7.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/1

7.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/2

(1)

Žiadosť Chorvátska o zápis názvu „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ do registra ako chráneného zemepisného označenia (CHZO) bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Dňa 11. februára 2016 dostala Komisia od Slovinska oznámenie o námietke. Súvisiaca odôvodnená námietka bola Komisii doručená 7. apríla 2016.

(3)

Komisia považovala námietku za prípustnú, takže listom z 13. mája 2016 vyzvala Chorvátsko a Slovinsko, aby počas troch mesiacov uskutočnili príslušné konzultácie v snahe dosiahnuť vzájomnú dohodu podľa svojich vnútroštátnych postupov.

(4)

Stranám sa nepodarilo dospieť k dohode. Komisii boli riadne poskytnuté informácie týkajúce sa príslušných konzultácií medzi chorvátskou a slovinskou stranou. Komisia by preto mala s prihliadnutím na výsledky týchto konzultácii prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(5)

Komisia posúdila tvrdenia v odôvodnenej námietke a informáciách týkajúcich sa rokovaní medzi zainteresovanými stranami, ktoré jej boli poskytnuté, a dospela k záveru, že názov „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ by sa mal zapísať do registra ako CHZO.

(6)

V súlade s článkom 10 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 namietateľ tvrdí, že zápis názvu „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ ako chráneného zemepisného označenia by ohrozil existenciu zhodného názvu výrobku, ktorý je v súlade s právnymi predpismi na trhu viac ako päť rokov pred dátumom uverejnenia podľa článku 50 ods. 2 písm. a).

(7)

Namietateľ uvádza, že slovinský výrobca Celjske mesnine d. d. už vyše 25 rokov legitímne vyrába a uvádza na trh výrobok Slavonski kulen, pričom priemerný objem výroby predstavuje približne 70 ton. Príjmy z výrobku Slavonski kulen vyrábaného v Slovinsku predstavujú približne 450 000 EUR ročne a vzhľadom na jeho vysokú kvalitu objem výroby narastá. Namietateľ poskytol dôkazy, že Slavonski kulen vyrábaný v Slovinsku je za posledných desať rokov na trhu v Slovinsku, ako aj v iných krajinách EÚ (Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Švédsko, Chorvátsko) a tretích krajinách (Srbsko, Bosna a Hercegovina).

(8)

Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali tvrdenie namietateľa, že používanie názvu Slavonski kulen v Slovinsku nemalo nikdy za cieľ využívať renomé názvu chorvátskeho výrobku, a v súvislosti s pôvodom výrobku nedochádzalo k uvádzaniu spotrebiteľov do omylu.

(9)

Na základe uvedených skutočností by zápis názvu „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ ako CHZO a z toho vyplývajúci zákaz používania tohto názvu ohrozili existenciu zhodného názvu výrobku, ktorý používa spoločnosť Celjske mesnine. Nedošlo k spochybneniu splnenia požiadaviek na zápis názvu „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ (CHZO). Názov teda spĺňa podmienky na zápis do registra ako CHZO.

(10)

Na základe informácií uvedených v námietke Slovinska, ktorá obsahuje dôkazy o tom, že Slavonski kulen vyrábaný v Slovinsku je v súlade s právnymi predpismi na trhu viac ako päť rokov pred dátumom uverejnenia, no nie viac ako 25 rokov, je však vhodné poskytnúť slovinskej spoločnosti Celjske mesnine d. d. päťročné prechodné obdobie, počas ktorých bude môcť naďalej používať názov ohrozený zápisom do registra a súčasne prispôsobiť marketing svojho výrobku na trhu.

(11)

Ochrana sa poskytuje výrazu „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ ako celku, no prvok daného výrazu, ktorý sa neviaže na zemepisnú oblasť, t. j. „kulen“/„kulin“, označujúci druh klobásy, sa môže naďalej používať a prekladať do iných jazykov v celej Únii za predpokladu, že budú dodržané zásady a pravidlá právneho systému Európskej únie.

(12)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mal názov „Slavonski kulen“/„Slavonski kulin“ zapísať do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,

7.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/4

(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila Rada nariadením (EÚ) č. 791/2011 (2) konečné antidumpingové clo v rozsahu od 48,4 % do 62,9 % na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“). Tieto opatrenia sa budú ďalej uvádzať ako „platné opatrenia“.

(2)

V júli 2012 po prešetrovaní obchádzania antidumpingových opatrení podľa článku 13 základného nariadenia Rada rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 672/2012 (3) platné opatrenia na clo uplatniteľné pre všetky ostatné spoločnosti na dovoz dotknutého výrobku zasielaného z Malajzie bez ohľadu na to, či je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Malajzii, alebo nie.

(3)

V januári 2013 po prešetrovaní obchádzania antidumpingových opatrení podľa článku 13 základného nariadenia Rada rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 21/2013 (4) platné opatrenia na clo uplatniteľné pre všetky ostatné spoločnosti na dovoz dotknutého výrobku zasielaného z Taiwanu a Thajska bez ohľadu na to, či je deklarovaný ako výrobok s pôvodom na Taiwane a v Thajsku, alebo nie.

(4)

V decembri 2013 po prešetrovaní obchádzania antidumpingových opatrení podľa článku 13 základného nariadenia Rada rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1371/2013 (5) platné opatrenia na clo uplatniteľné pre všetky ostatné spoločnosti na dovoz dotknutého výrobku zasielaného z Indie a Indonézie bez ohľadu na to, či je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Indii a Indonézii, alebo nie.

(5)

V septembri 2014 po prešetrovaní obchádzania antidumpingových opatrení podľa článku 13 základného nariadenia Komisia tiež rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 976/2014 (6) platné opatrenia na clo na určité mierne upravené riedke sieťoviny zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(6)

Napokon, v septembri 2015 po prešetrovaní podľa článku 11 ods. 3 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1507 (7) oslobodila určitých indických výrobcov od rozšírenia cla uplatniteľného na dovoz dotknutého výrobku zasielaného z Indie bez ohľadu na to, či je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Indii, alebo nie.

(7)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (8) platných antidumpingových opatrení na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v ČĽR Komisia dostala žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(8)

Žiadosť podalo Združenie na ochranu riedkych sieťovín (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac než 25 % celkovej výroby určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken v Únii.

(9)

Žiadosť sa odôvodňovala tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Keďže Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (9) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) 9. augusta 2016 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(11)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti výslovne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, ako aj čínske orgány a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(13)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. V tejto súvislosti boli na žiadosť niektorých výrobcov z Únie, Európskej asociácie výrobcov technických tkanín a čínskych výrobcov zorganizované štyri vypočutia vrátane dvoch s úradníkom pre vypočutie.

(14)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku vyvážajúcich výrobcov.

(15)

Komisia požiadala všetkých 13 známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(16)

Žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov neposkytol požadované informácie. Čínske orgány boli o tejto nespolupráci informované.

(17)

Nespolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia napriek tomu zaslali pripomienky vyjadrujúce námietky voči presnosti žiadosti a nesúhlas s pokračovaním opatrení.

(18)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že vzorku výrobcov z Únie už predbežne vybrala. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby, pričom vzala do úvahy aj geografické rozloženie. Táto predbežná vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Výrobca z Únie zaradený do vzorky, Asglatex Ohorn GmbH, ktorý nepatrí medzi najväčších výrobcov, ale bol klasifikovaný ako malý a stredný podnik (MSP), poskytol veľmi nedostatočne vyplnený dotazník, v ktorom navyše zdôraznil, že určité informácie o objeme výroby, ktoré poskytol v predbežnej fáze a na základe ktorých bol zaradený do vzorky, je potrebné opraviť. Okrem toho uviedol, že overovanie informácií môže byť problematické z dôvodu odchodu pracovníkov, ktorí vyplňovali dotazník. Komisia preto rozhodla o zmene vzorky nahradením tohto výrobcu z Únie tretím najväčším výrobcom z Únie, spoločnosťou Tolnatext Fonalfeldolgozo es Müszakiszovetgyarto Bt. Keďže v stanovenej lehote Komisia nedostala k zrevidovanej vzorke žiadne pripomienky, zrevidovanú vzorku potvrdila. Konečná vzorka predstavovala viac ako 70 % celkovej výroby a predaja v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, a preto sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(20)

Komisia oslovila 28 známych dovozcov a používateľov. Iba jeden z nich vyplnil formulár na výber vzorky, preto sa výber vzorky nepovažoval za opodstatnený.

(21)

Komisia poslala dotazníky trom spolupracujúcim výrobcom z analogickej krajiny, trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, trom neprepojeným dovozcom a piatim potenciálnym používateľom z Únie.

(22)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od troch výrobcov z potenciálne analogických krajín (Kanada a India).

(23)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(24)

Komisia 26. júna 2017 zverejnila základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých mala v úmysle zrušiť platné antidumpingové clo (ďalej len „poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota na predloženie pripomienok k poskytnutým informáciám. Žiadateľ v rámci písomného podania oznámil svoje stanovisko k zisteniam Komisie. V stručnosti, žiadateľ napadol predbežný záver Komisie, že opätovný výskyt ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení je nepravdepodobný. Namiesto toho tvrdil, že očakávané zvýšenie dovozu by viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy. Táto strana sa tiež obrátila na úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach (ďalej len „úradník pre vypočutie“) a po tomto vypočutí predložila doplňujúce informácie.

(25)

Po dôkladnej analýze informácií dostupných Komisii, ako aj informácií predložených po poskytnutí informácií, Komisia upravila svoje zistenia. Vo fáze poskytnutia informácií Komisia zastávala názor, že opätovný výskyt ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení je nepravdepodobný. Po zohľadnení informácií predložených po poskytnutí informácií však Komisia uznala tvrdenie žiadateľa, že kvalita čínskeho výrobku sa zvýšila na úroveň rovnocennú s kvalitou výrobkov výrobného odvetvia Únie. Toto zásadné rozhodnutie viedlo k zisteniu podhodnotenia a vrhlo zásadne odlišné svetlo na analýzu pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy.

(26)

Komisia preto 6. septembra 2017 informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých mala v úmysle uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „doplňujúce poskytnutie informácií“). Po doplňujúcom poskytnutí informácií Komisia dostala pripomienky od rôznych strán.

(27)

Čínski výrobcovia v rámci písomného podania oznámili svoje stanovisko k zisteniam Komisie a k celkovému posúdeniu. Po prvé, čínski výrobcovia tvrdili, že Komisia údajne zmenila metodiku používanú v rámci pôvodného prešetrovania tým, že v tomto prípade neuplatnila pri výpočtoch podhodnotenia úpravu zohľadňujúcu kvalitu (pozri odôvodnenie 97). Keďže by táto údajná zmena viedla k odlišnému záveru týkajúcemu sa pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení voči ČĽR, čínski výrobcovia napadli tento záver. Okrem toho ďalej poznamenali, že doplňujúce poskytnutie informácií neobsahuje viaceré prvky, ktoré boli obsiahnuté v prvom poskytnutí informácií. Napokon tvrdili, že Komisia už nesmie používať metodiku analogickej krajiny, keďže v porovnaní s pôvodným prešetrovaním aj tak údajne zmenila metodiku používanú na určenie normálnej hodnoty.

(28)

Žiadateľ oznámil svoje stanovisko, v ktorom tvrdil, že o začatí priebežného revízneho prešetrovania, ktoré navrhla Komisia v rámci doplňujúceho poskytnutia informácií, by sa malo uvažovať iba v prípade, že čínski vyvážajúci výrobcovia predložia riadne odôvodnenú žiadosť o také revízne prešetrovanie. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že by mohla zvážiť, či by bolo vhodné začať ex officio priebežné revízne prešetrovanie s prípadným cieľom určiť vplyv otázky kvality na vývozné ceny dotknutého výrobku, a teda na dumpingové rozpätie a rozpätie ujmy, ako aj podrobne určiť situáciu oboch skupín výrobcov (vertikálne integrovaných výrobcov a ostatných výrobcov označovaných aj ako „pletiarske závody“, pozri odôvodnenie 117) a uistiť sa, že ukazovatele výkonnosti pre týchto výrobcov nie sú skreslené dominanciou jednej skupiny nad druhou vo vzorke.

