a o podmienkach skladovania vzoriek zo štúdií kŕmenia nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 27. januára 2018, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

1012030	pečeň
1013030	pečeň
1014030	pečeň

(+)

1015030

pečeň

(+)

1017030

pečeň

Prohexadión [prohexadión (kyselina) a jeho soli vyjadrené ako prohexadión-kalcium]

(+)

0840040

chren dedinský“

(2)

Príloha III sa mení takto:

V časti A sa stĺpce týkajúce sa ametoktradínu, cyprokonazolu a difenokonazolu nahrádzajú takto:

„Rezíduá pesticídov a maximálne hladiny rezíduí (mg/kg)

Číslo kódu

Skupiny a príklady jednotlivých výrobkov, na ktoré sa uplatňujú MRL (2)

Ametoktradín (R)

Cyprokonazol (F)

Difenokonazol

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

0100000

ČERSTVÉ ALEBO MRAZENÉ OVOCIE, ORECHY

0110000

Citrusové plody

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,6

0110010

grapefruity

0110020

pomaranče

0110030

citróny

0110040

limety

0110050

mandarínky

0110990

iné

0120000

Orechy stromové

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0120010

mandle

0120020

para orechy

0120030

kešu orechy

0120040

gaštany jedlé

0120050

kokosové orechy

0120060

lieskovce

0120070

makadamové orechy

0120080

pekanové orechy

0120090

píniové oriešky

0120100

pistáciové orechy

0120110

vlašské orechy

0120990

iné

0130000

Jadrové ovocie

0,01 (*3)

0,1

0,8

0130010

jablká

0130020

hrušky

0130030

dule

0130040

mišpule

0130050

mišpuľník japonský, lokvát

0130990

iné

0140000

Kôstkové ovocie

0,01 (*3)

0140010

marhule

0,1

0,7

0140020

čerešne ( čerešňa vtáčia)

0,1

0,3

0140030

broskyne

0,1

0,5

0140040

slivky

0,05 (*3)

0,5

0140990

iné

0,05 (*3)

0,1

0150000

Bobuľové a drobné ovocie

0151000

hrozno

0,2

0151010

stolové hrozno

0151020

muštové hrozno

0152000

jahody

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,5

0153000

c)	krovité ovocné druhy

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0153010

ostružiny

1,5

0153020

ostružina ožinová

0,1

0153030

maliny (červené a žlté)

1,5

0153990

iné

0,1

0154000

d)	iné drobné a bobuľové ovocie

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0154010

čučoriedky

0,1

0154020

brusnice

0,1

0154030

ríbezle (čierne, červené a biele)

0,2

0154040

egreše (zelené, červené a žlté)

0,1

0154050

šípky

0,1

0154060

moruše (čierne a biele)

0,1

0154070

plody hlohu azarolského

0,8

0154080

plody bazy čiernej

0,1

0154990

iné

0,1

0160000

Rôzne ovocie s/so

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0161000

a)	jedlou šupou

0161010

datle

0,1

0161020

figy

0,1

0161030

stolové olivy

0161040

kumkváty

0,6

0161050

karambola

0,1

0161060

ebenovník rajčiakový

0,8

0161070

klinčekovec jambolanový

0,1

0161990

iné

0,1

0162000

b)	nejedlou šupou, malé

0,1

0162010

kivi (zelené, červené, žlté)

0162020

dvojslivka – liči

0162030

mučenka jedlá/plody marakuje

0162040

plody opuncie (nopál)/plody kaktusov (kaktusová figa)

0162050

zlatolist jablkový

0162060

ebenovník virgínsky

0162990

iné

0163000

c)	nejedlou šupou, veľké

0163010

avokáda

0,6

0163020

banány

0,1

0163030

mangá

0,1

0163040

papáje

0,2

0163050

granátové jablká

0,1

0163060

cherimoya

0,1

0163070

guavy

0,1

0163080

ananásy

0,1

0163090

plody chlebovníka

0,1

0163100

duriany

0,1

0163110

anona mäkoostnatá/quanabana

0,1

0163990

iné

0,1

0200000

ČERSTVÁ ALEBO MRAZENÁ ZELENINA

0210000

Koreňová a hľuzová zelenina

0,05 (*3)

0211000

zemiaky

0,05

0,1

0212000

b)	tropická koreňová a hľuzová zelenina

0,05

0,1

0212010

korene kasavy (manioku jedlého)/maniok

0212020

sladké zemiaky

0212030

jamy

0212040

korene maranty trsťovitej

0212990

iné

0213000

c)	iná koreňová a hľuzová zelenina okrem cukrovej repy

0,01 (*3)

0213010

repa obyčajná

0,4

0213020

mrkva

0,4

0213030

zeler

0213040

chren

0,4

0213050

jeruzalemské artičoky

0,4

0213060

paštrnák

0,4

0213070

koreň petržlenu

0,4

0213080

reďkovka

0,4

0213090

kozia brada

0,4

0213100

kapusta repková kvaková/kvaka

0,4

0213110

okrúhlica

0,4

0213990

iné

0,4

0220000

Cibuľová zelenina

0,05 (*3)

0220010

cesnak

1,5

0,5

0220020

cibuľa

1,5

0,5

0220030

šalotka

1,5

0,5

0220040

cesnak zimný / cibuľa zimná

0220990

iné

0,01 (*3)

0,5

0230000

Plodová zelenina

0,05 (*3)

0231000

ľuľkovité

0231010

rajčiaky

0231020

sladká paprika

0,8

0231030

baklažán

1,5

0,6

0231040

okra/ibištek jedlý

1,5

0,05 (*3)

0231990

iné

1,5

0,05 (*3)

0232000

b)	tekvicovité s jedlou šupou

0,3

0232010

uhorky šalátové

0232020

uhorky nakladačky

0232030

cukety

0232990

iné

0233000

c)	tekvicovité s nejedlou šupou

0,2

0233010

melóny

0233020

tekvica

0233030

dyňa červená (vodový melón)

0233990

iné

0234000

d)	kukuricia siata cukrová/cukrová kukurica

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0239000

e)	iná plodová zelenina

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0240000

Hlúbová zelenina (okrem koreňov a mladých rastlín plodín z čeľade kapustovitých)

0,05 (*3)

0241000

a)	hlúbová zelenina so zdužinatenými súkvetiami

0241010

brokolica

0241020

karfiol

0,01 (*3)

0,2

0241990

iné

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0242000

b)	hlávková hlúbová zelenina

0,3

0242010

ružičkový kel

0,01 (*3)

0242020

hlávková kapusta

0242990

iné

0,01 (*3)

0243000

c)	listová hlúbová zelenina

0243010

kapusta čínska/pe-tsai

0243020

kel

0,01 (*3)

0243990

iné

0,01 (*3)

0244000

kaleráb

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0250000

Listová zelenina, bylinky a jedlé kvety

0251000

a)	šalát a podobné listové zeleniny

0251010

valeriánka poľná

0251020

hlávkový šalát

0,05 (*3)

0251030

čakanka štrbáková širokolistá /endívia širokolistá

0,05 (*3)

0,8

0251040

žerucha siata a iné klíčky a výhonky

0,05 (*3)

0251050

barborka jarná

0,05 (*3)

0251060

rukola/eruka

0,05 (*3)

0251070

červená horčica

0,05 (*3)

0251080

mladé rastliny pestovaných plodín (vrátane druhov z čeľade kapustovitých)

0,05 (*3)

0251990

iné

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0252000

b)	špenát a podobné špenátové plodiny (listy)

0,05 (*3)

0252010

špenát

0252020

portulaka zeleninová

0252030

listová repa, špenátová repa

0252990

iné

0,05 (*3)

0253000

c)	listy viniča a podobné druhy

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0254000

d)	potočnica lekárska

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,5

0255000

e)	čakanka obyčajná listnatá (šalátová)

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,08

0256000

f)	bylinky a jedlé kvety

0,05 (*3)

0256010

trebuľka

0256020

cesnak pažítkový

0256030

zelerová vňať

0256040

petržlen

0256050

šalvia

0256060

rozmarín

0256070

tymian

0256080

bazalka a jedlé kvety

0256090

vavrínový/bobkový list

0256100

estragón

0256990

iné

0260000

Strukoviny

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0260010

fazuľa (so strukmi)

0260020

fazuľa (bez strukov)

0260030

hrach (so strukmi)

0260040

hrach (bez strukov)

0260050

šošovica

0,05 (*3)

0260990

iné

0,05 (*3)

0270000

Stonková zelenina

0270010

špargľa

0,01 (*3)

0,1

0,05 (*3)

0270020

artičoky bodliakové (kardy)

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0270030

zeler

0,2

0270040

fenikel obyčajný

0,05 (*3)

0270050

artičoky pravé

0,01 (*3)

0,1

0270060

pór

0,05 (*3)

0,6

0270070

rebarbora

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,5

0270080

bambusové výhonky

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0270090

rastový vrchol paliem

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0270990

iné

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0280000

Huby, machy a lišajníky

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0280010

pestované huby

0280020

divorastúce huby

0280990

machy a lišajníky

0290000

Riasy a prokaryotické organizmy

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0300000

STRUKOVINY

0,01 (*3)

0,08

0300010

fazuľa

0,06

0300020

šošovica

0,06

0300030

hrach

0,1

0300040

lupiny

0,06

0300990

iné

0,06

0400000

OLEJNATÉ SEMENÁ A A PLODY

0,01 (*3)

0401000

Olejnaté semená

0401010

ľanové semená

0,05 (*3)

0,2

0401020

arašidy

0,05 (*3)

0401030

mak siaty

0,4

0,05 (*3)

0401040

sezamové semená

0,05 (*3)

0401050

slnečnicové semená

0,05 (*3)

0401060

semená repky

0,4

0,5

0401070

sója fazuľová

0,07

0,1

0401080

horčicové semená

0,4

0,2

0401090

semená bavlníka

0,05 (*3)

0401100

semená tekvice

0,05 (*3)

0401110

semená požltu farbiarskeho

0,05 (*3)

0401120

semená boráka lekárskeho

0,4

0,05 (*3)

0401130

semená ľaničníka siateho

0,4

0,05 (*3)

0401140

semená konopy siatej

0,05 (*3)

0401150

bôby ricínu obyčajného

0,05 (*3)

0401990

iné

0,05 (*3)

0402000

Olejnaté plody

0,05 (*3)

0402010

olivy na výrobu oleja

0402020

jadrá palmy olejnej

0,05 (*3)

0402030

plody palmy olejnej

0,05 (*3)

0402040

kapok

0,05 (*3)

0402990

iné

0,05 (*3)

0500000

OBILNINY

0,01 (*3)

0500010

jačmeň

0,2

0,3

0500020

pohánka a iné pseudoobilniny

0,1

0,05 (*3)

0500030

kukurica

0,1

0,05 (*3)

0500040

proso siate

0,1

0,05 (*3)

0500050

ovos

0,2

0,05 (*3)

0500060

ryža

0,1

0500070

raž

0,1

0500080

cirok

0,1

0,05 (*3)

0500090

pšenica

0,1

0500990

iné

0,1

0,05 (*3)

0600000

ČAJE, KÁVA, BYLINNÉ NÁLEVY, KAKAO A KAROB

0,01 (*3)

0610000

Čaje

0,05 (*3)

0620000

Kávové bôby

0,1

0,05 (*3)

0630000

Bylinné nálevy z/zo

0,05 (*3)

0631000

kvetov

0631010

rumanček kamilkový

0631020

ibištek

0631030

ruža

0631040

jazmín

0631050

lipa

0631990

iné

0632000

b)	listov a bylín

0632010

jahoda

0632020

rooibos

0632030

mate/maté

0632990

iné

0633000

koreňov

0633010

valeriána lekárska

0633020

všehoj (ženšeň)

0633990

iné

0639000

d)	akýchkoľvek iných častí rastlín

0640000

Kakaové bôby

0,05 (*3)

0650000

Karob/rohovník obyčajný/svätojánsky chlieb

0,05 (*3)

0700000

CHMEĽ

100

0,05 (*3)

0800000

KORENINY

0810000

Koreniny zo semien

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,3

0810010

aníz/anízové semeno

0810020

černuška siata

0810030

zeler

0810040

koriander

0810050

rasca

0810060

kôpor

0810070

fenikel

0810080

senovka grécka

0810090

muškátový oriešok

0810990

iné

0820000

Plodové koreniny

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,3

0820010

nové korenie

0820020

sečuánske korenie

0820030

rasca lúčna

0820040

kardamon

0820050

bobule borievky obyčajnej

0820060

korenie (čierne, zelené a biele)

0820070

vanilka

0820080

tamarinda

0820990

iné

0830000

Koreniny získané z kôry

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,3

0830010

škorica

0830990

iné

0840000

Koreňové a podzemkové koreniny

0840010

sladké drievko

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0840020

zázvor

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0840030

kurkuma

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0840040

chren dedinský

(+)

0840990

iné

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0850000

Koreniny z púčikov

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,3

0850010

klinčeky

0850020

kapara tŕnitá

0850990

iné

0860000

Koreniny z piestika kvetov

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,3

0860010

šafran

0860990

iné

0870000

Koreniny z mieška

0,01 (*3)

0,05 (*3)

0,3

0870010

muškátový kvet

0870990

iné

0900000

TECHNICKÉ PLODINY NA VÝROBU CUKRU (CUKRODÁRNE PLODINY)

0,01 (*3)

0900010

koreň cukrovej repy

0,1

0,2

0900020

cukrová trstina

0,05 (*3)

0900030

korene čakanky

0,05 (*3)

0,6

0900990

iné

0,05 (*3)

1000000

PRODUKTY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU – SUCHOZEMSKÉ ŽIVOČÍCHY

1010000

Tkanivá z

0,03 (*3)

1011000

ošípaných

1011010

svalovina

0,05 (*3)

0,05

1011020

tukové tkanivo

0,05 (*3)

0,05

1011030

pečeň

0,5

0,2

1011040

obličky

0,5

0,2

1011050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,5

0,2

1011990

iné

0,05 (*3)

0,1

1012000

b)	hovädzieho dobytka

1012010

svalovina

0,05 (*3)

0,05

1012020

tukové tkanivo

0,05 (*3)

0,05

1012030

pečeň

0,5

0,2

1012040

obličky

0,5

0,2

1012050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,5

0,2

1012990

iné

0,05 (*3)

0,1

1013000

oviec

1013010

svalovina

0,05 (*3)

0,05

1013020

tukové tkanivo

0,05 (*3)

0,05

1013030

pečeň

0,5

0,2

1013040

obličky

0,5

0,2

1013050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,5

0,2

1013990

iné

0,05 (*3)

0,1

1014000

kôz

1014010

svalovina

0,05 (*3)

0,05

1014020

tukové tkanivo

0,05 (*3)

0,05

1014030

pečeň

0,5

0,2

1014040

obličky

0,5

0,2

1014050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,5

0,2

1014990

iné

0,05 (*3)

0,1

1015000

e)	koňovitých

1015010

svalovina

0,05 (*3)

0,05

1015020

tukové tkanivo

0,05 (*3)

0,05

1015030

pečeň

0,5

0,2

1015040

obličky

0,5

0,2

1015050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,5

0,2

1015990

iné

0,05 (*3)

0,1

1016000

hydiny

0,05 (*3)

0,1

1016010

svalovina

1016020

tukové tkanivo

1016030

pečeň

1016040

obličky

1016050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

1016990

iné

1017000

g)	iných hospodárskych suchozemských zvierat

1017010

svalovina

0,05 (*3)

0,1

1017020

tukové tkanivo

0,05 (*3)

0,1

1017030

pečeň

0,5

0,2

1017040

obličky

0,5

0,2

1017050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,5

0,2

1017990

iné

0,05 (*3)

0,1

1020000

Mlieko

0,03 (*3)

0,05 (*3)

0,005 (*3)

