21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/1

(1)

Na základe článku 1 rozhodnutia Rady č. 189/2014/EÚ (2) sa Francúzsku povolilo predĺžiť na francúzskom kontinentálnom území uplatňovanie sadzby spotrebnej dane na „tradičný“ rum vyrobený v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion, ktorá je nižšia ako plná sadzba spotrebnej dane z alkoholu stanovená v článku 3 smernice Rady 92/84/EHS (3), a uplatňovať sadzbu poplatku nazývaného „cotisation sur les boissons alcooliques“ (ďalej len „poplatok VSS“), ktorá je nižšia ako plná sadzba uplatniteľná podľa vnútroštátnych právnych predpisov Francúzska na takýto „tradičný“ rum.

(2)

Podľa článku 3 ods. 1 rozhodnutia č. 189/2014/EÚ sa znížené sadzby spotrebnej dane a poplatku VSS vzťahujúce sa na tento „tradičný“ rum obmedzujú na ročnú kvótu 120 000 hektolitrov čistého alkoholu.

(3)

Francúzske orgány požiadali 22. septembra 2016 Komisiu, aby predložila návrh technickej úpravy, ktorým sa zvýši ročná kvóta zo 120 000 hektolitrov čistého alkoholu na 144 000 hektolitrov čistého alkoholu. K žiadosti bola pripojená správa s informáciami odôvodňujúcimi požadovanú úpravu. Výrobcovia „tradičného“ rumu nemali v roku 2016 dostatočný prístup na trh v kontinentálnom Francúzsku. Predpokladané miery rastu si vyžadovali kvótu 144 400 hektolitrov čistého alkoholu a tento objem bol dosiahnutý na konci roka 2016. Ročná kvóta 120 000 hektolitrov čistého alkoholu by sa preto mala zvýšiť na 144 000 hektolitrov čistého alkoholu.

(4)

Opatrenia schválené rozhodnutím č. 189/2014/EÚ majú byť predmetom analýzy a podobnejšej revízie celého systému. V tejto analýze sa má zohľadniť správa Francúzska uvedená v článku 4 rozhodnutia č. 189/2014/EÚ.

(5)

Kvóta 120 000 hektolitrov čistého alkoholu stanovená na rok 2016 sa vyčerpala ešte pred koncom roka 2016. Bez spätného zvýšenia tejto kvóty od 1. januára 2016 by výrobcovia „tradičného“ rumu mohli utrpieť veľkéa pravdepodobne nezvratné škody. Vzťahy medzi výrobcami „tradičného“ rumu a veľkými maloobchodnými reťazcami vo Francúzsku upravujú zmluvy na jeden rok obsahujúce záväzky týkajúce sa dodávaných objemov, nákupnej ceny, ako aj prípadných zliav a propagačných akcií. Naplnenie kvóty viedlo k dodatočnému a nepredvídateľnému zvýšeniu zdanenia množstiev, o ktoré bola kvóta prekročená, pričom výrobcovia „tradičného“ rumu nemohli na začiatku roka pri podpise zmlúv predpokladať pravdepodobnosť prekročenia kvóty, ani prekročenia jeho rozsahu. Bez spätného zvýšenia kvóty utrpia výrobcovia „tradičného“ rumu značné straty v prípade množstiev, o ktoré prekračujú kvótu. Malo by sa preto schváliť spätné zvýšenie kvóty od 1. januára 2016.

(6)

Ostatné parametre rozhodnutia č. 189/2014/EÚ sa nezmenia a nezávislou hospodárskou analýzou, ktorú vykonali a v júli 2016 dokončili útvary Komisie, sa potvrdilo, že dovoz „tradičných“ rumov z Guadeloupe, Francúzskej Guyany, Martiniku a Réunionu do Francúzska sa týka len malej časti celkovej spotreby alkoholu vo Francúzsku. Z tohto dôvodu je nepravdepodobné, že existencia zníženej sadzby by narúšala hospodársku súťaž na trhu s rumami vo Francúzsku a už vôbec nie na jednotnom trhu.

(7)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté prípadné uplatňovanie článkov 107 a 108 Zmluvy.

(8)

Rozhodnutie č. 189/2014/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Znížené sadzby spotrebnej dane a znížené sadzby poplatku VSS uvedené v článku 1, ktoré sa vzťahujú na rum uvedený v článku 2 sa obmedzujú na:

2.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 okrem:

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/3

(1)

Rada prijala 17. marca 2014 nariadenie (EÚ) č. 269/2014.

(2)

Rada sa domnieva, že vzhľadom na usporiadanie gubernátorských volieb Ruskou federáciou v protiprávne anektovanom meste Sevastopol 10. septembra 2017 by sa do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 269/2014, mala doplniť jedna osoba.

(3)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 269/2014 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/6

(1)

Nepriame zúčtovacie mechanizmy by nemali centrálne protistrany, zúčtovacích členov, klientov, nepriamych klientov ani ďalšie vrstvy nepriamych klientov vystavovať dodatočnému riziku protistrany a aktíva a pozície nepriamych klientov by mali využívať primeranú úroveň ochrany. Je preto dôležité, aby akýkoľvek druh nepriamych zúčtovacích mechanizmov spĺňal minimálne podmienky na zaistenie ich bezpečnosti. S týmto cieľom by strany zapojené do nepriamych zúčtovacích mechanizmov mali podliehať osobitným povinnostiam a nepriame zúčtovacie mechanizmy by mali byť povolené len vtedy, ak spĺňajú podmienky vymedzené v tomto nariadení.

(2)

Keďže aktíva a pozície protistrany, ktorej sa poskytujú nepriame zúčtovacie služby, by mali využívať ochranu s rovnocenným účinkom, ako je ochrana uvedená v článkoch 39 a 48 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (2), rozličné koncepcie nepriameho klienta majú pre toto nariadenie zásadný význam a mali by sa v ňom vymedziť.

(3)

Berúc do úvahy, že zúčtovací členovia by sa mali kvalifikovať ako účastníci v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (3), a s cieľom zabezpečiť pre nepriamych klientov rovnocennú úroveň ochrany, aká je poskytnutá klientom na základe nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by klientmi poskytujúcimi nepriame zúčtovacie služby mali byť úverové inštitúcie, investičné spoločnosti alebo subjekty z tretích krajín rovnocenné s úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami.

(4)

Vyšší stupeň sprostredkovacej činnosti medzi centrálnou protistranou a rozličnými vrstvami nepriamych klientov si vyžaduje dodatočné operačné kroky, dodatočné účty i zložitejšie technologické riešenia a postupy spracovania. Oproti klientskym zúčtovacím mechanizmom to má za následok zvýšenú zložitosť nepriamych zúčtovacích mechanizmov. Uvedený vyšší stupeň sprostredkovania by sa preto mal zmierniť prostredníctvom požiadaviek na alternatívne a operačne jednoduchšie možnosti štruktúr účtov pre nepriame zúčtovacie mechanizmy než pri klientskych zúčtovacích mechanizmoch.

(5)

Klientske zúčtovacie mechanizmy si vyžadujú ponuku individuálne oddelených účtov. V prípade nepriamych zúčtovacích mechanizmov by sa však malo vyžadovať, aby sa nad rámec súhrnných nepriamych klientskych účtov, ktoré umožňujú akékoľvek vzájomné započítanie pozícií jednotlivých nepriamych klientov v rámci rovnakého súhrnného nepriameho klientskeho účtu na hrubom základe, ponúkala len štruktúra súhrnných nepriamych klientskych účtov na hrubom základe s mechanizmom na prevod stanovenej vyrovnávacej marže a v prípade dohody aj marže nad rámec marže, pri ktorej došlo k výzve na úhradu, a to od nepriameho klienta až k centrálnej protistrane bez toho, aby sa umožnilo takéto vzájomné započítanie. Uvedený mechanizmus umožňuje identifikovať – rovnocenným spôsobom ako pri individuálne oddelených účtoch – kolaterál a pozície vedené na účet konkrétneho nepriameho klienta na jednej strane a kolaterál a pozície vedené na účet klienta alebo iných nepriamych klientov na strane druhej.

(6)

Okrem toho, ak aj aktíva a pozície držané v štruktúre súhrnného klientskeho účtu na hrubom základe pre nepriame zúčtovacie mechanizmy môžu stále byť vystavené stratám iného nepriameho klienta, keďže tieto aktíva a pozície sú zmiešané na jednom účte, rýchlosť, ktorou možno uvedené aktíva a pozície identifikovať, keď ich treba po zlyhaní zlikvidovať, prispieva k minimalizácii uvedenej potenciálnej straty.