(29)

V rámci vypočutia s útvarmi Komisie po doplňujúcom poskytnutí informácií čínske orgány vydali vyhlásenie, v ktorom tvrdili, že by sa mala zachovať úprava uvedená v odôvodnení 97.

(30)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a prípadne zohľadnené.

(31)

Dotknutým výrobkom sú určité riedke sieťoviny zo sklenených vláken s veľkosťou oka väčšou ako 1,8 mm na dĺžku i na šírku a s hmotnosťou väčšou ako 35 g/m2, s vylúčením kotúčov zo sklenených vláken, a s pôvodom v ČĽR (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7019 51 00 a ex 7019 59 00 (kódy TARIC 7019510019 a 7019590019).

(32)

Riedke sieťoviny zo sklenených vláken sa vyrábajú s rôznymi veľkosťami oka a v rôznej hmotnosti na meter štvorcový a používajú sa väčšinou ako spevňovací materiál v odvetví stavebníctva (pri vonkajšej tepelnej izolácii, spevňovaní dlažby a oprave stien).

(33)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(34)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(35)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(36)

Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny čínsky vyvážajúci výrobca. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov v ČĽR celková analýza vrátane výpočtu dumpingu vychádzala z dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa preto posúdila pomocou žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti spolu s inými zdrojmi informácií, napríklad obchodnými štatistikami o dovoze a vývoze (údaje Eurostatu a údaje týkajúce sa čínskeho vývozu), odpoveďou od výrobcu z analogickej krajiny a pripomienkami, ktoré predložili čínski vyvážajúci výrobcovia, ako aj dôkazmi, ktoré predložil žiadateľ.

(37)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia informovala zainteresované strany, že ako možnú analogickú krajinu plánuje použiť Kanadu, a vyzvala strany, aby predložili svoje pripomienky. Kanada bola použitá ako vhodná analogická krajina v rámci pôvodného prešetrovania. Ďalšími potenciálnymi analogickými krajinami uvedenými v oznámení o začatí revízneho prešetrovania sú: Bangladéš, Filipíny, India, Indonézia, Moldavsko, Taiwan, Thajsko a Turecko.

(38)

Všetkým známym skutočným výrobcom určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken v Bangladéši, na Filipínach, v Indii a v Turecku sa odoslali listy so žiadosťou o spoluprácu na revíznom prešetrovaní a s pripojeným dotazníkom pre analogickú krajinu. Štátnym orgánom krajín, v ktorých neboli známi žiadni výrobcovia, sa poslali žiadosti o informácie o výrobcoch. Odpovede prišli od dvoch skutočných výrobcov v Indii.

(39)

Spoluprácu poskytol iba jeden kanadský výrobca a dvaja skutoční výrobcovia z Indie.

(40)

Pokiaľ ide o voľbu medzi Indiou a Kanadou, Komisia vybrala Kanadu na základe týchto skutočností: i) ako už bolo uvedené, Kanada bola analogickou krajinou v rámci pôvodného prešetrovania: ii) objem výroby spolupracujúceho kanadského výrobcu (20 miliónov až 30 miliónov metrov štvorcových) bol porovnateľný s objemom výroby (najväčších) čínskych výrobcov zaradených do vzorky v rámci pôvodného prešetrovania (objem výroby 23 miliónov až 59 miliónov metrov štvorcových). Štruktúra nákladov a úspory z rozsahu v Kanade boli preto zrejme porovnateľnejšie s čínskymi výrobcami. Napriek skutočnosti, že čínski vývozcovia v tomto prípade nespolupracovali, neexistuje dôvod domnievať sa, že by to už neplatilo. Obaja indickí výrobcovia boli naopak menší (výroba 1 milión až 5 miliónov metrov štvorcových), a preto neboli porovnateľní s čínskymi výrobcami z hľadiska štruktúry nákladov a úspor z rozsahu; iii) predaj kanadského výrobcu na domácom trhu bol väčší než predaj oboch spolupracujúcich indických výrobcov na domácom trhu spoločne, a preto predstavoval reprezentatívnejší základ pre stanovenie normálnej hodnoty.

(41)

Čínski výrobcovia v prvej línii tvrdení predložili pripomienku, že Komisia podľa ich názoru už nesmie používať metodiku analogickej krajiny. Ak bola táto metodika napriek tomu použitá, v druhej línii tvrdení namietali proti výberu Kanady a požadovali inú analogickú krajinu z týchto dôvodov: i) zistenia založené na jedinom výrobcovi by boli skreslené; ii) tento jediný kanadský výrobca bol prepojený s jedným zo sťažujúcich sa výrobcov z Únie, a preto kanadský subjekt mohol zaviesť osobitnú cenovú alebo nákladovú politiku vzhľadom na pripravované revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktoré požadovala jeho materská spoločnosť; iii) existovala informačná asymetria, keďže žiadateľ mal prístup k dôverným údajom, ktoré mal predložiť jeho prepojený výrobca z analogickej krajiny, zatiaľ čo čínski výrobcovia prístup k týmto údajom nemali.

(42)

Pokiaľ ide o prvú líniu tvrdení týkajúcu sa použitia metodiky analogickej krajiny, Komisia poukazuje na skutočnosť, že všetci čínski vyvážajúci výrobcovia mali možnosť podať žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ), aby umožnili vykonať individuálne výpočty dumpingového rozpätia. Žiadny z týchto vývozcov uvedenú možnosť nevyužil. Preto podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe údajov z analogickej krajiny. Toto tvrdenie bolo preto odmietnuté.

(43)

Pokiaľ ide o druhú líniu tvrdení týkajúcu sa výberu Kanady, Komisia poukazuje na skutočnosť, že Kanada už bola použitá ako analogická krajina a rovnaký kanadský výrobca bol použitý ako výrobca z analogickej krajiny v rámci pôvodného prešetrovania. Vzhľadom na skutočnosť, že vyvážajúci výrobcovia ničím nedoložili žiadne zo svojich tvrdení proti výberu Kanady, Komisia naďalej pokladala výber Kanady za vhodný. Kanada, ako sa uvádza v odôvodnení 40, bola v každom prípade vhodnejšia z hľadiska objemu výroby a predaja na domácom trhu, čo sú dva určujúce faktory pre stanovenie normálnej hodnoty. Napokon, neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by bránila výberu analogickej krajiny s jediným spolupracujúcim výrobcom, a to ani v prípade, že je tento výrobca prepojený s výrobcom z Únie. Komisia každopádne ubezpečila, že údaje poskytnuté kanadským výrobcom sú spoľahlivé. Preto Komisia tvrdenie vyvážajúcich výrobcov odmietla.

(44)

Po doplňujúcom poskytnutí informácií čínski vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoje tvrdenie, že Komisia už nesmie používať metodiku analogickej krajiny. Tvrdili, že Komisia zmenila svoju analytickú metódu v iných ohľadoch, predovšetkým pokiaľ ide o úpravu zohľadňujúcu kvalitu, a preto by Komisia mala zmeniť svoju analytickú metódu, aj pokiaľ ide o metodiku analogickej krajiny.

(45)

Komisia aj toto tvrdenie odmietla. Metodika analogickej krajiny bola prípustná z dôvodov uvedených v odôvodnení 42. Posúdenie úpravy zohľadňujúcej kvalitu zo strany Komisie je navyše záležitosť, ktorá nesúvisí s výberom analogickej krajiny.

(46)

Komisia preto v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia rovnako ako v rámci pôvodného prešetrovania dospela k záveru, že Kanada je vhodnou analogickou krajinou.

(47)

Informácie získané od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine sa použili ako základ na určenie normálnej hodnoty.

(48)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či celkový objem predaja podobného výrobku spolupracujúceho výrobcu v Kanade nezávislým zákazníkom na domácom trhu bol reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu z ČĽR do Únie, konkrétne či celkový objem takého predaja na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho sa skonštatovalo, že predaj na domácom trhu v analogickej krajine bol reprezentatívny.

(49)

Komisia následne preskúmala v prípade výrobcu z analogickej krajiny, či sa môže každý typ podobného výrobku predávaný na domácom trhu považovať za taký, ktorý sa predáva v bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja každého typu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania. Predaj sa považoval za ziskový, ak jednotková cena bola rovná výrobným nákladom alebo vyššia. Preto boli pre každý typ výrobku kanadského výrobcu určené výrobné náklady počas obdobia prešetrovania.

(50)

V prípade, keď objem predaja daného typu výrobku, predávaného za čistú predajnú cenu rovnú vypočítaným výrobným nákladom alebo vyššiu, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto typu výrobku, a keď vážená priemerná predajná cena tohto typu výrobku bola rovná výrobným nákladom alebo vyššia, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu. Táto cena bola vypočítaná ako vážený priemer cien pri všetkých predajoch tohto typu výrobku na domácom trhu, vykonaných počas obdobia prešetrovania. Vo všetkých ostatných prípadoch bola normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia sčítaním priemernej hodnoty výrobných nákladov pre daný typ výrobku, vzniknutých predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vytvoreného na kanadskom trhu počas obdobia prešetrovania.

(51)

V rámci pôvodného prešetrovania sa pri porovnávaní cien ukázalo, že medzi výrobkami existujú rozdiely, ktoré ovplyvňujú uvedené ceny, vrátane rozdielov v kvalite vstupov pri výrobe dotknutého výrobku v Číne. To viedlo k veľkým výkyvom v cenách, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia účtovali pri vývoze dotknutého výrobku do Únie. Ako je však uvedené v odôvodneniach 97 až 103, žiadatelia predložili dôkazy, že tento základný rozdiel medzičasom zmizol a že čínski výrobcovia pri vývoze do Únie prešli ku kvalitnejším typom výrobkov.

(52)

Pri určovaní normálnej hodnoty teda Komisia použila dva scenáre výpočtu: scenár 1, v ktorom sa berú do úvahy všetky porovnateľné výrobky vyrábané a predávané výrobcom z analogickej krajiny, a scenár 2, v ktorom sa berie do úvahy iba najlacnejší typ výrobku, pravdepodobne tiež zodpovedajúci typom výrobkov nižšej kvality. V druhom scenári normálna hodnota vychádzala výlučne zo skutočnej ceny na domácom trhu, ktorá sa vypočítala ako priemerná cena predaja na domácom trhu uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania. V prvom scenári viac ako polovica normálnych hodnôt vychádzala zo skutočných cien na domácom trhu a ostatné normálne hodnoty boli vytvorené, pretože nebola dodržaná požiadavka prahovej hodnoty 80 % a/alebo ziskovosti, ako bolo uvedené v odôvodnení 50, alebo sa konkrétny typ výrobku na domácom trhu nepredával.

(53)

Výrobca z analogickej krajiny počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábal výrobky v celej škále kvality a dokonca aj niektoré špecifické výrobky s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sa nezohľadňovali pri výpočte dumpingu.

(54)

Ako je uvedené v odôvodneniach 59 a 60, tieto dva scenáre výpočtu priniesli rozdielne výsledky dumpingového rozpätia.

(55)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16, čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali na prešetrovaní. Vývozná cena sa preto určila na základe najlepších dostupných informácií v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(56)

Cena CIF na hranici Únie bola stanovená na základe štatistík dostupných z Eurostatu.