1020010

dobytok

1020020

ovce

1020030

kozy

1020040

kone

1020990

iné

1030000

Vtáčie vajcia

0,03 (*3)

0,05 (*3)

1030010

slepačie

1030020

kačacie

1030030

husacie

1030040

prepeličie

1030990

iné

1040000

Med a iné včelárske produkty

0,05 (*3)

1050000

Obojživelníky a plazy

0,03 (*3)

0,05 (*3)

1060000

suchozemské bezstavovce

0,03 (*3)

0,05 (*3)

1070000

Voľne žijúce suchozemské stavovce

0,03 (*3)

0,05 (*3)

(F)

rozpustné v tuku

Ametoktradín (R)

(R)

Definícia rezídua je odlišná pri týchto kombináciách pesticíd – číslo kódu:

Ametoktradín - kód 1000000 okrem 1040000 : Ametoktradín, metabolit kyseliny 4-(7-amino-5-etyl [1,2,4]triazolo [1,5-a]pyrimidín-6-yl) butánovej (M650F01) a metabolit kyseliny 6-(7-amino-5-etyl [1,2,4]triazolo [1,5-a]pyrimidín-6-yl) hexánovej (M650F06), vyjadrený ako ametoktradín

(+)

0840040

chren dedinský

Cyprokonazol (F)

(+)

0840040

chren dedinský

Difenokonazol

(+)

0840040

chren dedinský“

V časti B sa stĺpec týkajúci sa chlórpyrifos-metylu nahrádza takto:

„Rezíduá pesticídov a maximálne hladiny rezíduí (mg/kg)

Číslo kódu

Skupiny a príklady jednotlivých výrobkov, na ktoré sa uplatňujú MRL (3)

Chlórpyrifos-metyl (F)

(1)

(2)

(3)

0130040

mišpule

0,5

0130050

mišpuľník japonský, lokvát

0,5

0154050

šípky

0,05 (*4)

0154060

moruše (čierne a biele)

0,05 (*4)

0154070

plody hlohu azarolského

0,05 (*4)

0154080

plody bazy čiernej

0,05 (*4)

0161050

karambola

0,05 (*4)

0161060

ebenovník rajčiakový

0,5

0161070

klinčekovec jambolanový

0,05 (*4)

0162040

plody opuncie (nopál)/plody kaktusov (kaktusová figa)

0,05 (*4)

0162050

zlatolist jablkový

0,05 (*4)

0162060

ebenovník virgínsky

0,05 (*4)

0163060

cherimoya

0,05 (*4)

0163070

guavy

0,05 (*4)

0163090

plody chlebovníka

0,05 (*4)

0163100

duriany

0,05 (*4)

0163110

anona mäkoostnatá/quanabana

0,05 (*4)

0212040

korene maranty trsťovitej

0,05 (*4)

0251050

barborka jarná

0,05 (*4)

0251070

červená horčica

0,05 (*4)

0252020

portulaka zeleninová

0,05 (*4)

0253000

c)	listy viniča a podobné druhy

0,05 (*4)

0256050

šalvia

0,05 (*4)

0256060

rozmarín

0,05 (*4)

0256070

tymian

0,05 (*4)

0256080

bazalka a jedlé kvety

0,05 (*4)

0256090

vavrínový/bobkový list

0,05 (*4)

0256100

estragón

0,05 (*4)

0270080

bambusové výhonky

0,05 (*4)

0270090

rastový vrchol paliem

0,05 (*4)

0290000

Riasy a prokaryotické organizmy

0401110

semená požltu farbiarskeho

0,05 (*4)

0401120

semená boráka lekárskeho

0,05 (*4)

0401130

semená ľaničníka siateho

0,05 (*4)

0401150

bôby ricínu obyčajného

0,05 (*4)

0402020

jadrá palmy olejnej

0,05 (*4)

0402030

plody palmy olejnej

0,05 (*4)

0402040

kapok

0,05 (*4)

0620000

Kávové bôby

0,1 (*4)

0630000

Bylinné nálevy z/zo

0631000

kvetov

0631010

rumanček kamilkový

0,2

0631020

ibištek

0,1 (*4)

0631030

ruža

0,1 (*4)

0631040

jazmín

0,1 (*4)

0631050

lipa

0,1 (*4)

0631990

iné

0,1 (*4)

0632000

b)	listov a bylín

0,1 (*4)

0632010

jahoda

0,1 (*4)

0632020

rooibos

0,1 (*4)

0632030

mate/maté

0,1 (*4)

0632990

iné

0,1 (*4)

0633000

koreňov

0,1 (*4)

0633010

valeriána lekárska

0,1 (*4)

0633020

všehoj (ženšeň)

0,1 (*4)

0633990

iné

0,1 (*4)

0639000

d)	akýchkoľvek iných častí rastlín

0,1 (*4)

0640000

Kakaové bôby

0,1 (*4)

0650000

Karob/rohovník obyčajný/svätojánsky chlieb

0,1 (*4)

0800000

KORENINY

0810000

Koreniny zo semien

0810010

aníz/anízové semeno

0810020

černuška siata

0810030

zeler

0810040

koriander

0810050

rasca

0810060

kôpor

0810070

fenikel

0810080

senovka grécka

0810090

muškátový oriešok

0810990

iné

0820000

Plodové koreniny

0,3

0820010

nové korenie

0,3

0820020

sečuánske korenie

0,3

0820030

rasca lúčna

0,3

0820040

kardamon

0,3

0820050

bobule borievky obyčajnej

0,3

0820060

korenie (čierne, zelené a biele)

0,3

0820070

vanilka

0,3

0820080

tamarindy

0,3

0820990

iné

0,3

0830000

Koreniny získané z kôry

0,1 (*4)

0830010

škorica

0,1 (*4)

0830990

iné

0,1 (*4)

0840000

Koreňové a podzemkové koreniny

0840010

sladké drievko

0840020

zázvor

0840030

kurkuma

0840040

chren dedinský

(+)

0840990

iné

0850000

Koreniny z púčikov

0,1 (*4)

0850010

klinčeky

0,1 (*4)

0850020

kapara tŕnitá

0,1 (*4)

0850990

iné

0,1 (*4)

0860000

Koreniny z piestika kvetov

0,1 (*4)

0860010

šafran

0,1 (*4)

0860990

iné

0,1 (*4)

0870000

Koreniny z mieška

0,1 (*4)

0870010

muškátový kvet

0,1 (*4)

0870990

iné

0,1 (*4)

0900000

TECHNICKÉ PLODINY NA VÝROBU CUKRU (CUKRODÁRNE PLODINY)

0,05 (*4)

0900010

koreň cukrovej repy

0,05 (*4)

0900020

cukrová trstina

0,05 (*4)

0900030

korene čakanky

0,05 (*4)

0900990

iné

0,05 (*4)

1015000

e)	koňovitých

0,05 (*4)

1015010

svalovina

0,05 (*4)

1015020

tukové tkanivo

0,05 (*4)

1015030

pečeň

0,05 (*4)

1015040

obličky

0,05 (*4)

1015050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,05 (*4)

1015990

iné

0,05 (*4)

1017000

g)	iných hospodárskych suchozemských zvierat

0,05 (*4)

1017010

svalovina

0,05 (*4)

1017020

tukové tkanivo

0,05 (*4)

1017030

pečeň

0,05 (*4)

1017040

obličky

0,05 (*4)

1017050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,05 (*4)

1017990

iné

0,05 (*4)

1030020

kačacie

0,01 (*4)

1030030

husacie

0,01 (*4)

1030040

prepeličie

0,01 (*4)

1030990

iné

0,01 (*4)

1040000

Med a iné včelárske produkty

1050000

Obojživelníky a plazy

1060000

Suchozemské bezstavovce

1070000

Voľne žijúce suchozemské stavovce

(F)

rozpustné v tuku

Chlórpyrifos-metyl (F)

(+)

0840040

chren dedinský“

(3)	V prílohe IV sa vkladá v abecednom poradí tento záznam: „chlorid sodný“.

(*1) Hranica analytického stanovenia.

(*2) Kombinácia pesticíd – kód, na ktorú sa uplatňuje MRL stanovená v časti B prílohy III.

(1) Pokiaľ ide o úplný zoznam výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahujú MRL, mal by sa uviesť odkaz na prílohu I.

(*3) Hranica analytického stanovenia.

(2) Pokiaľ ide o úplný zoznam výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahujú MRL, mal by sa uviesť odkaz na prílohu I.

(*4) Hranica analytického stanovenia.

(3) Pokiaľ ide o úplný zoznam výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahujú MRL, mal by sa uviesť odkaz na prílohu I.

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/53

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2018/71

z 12. decembra 2017,

ktorým sa stanovuje výnimka pre výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny v Holandsku z uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES

[oznámené pod číslom C(2017) 8339]

(Iba holandské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (1), a najmä na jej článok 35 ods. 3,

so zreteľom na žiadosť predloženú spoločnosťami DONG Energy A/S (DONG) (2), Eneco B.V. (Eneco) a N.V. Nuon Energy (Nuon) (ďalej len „žiadatelia“) e-mailom z 30. januára 2017,

po konzultácii s Poradným výborom pre verejné obstarávanie,

keďže:

1. SKUTKOVÉ OKOLNOSTI

(1)	Spoločnosti DONG, Eneco a Nuon 30. januára 2017 predložili Komisii e-mailom žiadosť podľa článku 35 smernice 2014/25/EÚ (ďalej len „žiadosť“).

(2)	Žiadosť predložená spoločnosťami DONG, Eneco a Nuon, ktoré sa považujú za obstarávateľov v zmysle článku 4 smernice 2014/25/EÚ, sa týka „trhu s výrobou a veľkoobchodným predajom elektriny“, ako sa opisuje v žiadosti.

(3)

Žiadatelia sú „verejné podniky“ v zmysle smernice, keďže ich kontrolujú štátne, regionálne alebo miestne orgány:

Spoločnosť DONG je súčasťou skupiny DONG Energy. 50,4 % podiel v hlavnej materskej spoločnosti DONG Energy v súčasnosti vlastní Dánske kráľovstvo, ktoré má výlučnú kontrolu. Dánske kráľovstvo malo donedávna spoločnú kontrolu spolu so spoločnosťou Goldman Sachs (3), ale v prvotnej verejnej ponuke akcií, ktorá sa uskutočnila 9. júna 2016, Dánske kráľovstvo znížilo svoj podiel z 58,8 %, no získalo výlučnú kontrolu nad spoločnosťou DONG. Podľa politickej dohody väčšiny v dánskom parlamente si má Dánske kráľovstvo zachovať svoj kontrolný podiel aspoň do roku 2020.

b)	Spoločnosť Eneco je kontrolovaná spoločnosťou Eneco Holding B.V. Podiely spoločnosti Eneco Holding B.V. sú v držbe 53 obcí, ktoré sa nachádzajú hlavne v holandských provinciách južné Holandsko, severné Holandsko, Utrecht a Frízsko.

c)	Podiely v spoločnosti Nuon vlastní spoločnosť Vattenfall AB. Vattenfall AB je nekótovaná spoločnosť v 100 % vlastníctve švédskeho štátu.

(4)

Vzhľadom na to, že žiadosť nebola doplnená o stanovisko prijaté nezávislým vnútroštátnym orgánom v zmysle článku 35 ods. 2 smernice 2014/25/EÚ, Komisia informovala holandské orgány o žiadosti a zároveň požiadala o doplňujúce informácie prostredníctvom e-mailu z 24. marca 2017. Holandské orgány poskytli 19. júna 2017 e-mailom odpoveď na túto žiadosť o informácie. Odpoveď sa posúdila ako neúplná a viedla Komisiu k tomu, že 27. júla 2017 požiadala o ďalšie vysvetlenie, ktoré holandské orgány poskytli 25. septembra 2017.

(5)

Vzhľadom na to, že odpovede na žiadosť o informácie neboli doručené v lehote stanovenej Komisiou, lehota na prijatie rozhodnutia bola pozastavená v období medzi dňom uplynutia konečného termínu stanoveného v žiadosti o informácie (17. apríla 2017) a prijatím úplných informácií (25. septembra 2017), a preto pripadla nová lehota na prijatie rozhodnutia Komisie na 12. decembra 2017.

2. PRÁVNY RÁMEC

(6)	Smernica 2014/25/EÚ sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na vykonávanie činností týkajúcich sa výroby a veľkoobchodného predaja elektriny, pokiaľ sa na túto činnosť nevzťahuje výnimka v zmysle článku 34 uvedenej smernice.

(7)

V článku 34 smernice 2014/25/EÚ sa stanovuje, že zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie jednej z činností, na ktoré sa vzťahuje smernica, nepodliehajú tejto smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky dotknutého odvetvia.

3. POSÚDENIE

3.1. Voľný prístup na trh

(8)

Prístup sa považuje za neobmedzený, ak daný členský štát implementoval a uplatnil príslušné právne predpisy Únie, ktorými sa otvára daný sektor alebo jeho časť. Tieto právne predpisy sú uvedené v prílohe III k smernici 2014/25/EÚ. V prípade odvetvia elektrickej energie ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (4).

(9)	Holandsko transponovalo smernicu 2009/72/ES do vnútroštátneho práva prostredníctvom holandského zákona o elektrine z roku 1998 (5) (Elektriciteitswet). Z tohto dôvodu a v súlade s článkom 34 ods. 1 by sa prístup na trh mal na celom území Holandska považovať za neobmedzený.

3.2. Priame vystavenie hospodárskej súťaži

(10)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo posudzovať na základe rôznych indikátorov, z ktorých žiadny nie je sám osebe rozhodujúci. Pokiaľ ide o trhy dotknuté týmto rozhodnutím, podiel hlavných účastníkov na danom trhu predstavuje jedno z kritérií, ktoré by sa mali zohľadniť. Vzhľadom na vlastnosti príslušných trhov by sa mali zohľadniť aj ďalšie kritériá.

(11)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a iných oblastí práva Únie. Najmä kritériá a metódy používané na posúdenie priameho vystavenia hospodárskej súťaži podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ sa nemusia zhodovať s kritériami a metódami používanými na vykonanie posúdenia podľa článku 101 alebo 102 zmluvy alebo nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (6). Tento bod potvrdil aj Všeobecný súd vo svojom nedávnom rozsudku (7).

(12)

Malo by sa pamätať na to, že cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či sú služby, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, vystavené takej úrovni hospodárskej súťaže (na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice 2014/25/EÚ), ktorou sa zaručí, že aj v prípade neexistencie disciplíny vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici 2014/25/EÚ sa obstarávanie na účely vykonávania príslušných činností bude vykonávať transparentným, nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré zákazníkom umožnia nájsť riešenie, ktoré bude celkovo ekonomicky najvýhodnejšie. V tejto súvislosti je dôležité mať na pamäti, že na dotknutom trhu nie všetci účastníci trhu podliehajú pravidlám verejného obstarávania (8). Preto spoločnosti, ktoré nepodliehajú týmto pravidlám, majú pri pôsobení na týchto trhoch možnosť vyvíjať konkurenčný tlak na účastníkov trhu, ktorí podliehajú pravidlám verejného obstarávania.

3.2.1 Vymedzenie produktového trhu

(13)

Podľa precedentného prípadu Komisie COMP M.4110 E.ON – ENDESA z 25. apríla 2006 (9) možno v sektore elektrickej energie rozlíšiť tieto príslušné produktové trhy: i) výroba a veľkoobchodné dodávky; ii) prenos; iii) distribúcia a iv) maloobchodné dodávky. Zatiaľ čo niektoré z týchto trhov môžu byť ďalej rozdelené, podľa doterajšej praxe Komisie (10) sa odmieta rozlišovanie medzi trhom s výrobou elektriny a veľkoobchodným trhom zásobovania energiou, keďže výroba ako taká je len prvým krokom v hodnotovom reťazci, ale vyrobené objemy elektriny sa predávajú prostredníctvom veľkoobchodného trhu.