(7)

Uvedený mechanizmus súčasne umožňuje oveľa jednoduchšiu štruktúru účtu, ktorá znižuje náklady a zložitosť oproti individuálne oddeleným účtom, pričom zároveň umožňuje rozlišovať medzi kolaterálom a pozíciami rozličných nepriamych klientov, a tým zabezpečuje úroveň ochrany, ktorá je rovnocenná s úrovňou ochrany, ktorú ponúka individuálne oddelený účet. Ak by sa však vyžadovalo, aby sa ponúkali súhrnné nepriame klientske účty na hrubom základe, nemalo by to zamedziť možnosti ponúkať nepriamym klientom individuálne oddelené nepriame klientske účty v rámci zúčtovacích mechanizmov, ktoré pozostávajú z centrálnej protistrany, zúčtovacieho člena, klienta a jednej vrstvy nepriamych klientov.

(8)

S cieľom uľahčiť prístup k centrálnemu zúčtovaniu racionalizáciou zúčtovacích služieb a zjednodušením obchodných vzťahov medzi zúčtovacími členmi, klientmi a nepriamymi klientmi niektoré skupiny ponúkajú zúčtovacie služby, pričom využívajú dva subjekty z rovnakej skupiny, ktoré v rámci poskytovania týchto služieb pôsobia ako sprostredkovateľ. Z podobných dôvodov táto skupina klienta niekedy využíva jeden subjekt na priamy kontakt so zúčtovacím členom a iný subjekt na priamy kontakt s nepriamym klientom, a to obvykle preto, že tento druhý subjekt je usadený v jurisdikcii nepriameho klienta. V uvedených prípadoch sa zúčtovacie služby racionalizujú v rámci rozličných hospodárskych činností danej skupiny, pričom zjednodušený je aj obchodný vzťah medzi zúčtovacími členmi, klientmi a nepriamymi klientmi. Tieto druhy mechanizmov by sa mali povoliť za predpokladu, že spĺňajú osobitné podmienky, ktoré zabezpečujú, že nedôjde k zvýšeniu rizika protistrany a že sa pri nepriamom zúčtovaní zaistí primeraná úroveň ochrany.

(9)

V reťazcoch nepriameho zúčtovania, ktoré zahŕňajú viac zložiek, než len centrálnu protistranu, zúčtovacieho člena, klienta a jednu vrstvu nepriamych klientov, by používanie individuálne oddelených účtov mohlo viesť k neočakávaným technickým ťažkostiam, pretože by bolo treba riadiť potenciálne zlyhanie jednej alebo viacerých protistrán v uvedenom reťazci a množstvo individuálne oddelených účtov. Ponuka individuálne oddelených účtov v uvedených dlhších reťazcoch by mohla pomýliť protistrany, ktoré sa usilujú dosiahnuť úroveň ochrany bežne spájanú s individuálne oddelenými účtami, pretože uvedená úroveň ochrany sa v niektorých z uvedených dlhších reťazcov nemusí dosiahnuť. Aby sa predišlo rizikám vyplývajúcim z uvedeného nesprávneho predpokladu, v uvedených dlhších reťazcoch nepriameho zúčtovania by malo byť povolené používanie výhradne súhrnných oddelených klientskych účtov, a to za predpokladu, že protistrany, ktoré zúčtovávajú pomocou uvedených mechanizmov, sú v plnej miere informované o úrovni oddelenia a o rizikách súvisiacich s týmto druhom účtu.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby výška marže, pri ktorej došlo k výzve na úhradu v rámci štruktúry súhrnného nepriameho klientskeho účtu na hrubom základe bola rovnaká ako výška, k vyzvaniu ktorej by došlo v prípade použitia individuálne oddeleného nepriameho zúčtovacieho účtu, by sa centrálnej protistrane mali poskytnúť informácie o pozíciách vedených na účet nepriameho klienta, aby mohla vypočítať súvisiacu výzvu na dodatočnú úhradu pre jednotlivých nepriamych klientov.

(11)

Aby sa zabezpečila rovnocennosť s klientskym zúčtovaním, zúčtovací člen by mal mať zavedené postupy na uľahčenie prevodu pozícií nepriamych klientov na alternatívneho klienta v následnosti na zlyhanie klienta, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby. Z rovnakého dôvodu by zúčtovací člen mal mať zavedené aj postupy na likvidáciu pozícií a aktív nepriamych klientov a na vrátenie výnosu z likvidácie uvedeným nepriamym klientom, ak sú známi. Ak z akéhokoľvek dôvodu výnos z likvidácie nemožno vrátiť priamo dotknutým nepriamym klientom, výnos z likvidácie by sa mal vrátiť klientovi, ktorý zlyhal, na účet jeho nepriamych klientov.

(12)

Mali by sa zaviesť postupy, aby sa v prípade zlyhania klienta mohli zistiť informácie o totožnosti nepriamych klientov a aby zúčtovací člen dokázal identifikovať, ktoré aktíva a pozície patria jednotlivým nepriamym klientom.

(13)

Klient poskytujúci nepriame zúčtovacie služby by mal nepriamemu klientovi predložiť možnosť voľby štruktúr účtov. Je však možné, že nepriamy klient neinformoval klienta o svojej voľbe v primeranej časovej lehote. V takom prípade by uvedený klient mal mať možnosť poskytovať uvedenému nepriamemu klientovi nepriame zúčtovacie služby tak, že využije akúkoľvek štruktúru účtov za predpokladu, že klient informuje nepriameho klienta o tom, akú štruktúru účtov si zvolil, o rizikách súvisiacich s uvedeným účtom, o úrovni oddelenia a o možnosti kedykoľvek štruktúru účtov zmeniť.

(14)

Nepriame zúčtovacie mechanizmy môžu so sebou niesť osobitné riziká. Preto treba, aby všetky strany zúčastňujúce sa na nepriamych zúčtovacích mechanizmoch vrátane zúčtovacích členov a centrálnych protistrán priebežne identifikovali, monitorovali a riadili akékoľvek závažné riziká vyplývajúce z uvedených mechanizmov. Na tieto účely je obzvlášť dôležité, aby si klienti a zúčtovací členovia primeraným spôsobom vymieňali informácie. Zúčtovací členovia by však mali zabezpečiť, aby sa uvedené informácie používali len na účely riadenia rizík a dozabezpečovania a že nedôjde k zneužitiu obchodne citlivých informácií.

(15)

Z dôvodu zaistenia konzistentnosti a na zabezpečenie hladkého fungovania finančných trhov je nevyhnutné, aby sa ustanovenia tohto nariadenia a príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 600/2014 uplatňovali od toho istého dňa.

(16)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) predložil Komisii.

(17)

V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (4) orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

a)

„klient“ je klient podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

„nepriamy klient“ je klient klienta v zmysle vymedzenia v písmene a);

c)

„nepriame zúčtovacie mechanizmy“ sú súbor zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi a príjemcami nepriamych zúčtovacích služieb, ktoré poskytuje klient, nepriamy klient alebo druhý nepriamy klient;

d)

„druhý nepriamy klient“ je klient nepriameho klienta v zmysle vymedzenia v písmene b);

e)

„tretí nepriamy klient“ je klient druhého nepriameho klienta v zmysle vymedzenia v písmene d).

a)

klient je povolenou úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou alebo subjektom usadeným v tretej krajine, ktorý by sa považoval za úverovú inštitúciu alebo investičnú spoločnosť, ak by uvedený subjekt bol usadený v Únii;

b)

klient poskytuje nepriame zúčtovacie služby za primeraných obchodných podmienok a zverejňuje všeobecné obchodné podmienky, za ktorých uvedené služby poskytuje;

c)

zúčtovací člen so všeobecnými obchodnými podmienkami uvedenými v písmene b) tohto odseku súhlasil.

a)

všeobecné obchodné podmienky uvedené v odseku 1 písm. b);

b)

záväzok klienta dodržiavať všetky povinnosti nepriameho klienta voči zúčtovaciemu členovi, pokiaľ ide o transakcie, na ktoré sa vzťahuje nepriamy zúčtovací mechanizmus.

a)

súhrnný klientsky účet s aktívami a pozíciami, ktoré vedie uvedený klient na účet svojich nepriamych klientov;

b)

súhrnný klientsky účet s aktívami a pozíciami, ktoré vedie uvedený klient na účet svojich nepriamych klientov a v ktorom zúčtovací člen zabezpečuje, aby sa pozície nepriameho klienta vzájomne nevykompenzovali s pozíciami iného nepriameho klienta a aby aktíva nepriameho klienta nebolo možné použiť na krytie pozícií iného nepriameho klienta.