(57)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu (vychádzajúc zo scenára výpočtu 1 alebo 2, ako je uvedené v odôvodnení 52) a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu. V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(58)

Pokiaľ ide o ceny výrobcu z analogickej krajiny na domácom trhu, vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť prípadné náklady na vnútroštátnu dopravu a balenie, rabaty a zľavy. Celkový vplyv úprav predstavoval [5 – 10 %] celkovej fakturovanej hodnoty. Zodpovedajúce úpravy sa týkali výrobných nákladov. Pokiaľ ide o vývozné ceny, cena zo závodu sa stanovila odpočítaním nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a ďalších položiek, ako boli vypočítané v rámci pôvodného prešetrovania ([5 – 10 %] fakturovanej hodnoty), od ceny CIF na hranici Únie.

(59)

Na základe uvedeného, keď sa podľa scenára 1 zobrali do úvahy všetky porovnateľné výrobky vyrábané a predávané výrobcom z analogickej krajiny (pozri odôvodnenie 52), vypočítané dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento frankoceny na hranici Únie predstavovalo 205,5 %. Ako však už bolo uvedené, tento výpočet zahŕňal všetky porovnateľné výrobky vyrábané a predávané výrobcom z analogickej krajiny. Najmä vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov nebolo jasné, či typy výrobkov výrobcu z analogickej krajiny zodpovedajú typom výrobkov, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážajú do Únie.

(60)

Dokonca aj v prípade, keď sa podľa scenára 2 zobral do úvahy iba najlacnejší typ výrobku vyrábaný a predávaný výrobcom z analogickej krajiny pozri odôvodnenie 52), zistené dumpingové rozpätie dosiahlo značnú hodnotu 35,1 %.

(61)

Komisia sa pokúsila vykonať aj výpočet dumpingového rozpätia na základe jednotlivých typov výrobku. To sa však vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov, a teda aj na nedostupnosť reálnych údajov o typoch čínskych výrobkov, ukázalo ako nemožné počas obdobia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Keďže však Komisia mala stále k dispozícii údaje o typoch výrobkov z pôvodného prešetrovania, použila tieto údaje na vykonanie pro forma tretieho výpočtu dumpingového rozpätia a na potvrdenie niektorého z výpočtov dumpingového rozpätia podľa scenára 1 alebo scenára 2.

(62)

Tretí výpočet priniesol hodnoty dumpingového rozpätia 35,7 % až 46,4 %. Aj keď tento tretí výpočet ukázal, že dumping v prípade vývozu dotknutého výrobku do Únie naďalej existuje, Komisia rozhodla, že okrem zistenia dumpingu nie je možné číselné výsledky tohto výpočtu považovať za spoľahlivé. Prešetrovanie totiž neprinieslo žiadny dôkaz o tom, že skladba typov výrobkov na vývoz do Únie zostala od pôvodného prešetrovania rovnaká. Ako je uvedené v odôvodneniach 97 až 103, žiadatelia skutočne predložili dôkazy, že čínski vyvážajúci výrobcovia medzičasom prešli k typom výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, v súlade s dosiahnutým technologickým pokrokom. V dôsledku toho táto simulácia predstavuje najnižší možný odhad dumpingového rozpätia, keďže bola relatívne viac zameraná na lacnejšie typy výrobkov z minulosti. Navyše, ako už bolo uvedené v odôvodnení (5), zistilo sa, že určité typy výrobkov boli mierne upravené na účely obchádzania antidumpingových opatrení. Žiadne z týchto zistení nebolo spochybnené dôkazmi o opaku od čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(63)

Na základe uvedeného Komisia rozhodla, že výpočet dumpingového rozpätia vykonaný podľa scenára 2 (zistené dumpingové rozpätie 35,1 %) predstavuje najnižší možný odhad skutočného dumpingového rozpätia vzhľadom na neexistenciu reálnych údajov čínskych vyvážajúcich výrobcov o dotknutom výrobku.

(64)

Komisia preto dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia v každom prípade počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovali vo vývoze dotknutého výrobku do Únie za dumpingové ceny.

(65)

Komisia ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti príslušných opatrení. Skúmala pri tom správanie sa čínskych vývozcov na iných trhoch, čínsku výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(66)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov neboli k dispozícii presné informácie o vývoznej cene z ČĽR do iných krajín. Údaje o cenách, ktoré boli dostupné z čínskych vývozných štatistík, sa týkali širšej škály výrobkov a vo svojich podaniach ich uvádzali žiadateľ aj čínski vyvážajúci výrobcovia, ale s opačnými závermi. Okrem toho nebola známa skladba výrobkov vo vývoze do tretích krajín, preto Komisia nemohla stanoviť porovnateľnú cenovú úroveň čínskeho vývozu na iné trhy.

(67)

Komisia preto usúdila, že dôkazy, ktoré poskytol žiadateľ vo forme štatistických údajov týkajúcich sa širšej škály výrobkov, jej neumožňujú dospieť k záveru, či na iných trhoch existuje dumping, alebo nie.

(68)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov bola voľná kapacita v ČĽR určená na základe štúdie objednanej žiadateľom a zahrnutej v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. Žiadateľ následne predložil aktualizovanú verziu štúdie.

(69)

Podľa pôvodnej štúdie bola celková kapacita v ČĽR 1 840 miliónov metrov štvorcových, zatiaľ čo objem výroby bol 1 390 miliónov metrov štvorcových, čo znamená značnú voľnú kapacitu 450 miliónov metrov štvorcových. Podľa aktualizovanej verzie bola celková kapacita v ČĽR 2 295 miliónov metrov štvorcových a objem výroby bol 1 544 miliónov metrov štvorcových, čo znamená ešte väčšiu voľnú kapacitu 751 miliónov metrov štvorcových. Vzhľadom na skutočnosť, že miera využitia kapacity 100 % sa reálne nedá dosiahnuť, samotný žiadateľ zastával názor, že primeranejšia bude maximálna miera využitia 85 % až 90 %. Na základe konzervatívnejšieho odhadu miery využitia kapacity na úrovni 85 % by voľná kapacita, ktorá je skutočne k dispozícii, bola 406 miliónov metrov štvorcových. Na porovnanie, celková spotreba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola 714 miliónov metrov štvorcových, čo poukazuje na skutočnosť, že v prípade uplynutia platnosti príslušných opatrení by bola k dispozícii značná voľná kapacita, ktorá by mohla smerovať na trh Únie.

(70)

Čínski vyvážajúci výrobcovia vyjadrili námietky voči spoľahlivosti štúdie a požadovali, aby ju Komisia nebrala do úvahy. Po prvé, tvrdili, že neexistencia zmysluplnej otvorenej verzie štúdie im neumožnila predložiť pripomienky. Po druhé, poukázali na skutočnosť, že odborník, ktorý vypracoval štúdiu, nebol nestranný vzhľadom na svoje prepojenie s výrobným odvetvím Únie. Po tretie, tvrdili, že všetku voľnú kapacitu absorbuje rastúci domáci dopyt v ČĽR, čo podložili citátom z článku v špecializovanom časopise, v ktorom sa hovorilo o výraznom raste odvetvia stavebníctva v ČĽR (10).

(71)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie čínskych vyvážajúcich výrobcov, Komisia poukázala na skutočnosť, že otvorená verzia aktualizovanej štúdie bola zahrnutá do otvoreného súboru. Komisia považuje túto verziu za zmysluplnú, umožňujúcu čínskym vyvážajúcim výrobcom, aby predložili podrobnejšie pripomienky a poskytli podložené dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia a závery uvedené v štúdii. Čínski vyvážajúci výrobcovia v každom prípade nekonkretizovali, ktorá časť otvorenej verzie štúdie nebola pre nich dostatočne zmysluplná, aby k nej predložili pripomienky. Toto tvrdenie bolo preto odmietnuté.

(72)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany ČĽR a neexistenciu žiadnych alternatívnych podrobných informácií týkajúcich sa kapacity, ktoré by poskytli čínski vyvážajúci výrobcovia, Komisia usúdila, že štúdia predstavuje najlepšie dostupné skutočnosti. Komisia tiež nedokázala získať informácie, ktoré by štúdiu spochybnili.

(73)

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, Komisia súhlasila, že časť výrobnej kapacity sa môže použiť na uspokojenie rastúceho domáceho dopytu. Vyvážajúci výrobcovia však neposkytli údaje o domácej spotrebe v ČĽR, ktoré by mohli podložiť ich tvrdenie, že plánovaný rast domáceho dopytu absorbuje všetku voľnú kapacitu. Ani prešetrovanie zo strany Komisie neprinieslo takýto údaj. Je tiež pravdepodobné, že časť voľnej kapacity by sa vyvážala do tretích krajín, nielen do Únie.

(74)

Komisia preto dospela k záveru, že aj pri zohľadnení súčasného domáceho dopytu v ČĽR, predpokladaná maximálna voľná kapacita, ktorá by mohla smerovať na trh Únie v prípade uplynutia platnosti príslušných opatrení, by bola najviac 406 miliónov metrov štvorcových. Je však pravdepodobné, že v budúcnosti by časť voľnej kapacity absorboval aj rast domácej čínskej spotreby a časť by sa predala aj na iné vývozné trhy, než je Únia, ale ako je uvedené v odôvodneniach 66 a 67, žiadne informácie v tomto zmysle neposkytli zainteresované strany a nezískala ich ani samotná Komisia.

(75)

Po doplňujúcom poskytnutí informácií čínski vyvážajúci výrobcovia naďalej spochybňovali zistenia týkajúce sa voľnej kapacity. Tvrdili, že posudzovanie voľnej kapacity bolo založené výlučne na domnienkach a nebolo podložené pozitívnymi dôkazmi. Tvrdili, že v štúdii predloženej žiadateľom sa citovali nesprávne webové sídla dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov a že kapacita tretieho čínskeho výrobcu sa uvádzala vo výške 129 miliónov metrov štvorcových, zatiaľ čo v skutočnosti predstavuje jeho kapacita iba 60 miliónov metrov štvorcových.

(76)

Komisia poznamenala, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany ČĽR bolo posudzovanie voľnej kapacity založené na najlepších dostupných skutočnostiach, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 72. Komisia poukázala na skutočnosť, že voľná kapacita sa odhadovala na maximálne 406 miliónov metrov štvorcových a že časť voľnej kapacity absorbuje domáca čínska spotreba a iné vývozné trhy, než je Únia, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 74. Čínski vyvážajúci výrobcovia nespochybňovali odhady kapacity dvoch čínskych výrobcov s údajne nesprávnymi webovými adresami. Komisia usúdila, že aj keby boli tvrdenia čínskych výrobcov správne, zmena odhadu kapacity by nespochybnila celkové zistenie, že v Číne existuje značná voľná kapacita. Aj keby skutočná kapacita tretieho čínskeho výrobcu bola 60 miliónov metrov štvorcových, ako sa uvádza, a dokonca aj keby odhady kapacity ďalších dvoch čínskych výrobcov boli založené na údajoch z nesprávnych webových sídel, celková odhadovaná voľná kapacita v Číne by v skutočnosti stále predstavovala 50 % spotreby Únie.

(77)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany ČĽR a čínskych faktúr z iných trhov neboli k dispozícii presné informácie o vývoznej cene a skladbe výrobkov vyvážaných z ČĽR do iných krajín. Komisia preto nemohla určiť atraktívnosť cenovej úrovne v Únii v porovnaní s inými vývoznými trhmi.

(78)

Ako sa však potvrdilo po doplňujúcom poskytnutí informácií, výpočty podhodnotenia ukázali, že priemerné ceny, ktoré dosahovali výrobcovia z Únie na trhu Únie, boli počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne vyššie než čínske dovozné ceny. Na základe toho je možné určiť, že cenová úroveň na trhu Únie je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov atraktívna.