(14)	Žiadosť predložená spoločnosťami DONG, Eneco a Nuon sa vzťahuje na výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny.

(15)

Holandský orgán pre spotrebiteľov a trhy (Autoriteit Consument & Markt – ďalej len „ACM“) usúdil, že trh s výrobou a veľkoobchodným predajom elektriny zahŕňa výrobu tak z konvenčných, ako aj z obnoviteľných zdrojov energie (11). V tomto prípade ACM konštatoval, že veterná energia je súčasťou trhu s veľkoobchodným predajom a výrobou elektriny (12). Dodal, že s elektrinou vyrobenou z vetra sa obchoduje na rovnakých trhoch ako s elektrinou vyrobenou z iných zdrojov (13). ACM preto rozhodol, že nebude osobitne posudzovať veľkoobchodný predaj veternej energie.

(16)

Žiadatelia sa domnievajú, že situácia v oblasti elektriny z obnoviteľných zdrojov v Holandsku je iná než situácia v Nemecku a v Taliansku. Podľa žiadateľov podlieha elektrina z obnoviteľných zdrojov v Holandsku trhovým silám, a preto je zameniteľná s elektrinou z konvenčných zdrojov. V tomto ohľade žiadatelia poznamenávajú, že všetky energetické spoločnosti pôsobiace v Holandsku majú obchodnú spoločnosť. Obchodné činnosti v rámci obchodných spoločností sa používajú na obstarávanie elektriny vyrobenej vlastnou výrobou a na trhu s cieľom splniť záväzky voči svojim zákazníkom na maloobchodných trhoch. V rámci tohto obchodného portfólia je elektrina z obnoviteľných zdrojov plne zameniteľná s elektrinou z konvenčných zdrojov. Ak obchodné spoločnosti obstarávajú elektrinu na trhu, nakupujú ju na energetických burzách, ale aj ale prostredníctvom dvojstranných dohôd, ako sú dohody o nákupe elektrickej energie. Obchodné spoločnosti uzatvárajú dohody o nákupe elektrickej energie s výrobcami elektriny z konvenčných zdrojov, ako aj s výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov. Obchodné spoločnosti energetických spoločností súťažia o predaj dohôd o nákupe elektrickej energie s výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorí predávajú svoju elektrinu účastníkom trhu. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy (PPS) neobstaráva žiadnu výrobu z obnoviteľných zdrojov. Podľa žiadateľov preto výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov podlieha trhovým silám, to znamená, že nie je potrebné dodržiavať európske pravidlá verejného obstarávania.

(17)

Žiadatelia dodávajú, že právny rámec pre výrobcov elektriny z konvenčných zdrojov aj z obnoviteľných zdrojov je podobný. Jediný významný rozdiel je podľa ich názoru dotácia, ktorú dostávajú výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorá je navrhnutá s cieľom pokryť rozdiel medzi nákladmi na elektrinu z obnoviteľných zdrojov a trhovou cenou. Systém dotácií zavedený v Holandsku je známy ako Stimulering Duurzame Energieproductie (SDE+).

(18)

V roku 2012 Komisia vydala rozhodnutie o výnimke v súvislosti s nemeckým a talianskym trhom s elektrinou (14). Pokiaľ ide o Nemecko, Komisia usúdila, že „výroba a uvádzanie elektrickej energie na trh podľa zákona EEG“ nie je súčasťou trhu „pre výrobu a prvý predaj elektrickej energie vyrábanej z konvenčných zdrojov“, pretože „elektrická energia v rozsahu pôsobnosti zákona EEG sa zvyčajne nepredáva priamo na veľkoobchodnom trhu, ale najskôr ju nakúpia prevádzkovatelia prenosových sústav za zákonnú sadzbu odmeny“. Pokiaľ ide o Taliansko, Komisia sa podobne domnievala, že trh „s výrobou a veľkoobchodným predajom elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov“ je oddelený od trhu „s výrobou a veľkoobchodným predajom elektrickej energie vyrábanej z konvenčných zdrojov“, pretože „sa predaj elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú predmetom mechanizmov CIP6 a FIT, uskutočňuje prevažne prostredníctvom prevádzkovateľa energetických služieb“. Kľúčovým dôvodom pre Komisiu, aby robila takéto rozdiely, bol v zásade predaj vyrobenej elektriny zo strany výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov netrhovému subjektu (prevádzkovateľ prenosovej sústavy – PPS v Nemecku a Gestore dei Servizi Energetici – GSE v Taliansku). Ďalšie úvahy, ktoré boli súčasťou týchto dvoch precedensov, boli tieto: i) prednosť výkupu obnoviteľných zdrojov energie; ii) zákonom stanovená výkupná cena. Komisia poznamenala, že v Nemecku a v Taliansku preto výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov nepodlieha trhovým silám.

(19)	V tomto prípade predávajú výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov svoju elektrinu priamo na veľkoobchodnom trhu v hospodárskej súťaži s výrobcami elektriny z konvenčných zdrojov.

(20)

Okrem toho sa v holandskom zákone o elektrine nestanovuje prednosť výkupu obnoviteľných zdrojov energie. Prednostný prístup pre obnoviteľné zdroje sa stanovuje v pravidlách riadenia preťaženia a uplatňuje sa len v prípade preťaženia elektrizačnej sústavy. Poznamenáva sa však, že v posledných rokoch sa v Holandsku nevyskytli žiadne problémy s riadením preťaženia.

(21)

Jediný spoločný prvok s nemeckým a talianskym precedensom sa týka zákonom stanovenej výkupnej ceny. Malo by sa však poznamenať, že dokonca aj tento prvok predstavuje v týchto dvoch precedensoch značné rozdiely. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že pridelenie dotácie v rámci SDE+ podlieha hospodárskej súťaži prostredníctvom postupu predkladania ponúk, ktorým sa určujú pravidlá správania výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na ich politiku obstarávania (15). V rámci režimu subvencií SDE+ musia projekty s rôznymi obnoviteľnými technológiami súťažiť o predurčené množstvo dostupných finančných prostriedkov. Táto hospodárska súťaž je technologicky neutrálna. Projekty a/alebo technológie, ktoré predložia ponuku s najnižšou cenou, získajú dotáciu najskôr, až kým už nebudú k dispozícii žiadne prostriedky na dotácie. Holandský systém SDE+ teda podporuje konkurencieschopné ponuky, zatiaľ čo konkurenti sa snažia minimalizovať svoje náklady (teda hodnotu dotácie).

(22)	Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov v Holandsku podliehajú konkurenčným tlakom.

(23)

S prihliadnutím na uvedenú špecifickosť holandského trhu s elektrickou energiou na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby tým boli dotknuté právne predpisy o hospodárskej súťaži, sa týmto príslušný produktový trh vymedzuje ako trh pre výrobu a veľkoobchodný predaj elektrickej energie vyrábanej z konvenčných, ako aj obnoviteľných zdrojov.

3.2.2 Vymedzenie geografického trhu

(24)	V žiadosti sa uvádza, že žiadosť sa vzťahuje na činnosti na území Holandska.

(25)

Komisia sa vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa spoločnosti RWE/Essent (16) domnievala, že geografická pôsobnosť trhu zodpovedá buď Nemecku a Holandsku (mimo špičky) a vnútroštátnemu trhu (počas špičky), alebo vnútroštátnemu trhu (počas aj mimo špičky) – teda v závislosti od toho, či sa ďalej rozlišuje medzi časom špičky a mimo nej (17).

(26)

ACM vo veci Nuon-Reliant konštatoval, že trh pre výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny má minimálne vnútroštátny rozsah pôsobnosti (18). ACM zohľadnil konkurenčný tlak dovozu. ACM poznamenal, že geografický trh pre čas špičky zahŕňa aspoň Holandsko a Nemecko (19). ACM však poznamenal, že pri vysokom dopyte bol obmedzený konkurenčný tlak dovozu z dôvodu obmedzenej kapacity prepojenia. ACM uviedol, že medzi cenami v Holandsku a v Nemecku existuje obmedzená súvislosť.

(27)

ACM sa odvolával na náznaky, že geografický trh by mohol byť širší než vnútroštátny trh aj počas špičky. ACM predpovedal, že by to tak bolo v prípade, že by sa efektívne dostupná kapacita dovozu rozšírila na najmenej 6 500 MW (20). Okrem Holandska by tento trh zahŕňal aj Nemecko alebo Belgicko. Okrem toho v prípade, že by existoval trh pre „hodiny v hlavnej špičke“ (túto možnosť ACM nechal otvorenú) (21), by geografický trh zahŕňal aspoň Holandsko a Nemecko, ak by sa efektívne dostupná kapacita dovozu rozšírila na najmenej 8 250 MW (22).

(28)

Od rozhodnutia vo veci Nuon/Essent existujú rôzne projekty zamerané na zvýšenie kapacity prepojenia do a z Holandska. Kábel NorNed medzi Nórskom a Holandskom je v prevádzke od roku 2008 s kapacitou 700 MW. Kábel BritNed medzi Britániou a Holandskom je v prevádzke od roku 2011 s kapacitou 1 000 MW. Prebieha niekoľko ďalších projektov:

Hranica	Prepojovacie vedenie	Kapacita (MW)	Postavené v roku
Nemecko	Doetinchem-Wesel (nové)	1 500	2016 (uvedenie do prevádzky v roku 2018)
Nemecko	Meeden-Diele (rozšírenie)	500	2018
Dánsko	COBRA	700	2019
Belgicko	Kreekrak-Zandvliet	700 – 900	2021

(29)	Výrazné zvýšenie kapacity prepojenia medzi Holandskom a susednými krajinami malo pravdepodobne priaznivý vplyv na hospodársku súťaž na holandskom trhu s výrobou elektriny.

(30)

Komisia berie na vedomie rastúci význam dovozu na holandskom trhu s výrobou a veľkoobchodným predajom elektriny a zastáva názor, že na účely hodnotenia podmienok stanovených v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté právo hospodárskej súťaže, sa má holandský trh s výrobou a veľkoobchodným predajom elektriny považovať za oblasť, ktorá je aspoň vnútroštátna.

3.2.3 Analýza trhu

a) Podiely na trhu

(31)

V predchádzajúcich rozhodnutiach (23) Komisia usúdila, že pokiaľ ide o trh s výrobou a veľkoobchodným predajom elektriny, je významný kumulovaný podiel najväčších troch podnikov na trhu. Vzhľadom na to, že nie všetci účastníci trhu podliehajú pravidlám verejného obstarávania, sa však analýza zameriava na postavenie na trhu a konkurenčné obmedzenia pre jednotlivých účastníkov trhu, na ktorých sa vzťahujú pravidlá verejného obstarávania. Ostatné vyjadrenia koncentrácie možno takisto považovať za relevantné.

(32)

Holandský centrálny štatistický úrad (Centraal Bureau voor de Statistiek, ďalej len „CBS“) vydal vo februári 2015 správu o trhu s elektrickou energiou v Holandsku (24). Podľa správy bol inštalovaný výkon v Holandsku približne 31,5 GW, z čoho 20,1 GW predstavovalo centralizovaný inštalovaný výkon a 11,5 GW predstavovalo decentralizovaný inštalovaný výkon. Centrálna výroba je vymedzená ako výroba elektriny tepelnými alebo jadrovými elektrárňami, ktoré ju dodávajú priamo do vysokonapäťovej siete. Všetka ďalšia výroba elektriny sa nazýva decentralizovaná výroba, a to prostredníctvom tepelných zariadení, veternej energie, vodnej energie a solárnej energie.

Tabuľka 1

Inštalovaný výkon (MW a počet zariadení) v rokoch 2012, 2013 a 2014

	2012 (MW)	2012 (počet)	2013 (MW)	2013 (počet)	2014 (MW)	2014 (počet)
Centralizovaný	19 025	48	20 132	50	21 515	49
Decentralizovaný	10 905	6 405	11 408	6 451	11 799	6 445
Spolu	29 930	6 453	31 540	6 501	33 314	6 494
(Zdroj: CBS.)

(33)

Žiadatelia takisto poskytujú vlastné údaje o výrobe vrátane rozdelenia medzi výrobou elektriny z konvenčných a obnoviteľných zdrojov. Z tabuľky vyplýva, že celková výroba sa pomaly znižovala, zatiaľ čo podiely spoločností DONG a Eneco na celkovej výrobe sa pomaly zvyšovali. Celková výroba spoločnosti Nuon zostala pomerne stabilná. Žiadatelia majú kombinovaný približný podiel menej ako 20 % celkovej výroby. Ich spoločný podiel na trhu sa medzi výrobou z konvenčných a obnoviteľných zdrojov výrazne nelíši.

Tabuľka 2

Výroba elektriny z obnoviteľných a konvenčných zdrojov (v miliónoch MWh), 2011 – 2015 (dočasne) (25) , podiely na trhu v zátvorkách

Výroba	2011	2012	2013	2014	2015
Výroba	113 000	102 500	100 900	103 400	109 600
Dong	500 (0,5 %)	600 (0,6 %)	500 (0,5 %)	1 300 (1,2 %)	1 300 (1,2 %)
Eneco	1 500 (1,3 %)	2 200 (2,2 %)	1 500 (1,5 %)	2 600 (2,5 %)	4 900 (4,4 %)
Nuon	13 400 (11,9 %)	13 100 (12,8 %)	17 100 (17 %)	13 900 (13,4 %)	13 700 (12,5 %)
Ostatné	97 500 (86,3 %)	86 600 (84,5 %)	81 800 (81 %)	85 700 (82,8 %)	89 700 (81,8 %)
Konvenčné	101 000	90 000	88 900	91 600	96 400
Dong	[…] (*1)	[…]	[…]	[…]	[…]
Eneco	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Nuon	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Ostatné	86 900 (86,1 %)	75 500 (83,9 %)	71 400 (80,3 %)	75 900 (82,9 %)	79 400 (82,3 %)
Obnoviteľné	12 000	12 500	12 000	11 800	13 200
Dong	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Eneco	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Nuon	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Ostatné	10 600 (88,4 %)	11 100 (88,5 %)	10 400 (86,4 %)	9 800 (82,7 %)	10 300 (77,9 %)

(34)

Dodatočné údaje poskytli holandské orgány 25. septembra 2017. Sú zhrnuté v tejto tabuľke:

Prevádzkovateľ	Podiel na trhu	2013	2014	2015
Delta	Výroba: Kapacita:	[…]	[…]	[…]
DONG	Výroba: Kapacita:	[…]	[…]	[…]
ERF	Výroba: Kapacita:	[…]	[…]	[…]
Eneco	Výroba: Kapacita:	[…]	[…]	[…]
NUON	Výroba: Kapacita:	[…]	[…]	[…]

(35)	Z údajov poskytnutých žiadateľmi (26), ako aj holandskými orgánmi vyplýva, že ostatní výrobcovia elektrickej energie, ktorí spolu majú kumulatívny podiel na trhu vo výške približne 70 až 80 %, nepodliehajú ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní.

(36)

Cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či sú činnosti výroby a veľkoobchodného predaja elektrickej energie vystavené takej úrovni hospodárskej súťaže (na trhoch, na ktoré je voľný prístup), ktorá zaručí, že aj v prípade nedodržania disciplíny zavedenej pomocou podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici 2014/25/EÚ sa bude obstarávanie na vykonávanie dotknutých činností uskutočňovať transparentným a nediskriminujúcim spôsobom založeným na kritériách umožňujúcich obstarávateľovi nájsť riešenie, ktoré je z celkového hľadiska ekonomicky najvýhodnejšie.

