29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/1

(1)

V nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 (3) sa stanovujú pravidlá v oblasti výmeny informácií a uchovávania týchto informácií členskými štátmi s cieľom zaviesť osobitné úpravy stanovené v hlave XII kapitole 6 smernice Rady 2006/112/ES (4).

(2)

Rozšírenie pôsobnosti uvedených osobitných úprav na predaj tovaru na diaľku a iné služby než telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronicky poskytované služby od 1. januára 2021 si vyžaduje rozšírenie rozsahu pôsobnosti pravidiel tohto nariadenia týkajúcich sa poskytovania informácií a prevodu peňazí medzi členským štátom identifikácie a členskými štátmi spotreby.

(3)

Vzhľadom na rozšírenie pôsobnosti osobitných úprav tak, aby sa vzťahovali aj na predaj tovaru na diaľku a na všetky služby, sa značne zvýši počet transakcií, ktoré sa majú vykazovať v daňovom priznaní k DPH. S cieľom poskytnúť členskému štátu identifikácie dostatok času na to, aby sa zaoberal daňovými priznaniami k DPH, ktoré v rámci osobitnej úpravy podali zdaniteľné osoby, by sa o 10 dní mala predĺžiť lehota na zaslanie informácií týkajúcich sa daňového priznania k DPH a suma DPH zaplatená každému členskému štátu spotreby.

(4)

Rozšírenie pôsobnosti osobitných úprav na predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín si vyžaduje, aby bol colný orgán členského štátu dovozu schopný identifikovať dovoz tovaru v malých zásielkach, v prípade ktorého sa má daň z pridanej hodnoty (DPH) zaplatiť prostredníctvom jednej z osobitných úprav. Identifikačné číslo, pod ktorým sa DPH platí, by sa preto malo oznamovať vopred, aby colné orgány mohli overiť jeho platnosť pri dovoze tovaru.

(5)

Na zdaniteľné osoby, ktoré využívajú takéto osobitné úpravy, sa môžu vzťahovať žiadosti o záznamy a administratívne vyšetrovania zo strany členského štátu identifikácie a všetkých členských štátov spotreby, do ktorých sa dodáva tovar alebo v ktorých sa poskytujú služby. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie podnikov aj daňových správ a ich náklady na dodržiavanie predpisov spôsobené početnými žiadosťami o záznamy a administratívnymi vyšetrovaniami a vyhnúť sa duplicitnej práci by mal tieto žiadosti a vyšetrovania v čo najväčšej možnej miere koordinovať členský štát identifikácie.

(6)

S cieľom zjednodušiť zber štatistických údajov o uplatňovaní osobitných úprav by Komisia mala byť oprávnená extrahovať súhrnné štatistické a diagnostické informácie, ako je počet rôznych typov elektronických správ, ktoré si medzi sebou vymenili členské štáty, týkajúcich sa osobitných úprav, s výnimkou údajov týkajúcich sa jednotlivých zdaniteľných osôb.

(7)

Informácie, ktoré má predložiť zdaniteľná osoba a ktoré sa majú zasielať medzi členskými štátmi na účely uplatňovania osobitných úprav, ako aj technické podrobnosti, vrátane jednotných elektronických správ na predkladanie týchto informácii zdaniteľnou osobou alebo na ich zasielanie medzi členskými štátmi, by sa mali prijať v súlade s komitologickým postupom stanoveným v tomto nariadení.

(8)

Vzhľadom na čas potrebný na zavedenie opatrení nevyhnutných na vykonávanie tohto nariadenia a čas, ktorý členské štáty potrebujú na prispôsobenie svojho systému IT na registráciu a na priznávanie a platbu DPH, ako aj s cieľom zohľadniť zmeny zavedené článkom 2 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 (5), by sa toto nariadenie malo uplatňovať od dátumu uplatňovania uvedených zmien.

(9)

Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   V tomto nariadení sa stanovujú aj pravidlá a postupy pre výmenu informácií o DPH elektronickými prostriedkami týkajúcich sa tovaru dodávaného a služieb poskytovaných v súlade s osobitnými úpravami stanovenými v hlave XII kapitole 6 smernice 2006/112/ES, ako aj pre akúkoľvek následnú výmenu informácií, a pokiaľ ide o tovar a služby, na ktoré sa vzťahujú osobitné úpravy, pre prevod peňazí medzi príslušnými orgánmi členských štátov.“

2.

V článku 2 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Vymedzenie pojmov v článkoch 358, 358a, 369a a 369l smernice 2006/112/ES na účely každej osobitnej úpravy sa uplatňuje aj na účely tohto nariadenia.“

3.

V článku 17 ods. 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

4.

V článku 17 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

5.

V článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Technické podrobnosti týkajúce sa automatických žiadostí o informácie uvedených v odseku 1 písm. b), c), d) a e) sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 58 ods. 2“.

6.

Článok 31 sa mení takto:

7.

Kapitola XI sa mení takto:

8.

V prílohe I sa bod 1 nahrádza takto:

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/7

(1)

V smernici Rady 2006/112/ES (3) sa stanovujú osobitné úpravy účtovania dane z pridanej hodnoty (DPH) pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám.

(2)

V smernici Rady 2009/132/ES (4) sa stanovuje oslobodenie od DPH pri dovoze malých zásielok zanedbateľnej hodnoty.

(3)

Pri posúdení uvedených osobitných úprav zavedených 1. januára 2015 sa identifikovalo viacero oblastí vyžadujúcich zlepšenie. Po prvé, malo by sa znížiť zaťaženie pre mikropodniky usadené v jednom členskom štáte, ktoré príležitostne poskytujú uvedené služby v iných členských štátoch a musia dodržiavať povinnosti týkajúce sa DPH v iných členských štátoch, než v ktorom sú usadené. Na úrovni Spoločenstva by sa preto mal zaviesť limit, v rámci ktorého by uvedené poskytovanie služieb naďalej podliehalo DPH v členskom štáte, v ktorom sú usadené. Po druhé, povinnosť spĺňať v oblasti fakturácie požiadavky všetkých členských štátov, v ktorých sa poskytujú služby, je veľmi zaťažujúca. V záujme čo najnižšieho zaťaženia podnikov by preto mali platiť pravidlá fakturácie, ktoré sú uplatniteľné v členskom štáte identifikácie poskytovateľa, ktorý využíva osobitné úpravy. Po tretie, zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v Spoločenstve, ale sú zaregistrované na účely DPH v členskom štáte napríklad preto, že v tomto členskom štáte vykonávajú príležitostné transakcie podliehajúce DPH, nemôžu využívať ani osobitnú úpravu pre zdaniteľné osoby neusadené v Spoločenstve, ani osobitnú úpravu pre zdaniteľné osoby usadené v Spoločenstve. Preto by sa takýmto zdaniteľným osobám malo povoliť využívanie osobitnej úpravy pre zdaniteľné osoby neusadené v rámci Spoločenstva.