(79)

Komisia okrem toho zastávala názor, že atraktívnosť trhu Únie preukazuje: i) úroveň čínskeho prenikania na trh pred zavedením opatrení (podiel na trhu 51 % počas obdobia pôvodného prešetrovania (11)) a ii) existencia početných praktík obchádzania, ako bolo ukázané v odôvodneniach 2 až 5.

(80)

Komisia preto dospela k záveru, že trh Únie je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej atraktívny.

(81)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na značnú voľnú kapacitu v Číne a na atraktívnosť trhu Únie existuje v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(82)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 22 známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(83)

Celková výroba v Únii bola počas obdobia revízneho prešetrovania na úrovni 694 633 582 metrov štvorcových. Spoločnosti, ktoré podporili žiadosť o revízne prešetrovanie, predstavovali v období revízneho prešetrovania viac než 80 % celkovej výroby v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(84)

Komisia určila spotrebu v Únii spočítaním objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a objemu dovozu zo všetkých krajín na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 (12).

(85)

Komisia poznamenáva, že zainteresované strany, a najmä žiadateľ, použili pri odhade objemu dovozu z ČĽR a iných krajín údaje Eurostatu o dovoze na základe úplných osemmiestnych číselných znakov. Tieto číselné znaky však zahŕňajú aj výrobky, ktorých sa prešetrovanie netýka. Ako už bolo uvedené, Komisia použila údaje o dovoze z databázy podľa článku 14 ods. 6, ktoré sa týkali iba dovozu prešetrovaného výrobku, a teda údaje o objeme dovozu a tým pádom o odhadovanej spotrebe v Únii sú presnejšie, než keby sa použili údaje Eurostatu na základe úplných osemmiestnych číselných znakov.

(86)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(87)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii vzrástla každý rok, a celkovo o 21 %. Výrazný rast spotreby odráža všeobecné zotavenie v odvetví stavebníctva a silný dopyt po materiáloch na vonkajšiu tepelnú izoláciu, čo sú nadväzujúce výrobky, na ktoré sa využívajú riedke sieťoviny zo sklenených vláken. Predpokladá sa, že rast spotreby riedkych sieťovín zo sklenených vláken v Únii bude v nadchádzajúcich rokoch pokračovať.

(88)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu a podiel na trhu

(89)

Počas posudzovaného obdobia klesol objem dovozu z ČĽR do Únie o 57 %. Najskôr vzrástol v rokoch 2013 a 2014 o 7 %, ale potom v rokoch 2014 a 2015 prudko klesol o 45 % a zotrval na nízkej úrovni až do konca obdobia revízneho prešetrovania. Čínsky podiel na trhu nasledoval tento trend, keď najskôr v rokoch 2013 a 2014 zaznamenal nárast a potom prudký pokles z hodnoty 3,50 % v roku 2014, spočiatku na 1,68 % ešte počas roku 2014 a potom na 1,18 % počas obdobia revízneho prešetrovania. Pokles podielu na trhu bol vzhľadom na rastúcu spotrebu v Únii väčší než pokles objemu dovozu.

(90)

Vzhľadom na platné opatrenia proti obchádzaniu a na tvrdenie žiadateľa, že k čínskemu podielu na trhu by sa mal pripočítať podiel Indie, Indonézie, Malajzie, Taiwanu a Thajska, Komisia skúmala aj vývoj dovozu z týchto krajín. Celkový objem dovozu z týchto piatich krajín počas posudzovaného obdobia výrazne klesol, pričom k najprudšiemu poklesu došlo v rokoch 2013 a 2014. V období revízneho prešetrovania dosiahol celkový objem dovozu z týchto piatich krajín úroveň iba 1 118 317 metrov štvorcových, čo zodpovedá podielu na trhu len 0,16 %.

(91)

Žiadateľ, viacerí výrobcovia z Únie a Európska asociácia výrobcov technických tkanín v žiadosti o revízne prešetrovanie, v ad hoc podaniach a počas vypočutí tvrdili, že skutočný objem dovozu prešetrovaného výrobku z ČĽR je výrazne vyšší, než sa uvádza v Eurostate alebo v iných oficiálnych štatistikách, a to v dôsledku obrovského objemu čínskeho dovozu prichádzajúceho do Únie cez Ukrajinu, Turecko, Moldavskú republiku, bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu a možno aj cez ďalšie krajiny.

(92)

Po prvé, Komisia poznamenala, že štatistické údaje Eurostatu o dovoze na úrovni kódov TARIC nie sú žiadateľovi dostupné a že osemmiestne číselné znaky KN, ktoré žiadateľ použil, predstavujú príliš širokú kategóriu výrobkov, ako už bolo uvedené v odôvodnení 85. Preto nadsadzujú údaje o objeme dovozu výrobkov, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Po druhé, Komisia nedostala žiadosť podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia o prešetrenie možného obchádzania platných opatrení cez niektorú z uvedených krajín. Dostupné štatistické údaje o dovoze okrem toho ukazujú, že dovoz z Bosny a Hercegoviny, Turecka a Ukrajiny bol počas obdobia revízneho prešetrovania zanedbateľný. Pokiaľ ide o dovoz z krajín susediacich s Úniou, je tiež potrebné poznamenať, že samotný žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie uznal, že platné opatrenia majú pozitívny účinok, keďže zvýšili rozmanitosť zdrojov dodávok vrátane krajín susediacich s Úniou, ktoré začali rozvíjať výrobu. Toto tvrdenie je podporené aj podaním od výrobcu, ktorý sa nachádza v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a je prepojený s výrobcom z Únie. Predpoklady o obchádzaní opatrení teda neboli podložené dôkazmi ani skutočnosťami, preto neboli brané do úvahy.

(93)

Komisia určila aj cenový trend čínskeho dovozu na základe databázy podľa článku 14 ods. 6

(94)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny

(95)

Celkovo sa priemerné dovozné ceny počas posudzovaného obdobia zvýšili o 53 % a v období revízneho prešetrovania dosiahli úroveň 0,23 EUR za meter štvorcový.

(96)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa toto revízne prešetrovanie týkalo, Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania porovnaním vážených priemerných predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtovaných nezávislým zákazníkom na trhu Únie a upravených na úroveň cien zo závodu, s priemernými čínskymi vývoznými cenami na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 na úrovni hodnoty CIF po príslušných úpravách zohľadňujúcich clá a náklady po dovoze. Porovnanie ukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania nedošlo k žiadnemu cenovému podhodnoteniu. Ak sa však vôbec nezohľadní antidumpingové clo, čínske dovozné ceny sú voči cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené v priemere o 22,5 %.

(97)

V rámci pôvodného prešetrovania sa vykonala úprava čínskych dovozných cien zohľadňujúca kvalitu. Vo fáze poskytnutia informácií a vzhľadom na to, že v tejto súvislosti nebola vznesená žiadna námietka, Komisia spočiatku uplatnila v rámci revízneho prešetrovania rovnakú úpravu ako v rámci pôvodného prešetrovania. Po poskytnutí informácií však žiadateľ predložil dva súbory pripomienok, ktoré sa týkali úprav zohľadňujúcich kvalitu resp. relevantných dovozných cien. Pokiaľ ide o prvý súbor pripomienok, žiadateľ uviedol, že čínski výrobcovia od pôvodného prešetrovania zvýšili kvalitu svojich výrobkov, a preukázal, že najväčší čínski výrobcovia v súčasnosti spĺňajú požiadavky na kvalitu vo všetkých hlavných oblastiach použitia. Ako je uvedené v odôvodneniach 101 až 103, na základe dôkazov poskytnutých žiadateľom a vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek podložených dôkazov preukazujúcich opak sa Komisia rozhodla neuplatňovať v rámci tohto revízneho prešetrovania úpravu zohľadňujúcu kvalitu.

(98)

Pokiaľ ide o druhý súbor pripomienok, žiadateľ po poskytnutí informácií ďalej tvrdil, že čínske dovozné ceny použité pre toto porovnanie cien nie sú reprezentatívne vzhľadom na relatívne nízke objemy. Žiadateľ vzhľadom na tieto nízke objemy a na vysoké antidumpingové clo upozornil, že dovoz z Číny, ktorý sa uskutočnil počas obdobia revízneho prešetrovania, bol dovoz dodávok veľmi vysokej kvality pre malé okrajové segmenty trhu. Priemerná hodnota by preto bola príliš vysoká v porovnaní s priemernou hodnotou čínskeho dovozu v prípade neexistencie opatrení, keďže tento dovoz by predstavoval „bežnú“ skladbu výrobkov s nižšími cenami.

(99)

Po doplňujúcom poskytnutí informácií čínski výrobcovia tvrdili, že Komisia nemala prijať dôkaz týkajúci sa úpravy zohľadňujúcej kvalitu, ktorý predložil žiadateľ, pretože bol údajne nepodložený. Okrem toho uviedli, že v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti je Komisia povinná používať rovnakú metodiku, aká sa uplatňovala v rámci pôvodného prešetrovania, a že preto mala naďalej uplatňovať úpravu zohľadňujúcu kvalitu, ktorá sa uplatňovala v rámci pôvodného prešetrovania.

(100)

Komisia primerane posúdila a zohľadnila všetky pripomienky predložené po poskytnutí informácií a doplňujúcom poskytnutí informácií.

(101)

Pokiaľ ide o pripomienky predložené žiadateľom, Komisia uznala prvý súbor pripomienok, ktorý súvisel s úpravou zohľadňujúcou kvalitu. Komisia skutočne usúdila, že žiadateľ riadne podložil svoje tvrdenie o dôkaze, podľa ktorého čínski výrobcovia zvýšili kvalitu svojich výrobkov, a preto v súvislosti s týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti už nebolo opodstatnené vykonať rovnakú úpravu zohľadňujúcu kvalitu, aká bola vykonaná v rámci pôvodného prešetrovania. Žiadateľ v tejto súvislosti vo svojich pripomienkach po poskytnutí informácií uviedol podrobné relevantné údaje o čínskych ponukách a tvrdeniach o kvalite, ktoré sa nachádzajú na webových sídlach čínskych výrobcov dotknutého výrobku, a predložil aj informácie o dôležitých fúziách čínskych výrobcov, ktorých cieľom je zvýšiť ich výkonnosť, o silnej štátnej podpore odvetvia riedkych sieťovín s cieľom zvýšiť kvalitu výroby, o zlepšovaní výrobných zariadení u viacerých kľúčových výrobcov, o zvýšení kvality používanej základnej suroviny a o zvýšenom zameraní sa na riadenie kvality výrobkovv dotknutom čínskom výrobnom odvetví. Všetky tieto zmeny teda vedú k výraznému zvýšeniu kvality čínskych riedkych sieťovín, v dôsledku čoho čínski výrobcovia v súčasnosti vyrábajú dotknutý výrobok na úrovni, ktorá spĺňa rovnaké normy kvality, ako spĺňajú výrobcovia z Únie, pokiaľ ide o parametre, ako napríklad pevnosť v ťahu po vystavení pôsobeniu alkalických látok (testované podľa normy ETAG004), pozdĺžne a priečne tkanie a predĺženie. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov a na skutočnosť, že nepredložili žiadny opačný dôkaz, a keďže ani Komisia samotná nedokázala získať žiadny opačný dôkaz, bolo konštatované, že kvalita čínskych výrobkov sa celkovo výrazne zvýšila a že tieto zlepšenia pravdepodobne tiež charakterizujú budúci vývoz do Únie.