a)

oddelený účet na výhradný účel držby aktív a pozícií nepriamych klientov v držbe na účte zúčtovacieho člena podľa odseku 2 písm. a);

b)

oddelený účet na výhradný účel držby aktív a pozícií nepriamych klientov každého klienta, ktoré má v držbe zúčtovací člen na účte uvedenom v odseku 2 písm. b).

a)

zabezpečuje, aby postupy uvedené v odseku 5 umožňovali urýchlenú likvidáciu uvedených aktív a pozícií v následnosti na zlyhanie klienta vrátane likvidácie uvedených aktív a pozícií na úrovni centrálnej protistrany, a zahŕňa podrobný postup na informovanie nepriamych klientov o zlyhaní klienta a očakávanom časovom období na likvidáciu aktív a pozícií uvedených nepriamych klientov;

b)

po ukončení postupu riadenia zlyhania pri zlyhaní klienta bezodkladne vráti uvedenému klientovi na účet nepriamych klientov akýkoľvek zostatok, ktorý mu dlží z likvidácie uvedených aktív a pozícií.

a)

začleňuje do postupov uvedených v odseku 5:

b)

zmluvne sa zaviaže spustiť postupy na prevod aktív a pozícií, ktoré vedie klient, ktorý zlyhal, na účet svojich nepriamych klientov, inému klientovi alebo zúčtovaciemu členovi, ktorý bol určený príslušnými nepriamymi klientmi klienta, ktorý zlyhal, na žiadosť uvedených nepriamych klientov a bez toho, aby sa získal súhlas klienta, ktorý zlyhal. Uvedený iný klient alebo zúčtovací člen je povinný uvedené aktíva a pozície prijať len vtedy, ak uvedený iný klient alebo zúčtovací člen predtým uzatvoril s uvedenými príslušnými nepriamymi klientmi zmluvný vzťah, na základe ktorého tak musí urobiť;

c)

zabezpečuje, aby postupy uvedené v odseku 5 umožňovali urýchlenú likvidáciu uvedených aktív a pozícií v následnosti na zlyhanie klienta vrátane likvidácie uvedených aktív a pozícií na úrovni centrálnej protistrany, ak sa prevod uvedený v písmene b) z akéhokoľvek dôvodu neuskutočnil v priebehu vopred vymedzeného obdobia prevodu, ktoré je určené v nepriamom zúčtovacom mechanizme;

d)

v nadväznosti na likvidáciu uvedených aktíva a pozícií sa zmluvne zaviaže spustiť postupy na vyplatenie výnosu z likvidácie každému z nepriamych klientov;

e)

ak zúčtovací člen nedokázal identifikovať nepriamych klientov alebo úspešne uskutočniť vyplatenie výnosu z likvidácie uvedené v písmene d) každému z nepriamych klientov, bezodkladne vráti klientovi na účet nepriamych klientov akýkoľvek zostatok, ktorý mu dlží z likvidácie uvedených aktív a pozícií.

a)

nepriamy klient je povolenou úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou alebo subjektom usadeným v tretej krajine, ktorý by sa považoval za úverovú inštitúciu alebo investičnú spoločnosť, ak by uvedený subjekt bol usadený v Únii;

b)

nepriamy klient a druhý nepriamy klient musia uzatvoriť nepriamy zúčtovací mechanizmus v písomnej podobe. Nepriamy zúčtovací mechanizmus musí obsahovať prinajmenšom tieto zmluvné podmienky:

c)

aktíva a pozície druhého nepriameho klienta sú v držbe zúčtovacieho člena na účte podľa článku 4 ods. 2 písm. a).

a)

zúčtovací člen a klient sú súčasťou rovnakej skupiny, no nepriamy klient nie je súčasťou uvedenej skupiny;

b)

klient a nepriamy klient sú súčasťou rovnakej skupiny, no ani zúčtovací člen ani druhý nepriamy klient nie sú súčasťou uvedenej skupiny;

a)

článok 4 ods. 1, 5, 6 a 8 sa uplatňujú na klienta, akoby bol tento klient zúčtovacím členom;

b)

článok 2 ods. 1 písm. b), článok 5 ods. 2, 3, 6, 8 a 9 sa uplatňujú na nepriameho klienta, akoby tento nepriamy klient bol klientom.

a)

článok 4 ods. 5 a 6 sa uplatňujú na klienta, akoby bol tento klient zúčtovacím členom;

b)

článok 2 ods. 1 písm. b), článok 5 ods. 2, 3, 6, 8 a 9 sa uplatňujú na nepriameho klienta, akoby tento nepriamy klient bol klientom.

a)

nepriamy klient a druhý nepriamy klient sú povolenými úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami alebo subjektmi usadenými v tretej krajine, ktoré by sa považovali za úverovú inštitúciu alebo investičnú spoločnosť, ak by uvedené subjekty boli usadené v Únii;

b)

zúčtovací člen a klient sú súčasťou rovnakej skupiny, no nepriamy klient nie je súčasťou uvedenej skupiny;

c)

nepriamy klient a druhý nepriamy klient sú súčasťou rovnakej skupiny, no tretí nepriamy klient nie je súčasťou uvedenej skupiny;

d)

druhý nepriamy klient a tretí nepriamy klient musia uzatvoriť nepriamy zúčtovací mechanizmus v písomnej podobe. Nepriamy zúčtovací mechanizmus musí obsahovať prinajmenšom tieto zmluvné podmienky:

e)

aktíva a pozície tretieho nepriameho klienta sú v držbe zúčtovacieho člena na účte podľa článku 4 ods. 2 písm. a).

a)

článok 4 ods. 1, 5, 6 a 8 sa uplatňujú na klienta i na nepriameho klienta, akoby boli zúčtovacími členmi;

b)

článok 2 ods. 1 písm. b), článok 5 ods. 2, 3, 6, 8 a 9 sa uplatňujú na nepriameho klienta i druhého nepriameho klienta, akoby boli klientmi.

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/13

(1)

Nepriame zúčtovacie mechanizmy by nemali centrálne protistrany, zúčtovacích členov, klientov, nepriamych klientov ani ďalšie vrstvy nepriamych klientov vystavovať dodatočnému riziku protistrany a aktíva a pozície nepriamych klientov by mali využívať primeranú úroveň ochrany. Je preto dôležité, aby akýkoľvek druh nepriamych zúčtovacích mechanizmov spĺňal minimálne podmienky na zaistenie ich bezpečnosti. S týmto cieľom by strany zapojené do nepriamych zúčtovacích mechanizmov mali podliehať osobitným povinnostiam a nepriame zúčtovacie mechanizmy by mali byť povolené len vtedy, ak spĺňajú podmienky vymedzené v tomto nariadení.

(2)

Keďže aktíva a pozície protistrany, ktorej sa poskytujú nepriame zúčtovacie služby, by mali požívať ochranu s rovnocenným účinkom, ako je ochrana uvedená v článkoch 39 a 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, rozličné koncepcie nepriameho klienta majú pre toto nariadenie zásadný význam a mali by sa v ňom vymedziť.

(3)

Berúc do úvahy, že zúčtovací členovia by sa mali kvalifikovať ako účastníci v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (2), a s cieľom zabezpečiť pre nepriamych klientov rovnocennú úroveň ochrany, aká je poskytnutá klientom na základe nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by klientmi poskytujúcimi nepriame zúčtovacie služby mali byť úverové inštitúcie, investičné spoločnosti alebo subjekty z tretích krajín rovnocenné s úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami.

(4)

Vyšší stupeň sprostredkovacej činnosti medzi centrálnou protistranou a rozličnými vrstvami nepriamych klientov si vyžaduje dodatočné operačné kroky, dodatočné účty i zložitejšie technologické riešenia a postupy spracovania. Oproti klientskym zúčtovacím mechanizmom to má za následok zvýšenú zložitosť nepriamych zúčtovacích mechanizmov. Uvedený vyšší stupeň sprostredkovania by sa preto mal zmierniť prostredníctvom požiadaviek na alternatívne a operačne jednoduchšie možnosti štruktúr účtov pre nepriame zúčtovacie mechanizmy než pri klientskych zúčtovacích mechanizmoch.