(4)

Navyše, uvedené posúdenie osobitných úprav pre zdaňovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronicky poskytovaných služieb, ktoré sa zaviedli 1. januára 2015, ukázalo, že požiadavka na podanie daňového priznania k DPH do 20 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva, je príliš krátkou lehotou, najmä pokiaľ ide o poskytovanie služieb cez telekomunikačnú sieť, rozhranie alebo portál, pri ktorých sa predpokladá, že tieto služby poskytované cez danú sieť, rozhranie alebo portál poskytuje prevádzkovateľ siete, rozhrania alebo portálu, ktorý musí na vyplnenie daňového priznania k DPH zhromaždiť informácie od každého jedného poskytovateľa služieb. Z daného posúdenia takisto vyplynulo, že povinnosť vykonávať opravy v daňovom priznaní k DPH za príslušné zdaňovacie obdobie je pre zdaniteľné osoby veľmi zaťažujúca, keďže tak môžu byť povinné opakovane podávať viaceré daňové priznania k DPH každý štvrťrok. V dôsledku toho by sa mala lehota na podanie daňového priznania k DPH predĺžiť z 20 dní na koniec mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia a zdaniteľnej osobe by sa mala povoliť oprava predošlých daňových priznaní k DPH v neskoršom priznaní namiesto priznaní za zdaňovacie obdobia, na ktoré sa opravy vzťahujú.

(5)

S cieľom zabrániť, aby sa zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú iné služby než telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronicky poskytované služby nezdaniteľným osobám, museli identifikovať na účely DPH v každom jednom členskom štáte, v ktorom tieto služby podliehajú DPH, by členské štáty mali povoliť zdaniteľným osobám poskytujúcim takéto služby využívať IT systém na registráciu a na priznávanie a platbu DPH, čo im umožní priznávať a platiť DPH za tieto služby v jednom členskom štáte.

(6)

Vytvorenie vnútorného trhu, globalizácia a technologické zmeny viedli k prudkému nárastu elektronického obchodu, a teda aj k nárastu predaja tovaru na diaľku, dodávaného tak z jedného členského štátu do druhého, ako aj z tretích území alebo tretích krajín do Spoločenstva. Príslušné ustanovenia smerníc 2006/112/ES a 2009/132/ES by sa mali tomuto vývoju prispôsobiť a mala by sa v nich pritom zohľadniť zásada zdaňovania v mieste určenia, ako aj potreba chrániť daňové príjmy členských štátov, vytvoriť rovnaké podmienky pre dotknuté podniky a minimalizovať ich zaťaženie. Osobitná úprava pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronicky poskytované služby, ktoré poskytujú zdaniteľné osoby usadené v rámci Spoločenstva, ale neusadené v členskom štáte spotreby, by sa preto mala rozšíriť na predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva a podobná osobitná úprava by sa mala zaviesť pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín. S cieľom jasne určiť rozsah opatrení, ktoré sa vzťahujú na predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva a predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín, by sa tieto pojmy mali vymedziť.

(7)

Predaj tovaru na diaľku dodávaného z jedného členského štátu do druhého, ako aj z tretích území alebo tretích krajín do Spoločenstva, sa z výraznej časti uľahčuje prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, pričom sa často pristupuje k uplatneniu režimu uskladňovania. Hoci členské štáty môžu stanoviť, že za platbu DPH je v takýchto prípadoch spoločne a nerozdielne zodpovedná iná osoba ako osoba povinná platiť DPH, ukázalo sa, že tento postup je na zabezpečenie účinného a efektívneho výberu DPH nedostatočný. Na dosiahnutie uvedeného cieľa a zníženie administratívneho zaťaženia predajcov, daňových úradov a spotrebiteľov je preto nevyhnutné zapojiť zdaniteľné osoby, ktoré uľahčujú predaj tovaru na diaľku prostredníctvom použitia takéhoto elektronického rozhrania, do výberu DPH z takéhoto predaja tým, že sa stanoví, že sa tieto osoby budú považovať za vykonávateľov takéhoto predaja. V prípade predaja tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín do Spoločenstva by sa tento postup mal obmedziť na predaj tovaru, ktorý sa odosiela alebo prepravuje v zásielkach so skutočnou hodnotou nepresahujúcou 150 EUR, počnúc ktorou sa pri dovoze vyžaduje úplné colné vyhlásenie na colné účely.

(8)

Uchovávanie záznamov počas obdobia najmenej desiatich rokov, pokiaľ ide o dodania zdaniteľnými osobami uľahčované prostredníctvom elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, je potrebné na to, aby to pomáhalo členským štátom overiť, či sa DPH z týchto dodaní zaúčtovala správne. Obdobie desiatich rokov je v súlade s existujúcimi ustanoveniami o uchovávaní záznamov. Ak záznamy pozostávajú z osobných údajov, mali by byť v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane údajov.

(9)

S cieľom znížiť zaťaženie podnikov, ktoré využívajú osobitnú úpravu pre predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva, by sa mala zrušiť povinnosť vyhotoviť faktúru na takýto predaj. Aby sa zabezpečila právna istota pre takéto podniky, vo vymedzení takéhoto predaja tovaru na diaľku by sa malo jasne uviesť, že sa uplatňuje aj vtedy, ak sa tovar prepravuje alebo odosiela na účet dodávateľa, vrátane situácie, keď dodávateľ nepriamo zasahuje do prepravy alebo odoslania tovaru.

(10)

Rozsah pôsobnosti osobitnej úpravy pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín by sa mal obmedziť na predaj tovaru, ktorý sa odosiela priamo z tretieho územia alebo tretej krajiny nadobúdateľovi v Spoločenstve, so skutočnou hodnotou nepresahujúcou 150 EUR, počnúc ktorou sa pri dovoze vyžaduje úplné colné vyhlásenie na colné účely. Tovar podliehajúci spotrebnej dani by sa mal vyňať z rozsahu jej pôsobnosti, keďže spotrebná daň je súčasťou zdaniteľného základu DPH pri dovoze. S cieľom vyhnúť sa dvojitému zdaneniu by sa malo zaviesť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru deklarovaného v rámci uvedenej osobitnej úpravy.

(11)

Okrem toho, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi v rámci a mimo Spoločenstva a stratám daňových príjmov, je potrebné zrušiť oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v malých zásielkach zanedbateľnej hodnoty stanovené v smernici 2009/132/ES.

(12)

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva osobitnú úpravu pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín, by mala mať možnosť vymenovať za osobu povinnú platiť DPH a plniť povinnosti stanovené v rámci tejto osobitnej úpravy v jej mene a na jej účet sprostredkovateľa usadeného v Spoločenstve.