(102)

V rámci pôvodného prešetrovania bola úprava čiastočne založená na dostupných informáciách, ktoré Komisia získala od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. V rámci tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti čínski výrobcovia nevyplnili žiadny dotazník, a teda nepredložili žiadne relevantné overiteľné informácie, ktoré by mohli spochybniť tvrdenie žiadateľa alebo vyvrátiť uvedené zistenia. To prinútilo Komisiu, aby svoje zistenia založila na informáciách, ktoré mala k dispozícii. V dôsledku týchto skutočností a neexistencie spolupráce a údajov, ktoré by poukazovali na opak, Komisia na základe porovnania kvality dovozu z Číny a kvality podobného výrobku, ktorý vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie, ako bolo doložené, počas obdobia revízneho prešetrovania, nedokázala určiť, či je naďalej potrebná úprava zohľadňujúca kvalitu. Napokon, Komisia poukazuje na skutočnosť, že čínski výrobcovia ani vo svojich pripomienkach k doplňujúcemu poskytnutiu informácií neuviedli žiadny podložený dôkaz, že tvrdenie žiadateľa o neopodstatnenosti pokračovania úpravy zohľadňujúcej kvalitu bolo nesprávne.

(103)

Komisia preto uznala prvý súbor pripomienok predložených žiadateľom, odmietla tvrdenia čínskych vývozcov a dospela k záveru, že už neexistuje žiadny základ pre ďalšie uplatňovanie úpravy zohľadňujúcej kvalitu pri výpočtoch podhodnotenia.

(104)

Pokiaľ ide o druhý súbor pripomienok predložených žiadateľom, Komisia neuznala tvrdenia žiadateľa, keďže neboli podložené žiadnym dôkazom. Napriek skutočnosti, že tieto tvrdenia boli odmietnuté, Komisia dospela k záveru, že rozpätie podhodnotenia 22,5 % (vypočítané postupom uvedeným v odôvodnení 96) je naďalej značné.

(105)

Komisia okrem toho poukázala na skutočnosť, že nevykonanie úpravy zohľadňujúcej kvalitu v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nepredstavuje zmenu metodiky v porovnaní s pôvodným prešetrovaním. Potreba úpravy zohľadňujúcej kvalitu sa v rámci pôvodného prešetrovania posudzovala s ohľadom na okolnosti, ktoré v tom čase prevládali, a s cieľom zabezpečiť porovnanie dotknutého výrobku s týmto výrobkom vyrábaným v Únii na rovnakej úrovni obchodu. Vzhľadom na nové predložené dôkazy si však táto úprava vyžadovala opätovné posúdenie. Ako sa uvádza v odôvodneniach 101 až 103, dôkazy poskytnuté žiadateľom poukazovali na hospodársku súťaž na rovnakej úrovni obchodu, ktorá si nevyžadovala uplatňovanie úpravy zohľadňujúcej kvalitu z hľadiska dotknutého výrobku. Komisia preto na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii, dospela k záveru, že okolnosti v tomto prípade už neodôvodňujú takúto úpravu.

(106)

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie čínskych výrobcov, že Komisia mala naďalej uplatňovať úpravu zohľadňujúcu kvalitu, ktorá sa uplatňovala v rámci pôvodného prešetrovania, je potrebné poukázať na skutočnosť, že judikatúra (14), na ktorú sa vo svojom podaní odvolávajú čínski vývozcovia, sa týka zmeny metodiky výpočtu dumpingového rozpätia pri porovnávaní vývoznej ceny a normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia (t. j. prešetrujúci orgán použil v rámci pôvodného prešetrovania „input metódu“ a v rámci revízneho prešetrovania „residual metódu“). Uvedená situácia sa preto výrazne líši od tohto prípadu, v ktorom Komisia metodiku v porovnaní s pôvodným prešetrovaním nezmenila. Namiesto toho len náležite zohľadnila zmenené okolnosti revízneho prešetrovania v porovnaní s pôvodným prešetrovaním, ktoré už neumožňovali odôvodniť uplatňovanie úpravy zohľadňujúcej kvalitu.

(107)

Komisia preto odmietla tvrdenia čínskych výrobcov uvedené v odôvodnení 99 a potvrdila svoje rozhodnutie neuplatňovať v rámci tohto revízneho prešetrovania úpravu zohľadňujúcu kvalitu.

(108)

V rámci vypočutia s útvarmi Komisie po doplňujúcom poskytnutí informácií čínske orgány uviedli, že čínski výrobcovia už pomerne dlho používajú špeciálne zloženie sklolaminátu, C-Glass, ktoré je odlišné od zloženia sklolaminátu odolného voči pôsobeniu alkalických látok, bežne používaného v Únii, a tvrdili, že preto by sa úprava zohľadňujúca kvalitu mala zachovať. Po prvé, Komisia poznamenala, že táto pripomienka bola predložená po uplynutí lehoty stanovenej na predkladanie pripomienok k doplňujúcemu poskytnutiu informácií. Po druhé, toto tvrdenie nebolo podložené dôkazom o súčasnej úrovni kvality čínskych riedkych sieťovín, ani žiadnym dôkazom, ktorý by preukázal, aký je podiel používania sklolaminátu C-Glass v porovnaní s používaním iných druhov sklolaminátu výrobcami riedkych sieťovín v ČĽR. Po tretie, vzhľadom na neexistenciu spolupráce zostrany vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nebolo možné získať vyjadrenie dotknutých vyvážajúcich výrobcov a overiť u nich uvedené tvrdenie, preto Komisia musel využiť skutočnosti, ktoré mala k dispozícii. Po štvrté, tvrdenie týkajúce sa vstupného materiálu na výrobu riedkych sieťovín zo sklenených vláken nerobí neplatným dôkaz, ktorým bolo podložené tvrdenie žiadateľa, že od pôvodného prešetrovania čínski výrobcovia zvýšili kvalitu svojich výrobkov vrátane odolnosti voči pôsobeniu alkalických látok, čo je súčasťou plnenia normy ETAG 004, a práve to predstavuje okolnosť, ktorá preukazuje neopodstatnenosť úpravy zohľadňujúcej kvalitu v rámci tohto revízneho prešetrovania. Preto Komisia toto tvrdenie odmietla.

(109)

V nasledujúcej tabuľke je zobrazený vývoj dovozu do Únie z iných tretích krajín než ČĽR počas posudzovaného obdobia z hľadiska objemu a podielu na trhu, ako aj z hľadiska priemernej ceny tohto dovozu. Tabuľka vychádza z údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(110)

Celkový objem dovozu z iných krajín než ČĽR počas posudzovaného obdobia klesol o 11 %, pričom k osobitne prudkému poklesu došlo v rokoch 2013 a 2014, čo sa dá vysvetliť účinnosťou opatrení proti obchádzaniu.

(111)

Dovoz z troch krajín, ktoré sa nachádzajú v geografickej blízkosti Únie (z Moldavskej republiky, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a zo Srbska), medzitým výrazne vzrástol a do značnej miery nahradil dovoz zo všetkých ostatných tretích krajín. Ich spoločný podiel na trhu vzrástol z iba 1,5 % v roku 2013 na 5,9 % v období revízneho prešetrovania. Od roku 2013 bola ich cenová úroveň vo všeobecnosti výrazne nižšia než priemerná cenová úroveň dovozu z ostatných tretích krajín, ale stále vyššia než ceny dovozu z ČĽR.

(112)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, pre výrobné odvetvie Únie sa použil výber vzorky.

(113)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto makroekonomické ukazovatele Komisia riadne overila. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe overených údajov z vyplnených dotazníkov. O oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(114)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(115)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(116)

V neskoršej fáze konania viaceré zainteresované strany uviedli, že analýza mikroekonomických ukazovateľov bola poznačená skutočnosťou, že vo vzorke dominoval jeden vertikálne integrovaný výrobca, zatiaľ čo väčšina výrobcov z Únie sú neintegrované pletiarske závody, ktoré nakupujú sklenené vlákna ako surovinu na voľnom trhu. Pletiarske závody sa nachádzajú v značne odlišnej a výrazne menej prosperujúcej situácii v porovnaní s integrovaným výrobcom. Tento argument bol opätovne uvedený po poskytnutí informácií.

(117)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18 a v súlade s ustanoveniami článku 17 ods. 1 základného nariadenia vzorka predstavuje najväčší reprezentatívny objem výroby a predaja, ktorý je možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Je potrebné pripomenúť, že predstavuje približne 70 % výroby a predaja výrobcov z Únie. Zároveň je však pravdou, že mikroekonomické ukazovatele sú v rámci tohto revízneho prešetrovania do značnej miery určené jednou zo strán zaradených do vzorky, ktorá má štruktúru spoločnosti a štruktúru nákladov výrazne odlišnú od väčšiny ostatných výrobcov. Táto otázka sa podrobnejšie rozoberá v odôvodnení 28.

(118)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(119)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby vzrástol o 26 %. V porovnaní s rokom 2013 vzrástla každý rok, pričom k osobitne výraznému rastu došlo v rokoch 2014 a 2015.

(120)

S cieľom uspokojiť rastúci dopyt a umožniť uvedený rast výroby sa vo výrobnom odvetví Únie počas posudzovaného obdobia zvýšila výrobná kapacita o 24 %, pričom k najväčšiemu nárastu došlo v rokoch 2013 a 2014.

(121)

Zvýšená výroba a výrobná kapacita boli zhruba v súlade s podobným rastom spotreby v Únii, čo umožnilo udržiavať počas posudzovaného obdobia relatívne stabilnú mieru využitia kapacity vo výrobnom odvetví Únie.

(122)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(123)

Objem predaja na trhu Únie počas posudzovaného obdobia vzrástol o 28 %. Vzrástol každý rok: o 9 % od roku 2013 do roku 2014, o ďalších 15 indexových bodov od roku 2014 do roku 2015 a o ďalšie 4 indexové body od roku 2015 po obdobie revízneho prešetrovania.

(124)

Rast objemu predaja bol počas posudzovaného obdobia mierne vyšší než rast spotreby v Únii a umožnil výrobnému odvetviu Únie zvýšenie jeho podielu na trhu o 4,9 percentuálneho bodu, z 86,6 % v roku 2013 na 91,5 % v období revízneho prešetrovania.

(125)

Počas posudzovaného obdobia zaznamenalo výrobné odvetvie Únie výrazný rast výroby a predaja, ktorý umožnil plne využiť rastúci trend spotreby v Únii.

(126)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(127)

Počas posudzovaného obdobia vzrástol počet zamestnancov o 21 %, pričom rast sa zaznamenal každý rok.

(128)

Vďaka tomu, že výrobné odvetvie Únie pokračovalo v dlhodobejšom úsilí o reštrukturalizáciu, ktoré vynakladalo už počas obdobia pôvodného prešetrovania, mohlo zvýšiť objem výroby viac než počet zamestnancov, čo viedlo k celkovému rastu produktivity meranej ako produkcia (v metroch štvorcových) na zamestnanú osobu ročne, ktorá počas posudzovaného obdobia vzrástla o 4 %.

(129)

Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval, ako bolo vysvetlené v oddiele 3.2.

(130)

Objem dumpingového dovozu z ČĽR, ako aj z krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia proti obchádzaniu, bol počas posudzovaného obdobia nízky, takže je možné dospieť k záveru, že vplyv veľkosti dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie nebol veľmi výrazný. V porovnaní s pôvodným prešetrovaním sa situácia výrobného odvetvia Únie zlepšila z hľadiska výroby, predaja a podielu na trhu, čo ukazuje, že sa odvetvie plne zotavilo z minulého dumpingu.

(131)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii a jednotkové výrobné náklady

(132)

Jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 7 %. S malým časovým oneskorením cenový trend sledoval trend výrobných nákladov, s výnimkou obdobia revízneho prešetrovania, keď jednotkové výrobné náklady vzrástli približne o 1 %, ale priemerné jednotkové predajné ceny klesli približne o 1,5 %.

(133)

Priemerné náklady práce sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(134)

V roku 2014 klesli priemerné náklady práce na zamestnanca o 6 % v porovnaní s rokom 2013, potom vzrástli v roku 2015 a opäť sa znížili v období revízneho prešetrovania, keď dosiahli úroveň o 3 % nižšiu než v roku 2013.