(37)	V súvislosti s výrobou a veľkoobchodnými dodávkami elektrickej energie možno uvedené skutočnosti považovať za ukazovateľ priameho vystavenia aktérov na trhu hospodárskej súťaži, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov o obstarávaní.

b) Iné faktory

(38)

Úroveň dovozu v Holandsku predstavuje 28 % celkových dodávok a spotreby. Tá je napríklad vyššia ako dovoz elektriny Talianska (13,4 %) v čase, keď sa posudzoval taliansky trh s výrobou elektrickej energie (27). Komisia zistila, že tento dovoz mal pozitívny účinok na hospodársku súťaž a ďalej by sa zlepšil, len keby sa sprístupnila dodatočná kapacita prepojenia. Úroveň dovozu na holandskom trhu potvrdzuje záver, že obstarávatelia pôsobiaci na holandskom trhu s elektrickou energiou sú vystavení hospodárskej súťaži.

(39)	Stupeň likvidity na veľkoobchodnom trhu analyzovaný vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže ACM (28) a fungovanie holandského vyrovnávacieho trhu nie sú v rozpore so záverom, že obstarávatelia pôsobiaci na holandskom trhu s výrobou elektriny sú vystavení hospodárskej súťaži.

4. ÁVERY

(40)	Vzhľadom na faktory preskúmané vyššie by sa podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 34 smernice 2014/25/EÚ mala považovať za splnenú v súvislosti s obstarávateľmi s ohľadom na výrobu a veľkoobchodné dodávky elektrickej energie v Holandsku.

(41)

Keďže podmienka neobmedzeného prístupu na trh sa považuje za splnenú, smernica 2014/25/EÚ by sa nemala uplatňovať v prípadoch, keď obstarávatelia zadávajú zákazky, ktorých cieľom je umožniť výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny v Holandsku, ani keď organizujú súťaže návrhov na vykonávanie takejto činnosti v uvedenej geografickej oblasti.

(42)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v období od januára 2017 do novembra 2017, ako to vyplýva z informácií, ktoré poskytli žiadatelia a holandské orgány. Toto rozhodnutie sa môže preskúmať, keby značné zmeny v právnej alebo skutkovej situácii viedli k tomu, že by už neboli splnené podmienky uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ.

(43)

Je potrebné pripomenúť, že v článku 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (29) sa stanovuje oslobodenie od uplatňovania uvedenej smernice na koncesie, ktoré udeľujú obstarávatelia, ak pre členský štát, v ktorom sa koncesie majú plniť, bolo v súlade s článkom 35 smernice 2014/25/EÚ stanovené, že táto činnosť je priamo vystavená hospodárskej súťaži v súlade s článkom 34 danej smernice. Keďže sa dospelo k záveru, že činnosti výroby a veľkoobchodného predaja elektriny podliehajú hospodárskej súťaži, koncesné zmluvy, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie uvedených činností v Holandsku, budú vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/23/EÚ.

(44)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné obstarávanie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Smernica 2014/25/EÚ sa neuplatňuje na zákazky, ktoré zadali obstarávatelia a ktorých cieľom je umožniť výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny v Holandsku.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Holandskému kráľovstvu.

V Bruseli 12. decembra 2017

Za Komisiu

Elżbieta BIEŃKOWSKA

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.

(2) To zahŕňa činnosti:

1.	(dcérskych spoločností) spoločnosti DONG Energy Wind Power A/S, ktorá je nepriamou 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti DONG. Tento subjekt je tiež subjektom, ktorý formálne predkladá žiadosť o výnimku z uplatňovania v mene spoločnosti DONG;

2.	spoločnosti DONG Energy Netherlands B.V., ktorá je nepriamym držiteľom 50 % podielu v elektrárni Enecogen.

(3) Pozri vec COMP/M.7068.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

(5) Wet van 12-7-2012, Stb. 2012, 334 en Inwerkingtredingsbesluit van 12-7-2012, Stb. 2012, 336.

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(7) Rozsudok z 27. apríla 2016, Österreichische Post AG/Komisia, T-463/14, EU:T:2016:243, bod 28.

(8) Podľa žiadosti sú obstarávateľmi v zmysle článku 4 smernice 2014/25/EÚ len spoločnosti Delta, DONG, EDF, Eneco a Nuon, a preto podliehajú pravidlám verejného obstarávania.

(9) Vec COMP M.4110 E.ON – ENDESA, z 25. apríla 2006, body 10 a 11, s. 3.

(10) Vec COMP/M. 3696 E.ON – MOL z 21. januára 2005, bod 223, vec COMP/M.5467, RWE-ESSENT z 23. júna 2009, bod 23.

(11) Rozhodnutie ACM vo veci 6015 Nuon/Essent z 21. mája 2007, bod 53.

(12) Nuon/Essent, body 14, 174.

(13) ACM navyše poznamenal, že pre koncových odberateľov už sa presný zdroj elektriny nedá vysledovať. Určitý stupeň vysledovateľnosti môže existovať v súvislosti s potvrdením o pôvode, no samotná elektrina, ktorú (koncoví) odberatelia nakupujú, stále nie je vysledovateľná k zdroju.

(14) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/218/EÚ z 24. apríla 2012, ktorým sa vyníma výroba a veľkoobchodný predaj elektrickej energie vyrábanej z konvenčných zdrojov v Nemecku z uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 21) a vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/539/EÚ z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovuje výnimka týkajúca sa výroby a veľkoobchodného predaja elektrickej energie vyrábanej z konvenčných zdrojov v makrozóne Sever a makrozóne Juh v Taliansku z uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2010/403/EÚ (Ú. v. EÚ L 271, 5.10.2012, s. 4).

(15) Program dotácií SDE+ bol v roku 2015 posúdený ako zlučiteľný s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci, pretože obmedzuje narušenie hospodárskej súťaže na minimum – pozri SA.39399 (2015/N).

(16) Vec COMP/M.5467, C(2009) 5177.

(17) RWE/Essent, bod 32.

(18) Rozhodnutie ACM vo veci 5098/E.ON-NRE; rozhodnutie ACM vo veci 3386/Nuon – Reliant Energy Group.

(19) Dokument o vízii v súvislosti s koncentráciami na trhoch s energiou, ktorý vydal holandský orgán na ochranu hospodárskej súťaže (NMa) v novembri 2006, bod 139.

(20) Tamtiež, bod 139.

(21) Tamtiež, body 29, 72 a skoršia definícia vo veci Nuon/Reliant v poznámke pod čiarou č. 4: „ Hlavná špička je elektrina potrebná v pracovných dňoch od 8:00 do 20:00 “.

(22) Tamtiež, bod 139. RWE/Essent, bod 91.

(23) Vykonávacie rozhodnutie 2012/218/EÚ a vykonávacie rozhodnutie 2012/539/EÚ.

(24) Centraal Bureau voor de Statistiek, „Elektriciteit in Nederland“, február 2015, pozri https://www.cbs.nl/nl-nl/publicatie/2015/07/elektriciteit-in-nederland.

(*1) Dôverné informácie.

(25) http://statline.cbs.nl/Statweb/publication/?DM=SLNL&PA=00377&D1=a&D2=701,712,714-715,718,729,731-732&HDR=G1&STB=T&VW=T (Zdroj: CBS).

(26) Podľa žiadosti, bod 5.2.3.

(27) Rozhodnutie Komisie 2010/403/EÚ zo 14. júla 2010, ktorým sa výroba elektrickej energie a veľkoobchod s ňou v talianskej makrozóne Sever a maloobchod s elektrickou energiou zameraný na koncových zákazníkov napojených na sieť stredného, vysokého a veľmi vysokého napätia v Taliansku vynímajú z pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 186, 20.7.2010, s. 44), bod 11.

(28) ACM vo svojej najnovšej správe o likvidite, ktorá bola uverejnená v roku 2014, dospel k záveru, že likvidita veľkoobchodného trhu s elektrinou (napríklad vyššie predávané objemy, nižšia volatilita cien a menšie rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou) sa v období rokov 2009 – 2013 zrejme zvýšila. ACM ďalej poznamenal, že počet transakcií s vnútrodennými produktmi sa v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 viac ako zdvojnásobil.

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/62

Korigendum k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/2268 z 26. septembra 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

( Úradný vestník Európskej únie L 334 z 15. decembra 2017 )

Na strane 49 v prvom riadku:

namiesto:

„0B001

(pokračovanie)“

má byť:

„1C005

(pokračovanie)“

Na strane 56 v prvom riadku:

namiesto:

„0B001

a. 2. a.

(pokračovanie)“

má byť:

„1C111

a. 2. a.

(pokračovanie)“

Na strane 57 v prvom riadku:

namiesto:

„0B001

a. 4.

(pokračovanie)“

má byť:

„1C111

a. 4.

(pokračovanie)“

Na strane 58 v prvom riadku:

namiesto:

„0B001

(pokračovanie)“

má byť:

„1C111

(pokračovanie)“

Na strane 79 v prvom riadku:

namiesto:

„0B001

(pokračovanie)“

má byť:

„2B002

(pokračovanie)“

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/63

Korigendum k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov

( Úradný vestník Európskej únie L 331 zo 14. decembra 2017 )

Rozhodnutie (SZBP) 2017/2315 má znieť takto:

ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/2315

z 11. decembra 2017

o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 46 ods. 2,

so zreteľom na Protokol č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci zriadenej článkom 42 Zmluvy o Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na návrh Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky a Talianskej republiky,

so zreteľom na stanovisko vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“),

keďže:

(1)

Článok 42 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) stanovuje, že tie členské štáty, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá a ktoré v tejto oblasti prevzali navzájom väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie, zavedú v rámci Únie stálu štruktúrovanú spoluprácu (ďalej len „PESCO“ – Permanent Structured Cooperation).

(2)

Rade a vysokému predstaviteľovi bolo 13. novembra 2017 v súlade s článkom 46 ods. 1 Zmluvy o EÚ doručené spoločné oznámenie 23 členských štátov a 7. decembra 2017 ďalších dvoch členských štátov, že všetky tieto členské štáty majú v úmysle zúčastňovať sa PESCO na základe toho, že spĺňajú uvedené požiadavky a že navzájom voči sebe prijali v tejto oblasti väčšie záväzky tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu, a na základe všetkých ostatných prvkov uvedených v oznámení vrátane preambuly a usmerňujúcich zásad PESCO stanovených v prílohe I k oznámeniu, ktorým v celom jeho rozsahu zostávajú viazané, a tiež s odkazom na článok 42 Zmluvy o EÚ vrátane článku 42 ods. 7 (1).

(3)	Väčšie záväzky stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sú v súlade s dosahovaním cieľov stanovených v článku 1 protokolu č. 10 k zmluvám a záväzkov uvedených v článku 2 uvedeného protokolu.

(4)

Rozhodnutie členských štátov zúčastniť sa PESCO je dobrovoľné a samo osebe nemá vplyv na ich štátnu zvrchovanosť ani osobitnú povahu bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov. Príspevky zúčastnených členských štátov na účely plnenia väčších záväzkov v rámci PESCO sa budú poskytovať v súlade s ich uplatniteľnými ústavnými predpismi.

(5)	Medzi záväzky v rámci PESCO patrí zvyšovanie počtu projektov spoločného a kolaboratívneho rozvoja obranných spôsobilostí. Takéto projekty sa v súlade so zmluvami a s príslušnými nástrojmi a programami Únie môžu podporiť prostredníctvom príspevkov z rozpočtu Únie.

(6)	Zúčastnené členské štáty stanovili vo svojich národných plánoch vykonávania svoju schopnosť plniť väčšie záväzky, ktoré navzájom prijali.

(7)	Keďže potrebné podmienky boli splnené, je preto vhodné, aby Rada prijala rozhodnutie o nadviazaní PESCO.

(8)	Každý ďalší členský štát, ktorý si želá zúčastniť sa stálej štruktúrovanej spolupráce v neskoršej fáze, môže oznámiť tento svoj zámer Rade a vysokému predstaviteľovi v súlade s článkom 46 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

(9)	Vysoký predstaviteľ sa bude v plnej miere zúčastňovať činností, ktoré sú spojené s PESCO.

(10)	Medzi opatreniami prijatými v rámci PESCO a inými opatreniami SZBP a politikami Únie by mal existovať súlad. Tam, kde je to uplatniteľné, by Rada a – v rámci ich príslušných oblastí zodpovednosti – vysoký predstaviteľ a Komisia mali spolupracovať s cieľom maximalizovať synergie.

(11)	V súlade s článkom 5 protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracúvaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie s obrannými dôsledkami. Dánsko preto nie je týmto rozhodnutím viazané,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Nadviazanie stálej štruktúrovanej spolupráce

Týmto sa v rámci Únie nadväzuje stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) medzi tými členskými štátmi, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá, ako sú uvedené v článku 1 protokolu č. 10, a ktoré v tejto oblasti prevzali navzájom väčšie záväzky, ako sa uvádza v článku 2 uvedeného protokolu, s cieľom plniť najnáročnejšie misie a prispievať k naplneniu úrovne ambícií Únie.

Článok 2

Zúčastnené členské štáty

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú PESCO, sú tieto:

—

Belgicko,

—	Bulharsko,

—	Česká republika,

—

Nemecko,

—

Estónsko,

—

Írsko,

—

Grécko,

—	Španielsko,

—	Francúzsko,

—	Chorvátsko,

—	Taliansko,

—

Cyprus,

—

Lotyšsko,

—

Litva,

—	Luxembursko,

—

Maďarsko,

—	Holandsko,

—

Rakúsko,

—

Poľsko,

—	Portugalsko,

—

Rumunsko,

—	Slovinsko,

—	Slovensko,

—

Fínsko,

—

Švédsko.

Článok 3

Väčšie záväzky v súlade s protokolom č. 10

1. Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 1 protokolu č. 10 a záväzkov uvedených v článku 2 uvedeného protokolu zúčastnené členské štáty poskytnú príspevky, ktorými plnia väčšie záväzky, ku ktorým sa navzájom zaviazali, ako sa uvádza v prílohe.

2. Zúčastnené členské štáty na tento účel každoročne preskúmajú a podľa potreby aktualizujú svoje národné plány vykonávania, v ktorých majú popísať, ako budú plniť väčšie záväzky, a podrobnejšie uviesť, ako budú plniť konkrétnejšie ciele, ktoré sa majú stanoviť v každej fáze. Aktualizované národné plány sa predkladajú ročne Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a Európskej obrannej agentúre (ďalej len „EDA“ – European Defence Agency) a sprístupnia sa všetkým zúčastneným členským štátom.

Článok 4

Riadenie PESCO

1. Riadenie PESCO sa organizuje:

—	na úrovni Rady a

—	v rámci projektov, ktoré vykonávajú skupiny zúčastnených členských štátov, ktoré sa dohodli medzi sebou na vykonávaní takýchto projektov.

2. V súlade s článkom 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ Rada prijíma rozhodnutia a odporúčania, ktorými:

a)	poskytne strategické riadenie a usmerňovanie PESCO;

b)	stanoví poradie plnenia väčších záväzkov uvedených v prílohe v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich počiatočných fáz (roky 2018 – 2020 a 2021 – 2025) a na začiatku každej fázy vymedzí konkrétnejšie ciele pre plnenie väčších záväzkov uvedených v prílohe;

aktualizuje a v prípade potreby posilní väčšie záväzky uvedené v prílohe na základe výsledkov dosiahnutých prostredníctvom PESCO, aby zohľadnila meniace sa bezpečnostné prostredie Únie. Takéto rozhodnutia sa prijímajú najmä na konci fáz uvedených v odseku 2 písm. b) na základe procesu strategického preskúmania, ktorým sa posúdi plnenie záväzkov PESCO;

d)	posúdi príspevky zúčastnených členských štátov k plneniu dohodnutých záväzkov v súlade s mechanizmom opísaným v článku 6;

e)	stanoví zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať v rámci PESCO, pričom zohľadní podporu rozvoja spôsobilostí i poskytnutie, v medziach dostupných prostriedkov a spôsobilostí, významnej podpory operáciám a misiam spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

f)	stanoví spoločný súbor pravidiel riadenia projektov, ktorý by si zúčastnené členské štáty účastniace sa jednotlivého projektu mohli podľa potreby prispôsobiť danému projektu;

g)	včas stanoví v súlade s článkom 9 ods. 1 všeobecné podmienky, za ktorých by k účasti na jednotlivých projektoch mohli byť výnimočne prizvané tretie štáty a rozhodne v súlade s článkom 9 ods. 2, či daný tretí štát spĺňa tieto podmienky;

h)	stanoví akékoľvek iné opatrenia potrebné na ďalšie vykonávanie tohto rozhodnutia.