(13)

V záujme ochrany daňových príjmov členských štátov by zdaniteľná osoba neusadená v Spoločenstve, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, mala mať povinnosť určiť sprostredkovateľa. Uvedená povinnosť by sa však nemala uplatňovať, ak je takáto osoba usadená v krajine, s ktorou Únia uzavrela dohodu o vzájomnej pomoci.

(14)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, pokiaľ ide o stanovenie zoznamu tretích krajín, s ktorými Únia uzatvorila dohodu o vzájomnej pomoci s podobným rozsahom, ako má smernica Rady 2010/24/EÚ (5) a nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 (6), by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7). Keďže stanovenie zoznamu tretích krajín priamo súvisí s administratívnou spoluprácou v oblasti dane z pridanej hodnoty, je vhodné, aby Komisii pomáhal Stály výbor pre administratívnu spoluprácu zriadený článkom 58 nariadenia (EÚ) č. 904/2010.

(15)

Vzhľadom na prudký nárast elektronického obchodu a súvisiaci nárast počtu malých zásielok so skutočnou hodnotou nepresahujúcou 150 EUR, ktoré sa dovážajú do Spoločenstva, by členské štáty mali systematicky povoľovať využívanie osobitných úprav pre priznávanie a platbu DPH pri dovoze. Uvedené opatrenia sa môžu uplatňovať, ak sa osobitná úprava pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín nepoužíva. Ak členský štát dovozu nestanovuje systematické uplatňovanie znížených sadzieb DPH v rámci tejto osobitnej úpravy, konečný nadobúdateľ by mal mať možnosť rozhodnúť sa pre štandardné dovozné konanie s cieľom využiť potenciálnu zníženú sadzbu DPH.

(16)

Pri dátume začatia uplatňovania ustanovení tejto smernice sa v relevantných prípadoch zohľadní čas potrebný na zavedenie opatrení nevyhnutných na vykonávanie tejto smernice a čas, ktorý členské štáty potrebujú na prispôsobenie svojich IT systémov na registráciu a na priznávanie a platbu DPH.

(17)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zjednodušenie povinností týkajúcich sa DPH, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(18)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (8) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zaslanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(19)

Smernice 2006/112/ES a 2009/132/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 58 sa nahrádza takto:

„Článok 58

1.   Miestom poskytovania ďalej uvedených služieb nezdaniteľnej osobe je miesto, kde je daná osoba usadená, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava:

Ak poskytovateľ služby a odberateľ komunikujú pomocou elektronickej pošty, samo osebe to neznamená, že poskytovaná služba je elektronicky poskytovaná služba.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sú splnené tieto podmienky:

3.   Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit uvedený v odseku 2 písm. c), od daného okamihu sa uplatňuje odsek 1

4.   Členský štát, na ktorého území sú poskytovatelia podľa odseku 2 usadení, alebo ak sídlo neexistuje, na ktorého území majú trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiavajú, prizná uvedeným poskytovateľom právo rozhodnúť sa, že sa miesto poskytovania určí v súlade s odsekom 1, čo sa v každom prípade vzťahuje na dva kalendárne roky.

5.   Členské štáty prijmú primerané opatrenia na monitorovanie plnenia podmienok uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 zdaniteľnou osobou.

6.   Zodpovedajúca hodnota sumy, ktorá je uvedená v odseku 2 písm. c), v národnej mene sa vypočíta použitím výmenného kurzu uverejneného Európskou centrálnou bankou v deň prijatia smernice Rady (EÚ) 2017/2455 (*1).

(*1)  Smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 7).“"

2.

Článok 219a sa nahrádza takto:

„Článok 219a

1.   Fakturácia podlieha pravidlám uplatňovaným v členskom štáte považovanom za štát, v ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočnilo, v súlade s ustanoveniami hlavy V.

2.   Odchylne od odseku 1 podlieha fakturácia týmto pravidlám:

3.   Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté články 244 až 248.“

3.

V článku 358a sa bod 1 nahrádza takto:

4.

V článku 361 ods. 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

1.

V článku 14 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Na účely tejto smernice sa použijú tieto vymedzenia pojmov:

2.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 14a

1.   Ak zdaniteľná osoba uľahčuje predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín v zásielkach so skutočnou hodnotou nepresahujúcou 150 EUR prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, predpokladá sa, že tento tovar prijala a dodala táto zdaniteľná osoba samotná.

2.   Ak zdaniteľná osoba uľahčuje prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, dodanie tovaru v rámci Spoločenstva prostredníctvom zdaniteľnej osoby neusadenej v rámci Spoločenstva nezdaniteľnej osobe, predpokladá sa, že tento tovar prijala a dodala samotná zdaniteľná osoba, ktorá dodanie uľahčuje.“

3.

Článok 33 sa nahrádza takto:

„Článok 33

Odchylne od článku 32:

4.

Článok 34 sa vypúšťa.

5.

Článok 35 sa nahrádza takto:

„Článok 35

Článok 33 sa nevzťahuje na dodanie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov alebo starožitností tak, ako sú vymedzené v článku 311 ods. 1 bodoch 1 až 4, ani na dodanie použitých dopravných prostriedkov tak, ako sú vymedzené v článku 327 ods. 3, ktoré podliehajú DPH v súlade s príslušnými osobitnými úpravami.“

6.

V článku 58 sa vypúšťajú odseky 2 až 6.

7.

V hlave V sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA 3a

Limit pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovar podľa článku 33 písm. a) a poskytujú služby podľa článku 58

Článok 59c

1.   Článok 33 písm. a) a článok 58 sa neuplatňujú, ak sú splnené tieto podmienky:

2.   Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit uvedený v odseku 1 písm. c), od daného okamihu sa uplatňuje článok 33 písm. a) a článok 58

3.   Členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho odoslanie alebo preprava, alebo v ktorom sú usadené zdaniteľné osoby poskytujúce telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytované služby, prizná zdaniteľným osobám uskutočňujúcim dodania tovaru alebo poskytujúcim služby, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 1, právo rozhodnúť sa, že miesto dodania alebo poskytnutia sa určí v súlade s článkom 33 písm. a) a článkom 58, čo sa v každom prípade vzťahuje na dva kalendárne roky.

4.   Členské štáty prijmú primerané opatrenia na monitorovanie plnenia podmienok uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 zdaniteľnou osobou.

5.   Zodpovedajúca hodnota sumy, ktorá je uvedená v odseku 1 písm. c), v národnej mene sa vypočíta použitím výmenného kurzu uverejneného Európskou centrálnou bankou v deň prijatia smernice (EÚ) 2017/2455“.

8.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 66a

Odchylne od článkov 63, 64 a 65, pokiaľ ide o dodanie tovaru, v prípade ktorého DPH platí osoba, ktorá dodanie alebo poskytnutie uľahčuje podľa článku 14a, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď sa platba prijala.“

9.

V článku 143 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:

10.