(135)

Úroveň zásob sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(136)

Konečné zásoby výrobného odvetvia Únie v rokoch 2013 a 2014 vzrástli o 8 % a potom v roku 2015 zostali relatívne stabilné pred poklesom v období revízneho prešetrovania o 30 % v porovnaní s rokom 2013. Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby sledovali podobný trend a v období revízneho prešetrovania boli o 43 % nižšie než v roku 2013. Prešetrovaním sa zistilo, že úroveň zásob nie je pre výrobné odvetvie Únie dôležitým ukazovateľom ujmy. Veľký pokles úrovne konečných zásob na konci obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní so všetkými ostatnými obdobiami je dôsledkom sezónnosti odvetvia stavebníctva. Výrobné odvetvie Únie zväčšuje zásoby v zime mimo hlavnej sezóny, takže zásoby sú veľké 31. decembra, ale spotrebúva ich počas hlavnej sezóny v lete, takže na konci obdobia revízneho prešetrovania (30. júna 2016) boli zásoby malé.

(137)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(138)

Komisia určila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia pohybovala v rozmedzí 14,2 % až 17 %. V rámci pôvodného prešetrovania sa cieľový zisk výrobného odvetvia stanovil na úroveň 12 % (15). Je teda potrebné poznamenať, že počas posudzovaného obdobia dosiahlo výrobné odvetvie Únie každý rok zisk, ktorý bol vyšší než cieľový zisk.

(139)

Po poskytnutí informácií žiadateľ poukázal na skutočnosť, že zisk bol počas obdobia revízneho prešetrovania relatívne vysoký v dôsledku mimoriadne priaznivého vývoja nákladov na suroviny a výmenných kurzov počas daného obdobia. Po skončení obdobia revízneho prešetrovania sa tieto trendy obrátili, čo viedlo k poklesu ziskovosti výrobného odvetvia. Komisia analyzovala tieto pripomienky a zistila, že záver, podľa ktorého bola počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Únie na základe vzorky vyššia než cieľový zisk, nebol podstatne ovplyvnený uvedenými okolnosťami.

(140)

Čistý peňažný tok je schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoje činnosti. Počas posudzovaného obdobia bol peňažný tok kladný a v súlade s vývojom ziskovosti.

(141)

Aby bolo možné využiť rastúci dopyt po riedkych sieťovinách zo sklenených vláken v Únii a v zahraničí, výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia realizovalo významné investície do nových kapacít. Takéto investície boli osobitne vysoké v roku 2013, čo vysvetľuje, prečo bol trend počas celého posudzovaného obdobia negatívny na úrovni 30 %.

(142)

Návratnosť investícií pozostáva zo zisku vyjadreného ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty dlhodobého majetku. V každom roku posudzovaného obdobia bola návratnosť kladná a jej vývoj bol v súlade s vývojom ziskovosti.

(143)

Vzhľadom na vysokú ziskovosť výrobného odvetvia Únie a sústavne sa zvyšujúci predaj a rastúci dopyt po riedkych sieťovinách zo sklenených vláken nič nenasvedčuje tomu, že by výrobné odvetvie Únie malo počas posudzovaného obdobia ťažkosti so získavaním kapitálu na financovanie svojich veľkých investícií.

(144)

Počas posudzovaného obdobia všetky ukazovatele ujmy s výnimkou predajných cien svedčili o tom, že výrobné odvetvie Únie je v dobrej situácii a všetky finančné ukazovatele sú pozitívne. Pokiaľ ide o predajné ceny, Komisia pozorovala, že ich pokles do značnej miery odrážal podobný pokles výrobných nákladov.

(145)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že opatrenia zavedené v rámci pôvodného prešetrovania, ako aj opatrenia proti obchádzaniu, ktoré nasledovali, podporili výrobné odvetvie Únie, ktoré opätovne získalo a zvýšilo svoj podiel na trhu, v rámci odvetvia sa vykonali činnosti reštrukturalizácie, realizovali významné investície, znížili výrobné náklady a zvýšila ziskovosť.

(146)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(147)

S cieľom posúdiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by uplynula platnosť opatrení voči ČĽR, sa analyzoval potenciálny vplyv čínskeho dovozu na trh Únie a na výrobné odvetvie Únie v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(148)

V odôvodnení 64 Komisia konštatovala, že dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval, aj keď v malých objemoch.

(149)

V odôvodnení 74 Komisia konštatovala, že voľná kapacita v ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania sa odôvodnene dala odhadnúť na 406 miliónov metrov štvorcových, čo v tom istom období predstavovalo 57 % spotreby v Únii. V odôvodnení 80 Komisia dospela k záveru, že trh Únie je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov atraktívny vzhľadom na cenovú úroveň v Únii a ich sústavné úsilie o vstup na tento trh. V dôsledku týchto zistení Komisia v odôvodnení 81 dospela k záveru, že zrušenie opatrení by pravdepodobne malo za následok zvýšenie vývozu prešetrovaného výrobku z ČĽR do Únie za dumpingové ceny.

(150)

Prešetrovanie zároveň ukázalo, že počas uplynulých štyroch rokov vrátane obdobia revízneho prešetrovania bolo výrobné odvetvie Únie celkovo v dobrej finančnej situácii, keďže väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala pozitívne trendy (pozri odôvodnenia 144 až 146). Je však potrebné zdôrazniť, že trh Únie bol v uvedenom období účinne chránený pred prítomnosťou veľkých objemov dumpingového dovozu vďaka zavedeným antidumpingovým opatreniam a výrobné odvetvie Únie to mohlo jednoznačne využívať.

(151)

Viacerí výrobcovia z Únie a Európska asociácia výrobcov technických tkanín v rámci vypočutí a svojich podaní tvrdili, že vzhľadom na veľkú výrobnú kapacitu v ČĽR a nižšie predajné ceny by zrušenie opatrení okamžite viedlo k prudkému nárastu dovozu prešetrovaného výrobku z ČĽR do Únie za dumpingové ceny, ktoré by boli nižšie než výrobné náklady väčšiny výrobcov z Únie. Po poskytnutí informácií boli uvedené pripomienky ďalej podopreté týmito tvrdeniami.

(152)

Po prvé, žiadateľ preukázal, že rozdiel v kvalite, ktorý bol v čase pôvodného prešetrovania výrazný, prestal existovať. Preto sa skutočne dá očakávať, že zvýšený objem lacného a dumpingového čínskeho dovozu na trhu Únie by vyvolal celkový tlak na zníženie predajných cien výrobného odvetvia Únie. Po druhé, výrobné odvetvie Únie dokázalo, že už relatívne mierny pokles ceny o približne 0,04 EUR za meter štvorcový, ktorý je v tejto súvislosti skutočne možný vzhľadom na terajší rozdiel medzi priemernou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie a priemernou čínskou dovoznou cenou vo výške najmenej 0,10 EUR za meter štvorcový, by úplne anuloval ziskovosť, ktorá sa v súčasnosti v rámci tohto odvetvia dosahuje.

(153)

Komisia preto uznala, že vzhľadom na informácie dostupné v rámci súčasného revízneho prešetrovania je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti príslušných opatrení by dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR do Únie výrazne vzrástol a že by to bolo za dumpingové ceny. To by vyvolalo výrazný tlak na predajné ceny výrobného odvetvia Únie a zároveň by to viedlo k zvýšeniu čínskeho podielu na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie.

(154)

Zatiaľ čo vplyv pravdepodobnej ujmy na cene je možné určiť relatívne jednoducho, ujma na objeme sa určuje zložitejšie. Je skutočne zrejmé, že v Číne v súčasnosti existuje značná voľná kapacita, ktorá by mohla zabrať viac ako 50 % trhu Únie. Naopak, vzhľadom na celosvetový rast spotreby a neexistenciu spolupráce zo strany čínskych strán, v dôsledku čoho sa nedali získať žiadne informácie o budúcom vývoji kapacity v Číne, je ťažké predvídať, či podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesne na 70 %, 60 % alebo pod 50 %, ako to bolo v rámci pôvodného prešetrovania. Je však zrejmé, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa v prospech čínskych strán stratili značné objemy, a preto by výrobné odvetvie Únie bolo vystavené okrem zničujúcich strát na obrate v dôsledku klesajúcich predajných cien aj zvýšeným nákladom, ktoré by následne opäť výrazne ovplyvnili ziskovosť a životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(155)

Po doplňujúcom poskytnutí informácií čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že dokument doplňujúceho poskytnutia informácií neobsahuje viaceré prvky, ktoré boli obsiahnuté v prvom poskytnutí informácií.

(156)

Komisia by v tejto súvislosti mala najskôr poukázať na skutočnosť, že v rozpore s uvedeným tvrdením zistenia týkajúce sa priaznivej situácie výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia, pokiaľ ide o predaj a ziskovosť, neboli vynechané (pozri odôvodnenia 119, 124 a 138 v tomto nariadení).

(157)

Po druhé, výsledkom opätovného posúdenia potrebnosti úpravy zohľadňujúcej kvalitu (pozri odôvodnenie 97) sú tieto zistenia. Po prvé, počas obdobia revízneho prešetrovania boli čínske dovozné ceny podhodnotené voči cenám výrobného odvetvia Únie, ak sa odpočítali antidumpingové clá (pozri odôvodnenie 96). Po druhé, výrobné odvetvie Únie už nemalo výhody z hľadiska kvality, ktoré by zabránili poklesu predajných cien Únie v prípade uplynutia platnosti príslušných opatrení (pozri odôvodnenie 152). Tieto závery vrhli zásadne odlišné svetlo na viaceré prvky výhľadovej analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy.

(158)

Po tretie, pokiaľ ide o priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhoch tretích krajín uvedené v dokumente prvého poskytnutia informácií: zistilo sa, že tieto ceny sú na rovnakej úrovni ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie v Únii. Po doplňujúcom poskytnutí informácií výrobné odvetvie Únie predložilo pripomienky a poskytlo dôkazy, že jeho ceny na trhoch tretích krajín ovplyvňuje skladba jeho výrobkov predávaných mimo Únie. Vývoz výrobného odvetvia Únie skutočne pozostával z ťažších výrobkov, než aké sa predávajú v Únii. Jeho predaj na vývoz okrem toho predstavoval nízky podiel z jeho celkového predaja. Komisia preto dospela k záveru, že zistenia pôvodne uvedené v rámci prvého poskytnutia informácií už nie sú relevantné.

(159)

Po štvrté, po doplňujúcom poskytnutí informácií čínski vyvážajúci výrobcovia spochybnili hodnovernosť dôkazu, ktorý žiadateľ použil v súvislosti s tvrdením, že mierny pokles ceny uvedený v odôvodnení 152 by v skutočnosti úplne anuloval ziskovosť, ktorú výrobné odvetvie Únie v súčasnosti dosahuje. Komisia poukazuje na skutočnosť,že takýto účinok nie je len možnosťou, ale je výsledkom simulácií založených na súčasnej úrovni rozpätia ziskovosti výrobného odvetvia Únie na meter štvorcový. Preto bolo toto zistenie opätovne potvrdené a tvrdenie čínskych vyvážajúcich výrobcov odmietnuté.

(160)

Napokon, čínski vyvážajúci výrobcovia tiež tvrdili, že judikatúra EÚ vyžaduje, aby záver o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy nebol založený len na možnosti, ale aby bol namiesto toho založený na pravdepodobnosti, ktorá je podložená výhľadovou analýzou zameranou na riešenie otázky, čo by pravdepodobne nastalo v prípade ukončenia platnosti príslušných opatrení. Komisia poukázala na skutočnosť, že takúto výhľadovú analýzu vykonala a opísala v odôvodneniach 147 až 154.

(161)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že zrušenie antidumpingových opatrení na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken z ČĽR by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu ujmy.

(162)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na hodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(163)

Je potrebné pripomenúť, že v rámci pôvodného prešetrovania sa prijatie opatrení nepovažovalo za krok v rozpore so záujmom Únie.