(5)

Klientske zúčtovacie mechanizmy si vyžadujú ponuku individuálne oddelených účtov. V prípade nepriamych zúčtovacích mechanizmov by sa však malo vyžadovať, aby sa nad rámec súhrnných nepriamych klientskych účtov, ktoré umožňujú akékoľvek vzájomné započítanie pozícií jednotlivých nepriamych klientov v rámci rovnakého súhrnného nepriameho klientskeho účtu na hrubom základe, ponúkala len štruktúra súhrnných nepriamych klientskych účtov na hrubom základe s mechanizmom na prevod stanovenej vyrovnávacej marže a v prípade dohody aj marže nad rámec marže, pri ktorej došlo k výzve na úhradu, a to od nepriameho klienta až k centrálnej protistrane bez toho, aby sa umožnilo takéto vzájomné započítanie. Uvedený mechanizmus umožňuje identifikovať – rovnocenným spôsobom ako pri individuálne oddelených účtoch – kolaterál a pozície vedené na účet konkrétneho nepriameho klienta na jednej strane a kolaterál a pozície vedené na účet klienta alebo iných nepriamych klientov na strane druhej.

(6)

Okrem toho, ak aj aktíva a pozície držané v štruktúre súhrnného klientskeho účtu na hrubom základe pre nepriame zúčtovacie mechanizmy môžu stále byť vystavené stratám iného nepriameho klienta, keďže tieto aktíva a pozície sú zmiešané na jednom účte, rýchlosť, ktorou možno uvedené aktíva a pozície identifikovať, keď ich treba po zlyhaní zlikvidovať, prispieva k minimalizácii uvedenej potenciálnej straty.

(7)

Uvedený mechanizmus súčasne umožňuje oveľa jednoduchšiu štruktúru účtu, ktorá znižuje náklady a zložitosť oproti individuálne oddeleným účtom, pričom zároveň umožňuje rozlišovať medzi kolaterálom a pozíciami rozličných nepriamych klientov, a tým zabezpečuje úroveň ochrany, ktorá je rovnocenná s úrovňou ochrany, ktorú ponúka individuálne oddelený účet. Ak by sa však vyžadovalo, aby sa ponúkali súhrnné nepriame klientske účty na hrubom základe, nemalo by to zamedziť možnosti ponúkať nepriamym klientom individuálne oddelené nepriame klientske účty v rámci zúčtovacích mechanizmov, ktoré pozostávajú z centrálnej protistrany, zúčtovacieho člena, klienta a jednej vrstvy nepriamych klientov.

(8)

S cieľom uľahčiť prístup k centrálnemu zúčtovaniu racionalizáciou zúčtovacích služieb a zjednodušením obchodných vzťahov medzi zúčtovacími členmi, klientmi a nepriamymi klientmi niektoré skupiny ponúkajú zúčtovacie služby, pričom využívajú dva subjekty z rovnakej skupiny, ktoré v rámci poskytovania týchto služieb pôsobia ako sprostredkovateľ. Z podobných dôvodov táto skupina klienta niekedy využíva jeden subjekt na priamy kontakt so zúčtovacím členom a iný subjekt na priamy kontakt s nepriamym klientom, a to obvykle preto, že tento druhý subjekt je usadený v jurisdikcii nepriameho klienta. V uvedených prípadoch sa zúčtovacie služby racionalizujú v rámci rozličných hospodárskych činností danej skupiny, pričom zjednodušený je aj obchodný vzťah medzi zúčtovacími členmi, klientmi a nepriamymi klientmi. Tieto druhy mechanizmov by sa mali povoliť za predpokladu, že spĺňajú osobitné podmienky, ktoré zabezpečujú, že nedôjde k zvýšeniu rizika protistrany a že sa pri nepriamom zúčtovaní zaistí primeraná úroveň ochrany.

(9)

V reťazcoch nepriameho zúčtovania, ktoré zahŕňajú viac zložiek, než len centrálnu protistranu, zúčtovacieho člena, klienta a jednu vrstvu nepriamych klientov, by používanie individuálne oddelených účtov mohlo viesť k neočakávaným technickým ťažkostiam, pretože by bolo treba riadiť potenciálne zlyhanie jednej alebo viacerých protistrán v uvedenom reťazci a množstvo individuálne oddelených účtov. Ponuka individuálne oddelených účtov v uvedených dlhších reťazcoch by mohla pomýliť protistrany, ktoré sa usilujú dosiahnuť úroveň ochrany bežne spájanú s individuálne oddelenými účtami, pretože uvedená úroveň ochrany sa v niektorých z uvedených dlhších reťazcov nemusí dosiahnuť. Aby sa predišlo rizikám vyplývajúcim z uvedeného nesprávneho predpokladu, v uvedených dlhších reťazcoch nepriameho zúčtovania by malo byť povolené používanie výhradne súhrnných oddelených klientskych účtov, a to za predpokladu, že protistrany, ktoré zúčtovávajú pomocou uvedených mechanizmov, sú v plnej miere informované o úrovni oddelenia a o rizikách súvisiacich s týmto druhom účtu.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby výška marže, pri ktorej došlo k výzve na úhradu v rámci štruktúry súhrnného nepriameho klientskeho účtu na hrubom základe, bola rovnaká ako výška, k vyzvaniu ktorej by došlo v prípade použitia individuálne oddeleného nepriameho zúčtovacieho účtu, by sa centrálnej protistrane mali poskytnúť informácie o pozíciách vedených na účet nepriameho klienta, aby mohla vypočítať súvisiacu výzvu na dodatočnú úhradu pre jednotlivých nepriamych klientov.

(11)

Aby sa zabezpečila rovnocennosť s klientskym zúčtovaním, zúčtovací člen by mal mať zavedené postupy na uľahčenie prevodu pozícií nepriamych klientov na alternatívneho klienta v následnosti na zlyhanie klienta, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby. Z rovnakého dôvodu by zúčtovací člen mal mať zavedené aj postupy na likvidáciu pozícií a aktív nepriamych klientov a na vrátenie výnosu z likvidácie uvedeným nepriamym klientom, ak sú známi. Ak z akéhokoľvek dôvodu výnos z likvidácie nemožno vrátiť priamo dotknutým nepriamym klientom, výnos z likvidácie by sa mal vrátiť klientovi, ktorý zlyhal, na účet jeho nepriamych klientov.

(12)

Mali by sa zaviesť postupy, aby sa v prípade zlyhania klienta mohli zistiť informácie o totožnosti nepriamych klientov a aby zúčtovací člen dokázal identifikovať, ktoré aktíva a pozície patria jednotlivým nepriamym klientom.

(13)

Klient poskytujúci nepriame zúčtovacie služby by mal nepriamemu klientovi predložiť možnosť voľby štruktúr účtov. Je však možné, že nepriamy klient neinformoval klienta o svojej voľbe v primeranej časovej lehote. V takom prípade by uvedený klient mal mať možnosť poskytovať uvedenému nepriamemu klientovi nepriame zúčtovacie služby tak, že využije akúkoľvek štruktúru účtov za predpokladu, že klient informuje nepriameho klienta o tom, akú štruktúru účtov si zvolil, o rizikách súvisiacich s uvedeným účtom, o úrovni oddelenia a o možnosti kedykoľvek štruktúru účtov zmeniť.

(14)

Nepriame zúčtovacie mechanizmy môžu so sebou niesť osobitné riziká. Preto treba, aby všetky strany zúčastňujúce sa na nepriamych zúčtovacích mechanizmoch vrátane zúčtovacích členov a centrálnych protistrán priebežne identifikovali, monitorovali a riadili akékoľvek závažné riziká vyplývajúce z uvedených mechanizmov. Na tieto účely je obzvlášť dôležité, aby si klienti a zúčtovací členovia primeraným spôsobom vymieňali informácie. Zúčtovací členovia by však mali zabezpečiť, aby sa uvedené informácie používali len na účely riadenia rizík a dozabezpečovania a že nedôjde k zneužitiu obchodne citlivých informácií.

(15)

Z dôvodu zaistenia konzistentnosti a na zabezpečenie hladkého fungovania finančných trhov je nevyhnutné, aby sa ustanovenia tohto nariadenia a ustanovenia prijaté na základe článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (3) uplatňovali od toho istého dňa.

(16)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) predložil Komisii.

(17)

V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (4) orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú na základe článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(18)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 149/2013 (5) by sa preto malo zmeniť,

1.

V článku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

2.