V článku 220 ods. 1 sa bod 2 nahrádza takto:

11.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 242a

1.   Ak zdaniteľná osoba uľahčuje používaním elektronického rozhrania, ako je trhovisko, platforma, portál alebo podobné prostriedky, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb nezdaniteľnej osobe v rámci Spoločenstva v súlade s ustanoveniami hlavy V, zdaniteľná osoba, ktorá tieto dodania alebo poskytnutia uľahčuje, je povinná uchovávať záznamy o týchto dodaniach alebo poskytnutiach. Uvedené záznamy sú dostatočne podrobné na to, aby umožnili daňovým orgánom členského štátu, v ktorom sú tieto dodania alebo poskytnutia zdaniteľné, overiť, či sa DPH zaúčtovala správne.

2.   Záznamy uvedené v odseku 1 sa musia elektronicky sprístupniť dotknutému členskému štátu na základe jeho žiadosti.

Uvedené záznamy sa musia uchovávať počas obdobia desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa transakcia uskutočnila.“

12.

Nadpis kapitoly 6 v hlave XII sa nahrádza takto:

„Osobitné úpravy pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú služby nezdaniteľným osobám alebo uskutočňujú predaj tovaru na diaľku“

13.

V článku 358 sa vypúšťajú body 1, 2 a 3.

14.

Nadpis oddielu 2 sa nahrádza takto:

„Osobitná úprava pre služby, ktoré poskytujú zdaniteľné osoby neusadené v rámci Spoločenstva“

15.

V článku 358a sa dopĺňa tento bod:

16.

Článok 359 sa nahrádza takto:

„Článok 359

Členské štáty povolia každej zdaniteľnej osobe neusadenej v rámci Spoločenstva, ktorá poskytuje služby nezdaniteľnej osobe, ktorá je usadená, má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v členskom štáte, využívať túto osobitnú úpravu. Táto úprava sa vzťahuje na všetky takéto služby poskytované v rámci Spoločenstva.“

17.

Článok 362 sa nahrádza takto:

„Článok 362

Členský štát identifikácie pridelí zdaniteľnej osobe neusadenej v rámci Spoločenstva individuálne identifikačné číslo pre DPH na uplatňovanie tejto osobitnej úpravy a toto číslo jej elektronicky oznámi. Na základe informácií použitých pre túto identifikáciu môžu členské štáty spotreby použiť svoje vlastné systémy identifikácie.“

18.

V článku 363 sa písmeno a) nahrádza takto:

19.

Články 364 a 365 sa nahrádzajú takto:

„Článok 364

Zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, podáva elektronicky členskému štátu identifikácie daňové priznanie k DPH za každý kalendárny štvrťrok bez ohľadu na to, či sa služby, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje, poskytli. Daňové priznanie k DPH sa podáva do konca mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Článok 365

Daňové priznanie k DPH obsahuje individuálne identifikačné číslo pre DPH na uplatňovanie tejto osobitnej úpravy a za každý členský štát spotreby, v ktorom je DPH splatná, celkovú hodnotu – bez DPH – služieb, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, poskytnutých počas zdaňovacieho obdobia a celkovú sumu zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu. V daňovom priznaní sa takisto musia uviesť uplatniteľné sadzby DPH a celková suma splatnej DPH.

Ak po podaní daňového priznania k DPH treba vykonať akékoľvek zmeny tohto priznania, takéto zmeny sa zahrnú do neskoršieho priznania do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania podľa článku 364. V uvedenom neskoršom daňovom priznaní k DPH sa identifikuje relevantný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma DPH, v súvislosti s ktorou treba vykonať akékoľvek zmeny.“

20.

Článok 368 sa nahrádza takto:

„Článok 368

Zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, nesmie odpočítať DPH podľa článku 168 tejto smernice. Bez ohľadu na článok 1 bod 1 smernice 86/560/EHS sa dotknutej zdaniteľnej osobe vráti daň v súlade s uvedenou smernicou. Článok 2 ods. 2 a 3 a článok 4 ods. 2 smernice 86/560/EHS sa nevzťahujú na vrátenie dane v súvislosti so službami, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava.

Ak sa od zdaniteľnej osoby, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, vyžaduje, aby bola registrovaná v členskom štáte v súvislosti s činnosťami, na ktoré sa táto osobitná úprava nevzťahuje, odpočíta táto osoba v daňovom priznaní k DPH, ktoré sa má podať v súlade s článkom 250 tejto smernice, DPH, ktorá vznikla v tomto členskom štáte, za svoje zdaniteľné činnosti, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje.“

21.

Nadpis oddielu 3 v hlave XII kapitole 6 sa nahrádza takto:

„Osobitná úprava pre predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva a pre služby, ktoré poskytujú zdaniteľné osoby usadené v rámci Spoločenstva, ale neusadené v členskom štáte spotreby“

22.

V článku 369a sa dopĺňa tento bod:

23.

Články 369b a 369c sa nahrádzajú takto:

„Článok 369b

Členské štáty povolia každej zdaniteľnej osobe uskutočňujúcej predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva a každej zdaniteľnej osobe neusadenej v členskom štáte spotreby, ktorá poskytuje služby nezdaniteľnej osobe, aby využívali túto osobitnú úpravu. Táto osobitná úprava sa vzťahuje na všetok uvedený tovar alebo všetky uvedené služby dodávané alebo poskytované v Spoločenstve.

Článok 369c

Zdaniteľná osoba oznámi členskému štátu identifikácie začatie a ukončenie vykonávania svojej zdaniteľnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto osobitná úprava, alebo zmenu tejto činnosti takým spôsobom, že už viac nespĺňa podmienky potrebné na využívanie tejto osobitnej úpravy. Toto oznámenie sa urobí elektronicky.“

24.

Článok 369e sa mení takto:

25.

Články 369f a 369g sa nahrádzajú takto:

„Článok 369f

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, podáva elektronicky členskému štátu identifikácie daňové priznanie k DPH za každý kalendárny štvrťrok bez ohľadu na to, či uskutočňovala predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva alebo poskytovala služby, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje. Daňové priznanie k DPH sa podáva do konca mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Článok 369g

1.   Daňové priznanie k DPH obsahuje identifikačné číslo pre DPH uvedené v článku 369d a za každý členský štát spotreby, v ktorom je DPH splatná, celkovú hodnotu – bez DPH – predaja tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva, ako aj služieb, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, poskytnutých počas zdaňovacieho obdobia a celkovú sumu zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu. V daňovom priznaní sa takisto musia uviesť uplatniteľné sadzby DPH a celková suma splatnej DPH. Daňové priznanie k DPH musí takisto obsahovať zmeny týkajúce sa predchádzajúcich zdaňovacích období, ako sa ustanovuje v odseku 4 tohto článku.