(164)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(165)

Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(166)

Prešetrovaním sa zistilo, že existujúce opatrenia umožnili výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z minulého škodlivého dumpingu. Opatrenia predovšetkým umožnili výrobnému odvetviu Únie opätovne získať podiel na trhu, realizovať potrebné investície, ktoré boli dlhodobo zanedbávané, a využiť tak rastúci dopyt pri súčasnom dosiahnutí celkového primeraného zisku. Bez tlaku dumpingového dovozu z ČĽR na objem a ceny bude tento proces pokračovať. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že pokračovanie platných antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(167)

Žiadny dovozca nespolupracoval vyplnením dotazníka (pozri odôvodnenie 22). Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na dovozcov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení, a ani prešetrovanie zo strany Komisie neviedlo k opačnému záveru.

(168)

Čínski vyvážajúci výrobcovia uviedli, že pokračujúce ukladanie ciel by používateľov pripravilo o možnosť nakupovať dotknutý výrobok za primerané ceny. Žiadny používateľ nespolupracoval vyplnením dotazníka (pozri odôvodnenie 22). Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na používateľov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení.

(169)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že z hľadiska záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu platnosti súčasných antidumpingových opatrení na dovoz z ČĽR.

(170)

Z dosiahnutých záverov týkajúcich sa pravdepodobnosti pokračovania a opätovného výskytu dumpingu a opätovného výskytu ujmy vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa mali antidumpingové opatrenia uplatňované na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken, rozšírené na dovoz určitých upravených riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v ČĽR alebo zasielaných z ČĽR, uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 791/2011, zachovať.

(171)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

a)

nevyvážal do Únie výrobok opísaný v odseku 1 v období od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (obdobie pôvodného prešetrovania),

b)

nie je prepojený so žiadnym vývozcom ani výrobcom v Čínskej ľudovej republike, na ktorého sa vzťahujú antidumpingové opatrenia uložené týmto nariadením,

c)

v skutočnosti vyvážal do Únie dotknutý výrobok, alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo po uplynutí pôvodného obdobia prešetrovania,

7.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/30

(1)

Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) bola doručená žiadosť o oslobodenie od antidumpingových a vyrovnávacích opatrení platných pre dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, rozšírených na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) odosielaných z Malajzie a Taiwanu, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane, pokiaľ ide o žiadateľa, podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia a článku 23 ods. 6 základného antisubvenčného nariadenia.

(2)

Žiadosť podala 23. mája 2017 spoločnosť Longi (Kuching) SDN.BHD (ďalej len „žiadateľ“), vyvážajúci výrobca fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka v Malajzii (ďalej len „dotknutá krajina“).

(3)

Prešetrovaným výrobkom sú fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka (hrúbka článkov nepresahuje 400 mikrometrov), odosielané z Malajzie a Taiwanu, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90.

(4)

Z vymedzenia prešetrovaného výrobku sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

(5)

Rada nariadením (EÚ) č. 1238/2013 (3) a nariadením (EÚ) č. 1239/2013 (4) uložila antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia na fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články typu používaného vo fotovoltických moduloch na báze kryštalického kremíka a na hlavné komponenty (t. j. články) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielané z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Bola podpísaná aj dohoda o záväzku. Komisia vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2016/184 (5) a 2016/185 (6) rozšírila uvedené opatrenia aj na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov), odosielaných z Malajzie a Taiwanu (ďalej len „rozšírené opatrenia“), bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane, s výnimkou dovozu výrobkov, ktoré vyrobili určité osobitne uvedené spoločnosti.

(6)

Komisia nariadením (EÚ) 2017/366 (7) a nariadením (EÚ) 2017/367 (8) po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti rozšírila antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia a ukončila čiastočné predbežné revízne prešetrovanie, ktoré sa začalo v rovnakom čase.

(7)

Komisia 10. februára 2017 začala revízne prešetrovanie (9) na účely posúdenia žiadosti o oslobodenie od uvedených opatrení od jedného nového vyvážajúceho výrobcu. Toto revízne prešetrovanie stále prebieha. Rovnako 3. marca 2017 Komisia začala čiastočné predbežné revízne prešetrovanie (10) obmedzené na formu opatrení. Toto revízne prešetrovanie Komisia ukončila 15. septembra 2017 nahradením existujúcich valorických ciel, spojených s cenovým záväzkom, minimálnou dovoznou cenou (11).

(8)

Žiadateľ tvrdil, že počas obdobia prešetrovania použitého v prešetrovaní, ktoré viedlo k rozšíreným opatreniam, t. j. od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015, nevyvážal prešetrovaný výrobok do Únie.

(9)

Žiadateľ navyše uviedol, že neobchádzal existujúce opatrenia.

(10)

Žiadateľ okrem toho tvrdil, že po uplynutí obdobia prešetrovania použitého v prešetrovaní, ktoré viedlo k rozšíreným opatreniam, prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo.

(11)

Komisia preskúmala dostupné dôkazy a dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia a článku 23 ods. 6 základného antisubvenčného nariadenia na účely zistenia, či je možné udeliť žiadateľovi oslobodenie od rozšírených opatrení.

(12)

Podľa článku 11 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia bolo výrobné odvetvie Únie, o ktorom je známe, že sa ho záležitosť týka, o žiadosti o revízne prešetrovanie informované a dostalo možnosť vyjadriť pripomienky, avšak žiadne pripomienky neboli doručené.

(13)

Komisia bude venovať osobitnú pozornosť vzťahu žiadateľa so spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú existujúce opatrenia, aby sa uistila, že tento vzťah nevznikol ani neslúžil na obchádzanie opatrení. Komisia takisto posúdi, či sa majú stanoviť osobitné podmienky monitorovania, ak prešetrovanie povedie k záveru, že udelenie oslobodenia je opodstatnené.

(14)

V zmysle článku 11 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia by sa platné antidumpingové clo malo zrušiť, pokiaľ ide o dovoz prešetrovaného výrobku, ktorý vyrába a predáva na vývoz do Únie žiadateľ.

(15)

Zároveň by sa mala zaviesť registrácia takéhoto dovozu v súlade s článkom 14 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa antidumpingové clo dalo vyberať počnúc dátumom registrácie tohto dovozu, ak sa v rámci revízneho prešetrovania zistí existencia obchádzania v súvislosti so žiadateľom. V tejto fáze prešetrovania nie je možné odhadnúť výšku prípadných budúcich záväzkov žiadateľa.

(16)

Keďže základné antisubvenčné nariadenie neobsahuje žiadny právny základ na zrušenie platných antisubvenčných opatrení, tieto opatrenia zostanú v platnosti. Len ak revízne prešetrovanie povedie k zisteniu, že žiadateľ má nárok na oslobodenie, platné antisubvenčné opatrenia sa zrušia nariadením, ktorým sa udelí takéto oslobodenie.

(17)

Prešetrovanie sa bude vzťahovať na obdobie od 1. apríla 2014 do 30. septembra 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“).

(18)

V súlade s ustanoveniami tohto nariadenia sa všetky zainteresované strany vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy. Tieto informácie a podporné dôkazy musia byť Komisii doručené do 37 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, pokiaľ nie je stanovené inak.

(19)

Všetky zainteresované strany môžu požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Každá žiadosť o vypočutie musí byť podaná písomne a musia sa v nej uvádzať dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Neskôr sa žiadosti o vypočutie musia predkladať v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri jej komunikácii so stranami.

(20)

Na informácie predkladané Komisii na účely prešetrovaní na ochranu obchodu sa nesmú vzťahovať autorské práva. Zainteresované strany si musia pred tým, ako Komisii predložia informácie a/alebo údaje, na ktoré sa vzťahujú autorské práva tretej strany, vyžiadať od držiteľa autorských práv osobitné povolenie, v ktorom sa výslovne povoľuje, že: a) Komisia môže používať dané informácie a údaje na účely tohto konania na ochranu obchodu a b) dané informácie a/alebo údaje sa môžu poskytnúť zainteresovaným stranám tohto prešetrovania, a to vo forme, ktorá im umožní uplatniť ich právo na obhajobu.

(21)

Všetky písomné podania vrátane informácií požadovaných v tomto nariadení, vyplnených dotazníkov a korešpondencie, ktoré zainteresované strany poskytujú ako dôverné, by sa mali označiť ako „Limited“ (12).

(22)

Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú informácie označené ako „Limited“ sa požaduje, aby v súlade s článkom 19 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia a článkom 29 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter a ktorý sa označí ako „For inspection by interested parties“. Tento súhrn by mal byť dostatočne podrobný, aby umožnil primerane pochopiť podstatu predložených dôverných informácií. Ak zainteresovaná strana, ktorá poskytuje dôverné informácie, nepredloží ich súhrn, ktorý nemá dôverný charakter, v požadovanom formáte a kvalite, nemusí sa na takéto informácie prihliadať.

(23)

Zainteresované strany sa vyzývajú, aby všetky podania a žiadosti vrátane naskenovaných splnomocnení a osvedčení predkladali prostredníctvom e-mailu; výnimku tvoria rozsiahle odpovede, ktoré by sa mali predkladať osobne alebo zasielať doporučene na prenosnom digitálnom pamäťovom médiu (na nosičoch CD-ROM, DVD, USB flash disku...). Použitím e-mailu zainteresované strany vyjadrujú súhlas s pravidlami platnými pre elektronické podania uvedenými v dokumente „KOREŠPONDENCIA S EURÓPSKOU KOMISIOU V PRÍPADOCH TÝKAJÚCICH SA OCHRANY OBCHODU“ uverejnenom na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2014/june/tradoc_152582.pdf.

(24)

Zainteresované strany musia uviesť svoje meno (názov), adresu, telefónne číslo a platnú e-mailovú adresu a mali by zabezpečiť, aby bola uvedená e-mailová adresa funkčným oficiálnym pracovným e-mailom, ktorý sa denne kontroluje. Po poskytnutí kontaktných údajov bude Komisia komunikovať so zainteresovanými stranami iba e-mailom, pokiaľ výslovne nepožiadajú o doručenie všetkých dokumentov Komisie inými komunikačnými prostriedkami alebo ak si povaha dokumentov, ktoré sa majú zaslať, nevyžaduje použitie doporučenej zásielky. Ďalšie pravidlá a informácie týkajúce sa korešpondencie s Komisiou vrátane zásad, ktoré sa vzťahujú na podania prostredníctvom e-mailu, nájdu zainteresované strany v už spomínaných pokynoch o komunikácii so zainteresovanými stranami.

Adresa Komisie na účely korešpondencie:

(25)

V prípadoch, ak niektorá zainteresovaná strana odmietne sprístupniť potrebné informácie, alebo ich neposkytne v príslušných lehotách, alebo významnou mierou bráni v prešetrovaní, zistenia, či už pozitívne alebo negatívne, možno v súlade s článkom 18 základného antidumpingového nariadenia a článkom 28 základného antisubvenčného nariadenia vypracovať na základe dostupných skutočností.

(26)

Ak sa zistí, že niektorá zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nemusia zohľadniť a môžu sa použiť dostupné skutočnosti.

(27)

Ak niektorá zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje iba čiastočne, a zistenia sa preto v súlade s článkom 18 základného antidumpingového nariadenia a článkom 28 základného antisubvenčného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý než v prípade, keby bola spolupracovala.

(28)

Neposkytnutie odpovede v elektronickej podobe sa nebude považovať za nespoluprácu, pokiaľ zainteresovaná strana preukáže, že poskytnutie odpovede v požadovanej forme by jej spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž alebo ďalšie neprimerané výdavky. Zainteresovaná strana by sa mala okamžite obrátiť na Komisiu.