Článok 5

Projekty PESCO

1. Na základe návrhov zúčastnených členských štátov, ktoré majú v úmysle zúčastniť sa jednotlivého projektu, môže vysoký predstaviteľ predložiť odporúčanie týkajúce sa identifikácie a hodnotenia projektov PESCO na základe posúdení stanovených v súlade s článkom 7 pre rozhodnutia a odporúčania Rady, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. e) potom, čo Vojenský výbor Európskej únie (VVEÚ) vydá vojenské stanovisko.

2. Zúčastnené členské štáty, ktoré majú v úmysle navrhnúť jednotlivý projekt, včas informujú ostatné zúčastnené členské štáty pred predložením svojho návrhu, aby si zaistili podporu a umožnili im pripojiť sa k návrhu a predložiť ho spoločne.

Členmi projektu sú zúčastnené členské štáty, ktoré príslušný návrh predložili. Zoznam členov každého jednotlivého projektu sa pripojí k rozhodnutiu Rady uvedenému v článku 4 ods. 2 písm. e).

Zúčastnené členské štáty, ktoré sa účastnia projektu, sa môžu medzi sebou dohodnúť, že dovolia účasť ostatných zúčastnených členských štátoch, ktoré sa neskôr budú chcieť projektu zúčastniť.

3. Zúčastnené členské štáty, ktoré sa účastnia projektu, sa medzi sebou dohodnú o spôsobe a rozsahu ich spolupráce a riadení tohto projektu. Zúčastnené členské štáty, ktoré sa účastnia projektu, pravidelne a náležite informujú Radu o vývoji projektu.

Článok 6

Dohľad, hodnotenie a predkladanie správ

1. Rada v rámci článku 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ zabezpečí jednotu, dôslednosť a účinnosť PESCO. Vysoký predstaviteľ tiež prispieva k dosiahnutiu uvedených cieľov.

2. Vysoký predstaviteľ sa v súlade s protokolom č. 10 v plnej miere zúčastňuje činností týkajúcich sa PESCO.

3. Vysoký predstaviteľ predkladá Rade výročnú správu o PESCO. Uvedená správa sa opiera o príspevky EDA podľa článku 7 ods. 3 písm. a) a o príspevky ESVČ podľa článku 7 ods. 2 písm. a). V správe vysokého predstaviteľa sa opisuje stav vykonávania PESCO vrátane plnenia záväzkov zo strany každého zúčastneného členského štátu podľa jeho národného plánu vykonávania.

VVEÚ poskytuje Politickému a bezpečnostnému výboru vojenské stanovisko a odporúčania v súvislosti s každoročným procesom hodnotenia PESCO.

Na základe výročnej správy o PESCO, ktorú predkladá vysoký predstaviteľ, Rada raz ročne preskúma, či zúčastnené členské štáty naďalej plnia väčšie záväzky uvedené v článku 3.

4. Akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa pozastavenia účasti členského štátu sa prijme v súlade s článkom 46 ods. 4 Zmluvy o EÚ až po tom, čo členský štát dostal jasne vymedzený časový rámec na individuálne konzultácie a reakčné opatrenia.

Článok 7

Podpora zo strany ESVČ a EDA

1. ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ a EDA pod vedením vysokého predstaviteľa, aj v jeho funkcii riaditeľa EDA, spoločne zabezpečujú nevyhnutné funkcie sekretariátu pre PESCO, iné než na úrovni Rady, a v tejto súvislosti predstavujú jednotné kontaktné miesto.

2. ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ podporuje fungovanie PESCO, a to najmä tým, že:

a)	prispieva k hodnoteniu príspevkov zúčastnených členských štátov, pokiaľ ide o operačné aspekty, ktoré predkladá vysoký predstaviteľ v jeho výročnej správe o PESCO v súlade s článkom 6;

koordinuje hodnotenie návrhov projektov podľa článku 5, najmä v oblastiach dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia síl. ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ najmä posudzuje, či sú navrhované projekty v súlade s operačnými potrebami, a do akej miery projekty k týmto potrebám prispievajú.

3. EDA podporuje PESCO najmä tým, že:

a)	prispieva k hodnoteniu príspevkov zúčastnených členských štátov, pokiaľ ide o spôsobilosti, obsiahnutému vo výročnej správe vysokého predstaviteľa o PESCO podľa článku 6, najmä príspevkov poskytnutých v súlade s väčšími záväzkami uvedenými v článku 3;

uľahčuje projekty rozvoja spôsobilostí, najmä koordináciu hodnotenia návrhov projektov podľa článku 5 predovšetkým v oblasti rozvoja spôsobilostí. EDA podporuje členské štáty najmä pri zabezpečovaní toho, aby nedochádzalo k zbytočnej duplicite s existujúcimi iniciatívami aj v iných inštitucionálnych kontextoch.

Článok 8

Financovanie

1. Administratívne výdavky inštitúcií Únie a ESVČ vyplývajúce z vykonávania tohto rozhodnutia sa hradia z rozpočtu Únie. Administratívne výdavky agentúry EDA podliehajú príslušným finančným pravidlám EDA v súlade s rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/1835 (2).

2. Prevádzkové výdavky vyplývajúce z projektov vykonávaných v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce hradia v prvom rade zúčastnené členské štáty, ktoré sa zúčastňujú jednotlivého projektu. Na takéto projekty sa môžu poskytnúť príspevky zo všeobecného rozpočtu Únie v súlade so zmluvami a s príslušnými nástrojmi Únie.

Článok 9

Účasť tretích štátov na jednotlivých projektoch

1. Všeobecné podmienky účasti tretích štátov na jednotlivých projektoch sa konkretizujú v rozhodnutí Rady prijatom v súlade s článkom 4 ods. 2, ktoré môže zahŕňať vzor pre administratívne dojednania s tretími štátmi.

2. Rada v súlade s článkom 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ rozhodne, či tretí štát, ktorý si zúčastnený členský štát účastniaci sa projektu želá prizvať k účasti na tomto projekte, spĺňa požiadavky stanovené v rozhodnutí uvedenom v odseku 1.

3. Po prijatí kladného rozhodnutia podľa odseku 2 môžu zúčastnené členské štáty, ktoré sa účastnia projektu, uzavrieť administratívne dojednania s dotknutým tretím štátom na účely jeho účasti na tomto projekte. Tieto dojednania rešpektujú postupy a rozhodovaciu autonómnosť Únie.

Článok 10

Bezpečnostné predpisy

V súvislosti s PESCO sa uplatnia ustanovenia rozhodnutia Rady 2013/488/EÚ (3).

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 11. decembra 2017

Za Radu

predsedníčka

F. MOGHERINI

PRÍLOHA

Zoznam ambicióznych a väčších spoločných záväzkov, ktoré prijali zúčastnené členské štáty v piatich oblastiach stanovených v článku 2 protokolu č. 10

„a)	spolupracovať od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele týkajúce sa výšky investičných výdavkov na obranné prostriedky a pravidelne preskúmavať tieto ciele v kontexte bezpečnostného prostredia a medzinárodnej zodpovednosti Únie.“

Na základe spoločných kritérií určených v roku 2007 sa zúčastnené členské štáty hlásia k týmto záväzkom:

1.	Pravidelné zvyšovanie rozpočtov na obranu v reálnom vyjadrení s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele.

Postupné strednodobé zvyšovanie investičných výdavkov v oblasti obrany do výšky 20 % celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota) s cieľom vyplniť medzery v strategických spôsobilostiach účasťou na projektoch v oblasti obranných spôsobilostí v súlade s plánom rozvoja spôsobilostí (CDP) a koordinovaným výročným preskúmaním v oblasti obrany (CARD).

3.	Zvyšovanie počtu spoločných a „kolaboratívnych“ projektov zameraných na strategické obranné spôsobilosti. Takéto spoločné a kolaboratívne projekty by sa mali podporovať prostredníctvom Európskeho obranného fondu, ak je to potrebné a vhodné.

4.	Zvyšovanie podielu výdavkov vyčlenených na výskum a technológie v oblasti obrany s cieľom priblížiť sa k 2 % celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota).

5.	Zavedenie pravidelného preskúmania týchto záväzkov (s cieľom schváliť ho na zasadnutí Rady).

„b)	vzájomne harmonizovať svoje nástroje obrany v čo najväčšej možnej miere, hlavne harmonizáciou identifikácie ich vojenských potrieb, združením a prípadne, špecializáciou ich obranných prostriedkov a spôsobilostí a podporovaním spolupráce v oblasti výcviku a logistiky.“

6.	Zohrávanie podstatnej úlohy pri rozvoji spôsobilostí v rámci EÚ, a to aj v rámci CARD, s cieľom zabezpečiť dostupnosť potrebných spôsobilostí na dosiahnutie úrovne ambícií v Európe.

7.	Záväzok podporovať CARD v maximálnej možnej miere a zároveň uznávať dobrovoľnú povahu preskúmania a jednotlivé obmedzenia zúčastnených členských štátov.

8.	Záväzok k intenzívnemu zapojeniu budúceho Európskeho obranného fondu do mnohonárodného obstarávania, ktoré má preukázateľnú pridanú hodnotu EÚ.

9.	Záväzok vypracovať harmonizované požiadavky pre všetky projekty v oblasti rozvoja spôsobilostí, na ktorých sa dohodli zúčastnené členské štáty.

10.	Záväzok zvážiť spoločné využívanie existujúcich spôsobilostí s cieľom optimalizovať dostupné zdroje a zlepšiť ich celkovú efektívnosť.

11.	Záväzok zabezpečiť väčšie úsilie pri spolupráci v oblasti kybernetickej obrany, ako sú výmena informácií, odborná príprava a operačná podpora.

„c)	prijať konkrétne opatrenia na posilnenie dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia ich ozbrojených síl, najmä pomocou určenia spoločných cieľov v záležitostiach nasadenia ozbrojených síl vrátane možnosti preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov.“

12.

Pokiaľ ide o dostupnosť a možnosť nasadenia síl, zúčastnené členské štáty sa zaväzujú k:

—	Vytvoreniu útvarov schopných strategického nasadenia na realizáciu úrovne ambícií EÚ popri potenciálnom nasadení bojovej skupiny EÚ. Tento záväzok sa nevzťahuje na sily pripravené na okamžitú rekciu, stále vojenské sily ani na pohotovostné sily.

—	Vytvoreniu solídneho nástroja (napr. databázy), ktorý bude prístupný len pre zúčastnené členské štáty a prispievajúce štáty a ktorý bude slúžiť na evidenciu dostupných a rýchlo nasaditeľných spôsobilostí s cieľom uľahčiť a urýchliť proces vytvárania síl.

—	Úsiliu o urýchlené prijatie politického záväzku na vnútroštátnej úrovni, vrátane prípadného preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov.

—

Poskytnutiu značnej podpory v rámci prostriedkov a spôsobilostí na operácie (napr. EUFOR) a misie SBOP (napr. výcvikové misie EÚ) – personálu, vybavenia, odbornej prípravy, podpory pri výcviku, infraštruktúry alebo inak, o ktorej jednomyseľne rozhodla Rada, bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek rozhodnutie o príspevkoch do operácií SBOP, a bez toho, aby boli dotknuté ústavné obmedzenia.

—

Významnému príspevku k bojovým skupinám EÚ, a to tým, že sa potvrdia príspevky v zásade najmenej štyri roky vopred, pričom sa stanovia obdobia pohotovosti v súlade s koncepciou bojových skupín EÚ a povinnosť vykonávať cvičenia bojových skupín EÚ pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ (rámcová krajina) a/alebo zapájať sa do týchto cvičení (všetky členské štáty EÚ, ktoré sa zúčastňujú v bojových skupinách EÚ).

—	Zjednodušeniu a zjednoteniu cezhraničnej vojenskej prepravy v Európe, aby sa umožnilo rýchle nasadenie vojenského materiálu a personálu.

13.

Pokiaľ ide o interoperabilitu síl, zúčastnené členské štáty sa zaväzujú k:

—

Rozvíjaniu interoperability svojich ozbrojených síl prostredníctvom:

—	záväzku dohodnúť sa na spoločných hodnotiacich a validačných kritériách pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ v súlade s normami NATO a zároveň zachovať vnútroštátnu certifikáciu;

—	záväzku dohodnúť sa na spoločných technických a prevádzkových normách ozbrojených síl, pričom uznávajú, že je potrebné zabezpečiť interoperabilitu s NATO.

—

Optimalizácii mnohonárodných štruktúr: zúčastnené členské štáty by sa mohli zaviazať k tomu, že sa zapoja a budú zohrávať aktívnu úlohu v hlavných existujúcich a možných budúcich štruktúrach zapojených do európskej vonkajšej činnosti vo vojenskej oblasti (EUROCORPS, EUROMARFOR, EUROGENDFOR, MCCE/ATARES/SEOS).

14.	Zúčastnené členské štáty sa budú usilovať o ambiciózny prístup k spoločnému financovaniu vojenských operácií a misií SBOP, nad rámec toho, čo bude definované ako spoločné náklady podľa rozhodnutia Rady o mechanizme Athena.

„d)	spolupracovať s cieľom zabezpečiť prijatie potrebných opatrení na nápravu nedostatkov zistených v rámci „Mechanizmu rozvoja spôsobilostí“ vrátane pomocou mnohonárodných prístupov a bez toho, aby boli dotknuté príslušné záväzky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.“

15.	Pomôcť prekonať nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných v rámci plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) a CARD. Týmito projektmi v oblasti spôsobilostí sa zvýši strategická autonómnosť Európy a posilní európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB).

16.	Prioritne zvážiť prístup európskej spolupráce s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných na vnútroštátnej úrovni a výlučne národný prístup použiť spravidla až po vykonaní takéhoto preskúmania.

17.	Zúčastniť sa aspoň na jednom projekte v rámci PESCO, ktorým sa rozvíjajú alebo poskytujú spôsobilosti identifikované členskými štátmi ako strategicky relevantné.

„e)	zúčastniť sa podľa potreby na vývoji hlavných spoločných alebo európskych programov vyzbrojovania v rámci Európskej obrannej agentúry.“

18.	Záväzok využívať agentúru EDA ako európske fórum pre spoločný rozvoj spôsobilostí a organizáciu OCCAR považovať za preferovanú organizáciu na riadenie projektov spolupráce.

19.	Zabezpečiť, aby všetky projekty týkajúce sa spôsobilostí, ktoré sa uskutočňujú pod vedením zúčastnených členských štátov, prispievali k väčšej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu prostredníctvom vhodnej priemyselnej politiky, ktorá zabraňuje zbytočnému prekrývaniu činnosti.

20.	Zabezpečiť, aby programy spolupráce – z ktorých musia mať prospech len subjekty, ktoré preukázateľne prinášajú pridanú hodnotu na území EÚ – a akvizičné stratégie, ktoré prijali zúčastnené členské štáty, mali pozitívny vplyv na základňu EDTIB.