2.   Ak sa v prípade predaja tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva, na ktorý sa vzťahuje táto osobitná úprava, tovar odosiela alebo prepravuje z iného členského štátu, než je členský štát identifikácie, daňové priznanie k DPH obsahuje aj celkovú hodnotu takéhoto predaja za každý členský štát, z ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, spolu s individuálnym identifikačným číslom pre DPH alebo daňovým registračným číslom, ktoré prideľuje každý takýto členský štát. Daňové priznanie k DPH obsahuje tieto informácie za každý iný členský štát, než je členský štát identifikácie, pričom sú rozčlenené podľa jednotlivých členských štátov spotreby.

3.   Ak má zdaniteľná osoba poskytujúca služby, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, okrem stálych prevádzkarní, ktoré má zriadené v členskom štáte identifikácie, jednu alebo viacero stálych prevádzkarní, z ktorých sa poskytujú tieto služby, v daňovom priznaní k DPH sa uvádza aj celková hodnota takýchto poskytnutých služieb za každý členský štát, v ktorom má táto osoba prevádzkareň, spolu s individuálnym identifikačným číslom pre DPH alebo daňovým registračným číslom danej prevádzkarne, pričom daná celková hodnota sa rozčlení podľa jednotlivých členských štátov spotreby.

4.   Ak po podaní daňového priznania k DPH treba vykonať zmeny tohto priznania, takéto zmeny sa zahrnú do neskoršieho priznania do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania podľa článku 369f. V takomto neskoršom daňovom priznaní k DPH sa identifikuje relevantný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma DPH, v súvislosti s ktorou treba vykonať akékoľvek zmeny.“

26.

V článku 369 h ods. 1 druhom pododseku sa druhá veta nahrádza takto:

„Ak sa služby poskytli v iných menách, zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, používa pri vypĺňaní daňového priznania k DPH výmenný kurz platný v posledný deň zdaňovacieho obdobia.“

27.

V článku 369i sa prvý odsek nahrádza takto:

„Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, zaplatí DPH najneskôr pred skončením lehoty, v ktorej sa musí daňové priznanie podať, pričom uvedie odkaz na príslušné daňové priznanie k DPH.“

28.

Článok 369j sa nahrádza takto:

„Článok 369j

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, nesmie v súvislosti so svojimi zdaniteľnými činnosťami, na ktoré sa táto úprava vzťahuje, odpočítať DPH vzniknutú v členskom štáte spotreby podľa článku 168 tejto smernice. Bez ohľadu na článok 2 bod 1, článok 3 a článok 8 ods. 1 písm. e) smernice 2008/9/ES sa dotknutej zdaniteľnej osobe vráti daň v súlade s uvedenou smernicou.

Ak sa od zdaniteľnej osoby, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, vyžaduje, aby bola registrovaná v členskom štáte v súvislosti s činnosťami, na ktoré sa táto osobitná úprava nevzťahuje, odpočíta táto osoba v daňovom priznaní k DPH, ktoré sa má podať v súlade s článkom 250 tejto smernice, DPH, ktorá vznikla v tomto členskom štáte, za svoje zdaniteľné činnosti, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje.“

29.

V článku 369k sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, uchováva záznamy o transakciách, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje. Uvedené záznamy musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili správcovi dane členského štátu spotreby overiť správnosť daňového priznania k DPH.“

30.

V hlave XII kapitole 6 sa dopĺňa tento oddiel:

„ODDIEL 4

Osobitná úprava pre predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín

Článok 369l

Na účely tohto oddielu sa predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín vzťahuje len na tovar – s výnimkou výrobkov, ktoré podliehajú spotrebnej dani – v zásielkach so skutočnou hodnotou nepresahujúcou 150 EUR.

Na účely tohto oddielu a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Článok 369m

1.   Členské štáty povolia využívanie tejto osobitnej úpravy týmto zdaniteľným osobám uskutočňujúcim predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín:

Uvedené zdaniteľné osoby uplatňujú túto osobitnú úpravu na všetky svoje predaje tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín.

2.   Na účely odseku 1 písm. b) nemôže žiadna zdaniteľná osoba vymenovať naraz viac ako jedného sprostredkovateľa.

3.   Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví zoznam tretích krajín podľa odseku 1 písm. c) tohto článku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011, pričom výborom na tento účel je výbor zriadený článkom 58 nariadenia (EÚ) č. 904/2010.

Článok 369n

Pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín, v prípade ktorého sa DPH priznáva v rámci tejto osobitnej úpravy, zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká v čase dodania. Tovar sa považuje za dodaný v čase, keď sa platba prijala.

Článok 369o

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, alebo sprostredkovateľ konajúci na jej účet oznámi členskému štátu identifikácie začatie alebo ukončenie vykonávania svojej činnosti v rámci tejto osobitnej úpravy alebo zmenu tejto činnosti takým spôsobom, že už viac nespĺňa podmienky potrebné na využívanie tejto osobitnej úpravy. Uvedené informácie sa oznámia elektronicky.

Článok 369p

1.   Oznámenie, ktoré zdaniteľná osoba nevyužívajúca sprostredkovateľa musí predložiť členskému štátu identifikácie pred tým, než začne využívať túto osobitnú úpravu, obsahuje tieto údaje:

2.   Oznámenie, ktoré sprostredkovateľ musí predložiť členskému štátu identifikácie pred tým, než začne využívať túto osobitnú úpravu na účet zdaniteľnej osoby, obsahuje tieto údaje:

3.   Oznámenie, ktoré sprostredkovateľ musí predložiť členskému štátu identifikácie v súvislosti s každou zdaniteľnou osobou, ktorú zastupuje, pred tým, než táto zdaniteľná osoba začne využívať túto osobitnú úpravu, obsahuje tieto údaje:

4.   Každá zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, alebo v relevantných prípadoch jej sprostredkovateľ oznámi členskému štátu identifikácie akékoľvek zmeny v predloženom oznámení.

Článok 369q

1.   Členský štát identifikácie pridelí zdaniteľnej osobe, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, individuálne identifikačné číslo pre DPH na uplatňovanie tejto osobitnej úpravy a toto číslo jej elektronicky oznámi.

2.   Členský štát identifikácie pridelí sprostredkovateľovi individuálne identifikačné číslo a toto číslo mu elektronicky oznámi.

3.   Členský štát identifikácie pridelí sprostredkovateľovi individuálne identifikačné číslo pre DPH na uplatňovanie tejto osobitnej úpravy v súvislosti s každou zdaniteľnou osobou, vo vzťahu ku ktorej bol vymenovaný.

4.   Identifikačné číslo pre DPH pridelené podľa odsekov 1, 2 a 3 sa používa len na účely tejto osobitnej úpravy.

Článok 369r

1.   Členský štát identifikácie vymaže zdaniteľnú osobu, ktorá nepoužíva sprostredkovateľa, z identifikačného registra v týchto prípadoch:

2.   Členský štát identifikácie vymaže sprostredkovateľa z identifikačného registra v týchto prípadoch:

3.   Členský štát identifikácie vymaže zdaniteľnú osobu, ktorú zastupuje sprostredkovateľ, z identifikačného registra v týchto prípadoch:

Článok 369s

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, alebo jej sprostredkovateľ podáva elektronicky členskému štátu identifikácie daňové priznanie k DPH za každý mesiac bez ohľadu na to, či sa predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín uskutočnil. Daňové priznanie k DPH sa podáva do konca mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Ak sa má daňové priznanie k DPH podať v súlade s prvým odsekom, členské štáty nesmú uložiť na účely DPH žiadne ďalšie povinnosti ani iné formality pri dovoze.