V článku 1 sa dopĺňajú tieto písmená d) a e):

3.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Požiadavky na poskytovanie nepriamych zúčtovacích služieb klientmi

1.   Klient smie nepriame zúčtovacie služby poskytovať nepriamym klientom len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

2.   Klient uvedený v odseku 1 a nepriamy klient musia uzatvoriť nepriamy zúčtovací mechanizmus v písomnej podobe. Nepriamy zúčtovací mechanizmus musí obsahovať prinajmenšom tieto zmluvné podmienky:

Všetky aspekty nepriameho zúčtovacieho mechanizmu musia byť jasne zdokumentované.

3.   Centrálna protistrana nesmie brániť uzavretiu nepriamych zúčtovacích mechanizmov, ktoré sa uzatvoria za primeraných obchodných podmienok.“.

4.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Povinnosti centrálnych protistrán

1.   Centrálna protistrana otvára a vedie ktorékoľvek z účtov uvedených v článku 4 ods. 4 v súlade so žiadosťou zúčtovacieho člena.

2.   Centrálna protistrana, ktorá na účte drží aktíva a pozície viacerých nepriamych klientov podľa článku 4 ods. 4 písm. b), vedie oddelené záznamy o pozíciách každého nepriameho klienta, vypočítava marže, pokiaľ ide o každého nepriameho klienta, a vyberá súčet týchto marží na hrubom základe podľa informácií uvedených v článku 4 ods. 3

3.   Centrálna protistrana identifikuje, monitoruje a riadi všetky závažné riziká vyplývajúce z poskytovania nepriamych zúčtovacích služieb, ktoré by mohli ovplyvniť odolnosť centrálnej protistrany proti nepriaznivému vývoju na trhu.“.

5.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Povinnosti zúčtovacích členov

1.   Zúčtovací člen, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby, tak robí za primeraných obchodných podmienok a zverejňuje všeobecné obchodné podmienky, za ktorých uvedené služby poskytuje.

Všeobecné obchodné podmienky uvedené v prvom pododseku musia zahŕňať minimálne finančné zdroje a požiadavky na prevádzkovú kapacitu pre klientov, ktorí poskytujú nepriame zúčtovacie služby.

2.   Zúčtovací člen, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby, otvára a vedie v súlade so žiadosťou klienta prinajmenšom tieto účty:

3.   Zúčtovací člen, ktorý vedie aktíva a pozície na účet viacerých nepriamych klientov podľa odseku 2 písm. b), centrálnej protistrane každodenne poskytuje všetky potrebné informácie, ktoré centrálnej protistrane umožňujú identifikovať pozície vedené na účet každého nepriameho klienta. Uvedené informácie musia vychádzať z informácií uvedených v článku 5 ods. 4

4.   Zúčtovací člen, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby, v centrálnej protistrane otvára a vedie v súlade so žiadosťou klienta prinajmenšom tieto účty:

5.   Zúčtovací člen zavádza postupy zamerané na riadenie zlyhania klienta, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby.

6.   Zúčtovací člen, ktorý drží aktíva a pozície nepriamych klientov na účte podľa odseku 2 písm. a):

7.   Zúčtovací člen, ktorý drží aktíva a pozície nepriamych klientov na účte podľa odseku 2 písm. b):

8.   Zúčtovací člen identifikuje, monitoruje a riadi prípadné závažné riziká vyplývajúce z poskytovania nepriamych zúčtovacích služieb, ktoré by mohli ovplyvniť jeho odolnosť voči nepriaznivému vývoju na trhu. Zúčtovací člen zavádza interné postupy na zabezpečenie toho, aby informácie uvedené v článku 5 ods. 8 nebolo možné používať na obchodné účely.“.

6.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Povinnosti klientov

1.   Klient, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby, musí nepriamym klientom ponúknuť možnosť zvoliť si aspoň medzi tými druhmi účtov, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 2, a zabezpečuje, aby uvedení nepriami klienti boli plne informovaní o rozličných úrovniach oddelenia a o rizikách súvisiacich s každým druhom účtu.

2.   Nepriamym klientom, ktorí si v primeranej časovej lehote, ktorú určuje klient, nezvolili žiadny druh účtu podľa článku 4 ods. 2, klient uvedený v odseku 1 jeden takýto účet priradí. Klient bezodkladne informuje nepriameho klienta o rizikách súvisiacich s druhom účtu, ktorý mu bol priradený. Nepriamy klient si môže kedykoľvek zvoliť iný druh účtu tak, že o to klienta písomne požiada.

3.   Klient, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby, vedie oddelené záznamy a účty, ktoré mu umožňujú rozlišovať medzi jeho vlastnými aktívami a pozíciami a aktívami a pozíciami vedenými na účet jeho nepriamych klientov.

4.   Ak má aktíva a pozície viacerých nepriamych klientov v držbe na účte zúčtovací člen podľa článku 4 ods. 2 písm. b), klient poskytuje každodenne zúčtovaciemu členovi všetky potrebné informácie na to, aby zúčtovaciemu členovi umožnil identifikovať pozície vedené na účet každého nepriameho klienta.

5.   Klient, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby, musí v súlade s rozhodnutím svojich nepriamych klientov požiadať zúčtovacieho člena, aby v centrálnej protistrane otvoril a viedol účty uvedené v článku 4 ods. 4

6.   Klient poskytuje svojim nepriamym klientom dostatočné informácie na to, aby uvedeným nepriamym klientom umožnil identifikovať centrálnu protistranu a zúčtovacieho člena, prostredníctvom ktorých sa ich pozície zúčtovali.

7.   Ak má zúčtovací člen v držbe aktíva a pozície jedného alebo viacerých nepriamych klientov podľa článku 4 ods. 2 písm. b), klient zahrnie do nepriameho zúčtovacieho mechanizmu so svojimi nepriamymi klientmi aj všetky potrebné obchodné podmienky na zabezpečenie toho, aby v prípade zlyhania uvedeného klienta zúčtovací člen mohol urýchlene vrátiť nepriamym klientom výnos z likvidácie pozícií a aktív vedených na účet uvedených nepriamych klientov v súlade s článkom 4 ods. 7

8.   Klient poskytuje zúčtovaciemu členovi dostatočné informácie na to, aby mohol identifikovať, monitorovať a riadiť prípadné závažné riziká vyplývajúce z poskytovania nepriamych zúčtovacích služieb, ktoré by mohli ovplyvniť odolnosť zúčtovacieho člena.

9.   Klient musí mať zavedené mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby v prípade jeho zlyhania všetky informácie, ktoré má k dispozícii o svojich nepriamych klientoch, boli okamžite sprístupnené zúčtovaciemu členovi vrátane totožnosti nepriamych klientov uvedených v článku 5 ods. 4“.

7.

Vkladá sa tento článok 5a:

„Článok 5a

Požiadavky na poskytovanie nepriamych zúčtovacích služieb nepriamymi klientmi

1.   Nepriamy klient smie nepriame zúčtovacie služby poskytovať druhým nepriamym klientom len vtedy, ak strany nepriameho zúčtovacieho mechanizmu spĺňajú jednu z požiadaviek stanovených v odseku 2 a ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Všetky aspekty nepriameho zúčtovacieho mechanizmu uvedené v písmene b) musia byť jasne zdokumentované.

2.   Na účely odseku 1 musia strany nepriamych zúčtovacích mechanizmov spĺňať jednu z týchto požiadaviek:

3.   Pri nepriamych zúčtovacích mechanizmoch, ktoré strany uzatvorili v situácii uvedenej v odseku 2 písm. a):

4.   Pri nepriamych zúčtovacích mechanizmoch, ktoré strany uzatvorili v situácii uvedenej v odseku 2 písm. b):

8.

Vkladá sa tento článok 5b:

„Článok 5b

Požiadavky na poskytovanie nepriamych zúčtovacích služieb druhými nepriamymi klientmi

1.   Druhý nepriamy klient smie nepriame zúčtovacie služby poskytovať tretím nepriamym klientom len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Všetky aspekty nepriameho zúčtovacieho mechanizmu uvedené v písmene d) prvého pododseku musia byť jasne zdokumentované.

2.   Keď druhí nepriami klienti poskytujú nepriame zúčtovacie služby podľa odseku 1:

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/20

(1)

Žiadosť Poľska o zápis názvu „Kiełbasa piaszczańska“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Kiełbasa piaszczańska“ by sa mal zapísať do registra,

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/21

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry (KN), ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia určitého tovaru.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 211/2012 (3) bol výrobok zložený zo zmesi etylalkoholu (70 hm. %) a benzínu (automobilového benzínu) vyhovujúci EN 228 (30 hm. %) zatriedený pod číselný znak KN 2207 20 00.