(29)

Zainteresované strany sa môžu obrátiť na úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Úradník pre vypočutie je prostredníkom medzi zainteresovanými stranami a útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Úradník pre vypočutie skúma žiadosti o prístup k spisu, spory týkajúce sa dôvernosti dokumentov, žiadosti o predĺženie lehôt a žiadosti tretích strán o vypočutie. Úradník pre vypočutie môže usporiadať vypočutie jednotlivej zainteresovanej strany a pôsobiť ako sprostredkovateľ v snahe zabezpečiť plné uplatnenie práv zainteresovaných strán na obhajobu. Úradník pre vypočutie takisto poskytne príležitosti na vypočutie s účasťou strán, na ktorom možno predniesť rôzne stanoviská a argumenty na vyvrátenie dôkazov.

(30)

Žiadosť o vypočutie úradníkom pre vypočutie by sa mala predložiť písomne a mali by sa v nej uviesť dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Neskôr sa žiadosti o vypočutie musia predkladať v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri jej komunikácii so stranami.

(31)

Ďalšie informácie a kontaktné údaje môžu zainteresované strany nájsť na webových stránkach úradníka pre vypočutie na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://ec.europa.eu/trade/trade-policy-and-you/contacts/hearing-officer/.

(32)

V súlade s článkom 11 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a článkom 22 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia sa prešetrovanie ukončí do deviatich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(33)

So všetkými osobnými údajmi získanými počas tohto prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13),

7.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/36

(1)

Na základe nariadenia (EÚ) č. 305/2011 majú harmonizované normy uvedené v článku 17 spĺňať požiadavky harmonizovaného systému stanovené v uvedenom nariadení alebo prostredníctvom neho.

(2)

Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) prijal v januári 2011 harmonizovanú normu EN 13341:2005 + A1: 2011 „Termoplastové stabilné nádrže na skladovanie domácich vykurovacích olejov, petroleja a dieselových palív nad zemou. Nádrže vyfukované z polyetylénu, rotačne formovaného polyetylénu a polyamidu 6 získaného aniónovou polymerizáciou. Požiadavky a skúšobné metódy“. Odkaz na uvedenú normu bol následne uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Odkaz na uvedenú normu bol niekoľkokrát znova uverejnený, pričom naposledy bol uverejnený v roku 2017 (3).

(3)

Nemecko 21. augusta 2015 začalo konanie o formálnej námietke v súvislosti s harmonizovanou normou EN 13341:2005 + A1:2011. Formálna námietka sa zakladala na nedostatku harmonizovaných metód v uvedenej norme na zabezpečenie mechanickej odolnosti, nosnosti, stability a odolnosti proti fragmentácii alebo drveniu predmetných výrobkov pri inštalácii v oblastiach so zemetraseniami alebo v záplavových oblastiach. Následne Nemecko požadovalo obmedzenie odkazu na uvedenú normu v Úradnom vestníku Európskej únie vylúčením oblastí so zemetraseniami alebo záplavových oblastí z jej rozsahu pôsobnosti, prípadne úplné stiahnutie odkazu na uvedenú normu.

(4)

Podľa stanoviska Nemecka uvedená norma neobsahuje žiadne ustanovenia na určenie parametrov predmetných stavebných výrobkov, keď sa nainštalujú v oblastiach, kde existuje riziko zemetrasení alebo záplav. Potrebné metódy posudzovania určené na dané účely úplne chýbajú, pokiaľ ide o konštrukčné riešenie, nosnú konštrukciu alebo ukotvenie predmetných nádrží. Okrem toho mieru, do akej pohlcujú nárazy, ktoré sú výsledkom zaťažení pri zemetraseniach alebo záplavách, takisto nie je možné posúdiť.

(5)

Nemecko považuje uvedené nedostatky za porušenie článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 305/2011, keďže predmetná norma úplne nespĺňa požiadavky stanovené v príslušnom mandáte, ako sa predpokladá v článku 18 uvedeného nariadenia.

(6)

Pri posudzovaní prípustnosti predložených tvrdení treba uviesť, že dodatočné údajné potreby predložené Nemeckom súvisia s inštaláciou a následným používaním predmetných výrobkov v oblastiach, kde existuje riziko zemetrasení alebo záplav.

(7)

Podľa článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa však v harmonizovaných normách majú stanovovať metódy a kritériá posudzovania parametrov výrobkov, na ktoré sa uvedené normy vzťahujú. Účelom harmonizovaného systému stanoveného v uvedenom nariadení alebo jeho prostredníctvom je stanoviť harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, a nie stanovenie podmienok na ich inštaláciu ani na ich používanie.

(8)

Práva na predloženie formálnych námietok v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 však nemožno rozšíriť aj na tvrdenia zamerané na iné záležitosti, ako je obsah predmetnej normy. Takéto tvrdenia sa v kontexte formálnych námietok musia preto považovať za neprípustné.

(9)

Preto, keďže bola prvá požiadavka Nemecka obmedziť odkaz na normu vylúčením oblastí so zemetraseniami alebo záplavových oblastí z rozsahu uplatňovania predmetnej normy zameraná na iné záležitosti ako jej obsah, mala by sa považovať za neprípustnú.

(10)

Všeobecná alternatívna požiadavka Nemecka úplne stiahnuť odkaz na túto normu je predovšetkým založená na nedostatočnosti uvedenej normy v jej súčasnej podobe, predovšetkým pokiaľ ide o inštaláciu a následné používanie predmetných výrobkov v oblastiach so zemetraseniami alebo záplavových oblastiach.

(11)

Členským štátom však prináleží plné právo regulovať konkrétne podmienky inštalácie alebo používania stavebných výrobkov za predpokladu, že takéto konkrétne podmienky nezahŕňajú požiadavky na posudzovanie parametrov výrobkov v rozpore s harmonizovaným systémom. Členské štáty majú preto možnosť zakázať alebo obmedziť inštaláciu alebo používanie predmetných výrobkov v oblastiach so zemetraseniami alebo záplavových oblastiach tak, ako je tomu teraz v Nemecku.

(12)

Na základe obsahu normy EN 13341:2005 + A1:2011, ako aj informácií predložených Nemeckom, výborom CEN a priemyselným odvetvím, a po porade s výbormi zriadeným na základe článku 64 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 a článku 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (4) sa všeobecne uznáva, že odkaz na uvedenú normu by sa mal v Úradnom vestníku Európskej únie ponechať.

(13)

Údajná neúplnosť uvedenej normy by preto nemala byť považovaná za dostatočný dôvod na úplné stiahnutie odkazu na normu EN 13341:2005 + A1:2011 v Úradnom vestníku Európskej únie.

(14)

Odkaz na normu EN 13341:2005 + A1:2011 by sa preto mal v Úradnom vestníku Európskej únie ponechať,

7.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/39

(1)

Na základe nariadenia (EÚ) č. 305/2011 majú harmonizované normy uvedené v článku 17 spĺňať požiadavky harmonizovaného systému stanovené v uvedenom nariadení alebo prostredníctvom neho.

(2)

Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) prijal vo februári 2005 harmonizovanú normu EN 12285-2:2005 „Dielensky vyrábané oceľové nádrže. Časť 2: Horizontálne valcové jednoplášťové a dvojplášťové nádrže na nadzemné uskladňovanie horľavých a nehorľavých kvapalín znečisťujúcich vodu“. Odkaz na uvedenú normu bol následne uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Odkaz na uvedenú normu bol niekoľkokrát znova uverejnený, pričom naposledy bol uverejnený v roku 2017 (3).

(3)

Nemecko 21. augusta 2015 začalo konanie o formálnej námietke v súvislosti s harmonizovanou normou EN 12285-2:2005. Formálna námietka sa zakladala na nedostatku harmonizovaných metód v uvedenej norme na zabezpečenie mechanickej odolnosti, nosnosti, tesnosti, stability a odolnosti proti fragmentácii alebo drveniu predmetných výrobkov pri inštalácii v oblastiach so zemetraseniami alebo v záplavových oblastiach. Následne Nemecko požadovalo obmedzenie odkazu na uvedenú normu v Úradnom vestníku Európskej únie vylúčením oblastí so zemetraseniami alebo záplavových oblastí z jej rozsahu pôsobnosti, prípadne úplné stiahnutie odkazu na uvedenú normu.

(4)

Podľa stanoviska Nemecka uvedená norma neobsahuje žiadne ustanovenia na určenie parametrov predmetných stavebných výrobkov, keď sa nainštalujú v oblastiach, kde existuje riziko zemetrasení alebo záplav. Potrebné metódy posudzovania určené na dané účely úplne chýbajú, pokiaľ ide o konštrukčné riešenie, nosnú konštrukciu alebo ukotvenie predmetných nádrží. Okrem toho mieru, do akej pohlcujú nárazy, ktoré sú výsledkom zaťažení pri zemetraseniach alebo záplavách, takisto nie je možné posúdiť.

(5)

Nemecko považuje uvedené nedostatky za porušenie článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 305/2011, keďže predmetná norma úplne nespĺňa požiadavky stanovené v príslušnom mandáte, ako sa predpokladá v článku 18 uvedeného nariadenia.

(6)

Pri posudzovaní prípustnosti predložených tvrdení treba uviesť, že dodatočné údajné potreby predložené Nemeckom súvisia s inštaláciou a následným používaním predmetných výrobkov v oblastiach, kde existuje riziko zemetrasení alebo záplav.

(7)

Podľa článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa však v harmonizovaných normách majú stanovovať metódy a kritériá posudzovania parametrov výrobkov, na ktoré sa uvedené normy vzťahujú. Účelom harmonizovaného systému stanoveného v uvedenom nariadení alebo jeho prostredníctvom je stanoviť harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, a nie stanovenie podmienok na ich inštaláciu ani na ich používanie.

(8)

Práva na predloženie formálnych námietok v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 však nemožno rozšíriť aj na tvrdenia zamerané na iné záležitosti, ako je obsah predmetnej normy. Takéto tvrdenia sa v kontexte formálnych námietok musia preto považovať za neprípustné.

(9)

Preto, keďže bola prvá požiadavka Nemecka obmedziť odkaz na normu vylúčením oblastí so zemetraseniami alebo záplavových oblastí z rozsahu uplatňovania predmetnej normy zameraná na iné záležitosti ako jej obsah, mala by sa považovať za neprípustnú.

(10)

Všeobecná alternatívna požiadavka Nemecka úplne stiahnuť odkaz na túto normu je predovšetkým založená na nedostatočnosti uvedenej normy v jej súčasnej podobe, predovšetkým pokiaľ ide o inštaláciu a následné používanie predmetných výrobkov v oblastiach so zemetraseniami alebo záplavových oblastiach.

(11)

Členským štátom však prináleží plné právo regulovať konkrétne podmienky inštalácie alebo používania stavebných výrobkov za predpokladu, že takéto konkrétne podmienky nezahŕňajú požiadavky na posudzovanie parametrov výrobkov v rozpore s harmonizovaným systémom. Členské štáty majú preto možnosť zakázať alebo obmedziť inštaláciu alebo používanie predmetných výrobkov v oblastiach so zemetraseniami alebo záplavových oblastiach tak, ako je tomu teraz v Nemecku.

(12)

Na základe obsahu normy EN 12285-2:2005, ako aj informácií predložených Nemeckom, výborom CEN a priemyselným odvetvím, a po porade s výbormi zriadeným na základe článku 64 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 a článku 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (4) sa všeobecne uznáva, že odkaz na uvedenú normu by sa mal v Úradnom vestníku Európskej únie ponechať.

(13)

Údajná neúplnosť uvedenej normy by preto nemala byť považovaná za dostatočný dôvod na úplné stiahnutie odkazu na normu EN 12285-2:2005 v Úradnom vestníku Európskej únie.

(14)

Odkaz na normu EN 12285-2:2005 by sa preto mal v Úradnom vestníku Európskej únie ponechať,