Článok 369t

1.   Daňové priznanie k DPH obsahuje identifikačné číslo pre DPH uvedené v článku 369q a za každý členský štát spotreby, v ktorom je DPH splatná, celkovú hodnotu – bez DPH – predaja tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín, pri ktorom vznikla daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, a celkovú sumu zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu. V daňovom priznaní sa takisto musia uviesť uplatniteľné sadzby DPH a celková suma splatnej DPH.

2.   Ak po podaní daňového priznania k DPH treba vykonať zmeny tohto priznania, takéto zmeny sa zahrnú do neskoršieho priznania do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania podľa článku 369 s V uvedenom neskoršom daňovom priznaní k DPH sa identifikuje relevantný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma DPH, v súvislosti s ktorou treba vykonať akékoľvek zmeny.

Článok 369u

1.   Daňové priznanie k DPH sa vyhotovuje v eurách.

Členské štáty, ktorých menou nie je euro, môžu požadovať, aby sa daňové priznanie k DPH vyhotovovalo v ich národnej mene. Ak sa služby poskytli v iných menách, zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, alebo jej sprostredkovateľ používa pri vypĺňaní daňového priznania k DPH výmenný kurz platný v posledný deň zdaňovacieho obdobia.

2.   Prepočet sa vykoná podľa výmenných kurzov uverejnených Európskou centrálnou bankou pre uvedený deň, alebo ak sa v tento deň tieto kurzy neuverejnili, podľa výmenných kurzov uverejnených v nasledujúci deň.

Článok 369v

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, alebo jej sprostredkovateľ zaplatí DPH najneskôr pred skončením lehoty, v ktorej sa musí daňové priznanie podať, pričom uvedie odkaz na príslušné daňové priznanie k DPH.

Platba sa vykoná na bankový účet vedený v eurách a zriadený členským štátom identifikácie. Členské štáty, ktoré neprijali euro, môžu požadovať, aby sa platba vykonala na bankový účet vedený v ich vlastnej mene.

Článok 369w

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, nesmie v súvislosti so zdaniteľnou činnosťou, na ktorú sa táto úprava vzťahuje, odpočítať DPH vzniknutú v členských štátoch spotreby podľa článku 168 tejto smernice. Bez ohľadu na článok 1 bod 1 smernice 86/560/EHS a článok 2 bod 1 a článok 3 smernice 2008/9/ES sa dotknutej zdaniteľnej osobe vráti daň v súlade s uvedenými smernicami. Článok 2 ods. 2 a 3 a článok 4 ods. 2 smernice 86/560/EHS sa neuplatňujú na vrátenie dane v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje táto osobitná úprava.

Ak sa od zdaniteľnej osoby, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, vyžaduje, aby bola registrovaná v členskom štáte v súvislosti s činnosťami, na ktoré sa táto osobitná úprava nevzťahuje, odpočíta táto osoba v daňovom priznaní k DPH, ktoré sa má podať v súlade s článkom 250 tejto smernice, DPH, ktorá vznikla v tomto členskom štáte, za svoje zdaniteľné činnosti, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje.

Článok 369x

1.   Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, uchováva záznamy o transakciách, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje. Sprostredkovateľ uchováva záznamy o každej zdaniteľnej osobe, ktorú zastupuje. Uvedené záznamy musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili správcovi dane členského štátu spotreby overiť správnosť daňového priznania k DPH.

2.   Záznamy uvedené v odseku 1 sa musia elektronicky sprístupniť členskému štátu spotreby a členskému štátu identifikácie na základe ich žiadosti.

Uvedené záznamy sa musia uchovávať počas obdobia desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa transakcia uskutočnila.

(*2)  Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).“"

31.

V hlave XII sa dopĺňajú tieto kapitoly:

„KAPITOLA 7

Osobitné úpravy pre priznávanie a platbu DPH pri dovoze

Článok 369y

Ak sa v prípade dovozu tovaru, s výnimkou výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, v zásielkach so skutočnou hodnotou nepresahujúcou 150 EUR osobitná úprava uvedená v kapitole 6 oddiele 4 nevyužije, členský štát dovozu povolí osobe, ktorá predkladá tovar colným orgánom na území Spoločenstva na účet osoby, pre ktorú je tovar určený, aby využila osobitné úpravy pre priznávanie a platbu DPH pri dovoze za tovar, ktorého odoslanie alebo preprava sa končí v uvedenom členskom štáte.

Článok 369z

1.   Na účely tejto osobitnej úpravy platí, že

2.   Členské štáty zabezpečia, aby osoba predkladajúca tovar colným orgánom na území Spoločenstva prijala primerané opatrenia s cieľom zaistiť, aby osoba, pre ktorú je tovar určený, zaplatila daň v správnej výške.

Článok 369za

Odchylne od článku 94 ods. 2 môžu členské štáty ustanoviť, že pri využívaní tejto osobitnej úpravy je uplatniteľná štandardná sadzba DPH platná v členskom štáte dovozu.

Článok 369zb

1.   Členské štáty umožnia, aby sa DPH vybraná v rámci tejto osobitnej úpravy oznamovala elektronicky v mesačnom vyhlásení. Vo vyhlásení sa uvedie celková DPH vybraná počas príslušného kalendárneho mesiaca.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby bola DPH podľa odseku 1 splatná do konca mesiaca nasledujúceho po dovoze.

3.   Osoby využívajúce túto osobitnú úpravu uchovávajú záznamy o transakciách, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje, počas obdobia, ktoré určí členský štát dovozu. Uvedené záznamy musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili správcovi dane alebo colným orgánom členského štátu dovozu overiť správnosť priznanej DPH, a musia sa elektronicky sprístupniť členskému štátu spotreby na základe jeho žiadosti.

KAPITOLA 8

Výmenné hodnoty

Článok 369zc

1.   Výmenná hodnota eura v národnej mene, ktorá sa má zohľadniť v prípade súm uvedených v článku 369l a článku 369y, sa stanoví jedenkrát ročne. Výmennými kurzami, ktoré sa majú použiť, sú výmenné kurzy získané v prvý pracovný deň v októbri, pričom tieto kurzy platia od 1. januára nasledujúceho roka.

2.   Členské štáty môžu zaokrúhliť sumu v národnej mene získanú konverziou súm v eurách.