(3)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 626/2014 (4) Komisia vložila doplnkovú poznámku 12 k 22. kapitole druhej časti kombinovanej nomenklatúry. Dôvody na zatriedenie dotknutého výrobku vykonávacím nariadením (EÚ) č. 211/2012 pod číselný znak KN 2207 20 00 by sa mali zosúladiť s pravidlami stanovenými v danej doplnkovej poznámke, aby sa predišlo prípadným rozdielom v nomenklatúrnom zatriedení špecifických zmesí etylalkoholu s inými látkami a zabezpečilo jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry v rámci Únie. Z opisu výrobku uvedeného v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 211/2012 by malo takisto vyplývať, že výrobok sa používa ako surovina na výrobu palív pre motorové vozidlá.

(4)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 211/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/24

(1)

Nariadenie (ES) č. 852/2004 sa zameriava na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín. Vymedzuje „hygienu potravín“ ako súbor opatrení a podmienok potrebných na kontrolu nebezpečenstiev a na zabezpečenie vhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu, berúc do úvahy jej určené použitie. Nebezpečenstvá z hľadiska bezpečnosti potravín vznikajú, ak je potravina vystavená nebezpečným látkam, čo má za následok kontamináciu tejto potraviny. Potravinové nebezpečenstvá môžu byť biologické, chemické alebo fyzikálne.

(2)

Akrylamid je kontaminant podľa vymedzenia nariadenia Rady (EHS) č. 315/93 (2) a ako taký je chemickým nebezpečenstvom v potravinovom reťazci.

(3)

Akrylamid je organická zlúčenina s nízkou molekulárnou hmotnosťou, vysoko rozpustná vo vode, ktorá vzniká z prirodzene sa vyskytujúcich zložiek asparagínu a cukrov v určitých potravinách pri príprave pri teplotách zvyčajne vyšších ako 120 °C a nízkej vlhkosti. Tvorí sa hlavne v pečených alebo vyprážaných potravinách bohatých na sacharidy, ktorých suroviny obsahujú jeho prekurzory, napríklad obilniny, zemiaky a kávové zrná.

(4)

Keďže sa zdá, že v niektorých potravinách je množstvo akrylamidu podstatne vyššie než v porovnateľných výrobkoch rovnakej kategórie, príslušné orgány členských štátov boli v odporúčaní Komisie 2013/647/EÚ (3) vyzvané, aby preskúmali metódy výroby a spracovania, ktoré prevádzkovatelia potravinárskych podnikov používajú v prípade, že množstvo akrylamidu zistené v konkrétnych potravinách prekračuje indikatívne hodnoty stanovené v prílohe k uvedenému odporúčaniu.

(5)

V roku 2015 Vedecká skupina pre kontaminanty v potravinovom reťazci (ďalej len „CONTAM“) Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) prijala stanovisko k prítomnosti akrylamidu v potravinách (4). Na základe štúdií na zvieratách EFSA potvrdzuje predchádzajúce hodnotenia, že akrylamid v potravinách potenciálne zvyšuje riziko vzniku rakoviny u spotrebiteľov vo všetkých vekových skupinách. Keďže akrylamid je prítomný v širokej škále každodenných potravín, toto znepokojenie sa týka všetkých spotrebiteľov, ale deti sú najvystavenejšou vekovou skupinou na základe telesnej hmotnosti. Možné škodlivé účinky akrylamidu na nervový systém, prenatálny a popôrodný vývoj a mužskú reprodukciu sa nepovažovali za znepokojivé na základe súčasnej úrovne vystavenia prostredníctvom stravy. Súčasné úrovne vystavenia akrylamidu prostredníctvom stravy všetkých vekových skupín predstavujú znepokojenie, pokiaľ ide o jeho karcinogénne účinky.

(6)

Vzhľadom na závery EFSA, pokiaľ ide o karcinogénne účinky akrylamidu a pri nedostatku akýchkoľvek konzistentných a povinných opatrení, ktoré majú potravinárske podniky uplatňovať s cieľom znižovať množstvo akrylamidu, je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnosť potravín a znížiť prítomnosť akrylamidu v potravinách, ak suroviny obsahujú jeho prekurzory, stanovením vhodných opatrení na minimalizáciu jeho množstiev. Množstvo akrylamidu je možné znížiť prístupom zameraným na minimalizáciu jeho množstiev, ako je napríklad zavedenie zásad správnej hygienickej praxe a uplatňovanie postupov založených na zásadách analýzy nebezpečenstiev a kritických kontrolných bodov (HACCP).

(7)

V súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 852/2004 majú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov dodržiavať postupy potrebné na splnenie cieľov stanovených na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia a použiť odber vzoriek a analýzu, podľa potreby, na účely zachovania vlastného výkonu. V tejto súvislosti môže nastavenie cieľov, ako sú napríklad referenčné hodnoty, viesť k vykonávaniu hygienických pravidiel a zároveň k zabezpečeniu zníženia úrovne vystavenia určitým nebezpečenstvám. Opatreniami na minimalizáciu množstiev by sa znížila prítomnosť akrylamidu v potravinách. Účinnosť opatrení na minimalizáciu množstiev by sa mala overiť prostredníctvom odberu vzoriek a analýzy s cieľom kontrolovať dodržiavanie referenčných hodnôt.

(8)

Preto je vhodné stanoviť opatrenia na minimalizáciu množstiev v záujme vymedzenia krokov v rámci spracovania potravín, pri ktorých vzniká riziko tvorby akrylamidu v potravinách a stanoviť činnosti na zníženie množstva akrylamidu v týchto potravinách.

(9)

Opatrenia na minimalizáciu množstiev stanovené v tomto nariadení sú založené na súčasných vedeckých a technických poznatkoch a ukázalo sa, že majú za následok nižšie množstvo akrylamidu bez nepriaznivého vplyvu na kvalitu a mikrobiálnu bezpečnosť výrobku. Uvedené opatrenia na minimalizáciu množstiev boli stanovené po rozsiahlej konzultácii s organizáciami, ktoré zastupujú dotknutých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, spotrebiteľov a odborníkov z príslušných orgánov členských štátov. Ak medzi opatrenia na minimalizáciu množstiev patrí používanie prídavných látok v potravinách a iných látok, dané prídavné látky v potravinách a iné látky by sa mali používať v súlade s ich povolením na používanie.

(10)

Referenčné hodnoty sú ukazovateľmi výkonu, ktoré sa majú použiť na overenie účinnosti opatrení na minimalizáciu množstiev, a pri mnohých kategóriách potravín sú založené na skúsenostiach a výskyte. Mali by sa stanoviť na čo najnižšiu úroveň reálne dosiahnuteľnú pri uplatňovaní všetkých relevantných opatrení na minimalizáciu množstiev. Referenčné hodnoty by sa mali určiť so zohľadnením najnovších údajov o výskyte z databázy EFSA, podľa ktorých sa predpokladá, že pri mnohých kategóriách potravín je zvyčajne možné znížiť množstvo akrylamidu v 10 – 15 % výroby s najvyššími množstvami uplatňovaním osvedčených postupov. Uznáva sa, že uvedené kategórie potravín sú v určitých prípadoch rozsiahle a pre konkrétne potraviny v rámci týchto rozsiahlych kategórií potravín môžu existovať špecifické výrobné, geografické alebo sezónne podmienky alebo vlastnosti výrobkov, pri ktorých nie je možné dosiahnuť referenčné hodnoty aj napriek uplatňovaniu všetkých opatrení na minimalizáciu množstiev. V takýchto situáciách by prevádzkovateľ potravinárskeho podniku mal byť schopný predložiť dôkaz, že uplatnil príslušné opatrenia na minimalizáciu množstiev.

(11)

Komisia by mala referenčné hodnoty pravidelne skúmať s cieľom stanoviť nižšie hladiny, ktoré by odrážali neustále znižovanie prítomnosti akrylamidu v potravinách.

(12)

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v rozsahu tohto nariadenia a ktorí vykonávajú maloobchodné činnosti a/alebo priamo dodávajú len miestnym maloobchodným prevádzkam, sú zvyčajne malí prevádzkovatelia. Z tohto dôvodu sú opatrenia na minimalizáciu množstiev upravené podľa charakteru ich prevádzky. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí sú súčasťou alebo franchisingom väčšej vzájomne prepojenej prevádzky a ktorí sú centrálne zásobovaní, by mali uplatňovať dodatočné opatrenia na minimalizáciu množstiev uskutočniteľné pre podniky väčšieho rozsahu, keďže tieto opatrenia ešte viac znižujú množstvo akrylamidu v potravinách a je možné ich uplatňovať v týchto podnikoch.