PREKLAD

Oznámenie o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) určené rade a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnéveci a bezpečnostnú politiku

Preambula

Zúčastnené členské štáty,

Pripomínajúc, že Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá je založená na dosahovaní „stále vyššieho stupňa zblíženia činností členských štátov“ (článok 24 ods. 2 Zmluvy o EÚ), a že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

Domnievajúc sa, že spoločná bezpečnostná a obranná politika poskytuje Únii operačnú kapacitu využívajúcu civilné a vojenské prostriedky a že posilnenie bezpečnostnej a obrannej politiky si bude od členských štátov vyžadovať vynaloženie úsilia v oblasti spôsobilostí;

Pripomínajúc tiež záväzok Európskej únie a jej členských štátov k podpore globálneho poriadku založeného na pravidlách, ktorého hlavnou zásadou je multilateralizmus a v centre ktorého stojí Organizácia Spojených národov;

Pripomínajúc článok 42 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého tie „členské štáty, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá a ktoré v tejto oblasti prevzali navzájom väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie, zavedú v rámci Únie stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO)“;

Domnievajúc sa, že stála štruktúrovaná spolupráca by mohla výrazne prispieť k dosiahnutiu úrovne ambícií EÚ, a to aj s ohľadom na najnáročnejšie misie a operácie, a že by mohla uľahčiť vývoj obranných spôsobilostí členských štátov prostredníctvom intenzívneho zapojenia do nadnárodných projektov verejného obstarávania a s vhodnými priemyselnými subjektmi vrátane malých a stredných podnikov, ako aj posilniť európsku obrannú spoluprácu, pričom by sa v plnej miere využívali zmluvy;

Berúc do úvahy ciele stálej štruktúrovanej spolupráce a kroky, ktoré podnikajú členské štáty s cieľom dosiahnuť ich, ako sa uvádza v Protokole č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci a v článku 46 Zmluvy o EÚ;

Konštatujúc, že Európska rada na zasadnutí 15. decembra 2016 dospela k záveru, že Európania musia prevziať za svoju bezpečnosť väčšiu zodpovednosť a že v záujme posilnenia bezpečnosti a obrany Európy v zložitom geopolitickom prostredí a s cieľom lepšie chrániť svojich občanov Európska rada potvrdzuje predchádzajúce záväzky v tejto oblasti a zdôrazňuje, že je potrebné urobiť viac, a to aj prostredníctvom vyčlenenia dostatočných dodatočných zdrojov, pričom by sa mali zohľadniť vnútroštátne okolnosti a právne záväzky, a pre členské štáty, ktoré sú zároveň členmi NATO, príslušné usmernenia NATO pre oblasť výdavkov na obranu;

Ďalej pripomínajúc, že Európska rada tiež vyzvala na posilnenie spolupráce pri budovaní požadovaných spôsobilostí, ako aj na prijatie záväzku v prípade potreby takéto spôsobilosti poskytnúť, a že opakovane poukázala na to, že Európska únia a jej členské štáty musia byť schopné výrazne prispieť k spoločnému úsiliu a zároveň musia byť schopné konať v prípade potreby samostatne a podľa možností s partnermi;

So zreteľom na to, že Európska rada na zasadnutí v júni 2017 vyzvala na spoločnú tvorbu projektov v oblasti spôsobilostí, ktoré spoločne schválili členské štáty, s cieľom odstrániť existujúce závažné nedostatky a vyvíjať technológie budúcnosti, čo je kľúčovým aspektom dosiahnutia úrovne ambícií EÚ, ktoré schválila Európska rada v decembri 2016; privítala oznámenie Komisie o Európskom obrannom fonde, ktorý pozostáva zo zložiek „okno výskumu“ a „okno spôsobilostí“; a vyzvala členské štáty, aby určili vhodné projekty v oblasti spôsobilostí pre Európsky obranný fond a pre európsky program rozvoja obranného priemyslu;

Pripomínajúc najmä, že Európska rada vyzvala vysokú predstaviteľku, aby predložila návrhy týkajúce sa prvkov a možností inkluzívnej stálej štruktúrovanej spolupráce založenej na modulárnom prístupe a načrtla možné projekty;

Pripomínajúc, že Rada pre zahraničné veci na zasadnutí 6. marca 2017 súhlasila s tým, že je potrebné pokračovať v práci na inkluzívnej stálej štruktúrovanej spolupráci založenej na modulárnom prístupe, ktorá by mala byť otvorená pre všetky členské štáty, ktoré sú ochotné prijať potrebné pevné záväzky a splniť kritériá, a to na základe článku 42 ods. 6, článku 46 a protokolu č. 10 zmluvy;

Odhodlaná dosiahnuť novú úroveň v rámci postupného vymedzovania spoločnej obrannej politiky Únie, ako sa to vyžaduje v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ prostredníctvom zriadenia stálej štruktúrovanej spolupráce v rámci Únie; pričom sa zohľadní osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky všetkých členských štátov;

Pripomínajúc záväzok podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ spočívajúci v spoločnej pomoci a podpore;

Pripomínajúc, že v súlade s článkom 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii záväzky a spolupráca v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky „sú v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva pre členské štáty, ktoré sú jej členmi, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie“;

Zdôrazňujúc, že Európska rada sa na zasadnutí 22. – 23. júna 2017 zhodla na tom, že je potrebné nadviazať inkluzívnu a ambicióznu stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO), a reagujúc na mandát Európskej rady vypracovať do troch mesiacov spoločný zoznam kritérií a záväzkov v plnom súlade s článkom 42 ods. 6 a článkom 46 Zmluvy o EÚ a protokolom č. 10 k zmluve – aj na účely najnáročnejších misií […], s presným harmonogramom a osobitnými mechanizmami posudzovania, aby mohli členské štáty, ktoré na to majú kapacity, bezodkladne oznámiť svoj úmysel zúčastniť sa;

TÝMTO OZNAMUJÚ Rade a vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku svoj úmysel zúčastniť sa stálej štruktúrovanej spolupráce;

VYZÝVAJÚ Radu, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii a protokolu č. 10 k zmluve prijala rozhodnutie o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce – a na základe zásad uvedených v prílohe I – spoločné väčšie záväzky uvedené v prílohe II, ako aj návrhy týkajúce sa riadenia uvedené v prílohe III;

pred tým, ako Rada prijme rozhodnutie o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce, PREDLOŽIA národný plán vykonávania, v ktorom preukážu svoju schopnosť plniť väčšie záväzky uvedené v prílohe II.

V Bruseli, trinásteho novembra dvetisícsedemnásť.

Voor het Koninkrijk België

Pour le Royaume de Belgique

Für das Königreich Belgien

За Република България

Za Českou republiku

Für die Bundesrepublik Deutschland

Eesti Vabariigi nimel

Για την Ελληνική Δημοκρατία

Por el Reino de España

Pour la République française

Za Republiku Hrvatsku

Per la Repubblica italiana

Για την Κυπριακή Δημοκρατία

Latvijas Republikas vārdā –

Lietuvos Respublikos vardu

Pour le Grand-Duché de Luxembourg

Magyarország részéről

Voor het Koninkrijk der Nederlanden

Für die Republik Österreich

W imieniu Rzeczypospolitej Polskiej

Pentru România

Za Republiko Slovenijo

Za Slovenskú republiku

Suomen tasavallan puolesta

För Republiken Finland

För Konungariket Sverige

*	Írsko 7. decembra 2017 oznámilo Rade a vysokej predstaviteľke svoj úmysel zúčastniť sa na PESCO a pripojilo sa k tomuto spoločnému oznámeniu.

*	Portugalská republika 7. decembra 2017 oznámila Rade a vysokej predstaviteľke svoj úmysel zúčastniť sa na PESCO a pripojila sa k tomuto spoločnému oznámeniu.

PRÍLOHA I – ZÁSADY STÁLEJ ŠTRUKTÚROVANEJ SPOLUPRÁCE

„Stála štruktúrovaná spolupráca“ je ustanovená v článkoch 42 a 46 Zmluvy o Európskej únii a v protokole č. 10 k zmluve. Možno ju aktivovať len raz a zriaďuje sa rozhodnutím Rady, ktoré sa prijme kvalifikovanou väčšinou, s cieľom zoskupiť všetky ochotné členské štáty v oblasti obrany, „ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá“ a ktoré prevzali „väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie“ a operácie.

Stála štruktúrovaná spolupráca je ambiciózny, záväzný a inkluzívny európsky právny rámec pre investície do bezpečnosti a obrany územia EÚ a jej občanov. Stála štruktúrovaná spolupráca poskytuje aj kľúčový politický rámec pre všetky členské štáty s cieľom zlepšiť ich vojenské prostriedky a obranné spôsobilosti prostredníctvom dobre koordinovaných iniciatív a konkrétnych projektov na základe väčších záväzkov. Posilnené obranné spôsobilosti členských štátov EÚ budú prospešné aj pre NATO. Posilnia európsky pilier v rámci aliancie a budú odpoveďou na opakované žiadosti o prebratie väčšej zodpovednosti za transatlantické bremeno.

Stála štruktúrovaná spolupráca je kľúčovým krokom k posilneniu spoločnej obrannej politiky. Ak by tak jednomyseľným hlasovaním rozhodla Rada, mohla by byť prvkom možného vývoja smerom k spoločnej obrane (v zmysle ustanovení v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ). Dlhodobou víziou pre stálu štruktúrovanú spoluprácu by mohlo byť dosiahnutie ucelených celospektrálnych bojových síl v komplementarite s NATO, ktorá bude naďalej základom kolektívnej obrany jej členov.

Inkluzívnu stálu štruktúrovanú spoluprácu považujeme za najdôležitejší nástroj na podporu spoločnej bezpečnosti a obrany v oblasti, kde je potrebná väčšia súdržnosť, kontinuita, koordinácia a spolupráca. Európske úsilie v tejto oblasti musí byť jednotné, koordinované a zmysluplné a musí sa zakladať na spoločne dohodnutých politických usmerneniach.

Stála štruktúrovaná spolupráca poskytuje spoľahlivý a záväzný právny rámec v inštitucionálnej štruktúre EÚ. Zúčastnené členské štáty budú plniť svoje záväzky potvrdzujúc, že nadviazanie a vykonávanie stálej štruktúrovanej spolupráce sa bude uskutočňovať v plnom súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii a protokolmi, ktoré sú k nej pripojené, a tiež sa budú dodržiavať ústavné ustanovenia členských štátov.

Záväzná povaha záväzkov v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce sa zabezpečí každoročným pravidelným hodnotením vykonaným vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s podporou, najmä, Európskej obrannej agentúry (EDA), pokiaľ ide o aspekty rozvoja spôsobilostí (konkrétne uvedené v článku 3 protokolu č. 10), a ESVČ vrátane VŠEÚ a iných štruktúr SBOP v súvislosti s operačnými aspektmi stálej štruktúrovanej spolupráce. Prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce by Únia mohla pracovať na priblížení sa k uceleným celospektrálnym bojovým silám, keďže stála štruktúrovaná spolupráca by k existujúcim alebo budúcim štruktúram a úsiliu „zdola nahor“ pridala koordináciu a usmernenie „zhora nadol“.

Stála štruktúrovaná spolupráca by členským štátom poskytla príležitosť zlepšiť obranné spôsobilosti účasťou na dobre koordinovaných iniciatívach a konkrétnych spoločných projektoch, pričom by sa mohli využiť existujúce regionálne zoskupenia. Účasť v stálej štruktúrovanej spolupráci je dobrovoľná a nie je ňou dotknutá zvrchovanosť jednotlivých štátov.

Inkluzívna stála štruktúrovaná spolupráca je výrazným politickým signálom smerom k našim občanom a vonkajšiemu svetu: vlády členských štátov EÚ berú spoločnú bezpečnosť a obranu vážne a napredujú v tejto oblasti. Pre občanov EÚ to znamená väčšiu bezpečnosť a jasný signál ochoty všetkých členských štátov posilňovať spoločnú bezpečnosť a obranu s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v Globálnej stratégii EÚ.

Stála štruktúrovaná spolupráca bude zameraná na výsledky a mala by umožniť hmatateľný pokrok, pokiaľ ide o výšku investícií do obranného vybavenia, cieľov týkajúcich sa kolaboratívneho rozvoja spôsobilostí, ako aj dostupnosti obranných spôsobilostí použiteľných pre kombinované misie a operácie, pričom sa rešpektuje zásada jednotného súboru síl. Hlavným hnacím motorom rozvoja spôsobilostí stálej štruktúrovanej spolupráce bude odstraňovanie nedostatkov v spôsobilostiach týkajúcich sa úrovne ambície EÚ a cieľov a priorít spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

„Inkluzívna“ a „modulárna“ povaha stálej štruktúrovanej spolupráce, ako ju opísala Európska rada v decembri 2016, nesmie viesť k zníženiu úrovne spolupráce. Cieľom spočívajúcim v „ambicióznej“ stálej štruktúrovanej spolupráci sa podčiarkuje, že je potrebné, aby všetky zúčastnené členské štáty plnili spoločný zoznam cieľov a záväzkov. Ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z júna 2017, stála štruktúrovaná spolupráca je „inkluzívna a ambiciózna“.

Nasledujúci zoznam záväzkov musí pomôcť pri dosiahnutí úrovne ambície EÚ, ako sa vymedzuje v záveroch Rady zo 14. novembra 2016 a ako ju schválila Európska rada na zasadnutí v decembri 2016, čím sa posilní strategická autonómia Európanov, ako aj EÚ.

PRÍLOHA II - ZOZNAM AMBICIÓZNYCH A VÄČŠÍCH SPOLOČNÝCH ZÁVÄZKOV, KTORÉ PRIJALI ZÚČASTNENÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY V PIATICH OBLASTIACH STANOVENÝCH V ČLÁNKU 2 PROTOKOLU č. 10

„a)	spolupracovať od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele týkajúce sa výšky investičných výdavkov na obranné prostriedky a pravidelne preskúmavať tieto ciele v kontexte bezpečnostného prostredia a medzinárodnej zodpovednosti Únie.“

Na základe spoločných kritérií určených v roku 2007 sa zúčastnené členské štáty hlásia k týmto záväzkom:

1.	Pravidelné zvyšovanie rozpočtov na obranu v reálnom vyjadrení s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele.

3.	Zvyšovanie počtu spoločných a „kolaboratívnych“ projektov zameraných na strategické obranné spôsobilosti. Takéto spoločné a kolaboratívne projekty by sa mali podporovať prostredníctvom Európskeho obranného fondu, ak je to potrebné a vhodné.

4.	Zvyšovanie podielu výdavkov vyčlenených na výskum a technológie v oblasti obrany s cieľom priblížiť sa k 2 % celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota).

5.	Zavedenie pravidelného preskúmania týchto záväzkov (s cieľom schváliť ho na zasadnutí Rady).

„b)	vzájomne harmonizovať svoje nástroje obrany v čo najväčšej možnej miere, hlavne harmonizáciou identifikácie ich vojenských potrieb, združením a prípadne, špecializáciou ich obranných prostriedkov a spôsobilostí a podporovaním spolupráce v oblasti výcviku a logistiky.“

6.	Zohrávanie podstatnej úlohy pri rozvoji spôsobilostí v rámci EÚ, a to aj v rámci CARD, s cieľom zabezpečiť dostupnosť potrebných spôsobilostí na dosiahnutie úrovne ambícií v Európe.

7.	Záväzok podporovať CARD v maximálnej možnej miere a zároveň uznávať dobrovoľnú povahu preskúmania a jednotlivé obmedzenia zúčastnených členských štátov.

8.	Záväzok k intenzívnemu zapojeniu budúceho Európskeho obranného fondu do mnohonárodného obstarávania, ktoré má preukázateľnú pridanú hodnotu EÚ.

9.	Záväzok vypracovať harmonizované požiadavky pre všetky projekty v oblasti rozvoja spôsobilostí, na ktorých sa dohodli zúčastnené členské štáty.

10.	Záväzok zvážiť spoločné využívanie existujúcich spôsobilostí s cieľom optimalizovať dostupné zdroje a zlepšiť ich celkovú efektívnosť.