3.   Členské štáty môžu naďalej uplatňovať sumu platnú v čase ročnej úpravy uvedenej v odseku 1, ak konverzia sumy vyjadrenej v eurách vedie pred zaokrúhlením uvedeným v odseku 2 k zmene, ktorá je menšia ako 5 %, sumy vyjadrenej v národnej mene alebo k zníženiu tejto sumy.“.

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/23

(1)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1324 (2) upravuje účasť Únie na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (ďalej len „PRIMA“), na ktorom sa spoločne podieľajú niektoré členské štáty.

(2)

Alžírska demokratická ľudová republika (ďalej len „Alžírsko“) vyjadrila želanie pripojiť sa k programu PRIMA ako zúčastnený štát a rovnocenne s členskými štátmi a tretími krajinami pridruženými k programu Horizont 2020 – rámcovému programu pre výskum a inováciu (2014 – 2020), ktoré sa zúčastňujú na programe PRIMA.

(3)

V súlade s článkom 1 ods. 2 rozhodnutia (EÚ) 2017/1324 sa Alžírsko stane zúčastneným štátom programu PRIMA, ak s Úniou uzavrie medzinárodnú dohodu o vedeckej a technickej spolupráci, ktorou sa stanovia podmienky účasti Alžírska na programe PRIMA.

(4)

V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/2209 (3) Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou, ktorou sa stanovujú podmienky účasti Alžírskej demokratickej ľudovej republiky na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) (ďalej len „dohoda“), bola podpísaná 26. októbra 2017, s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu.

(5)

Dohoda by sa mala schváliť,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/25

(1)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1324 (2) upravuje účasť Únie na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (ďalej len „PRIMA“), na ktorom sa spoločne podieľajú niektoré členské štáty.

(2)

Egyptská arabská republika (ďalej len „Egypt“) vyjadrila želanie pripojiť sa k programu PRIMA ako zúčastnený štát a rovnocenne s členskými štátmi a tretími krajinami pridruženými k programu Horizont 2020 – rámcovému programu pre výskum a inováciu (2014 – 2020), ktoré sa zúčastňujú na programe PRIMA.

(3)

V súlade s článkom 1 ods. 2 rozhodnutia (EÚ) 2017/1324 sa Egypt stane zúčastneným štátom programu PRIMA, ak s Úniou uzavrie medzinárodnú dohodu o vedeckej a technickej spolupráci, ktorou sa stanovia podmienky účasti Egypta na programe PRIMA.

(4)

V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/2210 (3) Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou, ktorou sa stanovujú podmienky účasti Egyptskej arabskej republiky na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) (ďalej len „dohoda“), bola podpísaná 27. októbra 2017, s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu.

(5)

Dohoda by sa mala schváliť,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/27

(1)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1324 (2) upravuje účasť Únie na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (ďalej len „PRIMA“), na ktorom sa spoločne podieľajú niektoré členské štáty.

(2)

Jordánske hášimovské kráľovstvo (ďalej len „Jordánsko“) vyjadrilo želanie pripojiť sa k programu PRIMA ako zúčastnený štát a rovnocenne s členskými štátmi a tretími krajinami pridruženými k programu Horizont 2020 – rámcovému programu pre výskum a inováciu (2014 – 2020), ktoré sa zúčastňujú na programe PRIMA.

(3)

V súlade s článkom 1 ods. 2 rozhodnutia (EÚ) 2017/1324 sa Jordánsko stane zúčastneným štátom programu PRIMA, ak s Úniou uzavrie medzinárodnú dohodu o vedeckej a technickej spolupráci, ktorou sa stanovia podmienky účasti Jordánska na programe PRIMA.

(4)

V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/2211 (3) Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom, ktorou sa stanovujú podmienky účasti Jordánskeho hášimovského kráľovstva na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) (ďalej len „dohoda“), bola podpísaná 10. novembra 2017, s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu.

(5)

Dohoda by sa mala schváliť,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/29

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/32

(1)

Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 282/2011 (2) sa stanovujú podrobné ustanovenia týkajúce sa predpokladu o mieste odberateľa na určenie miesta poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronicky poskytovaných služieb poskytovaných nezdaniteľnej osobe.

(2)

Z hodnotenia požiadaviek na uplatňovanie uvedených predpokladov vyplynulo, že pre zdaniteľnú osobu usadenú v členskom štáte a poskytujúcu takéto služby nezdaniteľnej osobe v iných členských štátoch je nesmierne náročné získať za určitých okolností dva neprotichodné dôkazy o mieste, kde je odberateľ usadený, má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava.

(3)

Toto dôkazné bremeno mimoriadne zaťažuje najmä malé a stredné podniky. Požiadavka na jeden dôkaz by mala zjednodušiť povinnosti pre takéto spoločnosti, ktoré poskytujú služby v rámci Spoločenstva odberateľom v iných členských štátoch do určitého limitu.

(4)

Zjednodušenou požiadavkou preukazovania miesta odberateľa sa dopĺňajú zmeny zavedené článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 (3) v osobitných úpravách stanovených v hlave XII kapitole 6 smernice 2006/112/ES, a mala by sa preto uplatňovať od toho istého dátumu.

(5)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/34

(1)

V nariadení (ES) č. 882/2004 sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa uskutočňovania úradných kontrol s cieľom overiť okrem iného dodržiavanie pravidiel v oblasti hygieny potravín. V súlade s uvedeným nariadením sú referenčné laboratóriá Európskej únie (ďalej len „referenčné laboratóriá EÚ“) zodpovedné predovšetkým za poskytovanie podrobných informácií o analytických metódach národným referenčným laboratóriám a za koordináciu pri uplatňovaní takýchto metód. V prílohe VII k uvedenému nariadeniu je uvedený zoznam referenčných laboratórií EÚ.

(2)

Pracovný program referenčného laboratória EÚ pre mlieko a mliečne výrobky je v zásade zameraný na poskytovanie analytických metód a na zabezpečovanie spoločného prístupu k medzilaboratórnym skúškam odbornosti vykonávaným národnými referenčnými laboratóriami v súvislosti s kvalitatívnymi parametrami, ako je počet somatických buniek a mikroorganizmov. Najaktuálnejšie odborné znalosti o tom, ako správne vykonávať uvedené analýzy, v súčasnosti dobre uplatňujú tak úradné laboratóriá vykonávajúce úradné kontroly, ako aj laboratóriá, ktoré čoraz častejšie využívajú potravinárske podniky na analýzu uvedených parametrov, ktoré sú faktorom určujúcim cenu mlieka odobraného na farme.

(3)

Referenčné laboratórium EÚ pre mlieko a mliečne výrobky už v Únii nie je potrebné. Preto by sa malo vypustiť zo zoznamu referenčných laboratórií EÚ uvedeného v prílohe VII k nariadeniu (ES) č. 882/2004.

(4)

Príloha VII k nariadeniu (ES) č. 882/2004 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/36

(1)

Pri prijímaní aktu Radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, sa musí overiť, či členské štáty tvoriace kvalifikovanú väčšinu predstavujú aspoň 65 % počtu obyvateľov Únie.