(13)

Účinnosť opatrení na minimalizáciu množstiev s cieľom znížiť množstvo akrylamidu by sa mala overovať pomocou odberu vzoriek a analýzy. Je vhodné určiť požiadavky na odber vzoriek a analýzu, ktoré majú vykonávať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov. Pokiaľ ide o odber vzoriek, mali by sa stanoviť analytické požiadavky a frekvencia odberu vzoriek s cieľom zabezpečiť, že získané analytické výsledky sú reprezentatívne pre ich výrobu. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v rozsahu tohto nariadenia a ktorí vykonávajú maloobchodné činnosti a/alebo priamo dodávajú len miestnym maloobchodným prevádzkam, sú oslobodení od povinnosti odoberať vzorky a analyzovať ich výrobu z hľadiska množstva akrylamidu, keďže takáto požiadavka by spôsobila neprimeranú záťaž na ich podnikanie.

(14)

Okrem odberu vzoriek a analýzy zo strany predmetných prevádzkovateľov podnikov sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (5) od členských štátov vyžaduje, aby pravidelne vykonávali úradné kontroly na zabezpečenie dodržiavania potravinového a krmivového práva. Pri odbere vzoriek a analýze, ktoré členské štáty vykonávajú v kontexte úradných kontrol, sa musia dodržiavať postupy odberu vzoriek a analytické kritériá stanovené pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 882/2004.

(15)

Na doplnenie opatrení stanovených v tomto nariadení je potrebné zvážiť určenie maximálnych množstiev akrylamidu v určitých potravinách v súlade s nariadením (EHS) č. 315/93 po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(16)

Vykonávanie opatrení na minimalizáciu množstiev prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov by mohlo zahŕňať zmeny ich súčasných výrobných postupov, preto je pred uplatňovaním opatrení stanovených v tomto nariadení vhodné stanoviť prechodné obdobie.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

a)

zemiakové hranolčeky, iné krájané (vyprážané) výrobky a zemiakové lupienky z čerstvých zemiakov;

b)

zemiakové lupienky, ľahké jedlá, krekery a iné zemiakové výrobky zo zemiakového cesta;

c)

chlieb;

d)

cereálie na prípravu raňajok (okrem kaše z ovsených vločiek);

e)

jemné pečivo: keksy, sušienky, sucháre, cereálne tyčinky, pagáče, kornúty, oplátky, lievance a medovníky, ako aj krekery, chrumkavé chleby a náhradky chleba. V tejto kategórii je kreker sušienkou (pečený výrobok na báze obilnej múky);

f)

káva:

g)

náhrady kávy;

h)

detské potraviny a potraviny spracované na báze obilnín určené pre dojčatá a malé deti vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 (6).

1.

vymedzenie pojmov „potraviny“, „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“, „maloobchod“, „umiestnenie na trhu“ a „konečný spotrebiteľ“ je uvedené v článkoch 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (7).

2.

„referenčné hodnoty“ sú ukazovateľmi výkonu, ktoré sa použijú na overenie účinnosti opatrení na minimalizáciu množstiev a sú založené na skúsenostiach a výskyte pre rozsiahle kategórie potravín.

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/45

(1)

V prílohe k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 255/2010 (2) sa odkazuje na ustanovenia uvedené v prílohe 11 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (Chicagský dohovor) a konkrétne na 13. vydanie z júla 2001, ktoré obsahuje zmenu č. 49. Dňa 10. novembra 2016 Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) zmenila prílohu 11 k Chicagskému dohovoru začlenením zmeny č. 50A.

(2)

Príloha k nariadeniu (EÚ) č. 255/2010 obsahuje odkazy aj na ustanovenia stanovené v rámci Postupov leteckých navigačných služieb – manažment letovej prevádzky Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) (PANS-ATM, dok. č. 4444) a presnejšie na 15. vydanie z roku 2007, ktoré obsahuje zmenu č. 6. Dňa 10. novembra 2016 ICAO zmenila dok. 4444 začlenením zmeny č. 7A.

(3)

Preto by sa odkazy na prílohu 11 k Chicagskému dohovoru a na dokument ICAO č. 4444 v nariadení (EÚ) č. 255/2010 mali aktualizovať s cieľom zohľadniť uvedené zmeny, aby sa členským štátom umožnilo dodržiavať medzinárodné právne záväzky a zabezpečil súlad s medzinárodným regulačným rámcom ICAO.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 255/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotné nebo,

„1.

Kapitola 3 odsek 3.7.5 (Air Traffic Flow Management – Manažment toku letovej prevádzky) prílohy 11 k Chicagskému dohovoru – Air Traffic Services – Letové prevádzkové služby (14. vydanie – júl 2016, obsahuje zmenu č. 50A).

2.

Kapitola 3 (ATS system capacity and air traffic flow management – Kapacita systému ATS a manažment toku letovej prevádzky) dokumentu ICAO č. 4444 Procedures for Air Navigation Services – Air Traffic Management (PANS-ATM) – Postupy leteckých navigačných služieb – manažment letovej prevádzky (16. vydanie – 2016, obsahuje zmenu č. 7A).“

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/47

(1)

Bod 3 prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1079/2012 (2) obsahuje odkazy na ustanovenia stanovené v rámci Postupov navigačných služieb – manažment letovej prevádzky Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) (PANS-ATM, dok. č. 4444) a presnejšie na 15. vydanie z roku 2007, ktoré obsahuje zmenu č. 6. Dňa 10. novembra 2016 ICAO zmenila dok. č. 4444 začlenením zmeny č. 7A.

(2)

Odkazy vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1079/2012 na dok. 4444 by sa mali aktualizovať s cieľom zohľadniť uvedenú zmenu, aby sa členským štátom umožnilo dodržiavať medzinárodné právne záväzky a zabezpečil súlad s medzinárodným regulačným rámcom ICAO.

(3)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1079/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/48

(1)

Rada 22. júla 2014 prijala rozhodnutie 2014/486/SZBP (1) o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine).

(2)

Rada 3. decembra 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/2249 (2), ktorým sa mandát misie predlžuje do 30. novembra 2017 a stanovuje referenčná suma pre misiu EUAM Ukraine do 30. novembra 2016.

(3)

Rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/712 (3) sa upravila referenčná suma na obdobie do 30. novembra 2016 a rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/2083 (4) sa stanovila referenčná suma na obdobie od 1. decembra 2016 do 30. novembra 2017.

(4)

Po strategickom preskúmaní z roku 2017 by sa misia EUAM Ukraine mala predĺžiť do 31. mája 2019.

(5)

Mala by sa stanoviť referenčná suma na obdobie od 1. decembra 2017 do 31. mája 2019.

(6)

Rozhodnutie 2014/486/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Misia EUAM Ukraine sa uskutoční v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by ohroziť dosiahnutie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

1.

V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine do 30. novembra 2014 je 2 680 000 EUR.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine na obdobie od 1. decembra 2014 do 30. novembra 2015 je 13 100 000 EUR.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine na obdobie od 1. decembra 2015 do 30. novembra 2016 je 17 670 000 EUR.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine na obdobie od 1. decembra 2016 do 30. novembra 2017 je 20 800 000 EUR.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUAM Ukraine na obdobie od 1. decembra 2017 do 31. mája 2019 je 31 956 069,20 EUR.

O výške referenčnej sumy na nasledujúce obdobia rozhodne Rada.“

2.

V článku 19 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Uplatňuje sa do 31. mája 2019.“

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/50

(1)

Rada 22. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/233/SZBP (1), ktorým sa zriadila pomocná misia Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya).

(2)

Rada 17. júla 2017 prijala rozhodnutie (SZBP) 2017/1342 (2), ktorým sa predlžuje mandát misie EUBAM Libya do 31. decembra 2018 a stanovuje referenčná suma do 30. novembra 2017.

(3)

Rozhodnutie 2013/233/SZBP by sa malo zmeniť s cieľom stanoviť referenčnú sumu na obdobie od 1. decembra 2017 do 31. decembra 2018.

(4)

Misia EUBAM Libya sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/51

(1)

Rada prijala 17. marca 2014 rozhodnutie 2014/145/SZBP.

(2)

Rada sa domnieva, že vzhľadom na usporiadanie gubernátorských volieb Ruskou federáciou v protiprávne anektovanom meste Sevastopol 10. septembra 2017 by sa do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2014/145/SZBP, mala doplniť jedna osoba.