11.	Záväzok zabezpečiť väčšie úsilie pri spolupráci v oblasti kybernetickej obrany, ako sú výmena informácií, odborná príprava a operačná podpora.

„c)	prijať konkrétne opatrenia na posilnenie dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia ich ozbrojených síl, najmä pomocou určenia spoločných cieľov v záležitostiach nasadenia ozbrojených síl vrátane možnosti preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov.“

12.

Pokiaľ ide o dostupnosť a možnosť nasadenia síl, zúčastnené členské štáty sa zaväzujú k:

—	Vytvoreniu útvarov schopných strategického nasadenia na realizáciu úrovne ambícií EÚ popri potenciálnom nasadení bojovej skupiny EÚ. Tento záväzok sa nevzťahuje na sily pripravené na okamžitú rekciu, stále vojenské sily ani na pohotovostné sily.

—	Vytvoreniu solídneho nástroja (napr. databázy), ktorý bude prístupný len pre zúčastnené členské štáty a prispievajúce štáty a ktorý bude slúžiť na evidenciu dostupných a rýchlo nasaditeľných spôsobilostí s cieľom uľahčiť a urýchliť proces vytvárania síl.

—	Úsiliu o urýchlené prijatie politického záväzku na vnútroštátnej úrovni, vrátane prípadného preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov.

—

—	Zjednodušeniu a zjednoteniu cezhraničnej vojenskej prepravy v Európe, aby sa umožnilo rýchle nasadenie vojenského materiálu a personálu.

13.

Pokiaľ ide o interoperabilitu síl, zúčastnené členské štáty sa zaväzujú k:

—

Rozvíjaniu interoperability svojich ozbrojených síl prostredníctvom:

—	záväzku dohodnúť sa na spoločných hodnotiacich a validačných kritériách pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ v súlade s normami NATO a zároveň zachovať vnútroštátnu certifikáciu;

—	záväzku dohodnúť sa na spoločných technických a prevádzkových normách ozbrojených síl, pričom uznávajú, že je potrebné zabezpečiť interoperabilitu s NATO.

—

14.	Zúčastnené členské štáty sa budú usilovať o ambiciózny prístup k spoločnému financovaniu vojenských operácií a misií SBOP, nad rámec toho, čo bude definované ako spoločné náklady podľa rozhodnutia Rady o mechanizme Athena.

„d)	spolupracovať s cieľom zabezpečiť prijatie potrebných opatrení na nápravu nedostatkov zistených v rámci „Mechanizmu rozvoja spôsobilostí“ vrátane pomocou mnohonárodných prístupov a bez toho, aby boli dotknuté príslušné záväzky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.“

15.	Pomôcť prekonať nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných v rámci plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) a CARD. Týmito projektmi v oblasti spôsobilostí sa zvýši strategická autonómnosť Európy a posilní európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB).

16.	Prioritne zvážiť prístup európskej spolupráce s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných na vnútroštátnej úrovni a výlučne národný prístup použiť spravidla až po vykonaní takéhoto preskúmania.

17.	Zúčastniť sa aspoň na jednom projekte v rámci PESCO, ktorým sa rozvíjajú alebo poskytujú spôsobilosti identifikované členskými štátmi ako strategicky relevantné.

„e)	zúčastniť sa podľa potreby na vývoji hlavných spoločných alebo európskych programov vyzbrojovania v rámci Európskej obrannej agentúry.“

18.	Záväzok využívať agentúru EDA ako európske fórum pre spoločný rozvoj spôsobilostí a organizáciu OCCAR považovať za preferovanú organizáciu na riadenie projektov spolupráce.

19.	Zabezpečiť, aby všetky projekty týkajúce sa spôsobilostí, ktoré sa uskutočňujú pod vedením zúčastnených členských štátov, prispievali k väčšej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu prostredníctvom vhodnej priemyselnej politiky, ktorá zabraňuje zbytočnému prekrývaniu činnosti.

20.	Zabezpečiť, aby programy spolupráce – z ktorých musia mať prospech len subjekty, ktoré preukázateľne prinášajú pridanú hodnotu na území EÚ – a akvizičné stratégie, ktoré prijali zúčastnené členské štáty, mali pozitívny vplyv na základňu EDTIB.

PRÍLOHA III – RIADENIE

1. Zúčastnené členské štáty zostávajú v centre rozhodovacieho procesu v súčinnosti s vysokým predstaviteľom

PESCO je rámcom, ktorý riadia zúčastnené členské štáty a ktorý zostáva primárne v ich právomoci. Pre nezúčastnené členské štáty EÚ sa zabezpečí transparentnosť.

S cieľom zabezpečiť riadnu koordináciu PESCO s celkovou spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP), ktorej je neoddeliteľnou súčasťou, do postupov týkajúcich sa PESCO bude v plnej miere zapojený vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Vysoký predstaviteľ bude zodpovedný za riadenie ročného hodnotenia, o ktoré požiadala Európska rada a ktoré sa ustanovuje v časti 4. Sekretariát PESCO budú zabezpečovať ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ (VŠEÚ) a Európska obranná agentúra (EDA) v úzkej koordinácii so zástupcom generálneho tajomníka ESVČ pre SBOP a reakciu na krízy.

V súlade s článkom 3 protokolu č. 10 Zmluvy o EÚ a rozhodnutím Rady, ktorým sa zriaďuje Európska obranná agentúra, bude EDA podporovať vysokého predstaviteľa, pokiaľ ide o aspekty PESCO týkajúce sa rozvoja spôsobilostí. ESVČ bude podporovať vysokého predstaviteľa, najmä pokiaľ ide o operačné aspekty PESCO, a to aj prostredníctvom Vojenského štábu EÚ a ďalších štruktúr SBOP.

Je potrebné poznamenať, že podľa článku 41 ods. 1 Zmluvy o EÚ „správne výdavky, ktoré vzniknú orgánom pri vykonávaní tejto kapitoly, idú na ťarchu rozpočtu Únie.“

2. Riadenie pozostáva z dvoch úrovní, ktoré zastrešuje úroveň zodpovedná za zabezpečovanie koherentnosti a udržiavanie stupňa ambície PESCO, ktorú dopĺňajú špecifické riadiace postupy pre projekty PESCO.

2.1. Zastrešujúca úroveň bude zodpovedná za koherentnosť a dôveryhodné vykonávanie PESCO.

Založená bude na existujúcich štruktúrach. Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ by sa na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci/obranu (zvyčajne dvakrát za rok) mohli zaoberať otázkami PESCO. Keď Rada zasadá, aby sa zaoberala otázkami PESCO, hlasovacie práva sú vyhradené pre zástupcov zúčastnených členských štátov. Pri tejto príležitosti by zúčastnené členské štáty mohli prijímať nové projekty jednomyseľne (v súlade s článkom 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ), prijímať hodnotenia úsilia členských štátov, najmä tie, ktoré sú podrobne uvedené v časti 3 tejto prílohy, a mohli by kvalifikovanou väčšinou a po konzultácii s vysokým predstaviteľom potvrdzovať účasť ďalšieho členského štátu v súlade s článkom 46 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

Ako poslednú možnosť môže Rada pozastaviť účasť členského štátu, ktorý už nespĺňa kritériá a ktorému bol vopred jasne vymedzený časový rámec na individuálne konzultácie a nápravné opatrenia, alebo ktorý už nie je schopný alebo ochotný plniť záväzky a povinnosti týkajúce sa PESCO, v súlade s článkom 46 ods. 4 Zmluvy o EÚ.

Príslušné existujúce prípravné orgány Rady sa budú schádzať vo „formáte PESCO“, t. j. prítomné budú všetky členské štáty EÚ, ale s tým, že hlasovacie práva v Rade budú mať len zúčastnené členské štáty. Zasadnutia PBV vo „formáte PESCO“ by sa mohli zvolávať na riešenie spoločných otázok záujmu medzi zúčastnenými členskými štátmi, plánovanie projektov a rokovanie o nich alebo rokovania o novom členstve v stálej štruktúrovanej spolupráci. Jeho prácu budú podporovať zasadnutia skupiny pre politické monitorovanie vo formáte stálej štruktúrovanej spolupráce. Vojenský výbor EÚ sa tiež bude zvolávať vo formáte PESCO a bude sa od neho požadovať najmä vojenské poradenstvo. Okrem toho sa môžu uskutočňovať neformálne stretnutia len zúčastnených členských štátov.

2.2. Riadenie projektov

2.2.1. Preskúmanie projektu PESCO bude vychádzať z posúdenia zo strany vysokého predstaviteľa, opierajúc sa o ESVČ, vrátane VŠEÚ a EDA, pričom výber projektov si bude vyžadovať rozhodnutie Rady

Zúčastnené členské štáty môžu predložiť akýkoľvek projekt, ktorý považujú za užitočný na účely PESCO. Svoj zámer zverejnia s cieľom získať podporu a spoločne predložiť projekty sekretariátu PESCO, pričom sa s informáciami o nich podelia súčasne so všetkými zúčastnenými členskými štátmi.

Projekty by mali pomôcť splniť záväzky uvedené v prílohe II k tomuto oznámeniu, z ktorých mnohé vyzývajú na rozvoj alebo poskytovanie spôsobilostí, ktoré členské štáty označili za strategicky významné a vyznačujúce sa spoločne dohodnutou pridanou hodnotou EÚ, a vyžadujú podstatnú podporu v medziach možností a spôsobilostí – pre operácie (EUFOR) a misie SBOP (napr. výcvikové misie EÚ) v súlade s článkom 42 ods. 6 Zmluvy o EÚ.

S cieľom zabezpečiť ucelenosť a konzistentnosť rôznych projektov PESCO navrhujeme obmedzený počet projektov špecificky zameraných na misie a operácie v súlade s úrovňou ambícií EÚ. Iné projekty by podporovali tieto projekty tým, že by zohrávali podpornú a pomocnú úlohu. Projekty by mali byť zodpovedajúcim spôsobom zoskupené.

Sekretariát PESCO bude koordinovať posudzovanie návrhov projektov. V súvislosti s projektmi rozvoja spôsobilostí EDA zabezpečí, aby nedochádzalo k duplicite s existujúcimi iniciatívami ani v iných inštitucionálnych kontextoch. VŠEÚ posúdi v súvislosti s projektami zameranými na operácie a misie súlad s operačnými potrebami EÚ a jej členských štátov a príspevok k týmto potrebám. Na základe toho poskytne vysoký predstaviteľ odporúčanie identifikujúce tie návrhy projektov, ktoré sú najambicióznejšie, najlepšie prispievajú k úrovni ambícií EÚ a sú najvhodnejšie na posilnenie strategickej autonómie Európy. Portfólio projektov musí odrážať vhodnú rovnováhu medzi projektmi, ktoré sa viac týkajú oblasti rozvoja spôsobilostí, a tými, ktoré sú viac zamerané na oblasť operácií a misií.

Vysoký predstaviteľ poskytne Rade vo svojom odporúčaní podklady na to, aby rozhodla o zozname projektov PESCO v medziach rámca PESCO, a to na základe vojenského poradenstva VVEÚ vo formáte PESCO a prostredníctvom PBV vo formáte PESCO. Rada rozhodne jednomyseľne, pričom jednomyseľné hlasovanie predstavujú hlasy zástupcov zúčastnených členských štátov podľa článku 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ.

Nezúčastnené členské štáty EÚ môžu vždy vyjadriť svoj úmysel podieľať sa na projektoch tým, že sa prihlásia k záväzkom a pripoja sa k PESCO.

Účastníci projektov môžu výnimočne prizvať aj tretie štáty v súlade so všeobecnými pravidlami, o ktorých vo vhodnom čase rozhodne Rada v súlade s článkom 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ. Danému projektu by tretie štáty museli priniesť značnú pridanú hodnotu, museli by prispieť k posilneniu PESCO a SBOP a splniť náročnejšie záväzky. Dotknutým tretím štátom sa tým však neudelia rozhodovacie právomoci v rámci riadenia PESCO. Okrem toho, Rada vo formáte PESCO rozhodne, či jednotlivé tretie štáty prizvané účastníkmi projektu spĺňajú podmienky, ktorá sa stanovili vo všeobecných dojednaniach.

2.2.2. Riadenie projektov prináleží predovšetkým zúčastneným členským štátom

Keď Rada rozhoduje o zozname projektov PESCO, pripojený musí byť zoznam zúčastnených členských štátov zapojených do projektu. Tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na projekte, spoločne predložia daný projekt v predstihu.

Zúčastnené členské štáty zapojené do projektu medzi sebou jednomyseľne dohodnú spôsoby a rozsah ich spolupráce vrátane nevyhnutného príspevku potrebného na zapojenie sa do projektu. Stanovujú pravidlá riadenia projektu a rozhodujú o pristúpení ďalších zúčastnených členských štátov počas projektového cyklu, pričom tieto členské štáty majú štatút účastníka alebo pozorovateľa. Mal by sa však vypracovať spoločný súbor pravidiel riadenia, ktorý by sa mohol v prípade jednotlivých projektov upraviť. To by zabezpečilo určitú formu štandardizácie v oblasti riadenia pre všetky projekty a uľahčilo by to ich začatie. Najmä v prípade projektov rozvoja spôsobilostí zostane riadenie projektu (špecifikácie, stratégia nadobúdania, výber výkonnej agentúry, výber priemyselných spoločností atď.) výlučne v zodpovednosti zúčastnených členských štátov zapojených do projektu.

Zúčastnené členské štáty podľa potreby informujú o projektoch nezúčastnené členské štáty.

3. Presný postupný prístup s realistickými a záväznými cieľmi pre každú fázu

Záväzky zúčastnených členských štátov sa budú plniť prostredníctvom vnútroštátneho úsilia a konkrétnych projektov.

Realistický postupný prístup je kľúčovým predpokladom zachovania účasti predvoja členských štátov v PESCO a tým zachovania zásady ambície a inkluzívnosti. Zatiaľ čo sa zúčastnené členské štáty budú usilovať o dosiahnutie všetkých svojich záväzkov hneď, ako sa PESCO začne oficiálne vykonávať, niektoré záväzky možno splniť skôr než iné. Na tento účel musia zúčastnené členské štáty dohodnúť postupný prístup.

V rámci jednotlivých fáz sa budú brať do úvahy iné existujúce kalendárne položky (ako je napr. implementácia akčného plánu v oblasti európskej obrany a spustenie nového viacročného finančného rámca v roku 2021, ako aj záväzky, ktoré už členské štáty prijali v iných rámcoch). Postupnosť záväzkov umožnia zaistiť dve konkrétne fázy (v rokoch 2018 – 2021 a 2021 – 2025). Po roku 2025 sa uskutoční proces preskúmania. Zúčastnené členské štáty na tento účel zhodnotia plnenie všetkých záväzkov PESCO a rozhodnú o nových záväzkoch s cieľom začať novú etapu na ceste k integrácii európskej bezpečnosti a obrany.

4. Riadenie PESCO si vyžaduje dobre navrhnutý a ambiciózny mechanizmus hodnotenia na základe národných plánov vykonávania

Všetky zúčastnené členské štáty sú garantmi plnenia záväzkov a vysoký predstaviteľ predloží o tomto plnení správu v súlade so zásadou pravidelného hodnotenia stanovenou v protokole 10 (článok 3). Záväzný charakter a dôveryhodnosť dohodnutých záväzkov sa zabezpečia prostredníctvom dvojúrovňového mechanizmu hodnotenia:

4.1. „Národný plán vykonávania“

Na preukázanie schopnosti a ochoty každého zúčastneného členského štátu splniť dohodnuté záväzky sa tieto členské štáty zaväzujú predložiť pred prijatím rozhodnutia Rady o nadviazaní PESCO, národný plán vykonávania, v ktorom opíšu svoju schopnosť plnenia záväzkov. V záujme transparentnosti sa prístup k týmto plánom vykonávania poskytne všetkým zúčastneným členským štátom.