(2)

Uvedený percentuálny podiel sa vypočíta na základe číselných údajov o počte obyvateľov uvedených v prílohe III k rokovaciemu poriadku Rady („rokovací poriadok“).

(3)

V článku 11 ods. 6 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že Rada má každoročne s účinnosťou od 1. januára upraviť číselné údaje stanovené v uvedenej prílohe podľa údajov, ktoré má Štatistický úrad Európskej únie k dispozícii 30. septembra predchádzajúceho roku.

(4)

Rokovací poriadok by sa mal preto na rok 2018 zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/38

(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Rada prijala nariadenie (ES) č. 2201/2003 (2) (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania a stanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadením Brusel IIa sa dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni stanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a ktorý má za cieľ zabezpečiť bezodkladný návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980 okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi by mohol byť najlepším riešením citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

V Haagskom dohovore z roku 1980 sa stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyhlásili, že toto pristúpenie prijali.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia preto nemôže pristúpiť k uvedenému dohovoru a ani uložiť vyhlásenie o prijatí pristupujúceho štátu.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 (3) patria vyhlásenia o prijatí podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Gruzínsko uložilo svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 24. júla 1997. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol platnosť pre Gruzínsko 1. októbra 1997.

(11)

Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Dánska, Luxemburska a Rumunska už prijali pristúpenie Gruzínska k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Gruzínsko prijalo pristúpenie Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Malty k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Posúdenie situácie v Gruzínsku viedlo k záveru, že Luxembursko a Rumunsko sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie Gruzínska v súlade s podmienkami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(12)

Juhoafrická republika uložila svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 8. júla 1997. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol platnosť pre Juhoafrickú republiku 1. októbra 1997.

(13)

Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Luxemburska a Rumunska už prijali pristúpenie Juhoafrickej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Juhoafrická republika prijala pristúpenie Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Malty k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Posúdenie situácie v Juhoafrickej republike viedlo k záveru, že Luxembursko a Rumunsko sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie Juhoafrickej republiky v súlade s podmienkami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(14)

Preto by sa Luxembursko a Rumunsko mali oprávniť, aby v záujme Únie uložili svoje vyhlásenia o prijatí pristúpenia Gruzínska a Juhoafrickej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí. Ostatné členské štáty Únie, ktoré už pristúpenie Gruzínska a Juhoafrickej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 prijali, by nemali uložiť nové vyhlásenia o prijatí, keďže existujúce vyhlásenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(15)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením Brusel IIa a zúčastňujú sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(16)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/41

(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Rada prijala nariadenie (ES) č. 2201/2003 (2) (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania a stanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadením Brusel IIa sa dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni stanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a ktorý má za cieľ zabezpečiť bezodkladný návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980 okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi by mohol byť najlepším riešením citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

V Haagskom dohovore z roku 1980 sa stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyhlásili, že toto pristúpenie prijali.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia preto nemôže pristúpiť k uvedenému dohovoru a ani uložiť vyhlásenie o prijatí pristupujúceho štátu.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 (3) patria vyhlásenia o prijatí podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

San Maríno uložilo svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 14. decembra 2006. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol platnosť pre San Maríno 1. marca 2007.

(11)

Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Dánska, Holandska, Chorvátska, Portugalska a Rumunska už prijali pristúpenie San Marína k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Posúdenie situácie v San Maríne viedlo k záveru, že Holandsko, Chorvátsko, Portugalsko a Rumunsko sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie San Marína v súlade s podmienkami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(12)

Preto by sa Holandsko, Chorvátsko, Portugalsko a Rumunsko mali oprávniť, aby v záujme Únie uložili svoje vyhlásenia o prijatí pristúpenia San Marína k Haagskemu dohovoru z roku 1980 v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí. Ostatné členské štáty Únie, ktoré už pristúpenie San Marína k Haagskemu dohovoru z roku 1980 prijali, by nemali uložiť nové vyhlásenia o prijatí, keďže existujúce vyhlásenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením Brusel IIa a zúčastňujú sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/43

(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Rada prijala nariadenie (ES) č. 2201/2003 (2) (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania a stanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadením Brusel IIa sa dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni stanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a ktorý má za cieľ zabezpečiť bezodkladný návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980 okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi by mohol byť najlepším riešením citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

V Haagskom dohovore z roku 1980 sa stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyhlásili, že toto pristúpenie prijali.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia preto nemôže pristúpiť k uvedenému dohovoru a ani uložiť vyhlásenie o prijatí pristupujúceho štátu.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 (3) patria vyhlásenia o prijatí podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Panama uložila svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 2. februára 1994. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol platnosť pre Panamu 1. mája 1994.

(11)

Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Rakúska a Rumunska už prijali pristúpenie Panamy k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Panama prijala pristúpenie Bulharska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Slovinska k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Posúdenie situácie v Panamy viedlo k záveru, že Rakúsko a Rumunsko sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie Panamy v súlade s podmienkami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(12)

Uruguaj uložil svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 18. novembra 1999. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol platnosť pre Uruguaj 1. februára 2000.

(13)

Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Rakúska a Rumunska už prijali pristúpenie Uruguaja k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Uruguaj prijal pristúpenie Bulharska, Estónska, Litvy a Lotyšska k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Posúdenie situácie v Uruguaji viedlo k záveru, že Rakúsko a Rumunsko sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie Uruguaja v súlade s podmienkami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(14)

Kolumbia uložila svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 13. decembra 1995. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol platnosť pre Kolumbiu 1. marca 1996.

(15)

Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Rakúska a Rumunska už prijali pristúpenie Kolumbie k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Kolumbia prijala pristúpenie Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Malty k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Posúdenie situácie v Kolumbii viedlo k záveru, že Rakúsko a Rumunsko sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie Kolumbie v súlade s podmienkami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(16)

Salvádor uložil svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 5. februára 2001. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol platnosť pre Salvádor 1. mája 2001.

(17)

Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Rakúska a Rumunska už prijali pristúpenie Salvádoru k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Salvádor prijal pristúpenie Bulharska, Estónska, Litvy a Lotyšska k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Posúdenie situácie v Salvádoru viedlo k záveru, že Rakúsko a Rumunsko sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie Salvádoru v súlade s podmienkami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(18)

Preto by sa Rakúsko a Rumunsko mali oprávniť, aby v záujme Únie uložili svoje vyhlásenia o prijatí pristúpenia Panamy, Uruguaja, Kolumbie a Salvádoru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí. Ostatné členské štáty Únie, ktoré už pristúpenie Panamy, Uruguaja, Kolumbie a Salvádoru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 prijali, by nemali uložiť nové vyhlásenia o prijatí, keďže existujúce vyhlásenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(19)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením Brusel IIa a zúčastňujú sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(20)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

29.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/46