(3)

Príloha k rozhodnutiu 2014/145/SZBP by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/53

(1)

V článkoch 7b a 7c smernice 98/70/ES a prílohe IV k nej a v článkoch 17 a 18 smernice 2009/28/ES a prílohe V k nej sa stanovujú podobné kritériá udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny, ako aj podobné postupy na overovanie toho, že biopalivá a biokvapaliny tieto kritériá spĺňajú.

(2)

V prípade, keď sa biopalivá a biokvapaliny majú zohľadniť na účely uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2009/28/ES, by členské štáty mali od hospodárskych subjektov žiadať, aby preukázali, že biopalivá a biokvapaliny spĺňajú kritériá udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5 uvedenej smernice.

(3)

Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy musia obsahovať presné údaje na účely článku 17 ods. 2 smernice 2009/28/ES a/alebo sa v nich musí preukázať, že dodávky biopalív alebo biokvapalín spĺňajú kritériá udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 3, 4 a 5 a/alebo že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť mohla vzťahovať príloha IX. V prípade, že hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade s dobrovoľnou schémou, ktorú uznala Komisia, členský štát by v rozsahu rozhodnutia o uznaní nemal od dodávateľa vyžadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií udržateľnosti.

(4)

Žiadosť o uznanie, že dobrovoľná schéma „RTRS EU RED“ preukazuje, že dodávky biopalív spĺňajú kritériá udržateľnosti stanovené v smerniciach 98/70/ES a 2009/28/ES, bola predložená Komisii 14. júna 2017. Schéma s adresou obchodného miesta v Ciudad de la Paz 353, PISO3 OF 307, C1426AGE Buenos Aires, Argentína, sa vzťahuje na biopalivá vyrobené zo sóje. Dokumentácia uznanej schémy by sa mala sprístupniť v rámci platformy transparentnosti zriadenej podľa smernice 2009/28/ES.

(5)

Pri posúdení dobrovoľnej schémy „RTRS EU RED“ Komisia zistila, že v dostatočnej miere zahŕňa kritériá udržateľnosti stanovené v smerniciach 98/70/ES a 2009/28/ES a uplatňuje aj metodiku materiálovej bilancie v súlade s požiadavkami článku 7c ods. 1 smernice 98/70/ES a článku 18 ods. 1 smernice 2009/28/ES.

(6)

Z hodnotenia dobrovoľnej schémy „RTRS EU RED“ vyplynulo, že spĺňa primerané normy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu a dodržiava požiadavky na metodiku stanovené v prílohe IV k smernici 98/70/ES a prílohe V k smernici 2009/28/ES.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre udržateľnosť biopalív a biokvapalín,

a)

ak sa jasne preukáže, že v schéme neboli implementované prvky považované za rozhodujúce pre toto rozhodnutie, alebo ak dôjde k vážnemu a štrukturálnemu porušeniu týchto prvkov;

b)

ak sa v súvislosti so schémou Komisii nepredložia výročné správy podľa článku 7c ods. 6 smernice 98/70/ES a článku 18 ods. 6 smernice 2009/28/ES;

c)

ak sa v schéme neimplementujú štandardy nezávislého auditu stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 7c ods. 5 treťom pododseku smernice 98/70/ES a článku 18 ods. 5 treťom pododseku smernice 2009/28/ES alebo zdokonalenia iných prvkov schémy, ktoré sa považujú za rozhodujúce pre zachovanie uznania schémy.

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/55

(1)

V smernici 2002/60/ES sa stanovujú minimálne opatrenia Únie na kontrolu afrického moru ošípaných vrátane opatrení, ktoré sa majú uplatňovať v prípade potvrdenia výskytu afrického moru ošípaných u diviakov.

(2)

V roku 2017 Česká republika oznámila Komisii prípady afrického moru ošípaných u diviakov a prijala opatrenia na kontrolu tejto choroby, ako sa vyžaduje v smernici 2002/60/ES.

(3)

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu a v súlade so smernicou 2002/60/ES Česká republika predložila Komisii plán na eradikáciu afrického moru ošípaných (ďalej len „eradikačný plán“).

(4)

S cieľom stanoviť vhodné opatrenia na kontrolu zdravia zvierat a zabrániť ďalšiemu šíreniu uvedenej choroby sa v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2014/709/EÚ (2) stanovil zoznam Únie, v ktorom sa uvádzajú vysokorizikové oblasti. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola nedávno zmenená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/1850 (3), aby sa zohľadnili okrem iného nedávne prípady afrického moru ošípaných u diviakov v Českej republike, a časti I a II uvedenej prílohy teraz zahŕňajú infikované oblasti v Českej republike.

(5)

Komisia eradikačný plán preskúmala a usúdila, že je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 16 smernice 2002/60/ES. Preto by sa mal zodpovedajúcim spôsobom schváliť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

21.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 304/57

(1)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch. V prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu sa v častiach I až IV vymedzujú a uvádzajú určité oblasti uvedených členských štátov rozdelené podľa úrovne rizika vyplývajúcej z epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou. Uvedený zoznam zahŕňa určité oblasti Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska.

(2)

V septembri a októbri 2017 sa vyskytlo niekoľko prípadov afrického moru ošípaných u diviakov v Kuldīgas novads v Lotyšsku, Jurbarko rajono savivaldybė v Litve a gminy Bargłów Kościelny, Płaska, Sejny a Stary Brus v Poľsku, teda v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti uvedené v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tieto prípady predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu.

(3)

V septembri a októbri 2017 sa vyskytlo niekoľko ohnísk afrického moru ošípaných u domácich ošípaných v Lääne-Nigula valdin v Estónsku, Neretas novads v Lotyšsku, Anykščių rajono savivaldybė, Kavarsko seniūnija v Litve a gmina Lipsk v Poľsku. Tieto ohniská sa vyskytli v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti uvedené v častiach I a II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu.

(4)

Od októbra 2016 nebol nahlásený žiaden výskyt ohniska afrického moru ošípaných u domácich ošípaných v určitých oblastiach Lotyšska, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú v časti III uvedenej prílohy. Okrem toho sa v chovoch v daných oblastiach uspokojujúcim spôsobom vykonáva dohľad nad opatreniami biologickej bezpečnosti na základe národných programov biologickej bezpečnosti zameraných na zabránenie šíreniu tohto vírusu. Tieto skutočnosti poukazujú na zlepšenie epidemiologickej situácie v Lotyšsku.

(5)

Od júla 2017 nebol nahlásený žiaden výskyt ohniska afrického moru ošípaných u domácich ošípaných v určitých oblastiach Litvy, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú v časti III uvedenej prílohy a v ktorých sa nenachádzajú žiadne nekomerčné chovy ošípaných. Okrem toho sa v chovoch v daných oblastiach uspokojujúcim spôsobom vykonáva dohľad nad opatreniami biologickej bezpečnosti. Tieto skutočnosti poukazujú na zlepšenie epidemiologickej situácie v Litve.

(6)

Pri posudzovaní rizika pre zdravie zvierat, ktoré predstavuje nová nákazová situácia v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku, by sa mal zohľadniť vývoj súčasnej epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v postihnutých populáciách domácich a divo žijúcich ošípaných v Únii. S cieľom správne zamerať opatrenia na kontrolu zdravia zvierat stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2014/709/EÚ a zároveň zabrániť ďalšiemu šíreniu afrického moru ošípaných, ako aj akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie, a súčasne sa vyhnúť neodôvodneným prekážkam obchodu zavedeným tretími krajinami, by sa mal zmeniť zoznam Únie obsahujúci oblasti, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat, stanovený v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu, aby sa zohľadnili zmeny epidemiologickej situácie, pokiaľ ide o uvedenú chorobu v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku.

(7)

Oblasti, v ktorých sa vyskytli nedávne prípady afrického moru ošípaných u diviakov v Lotyšsku, Litve a Poľsku a ktoré sú v súčasnosti uvedené v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, by sa preto teraz mali namiesto toho uvádzať v časti II uvedenej prílohy.

(8)

Okrem toho by sa oblasti, v ktorých došlo k nedávnemu výskytu ohnísk afrického moru ošípaných u domácich ošípaných v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku a ktoré sú v súčasnosti uvedené v častiach I a II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, mali teraz namiesto toho uvádzať v časti III uvedenej prílohy.

(9)

Určité oblasti Lotyšska, ktoré sú v súčasnosti uvedené v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ a v ktorých nebol v poslednom období hlásený žiadny výskyt ohnísk afrického moru ošípaných, by sa mali teraz namiesto toho uvádzať v časti II danej prílohy.

(10)

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,