Hodnotenie prísľubu zúčastnených členských štátov plniť dohodnuté záväzky sa bude uskutočňovať každý rok na základe národných plánov vykonávania, prostredníctvom sekretariátu PESCO pod vedením vysokého predstaviteľa (s podporou EDA, pokiaľ ide o obranné investície a rozvoj spôsobilostí, a ESVČ vrátane VŠEÚ, pokiaľ ide o operačné aspekty). V rámci zodpovednosti Rady sa toto hodnotenie zašle Politickému a bezpečnostnému výboru (vo formáte PESCO), ako aj VVEÚ (vo formáte PESCO) na účely poradenstva.

Hodnotitelia sa zamerajú na dôveryhodnosť záväzkov PESCO prostredníctvom preskúmania národných plánov vykonávania členských štátov, vecných ustanovení a príspevkov na projekty.

Zúčastnené členské štáty po začatí vykonávania PESCO podľa potreby aktualizujú svoje národné plány vykonávania na základe požiadavky postupného prístupu.

Na začiatku každej fázy sa záväzky určia podrobnejšie prostredníctvom presnejších cieľov stanovených medzi zúčastnenými členskými štátmi v záujme uľahčenia procesu hodnotenia.

4.2. Výročné a strategické preskúmanie na konci každej fázy

Aspoň raz ročne predloží vysoký predstaviteľ na spoločné zasadnutie Rady pre zahraničné veci/obranu správu vypracovanú na základe príspevkov EDA (v súlade s článkom 3 protokolu 10) a ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ. V správe vysokého predstaviteľa sa uvedie stav vykonávania PESCO vrátane dodržiavania záväzkov zo strany každého zúčastneného členského štátu v súlade s jeho národným plánom vykonávania. Táto správa bude po vyjadrení výboru VVEÚ slúžiť ako základ pre odporúčania a rozhodnutia Rady, ktoré sa prijímajú v súlade s článkom 46 Zmluvy o EÚ.

Na konci každej fázy (2021; 2025) sa vykoná strategické preskúmanie, v ktorom sa zhodnotí dodržiavanie záväzkov, ktorých splnenie sa očakávalo v tejto fáze, rozhodne o začatí ďalšej fázy a aktualizujú, ak to bude potrebné, záväzky pre ďalšiu fázu.

(1) Oznámenie je uverejnené spolu s týmto rozhodnutím (pozri stranu 70 tohto úradného vestníka).

(2) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry (Ú. v. EÚ L 266, 13.10.2015, s. 55).

(3) Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

17.1.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 12/80

Korigendum k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2016/1918 z 28. októbra 2016 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s plazivou obrnou

( Úradný vestník Európskej únie L 296 z 1. novembra 2016 )

Na strane 21 v názve:

namiesto:

„o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s plazivou obrnou“

má byť:

„o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s chronickým chradnutím jeleňovitých“.

Na strane 21 v odôvodnení 2 štvrtej vete:

namiesto:

„ochranné opatrenie týkajúce sa živej jelenej zveri z Nórska v dôsledku niekoľkých prípadov choroby plazivej obrny“

má byť:

„ochranné opatrenie týkajúce sa živých jeleňovitých z Nórska v dôsledku niekoľkých prípadov chronického chradnutia jeleňovitých“.

Na strane 21 v odôvodnení 3:

namiesto:

„Plazivá obrna je prenosná spongiformná encefalopatia jelenej zveri,“

má byť:

„Chronické chradnutie jeleňovitých je prenosná spongiformná encefalopatia jeleňovitých,“.

Na strane 21 v odôvodnení 4:

namiesto:

„V prípade výskytu ohniska uvedenej choroby existuje riziko, že choroba sa môže rozšíriť na iné populácie jelenej zveri a do iných regiónov. Preto sa z dôvodu premiestňovania živej jelenej zveri môže šíriť z jedného členského štátu alebo štátu EZVO, ktorý je členom EHP (ďalej len ‚štát EHP EZVO‘), do iného členského štátu alebo štátu EHP EZVO a do tretích krajín.“

má byť:

„V prípade výskytu ohniska uvedenej choroby existuje riziko, že choroba sa môže rozšíriť na iné populácie jeleňovitých a do iných regiónov. Preto sa z dôvodu premiestňovania živých jeleňovitých môže šíriť z jedného členského štátu alebo štátu EZVO, ktorý je členom EHP (ďalej len ‚štát EHP EZVO‘), do iného členského štátu alebo štátu EHP EZVO a do tretích krajín.“

Na strane 21 v odôvodnení 5:

namiesto:

„Nórsko informovalo Komisiu o viacerých prípadoch plazivej obrny potvrdených na jeho území od začiatku apríla 2016 a dňa 11. júla 2016 prijalo dočasné opatrenie s cieľom zakázať vývoz živej jelenej zveri z Nórska do 1. januára 2017 bez toho, aby boli dotknuté osobitné výnimky.“

má byť:

„Nórsko informovalo Komisiu o viacerých prípadoch chronického chradnutia jeleňovitých potvrdených na jeho území od začiatku apríla 2016 a dňa 11. júla 2016 prijalo dočasné opatrenie s cieľom zakázať vývoz živých jeleňovitých z Nórska do 1. januára 2017 bez toho, aby boli dotknuté osobitné výnimky.“

Na strane 21 v odôvodnení 6:

namiesto:

„S cieľom predísť akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a zabrániť prijatiu neodôvodnených prekážok obchodu tretími krajinami treba prijať na úrovni Únie zákaz premiestňovania živej jelenej zveri z Nórska do Únie bez toho, aby boli dotknuté osobitné výnimky. Z praktických dôvodov sa mal tento zákaz uplatňovať na živú jeleniu zver premiestňovanú v súvislosti s ľudskou činnosťou, ale nie na premiestňovanie voľne žijúcej jelenej zveri prekračujúcej hranice Nórska bez akéhokoľvek ľudského zásahu.“

má byť:

„S cieľom predísť akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a zabrániť prijatiu neodôvodnených prekážok obchodu tretími krajinami treba prijať na úrovni Únie zákaz premiestňovania živých jeleňovitých z Nórska do Únie bez toho, aby boli dotknuté osobitné výnimky. Z praktických dôvodov sa mal tento zákaz uplatňovať na živé jeleňovité premiestňované v súvislosti s ľudskou činnosťou, ale nie na premiestňovanie voľne žijúcich jeleňovitých prekračujúcich hranice Nórska bez akéhokoľvek ľudského zásahu“.

Na strane 21 v odôvodnení 7:

namiesto:

„premiestňovanie voľne žijúcej jelenej zveri z Nórska“

má byť:

„premiestňovanie voľne žijúcich jeleňovitých z Nórska“.

Na strane 22 v odôvodnení 8 tretej vete:

namiesto:

„Vzhľadom na riziko pre zdravie zvierat, ktoré predstavuje uvedené premiestňovanie povolené na základe týchto výnimiek, najmä pokiaľ ide o kontamináciu životného prostredia priónmi plazivej obrny v oblastiach určenia, by sa takéto premiestňovanie malo obmedziť na vymedzené oblasti vo Švédsku a malo by sa zakázať odosielanie živej jelenej zveri z uvedených oblastí s výnimkou odosielania na priame zabitie do ostatných častí Švédska, do Nórska alebo Fínska, za predpokladu, že členský štát určenia vydá svoj súhlas.“

má byť:

„Vzhľadom na riziko pre zdravie zvierat, ktoré predstavuje uvedené premiestňovanie povolené na základe týchto výnimiek, najmä pokiaľ ide o kontamináciu životného prostredia priónmi chronického chradnutia jeleňovitých v oblastiach určenia, by sa takéto premiestňovanie malo obmedziť na vymedzené oblasti vo Švédsku a malo by sa zakázať odosielanie živých jeleňovitých z uvedených oblastí s výnimkou odosielania na priame zabitie do ostatných častí Švédska, do Nórska alebo Fínska, za predpokladu, že členský štát určenia vydá svoj súhlas.“

Na strane 22 v odôvodnení 9:

namiesto:

„Sobí plot medzi Nórskom a Fínskom poskytuje ochranu zdravia živej jelenej zveri na území Fínska. Uvedený plot však presne nekopíruje nórsko-fínsku hranicu a na určitých miestach vedie niekoľko kilometrov cez územie Fínska alebo niekoľko kilometrov cez územie Nórska. Zákaz premiestňovania živej jelenej zveri z Nórska do Únie by sa preto nemal uplatňovať na premiestňovanie jelenej zveri na pastvu z Nórska do Fínska až po sobí plot medzi Nórskom a Fínskom ani na premiestňovanie sobov z Fínska, ktoré sa pásli na území siahajúcemu až k tomuto plotu a vracajú sa do Fínska. Na účely právnej konzistentnosti by sa malo zakázať odosielanie živej jelenej zveri z oblastí vo Fínsku až po sobí plot medzi Nórskom a Fínskom, s výnimkou odosielania na priame zabitie do ostatných častí Fínska, do Nórska alebo Švédska.“

má byť:

„Sobí plot medzi Nórskom a Fínskom poskytuje ochranu zdravia živým jeleňovitým na území Fínska. Uvedený plot však presne nekopíruje nórsko-fínsku hranicu a na určitých miestach vedie niekoľko kilometrov cez územie Fínska alebo niekoľko kilometrov cez územie Nórska. Zákaz premiestňovania živých jeleňovitých z Nórska do Únie by sa preto nemal uplatňovať na premiestňovanie jeleňovitých na pastvu z Nórska do Fínska až po sobí plot medzi Nórskom a Fínskom ani na premiestňovanie sobov z Fínska, ktoré sa pásli na území siahajúcemu až k tomuto plotu a vracajú sa do Fínska. Na účely právnej konzistentnosti by sa malo zakázať odosielanie živých jeleňovitých z oblastí vo Fínsku až po sobí plot medzi Nórskom a Fínskom, s výnimkou odosielania na priame zabitie do ostatných častí Fínska, do Nórska alebo Švédska.“

Na strane 22 v článku 1 ods. 1:

namiesto:

„ ‚živá jelenia zver‘ “

má byť:

„ ‚živé jeleňovité‘ “.

Na strane 22 v článku 2 ods. 1:

namiesto:

„Premiestňovanie živej jelenej zveri z Nórska“

má byť:

„Premiestňovanie živých jeleňovitých z Nórska“.

Na strane 22 v článku 2 ods. 2 úvodnej vete:

namiesto:

„toto premiestňovanie živej jelenej zveri“

má byť:

„toto premiestňovanie živých jeleňovitých“.

Na strane 22 v článku 2 ods. 2 písm. d):

namiesto:

„premiestňovanie živej jelenej zveri z Nórska“

má byť:

„premiestňovanie živých jeleňovitých z Nórska“.

Na strane 22 v článku 2 ods. 2 písm. f):

namiesto:

„tranzit živej jelenej zveri z Nórska“

má byť:

„tranzit živých jeleňovitých z Nórska“.

Na strane 23 v článku 3 ods. 1:

namiesto:

„Príslušné členské štáty zakážu odosielanie živej jelenej zveri z oblastí uvedených v prílohe.“

má byť:

„Príslušné členské štáty zakážu odosielanie živých jeleňovitých z oblastí uvedených v prílohe.“

Na strane 23 v článku 3 ods. 2:

namiesto:

„Odchylne od odseku 1 sa povoľuje odosielanie živej jelenej zveri na priame zabitie z oblastí vo Švédsku uvedených v prílohe do ostatných častí Švédska alebo do Fínska za predpokladu, že príslušný orgán miesta určenia vopred vydal svoj písomný súhlas s takýmto premiestnením.“

má byť:

„Odchylne od odseku 1 sa povoľuje odosielanie živých jeleňovitých na priame zabitie z oblastí vo Švédsku uvedených v prílohe do ostatných častí Švédska alebo do Fínska za predpokladu, že príslušný orgán miesta určenia vopred vydal svoj písomný súhlas s takýmto premiestnením.“

Na strane 23 v článku 3 ods. 3:

namiesto:

„Odchylne od odseku 1 sa povoľuje vývoz živej jelenej zveri na priame zabitie z oblastí vo Fínsku uvedených v prílohe do Švédska. Okrem toho sa povoľuje odosielanie živej jelenej zveri na priame zabitie z oblastí vo Fínsku uvedených v prílohe do ostatných častí Fínska za predpokladu, že príslušný fínsky orgán vopred vydal svoj písomný súhlas s takýmto premiestnením.“

má byť:

„Odchylne od odseku 1 sa povoľuje vývoz živých jeleňovitých na priame zabitie z oblastí vo Fínsku uvedených v prílohe do Švédska. Okrem toho sa povoľuje odosielanie živých jeleňovitých na priame zabitie z oblastí vo Fínsku uvedených v prílohe do ostatných častí Fínska za predpokladu, že príslušný fínsky orgán vopred vydal svoj písomný súhlas s takýmto premiestnením.“

Na strane 23 v článku 3 ods. 4:

namiesto:

„Odchylne od odseku 1 sa povoľuje odosielanie živej jelenej zveri z oblastí uvedených v prílohe do Nórska za predpokladu, že príslušný nórsky orgán vopred vydal svoj písomný súhlas.“

má byť:

„Odchylne od odseku 1 sa povoľuje odosielanie živých jeleňovitých z oblastí uvedených v prílohe do Nórska za predpokladu, že príslušný nórsky orgán vopred vydal svoj písomný súhlas.“

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 12

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 61 17. januára 2018

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Informácia o predĺžení platnosti Dohovoru o obchodovaní s obilninami z roku 1995	1
	*	Informácia o predĺžení platnosti Medzinárodnej dohody o cukre z roku 1992	1
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/63 z 26. septembra 2017, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/571, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa udeľovania povolenia, organizačných požiadaviek a uverejňovania transakcií pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov ( 1 )	2
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/64 z 29. septembra 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 s cieľom uviesť, ako sa kritériá uvedené v článku 20 ods. 1 písm. c) bode iii) majú uplatňovať na účely posúdenia, či by v dôsledku určitých udalostí mohlo dôjsť k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch ( 1 )	5
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/65 z 29. septembra 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o spresnenie technických prvkov vymedzenia pojmov stanovených v článku 3 ods. 1 nariadenia ( 1 )	9
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/66 z 29. septembra 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o určenie toho, ako sa má posudzovať nominálna hodnota iných finančných nástrojov než deriváty, pomyselná hodnota derivátov a čistá hodnota aktív investičných fondov ( 1 )	11
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/67 z 3. októbra 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o stanovenie podmienok posúdenia vplyvu vyplývajúceho z ukončenia alebo zmeny existujúcich referenčných hodnôt ( 1 )	14
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/68 z 8. januára 2018, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Carne de Salamanca (CHZO)]	16
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/69 zo 16. januára 2018, ktorým sa ruší zápis chráneného zemepisného označenia Carne de Morucha de Salamanca (CHZO)	22
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/70 zo 16. januára 2018, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí ametoktradínu, chlórpyrifos-metylu, cyprokonazolu, difenokonazolu, fluazinamu, flutriafolu, prohexadiónu a chloridu sodného v určitých produktoch alebo na nich ( 1 )	24
		ROZHODNUTIA
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/71 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje výnimka pre výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny v Holandsku z uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES [oznámené pod číslom C(2017) 8339] ( 1 )	53

	Korigendá
*	Korigendum k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/2268 z 26. septembra 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím ( Ú. v. EÚ L 334, 15.12.2017 )	62
*	Korigendum k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov ( Ú. v. EÚ L 331, 14.12.2017 )	63
*	Korigendum k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2016/1918 z 28. októbra 2016 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s plazivou obrnou ( Ú. v. EÚ L 296, 1.11.2016 )	80